Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 26. septembra 2007 - Štrasburg

16. Elektronické knižnice (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom rokovania je správa pani Marie-Hélène Descampsovej o i2010: elektronických knižniciach (2006/2040(INI)) (A6-0296/2007), ktorú predkladá v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie.

Opäť viac než polovicu rečníkov v tejto rozprave tvoria ženy, prvou z nich je spravodajkyňa Marie-Hélène Descampsová.

  Marie-Hélène Descamps, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, s myšlienkou európskej elektronickej knižnice prišlo šesť hláv štátov a predsedov vlád členských krajín Európskej únie, ktorých úmyslom bolo umožniť prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu všetkým a zachovať ho pre budúce generácie. Tento spoločný európsky projekt posilní výraz pravej európskej identity a prispeje k šíreniu našej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti do celého sveta. V tomto projekte, ktorý je v Európe prvým svojho druhu, ide minulosť ruka v ruke s prítomnosťou a kultúra sa prelína s elektronickou dimenziou. Je to tá najlepšia reakcia na rôzne problémy, ktoré dnes trápia našich spoluobčanov; prichádza v podobe nových informácií a komunikačných technológií.

Internet, tretie najobľúbenejšie médium mladých Európanov, je v skutočnosti jedným z hlavných prostriedkov prístupu k informáciám a poznatkom.

Hoci sa nám podarilo dosiahnuť istý pokrok, digitalizácia našich kultúrnych zdrojov a ich sprístupňovanie online sú aj naďalej len veľmi čiastkové a závisia od rôznych mechanizmov, ktoré boli členskými štátmi zavedené. Ak budú tieto kroky účinné a budú mať dopad na najväčší možný počet ľudí, bude potrebné dobre skoordinovať iniciatívy zamerané na propagáciu a šírenie nášho kultúrneho dedičstva. Taký je zamýšľaný cieľ európskej elektronickej knižnice, ktorú Komisia podporuje prostredníctvom svojej iniciatívy „i2010 elektronické knižnice“.

Prvá časť tejto iniciatívy, teda oznámenie z 30. septembra 2005, sa opierala o tri základné aspekty: digitalizáciu, dostupnosť online a uchovávanie obsahu v elektronickej podobe. Komisia si stanovila úlohu zanalyzovať hlavné technické, právne, organizačné a finančné výzvy, ktoré by projekt takéhoto formátu mohol predstavovať. Zároveň bola otvorená verejná online diskusia a zostavená skupina odborníkov na vysokej úrovni. Na základe týchto rôznorodých prvkov Komisia 24. augusta 2006 prijala odporúčanie o digitalizácii, dostupnosti online a uchovávaní digitálnych záznamov, v ktorom členské štáty vyzýva, aby urýchlili tempo digitalizácie a koordinovali svoje úsilie s cieľom dosiahnuť naozajstnú synergiu. 13. novembra 2006 Rada tieto odporúčania jednomyseľne prijala. Na rade je teraz Európsky parlament, od ktorého sa očakáva, že vyšle silný signál, aby sa tento výnimočný projekt mohol zrealizovať.

Charakter tohto projektu si vyžaduje podnikať postupné kroky. Keďže pracujeme najprv na ideovom a odbornom triedení všetkých kategórií kultúrneho materiálu, spočiatku sa musíme sústrediť na potenciál, ktorý predstavuje materiál nechránený autorskými právami nachádzajúci sa v knižniciach, a urobiť tak cez jediný priamy a viacjazyčný prístupový bod. Naše knižnice majú tú výhodu, že už sú na európskej úrovni koordinované cez TEL – európsku knižnicu, ktorú v roku 2005 vytvorili knižnice jednotlivých členských štátov a ktorá obsahuje veľké množstvo elektronických diel sprístupnených na verejnej doméne, a teda okamžite použiteľných.

V ďalšom štádiu, s cieľom propagovať úspech tohto nástroja, musí knižnica okrem dokumentov, ktoré sa nachádzajú na verejnej doméne, sprístupniť aj súčasnejšie diela. K akémukoľvek rozhodnutiu v tejto oblasti je nevyhnutne potrebné dospieť v konzultácii so všetkými zúčastnenými stranami. V záujme zachovania a ochrany tvorivosti v Európe je ochrana autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom bezpochyby kľúčová. Ak má tento projekt dosiahnuť úspech, ktorý sa od neho očakáva, bude musieť stavať na premyslenom hospodárskom modeli. Správa preto so súhlasom držiteľov autorských práv navrhuje, aby si užívatelia európskej elektronickej knižnice mohli na internete vyhľadávať akékoľvek elektronické dokumenty bez ohľadu na ich štatút a zdarma si prezerať úplné diela na verejnej doméne, pričom u diel chránených autorským právom by boli prístupné len krátke úryvky. Užívatelia, ktorí si budú chcieť navyše prezrieť určité dielo alebo sa dostať k úplnému textu nejakého chráneného dokumentu, budú presmerovaní na súkromné stránky, ktoré sa špecializujú na bezpečné šírenie elektronických informácií, kde sa im za rozumný poplatok držiteľom autorských práv otvorí celý rad možností.

Okrem toho, ak má takáto knižnica poskytovať prístup k spoľahlivému obsahu, ktorý je určený pre všetky vekové kategórie, musí byť nejakým spôsobom organizovaná. Preto sa správa dovoláva vymenovania riadiaceho výboru, v ktorom by hlavnú úlohu zohrávali kultúrne inštitúcie. Výbor by určoval priority a pravidlá európskej elektronickej knižnice a zároveň by zabezpečoval koordináciu, riadenie a monitorovanie svojich činností.

Aby bol zabezpečený prístup k všetkým európskym kultúram, nakoniec musia byť do každého štádia projektu zapojené aj ostatné kultúrne inštitúcie a sektory, vrátane archívov, múzeí, kín, audiovizuálneho umenia a vysokého školstva. Takýmto spôsobom sformujeme tvár Európy, ktorá je zjednotená vo svojej rozmanitosti.

Rozlúčim sa tým, že poďakujem všetkým svojim kolegom z Výboru pre kultúru a vzdelávanie, predovšetkým pánovi Weberovi a pánovi Graçovi Mourovi, za ich podporu a prispenie k tejto správe. Tiež by som rád poďakoval Komisii za to, že tak efektívne spolupracovala počas celej prípravy tohto dokumentu.

  Viviane Reding, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, je to skvelá správa a pani Descampsová a jej kolegovia vo výbore odviedli skvelú prácu.

Iniciatíva elektronických knižníc slúži ako príklad, ako môže Európa prostredníctvom konkrétnych projektov prispieť nielen k hospodárskemu rastu, ale aj zlepšiť kvalitu života. Tým, že bude európske kultúrne a vedecké dedičstvo prístupné online, budeme ho môcť šíriť ďalej do iných kultúr. Prostredníctvom moderných technológií môžeme zbúrať bariéry, ktoré dnes existujú.

Som veľmi šťastná, že si táto iniciatíva, na ktorú sa podujali národné knižnice členských štátov a ktorú Európska komisia mnoho rokov rozvíjala, získala takú veľkú pozornosť a podporu európskych politických síl. Robia správnu vec; hlavy štátov a predsedovia vlád robia dobre, keď túto iniciatívu podporujú, pretože skutočné bohatstvo nájdeme v našich knižniciach, archívoch a múzeách. Nie sú to len knihy, ale aj periodiká, archívne záznamy a filmy. Je to viacjazyčné bohatstvo, multikultúrne bohatstvo. Keďže do elektronickej podoby bolo prevedené len menej ako 1 % z tohto bohatstva, je nám jasné, aká práca nás čaká a čo treba urobiť.

Táto práca je potrebná z dvoch dôvodov. Prvým je potreba prekonať bariéry a dosiahnuť, aby ľudia študovali, skúmali a využívali diela z ich vlastnej kultúry a diela z našej spoločnej európskej histórie a následne umožniť, aby tieto zložky našich kultúrnych inštitúcií boli ďalej využívané na služby a produkty s dodatočným prínosom. A tu do celej záležitosti vstupuje priemysel. To je dôvod, prečo cieľom iniciatívy Komisie je vytvoriť spoločný viacjazyčný prístupový bod k európskemu elektronickému kultúrnemu dedičstvu.

Sami to nezvládneme. Vyžaduje si to spoluprácu rôznych kultúrnych inštitúcií zo všetkých európskych krajín. S potešením sledujem, že sa takáto spolupráca už formuje a nadobúda oficiálnu formu v podobe nového právneho orgánu, ktorý zvýši schopnosť európskej elektronickej knižnice konať. Spoločný prístupový bod začne fungovať v roku 2008. V nasledujúcich rokoch sa bude obsah postupne rozširovať tým, že svoje zbierky budú digitalizovať aj ďalšie knižnice, archívy, audiovizuálne archívy a múzeá.

Som tiež veľmi rada, že táto parlamentná správa sa nezaoberá len výsledkom, ale aj predpokladmi na dosiahnutie tohto výsledku – to znamená zlepšením všeobecných podmienok na to, aby sme naše kultúrne dedičstvo mohli umiestniť online ako neoddeliteľnú súčasť iniciatív elektronických knižníc, a pokiaľ ide o členské štáty, potrebou zvýšiť ich úsilie v oblasti digitalizácie. Veľmi jasne chcem povedať, že nestačí zorganizovať veľké kultúrne podujatie, na ktorom predsedovia vlád prednesú kvetnatý príhovor a vzápätí sa vrátia domov do svojej krajiny a skrátia rozpočet. To je neprípustné! Potrebujeme slová, po ktorých budú nasledovať činy. Chcem, aby sa Parlament pohol dopredu a pomohol nám tento krásny projekt uskutočniť.

Máme skupinu na vysokej úrovni pre elektronické knižnice, ktorej predsedám a ktorá robí v tejto veci veľké pokroky. Okrem toho sme si veľmi dobre vedomí, že zachovanie elektronického materiálu bude jednou zo zásadných otázok budúcnosti, a preto sa teším, že Rada podporila prístup Komisie k európskej elektronickej knižnici a že Parlament s nami ťahá za jeden povraz a svoju politickú váhu vynakladá na podporu tohto cieľa.

  Vasco Graça Moura, v mene skupiny PPE-DE. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, musím vrelo poblahoželať pani Descampsovej za jej vynikajúcu správu. Tento dokument predstavuje mimoriadne významný prínos v otázke vzťahu medzi digitálnou technológiou a kultúrnym dedičstvom. Žiada koordináciu úsilia medzi vnútroštátnymi inštitúciami, predovšetkým knižnicami, a v budúcnosti i ďalšími kultúrnymi inštitúciami. Začína prakticky tým, že sa zameriava na diela, ktoré sú už sprístupnené na verejnej doméne. Navrhuje efektívne využívanie synergie a výmeny osvedčených postupov medzi tými, ktorý sa na tomto postupe zúčastňujú na všetkých úrovniach. Žiada členské štáty, aby projekt podporovali a hľadali možnosti, ako zabrániť, aby pri prevode dát do elektronickej podoby nedochádzalo k zdvojenému úsiliu. Žiada, aby boli všetky tieto snahy koordinované. Správa pani Descampsovej bude najpozoruhodnejšou súčasťou tejto legislatívy v zmysle vzťahu medzi špičkovými technológiami a európskou stáročnou kultúrou.

Keď hovoríme o európskej kultúre, hovoríme zároveň o kultúre celosvetovej. A to nielen preto, že si európske kultúrne dedičstvo takýto prívlastok zaslúži, ale tiež preto, že Európe vlastná kultúrna rozmanitosť predstavuje úplne otvorený systém, ktorý bude mať, prirodzene, pri ďalšom pokračovaní projektu pozitívne následky. Okrem toho, je to projekt, ktorý sa vyvíja. Začal sa ako mylná „šovinistická“ predstava súperiaca s Googlom, ktorá sa postupne preformulovala a po niekoľkých zmenách nadobudol projekt rozumnejšiu, realistickejšiu a produktívnejšiu podobu. Už to nie je „neslýchaná ukážka zvráteného a zbytočného nacionalizmu“, ako toto úsilie v minulosti označil denník Financial Times.

Európska elektronická knižnica sa od iných riešení líši tým, že je to projekt Európskej únie, že má za cieľ osloviť všetky knižnice, že má budovať na existujúcich iniciatívach a tým, že plánuje zahrnúť všetky kategórie európskeho kultúrneho dedičstva a nezostať len pri tlačených materiáloch. Iste, máme pred sebou ešte stále množstvo problémov: získavanie partnerov zo súkromného sektora, ktorí by projekt finančne podporili; minimalizovanie rozdielov v tempe digitalizácie medzi členskými štátmi; vyriešenie určitých technických problémov spojených s koordináciou prístupu k digitalizovaným dielam; uchovávanie elektronického obsahu; vyriešenie otázky integrovaného vyhľadávača na vyhľadávanie metainformácií v obrazových dokumentoch a na priame vyhľadávanie textových dokumentov; hľadanie riešení obsahovej interoperability a popri súčasnom vyhľadávaní podľa autora alebo názvu vytvorenie možnosti viacjazyčného vyhľadávania podľa témy alebo kľúčového slova. Nesmieme tiež zabúdať, že základom bude výmena skúseností medzi inštitúciami, predovšetkým s americkými inštitúciami a že pre dosiahnutie dobrých výsledkov projektu bude kľúčovým výrazné úsilie v oblasti výskumu a vývoja.

V tejto súvislosti hlasovaním v prospech správy pani Descampsovej tento Parlament urobí správny krok do budúcnosti, či už jeho väčšinu tvoria ženy alebo len prirodzene pozostáva z určitého percenta žien a iného percenta mužov, pán predsedajúci.

  Predsedajúci. − Ale veď ženy sú veľmi rady, že ste muž!

  Christa Prets, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, rok 2010 je za rohom. Vzhľadom na to, že názov správy je „i2010: k európskej elektronickej knižnici“, máme pred sebou ešte veľa práce a podľa môjho názoru sme sa doposiaľ vliekli. Teší ma, že pani Descampsová predniesla veľmi dobrú správu, ktorá naznačuje, akou cestou sa treba vydať a ukazuje nám, čo je možné a čo by sa mohlo urobiť. O to, aby sa veci pohli dopredu, sa však musíme snažiť všetci. Správa predstavuje výzvu pre nové technológie, nový znalostný a informačný manažment a predovšetkým odpoveď na otázku, ako sa mladí ľudia môžu dostať k vzdelávaniu, informáciám a vedomostiam. V tejto veci je čo dobiehať a podľa môjho názoru by sme sa s týmito záležitosťami mali poponáhľať.

Nie je to len o zachovaní a ochrane kultúrneho dedičstva. Každý deň sa objavujú nové fakty, ktoré musíme zaradiť do rovnice, pretože veci, ktoré boli len včera vynájdené a napísané, budú už zajtra kultúrnym dedičstvom. Znamená to, že musíme toho ešte veľa zlepšiť. Zároveň však musíme stále pozerať dopredu, aby sme udržali krok s rozvojom.

Bude veľmi dôležité koordinovať postup a naliehať na krajiny – ako bolo pred chvíľou povedané – aby vlastné citlivé otázky odsunuli nabok a vydali sa spoločne vpred po európskej ceste k zachovaniu kultúrnej rozmanitosti. Je na nej množstvo prekážok, ktoré treba prekonať. Prvou je problém finančného deficitu, ktorému čelíme. Pani komisárka to vystihla veľmi presne. Všetkým premiérom a prezidentom idú veľmi dobre veľké príhovory, sú hrdí na našu kultúrnu rozmanitosť, ale keď príde na financovanie a vykonávanie predpisov, rýchlo cúvajú a zabúdajú na hrdosť, ktorou sa oháňali.

Z môjho pohľadu je tiež veľmi dôležité zabezpečiť autorské práva, nesmie chýbať dohoda s autormi a vydavateľmi a všetkými ostatnými zúčastnenými, aby mohli byť informácie za primeraný poplatok sprístupnené ľuďom na internete. Myslím si, že toho musíme ešte veľa domyslieť. Isteže, nie je to ľahká úloha, ale návrhy sú na svete a krajiny toho môžu veľa získať. Som presvedčená, že sa nám zajtra podarí túto správu schváliť.

Podľa mňa musíme využívať nové technológie a podporiť tento projekt nielen preto, aby sme informácie sprístupnili nám Európanom, ale preto, aby sme našu kultúru priniesli do vzdialených kútov sveta.

  Jolanta Dičkutė, v mene skupiny ALDE. – (LT) Dámy a páni, ako bolo uvedené v úvodnom dokumente Komisie, európska elektronická knižnica bude založená na bohatom dedičstve Európy, spojením multikultúrneho a viacjazyčného prostredia s technologickým pokrokom a novými modelmi podnikania. V kontexte integrácie je to pekný a vítaný cieľ, a tiež veľmi ambiciózny. Avšak popri snahe dosiahnuť tieto ideály nesmieme strácať reálny úsudok, musíme byť veľmi obozretní a pripravení čeliť výzvam, ktoré sa v tomto procese nevyhnutne vyskytnú.

Hlavné problémy spojené s vytváraním elektronických knižníc sú všeobecného charakteru, hoci ich pomenúvame rôzne. Technická infraštruktúra, vytváranie elektronických zdrojov, digitalizácia, zisťovanie autorských práv, uchovávanie obsahu a dokumentov sú otázky, ktoré si vyžadujú rozvojové a zásadné rozhodnutia.

Potenciál poskytovať virtuálne služby a projekty na ich vykonávanie sa týkajú knižníc akéhokoľvek typu. Je však zrejmé, že elektronické materiály, ako textové, vizuálne a zvukové informácie, rozširujú tradičné úlohy knižníc v tom, že im pridávajú iný obsah. Napríklad prístup k informáciám uloženým v tradičnej knižnici je obmedzený jej pracovnou dobou, ktorá je zvyčajne dlhšia, ako pracovné hodiny v iných verejných inštitúciách. Vo virtuálnej knižnici je prístup v podstate neobmedzený, pretože tam nie sú žiadne fyzické dvere, ktoré by delili informácie od ich užívateľov. Prístup k informáciám zabezpečuje server.

Knihovníci môžu svoje tradičné zručnosti a vedomosti využiť na navrhnutie virtuálnych služieb, ale to nestačí. Elektronické knižnice sú fenoménom tretieho tisícročia a je preto potrebné zhodnotiť nielen konkrétne vedomosti, ktoré predstavujú základné vedomosti súčasnosti, ale aj odhadnúť tie, ktoré budú potrebné v budúcnosti, pretože technológie sa menia. Nie je až také dôležité dokonale poznať niektoré technológie, pretože ktorýkoľvek flexibilný a uvážlivý zamestnanec si dokáže osvojiť zručnosti a skúsenosti, ktoré pre svoju prácu potrebuje.

V mojej krajine, Litve, sa dlhodobé uchovanie litovského dedičstva s využitím informačných technológií stanovilo prijatím právnych predpisov. Tento problém sa však nerieši koordináciou aktivít „pamiatkových inštitúcií“ (knižníc, múzeí, archívov). Ani domáci Litovčania, ani občania iných krajín zatiaľ služby poskytované elektronickými knižnicami využívať nemôžu. Dúfam, že dnešné rozhodnutie tieto postupy urýchli.

  Mieczysław Edmund Janowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Umberto Eco napísal: kto číta, žije dvakrát. Správa pani Descampsovej ponúka podrobný opis moderného prístupu ku kultúrnym a vzdelávacím otázkam. Tejto problematike som sa venoval aj ja v mojej správe o príspevku budúcej regionálnej politiky k inovačnej schopnosti Európskej únie.

Tak ako svojho času Gutenbergov vynález znamenal zlomový bod v ľudskom vývoji, za rovnako zlomovú môžeme dnes považovať kultúrnu revolúciu, ktorú priniesol internet. To, o čom tu hovoríme, je rozsiahly prístup k európskemu, vlastne v skutočnosti svetovému bohatstvu duchovného a hmotného dedičstva ľudskej spoločnosti. Hmotné bohatstvo zahŕňa súčasné výtvory spolu s tými, ktoré sú staré niekoľko storočí a majú svoj pôvod v rôznych kultúrach a jazykoch. Autorské práva a práva súvisiace s autorskými právami sú v tomto kontexte horúcou problematikou.

Oceňujem úspechy, ktoré sa v tejto súvislosti dosiahli v mnohých členských štátoch, vrátane práce Poľskej národnej knižnice. Rád by som pri tejto príležitosti zdôraznil význam rozsiahlejšieho širokopásmového prístupu. Som presvedčený, že by sme mali nájsť spôsob, ako spolufinancovať digitalizáciu zo zdrojov Únie. Na záver ešte spomeniem Goetheho, ktorý povedal, že pri čítaní dobrej knihy má pocit, akoby si práve našiel nového priateľa. Len si predstavte, koľko nových priateľov by sme mohli mať vďaka európskej elektronickej knižnici!

  Mikel Irujo Amezaga, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, Komisia určila tri základné osi využívania potenciálu digitálnej technológie: prístupnosť online, digitalizáciu analógových zbierok a zachovanie a uchovávanie digitálnych záznamov, a to si veľmi jasne uvedomujeme.

Pokiaľ ide o digitalizáciu, je všeobecne známe, že Komisia vo svojom odporúčaní v auguste minulého roka žiadala členské štáty, aby svoje úsilie skoordinovali, aby sa dosiahla synergia na európskej úrovni. Rada odporúčanie jednomyseľne podporila, ale rád by som využil túto príležitosť – hoci je škoda, že Rada nie je prítomná – a v prvom rade sa spýtal Komisie na skutočný pokrok, ktorý členské štáty v tejto oblasti dosiahli, a v druhom rade sa uistil, či sa dostatočne prihliadalo na neštátne orgány, ktoré, ako vieme, majú na starosti kultúru vo väčšine decentralizovaných krajín.

Pokiaľ ide o ďalší aspekt, prístupnosť online, ako som povedal, všetci súhlasíme s tým, že musí byť vytvorené viacjazyčné rozhranie a zaručená spoľahlivosť obsahu. Je skutočne potešujúce navštíviť webovú stránku elektronickej knižnice a vidieť, že okrem 23 oficiálnych jazykov Spoločenstva sa obsah objavuje aj v islandčine a srbčine.

Dnes oslavujeme Európsky deň jazykov a vy, pani Redingová, ste najviac prispeli k jeho vyhláseniu. Tiež ste, pani komisárka, pri nespočetných príležitostiach povedali, a to správne, že veľké a malé jazyky neexistujú, že všetky tvoria súčasť európskeho kultúrneho bohatstva, a preto by som bol veľmi rád, keby som mal tú príležitosť vidieť v elektronickej knižnici aspoň občas zmienku, alebo skôr obsah, než zmienku, v jazykoch, ako je ten môj, ktoré nie sú v Európskej únii oficiálne.

  Věra Flasarová, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Dámy a páni, keď knižnica v Alexandrii počas Cézarovej invázie do Egypta vyhorela, veľká časť celej literatúry dovtedy napísanej človekom sa navždy stratila. Podľa mňa sa nič podobné už nikdy nezopakuje vďaka existencii elektronických knižníc.

Vítam komplexný prístup spravodajkyne k danej problematike. Pochádzam z Českej republiky, v ktorej už nejaký čas úspešne prebieha digitalizácia Národnej knižnice v Prahe. Keďže jednotlivé štáty majú svoje vlastné národné knižnice, je len logické, že aj Európska únia by mala mať podobnú inštitúciu, takú, ktorá by využívala najmodernejšie technológie. Nejde len o rutinu, aby sme naplnili úlohu európskej integrácie; toto je praktická záležitosť. V súčasnosti sa každým dňom vydáva viac a viac kníh. Toto obrovské množstvo literatúry nemôže byť sústredené na jednom mieste bez pomoci počítačovej technológie. Je to mamutia práca. Plánuje sa, že európska elektronická knižnica prevezme už existujúce elektronické zdroje a bude obsahovať literárne diela, na ktoré sa nevzťahuje autorské právo. Okrem literárnych diel v nej nájdeme technické, právnické, žurnalistické a audiovizuálne materiály.

Založiť systém, ktorý má byť taký všestranný a zároveň primerane jednoduchý, bude zaujímavou úlohou pre odborníkov na digitálne technológie. Som si istá, že európska elektronická knižnica odstráni problém s nekonečnými krížovými odkazmi a komplikovaným vyhľadávaním vo virtuálnom priestore a stane sa obrovskou knižnicou, ktorú budeme mať, obrazne povedané, doma.

Samozrejme, že sú s tým spojené aj riziká. Prehĺbia elektronické knižnice ešte viac našu závislosť na počítačoch a ohrozia existenciu tlačených kníh? Môže sa to stať, hoci si myslím, že to nie je veľmi pravdepodobné. Tradičná kniha je neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry, práve tak ako divadlo alebo umenie. Ponúka niečo, čo elektronické knižnice nikdy nebudú schopné poskytnúť: priamy kontakt s čitateľom.

  Thomas Wise, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, korene Britskej knižnice siahajú do roku 1753. Obsahuje dokumenty, ktoré pochádzajú z roku 300 p.n.l. Známe mená ako Karl Marx, Oscar Wilde, Mahátma Gándhí, Rudyard Kipling, George Orwell, George Bernard Shaw, a dokonca Vladimír Lenin sú len niektoré z osobností, ktoré študovali v čitárňach Britského múzea a britských knižníc. Zamýšľam sa nad otázkou, či by našli rovnako veľa inšpirácie surfovaním na internete. Obávam sa, že naše veľkolepé vybavenie s bezprecedentnou zbierkou publikácií zo všetkých kútov sveta a Britského impéria – a iste aj odinakiaľ – bude podľa toho náležite cenené dávno po tom, čo sa EÚ vydá na cestu ostatných eurofederalistických projektov, od Karola Veľkého až po otrasné politické nočné mory posledných dvoch storočí. Pani Descampsová, veľa šťastia s vašou elektronickou knižnicou, ale v tejto oblasti, rovnako ako v mnohých iných, by som sa radšej zameral na ochranu a zachovanie a rozvoj dedičstva, na ktoré som hrdý, než na budovanie nástrah nového štátu z trosiek neúspechov iných štátov.

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, kolegovia, v prvom rade mi dovoľte zdôrazniť, že vítam správu Komisie a pani Descampsovej o elektronických knižniciach ako príhodný a významný príspevok k zabezpečeniu zachovania elektronických informácií pre budúce generácie.

Pravdou je, že internet sa stal jedným z najdôležitejších prostriedkov prístupu k poznatkom a vzdelaniu. Elektronické knižnice by istotne priniesli osoh mnohým výskumníkom, študentom, učiteľom a – ako špecifickej skupine – telesne postihnutým. Táto iniciatíva je teda pre Rok rovnakých príležitostí pre všetkých ako stvorená.

Chcem upriamiť vašu pozornosť len na jeden aspekt, ktorý treba posúdiť predtým, než sa prijmú nejaké rozhodnutia.

Spolupráca verejného a súkromného sektora a súkromné sponzorstvo digitalizácie európskeho kultúrneho dedičstva sú dôležitým prvkom systému, aký sme si vystavali. Musíme sa uistiť, že nové nariadenia v tejto oblasti, predovšetkým nariadenia o vedeckých informáciách, výhody súčasného systému neohrozujú. Musíme napríklad zabezpečiť, aby bol chránený mechanizmus rovnocenného hodnotenia. Rovnocenné hodnotenie je postup, pri ktorom nezávislí odborníci na určitú vedeckú disciplínu kriticky posudzujú vedeckú štúdiu, ktorá podáva správu o výskume.

Pre vedeckú komunitu je systém rovnocenného hodnotenia kľúčový; predstavuje dôležitý mechanizmus kontroly kvality a môže mať vplyv na vedeckú kariéru. Musíme tiež zabrániť tomu, aby otvorený prístup ohrozil súčasný spôsob šírenia vedeckého výskumu prostredníctvom predplatených periodík. Ďalšia vec, ktorú treba zvážiť, je negatívny vplyv na ziskovosť periodík vydávaných malými vydavateľstvami.

Jedným slovom, mnohé záujmové skupiny vnímajú súčasný systém za ľahko prístupný, efektívny, úsporný a tiež vysokokvalitný. Musíme si byť istí, že výhody, predovšetkým pre výskumníkov, budú prevažovať a musíme zabrániť akýmkoľvek nechceným negatívnym následkom pre tých, ktorým sa snažíme pomôcť.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, myšlienka vytvoriť európsku elektronickú knižnicu vytvorením internetovej stránky, na ktorej by boli uložené zdroje prístupné všetkým užívateľom bez poplatku, je určite ambiciózna. Knižnica by mala viacjazyčné rozhranie, ktoré by umožňovalo priamy prístup k želanému materiálu. Každý občan by mal prístup dokonca aj k tým najmenej známym dielam svetovej kultúry v jeho rodnom jazyku.

Tiež je potrebné podotknúť, že táto iniciatíva upozorňuje na dôležitú otázku, ktorou je prístup na internet a sprostredkovanie možnosti pripojiť sa na stránku so svetovým kultúrnym dedičstvom aj obyvateľom vidieckych oblastí, ostrovných oblastí a tým, ktorí majú problémy s mobilitou.

Ďalším problémom bude prístup ku všetkým kategóriám kultúrneho materiálu, vrátane materiálu chráneného autorským právom a s ním súvisiacimi právami. Verím, že sa na tento problém čoskoro nájde riešenie vďaka investíciám do technológie.

Pani Descampsová pripravila vyváženú správu. Som presvedčený, že si zaslúži našu podporu.

  Zdzisław Kazimierz Chmielewski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, chcel by som nadviazať na tých rečníkov, ktorí spravodajkyni blahoželali k dobre pripravenej správe. Z Európskeho parlamentu vysiela jasný signál o jeho podpore myšlienky založenia európskej elektronickej knižnice. Teší ma, že môžem Parlamentu pripomenúť, že na presadzovaní tejto myšlienky má svoj podiel aj Poľsko. Moja krajina mala svojho zástupcu medzi šiestimi prezidentmi a premiérmi, ktorí s touto myšlienkou ako prví vystúpili.

Správa uvádza presvedčivé argumenty v prospech postupnej realizácie projektu. Navrhuje doň progresívne zahrnúť rôzne kategórie kultúrneho dedičstva spolu s dokumentmi chránenými autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom za podmienky, že nebudú porušené právne obmedzenia v oblasti duševného vlastníctva. Myšlienka obsiahnutá v návrhu, podľa ktorej by projekt mohol zahŕňať nielen knižnice, ale aj iné inštitúcie, ktoré sa podieľajú na šírení kultúry, je hodná zváženia. Je správne a náležité, aby aj múzeá a archívy zohrávali v tomto systéme dôležitú úlohu, keďže sú už celé stáročia s knižnicami pevne prepojené.

Mám veľké očakávania, predovšetkým v súvislosti s plánom zahrnúť do koordinačného systému pre európsku elektronickú knižnicu nielen vedecký výskum digitalizácie, ale aj veľmi dôležitú otázku ochrany elektronických zdrojov. Verím, že sa tak ukáže, že je možné vyvinúť spoločné jednotné požiadavky v súvislosti s riadnym uchovávaním elektronických materiálov – zdôrazňujem archivovaných – zhromaždených inde než v archívoch, inými slovami v múzeách a knižniciach. Je známe, že tieto inštitúcie majú už celé stáročia problémy s riadnou ochranou archívnych materiálov získaných z iných zdrojov. Konečne máme príležitosť to napraviť.

  Viviane Reding, členka Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi vyjadriť moju najúprimnejšiu vďaku pani Descampsovej a ďalším členom Výboru pre kultúru a vzdelávanie za to, že pripravili túto správu, pretože je to správa skutočne veľmi dôležitá.

Ako vidíte, pravé bohatstvo Európy nespočíva v eure alebo v hospodárskom rozvoji; spočíva v dedičstve, v dedičstve, ktoré sa tvorilo a budovalo celé stáročia – to je to, čo tvorí skutočný a hlboký zdroj bohatstva Európy.

V určitom zmysle je teraz škandálom, že toto dedičstvo mizne do archívov a trezorov, na miesta, kam verejnosť, občania Európy, nemajú prístup, kde sa ho nemôžu dotknúť, kde mu nemôžu porozumieť, kde sa z neho nemôžu tešiť. Cieľom elektronickej knižnice je práve zbúrať tieto bariéry.

Som presvedčená, že toto je jeden z veľkých pokrokov, ktoré Európa urobila a chcela by som vzdať hold národným knižniciam, našim národným knižniciam, pretože ony stáli pri zrode tejto iniciatívy, ktorá je pre európske kultúry taká opodstatnená a významná. Riaditelia týchto knižníc boli skutoční pionieri. Pochopili, že tu ide o symbiózu, symbiózu medzi kultúrou, ktorá predstavuje samotné bohatstvo, a technológiou predstavujúcou nástroj, ktorý túto kultúru sprístupňuje, a skutočnosť, že sa na túto pioniersku prácu dali v zásade znamená, že v roku 2008 tu budeme mať jediný viacjazyčný prístupový bod.

A áno, áno, áno odpovedám tým, ktorí túto otázku položili, umožní nám prístup dokonca aj k luxemburskej literatúre. Som na to hrdá, pretože luxemburčina je môj materinský jazyk, a pre mňa je teda najdôležitejším na svete, tak ako je dôležitý každý jeden materinský jazyk. Práve preto musíme sprístupniť umelecké diela a literatúru, ktoré boli vytvorené vo všetkých týchto jazykoch, i štýl, v akom boli vytvorené.

Vezmite si luxemburskú kultúru: samozrejme, že luxemburský národ k nej prístup má, ale viete vy v tomto Parlamente, že vôbec existuje niečo ako luxemburská kultúra? Neviete! Keď však budeme mať elektronickú knižnicu, spoločný prístupový bod vám umožní zistiť, že takáto kultúra naozaj existuje.

Je vynikajúce, že môžeme získať prístup k takýmto kultúram, že sa môžeme o toto dedičstvo podeliť a šíriť ho všade, aj – a to by som rada zdôraznila – mimo Európy, pretože kultúra nie je obmedzená našimi hranicami. Kultúra znamená spoločné zdieľanie, a preto by sme túto knižnicu chceli vytvoriť v duchu otvorenosti, pretože interoperabilita bude jej dôležitou súčasťou, a to nielen pokiaľ ide o knihy, ale aj v prípade ostatných foriem umenia: filmov, hudby, múzejných zbierok a tak ďalej. Sme teda svedkami pozoruhodného otvorenia sa kultúry, viacjazyčného a multikultúrneho, je to niečo, čo naozaj dokazuje samotnú podstatu Európy ako takej, ktorou je zjednotená rozmanitosť.

Samozrejme, že jestvujú problémy, ktoré treba vyriešiť a vážení poslanci ich pomenovali dosť jasne. Je tu problém s financovaním, okrem mnohých iných. Chcela by som preto apelovať na členské štáty, aby zaistili, že po diskusiách prídu na rad účinné kroky. V niektorých sa tak už stalo a chcela by som im za to poďakovať.

V roku 2008 predložíme analýzu toho, čo sme dosiaľ dosiahli a preto prirodzene aj toho, čo sa nepodarilo dosiahnuť. Som presvedčená, že to bude veľmi dôležité pre ďalšie napredovanie celej tejto riskantnej akcie. Nezabudneme samozrejme ani na partnerstvo verejného a súkromného sektora, pretože práve ono bude pre rozvoj takej nákladnej záležitosti, akou je digitalizácia, kľúčové. Na srdci mi leží aj uchovanie krehkého materiálu, ktorému pri nedostatočnej starostlivosti hrozí zničenie. Koľko kotúčov filmu ešte necháme zmiznúť v prachu? Ak máme toto spoločné kultúrne dedičstvo zachovať, jednoucho ho musíme digitalizovať skôr, než bude neskoro.

Prirodzene sa zamýšľam aj nad ďalšími problémami, ktoré potrebujú riešenie, konkrétne nad problémami týkajúcimi sa autorského práva – ktoré je tŕňom v päte – a vedeckých informácií. Naša skupina na vysokej úrovni v súčasnosti hľadá riešenia v súvislosti s týmito otázkami.

Vážený pán predsedajúci, máme pred sebou pozoruhodný projekt, ktorý ukazuje, v čom skutočne spočíva európska pridaná hodnota a som presvedčená, že najúžasnejším činom je zjednotiť Európanov okolo ich kultúrnej rozmanitosti, okolo ich príslušnej historickej rozmanitosti, pretože sú to veci krásne, ktoré sa zrodili vďaka tvorivosti. Je to naozaj to najlepšie, čo máme. Tak si to zachovajme a pracujme spoločne na tom, aby sme sa o to všetko mohli navzájom podeliť.

  Predsedajúci. − Chcem veľmi pekne poďakovať všetkým dnešným rečníkom, predovšetkým pani komisárke Redingovej za jej šarm a dôvtip. Rád by som sa jej poďakoval v jej rodnom jazyku, luxemburčine, pretože dnes je Deň nesvetových jazykov. Merci!

(smiech)