Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 22. októbra 2007 - Štrasburg

17. Tradičné zdroje energie a energetické technológie (rozprava)

  Predsedajúci. − Nasleduje správa, ktorú pripravil pán Reul v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, na tému Tradičné zdroje energie a energetické technológie [http://www.europarl.eu.int/oeil/FindByProcnum.do?lang=2&procnum=INI/2007/2091" ] (A6-0348/2007).

  Herbert Reul (PPE-DE), spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, keďže mám niekoľko minút navyše, dovoľte mi, aby som v úvode poďakoval Komisii, sekretariátu nášho výboru a ostatným spravodajcom. Nebola to ľahká úloha a som vďačný, že sme boli schopní objektívne spolupracovať a hľadať najširšiu možnú spoločnú cestu, čo nie je celkom bezproblémová záležitosť.

Naša práca sa zakladala na troch oznámeniach z Komisie a našim cieľom v tejto správe bolo priniesť odpovede v rámci troch oblastí, ktoré boli obsahom týchto oznámení, čo sa nám podarilo vďaka prevažnej väčšine členov povereného výboru. Východiskovým bodom bola vo všeobecnosti prijatá zásada, ktorá sa opakuje v každej rozprave týkajúcej sa politiky v oblasti energií, konkrétne ide o názor zdieľaný Komisiou a Parlamentom o tom, že energetická politika má tri zásadné ciele – konkurencieschopnosť, inými slovami dostupné ceny, ochranu životného prostredia a bezpečnosť zdrojov. Záver, v ktorom uvádzame, že riešenie spočíva v pokračovaní vývoja nových a inovácie už existujúcich energetických technológií, bol isto najjednoduchšou časťou, ktorou sme sa v tejto správe zaoberali.

Technológia je kľúčom k úspechu. Vo svete, ktorý kladie stále väčšie nároky na množstvo energie, zatiaľ čo zásoby fosílnych palív stále ubúdajú, je nesmierne dôležité, aby sme investovali do výskumu a inovácií a pokúsili sa v týchto oblastiach napredovať. Mali by sme sa zamerať na potenciál zvyšovania energetickej účinnosti tepelných elektrární na uhlie, ktorá je v súčasnosti v priemere 34 %, ale mohla by sa pomocou najmodernejšej technológie zvýšiť na 55 %. Ak sa tretina starých elektrární nahradí modernými zariadeniami, spotreba paliva by sa mohla znížiť o 30 %. To je len malý príklad z veľkého počtu možností, ktoré ponúkajú nové technológie.

Hovorili sme tiež o dvoch zdrojoch energie, ktoré sú navzájom veľmi odlišné, ale obe majú rovnakú povesť v tom, že provokujú najväčšie politické spory. Niet pochýb o tom, že podiel fosílnych palív, ktorý predstavuje 79 % celkovej domácej spotreby paliva v rámci Európskej únie za rok 2004, zostane v dohľadnej dobe stále vysoký. Nech to trvá akokoľvek dlho, je isté, že určite sa budeme musieť v nasledujúcom období zaoberať fosílnymi palivami. Uhlie je hlavným faktorom, ktorý hrá dôležitú úlohu – jedným dôvodom je samozrejme fakt, že je to jeden z mála zdrojov energie a zároveň je to najväčší zdroj energie, ktorý máme v Európe, i keď jeho dostupnosť sa v jednotlivých členských štátoch líši. Toto je dôležitá výhoda najmä z hľadiska zabezpečenia našich zásob energie.

To znamená – a tu ide o dôležitý bod našich diskusií – že ak hovoríme, že uhlie má budúcnosť, ako to našťastie popísala Komisia, musíme zabezpečiť, aby sa ešte prerokovali negatívne stránky používania uhlia. Jedným z takýchto kritických aspektov sú emisie oxidu uhličitého. Jedna možnosť je vyššia efektivita a lepšia technológia, a druhou možnosťou je vyskúšať nové technológie na oddelenie CO2 a jeho skladovanie pod zemou (ide o známu technológiu zachytávania a skladovania CO2).

Samozrejme, že sa to ľahšie hovorí ako vykoná, avšak existujú indície, že sa to dá uskutočniť. Vo všeobecnosti sme to uznali v tejto správe a zasadzujeme sa za napredovanie vývoja technológie zachytávania a skladovania uhlíka, pretože sa nám tak naskytuje príležitosť na profitovanie z uhlia, ktoré je pre nás v Európe veľmi spoľahlivým zdrojom energie. Z tohto dôvodu sme tiež zdôraznili, že si musíme dať pozor na to, aby zachytávanie CO2 neznížilo efektivitu výroby, a tak by bolo ťažké odhadnúť, kedy by sa dala uplatniť technológiu zachytávania a skladovania uhlíka. Predovšetkým si musíme splniť svoju úlohu a sformulovať príslušné právne predpisy.

Tretia a najviac kontroverzná časť tejto správy sa dotýka problému atómovej energie. Jadrové elektrárne vyrábajú viac ako 30 % elektriny v Európe a atómová energia má nepopierateľné výhody, nech sú naše politické názory akékoľvek. Je tu, je dostupná a je hlavným zdrojom istých zásob. Z hľadiska znižovania emisií CO2 ide o neuveriteľne zaujímavú možnosť a ja verím, že by bolo veľmi ľahkomyseľné odsunúť tento druh energie nabok a ani o nej neuvažovať.

Nie síce bez ťažkostí, ale boli sme úspešní v hľadaní takých formulácií, pod ktoré sa bola schopná podpísať prevažná väčšina a ktoré tvoria podstatnú a nevyhnutnú časť celej rozpravy, avšak rozhodnutie o ich prijatí alebo odmietnutí je záležitosťou členských štátov. Ide o dosť dôležitý bod, naším zámerom je, aby sme konkrétne prispeli k bezpečnosti zdrojov, čo je oblasť, za ktorú Európa nesie istú zodpovednosť. V takomto zmysle je múdre zriadiť skupinu na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a hospodárenie s odpadom a Európske jadrové energetické fórum, pretože je určite správne, ako to postuluje aj Informatívny jadrový program Spoločenstva (PINC), aby sme posunuli túto diskusiu ďalej a keď sa zaoberáme investíciami do novej technológie, neobracajme sa chrbtom ku žiadnemu z možných riešení.

Skrátka, energetický mix neznamená preosievanie určitých zdrojov energie, ale musíme v ňom počítať so všetkými zdrojmi. Verím, že budeme zajtra schopní prijať rezolúciu v takej forme, v akej ju schválila majoritná väčšina výboru.

  Andris Piebalgs , člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, najskôr by som rád poblahoželal pánovi Reulovi k jeho správe. Prichádza na rad ako posledná správa Európskeho parlamentu, ktorá nadväzuje na balík zaoberajúci sa energetikou a klimatickými zmenami z 10. januára. Ďalšie dve správy od pána Vidal-Quadrasa a pani Thomsenovej poskytli Komisii vzácne vstupné údaje pre budúce formulovanie návrhov.

Prvý sa týka našej prípravy balíka o vnútornom trhu, a druhý je pokračovaním práce na smernici o obnoviteľných zdrojoch energie. Som tiež veľmi vďačný za príhodný vstup pána Reula a za to, že tento Parlament sa snaží zabezpečiť v oblasti energetických inovácií čisté fosílne palivá a bezpečnú jadrovú energiu.

V mnohých záležitostiach sa už Komisia zosúladila s výzvami Parlamentu a ďalej pracuje na veľkom počte nedoriešených problémov, na ktoré poukazuje táto správa.

Európa musí dosiahnuť dôležitý cieľ v boji s klimatickými zmenami. Z toho dôvodu a tiež kvôli bezpečnosti zásob potrebujeme vysoko účinné energetické technológie s nízkou produkciou oxidu uhličitého. Fosílne palivá musíme využívať udržateľnejším spôsobom. A bez použitia jadrovej energie bude ťažké dosiahnuť naše ciele v oblasti klimatických zmien.

Dovoľte mi, aby som začal poukázaním na problém inovácií v energetike. Zámerom Komisie je predstaviť Európsky strategický plán energetických technológií koncom novembra. Európa uspela v zavedení regulačného rámca na podporu nízkouhlíkových technológií. Boli dohodnuté ciele pre úspory energie a pre obnoviteľné zdroje energie. Budujeme skutočný vnútorný trh. Niet pochýb, že sú to základy tretej priemyselnej revolúcie.

Pravdaže ani zďaleka to nie je dosť. Ak budeme závislí iba od nízkouhlíkových technológií z dovozu, zlyháme v plnení cieľov bezpečnosti zásob a konkurencieschopnosti.

Analýza, ktorou sa v súčasnosti zaoberá Komisia ukazuje, že Európa má nedostatky vo vyvíjaní nízko uhlíkových technológií. Podstatný problém spočíva v tom, že nevieme vysoko kvalitný základný výskum, ktorý sa robí v EÚ, preniesť do špičkových technológií. Nevenujeme sa dostatočne prepojeniu výskumu s pokrokmi v energetike prostredníctvom budovania pilotných a skúšobných elektrární, aby sme dosiahli plný komerčný rozsah .

Pre Európu je nasmerovanie špičkových inovácií na boj proti klimatickým zmenám a v prospech bezpečnosti energie nevyhnutné na efektívnejšie riadenie zdrojov investovaných do inovácií v oblasti energetiky.

Preto potrebujeme kvalitnejšie spoločné strategické plánovanie na úrovni EÚ, ako aj efektívnejšiu realizáciu opatrení a programov v oblasti energetických technológií.

Navyše, ako tvrdí pán Reul vo svojej správe, musíme mobilizovať dodatočné finančné a ľudské zdroje na výskum energetických technológií a ich preskúšanie.

Už sme zvýšili rozpočet pre energetiku v Siedmom rámcovom programe o 50 % a v Programe pre konkurencieschopnosť a inovácie o 100 %. Toto všetko by sa nedalo dosiahnuť bez silnej podpory Európskeho parlamentu.

Členské štáty idú tiež touto cestou, a ja som presvedčený, že súkromný sektor urobí to isté, pokiaľ budú rámcové podmienky nastavené správne. Toto sa vzťahuje v celom rozsahu najmä na projekty priemyselných skúšok a skorého zavedenia na trh, ako aj na podstatnú úlohu malých a stredne veľkých podnikov.

Teraz by som sa zameral na druhú časť správy, ktorú tvoria výzvy súvisiace s tradičnými zdrojmi energie. Musíme si uvedomiť, že tieto energetické zdroje budú v nasledujúcich rokoch zohrávať podstatnú úlohu v rámci energetického mixu.

Spoločne zdieľame názor, že je potrebné vymeniť tradičné palivá za udržateľné fosílne palivá. Komisia urobí koncom roka ďalšie kroky v oblasti využívania moderných technológií pri výrobe elektriny.

Ďalej sa Komisia bude konkrétne zaoberať otázkou právneho rámca pre zachytávanie oxidu uhličitého a jeho geologické ukladanie. Predložíme na prerokovanie legislatívny návrh, v ktorom sa pokúsime vymedziť regulačný rámec, ktorého cieľom bude zabezpečenie právnej istoty a upevnenie dôvery verejnosti voči bezpečnosti zavedenia technológie pre zachytávania a geologické skladovanie CO2 . Taktiež v súčasnosti pripravujem oznámenia na vymedzenie politického rámca pre podporu zachytávania a skladovania uhlíka.

Súhlasím s tým, že technológia zachytávania a skladovania uhlíka si bude vyžadovať značné výskumné snaženia predtým, ako sa stane komerčne životaschopná. Z tohto dôvodu bude technológia zachytávania a skladovania uhlíka zaradená medzi strategické technológie pre energetiku v Strategickom pláne energetických technológií. Aj preto ju v súvislosti s legislatívnym návrhom vyčleňujeme do osobitného oznámenia.

Paralelne s pokračujúcim výskumom a rozvojovými snahami, EÚ musí ísť v ústrety testovacím elektrárňam. Takéto projekty prinesú neoceniteľné skúsenosti. Umožnia nám optimalizovať existujúce technológie, a tiež identifikovať a reagovať na zostávajúce výzvy.

Cieľ je jasný; sprevádzkovať v EÚ niekoľko veľkokapacitných skúšobných elektrární do roku 2015 a do roku 2020 uviesť na trh spomínanú technológiu. Toto sa však neuskutoční, pokiaľ sa o to vážne nepričiní aj európsky súkromný sektor a silná podporná politika jednotlivých vlád. Komisia je pripravená prevziať vedenie, avšak pritom nevyhnutné získať plnú podporu členských štátov a Európskeho parlamentu.

Teraz prejdem na jadrovú energetiku. Som rád, že vaša správa týkajúca sa atómovej energie je celkom v súlade s našimi závermi prezentovanými v oznámení s názvom Informatívny jadrový program Spoločenstva, ktorý schválil Európsky hospodársky a sociálny výbor.

Som takisto rád, že 12. októbra sa uskutočnilo prvé stretnutie skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a hospodárenie s odpadom. Skupina má mandát na postupné rozvíjanie základných poznatkov a v konečnom dôsledku aj vyššej úrovne jadrovej bezpečnosti.

Súhlasím s názorom správy, že je nevyhnutný dialóg o jadrovej bezpečnosti. Z tohto dôvodu Komisia ustanovila Jadrové fórum, ktoré bude spolupracovať s inými energetickými fórami. Cieľom Jadrového fóra je rozšíriť rozhovory o jadrovej energii a zapojiť do nich všetkých kompetentných.

26. – 27. novembra sa uskutoční prvé stretnutie tohto fóra, ktoré sa tiež nazýva Fórum Bratislava/Praha. Verím, že toto stretnutie prinesie väčšiu transparentnosť a poskytne priestor na konzultácie medzi a so všetkými spoluúčastníkmi. Som rád, že sa doň zapojí aj Európsky parlament.

Ešte raz by som chcel poblahoželať spravodajcovi a tieňovým spravodajcom za ich vynikajúcu správu. Ďakujem Európskemu parlamentu za jeho podporu a spoluprácu. Túto správu použijeme v našej ďalšej práci a ja sa každopádne teším na rozpravu.

  Margrete Auken (Verts/ALE), spravodajkyňa Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko . – (DA) Vážený pán predsedajúci, prepáčte mi, ale táto správa nie je vôbec dobrá a jej pracovný postup má ďaleko od toho, aby bol dobrý. Prečo Výbor pre priemysel, výskum a energetiku nepočúval stanoviská iných výborov? V mene Výboru pre rozvoj by som chcela vyjadriť poľutovanie nad tým, že sme boli požiadaní iba o stanovisko k emisiám oxidu uhličitého. Naša najdôležitejšia kritika je prislabá rovnako ako energetická účinnosť a úspory energie. Navyše, pre rozvojové krajiny sú celkom rozhodujúce úspory energie, prostredníctvom ktorých by sa dalo získať množstvo energie a existujú na to známe a dostupné technológie, ktoré sú prinajmenšom pre rozvojové štáty oveľa dôležitejšie ako technológia CSS. Vo všeobecnosti sa to týka aj priemyselne vyspelých krajín. Navyše, prečo stále zabúdame na ropu? Vysoké ceny ropy sú hlavným bremenom pre rozvojové krajiny obzvlášť v rámci dopravného sektora, kde je ropa dominantná. Popri zlepšovaní palivovej účinnosti sú potrebné aj ďalšie dopravné modely. Ak majú rozvojové krajiny napredovať, obnoviteľné zdroje energie sú kľúčové, a preto je absurdné, že táto téma sa v správe ledva spomína. Návrh je strohý a názory Výboru pre rozvoj v ňom neboli nijakým spôsobom zohľadnené. Preto naliehavo žiadam všetkých, aby sa tým zajtra zaoberali.

  Bogusław Sonik (PPE-DE), spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (PL) Vážený pán predsedajúci, súhlasil by som s názorom Herberta Reula v súvislosti s diverzifikáciou výroby elektriny, diverzifikáciou zdrojov, ako aj pokroku v úspore a používaní energie. Skutočnosť, že prírodných zdrojov je stále menej, nie je nič nové pre vedcov pracujúcich v oblasti energetických zásob. Dlhé roky pozorovali vedúce výskumné centrá úroveň využitia prírodných zdrojov a uverejnili alarmujúce správy. Zistenia, ktoré poskytujú tieto správy jednoznačne ukazujú, že spoliehanie sa výlučne na tradičné metódy výroby energie by mohli v budúcnosti doviesť globálnu ekonomiku do energetickej krízy. Ubúdanie prirodzených zdrojov znamená, že Európa bude musieť vo vyššej miere dovážať suroviny zo susedných krajín, čo môže postupne prerásť do závislosti od dodávateľov. Už sme boli svedkami negatívnych dôsledkov takejto politiky v mnohých prípadoch susedných krajín.

Z tohto dôvodu je jednou z najdôležitejších výziev, ktorým čelí Európska únia, diverzifikácia energetických zdrojov a práca na vytvorení nových technológií na výrobu energie. Pozitívne opatrenia v tejto oblasti prinesú úžitok nielen spoločnosti a hospodárstvu, ale aj životnému prostrediu. V tomto bode by som však rád zdôraznil, že nie všetky krajiny budú schopné uskutočniť túto politiku v krátkom čase. Je to spojené s historickými podmienkami, ktoré sa odrážajú v energetickom priemysle, ktorý v týchto štátoch mnohé roky zaostával v porovnaní s energetikou starých členskými štátov EÚ. Z tohto dôvodu by som chcel z pozície obyvateľa takej krajiny poukázať na to, že Poľsko alebo iné štáty v tomto geografickom území budú musieť, ako som už povedal, vynaložiť väčšiu snahu v modernizácii energetického sektora ako krajiny západnej Európy. Prosím zohľadnite tento konkrétny bod. Keď zoberieme do úvahy klimatické zmeny, EÚ by sa mala viac zapájať do vypracovania technológie na ťažbu čistého uhlia ako optimálneho ekologického riešenia najmä v tých krajinách, kde je odvetvie energetiky z veľkej časti závislé od používania uhlia.

  András Gyürk, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán komisár, dámy a páni, správa, ktorú máme pred sebou netají skutočnosť, že existujú vážne argumenty proti tradičným formám energie. Problém, o ktorom sa v súčasnosti najviac v tejto súvislosti hovorí, sú klimatické zmeny. Fosílne zdroje energie nielenže prispievajú ku globálnym klimatickým zmenám, ale okrem toho robia Európu závislejšou od externých dodávateľov.

Dovoľte, aby som na ilustráciu tohto bodu citoval jeden príklad z Maďarska. V krajine, ktorá má nízke zásoby nerastných surovín, plyn predstavuje 50 % energetického mixu a z toho 80 % sa získava z jediného externého zdroja, konkrétne z Ruska. Takýto stupeň závislosti má nielen ďalekosiahle sociálne a ekonomické dôsledky, ale môže do značnej miery vplývať na medzinárodné vzťahy Maďarska. Zároveň tieto a podobné čísla ukazujú, že tradičné zdroje energie budú aj v nasledujúcich desaťročiach určite hrať hlavnú úlohu v energetických zásobách Európy a to aj vtedy, ak by sa dostali k slovu aj obnoviteľné zdroje energie. Tvrdiť opak by znamenalo strkať hlavu do piesku.

Dámy a páni, je však potrebné vyriešiť rozpor medzi nevyhnutnosťou tradičných zdrojov a rizikami, ktoré sú s nimi spojené. Verím, že správa pána Reula predstavuje nevyhnutný nástroj na uskutočnenie práve tohto riešenia. Súhlasím so spravodajcom, že Európska únia sa pri určovaní politiky o tradičných zdrojoch energie musí zamerať na tri základné ciele: zvyšovanie účinnosti, využívanie výskumného a vývojového potenciálu a zníženie závislosti od externých zdrojov. Najlepší príklad, ktorý dokumentuje tento posledný bod, je projekt Nabucco; konštrukcia tohto plynového potrubia predstavuje významný krok v ústrety diverzifikácii, a preto je v záujme Spoločenstva, aby sa tento zámer uskutočnil. Pán predsedajúci, ďakujeme veľmi pekne.

  Adam Gierek, v mene skupiny PSE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, energia je zásadným faktorom z hľadiska konkurencieschopnosti trhu a kvality života obyvateľov EÚ. Z tohto dôvodu, podstatné politické a ekonomické ciele musia byť účinnosť v udržateľnej výrobe energie, úspora z hľadiska zníženia celkového využívania, rovnako ako spoľahlivosť a bezpečnosť energetických zásob. Dosiahnutie týchto cieľov prispeje k vytvoreniu bezpečnej spoločnosti. Nesmieme zabúdať na to, koľko naši občania priamo alebo nepriamo platia za každú jednotku energie. Okrem iných činiteľov závisí konkurencieschopnosť hospodárstva členských štátov EÚ od lepšieho využívania zdrojov vo forme fosílnych palív. Toto sa však uskutoční iba vtedy, ak Komisia zaručí, že systém obchodovania s emisiami nebude prekážať výmene existujúcich elektrární (napríklad tepelných) za modernejšie systémy s nižšou produkciou emisií CO2. Poľsko od roku 1988 znížilo emisie o 32 % zatiaľ čo staré štáty EÚ dosiahli v priebehu rovnakého obdobia oveľa menej. Súčasný výpočet množstva emisií na jedného obyvateľa Poľska je 7 ton za rok a v starých štátoch EÚ je to až dvojnásobne vyššie číslo. V týchto podmienkach by pre Poľsko nebolo správne v nasledujúcom roku drasticky znižovať emisie CO2 o ďalších 30 %. Ide o rozhodnutie Komisie, ktoré by malo veľmi nepriaznivé sociálne dôsledky.

Moja krajina sa nesmie stať obeťou politiky poznačenej klimatickou hystériou. Je všeobecne známe, že klimatické podmienky sa zmenili, menia sa a budú sa meniť i naďalej a že budeme musieť čeliť dôsledkom týchto zmien, akými sú suchá, záplavy a nedostatok pitnej vody. Spravodlivosť si však vyžaduje, aby sa v štátoch EÚ zníženie emisií CO2 počítalo v priemere na osobu. Dôležité je, aby sa o emisných nákladoch nerozhodlo svojvoľne iba na základe samotného znižovania a na iných nejasných základoch. Konkurencieschopnosť nemôže byť funkciou falošných trhových pohnútok a cena energie musí odrážať jej skutočné náklady. Zdalo by sa rozumné použiť všetky možné metódy, ktoré boli testované na absorpciu oxidu uhličitého vrátane biologických metód a absorbovania metánu. V súčasnosti by sa však mali určite uprednostniť metódy, ktoré zlepšujú účinnosť premeny primárnej energie na iné formy, založené na pilotnom inštalovaní technológií splyňovania a skvapalňovania uhlia alebo výrobu vodíka.

Na záver by som chcel úprimne poďakovať spravodajcovi, pánovi Reulovi, za plodnú spoluprácu pri príprave tejto správy, ktorá prezentuje zrozumiteľný, vyvážený a dlhodobý prístup k problémom fosílnych palív a atómovej energie.

  Šarūnas Birutis, v mene skupiny ALDE. – (LT) V prvom rade by som rád poblahoželal pánovi Reulovi a mojim ostatným kolegom poslancom, ktorí prišli s opodstatnenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, za ich vhodne vyváženú správu a náročnú prácu, ktorú v nej odviedli.

Všetkým zdrojom energie, ktoré obsahuje táto správa, sa venovala veľká pozornosť a zároveň bol v správnom čase zdôraznený význam alternatívnych zdrojov energie a nové energetické technológie.

Diverzifikácia energie má veľký význam z hľadiska zabezpečovania energetickej stability a je nevyhnutná aj pre Litvu. Táto oblasť je určite veľmi citlivá, nakoľko moja krajina je plne závislá od jediného dodávateľa bez akýchkoľvek iných zdrojov. Možným riešením by mohlo byť vybudovanie bezpečnej modernej jadrovej elektrárne. Bol by to základ tak pre našu politickú bezpečnosť ako aj hospodársku stabilitu.

Diskusie o tejto správe predstavujú delenie sa o rôzne názory na budúcnosť jadrovej energie.

Aj keď si naplno uvedomujeme dôležitosť alternatívnych zdrojov energie a možnosť ich dominantnej úlohy v budúcnosti, mali by sme si napriek tomu budovať reálny postoj k jadrovej energii a zohľadniť skutočnosť, že 30 % energie vyrobenej v EÚ produkujú práve jadrové elektrárne. Táto energia prispieva k realizácii cieľov Kjótskeho protokolu a k zvyšovaniu stability energetických zásob.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré tak energicky predniesli naši kolegovia Zelení, ktorí zatracujú jadrovú energiu v mene bezpečnosti obyvateľov Európy, považujem za pokrytecké, keďže práve takýto postoj môže prispieť k ohrozeniu bezpečnosti ostatných obyvateľov Európy.

Rád by som povzbudil svojich kolegov poslancov, aby boli tolerantní a podporili tie ustanovenia, ktoré každému národu umožnia rozhodnúť sa, či je za alebo proti využívaniu bezpečnej jadrovej energie. Iba podelením sa o svoj názor a počúvaním aj iných názorov budeme schopní nájsť správne riešenie.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v mojom príhovore v mene skupiny Únie za Európu národov by som rád v rámci tejto rozpravy o tradičných zdrojoch energie a energetických technológiách poďakoval pánovi Herbertovi Reulovi za vypracovanie zrozumiteľnej správy na túto tému.

V prvom rade, autor správy vhodne poukazuje na to, že najdôležitejšou záležitosťou aj z hľadiska budúcnosti energie získavanej z tradičných palív je v tejto oblasti spolupráca krajín Európskej únie.

Po druhé, so zreteľom na to, že závislosť Európskej únie od dovozu fosílnych palív do roku 2030 vzrastie až na 70 % a v prípade dovozu ropy to bude až 94 %, je nevyhnutné maximálne využívať zdroje fosílnych palív, ktoré sú dostupné v krajinách Európskej únie.

Po tretie, uhlie je práve taký zdroj, z ktorého Nemecko vlastní až 7 % svetových rezerv a Poľsko 2 % týchto rezerv. Je dôležité, aby sme nespochybňovali ťažbu tohto paliva a výrobu energie z neho, keďže elektrina vyrábaná z fosílnych palív je stále o polovicu lacnejšia ako elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov.

Po štvrté, kvôli ekologickým rizikám, ktoré súvisia s výrobou elektriny z uhlia, sú potrebné spoločné európske investície do nových technológií v tejto oblasti financované zo zdrojov rozpočtu Európskej únie.

A napokon po piate, je potrebné podporiť štáty Európskej únie, ktoré investujú do atómovej energie. V tomto smere by som rád upriamil vašu pozornosť na pripravovanú dohodu o vybudovaní modernej atómovej elektrárne v Ignaline, kde ide o spoločný projekt Poľska, Litvy, Estónska a Lotyšska.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dovoľte, aby som pánovi Reulovi pripomenula to, čo bolo už viac-menej povedané, že Zelení s jeho správou nesúhlasia a ja by som sa chcela zamerať na body, ktoré ma najviac znepokojujú. Tieto problémy odzrkadľujú aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme predložili na prerokovanie.

Počas navrhovania tejto správy nebolo možné zaujať žiadne kritické stanovisko k jadrovej energii. Všetky problémy v Európe súvisiace so zánikom kultúry bezpečnosti našich jadrových elektrární boli opomenuté, aj keď prípady v Nemecku, ktoré sa týkali reaktorov prevádzkovaných spoločnosťou Vattenfall, sú naozaj alarmujúce. Pozornosť sa nevenovala ani problému financovania likvidácie odpadu a ani hrozbe zneužitia jadrového materiálu na výrobu bômb alebo možné teroristické účely.

Musím vám povedať, pán Reul, že existuje jedna vec, ktorá ma skutočne dovádza do šialenstva a mala by som o nej hovoriť ešte pred stretnutím v Bratislave. Ide o fakt, že na Slovensku teraz, v roku 2007, talianska spoločnosť ENEL plánuje dostavať jadrovú elektráreň, ktorú navrhol Sovietsky zväz ešte pred Černobyľom. Stavba sa začala v Československu začiatkom osemdesiatych rokov, pričom boli dokončené dve tretiny stavby. V súčasnosti chce ENEL dokončiť výstavbu elektrárne bez nového schválenia plánu a bez toho, aby sa skontrolovalo, či sú plány v súlade s európskymi normami. Je to hanba.

Ľudia, ktorý sa podpisujú pod cenu jadrovej energie, nemajú právo prehliadať túto nehoráznosť.

  Esko Seppänen, v mene skupiny GUE/NGL. – (FI) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ropa je v súčasnosti drahšia ako kedykoľvek predtým. To ovplyvňuje aj cenu iných fosílnych palív. Cena všetkých druhov energie stúpa, nakoľko štyri pätiny celkovo spotrebovanej energie v rámci EÚ pochádzajú z fosílnych palív.

Ľudia nie sú pripravení na zníženie spotreby, takže musia prísť nové technológie, väčšia energetická efektívnosť, zachytávanie a uskladňovanie uhlíka a nové jadrové technológie vrátane výskumu jadrovej fúzie.

Po hlasovaní v správe výboru sa sny a túžby o najväčších alternatívach vkladajú do technológie zachytávania a skladovania uhlíka a do jadrovej energetiky. Neexistuje však záruka, že by sa dal skvapalnený oxid uhličitý bezpečne skladovať navždy. Nezdá sa, že by sa v rámci dopravnej infraštruktúry začalo investovať do vodíkových technológií alebo výlučného používania áut na elektrický pohon bez prítomnosti oxidu uhličitého, ktoré vyzdvihuje táto správa. Na zvládnutie jadrovej fúzie bude potrebné možno ďalšie polstoročie.

Nech sa na to pozrieme akokoľvek, návrh výboru, ktorý hovorí, že do roku 2020 by sa malo 20 % energie spotrebovanej v EÚ vyrábať z obnoviteľných zdrojov paliva, je jednoducho nespoľahlivý. Nedá sa to uskutočniť, alebo aspoň určite nie s obnoviteľnými palivami, ktoré sa vyrábajú na vlastnom území EÚ alebo sú dostupné na území jej veľkých členských štátov.

Správa, o ktorej tu rokujeme, prezentuje oveľa optimistickejší pohľad, pretože navrhuje, aby sa fosílne palivá naďalej používali bez obmedzení a bez akýchkoľvek naozajstných alternatív. Fosílne suroviny sa prestanú používať iba ak si to vyžiada situácia. Budeme k tomu donútení, keď sa minú prirodzené zdroje pred rokom 2020, ale nebude to výsledkom žiadneho systematického snaženia zo strany členských štátov EÚ alebo istej deklarácie EÚ. V skutočnosti nestačí iba vôľa, pekné slová a zbožné želania, ale potrebná je aj naozajstná činnosť, ktorá kladie nároky na náš životný štýl.

Navyše by sa mal opätovne zvážiť systém určovania cien elektriny, v ktorom veľkoobchodné ceny sú dané výmenou energie. Cena sa vždy určuje podľa získanej energie pri najvyšších výrobných nákladoch a aj tá už vyrobená sa odvodzuje od najvyššieho povoleného maxima. Toto je cena, ktorú dostávajú všetci výrobcovia. Žiaľ, neexistujú záruky, že spoločnosti vynaložia takto nadobudnuté veľké zisky na výskum v energetike, keďže je to duch doby, v ktorej žijeme, že svoje výnosy rozdelia vo forme dividend svojim akcionárom. Obchodovanie s povolenými množstvami emisií je takisto skôr spôsob na zvýšenie ziskov spoločností v oblasti energetiky ako na zníženie emisií.

  Lydia Schenardi, v mene skupiny ITS. – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, spravodajca má pravdu v tom, že tradičné zdroje energie budú naďalej niekoľko desaťročí nevyhnutné. Má tiež pravdu, keď vyzýva na diverzifikáciu zdrojov energie a zásob v záujme bezpečnejšej a ekologicky šetrnejšej výroby energie a jej efektívnejšieho využívania.

Sme však akosi skeptickí vzhľadom na argumenty, na základe ktorých sa nalieha na tieto opatrenia. Na prvom mieste, uvedené dôvody sú z veľkej časti opakovaním povery, že klimatické zmeny majú na svedomí emisie oxidu uhličitého, ktorý sa produkuje činnosťou ľudí. Avšak stále viac vedcov, aj keď nepolemizujú o klimatických zmenách, pretože podnebie sa mení stále, spochybňujú pojem globálneho otepľovania a jeho zapríčinenie oxidom uhličitým a myšlienku, že je za tým ľudstvo. Známej technológie zachytávania a skladovania uhlíka táto správa venuje veľký priestor, ale dlhodobé hrozby, akou je napríklad jadrová energia, sú v nej prehnane rýchlo odbavené.

Po druhé, napriek častým narážkam na to, že členské štáty nesú hlavnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia v oblasti energetiky, spravodajca sa neubránil pokusu o ich navádzanie istým smerom. Pouvažujte, aký priestor táto správa venuje jadrovej energii, ktorá zostáva úplne suverénnym riešením pre každý členský štát a ktorá nemôže byť z hľadiska emisií CO2 jediná.

A nakoniec, vôbec tu nie je zmienka o čomkoľvek, čo prispieva k nadmernému používaniu fosílnych palív. Podpora medzinárodnej výmeny tovarov na úkor kratších dodávateľských okruhov na národnej úrovni je na tomto mieste v každom prípade irelevantná. O čo sa Komisia roky usilovala prostredníctvom svojej ultraliberálnej hospodárskej politiky a otvorením nášho trhu globálnej súťaži bez akejkoľvek ochrany vlastného hospodárstva – nech boli dôvody na to akékoľvek – má z veľkej časti podiel na vzniku problémov, o ktorých teraz Komisia tvrdí, že sa musia riešiť.

  Roger Helmer (NI). - Vážený pán predsedajúci, v tejto správe je veľa vecí, ktoré treba oceniť. Samozrejme, že sa rituálne skláňam pred hystériou klimatických zmien, aj napriek vzrastajúcim pochybnostiam o údajnom prepojení CO2 s klimatickými podmienkami. Avšak uznávam aj dôležitosť diverzifikácie energetických zdrojov a používania fosílnych palív vrátane uhlia v rámci energetického mixu. Správa zdôrazňuje potrebu energetickej stability a v tomto kontexte správne poukazuje na nevyhnutnosť energetickej účinnosti pre pokračovanie využívania domácich zdrojov vrátane uhlia a jadrovej energie, t.j. súčasné využitie štiepnych reakcií a nevyhnutný výskum v oblasti fúzie, ktorý je veľkou nádejou do budúcnosti.

Najpozoruhodnejším faktorom v rozprave o energetike je spôsob, akým si Zelení a ich sympatizanti lámu hlavu nad emisiami oxidu uhličitého, ale zároveň oponujú jedinému hlavnému prúdu v rámci technológií s nízkym obsahom CO2 vo výrobe energie. Pri cene ropy 90 amerických dolárov za barel je čas, aby si pani Harmsová uvedomila, že atómová energia je najlacnejšia, najbezpečnejšia, najčistejšia, najudržateľnejšia a dostupná technológia výroby v základnom pásme zaťaženia. Ako už povedal môj kolega, pán Vidal-Quadras, likvidácia jadrového odpadu je jednoducho technický problém, ktorý sa už podarilo vyriešiť.

  Jan Březina (PPE-DE). - (CS) Kolegovia, kolegyne, v prvom rade by som chcel oceniť prácu spravodajcu, ktorý pripravil vyváženú a realistickú správu odzrkadľujúcu posledný vývoj. Zároveň veľmi oceňujem túto iniciatívu Parlamentu, keďže ako jedna z mála správ sa špecificky venuje tradičným energetickým zdrojom.

Som presvedčený, že v nasledujúcich desaťročiach budú mať fosílne palivá stále svoje nezastupiteľné miesto v energetickom mixe, a preto by sa im mala venovať veľká pozornosť. Obnoviteľné zdroje sú síce významné, ale nemôžu nahradiť konvenčné zdroje energií. Naše úsilie by malo, podobne ako sa uvádza v tejto správe, smerovať k vývoju nových technológii, akými sú napríklad ekologické uhoľné technológie, ktoré umožnia výrobu energie s menším negatívnym vplyvom na životné prostredie. V čase, keď výrazne narastá spotreba energií a nedisponujeme technológiami, ktoré nahradia tieto doposiaľ využívané energetické zdroje, by ale príliš jednostranná orientácia na obnoviteľné zdroje mohla paradoxne urýchliť rast závislosti členských štátov Únie od dovozu energií z ostatných krajín. Pretože energia sa stáva najstrategickejšou komoditou, môžu byť debaty o úplnej náhrade klasických zdrojov možno populárne, avšak veľmi nezodpovedné.

Za víťazstvo zdravého rozumu považujem, že je v tomto návrhu venovaná dostatočná pozornosť jadrovej energetike. Som presvedčený, že pokiaľ má ísť o skutočnú stratégiu znižovania emisií CO2, nesmieme zavrhnúť jadrové energetiku, ktorá nesporne patrí medzi najčistejšie energetické zdroje. V snahe znižovať emisie CO2 však nesmieme zostať osamotení, ale musíme presviedčať ostatné veľmoci, aby robili to isté. Pokiaľ podobné opatrenia neurobia krajiny ako Spojené štáty, Čína alebo India, nebudú mať naše opatrenia reálny význam v globálnom meradle, pretože sa budú týkať zhruba jednej sedminy celosvetovej produkcie CO2.

Na záver mi dovoľte, aby som pani Harmsovej odporučil naštudovať si rozdiely medzi jadrovými reaktormi. Pretože reaktor, ktorý vybuchol v Černobyle, a reaktory, ktoré sú namontované v Českej republike, sú diametrálne odlišné.

  Reino Paasilinna (PSE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, správa pána Reula podnecuje k otázke, akým smerom sa uberá Európa a svet v problematike energií. Konflikty pokračujú. Ako dlho ich ešte budeme môcť mať pod kontrolou?

V súčasnej situácii neexistuje jednoduchá alternatíva k energii získanej z fosílnych palív, a ani za predpokladu, že by sme robili všetko, čo je v našich silách v prospech oveľa väčšieho šetrenia energie ako je tomu teraz. Ropa predstavuje okolo 37 % energie, ktorú využívame, plyn 24 % a uhlie 16 %. Fosílne paliva teda predstavujú 77 % z celkového množstva našej energie. Vieme, že Medzinárodná energetická agentúra predpokladá, že celosvetová spotreba energie vzrastie o viac ako jeden a polnásobok. Očakáva sa, že spotreba fosílnej energie vzrastie ešte viac, nakoľko veľké rozvojové krajiny len malo veria veterným elektrárňam. Rozvojové krajiny majú na svedomí 70 % nárastu spotreby energie a z toho len samotná Čína zodpovedá za 30 %. Rezervy fosílnych palív sa teda míňajú a sú stále zriedkavejšie.

Bude trvať desaťročia, aby sa energetický systém zmenil. Čas je neúprosný a tu ide naozaj súťaž s časom. Ak nebudeme schopní vyriešiť ekologické a energetické problémy, nemôžeme zaručiť mier.

Dovoľte mi spomenúť niektoré konkrétne aktivity: potrebujeme intenzívny výskum, vývoj produktov a nových technológií a musíme tiež zmeniť svoje správanie. V Európe sa intenzívny výskum nekoná aj napriek tomu, že smerujeme k väčšej závislosti, vyšším cenám a ku konfliktu. Práve som počul, že Spojené štáty americké investujú päťkrát viac financií do environmentálneho výskumu ako Únia. Ako to, že lisabonská stratégia založená na vedomostiach funguje takýmto spôsobom?

Na záver musím povedať, že energia má aj svoj sociálny rozmer. Ceny sa za posledné roky zdvihli o 50 %.

  Anne Laperrouze (ALDE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, správa, ktorú pripravil pán Reul je veľmi dobrá a dôkladná a ja mu k nej blahoželám. Zaráža ma však, koľko priestoru sa v nej venuje uhliu.

Uhlie je bez pochýb bohatým zdrojom energie. Je to tiež najrozšírenejší zdroj fosílnej energie na svete. Ja sa ale obávam vzostupu jeho dominantnej úlohy vo výrobe elektriny. Zdá sa, že technológia zachytávania a uskladňovania oxidu uhličitého by mohla vyriešiť problém skleníkového efektu spôsobeného emisiami plynov z tepelných elektrární na uhlie, ale musím priznať, že som v tom skeptická. Tepelné elektrárne využívajúce uhlie ako palivo existujú na celom svete; bude možné do všetkých z nich zaviesť systémy na zachytávanie a uskladňovanie oxidu uhličitého? Ako dokážeme zamedziť emisiám CO2 z takzvaných „čistých“ elektrární na uhlie? Nie je tu nebezpečenstvo, že nakoľko sme už mali skúsenosť so spaľovaním dreva, spaľovaním uhlia a ropy, možno teraz urobíme opäť krok späť k ére spaľovania uhlia?

Aby som svoj príhovor uzavrela optimistickejšie, sila tejto správy, podľa môjho názoru, spočíva v návrhu Európskeho strategického plánu energetických technológií. Tento plán sa musí zaoberať potrebnou diverzifikáciu zdrojov energie do rokov 2020, 2030, 2050 a musí poukazovať aj na dôležitosť využívania zdrojov na regionálnej úrovni.

  Wiesław Stefan Kuc (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, zo všetkých zdrojov energie, ktoré sú vymenované v tejto správe, je iba uhlie (antracit alebo hnedé uhlie) dostupné vo veľkých množstvách na území Európskej únie. Vo všeobecnosti musíme ostatné energetické palivá dovážať. Požiadavky na energiu stúpnu zároveň s jej nárastom. V súčasnosti nie je jasné, do akej miery bude úspešný vývoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov alebo vodíkových batérií, ktoré ale takisto potrebujú dodávky energie. Z tohto dôvodu by sme sa aj napriek obrovským snahám nemali príliš rýchlo vzdať uhlia ako dostupného zdroja energie. Nerobíme dosť pre získanie čistej energie z uhlia. Na spracovanie uhlia a zlepšenie efektívnosti kotlov a generátorov by sa mali vynakladať oveľa väčšie zdroje. Musíme zaistiť bezpečnosť zásob energie a jednou zo súčastí je aj uhlie, ktoré je dostupné takmer vo všetkých krajinách EÚ. Nemôžeme si dovoliť pohŕdať naším prírodným bohatstvom.

Na záver by som rád poblahoželal Herbertovi Reulovi a jeho kolegom za výbornú a vyváženú správu, ktorú plne podporujem.

  Alyn Smith (Verts/ALE). - Vážený pán predsedajúci, pán komisár, je dobré vidieť vás, ako tu spolu s nami ponocujete.

V Európe máme obrovský potenciál obnoviteľnej energie. V Škótsku to poznáme viac než dobre. Ako už povedala pani Harmsová, moja skupina vidí viacero problémov v argumentoch, ktoré v tejto správe obhajujú jadrovú energetiku. Ale môj vlastný názor je, že musíme zaistiť aj výskum iných, nejadrových zdrojov elektriny a výskum spôsobov, ktoré budú viesť k ich vylepšovaniu.

V odseku 47 sa hovorí, že zachytávanie oxidu uhličitého je v štádiu experimentovania, ale je sľubné, a my v odseku 47 žiadame Komisiu, aby čo najskôr určila jasné politické usmernenia pre rozšírenie výskumu v oblasti technológie zachytávania a skladovania uhlíka. Pán komisár, rád počujem, že je vašim zámerom toto zrealizovať. Je to dôležité, pretože členské štáty, ponechané len na vlastné prostriedky, by s tým samé neprišli.

V Škótsku sme mali pre elektráreň v Peterheade špičkový návrh na vybudovanie skúšobného zariadenia. Kvôli politickej neistote, ktorú má celkovo na svedomí vláda v Londýne, nakoľko ho nepovažovala za prioritu, sa projekt predsa uskutočňuje, avšak v Kalifornii.

Európa môže v tejto oblasti napredovať; môžeme mať v celosvetovom meradle významný vplyv vďaka výskumného potenciálu, ktorý máme, ale musíme naozaj konať. Som rád, že táto správa obsahuje niektoré myšlienky, ktoré môžu Komisiu posunúť vpred.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). - (CS) Chcel by som povedať desať poznámok k správe pána kolegu Reula, ktorú považujem za výbornú, vyváženú a myslím si, že ju charakterizuje myšlienka Antoina de Saint Exupéryho, ktorý povedal, že „nestačí budúcnosť iba predvídať, ale ide o to ju umožniť“. A v tomto duchu je napísaná aj táto správa.

Sú v nej vymenované prakticky všetky konvenčné zdroje energie, možno iba aby som potešil kolegov z radov frakcie Zelených, by som mohol doplniť ebonitové tyče a líščie chvosty. Ale celkom vážne, myslím si, že je obsiahnutá celková zákonitosť energetického sektora. Vlastne už od čias staroveku a praveku, ako ukázali výskumy profesora Semjonova, platili tie isté zákony ako dnes. To znamená, na jednej strane sa ľudia snažili znížiť energetickú náročnosť technológií a na druhej strane vyrábať viac energie.

Myslím si, že dnes je obzvlášť dôležité, aby sme vedeli dobre kombinovať zdroje, aby sme dokázali tiež diverzifikovať importy a taktiež aby sme zvýšili váhu nášho jednotného európskeho trhu ako určitého mocenského faktoru, rovnako ako to, aby sme zaistili stabilitu a spoľahlivosť dodávok.

Samozrejme sú tu ekologické riziká, pán kolega Reul spomína zdroje napr. v arktických šelfoch, ktoré predstavujú podľa niektorých odhadov až 25  % nových plynových a ropných zdrojov, ale tam je naozaj potrebné zvážiť riziká pre životné prostredie.

Nepochybne budeme požadovať od Európskej komisie, aby robila opatrenia na zníženie energetickej náročnosti na jednotku produkcie hrubého domáceho produktu. A tiež, aby sme vypracovali rozumnú politiku prenosu technológií.

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Ján Hudacký (PPE-DE). - (SK) Dovoľte mi poďakovať sa spravodajcovi pánovi Reulovi za jeho skutočne výbornú správu. Táto správa vystihuje situáciu v oblasti konvenčných energetických zdrojov a technológií a zároveň komplexne poukazuje na mnoho aspektov ich ďalšieho využívania tak v súvislosti so zabezpečením dodávok energie, ako aj potreby neustáleho zvyšovania emisií.

Vzhľadom na neustále stúpajúcu potrebu energií vo svete si Európska únia nemôže dovoliť úplne eliminovať fosílne palivá, ktoré napriek ich rýchlemu ubúdaniu tvoria významný podiel na celkovej produkcii energií. Napriek faktu, že Európska únia v priemere vykazuje relatívne vysokú účinnosť pri produkcii energií z týchto konvenčných zdrojov, v niektorých členských krajinách je ešte stále veľa rezerv pri uvádzaní a podpore nových účinnejších technológií a rozvoja nových účinnejších kooperačných jednotiek. Rovnako by členské krajiny nemali klásť zbytočné prekážky pre nové investície do využívania fosílnych zdrojov využitím najvyspelejších dostupných technológií.

Ďalšou oblasťou, ktorú chcem zdôrazniť, je jadrová energetika, ktorá, ako vieme, prakticky neemituje CO2 a ktorá, o čom som presvedčený, skôr či neskôr nájde svoje uplatnenie aj v členských krajinách, ktoré ju zatiaľ odmietajú skôr z ideologických ako z pragmatických dôvodov. Neustály vývoj nových technológií, ako sú reaktory štvrtej generácie, a to aj v Rusku, pani Harmsová, dáva predpoklady tak pre ďalšie zvyšovanie bezpečnosti ich prevádzky, ako aj pre manažment bezpečného uskladňovania vyhoretého paliva.

Na záver mi dovoľte vyjadriť ocenenie práce Komisie pre badateľný posun k otvorenejšiemu a objektívnejšiemu pohľadu a hodnoteniu prínosu jadrovej energetiky, čoho výsledkom sú aj také iniciatívy ako Európske jadrové fórum, ktorého prvé zasadnutie bude uskutočnené v Bratislave v novembri tohto roku, ako tu už bolo tiež spomínané. Európa už dlho potrebovala takúto platformu pre permanentnú diskusiu, ktorá prispeje k výmene znalostí, informácií a názorov. Tieto budú užitočné tak pre odbornú, ako aj pre laickú verejnosť, a predpokladám, že aj pre Stranu zelených.

  Hannes Swoboda (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa dotknúť nasledujúcich bodov. Prvý je ten, v ktorom sme dúfam a verím všetci pevne zjednotení a je ním názor na tradičné zdroje a formy energie a to, že technológie budú aj naďalej v budúcnosti hrať hlavnú úlohu. Zámer nahradiť všetku energiu energiou vyrobenou z alternatívnych zdrojov je klamlivý. Musíme však tradičné technológie urobiť ekologicky prijateľnejšími – to je celkom nevyhnutné – a musíme tiež zabezpečiť, aby konvenčné technológie boli efektívnejšie. Toto sú názory, ktoré spoločne zdieľame a z tohto hľadiska by mala mať správa našu silnú podporu.

Situácia je pravdepodobne o niečo iná, pokiaľ ide o jadrovú technológiu. Musí byť celkom jasne povedané, bez akýchkoľvek „ak“ a „ale“, že každá krajina si môže zvoliť vlastný druh technológie, inými slovami, môže si vybrať jadrovú technológiu alebo sa môže zaobísť bez tejto jadrovej alternatívy.

Ďalšia zásada, ktorá by mala byť pre nás všetkých spoločná, je uprednostnenie bezpečnosti – nemám na mysli iba bezpečnosť pri výrobe energie, ale, samozrejme, aj bezpečnosť koncovej dodávky a nešírenie jadrovej technológie, ktorá by sa mohla využiť na vojenské účely, čo je obzvlášť dôležité v súčasnej dobe, keď stále narastá význam globálneho aspektu.

Bol by som rád, keby sa správa zamerala ešte cielenejšie na tieto problémy. Nepochybne, venovali sme sa im už aj v iných správach a Európa musí v tejto oblasti dávať čo najlepší príklad. Bezpečnosť musí byť absolútne prvoradá bez ohľadu na to, čo by sa dalo nazvať ideologickým postojom, či už sme za alebo proti jadrovej technológii. Verím, že v tomto Parlamente a samozrejme aj v Komisii budeme stále viac ostražití, aby sme zaistili, že všetky záležitosti týkajúce sa bezpečnosti vrátane nerozširovania zostanú prioritou, v opačnom prípade zlyháme v našej zodpovednosti za ľudstvo a za mier vo svete. Verím, že toto posolstvo sa zajtra môže prostredníctvom niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov stať ešte zrozumiteľnejšie, ako je to v správe pána Reula.

  Mariela Velichkova Baeva (ALDE). - (BG) Geopolitické záujmy a hľadanie kompromisu, istá úroveň technickej vyspelosti a jej vplyv na hospodárstvo predstavujú nevyhnutné podmienky na to, aby sme dali druhú šancu jadrovej energii ako dôležitej súčasti energetického mixu. Téma bezpečnosti energetických zásob a alternatívnych riešení vo výrobe energie je veľmi dôležitá a aktuálna v porovnaní s diskusiou o klimatických zmenách, ktorá prebieha na pozadí.

V mojej krajine, v Bulharsku, vyrába jadrová elektráreň Kozlodui 43 % z celkového množstva vyrobenej elektriny, čím prispela k trvalo udržateľnému rastu hospodárstva v roku 2006. Samozrejme, tieto údaje spadajú do obdobia pred odstavením tretieho a štvrtého bloku tejto atómovej elektrárne, ktoré sa uskutočnilo 31. decembra 2006. Analýza preukázala, že v nasledujúcich desaťročiach sa spotreba elektrickej energie celkovo zdvojnásobí. V rámci celého sveta sa buduje 31 reaktorov a ďalšie sú vo fáze schvaľovania. Tento dynamický proces dokazuje, že sa vyvíja určitá aktivita na hľadanie riešení s cieľom zdolať výzvy, ktorým je vystavené hospodárstvo modernej doby, zabezpečiť lacnú a ekologicky čistú energiu, vyrovnať sa s klimatickými zmenami, dodržiavať kvóty pre emisie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt stanovené Kjótskym protokolom, zabezpečiť stabilitu zásob a znížiť našu závislosť od dovozu plynu a ropy. A keď ešte spomeniem jeden fakt, že v súčasnosti vyrábajú atómové elektrárne jednu tretinu elektriny v rámci Európskej únie, potom by som chcela svoj príspevok uzavrieť tým, že možno práve nastal čas na obnovu jadrovej energetiky.

  Vladimír Remek (GUE/NGL). - (CS) Vážení prítomní, je potrebné oceniť, že pri pohľade na tradičné zdroje energie správa poskytuje priestor pre všetky sektory energetického mixu. Určite musíme pridať v efektivite využitia fosílnych zdrojov.

Som však presvedčený, že v záujme udržateľného rozvoja, zachovania konkurencieschopnosti v najširšom zmysle slova, a najmä pre skutočnú ochranu životného prostredia a znižovanie emisií sa jednoducho nezaobídeme bez jadrovej energie. Konečne sa o nej začína hovoriť bez prevahy pocitov a emócií, i keď niektoré predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a napokon aj jednotlivé vystúpenia o tom nesvedčia.

Rád preto počúvam realistické hlasy z Komisie i ďalších inštitúcií Únie ohľadom potreby počítať s jadrovou energiou aj naďalej. V mnohých krajinách je to kľúčový zdroj zaisťujúci toľko skloňovanú energetickú nezávislosť a bezpečnosť. Zdá sa teda, že nakoniec nedopadneme v honbe za kvótami a percentami nižších emisií tak, ako sa u nás hovorí. Teda, že „z vaničky nevylejeme so špinavou vodou aj dieťa“.

  Alejo Vidal-Quadras (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, správa, ktorá vyšla z vlastnej iniciatívy a budeme o nej zajtra hlasovať, je tretia a posledná takáto správa navrhnutá týmto Parlamentom a uzatvára reakciu Parlamentu na oznámenie o energetike, ktoré predložila Komisia začiatkom tohto roka.

Náš kolega Herbert Reul odviedol vynikajúcu prácu v priebehu rokovaní na úrovni výboru a vypracoval dôsledný logický text, ktorý plne zahŕňa všetky zohľadňuje väčšiny poslancov Európskeho parlamentu.

Fosílne palivá a atómová energia budú ešte dlho tvoriť podstatnú časť energetického mixu a napriek ambicióznym cieľom, ktoré sme si dali v oblasti obnoviteľných zdrojov, osoh z nich nebude v skutočnosti ešte niekoľko desiatok rokov až taký významný. Z tohto dôvodu nesmieme poľaviť vo výskumných snahách o rozvoj a inovácie v oblasti tradičných zdrojov energie, nakoľko splnenie našich záväzkov v súvislosti s klimatickými zmenami, bezpečnosťou zásob a konkurencieschopnosťou predpokladá dosiahnutie toho, aby sa tieto zdroje stali trvalo udržateľnejšie.

Výsledok hlasovania výboru bol veľmi dobrý a poukázal na pokrok v kontrole zachytávania oxidu uhličitého, v skvalitnení energetickej účinnosti pri výrobe elektriny, vo výhodách, ktoré môžu priniesť syntetické palivá pre oblasť dopravy, a v konkurencieschopnosti odvetvia atómovej energetiky.

Jedna skupina tohto Parlamentu predložila takmer 40 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k časti o atómovej energii, čím chce zmeniť všetky objektívne a realistické odporúčania pre atómové palivá v prospech referencií obnoviteľných zdrojov. Chcel by som im pripomenúť, že o tejto záležitosti sa už hlasovalo na predošlej plenárnej schôdzi a dovoľte mi prosím povedať dotyčnej skupine, že si môže slobodne nažívať vo svojom svete mimo reality, avšak my všetci budeme trpieť dôsledkami toho, ak vďaka ich pomätenému nasadeniu získajú ich argumenty podporu väčšiny. Väčšina poslancov tohto Parlamentu preferuje prácu s faktami a ich využitie na návrh rozumnej politiky, ktorá nevedie našu spoločnosť k rozpadu.

  Atanas Paparizov (PSE). - (BG) Dovoľte mi, aby som najprv a predovšetkým zablahoželal spravodajcovi, pánovi Reulovi, k jeho objektívnej a vyváženej správe. Hlavným rozlišovacím znakom tejto správy je jasný náčrt úlohy tradičných zdrojov energie, potreba zvyšovať ich efektívne využívanie pomocou nových technológií s cieľom dosiahnuť energetickú stabilitu Európskej únie v maximálnom súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a bojom proti klimatickým zmenám. Rád by som podporil záver, že vyššie investície do energetických technológií na európskej úrovni a na úrovniach jednotlivých štátov nielen prispejú k dosiahnutiu energetických cieľov EÚ, ale aj posilnia jej schopnosť vyvážať zariadenia na vyššej úrovni z hľadiska účinnosti a bezpečnostných štandardov.

Rád by som vyňal tú časť správy, ktorá sa zaoberá jadrovou energetikou nielen kvôli jej vedúcemu postaveniu vo výrobe energie z tradičných zdrojov, ale aj z hľadiska nevyhnutnosti toho, aby atómová energia spĺňala najvyššie štandardy jadrovej bezpečnosti. V tomto zmysle je podpora naliehavej žiadosti Komisie na zavedenie spoločných kritérií posudzovania jadrovej bezpečnosti v Európskej únii kľúčovým aspektom tejto správy. Rád by som zvlášť zdôraznil skutočnosť, že Bulharsko, ktoré má záujem vybudovať novú atómovú elektráreň, má veľký záujem o posilnenie úlohy Európskej únie v dodržiavaní vysokých štandardov jadrovej energetiky a vo vytváraní priaznivých podmienok pre investície do týchto rozsiahlych projektov, ktoré si vyžadujú veľký finančný, materiálny a vedomostný vklad. Činnosť Európskej únie vrátane skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a hospodárenie s odpadom a existujúceho Fóra jadrovej energetiky, prispeje k objektívnejšiemu začleneniu jadrovej energetiky do politiky EÚ.

  Markus Pieper (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, aj keď je potrebné schváliť opatrenia na boj s klimatickými zmenami a podporu obnoviteľných zdrojov, obzvlášť dôležité je, aby sa Parlament zaoberal aj budúcnosťou tradičných zdrojov energie. Pán Reul vo svojej správe zdôrazňuje obrovský význam uhlia a atómovej energie pre regionálne hospodárstvo. V Európe máme 300 000 pracovných miest len v samotných uhoľných baniach. Ďalšiu hospodársku silu zabezpečujú elektrárne a daňové príjmy. Okolo 60 % vyrobenej elektriny v Európe sa zakladá na používaní uhlia alebo atómovej energie. Samozrejme musíme zvýšiť účinnosť a bezpečnosť týchto energetických zdrojov. Rovnako musíme všemožne hľadať spôsoby na ochranu životného prostredia prostredníctvom vydávania doplňujúcich právnych predpisov, ktoré sa zaoberajú problémami, akým sú napríklad emisie oxidu uhličitého.

Na druhej strane, legislatívny závit nesmieme zatiahnuť až tak silno, že uhlie stratí na medzinárodnej úrovni svoju konkurencieschopnosť. Faktom je, že obnoviteľné zdroje energie nebudú môcť narastať tak rýchlo, ako by sme si želali. Čelíme hrozbe obmedzenia našej nezávislosti v oblasti zahraničnej politiky a arbitrážnych konaní zo strany našich energetických dodávateľov. Jediný spôsob, ako sa tejto hrozbe v budúcnosti vyhnúť, je strategický energetický mix, do ktorého neodmysliteľne patrí aj uhlie a atómová energia.

  Andres Tarand (PSE). - (ET) Ak máme dostať klimatické zmeny pod kontrolu, je dôležité znížiť emisie oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív takmer na nulu. Avšak, aby sme zmiernili a odstránili nežiaduce vplyvy klimatických zmien, musíme začať konať ihneď. Čistá uhoľná technológia sa môže osvedčiť, no v súčasnosti do nej nemôžeme vkladať všetky svoje nádeje. Európska únia musí výrazne znížiť terajšie hladiny emisií plynov, ktoré spôsobujú skleníkový efekt a to musí zostať zásadnou úlohou našej politiky v oblasti klimatických zmien. Som rád, že Dočasný výbor Európskeho parlamentu pre klimatické zmeny nedávno odsúhlasil jasnú líniu pre naše rokovanie na klimatickej konferencii, ktorá sa uskutoční v decembri na Bali.

Čo sa týka ekologicky čistej uhoľnej technológie, v súčasnosti existujúce finančné fondy na podporu nevyhnutného výskumu by sa mali určite zvýšiť, pretože táto metóda sa musí preskúmať. V každom prípade, nemôžeme stráviť desaťročia čakaním na výsledky výskumu bez toho, aby sme čokoľvek iné robili, a preto sa teraz musíme sústrediť na opatrenia, ktoré je potrebné začať ihneď realizovať, konkrétne ide o znižovanie emisií CO2, opatrenia na úsporu energie a vo všeobecnosti prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Hlasovanie Výboru ITRE vyústilo v správe pána Reula do prílišného zdôrazňovania atómovej energie a príliš málo pozornosti sa v nej venovalo obnoviteľným zdrojom energie. Úplne podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené v tomto Parlamente, nakoľko pomáhajú vyvážiť túto správu. Konkrétne vás vyzývam, aby ste podporili tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odporúčajú, aby Európska komisia postavila obnoviteľné zdroje do centra pozornosti jej vlastného Európskeho strategického plánu energetických technológií.

  Vladimir Urutchev (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, najskôr musím pochváliť pána Reula za to, ako šikovne previedol túto správu cez takmer 200 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rámci výboru, a že tomuto Parlamentu poskytol veľmi vyváženú, logickú a úprimnú správu, ktorá vo veľkej miere odzrkadľuje výzvy, ktorým v súčasnosti čelíme a budeme čeliť v budúcnosti. Mnohé z tých prehlasovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa znovu objavili na poslednú chvíľu a my ich musíme na plenárnej schôdzi opäť dať bokom. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nielen kazia správu, ale v konečnom dôsledku škodia životnému prostrediu, aj keď niektoré návrhy tvrdia, že ho chcú hájiť.

Používam slovo „úprimný“ nanajvýš zámerne, pretože pán Reul použil konkrétne slová, akými sú „uhlie“ a „atómový“ radšej ako by sa mal skrývať za zovšeobecnenia o tom, čo môže alebo nemôže byť udržateľné alebo obnoviteľné, a je jasné, že aj ďalšie generácie sa budú naďalej spoliehať na spaľovanie fosílnych palív. Samozrejme podporujeme obnoviteľné zdroje energie. Robíme tak, lebo oni predstavujú nevyhnutnú, ekologicky čistú energiu. Avšak, vo väčšine členských štátov nemusí obnoviteľná energia uspokojovať naše environmentálne ciele a ani naše rýchlo rastúce energetické požiadavky, ani potrebu zostať konkurencieschopní v rámci globálneho trhu. Ako zodpovední politici, musíme odložiť dogmy z minulosti a uznať, že sa musia brať do úvahy všetky ekologicky prijateľné technológie. Jednoducho, musíme si udržať a ďalej zväčšovať podiel atómovej energie, a to ešte stále nebudeme robiť dostatok. V mojej krajine, ktorou je Bulharsko, sme boli bezdôvodne nútení zrušiť výrobu 2 000 MW bezpečnej ekologicky čistej atómovej energie.

  Joan Calabuig Rull (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, aj napriek ambicióznym cieľom, ktoré sme si určili sa zdá, že všetci súhlasíme s tým, že tradičné zdroje energie zostanú aj naďalej dôležitou súčasťou nášho energetického mixu. Teda aj atómová energia bude pokračovať vo svojej významnej úlohe, nakoľko je stále nevyhnutná na zaistenie bezpečnosti a stability dodávok v rámci mnohých krajín.

Je rozumné pokračovať vo výskume tých oblastí, ktoré sa viditeľnejšie javia ako slabé stránky využívania jadrovej energie, ako napríklad bezpečnosť alebo hospodárenie s jadrovým odpadom. Ale mali by sme pripomenúť myšlienku, ktorú správa jasne podporuje, že možnosť využívania jadrovej energie patrí výlučne do kompetencií členských štátov, ako to pán Reul poznamenal na začiatku.

Zdá sa však, že niektorí ľudia sa snažia zveriť budúcnosť Európy takmer úplne jadrovej energii tým, že vývoj v oblasti obnoviteľných zdrojov, zvýšenú účinnosť alebo výskum považujú za druhoradé. Je tu jeden malý detail, ktorý by sme mali brať do úvahy; aký má na toto názor verejnosť?

Vo veľkej miere sme zohľadnili reálnosť terajšej situácie, a je zrejmé, že musíme mať jasné priority, a preto je potrebné poznamenať, že Strategický plán energetických technológií, ktorý nám Komisia musí čo najskôr predložiť, je veľmi dôležitý.

Veríme, že medzi hlavné ciele by mali patriť zníženie ceny obnoviteľných zdrojov, zlepšenie energetickej účinnosti podnikov, priemyslu a dopravy, a pokroky v nízkouhlíkových technológiách. Európa a členské štáty by si mali tieto ciele zvoliť za svoju politickú prioritu a zamerať svoje snahy na budovanie ďalšej politiky v oblasti energetiky.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). - (RO) Celková produkcia energie v rámci Európskej únie sa dosahuje prostredníctvom rozličných zdrojov energie: 31 % jadrová energia, 29 % uhlie, 19 % plyn, 14 % zdroje obnoviteľnej energie a 5 % ropa.

Rumunsko vyrába 13,5 % svojej energie z ropy, 15,3 % z uhlia a koksu a 5,9 % tvorí energia vyrábaná vo vodných a atómových elektrárňach. Čo sa týka atómovej energie, je nevyhnutné zaistiť jej bezpečnosť a najmä adekvátne zaobchádzanie s odpadom. Jadrové energetické systémy generácie IV umožnia lepšie hospodárenie s jadrovým odpadom a zníženie jeho množstva. Napriek všetkému, obzvlášť dôležitým prvkom ochrany životného prostredia je zaobchádzanie s vodou, ktorá sa požíva na chladenie reaktorov. Z tohto dôvodu by malo byť investovanie finančných prostriedkov do bezpečnosti a likvidácie rádioaktívneho odpadu prioritou pre krajiny, ktoré vyrábajú jadrovú energiu. Oblasť Čierneho mora je zvlášť dôležitá pre rozšírenie zdrojov energie Európskej únie. Toto územie má strategický význam nielen z hľadiska prevozu zásob uhľovodíkov z oblasti Kaspického mora do Európskej únie, ale aj kvôli zdrojom uhlia, ktoré má Rumunsko, Bulharsko, Turecko, Ukrajina a Rusko. Pre uhoľný priemysel je dôležité zaistiť bezpečnosť pri práci a zdravotné podmienky. Pokiaľ bude uhlie zdrojom energie, bude potrebné vynakladať nevyhnutné investície, aby sa zaistila bezpečnosť na pracoviskách.

  Edit Herczog (PSE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, blahoželám spravodajcovi a všetkým tieňovým spravodajcom. Je to najmä vďaka tejto správe, že Európsky parlament si bez akéhokoľvek tieňa pochybností uvedomil a prijal, že ideologické záujmy nesmú prevážiť nad nevyhnutnými environmentálnymi a hospodárskymi potrebami. Niektoré so súčasných členských štátov sa za posledné polstoročie pokúšali práve toto dosiahnuť, ale, ako vieme, neúspešne. V roku 1956 Maďarsko upustilo od zbytočnej politickej predstavy, že by mohlo byť krajinou železa a ocele. Našťastie Európska únia doposiaľ nemusela zájsť až do takých extrémov, aby si uvedomila a priznala, že budeme potrebovať všetky naše vedomosti, ak máme v 21. storočí bezpečne uspokojiť energetické požiadavky. Toto si vyžaduje maximálnu možnú diverzifikáciu nielen z hľadiska zdrojov, ale aj technológií. Ideológia nemôže rozhodovať o tom, na akom základe bude spočívať energia vyrobená v Európe o 10, 20 alebo 50 rokov; o tom musí rozhodnúť veda. Úlohou politikov je požadovať bezpečnosť, koordinovať zdroje a povzbudzovať verejnosť ku kladnej reakcii. Pre túto úlohu chcem zaželať nám všetkým – ako by to povedali baníci v Maďarsku – „jó szerencsét”, nech na konci dňa bezpečne vyjdeme!

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ako už bolo spomenuté, toto je tretia správa k rozhodnutiu Komisie a k neskoršiemu rozhodnutiu Európskej rady. Správa pána Vidal-Quadrasa nám pomohla sformulovať balík opatrení pre vnútorný trh. Správa pána Thomsena bude mať obrovský vplyv na naše návrhy o obnoviteľných zdrojoch energie. Môžem tiež prisľúbiť, že budeme veľmi pozorne sledovať hlasovanie o správe, ktorú pripravil pán Reul, pretože jej výsledok ovplyvní postoj k technológii skladovania uhlíka v prvom rade v legislatívnom návrhu a v tejto správe, ale aj náš Strategický plán energetických technológií a našu budúcu politiku, nakoľko nám Euratom dáva mandát pre jadrovú energetiku. Toto hlasovanie bude práve preto Komisia veľmi pozorne sledovať.

Zároveň by som rád zdôraznil zopár bodov. Bolo spomenuté, že potrebujeme zmodernizovať odvetvie energetiky. Keď si teraz v roku 2007 spomínam na prvú rozpravu z roku 2004, som presvedčený, že sme dosiahli už veľa. Iste, bezpečnosť dodávok a klimatické zmeny spolu úzko súvisia, pravdepodobne iba s jedným zásadným rozdielom, a tým je cena za zbavenie sa oxidu uhličitého, ale ja verím, že rast ceny ropy v tomto smere pomôže.

Zároveň boli spomenuté aj výzvy poveternostných podmienok. Neinvestujeme do dostatočných zdrojov. Naozaj by sme sa mali rozhodnúť o svojich prioritách. Bez veľkých finančných investícií do výskumu a rozvoja v energetickom sektore neuspejeme. Verím, že trojročná debata pomohla pripraviť zázemie. Avšak teraz už naozaj nastal čas na uchopenie problémov. Ako môže napríklad niekto tvrdiť, že isté členské štáty sú závislé od tretích krajín, keď sa štrukturálne fondy nevyužívajú na energetiku, alebo prakticky vôbec?!

Povedal by som tiež, že národné rozpočty pre výskum a rozvoj sú primalé. Takže toto sú kľúčové problémy, ktorými sa musíme zaoberať. Obávam sa, že nebude trvať dlho, kým dôjde k vážnym zmätkom na trhu. Takže musíme konať, konať práve teraz a to na základe, na akom Parlament pracoval doteraz.

Bola tu zmienka o jednom konkrétnom probléme, a síce, že potrebujeme účinné energetické zdroje. Ak majú byť zdroje účinné, je k tomu potrebný manažment dopytu po energii. Parlament sa opäť sťahoval a sťahovala sa aj Komisia a ja som v tom istom čase potreboval začať 12 priestupkových konaní z dôvodu neoznámeniu akčných plánov energetickej účinnosti, čo je základom činnosti v rámci energetického dopytu.

So zreteľom na dopyt a závislosť od tretích krajín je toto takisto niečo, čo by sme mali prekonať. Myslím, že správa pána Saryusz-Wolskieho bola odvážnym pokusom ísť za tým. Keď je jeden členský štát vydieraný dodávateľom, mal by o tom otvorene hovoriť. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že máme Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP), ktorá môže poskytnúť pevné zázemie pre spoločné kroky a ja verím, že hocktorá krajina, ktorá má dosť odvahy na to, aby vydierala niektorú z krajín EÚ, si potom dvakrát rozmyslí alebo už nikdy neskúsi vydierať, ak sa o tomto bude hovoriť a diskutovať v Rade.

Poslednú časť svojho vstupu chcem venovať jadrovej energetike. Je celkom jasné, že v rámci reformnej zmluvy patrí energetický mix do rozhodovacích právomocí na úrovni členských štátov. To znamená, že rozhodnutie o jadrovej energii musí urobiť každý členský štát sám za seba. Ale mali by sme tiež správne pochopiť, že súčasné podmienky si vyžadujú, aby príslušná legislatíva zaručovala transparentnosť a možnosť predvídať, pretože ide o veľmi dlhodobú investíciu.

Pán Swoboda tiež spomenul otázku nešírenia jadrových zbraní. Berieme ju do úvahy, ale podľa môjho názoru, je veľmi evidentné, že SZBP je prioritou a Euratom ju má dopĺňať a pomáhať jej. Naše činy by sa mali v každom prípade nechať viesť SZBP aj v oblasti nešírenia.

Dve veľmi konkrétne odpovede. V prvom rade, Mochovce. Slovenské elektrárne naozaj oznámili svoj zámer dostavať jadrovú elektráreň s reaktorom VVR 440/213, ale nie je to ten typ, ktorý bol použitý v Černobyle. Komisia v súlade s článkom 41 Zmluvy Euratom pripraví stanovisko, v ktorom sa plne zohľadnia všetky námietky voči tomuto rozhodnutiu. Bude to chvíľu trvať, ale môžete si byť istí, že Komisia vypracuje objektívne hodnotenie a nebude otáľať, ak budeme mať akékoľvek pochybnosti o bezpečnosti tohto zariadenia.

Čo sa týka odstavenia niektorých jadrových blokov, diskusia o tomto probléme by nebola produktívna. Na tejto otázke sa dohodli experti, ktorí pripravovali podklady. Rokovalo sa o tom aj na politickej úrovni a toto rozhodnutie bolo odsúhlasené na vládnej úrovni a ďalej prebehlo referendum vo všetkých členských štátoch vrátane tých, v ktorých sa tieto reaktory nachádzajú. Prosím, nevracajte sa k tomu, pretože nás to len zbytočne odvádza od ďalšieho napredovania. V žiadnom prípade tieto reaktory nedostanú zelenú, aby sa predĺžilo ich prevádzkovanie. Toto je slepá ulička. Prosím pochopte, že tam už nemôže byť žiadny ďalší postup.

Viem, že možno máte na to osobné názory, ale tie určite nebudeme rozoberať, prinajmenšom nie na pôde Európskej komisie. Stanovisko je už vypracované. Bolo demokratickým spôsobom odsúhlasené a dovoľte, aby sme ho dodržali a mali úctu voči tomuto záväzku.

Veľmi oceňujem správu, ktorá bola pripravená. Ide o veľmi náročnú správu a ja verím, že na veci kladie správny dôraz. Dúfam, že hlasovanie nám výrazne pomôže dokončiť dokument, ktorý máme pripraviť do konca tohto roka.

  Presedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu, 24. októbra.