Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 24. októbra 2007 - Štrasburg

17. Výroba ópia na medicínske účely v Afganistane (rozprava)

  Predsedajúca. - Nasledujúcim bodom je správa (A6-0341/2007) pána Cappata v mene Výboru pre zahraničné veci s návrhom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade o výrobe ópia na medicínske účely v Afganistane (2007/2125(INI)).

  Marco Cappato, spravodajca. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v tejto správe navrhujeme, aby sa Parlament chopil iniciatívy a pripravil návrh Rade, najmä v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, k problému výroby ópia v Afganistane.

Naším východiskovým bodom je poznanie, že doposiaľ dosiahnuté výsledky sú nedostatočné. Za posledné dva roky sa výroba ópia, používaného na prípravu heroínu, zvýšila o 50 %. Zdá sa, že nedokážeme nájsť účinné prostriedky na zníženie tohto obrovského množstva produkcie, ktorá celá slúži na obohatenie, prirodzene, nie pestovateľov, poľnohospodárov, ale veľkých medzinárodných drogových mafií, teroristov a Talibanu.

Táto správa vychádza aj z ďalšieho predpokladu: že zároveň panuje naozaj veľmi nedostatočný prístup k liekom na tíšenie bolesti. Okolo 80 % svetovej populácie nemá vôbec žiaden prístup k týmto liekom. Prirodzene, obe tieto otázky sa dajú považovať za úplne oddelené, ale domnievam sa, že je úlohou politických inštitúcií mať pragmatický prístup, a teda pochopiť, že keď čelíme obrovskému objemu produkcie, ktorá sa používa na výrobu heroínu, a zároveň výrobok rovnakého poľnohospodárskeho pôvodu je veľmi nedostatkový, mali by sa dať tieto dva východiskové body skombinovať.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené vo Výbore pre zahraničné veci a pani Gomesovou v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente, ako aj návrhy predložené v pléne Skupinou Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, pomohli zabezpečiť, že dnes predložený návrh nie je alternatívny, teda negatívny návrh, volajúci po okamžitej zmene doposiaľ presadzovanej politiky.

Čo od vás, Rady a Komisie, požadujeme, je skúsiť experiment, začať niekoľko skúšobných projektov, ktoré by presunuli spracovanie časti úrody doteraz používanej na výrobu heroínu na výrobu liekov na tíšenie bolesti. Na strane dopytu by sa tiež dala rozbehnúť politika, ktorá by lieky na tíšenie bolesti dostala na kontinenty, ako je Afrika a Ázia, ktoré sú prakticky bez týchto prípravkov.

Preto sa mi zdá, že správa, ako vyšla z Výboru pre zahraničné veci, s prihliadnutím na predkladané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sa mi zdá v zásade vyvážená. Vychádza z veľmi jednoduchého predpokladu, že je pravdepodobne (ja si myslím, že určite) jednoduchšie spolupracovať s farmármi, ak im navrhneme zmenu časti ich produkcie na legálnu výrobu, namiesto toho, aby sme jednoducho prišli s politikou likvidácie, vypálenia a ničenia porastov. Takýto prístup prináša opäť ďalší dôvod na konflikt s miestnymi obyvateľmi a ukázalo sa, prinajmenšom doposiaľ, že je kontraproduktívny a neužitočný.

Preto dúfam, že za pochopiteľnou oficiálnou líniou, ktorej sa držia európske vlády aj afganská vláda a ktorá presadzuje potrebu bojovať s výrobou ópia, že za touto oficiálnou líniou by sme mohli vyslať iné posolstvo, a Európsky parlament je zrejme slobodnejší než iné inštitúcie, aby predložil takýto návrh. Už sme takúto zodpovednosť prevzali a dúfam, že to potvrdíme zajtra pri hlasovaní. Máme väčšiu slobodu než iní navrhnúť, aby sa tieto alternatívne experimenty realizovali a hodnotili pragmaticky, nie ideologicky.

Každý z nás má svoje vlastné názory na medzinárodnú politiku a drogy a na medzinárodnú politiku v Afganistane. Táto správa nie je myslená ako ideologický návrh, ale ako praktický pokus pomôcť pri hľadaní riešenia problému, ktorý je skutočnou globálnou tragédiou.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, chcela by som veľmi pekne poďakovať pánovi Cappatovi – tante grazie!

Vítam túto veľmi aktuálnu diskusiu o problematike drog (a špeciálne o problematike drog v Afganistane), ktorá, ako vieme, je veľkým, komplikovaným problémom v politickom a bezpečnostnom kontexte.

Nedávno sme mali veľa diskusií v New Yorku. Počas Valného zhromaždenia OSN sa tam uskutočnilo mnoho veľmi dôležitých rokovaní s prezidentom Karzajom, generálnym tajomníkom OSN Ban Ki-moonom a s veľkým počtom krajín. Tieto rozhovory sa sústredili presne na celú túto komplikovanú otázku.

Dnešná rozprava prispieva k širšej diskusii o obnove Afganistanu, ale aj o úlohe drog. Dovoľte mi tiež pochváliť Vás za ustanovenie delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Afganistanom. Máme živý záujem o túto Vašu prácu a považujeme ju za veľmi dôležitú.

Drogový priemysel Afganistanu predstavuje obrovský problém pre pokrok v budovaní štátu. Najnovšia správa Rozvojového programu OSN je znepokojujúcim čítaním. Objem pestovania aj spracovania maku, nanešťastie, výrazne vzrástol. Najviac sú postihnuté južné provincie Afganistanu so 70 % celkovej produkcie. Silná väzba medzi aktivitami povstalcov a drogovým hospodárstvom určite nie je prekvapením. Nesmieme však prehliadať ani pozitívny vývoj, najmä v stabilnejších oblastiach krajiny, kde sa dosiahlo reálne zlepšenie zdravotníctva a vzdelávania, ako aj hospodárskeho rastu.

V trinástich provinciách severného a stredného Afganistanu sa mak skutočne nepestuje. To je, prinajmenšom, veľmi sľubné a dá sa na tom stavať. Správa pána Cappata poskytuje komplexný obraz tejto situácie (a ja by som sa Vám mala poďakovať za povzbudzujúce poznámky o činnosti Komisie) a celkom správne zdôrazňuje zodpovednosť Afganistanu za riešenie problému ópiového priemyslu. V tom sa úplne zhodujeme.

Napriek tomu musím povedať, že nemôžem, aspoň zatiaľ, súhlasiť so závermi, ku ktorým táto správa dospela a ktoré navrhujú legalizovať ópiový mak na medicínske účely, aj keď iba pokusne. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako príťažlivý návrh, ale, nanešťastie, v zložitom afganskom drogovom probléme nejestvujú jednoduché odpovede.

Dovoľte mi podeliť sa s Vami o niektoré svoje obavy. Krajiny ako Austrália, Turecko a India, ktoré už vyrábajú surové ópium na medicínske účely, majú spravidla účinnú vymožiteľnosť práva a tiež na ich území neprebieha rozsiahly konflikt. Napriek tomu je realizácia veľmi zložitá. Tam, kde nie sú tieto podmienky splnené, okamžite dochádza k odklonu od legálneho pestovania ópia, ako sme to videli v Peru a Bolívii. Je zrejmé, že v prípade Afganistanu by sa zákonné pestovanie, žiaľ, jednoducho pridalo k nezákonnému pestovaniu, namiesto toho, aby ho nahradilo. Legálna výroba ópia tiež zostáva nepríťažlivou pre miestnych pestovateľov, pretože ich príjmy by boli iba okolo 25 – 30 % z toho, čo teraz môžu dostať na čiernom trhu.

Zavedenie takéhoto systému je zložité a uskutočniteľné iba s dotáciami na sledovanie kvality a distribúciu zdravotníckych výrobkov. Mali by sme to podporovať z peňazí daňových poplatníkov? Afganská vláda, ktorá je notoricky slabá a má slabé inštitúcie, nanešťastie, v súčasnosti (a preto som povedala „zatiaľ“) nie je schopná kontrolovať takýto systém.

V niektorých oblastiach krajiny momentálne jednoducho neexistuje verejná správa, nechajme bokom dobrú správu vecí verejných. To platí najmä o nestabilných južných provinciách, kde sa vyrába prevažná časť ópia. Napokon, samotná afganská vláda rozhodne vylúčila (a to je dôležitý argument) akúkoľvek legálnu výrobu ópia.

V tejto perspektíve politické posolstvo správy skutočne nie je tým správnym signálom našim afganským partnerom. Mohlo by sa dokonca obrátiť proti nám. Tvrdou a nepopierateľnou pravdou je, že obnova v Afganistane si vyžiada oveľa viac času a peňazí. Bude si to žiadať aj vytrvalosť, ak chceme tejto krajine postihnutej vojnovým konfliktom priniesť trvalý rozvoj.

Pokrok v budovaní štátu je možný iba pri väčšom odhodlaní, aj u politického vedenia Afganistanu, najmä na miestnej úrovni. To bolo, mimochodom, posolstvo, ktoré sme odovzdali v New Yorku. Súhlasím s tým, že je najvyšší čas otvorene sa postaviť korupcii. My sme to nielen povedali, ale snažíme sa v tom aj pomôcť budovaním kvalitného právneho systému a polície, ktorá by naozaj fungovala, aby sme presvedčili obyčajných Afgancov, ktorí sú často skeptickí.

Cesta vpred je jasná. Vedie cez afganskú národnú stratégiu kontroly drog, ktorú schválilo medzinárodné spoločenstvo a ktorá obsahuje všetky potrebné prvky. Zaslúži si našu jednomyseľnú podporu, keďže je to komplexná stratégia, ktorá zahŕňa zákaz, informovanie verejnosti, trestné stíhanie známych obchodníkov s drogami a podporu miestneho rozvoja.

Tam, kde sa využíva takáto opatrná zmes politík, poľnohospodári už zrušili pestovanie maku, natrvalo. V tomto kontexte sa Komisia domnieva, že návrh na legalizáciu ópiového maku by jednoducho mohol podkopať prácu, ktorá už prebieha v iných oblastiach, najmä čo sa týka vlády zákona a udržiavania poriadku.

  Carlo Fatuzzo, v mene skupiny PPE-DE. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, nemám vôbec žiadne pochybnosti o tom, že pán Cappato, ktorý je mojím dlhoročným priateľom, sa zúfalo snaží prispieť k boju proti drogám vo svete a pomôcť nešťastným mladým alebo starším ľuďom, ktorí trpia na pokraji smrti a ktorým môžu drogy pomôcť. Bohužiaľ ho však nemôžem nasledovať.

Opakujem, bohužiaľ, nezdieľam názor pána spravodajcu. Problém podľa mňa pramení z faktu, že jeho návrh sa týka Afganistanu, štátu, v ktorom nedostatok bezpečnosti ani nemôže byť väčší. Áno, Irak je zrejme menej bezpečný, ale Afganistan je sotva miestom, kde sa dá začať s presviedčaním poľnohospodárov, aby zrušili veľmi lukratívne pestovanie maku a aby prešli k plodinám, ktoré sú slušnejšie, viac vyhovujú Starému zákonu a sú vo väčšom súlade s civilizovanými poľnohospodárskymi postupmi, ktoré my všetci dobre poznáme.

Správa samotná veľmi jasne uvádza, že najväčšie množstvo drog na svete, približne polovica, pochádza z Afganistanu a že pestovanie ópia je tam nelegálne. Aj keď je to nelegálne, krajina je zdrojom polovice surovín, ktoré zabíjajú našich mladých ľudí alebo z nich robia korisť obchodníkov s drogami, ktorí, ako vieme, ich privedú k užívaniu drog, a tým poškodzujú ich aj spoločnosť ako celok.

Domnievam sa, že je iba jedna účinná zbraň v boji proti všetkým obchodníkom s drogami, začínajúc od afganských pestovateľov, ktorí sú, podľa môjho názoru, prvými obchodníkmi s drogami. Naša neschopnosť kontrolovať a monitorovať ich znamená, že jediný spôsob boja proti drogám je prevencia, a teda snaha čo najviac obmedziť pestovanie ópia.

Z tohto dôvodu je skupina PPE-DE proti tejto časti správy pána Cappata a, domnievam sa, že to, čo hovorím, musí byť jasné každému, nech už bude zajtrajší výsledok akýkoľvek.

(predsedajúca prerušila rečníka)

  Ana Maria Gomes, v mene skupiny PSE. – (PT) Musím zablahoželať spravodajcovi, pánovi Cappatovi, nielen za túto veľmi užitočnú správu, ale aj za jeho ochotu prijímať pripomienky, aby dosiahol čo najširší súhlas.

Jeho pôvodné zámery boli chvályhodné, keďže sa pokúšal zabiť dve muchy jednou ranou: legalizácia pestovania maku a výroby ópia na medicínske účely by nielen ukončila výrobu heroínu v Afganistane, ale aj nedostatok liekov na tíšenie bolesti vo svete.

Nanešťastie sme narazili na viacero praktických problémov, ako je krehkosť afganských inštitúcií a ich neschopnosť regulovať výrobu ópia, neistota hospodárskej životaschopnosti takéhoto systému a nebezpečenstvo, že by sa umožnil návrat ópia do niektorých z trinástich afganských provincií, kde sa jeho výroba skončila.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy mojej skupiny sa usilovali zmeniť zameranie správy na základný bod: boj proti výrobe ópia v Afganistane, čo sa dotýka nielen Afganistanu, ale aj susediacich krajín. Drogy ilegálne vyrábané z tohto ópia tvoria čosi, čo niekto nazýva ozajstnými zbraňami hromadného ničenia, najmä v Európe.

V boji proti výrobe ópia musíme byť citliví na individuálne charakteristiky jednotlivých afganských regiónov. Úspešná bude iba kombinácia viacerých opatrení. Po prvé, vykoreniť treba korupciu, ktorou je prerastená ústredná správa, najmä ministerstvo vnútra a polícia, keďže táto situácia paralyzovala každú politiku v boji proti výrobe ópia. Po druhé, je potrebné nájsť, zadržať a postaviť pred súd asi 30 hlavných obchodníkov s drogami, ktorých identifikovala správa OSN a Svetovej banky z roku 2006, aby sa dal zastaviť tento vražedný obchod. Po tretie, NATO musí podporiť afganské operácie v boji proti tomuto obchodu ničením laboratórií a skladov a zabraňovaním transportu drog. Po štvrté, akcie na likvidáciu maku treba využívať opatrne a selektívne a zamerať ich na oblasti, kde majú pestovatelia reálne alternatívy.

Týmto sa dostávame k bodom, v ktorých sa zhodujeme so spravodajcom. Všetci sme proti nevyberanému vypaľovaniu makových porastov, ako to presadzovali USA, čo iba posilní pozície Talibanu bez výraznej zmeny v produkcii heroínu.

Na záver chcem dodať, že v kontexte balíka opatrení na riešenie afganského drogového problému by bolo treba preštudovať návrh spravodajcu skúšobného projektu legálnej výroby analgetík na báze ópia. Viac než čokoľvek iné sa táto správa usiluje povzbudiť Európsku radu k tvorivosti a odvahe v boji proti výrobe heroínu v Afganistane. Niet jednoduchých riešení tohto problému, ale vieme, že terorizmus a násilné spiatočníctvo presadzované Talibanom a al-Káidou budú porazené iba vtedy, keď sa Afganistan oslobodí zo zovretia drog.

Už končím, pani predsedajúca. Túto správu treba vnímať ako naliehavú výzvu členským štátom, aby neľutovali žiadne úsilie pri hospodárskej a politickej obnove krajiny, ktorá bola tak veľmi postihnutá krvavými konfliktmi a ktorá je taká dôležitá pre regionálnu a globálnu bezpečnosť.

  Marios Matsakis (ALDE). - Vážená pani predsedajúca, k tejto téme budem hovoriť sám za seba a nie v mene svojej skupiny.

Výroba nelegálneho ópia v Afganistane prekvitá, odkedy sú v tejto krajine USA a spojenecké jednotky. A to napriek vytvoreniu rozličných orgánov proti výrobe drog a protidrogových programov, ktoré niekedy využívajú veľké sumy z peňazí daňových poplatníkov EÚ.

Takže je aj slepému jasné, že Afganci budú pokračovať vo výrobe ópia, nech sa udeje čokoľvek. Dôvod je celkom jednoduchý. Rastie veľkosť, počet aj odbornosť svetových protidrogových agentúr a tie robia svoju prácu stále efektívnejšie. Preto sa im darí zhabať väčšie množstvá drog. Pretože sa však dopyt užívateľov drog nemení a pretože zločinní obchodníci s drogami majú naďalej obrovské zisky z nelegálneho dodávania ópia týmto chorým ľuďom, cena opiátov stúpa a rastú aj zisky z ich predaja.

Afganci sa preto iba riadia základnými liberálnymi trhovými princípmi. Zvyšujú svoju výrobu, aby pokryli dopyt nelegálneho obchodu a aby zvýšili svoje zisky. Je preto čistý blud očakávať, že sponzorovanie ďalších programov na kontrolu ópia v Afganistane bude mať nejaký výrazný účinok.

Jediným spôsobom, ako si účinne poradiť s výrobou ópia v Afganistane, a kdekoľvek inde, je zaoberať sa drogovým problémom globálne. Jediný rozumný spôsob, ako to urobiť, je legalizovať drogy a uznať, že ich užívatelia nie sú zločinci, ale chorí ľudia, ktorí potrebujú pomoc.

Ak by títo narkomani dostávali terapeutické drogy v kontrolovanom zdravotníckom prostredí, výrazne by sa zvýšila šanca predchádzať vážnym vedľajším účinkom, ako aj šanca na dosiahnutie detoxikácie. Zároveň by zmizla obrovská kriminalita, napojená na obchod s drogami a všetky protidrogové policajné agentúry by boli odpísané, čo by viedlo k úžasným rozpočtovým úsporám.

Logika tejto myšlienky je úplne jednoduchá, ale politici na celom svete majú problém to vidieť.

  Salvatore Tatarella, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, problematika, ktorú rieši správa pána Cappata, je mimoriadne háklivá a vyžaduje si pozorné zhodnotenie zo strany Európskeho parlamentu, aby sa nenavrhovali zavádzajúce a nešťastné riešenia, aj keď motivované dobrými úmyslami.

Chcem zdôrazniť dva body. Po prvé, zvýšenie produkcie ópia a jeho derivátov v Afganistane by mohlo ohroziť obnovu krajiny a už aj tak zložitú stabilizáciu vlády zákona v tomto nešťastnom regióne. Po druhé, rastúca výroba ópia (až o 30 % v tomto roku) nebola sprevádzaná vhodnou protidrogovou stratégiou.

Z týchto dôvodov si myslím, že návrh predložený v tejto správe je úplne neprijateľný a zdôraznil by som, že:

1. potrebné množstvá morfia sa už v Afganistane vyrábajú na základe zvláštnych licencií a pod dohľadom agentúry OSN pre drogy a protidrogového ministerstva afganskej vlády;

2. Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok zastáva názor, že vo svete je už nadbytok opiátov na medicínske účely;

3. legálna výroba morfia vo veľkom by viedla k zvýšeniu výroby drog; to by nakoniec uspokojilo dopyt po drogách na svetovom trhu. Ak by sa dostali na trh lacné drogy, boli by dostupné pre všetkých.

Namiesto toho by sme mali drogám vzdorovať, vždy a v každom prípade a všetkými prostriedkami, od výroby po obchodovanie, po nelegálnu distribúciu. Dopyt by sa mal držať na uzde politikou založenou na hodnotách a priebežnou, rozsiahlou preventívnou prácou a informačnými kampaňami, najmä medzi mladými ľuďmi.

V krajine, ako je Afganistan, vzhľadom na podmienky, v akých sa momentálne nachádza, by sa mohlo riešenie navrhované touto správou považovať za prejav kapitulácie a porážky; mohlo by to tiež zmariť prácu medzinárodného spoločenstva, Európskej únie, Organizácie Spojených národov a agentúr na obnovu Afganistanu, ktoré sa prostredníctvom rozličných programov usilujú o odklon od výroby ópia k iným plodinám, čo podporujú aj finančnými stimulmi.

Na záver by som sa chcel iba zmieniť, že Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok schválil rozhodnutie afganskej vlády, ktorým odmietla návrh na legalizáciu pestovania ópiového maku a opätovne zdôraznila prísľub splniť svoje medzinárodné zmluvné záväzky.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, začal by som zdôraznením toho, že táto správa je mimoriadne dôležitá, aktuálna a odvážna. Obe krízové situácie, o ktorých hovorí, si zaslúžia politický záujem a politickú odozvu, čo zatiaľ zjavne nedostali.

Kým bezpečnostná situácia a situácia okolo výroby ópia v Afganistane vzbudzuje stále väčšie obavy, potreba dodávok analgetík v globálnom meradle je jedným z najväčších humanitárnych núdzových stavov našich čias, hoci je, nanešťastie, zároveň jedným z najviac ignorovaných.

Spravodajca, pán Cappato, nemal pri tejto správe jednoduchú úlohu a o to je tá správa pozoruhodnejšia, a ja jej musím opäť vyjadriť svoju podporu i podporu svojej skupiny. Ako pán spravodajca sám povedal, prepojenie oboch záležitostí nie je jednoduché a nemusí byť nevyhnutne okamžité; je zodpovednosťou nás, politikov, analyzovať komplexnú realitu, aby sme našli komplexné riešenie týchto komplexných problémov. Presne to táto správa robí.

Čo sa týka bezpečnosti v Afganistane, niet pochýb, že to musí byť priorita, ak chceme realizovať programy obnovy a rozvoja so zárukami do budúcnosti. Problémom však je, že určité ozbrojené skupiny sú finančne podporované práve v dôsledku chýbajúcej regulácie výroby ópia. Vieme tiež, že nelegálne pestovanie a predaj ópia tvorí 40 % hrubého domáceho produktu Afganistanu.

Vzhľadom na túto situáciu považujem za vhodné prinajmenšom si preštudovať a vziať do úvahy iniciatívy, napríklad expertnej skupiny pre medzinárodnú bezpečnosť a rozvoj Senlis Council, ktorá navrhuje systém povolení na výrobu ópia na medicínske účely v Afganistane. Zamerané by to bolo najmä na výrobu liekov na tíšenie bolesti, ako je morfium a kodeín, s možnosťou predávať ich aj do iných krajín, ktoré majú v súčasnosti malý alebo žiadny prístup k týmto druhom životne dôležitých liekov v dôsledku preferenčných obchodných zmlúv.

Je nešťastím, že tento návrh, v súčasnosti a v týchto reálnych podmienkach, nemá silnejšiu podporu Komisie alebo samotnej afganskej vlády. Ešte znepokojujúcejší je fakt, že opatrenia ponúkané ako alternatívy často pozostávajú z chemickej likvidácie porastov, ako znovu a znovu zdôrazňujú americké orgány. Ak by sa mali realizovať tieto opatrenia, dalo by to Talibanu nový argument na obranu jeho pozícií a prípadne by to najpravdepodobnejšie viedlo k tomu, že poľnohospodárske spoločenstvá by skončili ako povstalecké tábory.

Malo by to aj veľmi vážne zdravotné a environmentálne dôsledky. Je od samého začiatku úplne jasné, že plošný postrek, čo je pravdepodobne metóda navrhovaná pre Afganistan, je zárukou rozšírenia kontaminácie na ľudí žijúcich v zasiahnutej oblasti a v susediacich oblastiach. Ukázalo sa to začiatkom roka, keď túto metódu použila Kolumbia na likvidáciu výroby kokaínu pozdĺž hranice s Ekvádorom, ktorý následne poslal žalobu a celý prípad do Haagu.

Nie som odborník a tento chemický problém je zjavne oveľa zložitejší, ale domnievam sa, že v tomto štádiu by sme si mali byť veľmi dobre vedomí toho, aké katastrofy spôsobil napalm a ochudobnený urán. Nemali by sme to opakovať tretí raz a ja dúfam, že to neurobíme.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Výroba ópia musí byť pod kontrolou. Celé medzinárodné spoločenstvo sa musí oveľa viac starať o kontrolu výroby ópia kdekoľvek na svete. Doterajšie úsilie OSN a jej Hospodárskej a sociálnej rady ECOSOC i Svetovej zdravotníckej organizácie usmerňovať používanie opiátov na liečbu bolesti je potrebné, ale stále nedostatočné. Zároveň však medzinárodné spoločenstvo nesmie pripustiť bezbrehé používanie opiátov a ich zneužitie drogovo závislými osobami.

Myslím, že je našou povinnosťou nevzdávať boj so zneužívaním tvrdých drog, ktoré definitívne ničia život jeho užívateľovi. A nie som za to, aby spoločnosť dodávala drogy závislým ľuďom namiesto toho, aby sa snažila o ich prevýchovu a vrátenie do reálneho života. O čo vlastne v Cappatovej správe ide? Existuje názor, že medzinárodné spoločenstvo trpí nedostatkom opiátov, alebo by mohlo takýmto nedostatkom trpieť v blízkej budúcnosti, a že teda je potrebné za určitých podmienok kupovať túto drogu z Afganistanu.

Opiáty sú, pravdaže, potrebné pri liečbe rôznych chorobných stavov, pri tíšení bolestí v pooperačnom období a v neposlednom rade pri liečbe chorých na malígne ochorenia. Takýto názor má v zásade niekoľko nedostatkov, ktoré v súčasnej situácii nemožno ignorovať. V prvom rade je to súčasná politická situácia v Afganistane, ktorá je nestabilná. Je tam potrebné bojovať s Talibanom a na druhej strane bojovať na strane čiernej ekonomiky s ópiom, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovláda nielen afganské hospodárstvo, ale aj politiku a vonkajšie vzťahy. Mám o tom silné pochybnosti a hneď aj vysvetlím, prečo to podľa môjho názoru takto nemôže fungovať. Oprávnené pestovateľské schémy na pestovanie maku na účely výroby ópia nebudú fungovať aj z tých dôvodov, že Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok môže len dodatočne sankcionovať krajinu, ale krajine bude unikať časť úrody na čierny trh.

Medzinárodný dopyt je konštantný. Afganská vláda nie je schopná vystupovať ako jediný opatrovateľ ópiovej sadby. Za takýchto okolností je jasné, že vláda prehrá súboj s priekupníkmi. Súťaž vytiahne ópiové ceny nahor a farmári z legálne osiatych plôch prejdú na stranu čierneho trhu. Navyše afganské ceny, a to je veľmi dôležité, nie sú porovnateľné s cenami v Austrálii, kde kilo morfínu stojí 56 USD, v Indii 159 USD alebo v Turecku, kde stojí 250 USD. V Afganistane sa však cena môže vyšplhať až na 450 USD za kilo.

Čo sa týka medicínskeho využitia, ak by sa afganské ópium spracovávalo na medicinálne produkty, len by to prospelo ďalšiemu preplneniu trhu v tejto oblasti. A už budem končiť, pani predsedníčka. Budem proti tomu, aby EÚ a jej členské krajiny podporovali pestovanie makovíc v Afganistane najmenej zo štyroch dôvodov: nedostatočná infraštruktúra, chýbajúca hospodárska konkurencieschopnosť, obrovská expanzia nesprávnym smerom a, napokon, v súčasnosti nie je nedostatok opiátov na svetovom trhu.

  Józef Pinior (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, rád by som začal poďakovaním pánovi Cappatovi za jeho prácu na tejto správe. Správa predstavuje veľkú výzvu, keďže sa pokúša reagovať na jeden z najťažších problémov súčasného sveta.

Výroba ópia v Afganistane sa rok čo rok zvyšuje. Podľa poslednej výročnej správy je produkcia ópia dvojnásobná oproti stavu spred dvoch rokov. Afganistan má v súčasnosti prakticky monopol na svetové dodávky najsmrtiacejších drog. Zodpovedá za 93 % svetovej produkcie opiátov. Náš predseda patrí medzi tých, ktorí sa domnievajú, že osud Afganistanu je našou spoločnou vecou. Hrdinský boj afganského ľudu počas obdobia studenej vojny prispel k šíreniu slobody naprieč moderným svetom a k pádu železnej opony v Európe. Európska únia má teraz čestnú povinnosť poskytnúť Afganistanu vojenskú, administratívnu a hospodársku pomoc.

To zahŕňa aj pomoc v boji proti výrobe drog v Afganistane. Netreba zabúdať, že hlavnou pohnútkou pre afganských pestovateľov, aby vyrábali opiáty, je finančný zisk. Toto treba mať na zreteli pri príprave európskych programov pomoci zameraných na riešenie tohto problému. Preto som chcel zvlášť pochváliť pána Cappata za odvážne návrhy, ktoré predložil vo svojej správe. Tie by mohli pomôcť vyriešiť danú situáciu.

Jeden z týchto návrhov zahŕňa poskytovanie pomoci prostredníctvom skúšobného vedeckého projektu pestovania maku na medicínske účely, čo umožní ďalšie skúmanie rozsahu, v akom získané licencie môžu prispieť k zníženiu chudoby, diverzifikácii vidieckeho hospodárstva, všeobecnému rozvoju a zvýšeniu bezpečnosti. Skrátka, toto nie je o moralizovaní ale o tom, aby Európska únia poskytla účinný príspevok k riešeniu tohto problému v Afganistane.

  Horia-Victor Toma (ALDE). - (RO) Podľa prieskumu o ópiu v Afganistane z roku 2007, ktorý vypracoval Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, výroba ópia dosiahla rekord 8 200 ton, čo predstavuje 93 % svetovej produkcie opiátov. 40 % hrubého domáceho produktu v Afganistane teda vzniklo z výroby ópia a ilegálneho obchodu s ním, pričom do tohto procesu bolo zapojených 2,9 milióna ľudí. Napriek týmto faktom, iba 10 krajín spotrebúva 80 % derivátov ópia legálne dostupných vo svete, zatiaľ čo vo viac ako 150 krajinách boli zistené závažné nedostatky v liečbe, spôsobené nelegálnym obchodom s ópiom.

Mali by sme zdôrazniť, že hlavným zdrojom financovania Talibanu a teroristických skupín je nelegálny obchod s drogami. Navyše opatrenia na odstránenie alebo ničenie drog, ktoré sponzoruje medzinárodné spoločenstvo, využívajú kmeňoví politickí a vojenskí vodcovia vo svoj vlastný prospech a na likvidáciu konkurencie. Na základe doposiaľ uvedených faktov som presvedčený, že strategický a vyvážený prístup k procesu znižovania a kontroly výroby ópia by mal zahŕňať sociálne a hospodárske alternatívy, ktoré by podporovali zavedenie vlády zákona a demokratických inštitúcií v Afganistane. Preto by takáto akcia mohla predstavovať jedno zo základných riešení prevencie a likvidácie terorizmu.

Vážená pani predsedajúca, domnievam sa, že protidrogový plán v Afganistane, pozostávajúci z regulácie množstva ópia jeho využívaním na prípravu analgetík a iných derivátov, by mohol predstavovať jednu a nie jedinú alternatívu hospodárskeho riešenia a prostriedok na obmedzovanie pestovania maku.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, rád by som začal blahoželaním pani komisárke Ferrerovej-Waldnerovej k vynikajúcemu vystúpeniu zboru Altenburg Boys’ Choir, ktoré sme práve počuli. Som skutočne ohromený.

Teraz sa však musím pustiť do menej príjemných vecí, konkrétne ide o správu pána Cappata. Poslanci, ktorí rečnili predo mnou, opakovane citovali údaj 40 % HDP, pretože to je podiel na HDP Afganistanu, ktorý údajne vytvára výroba narkotík. Tento údaj sa všeobecne prijíma, ale ja by som rád zdôraznil, že pred rokom naši zástupcovia v Afganistane jednoznačne uvádzali niečo iné pred parlamentným Výborom pre zahraničné veci. Trvali na tom, že tento podiel na HDP je nad 50 %, čo je ešte viac. Zdráham sa hľadať vysvetlenia, najmenej 10 % obyvateľstva Afganistanu žije mimo výroby drog a obchodu s nimi. Mali by sme tiež pripustiť, že vojaci z medzinárodných síl sú tiež zapojení do tohto obchodu, spolu s Američanmi sídliacimi v tejto krajine.

Tento návrh považujem za riskantný, hoci, samozrejme, uznávam, že má určité zásadné výhody. Som však pevne presvedčený, že v skutočnosti výsledkom tohto návrhu bude skôr legalizácia obchodu s drogami než medicínska pomoc.

  Vittorio Agnoletto (GUE/NGL). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, nejde len o to jednoducho zaznamenať, že 92 % ópia vo svete sa vyrobí v Afganistane, ale treba si všimnúť rastúci trend: v roku 2001 sa podľa údajov agentúry OSN pre drogy pestovalo ópium na 8 000 hektároch, zatiaľ čo v roku 2006 to bolo už na 165 000 hektároch; v roku 2001 bola úroda 185 ton, v roku 2006 už 6 100 ton.

To zjavne znamená, že terajšia stratégia ničenia plodín vypaľovaním nič nerieši. Skôr to prináša sociálne dôsledky, ktoré následne vyvolávajú špirálu výroby ópia. Ničia sa aj plodiny iné než mak a poľnohospodári tak chudobnejú a končia v rukách obchodníkov s drogami, predovšetkým Talibanu a vojenských vodcov, ktorí si pohodlne sedia vo vláde.

Cieľom je preto poskytnúť poľnohospodárom pomoc, ktorá aspoň spočiatku musí byť na rovnakej finančnej úrovni, akú majú dnes, a tým ich oslobodiť zo závislosti od obchodníkov s drogami. Tento plán, samozrejme, nevyrieši celý problém, ale nik netvrdí, že by mal. Hovoríme o experimente na obmedzenom území a inak to ani nemôže byť v krajine postihnutej vojnovým konfliktom, kde pôdu ovládajú súperiace gangy. Napriek tomu to znamená krok vpred v tom, že aspoň časť ópia neskončí ako heroín, ale ako morfium. To je, domnievam sa, užitočné pre Západ a pre celý svet.

Okrem toho si, podľa mňa, musíme vyjasniť fakt, že výroba morfia je už zabezpečená. Neviem o tom, pani komisárka, že by všetky tieto problém existovali aj v Indii a Turecku; ak sú, je potrebná regulácia. Uznesenie, ktoré máme pred sebou, počíta s regulačnou úlohou pre medzinárodné orgány: nie pre Afganistan ako celok, ktorý je v súčasnosti neovládateľný, ale na mimoriadne obmedzenom území.

Okrem toho medzinárodné zdravotnícke organizácie otvorene konštatujú, že aj dnes je stále morfium potrebné, nie iba v južných oblastiach sveta ale, paradoxne, aj na severe. Musí sa, samozrejme, predávať za oficiálne ceny, ale je to liek na tíšenie bolesti a, podľa môjho názoru, každý má naň nárok, aj ľudia v Afrike a chudobní ľudia. Ak už hovoríme o nákladoch, je nepochybne lacnejšie podniknúť akciu tohto druhu a zaviesť cenovú reguláciu morfia, než rozhodnúť o zničení úrody pomocou doterajších metód, ktoré nás nedoviedli nikam.

Jedna posledná poznámka: vítam fakt, že toto je pragmatická diskusia, nie zvada medzi zástancami liberalizácie alebo legalizácie drog a zástancami prohibície. Snažíme sa podniknúť praktické, pragmatické kroky na pomoc časti afganského obyvateľstva.

  Charles Tannock (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, je dôležité, aby látky odvodené od ópia ako je diamorfín (známy tiež ako heroín) boli k dispozícii na medicínske účely, najmä na tíšenie bolesti, ale pestovanie maku prináša teroristom z Talibanu 20 – 40 % ich finančných prostriedkov, čo im umožňuje zabíjať vojakov NATO. Bohužiaľ, afganská výroba ópia vzrástla tento rok o 34 % a tvorí viac ako 90 % svetových dodávok.

Jednotky z mojej krajiny, Veľkej Británie, vedú boj proti Talibanu ako súčasť Medzinárodných síl pre podporu bezpečnosti ISAF pod velením NATO. Nemajú mandát ani ľudské zdroje na kontrolu rozsiahleho projektu pestovania maku na medicínske účely, alebo, v tomto prípade, na likvidáciu úrody. Majú dosť premýšľania o tom, ako sa vyhnúť strelám aj bez toho, aby sa stali zeleninármi na polovičný úväzok.

Ako lekár mám však určité pochopenie pre argumenty predložené Britskou lekárskou asociáciou, ktorá podporuje pestovanie maku (za prísnych podmienok dohľadu) na zabezpečenie dostupnej zásoby analgetík. Môj parlamentný kolega z Veľkej Británie, poslanec Tobias Ellwood, urobil veľa práce pri príprave plánu na šesťročné obdobie postupného nahradenia rastlín maku v Afganistane trhovými plodinami, čím by sa produkcia ópia presunula na medicínske účely.

Preto by sme mali aspoň preskúmať myšlienku veľmi obmedzeného skúšobného systému licencií, s vedomím hrozby krádeže Talibanom na nelegálne účely. Akýkoľvek pokus bude nevyhnutne musieť byť obmedzený na veľmi malú oblasť. Ak by mal fungovať, bude potrebovať podporu od mnohých partnerských organizácií. Určite nemôžeme odvádzať naše hrdinské jednotky od ich základnej úlohy, bojovať proti terorizmu, ale predsa len by mohli mať nejaký užitočný vplyv okolo seba.

Čo sa týka otázky pomoci medzi EÚ a Afganistanom, potrebujeme oveľa koordinovanejší prístup EÚ k rozvoju afganskej infraštruktúry a k boju proti korupcii; inak bude mať Taliban určite navrch, keďže ho sotva zadržiavame v južnej časti krajiny.

Západ sa musí prebudiť do reality Afganistanu. Medzinárodné orgány nekoordinujú správne svoje aktivity. Bujnejúca korupcia afganskej vlády znamená, že provincie strácajú trpezlivosť s vládou prezidenta Karzaja v Kábule.

Súčasný centralizovaný model vlády nevyhovuje rozmanitosti záujmov a etnických rozdielov naprieč krajinou, ktorá nikdy v minulosti nemala tradíciu silnej centrálnej vlády. Provincie v súčasnosti nedostávajú žiadne prevádzkové finančné prostriedky, aby mohli sledovať svoje ciele nezávisle od Kábulu. Neplní sa žiaden dlhodobý hospodársky plán na využitie bohatých zásob vody, z ktorý 92 % hanebne a absurdne odteká z krajiny. Výstavba systémov priehrad a zavlažovania by umožnila pestovanie ovocia a zeleniny v priemyselnom meradle.

Afganistan bol kedysi známy svojimi granátovými jablkami, ktoré sú teraz veľmi „in“ medzi propagátormi zdravej stravy. Vybudovanie tak veľmi potrebného systému železníc by pomohlo dopravovať takéto tovary na medzinárodný trh.

Ak sa má táto krajina zachrániť pred politickou a hospodárskou katastrofou, treba toho veľmi veľa neodkladne urobiť, pani komisárka.

  Richard Howitt (PSE). - Vážená pani predsedajúca, ako človek, ktorý bol dlho proti vypaľovaniu a likvidácii drog, ako metóde neúčinnej, často kontraproduktívnej a vždy so škodlivými vedľajšími účinkami na ľudské zdravie, ľutujem, že toto uznesenie kombinuje tento postoj, podľa mojej mienky, so zavádzajúcim pokusom o podporu legálnej výroby ópia v Afganistane. Toto uznesenie cituje správu expertnej skupiny pre medzinárodnú bezpečnosť a rozvoj Senlis Council, ktorá vyvoláva dojem globálneho nedostatku maku; ale to sú táraniny. Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok vykazuje svetové zásoby legálnych opiátov na úrovni dvojročného dopytu, zatiaľ čo najväčší svetový výrobca morfia na svete, Johnson Matthey so sídlom v Londýne, potvrdzuje celosvetový prebytok viac ako 250 ton.

Pani komisárka má pravdu, keď argumentuje, že podmienky v Afganistane by neumožnili afganským poľnohospodárom prosperovať. To je iba jeden zo znásilnených predpokladov v návrhu uznesenia. Ópiový mak sa pestuje na menej než 4 % poľnohospodárskej pôdy. Legálne pestovanie by sa pridalo k nelegálnemu pestovaniu, nenahradilo by ho. Podľa nezávislého prieskumu Asia Foundation 80 % Afgancov je proti obchodu s drogami. Afganská vláda je tiež proti nemu, prezident Karzaj nazýva ópium „nepriateľom ľudstva“. Iba niekoľko týždňov pred obdobím sejby maku by to vyslalo presne ten nesprávny politický signál.

Veľmi si vážim pána spravodajcu, ale v tejto otázke, ľutujem, Parlament sa rozdelí. Mak pre medicínu je zvodný slogan; ale pravdou je, naopak, že ópium financuje násilie a nestabilitu v Afganistane. Mak pre korupciu a terorizmus by bol výstižnejší slogan.

  Bogdan Golik (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, rád by som vyjadril svoju podporu návrhu odporúčania Európskeho parlamentu Rade o výrobe ópia na medicínske účely v Afganistane. Chcem tiež zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho odvahe. Boj proti nelegálnemu obchodu s drogami je jednou z hlavných globálnych výziev súčasného sveta. Európska únia by mala organizovať svoju činnosť tak, aby sa pokúšala, na jednej strane, o účinnú kontrolu drog a zníženie ich zásob vo svete, a na druhej strane, o zvýšenie dostupnosti analgetík a zníženie ich cien.

Návrh legalizovať výrobu ópia na uspokojenie potrieb medzinárodného farmaceutického priemyslu môže byť užitočným spôsobom, ako dosiahnuť uvedené ciele. Podľa príkladu Turecka a Austrálie by sa mohli aj v Afganistane udeľovať licencie na pestovanie maku, ktorý by sa používal na výrobu užitočných analgetík ako je morfium alebo kodeín. Ak by sa však malo vydávanie licencií rozbehnúť, bude treba vziať do úvahy špecifické podmienky vládnuce v Afganistane.

Afganistan je hlavným svetovým dodávateľom suroviny na výrobu opiátov. Výroba ópia a obchod s ním sa v Afganistane stali dôležitými faktormi rastu HDP, základom cezhraničného obchodu, hlavným zdrojom príjmu pestovateľov a pre väčšinu spoločnosti jediným spôsobom, ako získať pôdu, prácu a úver. Legalizácia pestovania maku v Afganistane bude mať zmysel iba vtedy, ak sa na to vytvoria vhodné podmienky. Zlepšiť sa musí bezpečnostná situácia a krajina sa musí politicky stabilizovať, ak majú vnútroštátne orgány zabezpečiť účinnú kontrolu procesu výroby ópia. Musí vzniknúť účinná demokracia a poľnohospodári musia mať prístup k štátnym úverom. Navyše riadenie hospodárskej činnosti treba regulovať.

  Inger Segelström (PSE). - (SV) Vážená pani predsedajúca, chcem začať poďakovaním pánovi Marcovi Cappatovi za zaujímavú správu. Vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) som zodpovedná za dlhodobý rozpočet protidrogového programu. V tomto výbore sa usilujeme prakticky pracovať na tom, ako by sme mohli v EÚ znížiť škodlivé užívanie drog a ich predaj. Preto si myslím, že diskusia o Afganistane je zásadná, lebo tam je pôvod väčšiny heroínu (93 %), ktorý zabíja našich mladých ľudí na uliciach. Ak je možné prostredníctvom výroby ópia na medicínske účely zreorganizovať kontrolu a výrobu u niektorých pestovateľov pod dohľadom EÚ a OSN, dovoľte nám povedať tomuto projektu naše áno. To hovorím ja, človek zo Švédska, ktoré má veľmi silný protidrogový program a drogovú politiku. Nanešťastie, nemyslím si, že je to dostatočné, ale musíme hľadať aj iné možnosti ako je, napríklad, výroba energie. Poľnohospodári však potrebujú prácu a živobytie a my, v Európskom parlamente, preto musíme prevziať zodpovednosť a požadovať viac aktivity. Budeme nahrádzať 40 % HDP a musíme za to prevziať zodpovednosť. Čo sa týka odseku 1 písm. a), ktorý vyzýva Radu na nesúhlas s používaním vypaľovania ako prostriedku na likvidáciu maku, mám odlišný názor. Myslím si, že sa na to musíme pozerať aj z hľadiska potreby prekonať mŕtvy bod, v ktorom sa nachádzame a nič sa nedeje. Na záver niekoľko slov o nadprodukcii. Neznamená to, že najchudobnejší ľudia na svete, ženy a deti, majú väčšiu potrebu analgetík. Oni užívajú oveľa menej analgetík v porovnaní s nami v EÚ. Takže sa na to pozrime globálne a hľadajme spolu s Afganistanom konštruktívne riešenia v EÚ a v OSN na podporu mieru a demokracie a na boj proti terorizmu a drogám. Ďakujem.

  Marco Cappato (ALDE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rád by som povedal niečo o strane dopytu a niečo o strane ponuky.

Na strane dopytu pán Tatarella, ktorý už nie je medzi nami, a pán Howitt vytiahli problém nadvýroby: fakt, že momentálne dostupné množstvo ópia skutočne prevyšuje dopyt po spracovaní na opiáty. To je pravda, ale platí to iba pre momentálnu úroveň dopytu.

Čo sa správa pokúša vyjadriť je potenciálny dopyt. Okolo 80 % obyvateľov sveta nemá žiaden prístup k liekom na tíšenie bolesti, dokonca ani pri najbežnejších operáciách, pri amputáciách alebo pri starostlivosti o pacientov s rakovinou. To je to, o čom hovoríme a Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok nesie čiastkovú zodpovednosť za chýbajúcu globálnu politiku na podporu liekov na tíšenie bolesti.

Na strane ponuky by som rád využil možnosť povedať pani komisárke, že tento navrhovaný skúšobný projekt bude naozaj stáť peniaze, ktorých zdrojom budú daňoví poplatníci. To je pravda, ale terajšia politika stojí obrovské sumy peňazí daňových poplatníkov.

Problém je preto jednoduchý. Žiadame Vás, aby ste posúdili, či je zložitejšie a nákladnejšie prísť a násilne zlikvidovať úrodu v jednej oblasti, ktorá sa potom zrejme presťahuje do susediacej oblasti, alebo kúpiť túto úrodu a spracovať ju na mieste, pod dohľadom medzinárodného spoločenstva tak, aby sa nedala použiť na výrobu heroínu, ale použije sa tam a vtedy na výrobu liekov. Druhá alternatíva je, podľa môjho názoru, pre európskych občanov a daňových poplatníkov menej nákladná.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, myslím si, že to bola veľmi zaujímavá diskusia. Ešte raz oceňujem odvážnu myšlienku pána Cappata. Ale, ešte raz, dovoľte mi tiež argumentovať a povedať: áno, je pravda, že naša stratégia zatiaľ nebola úspešná. Ako som však už povedala predtým, nie je to stratégia, ktorá sa týka iba drog; je to veľmi komplikovaná situácia. Sme v stave po konflikte a, samozrejme, sú tam všetky rozmanité prvky: NATO, Európska únia a OSN. Stretnutia v New Yorku sme mali presne k tejto téme.

Teraz mi dovoľte vrátiť sa k otázke drog. Určite sú problémy na strane dopytu aj na strane ponuky. Na strane dopytu podľa Medzinárodného úradu pre kontrolu omamných látok momentálne nie je žiaden dopyt po dodatočnom legálnom ópiu na medicínske účely. A počúvam, že celosvetový dopyt je teraz skutočne úplne pokrytý a Turecko a India museli v rokoch 2005 a 2006 znížiť svoju výrobu. Zásoby sú tak vysoké, že by vydržali v celosvetovom meradle dva roky. To je jedna vec. Rozumiem tomu čo hovoríte, že možno ľudia v iných častiach sveta nemajú ani len možnosť podstúpiť liečbu bez tíšenia bolesti. Rozumiem tomu. To je však niečo, čo vytrhávate z kontextu. To je dnešná realita.

Na strane ponuky, pozrime sa tiež trochu na proporcie. Afganistan je, ako to uviedli viacerí kolegovia, krajina, ktorá produkuje najväčšie množstvo ópia a drog: 8 200 ton. Ak by aj bola povolená legálna výroba, bolo by to možné iba pre malé množstvo a to by bolo naozaj veľmi malé. Takže aj keby tu bola možnosť, myslím si, že by to predstavovalo iba päť ton výroby ópia. Pri porovnaní 8 200 ton s piatimi tonami: to je nič! Takže vidíte, ani na strane ponuky ani na strane dopytu nie je skutočná rovnováha.

Preto, odhliadnuc od tejto veľmi zložitej situácie, si myslím, že Vaša myšlienka je odvážna; s tým súhlasím. Ale myslím si, že pre Afganistan by možno v tomto štádiu nebola užitočná. Naproti tomu si myslím, že ako stratégiu musíme mať kombináciu udržiavania dlhodobého rozvoja Afganistanu a ponúkania poľnohospodárom alternatív k pestovaniu maku v kombinácii so zlepšením verejnej správy. Takže sa sústredíme na justíciu a políciu, ako sa to budeme snažiť urobiť a ako sme to už začali robiť.

Zaoberali sme sa aj problematikou živobytia na vidieku a pomoci pri získavaní legálneho zamestnania. S týmto cieľom Európska komisia tiež podporuje národnú stratégiu kontroly drog afganskej vlády prostredníctvom iniciatív na kontrolu ponuky a znižovanie dopytu a na zlepšenie verejnej správy. Pomohli sme, napríklad, fondu na podporu afganskej národnej polície Law and Order Trust Fund (LOFTA), doposiaľ sumou okolo 135 miliónov EUR, pričom na nasledujúce dva roky sa počíta so sumou 70 miliónov EUR.

Musím však tiež povedať, pretože sme sa sústreďovali na rozvoj vidieka, zdravotnú starostlivosť a spravodlivosť, a tiež na pomoc reforme polície a justície, plus na alternatívnu výrobu, že my, ako Európska únia a Európska komisia, nemôžeme robiť všetko v Afganistane sami. To by som chcela povedať váženému poslancovi, pánovi Tannockovi, pretože si myslím, že on sa obracia iba na nás, na Európsku komisiu a Európsku úniu, ale je tu veľa ďalších významných subjektov. Myslím si, že všetci musíme konať spoločne. To sa pokúšame robiť stále viac a viac cez veľmi koordinovanú stratégiu, ktorá sa, na jednej strane, využije v boji proti drogám. Ale, opäť, myslím si, že možno je príliš skoro.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.