Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 10. októbra 2007 - Brusel

21. Jednominútové vystúpenia (článok 144)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, 7. október minulého roka si zapamätáme ako dramatický budíček do situácie, ktorá sa deje v Rusku. V tej deň bola brutálne zavraždená Anna Politkovskaja, ktorá bola považovaná za žijúci symbol čestnej žurnalistiky. Prezident Putin považuje úlohu Anny Politkovskej za krajnú a jej prípad je stále nevyriešený.

Poslanci tohto Parlamentu minulý október vyzvali Komisiu a členské štáty, aby si uctili pamiatku Anny Politkovskej tým, že ako hlavnú podmienku ďalšieho rozvoja našich vzťahov si stanovia obnovu slobodných médií v Rusku. Pretože len ak vyšleme jasný signál, že si vážime pátranie Anny Politkovskej po pravde a slobode viac než ropu a plyn, podmienky v Rusku sa začnú meniť.

Niet pochýb o tom, že my v Európe zdieľame hodnoty, za ktoré položila Anna Politkovskaja svoj život. Nanešťastie sa zdá, že pán Putin tieto hodnoty nezdieľa. Rešpekt voči Anne Politkovskej nás zaväzuje, aby sme to prezidentovi Putinovi dali na najbližších samitoch jasne najavo.

  Eduard Raul Hellvig (ALDE). – (RO) Budem hovoriť o problematike zoologických záhrad v Rumusku.

Podľa hodnotení, ktoré v tejto oblasti vykonali niektoré mimovládne medzinárodné organizácie, je transponovanie smernice týkajúcej sa zoologických záhrad do rumunskej legislatívy považované za jedno z najlepších v Európe.

Avšak zabezpečiť, aby bolo 41 rumunských zoologických parkov v súlade s európskymi normami do stanovených lehôt, a to do konca tohto roka, sa zdá byť nemožné.

Na základe tlaku tejto lehoty a podmienok existujúceho verejno-súkromného partnerstva podporujem význam okamžitej aplikácie spoločného akčného plánu, ktorý pozostáva z týchto prioritných krokov: vypracovať národnú štúdiu na zatriedenie existujúcich zoologických záhrad, zorganizovať krízový záchranný tím a dočasne zabrániť reprodukcii zvierat.

Považujem za potrebné ponechať určitý čas na vykonanie tohto plánu pred rozhodnutím o uzatvorení zoologických záhrad, ktoré nespĺňajú zákonné požiadavky.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, napriek mnohým poznámkam, ktoré odzneli v tejto snemovni voči pánovi Schulzovi, neprestal so svojimi útokmi a urážkami poslancov Európskej únie, ktoré nie sú hodné tohto Parlamentu.

Ako niekto, kto zastáva dôležitú funkciu v inštitúcii Spoločenstva, zasahuje do vnútorných záležitostí členského štátu a sústavne uráža jeho zástupcov. Väčšina z nich v tomto Parlamente by ani nesnívala o zasahovaní do demokratických volieb národov EÚ. Som zvedavý, ako by sa tento pán cítil, ak by nejaký poslanec EP vyzýval nemecký ľud, aby zmenili svojho kancelára, keď v Nemecku existujú organizácie zákonne šíriace nacistické myslenie a ohrozujúce hranice medzi európskymi štátmi. Myslím, že tento pán ľutuje, že sa narodil tak neskoro, v nesprávnej historickej epoche.

PREDSEDÁ: PÁN COCILOVO
podpredseda

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, pán Pöttering dnes vydal vyhlásenie k svetovému/európskemu dňu proti trestu smrti a povedal, že odmieta trest smrti „v akejkoľvek podobe“.

Zdá sa, že predpokladá, že s nim budeme všetci súhlasiť. Ja ale nesúhlasím. Minulú nedeľu bol len míľu od môjho domova v Londýne, vo Westhamskom parku, na smrť dobodaný nevinný 17-ročný chlapec, Rizwan Darbar, len preto, že sa podľa správy pokúsil zabrániť krádeži mobilného telefónu svojho priateľa.

V Británii to nie je nič neobyčajné. Stále viac nevinných ľudí je zastrelených, dobodaných a ubitých na smrť. Prečo je to tak? Pretože lupiči a zločinci sa neboja zákonov. Aj keď ich dolapia a usvedčia, často dostanú len veľmi zhovievavý trest. Osobne by som bol rád, ak by sa trest smrti v Británii obnovil pre páchateľov tohto typu vrážd.

To, samozrejme, nemožno dosiahnuť, kým budeme v Európskej únii, čo je ďalší dobrý dôvod na odchod z nej.

  Jim Allister (NI). – Pán predsedajúci, už som dnes spomínal Líbyu a chcem sa k nej znovu vrátiť. Líbya mala celkom správne zaplatiť za teroristické zverstvo v Lockerbie, no Líbya ako globálny sponzor terorizmu ešte musí pristúpiť k plnému odškodneniu. Odporná kampaň strachu hnutia IRA dosiahla svoj najvražednejší charakter, keď získala zbrane v podobe líbyjského semtexu a výzbroje, čo umožnilo Martinovi McGuinnessovi a ostatným jeho vojenským vodcom rozpútať najkrutejšiu fázu svojej kampane. Bez Líbye by mnoho nevinných ľudí nebolo zomrelo. Preto chcem dnes, v tomto Parlamente, podporiť aktuálnu kampaň skupiny obetí v Severnom Írsku s názvom FAIR, aby Líbya bola dohnaná k medzinárodnej zodpovednosti a bola prinútená zaplatiť odškodné ako v súvislosti s Lockerbie. Tak, ako EÚ pritlačila na Líbyu v prípade bulharských zdravotných sestier, mala by podporiť aj spravodlivosť pre obete hnutia IRA a pritlačiť Líbyu, aby pristúpila na urovnanie súdneho sporu, ktorý sa proti nej vedie v Spojených štátoch amerických a ktorý začala skupina FAIR.

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). – (RO) Parlament prostredníctvom Výboru pre rozpočet urobil mimoriadne dôležité rozhodnutie.

Prostredníctvom 30 % rezerv vytvorených z administratívnych výdavkov na Európsky sociálny fond, Európsky fond pre regionálny rozvoj ako aj Kohézny fond vysielame Európskej komisii silný signál.

K schváleniu operačných programov by malo dôjsť v rámci času, ktorý stanovujú európske smernice, v tomto prípade sú to štyri mesiace.

Aj keď Rumunsko patrilo medzi prvé krajiny, ktoré tieto dokumenty predložili už v januári, dva z najdôležitejších operačných programov k dnešnému dňu ešte neboli schválené. Hovorím o operačnom programe na rozvoj administratívnych kapacít a operačnom programe na ľudské zdroje.

Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že nie sme jediným členským štátom v tejto situácii, rada by som poznala dôvody, ak nie sú byrokratické, ktoré spôsobujú, že Komisia odložila svoje schválenie na november.

Podľa spoločného vyhlásenia, ktoré sme prijali spolu s Radou po zmierovacom konaní 13. júla, by mala Komisia zabezpečiť rýchle schválenie programov a projektov členských štátov a predložiť plán na ich prijímanie.

  Marian Harkin (ALDE). – Pán predsedajúci, vítam príležitosť zmieniť sa o správe o priemyselných vzťahoch v poštovom sektore, ktorú práve uverejnila Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok. Škoda, že táto správa nebola dostupná predtým, než sme hlasovali o poštových službách. No aj teraz ju možno považovať za včasný budíček pre všetky vlády, ktoré budú privatizovať svoje poštové služby v priebehu niekoľkých ďalších rokov.

V EÚ sme sa zaviazali k lisabonskému programu väčšieho počtu pracovných miest a lepších pracovných miest. Táto správa, bohužiaľ, hovorí, že privatizácia poštového sektora zatiaľ priniesla menej, no hlavne horších pracovných miest s horšími pracovnými podmienkami.

V správe sa uvádza, že od začiatku procesu liberalizácie klesol vývoj platov v sektore vo všetkých krajinách okrem troch pod priemernú úroveň. No čo je rozhodujúce, vo všetkých krajinách existuje platový rozdiel medzi zamestnancami hlavných poskytovateľov služieb a zamestnancami nových alebo alternatívnych poskytovateľov.

Ak situáciu ponecháme bez kontroly, citujem zo správy: „narušia sa pracovné podmienky a povedie to ku konfliktnejším priemyselným vzťahom“. Privatizácia poštových služieb zatiaľ v lisabonskom teste zlyháva.

  Urszula Krupa (IND/DEM) . – (PL) Vážený pán predsedajúci, počas súčasného funkčného obdobia Európskeho parlamentu som viackrát vyzývala na ukončenie diskriminácie Poliakov, hlavne katolíkov. Aj teraz sa pozeráme na požiadavku zo strany určitého média na zadržanie dotácii pre Univerzitu sociálnej a mediálnej kultúry ako na očividné vyjadrenie diskriminácie a motivácie, ktorú vedú iné kritériá než vnútorná hodnota.

Obvinenia, ktoré určité média vzniesli proti tejto inštitúcii, nie sú ničím iným než klebetami vytvorenými ľuďmi, ktorí kedysi zotročili Poľsko a Poliakov. A dnes, v demokratických časoch, si nevedia zvyknúť na stratu absolútnej moci. Univerzita, ktorá žiada o finančnú pomoc, poskytuje vzdelanie a odbornú prípravu v systéme univerzálnych hodnôt, a najmä pre študentov z chudobných rodín.

Sprísnenie kritérií a odmietnutie prideliť fondy v dôsledku lovu médií na bosorky, hlavne v roku rovnakých príležitostí pre všetkých, by podľa nás bolo nielen prejavom diskriminácie vo vzťahu k náboženstvu a názorom, ale v skutočnosti aj príznakom aplikovania totalitných spôsobov, ktoré sú v protiklade k vyhlasovaným hodnotám, normám a požiadavkám európskeho práva.

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Pán predsedajúci, rád by som upozornil na veľmi dôležitý problém v Európskej komisii, na ktorý sa tu vo fóre Európskeho parlamentu stále zabúda: týka sa dopravných komunikácií.

Najkratšia dopravná trasa zo Škandinávie, severu Európy, na juh, do Turecka, Grécka a Bulharska, vedie cez stredoeurópsky dopravný koridor. Je to koridor, ktorý by mal začínať v švédskom Ystade, prechádzať cez poľské mestá Štetín a Vroclav, české mesto Praha, slovenské mesto Bratislava, a ďalej cez Viedeň pokračovať do Constanţy, Thessaloník a Terstu. Táto trasa sa naďalej ignoruje a podľa mňa by jej zaradenie do zoznamu európskych cien a železničných trás urýchlilo a skrátilo dopravné trasy po tejto línii. Zároveň by to povzbudilo celý stredoeurópsky dopravný koridor a všetky mestá a regióny, ktoré popri tejto línii ležia.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Pán predsedajúci, dnes sa nám dostala do rúk správa Európskej rady pre bezpečnosť dopravy o pokroku v EÚ vo vzťahu k znižovaniu úmrtí na cestách o polovicu do roku 2010. Obsahuje dobré aj zlé správy.

Áno, situácia sa zlepšila a to musíme uvítať. Celkový počet mŕtvych je však stále príliš vysoký a pri súčasnom trende EÚ nedosiahne svoje cieľové hodnoty úmrtí na cestách. V skutočnosti len tri členské štáty, Luxembursko, Francúzsko a Portugalsko, dosiahnu vytýčený cieľ. Podarilo sa im znížiť počet úmrtí na cestách o viac než 8 % za rok.

Stojí za zmienku, že za posledných 12 mesiacov bolo na cestách v EÚ usmrtených viac než 39 000 osôb. Ak by sme boli svoj cieľ splnili, 5 000 ľudí by dnes ešte žilo. Ľutujem, že Írsko, moja vlastná krajina, je stále v spodnej polovici ligy, pokiaľ ide o vykonanie potrebných zlepšení.

Mohli sme sa poučiť od najúspešnejších krajín. Vynaložili veľa úsilia a politickej vôle, aby zlepšili výkon v mnohých kľúčových oblastiach. EÚ má už len tri roky, aby zaviedla opatrenia, ktoré by nám umožnili dosiahnuť naše ciele zníženia úmrtí na cestách o polovicu. Skúsenosti nám ukazujú, že sa to dá, no potrebujeme nové podnety na úrovni EÚ, aby sme to dosiahli.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Pán predsedajúci, rád by som upozornil Parlament na problém Kosova, a najmä na to, že Európsky parlament by mal byť schopný reagovať na túto európsku vnútornú záležitosť a zabezpečiť, aby sa právo ľudí na určenie svojej vlastnej budúcnosti celkom oprávnene rešpektovalo. Objavuje sa mnoho politických prvkov, ktoré vyvíjajú tlak na privodenie oddelenia Kosova, čo však nie je odpoveď. Pre nás je to veľmi jasné, predovšetkým vo vzťahu k problémom spojeným s palestínskym územím a oddelením tohto územia v roku 1946. Európsky parlament by mal preto vyvinúť silný tlak na zabránenie odčlenenia, aby zabránil konfliktu, ktorý sa týmto spôsobom vytvorí, a aby umožnil ľuďom rozhodnúť o svojom osude, pričom zabezpečí, že Európsky parlament môže byť prítomný, prítomný na európskej scéne a prítomný aj na celom našom území.

  Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, bohužiaľ, kým skončím tento prejav, dvaja ľudia sa zabijú. Je to preto, že na svete každých 30 sekúnd spácha jedna osoba samovraždu. Ohromujúcich jeden milión ľudí, mnoho z nich sú mladí muži a ženy, ukončí každoročne svoje životy. Téma samovrážd je v EÚ veľmi relevantná, pretože päť z desiatich krajín, ktoré vedú v počte samovrážd, sú členskými štátmi EÚ. Litva, Estónsko, Maďarsko, Slovinsko a Lotyšsko. Litva má dokonca najvyššiu mieru samovrážd na svete.

Pre EÚ sú to veľmi smutné štatistiky, najmä preto, že vo väčšine prípadov sa príčine samovraždy dalo predísť. EÚ má povinnosť voči svojim občanom okamžite znížiť mieru samovrážd v členských štátoch. Vyzývam Vás, pán predseda, aby ste oslovili osobne všetky vlády členských štátov EÚ a národné parlamenty, a najmä vyššie spomínaných piatich krajín, a dôrazne ich vyzvali, aby zdvojnásobili svoje úsilie v predchádzaní samovraždám medzi svojimi občanmi. Dali by sa tým každoročne zachrániť tisíce životov.

  Maria Petre (PPE-DE). – (RO) Z poslednej štúdie vyplýva, že približne u 170 000 detí v Rumunsku v 5. až 8. ročníku jeden alebo obaja rodičia odišli za prácou do zahraničia.

V nových členských štátoch Európskej únie, ako aj v kandidátskych krajinách, sa každý deň zvyšuje veľký počet detí, ktoré zostali so svojimi starými rodičmi alebo rodinami.

Z tohto dôvodu by som rada vyzdvihla potrebu vytvoriť primerané štruktúry, ktoré by pomohli deťom a rodičom byť spolu, ako aj potrebu sociálnej politiky, ktorá sa zameriava na solidaritu.

Domnievam sa, že by umožnenie zjednocovania rodín ako faktor hospodárskej a sociálnej integrácie malo tvoriť základný aspekt politík zákonného prisťahovalectva.

Zároveň žiadam, aby Európska komisia vypracovala stratégiu v oblasti situácie detí, ktoré zostali vo svojich domácich krajinách po odchode svojich rodičov, a aby poskytla podporu na vytváranie primeraných štruktúr v členských štátoch s cieľom pomôcť deťom a rodičom prispôsobiť sa novým rodinným situáciám.

  Predsedajúci. − Týmto sa končia jednominútové prejavy.