Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 22. októbra 2007 - Štrasburg

1. Pokračovanie zasadania

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

(Rokovanie sa začalo o 17.00 hod.)

  Predseda. − Otváram zasadnutie Európskeho parlamentu, ktoré bolo prerušené vo štvrtok, 11. októbra 2007.

2. Vyhlásenie predsedníctva

  Predseda. − Dámy a páni, minulý štvrtok a piatok sa konal veľmi úspešný samit štátnych alebo vládnych predstaviteľov krajín Európskej únie s predsedom Komisie, predsedom Európskeho parlamentu a našimi tromi predstaviteľmi medzivládnej konferencie.

Hoci nechcem predbiehať obsah zajtrajšej rozpravy s úradujúcim predsedom Európskej rady, pánom José Socratesom, rád by som zdôraznil, že podľa úsudku Európskeho parlamentu bol samit výrazným úspechom, pretože nadobudnutie platnosti zmluvy, ktoré je naplánované na začiatok roku 2009, dá nášmu Parlamentu rovnaké práva takmer vo všetkých oblastiach legislatívy. V Európskom parlamente sme nezišli z cesty, ktorú sme prijali pre dohovor a ktorú sme nasledovali napriek neúspechom v referendách vo Francúzsku a Holandsku, a ak sa táto zmluva stane skutočnosťou, bude to znamenať, že sme pri jej tvorbe zohrali kľúčovú úlohu. Dúfame, že sa ratifikačný proces ukončí úspešne vo všetkých 27 krajinách Európskej únie.

Podpis zmluvy sa uskutoční v Lisabone 13. decembra a deň predtým – 12. decembra, ako bolo dohodnuté s predsedami Európskej rady a Komisie – vyhlásime Chartu základných práv tu v Štrasburgu na slávnostnej schôdzi. Bude to významná udalosť.

Chcel by som vyjadriť svoju úprimnú vďaku za prácu našich troch predstaviteľov na medzivládnej konferencii – pánom Elmarovi Brokovi, Enrique Barón Crespovi a Andrewovi Duffovi.

(potlesk)

Teší ma, že je tu dnes s nami Enrique Barón Crespo, no nevidím ostatných dvoch predstaviteľov. V takom prípade odložíme schválenie zápisnice.

  Daniel Cohn-Bendit (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predseda, mám otázku na Vás, pán Pöttering: budete mať ešte hlasovacie právo v tomto Parlamente?

  Predseda. − Som si plne vedomý toho, že hlad po vedomostiach pána Cohn-Bendita nepozná hraníc. Dovoľte mi povedať, že počas celého procesu sa o tom nepochybovalo ani na jedinú sekundu. Táto záležitosť sa tiež vôbec nepredostrela na otvorenom zasadnutí počas samitu. Tento chýr sa však šíril v iných kruhoch. Kdekoľvek som mohol, okamžite som to zastavil. Nikdy totiž nemôže nastať situácia, kedy by Európska rada alebo iný orgán mohli odňať hlasovacie právo predsedovi Európskeho parlamentu. Nejde však o mňa osobne, ale o úrad predsedu Parlamentu ako taký. Dôsledne by som oponoval takémuto návrhu a Parlament je v tomto postoji jednotný.

(potlesk)

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Vážený pán predseda, v mene mojej skupiny by som chcel povedať len to, že vašu pozíciu plne podporujeme. Je úplne samozrejmé, že každý poslanec Európskeho parlamentu volený priamo ľuďmi má plné hlasovacie práva vrátane predsedu. S týmto úplne súhlasíme.

  Predseda. − Výborne! Som hlboko vďačný, že sme aj v tomto bode dosiahli úplnú zhodu.

3. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

4. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu

5. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

6. Podpis aktov prijatých v spolurozhodovacom postupe: pozri zápisnicu

7. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

8. Písomné vyhlásenia (článok 116 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

9. Presun finančných prostriedkov: pozri zápisnicu

10. Petície: pozri zápisnicu

11. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

12. Program práce

  Predseda. − Konečné znenie návrhu programu, ktorý navrhla konferencia predsedov na svojom zasadnutí v stredu 17. októbra v súlade s článkami 130 a 131 rokovacieho poriadku, bolo rozdané. K tomuto návrhu boli predložené nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Streda:

Skupina zelených navrhla, aby sa predkladanie návrhov uznesení povolilo na konci rozpravy o stanoviskách Rady a Komisie týkajúce sa samitu EÚ – Rusko.

  Daniel Cohn-Bendit , v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, hovorili sme o tom na konferencii predsedov a povedali sme, že v súvislosti so samitom EÚ a Ruska, cestou pána Putina do Iránu a celkovej povahe sporov, ktoré sa tam odohrávajú, by bolo absurdné, aby sa v tomto Parlamente rokovalo o týchto záležitostiach bez prijatia uznesenia stanovujúceho pozíciu Parlamentu. Kto vlastne sme? Stále sa dožadujeme právomoci spolurozhodovania, no teraz, keď máme príležitosť rozhodnúť, vyberieme si opak.

Podporujeme uznesenie pred samitom EÚ – Rusko, a ak to bude potrebné, ďalšie uznesenie po samite. Je povinnosťou Parlamentu kontrolovať Komisiu a formulovať politické smerovania a nesprávať sa len ako debatný krúžok.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. Vážený pán predseda, v minulosti bolo v tomto Parlamente zvykom, že o otázkach veľkého významu ako je samit EÚ – Rusko nasledovala rozprava s následným uznesením. Je veľa vecí, ktoré treba povedať a veľa posolstiev, ktoré tento Parlament musí poslať tým, ktorí budú reprezentovať úniu na tomto samite. Rozhodne by sme mali poslať Rusom pevné posolstvo a pevné posolstvo, za ktorým bude stáť presvedčenie tohto Parlamentu, ľuďom, ktorí nás budú reprezentovať na samite. Moja skupina preto tento návrh podporí.

(potlesk)

  Richard Corbett, v mene skupiny PSE. – Vážený pán predseda, ak nikto iný nebude hovoriť proti, ja budem.

Zdá sa, že tí, ktorí predkladajú tento návrh týkajúci sa rezolúcie, veria, že rozpravy v tomto Parlamente majú význam, len ak prijmeme uznesenie na konci rozpravy. Tým vlastne znehodnocujú rozpravu ako takú, pretože všetci do jedného sú mimo sály a rokujú o texte uznesenia namiesto toho, aby boli vnútri Parlamentu a debatovali o uznesení. To, čo si spolu s ostatnými predsavzali pred týmto samitom, možno uskutočniť v tomto Parlamente veľmi ráznou rozpravou ľuďmi s jasnými a inteligentnými názormi namiesto toho, aby sa odišlo zo sály a pracovalo po celú noc v redakčnom výbore, aby mohli pridať do veľkej knihy, ktorú píšeme po každom ukončení schôdze, ďalšie množstvo strán uznesení.

Je načase, aby sme zmenili a prehodnotili rozpravy na pôde tohto Parlamentu. Žiadam poslancov o rázne rozpravy v tomto Parlamente.

(Parlament návrh prijal.)

  Herbert Bösch (PSE). – (DE) Vážený pán predseda, nie som známy rozsiahlym zasahovaním do procedurálnych námietok, ale vedieme túto diskusiu každý pondelok o piatej popoludní. Začal som sa zamýšľať, prečo vedieme ďalšiu diskusiu o otázkach politického významu vo štvrtok popoludní. Možno by mohla byť táto otázka prediskutovaná opäť vyššou parlamentnou mocou, pretože vedieme rovnakú diskusiu o tom, či určitý bod, ako je napríklad samit, ktorý je usporiadaný niekým a niekde, by mal alebo nemal byť zahrnutý do programu. Veľmi by som uvítal, keby bola otázka v tomto duchu zahrnutá do jedného z programov Parlamentu.

  Predseda. − Pán Bosch, vy všetci, všetci poslanci tohto Parlamentu ste „vyššou mocou“. Ako ste videli, tí ktorí sa niekedy považujú za takých, sú následne prehlasovaní na plenárnom zasadnutí. Takto funguje naša demokracia. Ďakujem Vám za vašu poznámku.

Štvrtok:

Vzhľadom na diskusie o prípadoch porušenia ľudských práv, skupina PPE-DE navrhla nahradiť bod s názvom „Uzbekistan“ bodom s názvom „Pakistan“.

  Charles Tannock, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predseda, budem hovoriť v mene mojej skupiny. Ako viete, pred pár dňami sa odohral masívny samovražedný bombový útok proti strane vracajúcej sa pani Bénazír Bhuttovej, pri ktorom zahynulo viac ako sto civilistov. Nedávno taktiež došlo k deportácii ďalšieho vracajúceho sa civilného politika Nawaz Sharifa pakistanskou vládou. V tejto veľmi kľúčovej a strategickej juhoázijskej krajine sa odohrávajú rôzne veci, ktoré tento Parlament musí naliehavo prediskutovať.

Nie som si vedomý žiadnych zmien vzhľadom na situáciu v Uzbekistane, okrem skutočnosti, že Rada zvažuje, či má alebo nemá zrušiť zákaz vycestovania pre uzbeckých vedúcich predstaviteľov. Táto záležitosť však neznamená nič v porovnaní s tým, čo sa odohráva v Pakistane, preto si dovoľujem naliehať na tento Parlament, aby podporil potrebu diskusie o situácii v Pakistane vo štvrtok.

  Hannes Swoboda , v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, je vždy ťažké rozhodnúť sa medzi plusmi a mínusmi. Podporovali sme tento návrh a súhlasili by sme s ním, ak by sme mali záruky od skupiny PPE-DE a ďalších skupín, že Uzbekistan bude zahrnutý do programu pri najbližšej príležitosti. Inými slovami, zmena programu by nemala znamenať stratu prehľadu o Uzbekistane a vývoji, ktorý v ňom prebieha. Ak dostaneme takéto záruky, môžeme tento návrh podporiť.

  Predseda. − To je skvelý kompromis.

  Daniel Cohn-Bendit , v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, nemôže byť pochýb o tom, že Pakistan je veľmi dôležitou záležitosťou. Je však príliš dôležitá nato, aby bola prerokovaný ako bod na štvrtkovej popoludňajšej diskusii o porušovaní ľudských práv. Diskusia o Pakistane je jasne nielen záležitosťou prešetrenia porušovania ľudských práv, ale skutočnou príležitosťou diskutovať o aspektoch zahraničnej politiky EÚ v celom tamojšom regióne.

Som presvedčený, že by bolo lepším riešením zaradiť Pakistan do nášho ďalšieho programu pre riadnu diskusiu s Radou a Komisiou, pretože to je, podľa môjho názoru, to, čo najviac potrebujeme. Prípad Uzbekistanu je naliehavejšou záležitosťou, pretože Rada v súčasnosti zamýšľa zrušiť určité sankcie. Za súčasnej situácie som presvedčený, že by sme mali zaujať postoj k tomu, že to, čo sa deje v Uzbekistane, je záležitosťou ľudských práv, ktorá diktuje sankcie nezrušiť. Vo štvrtok popoludní o tom môže byť rýchlo rozhodnuté. Pakistan je veľmi ťažkou a kľúčovou otázkou zahraničnej politiky a preto by mal byť zaradený do nášho ďalšieho programu.

(Parlament návrh prijal.)

(Program práce bol prijatý.) ⁽¹⁾

(1) Pre ďalšie zmeny k programu práce: (pozri zápisnicu) .

13. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu

  Predseda. − Nasledujúcim bodom sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.

  Rumiana Jeleva (PPE-DE) - (BG) Dokument Zabudnuté deti Bulharska vysielaný na BBC 4 opisujúci podmienky a názory na chovancov domova sociálnych služieb pre fyzicky a mentálne postihnuté deti v obci Mogilino, vyvolal búrlivú reakciu v bulharskom a medzinárodnom spoločenstve. Núti ma to povedať, aké kroky boli podniknuté.

V prvom rade sme zaslali otázky ministerstvu práce a sociálnych vecí a predsedovi štátnej agentúry na ochranu detí. Požadovali sme zatvorenie domova a urýchlenie procesu deinštitucionalizácie. Ministerstvo zaslalo odpoveď na naše otázky.

Po druhé sme apelovali na medzinárodné mimovládne organizácie poskytujúce sociálne služby postihnutým ľuďom. Medzi nimi sa nachádza Betel, najväčšia charitatívna organizácia v Európe so 150-ročnými skúsenosťami v poskytovaní starostlivosti o mentálne postihnutých ľudí. Jej experti reagovali na moju žiadosť, aby spolu s nami navštívili domov sociálnych služieb v obci Mogilino s cieľom nájsť osobitné riešenia tamojších problémov.

Primárnu zodpovednosť za poskytovanie nevyhnutných materiálnych a technických podmienok v týchto domovoch a za podporu detí nesie vláda. To, čo potrebujeme, je zmena koncepcie sociálnych služieb pre deti s ťažkým mentálnym postihnutím a zmena postoja k takýmto deťom zo strany spoločnosti a inštitúcií. Izolácia týchto detí v ťažko dostupných obciach a malých mestách je už dávno zabudnutou praxou v Európe. Problémy sa nevyriešia zakrývaním pravdy, ale spoločným úsilím nás všetkých.

  Luis Yañez-Barnuevo García (PSE). - (ES) Vážený pán predseda, tento Parlament je medzinárodne uznaný ako inštitúcia slobody a ľudských práv, ktoré rešpektujú systém medzinárodného práva a systém Organizácie spojených národov.

V tejto súvislosti by si mnohí z nás radi vypočuli vlastné hodnotenie Parlamentu a jeho predsedu o spôsobenom pobúrení zapríčinenom verejným zverejnením rozhovoru medzi prezidentom Bushom a Aznarom v roku 2003 na ranči v Crawforde, krátko pred inváziou do Iraku.

Aspekty tejto konverzácie sú extrémne vážne, pretože dokazujú absolútny nedostatok rešpektu pre Organizáciu spojených národov, pohŕdanie transatlantickými vzťahmi a ignorovaním medzinárodného práva.

Všetci sme mali podozrenie, že niečo sa odohralo v tomto zmysle, no nikdy predtým neboli dôkazy také jasné; sú také jasné, že je povinnosťou Parlamentu zaujať postoj, hoci by mal len uviesť, že takáto nehanebnosť sa už nesmie nikdy zopakovať.

  Eugenijus Gentvilas (ALDE). – (LT) Skutočnosť, že sú správy európskych politikov o globálnom otepľovaní, úsporách energií a podobných otázkach prijímané vo väčšine európskych krajinách s ľahostajnosťou, je veľmi znepokojujúca. Podobne regióny, provincie a ostatné administratívne orgány neposudzujú tieto problémy tak, ako by mali. Všade sú viditeľné prípady, kde sa plytvá energiami a kde sa zanedbávajú následky globálneho otepľovania. Napríklad skoro každý deň na ceste z Bruselu do Luxemburgu vidím lampy verejného osvetlenia tiahnuce sa viac ako desiatky kilometrov, no ani Valónsko ani Belgicko si nepripúšťajú zodpovednosť.

Na druhej strane sa veľmi často stáva, dokonca v Európskom parlamente, že naše slová sa nerovnajú našim skutkom. Je mimo môjho chápania, prečo každý poslanec na každom zasadnutí v Štrasburgu obdrží okolo 200-300 strán stenogramov a protokolov. Podľa môjho názoru, by sme mali mať tento materiál na Internete a prestať s jeho tlačením.

  Bogusław Rogalski (UEN). - (PL) Vážený pán predseda, dňa 10. októbra boli dvaja aktivisti z poľskej asociácie v Bielorusku, Angelika Borys a Igor Bancer, zatknutí v meste Grodno. Boli obvinení pod zámienkou chuligánstva a pán Bancer bol odsúdený na desať dní väzby a pani Borysovej bola udelená pokuta vo výške pätnásťnásobku priemernej mesačnej mzdy v Bielorusku. Ako je dobre známe, skutočným dôvodom ich zatknutia bola plánovaná demonštrácia opozície proti autoritárskemu režimu Alexandra Lukašenka. Bieloruské orgány opäť ukázali, že organizačná nezávislosť a sloboda sa v tejto krajine nebudú tolerovať. Strach, zatýkanie pod rôznymi zámienkami a ohováranie západných krajín sú metódy, ktoré Lukašenko už dlhší čas používa na udržanie svojej tyranskej vlády.

Vážený pán predseda, nemôžeme dovoliť takéto široké porušovanie ľudských práv osobnej dôstojnosti a slobody v susedstve Európskej únie. Pokiaľ Bielorusko nie je slobodnou krajinou, Európa nemôže byť demokratická. Zvýšme naše výdavky na pomoc bieloruskej spoločnosti uniknúť tyranii a diktatúre. Žiadajme, aby boli práva etnických menšín rešpektované, aby zatýkanie bez spravodlivej príčiny prestalo a aby boli prepustení politickí väzni. Je to jediná cesta na zmenu jednej tyranie a diktatúry v Európe.

  Carl Schlyter (Verts/ALE). - (SV) Ďakujem Vám, pán predseda. Chcel by som hovoriť o rozhodnutí tureckého parlamentu povoliť tureckej armáde odchod do jediného relatívne pokojného regiónu v Iraku. Teraz to vyzerá, ako keby sme mohli tieto témy zahrnúť do našej diskusie o všeobecnej správe v stredu. Verím, že každý dostane príležitosť byť zahrnutý do tohto procesu a podať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, keďže táto udalosť je veľkou hrozbou pre mier v regióne. Ukazuje sa problém armády a to vyvíjať tlak a presadzovať rozhodnutia. Musíme teraz zaistiť, aby vláda odolala, aby v regióne neboli žiadne vojenské jednotky a aby nikto nebol vyprovokovaný na odchod do Iraku s vojenskými silami. Ak majú niečoho až príliš veľa, tak je to armáda. Ak majú niečoho až príliš málo, tak je to normálna diskusia medzi ľuďmi, ktorú musíme podporiť. Ďakujem.

  Willy Meyer Pleite (GUE/NGL). - (ES) Vážený pán predseda, je to, akoby bola Európska únia vystavená spravodajskému vákuu a nedostatku aktivity s ohľadom na systematické porušovanie ľudských práv Marockým kráľovstvom v súvislosti s okupovanými územiami Západnej Sahary.

Dobre nás v tom vyškolili. Napriek tomu si Parlament zaslúži vysvetlenie od Marockého kráľovstva, ktoré sa týka delegácie, ktorej nebolo umožnené navštíviť dotknuté okupované územia.

Dve ďalšie informácie treba pridať k tomu, čo tu už odznelo: Prvá, Maroko odmietlo asociácii pre ľudské práva táto asociácia sa volá CODESA umožniť usporiadať svoj kongres na okupovaných územiach a druhá, Organizácia spojených národov ešte stále nevydala správu vysokého komisára pre ľudské práva, ktorý navštívil okupované územia, aby zostavil podrobnú správu o tamojšej situácii. Táto správa nebola do dnešného dňa vydaná.

Nalieham na európske orgány tento Parlament, Európsku komisiu a Radu, aby s touto situáciou skoncovali.

  Gerard Batten (IND/DEM). Vážený pán predseda, Gordon Brown dnes uviedol, že na najbližších 10 rokov nie je potrebná ďalšia zmluva o EÚ. V plnej miere si uvedomuje, že už nikdy nebude potrebná ďalšia zmluva. Navrhnutá reformná zmluva je samopozmeňujúcou a samodoplňujúcou zmluvou. To, čo zostane zo zvrchovanej moci, môže byť prenesené na EÚ rozhodnutiami Európskej rady bez ohľadu na Parlament a ľudí.

Reformná zmluva formálne vymedzuje legitímnosť a nadradenosť zákonov EÚ nad vnútroštátnym právom. Ak snemovne britského parlamentu prijmú a uplatnia ustanovenia reformnej zmluvy ako nadradené a na úkor anglického a škótskeho práva, v tom prípade pôjde o akt vlastizrady podľa existujúcich zákonov o vlastizrade. Ktorýkoľvek poslanec Dolnej snemovne alebo Snemovne lordov, ktorý zahlasuje za ratifikáciu reformnej zmluvy, je tým pádom ozajstný zradca svojej vlasti.

(smiech)

Prečítajte si zákon o vlastizrade, ak mi neveríte!

  Predseda. − Mali by sme zachovať opatrnosť pri používaní takýchto termínov, pán Batten.

  Manolis Mavrommatis (PPE-DE). - (EL) Vážený pán predseda, dámy a páni, rok pred začiatkom olympijských hier v Pekingu sa každodenne predostierajú širokej verejnosti znepokojujúce informácie. Tentoraz nejde o prípad ľudských práv alebo znečisťovanie životného prostredia, ale o rozhodnutie organizačného výboru a orgánov Čínskej ľudovej republiky zakázať akúkoľvek formu náboženského uctievania účastníkmi olympijských hier. V rozpore s prijatými dohodami podpísanými čínskymi orgánmi a Medzinárodným olympijským výborom budú od začiatku olympijských hier zakázané náboženské symboly ako sú napríklad Biblia, Nový a Starý zákon, modlitebne a dokonca aj krucifix na retiazke na krku športovca alebo športovkyne.

Ako kresťan som hlboko zarmútený. Verím, že medzinárodné spoločenstvo a EÚ náležite zabránia organizačným orgánom olympijských hier v roku 2008 vo vykonaní takýchto neslýchaných opatrení.

(potlesk)

  Catherine Trautmann (PSE). – (FR) Vážený pán predseda, vážení kolegovia, dňa 3. októbra skupina Michelin oznámila, že prestáva s výrobou pneumatík vo svojom závode v meste Toul. Do konca roku 2009 príde o prácu viac ako 800 ľudí, hoci ani priemyselný výkon spoločnosti ani jej finančné výsledky nenaznačujú krízu za týmto prepúšťaním. Akcionári odpredávajú akcie so ziskom na chrbte reštrukturalizačných vyhlásení, zatiaľ čo obyčajní muži a ženy sa vyrovnávajú s faktom, že to budú oni, ktorí ponesú hlavné bremeno tejto situácie. Rada by som dala do záznamu tu pred Parlamentom, ako veľmi rešpektujem predstaviteľov odborov a pracovníkov, ktorí napriek hlboko temným vyhliadkam, ktorým čelia, ukázali značný zmysel zodpovednosti už od začiatku. Otázkou teraz nie je hľadanie humánneho spôsobu zatvorenia fabriky, ale hľadanie spôsobov udržania pracovných miest v takýchto oblastiach, ktoré môžu byť veľmi silno zasiahnuté. Zamestnanci v meste Toul očakávajú od EÚ vytvorenie systémov ochrany a organizácie, ktoré budú schopné zaistiť sociálne práva pracovníkov, pomôcť ľuďom vrátiť sa do pracovného procesu a vkladať kompenzačné fondy na správne použitie pri novom uvádzaní priemyselných projektov. To, čo potrebujú, je „flexiistota“, ktorú my, ako európski socialisti podporujeme, ale taktiež je nutné podporiť prispôsobenie sa priemyselnej konkurencii a preskúmať spôsoby podpory pre integrovanú priemyselnú politiku v prospech všetkých odvetví v Európe, na ktoré dolieha reštrukturalizácia.

  Toomas Savi (ALDE). - Vážený pán predseda, rád by som upriamil vašu pozornosť na zhoršujúcu sa situáciu na hraniciach medzi Irakom a Tureckom.. Pri kurdskom prepade bolo v nedeľu ráno zabitých 12 Turkov a 32 Kurdov. Ako už vieme, turecký parlament schválil inváziu do oblasti obývanej Kurdmi v severnom Iraku. V rovnakom čase sa turecký premiér Tayyip Erdogan vyjadril, že je pripravený vydať rozkaz armáde na útok proti základniam Strany kurdských pracujúcich v severnom Iraku. Preto existuje veľká pravdepodobnosť vystupňovania situácie do vážneho vojenského konfliktu v severnom Iraku.

Keďže je Turecko kandidátskou krajinou na vstup do EÚ, nenastal pre nás vhodný čas pokúsiť sa zastaviť vojenský konflikt medzi kurdskými bojovníkmi a postupujúcimi tureckými jednotkami? V opačnom prípade môže táto situácia destabilizovať tento zraniteľný región a privodiť strašné a nepredvídateľné následky.

  Ewa Tomaszewska (UEN). - (PL) .Vážený pán predseda, Európsky parlament privítal minulý týždeň skupinu ľudí so sklerózou multiplex. Problému týchto ľudí, ktorí trpia touto strašnou chorobou bola venovaná výstava, koncert a konferencia. Očakávali pomoc s ich ťažkosťami od Parlamentu, ale v Bruseli sa stretli s extrémnou diskrimináciou.

Predsedkyňa asociácie, ktorá trpí silným poškodením zraku a sluchu a ktorá je pripútaná na vozík má pre výpomoc vodiaceho psa. Letecká spoločnosť Wizzair odmietla prepraviť tohto psa na palube lietadla, hoci ich vlastné predpisy hovoria, že je možné prepraviť vodiacich psov patriacich nevidiacim alebo nepočujúcim osobám a pritom kúpa letenky online bola aj za psa. Až po hodinovej diskusii bolo rozhodnuté, že ide o výnimočnú situáciu a následne bolo pasažierke aj psovi povolené vstúpiť na palubu lietadla. Táto situácia mala bezpochyby negatívny vplyv na jej zdravie.

  Petya Stavreva (PPE-DE). - (BG) Moja krajina Bulharsko sa po vstupe do Európskej únie ocitá v predvečer prvých volieb do miestnych samospráv. Voľby budú odlišné a plné očakávaní vychádzajúc z nových európskych skutočností. Do miestnej samosprávy by mali byť zvolení schopní a aktívni ľudia s cieľom zručne pracovať s fondmi EÚ. Ako plnoprávny člen EÚ má Bulharsko možnosť čerpať takmer sedem miliárd eur v rozmedzí rokov 2007 až 2013. Avšak dôležitejšie je, aby tieto zdroje prišli k ľuďom, ktorí ich potrebujú, než aby sa stratili v pokladniach spoločností alebo politických strán. Úloha ľudí v miestnych samosprávach narastá a keďže Európa je Európou regiónov, je proces decentralizácie nezvratný.

Bulharsko je opakovane a oprávnene kritizované za svoje nedostatočné administratívne kapacity a za nedostatky pri práci orgánov. Po prijatí viery a dôvery našich európskych partnerov a po tom, ako sme sa stali súčasťou veľkej európskej rodiny, mali by sme taktiež podniknúť ďalší krok, t.j. zvoliť starostov a členov mestských rád schopných pracovať nielen na miestnej a národnej úrovni, ale taktiež na európskej úrovni. Ako predstaviteľka Bulharska v Európskom parlamente považujem za veľmi dôležité, aby boli do miestnych samospráv zvolení vysoko kvalifikovaní a kompetentní ľudia. Vstupom do spoločného európskeho domu sa musíme snažiť o získanie si zaslúženého miesta než prijať ho ako dar.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). - (HU) Vážený pán predseda, Maďarsko zajtra oslavuje výročie maďarskej revolúcie a boja za slobodu z roku 1956. Niekoľko posledných rokov a diskusií, ktoré sa týkali povahy hitlerizmu a stalinizmu a škôd, ktoré napáchali vrátane diskusií v tomto Parlamente preukázali, že šťastnejšia západná časť zažila odlišnú históriu ako desať nových stredoeurópskych členských krajín.

Podobne má pre nás 9 máj odlišný význam. Pre nás bol nielen dňom oslobodenia, ale aj dňom začiatku okupácie. Tri stredoeurópske udalosti, činy opozície proti Sovietskemu zväzu a komunistickej diktatúre sovietskeho štýlu – Maďarská revolúcia z roku 1956, Pražská jar z roku 1968 a hnutie poľskej Solidarity – sa stali súčasťou našej spoločnej európskej histórie. Jedinečnosť roku 1956 spočíva v skutočnosti, že žiadne iné povstanie nezapojilo ľudí so zbraňou v ruke proti najväčšej armáde sveta, sovietskej armáde a v žiadnom inom prípade nevyhlásila krajina svoju neutralitu.

Ciele, za ktoré bojovali hrdinovia roku 1956 – demokracia, vláda zákona a sloboda – sa stali skutočnosťou so zmenou režimu. Ak môžeme byť my, Maďari, na niečo z 20 storočia hrdí, tak je to revolúcia z roku 1956 a úloha, ktorú sme zohrali pri zjednotení Nemecka. Ďakujem vám za pozornosť.

  Horia-Victor Toma (ALDE). - (RO) Použitie kyanidov je jednou zo súčasných metód dobývania zlata a striebra. Rád by som zdôraznil, že následky takýchto dobývacích procesov môžu viesť k neodvratnej deštrukcii ekosystému a vážne uškodiť ľudskému telu, keďže kyanid je jednou z látok, ktorá prechádza nezmenená do podzemných vôd, ktoré sú hlavným existujúcim zdrojom pitnej vody. V kontexte globálneho otepľovania, kyanid hrá úlohu pri zmene teploty a zmene typu zrážok, tvorení záplav a zosuvom pôdy. Nehoda, ktorá sa stala v meste Baia-Mare v roku 2000, kedy prasknutie odpadovej nádrže spôsobilo vyplavenie približne 100 000 m3 vody kontaminovanej kyanidom a ťažkými kovmi, zapríčinila najväčšiu katastrofu vo východnej Európe od nehody v Černobyle. Táto nehoda spôsobila reformu zákona o baníctve v Rumunsku uvedením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v Parlamente, ktorý zakázal používanie kyanidu v baníctve.

Vážený pán predseda, rád by som vyjadril želanie, aby príklad Rumunska nasledovali ďalšie krajiny Európskej únie a tiež aby sa zákaz kyanidu nakoniec stal európskym pravidlom.

  Richard James Ashworth (PPE-DE). - Vážený pán predseda, tento Parlament bude hlasovať o rozpočte na rok 2008. S ohľadom na to, že Dvor audítorov má budúci mesiac spätne informovať, chcem upriamiť vašu pozornosť na medziinštitucionálnu dohodu podpísanú medzi troma inštitúciami v roku 2006. Podľa článku 44 tejto dohody sú všetky členské štáty povinné vydať osvedčenie na finančné transakcie týkajúce sa peňazí EÚ. Bolo mi oznámené, že podľa súčasného programu Komisia neobdrží relevantné informácie od členských štátov do 15. februára 2008. Až po ich obdržaní sa môžu identifikovať spoločné normy v účtovníctve a vnútorných kontrolách. To znamená, že je nepravdepodobné, že Dvor audítorov obdrží požadované informácie v najbližších dvoch rokoch. To nie je prípustné. Nielenže je to v rozpore s duchom medziinštitucionálnej dohody, ale pokračujúci neúspech dosiahnuť uspokojivú správu auditu vážne podkopáva dôveryhodnosť tohto Parlamentu. Nalieham na Vás, vážený pán predseda, aby ste využili príležitosť a naliehali na členské štáty, aby v budúcnosti prikladali tejto záležitosti oveľa väčšiu dôležitosť.

  Pierre Pribetich (PSE). – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, Organizácia spojených národov stanovila 10. december ako konečný termín pre určenie budúceho štatútu Kosova. Situácia je kritická, keďže kosovské orgány hrozia jednostranným vyhlásením nezávislosti, Srbsko presadzuje širokú autonómiu a Rusko vetuje návrh osobitného veľvyslanca OSN o nezávislosti pod medzinárodným dohľadom. Mojím záujmom je poukázať na kľúčovú úlohu, ktorú bude musieť Európska únia zohrať pri riešení tejto krízy.

Je naším spoločným želaním, aby mala Únia vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Akú dôveryhodnosť môže mať takéto menovanie, ak nie sme schopní zohrať svoju úlohu pri hľadaní osobitného riešenia situácie v Kosove, ktoré je stále začlenené do zahraničnýyh záležitostí, hoci v skutočnosti je záležitosťou vnútorného záujmu Únie? EÚ preto musí preukázať určitý návod a jasnú víziu, ktorá odráža kompromis medzi požiadavkami Srbska a Kosova, kým dáva pozor, aby neotvorila Pandorinu skrinku rozdelenia Srbska a musí prehovoriť o budúcnosti Kosova, aby bolo jej hlas počuť v zhode s členskými štátmi.

  László Surján (PPE-DE). - (HU) Ďakujem za možnosť vyjadriť sa, pán predseda. Začiatkom tohto mesiaca sa delegácia Európskeho parlamentu do Čile stretla v Santiagu nielen s poslancami čílskeho parlamentu, ale tiež s organizáciami pre životného prostredie. Podľa ich názoru je správanie sa firiem z Európskej únie umiestnených v Čile veľmi vzdialené od environmentálnych princípov, ktoré zastávajú v Európe. Právne a etické postoje sú v tomto jasné, ale nanešťastie sú oba v diametrálnom protiklade. To, čo tieto spoločnosti robia, môže byť po právnej stránke poctivé, ale po etickej stránke je to škodlivé. Nedostatok právnych predpisov pre oblasť životného prostredia často láka európsky kapitál do zahraničia. Takéto premiestnenie poškodzuje naše záujmy v mnohých oblastiach. Z tohto dôvodu musíme presadiť environmentálnu prísnosť nielen v rámci Európskej únie, ale aj mimo nej. Európska únia musí byť iniciátorom, pretože neschopnosť prebrať zodpovednosť voči ďalšej generácii v celosvetovom meradle spôsobuje materiálnu a nemateriálnu škodu na európskych občanoch.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). - (SK) Dovoľte mi vysoko vyzdvihnúť už v poradí piaty ročník Európskeho týždňa regiónov a miest, ktorý sa konal v dňoch 8. – 11. októbra 2007 v Bruseli. Toto podujatie vytvorilo unikátny priestor pre regióny a mestá z celej EÚ, na ktorom si vymieňali praktické skúsenosti a informovali sa o inováciách v regionálnom rozvoji.

Bola to príležitosť aj pre nás, poslancov, stretnúť sa s regionálnymi politikmi na zaujímavých podujatiach. Chcela by som poďakovať Výboru regiónov, generálnemu riaditeľstvu Európskej Komisie pre regionálnu politiku a Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj za jeho organizáciu. Ďakujem za príhovor nášmu predsedovi Hansovi Gertovi Pötteringovi, ktorý dodal vážnosť tomuto podujatiu. Iba dynamické Európske regióny, ktoré budú mať silný ľudský potenciál spolupracujúci v regionálnych zoskupeniach, odvážnych a zanietených regionálnych politikov a dobre pripravené projekty zacielené na inovácie a vytváranie nových pracovných miest, dokážu obstáť v globalizovanom svete.

  Marianne Mikko (PSE). - (ET) V piatok sa uskutoční otvorenie druhého tohtoročného samitu EÚ – Rusko. Hoci sa so žiadnou inou krajinou nestretávame tak často, problémy pretrvávajú.

Piatkový samit nie je rozlúčkovou návštevou pána Putina: aj v budúcnosti bude držať opraty Ruska. Namiesto toho, aby sme ho zahŕňali chválou, mali by sme diskutovať o tom, ako pridať viac podstaty strategickému partnerstvu medzi Ruskom a Európskou úniou.

Pre európsku bezpečnosť by bolo veľmi dôležité naštartovať spoluprácu pri krízovom riadení, ako bolo prijaté na stretnutí v novembri 2003, najmä vzhľadom na zmrazené konflikty.

Rusko by sa v Portugalsku malo požiadať, aby podnesterskí separatisti vyhlásení Európskou úniou ako skutočným partnerm za persona non grata mali zakázané cestovať cez ruské hranice. V súčasnosti môže gang, ktorý rozsieva nestabilitu medzi európskymi susedmi, cestovať slobodne na ruských letiskách.

Tento krok nebude pre Rusko ťažký a zároveň by bol znamením, že Rusko načúva Európe a, že sme naozaj partneri.

  Marios Matsakis (ALDE). - Vážený pán predseda, po vyslovení zjednocujúceho výsledku lisabonského samitu, ktorý sa konal minulý týždeň, musíme so smútkom pripomenúť, že Nikózia ostáva aj naďalej, podobne ako Berlín, rozdeleným mestom v Európe. Od roku 1963, tzv. zelená línia rozdeľuje mesto a jeho ľudí na grécko-cyperskú a turecko-cyperskú časť.Túto hranicu prísne sledujú turecké vojská na jednej strane a vojská Cyperskej republiky na strane druhej. Toto rozdelenie je najabsurdnejšie na ulici Ledra, rušnej nákupnej ulici uprostred Nikózie, ktorá je rozdelená na polovicu sklenenou stenou, oddeľujúcou gréckych Cyperčanov od tureckých Cyperčanov.

Vážený pán predseda, prosím vás, aby ste čo najrýchlejšie osobne požiadali vlády Turecka a Cypru, aby podnikli historický krok, bez nejakých komplikovaných podmienok a zdanlivo lacných politických výhovoriek, otvorili ulicu Ledra, a umožnili tak gréckym a tureckým Cyperčanom voľne sa pohybovať vo svojom hlavnom meste. Nech sa otvorenie ulice Ledra v Nikózii stane ďalším symbolom mieru a jednoty pre ľudí v Európe a katalyzátorom riešenia cyperského problému.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). - (EL) Vážený pán predseda, internetová stránka EÚ dnes uverejňuje správy, že OLAF v spolupráci s rakúskymi úradmi prelomil kruh dovozu nelegálneho čínskeho oblečenia a obuvi. Škoda na rozpočte Spoločenstva predstavuje 200 miliónov EUR. S ohľadom na túto udalosť, ktorá nie je jediným prípadom, ale deje sa v celej Európe, vás dámy a páni vyzývam, aby ste sa obrátili na Spoločenstvo s petíciou. Je nevyhnutné, aby sme sprísnili colné kontroly a rozšírili dovozné obmedzenia, ešte viac ako to bolo v tomto roku. Obchodné ochranné opatrenia pri dovoze obuvi musia byť účinnejšie.

  Karin Scheele (PSE). - (DE) Vážený pán predseda, veľmi ma teší, že je tu pán komisár Stavros Dimas. Pri tejto príležitosti by som rada vyzdvihla a pochválila kroky, ktoré podniklo Spoločenstvo minulý týždeň, a ktoré sa týkali nelegálneho jarného poľovania na divé vtáky na Malte. Venovali sme tejto problematike veľa pozornosti, nielen v Parlamente, ale v našom Výbore pre petície. Verím, že posledné varovanie pre maltské úrady je dôležitým krokom. Dúfam, že uvidíme ovocie tohto hodnotného a rozumného politického opatrenia už nasledujúcu jar, a že európske zákony budú zavedené do praxe vo forme vynúteného zákazu nelegálneho poľovania.

  Ryszard Czarnecki (UEN). - (PL) Vážený pán predseda, minulý rok podpísalo 25 krajín v Európskej únii spoločnú dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Albánskom a Európskou úniou. Dnes, 16 mesiacov po podpísaní tejto dohody, iba 10 krajín tento dokument ratifikovalo. Šesť z týchto desiatich krajín sú nové členské krajiny EÚ: Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litva a Lotyšsko a štyri krajiny sú zo starej EÚ: Španielsko, Írsko, Švédsko a Luxembursko. Preto by som rád apeloval na zvyšných 17 krajín, aby tento dokument ratifikovali čo najskôr, ak nechceme, aby bol koncept solidarity EÚ vnímaný iba ako prázdne frázy alebo heslá.

  Milan Gaľa (PPE-DE). - (SK) Talianske úrady informovali cez Európsky systém včasného varovania členské štáty Európskej únie o epidémii tropickej horúčky spôsobenej vírusom čikungunya v provincii Emilia-Romagna. Zaznamenali 197 prípadov ochorenia na tento tropický vírus. Laboratórne bolo potvrdených 14 % z celkového počtu chorých. Vírus si vyžiadal jednu obeť.

Zatiaľ nie je priestor pre paniku, ide však o to, aby Európska komisia opätovne vytvorila kroky ako sa pripraviť na možnú epidémiu väčšieho rozsahu. Európske stredisko na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami upozorňuje, že klimatické podmienky sú vhodné na pretrvávanie vírusu, najmä v Stredozemí. Je prítomné vysoké riziko prenosu vírusu aj do iných európskych krajín. Nakazené osoby môžu naštartovať nové cykly prenosu v iných oblastiach Únie.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). - (EL) Vážený pán predseda, minulý týždeň bol Arat Dink, syn Hranta Dinka, zavraždeného tureckého novinára, uznaný vinným tureckým súdom za sériu článkov, ktoré napísal o americkej genocíde. Pán Dink, vydavateľ novín „Agos“, bol uznaný vinným podľa článku 301 tureckého trestného zákonníka. Bol to rovnaký článok, ktorý použili pri odsúdení jeho otca. Hrant Dink bol odsúdený na jeden rok podmienečne. Preto je opodstatnené, aby sme sa opýtali sami seba, ako plánuje Európska komisia naliehať na Turecko, aby odstránilo tento článok zo svojho trestného zákonníka.

Navyše, dámy a páni, napriek pretrvávajúcej nekompromisnosti Turecka, koľko času si myslíme, že ešte Turecko potrebuje, kým konečne pochopí, že má isté záväzky voči Európskej únii, a malo by sa preto správať ako demokratický štát?

  György Schöpflin (PPE-DE). - Vážený pán predseda, zo Slovenska prichádzajú znepokojujúce správy. Riaditeľovi Podunajského múzea v Komárne, Csabovi Fehérovi, pohrozili prepustením. Jedným z obvinení je aj to, že sa minulý rok podieľal na organizovaní výstavy v Európskom parlamente. Výstava dokumentovala utrpenie maďarskej menšiny pod nadvládou Československej vlády po roku 1945 na základe kolektívnej viny. Koncept kolektívnej viny je plne nezlučiteľný s pravidlami občianskeho správania a ľudskými právami, ktoré sú jadrom demokratickej podstaty Európskej únie.

Slovensko, ako členský štát Európskej únie, prijalo tieto zásady v plnej miere. Takže to, čo slovenské úrady robia nielenže plne odporuje normatívnosti ľudských práv, ale nepriamo kritizuje Európsky parlament. Slovensko musí vyriešiť tieto rozpory tak rýchlo, ako to len bude možné.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). - (RO) Štatistiky ukazujú, že populácia Európskej únie starne. Iba 35 % obyvateľov Európskej únie má viac ako 50 rokov a iba 16 % populácie Európskej únie má menej ako 14 rokov.

Demografická politika Európskej únie je politika, od ktorej závisí budúcnosť Európy. Demografická politika by sa mala odvolávať na dostupnosť verejného zdravotníctva a poriadne penzie pre dôchodcov, na opatrenia, ako zvýšiť pôrodnosť vo všetkých členských štátoch, ako aj na slušné, stabilné a dobre platené pracovné miesta. Z toho dôvodu žiadam Európsku komisiu, aby vytvorila, v spolupráci s členskými štátmi, politiku Spoločenstva a národné stratégie, ktoré budú brať ohľad na demografickú politiku. Výsledky týchto opatrení budú viditeľné v nasledujúcich 20 až 30 rokoch. Sociálna Európa potrebuje všetkých svojich obyvateľov, a zvlášť potrebuje, aby bol každý obyvateľ začlenený do spoločnosti a mal slušné živobytie. To je dôvod, prečo musíme vytvoriť súlad medzi ochranou populácie a rozvojovými a demografickými politikami.

  Anna Záborská (PPE-DE). - (SK) Tento víkend bola Maďarská garda znovu jednou z hlavných tém na Slovensku a v Maďarsku. Cieľom všetkých ľudí dobrej vôle je pracovať v prospech mieru a zmierenia medzi všetkými národmi. Vzhľadom na aktuálne vlády v Maďarskej a Slovenskej republike potrebuje demokracia silnú kresťansko-demokratickú opozíciu. Nezvíťazíme však, ak podľahneme citom a emóciám.

Žiadam maďarskú vládu, aby rešpektovala mierovú zmluvu s Maďarskom, ktorá bola dojednaná v Paríži 10. februára 1947. V nej sa Maďarsko zaväzuje, že v budúcnosti nebude trpieť na svojom území existenciu a činnosť politických, vojenských a polovojenských organizácii fašistického rázu, ktoré vyvíjajú revizionistickú propagandu. Nevidím nič lepšie, čo by sa dalo urobiť pre pokoj a vzájomné porozumenie medzi našimi národmi.

  Marian Harkin (ALDE). - Vážený pán predseda, rada by som sa vyjadrila k listu, ktorý bol minulý týždeň uverejnený v írskych národných novinách a ktorý podpísali, medzi inými, aj viacerí členovia tohto Parlamentu. Ide o to, že Írsko bude pravdepodobne jedinou krajinou, ktoré bude mať referendum ohľadom toho, čo sa teraz bude určite nazývať „Lisabonská zmluva“. V tomto liste boli vyjadrené tri požiadavky. Jednou z týchto požiadaviek je, že Zmluva musí byť predložená obyvateľom vo forme referenda v každom členskom štáte. Druhá požiadavka sa dokonca opovažuje ísť až tak ďaleko, že žiada, aby národné parlamenty EÚ podnikli vhodné právne a ústavné opatrenia, ktoré by umožnili tieto referendá.

Musím pripustiť, že považujem tieto požiadavky za zarážajúce. A čo zásada subsidiarity, podľa ktorej sa prijímajú rozhodnutia na najprimeranejšej úrovni, v tomto prípade, na úrovni členských štátov? Domnievam sa, že istým komplikovaným spôsobom, tí, ktorí požadujú menej zasahovania zo strany Európy, v skutočnosti sami predstavujú rozhodujúci zásah do vecí členských štátov tým, že žiadajú, aby národné parlamenty zmenili svoje ústavné a právne ustanovenia, čím by vyhoveli želaniam pisateľom listov. To by bol určite demokratický deficit!

  Ioannis Gklavakis (PPE-DE). - (EL) Vážený pán predseda, každý rok zomrie na následky fajčenia v EÚ 650 000 ľudí. Z toho 80 000 úmrtí je dôsledkom pasívneho fajčenia. Zistilo sa, že dym obsahuje 4 000 látok, z toho 50 je karcinogénnych. Pred desaťročiami zdokumentovalo lekárske spoločenstvo nepriaznivé a pravdepodobne aj smrteľné následky fajčenia. Je našou povinnosťou pokúsiť sa znížiť počet ľudí, ktorí fajčia a najmä zabrániť mladým ľuďom, aby s fajčením vôbec začali. Ak máme byť úspešní, potrebujeme silnú legislatívu. Musíme zakázať fajčenie na verejnosti. Musíme monitorovať, preskúmať a obmedziť priemyselné aditíva v tabaku. Potrebujeme monitorovanie a nemilosrdný prístup na predajných miestach. Dlhujeme to 70 % obyvateľov EÚ, ktorí nefajčia a drvivej väčšine fajčiarov, ktorí chcú s fajčením skončiť.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE). - Vážený pán predseda, spolu s viacerými členmi tohto Parlamentu – v skutočnosti pravdepodobne spolu s väčšinou jeho členov, na základe nášho prehlásenia – musím povedať, že som zdesený, že Európska únia plánuje umožniť, aby bol zimbabwiansky tyran Mugabe pozvaný na samit EÚ a Afriky, ktorý sa uskutoční v decembri v Lisabone. Pán komisár Michel mi povedal, že dôvodom je, a ja by som povedal, že ide o dosť zvrátený dôvod, snaha neizolovať Mugabeho, keďže to iba posilňuje jeho imidž, a že EÚ chce byť vnímaná ako globálny strategický hráč. Pozvanie Mugabeho do Lisabonu je urážkou našich princípov a je to v priamom rozpore s postojmi, ktoré si stanovila samotná EÚ. Fakt, že stále berie akákoľvek africká vláda ohľad na Mugabeho, je znakom zlyhania našej diplomacie v Afrike.

Vážený pán predseda, viem, že s nami zdieľate naše obavy nad hrozivou situáciou v Zimbabwe. Dovolil by som si vás požiadať o dve veci: predovšetkým, mohli by ste vyjadriť silný nesúhlas toho Parlamentu s tým, aby bol Mugabe pozvaný do Lisabonu v decembri a po druhé, mohli by ste rešpektovať želania tohto Parlamentu a nezúčastňovať sa žiadneho samitu EÚ, na ktorý je pozvaný Mugabe alebo iný zakázaní politici zo Zimbabwe?

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). - (PL) Vážený pán predsedaj, počas dnešných rozhovorov v Európskom parlamente by sme mali uvažovať nad správou od Richarda Corbetta o zmene a doplnení článku 173 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu týkajúceho sa doslovných zápisov.

Podľa môjho názoru, Výbor nesmeruje tam, kam by mal. Cítim, že to môžem povedať kvôli článku 96, ktorý hovorí, že „Parlament zabezpečí čo najvyššiu mieru transparentnosti svojej činnosti“, a tak každý pokus obmedziť poskytovanie informácií štátom Európskej únie, ako aj prístup k nim, silne porušuje toto základné právo a je v rozpore s myšlienkami Únie, rokovacím poriadkom Európskeho parlamentu, s existujúcimi dohodami a zároveň porušuje základné ľudské práva v Európskej únii.

Určite nebudujeme Európsku úniu preto, aby sme diskriminovali menšie národy, ktorých kultúry sú menej odolné alebo, ak áno, malo by to byť povedané ešte pred prijatím krajiny za člena. Rovnako, hovoriť o nákladoch a o finančných prostriedkoch nie je žiadny právoplatný dôvod. Minuli sme tak veľa prostriedkov na nepotrebné vybavenia, že by sme mali byť schopní dovoliť si prinajmenšom komunikovať so spoločnosťou.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). - (PT) Vážený pán predseda, najväčšia demonštrácia v Lisabone za posledných 20 rokov sa uskutočnila 18. októbra minulého roku, kedy viac ako 20 000 ľudí, ktorých zvolala Hlavná konfederácia portugalských pracovníkov, odsúdilo neoliberálne politiky Európskej únie, povedalo „nie“ flexiistote, protestovalo proti nezamestnanosti, vylúčeniu zo spoločnosti a chudobe, v ktorej žije viac ako 20 % Portugalčanov a žiadalo sociálnu Európu.

Najvyšší európski predstavitelia nemôžu ignorovať túto dôležitú demonštráciu. Preto vzdávame poctu Hlavnej konfederácii portugalských pracovníkov a ich členom a vyjadrujeme našu vernosť boju za ochranu dôstojnosti pracujúcich.

PREDSEDÁ: pán VIDAL-QUADRAS
podpredseda

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). - Vážený pán predsedajúci, Howard Stern – ospravedlňujem sa, týždenník Stern odhalil „prirodzenie“ nemeckej spoločnosti tým, že vo svojom poslednom čísle uverejnil správu, že každý štvrtý Nemec stále verí, že národný socializmus mal dobré stránky. Teda, ak je to pravda, môže to znamenať, že buď každý štvrtý Nemec tu v tomto polkruhu vidí dobré stánky národného socializmu – čo by bolo ako také dosť škandalózne – alebo že táto nemecká delegácia v Európskom parlamente netlmočí názor celého národa. Nedávno bolo Nemecku pridelených 96 miest. Ak berieme do úvahy štatistiky týždenníka Stern, bolo by možno múdrejšie prideliť tejto krajine iba tri miesta, tak aby ten štvrtý nemal žiadnu šancu!

Avšak súhlasím s pánom Schulzom v jednej veci: v zjednotenej Európe nie je miesto pre doktrínu nacionalizmu v žiadnom rozsahu. Pán Schulz by sa však mal bližšie pozrieť na pozadie nemeckého chuligánstva. Pokiaľ ide o mňa, keďže som z Poľska, želal by som si, aby všetci nemeckí členovia vystupovali proti nacionalizmu tak, ako pán Schulz.

  Urszula Krupa (IND/DEM). - (PL) Vážený pán predsedajúci, v systéme psychológie, pocity ako zodpovedná láska k iným, k rodine alebo k vlastnej krajine – to, čo dostalo názov patriotizmus – sú spolu s vyššími citmi dôkazom vysokej úrovne osobnostného rozvoja. V porovnaní so základnými citmi, ktoré máme spoločné so zvieratami, vyššie city ovládajú v ľudskom mozgu oddelenú oblasť. Patriotizmus sa vyjadruje ako láska k a túžba po výchove k národným tradíciám, kultúre, jazyku, rešpekt a oddanosť voči vlastnej krajine. To je v úplnom protiklade s nacionalizmom a šovinizmom, ktoré sú typické pre nenávisť k iným ľuďom. Patriotizmus nepovoľuje urážanie národov alebo krajín. Primárne je charakteristický otvorenosťou voči ostatným krajinám a rešpektovaním ich práva na suverenitu a nezávislosť.

Rada by som vám pripomenula, aká je podstata patriotizmu, obzvlášť po tom, ako sme si vypočuli prejavy niektorých ľavicových poslancov Európskeho parlamentu, ktorí urazili národné vlády a patriotické postoje, možno aj preto, že sami nechápu rozdiel medzi láskou k vlastnej krajine a nenávisťou, ktorá charakterizuje také postoje, ako je šovinizmus. V situácii európskej integrácie je zvlášť dôležité rozlíšiť tieto dva úplne odlišné koncepty, ktoré si mnohí ľudia mýlia.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, prednesenie obáv v oblasti dodávky energie je jedna z najväčších a najvýznamnejších otázok, ktorým čelí Európska únia, a ktorá je zároveň spojená s obavami z klimatických zmien. Bezpečnosť dodávky a rastúce náklady, s cenami, ktoré za posledných päť rokov vzrástli o 100 %, patria medzi najzávažnejšie obavy.

Tieto výzvy sú pre Írsko zvlášť významné. Čelíme rastúcim požiadavkám na dodávku energie a stále aj vysokej závislosti od dovážaných pevných palív. Sme závislí na 90 %. Musíme intenzívne investovať do našej infraštruktúry, pracovať na liberalizácii trhu a znížiť emisie uhlíka.

Parlament sa pozerá na akčný plán implementácie energetickej politiky pre Európu. V Írsku budujeme energetický trh, na ktorom dochádza k zlučovaniu severného a južného trhu s elektrickou energiou. Je to pozitívna správa, ale nestačí to. Trh je príliš malý. Aby sme dosiahli vyrovnaný energetický trh, pre Írsko je nevyhnutná vnútorná spolupráca so zvyškom Európskej únie – ale to bude stáť peniaze, a ja by som rada upozornila írskú vládu, aby sa pozreli na Kohézny fond, vďaka ktorému by sme boli schopní uskutočniť túto investíciu, pretože je to nevyhnutné pre pokračovanie rastu írskej ekonomiky.

  Predsedajúci. − Týmto uzatváram tento bod programu.

14. Rámcová smernica o trvalo udržateľnom využívaní pesticídov – Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh (rozprava)

  Predsedajúci− Ďalším bodom programu je spoločná debata o

– správe Christy Klaßovej v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pre akciu Spoločenstva na dosiahnutie udržateľného využívania pesticídov (KOM(2006)0373 – C6-0246/2006 – 2006/0132(COD)) (A6-0347/2007),

– správe Ireny Belohorskej v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o tematickej stratégii trvalo udržateľného využívania pesticídov (2007/2006(INI)) (A6-0291/2007), a

– správe Hiltrudy Breyerovej v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (KOM(2006)0388 – C6-0245/2006 – 2006/0136(COD)) (A6-0359/2007).

  Stavros Dimas, člen Komisie − (EL) Vážený pán predsedajúci, najskôr by som sa chcel poďakovať Európskemu parlamentu a predovšetkým spravodajkyniam pani Belohorskej a pani Klaßovej za ich výnimočne svedomitú prácu. Poďakovanie patrí tiež Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, pánovi Ebnerovi a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, a pani Corbeyovej a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku za správy a názory, ktoré prezentovali v prvom čítaní.

Za vyše tridsať rokov nám politika a právne predpisy EÚ o ochrane verejného zdravia a životného prostredia umožnili dosiahnuť významný pokrok a podstatne znížiť riziká spojené s používaním pesticídov. Súčasná legislatíva sa však zameriava na jednej strane na schvaľovanie a uvádzanie produktov na trh a na druhej strane na monitorovanie rezíduí v potravinách a krmivách. Medzi týmito dvoma bodmi záujmu nejestvuje žiadne nariadenie, ktoré by pokrývalo obdobie používania pesticídov. To je však kľúčovou fázou, počas ktorej je ohrozené ľudské zdravie a životné prostredie.

Monitorovacie programy zavedené v členských štátoch odkryli stopy po pesticídoch nielen v potravinách a krmivách, ale aj v samotnom životnom prostredí v koncentrovaných množstvách presahujúcich hodnoty limitov stanovených európskou legislatívou. Navyše je zrejmé, že pesticídy znepokojujú občanov EÚ. Preto by sme sa mali viac snažiť o zvýšenie ochrany občanov EÚ a svojho životného prostredia. Tematickú stratégiu trvalo udržateľného využívania pesticídov a s ňou súvisiacu rámcovú smernicu zastrešuje spoločná hlavička zaoberania sa vplyvom pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie.

Uvediem hlavné zložky návrhu Komisie o rámcovej smernici.

Po prvé, každý členský štát pripraví svoje národné akčné plány, v ktorých si vytýči ciele, opatrenia a časový rozvrh na redukovanie rizík a závislosti od pesticídov.

Po druhé, profesionálni používatelia pesticídov, ktorými sú predovšetkým farmári, distributéri a konzultanti, budú potrebovať prístup k náležitému vzdelávaniu, ktoré im poskytne dostatočné množstvo informácií o rizikách používania pesticídov a o jestvujúcich alternatívach. Rovnako bude potrebné zvyšovať povedomie verejnosti o rizikách používania pesticídov.

Po tretie, profesionálne vybavenie pre postreky pesticídmi bude potrebné pravidelne kontrolovať a správne udržiavať.

Po štvrté, letecké postreky budú zakázané, ale členským štátom zostane možnosť urobiť výnimky v limitovaných prípadoch, kedy je letecký postrek jediným možným riešením.

Po piate, prijmú sa špeciálne opatrenia na ochranu širokej verejnosti a citlivých populačných zón, rovnako ako vodného hospodárstva a geografických oblastí patriacich do siete Natura 2000. Tieto opatrenia môžu zahŕňať, okrem iného, vymedzenie ochranných pásiem alebo zákazy a obmedzenia pre používanie pesticídov.

Po šieste a nakoniec, ale rovnako dôležité je, aby sme podporili poľnohospodárske postupy, ktoré napomáhajú použitiu nízkych dávok pesticídov. To by malo umožniť zavedenie integrovanej ochrany proti škodcom, ktorá by sa mala stať záväznou od roku 2014.

Ďalšie opatrenia plánované v tematickej stratégii boli zakomponované, alebo v blízkej dobe ešte len budú zakomponované do ďalších legislatívnych aktov, ktoré obsahujú návrh na reguláciu uvádzania prípravkov na ochranu rastlín na trh. Regulácia prinesie ešte väčšie obmedzenia škodlivých aktívnych látok cirkulujúcich na trhu, predovšetkým vďaka komparatívnemu hodnoteniu a dodržiavaniu princípu substitúcie. Toto je návrh môjho kolegu, pána Kyprianoua, o ktorom budeme diskutovať dnes večer na základe správy pani Breyerovej.

Padol tiež návrh regulovať získavanie štatistických údajov o produktoch na ochranu rastlín. Tento návrh je veľmi dôležitý, pretože vytvára indikátory pre meranie pokroku pri redukcii rizík. O tomto návrhu sa teraz rokuje v príslušnom parlamentnom výbore.

Ďalším návrhom bola nová smernica stanovujúca základné technické požiadavky na postrekové zariadenia, ktoré majú byť uvedené na trh. Tento návrh doplní jestvujúce ustanovenia upravujúce údržbu a pravidelnú kontrolu postrekových zariadení.

Na záver mi, pán predsedajúci, dovoľte zdôrazniť, aká dôležitá je navrhovaná smernica o udržateľnom používaní pesticídov a integrovanej ochrane proti škodcom. Je to zásadné opatrenie návrhu Komisie, ktoré už prerokúvajú iné parlamentné podvýbory.

Nikto nepochybuje, že závislosť od pesticídov musíme znížiť a že musíme začať používať alternatívne ekologické prostriedky na ochranu rastlín pred škodcami. Integrovaný manažment a integrovaná ochrana proti škodcom sú najúčinnejšou cestou na dosiahnutie tohto cieľa. Obzvlášť dôležité je, aby sa tento prvok v návrhu ponechal a aby sa stal povinným vo všetkých členských štátoch počínajúc rokom 2014.

  Markos Kyprianou, člen Komisie. − (EL) Vážený pán predsedajúci, dnes by sme mali prerokúvať naozaj ťažkú, ale dôležitú vec.

Dovoľte mi najskôr poďakovať všetkým tým, ktorí sa pričinili o to, že sa táto debata dnes môže konať, predovšetkým spravodajkyni, pani Breyerovej.

Táto téma bola vždy zložitá. Je potrebné nájsť rovnováhu a posilniť ochranu zdravia a životného prostredia, a súčasne zjednodušiť pracovné postupy a znížiť administratívne náklady na zabezpečenie väčšej konkurencieschopnosti a inovatívnosti. Som presvedčený, že návrh Komisie pomôže dosiahnuť tieto dva ciele, keďže je doplnkom vnútorného trhu. Robí to pomocou zavádzania systému flexibilného vzájomného uznávania zón a umožnenia členským krajinám uskutočňovať opatrenia a prijímať obmedzenia v prípadoch osobitných zdravotných a environmentálnych rizík, či už v celom členskom štáte, alebo iba jeho časti.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, faktom je, že produkty na ochranu rastlín zohrávajú dôležitú úlohu v poľnohospodárstve, lesníctve i v záhradníctve. Prial by som si, aby sme ich vôbec nepotrebovali, pretože určite majú vplyv na zdravie ľudí a zvierat a na životné prostredie. Preto musíme zabezpečiť, aby boli príslušné pravidlá účinné a vyvážené.

V súčasnosti platná legislatíva pochádza z roku 1991. Na základe správy Komisie z roku 2001 o funkcii tejto legislatívy, a kde ju možno vylepšiť, Európsky parlament a Európska rada požiadali Komisiu o predloženie návrhov na novelizáciu smernice. Odvážim sa povedať, že nikto nepochybuje o potrebe aktualizácie jestvujúcej legislatívy.

Dovoľte mi poďakovať zainteresovaným orgánom vo všetkých sektoroch a spomenúť ich dôležité prínosy do štruktúry tohto predbežného návrhu. Komisia tiež uskutočnila komplexné hodnotenie vplyvov.

Prvou prioritou nesporne je dosiahnutie najvyššej možnej úrovne ochrany zdravia ľudí a zvierat, ako aj ochrany životného prostredia. To môžeme dosiahnuť prostredníctvom niekoľkých opatrení: zavedením jasných a prísnych kritérií pre schvaľovanie aktívnych látok, prenechanie hlavnej úlohy Európskemu úradu pre potravinovú bezpečnosť pri posudzovaní aktívnych látok a uložením povinnosti poľnohospodárom viesť záznamy o použití produktov na ochranu rastlín, ktoré by mali byť na požiadanie dostupné ich susedom a vodohospodárom. Úrady v členských štátoch tiež budú musieť zintenzívniť kontrolu komerčného využitia a používania produktov na ochranu rastlín a Komisia bude preverovať a overovať, ako efektívne členské štáty vykonávajú tieto kontroly. Ďalšie pokusy na zvieratách budú rovno zakázané. Na podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva budú nebezpečné produkty nahradené najbezpečnejšími alternatívami. Návrh teda vytvorí bezpečnejší rámec pre používanie produktov na ochranu rastlín v EÚ a posilní opatrenia na ochranu životného prostredia.

Návrh robí to isté, čo lisabonská stratégia, pretože pomáha zredukovať administratívne náklady. Proces bude kratší a účinnejší, kým súčasne, čo je dôležité, verím, bude zachovávať úrovne bezpečnosti a chrániť životné prostredie.

Členské štáty už nebudú musieť pracovať v izolácii, pretože vzájomné uznávanie sa stane pravidlom, nie výnimkou. Tým sa zabráni rozdeleniu vnútorného trhu podľa produktov na ochranu rastlín a zastaví štiepenie trhu podľa poľnohospodárskych produktov.

Zmeny pravidiel na ochranu údajov povedú k väčšej transparentnosti a korektnej súťaži bez toho, aby stáli v ceste výskumu a inováciám.

Návrh nariadenia je jedným z kľúčov v celkovej stratégii v oblasti pesticídov. Dopĺňa návrh smernice o udržateľnom používaní prostriedkov na ochranu rastlín, ktoré už analyzoval môj kolega pán Dimas.

Napokon mi dovoľte spomenúť množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli predložené. Sotva to niekoho prekvapí pri takej zložitej téme a možno sme ešte nedosiahli úplnú jednotu názorov.  Úprimne verím, že sa nám to v krátkom čase podarí. Zatiaľ môže Komisia niektoré pozmeňujúce návrhy prijať a iné zamietnuť. Úplný zoznam s vyjadrením Komisie ku každému návrhu a príslušným vysvetlením je dostupný Parlamentu a jeho poslancom. Neprislúcha mi analyzovať každý pozmeňujúci a doplňujúci návrh osobitne, pretože na to určite nie je dostatok času. Požiadam o pripojenie tohto zoznamu k zápisnici z rokovania.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, teším sa na konštruktívnu a zaujímavú debatu.

  Christa Klaß (PPE-DE), spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážení páni komisári Dimas a Kyprianou, dámy a páni, vítam návrh Komisie na vytvorenie rámca pre Spoločenstvo na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov a moje dnešné pripomienky sa obmedzia na túto časť celkového programu rokovania.

Ide o široké pole, na ktorom sú v Európe potrebné viaceré úpravy v záujme spotrebiteľov a užívateľov a zvlášť v záujme životného prostredia. Rozdielne pravidlá v jednotlivých štátoch spôsobujú nielen rozdiely v bezpečnostných normách, ale aj mätúcu a zdeformovanú hospodársku súťaž.

Možnosť zničenia celoročnej úrody škodcami je v Európe našťastie vecou minulosti. V súčasnosti však čelíme novým veľkým výzvam, na ktoré musíme reagovať rozumnou politikou o ochrane rastlín. Svetová populácia rastie a potraviny sa stávajú vzácnejšími na celom svete. Klimatické zmeny zmenili podmienky, v ktorých sa uskutočňuje poľnohospodárska výroba: objavujú sa noví škodcovia a prírodné katastrofy znehodnocujú úrodu. Preto je dnes stále dôležité úrodu chrániť a používanie prípravkov na ochranu rastlín tomu napomáha.

Pri ochrane rastlín, ako aj pri mnohých ďalších veciach v živote, je to práve dávka, ktorá spôsobuje otravy. Kým tabletka na spanie je dobrá vec, viacero takých tabletiek môže mať smrteľné následky. Musíme venovať pozornosť tomu, aby produkty na ochranu rastlín boli používané správne a profesionálne, pretože ich nesprávne použitie je nebezpečné. Platí to nielen na poľnohospodárskej pôde ale aj na verejných priestranstvách, akými sú ihriská, športoviská, chodníky či železnice. Informovanosť, vzdelanie a znalosti o dôsledkoch použitia pesticídov, o ich užitočnosti, ale aj rizikách, ležia na srdci tejto smernice. Predajcovia a užívatelia prípravkov na ochranu rastlín musia byť školení a informovaní.

Prostredníctvom národných akčných plánov musia členské štáty zabezpečiť, aby sa produkty na ochranu rastlín používali ekologicky. Keď tak budú robiť, musia sa snažiť o konzistentnosť s inými ustanoveniami Spoločenstva. Dobre odskúšané a bezpečné aplikačné zariadenia zaistia cielenú ochranu rastlín s cieľom minimalizácie akýchkoľvek rizík.

Vopred určená percentuálna redukcia naprieč celým spektrom prípravkov na ochranu rastlín naráža na zámery dobrej poľnohospodárskej praxe a integrovaného boja proti škodcom. Potrebujeme oba tieto faktory, pán komisár Dimas, a mali by sme naďalej živiť potrebu dobrej poľnohospodárskej praxe a integrovaného boja proti škodcom, pretože potrebujeme dynamizmus. Prísne nariadenie pre schvaľovací proces sa navyše absurdne zúžilo. Produkty so škodlivými účinkami nesmú byť vôbec schvaľované; nestačí iba obmedziť ich používanie na polovicu. Ak však prípravky na ochranu rastlín prešli prísnym schvaľovacím procesom, redukcia ich používania o určité percentá by nebola logická. Navyše, ešte mi nikto nebol schopný presne vysvetliť, ako by sa taká redukcia mala riadiť a vypočítavať.

To isté sa týka ochrany vodného prostredia. Subjektívne vymedzovanie štandardných ochranných pásiem okolo vodných plôch nemá žiadny význam. Dôležitým zostáva diferencovaný prístup. Ochranné pásma musia byť vhodné z hľadiska geografickej situácie, vlastníkov pôdy a rastlín, ktoré si vyžadujú ochranu. Tento druh prístupu už bol zahrnutý do návodov na použitie, ktoré sa prikladajú k jednotlivým produktom na ochranu rastlín.

Pán komisár, spomenuli ste postreky plodín zo vzduchu. Na príkrych viničných svahoch pozdĺž rieky Moselle, v kraji, odkiaľ pochádzam, alebo aj na ryžových plantážach južnej Európy nejestvuje alternatívne riešenie. Na týchto miestach sú letecké postreky plodín nevyhnutné. Nasadenie helikoptér pre postreky plodín však musí byť regulované. Osobitná starostlivosť je potrebná v citlivých oblastiach, ako napríklad v parkoch, na verejných a školských ihriskách. Používanie pesticídov na týchto miestach musí byť držané na absolútnom minime a nechemické alternatívy by mali mať prednosť. Myslím si, že by to dokonca mohlo znamenať poslať celú školskú triedu na školské pozemky plieť burinu.

Zákaz ochrany rastlín v oblastiach, ktoré sú domovom špecifických druhov rastlín a živočíchov by nebol konzistentný v snahe o ochranu ich biotopu. Pesticídy sú vlastne dôležité vtedy, ak má byť prirodzené prostredie zachované. Produkty na ochranu rastlín sú drahé a žiaden poľnohospodár si nedovolí aplikovať viac, ako je absolútne nevyhnutné. Daňové prirážky narúšajú hospodársku súťaž na svetovom trhu. Ich dôsledkom by mohol byť nákup lacnejších produktov z mimoeurópskych krajín, čo by nepomohlo udržateľnosti.

Požadujeme rovnakú ochranu a rovnaké normy pre všetky štáty EÚ. Vo viacerých krajinách navrhované opatrenia stelesňovali na nejaký čas dobré postupy. Z toho dôvodu je nevyhnutná harmonizácia pravidiel regulujúcich použitie prípravkov na ochranu rastlín. Preto je postoj Komisie správny. Teraz je na nás všetkých – a toto môžeme chápať ako pozvanie – navrhnúť smernicu , ktorá bude držať byrokraciu na minime, kým mi si budeme plniť svoje túžby. Žiadam vás o podporu.

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, požiadala som o slovo, pretože tak celkom nechápem, o čo tu ide. Zúčastnila som sa diskusií o týchto správach vo Výbore pre životné prostredie, no zdá sa mi, že to, čo pani Klaßová práve predniesla, nebola správa, ktorú výbor jednomyseľne schválil, ale skôr reflexia jej osobného stanoviska. Preto by som chcela vedieť, či môžeme dúfať v objektívnejšiu prezentáciu stanoviska Výboru pre životné prostredie o tejto veľmi dôležitej správe.

  Christa Klaß (PPE-DE), spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som povedala pani Islerovej-Béguinovej, že vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín nedošlo k jednomyseľnej voľbe a že sme určite dospeli k opačnému názoru a väčšina mojej skupiny oponovala stanovisku, o ktorom sa pani poslankyňa zmieňuje. Určite som zdôraznila, že podporujem návrh Komisie.

  Irena Belohorská (NI), spravodajkyňa. – (SK) Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov ako nelegislatívny politický dokument, ktorý je sprievodným dokumentom k smernici, reaguje na neznižujúce sa riziko v oblasti používania pesticídov. Dnešné hodnoty rezíduí v potravinách prevyšujú prípustné hodnoty. 44 % ovocia je znečistených pesticídmi, z toho 5,5 % maximálnou hodnotou rezíduí. Prevýšené množstvo rezíduí sa našlo aj v ovocí, ktoré sa predáva priamo v priestoroch Európskeho parlamentu. Cieľom mojej správy je minimalizovať nebezpečenstvá a riziká pre zdravie a životné prostredie, ktoré vyplývajú z ich používania.

V prvom rade chcem zdôrazniť, že používanie pesticídov je spojené so vznikom zhubných nádorov či imunologických a iných neurotoxických porúch. Bolo pre mňa preto prekvapujúce, bohužiaľ v negatívnom zmysle, že Komisia sa len okrajovo zmieňuje vo svojom texte o zdravotných rizikách, ktoré plynú z používania pesticídov, a to hlavne z ich kumulatívneho účinku. Najrizikovejšou skupinou sú tehotné ženy, deti a plody. Ja som za ochranu rastlín, ale v prvom rade za ochranu zdravia ľudí. Je nutné poukázať na súvislosť s klimatickými zmenami. Globálne otepľovanie bude mať za následok zvýšené množstvo škodcov, a teda nie je možné donekonečna zvyšovať množstvo používaných pesticídov.

Najdôležitejšou časťou celého procesu sú národné akčné plány jednotlivých členských štátov, ktoré musia stanoviť individuálne ciele na zníženie nebezpečenstiev. Návrh Komisie, ktorý odmieta kvantitatívne kritéria znižovania, považujem za nedostatočný, a formuláciu „zníženie nebezpečenstiev, rizík a závislosti od pesticídov“ za vágnu, ktorá neposunie členské štáty k skutočnému zníženiu.

Tematická stratégia ako všeobecný dokument nerieši detailný spôsob vypočítavania množstva, avšak v smernici spolu s ostatnými kolegami navrhujem postup: pre najnebezpečnejšie látky, ktoré sú v určitých veľkých množstvách kancerogénmi a mutagénmi, zníženie o 50 %, pre biologické a málo nebezpečné pesticídy znižovanie momentálne nie je potrebné a pre ostatné sa uplatní tzv. index frekvencie. Budú zohľadnené špecifické črty a podmienky každého členského štátu. Treba zdôrazniť, že ani kvantitatívne ukazovatele v národných akčných plánoch neznamenajú zníženie množstva použitých pesticídov rovnako v každej krajine. Budú zohľadňovať špecifické geografické a poľnohospodárske podmienky tej-ktorej krajiny.

Je pravda, že automatické zníženie množstva nemusí znamenať zníženie nebezpečenstva. V mnohých prípadoch však áno. Tematická stratégia, ako aj smernica musí zahŕňať tak prostriedky na ochranu rastlín, ako aj biocídy. Je potrebné rozšíriť ochranu vodného prostredia pred znečistením pesticídmi vymedzením primerane širokých ochranných pásiem pozdĺž vodných tokov. Podporujem zákaz leteckého postreku pesticídmi. Treba podotknúť, že za určitých podmienok, keď neexistuje vhodnejšia alternatíva, bude možné udeliť výnimku. Súčasťou leteckých postrekov bude upovedomenie verejnosti vhodným spôsobom o čase, mieste, ako aj o látke postreku. Stratégia nie je namierená voči farmárom. Nazdávam sa, že všetky tieto opatrenia je možné urobiť bez radikálneho škrtu cez rozpočet farmárov. Poukazuje to aj dánska skúsenosť. Všetci si musíme uvedomiť, že je dôležité, aby farmári boli konkurencieschopní a aby sa nestalo, že ich produkty budú nahradené produktmi farmárov z tretích krajín.

Na záver mi dovoľte vyjadriť sa k podaným pozmeňujúcim návrhom. Nemôžem súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom č. 4, ktorý sa snaží zmeniť názov celej tematickej stratégie. Aj keď som, samozrejme, za to, aby používanie pesticídov bolo opatrné, myslím si, že by sme mali nechať oficiálny názov celého dokumentu – predsa len je to oficiálny názov v úradnom vestníku, ktorý, myslím si, je vhodný. Zároveň sa chcem vyjadriť k pozmeňujúcim návrhom č. 3 a 5, kde sa spomínajú rezidenčné zóny. V pozmeňujúcom návrhu č. 3 je navrhované doplniť termín „urban“, čo podľa mňa znamená „prímestskú zónu“, teda vylučuje tie, ktoré sa nachádzajú na vidieku. Termín „rezidenčné zóny“ je zároveň neurčitý a nedefinovateľný. Navrhujem tiež, aby bod č. 8 bol upravený lingvisticky, pretože termín „practitioner“ je zlým prekladom, a dokonca vo francúzštine je to ako „médecin“. Končím a ďakujem. Predovšetkým mi dovoľte, pán predseda, aby som sa na záver poďakovala všetkým, ktorí spolupracovali na tejto správe.

  Hiltrud Breyer (Verts/ALE), spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, mám tu česť predniesť vám správu, o ktorej bude mať Parlament možnosť zajtra hlasovať ako o prelome v oblasti zlepšovania zdravia, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa. Podľa Eurobarometra je používanie pesticídov hlavnou obavou európskych spotrebiteľov a Komisia to berie do úvahy.

Každý rok sa v Európe použije viac ako 220 000 ton pesticídov. To predstavuje 25 % z celosvetovej spotreby pesticídov na iba štyroch percentách svetovej poľnohospodárskej pôdy. Podľa nášho názoru by odstránenie vysoko nebezpečných pesticídov malo tvoriť jadro nariadenia. Ide o tie pesticídy, ktoré majú karcinogénne, mutagénne alebo reprodukčno-toxické vlastnosti, rovnako ako tie s neurotoxickými, imunotoxickými a hormonálnymi účinkami.

Toto nariadenie by bolo obrovským prínosom pre výrobu bezpečnejších pesticídov, no musíme do neho zakomponovať aj pravidlá pre menej nebezpečné pesticídy. Aktívne látky, ktoré sa často nachádzajú v koncentrovaných množstvách prevyšujúcich limity EÚ pre rezíduá, by mali byť stiahnuté z trhu, pretože sa, obávam sa, potvrdilo, že sú nekontrolovateľné.

Rovnako nás teší, že princíp substitúcie, ktorý už znamenal dôležitý krok k lepšej ochrane zdravia tým, že bol zapracovaný do nariadenia ES o chemikáliách, bude v navrhovanom nariadení zachovaný, pretože substitúcia je zvlášť silným stimulátorom pre hospodársku súťaž v priemysle pesticídov. Je škandalózne a takmer paniku vyvolávajúce vyhlasovať, že až polovica zo všetkých pesticídov by mohla zmiznúť z trhu.

Dovoľte mi poďakovať Komisii za zavedenie takých prísnych kritérií substitúcie; tie pre pesticídy však treba desaťnásobne vylepšiť. Mali by – a toto je návrh z dielne parlamentného Výboru pre životné prostredie – byť autorizované na dobu nepresahujúcu päť rokov. Návrh Komisie však tiež reguluje to, ako by sme mali nakladať s prípadmi odmietania.

Ďalším kľúčovým rysom navrhovaného nariadenia je lepšia ochrana citlivých skupín. Ako vieme, ľudské plody, bábätká a deti sú obzvlášť ohrozené toxickými účinkami nebezpečných chemikálií. Z toho dôvodu som rada, že Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín navrhol, aby rozhodnutia o schválení aktívnych látok a hodnotenie rizík z nich vyplývajúcich boli vykonávané so zreteľom na najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti.

Osobitne ma teší, že vám môžem oznámiť, že sme zaviedli aj pravidlá označovania, pretože potravinárske výrobky, ktoré nie sú v súlade so smernicou 2006/215, musia túto skutočnosť vyznačiť. To je obrovský skok k väčšej transparentnosti, keďže štúdie, a osobitne štúdie vykonané environmentálnymi mimovládnymi organizáciami v našom parlamentnom supermarkete, ukázali, aké riskantné môžu výrobky, obzvlášť výrobky každodennej potreby, byť. Namerané hodnoty boli aj 200-krát vyššie, než sú úrovne bežne predpísané pre dojčenskú a detskú výživu.

Väčšia transparentnosť v záujme týchto citlivých skupín, ale tiež spotrebiteľov a ľudí žijúcich v okolí poľnohospodárskych plôch znamená aj väčšiu podporu pre Európu ako celok, pretože si nesmieme dovoliť ďalšie zahrávanie sa, pokiaľ ide o sledovateľnosť. Správy, zoznamy povolených pesticídov, informácie o rezíduách a predovšetkým toxikologické a ekotoxikologické údaje musia byť dostupné každému takmer v reálnom čase a miestni obyvatelia musia byť o bezprostredných postrekoch plodín informovaní prostredníctvom centrálneho informačného systému. Tzv. pesticídny pas umožní prostredníctvom veľkých a malých predajcov sledovať, ktorý pesticíd bol kedy použitý. To vytvorí súťaž a spotrebitelia budú samozrejme z tejto súťaže medzi výrobcami produkujúcimi iba bezpečné produkty najviac profitovať.

Ďalším z našich cieľov je, aby tento predpis zabezpečil vysoké environmentálne normy. Preto sa Výbor pre životné prostredie postavil proti nápadu rozdeliť Európu na tri zóny, ktoré sa nezakladajú na environmentálnych alebo klimatických kritériách alebo na type krajiny. Navyše, pán komisár, tento nápad nezískal väčšinovú podporu v Rade. Podobne ako Rada, aj my pri schvaľovaní produktov zastávame zlepšenie dobrovoľnej spolupráce v Európe. Dovoľte mi tiež zopakovať, že jestvujú vážne právne výhrady, pretože neexistujú žiadne medzivládne dohody vnútri týchto zón na zabezpečenie záväzného vzájomného uznávania licencií pre pesticídy. Také ustanovenia jestvujú v kontexte EÚ vo forme európskych zmlúv, ale nejestvuje žiadny právny rámec pre vzájomné uznávanie v rámci definovaných zón.

Obyvatelia Európy odmietajú jedy na svojich tanieroch. Dúfam, že toto nariadenie tiež vylepší postavenie Európy v medzinárodnom obchode, pretože z Európy urobí lepšie miesto na život, a to prospeje všetkým a všetkému – nielen životnému prostrediu a spotrebiteľom a z hľadiska živočíchov, ale predovšetkým výrobcom a poľnohospodárom, ktorí získajú viac stimulačných prostriedkov na inováciu a posilnenie svojej konkurencieschopnosti.

Na záver by som chcela vyjadriť vrelú vďaku tieňovým spravodajcom, ktorí skutočne ochotne spolupracovali na tejto správe. Dúfam, že toto nové nariadenie o pesticídoch nám umožní pozdvihnúť ochranu zdravia a životného prostredia v Európe do nových výšok.

  Neil Parish (PPE-DE), spravodajca Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, musíme čeliť veľmi praktickej myšlienke, že v Európe potrebujeme produkovať potraviny – minulý mesiac sme znížili objem neobhospodarovanej pôdy na nulu a vrátili tým 10 % pôdy do užívania – a na túto prácu potrebujeme nevyhnutné nástroje.

Nevadí nám, že všetci chcú bezpečné potraviny a chemikálie, ale – a Komisia v tomto smere koná správne – musí sa to uskutočniť s istou dávkou rizika podobne ako pri nariadení REACH: ak je použitie chemikálie bezpečné, potom je možné ju používať, ale ak to nie je bezpečné, potom ju musíme z trhu stiahnuť. Takýmto spôsobom by to malo fungovať.

Klimatické podmienky spôsobujú veľký rozdiel v tom, kedy je potrebný postrek. Teraz tu máme satelitné systémy, ktoré môžu postrek správne načasovať tak, aby sme vlastne mohli znížiť počet postrekov a objem používaných chemikálií. Zoberme si ako príklad tento rok, ktorý bol vo viacerých častiach Európy extrémne daždivý. V mojej krajine, v Británii, je nemožné kúpiť organické zemiaky, pretože sa nemohli postriekať a ochrániť pred plesňou. Preto je organických zemiakov nedostatok. Potrebujeme nevyhnutné nástroje, a preto nemôžeme schváliť každoročné percentuálne znižovanie. Musíme zvoliť citlivý systém založený na riziku.

Taktiež, pokiaľ ide o desaťmetrové pásma, verte či nie, jestvujú chemikálie, ktoré možno použiť vo vodných tokoch. Existuje chemikália s názvom Roundup, ktorú možno aplikovať na brehoch rieky alebo potoka. Chceme zakázať jej používanie v desaťmetrovom pásme od potoka, keď ju vlastne môžeme použiť na jeho brehoch?  Buďme racionálni. V Európe potrebujeme potravinovú bezpečnosť, potrebujeme potravinársku výrobu a potrebujeme bezpečné potraviny. Pracujme všetci na tom, aby sme to dosiahli.

  Dorette Corbey (PSE), spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. – (NL) Vážený pán predsedajúci, myslím, že jedna minúta pre dve stanoviská nestačí, ale dobre, pokúsim sa byť čo najstručnejšia.

Pesticídy sú užitočné a potrebné a bez týchto produktov bude ťažké nasýtiť 6 miliárd ľudí. Pravdaže, je potrebné ešte veľa urobiť v boji proti škodlivým účinkom pesticídov na životné prostredie a zdravie. Zavádzanie nových produktov na trh je dlhý a vždy nákladný proces. Pre priemysel je dobré, aby sa osvedčenia o schválení vydávali rýchlejšie, no Parlament sa právom pýta, či by členské štáty mali mať právo odmietnuť na svojom území určité produkty.

Priemysel sa zameriava na hlavné plodiny, tzv. veľkú päťku, a to ryžu, pšenicu, kukuricu, sójové bôby a bavlnu, pretože si pri nich môžu pokryť väčšinu nákladov. Ale je samozrejme tiež dôležité riadne chrániť i menej pestované plodiny a Výbor pre priemysel v tejto veci vypracoval niekoľko dobrých návrhov. Výbor tiež vypracúva niekoľko dobrých návrhov na zavedenie stimulačných podpôr na prechod k ekologickejším produktom. To je tiež veľmi dôležité.

Mám ešte jednu pripomienku v súvislosti s používaním pesticídov. Záväzné ochranné pásmo v šírke 10 metrov od vodných plôch nie je dobrý nápad pre niektoré členské štáty. Preto vítam pozmeňovací a doplňujúci návrh predložený skupinou PSE. Povrchová voda je teraz jedným z hodnotiacich kritérií pre schválenie a na tomto základe majú členské štáty samy právo vymedziť ochranné pásmo pre jednotlivé produkty.

Jedno s druhým, myslím si, že toto je pre Parlament vyvážené a realizovateľné stanovisko.

  Manuel Medina Ortega (PSE), spravodajca Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko – (ES) Vážený pán predsedajúci, návrh Komisie o tejto správe mal dvojitý právny základ, a to konkrétne článok 37 ods. 2 o poľnohospodárskej politike, a článok 152 ods. 4 písm. b) o ochrane zdravia.

Výbor pre právne veci si tieto návrhy preštudoval. Zodpovedný výbor napríklad navrhol odstránenie článku 37 ods. 2 a zahrnutie článku 175 ods. 1, odstránenie článku 37 ods. 2, zachovanie článku 152 ods. 4 písm. b) a pridanie článku 175 ods. 1.

Pokiaľ ide o právny základ, kľúčový aspekt je zameraný na cieľ a obsah. Výbor pre právne veci vyjadril jednomyseľný názor, že platným článkom je článok 152 ods. 4 písm. b), a nie je potrebné odkazovať na článok 175 ods. 1.

Podľa nášho názoru je to úplne jasné a nie je potrebný ani dvojitý právny základ, ktorý navrhuje Komisia, ani dvojitý právny základ, ktorý navrhuje zodpovedný výbor. To, čo je naozaj potrebné, je zmienka o článku 152 ods. 4 písm. b), pretože účelom tohto návrhu smernice je ochrana ľudského zdravia.

  Anja Weisgerber (PPE-DE), spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predsedajúci, ako spravodajkyňa stanoviska môjho výboru k návrhu pani Breyerovej, ktorý sa týka nariadenia o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, by som sa rada vyjadrila k návrhu.

V tomto návrhu nariadenia je dôležité, aby sme našli rovnováhu medzi týmito záujmami: na jednej strane sú to záujmy spotrebiteľov o zdravé potraviny, inými slovami o bezpečné prípravky na ochranu rastlín, ktoré neohrozujú verejné zdravie a životné prostredie, a záujem o čistú pitnú vodu; na druhej strane majú spotrebitelia záujem o spoľahlivé dodávky čerstvých a dostupných produktov, pričom chcú radšej ovocie a zeleninu pestovanú vo svojej krajine, než dovoz z krajín mimo EÚ, pretože pesticídy, ktoré sa v týchto krajinách používajú, sú len sotva kontrolované.

Naši poľnohospodári potrebujú určité prípravky na ochranu rastlín, ak chcú bojovať proti odporu. No bez určitého množstva prípravkov na ochranu rastlín sa to urobiť nedá. Zároveň chcú bezpečné prípravky bez rizika. Preto sa domnievame, že preukázateľne karciogénne látky musia byť zakázané. Pokiaľ ide o ďalšie licenčné kritériá, chceme sa spoliehať na vedecké dôkazy a náš prístup založiť na maximálnych hodnotách. Vyvážené stanovisko je to, čo chráni našich spotrebiteľov, popričom zaručuje, že domáce ovocie a zelenina sú dostupné, a takisto sú predmetom adekvátneho testovania.

Pokiaľ ide o informovanie susedov, ak máme prísne licenčné kritériá a ak správne testujeme prípravky na ochranu rastlín, nechápem, prečo musíme absolvovať byrokratické procedúry na upozornenie susedov a miestnych obyvateľov na používanie prípravkov na ochranu rastlín, ak títo takéto informácie ani len nežiadajú. Čo by mali spotrebitelia s takýmito informáciami robiť? Ako majú poľnohospodári informovať všetkých svojich susedov a obyvateľov z okolia predtým, než aplikujú prípravky na ochranu rastlín? Pre tieto dôvody jednoznačne nesúhlasím s návrhom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorý má takéto požiadavky, a takisto som proti informačnej doložke od Komisie na oboznámenie spoločnosti, pretože ak máme bezpečné prípravky na ochranu rastlín, tieto byrokratické procedúry nie sú potrebné.

Dovoľte mi predniesť stručnú poznámku k pásmovému prístupu. Ide nám o väčšiu harmonizáciu. Je to hlavný bod Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia, ktoré v správe navrhuje pani Breyerová, budú mať za následok 27 vnútroštátnych licenčných oblastí. Naším cieľom je harmonizácia s patričným ohľadom na názory členských štátov, ktoré si môžu toto povolenie prispôsobiť podľa svojich podmienok. Preto dôrazne žiadam Parlament, aby túto harmonizáciu a návrh Komisie o zónovaní podporil.

  Kyösti Virrankoski (ALDE), spravodajca Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka požiadaného o stanovisko. – (FI) Vážený pán predsedajúci, téma, o ktorej hovoríme, čiže použitie a umiestnenie pesticídov na trh, je veľmi vážna. Je ústretová k otázke udržateľného poľnohospodárstva, ako aj k záležitostiam týkajúcich sa verejného zdravia. Je preto poľutovaniahodné, že pán komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sa v tejto chvíli tejto diskusie nezúčastňuje.

Celé tisícročia musí ľudstvo čeliť škodcom, burine a ochoreniam rastlín a plodín. Obmedzili sa žatvy a rastliny a plodiny sa stali nevhodnými pre ľudskú spotrebu. V uplynulých desaťročiach ľudstvo do určitej miery tieto ťažkosti prekonalo, najmä vďaka novým prípravkom na ochranu rastlín. Zároveň však stále pretrvávajú obavy z ohrozenia zdravia.

Návrhy smernice, ktorú máme pred sebou, sú veľmi prísne. Účelom nových nariadení je vo všeobecnosti zlepšenie situácie týkajúcej sa verejného zdravia. Žiadne jasné analytické dôkazy o nebezpečenstvách ochorení rastlín a o burine, ktorým zvyknú pesticídy zabrániť, však neboli predložené. To je obrovský nedostatok, pretože v takomto prípade to, čo je najlepšie, nemusí byť aj správne. Udržateľné postupy v poľnohospodárstve by takto mohli byť spomalené. Nepoužívanie pesticídov nie je nevyhnutne dobrou možnosťou, a to dokonca ani vtedy, ak ide o verejné zdravie.

  Ambroise Guellec, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, téma, o ktorej dnes diskutujeme, je dôležitá, zložitá a chúlostivá. Boj proti škodcom, ktorí požierajú a ničia plodiny, je nevyhnutnou výzvou z hľadiska potravinovej bezpečnosti, ako aj ochrany a zlepšenia stavu nášho životného prostredia.

Rozumné využívanie pesticídov je preto nevyhnutné. Je dôležité, aby boli riziká s tým spojené posudzované vyvážene, a to s ohľadom na ľudské zdravie. Je tiež dôležité, aby boli opatrenia na redukovanie používania pesticídov riadne naplánované Podľa mňa je návrh uznesenia o tematickej stratégii vhodnou odpoveďou na kľúčové otázky, s ktorými sa stretávame. Rád by som vzdal hold našej spravodajkyni, pani Irene Belohorskej a poďakoval za úzku spoluprácu pri príprave textu.

Vyžadujú sa určité pripomienky, pretože základný problém riadenia rizika je neoddeliteľný od otázky množstva použitých pesticídov. Pevným základom musí byť odstraňovanie používania toxických alebo extrémne nebezpečných látok. Pokiaľ ide o ostatné pesticídy, musíme uplatniť zásadu subsidiarity. Povinnosťou členských štátov, fungujúcich v spoločnom európskom rámci, bude určiť si svoje vlastné ciele, harmonogramy a kritériá na znižovanie používaných množstiev. Národné akčné plány uľahčia prispôsobenie sa konkrétnym okolnostiam v každej krajine. Ochrana vodného prostredia je tiež nesmierne dôležitá. Tu musíme byť prísni a musíme vytvárať nárazníkové zóny v súlade s miestnymi podmienkami.

Nakoniec by som rád poukázal na to, že systém, ktorý chceme zaviesť, logicky ústi do smernice REACH. Čo sa týka množstva pesticídov, podstatou našich argumentov by malo byť „tak málo, ako je možné, a tak veľa, ako je potrebné.”

  Dan Jørgensen, v mene skupiny PSE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, moji britskí kolegovia niekedy zvyknú hovoriť: „Jedno jablko denne, doktora von z dverí vyženie.“ A takto by to malo byť! Ovocie a zelenina patria zvyčajne medzi zdravé typy jedla, no nanešťastie, nie vždy je to pravda. V mnohých prípadoch zostávajú zvyšky pesticídov v ovocí a zelenine a to má, prirodzene, priame negatívne následky na ľudské zdravie. Téma, ktorou sa zaoberáme, je preto veľmi dôležitá. V dôsledku toho je nevyhnutné, aby sme tieto prípravky používali udržateľným spôsobom, čím môžeme zredukovať ich použitie v prípadoch, kedy používame príliš mnoho pesticídov. Ničíme našu prírodu, životné prostredie a zdravie, a zásoby podzemnej vody môžu byť kontaminované

Preto si myslím, že máme dôvod kritizovať Komisiu, a to najmä preto, že vy, pán Kyprianou, ste známy (aj v mojej krajine), ako človek, ktorý sa zaoberá záujmami spotrebiteľov, a ktorý urobil výrazne veľa pre ochranu životného prostredia a zdravia. Nechápem, ako tu dnes môžete stáť a brániť návrh Komisie o zónovaní, ktoré prinúti európske krajiny znížiť úroveň ochrany životného prostredia takisto, ako ich prinúti znížiť úroveň ochrany spotrebiteľov.

Dovoľte mi uviesť pár príkladov toho, čo sa stane, ak akceptujeme návrh, ktorý ste predložili. V Dánsku je povolených asi 100 druhov pesticídov. Od začiatku 80-tych rokov sme znížili používanie pesticídov asi o 50 %. Som si istý, že budete súhlasiť s tým, že toto je veľmi rozumné riešenie. Ak váš návrh prejde, budeme nútení zdvojnásobiť množstvo pesticídov povolených v Dánsku. Zdvojnásobiť množstvo! To bude pravdepodobne znamenať, že bude pre nás čoraz ťažšie pokračovať v pití čistej podzemnej vody tak, ako to robíme teraz..

Túto otázku nevnímam ako čisto národnú. Hovorím v mene celej Socialistickej skupiny v Európskom parlamente a, našťastie, aj v mene veľkej väčšiny, ktorá jasne vyjadrila svoje postoje v hlasovaní vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Existuje mnoho príkladov. V každej jednej zóne je samozrejme prípad, že každá krajina okrem jednej bude nútená shváliť pesticídy, ktoré v súčasnosti neschvaľujú. Dovoľte mi uviesť príklad jednej plodiny: kukurica. Vo Veľkej Británii sa na kukuricu používajú pesticídy, ktoré obsahujú približne 15 aktívnych látok. V Maďarsku sa používa 57 aktívnych látok, zatiaľ čo v Poľsku sa používa 37 týchto látok. Ak sa však návrhy Komisie uskutočnia, každá krajina schváli pesticídy, ktoré môžu obsahovať až 57 aktívnych látok. To znamená, že vo Veľkej Británii bude úroveň aktívnych látok v pesticídoch štvornásobne vyššia. Nemalo by byť úlohou EÚ nútiť krajiny, aby používali viac pesticídov. Bude to mať vplyv na životné prostredie, na zdravie a na podzemné vody. A to určite nemôže byť naším zámerom.

Dúfam, že podporíte to, čo sme navrhli vo Výbore pre životné prostredie, uľahčí to tiež fungovanie priemyslu. To, čo sme prijali vo Výbore pre životné prostredie, je kompromis. Povieme nie vzájomnému povinnému schváleniu pesticídov, no povieme áno vzájomnému povinnému schváleniu faktov. Okrem toho, nehovoríme len o zónach, ale aj o faktoch v celej Európe. Toto oveľa viac uľahčí fungovanie priemyslu. Zároveň dávame krajinám právo povedať nie, ak majú klimatické podmienky, ktoré vyžadujú, aby tak urobili.

Pokiaľ ide o cieľ znižovania, rád by som povedal pánovi Dimasovi, že je neuveriteľne pozitívne, ak sa zbavujeme najnebezpečnejších látok – látok, ktoré spôsobujú rakovinu, látok, ktoré vplývajú na vývoj dieťaťa atď. Je prirodzené, že chceme tieto látky z trhu odstrániť. Veď ani nie sú potrebné. Okrem toho si myslím, že by sme sa mali pohnúť o krok vpred a vytvoriť všeobecný cieľ na znižovanie všetkých látok. Toto by, samozrejme, malo byť niečo, o čom sa rozhoduje individuálne v každej krajine. No ak to prepojíme s európskymi cieľmi na znižovanie látok o približne 20 %, myslím že budeme úspešní. Napriek všetkému stále verím, že sme v štádiu, kedy je to možné. Pre zdravie a životné prostredie v Európe to bude veľmi dôležité.

Vzhľadom na ospravedlnenie sa Komisie za to, že nezaviedla tieto ciele na znižovanie, sme my predstavili index frekvencie zaobchádzania, ktorý zohľadňuje body, ktoré ste inak zdôrazňovali.

  Anne Laperrouze, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, členovia Komisie, dámy a páni, je pravdou, že viaceré členské štáty už začali s opatreniami na zníženie rizík súvisiacich s pesticídmi, ale trendy v používaní pesticídov sú v každej krajine iné. Určité látky, ktorých používanie je v niektorých členských štátoch zakázané, sú v týchto krajinách stále na trhu, pretože v iných krajinách sú stále povolené. Je potrebné, aby sme zharmonizovali pravidlá, aby boli podmienky v celej Únii rovnaké. Skupina ALDE je za prísnu kontrolu pesticídov, no pritom uznáva, že ich používanie je potrebou, ako aj realitou.

Máme niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, vďaka ktorým by mal byť text ľahšie uplatniteľný, pričom bezpečnejšie a nechemické alternatívy by mali byť podporované. Moja skupina sa snaží zamerať na ciele znižovania množstva nebezpečných látok. Podpísali sme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 4 o národných akčných plánoch, ktoré majú za cieľ znížiť frekvenciu aplikovania nebezpečných látok počas desiatich rokov o 20 % a zredukovať nebezpečné látky o 50 % do roku 2013.

Niekomu sa môže zdať paradoxné, že moja skupina predložila ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 4, v ktorom ponúka členským štátom možnosť prístupu založeného na znižovaní rizík. Toto je v skutočnosti realistickejší prístup, ale výpočty sú zložitejšie, než aké sú so znižovaním množstva. Mysleli sme si, že je dôležité, aby sme predložili tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože je to téma, ktorú by sme radi videli v prvom čítaní po hlasovaní v medziinštitucionálnej diskusii.

Teraz by som sa rád venoval niekoľkým špecifickým bodom. Na ochranu vodných tokov by bolo logickejšie prijať opatrenia prispôsobené geologickému prostrediu, než určenie nárazníkových zón. Hľadanie spôsobov na ochranu špecifických životných priestorov ako sú parky, detské ihriská a školské dvory je opodstatnené, pretože používanie pesticídov v blízkosti takýchto oblastí by malo byť obmedzené na množstvo, ktoré je len nevyhnutne potrebné, alebo by malo byť zakázané úplne a namiesto toho by mali byť uprednostňované nechemické metódy.

V zložitej otázke aplikácie prípravkov lietadlami, dáva návrh Európskej komisie, ktorým je zákaz okrem odôvodnených výnimiek, zmysel. Text od Výboru pre životné prostredie je však prijateľný. Chápem, že je potrebné informovať verejnosť o aplikovaní pesticídov, ale myslím si, že by malo byť na každom členskom štáte, aby si uvedomil, aká je povaha a miera informovanosti a aké sú najlepšie spôsoby jej aplikácie. Zaoberáme sa tu množstvom rôznych typov terénov a množstvom rôznych prístupov, pri ktorých akýkoľvek pokus o štandardizovanie sa zdá byť nereálny.

Skupina ALDE sa snaží dosiahnuť rovnováhu, ktorej podstatou je, že nie jednotlivec, či už užívateľ alebo výrobca, by mal byť potrestaný, ale mali by byť zavedené prísne a dôsledné právne predpisy, ktoré by umožňovali používateľom pesticídov chrániť svoje plodiny. Umožňovali by tiež výrobcom predávať svoje produkty, ktoré budú menej škodlivé a spotrebiteľom by umožňovali nielen konzumáciu zdravých potravín, ale aj život v bezpečnom životnom prostredí.

  Wiesław Stefan Kuc, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, tri správy, ktoré sú prezentované, spája nerozdeliteľné puto. Európska únia sa snaží urobiť všetko pre to, aby znížila negatívny vlpyv pesticídov na životné prostredie a aby zabránila ich prieniku do pôdy, do vody a do rastlín. V posledných rokoch sa urobilo veľmi veľa na minimalizovanie týchto účinkov. Osobitne dôležitú úlohu tu zohrali výskumné organizácie, ktoré vytvorili moderné prípravky, ktoré fungujú selektívnejšie. Avšak, mali by sme pamätať na to, že v uplynulých rokoch bola kvalita pesticídov oveľa horšia a používali sa v oveľa vyšších dávkach, čiže znečistenie životného prostredia je dôsledkom aktivít z minulých rokov. Preto musíme okrem nových smerníc doplniť existujúcu legislatívu smernicou o deaktivácii a zneškodňovaní zastaraných pesticídov.

Prosím o aktívnejší prístup k tejto problematike, keďže postupom času problémy neubúdajú, ale pribúdajú a riziká takisto, ako sme mohli vidieť na poslednom fóre MVO v Kišiňove.

  Marie Anne Isler Béguin, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, páni komisári, chcela by som zagratulovať pani Breyerovej k vynikajúcemu výsledku, ktorý dosiahla, no nemôžem obraňovať tých, ktorí podporujú používanie pesticídov, pretože je nesmierne dôležité, aby sme sa zbavili nebezpečných látok z nášho životného prostredia a z našich tiel. Dúfam, že Európsky parlament v budúcnosti podporí najperspektívnejšie postoje k tejto otázke a nepodľahne najnovšiemu volaniu výrobcov, ktorí zastupujú smrtiaci priemysel. Odstránenie karciogénnych, mutagénnych a reprotoxických pesticídov a látok, ktoré oslabujú a poškodzujú náš nervový, hormonálny a imunitný system, je nepochybne zdravým cieľom.

Takisto by sme mali prijať snahu našich kolegov, ktorí sa usilujú dosiahnúť informačnú transparentnosť pre spotrebiteľov, ktorí sa stali „nevinnými obeťami” týchto nebezpečných látok. Páni komisári, je určite najvyšší čas prijať opatrenia. Nikdy predtým sa insekticídy, fungicídy a herbicídy rôznych typov nepoužívali tak systematicky ako dnes. Stačí sa pozrieť len do Francúzska, kde situácia, ktorú môžeme opísať ako „kolektívne rozhodovanie” štátu a chemického priemyslu v otázkach verejnej politiky o pesticídoch uspela v tom, že odsúva na okraj očakávania obyčajných ľudí o verejnom zdraví a zdraví životného prostredia, pričom sa neberie ohľad na výsledky výskumov o toxicite životného prostredia, ani na štatistické štúdie, ktoré ukazujú prepojenia medzi chemickými látkami a patologickými podmienkami. Do úvahy sa neberú ani nedávne varovania lekárov, napríklad počas Parížskej výzvy a fóra o životnom prostredí v Grenelle vo Francúzsku. Priemysel sa snaží urobiť maximum pre zmenšenie vplyvu pesticídov.

Preto po znečistení vodných tokov herbicídom atrazín, o ktorom už počul každý, a po jeho roznášaní včelami, sa chemický priemysel snaží utajiť skutočnosť, že Francúzsko je stále na prvom mieste v používaní pesticídov v Európskej únii. Každý rok prenikne do životného prostredia vo Francúzsku 70 000 až 80 000 ton pesticídov. V súvislosti s „balíkom pesticídov”, na rozdiel od smernice REACH, poslanci tohto Parlamentu nedovolia, aby boli zdiskreditovaní. Nároky obyčajných ľudí neoslabli, o čom svedčí obrovské množstvo korešpondencie, ktorú dostávame, a v ktorej nás žiadajú o rýchle a rázne konanie.

Ozývajú sa nám ľudia, ktorí zdôrazňujú nebezpečenstvo vdychovania pesticídov, ktoré na juhu Francúzska striekajú pestovatelia zeleniny, iných zase znepokojuje enormné používanie herbicídov vo verejných parkoch a záhradách, pričom žiadajú, aby boli vyhlásené za zóny bez pesticídov.

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

  Jiří Maštálka, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Vážené dámy a vážení páni, chcel by som zablahoželať pani spravodajkyni Belohorskej k jej správe o Tematickej stratégii trvalo udržateľného využívania pesticídov.

Myslím si, že sa jej podarilo vypracovať dokument, ktorý zohľadňuje a vyvažuje nutnosť trvalo udržateľnej konkurencieschopnej poľnohospodárskej produkcie v Európe a zároveň presadzuje taký spôsob využívania pesticídov, ktorý má čo najmenší negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie.

Vítam skutočnosť, že do správy bol zahrnutý pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa zásady predbežnej opatrnosti s ohľadom na ľudské zdravie a ochranu krajinného a vodného ekosystému, ktorý som spoluinicioval.

Rovnako ako pani spravodajkyňu Belohorskú, aj mňa mrzí to, že hoci najdôležitejším výsledkom očakávaným od tematickej stratégie má byť obmedzenie negatívnych vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie, stratégia sa zaoberá zdravotnými dôsledkami len okrajovo. Som presvedčený, že bude na Komisii, aby v budúcnosti dokončila prácu v tomto smere.

Z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vítam tie body správy, ktoré zdôrazňujú nutnosť náležitej informovanosti, ale aj potrebu zodpovedajúcich ochranných prostriedkov a pravidelných kontrol aplikačných zariadení.

Som presvedčený, že týmto dostávame do rúk nástroj s mnohými konkrétnymi účinnými mechanizmami na obmedzenie a bezpečnejšie používanie pesticídov.

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM . – (NL) Vážená pani predsedajúca, v diskusiách o pesticídoch som sa vždy snažil zaujať vecný a objektívny postoj k záujmom ochrany životného prostredia, ako aj k záujmom výrobcov a spotrebiteľov. Rád by som sa teraz podrobnejšie venoval niektorým aspektom týchto správ.

Podľa jedného z návrhov by mala byť politika založená na obmedzení používania pesticídov. Mám k tomu skeptický postoj. Určite je možné znížiť množstvo pesticídov, ale často sú to práve najpoužívanejšie pesticídy, ktoré sú najmenej nebezpečné. V takom prípade zostáva hrozba viac menej rovnaká.

Som skôr zástancom politiky, ktorá sa zakladá na znížení rizika. Holandsko sa riadi takouto politikou od roku 2000 a vďaka tomu sa nám podarilo znížiť hrozbu pre životné prostredie o 86 %. Ďalšou nevýhodou obmedzovania využitia pesticídov je skutočnosť, že k dispozícii máme menej druhov a rezistencia voči nim sa vytvára rýchlo.

Ďalším bodom je zavedenie nárazníkových zón v okolí vodných tokov. Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín schválil návrh na vytvorenie desať metrovej nárazníkovej zóny. V krajine, ktorá má množstvo vodných plôch, ako Holandsko, predstavuje týchto desať metrov problém. V skutočnosti to znamená, že na 35 % poľnohospodárskej pôdy sa nemôže vykonávať postrek.

Nakoniec by som chcel zdôrazniť, že nielen norma, ale bezpochyby aj jej uplatnenie je dôležité. V súčasnosti je v tejto oblasti medzera, čo je zjavné v prípade výrobkoch určených na konzumáciu, kde sa pravidelne stretávame s tým, že danú normu nespĺňajú, a to ani v Európskom parlamente.

  Andreas Mölzer, v mene skupiny ITS. – (DE) Vážená pani predsedajúca, ako všetci vieme, už dlhý čas sa predpokladá, že jestvuje spojenie medzi pesticídmi používanými v poľnohospodárstve ako aj geneticky modifikovanými potravinami na jednej strane, a niektorými chorobami na strane druhej. A keď už pesticídy tu a tam nachádzame v pitnej vode, je bezpochyby najvyšší čas poriadne roztočiť pomaly sa krútiace kolesá byrokracie v EÚ.

Ešte sa ukáže ako ďaleko sme schopní v skutočnosti ísť, aby sme splnili súčasný zámer znížiť používanie chemických látok na ochranu rastlín. Všetci, prirodzene, dobre poznáme ambiciózne ciele, ktoré nakoniec nie sú dosiahnuté. Domnievam sa však, že plánovaná náhrada karcinogénnych látok nie je ani zďaleka takým úspechom ako sa o nej tvrdí, práve naopak, podľa môjho názoru je to naliehavý problém. V podstate náhrada týchto látok prichádza s veľkým oneskorením.

Ak uvážime, že množstvo pesticídov využívaných v EÚ predstavuje štvrtinu z ich celosvetovej spotreby napriek tomu, že EÚ má iba 4 % z celosvetovej ornej pôdy, problém je ihneď jasný. Táto štatistika zároveň dokazuje, že podporné programy EÚ zjavne vedú tradičné poľnohospodárstvo nesprávnym smerom.

Spotrebitelia majú určité podozrenie – a nie je úplne nepodložené – že vynaliezavý poľnohospodári sa pokúšajú obísť stanovené horné limity kombinovaním schválených prípravkov na ochranu rastlín. Vzhľadom na nedostatok výskumu v oblasti interakcie týchto prípravkov je najvyšší čas zasiahnuť a obmedziť takéto praktiky. Okrem toho je potrebné zvrátiť neustále sa zvyšujúce maximálne koncentrácie objavujúce sa v posledných rokoch vzhľadom na narastajúcu hrozbu ktorú predstavujú pre rizikové skupiny, ako sú napríklad deti.

Dovoz organických výrobkov z opačnej strany zemegule je nielen v rozpore s rôznymi environmentálnymi cieľmi, ale aj jednou z príčin zvýšeného objemu dopravy ako aj neustálych obvinení voči zavádzajúcej podpornej politiky Únie. Naše podporné programy by mali byť preto prehodnotené, najmä pokiaľ ide o poskytovanie pomoci tým európskym poľnohospodárom, ktorí sa vyhýbajú používaniu pesticídov. Ak namiesto toho budeme aj naďalej poľnohospodárov trápiť byrokratickými prekážkami, nemôžeme byť prekvapení, keď sa nakoniec s pocitom frustrácie vzdajú, kým Brusel ostáva v údive nad kritickým zmenšovaním sa poľnohospodárskej komunity.

  Jim Allister (NI). - Vážená pani predsedajúca, som v pokušení povedať, že politický pesticíd, ktorý by si vedel dať rady s agresívnou burinou v podobe smernice EÚ, by nám všetkým preukázal službu. Keď sa pozerám na niektoré z týchto zmien a doplnení a návrhov, napríklad návrh pravidla desiatich metrov, vidím tam výraznú neprimeranosť.

Domnievam sa, že si musíme priznať niektoré skutočnosti. Bez kontrolovaného použitia pesticídov v našom poľnohospodárstve vytlačíme viac potravinovej produkcie do menej regulovaných oblastí sveta, čím ohrozíme kvalitu a bezpečnosť potravín. Pre niektorých je možno ešte zaujímavejšie, že bez fungicídov a herbicídov určených na ochranu a ošetrenie kvalitných trávnikov by mnohé golfové a bowlingové ihriská ostali zamorené burinou a boli by prakticky nepoužiteľné.

Áno, kontrola pesticídov je nevyhnutá, ale naše opatrenia musia vychádzať zo spoľahlivých vedeckých poznatkov a byť použiteľné nielen v oblasti poľnohospodárstva, ale aj v bežnom živote. Som presvedčený, že razantné pravidlá upravujúce používanie pesticídov u nás sú primerané, a preto budem hlasovať proti zmenám založeným na dogmách, ktorých zavedenie by si niektorí želali.

  Erna Hennicot-Schoepges (PPE-DE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážení členovia Komisie, je to škoda, že predstavitelia poľnohospodárskeho sektora nie sú zapojení do tejto rozpravy. Bolo by totiž nesmierne zaujímavé, vzhľadom na nedávnu reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, počuť tiež ich názor.

Našou úlohou je nielen zabezpečiť budúcnosť poľnohospodárstva v Európe a kvalitu ako aj kvantitu potravinárskej výroby, ale aj podporovať výskum a zabezpečiť ochranu údajov. Najväčšou výzvou samozrejme zostáva ochrana zdravia ľudí a zabránenie hromadeniu jedovatých splodín vo vode a životnom prostredí. Predmetom nášho záujmu by malo byť tiež zdravie poľnohospodárov a ich rodín, ktorí potrebujú lepšiu ochranu, pretože sú to práve oni, kto prichádza do priameho kontaktu s týmito výrobkami a rady, ktoré sa k nim dostávajú, sú väčšinou od firiem predávajúcich pesticídy. Tieto spoločnosti ich sotva informujú o skutočnosti, že výskumníci si začali klásť otázky týkajúce sa spojitosti medzi požívaním pesticídov a ustavične narastajúcim výskytom niektorých zdravotných ťažkostí ako sú Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, rakovina prostaty, mozgové nádory a vrodené deformácie. Preto bude absolútne nevyhnutné, aby boli stanovené prísne pravidlá umiestňovania výrobkov na trh. Mali by sme zároveň podporovať výskum prostredníctvom náležitých opatrení na zabezpečenie ochrany údajov, ako aj propagovať výskumné programy zamerané na biologické prostriedky kontroly škodcov, ktoré sú dobrým príkladom inovácie. Napokon, tieto výrobky by mali byť cenovo dostupné pre poľnohospodárov.

Moja posledná myšlienka, pán komisár, sa týka ochrany včiel. Dlhodobé hodnotenia ustanovené v smernici 91/414 neboli vykonané. Mať pravidlá a smernice jednoducho nestačí, musia byť aj uplatnené, a preto potrebujeme systémy, ktoré zaistia ich uplatňovanie. Súhlasím, že regulácia umiestňovania týchto výrobkov na trh je najdôležitejšia, ale chcem poznamenať, pani predsedajúca, že počas tejto ohnivej diskusie sú snahy o lobing zo strany chemického priemyslu, hoci nie časté, poburujúce.

  Anne Ferreira (PSE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážení členovia Komisie, dámy a páni, všetky údaje týkajúce sa zdravia a životného prostredia, ktoré máme k dispozícii, a ktoré nemám v úmysle dnes vymenovať, musia bezpodmienečne prinútiť tento Parlament, aby podnikol rozhodné kroky vo veci pesticídov a podmienok ich používania. Je nevyhnutné, aby boli tieto kroky založené na merateľných cieľoch. Z diskusií, ktoré sa konali pred hlasovaním na plenárnom zasadnutí, je zrejmé, že medzi jednotlivými členskými štátmi sú veľké rozdiely pokiaľ ide o ich postupy a tiež prístup k politike. Vzhľadom na to sme sa dohodli na kompromise vo vzťahu k určitým záležitostiam ako aj na uplatnení subsidiarity. Očakávam, že si nebudeme robiť ilúzie o subsidiarite, pretože bude mať za následok flexibilitu, ktorá sa ľahko môže stať zámienkou na oslabenie našich prístupov a obmedziť ich na minimálny prejav politickej a verejnej vôle, ktorá sa tu dnes vyjadruje najmä pokiaľ ide o problémy spojené s vystavovaním sa nebezpečenstvu a rozsahom nárazníkovej zóny v okolí vodných tokov.

Ak má mať subsidiarita zmysel vo vzťahu k pesticídom, potom musí podporovať komplexnejšie myslenie týkajúce sa problémov poľnohospodárstva a životného prostredia v každom európskom regióne. To vyžaduje zintenzívnenie výskumu a transfer technológií, zapojenie všetkých zainteresovaných vrátane poľnohospodárov, výskumných pracovníkov, mimovládnych neziskových organizácii, odborníkov na zdravie a zástupcov potravinárskeho priemyslu, ďalej vykonávanie výskumu v každej geografickej oblasti, spoločné určovanie najlepších postupov a alternatív bez použitia chemických látok, ktoré sú vhodné pre pôdu, podnebie a plodiny. Je len zopár regiónov, kde sa tieto činnosti vykonávajú.

Preto navrhujem, aby Komisia podporila zavedenie takéhoto prístupu a napomáhala výmenu skúseností a zároveň zabezpečovala, aby boli európske zákony náležite uplatňované.

  Holger Krahmer (ALDE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, mnohí z mojich parlamentných kolegov sa domnievajú, že potrebujeme prísne pravidlá týkajúce sa chemických látok na ochranu rastlín. Majú pravdu, zároveň však nesmieme opomínať vplyv legislatívy, ktorú prijímame. Faktom je, že výrobky na ochranu rastlín sú dôležitou súčasťou súčasného poľnohospodárstva.

Ako príklad si zoberme smernicu o autorizácii. Práve sa zaoberáme zákazom celej skupiny aktívnych látok na základe kritérií vylúčenia, jednoducho iba kvôli abstraktnej predstave o ich škodlivosti. Tento prístup nezohľadňuje reálne riziko, ktoré predstavuje ich použitie v poľnohospodárstve. Vedie nás k zakazovaniu aktívnych látok, ktoré v praxi vôbec nepredstavujú problém. V dôsledku tohto nebudeme mať v budúcnosti k dispozícii dostatok aktívnych látok, aby sme patrične bojovali proti škodcom.

Ak sa bude používať iba málo aktívnych látok, odolnosť proti pesticídom sa bude vyvíjať omnoho rýchlejšie. Nezostanú nám žiadne spoľahlivé prostriedky na zvládnutie problémov so škodcami. A to sú pravdepodobne tie nové vrcholy, o ktorých sa zmienila pani Breyerová. Keď dosiahneme tento stupeň, ochrana zásobovania potravinami v Európe sa prepadne ešte hlbšie. Namiesto zavádzania všeobecných zákazov by sme mali zaistiť spoľahlivosť postupov udeľovania licencií, ktoré preskúmajú reálne riziko spojené s používaním každej látky.

Nasledujúci príklad sa týka strategického prístupu k tomuto problému, v rámci ktorého obhajujeme všeobecný celoeurópsky plán zameraný na zníženie použitia výrobkov na ochranu rastlín. A to nemá vôbec nič spoločné s nebezpečenstvom, ktoré so sebou prináša ich použitie.

Komisia stanovila ciele na zníženie reálnej hrozby. To je dobra myšlienka, ktorú by sme si mali zachovať. Koniec koncov, mali by sme sa sústrediť na to, čo je uskutočniteľné, najmä účinnú kontrolu škodcov prepojenú s patričným rizikovým manažmentom. Predsa len je to všetko aj o tom, ako v budúcnosti uspokojiť narastajúcu potrebu surovej zeleniny.

V minulosti pomohli inovatívne výrobky na ochranu rastlín rásť výrobe rýchlejšie ako dopyt po ornej pôde. Naším cieľom v budúcnosti by nemala byť snaha túto situáciu zvrátiť.

  Gintaras Didžiokas (UEN). – (LT) Naozaj si nemyslím, že by ste v tejto miestnosti alebo v tomto Parlamente našli jediného človeka, ktorý by tvrdil, že ekológia, zdravé životné prostredie a ľudské zdravie nie sú dôležité. Neverím, že by nejaký európsky občan niekedy také niečo povedal.

Napriek tomu, dámy a páni, pri prijímaní rozhodnutí, v diskusiách o legislatíve a pri tvorbe a zavádzaní pravidiel, ktoré musí dodržiavať niekoľko státisícov ľudí, a ktoré nepochybne ovplyvnia životy miliónov ľudí, nemôžeme vychádzať z emócií a dobrých úmyslov. Je potrebné, aby sme tento cieľ dosiahli vyváženým a rozumným spôsobom. Jedným z kľúčových cieľov stanovených pre poľnohospodársky sektor je dodávanie kvalitných potravín za prijateľné ceny. EÚ je známa vysokou úrovňou kvality potravinárskej výroby a prísnymi pravidlami poľnohospodárskej produkcie, ktoré ukladá svojim členským krajinám. Na druhej strane je poľnohospodárstvo v EÚ pod neustálym tlakom – musí byť konkurencieschopné a vyrábať kvalitné poľnohospodárske produkty.

V diskusiách o pravidlách týkajúcich sa ochrany rastlín nemôžeme tieto faktory opomínať. Stanovisko Komisie a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka splnilo očakávania všetkých zúčastnených strán. Jednako však, navrhnuté zmeny alebo zmeny zavedené v čase, keď prebiehala diskusia vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, vyvolali vážne obavy.

Prijatie týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov môže mať nedozerné následky. Predstavujú nebezpečenstvo nielen pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, ale aj samotnú prírodu. Znamená to, že geneticky modifikované potraviny vstúpia na európsky trh? V prípade, že by bolo 90 % výrobkov na ochranu rastlín stiahnutých z trhu, malo by to obrovský vplyv na tradičné plodiny.

Dámy a páni, ešte raz vás vyzývam, aby ste pri svojom rozhodovaní vychádzali zo spoľahlivých vedeckých dôkazov a osvedčených metód, a nie z rôznych fám a emócií. Dúfam, že váš hlas bude odrazom názoru zúčastnených strán s vyváženým a zodpovedajúcim záverom, ktorý nebude mať za následok zničené poľnohospodárstvo, občanov EÚ bez európskych potravín a milióny ľudí bez práce v mene ochrany životného prostredia.

  Jens-Peter Bonde (IND/DEM). – (DA) Vážená pani predsedajúca, zajtra skoro ráno idem do potravín, aby som si kúpil pitnú vodu vo fľaši. Ľudia v mnohých krajinách to robia tiež, pretože zdroje podzemnej vody boli zamorené znečistením. Voda prechádza chemickým čistením, akoby bola špinavým kabátom. Ďalej sa upravuje chlórom a chutí rovnako nepríjemne, ako je drahá. V Dánsku máme výdatný prameň krištáľovo priezračnej podzemnej vody. Pijeme ju priamo bez toho, aby najskôr prešla úpravňou vody. Je zdravšia ako fľašková voda, chutí lepšie a je omnoho, omnoho lacnejšia.

To však tiež znamená, že musíme na ňu dávať pozor a zamedziť postreky proti škodcom v prípadoch, kde by pesticídy mohli preniknúť do podzemnej vody. Dánsko preto zakázalo 13 druhov pesticídov, z ktorých 12 sa vyskytuje aj v pitnej vode. V tomto by sme chceli pokračovať, a preto prosím, aby moji parlamentní kolegovia hlasovali za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý umožňuje vymedzenie ochranných zón. Tento návrh už bol schválený v predchádzajúcich smerniciach, Teraz to musíme zopakovať, aby neboli zrušené. Napokon, získali sme podporu veľkej väčšiny tu v Parlamente a následne aj predsedu Komisie, José Manuela Barossa. Ďakujeme! Nepodporila nás dánska komisárka pre poľnohospodárstvo, ktorá spolu s dánskou ministerkou potravín, poľnohospodárstva a rybolovu (tiež členkou dánskej liberálnej strany Venstre) radšej podporuje poľnohospodárov v ničení pitnej vody. Je veľmi krátkozraké usilovať sa o trochu vyššie výnosy obilia a potom platiť miliardy dánskych korún za čistenie podzemnej vody. Zmluva uvádza, že platiť budú sami znečisťovatelia. To navrhujem v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu a prosím mojich kolegov, aby podporili požiadavky Zmluvy. Nikto nemá právo znečisťovať našu spoločnú pôdu a vodu.

  Pilar Ayuso (PPE-DE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, vážení členovia Komisie, návrh smernice, ktorý vypracovala Európska komisia ako náhradu smernice 91/414/ES ponúka lepšie zladenie autorizačných postupov a zároveň zabezpečuje ochranu spotrebiteľa. Avšak závery, ktoré boli vyvodené v rámci Výboru pre životné prostredie nielenže neberú ohľad na cieľ lepšieho zosúladenia, ale neospravedlniteľným spôsobom obmieňajú opatrenia zamerané na ochranu spotrebiteľa a životného prostredia.

Správa je postavená na úplnom nedostatku dôvery v súčasné spôsoby poľnohospodárskej výroby v Európskej únii. Nie sú to však len poľnohospodári, kto bude s najväčšou pravdepodobnosťou trpieť, budú to aj spotrebitelia, pretože množstvo plodín nedokáže prežiť, bude nevyhnutný dovoz, čo sa následne prejaví na bezpečnosti potravín.

Nebola dostatočne zvážená skutočnosť, že schválenie a používanie výrobkov na ochranu rastlín už podlieha prísnym kontrolám Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín ako aj príslušných úradov v členských štátoch.

Navyše, týmto návrhom sa mení počet aktívnych látok z 1 100 povolených v roku 1991 na 148, ktoré sú uvedené v Prílohe I tohto návrhu. Z týchto 148 látok je iba 34 insekticídov, nematocídov prípadne akaricídov, čo sú najpotrebnejšie látky používané v poľnohospodárstve v európskych oblastiach Stredozemného mora, kde je stupeň napadnutia hmyzom najvyšší v celej Európe. Hmyz nepredstavuje len nebezpečenstvo pre rastliny, ale je tiež prenášačom závažných ochorení ľudí.

Návrh Komisie rozdeliť Európsku úniu na tri zóny s cieľom zabezpečiť vzájomné uznávanie prostriedkov na ochranu rastlín by mal byť obnovený. Kritériá vylúčenia pesticídov musia vychádzať z vhodných analýz rizika. Bez analýzy rizika nie je možné určiť vplyv týchto látok na ľudské zdravie a životné prostredie.

Nakoniec by som chcela zdôrazniť, že dávka určuje jed.

  Frédérique Ries (ALDE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, vyzdvihujem dnešnú rozpravu, pretože v stávke nie je nič menej než naša vízia budúcnosti európskeho poľnohospodárstva a potreba posunúť sa od intenzívneho poľnohospodárstva, ktoré zjavne prináša priveľa znečistenia, k trvalo udržateľnej poľnohospodárskej výrobe, ktorá berie ohľad na biologickú rôznorodosť. Je to výzva, ktorú musí Európa prijať z troch dôvodov: po prvé, vzhľadom na skutočnosť, že sa objavuje viac rozhorčenia a zdravotných rizík, verejná mienka je namierená proti použitiu pesticídov; po druhé, väčšina poľnohospodárov chce, aby im Európska únia pomohla zmeniť ich obvyklé postupy, aby nemuseli voliť medzi zachovaním svojho zdravia a zvyšovaním výnosnosti a po tretie, chovatelia včiel v celej Európe sa dožadujú prísnejších zákonov na zastavenie predaja pesticídov, ktorých dôsledky na včely neboli prehodnotené.

Je preto nevyhnutné, aby bol tento smelý postoj Výboru pre životné prostredie potvrdený v zajtrajšom hlasovaní o troch správach od Hiltrude Breyerovej, Christy Klaßovej a Ireny Belohorskej. Musíme potvrdiť, že zdravie a životné prostredie sú najdôležitejšie, že potrebujeme konkrétne opatrenia na ochranu tých najzraniteľnejších, že najnebezpečnejšie látky budú podliehať zásade predbežnej opatrnosti, že používanie nechemických náhrad bude naozaj podporované a že letecké postreky budú v princípe zakázané. Jednoducho musíme premeniť na reálne činy obavy mnohých mužov a žien v Európe, ktorí, ako uviedla pani Islerová-Béguinová, nám napísali a vyzývajú nás, aby poľnohospodárstvo v budúcnosti nebolo závislé od chemických látok.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). - (PL) Vážená pani predsedajúca, používanie výrobkov na ochranu rastlín – pesticídov – je nevyhnutné za určitých okolností. V Poľsku prevažujú menšie poľnohospodárske podniky, ktorých majitelia, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, šetria na drahých pesticídoch, čo niekedy vedie k veľkým stratám spôsobeným škodcami.

Som zástancom všetkých aktivít zameraných na podporu rozumného používania prostriedkov na ochranu rastlín vrátane rád, školení, výskumu, finančnej podpory na zakúpenie moderného zariadenia na ochranu rastlín, zavedenie náhradných výrobkov, ktoré pomáhajú chrániť životné prostredie a zdravie a ktoré sú zlučiteľné so záujmami poľnohospodárov.

Tam, kde existuje hrozba straty úrody, môže ignorancia a nedostatok náležitej pomoci poľnohospodárom viesť k nekontrolovateľnému používaniu pesticídov. Problémami, ktoré máme už dlhý čas a ktoré sme ešte úplne nevyriešili, sú rekultivácia pôdy a skládky vysoko jedovatých pesticídov, ktoré sa vyskytujú alebo vyskytovali v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Kontaminujú vodu aj pôdu, a preto by táto príťaž mohla znížiť účinnosť opatrení navrhovaných v týchto dokumentoch.

  Urszula Krupa (IND/DEM). - (PL) Vážená pani predsedajúca, výrobcovia, ktorí sú nútení vytvárať vynikajúco vyzerajúce potraviny prichádzajú s pesticídmi, ktoré sú škodlivé nielen pre životné prostredie a hospodárstvo, ale aj pre ľudské zdravie. Očakávam, že dokumenty, ktoré prerokovávame, budú viesť k zlepšeniu kvality konzumovaných potravín a podporia používanie organických výrobných metód s väčším využitím prirodzených hnojív na výživu pôdy. Navyše, v súvislosti s bezohľadnými a neetickými praktikami týkajúcimi sa vyvážania látok, o ktorých škodlivosti sa vie, do krajín tretieho sveta, chcela by som citovať známe poľské príslovie:„Nerob druhým to, čo nechceš, aby oni robili tebe”. Je to veľmi dôležité, lebo nebezpečné pesticídy sa nám vracajú vo forme potravinových výrobkov, ktoré bohaté krajiny lacno nakupujú a ktoré ničia zdravie ľudí.

Okrem všeobecných inštrukcií, stratégie trvalo udržateľného používania pesticídov by mali byť pripravované na národnej úrovni, kde je možné podniknúť vhodné kroky. Zníženie počtu výrobkov na ochranu rastlín by malo byť výraznejšie v tých oblastiach, kde sa používa viac pesticídov.

  Peter Baco (NI). - (SK) Za mimoriadne cenné však považujem aj požiadavky všetkých troch správ na vysokú kvalifikovanosť ľudí vo všetkých fázach manipulácie pohybu pesticídov. Akčné plány, integrované riadenie, prísnosť pri importoch sú taktiež veľmi pozitívne príklady všetkých správ. Ale formulácie zákazu leteckých prostriedkov a zároveň možností leteckých prostriedkov si žiadajú jasné, predpokladám, oznamovacie dikcie.

Podobne aj zámery v kvantifikovaných obmedzeniach nie sú zrozumiteľné a neselektívnym uplatnením otvárajú mnohé riziká. Napríklad v Slovenskej republike sa aplikuje priemerne na jeden hektár menej než 1 kg pesticídov, pričom v iných krajinách je to až 8 kg. Teda sú krajiny, kde treba naozaj znižovať, a sú krajiny, kde treba dokonca zvýšiť používanie. Navrhujem preto využiť pri hlasovaní odporúčania Európskej asociácie ochrany rastlín, prípadne v prvom čítaní nepodporiť správy 347 a 359 a ponechať predložené vyvážené návrhy Komisie.

  Marianne Thyssen (PPE-DE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážení členovia komisie, dámy a páni, je čas, aby sme dali podobu tematickej stratégii o trvalo udržateľnom používaní pesticídov a tiež začali časť z nej ihneď uplatňovať. Vzhľadom na značné dôsledky na kvalitu potravín, verejné zdravie, životné prostredie a trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva – všetky záležitosti hlavného záujmu – venovala celá naša skupina ako aj naši spravodajcovia a tieňoví spravodajcovia veľa času tomuto balíku. Rada by som spomenula najmä štyri body.

Po prvé, ďalšie znižovanie používania pesticídov je rozumné. To v skutočnosti musí viesť k menšiemu vplyvu na životné prostredie a vzhľadom na to, sme proti jednoduchému zníženiu používaného množstva. Chceme zníženie reálneho vplyvu na základe vedeckého prehodnotenia rizika.

Po druhé, máme podobný názor na bezpostrekové zóny v okolí vodných tokov. Aj tu zastávame prístup založený na analýze rizika a domnievame sa, že členské štáty sú schopné urobiť zodpovedné rozhodnutia lepšie ako my, a to sčasti na základe kritérií ustanovených v rámcovej smernici o vode.

Po tretie, zaujímalo by ma, prečo by sa tento Parlament, ktorý je predsa obhajcom vnútorného trhu s vysokým stupňom ochrany spotrebiteľa, zdravia a životného prostredia, postavil proti prvému kroku k harmonizácii v tejto oblasti. Zastávame myšlienku vytvorenia zón s vnútorným vzájomným uznávaním, ktoré navrhuje Komisia a radi by sme tiež zaznamenali dobrovoľné vzájomné uznávanie medzi zónami.

Nakoniec, sme proti všeobecnému poskytovaniu informácií susedným štátom, ktoré vo svojej správe obhajuje pani Breyerová. Nielenže sú tieto informácie zbytočné pre prísne regulované činnosti, spôsobujú zbytočné znepokojenie a frustráciu. Samozrejme cieľom nemôže byť posun k niečomu ako súkromné uplatňovanie. To je typ spoločnosti, ktorú nechceme podporovať a ani nepodporujeme.

  Bogdan Golik (PSE). - (PL) Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava je nesmierne dôležitá pre európske poľnohospodárstvo a ochranu životného prostredia.

Mnohí ľudia sú zástancami používania pesticídov a mnohí sú proti. Ja sa však domnievam, že hlavnou zásadou, ktorou by sa mali riadiť poľnohospodári, je používanie čo najnižšieho možného množstva pesticídov, a iba tých látok, ktoré sú nevyhnutné. Hlavnou zásadou pre distribútorov by mala byť zásada bezpečnosti ako najvyšší princíp pokiaľ ide o životy a zdravie spotrebiteľov vždy, keď zavedenie nových pesticídov vzbudzuje obavy či už rozpornosťou výsledkov vedeckého výskumu, alebo nedostatkom času, ktorý je potrebný na konečné stanovenie nezávadnosti konkrétneho výrobku alebo látky pre ľudí a živočíchov.

Domnievam sa, že v kontexte trvalo udržateľného využívania pesticídov treba predovšetkým urobiť nasledujúce kroky: Komisia ako aj členské štáty by mali zabezpečiť pravidelné školenia a poradenské a vzdelávacie programy, ktoré by boli aspoň sčasti financované výrobcami pesticídov. Je potrebné zabezpečiť koordinované monitorovanie a zber údajov pokiaľ ide o škodlivé vplyvy pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie. Toto by malo zahŕňať aj dlhodobé výskumné programy a ukladanie sankcií znečistovateľom. Treba vytvoriť koordinovaný systém zberu údajov týkajúcich sa výroby, dovozu, vývozu, predaja, distribúcie a používania pesticídov, ktorý by bol prístupný aj verejnosti. Treba podporovať poľnohospodárske metódy, ktoré presadzujú používanie nižších dávok pesticídov, čo pomôže zmeniť celkovú spotrebu týchto prípravkov. Tiež je dôležité zaviesť náležité kontroly a zakázať dovoz poľnohospodárskych potravinových produktov vyrobených za pomoci chemických látok.

  Jan Mulder (ALDE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, prostriedky na ochranu rastlín sú pre poľnohospodársku výrobu a dodávateľov potravín v Európe nevyhnutné. Keď však robíme určité opatrenia v rámci Európy, musíme uvažovať o tom, aký vplyv budú mať tieto na konkurenčné vzťahy s ostatným svetom. Ak v Európe budeme príliš prísni a nebudeme schopní vnútiť rovnaké pravidlá aj ostatným častiam sveta, znamená to, že v Európe budeme môcť konzumovať iba produkty, ktoré si tu sami nedokážeme vyrobiť, čo sa mi zdá nesprávne.

Samozrejme, pre nás je stále dôležité pokračovať v prehodnocovaní škodlivých vplyvov, no nesmieme to preháňať. Súhlasím s každým, kto hovorí, že by sme sa mali sústrediť na riziko a nie na znižovanie kvantity. Desaťmetrová nárazníková zóna by pre Holandsko a iné štáty znamenala katastrofu, a preto by sa mala zo smernice vynechať.

Na záver ešte poznámka ohľadom susedov. Ak sa niečo odsúhlasí, prečo by o tom mali byť informovaní susedia? To je úplne zbytočné nariadenie.

  Michael Henry Nattrass (IND/DEM). - Vážená pani predsedajúca, pesticídy v Spojenom kráľovstve boli prísne kontrolované v roku 1985. Firmy, akou je napríklad Syngenta hovoria, že poľnohospodárom by sa nemali odopierať nástroje, ktoré potrebujú.

Tieto smernice nás odvádzajú od zásady kvalitnej a vedecky podloženej smernice. Napríklad odstraňovanie buriny z chodníkov je bez použitia chemikálií až 400-krát nákladnejšie. Prevádzkovatelia golfových kurtov a iných trávnatých ihrísk tvrdia, že bez pesticídov nie je možné udržiavať trávniky. Podľa asociácie ochrany rastlín by oficiálny zákaz používania pesticídov znamenal zníženie produktivity obrábanej pôdy o 65 % až 200 %. Spoločnosť Corbett Farms tvrdí, že tento rok sa prejavil význam postrekov proti plesni zemiakov. Pesticídy sú drahé a na ochranu rastlín sa používajú v najnižšom možnom množstve. Rozhodovanie o tom, v akom množstve a kedy postrek uskutočniť sa musí robiť pre každé pole zvlášť. Svojvoľné zníženie nemôže byť v praxi vedecky podložené.

Vážená pani predsedajúca, prosím, odstráňte ničivé smernice. Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) bude hlasovať proti nim.

  Richard Seeber (PPE-DE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v úvode poďakoval spravodajcom a tieňovým spravodajcom. Nemusím snáď pripomínať, že nám všetkým záleží na zdraví a ochrane spotrebiteľa, a preto by sa mala v rámci tejto veľmi napätej rozpravy stlmiť intenzita pocitov, ktoré prejavujú niektorí poslanci tohto Parlamentu.

Napriek všetkému je dôležité, aby sme sa rozhodovali na základe faktov a nesnažili sa úplne protirečiť realite tým, že si vytvoríme obetných baránkov ako to bolo v minulosti. Obzvlášť v prípade tohto legislatívneho balíka by bolo veľmi jednoduché zamerať sa na jednu konkrétnu skupinu zamestnancov a vôbec nehľadieť ďalej. To by však bolo celkom nesprávne. Od začiatku nám musí byť jasné, že my všetci potrebujeme v Európe fungujúci poľnohospodársky sektor, a k tomu je nevyhnutné aj používanie určitého množstva prostriedkov na ochranu rastlín.

So zreteľom na špecifické aspekty správy kolegyne Klaßovej, by som chcel povedať, že ide skutočne o správnu zásadu, ktorá si kladie určité ciele zníženia, avšak myslím si. že kvantitatívny prístup, ktorý tu bol použitý je príliš rigidný. Každý členský štát by mal reálne zvážiť, čo by mohol urobiť sám, pretože zníženie celkového množstva v nádeji, že sa tým zníži znečistenie životného prostredia je vyložene neodborné. Čo sa týka nárazníkových zón, nevidím žiadny problém v stratégii vybranej Komisiou, ktorá považuje decentralizáciu za kľúčový prvok. Každý členský štát by mal zvážiť ako chce tieto nárazníkové zóny regulovať. Naslepo určiť pre celé Spoločenstvo desať metrov široké pásmo by bolo nesprávne. Snaha o hľadanie alternatívnych postupov bez chemikálií v citlivých oblastiach, ktoré sú napríklad domovom vzácnej flóry a fauny je tiež prístup, ktorý by sme mali bez výhrad podporiť.

Čo sa týka správy kolegyne Breyerovej, je dôležité, aby sme podporili koncepciu troch zón. Určenie rozsahu oprávnení jednotlivým členským štátom by bolo neprimerane špecifické vymedzenie. Vylučovacie kritériá si vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Jednoznačný zákaz pre látky CMR1 by sa mohol prijať tak ako odznel v čítaní, ale v prípade chemických látok CMR2 som aj ja za to, aby sa licenčné rozhodnutia robili na základe zhodnotenia vedeckých údajov.

  Evangelia Tzampazi (PSE). - (EL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, legislatívny návrh, o ktorom budeme hlasovať, má za cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pomocou zavedenia stratégie trvalo udržateľného využívania pesticídov v rámci Spoločenstva a pravidiel ich uvádzania na európsky trh.

Verím, že smerom von vysielame silný odkaz, keď podporíme návrh na zníženie používania pesticídov v Európe o 20 %, ktorý vypracoval Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Musíme zvýšiť kontrolu racionálneho používania pesticídov, a najmä podporovať výskum v oblasti bezpečnejších alternatívnych metód ochrany rastlín.

Zároveň považujem návrh na zrušenie systému zón a povinného vzájomného udeľovania licencií za vyvážené stanovisko. Toto riešenie sa snaží, so zreteľom na obavy poľnohospodárov a priemysel, umožniť členským štátom realizáciu vyššej úrovne ochrany životného prostredia v súlade s miestnymi podmienkami.

Na záver mi dovoľte, aby som spomenula špeciálnu potrebu ochrany sekundárneho používania. Dámy a páni, vyzývam vás, aby ste podporili návrh na vytvorenie Európskeho fondu na podporu výskumu. Tak zaručíme prosperitu poľnohospodárov a zachovanie našich špecifických národných produktov, ktoré sú súčasťou európskej poľnohospodárskej tradície a výrazne podporujú ekonomiku poľnohospodárstva v Európe.

  Marian Harkin (ALDE). - Vážená pani predsedajúca, ďakujem, že môžem povedať pár slov k týmto trom správam.

Po prvé, som presvedčená, že v Európe potrebujeme byť v takej pozícii, aby sme boli schopní pestovať vlastné plodiny, európske ovocie a zeleninu, ktoré budú pre ľudí bezpečné na konzumáciu. Tento cieľ by sme však mali dosiahnuť vyváženým a čo najjednoduchším spôsobom tak, aby sme chránili zdravie ľudí bez penalizovania poľnohospodárstva.

Istotne nechceme vymyslieť obmedzenia, ktoré by pôsobili negatívne pre európske poľnohospodárstvo, a potom skončiť tak, že budeme nútení dovážať množstvo potravín a znášať všetky dôsledky v oblasti potravinového priemyslu a samozrejme nízkej kontroly nad množstvom pesticídov použitých pri výrobe dovezených potravín.

Po druhé, podporujem návrh založený na posúdení rizík, ktorý sa zakladá na vedeckých poznatkoch a preukáže sa, že bude pre členské štáty uskutočniteľný.

A posledná vec, myslím si, že 10 metrová nárazníková zóna je riešením typu „rovnaký meter na všetkých“, a preto je potrebné ho modifikovať, aby členské štáty mohli zohľadniť svoje lokálne podmienky. Ako som už spomínala, ani Európsky parlament nemôže vydávať zákony vzťahujúce sa na klimatické a pôdne podmienky celého kontinentu.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - (FI) Vážená pani predsedajúca, tematická stratégia a rámcová smernica o prípravkoch na ochranu rastlín sú náročné legislatívne projekty a odrážajú základný problém, ktorému čelí politika Európskej únie v oblasti životného prostredia, a to spôsob, ako efektívne spojiť ochranu prostredia a zdravia v rámci politiky, ktorá zohľadňuje sociálne skutočnosti.

Musíme si uvedomiť, že používanie prostriedkov na ochranu rastlín a pesticídov má najmä hospodárske výhody. Ak máme byť úprimní, v modernej dobe je špecializované používanie týchto látok kľúčovým predpokladom výroby potravín. Zároveň je tu však naozaj veľmi nepriaznivý vplyv postrekov na životné prostredie a predovšetkým na vodné toky. Ako teda používať tieto chemické látky, aby sme mohli mať osoh z pesticídov a zároveň znížili nepriaznivé vplyvy?

Pochádzam z krajiny, v ktorej si ľudia vážia povolanie poľnohospodárov a domáce poľnohospodárstvo sa považuje za dôležité. Na druhej strane je tam obzvlášť zraniteľné životné prostredie. Napríklad Fínsko má takmer 200 000 jazier, státisíce vodných tokov a jedno z najviac znečistených morí na svete. Difúzne znečistenie vôd je obrovský ekologický problém, ktorého súčasťou sú aj prostriedky na ochranu rastlín. Ide o veľmi zložitú rovnicu, a tak je správne iba to, že smernica by mala brať do úvahy rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi. Evidentne však potrebujeme isté štandardy platné pre celú Európsku úniu, ale opatrenia zavedené vo Fínsku nemôžu byť rovnaké ako, povedzme, v Luxembursku.

Z toho dôvodu rozum a obavy o životné prostredie diktujú, aby sme sa zamerali na ciele a ponechali prostriedky na samotné členské štáty. Dobrým príkladom tohto sú nárazníkové zóny, ktoré majú nepochybne veľký význam pre ochranu vodných tokov. Som presvedčená, že nárazníkové zóny prispôsobené situáciám a v súlade s návrhmi Komisie sú správnym krokom vpred. Ak teraz rozhodneme o presne vymedzených limitoch tak, že zavedieme zásadu „rovnakého metra na všetkých“, existuje skutočné nebezpečenstvo, že mnohé krajiny sa dostanú z kaluže do blata. Možno by som skôr mala povedať, že neuchopia problém dostatočne flexibilne a uspokojivo.

  Dan Jørgensen (PSE). - (DA) Vážená pani predsedajúca, v niektorých stanoviskách mojich kolegov, ktoré tu dnes odzneli, sú isté nedorozumenia. Som preto rád, že môžem hovoriť druhýkrát. Konkrétne ide o tri sporné záležitosti. Prvá sa vzťahuje na redukčný cieľ, o ktorom niektorí kolegovia prehlásili, že je nemožné ho uskutočniť. Medzi jednotlivými krajinami existujú rozdiely, a preto nie je možné vytvoriť spoločný európsky redukčný cieľ. Nie, toto sa naozaj nedá! Ani to nie je to, o čo sa snažíme. Ide nám o to, aby spoločný európsky redukčný cieľ bol 20 %. Samozrejme, že to môže v niektorých krajinách znamenať 30 % a v iných 10 %. Redukčný cieľ jednotlivých krajín sa určí na základe národných akčných plánov. Ide o nedorozumenie, ak sa niekto obáva tohto kroku. Podstatné je brať do úvahy skutočnosť, že niekedy je jeden gram pesticídov oveľa škodlivejší ako celý kilogram iného druhu pesticídov Z tohto dôvodu sme uviedli index frekvencie ako súčasť redukčnej povinnosti. Viem si dosť dobre predstaviť, že Komisia bude chcieť tiež o tom niečo povedať, keď vy, pán Dimas, budete mať o chvíľu možnosť opäť prehovoriť.

Druhé nedorozumenie sa týka zón. Existuje presvedčenie, že ak nebudeme mať zóny, bude to takmer urážka pre vnútorný trh. Nie, práve naopak! Skončime s touto pochybnou ideou o zónach a rozprávaním o tom, že postupne zavedieme vzájomné zdieľanie údajov; my hovoríme, že celá EÚ je zónou, v rámci ktorej sa navzájom delíme o údaje. Je však jasné, že nemôžeme hovoriť o vzájomnom povinnom priznávaní pesticídov a to jednoducho preto, že každá krajina má odlišné geografické, klimatické a environmentálne podmienky. Myslím, že s týmto faktom bude súhlasiť v tomto Parlamente skoro každý, kto už dnes hovoril.

Tretí zásadný omyl je, že dôjde k zničeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva. Nie! V Dánsku sme od roku 1980 znížili používanie pesticídov o 50 % bez akéhokoľvek vplyvu na poľnohospodársku konkurencieschopnosť. Používanie pesticídov je finančne nákladné, a preto čím správnejšie a v menšej miere sa budú používať, tým lepšie pre našu konkurencieschopnosť.

  Anders Wijkman (PPE-DE). - (SV) Vážená pani predsedajúca, času je málo a v mojom príhovore by som chcel v prvom rade vyjadriť svoju podporu pani Erne Hennicot-Schoepgesovej zo skupiny PPE-DE, ktorá je spoluspravodajkyňou v správe pani Breyerovej. Je mi ľúto, že väčšia časť mojej skupiny sa rozhodla ignorovať rady pani Hennicot-Schoepgesovej obsiahnuté vo viacerých dôležitých bodoch a nepodporiť dôležité návrhy, ktoré táto správa predkladá. Samozrejme súhlasím s tým, že požiadavka na poskytnutie informácií 48 hodín pred vykonaním postreku je nepraktická a v praxi by nefungovala, ale nie je múdre ani nazdávať sa, že nepotrebujeme vôbec žiadnu povinnosť informovať. Návrh pani Hennicot-Schoepgesovej je v tejto veci dobre vyváženým kompromisom.

Ďalším dôležitým problémom sú kritériá na zákaz používania určitých sporných chemických látok. Naše rozhodnutia musia byť samozrejme v súlade s rozhodnutiami, ktoré urobil Parlament v súvislosti s novou chemickou legislatívou REACH. Jednou zo základných zásad tam bolo postupné stiahnutie chemických látok, pri ktorých je ťažké určiť prahové hodnoty rizika v prípade vysoko obávaných látok. Túto líniu musíme nasledovať, a to obzvlášť, ak sa zaoberáme látkami, ktoré sú v kontakte alebo majú tendenciu dostať sa do kontaktu s potravinami.

Ďalšia oblasť, v ktorej podporujem pani spravodajkyňu Breyerovú, je návrh na určenie zón. Keď som sa oboznámil s návrhom Komisie, hneď sa mi zdalo zaujímavé pokúsiť sa rozdeliť Európu na zóny, ktoré sú relatívne podobné z hľadiska podmienok vegetácie, podnebia atď. Avšak navrhované určenie zón je, žiaľ, príliš svojvoľné. Tento postoj nemôžem podporiť a myslím si, že členským štátom musí byť ponechané právo odmietnuť isté prípravky, aj keď okolité štáty im dali zelenú. Rád by som hovoril aj o iných problémoch, ale môj čas vypršal.

  Esther De Lange (PPE-DE). - (NL) Vážená pani predsedajúca, keď vyjdem z mojej dediny, ocitnem sa uprostred jedinečnej poľnohospodárskej oblasti, v zelenom srdci medzi veľkými mestami, akými sú Amsterdam, Rotterdam a Utrecht. Je to ešte aj v súčasnosti zelená poľnohospodárska oblasť, avšak desaťmetrová nárazníková zóna, ktorú navrhuje Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, prakticky znemožní poľnohospodársku činnosť v tejto oblasti, kde práve vďaka poľnohospodárstvu je toto územie stále zelené.

Minulý týždeň som sa to snažila otestovať, ale len ťažko som našla medzi mnohými potôčikmi nejakú pôdu, ktorá by bola široká 20 metrov. Každý, kto len trošku pozná Holandsko vie, že toto neplatí iba pre jeho zelený stred. Charakteristické pre holandské poľnohospodárske podniky totiž je, že aj medzi pasienkami preteká veľa potokov. To znamená, že s 10 metrovými nárazníkovými zónami by Holandsko stratilo 800 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, a teda 35 % poľnohospodárskeho územia.

Preto žiadam poslancov, aby tento návrh nepodporili, aj z hľadiska poľnohospodárskej výroby, ktorá je potrebná v Európe a vo svete, ako to zdôraznil aj predseda Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. To však neznamená, že som proti ochrane prírody a zdravia verejnosti. Všetci máme to isté želanie. Ja si iba myslím, že ho môžeme lepšie dosiahnuť prístupom, ktorý je založený na analýze rizika a znižovaní nebezpečenstva.

Alternatívne redukčné používanie, ktoré má priniesť celkové zníženie o 20 % zaiste znie pekne a jednoducho, ale nezabezpečuje najlepšiu ochranu pre spotrebiteľa, nakoľko sa dá posúdiť iba z hľadiska kvantity a nie konečného vplyvu, konečného rizika. V tomto kontexte, sa mi zdá naozaj ťažké porozumieť trápnym skomoleninám Aliancie liberálov a demokratov za Európu, ktorá je za celkové 20 % zníženie, ako aj za prístup zohľadňujúci riziká.

Ešte mám dve posledné poznámky. K licenčnému systému chcem povedať, že tri klimatické zóny sú pre 27 členských štátov vhodnejšie, pokiaľ samozrejme zohľadníme podmienky jednotlivých krajín. Na záver by som chcela poprosiť Komisiu, aby neprehliadla menšie rastliny v rámci všetkých týchto závažných polemík.

  Françoise Grossetête (PPE-DE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, rezíduá pesticídov sú teraz všade; v potravinách, vo vode, vo vzduchu, v tkanivách nášho tela, v materskom mlieku, a čo je zo všetkého najstrašnejšie, aj v telách našich nenarodených detí. Zatiaľ iba začíname nazerať na dlhodobé následky týchto všadeprítomných rezíduí pesticídov vrátane rôznych druhov rakoviny, endokrinných porúch, zníženej plodnosti mužov, porúch imunitného systému, ako aj degeneratívnych ochorení nervového systému.

Takže áno a ešte raz áno eliminácii používania pesticídov, a to čo najrýchlejšie. Plne podporujem návrh vypracovaný mojou kolegyňou pani Hennicot k správe pani Breyerovej a v záujme šetrenia času zdôrazním ďalší bod, ktorý považujem za podstatný a už sa o ňom diskutovalo v rámci skupiny PPE; konkrétne ide o oboznámenie ľudí, ktorí žijú v oblastiach ošetrovaných pesticídmi. Myslím si, že časť našej skupiny nemá pravdu, keď odporúča, aby takéto hlásenia vôbec neboli pod zámienkou, že chemický postrek, ktorý sa má použiť, bol už predtým schválený, a teda nie je škodlivý.

Letecké postreky sú bežné najmä v oblastiach lesných porastov a vinohradov. Nesú so sebou nebezpečenstvo, že chemické látky sa dostanú aj do obývaných a citlivých území, takže musia byť prísne kontrolované. Je nevyhnutné, aby pestovatelia vopred upozornili o ošetrovaní pesticídmi ľudí, ktorí sú v tesnej blízkosti, a teda môžu byť potenciálne exponovaní. Ľudia s dýchacími problémami, akým je napríklad astma, môžu byť veľmi zasiahnutí, ak vopred nebudú o leteckom postreku oboznámení. Postúpenie a prezentovanie informácií by nemalo poľnohospodárom priniesť žiadne ďalšiu administratívnu záťaž, ako to navrhli niektorí moji kolegovia poslanci. Stačí len jednoduchý oznam s dátumami plánovaných postrekov umiestnený v blízkosti ľudskej usadlosti v rámci ohrozených oblastí.

Chcela by som svoj príhovor ukončiť upozornením, že je čas na posun k novej ére poľnohospodárskych postupov, ktoré rešpektujú životné prostredie, a preto sa snažia o modernizáciu poľnohospodárskeho sektora.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). - (PL) Vážená pani predsedajúca, kľúčom k trvalo udržateľnému využívaniu pesticídov je racionálne znižovane rizika. Tento cieľ by sme mali dosiahnuť pomocou realizácie smernice o trvalo udržateľnom využívaní pesticídov. Každá krajina bude vyzvaná, aby si pripravila svoj vlastný plán v súlade s odporúčaniami danými v tejto smernici. Každá krajina by mala byť schopná tento plán vypracovať na základe zohľadnenia miestnych podmienok a rozdielov.

Rozdiely sú predovšetkým v úrovni poľnohospodárskej vyspelosti, opakujem, v úrovni poľnohospodárskej vyspelosti. Štáty, ktoré sú novými členmi Európskej únie musia často vynakladať veľké úsilie na to, aby sa dostali na požadovanú úroveň rozvoja. Nižšia miera používania pesticídov v týchto krajinách, v porovnaní so súčasnou mierou ich používania, bude v konečnom dôsledku zameraná proti nám konzumentom, pokiaľ v tomto procese eliminácie nezohľadníme súčasnú úroveň používania týchto prostriedkov, ktorá je relatívne nízka.

Aj naša krajina je špecifická. V Poľsku je možné chrániť obrovské územie lesov pred škodcom iba pomocou leteckých postrekov. Je našou povinnosťou voči životnému prostrediu chrániť tieto lesy a je povinnosťou Parlamentu, aby vydal pokyny na bezpečné využívanie prostriedkov, ktoré chránia prírodu.

Smernica obšírne hovorí o tom, že úroveň vedomostí poľnohospodárov je najdôležitejším faktorom v súvislosti so zavedením trvalo udržateľného využívania pesticídov. Našou povinnosťou je podporovať vzdelávanie a vytvoriť podmienky, aby tieto informácie boli dostupné pre každého poľnohospodára. Pri predkladaní pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu o súčasných národných povolených dávkach pesticídov na prerokovanie som za to, aby sa čo najskôr vymenili staršie preparáty za moderné a bezpečnejšie. Žiadam vás o podporu.

Smernica by mala povzbudiť racionálne opatrenia a nie

znechutiť členské štáty a poľnohospodárov.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, ďakujem rečníkom na dnešnom rokovaní za ich pozitívne pripomienky. Dovoľte mi, aby som stručne uviedol stanoviská Komisie k určitým dôležitým problémom, ktoré sa vyskytli.

Začal by som s tematickou stratégiou a konkrétne s tými bodmi, ktoré smernica neobsahuje.

V prvom rade ma teší, že správa podporuje tematickú stratégiu trvalo udržateľného využívania pesticídov. Obzvlášť dobrý je aj návrh na zavedenie novej legislatívy, ktorá sa zaoberá nebezpečným používaním pesticídov.

Súhlasím s tým, že je veľmi dôležité pokračovať vo výskume v oblasti vplyvu kombinovaného a kumulatívneho využívania pesticídov na naše zdravie. Podľa môjho názoru je podstatná zásada substitúcie; t.j. odstránenie najviac nebezpečných chemických látok z trhu a ich nahradenie bezpečnejšími alternatívnymi riešeniami, z ktorých niektoré sú nechemické.

A nakoniec, správa pani Belohorskej schválená Výborom pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť predkladá ďalšie opatrenia, ktoré sú obzvlášť pozitívne.

Dovoľte, aby som sa teraz zameral na rámcovú smernicu. Mnohé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom podávajú užitočné vysvetlenie a môžu sa prijať. Ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by mohli priniesť neželané výsledky. V prvom rade by som chcel komentovať základné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Komisia môže v celom rozsahu alebo sčasti prijať.

Komisia sčasti prijíma návrh, aby si členské štáty vytýčili jednotlivé ciele v rámci svojich vlastných národných akčných plánov na obmedzenie využívania najviac rizikových pesticídov. Avšak príprava takýchto cieľov musí byť v súlade so všeobecným cieľom smernice, aby sa redukovalo riziko využívania pesticídov. Určenie celkového trvalého cieľa pre zníženie používania pesticídov na úrovni EÚ a k tomu ešte vymedzenie národných cieľov nie je potrebné, a preto ich Komisia ani nepodporí. V skutočnosti nezodpovedá celkové zníženie množstva pesticídov aj zníženiu rizika, nakoľko rozsah nebezpečenstva sa od jednej chemickej látky k druhej mení. Aktivity na limitovanie rizika sa teda musia zamerať predovšetkým na najškodlivejšie chemické látky.

Komisia môže v zásade prijať navrhovanú minimálnu šírku nárazníkových zón, ktoré by sa mali vytvoriť v blízkosti vodných tokov, pretože je to v prospech životného prostredia. Avšak nekritické zavedenie 10 metrového pásma sa nám nezdá byť vhodné. Komisia uprednostňuje, aby mali členské štáty určité rozmedzie flexibility a mohli si stanoviť primeranú šírku nárazníkových zón v súlade so svojimi geografickými podmienkami.

Komisia môže prijať užitočné vysvetlenia ďalších záležitostí, akými sú napríklad technické školenia a vydávanie oprávnení. Sú tu však aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Komisia nemôže prijať.

Po prvé, Komisia je presvedčená, že záväzné dodržiavanie spoločných všeobecných pravidiel integrovanej ochrany proti škodcom prostredníctvom odborného využívania pesticídov je základným opatrením na zníženie závislosti od pesticídov. Ide o dôležitý prínos pre životné prostredie v rámci celej EÚ a prispeje to k rozvoju trvalo udržateľného a konkurencieschopného poľnohospodárskeho sektora. Nemôžem preto súhlasiť s odstránením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 86, tohto obzvlášť dôležitého opatrenia obsiahnutého v návrhu Európskej komisie.

Po druhé, Európska komisia súhlasí s opatreniami na ochranu populácie žijúcej v blízkosti polí, kde sa vykonávajú letecké postreky. Napriek tomu považuje úplný zákaz pesticídov v takzvaných „senzitívnych“ oblastiach za neprimerané. Mali by sme to do istej miery ponechať na zváženie členským štátom a miestnym orgánom. Pokiaľ je to vo výnimočných prípadoch potrebné, a ak je efektívne jedine použitie pesticídov, potom musia mať možnosť zaoberať sa rizikami, ktoré môžu mať vplyv na zdravie ľudí a biodiverzitu.

Po tretie, aj keď sa Komisia zaviazala rozšíriť obsah smernice o používanie biocídov; takéto rozhodnutie si vyžaduje dôsledné preštudovanie a realizáciu určitých častí smernice o pesticídoch. Keď budeme mať vďaka programu vypracovanému v rámci smernice o biocídoch k dispozícii viac údajov, budeme sa môcť využívaním biocídov lepšie zaoberať.

Po štvrté, Komisia nemôže podporiť dodatok vzťahujúci sa k článku 152 ods. 4 Dohody, nakoľko navrhovaná smernica je jasne zameraná na ochranu životného prostredia, ktoré zahŕňa aj otázky verejného zdravia.

Po piate, aj keď zavedenie daní a ukladanie pokút je v súlade so zásadou „platieb za znečisťovanie“, v súčasnosti neexistuje efektívny systém na odlíšenie daňovej sadzby na základe nebezpečenstva, ktoré predstavujú jednotlivé pesticídy. Z tohto dôvodu Komisia uprednostňuje, aby sa dane a pokuty neukladali na úrovni Spoločenstva teraz, ale až keď sa vypracuje štúdia o tejto problematike.

Vážená pani predsedajúca, zo 166 predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov môže Komisia prijať 121, z toho v celom rozsahu prijíma 25 a v zásade alebo sčasti prijíma 96. Spolu s sekretariátom Parlamentu podávam celý zoznam stanovísk Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

Ešte raz mi dovoľte poďakovať všetkým tým, ktorí prispeli k tejto popoludňajšej rozprave a obzvlášť spravodajcom za ich prácu. Ďakujem za pozornosť.

  Markos Kyprianou, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som na úvod pripomenul poslancom, ktorí v súčasnosti zastávajú zásadnú politiku EÚ, aby propagovali a podporovali zdravé stravovanie. Ovocie a zelenina sú určite pre správnu výživu veľmi dôležité. A podstatné je, aby sme si tento fakt uvedomili. V súčasnosti máme teda dva ciele. Potrebujeme zabezpečiť produkciu ovocia a zeleniny, čo je výborná príležitosť pre rozvoj a podporu poľnohospodárstva. Po druhé, musíme zaistiť, aby ovocie a zelenina boli bezpečné na konzumáciu. Veríme, že návrh Komisie úspešne zasiahne obidva tieto ciele vyváženým spôsobom.

S veľkým záujmom som sledoval priebeh rokovania všetkých poslancov. Predložené pripomienky sú vážne a mi ich budeme naozaj vážne zohľadňovať. Kvôli krátkosti času sa nechcem rozširovať o všetkých problémoch. Dovoľte mi, aby som sa dotkol dvoch alebo troch, ktoré odzneli práve dnes a ja ich považujem za veľmi dôležité.

Po prvé, ide o otázku ochrany ohrozených skupín; súhlasím s tým, že ich musíme chrániť a to sme zohľadnili aj v navrhovanom nariadení. Taktiež chceme prijať pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa definície ohrozených skupín, jednoducho preto, že im zaručí ešte väčšiu ochranu. Chcel by som povedať ešte jednu poznámku, aj keď priamo nesúvisí s diskutovaným problémom, a to o dovážaných produktoch. Zdôrazňujem, že týchto sa takisto kontrolujú rezíduá pesticídov vďaka ďalšiemu predpisu o maximálnej povolenej úrovni rezíduí pesticídov. Máme pravidlá kontroly, ktoré zaručujú ochranu spotrebiteľa, aj keď ide o produkty z dovozu.

Vo všeobecnosti sú schvaľovacie kritériá veľmi dôležitou súčasťou legislatívy. Naozaj hlavným cieľom návrhu je chrániť zdravie občanov a životné prostredie. Je to nesmierne dôležité a nemali by sme na to zabúdať. Navrhované schvaľovacie kritériá sú nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa, a tak Komisia nemôže žiadnu odchýlku od nich akceptovať. Z rozpravy a z niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je zrejmé, že Európsky parlament sa s týmito cieľmi stotožňuje. Určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by tieto kritériá ešte posilnili. Názor Komisie je taký, že navrhované kritériá by mali prispieť k vysokej úrovni ochrany bez toho, aby mali za následok nerealizovateľnú alebo zle fungujúcu ochranu rastlín. V tom prípade Komisia nebude môcť prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by mohli podkopať tieto kritériá.

Na záver sa dotknem spornej otázky vzájomného uznávania, ktoré je tu kvôli koordinovaniu rozličných zón tohto sektora. Myslím si, že náš návrh bol istým spôsobom zle pochopený. Predovšetkým mi dovoľte pripomenúť, že nový návrh prinesie prísnejšie kritériá, ktoré sa budú zavádzať na základe zón. Toto by sme mali mať na pamäti, keďže takýto spôsob zaručí vyššiu úroveň ochrany zdravia a životného prostredia. Usilujme sa o jeden trh, vnútorný trh, a tak sa vyhneme neprirodzenému stavu, kedy na jednej stane existuje spoločný trh pre poľnohospodárske produkty a na druhej strane je oddelený trh s prípravkami na ochranu rastlín. Ak chceme uvažovať o konkrétnych vlastnostiach súvisiacich s klimatickými podmienkami a pôdou, rozdelenie na jednotlivé zóny je nevyhnutné. Tento problém však nie je až taký jednoduchý a jasne vymedzený, preto som očakával prípadné nedorozumenia. Čiže členské štáty by mohli konať tak, aby sa chránili a zároveň v priebehu rozhodovacieho procesu, ktorý si vyžaduje schválenie prvým členským štátom zóny; odborníci z iných členských štátov sa budú môcť aktívne zapojiť do licenčného postupu, a tak budú mať možnosť posúdiť podmienky v rámci celej zóny. Inými slovami, rozhodnutie sa nebude robiť v izolácii a jednostranne len členským štátom patriacim do zóny, ale na tomto procese sa budú podieľať aj zástupcovia ostatných členských štátov danej zóny. Zástupcovia budú môcť prezentovať svoje názory a presvedčiť ostatných o špecifických podmienkach, ktoré prevládajú v ich krajinách.

Dovoľte, aby som zvlášť spomenul ochranu vôd. Takisto ide o citlivý bod, o ktorom hovorilo viacero poslancov. Návrh sa zaoberá potrebou chrániť vodné zdroje, a to najmä rámcovou smernicou o vode. Pokiaľ sa pri preskúmaní rizika zistí, že v rámci navrhovaných podmienok používania by sa v ohrozených oblastiach prekročili povolené limity, zainteresované členské štáty môžu a musia odmietnuť používanie pesticídov v tejto konkrétnej oblasti. Navyše, ak vie členský štát dokázať, že všetky pôdy na jeho území sú súčasťou ohrozenej oblasti, má možnosť neschváliť používanie týchto prípravkov vôbec. Takže osobitné vlastnosti a potreba chrániť vodné zdroje sú jasne zohľadnené pri novom schvaľovaní nariadenia. Komisia si váži vznesené pripomienky, avšak nemôže prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré súvisia so systémom schvaľovania na základe zón. Komisia si váži vznesené pripomienky, avšak nemôže prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré súvisia so systémom schvaľovania na základe zón.

Ako som už spomínal, je tu viac než 250 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a málo času na ich detailnú analýzu. Chápem, že máme odlišné názory a vážim si, že spôsob práce a rokovanie nám dáva možnosť nájsť spoločné záujmy.

člen Komisie – Príloha – Stanovisko Komisie

Správa pani Klassovej (A6-0347/2007)

Komisia môže prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 2, 3, 6, 17, 26, 49, 52, 53, 60, 61, 66, 68, 76, 94, 95, 97, 103, 105, 106, 107, 108, 109, 111, 115 a 117.

Komisia môže v zásade alebo sčasti prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 4, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 19, 20, 21, 24, 25, 27, 31, 33, 34, 35, 36, 38, 39, 42, 43, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 54, 56, 59, 62, 63, 64, 65, 67, 70, 71, 74, 75, 78, 79, 80, 81, 82, 83, 85, 87, 90, 92, 93, 100, 101, 110, 112, 113, 114, 116, 118, 119, 122, 126, 128, 129, 130, 131, 133, 134, 135, 136, 137, 140, 141, 142, 143, 144, 145, 146, 147, 148, 149, 150, 151, 152, 153, 154, 155, 156, 160, 163, 164 a 165.

Komisia nemôže prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 1, 5, 16, 22, 23, 28, 29, 30, 32, 37, 40, 41, 46, 55, 57, 58, 69, 72, 73, 77, 84, 86, 88, 89, 91, 96, 98, 99, 102, 104, 120, 121, 123, 124, 125, 127, 132, 138, 139, 157, 158, 159, 161 a 162.

Komisia odkladá svoje stanovisko k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 166.

Správa pani Breyerovej (A6-0359/2007)

Komisia môže prijať, alebo prijať po preštylizovaní, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 9, 11, 20, 22, 26, 29, 31, 32, 33, 36, 41, 43, 45, 49, 51, 56, 57, 64, 67, 75, 78, 79, 82, 84, 92, 93, 96, 102,107, 112, 114, 119, 124, 130, 131, 140, 145, 153, 155, 156, 157, 159, 160, 167, 170, 181, 184, 190, 195, 196, 197, 201, 203, 206, 212, 213, 215, 217, 220, 254, 258, 274, 282, 283, 286 a 301.

Komisia môže prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 4, 5, 6, 7, 10, 14, 18, 19, 21, 24, 25, 27, 34, 39, 46, 50, 53, 54, 59, 61, 62, 63, 66, 76, 77, 80, 87, 89, 94, 95, 98, 99, 100, 108, 109, 115, 116, 121, 122, 123, 133, 134, 136, 149, 163, 169, 175, 176, 177, 180, 183, 188, 189, 193, 199, 209, 218, 225, 233, 243, 244, 248, 251, 252, 268, 279, 284, 290, 296, 297, 300, 302 a 305, v zásade alebo sčasti.

Komisia nemôže prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 1, 2, 3, 8, 12, 13, 15, 16, 17, 23, 28, 30, 35, 37, 38, 40, 42, 44, 47, 48, 52, 55, 58, 60, 65, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 81, 83, 85, 86, 88, 90, 91, 97, 101, 103, 104, 105, 106, 110, 111, 113, 117, 118, 120, 125, 126, 127, 128, 129, 132, 135, 137, 138, 139, 141, 142, 143, 144, 146, 147, 148, 150, 151, 152, 154, 158, 161, 162, 164, 165, 166, 168, 171, 172, 173, 174, 178, 179, 182, 185, 186, 187, 191, 192, 194, 198, 200, 202, 204, 205, 207, 208, 210, 211, 214, 216, 219, 221, 222, 223, 224, 226, 227, 228, 229, 230, 231, 232, 234, 235, 236, 237, 238, 239, 240, 241, 242, 245, 246, 247, 249, 250, 253, 255, 256, 257, 259, 260, 261, 262, 263, 264, 265, 266, 267, 269, 270, 271, 272, 273, 275, 276, 277, 278, 280, 281, 285, 287, 288, 289, 291, 292, 293, 294, 295, 298, 299, 303, 304 a 306.

PREDSEDÁ: PANI ROTHE
podpredsedníčka

  Gyula Hegyi (PSE), písomne. – Pesticídy patria medzi najnebezpečnejšie chemikálie, nakoľko je ich cieľom zabíjať a naše životné prostredie a potraviny sú ich vplyvu zámerne vystavované. V skutočnosti asi iba 1 % pesticídov dosiahne svoj cieľ. Preto pri príprave legislatívy o používaní a povolení pesticídov musíme mať na zreteli, aký je záujem rôznych zúčastnených strán v tejto záležitosti. V záujme poľnohospodárov je mať vysokú úrodu a kvalitné produkty pri nízkych nákladoch. Ak by mohli tento cieľ dosiahnuť s menším množstvom pesticídov, mohli by ušetriť výdavky a poskytovať zdravšie produkty. V záujme obyvateľov je mať k dispozícii bezpečné, lacné produkty a pitnú vodu bez prítomnosti pesticídov. Preto je používanie menšieho množstva a bezpečnejších pesticídov v záujme takmer každého.

Ak chceme dosiahnuť významné zníženie používania pesticídov v Európe, potrebujeme efektívne národné plány na ich redukciu, ktoré budú zamerané na miestne podmienky a využitie lokálnych možností.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. –

Som zástankyňou kľúčovej myšlienky tejto správy, nakoľko rozširuje súčasný stav legislatívy zaoberajúcej sa prostriedkami na ochranu rastlín spôsobom, ktorý by mal poskytnúť spotrebiteľom väčšiu dôveru v konzumované potraviny a ďalej poskytnúť tým, ktorý sú v priamom kontakte s týmito prostriedkami, ako napríklad výrobcovia, poľnohospodári a dodávatelia, jasnejšie smernice vzťahujúce sa na používanie pesticídov, a teda vo všeobecnosti zaručiť bezpečnú výrobu poľnohospodárskych produktov v rámci EÚ.

Avšak je dôležité zdôrazniť, že rozšírenie legislatívy v tejto oblasti bude efektívne iba ak budú existovať dostatočné kontroly a monitorovanie na úrovni členských štátov. V súčasnosti sa zdá, že aj keď máme určité kontroly na zistenie prítomnosti rezíduí v potravinových výrobkoch, nemusí to stačiť na dostatočné uistenie konzumentov týchto výrobkov. Sú potrebné určité kroky na to, aby boli prostredníctvom efektívneho monitorovania posilnené opatrenia, ktoré prinesie táto legislatívu.

  Péter Olajos (PPE-DE), písomne. – (HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, už niekoľko mesiacov dôkladne rokujeme o tomto legislatívnom balíku zaoberajúcom sa prostriedkami na ochranu rastlín. Doteraz sme preskúmali veľké množstvo stanovísk a zapracovali sme ich do textu. Výsledkom tohto procesu je pracovná verzia, ktorú máme pred sebou, a ktorá je, podľa môjho názoru, vo viacerých oblastiach kompromisom a spĺňa toľko požiadaviek, koľko len bolo možné. Sú však určité záležitosti, ktoré by nemali byť vystavené žiadnemu kompromisu. Keď ide o zdravie obyvateľstva, nesmieme dať prednosť ekonomickým záujmom. Táto časť legislatívy nie je o konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho sektora Európy, ale o ochrane zdravia jej obyvateľov. Vidíme, že súčasné pravidlá jednotlivých členských štátov sa od seba značne líšia. Moja krajina uplatňuje jedny z najprísnejších. Zatiaľ čo my v Štrasburgu diskutujeme o tom, či majú mať nárazníkové zóny v blízkosti vodných tokov 5 alebo 10 metrov, v Maďarsku sú už desaťročia vymedzené 50 metrové, ba na niektorých miestach dokonca 500 metrové nárazníkové zóny. Navyše, aj keď naši poľnohospodári používajú 15-krát menšie množstvo prostriedkov na ochranu rastlín ako je bežne používané v Holandsku, intervenčné zásoby, pokiaľ ešte existovali, praskali vo švíkoch vďaka kukurici z Maďarska. Žiadam svojich kolegov poslancov, aby po zohľadnení všetkých týchto skutočností podporili v zajtrajších voľbách zavedenie prísnych kritérií na obmedzenie používania pesticídov. Na základe kompromisného návrhu znenia textu, by sa to vzťahovalo iba na 29 chemických látok z viac ako 600 substancií. Nie je to príliš vysoká cena na to, aby sme zaistili, že potvrdené karcinogénne a toxické zmesi zostanú mimo nášho jedálneho lístka. Aj keď v dôsledku špecifík jednotlivých krajín existujú medzi nami rozdiely, myslím si, že sa v tejto veci v hlasovaní zhodneme. Hlasujme teda tak, aby sme si k prestretému stolu s jedlom mohli sadnúť s pokojným svedomím.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. – (SK) Podobne ako lieky pre človeka, pesticídy sú oprávnene nazývané liečivami pre rastliny v boji proti chorobám, škodcom i proti burine. Samozrejme, musia byť používané podľa stanovených pravidiel. Pri nesprávnej aplikácii vedú k zlyhaniu organizmu v podobe onkologických ochorení.

Vážení kolegovia, k tejto dôležitej téme si musíme zachovať prístup založený na vedeckej analýze a zbytočne nepodľahnúť pesticídovej hystérii rozpútanej v EP. Potravinová sebestačnosť Európy sa znižuje a to vedie k stále väčšej závislosti agro-potravinárskeho priemyslu od ponuky svetových trhov. Musíme si byť vedomí, že nedostatok potravín by spôsobil zvýšenie ich cien.

Niektoré pozmeňujúce návrhy výboru ENVI vnesené do nariadenia o registrácii a do smernici o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín po mojej konzultácii s odborníkmi pokladám za nepoužiteľné. Tieto nové prvky nás odsúvajú bokom od princípu vedecky podloženej legislatívy, ktorá bola cielená a proporcionálna.

Uvedomujem si, že potrebujeme harmonizáciu európskej legislatívy, zaoberajúcu sa pesticídami, výsledkom ktorej musia byť bezpečné potraviny. Nesmieme však poľnohospodárom zabrániť použiť také nástroje, ktoré potrebujú pre naplnenie potrieb pri výrobe bezpečných, výživných a dostupných potravín.

Správy kolegýň Klaß a Breyer, tak ako boli schválené vo výbore ENVI nemôžem podporiť. Hlasovať za správy budem iba v prípade, že budú schválené pozmeňujúce návrhy našej politickej skupiny PPE-DE.

15. Zmena článku 173 rokovacieho poriadku týkajúceho sa doslovného zápisu (rozprava)

  Presedajúca. − Nasleduje správa (A6-0354/2007), ktorú pripravil pán kolega Richarda Corbett v mene Výboru pre ústavné veci, o zmene článku 173 rokovacieho poriadku týkajúceho sa doslovného zápisu [2007/2137(REG)].

  Richard Corbett (PSE), spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, v mene Výboru pre ústavné veci navrhujem, aby sa zmenil spôsob, akým v tomto Parlamente uchovávame záznam z našich rokovaní. Všetci poznáme doslovné zápisy, ktoré dostaneme na druhý deň po rokovaní a sú v nich všetky príspevky rečníkov v ich vlastnom jazyku. Tak to zostane aj naďalej. Zápis toho, čo každý povedal v pôvodnom jazyku, zostane nezmenený.

Návrh Výboru pre ústavné veci sa týka zmeny spôsobu, akým uchovávame viacjazyčný zápis našich rokovaní. Namiesto postupného prekladania rokovaní a niekoľko mesačného čakania na kompletne preložené záznamy v písomnej forme v každom jazyku, navrhujeme prechod na systém, v ktorom budú rozpravy uchovávané v elektronickej podobe a každý občan k nim bude mať prostredníctvom internetu prístup hneď na druhý deň a uvidí vizuálny záznam rokovania spolu so zvukovým záznamom pre jednotlivé jazyky prevzatý z tlmočníckych kabín. Ide o živší spôsob prístupu k rokovaniam ako poskytuje samotný text. Záznam bude k dispozícii ihneď a nie až po niekoľkých mesiacoch.

Musím sa priznať, že sám som bol pôvodne skôr skeptický voči tomuto nápadu. Vždy som bol presvedčený, že neodmysliteľnou súčasťou existencie parlamentu je uchovávať na papieri zápis všetkého, čo na jeho pôde odznelo a archivovať to, aby všetko zostalo ľudom v priebehu mnohých nasledujúcich rokov k nahliadnutiu. Avšak po zvážení a vypočutí si argumentov zastávam názor, že môžeme zachovať viacjazyčný prístup, ibaže novým spôsobom.

Problém v starom systéme je, že preklady nás nielen stoja veľa peňazí, ale aj, čo je ešte dôležitejšie, sú dostupné až o niekoľko mesiacov. V súčasnosti ich dávame na internet, kde sú dostupné v elektronickej podobe. Už nebývajú uverejnené v Úradnom vestníku. Vďaka časovému oneskoreniu si ich len veľmi málo ľudí prezerá, vyhľadáva alebo používa. S novým systémom uchovávania rokovaní prostredníctvom, pokiaľ chcete, „televízie na webe“, budú dostupné hneď na druhý deň, keď sú ešte politicky aktuálne a ľudia sa o ne zaujímajú.

Obávali sme sa tiež, že historici, ktorí majú z rôznych dôvodov snahu nazrieť do rozpráv parlamentu dávno potom, čo sme mi už na ne zabudli, by mohli byť znepokojení tým, že už nebudeme mať písomnú tlačenú verziu, ale iba vizuálnu viacjazyčnú verziu. Obrátili sme sa na rozličné združenia historikov a iných odborníkov, a na moje prekvapenie odpovedali, že pre nich by bolo tiež oveľa zaujímavejšie mať k dispozícii živší záznam ako len preložený vytlačený text. Sledovanie rozpravy na obrazovke prináša aj atmosféru danej rozpravy. Je možné pozorovať reč tela hovoriaceho rečníka a zistiť oveľa viac ako zo suchého textu.

Jednako, naša správa navrhuje množstvo bezpečnostných opatrení. Po prvé, mnohojazyčné doslovné zápisy, ktoré dostávame na druhý deň, budú existovať aj naďalej. Ako doposiaľ budú všetky príspevky uvádzané v ich pôvodnom znení. Po druhé, poslanec tohto Parlamentu bude mať zaručené právo vyžiadať si preklad, ak ho bude potrebovať pre svoju politickú činnosť. Preklad príspevku musí byť poslancovi, ktorý oň požiada, rýchlo k dispozícii. Po tretie, predpokladáme, že kancelária môže požiadať o písomný preklad obzvlášť dôležitého rokovania, ktorý potom bude vydaný v písomnej forme v každom jazyku. Po štvrté, pokiaľ sú navyše k dispozícii verzie v ďalších jazykoch, nakoľko už boli preložené (napríklad pre potreby formálneho zasadania, na ktorom má príhovor hlava štátu a sú poskytnuté formálne preklady), tieto budú takisto umiestnené na web stránke Parlamentu. Ak teda budú k dispozícii preklady v iných jazykoch, použijeme ich. Na záver, žiadame kanceláriu, aby zvážila technologické pokroky a zhodnotila, či by v budúcnosti napríklad počítačovo vyhotovené preklady nemohli poskytnúť aspoň základnú myšlienku o tom, čo bolo v rozprave odznelo.

Na záver chcem povedať, že ide o nestranný návrh, ktorý má viacero výhod ako nevýhod. Nejde iba o finančné náklady, ale aj o to, aby sme boli moderným parlamentom a sprostredkovali naše rokovania oveľa rýchlejšie a oveľa užitočnejším spôsobom.

  Ingo Friedrich, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v našej skupine máme slobodu hlasovania, a tak nie som oprávnený hovoriť za všetkých mojich kolegov. Opäť sa zaoberáme základnou otázkou, či je parlamentná služba hodna peňazí, alebo či si musíme na základe naliehavej požiadavky na zníženie nákladov pritiahnuť opasok. Dovoľte mi, aby som hneď v úvode povedal, že aj ja považujem novú koncepciu videoprezentácie za dobrý nápad, ktorý by sme nemali zmietnuť zo stola. Tí, ktorí by chceli mať bezprostredný dojem z našej parlamentnej činnosti, by mali takúto možnosť a to je správne a vhodné.

Podľa môjho názoru to však nie je dostačujúce, pretože archivácia písomných záznamov je celkom jednoducho nevyhnutná služba. Dovoľte mi vyzdvihnúť štyri dôvody. Po prvé, vo všetkých parlamentoch na svete sú ich plenárne zasadnutia dostupné v písomnej forme a archivujú sa, aby ľudia mohli na základe porovnania týchto záznamov zistiť, o čom sa v danom parlamente rokovalo.

Po druhé, videozáznam sprostredkuje živý a veľmi zaujímavý dojem, ale vieme tiež, že hektická povaha rokovaní často spôsobí, že máme menej kvalitné verbálne tlmočenie ako by sme potrebovali.

Vieme to z našich vnútorných rokovaní s tzv. „tabling office“. Dokonca sami budujeme „tabling office“ s cieľom zaistiť, aby formulácia návrhov na prerokovanie a oficiálne dokumenty boli úplne správne. Keďže fungujeme na báze mnohojazyčnosti, musíme na to vynaložiť veľkú snahu. S rovnakou dôslednosťou chceme naďalej pristupovať aj k zápisom rokovaní.

Po tretie, odborníci, ktorí vyjadrili svoj názor k tejto problematike, si nemuseli byť celkom vedomí dôsledkov, pretože napriek tomu, že získame živý záznam, navrhovanému prístupu do značnej miery chýba kritickosť. Okrem toho, je oveľa jednoduchšie analyzovať plenárne zasadnutie, ak hľadajúci zadá nejaký termín, napríklad „pesticídy“ alebo „CO2“, a je nasmerovaný priamo k príslušnej rozprave. Zdá sa, že toto sa nie je možné zrealizovať pri videozáznamoch. V krátkosti, verím, že archivovanie písomných záznamov stojí za vynaložené náklady a som za to, aby písomné archivovanie dopĺňalo videozáznamy.

  Costas Botopoulos, v mene skupiny PSE. – (EL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, myslím si, že ako už povedal spravodajca, pán Corbett, z politického hľadiska má problém, o ktorom dnes rokujeme, dva rovnako dôležité ciele. Na jednej strane stoja technické otázky, ako by sme v rámci možností techniky mohli realizovať preklady a šetriť finančné zdroje. Na druhej strane je otázka zabezpečenia najväčšej možnej miery rôznorodosti názorov, viacjazyčnosti a transparentnosti v činnosti Parlamentu. Tu musím zdôrazniť, že jazyk veľmi dôležitú úlohu v rámci politického zoskupenia, akým je toto naše, v ktorom sú zastúpené mnohé etnické a politické skupiny. Jazyk totiž nie je iba prostriedkom komunikácie, ale je – ako aj vždy bol a nech ešte dlho zostane –, dopravným prostriedkom kultúry, vyjadrením myšlienok. Nesmieme dovoliť, aby technická stránka znemožnila diskusiu o rovnosti a pokrytie všetkých tém, ktoré sú predmetom rokovania vo všetkých jazykoch a v úplnej rovnosti.

Dovoľte, aby som poukázal na fakt, že tu máme ďalšiu praktickú otázku; ako by sme mohli dosiahnuť takéto pokrytie šetrným spôsobom? Vyvstávajú rôzne problémy. Prvým je ubúdanie písaného slova, skutočnosť, o ktorá už bola označená za dôležitú. Ja si myslím, že v politike by sa malo zachovať písané slovo. Druhý problém, ktorý by sme mali brať do úvahy, je permanentný zápis činnosti nášho Parlamentu. Na záver, ak mi pani predsedajúca dovolí dokončiť svoj príhovor; ako môžeme okamžite sprístupniť prácu nášho Parlamentu verejnosti, ktorá, myslím si, nie vždy má k dispozícii internet?

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, pán Friedrich a ja sme predložili na prerokovanie určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nemajú snahu o výmenu starých postupov za nové, ale hľadajú spôsob ako doplniť staré novými. Zdá sa nám veľmi nespravodlivé skončiť prax s vydávaním písaného textu, ktorá tu je 50 rokov, hneď ako sa nový členský štát dostane do Parlamentu, a myslím si, že je nevyhnutné pre historikov aj na účely výskumu, aby sme v tejto doterajšej praxi pokračovali.

Písané slovo je primárny zdroj a musí sa zachovať pre dôslednosť, transparentnosť a jednoduchosť výskumu v čase, kedy sa snažíme o presadenie štúdia Európskeho parlamentu. Ako inštitúcia by sme mali preukázať voči sebe určitú úctu a zachovať doterajší postup natrvalo.

  Zdzisław Zbigniew Podkański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, iniciatíva Komisie o zmenu a doplnenie článku 173 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu ma núti k opätovnému premýšľaniu o Európskej únii. Pre koho tu je vlastne Únia? Je tu pre ideológie alebo pre ľudí? Ak má pomáhať ľuďom, potom prečo je navrhované niečo, čo je proti ich záujmu? Čo vlastne chceme pred ľuďmi skryť? Áno, skryť. Hovorím to preto, že záujem obmedziť prístup k informáciám vo vlastnom jazyku by znamenal práve toto. Prečo sa prestupujú základné práva občana a ľudia sú diskriminovaní na základe dátumu, kedy sa pridali k Európskej únii alebo pre počet obyvateľov ich krajiny? Čo majú spoločné zásada vzájomnej úcty, demokracie a pokus o násilné vtiahnutie do situácie, kedy obyvatelia starých členských štátov EÚ dostávajú od Európskej únie materiály vrátane písomných v ich vlastných jazykoch, zatiaľ čo obyvatelia nových členských štátov sú odkázaní na internetové stránky, aby si vypočuli záznamy rokovaní? Zároveň sa nevenuje pozornosť skutočnosti, že v nových členský štátoch je veľa ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť mať internet doma. Toto sa týka miliónov ľudí, opakujem miliónov ľudí, ktorým by sme odopreli informácie. Ospravedlňovanie navrhnutého rozhodnutia z hľadiska nákladov znie ako žart. Znamená to, že si môžeme dovoliť míňať stovky miliónov eur na nadbytočnú administratívu a na udržiavanie chodu dvoch, ba až troch budov tohto Parlamentu, ale nemôžeme si dovoliť informovať ľudí, platcov daní o tom, ako Únia používa ich peniaze a aké sú jej plány?

Dámy a páni, ak máme nejakú úctu voči sebe samým a voči iným ľuďom, je tu iba jedno riešenie bez machinácií. Plníme nariadenie článku 96 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí: „Parlament zabezpečí čo najvyššiu mieru transparentnosti svojej činnosti“.

  Johannes Voggenhuber, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, doba a opäť aj tento parlament musí bojovať s laxným prístupom k demokracii v Európskej rade. Toto môže viesť k situácii, že bez akýchkoľvek konzultácií pribudne v Parlamente jedno kreslo, a hneď potom niektorí jednoducho hovoria o 750 plus jeden a myslia si, že sú na tej správnej strane zákona. Napĺňa ma obavou myšlienka, že tento postoj sa tu v Parlamente zakoreňuje takým spôsobom, že niektorí poslanci sa snažia postaviť najtriviálnejšie pragmatické úvahy pred najzákladnejšie zásady.

Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho. Rokovací poriadok nás zaväzuje k najvyššej miere transparentnosti v našej činnosti – a to nie k žiadnej starej interpretácii transparentnosti, ani k istej forme transparentnosti zakalenej pragmatizmom alebo kalkuláciami o finančných výhodách, ale k najvyššej miere transparentnosti. Audiovizuálna prezentácia nezodpovedá tejto charakteristike. Audiovizuálna prezentácia môže byť použitá na účely propagandy alebo môže poskytnúť rýchly zdroj informácií, avšak neponúka serióznu analýzu slov, ktoré odzneli v tomto Parlamente, diskusií a rozpráv, ktoré sa tu odohrávajú. O tom nie je pochýb.

Viacjazyčnosť je vodiacou zásadou Parlamentu a parlamentné rokovania tvoria jadro našej činnosti. Kontakt s ľuďmi je našou najdôležitejšou povinnosťou. Ak tomuto problému venujeme čo len krátke zamyslenie, nemôžeme poprieť, že parlament, ktorý sa vyčlení od všetkých ostatných parlamentov na svete tým, že už viac nebude archivovať zápisy rokovaní, stratí veľkú časť svojej parlamentnej identity.

So zreteľom na finančný faktor chcem povedať, že by bolo veľmi ľahké znížiť náklady pomocou prepisu tlmočenia z rokovaní namiesto toho, že sa budú nanovo prekladať. To by mohlo tiež odrážať rušnú atmosféru rokovania a reprodukovať ho spôsobom, akým naozaj prebehlo a akým sme mu my porozumeli.

  Bernard Wojciechowski, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, tento Parlament je ako babylonská veža, alegória habsburskej ríše, ktorá bolo plné pätolizačov. Snahou Európskej únie je vybudovať medzinárodnú ríšu založenú na zjednotenom presvedčení federalistov, liberálov, kozmopolitov a pätolizačských humanistických mysliteľov.

Babylonská veža bola však nápadom bláznov. Jej konečné zlyhanie sa pripisuje lingvistickým rozdielom, alebo tomu, čo sa v Európskej únii nazýva „multilingvalizmus“. Zdá sa, že správa pána kolegu Corbetta spochybňuje efektivitu komunikácie národov Európy. Nápad pána Corbetta vypracovať Európu ako viacjazyčný dokument je ako čakanie na Godota a znamená stagnáciu v komunikácii.

Táto správa chce odvrátiť pozornosť od skutočného problému. Na komunikáciu a vzájomné pochopenie potrebujeme dialóg a nie monológ. Jediným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je preklad do všetkých dvadsiatich dvoch oficiálnych jazykov. Inak smerujeme ku komunikačnému chaosu.

Môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 2 by mal byť zahrnutý do tejto správy preto, lebo napríklad preklady mojich príhovorov do poľštiny niekedy sprostredkujú len 50 % z toho, čo som naozaj povedal.

Chcel by som naliehavo požiadať všetkých poslancov, aby hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podporujú zachovanie prekladov do všetkých 22 jazykov a za zamietnutie pozmeňujúceho návrhu č. 1, ktorý vypracoval pán Corbett a bol uvedený na zozname hlasovania ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený výborom.

  Richard Corbett (PSE), spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, zdá sa, že pán Podkański naznačuje, že Výbor pre ústavné veci konal v rozpore s rokovacím poriadkom. Rokovací poriadok vyžaduje, aby sa s každým jazykom zaobchádzalo rovnocenne a to, čo výbor navrhuje je jednoducho, aby sme namiesto písomných doslovných prekladov mali v každom jazyku audiovizuálny preklad. V tomto návrhu nejde o žiadnu diskrimináciu. Je to skrátka otázka toho, či máme písomný záznam alebo audiovizuálny záznam. V oboch prípadoch sa musí so všetkými jazykmi zaobchádzať rovnocenne.

  Predsedajúca. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu, 24. októbra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Alexander Stubb (PPE-DE), písomne. – Všetci dobre vieme, že správa pána Corbetta o rokovacom poriadku, ktorá sa týka doslovných zápisov je citlivou témou. Chceme, aby boli všetky vyhlásenia preložené do všetkých jazykov, alebo stačí audiovizuálny záznam vo všetkých jazykoch, ktorý bude prístupný ihneď na internete?

Nebudem opakovať argumenty, ktoré poskytol pán Corbett, ktorý má v tejto záležitosti moju podporu. Chcel by som len zdôrazniť, že sme v srdci viacjazyčnosti. Otázka znie; ako najlepšie podporíme túto podstatnú zásadu Únie?

Sú dve možnosti, buď budeme naďalej míňať 10 miliónov EUR ročne na preklady, ktoré prakticky nikto nečíta, alebo použijeme rovnaké množstvo peňazí na dôležitejšie a naliehavejšie preklady vyhotovené v krátkom čase. Pochopiteľne, ja zastávam tú druhú možnosť. Z toho dôvodu podporujem prístup pána Corbetta.

16. Stratégia Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším príspevkom je správa (A6-0343/2007), ktorú pripravil Chris Davies v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, s názvom Stratégia Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel (2007/2119(INI)).

  Chris Davies (ALDE), spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som začal s obviňujúcou otázkou na pána komisára. Niektorí z nás za posledné roky opakovane poukazovali na fakt, že výrobcovia áut neplnia požiadavky, ktoré obsahuje dobrovoľná dohoda o znižovaní emisií. Prečo teda približne päť rokov odkedy nám je toto jasné, ešte stále pred sebou nemáme legislatívu, ktorá by od výrobcov požadovala plnenie dohodnutých cieľov? Veď predsa s každým mesiacom omeškania je ťažšie dosiahnuť ambície, ktoré boli pôvodne splniteľné.

Toto tvorí rámec dnešnej rozpravy. Priemerné množstvo emisií z nových áut je v súčasnosti o trochu menšie ako 160 g CO2 na kilometer, čo ďaleko zaostáva za požadovaným cieľom 140 g do roku 2008. Preto nie je žiadnym prekvapením, že poslanci požadujú potrestanie výrobcov áut za porušovanie svojich záväzkov. Avšak faktom je, že výrobcovia áut neporušili zákon, a aj keď si veľmi želáme, aby to bolo inak, úroveň emisií je taká aká je.

Komisia oznámila, že sa chce pridŕžať priemerného cieľa, keď v rámci dobrovoľnej dohody určila 120 g do roku 2012, v ktorej sa ale hovorí, že 10 g z tohto množstva sa má dosiahnuť pomocou doplnkových opatrení. Ja to nazývam politickým prikrášľovaním; zahmlila sa zrozumiteľnosť cieľa a niektorí výrobcovia áut povzbudení k tomu, aby si mysleli, že môžu používať biopalivá, a tak sa vyhnúť výrazným zmenám v prevedení.

Vzhľadom na terajšiu situáciu, kedy sa priemerné emisie za poslednú dobu znížili o menej ako 1 g za rok, je otázne, či je ešte stále cieľ a harmonogram vypracovaný Komisiou primeraný. Komisia preto navrhuje, aby sa limit urýchlene zmenil na 5 g ročne. Správne, to sa dá dosiahnuť, a existuje na to aj spôsob. Avšak koľko by to stálo?

Zníženie emisií sa musí stať prioritou pre výrobcov áut, ale musí sa to udiať pri najnižších možných nákladoch. To znamená vymedziť automobilovému priemyslu špecifické ciele a dať mu dostatočný čas na uskutočnenie zmien. Tieto vylepšenia môžu spôsobiť nárast cien nových automobilov, ale potom nižšie množstvo emisií a vylepšené využívanie paliva prinesie tým, čo si tieto autá kúpia, úsporu peňazí v priebehu ich používania. Čiže môžeme urobiť niečo dobré pre životné prostredie, dobré pre užívateľov a dobré aj pre budúcnosť automobilovej výroby.

V tomto Parlamente prebieha diskusia o tom, či by mali zástancovia životného prostredia v predbežnej legislatívnej správe tohto druhu nabádať Komisiu, aby bola neústupčivo prísna, alebo či by sme sa skôr mali snažiť byť realistický v rámcových opatreniach, ktoré by sa nakoniec naozaj mohli najviac priblížiť konečnému zneniu. Preto žiadam Parlament, aby sa odčlenil od názoru Komisie a odporučil, aby sa cieľ pre priemerné množstvo emisií z nových áut by neurčoval na rok 2012 ale až 2015 a mal by byť 125 g, ktoré bude potrebné dosiahnuť výlučne prostredníctvom technických prostriedkov.

Podporme všetkými spôsobmi používanie doplnkových opatrení na zníženie emisií, ale skutočne len ako doplnok a nie náhradu za tieto technické vylepšenia. Pre tých poslancov, ktorí hovoria, že toto nie je dostačujúce, dovoľte mi len pripomenúť, že budúci mesiac budeme hlasovať od správe CARS 21 a v nej je odporúčanie na 135 g do roku 2015. Môžeme skončiť tak, že budeme tento mesiac hlasovať za niečo a nasledujúci za niečo iné. Ak sa mi podarí prispieť k zjednoteniu názorov Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, verím, že to posilní stanovisko a vplyv Parlamentu.

Som presvedčený, že výrobcovia automobilov by mali mať presne dané ciele bez akejkoľvek možnosti kľučkovať medzi nimi. Táto správa naliehavo žiada, aby nesplnenie požiadaviek sprevádzali prísne finančné pokuty. Navrhujem interný obchodný mechanizmus, ktorý výrobcom poskytne maximálnu mieru flexibility a bude stimulovať výrobu nízko emisných vozidiel. Každopádne však záleží na systéme penalizovania a očakávam, že práve ten preverí rozhodnutia Komisie.

Rovnako dôležitá je potreba zaviesť dlhodobé ciele na zníženie emisií pod 100 g do roku 2020. Nepochybujem o tom, že pri dostatočnom čase a bezpodmienečnom nariadení, výrobcovia budú schopní počas nasledujúcich 13 rokov znížiť emisie takmer o 40 %.

Na záver mi dovoľte, aby som sa zmienil o spôsobe propagovania áut. Výrobcovia vždy tvrdia, že odpovedajú na požiadavky zákazníkov, ja tomu ale neverím. Myslím si, že oni formujú požiadavky klientov. Štúdie ukázali, že prevažná väčšina reklám propaguje autá na základe ich sily, veľkosti a rýchlosti.

Automobilový priemysel by mal vytvoriť dobrovoľný kódex správania v rámci reklamy, ale na dobrovoľných kódexoch sme si už popálili prsty a ku každému takému opatreniu by sa malo pristupovať s istou dávkou nedôvery. Je na čase, aby reklamy poskytovali konzumentom viac podrobností o úspore paliva a o produkcii emisií predávaných vozidiel. Táto informácia by mala byť zreteľná a nie zašifrovaná v malých písmenách. Musíme povzbudiť výrobcov áut, aby si konkurovali v tom, nakoľko sú ich autá bezpečné, štýlové a priateľské k životnému prostrediu.

Dovoľte mi ukončiť môj príhovor nasledujúcimi poznámkami. Európske automobilové spoločnosti vyrábajú kvalitné vozidlá. Technická odbornosť samotných spoločností si z veľkej časti zaslúži obdiv, avšak už príliš dlho ignorujú skutočnosť, že ich produkty prispievajú k hrozbe klimatických zmien. V záujme našej planéty a pre dobro automobilového priemyslu, ktorý musí zostať na úrovni špičkových svetových technológií, sú teraz na rade zákonodarcovia, aby ho prísne viedli zelenším smerom.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, cestná doprava spolu s ďalšími oblasťami hospodárstva, musí prispieť k úsiliu o zníženie emisií CO2 v snahe dosiahnuť ciele, ktoré stanovuje Kjótsky protokol a naše záväzky do roku 2020 a neskôr.

Cestná doprava je v rámci EÚ druhým najväčším zdrojom plynov, ktoré spôsobujú skleníkový efekt. Len samotné osobné autá zodpovedajú za 12 % z celkového množstva emisií v EÚ. Nie je nič platné, že v období medzi rokmi 1990 a 2005 bolo celkové množstvo všetkých dvadsiatich siedmich členských štátov EÚ pod hranicou 8 %, pretože emisie z cestnej dopravy za rovnaké obdobie vzrástli o 25 %. Na tomto mieste by som mal pripomenúť, že od roku 1995 Komisia určila za cieľ 120 gramov, o čom bol automobilový priemysel oboznámený. Dovoľte mi tiež pripomenúť, že existovala dobrovoľná dohoda zameraná na zníženie emisií CO2, ktorá uvádzala 140 gramov na kilogram do roku 2008. Komisia si uvedomila, že automobilové spoločnosti tento cieľ nedosiahnu a priznali to aj samotní predstavitelia automobilového priemyslu. Prirodzeným dôsledkom bolo opätovné prehodnotenie Stratégie Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z nových osobných automobilov, ktoré vo februári minulého roku vypracovala Európska komisia s povinnou legislatívou založenou na integrovanom prístupe, prostredníctvom ktorej by sa mal splniť európsky cieľ zníženia emisií z nových áut na 120 g do roku 2012.

Keď sa venujeme problému emisií CO2 produkovaných autami, je potrebné, aby sme prispeli aj k očakávanému posilneniu energetickej stability v rámci EÚ prostredníctvom zníženia našej závislosti od dovážaných fosílnych palív. Toto bude spontánne viesť k zníženiu nákladov na pohonné hmoty.

Vážená pani predsedajúca, som rád, že môžem poznamenať, že vaša správa schvaľuje našu iniciatívu predložením legislatívneho rámca na zníženie emisií CO2 produkovaných autami, a ďakujem spravodajcovi, pánovi Daviesovi, za jeho prácu, ako aj pani Harmsovej z Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a pánovi Bulfonovi z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa za ich podnety k tejto téme.

Správa kladie ambiciózne ciele na zníženie CO2 a zdôrazňuje potrebu väčšieho a dlhodobejšieho napredovania. V súčasnosti je pre nás výzvou transformovať túto politickú podporu do praktickej činnosti.

Návrh správy obsahuje rôzne dôležité oblasti pôsobenia, ja by som sa rád vyjadril o dvoch z nich.

Po prvé, vaša správa poukazuje na opodstatnenú požiadavku, aby mal automobilový priemysel dostatok času na plynulé prispôsobenie sa novým legislatívnym opatreniam. Ako som už predtým spomenul na tejto stratégii zníženia sa začalo pracovať v roku 1995. Na výstave Frankfurt Motor Show, ktorá sa uskutočnila minulý mesiac, sa evidentne preukázalo, že európsky automobilový priemysel výrazne odpovedal na výzvu nášho návrhu. Výrobcovia áut dokázali za krátky čas navrhnúť finančne dostupné technické riešenia, ktoré výrazne šetria palivo. Som si úplne istý, že prostredníctvom našej prepracovanej stratégie a bezprostredným legislatívnym rámcom poskytneme výrobcom áut rovnaké podmienky konkurenčnej súťaže. Konkurencia sa v budúcnosti nebude zakladať výlučne na veľkosti alebo kapacite motora, ale motiváciou sa stane ekologické prevedenie áut. Prvé výsledky v tomto smere už môžeme pozorovať. V súčasnosti, keď cena nafty dosahuje rekordné hodnoty, nesmieme premárniť príležitosť na zavedenie ambicióznych cieľov zníženia emisií CO2 v rámci európskeho automobilového priemyslu. Bude to silný podnet pre inováciu a obnovu, a tiež to umožní väčší vývoz do novovznikajúcich krajín, kde je veľký záujem o automobily s nízkou spotrebou paliva.

Po druhé, vaša správa poukazuje na potrebu zohľadniť v pripravovanej legislatíve určité dôležité parametre, akými sú činitele determinované sociálnym vplyvom a dostupné ceny pre zákazníkov. Samozrejme, dôležité je spravodlivé zaobchádzanie so všetkými zúčastnenými stranami. Chcem zdôrazniť, že našou vážnou snahou je predložiť taký návrh legislatívy, ktorá bude zohľadňovať všetkých výrobcov automobilov, a tak sa vyhnúť akejkoľvek neospravedlniteľnej deformácii konkurenčnej súťaže. Celkový cieľ sa rozdelí medzi výrobcov áut udržateľným a sociálne spravodlivým spôsobom. Integrovaný prístup, ktorý navrhujeme, pomôže danému sektoru v prípravách na budúce výzvy a vylúči nespravodlivé zaťaženie určitých podnikov alebo tohto odvetvia ako celku.

Tieto predbežné stanoviská uzatvárajú môj príhovor. Ďakujem za pozornosť.

  Rebecca Harms (Verts/ALE), spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dovoľte mi, aby som pánovi Daviesovi povedala, že by sme si mali jasne pripomenúť, prečo vlastne diskutujeme o striktných záväzných limitoch emisií. Dôvodom je fakt, že automobilový priemysel vedome a úmyselne nesplnil ciele dobrovoľnej dohody, ktorú s Európskou komisiou uzavrel pred viac ako 10 rokmi. Ako vieme, v súčasnej situácii nie sme vďaka smole alebo nepredvídateľnému zvratu udalostí, ale pre rozhodnutia najvyššieho manažmentu výrobných skupín.

Z tohto dôvodu svojím spôsobom žasnem nad jasným posolstvom, ktoré ste, pán Davies, vyslali prostredníctvom týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov; ktoré som videla dnes prvýkrát, aj keď už možno existovali dlhšie. Napriek tomu, o čom sa rozhodlo vo Výbore pre životné prostredie, vy už viac nemáte záujem vyvíjať tlak na inovatívny potenciál a inovatívnu silu automobilového priemyslu v Európe.

Podľa môjho názoru môžeme dosiahnuť európske ciele týkajúce sa ovzdušia iba prostredníctvom prísnych limitov, ktoré boli pôvodne navrhnuté Komisiou. Tiež si myslím; a vy, pán Dimas, ste tento bod adresovali správne že nebudeme schopní zaistiť zásoby pohonných hmôt pre potreby našej dopravy, pokiaľ bez meškania nezabezpečíme, aby mali autá účinnejšiu spotrebu paliva. Nemôžeme iba tak stáť a prizerať sa ako sa na našich cestách aj naďalej plytvá cennou ropou, ktorá sa tak ťažko získava.

Tretí bod, ktorému Výbor pre priemysel požiadaný o stanovisko prikladá veľký význam, je potreba z dlhodobého hľadiska zabezpečiť implementáciu vedomostí a schopností strojných inžinierov a vývojárov v automobilovom priemysle, a aby títo kvalitní odborníci neboli naďalej zatláčaní do úzadia zavádzajúcim prístupom manažmentu. Som pevne presvedčená, že zakrátko budú na trhu iba palivovo účinné, ekologicky prijateľné, cenovo dostupné, a zároveň štýlové autá, avšak tí, čo dnes zľahčujú požiadavky na inovácie prostredníctvom zavedenia veľmi benevolentných časových limitov na dosiahnutie cieľov zníženia, pán Davies, budú niesť zodpovednosť, ak sa európsky automobilový priemysel stane z dlhodobého hľadiska neschopný konkurencie a ak zamestnanci výrobných podnikov v Európe prídu o prácu.

Nemusím snáď pripomínať, že globálny automobilový trh sa zmení na nepoznanie za predpokladu, že prijmeme zásadné východiskové body našej politiky a politiky OSN v oblasti klimatických podmienok; a že tí, ktorí sa teraz zasadzujú za zabrzdenie tohto procesu znižovania emisných limitov, budú potom niesť zodpovednosť, keď automobilový priemysel v Európe vyjde na psí tridsiatok a aj za situáciu, kedy my sami nebudeme ďalej brať politiku v oblasti klimatických podmienok vážne.

  Wolfgang Bulfon (PSE), spravodajca Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. – (DE) Vážená pani predsedajúca, považujem auto za univerzálny dopravný prostriedok, a uznávam prínos automobilového priemyslu k prosperite obyvateľov Európy. Avšak neuznávam auto ako modlu. Z tohto dôvodu je pre mňa nepochopiteľné, že výrobcovia chcú navrhovať autá, ktoré dokážu jazdiť rýchlosťou väčšou ako 201,17 kilometrov za hodinu.

Všetky dôkazy klimatických zmien poukazujú na nevyhnutnosť vyrábať efektívne a ekologicky prijateľné autá. Navyše, Európa má morálnu povinnosť dať dobrý príklad rýchlo rastúcemu množstvu novovznikajúcich trhov. Určite zostáva na výbere spotrebiteľov, ktorí rozhodnú, akými autami budú jazdiť v nasledujúcich rokoch. Z tohto dôvodu som vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa obhajoval transparentné a zrozumiteľné informácie o emisných ratingoch vozidiel. Vyzývam Komisiu, aby túto správu zobrala ako východiskový bod na prípravu ambiciózneho legislatívneho návrhu a konala rýchlo.

  Martin Callanan, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, celkom na začiatku by som skutočne veľmi rád poďakoval pánovi Daviesovi za prácu, ktorú odviedol v tejto správe a za jeho obzvlášť konštruktívnu spoluprácu. Teším sa, že v mene mojej skupiny môžem podporiť cieľ, ktorý už pán Davies načrtol, a je ním 125 g do roku 2015. Ide o cieľ, ktorý je, podľa môjho názoru, z ekologického hľadiska neobyčajne ambiciózny a zároveň dosiahnuteľný. Európsky automobilový priemysel zamestnáva státisíce ľudí a my musíme zaistiť, aby takýto úspešný zostal aj naďalej. Som si istý, že európske automobilky budú pokračovať vo výrobe čo najviac ekologicky prijateľných automobilov, a tieto nové ciele, ktoré sú (a na to nesmieme zabúdať) najprísnejšie na svete, im v budúcnosti pomôžu vyrábať ešte ekologicky čistejšie autá.

No v tejto rozprave samozrejme chýba prepojenie s požiadavkami zákazníkov. Musíme sa uistiť, že spotrebitelia požadujú čistejšie, ekologicky prijateľnejšie automobily, a v tomto bode musia zohrávať dôležitú úlohu samotné členské štáty prostredníctvom svojich daňových systémov, čo je podľa správnosti v ich kompetenciách. Tieto môžu významne ovplyvniť požiadavku zákazníkov zavedením korektných schém zdaňovania, ktoré budú zohľadňovať ekologickú prijateľnosť.

Z môjho pohľadu je potrebné, aby k znižovaniu CO2 prispeli aj všetky príbuzné odvetvia: ropné spoločnosti, výrobcovia biopalív, výrobcovia pneumatík a všetci, ktorí môžu prispieť a pomôcť v napĺňaní našich ambicióznych cieľov.

Aj ja som podal na prerokovanie isté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom stlmiť požiadavky na tvorcov reklám, ktoré pán Davies zahrnul do svojej správy, a ktoré ja považujem za veľmi normatívne. Myslím si, že sú v značnom nepomere voči problému, a som si istý, že ak dáme výrobcom automobilov a reklám dostatočnú príležitosť, môžu oni sami prísť s dobrovoľným kódexom, ktorý bude rovnako efektívny.

Spolu s pánom Daviesom som predložil na prerokovanie pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby sa uznal príspevok nízkonákladových výrobcov, ktorí nemajú obrovský sortiment produktov, a boli aj s nimi spriemerované požiadavky na emisie. Dúfam, že ich Komisia zohľadní pri tvorbe legislatívy.

  Marie-Noëlle Lienemann, v mene skupiny PSE. – (FR) Dámy a páni, vážená pani predsedajúca, pán komisár, ako všetci vieme, ide o veľmi naliehavú záležitosť. Al Gore, ktorý začal biť na poplach, bol odmenený Nobelovou cenou, a je čas pre Európsku úniu, aby sme prestali hovoriť a začali konať, pretože nejde o nový problém. Existovala dobrovoľná zmluva, v ktorej sa výrobcovia automobilov zaviazali, že emisie v priemere dosiahnu 140 g CO2 na kilometer do roku 2008, ale túto zmluvu nedodržali. Rada by som pripomenula, že samotnú Európsky parlament upravil cieľ na 120 g do roku 2005 alebo najneskôr 2010. V súčasnosti je neospravedlniteľné ustupovať od týchto cieľov. Takže potrebujeme práve ambiciózne, jednoznačné a záväzné nariadenia a na to je potrebné určiť ciele v dvoch etapách.

Po prvé, z krátkodobého hľadiska, potrebujeme cieľ určujúci pre nové autá 120 g CO2 a zníženie o 10 g, ktoré sa dosiahne pomocou doplnkových opatrení. Musíme konať svižne, a preto podporujeme vo Výbore pre životné prostredie hlasovanie za dosiahnutie cieľa v roku 2012 so záväznými krokmi od roku 2009, aby do roku 2012 bol tento cieľ splnený pre všetky vozidlá.

Čo sa týka druhej úrovne, sme presvedčení, že je nevyhnutné určiť ciele 95 g pre rok 2020 a 70 g pre rok 2025, s prechodným posledným termínom v roku 2016, aby sme sa uistili, že sme na správnej ceste. Podporujeme ambiciózny plán pripravený Výborom pre životné prostredie, nakoľko si myslíme, že úspech spočíva v určení jasných štandardov a v našej konfrontácii s technologickými nedostatkami, ktoré musíme preklenúť, aby sme vyhoveli požiadavkám Kjótskeho protokolu. Áno, samozrejme, bude to nákladné a bude sa musieť rokovať o cenách nových vozidiel. Prvá vec, ktorú si musíme uvedomiť je, že nie všetky autá a nie všetci výrobcovia dosiahli v rámci dobrovoľnej zmluvy rovnakú palivovú účinnosť.

Áno, musíme uprednostňovať malé autá pred veľkým a potrebujeme prísť s daňovými opatreniami, novými postupmi a v niektorých prípadoch aj zákazmi, aby sme v rozvinutých oblastiach zabránili veľkým vozidlám vrátane 4x4, ktoré denne produkujú obrovské množstvá CO2, v znečisťovaní našich miest. Táto otázka je obzvlášť dôležitá, pretože čím väčšie autá automobilky vyrobia, tým sú väčšie ich marže. My preto musíme nastaviť trh tak, aby výrobcovia menších, menej znečisťujúcich vozidiel mohli dosiahnuť väčší zisk ako majú tí, ktorí vyrábajú veľké a silne znečisťujúce autá, pričom očakávame, že Komisia spolu s určením štandardov navrhne aj stratégie, aby sme sa posunuli týmto smerom.

Posledný bod, na ktorý by som chcela upozorniť je, že sa musíme zbaviť zavádzajúcej reklamy a vyzdvihnúť dôležitosť vhodných informácii pre tých, ktorí si vozidlá kupujú, aby si dokázali nájsť cestu cez mínové pole. Z tohto dôvodu moja skupina predložila na prerokovanie pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý požaduje systém označovania všetkých áut písmenami A-G zodpovedajúce palivovej účinnosti, aby sa všetci kupujúci mohli aktívne rozhodnúť v prospech životného prostredia.

  Holger Krahmer, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, keď sa začne hovoriť o emisiách CO2, veľmi rýchlo upriamime svoju pozornosť na autá jednoducho preto, že cesta k previnilému svedomiu človeka vedie cez jeho auto. Z tohto dôvodu pani Harmsová, Zelení a množstvo ekologických organizácií obzvlášť intenzívne hovorí o autách.

Sme konfrontovaní s nedodržaním dobrovoľnej dohody, o ktorom niet pochýb, a preto potrebujeme nariadenie. Nemáme žiadnu inú možnosť. Pani Harmsová, to, s čím ste prišli a prezentovali nám o dobrovoľnom záväzku, ktorý bol úmyselne a strategicky zmarený automobilovým priemyslom, sa mi zdá pritiahnuté za vlasy. Dovoľte mi, aby som vám len pripomenul, že trh netvoria iba z dodávatelia výrobkov, ale aj z tí, ktorí si ich žiadajú. Aj my sami prispievame k vytváraniu dopytu, a skrátka, keď sa necháme odviesť domov, používame práve tie autá, čo nespĺňajú ciele, ku ktorým sa zaviazali automobilové spoločnosti.

Uvítal by som iniciatívu Zelených. Ak sú čestné vaše zámery, zaistite prosím na budúci rok, aby sa pre Parlament objednali malé autá, ktoré spĺňajú dobrovoľné ciele pre budúci rok. V pripravovanej legislatíve je celkom nevyhnutné, aby sa požadované zníženia podrobili analýze nákladov a prínosov. Správa pána Sterna, ktorú by ste vy, pani Harmsová, a Zelení radi citovali, počíta s 13 možnými opatreniami na zníženie CO2 a tie, ktoré sa zameriavajú na skupinu najdrahších áut sú v skutočnosti najmenej efektívne. Každý, kto presadzuje politické požiadavky na striktné emisné limity a autá s efektívnejším využitím paliva si musí uvedomiť, že vývojový a výrobný cyklus v automobilovom priemysle trvá päť až sedem rokov. Hazardujeme so zamestnanosťou ľudí tým, že si túto skutočnosť nepripúšťame, pani Harmsová, a nie tým, že s ňou počítame.

Som rád, že pán spravodajca tento fakt zohľadnil, keď povedal, že by bolo nerealistické stanoviť akékoľvek konečné termíny do roku 2015. Zajtra bude Parlament hlasovať v prospech jednej z možností, ktoré boli podané na prerokovanie, a je dôležité povedať, že nech to dopadne akokoľvek, nech je určený ktorýkoľvek rok a ktorákoľvek priemerná hodnota, v každom prípade bude náš systém prísnejší a ambicióznejší ako hocktorý iný vo svete. Toto by sme mali mať stále na zreteli. Pre automobilový priemysel existuje veľmi zreteľná deliaca čiara medzi odmenou a trestom, a najdôležitejšie je, aby sme si v konečnom dôsledku dali pozor na to, či skutočne vyvážame najlepšie výrobky a nie snáď náš priemysel.

  Claude Turmes, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, myslím, že je správny čas oboznámiť vonkajší svet s tým, o čom je táto Callanan-Daviesova správa. Takže čo to je? Je to oneskorenie činnosti z roku 2012 na rok 2015. Vypočítali sme vplyv CO2: 125 g v roku 2015 je horšia situácia ako 130 g v roku 2012. Druhú časť správy tvoria výnimky pre nízko nákladových výrobcov. To je 300 000 áut ročne, čo nie je „nízky náklad“.

Myslím si, že to, o čom hlasujeme tento víkend, teda iniciatívy pána Daviesa, pochádza od klimatického hrdinu zelených liberálov, ktorý sa stal zradcom klimatických podmienok. Je to naozaj fascinujúce: namiesto využitia stredoľavej väčšiny tohto Parlamentu za 120 g v roku 2012, sa pridáva k spiatočníckym konzervatívcom, aby automobilový priemysel v Európe získal čas – toto naozaj nie je cesta vpred.

  Kartika Tamara Liotard, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Vážená pani predsedajúca, počas niekoľkých minulých mesiacov som sa spolu s mojimi kolegami poslancami stretla s mnohými zástupcami motorového priemyslu. Nemyslím si, že by existovala nejaká iná správa, za ktorú by sa toľko lobovalo. Priemysel použil každý možný argument, aby zabránil opatreniam na zníženie emisií CO2 , alebo ich za každú cenu posunul na neskôr. Zdá sa, že mnohých mojich kolegov poslancov vrátane spravodajcu presvedčili, aj keď našťastie Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín si zostal pevne vedomý svojej úlohy.

Dovoľte, aby som sa vyjadrila jasne; automobilový priemysel je plne zodpovedný za tento návrh Komisie. Snahy o dohodu v rámci dobrovoľných záväzkov boli celkom neúspešné. Zdá sa, že efektívne sú len povinné štandardy. Sťažovanie sa na to, že všetko sa musí urobiť tak rýchlo, považujem za celkom pokrytecké, nakoľko priemysel už roky vedel o tom, že k takýmto krokom určite raz príde. Teraz sa musíme starať o životné prostredie drastickými opatreniami. Musíme to urobiť pre nás a pre budúce generácie.

Z tohto dôvodu naliehavo žiadam, aby sme hlasovali proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 42, ktorý predložili pán Callanan a pán Davies. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zvyšuje maximálne množstvo CO2 a odďaľuje dohodnutý termín z roku 2012 na 2015. Tým uprednostňuje komerčné záujmy pred životným prostredím, čo v žiadnom prípade nesmieme dovoliť. Čo sa nám to snaží pán Davies urobiť?

  Malcolm Harbour (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, v mene mojich kolegov z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, by som rád poďakoval pánovi Daviesovi za spôsob, akým k tomuto problému pristupoval, obzvlášť za jeho ochotu počúvať, a tiež za množstvo inovatívnych prístupov, ktoré vidíme v jeho správe. Chcem poďakovať aj nášmu spravodajcovi, pánovi Bulfonovi, a pánovi Daviesovi za zapracovanie viacerých našich návrhov do jeho správy.

Dnes sme si už vypočuli veľa diskusií o tom, že automobilovému priemyslu chýbajú ciele a o tom ako ideme napredovať. Ja by som však rád zopakoval to, čo povedal pán komisár a použijem pritom slovo „incentíva“. Tento program a naplnenie programu, ktorý pripravil pán Davies, si bude vyžadovať miliardy a miliardy eur investovaných do nových výrobkov a následne priškrtí zdroje v strojárstve a vývoji produktov.

(námietky)

Vidím, že moji kolegovia z radov Zelených už krútia hlavami; zdá sa, že si myslia, že existuje technológia, ktorá dokáže zo dňa na deň zmeniť základy priemyslu požadovaným smerom. Toto je celkom nerealistický postoj; odkiaľ táto investícia príde? Zo ziskov automobilových spoločností. Tieto zisky musíme zachovať na to, aby mohli byť znova investované. Takáto požiadavka bude najväčšou zmenou a zvratom, aký sme kedy videli v hlavnom odvetví priemyslu. Pokúsme sa na to pamätať. Skúsme robiť aj niečo iné ako tu len sedieť a klásť nereálne požiadavky. Toto je praktický prístup.

Ale, kolegovia, dovoľte, aby som vám pripomenul, – a odmietam akceptovať toto akési kikiríkanie –, že ja vôbec nelobujem za automobilový priemysel. Dlho som podával argumenty o tom, že potrebujeme zaviesť ambiciózne ciele. Po prvýkrát sa blížime k legislatívnemu prístupu. Ale vy by ste mali tiež počúvať. A dovoliť, aby som zdôraznil jeden bod. Myšlienka doplnkových opatrení a iných vecí, o ktorých tu hovoríme, predstavuje úplnú zmenu v spôsobe prístupu ľudí k doprave a automobilom. Tieto nové vozidlá prídu na trh oveľa neskôr. Avšak doplnkové opatrenia, o ktorých hovoríme, t.j. zákaznícke opatrenia, informácie pre zákazníkov, sú skutočnými incentívami, ktoré musíme zaviesť. Pani predsedajúca, ospravedlňte ma, že som hovoril dlhšie, ale verím, že uznáte, že môj príhovor celkom zbytočne prerušili niektorí kolegovia.

  Matthias Groote (PSE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, táto správa, ktorú Chris Davies vypracoval na základe iniciatívy Výboru pre životné prostredie, by mala pre Komisiu signalizovať, že Európsky parlament berie naše emisie CO2 vážne. Keď vidím predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, žasnem nad tým.

Chcem zdôrazniť tri body, na ktoré by sme mali myslieť. Po prvé, od 1. januára 2012 nesmú nové autá v Európe vypúšťať viac ako 120 g CO2 na kilometer. S týmto dátumom a emisným limitom by sme sa nemali zahrávať. V roku 1998 sa automobilový priemysel dobrovoľne zaviazal k zníženiu úrovní emisií CO2 z nových vozidiel. Vzhľadom na nové správy o pokračujúcom náraste klimatických zmien, nevidím pre nás žiadny dôvod na to, aby sme zasahovali do konečných termínov a horných hraníc limitov.

Po druhé, pripravovaná legislatíva musí jasne povedať, že emisie CO2 sa majú znížiť u všetkých áut. Veľké autá k tomu prispejú viac, ale rovnako aj malé autá musia prispieť, aby sme do roku 2012 dosiahli 120 gramov.

Môj tretí bod je, že autá musia zostať pre ľudí finančne dostupné. V tom súhlasím s predchádzajúcim rečníkom. Pochádzam z prevažne vidieckej oblasti, kde sú ľudia závislí od áut, ktoré ich dovezú do zamestnania. Z tohto dôvodu musí pripravovaná legislatíva predstavovať vyvážený akt, ktorý zosúladí potreby životného prostredia s ekonomickými potrebami.

Načo nám budú prísne emisné limity, ak si ľudia nebudú môcť ďalej dovoliť nové autá a budú sa rozvážať vo svojich dosluhujúcich vozidlách? Na obnovu vozového parku osobných automobilov na európskych cestách potrebujeme osem a pol roka a na to by sme pri prijímaní novej legislatívy nemali zabúdať. Pripravovaná legislatíva o emisiách CO2 z osobných automobilov by sa mala riadiť potrebou zaručiť lepšiu ochranu ovzdušia, ako aj cenovo prijateľné vozenie sa v autách.

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

  Péter Olajos (PPE-DE). - (HU) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Dámy a páni, mohol by som začať starým vtipom: Mám jednu dobrú a jednu zlú správu, ktorú chcete počuť ako prvú?

Začnem tou dobrou: Európska únia zvádza boj s klimatickými zmenami. 27 štátov EÚ v súčasnosti robí viac ako ktokoľvek iný na svete s cieľom zastaviť napredovanie klimatických zmien. A teraz tá zlá správa: ak majú tisícky vedcov z celého sveta pravdu, potom aj toto naše snaženie je primalé. Čo by sme teda mali robiť?

Odpoveď vylučuje akékoľvek pochybnosti: potrebujeme zmenu paradigmy. Je chvályhodné, že správa pána Daviesa poukazuje na množstvo dôležitých detailov. Veľmi sa však mýli každý, kto si myslí, že sme už niečo vyriešili znížením emisií oxidu uhličitého zo stále narastajúceho počtu vozidiel na 120 alebo 95 gramov.

Podľa môjho názoru, môžeme a musíme hlasovať za túto správu a zároveň musíme prinútiť automobilové spoločnosti, aby vyrábali menšie autá s úspornejšími motormi. Ale tu nesmieme skončiť. Európska únia sa musí jednoznačne zasadiť za zmenu technológií v doprave. Je potrebné využiť všetky dostupné prostriedky na šírenie výskumu, vývoja a inovácií v tejto oblasti a musíme prestať akýmkoľvek spôsobom podporovať tradičné technológie.

Členské štáty si od seba navzájom musia čo najskôr prepožičať najlepšie riešenia, aby poskytli výrobcom a zákazníkom právne, ekonomické a iné stimuly. Navyše, čo sa týka tejto problematiky, neverím, že napríklad biopalivá by sa mohli stať konečným riešením tejto situácie, najmä nie súčasné biopalivá prvej generácie. Zdá sa však, že sú nevyhnutným krokom v ústrety alternatívnym palivám, akými sú systémy využívajúce vodíkový a elektrický pohon a veľa ďalších systémov, ktoré sa zatiaľ vo väčšej miere nevyužívajú alebo ešte neboli ani vynájdené. Skúsme pomôcť rozvoju týchto alternatív aj v terajšom hlasovaní a v pripravovanej legislatíve. Ďakujem veľmi pekne.

  Linda McAvan (PSE). - Vážený pán predsedajúci, nebudem komentovať toto nové spolčovanie britských liberálnych demokratov a konzervatívcov, ako to tu dnes predviedli pán Callanan a pán Davies. Pre liberálnych demokratov možno ide o nový zápas vedenia, nakoľko niektorí z ich nových vedúcich predstaviteľov dokonca majú dvojníkov!

To, o čom chcem hovoriť, je zotrvanie pri ambicióznych cieľoch. Nemyslím si, že priemysel mohlo veľmi prekvapiť, keď Komisia hovorila o roku 2012 ako o cieľovom termíne alebo o úrovni tohto cieľa, pretože samozrejme vieme, že sa o nich diskutovalo už veľa rokov.

V marci sa vedúci predstavitelia EÚ podpísali pod celkové zníženie emisií CO2 o 20 % do roku 2020. Ak máme tento cieľ splniť, musíme predložiť legislatívu, ktorá nám v tom pomôže. Takže sme dobehli prvú prekážku a ja si nemyslím, že by teraz Európsky parlament mohol zlyhať. Ľudia zvonka nás pozorujú . Chcú si byť istí, že to s riešením klimatických zmien myslíme vážne.

Samozrejme, musíme spolupracovať s priemyslom, a pán Davies hovorí o trestaní priemyslu. Nikto nechce priemysel trestať, veď ako povedal pán Harbour, automobilový priemysel je hlavným odvetvím v rámci Európy; je to najväčší zamestnávateľ a musíme s ním spolupracovať, pretože iba prostredníctvom neho môžeme vykonať zmeny, ktoré potrebujeme.

Takže musíme spolupracovať a počúvať a myslím si, že nadovšetko potrebujeme dlhodobý plán, pod ktorý sa všetci odpíšu, aby každý vedel kam smerujeme, a aby sa tam každý pokúšal dostať.

Na záver sa chcem vyjadriť k značeniu a reklame. Potrebujeme zrozumiteľný systém, systém značenia ekologického auta, ktorému porozumie každý zákazník, práve tak ako pri kúpe bielej techniky každý rozumie, ako tieto spotrebiče fungujú. Výrobcovia bielej techniky, ktorých výrobky mali vysokú spotrebu, v podstate vypadli z trhu. To isté musí prísť aj v súvislosti s autami a verím, že dokážeme spolupracovať s priemyslom na vytvorení systému ekologického značenia, ktorý bude zrozumiteľný pre každého.

  Andres Tarand (PSE). - (ET) Doteraz sa naša politika v oblasti ovzdušia zaoberala najmä sektorom energetiky. Letectvo je ďalšou oblasťou, ktorá bude začlenená do Európskeho systému obchodovania s emisiami. Pozemná doprava, má však najväčší vplyv na klimatické zmeny a správa pána Daviesa je absolútne vítanou iniciatívou. Automobilový priemysel potrebuje jasné dlhodobé ciele na zníženie hladiny emisií CO2 vo výfukových plynoch a podporujem prístup pána Daviesa, v ktorom sú napríklad dlhodobé limity emisií CO2 predpísané na rok 2020 alebo 2025.

Automobilový priemysel mal už dosť času na zníženie hladiny emisií CO2. Nemali by sme akceptovať pokračujúce meškanie, keď technologické riešenia už existujú. Podobne dúfam, že Parlament podporí pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som predložil Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, podľa ktorého má automobilový priemysel znížiť emisie CO2 z výfukových plynov na 120g/km do roku 2012.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som zablahoželať spravodajcovi k jeho správe. Keď sa zaoberáme problémom stratégie Spoločenstva na zníženie emisií CO2, mali by sme mať na zreteli, že v samotnej Európe sú v automobilovom priemysle zamestnané dva milióny ľudí, a ďalších 10 miliónov pracovných pozícií súvisí s týmto odvetvím. Tento priemysel predstavuje 3,5 % európskeho HDP. Exportná hodnota je 33,5 miliardy EUR a nemenej dôležité je, že každoročne členským štátom prinášajú dane za motorových vozidiel 365 miliárd EUR .

Stratégia Spoločenstva na zníženie emisií CO2 uspeje iba ak bude dôkladne premyslená a výrobcom poskytne dostatok času na vývoj vhodných technologických riešení. Som za zavedenie vhodného tranzitného obdobia, pretože výrobný cyklus v automobilovom priemysle je komplexný a vyžaduje si dlhší čas na prispôsobenie. Zdá sa, že najlepší termín na zavedenie predpisov je rok 2015 aj z toho dôvodu, že v tom roku nadobudne účinnosť aj právny predpis Euro 6. Rovnako si myslím, že sme mali zastávať integrovaný prístup k emisiám CO2. Výskumné štúdie naznačujú, že dosiahnutie cieľa 120g/km iba pomocou vylepšení v automobilovom priemysle bude mať za následok zvýšenie priemernej ceny automobilov o takmer 3 600 EUR, a kvôli tomu sa mnohé značky áut stanú pre priemerného obyvateľa EÚ menej dostupné.

Z tohto dôvodu je v problematike emisií CO2 opieranie sa výlučne o technológie motorov najdrahším riešením. Hladinu 120g bude možné dosiahnuť iba ak sa zavedú aj dodatočné riešenia, akými sú používanie biopalív vo väčšej miere ako v súčasnosti, ako aj doplnkové riešenia vo vozidlách, v ktorých ide napríklad o signály na zmenu pohonu alebo pneumatiky s nízkym odporom.

  Dorette Corbey (PSE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, cestná doprava je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia. V roku 2005 doprava, autá a kamióny, vyprodukovali 27 % z celkového množstva emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt. Ak chceme bojovať proti klimatickým zmenám, nesmieme ignorovať automobilový sektor. Pokiaľ sa nič neurobí, emisie budú narastať, nie klesať.

Žiaľ, automobilový priemysel zlyhal v prebratí iniciatívy. Pred viacerými rokmi sa k redukcii emisií zaviazali samotní výrobcovia automobilov. Za posledných pár rokov sa vyrábajú lepšie a bezpečnejšie autá. Urobil sa už veľký pokrok, avšak na spotrebu motora sa smutne zabúda.

Cieľ, ktorý hovoril o 140 g v roku 2008 nedosiahneme, teda určite nie na základe dobrovoľnosti. Legislatíva, žiaľ, nie je dosť na dosiahnutie palivovej účinnosti. Legislatíva musí byť nasmerovaná na dosiahnutie priemernej úrovne emisií 120 g v roku 2012, a nie v roku 2015. Potrebný je dlhodobý cieľ 80 g na kilometer, pretože na rok 2020 máme predpísaný náročný cieľ a to sa musí v automobilovom priemysle takisto odraziť.

  Ivo Belet (PPE-DE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, osobné automobily zodpovedajú za 12 % zo všetkých emisií CO2. To všetci vieme. Je jasné, že tento sektor musí mať hlavnú snahu o dodržanie dohodnutých štandardov pre rok 2020. Je tiež zrejmé, že musíme byť nároční a dať si latku vysoko.

Jasné je aj to, že výrobcovia automobilov to nebudú schopní urobiť sami. Integrovaný prístup je potrebný aj z toho dôvodu, aby neniesli zodpovednosť iba oni. Preto sa musia prijať aj podporné opatrenia. Lepší vzduch, lepšie cesty a zmena správania vodičov, inými slovami, všetkých nás. Tento sektor si zasluhuje podporu vlády, pretože automobilový priemysel zamestnáva priamo alebo nepriamo veľké množstvo ľudí.

V prvom rade apelujem na vlády jednotlivých krajín, aby naliehavo upravili svoje dane z motorových vozidiel, a tak zákazníci sami od seba prejdú na používanie ekologicky prijateľných áut. Ďalej apelujem na pána komisára, Komisiu a celú Európu, aby sa zaoberali vyhodnotením viacročného rozpočtu 2009 s cieľom investovať finančné prostriedky do výskumu v oblasti nových technológií pre autá s nízkou produkciou CO2. Viem, že ste nedávno zverejnili ambiciózny program na investovanie 500 miliónov EUR do vodíkovej technológie. Samozrejme, je to úžasné, ale je to len pol cesty. Každopádne musíme v krátkom čase nájsť riešenia nových technológií motorov.

Som presvedčený o tom, že či už do roku 2012 alebo o trochu neskôr, chytrí výrobcovia áut dosiahnu cieľ 120 g oveľa rýchlejšie ako je naplánované. Jednoducho preto, a to nechcem byť vôbec naivný, že si to vyžaduje trh. V tomto zmysle sa za posledných niekoľko rokov úplne zmenili okolnosti. Je preto dôležité, aby sme schválili kompromisné návrhy pána Callanana týkajúce sa marketingu a reklamy, pretože sú transparentné. Je to otázka poskytovania jasných informácií zákazníkom.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, chcel by som začať vyjadrením svojho uznania nad kvalitou dnešnej rozpravy. Rád by som komentoval, nakoľko mi to čas dovolí, tri problémy, ktoré tu odzneli.

So zreteľom na náročnosť tejto stratégie, Komisia ju navrhla na základe dôkladného preskúmania vplyvov. Analyzovali sme rôzne úrovne zníženia emisií CO2 z automobilov, a zohľadňovali sme ich merateľnosť, možnosť monitorovania, ako aj mieru zodpovednosti.

Na základe toho sme navrhli za cieľ 120 g CO2 na kilometer prostredníctvom integrovaného prístupu. Stotridsať gramov dosiahneme pomocou technológie v osobných automobiloch a desať ďalších sa zabezpečí cez doplnkové opatrenia vrátane cieľov na úsporu paliva v prípade ľahkých úžitkových vozidiel a rozšírenie používania biopalív.

Tento prístup smerujúci k dosiahnutiu cieľa 120 g je, podľa nás, najlepšou kombináciou možností z hľadiska efektivity nákladov, a preto legislatívu navrhujeme podľa neho.

Po druhé, legislatívny rámec na realizáciu integrovaného prístupu bude ústredným, avšak nie jediným, pilierom vypracovanej stratégie. Ako ste zdôraznili vo vašej správe, hľadanie spôsobov ako povzbudiť záujem zákazníkov o palivovo úsporné autá nám umožní výrazne obmedziť ich vplyv na životné prostredie, a tiež znížiť účet za pohonné hmoty v Európske únii.

V kontexte hodnotenia smernice o označovaní palivovej účinnosti automobilov, budeme brať do úvahy odporúčania Parlamentu v oblasti informovania zákazníka.

Po tretie, Komisia súhlasí s tým, že dlhodobá stratégia by mala byť nastavená tak, aby výrobcovia automobilov mali možnosť predvídať. Z toho dôvodu na základe posúdenia vplyvu budeme uvažovať s potenciálnym vývojom až za rok 2012 a s cieľom 120 g. V tomto kontexte Komisia vezme do úvahy odporúčania Parlamentu, ktoré sa vzťahujú na pripravované emisné ciele.

Dúfam, že som sa vyjadril aspoň k niektorým z najdôležitejších problémov a verím, že plénum príjme rezolúciu, ktorá bude výrazne podporovať prístup navrhovaný Komisiou.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu, 24. októbra.

17. Tradičné zdroje energie a energetické technológie (rozprava)

  Predsedajúci. − Nasleduje správa, ktorú pripravil pán Reul v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, na tému Tradičné zdroje energie a energetické technológie [http://www.europarl.eu.int/oeil/FindByProcnum.do?lang=2&procnum=INI/2007/2091" ] (A6-0348/2007).

  Herbert Reul (PPE-DE), spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, keďže mám niekoľko minút navyše, dovoľte mi, aby som v úvode poďakoval Komisii, sekretariátu nášho výboru a ostatným spravodajcom. Nebola to ľahká úloha a som vďačný, že sme boli schopní objektívne spolupracovať a hľadať najširšiu možnú spoločnú cestu, čo nie je celkom bezproblémová záležitosť.

Naša práca sa zakladala na troch oznámeniach z Komisie a našim cieľom v tejto správe bolo priniesť odpovede v rámci troch oblastí, ktoré boli obsahom týchto oznámení, čo sa nám podarilo vďaka prevažnej väčšine členov povereného výboru. Východiskovým bodom bola vo všeobecnosti prijatá zásada, ktorá sa opakuje v každej rozprave týkajúcej sa politiky v oblasti energií, konkrétne ide o názor zdieľaný Komisiou a Parlamentom o tom, že energetická politika má tri zásadné ciele – konkurencieschopnosť, inými slovami dostupné ceny, ochranu životného prostredia a bezpečnosť zdrojov. Záver, v ktorom uvádzame, že riešenie spočíva v pokračovaní vývoja nových a inovácie už existujúcich energetických technológií, bol isto najjednoduchšou časťou, ktorou sme sa v tejto správe zaoberali.

Technológia je kľúčom k úspechu. Vo svete, ktorý kladie stále väčšie nároky na množstvo energie, zatiaľ čo zásoby fosílnych palív stále ubúdajú, je nesmierne dôležité, aby sme investovali do výskumu a inovácií a pokúsili sa v týchto oblastiach napredovať. Mali by sme sa zamerať na potenciál zvyšovania energetickej účinnosti tepelných elektrární na uhlie, ktorá je v súčasnosti v priemere 34 %, ale mohla by sa pomocou najmodernejšej technológie zvýšiť na 55 %. Ak sa tretina starých elektrární nahradí modernými zariadeniami, spotreba paliva by sa mohla znížiť o 30 %. To je len malý príklad z veľkého počtu možností, ktoré ponúkajú nové technológie.

Hovorili sme tiež o dvoch zdrojoch energie, ktoré sú navzájom veľmi odlišné, ale obe majú rovnakú povesť v tom, že provokujú najväčšie politické spory. Niet pochýb o tom, že podiel fosílnych palív, ktorý predstavuje 79 % celkovej domácej spotreby paliva v rámci Európskej únie za rok 2004, zostane v dohľadnej dobe stále vysoký. Nech to trvá akokoľvek dlho, je isté, že určite sa budeme musieť v nasledujúcom období zaoberať fosílnymi palivami. Uhlie je hlavným faktorom, ktorý hrá dôležitú úlohu – jedným dôvodom je samozrejme fakt, že je to jeden z mála zdrojov energie a zároveň je to najväčší zdroj energie, ktorý máme v Európe, i keď jeho dostupnosť sa v jednotlivých členských štátoch líši. Toto je dôležitá výhoda najmä z hľadiska zabezpečenia našich zásob energie.

To znamená – a tu ide o dôležitý bod našich diskusií – že ak hovoríme, že uhlie má budúcnosť, ako to našťastie popísala Komisia, musíme zabezpečiť, aby sa ešte prerokovali negatívne stránky používania uhlia. Jedným z takýchto kritických aspektov sú emisie oxidu uhličitého. Jedna možnosť je vyššia efektivita a lepšia technológia, a druhou možnosťou je vyskúšať nové technológie na oddelenie CO2 a jeho skladovanie pod zemou (ide o známu technológiu zachytávania a skladovania CO2).

Samozrejme, že sa to ľahšie hovorí ako vykoná, avšak existujú indície, že sa to dá uskutočniť. Vo všeobecnosti sme to uznali v tejto správe a zasadzujeme sa za napredovanie vývoja technológie zachytávania a skladovania uhlíka, pretože sa nám tak naskytuje príležitosť na profitovanie z uhlia, ktoré je pre nás v Európe veľmi spoľahlivým zdrojom energie. Z tohto dôvodu sme tiež zdôraznili, že si musíme dať pozor na to, aby zachytávanie CO2 neznížilo efektivitu výroby, a tak by bolo ťažké odhadnúť, kedy by sa dala uplatniť technológiu zachytávania a skladovania uhlíka. Predovšetkým si musíme splniť svoju úlohu a sformulovať príslušné právne predpisy.

Tretia a najviac kontroverzná časť tejto správy sa dotýka problému atómovej energie. Jadrové elektrárne vyrábajú viac ako 30 % elektriny v Európe a atómová energia má nepopierateľné výhody, nech sú naše politické názory akékoľvek. Je tu, je dostupná a je hlavným zdrojom istých zásob. Z hľadiska znižovania emisií CO2 ide o neuveriteľne zaujímavú možnosť a ja verím, že by bolo veľmi ľahkomyseľné odsunúť tento druh energie nabok a ani o nej neuvažovať.

Nie síce bez ťažkostí, ale boli sme úspešní v hľadaní takých formulácií, pod ktoré sa bola schopná podpísať prevažná väčšina a ktoré tvoria podstatnú a nevyhnutnú časť celej rozpravy, avšak rozhodnutie o ich prijatí alebo odmietnutí je záležitosťou členských štátov. Ide o dosť dôležitý bod, naším zámerom je, aby sme konkrétne prispeli k bezpečnosti zdrojov, čo je oblasť, za ktorú Európa nesie istú zodpovednosť. V takomto zmysle je múdre zriadiť skupinu na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a hospodárenie s odpadom a Európske jadrové energetické fórum, pretože je určite správne, ako to postuluje aj Informatívny jadrový program Spoločenstva (PINC), aby sme posunuli túto diskusiu ďalej a keď sa zaoberáme investíciami do novej technológie, neobracajme sa chrbtom ku žiadnemu z možných riešení.

Skrátka, energetický mix neznamená preosievanie určitých zdrojov energie, ale musíme v ňom počítať so všetkými zdrojmi. Verím, že budeme zajtra schopní prijať rezolúciu v takej forme, v akej ju schválila majoritná väčšina výboru.

  Andris Piebalgs , člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, najskôr by som rád poblahoželal pánovi Reulovi k jeho správe. Prichádza na rad ako posledná správa Európskeho parlamentu, ktorá nadväzuje na balík zaoberajúci sa energetikou a klimatickými zmenami z 10. januára. Ďalšie dve správy od pána Vidal-Quadrasa a pani Thomsenovej poskytli Komisii vzácne vstupné údaje pre budúce formulovanie návrhov.

Prvý sa týka našej prípravy balíka o vnútornom trhu, a druhý je pokračovaním práce na smernici o obnoviteľných zdrojoch energie. Som tiež veľmi vďačný za príhodný vstup pána Reula a za to, že tento Parlament sa snaží zabezpečiť v oblasti energetických inovácií čisté fosílne palivá a bezpečnú jadrovú energiu.

V mnohých záležitostiach sa už Komisia zosúladila s výzvami Parlamentu a ďalej pracuje na veľkom počte nedoriešených problémov, na ktoré poukazuje táto správa.

Európa musí dosiahnuť dôležitý cieľ v boji s klimatickými zmenami. Z toho dôvodu a tiež kvôli bezpečnosti zásob potrebujeme vysoko účinné energetické technológie s nízkou produkciou oxidu uhličitého. Fosílne palivá musíme využívať udržateľnejším spôsobom. A bez použitia jadrovej energie bude ťažké dosiahnuť naše ciele v oblasti klimatických zmien.

Dovoľte mi, aby som začal poukázaním na problém inovácií v energetike. Zámerom Komisie je predstaviť Európsky strategický plán energetických technológií koncom novembra. Európa uspela v zavedení regulačného rámca na podporu nízkouhlíkových technológií. Boli dohodnuté ciele pre úspory energie a pre obnoviteľné zdroje energie. Budujeme skutočný vnútorný trh. Niet pochýb, že sú to základy tretej priemyselnej revolúcie.

Pravdaže ani zďaleka to nie je dosť. Ak budeme závislí iba od nízkouhlíkových technológií z dovozu, zlyháme v plnení cieľov bezpečnosti zásob a konkurencieschopnosti.

Analýza, ktorou sa v súčasnosti zaoberá Komisia ukazuje, že Európa má nedostatky vo vyvíjaní nízko uhlíkových technológií. Podstatný problém spočíva v tom, že nevieme vysoko kvalitný základný výskum, ktorý sa robí v EÚ, preniesť do špičkových technológií. Nevenujeme sa dostatočne prepojeniu výskumu s pokrokmi v energetike prostredníctvom budovania pilotných a skúšobných elektrární, aby sme dosiahli plný komerčný rozsah .

Pre Európu je nasmerovanie špičkových inovácií na boj proti klimatickým zmenám a v prospech bezpečnosti energie nevyhnutné na efektívnejšie riadenie zdrojov investovaných do inovácií v oblasti energetiky.

Preto potrebujeme kvalitnejšie spoločné strategické plánovanie na úrovni EÚ, ako aj efektívnejšiu realizáciu opatrení a programov v oblasti energetických technológií.

Navyše, ako tvrdí pán Reul vo svojej správe, musíme mobilizovať dodatočné finančné a ľudské zdroje na výskum energetických technológií a ich preskúšanie.

Už sme zvýšili rozpočet pre energetiku v Siedmom rámcovom programe o 50 % a v Programe pre konkurencieschopnosť a inovácie o 100 %. Toto všetko by sa nedalo dosiahnuť bez silnej podpory Európskeho parlamentu.

Členské štáty idú tiež touto cestou, a ja som presvedčený, že súkromný sektor urobí to isté, pokiaľ budú rámcové podmienky nastavené správne. Toto sa vzťahuje v celom rozsahu najmä na projekty priemyselných skúšok a skorého zavedenia na trh, ako aj na podstatnú úlohu malých a stredne veľkých podnikov.

Teraz by som sa zameral na druhú časť správy, ktorú tvoria výzvy súvisiace s tradičnými zdrojmi energie. Musíme si uvedomiť, že tieto energetické zdroje budú v nasledujúcich rokoch zohrávať podstatnú úlohu v rámci energetického mixu.

Spoločne zdieľame názor, že je potrebné vymeniť tradičné palivá za udržateľné fosílne palivá. Komisia urobí koncom roka ďalšie kroky v oblasti využívania moderných technológií pri výrobe elektriny.

Ďalej sa Komisia bude konkrétne zaoberať otázkou právneho rámca pre zachytávanie oxidu uhličitého a jeho geologické ukladanie. Predložíme na prerokovanie legislatívny návrh, v ktorom sa pokúsime vymedziť regulačný rámec, ktorého cieľom bude zabezpečenie právnej istoty a upevnenie dôvery verejnosti voči bezpečnosti zavedenia technológie pre zachytávania a geologické skladovanie CO2 . Taktiež v súčasnosti pripravujem oznámenia na vymedzenie politického rámca pre podporu zachytávania a skladovania uhlíka.

Súhlasím s tým, že technológia zachytávania a skladovania uhlíka si bude vyžadovať značné výskumné snaženia predtým, ako sa stane komerčne životaschopná. Z tohto dôvodu bude technológia zachytávania a skladovania uhlíka zaradená medzi strategické technológie pre energetiku v Strategickom pláne energetických technológií. Aj preto ju v súvislosti s legislatívnym návrhom vyčleňujeme do osobitného oznámenia.

Paralelne s pokračujúcim výskumom a rozvojovými snahami, EÚ musí ísť v ústrety testovacím elektrárňam. Takéto projekty prinesú neoceniteľné skúsenosti. Umožnia nám optimalizovať existujúce technológie, a tiež identifikovať a reagovať na zostávajúce výzvy.

Cieľ je jasný; sprevádzkovať v EÚ niekoľko veľkokapacitných skúšobných elektrární do roku 2015 a do roku 2020 uviesť na trh spomínanú technológiu. Toto sa však neuskutoční, pokiaľ sa o to vážne nepričiní aj európsky súkromný sektor a silná podporná politika jednotlivých vlád. Komisia je pripravená prevziať vedenie, avšak pritom nevyhnutné získať plnú podporu členských štátov a Európskeho parlamentu.

Teraz prejdem na jadrovú energetiku. Som rád, že vaša správa týkajúca sa atómovej energie je celkom v súlade s našimi závermi prezentovanými v oznámení s názvom Informatívny jadrový program Spoločenstva, ktorý schválil Európsky hospodársky a sociálny výbor.

Som takisto rád, že 12. októbra sa uskutočnilo prvé stretnutie skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a hospodárenie s odpadom. Skupina má mandát na postupné rozvíjanie základných poznatkov a v konečnom dôsledku aj vyššej úrovne jadrovej bezpečnosti.

Súhlasím s názorom správy, že je nevyhnutný dialóg o jadrovej bezpečnosti. Z tohto dôvodu Komisia ustanovila Jadrové fórum, ktoré bude spolupracovať s inými energetickými fórami. Cieľom Jadrového fóra je rozšíriť rozhovory o jadrovej energii a zapojiť do nich všetkých kompetentných.

26. – 27. novembra sa uskutoční prvé stretnutie tohto fóra, ktoré sa tiež nazýva Fórum Bratislava/Praha. Verím, že toto stretnutie prinesie väčšiu transparentnosť a poskytne priestor na konzultácie medzi a so všetkými spoluúčastníkmi. Som rád, že sa doň zapojí aj Európsky parlament.

Ešte raz by som chcel poblahoželať spravodajcovi a tieňovým spravodajcom za ich vynikajúcu správu. Ďakujem Európskemu parlamentu za jeho podporu a spoluprácu. Túto správu použijeme v našej ďalšej práci a ja sa každopádne teším na rozpravu.

  Margrete Auken (Verts/ALE), spravodajkyňa Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko . – (DA) Vážený pán predsedajúci, prepáčte mi, ale táto správa nie je vôbec dobrá a jej pracovný postup má ďaleko od toho, aby bol dobrý. Prečo Výbor pre priemysel, výskum a energetiku nepočúval stanoviská iných výborov? V mene Výboru pre rozvoj by som chcela vyjadriť poľutovanie nad tým, že sme boli požiadaní iba o stanovisko k emisiám oxidu uhličitého. Naša najdôležitejšia kritika je prislabá rovnako ako energetická účinnosť a úspory energie. Navyše, pre rozvojové krajiny sú celkom rozhodujúce úspory energie, prostredníctvom ktorých by sa dalo získať množstvo energie a existujú na to známe a dostupné technológie, ktoré sú prinajmenšom pre rozvojové štáty oveľa dôležitejšie ako technológia CSS. Vo všeobecnosti sa to týka aj priemyselne vyspelých krajín. Navyše, prečo stále zabúdame na ropu? Vysoké ceny ropy sú hlavným bremenom pre rozvojové krajiny obzvlášť v rámci dopravného sektora, kde je ropa dominantná. Popri zlepšovaní palivovej účinnosti sú potrebné aj ďalšie dopravné modely. Ak majú rozvojové krajiny napredovať, obnoviteľné zdroje energie sú kľúčové, a preto je absurdné, že táto téma sa v správe ledva spomína. Návrh je strohý a názory Výboru pre rozvoj v ňom neboli nijakým spôsobom zohľadnené. Preto naliehavo žiadam všetkých, aby sa tým zajtra zaoberali.

  Bogusław Sonik (PPE-DE), spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (PL) Vážený pán predsedajúci, súhlasil by som s názorom Herberta Reula v súvislosti s diverzifikáciou výroby elektriny, diverzifikáciou zdrojov, ako aj pokroku v úspore a používaní energie. Skutočnosť, že prírodných zdrojov je stále menej, nie je nič nové pre vedcov pracujúcich v oblasti energetických zásob. Dlhé roky pozorovali vedúce výskumné centrá úroveň využitia prírodných zdrojov a uverejnili alarmujúce správy. Zistenia, ktoré poskytujú tieto správy jednoznačne ukazujú, že spoliehanie sa výlučne na tradičné metódy výroby energie by mohli v budúcnosti doviesť globálnu ekonomiku do energetickej krízy. Ubúdanie prirodzených zdrojov znamená, že Európa bude musieť vo vyššej miere dovážať suroviny zo susedných krajín, čo môže postupne prerásť do závislosti od dodávateľov. Už sme boli svedkami negatívnych dôsledkov takejto politiky v mnohých prípadoch susedných krajín.

Z tohto dôvodu je jednou z najdôležitejších výziev, ktorým čelí Európska únia, diverzifikácia energetických zdrojov a práca na vytvorení nových technológií na výrobu energie. Pozitívne opatrenia v tejto oblasti prinesú úžitok nielen spoločnosti a hospodárstvu, ale aj životnému prostrediu. V tomto bode by som však rád zdôraznil, že nie všetky krajiny budú schopné uskutočniť túto politiku v krátkom čase. Je to spojené s historickými podmienkami, ktoré sa odrážajú v energetickom priemysle, ktorý v týchto štátoch mnohé roky zaostával v porovnaní s energetikou starých členskými štátov EÚ. Z tohto dôvodu by som chcel z pozície obyvateľa takej krajiny poukázať na to, že Poľsko alebo iné štáty v tomto geografickom území budú musieť, ako som už povedal, vynaložiť väčšiu snahu v modernizácii energetického sektora ako krajiny západnej Európy. Prosím zohľadnite tento konkrétny bod. Keď zoberieme do úvahy klimatické zmeny, EÚ by sa mala viac zapájať do vypracovania technológie na ťažbu čistého uhlia ako optimálneho ekologického riešenia najmä v tých krajinách, kde je odvetvie energetiky z veľkej časti závislé od používania uhlia.

  András Gyürk, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán komisár, dámy a páni, správa, ktorú máme pred sebou netají skutočnosť, že existujú vážne argumenty proti tradičným formám energie. Problém, o ktorom sa v súčasnosti najviac v tejto súvislosti hovorí, sú klimatické zmeny. Fosílne zdroje energie nielenže prispievajú ku globálnym klimatickým zmenám, ale okrem toho robia Európu závislejšou od externých dodávateľov.

Dovoľte, aby som na ilustráciu tohto bodu citoval jeden príklad z Maďarska. V krajine, ktorá má nízke zásoby nerastných surovín, plyn predstavuje 50 % energetického mixu a z toho 80 % sa získava z jediného externého zdroja, konkrétne z Ruska. Takýto stupeň závislosti má nielen ďalekosiahle sociálne a ekonomické dôsledky, ale môže do značnej miery vplývať na medzinárodné vzťahy Maďarska. Zároveň tieto a podobné čísla ukazujú, že tradičné zdroje energie budú aj v nasledujúcich desaťročiach určite hrať hlavnú úlohu v energetických zásobách Európy a to aj vtedy, ak by sa dostali k slovu aj obnoviteľné zdroje energie. Tvrdiť opak by znamenalo strkať hlavu do piesku.

Dámy a páni, je však potrebné vyriešiť rozpor medzi nevyhnutnosťou tradičných zdrojov a rizikami, ktoré sú s nimi spojené. Verím, že správa pána Reula predstavuje nevyhnutný nástroj na uskutočnenie práve tohto riešenia. Súhlasím so spravodajcom, že Európska únia sa pri určovaní politiky o tradičných zdrojoch energie musí zamerať na tri základné ciele: zvyšovanie účinnosti, využívanie výskumného a vývojového potenciálu a zníženie závislosti od externých zdrojov. Najlepší príklad, ktorý dokumentuje tento posledný bod, je projekt Nabucco; konštrukcia tohto plynového potrubia predstavuje významný krok v ústrety diverzifikácii, a preto je v záujme Spoločenstva, aby sa tento zámer uskutočnil. Pán predsedajúci, ďakujeme veľmi pekne.

  Adam Gierek, v mene skupiny PSE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, energia je zásadným faktorom z hľadiska konkurencieschopnosti trhu a kvality života obyvateľov EÚ. Z tohto dôvodu, podstatné politické a ekonomické ciele musia byť účinnosť v udržateľnej výrobe energie, úspora z hľadiska zníženia celkového využívania, rovnako ako spoľahlivosť a bezpečnosť energetických zásob. Dosiahnutie týchto cieľov prispeje k vytvoreniu bezpečnej spoločnosti. Nesmieme zabúdať na to, koľko naši občania priamo alebo nepriamo platia za každú jednotku energie. Okrem iných činiteľov závisí konkurencieschopnosť hospodárstva členských štátov EÚ od lepšieho využívania zdrojov vo forme fosílnych palív. Toto sa však uskutoční iba vtedy, ak Komisia zaručí, že systém obchodovania s emisiami nebude prekážať výmene existujúcich elektrární (napríklad tepelných) za modernejšie systémy s nižšou produkciou emisií CO2. Poľsko od roku 1988 znížilo emisie o 32 % zatiaľ čo staré štáty EÚ dosiahli v priebehu rovnakého obdobia oveľa menej. Súčasný výpočet množstva emisií na jedného obyvateľa Poľska je 7 ton za rok a v starých štátoch EÚ je to až dvojnásobne vyššie číslo. V týchto podmienkach by pre Poľsko nebolo správne v nasledujúcom roku drasticky znižovať emisie CO2 o ďalších 30 %. Ide o rozhodnutie Komisie, ktoré by malo veľmi nepriaznivé sociálne dôsledky.

Moja krajina sa nesmie stať obeťou politiky poznačenej klimatickou hystériou. Je všeobecne známe, že klimatické podmienky sa zmenili, menia sa a budú sa meniť i naďalej a že budeme musieť čeliť dôsledkom týchto zmien, akými sú suchá, záplavy a nedostatok pitnej vody. Spravodlivosť si však vyžaduje, aby sa v štátoch EÚ zníženie emisií CO2 počítalo v priemere na osobu. Dôležité je, aby sa o emisných nákladoch nerozhodlo svojvoľne iba na základe samotného znižovania a na iných nejasných základoch. Konkurencieschopnosť nemôže byť funkciou falošných trhových pohnútok a cena energie musí odrážať jej skutočné náklady. Zdalo by sa rozumné použiť všetky možné metódy, ktoré boli testované na absorpciu oxidu uhličitého vrátane biologických metód a absorbovania metánu. V súčasnosti by sa však mali určite uprednostniť metódy, ktoré zlepšujú účinnosť premeny primárnej energie na iné formy, založené na pilotnom inštalovaní technológií splyňovania a skvapalňovania uhlia alebo výrobu vodíka.

Na záver by som chcel úprimne poďakovať spravodajcovi, pánovi Reulovi, za plodnú spoluprácu pri príprave tejto správy, ktorá prezentuje zrozumiteľný, vyvážený a dlhodobý prístup k problémom fosílnych palív a atómovej energie.

  Šarūnas Birutis, v mene skupiny ALDE. – (LT) V prvom rade by som rád poblahoželal pánovi Reulovi a mojim ostatným kolegom poslancom, ktorí prišli s opodstatnenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, za ich vhodne vyváženú správu a náročnú prácu, ktorú v nej odviedli.

Všetkým zdrojom energie, ktoré obsahuje táto správa, sa venovala veľká pozornosť a zároveň bol v správnom čase zdôraznený význam alternatívnych zdrojov energie a nové energetické technológie.

Diverzifikácia energie má veľký význam z hľadiska zabezpečovania energetickej stability a je nevyhnutná aj pre Litvu. Táto oblasť je určite veľmi citlivá, nakoľko moja krajina je plne závislá od jediného dodávateľa bez akýchkoľvek iných zdrojov. Možným riešením by mohlo byť vybudovanie bezpečnej modernej jadrovej elektrárne. Bol by to základ tak pre našu politickú bezpečnosť ako aj hospodársku stabilitu.

Diskusie o tejto správe predstavujú delenie sa o rôzne názory na budúcnosť jadrovej energie.

Aj keď si naplno uvedomujeme dôležitosť alternatívnych zdrojov energie a možnosť ich dominantnej úlohy v budúcnosti, mali by sme si napriek tomu budovať reálny postoj k jadrovej energii a zohľadniť skutočnosť, že 30 % energie vyrobenej v EÚ produkujú práve jadrové elektrárne. Táto energia prispieva k realizácii cieľov Kjótskeho protokolu a k zvyšovaniu stability energetických zásob.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré tak energicky predniesli naši kolegovia Zelení, ktorí zatracujú jadrovú energiu v mene bezpečnosti obyvateľov Európy, považujem za pokrytecké, keďže práve takýto postoj môže prispieť k ohrozeniu bezpečnosti ostatných obyvateľov Európy.

Rád by som povzbudil svojich kolegov poslancov, aby boli tolerantní a podporili tie ustanovenia, ktoré každému národu umožnia rozhodnúť sa, či je za alebo proti využívaniu bezpečnej jadrovej energie. Iba podelením sa o svoj názor a počúvaním aj iných názorov budeme schopní nájsť správne riešenie.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v mojom príhovore v mene skupiny Únie za Európu národov by som rád v rámci tejto rozpravy o tradičných zdrojoch energie a energetických technológiách poďakoval pánovi Herbertovi Reulovi za vypracovanie zrozumiteľnej správy na túto tému.

V prvom rade, autor správy vhodne poukazuje na to, že najdôležitejšou záležitosťou aj z hľadiska budúcnosti energie získavanej z tradičných palív je v tejto oblasti spolupráca krajín Európskej únie.

Po druhé, so zreteľom na to, že závislosť Európskej únie od dovozu fosílnych palív do roku 2030 vzrastie až na 70 % a v prípade dovozu ropy to bude až 94 %, je nevyhnutné maximálne využívať zdroje fosílnych palív, ktoré sú dostupné v krajinách Európskej únie.

Po tretie, uhlie je práve taký zdroj, z ktorého Nemecko vlastní až 7 % svetových rezerv a Poľsko 2 % týchto rezerv. Je dôležité, aby sme nespochybňovali ťažbu tohto paliva a výrobu energie z neho, keďže elektrina vyrábaná z fosílnych palív je stále o polovicu lacnejšia ako elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov.

Po štvrté, kvôli ekologickým rizikám, ktoré súvisia s výrobou elektriny z uhlia, sú potrebné spoločné európske investície do nových technológií v tejto oblasti financované zo zdrojov rozpočtu Európskej únie.

A napokon po piate, je potrebné podporiť štáty Európskej únie, ktoré investujú do atómovej energie. V tomto smere by som rád upriamil vašu pozornosť na pripravovanú dohodu o vybudovaní modernej atómovej elektrárne v Ignaline, kde ide o spoločný projekt Poľska, Litvy, Estónska a Lotyšska.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dovoľte, aby som pánovi Reulovi pripomenula to, čo bolo už viac-menej povedané, že Zelení s jeho správou nesúhlasia a ja by som sa chcela zamerať na body, ktoré ma najviac znepokojujú. Tieto problémy odzrkadľujú aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme predložili na prerokovanie.

Počas navrhovania tejto správy nebolo možné zaujať žiadne kritické stanovisko k jadrovej energii. Všetky problémy v Európe súvisiace so zánikom kultúry bezpečnosti našich jadrových elektrární boli opomenuté, aj keď prípady v Nemecku, ktoré sa týkali reaktorov prevádzkovaných spoločnosťou Vattenfall, sú naozaj alarmujúce. Pozornosť sa nevenovala ani problému financovania likvidácie odpadu a ani hrozbe zneužitia jadrového materiálu na výrobu bômb alebo možné teroristické účely.

Musím vám povedať, pán Reul, že existuje jedna vec, ktorá ma skutočne dovádza do šialenstva a mala by som o nej hovoriť ešte pred stretnutím v Bratislave. Ide o fakt, že na Slovensku teraz, v roku 2007, talianska spoločnosť ENEL plánuje dostavať jadrovú elektráreň, ktorú navrhol Sovietsky zväz ešte pred Černobyľom. Stavba sa začala v Československu začiatkom osemdesiatych rokov, pričom boli dokončené dve tretiny stavby. V súčasnosti chce ENEL dokončiť výstavbu elektrárne bez nového schválenia plánu a bez toho, aby sa skontrolovalo, či sú plány v súlade s európskymi normami. Je to hanba.

Ľudia, ktorý sa podpisujú pod cenu jadrovej energie, nemajú právo prehliadať túto nehoráznosť.

  Esko Seppänen, v mene skupiny GUE/NGL. – (FI) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ropa je v súčasnosti drahšia ako kedykoľvek predtým. To ovplyvňuje aj cenu iných fosílnych palív. Cena všetkých druhov energie stúpa, nakoľko štyri pätiny celkovo spotrebovanej energie v rámci EÚ pochádzajú z fosílnych palív.

Ľudia nie sú pripravení na zníženie spotreby, takže musia prísť nové technológie, väčšia energetická efektívnosť, zachytávanie a uskladňovanie uhlíka a nové jadrové technológie vrátane výskumu jadrovej fúzie.

Po hlasovaní v správe výboru sa sny a túžby o najväčších alternatívach vkladajú do technológie zachytávania a skladovania uhlíka a do jadrovej energetiky. Neexistuje však záruka, že by sa dal skvapalnený oxid uhličitý bezpečne skladovať navždy. Nezdá sa, že by sa v rámci dopravnej infraštruktúry začalo investovať do vodíkových technológií alebo výlučného používania áut na elektrický pohon bez prítomnosti oxidu uhličitého, ktoré vyzdvihuje táto správa. Na zvládnutie jadrovej fúzie bude potrebné možno ďalšie polstoročie.

Nech sa na to pozrieme akokoľvek, návrh výboru, ktorý hovorí, že do roku 2020 by sa malo 20 % energie spotrebovanej v EÚ vyrábať z obnoviteľných zdrojov paliva, je jednoducho nespoľahlivý. Nedá sa to uskutočniť, alebo aspoň určite nie s obnoviteľnými palivami, ktoré sa vyrábajú na vlastnom území EÚ alebo sú dostupné na území jej veľkých členských štátov.

Správa, o ktorej tu rokujeme, prezentuje oveľa optimistickejší pohľad, pretože navrhuje, aby sa fosílne palivá naďalej používali bez obmedzení a bez akýchkoľvek naozajstných alternatív. Fosílne suroviny sa prestanú používať iba ak si to vyžiada situácia. Budeme k tomu donútení, keď sa minú prirodzené zdroje pred rokom 2020, ale nebude to výsledkom žiadneho systematického snaženia zo strany členských štátov EÚ alebo istej deklarácie EÚ. V skutočnosti nestačí iba vôľa, pekné slová a zbožné želania, ale potrebná je aj naozajstná činnosť, ktorá kladie nároky na náš životný štýl.

Navyše by sa mal opätovne zvážiť systém určovania cien elektriny, v ktorom veľkoobchodné ceny sú dané výmenou energie. Cena sa vždy určuje podľa získanej energie pri najvyšších výrobných nákladoch a aj tá už vyrobená sa odvodzuje od najvyššieho povoleného maxima. Toto je cena, ktorú dostávajú všetci výrobcovia. Žiaľ, neexistujú záruky, že spoločnosti vynaložia takto nadobudnuté veľké zisky na výskum v energetike, keďže je to duch doby, v ktorej žijeme, že svoje výnosy rozdelia vo forme dividend svojim akcionárom. Obchodovanie s povolenými množstvami emisií je takisto skôr spôsob na zvýšenie ziskov spoločností v oblasti energetiky ako na zníženie emisií.

  Lydia Schenardi, v mene skupiny ITS. – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, spravodajca má pravdu v tom, že tradičné zdroje energie budú naďalej niekoľko desaťročí nevyhnutné. Má tiež pravdu, keď vyzýva na diverzifikáciu zdrojov energie a zásob v záujme bezpečnejšej a ekologicky šetrnejšej výroby energie a jej efektívnejšieho využívania.

Sme však akosi skeptickí vzhľadom na argumenty, na základe ktorých sa nalieha na tieto opatrenia. Na prvom mieste, uvedené dôvody sú z veľkej časti opakovaním povery, že klimatické zmeny majú na svedomí emisie oxidu uhličitého, ktorý sa produkuje činnosťou ľudí. Avšak stále viac vedcov, aj keď nepolemizujú o klimatických zmenách, pretože podnebie sa mení stále, spochybňujú pojem globálneho otepľovania a jeho zapríčinenie oxidom uhličitým a myšlienku, že je za tým ľudstvo. Známej technológie zachytávania a skladovania uhlíka táto správa venuje veľký priestor, ale dlhodobé hrozby, akou je napríklad jadrová energia, sú v nej prehnane rýchlo odbavené.

Po druhé, napriek častým narážkam na to, že členské štáty nesú hlavnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia v oblasti energetiky, spravodajca sa neubránil pokusu o ich navádzanie istým smerom. Pouvažujte, aký priestor táto správa venuje jadrovej energii, ktorá zostáva úplne suverénnym riešením pre každý členský štát a ktorá nemôže byť z hľadiska emisií CO2 jediná.

A nakoniec, vôbec tu nie je zmienka o čomkoľvek, čo prispieva k nadmernému používaniu fosílnych palív. Podpora medzinárodnej výmeny tovarov na úkor kratších dodávateľských okruhov na národnej úrovni je na tomto mieste v každom prípade irelevantná. O čo sa Komisia roky usilovala prostredníctvom svojej ultraliberálnej hospodárskej politiky a otvorením nášho trhu globálnej súťaži bez akejkoľvek ochrany vlastného hospodárstva – nech boli dôvody na to akékoľvek – má z veľkej časti podiel na vzniku problémov, o ktorých teraz Komisia tvrdí, že sa musia riešiť.

  Roger Helmer (NI). - Vážený pán predsedajúci, v tejto správe je veľa vecí, ktoré treba oceniť. Samozrejme, že sa rituálne skláňam pred hystériou klimatických zmien, aj napriek vzrastajúcim pochybnostiam o údajnom prepojení CO2 s klimatickými podmienkami. Avšak uznávam aj dôležitosť diverzifikácie energetických zdrojov a používania fosílnych palív vrátane uhlia v rámci energetického mixu. Správa zdôrazňuje potrebu energetickej stability a v tomto kontexte správne poukazuje na nevyhnutnosť energetickej účinnosti pre pokračovanie využívania domácich zdrojov vrátane uhlia a jadrovej energie, t.j. súčasné využitie štiepnych reakcií a nevyhnutný výskum v oblasti fúzie, ktorý je veľkou nádejou do budúcnosti.

Najpozoruhodnejším faktorom v rozprave o energetike je spôsob, akým si Zelení a ich sympatizanti lámu hlavu nad emisiami oxidu uhličitého, ale zároveň oponujú jedinému hlavnému prúdu v rámci technológií s nízkym obsahom CO2 vo výrobe energie. Pri cene ropy 90 amerických dolárov za barel je čas, aby si pani Harmsová uvedomila, že atómová energia je najlacnejšia, najbezpečnejšia, najčistejšia, najudržateľnejšia a dostupná technológia výroby v základnom pásme zaťaženia. Ako už povedal môj kolega, pán Vidal-Quadras, likvidácia jadrového odpadu je jednoducho technický problém, ktorý sa už podarilo vyriešiť.

  Jan Březina (PPE-DE). - (CS) Kolegovia, kolegyne, v prvom rade by som chcel oceniť prácu spravodajcu, ktorý pripravil vyváženú a realistickú správu odzrkadľujúcu posledný vývoj. Zároveň veľmi oceňujem túto iniciatívu Parlamentu, keďže ako jedna z mála správ sa špecificky venuje tradičným energetickým zdrojom.

Som presvedčený, že v nasledujúcich desaťročiach budú mať fosílne palivá stále svoje nezastupiteľné miesto v energetickom mixe, a preto by sa im mala venovať veľká pozornosť. Obnoviteľné zdroje sú síce významné, ale nemôžu nahradiť konvenčné zdroje energií. Naše úsilie by malo, podobne ako sa uvádza v tejto správe, smerovať k vývoju nových technológii, akými sú napríklad ekologické uhoľné technológie, ktoré umožnia výrobu energie s menším negatívnym vplyvom na životné prostredie. V čase, keď výrazne narastá spotreba energií a nedisponujeme technológiami, ktoré nahradia tieto doposiaľ využívané energetické zdroje, by ale príliš jednostranná orientácia na obnoviteľné zdroje mohla paradoxne urýchliť rast závislosti členských štátov Únie od dovozu energií z ostatných krajín. Pretože energia sa stáva najstrategickejšou komoditou, môžu byť debaty o úplnej náhrade klasických zdrojov možno populárne, avšak veľmi nezodpovedné.

Za víťazstvo zdravého rozumu považujem, že je v tomto návrhu venovaná dostatočná pozornosť jadrovej energetike. Som presvedčený, že pokiaľ má ísť o skutočnú stratégiu znižovania emisií CO2, nesmieme zavrhnúť jadrové energetiku, ktorá nesporne patrí medzi najčistejšie energetické zdroje. V snahe znižovať emisie CO2 však nesmieme zostať osamotení, ale musíme presviedčať ostatné veľmoci, aby robili to isté. Pokiaľ podobné opatrenia neurobia krajiny ako Spojené štáty, Čína alebo India, nebudú mať naše opatrenia reálny význam v globálnom meradle, pretože sa budú týkať zhruba jednej sedminy celosvetovej produkcie CO2.

Na záver mi dovoľte, aby som pani Harmsovej odporučil naštudovať si rozdiely medzi jadrovými reaktormi. Pretože reaktor, ktorý vybuchol v Černobyle, a reaktory, ktoré sú namontované v Českej republike, sú diametrálne odlišné.

  Reino Paasilinna (PSE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, správa pána Reula podnecuje k otázke, akým smerom sa uberá Európa a svet v problematike energií. Konflikty pokračujú. Ako dlho ich ešte budeme môcť mať pod kontrolou?

V súčasnej situácii neexistuje jednoduchá alternatíva k energii získanej z fosílnych palív, a ani za predpokladu, že by sme robili všetko, čo je v našich silách v prospech oveľa väčšieho šetrenia energie ako je tomu teraz. Ropa predstavuje okolo 37 % energie, ktorú využívame, plyn 24 % a uhlie 16 %. Fosílne paliva teda predstavujú 77 % z celkového množstva našej energie. Vieme, že Medzinárodná energetická agentúra predpokladá, že celosvetová spotreba energie vzrastie o viac ako jeden a polnásobok. Očakáva sa, že spotreba fosílnej energie vzrastie ešte viac, nakoľko veľké rozvojové krajiny len malo veria veterným elektrárňam. Rozvojové krajiny majú na svedomí 70 % nárastu spotreby energie a z toho len samotná Čína zodpovedá za 30 %. Rezervy fosílnych palív sa teda míňajú a sú stále zriedkavejšie.

Bude trvať desaťročia, aby sa energetický systém zmenil. Čas je neúprosný a tu ide naozaj súťaž s časom. Ak nebudeme schopní vyriešiť ekologické a energetické problémy, nemôžeme zaručiť mier.

Dovoľte mi spomenúť niektoré konkrétne aktivity: potrebujeme intenzívny výskum, vývoj produktov a nových technológií a musíme tiež zmeniť svoje správanie. V Európe sa intenzívny výskum nekoná aj napriek tomu, že smerujeme k väčšej závislosti, vyšším cenám a ku konfliktu. Práve som počul, že Spojené štáty americké investujú päťkrát viac financií do environmentálneho výskumu ako Únia. Ako to, že lisabonská stratégia založená na vedomostiach funguje takýmto spôsobom?

Na záver musím povedať, že energia má aj svoj sociálny rozmer. Ceny sa za posledné roky zdvihli o 50 %.

  Anne Laperrouze (ALDE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, správa, ktorú pripravil pán Reul je veľmi dobrá a dôkladná a ja mu k nej blahoželám. Zaráža ma však, koľko priestoru sa v nej venuje uhliu.

Uhlie je bez pochýb bohatým zdrojom energie. Je to tiež najrozšírenejší zdroj fosílnej energie na svete. Ja sa ale obávam vzostupu jeho dominantnej úlohy vo výrobe elektriny. Zdá sa, že technológia zachytávania a uskladňovania oxidu uhličitého by mohla vyriešiť problém skleníkového efektu spôsobeného emisiami plynov z tepelných elektrární na uhlie, ale musím priznať, že som v tom skeptická. Tepelné elektrárne využívajúce uhlie ako palivo existujú na celom svete; bude možné do všetkých z nich zaviesť systémy na zachytávanie a uskladňovanie oxidu uhličitého? Ako dokážeme zamedziť emisiám CO2 z takzvaných „čistých“ elektrární na uhlie? Nie je tu nebezpečenstvo, že nakoľko sme už mali skúsenosť so spaľovaním dreva, spaľovaním uhlia a ropy, možno teraz urobíme opäť krok späť k ére spaľovania uhlia?

Aby som svoj príhovor uzavrela optimistickejšie, sila tejto správy, podľa môjho názoru, spočíva v návrhu Európskeho strategického plánu energetických technológií. Tento plán sa musí zaoberať potrebnou diverzifikáciu zdrojov energie do rokov 2020, 2030, 2050 a musí poukazovať aj na dôležitosť využívania zdrojov na regionálnej úrovni.

  Wiesław Stefan Kuc (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, zo všetkých zdrojov energie, ktoré sú vymenované v tejto správe, je iba uhlie (antracit alebo hnedé uhlie) dostupné vo veľkých množstvách na území Európskej únie. Vo všeobecnosti musíme ostatné energetické palivá dovážať. Požiadavky na energiu stúpnu zároveň s jej nárastom. V súčasnosti nie je jasné, do akej miery bude úspešný vývoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov alebo vodíkových batérií, ktoré ale takisto potrebujú dodávky energie. Z tohto dôvodu by sme sa aj napriek obrovským snahám nemali príliš rýchlo vzdať uhlia ako dostupného zdroja energie. Nerobíme dosť pre získanie čistej energie z uhlia. Na spracovanie uhlia a zlepšenie efektívnosti kotlov a generátorov by sa mali vynakladať oveľa väčšie zdroje. Musíme zaistiť bezpečnosť zásob energie a jednou zo súčastí je aj uhlie, ktoré je dostupné takmer vo všetkých krajinách EÚ. Nemôžeme si dovoliť pohŕdať naším prírodným bohatstvom.

Na záver by som rád poblahoželal Herbertovi Reulovi a jeho kolegom za výbornú a vyváženú správu, ktorú plne podporujem.

  Alyn Smith (Verts/ALE). - Vážený pán predsedajúci, pán komisár, je dobré vidieť vás, ako tu spolu s nami ponocujete.

V Európe máme obrovský potenciál obnoviteľnej energie. V Škótsku to poznáme viac než dobre. Ako už povedala pani Harmsová, moja skupina vidí viacero problémov v argumentoch, ktoré v tejto správe obhajujú jadrovú energetiku. Ale môj vlastný názor je, že musíme zaistiť aj výskum iných, nejadrových zdrojov elektriny a výskum spôsobov, ktoré budú viesť k ich vylepšovaniu.

V odseku 47 sa hovorí, že zachytávanie oxidu uhličitého je v štádiu experimentovania, ale je sľubné, a my v odseku 47 žiadame Komisiu, aby čo najskôr určila jasné politické usmernenia pre rozšírenie výskumu v oblasti technológie zachytávania a skladovania uhlíka. Pán komisár, rád počujem, že je vašim zámerom toto zrealizovať. Je to dôležité, pretože členské štáty, ponechané len na vlastné prostriedky, by s tým samé neprišli.

V Škótsku sme mali pre elektráreň v Peterheade špičkový návrh na vybudovanie skúšobného zariadenia. Kvôli politickej neistote, ktorú má celkovo na svedomí vláda v Londýne, nakoľko ho nepovažovala za prioritu, sa projekt predsa uskutočňuje, avšak v Kalifornii.

Európa môže v tejto oblasti napredovať; môžeme mať v celosvetovom meradle významný vplyv vďaka výskumného potenciálu, ktorý máme, ale musíme naozaj konať. Som rád, že táto správa obsahuje niektoré myšlienky, ktoré môžu Komisiu posunúť vpred.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). - (CS) Chcel by som povedať desať poznámok k správe pána kolegu Reula, ktorú považujem za výbornú, vyváženú a myslím si, že ju charakterizuje myšlienka Antoina de Saint Exupéryho, ktorý povedal, že „nestačí budúcnosť iba predvídať, ale ide o to ju umožniť“. A v tomto duchu je napísaná aj táto správa.

Sú v nej vymenované prakticky všetky konvenčné zdroje energie, možno iba aby som potešil kolegov z radov frakcie Zelených, by som mohol doplniť ebonitové tyče a líščie chvosty. Ale celkom vážne, myslím si, že je obsiahnutá celková zákonitosť energetického sektora. Vlastne už od čias staroveku a praveku, ako ukázali výskumy profesora Semjonova, platili tie isté zákony ako dnes. To znamená, na jednej strane sa ľudia snažili znížiť energetickú náročnosť technológií a na druhej strane vyrábať viac energie.

Myslím si, že dnes je obzvlášť dôležité, aby sme vedeli dobre kombinovať zdroje, aby sme dokázali tiež diverzifikovať importy a taktiež aby sme zvýšili váhu nášho jednotného európskeho trhu ako určitého mocenského faktoru, rovnako ako to, aby sme zaistili stabilitu a spoľahlivosť dodávok.

Samozrejme sú tu ekologické riziká, pán kolega Reul spomína zdroje napr. v arktických šelfoch, ktoré predstavujú podľa niektorých odhadov až 25  % nových plynových a ropných zdrojov, ale tam je naozaj potrebné zvážiť riziká pre životné prostredie.

Nepochybne budeme požadovať od Európskej komisie, aby robila opatrenia na zníženie energetickej náročnosti na jednotku produkcie hrubého domáceho produktu. A tiež, aby sme vypracovali rozumnú politiku prenosu technológií.

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Ján Hudacký (PPE-DE). - (SK) Dovoľte mi poďakovať sa spravodajcovi pánovi Reulovi za jeho skutočne výbornú správu. Táto správa vystihuje situáciu v oblasti konvenčných energetických zdrojov a technológií a zároveň komplexne poukazuje na mnoho aspektov ich ďalšieho využívania tak v súvislosti so zabezpečením dodávok energie, ako aj potreby neustáleho zvyšovania emisií.

Vzhľadom na neustále stúpajúcu potrebu energií vo svete si Európska únia nemôže dovoliť úplne eliminovať fosílne palivá, ktoré napriek ich rýchlemu ubúdaniu tvoria významný podiel na celkovej produkcii energií. Napriek faktu, že Európska únia v priemere vykazuje relatívne vysokú účinnosť pri produkcii energií z týchto konvenčných zdrojov, v niektorých členských krajinách je ešte stále veľa rezerv pri uvádzaní a podpore nových účinnejších technológií a rozvoja nových účinnejších kooperačných jednotiek. Rovnako by členské krajiny nemali klásť zbytočné prekážky pre nové investície do využívania fosílnych zdrojov využitím najvyspelejších dostupných technológií.

Ďalšou oblasťou, ktorú chcem zdôrazniť, je jadrová energetika, ktorá, ako vieme, prakticky neemituje CO2 a ktorá, o čom som presvedčený, skôr či neskôr nájde svoje uplatnenie aj v členských krajinách, ktoré ju zatiaľ odmietajú skôr z ideologických ako z pragmatických dôvodov. Neustály vývoj nových technológií, ako sú reaktory štvrtej generácie, a to aj v Rusku, pani Harmsová, dáva predpoklady tak pre ďalšie zvyšovanie bezpečnosti ich prevádzky, ako aj pre manažment bezpečného uskladňovania vyhoretého paliva.

Na záver mi dovoľte vyjadriť ocenenie práce Komisie pre badateľný posun k otvorenejšiemu a objektívnejšiemu pohľadu a hodnoteniu prínosu jadrovej energetiky, čoho výsledkom sú aj také iniciatívy ako Európske jadrové fórum, ktorého prvé zasadnutie bude uskutočnené v Bratislave v novembri tohto roku, ako tu už bolo tiež spomínané. Európa už dlho potrebovala takúto platformu pre permanentnú diskusiu, ktorá prispeje k výmene znalostí, informácií a názorov. Tieto budú užitočné tak pre odbornú, ako aj pre laickú verejnosť, a predpokladám, že aj pre Stranu zelených.

  Hannes Swoboda (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa dotknúť nasledujúcich bodov. Prvý je ten, v ktorom sme dúfam a verím všetci pevne zjednotení a je ním názor na tradičné zdroje a formy energie a to, že technológie budú aj naďalej v budúcnosti hrať hlavnú úlohu. Zámer nahradiť všetku energiu energiou vyrobenou z alternatívnych zdrojov je klamlivý. Musíme však tradičné technológie urobiť ekologicky prijateľnejšími – to je celkom nevyhnutné – a musíme tiež zabezpečiť, aby konvenčné technológie boli efektívnejšie. Toto sú názory, ktoré spoločne zdieľame a z tohto hľadiska by mala mať správa našu silnú podporu.

Situácia je pravdepodobne o niečo iná, pokiaľ ide o jadrovú technológiu. Musí byť celkom jasne povedané, bez akýchkoľvek „ak“ a „ale“, že každá krajina si môže zvoliť vlastný druh technológie, inými slovami, môže si vybrať jadrovú technológiu alebo sa môže zaobísť bez tejto jadrovej alternatívy.

Ďalšia zásada, ktorá by mala byť pre nás všetkých spoločná, je uprednostnenie bezpečnosti – nemám na mysli iba bezpečnosť pri výrobe energie, ale, samozrejme, aj bezpečnosť koncovej dodávky a nešírenie jadrovej technológie, ktorá by sa mohla využiť na vojenské účely, čo je obzvlášť dôležité v súčasnej dobe, keď stále narastá význam globálneho aspektu.

Bol by som rád, keby sa správa zamerala ešte cielenejšie na tieto problémy. Nepochybne, venovali sme sa im už aj v iných správach a Európa musí v tejto oblasti dávať čo najlepší príklad. Bezpečnosť musí byť absolútne prvoradá bez ohľadu na to, čo by sa dalo nazvať ideologickým postojom, či už sme za alebo proti jadrovej technológii. Verím, že v tomto Parlamente a samozrejme aj v Komisii budeme stále viac ostražití, aby sme zaistili, že všetky záležitosti týkajúce sa bezpečnosti vrátane nerozširovania zostanú prioritou, v opačnom prípade zlyháme v našej zodpovednosti za ľudstvo a za mier vo svete. Verím, že toto posolstvo sa zajtra môže prostredníctvom niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov stať ešte zrozumiteľnejšie, ako je to v správe pána Reula.

  Mariela Velichkova Baeva (ALDE). - (BG) Geopolitické záujmy a hľadanie kompromisu, istá úroveň technickej vyspelosti a jej vplyv na hospodárstvo predstavujú nevyhnutné podmienky na to, aby sme dali druhú šancu jadrovej energii ako dôležitej súčasti energetického mixu. Téma bezpečnosti energetických zásob a alternatívnych riešení vo výrobe energie je veľmi dôležitá a aktuálna v porovnaní s diskusiou o klimatických zmenách, ktorá prebieha na pozadí.

V mojej krajine, v Bulharsku, vyrába jadrová elektráreň Kozlodui 43 % z celkového množstva vyrobenej elektriny, čím prispela k trvalo udržateľnému rastu hospodárstva v roku 2006. Samozrejme, tieto údaje spadajú do obdobia pred odstavením tretieho a štvrtého bloku tejto atómovej elektrárne, ktoré sa uskutočnilo 31. decembra 2006. Analýza preukázala, že v nasledujúcich desaťročiach sa spotreba elektrickej energie celkovo zdvojnásobí. V rámci celého sveta sa buduje 31 reaktorov a ďalšie sú vo fáze schvaľovania. Tento dynamický proces dokazuje, že sa vyvíja určitá aktivita na hľadanie riešení s cieľom zdolať výzvy, ktorým je vystavené hospodárstvo modernej doby, zabezpečiť lacnú a ekologicky čistú energiu, vyrovnať sa s klimatickými zmenami, dodržiavať kvóty pre emisie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt stanovené Kjótskym protokolom, zabezpečiť stabilitu zásob a znížiť našu závislosť od dovozu plynu a ropy. A keď ešte spomeniem jeden fakt, že v súčasnosti vyrábajú atómové elektrárne jednu tretinu elektriny v rámci Európskej únie, potom by som chcela svoj príspevok uzavrieť tým, že možno práve nastal čas na obnovu jadrovej energetiky.

  Vladimír Remek (GUE/NGL). - (CS) Vážení prítomní, je potrebné oceniť, že pri pohľade na tradičné zdroje energie správa poskytuje priestor pre všetky sektory energetického mixu. Určite musíme pridať v efektivite využitia fosílnych zdrojov.

Som však presvedčený, že v záujme udržateľného rozvoja, zachovania konkurencieschopnosti v najširšom zmysle slova, a najmä pre skutočnú ochranu životného prostredia a znižovanie emisií sa jednoducho nezaobídeme bez jadrovej energie. Konečne sa o nej začína hovoriť bez prevahy pocitov a emócií, i keď niektoré predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a napokon aj jednotlivé vystúpenia o tom nesvedčia.

Rád preto počúvam realistické hlasy z Komisie i ďalších inštitúcií Únie ohľadom potreby počítať s jadrovou energiou aj naďalej. V mnohých krajinách je to kľúčový zdroj zaisťujúci toľko skloňovanú energetickú nezávislosť a bezpečnosť. Zdá sa teda, že nakoniec nedopadneme v honbe za kvótami a percentami nižších emisií tak, ako sa u nás hovorí. Teda, že „z vaničky nevylejeme so špinavou vodou aj dieťa“.

  Alejo Vidal-Quadras (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, správa, ktorá vyšla z vlastnej iniciatívy a budeme o nej zajtra hlasovať, je tretia a posledná takáto správa navrhnutá týmto Parlamentom a uzatvára reakciu Parlamentu na oznámenie o energetike, ktoré predložila Komisia začiatkom tohto roka.

Náš kolega Herbert Reul odviedol vynikajúcu prácu v priebehu rokovaní na úrovni výboru a vypracoval dôsledný logický text, ktorý plne zahŕňa všetky zohľadňuje väčšiny poslancov Európskeho parlamentu.

Fosílne palivá a atómová energia budú ešte dlho tvoriť podstatnú časť energetického mixu a napriek ambicióznym cieľom, ktoré sme si dali v oblasti obnoviteľných zdrojov, osoh z nich nebude v skutočnosti ešte niekoľko desiatok rokov až taký významný. Z tohto dôvodu nesmieme poľaviť vo výskumných snahách o rozvoj a inovácie v oblasti tradičných zdrojov energie, nakoľko splnenie našich záväzkov v súvislosti s klimatickými zmenami, bezpečnosťou zásob a konkurencieschopnosťou predpokladá dosiahnutie toho, aby sa tieto zdroje stali trvalo udržateľnejšie.

Výsledok hlasovania výboru bol veľmi dobrý a poukázal na pokrok v kontrole zachytávania oxidu uhličitého, v skvalitnení energetickej účinnosti pri výrobe elektriny, vo výhodách, ktoré môžu priniesť syntetické palivá pre oblasť dopravy, a v konkurencieschopnosti odvetvia atómovej energetiky.

Jedna skupina tohto Parlamentu predložila takmer 40 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k časti o atómovej energii, čím chce zmeniť všetky objektívne a realistické odporúčania pre atómové palivá v prospech referencií obnoviteľných zdrojov. Chcel by som im pripomenúť, že o tejto záležitosti sa už hlasovalo na predošlej plenárnej schôdzi a dovoľte mi prosím povedať dotyčnej skupine, že si môže slobodne nažívať vo svojom svete mimo reality, avšak my všetci budeme trpieť dôsledkami toho, ak vďaka ich pomätenému nasadeniu získajú ich argumenty podporu väčšiny. Väčšina poslancov tohto Parlamentu preferuje prácu s faktami a ich využitie na návrh rozumnej politiky, ktorá nevedie našu spoločnosť k rozpadu.

  Atanas Paparizov (PSE). - (BG) Dovoľte mi, aby som najprv a predovšetkým zablahoželal spravodajcovi, pánovi Reulovi, k jeho objektívnej a vyváženej správe. Hlavným rozlišovacím znakom tejto správy je jasný náčrt úlohy tradičných zdrojov energie, potreba zvyšovať ich efektívne využívanie pomocou nových technológií s cieľom dosiahnuť energetickú stabilitu Európskej únie v maximálnom súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a bojom proti klimatickým zmenám. Rád by som podporil záver, že vyššie investície do energetických technológií na európskej úrovni a na úrovniach jednotlivých štátov nielen prispejú k dosiahnutiu energetických cieľov EÚ, ale aj posilnia jej schopnosť vyvážať zariadenia na vyššej úrovni z hľadiska účinnosti a bezpečnostných štandardov.

Rád by som vyňal tú časť správy, ktorá sa zaoberá jadrovou energetikou nielen kvôli jej vedúcemu postaveniu vo výrobe energie z tradičných zdrojov, ale aj z hľadiska nevyhnutnosti toho, aby atómová energia spĺňala najvyššie štandardy jadrovej bezpečnosti. V tomto zmysle je podpora naliehavej žiadosti Komisie na zavedenie spoločných kritérií posudzovania jadrovej bezpečnosti v Európskej únii kľúčovým aspektom tejto správy. Rád by som zvlášť zdôraznil skutočnosť, že Bulharsko, ktoré má záujem vybudovať novú atómovú elektráreň, má veľký záujem o posilnenie úlohy Európskej únie v dodržiavaní vysokých štandardov jadrovej energetiky a vo vytváraní priaznivých podmienok pre investície do týchto rozsiahlych projektov, ktoré si vyžadujú veľký finančný, materiálny a vedomostný vklad. Činnosť Európskej únie vrátane skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a hospodárenie s odpadom a existujúceho Fóra jadrovej energetiky, prispeje k objektívnejšiemu začleneniu jadrovej energetiky do politiky EÚ.

  Markus Pieper (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, aj keď je potrebné schváliť opatrenia na boj s klimatickými zmenami a podporu obnoviteľných zdrojov, obzvlášť dôležité je, aby sa Parlament zaoberal aj budúcnosťou tradičných zdrojov energie. Pán Reul vo svojej správe zdôrazňuje obrovský význam uhlia a atómovej energie pre regionálne hospodárstvo. V Európe máme 300 000 pracovných miest len v samotných uhoľných baniach. Ďalšiu hospodársku silu zabezpečujú elektrárne a daňové príjmy. Okolo 60 % vyrobenej elektriny v Európe sa zakladá na používaní uhlia alebo atómovej energie. Samozrejme musíme zvýšiť účinnosť a bezpečnosť týchto energetických zdrojov. Rovnako musíme všemožne hľadať spôsoby na ochranu životného prostredia prostredníctvom vydávania doplňujúcich právnych predpisov, ktoré sa zaoberajú problémami, akým sú napríklad emisie oxidu uhličitého.

Na druhej strane, legislatívny závit nesmieme zatiahnuť až tak silno, že uhlie stratí na medzinárodnej úrovni svoju konkurencieschopnosť. Faktom je, že obnoviteľné zdroje energie nebudú môcť narastať tak rýchlo, ako by sme si želali. Čelíme hrozbe obmedzenia našej nezávislosti v oblasti zahraničnej politiky a arbitrážnych konaní zo strany našich energetických dodávateľov. Jediný spôsob, ako sa tejto hrozbe v budúcnosti vyhnúť, je strategický energetický mix, do ktorého neodmysliteľne patrí aj uhlie a atómová energia.

  Andres Tarand (PSE). - (ET) Ak máme dostať klimatické zmeny pod kontrolu, je dôležité znížiť emisie oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív takmer na nulu. Avšak, aby sme zmiernili a odstránili nežiaduce vplyvy klimatických zmien, musíme začať konať ihneď. Čistá uhoľná technológia sa môže osvedčiť, no v súčasnosti do nej nemôžeme vkladať všetky svoje nádeje. Európska únia musí výrazne znížiť terajšie hladiny emisií plynov, ktoré spôsobujú skleníkový efekt a to musí zostať zásadnou úlohou našej politiky v oblasti klimatických zmien. Som rád, že Dočasný výbor Európskeho parlamentu pre klimatické zmeny nedávno odsúhlasil jasnú líniu pre naše rokovanie na klimatickej konferencii, ktorá sa uskutoční v decembri na Bali.

Čo sa týka ekologicky čistej uhoľnej technológie, v súčasnosti existujúce finančné fondy na podporu nevyhnutného výskumu by sa mali určite zvýšiť, pretože táto metóda sa musí preskúmať. V každom prípade, nemôžeme stráviť desaťročia čakaním na výsledky výskumu bez toho, aby sme čokoľvek iné robili, a preto sa teraz musíme sústrediť na opatrenia, ktoré je potrebné začať ihneď realizovať, konkrétne ide o znižovanie emisií CO2, opatrenia na úsporu energie a vo všeobecnosti prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Hlasovanie Výboru ITRE vyústilo v správe pána Reula do prílišného zdôrazňovania atómovej energie a príliš málo pozornosti sa v nej venovalo obnoviteľným zdrojom energie. Úplne podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené v tomto Parlamente, nakoľko pomáhajú vyvážiť túto správu. Konkrétne vás vyzývam, aby ste podporili tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odporúčajú, aby Európska komisia postavila obnoviteľné zdroje do centra pozornosti jej vlastného Európskeho strategického plánu energetických technológií.

  Vladimir Urutchev (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, najskôr musím pochváliť pána Reula za to, ako šikovne previedol túto správu cez takmer 200 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rámci výboru, a že tomuto Parlamentu poskytol veľmi vyváženú, logickú a úprimnú správu, ktorá vo veľkej miere odzrkadľuje výzvy, ktorým v súčasnosti čelíme a budeme čeliť v budúcnosti. Mnohé z tých prehlasovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa znovu objavili na poslednú chvíľu a my ich musíme na plenárnej schôdzi opäť dať bokom. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nielen kazia správu, ale v konečnom dôsledku škodia životnému prostrediu, aj keď niektoré návrhy tvrdia, že ho chcú hájiť.

Používam slovo „úprimný“ nanajvýš zámerne, pretože pán Reul použil konkrétne slová, akými sú „uhlie“ a „atómový“ radšej ako by sa mal skrývať za zovšeobecnenia o tom, čo môže alebo nemôže byť udržateľné alebo obnoviteľné, a je jasné, že aj ďalšie generácie sa budú naďalej spoliehať na spaľovanie fosílnych palív. Samozrejme podporujeme obnoviteľné zdroje energie. Robíme tak, lebo oni predstavujú nevyhnutnú, ekologicky čistú energiu. Avšak, vo väčšine členských štátov nemusí obnoviteľná energia uspokojovať naše environmentálne ciele a ani naše rýchlo rastúce energetické požiadavky, ani potrebu zostať konkurencieschopní v rámci globálneho trhu. Ako zodpovední politici, musíme odložiť dogmy z minulosti a uznať, že sa musia brať do úvahy všetky ekologicky prijateľné technológie. Jednoducho, musíme si udržať a ďalej zväčšovať podiel atómovej energie, a to ešte stále nebudeme robiť dostatok. V mojej krajine, ktorou je Bulharsko, sme boli bezdôvodne nútení zrušiť výrobu 2 000 MW bezpečnej ekologicky čistej atómovej energie.

  Joan Calabuig Rull (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, aj napriek ambicióznym cieľom, ktoré sme si určili sa zdá, že všetci súhlasíme s tým, že tradičné zdroje energie zostanú aj naďalej dôležitou súčasťou nášho energetického mixu. Teda aj atómová energia bude pokračovať vo svojej významnej úlohe, nakoľko je stále nevyhnutná na zaistenie bezpečnosti a stability dodávok v rámci mnohých krajín.

Je rozumné pokračovať vo výskume tých oblastí, ktoré sa viditeľnejšie javia ako slabé stránky využívania jadrovej energie, ako napríklad bezpečnosť alebo hospodárenie s jadrovým odpadom. Ale mali by sme pripomenúť myšlienku, ktorú správa jasne podporuje, že možnosť využívania jadrovej energie patrí výlučne do kompetencií členských štátov, ako to pán Reul poznamenal na začiatku.

Zdá sa však, že niektorí ľudia sa snažia zveriť budúcnosť Európy takmer úplne jadrovej energii tým, že vývoj v oblasti obnoviteľných zdrojov, zvýšenú účinnosť alebo výskum považujú za druhoradé. Je tu jeden malý detail, ktorý by sme mali brať do úvahy; aký má na toto názor verejnosť?

Vo veľkej miere sme zohľadnili reálnosť terajšej situácie, a je zrejmé, že musíme mať jasné priority, a preto je potrebné poznamenať, že Strategický plán energetických technológií, ktorý nám Komisia musí čo najskôr predložiť, je veľmi dôležitý.

Veríme, že medzi hlavné ciele by mali patriť zníženie ceny obnoviteľných zdrojov, zlepšenie energetickej účinnosti podnikov, priemyslu a dopravy, a pokroky v nízkouhlíkových technológiách. Európa a členské štáty by si mali tieto ciele zvoliť za svoju politickú prioritu a zamerať svoje snahy na budovanie ďalšej politiky v oblasti energetiky.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). - (RO) Celková produkcia energie v rámci Európskej únie sa dosahuje prostredníctvom rozličných zdrojov energie: 31 % jadrová energia, 29 % uhlie, 19 % plyn, 14 % zdroje obnoviteľnej energie a 5 % ropa.

Rumunsko vyrába 13,5 % svojej energie z ropy, 15,3 % z uhlia a koksu a 5,9 % tvorí energia vyrábaná vo vodných a atómových elektrárňach. Čo sa týka atómovej energie, je nevyhnutné zaistiť jej bezpečnosť a najmä adekvátne zaobchádzanie s odpadom. Jadrové energetické systémy generácie IV umožnia lepšie hospodárenie s jadrovým odpadom a zníženie jeho množstva. Napriek všetkému, obzvlášť dôležitým prvkom ochrany životného prostredia je zaobchádzanie s vodou, ktorá sa požíva na chladenie reaktorov. Z tohto dôvodu by malo byť investovanie finančných prostriedkov do bezpečnosti a likvidácie rádioaktívneho odpadu prioritou pre krajiny, ktoré vyrábajú jadrovú energiu. Oblasť Čierneho mora je zvlášť dôležitá pre rozšírenie zdrojov energie Európskej únie. Toto územie má strategický význam nielen z hľadiska prevozu zásob uhľovodíkov z oblasti Kaspického mora do Európskej únie, ale aj kvôli zdrojom uhlia, ktoré má Rumunsko, Bulharsko, Turecko, Ukrajina a Rusko. Pre uhoľný priemysel je dôležité zaistiť bezpečnosť pri práci a zdravotné podmienky. Pokiaľ bude uhlie zdrojom energie, bude potrebné vynakladať nevyhnutné investície, aby sa zaistila bezpečnosť na pracoviskách.

  Edit Herczog (PSE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, blahoželám spravodajcovi a všetkým tieňovým spravodajcom. Je to najmä vďaka tejto správe, že Európsky parlament si bez akéhokoľvek tieňa pochybností uvedomil a prijal, že ideologické záujmy nesmú prevážiť nad nevyhnutnými environmentálnymi a hospodárskymi potrebami. Niektoré so súčasných členských štátov sa za posledné polstoročie pokúšali práve toto dosiahnuť, ale, ako vieme, neúspešne. V roku 1956 Maďarsko upustilo od zbytočnej politickej predstavy, že by mohlo byť krajinou železa a ocele. Našťastie Európska únia doposiaľ nemusela zájsť až do takých extrémov, aby si uvedomila a priznala, že budeme potrebovať všetky naše vedomosti, ak máme v 21. storočí bezpečne uspokojiť energetické požiadavky. Toto si vyžaduje maximálnu možnú diverzifikáciu nielen z hľadiska zdrojov, ale aj technológií. Ideológia nemôže rozhodovať o tom, na akom základe bude spočívať energia vyrobená v Európe o 10, 20 alebo 50 rokov; o tom musí rozhodnúť veda. Úlohou politikov je požadovať bezpečnosť, koordinovať zdroje a povzbudzovať verejnosť ku kladnej reakcii. Pre túto úlohu chcem zaželať nám všetkým – ako by to povedali baníci v Maďarsku – „jó szerencsét”, nech na konci dňa bezpečne vyjdeme!

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ako už bolo spomenuté, toto je tretia správa k rozhodnutiu Komisie a k neskoršiemu rozhodnutiu Európskej rady. Správa pána Vidal-Quadrasa nám pomohla sformulovať balík opatrení pre vnútorný trh. Správa pána Thomsena bude mať obrovský vplyv na naše návrhy o obnoviteľných zdrojoch energie. Môžem tiež prisľúbiť, že budeme veľmi pozorne sledovať hlasovanie o správe, ktorú pripravil pán Reul, pretože jej výsledok ovplyvní postoj k technológii skladovania uhlíka v prvom rade v legislatívnom návrhu a v tejto správe, ale aj náš Strategický plán energetických technológií a našu budúcu politiku, nakoľko nám Euratom dáva mandát pre jadrovú energetiku. Toto hlasovanie bude práve preto Komisia veľmi pozorne sledovať.

Zároveň by som rád zdôraznil zopár bodov. Bolo spomenuté, že potrebujeme zmodernizovať odvetvie energetiky. Keď si teraz v roku 2007 spomínam na prvú rozpravu z roku 2004, som presvedčený, že sme dosiahli už veľa. Iste, bezpečnosť dodávok a klimatické zmeny spolu úzko súvisia, pravdepodobne iba s jedným zásadným rozdielom, a tým je cena za zbavenie sa oxidu uhličitého, ale ja verím, že rast ceny ropy v tomto smere pomôže.

Zároveň boli spomenuté aj výzvy poveternostných podmienok. Neinvestujeme do dostatočných zdrojov. Naozaj by sme sa mali rozhodnúť o svojich prioritách. Bez veľkých finančných investícií do výskumu a rozvoja v energetickom sektore neuspejeme. Verím, že trojročná debata pomohla pripraviť zázemie. Avšak teraz už naozaj nastal čas na uchopenie problémov. Ako môže napríklad niekto tvrdiť, že isté členské štáty sú závislé od tretích krajín, keď sa štrukturálne fondy nevyužívajú na energetiku, alebo prakticky vôbec?!

Povedal by som tiež, že národné rozpočty pre výskum a rozvoj sú primalé. Takže toto sú kľúčové problémy, ktorými sa musíme zaoberať. Obávam sa, že nebude trvať dlho, kým dôjde k vážnym zmätkom na trhu. Takže musíme konať, konať práve teraz a to na základe, na akom Parlament pracoval doteraz.

Bola tu zmienka o jednom konkrétnom probléme, a síce, že potrebujeme účinné energetické zdroje. Ak majú byť zdroje účinné, je k tomu potrebný manažment dopytu po energii. Parlament sa opäť sťahoval a sťahovala sa aj Komisia a ja som v tom istom čase potreboval začať 12 priestupkových konaní z dôvodu neoznámeniu akčných plánov energetickej účinnosti, čo je základom činnosti v rámci energetického dopytu.

So zreteľom na dopyt a závislosť od tretích krajín je toto takisto niečo, čo by sme mali prekonať. Myslím, že správa pána Saryusz-Wolskieho bola odvážnym pokusom ísť za tým. Keď je jeden členský štát vydieraný dodávateľom, mal by o tom otvorene hovoriť. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že máme Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP), ktorá môže poskytnúť pevné zázemie pre spoločné kroky a ja verím, že hocktorá krajina, ktorá má dosť odvahy na to, aby vydierala niektorú z krajín EÚ, si potom dvakrát rozmyslí alebo už nikdy neskúsi vydierať, ak sa o tomto bude hovoriť a diskutovať v Rade.

Poslednú časť svojho vstupu chcem venovať jadrovej energetike. Je celkom jasné, že v rámci reformnej zmluvy patrí energetický mix do rozhodovacích právomocí na úrovni členských štátov. To znamená, že rozhodnutie o jadrovej energii musí urobiť každý členský štát sám za seba. Ale mali by sme tiež správne pochopiť, že súčasné podmienky si vyžadujú, aby príslušná legislatíva zaručovala transparentnosť a možnosť predvídať, pretože ide o veľmi dlhodobú investíciu.

Pán Swoboda tiež spomenul otázku nešírenia jadrových zbraní. Berieme ju do úvahy, ale podľa môjho názoru, je veľmi evidentné, že SZBP je prioritou a Euratom ju má dopĺňať a pomáhať jej. Naše činy by sa mali v každom prípade nechať viesť SZBP aj v oblasti nešírenia.

Dve veľmi konkrétne odpovede. V prvom rade, Mochovce. Slovenské elektrárne naozaj oznámili svoj zámer dostavať jadrovú elektráreň s reaktorom VVR 440/213, ale nie je to ten typ, ktorý bol použitý v Černobyle. Komisia v súlade s článkom 41 Zmluvy Euratom pripraví stanovisko, v ktorom sa plne zohľadnia všetky námietky voči tomuto rozhodnutiu. Bude to chvíľu trvať, ale môžete si byť istí, že Komisia vypracuje objektívne hodnotenie a nebude otáľať, ak budeme mať akékoľvek pochybnosti o bezpečnosti tohto zariadenia.

Čo sa týka odstavenia niektorých jadrových blokov, diskusia o tomto probléme by nebola produktívna. Na tejto otázke sa dohodli experti, ktorí pripravovali podklady. Rokovalo sa o tom aj na politickej úrovni a toto rozhodnutie bolo odsúhlasené na vládnej úrovni a ďalej prebehlo referendum vo všetkých členských štátoch vrátane tých, v ktorých sa tieto reaktory nachádzajú. Prosím, nevracajte sa k tomu, pretože nás to len zbytočne odvádza od ďalšieho napredovania. V žiadnom prípade tieto reaktory nedostanú zelenú, aby sa predĺžilo ich prevádzkovanie. Toto je slepá ulička. Prosím pochopte, že tam už nemôže byť žiadny ďalší postup.

Viem, že možno máte na to osobné názory, ale tie určite nebudeme rozoberať, prinajmenšom nie na pôde Európskej komisie. Stanovisko je už vypracované. Bolo demokratickým spôsobom odsúhlasené a dovoľte, aby sme ho dodržali a mali úctu voči tomuto záväzku.

Veľmi oceňujem správu, ktorá bola pripravená. Ide o veľmi náročnú správu a ja verím, že na veci kladie správny dôraz. Dúfam, že hlasovanie nám výrazne pomôže dokončiť dokument, ktorý máme pripraviť do konca tohto roka.

  Presedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu, 24. októbra.

18. Európske poradné grémium pre riadenie v oblasti štatistiky - Európsky poradný výbor pre štatistiku (rozprava)

  Presedajúci. − Ďalej nasleduje spojená rozprava o týchto správach:

– A6-0327/2007, ktorú pripravila Sharon Bowlesová v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o Návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európske poradné grémium pre riadenie v oblasti štatistiky [KOM(2006)0599 – C6-0348/2006 – 2006/0199(COD)] a

– A6-0328/2007, ktorú pripravila Ieke van den Burgová v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o Návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky poradný výbor pre politiku Spoločenstva v oblasti štatistických informácií [KOM(2006)0653 – C6-0379/2006 – 2006/0217(COD)].

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v roku 2005 začala Komisia za podpory Rady a Parlamentu naliehať na reformu riadenia štatistky v rámci Európskej únie s cieľom posilniť nezávislosť, integritu a zodpovednosť národných štatistických inštitúcií všetkých členských štátov Únie a samozrejme Eurostatu, štatistického úradu Európskych spoločenstiev.

Prvým krokom v tomto procese bolo prijatie Kódexu postupov pre európsku štatistiku v máji 2005. Zavedenie tohto kódexu vyústilo do bližšej spolupráce medzi Eurostatom a národnými štatistickými inštitúciami a prinieslo vyššiu mieru spoľahlivosti štatistických údajov zhromažďovaných na rôzne účely; najmä by som sa však chcel venovať jednému cieľu, ktorý bol predmetom rokovania počas viacerých rokov, konkrétne ide o vysoký verejný dlh.

Keď bol navrhnutý Kódex postupov, Komisia tiež odporučila, aby sa samoregulačné zameranie vyvážilo zriadením systému podávania správ, ktorým by sa monitorovalo dodržiavanie kódexu. Tak vznikla myšlienka založiť nezávislý externý poradný orgán, ktorý má mať aktívnu úlohu v monitorovaní realizácie Kódexu postupov v Európskom štatistickom systéme ako celku.

Zároveň Komisia poukázala na vhodnosť preveriť fungovanie a zloženie Európskeho poradného výboru pre štatistické informácie v hospodárskej a sociálnej oblasti, s cieľom zefektívniť ho a dať mu možnosť zohrávať ešte strategickejšiu úlohu. Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) a všeobecnejšie predstavitelia národných štatistických inštitúcií uvítali obe odporúčania a Komisia ich zrealizovala v dvojitom návrhu v októbri minulého roka; dnes o týchto návrhoch perspektívne rokujeme a ja verím, že budete môcť potvrdiť, či so mnou súhlasíte v tom, že budú schválené v prvom čítaní.

Rád by som poblahoželal dvom spravodajkyniam, pani Bowlesovej a pani Van den Burgovej, za ich prácu a kvalitu ich správ.

Tento proces posilňovania riadenia európskej štatistiky je doplnený o nový návrh Komisie, ktorí bol prijatý 16. októbra, teda iba pred niekoľkými dňami, na prepracovanie nariadenia o vytváraní európskej štatistiky. Tento návrh tiež patrí do spolurozhodovacieho postupu Rady a Parlamentu, a preto budeme mať v nasledujúcich mesiacoch opäť možnosť sa ním tu zaoberať.

Tento súbor podnetov poskytne Únii moderný, spoľahlivý a efektívny európsky štatistický systém, ktorý umožní zvýšiť dôveru verejnosti voči oficiálnym štatistickým údajom. Ešte raz sa vrátim k rozpravám, ktoré sa v posledných rokoch často na pôde tohto Parlamentu venovali dôležitosti spoľahlivých údajov o rozpočte, alebo spoľahlivých údajov pre iné národné verejné účty, HDP a iné, alebo potrebe mať cenový index, na ktorý sa môže verejnosť plne spoľahnúť.

So zreteľom na správy, o ktorých budeme dnes rokovať, dovoľte mi, aby som jednoducho poukázal na skutočnosť, že by bolo lepšie, keby sa viac rešpektovala inštitucionálna rovnováha, ako to, podľa nášho názoru predkladá prvý návrh v súvislosti so schôdzkou členov Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky a v súvislosti s navrhovaním a vysielaním správ tohto grémia. V každom prípade, Komisia uznáva, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vypracované k pôvodným návrhom sú nesporne dôležité, majú podporu Rady a Parlamentu a nemenia podstatu našich návrhov.

Z tohto hľadiska by som rád ešte pred ukončením môjho príhovoru zopakoval svoje poďakovanie spravodajkyniam a Výboru pre hospodárske a menové veci za ich vynikajúcu prácu a za pokračujúcu podpornú činnosť pre Komisiu v záujme modernizácie nášho štatistického systému, ktorý chceme urobiť spoľahlivejším a kompetentnejším.

  Sharon Bowles (ALDE), spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, toto rozhodnutie sa zaoberá zriadením Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky. Štatistické výsledky používajú členské štáty, EÚ, využívajú sa medzinárodne a tiež slúžia mnohým iným spoluúčastníkom na mnohoraké účely. Používa ich napríklad aj Centrálna európska banka na svoje hospodárske analýzy; Komisia prostredníctvom Eurostatu vypracováva štatistiky, ktoré sumarizujú údaje získané členskými štátmi.

Pred niekoľkými rokmi vznikla otázka zaoberajúca sa dôveryhodnosťou štatistík, ktoré poskytujú niektoré členské štáty inštitúciám EÚ a bolo jasné, že budeme potrebovať určitý druh kontroly kvality. Ako povedal vo svojej odpovedi pán komisár, bol zostavený Kódex správania v štatistických postupoch. S cieľom zabezpečiť kontrolu dôslednosti a dodržiavania Kódexu postupov, každý národný štatistický úrad je vystavený kontrole prostredníctvom kolegov z iného členského štátu a Eurostatu. Pre ďalšiu kontrolu bolo navrhnuté vytvorenie nezávislého poradného orgánu na vysokej úrovni. Je to orgán, ktorý sa teraz nazýva Európske poradné grémium pre riadenie v oblasti štatistiky, ktorý je predmetom tohto návrhu.

Patrí sa povedať, že v prípade všetkých zainteresovaných strán existuje vysoká miera citlivosti na to, v akom rozsahu môže zasahovať toto grémium. Som vďačná súčasnému portugalskému vedeniu ako aj bývalému nemeckému vedeniu a Komisii za to, že boli voči mne úprimní vzhľadom na tieto citlivé záležitosti. Parlament bol pravdaže presvedčený, že grémium by malo byť viac než len pečiatka na správu Komisie. V každom prípade, dohodli sme sa na vyváženom a uskutočniteľnom návrhu, ktorý obsahuje najdôležitejšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu v tej či onej podobe. Som obzvlášť rada, že sme boli schopní dohodnúť sa s Radou na tom, že by mal byť posilnený dialóg nielen medzi grémiom, Výborom pre štatistický program a Európskym poradným výborom pre štatistiku, ale aj so zúčastnenými orgánmi jednotlivých členských štátov.

Grémium bude podávať správy Parlamentu a Rade a v nich bude zahrnuté aj hodnotenie implementácie Kódexu postupov v Európskom štatistickom systéme ako celku. Grémium bude tiež radiť Komisii v príslušných opatreniach pre uľahčenie zavedenia Kódexu postupov v súvislosti s Eurostatom a celým Európskym štatistickým systémom. Ďalej bude radiť v záležitostiach týkajúcich sa informovania užívateľov a poskytovateľov dát o Kódexe postupov a o jeho aktualizácii. Zahrnuté boli aj opatrenia na zaistenie nezávislosti grémia a zainteresovanie Parlamentu do jeho fungovania. Takže po konzultáciách s Komisiou, Rada vyberie a Európsky parlament schváli nomináciu predsedajúceho pre toto grémium. Tak Parlament ako aj Rada menuje troch členov grémia. Predsedajúci nemôže byť súčasne aj členom nejakého národného štatistického úradu alebo Komisie, a ani spravovať takú pozíciu za posledné dva roky. Zvažovali sme podobné kritériá aj pre ostatných členov, ale to by naozaj nebolo praktické. Pridali sme však požiadavku, aby grémium poskytlo určitú škálu doplňujúcich zručností a skúseností. Iba v prípade, že nedosiahneme správnu rovnováhu, samotné grémium by malo byť v takej pozícii, aby dokázalo posúdiť, či išlo o zmarenie aktivít alebo nie, z tohto dôvodu sa po troch rokoch urobí overovacia doložka. Toto poskytne grémiu a ostatným dostatočný čas, aby mohli určiť, či sú postupy funkčné a efektívne, alebo či nastali zmeny, ktoré sú potrebné a na toto musí prebehnúť seriózna kontrola.

Parlament, portugalské vedenie a Komisia viedli veľmi účinný dialóg o tomto dokumente a ja im za to ďakujem. Som rada, že môžem s podporou tieňových spravodajcov, ktorým tiež ďakujem, posunúť tento návrh cez jediné čítanie.

  Ieke van den Burg (PSE), spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najskôr dve úvodné poznámky. Jedna je o tom, že je zrejmé, že otázka štatistiky nie je veľmi „sexy“ predmet a vždy mu pripadne až posledné miesto v rámci programu rozpravy. Trochu ma však znepokojuje fakt, že existujú politici, poslanci Európskeho parlamentu a iní, ktorí sa radi sťažujú na nariadenia v oblasti štatistiky. Následne, ak sa naskytne príležitosť naozaj niečo zlepšiť, už sa až tak veľmi neangažujú za zlepšenie situácie.

Moja druhá poznámka, verím, že aspoň pán komisár ocení, že máme túto rozpravu. Pani Bowlesová a ja sme povedali, že pre nás nie je nevyhnutné, aby sa táto rozprava uskutočnila. Je však dôležité zdôrazniť skutočnosť, že vy ste už so štatistikou mali do činenia, a že tento problém si zaslúži určitú pozornosť. Takže verím, že nás nebudete odsudzovať za to, že vás tu držíme v túto hodinu.

Ďalej mi dovoľte zablahoželať vám za veľmi konkrétne opatrenia, ktoré ste podnikli v rámci týchto problémov so štatistikou, ktoré sa niekoľkokrát za posledné obdobie objavili. Viem, že ste to na pôde politiky museli urobiť kvôli manévrovaniu, ktoré vám povoľuje Rada, pretože sme si vedomí toho, že Európska komisia nemôže prinútiť členské štáty, aby založili nezávislé štatistické úrady a predpísať im, ako majú pracovať a ako zaobchádzať s číslami a dátami.

Ministri a poslanci, ktorí sa najhlasnejšie a najskalopevnejšie sťažujú na nedostatok dôveryhodnosti štatistických výsledkov iných, sú práve tí, ktorí nechcú, aby ste sa im miešali do ich záležitostí a zasahovali do ich autonómie a ich spôsobu narábania so štatistikami. Toto je problém, s ktorým sa musíme popasovať.

Ale za týchto podmienok si myslím, že bolo od Vás, pán komisár, rozumné uplatniť pragmatický, prístup zdola nahor, aby sme sa zamerali na kolegiálne kontroly a kódex postupov, a tak zreformovali štruktúru riadenia štatistického systému vytvorením nového poradného grémia, o ktorom hovorila pani Bowlesová, a tiež zmenou existujúceho Európskeho poradného výboru pre štatistické informácie v hospodárskej a sociálnej oblasti (CEIES), ktorý sa zaoberal hospodárskymi a sociálnymi štatistikami na efektívnejší a menší poradný výbor s väčším mandátom.

V správe pani Bowlesovej a v mojej správe sme sa pokúsili ešte viac vylepšiť, upevniť a posilniť prístup Komisie. Zároveň sme sa snažili zaistiť, aby mohli, v súlade s vašim návrhom, tieto dva nové orgány v rámci Európskej rodiny správne fungovať a boli menej závislé od Komisie a Eurostatu.

To nemuselo byť celkom v súlade so zámermi Komisie; v každom prípade by som však chcela vyjadriť svoje uznanie generálnemu riaditeľovi Eurostatu za to, že s veľkým pochopením prijal skutočnosť, že sme ho v navrhnutom systéme pozbavili hlasovacích práv.

Takisto by som chcela vyjadriť svoje uznanie portugalskému vedeniu a pani Cordeirovej za účinný spôsob, akým predsedala pracovnej skupine Rady a prerokovala s nami odsúhlasenie tejto otázky v prvom čítaní. Bolo to veľmi efektívne konanie, ktoré šetrí čas aj administratívnu byrokraciu. Takže, pán Hans-Peter Martin, ktorý sa tiež uchádzal o priestor, tu môže vidieť príklad toho, ako sa dokážeme účinným spôsobom vyrovnať s takýmto druhom spolurozhodovacieho postupu.

Dovoľte mi veľmi stručne spomenúť niekoľko súčastí štatistického grémia, ktorý poskytnem písomne. Ak si prečítate dokument, zistíte, kde sme urobili zmeny, takže to tu nebudem opakovať, ale zostanem pri svojom sľube, že tieto dva orgány naozaj prinesú určité uvedomenie si a zlepšenie v spôsobe fungovania štatistických systémov a pomôžu nám skutočne získavať spoľahlivé čísla a postaviť naše hospodárske aktivity na dôveryhodných údajoch.

  Jean-Paul Gauzès v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, skvalitnenie Európskeho štatistického systému je súčasťou rozsiahlejšej úlohy správneho nasmerovania hospodárstva v rámci Únie, obzvlášť so zreteľom na zmenu Paktu stability a rastu. Želám si rovnako ako Komisia a členské štáty, aby sa zvýšila kvalita štatistických informácií. Vidím to tak, že zistenie toho, čo zapríčiňuje rozsiahly deficit závisí od spoľahlivosti údajov. Nespoľahlivé údaje ohrozujú celý Pakt stability a rastu.

Naopak pre flexibilitu v implementácii tohto paktu, ktorý bol predstavený v rámci reformy prijatej v marci 2005 Európskou radou, potrebné údaje musia byť nespochybniteľné a preukázateľné. Flexibilita je v súčasných podmienkach rozširovania nulovej zóny takisto dôležitá. Musíme sa poučiť z minulých skúseností! Európska únia už bola požiadaná o prekontrolovanie štatistík týkajúcich sa rozpočtového deficitu členských štátov a výšky dlhu; teraz sa chce niekoľko členských štátov pridať do nulovej zóny, a tak sa zvýši množstvo štatistických informácií, ktoré bude potrebné spracovať, rovnako ako aj počet strán zainteresovaných do diskusií.

Navrhované zlepšenia pre Európsky štatistický systém majú za cieľ uchopiť oprávnené námietky, ktoré boli vznesené v súvislosti s validitou údajov, ktoré členské štáty poskytujú a so systémom ich kontroly. Musíme si dať pozor na to, aby sa nespochybnil celý štatistický systém a kompetencie Eurostatu v oblasti overovania údajov o rozpočtoch, ktoré predkladajú členské štáty.

Na základe týchto dôvodov podporujem reformu, ktorá vyústi najprv do zriadenia Európskeho poradného výboru pre politiku Spoločenstva v oblasti štatistických informácií a ďalej do vytvorenia Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky – obidva orgány budú schopné aktívne pomáhať v monitorovaní realizácie kódexu správania v rámci celého Európskeho štatistického systému.

Vôbec neváham o podpore návrhov, ktoré pripravili naše dve vynikajúce spravodajkyne.

  Wolf Klinz v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ako ste už vy, pán komisár, podotkli, štatistiky sú nevyhnutne potrebné pre Európsku úniu, rovnako ako aj pre členské štáty v mnohých oblastiach politiky. Pokiaľ sa máme vyhnúť zlým rozhodnutiam a neželanému vývoju, štatistiky musia byť zmysluplné, spoľahlivé, otvorené iba pre jednu interpretáciu, a teda aj porovnateľné. Žiaľ, nie vždy tomu tak naozaj je. Preto som uvítal založenie Európskeho poradného výboru pre štatistiku a Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky. Dúfam, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Európskym parlamentom dodajú obidvom inštitúciám autoritu, ktorú budú potrebovať.

Dovoľte, aby som v prvom rade zdôraznil, že Poradný výbor pre štatistiku bude nezávislý, a že v ňom budú zastúpené všetky zúčastnené skupiny. Výbor bude mať oveľa menej členov ako jeho predchodca, Európsky poradný výbor pre štatistické informácie v hospodárskej a sociálnej oblasti (CEIES), a toto zníženie z 79 na 24 členov výrazne zefektívni jeho činnosť. Uvítal som aj skutočnosť, že Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bude hlasujúcim členom Poradného výboru, zatiaľ čo generálnemu riaditeľovi Eurostatu bolo poskytnuté iba členstvo bez hlasovacieho práva. Tento fakt zdôrazňuje nezávislosť výboru.

Po druhé, Poradné grémium pre riadenie v oblasti štatistiky užitočne dopĺňa funkciu Poradného výboru. Grémium bude monitorovať, a verím, že aj aktívne podporovať, zavedenie Kódexu správania vo všetkých európskych záležitostiach v oblasti štatistiky.

Zostáva nám len veriť, že s pomocou týchto dvoch orgánov budú mať potreby používateľov väčší vplyv na štatistický pracovný program, a že Kódex správania zapustí také silné korene, že zámerne alebo omylom poskytnuté nepravdivé informácie či nepresné údaje budú už len vecou minulosti.

Dovoľte mi, aby som uzavrel svoj príhovor poďakovaním obom spravodajkyniam za ich prácu a ochotu otvorene a konštruktívne diskutovať o sporných bodoch.

  Mieczysław Edmund Janowski v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som vyjadril svoje uznanie pani Bowlesovej a pani van den Burgovej za ich správy.

Mali by sme si byť vedomí toho, akú úlohu hrá Európsky štatistický systém, ktorý môže byť najlepším systémom na svete. Nehovoríme tu iba o zrozumiteľnosti zoznamov čísel, tabuliek alebo grafov. Najdôležitejšou vecou je spoľahlivosť a úplnosť štatistických údajov na úrovni Európskej únie, členských štátov, a tiež, a to by som rád zdôraznil, regiónov. Pre tento účel je nevyhnutné zaistiť kontinuitu informácií, rovnako ako prístup k nim. Tu by som dodal, že iba štatistické údaje, ktoré boli získavané a zhromažďované rovnakým spôsobom, v súlade so štatistickými zásadami, môžu byť spoľahlivé, transparentné a nebudú ich ovplyvňovať krátkodobé záujmy alebo prechodné priority. Moja skúsenosť v rámci regionálnej politiky mi jasne ukázala, že takéto riziká existujú.

Z tohto dôvodu by sme mali byť radi, že máme štatistický program EÚ na rok 2008 až 2012. Aby však fungoval, bude potrebné vhodné financovanie a najmä patričné konzultovanie, monitorovanie kódexu štatistických postupov, ako aj riadenia v oblasti štatistiky. Toto je veľmi dôležité aj z hľadiska rôznych systémov používaných v členských štátoch, potreba koordinovať a zjednotiť ich na úrovni 27 krajín a štatistických úradov, ako aj na úrovni Eurostatu. V tejto súvislosti by som rád podporil obidve správy.

  Hans-Peter Martin (NI). - (DE) Vážený pán predsedajúci, existuje všeobecný súhlas v tom, aké sú dôležité štatistiky a to nie iba medzi ľuďmi, ktorí sem boli schopní prísť v túto neskorú hodinu. Otázne je, či bude možné dosiahnuť cieľ, o ktorom predpokladám, že sa oň všetci usilujeme, prostredníctvom opatrení, ktoré tu zavádzame. Udivilo ma, pán komisár, keď ste hovorili o ďalšej novej smernici, o ktorej ste s nami rokovali. Možno nám viete povedať, či jej nariadenia ovplyvnia tieto poradné orgány.

Druhá otázka je nasledovná: v prípade poradných orgánov vždy existuje vážne nebezpečenstvo, že sa stanú zákonom samy pre seba a budú všetko naťahovať. Nebolo by v konečnom dôsledku rozumnejšie za pomoci externých konzultantov stručne, výstižne a zrozumiteľne zhodnotiť problémy, ktoré nastali s Eurostatom, a potom pristúpiť k urýchlenej dohode s Parlamentom, ako si opäť posúvať horúci zemiak a odsúvať problém? Keď už sa všetko povedalo a urobilo, každý z nás vie, že podstata problému je niekde na rozhraní medzi Eurostatom a národnými štatistickými úradmi. To najlepšie, čo môže poradný orgán urobiť, je vrátiť problém späť do agendy, ale to určite neprinesie naozajstnú transparentnosť a efektívnosť.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade ďakujem všetkým, najmä spravodajkyniam, ale aj všetkým ostatným, ktorí v tejto rozprave hovorili, za ich zainteresovanosť a spoluprácu pri zlepšovaní riadenia v oblasti štatistiky v rámci Európskej únie a prostredníctvom druhej reformy výboru za zlepšenie zainteresovanosti užívateľov do hospodárskeho a sociálneho života Európy s cieľom dosiahnuť lepší a dôveryhodnejší štatistický systém.

To, o čom tu hovoríme je systém, ako povedala pani Van den Burgová, v ktorom Eurostat a národné štatistické agentúry 27 členských štátov musia byť z hľadiska požiadaviek a nádejí, ktoré do nich vkladáme, rovnocenné; musia spolupracovať a fungovať koordinovaným spôsobom, musia poháňať jeden druhého; a tak je Kódex postupov a spôsob, ktorým sa tento kódex zavádza, podľa môjho názoru, veľmi pozitívna vec. Dúfam, že tento nový orgán je schopný uvedomiť si svoju hodnotu a pustiť sa do práce so zreteľom na budúcnosť, pretože v mnohých situáciách je veľmi dôležité mať k dispozícii kvalitnú štatistiku.

Pán Gauzès sa zmienil o Pakte stability a rastu. Ja som urobil to isté v mojom prvom príhovore. Je pre nás veľmi dôležité mať spoľahlivé čísla, keď monitorujeme rozpočtovú disciplínu v tomto multilaterálnom systéme. Ale je dôležité aj to, aby sme mali spoľahlivé čísla o národnom produkte na financovanie Európskej únie; veľmi dôležitý je aj spoľahlivý cenový index; rovnako ako je dôležité mať spoľahlivé štatistiky o vonkajšom obchode; ďalej štatistiky o vonkajších investíciách alebo o modeloch obchodovania, či finančných tokoch.

Zo všetkých aspektov, o ktorých sa diskutovalo, alebo v mojom prípade počúvalo, v predchádzajúcom príspevku o energii sa zvláštna dôležitosť pripisuje energetickej štatistike, ako aj štatistike o emigrácii alebo aj o záležitostiach súvisiacich s tým, čo sa doposiaľ nazývalo tretím pilierom. Existuje veľa, veľmi veľa oblastí pôsobenia, konkrétne ide o všetky oblasti aktivít Európskej únie, ktoré si vyžadujú dobrú štatistiku, takže je evidentne dôležitá táto rozprava, aj keď nejde o veľmi sexy predmet, ako povedala pani Van den Burgová. Ja dúfam, že tieto dva orgány sú rovnocenné z hľadiska toho, čo od nich žiadame v rámci týchto dvoch smerníc.

Ďalší veľmi dôležitý súbor pravidiel „štatistický zákon“ je na obzore. Dúfam, že vďaka kombinácii tohto balíka a veľmi hodnotných snažení, ktoré podnikol Eurostat a všetci úradníci Štatistického úradu Európskych spoločenstiev a národných štatistických inštitúcii 27 členských štátov, sa v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov rozptýlia všetky pochybnosti o kvalite európskej štatistiky. Ak sa nám to podarí, výsledkom bude väčšia efektívnosť a kvalitnejšie vyladenie našej politiky a našich rozhodnutí na požiadavky a ašpirácie obyvateľov Európy, pretože to je podstata, o ktorú nám ide, keď hovoríme o štatistike.

.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu, 24. októbra.

19. Program nasledujúcej schôdze:pozri zápisnicu

20. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23:00 h.)