Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 10. októbra 2007 - Brusel

17. Zloženie Parlamentu

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa pánov Alaina Lamassoura a Adriana Severina v mene Výboru pre ústavné veci o zložení Európskeho parlamentu ((2007/2169(INI))) (A6-0351/2007).

  Alain Lamassoure (PPE-DE), spravodajca. – (FR) Pán predsedajúci, dámy a páni, návrh uznesenia je reakciou na pozvánku od Európskej rady v júni. V článku 9 A návrhu Zmluvy sa uvádza, že budúce zloženie Parlamentu bude otázkou sekundárnych právnych predpisov. Rozhodne o ňom Európska rada a bude prijaté jednohlasne na základe iniciatívy Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom. Rada nás pozýva, aby sme vysvetlili, ako by mal tento postup fungovať. Chce nás vidieť vyriešiť tento horúci zemiak.

Pre náš Parlament je to ozajstná politická výzva. Sme schopní prísť s reformou, ktorá sa vzťahuje na nás? Naposledy sme to mali urobiť v roku 2000 a Parlamentu sa to nepodarilo. Z tohto pohľadu možno sa významný politický výsledok považovať už hlasovanie vo Výbore pre ústavné veci. Získali sme veľkú väčšinu: dve tretiny v konečnom hlasovaní a tri štvrtiny v hlavnom bode, rozdelení kresiel medzi členskými štátmi z pohľadu skutočných čísel.

Akému problému to čelíme? Najprv by sme si mali uvedomiť, že súčasný Parlament so 785 poslancami už nevyhovuje novej právnej pozícii, ktorá vyplýva zo zmenenej a doplnenej Zmluvy z Nice. Tento systém založený na 736 poslancoch EP sa má použiť, ak nedôjde k inému novému rozhodnutiu. Až doteraz boli v Rade a v Parlamente členské štáty rozdelené do kategórií: jeden štát so superveľkosťou, niekoľko veľkých štátov, niekoľko štátov strednej veľkosti, niekoľko malých atď. Každá kategória má rovnaké hlasovacie práva v Rade a rovnaký počet kresiel v Parlamente.

To už neplatí! Budúca Zmluva zavádza vo vzťahu k tomuto systému dva typy inovácií. Na jednej strane sú skutočné čísla: maximálne 750 poslancov EP, s hornou hranicou 96 a spodnou hranicou 6 kresiel na členský štát. Na druhej strane je zásada: medzi maximom a minimom musia byť členské štáty zastúpené podľa degresívnej proporcionality a dnes máme v Parlamente za úlohu definovať túto zásadu, a to vybrať mieru proporcionality a mieru degresivity alebo aká je miera nadmerného zastúpenia štátov s najmenším počtom obyvateľov a miera nedostatočného zastúpenia štátov s najväčším počtom obyvateľov.

Váš výbor navrhuje, aby sa táto zásada pretransformovala takto: po prvé, minimálny a maximálny počet stanovený Zmluvou sa musia v plnej miere využiť. Použitie hornej hranice 750 kresiel nám konkrétne dáva malú takpovediac rezervu kresiel, takže degresívnu proporcionalitu možno použiť bez zníženia počtu kresiel ktorejkoľvek krajiny. To je základná politická voľba a je absolútne nevyhnutné získať jednohlasný súhlas v Európskej rade.

Po druhé, čím väčší je počet obyvateľov v krajine, tým je samozrejme väčší jej nárok na väčší počet kresiel. Po tretie, čím väčší je počet obyvateľov v krajine, tým väčší počet obyvateľov je zastúpený každým poslancom tejto krajiny v Európskom parlamente. Až doteraz, pán predsedajúci, španielsky poslanec EP zastupuje viac než 875 000 ľudí, pričom nemecký poslanec EP zastupuje len 832 000 ľudí. Až doteraz má Nemecko dvakrát väčší počet obyvateľov než Španielsko. Táto anomália sa napraví tým, že Španielsko získa štyri ďalšie kreslá. Celkovo zasahujú navrhované zvýšenia desať krajín.

Sme si plne vedomí toho, že je to len dočasné riešenie. Bolo by vhodné vymyslieť nejaký matematický vzorec, ktorý by sa automaticky použil na prípadné ďalšie budúce rozšírenia, no časový rámec, ktorý sme mali k dispozícii, nám to neumožnil. Uznesenie však obsahuje v tomto smere niekoľko odporúčaní. Podobne platí, že sme museli použiť len dostupné údaje o počte obyvateľov, a to od Eurostatu, pretože sme nemali žiadne údaje od samotných obyvateľov. Adrian Severin o tom povie viac.

Napokon by som rád varoval našich kolegov poslancov, aby nepredkladali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami tejto správy a v závislosti od konkrétneho prípadu by mohli znamenať abnormálne výhody veľkých krajín oproti malým krajinám alebo malých krajín oproti veľkým krajinám. Naša práca by bola v tomto prípade márna, pretože bez jednohlasného rozhodnutia v Rade budeme musieť dodržať 736 kresiel stanovených Zmluvou z Nice.

Takže dámy a páni, zdržte sa, prosím, zvyšovania počtu pre svoju krajinu. Popoludnie sme strávili vyhláseniami o tom, že sme jedinou demokratickou inštitúciou, ktorá chráni záujmy Európanov pred inými inštitúciami, pred národným egoizmom. A teraz máme perfektnú príležitosť dokázať, že je naše konanie hodné našich slov.

(potlesk)

  Adrian Severin (PSE), spravodajca. – Pán predsedajúci, naše návrhy – pána Lamassoura a môj – potvrdené Výborom pre ústavné veci prinášajú množstvo zlepšení do aktuálnych postupov týkajúcich sa zloženia Európskeho parlamentu. Ak sa prijmú a primerane rozšíria, nebudú sa už ďalej vytvárať umelé zoskupenia, nebudú svojvoľné rokovania, žiadne ďalšie rozširovanie na úrok účinnosti Európskeho parlamentu, ktorý sa zväčšuje s počtom členov. Dôjde k väčšej reprezentatívnosti na základe demografickej skutočnosti, a nie na základe formálnych alebo symbolických právnych vzťahov. Dôjde k väčšej solidarite medzi veľkými a malými štátmi vyplývajúcej z degresívnej proporcionality zastúpenia. Budeme mať úplnú legitímnosť na základe zastúpenia občanov vyplývajúcu zo skutočnosti, že Európsky parlament budú voliť občania Európy.

Je potrebné všimnúť si rozdiel medzi demokratickou legitímnosťou Európskeho parlamentu, ktorá sa opiera o hlasovanie občanov Európy, a národným zastúpením v Európskom parlamente, ktoré vychádza z demografických reálií v členských štátoch. My, Európsky parlament, sme zástupcami občanov a štátov zároveň.

(nesúhlasný šum)

Ihneď vidíte, niektorí hovoria len občania, iní hovoria štáty. Sme zároveň Spolkovým smenom a Spolkovou radou. V budúcnosti by sme snáď mali pouvažovať o jasnom oddelení tejto stránky, ale teraz – keď sme konečne prijali, že občania hlasujú a že degresívna proporcionalita by mala zohľadňovať veľkosť spoločenstiev žijúcich na národných územiach – je mi ľúto, sme oboje.

Samozrejme, v tomto ohľade je ešte vždy potrebné vyjasniť myšlienku európskeho občianstva; dúfam, že k tomu v blízkej budúcnosti dôjde. Naša správa však nie je predbežná, ale prechodná. Je prechodná, pretože sa domnievam, že nami definované princípy budú mať dlhé trvanie, avšak bude potrebné postupovať ďalej. Som si istý, že v budúcnosti môžeme dopĺňať to, čo sme vám už navrhli. Preto sme zahrnuli niekoľko revíznych doložiek, ktoré podľa nás – pána Lamassoura a mňa – zaistia flexibilitu, prispôsobivosť a budúci vývoj v rámci spôsobu, akým sa Parlament zostavuje.

Táto správa nikoho netrestá. Odmenení budú možno tí, ktorí majú lepšiu demografickú politiku. Určite je však výzvou pre lepšiu demografickú politiku, vrátane migračnej. Nemyslím, že by niekto strácal – a snáď ani nikto nevyhráva – ak by sme to previedli na hru s nulovým súčtom. Pokiaľ budeme mať z pohľadu demokracie legitímnejší Parlament, vyhráva každý.

Máme niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Niektorí kolegovia by radi obmedzili postupný pokles v prospech proporcionality – väčšia proporcionalita znamená viac kresiel pre väčšie krajiny. Iní by zase chceli väčší pokles bez väčšej proporcionality. Väčší pokles znamená viac kresiel pre malé krajiny. Preto si myslím, že musíme zamietnuť obe tieto extrémne možnosti s cieľom presadiť možnosť, ktorá je, súhlasím, nedokonalá, ale ktorá je pre súčasnosť tou najlepšou. A túto možnosť spolu s pánom Lamassourom navrhujeme. Niektorí by sa chceli pozrieť, na čo sa odvoláva. Niektorí by chceli, aby sa zohľadňovali všetci štátni príslušníci bez ohľadu na krajinu ich trvalého bydliska. Ďalší by chceli, aby sa vzali do úvahy všetci obyvatelia v ich krajinách. Ostatní sa pokúšajú vidieť len občanov Európy žijúcich v určitej krajine. Naše názory sa teda v tomto bode líšia. Jediným riešením je teda držať sa súčasných postupov a súčasných údajov agentúry Eurostat.

A napokon sú aj takí, ktorí bojujú o politickú prestíž a domnievajú sa, že ak nie sme rovnomerne zastúpení v tomto Parlamente, nemáme rovnakú politickú váhu. Myslím, že keď sme už prijali postupný pokles – a pomerný pokles – tieto umelé zoskupenia nemôžu ďalej zotrvať. Obávam sa, že ak neprijmeme toto uznesenie, Európsky parlament odošle správu, že nie je schopný prijať dôležitú reformu a že vždy musí čakať na výkonné inštitúcie, ktoré zaň rozhodnú. Myslím, že medzivládna konferencia zažije svoje prvé zlyhanie skôr, ako sa vôbec začne zaoberať problémami vo svojom programe. A toto zlyhanie môže byť začiatkom totálneho zlyhania. Obávam sa, že sa každý vráti k Zmluve z Nice, a nie ku klamlivým snom. Obávam sa, že tým vyšleme signál, ktorý bude znamenať rozdelenie na malé a veľké krajiny, a to zníži každý sen o jednote, spravodlivosti a začlenení. Preto skončím s výzvou všetkým svojim kolegom. Apelujem na náš zmysel európskej zodpovednosti a európskej solidarity. Hic Rhodus, hic salta! Tu je Rodos a umožnite nám na tomto mieste dokázať, že sme skutoční Európania, a nie pri poúčaní Komisie a Rady.

  Ingo Friedrich, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Pán predsedajúci, správa poskytuje vysvetlenie, za ktoré by som rád vyjadril svoje úprimné poďakovanie obom spravodajcom, pánom Lamassourovi a Severinovi. Jasne z nej vyplýva, že sústavne prekračujeme stanovené horné a spodné limity. Konkrétne za toto by som rád vyjadril svoju vďaku. Toto objasnenie je dôležité pre nás všetkých.

Po druhé, táto správa poskytuje dva výsledky. Prvý, čím menej degresívnu stupnicu budeme mať, to znamená čím viac sa pridržíme proporcionality, tým skutočnejšiu právomoc a legitímnosť bude mať tento Parlament. Rozpor v tom, akú mieru degresivity potrebujeme – o koľko menej, o koľko viac – musíme neustále riadiť a podľa mňa je logické povedať, že čím menej degresivity, tým väčšia bude legitímnosť. Ako Nemec by som rád dodal, že je to samozrejme trochu problematické, pretože my ako Nemci sme jediní, ktorí budú mať na základe Zmluvy z Nice menej, než sme mali. Radi by sme tu získali trochu viac podpory, pretože diskusie v nemeckej tlači sú v tomto ohľade veľmi jednoznačné. Mali by sme to prijať, pretože aj my veríme, že európske hľadisko je dôležitejšie než všetky ostatné.

Napokon, dve zistenia, ktoré by sme mali využiť v budúcnosti. Prvé, naozaj by sme mali pracovať na vytvorení logického systému z dlhodobého hľadiska, o ktorom nebudeme musieť stále znovu rokovať. Druhé, máme tu dva kontroverzné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, 2 a 3. Naša skupina sa rozhodla, že bez ohľadu na to, ako prebehne hlasovanie o týchto dvoch kontroverzných témach, napokon budeme ako skupina hlasovať za správu Lamassoure/Severin. Rada nemá žiadnu výhovorku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2, ktorý sa len minimálne líši od čísel v správe pána Lamassoura, by znamenal, že Rada dostane správu od Parlamentu na obdobie 2009 – 2014. Náš Parlament a všetky skupiny teda podľa môjho názoru po zrelej úvahe splnili svoje povinnosti a Rada, ak bude chcieť, môže rozhodnúť.

Veľká vďaka za férovú diskusiu o takejto náročnej téme!

  Richard Corbett, v mene skupiny PSE. – Vážený pád predsedajúci, v mene skupiny PSE by som rád podporil túto správu. Naša skupina bude za správu hlasovať a dúfame, že tento text, ktorý bol prijatý 70 % väčšinou vo výbore, teraz v Parlamente podporí rovnako veľká väčšina ako celok.

Spravodajcovia – rozumne, s ohľadom na právne prekážky vymedzené novou Zmluvou, s ohľadom na časové prekážky určené pred uzatvorením medzivládnej konferencie – sa sústredili na korekciu hlavných anomálií v aktuálnom rozdelení kresiel namiesto toho, aby sa pustili do návrhu radikálnej nápravy systému, ktorý by viedol jedine k mŕtvemu bodu na medzivládnej konferencii a ohrozil by schválenie a ratifikáciu novej Zmluvy.

Žiadny členský štát nepríde o kreslá, na ktoré má nárok podľa ustanovení súčasných dohôd, ktoré hovoria o rozdelení kresiel od roku 2009 – samozrejme, s výnimkou ustanovení samotnej Zmluvy pre Nemeckú spolkovú republiku. S touto jedinou výnimkou nepríde žiadna krajina o kreslá v porovnaní s tým, čo sa plánuje v Zmluve na rok 2009.

Niektorí naši kolegovia sa teraz, samozrejme, pokúšajú získať viac kresiel pre svoj vlastný členský štát, niekedy aj argumentáciou o tom, že počet obyvateľov v ich krajine je zrazu omnoho väčší, než sme všetci predtým predpokladali, väčší ako hodnoty uvádzané agentúrou Eurostat, ktoré používa každý, vrátane Rady.

Iní poukazujú na to, že z dôvodu národnej prestíže by mali mať rovnaký počet kresiel ako iný konkrétny členský štát. Musím priznať, že ma veľmi prekvapil prístup talianskej vlády. Rozumiem, že pán Prodi a niektorí tu prítomní talianski poslanci argumentujú, že je pre Taliansko zásadné, mať rovnaký počet kresiel ako Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Aj oni však akceptovali – ako my všetci – zásadu pomerného znižovania: pomerného vo vzťahu k počtu obyvateľov. Akceptujem, že moja krajina bude mať o jedno kreslo menej ako Francúzsko, aj keď sme až doteraz mali rovnaký počet. Preto nechápem, prečo by malo byť pre Taliansko také ťažké, prijať, že má z toho istého dôvodu menej kresiel ako Francúzsko. Som prekvapený, ak vláda krajiny, ktorá nám tak často hovorila, že je príkladom nám všetkým z pohľadu toho, aká je communautaire, že cíti silnú európsku zodpovednosť, že nie je nacionálna, že vždy kladie záujmy Európy pred svoje vlastné, ak práve Taliansko a pán Prodi teraz obhajujú, že by Taliansko z dôvodu národnej prestíže malo mať rovnaký počet kresiel ako Francúzsko a Spojené kráľovstvo, aj keď má iný počet obyvateľov.

Uzavriem to: rád by som vyzval tento Parlament, aby správu podporil, aby zamietol pozmeňujúce návrhy a poslal jasnú, presvedčivú správu Európskej rade.

PREDSEDÁ: PANI ROTHE
podpredsedníčka

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Pani predsedajúca, skupina ALDE tiež podporí návrh pánov Lamassourea s Severina. Medzivládna konferencia nás žiada zmeniť rozdelenie tak, aby vyhovovalo podmienkam reformnej zmluvy, a je to úplne vhodná žiadosť. My, ako Parlament, musíme vyslať späť presvedčivú a jasnú správu, že sme schopní urobiť takéto sofistikované a odvážne rozhodnutie.

Neexistuje žiadny čistý a definitívny vzorec. Odsek 6 používa schodnú a rozumnú definíciu degresívnej proporcionality. Aj ja, samozrejme, akceptujem, že niektoré národné delegácie sa snažia zlepšiť svoje pozície v ligovej tabuľke. Ukazuje sa však, že všetky takéto návrhy si vzájomne odporujú. Všetci, ktorí sa snažia zmeniť systém, zlyhajú. Návrh pána D’Hondta by poskytol príliš veľkú moc väčším štátom. A pánovi Friedrichovi by som rád povedal, že jeho návrh porušuje zásadu Zmluvy o degresívnej proporcionalite. Systém druhej odmocniny dáva príliš veľkú moc menším štátom.

Plne akceptujem, že Taliani vyzdvihli zaujímavý bod o štatistickom základe, ktorý by sme mali ako Parlament preskúmať, rozdiel medzi štátnymi príslušníkmi, občanmi, osobami s trvalým pobytom a voličmi. Problematika je však mimoriadne komplikovaná a pevne šliape po národnej suverenite v oblasti volebného práva a občianstva. Nie je možné takýto problém vyriešiť počas jedného týždňa do ukončenia medzivládnej konferencie.

Po medzivládnej konferencii bude nasledovať správa Výboru pre ústavné veci, za ktorý mám tú česť byť menovaný ako spravodajca, ktorá sa bude zaoberať všetkými týmito otázkami a navrhne reformu primárneho práva z roku 1976. To všetko sa však bude zaoberať ďalším rokom, nie súčasným stavom vecí.

Medzitým by sme radi vyjadrili pevnú podporu návrhu a tomu, aby sa medzivládnej konferencii odoslal návrh, a nie problém.

(potlesk)

  Brian Crowley , v mene skupiny UEN. – Vážená pani predsedajúca, rád by som sa pripojil ku svojim kolegom a poďakoval spoluspravodajcom za ich úsilie vynaložené na problém, ktorý je veľmi náročný a komplexný.

Napokon, aj napriek tomu, čo možno hovoria niektorí kolegovia, morky nebudú hlasovať za Vianoce, tak prečo by sa mal nejaký súčasný poslanec Európskeho parlamentu pozerať, ako mu berú kreslá? Za túžbou tých, ktorí sa snažia získať maximálny počet im dostupných kresiel v každej z národných kategórií, je legitímne odôvodnenie. Bol by som hlúpy, ak by som očierňoval tento ich postoj. Pretože, ak by som k tomu chcel niečo dodať, stačí, keď sa pozrieme na zmeny, ku ktorým došlo od konania sa prvých priamych volieb do Európskeho parlamentu v roku 1979, došlo k neobyčajným zmenám v demografických a populačných trendoch v celej Európskej únii, v neposlednom rade aj v dôsledku rozšírenia Európskej únie o východnú Európu v roku 2004. To umožnilo voľný pohyb takého množstva ľudí do iných krajín, že to vo veľkej miere zmenilo počet obyvateľstva.

Myslím, že jedným z podstatných prvkov, o ktorých musíme hovoriť (a môžeme hovoriť o degresívnej proporcionalite až do súdneho dňa), je to, že vždy existovala rovnováha medzi rôznymi inštitúciami – ako aj rovnováha medzi väčšími a menšími členskými štátmi – na zabezpečenie toho, aby žiadna inštitúcia nemala dominantné postavenie voči inej alebo aby žiaden väčší členský štát nemohol ovládať stredné či malé členské štáty. Práve preto je dôležité, udržať túto rovnováhu v maximálnej možnej miere.

Vítam aktivitu spravodajcov vo forme kompromisného pozmeňujúceho návrhu na udržanie medziinštitucionálnej rovnováhy. Rovnako sa však môžeme pozrieť na hodnoty, ktoré sa použili – pričom mnohé z nich tu citovali ostatní kolegovia s ohľadom na hodnoty agentúry Eurostat – z 27 krajín sú hodnoty pre 15 krajín, ktoré Eurostat používa, len predbežnými údajmi z centrálnych štatistických úradov týchto štátov. To znamená, že sa rozhodnutia robia len na základe predbežných údajov, pričom to bude mať trvalý vplyv na budúce rozdelenie kresiel v Parlamente.

Musíme tiež pozorne sledovať rozšírenie o Chorvátsko, ktoré by tiež mohlo mať negatívny dopad. Preto vyzývam k opatrnosti pri hlasovaní o tomto probléme.

  Johannes Voggenhuber, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, moja skupina nebude hlasovať za túto správu, pretože navrhovaný systém zastupovania a rozdelenie kresiel ignoruje základné demokratické zásady, podporuje historické nerovnosti a je protikladom povahy tohto Parlamentu ako zástupcu občanov a jeho voličov.

Nie sú to sny, ktoré sa nenapĺňajú. Áno, pán Severin, je mnoho takých, ktorí chcú veľa, ale to, čo by sme mali všetci chcieť, je zistiť, o čom je parlament. Parlament nie je – ako nám spravodajcovia povedali vo svojom liste včera večer – zastúpením sociálno-ekonomických možností členských štátov. Nie, je zastúpením voličov a nič viac. Je to zastúpenie občanov alebo to nie je parlament! Nie je to parlament, ak neexistuje obyvateľstvo, ktoré by bolo jeho základom. A rovnako nie je pravda, že výraz občianstvo v Európe nemá nič spoločné s výrazom podľa medzinárodného zákona alebo občianstvo v Spojených štátoch. Je to presne to isté a odporučil by som vám pozrieť sa do existujúcich zmlúv. Odporučil by som vám pozrieť sa do Charty základných práv EÚ, v ktorej sú vymedzené práva týchto občanov. Odporučil by som vám pozrieť sa na pravidlá, ktorými sa riadi prístup k Európskemu súdnemu dvoru. Odporučil by som vám pozrieť sa na pravidlá o tom, ako sa stávame voličmi. Potom spoznáte, že je tou najjednoduchšou vecou na svete zistiť, kto je občanom tejto Únie a kto má právo voliť do tohto Parlamentu. Rozhoduje sa o tom každých päť rokov.

Občania, obyvateľstvo, to sú symbolické vyjadrenia sociálno-hospodárskych schopností. No aj tu už sme raz zlyhali, keď sa nás v Nice pýtali: vážený Parlament, povedzte nám sami, aké chcete mať zloženie. Zlyhali sme pri tej príležitosti. Bohužiaľ, nevyužili sme tých sedem rokov, aby sme vyjasnili, čím je tento Parlament. Preto znovu vyhodnocujeme historické nezmysly a historické praktické prekážky, ktoré sa dodnes vynorili. Tie nemajú nič spoločné s demokraciou a uvažovaním o ústave.

  Sylvia-Yvonne Kaufmann, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v mojej skupine existujú rôzne stanoviská. Ja však podporujem správu pánov Lamassoura a Severina. S touto správou si Parlament zodpovedne ponechá svoje právo na iniciatívu, aby sám predložil návrh svojho budúceho zloženia. A to vďaka intenzívnej práci oboch spravodajcov so skutočným európskym duchom. Návrh je vyvážený, je založený na jasnom, zrozumiteľnom a transparentnom systéme a dá sa zachovať aj pre prípad budúcich rozšírení.

Návrh vychádza zo zásady rozmanitosti. Využitím všetkých 750 možných kresiel zároveň zaručuje, že budúci Parlament bude odrazom celého spektra hlavných politických orientácií z každej krajiny. Návrh je založený aj na zásade solidarity, a teda väčšie členské štáty s najväčším počtom obyvateľstva súhlasia s tým, že budú mať menší vplyv tak, aby umožnili menším členským štátom s najmenším počtom obyvateľstva lepšie zastúpenie. To všetko pomáha posilniť súdržnosť Únie. Preto dúfam, že Rada bez výhrad a rýchlo aplikuje návrh Parlamentu pred voľbami v roku 2009.

Ešte jedna poznámka na záver. Základ na výpočet kresiel tohto členského štátu – tak ako v Rade – tvoria všetci ľudia žijúci v danom členskom štáte vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v ňom žijú, pretože sú súčasťou tejto spoločnosti. To je však len jedna strana mince. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorých domovy sú v našich členských štátoch, musia mať tiež právo voliť do Európskeho parlamentu. Vždy som za to bojovala a aj ďalej budem!

  Bernard Wojciechowski, v mene skupiny IND/DEM. – Pani predsedajúca, ak máme takúto správu v rukách, spravidla začneme argumentovať, čo by mala jedna krajina získať a iná stratiť. To len dokazuje, že európska solidarita je len mýtom a národný egoizmus vždy triumfuje.

Vzhľadom na nedávny nemecký útok pána Schulza voči predsedovi Európskej komisie by sme sa mohli pozrieť na dobrý spôsob, ako vyhrať v hre s nulovým súčtom.

V odseku 8 sme svedkom nariekania, že Nemecko príde o kreslá. A toto nariekanie počúvame stále viac a viac: že by sa viac dokumentov EÚ malo prekladať do nemčiny, že Nemecko prispieva do rozpočtu EÚ najvyššou sumou v čistom vyjadrení, že by malo mať svoje vlastné kreslo v Bezpečnostnej rade OSN, a podobne. Mohli by sme pripraviť celý zoznam takýchto sťažností.

Pán Severin sa nás pritom zároveň snaží presvedčiť, prostredníctvom svojej nedefinovanej degresívnej proporcionality – ktorá zhodou okolností neovplyvňuje jeho vlastné Rumunsko – že keď Poľsko stratí tri kreslá, v skutočnosti jedno získa. Môžem si len želať, aby jeho koncept fungoval tak dobre aj v kasíne.

Poďme si však veci vyjasniť. Len socialista z Yorkshire môže akceptovať, že dva plus dva je päť.

  Luca Romagnoli, v mene skupiny ITS. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, správu Lamassoure-Severin by sme mali pohŕdavo zamietnuť kvôli jej ideologickému antitalianskemu podtextu a umelej povahe technických verzus politických argumentov, na ktorých je postavená. Nejdem diskutovať o tom, aký význam prikladám politike ius sanguinis v porovnaní s jakobinizmom ius loci, keďže to zjavne chýba v uvažovaní spravodajcov a tých, ktorí túto iniciatívu objednali.

Nie som odborníkom na právo a nemám dobrú reputáciu ako profesor Manzella, predseda Výboru pre európske záležitosti v talianskom Senáte, ani ako iní kolegovia poslanci, ktorí môžu s presnosťou spochybniť právnu nekonzistentnosť vyhlásení v správe. Aj tak sa však domnievam, že treba zdôrazniť, že spravodajcom sa nesporné fakty nepočítajú: v politike je to vyhodnotenie úlohy, ktorú Taliansko malo v minulosti a ktorú má aj dnes v inštitúcii Európy.

S jasnou diskrimináciou Talianska sa použil veľmi chabo italianizovaný princíp degresívnej proporcionality, ktorá znovu definuje rozdelenie kresiel stanovené ústavnou zmluvou, ktorá bola pozastavená. V systéme zostali skupiny pre niektoré krajiny a máme aj pár žiarivých prípadov prekrúcania faktov, ako napríklad to, že Estónsko získalo rovnaký počet kresiel ako Malta, aj keď má trikrát väčší počet obyvateľstva.

Môžeme akceptovať, že v Spojenom kráľovstve patria medzi ľudí s právom voliť občania s trvalým pobytom, ktorí nie sú európskymi občanmi, na základe čoho spravodajcovia pridelili Spojenému kráľovstvu o jedno kreslo viac než Taliansku, aj keď z tých, čo majú právo voliť, volila vo voľbách v roku 2004 len o niečo viac než jedna tretina. Môžeme akceptovať, že Francúzsko, ktoré pozbieralo svojich voličov a dopĺňa svoj demografický profil s rovnakou rôznosťou miest narodenia, aká sa dá vidieť v ich národnom futbalovom tíme, získa o dve kreslá viac než Taliansko. Môžeme akceptovať lenivosť talianskej vlády a videli sme únik v čase príprav z rozpravy v Rade.

Je tu však niečo, čo akceptovať nemožno. Spravodajcovia lipnú na svojom spornom zmysle pre občianstvo. Prehlasujú, že každý, kto žije v Európe, aj keď je držiteľom pasu alebo občianstva krajiny mimo Európy, je volič. Z výpočtu však vynechávajú občanov žijúcich mimo Európy. To vzbudzuje dojem veľkej, manipulatívnej a neprijateľnej antitalianskej diskriminácie, ktorú musíme dôrazne odmietnuť!

  Irena Belohorská (NI). – V prvom rade by som chcela vyjadriť podporu správe pána Lamassoura a pána Severina. Musíme sa zmieriť s realitou, že počet poslancov sa pre Slovenskú republiku o jedného zníži v rámci dohodnutého princípu degresívnej proporcionality. Keď sa hovorí o proporcionálnom rozdelení kresiel europoslancov, mala by sa táto proporcionalita preniesť aj do celej zamestnaneckej politiky Európskej únie. Preto žiadam posilnenie počtu zástupcov a zamestnancov z novej dvanástky vo všetkých inštitúciách Európskej únie. Myslím si, že každý štát členský má dostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí by boli pre EÚ prínosom.

Jeden z princípov Európskej únie je rovnosť. Aj staré členské štáty sa zaviazali túto rovnosť rešpektovať, keď nás prijímali medzi seba. Tá by sa mala uplatňovať vo všetkých oblastiach a nielen na postavenie europoslancov alebo komisárov. Žiadam, aby táto rovnosť bola rešpektovaná a dodržiavaná. Pri našom vstupe do Európskej únie sme museli splniť veľa kritérií, teraz žiadam Európsku úniu, aby ona splnila záväzky, ktoré má voči novej dvanástke.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, podporou návrhu pána Lamassoura môže urobiť Európska únia historický krok. S touto správou môžeme nechať za sebou časy, keď bol počet kresiel v Európskom parlamente rozdelený na základe systému, v ktorom boli rôzne krajiny rozdelené do rôznych skupín, na základe vyjednávacích schopností rôznych predsedov vlád a kde sa predpokladá, že členské štáty EÚ majú vzájomne nezlučiteľné záujmy. Ak sa Parlament rozhodne podporiť správu pána Lamassoura, zanecháme za sebou tento systém a prejdeme na systém založený na zásade proporcionality, v ktorom veľkosť krajiny ovplyvňuje jej zastúpenie v Parlamente.

Systém, ktorý máme až doteraz, sa vysvetľuje veľmi ťažko. No systém, ktorý by sme mali so správou pána Lamassoura, sa vysvetliť dá. Je založený na maximálnej a minimálnej úrovni a berie ohľad na počet ľudí v rôznych krajinách. Tento princíp je udržateľný aj z pohľadu budúcnosti. Znamená, že sa nepodporujú záujmy jednej alebo druhej krajiny, ale zohľadňuje sa počet občanov. Je to krok vpred v demokratickom procese v Európskej únii.

Chcel by som jasne uviesť, akú alternatívu máme. Buď podporíme návrhy stanovené v správe pána Lamassoura, alebo sa vrátime späť k dohode z Nice s jej svojvôľou a rokovaniami, ktoré sa vyznačovali protichodnými národnými záujmami. Keď počúvam posledných rečníkov z lavíc tu hore a ich ustaranosť, počujem zároveň národné záujmy vo vzťahu ku konfliktom.

Správu pána Lamassoura by sme mali podporiť, pretože je založená na zásade.

  Sérgio Sousa Pinto (PSE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, správa Výboru pre ústavné veci vypracovaná pánmi Alainom Lamassourom a Adrianom Severinom o budúcom zložení Európskeho parlamentu je dôležitým príspevkom, ktorý poukazuje na vyrovnané a objektívne riešenie veci z politického hľadiska veľmi citlivej. Preto by som rád zablahoželal dvom spoluspravodajcom.

Mali by sme si pamätať, že to bolo zasadnutie Európskej rady v júni minulého roka, kde dostal Európsky parlament prísľub, že do októbra 2007 sa nájde riešenie problému jeho budúceho zloženia tak, aby sa toto riešenie dalo použiť načas na európske voľby roku v 2009. Pre tých, ktorí sa obávali, že Parlament nebude schopný vyriešiť túto otázku kvôli prevahe nacionalistickej ideológie, predstavuje táto správa výstižnú odpoveď a dokazuje, že táto inštitúcia dokáže presne určiť a vyjadriť spoločný európsky záujem v rámci národnej dynamiky, ktorá má tendenciu komplikovať medzivládne záležitosti.

Pre hladký priebeh práce medzivládnej konferencie, ktorá by sa mala dokončiť v Lisabone v dňoch 18. a 19. októbra, je dôležité určiť pozíciu Európskeho parlamentu. Preto je nevyhnutné uznať politické prepojenie medzi týmto novým návrhom rozdelenia kresiel v súlade so zásadou degresívnej proporcionality a reformným balíkom pre inštitúcie Únie, hlavne zásadu dvojitej väčšiny na definovanie väčšiny v Rade.

Rád by som využil príležitosť a zdôraznil, že inštitucionálny aspekt reformnej zmluvy musí byť súvislý a že s ohľadom na otázku dvojitej väčšiny, ktorá údajne vstúpi do platnosti len v rokoch 2014 – 2017, by zmluvy nemali obsahovať žiadne džentlmenské dohody, ako napríklad Ioáninsky kompromis, ktoré zostávajú v platnosti, ale kým budú zákonne uznávané v súčasnom rámci, budú slúžiť len na zablokovanie rozhodovacieho procesu v Rade.

Od samotného začiatku sme vedeli, že zloženie Európskeho parlamentu nebude len otázkou matematiky. V rámci obmedzení existujúcich faktorov by malo navrhnuté riešenie spĺňať tri zásady. zásadu solidarity, podľa ktorej členské štáty s najväčším počtom obyvateľstva prijímajú, že ich zastúpenie bude nižšie, zásadu plurality, ktorá umožní zastúpenie z celého spektra hlavých politických orientácií v každej krajine, a princíp efektívnosti, ktorý zabezpečí, že počet zástupcov bude obmedzený na úroveň zlučiteľnú s úlohou zákonodarného zboru. Pri použití zásady degresívnej proporcionality správa dosiahla primerane konsenzuálny návrh.

Vážená pani predsedajúca, na záver by som rád povedal, že Európsky parlament nemusí považovať dosiahnutú dohodu za perfektnú, aby mohol vyjadriť svoj politický súhlas. Súčasný text napriek svojim slabým stránkam rozširuje dôveryhodnosť Európskeho parlamentu a je oveľa lepší ako nezodpovedné preťahovanie sa v pästnom súboji medzi národnými egoizmami, ktoré by vyšli Úniu a jej občanov draho.

Tesne pred dôležitým zasadnutím Európskej rady tento Parlament, ktorý zastupuje občanov, aj keď len ťažko prijímam myšlienku, že tento Parlament reprezentuje aj členské štáty, uprednostňuje európsky záujem a verí, že hlavy štátov urobia to isté.

  Henrik Lax (ALDE). – (SV) Existuje veľká skupina občanov, ktorá boli v rozhovoroch o zložení Európskeho parlamentu ignorovaná. Hovorím o takmer 50 miliónoch Európanov, ktorí patria k regionálnej alebo národnej jazykovej menšine. Dnes existuje len hŕstka poslancov EP, ktorí zastupujú tieto skupiny. Je to neprijateľné a bohužiaľ to podáva falošný obraz o Európskom parlamente. Je to akoby sme nechápali zraniteľnú pozíciu, v akej stále žijú niektoré jazykové menšiny. Správa pánov Lamassoura a Severina, ktorá je založená na zásade degresívnej proporcionality, je skvelou ukážkou štatistickej práce a ja budem tiež hlasovať za ňu. No teraz sa musíme odvážiť začať hovoriť aj o iných podstatných témach. Ako zvýšime dôveru občanov voči Európskej únii? Ako zaručíme, že Európska únia a Európsky parlament naplnia ciele, ktorých uskutočňovanie očakávame od ostatných, teda ako zaistíme, aby sme si vypočuli aj hlasy menšín?

Dámy a páni, budeme my, poslanci EP, tolerovať ponechanie regionálnych a národných jazykových skupín napospas dobrej vôle národných vlád, ktoré im môžu dať kreslo, alebo chceme, aby tieto menšiny neboli v Európskom parlamente zastúpené? Odpoveďou by malo byť hlasné nie! Keďže chceme zabezpečiť rozmanitosť, že čas vyhradiť určitý počet kresiel v Európskom parlamente pre jazykové menšiny. Ja sám hovorím za obyvateľstvo Fínska hovoriace po švédsky a za provinciu Åland.

  Cristiana Muscardini (UEN). – (IT) Pán predseda, dámy a páni, správa o rozdelení kresiel v Parlamente obsahuje niekoľko zjavných rozporov, ktoré posilňuje list včera zaslaný spravodajcami, akoby mal odôvodniť ich stanovisko v týchto politicky citlivých otázkach, a prekrúca právny pojem občianstva tak, ako bol vždy uzákonený.

Zásada predložená v správe siaha nad rámec národných štátov aj zmlúv. Z právneho hľadiska je európske občianstvo právnym stavom, ktorí požívajú tí a len tí, ktorí majú občianstvo členského štátu, a ktorí teda požívajú všetky práva a povinnosti spojené s týmto stavom. Je to občianstvo, nie trvalý pobyt, ktoré musí byť v texte. Tento návrh zároveň prekrúca prístup obsiahnutý v návrhu novej zmluvy, ktorý jasne určuje, že pojem občianstva nemá nič spoločné s trvalým pobytom.

Európsky parlament premrhal veľkú šancu dokázať iným inštitúciám, že je schopný nájsť sám riešenie založené na právnych zásadách, ktoré sú všeobecne uznávané a zdieľané. Rada by som sa opýtala spravodajcov, prečo ani nezvážili možnosť použitia počtu obyvateľov v členských štátoch namiesto počtu obyvateľov s trvalým pobytom na výpočet prideľovania kresiel.

Pretože malo priniesť väčšie výhody určitým štátom? Pozrime sa na príklad Spojeného kráľovstva, ktoré udeľuje právo hlasovať v európskych voľbách aj tým, ktorí nie sú občanmi EÚ. Pán Lamassoure a pán Severin: vaše tvrdenie, že v porovnaní s dohodami z Nice nebude žiadna krajina penalizovaná, mi pripadá ako zjavné prekrúcanie pravdy, ktorú budú mať ostatní napraviť.

Z tohto dôvodu nemôžeme podporiť túto správu. No nielen to. Navyše škodí, a to nielen našej krajine – mojej krajine – ale aj iným krajinám Únie. Škodí aj zastupiteľskej demokracii a budúcej zmluve, ktorá, ako sami uznávate, obsahuje usmernenia a zásady, na ktorých by malo byť založené rozdelenie kresiel v Parlamente. Nemôžeme ignorovať pojem európskeho občianstva ako základ demokratickej legitímnosti nášho Parlamentu.

  Roberto Musacchio (GUE/NGL). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, podporujem rozhodujúcu úlohu pre Európsky parlament, proti ktorej sa často argumentuje, no zdá sa, že vlády chcú využiť tento návrh na manipuláciu s našou snemovňou.

Podľa nášho názoru je tento návrh zloženia kresiel nerozumný. Taliansko je potrestané a to je dôvodom na obavy. No najviac záleží na tom, že dôvody tohto trestu sú nepodložené.

Ničí sa historická rovnosť a čo je najhoršie, rozdelenie kresiel sa mení v mene obyvateľov s trvalým pobytom, ktorým nebolo udelené právo občianstva. Krajiny, ako napríklad Taliansko, ktoré dali právo voliť občanom a nie obyvateľom s trvalým pobytom v krajine, sú trestané. Potrebujeme niečo úplne odlišné. Myslím, že napríklad naozaj potrebujeme občianstvo trvalého pobytu, no také, ktoré by sa nepočítalo len z pohľadu počtu poslancov Parlamentu, ktorí sa majú zvoliť, ale aj z hľadiska práva voliť a byť zvolený.

Potrebujeme zaručiť zastúpenie politických menšín a malých štátov, pričom to výslovne stanovíme v kritériách, ktoré majú byť prijaté vo vnútroštátnych právnych predpisoch upravujúcich voľby. Potrebujeme uvažovať o nových dohodách, ktoré čo najviac vyťažia z európskych strán a ich schopnosti prezentovať sa vo voľbách. Nič s toho v správe nie je, a preto budem hlasovať proti nej.

  Jens-Peter Bonde (IND/DEM). – (DA) Pani predsedajúca, správa, ktorú bude Parlament prijímať zajtra, účinne zastaví vstup Turecka a iných husto obývaných európskych krajín do EÚ. Slovo Nemecka v Rade sa zdvojnásobí, zatiaľ čo slovo malých krajín sa zmenší o polovicu. Niektoré veľké krajiny zároveň získajú viac kresiel v Parlamente. Súhrnne, Nemecko bude naďalej kompenzované za to, že malo rovnaký počet hlasov v Rade ako Taliansko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko, aj keď momentálne získava z každého Nemca v Rade maximum. Nemyslím, že veľké krajiny znovu vytvoria také zisky a že malé krajiny nedokážu produkovať viac, ak voliči budú vnímať rozhodnutie ako legitímne: počúvajte pána Laxa.

Rád by som vyzval väčšie krajiny, aby sa zastavili a rozmýšľali. Nemôžu hlasovať podľa hodnôt populácie v Rade a zároveň priblížením sa k tomu istému princípu hlasovania aj v Parlamente. V Spojených štátoch existuje rovnosť medzi štátmi v Senáte. V Nemecku má Sársko s jedným miliónom obyvateľov tri hlasy v hornej snemovni nemeckého Parlamentu, zatiaľ čo Rhineland-Palatinate s populáciou 18 miliónov obyvateľov má šesť hlasov. Nemecký systém je teda len ťažko spravodlivý. Keď moja krajina vstúpila do ES, Nemecko malo trikrát viac hlasov v Rade než Dánsko. Teraz to bude 15-krát viac. Predtým malo Nemecko triapolkrát viac kresiel v Parlamente než Dánsko, teraz to bude osemkrát viac. Je to príliš nerovnomerné a voliči to nikdy nepochopia. Zničí to EÚ – to je problém.

  Philip Claeys (ITS). – (NL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať vyjadrením svojich pochybností o načasovaní uznesenia, o ktorom dnes diskutujeme. Je pravda, že Európska rada na júnovom zasadnutí požiadala Parlament, aby predstavil návrh týkajúci sa budúceho zloženia Parlamentu. No teraz zisťujeme, že celý návrh je založený na reformnej zmluve, na texte, ktorý je ešte potrebné ratifikovať, aby vôbec vstúpil do platnosti. Inými slovami, berieme veci za nesprávny koniec. Mimochodom, nie je to prvýkrát, čo sa to stalo, a naozaj to začína byť nepríjemné.

Nehovorím v mene Skupiny identity, tradície a suverenity, ale ako zástupca malého členského štátu – alebo skôr budúceho členského štátu, keďže otázka už neznie či ale kedy sa Belgicko rozdelí a Flámsko sa stane samostatným štátom. Odbočil som.

Myslím, že zásada degresívnej proporcionality, ktorú zastáva táto správa, je najuskutočniteľnejší a zároveň najspravodlivejší počiatočný bod, ak človek verí, že menšie členské štáty a ich zástupcovia v tomto Parlamente musia byť schopní zaujať úlohu, ktorá má zmysel.

V každom prípade podporujem širší výklad tejto zásady degresívnej proporcionality, a preto mám v úmysle podporiť príslušný pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána Bonda. Podľa mňa je v záujme Európskej únie, aby mali menšie členské štáty najlepšie možné zastúpenie v Európskom parlamente. Ak nie, budeme svedkami ďalšieho pádu všeobecnej podpory európskych inštitúcií.

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Vážená pani predsedajúca, v Európskom parlamente dnes máme dve po sebe nasledujúce rozpravy, ktoré nám povedia, aký bude v Európskej únii poriadok a ako sa bude deliť moc. Pre mňa ako zástupcu Poľska a Ligy poľských rodín je to veľmi smutná rozprava.

Môj postoj k tomuto novému pokusu o zavedenie ústavnej zmluvy pod novým názvom reformná zmluva, ako aj k novému rozdeleniu hlasov v Európskom parlamente, ktorý je diskriminačný voči mojej krajine, je veľmi kritický. Táto správa opierajúca sa o pochybné a za vlasy pritiahnuté argumenty, ktorú prijal Ústavný výbor Európskeho parlamentu, jasne útočí na isté krajiny a favorizuje iné, čo vlastne nie je ani prvý raz. K tomuto nemôžem dať svoj súhlas.

Zároveň vyzývam prezidenta Poľska, aby túto Zmluvu o týždeň v Lisabone odmietol.

  Alexander Stubb (PPE-DE). – Pani predsedajúca, myslím, že toto je jeden z najsmutnejších dní v našej plenárnej práci počas týchto piatich rokov, pretože je to po prvýkrát, čo aspoň aj ja osobne cítim, že sa Parlament stal medzivládnym orgánom. Pripomína mi to noci v Amsterdame v roku 1997, pripomína mi to noci v Nice v roku 2000. A dnes v skupine, mám na mysli toto plénum, vidíme, o čom to všetko je.

Naozaj som si myslel, že Európsky parlament je tu na to, aby reprezentoval záujmy všetkých Európanov, a nie úzkoprsé národné záujmy.

Na stole sú tri možnosti: jedným z nich je návrh pánov Severina a Lamassoura, ktorý považujem za európsky návrh. Je to vynikajúci návrh. Predviedli fantastickú prácu a mali by sme im k tomu zagratulovať.

(potlesk)

Druhá možnosť, ktorú máme, je vrátiť sa k Zmluve z Nice. Možno to niektorí z nás chcú, neviem. Chceme to ale naozaj urobiť? Preto vedieme túto rozpravu? Chceme sa vrátiť k Zmluve z Nice? Chce Španielsko prísť o kreslá? Chce Poľsko prísť o kreslá? Neviem.

Tretiu možnosť nazývam ja provokatívnou možnosťou; obsahuje dve provokácie: jedna je, aby sme veľkým štátom dali o poriadny kus viac a malým štátom o poriadny kus menej. Druhá provokácia prišla z druhej strany, dať malým veľa a nedať veľkým absolútne nič. Toto naozaj chceme? Nato sme tu? Myslím, že nie. Aspoň v to chcem veriť.

Témou zajtrajšej rozpravy je dôveryhodnosť Európskeho parlamentu a to, či dokážeme prijať rozumné, logické a spravodlivé rozhodnutie. Sme schopní prísť s návrhom alebo sme rovnakí ako členské štáty?

(potlesk)

  Jo Leinen (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, kolegovia poslanci, s touto správou Lamassoure/Severin Parlament poskytuje vstup. Kreslá budeme rozdeľovať v roku 2009, pričom nový vzorec na rozdelenie hlasov v Rade ministrov sa použije až v roku 2014. Teraz sme pripravení predstaviť toto fungovanie na ďalšie obdobie. Celý návrh však bude platiť len v prípade, že bude existovať nová zmluva. Ak sa nová zmluva neuzatvorí, v platnosti zostane Zmluva z Nice a zmluvy o pristúpení, čo znamená, že všetky krajiny budú mať menej kresiel. Preto by sme mali mať veľký záujem na podpore tohto návrhu zajtra v pléne.

Ďakujem obom spravodajcom, pánom Lamassourovi a Severinovi za prácu, ktorú urobili. Nemožno uspokojiť každého, to by bol zázrak. Protestujem však proti tomu, čo tu hovorili poľskí predstavitelia, že je niekto diskriminovaný. Nie je tu žiadna diskriminácia voči nikomu. Naopak, predložený bol návrh, ktorý je prijateľný a drží sa objektívnych kritérií, na základe ktorých možno rozdeliť kreslá, ktoré máme.

Musíme však pokračovať v rozprave, ktorú začali naši talianski kolegovia, a to v rozprave o tom, či pojem občianstva v Európskej únii je rovnaký ako pojem občianstva na národnej úrovni. Národný štát uzatvoril svoje hranice a vylúčil všetkých ostatných. EÚ je založená na inej myšlienke a túto rozpravu rozširujeme s cieľom, aby sme zastupovali všetkých obyvateľov s trvalým pobytom v EÚ a nielen tých, ktorí vlastnia pas členského štátu. V EÚ je 30 miliónov ľudí, ktorí nevlastnia pas členského štátu, no dodržiavajú naše zákony.

K tejto téme by sme sa mali nabudúce znovu vrátiť. Ďakujem vám za tento návrh, vďaka ktorému sme sa ocitli na správnej ceste k úspešnému uzatvoreniu medzivládnej konferencie a novej európskej zmluvy.

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, chcela by som len povedať pánovi Stubbovi, že Litva nezískava v žiadnom z prípadov, ktoré uviedol.

(LT) Rada by som povedala pánovi Alexandrovi, že Litva bude mať rovnaký počet kresiel vo všetkých troch prípadoch, pretože v prvom prípade je to určené, v druhom prípade je to určené a v treťom prípade… keď tu vedieme rozpravu ako Parlament (keďže predseda Parlamentu nepredsedá na takomto dôležitom zasadnutí), keď hovoríme o Parlamente a ja nevidím pána Lamassoura. Nachádza sa tu v snemovni? Prečo by sme mali hovoriť? Kľúčoví jednotlivci odišli. Všetko je zrejmé. Spomínam to preto, že naozaj musíme hovoriť o spoločnom domove, spoločnej Európe a vypočuť si každý hlas každej krajiny.

Problémom mojej krajiny je to, že sa svoje prežitie sme bojovali mnoho storočí. Sme malý národ. Mnoho ľudí teraz žije v iných krajinách, pracujú vo vašich podnikoch a prakticky nebudú môcť riešiť problémy Európy. Snažíme sa zachovať si vzťah, byť spolu, byť národom a nestratiť sa z mapy, no títo ľudia nebudú môcť voliť, pretože počet poslancov Európskeho parlamentu sa stanoví s ohľadom na počet občanov, aj keď žijú vo vašej krajine, Alexander, ako aj vo Veľkej Británii a Írsku, a pracujú tam čestne. Samozrejme, môžu si zvoliť zástupcov Švédska, Fínska, Británie alebo Talianska, no takto sa jednoducho oslabujeme ako národ. Toto je najdôležitejšia téma, ktorá ma trápi, a je mi veľmi ľúto, že, ako hovorí pán Lamassoure, v tomto Parlamente naozaj veľmi málo hovoríme o hodnotách. Dnešná rozprava je výborným príkladom. Pozriem sa na priezviská a viem, kto má koľko kresiel a vopred dokážem povedať, aké názory tu odznejú.

  Bogdan Pęk (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, už som si zvykol na do očí bijúce pokrytectvo, ktoré panuje v tomto Parlamente. No dnes by som chcel položiť jednu otázku. V poriadku, ako počujem z väčšiny prejavov, ktoré tu odzneli, chcete zmenu v hlasovacích zásadách a v prideľovaní kresiel v Európskom parlamente tak, aby nerozhodovalo občianstvo v danej krajine. Inými slovami, hovoríte, že sa už pozeráme na zlúčený európsky národ s jednotnými normami a jednotnými záujmami. Je to teda európsky národ.

Chcel by som sa vás všetkých pokrytcov opýtať, ako je možné, že chudobné staré Poľsko získalo len jednu tretinu poľnohospodárskych dotácií, že Nemecko, najbohatšie zo všetkých, chce napriek spoločnej energetickej politike rokovať s Ruskom nad úrovňou hláv ostatných štátov a viesť ropovod pod morom, ktorý je hrozbou pre ochranu životného prostredia? Dajú sa tieto dve veci zladiť? A ak je pravda to, čo hovorím, nie je potom predčasné vytvárať mýtus európskeho štátu? Potrebujeme konať smerom k nemu, ale pomaly a systematicky, pričom zrýchlené akcie tohto typu môžu viesť len k výsledkom, ktoré sú protikladom toho, čo zamýšľame.

  Gerardo Galeote (PPE-DE). – (ES) Pani predsedajúca, rozumiem náročnosti záväzku a uznávam a chválim prácu spravodajcov.

Podľa môjho názoru je však ich návrh rozdelenia kresiel v niektorých bodoch príliš ponechaný na voľnom uvážení a tiež neberie dostatočne do úvahy potrebnú inštitucionálnu rovnováhu prevzatú zo súčasnej Zmluvy z Nice.

Niektorí poslanci EP preto podpísali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budú plénu preložené zajtra a ktoré, a to by som rád zdôraznil, v plnej miere rešpektujú zásadu degresívnej proporcionality a z nášho pohľadu tiež zobjektívňujú rozdelenie kresiel do budúcnosti prepojením na jasné a transparentné kritériá.

Jeden z týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, na ktorý sa chcem sústrediť a ktorý by vstúpil do platnosti vo voľbách v roku 2009, je v súlade s jednou z najobozretnejších štúdií, ktoré vytvorila španielska vláda a odoslala Parlamentu a Rade.

Ako pochopíte, dámy a páni, nie som vinný za obranu návrhov súčasnej španielskej vlády kvôli zaslepenosti, ale pravdou je, že v tomto prípade sa demografický faktor zohľadňuje viac a mal by sa považovať za nevyhnutný pri formovaní inštitúcie, ktorá zastupuje záujmy ľudí.

Preto by som, pani predsedajúca, chcel požiadať spravodajcov, aby ich zobrali do úvahy, a svojich kolegov poslancov, aby za ne hlasovali. V každom prípade dúfam, že ich Európska rada predloží, obráni a zohľadní pri svojom rozhodovaní na budúci týždeň.

  Carlos Carnero González (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, nebola to jednoduchá úloha a myslím, že pán Lamassoure zo skupiny Európskej ľudovej strany a pán Severin zo skupiny Socialistov nám predstavili skvelú správu, ktorá má hlboký európsky a proeurópsky zmysel.

Pán Stubb má pravdu: je to jedna z najsmutnejších rozpráv, akej som sa v tomto Parlamente zúčastnil, no dúfam, že výsledok hlasovania o tejto správe zajtra bude jednou z najlepších chvíľ, aké zažívame. Táto správa, ktorá nie je len ich, ale patrí tiež Výboru pre ústavné veci, so 70 % podporou, po prvé odpovedá na to, o čo Rada požiadala tento Parlament, po druhé, uplatňuje zásadu degresívnej proporcionality, po tretie, zaručuje reprezentatívny Parlament, niečo, čo bolo nemožné so Zmluvou z Nice, sčasti preto, že podľa tejto zmluvy skončili niektoré krajiny, ako napríklad Španielsko, z pohľadu svojho zastúpenia neoprávnene a neospravedlniteľne bez nejakej proporcionálnej logiky.

Návrh pána Lamassoura a pána Severina z Výboru pre ústavné veci, našťastie, primerane rieši tento problém.

A to je otázka: buď táto správa, alebo Nice. Buď táto správa s reprezentatívnym Parlamentom, alebo Nice s Parlamentom, ktorý nie je úplne reprezentatívny. V tomto smere sa dá sľúbiť všetko, čo chceme. No teraz potrebujeme realistickú správu, aby na samite v Lisabone Parlament poznal svoje snaženie a podporil ho spolu s prijatím novej reformnej zmluvy. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Alexander Lambsdorff (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať tým, že poslanci Slobodnej demokratickej strany (FDP) môžu zajtra hlasovať podľa svojho uváženia. Nebude teda existovať žiadna línia strany. Prečo je to tak? Je to dilema. Situácia pre Nemecko sa samozrejme zhoršuje. Namiesto 832 000 voličov na poslanca EP dnes ich bude 858 000. Parlament chce, aby toto platilo od roku 2009. V Rade to bude platiť až od roku 2014. Okrem iného sa hovorí práve o tomto.

Každé dobré nemecké noviny, ako napríklad berlínsky Tagesspiegel, píšu, že kreslá sa znovu prerozdeľujú zajtra. V tomto Parlamente sú poslanci, ktorí hovoria: Nemecko zajtra stratí tri kreslá. Problémom je – a teraz prejdem k časti, ktorú osobne zastávam – že je to nesprávne. Správa Lamassoure/Severin zaisťuje najväčší možný počet kresiel, ktoré Nemecko môže mať podľa Zmluvy. Zmluva z Nice stanovuje, že maximálny počet je 96 kresiel. Správa to jasne podporuje.

Prečo potom táto rozprava? Načo je dobrá provokácia metódou podľa d’Hondta, v ktorej len väčšie krajiny získavajú a menšie značne strácajú? Na moje veľké prekvapenia tento návrh podporujú, a dokonca ho iniciovali, kolegovia poslanci z Kresťanskej demokratickej únie. Čo to naozaj znamená? Domnievam sa, že tento návrh je neeurópsky. Stráca sa v ňom spravodlivá a férová rovnováha medzi veľkými, strednými a malými krajinami. A čo viac, je to návrh, ktorý nemá najmenšiu šancu uspieť v Rade. Naozaj my a kolegovia poslanci v CDU veríme, že v Belgicku, Írsku, Švédsku alebo Estónsku nedokážu urobiť analýzu a že budú hlasovať v Rade za tento návrh? Nie! Tento návrh je len prázdna bublina, ktorá praskne bez akýchkoľvek následkov – s jednou výnimkou. A tou je ďalšie zhoršenie atmosféry, pokiaľ ide o európsku politiku doma v Nemecku.

Mali by sme podporiť správu Lamassoure/Severin. Mali by sme zabezpečiť, aby Európsky parlament vyslal Rade silný politický signál, že sme schopní sami riešiť problémy. Ak bude tento signál, európsky signál, silný, bude to dobré pre nás všetkých a do toho výslovne zahŕňam Nemecko.

  Jean-Luc Dehaene (PPE-DE). – (NL) Pani predsedajúca, ako to tu už niekoľkokrát odznelo, v tejto rozprave ide koniec koncov o dôveryhodnosť Parlamentu. Témou je jeho schopnosť splniť svoju úlohu a predniesť návrh s veľkou väčšinou tak, aby sa Rada nemohla návrhu len tak nevenovať.

Kladom správy Lamassoure/Severin je, že prakticky ide o návrh, ktorý spĺňa všetky požiadavky Zmluvy. Neexistujú štyri alternatívy, ale v skutočnosti len dve, a to správa Lamassoure/Severin alebo Nice. Napokon, ak nezískame podporu návrhu u veľkej väčšiny, nezíska ho ani Rada a my sa vrátime späť k Nice.

Skutočne nerozumiem množstvu predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Aj keď je jasné, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh obsahujúci systém druhej odmocniny výrazne podporuje malé krajiny, je to v skutočnosti karikatúra proporcionality. Rovnako však nerozumiem pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu zo strany nemeckých poslancov, ktorý vôbec neberie ohľad na pozíciu menších krajín a žiada, aby väčšie členské štáty získali viac príležitostí v Rade.

Mám tomu snáď rozumieť tak, že je to zlomyseľný spôsob návratu k Nice a obnoveniu 99 kresiel pre Nemecko? Ak ide o toto, považujem to za veľmi oslabujúce pre Parlament. Dúfam, že zajtra Parlament pochopí, že v stávke je jeho dôveryhodnosť a že tá sa dá zachovať len podporou správy Lamassoure/Severin s veľkou väčšinou, keďže toto je jediný realistický pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, je pre mňa ťažké akceptovať správu, podľa ktorej moja krajina – mala by som povedať a poviem poľský národ, keďže on je ten, ktorý si nás zvolil za svojich zástupcov – stráca príležitosť zvoliť si troch ďalších poslancov EP. Teda v akej miere sa zmenší poľské zastúpenie v Európskom parlamente na základe návrhu, ktorý bol dnes predložený.

Prečo si myslím, že je to nespravodlivé, a prečo si myslím, že kritériá prijaté v tejto správe neberú do úvahy také zrejmé skutočnosti, aké už dnes spomínala moja kolegyňa poslankyňa z Litvy? Ide o pracovníkov, o zamestnancov, o Poliakov, ktorí dočasne žijú v zahraničí – 3 milióny Poliakov v zahraničí. Predpokladajme, že majú právo voliť vo Veľkej Británii alebo Írsku, no oni prídu domov. Moja otázka znie: kto ich bude zastupovať? Sú obratí o právo zastúpenia, aj keď majú právo voliť.

Táto správa, a to je moja druhá poznámka, vyzdvihuje inštitucionálnu nerovnováhu, ktorá dodnes existuje, aj keď je možno krehká, medzi pozíciami štátov v Rade a v Parlamente. Prechodom na hlasovanie dvojitou väčšinou Poľsko stráca v Rade najviac a stráca aj v Parlamente.

Môj posledný postreh sa týka určitej nerovnováhy, o ktorej sa tu dnes už hovorilo, v rámci zamestnávania úradníkov v inštitúciách EÚ, a to hlavne v Parlamente. Túto nerovnováhu, ktorá ovplyvňuje všetky nové členské štáty, by sme mohli urovnať tu v Parlamente. Žiadam o pozmeňujúci a doplňujúci návrh tejto správy.

  Alfonso Andria (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, uvedomujem si samozrejme, že úloha, ktorou boli poverení moji kolegovia poslanci, páni Lamassoure a Severin, nebola jednoduchá, no musím povedať, že výsledok ma napriek vynaloženej snahe značne mätie, či už z právneho hľadiska, alebo čisto z politického.

Návrh sa po prvýkrát odvoláva na výpočtové kritérium založené na počte obyvateľov s trvalým pobytom v každom členskom štáte a nahrádza tak kritérium občianstva. Problém právnej a politickej jednotnosti vzniká vo vzťahu k ustanoveniam budúcej reformnej zmluvy a konkrétne článku 9A, ktorý výslovne stanovuje zásadu zastúpenia európskych občanov. Zároveň vidím tento problém ako politický, čiastočne preto, že Parlament trochu zneprehľadňuje funkciu hlasu a prejavu občanov – a čo viac, v čase, keď sa Únia podujala rozšíriť kultúru európskeho občianstva, identity a práv európskych občanov.

Prosím, neprenášajte tento problém späť na úroveň národných žiadostí alebo, čo je ešte horšie, neznižujte ho len na kvantitatívnu otázku. Bol by to úplne zjednodušený a vulgárny prístup a v skutočnosti by to bolo nemilosrdné k reputácii Talianska. Zároveň som postrehol nerovnosť v riešení. Vidím nedostatok rovnorodosti medzi skupinami, v mnohých prípadoch referenčné parametre neodôvodňujú rozdiel v počte kresiel jednej a druhej krajiny.

Pani predsedajúca, zakončím výzvou svojim kolegom poslancom, aby sme hlasovali spôsobom, ktorý bude jednotný s tým, čo stanovujú zmluvy a s tým, čo je našou úlohou ako poslancov Parlamentu až doteraz a čo by tou úlohou malo byť aj naďalej: vyjadrenie občianstva.

  Riccardo Ventre (PPE-DE). – (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, pán Stubb, ktorý už bohužiaľ odišiel, spomenul v tento večer smútok a ďalší poslanci vyjadrili podobné pocity. Domnievam sa však, že je smutné pozerať sa na diskrimináciu medzi krajinami a poslancami EP, hlavne tými, ktorí sa pokúšajú zabezpečiť dodržiavanie základných princípov, ako správne povedal pán Voggenhuber a pani Muscardini.

Dôležité v tejto chvíli je, že nie je cieľom spochybniť správu pánov Lamassoura a Severina. Tá je pravdepodobne dobre zostavená, no stojí na základoch z piesku. V skutočnosti tu máme právnu zásadu, ktorej význam sa úplne ničí, a to zásadu občianstva. Tento problém spomenuli aj tí, ktorí túto správu podporili, a rovnako sa uvádzal aj v kompromisných návrhoch pána Lamassoura a pána Severina, spomínal ho pán Leinen a pán Duff to podal vynikajúco: nie sme si istí svojimi voličmi!

No napriek tomu, pri tejto úplnej neistote týkajúcej sa voličov, chceme postaviť kritérium alebo zámok, ktorý má svoju vlastnú vnútornú jednotnosť – oddelenú od základov – a vytvoríme zloženie, ktoré žiadnym spôsobom nerešpektuje existujúcu skutočnosť alebo občanov. Jeho ďalším následkom bude, že nás privedie – a venujte pozornosť tomu, čo hovorím, keďže nechcem byť prorokom konca – pred Súdny dvor. Je to prirodzené a pravdepodobne je to aj povinnosť tých, ktorí sa cítia byť poškodení, ísť ako extrema ratio pred súd ako najvyšší rozhodovací orgán pre takéto dôležité rozhodnutia.

Vyzývam svoju vládu, vládu mojej krajiny, ktorá doposiaľ v procese od jeho začiatku v Berlíne ukázala mimoriadnu slabosť, aby napokon znovu objavila svoju hrdosť a aby pri tomto návrhu uplatnila svoje právo veta.

  Libor Rouček (PSE). – Dámy a páni, dnes a zajtra máme historickú príležitosť ovplyvniť rozhodnutie o budúcom zložení Európskeho parlamentu. Správa, ktorú pre nás na tento účel pripravili spravodajcovia Lamassoure a Severin, je kvalitná, vyvážená a zodpovedná. Prináša pragmatické riešenie, ktoré by mala medzivládna konferencia bez problémov prijať a ktoré nebude prekážkou pre prijatie reformnej zmluvy.

Navrhované rozdelenie kresiel v Európskom parlamente vychádza z princípu degresívnej proporcionality. Ide o spravodlivý a solidárny princíp, ktorý vyjadruje solidaritu medzi väčšími, strednými a menšími štátmi. Navrhované riešenie sa opiera aj o princíp demografickej veľkosti jednotlivých členských štátov. Aj tento princíp je spravodlivý a správny. No aj napriek tomu vyjadrili niektorí poslanci nesúhlas s týmto riešením. Zastávajú názor, že ich krajiny boli údajne diskriminované. Ja tu však žiadnu diskrimináciu nevidím. O diskrimináciu a nerovnosť by išlo len vtedy, ak by naopak krajina, ktorá má napríklad o päť miliónov občanov viac, získala rovnaký počet kresiel ako krajina, ktorá má o päť miliónov občanov menej. Verím, že Parlament zajtra využije svoju historickú príležitosť a veľkou väčšinou prijme správu pánov Lamassoura a Severina.

Neprijatie by znamenalo návrat k Nice. K alternatíve, ktorá by predstavovala stratu aj pre tých našich kolegov, ktorí tu ešte pred nedávnom vykrikovali heslo: „Nice alebo smrť!“

  Jacek Protasiewicz (PPE-DE). – (PL) Pani predsedajúca, dnes hovoríme o veľmi dôležitej správe, na základe ktorej dôjde k rozdeleniu kresiel v ďalšom funkčnom období Parlamentu.

Spravodajcovia predložili návrh, ktorý je veľmi zaujímavý a určite si vyžiadal množstvo práce, analytickej i koncepčnej. Za to by som im chcel vyjadriť svoju úprimnú vďačnosť. No pokiaľ viem, obsahuje dve závažné slabé stránky. Po prvé, moji kolegovia poslanci navrhujú riešenie, ktoré má ad hoc povahu, ktoré je dočasné a má slúžiť len na ďalšie funkčné obdobie. Spomínam si však, že keď sme vo Výbore pre ústavné veci začali pracovať na tejto správe, súhlasili sme s tým, že budeme hľadať systematické riešenia umožňujúce urobiť automatickú zmenu v rozdelení kresiel v Parlamente v prípade pristúpenia nových štátov do EÚ.

Alternatívny návrh, ktorý predložilo približne 80 poslancov EP vrátane mňa, túto podmienku spĺňa. Použitie d’Hondtovej metódy na výpočet počtu hlasov od jednotlivých štátov je objektívnym nástrojom, ktorý eliminuje politické dohadovanie. Prijatím tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu by sa Európsky parlament mohol stať prvou inštitúciou, ktorá by sa povzniesla nad politické a národné rozpory. Prijímam neutrálnu matematickú metódu určenia sily jednotlivých krajín. Bol by to krok správnym smerom a model, ktorý by mohli nasledovať ostatné viacnárodné európske inštitúcie.

Ďalšou slabou stránkou predstavenej koncepcie je nedostatočná jednotnosť v prístupe k právam európskych občanov. Medzi ne patrí právo byť zastúpený v tomto fóre. Kritérium výpočtu veľkosti parlamentného zastúpenia na základe počtu obyvateľstva podľa mňa oslabuje toto právo. Ako sa napríklad majú cítiť občania Poľska žijúci a pracujúci v Írsku alebo Veľkej Británii? Počet takýchto ľudí je podľa rôznych odhadov od 2 do 3 miliónov.

Podľa právnych predpisov týkajúcich sa volieb, ktoré sú v Poľsku záväzné, hlasy možno odovzdať osobám kandidujúcim v Poľsku. No keď použijeme kritérium obyvateľstva podľa návrhu v správe, výsledkom toho, že ľudia opúšťajú krajinu, bude zmenšujúci sa počet poslancov EP zvolených v mojej krajine, zatiaľ čo počet na ostrovoch porastie. Kto ich teda bude zastupovať tu v tomto fóre? Írski poslanci EP alebo britskí alebo poľskí, ktorých bude menej? Správa na tieto otázky neodpovedá. V tejto súvislosti cítim, že je potrebné urobiť zmeny v texte správy a spolu s mnohými kolegami poslancami budeme hlasovať za určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  Stavros Lambrinidis (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, zhodujeme sa v tom, že súčasné rozdelenie kresiel v Európskom parlamente nereprezentuje primerane demografickú skutočnosť v členských štátoch a že vzťahy sú nepriaznivé pre určité stredné a menšie krajiny.

To, že správa neznižuje počet kresiel stanovených v Zmluve z Nice, je určite pozitívnym faktom. Musím však tiež zdôrazniť, že v prípade Grécka by bolo navrhované zvýšenie počtu kresiel z 22 na 23 úplne spravodlivé, keďže počet obyvateľov v tejto krajine o 10 % prekračuje počet obyvateľstva v iných krajinách s rovnakým počtom parlamentných kresiel.

Rád by som sa však dnes sústredil hlavne na rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené a ktoré súvisia so spôsobom výpočtu počtu poslancov EP. Jednou z tém je nevyhodnocovanie celej populácie krajiny, ale len jej občanov. Som za myšlienku európskeho občana, no v plnej miere nesúhlasím s jej použitím v tomto prípade. Ako poslanec EP cítim, že zastupujem tých, ktorí patria medzi obyvateľov mojej krajiny: bez toho, aby boli nevyhnutne občanmi Grécka alebo Európy, vychovávajú naše deti, starajú sa o našich starších ľudí, budujú naše domy, obsadzujú naše univerzity, prispievajú do poisťovacieho systému a posielajú svoje deti do našich škôl. Naše rozhodnutia v oblasti životného prostredia, služieb, prisťahovalectva a v otázkach poistenia a množstvo ďalších v skutočnosti ovplyvňujú životy týchto našich občanov, ktorí majú, samozrejme, často najmenšie práva. Preto verím, že by malo byť demokratickým imperatívom, aby počet poslancov EP vychádzal z celkového počtu obyvateľov s trvalým pobytom v krajine.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava o budúcom zložení Európskeho parlamentu bohužiaľ nepatrí medzi svetlé momenty v histórii európskej demokracie. Je snáď aj dobré, že Komisia ani Rada si nenašli čas, aby si ju vypočuli.

Vypočuli sme si rečníkov, ktorí prednášali o zásadách s veľkou dávkou pátosu, o zásadách, ktoré nás z praktického hľadiska ešte stále neposunuli vpred a ktoré teda nemôžu ponúknuť nič viac než pátos. Vypočuli sme si mnohých rečníkov, ktorí sa sústredili na svoje vlastné národné záujmy. To určite nie je cesta, ako uspieť v hľadaní európskeho riešenia a ako taká nás pravdepodobne ani nepriblíži k riešeniu.

Našťastie sme si vypočuli aj takých, ktorí boli pragmatickí a hľadali zrozumiteľné riešenia, a preto v návrhu oboch spravodajcov, Alaina Lamassoura a Adriana Severina, našli vhodný základ. Domnievam sa, že by sme mali vyjadriť svoju úprimnú vďaku obom spravodajcom za prácu, ktorú vykonali vo výbore a v ďalších fázach. Je to niečo, čo by si stredozemská zdvorilosť normálne stále vyžadovala, no v tomto prípade si obaja spravodajcovia naozaj túto vďaku zaslúžili. Od niekoho, kto nepochádza od Stredozemného mora, vám teda patrí moje úprimné poďakovanie.

Dúfam a tiež sa teším na to, že zajtra možno pri hlasovaní v tomto Parlamente zažijeme historickú chvíľu. A to vtedy, ak sa nám podarí získať jasnú a rozhodujúcu väčšinu za návrh pánov Lamassoura a Severina a budeme tak schopní vyslať ďalší jasný signál Rade. Európsky parlament v každom prípade predložil rozumný základ pre voľby v roku 2009.

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

  Panayiotis Demetriou (PPE-DE). – (EL) Pán predsedajúci, ak chceme správne vyhodnotiť správu spravodajcov pána Severina a pána Lamassoura, musíme zohľadniť určité skutočnosti a uplatniť určité pravidlá.

V prvom rade musíme poňať správu európskym spôsobom, nie nacionalistickým. Ak sa nám to nepodarí, budeme čeliť súťaži v tom, ktorá krajina dostane viac a ktorá menej kresiel. Po druhé, musíme vziať do úvahy určité skutočnosti, napríklad Európsky parlament dnes nerozhoduje o zložení Parlamentu, ale dáva návrh Rade. Rada má určité hranice a základ, na ktorom stavať, aj keď vychádza z minulosti, o ktorej si možno myslíme, že nie je príliš vyvážená.

K tomu musíme pridať aritmetické faktory, ktoré sme dostali. Máme 750 poslancov EP, najviac 96 na krajinu a najmenej 6 na krajinu. Nemôžeme začať vyjednávať o častiach populácie, ktoré sú vo vnútri a von. Máme dosiahnuť kompromis na základe existujúcej situácie v súlade s celkovým počtom obyvateľstva a tým, čo sa vzťahuje na ostatné sektory. Nie sme tu, aby sme znovu založili EÚ. Ak to budeme robiť, dovoľte nám použiť iné výpočty. Dnes preto záleží na tom, aby sme dosiahli výsledok, ktorý získa najväčšiu možnú podporu Európskeho parlamentu, aby sme si zachovali našu dôveryhodnosť a zároveň otvorili cestu pre európske, a nie nacionalistické hnutia. Dovoľte mi apelovať na vážených predstaviteľov Nemecka, ktorí boli vždy štedrí. Veď ak by v minulosti vykazovali tendencie, ktoré vidíme teraz, nemali by sme žiadnu EÚ. Apelujem tiež na svojich kolegov poslancov z iných štátov, aby sme zajtra mohli prijať správu pánov Lamassoura a Severina s najväčšou možnou väčšinou.

  Proinsias De Rossa (PSE). – Pán predsedajúci, keď sa konečne pohneme od prísnej proporcionality vo voľbách, nevyhnutne skončíme pri používaní politického kompromisu namiesto čistej matematiky. Demokratický princíp, že všetky hlasy by mali mať rovnakú váhu je niečo, čo nemožno použiť až dovtedy, kým sa Európska únia nestane úplným federálnym systémom.

V rámci limitov, ktoré stanovila Rada, predstavuje tento politický kompromis pánov Severina a Lamassoura rozumnú a vyváženú snahu o dosiahnutie spravodlivej hry a solidarity pre všetkých ľudí Európskej únie. Podporujem ho a som proti alternatívnym systémom, ktoré sa tu navrhujú, a sú menej spravodlivé a menej vyvážené.

No keďže niektorí pristúpili k tejto úlohe ako ku ceste za národným egom, je potrebné zdôrazniť, že tu hovoríme o tom, ako občania volia svojich zástupcov do tohto Parlamentu podľa svojich politických preferencií, aby konal ako ďalší zákonodarca spolu s Radou. Je to Rada, ktorá reprezentuje štát, a nie tento Parlament.

  Simon Busuttil (PPE-DE). – (MT) Reformná zmluva podobne ako európska ústava zavedie zásadu, že členský štát bez ohľadu na to, aký je malý, by mal mať adekvátne zastúpenie a nemôže mať menej než šesť kresiel v Európskom parlamente. Pre Maltu, moju krajinu, ktorá má momentálne päť kresiel, to znamená zvýšenie na šesť kresiel. Týmto sa takpovediac vylieči rana, ktorú Malta utŕžila pred minimálne siedmimi rokmi, keď podľa Zmluvy z Nice získala päť kresiel namiesto šiestich ako Luxembursko, ktoré má rovnaký počet obyvateľov.

Šesť kresiel namiesto piatich znamená 20 % nárast v zastúpení a znamená tiež, že maltskí poslanci budú mať v tejto snemovni lepšiu pozíciu na vykonávanie parlamentných povinností, ktorých počet sa stále zvyšuje. Stačí keď poviem, že v tomto Parlamente máme viac než 20 parlamentných výborov a so šiestimi poslancami EP je veľmi náročné držať s nimi krok. S piatimi je to nemožné. Tieto výbory práve pripravujú zákony, ktoré budú záväzné pre všetkých občanov, vrátane Malťanov, a je preto vhodné, aby mali občania každej krajiny, dokonca aj tých najmenších, primeranú pozíciu, dobrú a rozumnú pozíciu, aby boli zastúpení a aby ich názor odznel v každom z týchto výborov. A to platí ešte viac, ak uvažujeme, že podľa novej Zmluvy bude mať Európsky parlament väčšie právomoci a stane sa ďalším zákonodarcom spolu s Komisiou vo všetkých sektoroch.

Minimálna hranica šiestich kresiel je preto pozitívnym krokom, ktorý zvýši dôveru malých krajín voči Európskej únii, a preto sa domnievam, že by sme mali podporiť správu pánov Lamassoura a Severina.

  Adrian Severin (PSE), spravodajca. – Pán predsedajúci, najťažšie je pochopiť vysvetlenie vtedy, keď povýšenie vašich záujmov závisí od nepochopenia tohto vysvetlenia. Obávam sa, že mnohí z našich kolegov odišli, pretože nehľadajú vysvetlenie: chceli len vyjadriť svoje stanovisko, to je všetko.

Rád by som však veľmi stručne objasnil zopár vecí. Po prvé, ak táto správa neuspeje, nielenže sa vrátime späť k Nice, ale bude to horšie ako Nice. Podľa mandátu medzivládnej konferencie totiž Zmluva hovorí o 96 kreslách ako o maximálnej hranici pre jednu krajinu – bude to teda Nice a Nemecko bude mať 96 kresiel. Ak bude Nemecko konať proti tejto správe, nezabezpečí si svojich dnešných 99 kresiel, a to by si malo uvedomiť.

Pani Grabowska sa pýtala na poľských občanov žijúcich čiastočne v Poľsku a čiastočne v zahraničí. Závisí to od miesta ich trvalého pobytu: nezáleží na tom, či sú v zahraničí ako turisti alebo či sú tam na krátky čas. Ak však majú trvalý pobyt v zahraničí a svoje rodiny v Poľsku len navštevujú, do úvahy sa vezmú sa na mieste, kde žijú. Samozrejme, budú mať možnosť hlasovať rovnakým spôsobom ako akíkoľvek iní európski občania. Pani Grabowska sa tiež pýtala, kto ich bude zastupovať. To je absolútne jasné – poslanci Európskeho parlamentu, za ktorých hlasovali. Všetci európski občania budú mať právo hlasovať a všetkých európskych občanov budú zastupovať tí poslanci Parlamentu, za ktorých hlasovali.

Mnohí kolegovia povedali, teraz budem citovať talianskeho kolegu: po prvýkrát v histórii Únie zohľadňujeme osoby s trvalým pobytom, a nie občanov. Omyl! Vždy sme brali do úvahy obyvateľov, obyvateľstvo, od Rímskej zmluvy. Ak chcete tento zvyk zmeniť, určite sa to dá, nehovorte však, prosím, veci, ktoré sú úplne nepravdivé.

Zakončím slovami: ak tu je nejaký problém, spočíva v nedostatočnej harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov o voľbách. Určite som priaznivcom aproximácie týchto predpisov, je to však iný problém. Vyžaduje čas a tejto otázke sa musíme venovať samostatne. Želám veľa šťastia spravodajcom, ktorí sa budú zaoberať aproximáciou právnych predpisov o voľbách. Dúfam, že uspejú. Zatiaľ môžem len dúfať, že zajtra, po noci úvah, dospejeme k hlasovaniu, ktoré skutočne posilní dôveryhodnosť tejto inštitúcie.

  Predsedajúci. − Môj kolega poslanec dostal ako spravodajca dodatočný čas. Znovu by som rád uistil pána Severina, že toto sa nespája ani s jeho správou, ani s jeho osobou. Podľa mojej skúsenosti sú poslanci parlamentu ľudia, ktorí lepšie hovoria než počúvajú. A to sa ukázalo aj počas dnešnej rozpravy.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, 11. októbra 2007.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Tento návrh spadá do rámca európskej ústavy, ktorou sa bude znovu zaoberať samit v Lisabone vo vzťahu k novej Zmluve, pričom bude znovu presadzovať tlaky a hrozby uplatnené pred jej zamietnutím vo všeobecných referendách vo Francúzsku a v Holandsku v roku 2005.

Namiesto presadzovania zásady suverénnych štátov s rovnakými právami, ktorá by si vyžadovala minimálne tak vychvaľovanú solidaritu zo strany krajín s najväčším počtom obyvateľov a rešpekt voči rovnováhe v rôznych inštitucionálnych orgánoch (Rade, Komisii a Európskom parlamente), je cieľom stanoviť minimálne a maximálne počty a použiť degresívnu proporcionalitu na základe počtu obyvateľstva a podriadiť tak krajiny ako funkciu svojho počtu obyvateľstva a sústavne uberať zo zástupníckeho charakteru demokracie. Nerovnováha, ktorá existovala pred Zmluvou z Nice, sa dokonca vôbec nezohľadňuje.

Teda napríklad Portugalsko stratí dvoch poslancov a zostane mu len 22, pričom Španielsko získa štyroch. Nemecko s istotou stratí troch a zostane mu 96. Okrem toho bude mať Francúzsko 74, Spojené kráľovstvo 73, Taliansko 72, Španielsko 55 a Poľsko 51. Len týchto šesť európskych mocností bude mať spolu 420 poslancov, čo je omnoho viac než väčšina Európskeho parlamentu so 750 poslancami, ktorí zastupujú 27 členských štátov.

Preto budeme hlasovať proti tejto správe.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Pán predsedajúci,

zastupujem malý členský štát na periférii Únie. To pre mňa znamená chápať, aké dôležité je niekedy vehementne brániť národné záujmy a upozorňovať na naše rozdielne podmienky. Vo všeobecnosti to poslanci z veľkých členských štátov pochopili, aspoň z tých, ktoré sú v mojej skupine. Sú opatrní, aby naše názory len tak jednoducho nezamietli, aby predišli tomu, že veľké krajiny v Únii prevalcujú tie malé.

Pri predložení správy pána Lamassoura bol názor malej krajiny vypočutý, keďže sme si spolu s ostatnými fínskymi poslancami EP udržali 14 kresiel Fínska v Parlamente.

Je úplne odôvodnené nahlas sa vyjadriť k získaným výhodám. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu, ktoré predniesli fínski poslanci EP a ktoré sa týkajú udržania jedného kresla, však teraz neprešli vo fáze výborov a nemali šancu dostať sa do pléna. Hlavným dôvodom je pravdepodobne to, že získanej výhody sme sa už v určitej miere vzdali: v Zmluve z Nice sa hovorí, že Fínsko súhlasilo s tým, že bude mať 13 poslancov.

So správou pána Lamassoura je hrozieb omnoho viac. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené nemeckými, španielskymi a poľskými delegátmi v mojej skupine vážne ohrozujú šance malých členských štátov mať nejaký vplyv v Európskom parlamente. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, podľa ktorého bude mať každý členský štát od roku 2014 šesť kresiel a zvyšok kresiel v Parlamente sa rozdelí v súlade s d'Hondtovým systémom, úplne zničí súčasný systém degresívnej proporcionality, ktorý predstavuje najlepší spôsob zaručenia objektívneho rozhodovania v Únii. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh by prakticky znamenal, že ak bude rozširovanie pokračovať, počet fínskych kresiel by napríklad klesol na 10. Toto nemôžeme akceptovať.

Preto vás všetkých vyzývam, aby ste nezabudli, aké dôležité je, že malé krajiny môžu mať vplyv v našej Únii.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Rozdelenie kresiel v Európskom parlamente medzi členské štáty nesmie byť v žiadnom prípade svojvoľné. Pri neskorých nočných rokovaniach na samite v Nice boli členské štáty všeobecne závislé na tom, v akej miere bude bdieť počas týchto nočných hodín jeden človek, hlava štátu alebo predseda vlády.

Výsledok bol pre Švédsko mimoriadne zlý. Aj keď je náš počet obyvateľov približne o jeden milión nižší než v prípade Maďarska alebo Českej republiky, dostali sme v Európskom parlamente o päť kresiel menej, namiesto 24 len 19.

Je dôležité, aby sme mali zásadu rozdeľovania kresiel, ktorá bude pevná z dlhodobejšieho časového hľadiska a bude brať ohľad na pokračujúce rozširovanie členstva v Únii. Dôležité je aj stanoviť zásadu nadmerného zastúpenia menších štátov v súlade s degresívnym rozdeľovaním.

Táto správa navrhuje zlepšenia súčasného rozdelenia kresiel v Európskom parlamente. Preto ju podporujeme. Dôrazne však odmietame myšlienku vytvorenia jedného volebného obvodu v celej EÚ. Znamenalo by to ešte viac zmenšiť veľkosť národných delegácií. Vytvorenie samostatného volebného obvodu EÚ je umelým pokusom o vytvorenie európskeho obyvateľstva. V Európe neexistuje žiadna spoločná politická aréna. Pokus o prelomenie bariér jazyka a tradícií vytvorením volebného obvodu EÚ je odsúdený na neúspech.