Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 10. októbra 2007 - Brusel

18. Humanitárna situácia v pásme Gazy

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je vyhlásenie Rady a Komisie o humanitárnej situácii v pásme Gazy.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, krátkodobá regionálna a medzinárodná perspektíva nám poskytuje príležitosť na mierovú možnosť vyriešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu a vytvorenia Palestínskeho štátu – príležitosť, akú medzinárodné spoločenstvo nesmie premeškať.

Nachádzame sa v rozhodujúcej chvíli, ktorá by nám mohla umožniť dosiahnuť významný pokrok v mierovom procese na Strednom východe. Prebiehajúci bilaterálny politický dialóg medzi premiérom Olmertom a prezidentom Abbasom a posledné menovania vyjednávacích tímov na oboch stranách sú odvážnymi a povzbudivými krokmi, ktoré schvaľujeme a podporujeme a ktoré, dúfame, umožnia priniesť na medzinárodné stretnutie iniciované Spojenými štátmi americkými na jeseň hmatateľné výsledky.

Dúfame, že aktuálny priebeh, na ktorom sa významne zúčastňujú arabské krajiny, umožní posunúť sa vpred a vytvoriť životaschopný, demokratický a nezávislý Palestínsky štát, ktorý bude v mieri a bezpečí existovať popri Izraeli.

Európska únia v rámci aj mimo štvorky ukázala, že je dôveryhodným nestranným partnerom, ktorého cieľom je dosiahnuť úspešný dialóg medzi stranami. Preto naďalej cítime záväzok voči politickému procesu, misii vytvoriť základ pre Palestínsky štát a podpore hospodárskeho rozvoja palestínskych území.

Stretnutia štvorky a následne ministerské stretnutie ad hoc Spoločného výboru v New Yorku v dňoch 23. a 24. septembra znovu vyzdvihli podporu prebiehajúcemu diplomatickému úsiliu zo strany medzinárodného spoločenstva. V záverečnom oznámení zo stretnutia štvorky vyjadrila Európska únia a jej partneri v štvorke svoje obavy o podmienky v pásme Gazy a zdôraznili význam pokračujúcej humanitárnej a krízovej pomoci, ako aj poskytovania základných služieb palestínskemu ľudu.

Zástupca štvorky Tony Blair navyše upozornil na naliehavú potrebu rozvinúť palestínske hospodárstvo a príslušné inštitúcie ako základné podmienky správneho fungovania budúceho Palestínskeho štátu. Zdôraznil sa význam toho, aby zástupca štvorky vypracoval viacročný plán ekonomického a inštitucionálneho rozvoja palestínskych území. Na medzinárodnom stretnutí darcov na ministerskej úrovni, ktorý sa konal v rámci stretnutia ad hoc Spoločného výboru, sa zdôraznil záujem, ako aj potreba mobilizovať finančnú a technickú pomoc týchto projektov zo strany medzinárodného spoločenstva.

V mnohých medzinárodných správach sa spomína zhoršovanie humanitárnych podmienok obyvateľstva na týchto územiach, situácia, ktorá umožňuje zvyšovanie chudoby a rast násilia a propaguje radikalizmus a extrémizmus – cyklus, ktorý je potrebné rýchlo prerušiť. Rozhodnutie Izraela z 19. septembra vyhlásiť pásmo Gazy za nepriateľské územia a predpokladaná možnosť rozšírenia rozsahu sankcií uvalených na pásmo Gazy by mohla, ak k tomu naozaj dôjde, zhoršiť aktuálnu situáciu. Európska únia síce uznáva legitímne právo Izraela brániť sa, no zároveň zdôrazňuje potrebu, aby izraelské úrady starostlivo vážili dôsledky a následky svojich rozhodnutí na život ľudí v pásme Gazy.

Európska únia dôsledne znovu potvrdila svoj plný záväzok pokračovať v humanitárnej pomoci pre pásmo Gazy. Únia je veľkým darcom. V roku 2006 dosiahla celková suma pomoci Únie od Komisie a členských štátov hodnotu 688 miliónov EUR. V roku 2007 Komisia pridelila viac než 425 miliónov EUR rozdelených na humanitárnu a sociálnu pomoc, strategickú podporu vytvorenia Palestínskeho štátu a poradenstva v oblasti hospodárskych reforiem. Jedným z podporovaných prostriedkov smerovania pomoci darcov s ohľadom na komplexnú situáciu v oblasti bol dočasný medzinárodný mechanizmus, ktorého platnosť bola predĺžená o tri mesiace do konca roka. Komisia navyše plánuje reštrukturalizovať pomoc vláde prezidenta Abbasa a premiéra Fayada s cieľom jej zefektívnenia a zlepšenia jej výkonnosti.

Myslíme si však, že Európska únia by nemala niesť finančné bremeno sama a že by bolo preto potrebné, aby aj ostatní partneri, hlavne arabské štáty, prispeli k tomuto úsiliu a znášali časť nákladov na budovanie Palestínskeho štátu. EÚ zdôraznila význam znovuotvorenia vstupných a výstupných miest v pásme Gazy s ohľadom na zabezpečenie pohybu ľudí a tovarov v súlade s dohodou o prístupe a pohybe.

V rámci európskej podpory sa predpokladá aj pomoc súkromnému sektoru, ktorý je hnacou silou hospodárskeho rozvoja z dlhodobého hľadiska, a to hlavne poskytnutím pomoci palestínskej vláde na urovnanie jej dlhov voči súkromnému sektoru. Sú to krátkodobé riešenia, pri ktorých sa nesmie zo zreteľa stratiť dlhodobý cieľ hospodárskeho rozvoja palestínskeho hospodárstva a finančného sektora. V skutočnosti by sme mali vyhodnotiť dlhodobú perspektívu, aby sme sa dokázali postupne presunúť zo súčasnej fázy krízovej pomoci do fázy pomoci hospodárskemu rozvoju – teda prechodu z nenávisti k obchodu.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, pred dvomi týždňami som bola v New Yorku. Konalo sa tam mnoho stretnutí medzinárodného spoločenstva na tému Palestíny. Uskutočnilo sa dôležité stretnutie štvorky, ktorej som stálou členkou ako súčasť delegácie EÚ, a stretnutie ad hoc Spoločného výboru najväčších darcov Palestíne v rámci prípravy na donorskú konferenciu, ktorá sa uskutoční pravdepodobne na konci decembra, po medzinárodnom stretnutí, ktoré sa momentálne pripravuje.

Ako už spomínal pán úradujúci predseda, hlavným záverom je pre nás všetkých to, že máme skutočne rozhodujúcu príležitosť, aby regionálni a medzinárodní partneri efektívne podporili mierový proces. Musím povedať, a viem, aké je to ťažké, že som minimálne obozretne optimistická vzhľadom na perspektívu závažnej a dôležitej schôdze, ktorej hostiteľmi budú teraz v novembri Spojené štáty. Chcem poďakovať tým, ktorí spomenuli naše príspevky. Dovoľte mi však tiež povedať, že som veľmi jasne a otvorene hovorila s našimi arabskými partnermi, pretože práve oni zatiaľ ešte neprispeli tak ako my. Dôrazne som ich vyzvala, aby urobili to isté pre svojich arabských priateľov. Sme pripravení plniť našu úlohu aj v budúcnosti a dúfame, že táto medzinárodná schôdza na Strednom východe bude ďalším krokom k pokračujúcim pozitívnym rozhovorom a snáď, keď nastane správna chvíľa, aj k Palestínskemu štátu, ktorý bude existovať bok po boku s Izraelom v rámci bezpečných hraníc.

Som si samozrejme vedomá toho, že dodávka humanitárnej pomoci do pásma Gaza je teraz náročnejšia. Dva projekty v oblasti vody a hygieny financované humanitárnym úradom Komisie sa napríklad museli pozastaviť. Partnerom realizujúcim tieto operácie sa nepodarilo doviezť potrebné materiály, pretože dovoz položiek, akými sú náhradné diely pre nemocnice a vodné čerpadlá, bol zakázaný.

Európska komisia sa však na túto situáciu neprizerala nečinne. Práve naopak, humanitárna a energetická pomoc okupovanému palestínskemu územiu vrátane pásma Gaza dosiahla nebývalú úroveň. Naďalej pokračujeme v podpore cennej práce Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA) v pásme Gaza. Pán komisár Michel nedávno uviedol novú formu podpory prostredníctvom Svetového potravinového programu s cieľom reagovať na základné potreby tých najzraniteľnejších Palestínčanov. Naša priama krízová podpora pre ľudí s nízkym príjmom a v sociálnej núdzi pokračuje prostredníctvom platenia sociálnych príspevkov. V septembri sme vyplatili príspevky tridsiatim piatim tisícom chudobných rodín na Západnom brehu a v Gaze. To len dokazuje pridanú hodnotu dočasného medzinárodného mechanizmu, ktorý dokáže účinne fungovať na celom okupovanom palestínskom území. Do septembra presiahol objem palív poskytnutých do pásma Gazy hodnotu 90 miliónov litrov. Toto palivo pokrýva 25 % alebo jednu štvrtinu potreby elektrickej energie miestneho obyvateľstva.

Práve z týchto dôvodov som na poslednej schôdzi v New Yorku požiadala štvorku o predĺženie tohto finančného mechanizmu až do decembra. V New Yorku som tiež na niekoľkých stretnutiach s rôznymi účastníkmi dialógu pri niekoľkých príležitostiach opätovne prosila o pokrok v programe prístupu a pohybu. Sme veľmi radi, že sa pán Tony Blair tejto problematike pozornejšie venuje a že sa snaží o ekonomickú možnosť rozvoja. To, samozrejme, nie je možné bez slobody pohybu a prístupu, nehovoriac o odôvodnených obavách o bezpečnosť zo strany izraelskej vlády. Verím, že môžeme urobiť omnoho viac a mali by sme to urobiť. Bude si to však vyžadovať väčšiu politickú vôľu, než tú, ktorú sme videli doteraz.

Súhlasím tiež s Parlamentom, že uzatvorenie prechodov do pásma Gaza má strašné následky na živobytie už aj tak zbedačeného obyvateľstva, ako aj na požadovanú humanitárnu odozvu. Hraničný prechod Karni je k dnešnému dňu zatvorený takmer štyri mesiace, a preto naša pomoc musela smerovať cez prechody Karem Shalom a Sufa. Považujeme to za dočasné riešenie, po prvé preto, že zariadenia na týchto prechodoch nepostačujú a výsledkom sú dodatočné manipulačné náklady – až do výšky 40 % nákladov na dodávky s pomocou – a po druhé preto, že obmedzenia týkajúce sa vybavenia, ktoré chceme prepraviť do pásma Gaza, spôsobujú problémy pre našu prácu na projekte.

Pri našom konaní musíme brať do úvahy aj nezákonné prevzatie pásma Gazy. Naša politika je jednotná s líniou štvorky a pozíciou legitímnej vlády Palestínskej samosprávy, pričom, samozrejme, podporujeme prezidenta Mahmouda Abbasa. Dňa 23. septembra sme my a naši partneri zo štvorky jasne prezentovali svoje pozície. Vyjadrili sme veľké obavy z pokračujúceho uzatvorenia najväčších hraničných prechodov. Zhodli sme sa na dôležitosti nepretržitej krízovej a humanitárnej pomoci bez prekážok a vyzvali sme na nepretržité poskytovanie základných pomôcok.

Dovoľte mi ešte na záver povedať pár slov o situácii na Západnom brehu, na ktorý by sa nemalo zabúdať. Aj napriek nedávnym oznámeniam zo strany izraelských úradov o znížení počtu hraničných prechodov je pravá skutočnosť, bohužiaľ, iná: veci sa zhoršujú. Nielenže sa pokračuje v politike usporiadania a budovaní bezpečnostnej bariéry, ale navyše sa postavilo aj 48 nových hraničných prechodov. Uvádza to posledná správa OTCHA.

Je rozhodujúce, aby sme pokročili v programe o prístupe a pohybe. V opačnom prípade maríme šance na budúci udržateľný Palestínsky štát. Dovoľte mi ešte dodať, že už teraz, s výhľadom na ďalšiu schôdzu Rady pre zahraničné veci, prípravy na návrh záveru rokovania Rady veľmi zreteľne zdôrazňujú naliehavú situáciu v Gaze a podčiarkujú dôležitosť neprerušovanej krízovej a humanitárnej pomoci bez prekážok.

  Jana Hybášková, v mene skupiny PPE-DE. – Pán predsedajúci, opäť tu raz stojíme a opakujeme: situácia v Gaze je hrozná. A opäť raz všetci súhlasíme: niečo treba urobiť. Preto je pre mňa cťou, že môžem v mene skupiny PPE-DE predložiť toto uznesenie a vítam článok 5 plne podporujúci Dohovor z Marylandu. Ak však môžem byť úprimná, môžem veriť, keď viem, že sme vás nabádali – a tu na tomto mieste som vás vyzývala začiatkom leta aj ja–, aby sme boli pripravení na reakciu na humanitárnu krízu a na pohotovostné plány?

Mnohí z vás si mysleli, že som žiadala o zahraničnú intervenciu. Nie! Len som vedela, že pripravenosť na humanitárne operácie nám pomôže reagovať rýchlejšie, keď dôjde k nevyhnutnému. Je október a my sme takmer nepostúpili.

Ľudia v Gaze si, samozrejme, zaslúžia našu pomoc: naše okamžité, krátkodobé a rýchle riešenie. Avšak za tie roky spolupráce na Strednom východe už všetci vieme, že rýchle riešenia sa nepočítajú. V skutočnosti musíme vyriešiť príčiny utrpenia Palestínčanov.

Mnohí tu prítomní si myslia – a ja s tým jednoznačne nesúhlasím – že jedinou príčinou utrpenia je Izrael. V Gaze som bola po prvýkrát v roku 1990. Videla som napríklad aj mestá Hodeida, Tanta, Benghazi, Ismailia, ak mám vymenovať len zopár iných miest na Strednom východe, ktoré vyzerali veľmi podobne: žiadna okupácia, žiadna vojenská intervencia. Zlé riadenie, korupcia, nepotizmus, policajné režimy – toto je Pudelskern. Musíme ich pomenovať, musíme sa sústrediť na to, ako môžeme pomôcť tým, ktorí trpia z oboch strán.

Musíme sa vyzbrojiť trpezlivosťou, aby sme uvideli pravdu, aby sme analyzovali správne a objektívne, aby sme naplánovali pomoc, pripravili projekty šité na mieru, aby sme mohli investovať peniaze, učiť a viesť. A aby sme boli nemilosrdní. Aby sme boli rázni a zodpovední.

V Gaze sú súčasťou problému Turci, Briti, Egypťania, Izraelčania, Američania aj Európania. Ale hlavnou časťou sú samotní Palestínčania. Môžeme pomôcť len im. Musia prestať používať vyhrážky, zneužívanie, násilie, terorizmus a zabíjanie. Musia zastaviť korupciu. Musia zastaviť nepotizmus a vojenské provincie.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Thijs Berman, v mene skupiny PSE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, od polovice júla, odkedy sa moci v pásme Gazy chopilo hnutie Hamas, bolo jeden a pol milióna ľudí uväznených na mieste, ktoré sami obyvatelia nazývajú geto, farma pre dobytok. Oblasť nesmú opustiť dokonca ani onkologickí pacienti. Podľa stanoviska Izraela žijú na nepriateľskom území. Do oblasti sa dostanú len jedlo, lieky a niekoľko humanitárnych tovarov – ľudia však nemôžu žiť len z múky, šošovice a liekov.

Izraelská definícia humanitárnych tovarov je absurdne obmedzujúca. Doviesť nemožno súčasti medicínskych zariadení, systém dodávky vody nemožno opraviť. Neustále hrozí, že Izrael preruší dodávku energie. Hospodárstvo pásma Gazy sa zrútilo, ľudia sú nezamestnaní a zúfalí a nezostali už žiadne peniaze. Začína sa vyskytovať podvýživa. Blokáda prináša zúfalstvo, zlosť a nenávisť, nie mier. Pásmo Gazy zažíva neprijateľnú humanitárnu krízu.

Rastie volanie po pomoci, no jej cena sa navyše stále zvyšuje v dôsledku blokády. Preto musia členské štáty poskytovať väčšiu finančnú podporu pre organizáciu UNRRA a ďalšie organizácie na mieste. K tomuto kroku už pristúpila Európska komisia a niektoré členské štáty. Aj Európsky parlament včera hlasoval za zvýšenie pomoci. Moja skupina naliehavo vyzýva Radu, aby toto rozhodnutie podporila.

Samotná pomoc však nestačí. Predsedníctvo sa k téme dnes večer vyjadruje nesmelo a opatrne. No Európska únia nemôže ďalej niesť morálnu zodpovednosť za poskytovanie pomoci, pričom sa vyhýba politickým činom smerujúcim proti blokáde. V mene svojej skupiny chcem preto požiadať predsedníctvo, Radu a Európsku komisiu, aby vyzvali Izrael na okamžité ukončenie blokády. Všetci obyvatelia v pásme Gazy sú potrestaní, čo je na základe článku 33 štvrtého Ženevského dohovoru nezákonné. Tento spôsob navyše neprospieva Izraelu a Európska únia by to namiesto svojej pasívnej pozície mala Izraelu povedať – presne preto, že je to spojenec. Dalo by to význam dohode o partnerstve s Izraelom, pretože len konaním proti blokáde EÚ spravodlivo uplatní časť o ľudských právach.

  Chris Davies, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, nebudem teraz hovoriť sa svoju skupinu, ale ako poslanec, ktorý videl veci, ktoré by radšej nevidel.

Dúfam, že pán minister neverí svätuškárskym táraninám, ktoré čítal v tomto Parlamente. Predpokladať čo i len na chvíľu, že politika tejto Európskej únie je nestranná, je jednoducho smiešne. Všetci vieme, že vedieme politiku dvojitých štandardov. Očakávame a vyžadujeme, aby Palestínčania poslúchli každú požiadavku. A sotva žiadame, aby Izraelčania splnili naše želania.

Tieto dvojité štandardy zapáchajú. Pán komisár, pamätáte sa, ako ste tu stáli len pred niekoľkými mesiacmi, po tom, ako sa palestínska delegácia vrátila zo stretnutia s pánom Haniyehom v Gaze, pred pádom palestínskej jednotnej vlády, a ako ste tomuto Parlamentu hovorili, že chcete urobiť všetko, čo sa dá na podporu tej vlády? V priebehu štrnástich nocí to, samozrejme, padlo! Padlo to sčasti preto, že sme odmietli hovoriť so zvolenými zástupcami. Odmietli sme hovoriť s pánom Haniyehom a, čo nie je nič prekvapivé, po podkopaní demokratických síl moc prevzali sily násilia.

Zdá sa, že sa z histórie nikdy nepoučíme. Musíme prestať ignorovať želania palestínskeho ľudu. Musíme začať rešpektovať demokratické sily a musíme pripustiť, že mier nemožno dohodnúť bez komunikácie s nepriateľom.

(potlesk)

Ak budeme naďalej odmietať, zaoberať sa týmito prvkami v Hamase, ktorý nám chce vyjsť v ústrety, bude nemožné dosiahnuť presadenie mieru na Strednom východe.

Pred nami je jedna otázka týkajúca sa návrhu uznesenia: prečo čo i len pomýšľame na to, že by sme dali Gaze finančné prostriedky? Čo to má spoločné s Európskou úniou? Gaza je izraelským zajateckým táborom! Nemá s nami nič spoločné. To Izraelčania by mali zodpovedať za životy jedného a pol milióna ľudí. To oni sú strojcami ich biedy. Nie je našou zodpovednosťou poskytovať peniaze našich daňových poplatníkov na plnenie povinností Izraela.

A napokon, vrátim sa k otázke nestrannosti. Za posledných pár týždňov počúvame, že obranné sily Izraela dali príkaz na konfiškáciu ďalšej palestínskej zeme, aby postavili cesty, ktoré umožnia stavbu osady E1 – ďalšie rozšírenie židovských osád vo východnom Jeruzaleme – v rozpore so všetkými záväzkami, ktoré sme od Izraelčanov požadovali, a v rozpore so všetkými nádejami na úprimný záver z nastávajúcich mierových rokovaní.

Palestínčania sa pozerajú, ako im všetky nádeje na životaschopný, nezávislý Palestínsky štát miznú pred očami. Čo s tým bude robiť Európska únia? Viete veľmi dobre, že neurobí nič. Len vyriekne niekoľko slov a neurobí nič konkrétne!

  Ryszard Czarnecki , v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, bol som jedným z päťčlennej delegácie Európskeho parlamentu, ktorá strávila niekoľko dôležitých dní na palestínskom autonómnom území. Môžem kategoricky vyhlásiť, že charakter našej misie bol humanitárny, nie politický. Hovorím to preto, že nechcem, aby sa naša rozprava zvrtla na veľmi politickú, v ktorej by sa Európsky parlament ocitol v úlohe žalobcu konajúceho voči niekomu. Bol by som rád, ak by sme zostali nad politickými spormi a uvažovali, ako môžeme pomôcť občianskej Palestíne.

Povedzme si to však jasne – zdá sa, že zvyšovanie životnej úrovne v pásme Gazy, normálne fungovanie nemocníc a škôl, úplný prístup k pitnej vode, potravinám a elektrickej energii, možnosť normálne pracovať v poľnohospodárstve by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobili uvoľnenie napätia v palestínsko-izraelských vzťahoch a zaistili oslabenie nepriateľského potenciálu, ktorý sa dotýka židovských osadníkov, izraelských osadníkov a Štátu Izrael.

Pred niekoľkými mesiacmi som tu v Parlamente hovoril o sporných textoch v niektorých palestínskych školách, v palestínskych učebniciach, no teraz sme sa presunuli z jedného extrému do druhého. Už nemôžeme kritizovať určité aspekty palestínskeho vyučovania, pretože tento systém vyučovania je preč.

No táto minca má aj druhú stranu, vnútorný palestínsky pohľad. Politický pat medzi hnutiami Hamas a Fatah a táborom prezidenta Abu Mazena pokračuje. Táto bezvýchodisková situácia sťažuje pôsobenie palestínskych inštitúcií a tým ubližuje Palestínčanom, ktorí tam žijú. A to určite nie je chyba Izraela. Veľa hovoríme o trvajúcom mieri medzi štátom Izrael a Palestínčanmi, no je to trochu ako hovoriť o dome a o tom, že začneme so strechou. Vždy by sme mali hovoriť o budovaní od základov nahor. A tými základmi sú v tomto prípade zlepšenie fungovania palestínskeho vedenia, verejných inštitúcií a humanitárnej pomoci pre ľudí Palestíny.

  Margrete Auken, v mene skupiny Verts/ALE. – (DA) Pán predsedajúci, návšteva Západného brehu a pásma Gazy pred niekoľkými týždňami, ktorá tu už bola spomenutá, bola šok – dokonca aj pre tých z nás, ktorí tam už mnohokrát boli. Uzatvorenie hraníc zo strany Izraela a nekonečné blokády ciest znemožňujú rozvoj zdravého hospodárstva a dodržiavanie pravidiel EÚ o humanitárnej pomoci. Rada a Komisia by mali okamžite zasiahnuť, aby pomohli dostať palestínske hospodárstvo späť na nohy. Dovoľte mi vyjadriť sa jasne: bez takejto intervencie nemôže mierová konferencia uspieť. Ako to už niekoľkokrát opakovane odznelo, hospodársky aspekt sa nedá oddeliť od politického. Inými slovami, izraelská okupácia sa musí skončiť. Inak mier nikdy nenastane. Okrem hospodárskej vyčerpanosti začína dochádzať aj k radikalizácii Palestínčanov. Rastie medzi chudobnými – a tých je stále viac a viac v dôsledku izraelskej blokády – a medzi mladými ľuďmi. Staršie generácie Palestínčanov opakovane varujú, že mladí ľudia, ktorí dnes vyrastajú, nikdy nežili bok po boku s Izraelčanmi a že ich jedinou skúsenosťou vo vzťahu k ním sú škaredé steny, vojenské vpády a mladiství vojaci ponižujúci ich otcov. Toto nie je cesta, ako vytvoriť mier, len nezmieriteľných nepriateľov.

Neexistuje ani žiadna dôvera voči EÚ, ktorá ignorovala demokratické voľby na palestínskych územiach a ktorá izolovaním hnutia Hamas preukázala diplomatickú nekompetentnosť a znovu aj dvojité štandardy. Pokiaľ nebudú všetci Palestínčania zastúpení v prebiehajúcich rokovaniach, k mieru nedôjde, a to vedia všetci, ktorí sú vo veci zaangažovaní. Ako už spomínal pán Davies a ďalší, všetky nádeje na mier sa rozbijú, ak, ako bolo oznámené, vláda Izraela znárodní E1. USA aj EÚ sa vyjadrili nie nejasne, že sa to nesmie stať. Otázka, na ktorú by teraz Rada a Komisia mali odpovedať, znie, aké konanie je naplánované, aby sa zabránilo vyvlastneniu palestínskeho Východného Jeruzalema.

  Luisa Morgantini, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, jedna minúta je nič. Pán Lobo Antunes hovoril o odvážnych gestách a krokoch. Odvážny krok, ktorý by mal urobiť pán Olmert, je uzatvoriť všetky nové osady, oslobodiť tisíce Palestínčanov, zastaviť vojenské nájazdy do Západného brehu, odstrániť hraničné prechody a zrušiť blokádu pásma Gazy! Na rokovania by mal prísť s konkrétnymi krokmi. No namiesto toho sme včera videli nové zabavenia zeme vo vnútri Jeruzalema.

Odvážny krok, ktorý by mala urobiť Európska únia, je odmietnuť všetky formy kolektívnych trestov, ktoré na civilné obyvateľstvo uvalila izraelská vláda. Naše plány v pásme Gazy sú zablokované, pretože neexistuje cement, neexistujú potrubia, náklady sa vyšplhali na štvornásobok a organizácia UNRWA naďalej nabáda ku krízovým opatreniam.

V uznesení, ktoré zajtra prijmeme, vyzývame na odstránenie blokády pásma Gazy a na voľný pohyb ľudí a tovarov na všetky miesta. No vieme, že palestínska otázka nie je humanitárna. Naša zodpovednosť je politická: tou zodpovednosťou je ukončiť vojenskú okupáciu a vyzvať dva národy a dva štáty, aby boli schopné spolu existovať vo vzájomnom bezpečí.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Pán predsedajúci, koncom minulého týždňa delegácia z nášho Parlamentu diskutovala o vážnej situácii na Strednom východe s našimi americkými kolegami v rámci dialógu transatlantických zákonodarcov (TLD). Počas neho nám dal americký mierový vyjednávač Dennis Ross veľmi praktickú radu ponúknuť palestínskemu obyvateľstvu pomoc z jeho nepríjemnej existencie. Potrebná je sieť spoľahlivých a politicky nezávislých mimovládnych organizácií.

Rada a Komisia: v akom rozsahu vidíte skutočné možnosti na Západnom brehu i v pásme Gazy? Zastávam teraz stanovisko, že príčinou súčasnej internej a externej krízovej situácie v pásme Gazy je správanie hnutia Hamas. Neustále znižuje autoritu štátu Izrael a za zákonné prehlasuje násilie voči takzvaným izraelským a palestínskym disidentom.

Pán predsedajúci, nedávna brutálna vražda palestínskeho kresťana Rami Ayyada, ktorý mal len tridsať rokov, zdôrazňuje nebezpečnú pozíciu tejto menšiny v pásme Gazy. Očakávam, že Rada a Komisia budú venovať pozornosť kresťanskej menšine a poskytnú jej podporu na všetkých palestínskych územiach.

  Edward McMillan-Scott (PPE-DE). – Pán predsedajúci, pán Davies sa pred časom pýtal, akú úlohu zohrala Európska únia na Strednom východe. Viem, samozrejme, že je to rečnícka otázka, pretože sa skutočne snaží nájsť riešenie. Je však skutočnosťou, že Európska únia má priamy záujem na výsledku mierového procesu na Strednom východe.

Hovorím z volebného obvodu v Yorkshire, z ktorého pochádzali štyria atentátnici, ktorí pred niekoľkými mesiacmi zaútočili na Londýn. Motivovalo ich to, čo sa dialo na Strednom východe. A rovnako aj atentátnikov v Madride. To znamená, že bezpečnosť v Európe je priamo prepojená so Stredným východom.

Zároveň sa domnievam, že máme aj historické a humanitárne záväzky voči mierovému záveru. Napokon, mierový proces je pomalý a nerovnomerný a viedol k početným iniciatívam, početným medzivládnym konferenciám – v Madride, v Osle a na ďalších miestach. Teraz, v októbri 2007, sme sa dostali do bodu, keď sa takmer so zúfalstvom pokúšame nájsť nejaké riešenie.

Preto si myslím, že nadišiel čas na nejaké spravodlivé radikálne nové myslenie. Jedna z vecí, ktorú by som chcel spomenúť, je, že posledné rozhovory medzi pánom Olmertom a pánom Mahmoudom Abbasom o prakticky konečnom riešení stavu, by mali odrážať rokovania, na ktorých sa zúčastnil sám pán Olmert ako mladý poslanec v roku 1987. Na nich on a Organizácia pre oslobodenie Palestíny (PLO) v skutočnosti súkromne rokovali o hlavnom meste Palestínskeho štátu vo Východnom Jeruzaleme, o hraniciach z roku 1967 a o návrate osadníkov. Inými slovami, k riešeniu sa dostal v roku 1987. A možno teraz, túto jeseň, nadíde čas, keď sa títo dvaja vodcovia, povzbudzovaní medzinárodným spoločenstvom, stretnú, aby v rámci mierového procesu na Strednom východe radikálne sformovali budúcnosť mierového riešenia s dvomi štátmi.

Pán Triantaphyllides a jeho delegácia, ktorí pred časom odišli do Palestíny, sa vrátili s dvomi zásadnými závermi. Sústreďme sa na humanitárnu situáciu v Palestíne, ale myslime aj na úlohu, ktorú môžu v tomto procese zohrávať poslanci zvolení tam, aj kdekoľvek inde. Nemalo by sa na nás zabúdať.

  Véronique De Keyser (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, počas prípravy tohto uznesenia sme si povedali „žiadna politika, len humanitárny rozmer“. Nemožno tolerovať, že dnes v obrovskom otvorenom gete pomaly zomiera národ naháňaný kamerami celého sveta, že národ vykrváca bez práva na rozvoj, slobodný pohyb a vzdelanie detí, no je to národ, za ktorého prežitie platíme vysokú cenu a ktorý predovšetkým nesmie zomrieť kvôli nám, pretože to by nás pošpinilo a naše demokracie by si s tým nevedeli poradiť.

Európska únia v tomto roku zaplatí viac než 300 miliónov EUR, aby tejto kríze zabránila. Je to príliš málo, aby to zachránilo Palestínčanom životy, no je to desaťkrát, stokrát príliš veľa, pretože ak by sa rešpektovali všetky medzinárodné záväzky, štvrtý ženevský dohovor a ľudské práva, nebolo by to potrebné.

Hanba getu! Hanba nám Európanom! Boli sme schopní podporiť Berlín, keď v ňom boli ľudia obkľúčení! Hanba tým z nás, ktorí sa tešili z pádu múra v Nemecku so slzami radosti, no ktorí sú teraz väzňami a komplicmi iných stien a iných get! Zrušte uzatvorenie!

Humanitárna stránka dnes nemôže dovoliť zabudnúť na politickú. 24. septembra vydala izraelská vláda príkaz na konfiškáciu 110 hektárov zeme v štyroch arabských dedinách medzi Jeruzalemom a Jerichom, aby postavili cestu, ktorá definitívne rozdelí Západný breh na dve časti. Je to starý izraelský plán z roku 2004, ktorý Európa a dokonca aj Spojené štáty vždy odmietali. Dnes, krátko pred začiatkom medzinárodnej schôdze vo Washingtone, je to skutočná časovaná bomba. Ako môžeme stále snívať o dvoch štátoch existujúcich spolu mierovo s obkľúčeným pásmom Gazy a Západným brehom rozdeleným na dve časti?

Dňa 8. februára 2005 v Šarm al-Šajchu Sharon vyásil: „Máme príležitosť začať novú cestu. Po prvýkrát po dlhom čase existuje v našom regióne nádej na lepšiu budúcnosť pre naše deti a vnukov.“ Je to mimoriadne krehká príležitosť, ktorú chcú extrémisti rozbiť. Ak táto cesta a mnoho ďalších uzrie svetlo sveta, extrémisti vyhrali. Architekti a zemepisci teraz používajú perverznejšie zbrane než bomby. Obkľučujú Palestínu stenami a cestami, ktoré drvia každý sen o životaschopnom štáte.

(potlesk)

  Elizabeth Lynne (ALDE). – Pán predsedajúci, nie je nič demoralizujúcejšie, než život prežitý v chudobe, život bez perspektív a život skazený konfliktom. Humanitárna katastrofa sužuje ľudí v Gaze a je zrejmé, že jediným cieľom, ktorí izraelskí a palestínski vodcovia sledujú, je prenos bolesti, chudoby, biedy a nenávisti na novú generáciu mladých Palestínčanov.

Priamym dôsledkom izraelskej blokády pohybu ľudí a tovarov je to, že deti nemajú ani základné vzdelávacie zariadenia. Ľuďom sa upierajú základné služby, ktorí všetci z nás v tomto Parlamente považujeme za samozrejmé. Rybári, farmári a ďalší obyvatelia nemôžu obchodovať, čo ničí ich živobytia. Vďaka obmedzeným zdravotníckym službám a starostlivosti jednotlivci prežívajú zbytočnú bolesť a zbytočne zomierajú. A to všetko sa odohráva na pozadí násilia a útlaku.

MVO odhadujú, že v Gaze pribudlo takmer 2 000 ľudí so závažným postihnutím. Ide predovšetkým o mladých ľudí, ktorí sú postrelení tankami alebo strelnými zbraňami, často s následkom straty končatiny, poškodením mozgu alebo zranením miechy. No organizáciám, ktoré podporujú telesne postihnutých ľudí, bránia v práci izraelské blokády a nie sú schopné získať špecializované zásoby, ktoré požadujú! Izrael musí splniť svoje medzinárodné záväzky, ako napríklad Ženevský dohovor, aby sa zaručil tok humanitárnej podpory, humanitárnej pomoci a základných pomôcok a aby sa otvorili hranice.

Rada a Komisia nesmú poľaviť v tlaku, no musia hovoriť so všetkými stranami. Je to jediná cesta, ako nájsť riešenie. Nemá zmysel hovoriť, že sa s jednou stranou nebudeme rozprávať. Musíme nájsť riešenie tak, že budeme hovoriť s každým. Ak nič neurobíme, ľudia budú naďalej zbytočne zomierať. 1,3 milióna ľudí v Gaze bude naďalej prichádzať o svoju dôstojnosť a bolesť, chudoba, bieda a nenávisť sa budú ďalej prenášať na novú generáciu Palestínčanov.

  Hélène Flautre (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v čase, keď sú hraničné prechody do pásma Gazy uzatvorené a ovláda ich izraelská armáda, v čase, keď dennodenne dochádza k vražedným vpádom, v čase, keď naďalej rastie počet osadníkov na okupovaných územiach, v čase, keď pri porušovaní medzinárodných zákonov pokračuje výstavba múru a bezpečnostného dohľadu, sú tu medzi týmito múrmi, v Európskom parlamente, stále ešte ľudia, ktorí popierajú status Izraela ako okupujúcej mocnosti. Je to šokujúce!

Izrael je okupujúca mocnosť a ako taký má povinnosti podľa Ženevského dohovoru, pričom za žiadnych okolností nesmie použiť kolektívny trest. Bolo by rozumné, aby sme namiesto vysielania katastrofických signálov, ako sme to urobili napríklad pri pozastavení financovania dodávok paliva pre elektrárne v pásme Gazy, zaistili, aby si Izrael plnil svoje povinnosti. Krokodílie slzy, ktoré sme ronili nad rozpormi medzi Palestínčanmi, sú naozaj nevhodné po tom, čo Európska únia nebola schopná podporiť úsilie Mahmouda Abbasa o začlenenie pragmatického krídla hnutia Hamas.

Viete si predstaviť niečo horšie? Stavať Ramallah proti Gaze? Rozhodovať o tom, kto sú dobrí Palestínčania a pomáhať im zbaviť sa tých zlých? Kto môže veriť v trvajúce riešenie, ak nie je zaručená politická a územná jednota Palestíny? Kto môže veriť, že mier pre Izraelčanov a Palestínčanov sa dá vybudovať prostredníctvom politiky, ktorá v skutočnosti vedie k radikalizácii ľudí Izraela a Palestíny?

Humanitárna situácia v pásme Gazy porušuje všetky normy ľudskej dôstojnosti. Čím skôr je potrebné zabezpečiť zrušenie blokády pásma Gazy. Na Izrael je potrebné vyvinúť náležitý tlak. Táto otázka viac nemôže byť tabu. Pýtam sa vás, Rada a Komisia, aké opatrenia plánujete použiť, aby ste podporili zrušenie blokády a prinútili Izrael dodržať svoje povinnosti a záväzky? Pýtam sa, čo plánujete urobiť, aby sa Izrael vzdal svojich plánov rozdeliť Západný breh na dve časti prepojením Jericha s Východným Jeruzalemom mesiac pred medzinárodnou konferenciou?

(potlesk)

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Pán predsedajúci vývoj v Palestíne napreduje mimoriadne rýchlo a sotva nám necháva nejaký čas na reakciu. Hovoríme teda o humanitárnej situácii v Gaze, pričom izraelské úrady sa jednostranne rozhodli vyvlastniť tisíce hektárov arabskej zeme, aby mohli pokračovať s plánom na E1, výstavbou cesty, ktorá z praktického hľadiska rozdelí Západný breh na dve časti.

Viete, že medzinárodné spoločenstvo bolo proti tomuto plánu. Domnievam sa, že by bolo užitočné, aby Parlament zaujal k tejto veci stanovisko. Politický vývoj v zákulisí to však nedovolil. Výsledok je jednoduchý: znovu sme raz len pozorovateľmi, pričom situácia v Palestíne sa ešte zhoršuje. Každý deň sa oslabuje vyjednávacia pozícia Palestínčanov a tieň padol aj na všetky existujúce vyhliadky na úspech na blížiacej sa medzinárodnej konferencii o palestínskej otázke v novembri.

  Charles Tannock (PPE-DE). – Pán predsedajúci, minulú noc som mal tú česť zúčastniť sa inaugurácie bruselských kancelárií skupiny Európski priatelia Izraela, ktorej činnosť vychádza z predpokladu, že by sme mali podporovať právo demokratického Izraelského štátu na existenciu a prosperitu. Naproti tomu sa hnutie Hamas podľa svojej charty z roku 1988 zaviazalo k zničeniu Izraela a zostáva teroristickou organizáciu, ktorú EÚ zakazuje.

Vôbec ma neprekvapuje, že sa toto uznesenie snaží zvaliť veľkú časť viny za súčasnú situáciu v Gaze na Izrael. Je jasné, že jednostranné izraelské stiahnutie z pásma Gazy ako gesto dobrej vôle, územie za mier, má pre kritikov Izraela len veľmi malý význam.

Uznesenie hovorí o humanitárnej kríze v Gaze bez toho, aby sa zaoberalo dôvodmi jej vzniku. Výzva hnutia Hamas palestínskym voličom informovala o tom, že hnutie poskytlo mnoho sociálnych služieb, ktoré skorumpovaná administratíva hnutia Fatah zanedbala. No teraz sú tie isté školy bez detí, ktoré sa boja opustiť svoje domovy. Nemocnice ošetrujú ľudí zranených v každodennom násilí, ktoré charakterizovalo násilné prevzatie pásma Gaza hnutím Hamas a porážku sekulárneho hnutia Fatah.

Predného kresťana z Gazy, Ramiho Ayyada, zavraždili minulú sobotu a v nedeľu hnutie Hamas vypálilo svojvoľne na Izrael osem mínometov a jednu raketu Kaťuša. Hamas dokonca ostreľoval hraničný prechod v Khani.

Uznesenie zároveň vyzýva Izrael, aby podnikol kroky na zaistenie voľného prechodu humanitárnych zásob a základných pomôcok. Izrael v skutočnosti nezastavil pohyb tovarov ako potraviny, elektrická energia či voda do pásma Gaza a naozaj koná zdržanlivo a umiernene, aj keď naň hnutie Hamas vojensky útočí.

Uvedomujem si, že Izrael dospel k záveru, že môže od tohto Parlamentu očakávať stabilný tok invektív, no mal by zároveň vedieť, že tu, ako aj v celej Európe, má aj priateľov, ktorí sa snažia o mier a bezpečnosť v oblasti. K tomu však nikdy nedôjde, pokiaľ budú toľkí poslanci v tomto Parlamente tak ochotne zhovievaví voči programu hnutia Hamas.

  Richard Howitt (PSE). – Vážený pán predsedajúci, humanitárna kríza vyžaduje humanitárnu odozvu. Našou prvou prioritou by dnes malo byť riešiť fakt, že zdravotné pomôcky a školské knihy sa zadržiavajú na jednej strane hranice, pričom študenti a chorí čakajú na tej druhej. Medzinárodné humanitárne právo stanovuje Európskej únii priamy záväzok konať. A štyri mesiace po odrezaní prístupu do pásma Gazy je náš priamy záväzok pomocnej misie na hraniciach záväzkom, ktorý neplníme.

Ďakujem komisárke za obozretný optimizmus, ktorý dnes vyjadrila vo vzťahu k obnoveniu mierového procesu a k fungovaniu dočasného medzinárodného mechanizmu. Samozrejme, nabádame ju, aby urobila všetko, čo môže. Súhlasím s pánom Tannockom, že by sme mali odsúdiť raketové a mínometné útoky palestínskych militantov. Jeho sťažnosti by však boli oveľa dôveryhodnejšie, ak by odsúdil aj zabíjanie civilistov izraelskými obrannými silami v rámci vzdušných raketových útokov. Žiadam Vás, pani komisárka, ako aj úradujúce predsedníctvo, aby ste neodkladne vydali vyhlásenie odsudzujúce prevzatie ďalších troch percent územia Západného brehu medzi Jeruzalemom a Jerichom v rámci plánu zabratia E1, ktoré bolo oznámené dnes ráno.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – Nadväzujúc na vyhlásenie Európskeho parlamentu z 21. júna o programe MEDA a finančnej podpore Palestíne a hodnotiacu správu z 12. júla 2007 o Blízkom východe a s plným vedomím vyhlásenia kvarteta z 23. septembra toho roku je dôležite, že my chceme ako Európsky parlament povedať jasné stanovisko k situácii v Palestíne. Musíme sa však na to pozrieť minimálne v dvoch rovinách, humanitárno-ekonomickej a politicko-bezpečnostnej.

V rovine humanitárno-ekonomickej je úlohou Európy, ktorá schválila pre Palestínu skutočne obrovské finančné prostriedky, aby táto podpora a humanitná pomoc bola aj technicky vykonateľná. Nie je prípustné, aby radové obyvateľstvo Palestíny nemalo prístup k liekom, aby boli ničené zdravotnícke zariadenia, školy a obydlia. Veď prístup k zdravotne neškodnej vode a potravinám je často znemožnený blokádou pohybu osôb a tovaru.

V rovine politicko-bezpečnostnej treba jasne povedať, že tak ako medzinárodné spoločenstvo uznáva právo na existenciu palestínskej autonómie, musí aj Palestína vrátane vládnuceho hnutia Hamas uznávať štát Izrael. Hamas sa doteraz žiadnym činom nedištancoval od vlastnej zakladajúcej listiny, kde jeden z cieľov je „zničiť štát Izrael“. Tu tkvie politický problém, ktorý je eskalovaný formou ozbrojeného konfliktu, terorizmu na jednej strane i tvrdých odvetných akcií na strane druhej.

  Proinsias De Rossa (PSE). – Pán predsedajúci, dovoľte mi najprv povedať, že pán Tannock robí svojou slepou podporou izraelských nezákonných aktivít voči Palestínčanom, hlavne vo vzťahu k pásmu Gazy, Izraelu medvediu službu. Podporujem toto uznesenie vrátane odseku 5. Humanitárna kríza v Gaze nie je nič nové a nič nepredpokladané. Tí z nás, ktorí oblasť pravidelne navštevovali v posledných rokoch, stále varovali pred izraelskými akciami, ktoré privádzali obyvateľstvo do zúfalstva. Hospodárstvo teraz padá voľným pádom. Sociálne služby prakticky skolabovali. Rozšírená je podvýživa a chronické choroby, pričom lieky nie sú k dispozícii. Gaza momentálne v plnej miere závisí od vonkajšej pomoci, ktorú blokujú izraelské embargá. Je to väznica, ktorú pevne ovláda Izrael. A my nemôžeme dovoliť, aby prosperita ľudí v Gaze bola držaná ako rukojemník politickému manévrovaniu, ktoré prebieha. Dúfam, že toto manévrovanie povedie k mierovým rozhovorom.

Zavrhujem jednostranné izraelské rozhodnutie zabrať zem štyroch arabských dedín, ktorým sa Východný Jeruzalem odreže od Západného brehu. Mrzí ma, že ani Rada, ani Komisia sa o tomto nezmienili a prekvapilo by ma, ak by o tom nevedeli. Vieme o tom v tomto Parlamente a vie o tom verejnosť. Toto konanie zo strany Izraela úplne porušuje cestovnú mapu a porušuje dohodu o tom, že hranice z roku 1967 sa nezmenia bez spoločnej dohody medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, môžeme s nádejou očakávať, že rozpor sa časom vyrieši sám. To je tá najprázdnejšia nádej, aká môže existovať. Rastú nové generácie a konflikt pokračuje, dokonca sa ešte zhoršuje. Človek by si myslel, že dva národy, ktoré sú si také blízke, Hebreji a Arabi, by mohli spolu existovať, nie však za podmienok hierarchického systému. Každá závislosť jedného na druhom, nerovnosť, a predovšetkým nedostatočne suverénne štátna štruktúra pre Arabov bude neustálym zdrojom negatívnych emócií, názorov a odviet.

Ak Štát Izrael nedokáže prijať územné rozdelenie, obávam sa, že si viem len ťažko predstaviť mier v tejto oblasti. Rovnaké právo na svoju krajinu, svoj štát, ako majú Židia, majú aj Arabi a Palestínčania. Z historického hľadiska Palestína existovala pred druhou svetovou vojnou a ako vidíme, nie je jednoduché vymazať to z pamäte Arabov.

Situácia ľudí v Gaze sa každým dňom zhoršuje v takom rozsahu, že nevyhnutne speje k výbuchom nahromadenej agresivity,  a jediné, čo môžeme robiť, je pozerať sa na to so zahanbením a smútkom. Maximum, čo môžeme z našej strany urobiť – okrem snahy o upokojenie podnetov k vzájomnému zničeniu a okrem pokusov pri vyjednávaní – je rozšíriť humanitárnu pomoc pre ľudí a umožniť im žiť v maximálne možných hygienických podmienkach, zabezpečiť, aby mali niečo na jedenie a aby mali kam chodiť do školy. Zdôrazňujem však, že toto je len náhrada za riešenie, riešenie, v ktorom, a to sa hanbíme priznať, nedokážeme byť vodcom.

Skúsenosti získané v strednej a východnej Európe v devätnástom a dvadsiatom storočí desia Európu a Afriku: jasne ukazujú silu národa usilujúceho o nezávislosť. Aj tam máme dočinenia práve s takýmto snažením.

  Béatrice Patrie (PSE). – (FR) Pán predsedajúci, dámy a páni, Európska únia musí, samozrejme, urobiť všetko, čo môže, aby uvoľnila smrtiace zovretie obyvateľstva pásma Gazy v nebývalej humanitárnej kríze.

Osobne by som chcela poukázať na to, že označenie pásma Gazy izraelskou vládou ako nepriateľského objektu má množstvo dramatických následkov. Izrael môže v tejto oblasti viesť operácie omnoho väčšieho rozsahu než v minulosti. Izraelská energetická spoločnosť môže znížiť dodávky elektriny pre 1,5 milióna Palestínčanov pásma Gazy na úplné minimum a spoločnosť Mekorot určí prídelové dávky vody, ktorú distribuuje, pričom jej rozdelenie do okresov ponechá na hnutie Hamas.

Izraelská stratégia jasne zameraná na vyvolanie všeobecného povstania proti vodcom hnutia Hamas je neprípustná a môže viesť len k novému vystupňovaniu násilia. Nehovoriac o nových osadách, ktoré premenia Palestínu na ďalší Bantustan.

Ako členka štvorky by som bola osobne rada, ak by Európska únia získala ubezpečenie, že jediným cieľom mierovej konferencie naplánovanej na november nie je poskytnúť Spojeným štátom cestu von z patovej situácie, v akej sa nachádza v Iraku a Afganistane, ale že je to skutočný samit za mier spájajúci všetky arabské zúčastnené strany.

  Nickolay Mladenov (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, civilisti sú tichými obeťami každého konfliktu a my máme záväzok, v skutočnosti povinnosť, postaviť sa a chrániť ich a žiť podľa prísľubu laureáta Nobelovej ceny Elieho Wiesela „nikdy sa mlčky neprizerať na to, ako sú ľudské bytosti vystavené utrpeniu a poníženiu“.

Vítam preto iniciatívu tohto Parlamentu hovoriť o situácii v Gaze, a rovnako vítam aj výzvu obsiahnutú v uznesení žiadať od Izraela splnenie jeho povinností a zaručiť tok humanitárnej pomoci do Gazy.

Dnes si však musíme položiť aj iné otázky. Najprv by sme sa mali opýtať samých seba, prečo vždy, pri každom posune smerom k mieru sa stupňuje násilie? Prečo vždy, keď sa rozumné hlasy z Izraela a palestínskych území snažia nájsť riešenie, nájdu sa teroristické skupiny, ktoré pozdvihnú zbrane proti mieru? Prečo je obava z riešenia spočívajúceho v dvoch štátoch, Izraelského a Palestínskeho, žijúcich vedľa seba v mieri, taká strašná pre niektorých, že radšej obetujú bolesť a utrpenie svojho vlastného národa?

Neodvracajme sa od priznania, že zodpovednosť za hroznú situáciu ľudí žijúcich v Gaze leží priamo aj na pleciach hnutia Hamas, ktoré je proti urovnaniu, ktoré vyzýva na zničenie legitímneho člena Organizácie spojených národov a ktoré sa obáva mieru a propaguje násilie.

V roku 2005 bolo z Gazy vypálených 400 rakiet na Izrael. V roku 2006 to bolo 1 726 rakiet. V roku 2007 to bolo takmer tisíc rakiet. Mnoho ľudí zomrelo, stovky boli zranené a tisíce ľudí bolo evakuovaných. Sú medzi nimi aj civilisti: muži, ženy a deti.

26. septembra odpálila Gaza 54 mínometov na hraničnom termináli Sufa. V nasledujúci deň sa cieľom stali hraničné prechody, o ktorých hovorila komisárka – Erez a Karem Shalom. Stali sa cieľom, pretože pre hnutie Hamas uzatvorenie týchto prechodov predstavuje splnenie ich cieľa, a to nárastu utrpenia ľudí žijúcich vedľa územia Hamasu. To je nesprávna stratégia.

Priznajme, že v Gaze existujú sily teroru a sily strachu, ktoré sa snažia profitovať z utrpenia svojich vlastných ľudí.

  Jamila Madeira (PSE). – (PT) Jimmy Carter povedal v rozhovore z tohto týždňa, že od prezidenta Clintona sa neuskutočnili pod patronátom Spojených štátov amerických žiadne rozhovory v dobrej viere na tému Stredného východu. Očakávania od medzinárodnej konferencie v novembri sú preto vysoké. Očakáva sa, že dôjde k hmatateľnému posunu a že budeme naozaj schopní predpokladať časový horizont vyriešenia ľudskej drámy a konfliktu.

Humanitárna situácia v Gaze sa v súčasnosti zhoršuje. Aj keď pred niekoľkými mesiacmi sme mali skutočnú otvorenú väznicu, ktorá sa sústavne uzatvára, je stále viditeľnejšia každý deň, keď počítame mŕtvych, keď vidíme hlad, strach, moc zbraní a ich účinok na oboch stranách múru na životoch civilistov. Na základe Ženevského dohovoru sa naliehavo vyžaduje humanitárna pomoc a je nevyhnutnosťou, aby Izrael umožnil riadenie tejto pomoci. Pohyb osôb a tovarov sa musí stať skutočnosťou, ak nechceme vidieť skutočnú ľudskú tragédiu v tomto pobrežnom páse.

Hlavnými cieľmi, ktorými by sme mali zaoberať na ďalšej mierovej konferencii, je ukončiť násilie a nájsť riešenie založené na existujúcich uzneseniach, ktoré umožnia Palestínčanom a Izraelčanom žiť spolu v mieri predtým než bude príliš neskoro.

  Christopher Beazley (PPE-DE). – Pán predsedajúci, pred 20 rokmi sme tu mali tri dejiská násilného konfliktu, ktoré vyvolali celosvetové zdesenie: južnú Afriku, Írsko a Stredný východ. V prípade prvých dvoch došlo k uzmiereniu a politickej transformácii. Na Strednom východe sa však žiaden pokrok nedosiahol. Situácia je pravdepodobne ešte horšia.

Humanitárna katastrofa v Gaze nás zaväzuje konať s vedomím, že uzmierenie a politická transformácia sú možné, sú potrebné a sú účelné. Rovnako je však jasné aj to, že Palestínčania a Izraelčania nemôžu svoje rozdiely vyriešiť sami. Obe tieto strany sa uchyľujú k násiliu, ktoré len podporuje bezvýchodiskovú situáciu.

Humanitárna katastrofa v Gaze predstavuje jeden z najnižších bodov počas 60 rokov nepretržitého konfliktu na Strednom východe. Žiadame bezpečnosť pre Izraelský štát a žiadame bezpečnosť pre štát Palestína. Dnes nemáme ani jedno. Potrebujeme novú cestu, nový spôsob.

Je zrejmé, že administratíva Spojených štátov má zodpovednosť a schopnosť uplatniť rozhodujúci vplyv na Izrael, ako napríklad vyzvať ho, aby zrušil blokádu Gazy.

A rovnako musí Európska únia viesť Palestínčanov, aby upustili od násilia, tak, aby obe strany mohli dosiahnuť svoje ciele bezpečnej štátnej suverenity prostredníctvom jediného dostupného efektívneho prostriedku, a to mierovým spôsobom.

Toto uznesenie bude postúpené parlamentom Palestíny, Izraela, Egypta a Euro-stredomorskému zhromaždeniu, a preto náš konštruktívny príspevok by mohol spočívať v podpore a propagovaní parlamentného dialógu, ktorý by nahradil existujúcu vojnu s cieľom vyhladiť nepriateľa. Tú musíme zastaviť, aby viac nemrzačila Svätú zem.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). – (FI) Pán predsedajúci, pani komisárka, v pásme Gazy je ľudské utrpenie. Humanitárna kríza, ktorá v priebehu niekoľkých posledných mesiacov nepopierateľne prerástla do katastrofy.

Už to nie je len otázka nedostatku základných potravín. Palestínske hospodárstvo sa zrútilo a podnikanie je ťažšie. Každodenné životy ľudí boli zničené a organizácie pomoci nedokážu v oblasti pôsobiť. Ľudia, ktorí tam žijú, sú chytení v blokáde, a ako spomínala pani komisárka, na Západnom brehu sa rysujú rovnaké problémy.

Občania Gazy sú obeťami nevydarenej politiky každej zo strán zúčastnených na kríze. Jedna vec je hovoriť o hnutí Hamas ako o nepriateľovi a teroristickej organizácii a niečo úplne iné je vyhlásiť celé pásmo Gazy za nepriateľské územie. Jedna vec je hovoriť o Izraeli ako o nepriateľovi a niečo úplné iné je odmietnuť spoluprácu s poskytovateľmi základných služieb a medzinárodnými organizáciami. Aj keď strany zúčastnené na kríze dosiahli mŕtvy bod, obe majú zodpovednosť za základné humanitárne práva.

Uznesenie parlamentných skupín je mimoriadne priamym vyjadrením stanoviska ku kríze na Strednom východe. Je zbavené akéhokoľvek postranného politického motívu. Zostala jedine vážna obava Európy o životy ľudí v Gaze.

Rada by som všetkým pripomenula, že je to presne tá istá obava, ktorú sme vyjadrovali začiatkom tohto roka. Nemôžeme sa postaviť na niektorú zo strán a ukazovať prstom. Utrpenie nevinných ľudí spôsobuje, že túžba ospravedlniť a hľadať odôvodnenie situácie v Gaze sú nepodstatné. Požadujeme len jediné: aby nám strany zúčastnené na kríze umožnili pomôcť a aby si predovšetkým pomohli sami, pretože je to ľudská kríza obrovského rozmeru.

Pani komisárka, dúfam, že prednesiete túto jednu požiadavku Európy týkajúcu sa situácie v Gaze stranám zúčastneným na kríze, Arabskej lige a štvorke.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. – (PT) Pán predseda, pani komisárka, dámy a páni, rád by som sa poďakoval vám všetkým za vaše poznámky a prejavy, ktoré som si pozorne vypočul. Chápeme, že nepretržitá a trvalá podpora hospodárskeho rozvoja palestínskych území je jedným zo základných prvkov mieru. Medzi bezpečnosťou, politickou stabilitou a hospodárstvom existuje úzke prepojenie. Mier a bezpečnosť preto nemožno dosiahnuť, pokiaľ sa mierovým procesom, skutočne dôveryhodným mierovým procesom, nepoloží pevný a trvácny hospodársky základ.

Všetky tieto iniciatívy odrážajú náš záväzok pomáhať pri zlepšovaní životných podmienok palestínskeho obyvateľstva v Transjordánsku, ako aj v pásme Gazy. To sú úlohy, ktoré by sme chceli uskutočniť, a sme presvedčení, že konferencia donorských krajín naplánovaná na december v Paríži poskytne príležitosť, aby mohlo medzinárodné spoločenstvo vyjadriť svoju podporu, dúfame, že praktickým spôsobom, palestínskym úradom a palestínskemu ľudu všeobecne. Je podstatné, aby sa medzinárodné spoločenstvo neprestalo zaoberať ľuďmi v pásme Gazy a aby ich veľmi neistá humanitárna situácia nebola naďalej politickým faktorom nestability, napätia a nezhôd.

Rád by som povedal, že Európska únia má pripravenú politickú stratégiu mierového procesu na Strednom východe založenú na pevných pilieroch a zásadách, a práve preto je vítaným partnerom v politickom procese. Zároveň máme aj jednotnú politiku pomoci pre tých, ktorí ju na palestínskych územiach najviac potrebujú. Myslím, že čísla, ktoré som ja sám predstavil a o ktorých hovorila pani komisárka, to nepochybne dokazujú. Dúfam, že v tomto smere budú všetci nasledovať príklad Európskej únie.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Pán predsedajúci, všetci vieme, že situácia v Gaze je dramatická. Zároveň však vieme, že aj keď prispievame množstvom humanitárnej pomoci, napokon budeme musieť nájsť aj politické riešenie. Ako som už hovorila predtým a ako pán úradujúci predseda spomínal teraz, toto medzinárodné stretnutie predstavuje veľmi dôležitú udalosť. Všetky sme jasne vyjadrili, že nemôže zostať len príležitosťou na fotenie. Musí to byť podstatné stretnutie, na ktorom, ako dúfame, sa rokovania a osobné rozhovory medzi premiérom Olmertom a prezidentom Abbasom prenesú do hmotnej podoby dôležitého úvodného dokumentu, zvlášť o veľmi dôležitých otázkach, keďže vieme, že jeho myšlienky musia ďalej rozvinúť pracovné skupiny.

Všetci vieme, že na stole je mnoho možných alternatívnych riešení. Zároveň vieme, že až doteraz sa veľmi dlho nevyskytla príležitosť dostať tieto dve strany spolu na takomto medzinárodnom zhromaždení s podporou Európskej únie, s podporou USA, Ruska a Organizácie spojených národov, ako aj s podporou Arabskej ligy.

Veľmi dôležité je aj to, že tentoraz aj Američania vyhlásili, že sú pripravení prizvať takzvanú „kontrolnú skupinu“ Arabskej ligy vrátane Sýrie a Saudskej Arábie. Poukazuje to na to, že existuje určitá možnosť otvorenia sa.

Ako som už povedala, zároveň veľmi dobre vieme a bolo to zrejmé aj z druhého stretnutia Spoločného výboru ad hoc, že rokovania nemôžu mať len politický charakter. Musíme urobiť zmenu aj priamo na mieste. To je naozaj nevyhnutné. Zahŕňa to propagovanie ekonomického rozvoja a je to súčasťou mandátu Tonyho Blaira, v ktorom ho chceme v maximálnej možnej miere podporiť. Je to totiž možnosť a príležitosť, ktorej sa musíme chopiť.

Vieme, samozrejme, a vie to aj on (viedla som s ním dlhé rozhovory), že predpokladom hospodárskej obnovy, ako jasne uviedla aj Svetová banka, je zlepšenie pohybu a prístupu, podpora súkromného sektora v Gaze, ktorý musí zostať súčasťou tamojšieho hospodárstva, a, samozrejme, podpora takých vecí, ako sú dobré vedenie. Chceme vytvoriť životaschopný palestínsky štát, v ktorom bude všetko, dalo by sa povedať, politicky zrelé.

Súhlasím, že rýchle riešenie nestačí, no zároveň je zrejmé, že teraz potrebujeme, aby rokovania už konečne začali a projekty, ktoré môžeme rýchlo spustiť. Na túto oblasť sa už pripravujeme, aby boli veci pripravené po medzinárodnom stretnutí a možno po alebo počas donorskej konferencie. Zvažujeme projekty, ktoré sme, mimochodom, vybrali a podporili my, a rovnako aj Tony Blair, ako sú napríklad projekty na obnovu škôl, prostredníctvom ktorých ľudia uvidia, že sa niečo na mieste deje.

Existuje aj mnoho ďalších projektov, ktoré momentálne študujeme v snahe nájsť správne odpovede a na ktoré, samozrejme, budeme potrebovať aj podporu zo strany Izraela.

Je jasné, že musíme vziať do úvahy aj bezpečnostné obavy Izraela. Napokon však musíme nájsť politické riešenie a je to prezident Abbas, ktorý bol zvolený za prezidenta všetkých Palestínčanov. Musíme mu preto dôverovať, pracovať s ním a podporovať ho.

Ďakujem aj za to, že Komisia dostala veľmi štedrú možnosť v roku 2008 priamo získať o 10 000 EUR viac v rozpočte na Palestínčanov. Jednoznačne to budeme potrebovať a bude to mimoriadne dôležité pre našu donorskú konferenciu.

Dovoľte mi ešte povedať, že to nie je len o podpore Vianoc, ako to spomínal pán Belder, ale aj o podpore najzraniteľnejších častí palestínskej populácie, ktorej jednu časť tvoria kresťania. Naším kritériom je potreba, nie náboženstvo, ako som už predtým spomínala.

Dovoľte mi ešte povedať, že sme si veľmi dobre vedomí toho, čo mnohí z vás povedali. Situáciu sme analyzovali. Jedinou cestou je pokúsiť sa prísť s politickými riešeniami, a pritom sa zároveň snažiť zmierniť utrpenie v maximálnej možnej miere.

  Predsedajúci. − Dostal som návrh uznesenia ⁽¹⁾ predložený v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, 11. októbra 2007.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  David Martin (PSE), písomne. – Pripájam sa k ostatným v rámci výzvy Izraelu, aby splnil svoje záväzky podľa Ženevského dohovoru, aby zaručil tok humanitárnej pomoci, humanitárnej podpory a základných služieb, ako sú elektrina a palivo, pre pásmo Gazy. Izrael musí zrušiť blokádu pásma Gazy a zabezpečiť pohyb ľudí a tovarov v Rafahu v súlade s Dohodou o pohybe a prístupe a Misiou EÚ pre pomoc na hraniciach, ako aj pohybu tovarov v Karni. Všetky inštitúcie Únie vrátane Rady, vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a Komisie sa musia postaviť čelom k svojej plnej zodpovednosti za realizáciu tejto Dohody.

Napokon chcem zopakovať výzvu Izraelu na zaručenie toku finančných aktív do pásma Gazy, ktorý je prerušený od 25. septembra 2007, keďže nedostatočný prístup k finančným aktívam má vážny negatívny vplyv na hospodársky, sociálny a každodenný život palestínskeho národa.

(1) Pozri zápisnicu.