Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 26. septembra 2007 - Štrasburg

17. Účinnosť a rovnosť v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom rokovania je správa pána Tomáša Zatloukala o účinnosti a rovnosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (2007/2113(INI)) (A6-0326/2007), ktorú predkladá v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie.

  Tomáš Zatloukal, spravodajca. – (CS) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, Európska únia stojí pred niekoľkými navzájom súvisiacimi spoločensko-hospodárskymi výzvami, ktoré predstavuje nástup vysoko konkurencieschopných krajín, starnutie obyvateľstva, migrácia, rýchle zmeny v štruktúre trhu práce a prudký rozmach informačných a komunikačných technológií. Každý z týchto faktorov má vplyv na otázku prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu. Ľuďom s nižším vzdelaním čoraz väčšmi hrozí nezamestnanosť a sociálne vylúčenie.

Spravodlivé systémy zaručujú nezávislosť vzdelávania a odbornej prípravy od spoločensko-hospodárskeho pozadia a ďalších faktorov, ktoré jednotlivcov znevýhodňujú.

Výzva spočíva v podpore zapojenia žiakov, študentov a dospelých zo všetkých sociálnych skupín, pretože súčasná situácia je v tomto ohľade mimoriadne neuspokojivá.

Správa, ktorú tomuto Parlamentu predkladám, naliehavo žiada členské štáty, aby prijali pozitívne opatrenia v predškolskej výchove a vzdelávaní s cieľom zabezpečiť sociálnu rozmanitosť tried a školských zariadení s kvalitnými vzdelávacími programami. Vrodené zručnosti alebo zručnosti nadobudnuté v útlom veku sú základom pre vzdelávanie v neskoršom živote. Miera návratnosti investícií je v tomto období najvyššia, pretože ovocie takýchto investícií pretrváva celý život. Chcem zdôrazniť, že unáhlené delenie žiakov podľa prospechu na úrovni základného vzdelávania má škodlivý účinok. Naopak, za dôležité považujem prispôsobiť obsah učiva tak, aby vyhovoval rôznym skupinám detí a ich schopnostiam v rámci jednej školy.

Naopak, na úrovni stredoškolského vzdelávania sa diferenciácia a možnosť flexibilného výberu študijných smerov ukazujú ako veľmi účinné. Pokiaľ ide o odborné vzdelávanie, odporúčam rozšíriť možnosti prístupu k terciárnemu vzdelávaniu a vytvárať viac príležitostí pre celoživotné vzdelávanie.

Vysokoškolské vzdelávanie je pre úspech znalostného hospodárstva nevyhnutné. Malo by mať viac finančných prostriedkov, než koľko dostáva v súčasnosti. Správa konštatuje, že bezplatné vysokoškolské štúdium nemusí nevyhnutne zaručovať rovnosť a požaduje analýzu možností finančných stimulov a podporných opatrení, ktoré by mohli výrazne obmedziť nerovnosť v prístupe k vysokoškolskému vzdelaniu.

Vzdelanie má dopad na hospodárstvo: zvyšuje ľudský kapitál a inovačný potenciál a umožňuje šírenie technológie. S každým ďalším rokom priemernej školskej dochádzky sa zvyšuje produktivita v krajinách EÚ nárazovo o 6,2 % a v dlhodobom meradle o ďalších 3,1 % vďaka tomu, že vzdelanie prispieva k rýchlejšiemu technologickému rozvoju. Zvýšenie účinnosti vzdelávania a odbornej prípravy prináša návratnosť investície tak jednotlivcom, ako aj spoločnosti ako celku vo výške až 8 % ročne. Ďalšou výhodou je zníženie nezamestnanosti: priemerná miera nezamestnanosti v súčasnej EÚ predstavuje 12,6 % u obyvateľov, ktorí majú základné alebo stredné vzdelanie, v porovnaní s 5 % u obyvateľov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Okrem toho sa v nedávnom výskume Komisie zistilo, že 75 miliónov občanov EÚ má nedostatočné vzdelanie (t.j. 32 % pracovnej sily). V roku 2010 bude mať táto skupina ľudí, z ktorej väčšina pochádza zo sociálne znevýhodnených skupín spoločnosti, na výber len 15 % nových pracovných miest.

Politiky vzdelávania a odbornej prípravy môžu mať značný pozitívny dopad na sociálne a hospodárske výsledky, udržateľný rozvoj a sociálnu súdržnosť, kým naopak neúčinnosť a nerovnosť so sebou prinášajú obrovské náklady: stratu daňových príjmov, nezamestnanosť, zvýšenú potrebu zdravotnej starostlivosti a podpory z verejných fondov a tiež výdavky spojené so zvýšenou mierou protispoločenského správania.

Vzdelávanie a odborná príprava sú základnými faktormi, ktoré prispievajú k dlhodobému hospodárskemu rastu Európy, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti.

Na záver mi dovoľte poďakovať všetkým svojim kolegom, ktorí so mnou na tejto správe spolupracovali.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
Podpredsedníčka

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, úprimne vítam túto iniciatívu Parlamentu prehlbovať odkaz oznámenia, ktoré sme v súvislosti s touto témou prijali minulý rok.

Vašu správu som čítal s veľkým záujmom a teraz som si vypočul aj pána Zatloukala, ktorému chcem srdečne poblahoželať, pretože si myslím a cítim, že sme v tejto záležitosti, v tejto rozprave a v tomto úsilí zlepšovať súčasnú situáciu partnermi.

Teraz by sme si mohli vypočuť výpočet spoločensko-hospodárskych výziev, pred ktorými stojíme jednotlivo, spoločne, spolu, ale aj argumenty o význame investícií – lepších investícií, vyšších investícií – do politík vzdelávania a odbornej prípravy. Myslím si, že politika vzdelávania a odbornej prípravy tvorí základ nášho úsilia vytvoriť prosperujúcejšiu a súdržnejšiu európsku spoločnosť.

Všetky európske vzdelávacie systémy sú poznačené nerovnosťou vo vzdelávaní, ktorá odráža nerovnosť v spoločenskom a hospodárskom živote. Paradoxná funkcia vzdelávania a odbornej prípravy v súvislosti s touto nerovnosťou spočíva v tom, že práve oni ju veľmi často živia. Ale niekedy sú jediným prostriedkom, ktorým sa dá nerovnosť zmierniť.

V celej Európe je proces modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy poháňaný hľadaním väčšej účinnosti v zmysle účinnosti nákladov. Myslím, že je to skutočne potrebné, to je samozrejmé, ale často sa stretávam s mylným úsudkom, že účinnosť a rovnosť sa navzájom vylučujú.

V rámci nášho záväzku pomáhať členským štátom zlepšovať svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy sme v oznámení Komisie ukázali, že rovnosť a účinnosť si nemusia byť navzájom na úkor, ani na úkor kvality. Účinnosť a rovnosť sa v skutočnosti navzájom umocňujú. Myslím, že toto je najdôležitejší odkaz celého oznámenia.

Vaša správa kladie silný dôraz na potrebu účinných a na rovnosti založených európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy ako podmienku dosiahnutia nielen hospodárskeho rastu, ale aj sociálnej súdržnosti.

Mimoriadne ma teší vaše naliehanie na potrebe vyvinúť účinné a spravodlivé politiky pre celý proces nepretržitého celoživotného vzdelávania a na potrebe investovať do vzdelania včas, pretože investovanie do kvalitného vzdelávania a starostlivosti o deti v útlom a predškolskom veku sa ukazuje ako najúčinnejší spôsob ako prerušiť bludný kruh znevýhodnenia.

Všimol som si, že potvrdzujete naše slová, že včasné delenie žiakov podľa prospechu má škodlivý dopad na účinnosť a rovnosť. A prirodzene veľmi zdôrazňujete potrebu rozvoja kultúry hodnotenia s cieľom rozvinúť účinné dlhodobé politiky a vytvoriť politiky založené na dôveryhodných údajoch.

Vaša iniciatíva nám pomôže vyvinúť stratégie celoživotného vzdelávania postavené na princípoch rovnosti, inklúzie, integrácie a sociálnej súdržnosti. V plnej miere ju zohľadníme v našich pripravovaných iniciatívach v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, najmä v návrhu spoločnej správy za rok 2008 o realizácii nášho pracovného programu a našich úvahách o budúcnosti a v Zelenej knihe o súvislosti medzi vzdelávaním a migráciou, v ktorej bude ústrednou témou nerovnosť. Dúfame, že oznámenie predložíme na jar budúceho roka.

  Christa Prets, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážená pani predsedajúca, otázka znie: prečo sa rozprávame o rovnosti alebo nerovnosti, keď vysokoškolské vzdelanie dosahuje viac žien ako mužov? Znamená to, že máme rovnaké možnosti vzdelávať sa a aj ich využívame, ale tam záruka rovnosti príležitostí končí. V odbornej príprave pri využívaní nadobudnutých vedomostí sú ženy aj naďalej diskriminované, čo znamená, že v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy ešte stále rovnosť chýba.

Preto je nevyhnutné, aby sme zohľadnili napríklad ženy, ktoré sú už matkami a zároveň študujú, aby sme tu požadovali mimoriadne flexibilnú organizáciu štúdia a aby sme presadzovali a podporovali prístup mladých žien k vzdelaniu, najmä mladých žien z odľahlých regiónov a zo zraniteľných skupín, akými sú migrantky a ženy z etnických skupín, pretože práve tu sa stretávame so závažnými odchýlkami a nerovnosťou. Toto musí začať už predškolskom a školskom veku a následne pokračovať až po odborné vzdelávanie.

Ak dovolíte, budem pokračovať po krátkej prestávke.

  Pál Schmitt, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Ďakujem, pani predsedajúca. Budem hovoriť po maďarsky. Pán komisár, minulý týždeň som sa ako zástupca Výboru pre kultúru a vzdelávanie zúčastnil konferencie v Lisabone s názvom Hlasy mladých – v ústrety rozmanitosti vo vzdelávaní, ktorú zorganizovalo portugalské predsedníctvo.

Bolo hlboko dojemné počúvať mladých ľudí, ktorí žijú s rôznymi fyzickými poruchami a poruchami učenia, ako rozprávajú o svojich skúsenostiach zo školy. Ich príbehy mali jedno spoločné: každý z nich potvrdil, že keby sa boli mohli zúčastňovať školských aktivít po boku svojich zdravých rovesníkov, neboli by posudzovaní na základe svojich porúch, ale na základe svojich schopností a osobností.

Je nevyhnutné začleniť postihnuté detí do bežného vzdelávacieho procesu, v ktorom prichádzajú do denného kontaktu so zdravými rovesníkmi, aby ich neskôr spoločnosť ľahšie akceptovala a prijímala ako dospelých. Ak sú deti od útleho veku zvyknuté na spoločnosť detí s nejakým druhom postihu a zvyknú si na to, že ich musia rešpektovať ako rovnocenných a možno i na to, že im treba pomáhať, potom je veľká šanca, že budú preukazovať viac pochopenia a empatie voči postihnutým spoluobčanom v dospelom živote.

Správa, ktorú máme pred sebou, sa do veľkej miery venuje otázkam integrácie, ktoré sú spojené so spoločenskými rozdielmi. Som presvedčený, že, podobne ako vo vyššie spomínanom prípade je dôležité, aby sa sociálne znevýhodnené deti mohli inkluzívnou formou zúčastňovať vzdelávania na rôznych stupňoch spoločne s ostatnými deťmi.

Aby sme to dosiahli, sú potrebné dve veci. Prvou je technologický pokrok a odstránenie bariér. V tomto ohľade stredoeurópske a východoeurópske členské štáty ďaleko zaostávajú: školy, školské prostredie, doprava, dokonca nemocnice, ďalšie inštitúcie, napríklad verejné inštitúcie, všetky sú pre ľudí na vozíčku neprístupné. Druhou záležitosťou, a tá bude trvať dlhšie, je potreba zmeniť prístup na strane rozhodujúcich činiteľov, ktorí musia vziať na vedomie, že inkluzívne vzdelávanie je prvým kľúčovým štádiom v procese, ktorý vedie k spoločenskej akceptácii a integrácii.

Na záver mi dovoľte povedať, že aj šport je dôležitým nástrojom výchovy a spoločenského vplyvu, pretože spoločenské rozdiely a rozdiely v životnom štýle sa v športe strácajú; jediné, na čom záleží je talent, odhodlanie a snaživosť. Telesná výchova na školách a šport výrazne prispievajú k posilneniu dôležitých spoločenských hodnôt, akými sú solidarita a vzájomná úcta.

Preto považujem za dôležité, aby sa pri diskutovaní v tomto Parlamente o kvalite, účinnosti a rovnosti vzdelávania a odbornej prípravy nezabúdalo na význam telesnej výchovy a jej kvality, účinnosti a rovnosti. Okrem toho sa musíme postarať o to, aby sa v tomto ohľade väčšinovo presadzovala inkluzívna forma výchovy a vzdelávania. Blahoželám spravodajcovi a ďakujem vám za pozornosť.

  Christa Prets, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, právo na neobmedzené vzdelávanie, teda právo na prístup k vzdelaniu, je zakotvené v Charte základných práv, no stále je nepostačujúce a stále sa v praxi dostatočne neuplatňuje.

Veľké výkonnostné rozdiely medzi vzdelávacími systémami v EÚ sa odzrkadľujú v rozdieloch v stupni hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Vzdelávacie systémy musia byť účinné, spravodlivé a predovšetkým neobmedzene prístupné. Účinnosť sa musí presadzovať a vyzdvihovať od predškolského stupňa, na školách a tiež v systéme odborného vzdelávania.

Vyššie školstvo by si nevyhnutne malo privyknúť na istú mieru flexibility, aby mohlo pružne reagovať na hospodárske a sociálne zmeny, pretože je to jediný spôsob, ako si vytvárať konkurenčné výhody. Kľúčovými aspektmi sú multidimenzionalita, kvalita a spolupráca so súkromným sektorom, spolu s podporovaním výskumu a vývoja. Nesmieme však vzdelávať ľudí len preto, aby sme hospodárstvo zásobili kvalifikovanými pracovníkmi. Vzdelanie obohacuje osobnosť jednotlivca a je nevyhnutným predpokladom života v sociálnej súdržnosti. Podporuje osobný rozvoj a sebaúctu a to je prinajmenšom rovnako dôležité ako pracovné školenie, odborná príprava alebo školenie podnikateľských zručností.

Potrebujeme sa dopracovať k takému stavu, v ktorom by učitelia a všetci študenti dostávali kvalitné vzdelanie a najmä mali príležitosť zlepšovať sa a flexibilne sa rozvíjať, pretože v tejto oblasti sme už niekoľko desaťročí v tých istých koľajach. Takto to nemôže pokračovať!

Tvrdenie, že vzdelávacia politika by mala byť výhradnou záležitosťou členských štátov, je zjednodušovanie. Toto tvrdenie je pravdivé len čiastočne. Aj európska vzdelávacia oblasť so spoločným cieľom, konkrétne s lisabonskými cieľmi, potrebuje na dosiahnutie efektívnosti a rovnosti spoločný prístup.

  Jolanta Dičkutė, v mene skupiny ALDE. – (LT) Dámy a páni, vzdelávanie je neoddeliteľnou súčasťou európskej sociálnej dimenzie, pretože odhaľuje význam solidarity, rovnosti príležitostí a sociálnej inklúzie. Všetci obyvatelia musia nadobudnúť vedomosti a zručnosti, ktoré sa od nich požadujú a neustále ich aktualizovať. Navyše je potrebné prihliadať na špeciálne potreby ľudí, ktorí sú na pokraji vylúčenia zo spoločnosti.

Európska únia nereguluje rozvoj vnútroštátnych vzdelávacích systémov priamo, ale má naň významný dopad v prvom rade vďaka spoločným cieľom Európskej únie; po druhé, prostredníctvom monitorovania stanovených európskych smerníc a správ o rozvoji vzdelávacích systémov, ktoré predkladajú členské štáty; a po tretie, prostredníctvom programov vzdelávania a odbornej prípravy financovaných Európskou úniou.

Vítam odporúčanie Európskej komisie určiť investovanie do ľudských zdrojov za prioritu v štrukturálnych fondoch. Európska únia musí každému členskému štátu, ktorý sa snaží vytvoriť a rozvinúť efektívny európsky systém vzdelávania a odbornej prípravy, zabezpečiť také základné podmienky, aby bol schopný riešiť závažné problémy. Napríklad jedným z najväčších problémov v dnešnej Litve je násilie na školách. Na jeho potlačenie sa na národnej úrovni už začalo s realizáciou rôznych programov prevencie. Ďalšou problematikou je hľadanie postupov, ktoré by nám pomohli zvýšiť kvalitu vyššieho vzdelávania v snahe zabezpečiť, aby bola úroveň vzdelávania na univerzitách v našej krajine porovnateľná s úrovňou na najlepších univerzitách v západnej Európe.

Litovský vzdelávací systém čelí aj ďalším problémom. Jedným z nich sú nízke platy učiteľov všetkých odborov, pričom tento problém nevyhnutne vedie k nedostatku učiteľov. Nemáme dosť peňazí, aby sme opravili športové haly a športoviská a som presvedčená, že zlepšenie športovej infraštruktúry je dôležité nielen na to, aby sme školopovinné deti viedli k láske k športu, ale aj preto, aby sme im zabránili brať drogy, piť alkohol alebo fajčiť. Ďalším veľmi závažným problémom je generácia mladých emigrantov, ktorá sa vracia do svojich domovov. Potrebujú zvláštne financovanie a ďalších učiteľov pre doplňujúce štúdiá a špeciálne programy.

Spomenula som len niekoľko problémov, ktoré bezpochyby trápia aj ostatné nové členské štáty Európskej únie. Úplne súhlasím s rečníkmi, ktorí vyjadrili nespokojnosť so súčasnou situáciou. Súčasným cieľom Európskej únie by malo byť realistické hodnotenie a aktívna podpora rozdielnych vzdelávacích systémov, ktoré rešpektujú spoločné európske ciele a normy.

  Zdzisław Zbigniew Podkański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, v Poľsku máme jedno príslovie, ktoré hovorí, že ak sa určité veci nenaučíte v detstve, následky toho budete znášať po zvyšok života. Múdro nás upozorňuje, že vyučovanie detí je najlepšou možnou investíciou. Spravodajca má teda pravdu, ak navrhuje zvýšenie prostriedkov vyčlenených na predškolské vzdelávanie, pretože práve tu začína spoločenská integrácia. Tá pomáha rozvíjať jednotlivca a pripraviť ho na jeho životnú úlohu. Integrácia by mala byť posilňovaná aj v ďalšom období. Spravodajca teda správne upozorňuje na problém delenia žiakov podľa prospechu a na otázku, či je správne zavádzať prispôsobenie učebných osnov rôznym skupinám detí len na úrovni nižšieho stredného vzdelávania a predlžovať obdobie strávené inštitucionálnym vzdelávaním.

Je tiež správne, že návrh uznesenia jasne pomenúva potrebu prepojiť politiky odborného vzdelávania a prípravy s politikami zamestnanosti, hospodárstvom, sociálnou integráciou zlepšením konkurencieschopnosti vyššieho vzdelávania a umožnením prístupu k nemu všetkým za rovnakých podmienok.

Najnaliehavejším dôvodom, ktorý nás núti prijať tieto opatrenia pre vzdelávanie, je skutočnosť, že 75 miliónov obyvateľov Európskej únie, čo predstavuje 32 % pracovnej sily, má nedostatočné vzdelanie. To má závažný dopad na efektívnosť ich práce, výkonnosť našich hospodárstiev a spoločenskú situáciu. Je potrebná zmena.

  Věra Flasarová, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Dámy a páni, systém založený na princípe rovnosti a účinnosti by mal zabezpečovať prístup k vzdelaniu pre každého.

Spravodajca konštatuje, že potrebujeme zlepšiť predškolskú výchovu a vzdelávanie, v rámci ktorého sa u človeka vytvárajú návyky a zručnosti potrebné pre ďalšie vzdelávanie. Žiada členské štáty, aby zvýšili financovanie predškolskej výchovy a vzdelávania. Aká je však realita?

Takmer vo všetkých krajinách EÚ sa predškolské zariadenia v posledných rokoch rušia. Nepriaznivý populačný trend nie je jedinou príčinou. Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť je toho istého názoru a situácia v Českej republike sa v ničom nelíši. Predškolské zariadenia sa rušia, pretože ich prevádzka je nákladná. Týmto spôsobom sa obce a mestá pokúšajú ušetriť podstatnú časť svojho rozpočtu. Firemné predškolské zariadenia už prakticky neexistujú. Čakacie doby na umiestnenie dieťaťa v týchto zariadeniach sa začínajú predlžovať. Vznikajú nadštandardné súkromné jasle a škôlky, ktoré ponúkajú výučbu cudzích jazykov a iné výhody, ale dovoliť si ich môžu len majetné rodiny. Predškolská výchova a vzdelávanie v Českej republike kedysi boli a stále sú na vysokej úrovni, ale aj tu už existuje určitá nerovnosť.

Okrem toho, nemôžem súhlasiť s odsekom 21 správy, v ktorom sa uvádza, že bezplatné vysokoškolské vzdelanie nemusí nevyhnutne zaručovať rovnosť. Podmienky, ktoré mladým ľuďom umožňujú poberať študentské pôžičky a splácať ich neskôr, budú mať vážnejší dopad na chudobnejších študentov v porovnaní s tými majetnejšími – môže to ovplyvniť myslenie mladých ľudí, ktorí začínajú život zaťažení dlhmi.

Európa zažíva vlnu imigrácie. Medzi tými, ktorý sem prichádzajú, je mnoho detí a študentov. Títo ľudia predstavujú veľký potenciál, ktorý by mohol Únii pomôcť v jej budúcom rozvoji. Okrem toho stoja na pomyselnej štartovacej čiare a my by sme im mali umožniť úspešne sa zapojiť do nášho vzdelávacieho systému. V tejto súvislosti sa ťažko chápu právne predpisy upravujúce vzdelávanie, ktoré sú v Českej republike platné od januára 2005 a ktoré regulujú, do akej miery je povolené poskytovať vzdelanie cudzincom s povolením na trvalý pobyt alebo s dlhodobými či krátkodobými vízami, utečencom alebo žiadateľom o azyl alebo osobám pod dočasnou ochranou. Jedno byrokratické rozhodnutie kreslí hrubú deliacu čiaru medzi deti, ktoré musia chodiť do školy a deti, ktoré do školy chodiť nesmú. Všetko závisí od toho, ako rýchlo daná osoba dostane príslušný štatút. Už ich samotný príchod je dosť dramatický. Musíme vyvinúť všetko úsilie na to, aby sme im zabezpečili ľahší prístup do našej Únie. Nechceme, aby boli mladí ľudia odsúdení na rôzne nežiaduce spoločenské činnosti.

  Ovidiu Victor Ganţ (PPE-DE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vážení kolegovia, blahoželám pánovi Zatloukalovi k jeho správe, ktorú považujem za veľmi dobrú, pretože sa týka jednej z najdôležitejších a najcitlivejších kapitol života – vzdelávania.

Ďalej by som rád spomenul tri aspekty správy: žiadal som o zvýšenie podpory špičkových univerzitných programov tak na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni Európskej únie, v rámci jej finančných možností. Je to nevyhnutné pre úspech lisabonskej agendy a na zmenšenie priepastí medzi EÚ a inými globálnymi činiteľmi. Všade v Európe je cítiť nedostatok vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorý je mimoriadne závažný v nových členských štátoch v dôsledku fenoménu úniku mozgov.

Zároveň som presvedčený, že zvýšenie účinnosti vzdelávacieho procesu je úzko späté s mnohojazyčnosťou. V súvislosti s voľným pohybom občanom Európskej únie prispôsobiť sa požiadavkám trhu znamená ovládať cudzie jazyky. Mnohojazyčné vzdelávanie by navyše uľahčilo výmenu žiakov a študentov.

Pokiaľ ide o rovnosť v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, myslím si, že by členské štáty mali nájsť potrebné prostriedky na zvýšenie miery prístupu detí, mladých ľudí a dospelých k vzdelaniu. Podpora pre znevýhodnené spoločenské triedy by mala prísť vo forme dotovaných pracovných miest so zámerom znížiť mieru negramotnosti, podporiť sociálnu rekonverziu pre lepšie prispôsobenie sa požiadavkám trhu práce a zníženie nezamestnanosti. Takto sa v tretích krajinách zníži počet chýbajúcej pracovnej sily. Ľudských zdrojov je dostatok, ale nie sú účinne školené a riadené.

  Maria Badia i Cutchet (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, revízia cieľov lisabonskej stratégie, ktorá sa uskutočnila v roku 2005, opäť ukázala, aké je dôležité, aby vzdelávanie a odborná príprava tvorili jadro budúcej stratégie EÚ.

Je zrejmé, a potvrdzujú to aj údaje Eurostatu, že zaostávame v plnení ambicióznych cieľov, ktoré sme si stanovili pre vyššie vzdelávanie do roku 2015: investovanie do výskumu a vývoja, modernizovanie univerzít, zníženie miery vzdelávacích neúspechov a počtu ľudí, ktorí predčasne opúšťajú vzdelávací systém, vyššiu mieru účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní a zvýšenie počtu ľudí, ktorí ukončili stredoškolské vzdelanie.

Tento časový sklz spôsobuje, že zaostávame za našimi medzinárodnými partnermi – USA, Indiou a Japonskom – pričom navyše máme obrovské rozdiely medzi jednotlivými európskymi krajinami.

Účinný a efektívny vývoj vo vzdelávacích systémoch našich členských štátov je dôležitý nielen v zmysle medzinárodnej konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu, ale zároveň predstavuje neoddeliteľnú súčasť vývoja v zmysle sociálnej súdržnosti v našej spoločnosti.

Investovanie do predškolského, primárneho a sekundárneho vzdelávania je základnou požiadavkou pre minimalizáciu rizika sociálnej exklúzie a zabezpečenie vyššej zamestnanosti a vyšších zárobkov.

Je potrebné zvýšiť objem verejných i súkromných financií vyčlenených na vzdelávanie a členské štáty musia seriózne zvážiť potrebu stavať na bolonskom a kodanskom procese.

Podobne, univerzitné vzdelávanie by malo byť prispôsobené čoraz heterogénnejším spoločenským a hospodárskym potrebám našej spoločnosti a neignorovať skutočnosť, že vzdelávanie je tiež základom pre školenie slobodných občanov schopných zohrávať aktívnu úlohu v spoločnosti.

Napokon, musíme čo najskôr aktualizovať a zlepšiť výučbu odbornej prípravy a prispôsobiť ju novým výzvam, ktoré predstavuje predĺženie doby zamestnania Európanov, s ktorým sa u dospelých zvyšujú spoločensko-hospodárske a vzdelávacie očakávania, pričom nemožno zabúdať na školenie o nediskriminácii pohlaví na každej jednej úrovni vzdelávania.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) V súvislosti s odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z roku 2006 a s dôrazom na potrebu rozvinúť celoživotné vzdelávanie, s osobitným ohľadom na nezamestnaných a s dôrazom na potrebu prispôsobiť sa hospodárskym zmenám, ktoré majú dopad na chod pracovného trhu, by som rada upozornila na význam vzdelania pre dosiahnutie väčšej mobility na trhu práce, ktorá predstavuje šancu znížiť štrukturálnu nezamestnanosť.

Rada by som zdôraznila význam európskeho kvalifikačného rámca v zmysle zvýšenia mobility pracovnej sily. Rovnaký prístup k vzdelaniu, faktor, bez ktorého nie je možné zabezpečiť, aby mali všetky deti a mladí ľudia rovnaké príležitosti v živote, je úzko spojený s financovaním vzdelávania v členských štátoch Únie. Rozdiely v objeme finančných prostriedkov vyčlenených na vzdelanie, kvalifikáciu a platy učiteľov majú výrazný dopad na vyhliadky dosiahnuť tento konkrétny ciel lisabonskej stratégie.

Správa s názvom „Pokrok pri dosahovaní lisabonských cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy“, ktorú Európska komisia prijala v roku 2005, jasne hovorí, že pokrok v tejto oblasti bol nedostatočný, pokiaľ ide o dosiahnutie požadovaných výsledkov do roku 2010. Preto je také dôležité, aby sme sa zamerali na zlepšenie kvality vzdelávania, a tým predchádzali sociálnej exklúzii a zvyšovali konkurencieschopnosť nášho hospodárstva. Blahoželám pánovi Zatloukalovi k jeho vynikajúcej správe.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Jednou zo vzdelávacích oblastí, ktoré v niektorých krajinách Európskej únie, konkrétne v Portugalsku, aj naďalej zaostávajú, je predškolské vzdelávanie. Považujem preto za nevyhnutné zdôrazniť výzvu členským štátom, aby oveľa viac investovali do verejnej siete jaslí vedených kvalitne zaškolenými učiteľmi, ktorí budú schopní pracovať so všetkými deťmi, pretože je to jeden z najúčinnejších prostriedkov, akým možno rozvíjať ich intelekt, klásť základy pre ich budúce vzdelanie, zvýšiť celkovú úroveň zručností, výrazne posilniť rovnosť vzdelávacieho systému a odstrániť spoločenskú nerovnosť.

Rovnako je nevyhnutné zabezpečiť kvalitné primárne a sekundárne vzdelávanie, ktoré musí byť všeobecné, povinné a bezplatné, ak má zaistiť základné vzdelanie a kľúčové zručnosti, ktoré prispejú k dosiahnutiu základných spoločenských a občianskych hodnôt a výchovu k mieru a rovnosti, a tým posilnia sociálnu súdržnosť a inklúziu. Pokiaľ ide o vyššie vzdelanie, v rozvinutých spoločnostiach by malo byť uznané ako základný sektor, a preto je potrebné zabrániť vzdelávacím neúspechom a predčasnému opúšťaniu škôl, ku ktorému dochádza v Portugalsku, kde bohužiaľ okolo 40 % žiakov nikdy nedokončí dokonca ani strednú školu.

Krátenie rozpočtu v školstve, zvyšovanie nákladov na vyššie vzdelávanie a ťažká sociálna situácia vysokého percenta rodín a mladých ľudí bránia Portugalsku robiť veľké pokroky vo vyššom vzdelávaní obyvateľstva, vďaka čomu má najhoršie ukazovatele spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Keďže štúdie ukazujú, že s každým ďalším rokom priemernej školskej dochádzky sa zvyšuje produktivita v krajinách EÚ nárazovo o 6,2 %, vieme si dobre predstaviť ťažkosti tých krajín, ktoré svojim občanom prístup ku kvalitnému vzdelaniu neumožňujú.

  Rolf Berend (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, vzdelávanie zohrávalo a stále zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji európskeho hospodárstva a v osobnom rozvoji mladých ľudí. S týmto a ďalšími výrokmi v správe úplne súhlasím a rád by som spravodajcovi vyslovil moju vďaku a uznanie.

Správne je aj tvrdenie, že vzdelávacie systémy sú účinné vtedy, keď vložené prostriedky prinášajú tie najlepšie možné výsledky. O tieto ciele sa v skutočnosti usilujú všetky členské štáty EÚ, ale porovnávacie štúdie výsledkov často odhaľujú niektoré zaujímavé fakty. Z toho dôvodu sú usmernenia a výzvy členským štátom, ktoré správa obsahuje, z európskej perspektívy viac ako opodstatnené, hoci v súvislosti s obsahom a štruktúrou vzdelávania nemáme žiadne priame právomoci. Príčiny takýchto rozdielnych výsledkov môžeme nájsť v rozdieloch v kvalite a intenzite vzdelávania, ktoré vedú k rozličným úrovniam výkonnosti, a teda aj k nerovnakým životným príležitostiam pre našu mládež.

Podľa môjho názoru je nevyhnutné a zároveň naliehavé znova a znova jasne opakovať, že dnešná generácia školákov sa po skončení štúdia stane súčasťou medzinárodného súťaženia o vzdelávacie príležitosti. Rovnaké príležitosti pre všetkých preto predstavujú výzvu, ktorú musia členské štáty zvládnuť, aby mohli mladým ľuďom zabezpečiť čo možno najlepšie vzdelanie, ktoré ich vybaví intelektuálnymi zručnosťami, ktoré potrebujú, aby mohli ich krajiny prekvitať.

Rovnosť príležitostí však vždy súvisí s kvalitou a tiež výkonnosťou. Zaslúži si teda väčší dôraz na kvalitu a výkonnosť vo vzdelávacom systéme. V tejto súvislosti by sa teda nemalo hovoriť len o rovnosti vo vzdelávaní pre všetkých, ale aj o rovnakom začiatku, po ktorom nasleduje čo možno najlepšie vzdelanie, ktoré prihliada na individuálne nadanie a rozdielne fyzické a intelektuálne schopnosti.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, do roku 2010 Európska únia plánuje udržať mieru nedokončenia školskej dochádzky u mládeže medzi 18 a 24 rokom pod hranicou 10 % a dosiahnuť, aby vyše 85 % mladých ľudí nad 18 rokov navštevovalo postsekundárne štúdium.

9.7 % detí v Európskej únii vo veku od 0 do 17 rokov sú členmi rodín bez príjmu. Mnohé z detí, ktoré pochádzajú z chudobných rodín alebo vidieckeho prostredia, nenavštevujú žiadnu formu postsekundárneho vzdelávania z finančných dôvodov. Myslím si, že v sociálnej Európe by mali byť žiacke a študentské štipendiá prístupné pre všetkých, ktorí sa chcú vzdelávať. Prístup k vzdelaniu musia mať aj postihnuté deti.

Prioritou členských štátov a Komisie musí byť zapísanie minimálne 90  % detí do 7 rokov do jaslí alebo škôlok. Tak budú môcť mladé matky zladiť svoj rodinný život s pracovnou činnosťou.

Aby bolo vzdelávanie účinnejšie, navrhujem, aby bolo zabezpečené školenie a motivovanie učiteľov.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, rád by som poukázal na niekoľko problémov.

Po prvé, súhlasím so spravodajcom v tom, že investovanie do predškolského vzdelávania prináša najviac ovocia, pretože práve tu sa dosahujú najlepšie výsledky. Je tiež dôležité podporiť modernizáciu univerzít, upozorniť na potrebu rovnakého prístupu k vyššiemu vzdelaniu a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť.

Po druhé, rovnaký prístup k vzdelaniu vedie k mnohým pozitívnym výsledkom. Má vplyv na spoločenský rozvoj, hospodársky rast, oživenie inovácie, rozvoj ľudského potenciálu a nových technológií a tiež na zníženie nezamestnanosti.

Po tretie, hoci je návratnosť vzdelania citeľná až po dlhšej dobe a vyžaduje si dlhodobé plánovanie, nemali by sme zabúdať, že takáto investícia je veľmi podstatná.

Po štvrté, súhlasím so stanoviskom, že je nevyhnutné prepojiť politiky odbornej prípravy a vzdelávania s politikou zamestnanosti, hospodárskou politikou a sociálnou integráciou.

Po piate, potrebujeme investovať do našej mládeže, pretože mladá generácia má v rukách budúcnosť Európskej únie. Je veľmi dôležité zabrániť tomu, aby deti predčasne odchádzali zo škôl.

Po šieste, čelíme demografickému problému: obyvateľstvo Európy starne. Musíme preto presadzovať celoživotné vzdelávanie pre dospelých.

A napokon, vzdelanie, vzdelanie, vzdelanie.

  Proinsias De Rossa (PSE). – Vážená pani predsedajúca, vo všeobecnosti ma znepokojuje, že Komisia členským štátom nekriticky toleruje skracovanie rozpočtov pre vzdelávanie. Mimoriadne očividné je to v Írsku, kde rastie počet obyvateľov a s ním aj skutočne preplnené triedy. Už dlho som zástancom predškolského a primárneho vzdelávania ako nevyhnutnej zložky pre osobný rozvoj každého dieťaťa. Všetky dôkazy svedčia o tom, že čím je človek vzdelanejší, tým lepšie príležitosti má v živote. Dokonca s tým súvisí dlhší a zdravší život.

Som presvedčený, že Komisia a členské štáty musia na kvalitu klásť rovnaký dôraz, ako na účinnosť a rovnosť. Kvalita školského prostredia a učenia sú nevyhnutným predpokladom účinnosti. Deti potrebujú dobrých učiteľov a učebný plán, na základe ktorého sa budú vzdelávať holisticky, teda tak, aby sa naučili prijímať racionálne rozhodnutia, nebáť sa rozmanitosti a zmien, komunikovať s ostatnými a samozrejme tak, aby získali etický základ pre hodnoty, ktoré si vyberú pre život a budú sa nimi riadiť. Toto sú zručnosti, ktoré potrebujú, aby sa vedeli v spoločnosti naplno realizovať.

Ale je tu ešte naliehavejší a zásadnejší problém – problém hladných detí na našich školách. Tisíce detí v Írsku chodia do školy hladné a som si istý, že situácia v našej krajine nie je ojedinelá. Nezáleží na účinnosti alebo rovnosti prístupu, týmto deťom sa dariť nemôže a dlhodobé dôsledky prevyšujú úspory, ktoré štát ušetrí na tom, že takýmto deťom neposkytne zdravé raňajky.

  Ján Figeľ, člen Komisie. – (SK) Chcem poďakovať za konvergujúcu diskusiu, pretože potvrdzuje nielen správu alebo oznámenie Európskej komisie v tejto téme, ale aj postoj členských štátov, ktorý sa prejavil na zasadnutí ministrov v novembri a následne v tomto polroku 2007, kde Rada prijala závery, ktoré tiež potvrdzujú základné body z oznámenia Komisie.

Len pár poznámok na okraj: som presvedčený, že podporovať aj spravodlivosť, ale aj účinnosť vo vzdelávaní, je aj morálna povinnosť, ale aj základný, taký hrubý finančno-ekonomický záujem. Je to logika, ktorá hovorí o tom, že nám treba investovať do vzdelania lepšie a viac. Najprv lepšie, lebo každé euro, každá koruna, každá libra sa dá využiť pri efektívnejšom spôsobe účinnejšie.

Viacerí sa zmienili, že rozhodujúcimi pre budúce postavenie či už jednotlivcov alebo sociálnych skupín sú kvalifikácie, kvalita vzdelania, odbornej prípravy, a to si vyžaduje neustále zlepšovanie. Prvými, ktorí to môžu zlepšovať, sú napríklad učitelia, investície do kvality prípravy učiteľov sú jedným z najúčinnejších faktorov celkového zlepšenia, oni sú multiplikátormi týchto efektov. Čo je potrebné systémovo z hľadiska zlepšenia, je napr. kvalita evaluácie ako základný nástroj, nie ako výnimka, nie ako čosi mimoriadne, ale ako pravidlo, kde sa hodnotí vstup, výstup a to všetko medzi tým a kvalita sa oceňuje a odmeňuje.

Chcem povedať, že Komisia, tak ako je očakávané aj zo správy, sa bude zaoberať touto témou naďalej. My chceme venovať problematike spravodlivosti a účinnosti vzdelania priestor napr. pri budúcoročnej téme o vzdelávaní a migrácii. Teraz prebieha konzultačné obdobie, ktoré sa venuje škole 21. storočia, t. z. čo je očakávané od školstva v tomto novom období, a chceme tento proces samozrejme zavŕšiť aktuálnym pohľadom na postavenie školy v spoločnosti v dnešnej Európe. A ďalšou témou, ktorú sme nedávno ponúkli, bola v auguste prijatá správa resp. oznámenie o kvalite prípravy učiteľov, veľmi dôležité závery, ktoré z toho vyplývajú.

No a úplne na záver, som presvedčený, že procesy, ktoré boli spomínané, ako je bolonský a kodanský proces, záležitosti okolo vzdelávania dospelých, vzdelávania predškolského, celoživotného – všetky sa musia schádzať pri téme dostupnosti a kvality ako základných faktorov pre naozaj spravodlivé vzdelávanie, ktoré potrebujeme aj dnes, aj zajtra.

  Predsedajúca. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 27. septembra 2007.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Marianne Mikko (PSE), písomne. – (ET) Čas na nikoho nečaká. Je zrejmé, že v roku 2010 Európa nebude najkonkurencieschopnejším hospodárstvom na svete. Vhodný a dobre štruktúrovaný vzdelávací systém by mohol tento cieľ priblížiť na dosah.

Nemožno ignorovať akademickú a finančnú úroveň jednotlivých prestížnych univerzít. Podľa rôznych údajov sa z 50 najprestížnejších univerzít na svete 20 až 30 nachádza v Spojených štátoch. Ďalších päť alebo šesť patrí Spojenému kráľovstvu. Zvyšok Európy je na treťom mieste so štyrmi či piatimi univerzitami, na päty jej šliapu Kanada a Austrália.

Úspešné dejiny sa zvyčajne opakujú. Bohužiaľ, tento úspech za svoju existenciu vďačí v prvom rade skutočnosti, že anglofónny trh vzdelávania môže čerpať z miliárd mocných zákazníkov. Pod ostatné sa podpíše stupňovitý efekt. Výsledkom je, že Harvard je desaťkrát bohatší a slávnejší, než jeho bezprostredne nasledujúci konkurent.

Napodobňovanie elitných systémov Ivy League a Oxbridge v kontinentálnej Európe je riskantné. Nazvala by som to dokonca slepou uličkou. Tak v Spojených štátoch, ako aj vo Veľkej Británii sú čítanie, písanie a počítanie u mnohých bežných občanov považované za nedostatočné.

Ak máme dosiahnuť úspech, a to rýchlo, bolo by rozumnejšie úplne sa spoľahnúť na tie činnosti, ktoré sú nám vlastné. Najúspešnejšou európskou krajinou, pokiaľ ide o vzdelávanie, je nesporne Fínsko, kde v národnej stratégii nechýba verejný prístup k vzdelaniu na rovnako vysokej úrovni všade.

Strategická povaha vzdelávania vyplýva z jeho samotnej podstaty. Účinok rozhodnutí a krokov sa objavuje až po uplynutí desiatok rokov. Z toho vyplýva, že čo sa týka rovnosti, bolo by nezmyselné obetovať ďalšie štvrťstoročie v mene vyšších záujmov. Aj keď by to bola správna cesta.

Rovnomerne vysoká úroveň vzdelania naďalej zostáva najväčším tromfom Európy v medzinárodnej konkurencii.