Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 26. septembra 2007 - Štrasburg

15. Povinnosti poskytovateľov cezhraničných služieb (rozprava)

  Predsedajúci. − V mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa nasleduje správa pána Lasse Lehtinenao povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb (2006/2049(INI)) (A6-0294/2007).

  Lasse Lehtinen (PSE), spravodajca. – (FI) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som sa rád poďakoval tieňovým spravodajcom za ich podporu a výbornú spoluprácu: dnes prítomnej pani Wallisovej, a zvlášť pánovi Hatzidakisovi. S ohľadom na jeho kvalifikáciu, bol okamžite pozvaný stať sa členom kabinetu mojej krajiny. Som vďačný a zároveň rád, že sú tu dnes s nami aj pán Harbour a pani Kauppi.

Ako vieme, vnútorný trh je založený na štyroch slobodách, pričom s povinnosťou cezhraničných služieb sa nenakladá tak ako by sa malo. Pred rokom bola v tomto Parlamente odsúhlasená smernica o službách, ktorá prispeje k zlepšeniu situácie a od členských štátov si vyžiada uplatnenie tejto smernice v horizonte dvoch rokov, obávam sa však, že to nebude postačujúce.

Služby, samozrejme, nemôžu byť vo všetkých aspektoch porovnávané s produktmi, ale jedného dňa budú oveľa dôležitejšie ako sú dnes. Najmä vysoko kvalitné a cezhraničné služby sú budúcnosťou Európy. Problémom je, že acquis communautaire neochráni spotrebiteľov, ktorí platia za služby, ani spotrebiteľov, ktorí platia za tovar. Dôvera európskeho spotrebiteľa v poskytovanie cezhraničných služieb je nízka, keďže štandard poskytovaných služieb a úroveň ochrany je v členských štátoch rôzna.

Únia síce v niektorých oblastiach uplatňuje právo Spoločenstva, ale nemá spoločné pravidlá pre služby. Spotrebitelia, rovnako ako poskytovatelia služieb, sa v prípade sporu nevedia dohodnúť podľa právneho systému ktorého členského štátu budú postupovať. Aj preto sa spotrebitelia obávajú využiť služby zahraničných poskytovateľov.

Podľa môjho názoru, by mala mať Únia stanovené spoločné pravidlá a povinnosti záväzné pre všetkých poskytovateľov služieb. Bolo by to výhodné nielen pre spotrebiteľov, ale aj pre samotných poskytovateľov služieb. V súvislosti s povinnosťami poskytovateľov služieb by Komisia nemala rozlišovať súkromné a verejné služby. Obe, súkromné aj verejné služby, by mali byť v súlade so smernicami o ochrane spotrebiteľov.

V roku 1990 Komisia vypracovala návrh o povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb. S ohľadom na politickú nevôľu ho však Komisia musela vypustiť. Teraz tu však politická vôľa opäť je. V prípade prijatia tejto správy by mala Komisia do 12 mesiacov predložiť pracovný program, ktorý by prehodnotil potrebu horizontálneho nástroja.

Potrebujeme sa dohodnúť na základných všeobecne platných pravidlách, ktoré sprostredkujú spotrebiteľovi, v prípade jeho alebo jej záujmu, informácie o cene, obchodných podmienkach a ďalších možnostiach v prípade nedostatočných alebo oneskorene dodaných služieb.

Komisia by taktiež mala zohľadniť dopad svojich krokov na malé a stredné podniky. Všetky tieto záležitosti neboli súčasťou Zelenej knihy o ochrane spotrebiteľa, ale sú súčasťou tejto správy.

Verím, že podporíte túto správu.

  Viviane Reding, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, som rada, že môžem dnes večer zastupovať Komisiu v diskusii o dôvere spotrebiteľa v jednotný trh. Rada by som zablahoželala spravodajcovi, pánovi Lehtinenovi a tieňovým spravodajcom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa k ich ambicióznej práci pri návrhu tejto správy.

Na začiatok by som rada zdôraznila, že Komisia súhlasí so správou, že je nevyhnutné zvýšiť dôveru spotrebiteľa v jednotný trh, najmä však v jednotný trh služieb, ktorý si zaslúži našu pozornosť. Jednou z hlavných priorít Komisie je priblížiť výhody jednotného trhu európskym spotrebiteľom a preto som vďačná Parlamentu za toto jeho úsilie.

Komisia už podnikla niekoľko krokov s cieľom oživiť dôveru spotrebiteľa v jednotný trh. Rada by som spomenula aspoň dva: Európska legislatíva o ochrane spotrebiteľa a smernica o službách.

V súčasnosti spotrebiteľské acquis vydalo niekoľko povinnosti pre poskytovateľov cezhraničných služieb. Napríklad, riadi povinnosti poskytovať informácie ako pre obchodníkov, ktorí poskytujú služby na diaľku, tak i pre obchodníkov, ktorí poskytujú služby pri dverách spotrebiteľa. Taktiež chráni spotrebiteľa pred nevýhodnými obchodnými podmienkami pri poskytovaní služieb. A s prebiehajúcim prehľadom tohto acquis, Komisia bude, v prípade potreby určenia povinností pre poskytovateľov cezhraničných služieb a práv spotrebiteľov, pracovať na rozvoji týchto oblastí.

Druhá, smernica o službách: ako dobre viete, prednedávnom ste o nej hovorili. Zlepšuje pozíciu spotrebiteľov v rámci vnútorného trhu služieb. A zabezpečuje lepšiu informovanosť spotrebiteľov zo strany obchodníkov, lepšiu asistenciu zo strany verejných orgánov a stanovuje niekoľko jasných a podstatných povinností pre poskytovateľov služieb.

Komisia je samozrejme naklonená tomu, aby smernica o službách bola uplatnená vo všetkých členských štátoch a veríme, že tieto dve iniciatívy sú ďalekosiahle, pretože v prípade uplatnenia smernice o službách a výsledkoch zo spotrebiteľského acquis, od nich môžeme očakávať skutočnú zmenu v jednotnom trhu služieb.

Tiež však musím povedať, že Komisia nesúhlasí s názorom pána Lehtinena, prezentovaným v správe, o potrebe samostatného horizontálneho nástroja určeného na pokrytie povinností poskytovateľov cezhraničných služieb, z jednoduchého dôvodu, a to, že veríme, že najskôr by sme mali dokončiť prebiehajúce iniciatívy predtým ako prejdeme, v prípade potreby, k samostatnému horizontálnemu nástroju. Preto by som sa rada poďakovala za vaše odovzdanie, ktoré nám pomohlo uplatniť tieto dva nástroje a taktiež za pomoc pri približovaní výhod jednotného trhu služieb k občanom Európy. Viem, že moji kolegovia, pani komisárka Kuneva a pán komisár McCreevy sa tešia na diskusiu s vami, na prácu s vami, na založenie tohto jednotného trhu spolu s Parlamentom, ktorý je skutočným zástupcom občanov Európy.

Ďakujem vám za spoluprácu, ďakujem za otvorenosť a som si istá, že moji dvaja kolegovia – ako aj celá Komisia – budú pokračovať v spolupráci s Parlamentom.

  Predsedajúci Ďakujem, pani komisárka. Rád by som Vám však pripomenul, že všetky pripomienky by mali byť adresované cez predsedajúceho. Je neskorá noc a je nás tu len zopár, ale je tu maličkosť protokolu. Som si však istý, že pán Lehtinen si zaznamenal vaše pripomienky.

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE), spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, rada by som zablahoželala spravodajcovi, ktorý podľa všetkého stráca hlas rovnako ako ja. Vyzerá to tak, že väčšinu kolegov v Štrasburgu tento týždeň trápi bolesť hrdla.

Zastupujem Výbor pre právne veci požiadaný o stanovisko ako spravodajkyňa. V prvom rade chcem povedať, že úplne súhlasíme s posudkom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa o význame sektora služieb pre rozvoj Európskej únie. Pre Európsku úniu a jej ciele v oblasti konkurencieschopnosti by bolo samovraždou, keby sme službám nevytvorili podmienky na rozkvet a neumožnili, aby sa vnútorný trh stal v tomto ohľade úplný. Skutočne si myslím, že z 11,7 miliónov pracovných miest, ktoré boli v Európskej únii vytvorené za posledných osem rokov, takmer 100 % čistého nárastu počtu nových pracovných miest v Európe pripadá na sektor služieb, a každodenné štatistiky to potvrdzujú. Ale musím zostať, ako povieme po fínsky, fakkijuristi – „suchou právničkou“ – a predniesť v tejto rozprave stanovisko Výboru pre právne veci.

V prvom rade, naozaj zdieľame stanovisko Komisie, že v súčasnosti je azda príliš skoro na nový ďalekosiahly horizontálny nástroj, ktorý by riešil otázku zodpovednosti. Už teraz máme niekoľko nedoriešených legislatívnych iniciatív, všetky zamerané na zabezpečenie právnej istoty, napríklad nariadenia Rím I, Rím II, či zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis.

Rada by som tiež podotkla, že pri určovaní, či sa uplatnia právne predpisy krajiny pôvodu alebo krajiny spotrebiteľa, je rozhodujúcim článok 5 návrhu nariadenia o zmluvných záväzkoch (Rím I). To je obzvlášť dôležité pre menšie členské štáty, u ktorých v prípade nesprávneho doriešenia článku 5 hrozí, že sa tu nové služby vytvárať nebudú.

Je nám tiež ľúto, že v súčasnosti existuje taká zmes legislatívnych nástrojov. Niekedy nie je dostatočne jasné, ktorý právny režim sa má uplatňovať v prípade jednotlivých aspektov činností sektora služieb – či sa majú riadiť občianskym právom hostiteľskej alebo domovskej krajiny, či regulačným právom hostiteľskej alebo domovskej krajiny. Je tiež potrebné, aby nám Európsky súdny dvor poskytol judikatúru týkajúcu sa týchto záležitostí.

Rada by som tiež zdôraznila, že cezhraničné služby sa poskytujú mnohorakými spôsobmi. V niektorých prípadoch ide o predaj online, inokedy sa za službami cestuje do zahraničia a v ďalších prípadoch poskytovateľ služby navštívi domovskú krajinu spotrebiteľa.

Myslím si, že vnútorný trh so službami, právny rámec, ktorý je založený na princípe krajiny pôvodu, závisí od toho, či sú dôležité opatrenia z právneho a praktického hľadiska jasné, a azda je príliš skoro, aby sme niečo robili. Ako pán komisár správne podotkol, teraz je čas na realizáciu všetkého dobrého, čo sa nám za posledné roky podarilo urobiť.

  Predsedajúci . − Ak kolegovia chcú niečo zaradiť do záznamu, môžu tak urobiť písomne kedykoľvek v priebehu hlasovania.

  Malcolm Harbour, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, budem hovoriť v mene môjho priateľa a bývalého kolegu pána Konstantina Hatzidakisa, ktorý, ako hovorí pán Lehtinen, bol rýchle povýšený na pozíciu ministra dopravy gréckej vlády. Chcel by som mu vzdať hold za úsilie, ktoré vyvinul vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Ja v podstate len pokračujem tam, kde on skončil, pričom mi zanechal takmer dokončené dielo.

Chcem poďakovať pánovi Lehtinenovi, pretože, doteraz to nikto nespomenul, toto je, myslím, jeho prvá správa ako spravodajcu. Niektorí z vás vedia, že je zaslúžene uznávaným spisovateľom, ale toto podľa mňa asi nie je jeho najlepšie dielo. Myslím, že sa pre to neurazí. Mám jeden výtlačok jeho knihy Krv, pot a medvede, ktorý mi dal prečítať, a mám pocit, že trochu krvi a potu vložil aj do svojej správy. Je to dôležitá správa, ale musím povedať, pokiaľ ide o nás, v zásade súhlasíme s názorom pani Kauppiovej a pani komisárky Redingovej.

Máme tu užitočný materiál, len chcem pani komisárku ubezpečiť, že, ak si prečíta článok 22, ktorý je podľa mojej mienky veľdielom kompromisov, v časti, v ktorej Komisiu vyzýva, aby pokračovala v práci a predložila pracovný program na hodnotenie, bezpochyby s radosťou zistíte, že sa od vás nevyžaduje, aby ste vytvorili horizontálny nástroj, ale aby ste pripravili pracovný program, ktorý má zhodnotiť, či vôbec nejaký nástroj potrebujeme. Už ste potvrdili to, čo mnohí z nás vnímajú rovnako – že pri všetkom úsilí, ktoré je momentálne vyvíjané v súvislosti s transponovaním smernice o službách, Zelenej knihy o Revízii spotrebiteľského acquis, ktorou sme sa práve zaoberali a ktorá povedie k vytvoreniu horizontálneho nástroja v príslušnej oblasti, a vezmúc do úvahy ďalšiu prácu, ktorá prebieha – o ktorej kolegyňa z Výboru pre právne veci, pani Kauppiová a viem, že aj pani Wallisová, budú hovoriť neskôr – myslím, že v tomto štádiu je príliš skoro premýšľať o nejakých ďalších podrobných ustanoveniach. Je úplne jasné, že to monitorovať nepotrebujeme, no prirodzene v rámci samotnej smernice o službách, pri všetkom úsilí, ktoré sme do nej vložili, existuje veľmi značný počet ustanovení.

Jeden z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorého vypustenie, ako dúfame, Parlament zajtra schváli, však vyzýva Komisiu, aby vypracovala dobrovoľný kódex správania. Podľa môjho názoru to nie je úlohou Komisie.

Myslím si, že pre toto vypustenie získame podporu. V podstate však, keď sa pozriete na smernicu o službách, v článku 37 sa dosť jasne hovorí, že členské štáty v spolupráci s Komisiou prijmú opatrenia, ktoré budú podporovať vypracovanie kódexu správania na úrovni Spoločenstva. Nie je to teda nič nové. Takže si myslím, že to vynecháme. Celé by som to zhrnul asi takto: Myslím si, že je to užitočný príspevok k rozprave. Myslím, že vďaka nemu sme získali ďalšie informácie, vďaka ktorým budeme môcť zabezpečiť v prvom rade to, aby bola smernica o službách transponovaná v plnej miere, aby bola transponovaná načas a so všetkými sprievodnými ustanoveniami – predovšetkým s problematikou, akou je jediný kontaktný bod pre poskytovateľov služieb, ktorý im zadá požiadavky a poskytne informácie, ktoré na poskytovanie služieb potrebujú, pričom navyše, ako dúfame, nebude chýbať ani kódex správania. Myslím si, že s takýmito ustanoveniami sa môžeme tešiť na skutočne efektívny a prosperujúci trh so službami, ktorý bude fungovať na osoh spotrebiteľa.

  Anna Hedh, v mene skupiny PSE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som v prvom rade poďakovala môjmu kolegovi pánovi Lehtinenovi za veľmi dobrú prácu. Vďaka smernici o službách má trh so službami jasnejšie pravidlá vymedzujúce, ako je možné využívať slobodu poskytovať služby. Na druhej strane však chýbajú pravidlá určujúce povinnosti poskytovateľov služieb. Znamená to, že aj keď sa do roku 2009 podarí transponovať smernicu o službách do všetkých členských štátov, môžeme napokon skončiť s otvoreným trhom, ktorému spotrebitelia nebudú dôverovať.

V roku 2006 realizovalo cezhraničný nákup cez internet len 6 % spotrebiteľov. Pravidlá pre nákup tovaru sú ustanovené oveľa lepšie. Aj podniky, predovšetkým malé a stredné podniky, potrebujú jasnejšie pravidlá. Len zriedka sa totiž rozhodnú pre cezhraničné poskytovanie služieb alebo predaj, čo znižuje konkurenciu a vedie k vyšším cenám pre spotrebiteľa. S jasnými pravidlami sa budú tak podniky, ako aj spotrebitelia ochotnejšie púšťať do cezhraničného styku a poskytovať alebo nakupovať služby v inej krajine bez stresu.

Musíme zaistiť, aby mali spotrebitelia pri nakupovaní na vnútornom trhu oprávnený pocit bezpečia, a ak aj dôjde k prípadnej nezhode, aby sa jednoducho dovolali pomoci a nápravy. Ak to máme dosiahnuť, musíme pripraviť mnoho rôznych opatrení. Správa uvádza niekoľko príkladov takýchto opatrení – dobrovoľný kódex správania pre poskytovateľov služieb a možnosť kolektívneho konania na cezhraničnej báze proti podvodníkom alebo podnikom, ktorí svoje povinnosti voči spotrebiteľom berú na ľahkú váhu.

Spotrebitelia považujú za nelogické, aby boli pri cezhraničnom nákupe služieb chránení menej než pri nákupe tovaru z iného členského štátu. Široký horizontálny nástroj, ktorý správa navrhuje, preto predstavuje ďalší dôležitý prvok ochrany spotrebiteľov, ktorý chceme pre poskytovanie cezhraničných služieb vytvoriť. Spotrebitelia musia poznať svoje práva pre prípad, že by boli služby poskytnuté s oneskoreným alebo chybným spôsobom.

Ak budú okrem slobôd stanovené aj jasné povinnosti dodávateľov a zabezpečená silná ochrana spotrebiteľov, dôveru spotrebiteľov dokážeme posilniť. Opakujem, prvoradí musia byť spotrebitelia. Bez spokojných a dobre chránených spotrebiteľov sa k prosperujúcemu vnútornému trhu nedopracujeme.

  Diana Wallis, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, ide očividne o nedokončenú záležitosť spadajúcu pod smernicu o službách a hoci v zásade súhlasím s analýzou pani komisárky, problém tu máme. Tým problémom je nedôvera. Je to podobné tomu, čo sa za posledné týždne udialo okolo banky Northern Rock vo Veľkej Británii. Nech banka vyhlásila hocičo, jej klienti aj napriek tomu stáli v radoch pred jej dverami a žiadali naspäť svoje peniaze. Tak nejako je to aj s nami a cezhraničnými službami. Nech hovoríme hocičo, spotrebitelia nám aj tak nedôverujú natoľko, aby tieto služby využívali. Musíme nájsť spôsob, ako tento problém vyriešiť.

Tí členovia Parlamentu, ktorí boli členmi dočasného Vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society, tiež až veľmi dobre videli, že problém nedôvery tu existuje. Tým, že sa budeme vracať k starým návrhom, ktoré sa zaoberali problémami spred 20 rokov, však problém nedôvery nevyriešime. Musíme sa zaoberať problémami a situáciou, ktoré máme tu a teraz.

Pokiaľ ide o povinnosti poskytovateľov služieb, riešime v podstate otázky zmluvného práva a základných zmluvných záväzkov. V tejto súvislosti sa v súčasnosti zaoberáme Rímom I, o ktorom sa zmienila pani Kauppiová – ak sa nám ho podarí správne doriešiť, pomôže to. Máme aj revíziu spotrebiteľského acquis – ak sa nám ju podarí správne doriešiť, pomôže to. Máme prípravy spoločného referenčného rámca pre zmluvné právo. Ak ich použijeme a ak Komisia začne vynakladať oveľa väčšie úsilie na to, aby členské štáty presvedčila, aby ho prijali, aj to by mohlo pomôcť.

Takže máme toho veľa, o čo sa pri upravovaní vzťahu medzi medzinárodným právom súkromným a nariadením môžeme už teraz oprieť. Čo nepotrebujeme – tu súhlasím s pánom Harbourom – je, aby Komisia spísala kódex správania založený na mäkkej legislatíve.

Dovoľte, aby sme použili to, na čom sa v súčasnosti pracuje a čo sa pripravuje. Môžeme naďalej podrobne sledovať, či vyvstane potreba ďalšieho horizontálneho nástroja, ale v tomto štádiu o tom skutočne pochybujem.

Ďalšia vec, ktorou sa potrebujeme zaoberať, je možnosť poskytnúť našim spotrebiteľom právo na cezhraničný prístup k spravodlivosti, ktoré by im umožňovalo konať spoločne ako skupina. Znamenalo by to vyváženie zbraní oproti poskytovateľom služieb. Napravilo by to súčasný nedostatok cezhraničného prístupu k spravodlivosti, o ktorom sme sa až príliš zreteľne presvedčili v prípade spoločnosti Equitable Life. Ľudia neradi používajú slová „hromadné žaloby“, ani ja ich nemám rada, ale európske právo kolektívnej nápravy by nám mohlo pomôcť získať dôveru spotrebiteľov, ktorá v súčasnosti na tomto kontinente chýba.

  Leopold Józef Rutowicz, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, rozvoj vnútorného trhu Únie má veľký význam pre vytvorenie vzťahov medzi krajinami a občanmi Únie.

Zintenzívnenie cezhraničnej výmeny služieb na základe hospodárskej súťaže si vyžaduje zvýšenie vzájomnej dôvery, ktoré by sa malo opierať o politiku vnímavú voči spotrebiteľom. Cieľom takejto politiky je zdokonaliť právny rámec pre cezhraničné služby a zároveň zjednodušiť postupy, čo povedie k zvýšeniu konkurencie. Zároveň sa tým zlepší prístup k službám, zvýši sa ich kvalita, znížia ceny, a to prinesie osoh európskym spotrebiteľom.

Správa prispieva k zlepšeniu tejto politiky tým, že poukazuje na celý rad problémov, ktoré stoja v ceste dynamickému rozvoju trhu. Sú nimi chýbajúci jednotný systém, ktorý by reguloval povinnosti poskytovateľov cezhraničných služieb a potreba doplniť dokumenty Únie v tejto oblasti. Správa tiež poukazuje na neprehľadnosť v uplatňovaní ustanovení, ktorá u zahraničných dodávateľov vytvára mentálne bariéry, na slabšiu právnu ochranu pre užívateľov služieb než pre poskytovateľov služieb, neschopnosť regulovať verejné a privátne služby jednotnými ustanoveniami, na širokú škálu ustanovení týkajúcich sa povinností poskytovateľov cezhraničných služieb a nedostatok potrebnej transparentnosti ochrany týchto služieb.

Mali by sme zvážiť zavedenie kvalitných certifikátov pre poskytovateľov služieb, aby sa tak zvýšila dôvera ich príjemcov. Závery a návrhy vyplývajúce zo správy sa zhodujú so zisteniami Výboru pre právne veci. Rada by som poďakovala spravodajcovi za jeho vecnú správu.

  Heide Rühle, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, tiež by som rada poďakovala spravodajcovi, hoci som, bohužiaľ, zatiaľ nemala to potešenie prečítať si jednu z jeho kníh. Poznamenala som si to a pri najbližšej príležitosti to napravím.

Veľká vďaka za výbornú spoluprácu a veľká vďaka aj za vašu snahu riešiť vo svojej správe dôležité problémy. Oblasť služieb na vnútornom trhu už nepochybne právne rámce má (sú nimi napríklad smernica o službách alebo smernica o uznávaní odborných kvalifikácií), ale uplatňovanie obidvoch týchto smerníc nanešťastie necháva toho ešte veľa nesplneného. Preto si myslím, že je poľutovaniahodné, že tu dnes večer Rada nie je prítomná, pretože sme mohli dať znova jasne najavo našu požiadavku, aby boli obe smernice transponované do stanoveného termínu a aby sa na tom v členských štátoch náležite pracovalo.

Na zvýšenie dôvery spotrebiteľa v cezhraničné služby na vnútornom trhu však, ako spravodajca dôrazne poznamenal, potrebujeme aj ďalšie iniciatívy. Predchádzajúce správy sa zaoberali dôležitými otázkami, aj pokiaľ ide o túto oblasť. Pani Roithová vo svojej správe zdôrazňuje, že ešte stále pretrváva veľmi veľa nedostatkov predovšetkým v súvislosti s internetovým predajom a že tu spotrebiteľom ešte stále chýba nevyhnutná dôvera v cezhraničné služby. Podobne pán Lehtinen vo svojej správe upozorňuje na povinnosti poskytovateľov služieb a na problém právnej ochrany spotrebiteľov. Rada by som sa vrátila k téme, ktorú dnes už spomenuli dvaja predchádzajúci rečníci, a síce k právu na kolektívnu nápravu v cezhraničných prípadoch. Naliehavo potrebujeme iniciatívny v tomto smere, aby spotrebitelia získali dôveru v cezhraničné služby, a to je možné dosiahnuť jedine upevnením ich právneho postavenia.

Podľa mňa prínos oboch správ - správy pani Roithovej i pána Lehtinena – spočíva v tom, že poukazujú na pretrvávajúce nedostatky. Komisia by pri svojej práci mala vziať tieto správy do úvahy a poriadne zrevidovať, zmodernizovať a zaktualizovať spotrebiteľské acquis.

  Jens-Peter Bonde, v mene skupiny IND/DEM. – (DA) Vážený pán predsedajúci, prijali sme smernicu o službách, prostredníctvom ktorej sme na Európsky súdny dvor v Luxemburgu preniesli právomoc rozhodnúť o tom, o čom sme už rozhodli! Zatiaľ nevieme, či budú dohody členských štátov dodržané. Nevieme, do akej miery bude povolené stanovovať národné požiadavky na kvalitu. Nevieme, či je zákonné, aby si členské štáty určili, ktoré služby by chceli mať pod privátnym alebo verejným dozorom. Správa je teda rovnako nejasná ako celý právny stav. Čakáme, že nám luxemburskí sudcovia povedia, či si môžeme ponechať nemocnice a celý rad ďalších kľúčových služieb, ktoré spoločne vytvárajú náš sociálny štát.

V Dánsku majú všetci občania sociálne práva, ktoré financujeme vďaka vysokým daniam, pričom zníženie daní by uvítalo len 7 % Dánov. Zdalo by sa, že týmto 7 % sa sudcovia v Luxemburgu zavďačia, ale čo väčšina?

Kto nám zaručí rozhodnutia a našu demokraciu? Okrem toho máme systém flexiistoty, ktorý je založený na dobrovoľných dohodách medzi zmluvnými stranami na trhu práce. Ako možno zabezpečiť ich ochranu? Neistoty a súdny aktivizmus smernice o službách ohrozujú samotné jadro dánskeho sociálneho modelu.

Strana Junilistan by veľmi rada prispela k vytvoreniu jasných pravidiel pre spoločný trh so všetkými službami, ktoré sú pre spoločný trh vhodné, ale nechceme, aby bolo členským štátom upierané právo demokraticky si určiť hranice toho, o čom by mali rozhodovať voliči a o čom kapitalisti.

  Petre Popeangă, v mene skupiny ITS. – (RO) Vážený pán predsedajúci, voľný pohyb služieb je, ako vieme, jednou zo štyroch základných slobôd, ktoré rozhodujúcim spôsobom určujú funkčnosť a efektívnosť jednotného trhu, dôležitého prvku prvého piliera, na ktorom je postavená Európska únia.

To je jeden z dôvodov, prečo som presvedčený, že analýza pokrokov vo vytváraní tohto nástroja jednotného trhu je dôležitá a potrebná. Dôležitá preto, že neustály hospodársky a sociálny rozvoj Európskej únie závisí od oblasti služieb (v tejto súvislosti je významný 70 % podiel služieb na HDP Únie). Potrebná preto, že objem cezhraničného obchodovania so službami je veľmi malý v porovnaní s objemom obchodovania s tovarom, pričom táto situácia navyše spôsobuje, že občania Európskej únie takýmto produktom nedôverujú. Na základe týchto argumentov túto správu podporujem a budem hlasovať za jej schválenie.

Napriek tomu si myslím, že v súvislosti s výstižnými a zároveň cennými riešeniami, ktoré spravodajca navrhuje, bolo by bývalo vhodné vykonať dôslednejšiu analýzu situácie niektorých nových členských štátov, napríklad Rumunska, ktorých trhy sú oveľa menej rozvinuté než trhy vo väčšine ostatných členských štátov Únie. Z tohto hľadiska som presvedčený, že správa mala obsahovať aj súbor cieľov, ako dospieť k vyrovnaniu stupňa rozvoja vnútroštátnych trhov, čo je podmienkou rozvoja jednotného trhu a následne i segmentu cezhraničných služieb.

  Andreas Schwab (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, aj ja by som pravdaže spravodajcovi rád poďakoval. Všetky diskusie, ktoré tejto správe predchádzali, boli veľmi plodné a zaujímavé. Veľa z toho, čo tieto diskusie priniesli, bolo zahrnuté do správy, aj keď nie všetko, a to je, aspoň z môjho pohľadu, škoda, keďže správa na niektorých miestach zdôrazňuje, že dokončenie vnútorného trhu so službami v Európskej únii ďaleko zaostáva za vnútorným trhom s tovarom. Z môjho hľadiska však neexistuje žiadny skutočne vedecký alebo naozaj objektívny dôkaz, ktorý by to potvrdzoval, keď vezmeme do úvahy, že nemáme len smernicu o službách, ale aj smernicu o uznávaní odborných kvalifikácií a ďalšie smernice v sektore služieb.

Po druhé, sektor služieb na vnútornom trhu je oveľa heterogénnejší než sektor tovarov. Jeho záber sa pohybuje od regulovaných služieb cez zdravotné a právne služby až po rozsiahle služby, akými sú bankové a poisťovacie služby. Hádzať ich do jedného vreca, ako sa to často deje v tomto Parlamente, je podľa môjho názoru riskantné. Som presvedčený – a niekoľko predchádzajúcich rečníkov to už zdôrazňovalo – že by bolo užitočné použiť rozlišujúci prístup.

Tretí bod, ktorý bol opakovane nastolený, a síce kolektívna náprava, sotva naberie na vážnosti len tým, že o ňom budeme často diskutovať. To, čo podľa môjho názoru možno povedať jasne a neomylne je, že Parlament od Komisie očakáva, že uskutoční štúdiu, v ktorej preskúma, ktorý z rôznych modelov, ktoré už v Európe existujú, by bol pre Európsku úniu skutočne najlepší. Myslím, že viac k tejto téme povedať netreba.

Systémy ručenia v jednotlivých členských štátoch – a to je môj štvrtý bod – sú aj naďalej veľmi odlišné. Z toho dôvodu potrebujeme pre poskytovateľov služieb jednotný systém povinností. Sprehľadnenie právneho systému, ktorý bude tieto povinnosti určovať, povedie k väčšej konkurencii a spotrebiteľom prinesie širšiu ponuku, ale som presvedčený – súhlasím s názorom niektorých predchádzajúcich rečníkov – že by nebolo správne žiadať od Komisie, aby v tomto štádiu vytvorila horizontálny nástroj. V každom prípade som veľmi skeptický, pokiaľ ide o vytvorenie takéhoto druhu zákona o ručení na európskej úrovni.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE). – (PL) Rada by som spravodajcovi zablahoželala k jeho správe, ktorá poukazuje na mnohé problémy, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia na vnútornom trhu.

Správa oprávnene upriamuje pozornosť na právnu neprehľadnosť a nejednoznačnosť v oblasti bezpečnosti a kvality služieb. Hovorí aj o všeobecnej nedôvere, ktorú európski spotrebitelia v súvislosti s využívaním cezhraničných služieb pociťujú. Štatistiky to potvrdzujú. V roku 2006 len 6 % európskych spotrebiteľov uskutočnilo cezhraničný nákup cez internet. Táto situácia má negatívny dopad na hospodársku súťaž a na činnosť malých a stredných podnikov. Prispieva tiež k rozmáhaniu sa nelegálneho obchodu. Nečestné subjekty často zneužívajú rozdiely medzi právnymi systémami v Európskej únii a podvádzajú ľudí. Po tom, čo sú takéto situácie odhalené, dovolávame sa, aby boli podniknuté rýchle kroky – toľko naša reakcia.

Rada by som Parlamentu pripomenula niekoľkomesačné úsilie venované smernici o službách, to znamená revízii spotrebiteľskej legislatívy. Ako poslanci iste vedia, smernica o službách musí byť do všetkých členských štátoch transponovaná do decembra 2009. Podstatná časť problémov, o ktorých spravodajca hovorí, bude po období transpozície vyriešená. Nemali by sme zabúdať, že smernica o službách výrazne posilní práva spotrebiteľov. Vďaka tejto smernici budú musieť poskytovatelia služieb lepšie informovať spotrebiteľov o ponúkaných službách. Spotrebitelia tak budú môcť pri výbere robiť lepšie a podložené rozhodnutia. Okrem toho budú účinnejšie chránení príslušnými inštitúciami.

Smernica o službách ďalej poskytovateľom služieb ukladá celý rad jasných povinností, vrátane povinností týkajúcich sa riešenia konfliktu. Som presvedčená, že do doby, kedy vstúpia do platnosti ustanovenia smernice o službách, nie je potrebné zavádzať žiadne ďalšie právne nástroje. Podľa môjho názoru je predčasné žiadať Komisiu, aby predložila horizontálny nástroj. To isté platí pre celú revíziu spotrebiteľskej legislatívy. Komisia už predložila zelenú knihu o spotrebiteľskej legislatíve a v správnom čase predloží príslušné legislatívne návrhy. Dámy a páni, sú chvíle, kedy viac právnych predpisov neznamená lepšie právne predpisy. Urobili by sme dobre, keby sme na to nezabúdali.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Smernica o službách, ktorá sa má transponovať do vnútroštátneho páva vo všetkých členských štátoch do 28. decembra 2009, bude mať značný vplyv na cezhraničné poskytovanie služieb.

Táto smernica a ani Zelená kniha o Revízii spotrebiteľského acquis neriešia zásadné povinnosti poskytovateľov služieb, preto vítam správu spravodajcu Lehtinena zameranú na túto problematiku. Správa sa snaží, aby nielen spotrebitelia, ale aj malé a stredné podniky, ktoré nakupujú alebo predávajú cezhraničné služby, mohli mať úžitok z prídavnej právnej istoty, jednoduchosti a zníženia nákladov.

Som presvedčená, že európska normalizácia je kľúčom k úspechu pre malých a stredných podnikateľov a remeselníkov, preto pokladám zavedenie európskych noriem na úrovni Európskej únie za prostriedok podpory bezpečnosti služieb a zaručenia spotrebiteľských práv, pokiaľ ide o cezhraničné služby poskytované členskými štátmi. Akonáhle spotrebitelia pocítia neistotu, pokiaľ ide o bezpečnosť a kvalitu služieb, majú tendenciu vytvárať si psychické bariéry voči zahraničným dodávateľom, ktoré ich odrádzajú od využívania cezhraničných služieb. Ak má spotrebiteľ negatívnu skúsenosť, tak sa to často neprávom odrazí na všetkých zahraničných poskytovateľoch služieb.

Spotrebitelia majú možnosť vyriešiť si problémy vznikajúce prevažne v dôsledku odlišných postupov, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých členských štátoch v sieti európskych spotrebiteľských centier ECCN a sieti pre mimosúdne riešenie cezhraničných sťažností v odvetví finančných služieb Fin-net. V prípade, že spotrebiteľ má dostatok informácií o svojich právach v rámci vnútorného trhu, ale márne sa snaží uplatňovať ich v inom členskom štáte EÚ, môže mu pomôcť Solvit.

Vážení kolegovia, oceňujem, že v strede pozornosti aj tejto správy sú predovšetkým spotrebitelia, pretože práve oni sú základným a dôležitým prvkom vnútorného trhu. Našim spoločným cieľom preto musí byť vytvorenie takých podmienok pre spotrebiteľov, aby cítili pri nákupe v inej krajine rovnakú dôveru, ako keď nakupujú doma.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, hoci Zmluva o ES zaručuje občanom Spoločenstva voľný prístup k službám aj za ich vlastnými štátnymi hranicami, len hŕstka poskytovateľov služieb a spotrebiteľov túto výhodu spoločného trhu v skutočnosti využíva. Nízka úroveň hospodárskej súťaže tak spôsobuje, že služby v pohraničných regiónoch sú drahšie a nie vždy ľahko dostupné v porovnaní s službami vo vnútorných regiónoch krajiny.

Prieskumy ukazujú, že problém nespočíva v jazykovej bariére, ale v legislatíve. Nie vždy býva jasné, kedy sa majú uplatňovať vnútroštátne právne predpisy. Bohužiaľ, vďaka odporcom zásady krajiny pôvodu sme premeškali príležitosť poskytnúť lepšie vymedzenie v smernici o službách. Tu v Štrasburgu túto správu sprevádza akýsi neracionálny strach vysloviť zásadu krajiny pôvodu, a to napriek tomu, že v mnohých profesiách poskytovatelia služieb nemusia poznať legislatívu susediacej krajiny na to, aby mohli poskytovať cezhraničné služby.

Čoskoro uzrieme judikatúru, ktorá skoncuje s polemikou o tom, kedy sa záležitosti ochrany spotrebiteľa majú riadiť vnútroštátnymi právnymi predpismi a kedy legislatívou hostiteľskej krajiny. Správu pána Lehtinena považujem v tomto ohľade za mimoriadne prínosnú, pretože, podľa môjho názoru, naše vymedzenie všeobecných povinností poskytovateľov služieb by malo vychádzať z dohodnutých európskych noriem.

Súhlasím s tým, že v oblasti ochrany spotrebiteľa by mali platiť rovnaké povinnosti pre poskytovateľov privátnych i verejných služieb. Podporujem aj financovanie komunikačných sietí medzi členskými štátmi. Povedie to k efektívnej kontrole a pokrokom pri mimosúdnom riešení sporov.

Pani komisárka, európskym občanom toho dlhujeme veľa, pokiaľ ide o podmienky, ktorými sa riadi voľný pohyb cezhraničných služieb. Táto správa časť tohto dlhu vyrovnáva. Európsky parlament dáva Komisii politickú podporu, aby jasne vymedzila povinnosti poskytovateľov služieb bez ohľadu na ich pôvod. Správa pána Lehtinena je dôkazom vynikajúcej práce Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.

  Viviane Reding, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, veľmi pozorne som počúvala diskusiu o správe Parlamentu o povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb. Rada by som poďakovala váženým poslancom za ich pripomienky. Teraz mi dovoľte zdôrazniť niekoľko kľúčových bodov.

Po prvé, Komisia podporuje cieľ správy, o ktorej bude Parlament zajtra hlasovať. Skutočne nás znepokojuje, že spotrebitelia vnútornému trhu so službami dostatočne nedôverujú. Dovoľte mi zdôrazniť, že ako komisárka pre informačnú spoločnosť považujem tento nedostatok dôvery v internetový obchod za skutočne veľmi závažný a budeme sa ním musieť zaoberať.

Po druhé, ako som už hovorila, Komisia už podnikla niekoľko iniciatív, ktorých cieľom je súčasnú situáciu napraviť. Spomenula som smernicu o službách a revíziu spotrebiteľského acquis – tá je, mimochodom, jednou z kľúčových priorít mojej kolegyne, komisárky Kunevovej.

Chcela by som poznamenať, že sme za podporu Parlamentu veľmi vďační a chceli by sme Parlament povzbudiť, aby aj naďalej prispieval k revíznemu procesu a boli by sme radi, keby sme čo najskôr mohli spolu s Parlamentom priniesť výsledky.

Čo konkrétne plánujeme navrhnúť pre nadchádzajúce týždne a mesiace? Najprv bude začiatkom októbra na webovej stránke Komisie zverejnený prehľad reakcií na diskusiu. Následne sa uskutoční hodnotenie vplyvu, od ktorého sa pravdepodobne odvinie návrh Komisie v druhej polovici roku 2008. Určite to bude zaujímať tých poslancov, ktorí sa týmto problémom dôkladne zaoberali.

Po tretie, Komisia súhlasí s názorom, že je potrebné presadzovať bezpečnostné aspekty služieb, pretože je veľmi dôležité lepšie zabezpečiť zdravotnú a fyzickú bezpečnosť služieb poskytovaných na vnútornom trhu.

Spolu s členskými štátmi budeme venovať pozornosť možným nedostatkom vnútroštátnych systémov alebo potrebnému presadeniu hodnotenia. Budeme podporovať vzdelávanie spotrebiteľov a iniciatívy na zvyšovanie povedomia. Uľahčíme prístup k existujúcim informáciám o nehodách a zraneniach spojených s bezpečnosťou služieb ponúkaných spotrebiteľom a jeden z veľmi dôležitých faktorov, ktorý zdôrazňovali viacerí poslanci, sa týka kolektívnej nápravy. Komisia uskutočňuje štúdie a rokuje so zainteresovanými stranami v snahe posúdiť, aké sú možnosti pre iniciatívy v tomto smere, no jedna vec je istá, a to by som rada zdôraznila – nebude to nič na štýl hromadnej žaloby, akú používajú v USA.

Napokon by som rada poďakovala spravodajcovi za jeho prácu a Parlamentu za to, že túto otázku neberie na ľahkú váhu. Sme si istí, že parlamentná správa nám pomôže v našej budúcej práci pri hájení záujmov spotrebiteľov.

  Predsedajúci . − Pani komisárka, ďakujem vám naozaj veľmi pekne za zaujímavú rozpravu, v ktorej viac než 50 % rečníkov tvorili ženy, a presne tak to má byť.

Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 27. septembra 2007.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Bogdan Golik (PSE), písomne. – (PL)

Rád by som poďakoval pánovi Lehtinenovi za dobre pripravenú správu.

Sloboda poskytovať služby je jednou zo štyroch základných slobôd na vnútornom trhu. Rokmi sektor služieb nadobúdal čoraz väčší význam pre hospodársky a sociálny rozvoj Európskej únie a prešiel zásadnými zmenami.

Napriek ustanoveniam Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a pokračujúcemu procesu transpozície smernice o službách do vnútroštátneho práva voľný pohyb služieb v praxi aj naďalej brzdia správne opatrenia a rozdiely medzi právnymi systémami členských štátov.

Ak vezmeme do úvahy hrozby a výzvy vyplývajúce z globalizácie spolu s nedostatkami v sektore služieb, ktoré správa vymenúva, je nevyhnutné podniknúť opatrenia na odstránenie prekážok v poskytovaní cezhraničných služieb.

Nedôvera na strane spotrebiteľov a neochota spoločností pôsobiť mimo domovskej krajiny obmedzujú prístup na vnútorný trh. Spoločenstvo by malo bezodkladne zaviesť mechanizmy, vďaka ktorým by mohli spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky, jednoduchšie využívať výhody vnútorného trhu. Ak majú byť práva spotrebiteľa chránené, je potrebné zracionalizovať ustanovenia Spoločenstva o dodávaní cezhraničných služieb a zaviesť minimálnu lehotu na harmonizáciu noriem kvality.

Posilnenie spolupráce medzi členskými krajinami, skrátenie administratívnych postupov a primeraná kontrola cezhraničných služieb prispejú k zvýšeniu cezhraničnej činnosti. Harmonizácia noriem kvality posilní dôveru v cezhraničné služby na strane spotrebiteľov i poskytovateľov.

Uľahčenie poskytovania cezhraničných služieb povedie k správne fungujúcemu jednotnému trhu so službami, a tým sa položia základy pre hospodársky súdržný vnútorný trh.