Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 27. septembra 2007 - Štrasburg

14. Vysvetlenie hlasovania

Správa: Descamps (A6-0296/2007)

  Milan Gaľa (PPE-DE). – (SK) Ďakujem za slovo a ďakujem pani Descamps za správu, ktorá posúva ďalej proces digitalizácie knižníc v Európskej únii.

Svojím hlasovaním som podporil predbežný dokument, pretože proces digitalizácie knižného fondu, filmových záznamov a tiež audio a video záznamov, ktorý prebieha vo všetkých členských štátoch, je pomalý a roztrieštený. Považujem za nutné sústrediť pozornosť na koordináciu týchto národných iniciatív, a predovšetkým na uchovávanie digitálneho materiálu. Na celoeurópskej úrovni je potrebné venovať významnú pozornosť uchovávaniu digitálnych kópií. Vytvorenie digitálnej kópie knihy alebo filmu nemusí byť zárukou ich dlhodobého zachovania.

Všetok digitálny materiál, či už je to digitalizované dielo, ale aj pôvodný digitálny materiál, je potrebné udržiavať tak, aby bol neustále dostupný. Totiž s digitálnym uchovávaním máme malé skúsenosti. Samotná digitalizácia bez dôslednej stratégie uchovávania kópie môže viesť k znehodnoteniu vynaložených investícií.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za veľmi rozumnú správu mojej ctenej kolegyne Marie-Hélène Descamps o vytvorení Európskej digitálnej knižnice, ktorá by všetkým a vo všetkých európskych jazykoch sprístupnila naše kultúrne a vedecké dedičstvo.

Keď toto píšem, prajem si, aby som mohol vzdať poctu bývalému francúzskemu prezidentovi Jacquesovi Chiracovi, ktorý sa – spolu s piatimi ďalšími predstaviteľmi štátov Európskej únie – ujal v apríli 2005 iniciatívy na tomto projekte. Som rád, že Európsky parlament silne signalizuje Komisii, že tento projekt by sa mal stať prioritou. Som tiež rád, že sa vynárajú možné riešenia operačných problémov: koordinácia všetkých existujúcich európskych digitálnych knižníc, prístup pre verejnosť a spolupráca s viacerými hlavnými aktérmi v tomto sektore, napríklad najmä so spisovateľmi, vydavateľmi a kníhkupectvami.

Toto je nástroj, ktorý si zaslúži našu podporu, lebo pomôže bojovať proti ignorancii a tak propagovať demokraciu, mier a prosperitu. Dobrá práca, Marie-Hélène Descamps!

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa sa týka odporúčaní Európskej komisie z 24. augusta 2006 vyzývajúcich členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie na dosiahnutie synergie na európskej úrovni v oblasti digitalizácie a navrhujúcich zriadenie európskej digitálnej knižnice formou spoločného viacjazyčného prístupového portálu k európskemu kultúrnemu dedičstvu. Dňa 13. novembra 2006 Rada tieto odporúčania jednohlasne prijala.

Európsky parlament schválil tieto odporúčania, predložil však niekoľko návrhov zameraných na objasnenie, berúc do úvahy rozsah problémov, ktoré sa môžu objaviť, napríklad počas práce na koncepčnej a technickej organizácii všetkých kategórií kultúrneho materiálu, vzhľadom na rôzne štádiá, ktoré sa musia brať do úvahy a potenciál textových materiálov, na ktoré sa nevzťahuje autorské právo.

Aj keď v nás môžu pretrvávať pochybnosti o rôznych návrhoch zahrnutých v tomto uznesení Európskeho parlamentu, hlasovali sme v prospech tejto koncepcie, poukazujúc pritom na potrebu chrániť autorské práva, brániť jazykovú a kultúrnu rôznorodosť, dosiahnuť solidaritu a ekonomickú a sociálnu súdržnosť, a to preto, aby sme zabezpečili, že sa táto zaujímavá myšlienka nestane len ďalším zdrojom diskriminácie a sociálneho vylúčenia.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Knižnica prác, ktoré nie sú chránené autorským právom, je vynikajúca myšlienka, príliš dobrá na to, aby sa do toho miešala EÚ a zbabrala to. Preto sa zdržiavam hlasovania. Dobrá myšlienka (+), EÚ ju oddiali svojou byrokraciou (-) = zdržiavam sa.

Správa: Zatloukal (A6-0326/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne – (FR) Hlasoval som za túto vynikajúcu správu vychádzajúcu z vlastnej iniciatívy môjho českého kolegu Tomáša Zatloukala o efektívnosti a rovnosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá bola vypracovaná ako odpoveď na oznámenie Európskej komisie.

Celoživotné vzdelávanie a odborná príprava sú nevyhnutnosťou, ako je cieľ založenia európskej sústavy kvalifikácií pre celoživotné vzdelávanie, ktorá má uľahčiť uznávanie študijných výsledkov a umožniť viditeľné, transparentné prestupovanie medzi rôznymi študijnými odbormi. Som taktiež za zavedenie kultúry hodnotenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom spoľahlivých meradiel.

Investícia do celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy je ústredným bodom pre sociálnu súdržnosť a poskytne ľuďom tie zručnosti, ktoré potrebujú, aby sa mohli efektívnejšie prispôsobiť rozličným zmenám vo svojom živote. Podporujem všetky návrhy uvedené v správe vo vzťahu k rôznym úrovniam vzdelávania: predškolské, základné, stredoškolské, univerzitné a odborné.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasovali sme proti tejto správe, aj keď sme si v nej všimli niekoľko pozitívnych prvkov, pretože nesúhlasíme s celkovou líniou jej argumentov a s niektorými jej postojmi, či už sa týkali cieľov ďalšieho vzdelávania alebo poplatkov, ktoré obchádzajú skutočnosť, že problémy znevýhodnených skupín nemožno riešiť len tým, že sa im ponúknu finančné podnety, ako napríklad tie ohlásené pre Portugalsko. Toto nie je spôsob, ako možno znížiť nerovnosť v prístupe k univerzitnému vzdelaniu.

Aj keď zohľadníme argumenty spravodajcu, že vzdelanie ovplyvňuje ekonomický rast „zvyšovaním ľudského kapitálu a schopnosti inovácie“ a názor, že zvyšovaním efektívnosti vzdelávania a odbornej prípravy môžu jednotlivci a spoločnosť ako celok získať návratnosť svojich investícií až o 8 %ročne, môžeme vidieť, ktoré krajiny tým stratia, ak rozhodujúcim spôsobom neinvestujú do ďalšieho vzdelávania, ktoré by bolo prístupné všetkým vrstvám obyvateľstva.

Podľa nedávnych štúdií 75 miliónov občanov EÚ – inými slovami 32 % pracovnej sily – nedostalo primerané vzdelanie. V roku 2010 bude len 15 % nových pracovných miest otvorených pre túto skupinu ľudí, ktorí pochádzajú najmä z najmenej zvýhodnených vrstiev spoločnosti. Preto je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup k vzdelávaniu.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Väčšine v tomto Parlamente treba pravidelne pripomínať, že systém vzdelávania je v Európskej únii národnou záležitosťou.

Táto správa Výboru pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu prejednáva množstvo záležitostí, ktorými by sa mali zaoberať inštitúcie EÚ, ktoré však s nimi nemajú vôbec nič do činenia. Napríklad, v odseku 12 návrhu správy sa uvádza, aby Európsky parlament prijal stanovisko, „že je potrebný väčší výskum v oblasti predškolského vzdelávania na úrovni EÚ, najmä v oblasti skorých a cielených činností s cieľom určiť praktické kroky, ktoré povedú k očakávaným účinkom“.

Navrhovaný text odseku 48 znie: „[Európsky parlament] sa domnieva, že na to, aby sa lepšie zamerala činnosť EÚ, by bolo potrebné vyvinúť proces založený na správach pravidelne predkladaných členskými štátmi, ako aj na nezávislej kontrole, s cieľom vyhodnotiť výkon systémov vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ, venujúc osobitnú pozornosť získavaniu základných zručností žiakmi a dosiahnutiu cieľov rovnosti“.

Toto všetko je pokus zasahovať do oblastí právomocí, ktoré sú výsadnými právami členských štátov. Zásada subsidiarity sa ako obyčajne dáva stranou a v tejto dôležitej oblasti sa podkopáva konkurencia inštitúcií. Preto hlasujeme proti tejto správe

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Vážený pán predseda, hlasujem za túto správu pána Zatloukala o efektívnosti a rovnosti európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Politiky odborného vzdelávania a odbornej prípravy majú významný pozitívny dopad na ekonomické a sociálne výsledky, na vyvážený rast a sociálnu súdržnosť. Nízka efektivita a nerovný prístup ústia do vysokých skrytých nákladov – obmedzené daňové príjmy, zvýšené požiadavky na zdravotnú starostlivosť a podporu z verejných fondov, ako aj náklady spojené s vyššou úrovňou protispoločenského správania.

V záveroch lisabonskej Európskej rady z marca 2000 sa dôraz kládol na vzdelávanie ako kľúč k rastu európskej ekonomiky a spoločnosti.

Táto správa predstavuje citlivé myšlienky týkajúce sa metód opätovného zavedenia efektívneho vyučovania na základných a stredných školách ako aj na univerzitách.

Čo je tiež dôležité, je výzva obsiahnutá v tejto správe, v ktorej sa vlády členských štátov vyzývajú, aby uskutočnili dlhodobé plánovanie priorít vzdelávania na národnej aj miestnej úrovni.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Správa obsahuje veľa dobrých myšlienok, ako znížiť sociálne vylúčenie atď., ale potom sa všetko pokazí tým, že sa v nej hovorí o tom, ako môžu univerzitné poplatky slúžiť ako finančný podnet! Najhoršie zo všetkého je to, že sa príliš zaoberá „efektívnosťou“, „súťaživosťou“ a „vysokými štandardmi výkonu“. Čo sa stalo s kreativitou, schopnosťou kritického skúmania a nezávislého myslenia? EÚ chce výrobné jednotky konformistov, orientovaných na spotrebu a výrobu. Našťastie EÚ nemá moc nad vzdelávaním a tak by to malo aj zostať. Budem hlasovať proti tejto správe.

Návrh uznesenia: RC-B6-0357/2007

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Vážený pán predseda, napriek skutočnosti, že 129 krajín zrušilo trest smrti, miera, do akej sa tento trest používa po celom svete, je stále veľmi znepokojujúca. Len v roku 2006 bolo popravených 1 591 osôb; najmenej 3 861 osôb je v súčasnosti odsúdených na trest smrti. Európska únia je svetovým lídrom v boji proti trestu smrti. Zrušenie trestu smrti je kľúčovou otázkou v oblasti ľudských práv vo vzťahoch EÚ s nečlenskými štátmi EÚ na medzinárodných fórach, akým je OSN. Tento politický záväzok ide ruka v ruke s významnou finančnou podporou projektov realizovaných v rámci Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva. Navyše, zrušenie trestu smrti sa prijíma ako podmienka pre členstvo v Európskej únii a v Rade Európy.

Je preto o to viac poľutovaniahodné, že Európa nebude vďaka opozícii z poľskej vlády dňa 10. októbra oslavovať Svetový deň proti trestu smrti. Chcela by som vyjadriť ľútosť, že tento postoj, ktorý poľská vláda prijala ako súčasť predvolebnej stratégie, poškodí imidž Poľska z hľadiska propagácie jeho základných hodnôt na medzinárodnom poli a v celej Európskej únii. Rozhodnutie Rady týkajúce sa memoranda o treste smrti a myšlienka spoločného uznesenia, ktoré Únia predloží na najbližšom rokovaní Valného zhromaždenia OSN, si zaslúžia úplnú podporu.

  Marcin Libicki (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, rád by som povedal, že som hlasoval proti uzneseniu o treste smrti. Chcel by som zdôrazniť, že v mojej krajine, v Poľsku, bol trest smrti zrušený pred 19 rokmi.

Lenže jedna vec je byť proti trestu smrti a celkom iná podporovať fundamentalistických abolicionistov, ktorí sú proti akémukoľvek trestu pre ľudí za spáchané trestné činy a to na základe hlbokého presvedčenia, že človek nie je zodpovedný za svoje činy. Som presvedčený, že ľudia sú zodpovední za svoje činy, mali by sa za ne zodpovedať a mali by byť za ne potrestaní, pretože konajú zo slobodnej vôle.

Presvedčenie fundamentalistických abolicionistov, že ľudia nemajú slobodnú vôľu a neovládajú ju a nemôžu byť preto potrestaní, je vlastne založené na pohŕdaní ľudstvom a falošnom odkaze z Francúzskej revolúcie.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Trest smrti porušuje najzákladnejšie z ľudských práv – právo na život.

Neexistujú žiadne štúdie, ktoré môžu dokázať, že trest smrti má odstrašujúci účinok. Trest smrti je neľudský, barbarský a absolútne neospravedlniteľný a nemožno ho považovať za nijaký iný čin ako pomstu. Preto je dôvod naliehania Európskej únie na zrieknutie sa trestu smrti ako podmienky pre členstvo v EÚ samozrejmý.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Podľa článku 24 ods. 2 Ústavy Portugalskej republiky sa trest smrti nesmie použiť za žiadnych okolností.

Ako sme už často povedali, súhlasíme s postupom predniesť na 62. rokovaní Valného zhromaždenia OSN návrh uznesenia, ktoré bude smerovať k prijatiu všeobecného moratória o treste smrti – moratória, ktoré má v súčasnosti evidentne podporu 95 krajín – ktoré by bolo krokom k zrušeniu trestu smrti.

Milióny mužov a žien po celom svete túžia po zrušení trestu smrti a narastajúci počet krajín zaviedol moratórium proti jeho použitiu alebo ho úplne zrušil vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku. Ako sme už poukázali, tento krok by bol pokrokom pre civilizáciu, ktorý treba rozšíriť do ďalších krajín. Naša iniciatíva môže v tomto ohľade pomôcť.

Týmto pridávame náš hlas k tým, ktorí sa ustavične snažia a usilujú spraviť koniec s kultúrou násilia, zľahčovania smrti, agresie a vojny.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Celosvetové zrušenie trestu smrti by bolo jasným znamením pokroku ľudstva. Iné hrôzy sa očividne páchajú, obzvlášť krajinami, ktoré zabíjajú dokonca bez zistenia viny, no prijatie trestu smrti odráža filozofické chápanie, ktoré by sa malo z našich spoločností vymazať. Preto návrh na moratórium o ukončenia trestu smrti si zaslúži našu podporu a záväzok členských štátov EÚ. V tomto smere by mal mať Svetový deň proti trestu smrti účinok „zahanbenia“ tých štátov, ktoré sa k nemu uchyľujú a bol by preto prínosom.

Čo sa týka myšlienky Európskeho dňa proti trestu smrti, zdá sa mi, že ide o pokus zaviesť európsku oslavu niečoho, čo v Európe už neexistuje, kým, ako vieme, tento pokus vyvoláva ďalšie otázky, pri ktorých nie sme jednomyseľní. Z tohto dôvodu pochybujem o účinkoch tejto iniciatívy.

Nechcel by som, aby sa táto kultúra posvätnosti života rozšírila do ďalších oblastí a na iné záležitostí, pri ktorých sa mi zdá, že ochrana života je známkou civilizácie.

– Návrh uznesenia: RC-B6-0362/2007

  Marie-Arlette Carlotti (PSE), písomne. – (FR) Vítam záväzok Európskeho parlamentu týkajúci sa rozmiestnenia európskych síl v Čade a Stredoafrickej republike, aby sa ukončilo tamojšie násilie voči civilnému obyvateľstvu a vytvorili podmienky pre dobrovoľný návrat stoviek tisíc utečencov a postihnutých osôb. Dárfurský konflikt sa už šíri za hranice štátu, lenže rozmiestnením zmiešaných síl OSN a Africkej únie by mohlo v najbližších dňoch znemožniť zastavenie nákazlivého rozšírenia násilia do susedných krajín.

Toto je dôvod, prečo sú európske sily rozhodujúce pre celkový plán obnovenia bezpečnosti a podpory zmieru v tomto regióne. Tieto ciele sa však dosiahnu len vtedy, keď sa všetci účastníci konfliktu „zahrajú“ na nastoľovanie mieru. Treba však dodržať najmenej dve podmienky, na ktorých sa som snažila trvať pri príprave tohto uznesenia. Po prvé, tieto sily by mali byť absolútne neutrálne a nestranné. Po druhé, ich vnútorné zloženie by malo byť vyrovnané. Francúzsko nesmie hrať úlohu bábkara – postoj Nicolasa Sazkozyho v tomto smere nás neupokojuje.

Spolu s ďalšími francúzskymi socialistami, ktorí sú členmi tohto Parlamentu, sme najmä ostražití, aby sme zabezpečili, že záujmy Afriky a Európy budú prioritou v oblastiach, za ktoré nesie Francúzsko zodpovednosť.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Junilistan sa domnieva, že mandát z OSN je to, čo potrebuje krajina alebo medzivládna organizácia, aby mohla vyslať mierové sily do oblastí konfliktov. V zásade nemáme námietky voči tomu, aby sa členské štáty spojili a vyslali vojská pod mandátom nastoľovania mieru za predpokladu, že sa operácia vedie pod vlajkou OSN a nie EÚ.

Je však žalostné, ak sa prevládajúca situácia v Čade a Stredoafrickej republike používa ako zámienka pre ambície EÚ vytvoriť vojenskú silu na úrovni Únie. Zahraničná a bezpečnostná politika je a musí zostať národnou záležitosťou.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Niet pochybností o tom, že táto operácia, ktorá má jasné vojenské zameranie a ktorá je vedená pod záštitou OSN, je zameraná na konsolidáciu intervencie, vojensko-strategickej predstavy SZBP/EBOP Európskej únie.

Pre niektorých bude táto vojenská operácia skutočným testom tzv. „dôveryhodnosti“ a operačnej efektívnosti Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, inými slovami jeho militarizácie pod velením a v súlade so záujmami jeho hlavných mocností.

Väčšina Európskeho parlamentu schvaľuje „mandát“ pre túto vojenskú operáciu zo strany EÚ, ktorý zahŕňa „použitie sily“ – v zmysle významu Kapitoly VII Charty OSN – v regióne Afriky. Tento akt intervencie zahŕňa vojenskú „prítomnosť“ spolu s neokoloniálnymi cieľmi, skutočný akt vojny v zložitom regióne, kde sú v stávke silné záujmy prepojené s kontrolou obrovských zásob energie.

Skutočné dôvody, ktoré stoja za týmto veľkým „záujmom“ zo strany hlavných mocností EÚ, obzvlášť Francúzska, sú priamo úmerné výsledkom prieskumných činností, ktoré naznačujú existenciu obrovských zdrojov ropy a ďalších prírodných zdrojov.

Kongo, Čad a Stredoafrická republika. Kto bude ďalší?

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. − Delegácia britských konzervatívcov podporuje koordinovanú stratégiu pod záštitou OSN na vyriešenie problémov v Dárfúre a v susedných regiónoch východného Čadu a Stredoafrickej republiky vrátane humanitárnej pomoci a ochrany osôb vysídlených v rámci vlastnej krajiny a utečencov. Spravidla to však odporuje základnej koncepcii operácie EBOP a nepotrebnej, zbytočnej rozvratníckej snahe EÚ zapojiť sa do vojenských záležitostí. Preto sme hlasovali proti uzneseniu.

– Návrh uznesenia: RC-B6-0363/2007

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Rezolúciu o Barme som podporila, ale mám vážne výhrady ku kompromisnému zneniu. Treba oceniť postoj Indie, ktorá podporuje reformy v Barme, a treba urobiť zásadné kroky proti Číne, ktorá blokuje mandát OSN na začatie rokovania s vojenskou juntou. Čína stojí na čele krajín, ktoré podporujú diktátorské režimy.

Únia uvalila sankcie už dávno, takže Barma je teraz ekonomicky závislá od Číny. A preto žiadam, aby Únia uplatnila hrozbu sankcií voči Číne, pokiaľ neodsúdi juntu. Ak ochranu ľudských práv a demokracie vo svete myslíme vážne, nesmieme váhať. Čína veľmi stojí o dobré obchodné vzťahy s Európou a my sa zase usilujeme o rešpektovanie našich hodnôt. Ochrana demokracie sa možno dostane do stretu s ekonomickými záujmami európskych investorov v Číne, ale len na istý čas. Veď aj kvôli čestnému obchodovaniu je nutné stáť si pevne za svojím a neustupovať.

Odsudzujem odsúvanie, s  akým sa ľavicoví poslanci postavili k tejto téme už na pondelkovom rokovaní, keď sa pokúsili zablokovať hlasovanie o spoločnej rezolúcii ešte v tomto týždni. Ako by ľutovali, že podpora západnej Európy umožnila pád komunistických režimov v roku 1968 vo východnej Európe.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, presvedčivo sme hlasovali za toto uznesenie, ale Európa musí robiť viac. Napísal som Vám list, pán predseda, v ktorom Vás žiadam pozvať do Európy delegáciu budhistických mníchov, sprevádzanú aj najvyšším duchovným vodcom, dalajlámom, v súvislosti s ktorým bruselské úrady a belgická vláda hanebne súhlasili s čínskym diktátom.

Keď hovoríme o predstaviteľoch Bruselu, som prekvapený, vážený pán predseda, že ste ešte jednoznačne neodsúdili nesprávne a úmyselné konanie bruselských úradov, pokiaľ ide o niektorých poslancov Európskeho parlamentu. Boj za slobodu nie je len bojom budhistických mníchov, je bojom tých, ktorí protestujú demokraticky, napríklad proti islamizácii Európy. Ticho Európskeho parlamentu je potupné, keď poslanci EP, napríklad pán Vanhecke, pán Borghezio a iní demonštrovali za slobodu Európy! Hanba!

  Predseda. − Pán Borghezio, výnimočne Vám odpovedám teraz. Podnikli sme isté kroky a chcem zopakovať, že za žiadnych okolností nikomu na svete nedovolíme, aby zakázal ktorýmkoľvek dôležitým osobám alebo osobnostiam vstúpiť do Európskeho parlamentu, ak tak budú chcieť urobiť. Predseda Európskeho parlamentu sa naozaj vyjadril jasne voči tým, ktorých sa to týka. Dalajláma je v  Európskom parlamente vždy vítaný.

  Richard Howitt (PSE). – Pán predseda, vo svojom dnešnom hlasovaní Európsky parlament požaduje neobmedzenú slobodu pobytu a vstupu pre osobitného vyslanca OSN pre odvíjajúcu sa krízu v Barme, čím by sa zrušilo rozhodnutie krajiny zamietnuť tomuto vyslancovi víza. Nemôže existovať morálna rovnosť medzi zamietnutím víz barmským veliteľom a zamietnutím víz legitímnemu predstaviteľovi medzinárodného spoločenstva. Vítam včerajšiu výzvu Francúzska zmraziť aktíva v Barme. Zmraziť však neznamená znížiť mieru investícií a cielené sankcie, ktoré tento Parlament žiada, sa neuskutočnia, pokiaľ sa aktíva neodstránia, a to aj vrátane francúzskych spoločností Total a Elf. Napokon, nežiadame iba ochranu pre demonštrantov, ale vyjadrujeme im aj našu solidaritu. Ak je toto šafránová revolúcia, dúfame, že bude pokojná, a v mene ľudských práv a demokracie dúfame, že bude úspešná.

  Francesco Enrico Speroni (UEN). – (IT) Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, nezúčastnil som sa hlasovania o Mjanmarsku, pretože si myslím, že aj napriek naším dobrým úmyslom, predstaviteľom v tej krajine je jedno, ako hlasujeme.

Musím však upozorniť na to, že demonštrácie v Mjanmarsku sa počas niekoľkých dní mohli uskutočniť bez väčších problémov, zatiaľ čo v našom hlavnom meste Bruseli bola pokojná demonštrácia brutálne potlačená ešte skôr, ako začala. Pozrime sa bližšie na porušovanie našich práv, našich slobôd u nás v Európe predtým, než sa začneme starať do iných ľudí!

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Nedávne udalosti v Barme sú absolútnym dôkazom, ak bol taký dôkaz potrebný, že demokracia (so všetkým, čo zahŕňa, najmä svoj základný predpoklad, a to slobodu) je to, po čom národy túžia. Názor, že demokracia je nezlúčiteľná s určitými národmi alebo geografickými regiónmi je obrovská lož, ktorú by aj tá najsamoľúbejšia skutočná politika sotva mohla tolerovať.

Takto povedané je jasné, že naše výroky samotné zmôžu málo na urýchlenie víťazstva pokusu o demokratickú revolúciu. Ignorovať skutočnosť, že Čína aj Rusko, pri tejto, ako aj pri inej príležitosti, pokračujú v zahraničnej politike, ktorá je úplne nezlúčiteľná s hodnotami, ktoré my, Európania, a naši spojenci podporujeme, je veľkou chybou.

Šírenie demokracie v zhode s našimi spojencami je nevyhnutné pre mierumilovný svet a podporu demokratických hnutí a je našou povinnosťou voči hodnotám, ktorým veríme.

Nakoniec, som presvedčený, že pri tejto, ako aj pri iných príležitostiach, je dôležité chápať skutočnú geopolitickú realitu regiónu, zo strachu, aby sa neživilo zvrátené zriadenie sveta.

– Správa: Lehtinen (A6-0294/2007)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy môjho fínskeho kolegu, pána Lasse Lehtinena, o povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb.

Je skutočne načase podporiť zavedenie opatrení prispievajúcich k dokončeniu vnútorného trhu služieb prostredníctvom jednotného systému povinností pre poskytovateľov služieb, aby sa ďalej uľahčil rozvoj hladkého fungovania vnútorného trhu. Je nevyhnutné, aby nielen spotrebitelia, ale aj spoločnosti, a najmä malé a stredné podniky, ktoré nakupujú alebo predávajú cezhraničné služby, mohli mať úžitok z vyššej právnej istoty, jednoduchosti a zníženia nákladov.

Podporujem myšlienku navrhnutú v správe, že pokiaľ ide o povinnosti poskytovateľov služieb, nemali by existovať žiadne rozdiely medzi poskytovateľmi verejných a súkromných služieb, ktorí by obaja mali rovnako podliehať rozsahu pôsobnosti smerníc o ochrane spotrebiteľa.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasovali sme proti tejto správe, pretože sa použitím argumentov ako „ochrana spotrebiteľa“ a „právna neistota“ vlastne snaží podporiť už aj tak značnú dereguláciu služieb, predovšetkým verejných služieb, ako to objasňuje konečná verzia uznesenia.

Ak by bola cieľom táto veľmi potrebná ochrana spotrebiteľa, bola by sa uskutočnila omnoho rozsiahlejšia diskusia o príčinách takej nízkej miery ochrany spotrebiteľa a význame „právnej neistoty“, najmä deregulácii trhov, privatizácii služieb, zamestnaneckej neistoty a životných podmienok pracovníkov a spotrebiteľov. Tieto opatrenia, schválené v mene „jednotného trhu“ a „pravidiel hospodárskej súťaže“, sú tými, ktoré oslabili práva a sťažili prístup k najzákladnejším službám.

A teda usúdiť, že je potrebné presadzovať a upevňovať tieto politiky v mene ochrany spotrebiteľa, je nielen nespravodlivé, ale aj nesprávne, obzvlášť keď už Komisia vyhlásila svoj zámer na dôkladné preformulovanie a harmonizáciu rozličných platných opatrení týkajúcich sa práv spotrebiteľa.

Efektívna ochrana spotrebiteľa znamená skončiť s týmito politikami a podporovať rozvoj vysokokvalitných verejných služieb a dôstojnej práce a pracovnej sily.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som za správu pána Lehtinena o poskytovateľoch cezhraničných služieb a podporujem postupy, ktoré zvýšia spotrebiteľskú dôveru v tejto oblasti. Sektor služieb tvorí takmer 70 % HDP EÚ a neustále sa rozvíja. Spotrebiteľská dôvera v transakcie v oblasti cezhraničných služieb však ostáva nízka, a preto sa vnútorný trh plne nevyužíva. Moja politická skupina sa domnieva, že spotrebiteľská dôvera bude najvyššia vtedy, keď budú povinnosti poskytovateľov cezhraničných služieb jasne stanovené v celej EÚ tak, aby boli spotrebitelia adekvátne chránení.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) Smernica o službách je nejasná a ťažkopádna, právomoc jej implementácie ostáva v rukách Súdneho dvora, ktorý nemôže byť zamietnutý. Máme teraz správu, v ktorej sa jasne hovorí: žiadna nová legislatíva v sektore služieb. Je to dobré a predíde sa tak ďalším škodám. Okrem toho sa navrhuje povoliť spotrebiteľom spoločné cezhraničné postupy a určitú reguláciu zodpovednosti firiem. To ma vedie k tomu, aby som hlasoval za, aj napriek výzve po nových „iniciatívach“, t.j. zákonoch na úrovni EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné. Koniec koncov, môžem hlasovať proti nim, keď vystúpia pred nás...

– Správa: Buitenweg (A6-0278/2007)

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Je neprípustné, aby ktokoľvek v Únii bol diskriminovaný na základe svojho pôvodu či náboženstva.

Nálady v niektorých štátoch Únie poukazujú, že diskriminácia je stále častým javom. Známy je príklad z minulosti diskriminácie a postupnej asimilácie slovensky hovoriaceho obyvateľstva v Maďarsku, establishmentami najrôznejších politických farieb – fašistických, komunistických, socialistických i pravicových, kedy z počtu 500 tisíc slovensky hovoriacich občanov z rokov 20-tych minulého storočia zostalo už len 37 tisíc.

Na druhej strane, občania, ktorí emigrujú do štátov Európskej únie, by nemali vytvárať nové etnické sídliská, avšak mali by sa úplne integrovať a osvojiť si princípy slobody a demokracie hosťovskej krajiny. Ktorýsi z britských kolegov mi nedávno spomínal situáciu, keď v Británii časť občanov verejne proklamovala heslo na pokojnom zhromaždení nápismi na tričkách, citujem „nie Británia, ale moslimovia“, koniec citácie.

Transpozícia európskej smernice do legislatívy členských štátov musí zodpovedať najvyšším možným štandardom a je správne, že členské krajiny majú v povinnostiach informovať o existencii antidiskriminačných predpisov, avšak napriek tomu časť občanov o nich nevie a má v tejto oblasti nízke právne vedomie.

  Koenraad Dillen (ITS). – (NL) Vážený pán predseda, Európsky parlament nastupuje správou pani poslankyne Buitenwegovej na veľmi nebezpečnú cestu a ja som hlasoval proti, spolu s mojou politickou skupinou. Pretože kombinácia práva tzv. rovnoprávnych orgánov súdiť ľudí a zmenou dôkazného bremena v súdnom spore a iných zakázaných dôvodov na diskrimináciu bude, podľa nášho názoru, nepochybne viesť k prenasledovaniu tých ľudí, ktorí majú rozdielny a kritický názor. Pretože toto je to, o čom to všetko je. Európa chce novú inkvizíciu proti komukoľvek, kto odmieta dogmy a multikultúrnu spoločnosť. Toto nemá nič spoločné so zbavením sa diskriminácie proti menšinovým skupinám, je to všetko o legalizovaní dôkladne vytvorenej politickej korektnosti.

Ak chceme zaútočiť na skutočnú diskrimináciu, mali by sme sa venovať situácii žien v európskej moslimskej spoločnosti alebo vyvinúť tlak na kandidátsku krajinu Turecko proti spôsobu ako očividne diskriminuje náboženské menšiny, ale, samozrejme, toto nevyhovuje Európskemu parlamentu a jeho agende.

  Robert Evans (PSE). – Vážený pán predseda, hlasoval som za toto uznesenie, pretože verím v rovnaké zaobchádzanie s osobami nezávisle od rasového alebo etnického pôvodu. A verím v rovnosť v tomto Parlamente a taktiež verím, že je to právo ľudí zapísať aj tie dodatky, ktoré toto nepodporujú. Ale som predsa len udivený nad prívalom dodatkov, za ktoré niektoré niektorí členovia parlamentu hlasovali a ktoré sú v protiklade s princípom rovnakého zaobchádzania s menšinami, a rovnako som prekvapený že niektorí ľudia sa zdržali hlasovania.

Pretože si myslím, že základný princíp Európskej únie je ten, ktorým rešpektujeme menšiny, rešpektujeme ľudí z každého rozdielneho prostredia, a myslím si, že je naším stimulom, aby sme ich vo všetkom podporovali.

  Philip Bradbourn (PPE-DE), písomne. − Britskí konzervatívci plne podporujú zásadu rovnakého zaobchádzania nezávisle od rasového alebo etnického pôvodu. Avšak konzervatívci sa zdržali hlasovania o tejto správe, keďže sa v správe žiada posun dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného. Základnou súčasťou práva Spojeného kráľovstva je to, že sa aplikuje princíp prezumpcie neviny. My tiež vnímame, že EÚ by sa nijakým spôsobom nemala miešať do súdnych procesov suverénnych členských štátov.

  Charlotte Cederschiöld and Christofer Fjellner (PPE-DE), písomne. − (SV) Hlasovali sme správu z vlastnej iniciatívy pani Buitenwegovej (A6-0278/2007) o uplatňovaní smernice, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

Považujeme za dôležité bojovať so všetkými formami diskriminácie v spoločnosti, a preto vítame správu Komisie o implementácii predmetnej smernice. Správa je hodnotnou pomôckou k definovaniu toho, aké zlepšenia môžu byť urobené v boji proti diskriminácii.

Obhajujeme rovnosť, a preto nesúhlasíme s požiadavkou pozitívnej činnosti požadovanej predkladateľom. Striktne namietame voči zaznamenávaniu a zbieraniu údajov s cieľom kategorizovať ľudí podľa rasy alebo etnického pôvodu. Ako ochrancovia základných princípov spoločnosti, ktorá sa riadi zákonmi, máme tiež pochybnosti o požiadavkach uvedených v správe  týkajúcich sa vykonania presunu dôkazného bremena.

  Patrick Gaubert (PPE-DE), písomne. – (FR) Vítam schválenie tejto správy, ktorá vytvorila veľa spravodlivých a vyvážených podnetov a dôkladne pokrýva hlavné problémy vo vzťahu k aplikovaniu smernice. Správne konštatuje, že veľmi málo našich spoluobčanov si je jasne vedomých svojich práv, a vyžaduje, aby boli informácie efektívnejšie rozširované.

Podporujem najmä myšlienku poskytovať dostatočné prostriedky orgánom, ktorých povinnosťou je propagácia rovnosti. V tomto je ich kľúčová úloha a je naozaj nevyhnutné, aby ostali nezávislé.

Záznamy správy sa zaoberajú faktom, že určité členské štáty neuspeli pri transponovaní smernice, alebo ju netransponovali úplne.

Vzhľadom na teraz najcitlivejšiu otázku, konkrétne zbieranie údajov, je správa opatrná pri jej presadzovaní, ktoré musí vykonávať spôsobom rešpektujúcim osobné súkromie a výhradne iba na účely odhalenia foriem diskriminácie, ktorými môžu menšiny trpieť.

Čo sa týka princípu takej zásadnej dôležitosti, akou je rovnosť zaobchádzania, Európa nemôže byť spokojná iba so slovnou podporou, Európa nemôže byť spokojná s uzákonením iba nepatrného minima legislatívy, a Európa nemôže byť spokojná byť iba obyčajným pozorovateľom. Existujú dôvody, pre ktoré dôrazne trvám na tom, aby Parlament na plenárnom zasadnutí schválil túto správu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne − (PT) V súvislosti s veľmi proklamovaným “Európskym rokom rovnakých príležitostí pre všetkých” sme už mali príležitosť zdôrazniť kľúčovú otázku, ktorá sa nám vynára. Touto otázkou je zaručenie práv každého jednotlivca.

Inými slovami, zaistenie a uplatňovanie princípu rovnakých príležitostí, bez ohľadu na rasovú alebo etnickú príslušnosť, o čom hovorí aj táto správa. Zahŕňa zapezpečenie všeobecného prístupu a výkonu základných práv, ako zdravotníctvo, výživa, vzdelanie, zamestnanie, práva robotníkov a odborárov, spravodlivá mzda, kultúra a zábava, šport, občianstvo a občianská angažovanosť a mnoho iných. Avšak táto správa sa dotýka tejto, podľa nášho názoru kľúčovej otázky, len okrajovo.

Pre každého z nás je jednoznačne nevyhnutné, byť si vedomý svojich práv; a každý jednotlivec musí byť schopný podniknúť kroky a získať podporu, ak sú tieto práva prehliadané. Najmä vo svetle slobodného a všeobecného prístupu k spravodlivosti, ktorá je základnou službou spoločnosti ukotvenou v demokracii. Základnou podmienkou je však dôkladná sociálna reforma, spočívajúca v útoku proti kapitalizmu, ktorý je hlavnou príčinou týchto rozdielov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. Podporujem správu kolegyne Buitenwegovej o zásade rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod. Diskriminácia na základe rasy, prípadne etnického pôvodu alebo dokonca na základe invalidity, veku, pohlavia, vierovyznania či náboženstva, sociálneho zázemia alebo sexuálnej orientácie je stále súčasťou života v EÚ. Jednotlivé členské štáty a Európska únia ako celok musia podniknúť kroky na odstránenie diskriminácie vo všetkých jej formách, od zamerania sa na jednotlivé prípady na uliciach až po zrušenie zastaralého Zákona o nástupníctve na trón vo Veľkej Británii.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Súhlasím so správou pani poslankyne Buitenwegovej, ktorá sa týkala zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod.

Rasizmus je v konflikte so všetkými zásadami Európskej únie a zistenie, že počet rasovo motivovaných útokov v EÚ dramaticky vzrástol, je šokujúce. Preto sa domnievam, že by sme mali pripisovať omnoho väčšiu dôležitosť zabezpečovaniu informácií o zákonoch proti diskriminácii a prostriedkom na presadzovanie práv jednotlivca. Okrem toho, som stúpencom žiadosti pani spravodajkyne, aby Komisia dozrela nielen na korektnú transpozíciu smernice, ale taktiež, aby zohľadnila prekážky, ktoré treba prekonať.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Niekedy sa poslanec pri rozhodnutiach ocitne medzi dvoma mlynskými kameňmi. Hlasovanie o tejto správe bolo toho typickým príkladom. Na jednej strane máme správu týkajúcu sa zavedenia legislatívy, z ktorej ja osobne veľkú časť považujem za pochybnú. Na druhej strane máme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vychádzajúce z iniciatívy parlamentnej skupiny ITS, ktoré v mnohých prípadoch nenapravili nedostatky tejto správy, ale navrhli zavedenie nových, ešte horších opatrení. Len veľmi ťažko by som mohol hlasovať v prospech návrhov skupiny ITS, a preto sa zdržujem hlasovania.

Diskriminácia v Európe je nepochybne stále pálčivým problémom, ktorý sa dá len veľmi ťažko odstrániť. Nepopieram existenciu dôvodov na prediskutovanie spoločného boja proti nej na medzivládnej úrovni. V tomto konkrétnom prípade však máme do činenia s legislatívou s ďalekosiahlymi následkami založenou na zásade zákona, ktorý sa od našich predstáv značne líši. Pozitívny postup je už sám osebe pochybným spôsobom, ale zaznamenávanie údajov o rasovom pôvode jednotlivca, ktoré sú podmienkou pre fungovanie tohto procesu, je neprípustné nielen z morálneho hľadiska, ale aj z aspektu ochrany osobnej integrity. Rovnako existujú opodstatnené dôvody na výhrady proti presunu dôkazného bremena. Som presvedčený, že naše súdnictvo, založené na princípe prezumpcie neviny, musí byť chránené, akokoľvek chvályhodný mohol byť pôvodný úmysel.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne − (PL) Hlasujem za prijatie správy pani poslankyne Buitenwegovej o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

Pani poslankyňa Buitenwegová pripravila výbornú správu. Napriek pokrokom v transpozícii antidiskriminačných smerníc sa ešte vždy neznížil počet obetí rasovej alebo etnickej diskriminácie.

Veľmi závažnou problematikou, o ktorej hovorila pani spravodajkyňa, je uľahčiť prístup k súdom a právnej pomoci pri domáhaní sa práv jednotlivca.

Taktiež si myslím, že je veľmi potrebné sprístupniť informácie o právach občanov EÚ širokej verejnosti, keďže práva. o ktorých ľudia nevedia alebo nemajú informácie o ich využití, nie sú veľmi na osoh. S cieľom vyriešiť tento problém v pracovnom prostredí sú zamestnávatelia v Poľsku povinní informovať svojich zamestnancov o antidiskriminačných zákonoch.

V súvislosti s Európskym rokom rovnakých príležitostí je našou úlohou dohliadnuť na to, aby inštitúcie Európskej únie, ako aj jej členské štáty vynaložili všemožné úsilie na zaistenie informovanosti všetkých svojich občanov o ich právach.

– Správa: Kauppi (A6-0290/2007)

  Glyn Ford (PSE). – Vážený pán predseda, podporil som správu kolegyne Kauppiovej o rovnosti mužov a žien v EÚ. Európa kráča dlhými krokmi k zlepšeniu rovnosti po celej Únii.

Významný pokrok sa uskutočnil v oblasti ochrany verejnosti, najmä v požiarnych službách. V mojom vlastnom volebnom obvode je aj napriek silným protestom verejnosti a odborovej organizácie požiarneho zboru tento pokrok ohrozený znižovaním rozpočtu zo strany mestskej rady kontrolovanej liberálmi o 700 000 GBP (26 000 000 SKK), kvôli čomu musel byť zrušený 24-hodinový monitoring na dvoch posledných požiarnych staniciach v Camborne a Falmouthe, zatiaľ čo si ročne môžu dovoliť platiť 1 000 000 GBP (38 000 000 SKK).

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Teší ma, že päť z návrhov, ktoré som predstavila v mene našej poslaneckej skupiny do hlasovania v pléne a ktoré tvorili časť môjho posudku prijatého Výborom pre poľnohospodárstvo, bolo schválených.

Chcem poukázať na vysokú úroveň chudoby a izoláciu postihujúcu ženy v niektorých vidieckych oblastiach a zároveň na potrebu účinných opatrení, ktoré by zaručili rovnaké príležitosti pre ženy. Toto musí byť hlavným cieľom všetkých prostriedkov spoločnej poľnohospodárskej politiky SPP) a iných dôležitých politík Spoločenstva.

Taktiež bolo dôležité pokladať zlepšujúcu sa kvalitu života žien vo vidieckych oblastiach za vitálnu a touto cestou im zaistiť ľahší prístup ku vzdelaniu, odborným školeniam, celoživotnému vzdelávaniu, novej mediálnej infraštruktúre, efektívnym a vyhovujúcim zdravotníckym službám v regiónoch, zariadeniam a infraštruktúre pre deti a rodiny, najmä detským jasliam, predškolským zariadeniam, školám, kultúrnym centrám a trhom.

Rovnako ako aj pokiaľ ide o kladenie dôrazu na rovnosť žien v poľnohospodárstve a na vyzvanie EUROSTATu na zaradenie tejto kategórie osôb do svojich štatistík, čím by sa zviditeľnila práca vykonaná ženami.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Podľa našej strany Junilistan je rovnosť medzi mužmi a ženami základnom demokracie a musí byť prioritou na celom svete.

Správa obsahuje mnoho návrhov na dosiahnutie rovnosti. Niektoré sa sústreďujú na opatrenia v zamestnaneckej politike, na účasť žien v politickom dianí a rôzne školiace programy. Bohužiaľ, je nám jasné, že tak, ako zvyčajne, to závisí od navýšenia finančných prostredkov z Únie spolu s posilnením jej právomocí, ako aj od začatia nákladej kampane pod záštitou Únie. Inštitúcie EÚ nie sú tými správnymi orgánmi pre záležitosti takéhoto druhu. Keďže štartovací bod sav každej krajine líši, harmonizácia by bola krokom späť pre krajiny, ktoré spravili najväčší pokrok.

Dosiahnuť rovnosť mužov a žien musí byť cieľom všetkých členských štátov, ale túto otázku je potrebné riešiť na úrovni jednotlivých členských štátov. Keďže cieľom tejto správy je rozšíriť právomoci EÚ na úkor zvrchovanosti štátov v rámci Európskej únie, rozhodli sme sa hlasovať proti nej.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasujem za rovnosť mužov a žien.

Aj napriek tomu, že Komisia pracuje na dosiahnutí rovnosti medzi mužmi a ženami, je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie a prijať nové opatrenia, keďže sme doteraz nezaznamenali žiaden ozajstný pokrok v uplatňovaní pravidla rovnakej mzdy za rovnakú prácu.

Žiadam rovnaké mzdy a dôchodky bez ohľadu na pohlavie a podporu otcovskej a rodičovskej dovolenky. Okrem toho vyzývam členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na boj proti nerovnostiam medzi ženami a mužmi spôsobenými prerušením práce, najmä v dôsledku materskej dovolenky alebo dovolenky z dôvodu starostlivosti o nezaopatrené osoby.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Vážený pán predseda, hlasujem za správu pani Kauppiovej o rovnosti mužov a žien v rámci Európskej únie.

Vo svojej správe pani poslankyňa Kauppiová vyzýva členské štáty na boj proti nerovnému postaveniu v zamestnávaní mužov a žien.

V pracovnom prostredí je táto nerovnosť najviditeľnejšia. Priemerný rozdiel platov mužov a žien v rámci EÚ je 15 % a v niektorých európskych krajinách tento rozdiel dosahuje až 30 %. Až 32 % žien je zamestnaných na čiastočný úväzok v porovnaní so 7 % mužov.

Je potrebné venovať pozornosť postaveniu imigrantiek a žien pochádzajúcich z etnických menšín, napríklad ženám vo vyššom veku a slobodným matkám, ktoré sú často prehliadané a diskriminované v mnohých oblastiach.

Mali by sme bojovať proti stereotypu pohlaví, ktorý vidíme v práci, v oblasti vzdelania ako aj v médiách. Taktiež by bolo vhodné pripraviť informačné kampane, aby boli aj ženy samé schopné poradiť si v situáciách, pri ktorých trpí ich dôstojnosť.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za, keďže správa pani poslankyne Kauppiovej verejne vyzýva Európsku komisiu na začlenenie rodovej analýzy a rodového hľadiska týkajúcich sa dopadu dôchodkovej reformy na životy žien v Európskej únii so zreteľom na individualizáciu dôchodkových práv spolu s daňovým systémom, ako aj systémom sociálneho zabezpečenia.

Keďže som v roku 1997 pracovala ako spravodajkyňa o situácii partnerov pomáhajúcich samostatne zárobkovo činným osobám v malých podnikoch a poľnohospodárstve, chcela by som poukázať na fakt, že aj po uplynutí 10 rokov stále očakávame návrhy Komisie na posilnenie smernice z roku 1986 na vytvorenie európskeho rámca, ktorý by zastrešil manželských partnerov pomáhajúcich ako členovia rodiny. Ide o desaťtisíce štatisticky neviditeľných pracujúcich, z ktorých mnohí nemajú poistenie pokrývajúce chorobu, invaliditu a ani dôchodkové poistenie, a ktorí najmä v prípade rozvodu nemajú zabezpečenie.

Verím, že Komisia splní svoju povinnosť a dá tomuto rozhodnutiu pokračovanie v praxi.

  David Martin (PSE), písomne. − Svojím hlasovaním som podporil túto správu, ktorá poukazuje na politiku rodovej rovnosti ako na základný prostriedok plnenia jasného rodového rozmeru demografickej výzvy Európy.