Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 11. októbra 2007 - Brusel

9. Vysvetlenia hlasovania

– Správa: Paulo Casaca (A6-0317/2007)

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Harmonizácia a spoľahlivosť údajov a informácií zozbieraných o námorných aktivitách má rozhodujúci význam pre odvetvie rybného hospodárstva a všetky snahy podniknuté na zvýšenie jeho kvality by sa mali podporovať.

Za predpokladu súčasných potrieb odvetvia a obáv súvisiacich s ekosystémom predložila Európska komisia návrh, že nariadenie Rady (ES) č. 1543/2000 by sa malo zmeniť a doplniť, kým Európsky parlament posúdi návrh na nariadenie Rady o novom rámci Spoločenstva pre zber, riadenie a používanie údajov v odvetví rybného hospodárstva.

Preto je potrebné zmeniť a doplniť existujúce nariadenie Rady (ES) č. 1543/2000, aby sa zabránilo prekrývaniu starého a nového nariadenia.

Súčasný návrh Komisie si vyžaduje logické zmeny a bol jednohlasne schválený Výborom pre rybné hospodárstvo. Teraz si zaslúži môj hlas za v pléne.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto správu, ktorá schvaľuje návrh Komisie na zmenu a doplnenie (a prípravu na zrušenie) predpisu 1543/2000 (Rámec Spoločenstva na zber a správu údajov potrebných na výkon spoločnej politiky rybolovu). Komisia má za cieľ priniesť v roku 2008 nový, komplexnejší predpis na zber údajov; tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožňuje lepší prechod pomocou odstránenia aktuálnych požiadaviek na predkladanie šesťročných národných programov na zber a správu údajov od roku 2007 do roku 2012. Namiesto nich sa majú vypracovať prechodné programy na roky 2007 a 2008.

– Správa: Jorgo Chatzimarkakis (A6-0321/2007)

  Gerard Batten, Godfrey Bloom, Derek Roland Clark, Roger Knapman, Michael Henry Nattrass (IND/DEM), písomne. − Strana UKIP si želá zrušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Preto nebudeme za žiadnych okolností hlasovať za správu poskytujúcu Komisii, ktorej legitímnosť neuznávame, ešte väčšiu právomoc.

  Françoise Castex (PSE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Chatzimarkakisa, ktorou sa snaží o zlepšenie plnenia rozpočtu spoločnej poľnohospodárskej politiky a o transparentnosť. Inými slovami identifikovať príjemcov pomoci pre poľnohospodárstvo.

Cítim oprávnenosť toho, že spoločná poľnohospodárska politika, jedna z najväčších položiek výdavkov EÚ, sa často spochybňuje neprehľadnosťou, s ktorou sa riadi poľnohospodárska pomoc. Hodnota tejto správy spočíva v tom, že objasňuje situáciu.

Najviac som spokojná s tým, že na internete sa uverejnia všetky národné zoznamy priamych príjemcov pomoci EÚ a majú sa vytvoriť prepojenia medzi webovými stránkami Komisie a platobných agentúr členských štátov.

Monitorovanie financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky sa však musí vykonávať v prísnom súlade s nariadeniami spravujúcimi ochranu údajov. Preto som hlasovala proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré si vyžadovali registráciu alebo zaznamenávanie používateľov, ktorí si pozerajú údaje, lebo transparentnosť sa musí garantovať na oboch stranách.

Takisto verím, že údaje týkajúce sa platieb Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka by sa mali rozdeliť s cieľom identifikovať hlavných príjemcov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Považujeme za nevyhnutnú potrebu vyjadrenú v návrhu Komisie a zdôraznenú v parlamentnej správe na zvýšenie transparentnosti, vo financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky ako aj v poskytovaní účtov vzhľadom na postupy výdavkov inštitúcií EÚ. Takisto je nevyhnutné zlepšiť rozpočtovú kontrolu. Sme však sklamaní obmedzeným rozsahom návrhu a skutočnosť, že Európsky parlament nebol dosť ambiciózny ani v jednej zo svojich správ ani v ich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Podľa nášho názoru stále existuje niekoľko návrhov bez praktického využitia, ktoré vlastne obmedzujú slobody a záruky občanov, ako napríklad požiadavka, aby sa „tí, ktorí používajú, alebo čítajú údaje [na internete] podpísali alebo zaregistrovali“. Okrem toho je v návrhu Komisie aj v správe EP určitá viacvýznamovosť, pokiaľ ide o neustále uverejňovanie informácií. Od začiatku sa navrhuje, aby sa vykonávalo „posúdenie výhod alebo iného, pokiaľ ide o uverejňovanie týchto údajov“ v budúcnosti. Ďalšou spochybniteľnou vecou je upevnenie právomoci Komisie kontrolovať členské štáty.

Nakoniec, zastávame názor, že najlepším spôsobom na zvýšenie „transparentnosti a verejného porozumenia spoločnej poľnohospodárskej politiky“ – cieľu vyjadrenému v návrhu, je prostredníctvom celkovej revízie.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Návrh Komisie vykonať určité zmeny a doplnenia k nariadeniu Rady (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je potrebný s cieľom sprehľadniť tento postup.

Verím, že zvýšená transparentnosť spolu s lepším využívaním poľnohospodárskych fondov by pomohla znížiť nedôveru európskeho obyvateľstva v SPP a európske inštitúcie.

Preto hlasujem za správu, ktorú predložil pán Chatzimarkakis, ktorou sa potvrdzuje názor Komisie a pridávajú sa určité zmeny a doplnenia, ktoré považujem za dôležité.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto správu, ktorá navrhuje sériu zlepšení v oblasti transparentnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Žiada, aby sa na internete uverejnili vnútroštátne zoznamy príjemcov priamej poľnohospodárskej pomoci EÚ. V Spojenom kráľovstve sa to už robí a rád by som videl to isté aj v ostatných krajinách. Správa žiada aj zlepšenie postupov v prípade nedodržiavania požiadaviek uverejňovania a zahrnutie ochrany údajov do samotného predpisu Komisie.

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. − (DE) Naši malí poľnohospodári, ktorí sú soľou zeme, sú celoplošne utápaní v mori neodôvodnenej byrokracie a podliehajú satelitnému dohľadu a beda im, ak ich plot stojí o trošku priďaleko vpravo alebo vľavo. Znovu nastal čas pre trochu ľudskosti namiesto nezmyselného bitia našich ťažko pracujúcich malých poľnohospodárov byrokratickými kyjakmi. Čierne ovce, ktoré vytvárajú celé polia a obchodné činnosti a ktoré spôsobujú BSE a iné škandály, by mali byť pomenované a zahanbené.

Je však výsmechom tvrdiť, že ceny rastú, preto by to mal byť dôvod na zníženie dotácií. Rakúski poľnohospodári zaoberajúci sa ekologickým pestovaním dostávali pred vstupom do EÚ približne sedem šilingov, čo sa rovná 95 centom, za liter mlieka. Dnes dostávajú len 30 centov, čo znamená, že prichádzajú o tisícky EUR a zároveň musia zápasiť so stále sa meniacimi byrokratickými nariadeniami, ktoré im ešte viac sťažujú životy!

Plánovaná „zdravotná prehliadka“ preto musí slúžiť len jednému účelu: vytvoriť lepší, spoľahlivejší a dlhodobejší rámec, nie prinášať reformu hrubou silou a spôsobiť, že naši zostávajúci poľnohospodári hodia flintu do žita. Vzhľadom veľký exodus z poľnohospodárstva v Európe musí byť prísne odmietnutá myšlienka, že neminuté poľnohospodárske zdroje by sa mohli použiť na prestížne projekty, ako napríklad Galileo. Musíme si za každú cenu zachovať našu sebestačnú kapacitu a nemali by sme sa ponúkať ako rukojemníci na prospech genetických inžinierskych spoločností.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Správa Jorga Chatzimarkakisa ďalej posilňuje iniciatívu Komisie na zvýšenie oprávnenosti politík EÚ uverejnením všetkých údajov o vykonávaní výdavkov a zlepšenej kontrole účtovníctva a rozpočtovania v odvetví poľnohospodárstva spolu s ďalšími vecami ako výsledok mnohých zmien.

Podporoval som časti správy, ktoré sa snažili zlepšiť verejnú transparentnosť týkajúcu sa zdrojov Spoločenstva a uverejnenie informácií o príjemcoch. Podobne som podporoval potrebu, aby členské štáty zaistili výročné uverejňovanie ex post cez internet, o príjemcoch Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a sumy prijaté každým príjemcov v rámci všetkých týchto fondov.

Nesúhlasil som však s ustanoveniami, podľa ktorých si používanie alebo pozeranie na informácie vyžaduje podpísať sa alebo zaregistrovať sa, lebo toto je v rozpore so švédskou zásadou práva na anonymitu v súvislosti s používaním takých verejných informácií.

Môj zámer hlasovať proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 20 so zreteľom na silnú švédsku zásadu verejného prístupu k úradným dokumentom bol zapísaný do zápisnice, potom, čo hlas v mojom mene bol odovzdaný nesprávne.

  Jeffrey Titford (IND/DEM), písomne. − Strana UKIP sa zdržala hlasovania o tejto správe, pretože neuznáva legitímnosť Parlamentu. To žiadnym spôsobom neodráža naše stanovisko k obsahu správy.

Strana UKIP si želá zrušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Preto nebudeme za žiadnych okolností hlasovať za správu poskytujúcu Komisii, ktorej legitímnosť neuznávame, ešte väčšiu právomoc.

– Správa: Saïd El Khadraoui (A6-0320/2007)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Rokovania Európskej komisie v rámci mandátu, ktorý získala od Rady, mali ústredný cieľ ustanoviť Otvorený priestor pre leteckú dopravu (OAA) medzi EÚ a USA, nad rámec bilaterálnych dohôd, ktoré v súčasnosti existujú medzi jednotlivými členskými štátmi a USA. Cieľom je vytvoriť jednotný liberalizovaný trh pre leteckú dopravu medzi EÚ a USA, „v ktorom by mohli investície prúdiť voľne a v ktorom by mohli európske a americké letecké spoločnosti poskytovať letecké služby bez akéhokoľvek obmedzenia vrátane služieb na domácich trhoch oboch strán“.

Cieľom EÚ je zaistiť reciprocitu zo strany USA v liberalizácii leteckej dopravy, najmä vzhľadom na odstránenie „existujúcich právnych obmedzení o zahraničnom vlastníctve a kontrole leteckých spoločností USA a o vnútroštátnych letoch“ a takisto so zreteľom na „právo založenia“ a „štátnu pomoc“.

Preto potvrdzujeme, že by tento druh dohody mali uzatvárať členské štáty a nie Spoločenstvo, a to o to viac, že táto záležitosť má taký strategický význam a „mohla by slúžiť ako vzor pre ďalšiu liberalizáciu a regulačnú konvergenciu na celom svete“. Preto opätovne potvrdzujeme naše stanovisko podporiť liberalizáciu tejto dôležitej verejnej služby v každej krajine.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Hlasoval som za správu o návrhu rozhodnutia Rady a predstaviteľov vlád členských štátov Európskej únie, na stretnutí s Radou, o uzatvorení dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na druhej strane a jej dočasnej implementácii (8044/3/07 – KOM(2006)0169 – C6-0210/2007 – 2006/0058(CNS)).

Pán El Khadraoui správne upozornil na význam vytvorenia Oblasti pre otvorenú leteckú dopravu medzi EÚ a USA a tým umožnenia vzniku jednotného trhu pre leteckú dopravu medzi EÚ a USA. Podporujem názor, že by to umožnilo, aby investície voľne prúdili a aby letecké spoločnosti EÚ a USA mohli poskytovať letecké služby bez akéhokoľvek obmedzenia vrátane služieb na domácich trhoch oboch strán. Predstavuje zásadný krok vpred.

Bolo úplne primerané nastoliť otázku ochrany životného prostredia v tejto súvislosti. Odvetvie leteckej dopravy má niekoľko nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, najmä ako zdroj hluku a tiež ako prispievateľ ku klimatickým zmenám. Preto súhlasím s ustanovením vyzývajúcim EÚ aj USA, aby podnikli efektívne opatrenia na zníženie negatívneho vplyvu leteckej dopravy na životné prostredie.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto správu, ktorá podporuje plány na liberalizáciu dohôd o leteckej doprave medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými. Vyrovnávajú sa tým podmienky pre európske letecké spoločnosti s letmi do USA a malo by to umožniť rozumnejšiu tvorbu trás vedúcu k lepším službám a efektívnejšiemu smerovaniu letových trás. Prostredníctvom zvýšenia počtu možných transatlantických trás by to mohlo dokonca viesť k nižšiemu cestovnému pre cestujúcich.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Uzatvorenie tejto dohody by malo splniť dlho existujúce potreby na oboch stranách Atlantického oceánu s evidentnými výhodami pre spotrebiteľov vyplývajúcimi z ďalšej liberalizácie a regulačnej konvergencie na celom svete. Pre EÚ bude slúžiť aj ako záruka dodržiavania súladu s právnymi predpismi Spoločenstva.

Vykonanú prácu na uzatvorení tejto dohody preto treba chváliť, keďže nový právny rámec zaisťuje rozsiahlu dohodu o tvorbe integrovaného transatlantického trhu s leteckou dopravou, ktorý bude na úžitok spotrebiteľom aj spoločnostiam.

Pri čítaní tejto dohody je však zrejmé, že odstránenie obmedzení zahraničnej kontroly leteckých spoločností USA je do istej miery neprimerané a okrem toho neboli zahrnuté vnútroštátne lety. Návrh Európskeho parlamentu zahrnúť ďalšie etapy, termíny na uzatvorenie a následky nesúladu s týmto etapovitým prístupom k dohode je preto veľmi dôležitý a treba ho chváliť. Ďalej, stanovili sa podmienky na dosiahnutie úplnej vzájomnosti na trhu leteckej dopravy EÚ a USA, ak rokovania nedosiahnu rovnováhu, ktorú si obe strany želajú.

V skratke, je to dobrý štart smerom k cieľom, ktoré sa ešte nedosiahli.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Som si istý, že takáto dohoda je potrebná. Musí to však byť dohoda, ktorú možno vykonať na oboch stranách. Letiská na juhovýchode Anglicka musia mať otvorené letiskové prevádzkové intervaly pre partnerské letecké spoločnosti z USA a možno aj pre mnohé ďalšie. Recipročne to však v USA neplatí. Tzv. práva slobody sa európskym leteckým spoločnostiam na vnútroštátnych letoch v USA neposkytujú. To znamená, že lety smerujúce z Gatwicku do New Yorku nemôžu letieť do Los Angeles, ale americké lety do Gatwicku môžu letieť v EÚ kdekoľvek chcú. Podobne sa nezmenili pravidlá týkajúce sa zahraničného vlastníctva amerických leteckých spoločností.

V prvej fáze dohody očividne chýba rovnováha a nedostatok rovnováhy v neprospech EÚ sa musí naliehavo riešiť v druhej fáze rokovaní. Teším sa na posilnenie tohto úsilia počas dialógu transatlantických zákonodarcov.

– Správa: Alain Lamassoure, Adrian Severin (A6-0351/2007)

  Philip Claeys (ITS). – (NL) Vážená pani predsedajúca, nebudem sa vracať znovu k včerajšej rozprave. Vtedy som vysvetlil, že pre podľa nás je správa pána Lamassourea úplne postavená na hlavu, lebo stále nemáme platnú prechodnú zmluvu, stále nemáme novú zmluvu. Problém tejto správy je, že opäť necháva slobodnú typickú lochnessskú príšeru eurofederalistov, čo je spektrum transnárodných zoznamov, na základe ktorých by boli volení niektorí poslanci Európskeho parlamentu. Dobre teda, stále pokračujem na základe predpokladu, že sme tu zástupcovia našich voličov v členských štátoch, našich obyvateľov v členských štátoch a nie len abstraktných občanov Európskej únie.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, verím, že dom by sa mal stavať smerom hore od svojich základov, nie opačne, čo je vlastne to, čo robí správa predložená pánom Lamassoureom a pánom Severinom. Zmluva o Európskej únii vytvára základy. Zmluva musí byť najprv ratifikovaná a verím, že ratifikácia sa uskutoční počas nasledujúcich niekoľkých týždňov. To je jeden z dôvodov, prečo som hlasoval proti tejto správe, hoci obsahuje mnoho dobrých bodov. Ďalším dôvodom, prečo som hlasoval proti, je, že nesúhlasím s tým, aby bola moja krajina prezentovaná o tromi poslancami menej, ako to je v súčasnosti. Počet poľských poslancov by sa znížil z 54 na 51. Toto sú moje dôvody na hlasovanie proti správe.

  Mikel Irujo Amezaga (Verts/ALE). – (ES) Vlastne včera som predložil moje vysvetlenie hlasovania písomne a dostal som odpoveď v tom zmysle, že sa tým ešte bude zaoberať a tak ďalej. Toto je jedna vec. Moje meno je však Irujo Amezaga. „Amenaza“ znamená v španielčine niečo úplne iné: znamená to „hrozbu“ a nemyslím si, že som práve hrozbou.

V každom prípade, moje vysvetlenie hlasovania sa týkalo správy pána Lammasoura. Hlasoval som proti tejto správe a uznávam, že zloženie Európskeho parlamentu je zložitou záležitosťou. Môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh o nadštátnych volebných obvodoch, ktorý uznáva politické a kultúrne skutočnosti a išiel nad rámec súčasných členských štátov, bol vo výbore zamietnutý. Ak naozaj chceme Úniu európskych občanov, ako sa uvádza v Zmluve o ES, tento Parlament by mal byť otvorený pre iné druhy skutočností.

  Predsedajúca. − Ospravedlňujem sa za svoju výslovnosť – moje hodiny španielčiny pokračujú.

  Jim Allister (NI), písomne. − Pokiaľ ide o budúce zloženie Európskeho parlamentu, hlasoval som proti neoprávnenému pokusu (pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 26) na zvýšenie zastúpenia Írskej republiky na 13 poslancov EP. Severné Írsko má 1,7 milióna obyvateľov a troch poslancov EP. Írska republika má 4,3 milióna obyvateľov, pričom podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 26 by mala mať 13 poslancov EP. To znamená jedného zástupcu na každých 330 000 občanov, pričom v Severnom Írsku je pomer jeden poslanec EP na 630 000 občanov. Írska republika má už dnes zjavne veľmi početné zastúpenie a mala by byť šťastná, že má 12 kresiel.

  Jan Andersson, Göran Färm a Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) My, švédski sociálni demokrati, sme hlasovali za správu. Veríme, že zásada degresívnej proporcionality je odôvodnená a má dobré šance na to, aby bola podporená hlavami štátov a vlád EÚ. Ostatné návrhy, ktoré boli predložené, nemajú reálnu šancu, aby boli na samite prijaté. Správa dáva Švédsku 20 miest miesto 18, ktoré by sme získali, keby sa uplatňovala zmluva z Nice. Je preto dôležité, aby sa zmluva prijala. Inak sa bude uplatňovať zmluva z Nice, čo by znamenalo, že všetky členské štáty okrem Nemecka by stratili miesta.

Otázky, ako vymedziť koncepciu občana a ako vypracovať základ obyvateľstva, ktorým sa riadi rozdelenie miest, sa musí preskúmať.

Máme veľké pochybnosti o nadnárodných zoznamoch na voľby do Európskeho parlamentu. Ak sa však záležitosť preskúma, možno ju prijmeme.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu od mojich kolegov, Alaina Lamassoura a Adriana Severina o zložení Európskeho parlamentu. Obaja vedia, že súčasné zloženie EP, ustanovené Aktom o pristúpení Bulharska a Rumunska z roku 2005, sa musí upraviť, hoci by to malo znamenať návrat späť k ustanoveniam zmluvy z Nice.

Chválim snahu Alaina Lamassoura o zjednotenie svojej politickej skupiny a mrzí ma, že si mnohé národné postoje v nezhode s rozhodnutiami Rady vyžiadali nepríjemnú rozpravu a prípadne arbitráž v pléne. Táto rozprava v niektorých prípadoch upozornila na rozsah národného sebectva.

Hoci mám výhrady k myšlienke preskúmať možnosť volenia niektorých poslancov na nadnárodných zoznamoch, teší ma príloha 2 uznesenia, ktorým sa od medzivládnej konferencie vyžaduje, aby požiadala Parlament o návrh týkajúci sa volieb jeho členov priamou všeobecnou voľbou, ktorá poskytuje primeranejšie vymedzenie pojmu „občania“ v článku 9 písm. a) bod 2 zmluvy o EÚ. Určite sa musí vymedziť koncepcia európskeho občana.

  Gerard Batten, Godfrey Bloom, Derek Roland Clark, Michael Henry Nattrass, Jeffrey Titford (IND/DEM), písomne. − Hlasoval som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 25. Spojené kráľovstvo je stále členom EÚ a počet poslancov EP zastupujúcich Spojené kráľovstvo by sa nemal vôbec znižovať. Hlasovanie v prospech 74 poslancov EP by znamenalo hlasovať za zníženie o štyroch členov. Podľa navrhovaného princípu degresívnej proporcionality, ktorý ešte musíme definovať, by malé krajiny a mikroštáty získali neúmerné zastúpenie, pričom veľké štáty, ako napríklad Spojené kráľovstvo, by dostatočné zastúpenie nemali. Ak vezmeme do úvahy, že od roku 2004 sa do Spojeného kráľovstva vysťahovala veľká časť populácie východnej Európy, ktorá má teraz právo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu, počet poslancov EP za Spojené kráľovstvo by mal ostať minimálne na súčasnom počte 78, ak by sa nemal ešte zvýšiť.

  Colm Burke, Avril Doyle, Jim Higgins, Mairead McGuinness a Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. − Počas hlasovania o správe pána Lamassoura sme spoločne hlasovali za spravodlivé rozdelenie kresiel medzi členskými štátmi a predovšetkým za 13 kresiel pre Írsko. Počas celého procesu sme viedli kampaň za 13 kresiel pre našu krajinu.

Argumenty za sú dobre známe. Populácia v Írsku prudko rastie. Je najrýchlejšie rastúcou populáciu v Európe, a to z hľadiska prirodzeného nárastu počtu obyvateľstva, ako aj z hľadiska celkového zvýšenia. Zároveň sme patrili medzi krajiny, ktoré z hľadiska počtu kresiel v Európskom parlamente podľa Zmluvy z Nice proporcionálne najviac stratili.

Bohužiaľ, írska vláda neurobila dosť na podporu kampane za udržanie nášho aktuálneho počtu 13 kresiel.

Naše dnešné hlasovanie aspoň zabezpečí, aby počet kresiel pre Írsko neklesol na obdobie ďalšieho mandátu pod 12 s ustanovením o kompletnom posúdení pred rokom 2014, vrátane spornej otázky o použití štatistického základu obyvateľstvo verzus občania na vyhodnotenie počtu poslancov EP pre členské štáty.

  Françoise Castex (PSE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Lamassoura o rozdelení miest v EP po legislatívnych voľbách v roku 2009. Nové rozdelenie vyvažuje počet miest v súlade s populačnými trendmi v členských štátoch. Som rada, že Francúzsko má o dvoch poslancov EP viac, ako sa plánovalo v revidovanej zmluve z Nice.

Podporujem tiež myšlienku, že nové rozdelenie by sa malo preskúmať v dostatočnom predstihu pred parlamentným obdobím 2014 – 2019 s cieľom zaistiť spravodlivý a objektívny systém rozdeľovania miest v Parlamente, berúc do úvahy zmeny v počte obyvateľov, čo by zabránilo bežnému vzájomnému pomáhaniu si medzi členskými štátmi.

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. − (PT) Poslanci volení sociálnodemokratickou stranou (SDP), hoci to nepovažujú za dokonalé riešenie a hoci toto nedokáže vytvoriť podmienku pre ďalšie rokovania v kontexte budúcich rozšírení, podporujú správu pána Lamassoura o zložení Európskeho parlamentu z troch dôvodov:

1. Niektoré členské štáty nesúhlasia s jednoduchým vymedzením všeobecných zásad a vyžadujú, ako podmienku schválenia, presné vymedzenie zloženia EP predtým, ako príjmu reformnú zmluvu. To by mohlo ohroziť hlavnú prioritu portugalského predsedníctva Rady.

2. Pán Lamassoure navrhol vyvážené kompromisné riešenie, ktoré poskytuje minimálne limity garantujúce pluralitu zastúpenia menších štátov a ktoré berie na zreteľ demografickú veľkosť iných štátov prostredníctvom zásady degresívnej proporcionality, čo zaisťuje spravodlivý vzťah medzi štátmi.

3. Preto blokuje neprijateľné snahy nemeckých, poľských, španielskych a talianskych poslancov posilniť váhu niektorých ľudnatejších štátov znížením zastúpenia stredne veľkých štátov, ako je Portugalsko.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Musím vyjadriť svoje znepokojenie nad princípom, ktorý je súčasťou samotnej myšlienky prezentovania tejto správy plénu. Nechať Parlament, aby stanovil spôsob svojho vlastného zloženia, mi pripadá v základoch chybné. Ako povedal jeden môj írsky kolega v rozprave: „Turci nehlasujú za Vianoce.“

Som poslancom Parlamentu od roku 1984, keď mal 434 poslancov. Dnes ich máme 785. S každým ďalším nárastom v počte poslancov sa pracovné skupiny, výbory a plénum stávajú nepraktickejšími a ich neefektívnosť stále rastie. To sa tu snažíme inštitucionalizovať s predpokladaným „znížením“ na 750 poslancov, čo je stále o 30 až 40 % viac než je efektívny počet, pokiaľ sa nechceme aj my zmeniť na čínsky, vo veľkej miere okrasný tritisícčlenný ľudový kongres.

Ďalšia anomália, ktorá mi napadla, je, že si síce môžeme určiť svoje vlastné zloženie, čo je životne dôležité inštitucionálne rozhodnutie pre všetky európske inštitúcie a samotnú Úniu, ale vďaka zaťatosti jedného členského štátu si nemôžeme zvoliť svoje vlastné miesto schôdzí a namiesto toho nám mesto Štrasburg, presiaknuté azbestom, predalo mačku vo vreci.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE), písomne. − (PL) Mrzí ma, že sa ukázalo nemožné nájsť nové a stále riešenie pre rozdeľovanie miest v Európskom parlamente medzi rôzne členské štáty Únie. Súčasný postup rozdeľovania je dočasný a uplatňuje sa len na ďalšie parlamentné obdobie.

Postup uplatňovaný na rozdelenie miest nie je pre občanov EÚ jasný a pochopiteľný. Okrem uplatňovania zásady degresívnej proporcionality mali na rozdelení miest v Parlamente výrazný podiel aj politické kritériá. Toto bolo na škodu zastúpenia občanov, čo by malo byť hlavnou zásadou. Okrem toho sa navrhované rozdelenie miest zakladá na počte obyvateľov v danom členskom štáte skôr ako na počte občanov príslušného štátu. Napríklad moja krajina, Poľsko, by preto stratila z dôvodu dočasnej hospodárskej migrácie približne dva milióny svojich obyvateľov, ktorí sú v súčasnosti zamestnaní v iných členských štátoch Únie. Mimochodom, malo by sa tiež upozorniť, že je to nelogické, keďže EÚ podporuje mobilitu pracovníkov.

Radi by sme zdôraznili naše varovanie, že zásady, ktorými sa riadi Únia, sa občanom javia ako nadmerne komplikované. Občania majú preto o inštitúciách Únie čoraz viac pochybností.

  Hélčne Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Sme dôrazne proti myšlienke jedného volebného obvodu v celej EÚ s možno 10 % miest Európskeho parlamentu. Vytvorenie samotného volebného obvodu EÚ je umelým spôsobom, ako vytvoriť európsky ľud. V Európe neexistuje spoločná politická aréna s médiami alebo rozpravou, ktorá by pokrývala všetky členské štáty. Každá krajina má svoj vlastný politický program. Snaha prelomiť bariéry jazyka a tradície vytvorením strán EÚ úplne závisiacich od príspevkov EÚ je predurčená na zánik.

Pripomíname, že 54,4 % voličov zostalo počas volieb do Európskeho parlamentu v roku 2004 doma. „Strana tých, čo zostanú doma“ je najväčšou stranou vo voľbách do Európskeho parlamentu. Ani v nových členských štátoch nie je entuziazmus na voľby do Európskeho parlamentu. Na Slovensku dosiahla volebná účasť v roku 2004 16,96 %.

S rozšírením EÚ na krajiny, ako sú Ukrajina a Turecko, sa obmedzia delegácie súčasných členských štátov. Toto sa dotýka menších skupín a znižuje politickú rôznorodosť. V Európskom parlamente nebude miesto pre regionálne strany alebo menšinové strany.

Zdalo by sa, že kresťanskí demokrati/konzervatívci (PPE-DE) ako aj socialisti (PSE) budú mať skrytý program s cieľom pokúsiť sa vytvoriť v Európskom parlamente dvojstranový systém.

Hlasujeme za správu, nie preto, lebo je výborná, ale preto, že predstavuje zlepšenie.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Musíme v tom mať jasno, keďže ide o veľa čísel:

1. Tento návrh znamená, že od roku 1999 prešlo Portugalsko z 25 na 24 poslancov a teraz bude ich počet znížený na 22, kým Nemecko si udržalo svojich 99 poslancov, ktorých počet bude teraz znížený na 96. Inými slovami, Portugalsko stratilo 12 % a Nemecko stratilo 3 %.

2. Šesť najľudnatejších krajín v súčasnosti má približne 56 % miest v Európskom parlamente. Týmto návrhom sa ich kontrola úplne udrží na 56 %. Inými slovami, nevzdali sa ničoho.

Preto prostredníctvom súčasnej reformy zmlúv si hlavné mocnosti potvrdili svoju kontrolu v Rade, uplatňovaním demografického kritéria bez akéhokoľvek zváženia a udržiavajú si úplnú kontrolu v EP. Portugalsko stráca! Ak niektorí majú kontrolu, iní musia byť...

S cieľom skryť svoj tichý súhlas s takou neprijateľnou situáciou niektorí hovoria, že by to mohlo byť horšie. Iní si myslia, že je prirodzené, že len niektoré krajiny by mali byť schopné obraňovať svoje záujmy..., na úkor záujmov iných krajín.

Nakoniec, ale bez toho, aby sa zabudlo na iné dôležité aspekty, ako je odmietnutie vytvorenia nadnárodného volebného obvodu alebo skutočnosti, že čím menej poslancov má Portugalsko, tým menej budú prezentovať politickú pluralitu existujúcu v našej krajine, potvrdzujeme, že spravodlivým riešením na inštitucionálnej úrovni musí byť nepochybne rešpektovanie zásady spolupráce medzi suverénnymi štátmi s rovnakými právami.

  Marian Harkin (ALDE), písomne. − Hlasujem za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 26, ktorý obhajuje zachovanie 13 súčasných kresiel pre Írsko. Podľa Zmluvy z Nice získalo Írsko 12 kresiel. Od tejto zmluvy sa však populácia Írska zvýšila o 12 %. Z hľadiska národného zvýšenia, ako aj celkového rastu je to najrýchlejšie rastúca populácia v EÚ. Táto správa prideľuje Írsku 12 kresiel, čo je o tri menej než 15 kresiel, ktoré malo Írsko v rokoch 1999 až 2004. Znamená to, že stratíme 20 % našej kvóty z roku 2004.

  Timothy Kirkhope (PPE-DE), písomne. − Britskí konzervatívci sú proti Ústavnej zmluve EÚ a proti návrhu reformnej zmluvy EÚ. Nesúhlasíme s podmienkami návrhu mandátu medzivládnej konferencie, ktorý predložila Európska rada, ani s textom návrhu zmluvy, ktorý bol uverejnený 5. októbra.

V súvislosti s požiadavkou Rady na stanovisko Európskeho parlamentu o jeho budúcom zložení sa britskí konzervatívci zdržali hlasovania o správe pánov Lamassoura a Severina. Urobili sme tak preto, že nesúhlasíme s modelom a metódou, ktoré navrhujú spoloční spravodajcovia. Podľa nás sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Zároveň nesúhlasíme s výzvou na voľbu poslancov EP pomocou nadnárodných zoznamov.

Zároveň je nám veľmi ľúto, že dôležitá historická parita v tejto otázke, ktorá existovala medzi Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Talianskom, sa stratila. Napriek tomu sme však odhodlaní pokračovať v obhajobe najlepších záujmov ľudu Spojeného kráľovstva, ktorý je podľa nášho názoru momentálne v Európskom parlamente zastúpený nedostatočne. Tieto faktory viedli k nášmu stanovisku k hlasovaniu o tejto správe.

  Carl Lang (ITS), písomne. – (FR) Ako sa môže predložiť zástupcom členských štátov správa, v ktorej sú použité právne a inštitucionálne návrhy, ktoré sú zároveň nejasné, nové, nebezpečné a utopické?

Degresívna proporcionalita, hlavná charakteristika správy, neznamená nič, len skutočnosť, že väčšie štáty budú opäť strácať miesta v prospech malých štátov. Je pravdou, že na stretnutí Európskej rady v Nice pán Chirac pôvodne inicioval postup dohodnutia po prvý raz odpojiť Francúzsko so zreteľom na Nemecko, čo je v rozpore s duchom zmlúv.

Pokiaľ ide o volenie poslancov z transnárodných zoznamov, je evidentné, že cieľom je tu: zbaviť sa politicky nesprávnych strán, ktoré neprijímajú malátny sociálnodemokratický konsenzus a odstrániť akýkoľvek odkaz na čokoľvek, čo je stále kráľovskou doménou národných štátov. Toto určite nemôžeme akceptovať.

Pojem európskeho občana, ktorý nastolili spravodajcovia, je nebezpečný aj utopický a v podstate je totalitný. Vyplýva z neho, že národnosť je vecou minulosti a že odvážny nový svet pozostáva z nového „odnárodneného“ človeka, zbaveného svojich koreňov, histórie a kultúry.

Pre tieto všetky dôvody cítime, že Lamassourova správa je neprijateľnou právnou, politickou a inštitucionálnou regresiou.

  Kartika Tamara Liotard a Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) Rozdelenie miest v Parlamente medzi členské štáty sa nezakladá na objektívnych číslach počtu obyvateľov, ale na sľuboch daných v minulosti a na rokovaniach, ktoré boli úspešné alebo neúspešné. To je dôvod, prečo veľké krajiny, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo vždy majú rovnaký počet miest napriek tomu, že majú rozdielne počty obyvateľov, ako Španielsko a Poľsko. To isté platí pre Grécko, Portugalsko, Belgicko, Českú republiku a Maďarsko. Niektoré krajiny sú podpriemerne zastúpené, ako napríklad Holandsko, ktoré bolo v roku 2000 dosť nerozumné, aby sa uspokojilo s menším počtom kresiel v Parlamente výmenou za viac hlasov v Rade. Podporujeme návrh spravodajcov, lebo je bližšie k spravodlivému rozdeleniu ako predchádzajúce návrhy. Odmietame všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré chcú menej spravodlivé rozdelenie, bez ohľadu na to, koho uprednostňujú, alebo ktoré robia rozdiely medzi „občanmi“ a inými obyvateľmi, keď sa počíta počet obyvateľov jednotlivých krajín. Podporujeme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa automaticky spája budúce rozdeľovanie kresiel s počtom obyvateľov členských štátov. Odmietame budúce zníženia v počte kresiel pre členský štát, ak nevyplynú z poklesu počtu obyvateľov, ale z maximálneho počtu 750 kresiel alebo od hľadania rámca na zvolenie podielu poslancov z transnárodných zoznamov. S tou podmienkou hlasujeme za.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za a vítam správu pánov Lamassoura a Severina o zložení Európskeho parlamentu. Považujem však za pomerne zvláštne, že Parlament má právo rozhodnúť o rozdelení svojich kresiel, nie však o mieste, kde rokuje. Je zrejmé, že Rada nie je schopná vyriešiť neporiadok spočívajúci v tom, že Parlament má tri sídla. Vyzývam ju preto, aby postupovala logicky a dala Parlamentu právo rozdeliť svoje kreslá tým, že mu dá právo rozhodnúť, kde bude zasadať.

Táto správa odporúča nové, spravodlivejšie zloženie Európskeho parlamentu, ktoré sa má uplatniť v rokoch 2009 až 2014. Súhlasím s operatívnym princípom degresívnej proporcionality, ktorý správa obsahuje a ktorý vyžaduje od väčších členských štátov prijať menší počet poslancov EP, ako umožňuje prísne proporcionálne rozdelenie. Zabezpečí sa tým, že menšie členské štáty budú mať životaschopné parlamentné delegácie, pričom počet poslancov Parlamentu sa môže vrátiť na trochu rozumnejšiu hodnotu 750.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Za predpokladu potreby zmeniť zloženie Európskeho parlamentu z dôvodu minulých a budúcich rozšírení verím, že riešenie prijaté v tejto správe je konzistentné s tým, čo sa už dohodlo (Nice), ak nezvyšuje kontrolu najľudnatejších štátov nad ostatnými, udržiavaním modelu vyváženosti medzi štátmi, čo je celkom pochopiteľné a pomáhaním znižovať ťažkosti spojené s prijatím reformnej zmluvy.

Preto napriek tomu, že odkazuje, ako je evidentné z hlasovania, na model založený na koncepcii občianstva a nie trvalého pobytu, za predpokladu, že spojenie medzi občanmi a Európskou úniou musí byť o občianstve a nie o trvalom pobyte, som hlasoval za túto správu.

  Marek Siwiec (PSE), písomne. − Dnešné hlasovanie bolo rozhodujúce pre budúce fungovanie EP. V prípade takejto citlivej otázky je potrebné, aby EP vyjadril silné politické znamenie Európskej rade a ukázal, že národné záujmy možno prekonať a dohodnúť sa na lepšom systéme, ako bol systém stanovený Zmluvou z Nice. Aj keď dnešný návrh ani zďaleka nie je perfektný, je spravodlivejší ako rozdelenie kresiel stanovené Zmluvou z Nice. Po tom, čo EP jednohlasne vyzval Radu, aby definovala pojem „občan“ podľa článku 9a ods. 2 v dostatočnom predstihu pred ďalšími voľbami v roku 2014, rozhodol som sa v záujme svojej krajiny a fungovania EP hlasovať za správu, keďže predstavuje určitý pokrok v súvislosti s tým, na čom sme sa pred tým dohodli.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. − (SV) Význam tejto záležitosti by sa nemal preceňovať. Nové rozdelenie členov medzi členské štáty nezmení súčasný vývoj v EÚ. Väčšina bude naďalej zostávať s hospodárskymi liberálmi a federalistami v Parlamente. V správe sú však jasne vyjadrené zásady spravujúce rozdelenie, ktoré svojou povahou bude v konečnej analýze približné. Rozdelenie bude ešte lepšie ako v súčasnej situácii, keďže najväčšia krajina získa menej poslancov, kým najmenšie krajiny ich získajú viac. Preto som hlasovala za správu, hoci sú jednotlivé odseky, ktoré nepodporujem, najmä ustanovenia o transnárodných zoznamoch a európskych stranách.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Grécka komunistická strana v Európskom parlamente hlasovala proti správe pánov Lamassoura a Severina, lebo ďalej posilňuje konfrontačnú povahu Európskeho parlamentu.

  Thomas Wise (IND/DEM), písomne. − Hlasoval som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 25. Spojené kráľovstvo je stále členom EÚ a počet poslancov EP zastupujúcich Spojené kráľovstvo by sa nemal vôbec znižovať. Hlasovanie v prospech 74 poslancov EP by znamenalo hlasovať za zníženie o štyroch členov. Podľa navrhovaného princípu degresívnej proporcionality, ktorý ešte musíme definovať, by malé krajiny a mikroštáty získali neúmerné zastúpenie, pričom veľké štáty, ako napríklad Spojené kráľovstvo, by mali nedostatočné zastúpenie. Ak vezmeme do úvahy, že od roku 2004 sa do Spojeného kráľovstva vysťahovala veľká časť populácie východnej Európy, ktorá má teraz právo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu, počet poslancov EP za Spojené kráľovstvo by mal zostať minimálne na počte súčasných 78, ak by sa nemal ešte zvýšiť.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. − (SV) Švédsko by malo podniknúť referendum o novej ústave na získanie výnimky a doložky o pripojení (ako Spojené kráľovstvo). S takouto doložkou o pripojení Švédsko napríklad získa právo rozhodnúť sa samo, či a ak, tak kedy, zavedie euro a podpíše sociálnu chartu. To však neznamená, že nechcem ako základ pre EÚ jasný dokument, ktorý zreteľne vymedzuje rozsah právomocí EÚ. Taký dokument musí popri iných veciach obsahovať pravidlá o rozdelení miest v Parlamente. Som preto pripravený podporiť túto časť návrhu na novú ústavu EÚ, najmä pokiaľ ide o rozdelenie miest.

Skutočnosť, že pokiaľ nedosiahne návrh o rozdelení miest súlad s návrhom o novej ústave EÚ, existuje veľké riziko, že sa budeme musieť vrátiť k zmluve z Nice. Následkom zmluvy z Nice je, že Švédsko získa len 18 kresiel, o dve menej, ako Švédsko získa podľa návrhu novej ústavy EÚ a o dve menej, ako je Švédsko oprávnené dostať so zreteľom na relatívne veľkosti členských štátov EÚ.

− Humanitárna situácia v pásme Gazy (B6-0375/2007)

  Françoise Castex (PSE), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie o humanitárnej situácii v pásme Gazy. Mám obavy zo zhoršovania sa zdravotných ukazovateľov v Palestíne a uvedomujem si ťažkosti spôsobené uzavretím miest hraničnej kontroly, čím sa znižuje hospodárska činnosť a voľný obeh tovarov a požadujem, aby mohlo byť bez prekážok umožnené pokračovanie pohotovostnej a humanitárnej pomoci.

Odsudzujem čoraz zložitejšie životné podmienky, ktoré sú v pásme Gazy bežné: blokáda zabraňuje pohybu ľudí a tovarov, čiastočná privatizácia prístupu k vode, jedlu a elektrine, zničenie poľnohospodárskej pôdy a základných služieb, ako je odmietanie zberu, ktorý už dlhšie riadne nefunguje, sú na zrútenie.

Cítim naliehavosť toho, aby boli v pásme Gazy úplne rešpektované ľudské práva a chcela by som vyzvať na medzinárodnú mierovú konferenciu, aby sa zorganizovala a zaviedla spravodlivý a trvajúci mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Mier založený na príslušných rozhodnutiach Bezpečnostnej rady OSN týkajúcich sa práva Izraelčanov žiť v rámci bezpečných a uznaných hraníc a právo Palestínčanov na životaschopný štát.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Toto uznesenie podporujem. Súčasná humanitárna situácia v pásme Gazy môže vyvolávať jedine hlboké obavy. Izraelská blokáda pásma Gazy sa musí zrušiť a musia sa zabezpečiť dodávky elektriny a paliva. Izrael zároveň musí zaručiť tok finančných aktív do pásma Gaza, ktorý bol pozastavený v septembri 2007, keďže ich nedostatok vážne ovplyvnil hospodársky, spoločenský a každodenný život Palestínčanov.

Rada a Komisia musia vyvinúť maximálny tlak, aby presvedčili izraelskú vládu o potrebe posunu a zaručili budúcu základnú humanitárnu pomoc pre Palestínčanov.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) V tejto hroznej situácii, do ktorej sa dostali palestínski obyvatelia, prijal Európsky parlament uznesenie, ktoré, uznávajúc mimoriadne vážnu situáciu nielen v Pásme Gazy, ale aj na ostatných palestínskych okupovaných územiach, nedáva vinu Izraelu, ani ho neodsudzuje za jeho hlboko zakorenenú zodpovednosť, najmä za zničenie Palestínskeho národného úradu a jeho podporujúce inštitúcie a infraštruktúry vrátane tých, ktoré spĺňajú najzákladnejšie potreby obyvateľstva a za snahu zabrániť tvorbe zvrchovaného, nezávislého a životaschopného Palestínskeho štátu.

Izrael uvalil brutálnu blokádu na pásmo Gazy, tým vytvoril, ako pred dlhým časom odsudzovali úradníci OSN, obrovské väzenie pre Palestínčanov, obral ich o najzákladnejšie ľudské práva a bránil im v poskytovaní humanitárnej pomoci organizáciami OSN.

Je nevyhnutné, aby bola táto neľudská blokáda zrušená s tým, aby sa Izraelu nariadilo ukončiť jeho agresiu smerujúcu na Palestínčanov a úplne rešpektovať a dodržiavať súlad s medzinárodným právom a uzneseniami OSN. Je takisto veľmi dôležité, aby bola Palestínčanom poskytnutá naliehavá humanitárna pomoc.

Spravodlivé a trvajúce riešenie pre Stredný východ bude možné dosiahnuť len rešpektovaním neodcudziteľného práva Palestínčanov na svoj vlastný nezávislý a zvrchovaný štát, rešpektujúc hranice z roku 1967 a s východným Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré upriamuje našu pozornosť na vážnu situáciu ľudí v pásme Gazy. Vyzýva Izrael, aby plnil svoje medzinárodné záväzky podľa Ženevského dohovoru, aby zaručil tok humanitárnej pomoci, humanitárnu podporu a základné služby, ako sú elektrina a palivo, pre pásmo Gazy. V rámci výzvy usporiadať medzinárodnú mierovú konferenciu, ukončenia blokády a žiadosti o spoločnú prácu Komisie a Rady sa pripájam k väčšine ostatných poslancov EP a podporujem myšlienky, ktoré môžu zlepšiť situáciu ľudí trpiacich následkami statusu quo na danom území.

  Pierre Schapira (PSE), písomne. – (FR) Vítam uznesenie EP o pásme Gazy. Opatrenie podniknuté izraelskou vládou na vyhlásenie pásma Gazy za „nepriateľskú entitu“ dláždi cestu pre hospodárske sankcie. Toto opatrenie prichádza v čase, keď je pásmo Gazy ponorené do humanitárnej krízy, ktorá sa prehĺbila oneskorením priamej medzinárodnej pomoci Palestínskemu orgánu a neschopnosti Izraela zaplatiť dlžné dane Palestínskemu orgánu od marca 2006.

Hoci izraelské zodpovedné orgány umožnili vstup kamiónov s potravinami do Gazy, Agentúra OSN pre pomoc a prácu pre palestínskych utečencov na Blízkom východe hlási nedostatky základných potravín spôsobené častými zatváraniami hraničného prechodu Kami.

Nečelili by sme humanitárnej kríze takých rozmerov, keby sme v prvom rade neprerušili našu pomoc Palestínčanom. Mnohé iné organizácie udržiavali svoju spoluprácu s Palestínou, najmä veľký počet európskych miestnych orgánov. Nenastal čas na to, aby sme preskúmali našu politiku sankcií proti Palestíne tak, aby neohrozovala dodávky najpotrebnejšej humanitárnej pomoci miestnemu obyvateľstvu?

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Chcem zdôrazniť závažnosť humanitárnej situácie v pásme Gazy.

Chápem síce, že je to politická situácia, čo spôsobuje vážnu situáciu ľudí v Gaze, sú to však ľudia – muži, ženy a deti – ktorí trpia. A len Boh vie, aké to bude mať dlhodobé následky.

Súhlasím s tým, že Izrael sa v rámci svojich vlastných hraníc musí cítiť bezpečne. No má aj povinnosť zabezpečiť, aby sa do pásma Gazy dostala humanitárna pomoc a podpora.

Gaza nesie zodpovednosť za ukončenie útokov na Izrael. A my všetci máme zodpovednosť za podporu životaschopného štátu pre Palestínčanov tak, aby ľud Palestíny mohol žiť v bezpečí a mieri.

Podporujem túto správu, pretože je momentálne úplne nevyhnutné, aby sme sa my tu, v EÚ, výrazne postavili za ľudí z Gazy. Potrebujú našu pomoc a my by sme im ju mali poskytnúť.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Chcem podporiť snahu tých poslancov, ktorí nasmerovali našu pozornosť na kritické problémy, s ktorými sa stretávajú obyvatelia pásma Gazy, Izraelského štátu a oblastí Palestíny.

Jediná cesta vpred je postupovať podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a zvolať medzinárodnú mierovú konferenciu na túto tému.

− Správa: Raül Romeva i Rueda (A6-0338/2007)

  Bernadette Vergnaud (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, zabíjajú ich, lebo sú ženy. Tieto vraždy, známe ako feminicídy, sú spôsobené sociálnymi súvislosťami ovplyvnenými patriarchálnym postojom, ktorý bráni ženám stať sa sociálne nezávislými.

Mimoriadne vyvážená správa, ktorú predložil pán Romeva, hoci odkazuje špecifickejšie na vraždy žien v Latinskej Amerike a Mexiku, tvorí súčasť globálnej stratégie na odstránenie a zabránenie násilným úmrtiam žien na celom svete. Preto som hlasovala za. EÚ musí podporovať a chrániť hodnoty rovnosti pohlaví.

Moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré v zásade spravodajca prevzal, sa zameriavali na podporu rodinám obetí, ktoré sú často úplne bezradné a aby boli veci ešte horšie, znášajú bolesť vidiac, že tieto vraždy zostávajú nepotrestané. Preto chcem vyzvať na uvedomelosť a školiace programy zaoberajúce sa problémami pohlaví a na opatrenia na podporu tvorby efektívnych ochranných systémov pre svedkov, obete a ich rodiny, psychologickú pomoc a právnu pomoc zdarma.

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu nášho španielskeho kolegu Raül Romeva i Rueda o vraždení žien alebo feminicídach v Strednej Amerike a Mexiku a o úlohe EÚ.

Mrzí ma, že sa zameriavame na Strednú Ameriku a Mexiko, lebo je na svete mnoho miest, na ktorých sa otázka vrážd žien nevyriešila. Podporujem akúkoľvek globálnu stratégiu snažiacu sa o celosvetové odstránenie násilia voči ženám. Utrpenie žien nemožno riešiť s nezaujatosťou a musíme ich podporovať, lebo ich vzbura bude pri koreni mnohých geopolitických trendov v prospech ideálov podporovaných Európskou úniou, najmä rovnosť pohlaví.

  Gerard Batten, Godfrey Bloom, Derek Roland Clark, Michael Henry Nattrass, Jeffrey Titford (IND/DEM), písomne. − Strana UKIP sa zdržala hlasovania o tejto správe, pretože neuznáva legitímnosť Parlamentu. To žiadnym spôsobom neodráža naše stanovisko k obsahu správy.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasovali sme za túto správu, ktorá vyjadruje solidaritu Európskeho parlamentu so ženami na celom svete, ktoré trpia násilím vrátane tých v našich vlastných krajinách Európskej únie, ale s osobitným dôrazom na vážnu situáciu v Mexiku a v krajinách strednej Ameriky, kde existuje skutočná kultúra feminicídy, kde násilnou smrťou v ostatných rokoch zomreli tisícky žien, čo nemožno jednoducho prisúdiť všeobecnej klíme násilia.

Táto situácia pramení z kultúrnych príčin a sociálno-hospodárskych súvislostí, ktoré sú pre ženy nepriaznivé a je horšia v prípade domorodých žien, ktoré trpia z dôvodu vysokých úrovní ekonomickej závislosti. Túto situáciu však sťažujú aj kroky zločineckých skupín.

Dúfame, že sa touto správou vnesie viac svetla na túto vážnu situáciu a tak sa pomôže zaistiť, aby sa v rôznych dotknutých krajinách podnikli potrebné kroky na ukončenie feminicídy a násilia páchaného na ženách.

  Hélčne Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Strana Junilistan verí, že ľudské práva sa musia dodržiavať vo všetkých spoločnostiach na celom svete a to ako v členských štátoch EÚ, tak aj v iných krajinách.

Správa je návrhom uznesenia, ktorým sa členské štáty a iné dotknuté štáty vyzývajú, aby pracovali na dodržiavaní práv žien. Je to záslužná vec, ale toto nie je správne fórum, na ktorom sa má diskutovať o tejto záležitosti. Ako obyčajne, v prípadoch, v ktorých chce EÚ konať jednohlasne v zahraničnej politike, zaradia sa ďalšie odseky. Návrhmi správy na nové rozpočtové kapitoly, kampaňami a zvýšenými povinnosťami sa EÚ snaží vyhradiť si viac právomocí a používať otázky, ako sú tieto, ako prostriedky na daný účel.

Zločiny páchané na ženách sú neprijateľné a treba privítať dialóg medzi zvrchovanými štátmi, ktorého cieľom je toto násilie ukončiť, lebo je dôležité, aby sa zlepšila zraniteľná pozícia žien vo veľkej časti sveta. EÚ však nesmie podporovať jednotnú zahraničnú politiku a z toho dôvodu sme sa rozhodli hlasovať proti tejto správe.

  Jean Lambert (Verts/ALE), písomne. − Správu podporujem v plnej miere. Udržateľný rozvoj nie je možný bez zohľadnenia rovnosti pohlaví a práva na dôstojnosť a mierovú existenciu. Na takého zločiny sa nemôžeme dívať len ako na prejav kultúry a nemali by sme sa nimi prestať zaoberať len preto, že boli spáchané na ženách, ktoré si zarábajú na svoje živobytie ako osoby poskytujúce sexuálne služby. Ak nevyvinieme vážne a dôsledné úsilie na zistenie, stíhanie a potrestanie páchateľov, bude to znamenať, že násilie akceptujeme a nikto nie je v bezpečí. Návrhy načrtnuté v správe si zaslúžia našu podporu a verím, že Parlament bude sledovať ich vývoj. Dimenzia ľudských práv je v našich externých politikách mimoriadne dôležitá. Musíme pracovať za práva ľudí na bezpečný a zaistený život tak, aby si mohli uplatňovať svoje demokratické práva a slobody na všetkých úrovniach spoločnosti a bez ohľadu na svoje povolanie a stav.

  Erika Mann (PSE), písomne. − Správa pána Raüla Romeva i Rueda o vraždách žien v Strednej Amerike a Mexiku a o úlohe Európskej únie pri predchádzaní takýmto situáciám je vyvážená. Rada by som poďakovala spravodajcovi za jeho vynikajúcu prácu a jeho postoj. Rokovania viedol veľmi vnímavým a pozitívnym politickým štýlom. Rada by som mu tiež poďakovala za pozornosť, ktorú tejto téme venoval.

Z hľadiska dôležitosti patria ľudské práva v Európskej únii na popredné miesta. Téma ľudských práv hrá, našťastie, dôležitú úlohu aj vo vzťahoch medzi EÚ a Mexikom. Ako súčasť dohody o voľnom obchode má dokonca akýsi formálny charakter. Rozhodujúcu úlohu plní aj v našej spoločnej parlamentnej delegácii, ktorej mám tú česť predsedať a ktorej z mexickej strany momentálne predsedá senátor José Guadarrama Márquez.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto správu, ktorá je súčasťou globálnej stratégie týkajúcej sa ukončenia a prevencie zabíjania žien a ktorá navrhuje konanie EÚ v rámci partnerských dohôd, lebo ju veľmi podporujem. Dúfam, že sa tejto problematiky chopia národné vlády v rámci svojich dvojstranných vzťahov s krajinami Latinskej Ameriky a európske inštitúcie v rámci svojho strategického partnerstva s cieľom podporiť politiky prevencie a ochrany pred násilím.

  Tobias Pflüger (GUE/NGL), písomne. − (DE) Podporil som správu pána Raül Romeva i Ruedu, lebo jasne v niekoľkých bodoch identifikuje hlavné dôvody vrážd žien v Mexiku a v strednej Amerike: vraždy sa odohrávajú neobmedzene v sociálnom a hospodárskom kontexte, ktorý sleduje výhradne hospodárske záujmy. Vysoký percentuálny podiel z nich sa stáva v takzvaných zónach voľného obchodu s ich priemyslom zvaným maquiladora (subdodávateľské spoločnosti, ktoré vyrábajú pre vývozný trh), v ktorých sú neexistencia sociálnej infraštruktúry a vysoké miery chudoby sprevádzané beztrestnosťou pololegálnych bezpečnostných síl.

Tieto štruktúry sú posilňované aj vzťahmi EÚ s Mexikom a Strednou Amerikou s ich zameraním sa na zjednodušenie obchodu. Dohoda EÚ o pridružení so Strednou Amerikou, ktorá sa má uzavrieť do konca tohto roka už vo svojej súčasnej podobe ukazuje, že EÚ zaujíma najmä liberalizácia a deregulácia trhu. „Tvorba klímy priaznivej pre obchod a investície“, ktorú presadzuje Komisia, však vedie presne k štruktúram, ktoré sú v správe správne identifikované ako vytvárajúce nepriaznivý sociálny a hospodársky kontext, ktorý prispieva k vysokej miere vrážd žien.

Správou sa tiež vysiela dôležitý signál, že klauzula o ľudských právach, ktorá sa dohodla v takzvanej Globálnej dohode medzi EÚ a Mexikom, sa musí konečne uplatňovať. Musí sa tiež posilniť práca združení príbuzných a obetí.

− Správa: Bart Staes (A6-0337/2007)

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto správu, ktorá odporúča počítačové monitorovanie tranzitného pohybu, revíziu právneho rámca a zlepšenie fyzických kontrol zo strany Komisie a členských štátov na základe spoločnej analýzy rizika s cieľom predchádzať podvodom. Táto problematika ovplyvňuje Spojené kráľovstvo: až 4 % možného príjmu z DPH sa strácajú v dôsledku podvodného konania v tejto oblasti.

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. − (DE) Odstránenie hraníc sa veľmi rýchlo a dokázateľne pociťuje v obrovskom poklese obratu z cigariet, nielen v pohraničnom regióne ale aj vo vnútrozemí. Hrozné podmienky na pracovnom trhu zvádzajú mnohých súkromných jednotlivcov, aby cez hranice pešo pašovali malé množstvá tabakových výrobkov ako spôsob zvýšenia si príjmov.

Obrovské ziskové marže napriek vysokým prepravným nákladom tiež v ostatných rokoch prispeli k výraznému nárastu pašovania tabaku. Postup, ktorý sa často v niektorých oblastiach odpisuje ako menej závažný trestný čin, poskytuje živnú pôdu pre zločinecké skupiny a je veľmi dobrým na to, aby: nakoniec bolo jednoduché prinášať tieto výrobky čierneho trhu fajčiarom v EÚ. Obchodníci na čiernom trhu vedia, že informačné kampane sotva zmenia situáciu, lebo štúdiami sa preukázalo, že väčšina kupujúcich veľmi dobre vie o vyššej koncentrácii škodlivých látok v týchto výrobkoch a o riziku uloženia trestov.

Úloha Čiernej hory je osobitne neslávna, lebo sa stala hlavným strediskom pašovania tabaku v Európe, pričom štát sa na tom výrazne podieľa. Bude potrebné vyvinúť väčší tlak prostredníctvom rozhovorov, ktoré sa v súčasnosti uskutočňujú a, samozrejme, bude potrebné, aby boli sankcie pevnejšie a aby sa zaviedol jednotný systém štítkov, aby sa ukončila situácia, v ktorej lukratívne vývozné podnikanie výrobcov tabaku končí v nelegálnych spätných dovozoch.

  Glenis Willmott (PSE), písomne. − Strana EPLP podporuje zámery dohody so spoločnosťou Philip Morris v oblasti boja proti podvodom a nezákonnému obchodovaniu s cigaretami v EÚ. Vláda Spojeného kráľovstva však dohodu nepodpísala, keďže by mohla byť v rozpore s existujúcimi právnymi predpismi Spojeného kráľovstva o pašovaní tabaku. Existujúce predpisy sa vzťahujú na všetkých výrobcov tabaku, čo je dôležité na zabezpečenie toho, aby sa pašovanie neprenieslo na produkty vyrobené spoločnosťami, ktoré sa rozhodli dohodu nepodpísať alebo ktoré by sa v istej chvíli mohli rozhodnúť od dohody odstúpiť. Tieto predpisy zároveň neobsahujú žiadne významné výnimky, čo umožňuje Spojenému kráľovstvu lepšie riešiť určité typy problémov v oblasti pašovania tabaku, s ktorými sa stretáva.

– Správa: Anne E. Jensen (A6-0349/2007)

  Nina Škottová (PPE-DE). – Pani predsedajúca, dámy a páni, vítam iniciatívnu správu pani Jensenovej, pretože zhoršujúca sa kvalita pozemných služieb v rámci leteckej dopravy sa v poslednej dobe stala viac než naliehavou a skutočne Achillovou pätou.

Príčin je samozrejme veľa. Ja by som chcela spomenúť skutočnosti súvisiace so zvýšenými bezpečnostnými opatreniami v podobe, v akej sa dnes realizujú na niektorých letiskách EÚ, ktoré často hraničia až s ponižovaním dôstojnosti človeka, a tiež so zvýšeným nebezpečenstvom prenosu infekčných chorôb, pričom sa bezpečnosť nijako významne neovplyvní. Hovorím napríklad o požiadavke, aby si ženy verejne zobliekli čokoľvek podobné saku, aj keď má pod ním dáma na sebe len spodnú bielizeň, o prechádzaní kontrolným rámom a následnom státí na ľadovej podlahe s bosými nohami, a tiež o prehrabávaní sa v osobných veciach pasažierov bez rešpektovania základných hygienických zásad.

Je zrejmé, že ak si to nebudeme všímať a požadovať zlepšenie kultúry cestovania, ako aj slušnosť a zdvorilosť od zamestnancov letiska pri bezpečnostných kontrolách, stane sa civilná letecká doprava v oblasti pozemných služieb niekedy otrasným, ale vždy prinajmenšom nepríjemným zážitkom.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Upozornením na rýchly nárast v doprave tovarov a osôb sa Komisia rozhodla vypracovať akčný plán pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe, v ktorom predkladá súbory opatrení.

Uznesenie tohto Európskeho parlamentu, napriek tomu, že obsahuje aspekty, s ktorými súhlasíme, napríklad jeho odkazy na potrebu rešpektovania sociálnych zákonov a kolektívnych dohôd, odbornej prípravy alebo potrieb najvzdialenejších regiónov, sa upisuje koncepcii liberalizácie odvetvia a tvorbe takzvaného Jednotného európskeho neba.

Hoci zdôrazňuje, že zodpovednosť za plánovanie infraštruktúr letísk musia mať členské štáty, obhajuje „globálny prístup EÚ, pokiaľ ide o potrebu ďalšej kapacity, obmedzenia v budúcich investíciách do ďalšej kapacity a strategických osí.

Uznesením sa potvrdzuje nadradenosť pravidiel Spoločenstva o hospodárskej súťaži, najmä so zreteľom na ustanovenie o službách pozemnej obsluhy, ktorých ďalšia liberalizácia sa nevylučuje. Obhajuje preto zvýšenie minimálneho počtu poskytovateľov služieb povolených na letisku, pričom sa neurčuje umelé obmedzenie počtu obchodníkov tretích strán a odstraňujú sa obmedzenia brániace tomu, aby poskytovatelia pozemnej obsluhy vstúpili na trh.

Toto je naše kritické stanovisko.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Vážený pán predseda, hlasoval som za správu pani Jensenovej o letiskovej kapacite a pozemnej obsluhe: smerom k účinnejšej politike (2007/2092(INI)).

V správe sa primerane zvažuje otázka zaistenia toho, aby mali letiská požadovanú kapacitu. Pohyby leteckej dopravy ročne rastú o 5,2 %. Vypočítalo sa, že do roku 2025 bude viac ako 60 letísk neschopných zvládať dopyt po letoch. V správe sa uvádza, že rast v leteckej doprave bude sprevádzaný technickými a regulačnými programami, aby sa obmedzil jej vonkajší vplyv.

Spravodajkyňa správne upozorňuje, že Európska únia môže splniť svoje podmienky v tejto oblasti len poskytovaním rôznych druhov letísk a reagovaním na špecifické potreby každej krajiny.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto správu, ktorá od Komisie vyžaduje prezentáciu hlavného plánu na rozšírené letiskové kapacity v Európe ešte pred rokom 2009 s cieľom presadzovať a lepšie koordinovať európske iniciatívy na tvorbu nových letiskových kapacít určených pre medzinárodnú dopravu a s cieľom lepšieho využitia existujúcich kapacít. Len spolužitie rôznych letiskových modelov podľa vnútroštátnych špecifík umožní EÚ naplniť svoje potreby v tejto oblasti.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. − (SK) Hlasovala som za správu spravodajkyne Anne E. Jensen o kapacite letísk a pozemnej obsluhe smerom k politike vyššej účinnosti, pretože ju pokladám za veľmi dôležitú z hľadiska zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja európskych regiónov. Dopravná infraštruktúra predstavuje často rozhodujúci faktor pre umiestnenie investícií v regiónoch, pre rozvoj cestovného ruchu a rýchlu prepravu tovarov. Letecká doprava tvorí dôležitú pridanú hodnotu hlavne pre menej rozvinuté okrajové a ostrovné regióny.

Globalizácia a rýchly hospodársky rast vedie v EÚ k rastu dopytu po letoch. Súčasný a budúci vývoj leteckej dopravy v Európe si naliehavo vyžaduje predvídanie potrebných krokov, ktoré je potrebné prijať na úrovni EÚ v prospech jej občanov a zároveň hospodárstva ako celku.

Som presvedčená, že imidž všetkých európskych regiónov sa môže zlepšiť budovaním nových letísk, modernizáciou existujúcich vrátane transformácie bývalých vojenských letísk na civilné. Výstavba a rozširovanie letiskových a logistických infraštruktúr si vyžaduje náležitú pomoc zo strany vnútroštátnych a regionálnych orgánov. Letiská musia figurovať v územných plánoch regiónov, musia byť zahrnuté do stratégie rozvoja, podrobené skúške únosnosti z hľadiska daného územia s dôsledným vyhodnotením dopadu environmentálnych vplyvov.

Za najdôležitejšie pokladám financovanie letiskovej infraštruktúry zo štátnych a regionálnych zdrojov pomocou nevyhnutnej finančnej pomoci poskytnutej Transeurópskou dopravnou sieťou, Kohéznym fondom a európskym fondom regionálneho rozvoja.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Identifikovaním výstavby pomocných letísk v blízkosti ich zahltených náprotivkov ako jedno z riešení situácií upchatia letísk, ako sa vidí v Lisabone a poznamenaním, že „tradičné letecké spoločnosti, nízkonákladové letecké spoločnosti, charterové spoločnosti, nákladné letecké spoločnosti a obchodné lietadlá majú rôzne požiadavky, pokiaľ ide o letiskové služby a prideľovanie prevádzkových intervalov“, Európsky parlament podporuje tie možnosti predstavené ako menej nákladné a zároveň schopné reagovať na rast v leteckej doprave, berúc do úvahy osobitné charakteristiky toho rastu.

Preto som hlasoval za túto správu, keďže sa domnievam, že jej podstata je v rozpore so stanoviskom, ktoré obhajuje demokratický a sociálny stred/ľudová strana (CDS-PP) pre Lisabon, ktorý zahŕňa možnosť „Portela +1“.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Správa Anny Jensenovej sa zaoberá problémom, ktorý je medzinárodný v najvyššej možnej miere. Inak povedané, dôvodom na to, aby som hlasovala proti väčšine pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a nakoniec, aby som sa zdržala hlasovania o správe ako celku, nebol nedostatok relevantnosti EÚ. Najväčším problémom v správe bolo, že vo svojom konečnom znení sa stala príliš podrobnou. Považujem za zložité vidieť potrebu všeobecného plánu na úrovni EÚ spravujúceho spôsob, ktorým sú organizované služby pozemnej obsluhy na letiskách a ešte menej, prečo by mal Brusel vytvárať ďalšie pravidlá a poplatky v súvislosti s odbornou prípravou zamestnancov alebo umiestnením letísk. Bez toho, aby sa do diskusie dostalo napríklad umiestnenie letiska Bromma, dospievam k záveru, že to musí byť odôvodnene rozhodnutie Štokholmu a Švédska a nie Európskeho parlamentu.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. − (SV) Správa z vlastnej iniciatívy o kapacite letísk obsahuje ambiciózne plány toho, čo by sa mohlo dosiahnuť ústredným plánovaním na strane EÚ. Podľa správy Európa čelí podstatnému nárastu vo využívaní letísk a existuje potreba optimalizácie existujúcich zdrojov. Tvrdí sa, že budúci vývoj vyzdvihuje potrebu zakročiť na úrovni EÚ „v prospech občanov únie a hospodárstva EÚ ako celku“. Zasahuje dokonca do infraštruktúry spojení k letiskám.

Vo veľkej väčšine prípadov existuje národná hospodárska súťaž medzi krajinami a letiskami a strategické rozhodnutia sa musia uskutočňovať na národnej úrovni. V niektorých krajinách sú letiská súkromné a investičné rozhodnutia sa riadia hodnoteniami výnosnosti, kým v iných krajinách majú štátne vlastníctvo. Myšlienka plánovania na úrovni EÚ v tejto oblasti je preto celkom nerealistická. Nepoznáme budúci dopyt. A mení sa celý čas a posúva sa medzi rôznymi oblasťami a krajinami. Neviem predvídať ani to, ako môže rast ovplyvniť technický vývoj. Nepoznáme ani s tým spojené náklady. Okrem toho, obyčajne sú predpovede nákladov na infraštruktúru dva až trikrát vyššie, ako sa odhadovalo. Podobne, otázka služieb pozemnej obsluhy by mala byť záležitosťou jednotlivých špecifických letísk a nemala by byť regulovaná na úrovni EÚ.

Správa je inšpirovaná myslením plánovaného hospodárstva. Nemôžem podporiť túto správu, ktorá sa väčšinou odvoláva na systémy, ktoré sa vyskytovali v starých socialistických krajinách, preto som hlasoval proti nej.