Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2094(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0278/2007

Predkladané texty :

A6-0278/2007

Rozpravy :

PV 27/09/2007 - 3
CRE 27/09/2007 - 3

Hlasovanie :

PV 27/09/2007 - 9.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0422

Rozpravy
Štvrtok, 27. septembra 2007 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

3. Zavedenie zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa, ktorú vypracovala Kathalijne Maria Buitenwegová v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o používaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod. (2007/2094(INI)) (A6-0278/2007).

 
  
MPphoto
 
 

  Kathalijne Maria Buitenweg (Verts/ALE), spravodajkyňa. – (NL) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade sa musím poďakovať svojim kolegom, ktorí prispeli k vypracovaniu tohto dokumentu. Pred siedmimi rokmi som bola spoluspravodajkyňou pre smernicu a teraz tu už prerokúvame správu o jej používaní. Stanovisko parlamentu bolo po celý čas jednoznačné, okrem jedného alebo dvoch odporcov, ktorí, ako onedlho uvidíte, predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Veľmi dlho a detailne, ba niekedy dokonca nekompromisne sme napríklad diskutovali o nesení dôkazného bremena. Našťastie sme však nikdy nespustili z očí spoločný cieľ a dúfam, že aj vy budete chápať túto správu ako výsledok spoločnej práce.

V roku 2000 sme výraznou väčšinou hlasovali v prospech smernice, ktorú možno právom označiť ako revolučnú. Diskriminácia bola zakázaná v celej Európe – v oblasti zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a bytovej politiky, a smernica zároveň uzákonila právo na rovnaké zaobchádzanie. Bola som a ešte stále som nesmierne pyšná na to, čo sme dosiahli. Komisia, Rada a Európsky parlament vykonali dobrú prácu. To však, samozrejme, neznamená, že by sa veci v tejto oblasti výrazne zmenili. Diskriminácia v mnohých formách neustále pretrváva.

V ostatných rokoch vzrástol počet i závažnosť prípadov diskriminácie a rasizmu. V mnohých krajinách je nezamestnanosť medzi prisťahovalcami výrazne vyššia v porovnaní s ostatnou časťou populácie v produktívnom veku. Vo zvýšenej miere sa prejavuje rasovo motivované násilie. Legislatíva zohráva veľmi dôležitú úlohu pri zabraňovaní diskriminácii, pretože stanovuje normu. Oboznamuje ľudí s postojmi Európskej únie, hovorí o tom, ako by sme sa mali k sebe navzájom správať a čo by sme nemali v žiadnom prípade tolerovať. Legislatíva zároveň stanovuje aj spôsoby právneho odškodnenia pre obete diskriminácie.

Európska komisia momentálne veľmi intenzívne skúma, či jednotlivé členské štáty riadne transponovali pravidlá EÚ do svojho vnútroštátneho právneho systému. Hovorila som o tom minulý týždeň s pánom komisárom Špidlom a je jasné, že Komisia má v tomto smere dobré zámery – s potešením sa postará o to, aby jednotlivé členské štáty túto legislatívu zaviedli. Za to Komisii vyjadrujem svoju vďačnosť.

Nemôžem si pomôcť, ale myslím si, že to celé potrebuje viac elánu a energie. Tieto právne predpisy sa mali zaviesť ešte v roku 2004. Uskutočnilo sa veľa rozhovorov týkajúcich sa citlivých otázok a náročných detailov, keď však súčasná Komisia preberala úrad, oznámili ste, že hlavnou náplňou vašej politiky budú opatrenia zamerané na boj proti diskriminácii a viac ako polovica funkčného obdobia je už za vami. Máte môj obdiv za všetko, čo ste doposiaľ vykonali, ale dúfam, že ešte trochu viac pritlačíte na členské štáty. Je to nevyhnutné.

Smernicu v plnej miere zaviedla menej ako polovica členských štátov. V mnohých nebola správne transponovaná definícia priamej a nepriamej diskriminácie, zastrašovania a dôkazného bremena. Niektoré členské štáty jednoznačne zakazujú diskrimináciu v oblasti zamestnanosti, avšak zákaz diskriminácie v oblasti poskytovania tovarov a služieb považujú za prehnané. Toto sú však presne tie miesta, kde sa vyskytuje množstvo problémov.

Pozrime sa napríklad na vzdelávanie. Podľa novej Agentúry Európskej únie pre základné práva sú deti z rómskych rodín nevhodne umiestňované do škôl pre mentálne a fyzicky postihnuté deti. Alebo vezmime si oblasť bytovej politiky; byty na predaj sa bežne inzerujú s poznámkou, že komplex „nie je určený pre cudzincov“. To je neprípustné.

Zákaz diskriminácie v ďalších oblastiach ako aj v oblasti zamestnanosti musí okamžite nadobudnúť účinnosť. Vážený pán predsedajúci, zákon je účinný jedine vtedy, ak ľudia poznajú svoje práva, ale podľa Eurobarometra iba 35 % opýtaných si myslí, že ich krajina má antidiskriminačné zákony. Menšia časť stále tvrdí, že vie, čo by robila v prípade, keby sa ona sama stala obeťou diskriminácie. Akým spôsobom zaručí Komisia, že zákon sa stane realitou v živote ľudí? Smernica ukladá povinnosť informovať ľudí, ale akým spôsobom navrhuje Komisia zaistiť, aby sa táto povinnosť vymáhala?

Vážený pán predsedajúci, dokonca i v prípadoch, keď ľudia vedia, že zákon existuje, ich cesta môže stále byť plná prekážok, pretože občas sa objavujú problematické pravidlá a požiadavky. V niektorých krajinách je napríklad doba na podanie žaloby veľmi krátka, napríklad iba 30 dní. Naproti tomu samotný proces môže byť absurdne dlhý a komplikovaný. Porušenie antidiskriminačných zákonov musí vyvolať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Veľmi pekne je to vyjadrené v smernici; my všetci sme s tým súhlasili. Avšak len málo krajín má primerané sankcie.

Nastal čas pre pozitívnu poznámku. Dobrou vecou je, že v súčasnosti prakticky všetky krajiny majú subjekty pre rovnaké zaobchádzanie. Toto je veľký úspech a v mnohých krajinách sa tieto subjekty zaoberajú rasovo motivovanou diskrimináciou, ako aj diskrimináciou v iných oblastiach. Vítam túto iniciatívu. Nanešťastie, nie všetky subjekty majú dostatok prostriedkov na uskutočňovanie nápravy v tejto oblasti, a preto žiadam Komisiu, aby takisto zvážila tento fakt pri vyhodnocovaní implementácie antidiskriminačných zákonov. Môže sa Komisia k tomuto vyjadriť?

Vážený pán predsedajúci, na záver by som rada povedala, že som hrdá na legislatívu. Veľký, ale nie dostatočný pokrok sa urobil v oblasti transpozície. V mnohých krajinách sa ešte neuskutočnila úplná transpozícia. Ale dokonca i v krajinách, kde prebehla do detailov, sa musíme ubezpečiť, že ľudia sú dostatočne informovaní o svojich právach, lebo ak o nich nevedia, nemôžu sa ich ani dožadovať, čo je v boji s diskrimináciou nesmierne dôležité .

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážená pani Buitenwegová, vážení členovia Parlamentu, Komisia víta túto správu o používaní smernice 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá uplatňuje princípy rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový a etnický pôvod.

Komisia zaznamenala rôzne obavy, ktoré vyjadril Parlament, a rada by upriamila vašu pozornosť na niekoľko problémov. V súlade s procesom monitorovania zavádzania smernice jednotlivými členskými štátmi, Komisia koncom júna iniciovala konania o porušení predpisov voči 14 členským štátom, pretože nezabezpečili riadnu transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva. Rád by som ešte podotkol, že v dôsledku obáv zo strany Komisie značný počet členských štátov už doplnil alebo naznačil, že je pripravený doplniť svoju legislatívu.

Vzhľadom na podrobné informácie o transpozícii smernice jednotlivými členskými štátmi, ktoré sme zaznamenali v oznámení o rámcovej stratégii pre nediskrimináciu a rovnaké príležitosti pre všetkých z roku 2005, každoročne vydávame súhrnnú správu skupiny právnych expertov a  správy jednotlivých štátov sú k dispozícii online.

Pani Buitenwegová správne naznačila, že subjekty zodpovedné za presadzovanie rovnosti zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti diskriminácii. To je aj dôvodom, prečo financujeme sieť Equinet, ktorá napomáha výmenu skúseností a osvedčené postupy medzi subjektmi zodpovednými za rovnaké zaobchádzanie v jednotlivých členských štátoch.

Ako už naznačuje správa, zber údajov je veľmi citlivá záležitosť. Bez neho by však nebolo možné stanoviť rozsah diskriminácie, ani si urobiť obraz o tom, či sú prijaté opatrenia účinné. Keďže veľké množstvo nazhromaždených informácií spadá do kategórie citlivých osobných údajov týkajúcich sa rasového a etnického pôvodu, náboženského presvedčenia alebo sexuálnej orientácie, treba postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 95/46/ES o ochrane osobných údajov.

Táto smernica ukladá všeobecný zákaz spracovávania citlivých osobných údajov. Umožňuje ale celý rad výnimiek predovšetkým v prípadoch, keď osoba, ktorej sa spracovávanie takýchto údajov týka, dá na to svoj výslovný súhlas, alebo – a to citujem – spracovávanie údajov je nevyhnutné na účely výkonu povinností a špecifických práv v oblasti pracovného práva.

Členské štáty sú takisto oprávnené – pod podmienkou poskytnutia vhodných bezpečnostných opatrení – udeľovať výnimky z dôvodov závažného verejného záujmu. Závisí iba od členských štátov, či sa na účely vypracovania štatistiky rozhodnú zbierať údaje týkajúce sa etnického pôvodu s cieľom bojovať proti  diskriminácii. Táto štatistika bude podliehať implementácii bezpečnostných opatrení požadovaných smernicou o ochrane osobných údajov.

Prieskum Eurobarometer o diskriminácii v Európskej únii ukazuje, že väčšina európskych občanov bola všeobecne pripravená poskytovať anonymne osobné údaje v súvislosti s prieskumom verejnej mienky s cieľom bojovať proti diskriminácii. Tri zo štyroch požiadaných osôb boli pripravené poskytnúť svoje osobné údaje o svojom etnickom pôvode, náboženskom presvedčení alebo viere.

Takéto informácie sú mimoriadne dôležité v kontexte pozitívnych opatrení zameraných na zmiernenie diskriminácie a hlboko zakoreneného znevýhodneného postavenia. Komisia vo februári 2007 publikovala odporúčania Európskej únie pre zber a budovanie databázy údajov pre jednotlivé oblasti rovnosti, aby pomohla členským štátom zlepšiť postup pri zbere údajov.

Tá istá štúdia Eurobarometer z januára 2007 odhalila, že ľudia sa cítia nedostatočne informovaní o svojich právach pre prípad, že by sa sami stali obeťou diskriminácie. Hoci sa stupeň znalostí výrazne odlišoval – napríklad medzi Fínskom, kde 65 % opýtaných povedalo, že pozná svoje práva, a Rakúskom, kde na túto otázku kladne odpovedalo iba 17 % – faktom zostáva, že priemer iba 32 % jasne ukazuje, ako ste práve uviedli, že aktivity na zvýšenie povedomia v tejto oblasti sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Som presvedčený, že naše súčasné aktivity podporené tohtoročným Európskym rokom rovnakých príležitostí pre všetkých, v rámci ktorého sa usporiadalo okolo 430 akcií na úrovni členských štátov, a európskou kampaňou boja za rôznorodosť a proti diskriminácii pomôžu prekonať nedostatočné povedomie.

Rád by som spomenul aj programy odbornej prípravy, ktoré financujeme pre mimovládne organizácie, odborové organizácie, právnikov a spoločnosti.

Komisia je odhodlaná použiť akýkoľvek dostupný prostriedok na zlepšenie situácie Rómov v Európskej únii. To znamená, že bude treba zaistiť dôslednú aplikáciu smernice 2000/43/ES, využívajúc pritom štrukturálne fondy spoločenstva, predovšetkým Európsky sociálny fond, a pozdvihnúť povedomie medzi Rómami samotnými, ako aj všeobecnú verejnú mienku o ich právach a povinnostiach.

Expertná pracovná skupina pre sociálnu a odbornú integráciu etnických menšín, vrátane Rómov, začiatkom decembra predloží správu, súčasťou ktorej bude súbor odporúčaní. Cieľom skupiny je identifikácia prekážok, ktoré bránia integráciu a podporovanie osvedčených postupov, tak ako ich uplatňujú verejné inštitúcie a spoločnosti.

V tomto kontexte vítame iniciatívu Európskeho parlamentu o otázkach viacnásobnej diskriminácie a určite si koncom roka rada prečítam výsledky štúdie, ktorú vykonáva pre Komisiu. Je zrejmé, že nediskriminácia sama osebe nepostačuje na vytvorenie rovnakých možností pre určité skupiny, ktoré sú v porovnaní s ostatnými sociálne väčšmi znevýhodnené: Komisia preto požiadala o vypracovanie hĺbkovej analýzy o osvedčených postupoch, tak ako ich uplatňujú členské štáty hlavne v oblasti zamestnaneckej politiky.

Komisia považuje za rovnako dôležité, aby členské štáty riadne uplatňovali svoje vlastné zákony, hoci samotná existencia legislatívy jednoznačne nestačí. Naším cieľom je jej posilňovanie výskumom, zvyšovaním povedomia, odbornej prípravy, výmenami osvedčených postupov a týmto spôsobom zabraňovať diskriminácii všade, kde je to len možné, a primerane odškodňovať jej obete, kde to nie je možné.

 
  
MPphoto
 
 

  Patrick Gaubert, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, chcel by som sa poďakovať pani Buitenwegovej za vykonanú prácu, ktorá je mimoriadne kvalitná. Správa nastolila niekoľko priamych a dobre premyslených otázok a dôkladne rozpracovala hlavné problémy spojené s využívaním smernice.

Je pravda, že iba veľmi málo spoluobčanov náležite pozná svoje práva v prípade, keď sa stanú obeťami diskriminácie. Prvoradou úlohou by teda malo byť zabezpečenie efektívnejšieho rozširovania informácií, obzvlášť teraz, keď máme európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých. Podporujem myšlienku poskytovania dostatočných finančných zdrojov pre subjekty poverené presadzovaním rovnosti. V tomto procese zohrávajú kľúčovú úlohu a ako bolo správne uvedené v správe, je absolútne nevyhnutné, aby zostali nezávislé.

Veľmi znepokojujúca je obava z neschopnosti niektorých členských štátov transponovať smernicu alebo z ich neschopnosti transponovať ju úplne. Musíme prijať všetky nevyhnutné opatrenia, aby všetky členské štáty prijali nevyhnutné zákony a aby každý jednotlivec, nezávisle od krajiny, v ktorej žije, dostal rovnaký stupeň ochrany.

S ohľadom na najcitlivejší problém, ktorý predstavuje zber osobných údajov, správa stanovuje, že sa musí vykonávať spôsobom, ktorý bude rešpektovať súkromie jednotlivcov a bude sa vykonávať výlučne iba na účely určovania foriem diskriminácie, ktorou môžu trpieť menšiny. Nikdy sa nemôže dostať do nebezpečnej oblasti profilovania na základe rasy, ale musí poskytovať výlučne iba informácie potrebné na presné určenie rozsahu diskriminácie a tvorbu vhodných riešení.

Pri princípe zásadného významu, akým je rovnosť zaobchádzania, sa Európa nemôže uspokojiť iba s poskytovaním slovnej podpory, Európa nemôže byť spokojná s tým, že zavedie minimálne právne predpisy a Európa sa nemôže uspokojiť iba s úlohou pozorovateľa. Musíme byť ostražití, ale je iba na nás samotných konať, byť v čele a zaistiť, aby Európa bola príkladom: čím viac dokážeme v tejto oblasti vykonať, tým menej budeme otvorení výčitkám.

 
  
MPphoto
 
 

  Martine Roure, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dovoľte mi, aby som sa poďakovala pani Buitenwegovej za jej vynikajúcu prácu. Jej správa má našu plnú podporu. Žiaľ, z nedávnych štatistík vyplýva, že diskriminácia v mnohých členských štátoch naďalej ostáva závažným a pretrvávajúcim problémom.

Prvá správa Agentúry Európskej únie pre základné práva z augusta 2007 zaznamenala nárast rasovo motivovaných trestných činov minimálne v ôsmich krajinách Únie. Je to o to znepokojujúcejšie, že EÚ disponuje vysoko rozvinutou legislatívou zameranou proti diskriminácii. Súhlasím však s tým, že členské štáty slabo transponovali a iba čiastočne zaviedli túto legislatívu. Ľudia v Európe nie sú dobre informovaní a hlavne si neuvedomujú, že môžu využiť legislatívu na uplatnenie svojich práv, ak sa stanú obeťami diskriminácie.

Ako spravodajkyňa Európskeho roka rovnakých príležitostí pre všetkých a rámcového rozhodnutia o boji proti rasizmu a xenofóbii som presvedčená, že členské štáty musia pracovať tvrdšie, aby sa postarali o náležitú aplikáciu európskej legislatívy. Texty, ktoré sme vytvorili, musia byť obšírnejšie propagované, aby sa s nimi ľudia Európy mohli identifikovať.

Najväčším prínosom tejto smernice o rovnakom zaobchádzaní je ustanovenie o dôkaznom bremene. Preto musíme nástojiť na realizácii praktických opatrení, aby sa táto výhoda sprístupnila vo všetkých členských štátoch EÚ.

Záverom vyjadrujem presvedčenie, že nám treba posilniť európsky právny rámec na boj proti diskriminácii, a to prijatím celoplošnej smernice, ktorá by zahŕňala všetky formy diskriminácie uvedené v článku 13 Zmluvy, a zároveň by som sa rada spýtala Komisie, ako pokročila v štúdiu realizovateľnosti tejto smernice.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophia in ’t Veld, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, v Európskom parlamente vydávame zákony, ale samotné zákony nestačia na odstránenie rasizmu a xenofóbie. Výroky politikov a iných tvorcov verejnej mienky podporujú atmosféru nenávisti a neznášanlivosti, takže zákon ostáva mŕtvou literou.

Skutočne by som rada videla, že Európska komisia bojuje proti diskriminácii v Európe rovnako dôsledne ako napríklad proti porušeniu trhových pravidiel. Mali by sme chrániť ľudský kapitál v Európe rovnako rázne ako kapitál finančný. Ak môžeme napadnúť Billa Gatesa, rozhodne môžeme napadnúť aj spoločnosti a orgány, ktoré sa dopúšťajú diskriminácie. Vieme, že vlády 14 štátov doteraz nedosiahli súlad so smernicou o rasovej rovnoprávnosti v jednom či dvoch aspektoch, ale nezdá sa, že by Komisia nedočkavo vymáhala zachovávanie predpisov a skôr poskytuje členským štátom príliš veľa času na to, aby sa spamätali. Tento zákon mal byť implementovaný už pred niekoľkými rokmi; veď Billovi Gatesovi by sme nedovolili uniknúť.

Pokiaľ ide o boj proti terorizmu a zločinnosti, nesmieme si dovoliť posúvať bránku. Niektoré opatrenia sa vzťahujú iba na niektoré skupiny a zdá sa, akoby sa nimi legalizovala diskriminácia. Zoberme si, napríklad, oprávnenie polície zastaviť a prehľadať osoby, metódy profilovania atď. atď. Aj integračné opatrenia môžu byť niekedy diskriminačné a som rád, že integračné opatrenia, ktoré sa v mojej krajine usilovala zaviesť ostatná vláda, súd následne zamietol, lebo boli skutočne diskriminačné.

Medzi rozmanitými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi upútal moju pozornosť pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4. Hovorí sa v ňom, že ochrana menšín a dodržiavanie antidiskriminačnej legislatívy je záležitosťou, ktorá sa týka jednotlivých členských štátov. Ak existuje niečo, čo nie je národnou, ale našou spoločnou európskou hodnotou, tak je to európska zodpovednosť zabezpečiť pre každého európskeho občana rovnaké zaobchádzanie, lebo to je cieľom európskej integrácie a trh je iba čírym prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa.

Na záver mi dovoľte povedať, že náboženská sloboda je významným a základným právom, ale nesmie byť zneužitá a nesmie dávať právo na diskrimináciu na základe etnickej príslušnosti. Napríklad katolícka škola nesmie zneužívať náboženskú slobodu ako zámienku na vylúčenie detí s určitým etnickým pozadím, ak chce v skutočnosti udržať školu len pre bielych. Na druhej strane nie je automaticky rasistom ten, kto kritizuje islam.

Napokon, vážený pán predsedajúci, zákony sú dôležité a je to neobyčajne dobré, že máme tento zákon, ale všetkým nám záleží na tom, aby sme udržali atmosféru bez diskriminácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade sa chcem poďakovať svojej kolegyni za jej prácu. Ako spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre práva menšín by som sa rada zamerala na dôležitú časť tejto správy, ktorá sa týka rómskych detí. Rada by som upozornila všetkých tu prítomných, že najhoršími problémami diskriminácie a vylúčenia zo spoločnosti trpia práve deti.

V Európe je na ulici veľa, príliš veľa detí, ktoré pochádzajú z rómskeho prostredia, nemajú pred sebou nijakú budúcnosť, lebo nedostali primerané školské vzdelanie a v mnohých prípadoch sú úplne negramotné. Týmto deťom sa neposkytuje náležitá zdravotná starostlivosť, ani nutné očkovania. V dôsledku toho sa stávajú deťmi bez budúcnosti, lebo sa im odoprelo prežívať detstvo, a preto sú často nútené žobrať, zbierať milodary takmer vždy počas školského vyučovania, alebo skončia v nelegálnej práci.

Na základe správy sa musia členské štáty zaviazať a zaviesť pozitívne politiky zamerané proti diskriminácii. V tomto prípade to majú byť politiky, ktoré zaručia deťom právo na vzdelávanie a ktoré budú od rodín týchto rómskych detí požadovať, aby sa presvedčili, že ich deti navštevujú povinné vyučovanie. Je potrebné zorganizovať vhodné kampane, ktoré povzbudia občanov k spolupráci so školami, aby sa zabránilo prípadom diskriminácie, vykorisťovania a sociálneho vylúčenia detí.

Na záver chcem povedať, že je neprijateľné, že príliš veľa členských štátov, žiaľ, vrátane mojej vlastnej krajiny, Talianska, ešte len čaká úloha transponovať ustanovenia smernice do svojho vnútroštátneho práva.

 
  
MPphoto
 
 

  Tatjana Ždanoka, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, rada by som vyjadrila svoje poďakovanie pani Buitenwegovej za jej správu, ktorá upozorňuje na jeden z najzávažnejších problémov Európy, a to na problém rasovej a etnickej diskriminácie.

Vážený pán komisár, podľa môjho názoru by mala byť Komisia oveľa aktívnejšia  pri presadzovaní transpozície smernice o rasovej rovnoprávnosti. Každý deň sa stretávame s množstvom prípadov, ktoré si vyžadujú správne transponovanie smernice na ochranu obetí. Rada by som spomenula, že niektoré postupy súvisiace s jazykovou politikou možno v zmysle smernice považovať takisto za nepriamo diskriminačné. Napríklad v mojej krajine, Lotyšsku, ako aj v susednom Estónsku, teda v štátoch, ktoré majú vysoké percento etnických menšín, vládnu pri prijímaní do zamestnania neprimerané jazykové kritériá, ako aj požiadavka používať jeden jazyk v komunikácii s úradmi. Ak takéto postupy vedú k nedostatočnému zastúpeniu rasových a etnických menšín v rozličných oblastiach spoločenského života, domnievam sa, že členské štáty sú povinné vypracovať politiky, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnaký prístup a zabrániť diskriminácii.

Je tu aj ďalší naliehavý problém. Rozdielne zaobchádzanie na základe národnosti možno niekedy považovať za nepriamu etnickú diskrimináciu. Dochádza k nej vtedy, ak cieľom politiky týkajúcej sa občianstva je vylúčiť všetkých tých, ktorí pochádzajú z menšinového prostredia – napríklad Rómov alebo Rusov.

Dúfam, že európske súdne dvory, ako aj Interamerický súd pre ľudské práva, ktoré vyhlásili, že nemožno pripustiť rasovú a etnickú diskrimináciu na základe národnosti, nebudú menej progresívne a budú starostlivo monitorovať vplyv politiky vychádzajúcej z národnostnej príslušnosti na osoby patriace k iným etnickým skupinám.

 
  
MPphoto
 
 

  Vittorio Agnoletto, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hoci je antidiskriminačná smernica veľmi dobrou smernicou významnej etickej hodnoty, niekoľko európskych krajín robí veľmi málo alebo vôbec nič, aby transponovali smernicu a jej obsah do svojho vlastného právneho systému, hoci v skutočnosti rasová a etnická diskriminácia je na každodennom poriadku. Napríklad Taliansko čelí zo strany Európskej únie konaniu o porušení predpisov, lebo netransponovalo túto smernicu.

Európska únia osobitne zdôrazňuje, že Taliansku sa nepodarilo transponovať pojem rasové obťažovanie do vnútroštátneho práva, že mu chýba zákon o dôkaznom bremene a nedisponuje osobitnými opatreniami proti rasovému a etnickému zneužívaniu. Minulý rok v decembri v samosprávnej obci Opera neďaleko Milána skupina občanov vedená vodcami nacionálnej strany Lega di Alleanza doslova vyštvala a podpálila stany ukrývajúce asi tridsať rómskych detí. V Pavii vyhnali desiatky Rómov sprevádzaných pokrikmi o „plynových komorách“. Na periférii Ríma iba pred niekoľkými dňami v noci napadlo 40 útočníkov zahalených kapucňami a vyzbrojených palicami, nožmi a Molotovovými koktailmi rómsky tábor v Ponte Mamolo.

Orgány miestnej správy v Taliansku takmer každý deň vyprázdnia jeden alebo viac turistických táborov bez toho, aby Rómovia mohli uplatniť svoje základné práva. Toto je tá konkrétna sociálna ochrana, ktorej sa pre Rómov dožaduje správa, a to najmä po rozšírení? Rád by som ešte zdôraznil, že sankcie, ktoré možno použiť v prípade porušenia vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade so smernicou, musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Rád by som ešte poukázal na to, že 25. apríla sme schválili...

(Predsedajúci prerušil rečníka)

 
  
MPphoto
 
 

  Frank Vanhecke, v mene skupinyITS. (NL) Vážený pán predsedajúci, obávam sa, že moje postrehy k tejto správe budú v určitom rozpore s tým, čo v Parlamente doposiaľ odznelo, nakoľko ju považujem za absurdnú. Na pôde inštitúcie, ktorá sa nazýva demokratickou, vyznieva naozaj zvláštne, pretože na základe veľmi sporných smerníc vydáva odporúčania, ktoré sú, podľa môjho názoru, v konflikte so základnými právami a slobodami a v istom zmysle aj v rozpore so základnými princípmi práva.

Pravdou je, že skutočná diskriminácia menšín v Európe alebo naozajstný rasizmus je, našťastie, v súčasnosti už veľmi okrajovým javom, proti ktorému sa adekvátne a veľmi náležite bojuje. Spomínaná správa je o niečom celkom inom. Ide len o ďalší z nekonečného množstva pokusov o zavedenie pravidiel, ktoré budú neskôr nahlodávať a ohrozovať slobodu prejavu, vytvárajúc ovzdušie vzrastajúceho psychického teroru, vďaka ktorému domáci obyvatelia skončia tak, že budú musieť vo svojej krajine pozitívne diskriminovať prisťahovalcov. Je to opäť ďalšia správa diskriminujúca tých, čo nikam neemigrovali.

Takže ja považujem za úplne trestuhodné obrátenie dôkazného bremena v prípadoch diskriminácie a v súdnych procesoch najmä v oblasti zamestnania. v krajinách, kde je zákon postavený práve na pravidle, že každý musí byť považovaný za nevinného, pokiaľ sa zákonným postupom nedokáže jeho vina.

Skrátka, táto správa sa nezaoberá diskrimináciou, ale je akýmsi druhom legalizácie politickej korektnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE-DE). – (SK) Dovoľte mi hneď na úvod, aby som poďakovala kolegyni Buitenwegovej za prácu, ktorú vykonala v tejto správe. Dovoľte mi zároveň, aby som sa pozrela na túto problematiku z iného zorného uhla.

Narastajúca mobilita ľudí nás núti, aby sme boli otvorenejší k tým, ktorí prichádzajú do našich krajín. Toto otvorenie začína však výchovou v rodinách. Je to v rodine, kde sa deti najskôr naučia rešpektovať druhého. Rodina je prvá komunita, ktorá by mala učiť k otvorenosti, rešpektu a solidarite. Výchova proti rasovej a etnickej intolerancii sa musí stať viditeľným pilierom všetkých dimenzií výchovy a vzdelávania, či sa jedná o školy alebo o spoločnosť vo všeobecnosti. Výchova a vzdelávanie sa musia sústrediť na etické základy, ktoré posilňujú jednotu ľudskej rodiny.

Z tohto dôvodu otázka interakcie medzi kultúrami, rovnako ako otázka mieru a rešpektu rôznosti, sa stali dnes politickými a bezpečnostnými otázkami najvyššieho významu. Boj proti rasovej diskriminácii sa sústreďuje hlavne na spôsob, ako chceme zabezpečiť spolužitie medzi ľuďmi a národmi na začiatku nového storočia a tisícročia. Samozrejme určitá legislatíva je potrebná, ale naša spoločnosť by sa mala vyrovnať s rasovou a etnickou diskrimináciou tak, že poctivo zhodnotíme minulosť a spoločne budeme hľadať budúcnosť pre každú ľudskú osobu, kde každý bude rešpektovaný vo svojej dôstojnosti a neoddeliteľných právach.

 
  
MPphoto
 
 

  Magda Kósáné Kovács (PSE). – (HU) Ďakujem, pán predsedajúci. Ak sa 60 % opýtaných ľudí cíti byť určitým spôsobom diskriminovaných, potom je to varovanie pre členské štáty a pre Európu.

Diskriminácia na etnickom alebo rasovom podklade stále existuje a musíme sa mať na pozore pred jej dlhodobým pokračovaním, nakoľko Európa sa stále viac diverzifikuje a etnické rozdiely sú viditeľné i v krajinách, ktoré sa považovali za monoetnické a teraz sa stávajú domovom rôznych kultúr.

Výborná správa pani Buitenweg nám dáva príležitosť na hodnotenie a zamyslenie sa. Medzitým nám dnes Komisia prisľúbila ďalšie kroky v tejto oblasti, keďže niekoľko krajín zlyhalo v primeranej implementácii smernice. V dôsledku toho je toto varovanie oprávnené a pomoc je nevyhnutne potrebná. Takmer každý z mojich kolegov zdôraznil, že ak občania nepoznajú svoje právo na ochranu pred diskrimináciou, nebudú schopní ho ani uplatniť.

Diskriminácia na základe rasového alebo etnického pôvodu prináša problémy aj v širšom kontexte, pretože byť členom nejakej etnickej menšiny je v prvom rade otázkou identity. Vo východnej a strednej Európe sme doposiaľ nemali veľmi pozitívnu skúsenosť, keď išlo o snahu získať údaje v prípade, že človeka považuje jeho okolie za „cigáňa“, čo sa zdá byť skôr vecou životného štýlu ako samotnej rasovej identity. Agentúra pre základné práva by mohla pre zlepšenie tejto situácie urobiť veľa.

Mám ešte dve ďalšie pripomienky. Prvá; implementácia smernice môže výrazne pomôcť tomu, aby sa rómska komunita prestala hnať mimo Európy. Druhá; s novými členskými štátmi sa vynorili nové etnické bloky na mape európskej histórie. Je to smutné dedičstvo 20. storočia a dvoch svetových vojen, ktorých rozpory stále pretrvávajú a rany po nich sa ešte nezahojili. Všetci sme zodpovední. Ďakujem, pán predsedajúci.

 
  
MPphoto
 
 

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, naozaj som uvítala, že Komisia podnikla kroky v konaní o porušení voči 14 členským štátom za zlyhanie v riadnej implementácii smernice.

Trápi ma, keď vidím, že aj môj vlastný štát, Spojené kráľovstvo, je na tomto zozname. Jedným z problémov v prípade mojej krajiny je, že definícia nevyhovuje nepriamej diskriminácii. Samozrejme, dôvod na sebauspokojenie neexistuje ani pre štát, ktorý má svoju legislatívu už vyše 40 rokov postavenú na odpore voči rasovej diskriminácii.

Tento problém si bude vyžadovať silnú politickú vôľu, no ešte menej uspokojivé je, že Rada nepovažovala túto rozpravu za dosť dôležitú na to, aby sa jej zúčastnila.

So záujmom som si vypočula štatistiku citovanú pánom komisárom Michelom, ktorá hovorí, že traja zo štyroch Európanov sú ochotní anonymne poskytnúť údaje o svojom etnickom pôvode a som rada, že Komisia urobila za posledné roky veľa práce v tejto oblasti a vytvorila príručku osvedčených postupov. Prešli sme už dlhú cestu od roku 1999, kedy som sa odvážila v rámci môjho návrhu správy o Európskom roku proti rasizmu použiť pojem „etnický monitoring“, za ktorý som dostala spŕšku námietok.

Určite súhlasím s pánom Gaubertom v tom, že musíme dávať pozor, aby sa práve etnické a rasové údaje zozbierané pre potreby objasnenia a boja proti diskriminácii nestali prostredníctvom rasového alebo etnického profilovania nástrojom diskriminácie.

Rada by som sa spýtala pána komisára, v akom rozsahu, okrem ochrany údajov, spadajú zásahy polície, – ktorá samozrejme poskytuje služby, – do rámca diskriminačného zákazu napríklad v ich konaní pri zastavení a vykonaní osobnej prehliadky. Je zrejmé, že tento zákaz sa vzťahuje na políciu ako zamestnávateľa, avšak nikdy mi nebolo úplne jasné, do akej miery sa smernica vzťahuje na policajné operácie.

(Predsedajúci prerušil rečníčku)

 
  
MPphoto
 
 

  Marek Aleksander Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, keď sa pozriem na situáciu vzhľadom na vykonávanie smerníc Európskej únie vrátane smernice zavádzajúcej zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod, vidím, rovnako ako spravodajkyňa, že mnohé členské štáty venujú tejto smernici veľkú pozornosť a presahujú dokonca rámec, ktorý pokrýva. Až na malé výnimky sa členské štáty snažia zaoberať celým spektrom zaobchádzania medzi osobami. Zostávajú ešte určité medzery a opomenutia, na ktorých je potrebné popracovať. Niekedy sú nariadenia obsiahnuté v rôznych legislatívnych aktoch, avšak to by nemalo byť prekážkou pre implementáciu zákona na národnej úrovni.

Verím, že legislatívny systém Európskej únie je na dobrej úrovni. Problém spočíva skôr vo vedomí ľudí, ktorí sa nechajú diskriminovať inými. V súčasnosti však musíme nájsť odpoveď na nasledujúcu otázku: Ako možno budovať právne vedomie a vnímavosť v našom globálnom svete? Vo svete, kde z rôznych dôvodov ľudia sústavne menia miesto svojho pobytu...

(Predsedajúci prerušil rečníka)

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (ITS). – (NL) Vážený pán predsedajúci, problémom so správami, akou je aj správa od pani Buitenweg, je, že začína síce pri úctyhodných princípoch a dobrých zámeroch, ktoré sú žiaľ od skutočnej reality úplne vzdialené. Samozrejme, diskriminácia na základe rasy alebo pôvodu je trestuhodná. Otázkou je, či je diskriminácia taká rozšírená, ako si to ľudia vždy mysleli. Posledná výročná správa EUMC, Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie, hovorí o náraste tohto javu, avšak neposkytuje konkrétne čísla, ktoré by to potvrdili. EUMC dokonca nedokázalo ponúknuť ani definíciu toho, čo je vlastne diskriminácia.

Príliš často ide o domnienku, že prakticky všetky problémy, ktoré súvisia s imigrantmi, sú dôsledkom ich údajnej diskriminácie. Tento fakt má katastrofálne následky, pretože celé populačné skupiny pozbavuje osobnej zodpovednosti. Politika zaobchádzania v rukavičkách a kultúra hľadania obetí problém iba zhoršila a som rád, že môžem podporiť menšinový názor vyjadrený pánom Koenraad Dillenom.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najskôr mi dovoľte, aby som ocenila konzistentnosť a kvalitu tejto správy, a tiež zdôraznila dôležitosť obsahu so zreteľom na zlepšenie života ľudí a rozvoj spoločenstiev. V mojom príhovore by som rada upriamila pozornosť na vzdelávanie v implementovaní európskych princípov a nariadení v oblasti rovnakého zaobchádzania s jednotlivcami.

Správa veľmi vhodne zdôrazňuje fakt, že zákony sú efektívne iba ak obyvatelia poznajú svoje práva. Ešte stále pretrváva požiadavka informovať a vzdelávať občanov, aby sa dokázali ozvať, a teda v konečnom dôsledku sa vedeli brániť. To sa však dá uskutočniť iba vtedy, keď ľudia majú odvahu hovoriť, písať a chopiť sa svojich práv, aby sa fenomén diskriminácie odstránil.

Zároveň je pre prežitie akéhokoľvek spoločenstva nesmierne dôležitá výchova k tolerancii. Správnou cestou, ktorá vedie k odstráneniu takýchto problémov, je učiť sa žiť s inými ľuďmi, prijímať ich rozdiely nie ako niečo negatívne, ale ako možnosť na poskladanie jedného celku.

 
  
MPphoto
 
 

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Európska únia má kvalitné zákony, pevne zavedené antidiskriminačné štandardy a pripravované smernice. Chcela by som poblahoželať mojej kolegyni k tejto správe, ktorú dnes prezentovala. Členské štáty postupne zavádzajú to, o čom sa tu rozhodne. Štáty sa majú vo svojich ústavách protidiskriminačné klauzuly a majú zákony, ktoré by mali chrániť občanov pred diskrimináciou. Prečo je potom súčasná situácia taká zlá? Prečo máme ešte stále tak veľa prípadov diskriminácie, s ktorými si nedokážeme poradiť?

Zdá sa mi, že problém spočíva v dvoch rovinách. Po prvé v informáciách a po druhé v realizácii požiadaviek. Chcela by som sa zamerať na oblasť informácií. Za sprostredkovanie informácií nenesú zodpovednosť iba vlády. V konečnom dôsledku vláda neposkytuje veľa informácií o podstate diskriminácie obyčajným ľuďom. Zdá sa mi, že táto úloha by mala vo väčšej miere patriť mimovládnym organizáciám, ktoré môžu vhodne pôsobiť v konkrétnych oblastiach spoločnosti, u konkrétnych skupín obyvateľov a poskytovať im informácie o tom, čo znamená prisťahovalectvo. Len sa skúste spýtať imigrantov, starších žien alebo slobodných matiek, či sa cítia byť diskriminovaní. Povedia vám: „Nie, to je náš osud. Je to len smola“. Potrebujú nájsť samých seba; potrebujú pomoc s vybavovaním na úradoch a v konaní s orgánmi.

Uvítala by som, keby sa Európsky parlament zapojil do prípravy kódexu postupov, ktorý by bol záväzný pre rôzne organizácie. Chcem ešte povedať poslednú vec. Dúfam, že projekt Európskej komisie, žltý kamión cestujúci po Európe s výstavou proti diskriminácii a podujatie Európsky rok rovnakých príležitostí nie je ešte všetko, čo sme schopní v tejto oblasti urobiť. Urobme viac na pomoc tým, ktorí sú vystavení diskriminácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Wiesław Stefan Kuc (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, zavedenie zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, farbu pleti, presvedčenie alebo náboženstvo predstavuje neustálu a pokračujúcu aktivitu. Každý krok k cieľu môžeme považovať za veľký úspech. Je nemožné zmeniť postoje všetkých za jeden deň. To by sa každý musel zbaviť svojich prirodzených podmienok, ktoré by mali zlepšiť život a bojovať proti všetkému, čo by toto zlepšenie mohlo potenciálne ohroziť. Každopádne, je nutné, aby sme sa všemožne snažili odstrániť právne, sociologické a ekonomické prekážky, poskytovať vzdelávanie, vytvárať podmienky pre harmonické spolunažívanie a tiež meniť naše negatívne postoje voči iným ľuďom bez ohľadu na rozdiely medzi nami. Na záver by som chcel vyjadriť svoj absolútny nesúhlas s názorom týkajúcim sa postojov, ktorý vyslovil pán Vanhecke.

 
  
MPphoto
 
 

  Neena Gill (PSE). – Vážený pán predsedajúci, aj keď vítam toto oznámenie Komisie, je mi ľúto, že napriek tomuto a ostatným vydaným zákonom sa diskriminácia v rámci EÚ neznížila, ale naopak výrazne vzrástla.

Rada by som reagovala na kolegov z extrémnej pravice, ktorí tento fakt spochybňujú, nakoľko sa mi počas tohto roku podarilo stretnúť s približne 500 ľuďmi z náboženskej komunity sikhov vo Francúzsku, Belgicku, Taliansku a v Nemecku a všetci popisovali šokujúce prípady nehoráznej diskriminácie namierenej voči nim iba kvôli ich vzhľadu, kvôli tomu, že nosia turban.

Od roku 2004 veľa sikhských chlapcov vylúčili zo škôl vo Francúzsku, pretože odmietli odložiť turban. Podobné prípady sú známe aj v Belgicku a Nemecku.

Kým francúzsky Najvyšší súd rozhodol, že sikhovia môžu byť na fotografii vodičského preukazu s turbanom, francúzske ministerstvo to ešte do 24 hodín od tohto rozhodnutia výslovne zakázalo.

Na letisku v Bruseli pravidelne vyzývajú mužov zo sikhskej komunity, aby si zložili turban, čo sa považuje za vážnu urážku.

Navyše každý týždeň dostávam telefonáty z Talianska o tom, ako ľudia nemôžu normálne pracovať iba preto, že sú sikhovia. Tieto prípady sú evidentne porušením všetkého, čo žiada táto správa a propaguje Komisia.

Chcela by som sa preto opýtať pána komisára, čo on a celá Komisia robí pre odstránenie týchto prípadov diskriminácie. Nedá sa tu hovoriť o jednote a rozdielnosti, a potom ignorovať konanie vlád mnohých členských štátov.

Blahoželám spravodajkyni, pani Buitenweg, k tejto správe a ďakujem jej za to, že predostrela opatrenia, ktoré, ako dúfam, prinesú určité zlepšenie pre tých, ktorí sú vytláčaní na okraj kvôli ignorancii a nedostatku úcty voči iným kultúram.

Na záver úprimne verím, že v tomto roku rovnakých príležitostí a v budúcom roku dialógu medzi kultúrami urobíme všetko pre to, aby naše skutky odrážali to, čo hovoríme.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Tadeusz Masiel (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, je zrejmé, že v 21. storočí musíme všetci podporovať boj proti diskriminácii. Aj ja som zástancom tejto správy, i keď verím, že predsudky sú založené skôr na kultúre, civilizácii a náboženstve ako na rasovom alebo etnickom základe. Chcel by som mimochodom dodať, že by pre nás v Európe bolo jednoduchšie dodržiavať antidiskriminačné princípy, keby sme zaviedli politiku kontrolovanej imigrácie pre ľudí, ktorých sme v našich krajinách chceli mať, z čoho vyplýva, že nik sa nesmie správať agresívne alebo nepriateľsky voči partnerovi, ktorého sme si sami vybrali.

Táto správa v podstate hovorí o právach prisťahovalcov. Uvažujme však aj o ich povinnostiach. Bolo by jednoduchšie nediskriminovať cudzincov a ľudí z iných kultúr, pokiaľ sa oni správajú s úctou ku kultúre a tradíciám krajiny, do ktorej prišli a chcú do nej patriť, a nie vytvoriť si svoj štát v štáte v rámci Európy, ktorá, to musíme uznať, má svoje korene v kresťanstve.

 
  
MPphoto
 
 

  Emine Bozkurt (PSE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, som vďačná pani Buitenweg za výbornú prácu, ktorú odviedla v tejto správe. Diskriminácia a rasizmus nech sú už kdekoľvek, na trhu práce, v športových kluboch alebo v škole, sú útokom na hodnoty, ktoré si my v Európe hlboko vážime. Na všetkých úrovniach (európskej, národnej a miestnej) potrebujeme kombinovaný prístup. Zákonodarcovia, politici i samotné obete diskriminácie tu zohrávajú dôležitú rolu. Obyvatelia Európy si musia byť vedomí svojich práv a mať k dispozícii prostriedky na ich dosiahnutie.

Naliehavo žiadam Komisiu, aby si konala svoju povinnosť a dohliadla na to, aby smernica o rasovej rovnosti bola vykonaná rýchlo a správne. Smernica predstavuje krok správnym smerom, ale jej účinnosť závisí od jej riadneho vykonávania členskými štátmi. Vyzývam Komisiu, aby preukázala morálne vedenie, na ktoré v roku 2004 apeloval pán Barroso, a ktoré je také veľmi potrebné. Diskriminácia sa v Európe ešte stále bežne vyskytuje aj v roku 2007, aj keď je to Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých. Práve teraz, keď to niektoré skupiny nemajú najľahšie, (konkrétne mám na mysli postavenie moslimov v Európe), potrebujeme ľudí, ktorí sa zasadia proti diskriminácii v ktorejkoľvek oblasti.

Tiež by som uvítala, keby Komisia rozšírila antidiskriminačné opatrenia na všetky možné formy diskriminácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Vážený pán predsedajúci, rád by som zablahoželal spravodajkyni k príprave správy, ktorá, ako dúfam, pomôže chrániť ľudí pred rasovou a etnickou diskrimináciou a zabezpečí väčšie úspechy v uplatňovaní práva na odškodnenie.

Máme veľa práce s hľadaním spôsobov efektívnej realizácie smerníc o etnickej rovnosti a rovnosti v zamestnaní. Obyvatelia najmä nových členských štátov EÚ ešte stále nepoznajú svoje práva; buď nemajú dostatok času, alebo je pre nich z finančného hľadiska nemožné svoje práva hájiť. Vo väčšine krajín tí, ktorí trpia diskrimináciu, nie sú schopní spojiť svoje sily a vytvoriť silnejšie zoskupenie na obranu svojich kolektívnych práv. Je ťažké zbierať informácie o týchto tŕnistých problémoch prostredníctvom identifikovania nepriamej diskriminácie alebo posudzovaním rozsahu diskriminácie v spoločnosti. Preto Európska komisia čelí problémom s dohľadom nad implementáciou smerníc a s určovaním dôvodov nešťastných situácií, v ktorých je diskriminácia prítomná.

Podporujem návrhy mojich kolegov na vyčlenenie väčších zdrojov mimovládnym organizáciám, ktoré informujú občanov a poskytujú právnu pomoc obetiam diskriminácie. Veľmi dôležitá je aj úloha médií.

Mojim kolegom by som chcel povedať nasledovné: Každý z nás má svoju kanceláriu v krajine, v ktorej bol zvolený. Mohli by sme tam poskytovať a financovať prvotné právne konzultácie, počas ktorých by sa ľudia mohli informovať o právnych aktoch zakazujúcich diskrimináciu a o možnostiach uplatnenia práva na legálne odškodnenie. Skrátka, mohli by sme ľuďom pomôcť priamo.

Mohli by sme aktívnejšie mobilizovať politickú vôľu na posilnenie boja proti rasovej diskriminácii a nerovnosti v zamestnaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás na začiatku uistil, že samozrejme odovzdám môjmu kolegovi pánovi Vladimírovi Špidlovi pozitívne vyjadrenia, ktoré som si vypočul v súvislosti s jeho aktivitami. Verím, že obdiv je opodstatnený a iste ho sprostredkujem ďalej. Určite mu tiež odovzdám pripomienky Európskeho parlamentu, jeho naliehavé žiadosti a očakávania v súvislosti s prácou, ktorú je ešte potrebné urobiť .

Na úvod by som chcel objasniť jednu vec. Určite sa nestotožňujem, a Komisia ich tiež nezdieľa, s istými prednesenými názormi, ktoré odzrkadľujú tendenciu vedúcu k vyčleneniu, a som rád, že sú naozaj iba okrajové. Podobne sa musím vyjadriť aj k tvrdeniu o existencii hrozby vytvorenia štátu v kresťanskom štáte, alebo v rámci kresťanskej Európy. Tým nechcem povedať, že nerešpektujem jednotlivcov, ktorí zmýšľajú takýmto smerom, ale cítim povinnosť pripomenúť vám, že Európa nábožensky, filozoficky ani politicky nehovorí len jedným hlasom. Verím, že občas je užitočné zdôrazniť aj takúto evidentne jasnú skutočnosť.

(NL) Pani Buitenweg a pani In ’t Veld správne poukázali na zásadný problém transpozície smerníc do národného práva. Komisia si plne uvedomuje potrebu vyvíjať tlak na tie členské štáty, ktoré ešte nezosúladili svoje právne predpisy s európskou legislatívou. Komisia zdieľa tento záujem s orgánmi pre ľudské práva, ktoré dozerajú na dôležité problémy v členských štátoch; ako iste viete, týmto orgánom a organizáciám ochotne poskytujeme stabilnú podporu.

(FR) V súčasnosti posudzujeme vplyv novej iniciatívy, pričom proces skúmania jej účinkov na diskrimináciu sa už začal. Je zrejmé, že potrebujeme poznať rozsah problému. Vedieme rozhovory so širokou verejnosťou, s mimovládnymi organizáciami a sociálnymi partnermi v rámci spoločností a v Európskom parlamente. Ak všetko pôjde dobre, v januári 2008 by správa o posúdení vplyvu mala byť hotová. Ďalším krokom budú medziútvarové konzultácie v marci a apríli 2008. Táto iniciatíva bude začlenená do pracovného programu na rok 2008, ktorý sa v súčasnej dobe ešte pripravuje a bude vydaný koncom októbra alebo začiatkom novembra. Ak bude prijatý tak ako je navrhovaný, Komisia dostane návrh v júni 2008 a jeho uskutočňovanie sa následne môže začať.

V podstate sa naše zmýšľanie a analýzy podobajú tým, ktoré vo svojich príspevkoch predstavili poslanci Parlamentu, alebo aspoň väčšine z nich, a rád by som v mene Komisie ocenil výbornú prácu pani Buitenwegovej. Čo sme tu videli, je príkladom toho, aká podstatná môže byť úloha Parlamentu v presadzovaní Európy založenej na právach osôb, rešpektujúcej menšiny a samozrejme všetkých svojich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes, 27. septembra 2007.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Lívia Járóka (PPE-DE), písomne. – (HU) Rada by som zablahoželala mojej kolegyni pani Kathalijne Buitenweg za správu, ktorú pripravila a zároveň by som chcela upriamiť pozornosť na niekoľko zásadných problémov.

Právne vedomie európskych občanov je prevažne obmedzené a samotné obete nespravodlivej diskriminácie, inými slovami etnické menšiny, (a to najmä Rómovia), takmer vôbec nepoznajú príslušné právne predpisy alebo inštitúcie, ktoré im ponúkajú právnu ochranu. Z tohto dôvodu sa len veľmi málo prípadov diskriminácie dostáva v Európskej únii na súd. Navyše, uložené finančné pokuty v takýchto prípadoch sú absurdne nízke najmä v porovnaní s podobnými súdnymi procesmi v Spojených štátoch. Členské štáty by mali mať zodpovednosť a povinnosť informovať a vzdelávať verejnosť s cieľom zabezpečiť, aby čo najviac obyvateľov poznalo svoje práva a možnosti.

Strediská pre ľudské práva sú občanom vzdialené; a nebudem veľmi preháňať, keď poviem, že fungujú len na papieri, bez aktívnej účasti na strane postihnutých. Ďalším problémom je to, že fungovanie týchto stredísk je vo veľkej miere závislé od vlád jednotlivých členských štátov, a to konkrétne v oblasti financovania, infraštruktúry, ľudských zdrojov a politiky.

Na európskej úrovni potrebujeme zriadiť efektívny systém skladania účtov a monitorovania, ako aj prinášať systematickejšie výročné správy, aby sme tak mohli zistiť, či strediská pre ľudské práva fungujú nezávisle.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. – (FR) Správa o rovnosti žien a mužov v Európskej únii (2007) nám dáva príležitosť vzdať poctu záväzku Európskej únie voči právam žien, ktorý existuje už od roku 1957. Avšak ako ukazujú posledné štatistiky vytvorené pri prijatí Rumunska a Bulharska do Únie, so súčasnou situáciou sa môžeme len ťažko uspokojiť.

Na prvom mieste vstup na trh práce a postavenie na pracovnom trhu z veľkej časti mnohé ženy diskriminuje. Tridsaťdva rokov od zavedenia smernice Rady, ktorá požadovala, aby ženy a muži dostávali za rovnakú prácu rovnakú mzdu, je v priemere 15 % rozdiel stále príliš veľký.

Po druhé, dosiahnutie rodovej rovnosti si vyžaduje väčšiu snahu v boji proti sociálnemu vylúčeniu a nerovnému zaobchádzaniu najmä vo vidieckych oblastiach, kde ženy pracujúce po boku poľnohospodárov, ako ich asistujúce manželky, môžu v prípade rozvodu alebo v súvislosti s dedičstvom,či prístupom k majetku utrpieť vážnu nespravodlivosť. A tieto ženy ani nie sú vždy brané do úvahy v štatistických analýzach.

Naliehavo potrebujeme dať rôznym častiam legislatívy praktický účinok. Úlohou Európskej únie v tomto životne dôležitom úsilí je pomocou zvyšovania právneho vedomia a efektívnejšej prevencie zabezpečiť, aby sa kultúry národov vyvíjali a zbližovali.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia