Zoznam 
Doslovný zápis z rozpráv
PDF 1731k
Streda, 26. septembra 2007 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka
1. Otvorenie rokovania
 2. Prisťahovalectvo – Legálne prisťahovalectvo – Priority politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín (rozprava)
 3. Privítanie
 4. Potreba prijať opatrenia na ochranu ohrozenej historickej pamiatky rímsko-katolíckej katedrály svätého Jozefa (Sfântul Iosif) v Bukurešti (Rumunsko) (písomné vyhlásenie): pozri zápisnicu
 5. Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca nových poslancov Európskeho parlamentu
 6. Hlasovanie
  6.1. Európsky technologický inštitút (hlasovanie)
  6.2. Volebné právo a právo byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (hlasovanie)
  6.3. Vyňatie pôdy z produkcie stanovené na rok 2008 (hlasovanie)
  6.4. Nebezpečné hračky vyrobené v Číne (hlasovanie)
  6.5. K spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie (hlasovanie)
  6.6. Legálne prisťahovalectvo (hlasovanie)
  6.7. Priority politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín (hlasovanie)
 7. Vysvetlenia hlasovania
 8. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
 9. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
 10. Tajné väznice a nezákonná preprava zadržaných osôb, ktoré sa týkajú členských štátov Rady Európy (správy Fava a Marty) (rozprava)
 11. Operácia PESD na východe Čadu a severe Stredoafrickej republiky (rozprava)
 12. Situácia v Barme (rozprava)
 13. Hodina otázok (otázky pre Radu)
 14. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu
 15. Povinnosti poskytovateľov cezhraničných služieb (rozprava)
 16. Elektronické knižnice (rozprava)
 17. Účinnosť a rovnosť v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (rozprava)
 18. Európska stratégia práv dieťaťa: proti „dys“kriminácii detí a vylúčení osôb s problémami „dys“ (rozprava)
 19. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu
 20. Skončenie rokovania


  

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

 
1. Otvorenie rokovania
  

(Rokovanie sa začalo o 9.00 h.)

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dobré ráno! Dnešný deň, 26. september, je Európskym dňom jazykov. Našou povinnosťou je pripomenúť ľuďom tu v Európskom parlamente, v chráme jazykov, význam tohto dňa pre filozofiu a podstatu Európskej únie, a prácu, ktorú vykonávame s cieľom dosiahnuť multikultúrnu Európu, v ktorej sa rešpektujú rozdielne charakteristické rysy, kultúry a duch našich národov.

 
  
MPphoto
 
 

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, veľmi pekne vám ďakujem, že ste mi dali slovo. Dnes oslavujeme Európsky deň jazykov a ja by som chcel pripomenúť pocity mnohých občanov Španielska, ktorí nechápu, prečo sú diskriminovaní zo strany predsedníctva Európskeho parlamentu, keďže Katalánci, Galícijčania a Baskovia, ako som ja, ktorí sú zástupcovia občanov, nemôžu používať svoj jazyk v Parlamente.

Na rozdiel od Komisie, Rady a Výboru regiónov, kde sa zástupcovia občanov môžu vyjadrovať v týchto úradných jazykoch, predsedníctvo odmieta akceptovať baskický, katalánsky alebo galícijský jazyk, ktoré sú úradnými jazykmi v Španielsku.

Vážená pani predsedajúca...

(rečník hovoril v baskickom jazyku)

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Pán Ortuondo, predsedníctvo sa bude dožadovať informácií o tejto otázke, hoci sme o nej už mnohokrát diskutovali a odpovede sú dobre známe.

 

2. Prisťahovalectvo – Legálne prisťahovalectvo – Priority politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom rokovania je spoločná rozprava o

- stanoviskách Rady a Komisie k prisťahovalectvu,

- správe pani Lilli Gruberovej v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o pláne politiky pre legálnu migráciu [2006/2251(INI)] (A6-0322/2007) a

- správe pána Javiera Morena Sáncheza v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín [2006/2250(INI)] (A6-0323/2007).

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, Európska únia stále čelí veľkým výzvam, pokiaľ ide o jej reakciu na meniaci sa stav migrácie.

Globálny prístup k migrácii, ktorý prijala Európska rada v decembri 2005, dosiaľ tvorí základný rámec pre definovanie reakcie na tieto výzvy. Pri prijímaní Globálneho prístupu Európska rada zvýraznila potrebu vyrovnaného, globálneho a súdržného prístupu, ktorý pokrýva politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a, v spolupráci s tretími krajinami, využíva výhody legálnej migrácie. Uskutočnenie globálneho prístupu bolo hlavnou prioritou prechádzajúcich predsedníctiev.

Globálny prístup k migrácii nestagnoval, naopak Európska rada ho vylepšila a rozvinula vo svetle udalostí a pokroku dosiahnutého v rámci jeho vykonávania. V súčasnosti je integrovaný do komplexnej migračnej politiky Európskej únie.

Na svojom zasadnutí z 21. a 22. júna tohto roku prijala Európska rada závery o rozšírení a posilnení Globálneho prístupu. V týchto záveroch sa predovšetkým uvádza uplatňovanie Globálneho prístupu na regióny susediace s východným a juhovýchodným územím EÚ a rozvoj partnerstva medzi Európskou úniou a tretími krajinami z hľadiska okružnej migrácie a mobility.

Na dôležitosť vykonania globálneho prístupu poukázali letné udalosti a najmä udalosti, ku ktorým došlo na južných námorných hraniciach EÚ. Zatiaľ čo naďalej uplatňujeme Globálny prístup, opatrenia, ktoré treba prijať, musia zahŕňať opatrenia na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu ako aj opatrenia na rozvíjanie príležitostí na legálnu migráciu.

V súvislosti s týmito dvomi neoddeliteľnými cieľmi sa Rada pokúšala dosiahnuť pokrok. Na svojom júnovom zasadnutí diskutovala o situácii na južných hraniciach Stredozemia. Znovu zdôraznila dôležitosť úlohy, ktorú musí zohrávať agentúra Frontex a rozhodla sa začať novú prácu v súvislosti s návrhmi prednesenými Maltou. Táto práca bola vykonaná a jej výsledkom bolo prijatie záverov na zasadnutí Rady z 18. septembra, ktoré sa týkali posilnenia riadenia južných námorných hraníc EÚ. Niektoré z týchto záverov vyzývajú na uskutočnenie naliehavých krokov na posilnenie súčasných opatrení a existujúcich dojednaní. Členské štáty sú nabádané, aby poskytli bilaterálnu podporu tým členským štátom, ktoré čelia výnimočnému tlaku z hľadiska nelegálneho prisťahovalectva v dôsledku ich geografickej polohy a úrovne spolupráce so susediacimi tretími krajinami. Táto spolupráca bude zahŕňať napr. opatrenia týkajúce sa vrátenia nelegálnych prisťahovalcov, podmienky prijatia, zodpovednosti za žiadateľov o azyl, utečencov a neplnoleté osoby.

V záveroch sa taktiež zdôrazňuje potreba posilniť spoluprácu v tejto oblasti s tretími krajinami, ktoré sú krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, najmä z hľadiska riadenia ich vlastných hraníc, preberania ich zodpovednosti za pátracie a záchranné operácie, boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu ľudí a budovania účinného rámca pre vrátenie nelegálnych prisťahovalcov.

Dôraz sa kládol na potrebu užšej spolupráce s medzinárodnými organizáciami ako je Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov a Medzinárodná organizácia pre migráciu. Ďalším nevyhnutným prvkom je pokus o posilnenie činností agentúry Frontex, najmä prostredníctvom zavedenia dlhodobých spoločných operácií a rozšírenia činností v rámci Európskej siete pobrežných hliadok.

Pokiaľ ide o dlhodobé opatrenia, Rada vyzvala Komisiu, aby v rámci prebiehajúcej rozpravy o Zelenej knihe Komisie o spoločnom európskom azylovom systéme, ktorý sa týka vytvorenia špecializovaných azylových tímov, predložila správu a možných dodatočných opatreniach spolu s hĺbkovou analýzou niektorých návrhov Malty, štúdiu príslušných častí námorného práva a záväzok.

Úloha agentúry Frontex pri zabezpečovaní účinnej kontroly vonkajších hraníc EÚ zo strany členských štátov sa stáva čoraz viac dôležitejšou. Ako viete, agentúra Frontex začala fungovať iba v októbri 2005, no v relatívne krátkom čase rozvinula svoju prevádzkovú kapacitu a podnikla dôležité kroky smerom k posilneniu bezpečnosti vonkajších hraníc Európskej únie prostredníctvom zamerania sa na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Vykonali sa rôzne spoločné operácie koordinované agentúrou Frontex a ďalšie operácie prebiehajú v Stredozemí a Atlantickom oceáne. Obzvlášť dôležitým momentom bolo začatie fungovania Európskej siete pobrežných hliadok v máji tohto roku, ktorá bude z dlhodobého hľadiska zjednocovať budúci európsky monitorovací systém.

Ďalšou významnou udalosťou bolo keď Rada v júli tohto roka prijala nariadenie, ktorým sa ustanovuje mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov, známych ako RABIT, a ktoré nadobudlo účinnosť dňa 20. augusta. Nariadením sa ustanovuje mechanizmus na poskytovanie rýchlej operačnej pomoci na obmedzenú dobu dožadujúcemu členskému štátu, ktorý čelí výnimočnému a naliehavému tlaku z dôvodu príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajšie hranice, ktorí sa snažia neoprávnene vstúpiť na územie Európskej únie.

Agentúra Frontex sa v súčasnosti nachádza v procese vykonania tohto nariadenia. Aby však operácie koordinované agentúrou Frontex boli účinné, je veľmi dôležité, aby bolo k dispozícii primerané vybavenie. V súlade s nariadením o agentúre Frontex zriadila agentúra Frontex centrálny register dostupného technického vybavenia, známy ako CRATE. Tento register už obsahuje rozsiahly zoznam helikoptér, lietadiel, plavidiel a iného vybavenia, ktoré sú členské štáty pripravené poskytnúť pre operácie koordinované agentúrou Frontex.

Pokiaľ ide o legislatívne opatrenia zamerané na nelegálne prisťahovalectvo, príslušné orgány Rady už začali vykonávať analýzu návrhu smernice tohto Parlamentu a Rady, ktorý ustanovuje sankcie voči zamestnávateľom, ktorí nelegálne zamestnávajú štátnych príslušníkov tretích krajín. Tento návrh, ktorý je zameraný na boj proti nelegálnemu zamestnávaniu, bol predložený Komisiou v máji 2007.

Rada, použitím postupu spolurozhodovania s cieľom rýchlo dosiahnuť dohodu, taktiež priradila vysokú prioritu návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt. Toto v súčasnosti analyzujú príslušné orgány Rady.

Vzhľadom na politiku readmisie by sa malo spomenúť, že po júnovom nadobudnutí platnosti readmisnej dohody s Ruskom už bolo prijaté rozhodnutie o podpísaní readmisnej dohody s Ukrajinou a bolo podpísaných niekoľko readmisných dohôd s krajinami západného Balkánu a Moldavskom. Všetky tieto dohody budú finalizované, keď Európsky parlament predloží svoje stanovisko.

Rád by som teraz povedal niekoľko slov o pláne politiky pre legálnu migráciu. Ako viete, Rada a portugalské predsedníctvo taktiež uprednostňujú podporovanie legálnej migrácie. Predsedníctvo zorganizovalo v Lisabone v dňoch 13. a 14. septembra konferenciu na vysokej úrovni venovanú problémom legálnej migrácie. Zúčastnili sa na nej ministri, vyšší úradníci a známi akademickí pracovníci, ako aj zástupcovia tohto Parlamentu a Komisie. Táto konferencia riešila problémy legálnej migrácie, ako sú kanály legálnej migrácie a riadenie migračných tokov, integrácia a lisabonská agenda, a migrácia a rozvoj. Výsledky tejto konferencie budú veľmi dôležité pri riadení našej práce počas nasledujúcich niekoľkých mesiacov.

Rada začne taktiež čoskoro pracovať na návrhoch rámcovej smernice o právach migrantov s legálnym pobytom na území členského štátu s cieľom pracovať a na vytváraní jednotného povolenia na pobyt, a na návrhu smernice o podmienkach vstupu a pobytu vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorý, dúfame, Komisia predloží v priebehu niekoľkých týždňov. Tieto dva návrhy, spolu s ostatnými, ktoré budú predložené v priebehu niekoľkých rokov, predstavujú ďalšie kroky v pláne politiky pre legálnu migráciu, ktorý predložila Komisia v januári 2006.

Rada už začala vykonávať analýzu navrhovanej smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/109/ES s cieľom rozšíriť jej pôsobnosť na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu. Zámerom tohto návrhu je rozšíriť možnosť získania právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom aj na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu. Rada práve čaká na stanovisko Parlamentu, aby mohol byť tento návrh nástroja rýchlo prijatý.

Pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy v oblasti migrácie, musím vás informovať o tom, že Rada sa aktívne venovala uskutočneniu globálneho prístupu k migrácii, ako vo svojich záveroch definovala Európska rada v decembri 2005 a v roku 2006. Vaša pozornosť je taktiež upriamená na závery o rozšírení a posilnení Globálneho prístupu k migrácii, ktoré Rada prijala v júni. V decembri 2006 Európska rada vyzvala Komisiu, aby: predložila návrhy o spôsobe uplatňovania Globálneho prístupu na východné a juhovýchodné regióny susediace s Európskou úniou; navrhla spôsoby integrovania príležitostí na legálnu migráciu do vonkajších politík EÚ s cieľom rozvíjať vyvážené partnerstvo s tretími krajinami vhodné pre osobitné potreby trhu práce v členských štátoch; navrhla spôsoby a prostriedky podporovania dočasnej okružnej migrácie a predložila podrobné návrhy o tom, ako lepšie organizovať a poskytovať informácie o rôznych formách legálneho pohybu medzi Európskou úniou a tretími krajinami.

Komisia v reakcii na tieto výzvy predložila dve oznámenia a po prijatí týchto oznámení predsedníctvo predložilo Rade návrh záverov zameraných na začatie práce na opatreniach, ktoré uviedla Komisia.

Konferencia ministrov partnerstva Euromed o migrácii sa bude konať v novembri. Zámerom tejto konferencie je rozvíjať iniciatívy a opatrenia pre riešenie otázok súvisiacich s migráciou. Navyše, osobitná pozornosť bola venovaná Afrike, a to prostredníctvom uskutočňovania a zintenzívnenia dialógu o otázkach súvisiacich s migráciou, ktorý bol s africkými krajinami nadviazaný v roku 2005. Priorita bola taktiež venovaná monitorovaniu Ministerskej konferencie o migrácii a rozvoji v Rabate v júli 2006 a v Tripolise v novembri 2006. Na týchto ministerských konferenciách, prvá z nich bola regionálna a druhá kontinentálna, bolo označených niekoľko oblastí, v ktorých je možné posilniť spoluprácu medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami migrantov.

Rada aktívne pracuje v tejto oblasti s cieľom pretransformovať spoločný program dohodnutý v Rabate a Tripolise do konkrétnych opatrení.

 
  
MPphoto
 
 

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som veľmi vďačný zástupcovi Rady za jeho opis všeobecných rysov našej spoločnej akcie, a rád by som sa zvlášť poďakoval dvom spravodajcom, pani Gruberovej a pánovi Morenovi Sánchezovi, za dve správy, o ktorých dnes diskutujeme a ktoré pripomienkujeme.

Úvodným postrehom, inými slovami optimistickou poznámkou, je samozrejme to, aký veľký pokrok dosiahla Európa za taký krátky čas. Všetci si pamätáme, že až do samitu v Hampton Courte v októbri 2005 sa šírili pochybnosti dokonca o tom, či je Európa schopná mať spoločnú stratégiu v oblasti prisťahovalectva. Dnes to nie je len heslom nás všetkých, ale my už uskutočňujeme niektoré iniciatívy, o ktorých bolo rozhodnuté a ktoré začali prinášať skutočné ovocie.

To ukazuje, že Európa zohráva svoju úlohu pri riadení globálneho, nezastaviteľného fenoménu migrácie. Národné akcie členských štátov už nepostačujú. Taktiež je to dôkazom toho, že európska akcia je výhodná pre Európu ako takú, pre členské štáty a pre všetkých našich partnerov, ako južných susedov (najmä africké krajiny), tak i našich východných susedov, pretože, ako nám bolo pripomenuté, Komisia navrhla rozšíriť globálny prístup smerom na východ, to znamená, na migračné toky smerujúce z východu. Rada súhlasila v plnom rozsahu.

Pravidelne diskutujeme o globálnom prístupe. Všetci sa teraz zhodneme na tom, že to znamená vytvorenie absolútne neoddeliteľného prepojenia vonkajšieho rozmeru s vnútornými prisťahovaleckými politikami. Nemôžeme sa obmedziť na riadenie prisťahovalectva výlučne na našom území, musíme sa zaoberať základnými príčinami prisťahovalectva, na ktorom sa i dnes v drvivej väčšine podieľajú zúfalí ľudia unikajúci pred prenasledovaním, chudobou alebo vojnou, ktorí nemajú možnosť odísť z vlastnej krajiny alebo v nej zostať. Musia opustiť svoju vlasť, aby prežili.

Preto je zrejmé, že základné príčiny prisťahovalectva nemožno riešiť len prostredníctvom prístupu založeného na bezpečnosti, v rámci ktorého bolo všetko to hliadkovanie v Stredozemí nevyhnutné, a naďalej bude nevyhnutné, na ochranu oblasti okolo Kanárskych ostrovov. Toto nemôže byť našou jedinou stratégiou a musíme sa rozhodne venovať požiadavke, ktorú predostierajú členské štáty EÚ: riadiť legálnu migráciu. To je jedným z najlepších spôsobov boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

Čím väčšia bude naša schopnosť riadiť hospodársku migráciu, čo aj musíme robiť, tým viac sa nám podarí minimalizovať tú sivú, hmlistú vrstvu nelegálneho prisťahovalectva. Preto by som na začiatku rád povedal niečo o legálnej migrácii, o ktorej sme diskutovali pred niekoľkými dňami na dôležitom zasadnutí v Lisabone. Diskutovali sme o vyhliadkach do budúcnosti a ja som nadobudol dojem, dúfam, že to potvrdí i tento Parlament, že existuje pozitívny politický podnet vnímať hospodársku migráciu neideologickým spôsobom.

Úprimne povedané, musíme sa tak správať s vedomím, že potrebujeme pracovníkov, ktorí nesídlia na území Spoločenstva, a s vedomím, že nesmieme panikáriť z dôvodu pretriasania veľkých čísel, ktoré by mohli spôsobiť vytvorenie nesprávneho dojmu. Niektorí pozorovatelia a dokonca i články v niektorých veľkých novinách uviedli: „sme pripravení prijať 20 miliónov regulárnych migrantov“. Takéto čísla sú pravdupovediac nebezpečné. Je treba poukázať na jednu vec, a to na zrejmý demografický vývoj: Európa starne a počet európskych pracovníkov sa zníži v dôsledku demografického poklesu. Inou vecou je vymyslieť si v súčasnosti čísla, ktoré by mohli byť správnou odpoveďou o 50 rokov.

Riaďme teda všetky aspekty tohto fenoménu a začnime s demografickým poklesom v Európe. Druhým aspektom je však uskutočnenie cieľov lisabonskej stratégie, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a atraktivitu európskeho hospodárstva. Na uskutočnenie týchto cieľov potrebujeme pracovnú silu vo všetkých sektoroch, ktoré, dalo by sa povedať, do istej miery opustili mnohí naši európski spoluobčania. Tretím faktorom je skutočnosť, že prisťahovalectvo nemôže byť jediným prostriedkom riešenia demografického poklesu.

Nesmieme napríklad zabudnúť, že zatiaľ čo rozprávame o prisťahovalectve z krajín, ktoré nepatria do Spoločenstva, stále trváme na prekážkach voľnému pohybu pracovníkov Spoločenstva. Niektorým našim európskym spoluobčanom nie je v plnej miere umožnené pracovať vo všetkých ostatných krajinách EÚ. V technickom žargóne sa to nazýva zásada „prednosti Spoločenstva“, no musí sa to objasniť prostredníctvom politickej akcie a nie byrokratickým termínom. Znamená to, že Európa bude využívať skutočnú mobilitu práce iba vtedy, keď sa zbúrajú prekážky brániace našim európskym spolupracovníkom, a ja mám samozrejme na mysli spolupracovníkov z nových členských krajín. To je teda ďalší prvok, ktorý treba vziať do úvahy.

Štvrtým aspektom je odmietanie považovania demografického poklesu za niečo, čomu sa musíme podriadiť, a to spôsobom: „nevadí, veď prichádzajú pracovníci z Afriky“. Náš demografický pokles, ako aj naša budúcnosť, musí byť dôvodom na obavy. Preto sú v tejto súvislosti napríklad opatrenia na pomoc rodinám a na zvýšenie pôrodnosti medzi Európanmi rovnako dôležité, ako riadenie fenoménu prisťahovalectva z území mimo Európy.

Samozrejme, prijímame iniciatívy na dosiahnutie všetkých týchto cieľov, a niektoré z nich už boli prijaté v oblasti prisťahovalectva. Môžem vám povedať, že začíname výberové konanie v súvislosti s európskym portálom o prisťahovalectve. Dúfam, že výberové konanie bude ukončené v priebehu niekoľkých mesiacov, ak to byrokratické postupy umožnia, a budeme môcť mať prvý európsky jednotný portál o prisťahovalectve. Portál bude zabezpečovať prístup k pracovným príležitostiam, ponukám práce, vyhľadávaniu práce, sektorom v ktorých je dopyt po práci, a podobne. Do veľkej miery zvýši potenciál Európy v tejto oblasti.

Európsky integračný fond je konečne realitou. Diskutovali sme o tom pri iných príležitostiach a vy ste mu vyjadrili svoju podporu. Musím povedať, že Rada mierne okresala finančnú rezervu, ktorú som pôvodne navrhol, ale aspoň je tento fond zriadený a funguje. Máme k dispozícii takmer 1 mld. EUR na riešenie tohto hlavného prvku našej migračnej stratégie. Prisťahovalectvo nemôže existovať bez integrácie. V súčasnosti existuje európsky fond. Financujeme jazykové kurzy a kurzy odbornej prípravy v krajinách pôvodu. Ďalším z predpokladov riadenia hospodárskej migrácie je: ak osoby, ktoré sem prichádzajú, nemajú odbornú prípravu, ktorú vyžadujeme v tomto sektore alebo ak neovládajú jazyk krajín, v ktorých pracujú, sú odsúdené na sociálnu izoláciu, a to nechceme. Európska únia už finančne podporuje iniciatívy v tejto oblasti.

Ako už pravdepodobne viete, Komisia bude na môj návrh prijímať dve legislatívne iniciatívy v priebehu niekoľkých dní. Zástupca Rady ich spomenul. Obe budú mať formu smerníc, skôr inovačných, a prvá sa bude týkať vysokokvalifikovaných pracovníkov. Nebude sa však určite venovať hre čísel: koľko inžinierov je potrebných v Taliansku alebo koľko doktorov je potrebných v Belgicku. O takýchto otázkach spoločne rozhodnú vlády a pracovné trhy príslušných krajín. To, čo nás zaujíma, je vybudovať z Európy atraktívnejšiu oblasť, než sú konkurenti ako Spojené štáty, Kanada a Austrália, ktoré lákajú 95 % vysokokvalifikovaných mimoeurópskych pracovníkov – z afrických a ázijských krajín – kým Európa ako celok je schopná prilákať iba 5 %. To je príliš málo!

Jadro návrhu pracovného povolenia na základe európskej „modrej karty“ je takéto: vysokokvalifikovaný pracovník, ktorého služby sú žiadané v určitej krajine, má po určitej časovej dobe právo presťahovať sa do inej krajiny Európskej únie, v ktorej má pochopiteľne prácu, bez akýchkoľvek komplikovaných formalít alebo postupov. Táto osoba má právo vrátiť sa do svojej krajiny, ak chce, a potom, ak chce, má právo vrátiť sa opäť do Európy po ďalšej časovej dobe. Tento druh okružnej migrácie môže zabrániť stálemu úniku mozgov z krajín pôvodu.

Druhá smernica o spoločných právach pre hospodárskych migrantov bude prirodzene rovnako dôležitá, keďže budeme mať po prvý raz pracovné povolenia a povolenia na pobyt v jednom dokumente. Osoba prichádza do Európy pracovať. Nemám samozrejme na mysli žiadateľov o azyl alebo opätovné zjednotenie rodiny, myslím tým ľudí, ktorí prichádzajú do Európy pracovať: hospodárskych migrantov. V zásade by nemal byť rozdiel medzi pobytom a prácou, a tento typ dokumentu musí byť transparentný.

Týmto sa zjavne dosiahne harmonizácia práv. V niektorých členských štátoch nie je právo na zdravotnú starostlivosť úplne zaručené, kým v iných štátoch áno. V návrhu, ktorý má Komisia predložiť Rade a Parlamentu, bude samozrejme členským štátom ponechaná možnosť presiahnuť súčasnú úroveň v prípade, že napr. niektoré národné systémy už sú priaznivejšie. Samozrejme že neočakávame, aby bezúhonnejšia krajina znížila svoju úroveň práv, ale hovoríme o tom, že menej bezúhonné krajiny musia zvýšiť úroveň svojich práv na sociálne, vzdelávacie, zdravotné a iné služby.

V roku 2008 predložím návrhy týkajúce sa ostatných kategórií migrujúcich pracovníkov: sezónnych pracovníkov, pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na platených kurzoch odbornej prípravy, a tzv. medzipodnikových transferov. Napríklad, ak má podnik kancelárie v rôznych európskych mestách, jadrom návrhu je uľahčiť pohyb v rámci toho istého podniku bez toho, aby bol v každej krajine odznova začatý postup. Na rad by potom prišli nekvalifikovaní pracovníci: najväčšia kategória, v rámci ktorej potrebné vykonať ešte stále veľké množstvo prieskumných prác. Skôr, než by sme teraz mali vypracovať legislatívny návrh, uprednostňujem predložiť možnosti alebo nedoriešené návrhy, čo urobím na začiatku budúceho roku, s cieľom zhromaždiť pripomienky a návrhy pred vypracovaním najlepšieho možného návrhu. Nehovoríme tu o malých skupinách, ale o drvivej väčšine tých, ktorí prichádzajú do Európy bez akejkoľvek odbornej prípravy. V tejto súvislosti je potrebné riešiť mnoho aspektov.

Jedným z kľúčových aspektov, a to citujem správu pani Gruberovej, je spolupráca s krajinami pôvodu s cieľom zabrániť úniku mozgov. Robím si kvôli tomuto aspektu obzvlášť veľké starosti. Ako som už spomenul, myšlienka okružnej migrácie je určená presne na nasledujúci účel: vyhnúť sa neustálemu plytvaniu energie. Spolupráca s niektorými krajinami v subsaharskej Afrike sa už začala, napríklad predovšetkým s cieľom posúdiť spôsob, akým najlepšie zaobchádzať s najkvalifikovanejšími pracovníkmi, ktorí pracujú určitý čas v Európe a potom sa vracajú domov, kde môžu byť zamestnaní a umiestnení v prospech ich krajiny pôvodu.

Toto je otvorený dialóg, ktorý chcem v priebehu nadchádzajúcich mesiacov viesť dôsledne, čiastočne vďaka silnej podpore, ktorú mi vyjadruje súčasné portugalské predsedníctvo a ktorú som mi vyjadrovali aj predchádzajúce predsedníctva. V tomto smere máme obrovskú príležitosť. Čoskoro sa budú konať dva samity ministrov: Európsko-stredomorský samit, ktorý už bol spomenutý, a samit vedúcich predstaviteľov EÚ a Afriky. Dúfam a verím, že tento samit nám pomôže dosiahnuť pokrok, pretože prirodzene očakávam, že predsedovia vlád prijmú na samite Európa – Afrika skutočnú deklaráciu o partnerstve medzi Európou a Afrikou pre oblasť prisťahovalectva, mobility a zamestnanosti.

Ak sa tak stane, verím, že sa nám podaril veľký krok vpred, čiastočne z dôvodu toho, ako bolo dohodnuté s portugalským predsedníctvom, že návrh, o ktorom sme diskutovali počas nemeckého predsedníctva, s ministrom práce spolkovej republiky a ministrom vnútra, bude teraz predsunutý na prvú spoločnú Radu ministrov práce a vnútra. Na začiatku decembra sa po prvý krát prijmú hmatateľné politické opatrenia zamerané na spojenie rôznych prvkov našej migračnej stratégie: už sa nestačí zaoberať iba bezpečnosťou, ale aj prvkom hospodárstva a zamestnanosti, ktorý je veľmi dôležitý z hľadiska všetkých dôvodov, ktoré som uviedol.

Ďalším zásadným problémom sú dohody o spolupráci s krajinami pôvodu. Komisia začala spolu s niektorými krajinami prijímať v tejto oblasti skúšobné opatrenia. V krátkosti, vypracovali sme profily krajín. Jednotlivé krajiny sa od seba líšia a my nemôžeme riadiť migračný tok z Mali rovnakým spôsobom ako migračný tok zo Senegalu. Každá krajina má svoj vlastný profil a musí sa považovať za odlišnú.

Ak to budeme dodržiavať, ponúkneme partnerské príležitosti ako súčasť celkovej dohody. Tieto dohody sme jednoducho nazvali „platformami spolupráce“. Sú to dohody s platformou tém, ktoré boli dohodnuté: spoločný boj proti obchodovaniu s ľuďmi, pretože obchodovanie s ľuďmi začína v krajine pôvodu; a teda odstránenie korupcie, ktorá chráni toto obchodovanie s ľuďmi, ako aj riadenie pracovných príležitostí prostredníctvom poskytovania informácií a ponúk odborného vzdelávania a jazykových kurzov. Otvorili sme prvý úrad práce v Bamaku, hlavnom meste Mali, ktorý je financovaný z európskych prostriedkov. Taktiež sme sa zmienili o tom, že na tomto úrade budeme poskytovať informácie o európskych právnych predpisoch, pracovných príležitostiach a vzdelávacích kurzoch. Vlastne to už vykonávame. Mali je prvou krajinou, ktorá vyjadrila záujem a my sme s ním už začali túto iniciatívu organizovať. Chceme sa rovnako angažovať aj v ostatných krajinách, pokiaľ sa na nás obrátia.

Pokiaľ ide o integráciu, dovoľte, aby som len veľmi v krátkosti uviedol, že integrácia je nevyhnutnou súčasťou migračnej politiky a prostriedky fondu sa budú samozrejme využívať na všetky tieto politiky orientované na sociálne začlenenie tých, ktorí dodržiavajú naše pravidlá. Nakoniec, nelegálne prisťahovalectvo tvorí časť našej politickej stratégie. Viem, a som rád, že Výbor LIBE schválil správu pána Webera o európskej repatriačnej politike. O tejto téme budeme diskutovať v budúcnosti, no je takisto dôležitá.

Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu znamená nepodporovanie nelegálnej práce, ktorá priťahuje nelegálnu pracovnú silu. Ako viete, v Európe rastie percento prisťahovalcov, ktorí strácajú svoje zamestnanie. To je hlavným dôvodom obáv. Spočiatku malo prácu mnoho ľudí – sezónna práca, poľnohospodárska práca, práca v cestovnom ruchu, práca na verejných stavbách – kým v súčasnosti, na poľutovanie, prudko narastá miera nezamestnanosti. Čo budeme robiť s týmito ľuďmi, ktorí stratili svoje zamestnanie?

Z tohto dôvodu by sme nemali podporovať nelegálne zamestnávanie: trestajme zamestnávateľov, ktorí ťažia z nelegálnych prisťahovalcov; garantujme repatriačnú politiku, ktorá dodržiava základné ľudské práva, ale ktorá je taktiež veľmi jasná a veľmi pevná vzhľadom na naše ciele. Nemôžeme tolerovať nezákonnosť a opakujúce sa prípady nezákonného správania.

Európska agentúra Frontex pomohla zastaviť tisíce nelegálnych prisťahovalcov. Len v priebehu tohto leta zachránila vyše 1 200 ľudí, ktorí by inak zahynuli, ako mnoho iných, a musíme vysloviť veľkú vďaku posádkam plavidiel, lietadiel a helikoptér nasadených v misiách agentúry Frontex. Agentúra Frontex však taktiež bola schopná zredukovať tok nelegálnych prisťahovalcov v oblastiach, v ktorých hliadkuje. Bola, je a zostane kľúčovým nástrojom v rámci tohto globálneho prístupu.

Vážená pani predsedajúca, svoje vystúpenie zakončím vyhlásením, že prisťahovalectvo bude súčasťou nášho pracovného vyťaženia počas nasledujúcich niekoľkých desaťročí, a nie iba niekoľkých mesiacov. Preto je dobré, že si Európa uvedomuje, že má skvelú príležitosť byť aktérom na svetovej scéne v tejto oblasti, ako aj v iných oblastiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Lilli Gruber , spravodajkyňa. (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prisťahovalectvo nie je naliehavým ani prechodným fenoménom. V roku 2006 bolo v EÚ-27 18,5 milióna migrantov. Ako viete, príčin je mnoho: vojny, chudoba, environmentálne katastrofy a bezohľadné diktátorské režimy v mnohých svetových regiónoch. Európska únia je jedných z hlavných svetových aktérov, a tak musí prestať otáľať a mala by vytvoriť štrukturálne politiky, aby čelila tejto výzve, ktoré sa týka nás všetkých. Sami sa nikam nedostaneme!

V boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu bolo vykonané množstvo práce, no to nestačí. Hlavným spôsobom boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu je otvoriť legálne kanály pre vstup do Európskej únie. Toto sú dve strany tej istej mince a preto sme sa s pánom Javierom Morenom Sánchezom rozhodli predložiť naše správy spoločne.

Naše hospodárstva by už ďalej nemohli fungovať bez migrujúcich pracovníkov, a bez ich príspevkov na sociálne zabezpečenie by bol náš systém sociálneho zabezpečenia paralyzovaný, keďže už dnes ho ohrozuje pokles pôrodnosti. Číselné údaje Eurostatu sú úplne zrozumiteľné: v roku 2050 bude mať tretina 490 miliónov Európanov vek nad 65 rokov. Akčný plán Komisie z roku 2005 bol dôležitým krokom vpred, pretože uvádzal praktické návrhy otvorenia kanálov legálnej migrácie jednotným spôsobom na úrovni EÚ. Jednotlivé členské štáty sú samozrejme zodpovedné za stanovenie kvót pre vstup.

Pán komisár Frattini, z piatich smerníc, ktoré navrhnete v nasledujúcich mesiacoch, je našou prioritou smernica, ktorá zaručuje spoločný rámec práv pre migrantov. Želám vám veľa úspechov, pretože všetci vieme, že rokovania v Rade sa určite nezaobídu bez komplikácií, no Parlament bude stáť plne za vami. Toto je dôvod, prečo je nutné prejsť na postup spolurozhodovania a zrušiť právo veta v Rade.

Vo Výbore LIBE bola moja správa prijatá jednomyseľne, s výnimkou jedného hlasu proti, a ja som veľmi vďačná svojim kolegom z ostatných skupín za ich neochvejnú podporu. V tejto správe žiadame, aby na úrovni EÚ boli k dispozícii konzistentné a spoľahlivé štatistické údaje. Nemožno prijímať právne predpisy o prisťahovalectve bez toho, aby sme poznali jeho skutočný rozsah; bez jednoznačných číselných údajov sa z toho ľahko môže stať nástroj propagandy.

Je potrebné riešiť tento fenomén bez demagógie, populizmu a tabuizovania. Preto sa domnievam, že je rozhodujúce, aby politici a novinári ukázali väčší zmysel pre zodpovednosť pri zaoberaní sa takouto citlivou témou. Obe skupiny, ako viete, zohrávajú kľúčovú úlohu v procese integrácie.

Integrácia je pre obe skupiny obojsmerným procesom práv a povinností, a aktívna účasť prisťahovalcov na hospodárskom, sociálnom a politickom dianí hosťujúcej krajiny je dôležitá. Súhlasím s vami, pán komisár Frattini, vo veci zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o sociálno-hospodárske práva, pretože základné práva sa týkajú rovnocenného odmeňovania a rovnakej bezpečnosti pri práci, ale taktiež uznávania kvalifikácií, prevoditeľnosti dôchodkových práv, opätovného zjednotenia rodiny a zaručenia právneho postavenia pre ženy, ktoré je nezávislé od ich manžela.

Pokiaľ ide o smernicu o vysokokvalifikovaných pracovníkoch, tzv. modrá karta môže byť tiež vynikajúcim prostriedkom na prilákanie odborníkov, ktorých Európa veľmi potrebuje. Pán komisár, v každom prípade by sme radi vedeli trochu viac o tejto modrej karte vzhľadom na to, ako ste spomenuli, že v súčasnosti je vysokokvalifikovaných iba 5 % migrujúcich pracovníkov, v porovnaní s 95 % migrujúcich pracovníkov bez kvalifikácie.

V smernici o sezónnych pracovníkoch by sa mali kompenzovať nedostatky v právach tejto poslednej skupiny pracovníkov, a ja si myslím, že sezónnym pracovníkom, ktorí dodržiavajú pravidlá, by mala byť poskytnutá možnosť prednostného prístupu k ostatným formám dočasného alebo trvalého prisťahovalectva. Pán komisár Frattini, nedoriešené návrhy alebo možnosti, ako ich nazývate, o nízkokvalifikovaných a nekvalifikovaných migrantoch sú však všetky veľmi dobré, ale ako dlho ešte musíme čakať na prijatie smernice v tejto oblasti? Moja otázka je smerovaná predovšetkým Rade.

Môj čas uplynul, dámy a páni. Chceli by sme vyzvať vlády a Radu, aby boli realistickejší a odvážnejší. Je potrebná zodpovedná politika, aby sme rozptýlili obavy a neistoty našich stále viac znepokojených spoločností. Neexistujú uzavreté hranice a my nie sme napádaní prisťahovalcami! Prisťahovalectvo je nutnosť, a ak sa s ním zaobchádza uvážlivo, môže byť prospešné pre občiansku spoločnosť, ktorá rešpektuje rozdiely.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Javier Moreno Sánchez , spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda Komisie, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážená pani Gruberová, dámy a páni, predstavovanie si budúcnosti Európy a našich spoločností bez prisťahovalectva v období globalizácie je únikom z reality. Prisťahovalectvo je potrebné a pozitívne vplýva na demografickú stabilitu EÚ, hospodársky rast a kultúrnu rozmanitosť.

Potrebujeme legálnych migrujúcich pracovníkov s právami a povinnosťami, a nie otrokov. Vytvorenie a úspech politiky legálneho prisťahovalectva z veľkej miery závisí od neustáleho zápasu s druhou stranou mince: nelegálnym prisťahovalectvom.

Riadenie a kontrolovanie týchto nelegálnych migračných tokov presahujú rámec schopnosti členských štátov konať individuálne, a nie je pochýb o tom, že toto je najchúlostivejším aspektom spoločnej všeobecnej prisťahovaleckej politiky, ktorú musí Európska únia vytvoriť.

V dôsledku nedávnych sociálnych a hospodárskych nerovnováh, medzinárodných konfliktov a klimatických zmien sa zintenzívnia nelegálne toky do EÚ. Tieto toky sú rýchlejšie ako naše politické opatrenia a nezastavia sa sami od seba. Je načase, aby sme konali.

Vítame a podporujeme prístup Komisie. Je nevyhnutný pre rozvoj súdržnejšej a účinnejšej politiky členských štátov, ktorá je založená na úplnom rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a dodržiavaní základných práv, a to v duchu solidarity, spoločnej zodpovednosti, transparentnosti a vzájomnej dôvery.

Po prvé, musíme zabezpečiť bezpečné pozemné, vzdušné a morské hranice prostredníctvom integrovaného dohľadu a monitorovania. V tejto súvislosti sa musíme uberať cestou využívania agentúry Frontex a rýchlych pohraničných zásahových tímov (RABIT): cestou vedúcou k spoločnej zodpovednosti a solidarite.

Vážené dámy a vážení páni, agentúra Frontex funguje. Tam, kde boli vykonané operácie, boli zachránené životy a výrazne sa obmedzilo nelegálne prisťahovalectvo. Nelegálni prisťahovalci museli hľadať iné trasy, ako tomu bolo nedávno v Španielsku a Taliansku.

Agentúra Frontex je však novorodencom, dieťaťom EÚ, ktoré môže iba rásť a vykonávať svoju funkciu s podporou jeho rodičov, členských štátov, ktorých by sme radi požiadali o to, aby prispeli k vylepšeniu svojich podnikov zabezpečením potrebných ľudských a logistických zdrojov.

Okrem toho je nevyhnutné zaviesť, ako odradzujúci prostriedok, európsku politiku týkajúcu sa vrátenia nelegálnych prisťahovalcov, ktorá plne dodržiava ľudské práva, a pracovať na vypracovaní readmisných dohôd s tretími krajinami. Boli by sme radi, keby počas portugalského predsedníctva bola prijatá smernica týkajúca sa vrátenia nelegálnych prisťahovalcov.

Dámy a páni, musíme nájsť politickú odvahu a túžbu popasovať sa s najväčším lákadlom nelegálneho prisťahovalectva: nelegálnym zamestnávaním. Musíme zvíťaziť v boji proti mafiám a bezohľadným podnikateľom, ktorí zneužívajú nelegálnych prisťahovalcov. Je to obchod, ktorý sa týka ohromného množstva skrytých záujmov a peňažných prostriedkov, a to si vyžaduje pevnú a ráznu odozvu.

Ako ste spomenuli, pán podpredseda, voči nelegálnemu zamestnávaniu musíme uplatňovať nulovú toleranciu s cieľom obmedziť ekonomické aktivity podsvetia, ktoré vyvolávajú „magnetizmus“. Psychologický rozmer je očividný. Ak neexistuje šanca pracovať nelegálne v EÚ, je menej pohnútok uchýliť sa k tomu.

Taktiež chceme požiadať členské štáty, aby prijali rozhodujúce kroky s využitím primeraných finančných prostriedkov na boj proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom súdnej a policajnej spolupráce, a aby venovali osobitnú pozornosť najzraniteľnejšej kategórii – ženám a deťom – a zabezpečili, aby mali prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu.

Vonkajšia akcia si vyžaduje dialóg a úzku spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Musíme sa naďalej uberať cestou, ktorá bola navrhnutá na Ministerských konferenciách v Rabate a Tripolise a na Svetovom fóre v Bruseli, a klásť dôraz na prepojenie medzi prisťahovalectvom a rozvojom.

Musíme prisťahovalectvo pretvoriť na faktor rozvoja v krajinách pôvodu a hostiteľských krajinách a postarať sa o to, aby sme využili spoločný rozvoj na riešenie hlbších príčin nelegálneho prisťahovalectva.

Taktiež musíme maximalizovať pozitívny dopad finančných prostriedkov, ktoré prisťahovalci posielajú späť do svojich krajín, a preskúmať potenciál mikroúverov.

Navyše, musíme mať súdržnú vonkajšiu politiku na zaistenie kompatibility obchodných cieľov a rozvojovej pomoci, aby mohli menej rozvinuté krajiny vyvážať svoje výrobky a nemuseli vyvážať svojich vlastných štátnych príslušníkov.

Dámy a páni, nerád by som zakončil svoju reč bez toho, aby som vyjadril svoje poďakovanie všetkým spravodajcom, s ktorými som mal úzku a prínosnú spoluprácu., ktorej výsledkom bol široký konsenzus dosiahnutý vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

Neurobme však žiadnu chybu, dámy a páni, musíme bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu a zaoberať sa jeho príčinami a kanálmi, ale nemusíme bojovať proti nelegálnym prisťahovalcom, pretože oni nie sú zločincami: emigrácia nie je trestný čin. Musíme skončiť s populistickými xenofóbnymi vyjadreniami, ktoré vyvolávajú predstavu prisťahovalectva spojeného s nedostatočným pocitom bezpečia, trestnou činnosťou, terorizmom alebo nezamestnanosťou. Nikto neemigruje z rozmaru: je to vždy z dôvodu nutnosti. Konajme tak, aby sme eliminovali túto nutnosť a premenili ju na osobný výber.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Manolis Mavrommatis (PPE-DE), spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. (EL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som najprv zablahoželať pani Lilli Gruberovej a pánovi Javierovi Morenovi Sánchezovi k skvelej práci, ktorú vykonali, a k spolupráci, na ktorej sme mali tú česť sa podieľať pri vypracovávaní týchto dvoch správ.

Komisia EÚ si vyjasnila stanovisko ohľadne skutočnej spoločnej prisťahovaleckej politiky, ktorú má prijať 27 členských štátov. Prisťahovalectvo je nerozlučne spojené s rozvojom a vzhľadom na demografický problém, ktorému v dnešnej dobe EÚ čelí, je legálne prisťahovalectvo v súčasnosti súčasťou riešenia mnohých problémov Európy, a nie je iba ďalším problémom.

Prostredníctvom vyjadrenia stanoviska môžeme my vo Výbore pre rozvoj, v úlohe Európskeho parlamentu, zabezpečiť rovnaké práva pre obidve pohlavia, chrániť najzraniteľnejšie skupiny ako sú napr. prisťahovalci ženského pohlavia a deti prisťahovalcov, ako aj poskytovať informácie a jazykové kurzy pre nových prisťahovalcov.

Okrem toho bol zohľadnený problém úniku mozgov zo svetových regiónov, ako je Afrika, kde je akútny dopyt po ľudských zdrojoch v zdravotnom sektore. Tieto oblasti trpia vždy, keď lekári opúšťajú svoju krajinu s vyhliadkou lepšej budúcnosti v EÚ.

Preto vítame návrh Komisie na posilnenie okružnej migrácie. Prisťahovalci budú mať takto možnosť vrátiť sa po jednom roku do svojej vlasti a priniesť späť do svojej krajiny vedomosti a skúsenosti nadobudnuté v členských štátoch EÚ.

Pre Komisiu je tiež nevyhnutné, aby poskytovala viac informácií o právnom rámci, ktorý sa bude vzťahovať na termín „okružná migrácia“. V tomto bode by som chcel poďakovať pánovi komisárovi Francovi Frattinimu za jeho citlivosť, ktorú počas posledných dvoch rokov preukázal v otázke prisťahovalectva a za jeho pretrvávajúcu snahu docieliť medzi 27 členskými štátmi dohodu o spoločnej prisťahovaleckej politike.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Badia i Cutchet, spravodajkyňa Výboru pre kultúru a vzdelávanie požiadaného o stanovisko. – (ES) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, ako spravodajkyňa Výboru pre kultúru a vzdelávanie som zdôraznila dôležitosť zváženia sociálnych, vzdelávacích a kultúrnych aspektov vo vzťahu k prisťahovalectvu. Tieto faktory významne prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti. Taktiež je dôležité uľahčiť integráciu týchto ľudí v hostiteľských krajinách, a tým zmierniť vzájomnú nedôveru.

Pokiaľ ide o vzdelávanie, navrhla som zavedenie politík pre prístup prisťahovalcov k vzdelávaciemu systému a ich začlenenie do vzdelávacieho systému, v rámci ktorého sa uznávajú akademické a odborné kvalifikácie dosiahnuté v tretích krajinách.

V súvislosti so zamedzením úniku mozgov sme sa zamerali na návrh Komisie podporiť zamestnávanie etnickej pracovnej sily v krajinách, v ktorých by emigrácia kvalifikovaných odborníkov mohla destabilizovať sociálnu a hospodársku situáciu.

A na záver by som chcela upriamiť vašu pozornosť na dôležitosť a zodpovednosť médií keď vysielajú informácie v krajinách pôvodu i v hostiteľských krajinách, aby sa predchádzalo predpojatým názorom na fenomén migrácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Panayotopoulou-Kassiotou (PPE-DE), spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. (EL) Vážená pani predsedajúca, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť s poľutovaním konštatuje, že v oznámení o návrhu stratégie pre legálnu migráciu ako aj v texte, o ktorom nás žiadate dnes hlasovať, bola uvedená len malá zmienka o probléme rovnosti žien.

Preto vyzývame Komisiu, členské štáty a rôzne zoskupenia v rámci Rady zodpovedné za túto oblasť, aby zvýšili svoje úsilie. Koordinácia politík legálnej migrácie musí zabezpečiť osobitnú ochranu, ktorá má byť poskytnutá právu migrantom ženského pohlavia, ktorí sú obeťami dvojitej diskriminácie. Treba sa postaviť na odpor nelegálnemu prisťahovalectvu; to podporuje siete rôznych foriem zneužívania zraniteľných mužov, žien a detí.

Zdôrazňujeme dôležitosť globálneho prístupu k politikám legálnej migrácie. Musia tam byť zahrnuté integračné opatrenia obojsmernej akcie, aby bolo posilnené prijatie zo strany hostiteľských spoločností a taktiež posilnená pripravenosť prisťahovalcov mužského a ženského pohlavia na integráciu.

Ženy a ich rodiny k tomu veľmi prispievajú, a malo by sa uľahčiť opätovné zjednotenie rodiny prostredníctvom nezávislého postavenia. Musíme bojovať proti diskriminácii, amputáciám, manželstvám z donútenia, polygamii, zločinom v mene cti a akýmkoľvek formám násilia v spoločnosti pôvodu, a posilniť legálny rozvoj kvalifikácie žien.

 
  
MPphoto
 
 

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE.(FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár Frattini, vážený pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, otázka prisťahovalectva je politickou záležitosťou osobitného významu, pretože sa často týka ľudského nešťastia. Skupina Európskej ľudovej strany a európskych demokratov si uvedomuje závažnosť tejto rozpravy a naše myšlienky sa upierajú na stovky životov, pretože obete snívali o živote v Európe. Pri navrhovaní našej prisťahovaleckej politiky musí byť rešpektovanie ľudského života na prvom mieste.

Chcel by som poďakovať spravodajcom za ich prácu a pánovi komisárovi Frattinimu za jeho ochotu a politické odhodlanie, ktoré preukázal. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme kontrolovali nával migrantov. V stávke je súdržnosť našej spoločnosti, naša schopnosť prijímať prisťahovalcov a naše odhodlanie bojovať proti rasizmu, intolerancii a xenofóbii. Ak chceme riadiť prisťahovalectvo, je nevyhnutné prijať prístup založený na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, realizme a pevnom právnom rámci.

Dámy a páni, keď diskutujeme o otázke prisťahovalectva, je dôležité rozlišovať medzi žiadateľmi o azyl, dočasnými utečencami a hospodárskymi migrantmi, pričom kategória hospodárskych migrantov je ďaleko najpočetnejšia. V rámci kategórie hospodárskych migrantov musíme tiež rozlišovať medzi nelegálnym prisťahovalectvom, za ktoré zodpovedá Európska únia, a legálnym prisťahovalectvom, ktoré spadá do jurisdikcie členských štátov.

Pokiaľ ide o nelegálne prisťahovalectvo, prikláňame sa k prísnym opatreniam. Európa musí čeliť zodpovednostiam a musí sa vysporiadať sa s hrozbou mafiánskych gangov, ktoré obchodujú s ľudským nešťastím. Uznávame, že bol dosiahnutý určitý pokrok, ako je zriadenie agentúry Frontex, Európskeho fondu pre vonkajšie hranice a rýchlych pohraničných zásahových tímov v policajných pohraničných oblastiach. Je to však veľmi málo, v prípade pracovnej sily sa používajú materiálne a finančné zdroje, ktoré stále nepostačujú. Chystáme sa poskytnúť tieto nástroje s dodatočnými zdrojmi, ktoré sú potrebné. Ak však máme byť efektívnejší, členské štáty, ktoré vystupujú ako strážcovia našich vonkajších hraníc budú musieť pri svojich činnostiach používať spoločné normy. Je nevyhnutné, aby sme vypracovali skutočný protokol Spoločenstva pre ochranu našich vonkajších hraníc, doplnený o systém monitorovania.

Nie všetky naše členské štáty čelia rovnakým problémom, pokiaľ ide o migračné toky. Musíme dôkladne rozlišovať štáty, ktoré vystupujú ako strážcovia našich hraníc, od ostatných štátov. Úloha čeliť štátom, ktoré susedia s južným a východným územím Únie, je veľmi náročná. V súvislosti s touto otázkou musí hrať v maximálnej možnej miere svoju úlohu solidarita a musia sa využiť technické, logistické a finančné prostriedky na podporu členských štátov, ktoré sú v prvej línii a ktoré čelia hromadnému nelegálnemu prisťahovalectvu. Zatiaľ čo boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu si vyžaduje zavedenie opatrení na našich vonkajších hraniciach, je taktiež potrebné zvýšiť úsilie v samotnej Únii. V súčasnosti sa na našom území nachádza 10 – 15 miliónov ľudí, ktorí majú nelegálny pobyt.

Ak je hlavnou zásadou našich demokracií rovnosť pred zákonom, je nevyhnutné, aby sme prijali politiku, ktorá ustanovuje, aby osoby, ktoré nelegálne vstupovali na územie EÚ, boli sústavne vracané do ich krajiny pôvodu. Európska únia musí organizovať vrátenie nelegálnych prisťahovalcov spôsobom, v rámci ktorého sa čo najdôslednejšie dodržiavajú ľudské práva a ľudská dôstojnosť. Chceme, aby Európa zostala útočiskom pre tých, ktorí utekajú pred prenasledovaním a z tohto dôvodu nesúhlasíme s hromadnou regularizáciou nelegálnych prisťahovalcov. Toto zďaleka nie je riešením. Nelegálnym migrantom a osobám, ktoré sa snažia vstúpiť na územie EÚ sa iba ponúkne ilúzia, že skôr či neskôr im bude udelené právne postavenie. Takýmito amnestiami by sa len podporovali aktivity zločineckých gangov zapojených do nelegálneho prisťahovalectva a obchodovania s ľuďmi. Veľmi vítame návrh Komisie o ukladaní pokút zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú nelegálnych migrantov.

Čo sa týka súčasnej situácie legálneho prisťahovalectva, naša skupina sa domnieva, že podmienkou našich rokovaní s tretími krajinami by mal byť záväzok krajiny pôvodu kontrolovať nelegálne prisťahovalectvo. Za reguláciu legálneho prisťahovalectva sú samozrejme zodpovedné členské štáty, a nie Európska únia. Ak však máme v tejto oblasti zvýšiť účinnosť a zlepšiť súdržnosť, musíme účinnejšie koordinovať naše snahy na úrovni EÚ-27. Mali by sme tiež preskúmať možnosti zavedenia spoločného procesu prijatia, ktorý by umožnil vysokokvalifikovaným pracovníkom a pracovníkom s určitou špecifickou kvalifikáciou vstúpiť na európsky trh práce. Návrh týkajúci sa európskej modrej karty by sa mal ešte viac vypracovať a prediskutovať, spolu s myšlienkou projektu o okružnej migrácie pracovníkov bez kvalifikácie.

Dámy a páni, prisťahovalectvo na jednej strane závisí od udržiavania správnej rovnováhy medzi súdržnou spoločnosťou, ktorá je silná a otvorená voči ostatným, a na strane druhej od dodržiavania princípov právneho štátu. Nechceme vôbec zatvárať naše dvere, chceme zaistiť, aby prípadní prisťahovalci boli vítaní a riadne začlenení do našej spoločnosti, ako sa to deje v ostatných svetových regiónoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Fava, v mene skupiny PSE. (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, prosím, aby som sa poďakoval obom spravodajcom za ich prácu, ktorá bola hodnotná a absolútne vecná.

Rád by som začal pripomenutím si obrázku, ktorý sme mali v našich mysliach počas niekoľkých mesiacov: fotografia 40 stroskotancov, ktorí prežili a ktorí sa dva dni a dve noci pridržiavali siete na tuniaky v strede Stredozemného mora. V tomto prípade sa zdalo, že je dôležitejšie zachrániť ryby ako životy týchto zúfalých ľudí: nevytiahli ich na palubu rybárskej lode, ktorá k nim priplávala. Hovorím to preto, lebo, ako pripomenul pán komisár, potrebujeme globálny, no diferencovaný prístup k otázke prisťahovalectva. Musí to byť prístup, v ktorom sa spája rovnováha, solidarita a – ako spomenula pani. Gruberová – absencia tabuizovania.

Prisťahovalectvo nemožno považovať len za otázku bezpečnosti. Je to potrebná výzva pre Európu, je to aspekt integrácie a sociálneho rozvoja, ktorému musíme čeliť. Súhlasíme s pánom komisárom Frattinim, ktorý povedal, že Európa zohráva svoju úlohu. Európa zohráva svoju úlohu, za predpokladu, že dokáže riešiť všetky zložitosti tohto problému.

V priebehu niekoľkých sekúnd, ktoré mi zostávajú, by som chcel upozorniť na tri základné zásady obsiahnuté v týchto dvoch správach. Najúčinnejším spôsobom zastavenia nelegálneho prisťahovalectva je otvoriť kanály legálnej migrácie, pokiaľ migranti a krajiny, ktoré ich prijímajú, majú recipročné práva a povinnosti.

V súvislosti s nelegálnym prisťahovalectvom chcem povedať, že medzi členskými štátmi musí byť zavedená zásada solidarity, za predpokladu, že sa bude vzťahovať na všetky členské štáty, a nie iba na tie, ktoré hraničia so Stredozemím. Zároveň, ako už povedali mnohí moji kolegovia, musíme bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu prostredníctvom vytvorenia podmienok v krajinách pôvodu, ktoré zmierňujú príčiny hlbokého zúfalstva, pred ktorým títo ľudia utekajú: základné príčiny, ktoré spomenul pán Frattini.

Napokon mi dovoľte povedať, vážená pani predsedajúca, že dodržiavanie ľudských práv zostáva nevyhnutným referenčným bodom pre našich politík. Proces európskej integrácie bude silný a zmysluplný len vtedy, ak dokážeme zabrániť tomu, aby Európa zatvorila svoje dvere pred prisťahovalcami.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. − Vážený pán predsedajúci, čo by mohlo viac objasniť potrebu spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky, než prípad tuniských rybárov? Všetko, čo sa spája s touto tragickou udalosťou – počnúc migrantmi v gumenom člne na voľnom mori, končiac pašerákmi ľudí, ktorí ich tam zaviedli, a orgánmi, ktoré uväznili ich záchrancov – je jasným dôkazom zlyhania európskeho prístupu k migrácii.

V súvislosti s každou ľudskou tragédiou počas dekády zúfalstva a ničnerobenia sa liberáli a demokrati pýtali jedinú jednoduchú otázku: koľko ľudí musí ešte zahynúť, než si vlády uvedomia, že zdvíhanie padacieho mosta pevnosti Európa neslúži žiadnym záujmom? Riadenie migrácie je v našom záujme práve tak, ako aj v záujme tých, ktorí sa snažia dosiahnuť naše brehy alebo ktorí sú pripravení zomrieť pri tomto snažení. Kým populizmus presadzoval politiku ukutú v peci strachu, my sa musíme postaviť tvárou v tvár skutočnosti.

Skutočnosť číslo jeden: v priebehu nasledujúcich 20 rokov stratí Európa 20 miliónov pracovníkov – pracovníkov, ktorí sú zamestnaní v sektore služieb a z daní ktorých sa hradia služby našim občanom.

Skutočnosť číslo dva: národné vlády odrádzajú ľudí, ktorých Európa potrebuje v čase, keď máme konkurovať, vlastne prežiť, na bezohľadnom celosvetovom trhu. Osemdesiatpäť percent najlepších mozgových kapacít odchádza do Ameriky a Austrálie, pretože sú znechutení našou byrokraciou, našou tvrdohlavosťou a našimi prekážkami voľnému pohybu.

Skutočnosť číslo tri: len 3 z 20 migrantov, ktorí vstúpili na územie Európy, sú kvalifikovaní; väčšina z nich nemá kvalifikáciu, je zúfalá a bola pripravená o majetok. Návrh pána komisára Frattiniho sa venuje len jednej polovici tohto problému, opierajúc sa o myšlienky pani Hennisovej-Plasschaertovej o vyplnení medzier v kvalifikácii prostredníctvom európskej zelenej karty. Jeho samotný plán týkajúci sa „modrej karty“ má však svoje medzery: napríklad v ňom nie sú spomenutí pracovníci, ktorých potrebujeme v sektore stravovacích služieb, zdravotnej starostlivosti alebo cestovného ruchu. Tento plán by sa mohol venovať hospodárskym a demografickým výzvam, ak sú spojené s voľným pohybom pracovníkov z nových členských štátov EÚ, ale iba v malej miere sa venuje boju proti výzve týkajúcej sa nelegálnych migrantov pozdĺž našich južných hraníc.

Jedna vec je istá: pohodlný odhad Komisie, že môžeme zobrať to najlepšie a zvyšok nechať tak, nebude fungovať. Prinútení chudobou, hladom špinou a vojnami budú ľudia naďalej prekračovať hranice Stredozemia, či už spĺňajú naše kritéria, alebo nie. Prečo? Pretože naše politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva vyraďujú ich výrobky v cenovej konkurencii a plienia ich prírodné zdroje.

Musíme, samozrejme, hliadkovať na hraniciach Európy. V správe pána Morena Sáncheza je oprávnene uvedená požiadavka, aby sa agentúre Frontex poskytol rozpočet, personál a vybavenie potrebné na vykonávanie tejto práce, hoci sa jednoducho nedá uveriť tomu, že agentúra Frontex bola zbavená zodpovednosti za oblasť Gibraltáru, čo je to isté, ako nechať dieru v plote. S prevládajúcimi trendmi však z dlhodobejšieho hľadiska môže bojovať iba komplexná politika EÚ, ktorá trestá pašerákov ľudí, zabezpečuje legálne trasy a vytvára nádej tam, kde je zúfalstvo.

Pravdou je, že pri riešení problémov súvisiacich s rozvojovými krajinami máme iba jednu možnosť: buď zoberieme ich tovar alebo ich ľudí. Ak chceme dovoliť menšiemu počtu ľudí, aby prišli, musíme pomôcť väčšiemu počtu ľudí v ich domovskej krajine, ako sa uvádza v správe pani Gruberovej. Portugalské predsedníctvo preto musí zdvojnásobiť svoje úsilie s cieľom znížiť colné poplatky európskych poľnohospodárskych subjektov a priviesť rokovania v Dauhe k úspešnému záveru, a Komisia preto musí vypracovať veľkorysý program pre Afriku, v rámci ktorého sa prepájajú peňažné prostriedky a otvárajú sa trhy, ktoré dodržiavajú ľudské práva a právny štát, aby dala ľuďom nádej na lepší život v domovskej krajine.

Pán Lobo Antunes, pán Frattini, usporiadajte ďalšie zasadnutie Rady v múzeu prisťahovalectva na newyorskom ostrove Ellis Island. Učte sa z našej histórie o potulkách smerom na západ, o čom plánujete diskutovať na samite EÚ – Afrika v decembri. Migrácia nevymizne: je poháňaná silným koktailom zúfalstva a nádeje, riadi sa zákonom ponuky a dopytu, ale má schopnosť, ak sa riadi správne, obohatiť Európu a dodať jej energiu.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Cristiana Muscardini, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, už existujú rozličné smernice o legálnej migrácii a ostatné sa ešte budú navrhovať, no skutočným nevyriešeným problémom je ešte stále predchádzanie nelegálnemu a nekontrolovanému prisťahovalectvu, ako aj jednoznačné definovanie a zabezpečenie dodržiavania zákonov a pravidiel platných v krajinách EÚ: toto je nevyhnutným predpokladom občianskeho spolužitia.

Som vďačná pánovi komisárovi Frattinimu za predložené návrhy. Problém je však naďalej závažný, a to preto, lebo existujú rozhodnutia policajných sudcov – mám na mysli prípady v Nemecku a Taliansku – v ktorých sa uvádza, že rodičia dievčaťa, ktoré je uväznené doma, nemôžu byť trestne stíhaní, alebo že žiadosť o rozvod podaná zo strany ženy, ktorú opakovane bil jej manžel, nemôže byť uznaná keďže, podľa týchto policajných sudcov je takéto správanie v súlade so zvykmi a s bežnou praxou v krajinách pôvodu prisťahovalcov. Všetky tieto skutočnosti sú závažné z hľadiska návrhu reformnej zmluvy: obsahuje ustanovenie o spoločnej prisťahovaleckej politike, ale to je beh na dlhé trate, zatiaľ čo na zastavenie nelegálneho prisťahovalectva potrebujeme spoločnú politiku ihneď.

Vo februári 2004 som bola spravodajkyňou Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko k agentúre Frontex, ktorá bola zriadená v roku 2004 a funguje od roku 2005, ale stále nemá dostatočné zdroje. Vo veľkom množstve prípadov nedisponuje finančnými prostriedkami nielen na monitorovanie oficiálnych hraníc, ale aj na monitorovanie našich hraníc, keďže sú to hranice našich krajín, ktoré je treba viac monitorovať. Ak chceme vybudovať slušnú spoločnosť, bez otvorených alebo skrytých konfliktov, ktorých riziká sú zrejmé – vrátane rizika nejasností okolo našej vlastnej identity ako aj identity ostatných ľudí – potrebujeme silnú politiku boja proti nezákonnému správaniu. Vyzývame Komisiu a Radu, aby nielen zintenzívnili kontroly na hraniciach EÚ, ale aby tiež zaviedli harmonizovanú legislatívu a trestali priekupníkov s ľuďmi rýchlo a rezolútne, a aby presadzovali lepšie dohody s krajinami pôvodu prisťahovalcov.

Zabezpečovanie ľudských práv a dôstojnosti jednotlivcov je úplne v rozpore so slabými politikami, ktoré podporujú hrozbu terorizmu a sociálne neduhy. To je ďalším dôvodom, prečo by sme mali upozorniť na to, že absencia spoločného predpisu o práve na azyl zhoršuje situáciu, ale na strane politických skupín nie je badateľná veľká aktivita.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval Komisii, Rade a našim dvom spravodajcom za to, že uznali zložitosť problému z dlhodobého hľadiska a potrebu súdržného prístupu. Vieme, že migrácia je známou skutočnosťou, vieme, že je hnacou silou rozvoja a vieme, že mnoho štátnych príslušníkov EÚ sa vyberá do miest, kde chcú zarábať, vzdelávať sa alebo túžiť po niečom lepšom, tak ako to robia tí, ktorí prichádzajú zo subsaharskej Afriky.

Vítame opatrenie týkajúce sa rovnakých práv pre všetky skupiny migrantov, pretože sme sa obávali, že vnímanie tejto otázky v rámci odvetvového prístupu môže mať za následok ešte väčšiu zložitosť z hľadiska rôznych práv pre rôznych pracovníkov.

Taktiež sa obávame, že tých, ktorí sa v súčasnosti nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu z dôvodu konfliktu a preto sú ponechaní napospas chudobe, budeme môcť často nájsť na našich uliciach.

Taktiež vítame výzvu na preukázanie väčšej čestnosti zo strany členských štátov, pokiaľ ide o potrebu migrujúcich pracovníkov v našich súčasných hospodárstvach. Globalizácia urýchlila migráciu a ja absolútne súhlasím s tými poslancami, ktorí hovorili o potrebe zmeniť naše pravidlá obchodu. Ako tu bolo povedané, ak vyťahuješ na palubu naše ryby, vytiahni aj našich rybárov. V tomto prípade naliehavo žiadam na týchto poslancov, aby neprelievali krokodílie slzy nad neutešenou situáciou niektorých migrantov – a nehlasovali v tomto Parlamente za dohody v oblasti rybného hospodárstva a nehlasovali za pravidlá obchodu, ktoré na niektorých iných miestach devastujú hospodárstva.

Je taktiež správne, že v tejto rozprave skúmame zamestnanosť z hľadiska rovnakých práv, rovnakej mzdy, kvalitnej kontroly, ktorá je dobrá pre všetkých pracovníkov, ktorí musia poznať svoje práva. Ak nás znepokojuje únik mozgov, musíme tiež preskúmať opatrenia týkajúce sa zadržiavania pre našich vlastných kvalifikovaných pracovníkov. Musíme využiť a rozvinúť kvalifikácie migrujúcich pracovníkov, ktorí k nám prichádzajú, a program EQUAL nám poskytol niekoľko skvelých príkladov tých, ktorých nesmieme stratiť.

Ak budeme chcieť prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov, nebude to len otázka voľného pohybu, ale taktiež otázka riešenia rasizmu a xenofóbie, ktoré odrádzajú mnoho vysokokvalifikovaných ľudí od príchodu do Európskej únie.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Giusto Catania, v mene skupiny GUE/NGL. (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán komisár Frattini dnes hovoril najprv o legálnej migrácii a potom o nelegálnom prisťahovalectve. Ak by boli politiky Európskej únie v súlade s logikou jeho slov, mohol by som s ním súhlasiť. Žiaľ, nie je to tak.

Politiky EÚ používali v posledných rokoch predovšetkým terminológiu ako zamietnutie vstupu, kriminalita migrantov, útlak, hrozba invázie; v súčasnosti začíname konečne hovoriť o politikách vstupu. Preto môžeme všetci súhlasiť s tým, že politika v oblasti legálnej migrácie je rozhodujúca ak chceme bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, zamedziť obchodovaniu s ľuďmi, predchádzať tomu, aby morské hranice prekračovali ľudia plní nádejí, a zastaviť to, aby sa Stredozemné more čoraz viac menilo na pohrebisko vo voľnej prírode. Musíme však postupovať logicky. Z toho vyplýva, že ešte pred predkladaním návrhov politík o zamietnutí vstupu by sme mali diskutovať o tom, ako rozšíriť legálne kanály pre vstup a ako riešiť demografickú výzvu.

Naozaj som neporozumel tomu, čo mal dnes pán Frattini na mysli, či nehovoril o tajných informáciách, ktoré prenikli na verejnosť. V skutočnosti samotná Komisia uviedla vo svojej zelenej knihe prognózu o 20 miliónoch prisťahovalcov do roku 2030, čím sa vysvetlilo, že demografická kríza v Európskej únii je až taká, že do roku 2030 budeme potrebovať 20 miliónov prisťahovalcov. 20 miliónov prisťahovalcov však neznamená 20 miliónov kvalifikovaných prisťahovalcov. Postupujeme nelogicky: najprv vykonávame politiky o zamietnutí vstupu, potom rozhodujeme o tom, ako prilákať kvalifikovaných prisťahovalcov a nakoniec riešime hlavný problém, čo robiť so všetkými ostatnými.

Myslím si, že by sme sa mali bližšie pozrieť na politiky uskutočnené v posledných rokoch a analyzovať ich. Musíme tiež posúdiť, aký druh politiky chceme uplatňovať v oblasti zamietnutia vstupu. Úvahy o 18 mesiacoch administratívneho zadržiavania sú vo svojej podstate, podľa mňa, útokom proti ľudským právam a systematickým porušovaním ľudských práv.

Mali by sme tiež preskúmať činnosti agentúry Frontex. V tomto roku sme vynaložili 45 miliónov EUR; agentúra Frontex má 90 zamestnancov a počas tohto leta vykonala štyri misie na mori. Nemyslím si, že môžeme byť spokojní s politikou, ktorú realizuje agentúra Frontex. V rámci jej politiky má zamietnutie vstupu prednosť pred záchranou života.

Svoje vystúpenie by som ukončil vyhlásením: záchrana života musí byť prioritou. Na žiadosť predsedu našej skupiny a iných skupín nám mala dnes Komisia predložiť správu o prípade siedmych tuniských rybárov, ktorých väznia v Taliansku za záchranu 44 migrantov. Dúfam, že nám pán komisár Frattini bude schopný objasniť tento prípad, ktorý zodpovedá postupom trestného postihovania prisťahovalectva.

 
  
MPphoto
 
 

  Roger Knapman, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, úbohý pán komisár Frattini ešte stále blúdi v bludisku samitu v Hampton Courte, zatiaľ čo my sme svedkami ďalšieho vzďaľovania sa EÚ od brehov demokracie. Porovnajme našu pozíciu, a nie po prvý krát, so Švajčiarskom.

Švajčiarsko vie, že miestne znalosti sú kľúčom k prisťahovaleckej politike. EÚ sa snaží centralizovať kontrolu prisťahovalectva nad úrovňou národných vlád. Švajčiari ju naopak prenášajú smerom dolu, kdekoľvek je to možné, na úroveň svojich kantónov. Vo Švajčiarsku rozhoduje o ročnej kvóte pre prisťahovalcov čiastočne federálna vláda, a čiastočne kantóny. Návrhy na zriadenie federálnej migračnej agentúry tam boli zamietnuté.

Švajčiarske kantóny a ich dlhá tradícia priamej demokracie boli historickými hnacími mechanizmami prisťahovaleckej politiky, ktorá funguje v prospech národného hospodárstva a zabezpečuje, že prisťahovalci sú veľmi dobre integrovaní do švajčiarskej spoločnosti Ak sa vyjadril pán profesor Windisch zo Ženevskej univerzity (University of Geneva) pre francúzsku nadáciu pre politické inovácie (French Foundation for Political Innovation) v jej bulletine z apríla 2006, švajčiarska priama demokracia sa musela – otvorene a od úplného začiatku – vyrovnávať s problémom týkajúcim sa prisťahovalectva a integrácie prostredníctvom – ani na to nepomyslite! – referend a populárnych iniciatív. Ďalej píše: „Na rozdiel od extrémne centralistickej krajiny, ako napr. Francúzsko, bola diskusia vedená na federálnej úrovni a úrovni kantónov a komún, a vyzývalo sa v nej na reakcie založené na spoločenstve, a týkala sa iniciatív, ako sú vytvorenie integračného úradu v každom kantóne a geografické rozptýlenie nových prisťahovalcov.“

Ponaučenie pre tých z nás, ktorí, na rozdiel od Švajčiarov, nemali to šťastie zostať mimo územia EÚ, je takéto: vo Švajčiarsku funguje prisťahovalecká politika, pretože sa o nej rozhoduje podľa miestnych ako aj národných potrieb a pretože miestne spoločenstvá, ktoré nie sú anonymným ani centralizovaným byrokratickým aparátom, sú zodpovedné za integráciu migrantov na základe týchto potrieb. V Spojenom kráľovstve, keďže táto téma sa dočasne týka členstva EÚ, sa prisťahovalecká politika vzďaľuje ešte viac od tohto prameňa miestnych znalostí, a my zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva sme okamžite upozornili na nedostatky tohto prístupu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (NI).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na začiatku by som sa rád poďakoval obom spravodajcom za ich skvelú prácu. Podporovanie a regulovanie legálnej migrácie je jediným realizovateľným riešením, nielen v oblasti boja proti zločinnému správaniu súvisiacemu s migračnými tokmi, ale aj ochrany a zaručenia ľudských práv. Ako všetci ostatní európski občania, prisťahovalci musia byť integrovaní a zahrnutí do príslušných spoločenstiev a musia dodržiavať všetky súvisiace práva a povinnosti.

Pred rokom som bol spravodajcom Výboru pre rozvoj v súvislosti so správou o prekračovaní vonkajších hraníc. Chcel by som teraz upozorniť, tak ako som upozornil už predtým, na nutnosť toho, aby Európa uvoľnila dostatočné zdroje na zabezpečenie primeraných útulkov, odbornej prípravy našich zamestnancov, prístupu pre zahraničných občanov k informáciám o ich právach a povinnostiach, tvrdých pokút pre každého, kto zneužíva nelegálne prisťahovalectvo, a predovšetkým úplnej spolupráce medzi členskými štátmi.

Teraz, keď agentúra Frontex začala fungovať, musia sa jej poskytnúť primerané zdroje a musí čo najaktívnejšie zapojiť do svojich činností ostatné susediace krajiny postihnuté migračnými tokmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Mikel Irujo Amezaga (Verts/ALE). – (ES) Áno, vážený pán predsedajúci. Prepáčte, mal som nejaké problémy s tlmočením, ak my poskytnete pár sekúnd, chcel by som iba povedať, že …

(rečník hovoril v baskickom jazyku)

Ospravedlňujem sa: Iba som chcel dodať niekoľko slov v euskarčine k Európskemu dňu jazykov, keďže, ako už bolo v tejto rozprave spomenuté, nie sme zločincami, chceme len hovoriť v našom vlastnom jazyku.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, musím vzdať hold pánovi podpredsedovi Frattinimu a poďakovať mu za predloženie akčného plánu, v ktorom sú konečne uvedené podstatné informácie, o ktoré sa máme opierať v našich diskusiách a pri riešení legálnej migrácie v budúcnosti.

Pokiaľ ide o správu, myslím, že je to vyvážený text, sú to plody našich prospešných rokovaní a dôležité kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy medzi rôznymi politickými skupinami, ktoré nám dávajú možnosť vyjadriť tomuto textu širokú podporu a teda, ako Parlament, podporiť budúcu prácu Európskej komisie na tejto téme. Chcem zdôrazniť, že stanovisko skupiny PPE-DE prispelo k veľmi potrebnej vyváženosti a dôležitosti pri navrhovaní tejto správy.

Kľúčové body stanoviska, ktoré naša skupina zaujala vždy v súvislosti s fenoménom prisťahovalectva, boli potvrdené. Spomedzi týchto osobitných bodov by som pripomenul náš záväzok v oblasti pevných, rozhodujúcich opatrení na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, v oblasti podpory silnejšieho prepojenia medzi legálnym a nelegálnym prisťahovalectvom, a hľadania ďalších mechanizmov pre dialóg a integráciu pre prisťahovalcov.

Túto správu môžeme nepochybne charakterizovať ako európsku správu, a nie len z hľadiska účinku rétoriky sa v nej posudzuje fenomén prisťahovalectva ako niečo, čo musia riešiť spoločne všetci európski partneri, a to v oboch jeho pozitívnych i negatívnych aspektoch. Každý musí preukázať solidaritu a teda čeliť problémom s rovnakou mierou pozornosti a odhodlania, aj keď majú na niektoré krajiny väčší dopad, ako na tie ostatné. Či plavidlo s nelegálnymi prisťahovalcami stroskotá pri Sicílii alebo Kanárskych ostrovoch alebo niekde inde, musí sa to považovať za spoločný problém.

Politika na európskej úrovni pre koordináciu fenoménu prisťahovalectva je takpovediac nevyhnutná. Táto správa nám ukazuje správny smer, aby sme sa utvrdili v tomto presvedčení, a zároveň vyjadruje plné rešpektovanie národnej kompetencie v oblasti kvantitatívnych aspektov a tokov migrantov.

 
  
MPphoto
 
 

  Bárbara Dührkop Dührkop (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, tak ako každý, najprv by som chcela zablahoželať spravodajcom k ich skvelej práci.

Prisťahovalectvo nie je novým fenoménom, ako všetci vieme, ale to, čo je nové, je jeho obrovský nárast počas posledným rokov, čo je vyvolané zvýšenými úrovňami chudoby a skutočnosťou, že stále väčší počet krajín je postihnutý chudobou.

Preto sa domnievam, že súčasnou hlavnou výzvou jej kontrolovať migračné toky, členiť ich podľa reálnych potrieb, a zabezpečiť vyššie úrovne integrácie týchto ľudí v hostiteľských krajinách, ako aj zintenzívniť dohľad nad našimi hranicami s použitím politík, ktoré zaručujú repatriáciu do krajín pôvodu.

Predovšetkým musíme riešiť mafiánske obchodovanie s ľuďmi. Je nevyhnutné prijať vhodné opatrenia a ukončiť ľudské tragédie súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom: v tomto smere sme jednotní.

Hraničné kontroly by však mali byť vecou členských štátov. Spoločná zodpovednosť a solidarita by mali ísť ruka v ruke.

Teraz by som chcela povedať pár slov o agentúre Frontex, ktorá vykonala výbornú prácu, a túto otázku smerujem Rade, ktorá nám predniesla dlhý zoznam plavidiel a helikoptér. Otázka, nad ktorou si teraz lámem hlavu, je: kde sú teraz? Nestačí len to, že sú na tomto zozname. Taktiež si myslím, že Rada sa správa ako schizofrenik, keď žiada väčšiu pomoc pre agentúru Frontex a zároveň znižuje rozpočet o 2,5 % v situácii, keď úvery na rok 2007 už boli vyčerpané.

Bez ohľadu na agentúru Frontex si však uvedomujeme, že nával prisťahovalectva bude pokračovať bez ohľadu na to, či sme úplne ochotní kontrolovať ho, alebo nie: to, čo potrebujeme je naša ochota, a nie legislatíva, pretože Komisia a Rada rozhodli proti jednotnej smernici o právnych podmienkach pre vstup do EÚ.

Je to ako keby všetko, v čo sme dúfali v Tampere, všetko, čo naša socialistická skupina tak dôrazne obhajovala, jednoducho ľahlo popolom.

 
  
MPphoto
 
 

  Jeanine Hennis-Plasschaert (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, vo svete, v ktorom čelíme čoraz väčšiemu počtu regionálnych konfliktov, v ktorom existujú veľké rozdiely v bohatstve a v ktorom je rastúca mobilita, bude mať kontrola migračných tokov čoraz väčší význam a zároveň bude náročná. Je Únia v takej pozícii, aby sa mohla ujať svojich zodpovedností s komplexným balíkom, pokiaľ ide o migráciu, či už legálnu alebo nelegálnu? Už sme o tom veľakrát diskutovali: odradzujúce faktory, ktoré nútia ľudí vydať sa na cestu, lákajúce faktory, ktoré lákajú ľudí opustiť svoju vlasť, význam výpomoci v regióne, často neľudské podmienky, v ktorých sa ľudia nachádzajú, zamýšľané rozdelenie zaťaženia medzi členskými štátmi, návrat nelegálnych migrantov, nedostatok príležitostí na legálnu migráciu, riziko úniku mozgov, a už nehovoriac o demografických zmenách, ktorým čelíme v Únii. Všetky tieto aspekty boli riešené iba do určitej miery alebo sa budú riešiť v blízkej budúcnosti prostredníctvom smerníc, akčných plánov a iných nástrojov. V tejto súvislosti by som chcel poďakovať pánovi komisárovi Frattinimu. Minulý štvrtok ste opäť s veľkým oduševnením stanovili vaše ciele na konferencii Shaping Migration Strategies, ktorú som organizoval so svojimi kolegami.

Vážený pán úradujúci predseda Rady, obdivujem stanoviská pána ministra Socratesa. Krajiny Európskej únie v skutočnosti nesú historickú zodpovednosť voči tým, ktorí v súčasnosti cestujú opačným smerom. Vy, ako úradujúci predseda Rady, ste demonštrovali ďalekosiahle ambície, a predsa nám skutočnosť ukazuje, že EÚ má pred sebou ešte dlhú cestu, pokiaľ ide o preberanie globálnej zodpovednosti. V mnohých členských štátoch sú diskusie o migrácii úplne polarizované. Medzi žiadateľmi o azyl a hospodárskymi migrantmi sa nerobia rozdiely, pričom hospodárski migranti sú často nelegálni. V diskusii prevládajú problémy integrácie. V stávke sú vraj systémy sociálneho zabezpečenia, a ak nebudeme opatrní, priemerný prisťahovalec bude považovaný za teroristu. Otvorená, slušná a transparentná diskusia je veľmi často takmer nemožná. Žiaľ, to sa odráža na pomalých rozhodovacích procesoch v Rade, kde Rada rozhoduje o harmonizácii, ale výsledkom sú najnižšie predstaviteľné minimálne štandardy. Rozhodnutia o konkrétnych opatreniach sú vždy založené na najnižšom spoločnom menovateľovi. Áno, ja som od prírody netrpezlivý človek, ale skrátka som si povedal, že to spomeniem.

Skutočnosť je však taká, že mnoho členských štátov nie je ambicióznych. Nedostatok solidarity je šokujúci a ja uvádzam agentúru Frontex, ale existuje mnoho príkladov. Kedy členské štáty ukážu, že podporujú dlhodobú perspektívu, že už viac nie sú poháňané strachom, že už nedovolia, aby ich ovplyvňoval kritický článok na titulnej stránke novín alebo aby ich ovládali ďalšie voľby. Nedokážeme to len s dobrými závermi samotnej Rady. Takže moja otázka, vážený pán úradujúci predseda Rady, je ako zabezpečíte, že sa táto situácia zmení? Je pán úradujúci predseda Rady ochotný zveriť Parlamentu právomoci v procese spolurozhodovania v súvislosti s novými smernicami o legálnej migrácii, ako je modrá karta, v očakávaní novej zmluvy. To by bolo tým správnym signálom, vážený pán úradujúci predseda Rady.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pani predsedníčka Doyleová nás vystríha pred rizikami zjednodušujúcich riešení. Úspechy agentúry Frontex, ktorej by sa mali poskytnúť oveľa lepšie zdroje, naznačujú, že sa niečo začína diať a výsledky sa dostavujú. Politika Francúzska smeruje správnym smerom a mohla by slúžiť ako príklad. To isté sa uplatňuje pri niektorých súdnych rozhodnutiach, napr. v Taliansku, kde sa začínajú zabavovať domy prenajaté nelegálnym prisťahovalcom. Takéto praktické opatrenia by sa mali uskutočniť v celej Európe.

Aké zavádzajúce argumenty však počúvame zo strany ľavice, ktorá je otvorená a má dobré úmysly! Je mi ľúto, pani Gruberová, ale som prekvapený, keď inteligentná osoba ako vy povie, že legálnu migráciu možno podporovať a proti nelegálnemu prisťahovalectvu možno bojovať pomocou otvorenia dverí pre legálnych migrantov. Pravý opak je pravdou! Iba odstránením pliagy nezákonnosti sa môžeme otvoriť tomu, čo je prijateľné a tolerovateľné, aj v číselnom vyjadrení, inými slovami regulárnemu, čistému a transparentnému prisťahovalectvu. Počuli ste už niekedy o mafii? Pravdu povediac, tento výraz chýba vo vašej správe; a takisto aj výraz terorizmus, no mafia a terorizmus žijú a bohatnú z obchodovania s ľuďmi a smrti úbohých nelegálnych prisťahovalcov. Aj vy by ste to mali pochopiť, nie je to ťažké!

 
  
MPphoto
 
 

  Kathalijne Maria Buitenweg (Verts/ALE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, rada by som vám citovala zo správy o výskume, ktorý financoval Parlament. Uvádza sa v nej:

„Niekto sa môže logicky domnievať, že počet ľudí, ktorí zahynuli na európskych hraniciach, sa výrazne zvýšil odvtedy, čo boli kontroly rozšírené na vonkajšie hranice v roku 1995.”

(NL) Vážený pán predsedajúci, v skutočnosti sa počet ľudí, ktorí sa snažia nájsť cestu do Európy, nezvýšil, ale hranice sú strážené oveľa lepšie a tak sa ľudia vyberajú zložitejšími a nebezpečnejšími trasami. V tejto správe sa tiež uvádza:

Návrhy Európskej rady pravdepodobne zvýšia ľudské náklady z dôvodu zvýšeného zamerania sa na bezpečnosť a dohľad.

(NL) Vážený pán predsedajúci, veľmi rada by som počula reakciu Komisie a Rady na tieto fakty. Domnievam sa, že by sme sa nemali spoliehať na takýto výskum, ale mali by sme zhromažďovať naše vlastné údaje o smrteľných prípadoch prekročenia hraníc. Súhlasíte, a ak áno, kto by mal takéto údaje zhromažďovať?

Vážený pán predsedajúci, netvrdím, že by vôbec nemali existovať hraničné kontroly, no tvrdím, že by malo existovať viac príležitostí na legálnu migráciu. V súvislosti s tým by som teda rada uvítala návrh Komisie týkajúci sa modrej karty. Modrá karta: názov je vzťahuje na modrú farbu na európskej zástave, ale zdá sa, že sa týka najmä hviezd. Vyžaduje si to doplnenie. Som rada, že Komisia uviedla, že sa chystá na tom pracovať. Budem netrpezlivo očakávať jej návrhy, pretože si myslím, že to je nevyhnutným doplnkom návrhov, ktoré boli doteraz predložené.

 
  
MPphoto
 
 

  Nils Lundgren (IND/DEM).(SV) Vážený pán predsedajúci, k migrácii dochádzalo počas celej histórie ľudstva. Bola jednou z najzákladnejších hnacích síl tejto histórie. Keď hovoríme o migrácii medzi krajinami, riešime úplne základné otázky, existenčné otázky ľudskej slobody. Nemajú ľudia právo rozhodnúť sa, kde vo svete chcú žiť? Nič z toho v skutočnosti nie je predmetom našich diskusií. Moderný sociálny štát je nezlučiteľný s voľným prisťahovalectvom a vo všeobecnosti je ťažko zlučiteľný s rozsiahlejšou migráciou kvôli rozdielnym životným úrovniam.

Prisťahovalectvo ako prostriedok omladenia našej vlastnej populácie je podľa výskumov prakticky utopencom vo vode. Prisťahovalectvo zo strany rodinných príslušníkov len vo veľmi nízkej miere ovplyvňuje demografickú štruktúru. Ak by sme chceli omladiť populáciu krajiny ako je Japonsko, museli by prisťahovalci tvoriť 50 – 70 % všetkých ľudí v krajine.

Únik mozgov je hlavným problémom pre mnohé rozvojové krajiny. Účinne sa tu navrhuje, aby sme okrádali ostatné krajiny o ich vzdelanú populáciu. Je potrebný nový prístup.

 
  
MPphoto
 
 

  Marine Le Pen (ITS).(FR)Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, posledné číselné údaje uvedené vo výročnej správe o systéme Eurodac za rok 2006, čo je biometrický nástroj, ktorý používa Európa na monitorovanie žiadateľov o azyl, ukazujú, že počet osôb, ktoré nelegálne prekročili jednu z hraníc EÚ, stúpol od roku 2005 o 64 %. Tento znepokojujúci vývoj len dokazuje, ak je nutný dôkaz, že Európa nie je schopná kontrolovať prudký rast nelegálneho prisťahovalectva, najmä z Afriky.

Jediným zrnkom útechy v tejto správe je to, že sa zdá, že Parlament prebudila skutočnosť, že masová regularizácia prisťahovalcov, ktorí nelegálne vstúpili na územie Európskej únie, nie je sama osebe riešením, a ani tento problém nevyrieši. Bravó! Španielsko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko a Holandsko sa však najprv museli uchýliť k tejto nebezpečnej politike regularizácie, ktorá nezvratne zapríčinila vznik tzv. fenoménu „túžby“ a na základe tejto skutočnosti ovplyvnila migračné toky ich európskych susedov, predtým, než si to konečne uvedomili.

Buďme však optimistickí. Aspoň sme začali. Ak však máme účinne bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, musíme prioritne prijať jedno opatrenie: opätovné zavedenie kontrol vonkajších hraníc Európskej únie. Trik s agentúrou Frontex, ktorá je skutočne iba prázdnou schránkou s nedostatkom ľudí alebo vybavenia a ktorú ani nepodporujú niektoré európske krajiny, ktoré sa horlivo usilujú zachovať svoju suverenitu pomocou riadenia prisťahovalectva, nikdy neuchráni Európu pred touto diabolskou špirálou.

Samotnú Európu treba viniť za pokračujúci a prudko sa rozvíjajúci problém prisťahovalectva, ktorý vyvolala podpísaním kriminálnych Schengenských dohôd. Musí ich okamžite zrušiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Európska únia má extenzívnu legislatívu v oblasti migračnej politiky, máme ženevské dohovory, dublinský dohovor, niekoľko nariadení a množstvo smerníc na stole.

Badáme však veľké problémy v ich aplikácii a ich veľké množstvo vedie k neprehľadnosti celého systému. Navyše, legislatíva členských štátov nie je veľakrát správne aplikovaná, často splýva štatút utečenca a azylanta.

Pre krátkosť času sa budem venovať len otázke detí, ktoré nie sú sprevádzané rodičmi a ktoré prekročia hranice štátu pôvodu a hľadajú útočisko v inom štáte. Nakoniec veď 5 % zo všetkých žiadateľov o azyl tvoria práve deti. Máme štatistiky koľko z tých detí požiadalo o azyl, avšak nevieme koľko z nich prekročí hranice štátu a o azyl nikdy nepožiada. Vieme, koľkým bol azyl udelený, ale chýbajú informácie, čo sa stane s tými, ktorým bola žiadosť zamietnutá.

Zároveň deťom musí byť pridelený po príchode do krajiny právny zástupca, ktorý bude hájiť najlepší záujem dieťaťa, avšak nevieme, čo je práve, aká je definícia najlepšieho záujmu dieťaťa. Právny zástupca dieťaťa nesmie byť neskúsený dobrovoľník, študent, prípadne právnická osoba majúca konflikt záujmov.

 
  
MPphoto
 
 

  Patrick Gaubert (PPE-DE).(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, s potešením som si nedávno prečítal, že socialistická skupina v Európskom parlamente vyzýva, aby sa táto raňajšia rozprava nezmenila na nácvik predvolebnej kampane. Ba čo viac, keď som vás ráno počúval, uvedomil som si, že vaše stanoviská sa čoraz viac približujú k stanoviskám mojej vlastnej skupiny.

Súhlasím s pani Gruberovou, že členské štáty už ďalej nemôžu riadiť prisťahovalectvo nezávisle vo svojom kúte Európy. Tiež súhlasím s pánom Morenom, že chceme pomôcť rozvíjať krajiny s vysokou úrovňou emigrácie, aby ich občania viac inklinovali k možnosti zostať doma. Taktiež súhlasím s pánom Favom v tom, že Európa by mala zaujať pevný postoj voči zamestnávateľom, ktorí bezohľadne zneužívajú svojich pracovníkov.

Existujú takí, ktorí si spájajú prisťahovalectvo s násilím a ktorí tvrdia, že prisťahovalci sú príčinou všetkých ťažkostí, ktoré ovplyvňujú ich krajinu. Títo ľudia nezdieľajú základné hodnoty Európskej únie.

Našťastie existujú aj takí, ktorí bojujú ľudským spôsobom proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktoré iba vytvára otrokov dnešných dní, a ktorí podporujú legálne prisťahovalectvo, ktoré poskytuje hospodárske, kultúrne a intelektuálne príležitosti pre nás všetkých.

My v tomto Parlamente vieme jednu vec: tento problém nemožno riešiť iba činmi na národnej úrovni. Jediná cesta vpred vedie cez spoločnú európsku politiku. Nezriadili sme agentúru Frontex nato, aby z morí pri južnej Európe vyťahovala utopených ľudí alebo aby na východných územiach zbierala deti, ktoré zomreli od hladu a smädu. Agentúra Frontex nie je neprejazdnou hranicou, je to prostriedok na zamedzenie príchodu nadmerného množstva prisťahovalcov, ktorým nemôžeme ponúknuť dostatočnú sociálnu starostlivosť a materiálne zdroje.

Kontrola našich hraníc nie je technickým problémom a nie je ani problémom armády: je to politická záležitosť. Tak ako vy, aj ja sa snažím nájsť najrealistickejšie a najhumánnejšie riešenie. Ako všetci vieme, musíme ho nájsť tu pri európskom stole, musíme sa na ňom dohodnúť s tými, ktorí vládnu v krajinách, ktoré sú hlavnými zdrojmi prisťahovalectva. Je na nás, aby sme iniciovali novú účinnejšiu formu spoločného rozvoja, ktorá zabezpečí rozumnú reguláciu migračných tokov a pokojný príchod prisťahovalcov do Európskej únie.

Kolegovia poslanci, migranti často nemajú možnosť rozhodnúť o tom, čo sa s nimi stane, no my tú možnosť máme: môžeme rozhodnúť o ich prijatí so záujmom, s dôstojnosťou a porozumením. Je na nás, aby sme uspeli tam, kde iní tak dlho zlyhávali.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Martine Roure (PSE).(FR) Vážený pán predsedajúci, samozrejme, že sme uvítali túto spoločnú rozpravu, pretože v súčasnosti nie je možné mať naozaj účinnú a súdržnú európsku prisťahovaleckú politiku bez toho, aby sa riešili tieto dve otázky naraz a na úrovni Spoločenstva.

Už pred mnohými rokmi prijali naše jednotlivé krajiny reštriktívnu politiku pre oblasť prisťahovalectva, a predsa táto politika nezabránila migrantom, aby prichádzali. Naopak, prisťahovalci naďalej prichádzajú do Európy, podstupujúc pritom veľké osobné riziko, s cieľom nájsť lepšie životné podmienky a pre mnohých z nich je to otázka prežitia. Svet je v súčasnosti svetovou obcou a nám sa nikdy nepodarí zastaviť tých, ktorí utekajú pred utrpením a beznádejou. Niektorí ľudia si naďalej vytvárajú klamné predstavy o tom, že môžeme zavrieť naše hranice, pričom sú úplne nezodpovední.

Všetko je otázkou morálky a solidarity a je na nás, aby sme pomohli krajinám, ktoré sú v tiesnivej situácii. Aj z tohto dôvodu by som bola rada, keby sa táto rozprava netýkala iba agentúry Frontex. Európska rada musí nepochybne vysvetliť, prečo bola agentúra Frontex prinútená prerušiť svoje operácie v Stredozemnom mori v polovici augusta z nedostatku prevádzkových zdrojov. Otázka, na ktorú by sme sa mali zamerať, však znie: ako umožníme osobám, ktoré chcú prísť do Európy, aby to dosiahli náležite regulovaným spôsobom?

Mali by sme, pochopiteľne, preskúmať možnosť zavedenia európskej modrej karty: tým by sa migrantom umožnil voľný pohyb, ktorý by bol transparentný a bezpečný, medzi územím Európy a ich krajinou pôvodu. No zároveň je dôležité, aby Komisia najprv predložila návrh, v ktorom je definovaný spoločný základ práv migrantov. V našich rôznych krajinách je veľké množstvo ľudí, ktorí sú nehanebne zneužívaní. Musíme si plne uvedomiť, že v dnešnom meniacom sa svete je momentálne otázkou priority, aby sa krajiny, v ktorých ešte stále žijú ľudia v utrpení, mohli rozvíjať harmonickým spôsobom. Nie je to nič viac ako naša povinnosť. Každý by mal mať právo zostať a žiť vo svojej rodnej krajine: no podľa momentálneho stavu nemá každý túto možnosť.

A nakoniec, dúfam, že členské štáty rešpektujú mandát medzivládnej konferencie, ktorý umožňuje uplatniť pri otázke legálneho prisťahovalectva hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a postup spolurozhodovania. Len zopakujem, že toto je absolútne nevyhnutné, ak máme prijať súdržnú európsku politiku v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Marie Cavada (ALDE).(FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážený pán úradujúci predseda Rady, konečne sme schopní spoločne diskutovať o otázkach ilegálneho prisťahovalectva a prisťahovalectva, ktoré sa uvádza ako legálne: toto sú dve strany tej istej mince, bez ktorej dnes nemôže žiadna krajina v skutočnosti tvrdiť, že má úspešnú prisťahovaleckú politiku. Popravde, väčšine z nich sa iba úspešne podarilo vytvoriť volebnú nevyváženosť, ktorá len zhoršuje problémy, ktoré nie sú naozaj potrebné, ak sa má riešiť efektívne.

V súčasnosti nemôže žiadny členský štát vyhlásiť, že chce samostatne riadiť svoju prisťahovaleckú politiku a tragédiou Európskej únie je, že mnohými jej členmi sú krajiny, ktoré z historického hľadiska, počas dvoch alebo viacerých storočí, mali všetky poznatky o prisťahovalectve, ktorému padli za obeť. Politici si dnes pripravia všakovaké pózy, no myslím si, že nadišiel čas zaradiť vyššiu rýchlosť. V oblasti, kde je umožnená sloboda pohybu, ako je naša, budú mať rozhodnutia prijaté jedným členským štátom okamžitý dopad na susediace krajiny. Rovnako však, keďže o vonkajšie hranice sa odteraz budú deliť všetky krajiny Únie, nemôžeme očakávať, že členské štáty v južnej a východnej časti EÚ budú musieť čeliť, sami a bezradne, takému návalu migrantov, aký dnes môžeme sledovať na Malte, Kanárskych ostrovoch a na ostrove Lampedusa, vo východných častiach Únie a dokonca aj na severozápade.

Prostredníctvom vyjadrenia solidarity, ktorej sa tu dožadujeme, musíme uplatniť takú formu politickej vôle, na ktorej prejavenie nie sú podľa mňa členské štáty dostatočne pripravené. Nemôžeme vytvoriť patričnú európsku prisťahovaleckú politiku, ak neodstránime nerovnováhu, ktorá je v terajších zmluvách: boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu musí byť súčasťou riadneho systému Spoločenstva a naďalej už nemožno tolerovať súčasnú všeobecnú paralýzu, ktorá postihuje našu politiku legálneho prisťahovalectva.

Preto chcem ešte raz zdôrazniť, že v prípade našej politiky legálneho prisťahovalectva a integrácie, ako to umožňuje mandát medzivládnej konferencie, musíme uplatňovať zásady hlasovania kvalifikovanou väčšinou a postupu spolurozhodovania s Európskym parlamentom. Toto je jediný spôsob, akým môžeme účinne a demokraticky čeliť jednej z najväčších výziev, ktorá v súčasnosti stojí pred Európskou úniou.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberts Zīle (UEN). – (LV) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, som mimoriadne rád, že Parlament sa v rámci posilňovania prístupu Spoločenstva taktiež potýka s problémami legálneho prisťahovalectva v mojej krajine, Lotyšsku, ktoré súvisia s podzamestnanosťou v rôznych odvetviach, ako sú stavebníctvo a stravovacie služby. Áno, mnoho ľudí odišlo z Lotyšska za nelegálnou prácou v týchto sektoroch do krajín EÚ, a občania z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, vypĺňajú tieto pracovné miesta v našej krajine, či už legálne, alebo nelegálne. Avšak kvôli tým, ktorí si veľmi želajú posilniť úlohu Európskeho parlamentu a oslabiť úlohu členských štátov, najmä malých štátov, vo veci otázok prisťahovalectva, by som rád zmenil dôraz. Musíme sa zo všetkých síl snažiť presvedčiť rôzne členské štáty, aby prestali obmedzovať vstup na trh práce členským štátom, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, a už nehovoriac o postoji k členským štátom, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2007, keďže takéto obmedzenia podporujú nelegálne zamestnávanie aj pre občanov EÚ. Buďte súdržní, dámy a páni! Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Hélène Flautre (Verts/ALE).(FR) Vážený pán predsedajúci, v rámci navrhovania legálnych kanálov prisťahovalectva, teda myšlienky, ktorú v podstate podnecujú hospodárske potreby Európy, ktoré sú z veľkej časti necitlivé voči skutočným potrebám ľudí, ktorí žijú v južných častiach Únie, v skutočnosti nerozhodujete až tak veľmi o počte migrantov prichádzajúcich do Európy, ale skôr o tých z nich, ktorí môžu vstúpiť na naše územie legálne. Čo však s ostatnými?

Pre nich zostáva iba hrôzostrašná cesta. Bolo im bránené opustiť svoju rodnú krajinu, boli zadržaní na mori, nelegálne kanály, väznenie alebo utopenie – a chcela by som od vás počuť znova a znova, že zachránenie ľudí na mori je všeobecnou a základnou povinnosťou, presvedčte sa na prípade siedmich tuniských rybárov, a že to je to najmenej, čo by sme mali očakávať – a potom možno nútená repatriácia, nekonečné túlanie sa nepriateľskými tranzitnými krajinami, a závažné porušenia ľudských práv a podobne.

V pozícii komisára zodpovedného za spravodlivosť, slobodu, bezpečnosť by malo byť vo vašom hlavnom záujme – tak, ako je v našom –zabezpečovanie dodržiavania ľudských práv, a vaše právomoci v tejto oblasti sú rozhodne veľmi veľké, vlastne, ako všetci vieme, sú obrovské.

Ak sa čečenských štátnym príslušníkom zamietne žiadosť o azyl na Slovensku a sú vykázaní späť do Ruska cez Ukrajinu, ako môžete zaručiť, že sa nestanú obeťami zlého zaobchádzania? Čo bolo výsledkom prvých dohôd o readmisii, o ktorých v tejto oblasti Európa rokovala? Ako môžeme zaručiť, že nedôjde k útlaku, keď budeme takto bez ceremónií vracať ľudí naspäť?

Keď agentúra Frontex vykonáva obhliadku lodí, ktoré bola zadržané na mori a ktoré sú plné migrantov, ako zaručíte, že ľudia na lodi môžu účinne požiadať o azyl a že príslušná hliadka bude zaobchádzať s neplnoletými osobami náležitým spôsobom, a pri zohľadnení ich najlepších záujmov, ako to predpisuje medzinárodné právo?

Mohla by som vás na záver požiadať, aby ste jasne vysvetlili, prečo nemáte proaktívnu politiku, ktorá by od členských štátov požadovala, aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o právach migrujúcich pracovníkov a ich rodín?

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL).(PT) V rámci jednominútového vystúpenia môžeme iba zdôrazniť, že represívne politiky zamerané na bezpečnosť, ktoré trestne postihujú migrantov, mužov i ženy, ktorí túžia po práci a dôstojnom živote, musia byť ukončené. Záchytné centrá pre migrantov sa musia zatvoriť a nehumánna politika repatriácie musí byť ukončená. Je nutné bojovať proti xenofóbii, rasizmu a všetkým politikám a celej tej korupcii, ktoré ich podnecujú. Je nutné právne upraviť situáciu migrujúcich pracovníkov tým, že im budú zaručené ich pracovné a sociálne práva, čo je nevyhnutnou podmienkou pre ukončenie neprijateľnej situácie zneužívania. Musí existovať účinná integračná politika, ktorá osobitne zahŕňa opätovné zjednotenie rodiny.

Myslíme si, že vytváranie spoločnej migračnej politiky nie je primeranou odozvou na tieto otázky a problémy, ako ukázali výsledky ostatných spoločných politík. V každej krajine Európskej únie je stav migrácie iný. Rozhodnutia prijaté v súvislosti s touto politikou musia rešpektovať suverenitu každého štátu, ktorá samozrejme nie je prekážkou spolupráci na úrovni EÚ, ktorá je v tejto oblasti potrebná. Viac ako spoločnú politiku však potrebujeme rozdielnu politiku a rozdielne opatrenia, ktoré budú účinne chrániť práva migrantov a bojovať proti hlbším príčinám migrácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Patrick Louis (IND/DEM). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, skončime už s celou touto politickou pretvárkou. Právo na azyl a prisťahovalectvo, pokiaľ ide o podobné druhy civilizácie, nie je problémom. Otázka sa v podstate týka prisťahovalectva z oblasti inej civilizácie, čo neprospieva nikomu.

Prisťahovalectvo uchádzačov o prácu je dvojnásobnou nespravodlivosťou: okráda krajinu pôvodu o kvalifikácie, za ktoré zaplatila, kým v hostiteľskej krajine decimuje trh práce a berie pracovné príležitosti miestnym nezamestnaným osobám.

Prisťahovalectvo žiadateľov o finančné príspevky je chybou z dvoch dôvodov: vyháňa chudobných ľudí, ktorým učarovalo lákadlo západného sveta, kým v hostiteľskej krajine destabilizuje rozpočet sociálneho zabezpečenia, ktorý bol vytvorený a môže prežiť iba v limitovanom a ochrannom kontexte národa.

To znamená, že, v protiklade s tým, čo bolo pred mesiacom napísané na stenách poslaneckej reštaurácii v Bruseli, Európska únia prisťahovalectvo nepotrebuje. V skutočnosti presne naopak: to, čo Európa potrebuje, je riadna rodinná a demografická politika, suverénna spolupráca medzi národmi a hranice, nie agentúra Frontex. Napríklad, svet musí pochopiť, že mier neprichádza cez prisťahovalectvo, alebo cez sebestačný rozvoj, a potom tiež, že skutočná proletarizácia nastane, keď ľudia stratia svoje kultúrne korene.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI) – Vážený pán predsedajúci, schopnosť národného štátu kontrolovať svoje vlastné hranice a zmeniť svoju prisťahovaleckú politiku, ako sa vyžaduje, je hmatateľnou ukážkou suverenity.

Skutočnosť, že Spojené kráľovstvo teraz nemôže napraviť veľmi zlý výpočet, ktorý vykonalo v roku 2004, v rámci jeho politiky otvorených dverí pre východnú Európu, je veľavravným náznakom toho, akej veľkej suverenity sme my v Spojenom kráľovstve vzdali, aby sme patrili do tohto klubu. Vravím „veľmi zlý výpočet“, pretože namiesto 13 000 predpokladaných migrujúcich pracovníkov sme mali 750 000, s čím bolo spojené obrovské zaťaženie nášho systému sociálneho zabezpečenia v hodnote miliónov ročne v oblasti príspevkov na deti a daňových úverov pre deti, ktoré ani nežijú v Spojenom kráľovstve, no sú oprávnené poberať ich, pretože ich otcovia tam pracujú. Kvôli pravidlám EÚ sme bezmocní čokoľvek s tým robiť, a predsa by nás niektorí chceli presviedčať, aby sme sa vzdali v prospech Bruselu ešte väčších právomocí. Akí hlúpi by sme boli, keby sme to urobili.

 
  
MPphoto
 
 

  József Szájer (PPE-DE). – (HU) Vážené dámy, vážení páni, nedostatky európskej prisťahovaleckej politiky a ťažkosti, ktoré sme doposiaľ pociťovali v súvislosti so spoločnou akciou, teraz v spoločnosti úspešne oslabujú podporu spoločných hodnôt, ako je voľný pohyb občanov v Európskej únii.

Otvorili sme naše vnútorné hranice, no doposiaľ nemáme spoločnú prisťahovaleckú politiku. To je úplne absurdné. Európski občania medzitým nadobúdajú pocit, že otvorené hranice v rámci EÚ so sebou prinášajú nekontrolované prisťahovalectvo. Ak chceme udržať mier v našich spoločnostiach a zachovať verejnú podporu slobode pohybu, potrebujeme silnú Európu, silnejšiu než v súčasnosti je, v otázke prisťahovalectva. V tejto súvislosti by sme však nemali zabudnúť, že občania nových členských štátov stále čelia značným obmedzeniam, pokiaľ ide o prisťahovaleckú politiku, napriek skutočnosti, že sú európskymi občanmi.

Európska ľudová strana si myslí, že pre primeranú a transparentnú európsku prisťahovaleckú politiku je potrebné nasledovné: Po prvé: solidarita medzi členskými štátmi, ktorá by nedovoľovala jednostranné rozhodnutia, ktoré majú dopad na každého v dôsledku otvorených hraníc, ako v prípade rozhodnutia španielskej vlády. Po druhé: ľudská dôstojnosť musí byť hlavnou zásadou.

Po tretie: musíme prijať rázne kroky proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Pani kolegyňa poslankyňa zo socialistickej skupiny pred malou chvíľou povedala, že prisťahovalectvo nie je trestný čin. Dámy a páni, každá osoba, ktorá porušuje európske pravidlá a pravidlá členských štátov však v skutočnosti pácha trestný čin a preto hovoríme o nelegálnom prisťahovalectve. Ak chceme podniknúť kroky proti nelegálnemu prisťahovalectvu, potrebujeme silnejšiu ochranu našich vonkajších hraníc, než máme teraz, a zákonné ustanovenie týkajúce sa vrátenia prisťahovalcov do ich vlastnej krajiny.

Po štvrté: pravidlá týkajúce sa nelegálneho prisťahovalectva musia byť posilnené a musia byť transparentnejšie – ospravedlňujem sa, chcel som povedať pravidlá týkajúce sa legálneho prisťahovalectva – aby boli vo väčšej miere zohľadnené typy práce, ktorú v našich krajinách potrebujeme.

Po piate: prisťahovalecká politika nesmie začínať na našich hraniciach. Je zarážajúce, že hoci je Európska únia jednou z najväčších svetových organizácií poskytujúcich pomoc, nemáme stanovených veľa podmienok týkajúcich sa korupcie, dodržiavania ľudských práv a demokracie v prijímajúcich krajinách. To sa musí skončiť a prijímajúcim krajinám sa musia uložiť podmienky takéhoto druhu. Ceterum censeo: Európa potrebuje silnejšiu prisťahovaleckú politiku.

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Lambrinidis (PSE).(EL) Vážený pán predsedajúci, pred niekoľkými desiatkami rokov milióny našich európskych spoluobčanov emigrovali do Ameriky, Austrálie, Južnej Afriky a iných európskych krajín. Neboli bohatí. Utekali pred chudobou.

Žiadali sme, aby boli akceptovaní a aby im udelili práva. Peňažnými prostriedkami, ktoré poslali domov, sme podporovali naše hospodárstva. V deň osláv našich národných sviatkov sú v týchto krajinách vyvesené tisíce talianskych, gréckych a írskych zástav. Milujú krajiny, do ktorých odcestovali, no tiež smú milovať aj ich krajiny pôvodu; nikto sa necíti ohrozený touto dvojitou láskou. Zlepšili a oživili hospodárstva a kultúrne a demokratické bohatstvo hostiteľských krajín.

Preto by sa prisťahovalectvo istotne nemalo považovať predovšetkým za fenomén polície, a už vôbec nie za pravdepodobný zdroj terorizmu, ako sa o tom diskutuje v Európe.

Prisťahovalecká politiku by mala byť komplexná a mala by pokrývať celú škálu aspektov:

- po prvé, vylepšenie kanálov legálnej migrácie;

- po druhé, boj proti utajenému prisťahovalectvu, najmä proti neľudským kruhom obchodovania s prisťahovalcami; presadzovanie dodržiavania ľudských práv v záchytných centrách. Jediným trestným činom, ktorý títo ľudia spáchali, je to, že sa narodili v chudobných a vojnou rozvrátených krajinách;

- po tretie, príčiny zvýšeného počtu prisťahovalcov: vojny, chudoba, málo rozvinutá krajina, diktátorský režim; Európa musia riešiť tieto otázky v rámci svojej zahraničnej a hospodárskej politiky;

- po štvrté, mali by sme sa spýtať, prečo je Európa tak atraktívna pre prisťahovalcov. Zároveň musíme bojovať proti nelegálnemu zamestnávaniu;

- po piate, demografické, výskumné, vzdelávacie a hospodárske potreby Európskej únie; musíme prilákať veľmi potrebnú pracovnú silu;

- po šieste, dodržiavanie ľudských práv;

- po siedme, vytvorenie európskeho mosta medzi ľuďmi a kultúrami, a teda posilnenie našej zahraničnej politiky.

Len niekoľko z uvedených aspektov si vyžaduje kroky zo strany polície. Na druhej strane, tieto aspekty si vyžadujú politikov, ktorí majú prehľad a odvahu. Som rád, že po svojom počiatočnom zameraní sa na prístup opierajúci sa o políciu teraz Komisia napreduje s použitím oveľa lepšieho celkového prístupu. Blahoželám, pán komisár Frattini!

 
  
MPphoto
 
 

  Mogens Camre (UEN). – (DA) Vážený pán predsedajúci, v samom jadre problémov, ktorými sa teraz zaoberáme, je demografická nerovnováha vo svete. Legalizovaním nelegálneho prisťahovalectva sa nevyriešia žiadne problémy: a už vôbec nie riadením prisťahovalectva podľa jednotného súboru pravidiel. Pomôže iba podpora rozvoja a demokracie. Krajiny EÚ sú tak rozdielne, že je nemožné vykonávať jednotné pravidlá. V Dánsku nie je k dispozícii pre trh práce vyše polovica všetkých prisťahovalcov, ktorí nepochádzajú zo západných krajín a tí, ktorí sú na trhu práce, sa potýkajú s vysokou mierou nezamestnanosti. Je to preto, lebo krajina má vysokú minimálnu mzdu a vysoké sociálne dávky, v skutočnosti také vysoké, že len málo ľudí v tomto Parlamente môže pochopiť, že v Dánsku jednoducho nie je možné presvedčiť ľudí bez kvalifikácie vstúpiť na trh práce, bez ohľadu na štátnu príslušnosť príslušnej osoby a bez ohľadu na iniciatívu značnej finančnej podpory.

Protesty vo všetkých členských štátoch proti zvýšenému prisťahovalectvu zo zahraničných kultúr by mali byť dostačujúce na to, aby sa Európsky parlament presvedčil, že má viac naslúchať svojim voličom.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, akákoľvek rozprava o prisťahovalectve sa musí opierať minimálne o štyri fakty. Ľudia budú naďalej riskovať svoje životy pri ceste sem, bez ohľadu na to, koľko múrov, väzenských mreží alebo plavidiel rozmiestnime. Ľudia neprichádzajú do Španielska, na Maltu alebo do Talianska: prichádzajú do Európy. Všetky štúdie poukazujú na fakt, že populácia prisťahovalcov je v EÚ potrebná, aby bola zaručená súčasná úroveň sociálneho štátu. Miera zneužívania mnohých týchto ľudí bezohľadnými podnikateľmi, ktorí využívajú ich zraniteľnosť, aby ich vykorisťovali, je však stále znepokojivo vysoká.

Ak je to tak – a chcel by som vám pripomenúť, že sa to už preukázalo a nie je to len výsledkom nejakých predsudkov alebo podozrení – ak je to tak, to, čo teraz musíme urobiť, je vytvoriť rozumnú a inteligentnú európsku politiku týkajúcu sa vstupu na našich hraniciach: bránenie ľuďom, aby ich prekračovali, nenapomáha kontrole procesu; iba viac túto situáciu dramatizuje.

Takisto musíme zaujať zodpovedné stanovisko k nášmu procesu prijatia, zaručujúc pritom azyl a štatút utečenca pre prisťahovalcov, jednotlivé zaobchádzanie s každou osobou, a realistické riešenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pozorne sme si prečítali správy našich dvoch vážených kolegov poslancov. Neuvádzajú sa v nich návrhy, ktoré by sa výrazne líšili od opatrení a politík navrhnutých Radou a Komisiou.

Agentúra Frontex, pre ktorú sa teraz snažíme zohnať viac prostriedkov, nie je len mechanizmom policajného dohľadu na našich hraniciach, možno ju tiež využiť ako platformu pre kontrolu krajín, ktoré nie sú členmi EÚ a hraničia s EÚ. Riešením boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu nie je zavedenie mechanizmov útlaku a intervencie. Nemali by sme zriaďovať záchytné centrá, zhromažďovať biometrické údaje v centrálnych databázach ani by sme nemali zaobchádzať so všetkými ľuďmi, ktorí sa pokúšajú prekročiť naše hranice, rovnakým spôsobom ako s teroristami, alebo ako s kriminálnymi živlami.

Spôsobom boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu zároveň nie je ani vytvorenie rámca špecifikácií pre legálne prisťahovalectvo. Nemali by sme naďalej používať tento rámec ako zámienku na presadenie opatrení, ktoré budú slúžiť Európskej únii ako celku bez toho, aby boli zohľadnené práva samotných prisťahovalcov.

V príslušnej dôvodovej správe sa nekritizuje použitie biometrických údajov; nie sú v nej rozlíšené kontroly od riadenia prisťahovalectva, ani sa v nej neuvažuje o tom, že prisťahovalci, ktorí nepatria do kategórií užitočných intelektuálnych schopností alebo dôležitých manuálnych prác, môžu slúžiť potrebám nadnárodných spoločností.

Prisťahovalectvo je recipročný vzťah ponuky a dialógu, výmeny a vzájomného ovplyvňovania, spolupráce a rešpektovania ľudí a jednotlivcov, porozumenia a zaručenia rovnakých príležitostí. Preto je našou povinnosťou podporovať politiky, ktoré zohľadňujú tento prístup, a jedine tento prístup.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Manfred Weber (PPE-DE).(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, otázke migrantov sme dnes venovali veľa času. Chcel by som na chvíľu upriamiť pozornosť na to, čo sa nás pýtajú naši občania. Otázka našich občanov znie: v Európskej únii máme milióny nezamestnaných, a predsa súčasne hovoríme o prisťahovalectve vysokokvalifikovaných pracovníkov. Ako politici budeme musieť vynaložiť značnú energiu, aby sme našim občanom vysvetlili, že pokiaľ ide o kvalifikovaných pracovníkov, potrebujeme tie najlepšie mozgové kapacity na svete.

Občania nám tiež kladú ďalšiu otázku: „Beriete vážne naše obavy týkajúce sa tohto problému?“ Hovoríme o okružnej migrácii. V priebehu posledných desaťročí sme doviezli tureckých občanov do mojej vlastnej krajiny a zamestnali sme ich ako pracovnú silu. V Českej republike máme Vietnamcov. Okružná migrácia – inými slovami, návrat domov týchto pracujúcich hostí – doposiaľ v týchto krajinách nefungovala. Naši občania sa pýtajú: ako mienite vyriešiť tento problém? Ako je to všetko navzájom prepojené?

Budeme musieť tiež občanom objasniť, že si myslíme, že migranti majú povinnosť integrovať sa, ako uviedol pán Lambrinidis, čím sa rozumie učiť sa jazyk a snažiť sa integrovať. Ak objasníme, že pokiaľ ide o nelegálnu migráciu, nelegálni migranti budú musieť z Európy odísť, iba vzbudíme pochopenie občanov pre európsku migračnú politiku – legálne prisťahovalectvo. To je jediný spôsob, ako získať verejnú podporu legálnemu prisťahovalectvu.

Najdôležitejším prvkom v správe je podľa mňa jasný záväzok voči európskym občanom, že stanovovanie kvót – inými slovami, úlohu určiť koľko ľudí vstúpi na trh práce – ponecháme členským štátom, ako to bolo predtým. V to majú občania najväčšiu dôveru.

Chcel by som poďakovať našim dvom spravodajcom, ktorí predložili dobrú správu. V mene mojej skupiny PPE-DE mi dovoľte povedať, že nás teší, že naši kolegovia poslanci z ľavicových strán v tomto Parlamente sa tiež priklonili k nášmu stanovisku v mnohých oblastiach, najmä v otázke pevnej politiky týkajúcej sa vrátenia nelegálnych prisťahovalcov, otázke ponechania stanovovania kvót národným rozhodovacím orgánom, a zavedenia účinných hraničných kontrol. Pre mňa je nesmierne potešiteľné, že ako skupina PPE-DE sme v tejto otázke dokázali presadiť naše stanovisko.

 
  
MPphoto
 
 

  Magda Kósáné Kovács (PSE). – (HU) Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci. Európa potrebuje spoločnú prisťahovaleckú politiku. Od Tampere po Hague, od Claudea Moraesa a Patricka Gauberta po dnešné dve skvelé správy a všetky oznámenia Komisie, ktoré medzitým predložila – to boli rôzne zastávky na ceste tam, kde sme už boli schopní zistiť, že prísnosť prisťahovaleckej politiky nie je sama osebe prínosom.

Našou úlohou je koordinovať a rozlišovať. Musíme koordinovať zložitý fenomén, ktorým sú faktory v oblasti migrácie, vrátane ľudí migrujúcich iba z hospodárskych dôvodov, ale aj tých, ktorí prekračujú hranice nelegálne. Medzi týmito ľuďmi musíme rozlišovať žiadateľov o azyl, ľudí, ktorí sa infiltrujú v súvislosti s trestnou činnosťou, a ľudí, ktorých možno samotné orgány donútili, aby vykonávali nelegálnu činnosť.

Doposiaľ sme my, nové členské štáty, boli tranzitnými krajinami, ale teraz budeme aj cieľovými krajinami a naša zodpovednosť vzrastie, keďže tiež potrebujeme čerstvé zásoby pracovných síl. Nepotrebujeme však žiadnu ďalšiu svalovú silu ani nepotrebujeme využívať sivú hmotu. To, čo potrebujeme, je čerstvá pracovná sila pre náš trh práce. Preto vítam nariadenia, v ktorých majú prisťahovalci vymedzené miesto na našom trhu práce. Taktiež vítam plán spoločnej legislatívy a nástroje navrhnuté v tomto spoločnom legislatívnom pláne.

Na záver by som rada zdôraznila, že spolupráca s krajinami pôvodu symbolizuje skutočnú budúcnosť s ľudskou tvárou, kde legálne a nelegálne prisťahovalectvo nie je rozhodnutím, ktoré ovplyvňuje celú dĺžku života, a neznamená útek z krajiny a domova; je to skôr prechodné obdobie, v ktorom musia byť podmienky na návrat zavedené prostredníctvom porozumenia a integrácie. Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci.

 
  
MPphoto
 
 

  Simon Busuttil (PPE-DE). – (MT) Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár. Agentúra Frontex vynakladá veľké úsilie, no musím povedať, že sme stále ďaleko od dosiahnutia požadovaných výsledkov. V dôsledku misie agentúry Frontex počas minulého júla v Stredozemnom mori sa počet prisťahovalcov prichádzajúcich do mojej vlasti, Malty, znížil o polovicu v porovnaní s júlom predchádzajúceho roka. Znie to neuveriteľne, no napriek tomu bola misia koncom júla ukončená a v auguste sme potom zaznamenali dvojnásobný počet prisťahovalcov v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Tento mesiac misia agentúry Frontex pokračovala, no my sme stále zaznamenávali nárast v porovnaní so septembrom predchádzajúceho roka. Vážený pán predsedajúci, čo to všetko znamená? Znamená to, po prvé, že potrebujeme ešte viac posilniť agentúru Frontex a preto je tento Parlament odhodlaný zvýšiť rozpočet agentúry Frontex a nie ho znížiť, ako sa o to snaží Rada. To znamená, že členské štáty, ktoré prisľúbili agentúre Frontex také veľké množstvo lodí, helikoptér a lietadiel, neplnia svoje sľuby a ja od agentúry Frontex i od Komisie očakávam, že budú spolupracovať s týmto Parlamentom, aby donútili členské štáty dodržať svoje povinnosti. Taktiež to znamená, že je potrebné vykonať viac práce na tom, aby tretie krajiny, ako je Lýbia, s nami spolupracovali v oblasti prisťahovalectva. Tiež to však znamená, vážený pán predsedajúci, že v európskej prisťahovaleckej politike je ešte stále možné nájsť znaky pokrytectva. Každý súhlasí s tým, že hlavnou prioritou by mala byť záchrana životov ľudí, ktorí sa topia v Stredozemnom mori. V poriadku, tak by to malo byť. Ale ak sa opýtame, ako Malta, kto prijme ľudí zachránených pred utopením, nastane hlboké ticho.

 
  
MPphoto
 
 

  Wolfgang Kreissl-Dörfler (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, je dobre, že sme konečne uznali, že boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu nie je len vecou spoločného úsilia, ale na spoločné riadenie a koordinovanie legálnej migrácie sú potrebné aj komplexné stratégie, najmä v Európe bez hraníc. Toto však nemôže byť len úloha pre ministrov vnútra, ktorí sa rýchlo dohodnú na opatreniach riešenia otázky nelegálnych migrantov; je to tiež úloha pre ministrov práce a sociálnych vecí.

Preto vítam iniciatívu Rady a Komisie zapojiť príslušné špecializované ministerstvá, napríklad aj nášho vicekancelára pána Münteferinga. Skutočnosť je taká, že legálna migrácia vždy znamená prienik prisťahovalcov na trh práce a teda aj do systémov sociálneho zabezpečenia.

Musíme však tiež intenzívnejšie bojovať proti príčinám migrácie a príčinám, ktoré nútia tak veľa ľudí, aby sa útekom zo svojich pustých krajín snažili napraviť svoju situáciu. Musíme vytvoriť legálne pracovné príležitosti. „Modrá karta“ a okružná migrácia sú prvotným krokom správnym smerom.

Mám tiež jednu poznámku týkajúcu sa agentúry Frontex: to, ako sa tu niektoré členské štáty správajú, je škandalózne. Solidarita, ktorá sa vždy vyžaduje, sa musí týkať všetkých krajín EÚ, nielen niekoľkých, a utečenci musia byť podľa môjho názoru rozmiestnení medzi všetkými členskými štátmi podľa modelu, ktorý zatiaľ nie je stanovený. Nemôže to byť iba záležitosť Malty alebo Kanárskych ostrovov alebo Grécka. Na záver, agentúra Frontex môže byť len taká dobrá, ako to dovolia členské štáty.

Chcel by som sa okrajovo vyjadriť k agentúre Frontex: agentúra Frontex vždy dáva svojim operáciám názvy z gréckej mytológie, napr. Nautilus. Najbližšia operácia sa však volá Hydra. Toto pomenovanie sa mi zdá dosť nevkusné. Podľa mňa by sa názov tejto operácie mal zmeniť, keďže každý, kto má akékoľvek znalosti gréckej mytológie vie, čo Hydra znamená.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcem vyjadriť pár pripomienok a vyzdvihnúť len niekoľko štatistických údajov. Podľa úradu Eurostat, 45 % cudzincov, ktorí prichádzajú do Európy, sa rozhodne zostať v Španielsku. Medzi 21. septembrom a skorým rannými hodinami 24. septembra prišlo na španielske pláže 595 štátnych príslušníkov subsaharskej Afriky. Na samotné Kanárske ostrovy prišlo od začiatku roka 11 000 prisťahovalcov, z čoho 9 000 prisťahovalcov prišlo od začiatku realizácie misie Héra dňa 23. apríla.

Bez ohľadu na agentúru Frontex, operácie Héra, Hermes, Nautilus, Poseidón a Malta, číselné údaje ukazujú, že mafie obchodujúce s ľuďmi disponujú potrebnými prostriedkami, aby sa vyhli našim kontrolným mechanizmom a otvorili nové trasy po mori. Jedným z takýchto príkladov je veľký počet prisťahovalcov, ktorí prišli na pobrežie východného Španielska, alebo prípad viac než 4 000 prisťahovalcov zo Srí Lanky a z Pakistanu čakajúcich na to, že ich privezú do Európy z pláží v meste Konakry v Guinei.

Prioritou preto musia byť misie zamerané na identifikáciu a zatknutie členov mafie, a zintenzívnenie policajnej a medzinárodnej spolupráce prostredníctvom zriadenia spoločných vyšetrovacích tímov. V krízových oblastiach musí agentúra Frontex nepretržite vykonávať svoje misie. Je veľmi dôležité, aby Rada presadzovala Európsku sieť pohraničných hliadok s cieľom skvalitniť úlohy monitorovania a dohľadu.

EÚ musí ako celok podporiť a presadiť dohody o spolupráci a informačné kampane, nielen na jazykovom a profesionálnom základe; krajiny pôvodu a tranzitné krajiny musia mať tiež informácie o rizikách, ktoré na seba berú prisťahovalci, a o ich úmrtiach.

Na záver, musí existovať koordinácia prisťahovaleckých politík na európskej úrovni s cieľom predísť schvaľovaniu prípustnej legislatívy a procesom regularizácie, ktoré v sebe majú istý druh príťažlivosti. Musíme tiež presadzovať veľkorysú a humanitárnu azylovú politiku a potrebnú medzinárodnú ochranu.

Vážený pán predsedajúci, svoj príspevok ukončím slovami: nemožno viesť rozhovor s Radou o 20 %-nej solidarite. Agentúra Frontex poskytuje 80 % pre charterové lode, lietadlá, palivo, všetko s výnimkou materiálového znehodnotenia. Rada preto musí podporiť 20 %-nú solidaritu a upustiť od používania dvojzmyselného vyjadrovania v politike, ktorá má dopad na celú Európsku úniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Inger Segelström (PSE).(SV) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi začať svoj príhovor poďakovaním spravodajcom za ich veľmi dobre vykonanú prácu. Veľmi ma tešia plány sťažiť život zamestnávateľom a súkromným osobám zamestnávajúcim ľudí nelegálne. Nelegálne zamestnávanie, napr. v rámci domácich prác a starostlivosti o dieťa, sa týka predovšetkým žien, ktoré sú často prisťahovalkyňami. Toto nemá dopad len na príslušných jednotlivcov, ale aj na systémy sociálneho poistenia a finančné systémy, a na konkurenciu v príslušných krajinách. Som rovnako potešená, že boju proti obchodovaniu s ľuďmi, predovšetkým obchodovaniu so ženami a deťmi, ktoré prevláda, bude venovaná neustála podpora. Som vďačná za podporu zameranú na zníženie počtu obetí o polovicu v priebehu nasledujúcich desiatich rokov s cieľom úplne odstrániť tieto praktiky.

Na druhej strane, som sklamaná, že konzervatívna skupina vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci mi nevyjadrila podporu vo veci pomoci ženám a deťom pri úteku a hľadaní si nového života. Prostredníctvom hlasovania za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 29 sa nám naskytuje nová príležitosť podporiť ženy a deti, aby mohli zostať v EÚ alebo aby sa mohli vrátiť. Urobme to, aby ženy mohli mať lepší život – po tom, čo zažili praktiky obchodovania s ľuďmi.

Taktiež ma teší, že naďalej vravíme „nie“ utečeneckým táborom mimo územia EÚ. Chcem však varovať pred pracovnou silou hospodárskych migrantov, ktorú získame, ak nepovolíme rodinám, partnerom a deťom, aby ich sprevádzali. Potom budú väčšinou prichádzať iba mladí ľudia, čo nie je dobrým znakom pre žiadnu spoločnosť v EÚ.

Hovoríme o hraniciach EÚ. Je dôležité zakázať vstup osobám podieľajúcim sa na obchodovaní s ľuďmi, trestnej činnosti, obchodovaní s drogami, obchodovaní so zbraňami a praní špinavých peňazí, zatiaľ čo ľudia, ktorí potrebujú ochranu, sú v humánnej EÚ vítaní. Sú chrbtovou kosťou EÚ a nemožno ich vylúčiť zo spoločnej budúcnosti EÚ. Migrácia bude dôležitá, nielen pre nás, ktorí tu žijeme teraz, ale aj pre budúce generácie a my musíme dosiahnuť globálny rozvoj ako aj náš vlastný rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE). – (PT) Vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán podpredseda Komisie, vážené dámy, vážení páni, dnešná rozprava sa opiera o dve správy, ktoré evidentne zastupujú dva doplňujúce sa prístupy: plán politiky pre legálnu migráciu a priority v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Obrana jedného prístupu a opomenutie toho druhého by bolo závažnou chybou. Sú to dve strany tej istej mince. Migrácia je v súčasnosti obrovským fenoménom. Podľa odhadov je v Európskej únii v súčasnosti 26 miliónov migrantov s legálnym alebo nelegálnym pobytom. Migrácia je fenomén, ktorý má jasne európsky rozmer, nielen preto, lebo každý členský štát ako taký ju nemôže riadiť účinne, no predovšetkým pretože akákoľvek zmena migračnej politiky jedného členského štátu môže ovplyvniť migračné toky a ich vývoj v ostatných členských štátoch.

Vážený pán podpredseda Komisie, jednoznačne podporujem myšlienku modrej karty a tiež aj vytvorenie európskeho portálu o prisťahovalectve, ktorý by vo veľkom rozsahu poskytoval informácie o podmienkach a možnostiach legálnej migrácie v Európskej únii. Vítam stratégiu vzdania sa myšlienky jednotnej smernice, po mnohých rokoch patovej situácie v Rade, a prijatia progresívnej metódy týkajúcej sa prezentácie štyroch sektorových smerníc počas nasledujúcich troch rokov. Chcel by som zdôrazniť potrebu politiky v oblasti rozvojovej pomoci, ktorá si vyžaduje podpísanie dohôd s tretími krajinami o účinnom riadení migrácie. Spolupráca s tretími krajinami pôvodu je nevyhnutná v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a nelegálnemu zamestnávaniu.

Vážený pán predsedajúci, na záver by som chcel povedať, že musíme tiež zabezpečiť hraničnú kontrolu a použitie dostupných zdrojov ako napr. agentúra Frontex a rýchle pohraničné zásahové tímy (RABIT), ktoré musia mať prístup k zdrojom potrebným pre výkon ich práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Migrácia nie je len problémom južnej Európy. Má dopad aj na Úniu ako takú, vrátane mojej krajiny, Poľska, ktorá sa nachádza v severovýchodnej časti kontinentu.

Východná hranica Poľska je najdlhšou pozemnou hranicou Únie a my sme zodpovední za jej bezpečnosť. Navyše, agentúra Frontex, o ktorej sa tak veľa očakáva, má sídlo vo Varšave. Na agentúru Frontex sme previedli určité povinnosti a zodpovednosti a preto by sme mali zabezpečiť, aby mala k dispozícii potrebné nástroje a zdroje, aby bola schopná konať a účinne chrániť naše hranice.

V posledných rokoch odišli z Poľska takmer 3 milióny mojich krajanov. Odcestovali do iných členských štátov Únie, využívajúc zásady spoločného trhu. Taktiež k nám však prišli tisíce osôb z ďalekého východu, napr. z Kórey a Vietnamu. Ďalší ľudia prišli prirodzene aj z Ukrajiny a Bieloruska. Potrebujeme týchto nových prisťahovalcov. Pomáhajú nám budovať Poľsko.

Preto vítam správy pani Gruberovej a pána Morena Sáncheza, predovšetkým správu o prisťahovaleckej politike, pretože v jej premisách sa civilizuje prisťahovalectvo pomocou vytvorenia kanálov legálneho prisťahovalectva. Tieto dve správy sa veľmi dobre dopĺňajú. Spolu s návrhom smernice, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom nelegálnych prisťahovalcov, na ktorej momentálne pracuje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, predstavujú riadny právny základ pre prisťahovaleckú politiku Únie. Som rada, že v tejto oblasti zohráva Parlament takúto významnú úlohu.

Dovoľte mi záverečnú poznámku. Prisťahovalectvo by sa nemalo vnímať ako problém. Mali by sme ho chápať ako príležitosť pre starnúcu Európu. Mali by sme využiť energiu a entuziazmus ľudí, ktorí k nám prichádzajú legálne, mali by sme ich zapojiť do vytvárania nových národov a našej spoločnej Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Kudrycka (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, za úvahu stojí otázka, na čo je kladený dôraz v správe o nelegálnom prisťahovalectve. Táto správa sa zameriava najmä na Stredozemie. Je v nej tiež uvedená neprimerane veľká dôvera v nástroje opatrení Spoločenstva.

Všetci sme si vedomí toho, že zodpovednosť za hraničné kontroly patrí do kompetencie členských štátov. V tomto smere však stále veľmi mnoho vecí závisí od pripravenosti špecifických služieb príslušného členského štátu, napriek odkazom na zásadu subsidiarity a existenciu agentúry Frontex.

Situácia pri juhovýchodnej pozemnej hranici si tiež vyžaduje pozornosť, finančné zdroje a spoločné kroky, hoci v súčasnosti táto hranica nie je hlavnou trasou nelegálneho prisťahovalectva.

Okrem toho, rozšírenie schengenského priestoru môže prehĺbiť problémy týkajúce sa migrácie. Preto je politika Únie v oblasti legálnej migrácie takou dôležitou záležitosťou. Aby sme však boli schopní riadiť legálnu hospodársku migráciu, musíme sa v prvom zaoberať využitím potenciálu a mobility pracovnej sily v Únii.

Existencia prechodných období pre otvorenie trhov práce pre občanov nových členských štátov a existencia selektívneho rušenia týchto dojednaní pomocou otvárania trhov práce iba pre vysokokvalifikovaných pracovníkov vážne škodí všetkým krokom smerom k migračnej politike Spoločenstva pre občanov tretích krajín.

Kultúrne a geografické faktory týkajúce sa legálnej migrácie sú tiež významné. Na základe ich geografickej polohy, kultúrnych a jazykových podobnosti sú členské štáty samozrejme ochotnejšie prijať migračnú politiku v súvislosti ku konkrétnym tretím krajinám. Mám na mysli tie krajiny, ktorých občania sa vedia najľahšie zjednotiť s európskou kultúrou a európskymi hodnotami vzhľadom na blízkosť a znalosti, ak ide len o samotný príslušný jazyk. Tento druh legálnej migrácie má preto dvojnásobnú pridanú hodnotu.

 
  
MPphoto
 
 

  Josep Borrell Fontelles (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Stredozemie je najnespravodlivejšou hranicou na svete. Z hospodárskeho hľadiska a z hľadiska príjmov, značný rozdiel medzi dvoma stranami spôsobuje tok ľudí, ktorý nemožno kontrolovať iba pomocou policajných zložiek.

V lete roku 2006 som mal príležitosť zagratulovať pánovi komisárovi Frattinimu, pretože spoločne s niekoľkými španielskymi rybármi obhájili česť Európy tým, že zachránili skupinu ľudí, ktorí sa zmietali vo vlnách mora, a potom sme sa stali svedkami hanebného procesu kompromisov o tom, čo by sme s nimi mali robiť. Pán komisár, môžeme tento problém teraz po roku riešiť lepšie?

V skutočnosti postupujeme veľmi pomaly a naša miera pokroku je nezlučiteľná so závažnosťou problému, ktorý pred nami stojí. Je to problém, ktorý nebudeme schopní vyriešiť bez ďalšieho rozvoja v krajinách pôvodu. Musíme si to vštepiť do našich myslí. Nebudeme schopní vyriešiť tento problém bez rozvoja v krajinách pôvodu, pretože hoci potrebujeme veľký počet prisťahovalcov, nemôžeme zvládnuť celý demografický prebytok subsaharskej Afriky.

Navyše to, čo sa tu deje, je desivá kombinácia hladu na jednej strane, televízií so satelitnými prijímačmi na strane druhej. Prázdna misa v kuchyni a satelitný prijímač chrliaci očakávania sú tou najlepšou možnou živnou pôdou pre nelegálne prisťahovalectvo, ktoré môžeme kontrolovať iba tak, že budeme prispievať k rozvoju krajín pôvodu a zabránime skutočnému „magnetizmu“: nelegálnemu zamestnávaniu.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Bradbourn (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, téma, o ktorej dnes diskutujeme, je pre Európu nepochybne jednou z najdôležitejších a je to téma, v rámci ktorej sa každý členský štát potýka s rôznymi výzvami. Z tohto samotného dôvodu, či sa už zaoberáme nelegálnou alebo legálnou migráciou, sa nesmieme uberať cestou univerzálneho prístupu. Záležitosť migrácie musí byť naďalej zvrchovaným právom každého členského štátu.

Som však zástancom väčšej spolupráce medzi členskými štátmi, v rámci ktorej možno identifikovať spoločný postoj a v rámci ktorej môže byť tento spoločný postoj v prospech všetkých. Tak, ako ostatní rečníci, aj ja by som rád upriamil pozornosť tohto Parlamentu na systém Frontex, v rámci ktorého sme pre túto organizáciu nedávno uvoľnili ďalších 12 miliónov EUR.

Od začiatku fungovania sa tento systém potýka s ťažkosťami, pretože členské štáty, ktoré sa zaviazali poskytnúť zdroje, svoje záväzky neplnia. Ak má byť tento projekt úspešný, musíme zabezpečiť, aby boli tieto prisľúbené zdroje poskytnuté pre operáciu, pokiaľ je to potrebné.

To je však len jeden nástroj v zápase proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Musíme preskúmať nové a inovatívne riešenia pri samom zdroji, kde migranti začínajú svoju púť. Je potrebné zamerať sa na cielené kampane v štátoch pôvodu, aby sme dali jasne najavo, že Európa nie sú otvorené dvere. No predovšetkým sa tiež musíme zamerať na obchodníkov s ľuďmi.

Druhou stranou tejto mince je skutočnosť, že naše členské štáty majú účinné repatriačné politiky, aby odradili tých, ktorí vyhľadávajú i organizujú nelegálne prisťahovalectvo.

Na záver by som to zhrnul slovami, že to, čo medzi členskými štátmi potrebujeme, je spolupráca, a nie regulácia. Univerzálny prístup nemôže vyriešiť problém prisťahovalectva a my sa nesmieme chytiť do pasce, keď si budeme myslieť, že riešením je „viac Európy“.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Grech (PSE). – (MT) Vážený pán predsedajúci, je pravdou, že sa v minulých mesiacoch dostavili určité výsledky v súvislosti so stálym záväzkom pána komisára Frattiniho a s prioritou venovanou zo strany portugalského predsedníctva, a to aj napriek značnej byrokracii a hmatateľnému nedostatku solidarity v niektorých aspektoch, v dôsledku čoho sa oneskorila účinnosť množstva iniciatív. Táto smutná záležitosť si však zasluhuje spoločnú európsku politiku, ktorá bezodkladne rieši základné „otázky“, vrátane: prijatia politík týkajúcich sa „rozdelenia záťaže“ medzi všetkými členskými štátmi, revízie nariadenia Dublin II, ako sa navrhuje v odseku 18 správy pána Sáncheza, primeranej finančnej podpory alebo podpory iného druhu, vrátane poskytnutia kapitálu pre projekty v oblasti infraštruktúry, ako aj posúdenia životaschopnosti, alebo inak, posúdenie rozvoja úradov, ako sú úrady práce v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách, vytvorenia realistickej politiky týkajúcej sa vrátenia prisťahovalcov, uskutočnenie politiky včasnej integrácie a boja proti organizovanej trestnej činnosti týkajúcej sa obchodovania s ľuďmi, ako aj boja proti xenofóbii a rasizmu. Žiaľ, nemáme európsku agentúru so sídlom v Stredozemí, ktorá by vytvorila túto spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku. Agentúra Frontex nikdy nesplní svoju úlohu, ak sa výrazne nezmení jej rozsah kompetencií. Vážený pán predsedajúci, na záver mi dovoľte poďakovať obom spravodajcom, ktorí nám na konkrétnych príkladoch ukázali, ako veľmi Únia v tejto oblasti zaostáva. Venovali sa právam a dôstojnosti prisťahovalcov, ktorí sa často stávajú obeťami politického útlaku, chudoby a organizovanej trestnej činnosti, ako aj ťažkostiam, s ktorými sa potýkajú malé členské štáty ako napr. Malta, ktoré sú neprimerane zaťažované často bez toho, aby im bola prejavená akákoľvek skutočná solidarita.

 
  
MPphoto
 
 

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dámy a páni, Európa čelí dvom výzvam. Na jednej strane sme svedkami starnutia a demografického poklesu. Na strane druhej, státisícky, ba dokonca milióny ľudí z rozvojových krajín sa horlivo usilujú prísť buď legálne, alebo nelegálne, a klopú na brány Únie z juhu a východu. Túto výzvu musíme riešiť v Európskej únii spoločnými silami: žiadna krajina, bez ohľadu na to, aká je veľká, nemôže tento problém vyriešiť sama.

Preto vítam snahu Komisie nájsť a navrhnúť spoločné riešenie, ako je napr. využitie agentúry Frontex na zamedzenie nelegálnej migrácie. Ďalším príkladom je riadenie legálneho prisťahovalectva pomocou systému modrej karty alebo prostredníctvom dohôd o spolupráci s krajinami pôvodu. Taktiež vítam dnešnú opakovanú výzvu pána komisára Frattiniho, ktorú smeroval krajinám Európskej únie, ktoré zatiaľ neotvorili svoje trhy práce pre svojich spoluobčanov z nových členských štátov, aby tak urobili čo najskôr.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, budem stručný. Toto bola určite jedna z najkomplexnejších, najpodrobnejších a najrozsiahlejších diskusií, ktorým som mal česť predsedať, ktorých som mal česť sa zúčastniť, a do ktorých som mal česť zapojiť sa v rámci Rady a tohto Parlamentu. Bola to diskusia, v rámci ktorej som si uvedomil a samozrejme osvojil rôzne podnety, rady a návrhy, ktoré sú podľa môjho názoru pre našu budúcu prácu mimoriadne dôležité a významné.

V súvislosti s uvedeným si myslím, že môžem legitímne dospieť k záveru, že Európska únia má súdržnú a komplexnú stratégiu riešenia otázok migrácie, a že je na dobrej ceste k uskutočneniu politík, ktoré tejto stratégii dajú fyzickú a praktickú formu. Samozrejme, že budú existovať určité pochybnosti, určitá neistota a takisto potreba byť trochu viac ambicióznejší, musím však zdôrazniť, že v rámci kontextu, v ktorom žijeme, a vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa stretávame, bude všetko vyvážené. Myslím si, že sme na správnej ceste, a že sa môžeme a musíme pohnúť vpred s odhodlaním uskutočniť skutočne globálny prístup k migrácii.

Podľa nášho názoru sú základom tejto politiky dva podstatné výrazy, humanita a solidarita: humanita preto, že táto politika je založená na ľuďoch a je zameraná na ľudí. Na túto záležitosť humanity predsedníctvo nemôže zabudnúť a ani nikdy nezabudne. Ako už bolo uvedené, hovoríme o ľuďoch, ktorí sa svojou snahou začleniť sa do našich spoločností legitímnym spôsobom usilujú o lepší život a lepší život pre ich rodiny. Je to ľudská túžba a prianie, ktoré musíme plne rešpektovať. Ďalším podstatným výrazom je solidarita, pretože nejde o záležitosť alebo problém, ktorý by mohol vyriešiť iba jeden členský štát alebo dva alebo tri členské štáty, ako už bolo uvedené. Ide o problém, ktorý sa týka každého, a ktorý preto má a musí mať spoločnú odozvu. Našťastie sme presvedčení, že pri definovaní a uskutočňovaní európskych migračných politík existuje stále väčšie povedomie o význame zladenia týchto dvoch koncepcií – humanity a solidaritry.

Zriadili sme spoločný nástroj na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, agentúru známu ako Frontex, ktorá už existuje dva roky. Počas tohto obdobia agentúra zrealizovala svoje prvé kroky a napriek určitým ťažkostiam sa veľmi dobre osvedčila. Jednoznačne musíme zvýšiť úsilie, s cieľom vybaviť agentúru potrebnými nástrojmi, aby mohla dosahovať účel, na ktorý bola zriadená, efektívnejším, rýchlejším a precíznejším spôsobom. Usudzujeme však, že tento spoločný nástroj bol doteraz spoľahlivým dôkazom o tom, že jeho zriadenie bolo nevyhnutné a správne.

Pokiaľ ide o legálnu migráciu, dnes sa tu veľmi správne uviedla potreba posilniť dialóg s tretími krajinami, najmä s tými, ktoré sú zdrojom migračných tokov. Tento dialóg je úplne nevyhnutný, a ako už bolo uvedené, úplne súhlasím s tým, že bez posudzovania, analyzovania a nejakého riešenia príčin týchto migračných tokov v uvedených krajinách pôvodu nikdy nebudeme schopní nájsť dlhodobé riešenie tohto problému.

V tejto oblasti sme posilnili dialóg s Afrikou a sme presvedčení, že v kontexte migrácie a dialógu o migrácii s krajinami pôvodu možno na ďalšom samite Európa-Afrika dosiahnuť veľmi dobré výsledky a napokon legálnu migráciu. Portugalské predsedníctvo zaradilo legálnu migráciu medzi prioritné opatrenia svojej agendy počas šesťmesačného obdobia vysoko. Komisia bola v tejto oblasti takisto aktívna a predložila návrhy, ktoré považujeme za veľmi zaujímavé. Bude sa o nich diskutovať počas nášho predsedníctva a sme presvedčení, ako som už uviedol, že počas tohto obdobia budeme schopní urobiť značný pokrok.

Aby som to zhrnul, napriek ťažkostiam, napriek veľkým problémom, ktorým musíme čeliť, si myslíme, že sme na správnej ceste. Občas musíme byť možno trochu ambicióznejší. Občas musíme byť možno trochu rýchlejší, myslím si však, že nikto s dobrou vierou nemôže spochybniť, že počas posledných rokov sa vykonal veľký kus práce.

Rada samozrejme víta a podporuje túto diskusiu s Európskym parlamentom. Dnes sa tu spomenula záležitosť spolurozhodovania a reformná zmluva. Ako iste viete, Reformná zmluva vznikla na základe mandátu, ktorý schválila Európska rada a teda všetky členské štáty. Rozhodnutia tohto typu sa musia samozrejme prijímať všetkými členskými štátmi, nielen predsedníctvom. V každom prípade som presvedčený, že Reformnou zmluvou sa podobne ako aj Ústavnou zmluvou prijímajú veľmi dôležité kroky smerom k rozšíreniu postupu spolurozhodovania na mnoho legislatívnych iniciatív v rámci EÚ. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, takisto som vďačný každému, kto prispel ku tejto veľmi dôležitej diskusii. Som presvedčený, že Európa musí byť naozaj jednotná vo svojom prístupe k tomuto globálnemu fenoménu, ktorý sa týka miliónov detí, žien a mužov, a ktorý sa týka všetkých kontinentov.

Predovšetkým, odznelo – a ja súhlasím – že musíme bojovať proti nezákonnému správaniu prostredníctvom prijímania opatrení proti obchodníkom s bielym mäsom, ktorí využívajú nelegálnych prisťahovalcov, a prostredníctvom politiky repatriácie, ktorá je dôveryhodná a plne rešpektuje individuálne práva a dôstojnosť každého človeka. Európska únia už zrealizovala určité repatriačné aktivity a môže v tom pokračovať. Rád by som pripomenul, že repatriačné iniciatívy sa často delegujú na Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov s cieľom zabezpečiť maximálnu transparentnosť pri dodržiavaní ľudských práv.

Som presvedčený, že európska politika musí prepojiť pomoc, dodržiavanie ľudských práv, obchodnú politiku s Afrikou a prisťahovalectvo. Úplne súhlasím s múdrymi slovami pána Watsona o týchto krajinách: „berieme ich tovar alebo ich ľudí“. Mali by sme sa nad tým zamyslieť najmä preto, že táto stratégia musí byť globálna a nesmie vylučovať obchodné vzťahy alebo našu politiku rozvojovej pomoci pre Afriku.

Kontroly na vonkajších hraniciach sú takisto veľmi dôležité. Niektorí z Vás ich spomenuli; niektorí vyjadrili obavy. Som presvedčený, že Frontex si zasluhuje podporu. Zasluhuje si podporu, pretože v priebehu tohto leta sa zachránili nielen ľudské životy, ktoré by inak vyhasli, zamestnanci agentúry Frontex zatkli aj mnoho ľudí: 400 ľudí, členov organizácií, ktoré obchodujú s bielym mäsom, bolo zatknutých a vydaných orgánom. Je to veľký počet, pretože sa týka iba posledného leta.

Som preto presvedčený, že tento Parlament uzná potrebu poskytnúť agentúre Frontex ďalšie zdroje v rámci rozpočtu na rok 2008. Viem, že existuje pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého cieľom je zmraziť 30 % prevádzkových nákladov agentúry Frontex s okamžitým účinkom. Som presvedčený, že tento návrh sa prehodnotí, a že rozpočet sa vzhľadom na monitorovanie a plne zodpovedný postoj k výdavkom naopak zvýši.

Mnohokrát sa samozrejme spomenula ekonomická migrácia. Podrobný návrh týkajúci sa európskeho pracovného povolenia, ktorý predložím, určite neznamená, že v Bruseli budeme rozhodovať o tom, koľko prisťahovalcov je v každej krajine potrebných. Každého, kto má pochybnosti alebo obavy v súvislosti s touto záležitosťou by som rád ubezpečil, že to bude naďalej zodpovednosťou národnej vlády a otázkou vnútroštátneho trhu každej krajiny. Inými slovami, každý členský štát bude môcť rozhodnúť, koľko pracovníkov, ktorí nepochádzajú zo Spoločenstva, v každej kategórii potrebuje. Vážené dámy a vážení páni, jediná vec, ktorú členské štáty nebudú môcť urobiť, je povedať „my nepotrebujeme vôbec žiadnych“ a potom naďalej tolerovať nelegálne prisťahovalectvo a využívanie nelegálneho zamestnávania. To nie je možné, pretože budú existovať európske pravidlá.

Prisťahovalectvo nás samozrejme privádza k všeobecnej hodnote, ktorú niektorí z Vás spomenuli: mobilita medzi ľuďmi. Som presvedčený, že existujú možnosti, ale takisto aj práva. K právam vždy patria aj povinnosti. Politika, ktorá sa týka práv, nie však povinností, by bola nemysliteľná. Nemôžeme a ani by sme si neželali nikomu vnucovať naše európske právne predpisy alebo financovanie, pokiaľ s tým nesúhlasia naši partneri. Toto si musíme ujasniť: našou predstavou, našou politikou je partnerstvo. Je to rozsiahla dohoda s krajinami, z ktorých prisťahovalci prichádzajú, a cez ktoré prisťahovalci prechádzajú.

Takáto dohoda by mala zahŕňať – a toto je kľúčovým prvkom – úplné dodržiavanie našich právnych predpisov, základných práv a našich najpevnejších a všeobecných hodnôt na našom území: život, dôstojnosť každej ženy a každého muža, rešpektovanie jednotlivca. Privádza ma to k integrácii.

Integrácia prisťahovalcov znamená preukázať rešpekt k ich pozadiu a náboženstvu, pretože sú zdrojom obohatenia pre každého z nás, takisto však znamená rešpektovanie našich tradícií, nášho pozadia, našej kultúry a nášho náboženstva z ich strany. Z uvedeného dôvodu si myslím, že integrácia znamená participáciu.

Úprimne povedané, pomocou právnych predpisov nemôžeme integrovať tých, ktorí si neželajú byť integrovaní, tých, ktorí nie sú pripravení na posun vpred, tých, ktorí si myslia, že Európa môže stále tolerovať manželstvá z donútenia alebo polygamiu. Tieto záležitosti sú neprijateľné, pretože máme svoje právne predpisy a svoje všeobecné hodnoty.

Znamená to teda vzdelávanie, učenie sa jazykov, odbornú prípravu a stále zamestnanie a odmietanie všetkého nezákonného. Znamená to zaujatie pevného postoja k nezákonnosti. Niekto uviedol túto myšlienku, s ktorou úplne súhlasím: prisťahovalci, ktorí páchajú trestnú činnosť, sú najväčšími nepriateľmi prisťahovalcov, ktorí pracujú a svoje živobytie si zaobstarávajú normálnym spôsobom.

Dôvodom je, že túto politiku musíme vysvetliť našim občanom, ktorí majú obavy: nemali by sa obávať samotného prisťahovalectva, ale tých, ktorí páchajú trestnú činnosť. Našou povinnosťou je zabezpečiť, aby boli ľudia, ktorí páchajú trestnú činnosť, potrestaní, pretože v opačnom prípade to naši občania nebudú rozlišovať a nevyriešime tento strach, túto obavu, ktorá sa potom zmení na rasizmus a xenofóbiu, strašný, avšak silnejúci fenomén v rámci Európskej únie.

Pán predsedajúci, na záver by som rád uviedol, že politici musia prijímať rozhodnutia. Som presvedčený, že naším rozhodnutím musí byť vytvorenie globálnej dohody o právach a povinnostiach medzi rovnocennými partnermi. Nemala by existovať jedna strana, ktorá stanovuje podmienky, a druhá strana, ktorá ich akceptuje; takisto by sa nám nemalo ukladať nič, čo je pre nás neprijateľné. Je to potrebné, pretože hovoríme o dôstojnosti a právach ľudí. Nehovoríme ani o hospodárskej pomoci, ani o byrokratických opatreniach. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.45 hod. a pokračovalo o 12.00 hod. )

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Filip Kaczmarek (PPE-DE), písomne. (PL) Nelegálne prisťahovalectvo je do určitej miery paradoxným pojmom. Vyrastal som v politickom systéme, v ktorom sa zo strany tých, ktorí boli pri moci, a v rámci ich propagandy určité pojmy považovali a priori za pozitívne alebo negatívne. Medzinárodné sa napríklad považovalo za pozitívne, ale kozmopolitné sa považovalo za negatívne. Nemôžeme dopustiť, aby sme uviazli v podobnej významovej sieti. Keďže xenofóbia je zlá, ťažko ju možno považovať za veľmi dobrú vec pre krajinu alebo pre Európsku úniu na jej ochranu proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Väčšinou je to predsa nutné zlo.

V mojom rodnom meste Poznaň som na múre videl napísané slová „nikto nie je nelegálny“. Niekedy má cenu zamyslieť sa nad tým, či môže byť človek naozaj nelegálny. Ľudia riskujú svoje životy pri pokusoch prekročiť hranice Únie nielen v rámci Atlantiku a Stredomoria. Minulý týždeň zomrela na hranici medzi Ukrajinou a Poľskom čečenská žena so svojimi troma dcérami. Utekali od tragédie, ktorá postihla ich rodnú krajinu. Nie je vôbec prekvapujúce, že ľudia sa pokúšajú utiecť z Čečenska a sú pri tom dokonca pripravení riskovať svoje životy.

Prítomnosť niekoľkých miliónov prisťahovalcov v Európe, ktorí do Únie vstúpili nelegálnym spôsobom, je naozaj vážnym problémom. Pri snahe o riešenie tohto problému však musíme mať na mysli všeobecné hodnoty, na ktorých je založená európska integrácia. Takisto nemôžeme zabúdať na to, že samotné prisťahovalectvo nie je negatívnym fenoménom z veľmi jednoduchého dôvodu, že žiadny človek nie je negatívnym fenoménom.

 
  
MPphoto
 
 

  Katalin Lévai (PSE), písomne. (HU) Vážené dámy a vážení páni, vážený pán predsedajúci, 85 % nekvalifikovaných prisťahovalcov z rozvojového sveta žije v Európskej únii a iba 5 % ide do Spojených štátov amerických, pričom iba 5 % vysokokvalifikovaných prisťahovalcov prichádza do krajín starého kontinentu a viac ako polovicu absorbuje ekonomika Spojených štátov. Som potešená, že v správe pani Gruberovej vidieť snahu o zastavenie a zvrátenie tohto procesu.

Myslím si, že musíme hľadať spôsoby, ako pritiahnuť vysokokvalifikovanú pracovnú silu, zároveň však musíme takisto predchádzať „úniku mozgov“ z rozvojových krajín. Z uvedeného dôvodu by sa mal vymedziť pojem „vysokokvalifikovaná pracovná sila“ a v rámci Európskej únie by sa mali štandardizovať a stanoviť spoločné kritériá pre odbornú prípravu.

V súčasnosti nepodporujem Komisiu pri uplatňovaní princípu „čím viac, tým lepšie“ a súhlasím s tým, že päť smerníc by sa malo spojiť. Menšia byrokracia bude pre kvalifikovaných pracovníkov takisto atraktívnejšia.

Pred navrhnutím smernice(-íc) navrhujem vykonať počiatočné hodnotenie vplyvu, v ktorom sa zohľadnia aj sociálne faktory. Toto hodnotenie by mohlo pomôcť zabezpečiť, aby pripravované právne predpisy prostredníctvom zastúpenia skutočných záujmov občanov ušetrili Európskej únii milióny EUR.

Návrh pána Frattiniho, ktorý sa týka zavedenia súboru kvót legálneho vstupu, by podľa môjho názoru mohol umožniť zredukovať nelegálnu migráciu v rámci Európskej únie, takisto by však mohol viesť k efektívnejšej kontrole nelegálnej migrácie v tretích krajinách.

Som presvedčená, že namiesto zelených kariet EÚ, ktoré sa navrhujú v správe, bude pri dosahovaní našich cieľov, ktoré sa týkajú legálneho prisťahovalectva, s väčšou pravdepodobnosťou úspešný nový systém modrých kariet.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
podpredseda

 

3. Privítanie
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Rád by som privítal Jeho svätosť Satguru Baba Ji a jeho delegáciu, ktorí sa usadili v galérii pre pozvaných návštevníkov. Jeho svätosť je duchovným vodcom misie Sant Nirankari, ktorá je takisto známa ako univerzálne bratstvo. Misia je založená na presvedčení, že ozajstné náboženstvo spája a nikdy nerozdeľuje.

Jeho svätosť je na návšteve Európy a šíri odkaz misie, ktorým je humanita ako jediné náboženstvo. Jeho dnešná návšteva Parlamentu a jeho stretnutie s pánom predsedom Pötteringom je súčasťou jeho terajšej misie vytvárať harmóniu a porozumenie medzi kultúrami a náboženstvami.

Vítame ho a želáme mu veľa úspechov.

(potlesk)

 

4. Potreba prijať opatrenia na ochranu ohrozenej historickej pamiatky rímsko-katolíckej katedrály svätého Jozefa (Sfântul Iosif) v Bukurešti (Rumunsko) (písomné vyhlásenie): pozri zápisnicu
  

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán predseda Pöttering nás včera požiadal, aby sme boli na hlasovaní včas. Mnohí z nás sa o to pokúsili, avšak výťahy v tejto budove nie sú schopné načas dopraviť našich kolegov z vyšších poschodí dolu. S týmto stavom by sa mohlo niečo urobiť alebo zvonček by mohol zvoniť trochu skôr.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . V poriadku, pán Rack, nemusíte sa znepokojovať: opäť sme začali presne o 12.00 hod. a teraz je 12.04 hod., takže to nie je až také zlé.

 

5. Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca nových poslancov Európskeho parlamentu
MPphoto
 
 

  Giuseppe Gargani (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, Výbor pre právne veci ma poveril, aby som predniesol veľmi krátku ústnu správu. Počas schôdze, ktorá sa konala v dňoch 10. a 11. septembra, sme preskúmali osvedčenia o zvolení za poslanca 18 poslancov z Bulharska, plus ďalších siedmich, ktorí boli nominovaní príslušnými vnútroštátnymi orgánmi z dôvodu rezignácií, ktoré sa objavili. Prostredníctvom kontroly všetkých obvyklých dokumentov a pripojených zápisníc sme sa ubezpečili, že vyhlásenia o nezlučiteľnosti funkcií sú v poriadku, a že vyhlásenia o finančných záujmoch poslanci podpísali. Som preto presvedčený, že v mene celého Parlamentu môžem privítať 18 plus ďalších sedem poslancov z Bulharska a takýmto spôsobom skompletizovať zastúpenie našej Európy. Od dnešného dňa preto srdečne vítam tých, ktorí sa pripojili k našej práci v Európskom parlamente.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Ďakujem Vám, pán Gargani. Uvedené mandáty sú teda ratifikované. Novým poslancom želáme veľa úspechov.

 

6. Hlasovanie
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Výsledky a ďalšie podrobnosti o hlasovaní: pozri zápisnicu)

 

6.1. Európsky technologický inštitút (hlasovanie)
  

- Správa: Paasilinna (A6-0293/2007)

 

6.2. Volebné právo a právo byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (hlasovanie)
  

- Správa: Duff (A6-0267/2007)

- Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 
 

  Andrew Duff (ALDE), spravodajca. Vážený pán predsedajúci, v správe sa podporuje návrh Komisie zefektívniť postupy pre občanov, ktorí si želajú byť volení alebo voliť do Európskeho parlamentu v štáte svojho bydliska. V tomto návrhu sa plne rešpektujú vnútroštátne právne predpisy a postupy a presadzuje sa v ňom argument rozšírenia cezhraničnej demokracie v budúcnosti. Poslanci by mohli podporiť uznesenie výboru bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

 
  
MPphoto
 
 

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať spravodajcovi, pánovi Duffovi, za jeho správu, ktorá je plná nápadov. Niektoré z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré Európsky parlament predložil, idú nad rámec toho, čo Komisia navrhuje s cieľom riešiť určité administratívne ťažkosti pri uplatňovaní smernice, ktoré boli identifikované v jej správe o voľbách v roku 2004.

Úplne však chápem dôvody niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu – okrem toho ich podporuje aj Komisia – najmä potrebu zlepšiť mieru účasti občanov v európskych voľbách a európsky charakter volieb do Európskeho parlamentu. Všetky tieto záležitosti sú spojené s otázkami, ktoré sa týkajú vylúčenia dvojitej kandidatúry, ktorej ukončenie je cieľom jedného z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a automatického procesu vedúceho k strate práva byť volený.

Komisia je preto za podrobnejšie preskúmanie týchto záležitostí, v prípade potreby prostredníctvom vykonania vhodnej štúdie, a Európsky parlament bude samozrejme súčasťou tohto postupu. V prípade potreby by sa o týchto otázkach mohlo takisto diskutovať v rámci medziinštitucionálnej informačnej skupiny, ktorá v súčasnosti skúma všetky možné spôsoby efektívnejšieho šírenia informácií o európskych voľbách v roku 2009.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Corbett (PSE). – Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o procedurálnu námietku, vidím, že skupina ALDE požiadala o osobitné hlasovanie o každom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu v súvislosti s touto správou.

Podľa rokovacieho poriadku môže pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložiť iba skupina. Chcel som overiť, či sa tak naozaj stalo v mene skupiny alebo či ide iba o jedného poslanca, ktorý tvrdí, že koná v mene skupiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . Vážený pán Corbett, máme tu dôkaz o tom, že žiadosť predložila skupina, takže všetko je v poriadku. Je mi ľúto, ale všetko je v poriadku!

(smiech)

 

6.3. Vyňatie pôdy z produkcie stanovené na rok 2008 (hlasovanie)
  

- Návrh nariadenia Rady – Vyňatie pôdy z produkcie stanovené na rok 2008 (C6-0302/2007)

 

6.4. Nebezpečné hračky vyrobené v Číne (hlasovanie)
  

- Uznesenie: B6-0351/2007

 

6.5. K spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie (hlasovanie)
  

- Správa: Saryusz-Wolski (A6-0312/2007)

 

6.6. Legálne prisťahovalectvo (hlasovanie)
  

- Správa: Gruber (A6-0322/2007)

- Po ukončení hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 19:

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, rada by som vystúpila pred začiatkom hlasovania. Vystupujem na základe článku 150 rokovacieho poriadku. Vzhľadom na to, že náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 je rovnaký ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 skupiny PPE-DE, skupina UEN sťahuje svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh a rada by sa takisto podpísala pod pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov.

 

6.7. Priority politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín (hlasovanie)
  

- Správa: Moreno Sánchez (A6-0323/2007)

 

7. Vysvetlenia hlasovania
  

- Správa: Paasilinna (A6-0293/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Jaroslav Zvěřina (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, návrh na zriadenie Európskeho technologického inštitútu som nepodporil. Podobne ako väčšina z Vás si samozrejme želám, aby sa Európska únia prispôsobila a produkovala viac vynálezov a patentov.

Po vypočutí diskusie o tomto návrhu však nie som presvedčený, že zriadenie ďalšej inštitúcie je krok správnym smerom. Naše univerzity a výskumné inštitúty nedostanú navyše žiadne peniaze; skôr im v rámci súťaže o výskumné granty pribudne ďalšia inštitúcia. Hlasovaním v našej ctihodnej inštitúcii sa nevytvoril ani žiadny nový orgán „supervedcov“. Inštitút budú riadiť vedci, ktorí odídu z univerzít, na ktorých teraz pôsobia. Som preto presvedčený, že by bolo lepšie, keby sme finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii, ak ich vieme nájsť, venovali prostredníctvom výskumných grantov existujúcim špičkovým vedeckým týmom.

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Ak chceme skutočne vo vede a technike dobiehať USA, Japonsko a ostatné svetové špičky a ak chce Európa udávať tón, musí nevyhnutne pre to vytvoriť predpoklady.

Centrá excelentnosti však musia mať vytvorené všetky podmienky a predpoklady. Európsky technologický inštitút je krok správnym smerom. Škoda, že sa s týmto rozhodnutím toľko váhalo. Verím, že nesystémovosť v otázke dostatočného financovania EIT bude k spokojnosti vyriešená.

Podporujem aj myšlienku spolufinancovania na princípe Public Private Partnership, ako je tomu napr. na výskumných bázach v Spojených štátoch. Prial by som si, aby vedci a výskumníci aj z nových krajín boli rovnocenne vyberaní a zapájaní do vedeckých tímov a aby správna rada bola kontrolovateľná Európskym parlamentom. Výskumné ciele by mali kopírovať siedmy rámcový program pre vedu a výskum, jedine výskum na embryonálnych kmeňových bunkách by nemal byť financovaný daňovými poplatníkmi tých krajín, kde je takýto výskum protizákonný.

 
  
MPphoto
 
 

  Tomáš Zatloukal (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa vyjadril k hlasovaniu o zriadení Európskeho technologického inštitútu. Hlasoval som za tento návrh, pretože po prvýkrát sme tu mali nejaký systém, ktorý prepája výskum, vzdelávanie a podnikateľský sektor.

Je to veľmi dôležitý projekt v oblasti európskych inovácií a takisto ako iné podobné projekty ho sprevádzajú problémy, v tomto prípade najmä finančné problémy. Návrh na zriadenie inštitútu a poskytnutie dostatočného priestoru, aby sa preukázala opodstatnenosť jeho budúcej existencie, si zasluhuje podporu. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, rád by som uviedol niekoľko slov týkajúcich sa Európskeho technologického inštitútu. V prvom rade by som chcel poďakovať spravodajcovi, pánovi Paasilinnovi. Odviedol výbornú prácu. Viem, že je odborníkom na vzdelávanie, výskum a iné podobné oblasti.

Je to veľmi ambiciózny projekt, napriek tomu by som však chcel zdôrazniť, že pri zriaďovaní nových inštitúcií v Európskej únii môže byť pred ich zriadením veľmi dôležité zabezpečiť, aby mohli existujúce inštitúcie získať adekvátne finančné prostriedky. V dôsledku toho by sme mali takisto zabezpečiť, aby mohla sieť existujúcich univerzít získať adekvátnu podporu a takýmto spôsobom realizovať nový výskum.

Hlasoval som v súlade s odporúčaním pána Paasilinnu, rád by som však tento Parlament vyzval, aby si uvedomil, že existujúce výskumné komunity by mali byť schopné získať svoje finančné prostriedky, a že tento nový inštitút by nemal pohlcovať peniaze, ktoré sú pre ne vyčlenené. Bol by som rád, keby ste si na to spomenuli a zohľadnili to pri prijímaní rozhodnutí.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu pána Paasilinnu o Európskom technologickom inštitúte, pretože si myslím, že prostredníctvom posilnenia synergií medzi inováciami, výskumom a vzdelávaním rozhodujúcim spôsobom prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti európskej ekonómie.

Podporujem preto návrhy spravodajcu, ktorých cieľom je jasne definovať zdroje financovania budúceho Európskeho technologického inštitútu, aby mohol začať fungovať čo najskôr a úspešne plniť svoju misiu na rozdiel od cieľov stanovených v Lisabonskej stratégii.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Naše stanovisko k vytvoreniu Európskeho technologického inštitútu je veľmi kritické na základe stanoviska, ktoré prijali rôzne výskumné inštitúcie. Príkladom je štúdia, ktorú minulý rok predstavila Liga európskych výskumných univerzít, v ktorej sa uvádza, že plán vytvoriť Európsky technologický inštitút je „zle pochopený a odsúdený na neúspech“. Euroscience, európska organizácia vedcov a politických expertov ho nazvala „politicky motivovaným nápadom, ktorý pochádza z mylného predpokladu“. Vedecký poradca Spojeného kráľovstva pán Robert May uviedol, že „je založený na nepochopení“ inovácií.

Tento inštitút bude virtuálny, bude pozostávať z vedcov pôsobiacich na univerzitách EÚ, vo výskumných laboratóriách a spoločnostiach, a na rozdiel od pôvodného návrhu nebude poskytovať kvalifikácie. V dôsledku tlaku z rôznych krajín, ktoré sa usilovali získať sídlo inštitútu, sa stal určitým virtuálnym centrom pre konzultácie vedeckých komunít v rôznych oblastiach. Európsky parlament práve prijal niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie, podľa nášho názoru však nie sú dostatočné na nápravu toho, čo bolo pokazené.

Pokiaľ ide o financovanie, jednou z možností je rozpočet Spoločenstva, vrátane finančných prostriedkov určených na výskum, pričom sa to môže stať práve ďalším spôsobom podpory rozvinutých krajín a zhoršiť tak nerovnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Lewandowski (PPE-DE) , písomne. (PL) Vážený pán predsedajúci, koncepcia Európskeho technologického inštitútu sa počas živej diskusie o spôsoboch presadzovania inovácií v rámci Európskej únie zmenila. Inštitút mal byť pôvodne v rámci lisabonskej agendy európskym ekvivalentom Technologického inštitútu v Massachusetts. Inými slovami, mal byť súčasťou našej stratégie s cieľom konkurovať Spojeným štátom. Namiesto toho uvažujeme v súčasnom rýchlo sa meniacom globálnom prostredí o sieti znalostných a inovačných spoločenstiev, takzvaných ZIS, koordinovaných centrálnym orgánom. Odrazilo sa to v oddelení dvoch rozpočtových položiek v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré Európsky parlament predložil k návrhu rozpočtu na rok 2008 (oddelené financovanie siete a koordinačného orgánu). Zdá sa, že sme bližšie k nájdeniu riešenia, ktoré sa týka financovania tohto podniku, keďže Európska komisia navrhla prehodnotiť finančnú perspektívu na roky 2007 - 2013, najmä zvýšiť limit pre položku 1A a znížiť limity pre iné položky. Opäť to potvrdzuje, že Parlament sa nemýlil, keď zdôrazňoval neprimerane nízku úroveň rozpočtových prostriedkov určených na ciele Lisabonskej stratégie.

Takisto by som rád podporil mesto Wrocław v súvislosti s jeho žiadosťou o umiestnenie sídla Európskeho technologického inštitútu. Musím však zdôrazniť, že lepšie financovanie výskumu a vývoja a vytvorenie novej inštitúcie nestačí na zabezpečenie toho, aby sa Európa stala konkurencieschopná a inovatívna. Bude to závisieť od vývoja podnikateľskej kultúry, ochoty riskovať, praktických prepojení medzi výskumom a vývojovými cyklami a súkromným podnikaním.

 
  
MPphoto
 
 

  Erika Mann (PSE), písomne. (DE) Podľa môjho názoru je rozhodnutie zachovať koncepciu Európskeho technologického inštitútu omylom. Žiadny z predložených argumentov nie je presvedčivý, pretože vychádzajú z mylných predpokladov.

1. Dokonca aj pôvodná koncepcia, ktorú predložil predseda Komisie pán Barroso, vytvoriť Európsky technologický inštitút ako odpoveď na americký Technologický inštitút v Massachusetts ignorovala realitu, a návrh predložený na dnešné hlasovanie túto pôvodnú koncepciu ešte viac zhoršuje. Technologický inštitút v Massachusetts sa vyvíjal pomocou veľkého objemu peňazí a rôznej podpory, a v Európe realizuje výskum svetovej triedy už mnoho „minitechnologických inštitútov v Massachusetts“. Európskym problémom je nedostatočná finančná a morálna podpora pre inovácie a špičkový výskum.

2. Navrhované financovanie vo výške 309 miliónov EUR z rezervného rozpočtového zdroja blokuje iné parlamentné iniciatívy, akou je napríklad projekt strategického významu Galileo. Navrhovaný objem finančných prostriedkov predstavuje iba jednu osminu očakávaného rozpočtu a nie je preto žiadnym stimulom pre ďalšie významné súkromné iniciatívy. Spoločnosť BP investovala iba do samotného sektora biopalív v Berkeley v Spojených štátoch 500 miliónov amerických dolárov.

S vlastnými štedrými finančnými zdrojmi a grantmi pre existujúce špičkové európske inštitúty by Európsky technologický inštitút mal perspektívu úspechu. EÚ by mohla nasledovať napríklad kanadský model a zriadiť inovačný fond financovaný z peňazí, ktoré na konci roka zostali v rozpočte EÚ.

4. Plánovaná sieťová infraštruktúra je virtuálnou nadnárodnou inštitúciou bez žiadneho reálneho významu v rámci európskeho a medzinárodného výskumu. Je nešťastným a byrokratickým kompromisom.

Z uvedených dôvodov som hlasovala proti tomuto návrhu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − V zásade vítam koncepciu Európskeho technologického inštitútu. Zdržal som sa však hlasovania o tomto uznesení, pretože si nemyslím, že sme už dostatočne vyriešili všetky ciele, riadenie a financovanie tohto inštitútu.

 
  
MPphoto
 
 

  Pierre Pribetich (PSE), písomne. – (FR) V utorok 25. septembra som hlasovaním za zriadenie Európskeho technologického inštitútu (ETI) podporil môjho kolegu Reina Paasilinnu.

Táto správa vyjadruje ozajstné prianie priblížiť sa k znalostnej spoločnosti. Vytvorenie nástrojov, ktoré sa majú v rámci Európskej únie zaviesť, s cieľom podporovať integráciu inovácií, výskumu a vzdelávania možno pomôže stimulovať konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.

Činnosti Európskeho technologického inštitútu bude riadiť správna rada pozostávajúca z vedeckých a administratívnych pracovníkov. Táto rada vymenuje znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS), ktoré budú zodpovedné za vykonanie strategických priorít Európskeho technologického inštitútu.

Súčasne je však poľutovaniahodné, že finančné zdroje, ktoré sú na tento projekt vyčlenené, sú do istej miery nedostatočné. Pre túto sľubnú iniciatívu by to z dlhodobého hľadiska mohlo byť zničujúce.

Všetci by sme mali vedieť, že je veľmi potrebné, aby v Európskej únii existovali projekty Spoločenstva, ktoré zabezpečia jej rozvoj v kontexte Lisabonskej stratégie.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. (PT) Európska únia sa teraz skutočne nachádza na križovatke, pokiaľ ide o jej konkurencieschopnosť v súvislosti so zvyškom sveta. Napriek tomu, že sa tešíme mnohým atraktívnym faktorom, či už historickým a kultúrnym alebo ekonomickým a turistickým, nemôžeme sa vyhýbať najdôležitejším výzvam globálnej konkurencie s novými rozvíjajúcimi sa ázijskými ekonomikami. Ide o našu schopnosť stať sa atraktívnym prostredím pre znalosti a inovácie.

Som presvedčený, že hlasovanie o Európskom technologickom inštitúte bolo významným krokom pri vytváraní rámca európskych akcií s cieľom pomôcť našej ekonomike rásť a rozvíjať sa, ktorý je založený na trojuholníku inovácií, výskumu a vzdelávania. Myslím si, že Európa by pre investície a rast našich spoločností nemala byť atraktívna na základe nízkych miezd alebo lacnej pracovnej sily. Budúcnosťou sú spoločnosti, ktoré chápu, že musia investovať do vysokej kvalifikácie obyvateľstva prostredníctvom podporovania spoločnosti v rámci jej interakcie s priemyselnými odvetviami a spoločnosťami, s cieľom rozvíjať vysokokvalitné a vysokoinovačné odpovede na dynamické a náročné potreby trhov.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE-DE), písomne. – (FR) Keď Európska komisia navrhla zriadiť Európsky technologický inštitút (ETI), zámerom bolo vytvoriť nové centrum excelentnosti pre vyššie vzdelávanie, výskum a inovácie. Táto ambícia je teraz zmarená ťažkosťami, ktoré sa týkajú financovania, a doteraz sa nenašlo uspokojivé alebo dlhodobé riešenie tohto problému. Táto situácia je veľmi znepokojujúca, pretože dôveryhodnosť Európskeho technologického inštitútu sa znižuje dokonca ešte pred jeho zriadením.

Predstava Európskeho technologického inštitútu, ktorý vydáva značku ETI, by mohla pomôcť vyriešiť problém viditeľnosti, ktorým trpí európsky výskum, a súčasne by sa zabezpečilo skutočné uznávanie projektov, ktorých vynikajúca kvalita si takúto značku zaslúžila. Myslím si, že takýto flexibilný systém, ktorý je veľkým prínosom k diverzite, ktorá v rámci Európy existuje, by zlepšil zdravú konkurenciu medzi univerzitami a medzi výskumnými projektmi.

Som presvedčená, že zainteresovanie súkromného sektora do projektu Európskeho technologického inštitútu je takisto nevyhnutné. Úloha, ktorú zohrávajú verejné orgány, by sa mala obmedziť na presadzovanie a tvorbu rôznych potrebných nástrojov. O zvyšok by sa mal starať súkromný sektor, konkrétne o financovanie, organizáciu a riadenie ETI. Naozaj by som nechcela, aby sa z ETI stala iba ďalšia agentúra na dlhom zozname agentúr EÚ.

Napriek týmto výhradám však podporujem správu, aby ETI mohol dostať šancu na úspech.

 
  
MPphoto
 
 

  Glenis Willmott (PSE), písomne. − Labouristická strana v Európskom parlamente sa zdržala hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu aj hlasovania o legislatívnom uznesení, ktoré sa týka správy o Európskom technologickom inštitúte. Hoci súhlasíme so všeobecnými cieľmi návrhu a jeho zameraním na inovácie, peniaze EÚ a členských štátov by lepšie poslúžili existujúcim univerzitám a výskumným rámcovým programom EÚ. Sme presvedčení, že administratívna štruktúra ETI by mala byť čo najmenej byrokratická a preto menšia ako navrhovaných 21 menovaných členov. Stále existujú vážne obavy, pokiaľ ide o súkromné a verejné financovanie ETI. Vzhľadom na to, že v návrhu Komisie na financovanie ETI sa predpokladá otvorenie finančných perspektív, nemôžeme túto správu podporiť.

 
  
  

- Správa: Duff (A6-0267/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Frank Vanhecke (ITS). – (NL) Vážený pán predsedajúci, rád by som využil túto chvíľu a vysvetlil dôvody, pre ktoré som nehlasoval za správu pána Duffa, hoci samotná správa pána Duffa v skutočnosti nie je kontroverzná. Hlasoval som proti, pretože nesúhlasím s európskou federálnou filozofiou, ktorá je v tejto správe zachytená.

V krátkosti, som proti európskemu federálnemu štátu a som teda automaticky aj proti občianstvu EÚ, a toto volebné právo a právo byť volený pre občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Som presvedčený, že Únia musí zostať spoločenstvom národných demokracií, kde musí byť volebné právo a právo byť volený, bez ohľadu na typ volieb, naďalej vyhradené pre občanov príslušných štátov. V skutočnosti je znakom vývoja Európskej únie, že občianstvo EÚ sa systematicky posilňuje a rozširuje, vrátane toho, že Charta základných práv Európskej únie sa teraz stáva záväznou.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Rogalski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, dnes sme hlasovali a prijali správu pána Duffa o uplatňovaní volebného práva a práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi.

Nemôžem podporiť túto správu, pretože tento spôsob voľby a kandidatúry vo voľbách do Európskeho parlamentu podľa môjho názoru napriek zámerom spravodajcov nebude podporovať dobré susedské vzťahy medzi krajinami, najmä ak majú spoločnú hranicu. Krajiny s významnými národnými menšinami mnoho rokov vyvíjali normy s cieľom vyhnúť sa konfliktom nacionalistického charakteru.

Prijatý spôsob volieb môže takéto konflikty znovu oživiť, a to nebude v súlade s duchom pokojnej spoločnej existencie národov v Európe. Je tomu tak preto, že jednotlivci budú mať možnosť byť volení a voliť, keď nie sú štátnymi príslušníkmi príslušného štátu. Sú viazaní na zneužívanie systému, napríklad prostredníctvom zabezpečovania fiktívneho pobytu, jednoducho s cieľom zredukovať hlas príslušnej krajiny a upraviť vplyv výsledku volieb. Kontrola príslušných informácií je zložitá a nákladná.

Tento spôsob volieb okrem toho posilní separatistické hnutia, a to súčasnej Európe určite neprajeme. S poľutovaním konštatujem, že v tejto súvislosti nanucujeme členským štátom z nejasných dôvodov našu vôľu zhora, a zasahujeme tak do vnútroštátnych volebných postupov.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, jedným z najnezmyselnejších tvrdení zástancov európskej ústavy asi je, že občianstvo EÚ nie je nadradené vnútroštátnemu občianstvu. Práva, ktoré boli udelené na základe štátnej príslušnosti, sa postupne strácajú: právo na pobyt; právo na voľbu svojich vlastných zástupcov; a stále viac aj právo na sociálne zabezpečenie.

Každý nestranný pozorovateľ by dospel k záveru, že občianstvo EÚ sa stáva primárnym právnym štatútom našich voličov, pričom ich štátne občianstvo sa stáva sekundárnou, takmer folklórnou kategóriou.

Akceptujem, že túto cestu schvaľuje väčšina v tomto Parlamente, ale buďme aspoň, preboha, úprimní! Už nepočúvajme nezmysly o štatúte mojich voličov, pretože britských voličov sa to netýka.

 
  
MPphoto
 
 

  Ignasi Guardans Cambó (ALDE), písomne. − (ES) Myslím si, že prijatie tejto správy je vážnym omylom a veľmi nebezpečné, a preto hlasujem proti.

V prvom rade si musíme uvedomiť, že európsky volebný systém neexistuje. Situácia by bola iná, keby sa takýto systém niekedy zaviedol (a ja by som ho podporil). V súčasnosti musia byť európske voľby v súlade s volebnými systémami v každom členskom štáte. V správe pána Duffa sa navrhuje vytvorenie dvojitých alebo trojitých kandidatúr vo voľbách do Európskeho parlamentu. Ten istý kandidát môže kandidovať vo viacerých štátoch a po voľbách si môže vybrať, ktoré miesto si ponechá.

Ešte viac by to skomplikovalo už dosť komplikované prípravy, je jasné, že je to podvedenie voličov, a vôbec to neprispieva k dôstojnosti tohto Parlamentu, ktorú sa snažíme vytvoriť.

Návrh, ktorý je dnes predložený na hlasovanie, okrem toho eliminuje povinné uznávanie súdnych rozhodnutí (občianskych aj trestných) vo vzťahu k spôsobilosti kandidovať, pričom osobám, ktoré majú na základe súdneho rozhodnutia zákaz kandidovať v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, umožňuje kandidovať v inom štáte. Je to v rozpore s postupmi európskej spravodlivosti a vnútorných vecí a veľmi ľahko si možno predstaviť nepríjemné situácie, ktoré by to mohlo spôsobiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE), písomne. − Vďaka ťažkopádnemu systému výmeny informácií medzi členskými štátmi v skutočnosti len veľmi málo občanov pozná svoje právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré majú na základe zmluvy, ak majú bydlisko v inom členskom štáte. Týchto ľudí je potrebné vypočuť a umožniť im prístup k politickému životu v krajine ich bydliska; z tohto dôvodu podporujem nahradenie súčasného systému požiadavkou vyplniť prísažné vyhlásenie.

V prípade osôb s bydliskom, ktoré si želajú kandidovať v európskych voľbách, nie je požiadavka získať vnútroštátne osvedčenie v súlade so všeobecným cieľom smernice ES 93/109. V skutočnosti je získanie takéhoto osvedčenia od inštitúcií krajiny, ktorej je osoba štátnym príslušníkom, veľmi zložité a časovo náročné. Táto formálna požiadavka v skutočnosti vedie k zrušeniu práva udeleného zmluvou.

Budúci návrh Európskej komisie by sa mal takisto zaoberať otázkou vytvárania politických strán občanov bez štátnej príslušnosti. Volebné právo členských štátov nesmie predstavovať diskrimináciu medzi národnými stranami, ktoré pozostávajú zo štátnych príslušníkov príslušnej krajiny, a ostatnými stranami. Politické zastúpenie v európskych voľbách je veľmi dôležitou záležitosťou pre krajiny s vysokým podielom obyvateľstva, ktoré má bydlisko v inom členskom štáte, akou je napríklad Rumunsko.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Lang (ITS), písomne. (FR) Ak ľudia v Európe nebudú vo veľkom počte voliť v krajine svojho bydliska, a ak úroveň účasti nedokáže naplniť ašpirácie eurokratov, dôvodom nebude to, že uplatňovanie volebných práv a spôsobilosť kandidovať v európskych voľbách je nadmieru skomplikovaná potrebou výmeny informácií medzi členskými štátmi.

Dôvodom bude jednoducho to, že vašu byrokraciu a politiky považujú v najlepšom prípade za nezmyselné a nezrozumiteľné a v najhoršom prípade za škodlivé, a že mnoho európskych občanov, ktorí nemajú bydlisko vo svojej krajine pôvodu, uprednostňuje účasť v parlamentných voľbách, ktoré sa konajú v ich vlastnej krajine.

Pokiaľ ide o správu, toto technické pseudozjednodušenie sa v nej používa pri pokuse povoliť viacnásobnú kandidatúru, inými slovami objavenie sa toho istého kandidáta vo viacerých krajinách, čo by na základe spoločných právnych predpisov poskytovalo nadmernú výhodu iba cudzím obyvateľom, a vidieť v nej snahu o obídenie právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú nespôsobilosti. To je absolútne neprijateľné.

Sme presvedčení, že občianstvo je neoddeliteľne spojené so štátnou príslušnosťou a práva, najmä volebné, ktoré poskytuje, možno uplatňovať iba v rámci vnútroštátneho usporiadania. Ak si európski občania želajú účasť v politickom živote ich hostiteľskej krajiny, stále existuje možnosť: získanie štátneho občianstva. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam túto správu, ktorou by sa mali zredukovať obmedzenia volebných orgánov a jednotlivcov, pokiaľ ide o volebné právo v európskych voľbách. Podporujem zrušenie súčasného systému výmeny informácií a zároveň zachovanie individuálneho vyhlásenia nevoliť alebo kandidovať dvojito.

 
  
  

- Návrh nariadenia Rady – Vyňatie pôdy z produkcie stanovené na rok 2008

 
  
MPphoto
 
 

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, ukončením vynímania pôdy z produkcie sme sa vydali úplne správnym smerom. Dopyt po potravinách a krmivách, ako aj po obnoviteľných surovinách sa neustále zvyšuje a je preto absolútne nevyhnutné, aby sa v týchto oblastiach vyrábalo. Vyňatie pôdy z produkcie bolo opatrením, ktoré si poľnohospodári nikdy neželali, museli ním však prejsť, pretože bolo nevyhnutné. Poľnohospodári chcú vyrábať! Som presvedčená, že zrušenie vynímania pôdy z produkcie sa bude uplatňovať nielen jeden alebo dva roky, ale natrvalo. Poľnohospodárskemu odvetviu to takisto poskytuje príležitosť prispieť k ambicióznym cieľom EÚ znížiť emisie CO2.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Súhlasíme nielen s tým, aby sa obrábanie pôdy vyňatej z produkcie povolilo na poľnohospodárske účely v roku 2008, v skutočnosti sa nazdávame, že táto výnimka by sa mala uplatňovať dlhšie. Predložili sme preto návrh na roky 2009 a 2010 a zahrnutie roku 2009 bolo odsúhlasené. V dôsledku toho budú poľnohospodári môcť lepšie plánovať vo vzťahu k situácii mimoriadne vysokých cien na trhu s obilninami.

Týmto opatrením sa však nerieši základný problém, ktorým je potreba zvýšiť produkciu a dodávky každého členského štátu a zamestnanosť vo vidieckych oblastiach.

Takisto musíme venovať pozornosť nedostatku obilnín na európskom trhu a negatívnym vplyvom spoliehania sa na biopalivá, ako rozhodla Rada, v kontexte ponuky a ceny.

Opäť zdôrazňujeme potrebu hĺbkového prehodnotenia SPP (spoločná poľnohospodárska politika) s cieľom zohľadniť charakteristické znaky pôdy a biodiverzity v každej krajine, prispôsobiť rotáciu plodín a zaručiť poľnohospodárom dostatočný príjem bez ohrozenia záujmov spotrebiteľov v zmysle zdravých a vysokokvalitných potravín.

 
  
MPphoto
 
 

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Verili by ste, že po rokoch obviňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky zo všetkých možných spôsobov zlyhávania, pohlcovania peňazí, a najmä produkcie obrovského množstva mlieka a obilia, ktoré nemožno na trhu predať, budeme dnes zisťovať, že musíme zastaviť zmenšovanie našej výrobnej kapacity v týchto oblastiach?

Rada vidím bezprostrednú reakciu pani komisárky na prudkú zmenu cien, ktorá bola pre našich poľnohospodárov určite lukratívna: zastaviť vynímanie pôdy z produkcie, ktorého zámerom je podporiť poľnohospodárov a pestovateľov, aby produkovali viac obilia s cieľom ukončiť napätie na trhu.

Takisto by mala čo najrýchlejšie konať s cieľom zvýšiť kvóty na produkciu mlieka a zrušiť postihy za prekračovanie kvót na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho dúfam, že to poslúži ako ponaučenie pre Komisiu, ktorá sa takisto pokúsila znížiť výrobnú kapacitu vína o 200 000 hektárov bez akéhokoľvek ohľadu na príležitosti, ktoré by európski výrobcovia vína mohli mať v rámci exportu na rozvíjajúce sa trhy, akými je napríklad Čína a India.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Vzhľadom na meniace sa trhové podmienky chápem a podporujem návrh Komisie na nulové vyňatie pôdy z poľnohospodárskej produkcie v roku 2008. Očakáva sa, že ukončenie vynímania pôdy z produkcie zvýši produkciu obilnín aspoň o 10 miliónov ton. Malo by to odstrániť tlak na zvyšovanie cien obilia.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Claude Martinez (ITS), písomne.(FR) Komisia nám v Bruseli od roku 1992 tvrdila, že existuje nadmerná produkcia obilia, nehovoriac o obrovských objemoch mlieka a iných skladoch plných na prasknutie. Poľnohospodárska pôda v Európe sa preto musela vyňať z produkcie a produkcia sa musela znížiť. Južná pologuľa a Spojené štáty upozorňovali WTO na monopol na pšenicu a olejniny.

Pamätáme si, že v rámci uruguajského kola a dohody z Blair House z roku 1992 Európska komisia súhlasila s obmedzením našej oblasti produkcie olejnín na 5 miliónov hektárov.

Čo sa stať malo, sa stalo. Poľnohospodárstvo podlieha vrtochom klímy. Aj v Biblii to Jozef vysvetlil faraónovi. Sucho v Austrálii, pokles produkcie na Ukrajine a stále narastajúci dopyt v Číne, Indii a Afrike: všetky tieto faktory zvyšujú cenu obilia a kukurice.

Po zaplatení poľnohospodárom za to, že od roku 1993 neprodukujú, dokonca po ukončení pomoci zameranej na produkciu a po vyňatí miliónov hektárov pôdy z produkcie, keď tretina ľudstva hladuje, Komisia teraz v Bruseli zistila, že existuje nedostatok obilia, a že zásoby nie sú. Vracajú sa teda k svojmu rozhodnutiu, ktoré sa týka vyňatia pôdy z produkcie.

Takisto to bude v prípade vína. Stalo sa to už v prípade masla a mäsa. Chaos a maltuzianizmus sú na programe dňa. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Jednou z najväčších záhad pre obyvateľstvo Európskej únie je vytvorenie systému, na základe ktorého platíme poľnohospodárom za to, že pôdu nechávajú ležať úhorom. Aj keď teraz chápem, že niektoré renomované organizácie, akou je napríklad RSPB v Spojenom kráľovstve, využívajú tento systém na financovanie svojej výbornej práce, nemôže však byť správne, že dobrú pôdu nechávame ležať úhorom a poľnohospodárom za to ešte platíme.

Z tohto dôvodu podporujem nulové vyňatie pôdy z produkcie, zároveň však musíme takisto zabezpečiť, aby naši poľnohospodári a ostatní boli stimulovaní udržiavať pôdu v dobrom stave a pomôcť im z iných zdrojov, aby sa pôda stala produktívnejšou.

Ak nám naozaj ide o základnú reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, prvým krokom každého reformného postupu musí byť ukončenie platieb za vynímanie pôdy z produkcie. Podporujem preto návrh Komisie.

 
  
  

- Návrh uznesenia (B6-0351/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, rada by som poslancom vysvetlila dôvody môjho hlasovania.

V konečnom dôsledku musíme a budeme chrániť deti. Mali by sme byť nekompromisní, pokiaľ ide o chemické a znečisťujúce látky, ktoré môžu mať akýkoľvek vplyv na ich aktivitu a vývoj. Pozornosť sa musí venovať spoločnostiam.

V tomto bode sa však nemôžeme zastaviť. Musíme sa vážne zamyslieť nad druhom tlakov, ktorým sú spoločnosti vystavené. Spoločnosti pôsobiace v Číne čelia tlakom zo strany čínskej vlády. Pravidlá hry v Číne sú úplne odlišné od zvyšku sveta. Ak tu má spoločnosť pôsobiť, musí prenechať väčšinu svojich rozhodovacích a prevádzkových postupov vláde.

Čína zavádza nástroje, ktorými sa kontroluje vertikálne riadenie výroby. Zariadenia, ktoré spoločnosť Mattel použila na výrobu uvedených 21 miliónov hračiek, vytvorila a vlastní Čína. Formy, ktoré sa používajú na odlievanie plastov, a ktoré sú umiestnené v zariadeniach na lisovanie všetkých týchto hračiek, vlastní Čína. Dôvodom je, že Čína dotuje súčiastky spoločností, ak zostávajú v Číne, a že zmena tohto systému zvyšuje ich náklady o 20 %.

Takže vidíme, že Čína kontroluje podnikanie možno oveľa viac, ako si uvedomujeme, a v rámci bezpečnosti hračiek sa z toho musíme poučiť. Nesmieme to tolerovať, a nesmieme už tolerovať žiadne čínske praktiky, ktoré sa týkajú životného prostredia a ľudských práv. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. − Opakovane som vyzval Európsku komisiu, aby urýchlila legislatívu, na základe ktorej by všetky dovážané výrobky museli mať označenie krajiny pôvodu. Je to veľmi dôležité, keďže v roku 2006 sa zistilo, že 17 % všetkých zistených nebezpečných výrobkov vrátane hračiek má neidentifikovateľný pôvod, pričom 58 % pochádza z tretích krajín.

Hoci 48 % zistených nebezpečných výrobkov pochádzalo z Číny, nemožno usudzovať, že chyba spočíva výlučne v nedostatkoch kontroly kvality čínskych výrobcov. Ukázalo sa napríklad, že dôvodom stiahnutia 18 miliónov z 21 miliónov hračiek, ktoré spoločnosť Mattel zo Spojených štátov (ktorá svoje výrobky predáva aj v Európe pod značkou Fischer-Price) stiahla počas posledných troch mesiacov, boli konštrukčné chyby Mattelu a nie nesprávna výroba.

Už dlhšiu dobu je jasné, že prísnejšie postihy sú nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby výrobcovia a dovozcovia brali svoju zodpovednosť voči spotrebiteľom vážnejšie; v tomto prípade ide o bezbranné deti. Niektoré členské štáty sa však naďalej bránia zmene na príkaz dovozcov a spoločností, ktoré presúvajú výrobu.

 
  
MPphoto
 
 

  Brigitte Douay (PSE), písomne. (FR) Globalizácia obchodu a nedostatok transparentnosti a informácií o pôvode rôznych výrobkov, ktoré sa uvádzajú na trh v rámci Európskej únie, predstavujú zvýšené riziko získania nebezpečného, chybného alebo falšovaného tovaru.

Spoločné uznesenie o bezpečnosti výrobkov, najmä hračiek, za ktoré som v stredu hlasovala, sa prijalo skoro všetkými skupinami. Je to ďalším príkladom ukážky záväzku Európskej únie, a najmä Európskeho parlamentu, ktorý sa týka ochrany spotrebiteľa.

Prostredníctvom výzvy na zavedenie požiadaviek v súvislosti s bezpečnosťou výrobkov, integrity označenia ES, vylúčenia falšovaného tovaru a zavedenia sledovateľnosti sa týmto uznesením zabezpečí efektívnejšia ochrana spotrebiteľov, najmä detí.

Nemožno však dopustiť, aby výzva na lepšiu spoluprácu s príslušnými tretími krajinami zatienila zodpovednosť, ktorú majú spoločnosti, ktoré predkladajú objednávky, ich povinnosťou je zabezpečiť, aby boli ich špecifikácie výrobkov v súlade s týmito zdravotnými a bezpečnostnými požiadavkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o nebezpečných hračkách vyrobených v Číne, pretože ho považujem za dôležitý pre prijatie všetkých potrebných právnych predpisov a administratívnych akcií s cieľom zabezpečiť, aby bol spotrebný tovar, ktorý sa uvádza na trh v rámci Európskej únie, nielen úplne v súlade so všetkými existujúcimi normami EÚ, ale aj aby neohrozoval zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. Myslím si preto, že smernica 88/378/ES o bezpečnosti hračiek by sa mala čo najskôr zrevidovať, a že by mala obsahovať efektívne a účinné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti výrobkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Zaistenie bezpečnosti výrobkov, najmä bezpečnosti hračiek, je prioritou v rámci ochrany verejného zdravia a najmä zdravia detí.

Najdôležitejším mechanizmom dosiahnutia tohto cieľa je nevyhnutné overovanie a kontrola kvality výrobkov. Spoločnosti a príslušné vnútroštátne verejné orgány by mali túto kontrolu a certifikáciu vykonávať ako preventívne opatrenie.

Kým v právnych predpisoch sa vymedzujú bezpečnostné pravidlá, s ktorými musia byť výrobky samozrejme v súlade, zodpovednosť za navrhovanie, výrobu a umiestňovanie na trh týchto výrobkov nesie samotná spoločnosť alebo spoločnosti.

Prvá reakcia na nebezpečné alebo zdraviu škodlivé výrobky, najmä hračky, ktoré sa dovážajú z tretích krajín, je pokúsiť sa presunúť vinu na niekoho iného, až do takej miery, že denník Financial Times uviedol, že spoločnosť Mattel sa formálne ospravedlnila čínskej vláde a ľudu. Je potrebné zdôrazniť, že mnoho dovážaných výrobkov sa vyrába v tretích krajinách, majiteľmi sú však veľké nadnárodné spoločnosti so sídlom v EÚ, ktoré v rámci snahy o zisk presúvajú výrobu niekam inam.

Okrem toho, zameranie diskusie na nedostatočnú kvalitu dovážaných výrobkov iba zastiera skutočnosť, že mnoho výrobkov, ktoré sa vyrábajú v EÚ, takisto nespĺňa platné normy.

 
  
MPphoto
 
 

  Malcolm Harbour, Andreas Schwab, Marianne Thyssen and Corien Wortmann-Kool (PPE-DE), písomne. − Uznesenie Parlamentu, ktoré dnes bolo schválené veľkou väčšinou, sa správne zameriava na neodkladnú záležitosť zaistenia bezpečnosti výrobkov podľa existujúcich smerníc EÚ.

Skupina EPP-ED trvala na tom, aby sa uznesenie zameriavalo na praktické návrhy, ktoré by čo najskôr posilnili bezpečnosť spotrebiteľov.

Okrem toho sme navrhli prehodnotiť označenie európskej bezpečnosti spotrebiteľov, ktoré majú dodávatelia spotrebného tovaru uplatňovať na dobrovoľnej báze. Sme radi, že parlament tento návrh podporil.

Budeme sa intenzívne zaoberať budúcou smernicou o hračkách a nezaujatým spôsobom preskúmame reformy, ktoré navrhla Komisia. Podľa nášho názoru bol pokus o zavedenie veľmi podrobných a špecifických požiadaviek pre uvedenú budúcu smernicu v tomto uznesení úplne zbytočným. Z uvedeného dôvodu sme hlasovali proti navrhovaným doplneniam, v žiadnom prípade to však neoslabuje náš záujem a odhodlanie vytvoriť efektívnu a fungujúcu smernicu, keď dostaneme návrh Komisie v roku 2008.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Lang (ITS), písomne. (FR) Uznesenie Parlamentu obsahuje iba niekoľko návrhov na ukončenie dovozu nebezpečných výrobkov, z ktorých polovica pochádza z Číny. Zameriava sa na hračky, neuvádza však oblečenie obsahujúce toxické farbivá, nebezpečné lieky, potraviny obsahujúce zložky, ktoré nie sú vhodné na ľudskú spotrebu, elektrické zariadenia, ktoré spôsobujú požiare, zubná pasta vyrobená z nemrznúcej zmesi: a zoznam pokračuje ďalej. Takisto sa zaoberá nejasnými opatreniami, ktoré sú založené na spolupráci a certifikácii, a poukazuje skôr na zodpovednosť členských štátov ako na zodpovednosť Číny, a skôr na zodpovednosť európskych spoločností ako na zodpovednosť iných.

V tomto konkrétnom prípade to však vôbec nestačí. Nastal čas uplatňovať exemplárne sankcie voči každej krajine, ktorá sa potom, ako sa stala členom WTO, naďalej angažuje v pochybných obchodných praktikách, či už ide o damping, falšovanie alebo nútenú prácu. Je pravda, že niektoré nástroje ochrany obchodu, ktoré má Európska únia k dispozícii, patria do kompetencie pána Mandelsona, ktorý bol za svoju nečinnosť v tejto oblasti celkom správne kritizovaný.

Ak nakoniec dnes schválime tento dokument, stane sa tak preto, že napriek všetkému je lepšie zaviesť aspoň nejaké výsmešné opatrenia, ako nezaviesť žiadne. Ide aspoň o nejakú formu reakcie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam absolútnu prevahu hlasov za toto uznesenie. Vyslali sme jasný odkaz výrobcom hračiek a Číne, ktorých neschopnosť zabezpečiť najvyššie bezpečnostné normy pre detské hračky nebudeme tolerovať. Čína dostala varovanie, že musí zlepšiť svoju kontrolu tovaru a detekčné metódy s cieľom dramaticky znížiť tok nebezpečného tovaru na európsky trh.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Claude Martinez (ITS), písomne. – (FR) Deti vo Vietname, Afrike a inde stoja na mínových poliach. Bábiky Barbie a hračky spôsobujú našim vlastným deťom v Európe dusenie, otravy a alergie.

Výstrahou už bol v kinách premietaný film Le père noël est une ordure. Je teraz na nás, poslancoch tohto Parlamentu, aby sme konali v otázke bezpečnostných zásad, a aby sme ochránili demografickú budúcnosť nášho kontinentu, ktorý už bol postihnutý hrami, ktoré dospelí hrajú vo veľkom.

Nastal čas, aby sme to urobili. Už včera bolo neskoro pre mnoho tvárí s pokožkou jemnou ako Brancusiho socha, ktoré boli zničené celuloidovými bábikami, ktoré vzbĺkli pri najjemnejšom škrtnutí zápalkou. Hračky zabíjajú a deti v Dárfúre ani nevedia, aké sú šťastné, že sa nemôžu hrať počas jedenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Tokia Saïfi (PPE-DE), písomne. – (FR) Po rozsiahlom bezpečnostnom stiahnutí hračiek vyrobených v Číne zo strany amerického výrobcu Mattel sa teraz Európska komisia venuje právnym predpisom, ktoré sa týkajú bezpečnosti výrobkov, najmä pokiaľ ide o dovážané hračky. Európsky systém regulácie v tejto oblasti je spolu s databázou RAPEX a označením ES dostatočne spoľahlivý, treba ho však posilniť.

Európsky parlament ide preto ešte ďalej, a ako súčasť svojho uznesenia o bezpečnosti hračiek by rád prijal spoločný regulačný rámec pre uvádzanie výrobkov na trh a dohľad nad trhom. Pre mňa sú obnovenie dôvery spotrebiteľov a ochrana zdravia našich detí základnými podmienkami. V nadväznosti na nariadenia REACH, ktorými sa zavádzajú prísne kontroly používania chemických látok v spotrebnom tovare, som preto dnes hlasovala za bezpodmienečný zákaz používania akýchkoľvek toxických látok vo výrobe hračiek.

Okrem toho, v rámci podpory pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 8 a 6, som za úplný zákaz nebezpečných ftalátov vo všetkých hračkách, ktoré môžu prísť do styku s ústami. Chemická bezpečnosť hračiek nie je len regulačnou záležitosťou; je aj záležitosťou hygieny a ako taká je pre bezpečnosť našich detí kľúčová.

 
  
MPphoto
 
 

  Karin Scheele (PSE), písomne. (DE) V dnešnom uznesení sa zdôrazňuje akútna potreba revízie smernice o hračkách. CMR – inými slovami látky, ktoré sú klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu – sa musia na základe novej smernice o hračkách zakázať. Pán komisár Verheugen túto požiadavku počas včerajšej diskusie potvrdil. Takisto bude nevyhnutné ukončiť chaos okolo označenia ES. Európski spotrebitelia toto označenia považujú buď za označenie pôvodu výrobku alebo značku kvality, ani jedno však nie je významom označenia ES.

 
  
  

- Správa: Saryusz-Wolski (A6-0312/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Energetická bezpečnosť a energie sú osou, okolo ktorej sa krúti ako vnútorná, tak i zahraničná politika každého spoločenstva a je vitálnou otázkou fungovania blahobytu, a pri kritickom nedostatku aj otázkou holého prežitia.

Už včera bolo neskoro prijať takéto opatrenia, ktoré by nás vymanili zo surovinovej a neskôr možnej politickej závislosti od Ruska. Je alarmujúce, keď dovolíme, aby energia bola využívaná ako nástroj na vyvíjanie politického tlaku na tranzitné a cieľové krajiny. Podporujem rozvoj čiernomorskej dimenzie a spoluprácu s krajinami južného Kaukazu ako aj posilnenie, zapojenia Nórska, krajín Magrebu a Mašreku a tzv. európsko-stredomorské partnerstvo. Predvídateľnosť trhu s energiou treba zmluvne poistiť s Čínou, Indiou, Brazíliou a tiež vytvoriť partnerstvo s vládou USA.

Čiernobieli environmentalisti by si mali definitívne uvedomiť, že spaľovaním „ekologických“ palív a biomasy sa masívne zvyšuje pribúdanie CO2 v atmosfére, a že rozumný rozhodujúci podiel energie z jadra je absolútne nevyhnutný. Tragikomicky pôsobí vplyv fanatických zelených, ktorí presadli zákaz využívania jadrovej energie dokonca do ústavy členskej krajiny, čo nezostáva bez následkov na ekonomiku, dokonca aj susedných krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, energetická bezpečnosť je vo všeobecnosti jedným z najdôležitejších faktorov európskej bezpečnosti. Správa, ktorú predložil pán Saryusz-Wolski, je odpoveďou na tento zložitý problém budúcnosti Európy.

Problémom EÚ je, že úroveň jej energetickej sebestačnosti klesá. EÚ už teraz dováža polovicu svojej spotreby energie a v roku 2025 sa očakáva, že závislosť od dovozu prekročí 70 %. Na vyriešenie tohto problému potrebujeme odhodlaný spoločný hlas, nový druh diplomacie v oblasti energie a osobitného vysokého predstaviteľa EÚ pre vonkajšiu politiku v oblasti energie, ktorý ju bude realizovať.

Posilnenie mandátu Únie v oblasti vonkajšej energetickej politiky však nemôže znamenať oslabenie suverenity členských štátov pri rozhodovaní o svojich prostriedkoch a štruktúre výroby energie. Spravodajcovi by som chcela poďakovať najmä za toto. Správa umožňuje členským štátom nezávisle rozhodovať o svojej štruktúre dodávky energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Lena Ek (ALDE), písomne. − Transparentnosť, reciprocita a právny štát sú základnými prvkami európskej politiky v oblasti energie a následne našej politiky. Nie je však správny čas na vytváranie nových inštitúcií a preto som proti vytvoreniu nového postu vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku v oblasti energie, čo by takisto ohrozilo vplyv Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o zahraničnú politiku v oblasti energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorej cieľom je zaviesť spoločnú zahraničnú politiku v oblasti energie.

Uplatňované riešenia musia mať medzinárodný rozsah a Európska únia musí v rámci toho zohrávať vedúcu úlohu. Niet pochýb o tom, že energia sa v rámci dnešných medzinárodných rokovaní stala naozajstnou zbraňou.

Európska únia si je od plynovej krízy medzi Ruskom a Ukrajinou v roku 2006 vedomá svojej zraniteľnosti, pokiaľ ide o dodávky energie. S cieľom vytvoriť zahraničnú energetickú politiku sa v správe v podstate navrhuje vymenovať vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku v oblasti energie, ktorý by bol zodpovedný za koordináciu činností EÚ v tejto oblasti. Tento vysoký predstaviteľ pre zahraničnú politiku v oblasti energie by mal dve úlohy, keďže táto osoba by konala na základe poverenia novovytvoreného Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (SZBP) a na základe poverenia podpredsedu Európskej komisie.

Vítam tento pozitívny vývoj, ktorý pomôže podporovať najmä dialóg medzi producentskými krajinami – dôkazom je euro-stredomorské partnerstvo – a spotrebiteľmi. Európskej únii to umožní brániť svoje záujmy v oblasti energetickej bezpečnosti pri rokovaniach s vonkajšími dodávateľmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Energia je v súčasnosti kľúčovou strategickou záležitosťou.

Rôzne krajiny EÚ sa pre svoju vysokú energetickú závislosť usilujú zohrávať dominantnú úlohu pri využívaní existujúcich zdrojov energie, a to je dôvodom návrhu vytvoriť energetický prúd v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ak by sa prijal, takisto by bol spôsobom prekonania existujúcich rozporov medzi hlavnými silami.

S týmto cieľom by EÚ mala oznámiť svoj „trh“, svoju „hospodársku súťaž“ a svoje rozšírenie o ďalšie krajiny v rámci takzvaných „energetických spoločenstiev“, „zmluvu o energetickej charte“ – pričom by mala zaistiť „bezpečnosť investícií“ a garantovať „právo na kompenzáciu v prípade vyvlastnenia a/alebo znárodnenia“ – alebo začlenenie „doložky o energetickej bezpečnosti“ do obchodných dohôd. Všetko z toho sa dá kontrolovať, preto má strach z vytvorenia „plynárenskej verzie kartelu OPEC“.

Väčšina Parlamentu takisto obhajuje „vytvorenie partnerstva pre energetickú bezpečnosť s USA“ a samozrejme „kritický a konštruktívny dialóg“ s krajinami regiónov Južného Kaukazu, Kaspického mora a Strednej Ázie, ktorý „vyvažuje záujem EÚ o diverzifikáciu dodávok ropy a plynu a cieľ dosiahnutia politických reforiem v týchto krajinách“. Viac slov pre koho? Irak, Afganistan, Afriku...?

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. − (PL) Vážený pán predsedajúci, Európska únia je najväčším spotrebiteľom energie a je závislá od vonkajších zdrojov energie. Tieto vonkajšie zdroje sú charakteristické neistotou a potenciálnou destabilizáciou. V osobitnom prípade Ruska a tých krajín SNŠ, ktoré majú bohaté prírodné zdroje, je ďalším faktorom, ktorý prispieva k neistote, tendencia využívať energiu ako zbraň na politické účely, ako sme už boli svedkami. Európsku úniu by to malo mobilizovať k tomu, aby bola v krízových situáciách zomknutá a jednotná. Takáto reakcia sa však vytvárala veľmi pomaly pre rôzne národné záujmy krajín, v ktorých prípade nie je až také pravdepodobné, že sa stanú obeťami energetického vydierania, ako je tomu v prípade postkomunistických krajín.

Správa, ktorú predložil pán Saryusz-Wolski, je krok správnym smerom. Predstavuje výzvu založiť vzťah EÚ-Rusko na vzájomnej dôvere a rešpektovaní princípov stanovených v energetickej charte.

Kontext tejto diskusie je vymedzený paralelným úsilím Európskej komisie liberalizovať trh s energiou v Únii, so spoločnosťou Gazprom v pozadí. Vedie to k väčšiemu tlaku na implementáciu princípu oddeľovania výroby a distribúcie. Krajiny, ktoré majú k liberalizácii odmietavý postoj, sú tými istými krajinami, ktoré inklinujú k dvojstranným energetickým kontraktom s Ruskom a k spolupráci s ruskými štátom vlastnenými spoločnosťami, pokiaľ ide o kapitál. Nie je náhoda, že to zahŕňa zvyšok verejných energetických monopolov v kontinentálnej Európe. Výsledkom je oneskorenie žiadaného slobodného výberu dodávateľov energie a oneskorenie rozvoja politiky Spoločenstva, ktorá je založená na solidarite pre tento strategický sektor.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Európska únia musí nepochybne oveľa lepšie koordinovať svoj prístup k vonkajším zdrojom energie, ako je tomu dnes. Nevidím však význam v návrhu na zriadenie postu vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku v oblasti energie, pričom som presvedčený, že by to spôsobovalo iba zámenu s úlohou, ktorú v súčasnosti zohráva pán Solana, a preto som hlasoval proti tomuto návrhu. Na druhej strane som hlasoval za odporúčanie oddeliť výrobu energie od jej prenosu a distribúcie.

 
  
MPphoto
 
 

  Tobias Pflüger (GUE/NGL), písomne. − V tejto správe sa obhajuje „spoločná európska zahraničná politika v oblasti energie“. Hoci doteraz neexistuje žiadny právny základ pre takúto politiku, cieľom správy je presadzovať ju, dokonca predtým, ako ju možno začleniť do novej reformnej zmluvy. Namiesto riešenia problému drahej a znečisťujúcej energie vidieť v správe snahu vykresliť EÚ ako hegemónneho, globálneho hráča. Takýto expanzívny geopolitický prístup EÚ by vo svete vytvoril viac napätia a konfliktov. Hlavnou charakteristikou textu je silná protiruská tendencia. V správe je zahrnutá skoro každá koncepcia, ktorá by mohla byť prekážkou normálneho vývoja vzťahov medzi Ruskom a členskými štátmi EÚ. Kritici preto hovoria o náznaku studenej vojny. Začlenením takzvanej „doložky o energetickej bezpečnosti“ do všetkých dohôd s producentskými a tranzitnými krajinami EÚ vymedzí svoj záujem ďaleko za svoje hranice. Sme znepokojení zriaďovaním zahraničnej politiky v oblasti energie EÚ, ktorá by sa zakladala na geopolitickom tlaku, na pozadí vojenskej hrozby. V tejto správe sa vyzýva na užšie partnerstvo so Spojenými štátmi v otázkach energetickej bezpečnosti, pričom vieme, že Spojené štáty vedú vojnu v Iraku s cieľom zabezpečiť lacné zdroje energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. (PT) Vzhľadom na rastúci význam energie v modernej spoločnosti na jednej strane a rastúcu medzinárodnú nezávislosť, ktorá je dnes takisto spoločnou charakteristikou, na strane druhej, energetickú politiku nie je možné vylúčiť z vonkajšej dimenzie politiky EÚ ani na úrovni členských štátov, ani v súvislosti so spoločnou zahraničnou politikou.

Súhlasím preto s uznesením, kde sa uvádza, že „kým zvrchované právo členských štátov prijímať strategické rozhodnutia týkajúce sa podielu zdrojov energie, využívať vlastné zdroje energie a rozhodovať o dodávateľských štruktúrach má zostať zachované, existuje potreba [presadzovať spoločný prístup a nie nevyhnutne jednotnú politiku] vzťahujúci sa na bezpečnosť dodávok, tranzit a investície v súvislosti s energetickou bezpečnosťou a na podporu energetickej účinnosti, energetických úspor, ale aj čistých a obnoviteľných zdrojov energie, najmä vo vzťahoch s krajinami, ktorých spotreba energie veľmi rýchlo rastie“. Pokiaľ však ide o koncepciu vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku v oblasti energie, tento rozmer sa musí zahrnúť do činnosti Vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, keďže nie som presvedčený, že ešte špecifickejší prístup má nejaký zmysel.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasoval som za prijatie správy, ktorú predložil pán Saryusz-Wolski, o spoločnej európskej politike v oblasti energie.

Podľa akčného plánu energetickej politiky, ktorý Rada prijala v marci 2007, musíme vynaložiť všetko úsilie s cieľom vyvinúť spoločnú európsku zahraničnú politiku v oblasti energie pre Európsku úniu, ktorá je vybavená nástrojmi potrebnými na zabezpečenie jej efektívneho fungovania. Rád by som upozornil na význam solidarity a spolupráce medzi členskými štátmi, diverzifikáciu energetických zdrojov a prebiehajúci vývoj a lepšiu spoluprácu v tejto oblasti.

Súhlasím, že je potrebné rozhodnúť o podrobnom časovom pláne, v ktorom sa stanovia rôzne fázy zavedenia tejto politiky. Komisia by mala v tejto súvislosti predložiť svoje návrhy pri najbližšej možnej príležitosti. Takisto je dôležité, aby členské štáty konzultovali medzi sebou a s Európskou komisiou o záležitostiach, ktoré sa týkajú strategických rozhodnutí o kontraktoch s tretími stranami v tejto oblasti. Návrh na vymenovanie vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku v oblasti energie je veľmi vhodný a zasluhuje si ďalšiu pozornosť. Táto osoba by bola zodpovedná za koordináciu všetkých politík, ktoré sa týkajú všetkých vonkajších aspektov energetickej bezpečnosti. Takýto post by mal pomôcť zlepšiť ochranu záujmov členských štátov EÚ v rámci rokovaní so zahraničnými partnermi. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Charles Tannock (PPE-DE), písomne. − Britskí konzervatívci uznávajú, že je nevyhnutné, aby 27 členských štátov preukázalo väčšiu solidaritu v súvislosti s vonkajšou politikou v oblasti energie, keďže všetky členské štáty budú počas nadchádzajúcich rokov čoraz viac závislé od dovozu ropy a plynu z tretích krajín, ktoré by v opačnom prípade mohli odrezať závislejšie a zraniteľnejšie štáty na škodu celej Únie.

Neznamená to, že schvaľujeme spoločnú politiku v oblasti energetiky, najmä, že EÚ môže určovať napríklad podiel zdrojov energie jednotlivých členských štátov, akým je napríklad pomer fosílnych palív a obnoviteľnej energie.

Konzervatívci vo všeobecnosti podporujú ciele tejto správy, hoci odmietame potrebu jedinej výkonnej osoby, ktorá bude túto záležitosť koordinovať a riešiť. Takisto si nemyslíme, že na riešenie tohto problému je potrebné vytvoriť nový právny základ v rámci zmlúv.

Pokusy pridávať EÚ ďalšie kompetencie namiesto riadneho využívania existujúcich sú zbytočné. Konzervatívci sú takisto presvedčení o trhovom prístupe a nie o ďalšej inštitucionalizácii EÚ. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Glenis Willmott (PSE), písomne. − Labouristická strana v Európskom parlamente podporuje veľa z tohto uznesenia, najmä prioritu, ktorou je podporovanie obnoviteľných zdrojov energie, presadzovanie energie ako jedného zo základných prvkov európskej susedskej politiky a výzvu na zvýšenú ochranu pred znečisťovaním.

Zdržali sme sa hlasovania o citácii 12 pre zrušenie ústavnej zmluvy, na základe ktorého sa navrhovaná citácia stala irelevantnou. Zdržali sme sa hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 2 a odseku 13, keďže si myslíme, že post nového vysokého predstaviteľa pre politiku v oblasti energie by mohol viesť k zbytočnému zmätku.

Hlasovali sme za odsek 62, zachovávajúc odkaz na oddelenie výroby energie, keďže chceme byť konzistentní s predtým uvedeným stanoviskom, v ktorom sa oddelenie vlastníctva prenosu považuje za najúčinnejší nástroj podporovania investícií, spravodlivého prístupu k sieti a transparentnosti trhu.

 
  
  

- Správa: Gruber (A6-0322/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Hlasoval som za správu Gruber.

Vítam vypracovanie všeobecnej rámcovej smernice i smernice o podmienkach vstupu vysokokvalifikovaných pracovníkov, smernice vstupu a pobytu sezónnych pracovníkov ako i smernice o podmienkach vstupu a pobytu odmeňovaných stážistov.

Je nad slnko jasnejšie, že Európska únia si musí jasne stanoviť presné pravidlá a aktívne regulovať, kto bude prijatý, aby v Únii pracoval. Všetci vieme, že Európa prežíva už teraz demografickú zimu a potrebuje nevyhnutne pracovnú silu z tretích krajín. Je však absolútne vitálne, aby sme prijímali len kvalifikovanú pracovnú silu a prihováram sa aj za to, aby sme si vyberali i profesie, ktoré nám v Európe na trhu práce chýbajú. Tu musíme byť dôslední, inak pri zaplavení Európskej únie nekvalifikovanou silou by sme si dobrovoľne a ľahkovážne vyrábali problémy vyplývajúce zo záhaľčivého spôsobu života nezamestnaných imigrantov, ktorí páchajú následne zločiny, venujú sa čiernemu obchodu, šedej ekonomike mimo zákon a nezriedka sú zapojení do obchodovania s drogami a ľuďmi. Vytvárajú getá a nezriedka sa z nich rezultujú členovia teroristických skupín.

 
  
MPphoto
 
 

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu, pretože v Parlamente sa jasne uviedlo, že členské štáty budú môcť naďalej rozhodovať o tom, ktorých a koľko prisťahovalcov migrujúcich za prácou budú na svojom zvrchovanom území akceptovať. Ak sa zavedie „modrá karta“, je dôležité zabezpečiť, aby sa uplatňovala ako nástroj kontroly pre vysokokvalifikovaných pracovníkov s bydliskom v EÚ, pričom by sa povolil dočasný – nie trvalý – pobyt v Európskej únii ako celku.

Pánovi komisárovi Frattinimu z Európskej ľudovej strany – ktorý už, žiaľ, nie je prítomný – by som rád navrhol, aby sa „modré karty“ označovali dodatočným vnútroštátnym symbolom, napríklad zástavou, aby bolo jasné, ktorý členský štát vydal pracovné povolenie a povolenie na pobyt.

 
  
MPphoto
 
 

  Antonio Masip Hidalgo (PSE). – (EN) Vážený pán predsedajúci, rád by som zablahoželal svojim kolegom, pani Lilli Gruberovej a pánovi Javierovi Morenovi. Ako osoba s dočasným zdravotným postihnutím som musel uplatniť zmluvu pre pomocného zamestnanca pre imigranta a lepšie chápem, ak je to vôbec možné, čo dnes pán Lobo Antunes hovoril o potrebe solidarity a humanity, hoci takisto chápem vysvetlenie pána Frattiniho, ktoré sa týka plného rešpektovania právneho štátu.

Kým som bol v ústraní, často som premýšľal o tom, že Don Quijote, známa postava, najväčšia literárna postava všetkých čias, by neexistovala bez Sancha, a dnes by bol Sancho nepochybne emigrantom, ktorý mu prichádza pomôcť.

Preto sa vždy musí rešpektovať právny štát a vždy sa musia rešpektovať aj ľudia.

 
  
MPphoto
 
 

  Frank Vanhecke (ITS). – (NL) Vážený pán predsedajúci, rozhodne som nehlasoval za správu pani Gruberovej o pláne politiky pre legálnu migráciu z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, v žiadnom prípade si nemyslím, že je správne podporovať odliv mozgov z chudobnejších krajín do Európy v ešte väčšom rozsahu, ako je tomu dnes. Nemyslím si, že to niekomu pomôže, a už vôbec nie chudobnejším krajinám.

Po druhé, stále ma prekvapuje naivita, s ktorou tento Parlament považuje imigráciu za spôsob vyriešenia nesporného demografického problému Európy. V každom prípade, nepadlo ani slovo o obrovských nákladoch imigrácie pre prijímajúce krajiny, ani o skutočnosti, že musíme byť viac ako kedykoľvek predtým ostražití pri chránení našej európskej kultúry, našich hodnôt a noriem, ktoré sú pod stále väčším tlakom pre obrovské množstvo prisťahovalcov pochádzajúcich z iných kultúr. Takisto to predstavuje ekonomické náklady, ako aj všetky ostatné problémy. Dnes žije v Bruseli, našom hlavnom meste Európy, približne 53 % obyvateľov, o ktorých by ste mohli povedať, že nemajú belgický pôvod; hrozí, že v roku 2050 to bude 75 %. Nepotrebujeme novú masovú imigráciu, práve naopak.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (ITS). – (NL) Vážený pán predsedajúci, v správe pani Gruberovej Parlament sleduje obzvlášť jednostranný kvantitatívny ekonomický prístup k problému imigrácie. Dôrazne odmietam tvrdenie, že iba nová vlna imigrácie dokáže zabezpečiť ekonomickú budúcnosť Európy, a rád by som zdôraznil, že imigrácia vôbec nie je iba o číslach a tabuľkách. Návrhy, ktoré sú v tejto správe uvedené, len zhoršia integračné problémy, ktoré sú už teraz vážne. Aby ste tomu uverili, museli by ste si ich prečítať. Kým niektorí imigranti odmietajú pracovať a odmietajú rekvalifikáciu, niektorí ľudia chcú naozaj zriadiť informačné a riadiace centrum migrácie v Mali. Nepochybne ide o to, že mnoho takzvaných dočasných pracovníkov sa po uplynutí platnosti ich povolení stratí v ilegalite, ako je tomu dnes. Skúsenosti, napríklad zo Švajčiarska, jasne dokazujú, že rodinní príslušníci sezónnych pracovníkov naďalej prichádzajú nelegálnym spôsobom.

Skutočnosťou v neposlednom rade je, že väčšia legálna imigrácia vysokokvalifikovaných osôb bude nepochybne viesť k ďalšiemu odlivu mozgov z rozvojových krajín so všetkými dôsledkami, ktoré to so sebou prináša. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, hlasoval som za správu pani Gruberovej, pretože sa zaoberá mnohými otázkami, na ktoré sme spoločne s mojou skupinou upozorňovali. Aj keď si uvedomujem, že integrácia je dôležitá, som presvedčený o tom, že musí prebiehať so súhlasom našich občanov. Keďže integrácia v tejto oblasti musí byť dôkladná, existuje presadzovanie rozhodujúcich právnych predpisov. Členské štáty musia napríklad uplatňovať pravidlo stanovujúce, že ak prisťahovalci nemôžu preukázať svoju schopnosť podporovať svoje rodiny, musia byť repatriovaní. V niektorých krajinách sa to nedeje, a ak sa to nebude diať, sklamaní občania budú považovať každú európsku iniciatívu, ktorá sa týka integrácie, za nezmyselnú.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − Napriek tomu, že správa obsahuje dôležité body týkajúce sa otázok migrácie, ktoré sme dlhú dobu obhajovali, nielen, že neodsudzuje súčasné usmernenia a politiky – ktoré sú kriminalizujúce a represívne voči migrantom – v skutočnosti vytvára nové aspekty týchto usmernení a politík.

Aby som bol konkrétny, v správe sa schvaľuje koncepcia existencie rôznych „kategórií“ migrantov – akými sú napríklad „najviac kvalifikovaní“, „sezónni“ a iní migranti – a ich riadenie podľa potrieb pracovného trhu rôznych krajín EÚ, najmä prostredníctvom vytvorenia modrej karty: ide o neľudský pohľad na migráciu a migrantov.

V správe sa okrem toho obhajuje vytvorenie spoločnej politiky v oblasti migrácie, ktorú považujeme vzhľadom na výsledky ostatných „spoločných“ politík a odlišné situácie v členských štátoch za nevhodnú a nerealistickú. Pripomíname, že migračná politika je zodpovednosťou každej krajiny a jej demokratických inštitúcií.

Ako sme už uviedli, spoločná politika nie je potrebná, v rámci spolupráce medzi členskými štátmi je však potrebná iná politika, na základe ktorej sa budú presadzovať práva migrantov, najmä prostredníctvom ratifikácie Dohovoru OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Lang (ITS), písomne. – (FR) Tvrdením, že „budúcu situáciu na pracovných trhoch Európskej únie možno opísať ako situáciu, ktorá si bude vyžadovať [...] legálnu imigráciu“ sa pani Gruberová, podobne ako pán Sarkozy vo Francúzsku, snaží o ekonomické odôvodnenie imigračných politík, ktoré sa v rôznych členských štátoch uplatňujú. Pracovná sila, ktorá prichádza z pomaly sa rozvíjajúcich krajín, je však z veľkej časti málo kvalifikovaná na pracovné pozície, ktoré naše ekonomiky potrebujú obsadiť. Okrem toho si musíme uvedomiť, že legálna migrácia je v prvom rade migráciou ľudí a nie pracovníkov.

Táto politika, ktorá nám prináša skoro dva milióny ďalších imigrantov každý rok, sa v skutočnosti mení na kolonizáciu Európy. Do roku 2050 sa bude musieť počet obyvateľstva, ktoré nemá európsky pôvod, a ktoré už dnes predstavuje 40 miliónov ľudí, trojnásobne zvýšiť. Po pristúpení Turecka bude v Európe, ktorú vytvára Brusel, 220 miliónov Ázijcov a Afričanov, z ktorých bude väčšina pochádzať z moslimského sveta.

Kolonizácia obyvateľstva je osudnou hrozbou pre kresťanstvo a humánne hodnoty našej civilizácie. Ak máme chrániť legitímne práva ľudí v Európe na sebaurčenie a na to, aby zostali sami sebou, musíme obnoviť naše hranice, zvrátiť tok migrantov a zaviesť dôležité politiky, ktoré sú zamerané na rodinu a na život. Potrebujeme novú Európu, „európsku“ Európu, Európu zvrchovaných národov, a jedine to nám zaručí naše práva na ochranu vlastnej kultúry a histórie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. (DE) Skutočnosť, že v Európe žije približne 18,5 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín jasne dokazuje, že Európa potrebuje spoločnú imigračnú politiku. Musíme zmierniť obavy a strach našich občanov, pokiaľ ide o imigráciu, a ukázať im, že regulovaná a rozumná imigrácia je v niektorých oblastiach Európy úplne nevyhnutná. Nesúhlasím však so stanoviskom, ktoré predložili najmä konzervatívci, a o ktorom sú zjavne presvedčení, že otázka demografickej zmeny musí byť spojená s otázkou zachovania európskeho sociálneho modelu. Namiesto toho je potrebné začať diskusiu o tom, do akej miery by mala značne rozšírená bohatá generácia v rámci európskej ekonomiky, ktorá sa musí posudzovať oddelene od demografickej zmeny, na základe solidarity prispieť k európskemu sociálnemu modelu.

 
  
MPphoto
 
 

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL), písomne. (NL) Zdržala som sa hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 8, pretože hoci uznávam, že problém odlivu mozgov z rozvojových krajín do Európy je veľmi vážnym problémom, nedôverujem motivácii skupiny ITS, na základe ktorej tento návrh predložila. Musíme sa usilovať zabrániť odchodu vysokokvalifikovaných ľudí z ich vlastných krajín vo veľkom množstve, keďže to škodí ekonomike, určite by to však nemalo byť o úplnom odmietaní imigrácie do Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam túto správu, ktorej cieľom je zjednodušiť život legálnych migrantov. Legálni migranti sú napriek svojmu postaveniu často úmyselne aj neúmyselne diskriminovaní. Spravodajca vyzýva na celý rad opatrení pre legálnych migrantov vrátane zlepšenia pracovných práv, prenosu práv na dôchodkové a sociálne zabezpečenie, uznávania kvalifikácií, dlhodobých a viacvstupových víz, z ktorých všetky podporujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Mary Lou McDonald, Søren Bo Søndergaard and Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. − V našom dnešnom hlasovaní sa odráža naše prianie vidieť efektívny a humánny prístup k imigrácii v Európe, ktorý je založený na právach. So všetkými imigrantmi sa musí zaobchádzať rovnako a v súlade s najvyššími normami ľudských práv a slušnosti.

Naviac, európske členské štáty by mali v rámci všeobecnej zásady akceptovať imigrantov, okrem potrieb ekonomík krajín Európy, aj na základe potreby imigrantov. Imigračná politika v Európe by nemala prispievať k strate kľúčových zručností a „odlivu mozgov“ v rozvojových krajinách, členské štáty a Európska komisia nemôžu sledovať politiky, ktoré narúšajú rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Erik Meijer and Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. − Hlasovali sme za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8. Vo všeobecnosti sú naše názory veľmi vzdialené od názorov skupiny, ktorá tento návrh predložila, najmä pokiaľ ide o utečencov, imigrantov a etnické alebo náboženské menšiny. ITS sa pokúša zablokovať vstup utečencov, ktorí sú v ohrození, a my sa naopak snažíme pomôcť týmto obetiam útlaku, katastrof a chudoby. Veľmi dobre teda rozumieme tomu, že väčšina v našej skupine nechce podporiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh ITS v súvislosti s migráciou. Na rozdiel od situácie utečencov a tradičných foriem imigrácie vytvárajú členské štáty EÚ v prípade navrhovaného priťahovania vysokokvalifikovaných pracovníkov pre ich krajiny pôvodu problém. Kvalifikovaní ľudia sú v krajinách, akými je napríklad India, Južná Afrika alebo Brazília, veľmi potrební pre nevyhnutný rozvoj. Teraz vidíme, že tieto problémy vznikajú dokonca aj v najnovších členských štátoch EÚ, Rumunsku a Bulharsku, ktorým do bohatších krajín odchádza veľké množstvo lekárov a inžinierov. Privilegované krajiny a spoločnosti kradnú mozgy týchto ľudí. Keďže nechceme podporovať tento odliv mozgov, hlasovali sme za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

 
  
MPphoto
 
 

  Tobias Pflüger (GUE/NGL), písomne. (DE) V niektorých častiach správy pani Gruberovej sa na imigráciu nazerá výlučne v súvislosti s užitočnosťou migrujúcich pracovníkov ako kapitálu. V správe sa napríklad zdôrazňuje „dôležitosť vytvorenia stabilných a zákonných pracovných vzťahov medzi podnikmi a pracovníkmi na zlepšenie produktivity a konkurencieschopnosti EÚ“ a uvádza sa v nej, že „žiada teda Komisiu, aby preskúmala vplyv, ktorý by v tomto ohľade mohla mať okružná migrácia“.

Keďže represívne opatrenia proti migrantom a žiadateľom o azyl sa nestretli s odporom, treba podporovať „všetky opatrenia zamerané na zatraktívnenie EÚ pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, aby sa naplnili potreby trhu práce EÚ s cieľom zabezpečiť v Európe blahobyt a splnenie cieľov Lisabonskej stratégie“.

Keďže „riziko úniku mozgov“ je potrebné odvrátiť, v prípade migrantov, ktorí môžu do Európy vstúpiť iba nelegálnym spôsobom, sa predpokladá „návrat“. Pokiaľ ide o potvrdenie plánu politiky legálnej migrácie, kľúčová pozornosť sa venuje postupom prijímania, ktoré „dokážu pohotovo reagovať na meniace sa požiadavky trhu práce“.

Imigráciu nemožno regulovať podľa kritéria jej užitočnosti ako kapitálu EÚ. Namiesto imigrácie, ktorá je výhodná pre podniky Európy, musia byť prioritou základné a ľudské práva pre migrantov a žiadateľov o azyl. Odmietam akúkoľvek kategorizáciu ľudí, ktorá je založená na kritériu užitočnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. (PT) Táto diskusia o migrácii sa veľmi často zameriava na otázky nelegálnych tokov a preto sa často zabúda na legálnu migráciu, ktorá významným spôsobom prispieva k našej ekonomike a kultúrnemu obohateniu.

V tejto súvislosti súhlasíme s dvomi základnými koncepciami: jasná a efektívna politika v oblasti legálnej migrácie je jedným z kľúčov riešenia otázky nelegálnej migrácie a veľkorysé prijatie založené na spoločných princípoch presadzovania integrácie a adaptácie tých, ktorí prichádzajú, je nevyhnutnou podmienkou. Takisto však musíme uznať, že migračné toky, komunity migrantov a hostiteľské krajiny majú rôzne tradície, zvyky a obyčaje, a že tieto rozdiely nemožno ignorovať.

Ďalšou záležitosťou v rámci tejto diskusie je kvalifikovaná migrácia. Koncepcia modrých kariet umožňujúcich vstup a pohyb by mohla byť zaujímavá, hoci sa zdá byť skôr príliš zložitá. V každom prípade, kľúčovou otázkou musí byť faktor atraktívnosti, najmä na akademickej úrovni. Je preto nevyhnutné, aby si boli vzdelávacie inštitúcie vedomé potreby pritiahnuť študentov z iných častí sveta. Tento cieľ samozrejme podporujem. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Švédska strana zelených podporuje a želá si liberálnu imigračnú politiku. V tejto správe je veľa dobrých vecí, ktoré sledujú tento cieľ. Som však presvedčený, že rámcová smernica v tejto oblasti obmedzí možnosti ľudí migrovať, a nie naopak. Okrem toho, tento návrh predstavuje riziko zintenzívnenia odlivu mozgov, ktorý ovplyvňuje rozvojové krajiny, a ktorý EÚ cynicky využíva pre svoj vlastný rozvoj. Preto sa zdržiavam konečného hlasovania. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. − Je nebezpečnou a mylnou predstavou, že demokratická zmena v našej domácej populácii si vyžaduje masívnu imigráciu ľudí z rôznych, často nepriateľských kultúr a spoločností, so všetkými dôsledkami, ktoré predstavuje v súvislosti s našou národnou súdržnosťou a identitou, úplnou integráciou našej usadenej populácie imigrantov, vplyvom na naše verejné služby, ako aj verejným zdravím a bezpečnosťou.

Dôrazne odmietam presunutie právomoci alebo zodpovednosti z vnútroštátnych orgánov na EÚ, pokiaľ ide o vnútroštátne hraničné kontroly a imigračnú a azylovú politiku. Preto som hlasoval proti tejto správe.

 
  
  

- Správa: Moreno Sánchez (A6-0323/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu, pretože Európsky parlament tu schválil komplexnú stratégiu zameranú na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a nelegálnej migrácii. Ako Európsky parlament musíme teda vyslať jasný odkaz, že „nelegálne“ znamená to isté ako „nie legálne“, a podľa toho musíme konať. Podľa môjho názoru je dôležité najmä, aby sme objasnili, že nebude existovať žiadne rozmiestňovanie imigrantov v členských štátoch na základe kvót, a že masová legalizácia takého druhu, akého sme boli v posledných rokoch svedkami, už nebude prípustná. Zabezpečí sa tým, že tzv. nasávací efekt nebude existovať, a umožní sa aj nepriame riešenie obchodovania s ľuďmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Frank Vanhecke (ITS). – (NL) Vážený pán predsedajúci, táto správa o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorú sme práve schválili, určite nie je najhoršou správou, ktorá tu bola predložená, a v skutočnosti obsahuje mnoho veľmi zaujímavých odporúčaní, stále som však presvedčený, že v tejto správe nie je jasne uvedená celá pravda, a z tohto dôvodu som ju osobne neschválil.

Hrozí, že problém imigrácie v Európe sa stane najväčším problémom nadchádzajúceho storočia – možno už dnes je najväčším problémom nadchádzajúceho storočia – a nelegálna imigrácia je jeho dôležitou súčasťou. Mohli sme preto očakávať prijatie oveľa prísnejšieho stanoviska, najmä k úspešným vlnám legalizácie v rôznych krajinách Európy. V konečnom dôsledku mali efekt nasávania ľudí, ktorý sa možno rozšíri do celej Únie, do všetkých členských štátov.

Je to jednoducho fakt, a mali by sme mať odvahu povedať to. Nelegálnu imigráciu nemožno tolerovať. Nelegálnych imigrantov musíme hľadať a nekompromisne ich musíme posielať späť do krajín ich pôvodu humánnym spôsobom. Tí, ktorí sa to neodvažujú povedať, a preto sa to určite neodvážia ani urobiť, spôsobia obrovské problémy, ktoré nás možno budú stáť našu prosperitu a našu milú civilizáciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Koenraad Dillen (ITS). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pri študovaní správy pána Morena Sáncheza automaticky prichádza na rozum holandské príslovie „zachte heelmeesters maken stinkende wonden“, ktoré znamená, že zúfalá doba si vyžaduje drastické riešenia. Ako už uviedol môj kolega, pán Vanhecke, aj keď niekoľko návrhov v tejto správe predstavuje krok správnym smerom, Parlament má vo všeobecnosti stále nesmelý prístup, ktorý pre efektívnu a prísnu európsku politiku zameranú na boj proti nelegálnej imigrácii nie je dobrým znamením. Parlament napríklad nevysvetlil, že legalizačné opatrenia, ktoré sa uplatňujú v mnohých európskych krajinách, sú naozaj jednou z najvýznamnejších príčin, ak nie najvýznamnejšou príčinou, nelegálnej imigrácie, pre „nasávací efekt“, ktorý vytvárajú v krajinách, z ktorých imigranti pochádzajú.

Nelegálni imigranti by sa nemali legalizovať, ale aktívne vyhľadávať a deportovať nekompromisným, avšak humánnym spôsobom. Na rozdiel od toho, čo parlament naznačuje, explicitné vyjadrenie tohto politického odkazu nemá nič spoločné s takzvanou xenofóbiou. Okrem prísnej deportačnej politiky, prísnych hraničných kontrol a dohôd so štátmi o spätnom prijímaní ich štátnych príslušníkov by mali určitú pomoc poskytovať utečenecké centrá v regióne pôvodu, toto však parlament takisto zamietol. Pre tieto dôvody som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh and Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) Sociálni demokrati si v EÚ želajú ľudskú imigračnú a utečeneckú politiku založenú na solidarite, ktorej cieľom je zodpovedné zvýšenie cezhraničnej mobility a zaručenie ochrany pre všetkých, ktorí ju potrebujú. Neželáme si však permanentné kontrolné jednotky na hraniciach, ktoré financuje EÚ. Členské štáty sú zodpovedné za ochranu svojich vlastných hraníc. Pohotovostné jednotky Spoločenstva by mali podliehať potrebe a mali by sa zakladať na požiadavkách. Rozhodli sme sa preto zdržať hlasovania o odseku 37.

Pokiaľ ide o odsek 18 o prehodnotení základného princípu nariadenia Dublin II, myslíme si, že diskusia o tomto princípe je odôvodnená, nemala by sa však uskutočňovať v širšom kontexte ako súčasť diskusie o spoločnej imigračnej a utečeneckej politike ako celku.

 
  
MPphoto
 
 

  Gérard Deprez (ALDE), písomne. – (FR) Plne podporujem túto výbornú správu a rád by som k tejto téme uviedol moje tri poznámky.

Po prvé, musíme sa zbaviť ilúzie, že aktívna politika v oblasti legálnej imigrácie zastaví nelegálny tok migrantov do našich krajín. Aktívnu politiku v oblasti legálnej imigrácie budú zákonite určovať naše vlastné potreby, kým nelegálna imigrácia bude korešpondovať s potrebami tých – a v súčasnosti existujú milióny takýchto ľudí, najmä v Afrike – ktorí sa sem chcú dostať s cieľom uniknúť vojne, prenasledovaniu, chudobe alebo jednoducho svojej zlej budúcej perspektíve a perspektíve svojich detí.

Po druhé, kontrola vonkajších hraníc EÚ a boj proti sieťam prevádzačov nelegálnych imigrantov zostane, žiaľ, politickou prioritou počas mnohých nadchádzajúcich rokov, pretože obchod s ľudským utrpením je v skutočnosti v rukách zločineckých skupín. Boj proti nelegálnej imigrácii preto nie je namierený „proti“ samotným nelegálnym imigrantom: je súčasťou boja proti organizovanému zločinu, v ktorom spolu musíme zvíťaziť.

Po tretie a na záver, súčasne musíme pokračovať v našom vytrvalom úsilí zameranom na boj proti chudobe, a to možno dosiahnuť iba prostredníctvom spoločného postupu v Afrike.

 
  
MPphoto
 
 

  Patrick Gaubert (PPE-DE), písomne. – (FR) Vítam prijatie tejto správy, ktorá poskytuje vyrovnaný a realistický pohľad na problém imigrácie, a v ktorej prípade sa dosiahla široká zhoda, ako si to spravodajca želal.

Táto správa prišla v pravý čas, keď si spomeniete na najnovšie udalosti, a keď sa pozriete na členské štáty, ako sa jeden po druhom pokúšajú prispôsobiť svoje právne predpisy, aby najlepším možným spôsobom riešili prílev imigrantov.

V skutočnosti všetci vieme, že rozsah fenoménu migrácie prekročil hranice schopnosti príslušných štátov kontrolovať tieto udalosti samostatne, a že na Európskej úrovni je preto potrebný globálny a súdržný prístup, ako sa správne uvádza v správe.

V texte sa stanovuje niekoľko priorít: boj proti obchodovaniu s ľuďmi, dodržiavanie Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri uplatňovaní opatrení zameraných na prevenciu nelegálnej migrácie, posilnenie spolupráce s tretími krajinami, prijatie rozhodných krokov, ktoré sú potrebné v oblasti boja proti nelegálnej práci, a na záver, potreba zodpovednej politiky, ktorá sa týka návratu nelegálnych imigrantov.

Z uvedených dôvodov som počas záverečného hlasovania v pléne podporil prijatie tejto správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Napriek tomu, že táto správa obsahuje určité body, s ktorými súhlasíme, takisto sa v nej predpokladá represívne chápanie „nelegálnej imigrácie“, ktoré je orientované na bezpečnosť.

V správe sa obhajuje, aj keď v rámci určitých aspektov menej, vytvorenie hlavných osí súčasných usmernení a rozhodnutí EÚ, ktoré sa týkajú imigrácie, vrátane: takzvanej „európskej politiky, ktorá sa týka návratu nelegálnych imigrantov“, alebo inými slovami repatriácie; činnosti agentúry Frontex v súvislosti s pohraničnými hliadkami a hraničnými kontrolami; takzvaných „dočasných prijímacích stredísk“; vývoja biometrických nástrojov alebo takzvaných „readmisných dohôd“. V správe sa takisto navrhuje zriadenie „európskej hliadkovej siete“, „európskeho monitorovacieho systému“ v rámci námorných hraníc a dokonca vytvorenie „automatizovaného systému riadiaceho vstup a výstup z územia Únie“.

Inými slovami, cieľom tejto správy je posilniť bezpečnostne orientovanú politiku EÚ zameranú na kriminalizáciu „nelegálnej imigrácie“ prostredníctvom prechodu na spoločnú európsku politiku, ktorá je represívna, zahŕňa divné informačné systémy a obsahuje opatrenia a infraštruktúru na zadržiavanie a vyhosťovanie imigrantov. Tento krok bezvýhradne odmietame.

Uplatňovanie podobnej represívnej politiky viedlo k tomu, že orgány členského štátu obžalovali sedem rybárov z Tuniska, ktorí na mori zachránili 44 ľudí napriek tomu, že táto akcia bola v súlade s medzinárodným námorným právom.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Lang (ITS), písomne. – (FR) Oficiálne čísla sú dôkazom: Európa začína byť zaplavená nelegálnymi imigrantmi. Ukázalo sa, že je úplne neschopná kontrolovať svoje vonkajšie hranice. Výročná správa o činnosti nástroja Eurodac za rok 2006, biometrického nástroja, ktorý Európa používa na monitorovanie žiadostí o azyl, ukázala, že podiel zaznamenaných osôb, ktoré v roku 2005 nelegálne prekročili jednu z vonkajších hraníc Európy, dosiahol 64 %.

V správe, ktorú predložil pán Moreno, sa navrhuje niekoľko prístupov, ktoré by mali ukončiť tento exponenciálne rastúci fenomén. Myslím si, že všetky sú rovnako zbytočné, dokonca možno kontraproduktívne.

Ako môžeme byť napríklad spokojní s nápadom, že podporovanie legálnej imigrácie, najmä prostredníctvom modrej karty, ktorá by v podstate bola európskym pracovným povolením, zníži úroveň nelegálnej imigrácie? To je nezmysel. Ak otvoríte dvere niektorým, otvoríte ich všetkým.

Aký zmysel má zriadenie biometrickej databázy v rámci boja proti nelegálnej imigrácii? Prečo plánovať pridelenie väčšieho počtu ľudí a väčších zdrojov európskej agentúre na ochranu hraníc, ktorou je Frontex, keď príslušné hranice, či už vnútorné alebo vonkajšie, nie sú stále dostatočne chránené členskými štátmi?

Európske orgány boli opäť raz úspešné pri identifikácii problému, ukázali však, že tento problém nie sú schopné vyriešiť, pričom sa nechali strhnúť ideológiou založenou na „imigracionalizme“ a internacionalizme.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Lewandowski (PPE-DE) , písomne. (PL) Vážený pán predsedajúci, legálna, ako aj nelegálna imigrácia bola uznaná za jednu z hlavných výziev, s ktorými sa Európska únia stretáva. Odhliadnuc od procedurálnych a právnych otázok, tragický humánny rozmer tohto fenoménu sa stáva stále viac viditeľným. Navštívil som strediská pre afrických utečencov na Malte a so službami, ktoré hliadkujú v Stredomorí, a zodpovednými úradníkmi som o týchto veciach diskutoval. Kým som tam bol, vyšla najavo správa o tragédii, ktorá postihla čečenskú rodinu v regióne Bieszczady, čím sa potvrdila všeobecná povaha tohto fenoménu. Keďže pochádzam z krajiny, ktorá bola po stáročia zdrojom politickej a ekonomickej emigrácie, je pre mňa ťažké zostať ľahostajný k tragédii utečencov, pre ktorých je Únia sľubnou zemou.

Dve správy, na ktorých sa zakladá táto diskusia v Európskom parlamente, posudzujem z uvedenej perspektívy. Tieto dokumenty poskytujú prehľad o veľkosti problému imigrácie a o súčasnom stave politiky Spoločenstva v tejto oblasti. Súhlasím s predpokladom, že Európa potrebuje vzhľadom na svoju demografickú situáciu kontrolovať smerovanie migrácie, ktorým by sa vyrovnal nedostatok pracovnej sily a takisto znížil rozsah šedej ekonomiky a problémov, ktoré s ňou súvisia.

Všetky tieto problémy uznala aj špecializovaná agentúra Únie Frontex. Navrhované riešenia, konkrétne rozdelenie záťaže, si zaslúžia osobitnú pozornosť.

Vytvorenie imigračnej politiky Spoločenstva s náležitým právnym a finančným základom sa už dlho očakáva. Lepšie neskoro ako nikdy!

 
  
MPphoto
 
 

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o politických prioritách v rámci boja proti nelegálnej imigrácii štátnych príslušníkov tretích krajín a rada by som zdôraznila, že kontrola prílevu migrantov do Európy, najmä z tretích krajín, je jednou z najdôležitejších výziev, s ktorou sa európski zákonodarcovia stretávajú.

V 21 storočí je obchodovanie s ľuďmi úplne neprijateľné a preto musíme nájsť spôsob ukončenia tejto desivej činnosti a ukončiť tragédie, ktoré s tým úzko súvisia. Aby sme tak mohli urobiť, je nevyhnutné vyriešiť problém nelegálnej imigrácie na európskej úrovni, pretože ak je jeden členský štát otvorený nelegálnej imigrácii, vytvára tlak na všetky ostatné.

Implementácia plánu politiky pre legálnu migráciu musí zahŕňať boj proti nelegálnej migrácii, keďže tieto dva druhy spolu úzko súvisia.

V tejto správe chýbajú konkrétne návrhy, ktoré by nám umožnili vypracovať riešenie, ktoré ukončí rozsiahlu nelegálnu imigráciu a oslabí obchodníkov s ľuďmi. V Taliansku sa napríklad zavedením kvót pre ekonomickú migráciu neznížila úroveň ilegálnej imigrácie do tejto krajiny. V skutočnosti skôr naopak, pretože oznámenie ročných kvót malo za následok nárast počtu nelegálnych imigrantov, ktorí sú pripravení riskovať svoje životy, aby sa mohli dostať na územie Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam túto správu, ktorá v podstate vyzýva na zavedenie prísnej politiky v oblasti boja proti nelegálnej imigrácii, ktorá je založená na solidarite medzi členskými štátmi a spolupráci s tretími krajinami, v rámci úplného dodržiavania základných práv osôb.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. (DE) Napriek finančnej pomoci vo výške miliónov EUR krajiny pôvodu odmietajú spolupracovať. Spätné prijímanie nelegálnych imigrantov sa však konečne musí stať povinnosťou. Európska únia sa však takisto správa veľmi nezodpovedne, keď neposkytuje adekvátne zdroje potrebné na zabezpečenie svojich vonkajších hraníc alebo umiestňovanie zadržaných nelegálnych imigrantov v prijímacích strediskách s cieľom zabezpečiť, aby sa nestali súčasťou podsvetia, kým sa nevrátia do svojich krajín pôvodu, nehovoriac o agentúre na ochranu hraníc, ktorá má počas najväčšej migračnej sezóny pauzu!

Brusel takisto zaspal, pokiaľ ide o potenciálnu hrozbu, ktorú predstavujú islamskí imigranti. Ak sa EÚ včas nezobudí a nezastaví prílev radikálnych moslimov a imigráciu a naturalizáciu občanov z islamských krajín, budeme nielen prinútení žiť v permanentnom strachu z teroristických útokov; čoskoro sa v našej krajine staneme cudzincami.

V tejto správe sa uvedeným záležitostiam venuje veľmi málo pozornosti, a to je dôvodom – napriek správnym prístupom, ktoré sa v nej uvádzajú – prečo som, žiaľ, prinútený hlasovať proti. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. (PT) Efektívna politická intervencia v oblasti nelegálnej imigrácie musí riešiť dva aspekty problému, pôvod a cieľové miesto: inými slovami, ako sa uvádza v prijatom uznesení, základnými prvkami sú „orgány krajín pôvodu, ako aj posilnenie právneho rámca boja proti skupinám obchodníkov s ľuďmi, nelegálnemu zamestnávaniu a obchodovaniu s ľuďmi“. Bez dôslednosti v tejto oblasti bude odozva neadekvátna, aj keď táto odozva súvisí s inými rozmermi, akými je napríklad rozvojová spolupráca a akcia v oblasti legálne migrácie.

Okrem toho, ako sme uviedli v správe o európskej námornej stratégii, každá imigračná politika, ktorá má byť v rámci Európskej únie efektívna, si vyžaduje, ako je uvedené v tomto uznesení, „aby členské štáty dodržiavali zásady solidarity, spoločnej zodpovednosti, vzájomnej dôvery a transparentnosti“. V tejto súvislosti úplne súhlasíme.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) V záverečnom hlasovaní hlasujem proti tejto správe, pretože som proti agentúre FRONTEX a hraničnej polícii EÚ, v ktorých prípade by bolo ťažké vyvodiť zodpovednosť. V správe vidieť nadšenie pre drahé a neúčinné biometrické údaje v pasoch a vízach, ktoré sú okrem iného ohrozením osobnej integrity. EÚ cynicky využíva ťažkú situáciu utečencov na získanie kontroly nad našimi hranicami.

 
  
  

- Správy: Gruber (A6-0322/2007), Moreno Sánchez (A6-0323/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Bradbourn (PPE-DE), písomne. Britskí konzervatívci hlasovali proti týmto správam o imigrácii, pretože otázka migrácie je výlučne záležitosťou členských štátov a medzivládnej spolupráce. Odkazy na návrh reformnej zmluvy a rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou sú zlým spôsobom riešenia problémov, s ktorými sa EÚ stretáva. „Univerzálny“ prístup v prípade imigrácie nefunguje.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. − Som presvedčený o porušovaní smernice z roku 2004 vládou, pretože vyžaduje, aby manželskí partneri štátnych príslušníkov EÚ, ktorí nepochádzajú z EÚ, pred získaním nároku na pobyt v Írsku žili v inom členskom štáte EÚ. Okrem toho, vyberanie manželských partnerov občanov EÚ, ktorí nemajú írsku štátnu príslušnosť, pre vydávanie príkazov na deportáciu nie je v súlade v právnymi predpismi EÚ, ktorými sa zakazuje diskriminácia na základe štátnej príslušnosti.

Komisii by som rád pripomenul, že Európsky parlament v roku 2006 informovala o tom, že členské štáty by mali vykladať smernicu z roku 2004 o pobyte v súlade s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, ktorý rozhodol v júli 2002 (vec č. C/459/99 (MRAX)) a opäť v apríli 2005 (vec č. C/157/03). V týchto rozhodnutiach sa uvádza, že právo na vstup a pobyt v Spoločenstve štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana EÚ, vzniká na základe tohto vzťahu a nezávisí ani od zákonnosti jeho predchádzajúceho pobytu v Spoločenstve, ani od predloženia povolenia na pobyt alebo iného povolenia vydaného iným členským štátom. Akcie Írska sú jasným porušovaním týchto rozhodnutí súdu. V dôsledku toho je Komisia podľa zmlúv povinná prijať opatrenia voči írskej vláde.

 

8. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
  

(Rokovanie bolo prerušené o 13.15 hod. a pokračovalo od 15.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
Predseda

 

9. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

10. Tajné väznice a nezákonná preprava zadržaných osôb, ktoré sa týkajú členských štátov Rady Európy (správy Fava a Marty) (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predseda . Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o tajných väzniciach a nezákonnej preprave zadržaných osôb, ktoré sa týkajú členských štátov Rady Európy (správy Fava a Marty).

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážený pán predseda, vážené dámy a vážení páni, v decembri 2005 Európsky parlament vo svojom uznesení, v ktorom sa vyžaduje zriadenie dočasného výboru pre prepravu a nezákonné zadržiavanie väzňov, opäť potvrdil, citujem: „svoje odhodlanie v boji proti terorizmu, zdôrazňuje však, že tento boj nemožno vyhrať prostredníctvom obetovania základných princípov, ktoré sa terorizmus snaží zničiť, najmä že ochranu základných ľudských práv nemožno nikdy kompromitovať“.

Predchádzajúce predsedníctva Rady mali v tomto Parlamente možnosť vyjadriť svoj súhlas s týmto stanoviskom. Nemôžem začať bez toho, aby som zdôraznil, že súčasné predsedníctvo má také isté odhodlanie s rovnakým dôrazom. Rád by som pripomenul, že boj proti terorizmu nemôže kompromitovať naše hodnoty a princípy, ktoré sa týkajú ochrany základných práv. Podľa nášho názoru je to kľúčovou záležitosťou. V boji proti terorizmu budeme úspešní, iba ak zostaneme oslobodení: oslobodení od strachu a akéhokoľvek zneužívania alebo manipulácie v mene strachu. Našou najsilnejšou zbraňou a našou najúčinnejšou obranou sú naše hodnoty a princípy týkajúce sa ochrany našich základných práv.

Aj keď samotná Rada nemá právomoc vyjadriť svoje stanovisko, neexistuje žiadny členský štát Európskej únie, ktorý by neuznal význam vynaloženého úsilia a iniciatív prijatých s cieľom dospieť k pravde. Mali by sme si pamätať, že hovoríme o základných princípoch, na ktorých je založená naša európska demokracia. Hľadanie pravdy umožní eliminovať vznesené podozrenia. Je preto nevyhnutné, aby vyšetrovania v tejto oblasti túto vec vysvetlili, a aby neviedli k ďalšiemu zmätku. Predchádzajúce predsedníctva, ktoré mali príležitosť vystúpiť v tomto Parlamente, generálny tajomník a vysoký predstaviteľ a európsky koordinátor boja proti terorizmu v rámci spolupráce s dočasným výborom Európskeho parlamentu v tejto súvislosti nezlyhali.

Som preto presvedčený, že by bolo úplne nespravodlivé naznačovať akýkoľvek nedostatok odhodlania zo strany Rady alebo ministrov pre zahraničné veci. V skutku musím zdôrazniť mnohé iniciatívy, či už parlamentné alebo právne, ktoré rôzne európske krajiny prijali po týchto správach.

Z tohto dôvodu bolo úplne vhodné konať v duchu zásady subsidiarity. Ako iste viete, v mnohých oblastiach, ktoré výbor vyšetruje, nemá Európska únia žiadne právomoci konať. V tejto súvislosti mám na mysli najmä dohľad nad spravodajskými službami. Na túto skutočnosť už tento Parlament a jeho výbor upozorňovali predchádzajúce predsedníctva a vysoký predstaviteľ pán Solana. Možno to samozrejme ľutovať, pravdou však je, súčasné zmluvy obmedzujú rozsah pôsobnosti Rady v týchto oblastiach.

Z našej strany Vás však môžem ubezpečiť, že portugalské predsedníctvo bude aktívne a konštruktívne spolupracovať. Rád by som pripomenul úplnú a transparentnú spoluprácu, ktorú ponúkla portugalská vláda, počas vyšetrovaní tohto dočasného výboru Parlamentu, ktoré sa skončili vo februári tohto roka, ako aj v súvislosti s iniciatívami generálneho tajomníka Rady Európy podľa článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach vo vzťahu k údajným letom CIA a nezákonným záchytným strediskám v Európe.

Ako je všeobecne známe, hoci samotná Rada neprijala stanovisko k správam, ktoré predložili pán Fava a pán Marty pod záštitou tohto Parlamentu a Rady Európy v uvedenom poradí, neznamená to, že tieto správy ignoruje. Rada v rámci zahraničnej politiky Európskej únie v skutočnosti aktívnym a pozitívnym spôsobom obhajovala ľudské práva a medzinárodné právne predpisy.

Dôsledne sme argumentovali, že ochrana základných hodnôt a medzinárodných právnych predpisov si vyžaduje vážnu a hĺbkovú diskusiu o ľudských právach v kontexte boja proti terorizmu. V tejto súvislosti EÚ zdôraznila, že ľudské práva, práva utečencov a medzinárodné humanitárne práva sa musia rešpektovať a dodržiavať. Rada bude naďalej podrobne monitorovať vývoj týkajúci sa ľudských práv v rámci boja proti terorizmu a príjme príslušné opatrenia na zabezpečenie ich ochrany. EÚ je aj naďalej odhodlaná presadiť absolútny zákaz mučenia a krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a trestania.

Naše akcie sa riadia týmto cieľom a s tretími krajinami budeme vždy diskutovať o obavách, ktoré tento problém spôsobuje. EÚ a jej členské štáty jasne uviedli, že existencia akýchkoľvek tajných záchytných stredísk, kde sú osoby zadržiavané v právnom vákuu, nie je v súlade s medzinárodnými humanitárnymi právnymi predpismi. V usmerneniach pre oblasť mučenia sa jasne uvádza, že členské štáty musia zakázať tajné záchytné miesta, pričom musia zabezpečiť, aby sa všetky osoby, ktorým je odňatá sloboda, zadržiavali v oficiálne uznaných záchytných strediskách, a aby boli miesta ich pobytu známe. V usmerneniach pre oblasť mučenia sa takisto uvádza, že žiadnu osobu nemožno násilím vrátiť do krajiny, kde by jej hrozilo riziko mučenia alebo zlého zaobchádzania.

Je všeobecne známe, že príslušné otázky, ktoré sa týkajú právomoci na kontrolu letísk, inšpekcie a spravodajských služieb, v podstate patria do zodpovednosti a pod kontrolu členských štátov. Je pravda, že Sitcen vykonáva pravidelné analýzy používajúc informácie, ktoré poskytujú členské štáty, nemá však operačnú jurisdikciu nad takzvanými "spravodajskými" službami. Je potrebné poznamenať, že členské štáty EÚ takisto čelili komplexnosti, ktorá je v tejto súvislosti typická pre systém triedenia a spracúvania žiadostí o prelet, pristátie a povolenia pre kontrolu na zemi. Predstavuje to pre všetkých novú veľkú výzvu. Pokiaľ ide o našu stranu, portugalská vláda nielen realizovala tento niekedy náročný a veľmi pomalý postup zberu údajov, takisto aj vytvorila pracovnú skupinu na hodnotenie mnohých postupov a navrhovanie zlepšení, ktorej význam bol riadne uznaný v záverečnej správe, ktorú tento Parlament prijal vo februári.

Musím zdôrazniť, že prácu, ktorú vykonal generálny tajomník Rady Európy, sme považovali za veľmi dôležitú, a správam, ktoré predložil pán Marty, sme venovali náležitú pozornosť. Dotazník a odporúčania, ktoré vypracoval generálny tajomník Rady Európy podľa článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach, v Portugalsku, a podľa môjho názoru aj v iných členských štátoch, takisto umožnili bezprecedentné prehodnotenie vnútroštátnych právnych rámcov, záruk a kontrolných mechanizmov ako celku, vrátane analýzy postupov na triedenie, overovanie a kontroly žiadostí o povolenie na prelet a pristátie lietadiel na vnútroštátnom území.

V prípade Portugalska to určite viedlo k inštitucionálnym, technickým a prevádzkovým zlepšeniam. Pokiaľ ide o odporúčania generálneho tajomníka Rady Európy, ktoré sa týkajú kontrolných záruk, členovia ich prevažne chápali tak, že iniciatívy, ktoré sú k dispozícii, by nemali viesť k zbytočnému zdvojovaniu právnych predpisov alebo povereniu Rady Európy novými právomocami.

Na druhej strane možno súhlasiť, že existuje priestor na efektívnejšie uplatňovanie a prísnejšiu kontrolu existujúcich mechanizmov. Som presvedčený, že keby sa tieto vyšetrovania vykonali dôkladnejším a pokojnejším spôsobom, výsledky by boli efektívnejšie. Napriek stále odporúčanej precíznosti a bez ohľadu na zmätočné vyhlásenia, avšak v rámci snahy zohľadniť niektoré námietky vo vyhláseniach obhajujúcich význam príslušných hodnôt a dobrého mena európskych demokracií, je pravdou, že všetky tieto iniciatívy majú uplatnenie a zmysel. Preto v nich treba pokračovať, najmä teraz, keď sa stala kľúčovou dôkladná a otvorená analýza nových problémov, ktoré predstavujú teroristické hrozby, ako napríklad dilema bezpečnosť verzus sloboda. Okrem toho existuje stále väčšia potreba schopnosti reagovať na problémy, ktoré vznikli v dôsledku boja proti bezprecedentnej hrozbe, na základe medzinárodných právnych predpisov.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, posilňovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vychádzajúceho z Haagskeho programu a príslušného akčného plánu je jednou z hlavných priorít spoločného 18-mesačného programu nemeckého, portugalského a slovinského predsedníctva. Boj proti terorizmu je v tejto súvislosti jednou z najdôležitejších výziev, pre ktoré tieto tri predsedníctva definovali cieľ zintenzívniť spoluprácu v tejto oblasti, prostredníctvom pokračovania v implementácii stratégie EÚ na boj proti terorizmu. Ako iste viete, pán Gilles de Kerchove bol nedávno vymenovaný za nového európskeho koordinátora boja proti terorizmu, a podobne ako jeho predchodcovia bude pripravený poskytovať tomuto Parlamentu všetky potrebné informácie.

Túto príležitosť musím využiť aj na zdôraznenie toho, že v rámci transatlantického dialógu sme osobitne diskutovali o otázke dodržiavania ľudských práv v rámci boja proti terorizmu, najmä na poslednom samite Európskej únie a Spojených štátov v apríli, kde sa vyzdvihli závery Európskej rady z 11. decembra 2006.

Portugalsko, predsedajúc Rade, jasne uviedlo svoje odhodlanie pokračovať v tomto dialógu a rozširovať ho, pretože ho považuje za kľúčový pre obe strany.

 
  
MPphoto
 
 

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, rád by som poďakoval zástupcovi Rady. Dámy a páni, Komisia – a ja – sme od začiatku sledovali a podporovali prácu dočasného výboru Európskeho parlamentu súvisiacu s touto veľmi dobre známou témou a vážnymi obvineniami a príslušnými dôležitými udalosťami.

Samotná závažnosť týchto udalostí, dokonca samotná predstava, že sa mohli stať, je samozrejme nevyhnutným dôvodom spolupráce všetkých troch inštitúcií, Komisie, Parlamentu a Rady. Je potrebné ešte raz zopakovať – a som rád, že to môžem urobiť – že boj proti terorizmu musí byť vyvážený plným rešpektovaním základných práv a právneho štátu. Sú to dve základné podmienky fungovania demokracie.

V tomto duchu som presvedčený, že nezákonná preprava väzňov a hypotéza o existencii viac alebo menej tajných záchytných stredísk – v prípade, že sa príslušným spôsobom preukážu – by nepochybne predstavovali vážne porušenie medzinárodných právnych predpisov a základných ľudských práv. Všetci vieme, že všetci členovia Európskej únie musia dodržiavať základné princípy Dohovoru o ľudských právach, najmä články 5 a 6.

Sme samozrejme presvedčení, že tieto udalosti sa v členských štátoch riadnym spôsobom prešetria. Tieto vyšetrovania musia samozrejme vykonávať príslušné súdne orgány. Jedna vec musí byť jasná, dokonca už bola mnohokrát jasne uvedená v správe, ktorú predložil pán Fava, a v správe Rady Európy: v parlamentnej správe sa môžu uvádzať fakty, Parlament však pochopiteľne nemá žiadnu právomoc ani povinnosť vykonávať súdne vyšetrovanie.

Ak ide o údaje z neznámeho zdroja, na základe právneho štátu – ktorý musíme rešpektovať – sa vyšetrovaním poverujú slobodné, nezávislé súdy. Ich úlohou je odhaliť zdroje, ktoré sú za obvineniami. Na objasnenie, obviniť členský štát alebo jednotlivca bez odhalenia zdroja tohto obvinenia je princípom, ktorý je prijateľný v parlamentnej správe, nie však v súdnom vyšetrovaní. Som preto presvedčený, že súdne vyšetrovania budú pokračovať, ako je tomu v niektorých členských štátoch vrátane mojej krajiny. Správa si však evidentne vyžaduje ďalší postup, takže uvádzam iniciatívy, o ktorých som presvedčený, že k uvedenému postupu prispejú:

Dňa 23. júla som napísal poľskej a rumunskej vláde, pričom som ich upozornil na ich povinnosť vykonať komplexné, hĺbkové vyšetrovanie a požiadal som ich o podrobné informácie o tom, či už tieto vyšetrovania začali a aký bol ich výsledok. Dúfam, že obe vlády odpovedia, o ich reakciách Vás samozrejme budem informovať, dôvodom je najmä moje presvedčenie, že ak je niekto z niečoho obvinený, v rámci pravdy a transparentnosti musí mať všetky právne možnosti vysvetlenia a dokázania nepravdivosti tohto obvinenia, v opačnom prípade sa vyšetrovaním musí poveriť nezávislý súd. Podľa môjho názoru je veľmi jasná odpoveď v záujme obvinenej strany.

Mojím druhým bodom je toto: ako som uviedol na poslednej schôdzi, vypracoval som dotazník pre všetky členské štáty, ktorý sa týka terorizmu. V tomto dotazníku každý členský štát uvádza opatrenia, ktoré prijal v rámci boja proti terorizmu, výsledky dosiahnuté v súvislosti s efektívnosťou vnútroštátnych právnych predpisov a najmä úroveň ochrany základných ľudských práv, ktorú poskytujú vnútroštátne právne predpisy. Mám v úmysle analyzovať odpovede a potom vypracovať správu pre Radu a Parlament o efektívnosti opatrení členských štátov, ktoré sú zamerané na boj proti terorizmu, a ich vhodnosti a zlučiteľnosti s princípom rešpektovania základných práv.

Môj tretí bod sa týka leteckej dopravy. Výboru LIBE som dal sľub, že preskúmam veľmi dôležitý právny aspekt, ktorému sa v súčasnosti nevenuje pozornosť: kde leží hranica medzi definíciou civilnej leteckej dopravy a vládnej leteckej dopravy, inými slovami, prečo vládna letecká doprava nepodlieha bežným kontrolám, ako je tomu v prípade civilnej leteckej dopravy? Táto práca prebieha podľa plánu a Európska komisia má predložiť oznámenie o celkovej leteckej doprave. Komisia preto príjme toto oznámenie veľmi skoro, na konci tohto roku, a predložíme samozrejme návrh na lepšiu definíciu uvedenej koncepcie vládnej leteckej dopravy, ktorá sa často vykladá takým spôsobom, ktorý umožňuje obchádzať nevyhnutné kontroly.

Existuje však ďalšia iniciatíva, ktorá sa týka leteckej dopravy. Je súčasťou všeobecného riešenia zavádzajúceho spoločné pravidlá pre všetky členské štáty, ktoré sa týkajú každého druhu lietadla, ktoré vstupuje do spoločného európskeho vzdušného priestoru bez letového plánu. Nepochybne viete, že od 1. januára 2009 sa na základe pravidiel implementácie takzvaného jednotného európskeho vzdušného priestoru všetkým členským štátom zavedú spoločné požiadavky pre letové plány, takže v tejto súvislosti zosúladíme pravidlá letových plánov všetkých lietadiel, či už cez európsky vzdušný priestor prelietavajú alebo doň vstupujú. Bude to obrovským prínosom, pretože sa obmedzí odlišné zaobchádzanie týkajúce sa preletov a pristátí, s ktorým sa v členských štátoch stretávame.

Ďalším bodom je ratifikácia dohody o vydávaní väzňov medzi Európou a Spojenými štátmi. Keby existovala, pričom už mala existovať, európska dohoda – ktorá je podpísaná, ale ešte nie je ratifikovaná – pravidlá vydávania väzňov zo Spojených štátov a do Spojených štátov by mohli byť oveľa jasnejšie. Hovoríme tu o väzňoch, ktorí podliehajú vyšetrovaniu alebo sú podozriví v súvislosti s terorizmom. Túto dohodu ešte musí ratifikovať niekoľko členských štátov, našťastie ich nie je veľa. Ešte raz som formálne vyzval všetkých ministrov spravodlivosti, aby čo najskôr ratifikovali túto dohodu o vydávaní väzňov medzi Európou a Spojenými štátmi.

Ešte tu je bod, ktorý sa týka dohľadu nad spravodajskými službami. Tento bod sa uvádza v oboch správach, ide však o citlivú záležitosť. Myslím si, že najdôležitejšia zo všetkého je vnútroštátna reakcia, aj keď je potrebné zdôrazniť určité spoločné požiadavky. Prvou požiadavkou je posilnenie parlamentnej kontroly v členských štátoch. Niektoré krajiny prijali alebo prijímajú vnútroštátne právne predpisy zamerané na značné posilnenie právomoci svojich národných parlamentov, ktoré sa týkajú dohľadu nad činnosťami spravodajských služieb. Podľa môjho názoru je to správna cesta, pretože ako iste uznáte, neviem si predstaviť budúce spoločné európske právne predpisy, ktorými by sa riadili tajné služby, a myslím si teda, že je veľmi dôležité, aby sa o tejto záležitosti diskutovalo.

Vážený pán predsedajúci, na záver by som rád uviedol, že si myslím, že o tejto záležitosti by sme mali naďalej diskutovať, majúc na mysli právny štát ako princíp a samozrejme dodržiavanie ľudských práv; medzi základné práva však takisto patrí právo nebyť obvinený, okrem prípadov, keď sa obvinenie zakladá na dôkazoch získaných podľa riadnych postupov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jas Gawronski, v mene skupiny PPE-DE. – (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy a vážení páni, moja politická skupina vyjadrila opodstatnenú kritiku správe pána Martyho a veľkou väčšinou hlasovala proti správe, ktorú predložil pán Fava. Je to zahanbujúce, pretože tento Parlament by mal byť schopný prekonať svoju vnútornú názorovú nejednotnosť a vyprodukovať spoločnú pozíciu aspoň v súvislosti so záležitosťami, akými sú terorizmus a ľudské práva. Žiaľ, nepodarilo sa nám to preto, že správa, ktorú predložil pán Fava, vychádza z tohto predsudku: Spojené štáty sú vinné! Rok sme teda stratili tým, že sme nehľadali pravdu, ale dôkaz o tejto vine, pričom sme opomínali a dokonca utajovali všetky skutočnosti, ktoré by dokazovali opak.

Rád by som ešte uviedol jeden praktický, dá sa povedať, že škandalózny príklad. Jedným z dôvodov, pre ktoré sme navštívili Poľsko, bol rozhovor s novinárkou, ktorá pred rokom medzi prvými oznámila existenciu väzníc CIA v Poľsku. Žiaľ, keď sme sa s ňou stretli, zmenila svoj názor; hovorím „žiaľ“, pretože to myslím ironicky. Už si nebola istá; povedala nám, že dnes by už taký článok nenapísala. Hoci je táto správa plná svedectiev novinárov, ktorí majú na tézu spravodajcu rovnaký názor, nie je v nej ani zmienka o zmene názoru tejto novinárky. Míňajúc peniaze daňových poplatníkov sme premrhali rok bez toho, aby sme objavili niečo iné okrem faktov, ktoré už boli známe z tlače a z oficiálnych i neoficiálnych zdrojov USA, a keby prezident Bush nepoukázal na existenciu väzníc CIA, nemali by sme istotu dokonca ani v tom.

Pán komisár Frattini, povedali ste nám, že Poľsku a Rumunsku ste napísali listy, v ktorých ich žiadate o vysvetlenie, nedostali ste však odpovede. Nikdy nie je dobré neodpovedať, nie som však prekvapený, pretože tieto obvinenia nie sú podložené. Vo svojom liste odkazujete na domnelé informácie, nie na konkrétne skutočnosti, a obe krajiny už na najvyššej úrovni uviedli, že vyšetrovania uskutočnili, a že podľa ich názoru žiadne väznice CIA neexistujú. Môže a nemusí to byť pravda a každý si o tom môže myslieť čo chce, ako ste však vy, pán Frattini, uviedli, nemožno obviňovať bez dôkazov.

Pravdou je, že správy, ktoré predložili pán Fava a pán Marty, sú plné fráz, ako napríklad „je veľmi pravdepodobné“ a „nemožno vylúčiť“, z ktorých potom vychádzajú pevné závery. Nech mi nikto s cieľom ospravedlniť nedostatok dôkazov nehovorí, že nie sme súd, a že náš dokument je politickým dokumentom. Keď sme vyzvaní, aby sme skúmali, či sú okolnosti dostatočne mimoriadne nato, aby sme sa odvolávali na článok 7 Zmluvy o Európskej únii, už to nie je politické.

Vzhľadom na to, že teraz v tomto Parlamente cítim pozitívne naladenie, pokiaľ ide o novú správu o CIA, mám jedno odporúčanie. Prestaňme produkovať tendenčné výklady minulosti; prestaňme vyšetrovať túto záležitosť, o ktorej sme nič nezistili. Nechajme to na súdy – ako povedal komisár – a na novinárov, ktorí majú nevyhnutné prostriedky na vyšetrovanie, a môžu to urobiť lepšie ako my. Sústreďme sa na budúcnosť, na politiku a na „odporúčaciu“ časť, ktorá je jedinou prijateľnou časťou správy, ktorú predložil pán Fava.

Spojené štáty určite urobili chyby; v niektorých prípadoch porušili ľudské práva, v rámci boja proti terorizmu je však veľmi jednoduché nerobiť chyby, ak sa nerobí nič. Terorizmus je novým fenoménom, ktorý v našich právnych predpisoch nie je zakotvený, a právne predpisy sa teraz musia prispôsobiť. Vypracujme právne predpisy týkajúce sa  riadenia s cieľom predchádzať akýmkoľvek ďalším porušovaniam ľudských práv, vyhýbať sa opakovaniu chýb z minulosti a prispôsobiť naše pravidlá a nariadenia novému druhu globálnej hrozby.

Snaha Komisie vykonať celkové hodnotenie opatrení prijatých členskými štátmi je správna; ostatné iniciatívy, ktoré oznámil a začal realizovať pán Frattini, sú takisto prijateľné. Zostáva však ešte veľa práce, ak sa má terorizmus riešiť globálnym, dôrazným a koordinovaným spôsobom. Mám na mysli internet a opatrenia na zabránenie a potrestanie kriminálnych činov, s cieľom vyhnúť sa paradoxnej situácii, ktorá spočíva v tom, že kým vlády konajú osobitne na vnútroštátnej úrovni, samotní teroristi konajú na globálnej úrovni prostredníctvom internetu a buniek umiestnených všade vo svete.

Naša budúcnosť závisí od našej schopnosti bojovať proti terorizmu. Zjednoťme sa s cieľom vyhrať tento boj. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Fava, v mene skupiny PSE. (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy a vážení páni, moja správa bola prijatá pred siedmimi mesiacmi, a odvtedy pochádzajú náznaky, že sa niečo nové deje, jedine zo Spojených štátov. Jeden z týchto náznakov spomenul pán Gawronski: prezident Bush dekrétom z 20. júla potvrdil, že jeho administratíva sa bude naďalej uchyľovať k nezákonnej činnosti CIA vo forme mimosúdneho zaisťovania a zadržiavania podozrivých teroristov v krajinách, ktoré si to želajú.

Ďalším významným náznakom je, že Kongres USA začal vlastné nezávislé vyšetrovanie mimoriadneho vydávania. Znamená to, že nejde o historickú kapitolu, ale o súčasnú záležitosť.

Súdne vyšetrovania prebiehajú v štyroch európskych krajinách: Španielsku, Portugalsku, Nemecku a Taliansku. Doteraz sa vydalo tridsaťdeväť predbežných príkazov na zadržanie mnohých úradníkov a agentov tajnej služby Spojených štátov. V rámci prešetrovania zo strany tohto Parlamentu sa zdokumentovali fakty, nie názory. Faktom napríklad je, že niektoré z našich vládnych a bezpečnostných služieb spolupracovali so CIA pri mimoriadnom vydávaní. Pána komisára Frattiniho by som rád upozornil, že naše zdroje v tomto prípade nie sú anonymné. Našimi zdrojmi boli vyhlásenia vlád Spojeného kráľovstva a Nemecka, ako je uvedené v správe.

Predložili sme 48 odporúčaní, predovšetkým Rade, a radi by sme sa dozvedeli, či Rada počas týchto siedmich mesiacov nasledovala aspoň jedno z týchto odporúčaní. Mali sme najmä tieto dve požiadavky: vyzvali sme európske inštitúcie – vrátane Rady – aby prevzali svoje príslušné zodpovednosti podľa článkov 6 a 7 Zmluvy, a očakávali sme, že Rada vyvinie tlak na všetky príslušné vlády, aby predložili úplné a komplexné informácie, s možnosťou realizácie vypočúvaní v prípade potreby. Nestalo sa tak. Vážený pán Lobo Antunes, nie je pravda, že Rada nemá právomoc; Rada má právomoc udelenú na základe článkov 6 a 7 Zmluvy.

Naše požiadavky by určite mohlo splniť nemecké predsedníctvo a teraz portugalské predsedníctvo. Oceňujeme iniciatívy pána Frattiniho, nie sme však spokojní s týmito dvoma šesťmesačnými predsedníctvami, ktoré v skutočnosti umožnili zabudnúť na rok práce nášho vyšetrovacieho výboru. Vzhľadom na to, že verejnosť v našich krajinách sa chce dozvedieť pravdu, mlčanie Rady – a musím povedať, že mnohých našich vlád – je pre Európu premárnenou šancou.

Nie je však v úmysle tohto Parlamentu vzdať sa. Je mi ľúto, pán Gawronski, ale k tejto téme sa musíme vrátiť. Správa Výboru pre občianske slobody z vlastnej iniciatívy bude naším príspevkom v rámci boja proti terorizmu takým spôsobom, ktorý vždy a všade rešpektuje ľudské práva každého jednotlivca; najdôležitejším ľudským právom, ako povedal pred stáročiami Cesare Beccaria, je prezumpcia neviny.

 
  
MPphoto
 
 

  Ignasi Guardans Cambó, v mene skupiny ALDE. – (ES) Vážený pán predseda, Parlament prijal uznesenie o tejto záležitosti, Rada Európy prijala ďalší text o tej istej záležitosti, jasný a explicitný vo všetkých oblastiach, a tí z nás, ktorí majú určité právne povedomie, však vedia a nie sú prekvapení, že – hovorím to s určitou dávkou irónie – existuje právny štát, najmä trestné právo, na základe ktorého nie je nikto povinný uskutočňovať sebakritické vyhlásenia. Prekvapuje nás to: Rada a všetky vlády to uplatňujú na seba.

V tomto prípade sa namiesto prijatia opatrení rozhodli naďalej mlčať, podobne ako obžalovaný, ktorý sa neobhajuje, ale odmieta akceptovať obvinenie jednoducho tým, že zostáva nečinný a naďalej mlčí.

Je zahanbujúce vidieť Radu ako inštitúciu a všetkých jej členov, ako konajú jednotne, kolektívne ťažiac z právnych predpisov, ktoré obžalovaní využívajú pred súdom. Mlčanie inštitúcií v súvislosti so zodpovednosťou, či už aktívne alebo pasívne, na základe akcií alebo nedbanlivosti, na základe presvedčenia alebo strachu zo spôsobenia problémov v dôsledku tlaku zo strany spojeneckého národa: toto mlčanie je jednou z najväčších potúp demokratického kontextu, v ktorom dnes žijeme, a týka sa všetkých zainteresovaných.

Je podobne ťažké uplatňovať mechanizmy zodpovednosti v Európskej únii, pretože tieto mechanizmy nie sú určené na uplatňovanie voči všetkým členským štátom, ktoré sa snažia navzájom sa chrániť.

Pri vypracovávaní Zmluvy a navrhovaní článkov 6 a 7 si určite nikto nepredstavil, že by sme sa nachádzali v situácii, v ktorej by sme neriešili porušovanie základných práv alebo nečinnosť týkajúcu sa ochrany základných práv zo strany vlády, ale zo strany európskej inštitúcie: samotná Rada zostáva nečinným spoločníkom, za spoluúčasti všetkých členských štátov. Takáto situácia sa nikdy nepredpokladala a naozaj predstavuje ochranu.

Nemáme žiadne právne mechanizmy, aby sme voči tomu prijali opatrenia, zástupcovi Rady by som však chcel povedať, že história tieto záležitosti objasní, pretože história vždy objasní chyby súčasnosti, v ktorej sa pod zámienkou ochrany našej slobody ohrozujú všetky koncepcie, na ktorých bola založená Európska únia.

 
  
MPphoto
 
 

  Konrad Szymański , v mene skupiny UEN. (PL) Správa, ktorú predložil pán Fava, je založená na nepriamych dôkazoch, a namiesto pevných záverov sa v nej vytvára pocit podozrenia voči členským štátom.

Správa pána Martyho bola dokonca vypracovaná ešte menej zodpovedným spôsobom. Všetky jej zistenia sa zakladajú na anonymných zdrojoch a preto ich nie je možné overiť. Tento prístup nemôže poskytnúť žiadne ubezpečenie, že správa pána Martyho nepodliehala manipulácii zo strany služieb a organizácií, ktoré nie sú ochotné zapojiť sa do transatlantickej spolupráce v záujme prekonania terorizmu. Som veľmi rád, že pán Antunes uviedol, že medzinárodné právne predpisy nie sú dostatočné na riešenie problémov spojených s terorizmom. Ani jedna zo správ, o ktorých diskutujeme, nebola v ničom prínosom. Oficiálne vyšetrovania a skúmania, ktoré sa v Poľsku uskutočnili, sú v súlade s našimi princípmi občianskej kontroly tajných služieb. Okrem toho, naše princípy sú v súlade s príslušnými európskymi normami v tejto oblasti. Nevidím preto zmysel opakovania tejto diskusie.

 
  
MPphoto
 
 

  Cem Özdemir, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, vážené dámy a vážení páni, správu, ktorú predložil pán Fava, schválil tento Parlament vo februári 2007 a obsahuje dlhý zoznam odporúčaní, ktoré sa týkajú právnych aj politických aspektov. Rád by som vedel, ako by sa Rada na tieto odporúčania odvolala a uviedla podrobnosti o tom, čo sa odvtedy urobilo. Ak Rada nemá k dispozícii správu, ktorú predložil pán Fava, radi jej poskytneme ďalšiu kópiu. Potom by sme však boli veľmi zvedaví na to, čo sa urobilo v súvislosti s odporúčaniami uvedenými v tejto správe, najmä pokiaľ ide o spoluprácu s členskými štátmi, ale aj v súvislosti s úlohou samotnej Rady, ktorej sa v tejto správe venuje pozornosť.

Pán Dick Marty, spravodajca Rady Európy, predložil v júli tohto roku aj druhú správu. Chcel by som sa obmedziť na dva body. V tejto správe uvádza, že niektoré európske vlády nielen bránili v hľadaní pravdy, dokonca v tom pokračovali prostredníctvom vytvárania koncepcie „štátnych tajomstiev“. Nie je to nič iné ako zneužívanie utajovania s cieľom chrániť tých, ktorí porušili právo. Je mi ľúto, že túto kritiku uplatňuje na moju vlastnú krajinu, ktorou je Spolková republika Nemecko, a najmä na Taliansko. Na druhej strane uvádza pozitívne príklady Bosny a Hercegoviny a Kanady, ktorá má v rámci Parlamentného zhromaždenia Rady Európy štatút pozorovateľa. Na druhej strane však explicitne uvádza Poľsko a Rumunsko, a na tieto krajiny odkazuje v súvislosti s tajnými záchytnými strediskami. Bol by som rád, keby nám Rada aj v súvislosti s týmto bodom poskytla informácie o tom, čo sa urobilo.

V tomto prípade nestačí uvádzať subsidiaritu členských štátov, pretože ide o spoločné európske hodnoty. Rád by som vás upozornil na články 6 a 7 Zmluvy. Uplatňujú sa vo všetkých členských štátoch bez ohľadu na subsidiaritu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvia-Yvonne Kaufmann, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predseda, rada by som opísala, s čím sme sa stretli počas takzvanej „vojny proti terorizmu“ ako metódou „presúvania“ zneužívania ľudských práv.

Ľudia sa zadržiavajú v Guantáname, kde sú zbavovaní svojich najzákladnejších práv. Ľudia sa vydávajú nezákonným režimom, pretože ostatní si nechcú špiniť ruky. Prevádzkujú sa tajné väznice, ako prezident Bush sám priznal, a európske vlády sa jednoducho nepozerali, keď CIA systematicky porušovala ľudské práva na ich zvrchovanom území.

Rada Európy a tento Parlament nezostali ticho v prípade týchto škandalóznych udalostí; namiesto toho zhromažďovali informácie, vyšetrovali uvedené porušovania a nepochybne ich jasne kritizovali. Pán Dick Marty v tomto prípade odviedol naozaj veľa práce a rada by som mu za to poďakovala. V správe, ktorú predložil náš kolega pán Fava, a ktorú moja skupina podporila, sa vyzýva na okamžité ukončenie praxe, ktorá teraz vyšla najavo, stalo sa však niečo?

Napríklad v prípade Khaleda el-Masriho sa moja vláda iba pred pár dňami sklonila pred vládou USA. Administratíve USA odmieta predložiť žiadosť mníchovských prokurátorov o vydanie 13 agentov CIA, ktorí sú obvinení zo zneužívania pána el-Masriho. Prečo? Jednoducho preto, že samotné predloženie žiadosti by Washington nahnevalo.

Nemám nič proti spájaniu síl mojej vlastnej krajiny a Spojených štátov s cieľom bojovať proti hrozbe terorizmu, znamená to však, že únosy a mučenie už nie sú trestnými činmi? Určite nemožno agentom CIA dať plnú moc, aby si mohli robiť čo chcú? Naozaj ide o určitý druh transatlantickej bezpečnostnej zóny, o ktorej práve nemecký minister vnútra hovoril?

Naše základné hodnoty – a predovšetkým komplexná ochrana ľudských práv – nemôžu padnúť za obeť tejto takzvanej vojny proti terorizmu. Európsky parlament a Rada Európy túto skutočnosť správne zdôraznili, a od Rady a Komisie očakávam, že tento princíp bez výhrady podporia a predovšetkým, že sa ním budú riadiť pri svojich akciách. Rada by som povedala, že to, čo som dnes od Rady počula, nie je vôbec adekvátne. Naozaj očakávam, že Rada bude konať v súlade s princípmi, ktoré sama sformulovala, a že bude nasledovať odporúčania Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážený pán predseda, už sú to skoro dva roky, odkedy Parlament rozhodol o zriadení dočasného vyšetrovacieho výboru; toto rozhodnutie sa presadilo napriek vážnym výhradám a opodstatneným námietkam. Dnes, o dva roky neskôr, sa tieto námietky opäť prekladajú. Dnes diskutujeme o dvoch správach: o správach, ktoré predložili pán Morty a pán Fava. Správa, ktorú predložil pán Fava, nepridáva k správe pána Mortyho nič, o čom by sme už predtým nevedeli.

Správa Rady Európy bola vyvážená a opatrná pri obviňovaní členských štátov. Nemožno to však povedať, žiaľ, o správe v tomto Parlamente. Skutočnosť, že dnes diskutujeme o oboch správach, možno označiť za pokrok. Takýto pokrok v oblasti spolupráce sa našťastie črtá aj v rámci agentúry pre základné práva.

Na konferencii predsedov politických skupín sa správne vyzvalo na úzku spoluprácu medzi Parlamentom a Radou Európy. Pokiaľ ide o základné práva, spolupráca je kľúčová, pretože ochrana základných práv má veľký význam. Ak je to účelom vyšetrovania akcií amerických bezpečnostných služieb na území Európy, Rada sa k tejto snahe musí takisto prihlásiť. Možno v rámci transatlantických vzťahov uzatvoriť dohody týkajúce sa boja proti terorizmu, alebo to zostane na úrovni jednostranne uložených opatrení?

V rámci všetkých opatrení zameraných na boj proti terorizmu sa právam často venuje málo pozornosti. Po dvoch vyšetrovaniach je čas pozrieť sa do budúcnosti a pokúsiť sa obnoviť vzťahy so Spojenými štátmi, ako rovnocenným partnerom. Veľmi by som ocenil, keby nám rada oznámila svoje plány v tejto konkrétnej záležitosti obnovenia vzťahov. Budeme vyvíjať tlak na Spojené štáty, aby sa vysvetlila otázka, či na území EÚ boli tajné záchytné tábory, alebo sa budeme usilovať, aby sa to už nezopakovalo?

Na záver, pán predsedajúci, mám otázku pre Vás: V rámci diskusie som sa 14. februára opýtal, či by sme nemohli dostať odhad nákladov vyšetrovania dočasného výboru. Dodnes sme nedostali žiadne informácie. Pán predsedajúci, mohli by ste dohodnúť aj finančnú správu okrem správy o vyšetrovaní? A mohla by aj Rada predložiť nejaké informácie o nákladoch, ktoré vznikli v rámci vyšetrovania pána Martyho? Pán Gawronski má pravdu: ide o míňanie peňazí daňových poplatníkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Marinus Wiersma (PSE). – (NL) Vážený pán predseda, v mene svojej skupiny by som chcel uviesť niekoľko poznámok. Je naozaj škoda, že dnes sme dospeli k názoru, že Rada naozaj neodpovedala na otázky, ktoré sa uvádzajú v januárovej správe, ktorú predložil pán Claudio Fava, čiastočne v mene Parlamentu. Čo vlastne urobila Rada s našimi závermi a so závermi Rady Európy? Uskutočnili sa vôbec nejaké konzultácie s cieľom zabrániť zopakovaniu postupov uvedených v týchto správach?

S reakciou Komisie sme spokojnejší. Komisia sa pustila do hodnotenia protiteroristických opatrení a spôsobu ich implementácie. Som naozaj veľmi potešený, že pán komisár práve uviedol spôsoby, ktorými možno predchádzať pristátiu lietadiel, ktoré nezákonným spôsobom prevážajú ľudí, na európskych letiskách v budúcnosti; je potrebné zaviesť systém kontroly tejto takzvanej „štátnej leteckej dopravy“.

Okrem toho sme samozrejme potešení, že bol vymenovaný ďalší koordinátor boja proti terorizmu a prajeme mu veľa úspechov. Boli sme trochu prekvapení náhlym príchodom pána Grijs de Vriesa, ktorý nikdy nepôsobil dojmom, že vo svojej práci je naozaj taký schopný. Dúfame, že postavenie nového koordinátora sa posilní, a že nový koordinátor bude v budúcnosti v prípade potreby schopný odpovedať na otázky Parlamentu.

Teraz prejdem k správe pána Martyho o možných tajných väzniciach v Poľsku a Rumunsku. Súhlasím s poznámkami, ktoré tu odzneli v súvislosti so skutočnosťou, že posledná správa bola založená na anonymných svedectvách. Pán Marty musí ešte objasniť, aké kritériá používa Rada Európy, keďže je možné citovať anonymné zdroje, a z tohto dôvodu nie sme úplne spokojní s prístupom pána Martyho. Množstvo ľudí bolo obvinených a neobjavili sa žiadne nové skutočnosti. Myslím si, že teraz je vhodný čas, aby pán Marty povedal, či možno tento zoznam zrušiť, najmä preto, že sú na ňom dvaja naši kolegovia. Už som to spomínal pred časom, keď sme s pánom Mortym diskutovali v rámci výboru.

A jeden bod na záver. Je samozrejme dôležité, aby sme občanom vysvetlili, že postupy, ktoré sa realizovali v niektorých členských štátoch, ako napríklad únosy ľudí mimo Európskej únie tajnými službami, sa už nemôžu opakovať, že CIA nemôže v Európe pôsobiť bez žiadneho dohľadu vnútroštátnych orgánov. Zdá sa, že Američania sa riadia podľa iných pravidiel ako my. Najnovšie príklady odmietnutia vydania ľudí alebo súhlasu so žiadosťou Talianska a Nemecka o deportáciu zo strany Američanov sú ďalším znamením, že sa naozaj riadime podľa iných noriem. Tieto dva príklady nám demonštrujú spôsob spolupráce medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, pokiaľ ide o boj proti terorizmu. Naozaj Američania dodržiavajú rovnaké pravidlá, pokiaľ ide o bezpečnosť a ľudské práva?

 
  
MPphoto
 
 

  Sarah Ludford (ALDE). Vážený pán predseda, predseda Rady mávol rukami a povedal, že EÚ nemá právomoc konať, že s nezákonnými letmi a tajnými väznicami „nemáme nič spoločné“. Potom uviedol, že Rada sa zapája do aktívneho presadzovania ľudských práv mimo Únie. Je mi naozaj dosť zle, keď počúvam predsedníctva ako donekonečna opakujú európske hodnoty a pritom tvrdia, že nemôžu vyvodiť zodpovednosť za zneužívanie ľudských práv v rámci EÚ.

Existujú dve veci, ktoré by ste mohli urobiť. Prečo podpísalo Dohovor OSN o nútenom zmiznutí iba 12 členských štátov a prečo sa podpísaniu vyhli práve Spojené kráľovstvo, Nemecko, Španielsko, Poľsko a Rumunsko – veľmi zaujímavý zoznam – a samozrejme Spojené štáty? Po druhé, mohli by ste zariadiť, aby členské štáty dobrovoľne prijali väzňov z Guantánama, ktorí majú byť prepustení. Spojené kráľovstvo muselo byť postavené pred súd predtým, ako ponúklo piatim obyvateľom Spojeného kráľovstva, aby sa vrátili domov. Ak EÚ vyzýva na zatvorenie Guantánama, čo sme viac-menej urobili, nech členské štáty dodržia svoje slová.

Súhlasím s pánom Frattinim, že parlamentné vyšetrovanie nie je dostatočné. Nemali sme právomoci ani vyšetrovacie metódy polície a súdov, predovšetkým by som však rada uviedla, že svedectvá obetí a iných osôb, ktoré sme získali a uverejnili, boli závažné, zhodné a presvedčivé. Po druhé, je smiešne kritizovať parlamentnú správu, keď členské štáty odmietli podporiť policajné alebo súdne vyšetrovania.

Výbor Spojeného kráľovstva pre spravodajskú činnosť a bezpečnosť, ktorý vymenúva predseda vlády, a ktorý sa predsedovi vlády – nie parlamentu – aj zodpovedá, kritizoval britské tajné služby za to, že si neuvedomili, že informácie, ktoré poskytujú CIA, by sa mohli zneužiť na únosy, zmiznutia a mučenie. Ak sú naše britské spravodajské služby naozaj také naivné, necítim sa veru veľmi dobre.

Je naozaj príjemné počuť, že komisár Frattini ukončuje zneužívanie európskeho vzdušného priestoru keď už je neskoro, pričom súkromné lietadlá sa vyhýbali kontrolám na štátnych letiskách alebo nevypĺňali letové plány, nie je to však náhradou zodpovednosti za predchádzajúce povolenie alebo toleranciu nezákonných letov cez európske územie alebo existencie tajných väzníc na tomto území.

 
  
MPphoto
 
 

  Mirosław Mariusz Piotrowski (UEN). – (PL) Správa, ktorú predložil pán Fava, a správa pána Martyho za Radu Európy majú spoločnú črtu: chýbajú v nich dôkazy. Obsahujú mnoho nejasných, irelevantných úvah spravodajcov, ktoré sa týkajú vydávania osôb podozrivých z terorizmu a údajných tajných centier CIA v Európe.

O správe pána Favu sa už diskutovalo pri mnohých príležitostiach a ďalšia debata by bola strata času. Rád by som však srdečne zablahoželal pánovi Martymu. Na začiatku sa rozhodol, že jeho meno sa stane známym, a v tejto súvislosti bol určite veľmi úspešný. Obe jeho správy majú žalostný štandard, a ako právnik sa úplne zosmiešnil. Pán Marty asi dospel k záveru, že to stálo za to, aby sa jeho meno stalo v politických kruhoch známym. Okrem iného neumožnil vypočuť jednotlivcov, ktorí dobrovoľne predstúpili, vrátane poslancov Európskeho parlamentu, ktorých v správe najprv obvinil, potom si však nemohol nájsť čas.

Pán Marty neodpovedal na opakované výzvy poľských orgánov. Nebol schopný ponúknuť vysvetlenie tohto správania, keď sa objavil pred Výborom Európskeho parlamentu pre zahraničné veci. Pán Marty má vážne problémy pri odlišovaní skutočností od špekulácií. Uznávam, že by to ohrozilo taktický prístup a strategický cieľ, ktorý si stanovil od začiatku, konkrétne politické sebazviditeľnenie. Je škoda, že na dosiahnutie tejto ambície využíva dobré meno Rady Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Hélène Flautre (Verts/ALE).(FR) Vážený pán predseda, organizácia Amnesty International stanovila tón našej diskusie vyhlásením, ktoré dnes vydala. V tomto vyhlásení sa vlastne uvádza, že Nemecko odmieta požiadať o vydanie niektorých občanov USA, príslušníkov CIA, ktorí sú podozriví z organizovania zaistenia a zadržania pána Khaleda el-Masriho a jeho následného mučenia.

Právny systém preto na základe politického rozhodnutia nemá prostriedky na šírenie spravodlivosti v prípadoch, ktoré sa týkajú údajného porušovania ľudských práv, spáchaného v mene boja proti terorizmu. Je to presne tá situácia, o ktorú v tejto diskusii ide.

Pán úradujúci predseda Rady, povedali ste určité veci a uviedli ste hypotetické úvahy, ako napríklad: „boj proti terorizmu sa musí realizovať v rámci dodržiavania ľudských práv“. Súhlasíme s vami. Dnešná diskusia však ukazuje, že teraz sa potvrdzujú skutočné fakty: členské štáty Európskej únie sa zúčastňovali programu tajného zadržiavania a vydávania, ktoré v rámci územia EÚ zrealizovala CIA, pričom sa porušovali právne predpisy. Teraz sa to preukázalo.

Naša otázka znie: aké iniciatívy sa teraz chystáte prijať? Aké máte ponaučenie z tejto situácie? Kedy uznáte tieto nezákonné aktivity jasným spôsobom a v mene Rady? Kedy začnete vyvíjať tlak na členské štáty, aby poskytli úplné, presné a podrobné informácie o tom, čo sa predkladalo národným parlamentom a poslancom tohto Parlamentu? Kedy zariadite, aby členské štáty konečne prestali poskytovať diplomatické ubezpečenia?

Vítam oznámenie pána komisára Frattiniho, že bude predložená správa o efektívnosti protiteroristických opatrení a dodržiavaní ľudských práv. Som presvedčená, že Parlament očakáva túto správu s veľkým záujmom a veľmi sa teším na spoločnú diskusiu o tejto správe. Rada by som Vás tu a teraz k tejto diskusii vyzvala.

 
  
MPphoto
 
 

  Giusto Catania (GUE/NGL). – (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy a vážení páni, som presvedčený, že pri schválení správy pána Favu vykonal tento Parlament značný kus práce. Podobne si myslím, že Generálne zhromaždenie Rady Európy významným spôsobom prispelo k potvrdeniu pravdy, ktorá teraz vyšla najavo: existovali tisíce letov, existovali desiatky únosov a európske vlády a spravodajské služby EÚ do toho boli priamo zainteresované.

Máme svedecké výpovede a takisto máme zápisnicu osobitného výboru Európskeho parlamentu, v ktorej sa dokazuje skutočnosť, že európske vlády sa stretli s administratívou Spojených štátov a diskutovali o mimoriadnom vydávaní. Je to skutočne dokázané a verejne známe a myslím si, že si to zaslúži rešpekt dokonca aj tých kolegov, ktorí hlasovali proti tejto správe.

Táto aféra má iba jedno čierne miesto: mlčanie Rady. Je to skôr trápne, vzhľadom na to, že všetci ostatní sa k tomu vyjadrili. Je tu však jedna anomália: kým Rada naďalej mlčí, vlády konajú. Nie je pravda, že vlády zatvárajú oči; robia všetko čo môžu, aby zabránili objasneniu pravdy. Talianska vláda v súčasnosti napríklad bráni úsiliu o vydanie agentov CIA zainteresovaných do súdnych opatrení, dokonca vyzvala na oficiálne utajenie s cieľom spomaliť súdnu aktivitu v prípade Abu Omara. Vlády teda v každom prípade konajú, hoci Rada naďalej mlčí. Podľa môjho názoru to nie je správne! Výborná práca tohto Parlamentu si zaslúži uznanie, a náznak uznania by mal v prvom rade prísť zo strany Rady.

 
  
MPphoto
 
 

  Wolfgang Kreissl-Dörfler (PSE).(DE) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, vo výbore sme si svoju prácu urobili. Dokázalo sa, že CIA unášala v Európe ľudí. Prokuratúry v Miláne a Mníchove to bez pochyby zistili a dokázali.

Čo je to však za politiku, keď zodpovedné osoby v Ríme a Berlíne teraz odmietajú schváliť zatykač – správnym výrazom je – na vládu Spojených štátov. Únoscovia – ktorými agenti CIA, ktorí uniesli Khaleda el-Masriho v Skopje, nepochybne sú – musia byť vydaní. V právnom štáte – ktorým určite sme – platia právne predpisy pre všetkých rovnako. Je to pravda, dokonca aj keď niektorí vysokopostavení bezpečnostní úradníci v Berlíne tvrdia, že vzťahy s vládou USA sa naštrbili vďaka činnosti mníchovskej prokuratúry, ktorá si jednoducho robí svoju prácu predpísaným spôsobom: má to veľkú výpovednú hodnotu, pokiaľ ide o mentalitu týchto ľudí a ich postoj k právnemu štátu.

Áno, proti medzinárodnému terorizmu treba bojovať všetkými prostriedkami, ale prosím Vás, prostriedkami, ktoré sú k dispozícii v rámci právneho štátu, a nie metódami divokého západu na základe princípu krajiny pôvodu, ako to tu robila CIA. Je správne a dobré, keď spolková kancelárka Angela Merkelová vyzýva Čínu, aby dodržiavala ľudské práva a prijíma Dalajlámu, nestačí to však. Aj v Európe máme veľa práce. Nemôžeme mať selektívny právny štát, právny štát, ktorý je silný, len keď vyhovuje systému.

Keď počúvam otázky týkajúce sa nákladov výboru, skutočných nákladov demokracie, týmto ľuďom musím povedať: moji milí, diktatúra je oveľa lacnejšia, akú má však cenu? Má takú cenu, ktorú nechceme platiť!

 
  
MPphoto
 
 

  Sophia in 't Veld (ALDE). – (NL) Vážený pán predseda, súhlasím s predchádzajúcimi rečníkmi. Členské štáty konali spoločne v Rade aj v NATO a preto musíme za naše akcie takisto zodpovedať spoločne ako Rada; nemožno sa skrývať za argument právomoci a subsidiarity; nemožno spraviť obetných baránkov z dvoch konkrétnych členských štátov. Stále sa hovorí, že neexistuje presvedčivý právny dôkaz. Nie je potrebný najmä preto, že máme svedka, samotného pána Busha, ktorý uviedol: áno, existuje vydávanie, áno, existujú nezákonné zariadenia. Zájdem ešte ďalej: myslíme si, že je to vynikajúca myšlienka. Naviac, tieto skutočnosti sa dokázali v súdnych prípadoch v Nemecku a Taliansku, okrem všetkých ostatných faktov, ktoré máme na stole.

Okrem toho, Parlament nie je súdom – pán Frattini má pravdu – členské štáty však nemajú iba právnu, ale aj politickú a morálnu povinnosť zodpovedať za svoje akcie, nielen pred súdom, ale aj pred svojimi občanmi. Môžu sa ministri v Rade pozrieť svojim občanom priamo do očí a povedať, že porušovania ľudských práv v Európe zostanú nepotrestané? Presne o to tu ide. Obvinenia sú veľmi vážne, a ak to podľa Rady vôbec nie je pravda, potom ich musí vyvrátiť. Ak je však v týchto obvineniach aspoň zrnko pravdy, potom sú skutočnosti dosť vážne na oprávnenie vyšetrovania.

Na záver, takisto súhlasím s tými, ktorí sú „za“ vydávanie osôb medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou; avšak nielen keď ide o osoby, ktoré považujú za podozrivé Spojené štáty, ale aj keď krajiny Európskej únie žiadajú o vydanie agentov CIA. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, predchádzajúci rečník spomenul prezidenta Busha. Rád by som zdôraznil, že prezident Bush nespomenul Európu a preto by sa na neho nemali odvolávať. Nebudem sa vyjadrovať k správe, ktorú predložil pán Fava, keďže sa o nej už povedalo veľa. Namiesto toho sa zameriam na správu pána Martyho.

Dnes by sme mohli takisto diskutovať o abstraktnom umení. Hovorím to preto, že abstraktné umenie existuje, aj keď je niekedy nepochopiteľné. Neexistuje žiadny spôsob overenia, či sú obvinenia týkajúce sa operácií CIA a prítomnosti zadržiavaných osôb v Poľsku na niečom založené, podobne ako nepriamy dôkaz týkajúci sa existencie Jetiho v Himalájach a Lochnesskej príšery v Škótsku nie je dôvodom pre presvedčenie, že tieto dve bytosti existujú.

V parlamentnej správe sa uvádzajú väznice CIA, ktoré by mohli byť umiestnené na amerických vojenských základniach v Európe. Dnes večer by na nádvorí Parlamentu mohla pristáť celá flotila UFO. Mohla by pristáť, ale nepristala. Zaiste, ak by sme zriadili vyšetrovací výbor, mohol by dospieť k inému názoru.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – (ES) Vážený pán predseda, keď počúvam Radu a niektorých svojich kolegov, nadobúdam presvedčenie, že sme stále v januári 2006, akoby sa odvtedy nič nestalo, odvtedy sme však mali vyšetrovací výbor, množstvo správ, a čo je najdôležitejšie, prezident Spojených štátov priznal, že tieto praktiky sa naozaj vyskytovali.

Čo viac potrebujú vlády a Rada, aby hodnoverným spôsobom odpovedali európskym občanom a tejto záležitosti pripísali trochu prestíže a dôveryhodnosti? Je zrejmé, že medzi praktizovaním a kázaním existuje značná medzera.

Vyzýva sa na primeranú dôslednosť, a ja súhlasím, je však potrebné povedať, že s dôslednosťou súvisia fakty a dôkazy, fakty, ktoré sa z času na čas opäť objavovali, a my teraz chceme vedieť nielen kto je zodpovedný, ale aj do akej miery.

Rád by som sa teda pána Loba Antunesa veľmi priamo opýtal: kedy už konečne požiadate európske vlády a vládu Spojených štátov, aby ukončili tieto praktiky, ktoré sme už mnohokrát potvrdili? Kedy už konečne získate späť prestíž a dôveryhodnosť, ktorú Rada a Európska únia ako celok každým dňom strácajú?

 
  
MPphoto
 
 

  Jens Holm (GUE/NGL).(SV) Vážený pán predseda, ako všetci vieme, v našej správe sa dokumentuje 1 245 prípadov nezákonných letov CIA, 21 nezákonných únosov a mnoho prípadov mučenia a zneužívania. Požadovali sme uzatvorenie väzenských táborov, akým je napríklad Guantánamo, a aby EÚ zaručila, že takéto zneužívania sa už nikdy nebudú opakovať. Čo sme dosiahli? Žiaľ, veľmi málo. USA naďalej pokračujú v zneužívaní v rámci takzvanej vojny proti terorizmu. Bolo smutné počúvať reakciu Rady na naše dôležité požiadavky.

Bol by som rád, keby Rada povedala, že vyvíjame tlak na USA, aby skončili s únosmi, a aby zavreli všetky väzenské tábory. Želám si, aby Európska únia – nielen my v Európskom parlamente – povedala, že zastávame ľudské práva. Želám si, aby EÚ povedala, že boj proti terorizmu nemožno nikdy viesť nezákonnými prostriedkami. Je jasné, že za ľudské práva treba bojovať stále. Musíme pokračovať v dohľade a zabezpečiť, aby sa už žiadna nevinná osoba nestala obeťou takzvanej vojny proti terorizmu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ana Maria Gomes (PSE).(PT) Pred tým dňom v septembri 2006, keď prezident Bush potvrdil existenciu tajných väzníc v tretích krajinách, považovala portugalská vláda ubezpečenia Washingtonu, že nebola porušená suverenita alebo zákonnosť európskych spojencov, za dôveryhodné.

Po tomto dni, keď sa ukázalo, že v Európe sa uskutočnili rôzne vydávania, sa však ukázalo potrebné vyšetriť, či sa toho Portugalsko alebo portugalskí agenti zúčastnili, a najmä zabrániť ich ďalšej účasti. Pre mňa však bolo poľutovaniahodné a smutné, že 10. januára 2007 socialistická strana, moja strana, vládna strana hlasovala proti zriadeniu parlamentného vyšetrovacieho výboru. Ukázalo sa však, že na portugalských letiskách sa uskutočnilo viac ako 100 medzipristátí lietadiel zapojených do programu vydávania. Portugalská vláda napriek opakovaným žiadostiam nikdy nepredložila zoznamy pasažierov a posádok najviac podozrivých letov, ktoré SEF (Portugalská cudzinecká a hraničná služba) kontrolovala a identifikovala, národnému parlamentu ani tomuto Parlamentu.

Portugalská vláda nepovolila ani vypočutie riaditeľa tajnej služby ani jeho predchodcov od roku 2002 v rámci misie Európskeho parlamentu, ktorá navštívila Lisabon v decembri 2006. Portugalská vláda neposkytla národnému parlamentu ani Európskemu parlamentu mnohokrát žiadaný zoznam civilných a vojenských letov do Guantánama a z Guantánama , ktoré sa uskutočnili nad portugalským územím. Do decembra 2006 vláda odmietala existenciu týchto letov. Boli však zaznamenané a vytvorený zoznam obsahuje 94 preletov a 17 medzipristátí konkrétnych civilných a vojenských lietadiel USA od januára 2002 do konca júna 2006.

Existujú dôkazy o tom, že niektorými z týchto letov sa prepravovali väzni zo základne Incirlik v Turecku do Guantánama, vrátane „bosnianskej šestky“. Portugalská vláda nepoprela, že zoznam, ktorý dostal Európsky parlament, je pravý, namiesto toho tvrdila, že záchytné centrum Guantánamo nie je to isté ako vojenská základňa Guantánamo, a že lety smerujúce na túto vojenskú základňu boli pravdepodobne „normálne“ a pod dohľadom OSN alebo NATO. Generálny tajomník NATO následne toto vyhlásenie písomne odmietol.

V januári 2006 som získala dôkaz, že na základni Lajes na Azorských ostrovoch boli počas svojho transferu do lietadla USA spozorovaní zviazaní väzni. Novinári tento dôkaz potvrdili a uverejnili správy vrátane fotografií týchto budov.

Vážený pán predsedajúci, v Portugalsku teraz prebieha súdne vyšetrovanie. Nezačalo, žiaľ, na žiadosť portugalskej vlády, ale z mojej iniciatívy. Pravda však musí vyjsť najavo, vzhľadom na znepokojujúce skutočnosti, ktoré zistil tento Parlament, ktoré sa objavili počas vlády pána Durão Barrosa a počas tejto vlády.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). – (PL) Vážený pán predseda, počas môjho vystúpenia by som sa takisto rád zameral na správu pána Martyho, ktorá sa v tomto Parlamente často spomína. Dôvodom je, že táto správa je charakteristická vysokým stupňom zámeny medzi objektívnou pravdou a subjektívnymi hodnoteniami.

Zastupujem stranu, ktorá je v opozícii súčasnej vlády, a ktorá bola takisto v opozícii minulej vlády. Stúpenci mojej strany nehlasovali ani za súčasného prezidenta, ani za jeho predchodcu. Naša strana pevne obhajuje ľudské práva a základné slobody. Považovali by sme za mimoriadne dôležité mať k dispozícii argumenty tohto druhu, keďže sa snažíme prekonať našu politickú opozíciu v Poľsku. Takéto argumenty, žiaľ, nemáme k dispozícii, pretože jednoducho neexistujú. Pod záštitou poľskej vlády sa takisto uskutočnilo vyšetrovanie stáleho výboru, v ktorom je zastúpená opozícia. Uvedeným vyšetrovaním sa nič neodhalilo; nič sa neodhalilo ani vyšetrovaním ombudsmana. Nesmieme preto zamieňať subjektívne hodnotenia skutočnosťami. Žiadne skutočnosti neexistujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Giulietto Chiesa (PSE). – (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy a vážení páni, mnoho mesiacov uplynulo, odkedy Parlament odsúdil dobre zdokumentované vážne nezákonné akty spáchané alebo tolerované rôznymi európskymi vládami spolu s tajnými službami Spojených štátov. Vtedy sme zdôrazňovali, že tie isté európske vlády robia málo alebo nerobia nič v rámci spolupráce s parlamentným výborom usilujúcim sa o odhalenie pravdy a zodpovednosti.

Vzhľadom na vyhlásenia Komisie a Rady môžeme povedať, že odvtedy sa veci sotva pohli. S cieľom prinútiť členské štáty, aby predložili adekvátne informácie o činnostiach svojich tajných služieb, sa urobilo veľmi málo alebo vôbec nič, odhliadnuc od chvályhodných listov, na ktoré odkázal pán komisár Frattini. Vôbec nič sa neurobilo s cieľom predefinovať úlohu a nezávislosť tajných služieb niektorých krajín, pokiaľ ide o zrejmú nadvládu a riadenie, o ktoré sa snažia tajné služby USA.

Vzhľadom na to, čo vieme napríklad o Taliansku, Poľsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku, je potrebné povedať, že niektoré dôležité riadiace centrá európskej bezpečnosti sú podriadené Spojeným štátom. Aj keby náš najdôležitejší spojenec rešpektoval európske právne predpisy a zásady, nikdy by sme určite nemohli súhlasiť so stratou európskej suverenity!

Začína to však byť neznesiteľné, keď vieme, že náš najdôležitejší spojenec sa k nám správa imperialistickým spôsobom, ignorujúc alebo porušujúc naše právne predpisy na našom území. Rád by som preto vyjadril moje sklamanie z vyhlásení Rady a Komisie. So presvedčený, že Parlament musí pokračovať vo svojej dobrej práci.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (PSE). – Vážený pán predseda, zatváraním očí nad mučením a porušovaním ľudských práv zo strany štátu nemožno terorizmus poraziť. Bude sa tým prehlbovať nepriateľská nálada a spôsobí to novú vlnu teroristickej aktivity. To je trpké ponaučenie z 30 rokov trvajúceho konfliktu v Severnom Írsku. Demokratický štát nemôže zatvárať oči nad porušovaním ľudských práv a mučením. Naopak, v rámci snahy o ukončenie teroru je mimoriadne dôležité, aby sme ukázali silu nášho záväzku voči spravodlivosti.

Nedostatočná reakcia členských štátov na odporúčania tohto Parlamentu je dosť smutná. Musím povedať, že rovnako smutné je vidieť niektorých pravicových poslancov tohto Parlamentu, ako pštrosím spôsobom naďalej popierajú jasné skutočnosti. Spojené štáty priznali nezákonné zadržiavanie, prepravu a mučenie podozrivých a v skutočnosti v tom môžu pokračovať. To teraz nevieme.

Niektoré členské štáty EÚ pri tomto porušovaní ľudských práv spolupracujú. S poľutovaním konštatujem, že Írsko umožnilo, aby na jeho území pristálo 147 lietadiel prevádzkovaných CIA, o niektorých z nich je známe, že boli súčasťou vydávania väzňov. V Írsku sa neuskutočnilo žiadne parlamentné vyšetrovanie; v Írsku neexistovala parlamentná kontrola tajných služieb a neuskutočnila sa tu ani žiadna kontrola lietadiel CIA. Írska komisia pre ľudské práva oznámila, že prehodnocuje svoje kontakty s írskou vládou v tejto súvislosti, a že predkladá návrh na ukončenie spolupráce tento rok.

Na záver by som rád zareagoval na pána Bloklanda, ktorý sa pýtal na náklady spojené s vyšetrovaním tohto Parlamentu. Je to legitímna otázka, mohol by som sa ho však opýtať, akú cenu pripisuje ľudským právam? Akú cenu pripisuje prevencii mučenia? Som presvedčený, že týmto záležitostiam nemožno pripisovať cenu. Nemožno brať ohľad na náklady s cieľom odhaliť túto prax a prijať opatrenia na jej ukončenie. Využívanie IKT môže starším ľuďom pomôcť, aby sa stali nezávislejšími a udržali si zdravie, a môže zvýšiť kvalitu ich života.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Budem čo najstručnejší, v rámci tejto diskusie však odznelo mnoho rôznych príspevkov a otázok. Vážený pán predseda, ako iste pochopíte, niektorým z týchto otázok musím venovať plnú pozornosť a musím na ne reagovať. Poslanci tohto Parlamentu počas uvedenej diskusie samozrejme vyjadrili mnoho stanovísk, nie všetky jednotné. Všetky z nich si zaslúžia, aby som ich plne rešpektoval, napriek tomu nemôžem so všetkými súhlasiť. Nemôžem súhlasiť najmä s vystúpením jednej poslankyne z mojej krajiny, ktorá sa vo svojom vystúpení venovala výlučne situácii v Portugalsku. S týmto vystúpením určite nemôžem súhlasiť v žiadnom ohľade. Napriek týmto rozdielnym názorom som presvedčený, že sme sa všetci zhodli v dôležitom bode, že do boja proti terorizmu sme zapojení v mene slobody, a že túto vojnu môžeme vyhrať iba v rámci slobody.

Ako som už uviedol na začiatku svojho vystúpenia, boj proti medzinárodnému terorizmu možno vyhrať len prostredníctvom spoločného úsilia, rešpektujúc spoločné hodnoty a spoločné základné princípy Európskej únie a Spojených štátov.

Je pravda, že Rada dostávala výzvy, aby konala, ako som však už uviedol a ako uviedlo aj predchádzajúce predsedníctvo, samotná Rada nemá v tejto oblasti žiadnu právomoc. Môžete to odmietať, ale je to pravda. Dnes sa tu spomenuli články 6 a 7 zmlúv. Ako iste viete, v týchto článkoch sa uvádzajú princípy a hodnoty, nestanovujú sa v nich však právomoci. Inštitúcie môžu v súlade s takzvaným „princípom udeľovania právomocí“ tieto právomoci vykonávať iba ak im boli efektívne, jasne a výslovne udelené na základe zmlúv. Takýmto spôsobom fungujú inštitúcie Únie. Komisia dnes predsa predložila súbor návrhov a iniciatív, z ktorých sa niektoré už uskutočnili a niektoré sa ešte len vykonajú, a ktoré si prirodzene zaslúžia plnú pozornosť a snahu Rady. Rada samozrejme privíta návrhy Komisie.

Okrem toho by som rád zdôraznil, že členské štáty prijali množstvo iniciatív, najmä prostredníctvom svojich parlamentov, pričom vyšetrovania sa vykonávajú v súlade s odporúčaniami uvedenými v správe Európskeho parlamentu. V tejto súvislosti mám osobitnú poznámku týkajúcu sa situácie v Portugalsku, dnes tu zastupujem portugalskú vládu, ktorú vytvorila socialistická strana, ktorá bola v Portugalsku oslavovaná za príkladný boj za demokraciu a slobodu v našej krajine. Ani vláda, ani socialistická strana nesúhlasila, nesúhlasí a nebude súhlasiť s porušovaním ľudských práv. Ako som už uviedol, vítame snahu a iniciatívy zamerané na odhalenie pravdy. Je preto nevyhnutné, aby sme boli dôslední, a základom dôslednej analýzy je neumožniť žiadnu zámenu alebo prijatie čistého predpokladu za skutočnosť.

Pokiaľ ide o uvedené transatlantické vzťahy, Rada zdôrazňuje, že v rámci boja proti terorizmu možno vo všeobecnosti zavádzať generalizované opatrenia vnútornej bezpečnosti, ktoré nie sú obmedzené na jeden členský štát Európskej únie, iba v rámci veľmi úzkej spolupráce so Spojenými štátmi. Túto spoluprácu je v každom prípade potrebné rozvíjať, ako sa uvádza vo vyhlásení z posledného transatlantického samitu, ktorý sa uskutočnil počas nemeckého predsedníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy a vážení páni, nemyslím si, že niekto v tomto Parlamente by mohol mať pochybnosti o tom, že uvedené akcie sú nezákonné. Pridaná hodnota, ktorú vidím v správe pána Favu, spočíva v tom, že zaväzuje každého, všetky tri inštitúcie, aby zabezpečili, že takéto udalosti sa už nikdy nezopakujú. Táto urgentná žiadosť mi vychádza zo záverov správy pána Favu a je politickým bodom, o ktorom som presvedčený, že ho treba zdôrazniť.

Som teda presvedčený, že existujú dva aspekty. Jedným je stratégia, inými slovami pohľad do budúcnosti, v ktorej sa takéto udalosti na území Európy už nezopakujú, a druhým je viera v našich sudcov, že vyšetria minulosť. Ako už bolo uvedené, nikto nie je presvedčený, že možno nahradiť našich sudcov, ktorí musia vyšetrovať v súlade s právnym štátom, pričom musia zohľadňovať všetky dostupné dôkazy a rešpektovať prezumpciu neviny, ako pripomenul pán Fava. Minulosť a budúcnosť: sú to dve úrovne, ktoré si vyžadujú pozornosť.

Vážené dámy a vážení páni, Európa a Spojené štáty majú nepochybne spoločnú tradíciu a ústavný základ garantovania základných práv. Som preto presvedčený, že samotné mučenie, nezákonné zadržiavanie a zaisťovanie osôb – dokonca aj v prípade podozrenia z terorizmu – nie sú v súlade s našim spoločným základom demokracie a práv. Dospel som teda k politickému záveru, že s cieľom zaistiť lepšiu bezpečnosť a viac práv je potrebné posilňovať euroatlantické vzťahy.

Bolo by dosť nevhodné obviňovať Spojené štáty, keď by sme sa naopak mali usilovať o spôsob vedenia spoločného boja proti terorizmu, ktorý je založený na rešpektovaní právneho štátu a základných práv. Toto je moje osobné ponaučenie, ktoré som si zobral z mnohých týchto odporúčaní.

Potom tu je otázka, akým spôsobom možno posilniť našu suverenitu. Toto je skutočne vážny problém. Ako môže Európa posilniť svoju vlastnú oblasť suverenity, aby už prestala byť slabým spojencom a stala sa silnejším spojencom v rámci euroatlantickej spolupráce? Jedným z úvodných príkladov je odkaz na jednotný európsky vzdušný priestor, ktorý som uviedol. Keď budeme mať od januára 2009 spoločné pravidlá, platné pre všetkých 27 členských štátov, týkajúce sa práv preletu, definície lietadiel a kontrolných právomocí nad týmto jednotným európskym vzdušným priestorom, Európska suverenita sa posilní. Okrem toho, Komisia bude mať v tejto fáze nepochybne právomoc koordinácie a dohľadu, pretože pravidlá už nebudú národné, ale európske.

Vážený pán predseda, na záver by som rád uviedol, že táto diskusia je ďalším dôvodom na začlenenie Charty základných práv do budúcej ústavnej zmluvy alebo inštitucionálnej zmluvy, bez ohľadu na to, ako ju nazveme. Je ďalším dôvodom, pretože toto začlenenie, tento inštitucionálny odkaz na chartu práv poskytne inštitúciám EÚ právomoc – vrátane dohľadu a súdnych konaní – v oblastiach, ktoré sú pre náš všetkých v našom každodennom živote kľúčové.

 
  
MPphoto
 
 

  Predseda. – Rozprava je ukončená.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Fava (PSE). – (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy a vážení páni, rád by som vedel, či je možné pripojiť článok 6 a článok 7 Zmluvy k zápisnici z tejto diskusie. Od Rady sme práve počuli, že články 6 a 7 sú obmedzené na stanovenie princípov. Ako iste viete, v článku 6 sa stanovujú princípy, kým v článku 7 sa stanovujú akcie na ochranu týchto princípov. Som presvedčený, že by malo zmysel pripomenúť Rade a mojim kolegom poslancom túto skutočnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Predseda . Zistíme, či je to možné v rámci procedurálnych postupov.

 

11. Operácia PESD na východe Čadu a severe Stredoafrickej republiky (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predseda . Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o operácii PESD na východe Čadu a severe Stredoafrickej republiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Ďakujem Vám, pán predseda. Portugalské predsedníctvo víta túto príležitosť na výmenu názorov v súvislosti s možnou operáciou v rámci PESD (Európska bezpečnostná a obranná politika) na východe Čadu a severe Stredoafrickej republiky. Konflikt v Dárfúre zostáva jednou z najväčších priorít zahraničnej politiky EÚ. Sme potešení najnovším vývojom, a po prvé najmä oznámením, že 27. októbra začnú rokovania pod záštitou OSN a osobitného veľvyslanca Africkej únie s cieľom nájsť mierové riešenie konfliktu, ktoré by zlepšilo perspektívu mieru v Dárfúre. Po druhé, takisto považujeme za pozitívne jednomyseľné prijatie rezolúcie bezpečnostnej rady 1769 o vytvorení misie UNAMID (spoločná operácia Africkej únie a OSN v Dárfúre), ktorou sa urýchli snaha o vyriešenie tohto konfliktu v Dárfúre.

Aby sa však týmto úsilím dosiahli nejaké výsledky, konflikt v Dárfúre sa musí riešiť v rámci širších regionálnych súvislostí. Negatívny vplyv tohto konfliktu na humanitárnu a bezpečnostnú situáciu v susediacich krajinách, najmä v Čade a Stredoafrickej republike, je príčinou veľkého znepokojenia. Podľa nášho názoru nemožno nájsť dlhodobé riešenie konfliktu v Dárfúre bez stabilizácie situácie v týchto susediacich krajinách.

Ako iste viete, Rada vo svojich záveroch z 23. júla zdôraznila akútnu potrebu riešiť destabilizujúci vplyv krízy v Dárfúre na humanitárnu a bezpečnostnú situáciu v susediacich krajinách a zopakovala svoju podporu rozmiestneniu viacrozmernej prítomnosti OSN na východe Čadu a severovýchode Stredoafrickej republiky.

Rada sa takisto rozhodla pokračovať v hľadaní možného riešenia paralelnej spolupráce v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky s cieľom podporiť túto viacrozmernú prítomnosť OSN so zreteľom na zlepšenie bezpečnosti v týchto oblastiach.

Počas leta prebiehali prípravy na túto operáciu. Dňa 12. septembra Rada prijala koncepciu krízového riadenia, v ktorej sa vymedzujú hlavné plánovacie parametre tejto paralelnej spolupráce. Osobitný dôraz sa venuje cieľu ochrany ohrozených civilistov, najmä utečencov a vysídlených osôb, a zjednodušenia dodávky humanitárnej pomoci prostredníctvom zlepšenia bezpečnosti v tomto regióne.

Pokiaľ ide o vnútornú politickú situáciu v týchto dvoch krajinách, Rada je presvedčená, že misiou by sa mala zachovať jej nezávislosť, nestrannosť a neutralita. Plánovanie založené na tejto koncepcii, v súlade s postupmi krízového riadenia EÚ, je k dispozícii. Ďalším krokom, ktorý je potrebné prijať, bude schválenie spoločnej akcie týkajúcej sa konceptu operácie a operačného plánu, vrátane vymedzenia zloženia síl. Operácia bude trvať jeden rok a očakáva sa, že sa nahradí medzinárodnou misiou OSN. Akákoľvek operácia PESD v Čade a Stredoafrickej republike sa musí zakladať na rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN a bude sa vykonávať v rámci prísnej konzultácie s OSN a našimi africkými partnermi.

EÚ víta vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN z 27. augusta, v ktorom sa uvádza, že Bezpečnostná rada OSN je pripravená schváliť zavedenie viacrozmernej prítomnosti na východe Čadu a severovýchode Stredoafrickej republiky. Súčasťou každej operácie EÚ v Čade a Stredoafrickej republike musia byť politické iniciatívy zamerané na riešenie regionálneho rozmeru konfliktu v Dárfúre. Konkrétne, malo by sa podporovať každé úsilie o normalizáciu vzťahov medzi Čadom a Sudánom, v súlade s dohodami z Tripolisu a Rijádu. Od Sudánu, Čadu a Stredoafrickej republiky by sa malo takisto vyžadovať, aby dodržiavali svoje záväzky, pokiaľ ide o neposkytovanie podpory povstaleckým hnutiam, ktoré z ich území vyvíjajú činnosť proti iným krajinám.

 
  
  

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, včerajším prijatím rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1778/2007 o rozmiestnení medzinárodných síl na východe Čadu a severovýchode Stredoafrickej republiky sa pre Radu a Európsku úniu otvoril priestor, aby v rámci niekoľkých dní schválila operáciu PESD v týchto krajinách. Je to bezpochyby najdôležitejším úspechom, a som presvedčený, že sa to stretne s pozitívnym ohlasom. Cieľové regióny tejto operácie sú v súčasnosti v stave všeobecnej nestability a zlej bezpečnosti, ktorý má vplyv na státisícky civilistov, ktorí musia žiť v podmienkach mimoriadnej zraniteľnosti. Ako iste viete, túto situáciu nemožno vysvetliť iba rozširujúcim sa vplyvom krízy v Dárfúre na Čad a Stredoafrickú republiku. Existujú takisto endogénne dôvody, ktoré sú pre tieto krajiny, najmä pre Čad, typické.

Stabilitu v týchto oblastiach Čadu a Stredoafrickej republiky možno zabezpečiť iba ak bude medzinárodná akcia, najmä akcia Európskej únie, obsahovať niekoľko faktorov. V prvom rade ide o kvalitu vojenskej a policajnej prítomnosti v Čade a Stredoafrickej republike, v druhom rade je to prijatie takého prístupu, ktorý nie je založený výlučne na bezpečnosti, ale obsahuje aj poskytovanie pomoci a vytvorenie politických štruktúr, a nakoniec ide o schopnosť obmedziť a eliminovať akékoľvek zasahovanie Sudánu a regiónu Dárfúr v Čade a Stredoafrickej republike.

Začnem prvým bodom: je to oblasťou, ktorá patrí do druhého piliera. Členovia Rady vyjadrili stanoviská k tejto záležitosti a v nasledujúcich dňoch budú mať bezpochyby ešte väčší priestor. Jedným dôležitým prvkom, ktorý sa v rámci rozmiestnenia týchto európskych bezpečnostných síl musí zohľadniť, je samozrejme potreba ochrany humanitárnej zóny. Z tohto dôvodu zamestnanci Úradu pre humanitárnu pomoc úzko spolupracovali s vojenskými plánovačmi Rady s cieľom zabezpečiť dodržiavanie príslušného mandátu a vysokej úrovne spolupráce medzi vojenskými a humanitárnymi agentúrami. Trvali sme najmä na tom, aby boli na mieste prítomní styční úradníci európskych bezpečnostných síl, s cieľom zabezpečiť úzke prepojenia a stálu výmenu informácií s humanitárnymi organizáciami.

Teraz prejdem k druhému bodu. Pomocné opatrenia, ktoré poskytla Komisia, sa týkajú troch aspektov. Prvým je bezpečnostná podpora operácie čadskej polície, pod dohľadom OSN. Predstavuje to najmä financovanie prípravy 800 čadských príslušníkov polície, ktorí budú zodpovední za udržiavanie poriadku v táboroch, ktoré boli zriadené pre utečencov a vysídlené osoby. Je dôležité, aby bola táto policajná akcia príkladná. Takisto je veľmi dôležité, aby ju miestni obyvatelia dobre prijali. Na tento účel sa majú prostredníctvom nástroja pre stabilitu pred koncom roka 2007 poskytnúť finančné prostriedky vo výške približne 10 miliónov EUR.

Teraz prejdem k humanitárnym opatreniam. V roku 2007 Komisia vyčlenila 30,5 milióna EUR na núdzovú humanitárnu pomoc a viacsektorové programy pomoci určené na podporu utečencov a vnútorne vysídleného obyvateľstva, ako aj hostiteľských komunít v Čade. Stredoafrická republika získala pomoc vo výške 8 miliónov EUR a podobná suma sa vyčlenila aj na rok 2008.

Tretí prvok sa týka opätovnej integrácie a obnovy. V krátkej dobe sa majú z 9. európskeho rozvojového fondu vyčleniť dodatočné finančné prostriedky pre Čad a Stredoafrickú republiku vo výške približne 13,1 milióna EUR. Tento program je určený na pokračovanie aktivít Úradu pre humanitárnu pomoc v rámci sledovania stratégie obnovy a prechodu na rozvoj.

Vážené dámy a vážení páni, tieto pomocné opatrenia sú nevyhnutné, zároveň však musia byť spojené s akciami týkajúcimi sa politického vývoja. Ak sa má zabezpečiť dlhodobá stabilita, akcie, ktoré sa prijímajú na medzinárodnej a európskej úrovni, je potrebné dopĺňať rôznymi inými akciami spojenými s obnovením právneho štátu, obnovením hospodárskej správy, reformou právnych a bezpečnostných systémov a podporou politického dialógu medzi vládou a opozičnými stranami. Nie je potrebné hovoriť, že je to veľmi dôležitým prvkom najmä vzhľadom na voľby v roku 2009.

Komisia bude naďalej presadzovať tento globálny prístup v Čade a Stredoafrickej republike. Komisia sa takisto veľmi usiluje o vyriešenie konfliktu v Dárfúre, nielen poskytovaním humanitárnej pomoci a pomoci pri obnove, ale aj podporovaním procesu rokovania a mediácie, do ktorého sme samozrejme aktívne zainteresovaní. V tejto súvislosti som nedávno informoval generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorým je pán Ban Ki-moon, a predsedu komisie Africkej únie, ktorým je pán Konaré, že Komisia by v rámci podpory rokovaní prispela do fondu pre Dárfúr. Komisia okrem toho financuje iniciatívy zamerané na zabezpečenie účasti a odhodlania dárfúrskej spoločnosti v procese riešenia tohto konfliktu.

 
  
MPphoto
 
 

  Karl von Wogau, v mene skupiny PPE-DE. (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, humanitárna situácia v Čade, najmä pozdĺž hranice so Sudánom, ktorá má 1360 km, ale taktiež v oblasti, ktorá hraničí so Stredoafrickou republikou, podľa môjho názoru robí intervenciu medzinárodnej komunity nevyhnutnou.

Pred niekoľkými dňami som bol v Čade a mal som možnosť vytvoriť si názor o danej situácii. Viac ako 400 000 utečencov a vysťahovalcov je umiestnených v táboroch v tejto hraničnej oblasti. Tieto tábory sú v nepretržitom ohrození nájazdov banditov a gangov, ale taktiež Janjaweedskej milície zo Sudánu. Situácia na otvorenom priestranstve je ešte zložitejšia. Vzhľadom na nebezpečenstvo, stále viac a viac ľudí hľadá útočisko v táboroch.

Pre zmiernenie kritickej situácie týchto ľudí je nevyhnutné zabezpečiť zlepšenie bezpečnosti v tomto regióne, aby sa ľudia mohli vrátiť domov. Ide o ťažkú úlohu, a preto s cieľom zvládnuť ju, je nevyhnutné spoločné zdieľanie tejto situácie. Organizácia Spojených národov sa zaviazala pomôcť pri rozvíjaní policajnej sily, ktorá sa neskôr môže pridať k bezpečnostným silám. Na druhej strane, Európska únia bola požiadaná, aby poskytla pomoc vojsk, ktoré by odvrátili nebezpečenstvo vpádov Janjaweedov a banditov a nebezpečenstvo útokov na utečencov, vysťahovalcov a civilistov.

Návrhom tohto uznesenia Európsky parlament podporuje túto operáciu za nasledovných podmienok: Po prvé, ako ste upozornili vážený pán predseda, vážený pán komisár, politické rokovania musia pokračovať, keďže koniec koncov potrebujeme politické riešenie. Predtým ako vyšleme do tejto oblasti vojská, musíme mať oficiálne oprávnenie zasiahnuť v prípade útokov Janjawedov a banditov.

Zabezpečená musí byť veľká oblasť. To znamená, že aj sila, ktorá bude zabezpečovať túto oblasť musí byť dostatočne veľká, aby dokázala zlepšiť bezpečnostnú situáciu. Musí byť jasné, že je to európska sila pozostávajúca z niekoľkých európskych národov. EUFOR musí byť dostatočne vybavený, aby mohol vykonávať svoj mandát. Z pohľadu relatívne malej sily vojska a s ohľadom na veľkosť hraničnej oblasti to znamená, že vynikajúci dôvtip a možnosti dopravy sú nevyhnutné, keďže táto sila musí byť schopná rýchlo sa rozhodnúť v prípade ohrozenia a musí byť taktiež schopná okamžite sa premiestniť na stanovené miesto.

Za žiadnych okolností nemôžeme dopustiť, aby sa s ohľadom na svoj mandát alebo nedostatočnú vybavenosť, ocitla európska sila v Čade v ohrození a zabezpečovala len svoju ochranu a nebola tak schopná plnohodnotne vykonávať svoj mandát. Európsky parlament musí taktiež definovať stratégiu odchodu, ktorá musí predvídať ako a kým bude EUFOR nahradený po ukončení svojej ročnej pôsobnosti.

V súčasnom návrhu uznesenia Európsky parlament upozorňuje, že vo svetle politickej situácie v regióne, táto európska sila v Čade by mala konať ako nestranná sila zabezpečujúca bezpečnosť a ochranu civilistov. Rozmiestnenie EUFOR-u minulý rok v Kongu ukázalo aká je dôležitá spoľahlivosť a nestrannosť ako aj nezávislosť na to, aby bol zaručený úspech operácie.

V súčasnej situácii, rozmiestnením sily na obdobie jedného roka, Európska únia prispeje k zlepšeniu humanitárnej situácie a podporí Africkú úniu v preberaní zodpovednosti za tento región. Uskutočnenie oboch týchto aspektov je nevyhnutné, preto vás žiadam, aby ste hlasovali za súčasné znenie uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Ana Maria Gomes, v mene skupiny PSE.(PT) Včerajšie prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1778 (2007) svedčí o tom, že situácia v regióne hraníc medzi Sudánom, Čadom a Stredoafrickou republikou predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť.

Gesto Parlamentu smerom k rezolúcii zároveň svedčí o naliehavosti vyriešiť túto situáciu a  zodpovednosti Európskej únie v súvislosti s poskytnutím ochrany. Drvivá väčšina poslancov Parlamentu súhlasí s generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov a s poskytnutím humanitárnej pomoci prostredníctvom MVO utečencom žijúcim v biede a v neustálom strachu. Všetci uvádzajú dôvody pre prítomnosť medzinárodných ozbrojených síl v tomto regióne. Žiadna krajina ani organizácia nemôže lepšie naplniť očakávania súvisiace s mandátom, ktorý bol udelený rezolúciou č. 1778 ako Európska únia. Jej PESD (Európska bezpečnostná a obranná politika) je určená práve pre takéto naliehavé prípady.

V tomto kontexte, pokiaľ ide o vyslanie ozbrojených síl EÚ do tohto regiónu, sa Rada a portugalské predsedníctvo môžu spoľahnúť na podporu Parlamentu. Európsky parlament však musí upozorniť na niektoré znepokojujúce aspekty týkajúce sa tejto misie. Po prvé, obávame sa, že neochota členských štátov poskytnúť silu s ohľadom na  minimálny počet členov posádky ako aj minimálne vojenské vybavenie bude viesť k zníženiu účinnosti tejto misie. Radi by sme dodali, že čím menšie bude prispenie ostatných členských štátov, o to väčšia bude sila francúzskej zložky. Pripomínam však, že vnímanie tejto misie ako nestrannej je základom jej úspechu a Francúzsko v tomto regióne nie je považované za nestranného aktéra.

Po druhé, Parlament žiada, aby táto sila bola súčasne sprevádzaná diplomatickým útokom v tomto regióne s cieľom posunúť národný zmierovací proces medzi Čadom a Stredoafrickou republikou. Nestálosť je v tomto regióne zakorenená najmä u domorodého obyvateľstva, dokonca spojená s drámou v Dárfúre, a preto môže byť premožená len prostredníctvom vnútorného politického procesu. Ako sa uvádza v návrhu uznesenia Parlamentu, bez citlivého politického zmierovacieho procesu nemôže operácia Európskej únie, ktorá by mala trvať 12 mesiacov, priniesť mier do tohto regiónu.

Nakoniec, Parlament víta mandát, ktorý bude vykonávaný v súlade s kapitolou VII Charty Organizácie Spojených národov. Je dôležité, aby bol tento mandát správne interpretovaný a aby európske vojská boli aktívnejšie v poskytovaní ochrany civilistom v prípade nebezpečenstva, aby bola vytýčená oblasť pre medzinárodné organizácie, ktoré budú poskytovať humanitárnu pomoc a vytvorené podmienky pre ochranu misie Organizácie Spojených národov v Stredoafrickej republike a v Čade (MINURCAT). Doterajšia história, od Kigali po Srebrenicu, je plná tragických príkladov bezbranných civilistov, ktorí doplatili na prílišnú úzkostlivosť a váhavosť medzinárodných vojsk.

Dúfame, že jedného dňa bude táto operácia modelovým príkladom PESD a  dôkazom túžby Európskej únie posilniť Organizáciu Spojených národov a túžby prispieť k vyriešeniu sporov v súlade s medzinárodným právom a zodpovednosťou zabezpečiť ochranu.

 
  
MPphoto
 
 

  Annemie Neyts-Uyttebroeck, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, ako už bolo niekoľkokrát povedané, Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov včera odhlasovala multidimenzionálnu prítomnosť vojsk na východe Čadu a severovýchode Stredoafrickej republiky po dobu jedného roka. Misia bude rozdelená na civilnú a policajnú, MINURCAT, a vojenskú misiu Európskej únie, EUFOR, ktorá bude mať podpornú a ochrannú funkciu.

Táto európska ochranná a obranná misia bude operovať v súlade s kapitolou VII Charty Organizácie Spojených národov, a preto bude schopná využiť všetky opatrenia na splnenie svojich úloh a zároveň sa na výslovné želanie Parlamentu bude riadiť mandátom. To prispeje k úspešnému naplneniu misie, ale zároveň podstatne zvýši svoju a našu zodpovednosť.

Pokiaľ ide o situáciu v Dárfúre, na pôde Parlamentu sme opakovane vyslovili znepokojenie a obavy z nedostatku bezpečnosti a nestability v susedných teritóriách ako aj v celom regióne. Viac ako 1 milión ľudí bolo nútených utiecť do zahraničia alebo do inej časti svojej krajiny. Sú vystavení všetkým možným utrpeniam a násiliu, pričom ženy a deti trpia najviac. Navyše, táto situácia ohrozuje nestále prímerie v Čade aj v Stredoafrickej republike, pretože politickí rebeli rovnako ako banditi vidia v tejto situácii príležitosť okradnúť, zneužiť a zabiť civilistov.

Úloha EUFOR-u bude jednoduchá. Predtým ako o tom začneme hovoriť, zamyslime sa nad zostavením týchto vojsk, ako povedala pani Gomesová, je nevyhnutné ich nielen zostaviť, ale aj vyzbrojiť. V okamihu pravdy sa umára každý členský štát, vrátane toho môjho: chvíľa, keď už nestačí len hovoriť, ale musíme konať a zabezpečiť to, o čom sme doteraz len hovorili, vojakov a materiál. Táto povinnosť sa týka aj Parlamentu. Trvali sme na úplných informáciách a využili sme naše schopnosti a poskytli sme dostatočne odôvodnené a zdokumentované riešenie. Toto riešenie je výsledkom dlhých diskusií, ktoré sme viedli počas minulého týždňa.

Ide o priaznivé riešenie tejto situácie. Bude našou prácou a našou zodpovednosťou vytvoriť podmienky na začatie misie a zaručiť jej priebeh v plnom prúde, hneď ako to bude možné.

 
  
MPphoto
 
 

  Ģirts Valdis Kristovskis, v mene skupiny UEN. (LV) Vážená pani predsedajúca, v mene Skupiny únie za Európu národov by som rád zdôraznil, že podporujeme vojenskú misiu PESD ako súčasť najväčšej mierovej misie na svete, v Čade a v Stredoafrickej republike. Hovoríme o najzávažnejšej cezhraničnej humanitárnej kríze na svete. V skutočnosti Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov mala konať oveľa skôr. Štvorročné oneskorenie spôsobilo smrť 200 000 ľudí, 2.5 milióna ľudí muselo opustiť svoje domovy a poskytovatelia humanitárnej pomoci sú surovo napádaní. Môžeme predpokladať, že kríza spustená konfliktom v Dárfúre bude skúšať politickú vôľu Európskej únie rovnako ako aj jej vojenské možnosti. Pred niekoľkými dňami generálny tajomník D. Leakey uistil členov, že napriek problémom s financovaním a ťažkosťami predvídať všetky možné hrozby a riziká, ktoré by mohli vzniknúť z operácie, z vojenského hľadiska je Európska únia schopná uskutočniť túto operáciu aspoň na takej úrovni ako v Bosne, pričom samotná operácia nebude až taká intenzívna ako v Bosne.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Beer, v mene skupiny Verts/ALE. (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, poskytnem vám niekoľko ďalších čísel, ktoré súvisia s našou diskusiou: 230 000 utečencov, plus ďalších 170 000 vysťahovalcov vo vlastnom štáte a odhadovaných 700 000 ľudí, ktorí sú vystavení riziku útokov.

Sme tu na to, aby sme vyplnili dieru v ochrane. Na to sa musí Európska misia sústrediť. Od včera je v platnosti mandát. Pokiaľ ide o nestrannosť, o tej sa ešte nerozhodlo. Nateraz to vyzerá tak, že francúzske vojská, ktoré sú už v Čade prítomné budú posilnené len niekoľkými krajinami. Táto skutočnosť ohrozuje nestrannosť ako aj úspešnosť misie.

Od ministrov zahraničných vecí, ktorí musia v piatok rozhodnúť, žiadam, aby bola oblasť operácie pre misiu EUFOR presne vymedzená. Keďže tá stále nie je vymedzená. Bolo by katastrofou, keby táto misia nebola uskutočnená v oblasti, kde je najviac potrebná, a to v hraničnej oblasti. Očakávam, že Európska únia sa dohodne s režimom v Čade a zaistí právo uskutočniť operáciu aj pozdĺž 35 km hraníc. V opačnom prípade ide o zásterku, ktorá môže vystaviť nebezpečenstvu oveľa viac ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Tobias Pflüger, v mene skupiny GUE/NGL. (DE) Vážená pani predsedajúca, pre vysvetlenie, toto je misia PESD v Čade a Stredoafrickej republike v súlade s kapitolou VII Charty Organizácie Spojených národov, inými slovami, ide o vojenskú operáciu. Nejde tu o Sudán a Dárfúr. Francúzska vláda chce uskutočniť túto misiu EÚ za každých okolností. Veliteľstvo síl a operačný štáb chcú zaistiť Francúzi sami. Nemecká vláda a britská vláda sú veľmi skeptické. Francúzske vojská sú v Čade už rozmiestnené. Je zrejmé, že Francúzsko zastáva úlohu ochrancu vo vzťahu k vládam Čadu a Stredoafrickej republiky a teraz jednoducho chce tento postoj prikrášliť logom EÚ. Francúzske vojská nie sú nestranné, ale naopak, sú očividne zaujaté. Ako príklad uvediem skutočnosť, že bombardovali rebelov operujúcich v krajine. Vedúci predstavitelia rebelov už oznámili, že pokiaľ sily EÚ nebudú nestranné, budú viesť proti týmto vojskám vojnu.

Teraz som počul, že Severská bojová skupina nie je k dispozícii a rezolúcia Organizácie Spojených národov žiada otvorenú spoluprácu s vojskom a políciou v Čade. Očividne Čad ako aj Stredoafrická republika nie sú demokratické. Návrat utečencov nie je zahrnutý v mandáte síl EÚ a táto misia je – úprimne povedané – neobyčajne nebezpečná. Ako skupina, budeme hlasovať proti rezolúcii, pretože zastávame názor, že situácia sa nezlepší, ale naopak ďalej sa bude zhoršovať následkom tejto operácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dovoľte mi vysvetliť výhody tejto operácie pre pána Pflügera a ďalších kolegov: mandát síl EÚ je v podstate humanitárny a jeho cieľom je zabezpečiť ochranu utečencov v Čade a Dárfúre, aj pomocou vojenských nástrojov. Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov súhlasila s rozmiestnením síl EÚ v súlade s mandátom a následkom toho je skutočnosť, že Európska únia je okamžite podrobená medzinárodnému skúmaniu, čo je schopná dosiahnuť v zahraničnej politike ako aj vo vojenských otázkach.

Táto operácia so sebou nesie obe, riziko aj príležitosť: ide o riziko s ohľadom na neobyčajne ťažké politické parametre v tomto konfliktom zaťaženom regióne, ale na druhej strane, zároveň ponúka príležitosť ukázať, že Európska únia rozvinula svoju zahraničnú politiku a vojenské možnosti a môže citlivo konať vo veci ochrany utečencov v tomto regióne.

V súčasnosti sa však mnohí zhodnú, že riziko je väčšie ako ponúkaná príležitosť. Preto Európsky parlament vypracoval zoznam podmienok, ktoré tu už boli naznačené: z pohľadu časového obmedzenia mandátu k presne vymedzeným cieľom a úlohám, riadnej prípravy a technického vybavenia vojsk EUFOR-u, a dotácie mandátu zahŕňajúceho i stratégiu odchodu.

Prirodzene, musíme očakávať, že táto operácia, aby mohla byť úspešná, bude nielen oficiálne odsúhlasená, ale taktiež bude mať podporu miestnych vlád. Verím, že všetci s týmto súhlasíme, ak všetky tieto podmienky, ktoré vytýčil Európsky parlament, budú splnené, šance na úspech sú väčšie ako riziko, a potom môžeme odsúhlasiť túto misiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Michel Rocard (PSE).(FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážený pán úradujúci predseda  Rady, som spokojný s návrhom rezolúcie a s rozhodnutím, ktoré presadzuje ale rád by som povedal ešte niečo iné: keď ľudská surovosť vedie k tragédii a utrpeniu, ako sme to videli v Dárfúre, potom naše svedomie vyžaduje solidárnosť. Som hlboko potešený, že Európska únia odpovedá na naliehavú žiadosť generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Mnoho poslancov a diplomatov, vrátane mojej priateľky a kolegyne, pani Gomesovej, upozornilo na skutočnosť, že táto operácia v žiadnom prípade nesmie vyzerať ako príležitosť na podporu záujmov Francúzska alebo ako podpora rozšírenia francúzskych vojsk v regióne. Dúfam, že nikoho neprekvapí, keď podporím tento názor.

Ako bývalý predseda vlády môžem s presvedčením povedať, že prítomnosť Francúzska v tomto regióne je záležitosťou historického dedičstva, keď bremeno kolonializmu bolo také veľké, že je potrebné uplatnenie politiky solidárnosti s ľuďmi ako pomoci pri opätovnom získaní mieru a stability a začatí účinnej vlády. Francúzsko nemá žiadne strategické alebo hospodárske záujmy v týchto regiónoch a ja som jedným z tých, ktorí by nás radi videli odchádzať už omnoho skôr: ušetrilo by to mnoho peňazí a bolo by to aj v našom záujme. Ani zdroje uránu v Nigerskej republike nepredstavujú strategický záujem kráľovskej veľkosti, ale jednoducho vyžadujú mier a stabilitu, aby mohli byť tieto zásoby prístupné každému a aby mohol byť založený konkurenčný trh.

Preto ide v podstate o európsku mierovú operáciu, nie o francúzsku operáciu, a takto by to malo byť. Rád by som však dodal upozornenie: táto vízia sa môže uskutočniť len vtedy, ak sa zapojí veľké množstvo európskych členských štátov a vyšlú svoje vojská do tejto oblasti. Ducha solidarity, na ktorého sú z historických dôvodov v súvislosti s Francúzskom kladené väčšie požiadavky ako na ostatné krajiny, by poškodila vaša neprítomnosť, ktorá by zároveň prispela k  postkoloniálnemu podozreniu. Nemalo by to zmysel, a preto by som proti tomu namietal.

Dovoľte mi na záver ešte jednu poznámku. Ústne vylepšenie, ktoré sme dnes ráno počuli od nášho kolegu pána Gahlera je – nanešťastie preňho – nepodstatné. Čadská republika, prostredníctvom svojho ministra zahraničných vecí, súhlasila s touto operáciou v písomnom oznámení, ktoré bolo zaslané Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov len pred niekoľkými dňami. Fotokópiu tohto dokumentu mám so sebou a rád ju poskytnem pánovi Gahlerovi.

 
  
MPphoto
 
 

  Eoin Ryan (UEN). – Vážená pani predsedajúca, aj ja podporujem rozhodnutie vyslať 4000 vojsko EÚ do Čadu, ktoré by plnilo funkciu mierovej jednotky. Skutočnosťou je, že Čad aj Stredoafrická republika sú politicky nestále. Taktiež vieme, že v Dárfúre, v regióne Sudánu sa uskutočňuje genocída. Ak do Čadu nevyšleme mierové jednotky, riskujeme oveľa vyššiu úroveň nestálosti a násilia v tomto regióne Afriky.

Odhaduje sa, že v utečeneckých táboroch v Čade je okolo 400 000 utečencov zo Stredoafrickej republiky a z Dárfúru, ale iba 250 vojenských dozorcov, ktorí riadia tieto tábory. Utečenecké tábory v Čade predstavujú obrovskú humanitárnu krízu a medzinárodné spoločenstvo, vrátane Európskej únie, musí pomôcť vláde Čadu s týmto stále rastúcim problémom. To, čo počujeme od ľudí, ktorí nedávno navštívili túto oblasť, je naozaj strašné a ako som už povedala, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách a zabrániť tomuto utrpeniu.

Rozhodnutie rozmiestniť 26 000 mierových jednotiek Organizácie Spojených národov v Sudáne má moju plnú podporu. Európska únia musí byť v čele vedenia mierových síl. Vítam i dnešné rozhodnutie Parlamentu týkajúce sa úlohy írskych mierových jednotiek v budúcich misiách Organizácie Spojených národov a Európskej únie v Sudáne, Stredoafrickej republike a v Čade.

 
  
MPphoto
 
 

  Michael Gahler (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, situácia v Čade a v Stredoafrickej republike je zložitá najmä pre ľudí, ktorých postihuje, a preto v zásade súhlasím s postojom EÚ, ktorá sa snaží o stabilizovanie situácie a zlepšenie podmienok pre život týchto ľudí.

Vo vyhlásení z 27. augusta, predseda Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov opísal záujmy medzinárodného spoločenstva zahájiť operáciu EÚ s dobou pôsobnosti 12 mesiacov s cieľom premostiť časovú priepasť až do príchodu ďalšej misie Organizácie Spojených národov. Preto EÚ vymedzila dĺžku trvania operácie na časové obdobie jedného roka. Som presvedčený, že potrebujeme mandát, nie obmedzovať sami seba s cieľom sebaobrany, ale potrebujeme byť schopní sledovať svoje ciele a nezastaviť sa.

Text rezolúcie, ktorú včera prijala Bezpečnostná rada ukazuje týmto smerom: hovorí o multidimenzionálnej prítomnosti určenej na pomoc pri vytváraní podmienok napomáhajúcich k dobrovoľnému, bezpečnému a trvalému návratu utečencov a vysťahovalcov. Sme oprávnení ‘uplatniť všetky nevyhnutné opatrenia’.

Preto žiadam Radu, aby nedovolila využitie tejto sily v prospech kozmetického skrášľovania Francúzska. S ohľadom na národnosť veliteľa, je nevyhnutná ohľaduplnosť k miestnym. Nanešťastie, Francúzsko doposiaľ nebolo nestranné, keďže podporovalo vládu v súvislosti s konfliktom v Čade a v Stredoafrickej republike. Preto jazykom určeným na velenie a operáciu na miestnej úrovni by mala byť angličtina, aby ľudia poznali rozdiel medzi Európanmi, na ktorých sú už zvyknutí a ktorí práve prišli.

V súvislosti s Britániou by som rád povedal, že Spojené kráľovstvo zabránilo veleniu síl EÚ v Bruseli, aby viedli operáciu a tento krok si podľa môjho názoru nezaslúži nič iné ako ostrú kritiku. Sám nebyť účastný, ale uprieť ostatným právo využívať spoločné štruktúry: v budúcnosti by sme mali zabrániť tomu, aby sa takáto situácia opakovala!

Stále však pochybujem o dosiahnuteľnosti stanovených cieľov. Stanovili sme si jasné ciele? Koľko vysťahovalcov by malo byť späť doma na konci roka? Koľko utečencov z Dárfúru by sa malo vrátiť do Dárfúru? Nedosiahneme nič, ak budeme mať ten istý počet ľudí v táboroch ako máme teraz.

Dôležité je zvážiť i náklady: Počul som, že len vybudovanie pristávacej dráhy a centrály bude stáť 100 miliónov EUR. Ďalej sú tu náklady vojska. Môže nám Rada poskytnúť celkový finančný rámec?

Ešte jeden posledná, ale kľúčová skutočnosť: predtým ako rozmiestnime sily, musíme mať prísľub od vlády Čadu, že bude možné následné rozmiestnenie síl Organizácie Spojených národov, ktoré budú pokračovať v misii a to v prípade akéhokoľvek zloženia týchto síl. Počul som, čo povedal náš kolega. Rád by som to mal potvrdené písomne, formou oficiálneho dokumentu, od vlády Čadu, nie iba ústnym prejavom ministra na Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov. Ak budem mať ten dokument, budem hlasovať za tento projekt. Buď budeme mať alternatívne riešenie, alebo o rok po ukončení operácie zanecháme za sebou vojenské vzduchoprázdno a veľmi rýchlo budeme presne tam, kde sme teraz. V takomto prípade by sme vyhodili stovky miliónov do vzduchu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Hutchinson (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážený pán úradujúci predseda Rady, mám veľkú radosť, že sme dnes schopní diskutovať a hlasovať za uznesenie týkajúce sa otázky, ktorej podľa môjho názoru nie je venovaná dostatočná pozornosť, keďže situácia v Sudáne, Čade a Stredoafrickej republike je neúnosná a v tomto Parlamente sa na to nesmie zabúdať.

Mám záujem na tom, aby som túto neradostnú záležitosť, ktorá je následkom genocídy v Dárfúre, neprešla mlčaním. Od roku 2003 má kríza v Dárfúre na svedomí dva a pol milióna utečencov, vrátane 125 000 utečencov v Čade. Na svedomí má aj niekoľko stotisíc mŕtvych.

Do dnešného dňa museli humanitárne agentúry Organizácie Spojených národov a MVO premiestniť svoje tábory 31 krát s cieľom vyhnúť sa násiliu, ale nepodarilo sa im vyhnúť zatknutiu niektorých členov sudánskou políciou, masakru 12 humanitárnych pracovníkov a zmiznutiu ďalších piatich.

Cieľom uznesenia, o ktorej dnes rokujeme, je prispieť k ukončeniu tejto situácie v hraničných oblastiach. Táto situácia je neprijateľná, ale zároveň jej závažnosť je relatívna v porovnaní s rozsahom katastrof, ktoré sa v súčasnosti dejú v tejto časti sveta.

Z tohto hľadiska by som rada upozornila na našu zodpovednosť, ktorá by nemala byť obmedzená len na podporu alebo izolované a úzko definované operácie akými sú núdzové odpovede na konfliktné situácie. Táto zodpovednosť si vyžaduje činnosť v širšom kontexte, do ktorého patria i takéto konflikty. Taktiež si vyžaduje opatrenia, ktoré budú v predstihu, inými slovami povedané, urobiť všetko pre to, aby takéto konflikty nevznikali.

Druhá časť môjho príspevku sa týka situácie humanitárnych organizácií pôsobiacich v regióne. Spôsob akým sú vyvíjané metódy intervencie ozbrojených síl a úloha humanitárnych agentúr v konfliktných situáciách svedčí o tom, že hranice, ktoré oddeľujú tieto dve strany sa stierajú.

Keďže často dochádza k zámene osôb, ktoré vykonávajú humanitárnu pomoc za osoby z vojska, humanitárni pracovníci sú vystavení riziku a s tým súvisí i ohrozenie ľudí, ktorí by mali mať z humanitárnych služieb úžitok.

Preto je dôležité, aby naša ochranná sila v nijakom prípade nebola zapletená do operácii humanitárnych skupín, ktoré pôsobia v regióne. Som rád, že dokument, ktorý dnes prejednávame je zameraný aj na túto skutočnosť, ktorá je dôležitá pre budúci rozvoj našich politík, v tomto regióne ale aj kdekoľvek na svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Colm Burke (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, podporujem vyslanie vojska PESD na misiu na hranice Čadu/Dárfúru a vítam dnešnú príležitosť diskutovať o tomuto návrhu.

Konflikt v Dárfúre má strašné cezhraničné následky na susediaci Čad a Stredoafrickú republiku, ktorého vedľajším efektom je množstvo utečencov a tisícky vysťahovalcov.

Podľa názoru odborníkov, táto misia je splniteľná napriek niektorým závažným chybám v ochrane a v uskutočniteľnosti samotnej operácie. Infraštruktúra je v tejto oblasti veľmi úbohá, zásobovanie vodou a logistické linky sú náročné. Takáto misia je ohrozená i zo strany rebelujúcich proti vláde, ale to je otázka skôr dôkladného zhodnotenia rizík, ktoré hrozia v tomto regióne a je možné ich prekonať.

Takže nie je dôvod na ďalšie odkladanie rozmiestnenia vojska. Disponujeme armádou, potrebujeme ešte politickú vôľu.

Vyzývam preto írske vojsko, aby sa stalo súčasťou misie PESD. Írsko môže byť účastné na európskom úsilí stabilizovať tieto hraničné oblasti poznačené krízou.

Vojsko by mohlo byť pre túto operáciu stiahnuté zo Severských bojových skupín. Misia PESD, rovnako ako tieto bojové skupiny, je premosťujúcou operáciou. Írske vojsko, ktoré v súčasnosti pôsobí v Libanone by sa taktiež mohlo zapojiť do tejto misie.

Táto sila má mnoho úctyhodných cieľov. Pomohlo by to zlepšiť bezpečnostnú situáciu v tomto regióne pred zapojením ďalších síl Organizácie Spojených národov/Africkej únie v Dárfúre. Taktiež by pomohla organizáciám sprístupniť koridory pre humanitárnu pomoc, ktoré boli predtým neprístupné. Po tretie, nakoniec by to mohlo uľahčiť návrat sudánskych utečencov.

Som presvedčený, že táto misia by mala mať mandát zosúladený s Kapitolou VII Charty Organizácie Spojených národov, ktorý by v prípade potreby, najmä v nadväznosti na útoky na civilistov, tábory, dediny, humanitárnych pracovníkov, policajtov Organizácie Spojených národov a na sebaobranu, umožňoval zakročiť.

Obdobie dažďov pomaly končí. Počet útokov na tábory utečencov rastie, keďže milícia a skupiny rebelov sa s ústupom dažďov stávajú mobilnými. Teraz je vhodný okamih pre Organizáciu Spojených národov, aby konala. Nečinnosť bude zaplatená životmi. EÚ je najvhodnejšou organizáciou na začatie tejto misie a prevzatie tejto úlohy.

Nabádam Radu, aby okamžite zahájila jednotnú akciu, aby sme neprišli o šancu dostať vojsko EÚ tam, kde je najviac potrebné.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, zdá sa, že dnes poobede je v Parlamente prítomných mnoho generálov, ktorí riadia vojsko spoza stola! Zúfalá humanitárna a bezpečnostná situácia v Dárfúre a susediacich regiónoch Čadu a Stredoafrickej republiky nevyhnutne potrebuje medzinárodnú pomoc, ale musím povedať, že sa to netýka záležitosti, ktorú tu máme dnes pred sebou, ktorá je o PESD, ako to už mnoho rečníkov dnes povedalo.

Dlho som protestoval proti plytvaniu so zdrojmi, duplicite, rozdeleniam, a duplicite zahrnutej do pokusov EÚ rozvíjať svoje vojsko. Neexistuje žiadne vojsko EÚ, pán Ryan. Naše národy majú svoje vojská a v súčasnosti prebieha pokus o zorganizovanie medzinárodnej vojenskej intervencie zo strany týchto štátov, ktoré majú ozbrojené sily a expedičné možnosti, nie je ich však veľa. To sa uskutočňuje najmä prostredníctvom NATO a OSN. Inštitúcie EÚ majú len málo spoločné so záležitosťami ozbrojených síl.

Je očividné, že motívy nadšencov PESD-u majú politický charakter. Jeden z nich dokonca povedal, že na Čad by sa malo pozerať ako na politickú príležitosť. EÚ sa sama ponúkla OSN, nebola to OSN, ktorá požiadala o pomoc EÚ. EÚ je neobyčajne nadšená, keď môže svoju inštitucionálnu nálepku nalepiť na ďalšiu vojenskú operáciu, ale vojenské štáby jednotlivých národov nezdieľajú nadšenie eurokratov. S ohľadom na dosť dlhé čakanie na komunikačné spojenie, na najbližší námorný prístav, ktorý je vzdialený tisícky míľ, nedostatok vodných zdrojov a infraštuktúru, a neochotu prejsť do protiútoku v súvislosti so skupinami rebelov, je Čadská misia riskantná z každého pohľadu. Británia, Nemecko a Taliansko sa rozhodli nevyslať svoje vojská.

Čo bude úlohou tejto sily? Rozhodne nie zhostiť sa ozbrojených nepriateľov, ktorí vytvárajú zmätok v tejto rozsiahlej africkej oblasti. Nepochybne, najviac sily bude venovanej ochrane a podpore samotnej sily v ťažkej situácii počas presunov. Rozhodne musíme prestať využívať ľudskú tragédiu na politické účely.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Musím vecne pripomenúť, že tento návrh vyslať sily PESD-u do Čadu a Stredoafrickej republiky podporila drvivá väčšina poslancov, ktorí sa vyjadrovali k tejto otázke. Ako budete informovaní a čo už medzitým bolo dnes povedané – myslím, že včera – Bezpečnostná rada povolila Európskej únii túto operáciu. Ako bolo povedané, toto povolenie bolo pre Európsku úniu kľúčovým v súvislosti so začatím tejto operácie. Všetky vojenské prípravy a plánovanie môže byť teraz uskutočnené a Rada sa, samozrejme, neskôr vyjadrí k tejto záležitosti prostredníctvom jednotnej akcie.

Koniec koncov, z celkového pohľadu môže teraz Európska únia prejsť od samotných vyhlásení a sľubov k praktickým krokom a činu. To sa zhoduje s tým, čo hlása Európska únia v súvislosti so záväzkom, ktorý má voči Afrike a jej ľuďom. Úzka spolupráca s Afrikou a jej ľuďmi by mala priniesť mier tam, kde je konflikt, pokrok tam, kde je chudoba, zdravie a vzdelanie tam, kde je prítomná choroba, a aspoň niečo tam, kde nie je nič, alebo je veľmi málo. V tomto smere zaistíme i úctu ku všetkým naším hodnotám a zásadám. Portugalské predsedníctvo víta posledný vývoj a zároveň prihliada na podporu tejto operácie zo strany väčšiny poslancov.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. Na záver diskusie som prijala päť návrhov v súvislosti s uznesením podľa článku 103 ods. 2 rokovacieho poriadku1.

Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 27.09.07. <BRK>

 

12. Situácia v Barme (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Nasleduje vyhlásenie Rady a Komisie o situácii v Barme.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, táto diskusia a naše diskusie sú vysoko aktuálne a, samozrejme, Rada a portugalské predsedníctvo sledujú udalosti, ktoré sa dejú v Barme (Mjanmarsku).

Barma bola svedkom demonštrácií naposledy v roku 1988, t. j. pred skoro dvadsiatimi rokmi. Nepochybujem, že to, čo hovoria o situácii komentátori je pravda: a to, že krajina sa nachádza na križovatke, ktorú považujeme za kritickú.

Od začiatku sa táto situácia prejavovala ako vysoko nestabilná a my sme urobili, čo bolo v našich silách, aby sme zabránili, aby sa barmské orgány uchýlili k násiliu, dnešné udalosti však svedčia o tom, že vojenská organizácia v Rangúne je stále hluchá k apelom medzinárodného spoločenstva, presne tak, ako bola hluchá po mnoho rokov k opakovaným medzinárodným apelom.

V prípade dobrého zvládnutia, mohla byť situácia posledných dní považovaná za prvé kroky na ceste za politickou reformou a národného prehodnotenia krajiny. Dúfame, že politická organizácia krajiny si vypočuje jednoznačný odkaz zaslaný demonštrantmi, že jej politiky zlyhali.

Čo bolo na začiatku ad-hoc protestu proti nepomernému rastu cien pohonných hmôt prerástlo do rozsiahleho verejného protestu proti politikám diktátorskej vlády.

Európska únia obávajúc sa rastúceho napätia v krajine nestála bokom a nečinne sa neprizerala situácii. V auguste okamžite odsúdila uväznenie niekoľkých vedúcich predstaviteľov opozície, najmä z takzvanej skupiny ‘Generácia 88’, ktorá protestovala proti nárastu cien pohonných hmôt o 500 %. Žiadala prepustenie politických väzňov a a upozornila na potrebu začať otvorený zmierovací proces a politickú reformu. Len včera sme prostredníctvom Jednotného vyhlásenia OSN a EÚ prijatého v New Yorku 27 ministrami zahraničných vecí odoslali jasnú správu o solidarite a podpore obyvateľom Barmy.

Žiadame orgány, aby uznali právo mníchov, rehoľných sestier a občanov na pokojnú demonštráciu a taktiež zdôrazňujeme, že táto situácia predstavuje novú príležitosť pre vyriešenie problémov Barmy.

V ďalšom včerajšom vyhlásení, vysoký predstaviteľ Európskej únie, pán Solana, vyzval barmské orgány, aby pokračovali v zdržanlivosti a zdôraznil, že mier, stabilita a rozvoj môžu byť dosiahnuté len prostredníctvom politickej reformy, uznaním základných ľudských práv a slobôd, a spoluúčasťou na dianí.

O situácii sme diskutovali aj s niektorými našimi partnermi v bilaterálnych rozhovoroch na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku. V našom pokračujúcom dialógu o Barme s partnermi v danom regióne, vrátane Číny, Indie a krajín ASEAN-u (Združenia národov juhovýchodnej Ázie) podporujeme myšlienku pravidelných rozhovorov s režimom s cieľom zdôrazniť nasledovné: po prvé, dlhodobá stabilita v Barme si vyžaduje citlivú premenu, najmä politickú, po druhé, otvorenie krajiny je kľúčové pre rozvoj Barmy a z celkového pohľadu je dôležité i pre susediace krajiny a medzinárodné spoločenstvo ako celok. Zároveň sme zaznamenali, že Singapur, ktorý v súčasnosti predsedá ASEAN-u, odpovedal vyhlásením na národnej úrovni, v ktorom vyjadruje nádej, že súčasné protesty budú riešené pokojne.

Ministri zahraničných vecí krajín EÚ diskutovali o situácii v Barme aj na Gymnichskej schôdzi začiatkom septembra, aj včera v New Yorku, kde sa všetci opätovne stretli. Okrem toho sa o tejto situácii diskutovalo aj v Bruseli v Politickom a bezpečnostnom výbore a detailne bola táto situácia prediskutovaná aj v rámci Pracovnej skupiny pre Áziu-Oceániu. Prehodnocujeme všetky možnosti pre ďalšiu činnosť Európskej únie, ale aj keď zároveň dúfame, že sa situácia nebude ďalej zhoršovať, musíme byť pripravení na všetky možnosti. Plánujeme i dodatočné diplomatické kroky a budeme v kontakte s Organizáciou Spojených národov, najmä s Ibrahimom Gambarim, zvláštnym vyslancom generálneho tajomníka, ktorý sa stretol s predsedníctvom a inštitúciami EÚ v júli, inými slovami, ešte pred letným prerušením. Zároveň sme v kontakte s našimi kolegami v Ženeve, kde boli včera urobené ostré vyhlásenia na pôde Rady pre ľudské práva.

Včera v noci, v nadväznosti na znepokojujúce správy z Rangúnu, sme cítili povinnosť požiadať barmské orgány, aby nekonali násilne v súvislosti s demonštráciami. S cieľom zabezpečiť zrozumiteľnosť správy, sme veľmi zreteľne pripomenuli možnosť zvýšenia už existujúcich sankcií. Nakoniec, Coreper (Výbor stálych zástupcov) bude zajtra detailne diskutovať o situácii v Barme.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Komisia sa rovnako ako ostatné európske inštitúcie zaujíma o situáciu v Barme. Veľmi pozorne sledujeme najmä udalosti z posledných týždňov, dokonca hodín, a to pokojný priebeh protestu budhistických mníchov.

Ako viete, pán Reding nám poskytol 6. septembra analýzu Komisie o celkovej situácii: opakované násilie, ktoré je v rozpore s ľudskými právami, politické utláčanie a celkové zhoršenie hospodárskych podmienok. Mal by som ešte doplniť porušovanie medzinárodného humanitárneho práva vládou Barmy/Mjanmarska voči civilistom a väzňom a taktiež porušenie niekoľkých obmedzení stanovených Medzinárodným výborom Červeného kríža (ICRC). V posledných týždňoch žal režim trpké ovocie prudkej spoločenskej a politickej situácie, ktorá viac-menej sama prispela k svojej existencii.

Čo by malo byť urobené vo svetle týchto udalostí? Máme právo si myslieť, že táto situácia má nádych déja vu, keďže ide o zopakovanie situácie z roku 1988, alebo že ide o historicky rozhodujúci okamih. V akomkoľvek prípade, udalosti v Barme/Mjanmarsku sú nepredvídateľné. Skutočnosť, že masívne protestné hnutie–- so 100 000 ľuďmi v uliciach Rangúnu počas minulého pondelka - nemá politický program alebo iné požiadavky, očividne prispieva k neistej situácii.

Jednoducho nemôžeme zbaviť režim zodpovednosti za kontrolu udalostí, akou sú demonštrácie. Nepochybne zastrašovanie, zatýkanie a kladenie prekážok, ktorého sme svedkami svedčí o skutočnosti, že ide o tú ťažšiu cestu. Zatýkanie z dnešného rána, surový spôsob akým orgány zasiahli a skutočnosť, že obete sa snažili len o podporu našich záujmov. S ohľadom na tieto okolnosti je naším hlavným cieľom predísť akémukoľvek násiliu zo strany vlády a vyzvať najvyššie orgány na zamedzenie týchto praktík. Bezpečnosť a prosperita Aung San Suu Kyi je naším hlavným cieľom.

Aj keď samotné protesty sú do značnej miery taktiež príležitosťou. Režimu alebo aspoň jeho členom, ktorí sú schopní postrehnúť túto skutočnosť, ukazujú, že slabé politické a hospodárske riadenie znamená, že ľudia sa neboja vyjsť do ulíc a vyjadriť svoj hnev, ktorý pramení zo zúfalstva, ktoré trvá príliš dlho.

Druhou dôležitou záležitosťou pre Komisiu je snaha medzinárodného spoločenstva presvedčiť vládu, aby urobila gesto smerom k obnoveniu dôvery a tak prispela k vytvoreniu podmienok na zmier. Režim musí vypočuť svojich ľudí a naplniť ich túžby po otvorenosti a demokracii. Akékoľvek riešenie súčasnej situácie musí, samozrejme, zahŕňať proces spoluúčasti a transparentnosti, ktorý umožní všetkým zainteresovaným stranám v súvislosti s národným zmierovacím procesom v Barme/Mjanmarsku prispieť k priaznivej budúcej politickej a hospodárskej situácii v krajine. Toto je posolstvo, ktoré moja kolegyňa Benita Ferrero-Waldnerová vyslala našim partnerským krajinám na schôdzach, ktoré sa uskutočnili súbežne s valným zhromaždením Organizácie Spojených národov.

Je taktiež nevyhnutné, aby si štáty susediace s Barmou/Mjanmarskom uvedomili svoju zodpovednosť. Som presvedčený, že Čína si je vedomá skutočnosti, že kým neuplatní svoj rozhodujúci vplyv, jej dlhodobé záujmy nebudú uskutočniteľné s ohľadom na napätú situáciu. Musíme však presvedčiť aj Indiu, Japonsko a Južnú Kóreu, krajiny, ktoré významne prispeli k hospodárskym potrebám barmského režimu, aby urobili viac pre vyriešenie súčasnej krízy. Členské štáty ASEAN-u by mali vyjadriť svoje názory s väčším dôrazom. Akékoľvek zhoršenie situácie v Barme/Mjanmarsku môže mať hrozné následky pre celý región.

Nakoniec, Komisia víta zvláštnu úlohu, ktorú zohráva Organizácia Spojených národov, a najmä služby zvláštneho vyslanca Ibrahima Gambariho, ktorého najbližšia návšteva Rangúnu bude veľmi dôležitá. Ak si orgány Barmy/Mjanmarska opätovne zvolia cestu útlaku, budú viesť krajinu k ešte väčšej medzinárodnej izolácii, ktorá bude zároveň ľuďom spôsobovať neznesiteľné utrpenie. Ak sa, na druhej strane, orgány rozhodnú pre otvorený a demokratický dialóg, budú musieť objasniť ďalšie smerovanie krajiny, zaviazať sa k vytvoreniu podmienok pre slobodné voľby a zároveň stanoviť aj ich dátum a začať úprimný dialóg s partnermi. Za takýchto okolností orgány Barmy/Mjanmarska budú môcť počítať s podporou Európskej únie a ďalších partnerských národov.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden , v mene skupiny PPE-DE. Vážená pani predsedajúca, Európska únia sa vychvaľuje svojim záujmom o ľudské práva a teraz nie je schopná účinne zasiahnuť proti režimu tyranie na svetovej úrovni, ktorý naďalej každý rok utláča a zneužíva ľudí. Ide o prístup, podľa ktorého stačí iba vyhlásenie a spoločné stanovisko. Úradujúci predseda Rady v predchádzajúcej diskusii povedal, že by sme mali konať podľa našich slov. Súhlasím s ním.

Počas mojej pôsobnosti v tomto Parlamente som bojoval proti dvom ohavným režimom: mugabeovskému v Zimbabwe a vojenskej junte v Barme. Oba boli predmetom záujmu EÚ, ale nič sa neudialo. Mali by sme sa hanbiť.

Dnes sa zameriavame na Barmu, kde minulý týždeň viedol Spolok všetkých barmských budhistických mníchov masívne protesty v uliciach Rangúnu a v mnohých ďalších častiach Barmy. Všetci sme šokovaní tým, že sa zúfalá situácia premenila na tragédiu. Výsledkom tvrdých zákrokov bezpečnostných síl sú fotografie zranených mníchov, zadymených pagod a ubitých civilistov, ktoré obleteli svet. Najmenej piati ľudia zomreli a stovky ich bolo zranených. Asi pred týždňom sme varovali prostredníctvom rádiovej stanice Demokratický hlas Barmy, že vláda súhlasila s použitím strelných zbraní a schválila násilné ukončenie pokojných demonštrácií.

Je najvyšší čas, aby sme prestali zalamovať rukami a začali naozaj konať. Nemám žiadne ilúzie. Tak ako v prípade Zimbabwe, kľúčom k premene Barmy sú jej susedia, konkrétne Čína. Čína je najväčším barmským investorom, obchodným partnerom a dodávateľom zbraní. Dnes je v Parlamente prítomná parlamentná delegácia Číny na vysokej úrovni, na čele s pánom Wang Yingfan, ktorý je vplyvným členom Národného ľudového kongresu. Naliehavo som ho dnes ráno žiadal, aby Čína začala konať proti barmskému režimu. Zopakoval mi však záväzok Číny nezasahovať do vnútroštátnych politík iných krajín, ale, zároveň ma ubezpečil, že Čína i naďalej zotrvá vo svojej tichej, ale podstatnej pozícii a bude sa zasadzovať za priaznivejší prístup zo strany barmského režimu. Budeme svedkami toho, aký účinok to bude mať.

Včera, predsedníctvo Európskej únie oznámilo, že uvalí tvrdé sankcie v prípade násilného konania zo strany barmskej vlády. Násilie pokračovalo a preto musia byť teraz uplatnené tvrdé sankcie, ak chce EÚ pôsobiť dôveryhodne voči svetu. Musí byť jasné, že tentokrát dodržíme slovo a pristúpime k uplatneniu sankcií. Nehanebná epizóda z mája, keď sa barmský minister zahraničných vecí zúčastnil na samite ASEM-u v Nemecku a porušil zákaz EÚ vycestovať, sa už nesmie opakovať

Nemôžeme ignorovať skutočnosť, s ohľadom na sankcie, že TOTAL Oil je jedným z posledných zahraničných investorov pôsobiacich v Barme. TOTAL priamo podporuje vojenskú juntu a každoročne poskytuje stovky milióny dolárov režimu, aby mohol udržať jedno z najväčších vojsk na svete.

Krízu v Barme sme prediskutovávali príliš dlho a teraz je jej riešenie na našich pleciach. Zapamätajme si však, že muži, ktorí sa podieľali na masakre protestujúcich, ktorý sa udial v Barme pred 20 rokmi, sú teraz na vedúcich pozíciách. Je škoda, že Rada ani Komisia roky nepočúvali Parlament, ktorý upozorňoval na tieto skutočnosti.

Dnes, ešte raz, rokujeme o uznesení, ktoré je krátke a veľmi jasné. Od barmských orgánov žiadame: okamžité prepustenie Aung San Suu Kyi, nezasahovanie do protestov a aby bol zvolaný Národný konvent, ktorého súčasťou by bola aj Národná liga pre demokraciu. Od Bezpečnostnej rady OSN žiadame: zasadnutie s cieľom prehodnotiť situáciu v Barme a následne vyslanie zvláštneho vyslanca do tejto krajiny. Od Rady a Komisie žiadame: dialóg s OSN a ASEAN-om a zosúladenie opatrení proti barmskému režimu, ktorých súčasťou by boli aj hospodárske sankcie, v prípade ak sa režim násilne postaví proti našim požiadavkám, alebo ich vôbec nebude rešpektovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Weiler, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Európa ako aj celý svet sledujú situáciu v Barme. Dnes, bola po prvýkrát preliata krv a ako už povedal môj kolega zo Spojeného kráľovstva, už si nemôžeme zakrývať oči; toto je úplne nová situácia.

Skupina socialistov je zdesená surovými metódami uplatňovanými vojenskou juntou voči pokojným demonštrujúcim. Očakávame, že Bezpečnostná rada OSN, ktorá zasadá súbežne s nami, okamžite uplatní príslušné opatrenia a využije svoj vplyv v súvislosti s Čínou.

Druhý odkaz, ktorý Európsky parlament dnes pošle je, že súcití s obyvateľmi Barmy: našu solidaritu, podporu a áno, náš obdiv určený týmto odvážnym obyvateľom. Budhistickí mnísi nie sú malou elitnou menšinou. Sú taktiež občanmi a majú podporu tisícok ľudí. Demonštrácie boli vyvolané svojvoľným zvyšovaním cien, ale porušovanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv a najmä Štandardov Medzinárodnej organizácie práce mučením a nútenou prácou bolo praktizované vojenskou juntou niekoľko rokov.

V súčasnosti, keď sa všetko posudzuje z globálneho pohľadu, izolacionizmus nie je správnou voľbou. Základné demokratické práva a všeobecný hodnotový systém platí aj na ázijskom kontinente. Očakávame, že dlhodobo plánovaná ústava Barmy bude zaradená do programu a že v Barme – podobne ako v Thajsku, budú prekvapivo skoro – prebiehať demokratické voľby. V týchto regiónoch je možné presadenie a uplatnenie demokratických režimov.

Okrem OSN a Európy, sa musia aktívne zapájať aj krajiny ASEAN-u, keďže sa usilujú podobať EÚ. Demonštrácie na Filipínach sú dnes kladným znakom solidarity v tomto regióne.

Barma sa však nevracia späť na cestu k demokracii.

 
  
MPphoto
 
 

  Annemie Neyts-Uyttebroeck, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, dovoľte mi začať vyslovením poklony obyvateľom Barmy za ich odvahu viesť pokojné protesty proti vojenskému diktátorstvu v krajine.

Dnes sa tento režim vydal cestou násilného utláčania a naše srdcia vysielajú nádej obyvateľom Barmy. Európska únia by mala ostrejšie vyjadriť svoj nesúhlas s danou situáciou a nielen slovom, ale aj skutkom. Ak bude režim ďalej utláčať svoje obyvateľstvo, sankcie budú vyššie a všetky európske spoločnosti pôsobiace na území Barmy budú vyzvané, alebo prinútené, aby stiahli svoje aktivity z tohto územia. Krajiny ASEAN-u by taktiež mali využiť svoju pozíciu, pokiaľ ide o Barmu, a India a Čína by mali použiť svoj vplyv na režim a trvať na otvorenom dialógu s demokratickou opozíciou Barmy.

Barmský režim neutláča len svoje obyvateľstvo v politickej sfére, ale uvrhlo ľudí do chudoby a núdze, aj keď má táto krajina všetky predpoklady na to, aby prosperovala. Masové demonštrácie obyvateľov Barmy svedčia o tom, že Aung San Suu Kyi nie je sama, ale že predstavuje nádej pre drvivú väčšinu obyvateľov Barmy. Barmský režim by jej mal vrátiť slobodu a prepustiť všetkých politických väzňov, aj tých, ktorí boli zatknutí dnes.

Nakoniec, chcem vyzvať Európsku úniu k maximálnemu využitiu svojich nástrojov na presadenie demokracie a ľudských práv, ktoré sú teraz v našich rukách.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley, v mene skupiny PSE. – Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval pánovi úradujúcemu predsedovi Rady a pánovi komisárovi a rovnako aj svojim kolegom za ich príspevky.

Pred 18 rokmi sa národné hnutie za demokraciu v Barme pýtalo: Čo bude musieť urobiť medzinárodné spoločenstvo pre to, aby presvedčilo barmské orgány o nevyhnutnosti demokracie v krajine? Musíme byť zastrelení na uliciach a byť pritom i v televízii, aby medzinárodné spoločenstvo začalo konať?

Nanešťastie sa táto predpoveď stala skutočnosťou. Sme svedkami toho ako časť barmskej spoločnosti, budhistickí mnísi a mníšky, ktorí žijú životom bez násilia a pacifizmu, ktorí venujú iným svoj čas, sú teraz hromadne vyvražďovaní na uliciach a zastrašovaní vojenským režimom. Nie je správne si myslieť, že slová, ktoré tu hovoríme prispejú ku koncu týchto násilností, ktorého chceme byť svedkami. Rozhodne je však nesprávne, že doteraz sa svet len nečinne prizeral, už nemôžeme nečinne čakať. A, ako povedali kolegovia, je na nás ako využijeme náš vplyv, nie iba v prípade barmského režimu, ale taktiež v súvislosti s Čínou, Indiou a Bangladéšom na zaistenie dodržiavania princípov demokracie a konania v súlade s uloženými sankciami.

Zabráňme násiliu na pokojných protestujúcich, ale rovnako nám dovoľte poskytnúť podporu týmto protestujúcim.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, je zjavné, že nedávne udalosti v Barme nás privádzajú k neodvratnému bodu. Cítim, že rozsiahle demonštrácie uskutočňované nielen mníchmi a mníškami, ale tisíckami ľudí, ktorí neprestávajú protestovať, zasielajú vojenskej junte v Barme ako aj celému svetu jasné posolstvo svedčiace o tom, že obyvatelia Barmy sú vyčerpaní z danej situácie a chcú zmenu.

Presne túto túžbu po zmene by sme mali tu na úrovni EÚ a na úrovni medzinárodného spoločenstva podporiť. Je zrejmé, že po 30 rokoch sankcií bez výsledkov, musí byť uplatňovaná politika radikálne zmenená, a preto medzinárodná politika musí zahŕňať i krajiny z tohto regiónu: nie iba Čínu a Indiu, ako už bolo povedané, ale tiež Japonsko a Singapur, ktoré v súčasnosti predsedajú ASEAN-u. Preto by sme mali privítať nielen gestá, ktoré urobila Rada a Komisia, ale taktiež gestá OSN hovoriace o slobode pre politických protivníkov, menovite pre Aung San Suu Kyi, a o demokratickom smerovaní. Verím, že tentokrát neupustíme od tejto túžby.

 
  
MPphoto
 
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážená pani predsedajúca, Rada pre štátny mier a rozvoj: to je oficiálne pomenovanie vojenského režimu v Barme. Kríza, v ktorej sa krajina v súčasnosti nachádza vyznieva viac ako kedykoľvek predtým ako kruté klamstvo.

Junta znamená zneužívanie moci a deštruktívnu vládu na celé desaťročia. Samozrejme, že s ohľadom na štatistiky ide o úsporný spôsob riadenia štátu. Mimochodom, drvivá väčšina barmskej populácie je obeťou dvojnásobného vykorisťovania. Áno, dvojnásobného vykorisťovania: vnútorne vojenskými hlavami štátu – každý, kto chce podnikať na území Barmy, musí spolupracovať takmer výlučne iba s armádou – a zvonka Ľudovou republikou Číny, ktorá využíva prirodzené a bohaté poľnohospodárske zdroje tohto juhovýchodného ázijského štátu. Diplomati v Rangúne zašli tak ďaleko, že v týchto dňoch zvyknú hovoriť: Barma sa stala kvázi čínskou provinciou’. V školách na severe, ktoré postavila Čína, je mandarínska čínština prvým jazykom a pekingský čas je oficiálnym miestnym časom.

Vážená pani predsedajúca, jednoducho povedané, barmskí a čínski vládcovia sú takmer na nerozoznanie. Preto žiadam Radu a Komisiu, aby ako prvé otvorene prehovorili s barmskými vládcami a Pekingom o ich zodpovednosti za utrpenie obyvateľov Barmy.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli, v mene skupiny ITS. (IT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, keď naše uznesenia a vyhlásenia neostanú fakticky nevyužívané alebo neostanú len slabým hláskom vo veľkom uchu Rady, tak sa dostanú do víru udalostí, ktoré sa samozrejme udejú v tom istom čase alebo čakajú na zaradenie do programu našich plenárnych zasadnutí.

Pred niekoľkými dňami sme hlasovali v prospech uznesenia o Barme. Podrobné informácie hovoria o dnešnom  páchaní násilností a porušovaní ľudských práv v tejto krajine, ale zabúda sa na skutočnosť, že marxistický režim a potom vojenský režim utláčal ľudí po desaťročia, pričom bol nepretržite podporovaný Čínou, ako je dobre známe. Nejde však len o utláčanie, skutočnosť, ktorú treba pripomenúť je, že barmský režim je systémom založeným z väčšej časti na sile a že jeho rozpočet je založený na obchodovaní s drogami.

V súvislosti s útlakom, cenzúrou a všeobecne rozšíreným prenasledovaním, ktoré je pre barmský režim charakteristické už roky, by som rád upozornil, že nejde len o ospevovanú pani Aung San Suu Kyi, ale aj o novinárov ako U Win Tin a hercov ako pán Zaganar alebo o známych aktivistov za práva občanov ako Win Naing. Dovoľte mi povedať, dámy a páni, že sú tu tiež budhistickí mnísi, ale ako dobre viete, predovšetkým je tu ešte mnoho iných menšín. To zahŕňa ešte jednu kultúrnu a etnickú skupinu, ktorá nebola spomenutá v uznesení prijatom pred dvoma týždňami: povstalci z Karenu. Títo ľudia sa po desaťročia odmietali prispôsobiť režimu, za ktorého živobytie záviselo od detskej prostitúcie a od pestovania drog.

Len odsudzovanie útlaku, ktorým Štátna rada pre mier a rozvoj potláča obľúbený protest, pričom sa súbežne zasadzuje za demokraciu v Barme, sa viac nedá len odsudzovať, požiadavky na okamžité a bezpodmienečné prepustenie zadržiavaných osôb – ktoré, zdôrazňujem, je kľúčové – a všetko ostatné, čo robíme, či prosíme alebo sa vyhrážame nemá prakticky žiaden účinok.

Dokonca aj americký prezident Bush napriek všetkým jeho bezduchým pripomienkam na valnom zhromaždení OSN povedal niečo, čo hovorí v jeho prospech. Aj on žiadal intervenciu zo strany OSN, keďže ide o krajinu, kde vládne strach a kde sú základné slobody prísne obmedzované, etnické menšiny prenasledované, deti nútené pracovať, rozkvitá obchod s ľuďmi a znásilňovanie je bežným javom. Pán prezident Bush, rovnako ako úradujúci predseda Európskej únie, žiadal prísnejšie sankcie.

Dúfajme, že budú mať nejaký zmysel, aby sme nemuseli riešiť hrozby bombových útokov zo strany Barmy alebo Číny. Situácia barmskej opozície je presne taká istá ako situácia povstalcov z Karenu, v ktorej sa nachádzajú už desaťročia: veľa hluku v Európe a Spojených štátoch, ale nechajme krajinu, aby si vyriešila tieto problémy. Za celý ten čas, čo som tu, ešte ani raz neboli v stávke medzinárodné záujmy; ako zvyčajne, pre Európsku úniu sú dôležité prázdne slová.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, v mojom príspevku som sa snažil tomuto Parlamentu poskytnúť detailné a úplné informácie o všetkých politických a diplomatických opatreniach, ktoré boli uplatnené v nadväznosti na situáciu v Barme (Mjanmarsku), a zároveň aj o sledovaní danej situácie a našej činnosti. Rád by som vás opätovne ubezpečil, že portugalské predsedníctvo bude naďalej sledovať udalosti v Barme, čo zároveň, samozrejme, predpokladá uplatnenie ďalších opatrení, ktoré podľa nášho názoru podporia solidaritu s obyvateľmi Barmy, a ktoré zároveň ukážu barmským orgánom, že za akékoľvek ďalšie zhoršenie situácie v krajine budú musieť zaplatiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Vážený pán úradujúci predseda Rady, pán Lobo Antunes, rada by som sa Vám v mene Európskeho parlamentu poďakovala za to, že ste tu dnes s nami strávili celý deň. Vážime si to.

Na záver diskusie som prijala päť návrhov v súvislosti s uznesením podľa článku 103 ods. 2 rokovacieho poriadku2.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 27.09.07.

(Zasadnutie bolo prerušené o 17.40 a znovu pokračovalo o 18.00)

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Corbett (PSE), písomne. Diktatúra v Barme je jedno z najhorších a najdlhšie trvajúcich. Ľudia v Barme žijú oproti svojim susedom, ktorí zažívajú hospodársky rozkvet, v biede. Utláčanie je nemilosrdné. Nadväzovanie spojenia s ostatným svetom je obmedzované a na túto situáciu by sa bolo možno aj zabudlo, keby nebolo obety Aung San Suu Kyi, ktorá predstavuje nádej a túžby po demokracii ľudí z Barmy. Dúfam, že nasledujúce dni budú znamenať koniec vojenského režimu bez ďalšieho krviprelievania a zároveň žiadam Radu a najvyšších predstaviteľov, aby urobili všetko, čo je v ich silách pre zaistenie tohto výsledku.

 
  
MPphoto
 
 

  Glyn Ford (PSE), písomne. Ako spravodajca Parlamentu pre voľný obchod medzi EÚ a ASEAN-om, som informoval na stretnutiach s ministrami ASEAN-u pre obchod a úradníkmi, že Parlament nesúhlasí so súčasnou vojenskou diktatúrou v Barme a rozhodne nebude otvorený žiadnym ústupkom.

Udalosti posledných dní, keď pokojné protesty budhistických mníchov boli potlačené slzným plynom a guľkami, situáciu len zhoršili.

Pred desiatimi rokmi som mal možnosť navštíviť Aung San Suu Kyi v Rangúne v jej domácom väzení, kde mala možnosť prijímať mimoriadne návštevy. Vyjadrila názor, že ako zástupkyňa a vedúca predstaviteľka demokraticky zvolenej Národnej ligy za demokraciu, ktorá bola zvrhnutá vojenským režimom, súhlasí s uložením najprísnejších sankcií zo strany EÚ.

Preto by mala EÚ a členské štáty žiadať prostredníctvom Bezpečnostnej Rady tie najvyššie sankcie od OSN. Ani my, ani obyvatelia Barmy už nemôžeme dlhšie čakať.

 
  
MPphoto
 
 

  Jules Maaten (ALDE), písomne. – (NL) V Barme sa odohráva nová dráma. Junta sa rozhodla pre konflikt s tisíckami pokojných protestujúcich. Je to poľutovaniahodné, keďže mali obyvatelia odvahu postaviť sa režime bez akejkoľvek pomoci zvonka. Podporujem bezpodmienečné prepustenie Aung San Suu Kyi, U Khun Htun Oo, Ko Min Ko Naing a ostatných politických väzňov a taktiež podporujem demokratické reformy, ktoré by sa mali udiať čo najskôr.

Európska komisia by mala optimálne využiť finančné zdroje, ktoré sú určené v cieli 1 v rámci Nástroja na podporu demokracie a ľudských práv s cieľom podporiť nezávislé médiá, aktivistov za ľudské práva a MVO v Barme.

Nevyhnutné je i sprísnenie už existujúcich sankcií. Som zástancom britských a amerických opatrení a prísnych obmedzení, ktoré by mali byť uvalené na obchodné aktivity a finančné transakcie s Barmou.

Parlament by mal do Barmy vyslať delegáciu, ktorá by zhodnotila súčasnú situáciu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Situácia v Barme je veľmi znepokojujúca. Protestujúci (vrátane mníchov) proti vojenskému režimu preukazujú obrovskú odvahu. Režim v minulosti tvrdo potlačil protestujúcich a ukázal, že sa len vo veľmi malej miere zaujíma o blaho svojich ľudí. Medzinárodný tlak na režim musí byť vystupňovaný do najvyššej možnej miery, vrátane predvedenia zodpovedných za ukrutnosti nasledujúcich dní pred Medzinárodný kriminálny súd. EÚ musí viesť dialóg s Čínou a Indiou, ktoré môžu tlačiť na režim a žiadať ich o zasiahnutie a zastavenie útokov na protestujúcich a taktiež o pomoc pri navrátení demokracie do Barmy.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
Podpredseda

 

13. Hodina otázok (otázky pre Radu)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Nasleduje hodina otázok (B6-0316/2007).

Nasledujúce otázky sú určené pre Radu.

Otázka č. 1 je neprípustná (Príloha II, časť A, ods. 2 rokovacieho poriadku).

Otázka č. 2, ktorú predkladá Silvia-Adriana Ţicău (H-0597/07)

Vec: Vyhliadky projektu Galileo

Projekt Galileo je veľmi dôležitý projekt Európskej únie, pretože jeho výsledky sú výsledkami vesmírneho výskumu a spolupráce členských štátov a zároveň môžu byť využité v mnohých oblastiach, vrátane dopravy.

Mŕtvym bodom je však financovanie tohto projektu, rada by som sa preto opýtala Rady Európskej únie aké sú opatrenia, ktoré má v úmysle uplatniť, aby vyriešila túto situáciu a akú formu spolupráce s tretími krajinami, akou je napríklad aj India, chce v rámci tohto projektu začať?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Ako vážený poslanec vie, počas zasadnutia, ktoré sa konalo 6 až 8. júna 2007, Rada do hĺbky preskúmala situáciu, pokiaľ ide o projekt Galileo a prijala uznesenie. V tomto uznesení Rada vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa rôznych aspektov projektu Galileo. Komisia odvtedy prijala tieto návrhy (19. novembra) a my teraz dúfame, že zodpovedné orgány Rady ich preskúmajú a ešte do konca tohto roka rozhodnú o začatí projektu Galileo, vrátane verejného financovania a spoluúčasti verejnosti na tomto projekte.

Pokiaľ ide o spoluprácu s tretími krajinami, je v záujme Rady spolupracovať s krajinami, ktoré nepatria do Európskej únie. Od roku 2001, ako viete, v súvislosti s projektom Galileo bolo podpísaných niekoľko dohôd o spolupráci s krajinami, ktoré nepatria do EÚ, a to s Čínou, Izraelom a Ukrajinou. Tieto krajiny sa podieľajú na programe Galileo formulovaním systému, výskumom a spoluprácou priemyslu.

V prípade Indie bola dohoda o vzájomnej spolupráci medzi Komisiou a Indiou podpísaná v Naî Dillî 7. septembra 2005. Komisia sa však rozhodla pokračovať v rokovaniach s indickými orgánmi s cieľom zosúladiť túto dohodu so štandardnými dohodami o spolupráci na úrovni ES s ohľadom na posledné pokroky v tomto projekte. Z hľadiska uplatniteľných pravidiel, Rada musí pred prijatím rozhodnutia počkať na návrh Komisie.

S cieľom lepšieho vymedzenia pozície tretích krajín, Rada prijala 22. marca tohto roku rozhodnutie, ktorým oprávňuje Komisiu k vyjednávaniu s tretími krajinami, pokiaľ ide o podpísanie dohôd o ich spolupráci s Európskym dozorným orgánom Globálneho navigačného satelitného systému (GSA).

Hlavným cieľom tohto rozhodnutia je s ohľadom na krajiny, ktoré nepatria do Európskej únie, poskytnutie informácií o spolupráci v rámci GSA.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, rada by som poďakovala pánovi ministrovi za poskytnuté informácie. Rada by som sa však vrátili k prvej časti mojej otázky, a to financovaniu projektu GALILEO. Rada by som požiadala ministra, aby nám povedal viac o spôsobe financovania projektu a o spôsobe, akým bol návrh Komisie preskúmaný a ako bude súčasné rozhodnutie Rady vyzerať v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Neviem predvídať, aké bude rozhodnutie Rady o  probléme, o ktorom sa rokuje, najmä v otázkach financovania. Ten spolu s ďalšími problémami, ktoré sa objavili v návrhoch, ktoré nedávno predložila Komisia, musí byť, samozrejme, prediskutovaný Radou. Môžem však vážených poslancov ubezpečiť o dvoch veciach: prvá, že predsedníctvo rozumie, že projekt Galileo je strategickým projektom Európskej únie a preto bude k nemu pristupovať s ohľadom na túto skutočnosť, inými slovami ako k projektu so strategickým významom pre Európsku úniu, druhá, že predsedníctvo urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby dospelo k záveru v súvislosti so všetkými aspektmi projektu Galileo ešte počas portugalského predsedníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda Rady, súhlasím s tým, že projekt Galileo je prioritným projektom pre EÚ, ale poľnohospodári sú znepokojení, keďže Komisia prišla s návrhom využiť prebytok financií zo SPP na financovanie projektu Galileo. Od roku 2007 síce vytvorili prebytok, ale obávajú sa o svoju budúcnosť.

Moja otázka pre Radu je: súhlasia vlády, všetkých 27 štátov EÚ, s týmto prioritným projektom a s tým, aby naň boli použité finančné prostriedky z mimoriadnych príspevkov alebo ktoré sa zvýšia každý rok z rozpočtu Spoločenstva?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (SK) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Myslím, že som túto otázku zodpovedal v predchádzajúcej odpovedi. Financovanie projektu sa stále prejednáva. Rada musí prejednať tento problém, keďže ešte nedospela k žiadnemu záveru. Samozrejme sa očakáva, že názory členských štátov sa budú líšiť, pokiaľ ide o tento problém. Domnievam sa však, že pokiaľ ide o dôležitosť projektu, ide o jednohlasný súhlas.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 3, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0599/07)

Vec: Ústavná reforma v Bosne a Hercegovine

Aký je názor Rady na súčasnú situáciu, pokiaľ ide o reformy, a to ústavnú reformu a prispôsobenie Daytonskej dohody, v Bosne a Hercegovine a aké sú plánované kroky na zabezpečenie ďalšieho obnovenia a začlenenia tejto krajiny?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Dámy a páni, Európska únia zhodnotí súčasný proces reforiem v Bosne a Hercegovine vo výročnej správe, ktorá je naplánovaná, ako zvyčajne, na november.

Rada pri mnohých príležitostiach zopakovala, aké sú dôležité štyri základné podmienky pre úspešné uplatňovanie Dohody o stabilizácii a pridružení s ohľadom na závery Rady z 12. decembra 2005, najmä pokiaľ ide o uplatnenie reformy polície. Ako viete, politická situácia je v posledných mesiacoch napätá vďaka radikalizácii pozícií, ktoré boli udané hlavnými bosnianskými vedúcimi politickými predstaviteľmi. V súčasnosti sa zdá byť dosiahnutie konsenzu v súvislosti s reformami veľmi ťažké, najmä pokiaľ ide o reštrukturalizáciu polície.

Vysoký predstaviteľ, pán Solana, sa 10. septembra stretol s Miroslavom Lajčákom, osobitným vyslancom EÚ pre Bosnu a Hercegovinu. Počas tohto stretnutia, ktoré sa konalo v Bruseli, vysoký predstaviteľ, pán Solana vyjadril, plnú podporu práci osobitného splnomocnenca EÚ a jeho snahe dospieť ku kompromisu v rokovaniach s vedúcimi politickými predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny o reforme polície.

Generálny tajomník a vysoký predstaviteľ pán Solana naliehal na vedúcich predstaviteľov Bosny, aby sa zapojili do poslednej iniciatívy mimoriadneho vyslanca, ktorej cieľom je odstrániť poslednú prekážku, ktorá bráni Bosne a Hercegovine uzavrieť Dohodu o stabilizácii a pridružení k Európskej únii. Taktiež žiadal orgány tejto krajiny, aby konali v súlade so záujmami občanov Bosny a Hercegoviny.

Rada taktiež podporila snahy Bosny a Hercegoviny v súvislosti s ústavnou reformou, ktorej cieľom je vytvoriť funkčné štátne štruktúry, ktoré budú schopné vyhovieť európskym štandardom. Ďalšie úsilie je potrebné na zlepšenie výkonnosti výkonných a legislatívnych orgánov a taktiež musíme posilniť možnosti riadenia a koordinácie medzi štátom a jeho orgánmi.

Pokiaľ ide o nástroj predvstupovej pomoci, Európska únia vytvorila rezervu 1 milión EUR určenú pre ústavnú reformu Bosny a Hercegoviny. Ako budete informovaní, Rada 7. februára 2007 prijala jednotnú akciu, ktorou sa mení a dopĺňa a predlžuje mandát osobitného vyslanca EÚ v Bosne a Hercegovine. Osobitný vyslanec EÚ bude tento mandát vykonávať s cieľom ponúkať politické usmernenia a poradenstvo v súvislosti s ústavnou reformou.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Bosna a Hercegovina má budúcnosť iba ak bude transformovaná na federáciu všetkých troch národov na princípe rovnocennosti týchto národov a ktorej súčasťou budú nielen občania Hercegoviny ale aj bosnianski Chorváti. Moja otázka je špecifická: čo môžeme urobiť v prípade ak entita akou je Srbská republika bráni reforme polície a utečenci sa vracajú v rámci štátu a EÚ môže vyvíjať len vonkajší nátlak na štát ako celok? Je možné vyvíjať nátlak aj na jednotlivé osoby, alebo len na štát? Ak áno, je to veľmi náročné.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, v mene Európskej únie môžem povedať, že urobíme, čo bude v našich silách s využitím všetkých diplomatických nástrojov a taktiež prostredníctvom osobitného zástupcu, aby sme sa pohli z mŕtveho bodu, na ktorom sa teraz nachádzame a odstránili všetky prekážky, ktoré bránia úspešnosti ústavných reforiem, a najmä reforme polície. Je to náš záväzok.

Rada, samozrejme, bude venovať pozornosť návrhom osobitného zástupcu, ktorý bude informovať o aktuálnej situácii. Ako si vážený pán poslanec vie predstaviť, Rada sa obáva zložitosti danej situácie a najmä naliehavej potreby posunúť sa z mŕtveho bodu, na ktorom sa momentálne nachádzame.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Seeber (PPE-DE). – (DE) Ako minister zahraničných vecí vie, potenciál členstva v EÚ je vplyvnou hnacou silou pre politickú a hospodársku reformu vo všetkých krajinách Balkánu. Veľmi intenzívne rokovania sa vedú s Chorvátskom. Môže nám Rada poskytnúť informácie o súčasnej situácii rokovaní s Chorvátskom, a predovšetkým, informovať nás o tom ako sú uplatňované dohody o pridružení s ostatnými krajinami?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Pán Seeber, ako viete, Rada opakovane a systematicky informuje o svojom názore o prístupovom procese a o vyhliadkach jednotlivých krajín v súvislosti s ich prístupom do EÚ, najmä o krajinách Balkánu. Rada jasne informovala o šanci krajín Balkánu stať sa súčasťou EÚ. V skutočnosti, s jednou konkrétnou krajinou, Chorvátskom, sme v súčasnosti v procese rokovaní o ich prístupe do Európskej únie.

Ako som už povedal, v novembri, ako zvyčajne, Komisia predloží Rade oznámenie o stave rokovaní, najmä rokovaní s Chorvátskom a navrhne ďalšie postupy.

Potom budeme môcť poskytnúť podrobné a aktuálne informácie o stave prístupových rokovaní. Samozrejme, môžu sa vyskytnúť rôzne problémy, odklady na jednej alebo na druhej strane, ale podľa mojich osobných skúseností sú v súčasnosti rokovania o prístupe tejto krajiny na dobrej ceste.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 4, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0604/07)

Vec: Opatrenia pre rast inovácií

Čo navrhuje portugalské predsedníctvo na dosiahnutie investícií do inovácií vo výške 3 %?

Akým spôsobom sa budú zapájať MSP, najmä tie v horách, na ostrovoch a vo veľmi vzdialených regiónoch, do činností, ktoré budú financované s cieľom podporovať inovácie a výskum?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Ako viete vážení členovia, Európska únia ešte neodsúhlasila žiaden cieľ v súvislosti s investovaním do inovácií. Takýto cieľ by bolo prakticky nemožné stanoviť a zaviesť do praxe, keďže inovácie v sebe zahŕňajú veľké množstvo činností, ktoré je ťažké presne vymedziť a odmerať.

Preto sa Európska únia v roku 2002 rozhodla prijať smerodajný kvantitatívny cieľ určený pre investície do výskumu a vývoja, známy ako výskumu a vývoja. Ide o známy barcelonský cieľ 3 %. Bolo možné vymedziť tieto ciele ako oblasti činností výskumu a vývoja, ktoré sú medzinárodne stanovené vo Frascati manuáli OECD, a ktoré sú jednoducho merateľné a kvantifikovateľné.

Tento referenčný ukazovateľ je uprednostňovaný s ohľadom na ťažkosti, ktoré vznikli v ostatných rokoch v súvislosti so zvyšovaním úsilia súkromného sektora v oblasti výskumu a vývoja zúčastňovať sa na výskume a vývoji vo vybraných oblastiach podnikateľského sektora.

Činnosti zamerané na šírenie inovácií a výskumu sú prioritou politiky Európskej únie. Prostredníctvom niekoľkých nástrojov, akými sú napríklad Rámcový program a PKI, známy pod názvom Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu, a taktiež využitím štrukturálnych fondov sme sa snažili uskutočniť tieto činnosti.

Siedmy rámcový program (RP7) a PKI predstavujú potreby MSP, ktoré sú zároveň hlavnými príjemcami PKI. V siedmom rámcovom programe bola po prvýkrát stanovená kvóta 15 %, ktorú musia dodržať malé a stredné podniky v prípade spoluúčasti na výskumných aktivitách, ktoré sú financované z osobitného programu ‘Spolupráca’.

Podpora siedmeho rámcového programu smerovaná k malým a stredným podnikom zvýši ich konkurencieschopnosť a inovačný potenciál. Regióny v horách, ostrovné a veľmi vzdialené regióny sú podporované zo štrukturálnych fondov. Podporu dostávajú aj prostredníctvom príslušných tematických priorít osobitného programu Spolupráca v rámci siedmeho rámcového programu s ohľadom na zlepšenie ich dopravnej, informačnej, komunikačnej situácie a energetických dodávok.

Cieľom osobitného programu Kapacita je v rámci zbližovania EÚ umožniť rozvoj výskumného potenciálu aj v okrajových regiónoch. Okrem prebiehajúcich programov a podnetov, inovácie budú šírené aj prostredníctvom série iniciatív, o ktorých sa v súčasnosti rokuje v rámci Európskeho parlamentu a Rady. Tieto rokovania zahŕňajú vytvorenie Európskeho inovačného a technologického inštitútu, spoločného programu EUROSTARS, ktoré umožňujú aktívnu účasť inovatívnych malých a stredných podnikov, a ostatné iniciatívy podľa článku 169 Zmluvy o ES a spoločných technologických iniciatívach poskytnutých v súlade s článkom 171 Zmluvy o ES.

Okrem toho, Komisia v súčasnosti pripravuje návrh strategického akčného plánu pre strategické energetické technológie, do ktorého prípravy je zapojená i verejnosť. Tento návrh by mal byť predložený do konca roka 2007. Zároveň by som chcel upozorniť na novú snahu priemyselnej politiky, ktorá je, v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, zameraná na klimatické zmeny, v ktorých sú inovácie a úloha malých a stredných podnikov v európskom hospodárstve základnými aspektmi.

Vo všetkých týchto iniciatívach sú malé a stredné podniky nesmierne dôležité. Niektoré z týchto iniciatív budú tiež zamerané na konkrétne záujmy regiónov, ktoré spomenul vážený pán poslanec, ako napríklad mimoriadna iniciatíva, ktorá je už naplánovaná a prostredníctvom ktorej bude koordinovaný námorný výskum v Baltskom mori.

Portugalské predsedníctvo má na pamäti snahu o naplnenie cieľa 3 % v súvislosti s objemom výdavkov na výskum a vývoj a zároveň musí upozorniť na diskusie, ktoré sa viedli v rámci júlových neformálnych stretnutí Rady pre konkurencieschopnosť, ktoré sa konali v Lisabone, kde bola analyzovaná úloha verejných a súkromných investícií do výskumu a vývoja spolu s opatreniami verejnej politiky, ktoré môžu prispieť k naplneniu tohto cieľa.

Neformálna Rada, o ktorej hovorím, sa taktiež zaoberala politikou malých a stredných podnikov, ktoré sa podieľajú na inováciách a financovaní, internalizácii a energetickej výkonnosti.

Zdôraznením potreby konkrétnych opatrení v oblasti ľudských zdrojov vo vede a technike a potreby posilniť opatrenia v oblasti informačnej spoločnosti, portugalské predsedníctvo dúfa v priaznivé podmienky pre vzostup výskumu, vývoja a inovácií v celej Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Panayotopoulou-Kassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, rada by som sa opýtala zástupcu Rady, ktorému zároveň ďakujem za odpoveď, či infraštruktúra členských štátov a stav prípravy na dobré riadenie umožňuje rozvinúť tento ambiciózny program pre inovácie. Je možné kontrolovať členské štáty v prípade uplatnenia ktorejkoľvek podpornej schémy pre inovačný program?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Dúfam, že som správne porozumel otázke váženej pani poslankyne. Ak nie, budem rád ak ma opravíte alebo poučíte o správnom význame otázky.

Odpovedal by som nasledovne: ako vážená poslankyňa vie, všetky tieto problémy sú priamo spojené s Lisabonskou stratégiou a najmä jej ‘hospodárskym’ aspektom.

V súčasnosti posudzujeme rôzne aspekty v súvislosti s novým cyklom Lisabonskej stratégie. Jedným z týchto problémov je, že musíme prehodnotiť a prediskutovať úlohu členských štátov v dosahovaní cieľov navrhovaných pre túto oblasť. Ide najmä o opatrenia súvisiace s inováciami a rozvojom v malých a stredných podnikoch a tiež, samozrejme, v kapitole o ich riadení, so spôsobom, akým tieto ciele môžu dosiahnuť.

Sme presvedčení, že s ohľadom na to, čo už bolo povedané zohrávajú vlády a členské štáty hlavnú úlohu a taktiež pre Komisiu je prínosom podrobné sledovanie ako členské štáty rozvíjajú a prijímajú svoje politiky s cieľom splniť stanovené ciele.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (PSE). Vážený pán úradujúci predseda Rady, vo svojej odpovedi na túto otázku ste spomenuli energetickú výkonnosť, a ja som presvedčený, že ide o správny prístup. Včera pán komisár Potočnik zdôraznil, že prioritou číslo jeden je energetická výkonnosť a boj proti klimatickým zmenám. Rád by som sa Vás opýtal, aké dodatočné opatrenia môže Rada uplatniť s cieľom mobilizácie všetkých jej zdrojov a venovaním pozornosti tomuto podstatnému problému výkonnosti a klimatických zmien?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Ako vážený pán poslanec vie, v marci Rada prijala program, ktorý je považovaný za svetového lídra v oblasti energie aj klimatických zmien. My v Európskej únii budeme mať takmer historickú zodpovednosť, keď sa nám podarí stanoviť nové ciele týkajúce sa zníženia emisií CO2 pre rozhovory po Kjóte, ktoré sa budú konať v rámci konferencie v Balí. Európska únia bude mať zodpovednosť za podporu a alebo povzbudenie medzinárodného spoločenstva v súvislosti s vytýčením ambicióznych cieľov, ktoré sme si sami navrhli.

V súčasnosti však už máme, pán Paleckis, vysoko ambiciózny program, ktorý by mal byť uplatnený v rámci celej Európskej únie. Problémy s energiou a úsporou energie sú súčasťou programu na úrovni EÚ ako aj n  úrovni jednotlivých členských štátov. Môžem Vám povedať, že v Portugalsku – hovorím o vlastnej skúsenosti – ide o mimoriadne dôležitý problém, ktorému venujeme veľa úsilia. Spomenuté bolo aj financovanie nových energetických technológií a alternatívne zdroje energie.

Máme ešte veľa práce. Dúfame, že to, čo musíme urobiť urobíme rýchlo a dobre. Samozrejme, teraz sa musíme sústrediť na ambiciózny program v súvislosti s energiou a klimatickými zmenami, ktorý sme prijali.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Dnes sme hlasovali v Európskom parlamente o EIT a prijali sme ho de facto za absolútnu prioritu. Kedy bude portugalské predsedníctvo spolu s Parlamentom schopné predložiť návrh o financovaní, ktorý bude neskôr uplatnený, tak rýchlo ako sa len dá? Myslíte si, že EIT bude zohrávať dôležitú úlohu v súvislosti so strednodobým preskúmaním a kontrolou stavu?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Vážený pán Rübig, musím Vám povedať – s Vaším dovolením vážený pán predsedajúci – musím Vám povedať, že Európsky technologický inštitút, jeho zahájenie a uvedenie do činnosti sú prioritou pre portugalské predsedníctvo. Budeme sa usilovať, aby bol inštitút schopný činnosti ešte pred odchodom portugalského predsedníctva.

Samozrejme, kým predsedníctvo koná a predkladá návrhy, je len na inštitúciách EÚ, aby v tomto ohľade prijali návrhy predsedníctva. Uisťujem vás, že predsedníctvo sa bude snažiť konať, čo najskôr. Sú tu však i ďalšie záležitosti, ktoré sú v kompetencii Rady ako celku a inštitúcií a my nemôžeme ignorovať túto skutočnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 5, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0605/07)

Vec: Vývoj v Kosove

Generálny tajomník Rady, Javier Solana, na stretnutí s generálnym tajomníkom OSN, ktoré sa konalo 10. júla 2007, povedal, pokiaľ ide o Kosovo: „ akýkoľvek ďalší odklad riešenia tejto otázky nebude prospešné’. Okrem toho, francúzska informačná agentúra, citovala diplomatické zdroje, že Brusel vážne uvažoval nad možnosťou uznať Kosovo, ale len „ v čo najusporiadanejšom stave“.

Aké sú vysvetlenia Rady s ohľadom na tieto udalosti? Môže Rada kategoricky odmietnuť možnosť jednoznačného uznania, aj keď očakáva v tejto veci činnosť zo strany OSN?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako viete, 18. júna 2007 Rada zopakovala svoje stanovisko v súvislosti s návrhom, ktorý predložil predsedajúci, pán Martti Ahtissari, zvláštny vyslanec OSN, a ktorý je zároveň podkladom pre rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá je zameraná na urovnanie situácie v Kosove. Európska rada podporila pokusy smerujúce k včasnému prijatiu tejto rezolúcie Bezpečnostnou radou OSN.

Ako viete, v súčasnosti sú konzultácie Bezpečnostnej rady OSN súvisiace s novou rezolúciou pozastavené, ale Bezpečnostná rada OSN je pripravená sa kedykoľvek k tomuto problému vrátiť. V augustovom vyhlásení generálneho tajomníka OSN, Ban Ki-moon upozornil na iniciatívu kontaktnej skupiny pre nové rokovania medzi Prištinou a Belehradom, ktoré vedie trojka, ktorá sa skladá zo zástupcov Európskej únie, Ruskej federácie a Spojených štátov. Generálny tajomník OSN žiadal kontaktnú skupinu o doručenie správy do 10. decembra. Záujmom týchto nových rokovaní je, aby trojka uľahčila komunikáciu medzi stranami, ktoré navrhujú nové zmeny.

Ako viete, 29. júla 2007 generálny tajomník a vysoký predstaviteľ OSN, pán Javier Solana, menoval veľvyslanca Wolfganga Ischingera za zástupcu EÚ v trojke. Doteraz sa trojka stretla s každou zo zúčastnených strán a to 10. a 11. augusta v Belehrade a Prištine, 30. augusta vo Viedni a 18. a 19. septembra v Londýne. Na zasadnutí kontaktnej skupiny na ministerskej úrovni, ktoré sa bude konať 27. septembra v New Yorku spolu s valným zhromaždením OSN, budú ministri diskutovať o stave rokovaní a musia dospieť k vyhláseniu, ktorým urýchlia tento proces. 28. septembra, taktiež v New Yorku, sa uskutočnia ďalšie zasadnutia medzi trojkou a zúčastnenými stranami, za ktorými bude nasledovať priame stretnutie všetkých strán ešte v ten istý deň.

Ako povedal pán Solana, teraz je podstatné, že zúčastnené strany spolupracujú na tomto procese a vedú rokovania. Na záver procesu, ktorý zastrešuje trojka, generálny tajomník OSN musí prezentovať správu o danej situácii Bezpečnostnej rade OSN. Ako si iste uvedomujete, v tomto štádiu nie je možné predvídať aké budú výsledky týchto procesov.

 
  
MPphoto
 
 

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, len včera pani Condoleezza Riceová povedala, že Kosovo sa stane samostatným. Plán Spojených štátov je jasný: jednoznačné vyhlásenie nezávislosti do decembra a okamžité uznanie Spojenými štátmi.

Aké stanovisko prijala Rada s ohľadom na spôsob tejto operácie? Vzali ste do úvahy aj možné narušenie regiónu albánskym vlastenectvom? Má Rada nakoniec v úmysle konať jednotným a citlivým spôsobom?

V NewYork Times som čítal, že európski diplomati sa snažia urýchlene predísť stanovisku Rady, ktoré bude otrocky kopírovať stanovisko Spojených štátov. Prečo nám nepoviete, aký je názor diplomatov v Rade? Radi by sme dostali jasnú odpoveď.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Nečítal som ani som nepočul o vyhláseniach pani Riis-Jřrgensenovej a preto sa k nim nebudem priamo vyjadrovať. Rád by som však povedal nasledovné: v súčasnosti sme v procese, ktorý je vedený trojkou, ktorá sa skladá zo zástupcov Európskej únie, Ruskej federácie a Spojených štátov.

Mali by sme umožniť trojke robiť svoju prácu, ktorá by sa mala niesť v znamení mieru a dôvernosti. Európska únia podporuje prácu trojky. Okrem toho, trojka má stanovený mandát s cieľom prezentovať v decembri správu, ktorá bude východiskom pre konečné uzavretie, ktoré bude obsahovať nielen závery, ale aj odporúčania, ktoré budú výsledkom niekoľkomesačnej práce. Preto dúfame, ako som povedal, že táto práca bude ukončená, správa bude vydaná a o akýchkoľvek odporúčaniach zo strany trojky budeme tiež informovaní.

Najmä pre Európsku úniu je nevyhnutné, aby v prípade akýchkoľvek záverov a odporúčaní, či vyhliadok Kosova do budúcnosti, ktoré budú uvedené v správe vydanej trojkou ale aj v prípade akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré budú prijaté, zostala Európska únia jednotná a súdržná. O to nepretržite žiada portugalské predsedníctvo a my sme presvedčení, že táto žiadosť bude vypočutá.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda Rady, viete, že pán Papadimoulis je v tomto úplne sám? Viete o uznesení, ktoré bola prijaté týmto Parlamentom a v ktorom 75 % poslancov vyjadrilo podporu plánu, ktorý bol predložený Ahtisaarim a Rohanom a že úplne súhlasíme s nezávislosťou, ktorá bude pod medzinárodným dohľadom? Viete, že sme jednoznačne vylúčili možnosť rozdelenia Kosova? Rád by som sa Vás tiež opýtal, aký je Váš názor na tieto klebety a reči s ohľadom na rozdelenie Kosova, ktoré bolo odmietnuté kontaktnou skupinou aj Parlamentom.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. − Záležitosť rozdelenia Kosova nie je na programe a taktiež nie je súčasťou práce trojky.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 6, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0611/07)

Vec: Kandidatúra Kazachstanu na predsedníctvo OBSE

Je známe, že Kazachstan sa uchádza o predsedníctvo OBSE na rok 2009. Minister zahraničných vecí krajiny, ktorá predsedá OBSE je zástupcom organizácie a koordinuje všetky jej aktivity.

Kazachstan je krajinou, ktorá ešte nikdy nesplnila medzinárodné štandardy v súvislosti s voľbami a oblasť ľudských práv je na veľmi nízkej úrovni.

Členské štáty EÚ často bránia Kazachstanu vstupu do OBSE. Preto sa očakáva jednomyseľné odmietnutie v súvislosti s touto záležitosťou, keď sa nedemokratická krajina snaží byť úradujúcou krajinou v predsedníctve OBSE. Rozhodnutie má byť urobené v novembri.

Existuje zhoda názorov v rámci Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy v súvislosti s neprijateľnosťou kandidatúry Kazachstanu? Budú členské štáty zastávať jednotný názor?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Ďakujem Vám, pán predsedajúci, vážený pán poslanec. Európska únia ešte nerozhodla v súvislosti s kandidatúrou Kazachstanu na predsedníctvo OBSE v roku 2009. Z pohľadu EÚ Kazachstan najprv musí uskutočniť reformy a spĺňať všetky podmienky pre kandidatúru na predsedníctvo OBSE. Rada opakovane potvrdila, že ktorákoľvek krajina uchádzajúca sa o predsedníctvo OBSE musí byť príkladom v uplatňovaní všetkých pravidiel tejto organizácie.

Na zasadnutiach s orgánmi Kazachstanu, Európskej únie, Rady a Komisie bolo zdôrazňované, že Kazachstan musí preukázať svoju pripravenosť a schopnosť dodržiavať pravidlá a záväzky OBSE na všetkých troch úrovniach, a to so zreteľom na ľudskú stránku, politickú a vojenskú stránku, a hospodársku stránku a taktiež s ohľadom na životné prostredie.

 
  
MPphoto
 
 

  Koenraad Dillen (ITS), zastupujúci autora. – (NL) Ďakujem za Vašu odpoveď, pán minister. Môžem teda predpokladať, že v súčasnosti Kazachstan nespĺňa tieto kritéria?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Rád by som sa k tomuto vyjadril, keďže vážený pán poslanec predpokladá niečo, čo som presne nepovedal. Povedal som, že ešte nebolo urobené žiadne rozhodnutie s ohľadom na kandidatúru Kazachstanu a že v danom čase, keď sa bude rozhodovať o kandidatúre Kazachstanu, sa bude prihliadať na skutočnosť, či Kazachstan spĺňa všetky kritéria, o ktorých som hovoril. Táto analýza a diskusia bude uskutočnená vo vhodnom čase a na vhodnom mieste.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − S ohľadom na neprítomnosť autora sa otázka č. 7 vypúšťa.

Otázka č. 8, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0616/07)

Vec: Výlov tuniaka modroplutvého v Stredozemnom mori

Rada prijala nariadenie Rady (ES) č. 643/2007 3 z 11. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 41/2006 v súvislosti s plánom obnovy populácie tuniaka modroplutvého, ktorý odporúča Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov. Text však nedodržiava princíp rovnakého zaobchádzania pre rybárov tuniaka modroplutvého v celej Európskej únii. Pravidlá určujúce najnižšiu hmotnosť chytenej ryby a obdobia rybolovu sú rôzne v závislosti od geografickej polohy úlovkov.

Aké sú dôvody týchto rozdielností v spôsobe zaobchádzania s rybármi v Stredozemnom mori a vo východnej časti Atlantiku?

Stanovené obmedzenia, pokiaľ ide o francúzskych rybárov tuniaka modroplutvého v Stredozemnom mori, by mohli vážne narušiť sociálno-hospodársku rovnováhu v tomto sektore. Tuniaka vážiaceho nad 30 kg, ako je to stanovené v novom nariadení, je ťažké predať. Skrátenie rybárskej sezóny o dva týždne znamená pokles v obratoch rybárov. Tieto opatrenia zasahujú asi tisícku rybárov a ich rodiny.

O čo škodlivejší je výlov tuniaka modroplutvého v Stredozemnom mori ako vo východnej časti Atlantiku?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Ďakujem Vám, pán predsedajúci, pán Navarro. V mene Rady by som sa rád poďakoval váženému pánovi poslancovi za položenie tejto otázky týkajúcej sa plánu obnovy populácie tuniaka modroplutvého. Tento plán bol vypracovaný v súlade s názorom vedcov z ICCAT (Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantického tuniaka), ktorí odporučili zahájenie okamžitej a rozsiahlej akcie s cieľom zabrániť súčasnému vyhubeniu populácie tuniaka modroplutvého v Stredozemnom mori a východnej časti Atlantiku. ICCAT na svojom novembrovom zasadnutí v Dubrovníku roku 2006 prijala odporúčania zamerané na uplatnenie 15-ročného plánu na obnovu populácie tuniaka modroplutvého. Európske spoločenstvo, ako člen ICCAT, ako výsledok prijal medzinárodný záväzok uplatniť plán na obnovu v rámci práva Spoločenstva.

Pokiaľ ide o obchod, nedodržanie tohto záväzku by vážne poškodilo pozíciu Európskeho spoločenstva na ázijskom trhu. Tento záväzok bol stanovený na rok 2007 prijatím nariadenia Rady (ES) č. 643/2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie o celkovom povolenom výlove a o kvótach. Na základe návrhu Komisie, Rada prehodnocuje nariadenia s cieľom ich uplatnenia na najbližších 14 rokov s dátumom začatia 1. január 2008. Pričom rôzne pravidlá budú uplatňované pre jednotlivé oblasti s cieľom odrážať rozdiely v spôsobe lovu, úrovni činnosti a situácii populácie tuniakov. Je dôležité pripomenúť, že tieto oblasti rybolovu sú rôzne, od vysoko technologického priemyselného rybolovu až po tradičný nepriemyselný rybolov.

Skupiny ICCAT rozhodli o uplatnení plánu založeného na názoroch vedcov, ktorí urobili isté rozdiely medzi Stredozemným morom a východnou časťou Atlantiku. Rada teda zastáva názor, že ICCAT nasleduje túto radu vedcov, a preto robí rozdiely v pláne pre obnovu s cieľom zmierniť spoločensko-hospodárske následky.

Rada si uvedomuje, že spoločensko-hospodárske následky na rybárske spoločenstvá tohto dôležitého plánu pre obnovu sú otázne. Tieto následky by boli viditeľné aj v prípade, že tuniak modroplutvý by bol opätovne v ohrození. Počas rokovaní o prijatí nariadenia Rady (ES) č. 643/2007, Rada a Komisia súhlasili s klauzulou, ktorá hovorila o tom, že plán pre obnovu by bol uznaný aj Európskym fondom pre rybné hospodárstvo. To umožní členským štátom využiť časť ich zdrojov z fondu na zmiernenie hospodárskych dopadov na dotknuté rybárske spoločenstvá. Predpokladá sa, že táto klauzula bude v platnosti do 31. decembra 2014.

 
  
MPphoto
 
 

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE), zastupujúci autora. – (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som najskôr hovoril v mene pána Navarra a následne sa opýtal za seba samého, alebo skôr zopakoval otázku.

Otázka v mene pána Navarra je nasledovná: článok 23 (4) nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, a ktorým sa stanovil plán na obnovu populácie tuniaka modroplutvého, umožňuje akékoľvek prebytky vyprodukované členskými štátmi s ohľadom na ročnú kvótu, aby boli odrátané z budúcich možností rybolovu. Rád by som sa Rady opýtal: čo sa stane tým, ktorí ulovili menej ako je stanovená kvóta na tento rok, keďže Komisia minulý týždeň uzavrela záležitosť týkajúcu sa rybolovu?

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Vážený pán Ortuondo, nemôžem Vám dať priestor, keďže už mám na zozname ďalších dvoch rečníkov. Ale poskytnem Vám ďalších 15 sekúnd, ak Vašu otázku položíte hneď, keďže podľa Rokovacieho poriadku Vám nemôžem dovoliť tri doplnkové otázky. Ako výnimku a so všetkou trpezlivosťou všetkých prítomných Vám dávam k dispozícii ďalších 15 sekúnd.

 
  
MPphoto
 
 

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE). (ES) Vážený pán predsedajúci, ďakujem za zhovievavosť a žiadam predsedníctvo Rady o odpoveď na otázku ako môže byť nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 použité, keď členské štáty nespolupracujú s Komisiou a nezasielajú jej povinnú dokumentáciu o výlove počas roka.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Vážený pán poslanec mi položil konkrétne otázky, ale jedna z nich je veľmi špecifická a podrobná. Budem sa snažiť odpovedať najlepšie ako viem, ale úprimne verím, že prvá otázka priamo súvisí s Komisiou a preto by mala byť položená Komisii. Myslím, že Komisia Vám poskytne rozhodne lepšie vysvetlenie ako Rada.

Pokiaľ ide o druhú otázku súvisiacu s nedostatočnou spoluprácou zo strany členských štátov s Komisiou, samozrejme, ak je to pravda, potom je na Komisii, ako bude analyzovať situáciu a nájde najlepší spôsob, akým prinúti členské štáty k spolupráci. Preto si myslím, že je lepšie položiť túto otázku Komisii.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Seeber (PPE-DE). – (DE) Rád by som sa opýtal predsedníctva, akým spôsobom sa vyrovnáva s fenoménom klimatických zmien v súvislosti s povoleným rybolovom a kvótami. Všetci vieme, že klimatické zmeny sú tlmené tým, že oceány pohlcujú množstvo tepla, 80 % energie je pohltenej v oceánoch. Samozrejme, však musím predpokladať, že v budúcnosti budeme svedkami otepľovania morského prostredia. Ako predsedníctvo zaistí, aby boli zohľadnené i tieto vedecké objavy a vodné životné prostredie v súvislosti so stanovením kvót pre rybolov?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Myslím, že ide o ďalšiu otázku, ktorá by mala byť položená Komisii, keďže Komisia zohráva vedúcu a podstatnú úlohu v tomto ohľade. Váženému poslancovi môžem odpovedať len toľko: ako som už povedal, problémy súvisiace so životným prostredím, najmä s klimatickými zmenami sú súčasťou programu predsedníctva a prioritou v programe Rady. Po konferencii, ktorá sa uskutoční koncom roka v Balí, budeme schopní rozhodnúť o nových cieľoch v súvislosti so znížením emisií CO2.

 
  
MPphoto
 
 

  Rosa Miguélez Ramos (PSE). (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda Rady, tiež mám niekoľko pripomienok v súvislosti s lovom tuniaka modroplutvého, najmä uzatvorením rybolovných oblastí, ktoré boli nedávno stanovené Komisiou v nadväznosti na prekročenie kvóty stanovenej pre Európsku úniu.

Na základe informácií, ktoré nám poskytla Komisia, môžeme usudzovať, že keď sa miesto rybolovu nachádza v blízkosti členských štátov, zahŕňajúc Španielsko aj Portugalsko, ktoré zatiaľ nenaplnili svoje kvóty, ale ostatní, napríklad ako Francúzsko a Taliansko už prekročili svoje kvóty, a v skutočnosti ich zdvojnásobili, tieto krajiny posúvajú Európsku úniu do veľmi nepriaznivej situácie, pokiaľ ide o porušovanie medzinárodných pravidiel.

Moja otázka, ktorá je smerovaná Rade, je nasledovná: aké opatrenia uplatní Rada v súvislosti s odškodnením štátov, ktoré nenaplnili svoje kvóty? Môže sa s tým Rada nejako vysporiadať?

Mám ešte jednu otázku: čo s tým plánuje Rada urobiť? Aké opatrenia uplatní, aby sa už neopakovala táto situácia?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani Miguélezová, ešte raz musím povedať, že tieto otázky musíte položiť Komisii. Komisia je kompetentná odpovedať na vaše otázky, ktoré ste práve položili. <BRK>

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 9, ktorú predkladá Chris Davies (H-0617/07)

Vec: Sprístupňovanie právnych predpisov EÚ verejnosti

Obáva sa Rada negatívnych následkov svojho rozhodnutia, ktoré prijala v júni 2006 o zverejňovaní zasadnutí na úrovni ministrov v súvislosti s legislatívou na webových stránkach Rady?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) V rámci odpovede by som váženému poslancovi v mene predsedníctva  odporučil správu o uplatnení súhrnnej politiky transparentnosti, ktorú 11. decembra 2006 predstavilo Rade predošlé fínske predsedníctvo. Správa obsahuje posledný prehľad, ktorý Rada získala o vplyve nových opatrení na zabezpečenie transparentnosti na účinnosť jej práce. Podľa predbežných záverov tejto správy, ktorá je taktiež predbežná, by malo byť, ešte pred koncom roka 2007, urobené dôkladnejšie hodnotenie dopadov nových opatrení zabezpečujúcich transparentnosť, pokiaľ ide o získanie praktických skúseností v súvislosti s uplatnením a vplyvom práce Rady.

Môžem vás informovať, že na základe záverov Európskej rady a článku 8 rokovacieho poriadku Rady, bolo v prvej polovici roka 2006 verejnosti sprístupnených 98 rokovaní a rozpráv.

 
  
MPphoto
 
 

  Chris Davies (ALDE). – Vítam odpoveď pána úradujúceho predsedu Rady a teší ma, že sa Rada rozhodla vopred sprístupniť tieto zápisy bez akéhokoľvek nariadenia reformnej zmluvy.

Z odpovede pána úradujúceho predsedu Rady vyplýva, že ešte pred koncom roka 2007 bude vypracovaná a publikovaná správa, ktorá, ako dúfam, odpovie na otázku, ako by mali byť rozšírené zásady otvorenosti a transparentnosti v tejto oblasti. Môže mi to pán úradujúci predseda Rady potvrdiť, že ešte pred ukončením predsedníctva bude takáto správa publikovaná?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Čo Vám môžem potvrdiť a o čom Vás môžem uistiť je skutočnosť, že sa portugalské predsedníctvo bude touto otázkou zaoberať a urobí všetko, čo je v jeho silách, aby bola táto správa predložená. V tomto momente Vám nemôžem zaručiť konkrétny dátum vypracovania tejto správy, ale môžem Vám zaručiť, že otázka transparentnosti je v záujme portugalského predsedníctva a preto sa bude snažiť splniť tento záväzok.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 10, ktorú predkladá Ryszard Czarnecki (H-0620/07)

Vec: Situácia v Afganistane

Akú úlohu zohráva EÚ podľa názoru Rady v súvislosti so stabilizáciou situácie v Afganistane, kde sú nasadené vojská z niekoľkých krajín EÚ?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Prístup Európskej únie je postavený na prísnej koordinácii. Vnútorne, bola pozornosť venovaná najmä doplneniu a vzájomnému posilneniu činností Európskeho spoločenstva, Rady a členských štátov. Zvonka, bola Európska únia jedným z hlavných členov Spoločnej rady pre koordináciu a monitorovanie zriadenej v súlade s dohodou s Afganistanom z roku 2006.

Na rozhodnutie Rady z 12. februára 2007 pokračovať v misii EBOP (Európska bezpečnostná a obranná politika) v Afganistane sa musíme pozrieť v kontexte tejto stratégie. Policajná misia EÚ (EUPOL) je v súčasnosti v štádiu plánovania. Prostredníctvom tejto misie Európska únia dáva najavo svoj zámer zohrávať aktívnu úlohu v oblasti policajného dohľadu spojeného s podporou právneho štátu. Táto misia bude, samozrejme, súčasťou záväzku Rady urobiť reformu v sektore spravodlivosti. Všetky tieto snahy majú spoločný cieľ upevniť nezávislosť afgánskych inštitúcií.

Od roku 2001 sa Afganistan posunul vpred, pokiaľ ide o založenie reprezentatívnych politických inštitúcií, slobodu tlače, vytvorenie inštitúcií v sektore obrany, zlepšenie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a ľudských práv a pozície žien, ustanovenie najvyššieho súdu a vytvorenie poradného orgánu pre vyšších úradníkov. Európska únia zohráva podstatnú úlohu v tomto procese a od roku 2002 prispela na tieto účely čiastkou 3.7 miliárd EUR. Európska únia zároveň pokračuje v svojej snahe zabezpečiť, aby jej rozvojová pomoc bola poskytnutá Afgancom vo všetkých častiach krajiny.

Väčší dôraz je v súčasnosti kladený na riadenie a zámerom právneho štátu je posilniť činnosť v ostatných oblastiach. Komisia rozvinula programy v oblastiach vidieckeho rozvoja, zdravia a riadenia, a finančne podporí akékoľvek občianske aktivity členských štátov prostredníctvom provinčných tímov pre obnovu. Európska únia verí, že ako stanovila Európska Rada 14. decembra 2006, že bezpečnosť a rozvoj Afganistanu sú na sebe závislé. Preto sa Európska únia zaviazala k dlhodobej vyváženej stratégii, pokiaľ ide o riešenie situácie v Afganistane.

 
  
MPphoto
 
 

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Ďakujem Vám za vysvetlenie, pán Antunes. Rád by som sa však zmienil o kľúčovej otázke, ktorá je úzko spätá s vyhláseniami zástupcov Európskej komisie aktívnych v Afganistane pred parlamentným Výborom pre zahraničné veci.

Rád by som sa opýtal, či Rada zamýšľa zvýšiť humanitárnu pomoc v Afganistane a zintenzívniť svoje snahy v súvislosti s obnovou občianskej spoločnosti. Podľa môjho názoru je v Afganistane potrebné urobiť oveľa viac ako len zabezpečiť prítomnosť vojsk. Moja krajina, sa zaviazala pôsobiť v Afganistane, čo je určujúce, pokiaľ ide o túžbu dosiahnuť v tomto regióne stabilitu.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Súhlasím s váženým poslancom:

presadzovanie bezpečnosti a stability v Afganistane z pohľadu ozbrojených síl je nevyhnutné, ale je to však iba časť toho, čo je potrebné v tejto krajine urobiť. V Afganistane musíme tiež posilniť demokratické inštitúcie a sústrediť sa na ‘občiansku spoločnosť Afganistanu’. Musíme investovať do zdravia, vzdelania a odborného výcviku. Musíme tiež pokračovať v úsilí o získanie sŕdc Afgancov.

Preto máme stratégiu s dvoma aspektmi, a jedným z nich je vojenský, ktorý zabezpečuje bezpečnosť a stabilitu v tejto krajine. Bez bezpečnosti, bez stability v tejto krajine nebude mier ani hospodársky a spoločenský rozvoj. Preto potrebujeme zaručiť tento aspekt a zároveň pracovať a investovať do občianskej spoločnosti v Afganistane a do demokratických inštitúcií Afganistanu, ku ktorým pristupujeme ako k administratívnym kapacitám Afganistanu, ktoré treba obnoviť.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Hospodárska stabilita v Afganistane je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a mier v tejto krajine. V Európskej únii máme agendu z Osla týkajúcu sa podnikateľského vzdelávania pre MSP, ktorá podporuje začínajúcich podnikateľov, rozvíja podnikateľské myslenie a vývoz a dovoz. Môžeme predpokladať, že agenda z Osla bude uplatnená aj v Afganistane?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Vážený pán Rübig, ako som už povedal, verím, že musíme investovať do všetkých oblastí afgánskej spoločnosti. Jednoznačne, v krajine ako je Afganistan, ktorá má značné problémy s bezpečnosťou, hospodárstvom a sociálnou štruktúrou, zohrávajú malé a stredné podniky dôležitú úlohu.

Preto sa domnievam, že je potrebné investovať do tohto sektora, pokiaľ ide o utváranie hospodárskeho a spoločenského systému v Afganistane. Samozrejme, môžeme hovoriť o tom ako využiť finančné nástroje, ale nikto v súčasnosti neočakáva príchod veľkých podnikov do Afganistanu, aspoň nie teraz. Teraz na to nie je vhodný čas.

Som presvedčený, že v záujme znovu oživiť hospodárstvo Afganistanu musíme sústrediť našu snahu na kvalifikáciu, odborný výcvik a zároveň na malé a stredné podniky.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 11, ktorú predkladá Eoin Ryan (H-0625/07)

Vec: Odpoveď EÚ na zastavenie organizovaného zločinu v Európe

Môže Európska rada vyhlásiť v súvislosti so súčasným stavom organizovaného zločinu v rámci Európy, aké koordinované iniciatívy sú v súčasnosti uplatňované na úrovni EÚ v boji proti rastúcej hrozbe organizovanej kriminálnej činnosti?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Rada odkazuje váženého poslanca na správu o hodnotení hrozieb organizovaného zločinu (OCTA), ktorá je vypracovávaná každoročne Europolom s cieľom informovať Radu a jej verzia je taktiež publikovaná a každoročne predložená Európskemu parlamentu.

13. júna tohto roku, vo svojich záveroch uverejnených v OCTA–e 2007, Rada opätovne vyhlásila boj proti organizovanému zločinu, ktorý by mal byť zameraný na zníženie hrozby a ublíženia, ktoré sú následkami tohto zločinu, ale taktiež najmä na nasledujúce problémy: odstránenie prekážok, ktoré bránia v rozbití skupín organizovaného zločinu s ohľadom na ich medzinárodný rozmer alebo vplyv, úroveň infiltrácie organizovaného zločinu v spoločnosti a hospodárstve, najmä s ohľadom na jeho uplatnenie v zákonných obchodných štruktúrach a sektore dopravy, a nakoniec aj s ohľadom na využívanie technológií na účely súvisiace s organizovaným zločinom.

Rada taktiež zdôraznila, že prvoradými cieľmi Európskej únie na rok 2007 je zamedzenie nasledujúcich kriminálnych činností: obchod s drogami, najmä syntetickými drogami, pašovanie a obchod s ľuďmi, najmä v súvislosti s ilegálnou imigráciou, podvod, najmä v oblasti vysoko zdaňovaných tovarov a kolotočov okolo dane z pridanej hodnoty, falšovanie eura, falšovanie tovarov a krádež duševného vlastníctva, a pranie peňazí.

Ako to bolo v prípade OCTA-y 2006, tieto závery zdôrazňujú potrebu multidisciplinárneho inteligentne vedeného prístupu s cieľom nielen narušiť kriminálnu činnosť, ale taktiež rozbiť kriminálne organizácie, a postaviť delikventov pred súd a pripraviť ich o výnos zo zločinu.

To predpokladá, že sa bude vychádzať zo spoľahlivých zdrojov a organizovaných štruktúr s využitím všetkých dostupných informácií podľa zákona a tak určiť a zasiahnuť proti kriminálnym skupinám, ktoré sú najväčšou hrozbou.

Rada vo svojich záveroch tiež žiada ďalšiu novú inteligentne vedenú stratégiu kontroly na národnej úrovni - a možno aj na úrovni EÚ - a doplnenie hraničných kontrol pri odchode z krajiny, na cestách alebo v cieli, sledovanie finančných transakcií a rozšírenie analytických možností národných a európskych orgánov činných v trestnom konaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Eoin Ryan (UEN). – Moja otázka sa skladá z dvoch častí: Prvú ste už zodpovedali v zmysle vymenovania iniciatív, ktoré boli zahájené, ale neodpovedali ste na druhú časť otázky ohľadom úrovne organizovaného zločinu. Mnoho ľudí cíti, že v súčasnosti je úroveň organizovaného zločinu značne podceňovaná a organizované kriminálne gangy sú infiltrované v mnohých krajinách, ak nie vo všetkých krajinách Európskej únie. Je to neodchádzajúci problém a mnoho ľudí cíti potrebu riešiť tento problém spôsobom, ktorý by zahŕňal lepšiu koordináciu ako v súčasnosti prebieha. Domnievam sa, že to na čo sa Vás pýtam, je úroveň organizovaného zločinu v rámci Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Pán Ryan, ako som už povedal, myslím, že by bolo vhodnejšie, resp. v skutočnosti nevyhnutné, preskúmať alebo konzultovať správu o hodnotení hrozieb organizovaného zločinu pre Európu. Nepolemizujem, či je zločinu viac alebo menej, keďže v súčasnosti nedisponujem informáciami, ktoré by som vám v tejto súvislosti mohol poskytnúť, ale často ide o prípad, keď psychologicky vnímame zvýšenú úroveň zločinu, aj keď sa v skutočnosti nezvyšuje.

Ale je tu jedna vec, o ktorej nemôžeme polemizovať: potrebujeme vyvinúť väčšiu snahu a medzi členskými štátmi musí byť lepšia spolupráca, najmä spolupráca medzi európskymi inštitúciami a členskými štátmi s cieľom eliminovať hrozby organizovaného zločinu, ktoré sú rozsiahle a rozmanité. Ako som povedal, s ohľadom na nové technológie, ktoré sú k dispozícii, organizované kriminálne skupiny majú možnosť využiť neobyčajne dômyselné prostriedky na uskutočnenie svojich činností, s ktorými je veľmi ťažké bojovať. Som presvedčený, že všetky členské štáty vedia o týchto nových technológiách a nových príležitostiach, ktoré otvára kriminálnikom technologický vývoj, ktorý spôsobuje veľmi špecifické problémy v boji proti organizovanému zločinu.

Samozrejme, portugalské predsedníctvo bude zvažovať všetky návrhy inštitúcií s cieľom bojovať proti hrozbám, ktoré predstavujú kriminálne skupiny, ktoré s ohľadom na zločiny, ktorých sa dopúšťajú v značnej miere ovplyvňujú naše spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI). – Očakávam, že úradujúci predseda Rady by bol zdesený, keby existovala akákoľvek spojitosť medzi organizovaným zločinom a ktoroukoľvek vládou v rámci EÚ. Áno, žiaľ, toto je situácia, ktorá je skutočnosťou v Severnom Írsku, kde Sinn Féin, vládnuca strana vo vláde, je nerozlučiteľne spojená s IRA, ktorej nezákonná armádna rada spravuje niekoľko stoviek miliónov eur pochádzajúcich z aktivít organizovaného zločinu podporovaného práve zo strany IRA. To je jeden z dôvodov prečo sa táto armádna rada nerozpadla. Zaujme Rada odmietavé stanovisko voči tejto obscénnosti a bude žiadať IRA/Sinn Féin o rozloženie nezákonnej armádnej rady?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Moja odpoveď týkajúca sa boja proti organizovanému zločinu a hodnotenia zo strany Rady sú obsiahnuté v mojej úvodnej reči. Nemám k tomu čo dodať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 12, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0627/07)

Vec: Bezpečnosť na cestách

Môže Európska rada načrtnúť, aké opatrenia uskutoční v súvislosti s  zvýšením bezpečnosti na cestách v rámci Európskej únie?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážený pán predsedajúci, pán Ó Neachtain, ako si je vážený poslanec vedomý, vychádzajúc zo strednodobého preskúmania Európskeho akčného programu bezpečnosti cestnej premávky z marca 2006 Komisiou, Rada prijala na svojom zasadnutí z 8. a 9. júna 2006 závery. V týchto záveroch ministri dopravy Európskej únie a Európskej komisie odsúhlasili potrebu posilniť opatrenia týkajúce sa bezpečnosti cestnej premávky a iniciatívy na úrovni Spoločenstva alebo členských štátov.

Ako výsledok, Európska komisia prijala v októbri 2006 dva zákonodarné návrhy v súvislosti s posilnením bezpečnosti cestnej premávky a vďaka výbornej spolupráci medzi Európskym parlamentom a Radou, dvaja zákonodarcovia podieľajúci sa na návrhoch urýchlene dospeli k dohode, pokiaľ ide o návrh smernice o dodatočnej montáži zrkadiel na ťažké nákladné vozidlá. Táto smernica vstúpila do platnosti v auguste 2007 a uplatňovaná bude od 31. marca 2009.

Komisia predpokladá, že toto nové opatrenie pomôže zachrániť do roku 2020 až 1200 životov na cestách Spoločenstva. Rada v súčasnosti posudzuje návrh smernice o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry, na ktorý očakáva návrhy Európskeho parlamentu, a ktorý by rada prijala na stretnutí Rady, ktoré sa bude konať 1. a 2. októbra. Komisia predpokladá, že každý rok bude možné predísť 7000 zraneniam a zachrániť 600 životov, ak budú uplatňované opatrenia uvedené v tomto návrhu.

Taktiež môžem uistiť cteného pána poslanca o záujme Rady kladne posúdiť všetky opatrenia, pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky a iniciatívy navrhnuté Európskou komisiou v kontexte prebiehajúcich snáh znížiť počet úmrtí a zranenia na cestách Spoločenstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Seán Ó Neachtain (UEN). – Ďakujem za odpoveď, ale rád by som sa opýtal, či podľa Vášho názoru, nie je potrebný viac koordinovaný prístup ak zvážime počet občanov členských štátov, ktorí cestujú z jednej krajiny do druhej, ako je to v mojej krajine, Írsku, kde prichádza mnoho ľudí z východnej Európy, ktorí si so sebou privezú i svoje autá. Myslím, že Rada ani Komisia v súčasnosti neprijali dostatočné opatrenia pre tento typ cestovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Ako Portugalčan, som tiež svedkom veľmi dramatického vývoja, pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky. Portugalsko vyvíja v tejto oblasti úsilie, keďže ide o problémovú oblasť. Toto úsilie, v ostatných rokoch, vyústilo do významného zníženia zvýšeného počtu úmrtí na portugalských cestách, najmä pokiaľ ide o nehodovosť. Toto zníženie je výsledkom systematickej a nepretržitej snahy vlády.

Je to problém, ktorého sme si všetci vedomí, ktorí sa nás bytostne dotýka a na ktorý stále upozorňujeme a ktorý je veľmi citlivý. Na konci svojho príspevku som povedal, že Rada v tomto prípade portugalské predsedníctvo, bude venovať pozornosť tomuto problému a bude pripravená posúdiť a pristúpiť k akémukoľvek návrhu, ktorý bude môcť Komisia posunúť Rade s cieľom zlepšiť súčasný prístup, ktorý má pomôcť znížiť počet úmrtí a zranení na cestách Spoločenstva. Ako som už povedal, predsedníctvo, inými slovami, úradujúci členský štát, sa veľmi citlivo zaoberá týmto problémom, keďže i v Portugalsku sa s týmto problémom musíme vysporiadať. Výsledkom, ako som povedal, je venovanie pozornosti akémukoľvek návrhu Komisie, ktorý bude možné v tejto súvislosti predložiť Rade.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 13, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0629/07)

Vec: Prístup Chorvátska do Európskej únie

Môže Rada načrtnúť v akom stave sa nachádzajú prístupové rokovania s Chorvátskom?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážený pán predsedajúci, pán Crowley, už som mal dnes príležitosť v skratke informovať o procese prístupu Chorvátska do Európskej únie. Teraz sa pokúsim informovať Vás detailnejšie pokiaľ mi to čas dovolí.

Môžem Vám povedať, pán Crowley, že prístupové rokovania s Chorvátskom sú v procese a tento rok sa nám podarilo posunúť vpred. Celkovo sme otvorili a dočasne ukončili dve kapitoly: Kapitolu 25 – Veda a Výskum a Kapitolu 26 – Vzdelanie a kultúra. Medzitým bolo otvorených ďalších 10 kapitol. Ide o nasledovné kapitoly: Kapitola 3 – Sloboda poskytovania služieb, Kapitola 6 – Právo obchodných spoločností, Kapitola 7 – Právo duševného vlastníctva, Kapitola 9 – Finančné služby, Kapitola 10 – Informačná spoločnosť a média, Kapitola 17 – Ekonomika a peňažná politika, Kapitola 18 – Štatistika, Kapitola 20 – Podnikanie a priemyselná politika, Kapitola 29 – Colná únia, a nakoniec, Kapitola 32 – Finančná kontrola.

Okrem toho, Rada plánuje uskutočniť piate zasadnutie Prístupovej konferencie s Chorvátskom na ministerskej úrovni 15. októbra s cieľom otvoriť Kapitolu 28 – Ochrana zákazníka a zdravia. Ďalšie kapitoly budú otvorené do konca roka. Stále je tu ešte mnoho práce, najmä v oblastiach, ktoré sú kritické pre každú pristupujúcu krajinu, akými sú napríklad reforma súdneho systému a verejnej správy, boj proti korupcii a hospodárske reformy. Rada tiež nalieha na Chorvátsko, aby zlepšila svoje administratívne kapacity a účinne presunula a uplatnila acquis s cieľom splniť záväzky nevyhnutné pre členstvo v pravý čas. S cieľom pokračovať v tomto tempe a zaistiť kvalitu tohto procesu, musíme upozorniť, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, pokiaľ ide o naplnenie požiadaviek predstavených v rámci rokovaní, ktorých súčasťou sú i záväzky Chorvátska súvisiace s Dohodou o stabilizácii a pridružení a tiež súvisiace s prístupovým partnerstvom.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley (UEN). – Môžem len povedať, ešte predtým, ako položím svoju otázku, že si myslím, že je úžasné, že úradujúci predseda Rady dnes strávil toľko času v Parlamente a tak dobre spolupracoval na mnohých rozpravách. V mene Parlamentu Vám ďakujem.

Pokiaľ ide o časový rámec pre Chorvátsko, vieme o ťažkostiach, ktoré sa vyskytli v mnohých kapitolách v procese rokovaní o dohode s chorvátskou vládou, ale môže nám úradujúci predseda Rady predložiť časový rámec pre ukončenie rokovaní s Chorvátskom? Hovoríme o dvojročnom alebo trojročnom časovom pláne? Môžeme hovoriť o konkrétnom časovom pláne, ktorý zohľadňuje možné ťažkosti, ktoré sa môžu objaviť?

Po druhé, pokiaľ ide o oblasti, ktoré ešte len musia byť otvorené – celá oblasť súdnej nezávislosti a policajných služieb v Chorvátsku – aké opatrenia boli uplatnené v týchto oblastiach?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Vážený pán Crowley, ďakujem Vám za milé slová. Musím povedať, že mi bolo potešením byť tu s vami, diskutovať, prejednávať a nie vždy súhlasiť s takými dôležitými otázkami pre Európsku agendu a Európsku úniu.

Ale vážený pán poslanec ma žiada o nemožné: o určenie dátumu ukončenia rokovaní s Chorvátskom. Nemôžem vám povedať nijaký dátum, keďže tento prístup, alebo tento dátum, závisí skôr od Chorvátska ako od samotnej Európskej únie. V skutočnosti by bolo lepšie opýtať sa Chorvátska ako Európskej únie, pretože ako samozrejme viete, stať sa súčasťou Únie, vstúpiť do Únie, závisí od napĺňania kritérií a podmienok. Jednoznačne môžem povedať len to, že Chorvátsko má vyhliadky stať sa súčasťou Európy a súčasťou Európskej únie a že portugalské predsedníctvo sa zaviazalo pokračovať v tomto procese počas svojho úradu a spolu s Komisiou sa zaviazalo nájsť spôsob riešenia problémov, ktoré by sa v tejto súvislosti mohli objaviť.

V novembri, ako som povedal v mojej odpovedi na inú otázku, bude vydaná správa o stave prístupových rokovaní s Chorvátskom. Komisia nám predloží túto správu spolu s návrhom. Tieto dokumenty, ako iste viete, budú zohrávať rozhodujúcu úlohu v spravodajstve a sledovaní, pokiaľ ide o prácu, ktorá bola urobená. Tieto dokumenty pripraví Komisia a jej návrhy a odporúčania uvedené v tejto správe budú veľmi dôležité, pokiaľ ide o rozhodnutie Rady s ohľadom na budúcnosť a pokračovanie rokovaní s Chorvátskom.

Je pravda, že mnohokrát ide o otázky riadenia a otázky týkajúce sa súdneho systému, ktoré sú najťažšie, keďže ide o otázky, ktoré sú súčasťou vnútornej organizácie členských štátov. Sú to tie oblasti, v ktorých členské štáty, pokiaľ ide o ich organizáciu, musia viac investovať a reformy sú dosť rozsiahle, nepríjemné a ťažké. Sme si vedomí skutočnosti, že Chorvátsko bude schopné prekonať tieto ťažkosti a že v súlade so svojimi vlastnými želaniami a tiež želaniami Európskej únie bude v blízkej budúcnosti členom našej Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 14, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0631/07)

Vec: Klimatické zmeny

Môže nás Rada informovať o štruktúrach na úrovni EÚ, ktoré budú zabezpečovať vyššiu úroveň koordinácie medzi Európou a Amerikou, pokiaľ ide o naše snahy naplniť cieľ znížiť emisie CO2 o 20 % do roku 2020?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán Aylward, nepochybujem, že klimatické zmeny sú globálnou výzvou vyžadujúcou globálne riešenia. Vedúci predstavitelia Európy sa rozhodli vyslať medzinárodnej spoločnosti jasný signál o ich rozhodnutí bojovať proti klimatickým zmenám nasledovnými vyhláseniami s ohľadom na začatie rokovaní o globálnej dohode po roku 2012. Do dosiahnutia tejto dohody sa Európska únia zaviazala do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 20 % v súvislosti s jeho vysokou úrovňou, vzhľadom na úrovne z roku 1990. Po druhé, Únia sa zamýšľa nad záväzkom znížiť emisie o 30 %, ak ostatné hospodársky vyspelé rozvojové krajiny, ktoré budú súčasťou tohto úsilia budú schopné porovnateľného zníženia.

Európska únia zvažuje zhodnotenie krokov, ktoré budú urobené po roku 2012 a o stanovení globálneho prístupu, ktorý by zahŕňal účasť veľkého množstva krajín. Snahou o nepretržitý dialóg so Spojenými štátmi, ktorá je nevyhnutná pre prípravu rokovaní po roku 2012, ktoré sa musia začať na Konferencii o klimatických zmenách, ktorá sa bude konať v Balí na konci tohto roka a o ktorej som už dnes hovoril v odpovedi na predchádzajúcu otázku.

V rámci toho sú naplánované dve dôležité zasadnutia, ktoré sa uskutočnia ešte pred konferenciou, ktorých výsledky prinesú pre rokovania v Balí rozhodne kladnú pridanú hodnotu. Prvým je zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách, ktoré sa bude konať 24. septembra v New Yorku. Druhé zasadnutie hlavných hospodárstiev, ktoré sa uskutoční 27. a 28. septembra vo Washingtone, na ktorom Európska únia očakáva dôležité prispenie smerom vpred s ohľadom na medzinárodný proces uskutočňovaný v rámci OSN. Okrem toho, sa Európska únia a Spojené štáty dohodli na Viedenskom samite v júni 2006 o začatí dialógu o klimatických zmenách, čistej energii a udržateľnom rozvoji na vysokej úrovni. Cieľom je posunúť sa vpred s ohľadom na už existujúce bilaterálne a multilaterálne iniciatívy a snažiť sa o uplatňovanie vyhlásenia Viedenského summitu a akčného plánu o zmene klímy z Gleneagles, čistej energii a udržateľnom rozvoji, ktorá bola prijatá vedúcimi predstaviteľmi G8.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley (UEN), v mene autora. Mal by som sa poďakovať úradujúcemu predsedovi Rady za jeho odpoveď.

Cieľom otázky však bolo poukázať na rozdielnosť názorov medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou v súvislosti s hľadaním riešení a vybudovaním partnerstiev na celom svete, táto rozdielnosť je však prehlbovaná najmä za ostatné roky. V Európskej únii môžeme byť akokoľvek dobrí, ale bez ďalších ľudí, ktorí budú kráčať v našich stopách, ako je to v prípade Číny a Indie, sa nepohneme ďalej, a to najmä vtedy ak Amerika bude opätovne zaostávať.

Takže to, čo v skutočnosti hľadáme je konkrétna činnosť v mene Európskej únie, ktorá dodá odvahu našim bratrancom za vodou, v Amerike, ktorí nás budú nasledovať, aby sme sa mohli postaviť Indii a Číne v nadväznosti na tieto rokovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Vážený pán Crowley, úplne s Vami súhlasím. Musíme presvedčiť našich bratrancov, aby boli aspoň otvorení tomu, aby sme ich presvedčili. Musím vám povedať, že cesta do Balí a z Balí bude zložitá a strastiplná. Nikto o tom nepochybuje, ale je zrejmé, že pomocou vytrvalého a intenzívneho úsilia môžeme, dúfam, byť úspešní. V každom prípade, som presvedčený, že vďaka nepretržitému dialógu, ktorý sme začali s našimi bratrancami na druhej strane Atlantiku, napriek všetkým rozdielom a pohľadom na problém klimatických zmien, môžeme tento problém prekonať.

V tomto ohľade, cítim, že závery zasadnutia G8 o klimatických zmenách, ktoré sa konalo v Nemecku a vytvorené možnosti, ako aj dosiahnutá dohoda o podstatnej úlohe Organizácie Spojených národov v oblasti klimatických zmien, boli kladným dôkazom o možnosti ďalšieho pokroku a ďalších dohôd v súvislosti s problémom klimatických zmien. Ako som už povedal, je nevyhnutné, aby Európska únia pokračovala vo svojej úlohe vodcu a podnecovateľa pripravila cestu pre ostatných s cieľom ochrániť životné prostredie a našu planétu.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Dámy a páni, dovoľte mi upozorniť vás, že nasledujúce tri otázky súvisia s Pakistanom. Nanešťastie, nemôžem využiť rokovací poriadok na vyzvanie Rady, aby odpovedala na všetky tri otázky naraz, keďže práca Rady je členená. Musím vás upozorniť na potrebu reformy Parlamentu a konkrétne na to, čo vy, dámy a páni, musíte urobiť v súvislosti s nevyhnutnou reformou Hodiny otázok, na čom sa dúfam jednoznačne zhodneme. Nanešťastie nemôžeme uplatniť pružnejšie pravidlá, keďže máme rokovací poriadok, ktorý musíme dodržiavať. Preto musím položiť tieto otázky jednu po druhej, čo znamená, že pravdepodobne nebudú zodpovedané všetky tieto otázky. V závislosti od toho, akým smerom sa bude uberať naša práca, uvidíme, či budeme viac alebo menej výkonní.

Začnem s otázkou č. 15 o vojenských prostriedkoch Pakistanu. Túto otázku položil pán Rutowicz a ja nalieham na Radu, aby na túto otázku odpovedala priamo.

Otázka č. 15, ktorú predkladá Józef Rutowicz (H-0637/07)

Vec: Vojenské prostriedky Pakistanu

Je všeobecne známe, že pakistanská armáda ovláda hospodárstvo krajiny a zároveň ju aj riadi. Plánuje Rada vypracovanie analýzy, ktorá by zhodnotila celkové aktíva, ktoré boli nadobudnuté z obchodov armády, zatiaľ čo pakistanská spoločnosť trpí chudobou?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Pokiaľ ide o Pakistan, v analýze, na ktorej je založená politika Rady, sú uvedené početné konkrétne príklady dialógu medzi Európskou úniou a Pakistanom o tejto krajine a úlohe armády.

Celková situácia pakistanského hospodárstva a úroveň jeho rozvoja tvoria ďalšie dve časti tej istej analýzy. Samozrejme, na obe sa prihliadalo pri formulácii našej politiky v súvislosti s Pakistanom a rovnaký postup bude uplatnený i v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). – (PL) Rád by som sa poďakoval predsedajúcemu a pánovi Antunesovi za túto odpoveď. Ak tomu správne rozumiem, zmyslom otázky bolo informovať sa, či bude obyvateľom Pakistanu poskytnutý nejaký druh humanitárnej pomoci. Bol by som pánovi Antunesovi vďačný, ak by nám k tomu mohol poskytnúť nejaké informácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Vážený pán Rutowicz, ako viete, otázky humanitárnej pomoci, spolupráce a rozvojovej pomoci sú prvoradými záujmami Európskej únie. Ak ľudia trpia alebo žijú v chudobe, Európska únia, Rada a taktiež tento Parlament urobia všetko, čo je v ich silách, aby pomohli vyriešiť tieto situácie. Európska únia je jedným z najväčších, ak nie najväčším, poskytovateľom medzinárodnej pomoci a na túto skutočnosť sa nesmie zabúdať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − S ohľadom na neprítomnosť autorov budú otázky č. 16 a 17 vynechané.

Otázka č. 18, ktorú predkladá Mairead McGuinness (H-0639/07)

Vec: Fond solidarity Európskej únie

Môže sa Rada vyjadriť k účinnosti Fondu solidarity Európskej únie?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani McGuinnessová, ako vážená poslankyňa vie, Komisia je zodpovedná za uplatňovanie nariadenia o fonde solidarity a účinnosť tohto nariadenia musí byť vyhodnotená podľa uvedených kritérií.

Rada je zatiaľ informovaná o účinnom využívaní tohto nariadenia, pokiaľ ide o prípady katastrof. Európska komisia pravidelne vydáva správy, ktoré detailne informujú o využívaní fondu solidarity Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Ďakujem za vašu stručnú odpoveď. Predpodkladám, že Rada má svoj názor na využívanie tohto fondu, pretože členské štáty by mohli mať názor na to, ako využívanie tohto fondu zasahuje ich vlastné krajiny. Myslíte si, že rozpočet jedna miliarda je postačujúci a že fond odpovedá dostatočne rýchlo na rôzne krízy, s ktorými sa musí vysporiadať?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Vážená pani McGuinnessová, ako som povedal, výsledkom hodnotenia Rady je, že uplatňovanie tohto nariadenia, inými slovami, využívanie fondu solidarity, je účinné. Bol to skutočne výnimočný návrh založiť fond na pomoc členským štátom v prípade prírodnej alebo inej katastrofy, keďže predtým takýto fond neexistoval. Tento fond je rozhodne prospešný, keďže členské štáty sú v prípadoch katastrof vo veľmi zložitej situácii a potrebujú pomoc.

Vždy je tu možnosť požiadať a využiť väčší objem finančných prostriedkov. Musíme sa, samozrejme, pozrieť na túto skutočnosť realisticky, ale taktiež s istými ambíciami. Som si istý, že Rada, v správnom čase a ak jej to Komisia navrhne, prehodnotí túto možnosť. V súčasnosti však máme legislatívny rámec, vďaka ktorému môžeme pracovať realisticky, vítať vytvorenie tohto fondu a úlohu, ktorú zohráva, čo koniec koncov dokazuje, že táto iniciatíva je oprávnená.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 19, ktorú predkladá Bill Newton Dunn (H-0641/07)

Vec: Nastolenie mieru na Strednom východe

Využíva Rada dostatočne eponymické talenty britského generálneho konzula v Jeruzaleme, pána Makepeacea?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Odpoviem na ústne položenú otázku, aj keď som si istý, že túto otázku už položil pán Newton Dunn. Rád by som povedal, že diplomatické a konzulárne misie členských štátov a delegácií Komisie v tretích krajinách spolupracujú s cieľom zaistiť uplatňovanie spoločných pozícií a jednotných akcií prijatých Radou v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa Zmluvy o Európskej únii. To samozrejme zahŕňa aj činnosť britského generálneho konzula v Jeruzaleme, ktorého vo svojej otázke spomenula vážená členka.

 
  
MPphoto
 
 

  Bill Newton Dunn (ALDE). – V záujme môjho kolegu, ktorý chce položiť otázku č. 20, sa vzdávam práva doplňujúcej otázky.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 20, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0644/07)

Vec: Rozdelenie miest členských štátov v Európskom parlamente

Navrhne Rada zmeny v rozdelení miest členských štátov v Európskom parlamente?

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán Mitchell, veľmi rád odpoviem na Vašu otázku, keďže otázky súvisiace s reformnou zmluvou sú, podľa môjho osobného názoru, počnúc otázkou o novej Zmluve o Európskej únii, ktorá bola položená pred mnohými rokmi, obzvlášť zaujímavé a dôležité. Preto som potešený a pokúsim sa odpovedať na Vašu otázku. Pripomeniem Vám, že v súlade s mandátom z 22. júna, ktorý bol udelený Medzivládnej konferencii 2007, ustanovenia týkajúce sa tejto otázky sú zahrnuté v reformnej zmluve a sú určujúce pre rozhodnutie súvisiace s rozdelením miest v Európskom parlamente, ktoré bolo prijaté Radou na základe iniciatívy Európskeho parlamentu a v zmysle dohody s ním.

Ako si je iste vážený pán poslanec vedomý, aby sme neplytvali časom, Rada v júni požiadala Európsky parlament o predloženie návrhu tejto iniciatívy do októbra 2007. Vieme, že táto správa o budúcom zložení Európskeho parlamentu bude predložená v polovici októbra, asi 10. októbra tohto roku, spravodajkyňami sú pani Lamassoureová a pani Severinová.

 
  
MPphoto
 
 

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Rád by som sa poďakoval svojmu kolegovi za to, že sa zriekol svojej doplňujúcej otázky a ďakujem úradujúcemu predsedovi Rady za akceptovanie otázky.

Dôvod, prečo otváram tento problém je, že v Írsku sme klesli z 15 na 13 miest. Je to ostrov na západnom pobreží Európy. Je to posledný bod na ceste do Spojených štátov. A teraz je tu návrh, ktorý nás posúva z 13 na 12, v čase, keď naša populácia vzrástla o 12 % a ešte sa bude zväčšovať.

Rád by som preto povedal úradujúcemu predsedovi Rady: odkedy tu máme 16 ďalších miest na pridelenie, mohli by ste prosím Vás myslieť i na Írsko, ktoré ich má len 13? Myslím, že keď sa pozriete na čísla, sme rozhodne vážnymi kandidátmi, preto žiadam, aby sa na ne prihliadalo.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Lobo Antunes. (PT) Vážený pán predsedajúci, rád by som upozornil, že najzápadnejší bod Európy je Portugalsko, a to Cabo da Roca alebo Cape Roca. Možno ako výsledok tohto tvrdenia spochybním tvrdenie cteného poslanca s ohľadom na geografickú polohu jeho krajiny, ale v skutočnosti je najzápadnejším bodom Európy naozaj moja krajina.

V nadväznosti na položenú otázku, najmä na jej druhú časť, sa vážený pán poslanec dočká odpovede zo strany Európskeho parlamentu a jeho kolegov. Samozrejme, si však zaznamenávam jeho poznámku.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Otázka č. 31 je neprípustná (Príloha II, časť A, odsek 2 rokovacieho poriadku).

Týmto sa skončila hodina otázok.

(Zasadnutie bolo prerušené o 19.35 a znovu pokračovalo o 21.00)

 
  
  

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
Podpredseda

 

14. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu

15. Povinnosti poskytovateľov cezhraničných služieb (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − V mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa nasleduje správa pána Lasse Lehtinenao povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb (2006/2049(INI)) (A6-0294/2007).

 
  
MPphoto
 
 

  Lasse Lehtinen (PSE), spravodajca. (FI) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som sa rád poďakoval tieňovým spravodajcom za ich podporu a výbornú spoluprácu: dnes prítomnej pani Wallisovej, a zvlášť pánovi Hatzidakisovi. S ohľadom na jeho kvalifikáciu, bol okamžite pozvaný stať sa členom kabinetu mojej krajiny. Som vďačný a zároveň rád, že sú tu dnes s nami aj pán Harbour a pani Kauppi.

Ako vieme, vnútorný trh je založený na štyroch slobodách, pričom s povinnosťou cezhraničných služieb sa nenakladá tak ako by sa malo. Pred rokom bola v tomto Parlamente odsúhlasená smernica o službách, ktorá prispeje k zlepšeniu situácie a od členských štátov si vyžiada uplatnenie tejto smernice v horizonte dvoch rokov, obávam sa však, že to nebude postačujúce.

Služby, samozrejme, nemôžu byť vo všetkých aspektoch porovnávané s produktmi, ale jedného dňa budú oveľa dôležitejšie ako sú dnes. Najmä vysoko kvalitné a cezhraničné služby sú budúcnosťou Európy. Problémom je, že acquis communautaire neochráni spotrebiteľov, ktorí platia za služby, ani spotrebiteľov, ktorí platia za tovar. Dôvera európskeho spotrebiteľa v poskytovanie cezhraničných služieb je nízka, keďže štandard poskytovaných služieb a úroveň ochrany je v členských štátoch rôzna.

Únia síce v niektorých oblastiach uplatňuje právo Spoločenstva, ale nemá spoločné pravidlá pre služby. Spotrebitelia, rovnako ako poskytovatelia služieb, sa v prípade sporu nevedia dohodnúť podľa právneho systému ktorého členského štátu budú postupovať. Aj preto sa spotrebitelia obávajú využiť služby zahraničných poskytovateľov.

Podľa môjho názoru, by mala mať Únia stanovené spoločné pravidlá a povinnosti záväzné pre všetkých poskytovateľov služieb. Bolo by to výhodné nielen pre spotrebiteľov, ale aj pre samotných poskytovateľov služieb. V súvislosti s povinnosťami poskytovateľov služieb by Komisia nemala rozlišovať súkromné a verejné služby. Obe, súkromné aj verejné služby, by mali byť v súlade so smernicami o ochrane spotrebiteľov.

V roku 1990 Komisia vypracovala návrh o povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb. S ohľadom na politickú nevôľu ho však Komisia musela vypustiť. Teraz tu však politická vôľa opäť je. V prípade prijatia tejto správy by mala Komisia do 12 mesiacov predložiť pracovný program, ktorý by prehodnotil potrebu horizontálneho nástroja.

Potrebujeme sa dohodnúť na základných všeobecne platných pravidlách, ktoré sprostredkujú spotrebiteľovi, v prípade jeho alebo jej záujmu, informácie o cene, obchodných podmienkach a ďalších možnostiach v prípade nedostatočných alebo oneskorene dodaných služieb.

Komisia by taktiež mala zohľadniť dopad svojich krokov na malé a stredné podniky. Všetky tieto záležitosti neboli súčasťou Zelenej knihy o ochrane spotrebiteľa, ale sú súčasťou tejto správy.

Verím, že podporíte túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Viviane Reding, členka Komisie. Vážený pán predsedajúci, som rada, že môžem dnes večer zastupovať Komisiu v diskusii o dôvere spotrebiteľa v jednotný trh. Rada by som zablahoželala spravodajcovi, pánovi Lehtinenovi a tieňovým spravodajcom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa k ich ambicióznej práci pri návrhu tejto správy.

Na začiatok by som rada zdôraznila, že Komisia súhlasí so správou, že je nevyhnutné zvýšiť dôveru spotrebiteľa v jednotný trh, najmä však v jednotný trh služieb, ktorý si zaslúži našu pozornosť. Jednou z hlavných priorít Komisie je priblížiť výhody jednotného trhu európskym spotrebiteľom a preto som vďačná Parlamentu za toto jeho úsilie.

Komisia už podnikla niekoľko krokov s cieľom oživiť dôveru spotrebiteľa v jednotný trh. Rada by som spomenula aspoň dva: Európska legislatíva o ochrane spotrebiteľa a smernica o službách.

V súčasnosti spotrebiteľské acquis vydalo niekoľko povinnosti pre poskytovateľov cezhraničných služieb. Napríklad, riadi povinnosti poskytovať informácie ako pre obchodníkov, ktorí poskytujú služby na diaľku, tak i pre obchodníkov, ktorí poskytujú služby pri dverách spotrebiteľa. Taktiež chráni spotrebiteľa pred nevýhodnými obchodnými podmienkami pri poskytovaní služieb. A s prebiehajúcim prehľadom tohto acquis, Komisia bude, v prípade potreby určenia povinností pre poskytovateľov cezhraničných služieb a práv spotrebiteľov, pracovať na rozvoji týchto oblastí.

Druhá, smernica o službách: ako dobre viete, prednedávnom ste o nej hovorili. Zlepšuje pozíciu spotrebiteľov v rámci vnútorného trhu služieb. A zabezpečuje lepšiu informovanosť spotrebiteľov zo strany obchodníkov, lepšiu asistenciu zo strany verejných orgánov a stanovuje niekoľko jasných a podstatných povinností pre poskytovateľov služieb.

Komisia je samozrejme naklonená tomu, aby smernica o službách bola uplatnená vo všetkých členských štátoch a veríme, že tieto dve iniciatívy sú ďalekosiahle, pretože v prípade uplatnenia smernice o službách a výsledkoch zo spotrebiteľského acquis, od nich môžeme očakávať skutočnú zmenu v jednotnom trhu služieb.

Tiež však musím povedať, že Komisia nesúhlasí s názorom pána Lehtinena, prezentovaným v správe, o potrebe samostatného horizontálneho nástroja určeného na pokrytie povinností poskytovateľov cezhraničných služieb, z jednoduchého dôvodu, a to, že veríme, že najskôr by sme mali dokončiť prebiehajúce iniciatívy predtým ako prejdeme, v prípade potreby, k samostatnému horizontálnemu nástroju. Preto by som sa rada poďakovala za vaše odovzdanie, ktoré nám pomohlo uplatniť tieto dva nástroje a taktiež za pomoc pri približovaní výhod jednotného trhu služieb k občanom Európy. Viem, že moji kolegovia, pani komisárka Kuneva a pán komisár McCreevy sa tešia na diskusiu s vami, na prácu s vami, na založenie tohto jednotného trhu spolu s Parlamentom, ktorý je skutočným zástupcom občanov Európy.

Ďakujem vám za spoluprácu, ďakujem za otvorenosť a som si istá, že moji dvaja kolegovia – ako aj celá Komisia – budú pokračovať v spolupráci s Parlamentom.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci Ďakujem, pani komisárka. Rád by som Vám však pripomenul, že všetky pripomienky by mali byť adresované cez predsedajúceho. Je neskorá noc a je nás tu len zopár, ale je tu maličkosť protokolu. Som si však istý, že pán Lehtinen si zaznamenal vaše pripomienky.

 
  
MPphoto
 
 

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE), spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, rada by som zablahoželala spravodajcovi, ktorý podľa všetkého stráca hlas rovnako ako ja. Vyzerá to tak, že väčšinu kolegov v Štrasburgu tento týždeň trápi bolesť hrdla.

Zastupujem Výbor pre právne veci požiadaný o stanovisko ako spravodajkyňa. V prvom rade chcem povedať, že úplne súhlasíme s posudkom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa o význame sektora služieb pre rozvoj Európskej únie. Pre Európsku úniu a jej ciele v oblasti konkurencieschopnosti by bolo samovraždou, keby sme službám nevytvorili podmienky na rozkvet a neumožnili, aby sa vnútorný trh stal v tomto ohľade úplný. Skutočne si myslím, že z 11,7 miliónov pracovných miest, ktoré boli v Európskej únii vytvorené za posledných osem rokov, takmer 100 % čistého nárastu počtu nových pracovných miest v Európe pripadá na sektor služieb, a každodenné štatistiky to potvrdzujú. Ale musím zostať, ako povieme po fínsky, fakkijuristi – „suchou právničkou“ – a predniesť v tejto rozprave stanovisko Výboru pre právne veci.

V prvom rade, naozaj zdieľame stanovisko Komisie, že v súčasnosti je azda príliš skoro na nový ďalekosiahly horizontálny nástroj, ktorý by riešil otázku zodpovednosti. Už teraz máme niekoľko nedoriešených legislatívnych iniciatív, všetky zamerané na zabezpečenie právnej istoty, napríklad nariadenia Rím I, Rím II, či zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis.

Rada by som tiež podotkla, že pri určovaní, či sa uplatnia právne predpisy krajiny pôvodu alebo krajiny spotrebiteľa, je rozhodujúcim článok 5 návrhu nariadenia o zmluvných záväzkoch (Rím I). To je obzvlášť dôležité pre menšie členské štáty, u ktorých v prípade nesprávneho doriešenia článku 5 hrozí, že sa tu nové služby vytvárať nebudú.

Je nám tiež ľúto, že v súčasnosti existuje taká zmes legislatívnych nástrojov. Niekedy nie je dostatočne jasné, ktorý právny režim sa má uplatňovať v prípade jednotlivých aspektov činností sektora služieb – či sa majú riadiť občianskym právom hostiteľskej alebo domovskej krajiny, či regulačným právom hostiteľskej alebo domovskej krajiny. Je tiež potrebné, aby nám Európsky súdny dvor poskytol judikatúru týkajúcu sa týchto záležitostí.

Rada by som tiež zdôraznila, že cezhraničné služby sa poskytujú mnohorakými spôsobmi. V niektorých prípadoch ide o predaj online, inokedy sa za službami cestuje do zahraničia a v ďalších prípadoch poskytovateľ služby navštívi domovskú krajinu spotrebiteľa.

Myslím si, že vnútorný trh so službami, právny rámec, ktorý je založený na princípe krajiny pôvodu, závisí od toho, či sú dôležité opatrenia z právneho a praktického hľadiska jasné, a azda je príliš skoro, aby sme niečo robili. Ako pán komisár správne podotkol, teraz je čas na realizáciu všetkého dobrého, čo sa nám za posledné roky podarilo urobiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . − Ak kolegovia chcú niečo zaradiť do záznamu, môžu tak urobiť písomne kedykoľvek v priebehu hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Malcolm Harbour, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, budem hovoriť v mene môjho priateľa a bývalého kolegu pána Konstantina Hatzidakisa, ktorý, ako hovorí pán Lehtinen, bol rýchle povýšený na pozíciu ministra dopravy gréckej vlády. Chcel by som mu vzdať hold za úsilie, ktoré vyvinul vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Ja v podstate len pokračujem tam, kde on skončil, pričom mi zanechal takmer dokončené dielo.

Chcem poďakovať pánovi Lehtinenovi, pretože, doteraz to nikto nespomenul, toto je, myslím, jeho prvá správa ako spravodajcu. Niektorí z vás vedia, že je zaslúžene uznávaným spisovateľom, ale toto podľa mňa asi nie je jeho najlepšie dielo. Myslím, že sa pre to neurazí. Mám jeden výtlačok jeho knihy Krv, pot a medvede, ktorý mi dal prečítať, a mám pocit, že trochu krvi a potu vložil aj do svojej správy. Je to dôležitá správa, ale musím povedať, pokiaľ ide o nás, v zásade súhlasíme s názorom pani Kauppiovej a pani komisárky Redingovej.

Máme tu užitočný materiál, len chcem pani komisárku ubezpečiť, že, ak si prečíta článok 22, ktorý je podľa mojej mienky veľdielom kompromisov, v časti, v ktorej Komisiu vyzýva, aby pokračovala v práci a predložila pracovný program na hodnotenie, bezpochyby s radosťou zistíte, že sa od vás nevyžaduje, aby ste vytvorili horizontálny nástroj, ale aby ste pripravili pracovný program, ktorý má zhodnotiť, či vôbec nejaký nástroj potrebujeme. Už ste potvrdili to, čo mnohí z nás vnímajú rovnako – že pri všetkom úsilí, ktoré je momentálne vyvíjané v súvislosti s transponovaním smernice o službách, Zelenej knihy o Revízii spotrebiteľského acquis, ktorou sme sa práve zaoberali a ktorá povedie k vytvoreniu horizontálneho nástroja v príslušnej oblasti, a vezmúc do úvahy ďalšiu prácu, ktorá prebieha – o ktorej kolegyňa z Výboru pre právne veci, pani Kauppiová a viem, že aj pani Wallisová, budú hovoriť neskôr – myslím, že v tomto štádiu je príliš skoro premýšľať o nejakých ďalších podrobných ustanoveniach. Je úplne jasné, že to monitorovať nepotrebujeme, no prirodzene v rámci samotnej smernice o službách, pri všetkom úsilí, ktoré sme do nej vložili, existuje veľmi značný počet ustanovení.

Jeden z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorého vypustenie, ako dúfame, Parlament zajtra schváli, však vyzýva Komisiu, aby vypracovala dobrovoľný kódex správania. Podľa môjho názoru to nie je úlohou Komisie.

Myslím si, že pre toto vypustenie získame podporu. V podstate však, keď sa pozriete na smernicu o službách, v článku 37 sa dosť jasne hovorí, že členské štáty v spolupráci s Komisiou prijmú opatrenia, ktoré budú podporovať vypracovanie kódexu správania na úrovni Spoločenstva. Nie je to teda nič nové. Takže si myslím, že to vynecháme. Celé by som to zhrnul asi takto: Myslím si, že je to užitočný príspevok k rozprave. Myslím, že vďaka nemu sme získali ďalšie informácie, vďaka ktorým budeme môcť zabezpečiť v prvom rade to, aby bola smernica o službách transponovaná v plnej miere, aby bola transponovaná načas a so všetkými sprievodnými ustanoveniami – predovšetkým s problematikou, akou je jediný kontaktný bod pre poskytovateľov služieb, ktorý im zadá požiadavky a poskytne informácie, ktoré na poskytovanie služieb potrebujú, pričom navyše, ako dúfame, nebude chýbať ani kódex správania. Myslím si, že s takýmito ustanoveniami sa môžeme tešiť na skutočne efektívny a prosperujúci trh so službami, ktorý bude fungovať na osoh spotrebiteľa.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Hedh, v mene skupiny PSE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som v prvom rade poďakovala môjmu kolegovi pánovi Lehtinenovi za veľmi dobrú prácu. Vďaka smernici o službách má trh so službami jasnejšie pravidlá vymedzujúce, ako je možné využívať slobodu poskytovať služby. Na druhej strane však chýbajú pravidlá určujúce povinnosti poskytovateľov služieb. Znamená to, že aj keď sa do roku 2009 podarí transponovať smernicu o službách do všetkých členských štátov, môžeme napokon skončiť s otvoreným trhom, ktorému spotrebitelia nebudú dôverovať.

V roku 2006 realizovalo cezhraničný nákup cez internet len 6 % spotrebiteľov. Pravidlá pre nákup tovaru sú ustanovené oveľa lepšie. Aj podniky, predovšetkým malé a stredné podniky, potrebujú jasnejšie pravidlá. Len zriedka sa totiž rozhodnú pre cezhraničné poskytovanie služieb alebo predaj, čo znižuje konkurenciu a vedie k vyšším cenám pre spotrebiteľa. S jasnými pravidlami sa budú tak podniky, ako aj spotrebitelia ochotnejšie púšťať do cezhraničného styku a poskytovať alebo nakupovať služby v inej krajine bez stresu.

Musíme zaistiť, aby mali spotrebitelia pri nakupovaní na vnútornom trhu oprávnený pocit bezpečia, a ak aj dôjde k prípadnej nezhode, aby sa jednoducho dovolali pomoci a nápravy. Ak to máme dosiahnuť, musíme pripraviť mnoho rôznych opatrení. Správa uvádza niekoľko príkladov takýchto opatrení – dobrovoľný kódex správania pre poskytovateľov služieb a možnosť kolektívneho konania na cezhraničnej báze proti podvodníkom alebo podnikom, ktorí svoje povinnosti voči spotrebiteľom berú na ľahkú váhu.

Spotrebitelia považujú za nelogické, aby boli pri cezhraničnom nákupe služieb chránení menej než pri nákupe tovaru z iného členského štátu. Široký horizontálny nástroj, ktorý správa navrhuje, preto predstavuje ďalší dôležitý prvok ochrany spotrebiteľov, ktorý chceme pre poskytovanie cezhraničných služieb vytvoriť. Spotrebitelia musia poznať svoje práva pre prípad, že by boli služby poskytnuté s oneskoreným alebo chybným spôsobom.

Ak budú okrem slobôd stanovené aj jasné povinnosti dodávateľov a zabezpečená silná ochrana spotrebiteľov, dôveru spotrebiteľov dokážeme posilniť. Opakujem, prvoradí musia byť spotrebitelia. Bez spokojných a dobre chránených spotrebiteľov sa k prosperujúcemu vnútornému trhu nedopracujeme.

 
  
MPphoto
 
 

  Diana Wallis, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, ide očividne o nedokončenú záležitosť spadajúcu pod smernicu o službách a hoci v zásade súhlasím s analýzou pani komisárky, problém tu máme. Tým problémom je nedôvera. Je to podobné tomu, čo sa za posledné týždne udialo okolo banky Northern Rock vo Veľkej Británii. Nech banka vyhlásila hocičo, jej klienti aj napriek tomu stáli v radoch pred jej dverami a žiadali naspäť svoje peniaze. Tak nejako je to aj s nami a cezhraničnými službami. Nech hovoríme hocičo, spotrebitelia nám aj tak nedôverujú natoľko, aby tieto služby využívali. Musíme nájsť spôsob, ako tento problém vyriešiť.

Tí členovia Parlamentu, ktorí boli členmi dočasného Vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society, tiež až veľmi dobre videli, že problém nedôvery tu existuje. Tým, že sa budeme vracať k starým návrhom, ktoré sa zaoberali problémami spred 20 rokov, však problém nedôvery nevyriešime. Musíme sa zaoberať problémami a situáciou, ktoré máme tu a teraz.

Pokiaľ ide o povinnosti poskytovateľov služieb, riešime v podstate otázky zmluvného práva a základných zmluvných záväzkov. V tejto súvislosti sa v súčasnosti zaoberáme Rímom I, o ktorom sa zmienila pani Kauppiová – ak sa nám ho podarí správne doriešiť, pomôže to. Máme aj revíziu spotrebiteľského acquis – ak sa nám ju podarí správne doriešiť, pomôže to. Máme prípravy spoločného referenčného rámca pre zmluvné právo. Ak ich použijeme a ak Komisia začne vynakladať oveľa väčšie úsilie na to, aby členské štáty presvedčila, aby ho prijali, aj to by mohlo pomôcť.

Takže máme toho veľa, o čo sa pri upravovaní vzťahu medzi medzinárodným právom súkromným a nariadením môžeme už teraz oprieť. Čo nepotrebujeme – tu súhlasím s pánom Harbourom – je, aby Komisia spísala kódex správania založený na mäkkej legislatíve.

Dovoľte, aby sme použili to, na čom sa v súčasnosti pracuje a čo sa pripravuje. Môžeme naďalej podrobne sledovať, či vyvstane potreba ďalšieho horizontálneho nástroja, ale v tomto štádiu o tom skutočne pochybujem.

Ďalšia vec, ktorou sa potrebujeme zaoberať, je možnosť poskytnúť našim spotrebiteľom právo na cezhraničný prístup k spravodlivosti, ktoré by im umožňovalo konať spoločne ako skupina. Znamenalo by to vyváženie zbraní oproti poskytovateľom služieb. Napravilo by to súčasný nedostatok cezhraničného prístupu k spravodlivosti, o ktorom sme sa až príliš zreteľne presvedčili v prípade spoločnosti Equitable Life. Ľudia neradi používajú slová „hromadné žaloby“, ani ja ich nemám rada, ale európske právo kolektívnej nápravy by nám mohlo pomôcť získať dôveru spotrebiteľov, ktorá v súčasnosti na tomto kontinente chýba.

 
  
MPphoto
 
 

  Leopold Józef Rutowicz, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, rozvoj vnútorného trhu Únie má veľký význam pre vytvorenie vzťahov medzi krajinami a občanmi Únie.

Zintenzívnenie cezhraničnej výmeny služieb na základe hospodárskej súťaže si vyžaduje zvýšenie vzájomnej dôvery, ktoré by sa malo opierať o politiku vnímavú voči spotrebiteľom. Cieľom takejto politiky je zdokonaliť právny rámec pre cezhraničné služby a zároveň zjednodušiť postupy, čo povedie k zvýšeniu konkurencie. Zároveň sa tým zlepší prístup k službám, zvýši sa ich kvalita, znížia ceny, a to prinesie osoh európskym spotrebiteľom.

Správa prispieva k zlepšeniu tejto politiky tým, že poukazuje na celý rad problémov, ktoré stoja v ceste dynamickému rozvoju trhu. Sú nimi chýbajúci jednotný systém, ktorý by reguloval povinnosti poskytovateľov cezhraničných služieb a potreba doplniť dokumenty Únie v tejto oblasti. Správa tiež poukazuje na neprehľadnosť v uplatňovaní ustanovení, ktorá u zahraničných dodávateľov vytvára mentálne bariéry, na slabšiu právnu ochranu pre užívateľov služieb než pre poskytovateľov služieb, neschopnosť regulovať verejné a privátne služby jednotnými ustanoveniami, na širokú škálu ustanovení týkajúcich sa povinností poskytovateľov cezhraničných služieb a nedostatok potrebnej transparentnosti ochrany týchto služieb.

Mali by sme zvážiť zavedenie kvalitných certifikátov pre poskytovateľov služieb, aby sa tak zvýšila dôvera ich príjemcov. Závery a návrhy vyplývajúce zo správy sa zhodujú so zisteniami Výboru pre právne veci. Rada by som poďakovala spravodajcovi za jeho vecnú správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Heide Rühle, v mene skupiny Verts/ALE. (DE) Vážený pán predsedajúci, tiež by som rada poďakovala spravodajcovi, hoci som, bohužiaľ, zatiaľ nemala to potešenie prečítať si jednu z jeho kníh. Poznamenala som si to a pri najbližšej príležitosti to napravím.

Veľká vďaka za výbornú spoluprácu a veľká vďaka aj za vašu snahu riešiť vo svojej správe dôležité problémy. Oblasť služieb na vnútornom trhu už nepochybne právne rámce má (sú nimi napríklad smernica o službách alebo smernica o uznávaní odborných kvalifikácií), ale uplatňovanie obidvoch týchto smerníc nanešťastie necháva toho ešte veľa nesplneného. Preto si myslím, že je poľutovaniahodné, že tu dnes večer Rada nie je prítomná, pretože sme mohli dať znova jasne najavo našu požiadavku, aby boli obe smernice transponované do stanoveného termínu a aby sa na tom v členských štátoch náležite pracovalo.

Na zvýšenie dôvery spotrebiteľa v cezhraničné služby na vnútornom trhu však, ako spravodajca dôrazne poznamenal, potrebujeme aj ďalšie iniciatívy. Predchádzajúce správy sa zaoberali dôležitými otázkami, aj pokiaľ ide o túto oblasť. Pani Roithová vo svojej správe zdôrazňuje, že ešte stále pretrváva veľmi veľa nedostatkov predovšetkým v súvislosti s internetovým predajom a že tu spotrebiteľom ešte stále chýba nevyhnutná dôvera v cezhraničné služby. Podobne pán Lehtinen vo svojej správe upozorňuje na povinnosti poskytovateľov služieb a na problém právnej ochrany spotrebiteľov. Rada by som sa vrátila k téme, ktorú dnes už spomenuli dvaja predchádzajúci rečníci, a síce k právu na kolektívnu nápravu v cezhraničných prípadoch. Naliehavo potrebujeme iniciatívny v tomto smere, aby spotrebitelia získali dôveru v cezhraničné služby, a to je možné dosiahnuť jedine upevnením ich právneho postavenia.

Podľa mňa prínos oboch správ - správy pani Roithovej i pána Lehtinena – spočíva v tom, že poukazujú na pretrvávajúce nedostatky. Komisia by pri svojej práci mala vziať tieto správy do úvahy a poriadne zrevidovať, zmodernizovať a zaktualizovať spotrebiteľské acquis.

 
  
MPphoto
 
 

  Jens-Peter Bonde, v mene skupiny IND/DEM. (DA) Vážený pán predsedajúci, prijali sme smernicu o službách, prostredníctvom ktorej sme na Európsky súdny dvor v Luxemburgu preniesli právomoc rozhodnúť o tom, o čom sme už rozhodli! Zatiaľ nevieme, či budú dohody členských štátov dodržané. Nevieme, do akej miery bude povolené stanovovať národné požiadavky na kvalitu. Nevieme, či je zákonné, aby si členské štáty určili, ktoré služby by chceli mať pod privátnym alebo verejným dozorom. Správa je teda rovnako nejasná ako celý právny stav. Čakáme, že nám luxemburskí sudcovia povedia, či si môžeme ponechať nemocnice a celý rad ďalších kľúčových služieb, ktoré spoločne vytvárajú náš sociálny štát.

V Dánsku majú všetci občania sociálne práva, ktoré financujeme vďaka vysokým daniam, pričom zníženie daní by uvítalo len 7 % Dánov. Zdalo by sa, že týmto 7 % sa sudcovia v Luxemburgu zavďačia, ale čo väčšina?

Kto nám zaručí rozhodnutia a našu demokraciu? Okrem toho máme systém flexiistoty, ktorý je založený na dobrovoľných dohodách medzi zmluvnými stranami na trhu práce. Ako možno zabezpečiť ich ochranu? Neistoty a súdny aktivizmus smernice o službách ohrozujú samotné jadro dánskeho sociálneho modelu.

Strana Junilistan by veľmi rada prispela k vytvoreniu jasných pravidiel pre spoločný trh so všetkými službami, ktoré sú pre spoločný trh vhodné, ale nechceme, aby bolo členským štátom upierané právo demokraticky si určiť hranice toho, o čom by mali rozhodovať voliči a o čom kapitalisti.

 
  
MPphoto
 
 

  Petre Popeangă, v mene skupiny ITS. – (RO) Vážený pán predsedajúci, voľný pohyb služieb je, ako vieme, jednou zo štyroch základných slobôd, ktoré rozhodujúcim spôsobom určujú funkčnosť a efektívnosť jednotného trhu, dôležitého prvku prvého piliera, na ktorom je postavená Európska únia.

To je jeden z dôvodov, prečo som presvedčený, že analýza pokrokov vo vytváraní tohto nástroja jednotného trhu je dôležitá a potrebná. Dôležitá preto, že neustály hospodársky a sociálny rozvoj Európskej únie závisí od oblasti služieb (v tejto súvislosti je významný 70 % podiel služieb na HDP Únie). Potrebná preto, že objem cezhraničného obchodovania so službami je veľmi malý v porovnaní s objemom obchodovania s tovarom, pričom táto situácia navyše spôsobuje, že občania Európskej únie takýmto produktom nedôverujú. Na základe týchto argumentov túto správu podporujem a budem hlasovať za jej schválenie.

Napriek tomu si myslím, že v súvislosti s výstižnými a zároveň cennými riešeniami, ktoré spravodajca navrhuje, bolo by bývalo vhodné vykonať dôslednejšiu analýzu situácie niektorých nových členských štátov, napríklad Rumunska, ktorých trhy sú oveľa menej rozvinuté než trhy vo väčšine ostatných členských štátov Únie. Z tohto hľadiska som presvedčený, že správa mala obsahovať aj súbor cieľov, ako dospieť k vyrovnaniu stupňa rozvoja vnútroštátnych trhov, čo je podmienkou rozvoja jednotného trhu a následne i segmentu cezhraničných služieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Schwab (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, aj ja by som pravdaže spravodajcovi rád poďakoval. Všetky diskusie, ktoré tejto správe predchádzali, boli veľmi plodné a zaujímavé. Veľa z toho, čo tieto diskusie priniesli, bolo zahrnuté do správy, aj keď nie všetko, a to je, aspoň z môjho pohľadu, škoda, keďže správa na niektorých miestach zdôrazňuje, že dokončenie vnútorného trhu so službami v Európskej únii ďaleko zaostáva za vnútorným trhom s tovarom. Z môjho hľadiska však neexistuje žiadny skutočne vedecký alebo naozaj objektívny dôkaz, ktorý by to potvrdzoval, keď vezmeme do úvahy, že nemáme len smernicu o službách, ale aj smernicu o uznávaní odborných kvalifikácií a ďalšie smernice v sektore služieb.

Po druhé, sektor služieb na vnútornom trhu je oveľa heterogénnejší než sektor tovarov. Jeho záber sa pohybuje od regulovaných služieb cez zdravotné a právne služby až po rozsiahle služby, akými sú bankové a poisťovacie služby. Hádzať ich do jedného vreca, ako sa to často deje v tomto Parlamente, je podľa môjho názoru riskantné. Som presvedčený – a niekoľko predchádzajúcich rečníkov to už zdôrazňovalo – že by bolo užitočné použiť rozlišujúci prístup.

Tretí bod, ktorý bol opakovane nastolený, a síce kolektívna náprava, sotva naberie na vážnosti len tým, že o ňom budeme často diskutovať. To, čo podľa môjho názoru možno povedať jasne a neomylne je, že Parlament od Komisie očakáva, že uskutoční štúdiu, v ktorej preskúma, ktorý z rôznych modelov, ktoré už v Európe existujú, by bol pre Európsku úniu skutočne najlepší. Myslím, že viac k tejto téme povedať netreba.

Systémy ručenia v jednotlivých členských štátoch – a to je môj štvrtý bod – sú aj naďalej veľmi odlišné. Z toho dôvodu potrebujeme pre poskytovateľov služieb jednotný systém povinností. Sprehľadnenie právneho systému, ktorý bude tieto povinnosti určovať, povedie k väčšej konkurencii a spotrebiteľom prinesie širšiu ponuku, ale som presvedčený – súhlasím s názorom niektorých predchádzajúcich rečníkov – že by nebolo správne žiadať od Komisie, aby v tomto štádiu vytvorila horizontálny nástroj. V každom prípade som veľmi skeptický, pokiaľ ide o vytvorenie takéhoto druhu zákona o ručení na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE). – (PL) Rada by som spravodajcovi zablahoželala k jeho správe, ktorá poukazuje na mnohé problémy, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia na vnútornom trhu.

Správa oprávnene upriamuje pozornosť na právnu neprehľadnosť a nejednoznačnosť v oblasti bezpečnosti a kvality služieb. Hovorí aj o všeobecnej nedôvere, ktorú európski spotrebitelia v súvislosti s využívaním cezhraničných služieb pociťujú. Štatistiky to potvrdzujú. V roku 2006 len 6 % európskych spotrebiteľov uskutočnilo cezhraničný nákup cez internet. Táto situácia má negatívny dopad na hospodársku súťaž a na činnosť malých a stredných podnikov. Prispieva tiež k rozmáhaniu sa nelegálneho obchodu. Nečestné subjekty často zneužívajú rozdiely medzi právnymi systémami v Európskej únii a podvádzajú ľudí. Po tom, čo sú takéto situácie odhalené, dovolávame sa, aby boli podniknuté rýchle kroky – toľko naša reakcia.

Rada by som Parlamentu pripomenula niekoľkomesačné úsilie venované smernici o službách, to znamená revízii spotrebiteľskej legislatívy. Ako poslanci iste vedia, smernica o službách musí byť do všetkých členských štátoch transponovaná do decembra 2009. Podstatná časť problémov, o ktorých spravodajca hovorí, bude po období transpozície vyriešená. Nemali by sme zabúdať, že smernica o službách výrazne posilní práva spotrebiteľov. Vďaka tejto smernici budú musieť poskytovatelia služieb lepšie informovať spotrebiteľov o ponúkaných službách. Spotrebitelia tak budú môcť pri výbere robiť lepšie a podložené rozhodnutia. Okrem toho budú účinnejšie chránení príslušnými inštitúciami.

Smernica o službách ďalej poskytovateľom služieb ukladá celý rad jasných povinností, vrátane povinností týkajúcich sa riešenia konfliktu. Som presvedčená, že do doby, kedy vstúpia do platnosti ustanovenia smernice o službách, nie je potrebné zavádzať žiadne ďalšie právne nástroje. Podľa môjho názoru je predčasné žiadať Komisiu, aby predložila horizontálny nástroj. To isté platí pre celú revíziu spotrebiteľskej legislatívy. Komisia už predložila zelenú knihu o spotrebiteľskej legislatíve a v správnom čase predloží príslušné legislatívne návrhy. Dámy a páni, sú chvíle, kedy viac právnych predpisov neznamená lepšie právne predpisy. Urobili by sme dobre, keby sme na to nezabúdali.

 
  
MPphoto
 
 

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Smernica o službách, ktorá sa má transponovať do vnútroštátneho páva vo všetkých členských štátoch do 28. decembra 2009, bude mať značný vplyv na cezhraničné poskytovanie služieb.

Táto smernica a ani Zelená kniha o Revízii spotrebiteľského acquis neriešia zásadné povinnosti poskytovateľov služieb, preto vítam správu spravodajcu Lehtinena zameranú na túto problematiku. Správa sa snaží, aby nielen spotrebitelia, ale aj malé a stredné podniky, ktoré nakupujú alebo predávajú cezhraničné služby, mohli mať úžitok z prídavnej právnej istoty, jednoduchosti a zníženia nákladov.

Som presvedčená, že európska normalizácia je kľúčom k úspechu pre malých a stredných podnikateľov a remeselníkov, preto pokladám zavedenie európskych noriem na úrovni Európskej únie za prostriedok podpory bezpečnosti služieb a zaručenia spotrebiteľských práv, pokiaľ ide o cezhraničné služby poskytované členskými štátmi. Akonáhle spotrebitelia pocítia neistotu, pokiaľ ide o bezpečnosť a kvalitu služieb, majú tendenciu vytvárať si psychické bariéry voči zahraničným dodávateľom, ktoré ich odrádzajú od využívania cezhraničných služieb. Ak má spotrebiteľ negatívnu skúsenosť, tak sa to často neprávom odrazí na všetkých zahraničných poskytovateľoch služieb.

Spotrebitelia majú možnosť vyriešiť si problémy vznikajúce prevažne v dôsledku odlišných postupov, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých členských štátoch v sieti európskych spotrebiteľských centier ECCN a sieti pre mimosúdne riešenie cezhraničných sťažností v odvetví finančných služieb Fin-net. V prípade, že spotrebiteľ má dostatok informácií o svojich právach v rámci vnútorného trhu, ale márne sa snaží uplatňovať ich v inom členskom štáte EÚ, môže mu pomôcť Solvit.

Vážení kolegovia, oceňujem, že v strede pozornosti aj tejto správy sú predovšetkým spotrebitelia, pretože práve oni sú základným a dôležitým prvkom vnútorného trhu. Našim spoločným cieľom preto musí byť vytvorenie takých podmienok pre spotrebiteľov, aby cítili pri nákupe v inej krajine rovnakú dôveru, ako keď nakupujú doma.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, hoci Zmluva o ES zaručuje občanom Spoločenstva voľný prístup k službám aj za ich vlastnými štátnymi hranicami, len hŕstka poskytovateľov služieb a spotrebiteľov túto výhodu spoločného trhu v skutočnosti využíva. Nízka úroveň hospodárskej súťaže tak spôsobuje, že služby v pohraničných regiónoch sú drahšie a nie vždy ľahko dostupné v porovnaní s službami vo vnútorných regiónoch krajiny.

Prieskumy ukazujú, že problém nespočíva v jazykovej bariére, ale v legislatíve. Nie vždy býva jasné, kedy sa majú uplatňovať vnútroštátne právne predpisy. Bohužiaľ, vďaka odporcom zásady krajiny pôvodu sme premeškali príležitosť poskytnúť lepšie vymedzenie v smernici o službách. Tu v Štrasburgu túto správu sprevádza akýsi neracionálny strach vysloviť zásadu krajiny pôvodu, a to napriek tomu, že v mnohých profesiách poskytovatelia služieb nemusia poznať legislatívu susediacej krajiny na to, aby mohli poskytovať cezhraničné služby.

Čoskoro uzrieme judikatúru, ktorá skoncuje s polemikou o tom, kedy sa záležitosti ochrany spotrebiteľa majú riadiť vnútroštátnymi právnymi predpismi a kedy legislatívou hostiteľskej krajiny. Správu pána Lehtinena považujem v tomto ohľade za mimoriadne prínosnú, pretože, podľa môjho názoru, naše vymedzenie všeobecných povinností poskytovateľov služieb by malo vychádzať z dohodnutých európskych noriem.

Súhlasím s tým, že v oblasti ochrany spotrebiteľa by mali platiť rovnaké povinnosti pre poskytovateľov privátnych i verejných služieb. Podporujem aj financovanie komunikačných sietí medzi členskými štátmi. Povedie to k efektívnej kontrole a pokrokom pri mimosúdnom riešení sporov.

Pani komisárka, európskym občanom toho dlhujeme veľa, pokiaľ ide o podmienky, ktorými sa riadi voľný pohyb cezhraničných služieb. Táto správa časť tohto dlhu vyrovnáva. Európsky parlament dáva Komisii politickú podporu, aby jasne vymedzila povinnosti poskytovateľov služieb bez ohľadu na ich pôvod. Správa pána Lehtinena je dôkazom vynikajúcej práce Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.

 
  
MPphoto
 
 

  Viviane Reding, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, veľmi pozorne som počúvala diskusiu o správe Parlamentu o povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb. Rada by som poďakovala váženým poslancom za ich pripomienky. Teraz mi dovoľte zdôrazniť niekoľko kľúčových bodov.

Po prvé, Komisia podporuje cieľ správy, o ktorej bude Parlament zajtra hlasovať. Skutočne nás znepokojuje, že spotrebitelia vnútornému trhu so službami dostatočne nedôverujú. Dovoľte mi zdôrazniť, že ako komisárka pre informačnú spoločnosť považujem tento nedostatok dôvery v internetový obchod za skutočne veľmi závažný a budeme sa ním musieť zaoberať.

Po druhé, ako som už hovorila, Komisia už podnikla niekoľko iniciatív, ktorých cieľom je súčasnú situáciu napraviť. Spomenula som smernicu o službách a revíziu spotrebiteľského acquis – tá je, mimochodom, jednou z kľúčových priorít mojej kolegyne, komisárky Kunevovej.

Chcela by som poznamenať, že sme za podporu Parlamentu veľmi vďační a chceli by sme Parlament povzbudiť, aby aj naďalej prispieval k revíznemu procesu a boli by sme radi, keby sme čo najskôr mohli spolu s Parlamentom priniesť výsledky.

Čo konkrétne plánujeme navrhnúť pre nadchádzajúce týždne a mesiace? Najprv bude začiatkom októbra na webovej stránke Komisie zverejnený prehľad reakcií na diskusiu. Následne sa uskutoční hodnotenie vplyvu, od ktorého sa pravdepodobne odvinie návrh Komisie v druhej polovici roku 2008. Určite to bude zaujímať tých poslancov, ktorí sa týmto problémom dôkladne zaoberali.

Po tretie, Komisia súhlasí s názorom, že je potrebné presadzovať bezpečnostné aspekty služieb, pretože je veľmi dôležité lepšie zabezpečiť zdravotnú a fyzickú bezpečnosť služieb poskytovaných na vnútornom trhu.

Spolu s členskými štátmi budeme venovať pozornosť možným nedostatkom vnútroštátnych systémov alebo potrebnému presadeniu hodnotenia. Budeme podporovať vzdelávanie spotrebiteľov a iniciatívy na zvyšovanie povedomia. Uľahčíme prístup k existujúcim informáciám o nehodách a zraneniach spojených s bezpečnosťou služieb ponúkaných spotrebiteľom a jeden z veľmi dôležitých faktorov, ktorý zdôrazňovali viacerí poslanci, sa týka kolektívnej nápravy. Komisia uskutočňuje štúdie a rokuje so zainteresovanými stranami v snahe posúdiť, aké sú možnosti pre iniciatívy v tomto smere, no jedna vec je istá, a to by som rada zdôraznila – nebude to nič na štýl hromadnej žaloby, akú používajú v USA.

Napokon by som rada poďakovala spravodajcovi za jeho prácu a Parlamentu za to, že túto otázku neberie na ľahkú váhu. Sme si istí, že parlamentná správa nám pomôže v našej budúcej práci pri hájení záujmov spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci . − Pani komisárka, ďakujem vám naozaj veľmi pekne za zaujímavú rozpravu, v ktorej viac než 50 % rečníkov tvorili ženy, a presne tak to má byť.

Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 27. septembra 2007.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Bogdan Golik (PSE), písomne. – (PL)

Rád by som poďakoval pánovi Lehtinenovi za dobre pripravenú správu.

Sloboda poskytovať služby je jednou zo štyroch základných slobôd na vnútornom trhu. Rokmi sektor služieb nadobúdal čoraz väčší význam pre hospodársky a sociálny rozvoj Európskej únie a prešiel zásadnými zmenami.

Napriek ustanoveniam Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a pokračujúcemu procesu transpozície smernice o službách do vnútroštátneho práva voľný pohyb služieb v praxi aj naďalej brzdia správne opatrenia a rozdiely medzi právnymi systémami členských štátov.

Ak vezmeme do úvahy hrozby a výzvy vyplývajúce z globalizácie spolu s nedostatkami v sektore služieb, ktoré správa vymenúva, je nevyhnutné podniknúť opatrenia na odstránenie prekážok v poskytovaní cezhraničných služieb.

Nedôvera na strane spotrebiteľov a neochota spoločností pôsobiť mimo domovskej krajiny obmedzujú prístup na vnútorný trh. Spoločenstvo by malo bezodkladne zaviesť mechanizmy, vďaka ktorým by mohli spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky, jednoduchšie využívať výhody vnútorného trhu. Ak majú byť práva spotrebiteľa chránené, je potrebné zracionalizovať ustanovenia Spoločenstva o dodávaní cezhraničných služieb a zaviesť minimálnu lehotu na harmonizáciu noriem kvality.

Posilnenie spolupráce medzi členskými krajinami, skrátenie administratívnych postupov a primeraná kontrola cezhraničných služieb prispejú k zvýšeniu cezhraničnej činnosti. Harmonizácia noriem kvality posilní dôveru v cezhraničné služby na strane spotrebiteľov i poskytovateľov.

Uľahčenie poskytovania cezhraničných služieb povedie k správne fungujúcemu jednotnému trhu so službami, a tým sa položia základy pre hospodársky súdržný vnútorný trh.

 

16. Elektronické knižnice (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom rokovania je správa pani Marie-Hélène Descampsovej o i2010: elektronických knižniciach (2006/2040(INI)) (A6-0296/2007), ktorú predkladá v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie.

Opäť viac než polovicu rečníkov v tejto rozprave tvoria ženy, prvou z nich je spravodajkyňa Marie-Hélène Descampsová.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Hélène Descamps, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, s myšlienkou európskej elektronickej knižnice prišlo šesť hláv štátov a predsedov vlád členských krajín Európskej únie, ktorých úmyslom bolo umožniť prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu všetkým a zachovať ho pre budúce generácie. Tento spoločný európsky projekt posilní výraz pravej európskej identity a prispeje k šíreniu našej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti do celého sveta. V tomto projekte, ktorý je v Európe prvým svojho druhu, ide minulosť ruka v ruke s prítomnosťou a kultúra sa prelína s elektronickou dimenziou. Je to tá najlepšia reakcia na rôzne problémy, ktoré dnes trápia našich spoluobčanov; prichádza v podobe nových informácií a komunikačných technológií.

Internet, tretie najobľúbenejšie médium mladých Európanov, je v skutočnosti jedným z hlavných prostriedkov prístupu k informáciám a poznatkom.

Hoci sa nám podarilo dosiahnuť istý pokrok, digitalizácia našich kultúrnych zdrojov a ich sprístupňovanie online sú aj naďalej len veľmi čiastkové a závisia od rôznych mechanizmov, ktoré boli členskými štátmi zavedené. Ak budú tieto kroky účinné a budú mať dopad na najväčší možný počet ľudí, bude potrebné dobre skoordinovať iniciatívy zamerané na propagáciu a šírenie nášho kultúrneho dedičstva. Taký je zamýšľaný cieľ európskej elektronickej knižnice, ktorú Komisia podporuje prostredníctvom svojej iniciatívy „i2010 elektronické knižnice“.

Prvá časť tejto iniciatívy, teda oznámenie z 30. septembra 2005, sa opierala o tri základné aspekty: digitalizáciu, dostupnosť online a uchovávanie obsahu v elektronickej podobe. Komisia si stanovila úlohu zanalyzovať hlavné technické, právne, organizačné a finančné výzvy, ktoré by projekt takéhoto formátu mohol predstavovať. Zároveň bola otvorená verejná online diskusia a zostavená skupina odborníkov na vysokej úrovni. Na základe týchto rôznorodých prvkov Komisia 24. augusta 2006 prijala odporúčanie o digitalizácii, dostupnosti online a uchovávaní digitálnych záznamov, v ktorom členské štáty vyzýva, aby urýchlili tempo digitalizácie a koordinovali svoje úsilie s cieľom dosiahnuť naozajstnú synergiu. 13. novembra 2006 Rada tieto odporúčania jednomyseľne prijala. Na rade je teraz Európsky parlament, od ktorého sa očakáva, že vyšle silný signál, aby sa tento výnimočný projekt mohol zrealizovať.

Charakter tohto projektu si vyžaduje podnikať postupné kroky. Keďže pracujeme najprv na ideovom a odbornom triedení všetkých kategórií kultúrneho materiálu, spočiatku sa musíme sústrediť na potenciál, ktorý predstavuje materiál nechránený autorskými právami nachádzajúci sa v knižniciach, a urobiť tak cez jediný priamy a viacjazyčný prístupový bod. Naše knižnice majú tú výhodu, že už sú na európskej úrovni koordinované cez TEL – európsku knižnicu, ktorú v roku 2005 vytvorili knižnice jednotlivých členských štátov a ktorá obsahuje veľké množstvo elektronických diel sprístupnených na verejnej doméne, a teda okamžite použiteľných.

V ďalšom štádiu, s cieľom propagovať úspech tohto nástroja, musí knižnica okrem dokumentov, ktoré sa nachádzajú na verejnej doméne, sprístupniť aj súčasnejšie diela. K akémukoľvek rozhodnutiu v tejto oblasti je nevyhnutne potrebné dospieť v konzultácii so všetkými zúčastnenými stranami. V záujme zachovania a ochrany tvorivosti v Európe je ochrana autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom bezpochyby kľúčová. Ak má tento projekt dosiahnuť úspech, ktorý sa od neho očakáva, bude musieť stavať na premyslenom hospodárskom modeli. Správa preto so súhlasom držiteľov autorských práv navrhuje, aby si užívatelia európskej elektronickej knižnice mohli na internete vyhľadávať akékoľvek elektronické dokumenty bez ohľadu na ich štatút a zdarma si prezerať úplné diela na verejnej doméne, pričom u diel chránených autorským právom by boli prístupné len krátke úryvky. Užívatelia, ktorí si budú chcieť navyše prezrieť určité dielo alebo sa dostať k úplnému textu nejakého chráneného dokumentu, budú presmerovaní na súkromné stránky, ktoré sa špecializujú na bezpečné šírenie elektronických informácií, kde sa im za rozumný poplatok držiteľom autorských práv otvorí celý rad možností.

Okrem toho, ak má takáto knižnica poskytovať prístup k spoľahlivému obsahu, ktorý je určený pre všetky vekové kategórie, musí byť nejakým spôsobom organizovaná. Preto sa správa dovoláva vymenovania riadiaceho výboru, v ktorom by hlavnú úlohu zohrávali kultúrne inštitúcie. Výbor by určoval priority a pravidlá európskej elektronickej knižnice a zároveň by zabezpečoval koordináciu, riadenie a monitorovanie svojich činností.

Aby bol zabezpečený prístup k všetkým európskym kultúram, nakoniec musia byť do každého štádia projektu zapojené aj ostatné kultúrne inštitúcie a sektory, vrátane archívov, múzeí, kín, audiovizuálneho umenia a vysokého školstva. Takýmto spôsobom sformujeme tvár Európy, ktorá je zjednotená vo svojej rozmanitosti.

Rozlúčim sa tým, že poďakujem všetkým svojim kolegom z Výboru pre kultúru a vzdelávanie, predovšetkým pánovi Weberovi a pánovi Graçovi Mourovi, za ich podporu a prispenie k tejto správe. Tiež by som rád poďakoval Komisii za to, že tak efektívne spolupracovala počas celej prípravy tohto dokumentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Viviane Reding, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, je to skvelá správa a pani Descampsová a jej kolegovia vo výbore odviedli skvelú prácu.

Iniciatíva elektronických knižníc slúži ako príklad, ako môže Európa prostredníctvom konkrétnych projektov prispieť nielen k hospodárskemu rastu, ale aj zlepšiť kvalitu života. Tým, že bude európske kultúrne a vedecké dedičstvo prístupné online, budeme ho môcť šíriť ďalej do iných kultúr. Prostredníctvom moderných technológií môžeme zbúrať bariéry, ktoré dnes existujú.

Som veľmi šťastná, že si táto iniciatíva, na ktorú sa podujali národné knižnice členských štátov a ktorú Európska komisia mnoho rokov rozvíjala, získala takú veľkú pozornosť a podporu európskych politických síl. Robia správnu vec; hlavy štátov a predsedovia vlád robia dobre, keď túto iniciatívu podporujú, pretože skutočné bohatstvo nájdeme v našich knižniciach, archívoch a múzeách. Nie sú to len knihy, ale aj periodiká, archívne záznamy a filmy. Je to viacjazyčné bohatstvo, multikultúrne bohatstvo. Keďže do elektronickej podoby bolo prevedené len menej ako 1 % z tohto bohatstva, je nám jasné, aká práca nás čaká a čo treba urobiť.

Táto práca je potrebná z dvoch dôvodov. Prvým je potreba prekonať bariéry a dosiahnuť, aby ľudia študovali, skúmali a využívali diela z ich vlastnej kultúry a diela z našej spoločnej európskej histórie a následne umožniť, aby tieto zložky našich kultúrnych inštitúcií boli ďalej využívané na služby a produkty s dodatočným prínosom. A tu do celej záležitosti vstupuje priemysel. To je dôvod, prečo cieľom iniciatívy Komisie je vytvoriť spoločný viacjazyčný prístupový bod k európskemu elektronickému kultúrnemu dedičstvu.

Sami to nezvládneme. Vyžaduje si to spoluprácu rôznych kultúrnych inštitúcií zo všetkých európskych krajín. S potešením sledujem, že sa takáto spolupráca už formuje a nadobúda oficiálnu formu v podobe nového právneho orgánu, ktorý zvýši schopnosť európskej elektronickej knižnice konať. Spoločný prístupový bod začne fungovať v roku 2008. V nasledujúcich rokoch sa bude obsah postupne rozširovať tým, že svoje zbierky budú digitalizovať aj ďalšie knižnice, archívy, audiovizuálne archívy a múzeá.

Som tiež veľmi rada, že táto parlamentná správa sa nezaoberá len výsledkom, ale aj predpokladmi na dosiahnutie tohto výsledku – to znamená zlepšením všeobecných podmienok na to, aby sme naše kultúrne dedičstvo mohli umiestniť online ako neoddeliteľnú súčasť iniciatív elektronických knižníc, a pokiaľ ide o členské štáty, potrebou zvýšiť ich úsilie v oblasti digitalizácie. Veľmi jasne chcem povedať, že nestačí zorganizovať veľké kultúrne podujatie, na ktorom predsedovia vlád prednesú kvetnatý príhovor a vzápätí sa vrátia domov do svojej krajiny a skrátia rozpočet. To je neprípustné! Potrebujeme slová, po ktorých budú nasledovať činy. Chcem, aby sa Parlament pohol dopredu a pomohol nám tento krásny projekt uskutočniť.

Máme skupinu na vysokej úrovni pre elektronické knižnice, ktorej predsedám a ktorá robí v tejto veci veľké pokroky. Okrem toho sme si veľmi dobre vedomí, že zachovanie elektronického materiálu bude jednou zo zásadných otázok budúcnosti, a preto sa teším, že Rada podporila prístup Komisie k európskej elektronickej knižnici a že Parlament s nami ťahá za jeden povraz a svoju politickú váhu vynakladá na podporu tohto cieľa.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasco Graça Moura, v mene skupiny PPE-DE. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, musím vrelo poblahoželať pani Descampsovej za jej vynikajúcu správu. Tento dokument predstavuje mimoriadne významný prínos v otázke vzťahu medzi digitálnou technológiou a kultúrnym dedičstvom. Žiada koordináciu úsilia medzi vnútroštátnymi inštitúciami, predovšetkým knižnicami, a v budúcnosti i ďalšími kultúrnymi inštitúciami. Začína prakticky tým, že sa zameriava na diela, ktoré sú už sprístupnené na verejnej doméne. Navrhuje efektívne využívanie synergie a výmeny osvedčených postupov medzi tými, ktorý sa na tomto postupe zúčastňujú na všetkých úrovniach. Žiada členské štáty, aby projekt podporovali a hľadali možnosti, ako zabrániť, aby pri prevode dát do elektronickej podoby nedochádzalo k zdvojenému úsiliu. Žiada, aby boli všetky tieto snahy koordinované. Správa pani Descampsovej bude najpozoruhodnejšou súčasťou tejto legislatívy v zmysle vzťahu medzi špičkovými technológiami a európskou stáročnou kultúrou.

Keď hovoríme o európskej kultúre, hovoríme zároveň o kultúre celosvetovej. A to nielen preto, že si európske kultúrne dedičstvo takýto prívlastok zaslúži, ale tiež preto, že Európe vlastná kultúrna rozmanitosť predstavuje úplne otvorený systém, ktorý bude mať, prirodzene, pri ďalšom pokračovaní projektu pozitívne následky. Okrem toho, je to projekt, ktorý sa vyvíja. Začal sa ako mylná „šovinistická“ predstava súperiaca s Googlom, ktorá sa postupne preformulovala a po niekoľkých zmenách nadobudol projekt rozumnejšiu, realistickejšiu a produktívnejšiu podobu. Už to nie je „neslýchaná ukážka zvráteného a zbytočného nacionalizmu“, ako toto úsilie v minulosti označil denník Financial Times.

Európska elektronická knižnica sa od iných riešení líši tým, že je to projekt Európskej únie, že má za cieľ osloviť všetky knižnice, že má budovať na existujúcich iniciatívach a tým, že plánuje zahrnúť všetky kategórie európskeho kultúrneho dedičstva a nezostať len pri tlačených materiáloch. Iste, máme pred sebou ešte stále množstvo problémov: získavanie partnerov zo súkromného sektora, ktorí by projekt finančne podporili; minimalizovanie rozdielov v tempe digitalizácie medzi členskými štátmi; vyriešenie určitých technických problémov spojených s koordináciou prístupu k digitalizovaným dielam; uchovávanie elektronického obsahu; vyriešenie otázky integrovaného vyhľadávača na vyhľadávanie metainformácií v obrazových dokumentoch a na priame vyhľadávanie textových dokumentov; hľadanie riešení obsahovej interoperability a popri súčasnom vyhľadávaní podľa autora alebo názvu vytvorenie možnosti viacjazyčného vyhľadávania podľa témy alebo kľúčového slova. Nesmieme tiež zabúdať, že základom bude výmena skúseností medzi inštitúciami, predovšetkým s americkými inštitúciami a že pre dosiahnutie dobrých výsledkov projektu bude kľúčovým výrazné úsilie v oblasti výskumu a vývoja.

V tejto súvislosti hlasovaním v prospech správy pani Descampsovej tento Parlament urobí správny krok do budúcnosti, či už jeho väčšinu tvoria ženy alebo len prirodzene pozostáva z určitého percenta žien a iného percenta mužov, pán predsedajúci.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ale veď ženy sú veľmi rady, že ste muž!

 
  
MPphoto
 
 

  Christa Prets, v mene skupiny PSE. (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, rok 2010 je za rohom. Vzhľadom na to, že názov správy je „i2010: k európskej elektronickej knižnici“, máme pred sebou ešte veľa práce a podľa môjho názoru sme sa doposiaľ vliekli. Teší ma, že pani Descampsová predniesla veľmi dobrú správu, ktorá naznačuje, akou cestou sa treba vydať a ukazuje nám, čo je možné a čo by sa mohlo urobiť. O to, aby sa veci pohli dopredu, sa však musíme snažiť všetci. Správa predstavuje výzvu pre nové technológie, nový znalostný a informačný manažment a predovšetkým odpoveď na otázku, ako sa mladí ľudia môžu dostať k vzdelávaniu, informáciám a vedomostiam. V tejto veci je čo dobiehať a podľa môjho názoru by sme sa s týmito záležitosťami mali poponáhľať.

Nie je to len o zachovaní a ochrane kultúrneho dedičstva. Každý deň sa objavujú nové fakty, ktoré musíme zaradiť do rovnice, pretože veci, ktoré boli len včera vynájdené a napísané, budú už zajtra kultúrnym dedičstvom. Znamená to, že musíme toho ešte veľa zlepšiť. Zároveň však musíme stále pozerať dopredu, aby sme udržali krok s rozvojom.

Bude veľmi dôležité koordinovať postup a naliehať na krajiny – ako bolo pred chvíľou povedané – aby vlastné citlivé otázky odsunuli nabok a vydali sa spoločne vpred po európskej ceste k zachovaniu kultúrnej rozmanitosti. Je na nej množstvo prekážok, ktoré treba prekonať. Prvou je problém finančného deficitu, ktorému čelíme. Pani komisárka to vystihla veľmi presne. Všetkým premiérom a prezidentom idú veľmi dobre veľké príhovory, sú hrdí na našu kultúrnu rozmanitosť, ale keď príde na financovanie a vykonávanie predpisov, rýchlo cúvajú a zabúdajú na hrdosť, ktorou sa oháňali.

Z môjho pohľadu je tiež veľmi dôležité zabezpečiť autorské práva, nesmie chýbať dohoda s autormi a vydavateľmi a všetkými ostatnými zúčastnenými, aby mohli byť informácie za primeraný poplatok sprístupnené ľuďom na internete. Myslím si, že toho musíme ešte veľa domyslieť. Isteže, nie je to ľahká úloha, ale návrhy sú na svete a krajiny toho môžu veľa získať. Som presvedčená, že sa nám zajtra podarí túto správu schváliť.

Podľa mňa musíme využívať nové technológie a podporiť tento projekt nielen preto, aby sme informácie sprístupnili nám Európanom, ale preto, aby sme našu kultúru priniesli do vzdialených kútov sveta.

 
  
MPphoto
 
 

  Jolanta Dičkutė, v mene skupiny ALDE. (LT) Dámy a páni, ako bolo uvedené v úvodnom dokumente Komisie, európska elektronická knižnica bude založená na bohatom dedičstve Európy, spojením multikultúrneho a viacjazyčného prostredia s technologickým pokrokom a novými modelmi podnikania. V kontexte integrácie je to pekný a vítaný cieľ, a tiež veľmi ambiciózny. Avšak popri snahe dosiahnuť tieto ideály nesmieme strácať reálny úsudok, musíme byť veľmi obozretní a pripravení čeliť výzvam, ktoré sa v tomto procese nevyhnutne vyskytnú.

Hlavné problémy spojené s vytváraním elektronických knižníc sú všeobecného charakteru, hoci ich pomenúvame rôzne. Technická infraštruktúra, vytváranie elektronických zdrojov, digitalizácia, zisťovanie autorských práv, uchovávanie obsahu a dokumentov sú otázky, ktoré si vyžadujú rozvojové a zásadné rozhodnutia.

Potenciál poskytovať virtuálne služby a projekty na ich vykonávanie sa týkajú knižníc akéhokoľvek typu. Je však zrejmé, že elektronické materiály, ako textové, vizuálne a zvukové informácie, rozširujú tradičné úlohy knižníc v tom, že im pridávajú iný obsah. Napríklad prístup k informáciám uloženým v tradičnej knižnici je obmedzený jej pracovnou dobou, ktorá je zvyčajne dlhšia, ako pracovné hodiny v iných verejných inštitúciách. Vo virtuálnej knižnici je prístup v podstate neobmedzený, pretože tam nie sú žiadne fyzické dvere, ktoré by delili informácie od ich užívateľov. Prístup k informáciám zabezpečuje server.

Knihovníci môžu svoje tradičné zručnosti a vedomosti využiť na navrhnutie virtuálnych služieb, ale to nestačí. Elektronické knižnice sú fenoménom tretieho tisícročia a je preto potrebné zhodnotiť nielen konkrétne vedomosti, ktoré predstavujú základné vedomosti súčasnosti, ale aj odhadnúť tie, ktoré budú potrebné v budúcnosti, pretože technológie sa menia. Nie je až také dôležité dokonale poznať niektoré technológie, pretože ktorýkoľvek flexibilný a uvážlivý zamestnanec si dokáže osvojiť zručnosti a skúsenosti, ktoré pre svoju prácu potrebuje.

V mojej krajine, Litve, sa dlhodobé uchovanie litovského dedičstva s využitím informačných technológií stanovilo prijatím právnych predpisov. Tento problém sa však nerieši koordináciou aktivít „pamiatkových inštitúcií“ (knižníc, múzeí, archívov). Ani domáci Litovčania, ani občania iných krajín zatiaľ služby poskytované elektronickými knižnicami využívať nemôžu. Dúfam, že dnešné rozhodnutie tieto postupy urýchli.

 
  
MPphoto
 
 

  Mieczysław Edmund Janowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Umberto Eco napísal: kto číta, žije dvakrát. Správa pani Descampsovej ponúka podrobný opis moderného prístupu ku kultúrnym a vzdelávacím otázkam. Tejto problematike som sa venoval aj ja v mojej správe o príspevku budúcej regionálnej politiky k inovačnej schopnosti Európskej únie.

Tak ako svojho času Gutenbergov vynález znamenal zlomový bod v ľudskom vývoji, za rovnako zlomovú môžeme dnes považovať kultúrnu revolúciu, ktorú priniesol internet. To, o čom tu hovoríme, je rozsiahly prístup k európskemu, vlastne v skutočnosti svetovému bohatstvu duchovného a hmotného dedičstva ľudskej spoločnosti. Hmotné bohatstvo zahŕňa súčasné výtvory spolu s tými, ktoré sú staré niekoľko storočí a majú svoj pôvod v rôznych kultúrach a jazykoch. Autorské práva a práva súvisiace s autorskými právami sú v tomto kontexte horúcou problematikou.

Oceňujem úspechy, ktoré sa v tejto súvislosti dosiahli v mnohých členských štátoch, vrátane práce Poľskej národnej knižnice. Rád by som pri tejto príležitosti zdôraznil význam rozsiahlejšieho širokopásmového prístupu. Som presvedčený, že by sme mali nájsť spôsob, ako spolufinancovať digitalizáciu zo zdrojov Únie. Na záver ešte spomeniem Goetheho, ktorý povedal, že pri čítaní dobrej knihy má pocit, akoby si práve našiel nového priateľa. Len si predstavte, koľko nových priateľov by sme mohli mať vďaka európskej elektronickej knižnici!

 
  
MPphoto
 
 

  Mikel Irujo Amezaga, v mene skupiny Verts/ALE. (ES) Vážený pán predsedajúci, Komisia určila tri základné osi využívania potenciálu digitálnej technológie: prístupnosť online, digitalizáciu analógových zbierok a zachovanie a uchovávanie digitálnych záznamov, a to si veľmi jasne uvedomujeme.

Pokiaľ ide o digitalizáciu, je všeobecne známe, že Komisia vo svojom odporúčaní v auguste minulého roka žiadala členské štáty, aby svoje úsilie skoordinovali, aby sa dosiahla synergia na európskej úrovni. Rada odporúčanie jednomyseľne podporila, ale rád by som využil túto príležitosť – hoci je škoda, že Rada nie je prítomná – a v prvom rade sa spýtal Komisie na skutočný pokrok, ktorý členské štáty v tejto oblasti dosiahli, a v druhom rade sa uistil, či sa dostatočne prihliadalo na neštátne orgány, ktoré, ako vieme, majú na starosti kultúru vo väčšine decentralizovaných krajín.

Pokiaľ ide o ďalší aspekt, prístupnosť online, ako som povedal, všetci súhlasíme s tým, že musí byť vytvorené viacjazyčné rozhranie a zaručená spoľahlivosť obsahu. Je skutočne potešujúce navštíviť webovú stránku elektronickej knižnice a vidieť, že okrem 23 oficiálnych jazykov Spoločenstva sa obsah objavuje aj v islandčine a srbčine.

Dnes oslavujeme Európsky deň jazykov a vy, pani Redingová, ste najviac prispeli k jeho vyhláseniu. Tiež ste, pani komisárka, pri nespočetných príležitostiach povedali, a to správne, že veľké a malé jazyky neexistujú, že všetky tvoria súčasť európskeho kultúrneho bohatstva, a preto by som bol veľmi rád, keby som mal tú príležitosť vidieť v elektronickej knižnici aspoň občas zmienku, alebo skôr obsah, než zmienku, v jazykoch, ako je ten môj, ktoré nie sú v Európskej únii oficiálne.

 
  
MPphoto
 
 

  Věra Flasarová, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Dámy a páni, keď knižnica v Alexandrii počas Cézarovej invázie do Egypta vyhorela, veľká časť celej literatúry dovtedy napísanej človekom sa navždy stratila. Podľa mňa sa nič podobné už nikdy nezopakuje vďaka existencii elektronických knižníc.

Vítam komplexný prístup spravodajkyne k danej problematike. Pochádzam z Českej republiky, v ktorej už nejaký čas úspešne prebieha digitalizácia Národnej knižnice v Prahe. Keďže jednotlivé štáty majú svoje vlastné národné knižnice, je len logické, že aj Európska únia by mala mať podobnú inštitúciu, takú, ktorá by využívala najmodernejšie technológie. Nejde len o rutinu, aby sme naplnili úlohu európskej integrácie; toto je praktická záležitosť. V súčasnosti sa každým dňom vydáva viac a viac kníh. Toto obrovské množstvo literatúry nemôže byť sústredené na jednom mieste bez pomoci počítačovej technológie. Je to mamutia práca. Plánuje sa, že európska elektronická knižnica prevezme už existujúce elektronické zdroje a bude obsahovať literárne diela, na ktoré sa nevzťahuje autorské právo. Okrem literárnych diel v nej nájdeme technické, právnické, žurnalistické a audiovizuálne materiály.

Založiť systém, ktorý má byť taký všestranný a zároveň primerane jednoduchý, bude zaujímavou úlohou pre odborníkov na digitálne technológie. Som si istá, že európska elektronická knižnica odstráni problém s nekonečnými krížovými odkazmi a komplikovaným vyhľadávaním vo virtuálnom priestore a stane sa obrovskou knižnicou, ktorú budeme mať, obrazne povedané, doma.

Samozrejme, že sú s tým spojené aj riziká. Prehĺbia elektronické knižnice ešte viac našu závislosť na počítačoch a ohrozia existenciu tlačených kníh? Môže sa to stať, hoci si myslím, že to nie je veľmi pravdepodobné. Tradičná kniha je neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry, práve tak ako divadlo alebo umenie. Ponúka niečo, čo elektronické knižnice nikdy nebudú schopné poskytnúť: priamy kontakt s čitateľom.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Wise, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, korene Britskej knižnice siahajú do roku 1753. Obsahuje dokumenty, ktoré pochádzajú z roku 300 p.n.l. Známe mená ako Karl Marx, Oscar Wilde, Mahátma Gándhí, Rudyard Kipling, George Orwell, George Bernard Shaw, a dokonca Vladimír Lenin sú len niektoré z osobností, ktoré študovali v čitárňach Britského múzea a britských knižníc. Zamýšľam sa nad otázkou, či by našli rovnako veľa inšpirácie surfovaním na internete. Obávam sa, že naše veľkolepé vybavenie s bezprecedentnou zbierkou publikácií zo všetkých kútov sveta a Britského impéria – a iste aj odinakiaľ – bude podľa toho náležite cenené dávno po tom, čo sa EÚ vydá na cestu ostatných eurofederalistických projektov, od Karola Veľkého až po otrasné politické nočné mory posledných dvoch storočí. Pani Descampsová, veľa šťastia s vašou elektronickou knižnicou, ale v tejto oblasti, rovnako ako v mnohých iných, by som sa radšej zameral na ochranu a zachovanie a rozvoj dedičstva, na ktoré som hrdý, než na budovanie nástrah nového štátu z trosiek neúspechov iných štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, kolegovia, v prvom rade mi dovoľte zdôrazniť, že vítam správu Komisie a pani Descampsovej o elektronických knižniciach ako príhodný a významný príspevok k zabezpečeniu zachovania elektronických informácií pre budúce generácie.

Pravdou je, že internet sa stal jedným z najdôležitejších prostriedkov prístupu k poznatkom a vzdelaniu. Elektronické knižnice by istotne priniesli osoh mnohým výskumníkom, študentom, učiteľom a – ako špecifickej skupine – telesne postihnutým. Táto iniciatíva je teda pre Rok rovnakých príležitostí pre všetkých ako stvorená.

Chcem upriamiť vašu pozornosť len na jeden aspekt, ktorý treba posúdiť predtým, než sa prijmú nejaké rozhodnutia.

Spolupráca verejného a súkromného sektora a súkromné sponzorstvo digitalizácie európskeho kultúrneho dedičstva sú dôležitým prvkom systému, aký sme si vystavali. Musíme sa uistiť, že nové nariadenia v tejto oblasti, predovšetkým nariadenia o vedeckých informáciách, výhody súčasného systému neohrozujú. Musíme napríklad zabezpečiť, aby bol chránený mechanizmus rovnocenného hodnotenia. Rovnocenné hodnotenie je postup, pri ktorom nezávislí odborníci na určitú vedeckú disciplínu kriticky posudzujú vedeckú štúdiu, ktorá podáva správu o výskume.

Pre vedeckú komunitu je systém rovnocenného hodnotenia kľúčový; predstavuje dôležitý mechanizmus kontroly kvality a môže mať vplyv na vedeckú kariéru. Musíme tiež zabrániť tomu, aby otvorený prístup ohrozil súčasný spôsob šírenia vedeckého výskumu prostredníctvom predplatených periodík. Ďalšia vec, ktorú treba zvážiť, je negatívny vplyv na ziskovosť periodík vydávaných malými vydavateľstvami.

Jedným slovom, mnohé záujmové skupiny vnímajú súčasný systém za ľahko prístupný, efektívny, úsporný a tiež vysokokvalitný. Musíme si byť istí, že výhody, predovšetkým pre výskumníkov, budú prevažovať a musíme zabrániť akýmkoľvek nechceným negatívnym následkom pre tých, ktorým sa snažíme pomôcť.

 
  
MPphoto
 
 

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, myšlienka vytvoriť európsku elektronickú knižnicu vytvorením internetovej stránky, na ktorej by boli uložené zdroje prístupné všetkým užívateľom bez poplatku, je určite ambiciózna. Knižnica by mala viacjazyčné rozhranie, ktoré by umožňovalo priamy prístup k želanému materiálu. Každý občan by mal prístup dokonca aj k tým najmenej známym dielam svetovej kultúry v jeho rodnom jazyku.

Tiež je potrebné podotknúť, že táto iniciatíva upozorňuje na dôležitú otázku, ktorou je prístup na internet a sprostredkovanie možnosti pripojiť sa na stránku so svetovým kultúrnym dedičstvom aj obyvateľom vidieckych oblastí, ostrovných oblastí a tým, ktorí majú problémy s mobilitou.

Ďalším problémom bude prístup ku všetkým kategóriám kultúrneho materiálu, vrátane materiálu chráneného autorským právom a s ním súvisiacimi právami. Verím, že sa na tento problém čoskoro nájde riešenie vďaka investíciám do technológie.

Pani Descampsová pripravila vyváženú správu. Som presvedčený, že si zaslúži našu podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Zdzisław Kazimierz Chmielewski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, chcel by som nadviazať na tých rečníkov, ktorí spravodajkyni blahoželali k dobre pripravenej správe. Z Európskeho parlamentu vysiela jasný signál o jeho podpore myšlienky založenia európskej elektronickej knižnice. Teší ma, že môžem Parlamentu pripomenúť, že na presadzovaní tejto myšlienky má svoj podiel aj Poľsko. Moja krajina mala svojho zástupcu medzi šiestimi prezidentmi a premiérmi, ktorí s touto myšlienkou ako prví vystúpili.

Správa uvádza presvedčivé argumenty v prospech postupnej realizácie projektu. Navrhuje doň progresívne zahrnúť rôzne kategórie kultúrneho dedičstva spolu s dokumentmi chránenými autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom za podmienky, že nebudú porušené právne obmedzenia v oblasti duševného vlastníctva. Myšlienka obsiahnutá v návrhu, podľa ktorej by projekt mohol zahŕňať nielen knižnice, ale aj iné inštitúcie, ktoré sa podieľajú na šírení kultúry, je hodná zváženia. Je správne a náležité, aby aj múzeá a archívy zohrávali v tomto systéme dôležitú úlohu, keďže sú už celé stáročia s knižnicami pevne prepojené.

Mám veľké očakávania, predovšetkým v súvislosti s plánom zahrnúť do koordinačného systému pre európsku elektronickú knižnicu nielen vedecký výskum digitalizácie, ale aj veľmi dôležitú otázku ochrany elektronických zdrojov. Verím, že sa tak ukáže, že je možné vyvinúť spoločné jednotné požiadavky v súvislosti s riadnym uchovávaním elektronických materiálov – zdôrazňujem archivovaných – zhromaždených inde než v archívoch, inými slovami v múzeách a knižniciach. Je známe, že tieto inštitúcie majú už celé stáročia problémy s riadnou ochranou archívnych materiálov získaných z iných zdrojov. Konečne máme príležitosť to napraviť.

 
  
MPphoto
 
 

  Viviane Reding, členka Komisie. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi vyjadriť moju najúprimnejšiu vďaku pani Descampsovej a ďalším členom Výboru pre kultúru a vzdelávanie za to, že pripravili túto správu, pretože je to správa skutočne veľmi dôležitá.

Ako vidíte, pravé bohatstvo Európy nespočíva v eure alebo v hospodárskom rozvoji; spočíva v dedičstve, v dedičstve, ktoré sa tvorilo a budovalo celé stáročia – to je to, čo tvorí skutočný a hlboký zdroj bohatstva Európy.

V určitom zmysle je teraz škandálom, že toto dedičstvo mizne do archívov a trezorov, na miesta, kam verejnosť, občania Európy, nemajú prístup, kde sa ho nemôžu dotknúť, kde mu nemôžu porozumieť, kde sa z neho nemôžu tešiť. Cieľom elektronickej knižnice je práve zbúrať tieto bariéry.

Som presvedčená, že toto je jeden z veľkých pokrokov, ktoré Európa urobila a chcela by som vzdať hold národným knižniciam, našim národným knižniciam, pretože ony stáli pri zrode tejto iniciatívy, ktorá je pre európske kultúry taká opodstatnená a významná. Riaditelia týchto knižníc boli skutoční pionieri. Pochopili, že tu ide o symbiózu, symbiózu medzi kultúrou, ktorá predstavuje samotné bohatstvo, a technológiou predstavujúcou nástroj, ktorý túto kultúru sprístupňuje, a skutočnosť, že sa na túto pioniersku prácu dali v zásade znamená, že v roku 2008 tu budeme mať jediný viacjazyčný prístupový bod.

A áno, áno, áno odpovedám tým, ktorí túto otázku položili, umožní nám prístup dokonca aj k luxemburskej literatúre. Som na to hrdá, pretože luxemburčina je môj materinský jazyk, a pre mňa je teda najdôležitejším na svete, tak ako je dôležitý každý jeden materinský jazyk. Práve preto musíme sprístupniť umelecké diela a literatúru, ktoré boli vytvorené vo všetkých týchto jazykoch, i štýl, v akom boli vytvorené.

Vezmite si luxemburskú kultúru: samozrejme, že luxemburský národ k nej prístup má, ale viete vy v tomto Parlamente, že vôbec existuje niečo ako luxemburská kultúra? Neviete! Keď však budeme mať elektronickú knižnicu, spoločný prístupový bod vám umožní zistiť, že takáto kultúra naozaj existuje.

Je vynikajúce, že môžeme získať prístup k takýmto kultúram, že sa môžeme o toto dedičstvo podeliť a šíriť ho všade, aj – a to by som rada zdôraznila – mimo Európy, pretože kultúra nie je obmedzená našimi hranicami. Kultúra znamená spoločné zdieľanie, a preto by sme túto knižnicu chceli vytvoriť v duchu otvorenosti, pretože interoperabilita bude jej dôležitou súčasťou, a to nielen pokiaľ ide o knihy, ale aj v prípade ostatných foriem umenia: filmov, hudby, múzejných zbierok a tak ďalej. Sme teda svedkami pozoruhodného otvorenia sa kultúry, viacjazyčného a multikultúrneho, je to niečo, čo naozaj dokazuje samotnú podstatu Európy ako takej, ktorou je zjednotená rozmanitosť.

Samozrejme, že jestvujú problémy, ktoré treba vyriešiť a vážení poslanci ich pomenovali dosť jasne. Je tu problém s financovaním, okrem mnohých iných. Chcela by som preto apelovať na členské štáty, aby zaistili, že po diskusiách prídu na rad účinné kroky. V niektorých sa tak už stalo a chcela by som im za to poďakovať.

V roku 2008 predložíme analýzu toho, čo sme dosiaľ dosiahli a preto prirodzene aj toho, čo sa nepodarilo dosiahnuť. Som presvedčená, že to bude veľmi dôležité pre ďalšie napredovanie celej tejto riskantnej akcie. Nezabudneme samozrejme ani na partnerstvo verejného a súkromného sektora, pretože práve ono bude pre rozvoj takej nákladnej záležitosti, akou je digitalizácia, kľúčové. Na srdci mi leží aj uchovanie krehkého materiálu, ktorému pri nedostatočnej starostlivosti hrozí zničenie. Koľko kotúčov filmu ešte necháme zmiznúť v prachu? Ak máme toto spoločné kultúrne dedičstvo zachovať, jednoucho ho musíme digitalizovať skôr, než bude neskoro.

Prirodzene sa zamýšľam aj nad ďalšími problémami, ktoré potrebujú riešenie, konkrétne nad problémami týkajúcimi sa autorského práva – ktoré je tŕňom v päte – a vedeckých informácií. Naša skupina na vysokej úrovni v súčasnosti hľadá riešenia v súvislosti s týmito otázkami.

Vážený pán predsedajúci, máme pred sebou pozoruhodný projekt, ktorý ukazuje, v čom skutočne spočíva európska pridaná hodnota a som presvedčená, že najúžasnejším činom je zjednotiť Európanov okolo ich kultúrnej rozmanitosti, okolo ich príslušnej historickej rozmanitosti, pretože sú to veci krásne, ktoré sa zrodili vďaka tvorivosti. Je to naozaj to najlepšie, čo máme. Tak si to zachovajme a pracujme spoločne na tom, aby sme sa o to všetko mohli navzájom podeliť.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Chcem veľmi pekne poďakovať všetkým dnešným rečníkom, predovšetkým pani komisárke Redingovej za jej šarm a dôvtip. Rád by som sa jej poďakoval v jej rodnom jazyku, luxemburčine, pretože dnes je Deň nesvetových jazykov. Merci!

(smiech)

 

17. Účinnosť a rovnosť v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom rokovania je správa pána Tomáša Zatloukala o účinnosti a rovnosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (2007/2113(INI)) (A6-0326/2007), ktorú predkladá v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Tomáš Zatloukal, spravodajca. – (CS) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, Európska únia stojí pred niekoľkými navzájom súvisiacimi spoločensko-hospodárskymi výzvami, ktoré predstavuje nástup vysoko konkurencieschopných krajín, starnutie obyvateľstva, migrácia, rýchle zmeny v štruktúre trhu práce a prudký rozmach informačných a komunikačných technológií. Každý z týchto faktorov má vplyv na otázku prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu. Ľuďom s nižším vzdelaním čoraz väčšmi hrozí nezamestnanosť a sociálne vylúčenie.

Spravodlivé systémy zaručujú nezávislosť vzdelávania a odbornej prípravy od spoločensko-hospodárskeho pozadia a ďalších faktorov, ktoré jednotlivcov znevýhodňujú.

Výzva spočíva v podpore zapojenia žiakov, študentov a dospelých zo všetkých sociálnych skupín, pretože súčasná situácia je v tomto ohľade mimoriadne neuspokojivá.

Správa, ktorú tomuto Parlamentu predkladám, naliehavo žiada členské štáty, aby prijali pozitívne opatrenia v predškolskej výchove a vzdelávaní s cieľom zabezpečiť sociálnu rozmanitosť tried a školských zariadení s kvalitnými vzdelávacími programami. Vrodené zručnosti alebo zručnosti nadobudnuté v útlom veku sú základom pre vzdelávanie v neskoršom živote. Miera návratnosti investícií je v tomto období najvyššia, pretože ovocie takýchto investícií pretrváva celý život. Chcem zdôrazniť, že unáhlené delenie žiakov podľa prospechu na úrovni základného vzdelávania má škodlivý účinok. Naopak, za dôležité považujem prispôsobiť obsah učiva tak, aby vyhovoval rôznym skupinám detí a ich schopnostiam v rámci jednej školy.

Naopak, na úrovni stredoškolského vzdelávania sa diferenciácia a možnosť flexibilného výberu študijných smerov ukazujú ako veľmi účinné. Pokiaľ ide o odborné vzdelávanie, odporúčam rozšíriť možnosti prístupu k terciárnemu vzdelávaniu a vytvárať viac príležitostí pre celoživotné vzdelávanie.

Vysokoškolské vzdelávanie je pre úspech znalostného hospodárstva nevyhnutné. Malo by mať viac finančných prostriedkov, než koľko dostáva v súčasnosti. Správa konštatuje, že bezplatné vysokoškolské štúdium nemusí nevyhnutne zaručovať rovnosť a požaduje analýzu možností finančných stimulov a podporných opatrení, ktoré by mohli výrazne obmedziť nerovnosť v prístupe k vysokoškolskému vzdelaniu.

Vzdelanie má dopad na hospodárstvo: zvyšuje ľudský kapitál a inovačný potenciál a umožňuje šírenie technológie. S každým ďalším rokom priemernej školskej dochádzky sa zvyšuje produktivita v krajinách EÚ nárazovo o 6,2 % a v dlhodobom meradle o ďalších 3,1 % vďaka tomu, že vzdelanie prispieva k rýchlejšiemu technologickému rozvoju. Zvýšenie účinnosti vzdelávania a odbornej prípravy prináša návratnosť investície tak jednotlivcom, ako aj spoločnosti ako celku vo výške až 8 % ročne. Ďalšou výhodou je zníženie nezamestnanosti: priemerná miera nezamestnanosti v súčasnej EÚ predstavuje 12,6 % u obyvateľov, ktorí majú základné alebo stredné vzdelanie, v porovnaní s 5 % u obyvateľov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Okrem toho sa v nedávnom výskume Komisie zistilo, že 75 miliónov občanov EÚ má nedostatočné vzdelanie (t.j. 32 % pracovnej sily). V roku 2010 bude mať táto skupina ľudí, z ktorej väčšina pochádza zo sociálne znevýhodnených skupín spoločnosti, na výber len 15 % nových pracovných miest.

Politiky vzdelávania a odbornej prípravy môžu mať značný pozitívny dopad na sociálne a hospodárske výsledky, udržateľný rozvoj a sociálnu súdržnosť, kým naopak neúčinnosť a nerovnosť so sebou prinášajú obrovské náklady: stratu daňových príjmov, nezamestnanosť, zvýšenú potrebu zdravotnej starostlivosti a podpory z verejných fondov a tiež výdavky spojené so zvýšenou mierou protispoločenského správania.

Vzdelávanie a odborná príprava sú základnými faktormi, ktoré prispievajú k dlhodobému hospodárskemu rastu Európy, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti.

Na záver mi dovoľte poďakovať všetkým svojim kolegom, ktorí so mnou na tejto správe spolupracovali.

 
  
  

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
Podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 
 

  Ján Figeľ, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, úprimne vítam túto iniciatívu Parlamentu prehlbovať odkaz oznámenia, ktoré sme v súvislosti s touto témou prijali minulý rok.

Vašu správu som čítal s veľkým záujmom a teraz som si vypočul aj pána Zatloukala, ktorému chcem srdečne poblahoželať, pretože si myslím a cítim, že sme v tejto záležitosti, v tejto rozprave a v tomto úsilí zlepšovať súčasnú situáciu partnermi.

Teraz by sme si mohli vypočuť výpočet spoločensko-hospodárskych výziev, pred ktorými stojíme jednotlivo, spoločne, spolu, ale aj argumenty o význame investícií – lepších investícií, vyšších investícií – do politík vzdelávania a odbornej prípravy. Myslím si, že politika vzdelávania a odbornej prípravy tvorí základ nášho úsilia vytvoriť prosperujúcejšiu a súdržnejšiu európsku spoločnosť.

Všetky európske vzdelávacie systémy sú poznačené nerovnosťou vo vzdelávaní, ktorá odráža nerovnosť v spoločenskom a hospodárskom živote. Paradoxná funkcia vzdelávania a odbornej prípravy v súvislosti s touto nerovnosťou spočíva v tom, že práve oni ju veľmi často živia. Ale niekedy sú jediným prostriedkom, ktorým sa dá nerovnosť zmierniť.

V celej Európe je proces modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy poháňaný hľadaním väčšej účinnosti v zmysle účinnosti nákladov. Myslím, že je to skutočne potrebné, to je samozrejmé, ale často sa stretávam s mylným úsudkom, že účinnosť a rovnosť sa navzájom vylučujú.

V rámci nášho záväzku pomáhať členským štátom zlepšovať svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy sme v oznámení Komisie ukázali, že rovnosť a účinnosť si nemusia byť navzájom na úkor, ani na úkor kvality. Účinnosť a rovnosť sa v skutočnosti navzájom umocňujú. Myslím, že toto je najdôležitejší odkaz celého oznámenia.

Vaša správa kladie silný dôraz na potrebu účinných a na rovnosti založených európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy ako podmienku dosiahnutia nielen hospodárskeho rastu, ale aj sociálnej súdržnosti.

Mimoriadne ma teší vaše naliehanie na potrebe vyvinúť účinné a spravodlivé politiky pre celý proces nepretržitého celoživotného vzdelávania a na potrebe investovať do vzdelania včas, pretože investovanie do kvalitného vzdelávania a starostlivosti o deti v útlom a predškolskom veku sa ukazuje ako najúčinnejší spôsob ako prerušiť bludný kruh znevýhodnenia.

Všimol som si, že potvrdzujete naše slová, že včasné delenie žiakov podľa prospechu má škodlivý dopad na účinnosť a rovnosť. A prirodzene veľmi zdôrazňujete potrebu rozvoja kultúry hodnotenia s cieľom rozvinúť účinné dlhodobé politiky a vytvoriť politiky založené na dôveryhodných údajoch.

Vaša iniciatíva nám pomôže vyvinúť stratégie celoživotného vzdelávania postavené na princípoch rovnosti, inklúzie, integrácie a sociálnej súdržnosti. V plnej miere ju zohľadníme v našich pripravovaných iniciatívach v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, najmä v návrhu spoločnej správy za rok 2008 o realizácii nášho pracovného programu a našich úvahách o budúcnosti a v Zelenej knihe o súvislosti medzi vzdelávaním a migráciou, v ktorej bude ústrednou témou nerovnosť. Dúfame, že oznámenie predložíme na jar budúceho roka.

 
  
MPphoto
 
 

  Christa Prets, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. (DE) Vážená pani predsedajúca, otázka znie: prečo sa rozprávame o rovnosti alebo nerovnosti, keď vysokoškolské vzdelanie dosahuje viac žien ako mužov? Znamená to, že máme rovnaké možnosti vzdelávať sa a aj ich využívame, ale tam záruka rovnosti príležitostí končí. V odbornej príprave pri využívaní nadobudnutých vedomostí sú ženy aj naďalej diskriminované, čo znamená, že v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy ešte stále rovnosť chýba.

Preto je nevyhnutné, aby sme zohľadnili napríklad ženy, ktoré sú už matkami a zároveň študujú, aby sme tu požadovali mimoriadne flexibilnú organizáciu štúdia a aby sme presadzovali a podporovali prístup mladých žien k vzdelaniu, najmä mladých žien z odľahlých regiónov a zo zraniteľných skupín, akými sú migrantky a ženy z etnických skupín, pretože práve tu sa stretávame so závažnými odchýlkami a nerovnosťou. Toto musí začať už predškolskom a školskom veku a následne pokračovať až po odborné vzdelávanie.

Ak dovolíte, budem pokračovať po krátkej prestávke.

 
  
MPphoto
 
 

  Pál Schmitt, v mene skupiny PPE-DE. (HU) Ďakujem, pani predsedajúca. Budem hovoriť po maďarsky. Pán komisár, minulý týždeň som sa ako zástupca Výboru pre kultúru a vzdelávanie zúčastnil konferencie v Lisabone s názvom Hlasy mladých – v ústrety rozmanitosti vo vzdelávaní, ktorú zorganizovalo portugalské predsedníctvo.

Bolo hlboko dojemné počúvať mladých ľudí, ktorí žijú s rôznymi fyzickými poruchami a poruchami učenia, ako rozprávajú o svojich skúsenostiach zo školy. Ich príbehy mali jedno spoločné: každý z nich potvrdil, že keby sa boli mohli zúčastňovať školských aktivít po boku svojich zdravých rovesníkov, neboli by posudzovaní na základe svojich porúch, ale na základe svojich schopností a osobností.

Je nevyhnutné začleniť postihnuté detí do bežného vzdelávacieho procesu, v ktorom prichádzajú do denného kontaktu so zdravými rovesníkmi, aby ich neskôr spoločnosť ľahšie akceptovala a prijímala ako dospelých. Ak sú deti od útleho veku zvyknuté na spoločnosť detí s nejakým druhom postihu a zvyknú si na to, že ich musia rešpektovať ako rovnocenných a možno i na to, že im treba pomáhať, potom je veľká šanca, že budú preukazovať viac pochopenia a empatie voči postihnutým spoluobčanom v dospelom živote.

Správa, ktorú máme pred sebou, sa do veľkej miery venuje otázkam integrácie, ktoré sú spojené so spoločenskými rozdielmi. Som presvedčený, že, podobne ako vo vyššie spomínanom prípade je dôležité, aby sa sociálne znevýhodnené deti mohli inkluzívnou formou zúčastňovať vzdelávania na rôznych stupňoch spoločne s ostatnými deťmi.

Aby sme to dosiahli, sú potrebné dve veci. Prvou je technologický pokrok a odstránenie bariér. V tomto ohľade stredoeurópske a východoeurópske členské štáty ďaleko zaostávajú: školy, školské prostredie, doprava, dokonca nemocnice, ďalšie inštitúcie, napríklad verejné inštitúcie, všetky sú pre ľudí na vozíčku neprístupné. Druhou záležitosťou, a tá bude trvať dlhšie, je potreba zmeniť prístup na strane rozhodujúcich činiteľov, ktorí musia vziať na vedomie, že inkluzívne vzdelávanie je prvým kľúčovým štádiom v procese, ktorý vedie k spoločenskej akceptácii a integrácii.

Na záver mi dovoľte povedať, že aj šport je dôležitým nástrojom výchovy a spoločenského vplyvu, pretože spoločenské rozdiely a rozdiely v životnom štýle sa v športe strácajú; jediné, na čom záleží je talent, odhodlanie a snaživosť. Telesná výchova na školách a šport výrazne prispievajú k posilneniu dôležitých spoločenských hodnôt, akými sú solidarita a vzájomná úcta.

Preto považujem za dôležité, aby sa pri diskutovaní v tomto Parlamente o kvalite, účinnosti a rovnosti vzdelávania a odbornej prípravy nezabúdalo na význam telesnej výchovy a jej kvality, účinnosti a rovnosti. Okrem toho sa musíme postarať o to, aby sa v tomto ohľade väčšinovo presadzovala inkluzívna forma výchovy a vzdelávania. Blahoželám spravodajcovi a ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Christa Prets, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, právo na neobmedzené vzdelávanie, teda právo na prístup k vzdelaniu, je zakotvené v Charte základných práv, no stále je nepostačujúce a stále sa v praxi dostatočne neuplatňuje.

Veľké výkonnostné rozdiely medzi vzdelávacími systémami v EÚ sa odzrkadľujú v rozdieloch v stupni hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Vzdelávacie systémy musia byť účinné, spravodlivé a predovšetkým neobmedzene prístupné. Účinnosť sa musí presadzovať a vyzdvihovať od predškolského stupňa, na školách a tiež v systéme odborného vzdelávania.

Vyššie školstvo by si nevyhnutne malo privyknúť na istú mieru flexibility, aby mohlo pružne reagovať na hospodárske a sociálne zmeny, pretože je to jediný spôsob, ako si vytvárať konkurenčné výhody. Kľúčovými aspektmi sú multidimenzionalita, kvalita a spolupráca so súkromným sektorom, spolu s podporovaním výskumu a vývoja. Nesmieme však vzdelávať ľudí len preto, aby sme hospodárstvo zásobili kvalifikovanými pracovníkmi. Vzdelanie obohacuje osobnosť jednotlivca a je nevyhnutným predpokladom života v sociálnej súdržnosti. Podporuje osobný rozvoj a sebaúctu a to je prinajmenšom rovnako dôležité ako pracovné školenie, odborná príprava alebo školenie podnikateľských zručností.

Potrebujeme sa dopracovať k takému stavu, v ktorom by učitelia a všetci študenti dostávali kvalitné vzdelanie a najmä mali príležitosť zlepšovať sa a flexibilne sa rozvíjať, pretože v tejto oblasti sme už niekoľko desaťročí v tých istých koľajach. Takto to nemôže pokračovať!

Tvrdenie, že vzdelávacia politika by mala byť výhradnou záležitosťou členských štátov, je zjednodušovanie. Toto tvrdenie je pravdivé len čiastočne. Aj európska vzdelávacia oblasť so spoločným cieľom, konkrétne s lisabonskými cieľmi, potrebuje na dosiahnutie efektívnosti a rovnosti spoločný prístup.

 
  
MPphoto
 
 

  Jolanta Dičkutė, v mene skupiny ALDE. (LT) Dámy a páni, vzdelávanie je neoddeliteľnou súčasťou európskej sociálnej dimenzie, pretože odhaľuje význam solidarity, rovnosti príležitostí a sociálnej inklúzie. Všetci obyvatelia musia nadobudnúť vedomosti a zručnosti, ktoré sa od nich požadujú a neustále ich aktualizovať. Navyše je potrebné prihliadať na špeciálne potreby ľudí, ktorí sú na pokraji vylúčenia zo spoločnosti.

Európska únia nereguluje rozvoj vnútroštátnych vzdelávacích systémov priamo, ale má naň významný dopad v prvom rade vďaka spoločným cieľom Európskej únie; po druhé, prostredníctvom monitorovania stanovených európskych smerníc a správ o rozvoji vzdelávacích systémov, ktoré predkladajú členské štáty; a po tretie, prostredníctvom programov vzdelávania a odbornej prípravy financovaných Európskou úniou.

Vítam odporúčanie Európskej komisie určiť investovanie do ľudských zdrojov za prioritu v štrukturálnych fondoch. Európska únia musí každému členskému štátu, ktorý sa snaží vytvoriť a rozvinúť efektívny európsky systém vzdelávania a odbornej prípravy, zabezpečiť také základné podmienky, aby bol schopný riešiť závažné problémy. Napríklad jedným z najväčších problémov v dnešnej Litve je násilie na školách. Na jeho potlačenie sa na národnej úrovni už začalo s realizáciou rôznych programov prevencie. Ďalšou problematikou je hľadanie postupov, ktoré by nám pomohli zvýšiť kvalitu vyššieho vzdelávania v snahe zabezpečiť, aby bola úroveň vzdelávania na univerzitách v našej krajine porovnateľná s úrovňou na najlepších univerzitách v západnej Európe.

Litovský vzdelávací systém čelí aj ďalším problémom. Jedným z nich sú nízke platy učiteľov všetkých odborov, pričom tento problém nevyhnutne vedie k nedostatku učiteľov. Nemáme dosť peňazí, aby sme opravili športové haly a športoviská a som presvedčená, že zlepšenie športovej infraštruktúry je dôležité nielen na to, aby sme školopovinné deti viedli k láske k športu, ale aj preto, aby sme im zabránili brať drogy, piť alkohol alebo fajčiť. Ďalším veľmi závažným problémom je generácia mladých emigrantov, ktorá sa vracia do svojich domovov. Potrebujú zvláštne financovanie a ďalších učiteľov pre doplňujúce štúdiá a špeciálne programy.

Spomenula som len niekoľko problémov, ktoré bezpochyby trápia aj ostatné nové členské štáty Európskej únie. Úplne súhlasím s rečníkmi, ktorí vyjadrili nespokojnosť so súčasnou situáciou. Súčasným cieľom Európskej únie by malo byť realistické hodnotenie a aktívna podpora rozdielnych vzdelávacích systémov, ktoré rešpektujú spoločné európske ciele a normy.

 
  
MPphoto
 
 

  Zdzisław Zbigniew Podkański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, v Poľsku máme jedno príslovie, ktoré hovorí, že ak sa určité veci nenaučíte v detstve, následky toho budete znášať po zvyšok života. Múdro nás upozorňuje, že vyučovanie detí je najlepšou možnou investíciou. Spravodajca má teda pravdu, ak navrhuje zvýšenie prostriedkov vyčlenených na predškolské vzdelávanie, pretože práve tu začína spoločenská integrácia. Tá pomáha rozvíjať jednotlivca a pripraviť ho na jeho životnú úlohu. Integrácia by mala byť posilňovaná aj v ďalšom období. Spravodajca teda správne upozorňuje na problém delenia žiakov podľa prospechu a na otázku, či je správne zavádzať prispôsobenie učebných osnov rôznym skupinám detí len na úrovni nižšieho stredného vzdelávania a predlžovať obdobie strávené inštitucionálnym vzdelávaním.

Je tiež správne, že návrh uznesenia jasne pomenúva potrebu prepojiť politiky odborného vzdelávania a prípravy s politikami zamestnanosti, hospodárstvom, sociálnou integráciou zlepšením konkurencieschopnosti vyššieho vzdelávania a umožnením prístupu k nemu všetkým za rovnakých podmienok.

Najnaliehavejším dôvodom, ktorý nás núti prijať tieto opatrenia pre vzdelávanie, je skutočnosť, že 75 miliónov obyvateľov Európskej únie, čo predstavuje 32 % pracovnej sily, má nedostatočné vzdelanie. To má závažný dopad na efektívnosť ich práce, výkonnosť našich hospodárstiev a spoločenskú situáciu. Je potrebná zmena.

 
  
MPphoto
 
 

  Věra Flasarová, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Dámy a páni, systém založený na princípe rovnosti a účinnosti by mal zabezpečovať prístup k vzdelaniu pre každého.

Spravodajca konštatuje, že potrebujeme zlepšiť predškolskú výchovu a vzdelávanie, v rámci ktorého sa u človeka vytvárajú návyky a zručnosti potrebné pre ďalšie vzdelávanie. Žiada členské štáty, aby zvýšili financovanie predškolskej výchovy a vzdelávania. Aká je však realita?

Takmer vo všetkých krajinách EÚ sa predškolské zariadenia v posledných rokoch rušia. Nepriaznivý populačný trend nie je jedinou príčinou. Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť je toho istého názoru a situácia v Českej republike sa v ničom nelíši. Predškolské zariadenia sa rušia, pretože ich prevádzka je nákladná. Týmto spôsobom sa obce a mestá pokúšajú ušetriť podstatnú časť svojho rozpočtu. Firemné predškolské zariadenia už prakticky neexistujú. Čakacie doby na umiestnenie dieťaťa v týchto zariadeniach sa začínajú predlžovať. Vznikajú nadštandardné súkromné jasle a škôlky, ktoré ponúkajú výučbu cudzích jazykov a iné výhody, ale dovoliť si ich môžu len majetné rodiny. Predškolská výchova a vzdelávanie v Českej republike kedysi boli a stále sú na vysokej úrovni, ale aj tu už existuje určitá nerovnosť.

Okrem toho, nemôžem súhlasiť s odsekom 21 správy, v ktorom sa uvádza, že bezplatné vysokoškolské vzdelanie nemusí nevyhnutne zaručovať rovnosť. Podmienky, ktoré mladým ľuďom umožňujú poberať študentské pôžičky a splácať ich neskôr, budú mať vážnejší dopad na chudobnejších študentov v porovnaní s tými majetnejšími – môže to ovplyvniť myslenie mladých ľudí, ktorí začínajú život zaťažení dlhmi.

Európa zažíva vlnu imigrácie. Medzi tými, ktorý sem prichádzajú, je mnoho detí a študentov. Títo ľudia predstavujú veľký potenciál, ktorý by mohol Únii pomôcť v jej budúcom rozvoji. Okrem toho stoja na pomyselnej štartovacej čiare a my by sme im mali umožniť úspešne sa zapojiť do nášho vzdelávacieho systému. V tejto súvislosti sa ťažko chápu právne predpisy upravujúce vzdelávanie, ktoré sú v Českej republike platné od januára 2005 a ktoré regulujú, do akej miery je povolené poskytovať vzdelanie cudzincom s povolením na trvalý pobyt alebo s dlhodobými či krátkodobými vízami, utečencom alebo žiadateľom o azyl alebo osobám pod dočasnou ochranou. Jedno byrokratické rozhodnutie kreslí hrubú deliacu čiaru medzi deti, ktoré musia chodiť do školy a deti, ktoré do školy chodiť nesmú. Všetko závisí od toho, ako rýchlo daná osoba dostane príslušný štatút. Už ich samotný príchod je dosť dramatický. Musíme vyvinúť všetko úsilie na to, aby sme im zabezpečili ľahší prístup do našej Únie. Nechceme, aby boli mladí ľudia odsúdení na rôzne nežiaduce spoločenské činnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Ovidiu Victor Ganţ (PPE-DE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vážení kolegovia, blahoželám pánovi Zatloukalovi k jeho správe, ktorú považujem za veľmi dobrú, pretože sa týka jednej z najdôležitejších a najcitlivejších kapitol života – vzdelávania.

Ďalej by som rád spomenul tri aspekty správy: žiadal som o zvýšenie podpory špičkových univerzitných programov tak na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni Európskej únie, v rámci jej finančných možností. Je to nevyhnutné pre úspech lisabonskej agendy a na zmenšenie priepastí medzi EÚ a inými globálnymi činiteľmi. Všade v Európe je cítiť nedostatok vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorý je mimoriadne závažný v nových členských štátoch v dôsledku fenoménu úniku mozgov.

Zároveň som presvedčený, že zvýšenie účinnosti vzdelávacieho procesu je úzko späté s mnohojazyčnosťou. V súvislosti s voľným pohybom občanom Európskej únie prispôsobiť sa požiadavkám trhu znamená ovládať cudzie jazyky. Mnohojazyčné vzdelávanie by navyše uľahčilo výmenu žiakov a študentov.

Pokiaľ ide o rovnosť v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, myslím si, že by členské štáty mali nájsť potrebné prostriedky na zvýšenie miery prístupu detí, mladých ľudí a dospelých k vzdelaniu. Podpora pre znevýhodnené spoločenské triedy by mala prísť vo forme dotovaných pracovných miest so zámerom znížiť mieru negramotnosti, podporiť sociálnu rekonverziu pre lepšie prispôsobenie sa požiadavkám trhu práce a zníženie nezamestnanosti. Takto sa v tretích krajinách zníži počet chýbajúcej pracovnej sily. Ľudských zdrojov je dostatok, ale nie sú účinne školené a riadené.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Badia i Cutchet (PSE). (ES) Vážená pani predsedajúca, revízia cieľov lisabonskej stratégie, ktorá sa uskutočnila v roku 2005, opäť ukázala, aké je dôležité, aby vzdelávanie a odborná príprava tvorili jadro budúcej stratégie EÚ.

Je zrejmé, a potvrdzujú to aj údaje Eurostatu, že zaostávame v plnení ambicióznych cieľov, ktoré sme si stanovili pre vyššie vzdelávanie do roku 2015: investovanie do výskumu a vývoja, modernizovanie univerzít, zníženie miery vzdelávacích neúspechov a počtu ľudí, ktorí predčasne opúšťajú vzdelávací systém, vyššiu mieru účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní a zvýšenie počtu ľudí, ktorí ukončili stredoškolské vzdelanie.

Tento časový sklz spôsobuje, že zaostávame za našimi medzinárodnými partnermi – USA, Indiou a Japonskom – pričom navyše máme obrovské rozdiely medzi jednotlivými európskymi krajinami.

Účinný a efektívny vývoj vo vzdelávacích systémoch našich členských štátov je dôležitý nielen v zmysle medzinárodnej konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu, ale zároveň predstavuje neoddeliteľnú súčasť vývoja v zmysle sociálnej súdržnosti v našej spoločnosti.

Investovanie do predškolského, primárneho a sekundárneho vzdelávania je základnou požiadavkou pre minimalizáciu rizika sociálnej exklúzie a zabezpečenie vyššej zamestnanosti a vyšších zárobkov.

Je potrebné zvýšiť objem verejných i súkromných financií vyčlenených na vzdelávanie a členské štáty musia seriózne zvážiť potrebu stavať na bolonskom a kodanskom procese.

Podobne, univerzitné vzdelávanie by malo byť prispôsobené čoraz heterogénnejším spoločenským a hospodárskym potrebám našej spoločnosti a neignorovať skutočnosť, že vzdelávanie je tiež základom pre školenie slobodných občanov schopných zohrávať aktívnu úlohu v spoločnosti.

Napokon, musíme čo najskôr aktualizovať a zlepšiť výučbu odbornej prípravy a prispôsobiť ju novým výzvam, ktoré predstavuje predĺženie doby zamestnania Európanov, s ktorým sa u dospelých zvyšujú spoločensko-hospodárske a vzdelávacie očakávania, pričom nemožno zabúdať na školenie o nediskriminácii pohlaví na každej jednej úrovni vzdelávania.

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) V súvislosti s odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z roku 2006 a s dôrazom na potrebu rozvinúť celoživotné vzdelávanie, s osobitným ohľadom na nezamestnaných a s dôrazom na potrebu prispôsobiť sa hospodárskym zmenám, ktoré majú dopad na chod pracovného trhu, by som rada upozornila na význam vzdelania pre dosiahnutie väčšej mobility na trhu práce, ktorá predstavuje šancu znížiť štrukturálnu nezamestnanosť.

Rada by som zdôraznila význam európskeho kvalifikačného rámca v zmysle zvýšenia mobility pracovnej sily. Rovnaký prístup k vzdelaniu, faktor, bez ktorého nie je možné zabezpečiť, aby mali všetky deti a mladí ľudia rovnaké príležitosti v živote, je úzko spojený s financovaním vzdelávania v členských štátoch Únie. Rozdiely v objeme finančných prostriedkov vyčlenených na vzdelanie, kvalifikáciu a platy učiteľov majú výrazný dopad na vyhliadky dosiahnuť tento konkrétny ciel lisabonskej stratégie.

Správa s názvom „Pokrok pri dosahovaní lisabonských cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy“, ktorú Európska komisia prijala v roku 2005, jasne hovorí, že pokrok v tejto oblasti bol nedostatočný, pokiaľ ide o dosiahnutie požadovaných výsledkov do roku 2010. Preto je také dôležité, aby sme sa zamerali na zlepšenie kvality vzdelávania, a tým predchádzali sociálnej exklúzii a zvyšovali konkurencieschopnosť nášho hospodárstva. Blahoželám pánovi Zatloukalovi k jeho vynikajúcej správe.