Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 24. októbra 2007 - Štrasburg

15. Hodina otázok pre Radu

  Predsedajúci . − Vážené dámy a vážení páni, ďalším bodom sú otázky pre Radu. Ako včera počas otázok pre Komisiu budeme postupovať podľa pomerne dosť nových pravidiel, ktoré sa navrhli ako súčasť reformy Parlamentu. Preskúmala ich osobitná skupina a týkajú sa v podstate dvoch oblastí. Najprv vyzvem poslancov, aby pristúpili k predným laviciam, aby bolo rokovanie otvorenejšie, a potom bude úradujúci predseda Rady odpovedať na položené dodatočné otázky naraz. V dôsledku toho, keďže obyčajne máme dve dodatočné otázky, nebude Rada odpovedať hneď na každú otázku, ale na záver odpovie na obe otázky naraz.

Ďalším bodom programu je hodina otázok pre Radu (B6-0318/2007).

Nasledujúce otázky boli predložené Rade.

Otázka č. 1, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0678/07)

Vec: Fond solidarity pre veľké katastrofy

So zreteľom na lesné požiare počas tohto leta v určitých krajinách Únie, ako je Grécko a Španielsko, a keďže Únia zlyhala pri rýchlej a účinnej reakcii, otázka znie, či Rada prehodnotí pravidlá Fondu solidarity, tak aby bol v budúcnosti vybavený vhodnými mechanizmami, ktorými bude možné čeliť týmto katastrofám a zmierniť spôsobené škody?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, na margo tejto otázky by som rád pripomenul, že ako iste viete, súčasný Európsky fond solidarity bol zriadený po záplavách, ktoré postihli strednú Európu v lete 2002, na to, aby sme boli schopní reagovať na katastrofy, ktoré dosahujú veľké alebo obrovské rozmery.

Rada prijala v roku 2002 na základe návrhu Európskej komisie nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie. V článku 14 tohto nariadenia o Fonde solidarity sa ustanovuje, že Rada preskúma toto nariadenie na základe návrhu Komisie najneskôr do 31. decembra 2006.

V roku 2005 Komisia podala návrh, aby sa nariadenie (ES) č. 2012/2002 nahradilo novým nariadením o Fonde solidarity. V tomto návrhu sa predovšetkým zohľadnil cieľ rozšíriť pôsobnosť tohto nástroja, aby pokrýval priemyselné a technologické katastrofy, krízy verejného zdravia a teroristické činy, a aby sa posunula hranica, pri ktorej sa katastrofa považuje za veľkú.

V návrhu sa presadzovalo odstránenie výnimočných regionálnych kritérií z platného nariadenia, ale aby pri výnimočných okolnostiach Komisia uznala, že sa udiala veľká katastrofa.

Európsky parlament vydal svoje stanovisko k tejto veci v máji 2006 a ešte v roku 2006 Rada diskutovala o návrhu Komisie a stanovisku Parlamentu na príslušných úrovniach, hoci sa nedosiahla žiadna dohoda.

V dôsledku toho sa nariadenie (ES) č. 2012/2002 naďalej uplatňuje, pričom Komisia navrhla jeho mobilizáciu v roku 2007. Ako som mal možnosť vysvetliť už minulý mesiac v súvislosti s podobnou otázkou a pokiaľ si je toho Rada vedomá, v prípadoch katastrof, ktorých sa týka toto nariadenie, bolo jeho uplatňovanie účinné. Európska komisia pravidelne pripravuje správy, v ktorých sa podrobne opisuje používanie Fondu solidarity.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Návrh Rady bol úplne jasný. Toto nové nariadenie má obrovské meškanie. Doplňujúca a konkrétna otázka, ktorú by som Rade chcel položiť, sa týka nasledujúceho: toto leto kolíska západnej civilizácie, staroveké Grécko, spolu s olympijskými štadiónmi skoro zhorelo do tla. Bude Rada čakať, kým zhorí Vatikán, Prado alebo palác Belém, alebo môžeme dúfať, že do budúceho leta budeme mať nové nariadenie, vďaka ktorému bude možné takéto katastrofy zvládať?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán Medina Ortega, samozrejme, že nečakáme na to, kým Rím, Lisabon, Londýn alebo Paríž postihnú prírodné katastrofy, aby sme sa týmto problémom podrobnejšie zaoberali. Sme naozaj presvedčení, že palác Belém aj Belémska veža ostanú stáť na svojom mieste ešte mnoho storočí tak, ako doteraz.

Čo sa týka osobitnej lehoty na úpravu súčasných pravidiel, nemôžem prirodzene sľúbiť v mene Rady nijaké konkrétne dátumy.

  Elizabeth Lynne (ALDE). - Ďakujem za Vašu odpoveď, musím však vystúpiť s nasledujúcou otázkou. Musíme vedieť, kedy sa to zmení.

Hovorím predovšetkým o záplavách v Spojenom kráľovstve. Obvykle ide o požiare, ale Fond solidarity sa týka aj záplav. Môj región vo West Midlands bol veľmi ťažko zasiahnutý. Moja osobitá osada vo Worcestershire bola ťažko zasiahnutá spolu so zvyškom Worcestershire a okolitými oblasťami v Hereforde a Shropshire.

Vláda Spojeného kráľovstva obvykle ponúka peniaze Fondu solidarity. Dúfam, že Komisia sa na tento počin bude pozerať pozitívne a že Rada sa skutočne pokúsi o zmeny vo fungovaní Fondu solidarity tak, že v budúcnosti budeme mať možnosť dostať tieto peniaze rýchlejšie.

Mohol by nám predstaviteľ Rady takisto povedať, čo si myslí o sile rýchlej reakcie a či sa presadí tak, aby v postihnutých oblastiach vznikli núdzové povodňové zábrany?

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Dovoľte mi, pán predsedajúci, aby som vyjadril svoj nadšený súhlas s tým, že tu dnes môžeme spolu sedieť. Myslím, že je to veľmi dobrý nápad.

Čo sa týka samotnej otázky, pán minister, rád by som povedal niekoľko slov o požiaroch, ktoré v niektorých prípadoch spôsobujú prírodné príčiny, v iných sú spôsobené úmyselne. Takýto vznik požiarov je podporovaný právnou situáciou v niektorých krajinách, pretože ponúka určité výhody určitým ľuďom.

Venoval sa už niekto možnosti vyvinúť na tieto krajiny tlak, aby zmenili svoje právne predpisy tak, aby tento motív už ďalej neexistoval?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Veľmi dobre. Dúfam, že som už odpovedal aspoň na niekoľko z otázok, ktoré tu práve odzneli. Takisto som už spomínal, že naše hodnotenie spôsobu fungovania Fondu solidarity v minulosti dopadlo pozitívne v tom zmysle, že fungoval riadne.

Otázka síl rýchlej reakcie sa v súčasnosti prehodnocuje. Žiadne rozhodnutie ešte nepadlo, pretože sa to ešte hodnotí a prerokúva v Rade. Nerozhodlo sa ani o prevencii pred požiarmi, hoci sa urobil veľký kus práce. Zostáva však ešte veľa práce a predpokladám, že toto je oblasť, pri ktorej by sa mohla dobre využiť výmena skúseností známych ako osvedčené postupy a spolupráca medzi členskými štátmi na úrovni EÚ.

V tejto oblasti treba vyvinúť ešte mnoho úsilia. Musím dodať, že moja krajina sa nachádza v oblasti, ktorá je systematicky rok čo rok postihnutá požiarmi, podpaľačstvom a všetkými súvisiacimi problémami, predovšetkým lesnými požiarmi. Na vnútroštátnej úrovni sme prijali celý rad opatrení a iniciatív, ktoré sa osvedčili pri prevencii proti požiarom a podpaľačstvu, a o naše skúsenosti sa, samozrejme, veľmi radi podelíme so všetkými členskými štátmi.

  Predsedajúci . −

Otázka č. 2, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0680/07).

Vec: Integrovaná európska politika pre ľudí s osobitnými potrebami

Chystá sa Rada prijať spoločné rozhodnutie so zreteľom na zavedenie integrovanej európskej politiky na podporu a poskytovanie odbornej prípravy občanom s osobitnými potrebami a zabezpečenie ich integrácie do spoločnosti?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Ďakujem za Vašu otázku, pani Panayotopoulos-Cassiotouová. Ako iste viete, Rada môže konať len v rámci svojich legislatívnych možností na základe návrhu, ktorý v určitom štádiu predloží Komisia.

V súčasnosti Rada ešte nedostala žiadny legislatívny návrh rozhodnutia Rady týkajúci sa zavedenia integrovanej európskej politiky na podporu a poskytovanie odbornej prípravy občanom s osobitnými potrebami a zabezpečenia ich integrácie do spoločnosti.

Ako určite viete, v roku 2000 prijala Rada smernicu 2000/78/ES, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. V nej sa zakazuje diskriminácia z mnohých dôvodov vrátane ľudí so zdravotným postihnutím. Okrem toho bol tento rok (2007) označený za Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých na základe spoločného rozhodnutia Rady a Parlamentu prijatého v rámci procesu spolurozhodovania.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, rada by som sa poďakovala úradujúcemu predsedovi Rady. Odstránenie diskriminácie v zamestnaní však nie je účinná cesta, ako riešiť problém ľudí so zdravotným postihnutím. Len včera bol oznámený program zahŕňajúci nové technológie. Nemohol by sa tento návrh použiť na to, aby sa väčšiemu množstvu Európskych občanov, ktorí by mohli byť aktívni a užitoční pre spoločnosť ako takú v časoch demografického poklesu, umožnilo využitie ich potenciálu a nažívanie v sociálnej súdržnosti?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani Panayotopoulos-Cassiotouová, mám pocit, že ide skôr o všeobecný komentár ako o priamu otázku. Napriek všetkému však verím, že sme zaznamenali postupný rast v povedomí členských štátov a tiež na úrovni EÚ, že existuje potreba spoločného úsilia, aby sa dosiahla primeraná reakcia na problémy v tejto oblasti.

Musím povedať, že počas portugalského predsedníctva a ako súčasť Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých bude predsedníctvo v Lisabone 19. a 20. novembra organizovať významnú konferenciu na túto tému, počas ktorej sa budeme snažiť preskúmať situáciu v tejto oblasti. Budeme sa, samozrejme, usilovať aj o dosiahnutie politických záväzkov pre budúcnosť, ktoré sa týkajú tejto problematiky.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Aké opatrenia sa Rada chystá prijať, pokiaľ ide o verejnú dopravu, aby bola prístupnejšia pre ľudí so zdravotným postihnutím? Vidíte nejakú príležitosť na použitie osvedčených postupov a hodnotiacich kritérií, aby sa jednoducho umožnilo zlepšiť situáciu v tejto oblasti?

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda, práva ľudí so zdravotným postihnutím sme výslovne zahrnuli do Charty základných práv, ktorá sa stane súčasťou Lisabonskej zmluvy a stanú sa tak plne a právne záväznými. Vidíte nejakú možnosť, aby predsedníctvo Rady vyzvalo členské štáty, aby veľmi prakticky zareagovali na nové príležitosti, ktoré sa vytvorili, a prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali ľudia so zdravotným postihnutím viac lepších vyhliadok?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Rád by som uviedol dve poznámky. Charta základných práv ešte nenadobudla platnosť a ešte nebola uverejnená. To isté platí pre Lisabonskú zmluvu a musíme preto počkať. Nemôžem, samozrejme, predpovedať, aké iniciatívy alebo rozhodnutia môže Rada v tejto oblasti v októbri prijať. Okrem toho, ako iste viete, samotná Charta základných práv nie je právnym základom pre legislatívne iniciatívy.

Pokiaľ ide o otázku dopravy, keďže Komisia nenavrhuje iniciatívy, ktoré má prijímať Rada v tejto oblasti, táto záležitosť stále patrí do právomoci členských štátov. Bude to jednoznačne ich úlohou na vnútroštátnej úrovni, navrhovať potrebné opatrenia, ktoré považujú za správne a v súlade s mimoriadnymi okolnosťami.

  Predsedajúci . − Vážené dámy a vážení páni, nasledujúce tri otázky, ktoré predkladajú Marian Harkin, Avril Doyle a Esko Seppänen, boli predložené v rámci včerajšieho rokovania. V súlade s prílohou II písm. A) ods. 2 rokovacieho poriadku tieto otázky nie sú prípustné, budeme teda pokračovať ďalšou otázkou.

Otázky č. 3, 4 a 5 nie sú prípustné, keďže predmet otázky už je súčasťou programu tejto schôdze.

Otázka č. 6, ktorú predkladá Sarah Ludford (H-0687/07)

Vec: Sexuálni delikventi

Je portugalské predsedníctvom presvedčené, že EÚ a jej členské štáty prijímajú všetky možné opatrenia na zistenie totožnosti páchateľov sexuálnych trestných činov na deťoch, ich postavenie pred súd a monitorovanie po odsúdení, na výmenu informácií o sexuálnych trestných činoch páchaných na deťoch a na ochranu a záchranu detí, ktoré sú nezvestné, unesené alebo v nebezpečenstve?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pani Ludfordová, ochrana detí pred sexuálnym zneužívaním a boj proti obchodu s ľuďmi sú pre Európsku úniu mimoriadne dôležitými záležitosťami.

V tejto súvislosti by som pripomenul uznesenie Rady z 27. septembra 2001 o príspevku občianskej spoločnosti k vyhľadávaniu nezvestných alebo sexuálne zneužívaných detí, v ktorom Rada vyhlásila, že boj proti zmiznutiu a sexuálnemu zneužívaniu detí je prioritou Európskej únie.

S týmto cieľom Rada prijala viaceré právne nástroje, ktoré riešia konkrétne aspekty danej problematiky, vrátane jednotnej akcie z 24. februára 1997 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a pohlavnému zneužívaniu detí, uvedeného uznesenia Rady z 27. septembra 2001 o príspevku občianskej spoločnosti k vyhľadávaniu nezvestných alebo sexuálne zneužívaných detí, a, napokon, rámcového rozhodnutia Rady z 22. decembra 2003 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii.

Nedávny návrh rámcového rozhodnutia o uznaní a vykonaní v Európskej únii zákazov vyplývajúcich z odsúdení za sexuálne trestné činy spáchané na deťoch, ktorý predložilo Belgické kráľovstvo, Rada posudzovala spoločne s ďalšími návrhmi, ako je návrh rámcového rozhodnutia Rady o zohľadnení odsudzujúcich rozhodnutí medzi členskými štátmi Európskej únie pri novom trestnom konaní a návrh rámcového rozhodnutia Rady o organizácii a obsahu výmeny informácií vyňatých z registra trestov medzi členskými štátmi.

Po ukončení rokovacieho procesu sa Rada rozhodla spojiť ustanovenia iniciatívy predloženej Belgickým kráľovstvom s nástrojmi na výmenu informácií vyňatých z registra trestov. Výsledkom je, že informácie o odsúdení osoby za sexuálny útok na deti by mali byť sprístupnené príslušným orgánom členských štátov.

Rámcové rozhodnutie Rady z 22. decembra 2003 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii obsahuje vymedzenie trestných činov týkajúcich sa sexuálneho zneužívania detí a detskej pornografie a vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré zabezpečia, že tieto trestné činy sa budú trestať odňatím slobody so sadzbou jeden až tri roky a v niektorých prípadoch s maximálnou sadzbou päť až desať rokov. Uvedené rámcové rozhodnutie stanovuje ako dátum realizácie členskými štátmi 20. január 2006. Na základe oznámení o zavedených opatreniach, ktoré dostane Rada a Komisia a na základe správy, ktorú pripraví Komisia, musí Rada do 20. januára 2008 zhodnotiť, do akej miery splnili členské štáty záväzky, vyplývajúce z tohto rámcového rozhodnutia.

  Sarah Ludford (ALDE). - Ďakujem veľmi pekne predsedníctvu za túto odpoveď.

Prípad Madeleine McCannovej vzbudil veľký záujem a, zaiste, veľké rozpory. Nebudem zachádzať do detailov tohto prípadu, ale znepokojuje ma na ňom to, čo sa vo všeobecnosti môžeme dozvedieť o primeranosti európskeho zásahu v prípade nezvestných detí. Chcem sa opýtať na tri záležitosti.

Tou prvou je horúca linka pre nezvestné deti. Včera nám komisár Frattini povedal, že vôbec nie je spokojný s činnosťou členských štátov pri realizácii februárového rozhodnutia Rady o jednotnom telefónnom čísle 116 pre nezvestné deti, ktoré malo byť k dispozícii v auguste. Iba štyri členské štáty si vybrali poskytovateľa služby, tri členské štáty vôbec neodpovedali na žiadosť o informácie. To nie je veľmi pôsobivé! Budete naháňať ďalších 23 členských štátov?

Po druhé, pred pár týždňami sa ministri spravodlivosti a vnútra dožadovali databázy EÚ nezvestných detí. Domnievam sa, že prebehli nejaké súkromné pokusy v spolupráci s YouTube a rodičmi Madeleine McCannovej. Podporí EÚ vznik riadnej databázy?

Po tretie, hovorili ste o práci na výmene informácií o sexuálnych delikventoch, ale kedy budeme mať počítačové databázy?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pani Ludfordová, rád by som povedal nasledovné ako odpoveď na viaceré položené otázky.

Po prvé, mnohé z týchto opatrení sú pomerne nové alebo úplne nové a ich účinky je preto potrebné zhodnotiť. To sa deje a my, samozrejme, zhodnotíme, čo funguje a čo nebolo úspešné a či robíme v tejto oblasti pokroky. To je to, čo musíme robiť, nie štvať členské štáty a pokúšať sa zvaľovať na ne vinu alebo hádzať na ne zodpovednosť.

Toto je proces spolupráce, ktorý si vyžaduje dialóg medzi členskými štátmi založený na skúsenostiach, ktoré si musíme vymieňať. Napriek všetkému sa domnievam, že sme urobili v tejto oblasti značný pokrok, v reakcii na situácie, ktoré sú z humanitárneho hľadiska skutočne hrozné.

Na záver, domnievam sa, že aj reformná zmluva je v tejto súvislosti dobrou správou, pretože účinne podporuje a umožňuje širšiu a lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v boji proti tomuto druhu trestných činov.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán úradujúci predseda, spomenuli ste otázku „obchodovania“, a som rada, že používate toto slovo, pretože hoci sa veľká publicita venuje prípadom detí vrátane prípadu McCannovej mnoho detí a mladých dospelých je predmetom obchodu smerujúceho do členských štátov Európskej únie. Chcela by som sa Vás opýtať, či si myslíte, že sa v tejto záležitosti koná dostatočne. A chcela by som tiež požiadať o pomoc tým, ktorí sa v niektorom z členských štátov nájdu: poskytnúť im rehabilitáciu, a buď ich vrátiť do ich domovských krajín, alebo zabezpečiť, aby sa nestali zločincami v členskom štáte, do ktorého sa dostali ako predmet obchodu. Myslím, že je to skutočne vážny problém Únie.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Vážený pán minister, pokúšal som sa veľmi pozorne počúvať Vašu odpoveď pani Ludfordovej. Položila Vám úplne konkrétne otázky, na ktoré ste neodpovedali, predovšetkým, ako navrhujete stíhať členské štáty, ktoré zatiaľ nezaviedli horúcu linku. Snáď by ste mohli byť vo svojej odpovedi konkrétnejší.

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Nie som odborník na trestnú politiku ani minister spravodlivosti. Reprezentujem tu Radu a môžem vám povedať iba to, čo v súčasnosti považujem za všeobecný názor Rady. Vždy sa dá urobiť viac a urobiť to lepšie, ale pravda je, ako som už uviedol, že máme niekoľko právnych nástrojov, ktoré náležite zodpovedajú cieľu účinného boja proti tomuto druhu trestných činov. Ako som povedal, mnohé z týchto opatrení sú nové a je potrebné všetky riadne vyhodnotiť.

Objavila sa jedna nová otázka: zvyšovanie informovanosti členských štátov a ich občanov o tomto jave, ktorý je z hľadiska informovanosti o jeho rozsahu a závažnosti skutočne nový. Ako to býva pri všetkých nových javoch, ktoré je potrebné posudzovať a hodnotiť, musíme, samozrejme, dodržiavať určitý postup. Tam, kde je to potrebné, budeme naďalej vyzývať členské štáty, ktoré si ešte nesplnili svoje záväzky pri realizácii iniciatív alebo zavádzaní právnych predpisov, aby tak urobili čo najskôr. Prijaté záväzky sa musia splniť a realizovať v tejto aj vo všetkých ostatných oblastiach.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 7, ktorú predkladá Lambert van Nistelrooij (H-0689/07)

Vec: Fúzia spoločností Suez a Gaz de France

3. septembra bolo oznámené, že predstavenstvá francúzskej energetickej spoločnosti Suez a štátneho podniku Gaz de France sa rozhodli pokračovať v plánovanej fúzii. To by viedlo k vytvoreniu štvrtej najväčšej energetickej spoločnosti, po firmách Gazprom, Electricité de France a EON. Komisia už nariadila zlúčenej spoločnosti odčlenenie viacerých činností v Belgicku a vo Francúzsku.

Domnieva sa Rada, že tieto plány na fúziu sú stále v súlade s doterajšími zásadami, ku ktorým sa hlási v súvislosti s liberalizáciou trhu s energiou v Európskej únii?

Do akej miery sa nová zlúčená spoločnosť a francúzsky štát zaviazali zbaviť sa vlastníctva hlavných sietí, čo požadovala Komisia?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade musím povedať, že, ako viete, závery jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2007 sa komplexne zaoberali energetickou politikou EÚ vrátane problematiky vnútorného trhu s plynom a elektrinou.

Rada si nemôže dovoliť vysloviť názor na to, či plány fúzie v momentálnom stave sú v súlade s touto časťou záverov. Rada zdôrazňuje, že tieto závery Európskej rady tvoria príspevok k tretiemu energetickému balíku Európskej komisie predstavenému v septembri 2007, ktorého cieľom je postupne otvoriť vnútorný trh s plynom a elektrinou. Až po získaní súhlasu s navrhovanými nariadeniami a smernicami a po nadobudnutí ich účinnosti bude možné zhodnotiť, či zlúčená spoločnosť GDF Suez spĺňa príslušné právne ustanovenia. Po druhé, Rada musí zdôrazniť, že podľa ustanovení zmluvy v oblasti hospodárskej súťaže je za overovanie súladu všetkých vnútropodnikových zmlúv s pravidlami Spoločenstva zodpovedná Európska komisia.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL). Považujem za úplne správne, že politiku a konkrétne kroky hodnotí Komisia. Mám doplňujúcu otázku týkajúcu sa európskeho trhu, realizácie jednotného trhu.

Výslovným cieľom delenia spoločností je priniesť reálne investície do sietí a my vidíme, že v tejto oblasti, aj medzi jednotlivými krajinami, nedržíme krok s uzavretými dohodami. Krajiny by mali byť schopné vymieňať 10 %, to bolo nazvané interoperatívnosť, a my za tým zaostávame.

Moja otázka znie: aké kroky Rada podniká, napríklad na reálnu podporu investícií, ktoré by mali zlepšiť prepojenie medzi Francúzskom a Španielskom? Ľudia môžu nakupovať lacnejšie od svojich susedov, ale keď nie sú prepojené siete, je to nemožné. Čo s tým budete robiť?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pán van Nistelrooij, na poslednom zasadnutí Európskej rady v marci prijala Rada súbor opatrení v oblasti energetiky. Samozrejme, tie sa teraz musia realizovať na základe návrhov Komisie. Každý orgán a každá inštitúcia musí prijať svoj diel zodpovednosti: Komisia predložením svojich návrhov, Rada prijatím, odmietnutím alebo pozmenením a doplnením týchto návrhov a potom súd preskúmaním, či zákony a tresty členských štátov zodpovedajú platným právnym predpisom. To je všetko, čo môžem v súčasnosti povedať.

  Predsedajúci. − Otázka č. 8 bola stiahnutá. Otázka č. 9 sa vynecháva, keďže autor nie je prítomný.

Otázka č. 10, ktorú predkladá Roberta Alma Anastase (H-0702/07)

Vec: Zjednodušenie vízového režimu pre občanov Moldavska a Gruzínska

Občania Moldavska a Gruzínska čelia značným problémom pri získavaní víz členských štátov EÚ. Navyše nadobudnutie účinnosti dohody o zjednodušení postupu pri vydávaní víz medzi EÚ a Ruskou federáciou prinieslo paradoxnú situáciu, keď obyvatelia separatistických regiónov Abcházska, Južného Osetska a Podnesterska, ktorí sú zväčša držiteľmi ruských pasov, majú teraz výhodu menej prísneho režimu víz a cestovania. Aké opatrenia prijme Rada na zjednodušenie vízového režimu pre moldavských a gruzínskych občanov a realizáciu príslušných dohôd? Je tiež naliehavo potrebné, aby spoločné centrum na udeľovanie víz v Kišiňove mohlo počítať so spoluprácou viacerých členských štátov EÚ s cieľom transponovať praktický postup zjednodušeného vydávania víz. Ako Rada vysvetľuje fakt, že doposiaľ to urobil iba malý počet členských štátov a ako zabezpečí, aby aj ostatné štáty bezodkladne spolupracovali?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážená pani Anastaseová, rozhodnutím z 19. decembra 2006 Rada poverila Komisiu rokovaním o dohode medzi Európskym spoločenstvom a Moldavskou republikou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz. Táto dohoda bola parafovaná v Kišiňove 25. apríla 2007 a podpísaná v Bruseli 10. októbra 2007, priamo mnou.

Vzhľadom na rýchle uzavretie tejto dohody sa bude návrh rozhodnutia o uzavretí dohody konzultovať s Európskym parlamentom. 17. októbra moldavská vláda schválila dva zákony o ratifikácii dohôd s Európskou úniou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz a o readmisii.

V mene Rady Vám môžem povedať, že Komisia v súčasnosti nemá mandát na začatie rozhovorov o podobnej dohode s Gruzínskom. Čo sa týka spoločného centra na udeľovanie víz v Kišiňove, spolupráca medzi členskými štátmi je vecou ich samostatného rozhodnutia.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). - (RO) Blahoželám Vám k podpisu dohôd s Moldavskou republikou. V tejto záležitosti by som chcela zdôrazniť dve veci: predovšetkým považujem za potrebné zahrnúť do diskusie o vzťahoch medzi Radou a Moldavskou republikou situáciu, ktorá nastala okamžite po podpísaní týchto dohôd: 12. októbra na hraniciach Moldavskej republiky odmietli povoliť vstup na jej územie niekoľkým oficiálnym delegáciám z Rumunska. Keďže sa domnievam, že po zjednodušení vízového režimu pre tretiu krajinu by malo časom nasledovať recipročné opatrenie, zaujímalo by ma, či má Rada v úmysle zaoberať sa touto vecou. Po druhé, v dohodách, ktoré ste podpísali, sa nachádza zmienka o moldavskom jazyku, jazyku, ktorý nie je uznaný. Bola by som rada, keby sme to pripomenuli najmä preto, že je iba jeden jazyk, rumunský jazyk, ktorý je uznávaný v Európskej únii. Čo sa týka Gruzínska, domnievam sa, že veci by sa mali pohnúť smerom k odstráneniu situácie, ktorej čelia občania Gruzínska v porovnaní s občanmi Južného Osetska.

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, ako som už uviedol, podpísal som túto dohodu o zjednodušení postupu pri vydávaní víz s Moldavskom a môžem Vám povedať, že tento krok, túto iniciatívu moldavská vláda náležite ocenila a uznala.

Je to nesmierne dôležitý nástroj v našich vzťahoch s Moldavskom, ako aj vo vzťahoch so všetkými susediacimi krajinami. Dúfam, samozrejme, že táto dohoda pomôže, ako bolo jej zámerom, upevniť vzťahy medzi EÚ a Moldavskom a najmä posilniť „ľudský rozmer“ európskej susedskej politiky, inými slovami, zblížiť ľudí tak, aby sme sa mohli navzájom viac a lepšie spoznať, pretože to nepochybne posilňuje európskeho ducha a porozumenie.

Akékoľvek ťažkosti pri uplatňovaní tejto dohody bude, samozrejme, nevyhnutné posúdiť. Takéto ťažkosti sú zatiaľ úplne nové, ale môžem povedať, že kedykoľvek dohody uzavreté Európskou úniou s tretími krajinami vedú k problémom alebo ťažkostiam, keď neprinášajú očakávané výsledky alebo prinášajú zlé výsledky, Komisia, prípadne v spolupráci s Radou, musí preveriť čo sa deje a, ak je to možné, urobiť nevyhnutné zmeny.

Čo sa týka Gruzínska, vzal som Vašu poznámku na vedomie, pani Anastaseová.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Sú nejaké plány na prijatie dohody o zjednodušení vízového režimu pre Bielorusko? Litva, ktorá má s Bieloruskom dlhé hranice, bude mať po rozšírení schengenského priestoru problémy s pozývaním ľudí z tejto krajiny na návštevu a okrem toho Bielorusi nebudú môcť navštevovať svojich príbuzných žijúcich za hranicou. Sú nejaké plány na riešenie tejto situácie?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pani Budreikatėová, ako viete, rozhodnutia o uzatvorení dohôd o zjednodušení vízového režimu sa prijímajú osobitne pre každý prípad. Prirodzene, do úvahy sa berie posudzovaná krajina, druh vzťahu, aký s ňou máme, technické bezpečnostné otázky a tak ďalej. V dôsledku toho, ak je to možné, v prípade Bieloruska alebo ktorejkoľvek inej krajiny, by Komisia musela náležite predložiť návrh Rade a tá by musela o ňom rozhodnúť. Ako som však už povedal, bez splnenia určitých technických a politických podmienok nie je možné jednoducho prijať rozhodnutie o uzavretí tohto druhu dohody alebo o začatí rokovaní.

Ale tam, kde je technicky a politicky prijateľné uzavrieť dohody o zjednodušení vízového režimu, pomáhajú tieto dohody, ako som už povedal, „ľudskému rozmeru“ alebo „humanitárnemu rozmeru“ našej susedskej politiky. Nemôžeme si byť navzájom cudzincami; naopak, musíme a môžeme sa navzájom spoznávať viac a lepšie.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 11, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0703/07)

Vec: Vytvorenie európskej jednotky civilnej obrany

4. septembra 2007 Európsky parlament prijal uznesenie (P6_TA(2007)0362) o prírodných katastrofách, konkrétne pripomínajúce vražedné požiare, ktoré postihli Grécko počas tohto leta. Podobne ako ďalšie dokumenty, uznesenie aj správa o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (A6-0286/2006 z 18. septembra 2006) uznáva dôležitosť mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a požaduje vytvorenie európskej jednotky civilnej obrany, ktorá by mohla okamžite reagovať v naliehavých prípadoch, ako sa tiež navrhovalo v správe bývalého komisára Barniera.

Ak by vytvorenie európskej jednotky civilnej obrany malo konkrétnu podporu vnútroštátnych orgánov zodpovedných za civilnú ochranu v členských štátoch, ktoré tento krok podporujú, aký bude postoj Rady k vytvoreniu jednotky civilnej obrany?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán Papadimoulis, Rada zdôrazňuje, že 15. a 16. júna 2006 a tiež 14. a 15. decembra 2006 Európska rada schválila alebo vzala do úvahy správy predsedníctva o posilnení reakčnej schopnosti Únie v núdzových alebo krízových prípadoch, s cieľom zlepšiť koordináciu a prísun dostupných prostriedkov.

Zasadnutie Európskej rady v júni 2006 pripravilo ďalšie smernice na zlepšenie reakčnej schopnosti Únie v prípadoch núdze, krízy a katastrofy, v rámci Európskej únie, ako aj mimo nej. Rada žiadala, aby sa mimoriadna pozornosť venovala ďalšiemu rozvoju spôsobilosti rýchlej reakcie Európskej únie, založenej na prostriedkoch poskytnutých členskými štátmi, vrátane útvarov civilnej ochrany, a práci na návrhoch Komisie na posilnenie spôsobilosti civilnej ochrany Spoločenstva.

Čo sa týka správy, ktorú predložil Michel Barnier v máji 2006, Rada tiež zdôrazňuje, že 15. a 16. júna 2006 Európska rada privítala tento dokument ako významný príspevok k diskusii. Hoci niektoré myšlienky z Barnierovej správy boli zahrnuté do pravidiel alebo postupov Spoločenstva, Rade nebol doposiaľ predložený žiadny návrh na vytvorenie európskej jednotky civilnej obrany.

Vo svojich záveroch z 15. a 16. októbra 2007 Rada, so zreteľom na nedávne ničivé udalosti v niektorých členských štátoch a s uznaním potreby schopnosti Európskej únie účinne a včas reagovať na krízové a núdzové situácie po prírodných katastrofách, vyzvala Komisiu, aby pokračovala v skúmaní tejto otázky a predložila príslušné návrhy ešte pred zasadnutím Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 10. decembra 2007.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval pánovi úradujúcemu predsedovi, ale on nám zvyčajným slovníkom Rady predložil chronológiu 18 mesiacov nečinnosti a meškania. Text, ktorý ste nám prečítali, sa pokúša podkopať celý Barnierov návrh. Pýtam sa Vás, koľko obetí požiarov a povodní ešte musíme oplakať. Koľko majetku musíme stratiť? Ako dlho budú členské štáty plytvať svojimi zdrojmi, kým konečne v Rade navrhnete prieskum, ktorý Európsky parlament už tak dlho žiada? Pýtam sa Vás, či navrhnete 10. decembra Vy, ako úradujúci predseda, aby Rada preskúmala odporúčanie Európskeho parlamentu, že by sa mala zriadiť pomocná jednotka civilnej ochrany, alebo či nám Váš nasledovník po 18 mesiacoch porozpráva nový príbeh o ďalšom meškaní.

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán Papadimoulis, Rada, prirodzene, s veľkým záujmom očakáva návrh Komisie o tejto záležitosti, inými slovami, o možnom vytvorení jednotky civilnej obrany. Dúfame, že tieto podnety alebo návrhy Komisia vypracuje ešte pred zasadnutím Rady pre všeobecné záležitosti 10. decembra, ktoré sa uskutoční o necelé dva mesiace. Veríme, že si budeme môcť návrhy Komisie prečítať a posúdiť ich a potom príslušne konať.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Aj ja by som chcel zdôrazniť význam tejto otázky, som preto rád, že Rada oslovila Komisiu a čaká na jej odpoveď. Chcel by som sa však opýtať, aké sú názory Komisie na jednotku v mimoriadnych situáciách a, so zreteľom na všetky tie povodne a požiare, zmenu klímy a udalosti, ktoré sa odohrávajú ďaleko odtiaľto, v Amerike, aké sú názory Komisie na skutočnú úlohu takejto jednotky v mimoriadnych situáciách.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda, niekoľkokrát ste sa zmienili o Barnierovej správe. Táto správa vzbudila obavy organizácií poskytujúcich pomoc, lebo sa zdá, že vytvára možnosť vzniku kvázi vojenských štruktúr alebo predbežného rozhodovania na vojenskej úrovni. Je si Rada vedomá týchto obáv z „militarizácie“ jednotky civilnej ochrany a ako môže a bude Rada na toto znepokojenie reagovať?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, ako som sa už zmienil, návrhy a závery Rady k správe pána Barniera boli také, že by táto správa mohla tvoriť pracovnú základňu pre budúce rozhodnutia. Nebol to 100 % súhlas, dokonca ani čiastkový súhlas s tým, že by mala tvoriť pracovnú základňu. Na tom sa jednoducho v tom čase Rada zhodla. Ako som už povedal, nemôžem predvídať reakciu Rady na návrhy, modely a metódy, ktoré zatiaľ neexistujú, lebo to by bolo predpovedanie histórie.

Musíme počkať na návrhy a hodnotenie Komisie. Potom to prediskutujeme v Rade a dôjdeme k záverom. Rozhodneme tiež o budúcom smerovaní v tejto otázke, čo ma privádza k ďalšiemu dôležitému bodu. Tým, že požiadala Komisiu o predloženie návrhov v tejto záležitosti, Rada jednoznačne vyjadrila svoj záujem o túto oblasť a svoje odhodlanie pohnúť sa v nej dopredu. Podľa môjho názoru je to nesporný a pozitívny signál.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 12, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0708/07)

Vec: Osud profesora Ukshina Hotiho

Medzinárodne uznávaný vedec a mierový aktivista profesor Ukshin Hoti, minister zahraničia demokratickej podzemnej Kosovskej republiky, ktorú viedol v deväťdesiatych rokoch minulého storočia prezident Rugova, bol pred mnohými rokmi uväznený Miloševičovým režimom a zmizol bez stopy.

Môže Rada zistiť od vlády v novom, demokratickom Srbsku, čo sa stalo s profesorom Hotim a posúdiť, či sú belehradské orgány pripravené viesť vyšetrovanie v tejto záležitosti?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán Posselt, profesor Ukshin Hoti je jednou z viac ako 2 000 osôb uvedených na zozname Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), ktorých rodiny oznámili ich zmiznutie počas kosovského konfliktu.

Od januára 1998 MVČK zhromažďuje informácie o ľuďoch, ktorí zmizli v Kosove. Tieto informácie posielajú orgánom v Belehrade a Prištine spolu so žiadosťami o maximálne úsilie na zistenie miesta pobytu týchto ľudí.

MVČK v Kosove v tejto otázke úzko spolupracuje s misiami Organizácie Spojených národov v Kosove. V rámci dialógu o otázkach spoločného záujmu medzi Prištinou a Belehradom sa od marca 2004 pod záštitou Červeného kríža pravidelne stretáva pracovná skupina pre nezvestné osoby, v ktorej sú zastúpené obe vlády.

Obe strany vyvíjajú úsilie na zistenie miesta pobytu nezvestných osôb, ale pokrok je pomalý. Právo spoznať miesto pobytu nezvestných milovaných ľudí je základným prvkom humanitárneho práva a ľudských práv.

Preto Rada Európskej únie v tomto smere podporuje prácu medzinárodných a miestnych orgánov v Srbsku a Kosove a vyzýva ich na zvýšenie úsilia.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, každá obeť je, samozrejme, rovnako dôležitá, a preto vítam toto vyšetrovanie. Profesor Hoti však bol naozaj veľmi známy. Som v úzkom kontakte s jeho rodinou. Bol najbližším spolupracovníkom Ibrahima Rugovu, laureáta našej Sacharovovej ceny a Srbi ho formálne zadržali. V tom prípade musia mať nejaké informácie o mieste jeho pobytu! To je otázka, ktorú si treba formálne ozrejmiť s vládou v Belehrade za účasti Rady. Čo môže srbská vláda povedať o mieste pobytu svojho väzňa, za ktorého prevzala zodpovednosť, keďže ho drží vo väzbe?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, ako som už povedal, Rada, samozrejme, podporuje každé úsilie orgánov priamo zodpovedných za túto oblasť o určenie miesta pobytu profesora Ukshina Hotiho. Chápeme tiež, ako som povedal, že je to otázka ľudských práv a ich ochrany. V tomto zmysle musí tvoriť súčasť nášho politického dialógu s príslušnými vládami, ktoré sú za túto oblasť zodpovedné.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 13, ktorú predkladá Robert Evans (H-0710/07)

Vec: Klimatická zmena

Domnieva sa Rada, že je stále možné splniť cieľ Európskej únie udržať globálny rast teploty na hodnote 2 °C?

Diskutovala Rada o tom, aké doplnkové opatrenia treba zvážiť na úrovni EÚ, aby sa dalo čeliť obavám vyjadreným v správe Medzinárodného panela pre zmenu klímy z roku 2007?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, ako viete, najvyšší európski predstavitelia sa rozhodli vyslať medzinárodnému spoločenstvu jasný signál o svojom odhodlaní bojovať proti klimatickej zmene prijatím nasledovných záväzkov s cieľom podporiť rokovania o globálnej dohode na obdobie po roku 2012.

Kým sa dosiahne uvedená dohoda, Európska únia prijala pevný a slobodný záväzok dosiahnuť do roku 2020 zníženie emisií skleníkových plynov najmenej o 20 % oproti úrovni z roku 1990. Po druhé, Európska únia je pripravená zaviazať sa k zníženiu o 30 %, ak ostatné rozvinuté krajiny pristúpia k podobnému zníženiu a ak rozvojové krajiny, ktoré sú hospodársky vyspelejšie, tiež k tomu primerane prispejú.

Európska únia sa domnieva, že musí stáť na čele ambiciózneho znižovania emisií, aby rozvinuté krajiny dokázali presvedčiť rozvojové krajiny, nech tiež prispejú k tomuto globálnemu úsiliu.

Tento ambiciózny cieľ nepochybne posilní globálny uhlíkový trh, ktorý tu musí zostať, aby obmedzil náklady vyplývajúce zo znižovania emisií. Rozličné opatrenia už boli prijaté v rámci Európskeho programu pre zmenu klímy a ďalšie sa plánujú v rámci strategickej analýzy energetickej politiky v Európskej únii, aby bolo možné dosiahnuť cieľ výrazného zníženia skleníkových plynov.

Systém obchodovania s emisiami bude hrať kľúčovú úlohu pri dosahovaní dlhodobých cieľov EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov a jeho analýza bude rozhodujúca pri realizácii celkových cieľov stanovených pre Európsku úniu.

  Robert Evans (PSE). - Ďakujem Vám, pán úradujúci predseda, za túto celkom povzbudzujúcu odpoveď. Povedali ste, že chcete vyslať silný signál a že potrebujeme globálnu dohodu. Ja som chcel počuť o cieli 30 %. Súhlasím s Vami, že musíme byť ambiciózni. Samozrejme, je to oblasť, ktorá sa dotýka väčšiny európskych občanov, ale ktorá tiež vyvoláva ich znepokojenie.

Zaujímalo by ma, či môžete trochu viac ozrejmiť svoj názor na to, aké pozitívne a reálne kroky by sme mohli urobiť na povzbudenie tých krajín, ktoré by mali byť schopné urobiť viac (ako sú Spojené štáty) a ako pomôcť tým krajinám (či už je to Čína, India alebo Rusko), ktoré sa zrejme momentálne ťažko prebíjajú. Čo viac by sme skutočne mohli robiť, aby sme tento proces urýchlili, okrem rozprávania? Nenaznačujem, že to je to jediné, čo ste robili, ale čo okrem rozprávania o tejto záležitosti budeme naozaj robiť, aby sme boli úspešní?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) To, čo má Európska únia k dispozícii, sú diplomatické nástroje a tiež naše presvedčenie a, povedzme, politickú vôľu. Domnievam sa, že najlepším spôsobom ako presvedčiť iných, aby nás nasledovali, je udávať tempo a byť im príkladom a presne to aj robíme.

Tým, že sme si stanovili ambiciózne ciele, ktoré zodpovedajú tomu, čo od nás očakávajú naši občania, ideme zjavne príkladom, nielen v rámci Únie, ale aj globálne. To inšpiruje verejnú mienku v ďalších krajinách, čo ďalej núti príslušné vlády, aby prijímali opatrenia zarovno s našimi ambicióznymi cieľmi.

Čo sa týka Spojených štátov, tento vodcovský efekt je podľa môjho názoru úplne zrejmý. Príklad, ktorý v tomto smere dala Európska únia v celosvetovom meradle, viedla k tlaku americkej spoločnosti na príslušné orgány v tom zmysle, že musia byť tiež ambicióznejšie. Podľa môjho osobného názoru aj Nobelova cena mieru za otázky klimatickej zmeny, ktorú získal Al Gore, s tým do značnej miery súvisí, s našou ambicióznou politikou, s našou túžbou po zmene, s našou snahou presvedčiť ostatných, aby sa pridali k našim cieľom, samozrejme, to všetko v kontexte multilaterálnej diplomacie prostredníctvom Organizácie Spojených národov.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Mohla by som vyzvať Parlament, aby preukázal svoju vodcovskú úlohu tým, že vypne klimatizáciu, pretože som zmrznutá a mohlo by to byť naším príspevkom k problematike klimatickej zmeny?

Vážený pán úradujúci predseda, odpovedali ste na jednu z otázok, ktoré som sa chcela opýtať, ale zrejme to bude chcieť viac než Ala Gora, aby sa do toho zaangažovala verejnosť. Preto by som rada požiadala Radu, aby načrtla, ako chce záujem verejnosti premeniť na aktivitu verejnosti v rámci Európskej únie a tiež aby vzala do úvahy, že nechceme zastaviť pokrok v rozvojovom svete, pretože my v skutočnosti ťažíme z faktu, že sa rozvíjajú.

  Predsedajúci. − Problém s teplotou v tejto snemovni sa pokúsime vyriešiť.

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážená pani McGuinnessová, ďakujem za Vašu otázku. Musíme sa zapojiť do trvalej kampane zvyšovania povedomia a informovanosti. Musíme tiež ísť príkladom. To sa už robí.

Určite je ešte veľa toho, čo treba urobiť, ale domnievam sa, že proces zvyšovania povedomia medzi ľuďmi o otázke klimatickej zmeny postupne získava pevné základy, pretože účinky tejto zmeny vidieť dennodenne, sú reálne a ľudia ich cítia. Mohol by som uviesť svoju vlastnú osobnú skúsenosť, ak by bol záujem. Keď som mal šesť alebo sedem rokov, klíma v Portugalsku nebola rovnaká ako je dnes, keď mám päťdesiat. Skutočne pozorujem, tak ako aj ostatní, že situácia sa zmenila. Výsledkom je, že sa ľudia pýtajú, prečo sa situácia zmenila a aké sú dôsledky týchto zmien.

Na druhej strane, členské štáty musia prijať právne predpisy potrebné na riešenie, zastavenie alebo minimalizovanie príčin klimatickej zmeny. Členské štáty prijali politické záväzky na úrovni EÚ a teraz musia prijať potrebné právne predpisy a zabezpečiť ich účinné dodržiavanie. Ešte raz, musíme ísť príkladom v celosvetovom meradle.

Nerád by som podceňoval kampaň, ktorú vedie bývalý viceprezident Al Gore, pretože sa domnievam, že výrazne ovplyvňuje verejnú mienku na celom svete.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 14, ktorú predkladá Mairead McGuinness (H-0713/07)

Vec: Kríza na globálnych finančných trhoch

Na nedávnom neformálnom stretnutí ministrov financií EÚ (Porto, 14. – 15. septembra) sa diskutovalo o kríze, ktorá vznikla v Európe v dôsledku nestability na finančných trhoch USA. Mohla by Rada načrtnúť charakter týchto diskusií? Považuje Rada konkrétny prípad banky Northern Rock, ktorá v súčasnosti zažíva finančné ťažkosti, za priamy dôsledok nestability v USA?

Domnieva sa Rada, že táto záležitosť má širšie dôsledky pre finančné trhy Európy?

Napokon je Rada presvedčená, že existujúce ochranné opatrenia v oblasti finančných služieb poskytujú dostatočnú ochranu spotrebiteľom, najmä tým, ktorí nakupujú finančné produkty mimo svojho „domovského“ členského štátu?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, k tejto otázke musím povedať nasledovné. Na neformálnom stretnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk EÚ, ktoré sa konalo v portugalskom meste Porto 14. a 15. septembra, sa diskutovalo o rozličných otázkach vrátane vývoja hospodárskej a finančnej situácie.

Ako je uvedené na internetovej stránke portugalského predsedníctva, naše hodnotenie má dve časti. Na jednej strane sa domnievame, že zažívame obdobie nestability a prehodnocovania rizika na globálnych finančných trhoch vyvolané problémami na trhu rizikových hypoték v Spojených štátoch, čo sa prostredníctvom komplexných finančných nástrojov prenieslo do globálneho finančného systému.

Postihnuté bolo aj fungovanie peňažných trhov, čo si vyžiadalo rýchly a rozhodný zásah hlavných centrálnych bánk vrátane Európskej centrálnej banky. Na druhej strane, hoci finančné turbulencie nepochybne zvýšili neistotu hospodárskych vyhliadok, makroekonomické základy v Európskej únii sú pevné a svetový rast zostáva mohutný, napriek spomaleniu v USA.

Európske finančné inštitúcie sa zdajú silné a ich zdravá ziskovosť v ostatných rokoch im zaisťuje takú pozíciu, aby prečkali súčasné obdobie zvýšenej nestability na finančných trhoch.

Zdôraznil by som však, že o konkrétnych prípadoch z jednotlivých členských štátov sa nehovorilo. Pri tomto hodnotení sme diskutovali aj o poučeniach, ktoré sa dajú vyvodiť z nedávnej nestability finančného trhu. Bolo zdôraznené, že hoci náš finančný sektor má spoľahlivý regulačný a kontrolný systém, ktorý nedávno legislatívne posilnilo napríklad zavedenie smernice o kapitálových požiadavkách a práca na príprave smernice Solventnosť II, musíme byť naďalej v strehu, najmä vzhľadom na rýchly a inovačný vývoj v oblasti finančných produktov.

Takže nedávna epizóda finančnej turbulencie zvýšila naliehavosť viacerých otázok, ktoré má stále na programe Rada, a zosilnila potrebu, aby Európska únia spolu so svojimi medzinárodnými partnermi hľadala spôsoby, ako zvyšovať transparentnosť, zlepšovať hodnotiace postupy, pokračovať v posilňovaní riadenia rizika a zlepšovať činnosť trhu, najmä v oblasti komplexných finančných produktov.

Rada Ecofin 9. októbra schválila podrobný pracovný program, ktorý majú do konca roku 2008 realizovať príslušné orgány na úrovni EÚ, v úzkej spolupráci s hlavnými medzinárodnými partnermi.

Na tom istom októbrovom zasadnutí rady Ecofin sa tiež prijali závery o posilnení mechanizmov finančnej stability v Európskej únii. Tieto závery sú k dispozícii na internetovej stránke Rady a sú hmatateľným výsledkom viac ako rok trvajúcej prípravy. Rada predovšetkým prijala súbor spoločných zásad na usmernenie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi v oblasti finančnej stability.

Ďalej bolo schválené rozšírenie memoranda o porozumení týkajúceho sa spolupráce a výmeny informácií, ktoré v roku 2005 podpísali orgány bankového dohľadu EÚ, centrálne banky a ministerstvá financií, o tri nové prvky: po prvé, spoločné zásady formálne prijaté na zasadnutí; po druhé, spoločný analytický rámec na hodnotenie systémových dôsledkov potenciálnej krízy a, po tretie, spoločné praktické usmernenia pre postupy v potenciálnych cezhraničných krízových situáciách.

Pracovný program bol preto zostavený s časovým harmonogramom týchto a ďalších krokov, ktoré sa majú realizovať na posilnenie účinnosti mechanizmov finančnej stability v Európskej únii. Je zrejmé, že celá táto práca má za cieľ ochranu spotrebiteľov a investorov, ktorí sú závislí od správneho fungovania finančných trhov.

Dovoľte mi, prosím, na záver zdôrazniť, že, ako to ja chápem, Rada sa spolu s Európskym parlamentom a Komisiou podpisuje pod cieľ, dosiahnuť účinnú úroveň opatrného dohľadu a regulácie, aby sa zabezpečila finančná stabilita, globálna konkurencieschopnosť a ochrana spotrebiteľa.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Ďakujem Vám, pán úradujúci predseda. Budem si musieť preštudovať Vašu veľmi podrobnú odpoveď, ktorú oceňujem, pretože je to veľmi vážna záležitosť.

Človek musí súhlasiť s tým, že dôvera klientov banky Northern Rock bola otrasená a že vznikol lavínový efekt. Dôvera je, samozrejme, kľúčová pre stabilitu bankového systému a tiež pre cezhraničné služby a obchod v sektore finančných služieb.

Myslíte si, že opatrenia, ktoré ste uviedli, sú dostatočné na obnovu tejto dôvery?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Rada dokáže zakaždým prekvapiť poslancov. Ako som už povedal, rada Ecofin požiadala pracovnú skupinu o veľmi hlbokú a podrobnú analýzu a o akékoľvek nové nástroje alebo opatrenia, ktoré by mohli v budúcnosti zabrániť, aby situácie ako je táto ovplyvňovali európske finančné trhy. Rada teda pristupuje k týmto problémom obozretne, keďže požiadala zodpovedné orgány o dôslednú prácu. Pracovnú skupinu požiadala o návrh opatrení, ktoré by sa dali v prípade potreby prijať, aby sa predišlo situáciám, ako je tá, ktorú sme zažili nedávno. Budeme musieť počkať a uvidíme, či sa tieto opatrenia v praxi ukážu účinné alebo nie. Rada však dostane odporúčanie opatrení, ktoré by sa v prípade potreby prijali, aby sa naše hospodárstvo chránilo pred vplyvom akejkoľvek ďalšej finančnej krízy v budúcnosti.

Musím sa ešte zmieniť, že tejto téme sa venovalo aj neformálne stretnutie hláv štátov a vlád, ktoré sa konalo minulý týždeň v Lisabone. Na tejto schôdzke naše hlavy štátov a vlád dôraze vyslovili nasledovné posolstvo: po prvé, že európske hospodárstvo vykazuje to, čo ekonómovia volajú „dobré základy“, inými slovami, naše hospodárstva sú stále zdravé, a, po druhé, že podporujú opatrenia, ktoré prijala rada Ecofin a ktoré sa navrhujú v tejto oblasti.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 15, ktorú predkladá Johan Van Hecke (H-0717/07)

Vec: Rastúci počet európskych agentúr

V súčasnosti je v mnohých krajinách a mestách EÚ rozmiestnených 23 európskych agentúr. Ich činnosť alebo prevádzka sotva podliehajú nejakému skúmaniu. Najnovšie bola založená Agentúra pre základné práva, ktorá má sídlo vo Viedni a momentálne zamestnáva 100 ľudí. Účelom tejto agentúry je monitorovať ochranu ľudských práv v Európskej únii, hoci túto úlohu už perfektne plní Európsky súd pre ľudské práva a vlastne aj Rada Európy, pričom obe tieto organizácie sídlia v Štrasburgu. Všetky tieto agentúry spolu minú približne 1 miliardu EUR ročne z peňazí daňových poplatníkov. Niektorí pozorovatelia tvrdia, že sotva sa nejaký samit Európskej rady skončí bez založenia novej agentúry.

Má Rada v úmysle zakladať ďalšie nové agentúry? Posudzuje sa dôkladne potreba založenia agentúry v každom prípade? Je si Rada vedomá finančného vplyvu na európsky rozpočet? Je Rada pripravená zrušiť niektoré agentúry, ak ich existencia nie je opodstatnená?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pán Van Hecke, zdôraznil by som, že otázky o zakladaní a rušení agentúr Spoločenstva treba klásť Komisii, ktorá má v tomto smere výlučné právo iniciatívy. Legislatívne orgány, Parlament a Rada, konajú výhradne na základe návrhov, ktoré predloží Komisia. Čo sa týka Rady, vážený pán poslanec si môže byť istý, že potreba založenia novej agentúry sa starostlivo zvažuje v každom prípade.

Čo sa týka rozpočtových aspektov, odkázal by som váženého pána poslanca na spoločné vyhlásenie z 18. apríla 2007, v ktorom sa tri inštitúcie dohodli na spoločnom súbore zásad rozpočtového hospodárenia existujúcich alebo budúcich agentúr Spoločenstva.

  Johan Van Hecke (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať pánovi ministrovi za jeho odpoveď. Môj záujem položiť túto otázku bol dvojaký: po prvé, prudký nárast počtu agentúr vypukne po každom zasadnutí Rady; 12 nových agentúr za päť rokov, pričom počet ich pracovníkov vzrástol zo 166 na 3 700. Druhá časť tejto otázky znie: prehodnocuje pravidelne Rada potrebu udržiavať tieto agentúry, keďže dôvod ich existencie už nemusí byť zrejmý? Druhá vec, ktorá ma zaujíma, je, ako samotná Rada organizuje svoju vnútornú kontrolu výdavkov všetkých týchto agentúr, a ako vidí v tomto úlohu Parlamentu?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán Van Hecke, ako som sa už zmienil, návrh na založenie agentúry predkladá Európska komisia, a Rada potom v dialógu s Komisiou zhodnotí, či je návrh Komisie opodstatnený alebo nie. Rozhodnutia sa potom prijímajú v súlade s pravidlami zmluvy. Musím povedať, že Portugalsko je hostiteľom jednej agentúry, Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, ktorá má sídlo v Lisabone a ktorú rozhodne považujeme za veľmi užitočnú európsku agentúru.

Čo sa týka konkrétneho riadenia agentúr, ako viete, tie majú svoje vlastné kontrolné mechanizmy, ktoré sú, podľa mňa, dosť prísne. Ako som už spomenul, inštitúcie sa navyše tiež dohodli na súbore spoločných zásad, ktoré sa priamo používajú v rozpočtovom hospodárení týchto agentúr Spoločenstva.

Moja osobná skúsenosť mi hovorí, že zabezpečeniu dôsledného hospodárenia a prísne vymedzeného využívania finančných prostriedkov, ktoré majú tieto agentúry k dispozícii, sa venuje veľká pozornosť. To je moja osobná skúsenosť, tak to treba brať.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 16, ktorú predkladá Bill Newton Dunn (H-0719/07)

Vec: Sieť tiesňového volania 24/7 pre počítačovú kriminalitu

Dostal som správu, z USA, že 10 členských štátov EÚ sa nepodieľa na sieti tiesňového volania 24/7 pre počítačovú kriminalitu. Sú to Belgicko, Cyprus, Estónsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko, a tiež Portugalsko, momentálne predsednícka krajina Rady.

Akú dôležitosť pripisuje Rada boju proti medzinárodnej počítačovej kriminalite?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pán Newton Dunn, Rada nie je informovaná o účasti členských štátov na tejto sieti, ktorá je predovšetkým iniciatívou členských štátov skupiny G8 a Rady Európy. Preto Rada nemôže túto informáciu potvrdiť ani vyvrátiť. Rada však považuje boj proti počítačovej kriminalite za mimoriadne dôležitý, ako to dokazuje prijatie rámcového rozhodnutia 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy a tiež fakt, že Rada podporila rýchlu ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001.

Okrem toho závery Rady o všeobecnej politike v oblasti boja proti počítačovej kriminalite budú predložené a prediskutované na nasledujúcom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré je plánované na november.

Navyše, Portugalsko má národné centrálne referenčné stredisko, ktoré je k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni (24/7) a ktoré je zodpovedné za boj proti tomuto druhu kriminality prostredníctvom Interpolu a globálnej operačnej siete.

  Bill Newton Dunn (ALDE). - Ďakujem Vám, vážený pán úradujúci predseda, za túto celkom otvorenú, čestnú a faktickú odpoveď. Mohli by ste na nasledujúcom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, o ktorom ste hovorili, predniesť zaujímavý bod, že Rada zrejme o tejto veci nič nevie a že 10 členských štátov nie je zapojených, čo sa mi zdá úplne zvláštne? Prednesiete, prosím, túto záležitosť na zasadnutí Rady?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Poznamenám si Vašu otázku a Vaše znepokojenie. Či bude táto záležitosť na programe a či sa o nej bude diskutovať, sa, prirodzene, rozhodne až neskôr, ale budem tlmočiť Váš záujem o túto vec.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 17, ktorú predkladá Ilda Figueiredo (H-0723/07)

Vec: Zákaz návštevy kubánskych občanov uväznených v Spojených štátoch

Začiatkom tohto roka som od vlády USA žiadala povolenie navštíviť kubánskych občanov Reného Gonzáleza, Gerarda Hernándeza, Antonia Guerrera, Ramóna Labañina a Fernanda Gonzáleza, ktorí sú nezákonne zadržiavaní v amerických väzniciach. Povolenie som však nedostala s odôvodnením, že som týchto ľudí nepoznala pred tým, než boli uväznení.

Ukazuje sa, že v septembri tohto roka manželkám dvoch väzňov opäť raz odmietli dať povolenie na návštevu ich manželov, ktorých nemôžu navštíviť už deväť rokov pre opakujúce sa zamietnutia.

Čo si Rada myslí o tejto situácii, ktorá nesvedčí o úcte k ľudským právam týchto občanov? Je ochotná vyjadriť svoje znepokojenie americkým orgánom?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pani Figueiredová, ako vážená pani poslankyňa určite vie, rozhodnutie krajiny, či povolí vstup na svoje územie alebo nie, je vecou vnútroštátnej právomoci. V tomto konkrétnom prípade zaobchádzania s kubánskymi väzňami a ich rodinnými príslušníkmi je to dvojstranný problém medzi Spojenými štátmi a Kubou, keďže podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych vzťahoch je za ochranu práv a záujmov občanov krajiny v zahraničí zodpovedná daná krajina.

Rada preto nie je oprávnená zaujímať stanovisko k tejto záležitosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) To je pravda, ale predsedníctvo musí vziať do úvahy tento problém: päť kubánskych občanov je zadržiavaných deväť rokov v amerických väzniciach a sú im odmietané návštevy členov rodiny a, dokonca, v prípade dvoch z nich, návštevy manželiek. Tie už boli predtým v tomto Parlamente a sú tu aj dnes. Je tiež pravdou, že ja som členkou tohto Parlamentu a že som žiadala o povolenie navštíviť týchto občanov, ale bolo mi to zamietnuté. Teraz som členkou tohto Parlamentu; nepodávala som tú žiadosť iba ako občianka, ale tiež ako predstaviteľka tohto Parlamentu. Domnievam sa, že Európsky parlament a jeho predseda a, samozrejme, portugalské predsedníctvo, by mali zaujať postoj k tejto záležitosti, keďže odmietnutie povoliť návštevu jednému z členov tohto Parlamentu, v tomto prípade mne, je porušením ľudských práv a tiež prejavom nedostatku úcty k tejto inštitúcii. V tejto záležitosti sú však zainteresovaní aj ďalší členovia tohto Parlamentu, a preto Vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste vyjadrili naše znepokojenie.

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, zaznamenal som, samozrejme, postrehy a poznámky pani Figueiredovej, ale nemám čo dodať k svojej predchádzajúcej odpovedi. Musíte tiež pochopiť, že nemôžem vyjadrovať svoje osobné názory na tento problém.

  Predsedajúci. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto sa hodina otázok skončila.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.30 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka