Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 24. októbra 2007 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: Pán PÖTTERING
predseda

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

2. Zloženie politických skupín: pozri zápisnicu

3. Písomné vyhlásenia (pedložené dokumenty): pozri zápisnicu

4. Vzťahy medzi Európskou úniou a Tureckom (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom sú vyhlásenia Rady a Komisie k vzťahom Európskej únie a Turecka.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predseda, pán komisár, dámy a páni, predsedníctvo by v prvom rade rado poďakovalo Európskemu parlamentu, a zvlášť pani Oomen-Ruijtenovej, za návrh uznesenia o vzťahoch EÚ a Turecka.

Predsedníctvo oceňuje a víta aktívnu účasť Parlamentu v procese rozširovania, ktoré je zároveň konštruktívnym príspevkom k všeobecným rozhovorom o rozširovaní, a obzvlášť k procesu súvisiacemu s pristúpením Turecka. Niet pochýb, že každá diskusia prináša výbornú príležitosť na vytváranie povedomia o procese vstupu Turecka, na zapájanie obyvateľov členských štátov a Turecka do tohto procesu a podporovanie tureckej vlády na jej ceste k prijatiu za člena.

Môžem vás ubezpečiť, že názorom Európskeho parlamentu venujeme dostatočnú pozornosť. O niekoľko dní predloží Komisia svoju pravidelnú správu o činnosti, zameranú na proces vstupu Turecka. Rada preskúma a posúdi túto správu veľmi pozorne.

Medzitým by som rád stručne spomenul niekoľko bodov v tejto fáze rokovaní o vstupe Turecka. Myslíme si, že nedávne voľby v Turecku prezentovali túžbu tureckých ľudí po demokracii, stabilite a politickom, ako aj hospodárskom pokroku.

Tiež sme privítali, akým spôsobom sa voľby konali, vysokú účasť voličov a zlepšenú reprezentatívnosť nového tureckého parlamentu. Predsedníctvo zdieľa názory a obavy tohto Parlamentu, pokiaľ ide o turecký reformný proces. Veríme, že sa nová vláda teší zo zvýšenej zákonnosti a jasného mandátu, ktorý by mal umožniť podniknúť rozhodujúce kroky pri presadzovaní a rozširovaní reformného procesu v Turecku.

Je dôležité, aby nová vláda vniesla do reforiem svieži impulz, ako aj do ich vykonávania tým, že sa sústredí na kľúčové oblasti. Z tohto pohľadu je zavedenie prístupového partnerstva, najmä pokiaľ ide o jeho krátkodobé priority, veľmi dôležité. Chcel by som vám pripomenúť, že musíme prístupové partnerstvo v nadchádzajúcich mesiacoch preskúmať. V tomto kontexte by som tiež rád zdôraznil potrebu rozsiahleho rokovania a národného súhlasu s novou tureckou ústavou.

Zdieľame vaše názory na dôležitosť reforiem v kľúčovej oblasti základných slobôd a ľudských práv. Ďalší rozvoj je nevyhnutný, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu, náboženstva, kultúrnych práv a práv žien, ale aj o ďalšie posilňovanie boja proti týraniu a zlému zaobchádzaniu. Väčšina z týchto otázok sa spomína v prístupovom partnerstve ako krátkodobé priority, ktoré musí Turecko splniť.

Obzvlášť v oblasti slobody prejavu nás mrzí nedostatok pokroku, a to aj napriek verejnej diskusii o tejto otázke a máme obavy z rastúceho nacionalizmu, ktorý vedie k vlastnej cenzúre. Stále pevne veríme, že je potrebné, aby bol článok 301 tureckého trestného zákonníka, ako aj iné nejasne formulované články, zrušený alebo podstatne pozmenený, aby tak garantoval slobodu prejavu. Pokrok v tejto oblasti má rozhodujúci význam pre celkový posun v rokovaniach o vstupe.

Pokiaľ ide o slobodu vierovyznania, urýchlene potrebujeme vidieť pokrok, najmä po tragických udalostiach, ktoré sa odohrali začiatkom tohto roku. Dlho očakávame prijatie právnych predpisov, ktoré komplexne pomenuje všetky problémy, ktorým čelia nemoslimské spoločenstvá, ako je právne postavenie, registrácia majetku a vzdelávanie cirkvi, ktorá by garantovala náboženský pluralizmus v súlade s európskymi normami.

Zákon o nadáciách by mohol byť v tomto ohľade určite prvým krokom a po prijatí a realizácii sa bude pozorne hodnotiť. Znepokojujúcou záležitosťou je aj nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu v otázke Ekumenického patriarchátu.

Zdieľame vaše názory na vzťahy civilistov a vojakov. Nedávne udalosti, najmä pred a počas volebnej kampane, ukázali potrebu ďalších krokov v tejto oblasti, aby si ozbrojené sily nemohli uplatňovať politický vplyv.

Stále je potrebné zabezpečiť civilnú demokratickú kontrolu nad vojskom v súlade s postupmi členských štátov EÚ.

Pokiaľ ide o juhovýchod, silne odsudzujeme nedávny teroristickú útok v provincii Sirnak. Odsúdili sme aj ďalšie teroristické činy spáchané v Turecku a budeme v tom pokračovať. Nikdy nebudeme ospravedlňovať teroristické aktivity. Odvolávame sa v tomto ohľade na našu solidaritu s ľuďmi Turecka. Na druhej strane by sme pre terorizmus nemali zabudnúť na naliehavú potrebu urýchlene vytvoriť a zaviesť komplexnú stratégiu, ktorá bude garantovať hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj juhovýchodu. Ide o komplexnú oblasť, ktorú monitorujeme ako súčasť prebiehajúcich reformných procesov.

Okrem súladu s kodanskými politickými kritériami sa bude pokrok Turecka v príprave na vstup merať v rozpore s požiadavkami, ktoré boli jasne stanovené v rokovacom rámci. V tomto ohľade, ako Rada dohodla v decembri minulého roka, bude pokrok v otázkach, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie z 21. septembra 2005, najmä úplné a nediskriminačné vykonávanie Dodatkového protokolu k Ankarskej dohode, monitorovaný a preskúmaný. Bohužiaľ, v tejto otázke nebol zaznamenaný nijaký pokrok.

Takisto by som rád zdôraznil, že uznanie zo strany všetkých členských štátov je nevyhnutnou súčasťou prijímacieho procesu, a preto je dôležité, aby Európska únia čo najskôr normalizovala vzťahy medzi Tureckom a všetkými členskými krajinami.

Práca, ktorá je potrebná na zabezpečenie súladu s normami Únie a nariadeniami členstva, je náročná a vyžaduje si neustále úsilie a odhodlanie. Procesu pristúpenia Turecka venujeme výnimočnú pozornosť a môžem vás ubezpečiť, že portugalské predsedníctvo tiež urobí, čo bude v jeho silách, aby tieto rokovania pokročili.

Musíme plniť naše záväzky. Podpora reformných procesov a plnenie existujúcich nariadení posunie proces vstupu Turecka dopredu, smerom k výhodám pre všetkých obyvateľov Turecka. Napriek tomu pokrok v procese vstupu závisí v podstatnej miere a predovšetkým od správania Turecka.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážený pán predseda, dovoľte mi v prvom rade zablahoželať pani Oomen-Ruijtenovej k jej výstižnej správe a k návrhu, ktorý je dôkladný a zároveň spravodlivý.

Začiatkom tohto roka prešlo Turecko veľmi náročným obdobím vážnej ústavnej krízy a politického napätia. Napriek týmto zložitým problémom uskutočnilo Turecko svoje parlamentné a prezidentské voľby v duchu demokratických zásad a s veľmi vysokou účasťou obyvateľstva.

Výsledkom bolo víťazstvo demokracie. Nový turecký parlament je vo veľkej miere zástupcom tureckej politickej rozmanitosti a, ako povedal pán Lobo Antunes, nová vláda môže teraz pracovať s podporou stabilnej väčšiny a značnej podpory ľudu. Týmto bola cesta vpred vydláždená. Teraz dozrel čas na oživenie reformného procesu.

Po návrhu uznesenia má Komisia rovnaký prístup, ktorý má určiť problémy a podporiť Turecko pri plnení týchto politických úloh. To znamená podporovať záväzok novej tureckej vlády s cieľom posilniť reformné snahy a podporiť rýchlu premenu týchto záväzkov na činy. To sa týka reformného procesu, ako aj Ankarského protokolu.

Komisia víta skutočnosť, že vláda umiestnila ústavné reformy na prvé miesto vo svojom programe, s ohľadom na posilňovanie demokracie a rozširovanie základných slobôd. To by však nemalo vyústiť do odloženia reforiem, ktoré sú potrebné už dnes, ako napríklad prepracovanie smutne známeho článku 301 tureckého trestného zákonníka a iných článkov, ktoré sa týkajú slobody prejavu alebo prijatia zákona o nadáciách, ktorý by zabezpečil slobodu vierovyznania.

Takisto je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, ktoré zabezpečia demokratickú nadvládu občiansko-vojenských vzťahov, na ochranu práv žien, detí a odborov, zlepšenie súdneho systému a na zvýšenie boja proti korupcii.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov o nedávnych udalostiach a súčasnej situácii, na ktorej veľmi úzko spolupracujeme s predsedníctvom a pánom Solanom a riadne sme si poznamenali názory Parlamentu. Turecko neustále čelí cezhraničným teroristickým útokom zo strany PKK, ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ. Európska únia odsudzuje všetky teroristické útoky a chápe potrebu Turecka chrániť svojich obyvateľov.

EÚ a Turecko sú obaja rozhodnutí zabezpečiť nezávislosť, suverénnosť, jednotku a teritoriálnu integritu Iraku. Stále nabádame Turecko a Irak, aby vyriešili tento problém prostredníctvom spolupráce medzi príslušnými orgánmi a rešpektovaním medzinárodného práva. Základom na to sa stala nedávna dvojstranná dohoda medzi Tureckom a Irakom o boji proti terorizmu.

Turecké orgány sa pochopiteľne snažia do svojich snáh zapojiť Spojené štáty, ako aj iracké a iracko-kurdské orgány, nedávno sme dokonca zaznamenali istý pokrok. Uznesenie, ktoré schválil Parlament minulý týždeň, by sme mali považovať za súčasť celkovej politickej stratégie.

Ukázalo sa, že európska perspektíva pre Turecko predstavuje kľúčový stimul pre reformy v krajine. V súlade s našou hlavnou zásadou podmienenosti v stratégii rozširovania podmieňuje realizácia reforiem pokrok v rokovaniach o pridružení.

Ak však chceme používať túto zásadu účinne, aby sme dosiahli výrazný politický vplyv na podporu reforiem, svoje záväzky musí dodržiavať aj samotná Európska únia. Musíme dodržať svoje slovo – dohody treba dodržiavať.

Všetky členské štáty aj naďalej podporujú rokovania o vstupe Turecka, a pre dôveryhodnosť Únie je nevyhnutné, aby tento proces pokračoval v súlade s rokovacím rámcom prijatým 3. októbra 2005 a rozhodnutím Rady z 11. decembra 2006. Išlo o jednohlasné rozhodnutie všetkých 27 členských štátov.

Preto by sme mali otvoriť ďalšie kapitoly, hneď ako budú technicky pripravené. Prinajmenšom dve kapitoly, a to ochranu spotrebiteľa a zdravia a transeurópske siete, budeme môcť otvoriť už v nadchádzajúcich týždňoch. Zároveň podporujeme Turecko, aby splnilo otváracie referenčné kritériá, ktoré sú už teraz stanovené v 13 kapitolách.

V neposlednom rade, prosím, nepochybuje, že náležite prihliadneme na váš prínos v našej blížiacej sa správe o pokroku Turecka, ktorú Komisia príjme 6. novembra.

  Ria Oomen-Ruijten, v mene skupiny PPE-DE. – (NL) Vážený pán predseda, ďakujem Rade a Komisii za milé slová. Dnešná diskusia a uznesenie, ktoré sa chystáme prijať, sú v skutočnosti v prvom rade smerované Komisii, pretože sme chceli prispieť do správy o činnosti.

Sú však určené aj Rade, ktorá sa opäť stretne v decembri, ako odpoveď na správu o činnosti. Čo robíme v uznesení? Čo robíme v jej znení? Popisujeme pokrok, ktorý sme dosiahli a dohody, ktoré sme uzavreli. Tiež sme opísali, čo bolo výsledkom záväzku, ktorý na seba prevzalo Turecko.

Z tohto dôvodu je toto uznesenie sumárom toho, čo sa dosiahlo, ale zároveň obsahuje aj zoznam vecí, ktoré je ešte potrebné urobiť. Vážený pán predseda, je v nej aj to, čo očakávame od tureckej vlády, pretože je to príležitosť ako dať reformnému procesu nový impulz.

Po tretie by som rada povedala: pokúsili sme sa prehĺbiť rozhovory s Tureckom. Preto by som rada upriamila pozornosť na súdržnosť spoločnosti, logistiku, dopravu a energie.

Sloboda prejavu a sloboda vierovyznania majú v našom znení právom popredné miesto. Ústava, nová ústava by nemala byť výhovorkou prečo okamžite nenasadiť všetky páky na to, aby sa zabezpečilo uskutočnenie všetkých potrebných reforiem, najmä tých, ktoré sú spojené s článkom 301.

Ďalej by som chcela hovoriť o vzťahu medzi susediacimi krajinami. Dobré vzťahy medzi susedmi sú nevyhnutné. Keď sa pozriem na Turecko a Arménsko, znamená to, že hranice musia byť otvorené. Všetky hospodárske blokády musia skončiť. Okrem toho, a to bude môj posledný bod, ak národ neuzná svoju minulosť, nemá budúcnosť. Preto tiež žiadam Komisiu o podporu Turecka a Arménska pri riešení tohto problému.

Vážený pán predseda, o strane PKK už nemôžem viac povedať, pretože program tohto Parlamentu mi nedáva viac času.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, predovšetkým by som rád zablahoželal pani Oomen-Ruijtenovej k veľmi dobrej správe a poďakoval jej za jej vynikajúcu spoluprácu.

Táto správa obsahuje množstvo odkazov a pri mojej návšteve Turecka s pánom Martinom Schulzom som tieto odkazy mohol tlmočiť tureckým orgánom. Po prvé, v reformách sa nemôže iba pokračovať, ale musíme ich zintenzívniť. Pán komisár už spomenul článok 301 tureckého trestného zákonníka a ostatné reformy, ktoré zaručujú úplnú a ozajstnú slobodu prejavu a pluralitu názorov v Turecku. To isté platí, prirodzene, aj o slobode vierovyznania a mnohých otázkach, o ktorých budú hovoriť ostatní kolegovia neskôr počas tejto diskusie. Potrebujeme, aby reformný proces nabral na obrátkach.

Po druhé, kurdská otázka: rád by som tu veľmi jasne vyjadril svoje stanovisko. Počas mnohých rokov, v skutočnosti počas celých desaťročí, som sa snažil zúčastňovať na riešení kurdskej otázky, ale teraz prišiel čas, keď je možné vyriešiť kurdskú otázku politicky a prostredníctvom parlamentu a zanechať tak násilie. To je aj dôvod, prečo nerozumiem, prečo strana PKK aj naďalej pokračuje v terorizme. Dokážem to pochopiť, pretože PKK nehľadá mierové riešenie a pravdepodobne existujú aj ľudia v armáde, ktorí tiež odmietajú mierové riešenie.

A predsa, mali by sme vyslať jasný signál, že chceme mierové riešenie, a urobiť tak by mal aj Irak. V Ankare sme sa stretli so zástupcom predsedu Talabáního, a ten sa tiež jasne vyjadril, že nechcú pokračovať cestou terorizmu strany PKK, ale uprednostňujú politické riešenie. Rád by som veril, že zástupcovia kurdskej regionálnej vlády budú venovať pozornosť správam, ktoré hovoria, že pokračovanie v terorizme PKK ničí nielen Turecko, ale aj Irak.

To je aj dôvod, prečo ja sám, ako aj Socialistická skupina Európskeho parlamentu, môžem iba súhlasiť s touto výzvou: Turecko a Irak sa musia spojiť v mierovej spolupráci, ktorá musí počítať aj s kurdskou miestnou vládou, aby skoncovali s terorizmom. Zároveň musí Turecko kurdskému ľudu pomôcť, aby sa tam cítili pohodlne a mohli považovať Turecko za svoj domov.

  Alexander Lambsdorff, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, tiež by som rád začal poďakovaním spravodajkyni Rii Oomen-Ruijtenovej, ale aj pánom Joostovi Lagendijkovi a Hannesovi Swobodovi, za vynikajúcu spoluprácu počas prípravy návrhu tohto uznesenia. Verím, že sme vytvorili dobrý text a prekvapivo sme sa zhodli, a myslím si, že ide o naozaj dobrú vec.

Rád by som pre svoju skupinu ešte raz zdôraznil a podčiarkol kľúčové body. Po prvé, pre Turecko je toto uznesenie pozitívny a konštruktívny signál. Vítame fakt, že letná ústavná kríza bola zažehnaná, a vítame fakt, že nová vláda má silný a jasný mandát na ďalšie reformy. Jednoznačne však naliehame na vládu, aby použila svoj mandát na skutočnú podporu reforiem.

Čo je dôležité v tomto kontexte, ako vyplýva z uznesenia, je fakt, že reformy sú pre samotné Turecko, tureckých ľudí, tureckú spoločnosť a pre turecké hospodárstvo naozaj dôležité. Turecko sa musí neustále stabilne zlepšovať, a to samo od seba a som rád, že v Turecku rastie zhoda v názoroch na túto otázku, ako to bolo vyjadrené v aprílovom programe. Je dobré, že sa to deje aj teraz.

Pre nás je dôležité to, že kodanské kritériá budú aj naďalej kľúčovým referenčným kritériom na rokovania, práve tak ako je vlastná absorpčná kapacita Európskej únie aj naďalej dôležitým a nevyhnutným kritériom.

Naliehavo potrebujeme reformy, obzvlášť v nasledujúcich oblastiach, pričom sme niektoré z nich už spomenuli. Trestný zákonník: článok 301 sme už spomenuli, to je celkom jasné. Podľa môjho názoru by sme mali začať zahŕňať do tejto diskusie aj článok 252. Týka sa to aj poškodenia pamiatky Mustafa Kemala Atatürka a je to naozaj problematické, pretože ide zároveň o porušenie slobody prejavu.

Druhým dôležitým bodom je zlepšenie situácie žien. Počet vrážd v mene cti predstavuje stále vážne obavy. Ústavná reforma musí pokračovať. Musíme chrániť základné ľudské práva a osobné slobody. Dovoľte mi dodať, že z nášho pohľadu predstavuje problém aj volebné právo. Podmienka 10 % je v OBSE neslýchaná.

Dovoľte mi zhrnúť situáciu tým, že poviem, že musíme prejaviť pochopenie pre zložitú situáciu v Turecku, najmä vzhľadom na dramatické udalosti na juhovýchode, na hranici Turecka s Irakom. Jednoznačne odsudzujeme teroristické aktivity strany PKK počas posledných týždňov a rád by som prejavil v mene celej skupiny sústrasť rodinám vojakov, ktorí boli zabití.

Naliehame na tureckú vládu, aby na túto situáciu reagovala opatrne. Dodnes nebolo vidieť žiadne náznaky, že by to tak nebolo. A predsa, kroky prijaté na zmiernenie hrozby pre turecké územie musia byť v súlade s nasledujúcimi podmienkami. Musia byť primerané a časovo obmedzené. Európska únia chápe zložitú situáciu v Turecku. Je dôležité, aby si Turecko udržalo toto pochopenie. Naším najvyšším cieľom je, samozrejme, mierové riešenie.

Dnešné uznesenie predstavuje jednoznačne konštruktívny signál pre priaznivý dialóg s Tureckom. Turecko bude aj naďalej významným partnerom Európskej únie a teraz musí vo svojom vlastnom záujme rozhodne pokračovať na ceste reforiem.

  Sebastiano (Nello) Musumeci, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, rok po prijatí posledného uznesenia založeného na vzťahoch EÚ a Turecka v tomto Parlamente je smutné vidieť, že niektoré základné otázky ostali aj naďalej tragicky aktuálne. Turecko prakticky nepovažuje Cyprus za člena Európskej únie, sloboda tlače je stále obmedzená, keďže článok 301 trestného zákonníka nebol stále upravený a Turecko stále vytrvalo odmieta uznať genocídu arménskej populácie z roku 1915.

Nedávny šokujúci teroristický útok zo strany PKK, následná mohutná reakcia tureckej armády a hrozba zásahu v severnej časti Iraku, pokiaľ PKK neukončí svoje teroristické aktivity raz a navždy: tieto faktory znásobujú nebezpečnú a chúlostivú geopolitickú situáciu, v ktorej sa Turecko nachádza.

Samozrejme, určitý pokrok nastal. Myslím najmä zvýšené zastúpenie žien v novozvolenom tureckom parlamente, v hospodárskych kruhoch a na akademickej pôde, ale potrebujeme sa samých seba spýtať, teraz viac ako inokedy, či si Európa zajtrajška žiada veľkú politickú entitu alebo či chce mať silnú kultúrnu identitu, ale tieto neistoty hrajú do kariet Turecku, ktoré si neželá prestať byť samým sebou.

  Joost Lagendijk, v mene skupiny Verts/ALE – (NL) Vážený pán predseda, dámy a páni, mrzí ma, že tento rozhovor zatieňujú teroristické útoky v Turecku. Oveľa radšej by som hovoril o tom, či je vhodné nadviazať na rozhovory o reformách, bohužiaľ som však prišiel k záveru, že napriek množstvu pekných slov sa v praxi urobilo naozaj málo. Napriek tomu si myslím, že teraz je najdôležitejšia otázka: čo by malo Turecko podľa nášho názoru urobiť?

Vynechajme z tohto rozhovoru pokrytectvo, dámy a páni. Každý z nás vie, alebo by vedieť mal, že na túto čertovskú dilemu neexistuje jednoduchá odpoveď. Na jednej strane zisťujeme, vieme, že akákoľvek krajina, v ktorej bolo za posledný mesiac zabitých päťdesiat ľudí, musí nejakým spôsobom reagovať, zatiaľ čo mnohí z nás pochopili vrátane mnohých členov tureckej vlády, že veľké vojenské operácie nie sú riešením. Nesnažia sa zničiť stranu PKK, spôsobujú nesmierne diplomatické a politické škody a, čo je najzávažnejšie, komplikujú hľadanie riešenia kurdského problému.

Dovoľte nám preto veriť, že všetky pokusy nájsť diplomatické a politické riešenie budú úspešné. Koniec koncov, problém neleží v irackých horách, problém leží v Turecku, ale riešenie problému, kurdského problému, nespočíva v postavení Turkov proti Kurdom. Z môjho pohľadu je problém v Turecku, Turci a Kurdi vedia, že jediné riešenie ich problému je politické, strany AKP a DTP proti radikálom na tureckej strane a na kurdskej strane, ktorí nemajú vôbec záujem o politické riešenie a ktorí si myslia, že vojenské násilie môže pomôcť: na tureckej strane armáda a časť opozície a na kurdskej strane PKK.

Vyjadrime sa veľmi jasne: súčasné útoky strany PKK sú, samozrejme, namierené na turecký štát, ale zároveň sú útokom na kurdskú stranu DTP v tureckom parlamente, ktorá hľadá politické riešenie problému. Preto je dôležité, aby tento Parlament silne odsúdil stranu PKK a jej teroristické útoky, a zároveň vyjadril podporu všetkým na strane Kurdov, ktorí sa pokúšajú dospieť k mierovému politickému riešeniu tohto problému.

  Kyriakos Triantaphyllides, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predseda, stále máme na pamäti nádeje Turecka na prijatie do EÚ, a preto vyzývame Komisiu, a tým pádom aj Úniu ako takú, aby ukončila v nasledujúcich niekoľkých dňoch posudzovanie pokroku Turecka, alebo nedostatok tohto pokroku v rozličných oblastiach, ktoré je potrebné harmonizovať s európskymi zákonmi.

Vyhlásili sme, že za predpokladu, že to bude v súlade s kodanskými kritériami a nariadeniami, ktoré boli prijaté podľa rokovacieho rámca a Dodatkového protokolu, Turecko by malo byť schopné pristúpiť k EÚ. Nemyslíme si, že nejaké kompromisy prinesú výsledky, v ktoré dúfa, či už Turecko, alebo Únia. Radi by sme poukázali na to, že Turecko urobilo istý pokrok, ale opakujeme, že ak má jeho prijatie prebehnúť hladko, musí urobiť to, čo urobili predchádzajúce krajiny pri svojom vstupe: plniť záväzky svojej dohody voči EÚ ako celku. Turecko musí preto plniť svoje záväzky voči Cypru, musí otvoriť svoje prístavy a letiská lodiam a lietadlám z Cyperskej republiky a stiahnuť veto na účasť Cypru v medzinárodných organizáciách a na multilaterálnych dohodách.

Ako ľavicová skupina, a obzvlášť ako strana AKEL (Pokroková strana pracujúceho ľudu Cypru), sme presvedčení, že vyhliadky na prijatie Turecka do EÚ zabezpečia plnenie týchto záväzkov, najmä čo sa týka ukončenia okupácie Cypru tureckými vojskami.

Tiež veríme, že podporovaním Turecka na jeho ceste smerom k Európe, za predpokladu, že Turecko bude zároveň plniť svoje záväzky voči EÚ, naň môžeme vyvíjať tlak. Takto musí Turecko splniť nasledujúce záväzky: brániť a rešpektovať ľudské práva všetkých, ktorí tam žijú vrátane Kurdov a ostaných menšín, uznať genocídu Arménov, a otvoriť hranicu s Arménskom, so všetkými spoločensko-hospodárskymi dôsledkami, ktoré to so sebou prinesie.

Ak Turecko dúfa, že bude môcť pokračovať a zavŕšiť svoje prijatie, potom je zjavné, že opatrenia a stratégie, ktoré prijalo, budú musieť viesť k úplnému súladu s európskymi zákonmi a absolútnemu rešpektovaniu medzinárodného práva, ktoré koniec koncov riadi činnosť EÚ.

  Georgios Georgiou, v mene skupiny IND/DEM.. – (EL) Vážený pán predseda, to čo sme počuli, je prekvapujúce a neprišlo to od nikoho iného ako od príslušného komisára, ktorý bol pripravený označiť za teroristov tých, ktorí vyhlasovali, že bojujú za slobodu. Rozmýšľam, či nie sme príliš ochotní opisovať Turecko ako krajinu, na ktorú útočia z každej strany. Je to krajina, ktorá má stále svoje vojská v členskom štáte EÚ a nie je to prvá ani posledná krajina, ktorá sa prispôsobuje požiadavkám EÚ.

Svoj prejav by som skončil oveľa technickejšou záležitosťou. Krátko pred udalosťami na východných hraniciach bola cena ropy v Turecku 76 USD za barel v Európe, teraz, vďaka svojim zbraniam, ku ktorým sa vždy utieka, keď potrebuje vyriešiť svoje problémy, cena ropy stúpla na viac ako 90 USD za barel.

(predseda prerušil rečníka)

  Philip Claeys, v mene skupiny ITS. – (NL) Vážený pán predseda, počas diskusie o tomto uznesení vo výbore sa zdalo, akoby Parlament napoly zaspával. Nejasná kritika bola formulovaná ako čistá formalita, okrem toho, že sa zdá, akoby sme prijali vstup Turecka ako hotovú vec.

A predsa, Turecko dosiahlo od začiatku týchto rokovaní len sotva nejaký pokrok. Narážam napríklad na nedávnu správu od Amnesty Inetrnational o ľudských právach a zaobchádzaní s menšinami. Pozícia Turecka na Cypre sa už takmer ani nespomína. Navyše existuje opodstatnené riziko, že Turecko sa chystá spustiť rozsiahly vojenský útok na Irak. Potom by sme sa ocitli zoči-voči situácii, keď kandidátska krajina nielenže okupuje časť teritória existujúcej členskej krajiny svojimi vojskami, ale navyše sa chystá viesť akúsi miestnu vojnu v inej, susediacej krajine, v tomto prípade v Iraku.

Vážený pán predseda, väčšina obyvateľstva Európy je proti možnému prijatiu Turecka za člena EÚ. Dôvodom je fakt, že Turecko nie je európska krajina, a preto do Európskej únie nepatrí. Namiesto kompromitovania vierohodnosti Európy, by sme radšej mali uprednostniť partnerstvo s Tureckom, vo všetkej úprimnosti a jednoznačnosti, namiesto jeho plného členstva v EÚ.

  Jim Allister (NI). - Vážený pán predseda, všimol som si, obzvlášť zo strany Komisie, tendenciu prezentovať neeurópsku krajinu, Turecko, v tom najlepšom možnom svetle. Možno to nie je prekvapujúce, ak berieme do úvahy milióny prostriedkov vo fáze pred vstupom, ktoré sa sypú, ale existujú aj nepríjemné fakty, s ktorými sa musíme vyrovnať. Najviac sa obávam zločinov v mene cti, ťažkého porušenia ľudských práv, nedostatku ochrany nemoslimských menšín, chýbajúcej náboženskej slobody a útokov proti kresťanom a propagandy.

Tento rok pokračovali smrteľné útoky na kresťanov, napríklad zavraždenie troch mužov v Malatyi, ktoré sa odohralo v apríli. Pravá sloboda vierovyznania je často skúšobným kameňom trvalého záväzku krajiny k ľudským právam. V prípade Turecka toho musí urobiť veľa vrátane právneho postavenia náboženských skupín a vlastníckych práv, ale v podstate sa musí rešpektovať právo na slobodné vyznanie a právo konvertovať.

  Werner Langen (PPE-DE). – (DE) Vážený pán prezident, ako prvé by som rád poďakoval pani Oomen-Ruijtenovej za vypracovanie tejto správy, ktorá bude predložená Komisii a mali by sme ju zobrať do úvahy ako príspevok Parlamentu do nadchádzajúcej správy o činnosti.

Turecko prekonalo domáce problémy, vláda má jasný mandát, výsledkom nedeľňajšieho referenda o ústavných zmenách, ktoré sa týka volieb predsedu bol správny výsledok a teraz neexistuje žiaden dôvod, prečo ešte viac zdržiavať reformy. Preto by som rád začal výzvou na tureckú vládu: ak myslí vstup do EÚ vážne, potom je potrebné zvýšiť intenzitu reforiem. Ako všetci vieme, minulý rok sa toho dosiahlo pomerne málo.

Po druhé, zámerom reforiem je na prvom mieste zvýhodniť turecký ľud. Nie sú ani samoúčelné, ani kúzlom zo strany Európy, ich účelom je pomenovať nedostatky, ktoré by sa nemali v demokracii nachádzať, najmä v súvislosti so slobodou názoru, slobodou vyznania, právami žien, právami menšín, volebným zákonom atď. Turecko musí zvládnuť tieto problémy a odstrániť tieto nedostatky samo od seba.

Rád by som spomenul aj ďalšiu vec, a to arménsku otázku. Ako Nemec si myslím, že môžeme od Turecka očakávať jasné uznanie jeho historickej zodpovednosti. Jeho odmietanie hovoriť o tomto probléme a odstrániť blokádu Arménska je téma, ktorej sa musíme v diskusii aj naďalej venovať. V súčasnosti, ako práve povedal pán Swoboda, existuje obava, že sa vojenský konflikt na kurdskom území prenesie do Iraku. Tu jasne preferujeme namiesto vojenského riešenia diplomatické riešenie, a to dohodu. Úplne súhlasím s postojom Socialistickej skupiny v Európskom parlamente.

Napokon samotné Turecko musí určiť, či a ako si želá pokračovať po ceste smerom k Európe. Z nášho pohľadu nie je jedinou možnosťou úplné prijatie Turecka do EÚ, rokovania ostali zámerne napoly otvorené a napokon je to na samotnom Turecku, či bude pokračovať týmto proaktívnym smerom. Nie je to iba o tom, či má samotná Európa možnosť udeliť Turecku vstup do EÚ.

  Jan Marinus Wiersma (PSE). – (NL) Vážený pán predseda, tiež by som rád vyjadril pochvalu spravodajkyni, pani Oomen-Ruijtenovej. Moja bezprostredná odpoveď na poznámku pána Langena je, že v mojej skupine určite hovoríme o rokovaniach s ohľadom na členstvo Európskej únie!

Uznesenie, o ktorom dnes hovoríme, má byť podporou tureckej vlády, aby, nech robí čokoľvek, pokračovala po tejto ceste. Ministerský predseda pán Erdogan dostal od tureckých voličov silný mandát, aby tak urobil. Tým sa v skutočnosti dostáva do pozície, v ktorej môže podnietiť reformy. Teraz očakávame rapídne výsledky, a preto očakávame, že Komisia príde čoskoro so správou o činnosti, ktorá sa bude týkať tohto javu.

Samozrejme by sme nemali prehliadať naliehavé problémy. Myslím, že by to bol naozaj veľmi dôležitý symbolický krok, ktorý by mal obrovský dominový efekt, ak by turecký parlament urobil niečo s článkom 301, ak by ho vyhlásili za neplatný alebo ho preformulovali. To by vytvorilo v Turecku potrebnú otvorenosť pre rozhovory vrátane rozhovorov o otázkach z minulosti a to ma privádza k arménskej otázke. Veríme, že je veľmi dôležité, aby o tomto prebehla v Turecku vnútorná diskusia, ale je hlavne na samotnom Turecku, aby to zorganizovalo a nie na Parlamente alebo na Snemovni reprezentantov v Spojených štátoch, aby otvorili túto problematiku. Je to hlavne vnútorná záležitosť, môžeme pomôcť, ale v skutočnosti nemá veľký význam, aby sme naliehali zvonku.

Bola vyhlásená nová ústava. To vytvára aj príležitosti, ako veríme, ktoré konečne pomôžu nájsť politické riešenie kurdskej otázky. Zdieľam názor tých, ktorí hovoria, že by sme mali urobiť všetko, čo sa dá, aby sme zabránili vojenskému vystupňovaniu v severnom Iraku, ale môžeme tak urobiť iba v prípade, ak sa dištancujeme od teroristických útokov strany PKK a budeme PKK žiadať, aby prestali.

Po druhé, musíme tiež podporiť Turecko v jeho dialógu s Irakom a s irackými orgánmi a takisto aj v jeho dialógu s miestnymi orgánmi v kurdskom Iraku, aby v praxi spolupracovali, a tak zastavili tieto útoky. Vítame nové diplomatické iniciatívy, ale veríme, že ide hlavne o praktickú spoluprácu v samotnom regióne, ktorá ukončí toto násilie.

  Marco Cappato (ALDE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, predsedníctvo Rady sa vyjadrilo, že to „závisí od Turecka” a mnohí kolegovia zopakovali túto myšlienku vrátane pána Langena, ktorý povedal, že „je na nich, aby sa rozhodli”. No ja osobne neverím, že je to tak. Podľa mňa musí Európa prevziať svoju zodpovednosť.

Nie je to problém iba Turecka a jeho súladu s formálnymi kritériami vstupu. Pravdou je, že za posledné mesiace Európa, vlády Európy, začínajúc francúzskym predsedníctvom, vysielali odkaz, že Turecko sa nepripojí k Európskej únii. Správa pani Oomen-Ruijtenovej začína pri tomto predpoklade a jej znenie je pravdepodobne tým najlepším, čo sa dá vytvoriť v tomto Parlamente, ale musíme mať dostatok odvahy na to, aby sme zmenili celkový kontext: aktuálna politická a vojenská kríza na hraniciach medzi Tureckom a Irakom je čiastočne zodpovednosťou Európskej únie, pokiaľ vezmeme do úvahy, že z politického hľadiska sme zabuchli Turecku dvere do tváre, aj napriek tomu, že príslušné rokovania pokračujú.

To, čo potrebujeme, je veľký krok vpred, vďaka čomu by sa Európska únia, vlády, otvorene domáhali politickej správy o jednotlivých právach obyvateľov, ktorí žijú na tureckej pôde, na demokraciu a právny poriadok, s ohľadom na pripojenie sa k Európe. To by mohlo pomôcť Turecku posunúť sa dopredu smerom k Európe a nie smerom k Strednému východu.

  Feleknas Uca (GUE/NGL). – (DE) Vážený pán predseda, dnešné hlasovanie za uznesenie Parlamentu o Turecku je zatienené veľmi obávanými a znepokojujúcimi udalosťami.

Minulú stredu Veľké národné zhromaždenie Turecka hlasovalo zdrvujúcou väčšinou za vpád tureckých vojsk do severného Iraku. Odvtedy sme počuli znepokojujúce správy o mŕtvych a zranených na turecko-irackých hraniciach, o krvavých bitkách a bojoch, a počuli sme, že turecké vojská strieľajú na dediny v severnom Iraku. Počuli sme o útokoch na kurdské inštitúcie a orgány DTP, a o rozhnevaných nacionalistoch, ktorí sa pokúšajú lynčovať svojich kurdských spoluobčanov. A predsa, signály, ktoré boli vyslané v mene ukončenia ústavnej krízy koncom augusta boli nanajvýš sľubné. Hovorilo sa o novej civilnej ústave, ďalších reformách a intenzívnejších reformných snahách, ktoré by odpovedali na stále nevyriešené otázky. Pani Oomen-Ruijtenová a mnohí moji kolegovia chceli prihliadnuť na tieto pozitívne signály a pokrok v Turecku, potom ako reformné snahy narazili v Turecku minulý rok na mŕtvy bod.

Návrh uznesenia je vo svojom hodnotení vyvážený a spravodlivý. Vzhľadom na nedávne rozhodnutie Turecka a do očí bijúcej hrozby vojenského vpádu, ktorý porušuje územnú celistvosť Iraku, však rozmýšľam nad tým, aké ciele momentálne Turecko sleduje. Je to naozaj celé o strane PKK? Faktom je, že turecké vojská v posledných rokoch vykonávali 24-hodinové cezhraničné operácie a ani jedna z nich vlastne nemala nejaký trvajúci účinok. Prečo by to tentoraz malo byť iné? Alebo to má niečo dočinenia s rezervami ropy, ktoré sa nachádzajú v oblasti okolo Kirkuku a so zámerom Turecka odstrániť autonómny status Kurdov v severnom Iraku?

Za každých okolností je však jasné, že kurdský problém sa nebude dať vyriešiť vpádom do severného Iraku. Z môjho pohľadu je tiež jasné, že Turecko nemôže porušovať medzinárodné zákony a porušovať suverenitu Iraku pred očami Európskej únie a medzinárodného spoločenstva. Európa musí teraz prevziať zodpovednosť a aktívne sa zúčastňovať na rozvíjaní stratégie na nájdenie riešenia kurdskej otázky, keďže to je kľúčom k dosiahnutiu pravého mieru a demokracie v Turecku.

  Bastiaan Belder (IND/DEM). – (NL) Vážený pán predseda, v nedávnom rozhovore pre holandskú tlač pán komisár Rehn jednoznačne uviedol, ktoré reformy sú v Turecku pre EÚ najurgentnejšie, a citujem: „ide o oblasť slobody prejavu a náboženstva, teda o jadro demokracie”.

Som Komisii vďačný za toto jasné vyjadrenie pozície. To ma doviedlo aj k tomu, aby som ho upozornil na dokument od Aliancie protestantských cirkví v Turecku. Dokument je datovaný k 1. septembru 2007 a opisuje vážne nebezpečenstvo a obavy tureckých protestantov z dôvodu chýbajúcej slobody vierovyznania. Pán komisár, verím, že budete hovoriť s účastníkmi rozhovorov neústupne o zraniteľnej pozícii tureckých protestantov alebo všetkých tureckých kresťanov v tureckej spoločnosti.

Liečenie symptómov naozaj nestačí, pán predseda. Média a politici vytvárajú pre nemoslimské menšiny v Turecku veľmi netolerantné a nebezpečné prostredie. Aj tu si situácia žiada okamžitú reakciu z Bruselu smerom k Ankare. Odovzdám druhý dokument o tejto záležitosti pánovi komisárovi a budem od neho dychtivo očakávať okamžitú písomnú odpoveď.

  Andreas Mölzer (ITS). – (DE) Vážený pán predseda, pred pár dňami som bol v Turkmi okupovanej časti Cypru a nadobudol som bezprostredný dojem systematického ničenia asi 500 gréckych ortodoxných kostolov a ničenie európskeho kultúrneho dedičstva, čo nikdy nebude dobré. Podľa môjho názoru tieto rozpory s duchom Európy, tak jasne ako pokračujúci nedostatok tolerancie voči kresťanom a iným menšinám, alebo prečin pomenovaný „urážka tureckej identity“, ktorý slúži na potlačenie slobody názoru a slobody tlače, nehovorí nič o neustálom porušovaní ľudských práv, neschopnosti pomenovať problém genocídy voči Arménom a pretrvávajúcej islamanizácii.

Je úplne neprijateľné, aby kandidát na vstup stále okupoval časť členského štátu EÚ, v tomto prípade severný Cyprus, aby nepovedal nič o plánovanom vojenskom útoku na inú krajinu, čo je práve teraz prípad proti Iraku.

Brusel sa nikdy neunaví pri zdôrazňovaní, že konanie v súlade so základnými právami, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu a vierovyznania, má najvyššiu prioritu pri pristúpení k EÚ. V prípade úsilia Turecka vstúpiť do EÚ to sú iba prázdne slová.

  Ioannis Kasoulides (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby začal gratuláciou pani Oomen-Ruijtenovej k tejto správe.

A teraz, aktuálny problém: čo sa stane, pán predseda, ak Turecko, kandidátska krajina, odignoruje napomenutie EÚ a napadne severný Irak? Aké sú úmysly Turecka? Je to snáď spôsobiť ďalšiu cyperskú krízu alebo okupovať teritórium v časti Iraku, ktorá hovorí jazykom Kurdov, ďalšie komplikovanie snáh mnohých krajín vrátane európskych stabilizovať Irak? Ako môžeme dovoliť, aby členské štáty alebo kandidátske krajiny mohli pôsobiť ako destabilizačné faktory v oblasti, v ktorej európski vojaci strácajú svoje životy v snahe zachovať stabilitu?

Chcem vám pripomenúť, že turecké vojská okupujú 40 % Cypru. To nezabránilo tejto krajine, aby začali prístupové rozhovory. Smiem vám pripomenúť, že Turecko stále neplní požiadavku EÚ na rozšírenie Ankarského protokolu. Rozmýšľam, čo o tom povie správa Európskej komisie, ktorá sa očakáva 6. novembra. Ak to bude správa o tolerancii, potom prečo by sme neboli tolerantní aj v mnohých iných otázkach zásad a hodnôt, ktoré sú v srdci EÚ?

Vo finálnej analýze je nasledujúca kľúčová otázka: hovoríme o šírení hodnôt EÚ alebo znižovaní sféry ich vplyvu?

  Béatrice Patrie (PSE). – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, v prvom rade by som rada poďakovala pani Oomen-Ruijtenovej za konštruktívny odkaz, ktorý sa chystáme poslať Rade a Komisii, ale aj tureckej vláde a parlamentu.

Ľutujem však, že sa náš Parlament nevyjadril jasnejšie o tejto otázke, ktorá je nepochybne chúlostivá, ale vôbec nie menej dôležitá: hovorím o arménskej genocíde. Od roku 1987 použil tento Parlament slovo genocída pri pomenovaní masakry 1,2 milióna Arménov v rokoch 1915 až 1917, čo sú dve tretiny arménskej populácie, ktorá v tom čase žila pod nadvládou Osmanskej ríše. Americký Senát a Snemovňa reprezentantov práve povedali to isté a mrzí ma, že tento Parlament za Američanmi v tejto otázke zaostáva.

Ako nedávno zdôraznila v správe pre tlač Medzinárodná federácia pre ľudské práva, mnoho tureckých občanov je obvinených z urážky tureckej identity na základe článku 301 trestného zákonníka. Aby sme mohli vyriešiť toto historické obdobie verejne, verím, že je potrebné zrušiť tento článok čo najskôr. V žiadnom prípade nezvýhodňujeme našich tureckých priateľov tým, že žiadame, aby zabudli na svoju minulosť. Povinnosť pamätať si je zároveň aj povinnosťou voči potomkom ľudí, ktorí prežili genocídu a voči samotnému medzinárodnému spoločenstvu. Preto vyzývam Parlament, aby podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý uzná genocídu Arménov a tých, ktorí zdôrazňujú potrebu úplného rešpektovania náboženských slobôd a práv menšín.

  Marios Matsakis (ALDE). - Vážený pán predseda, Turecko je dôležitou krajinou z politických, hospodárskych, vojenských a kultúrnych dôvodov, a preto je pre EÚ dôležité. Potom ako si to EÚ uvedomila, rozhodla sa začať s prístupovými rokovaniami. Cesta smerom k prijatiu nebola veľmi hladká, ale pomohla v Turecku začať tak veľmi potrebný demokratický reformný program.

Tieto reformy víta tak EÚ, ako ak obyvatelia Turecka. Reformy musia pokračovať aj naďalej, a z tohto dôvodu, prinajmenšom, musí byť naša podpora Turecka pri jeho vstupe silná. Nikto sa nesnaží ignorovať skutočnosť, že problémy tu sú. Moja krajina, Cyprus, je v strede tohto problému, ale ja, ako väčšina ľudí v tomto Parlamente, si uvedomujem, že tieto problémy nevyrieši konflikt, ale mierové rokovania.

A je oveľa lepšie diskutovať a riešiť problémy s európskejším Tureckom, a preto plne podporujem prijatie Turecka do EÚ. Takže podporujem kompromis, ktorý sme dosiahli prostredníctvom rozumného zaobchádzania, ktoré si dovolila pani Oomen-Ruijtenová, vďaka čestnej a plodnej spolupráci kolegov, ktorí mali o to záujem, ktorí možno mali odlišné názory na špecifické otázky, ale ktorí sa všetci zhodli na zásade, že EÚ môže dosiahnuť viac konštruktívnou spoluprácou s tureckými obyvateľmi ako deštruktívnym správaním sa k nim.

Turecko prechádza práve teraz veľmi zložitým obdobím, a metóda viac cukru ako biča je momentálne zo strany EÚ najvhodnejší spôsob ako postupovať. Nech je naša nesmierna podpora tejto správy dôkazom pre tureckých ľudí, že ich v EÚ chceme, a nech je podporou väčších a rýchlejších reforiem v Turecku a zvýšenia pomoci pri riešení dlhodobého cyperského problému.

  Mario Borghezio (UEN). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, mnohí z nás sa odvolávajú na geopolitické dôvody pri odporovaní Turecku pri jeho vstupe do Európy. Teraz nám fakty dokazujú, že sme mali pravdu, pokiaľ vezmeme do úvahy, že Ankara vpadla ako slon do jemnej rovnováhy Iraku, kde naše vojská každý deň riskujú svoje životy a bojujú za slobodu obyvateľov.

Verím, že o tom potrebujeme popremýšľať, pretože, milí spoluposlanci, vaše drahé demokratické Turecko, ten raj ľudských práv na zemi, klope na dvere Európy práve v tej chvíli, keď sa na fronte Iraku spúšťa hrozivý, nepredvídateľný a tragický scenár vojny.

Keď sa vrátite do Bruselu, urobte to, čo som zamýšľal urobiť ja: choďte do arménskej reštaurácie. Nepatria Arméni medzi vašich priateľov mimo EÚ? A predsa ich budovy zničili chuligáni, tureckí kriminálnici, ktorí spálili reštauráciu v hlavnom meste Európy len preto, že je arménska. Taká je demokratická povaha tureckých nacionalistov! Prečo by sme ich teda mali privítať, keď stále nechcú uznať genocídu Arménov? Pozývam vás, aby ste hlasovali za môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  Gerard Batten (IND/DEM). - Vážený pán predseda, uznesenie zdôrazňuje, že Turecko musí konať plne súlade s kodanskými kritériami, ktoré budú predstavovať základ jeho prijatia do EÚ. V správe sa zároveň turecká vláda vyzýva, aby uviedla svoj prístup k slobode vierovyznania do súladu s týmito zásadami, ako to formuloval Európsky súdny dvor.

Od čias Kemala Atatürka si Turecko udržalo svetský štát, napriek sile fundamentalistického a doslovného islamu. Rozmýšľam, či si Turci uvedomujú, že vstupom do EÚ zásadne podrývajú svoju schopnosť odolať militantnému islamu. Ak sa Turecko pripojí k EÚ, ich islamisti použijú právne predpisy v oblasti ľudských práv ako kryt, spoza ktorého budú v Turecku a v Európe presadzovať džihád.

Briti si začínajú uvedomovať, že ak sa Turecko pripojí k EÚ, ďalších 70 miliónov ľudí nadobudne právo prísť do Británie. Prijatie Turecka bude pohromou pre Turkov a bude pohromou pre Britániu.

  Koenraad Dillen (ITS). – (NL) Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave o návrhu uznesenia pána Florenza sme si včera správne všimli, že veľká väčšina obyvateľstva podporuje prísne kroky, ako zákaz fajčenia na pracovisku, v baroch a v reštauráciách.

Dúfal som, že toto uznesenie tiež vezme do úvahy názor prevažnej väčšiny populácie, a to, že Turecko nemôže vstúpiť do Európskej únie. Zdá sa však, že som si márne robil ilúzie. Pokiaľ ide o rozhodujúce záležitosti, ako je ústava alebo vstup Turecka do Európskej únie, názor ľudí sa už zrazu nepočíta.

Turecko, priateľský národ, nie je európska krajina. Bodka, amen, koniec. To by mal byť koniec diskusie. Ale Parlament nielenže neakceptuje svoju zodpovednosť, viackrát bol slepý voči konkrétnym nedávnym udalostiam, ktoré jasné ukázali, že Turecko nepatrí do Európskej únie, a že rozhodnutie začať prístupové rokovania bola chyba.

Prečo toto uznesenie nespomína odpor strany AKP voči ústavným nariadeniam, podľa ktorých by obrátenie na inú vieru už viac nebolo podľa zákona trestné? Prečo sú ľudia takí nechápaví, pokiaľ ide o otázku Arménska alebo Cypru? Toto je ďalší príklad európskej vecnej politiky, z ktorej nás môžete vynechať.

  Charles Tannock (PPE-DE). - Vážený pán predseda, podľa londýnskych novín The Times bolo nedávne kongresové uznesenie v USA o arménskej genocíde až desivo aktuálne. Takže, kedy je vhodný čas hovoriť o genocíde?

Arménska loby je v tomto Parlamente taká hlučná práve pre zdanlivé sprisahanie mlčania, ktoré obklopovalo otázku genocídy takmer celé storočie. Vrah turecko-arménskeho novinára Hranta Dinka mal podnietiť obdobie národnej reflexie, ale to sa, bohužiaľ, nestalo.

Napriek tomu je zmierenie medzi Tureckom a Arménskom vrátane opätovného otvorenia zatvorených hraníc dôležitým prvkom tureckých snáh o vstup do EÚ. Ale z môjho pohľadu žiadna pravá demokracia nemôže popierať svoju minulosť, dokonca ani jej najhlbšie a najtemnejšie tajomstvá.

Práve také dôležité je aj urovnanie konfliktu na Cypre, ktorý sa aj naďalej nachádza v slepej uličke, čo spôsobuje prítomnosť okupujúcich vojsk v členskom štáte EÚ, ako aj nedodržiavanie Ankarského protokolu.

Náboženské práva menšín, napríklad kresťanov, tiež spôsobujú obavy. Napríklad grécky ortodoxný seminár v Halki je od roku 1971 zatvorený, asýrski kresťania, ktorí utiekli do Nemecka a Švédska počas vojny s PKK boli pozbavení svojho tureckého občianstva, čím im zabránili žiadať späť ich domovy, o ktoré prišli počas konfliktu. A Turecko nepovažuje alevitov za rozdielny od väčšiny sunitských moslimov, a preto neuznáva ich odlišné náboženské potreby.

Článok 301 trestného zákonníka o urážke tureckosti mal za následok veľa odsúdení a v marci, z môjho pohľadu dosť bizarne, súd v Istanbule vydal rozkaz na zákaz prístupu na webovú stránku YouTube, na ktorej sa nachádzalo obžalovanie zo sexuálnej orientácie zakladateľa moderného Turecka, Kemala Atatürka.

Ak chcem hovoriť výhradné sám za seba a nie v menej svojej politickej strany alebo skupiny: je jasné, že toho musíme ešte veľa urobiť.

PREDSEDÁ: pán MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Maria Eleni Koppa (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, dnešná diskusia nám poskytla príležitosť vyjadriť našu spokojnosť s výsledkami volieb v Turecku a privítať želanie tureckých ľudí pokračovať v začatých reformách.

Prípadné prijatie Turecka do EÚ, ktoré ostáva aj naďalej objektívne, otvorilo cestu reformným snahám. Nanešťastie dosiahli tieto snahy ustálený stav a spomalili sa. Nová vláda sa so svojím čerstvým, silným mandátom potrebuje pohnúť veľmi rýchlo, aby plne realizovala všetky nariadenia dohody o pridružení a jej dodatkového protokolu.

Reformný proces je predovšetkým o demokratizácii, základných ľudských právach a náboženských slobodách. V súlade s tým je nevyhnutné zrušiť článok 301 trestného zákonníka a jasne odpovedať na požiadavky Ekumenického patriarchátu. Nanešťastie postoj tureckej vlády voči tejto otázke doteraz umožňoval extrémistické konanie. Musíme tiež spomenúť nevysvetliteľné trvanie tureckých orgánov na tom, aby ostala teologická škola v Halki zatvorená.

Ďalšia záležitosť, ktorej sa obávame, je napätá situácia v juhovýchodnom Turecku. Verím, že kultúra násilného riešenia konfliktov by už nemala prevládať, pretože bude znamenať nestabilitu v širšej oblasti. Je zodpovednosťou súčasného parlamentu, aby konal s cieľom dosiahnuť mierové riešenie konfliktu kurdskej otázky, čo vopred predpokladá rozhovory medzi oboma stranami. Medzinárodné spoločenstvo musí v tejto potenciálnej kríze hrať úlohu mierového dozorcu.

Na záver, vážený pán podpredseda, by som rada povedala, že očakávame, že bude Turecko rešpektovať všetky svoje povinnosti tak, aby mohlo stabilne pokračovať smerom k budúcej európskej integrácii.

  Giorgos Dimitrakopoulos (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najprv zablahoželať pani Oomen-Ruijtenovej k jej vynikajúcej práci.

Pán predsedajúci, ľudový mandát, ktorý bol udelený Erdoganovej vláde a obzvlášť pánovi Erdoganovi, umožňuje pokračovanie v reformách, ktoré boli v pohybe odo dňa jasnejšej vyhliadky Turecka na miesto v Európe. Zároveň mandát inšpiruje novú túžbu po spravodlivom a trvajúcom riešení cyperskej otázky, s čím je spojená prvá požiadavka, a to stiahnutie tureckých vojsk z Cypru.

Existuje nová túžba po skutočných susedských vzťahoch, a to najmä s Gréckom.

Vďaka mandátu sa ľudské práva rešpektujú na základe nových zákonov, ako je zákon o cirkevných nadáciách a zákony ochraňujúce práva a slobody. História sa zmieruje s minulosťou a dochádza k uznaniu genocídy Arménov, pontských Grékov a Asýrčanov.

Vďaka mandátu vidíme otázku Kurdov v novom svetle. Potenciálna invázia do severného Iraku je otázka, ktorá by mala predstavovať pre EÚ veľkú obavu. Takýto krok nesmieme dovoliť, pretože potreba poraziť terorizmus, na ktorej sme sa všetci dohodli, by nemala byť nikdy použitá ako výhovorka pre vytvorenie nezvrátiteľnej skutočnosti okupovaného územia v severnom Iraku, ako sa to stalo na Cypre.

  Richard Howitt (PSE). - Vážený pán predsedajúci, nie som si istý, či sme počas dnešnej rannej rozpravy niečím prispeli k otázke pristúpenia Turecka, okrem toho, že malá skupina silných oponentov prijatia Turecka do EÚ dostala príležitosť zopakovať svoje argumenty v tomto Parlamente. Samozrejme, že by sme mali naliehať na Turecko, aby zabránilo, a aby konalo primerane v reakcii na teroristické hrozby zo severného Iraku, ale všimol som si, že dnes ráno predniesli kritiku presne tí istí ľudia, ktorí boli v iných diskusiách proti tomu, aby sa Európska únia podieľala na rekonštrukcii Iraku.

Vítam strategické partnerstvo medzi Spojeným kráľovstvom a Tureckom, ktoré vyhlásili ministerský predseda pán Brown a pán Erdogan včera v Londýne, vrátane pozitívnej spolupráce v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu. Vyzývam ostatné členské štáty, aby konali rovnako.

Vítam najmladšiu zvolenú tureckú poslankyňu Aylu Akat, ktorá bola minulý týždeň v Bruseli ako jedna z mnohých kurdských poslancov, ktorí sa vrátili do tureckého Parlamentu po 14 rokoch, ktorí nám dávajú nádej, že problém kurdských politických a kultúrnych práv sa bude môcť vyriešiť prostredníctvom demokracie a nie prostredníctvom násilia.

  Josef Zieleniec (PPE-DE). – (CS) Pani Ria Oomen-Ruijtenová vykonala kus skvelej práce, keď v materiáli, ktorý tak štiepi náš Parlament, našla cestu ku kompromisnému zneniu.

Som však presvedčený, že do budúcnosti by sme mali upustiť od schvaľovania uznesení a správ, v ktorých hľadáme kompromis za cenu nevyjadrenia sa ku kľúčovým, sporným problémom. Snahou o jednotu vysielame do Turecka signály, ktoré dostatočne neodrážajú rozdielnosť názorov, ktoré panujú vo vzťahu k členstvu Turecka ako v tomto Parlamente, tak medzi európskou verejnosťou.

Netajím sa tým, že už začatie prístupových rozhovorov s Tureckom považujem za zásadnú chybu. Zároveň som si vedomý a rešpektujem to, že nie všetci v tomto Parlamente zdieľajú tento názor.

V tejto, pre ďalšiu budúcnosť európskej integrácie, kľúčovej otázke je aj európska verejnosť silne rozdelená a polarizovaná. Je našou povinnosťou reflektovať túto polaritu. Preto by som privítal, aby sme do budúcnosti dali v našich uzneseniach a správach Turecku jasne najavo, ako je Parlament rozdelený v kľúčových otázkach, ktoré sa týkajú prípadného členstva Turecka v Európskej únii. Zatiaľ čo je kompromis vítaný v mnohých iných oblastiach, o ktorých sa hovorilo v Parlamente, členstvo Turecka a naše vzťahy s ním medzi tieto oblasti nepatria.

Zmeňme teda prístup. Nevytvárajme správy a uznesenia pokúšajúce sa vyvolať zdanie zhody a jednoty. Namiesto toho dajme podporou či zamietnutím jasne formulovaných pozícií najavo, že sme vo veci členstva Turecka rozdelení.

Je to otázka našej zodpovednosti ako voči občanom EÚ, tak Turecka, ktorí si nezaslúžia, aby sme vedome schovávali pravdu. Som si istý, že turecký národ oveľa radšej privíta správy o nejednotnosti ako utajovanie skutočného stavu, ktorý Európa ako aj náš Parlament dlhodobo demonštrujú.

  Vural Öger (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vďaka uzneseniu pani Oomen-Ruijtenovej o Turecku vysiela Európsky parlament pozitívny signál a tým vstúpil do novej fázy konštruktívneho dialógu o svojich vzťahoch s Tureckom. Turecko sa momentálne zapojilo do významných rozhovorov o interných reformách.

V Turecku je teraz pri moci parlament, ktorý má ľudový mandát a môže sa tak pustiť do práce. Je to šanca vložiť do prijímacieho procesu čerstvý vietor, a to v niekoľkých kľúčových otázkach. Dovolávanie sa toho, aby boli splnené ďalšie požiadavky, ktoré nie sú súčasťou prístupových rozhovorov, je kontraproduktívne. V Turecku je teraz najvyššou prioritou formovanie novej ústavy. Už teraz je zjavný jej návrh.

Turecká strana teraz uvažuje nad požiadavkou zmeniť článok 301 tureckého trestného zákonníka. Turecko teraz potrebuje ďalšie pozitívne signály od EÚ. Musíme podporiť Turecko, aby pokračovalo v tomto reformnom procese s obrovským nadšením.

Správa o činnosti Komisie sa očakáva 7. novembra a myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa v tejto správe odzrkadlili aktuálne pozitívne vývojové trendy v Turecku.

  Yiannakis Matsis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, Turecko je kandidátom na vstup do zjednotenej Európy. Má svoje práva a povinnosti. Spravodajkyňa odovzdala vyváženú predbežnú správu. To ponúka Turecku ďalšiu šancu pokračovať v reformách a plniť svoje povinnosti, najmä pokiaľ ide o hospodárske zmeny, rešpektovanie kodanských kritérií, ľudských, náboženských práv a práv menšín.

Chceme, aby sa Turecko zmenilo, pretože samotné Turecko volá po zmene a pretože si to vyžadujú dnešné časy. Zmena v Turecku znamená plniť jeho povinnosti voči Cypru uznaním Cyperskej republiky a ukončiť okupáciu Cypru. V správe sa presne uvádza, že stiahnutie tureckej armády pomôže dosiahnuť riešenie, a že turecká armáda môže byť nahradená malou európskou armádou pod velením Bezpečnostnej rady. Takto musí Turecko splniť nasledujúce záväzky: ukončiť kolonizáciu a zmeniť demografický charakter Cypru, repatriovať osadníkov, ktorí tvoria veľkú väčšinu v okupovaných oblastiach a sú časovanou bombou, ktorá čaká na podkopanie akéhokoľvek riešenia, ukončiť kolaudáciu majetkov gréckych Cyperčanov na okupovanom Cypre, a zastaviť ničenie kultúrneho dedičstva. Prvý krok je, že Turecko musí rešpektovať rozhodnutia OSN a vrátiť mesto Famagusta jeho právoplatným obyvateľom.

Ankara považuje tureckých Cyperčanov za izolovaný národ, ktorý vďačí za svoju prítomnosť 45 000 tureckých vojakov, ktorí držia gréckych Cyperčanov mimo ich domovov a majetkov. Turecko má v rukách kľúč k svojmu vstupu do Európy, ako aj k vyriešeniu cyperskej otázky. Turecká politika, ktorá rozdeľuje Cyprus na dva štáty, nie je riešením. Žijeme v dobe zjednotenia, nie rozdelenia. Hovoríme áno európskemu Turecku a áno európskemu riešeniu, ktoré majú iba málo spoločné s deliacimi líniami a zónami a mali by byť založené na zásadách zjednotenej Európy, ako správne zdôrazňuje spravodajkyňa. Tým sa vytvorí realizovateľný modelový štát celej Európy, kde Gréci a tureckí Cyperčania, kresťania a moslimovia, môžu žiť v mieri a produktívne, na základe vzájomného rešpektovania zásad a hodnôt zjednotenej Európy.

  Carlos Carnero González (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, ako viete, rozšírenie Európskej únie, aby sa k nej mohla pripojiť ďalšia krajina je vždy dialektický proces, v ktorom musia byť jasne stanovené snahy kandidátskej krajiny, ale tiež musia byť jasné snahy samotnej Únie.

Podľa môjho názoru, keď má Európska únia novú reformnú zmluvu, ktorá jej umožní byť demokratickejšou a efektívnejšou, umožní jej tiež dostať sa do lepšej pozície, aby mohla pokračovať vo svojom rozširovaní.

To je aj prípad po uzavretí Lisabonskej zmluvy. Turecko výrazne napreduje. Všetci stojíme za ankarskou vládou, za tureckými ľuďmi v boji proti terorizmu. A predsa, aby sme zabezpečili pokračovanie spomínaného pokroku, musíme vyžadovať sebaovládanie, striedmosť a súlad s medzinárodným právom. Rozsiahla vojenská operácia v severnom Iraku by iba priliala olej do ohňa a mohla by spôsobiť v Turecku vážne problémy.

Nakoniec chcem zablahoželať pani Oomen-Ruijtenovej k jej uzneseniu, hoci v ňom jedna téma chýba: prečo stále zabúdame, že Turecko nie je iba kandidátskou krajinou, ale aj podstatným euro-stredomorským partnerom v Barcelonskom procese? Tento bod v správe chýba. Turecko je v tomto procese dôležité práve tak, ako sme my sme dôležití pre Turecko v euro-stredomorskom procese.

  Emine Bozkurt (PSE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, rada by som poďakovala pani Oomen-Ruijtenovej za jej vyvážené uznesenie. Pred desiatimi dňami som bola v Turecku a počas svojej návštevy som sa rozprávala s členmi novej tureckej vlády a nového parlamentu. Zdôraznila som potrebu pokračovať v reformách, so zvláštnym dôrazom na slobodu prejavu.

Minister spravodlivosti a ostatní členovia kabinetu ma uistili, že článok 301 bude pozmenený. Nová vláda mi tiež prisľúbila reformy na ceste smerom k členstvu v EÚ. Uznesenie hovorí o tomto členstve ako o konečnom cieli. Toto uznesenie preto priamo prispeje k reformám v Turecku vrátane reforiem v oblasti práva žien, práva odborov a sociálnych právnych predpisov.

Aby sa však reformy uskutočnili, je potrebný pokoj, a práve teraz sú v Turecku na prvom mieste strach a hnev. Strach z útokov zo strany PKK, hnev, ktorý by sa mohol stupňovať. Aby sme tomu mohli zabrániť, Turecko a EÚ musia spojiť svoje sily, aby dokázali použiť diplomatické a politické prostriedky na zabránenie a potrestanie terorizmu.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady − (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, táto živá diskusia je pre predsedníctvo veľmi užitočná. Jasne demonštruje, ak boli nejaké pochybnosti, ako veľmi sa názory mnohých členov líšia, pokiaľ ide o prijatie Turecka do Európskej únie. Bez ohľadu na množstvo názorov, ktoré môžu na túto záležitosť existovať, však cítim, že táto diskusia jasne ukázala, že Turecko je už teraz nevyhnutným strategickým partnerom, pokiaľ ide o politické, hospodárske a bezpečnostné záležitosti.

Tiež cítim, že z tejto diskusie jasne vyplýva, že vyhliadka na vstup Turecka do Európskej únie bola hnacou silou základných politických a sociálnych reforiem v Turecku. Očividne niektorí ľudia ľutujú, že tieto reformy neboli také rýchle alebo také rozsiahle ako by sme dúfali, ale fakt je, že obyvatelia a vláda Turecka postupne napredujú na ceste, ktorú sme stanovili my, smerom k čoraz demokratickejšej a pluralistickejšej spoločnosti, v ktorej sa ešte viac rešpektuje právny poriadok.

Kodanské kritéria ako príručka alebo referenčný rámec pre celý tento rokovací proces sú mimoriadne jasné Turecku, ako aj ostatným kandidátskom krajinám: iba krajiny, ktoré jasne rešpektujú naše hospodárske zásady, a čo je ešte viac dôležitejšie, naše politické zásady, sa môžu stať členmi Európskej únie. Ak Turecko koná plne v súlade s týmito kritériami, potom je zjavné, že sa môže stať členom Európskej únie. To je nanajvýš jasné, a preto to nesmie, alebo by prinajmenšom nemalo, vzbudzovať žiadne pochybnosti.

Pokiaľ ide o teroristické útoky strany PKK na hraniciach medzi Irakom a Tureckom, zameral by som vašu pozornosť na vyhlásenie predsedníctva z 22. októbra, ktoré sa týkalo tejto otázky. V tomto vyhlásení predsedníctvo úplne odsúdilo teroristické násilie, ktoré spáchala strana PKK a vyjadrilo našu aktívnu solidaritu s rodinami obetí. Tiež sme si všimli, že pre medzinárodné spoločenstvo je nevyhnutné podporiť snahy Turecka v boji proti terorizmu, a zároveň rešpektovať právny poriadok, zachovávať medzinárodný mier a stabilitu a regionálnu stabilitu a prirodzene žiadať Turecko, aby sa zdržalo neprimeranej vojenskej reakcie. Takisto vyzývame tureckú a irackú vládu, aby spolupracovali pri riešení tohto problému, a najmä aby zabránili používaniu irackého územia na teroristické útoky proti Turecku.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Pán predsedajúci, ctení členovia, chcel by som vám poďakovať za túto zmysluplnú a aktuálnu diskusiu, krátko pred tým, ako vydáme našu správu o pokroku Turecka 6. novembra, čo je o dva týždne. Naším cieľom v Komisii je predložiť objektívnu a spravodlivú správu, takú ako predstavila pani Oomen-Ruijtenová.

Dnešnou diskusiou a vaším následným uznesením vysiela tento Parlament Turecku jasný odkaz. Po prvé, myslím, že všetci súhlasíme s tým, že teraz je čas pripraviť reformné snahy v krajine, pre dobro tureckých občanov, áno, ale zároveň je čas aj na skutočný pokrok v otázke prístupových rokovaní EÚ. Najmä ak kladieme silný dôraz na reformy bez zbytočného odkladania, pokiaľ ide o slobodu prejavu, neslávneho článku 301 a ostatných obdobných článkov, ako aj náboženské slobody. Podobne potrebujeme vidieť pokrok v otázke práv žien, práv odborov, ako aj kultúrnych a náboženských práv a medzinárodných záväzkov voči Turecku.

Odsudzujeme teroristické útoky a rozumieme potrebe Turecka chrániť svojich občanov, ale zároveň žiadame od Turecka, aby hľadalo politické riešenie v spolupráci s irackými regionálnymi úradmi a medzinárodným spoločenstvom a potrebe prejaviť zmysel pre primeranosť vo svojej reakcii na terorizmus PKK.

Pokiaľ ide o arménsku otázku, Komisia podporuje výzvu Parlamentu, čo vyjadruje aj váš návrh uznesenia, zabezpečiť proces zmierenia medzi Tureckom a Arménskom. To je najlepší a najúčinnejší spôsob, ktorý by včas viedol ku skutočným výsledkom tohto zmierenia a spravodlivosti.

Tiež berieme do úvahy, že všetky záležitosti v Turecku vrátane arménskej otázky by sa mali prediskutovať verejne a v mieri v tureckej spoločnosti, v mene slobody vyjadrovania. Preto je aj reforma článku 301 nevyhnutná na vážnu a účinnú diskusiu o arménskej otázke, ktorá by mohla viesť ku skutočnému zmiereniu.

Aktuálne obmedzenia slobody prejavu majú chladivý efekt a ešte viac prispievajú k vytváraniu atmosféry intolerancie a nenávisti, ako sa bohužiaľ ukázalo v prípade zavraždenia Hranta Dinka začiatkom tohto roka.

Na záver musíme pripomenúť jednu vec. Stanovil som, tak ako aj vy, požiadavky pre Turecko, pokiaľ ide o reformný proces a urobil som správne. Zároveň potrebujeme pripomenúť, že rovnica funguje, iba ak obe strany robia to, čo musia. To znamená, keď sme neústupčiví, musíme byť aj spravodliví. Dodržali sme svoje slovo a splnili sme vyhliadky na vstup Turecka, ako to bolo uvedené v rokovacom mandáte.

(potlesk)

Inak môžeme kričať koľko len chceme, ale bude to len ako kričať do lesa. Nepríde žiadna odpoveď, iba dlhé ticho.

  Predsedajúci. − Boli predložené dva návrhy uznesenia⁽¹⁾ na ukončenie tejto rozpravy.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Richard Corbett (PSE), písomne. – Turecko musí ešte prejsť dlhú cestu, kým splní podmienky členstva v EÚ. Napriek značnému pokroku v posledných rokoch, stále existujú nevybavené otázky týkajúce sa slobody prejavu (najmä článok 301 trestného zákonníka), ľudských práv a Arménska.

Odmietam však argumenty tých, ktorí hovoria, že Turecko by sa nikdy nemalo pripojiť k EÚ, na základe toho, že to nie je európska krajina. Prijali sme Turecko ako právoplatného člena Rady Európy na viac ako pol storočia. Začali sme prístupové rozhovory, a tým sme v zásade uznali jeho vhodnosť pripojiť sa k EÚ. Tvrdenia, že Turecko nie je európske v skutočnosti znamenajú, že nie je kresťanské. Ale prečo by práve to malo byť kritériom? Mottom Európskej únie je „jednotnosť v rozmanitosti” – nesnažíme sa normalizovať kultúry, ale hľadať spôsoby ako spolupracovať a zároveň si zachovať naše odlišné jazyky, náboženstvá atď. Prijatie svetského štátu, ktorého populácia je vo veľkej miere islamská, túto zásadu ešte zvýši.

(1) Pozri zápisnicu.

5. Samit EÚ/Rusko (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom sú vyhlásenia Rady a Komisie k samitu Európskej únie a Ruska.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ako viete, 20. samit EÚ a Ruska sa uskutoční tento týždeň v piatok v portugalskom meste Mafra. To podľa nášho názoru predstavuje vynikajúcu príležitosť pre vodcov Ruska, ako aj Európskej únie, aby urobili inventúru našich vzťahov.

Veríme, že vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom sú všeobecne dobré a určite oveľa lepšie ako nás niekedy núti uveriť medzinárodná tlač. Rusko je kľúčovým partnerom EÚ a berieme náš vzťah veľmi vážne. Samit bude otvorene riešiť situáciu v EÚ a v Rusku. Podáme správu o vývoji v Európskej únii, najmä pokiaľ ide o pokrok pri príprave návrhu reformnej zmluvy, ktorá bola práve prijatá v Lisabone, a o balík liberalizácie energetiky, ktorý navrhla Komisia, a ktorý bol prijatý 9. septembra.

Pokiaľ ide o spoločný priestor, preskúmame pokrok, ktorý sa dosiahol pri realizácii plánov. Tento proces je aj naďalej veľmi pozitívny, hoci niektoré oblasti je potrebné posunúť dopredu. V určitých dôležitých oblastiach pomohla dosiahnuť tento cieľ Stála partnerská rada (PPC). Stála partnerská rada kultúry, ktorá bude zasadať deň pred samitom, pomôže zintenzívniť našu spoluprácu v oblasti kultúry.

Pokiaľ ide o priority samitu, máme v úmysle dosiahnuť dohodu o začatí systému včasného varovania v energetickom sektore, na čom sa v zásade dohodlo už počas minulého samitu, ktorý sa konal v Samare. Ak vezmeme do úvahy vzájomnú závislosť Európskej únie v otázke energetiky, musí dôjsť k zvýšeniu dôvery a vzájomnej spolupráce. Preto zdôraznime ciele a zásady, ktoré musí EÚ rešpektovať vo vzťahu k nášmu energetickému partnerstvu, najmä vzájomnosť, transparentnosť, otvorenosť a vytváranie účinnej právnej a regulačnej sústavy. Podľa nášho názoru zásady zmluvy o energetickej charte a znenie celosvetovej energetickej bezpečnosti, ktoré bola prijaté skupinou G8 v Saint Petersburgu, musia byť zahrnuté do novej dohody medzi EÚ a Ruskom, ktorá bude právne záväzná a nahradí súčasnú Dohodu o partnerstve a spolupráci (PCA).

V oblasti investícií vítame formálny dialóg stanovený v pláne pre spoločný hospodársky priestor. Je životne dôležité, aby sa pre EÚ vytvorili transparentné, nediskriminačné a predvídateľné podmienky, ktoré na seba prevezmú investície v Rusku, so zreteľom na zákon o strategických investíciách, o ktorom uvažuje Duma. Tiež budeme naliehať na Rusko, aby sa vyhlo selektívnemu používaniu sprievodných politík, ako je životné prostredie alebo zdaňovanie, brzdeniu existujúcich investícií alebo vytváraniu skrytých prekážok pre nové investície. Veríme, že vstup Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je prioritou, ktorá je dôvodom, prečo máme v úmysle otvoriť počas samitu túto otázku. Možno bude mať Komisia k tomu čo povedať.

Musím zdôrazniť, že samit využijeme aj na to, aby sme vyvinuli tlak, v záujme zabezpečenia pokroku, ak sa doteraz nenašlo uspokojivé riešenie hlavných nevyriešených otázok, ako sú vývozné clo na drevo alebo diskriminujúce clá vlakovej prepravy.

Sme si vedomí toho, že tento samit prichádza v čase, keď sú v Rusku aktuálne prezidentské voľby, ako aj voľby do Dumy. Vo volebnom procese budú mimoriadne dôležité sloboda prejavu spolu so slobodou tlače a slobodou zhromažďovania a budú spolu predstavovať skutočný test demokratickej legitímnosti Ruska. Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) musí dostať voľný prístup, aby mohol sledovať voľby v Dume. Ako člen Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rady Európy Rusko má zvlášť zodpovednosť za ochranu spoločných hodnôt. Je poľutovaniahodné, že určité otázky zatienili vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom, vzhľadom na to, že naša vzájomná závislosť rastie, nezmenšuje sa.

Rusko a EÚ musia spolupracovať, aby prekonali svoje odlišnosti, keďže skutočne neexistuje k našej spolupráci žiadna alternatíva. Nanešťastie je začiatok rokovaní o novej dohode medzi EÚ a Ruskom stále na mŕtvom bode. Zákaz, ktorý Rusko uvalilo na vývoz poľského mäsa a zeleniny stále pretrváva a predstavuje významnú prekážku v začatí rokovaní. Komisia naznačila svoju pripravenosť na pokračovanie vo vytváraní kontaktov, s cieľom nájsť vzájomne prijateľné riešenie. Bohužiaľ, situácia sa aj naďalej komplikuje, a to rozhodnutím, ktoré prijali ruské veterinárne úrady koncom minulého mesiaca, na základe ktorého došlo k zákazu vývozu mäsa vyrobeného 36 podnikmi EÚ.

Prerušenie dodávok ropy smerujúcej do Litvy cez ropovod Družba tiež predstavuje kameň úrazu, ktorý zabraňuje rozbehnutiu rokovaní o novej dohode medzi EÚ a Ruskom. Prešiel viac ako rok bez toho, aby Rusko vydalo oficiálne informácie o úniku z ropovodu alebo o vyhliadke na pokračovanie v dodávkach. Preto je nevyhnutné nájsť uspokojivé riešenie, ktoré vytvorí potrebnú dôveru na pokračovanie v rozvíjaní partnerstva medzi EÚ a Ruskom v oblasti energetiky.

Napriek súčasnej patovej situácii v rokovaniach by sa situácia nemala nadmerne dramatizovať. V skutočnosti sme sa dohodli s Ruskom v roku 2006, že Dohoda o partnerstve a spolupráci ostane aj naďalej v platnosti, čím sa vyhneme akémukoľvek právnemu vákuu v našich vzťahoch s Ruskom.

Napokon celkom určite spomenieme najdôležitejšie otázky, ktoré sa momentálne nachádzajú na medzinárodnom programe, najmä otázku Kosova a Iraku. Zároveň zdôrazníme, aká je dôležitá pozitívna spolupráca s Ruskom v našej spoločnej oblasti, aby sme tak mohli riešiť spoločné otázky záujmu a obavy, za všetky by som spomenul „zmrazené“ spory.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, Rusko nie je iba naším blízkym susedom, je naším strategickým partnerom. Ak sa pozrieme na obchod a investície, vidíme, že prekvitajú, a tiež vidíme, ako povedal náš pán predseda, že vzrastá naša vzájomná závislosť. Ale vieme aj to, že Rusko je kľúčovým partnerom pri riešení národných konfliktov a globálnych problémov, ktoré sme už tiež spomenuli, a že je potrebné ešte veľa urobiť, aby sme plne využili potenciál nášho vzťahu.

Nadchádzajúci samit, ktorý sa uskutoční v piatok, je ďalšou príležitosťou posúdiť naše vzťahy. Pokiaľ nevyriešime niekoľko pretrvávajúcich problémov, budeme pokračovať v riešení iných, a tým pripravíme pôdu pre ďalšiu spoluprácu v tomto momente prechodu.

Vieme, že je to pre Rusko kritické obdobie, je niekoľko mesiacov pred dôležitými parlamentnými a prezidentskými voľbami, a tiež vieme, že Európska únia už vyjadrila svoje obavy z vykonávania demokratických zásad a záväzkov voči ľudským právam v Rusku. My, Európska únia, sledujeme tento rozvoj veľmi pozorne, nadchádzajúce voľby budú v tomto ohľade dôležitým testom, a očakávame, že Rusko urobí rozumné rozhodnutie a pozve pozorovateľov OBSE, aby monitorovali voľby.

Tiež využijeme príležitosť a vyjadríme naše obavy v oblasti ľudských práv, ako je obmedzenie slobody tlače, útoky na novinárov, tlak na mimovládne organizácie a situácia v severnom Kaukaze.

Mala som príležitosť hovoriť o nadchádzajúcom samite s hlavným poradcom pána predsedu, zvláštnym vyslancom pánom Jastržembským keď som bola 11. a 12. októbra v Kaliningrade. Dovoľte mi na začiatok povedať niekoľko dobrých príkladov, ale potom povedzte, kde nezaznamenáme pokrok.

Verím, že Rusko sa pripravuje oznámiť svoj finančný príspevok do niekoľkých medzinárodných kooperačných programov, ktoré riadi EÚ. To bude veľmi vítaný krok, keďže spolupráca na našich rozvíjajúcich sa hraniciach je dôležitým prvkom po rozšírení v roku 2004. A Kaliningrad je tiež, samozrejme, veľmi špecifický prípad, vďaka jeho jedinečnej geografickej polohe.

To si vyžaduje, ako sme vždy tvrdili, špecifické dohody na uľahčenie medzinárodnej spolupráce a dopravy na miestnych hraniciach. Finančný príspevok Ruska však bude takisto veľmi dobre načasovaný, ak vezmeme do úvahy veľmi závažnú dopravnú zápchu na hraniciach medzi členskými štátmi a Ruskom v Kaliningrade a na hraničných prechodoch s inými členskými krajinami na iných miestach.

Rady kamiónov, ktoré sa ťahajú až 50 km na strane EÚ určite nie sú akceptovateľné. Potrebujeme zaviesť isté kroky, a preto sme súhlasili s tým, aby Rusko zredukovalo úzke prechody. Práve teraz začíname realizovať skúšobný projekt Komisie, vymieňanie colných informácií a modernizáciu financovania hraničnej infraštruktúry. Úlohou Ruska je zefektívniť jeho procesy na hraniciach. V zásade je pripravené tak urobiť, ale vyžaduje si to istý čas.

Náš pán predseda už spomenul energetiku. Iba by som ešte rada dodala, že by sme mali byť schopní oznámiť dohodu o mechanizme včasného varovania, ktorý rieši problémy s dodávkou ešte pred tým, ako prídu do krízového bodu. Náš pán predseda hovoril o energetickej kultúre a tiež o investíciách, takže k tomu už nemusím nič dodávať. Rada by som to iba doplnila tým, že poviem, že investičné a obchodné vzťahy sa tiež budú prerokovávať pri okrúhlom stole priemyselníkov v Lisabone, s účasťou pána Güntera Verheugena a Andrisa Piebalgsa, a to od zajtra, teda od štvrtka. Tento okrúhly stôl potom podá správu o svojich záveroch na samite v piatok. Myslím, že je to dobrý príspevok k tomu, čo nazývame skutočný rast obchodných vzťahov.

Rusko je kľúčovým hospodárskym hráčom Svetovej obchodnej organizácie, a rada by som dodala, že pomôžeme snahám Ruska. Viete, že sme boli vždy oddaní prijatiu Ruska do Svetovej obchodnej organizácie. Takisto si myslíme, že je veľmi dôležité mať rovné hracie pole, a to je aj dôvod prečo kladieme taký veľký dôraz na skompletizovanie prijatia Ruska do Svetovej obchodnej organizácie. Samit dodá tomuto komplexnému procesu nový impulz, keďže sa nachádza v kritickom štádiu.

Počas samitu podpíšeme novú dohodu o oceli, čím zvýšime množstvá, ktoré môže Rusko vyvážať do Európskej únie. Ďalším pozitívnym znakom v spolupráci EÚ a Ruska je fakt, že sa počas samitu podpíše memorandum o porozumení medzi Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť a Ruským federálnym úradom pre kontrolu drog.

Čo je menej pozitívne, rada by som vás informovala, že hoci existoval jasný záväzok Ruska v Samare v máji, že konečne podpíše dohodu o preletoch nad Sibírou, a to včas pred ďalším samitom v Mafre, vyhliadky na to sa zdajú byť veľmi malé. Chceme obrátiť list na tejto dlhotrvajúcej roztržke. Pozitívny krok zo strany Ruska by nám potom umožnil pokračovať v leteckom samite, ktorý je naplánovaný na november v Moskve, kde by došlo k určeniu obrovského potenciálu pre spoluprácu v tomto sektore.

S ohľadom na medzinárodné otázky bude Kosovo zaručene tou najdôležitejšou a potrebujeme vziať do úvahy, spoločne s Ruskom, ako nájsť riešenie tejto otázky, na základe pretrvávajúcich snáh trojky. Musíme sa vyhnúť obnoveným konfliktom na Balkáne.

Tiež prediskutujeme ďalšie dôležité medzinárodné otázky, ako je Stredný východ, a to ešte pred konferenciou v Annapolise; Irán, po nedávnej návšteve prezidenta Putina v Teheráne a Afganistane; Mjanmarsko; a situácia s ohľadom na zmrazené konflikty, najmä v Gruzínsku a v Moldavsku.

Radi by sme spolupracovali s Ruskom v konštruktívnom duchu a hľadali riešenia na tieto chúlostivé otázky. Preto musíme pokračovať v začatej práci a nikdy nestrácať zo zreteľa naše dlhodobé projekty.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, v mene skupiny PPE-DE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, veríme, tak ako to zdôraznila tlač, že portugalská jeseň bude teplejšia ako ruská jar, aspoň pokiaľ ide o samit v Samare.

Ako povedal pán komisár, verím, že potrebujeme pokračovať v budovaní strategického pridruženia s Ruskom, ale klíma bude vo väčšej miere závisieť od teploty Ruska ako od teploty v Európskej únii: do istej miery vzhľadom na to, čo povedal pán komisár, predovšetkým v súvislosti s novou úlohou, ktorú chce Rusko zohrávať na medzinárodnom javisku, a najmä pokiaľ ide o otázku bezpečnosti dodávky energie.

Tento vzťah, pán predsedajúci, však musíme vybudovať na súbore pilierov. Po prvé akékoľvek rozhodnutie alebo krok proti členskému štátu sa bude považovať za rozhodnutie alebo krok proti Európskej únii ako takej.

Po druhé, vážený pán predsedajúci, Európska únia je neodvolateľne a nepopierateľne odhodlaná presadzovať ľudské práva a musí byť pri bránení týchto postojov veľmi silná. V tomto ohľade cítim, že by sme mali privítať rozhodnutie ruskej vlády splnomocniť a konečne udeliť víza Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii, aby sa tak mohli zúčastniť na stretnutí v Moskve.

Jeden aspekt, ktorý spôsobuje obavy je vyhlásenie, vo vzťahu k nedávnemu samitu krajín hraničiacich s Kaspickým morom, o formovaní istého typu širokého frontu, ktorý do istej miery porazí národné a medzinárodné hrozby a niektoré pozície v Organizácii Spojených národov.

Už budem končiť, pán predsedajúci. Vážený pán komisár, úradujúci predseda, bráňte záujmy Európskej únie pragmatizmom, vybudujte toto pridruženie, ale nezabudnite, že čísla sa musia zhodovať s ideálmi. Spomínam si na niečo, čo som nedávno čítal v, prirodzene vynikajúcom, článku v novinách The Economist: zjavne na Wiesbadenskom samite pán Putin povedal spolkovej kancelárke pani Merkelovej, že to bolo tam, kde Dostojevský prehral ruletu.

Verím, že Európska únia bude mať v Portugalsku väčšie šťastie ako ruský spisovateľ vo Wiesbadene.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, v príprave pred blížiacim sa samitom, kľúčovým predpokladom mojej skupiny ostáva to, že Rusko a Európska únia majú množstvo spoločných záujmov a napriek našim odlišným názorom, Európska únia by mala počas nadchádzajúceho samitu aj naďalej pokračovať v práci na základe tohto predpokladu. Rusko a Európa sa navzájom potrebujú, aby mohli zvládať problémy v Európe, ale najmä potrebujú jeden druhého pri riešení významných medzinárodných otázok. Trvalo udržateľná bezpečnosť v Európe je možná iba v spolupráci s Ruskom.

Z týchto dôvodov sme my, moja skupina a ja, stále podporovali strategické partnerstvo s Ruskom. Na tento samit je pripravený preplnený program a pán komisár a zástupca predsedníctva o tom už hovorili. Predsa však dúfame, že v určitom bode nastane pohyb smerom k otázke rokovacieho mandátu pre novú dohodu partnerstva a spolupráce. Veríme, že nová poľská vláda bude schopná spolupracovať s Moskvou lepšie a dôsledkom bude možno vytvorenie väčšieho priestoru pre pokrok.

Vzťah energetiky je mimoriadne dôležitý a takisto si myslíme, že počiatočným bodom musí byť vzájomnosť, ale musíme si uvedomiť, že ide o istú formu vzájomnej závislosti, ktorú by sme spolu mali zvládať lepšie. Tiež žiadame väčšiu spoluprácu s oblasťou Čierneho mora a dúfame, že otázky ako podnesterská oblasť a Gruzínsko sa tiež prediskutujú na samite.

Predchádzajúci rečníci už spomenuli stav demokracie v Rusku a, samozrejme, to nie je niečo, čo by sme mohli z tejto diskusie vynechať. Tiež nás znepokojuje príprava volieb do Dumy. Zároveň chceme, aby boli kampane slobodné a čestné, a aby mali všetky strany rovnakú príležitosť prejavu. To je dôvod, prečo je také dôležité presadzovať otázku pozorovateľov v Moskve: nielen pozorovateľov v daný deň volieb, ale aj pozorovateľov počas kampane pred samotnými voľbami. Všetci vieme, aké je dôležité byť schopný formovať správny názor na voľby, krajina, ktorá má ambície predsedať Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy by naozaj mala byť schopná a ochotná pracovať s OBSE, pokiaľ ide o pozorovanie volieb.

Na záver, a opakujem čo som povedal na začiatku, mali by sme pokračovať vo svojom kritickom postoji voči Rusku, kritickom pokiaľ ide o ľudské práva a demokraciu, ale nemali by sme zbytočne veci polarizovať. Naším východiskovým bodom by stále mala byť snaha byť dobrým susedom, spolupracovať a snažiť sa riešiť situácie v Európe spoločne a nie ustavične veci zveličovať.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, májový samit v Samare odhalil trhliny v našom strategickom partnerstve s Ruskom, pokiaľ ide o otázku energetiky, Kosova a ľudských práv. Tieto trhliny sa stali zlomovou líniou, ktorá je teraz taká hlboká a široká, že sme teraz nútení povedať, aké zmysluplné môže byť „partnerstvo“ založené na spoločných hodnotách.

Ako samotný pán Putin priznáva, „Rusko sa tak skoro nestane, ak sa vôbec niekedy stane, krajinou, kde budú mať liberálne hodnoty hlboké historické korene“.

Ako dlho ešte môžeme ignorovať túto skutočnosť, tento dôkaz? Niežeby Rusi odmietali kultúrne pasce západu, pretože prezident Putin často hovoril o mieste svojej krajine v srdci Európy. Nie, táto prudkosť, toto odmietnutie je namierené predovšetkým proti tomu, čo prezident Barroso nazýva „posvätné hodnoty” Európy, hodnoty ako sloboda, demokracia a právny poriadok, čo v dnešnom Rusku viditeľne chýba.

Pán Salafranca Sánchez-Neyra mal pravdu. Od Rady a Komisie sme počuli príliš veľa vecnej politiky a príliš málo etickej politiky. Náš vzťah s Ruskom je určite strategický, ale nedá sa opísať ako partnerstvo.

Potrebujeme pragmatický prístup, spolupracovať, kde sa dá na otázkach obojstranného záujmu, ako sú hraničné prechody, dodávka energie a pripojenie k Svetovej obchodnej organizácii, hoci včerajšie oznámenie kontroly cien potravín predstavuje návrat k hospodárskym stratégiám z minulosti.

S Ruskom môže dôjsť k istému pokroku, ale bez fanfár, a potom bude nasledovať frustrácia, ktorá poznamenáva príliš veľa samitov EÚ a Ruska.

Potrebujeme trošku viac úprimnosti, keďže Rusi pristupujú k dvom významným voľbám. Ak by vývoj ľudského klonovania dosiahol vyšší stupeň, prezident Putin by pravdepodobne kandidoval na prezidenta aj na ministerského predsedu, podľa príkladu Kaczýnskeho v Poľsku. Pre krajinu, ktorá zvrátila oligarchiu v roku 1917 je dosť nezvyčajné, že nový absolutizmus nadobúda prevahu, a my by sme nemali obmedziť našu kritiku zo strachu z ohrozenia partnerstva, ktoré existuje iba na papieri.

Iba keď bude existovať nezávislé súdnictvo, sloboda prejavu a demokracia aj v skutočnosti, a keď novinári, opozičné strany a mimovládne organizácie budú môcť spolupracovať bez strachu z odplaty, môže Európa trvať na spoločnej zodpovednosti s Ruskom.

To je aj dôvod, prečo moja skupina hľadala riešenie ako ukončiť túto rozpravu, a viac ako 300 členov parlamentu podporilo našu výzvu. Musíme byť pripravení dať na papier to, čo hovoríme na verejnosti, a odmietnuť tých, ktorí tvrdia, že Parlament nie je nič iné ako miesto, kde sa veľa diskutuje, ale ktoré neprináša žiadny konkrétny výsledok.

Reformná zmluva sľubuje Parlamentu po prvýkrát možnosť povedať svoj názor na konanie zvonku. Preto nám dovoľte zvýšiť našu hru, aby sme mohli splniť výzvy a vysloviť na samite posolstvo, ktoré nebude môcť prezident Putin ignorovať.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Rozhodnutie, ktoré včera prijali lídri Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, a to neprijať uznesenie pred samitom EÚ a Ruska demonštruje, že pre nás Rusko stále prestavuje istý problém. Rozhodnutie znamená vážnu chybu. Toto nie je ten druh francúzsko-nemeckého stroja, ktorý očakávame v našej časti Európy.

Naše uznesenie z 2. mája pred samitom v Samare bolo veľmi užitočné. Verím, že dnešné ticho nesvedčí o pokuse vybočiť od jasne vymedzenej a demokratickej politiky voči Rusku. Ak prístup prijatý v Samare zmaríme, Rusko sa ešte viac presvedčí, že integrácia a najmä rozšírenie z roku 2004 sú pokrokom, ktorý môže ignorovať alebo bagatelizovať. Politici, ktorí sa momentálne snažia zatvárať oči pred krokom Ruska smerom k diktatúre v mene pseudorealizmu, súhlasia s tým, aby sa zopakoval fínsky prípad. Súhlasia s diskrimináciou strednej Európy, a tým aj s oslabením pozície Európskej únie ako globálneho partnera.

  Bart Staes, v mene skupiny Verts/ALE. – (ET) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni. Pán minister, vo svojom úvode ste povedali, že vzťahy s Ruskom sú dobré alebo v každom prípade lepšie, ako sa hovorí v medzinárodnej tlači. Pán minister, žijete na Marse? Alebo na Venuši? Odvažujete sa hovoriť Rusom na čom záleží alebo pre vás znamená Európska únia iba peniaze a obchod? Je to pre vás dôležitejšie ako demokracia a ľudské práva?

Dovoľte nám to povedať na plné ústa: Rusko sa šmýka po klzkom brehu na ceste k plne rozkvitnutej diktatúre, na čele so silným vodcom: silným vodcom, ktorý nebude tolerovať žiadny protest a ktorý nasadí svoju tajnú políciu FSB vždy, keď si zmyslí, že to je potrebné, vodcom, ktorý sa nevzdá svojej moci za žiadnych podmienok a ktorý použije všetky triky, aby udržal v rukách opraty moci po parlamentných voľbách v decembri a po prezidentských voľbách v marci. Rusko sa, pán minister, vyvíja do uzavretej spoločnosti, kde by vládny režim najradšej nikomu neumožnil nazerať mu cez plece.

Nerád by som ostal pri teoretických úvahách. Skutočnosťou je, že ľudské práva sú v Rusku neprestajne pod tlakom a stav demokracie je žalostný. Skutočnosťou je, že sloboda prejavu a sloboda tlače podlieha prísnej samocenzúre. Nedávno prijatý zákon o extrémizme sa dá jednoducho použiť na umlčanie novinárov a politických oponentov.

Skutočnosťou je, že ruský režim považuje silnú a nezávislú občiansku spoločnosť za neželanú, a že pozícia mimovládnych organizácií je pod silným tlakom z dôvodu obmedzujúcich právnych predpisov. Skutočnosťou je, pán minister, že slobodné voľby sú tam utópiou. Zúčastniť sa môžu iba tí, ktorých toleruje režim. Napríklad koalícii Iné Rusko, zjednotenej okolo Garyho Kasparova, zakázali zúčastniť sa bezprostredne sa blížiacich parlamentných volieb.

Aby som to zhrnul, pán minister, situácia v Čečensku možno už viac nie je aktuálny problém v politike, ale situácia je tam stále mimoriadne znepokojujúca. Ľudí tam vraždia, zaistia a nelegálne zadržiavajú, vydierajú, únosy sú na dennom poriadku a mučenie je bežným zvykom. Toto je realita v Rusku, pán minister, a dúfam, že si to budete pamätať, keď sa budete koncom týždňa rozprávať s pánom Putinom.

  Helmuth Markov, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, stabilita a rozvoj v Európe a vo svete nie je možná bez rozumnej spolupráce medzi Európskou úniou a Ruskom. Čo by som rád videl v porovnaní so Samarou? Bol by som rád, keby ste sa vrátili a povedali nám, že máte s Ruskom spoločnú stratégiu na riešenie kosovského problému a spoločnú stratégiu pre mierový proces na Strednom východe, a že máte spoločný postoj v otázke nukleárneho problému v Iráne a spoločnú stratégiu na riešenie problému podnesterskej oblasti.

Nie je to len otázka dodávky energie. Zabudnime na projekt Galileo. Priemysel ho nechce a platitelia daní majú vyrovnať účet. Spolupracujme s Ruskom na vypracovaní rozumnej energetickej politiky za pomoci nových technológií. Poďme s Ruskom vyriešiť problém bezvízového cestovania. Prečo sme v tejto oblasti stále nedosiahli významnejší pokrok, iba pokiaľ ide o tieto konkrétne skupiny? Podľa môjho názoru sa toho dá urobiť naozaj veľa.

Aká bude pozícia Európskej únie v otázke raketového štítu? Budeme stáť pri Rusku alebo povieme, že nechceme obranný štít Spojených štátov? Myslím, že by bolo úžasné, ak by sa nám to podarilo dosiahnuť. Samozrejme, tiež musíme byť k Rusku kritickí a povedať mu, že ak budem vystupovať proti protiteroristickým plánom, ktoré spracoval pán Schäuble a pán Jung v Nemecku, potom musím Rusku tiež povedať, že odmietam tieto antidiskriminačné zákony. Je to dosť jasné.

Ak si myslíme, že situácia v Čečensku je nestála v oblasti ľudských práv, musíme to Rusom veľmi jasne povedať, ale potom sa tým musíme podrobne zaoberať. Myslím si, že ak máme rozumnú partnerskú dohodu, toto je niečo, čo dobrí partneri môžu a musia jeden druhému povedať. Potrebujeme Rusko a Rusko potrebuje nás, a spolu budeme napredovať, ak vyložíme všetky problémy na stôl a predovšetkým, ak navrhneme ich riešenie.

  Jana Bobošíková (NI). – (CS) Dámy a páni, pokiaľ chceme obstáť v globálnej realite, je nevyhnutné, aby Únia ako silné zoskupenie a Rusko ako veľmoc lepšie integrovali svoje hospodárstva.

Iba tak budú úspešne čeliť nevyhnutným politickým tlakom, ktoré môžu toto partnerstvo z rozumu rozdeľovať. Momentálne je realita taká, že pokiaľ odrátame z obchodných vzťahov energiu, ruské vývozy do Únie sú zhruba rovnako veľké ako do Maroka alebo do Argentíny. Preto podporujem výzvu komisára pre obchod Mandelsona, ktorý požiadal EÚ a Rusko, aby sa prestali správať ako dve mestá, ktoré spája iba úzka cesta a plynovod.

Som presvedčená, že obaja partneri sa musia zamerať na vytvorenie dlhodobých, vzájomne výhodných hospodárskych a obchodných vzťahov, a neprepadať krátkodobému politickému taktizovaniu. Domnievam sa, že je v záujme občanov EÚ, aby EÚ postupovala voči Rusku jednotne, čo sa momentálne nedeje. Mali by sme tlačiť na vytvorenie stabilnejšej politickej a podnikateľskej klímy v Rusku, ktorá by zahŕňala menej dovozných bariér a vytvorila by lepší priestor pre investorov práve z Európskej únie.

  Reino Paasilinna (PSE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, existujú dva spôsoby ako preskúmať vzťahy EÚ a Ruska. Môžeme ich vnímať buď ako problematické, alebo ako príležitosť. Ako vieme, v súčasnosti sú obidva hojne zásobené.

Minulý týždeň v Lisabone podnikli vedúci Únie kroky smerom k koherentnejšej zahraničnej politike. Nemohla by byť politika v záležitostiach Ruska pre obe strany prvou zastávkou, ktorá tiež hovorí v prospech Ruska? Je potrebné vylepšiť partnerskú a kooperačnú dohodu, a my to vieme. V oblasti Severnej dimenzie sa niečo dosiahlo v otázkach súvisiacich s Baltským morom, ale musíme sa posunúť do nových oblastí. Plány existujú, ale na ceste nie je až tak veľa cestovateľov.

Potvrdili sme členstvo Ruska vo Svetovej obchodnej organizácii. Musíme dotiahnuť zmluvu do konca. Potom bude možné kontrolovať daň zo stavebného dreva a nelegálne poplatky uvalené na hraniciach, ktoré pani komisárka Ferrerová-Waldnerová spomínala. Sme plne závislí jeden od druhého v otázkach energií, ale táto závislosť musí fungovať oboma smermi. Vývoz predstavuje závislosť práve tak ako dovoz.

Preto potrebujeme ukončiť nemohru s Ruskom. Bohužiaľ, trvá táto situácia už veľmi dlho, ale vzdávam poctu novému lídrovi Poľska, ktorý sa pokúsil zlepšiť vzťahy s Ruskom, ako aj s Nemeckom. Je zjavné, že Rusko predstavuje väčší problém.

Rozhovory musia dospieť k výsledkom v oblasti práv občanov, nie iba ak ide o otázku tovarov. Rád by som sa opýtal Rady, či sa budú na samite spomínať clá zo stavebného dreva. A čo nový zákon v Rusku týkajúci sa postupu, podľa ktorého nie je podozrivý odovzdaný na vypočúvanie do krajiny, v ktorej zločin spáchal? Toto je veľmi zvláštny postup. Inými slovami, zločinec, ktorý spácha zločin v členskom štáte, môže hľadať azyl v Rusku. Bude sa Rada na samite venovať tejto otázke?

  Annemie Neyts-Uyttebroeck (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ako tak počúvam celú túto diskusiu a vyhlásenia Rady a Komisie, je mi absolútne jasné, aké je to náročné, s ohľadom na Rusko, kombinovať nevyhnutný rešpekt voči tejto veľkej a dôležitej krajine a týmto veľkým a dôležitým ľuďom s propagáciou našich základných zásad právneho poriadku, s fungujúcou demokraciou, slobodou pre médiá a s rešpektovaním ľudských práv. Je náročné nájsť správnu rovnováhu, tým viac, odkedy prezident Putin, tak ako nikto iný, chápe umenie využívania každého rozdielu v názoroch alebo rozličné odtienky v názoroch medzi členskými štátmi.

Počuli sme, že v Rusku sa majú čoskoro konať voľby a vieme, že sa tak udeje zakrátko. V tomto kontexte by som rada zdôraznila, že podmienky, ktoré dostali jednotlivé strany, ktoré nie sú zastúpené v Dume, sú úplne nehodné demokracie. Či už hovoríme o výške depozitu, počte požadovaných podpisov, či kontrolách, pozrime sa, čo sa stalo v Saint Petersburgu pred niekoľkými mesiacmi – ani v jednom z týchto bodov nesplnili kritériá, ktoré by sme my a zvyšok sveta považovali za nevyhnutné pre slobodné a spravodlivé voľby. Inými slovami, neveští to nič dobré.

Tiež sme počuli znepokojujúce správy o pokusoch udržať kontrolu nad kontaktmi študentov a nad ľuďmi z výmenných programov. Inými slovami, a už končím, pán predsedajúci, členské štáty sa musia viac zjednotiť a byť viac ostražité, aby mohla táto spolupráca pokračovať aj naďalej.

  Inese Vaidere (UEN). - (LV) Dámy a páni, Rusko je významným partnerom, ale jeho politika nám spôsobuje obavy. Zatiaľ neboli v uliciach Ruska vztýčené sochy pána Putina, ale už teraz sa prejavujú znaky kultu osobnosti. Kandidatúra na prezidenta štátu v parlamentných voľbách je dosiaľ nepoznaný precedens v histórii demokratického štátu, práve tak ako nominácia hlavy radikálneho hnutia Naši na post ministra pre záležitosti mladých a odmietnutie prijať delegáciu z Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva. Manipulácie zahraničných národov zo strany Ruska považujem za nebezpečné. Prieskumy v Lotyšsku ukázali, že podpora Ruska pre ľudí je v radikálnom protiklade s integráciou spoločnosti. Tiež sa obávam, že história politickej aktivity týchto ľudí, ktorí nedávno organizovali Ruské fórum v Európskom parlamente poskytuje dôvod veriť, že v iných európskych štátoch môžu existovať deštruktívne plány. Našou povinnosťou je poraziť tieto manipulácie, keďže Rusko neustále posúva hranice našej trpezlivosti. Pokiaľ ide o rozhovory o energetike, je potrebné, aby sa vytvorili zásady a ratifikovala sa Energetická charta, ktorá bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť novej dohody, napriek tomu, že Moskva vyjadruje svoju nespokojnosť s doložkou vzájomnosti. Ďakujem.

  Hélène Flautre (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, povedzme si to jasne! Rozhodnutie, ktoré sme prijali včera budú ruské úrady interpretovať, v skutočnosti sa tak už aj stalo, ako veľký úspech: žiadne uznesenie, žiadny odkaz. To je skutočný bonus, ak vezmeme do úvahy odmietnutie oficiálnej delegácie pre ľudské práva z Európskeho parlamentu. Ruská spoločnosť je, viac ako inokedy, zajatcom propagandistickej tlače a uchyľuje sa k nebezpečnému nacionalizmu.

V dnešnom Rusku prevláda násilie na základe strachu, zatiaľ čo sa ujíma rasizmus a xenofóbia. Slovo „nezávislý” sa už viac nedá použiť. „Nezávislí” aktivisti za ľudské práva, novinári alebo politickí oponenti dostávajú automaticky pomenovanie „nepriatelia režimu”. Oficiálne im bol venovaný zákon prijatý v roku 2007. Pod rúškom boja proti extrémizmu v skutočnosti dáva úradom úplnú slobodu v nespravodlivom boji. Ako nám včera povedala pani Maria Mendrasová, toto prostredie neustáleho násilia páchaného na ľudských právach nenúti ľudí konať. Risk pána Putina sa teda vyplatil: podarilo sa mu presvedčiť svojich spoluobčanov, že Rusko má svoje vlastné pravidlá, pokiaľ ide o demokraciu a ľudské práva.

S týmto presvedčením nie je vôbec prekvapujúce, že Rusko je stále posledným členom Rady Európy, ktorý neratifikoval protokol č. 14. To je pre pána Putina dar z nebies, požehnanie. Znamená to, že on nemusí postupovať v súlade s pravidlami a môže zabrániť, aby sa tieto prípady niekam pohli, najmä ak ide o prípady mučených Čečenov. Vzhľadom na túto situáciu by bolo naivné si myslieť, že sa v Rusku 2. decembra odohrajú slobodné a nezávislé voľby. Za daných okolností nie je to v skutočnosti iba ľudové hlasovanie, kto je za a kto proti Vladimírovi Putinovi? Bez zmeny ústavy bude mať aj naďalej kontrolu nad všetkými politickými, hospodárskymi, finančnými, administratívnymi, súdnymi a bezpečnostnými otázkami.

V predvečer samitu Európskej únie a Ruska vyzývam Radu a Komisiu, aby postavili ľudské práva na najvyššiu politickú úroveň. Je nevyhnutné, aby sme zohrali kľúčovú úlohu, či už diskutujeme o budúcej dohode, Kosove, alebo energetike. To je to, čo od nás žiadajú ruskí demokrati. Jednoducho hovoria: „Aj naďalej o nich hovorte, aj naďalej hovorte pravdu“. Prinajmenšom pri tom aspoň neriskujeme naše životy.

PREDSEDÁ: pani ROTHE
podpredsedníčka

  Vladimír Remek (GUE/NGL). – (CS) Vážení prítomní, diskusia na tému vzťahov Únie s Ruskom patrí k našim najčastejším témam v tomto Parlamente.

Pravidelne tu počúvame rovnaké klišé, buď zámerné, alebo spôsobené nepochopením alebo neznalosťou veci. Napriek tomu, či chceme alebo nie, musíme zaobchádzať s Ruskom ako s partnerom. Ak nedokážeme nájsť spoločnú reč a nebudeme sa zo všetkých síl snažiť postupne vzťahy zlepšovať, tak na to Únia doplatí viac ako Rusko. To neznamená zatvárať oči pred ťažkosťami, ale pozerať sa realite do tváre a každého posudzovať rovnako.

To, že dnešné Rusko je hospodársky silnejšie, a tým aj sebavedomejšie, je jednoducho fakt. Tiež chráni svoje vlastné záujmy, práve tak, ako to robia Spojené štáty a vlastne aj EÚ. Potrebujeme triezvy prístup. Preto som rád, že sme uznesenie posunuli, a tým sme dali voľnejšiu ruku našim zástupcom na samite v Portugalsku.

Dnešné Rusko nie je bývalý Sovietsky zväz. Hovorím to nielen z vlastnej dlhoročnej pracovnej skúsenosti v tejto krajine, ale aj na základe vyjadrení prevzatých z americkej diplomacie.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE-DE). – (NL) Pani predsedajúca, chcela by som poďakovať úradujúcemu predsedovi Rady a predsedovi Komisie. Nechystám sa merať úspech samitu podľa dĺžky záverečného spoločného vyhlásenia. Pre mňa je dôležité, aby sme zhmotnili detaily tých tém, pri ktorých vieme, že musíme nájsť spoločné riešenia, a verím, že sa o nich bude rokovať.

Vzťahy medzi EÚ a Ruskom sú nesmierne zložité. To sa počas tohto volebného obdobia nezmení. Musíme však zobrať na vedomie, že pre Rusko a EÚ neexistuje žiadna iná hospodárska a politická alternatíva ako partnerstvo. Pani predsedajúca, máme vynikajúcu dohodu pre takéto partnerstvo, ktorá existuje už desať rokov. Ako sa s tým v budúcnosti tvorivo vyrovnáme? Samit je tiež významnou príležitosťou na objasnenie pojmu demokracie, a ďakujem Komisii za to, čo plánuje urobiť v súvislosti s touto otázkou.

Vždy na mňa zapôsobí, že v Rusku sa stabilita a demokracia chápu ako protiklady, čo, samozrejme, nie je a ani nikdy nebude náš názor. Pre nás všetkých je veľmi dôležitý vstup Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Pani predsedajúca, ako povedal pán Watson, nemá zmysel stavať proti sebe vecnú politiku a etickú politiku. Faktom je, že potrebujeme oboje. Pri rokovaniach s Ruskom musíme byť realistickí, musíme jasne a pevne obhajovať naše etické a morálne stanoviská.

Mnohí z nás si mysleli, že po páde komunizmu Rusko jednoducho zmizne zo svetovej scény, a veľa ľudí si to želalo. To sa však nestalo. Nestalo sa tak najmä preto, že rastom cien energie bolo Rusko schopné zvýšiť svoje výnosy, a tým znovu získať moc na medzinárodnom poli. Tento fakt musíme brať do úvahy, pretože v opačnom prípade nie sme schopní rozpoznať realitu.

Napriek tomu existujú veci, ktoré nechceme akceptovať. Sú to negatívne vývojové trendy, ako objasnil pán úradujúci predseda Rady a pani komisárka. Nie sme jednoducho pripravení akceptovať, že sa robí stále viac a viac krokov na potlačenie demokracie v Rusku. Sú to kroky, ktoré nemôžeme akceptovať, kroky, ktoré nemajú nič spoločné s budovaním demokracie, ale s jej narušovaním. Neschvaľujeme postoj Ruska, ktoré, žiaľ, odmieta ponúknuť svojim susedom, našim spoločným susedom, otvorené partnerstvo, čo by bolo aj v našom záujme. Je potrebné jasne stanoviť, že na upevňovaní tohto partnerstva chceme spolupracovať s Ruskom, ale s Ruskom, ktoré uznáva nezávislosť a suverenitu všetkých svojich susedov.

Nesmieme akceptovať napríklad situáciu, keď sa Rusko právom snaží ovplyvniť iné krajiny prostredníctvom svojho členstva v Rade Európy alebo v OBSE, na druhej strane však odmieta zodpovednosť a, napríklad, protestuje proti prítomnosti volebných pozorovateľov. Zo zásady by sme k voľbám nemali pociťovať nedôveru, ale krajina ako Rusko, ktorá si myslí, že má plne rozvinutú demokraciu, musí tiež povoliť isté kontrolné opatrenia. Ak Rusko chce hrať významnú úlohu v Rade Európy a v OBSE, je potrebné ho vyzvať, aby preukázalo tento fakt tým, že prijme volebných pozorovateľov, ktorí zaručia transparentnosť a spravodlivosť volieb. Túto jasnú správu by Európska únia mala vyslať Rusku.

  Bronisław Geremek (ALDE). – (PL) Pán úradujúci predseda Rady, pani komisárka, myslím si, že pri rokovaniach o vzťahoch medzi Ruskom a Európskou úniou by sme si mali položiť si otázku, čo chce Rusko od Európskej únie a čo Európska únia očakáva od Ruska. Istý ruský politik sa vyjadril, že Rusko by teraz malo voliť takzvanú politiku zadržiavania. Ak tak Rusko skutočne urobí, v určitom zmysle to bude znamenať návrat do obdobia studenej vojny. Mali by sme zvážiť, čo presne by Rusko chcelo zadržať. Že by závan slobody pochádzajúci z Európskej únie? Ide o vážny problém. Zároveň Európska únia tvrdí, že sa snaží o strategické partnerstvo s Ruskom.

Výzva, ktorej čelíme, je určite náročná a urobili by sme dobre, keby sme mali na pamäti, že zásady právneho štátu sú nevyhnutným predpokladom na rozvíjanie zdravého partnerstva s Ruskom. Právny štát znamená nezávislosť súdnictva. To zahŕňa slobodu médií, slobodu prejavu a hospodársku slobodu, ako aj nezatváranie podnikateľov do väzenia. Navyše zahŕňa to uplatňovanie zásad vlády zákona aj v oblasti medzinárodných vzťahov, čo by znamenalo uvoľnenie konfliktov na Kaukaze a v Moldavsku a naliehanie na medzinárodné spoločenstvo v otázke Kosova.

  Hanna Foltyn-Kubicka (UEN). – (PL) Pani predsedajúca, samit EÚ – Rusko sa zhoduje s kľúčovým obdobím v ruskej histórii, konkrétne s koncom éry pána Putina. Bude to však naozajstný koniec tejto éry?

Výsledkom prezidentských volieb v Ruskej federácii nebude zmena, pretože moc ostane aj naďalej v rukách tej istej osoby, ktorá sa tentoraz bude oslovovať premiér. Andrej Lugovoj, údajný vrah Alexandra Litvinenka, sa má stať členom parlamentu, a tým získať imunitu. Ruské orgány teda otvorene chránia osobu, ktorá, zdá sa, spáchala závažný trestný čin na území Európskej únie. Takýmto správaním vysielajú jasnú správu, že záujmy Kremľa sú prioritou nad všetkými zákonmi, ako aj nad úctou k členským krajinám Európskej únie.

Po voľbách sa nič nezmení. Obyvatelia Čečenska budú aj naďalej vyvražďovaní, tlač bude aj naďalej umlčovaná, a bohaté zásoby prírodných zdrojov Kremľa umožnia aj naďalej uskutočňovať surovú zahraničnú politiku. Veľmi si želám, aby predstavitelia Európskej únie mali tento fakt na pamäti počas rokovaní s ruskou delegáciou. Naši predstavitelia by tiež mali pamätať na to, že rozhovory samy osebe nie sú podstatné. Dôležitými sa stanú až vtedy, keď budú viesť ku skutočným zmenám v rámci Ruskej federácie.

  Christopher Beazley (PPE-DE). - Pani predsedajúca, požiadal by som pána úradujúceho predsedu Rady a pani komisárku, aby poskytli tomuto Parlamentu záruky, v súlade so včerajšou žiadosťou, že názory, ktoré tu odzneli budú prednesené priamo prezidentovi Putinovi a jeho poradcom v piatok v Mafre.

Dozvedeli sme sa o troch hlavných zásadách, ktoré predseda Barroso označil ako posvätné zásady solidarity, reciprocity a právneho štátu. Úradujúci predseda Rady, ako občan Portugalska, si je určite vedomý, že moja krajina, Anglicko, má jedno z najstarších spojenectiev uzavreté práve s jeho krajinou. Preto rozumieme významu solidarity a vzájomnej podpory. V prípade, že zabudneme, náš spoločný patrón, sv. Juraj, je tu na to, aby nám pripomenul.

Útok na jednu členskú krajinu alebo na diplomatov jednej členskej krajiny, prípadne útoky hakerov na jednu členskú krajinu, sú útokom na celú EÚ. Bolo by isto vhodné pripomenúť prezidentovi Putinovi, že táto solidarita a reciprocita sú pre nás podstatné. Nemôžeme prijať koncepciu suverénnej demokracie, ak to na jednej strane znamená, že Rusko je prijaté do medzinárodných organizácií – pani komisárka, vy ste spomenuli WTO – s prísľubom dodržiavania záväzkov, a potom tieto záväzky neplní. Toto je potrebné zdôrazniť.

Zajtra sa Michailovi Chodorkovskému končí štvorročný trest odňatia slobody na Sibíri. Podľa ruského práva si mal trest odpykávať v Moskve. Bolo by vhodné pripomenúť prezidentovi Putinovi, že v našich vzťahoch je právny štát obojsmerná záležitosť. Pán Chodorkovsky nebude oslobodený, keďže sa vzniesli nové obvinenia.

Možno si položíte otázku, čo to má spoločné s EÚ. Odpoveďou sú obavy mnohých akcionárov z EÚ z porušovania obchodných a právnych záväzkov.

Napokon, pán úradujúci predseda Rady, my nie sme odsúdení na spoluprácu a nemôžeme mať partnerstvo bez vzájomného rešpektu a vzájomného porozumenia, na dosiahnutie čoho naša strana vyvíja veľké úsilie. Potrebujeme záruky od prezidenta Putina, že rozumie našim základným zásadám.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dámy a páni, úplne súhlasím s výrokom ministra Antunesa, že vzťahy medzi EÚ a Ruskom sú omnoho pevnejšie a silnejšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

EÚ a Rusko spája spoločný záujem na strategickom partnerstve. Koniec koncov obývame spoločný kontinent. Spája nás vzájomná hospodárska závislosť. Bez vzájomnej spolupráce nevyriešime žiaden vážny medzinárodný problém, či už ide o globálne otepľovanie, nešírenie zbraní hromadného ničenia, konflikt na Blízkom východe alebo v Kosove a podobne. Inými slovami, silné všestranné a vyvážené susedské vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom majú zásadný význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu celej Európy.

Pri pestovaní a posilňovaní týchto vzťahov by sme však nemali zabúdať na základné hodnoty, na ktorých je Európska únia postavená, to znamená na základné hodnoty ľudských práv a občianskych slobôd, demokracie a právneho štátu. Som presvedčený, že tieto hodnoty treba pripomínať našim ruským kolegom práve teraz v súvislosti s blížiacimi sa voľbami v Rusku.

Európska únia by mala na nadchádzajúcom samite v Mafre pripomenúť našim ruským partnerom zásady transparentnosti a reciprocity v hospodárskych vzťahoch. Európske trhy by mali ostať otvorené pre ruské firmy, rovnako otvorené by však mali byť aj ruské trhy pre európske firmy, a to vrátane energetických trhov a združených firiem.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Pani predsedajúca, prechod k novému strategickému partnerstvu medzi EÚ a Ruskom nie je jednoduchou záležitosťou. Komplikujú ho postupné rozdiely, ktoré sú niekedy zdrojom značného napätia. Zveličovanie týchto rozdielov vyvoláva návrat obmedzujúcich postojov z minulosti, robí prítomnosť neistou a prekáža konštruktívnemu pokroku.

O partnerstve EÚ a Ruska by bolo potrebné položiť niekoľko rozumných otázok. Vyrovnalo sa Rusko s realitou rozširovania Únie? Prekonala Únia počiatočné problémy spojené s jej rozširovaním smerom na východ? Pociťujú nové členské štáty svoju účasť vo fungujúcom európskom bezpečnostnom systéme? Ako reaguje Únia na snahy Ruska nanovo vymedziť a posilniť jeho novú úlohu, ktorú zohráva v medzinárodnej rovnováhe síl? Budú obe strany pokračovať v ovzduší nedôvery a „tichej diplomacie“, alebo sa budú snažiť dosiahnuť spoločné akčné plány?

Dámy a páni, podľa môjho názoru, samotné odvetvové prístupy nie sú najlepšou voľbou. Ohlasovaný plán vytvorenia štyroch spoločných priestorov musí ostať politicky záväzný, rovnako ako aj snaha Ruska o vstup do WTO. Na spoluprácu v hospodárskych otázkach, otázkach slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, vonkajšej bezpečnosti, výskumu, vzdelávania a kultúry je preto potrebná rozsiahla a pevná partnerská štruktúra. Rusofóbia nemá v Európskej únii založenej na zásade demokracie, právneho štátu a základných slobôd miesto. Chápem zvýšenú citlivosť niektorých občanov z nových členských štátov, ale prílišné zaoberanie sa udalosťami z minulosti môže spochybniť vyhliadky na transparentnú politickú spoluprácu a úzke inštitucionálne prepojenie.

Pán úradujúci predseda Rady, pani komisárka, stanoviť spoločné politické a hospodárske ciele v záujme demokratických zásad, mieru, stability a bezpečnosti je vzájomne výhodné pre obidve strany.

  Józef Pinior (PSE). – (PL) Pani predsedajúca, pani komisárka, na úvod by som rád zdôraznil dôležitosť strategického partnerstva medzi Európskou úniou a Ruskom a chcel by som vyjadriť svoje sympatie občanom Ruskej federácie, a naozaj všetkým národnostiam žijúcim v Rusku. Takisto by som chcel vyzdvihnúť úspechy Ruska v hospodárskom rozvoji a pri riešení sociálnej krízy. Skutočné strategické partnerstvo však vyžaduje seriózny a čestný prístup k vzájomným vzťahom. Európska únia so znepokojením zaznamenala vznik nového systému moci koncentrovaného do rúk prezidenta Putina. Hrozí, že tento systém bude sústavne oslabovať liberálnu demokraciu v samotnom Rusku. Takisto rozdúchava plamene neoimperializmu v ruskej zahraničnej politike. V dokumentoch pripravených pred samitom EÚ a Ruska sa Amnesty International usiluje poukázať na porušovanie ľudských práv v Rusku. Informácie, ktoré Amnesty poskytla, sa týkajú nedodržiavania ľudských práv zo strany vládnych organizácií na území severného Kaukazu, hlavne v Čečensku a Ingušsku, zhoršujúcej sa situácie, pokiaľ ide o slobodu prejavu a združovania, vraždy novinárov a nárast rasovo motivovaného násilia.

Portugalské predsedníctvo by malo na samite, ktorý je naplánovaný na 26. októbra v Mafre, dať podnet na riešenie problémov načrtnutých Amnesty International. Je dôležité, aby ruská občianska spoločnosť, novinári a aktivisti ľudských práv vnímali Európsku úniu ako ochrancu základných práv a ako spojenca demokratického, liberálneho a svetu otvoreného Ruska.

  Elmar Brok (PPE-DE) . − (DE) Pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pani komisárka, dámy a páni, dúfam, že samit EÚ a Ruska nás donúti na chvíľu sa zastaviť a konečne si určiť naše spoločné záujmy, pretože tieto záujmy nepochybne existujú. Patria sem hospodárske záujmy a záujmy bezpečnostnej politiky, najmä otázky Blízkeho východu, Iránu, boja proti terorizmu a iné, kde si musíme priznať, že nedokážeme dosiahnuť naše ciele bez účasti Ruska. Ale Rusko musí tiež pochopiť, že keď sa nezúčastní, poškodí tým svoje vlastné záujmy.

Pri pohľade na demografický vývoj v Rusku a jeho nekonečné sibírske planiny, a na ľudnaté krajiny tu u nás, nebál by som sa hrozby z Európy, keby som bol na ruskej strane. Pri dlhodobých vyhliadkach by som túto hrozbu videl inde. Myslím si, že tu je vysoká úroveň zhody, na základe ktorej musíme konať.

Na tzv. západnej strane, kam zahŕňam aj Spojené štáty, sme Rusko nebrali vážne v čase, keď sa tejto krajine veľmi nedarilo. Jej odvracanie sa od nás a nárast imperialistického správania je toho výsledkom. Platí to aj na vývoj v samotnom Rusku, najmä v oblasti ľudských práv a slobody tlače a jeho stále častejšie a neprijateľné vyhlásenia týkajúce sa nezávislosti jeho susedov. Je neprijateľné žiadať od krajín ruského „blízkeho zahraničia“, aby si osvojili istý typ správania voči jednej konkrétnej krajine. Každá krajina má právo na slobodné a nezávislé rozhodnutie a zvoliť si cestu, po ktorej sa bude uberať. Rusko to musí akceptovať. Návrat k starým poriadkom nie je možný a použitie energie ako zbrane je dokonca ešte menej prijateľné.

Pri podrobnej analýze našich záujmov zistíme, že existuje len cesta vpred. Myslím si, že po skončení volieb v Rusku to bude znova možné a takisto dúfam, že to zabráni Rusku vydať sa po nesprávnej hospodárskej ceste. Vysoké príjmy prichádzajúce do krajiny z jej ropného a plynárenského priemyslu sa používajú na revitalizáciu starých koncernov ťažkého priemyslu v leteckom a lodiarskom odvetví a podobných sektoroch. Ak sa ich situácia zhorší, Rusko bude musieť čeliť rovnakej katastrofálnej situácii ako predtým, z dôvodu nevybudovania pevných a jasných hospodárskych štruktúr skladajúcich sa z malých a stredných podnikov. Následky takéhoto úpadku sú zrejmé. Je takisto v našom záujme zabezpečiť, aby v Rusku nevzniklo žiadne nové vákuum, ak ceny ropy klesnú.

  Ana Maria Gomes (PSE). – (PT) Tento samit môže napomôcť riešenie nejasností, ktoré naďalej ovplyvňujú vzťahy medzi Európskou úniou a Moskvou. Minister Amado však už opatrne znížil latku, keď objasnil, že predsedníctvo neplánuje ambiciózny program na samit v Mafre.

Jeho partner, pán Lavrov, sa v nedávnom interview pre agentúru Lusa sťažoval na nemoc šíriacu sa v Európskej únii, pričom narážal na nekonštruktívny postoj niektorých jej členov. Lenže pomalé odumieranie demokracie, ľudských práv, slobody tlače a právneho štátu v Rusku, ako aj beztrestnosť niektorých bývalých členov bezpečnostných síl, s ktorou tvoria agendu Ruskej federácie, je práve to, čo zhoršuje naše vzťahy. Toto všetko znepokojuje verejnú mienku v Európe a odzrkadľuje sa aj vo vzájomných vzťahoch. Túto nemoc šíriacu sa v Európskej únii, tieto rozkoly, sa snažíme liečiť a reformná zmluva je veľmi účinným nástrojom. Nanešťastie, zatiaľ neexistuje liek, ktorý by zastavil smerovanie Putinovho Ruska k autokracii, a nájdenie lieku nám zaberie omnoho viac času, ak Rada Európskej únie bude naďalej zatvárať oči pred týmto problémom.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). - (RO) Samit v Mafre, ktorý je naplánovaný na 26. októbra 2007, sa bude konať na pokraji udalostí s veľkým vplyvom na budúcnosť vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom. Vymenovala by som len niektoré z nich: ukončenie platnosti dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskom, parlamentné voľby v decembri 2007 a prezidentské voľby v marci 2008 v Rusku. Tieto udalosti poskytujú možnosť nielen vyzvať Rusko na otvorený a čestný dialóg s Európskou úniou, ale aj na zhodnotenie spolupráce za uplynulých 10 rokov.

Pripájam sa k prejavom svojich kolegov, ktoré tu už odzneli a rovnako ako oni by som sa chcela sústrediť na dôležitosť úlohy Ruska v spoločnom susedstve a regióne Čierneho mora. Pohľad na posledných 10 rokov dokazuje, že zamrznuté konflikty, pretrvávajúce v tomto regióne a politické i hospodárske vzťahy Ruska s krajinami v regióne a s jeho susedmi, súčasnými členmi Európskej únie, sa nie vždy zakladajú na reciprocite, dôvere a zásade dobrých vzťahov. Ak hovoríme o zamrznutých konfliktoch, dobrým príkladom je nedávny a veľmi dobre známy prípad týkajúci sa podmienok, za ktorých boli prepustení politickí väzni Andrej Ivanţoc a Tudor Popa. Oni sú živým dôkazom nestability, existujúcej v tejto oblasti. Sú dôkazom neistoty na tomto území, ktorá postihuje celý región. Preto by mal samit v Mafre otvoriť tieto témy a pripomenúť základný cieľ, ktorý chce Európska únia dosiahnuť – vytvorenie v regióne Čierneho mora a jeho susedstve skutočné územie demokracie, stability a prosperity.

Preto by mala byť pozícia Ruska a jeho konštruktívna zainteresovanosť v tomto ohľade, v súlade s medzinárodnými normami a záväzkami, sústavnou témou v rozhovoroch Európskej únie s touto krajinou. Skutočné strategické partnerstvo a pevné, výhodné vzťahy znamená zvýšenú zodpovednosť a pevný prísľub od oboch strán.

  Katrin Saks (PSE). - (ET) Včera bola v Parlamente otvorená maďarská bábková show. Prinútilo ma to zamyslieť sa nad tým, ako tu niekedy hlasujeme. Jednoducho zdvihneme ruku. Stali sme sa tiež bábkami?

Šíria sa chýry o zákulisných dohodách týkajúce sa návrhu predsedníctva nechať prejsť uznesenie o Rusku, pravdepodobne s cieľom vyhnúť sa dusnej atmosfére na samite Európskej únie a Ruska. Je hanebné ako ľahko opúšťame naše vlastné stanovisko o sebavyjadrovaní.

Toto je najlepší príklad, ako Európa nepochopila, že problémy vo vzťahoch s Ruskom nespočívajú v detailoch, ale v našom správaní. V minulosti Európsky parlament čelil takým situáciám, ako sú tieto. Dnes sa mi však zdá, že strach paralyzujúci ruskú spoločnosť začal ovplyvňovať aj nás.

Prečo opakovane robíme Rusku ústupky? Zachovali sme si vieru v naše vlastné zásady alebo sme sa nechali presvedčiť, že Rusko je tak odlišné, že nielen naše palacinky, ale aj partnerské vzťahy musia byť podľa ruskej módy. Takéto správanie je škodlivé pre obe strany, ako pre Európsku úniu, tak aj pre Rusko samotné.

  Tunne Kelam (PPE-DE). - Pani predsedajúca, myslím si, že je najvyšší čas čeliť realite. Poslanec Watson sa zmienil o prasklinách v mechanizme súčasnej spolupráce, z ktorých sa postupne stávajú trhliny. V Zmluve o partnerstve a spolupráci sa hovorí o rovnakých hodnotách pre všetkých. Chris Patten však pred niekoľkými rokmi napísal, že neverí v naše zdieľanie tých istých hodnôt. Pretvárka, výstavba Potemkinových dedín, je tradičnou črtou ruskej štátnej politiky a pán Putin sa stále tvári, že má demokraciu, zatiaľ čo takmer úplne zavŕšil budovanie autoritatívneho, do veľkej miery nacionalistického štátu.

Takisto sa tvárime, že nadchádzajúce voľby budú kľúčové, o čom ja pochybujem, keďže všetko bolo pripravené na manipuláciu týchto volieb s cieľom dosiahnuť výsledky v súlade so želaniami pána Putina. Dokonca sa vytvorili umelé opozičné strany a falošné mimovládne organizácie. Ak teraz súhlasíme s touto pretvárkou a budeme sa tváriť, že veríme v takýto druh demokracie, budeme spoluzodpovední za dianie v Rusku a za osud obyčajných Rusov, ktorí si zaslúžia niečo lepšie ako takúto falošnú demokraciu.

Preto rozhodne nesúhlasím s vyhlásením Rady, že neexistuje žiadna iná alternatíva spolupráce. Tvoriť a mať rozličné alternatívy patrí medzi základy demokracie a medzi naše záväzky patrí aj ochrana ľudských práv. Naše vzťahy musíme uviesť do rovnováhy a musíme vyslať signál o našej pripravenosti ukončiť spoluprácu, ak Rusko našu reciprocitu a otvorenosť neopätuje.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, dával som dobrý pozor pri dnešných všetkých prejavoch o nadchádzajúcom samite Európskej únie a Ruska a celkových vzťahoch medzi Európskou úniou a Ruskom a tiež o vnútropolitickej situácii v Rusku, ako ju vidíte vy. A mojou povinnosťou je povedať, že som tieto názory vzal na vedomie a vezmem ich do úvahy.

Podľa môjho názoru existuje jedno spojivo spájajúce všetky poznámky a analýzy, ktoré tu dnes odzneli. A tým je fakt, že Rusko je strategickým partnerom Európskej únie. Európska únia Rusko potrebuje, rovnako ako Rusko potrebuje Európsku úniu. Zakladá sa na absolútne nevyvrátiteľnom zistení o potrebe budovania vzťahu založeného na spoločných hodnotách a zásadách, ktorý je prirodzene vzájomne prospešný, ale aj pevný a solídny.

Hovorilo sa o solidarite, ľudských právach a reciprocite. Dnes, viac než kedykoľvek predtým, sa musí Európska únia prezentovať pred Ruskom pevná vo svojej vnútornej solidarite. Vždy som tvrdil, že problém jedného členského štátu je problémom všetkých členských štátov. Za žiadnych okolností nesmie byť táto súdržnosť spochybnená.

Čo sa týka otázky ľudských práv, všetci vieme, že v našej Únii je zakorenený rešpekt pre právny štát, demokraciu a ľudské práva. Toto sú naše neodmysliteľné hodnoty a zásady, ktoré za každých okolností musia riadiť naše vzťahy s tretími krajinami.

Pochopiteľne je našou úlohou zaistiť reciprocitu, ale pri jej zaisťovaní máme na ňu rovnaké právo aj od iných. Ak v tejto chvíli, ako sa vyjadril jeden z členov, existujú praskliny, myslím si, že Európska únia a Rusko môžu len získať, ak urobia všetko, čo je v ich silách v rozsahu tohto referenčného rámca, ktorý som spomenul. Inými slovami, v rámci solidarity, reciprocity a rešpektovania ľudských práv.

Pre Európsku úniu je, samozrejme, nevyhnutné, aby sa tieto pukliny zacelili. A na to musíme vynaložiť naše úsilie. Počas plnenia tejto úlohy si, prirodzene, budeme vedomí ťažkostí a rozdielnych cieľov, ale takisto budeme rozhodní, pretože si uvedomujeme, že súčasná situácia neslúži najlepším záujmom Únie. Je, samozrejme, našou povinnosťou pracovať v záujme Európskej únie a budeme tak konať otvorene a transparentne, rokovaniami tvárou v tvár, čo musíme robiť vždy s partnermi, ktorých považujeme za strategických.

Nepochybne to bude intenzívny a významný dialóg. Budeme hovoriť o hospodárstve, obchode, ľudských právach a, samozrejme, o medzinárodnej a regionálnej politickej situácii. Dúfame, a vynaložíme na to naše úsilie, že aj napriek ťažkostiam, problémom a rozdielnosti názorov, napriek všetkému, budeme v piatok, na konci samitu, môcť povedať, že v našich vzťahoch nastal posun a aj napriek týmto ťažkostiam sa nám podarilo dosiahnuť naše ciele.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − (DE) Pani predsedajúca, dámy a páni, chcela by som nadviazať na niektoré body, ktoré tu odzneli. Táto diskusia urobila jednu vec veľmi jasnou: dnes je tu veľmi veľký vzťah napätosti.

Stále zastávam názor, že Rusko je strategický partner. Takisto som však povedala, že je to susedná krajina, a preto je obzvlášť dôležité brať veci, spomenuté Grahamom Watsonom a Christopherom Beazleym a inými, veľmi vážne. My ich skutočne berieme vážne.

Pozrime sa naspäť na predchádzajúci samit v Samare. Pri tejto príležitosti Angela Merkelová, vo funkcii predsedníčky Rady, vyložila karty na stôl nielen na stretnutí, ale aj s médiami. Preto si prosím nemyslite, že tieto hodnoty nie sú pre nás dôležité. Vieme o niektorých znepokojujúcich vyhliadkach týkajúcich sa slobody médií, nezávislosti súdnictva a otázky spravodlivosti, aj vo vzťahu k voľbám.

Všetky otázky, ktoré tu dnes odzneli, sú, samozrejme, správne. Musím však dodať, že poznámky Elmara Broka vystihli aj moje vlastné stanovisko, a to potrebu jasne vymedziť naše záujmy. Samozrejme, na jednej strane sú v hre veľmi dôležité otázky bezpečnosti, zatiaľ čo na tej druhej sú ľudské práva a záujmy demokracie.

Samozrejme, je tiež dôležité spomenúť tri základné zásady, o ktorých hovoril pán Beazley. Týmito zásadami sú solidarita, reciprocita a právny štát. Prirodzene, majú rôzne formy, o tom nemôžeme mať pochýb. Pán Beazley máte úplnú pravdu, ale môžem vás uistiť, že aj ony budú na stole.

Viem, že predseda Barroso prednesie o týchto záležitostiach veľmi jasný prejav, napríklad najmä v súvislosti s energiami. Ako už viete, Komisia práve priala balíček opatrení, ktoré sú zamerané týmto smerom. Chceme jasné pravidlá, podporované všetkými v záujme skutočnej reciprocity.

Po tom, čo som vám toto povedala, chcela by som vám pripomenúť už len jednu vec: čím lepšie sme pripravení hovoriť v rámci Európskej únie skutočne jedným hlasom, tým budeme silnejší. Ako všetci vieme, nie vždy sa nám to darí. Čím silnejším sa však stáva Rusko, tým jednohlasnejšie by sme mali hovoriť. Sme závislí od tejto energie, ale naše záujmy ochránime najlepšie vtedy, keď vyšleme silný a jasný odkaz.

Možno sme v minulosti nevenovali tomuto dosť pozornosti, a keď Rusko malo slabšiu hospodársku pozíciu, takpovediac, pravdepodobne sme mu nedali dostatočnú podporu. Dnes sa však musíme usilovať o pozíciu založenú na reciprocite a snažiť sa o skutočný partnerský prístup. Znamená to, že Rusko musí tiež uznať, čo je dôležité pre nás.

  Presedajúca. Bolo predložených šesť návrhov uznesení⁽¹⁾ na uzavretie rozpravy v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční počas nasledujúcej schôdze.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  András Gyürk (PPE-DE), písomne. – (HU) V súvislosti so samitom EÚ – Rusko, by som chcel upozorniť na niekoľko faktorov týkajúcich sa energetickej politiky. Nemyslím si, že preháňam, keď poviem, že pravidlá trhového hospodárstva, sa v súčasnej energetickej politike Ruska neuplatňujú. Rusko sa nestotožňuje so zásadami ochrany zahraničných investícií a nediskriminačného obchodu. Rusko sa uchádza o prijatie do európskeho energetického sektora, ale svoj trh neotvára zahraničným podnikom. Pri mnohých príležitostiach sme mohli byť svedkami, keď Moskva vo veciach súvisiacich s energiami využívala v posledných rokoch svoj vývoz energií ako nástroj na vyvíjanie politického tlaku. Dialo sa tak ruka v ruke s úsilím zameraným na rozosievanie nesúladu medzi členskými štátmi Európskej únie.

Pri vymedzení spoločnej európskej energetickej politiky musíme brať na zreteľ na skutočnosť, že Rusko už nie je schopné uspokojiť vlastnú spotrebu zemného plynu a vývozné požiadavky z vlastných zdrojov zemného plynu. Nezanedbateľné percento zemného plynu dováža Rusko zo Strednej Ázie. Pokles dodávok plynu by mohol pre Moskvu znamenať využívanie politiky v ešte väčšej miere ako základ na plnenie svojich objednávok energií v budúcnosti.

Veríme, že je dôležité uplatňovať zásadu slobodnej hospodárskej súťaže takisto v zahraničných vzťahoch Európskej únie. Musíme dať jasne najavo, že pokus o vytvorenie monopolu v oblasti energetických zdrojov považujeme za neprijateľné. Základným záujmom Európskej únie je zaistiť stabilné dodávky energií. Sme presvedčení, že so zvyšujúcim sa tlakom na členské štáty je možné úspešne bojovať jedine jednotnou Európskou úniou, ktorá bude konať podľa zásad solidarity Spoločenstva.

Vytvorenie európskych dodávok energií bez Ruska nie je v súčasnosti možné. Zároveň však musí byť tento osobitý vzťah založený na reciprocite.

  Richard Seeber (PPE-DE), písomne. – (DE) Ako v súčasnosti, tak aj v minulosti boli EÚ a Rusko spojené spoločnou históriou, silnými hospodárskymi a politickými kontaktmi a zdieľanými tradíciami. Táto spolupráca sa ešte viac prehĺbila pri pokračujúcom procese globalizácie a rastúcom dopyte európskych krajín po fosílnych palivách. S cieľom zabezpečiť dodávky energií aj do budúcnosti sa členské štáty EÚ spoliehajú na intenzívnejšiu spoluprácu v tomto sektore od roku 1990. 

V tomto kontexte predstavuje Zmluva o energetickej charte kľúčový nástroj. Táto zmluva prispieva k podpore rozvoja energetického potenciálu východoeurópskych krajín pri garantovaní stálych dodávok energií členským štátom EÚ. Neúspech Ruska ratifikovať Zmluvu o energetickej charte je znepokojujúci, keď sa hranica problémov medzi zahraničnou politikou/zahraničným obchodom stáva čoraz nejasnejšou. V tejto súvislosti sa práva zakotvené v Charte základných práv nesmú nikdy ohroziť, a to aj vo vonkajších vzťahoch EÚ.

Vzhľadom na silnú hospodársku nezávislosť medzi EÚ a Ruskom nemôžu byť výhražné hospodárske prejavy užitočným prostriedkom, ktorým sa môžu dosiahnuť ciele zahraničnej politiky, a preto sa musia odmietnuť. Vyzývam Komisiu a Radu, aby odolala prejavom Ruska zabezpečiť si jednostranné výhody na európskych trhoch s energiami. Musí byť zabezpečená plná reciprocita liberalizácie trhu a ochrany investícií.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.40 hod pre udelenie ceny LUX a pokračovalo o 12.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

  Martin Schulz , v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcem predniesť žiadosť predsedovi Parlamentu a nie vám ako predsedajúcemu, ale predsedovi Parlamentu.

Toto je žiadosť, ktorú prednášam v mene svojej skupiny. Ale som si istý, že hovorím za všetky demokratické skupiny v Parlamente. Myslím si, ako aj moji kolegovia, že záležitosť, na ktorú chcem upozorniť je tak závažná, že musím požiadať pána predsedu Pötteringa prijať opatrenie proti jednotlivcom, ktorých sa chystám menovať.

Počas posledných dvoch dní došlo v Budapešti k dvom veľkým protestným akciám. Nie je na tom nič nezvyčajné: demonštrácie sa vyskytujú bežne v hlavných mestách Európy, ale niekedy sa končia násilnosťami. Rozhodne sa s tým nedá súhlasiť, ale nedá sa tomu zabrániť. Udalosti, ktoré sa odohrali v Budapešti v uplynulých dňoch dostali nový rozmer a rád by som vám povedal prečo.

Môžete si myslieť čo chcete o predsedovi vlády Gyurcsánym. Môžete ho podporovať alebo byť proti nemu. Čo je neprijateľné, dámy a páni...

(rozruch v sále)

Môžete podporovať predsedu vlády Gyurcsánya, alebo byť proti nemu. Čo je neprijateľné, dámy a páni – navrhujem, aby ste sa pozorne pozreli, kto sa ma snaží prekričať – čo je neprijateľné, je, aby bol predseda vlády označený počas demonštrácií za „špinavého žida“ v Európskej únii. Pridáva to nový rozmer, a to rozmer fašistov v tomto Parlamente.

(hlasný potlesk)

Bol by som vďačný, pán predsedajúci, ak by ste požiadali pána Pötteringa o vyjadrenie absolútnej podpory Parlamentu na pokarhanie týchto ľudí.

(Parlament povstal a rečníka ocenil potleskom)

  Predsedajúci. Veľmi pekne vám ďakujem.

Myslím si, že posolstvo bolo plne pochopené, ale, samozrejme, budem o ňom informovať.

  Graham Watson (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, vystupujem k úplne inej záležitosti. Rád by som vám len vyjadril, v mene mnohých v mojej skupine a som si istý, že aj mnohých ďalších, našu vďaku za organizovanie prezentácie ceny LUX. Je to niečo, čo sme ako Parlament ešte neurobili. Je to niečo, čo by sme mali robiť, a ako raz bývalý premiér Švédska povedal „politici by urobili dobre, ak by chodili viac do kina“.

(potlesk)

  Predsedajúci. Ďakujem, som vám vďačný za vaše poznámky.

Dámy a páni, mám tú česť pripomenúť vám, že dnes oslavujeme 62. výročie založenia Organizácie Spojených národov. Pri tejto príležitosti ste mali v posledných dňoch dostať kópiu posolstva generálneho tajomníka OSN.

Chcem vás takisto informovať o dnešnom oficiálnom začatí, v Európskom parlamente v Štrasburgu, výročnej správy o spolupráci medzi Európskou úniou a OSN o krízovom riadení, rozvoji, podpore demokracie a základných právach. Tento akt je svedectvom dôležitosti vzťahu medzi našimi inštitúciami, spoločným záväzkom k multilateralizmu a dôležitosti, aby sme pracovali spolu pre mier a blahobyt našich spoluobčanov.

(1) Pozri zápisnicu.

6. Vyhlásenie predsedníctva: pozri zápisnicu

7. Privítanie

  Predsedajúci. – S radosťou vám chcem oznámiť, že v rámci medziparlamentného stretnutia je práve na návšteve Európskeho parlamentu delegácia z Mauretánie vedená pánom Ouldom Tolbom. Srdečne by som chcel našich hostí privítať a zdôrazniť dôležitosť, akú pripisujeme takýmto návštevám, ktorá je za posledných 10 rokov prvou v Európe.

Európska únia venovala náležitú pozornosť, prostredníctvom svojich volebných pozorovateľských misií, nedávnemu politickému prechodu v Mauretánii, ktorý by mohol byť príkladom pre tamojší región. Blahoželáme vám k demokratickej voľbe vašej hlavy štátu a parlamentu a v mene tohto Parlamentu dúfam, že vaše tunajšie stretnutia prinášajú svoje ovocie, a že vaša návšteva Štrasburgu aktívne prispeje pri zbližovaní našich dvoch inštitúcií. Ešte raz vám ďakujem za vašu návštevu.

8. Hlasovanie

  Predsedajúci. Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

8.1. Doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (hlasovanie)

– Odporúčania do druhého čítania: Gauzès (A6-0366/2007)

8.2. Dohoda medzi ES a Bosnou a Hercegovinou o readmisii osôb (hlasovanie)

– Správa: Fava (A6-0385/2007)

8.3. Dohoda o krátkodobých vízach medzi ES a Bosnou a Hercegovinou (hlasovanie)

– Správa: Fava (A6-0384/2007)

8.4. Dohoda medzi ES a Bosnou a Hercegovinou o readmisii osôb (hlasovanie)

– Správa: Fava (A6-0386/2007)

8.5. Dohoda o krátkodobých vízach medzi ES a Bosnou a Hercegovinou (hlasovanie)

– Správa: Fava (A6-0387/2007)

8.6. Dohoda medzi ES a Čiernou Horou o readmisii osôb (hlasovanie)

– Správa: Vălean (A6-0380/2007)

8.7. Dohoda o krátkodobých vízach medzi ES a Čiernou Horou (hlasovanie)

– Správa: Vălean (A6-0379/2007)

8.8. Dohoda medzi ES a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o readmisii osôb (hlasovanie)

– Správa: Vălean (A6-0381/2007)

8.9. Dohoda o krátkodobých vízach medzi ES a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko (hlasovanie)

– Správa: Vălean (A6-0383/2007)

8.10. Dohoda o krátkodobých vízach medzi ES a Albánskom (hlasovanie)

– Správa: Vălean (A6-0382/2007)

8.11. Imunita a výsady pána Giana Paola Gobba (hlasovanie)

– Správa: Wallis (A6-0367/2007)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Bruno Gollnisch, v mene skupiny ITS. – (FR) Vážený pán predsedajúci, som presvedčený, že nasledujúca správa je od pani Wallisovej. V mene svojej skupiny, Skupiny identity, tradície a suverenity, by som chcel využiť článok 168 a predložiť návrh na vrátenie tejto správy späť do výboru.

Vážený pán predsedajúci, tento návrh vychádza z článku 168 nášho rokovacieho poriadku. Pri čítaní správy pani Wallisovej je úplne jasné, že je spravodajca a možno aj výbor zmätený, pokiaľ ide o článok 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách.

Správa konštatuje, že správanie pána Gobba nebolo v súlade s článkom 9, ale článok 9 sa vzťahuje na slová a skutky poslanca pri výkone svojich funkcií, a to predovšetkým na tejto pôde. Z tohto dôvodu sa nemal preskúmať článok 9 Protokolu o výsadách, ale článok 10, ktorý sa vzťahuje na ostatné skutky poslanca. To, čo bolo potrebné preskúmať, bolo, či skutky pána Gobba – ktoré, a to musím poznamenať, na politickej úrovni nepodporujem – patria, alebo nepatria do politickej oblasti.

Je samozrejmé, že takéto skutky patria do politickej oblasti. Pán Gobbo vykonal množstvo skutkov v mene, čo osobne nazýva, Padania. To sú, prirodzene, politické skutky a niet pochýb o tom, že pri danej tradičnej judikatúre o imunite by bola poslancovi z ktorejkoľvek inej politickej frakcie imunita potvrdená, ako tomu bolo v prípade poslancov národného talianskeho parlamentu, ktorí vykonali rovnaké skutky ako pán Gobbo.

Ak sa správa pani Wallisovej príjme, tak ako je navrhnutá, potom riskujeme zavedenie rozlišovania, čo je formou diskriminácie medzi imunitou daného štátu a európskou imunitou, čo je v rozpore s protokolom, ktorý sa jasne odvoláva na imunitu daného štátu. Preto si myslím, že by sa mala táto správa prideliť späť do výboru.

  Francesco Enrico Speroni (UEN). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, takisto sa prikláňam k návrhu, aby bola táto záležitosť pridelená späť výboru, hoci moje dôvody môžu byť trošku odlišné.

V skutočnosti, ak sa to posudzuje podľa článkov 5, 6 a 7 rokovacieho poriadku a článkov 9 a 10 protokolu, nemá Parlament právomoci na vyjadrenie názoru na údajné skutočnosti proti pánu Gobbovi, jednoducho preto, lebo v čase daných skutočností nebol pán Gian Paolo Gobbo poslancom Európskeho parlamentu.

Článok 9 protokolu, ktorý zaručuje slobodu prejavu poslancom Parlamentu, sa týka ľudí, ktorí boli poslancami Parlamentu, keď použili určité formulácie, alebo vykonali skutky, ktoré sú s nimi identifikovateľné. Keďže pán Gobbo nebol poslancom Európskeho parlamentu v čase daných skutočností, myslím si, že najvhodnejším riešením by bolo, ak by sa Parlament zdržal pri prijímaní svojho stanoviska, pretože pán Gobbo nebol jedným z našich kolegov.

  Diana Wallis (ALDE), spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, ako autorka tejto správy v mene Výboru pre právne veci môžem Parlamentu potvrdiť, že pred predložením správy plénu bola táto správa prediskutovaná vo výbore. Výbor si takisto vypočul pána Gobba a jasnou väčšinou hlasoval za správu.

Je škoda, že pán Gollnisch nenastolil tieto otázky, ktoré pred chvíľou spomenul, už skôr, no som spokojná a presvedčená o tom, že výbor prijal svoje stanovisko s plným vedomím všetkých skutočností a všetkých nariadení. Nevidím dôvod, prečo by sa mala správa vrátiť späť do tohto výboru.

(Parlament odmietol návrh vrátiť vec späť do výboru)

8.12. Mobilizácia Fondu solidarity EÚ (hlasovanie)

– Správa: Böge (A6-0393/2007)

8.13. Návrh opravného rozpočtu č. 6/2007 (hlasovanie)

– Správa: Elles (A6-0401/2007)

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, chcela by som v mene Komisie predniesť stanovisko. Vo svojom predbežnom návrhu opravného rozpočtu 6/2007 Komisia navrhla vypracovať novú rozpočtovú položku – Žiadosti škôd vyplývajúce zo zákonných postupov proti rozhodnutiam Komisie v oblasti hospodárskej súťaže a zatriediť týkajúce sa výdavky v rámci kapitoly 1a viacročného finančného rámca, ktorý odkazuje na operačnú činnosť v oblasti hospodárskej súťaže.

Komisia by pričítala tejto rozpočtovej položke možné rozpočtové dôsledky vyplývajúce z rozsudkov Súdneho dvora alebo Súdu prvého stupňa v oblasti hospodárskej súťaže. Potreba tejto rozpočtovej položky vychádza z nedávnych rozsudkov Súdu prvého stupňa a z rozpočtovej štruktúry. Zatiaľ čo sú pokuty v oblasti hospodárskej súťaže zapísané ako príjmy všeobecného rozpočtu, na sumy, ktoré majú byť vyplatené, je potrebné vytvoriť rozpočtovú položku vo výdavkovej časti rozpočtu, ktorá v súčasnosti neexistuje.

Komisia berie na vedomie, že rozpočtový orgán nie je naklonený vytvoreniu takejto rozpočtovej položky na rok 2007. Napriek tomuto rozhodnutiu bude musieť Komisia, ak to bude potrebné, pristúpiť k vyplateniu, aby splnila právne povinnosti, ktoré môžu vyplynúť z rozsudkov Súdu v roku 2007 v rámci možností súčasného rozpočtu a pri uplatňovaní príslušných pravidiel.

Toto stanovisko neprejudikuje konečné rozhodnutie o vytvorení špeciálnej rozpočtovej položky a zatriedenia príslušných výdavkov do viacročného finančného rámca.

8.14. Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) (hlasovanie)

– Odporúčanie: Susta (A6-0403/2007)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, základom dohody na tejto správe s Komisiou bolo stanovisko prednesené Komisiou, ktoré sa malo prečítať včera počas diskusie. Toto stanovisko však prečítané nebolo. Podporeniu procesu v tejto záležitosti by pomohlo, ak by Rada súhlasila s pridaním tohto stanoviska do zápisnice, alebo by mu dala právny štatút a transparentnosť.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − Vážený pán predsedajúci, prístup k dostupným farmaceutickým výrobkom v chudobných rozvojových krajinách a najmenej rozvinutých krajinách je nevyhnutnosťou na dosiahnutie navrhnutých rozvojových cieľov EÚ, čo by prispelo k zníženiu chudoby, zvýšeniu bezpečnosti ľudí a podpore ľudských práv a trvalo udržateľného rozvoja. Myslím si, že obidvaja súhlasíme s dôležitosťou zaistenia súdržnosti politických línií EÚ, a to najmä jednotnosti vonkajších činností EÚ, kde by mali ísť menovite rozvojová a obchodná politika ruka v ruke.

Musíme uznať, že mechanizmus vytvorený rozhodnutím Svetovej obchodnej organizácie a protokolom k dohode TRIPS predstavuje len časť riešenia problému prístupu k liekom a verejnému zdraviu, a že iné opatrenia na zlepšenie zdravotnej starostlivosti a infraštruktúry sú takisto rovnako nevyhnutné. Aj keď pozmeňujúci a doplňujúci návrh k dohode TRIPS nie je úplným riešením, domnievame sa, že kladné prijatie tohto protokolu predstavuje dôležitý krok.

V tomto zmysle stojí za to pripomenúť, že členské štáty Európskej únie podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie môžu slobodne využívať výnimky na základe dohody TRIPS vo vnútroštátnych patentových právach vrátane tých, ktoré boli stanovené podľa článku 30 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva TRIPS.

Navyše, aby sa zabezpečil prístup k liekom v krajinách s nedostatočnými, alebo žiadnymi výrobnými kapacitami vo farmaceutickom priemysle, sa Rada, Európsky parlament a Komisia veľmi snažili, aby bolo prijaté nariadenie (ES) č. 816/2006 o udeľovaní nútených licencií na patenty týkajúce sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia.

Dovoľte mi ešte uviesť, že podporujeme použitie „pružnosti“ zakomponovanej do dohody TRIPS a uznanej odsekmi 4, 5 a 6 vo vyhlásení podpísanom v Dauhe, ako aj ďalšie pružnosti pre menej rozvinuté krajiny, ktoré sú poskytnuté podľa odseku 7 vyhlásenia podpísaného v Dauhe, aby boli schopné poskytnúť základné lieky za dostupné ceny v rámci ich vnútroštátnych programov verejného zdravia.

Európska únia nežiada a neplánuje žiadať, so zreteľom na vyhlásenie podpísané v Dauhe v rámci rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria a ostatných budúcich bilaterálnych a regionálnych dohôd s chudobnými rozvojovými krajinami a najmenej rozvinutými krajinami, o rokovania o ustanoveniach týkajúcich sa farmaceutík, ktoré sa niekedy označujú ako ustanovenia TRIPS+, ktoré majú vplyv na verejné zdravie a prístup k liekom.

Napokon sa staviame priaznivo k iniciatívam podporujúcim presun technológie, výskumu, posilneniu kapacít, regionálnych systémov zásobovania a pomoci s registráciou, aby sa uľahčila a zvýšila výroba farmaceutických výrobkov samotnými rozvojovými krajinami na čom budeme s členskými krajinami spolupracovať.

Sme si istí, čo sa týka zodpovedajúcich opatrení a rozpočtových postupov, že záväzok Európskeho parlamentu, ktorý vzniesol otázku viditeľnosti prístupu k liekom, napomôže zvýšenie ich účinnosti.

8.15. Zmena článku 173 rokovacieho poriadku týkajúceho sa doslovného zápisu (hlasovanie)

– Správa: Corbett (A6-0354/2007)

– Po ukončení hlasovania:

  Anna Záborská (PPE-DE). – (FR) Prepáčte vážený pán predsedajúci, ale chcem povedať niečo dôležité. Hlasovanie o správe pána Corbetta nám umožní vrátiť sa späť do normálnych koľají. Všetky diskusie z pléna budú preložené do všetkých jazykov. V súčasnosti potrebujeme účinný spôsob vykonávania a keďže zajtra hlasujeme o rozpočte, navrhujem, aby sme pripravili doplňujúce a pozmeňujúce návrhy k rozpočtu, aby sme...

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Predsedajúci. – Nové ustanovenia vstúpia do platnosti k prvému dňu nasledujúcej schôdze, t. j. 12. novembra.

8.16. Európske poradné grémium pre riadenie v oblasti štatistiky (hlasovanie)

– Správa: Bowles (A6-0327/2007)

8.17. Európsky poradný výbor pre štatistiku (hlasovanie)

– Správa: van den Burg (A6-0328/2007)

8.18. Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie (hlasovanie)

– Správa: Mantovani (A6-0245/2007)

– Po hlasovaní o návrhu Komisie:

  Gerard Batten (IND/DEM). - Vážený pán predsedajúci, čo sa týka procedurálnej námietky, opäť vediete zasadanie rýchlosťou, pri ktorej je nemožné hlasovať. Predseda Parlamentu nám včera povedal, že urobiť niekoľko chýb, či zmýliť si hlasovanie je akceptovateľné, pretože štatisticky by sa to stalo tak či tak. Nevzťahuje sa to na vás, pretože hlasujeme tak rýchlo, že je nemožné všimnúť si ako kolegovia hlasujú. Môžete prosím spomaliť?

(potlesk)

  Predsedajúci. – Dámy a páni, dovoľte mi ukázať vám, koľko nás ešte dnes čaká práce. Ako si viete predstaviť, ak spomalíme v našom tempe, tak nikdy neskončíme.

(potlesk)

8.19. Batérie a akumulátory a použité batérie a akumulátory (vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu) (hlasovanie)

– Správa: Blokland (A6-0232/2007)

8.20. Komunikačná infraštruktúra pre prostredie Schengenského informačného systému (nariadenie) (hlasovanie)

– Správa: Coelho (A6-0358/2007)

8.21. Vzájomná pomoc a spolupráca medzi colnými orgánmi (hlasovanie)

– Správa: Toma (A6-0352/2007)

8.22. Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov (hlasovanie)

– Správa: Belohorská (A6-0291/2007)

8.23. Tradičné zdroje energie a energetické technológie (hlasovanie)

– Správa: Reul (A6-0348/2007)

8.24. Stratégia Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel (hlasovanie)

– Správa: Davies (A6-0343/2007)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Martin Schulz (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, mám jednu žiadosť. Žiadam zmeniť a doplniť poradie hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podľa článku 155 ods. 2. Z hlasovacej listiny je zrejmé, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 51 je ďalekosiahlejší ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 42 a 52, a preto by som chcel požiadať, aby sme najprv hlasovali o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 51 a až potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch č. 42 a 52.

  Predsedajúci. – Rokovacia služba s tým nesúhlasí, ale požiadam pána Daviesa o stručné vysvetlenie.

  Chris Davies (ALDE), spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, jednoducho súhlasím s hlasovacím zoznamom tak, ako bol predložený Parlamentu.

  Predsedajúci. - Keďže je tomu tak, musíme podľa tradície postupovať podľa rady nášho spravodajcu.

8.25. Prínos daňových a colných politík pre Lisabonskú stratégiu (hlasovanie)

– Správa: Wagenknecht (A6-0391/2007)

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 37:

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, zmena, ktorú navrhujeme, je, že Parlament v tomto štádiu skôr „vezme na vedomie” ako „privíta”, že Komisia predložila oznámenie o vyrovnaní strát, keďže práca na správe o tejto téme pokračuje vo Výbore pre hospodárske a menové veci.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

– Pred začiatkom konečného hlasovania:

  Sahra Wagenknecht, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, domnievam sa, že to, že Parlament nemal odvahu na vyjadrenie skutočnej a tvrdej kritiky trendu daňovej politiky v Európskej únii, ktorý ide úplne zlým smerom, ktorý prináša zisky a bohatstvo nadnárodným spoločnostiam v neuveriteľnej miere, zatiaľ čo konzumenti, pracovníci, a najmä nízkopríjmové skupiny čelia ešte väčšiemu daňovému zaťaženiu, je poľutovaniahodnou skutočnosťou.

Podľa môjho názoru, je správa, ako je predložená, neakceptovateľná. Chcem, aby bolo moje meno stiahnuté z tejto správy a obraciam sa na každého v tomto Parlamente, kto chce skutočne pre Európsku úniu daňovú politiku, ktorá neslúži iba záujmom horných desaťtisíc, ale bude na prospech väčšine Európskych občanov: hlasujte, prosím, v neprospech tejto správy.

  Predsedajúci. Berieme na vedomie vaše vyhlásenie, pani Wagenknechtová.

8.26. Zelená kniha: K Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ (hlasovanie)

– Správa: Florenz (A6-0336/2007)

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 23:

  Marios Matsakis (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, len by som chcel, zo zrejmých dôvodov, aby slovo „naliehavý” nasledovalo hneď za slovom „Komisia”.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

8.27. Vzťahy medzi Európskou úniou a Tureckom (hlasovanie)

– Návrh uznesenia (B6-0376/2007, B6-0398/2007)

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 19:

  Ria Oomen-Ruijten (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, mám ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale je už v texte. Môj ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh znie: „a podporovať uplatňovanie noriem životného prostredia EÚ na rozsiahlu ťažbu a projekty vodných priehrad“.

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

PREDSEDÁ: DIANA WALLIS
podpredsedníčka

9. Vysvetlenia hlasovania

– Správa: Gauzès (A6-0366/2007)

  Daniel Strož (GUE/NGL), (písomne). − (CS) Je možné sa dôvodne domnievať, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach, ako je predložené do druhého čítania (spoločný postoj Rady), prispeje k posilneniu právnej istoty fyzických a právnických osôb v členských štátoch. Ako všetci dobre vieme, doručovanie vyššie uvedených písomností je závažným problémom s citeľným vplyvom na justičný proces, občianske a obchodné vzťahy. Domnievam sa, že odporúčanie Európskeho parlamentu je v súlade so snahou o tvorbu vysoko kvalitných právnych predpisov na úrovni Spoločenstva.

– Správa: Vălean (A6-0381/2007)

  Daniel Strož (GUE/NGL), písomne. − (CS) Pokiaľ ide o dohody medzi EÚ a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónskom o readmisii a zjednodušení vydávania krátkodobých víz, ktoré majú byť schválené Európskym parlamentom, myslím si, že akokoľvek majú tieto dohody – a iné podobné dohody so štátmi západného Balkánu – význam z hľadiska všeobecného posilnenia právneho štátu a boja proti zločinnosti, mali by byť problémy spojené s nelegálnou migráciou riešené v prvom rade hospodárskymi a politickými prostriedkami. Okrem toho by som chcel zdôrazniť ďalší dôležitý faktor, o ktorom sa príslušné správy zmieňujú – ide o to, že realizácia týchto dohôd bude znamenať pre Macedónsko a ďalšie štáty západného Balkánu značnú finančnú záťaž. Vzhľadom k hospodárskej úrovni týchto štátov je nesmierne dôležité, aby im bola Spoločenstvom poskytnutá primeraná a účinná pomoc, najmä finančná.

– Správa: Vălean (A6-0383/2007)

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. – (NL) Pamätám si, že na začiatku šesťdesiatych rokov boli zavedené recipročné vízové požiadavky pre obyvateľov vtedajšieho Európskeho spoločenstva a bývalých krajín Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky. Krátko nato boli tieto vízové požiadavky zrušené.

Pre populáciu siedmych krajín, ktoré ešte stále tvorili Juhosláviu, to znamenalo, že mohli v tom čase slobodne cestovať po Európe. To sa nezmenilo len pre členský štát Slovinsko a kandidátsku krajinu Chorvátsko. Od roku 1992 sú obyvatelia všetkých ostatných krajín vrátane kandidátskej krajiny Macedónsko odrezaní od členských štátov EÚ. Mladá generácia, ktorá vyrástla po tomto období bola sotva schopná prekročiť hranice vlastnej krajiny. Napríklad na veľvyslanectvách krajín EÚ v hlavnom meste Macedónska Skopje visia veľké oznamy s veľkým počtom prísnych povinností. Len kriminálnici ich môžu s ľahkosťou splniť, ale nie študenti, výskumníci a žurnalisti.

Podporujem zlepšenie prístupu k vízam pre tieto skupiny a takisto podporujem zníženie poplatku za vydanie víz na 35 EUR. Mrzí ma podmienený predaj s politikou readmisie, ktorá primerane nezaručuje bezpečnosť utečencov.

– Správa: Böge (A6-0393/2007)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Mobilizácia Fondu solidarity na pomoc obyvateľstvu Nemecka a Francúzska (Réunion), ktorí boli obeťami prírodných katastrof v januári a februári, potvrdzuje, napriek odďaľovaniu, význam a váhu tohto fondu pri pomoci členským štátom.

So zreteľom na patovú situáciu v Rade pri rozhodovaní o návrhu Komisie o skvalitnení tohto fondu by som znovu zopakoval, že výberové kvalifikačné podmienky regionálnych katastrof sa musia ochrániť. Európsky parlament pôvodne potvrdil, že „Fond solidarity EÚ by mal pokračovať pri umožňovaní podnikania krokov v prípade katastrof, ktoré hoc aj významné, nedosahujú minimálny požadovaný stupeň, a preto je možné poskytnúť pomoc za osobitných okolností v prípadoch kde bola väčšina obyvateľstva v konkrétnom regióne zasiahnutá katastrofou, ktorej následky budú mať dlhodobé následky na ich životné podmienky“.

Je takisto nevyhnutné uvedomiť si osobitné charakteristiky prírodných katastrof Stredozemia, akými sú napríklad sucho a požiare, najmä z hľadiska časových obmedzení a oprávnených činností, a možnosti vyššieho stupňa finančnej pomoci tzv. kohéznym krajinám a tzv. konvergentným krajinám v prípade katastrofy. Takisto sa musí posúdiť možnosť vytvorenia poľnohospodárskeho fondu EÚ pre prípad živelných pohrôm.

– Správa: Susta (A6-0403/2007)

  Françoise Castex (PSE), písomne. – (FR) Pani Castexová hlasovala za správu pána Susta o protokole, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS).

Pre francúzskych poslancov Socialistickej skupiny v Európskom parlamente znamená dohoda, ktorú sa podarilo dosiahnuť a ktorou sa umožní krajinám vyrábať generické lieky a vyvážať ich do chudobných rozvojových krajín, ktoré nie sú schopné si ich vyrábať sami, dôležitý krok vpred.

Táto správa pozitívne prispieva, podľa francúzskych poslancov Socialistickej skupiny, k riešeniu problému verejného zdravia, ktorý vyvoláva veľké obavy.

  Proinsias De Rossa (PSE), písomne. − Hlasoval som za protokol, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda TRIPS a prístup k liekom, pretože pevne verím, že EÚ by mala hrať hlavnú úlohu pri podporovaní verejného zdravia a prístupu k liekom pre všetkých ľudí tretieho sveta. Tento protokol je krokom správnym smerom.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Náklady spojené so zavedením noriem ochrany duševného vlastníctva vo farmaceutickom priemysle v rozvojových krajinách sú známe už dlhší čas.

Už dlhší čas sa poukazovalo a upozorňovalo na dramatickú a neakceptovateľnú situáciu zapríčinenú v týchto krajinách uplatnením práv duševného vlastníctva v oblasti zdravia, najmä v boji proti chorobám ako sú malária, HIV/AIDS a tuberkulóza

Z tohto dôvodu sa domnievame, že táto správa predstavuje premárnenú šancu pre väčšinu tohto Parlamentu, a to v rámci svojich právomocí, zaujať humanistický postoj a bojovať za politiku, ktorá by mohla ukončiť práva duševného vlastníctva vo farmaceutickom priemysle.

Schovávaním sa za myšlienku, že rokovanie o protokole je náročné, podpísala väčšina Parlamentu Rade bianko šek, pretože takéto nejasné odporúčania zapríčinia, že sa situácia nezmení a začnú sa vytvárať finančné a právne prekážky, ktoré zabránia týmto krajinám s menšími zdrojmi dostať sa k výdobytkom, ktoré sa dosiahli vo vede a technológii v tejto oblasti.

Hrozíme sa skutočnosti, že to budú práve nadnárodné farmaceutické spoločnosti, ktoré budú mať prospech z tejto nehumánnej politiky, udržiavaním svojich rozprávkových ziskov za cenu mnohých životov.

– Správa: Corbett (A6-0354/2007)

  Richard Corbett (PSE). – Vážená pani predsedajúca, podľa výsledku hlasovania sa Parlament rozhodol, že chce mať k dispozícii zo svojich zasadaní písomné doslovné zápisy a takisto audiovizuálny záznam. Z toho, samozrejme, vyplývajú rozpočtové dôsledky a rád by som požiadal predsedníctvo, aby preskúmalo situáciu, prijalo nevyhnutné rozpočtové zmeny, alebo aby predložilo nový návrh, ak chce, aby výbor opätovne preskúmal túto záležitosť.

Vzhľadom na veľkú väčšinu Parlamentu v tejto záležitosti sa obávam, že vôľa Parlamentu je jasná, preto si myslím, že bude treba podniknúť prvé stanovisko.

  Graham Booth (IND/DEM), písomne. − Uchovávanie záznamu zo všetkých diskusií a ich sprístupnenie verejnosti môže napomôcť euroskepticizmus. Takisto to umožní EÚ chváliť sa väčšou mierou transparentnosti, zatiaľ čo v skutočnosti toho pre demokraciu urobí málo, pretože Európsky parlament nemôže iniciovať právne predpisy a môže byť Európskou komisiou ignorovaný. V EÚ iniciuje právne predpisy EÚ Komisia, ktorá nie je volená a neponúka žiadnu transparentnosť.

Týždňová lehota na opravy v prejavoch (pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4) mala dobrý úmysel a ochránila by poslancov Európskeho parlamentu od chýb, ale najnovšie správy o EÚ by mohli byť potenciálne pochované týždňovým oneskorením, čo by bránilo tlači v informovaní verejnosti. Preto som hlasoval proti správe.

  Derek Roland Clark (IND/DEM), písomne. − Uchovávanie záznamu zo všetkých diskusií a ich sprístupnenie verejnosti môže napomôcť euroskepticizmus. Takisto to umožní EÚ chváliť sa väčšou mierou transparentnosti, zatiaľ čo v skutočnosti toho pre demokraciu urobí málo, pretože Európsky parlament nemôže iniciovať právne predpisy a môže byť Európskou komisiou ignorovaný. V EÚ iniciuje právne predpisy EÚ Komisia, ktorá nie je volená a neponúka žiadnu transparentnosť.

Nepodporujem príležitosť na opravy prejavov (pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4), doslovné záznamy by mali byť také, ako sa odprezentovali. Robím chyby tak ako každý. Najnovšie správy o EÚ by mohli byť potenciálne pochované týždňovým oneskorením, čo by bránilo tlači v informovaní verejnosti. Samostatná poznámka s vysvetlením by mohla byť akceptovateľná. Preto som hlasoval proti správe.

  Bruno Gollnisch (ITS), písomne. – (FR) Správa poslanca Corbetta odporúča s cieľom ušetriť 10 miliónov EUR ročne, skoncovať s prekladom doslovných zápisov do všetkých úradných jazykov. Prístup k všetkým diskusiám v každom jazyku by bol garantovaný audiovizuálnym záznamom dostupným na internete, aj keď jednotliví poslanci Parlamentu by stále mali možnosť požiadať o preklad určitých výňatkov.

Keďže v Európe nemá každý prístup k širokopásmovému internetu, bolo navyše navrhnuté, aby požiadavka na preklad poslancami nepresahovala tridsať strán ročne. Pán Corbett tak navrhuje obmedziť prístup Európskych občanov k práci tých, ktorých volili, aby ich zastupovali a chránili ich záujmy v Európskej únii. To je neprijateľné. A to tým viac, lebo v rovnakom čase tá istá inštitúcia míňa 100 miliónov EUR ročne na svoju vlastnú propagáciu. Nič iné sa nedá povedať o Komisii, ktorá míňa viac ako 200 miliónov EUR na dôležité aktivity, akou je napríklad rozsiahle vysielanie pornografických internetových videí, ktoré majú podporovať európsky film.

Našťastie, zdravý sedliacky rozum, či skôr smrteľný strach z voličov, zvíťazil medzi väčšinou našich kolegov, a preto bude viacjazyčnosť zachovaná.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Pevne odmietame návrh správy, aby sa ústny príspevok objavil v doslovnom zápise len v pôvodnom jazyku.

Európsky parlament sa pokúša robiť veľkú vec zo skutočnosti, že rečníci prehovárajú do celej Európy ako hovorcovia za svoje európske skupiny, ale v rovnakom čase ideme odmietnuť následný prístup k ich stanoviskám a obmedziť dostupnosť znížením rozsahu prekladov do rôznych jazykov.

Ak máme mať demokraticky fungujúcu EÚ, musíme byť pripravení za to zaplatiť. Organizácia, ktorá míňa viac ako 360 miliárd SEK na ochranársku poľnohospodársku politiku musí byť schopná zaplatiť 90 miliónov SEK, aby preukázala rešpekt voči občanom EÚ.

Ak sa náklady za preklady budú v budúcnosti považovať za neznesiteľné, mal by doslovný zápis ako minimum obsahovať pôvodný jazyk rečníka a anglický preklad.

  Patrick Louis (IND/DEM), písomne. – (FR) Francúzski poslanci zo skupiny IND/DEM hlasovali proti správe pána Corbetta o zmene a doplnení článku 173 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ktorého cieľom je zrušiť kompletné a systematické preklady parlamentných diskusií.

Hlavnou myšlienkou uverejňovania rozpráv, čo sa takisto vzťahuje na súdne konania a politické rokovania, je jedným zo základných zásad demokracie.

Publikovanie napomáha znižovanie ideologickej zaujatosti, svojvoľné konanie, rodinkárstvo a špinavé triky. Samozrejme, je to založené na predpoklade, že všetci majú prístup k týmto informáciám vo svojom rodnom jazyku ku kompletným vydaniam konaní, kde je zaistené, že tie isté slová vyjadrujú pre každého rovnakú myšlienku.

Ktorí z občanov Európy by bol schopný zhrnúť a pochopiť určitú diskusiu, ak by mal k dispozícii akúsi popletenú verziu v dvadsiatich jazykoch?

Bolo by to zrejme rovnaké, ak by chcel niekto pochopiť takzvanú „zjednodušenú“ zmluvu a pokúsil sa nahradiť 400 nových ustanovení obsiahnutých v už existujúcich zmluvách, keďže aj tu, tak sa zdá nebola pripravená počas ratifikačného procesu žiadna konsolidovaná verzia.

Európska únia čelí zvyšujúcej sa zdržanlivosti občanov svojich členských štátov a napriek tomu nepreukazuje nič iné len zahmlievanie, falšovanie a zatajovanie.

  Jules Maaten (ALDE), písomne. – (NL) Rozhodnutie sekretariátu Parlamentu nerobiť už viac zápis z rozpráv v pléne v každom jazyku ostal bez povšimnutia v roku 2006. Toto rozhodnutie bolo teraz Parlamentom zmenené. Súhlasím, že sa na preklady diskusií a dokumentov do 23 úradných jazykov Únie vynakladá priveľa času a finančných prostriedkov. Je na škodu veci, že nám nebolo predložené žiadne kompromisné riešenie, ktorým by sa prekladali diskusie do anglického a francúzskeho jazyka tak, aby boli konania stále dostupné v písomnej forme spolu s audiovizuálnymi údajmi.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Viacjazyčnosť je viac než len vyjadrenie kultúrnej rôznorodosti Európskej únie. V organizácii suverénnych a nezávislých štátov, ktoré sa spojili, aby spoluprácou zaistili najlepšie výhody pre svojich občanov a pritom sa v ktoromkoľvek štádiu nevzdali svojej suverenity a nezávislosti, je viacjazyčnosť uznávaná ako vzťah rovnosti medzi všetkými členmi.

Tento samotný dôvod by nám stačil na ochranu pokračovania viacjazyčnosti pri fungovaní inštitúcií spoločenstva. Je potrebné k tomu dodať ďalšie argumenty. Vzdanie sa viacjazyčnej vnútornej komunikácie potenciálne znamená zníženie možností politických opatrení poslancami Európskeho parlamentu, ktorí majú plné právo na to, aby sa mohli vyjadrovať vo svojom rodnom jazyku. Okrem toho, ak minimalizujeme viacjazyčnosť v našej externej komunikácii, môžeme dospieť k tomu, že dištancujeme inštitúciu, ktorá vynakladá veľké množstvo energie na priblíženie EÚ jej občanom.

Napokon existuje tu ekonomický protiargument k ekonomickým argumentom: jazyková rozmanitosť obyvateľov Európy a poznanie viacerých jazykov musí byť konkurenčnou výhodou a nie nákladom.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Corbetta o zmene a doplnení článku 173 týkajúceho sa doslovných zápisov rokovaní, aj keď je mi ľúto, že bola prijatá séria pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporúčali preklad doslovných zápisov do všetkých úradných jazykov.

Nekompromisným obhajcom viacjazyčnosti by som chcela trochu eufemisticky povedať, že je fikciou tvrdiť, že bez rozšírenia prekladateľského procesu, by bol Európsky parlament jediným parlamentným zhromaždením vo svete, ktoré by nemalo všetky svoje rokovania a diskusie preložené do trvalého záznamu do všetkých príslušných jazykov. Je to fikcia do takej miery, že sa odsúhlasilo, že bude zachovaná nielen viacjazyčná verzia, ale má byť dostupný na požiadanie aj simultánny preklad do všetkých úradných jazykov pre všetkých poslancov Parlamentu, ako aj širokú verejnosť. Zdá sa mi, že toto je hlavná časť.

Napokon mi je ľúto, že Parlament nebol ochotný prijať modernejší prístup, čo sa týka prístupu k týmto dokumentom. Hovorím áno a tisíckrát áno viacjazyčnosti. Ale budem naďalej proti takzvanej obrane jazykovej rozmanitosti, ktorá sa používa ako ospravedlnenie tými, ktorí podporujú status quo a otvorene vystupujú proti zmenám.

  Marianne Thyssen (PPE-DE), písomne. – (NL) Hlasovala som proti návrhu v správe pána Corbetta a urobila som tak z tých istých dôvodov, keď som pôvodne vystupovala proti zrušeniu rozpočtu na preklad doslovných zápisov z našich zasadaní v tomto Parlamente.

Hovorené slovo je v parlamente posvätné. To čo hovoríme, nie je len, ak máme to šťastie, položka v denných správach, ale je to súčasť demokratického legislatívneho procesu. Nie je luxusom to, aby bolo dostupné v úradných európskych jazykoch. Preklad je politicky potrebný pre riadny archívny systém, ktorý koniec koncov slúži na umožnenie otvoreného prístupu k informáciám.

Musíme mať na pamäti dôsledky nášho základného rozhodnutia, že sme si vybrali viacjazyčnosť, a že ju nenecháme tajne rozdrobiť. Parlament, ktorý má sebaúctu, neodhodí svoj tradičný archívny systém. Ak budeme musieť šetriť, bolo by lepšie zamerať sa na odlišné oblasti rozpočtu. V každom prípade sa pridržím svojho pohľadu, že naše naliehanie na viacjazyčnosť je nevyhnutnou formou rešpektu pre rôzne kultúry a jazyky v EÚ a požehnaním pre demokraciu.

– Správa: Bowles (A6-0327/2007)

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto správu, ktorá obhajuje vznik Európskeho poradného grémia pre riadenie v oblasti štatistiky v reakcii na návrh Komisie zlepšiť tvorbu celoeurópskych štatistík.

– Správa: van den Burg (A6-0328/2007)

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto nekontroverznú správu, ktorá navrhuje vytvoriť Európsky poradný výbor pre politiku štatistických informácií Spoločenstva. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré prijal Parlament zabezpečia účinnosť výboru a ovplyvnia jeho meno a zloženie.

– Správa: Mantovani (A6-0245/2007)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). - (RO) Dnešné hlasovanie o správe pána Mantovaniho je dôležité pre impulz, ktorý dáva Európskej politike v oblasti celoživotného vzdelávania.

Skúmaním súčasnej situácie v tejto oblasti a jej vzťahu s pracovným trhom nám správa pána Mantovaniho dokazuje existenciu skutočnosti, ktorú sme žili po mnohé roky, ale ktorú nenasledovali prísna a koherentná politika, ktorá by si poradila s jej výzvami. Preto verím, že je dôležité čo najskôr tieto nové návrhy realizovať. V skutočnosti by som chcela poukázať na význam uvedomenia si a podpory vzdelávania tolerancie na celom území Európskej únie. Je to jediný spôsob, ktorým mobilita na trhu práce nebude tvoriť sociálne vylúčené skupiny, ktorých správanie sa stane skôr či neskôr deviantným.

  Françoise Castex (PSE), písomne. – (FR) Pani Castexová hlasovala za správu pána Mantovaniho o zriadení európskeho kvalifikačného rámca.

Táto francúzska poslankyňa zo Socialistickej skupiny v Európskom parlamente víta zavedenie európskeho kvalifikačného rámca v budúcnosti, ktorý uľahčí nadnárodnú mobilitu pre pracovníkov a študentov, kým zároveň splní požiadavky pracovného trhu formou spoločného referenčného bodu pre transpozíciu kvalifikácie.

Podľa návrhu by mala byť každá kvalifikácia od konca povinného vzdelávania po najvyššie stupne univerzitného a odborného vzdelávania (úvodný dokument Komisie sa týkal len kvalifikácie všeobecného vzdelávania) zatriedená podľa jednej z ôsmich referenčných hodnôt založených na poznaní, schopnosti a nadobudnutej zručnosti

Pani Castexová verí, že európsky kvalifikačný rámec ako nástroj na porovnanie, preklad a prevedenie kvalifikácií jedného členského štátu do druhého členského štátu bude rešpektovať rozmanitosť systémov osvedčovania a bohatstvo kvalifikácií, ktoré existujú v Európskej únii. Ako nástroj takisto uľahčí väčšiu mobilitu pre európskych občanov.

Teraz je na členských štátoch, aby sa začali zaoberať obrovskou úlohou klasifikovania referenčných hodnôt potrebných pre európsky kvalifikačný rámec, inak tento rámec zostane prázdnou škrupinou.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa obsahuje niekoľko protirečení a sme kritickí ku kompromisu, ktorý bol prijatý väčšinou Parlamentu o zriadení európskeho kvalifikačného rámca. Medzi rôznymi členskými štátmi existujú pozitívne stránky uznávania kvalifikácií, ktoré je potrebné podporovať.

Konečná verzia prijatého textu zdôrazňuje federalistický charakter návrhu Európskeho parlamentu stanovením osobitných dátumov schválenia a korelácie rozličných systémov vzdelávania a odbornej prípravy používaných v členských štátoch napriek vymedzeniu jej nezáväznej povahy pre najbližších niekoľko rokov.

Chceli by sme vyzdvihnúť, že politika vzdelávania patrí do výlučnej zodpovednosti členského štátu, a preto si myslíme, že navrhnutá „úprava“ narúša túto zásadu.

Považujeme za negatívum prepojenie s bolonským procesom a trendom ku komercializácii vzdelávania s dôrazom na „zamestnateľnosť“ a na perspektívy trhu práce prepojené s lisabonskou agendou.

  Carl Lang (ITS), písomne. – (FR) Táto správa sa zaoberá na úrovni Spoločenstva osvedčením kvalifikácií celoživotného vzdelávania. Je to úplne žiaduce opatrenie, ktoré by malo mať podporu. Odmietam internacionalistické ospravedlnenie použité v dokumente, najmä ak si správne spomínam na celkovú porážku, ktorú utrpela lisabonská stratégia.

V texte sa objavuje prvok europanistickej ideológie. Píše sa tam, že posvätný cieľ globalizácie predstavuje našu jedinú nádej na spasenie, a že globalizácia je prospešná hospodársky, ako aj sociálne. Podľa môjho názoru je krajne liberálna globalizácia strojom na zničenie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych činiteľov národov.

Správa spomína len potenciálny pokrok, čo je niečo pre budúcnosť. Nemali by sme sa dívať na súčasnosť, ako sa pokúšame analyzovať neúspechy a škody, ktoré na našej spoločnosti vykonala globalizácia?

Mám v úmysle hlasovať proti správe tvárou v tvár tejto slepote, nezodpovednosti a nedostatkom.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za schválenie správy o odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie.

Budúci rozvoj európskej spoločnosti bude v rastúcej miere závislý od vzdelania, vedeckého výskumu, inovácie a technológie. Preto je tak dôležité poskytovať podporu pre mobilitu na európskom trhu práce. Som presvedčený, že zriadenie európskeho kvalifikačného rámca uľahčí prístup na európsky trh práce.

Spravodajca pán Mantovani správne zdôraznil vo svojej správe, že od roku 2012 by sa mali všetky osvedčenia o kvalifikácii, diplomy a dokumenty Europass vzťahovať na príslušnú úroveň európskeho kvalifikačného rámca. Európsky kvalifikačný rámec by sa mal použiť na uľahčenie porovnávania kvalifikačných úrovní. Pre členské štáty je veľmi dôležité získať podporu na zavedenie európskeho kvalifikačného rámca, najmä výmenou osvedčených postupov. Poradná skupina európskeho kvalifikačného rámca spomenutá v správe môže zabezpečiť súdržnosť procesu spolupráce a tento proces aj monitorovať.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto správu, ktorej cieľom je vytvoriť európsky kvalifikačný rámec na pomoc celoeurópskemu uznávaniu kvalifikácií. Poskytnutie neutrálneho a dôveryhodného referenčného bodu by malo viesť k zlepšeniu mobility ľudí, ktorí chcú pracovať v iných členských štátoch.

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. − (DE) Teoreticky by malo byť možné, aby bola profesionálna kvalifikácia uznaná v ktoromkoľvek členskom štáte za rovnakých podmienok, ako platia pre domácu pracovnú silu. V praxi existujú ešte stále problémy, ktoré treba vyriešiť. Je zjavné, že je niekde chyba, ak sa napríklad od skúseného učiteľa z Rakúska vyžaduje, aby dokončil dvojročné praktické vzdelávanie pre možnosť vykonávať prácu učiteľa v Nemecku. V niektorých členských štátoch sa zneužívajú pracovné miesta zamestnávaním dobre kvalifikovaných zamestnancov s akademickými titulmi za čo najnižšiu mzdu a takisto sa používajú na vytváranie prekážok k niektorým profesiám.

Neisté pracovné podmienky, ktoré sa dotýkali najmä odvetví s nízkymi mzdami, sa už dávno dostali do odvetví s kvalifikovanými zamestnancami. EÚ nesmie dať ďalší impulz tomuto trendu so systémom tzv. modrej karty. Máme dostatok kvalifikovaných pracovníkov, len keby sme ich vedeli správne zaplatiť.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Prijatie európskeho kvalifikačného rámca posilňuje intervenciu EÚ vo vzdelávacích systémoch, homogenizácii a prispôsobení sa vymedzených ukazovateľov kvality a výkonnosti členských štátov. Je to ďalší spôsob nahradenia vzdelávania pružným spôsobom „vzdelávania“ mimo sociálne zavedeného procesu vzdelávania. Vedomosti sú nahradené efemérnym, povrchným, nepretržitým školením, ktoré vybaví pracovníka s akýmikoľvek zručnosťami žiadanými v tom čase kapitálom.

Tieto kvalifikácie sa neuznajú na základe osvedčení udelených formálnym vzdelávacím systémom každej krajiny, ale budú uznané certifikačnými skúškami zriadenými organizáciami, ktoré sú kontrolované zamestnancami. Naďalej sa takto podporuje oddelenie osvedčení titulov a možnosti kariéry.

Spájanie rôznych úrovní a foriem vzdelávania, ktorého cieľom je dostať vzdelávanie skúsenosťami na rovnakú úroveň so systematickým vzdelávaním, je pokusom o zníženie úrovne práv pracujúcich a zníženie miezd všetkých pracovníkov na najnižšiu možnú úroveň.

Širším cieľom EÚ je, prostredníctvom systému celoživotného vzdelávania a osvedčovaní profesionálnych kvalifikácií, podriadiť vzdelávanie prioritám trhu a posilniť ziskovosť kapitálu. Je to v úplnom nesúlade s potrebami vzdelávania pracovníkov a mladých ľudí.

Z týchto dôvodov, hlasujeme proti tejto správe a návrhu Komisie.

  Zita Pleštinská (PPE-DE) , písomne. − (SK) Cezhraničná mobilita na trhu práce v EÚ sa po rozšírení na EÚ-27 stala nevyhnutnosťou a každodennou realitou. Tieto nové zmeny so sebou prinášajú nároky vyžadujúce inovatívnejšie a pružnejšie vzdelanie, ktoré pripraví Európanov na ich začlenenie do moderného trhu práce, kde je vzdelávanie základným predpokladom pre všetky vekové skupiny a všetky vrstvy spoločnosti.

Hlasovala som za správu Maria Mantovaniho o návrhu odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, pretože som presvedčená, že iba toto je správna cesta k splneniu cieľov lisabonskej stratégie.

Štruktúra európskeho kvalifikačného rámca pozostáva z ôsmich vertikálnych úrovní, tzv. referenčných úrovní, spojených troma horizontálnymi oblasťami – vedomosti, schopnosti a zručnosti, a to takým spôsobom, aby bolo možné jednotlivcov lepšie zaradiť na trhu práce na základe výsledkov štúdia.

Pre úspešnosť európskeho kvalifikačného rámca je bezpodmienečne potrebné, aby vo fáze jeho realizácie členské štáty a sociálni partneri spolupracovali na základe vzájomnej dôvery.

V Európe, kde sa mení povaha trhu práce a vzniká potreba pružného prístupu k vzdelávaniu, by členské štáty mali využiť európsky kvalifikačný rámec na zlepšenie postavenia programov celoživotného vzdelávania. Okrem toho je dôležité, aby zamestnávatelia a rovnako aj európski občania pochopili praktický význam kvalifikácií, čím sa umožní ich väčší a hlavne bezbariérový pohyb po Európskej únii.

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE), písomne. − (PT) Globalizácia hospodárstva je otázkou, na ktorú doposiaľ Európa nenašla jasnú a presvedčivú odpoveď.

Globalizované hospodárstvo zahŕňa pripravenosť na zmenu, ktorá znamená väčšiu mobilitu.

Vytvorenie spoločného referenčného rámca na uznávanie, porovnateľnosť a presun kvalifikácií pochádzajúcich z rozdielnych systémov, je základom na rozvoj rozhodujúcej súčasti európskeho projektu, inými slovami, uľahčenie mobility pracovníkov v tomto prípade prenosnosťou svojich kvalifikácií.

Lepšia príprava našich pracovníkov spolu s harmonizovaným systémom na uznávanie ich vedomostí, zručností a schopností posilní ich mobilitu a rozvoj vnútorného trhu.

Väčší počet a lepšie zručnosti medzi európskymi pracovníkmi by pomohli zaistiť lepšiu organizáciu, viac inovácií a vyššiu konkurencieschopnosť medzi našimi spoločnosťami.

– Správa: Coelho (A6-0358/2007)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Je škoda, že sa odkladá spustenie SIS II. Na túto dôležitú tému sme dnes prijali uznesenie. Zaostávame v porovnaní s plánom, a preto je dôležité nájsť východisko z tejto situácie, ktoré by nám umožnilo použiť sieť SIS 1+ po 13. novembri 2008.

Je jasné, že ľudské a finančné zdroje vyčlenené na realizáciu SIS II sa budú musieť zdieľať medzi tromi súčasne vznikajúcimi projektmi: SIS II, SISone4all, inštalácia, prevádzka a riadenie komunikačnej infraštruktúry.

Preto bude mať podľa môjho názoru správne rozdelenie zdrojov EÚ a členských štátov veľký význam. V súvislosti s dôležitosťou projektu, pokiaľ ide o bezpečnosť EÚ, je zrejmé, že najväčšou prioritou je SIS II. Musíme vyčleniť finančné prostriedky na bezpečnosť EÚ a rozvoj komunikačnej infraštruktúry.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Na „vyplnenie medzery“ počas rozšírenia Schengenského informačného systému (SIS), ktorý zahŕňa Vízový informačný systém (VIS), má súčasný návrh za cieľ ponúknuť dočasné riešenie na prevenciu medzier a potenciálnych prerušení zapríčinených meškaním pri inštalácii „infraštruktúr“ „nového“ systému. Náklady budú rozdelené medzi rozpočet Spoločenstva a členské štáty.

Poukázali by sme na to, že to zahŕňa rozšírenie charakteristík SIS ich rozvojom, rozšírením prístupu k novým orgánom a ich prepojením s pridaním nových kategórií dát (akými sú napríklad získavanie údajov a biometrické údaje).

Takéto rozšírenie predchádzajúceho systému ohrozuje vo veľkej miere práva, slobody a záruky občanov pridaním nových prvkov do databázy, ktorá je na dôvažok zdieľaná mnohými orgánmi. Dôvernosť týchto údajov nemôže byť plne zaručená, keďže záznamy sa môžu udržiavať „po dlhší čas“ a môžu sa zdieľať s tretími krajinami.

Podstatou veci je pokus o zavedenie SIS do súladu s nebezpečnými a neprijateľnými cieľmi aktuálnej bezpečnostnej ofenzívy a s rozšírením a rastúcim prechodom právomocí interných záležitostí v EÚ, čo jasne odmietame.

  Bairbre de Brún, Jens Holm, Mary Lou McDonald a Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. − Nie sme proti navrhnutému dočasnému riešeniu s cieľom zabezpečiť existenciu siete pre SIS 1 + na obdobie od 13. novembra do 17. decembra 2008. Nemôžeme však podporiť použitie ustanovenia o presune v článku 67 ods. 2 zarážka 2 Zmluvy o ES, ako navrhol pán Coelho. Preto sme sa rozhodli hlasovať v neprospech tejto správy.

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. − (DE) Máme veľký problém s organizovanými zločineckými skupinami a nelegálnymi prisťahovalcami, ktorí sa zhromažďujú v pohraničných oblastiach, kde ich je ľahšie zadržať ako v mestách. Obe skupiny sa nachádzajú na štartovacích blokoch a majú v úmysle prejsť do iných krajín, len čo sa otvoria hranice, kde sa stratia bez stopy. Musíme reagovať na túto situáciu zvýšenou cezhraničnou spoluprácou a intenzívnymi kontrolami v pohraničných oblastiach. Rozšírenie Schengenu je hlavnou zodpovednosťou všetkých zúčastnených krajín.

Vstup do Schengenu nemôže závisieť len od funkčnosti Schengenského informačného systému, ktorý napríklad Poľsko zatiaľ ešte nedosiahlo. Namiesto toho musíme zaistiť, aby boli budúci členovia Schengenu schopní presadzovať účinnú kontrolu vonkajších hraníc EÚ bez zmiernenia prechodného obdobia ochrany trhu práce a bez ďalšieho nárastu žobrania. Dovtedy, kým sa to nezaručí, sa nesmie prenáhlené a nepremyslené rozšírenie dovoliť.

Podľa výročnej správy FRONTEX za rok 2006 sú údaje vyvolávajúce obavy na súčasných vonkajších hraniciach Schengenu (najmä Rakúska a Nemecka) omnoho vyššie ako čísla na vonkajších hraniciach EÚ, takže je vysoko pochybné, či by sa malo rozšírenie schváliť. Otázkou je, či by nemal byť Schengen z časti zrušený, najmä keď správa rakúskeho ministerstva vnútra o obchodovaní s ľuďmi dokazuje, že takmer 50 % nelegálnych prisťahovalcov v Rakúsku vstúpilo do krajiny cez schengenskú hranicu s Talianskom.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. − Nie som proti navrhnutému dočasnému riešeniu s cieľom zabezpečiť existenciu siete pre SIS 1 + na obdobie od 13. novembra do 17. decembra 2008. Nemôžem však podporiť použitie ustanovenie o presune v článku 67 ods. 2 zarážka 2 Zmluvy o ES, ako navrhol pán Coelho. Preto som sa rozhodol hlasovať v neprospech tejto správy.

– Správa: Belohorská (A6-0291/2007)

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Som za rozumný kompromis na dosiahnutie rovnováhy medzi ochranou zdravia a životným prostredím na jednej strane a poľnohospodárskou produkciou na strane druhej. Preto som hlasovala za správu mojej slovenskej kolegyne Ireny Belohorskej, ktorá je uznávanou odborníčkou v oblasti prevencie a liečenia rakovinových ochorení. Blahoželám jej k správe, ktorá vychádzajúc z jej bohatých skúseností z lekárskej praxe prináša vyváženú stratégiu trvalo udržateľného využívania pesticídov. Verím, že aj prostredníctvom tejto správy budú prijaté účinnejšie opatrenia na lepšie informovanie širokej verejnosti, zabezpečí sa správna aplikácia a postupné znižovanie spotreby pesticídov v poľnohospodárstve.

Riešením môže byť poskytnutie podpory poľnohospodárom, aby menej využívali umelé hnojivá v boji proti chorobám a škodcom i proti burine na svojich farmách, a tak pomáhali plynulému prechodu k bioproduktom. Správa môže byť inšpiráciou pre spotrebiteľov, aby si na trhu alebo v supermarkete nevyberali len tie najkrajšie plody, ale z hľadiska svojho zdravia dali prednosť na pohľad menej vábnym, ale zdravším bioproduktom.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Všetci chceme dýchať zdravý vzduch a zastaviť roztápanie sa ľadovcov. Zároveň potrebujeme stále viac energií, a to napriek úsporným programom. V hre je takisto závislosť Európy od dovozu ropy a plynu.

Investujeme preto do rozvoja obnoviteľných zdrojov a riešime bezpečnosť jadrových elektrární, najmä ukladanie vyhoretého paliva. Dokázali by sme tak využiť až 14 % z čistých zdrojov. Nemôžeme však ignorovať to, že 32 % zdrojov našich energií tvoria fosílne palivá, ktoré zamestnávajú 300 000 ľudí a pritom podstatne znečisťujú životné prostredie. Preto veľmi vítam a podporila som správu pána Reula o konvenčných zdrojoch. Súhlasím so spravodajcom, že by sme mali prehodnotiť investície a takisto modernizovať technológie, ktoré sú schopné zvýšiť výrobu energie z fosílnych palív, a najmä však znížiť emisie. Máme teda čo doháňať.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Dnes sme dosiahli dôležité rozhodnutie o stratégii používania pesticídov. Hlasovala som za toto uznesenie. Sme si plne vedomí skutočnosti, že vzduch, ktorý dýchame, je znečistený a predstavuje zdravotné riziko, a že jedlo, ktoré konzumujeme, bolo spracované použitím chemikálií, ktoré sú nebezpečné ľudskému zdraviu. Naše deti, budúca generácia vyrastá v týchto podmienkach.

Som si úplne istá, že nebezpečenstvá, ktoré predstavujú pesticídy pre ľudské zdravie sa musia znížiť. Mali by sme preto prijať rozhodné opatrenia a snažiť sa o získanie finančných prostriedkov. Vítam plány vyžadujúce od členských štátov vypracovanie akčných plánov so zvýraznenými oblasťami s úplným zákazom pesticídov a výrazným znížením použitia pesticídov počas nasledujúcich 10 rokov.

  Irena Belohorská (NI), písomne. − (PT) Ako je dobre známe, Komisia predložila v júli 2006 Tematickú stratégiu trvalo udržateľného využívania pesticídov, spolu s návrhom smernice, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného použitia pesticídov, a návrhom nariadenia týkajúceho sa umiestnenia látok na ochranu rastlín na trhu, s cieľom znížiť všeobecné riziká a negatívne vplyvy používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie.

Riziká spojené s použitím pesticídov sa už znížili, ale v niektorých oblastiach, najmä v krajinách, ktoré dlhý čas používali intenzívne poľnohospodárstvo sa pesticídy stále nachádzajú v nežiaducich množstvách v zemi a vo vode. Znamená to, že krajiny ako je Portugalsko, so svojím tradičným poľnohospodárstvom by mali dostať väčšiu pomoc, aby zachovali menej intenzívnejšiu poľnohospodársku výrobu.

Necítime však, že riešenie spočíva v nahradení GMO pesticídmi. Zatiaľ čo sú nežiaduce účinky chemických pesticídov na ľudské zdravie dobre známe, mala by sa uplatňovať bezpečnostná zásada týkajúca sa účinkov GMO na ľudské zdravie, keďže ešte stále neboli preskúmané.

Táto tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov sa vzťahuje len na výrobky ochrany rastlín, inými slovami, na jednu oblasť pesticídov.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. − (PL) Vítam skutočnosť, že Európsky parlament prijal novú smernicu o výrobe a využívaní pesticídov. Smernica sprísňuje podmienky, za ktorých môže dostať obchod s chemickými látkami používanými pri výrobe výrobkov na ochranu rastlín povolenie. Výsledok bude prospešný pre občanov Európskej únie vo vzťahu k ich životu a zdraviu. Okrem toho smernica vymenúva prípady, keď sa môže uskutočniť postrek zo vzduchu. Takisto odporúča znížiť množstvo využívaných pesticídov a uprednostňovať nechemické alternatívy.

Správa pani Belohorskej je hodná podpory, už len pre veľmi široký a najnovší rozsah ustanovení. O tom, že občania Európskej únie už nechcú prichádzať do denného kontaktu s toxínmi a nechcú konzumovať kontaminované výrobky nemožno pochybovať. Naši občania nechcú byť takisto ovplyvnení karcinogénnymi, alebo toxickými látkami, či látkami, ktoré negatívne pôsobia na činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním. V odpovedi na tieto jasné očakávania vyjadrené európskou spoločnosťou bolo vhodné podporiť zákaz využívania pesticídov vo vidieckych a mestských verejných oblastiach. Malo by byť zakázané využívať pesticídy v oblastiach okolo hospicov, sanatórií, rehabilitačných centier, kliník a nemocníc. Takýto zákaz by sa mal vzťahovať aj na parky, verejné záhrady, športové a rekreačné oblasti, školské pozemky, detské ihriská a podobné oblasti.

  Karin Scheele (PSE), písomne. − (DE) Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov je dôležitým doplnkom návrhu regulácie a smernice, o ktorej sa dnes hlasovalo na prvom čítaní.

Tematická stratégia je potrebná, pretože využívanie pesticídov v Európskej únii sa neznížilo a ostáva na vysokej úrovni napriek dobrovoľne prijatým úspešných opatreniam niektorými členskými štátmi v období rokov 1992 až 2003. Správa pani Belohorskej opäť zdôrazňuje potrebu uplatnenia bezpečnostnej zásady pri využívaní pesticídov.

– Správa: Reul (A6-0348/2007)

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Domnievam sa, že správa o konvenčných zdrojoch energie a energetických technológiách má veľký význam. Reálny život núti členské štáty EÚ zmeniť ich postoj k energiám, tak na trhu EÚ, ako ja na svetovom trhu – zdroje, energetický mix a zabezpečenie dodávok.

Chcela by som zdôrazniť dôležitosť jadrovej energie, keďže je bezpečná, spoľahlivá a šetrná voči životnému prostrediu. Presvedčivo o tom vypovedá skutočnosť, že Nemecko, ktoré má 17 jadrových elektrární, vyrába šesťkrát viac znečistenia CO2 ako Francúzsko, ktoré má 59 jadrových elektrární.

Jadrová energia je dôležitá najmä pre krajiny, ktoré nemajú bohaté zdroje obnoviteľných energií, ako sú napríklad veterná a slnečná energia, voda a biomasa, ktorá je veľmi drahá. Elektrina má nesmierny význam a prístup k nej by mal mať každý.

Hlasovala som v prospech tejto správy a chcela by som zdôrazniť dôležitosť pomoci EÚ pri výstavbách jadrových, alebo iných elektrární šetrných voči životnému prostrediu.

  Romano Maria La Russa (UEN). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, potrebujem objasniť niekoľko bodov o novej generácii jadrovej energie. Stojí za to pripomenúť, že talianske jadrové elektrárne boli zrušené po referende o zrušení elektrární v roku 1987, snáď to bolo správne, hoci nás toto rozhodnutie dostalo do situácie, keď sme závislí od zahraničných zdrojov energií.

Je nevyhnutne potrebné čeliť problémom dodávok energií a zmene klímy, hoci je nová generácia jadrovej technológie je čistá, bezpečná a šetrná voči životnému prostrediu. Energetický mix musí byť preto aktualizovaný a spolu s obnoviteľnými zdrojmi, čistým uhlím a plynom umožní jadrová energia Európe obmedziť v budúcnosti jej závislosť.

Z tohto dôvodu som hlasoval v prospech vybudovania štvrtej generácie jadrových elektrární, ktoré umožnia vyrábať energiu v bezpečnejšom a šetrnejšom prostredí voči životnému prostrediu. Stále mám však pochybnosti, vážne pochybnosti a obavy, pokiaľ ide o skladovanie jadrového odpadu. Správa môže považovať problém skladovania odpadu za vyriešený, no celkom úprimne povedané, nesúhlasím s tým: problém s odpadom je kľúčový, a ak sa má v budúcnosti vyriešiť, bude vyžadovať obrovské množstvo investícií do výskumu.

Na záver verím, že výber energetického mixu – ešte tri sekundy, prosím – na zaistenie bezpečnosti dodávok energií pre Úniu v nasledujúcich rokoch sa musí meniť spolu s pokrokom vo výskume, a najmä pri vývoji nových technológií.

  Karin Scheele (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, moji kolegovia z mojej delegácie a aj ja sme hlasovali v neprospech správy pána Reula, pretože neveríme, že je jadrová energia čistá či bezpečná a tiež neveríme novej generácii jadrových elektrární a novej generácii jadrovej energie.

Ak je tomu skutočne tak – existujú správy a štatistiky o tom –, že jadrová energia bude mať obrovský vplyv na zníženie emisií CO2, budeme potom potrebovať značný nárast našich jadrových elektrární. Nie je to realistické, ale ani praktické. Z tohto dôvodu – o tejto téme budem hovoriť viac, keď príde nová správa – účinné opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti a zníženie emisií CO2 z automobilov by boli lepším spôsobom ako urobiť z Európy zdravšie miesto a presvedčiť ostatné krajiny, aby nasledovali tento príklad.

  Jan Andersson, Göran Färm a Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa hlasovať v neprospech tejto správy, keďže ju považujeme za nevyváženú a, okrem iného, neuspela pri riešení dôležitých problémov v súvislosti s jadrovou energiou.

Takisto si nemyslíme, že by sa mali použiť prostriedky Únie pre výskum energií na vývoj nových generácií reaktorov jadrového štiepenia.

Pochybujeme o hodnote syntetických palív vyrábaných z fosílnych zdrojov pre životné prostredie, alebo vodíkového plynu vyťaženého s energiou z rovnakého pôvodu, alebo nukleárnej energie, keďže žiadny zo zdrojov týchto energií nie je trvalo udržateľný dlhodobo z hľadiska životného prostredia a dodávok.

Myslíme si, že fosílne palivá sa musia aktívne vyraďovať z dlhodobého hľadiska, o čom sa správa nezmieňuje.

Myslíme si, že zachytávanie CO2 môže byť dôležitou súčasťou znižovania emisií CO2, ale šetrenie energiami, presadenie opatrení účinnosti a vývoj obnoviteľných energií je z dlhodobého hľadiska trvalo udržateľnejší a mal by byť naším cieľom.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa obsahuje rôzne pozitívne aspekty vrátane uznania úlohy konvenčných zdrojov energií a potreby ich využívania pri výrobe energií a otvára príležitosti na opätovné uvedenie energie z jadrového štiepenia a možnosť žiadať zrušenie obmedzení nových elektrární na uhlie.

Takisto otvára príležitosti na opätovné uvedenie ťažby uhlia a vyzýva na medzinárodnú spoluprácu vrátane krajín mimo EÚ, akými sú napríklad Čína a India. Navyše zdôrazňuje hodnotu vnútorných zdrojov a umiestňuje príspevok obnoviteľných energií na realistickejšiu hladinu. Obsahuje kritiku výroby a využívania tekutých biopalív a poukazuje na potrebu, aby krajiny podnietili väčší výskum a vývoj v oblasti energií, najmä ako spôsob na prekonanie problémov spojených s jadrovou bezpečnosťou a bezpečnosťou životného prostredia.

Takisto obsahuje rôzne negatívne aspekty vrátane spájania rastúcich problémov na trhu s ropou s kontextovými a občasnými problémami, pričom neberie na vedomie strategickú otázku vyčerpania zdrojov a pokračovanie ignorovania obrovského potenciálu biometánu vyrobeného z odpadu, čo je prístup, ktorý už niektoré európske krajiny zaviedli.

To je dôvod, prečo sme sa zdržali hlasovania.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som v prospech tejto iniciatívnej správy o otázkach energií, ktorá agituje za mnohé oblasti energetickej účinnosti, dodávok a zachovania energií. Nepodporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podporujúce jadrovú energiu: zastávam hľadisko, že je potrebné vynájsť obnoviteľné zdroje energie a úsilie výskumu a vývoja by sa malo zamerať najprv na tieto oblasti.

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. − (DE) V zásade všetci súhlasíme, že potrebujeme lepšiu energetickú účinnosť a racionálnejšiu prepravu energií, a že rozšírenie obnoviteľných zdrojov energií je dôležité. Podpora obnoviteľných zdrojov energie však nesmie byť zámienkou na oklieštenie zvrchovaných práv členských štátov potajomky ako súčasť ústavy EÚ. V tejto chvíli nie je o tom súčasná správa dostatočne jasná, a preto musí byť odmietnutá.

Napriek pokračujúcemu rozširovaniu obnoviteľných zdrojov energie ostaneme závislí od konvenčných energií na mnoho ďalších desaťročí, a preto musíme zaistiť, že bude voči životnému prostrediu šetrnejšia. V EÚ sa však zdá, že stále existuje zaťaženie na jadrovú energiu, ktorá sa neodzrkadľuje vo svojom žiarivom opise ako „zdroj šetrný voči životnému prostrediu“, čo je samo osebe výsmech, ale ani v štedrom financovaní rozpočtu na výskum jadrovej energie. Vidím v tom zlyhanie na prehodnotenie nášho prístupu akýmkoľvek poznateľným spôsobom, a preto odmietam túto správu, ktorá je predmetom hlasovania.

  Tobias Pflüger (GUE/NGL), písomne. − (DE) Správa pána Reula je ospravedlnením jadrového priemyslu. Proti zdravému rozumu je jadrová energia opisovaná ako technológia budúcnosti s ešte väčšími prostriedkami EÚ na výskum a s rozpočtovými zdrojmi tečúcimi do vývoja tejto vysoko rizikovej dinosaurej technológie.

Napriek posledným „incidentom“ v jadrovej elektrárni vo Vattenfalle sa pozornosť zameriava na rozširovanie jadrovej energie v Európe. Na základe týchto incidentov je mimoriadne cynické tvrdiť, že výroba jadrovej energie sa stáva „ešte bezpečnejšou“. Cieľom by mala byť sociálna a ekologická revolúcia a nie pokračovanie investovania do tejto znepokojujúcej formy energie s úmyselným nedodržaním riešenia otázky skladovania jadrového odpadu.

Znamená to, že je potrebné rozlomiť súkromné monopoly, ktoré existujú v jadrovom priemysle a poskytnúť masívnu injekciu financií pre obnoviteľné zdroje energie s umiestnením výroby energie. Za predpokladu, že sú to jadrové spoločnosti, ktoré začali nové kolo zvyšovania cien, je naliehavo potrebné začať konať. Správa slúži len záujmom zisku európskeho jadrového priemyslu. Výzva na nové jadrové elektrárne v Európe je neprijateľná.

Právny základ na financovanie na neobmedzený čas má obsahovať reformná zmluva. To je ďalší dôvod, prečo by sa mala zmluva odmietnuť. Každý ďalší cent na financovanie jadrového výskumu EÚ je príliš veľa. Podpora výroby energie z obnoviteľných zdrojov, zo slnečnej, veternej a vodnej energie je jedinou udržateľnou energetickou politikou.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Keď Európska komisia uviedla energetický balík na začiatku tohto roka, uvádzala potrebu pre technologický akčný plán pre fosílne palivá a zdôrazňovala zásadnú požiadavku pragmatického prístupu k jadrovej energií.

Realita je drsná: neexistujú alternatívne fosílne palivá, ktoré sú lacné a účinné. To znamená, že tieto palivá ostanú centrálnou a dôležitou súčasťou energetickej politiky EÚ aj po roku 2020.

Preto musíme nájsť nové riešenia dodávok energií v rámci EÚ, so zreteľom na potrebu konkurencieschopnosti, udržateľnosti a bezpečnosti dodávok. Výsledkom je, že všetky investície do vývoja nových energetických technológií majú veľký význam, a to po prvé znížiť vplyv na životné prostredie a zlepšiť bezpečnosť existujúcich prevádzok a po druhé vyvinúť nové zdroje energie a zaistiť účinnejšie a čistejšie využívanie fosílnych palív.

Hlasoval som v prospech tejto správy, keďže je dôležité, aby členské štáty a EÚ sústredili svoje snahy na výskum energií, z účinnejších využívaní zdrojov energie k novým technológiám a čistejšiemu využívaniu existujúcich zdrojov energie.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasoval som v prospech správy pána Reula o konvenčných zdrojoch energie a energetických technológiách.

Správa nastoľuje veľa dôležitých súčasných otázok, ktoré vyzývajú na širokú diskusiu v rámci Európskej únie a najmä na potrebu zdokonalenia jednotnej stratégie pre spoločnú energetickú politiku. Prioritnou témou je zaistenie európskej energetickej bezpečnosti, a preto je vítaný návrh Komisie predložiť európsky strategický plán energetických technológií na jarnom zasadaní Európskej rady v roku 2008.

Európska únia ako svetový líder musí prevziať vedúcu úlohu pri vývoji moderných energetických technológií, zatiaľ čo musí zachovávať všetky hospodárske a environmentálne normy.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. − (SV) Rozhodol som sa hlasovať v prospech správy, pretože EÚ viedla vyváženú diskusiu o potrebe zahrnutia jadrovej energie do budúceho európskeho energetického mixu. Správa uvádza, okrem iného, že „jadrová energia je nevyhnutnou, ak zo strednodobého hľadiska bude potrebné použiť základnú energiu“, a že „jadrová energia je v súčasnosti najväčším nízkouhlíkovým zdrojom energie v Európe a [správa] kladie dôraz na jej potenciálnu úlohu v boji proti zmene klímy“. V súčasnosti je jadrová energia zodpovedná za jednu tretinu dodávok elektriny v EÚ a vždy bude jedným z najdôležitejších zdrojov energie v mnohých členských štátoch EÚ.

Podľa môjho názoru nie je šťastným riešením, že jadrovej energii sa nedostalo väčšej pozornosti, keď sa otvorí otázka emisií CO2. Vývoj novej jadrovej energie sa stane čoraz dôležitejším, ak máme uspokojiť budúce energetické požiadavky bez väčšej závislosti od fosílnych palív a zvýšenia emisií CO2. Žiaľ, jadrová energia nie je medzi opatreniami, ktoré sa považujú za realistické s cieľom dosiahnuť cieľ 20 % až 30 % do roku 2020.

– Správa: Davies (A6-0343/2007)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Dnes sme uložili automobilovému priemyslu vyvinúť motory, ktoré znížia emisie CO2 pod 120 g/km. Dnes je to 157 g. Chcem však varovať tých, ktorí tlieskali tomuto návrhu, že znižovanie emisií je vo veľkej miere brzdené skutočnosťou, že ľudia stále viac jazdia a hlavne v starých autách.

Zdvojená regulácia reklamy to nevyrieši. Všetci vieme, že väčšina ľudí uprednostňuje pri kúpe auta jeho cenu pred jeho vplyvom na životné prostredie. Ceny, ale aj emisie rastú takisto preto, lebo sme nariadili zvýšiť bezpečnosť áut.

Dámy a páni, pokiaľ sa autá s menším vplyvom na životné prostredie a menšími prevádzkovými nákladmi stanú dostupnejšími, podiel autodopravy na emisiách sa nezníži. Preto netlieskam dnešnej správe. Správa výboru ani stratégia Komisie nie je dostatočne komplexná. Preto som podporila iné návrhy, ktoré sa týkajú pokút za prekročenie emisných limitov a najmä daňových opatrení a podpory vozového parku.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Práve odhlasovaná správa o budúcej stratégii CO2 pre automobily je bezpochyby jednou z najkontroverznejších diskusií aktuálne prebiehajúcich na pôde Európskeho parlamentu. V stávke je nielen stav životného prostredia, a tým zdravie občanov EÚ, ale takisto konkurencieschopnosť jedného z dôležitých priemyselných odvetví. Podporila som pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je kompromisom oboch aspektov, a to ochrany životného prostredia a zároveň ponuky vhodných a reálnych podmienok pre európsky automobilový priemysel.

Automobilová reklama predstavuje až 20 % celkových reklamných obratov vydavateľov printových médií. Zavedením štatutárnych pravidiel pre reklamu podľa pôvodnej správy Chrisa Daviesa by sa porušil fundamentálny princíp slobody vyjadrovania, preto som hlasovala za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sporné body 36 až 41 zo správy vypúšťajú. Podporila som návrh PPE-DE zahŕňajúci dobrovoľný kódex správania automobilových výrobcov, pokiaľ ide o reklamu. Po schválení väčšiny týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov som v záverečnom hlasovaní hlasovala za správu Chrisa Daviesa. Výsledok hlasovania je jasným politickým signálom na vypracovanie európskych právnych predpisov týkajúcich sa znižovania emisií CO2.

  Karin Scheele (PSE). – (DE) Pani predsedajúca, predsa máme právne predpisy, prostredníctvom ktorých môže Parlament dokázať, že ochranu klímy berieme v Európe vážne, a potrebujeme zhromaždiť všetko naše úsilie, aby sme prostredníctvom týchto právnych predpisov skutočne dosiahli všetko, o čom sme dnes nehlasovali.

Myslím si, že je poľutovaniahodné, že sme sa nevyslovili za dosiahnutie limitu 120 g/km od roku 2012. Uplynulo viac ako desať rokov, odkedy náš priemysel prisľúbil, že dosiahne tento cieľ s navrhovanou samoreguláciou na takom základe, že tento prístup bude lepší a účinnejší, a bola by som rada, keby Parlament dnes vyslal jasný politický odkaz týkajúci sa klímy. Neurobili sme tak.

Aj preto som hlasovala proti správe a dúfam, že v právnych predpisoch ukážeme viac odvahy a odhodlania a dáme jasne najavo, že otázky týkajúce sa klímy berieme v Európe skutočne vážne.

  Jan Březina (PPE-DE). – (CS) Hlasoval som proti návrhu správy o stratégii Spoločenstva s cieľom znížiť emisie CO2 z osobných automobilov, aj keď z iných dôvodov, ako tých, ktoré tu boli spomenuté pred chvíľou.

Hlasoval som proti návrhu, pretože sa vzďaľujeme od stratégie integrovaného prístupu, ktorý je obsiahnutý v skorších strategických dokumentoch, a celú záležitosť znižovania emisií CO2 presúvame na európsky automobilový priemysel. Zároveň nesúhlasím s výzvou na povinné vymedzenie 20 % priestoru pre reklamu. Nebezpečne to pripomína informačnú kampaň o škodlivosti fajčenia.

Celý takýto prístup mení zníženie emisií CO2 na dogmu a premietnutie tejto dogmy do budúcich záväzných právnych predpisov bude mať za následok zníženie našej konkurencieschopnosti.

  Christoph Konrad (PPE-DE). – (DE) Pani predsedajúca, hlasoval som proti správe pána Daviesa, pretože sme podľa môjho názoru prijali v podstate neprijateľné a nereálne rozhodnutie, ktoré predpokladá jednotné kategórie účinnosti CO2 pre automobily.

Malo by existovať pohyblivé rozpätie založené na veľkosti a hmotnosti, najmä s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre výrobcov v Európskej únii. Dovoľte mi, aby som uviedol príklad: je rozdiel medzi vykurovaním domu alebo iba jednej izby. Preto je aj rozdiel medzi riadením veľkého alebo malého auta. Z tohto dôvodu je potrebné uskutočniť delenie a zaviesť pohyblivé rozpätie založené na hmotnosti. Prepásli sme túto príležitosť, čo považujem za poľutovaniahodné a s týmto rozhodnutím – ktoré som nepodporil – sme prepásli príležitosť zaviesť vyvažujúce opatrenia medzi záujmami životného prostredia a záujmami priemyslu.

  Kurt Joachim Lauk (PPE-DE). – (DE) Pani predsedajúca, hlasoval som proti správe pána Daviesa, pretože v dôsledku prijatých zmien a doplnení sme ešte stále ďaleko od optimálnej situácie, ktorou je na jednej strane chrániť životné prostredie, ale tiež podporovať zamestnanosť v Európe a príliš nezaťažovať spotrebiteľov neprimerane vysokými cenami. Rozhodnutia, ktoré sme prijali, sú v podstate na úkor zamestnanosti a spotrebiteľa.

Po technickej stránke sme sa vzdialili od integrovaného prístupu, ktorý by bol dôležitý na vytvorenie situácie, kde každý prispieva k zníženiu emisií CO2, a to nielen výrobcovia automobilov, ale aj výrobcovia iných komponentov vozidla. Odstúpili sme z tejto cesty. Navyše sme nezahrnuli hmotnosť a nezostavili sme členenie podľa hmotnosti, ktoré je dôležité pre európsku konkurencieschopnosť, pretože práve vozidlá s vyššou hmotnosťou sú na čele inovácie, ktorú Európa potrebuje.

Stanovili sme časové rámce, ktoré je náročné alebo nákladné dosiahnuť a uskutočnili sme absurdný krok, keď sme nevenovali pozornosť výzve na zavedenie daní založených na emisiách CO2 v členských štátoch, čo znamená, že staré vozidlá, ktoré tankujú CO2 sú stále na trhu a na cestách. Preto som hlasoval proti správe.

  Linda McAvan (PSE). - Pani predsedajúca, rada by som vyzdvihla dva body, prvý sa týka postupu, druhý zoznamu voličov.

Čo sa týka zoznamu voličov: po prvé, nebola tu žiadna zmienka o odseku 3; po druhé, domnievam sa, že by sme sa mali opäť pozrieť, čo sa stalo so zmenami a doplneniami 52 a 51. Ak sa na to pozriete, 51 sa jednoznačne najviac blíži k pôvodnému textu a malo by sa najskôr hlasovať o ňom. 52 je najvzdialenejší a malo by sa o ňom hlasovať neskôr.

Rada by som požiadala predsedníctvo, aby tomu venovalo pozornosť, pretože tak by to malo byť. Ďalej, čo sa týka procedurálnych aspektov, rada by som počula nejaké odpovede.

Po druhé, v súvislosti s jej politikou, išlo o prvé skutočné hlasovanie o zmene klímy. Nebol to nejaký právny predpis – ten príde –, ale tým, že sme nepodporili dátum 2012 predložený Európskou komisiou, si myslím, že skupina ALDE a skupina PPE-DE v tomto Parlamente ako prvé neuspeli v teste o zmene klímy, a ľudia sa budú pozerať, čo sa to tu dnes stalo a pýtať sa, či záväzky znížiť emisie CO2, ku ktorým sme sa prihlásili v marci, myslíme skutočne vážne.

Rozprávame o Európe ako o Európe životného prostredia. Ak sa tak má stať, musíme to realizovať prostredníctvom právnych predpisov.

  Françoise Castex (PSE), písomne. – (FR) Pani Castex hlasovala za správu pána Daviesa o znížení emisií CO2 z osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel.

Zatiaľ čo Francúzsko ostáva aj naďalej zmonopolizované environmentálnym fórom Grenelle, Európska únia prispela k budovaniu kvality nášho životného prostredia tým, že schválila stratégiu na zníženie emisií CO2 z osobných automobilov.

Pani Castex je veľmi potešená skutočnosťou, že Parlament vyzval európsky automobilový priemysel, aby zabezpečil, že nové vozidlá nebudú do roku 2012 vydávať viac ako 120 g/km CO2.

Táto francúzska poslankyňa socialistickej skupiny v Európskom parlamente víta systém na znižovanie kvót CO2 (CARS), keďže tento mechanizmus bude ukladať finančné pokuty výrobcom, ktorí nebudú spĺňať kvóty a zároveň bude odmeňovať tých, ktorým sa podarí udržať emisie pod hraničnou hodnotou.

  Charlotte Cederschiöld a Christofer Fjellner (PPE-DE), písomne. − (SV) V podstate sme hlasovali za správu pána Daviesa o stratégii zníženia emisií CO2 z automobilov (A6-0343/07).

S cieľom znížiť emisie CO2 musí byť prioritou zníženie tej časti, ktorá pochádza z automobilovej dopravy. Je dôležité nájsť alternatívy, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu v súvislosti s používaním automobilov. Podľa nášho názoru by však výrobcovia mali mať možnosť sami si zvoliť, akým spôsobom budú spĺňať environmentálne ciele, ktoré sme my, politici, stanovili. Právne predpisy by nemali do detailov upravovať, akým spôsobom ich vykonávať.

Takisto sme proti predpisom pána spravodajcu o reklame, ktoré sú neoprávnené a obmedzujú slobodu prejavu.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu.

Približne 19 % všetkých emisií CO2, ktoré sa vyrobia v Spoločenstve, pochádza z osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel. Európska únia sa musí sama zapojiť do napĺňania odvážneho a reálneho cieľa, ktorým je zníženie priemerných emisií zo všetkých vozidiel umiestnených na trhu EÚ.

Vplyv cestnej dopravy na kvalitu ovzdušia sa musí znížiť počas obnovy vozidlového parku.

Vítam schválenie konečných termínov, ktoré stanovil Parlament. Ak má automobilový priemysel uskutočniť po roku 2011 overiteľné a merateľné opatrenia, rok 2015 považujem ako najprimeranejší na dosiahnutie limitu 125 g/km. V skutočnosti sa zhoduje s dátumom, keď majú do platnosti vstúpiť emisné normy Euro VI.

Ak majú byť právne predpisy účinné, musia byť predovšetkým reálne, a environmentálne aspekty sú už dlho jadrom politík priemyslu. Keď hovoríme o zmene klímy, prioritou musí byť zníženie emisií CO2 v absolútnom vyjadrení.

  Jules Maaten (ALDE), písomne. – (NL) Správa pána Daviesa si zaslúži podporu z dôvodu politického signálu, ktorý vysiela. Všetky odvetvia sa budú musieť podieľať na opatreniach týkajúcich sa problému zmeny klímy vrátane európskeho automobilového priemyslu. Preto tak nadšene podporujem dohodu, aby sa do roku 2015 dosiahla maximálna úroveň 125g CO2/km.

Správa pána Daviesa má pre Holandsko ďalší mimoriadny rozmer, ktorý nemožno poprieť. Keďže sa vo vzduchu v Holandsku nachádzajú pevné prachové častice, je potrebné, aby sa zaviedli opatrenia na európskej úrovni, ktoré by vyriešili tento problém pri zdroji. Ak sa tak nestane, potom v oblastiach, kde je intenzívna doprava, ako je prístav Rotterdam a letisko Schiphol, nebude možné splniť súčasné a/alebo prísnejšie normy týkajúce sa pevných prachových častíc.

Som za lepšiu informovanosť spotrebiteľov o šetrnosti konkrétnych áut k životnému prostrediu, napríklad ako v súčasnosti existuje pre chladničky a práčky, ale hlasoval som proti návrhu, aby boli varovania na cigaretách povinné vo všetkých reklamách a obchodných vyhláseniach od automobilového priemyslu. V oblasti reklamy a marketingu viac dôverujem samoregulácii ako všetkým druhom európskych právnych povinností.

  Erika Mann (PSE), písomne. − (DE) Hlasovala som proti správe pána Daviesa o stratégii Spoločenstva znížiť emisie CO2 z osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel. Pôvodne som hlasovala za správu v priamom hlasovaní na plenárnom zasadnutí, potom som písomne stiahla svoj hlas, ako je uvedené v zoznamoch Parlamentu z 25. októbra 2007.

Podľa môjho názoru je správa mimoriadne subjektívna a neberie primeraný ohľad na potreby nemeckého automobilového priemyslu alebo na environmentálne záujmy.

Napríklad správa nerozlišuje medzi rôznymi hmotnostnými triedami vozidiel, a preto kladie nereálne požiadavky na výrobcov automobilov.

Čo sa týka reklamy, stále viac sa porovnáva medzi potrebami označovania tabakových výrobkov a vozidiel.

Spravodajca (pán Davies, anglický zelený liberál) bol pripravený sa dohodnúť iba na jednom bode na samotnom konci procesu počas diskusií o jeho správe. Bolo príliš neskoro formulovať citlivé odporúčanie Parlamentu, ktoré mohlo zaistiť podporu všetkých skupín.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za pôvodnú verziu tejto správy, ktorá navrhovala tvrdé limity na emisie 120 g oxidu uhličitého/kilometer do roku 2012. Nanešťastie, návrh oslabili Toryovci a liberáli Európskeho parlamentu, keď povolili vyššie emisné limity a dlhšie lehoty. Celková stratégia je dobrá, ale je škoda, že bola zbytočne oslabená.

  Tokia Saïfi (PPE-DE), písomne. – (FR) Európsky parlament schválil stratégiu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z osobných automobilov a veľmi to vítam.

Táto iniciatíva nám umožní znížiť emisie oxidu uhličitého a zároveň prispeje k dosiahnutiu všeobecnejších environmentálnych cieľov a cieľov energetickej bezpečnosti EÚ. Napriek všetkému sa domnievam, že odkaz, ktorý toto hlasovanie vyslalo Komisii a medzinárodnému spoločenstvu, mohol byť ambicióznejší.

Limit 120 g/km na CO2 bol najprv predložený v roku 1995 ako uskutočniteľný cieľ pre automobilový priemysel. V súčasnosti, o 12 rokov neskôr, sa bránime jeho vykonávaniu, aj keď technologický pokrok umožňuje, aby emisie CO2 boli znížené viac, ako bolo možné pred dvanástimi rokmi.

Tým, že sa uspokojil s maximálnym povinným limitom 125 g/km CO2, Parlament nejde dostatočne ďaleko. Z tohto dôvodu som hlasovala proti zmenám a doplneniam 42 a 52, pretože ich ciele, pod zámienkou, že sú rozumné a reálne, sú v skutočnosti jednoducho príliš mierne.

V čase, keď sa spotrebiteľ stáva čoraz citlivejším na znečisťovanie z motorových vozidiel, akékoľvek opatrenie zamerané na zníženie emisií CO2 z tohto zdroja bude mať prínos pre automobilový priemysel, spotrebiteľa a, samozrejme, aj pre samotnú planétu.

  Renate Sommer (PPE-DE), písomne. − (DE) Hlasovala som za návrhy na zavedenie stropu pre záväzné priemerné emisie, aj keď s istými obavami. Podľa môjho názoru by bolo vhodnejšie pohyblivé rozpätie založené na veľkosti a hmotnosti vozidiel.

Aj keď na druhej strane mám tendenciu byť za dobrovoľné záväzky priemyslu, domnievam sa, že záväzné právne požiadavky sú nevyhnutné pre automobilový priemysel: skúsenosti nám ukázali, že dobrovoľné záväzky by tu boli odsúdené na neúspech.

Ako vieme, EÚ-25 dosiahla medzi rokmi 1990 a 2004 zníženie emisií skleníkových plynov o približne 5 %. Nie však pre cestnú dopravu: ako protiklad, v tomto odvetví došlo k zvýšeniu o 26 %. Nepochybne je potrebné bezodkladne konať a automobilový priemysel musí prispieť k zníženiu emisií.

Rok 2012, keď sa mal zaviesť limit, bol kritizovaný, pretože neposkytol dostatočne dlhé uvedené obdobie. Tento dátum bol však predmetom diskusií po celé roky a priemysel už dlho vedel, čo môže očakávať.

Aspekt, ktorý musíme zvážiť sa týka vyváženia environmentálnych záujmov a záujmov automobilového priemyslu, keďže aj toto je v záujme pracovných príležitostí a konkurencieschopnosti v Európskej únii. Ide o priemysel, ktorý je na vzostupe a je dôležitý pre EÚ. Bez ťažkého priemyslu by sme nemali žiadne peniaze na environmentálne programy!

– Správa: Wagenknecht (A6-0391/2007)

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Doposiaľ sa členským štátom podarilo dosiahnuť dohodu iba v oblasti zjednotenia nepriameho zdaňovania – spotrebnej dane a DPH, stanovení minimálnej sadzby, uplatňovaní mnohých výnimiek v súvislosti s DPH. Pochybujem, že minimálna sadzba spotrebnej dane – napríklad na pohonné látky – zvýši hospodársku konkurencieschopnosť. Je viac pravdepodobné, že bude mať za následok zvýšenie cien a zníženie spotreby, najmä vzhľadom na globálne zvyšovanie cien. Navrhovaná koordinácia spotrebných daní by predstavovala neúnosnú záťaž pre nové členské štáty.

Navrhované zjednotenie daňového základu na úrovni EÚ by bolo vhodnejšie pre hospodárstva 15 starých členských štátov, keďže majú podobnú úroveň rozvoja. Tento návrh je krokom k zjednoteniu daní zo zisku. Najväčšia záťaž by padla na najslabšie hospodárstva nových členských štátov. To by viedlo k tomu, že by stratili príležitosť ťažiť z daňovej súťaže, ako aj urýchliť svoj hospodársky rast. Zbavilo by ich to možnosti zvýšiť životnú úroveň, ktorá by zodpovedala úrovni starých členských štátov.

Hlasovala som proti správe, keďže bola nesprávne načasovaná, a to aj napriek zmenám a doplneniam.

  Jan Andersson, Göran Färm a Inger Segelström (PSE), písomne. – (SV) My, švédski sociálni demokrati, sa najprv domnievame, že daňová politika by mala byť vnútroštátnou záležitosťou.

Správa takisto zdôrazňuje daňovú suverenitu členských štátov.

Rozhodli sme sa hlasovať za správu, keďže viacerými spôsobmi zdôrazňuje úlohu daňovej politiky v členských štátoch, čo sa týka zamestnanosti, blahobytu a životného prostredia, ako aj fungujúceho vnútorného trhu.

  Gérard Deprez (ALDE), písomne. – (FR) Podporil som pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 20, ktorý predložila Skupina Zelených/Európska slobodná aliancia a ktorého cieľom je zrušiť odsek 17 správy pani Wagenknechtovej týkajúcej sa prínosu zdaňovania pre lisabonskú stratégiu.

S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu, som v skutočnosti za akékoľvek opatrenie, ktoré prispeje k daňovej harmonizácii v rámci EÚ.

Zatiaľ čo sú dane stále záležitosťou národnej suverenity, veľmi rýchlo sa potvrdilo, že potrebujeme zabezpečiť minimálny stupeň daňovej koordinácie medzi členskými štátmi. Z tohto dôvodu Komisia vo veci týkajúcej sa nepriameho zdaňovania postupne zaviedla minimálnu sadzbu na spotrebnú daň s cieľom znížiť narušenie hospodárskej súťaže.

V správe, o ktorej sa dnes hlasovalo, má odsek 17 za cieľ prehodnotiť samotný systém a navrhuje ho nahradiť kódexom správania.

Nemyslím si, že je postačujúce iba „povzbudiť“ členské štáty, keď príde ku koordinácii nepriameho zdaňovania. Navyše ešte menej verím v účinnosť kódexu správania v otázkach spotrebnej dane: je pravdepodobné, že by predstavovalo ešte väčšie lákadlo, ako prestať rešpektovať pravidlá a postupy EÚ, ktoré by na druhej strane vytvorili žalostnú situáciu nespravodlivej hospodárskej súťaže v tejto oblasti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasovali sme proti konečnému zneniu textu, pretože, okrem iného, zaujalo stanovisko ochrany hospodárskych a finančných skupín, ako to zdôraznila spravodajkyňa, ktorá pred záverečným hlasovaním vymazala zo správy svoje meno a vyzvala, aby bolo zamietnuté. Cieľom uznesenia je zmierniť pravidlá a postupy tak, aby veľké podniky mohli ľahko vstúpiť na rôzne trhy a zozbierať najväčšie zisky s malým množstvom prekážok v akomkoľvek členskom štáte.

Okrem toho sa domnievame, že daňová suverenita členských štátov v rámci určovania svojej vlastnej daňovej politiky sa musí rešpektovať vo všetkých diskusiách na danú tému. To nie je náš prípad. Spoločná európska daňová politika, ktorá podporuje „daňovú súťaž“ by pravdepodobne slúžila iba záujmom veľkých európskych a medzinárodných podnikateľov.

Z dostupných údajov vyplýva, že za posledných 10 rokov nastal výrazný pokles priemernej sadzby zdaňovania ziskov spoločností, zatiaľ čo daň z príjmov zostala prakticky nezmenená.

Sme sklamaní, že návrhy, ktoré predložila spravodajkyňa, a ktoré zdôrazňovali potenciálne prerozdelenie daní a poukazovali na prevod daňového zaťaženia od vyšších príjmov k nižším príjmom, neboli obsiahnuté v tomto záverečnom texte.

  Hélène Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Júnová listina (Junilistan) je striktne proti tejto správe, ktorej cieľom je prejsť k spoločnému zdaňovaniu a colnej politike EÚ.

Je zarážajúce, že Európsky parlament uskutočňuje v súčasnosti rozhodnutia v tých záležitostiach, pre ktoré neexistuje spoločná politika. EÚ nemá čo rozhodovať o otázkach zdaňovania a okamžite vyzývať členské štáty, aby harmonizovali svoje vnútroštátne dane. Navyše je celkom nerozvážne prejsť k zavedeniu dane Spoločenstva.

V správe môžeme tiež vidieť, ako lisabonská stratégia otvára dvere EÚ, aby zaviedla do nových politických oblastí nadnárodnosť, nové projekty a zvýšené náklady pri svojom zrode.

Júnová listina hlasuje proti tejto správe, keďže o otázke daní sa musí rozhodovať na vnútroštátnej úrovni a suverénne členskými štátmi.

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. – (FR) Správa o prínose daňových a colných politík pre lisabonskú stratégiu, ako hlasoval Výbor pre hospodárske a menové veci, predstavuje prijateľný kompromis medzi Skupinou Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov na jednej strane a Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu na druhej strane, a ja podporujem túto správu. Takisto rada vidím, že sa nám podarilo udržať túto rovnováhu počas plenárneho hlasovania.

V správe je pre mňa kľúčovým bodom odsek 4, ktorý zdôrazňuje prínos zdravej daňovej súťaže v Európskej únii. Ak si skutočne prajeme dosiahnuť ciele hospodárskeho rastu a zamestnanosti, ako je stanovené v lisabonskej stratégii, musíme zabezpečiť, aby sme nekládli príliš veľkú daňovú záťaž na podniky, pretože práve oni vytvárajú pracovné miesta. Okrem toho by sme nikdy nemali preťažiť daňami zamestnancov a spotrebiteľov, či už priamo alebo nepriamo, pretože výrazne prispievajú k rastu.

Daňová súťaž núti členské štáty v rámci Únie, aby zmiernili svoje daňové požiadavky, a aby účinnejšie riadili verejné výdavky, z čoho môžu mať daňoví poplatníci iba výhody.

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb, čo je ďalšia sporná téma v správe, by podľa môjho názoru priniesol do daňovej politiky prvok koordinácie, ktorý by umožnil menšiu byrokraciu a väčšiu účinnosť dane z príjmu právnických osôb.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL), písomne. – (EL) Daňová politika slúži na prerozdelenie príjmu pre výnos kapitálu. Používajú ju všetky stredopravicové a stredoľavicové vlády a riadi kapitál v EÚ.

Neexistuje žiadna spoločná daňová politika z dôvodu imperialistických konfliktov. Aj keby však takáto politika existovala, kapitál by podporoval svoju vlastnú ziskovosť na úkor príjmov a potrieb obyčajných ľudí.

V rámci tvrdej hospodárskej súťaže sa kapitál v súčasnosti ľahko a rýchlo presúva z krajín s vysokými daňami do krajín s nižšími daňami. V skutočnosti, sadzba dane z príjmu právnických osôb klesá vo všetkých členských štátoch na úkor príjmu fyzických osôb.

To však neplatí pre daň z príjmu z pracovnej činnosti, ktorá ostáva nemenná, zatiaľ čo nepriame dane a DPH sa zvýšili, a tým rastie rozdiel a priepasť medzi bohatými a chudobnými. Takisto to zobrazujú čísla OECD, ktoré ukazujú, že nepriama daň vo forme DPH sa v roku 2006 zvýšila na 6,9 % HDP. Takýto kapitál je neustále oslobodený od daní a prostredníctvom nepriamych daní sa zvyšujú dane pre pracovníkov.

Rovnako sa to deje v Grécku: daň z príjmu právnických osôb sa znížila o 10 % a DPH sa zvýšila o 1 %, a na ceste je ďalšie zvýšenie o 2 %.

Ide o barbarstvo kapitalizmu, ktoré vytvára rozdiely a spôsobuje chudobu väčšine ľudí, a je na nás, aby sme to zastavili a vrátili sa späť.

  Mary Lou McDonald (GUE/NGL), písomne. − Aj keď správa obsahuje množstvo pozitívnych prvkov týkajúcich sa väčšej spoľahlivosti rozloženia daňovej záťaže, nemôžem podporiť, aby vzrástla úloha Európskej únie v oblasti daní, ktorá by podlomila hospodársku suverenitu členských štátov.

  Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. − Delegácia strany Fine Gael v Európskom parlamente sa rozhodla, že v záverečnom hlasovaní bude hlasovať proti správe z dôvodu rozširovania záznamov a súvisiacich skutočností smerom k spoločnému konsolidovanému základu dane z príjmu právnických osôb.

Podporujeme lisabonskú agendu a sme za správu, keďže uznáva pozitívne aspekty nižšej dane a výhody daňovej súťaže, ale nesúhlasíme, aby inštitúcie EÚ zasahovali do práv členských štátov, ako je Írsko, ktoré sa tiež nachádza v eurozóne. ECB stanovila úrokové sadzby a Pakt stability a rastu stanovil úverové a inflačné požiadavky. Daňová politika je preto jedným z nástrojov, ktoré ponechala zmluva členským štátom a mali by sme ju chrániť.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Je veľa spôsobov, prostredníctvom ktorých by mohli byť daňové postoje v EÚ užitočné pri vytváraní sérií lepších záverov pre lisabonskú stratégiu. Jednoducho motivácia rastu malých podnikov a vytváranie pracovných príležitostí, ako aj problematika životného prostredia, je chápaná pozitívne. Tu by mali členské štáty prevziať na seba povinnosť a uskutočňovať ju – toto je ich právomoc.

Zjednotenie daňových základov na úrovni EÚ by nerobilo rozdiely, ako naznačil spravodajca. Labouristická strana v Európskom parlamente trvá na tom, že veľa dobrých vecí smerom k lisabonskej stratégii sa môže dosiahnuť skôr činnosťou členských štátov ako činnosťou EÚ.

  Sahra Wagenknecht (GUE/NGL), písomne. − (DE) Európsky parlament vo svojom dnešnom hlasovaní ukázal, že väčšina jeho členov podporuje daňovú politiku, ktorá slúži záujmom horných desaťtisíc a škodí veľkej väčšine ľudí žijúcich v Európskej únii. Aj keď niektoré moje návrhy boli prijaté – napokon, nikto sa nesnaží za každú cenu presadiť zvýšené sadzby DPH, vyššie dane z príjmov zo zárobkovej činnosti alebo lepšie príležitostí pre daňový dumping v celej EÚ –, návrhy, ktoré sme predložili, pokiaľ ide o zvýšenie daní z majetku a finančných transakcií a obmedzenie daňového dumpingu prostredníctvom zavedenia jednotného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb, boli odmietnuté väčšinou členov.

Keďže záverečná správa bola po individuálnom hlasovaní takmer nerozoznateľná od môjho pôvodného návrhu, niektoré aspekty jej obsahu boli ešte viac znehodnotené vo verzii správy schválenej Výborom pre hospodárske a menové veci, bola som nútená stiahnuť svoje meno a vyzvať členov, aby v záverečnom hlasovaní hlasovali proti správe. Vítam skutočnosť, že príslušné sekcie Socialistickej skupiny v Európskom parlamente tiež nepodporili konečnú verziu správy, ako ukazujú výsledky hlasovania.

Dnes stratil Parlament príležitosť venovať pozornosť výzvam na spravodlivejšiu a sociálne zlučiteľnú daňovú politiku a schváliť ju ako jasnú pozíciu Európskeho parlamentu. Namiesto toho väčšina v Európskom parlamente opäť raz so slepou poslušnosťou potvrdila nesprávne zameranie politík EÚ.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. − (SV) Dnes som sa rozhodol, že podporím správu o prínose daňovej politiky pre lisabonský proces. Podporujem zdravú daňovú súťaž a spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb pre medzinárodné spoločnosti bez harmonizácie daňových úrovní a s možnosťou voľby pre každý členský štát ostať mimo, ak si tak praje. Je tiež dôležité položiť základy suverenity členských štátov v oblasti daní. Takisto mám výhrady proti akejkoľvek snahe týkajúcej sa prechodu k dani EÚ.

– Správa: Florenz (A6-0336/2007)

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE) . – (SK) Obdivujem a uznávam rozhodnosť, s akou niektoré krajiny zaviedli zákaz fajčenia nielen v úradoch, kanceláriách, v práci všeobecne, ale aj v reštauráciách, pivárňach, baroch a kluboch. Existujú ekonomické štúdie vplyvu, ktoré nepotvrdili obavy majiteľov reštaurácií z nižších príjmov. Na druhej strane vieme, že liečba respiračných rakovinových a ďalších ochorení nás stojí až 50 miliónov EUR.

V Škótsku sa od zavedenia zákazu fajčenia znížilo percento prijatí do nemocnice na infarkt myokardu až o 20 %. Deti fajčiarok i tehotných vystavených pasívnemu fajčeniu sa rodia predčasne a majú zníženú pôrodnú hmotnosť. Vyzývam členské krajiny Európskej únie vrátane tej mojej, aby urýchlene zaviedli účinné zákony smerujúce k zákazu fajčenia na pracoviskách a reštauráciách a k účinným opatreniam vedúcim k zníženiu tabakizmu ako takého.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE) . – (RO) Zároveň s hlasovaním o tejto správe by som rada zdôraznila jej význam pre budúcnosť európskych občanov a celej Európskej únie. Vítam strategický prístup k problematike fajčenia vrátane pasívneho fajčenia, ako aj návrh konkrétnych a naliehavých riešení v boji proti fajčeniu a jeho negatívnych dôsledkov na európskej úrovni. Zároveň som presvedčená, že strategický prístup týkajúci sa tejto problematiky by mal zahŕňať politiku na prevenciu fajčenia, ako základný prvok, a to tým, že v tejto súvislosti vybuduje spoľahlivý systém v oblasti vzdelávania. Súčasná realita je jasná; existuje zrejmá a rastúca potreba informovanosti v súvislosti s dôsledkami fajčenia v rámci celej európskej spoločnosti. Je nemenej dôležité zamerať toto úsilie na prevenciu vzdelávania detí a mládeže, ako aj ich rodičov s cieľom zabezpečiť Európu bez dymu pre budúce generácie.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Pani predsedajúca, rád by som vysvetlil svoje hlasovanie o správe pána Florenza týkajúcej sa boja proti znepokojujúcemu fenoménu závislosti od nikotínu. Rád by som zdôraznil, že som hlasoval za túto správu aj napriek tomu, že som zástanca slobody pre fajčiarov a očividne aj obhajca pluralizmu. Problém škodlivých účinkov takzvaného pasívneho fajčenia, čo znamená vplyv na nefajčiarov obklopených fajčiarmi, je rozhodne veľmi znepokojujúci. Postačí, keď pripomeniem Parlamentu, že počet úmrtí 650 000 ľudí ročne súvisí s fajčením. Toto číslo zahŕňa 80 000 pasívnych fajčiarov, z ktorých niekoľko je aj detí. Z tohto dôvodu by sme mali zaviesť obmedzenia na slobodu niektorých jednotlivcov s cieľom zabrániť úmrtiam.

  Hannu Takkula (ALDE). - (FI) Pani predsedajúca, rád by som vyjadril spokojnosť s touto správou. Je skvelé, že prijímame jasné stanovisko proti pasívnemu fajčeniu.

Hlasoval som za túto správu, pretože je najvyšší čas, aby sme konali na úrovni Európskej únie s cieľom chrániť ľudí pred vystavením nebezpečenstvám tabakového dymu. Ako sme už počuli, každý rok umiera na následky fajčenia 650 000 ľudí. Je čas konať.

Aj napriek svojej podpore návrhu, viem, že to bude náročné realizovať a kdekoľvek vykonávať. Článok 11 obsahuje zámer zakázať fajčenie v súkromných automobiloch v celej EÚ počas prítomnosti neplnoletých detí. Je to dobrý cieľ, ale musíme zvážiť, ako možno monitorovať túto skutočnosť. Prostredie bez dymu je cieľ, o ktorý by sme sa mali usilovať, ale v budúcnosti budeme musieť venovať väčšiu pozornosť zabezpečeniu, že činnosť, ktorú vykonávame, je správna, a že je možné monitorovať dodržiavanie zákona.

  Christoph Konrad (PPE-DE). – (DE) Pani predsedajúca, dámy a páni, samozrejme, všetci dobre vieme, že fajčenie škodí nášmu zdraviu. Napriek tomu som z princípu hlasoval proti správe o Európe bez dymu, a je treba poukázať na skutočnosť, že štát sa nikde nepresadil tak úspešne, ako v boji proti fajčeniu na verejnosti. Krajiny v EÚ – a my tam patríme – zasahujú v nevídanom rozsahu svojimi zákazmi fajčenia do osobných návykov občanov.

Sme svedkami politiky zákazu podporovanej štátom, ktorý sa snaží vycvičiť ľudí, aby zmenili svoje správanie. Je to zrejmé zo samotnej správy. Jednotnosť – alebo, ako je tomu dnes – virtuálna jednotnosť nie je zárukou slobody. Opak je pravdou. V skutočnosti – a to by sme si mali uvedomiť – sloboda rozkvitá vtedy, keď má možnosť odchýliť sa od normy. Zainteresovaní občania sú v pozore, máme tu „starajúci sa štát“, a všetci tí, ktorých sa to týka a podporujú to, vedia, že to nemá nič spoločné so slobodou. Mýlia sa!

  Renate Sommer (PPE-DE). – (DE) Pani predsedajúca, áno, tiež som hlasovala proti správe o Európe bez dymu, a tým, že som tak urobila, sa vystavujem niečomu, čo sa rovná honbe za čarodejnicami, dokonca aj v Parlamente. Z tohto dôvodu veľa našich kolegov jednoducho nemalo odvahu hlasovať proti správe, a to aj napriek tomu, že ani oni nechcú túto intervenujúcu, regulačnú a kontrolnú politiku.

Samozrejme, som za ochranu nefajčiarov, detí a mladých ľudí, ale v hre je otázka princípu. Po prvé, nemáme žiadnu právomoc v oblasti politiky zdravia. Tá je na členských štátoch. Ďalšia vec je nedodržanie zásady subsidiarity a je to vybudovaná právomoc na úrovni EÚ. Po druhé, už máme toho obzvlášť dosť! Už máme toho dosť, dámy a páni! Po celé roky viedla EÚ vojnu proti fajčiarom, alkoholu a obezite, zrejme sa domnievala, že naši občania sú hlúpi a potrebujú starostlivosť prostredníctvom právnych predpisov. S týmto absolútne nesúhlasím.

Občania, ktorých zastupujem, nie sú hlúpi. Politika zákazu je vždy kontraproduktívna a mojou povinnosťou je zastupovať ľudí a nie sa o nich starať.

  Daniel Hannan (PPE-DE). – Pani predsedajúca, ak niekedy nejaká záležitosť volala po zásade subsidiarity, tak je to určite otázka fajčenia. Existuje tu pretvárka, keďže na jednej strane prispievame na pestovanie tabaku v Európskej únii, a na druhej strane ukladáme pokuty za jeho spotrebu. Nepoužívame rovnaký meter, pretože v rámci EÚ odrádzame od fajčenia, ale za hranicami ho podporujeme. Zamerajme sa na dôležitejšiu otázku, čo to má všetko spoločné s Bruselom.

Samozrejme, zákonný a daňový charakter tabaku je vnútroštátne privilégium a o otázke, kde a kedy ho môžeme spotrebovať, by sa malo rozhodnúť na miestnej úrovni: v priestoroch, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, o tom rozhoduje jeho majiteľ a mestské orgány rozhodujú o fajčení na verejných priestranstvách. Nemala by to byť záležitosť vlád jednotlivých štátov a už vôbec nie Európskej únie. Subsidiarita, kolegovia – nezabudli sme na ňu?

  Marcin Libicki (UEN). – (PL) Pani predsedajúca, na tomto rokovaní diskutujeme o správe pána Florenza, ktorá sa týka obmedzenia práva na fajčenie cigariet. Hlasoval som proti tejto správe, pretože sa domnievam, že obmedzenia by sa mali zaviesť iba v prípade, keby fajčenie škodilo ostatným ľuďom. Nemôžeme však zakázať ľuďom, ktorí chcú škodiť sebe, aby tak robili. To už hraničí s narušením práv jednotlivca, ktoré presahuje práva akéhokoľvek zamestnávateľa. Záležitosť nákladov súvisiacich s liečbou je, samozrejme, na mieste, ale je to jednoducho otázka pre tých, ktorí sú zodpovední za poistenie druhých. Ak to má byť spravodlivé, poplatky pre fajčiarov by sa mali zvýšiť, aby sa pokryli náklady na liečbu. Je potrebné spomenúť aj ďalšiu záležitosť, konkrétne otázku subsidiarity. Predchádzajúci rečníci to už spomenuli a, samozrejme, úplne súhlasím s touto otázkou, ktorá je v každom prípade výrazne narušená, a musí sa dostať do právomoci vnútroštátnych orgánov, nie Európskej únie.

  Daniel Caspary (PPE-DE), písomne. − (DE) Vítam všetky opatrenia v členských štátoch, ktoré informujú občanov o rizikách fajčenia. Podľa môjho názoru všetky tieto opatrenia patria do právomoci členských štátov, a nie Európskej únie.

Preto som v konečnom hlasovaní odmietol správu pána Florenza.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu pána Florenza o Zelenej knihe: K Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ, keďže považujem za nevyhnutné, aby sa uskutočnili primerané kroky s cieľom znížiť počet úmrtí a vážnych ochorení spôsobených tabakovým dymom.

V tejto súvislosti podporujem výzvu nasmerovanú Komisii, aby zmenila a doplnila smernicu 2001/37/ES o tabakových výrobkoch, a aby vzhľadom na nové vedecké pokroky prehodnotila pravidlá na použitie prídavných a iných látok v týchto výrobkoch, najmä v súvislosti s karcinogénnymi, mutagénnymi alebo toxickými prídavnými látkami.

  Robert Goebbels (PSE), písomne. – (FR) Štrasburg nie je Qom a Európsky parlament nie je „najvyšší vodca“, ktorý bol vyslaný, aby rozdával majetok a šíril správnosť myslenia v Únii. V súčasnosti každý vie, že fajčenie je škodlivé pre zdravie. Ale aj samotný život je nebezpečný, keďže vždy končí smrťou. Osobne som nikdy v živote nefajčil.

Skutočnosť, že niektorí dospelí sú odhodlaní podstúpiť toto riziko ma neprekvapuje, naopak, nikdy som neprestal byť ohromený prozelytizmom ajatolláhov Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorí tým, že vydávajú iniciatívnu správu za správou, sa pokúšajú „zachrániť planétu“ na úkor ľudských bytostí a ich slabostí. Hovorím „nie“ týmto fanatikom.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. − (PL) Ako členka Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, a zároveň ako nefajčiarka, ktorá si je vedomá negatívnych následkov fajčenia cigariet v bezprostrednom okolí ostatných, vítam správu pána Florenza s názvom: K Európe bez tabakového dymu.

Domnievam sa, že je pre Európsky parlament úplne primerané, aby vyslal pevný a jednoznačný odkaz všetkým občanom EÚ a členským štátom, ktoré jasne dávajú najavo, že si neprajeme, aby ľudia fajčili na verejných miestach, najmä v reštauráciách, baroch a na miestach verejnej dopravy. Obzvlášť si neprajeme, aby ľudia fajčili na pracoviskách.

Takisto žiadame prísnejšie opatrenia týkajúce sa predaja cigariet neplnoletým. Okrem toho si myslím, že zavedenie obmedzení by mala sprevádzať rozsiahla informačná kampaň, ktorá by sa mala týkať viacerých aspektov ako len škodlivých následkov fajčenia. Následky sú všeobecne dobre známe, ale je rovnako potrebné zdôrazniť, že práva nefajčiarov na život v prostredí bez dymu nemôžu závisieť alebo obmedzovať fajčiari, ktorí si želajú uplatňovať právo fajčiť na úkor nefajčiarov.

Ak naša výzva pre Európu bez tabakového dymu prinesie ovocie, my, členovia Európskeho parlamentu, by sme mali byť toho príkladom a vzdať sa fajčenia na našom pracovisku. To znamená, žiadne fajčenia v akýchkoľvek priestoroch Parlamentu.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorej cieľom je podporiť členské štáty v súvislosti s prísnymi opatreniami, ktoré prijali s cieľom bojovať proti tabakovej závislosti, rovnako ako aj podporovať lepšie verejné zdravie.

Tabakový dym je nielen hlavným zdrojom znečistenia vzduchu, chemikálie obsiahnuté v cigaretách vystavujú fajčiarov, ako aj nefajčiarov vážnym rizikám. Je tomu tak obzvlášť v uzatvorených priestoroch, ako sú pracoviská, bary a reštaurácie. Preto považujem za dôležité, aby sa fajčenie na takýchto miestach jasne a jednostranne zakázalo.

Zavedenie prísnych právnych predpisov určených na poskytnutie maximálnej ochrany pre zdravie našich obyvateľov nemožno účinne dosiahnuť bez skutočného úsilia s cieľom upozorniť a informovať verejnosť na riziká súvisiace s užívaním tabaku. Takisto vítam ochotu uskutočniť informačnú kampaň zameranú na určité cieľové skupiny, najmä mladých ľudí, tehotné ženy a rodičov.

Napokon som sklamaná, že sa prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh vyzývajúci Komisiu, aby prehodnotila zdravotné riziká spojené so žuvaním tabaku a jeho vplyv na spotrebu cigariet. Domnievam sa, že táto žiadosť nepatrí do správy, ako je táto, keďže zdravotné riziká, ktoré predstavuje žuvací tabak, najmä rakovinu jazyka, a tak ďalej, sú všeobecne známe.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto správu, ktorá predkladá možnosti na zníženie škôd spôsobených tabakovým dymov v Európskej únii. Nežiada o právne predpisy EÚ, ale vyzýva členské štáty, aby do dvoch rokov zaviedli úplný zákaz fajčenia. Spojené kráľovstvo už zaviedlo takýto zákaz, ale vzhľadom na škodlivé účinky tabaku podporujem, aby sa tento rozumný postup rozšíril v rámci celej EÚ.

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. − (DE) Zákaz fajčenia je, pochopiteľne, v záujme verejného zdravia a pre verejné budovy, a preto je vítaný. Zároveň je rozumné chrániť deti a mladých ľudí. Pokiaľ však ide o tieto konkrétne skupiny, bolo by prospešné, keby ľudia ukázali dobrý príklad a podporovali existujúcu kampaň proti fajčeniu. Je však pokrytecké, keď sa Európska únia snaží nariadiť zákaz fajčenia pre všetky členské štáty, a pritom ukázala, že sama je neschopná dosiahnuť dohodu v týchto priestoroch Parlamentu.

Náš demokratický systém a moderné postoje k životu sú založené na slobode voľby a logicky by sa to malo vzťahovať aj na fajčenie. Ak je väčšina obyvateľstva za zákaz fajčenia v reštauráciách, potom táto skutočnosť nadobudne účinnosť či už v krátkodobom alebo v dlhodobom časovom horizonte. Existuje už akýsi trend, aby ľudia nefajčili a v súlade so zásadou suverenity by malo byť vecou každej krajiny, či sa rozhodne zaviesť zákaz fajčenia napríklad v reštauráciách, a akú podobu by mali mať tieto zákazy.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Podporil som správu pána Florenza o Zelenej knihe K Európe bez tabakového dymu. Verím, že prispeje k ochrane verejného zdravia a podstatne pomôže obmedziť škodlivé účinky fajčenia tak u mladých ľudí, ako aj u chronických fajčiarov. Dosiahneme to, ak budeme naliehať na okamžitý zákaz všetkých prídavných látok, ktoré zvyšujú závislosť a podporovať preventívne opatrenia na európskej úrovni a na úrovni členských štátov.

  Catherine Stihler (PSE), písomne. − Silne podporujem zákaz fajčenia na verejných priestranstvách s cieľom chrániť verejné zdravie a obmedziť nebezpečenstvá pasívneho fajčenia.

Už je to 19 mesiacov, čo bol v Škótsku zavedený zákaz fajčenia na verejných priestranstvách a čísla ukazujú, že od zavedenia zákazu fajčenia poklesol v nemocniciach príjem pacientov so srdcovým záchvatom o 20 %.

Zákaz fajčenia teda zachránil životy a bol účinný v súvislosti s podporou lepšieho zdravia Škótov. Teším sa, keď sa tento prístup bude uplatňovať vo zvyšku Európy.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasoval som za správu pána Florenza s názvom K Európe bez tabakového dymu.

Tabakový dym je veľmi škodlivá látka. Obsahuje tisíce chemických látok vrátane viac ako 250 karcinogénnych a toxických zložiek. Dokonca minimálne vystavenie sa týmto látkam môže prispieť k vyvolaniu nádorov. Častice tabakového dymu sú neustále usadené v uzavretých priestoroch a spôsobujú znečistenie ovzdušia, a dokonca ani najlepšie ventilačné systémy ich nemôžu účinne odstrániť.

Tisíce ľudí umierajú každý rok v Európskej únii v dôsledku pasívneho fajčenia. Týmto úmrtiam by sa dalo zabrániť. Pre každého občana Európskej únie musí byť možné žiť a pracovať v prostredí bez tabakového dymu. Je to potrebné zdôrazniť najmä v súvislosti s verejnými inštitúciami a ich priestormi. Sedemdesiat percent obyvateľstva Európskej únie tvoria nefajčiari. Musíme to mať na pamäti a zabezpečiť, aby títo ľudia mohli žiť v čistom a bezpečnom prostredí.

– Návrh uznesenia RC-B6-0376/2007

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Hlasoval som proti správe, pretože nezohľadňuje jasný postoj Európskej únie k Turecku. Je potrebné úplne zastaviť prístupové rokovania s Tureckom. Dôvodov na to je obrovské množstvo. Turecko je teraz nedôveryhodný partner. Ich odmietnutím, inými slovami, hovorením pravdy Turecku ako budúcej členskej krajine by sme im poslúžili konečne demokratizovať ich spoločnosť.

Turecko naďalej okupuje členskú krajinu Európskej únie. Vojensky totiž obsadilo 40 % územia Cypru. Turecko je krajinou náboženskej neslobody. Nemoslimské obyvateľstvo, kresťania a ortodoxní i protestantskí katolíci sú prenasledovaní, pretože si nemôžu stavať kostoly. Päťsto ortodoxných kostolov bolo zničených, zatiaľ čo moslimovia si v Európskej únii stavajú mešity všade. Turecko nemá slobodu prejavu. Neuznáva masaker jednej tretiny Arménov z minulosti. Chystá sa na ďalšiu vojenskú intervenciu do Iraku. Nerieši otázky kurdskej menšiny na svojom území. Turecko nie je v Európe a ani do EÚ nepatrí. Úplne postačuje pestovať s nimi tzv. privilegované partnerstvo, ale nie úplné členstvo.

  Christoph Konrad (PPE-DE). – (DE) Pani predsedajúca, nehlasoval som za uznesenie o Turecku, pretože som veľmi znepokojený, že turecký parlament odsúhlasil vojenský zásah proti Iraku. Túto skutočnosť nebolo možné vziať v správe do úvahy, ale je to veľmi aktuálna téma.

Vykonanie opatrení proti teroristickej skupine sa dosť líši od hlasovania o tom, či napadnúť susediacu krajinu. Nie je v záujme EÚ pozerať sa na destabilizáciu Iraku. Mali by sme pripomenúť Turecku, že ako kandidátska krajina by mala zvážiť záujmy EÚ v rámci spoločných záujmov. To poukazuje na to, že úplné členstvo Turecka – ktoré mimochodom nepodporujem – so spoločnými hranicami s Iránom a Irakom by znamenalo úplné prekreslenie politickej mapy v rámci EÚ. Podľa môjho názoru by sme sa mali vyhnúť rizikám, ktoré s tým súvisia.

  Philip Claeys (ITS). – (NL) Pani predsedajúca, hlasoval som proti uzneseniu pani Oomen-Ruijtenovej, pretože si myslím, že Parlament by mal zohrávať aktívnejšiu a ambicióznejšiu úlohu pri monitorovaní rokovacieho procesu s Tureckom.

Teraz to vyzerá tak, že musíme zabezpečiť, aby sme sa nedotkli citov pána Erdogana a pána Güla. Je stále čoraz jasnejšie, že Turecko je inou kandidátskou krajinou ako ostatné. Turecko očividne nepotrebuje tak striktne dodržiavať kodanské kritéria, a to aj napriek všetkým sľubom Rady, Komisie a Parlamentu, že by malo.

Keďže veci sa majú tak, ako sa majú, nemali by sme byť vôbec prekvapení, že stále čoraz viac občanov v Európskej únii otáča svoje chrbty k Únii.

  Frank Vanhecke (ITS). – (NL) Pani predsedajúca, toto ďalšie hlasovanie o pristúpení Turecka je jasným dôkazom toho, že nielen Európa je vzdialená väčšine našich občanov a nezaujíma ich, ale aj samotné európske inštitúcie sa v rastúcej miere odcudzujú občanom Európy.

Pre eurokratov už Európa viac nie je v skutočnosti Európou, keďže radostne pokračujeme v prípravách na pristúpenie krajiny, ktorá vôbec nie je európska, nie je európska z historického, kultúrneho alebo náboženského hľadiska, nie je európska z hľadiska eura, a dokonca nie je európska ani z geografického hľadiska. Navyše celá táto záležitosť bola na nás tlačená zásadne nedemokratickým spôsobom, pretože veľká väčšina európskych občanov je skutočne proti pristúpeniu Turecka im ale nie je umožnené, aby sa k tomu vyjadrili.

Občanom nie je umožnené, aby sa vyjadrili v otázke Turecka, rovnako ako im nie je umožnené vyjadriť sa k novej ústave, ktorú nemôžeme nazvať ústavou. Obávajú sa eurokrati demokracie, boja sa konzultovať ľud? Táto Európa je stále čoraz viac riadená nedemokratickým a protidemokratickým spôsobom, a to všetko sa skončí veľmi zle.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - (FI) Pani predsedajúca, pred dvoma týždňami boli Arat Dink, syn Hranta Dinka, a vydavateľ Serkis Seropyan odsúdení na trest odňatia slobody na jeden rok podľa článku 301, to znamená za urazenie tureckosti. Aký trestný čin spáchali? Noviny Argos zverejnili ešte pred vraždou Hranta Dinka, čo je už viac ako rok, výpoveď, ktorá uvádzala, že Hrant Dink v rozhovore pre Reuters povedal, že vraždenie, ktoré sa uskutočnilo v roku 1915, bola genocída. Noviny iba oznamovali túto skutočnosť, to je všetko.

Preto si myslím, že je nesmierne dôležité hlasovať za naše uznesenie vyzývajúce Turecko, aby priznalo arménsku genocídu. Hovorím to ako priateľ Turecka. Bolo by dobré, keby Turecko pochopilo, že to neznamená protiturecký postoj. Ide skôr o zvyk, že EÚ sa snaží vytvoriť lepšiu spoločnosť, v ktorej možno zabrániť hrôzam dejín. Zmýšľanie, kde národná identita chráni samu seba trestným zákonom, v ktorom článok 301 predstavuje nepretržitý odkazový rámec, a v ktorom sa popierajú chyby národa, je vo vážnom konflikte s týmto zvykom.

Jedným zo základov európskej identity je, že histórii sa pozeráme priamo do očí a berieme ju do úvahy. Arménska genocída je historická pravda. Parlament bude žiadať, aby ju Turecku priznalo v uznesení na začiatku rokovaní.

  Gérard Deprez (ALDE), písomne. – (FR) Rád by som podporil pozmeňujúce a doplňujúce návrhu k textu, ktoré boli predložené na dnešné hlasovanie o vzťahoch medzi Európskou úniou a Tureckom, a týmto by som pripomenul závery Európskej rady, ktorá sa konala v Bruseli v decembri 2006. Tieto závery stanovili zásadu týkajúcu sa rozširovania, prostredníctvom ktorého by Európska únia požadovala, aby každá kandidátska krajina splnila v plnej miere všetky kodanské kritéria, ale akékoľvek rozširovanie by podliehalo kapacite Únie na ďalšiu integráciu.

Niektorí z vás už dosť dlho poznajú moje pochybnosti, alebo skôr obavy, ktoré mám o Európskej únii, či dokáže aj naďalej riadne fungovať v prípade, že by sa Turecko stalo jedným z jej členských štátov.

Samozrejme, Turecko je „priateľská“ krajina a z geostrategického hľadiska je veľmi dôležitým partnerom pre Európsku úniu. Preto som úplne za to, aby EÚ udržiavala s Tureckom privilegované partnerstvo. Som však zásadne proti tomu, aby sa táto konkrétna krajina stala členom Spoločenstva.

Okrem toho si myslím, že problémy týkajúce sa integrácie Turecka ako potenciálneho členského štátu sa budú výraznejšie objavovať v priebehu pokračovania prístupových rokovaní.

  Patrick Gaubert (PPE-DE), písomne. – (FR) Blahoželám spravodajkyni za predloženie uznesenia o vzťahoch medzi Európskou úniou a Tureckom. Návrh uznesenia pani Oomen-Ruijtenovej predstavuje konsenzuálny a vyvážený dokument a snažila sa v ňom obsiahnuť všetky otázky týkajúce sa tohto konkrétneho problému.

Na jednej strane sa v uznesení blahoželá Turecku k nedávnym slobodným a spravodlivým voľbám, turecká vláda sa vyzýva, aby urýchlila proces reforiem a víta sa jej zámer prijať novú občiansku ústavu. V návrhu uznesenia sa ďalej vyzýva na začatie nových politických iniciatív týkajúcich sa trvalého vyriešenia kurdskej otázky. Takisto sa zmieňuje o tom, aby sa vyriešila cyperská otázka v rámci OSN.

Na druhej strane, v súlade s postojom, ktorý zastáva Francúzsko, vítam skutočnosť, že uznesenie pripomína, že pristúpenie Turecka aj naďalej závisí od úplného splnenia kodanských kritérií a kapacity EÚ pre ďalšiu integráciu.

Vzhľadom na všetky spomínané dôvody som sa rozhodol, že podporím prijatie tohto uznesenia v záverečnom plenárnom hlasovaní. Ešte raz prejavujem svoje hlboké sklamanie, že Parlament formálne nevyzval Turecko, aby oficiálne priznalo arménsku genocídu z roku 1915.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Ako sme zdôraznili už skôr, je nastolených veľa otázok, ktoré sa týkajú rokovaní o pristúpení Turecka k EÚ. Tento proces podporujú veľmoci, ktoré sa aj napriek rozporom snažia o integráciu tejto veľkej krajiny do jednotného trhu EÚ, a týmto sa snažia získať kontrolu nad jeho hospodárstvom a využiť jeho geostrategickú polohu na uskutočnenie svojich vlastných plánov na Blízkom východe, Kaukaze a v Strednej Ázii.

Uznesenie je preto v tejto súvislosti objasňujúce, keďže zdôrazňuje „význam Turecka ako tranzitnej krajiny na diverzifikáciu zásob ropy do EÚ“ a „energetické projekty zahŕňajúce Turecko na južnom Kaukaze“, a takisto „geostrategickú polohu Turecka v regióne“, ktorého „postavenie pri preprave a logistike bude v nasledujúcich rokoch čoraz významnejšie“.

Je potrebné zdôrazniť aj niektoré ďalšie dôležité aspekty:

- Turecko neuskutočnilo žiadne kroky na uznanie Cypru – členskej krajiny EÚ – a ešte stále vojensky okupuje severnú časť tohto ostrova a ignoruje uznesenia OSN týkajúce sa tejto otázky;

- turecké orgány stále potláčajú kurdský ľud a popierajú ich legitímne kultúrne, politické, hospodárske a sociálne práva.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Správa o priebehu pokroku Turecka na pristúpenie k EÚ zahŕňa absolútne falošné blahoželania tureckej vláde a novému prezidentovi. Správa je pokryteckým a neúspešným vyjadrením túžobných prianí o ľudských právach, ktorá používa nejasné a všeobecné termíny, odsudzuje terorizmus a zmieňuje sa o spoločnom boji, ktorý proti nemu vedú EÚ a Turecko.

Na druhej strane vôbec nepoukazuje na pokračujúcu okupáciu severného Cypru, ktorú vedú turecké vojenské sily. Nie je tu ani náznak odsúdenia za to, že Turecko aj naďalej odmieta uznať Cyperskú republiku a nevyvíja sa žiadny tlak v danej otázke. Nenachádza sa tu zmienka o odsúdení politiky tureckého režimu, ktorá popiera suverénne práva Grékov, alebo o hrozbe Turecka, že použije silu proti susediacim krajinám. Nezmieňuje sa o odsúdení barbarského prenasledovania a trestných činoch, ktoré spáchali turecké orgány proti kurdskému obyvateľstvu. Nie je tu ani najmenšia zmienka o politickom prenasledovaní na strane tureckej strednej triedy vo všetkých svojich podobách, tých, ktorí sú v prospech nosenia burky, ako aj sekulárnych, komunistov a ďalších pokrokovo zmýšľajúcich ľudí. Napriek všetkému sa na Turecko nalieha, aby nepoužívalo neprimeranú silu pri hroziacich útokoch na severný Irak!

V súvislosti s EÚ správa odráža ciele mocných imperialistických krajín v súlade so svojimi geopolitickými záujmami v širšom rozsahu.

Je v záujme tureckého ľudu a ďalších ľudí v oblasti, aby sa postavili proti integrácii Turecka do EÚ a jej imperialistických plánov.

  Pierre Pribetich (PSE), písomne. – (FR) Toto uznesenie stráca svoj vplyv, pretože väčšina členov odmietla dôležité zmeny a doplnenia týkajúce sa uznania arménskej genocídy.

Som a ostanem za pristúpenie Turecka k Európskej únii. Tento proces pristúpenia musí však uznať niektoré historické fakty.

Okrem toho vôbec nesúhlasím s protirečeniami, ktoré teraz Parlament uviedol. V odseku 5 uznesenia z 28. septembra 2005 vyzval Turecko, aby priznalo arménsku genocídu a považovalo toto priznanie ako predbežnú podmienku na pristúpenie k Európskej únii. Rozhodnutie vynechať arménsku genocídu z nového uznesenia je krokom späť a nemôžem to podporiť.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Bez ohľadu na konečný výsledok, súčasné rokovania s Tureckom musia priniesť reformy, ktoré krajina tak zúfalo potrebuje, a ktoré sú samy osebe najdôležitejším aspektom potenciálneho pristúpenia krajiny k EÚ.

V tejto súvislosti musíme víťazstvo AKP považovať viac za záväzok uskutočniť hospodárske reformy ako hlasovanie za islam.

Vzhľadom na nedávny rozvoj sa musí kurdská otázka riešiť v spojení so Spojenými štátmi, so zreteľom na otázku Iraku tam, kde je kurdský sever pokojný. Na druhej strane sa nemôžeme vyhnúť kritike kurdských teroristických útokov na Turecko alebo na nedostatok integrácie a prijatia Kurdov do samotného Turecka.

Na záver, nikdy nemôžeme dostatočne zdôrazniť geostrategický význam Turecka v súvislosti s bezpečnosťou hraníc Európy, dodávkami energie, najmä ako alternatívou na závislosť od ruskej ropy, ako partnerom v dialógu s islamskými krajinami a o otázke Iraku.

Zo všetkých týchto dôvodov je potrebné rokovať o stratégii EÚ vážne a rozhodne.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za uznesenie, ktoré nalieha na Turecko, aby urýchlilo tempo reforiem.

Musíme vyzvať Turecko, aby urobilo viac: zabezpečiť, aby občianska kontrola prevládala nad vojenskou; mať nulovú toleranciu mučenia; poskytnúť ochranu ženám a menšinám, a uznať arménsku genocídu.

Riešenie kurdskej otázky sa musí tiež použiť ako kritérium na hodnotenie reformného procesu. Správa, o ktorej sme hlasovali, nalieha na tureckú vládu, aby spustila politickú iniciatívu zameranú na nájdenie trvalého riešenia kurdského problému. Takisto odsudzuje narušenie irackého územia a zároveň, pochopiteľne, odsudzuje násilie, ktoré spáchalo PKK.

Nejde o to, že by sme sa zamerali na Turecko ako také, ale o pripomenutie, že nemôžeme mať dvojaké normy, hodnoty, ktoré sú pre nás drahé, nemôžeme predávať lacno.

Takisto by bolo katastrofou aj naďalej ignorovať názor verejnosti, ktorý bol opäť vyjadrený v prieskume, ktorý uskutočnila Notre Europe ešte pred lisabonským samitom. Ľud Európy je znepokojený zle pripravenými rozhodnutiami o akomkoľvek ďalšom rozširovaní a o kapacite EÚ prijať ďalšie krajiny po obrovskej vlne nových pristúpení, ktoré sa uskutočnili medzi rokmi 2004 a 2007.

  Renate Sommer (PPE-DE), písomne. − (DE) Podporujem uznesenie o Turecku. Turecká vláda musí byť napokon dôrazná pri vykonávaní reforiem.

Čo sa týka arménskej genocídy, aj keď priznanie tejto genocídy zo strany Turecka nie je súčasťou kodanských kritérií, krajina, ktorá sa usiluje o pripojenie k EÚ, musí bezpochyby čeliť tmavým stránkam svojej histórie.

Napriek všetkému Turecko musí prejsť ešte dlhú cestu pred tým, ako splní kodanské kritéria. Ešte stále existujú závažné nedostatky v súvislosti s ľudskými právami a právami menšín, občianske a politické práva a všeobecná slabosť tureckej demokracie voči ozbrojeným silám.

Stále nedochádza k pokroku cyperskej otázky. Z tohto dôvodu sa musíme tento rok aj naďalej snažiť o to, aby bol ratifikovaný Ankarský protokol. Bez neho, ako aj bez stiahnutia tureckých vojsk z ostrova, nemožno dospieť k žiadnemu riešeniu. Turecko očividne odmieta pochopiť, že v Európskej únii je 27 členských štátov, a že jedným z nich je aj Cyperská republika!

Čo sa týka konfliktu na juhovýchode Turecka, minimálne od jari 2006 existoval plán podniknúť vpád do severného Iraku. V súčasnosti existujú obavy, že sa takýto zásah naozaj uskutoční. Krajina, ktorá – napriek medzinárodnej podpore na zabezpečenie svojich hraníc – sa domáha práva porušiť medzinárodné právo, keďže to považuje za správne, sa však sama raz a navždy pripravuje o možnosť pristúpiť k Európskej únii.

  Konrad Szymański (UEN), písomne. − (PL) Zdržal som sa konečného hlasovania o správe týkajúcej sa vzťahov EÚ — Turecko. A to z dôvodu, že aj napriek rokovaniam trvajúcim niekoľko mesiacov, uznesenie nespomína otázku tureckej zodpovednosti za vraždenie Arménov v roku 1915.

Turecko sa snaží zaviesť cenzúru na medzinárodné spoločenstvo o tejto záležitosti. Najnovším dôkazom tejto skutočnosti bol tlak vyvolaný na Kongres Spojených štátov. Ten napriek tomu zastal pevnú pozíciu a zaujal primeraný postoj. Je chybou ustúpiť neopodstatnenému tlaku zo strany Turecka v tejto veci.

Rád by som však dodal, že veľmi oceňujem začlenenie správ týkajúcich sa práv kresťanských menšín v Turecku, ako je právo na školenie duchovenstva a právo cirkevných inštitúcií na právnu subjektivitu, do vyššie uvedeného uznesenia.

  Dominique Vlasto (PPE-DE), písomne. – (FR) Rozhodol som sa zdržať hlasovania o uznesení týkajúcom sa vzťahov EÚ — Turecko s cieľom prejaviť môj negatívny postoj k prebiehajúcim prístupovým rokovaniam. Na základe dvoch nedávnych udalostí by sme si mali byť vedomí rizík, ktoré súvisia s týmto hypotetickým pristúpením. Prvou je politická kríza, ktorou krajina prešla, skôr ako nový prezident republiky vykonal prísahu: tá znázorňuje napätie, ktoré existuje v tureckej spoločnosti, a takisto slabosť inštitúcii tejto krajiny. Zároveň mám na mysli napätie, ktoré sa vytvorilo na irackých hraniciach a riziko, že by to mohlo destabilizovať jednu z mnohých oblastí v tejto krajine, kde prevládalo násilie. Rozhodnutie tureckého parlamentu povoliť armáde, aby uskutočnila vojenský zásah do Iraku, je neprijateľné. Turecko zohráva nebezpečnú úlohu v regióne a EÚ by nemala poskytovať žiadnu podporu týmto populistickým a agresívnym činnostiam.

Toto všetko iba posilňuje moje presvedčenie: ak rozšírime Úniu až k irackým hraniciam, nevidím, čo európske v nej ostane. Domnievam sa, že Turecko ešte stále nie je spôsobilé pripojiť sa k EÚ. Je na nás, aby sme predložili alternatívnu možnosť: v tejto súvislosti, tzv. Stredomorská únia, ktorú navrhol pán Nicolas Sarkozy, nepochybne ponúka príležitosť, ktorú by mala EÚ a Turecko využiť.

  Anna Záborská (PPE-DE), písomne. − (SK) Za uznesenie Európskeho parlamentu o vzťahoch EÚ – Turecko som nehlasovala, keďže rozširovanie Európskej únie a pristúpenie Turecka do Spoločenstva je vážnejšia vec, ktorá si vyžaduje hlbšie vedomosti a intenzívnejšiu diskusiu. Domnievam sa, že pre každý štát v prístupovom procese majú platiť rovnaké pravidlá.

V pléne Parlamentu neprešli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, obsahom ktorých bola výzva na uznanie arménskej genocídy a na ospravedlneniu sa Arménsku a arménskemu ľudu, keďže iba takéto uznanie a ospravedlnenie môže byť podnetom na proces zmierenia medzi Tureckom a Arménskom. Turecko sa zároveň aj naďalej bráni pokroku pri hľadaní riešenia cyperskej otázky. Cezhraničná vojenská akcia namierená voči Kurdom žijúcim na hranici s Irakom, odobrená deklaráciou tureckého parlamentu, nebude viesť ku konštruktívnemu riešeniu problému terorizmu v krajine. Povedie iba k destabilizácii celého regiónu.

Na území Tureckej republiky zároveň nie je badať pokrok v otázke slobody vierovyznania. Nie je zabezpečená bezpečnosť a rešpekt k právam kresťanov žijúcich v Turecku, keďže v ostatnom čase sme boli svedkami násilných útokov proti kresťanským kňazom, misionárom, vydavateľom či konvertitom. Turecko takisto doposiaľ neobnovilo seminár pre pravoslávnu ortodoxnú cirkev, bez ktorého je ohrozené samotné prežitie tejto starobylej cirkvi.

10. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 14.00 hod. a opäť pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: LUIGI COCILOVO
podpredseda

11. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

12. Vzťahy medzi EÚ a Srbskom (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0325/2007) pána Kacina, v mene Výboru pre zahraničné veci, o vzťahoch medzi EÚ a Srbskom, s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o vzťahoch medzi Európskou úniou a Srbskom [2007/2126(INI)].

  Jelko Kacin (ALDE), spravodajca. – (SL) Dnes hovorím ako spravodajca, ale zároveň ako liberálny demokrat, ako Slovinec, ako bývalý Juhoslovan a ako Európan. Práve pred 15 rokmi bola krajina, v ktorej som sa narodil, rozdrobená v mnohých krvavých vojnách, ktoré trvali takmer celé desaťročie.

V súčasnosti mnoho krajín tohto regiónu vrátane Srbska, stále čelí ničivým následkom konfliktu. Pre tieto krehké a mladé demokracie je členstvo v Európskej únii silnou motiváciou pre ďalšiu demokratizáciu. Európska únia, ku ktorej sa tieto krajiny želajú čím skôr pripojiť, je založená na spoločných hodnotách a normách, z ktorých jednou z najdôležitejších je právny štát.

V prípade Balkánskych krajín však otázkou nie je len reforma právneho systému, ale takisto úplná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu.

Srbsku sa zatiaľ nepodarilo prijať svoju domácu a medzinárodnú povinnosť a zatknúť štyroch zvyšných utečencov obvinených z vojnových zločinov vrátane Mladića a Karadžića, ktorí sú obvinení z vyvraždenia takmer 8 000 civilistov v Srebrenici. Akákoľvek osoba, ktorá zabije jedinú ľudskú bytosť, pácha trestný čin, ale tí, ktorí spáchajú genocídu, predstavujú veľmi zložitý medzinárodný a politický problém.

Pred prípravou tejto správy som navštívil Srebrenicu. Verím v srbskú sebaúctu. Preto trvám na tom, aby ju srbský štát preukázal tým, že bude spolupracovať s ICTY. V máji prevzala úrad nová proeurópska vláda, ktorej jedným z hlavných cieľov sa stala spolupráca s ICTY. Toto je vývoj, ktorý srdečne vítam. Takisto vítam skutočnosť, že vláda zažalovala, zatkla a vydala dvoch zo šiestich najhľadanejších utečencov, Tolimira a Djordjevica.

Tieto zatknutia poukazujú na to, že Srbsko je schopné vyhľadať a zatknúť zvyšných vojnových utečencov. Ako uviedla vedúca prokurátorka Del Ponteová, hlavnou prekážkou nie je schopnosť, ale skôr prevedenie schopnosti do konkrétnych výsledkov. Z tohto dôvodu si EÚ nemôže dovoliť vzdať sa svojej podmienečnosti v tejto rozhodujúcej chvíli.

Keďže napätie okolo budúceho postavenia Kosova sa stupňuje, bolo by nesprávne sa domnievať, že ustúpenie od podmienečnosti EÚ a otočenie sa späť s cieľom vykonať ústupky Belehradu, by poslúžilo buď EÚ alebo Srbsku z dlhodobého hľadiska. Prižmúrenie očí vojnových zločincom by možno vyhovovalo modernej vecnej politike, ale neprispeje k dlhodobému mieru alebo regionálnej stabilite.

Často sa opakuje, že Srbsko je kľúčom k stabilite v regióne, ale politici v Belehrade nesprávne predpokladajú, že to bude znamenať zvýhodnené zaobchádzanie pre Srbsko. Srbsko by urobilo dobre, keby využilo svoje početné talenty a potenciál a svojim susedom v regióne bolo príkladom, radšej ako ich nechalo trápiť sa z dôvodu srbskej vzdorovitosti.

Je pravda, že EÚ nebude kompletná, pokiaľ Balkán nebude tvoriť súčasť Únie, ale nemôže to byť za každú cenu a určite nie za cenu porušovania medzinárodného práva a ignorovania základných európskych hodnôt.

Občania Srbska majú nárok poznať pravdu o nedávnych vojnových politikách, ktoré boli vykonávané v ich mene. Z tohto dôvodu podporujem nedávnu iniciatívu špeciálneho prokurátora odhaliť politické motívy, ktoré sa skrývali za vraždou premiéra Djindjića. Z tohto dôvodu ma tiež sklamala miernosť trestov, ktoré vyniesol srbský súd pre vojnové zločiny štyrom členom Škorpiónov za popravu šiestich moslimov zo Srebrenice.

Srbsko má obrovský hospodársky a kultúrny potenciál a široký okruh talentovaných jednotlivcov vo všetkých oblastiach života. Ukázalo sa, že nová vláda má množstvo dynamických a ambicióznych ministrov. Je nesporné, že Srbsko má administratívnu a inštitucionálnu kapacitu, aby sa mohlo profesionálne zaoberať ďalšími rokovaniami o členstve v EÚ.

Za posledné mesiace nastal pokrok v mnohých oblastiach, napríklad pokiaľ ide o závery technických rozhovorov o rokovaniach o dohode o stabilizácii a pridružení, ratifikáciu Kjótskeho protokolu, Stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode (CEFTA) a voľbu ombudsmana, guvernéra banky Srbska, komisára pre verejné informácie a členov Rady štátnej audítorskej inštitúcie.

Bohužiaľ, nastal iba malý skutočný pokrok v súvislosti s vymenovaním sudcov na ústavný súd. Navyše pokračuje verejné ponižovanie činiteľov občianskej spoločnosti, ktorí kritizujú vládu, alebo sa snažia pritiahnuť pozornosť na citlivé otázky, ako sú vojnové zločiny. V tejto súvislosti odsudzujem nedávne udalosti v Novom Sade, kde organizácia neonacistov zaútočila na mierové zhromaždenie jednotlivcov, ktorí sa zišli na antifašistickej demonštrácii. Je nevyhnutné, aby príslušné orgány našli páchateľov a dôkladne vyšetrili trestný čin.

Zároveň pripúšťam, že prísny vízový režim EÚ, ktorý bráni obyčajným Srbom, aby sa stretli so svojimi partnermi v Európskej únii, brzdí demokratický pokrok Srbska a prispieva ku xenofóbii a nacionalizmu.

Vítam dohody, ktoré boli uzatvorené. Zatiaľ čo znamenajú dôležitý prvý krok, rozhodujúcim cieľom musí byť liberalizácia cestovania pre všetkých občanov regiónu. Viete, že iba jedna desatina Srbov vlastní pas? Musíme dať niečo konkrétne zvyšku obyvateľstva. Naliehavo žiadam Radu, aby zabezpečila, aby dohody vstúpili do platnosti začiatkom budúceho roka, a rovnako vyzývam Radu, aby zaviedla konkrétny časový plán na liberalizáciu víz.

Rád by som využil túto príležitosť a poďakoval sa svojim asistentom, kolegom, sekretariátu Výboru pre zahraničné veci, politickým skupinám, Komisii, srbskej delegácii pri EÚ a srbskému Úradu pre európsku integráciu.

Na záver môjho prejavu by som rád dodal krátku osobnú poznámku. Ako jeden z mála členov Parlamentu narodených na Západnom Balkáne som hrdý, že som mohol pracovať ako spravodajca. Moja krajina, Slovinsko, sa stala členom EÚ nie preto, že to bolo ľahké, ale preto, lebo to bolo náročné. Zvládli sme to, podobne ako to zvládnu srbskí politici, intelektuáli a podnikatelia, keď sa tak rozhodnú. Vyzývam Srbsko a Srbov, aby sa teraz zobudili, začali si pomáhať, pomáhať svojim susedom, pomáhať celému národu a pripojili sa k nám. Urobte to. Ste dostatočne silní. Spoločne to zvládneme.

  Predsedajúci. − Ďakujem Parlamentu za prepáčenie, čo sa týka časového vymedzenia. Ospravedlňujem sa Parlamentu v mene spravodajcu. Ďakujem.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Srbsko sa, pochopiteľne, rozprestiera v európskom priestore a všetci pripúšťame, že v posledných rokoch čelilo veľkým výzvam; navyše tieto výzvy boli mimoriadne náročné vzhľadom na význam stability a rozvoj regiónu západného Balkánu. Európska únia sa snaží pomôcť Srbsku prekonať tieto problémy tým, že posilnila, skonkretizovala a zviditeľnila prínos európskej perspektívy.

Preto sa snažíme splniť svoj záväzok voči srbskému ľudu a orgánom a priblížiť Srbsko k Európskej únii. Snažíme sa ukázať, že existuje aj druhá možnosť, a to pomôcť proeurópskym politickým a sociálnym silám, ktoré súhlasia s uskutočňovaním potrebných reforiem s cieľom upevniť demokraciu a rozvoj krajiny.

Stabilizačné a asociačné dohody predstavujú základný krok pri približovaní sa krajín západného Balkánu k Európskej únii. Zároveň sú hlavným nástrojom na objasnenie európskej perspektívy. Z tohto hľadiska sa domnievame, že je veľmi pozitívne, že Komisia ukončila rokovania so Srbskom o uzavretí stabilizačnej a asociačnej dohody. Úprimne dúfame, že čoskoro budú splnené podmienky na to, aby Komisia podpísala dohodu.

Rada pevne politicky podporuje, aby stabilizačná a asociačná dohoda bola podpísaná hneď, ako budú splnené podmienky. Skôr ako bude Rada môcť vykonať dohodu, Srbsko však musí v plnej miere spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom.

Možnosť pre ľudí v Srbsku cestovať ľahšie do Európskej únie by tiež upevnila vzťahy medzi nami a nepochybne by prispela k demokratizačnému procesu a proeurópskemu postoju v srbskej spoločnosti.

Dohody o zjednodušení vízového režimu a opätovnom prijímaní štátnych príslušníkov, ktoré boli podpísané v septembri, a ktoré vstúpia do platnosti v januári 2008 sú, podľa nášho názoru, veľmi dôležité.

Komisia súhlasila, že začne viesť so Srbskom dialóg o liberalizácii víz po tom, čo tieto dohody vstúpia do platnosti. EÚ takisto dala Srbsku najavo, že integračný proces nie je spojený s otázkou vyriešenia budúceho statusu Kosova. V skutočnosti sa každá krajina posúva smerom k členstvu v Európskej únii na základe vlastných zásluh a v súlade s podmienkami stabilizačného a asociačného procesu a kodanských kritérií.

Pán predsedajúci, dámy a páni, na záver musím opäť zdôrazniť význam, ktorý predsedníctvo Európskej únie prikladá možnosti diskutovať s Európskym parlamentom o tom, aké je dôležité pre samotné Srbsko aj pre región, zabezpečiť európsku budúcnosť Srbska. Západný Balkán ostáva bezpochyby jednou z priorít Európskej únie a našim hlavným cieľom je vytvoriť stav mieru, stability, demokracie a prosperity v regióne.

Z tohto dôvodu máme víziu integrácie týchto krajín v rámci Únie a stabilizačný a asociačný proces je aj naďalej základným rámcom na prípravu tohto potenciálneho prístupu. Srbsko je krajina, ktorá má vysoký geostrategický význam vzhľadom na stabilitu celého regiónu, a preto pokrok v tomto procese je nevyhnutný s cieľom dosiahnuť hlavný cieľ EÚ v súvislosti so západným Balkánom: dohliadnuť na to, aby sa stal regiónom stability, mieru a pokroku.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Pán predsedajúci, rád by som zablahoželal pánovi Kacinovi za dôkladnú správu, ktorá zachytáva základné aspekty súčasného stavu vzťahov medzi EÚ a Srbskom. Požiadal som oddelenia Komisie, aby sa držali odporúčaní správy, ktorá bola užitočná už počas príprav výročnej správy Komisie o pokroku, ktorá má byť prijatá 6. novembra.

Vaša správa zdôrazňuje množstvo oblastí, kde je potrebné tak zo strany Európskej únie, ako aj zo strany Srbska, zvýšiť úsilie, čo v plnej miere podporujem. Obzvlášť súhlasím s významom, ktorý bol pridelený zjednodušeniu vízového režimu a s výzvou týkajúcou sa pokroku, ktorý je potrebné uskutočniť v súvislosti s liberalizáciou víz.

Presne z týchto dôvodov Komisia vyjadrila svoj úmysel začať dialóg s každou krajinou západného Balkánu už budúci rok na časovom pláne pre liberalizáciu víz, a to na základe stanovenia požiadaviek a podmienok. Táto otázka má obrovský význam, v neposlednom rade aj z toho hľadiska, aby sa mladej generácii regiónu poskytol konkrétny dôkaz o tom, čo Európa skutočne znamená.

Nachádzame sa vo veľmi kritickom bode, čo sa týka našich vzťahov so Srbskom. Za posledné dva týždne som o danej situácii viedol intenzívne diskusie s predsedníctvom Rady, členskými štátmi a so srbskými orgánmi. Nebude prekvapením, že proces statusu Kosova a stabilizačná a asociačná dohoda vrátane podmienečnosti tribunálu ICTY boli hlavnými bodmi.

Konečný termín 10. december pre diskusie o Kosove sa rýchlo približuje a práca medzinárodnej trojky vstupuje do kľúčovej fázy. V plnej miere podporujeme prácu predstaviteľa EÚ, pána veľvyslanca Wolfganga Ischingera, a vynaložíme maximálne úsilie na nájdenie riešenia.

Teraz je dôležité, aby obe strany – Belehrad a Priština – niesli svoju zodpovednosť a vážne sa zapojili do konštruktívnych a kreatívnych návrhov, ktoré môžu viesť k dosiahnutiu vzájomného, trvalo udržateľného riešenia. Takisto som s členskými štátmi a so srbskými orgánmi viedol intenzívne diskusie o stabilizačnej a asociačnej dohode. Táto dohoda bude predstavovať politický medzník v našich vzťahoch so Srbskom. Bude bránou na získanie kandidátskeho statusu na členstvo v Európskej únii.

Komisia najprv rokovala, a potom ukončila technickú prácu o návrhu textu tejto dohody, ktorý v súčasnosti hodnotia členské štáty v pracovnej skupine Rady.

Intenzívne pracuje s predsedníctvom a členskými štátmi s cieľom dokončiť právno-lingvistickú revíziu textu tak, aby sme my, ako Európska únia, boli čoskoro technicky pripravení podpísať dohodu za predpokladu, že budú zavedené politické podmienky – konkrétne dôkladná spolupráca s tribunálom ICTY – ktorá by mala viesť k zatknutiu zvyšných utečencov. Je zrejmé, že to je v súlade s odporúčaním vašej správy, ktorá bola adresovaná Rade.

Čo sa týka tribunálu ICTY, ako som už spomenul, v tejto chvíli vnímam situáciu tak, že srbský pohár je skôr poloplný ako poloprázdny. Srbskej vláde som spresnil, že podpis stabilizačnej a asociačnej dohody je už na dosah. Teraz je to otázka politickej vôle a prevedenia schopností do výsledkov. My sme pripravení kedykoľvek bude Srbsko pripravené na základe splnenia podmienok. V súčasnosti sa lopta nachádza na srbskej časti ihriska.

Zároveň by sme mali oceniť úsilie, ktoré Srbsko doteraz vyvinulo. Príliš často na to zabúdame v našich diskusiách. Srbsko spolupracuje tak, že od roku 2004 vyhľadalo a vydalo 20 z 24 utečencov tribunálu ICTY. Táto skutočnosť poukazuje na to, že naša politika podmienečnosti funguje.

Spolupráca s tribunálom ICTY nemôže byť procesom zastavovania a opätovného spúšťania a je potrebné urobiť ešte viac, aby sa dosiahla úplná spolupráca, najmä čo sa týka zvýšenia pátrania a prístupu k archívu a dokumentom.

Vedúca prokurátorka sa zajtra na dva dni vracia do Belehradu a Komisia pri hodnotení začatia stabilizačnej a asociačnej dohody vo veľkej miere vezme do úvahy jej závery.

Podpis bude závisieť od plnej spolupráce s tribunálom ICTY a spolu s Radou uskutočníme toto hodnotenie. To si vyžaduje, aby Srbsko urobilo všetko, čo je v jeho silách, aby vyhľadalo a zatklo utečencov a poskytlo tribunálu ICTY všetky potrebné informácie, ktoré by viedli k ich zatknutiu a predvedeniu pred súd v Haagu.

Na záver, Srbsko má v skutočnosti obrovský hospodársky, kultúrny a intelektuálny potenciál, ktorý len čaká na to, kedy ho bude môcť využiť pri hľadaní európskej budúcnosti krajiny.

Komisia je v plnej miere oddaná európskej perspektíve Srbska. Som presvedčený, že hneď ako krajina splní nevyhnutné podmienky, môže urobiť relatívne rýchly pokrok na svojej európskej ceste.

Má to rozhodujúci význam, nielen čo sa týka európskych túžob Srbska, ale aj na stabilitu a pokrok celého západného Balkánu. Je preto najvyšší čas, aby Srbsko otočilo stranu svojej nepríjemnej minulosti, a aby sa v plnej miere priblížilo k európskej budúcnosti.

  György Schöpflin, v mene skupiny PPE-DE. – Pán predsedajúci, všetci v tomto Parlamente súhlasíme, že Srbsko má európsku budúcnosť, a že táto európska budúcnosť je veľmi žiaduca tak pre Srbsko, ako aj pre Európu. Otázka potom znie, ako sa tam odtiaľto dostať.

Jadrom problému je, že zatiaľ čo Srbsko určite má niektoré znaky demokracie, ešte stále je istým spôsobom vzdialené od stabilnej, demokratickej infraštruktúry. Dedičstvo komunizmu a vojen po rozpade Juhoslávie zanechalo na srbskej spoločnosti hlboké stopy, a z tohto dôvodu je náročnejšie podporovať fungovanie dôveryhodných, neutrálnych inštitúcií. Slabosť právneho štátu, korupcia a nepotizmus, a znepokojujúco vysoká úroveň príležitostného násilia sú ukazovatele spoločnosti, ktorá musí podstúpiť výraznú zmenu, skôr ako budeme demokraciu považovať za spĺňajúcu kodanské kritériá.

Možno najjedovatejším dedičstvom je spôsob, akým si nacionalizmus zachováva svoju atraktivitu pre politicky dôležitú časť spoločnosti vrátane elity. Zástancovia srbského etnického nacionalizmu chápu srbské občianstvo ako niečo, čo má rovnaký rozsah ako srbský národ. Nesrbská časť srbskej spoločnosti to znáša veľmi ťažko. V tejto oblasti čaká politickú elitu krajiny veľa práce. Iba Srbsko – politické elity a srbská spoločnosť – môžu uskutočniť potrebnú zmenu smerom k demokracii, ľudským právam a občianstvu.

Na druhej strane závery tejto premyslenej správy ponúkajú presvedčivé náznaky, ako možno uskutočniť takúto zmenu a ako Srbsko môže zaujať svoje miesto v Európe.

  Justas Vincas Paleckis, v mene skupiny PSE. – Pán predsedajúci, zima je za rohom a politická atmosféra v Srbsku sa stupňuje. Z tohto dôvodu sa skupina PSE svojou účasťou na príprave tejto správy snaží najmä pochopiť situáciu národa, ktorý stratil privilegovanú pozíciu v bývalej Juhoslávii, národa, kde nacionalistické vzbury zničili celý región, zničili veľa životov, vyžiadali si mnoho obetí a odpoveďou im boli bomby a rakety.

Napriek všetkému, väčšina obyvateľstva krajiny nechce nič iné, len nasledovať európsku cestu, a tým zmierniť svoje rany a rany svojich susedov. Táto správa sa snaží priateľským a náročným spôsobom pomôcť vypracovať cestné značky na tejto dôležitej ceste. Rád by som sa obzvlášť poďakoval nášmu kolegovi, pánovi Kacinovi, ktorý vložil do tejto správy nielen veľa práce, ale takisto porozumenie a srdce.

Rád by som vyzdvihol úspešnú prácu proeurópskej srbskej vlády v tejto neľahkej situácii. Jej aktivity umožnili Európskemu parlamentu, aby navrhol podpísanie stabilizačnej a asociačnej dohody, a to dokonca možno už koncom tohto roka. Skutočnosť, či krajina dokáže obrátiť stránku vo svojich vzťahoch s EÚ, veľmi závisí od samotných Srbov. My, za nás, sa budeme silne držať nášho názoru, že dohoda bude podpísaná iba vtedy, ak Srbsko ukáže výsledky a zmocní sa zvyšných vojnových zločincov.

Skupina PSE navrhla niekoľko zmien a doplnení k správe, ktorej cieľom je zmierniť formulácie citlivých otázok pre Srbov. Okrem iného navrhujeme zmeniť formuláciu odôvodnenia M s cieľom zdôrazniť, že zmierenie medzi etnikami je rozhodujúce na zabezpečenie stability v regióne.

Zastávame pozíciu, že otázka Kosova je osobitný problém, a z tohto dôvodu ostáva v tejto správe takmer nedotknutá. Riešenie tohto problému by nemalo odkloniť Srbsko od európskej cesty a po čase sa predpokladá stretnutie s Kosovom a bývalými republikami Juhoslávie a vlastne so zvyškom Európy.

  István Szent-Iványi, v mene skupiny ALDE. – (HU) Pán predsedajúci, pán minister, pán komisár, v prvom rade by som rád zablahoželal spravodajcovi, pánovi Kacinovi, za jeho konštruktívnu a vyváženú správu. V roku 2003 sa Európska únia zaviazala k integráciu Srbska do EÚ z presvedčenia, že Srbsko je významný faktor, čo sa týka regionálnej stability, a že budúcnosť Srbska spočíva v Európe. Rýchlosť integrácie odteraz úplne závisí od Srbska.

Dôležitým predpokladom je úplná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Pokrok sa uskutočnil; boli vydaní dvaja zo šiestich najhľadanejších vojnových zločincov, ale najväčší vojnoví zločinci, Mladić and Karadžić, sú stále na slobode. Je potrebné ďalšie úsilie. Najväčšou skúškou sily pre Srbsko, ako aj pre Európu, je otázka urovnania statusu Kosova. Súčasná situácia je najväčšou prekážkou pre regionálnu stabilitu, ako aj pre integráciu Srbska do EÚ. Očakávame, že Srbsko bude postupovať konštruktívne s cieľom vyriešiť túto situáciu čo najrýchlejšie a najspoľahlivejšie.

Pokrok nastal v oblasti práv menšín; kleslo množstvo násilných útokov a menšinám boli udelené nové práva podľa ústavy. Pokrok je však ďaleko od spokojnosti: ešte neboli zavedené predpisy týkajúce sa národných rád a chýbajú právne predpisy zaručujúce menšinám sebaurčenie. Zároveň existujú európske úlohy, ktoré musí Srbsko vykonať vzhľadom na to, že v skutočnosti je ústavný súd nefunkčný, právny systém je pomalý a je vystavený politickému vplyvu, a korupcia a organizovaný zločin prenikajú do všetkých oblastí hospodárskeho a spoločenského života. Ak si Srbsko skutočne praje integráciu, je mimoriadne dôležité, aby vystupňovalo úsilie v týchto oblastiach. Európa poskytne Srbsku akúkoľvek možnú pomoc s cieľom uskutočniť tieto úlohy úspešne, ale je na Srbsku, aby vykonalo tieto úlohy. Musíme zdôrazniť, že zodpovednosť a povinnosť urobiť všetko, čo je v ich silách na zabezpečenie úspešnej integrácie Srbska do EÚ, je na samotných srbských priateľoch. Ďakujem, pán predsedajúci.

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. – (GA) Pán predsedajúci, Komisia čoskoro prijme rozhodnutie týkajúce sa stabilizačnej a asociačnej dohody, ktorá sa má uzavrieť medzi EÚ a Srbskom. Podporujem túto dohodu. Vyšle jasný odkaz na medzinárodnej úrovni, že srbské členstvo v EÚ je na aktuálnom politickom programe. Toto je prvý významný krok krajiny smerom k členstvu v EÚ.

Aj keď veľa kolegov hovorilo o problémoch, ktorým Srbsko čelilo v minulosti a o súčasných problémoch, ktoré sa týkajú srbského pristúpenia a stabilizačnej dohody, musíme takisto uznať, akú úžasnú cestu sa podarilo prejsť aj napriek problémom, ktoré sa vyskytli.

Rovnako ako všetky vzťahy medzi krajinami, ktoré sú si navzájom blízke, vždy v budúcnosti sa budú vyskytovať problémy, pokiaľ ide o to, ako sa Srbsko bude zaoberať otázkou Kosova, prebiehajúcou spoluprácou s Medzinárodným trestným tribunálom, a najmä svojich vzťahov so susednými krajinami, ktoré boli v minulosti súčasťou Juhoslávie.

Orgány v Srbsku však vyslali jasný odkaz, že si želajú vidieť pokrok. Sú ochotné dozvedieť sa o modeloch osvedčených postupov, ktoré im môžeme poradiť. A pozrite sa, čo Európska únia doručila v minulosti – viac ako 165 miliónov EUR na obnovu. Musíme si všetci zapamätať, že balkánska vojna je stále obrovská psychologická stopa nielen v rozvoji Srbska, ale aj iných krajín. Ak sa však pozriete na nedávnu minulosť ktorejkoľvek z našich vlastných krajín, aj tam existujú psychologické zlomy, a trvalo nejaký čas, kým sme ich prekonali.

Mali by sme dať Srbsku priestor, aby sme mu umožnili uskutočniť tento prechod a pokrok. Našou úlohou a povinnosťou je zabezpečiť, aby sme konali ako dobrý sused, ako dôveryhodný učiteľ, ktorý učí, ako najlepšie uskutočniť veci, ale zároveň odmeniť dobré veci, ktoré sa stanú.

  Gisela Kallenbach, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Pán predsedajúci, v prvom rade by som sa chcela srdečne poďakovať pánovi spravodajcovi za jeho dôkladnú a komplexnú prácu. Veľmi vítame skutočnosť, že Európsky parlament jasne a pravidelne prispieva k politickým diskusiám o situácii v juhovýchodnej Európe. Srbsko zohrávalo a zohráva poprednú úlohu v regióne.

Z tohto dôvodu je potrebné opäť zdôrazniť, že budúcnosť Srbska spočíva v Európe, a že my sme dobrí a spoľahliví partneri. Na vybudovanie partnerstva sú však potrební minimálne dvaja, a preto vyzývam Srbsko, aby pokračovalo na ceste za integráciou do EÚ a zohrávalo úlohu pri riešení otázky Kosova.

Očakávame neobmedzenú spoluprácu s tribunálom v Haagu – táto otázka bola spomenutá niekoľkokrát – a súlad s kritériami európskych noriem. Pevne dúfam, že lepšie možnosti cestovania budú tiež prínosom a v budúcnosti prispejú k pokroku.

Nemôžem však súhlasiť s návrhmi, ktoré boli príležitostne prednesené, aby boli použité rôzne normy na pristúpenie k EÚ. Som rada, že pán spravodajca, pán komisár a predstaviteľ Rady majú rovnaký názor, najmä keď sme na túto skutočnosť nedávno draho doplatili.

Mám pochopenie pre náročnú a nepríjemnú pozíciu, v ktorej sa samotné Srbsko nachádza, ale opakujem, na vybudovanie partnerstva sú potrební dvaja.

  Erik Meijer, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Pán predsedajúci, ako v ktorejkoľvek krajine, ktorá prehrala nedávnu vojnu, a ktorá vyústila do straty územia a vplyvu, nacionalistické cítenie nadradenosti sa teší silnej podpore aj v Srbsku. Namiesto izolácie a potrestania Srbska z dôvodu nenájdenia vojnového zločinca Ratka Mladića by sme mali ponúknuť Srbsku budúcnosť, kde bude nastolená ochrana aj pre etnické menšiny vo Vojvodine, Sandžaku a Preševe.

Moja skupina podporuje úsilie v správe pána Kacina s cieľom začať rokovania o členstve Srbska v Európskej únii. Nanešťastie, odsek 8, ktorý pridal Výbor pre zahraničné veci, predurčuje rozhodnutie v otázke Kosova. Amerika a množstvo štátov Európskej únie pravdepodobne po 10. decembri jednostranne uznajú Kosovo ako štát a Srbsko si zoberie späť severnú časť Kosova. Z tohto dôvodu vôbec nezdieľame presvedčenie, že iba budúci status Kosova môže prispieť k stabilite a integrácii.

Zatiaľ čo je v odseku 8 vyjadrený bezdôvodný optimizmus, moja skupina odvoláva svoju podporu tejto správe.

  Gerard Batten, v mene skupiny IND/DEM. – Pán predsedajúci, úvodná veta tejto správy znie: „...budúcnosť Srbska spočíva v Európskej únii“. Ďalej pokračuje: „...budúcnosť všetkých krajín regiónu spočíva v EÚ“. Krajiny regiónu sú, samozrejme, Chorvátsko, Kosovo, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna hora a Albánsko. Medzi niektorými z nich existuje historické nepriateľstvo, ktoré v nedávnych časoch vyústilo do tragických vojen.

EÚ, samozrejme, verí, že ak sa tieto krajiny pripoja, všetko sa priateľsky a ľahko vyrieši. Ale povedzme si jeden dôsledok, čo by sa stalo, keby sa pripojili. Tieto štáty majú spolu viac ako 24 miliónov obyvateľov. Mnoho z týchto ľudí by využilo svoje právo a presunulo sa do iných častí EÚ. Na základe minulých skúsenosti by z nich veľa prišlo do Británie. Británia je už zaplavená prisťahovalcami a žiadateľmi o azyl z EÚ aj z iných krajín. Britský domovský úrad má neoficiálnu politiku, že rôzne etniká a náboženské skupiny žiadateľov o azyl presúva do iných častí Spojeného kráľovstva zo strachu pred násilím a konfliktmi, ktoré môžu medzi nimi vypuknúť. Keby sa Srbsko a iné balkánske štáty prípadne pripojili k EÚ, Británia by do svojej zeme importovala ešte viac historickej nenávisti a krvných pomst.

Cestou vpred pre Srbsko a jeho susedov je vyriešiť svoje problémy v mieri ako demokratické a nezávislé krajiny.

  Carl Lang, v mene skupiny ITS. – (FR) Pán predsedajúci, európske orgány a najmä správa pána Kacina vyvolávajú dojem, že so Srbskom sa nezaobchádza ako so suverénnym štátom, ale ako s neposlušným školákom, niekým, komu má Európska únia právo udeľovať dobré a zlé známky.

Srbsko dostáva dobré známky, keď má vládu, ktorá je opisovaná ako proeurópska. Táto proeurópska zmienka, samozrejme, znamená podliehať a byť oddaný dogme, ktorá prináleží Bruselu. Dostáva zlé známky, keď Srbi neprejavujú entuziazmus súvisiaci so spoluprácou s Medzinárodným trestným tribunálom. Tu je užitočné pripomenúť, že tento tribunál opovrhol dvoma zásadami, ktoré sú v skutočnosti jadrom nášho právneho systému: právna suverenita štátov a sloboda prejavu. V dôsledku toho Vojislav Seselj, vodca srbskej radikálnej strany, ktorá predstavuje 28 % voličov, bol od februára 2003 uväznený v Haagu a stále čaká na rozsudok, aj keď sa dobrovoľne dostavil pred tribunál. Preto tento tribunál bezohľadne porušuje samotnú zásadu, ktorú vyhlásila Európska únia, najmä čo sa týka rešpektovania základných slobôd a ľudských práv. Pravdupovediac, jediným zločinom pána Seselja je, že je srbský patriot.

Vládcovia Európskej únie, ktorí si želajú rozdeliť národy Európy, nemôžu v skutočnosti odpustiť Srbom, že odporovali zničeniu svojho štátu a najmä odlúčeniu Kosova, historickému jadru Srbska. Zaobchádzanie so Srbmi v Kosove je varovaním pre všetok ľud Európy. Ak v súčasnosti Albánci žiadajú zriadenie kosovského štátu, je to preto, lebo imigrácia z Albánska a pokles pôrodnosti medzi Srbmi spôsobili, že v oblasti, kde pred približne 50 rokmi tvorili menšinu, v súčasnosti tvoria väčšinu. Kosovský príklad by nás mal prinútiť k tomu, aby sme viac ako kedykoľvek predtým zdôraznili právo, aby bol európsky ľud sám sebou a uskutočňoval svoje vlastné rozhodnutia, inými slovami chránil svoju identitu a suverenitu a v rozšírenej európskej Európe národov a vlastí by sa tiež malo nájsť legitímne miesto pre srbský ľud.

  Doris Pack (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, pán Kacin predložil správu, ktorá získala širokú podporu v tomto Parlamente. Mnohí z nás prispeli k tomuto úsiliu. Preto nemám v úmysle hovoriť o detailoch, ale jednoducho by som rád vyjadril osobné pripomienky.

Srbské demokratické sily veľmi neskoro ukončili radikálne éru Miloševića, príliš neskoro. Z tohto dôvodu sa spolupráci s tribunálom v Haagu nepripisoval vážny a dôveryhodný význam, a preto sa odložila spolupráca týkajúca sa stabilizačnej a asociačnej dohody, neskôr sa zrušila, potom sa obnovila a teraz opäť čakáme. Inými slovami, cesta Srbska smerom k EÚ je už teraz naplánovaná a Srbsko má kapacitu, ale nepotrebuje vynakladať svoje vlastné úsilie.

Nevyriešená otázka Kosova visí nad srbskou politikou ako tmavý mrak a má paralyzujúci účinok. Kto v dôsledku toho trpí? Odpoveď je jednoduchá: mladá generácia. Po embargu a bombardovaní NATO – a Srbi by sa mali za oboje poďakovať pánovi Miloševićovi, nie demokratickým silám, ktoré sú v súčasnosti vo vláde – mladá generácia teraz čelí ďalšiemu neprekonateľnému problému, konkrétne Kosovu. Zároveň je to účinná brzdiaca politická práca, ktorá vyhovuje radikálom a ich dobrým kamarátom na vrchu.

Našťastie, zjednodušenie vízového režimu zmierni situáciu a práve za to sme dlho v Parlamente viedli kampaň. Chceme vidieť mladých Srbov, ako sa zúčastňujú vzdelávacích programov pre mládež, ktoré sme sprístupnili s platnosťou od roku 2007. Zároveň by som rád vzdal poklonu veľmi pozitívnej práci, ktorú vykonal regionálny parlament vo Vojvodine, pokiaľ ide o toleranciu a spoluprácu mládeže, ktorá má veľký vplyv. Obrovské množstvo mladých ľudí sa tento rok stretlo v oblasti Dunaja, a to je skvelý príklad oddanosti k tolerancii a pokojným sociálnym vzťahom.

V Srbsku prevláda veľká túžba po normálnom fungovaní. Politici by mali robiť viac pre súčasnosť a budúcnosť a minulosť by mali nechať za sebou. Takisto by mali robiť oveľa viac, aby sa zlepšili každodenné životy obyčajných ľudí a mali by zabezpečiť, aby nestrácali ľudovú podporu.

  Hannes Swoboda (PSE). – (DE) Pán predsedajúci, v prejave, ktorý predniesol náš ctený kolega, pán Kacin, chýbali podľa môjho názoru dve veci. Po prvé, vyjadrenie vďaky váženému predsedovi a po druhé, čo je dôležitejšie, vyváženosť, ktorá je, samozrejme, v jeho správe vyjadrená.

Spolupracovalo sa nám spolu dobre a rád by som sa mu za to poďakoval. Myslím si, že to vyústilo do veľmi dobrého návrhu správy. Zároveň s týmto opakujem, čo povedal pán komisár Rehn. Nastal nejaký významný pokrok, ale pri hodnotení krajiny je potrebné spomenúť tak pozitívne, ako aj negatívne stránky. Značný pokrok sa uskutočnil, čo sa týka spolupráce s tribunálom ICTY. Tento pokrok však – a s týmto súhlasíme – nie je dostatočný. Dúfam, že pani Carla del Ponte o niekoľko dní dosiahne dohodu a v mene svojej skupiny spresňujem, že keď som sa rozprával s pánom ministrom Ljajićom, je potrebné vyriešiť všetky otázky. Nemôžeme sa zastaviť v polovici cesty a nemôžeme sa zastaviť ani v troch štvrtinách cesty. Je potrebné nastoliť úplnú spoluprácu. Toto je spoločné stanovisko Parlamentu a Európskej únie ako celku.

Ako sa tak pozerám, rozhodujúca otázka v tejto krajine je, že, nanešťastie, – a tu by som rád zopakoval slová pani Doris Packovej – často to vyzerá tak, že nacionalisti určujú program. Extrémistickú národnú pravicu nemôžete posunúť ešte viac doprava, a práve o to sa niektorí ľudia pokúšajú. Jednoducho to vedie k chaosu. Skutočnosť, že pán Nikolić zastával úrad ako hovorca parlamentu, aj keď to bolo iba na štyri dni, je pohoršujúca. Vzhľadom na problémy a citlivosť situácie, ako môže niekto navrhnúť vodcu extrémnej pravice za hovorcu parlamentu? Je to pohoršujúce. Toto nie je spôsob, ako viesť politiku a umožniť Srbsku pokrok. Ide o niečo, čo opätovne potvrdzuje, že Srbsko v súčasnosti realizuje nacionalistický spôsob politiky. Dúfam, že sily stredu pouvažujú a pochopia, že musí existovať jasná deliaca čiara medzi nacionalistami na jednej strane a ostatnými na druhej strane, či sú to už konzervatívci alebo socialisti. Stred je jediná sila, ktorá môže krajinu posunúť dopredu za predpokladu, že sa nebudú pohrávať s nacionalistami.

Áno, musíme urobiť viac v súvislosti s bezvízovým režimom. Vykonali sa kroky smerom k zjednodušeniu vízového režimu, a teraz by sme sa mali presunúť k bezvízovému režimu tak, aby mladí ľudia mohli prísť do Európy a vidieť, o čom to všetko je. Práve to mladí Srbi potrebujú a potrebuje to aj samotné Srbsko.

  Samuli Pohjamo (ALDE). - (FI) Pán predsedajúci, pán komisár, najprv by som sa rád poďakoval spravodajcovi, pánovi Kacinovi, za vynikajúcu a dôkladnú správu. Správa spomína náročné problémy, ktoré ničia vzťahy medzi EÚ a Srbskom, ale zároveň zdôrazňuje veľa pozitívnych faktorov, ktoré nastali počas rozvoja Srbska.

Rád by som zdôraznil význam prirodzených vzťahov počas rozvoja spolupráce medzi EÚ a Srbskom. Je dôležité, aby mladí štátni príslušníci Srbska mali viac príležitostí cestovať do zahraničia v rámci študijných výmen a kultúrnych programov. V tejto súvislosti, veľa krajín malo s týmto dobré skúsenosti, napríklad programy Erasmus Mundus a Leonardo da Vinci.

Dohoda o vízach, ktorá bola uzavretá, takisto posilní prirodzené vzťahy so Srbskom. Musíme zabezpečiť, aby dohoda nadobudla účinnosť pred koncom tohto roka a rovnako urýchliť proces udelenia víz a podporiť opatrenia na zvýšenie pracovných príležitostí najmä pre mladých ľudí a odborníkov.

Na záver chcem povedať, že aj Európska agentúra pre obnovu splnila v Srbsku svoju úlohu. Jej práca v súčasnosti prichádza k záveru a úlohy agentúry možno preniesť na oddelenia Komisie s dôrazom na podporu administratívneho a právneho rozvoja. Týmto môžeme povzbudiť Srbsko a ďalšie krajiny v regióne, aby sa tešili z užších vzťahov s Európskou úniou.

  Hanna Foltyn-Kubicka (UEN). – (PL) V správe sa uvádzajú nedávne zmeny v Srbsku. Zostáva však ešte veľa práce, najmä v oblasti spolupráce medzi vládou a Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Napriek sľubom Radko Mladič ešte nebol zatknutý a vydaný tribunálu v Haagu. Nedostatok pokroku v oblasti tejto spolupráce je dôvodom znepokojenia a má negatívny vplyv na vnímanie opatrení, ktoré prijala srbská vláda s cieľom posilniť právny štát.

Nová ústava a ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany ľudských práv a práv národnostných menšín, bezpečnostných služieb, súdnictva a armády a takisto úsilia zameraného na odstránenie korupcie, predstavujú posun správnym smerom. V súvislosti s týmito reformami však existujú určité nedostatky, akým je napríklad neschopnosť vymenovať ústavný súd, ktorý by zohrával úlohu strážcu demokracie. Je nevyhnutné, aby sa monitorovali opatrenia a záväzky, ktoré Srbsko prijalo. Napriek dosiahnutému pokroku má Srbsko pred sebou ešte veľa práce.

  Joost Lagendijk (Verts/ALE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, dnes sa tu pokúšame zdôrazniť pozitívny vývoj v Srbsku, a nepochybne ide o dobrú vec. Pre Európsku úniu je dôležité, že Srbsko dosahuje pokrok smerom k demokracii, a takisto je dôležité, že Európska únia tento pokrok uznáva, a ak je to možné, podporuje ho. Rovnakým prístupom sa v súčasnosti vyznačujú aj iné inštitúcie EÚ, najmä Rada.

Vážené dámy a vážení páni, nemôžeme to však preháňať. Aj keď Srbsko robí všetko, čo sa od neho v tejto správe požaduje, zároveň zohráva negatívnu a deštruktívnu úlohu v rámci rokovaní o budúcnosti Kosova, ktorá bude mať potom, samozrejme, negatívne dôsledky pre tempo Srbska na jeho ceste k Európskej únii. Vážené dámy a vážení páni, je to pravda. Považujem preto za nepochopiteľné a nesprávne, že sa doteraz nevytvorila spojitosť – o ktorej som presvedčený, že je reálna, a každý to vie – medzi srbskou pozíciou v rámci rokovaní o Kosove a srbským smerovaním do Európy.

Vyzývam preto kolegov poslancov, aby podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa táto spojitosť vytvára. Vytvára sa ním spojitosť medzi srbskou pozíciou, ktorá sa týka Kosova, a tempom a obsahom rokovaní medzi Srbskom a Európskou úniou. Doterajšie odmietanie vytvoriť takéto prepojenie sa vysvetľuje argumentom, že my – Európska únia – nechceme robiť veci ešte zložitejšími pre demokratov v Srbsku a pre prezidenta Tadiča, a preto musíme o týchto problémoch mlčať.

Vážené dámy a vážení páni, dôrazne odmietam takéto hodnotenie situácie. Súhlasím s predchodcom súčasného komisára, pánom Chrisom Pattenom, ktorý nedávno napísal, že je omylom veriť, že keď sme mierni a keď nie sme otvorení a úprimní k Srbsku, pomáhame demokratom. Keď nie sme otvorení a úprimní, posilňujeme postavenie pána Koštunicu, ktorý potom môže povedať: ak budeme tvrdí, môžeme donútiť Európsku úniu k ústupkom. Toto nie je cesta vpred. Opäť vás žiadam, aby sme boli pozitívni, ale úprimní a dali do poriadku aj tieto záležitosti. Občania EÚ a Srbska si to zaslúžia.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, EÚ je spoluzodpovedná za neoprávnenú a nečestnú vojnu, ktorú viedla aliancia NATO proti Juhoslávii. Je spoluzodpovedná za smrť tisícov Juhoslovanov; za obrovskú deštrukciu, ktorá postihla infraštruktúru, továrne a krajinu ako celok, a za využívanie obohateného uránu. Bill Clinton, Tony Blair, Javier Solana (bývalý generálny tajomník NATO) a ostatní vedúci predstavitelia krajín, ktoré napadli Juhosláviu, by mali byť zadržaní, postavení pred súd a odsúdení za vojnové zločiny. Žiaľ, nič také sa nestalo. Juhoslávia sa rozpadla; vytvárate protektoráty a teraz sa snažíte pripojiť Srbsko. Žiadate o vyjadrenie ľútosti ľudí, ktorí robili to, čo je samozrejmé: bránili nezávislosť svojej krajiny. Takéto vyhlásenie môžete získať od vlády, mladí ľudia však nezabudnú a neodpustia zločiny NATO a EÚ.

Teraz pokračujete v rovnakej politike s nezávislosťou Kosova a vytváraním nového protektorátu. Okrem iných vecí, opatrenia navrhované v tejto správe sú pokusom o nápravu tohto krviprelievania a ničenia využívaním peňazí pracovníkov v Európe. Cieľom týchto opatrení je prezentácia vrahov juhoslovanských ľudí ako spasiteľov v rámci návrhu na vytvorenie priaznivých podmienok, aby sa Srbsko zapojilo do imperialistickej mašinérie, a aby európske hlavné mesto získalo kontrolu nad touto krajinou.

Komunistická strana Grécka túto správu odsudzuje a je presvedčená, že záujmy balkánskych ľudí možno naplniť, ak nezabudneme a ak budeme naopak bojovať proti EÚ a barbarstvu, ktoré podporujete.

  Bastiaan Belder (IND/DEM). – (NL) Vážený pán predsedajúci, solídna a rozsiahla správa pána Kacina ponúka vyvážený pohľad na socioekonomický vývoj Srbska. Uvádzajú sa v nej silné aj slabé stránky: napríklad výborné čísla týkajúce sa rastu oproti vysokej nezamestnanosti; konkrétne 7,2 % oproti viac ako 20 % za posledné tri roky.

Na rozvoj Srbska sú veľmi dôležité priame zahraničné investície a práve tie v súčasnosti chýbajú. Príčiny sú zrejmé. Týkajú sa najmä problémového obrazu Belehradu. Zahraniční investori sa zo všetkého najviac obávajú stálej politickej nestability – príkladom je Kosovo – a takisto výrazného spomalenia tempa trhových reforiem zo strany Belehradu.

Privádza ma to k zásadnej otázke. Stojí si Srbsko vo vlastnej ceste? Správa pána Kacina začína tézou, že budúcnosť Srbska je v Európskej únii; Belehrad veľmi dobre pozná európske podmienky, ako aj európsky záväzok v tomto smere. Srbské orgány by si mali nakoniec sami odpovedať na túto naliehavú otázku: stojí si Srbsko vo vlastnej ceste?

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). - (HU) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Správa pána Kacina je výbornou, profesionálnou prácou. Možno povedať, že v tomto regióne sa narodil a veľmi dobre ho pozná. Mám tieto poznámky:

1. Princíp hodnôt. Podstatné je, že do Európskej únie by sa nemalo vstupovať s takým dedičstvom, v rámci ktorého existuje nielen neschopnosť vyšetriť kolektívne zločiny a masové vraždy, ale v rámci ktorého dokonca nie je povolené ani spomínať na tieto zločiny, spomínať na smrť. Od čias Antigony to bolo minimálnym ľudským právom, právom na ľudskú dôstojnosť. V krajine, kde sa k tomu ešte nedospelo a dokonca sa to ani nevyžaduje, sa nemožno čudovať, že radikálne skupiny sa potulujú ulicami a získavajú silu alebo že neofašisti pochodujú Vojvodinou. Toto je potrebné vyriešiť, pretože ak to neurobíme, môžeme sa obávať nielen o Srbsko, ale aj o Európu.

2. Som presvedčený, že by sme mali urobiť aspoň to, čo sme si stanovili, pokiaľ ide o túto správu. Inými slovami, túto správu by sme nemali znehodnotiť pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a naše uznesenia alebo ich časti by sme nemali podrobiť cenzúre, ale citovať ich presne tak, ako sú. To isté platí pre územné opatrenia, ktoré pán Kacin úplne správne vniesol do svojej správy od Komisie, pretože nikto nepochopí, čo vlastne chceme, ak ich budeme zbytočne zmierňovať.

3. Srbsku musíme pomôcť a nielen o tom hovoriť. Po zmiernení vízových požiadaviek ich musíme úplne zrušiť, aby mohli bežní Srbi vstupovať do Európy kedykoľvek budú chcieť. Dovtedy nemá zmysel debatovať o perspektíve Srbska v rámci Európskej únie, keďže nemožno vykonať tretí krok pred prvým krokom. To isté platí pre členstvo Srbska v CEFTA, pre realizáciu procesu pridruženia a pre jeho budúcnosť v rámci WTO.

Mojou poslednou poznámkou je, že potrebujeme spoločnosť so štruktúrou zdola nahor, ktorá si vyžaduje proporcionalitu na zastúpenie etnických menšín vo verejnej správe, čo je veľmi dôležité, ako aj na zabezpečenie vhodných foriem autonómie. Nedostatok proporcionality znamená nedostatok dôvery, a bez dôvery sa naozaj nebudeme môcť posunúť ďalej smerom k novej spolupráci na Balkáne, ktorú si už dlho želáme. Ďakujem.

  Véronique De Keyser (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Kacin sa vo svojej správe zaoberá Srbskom a nie Kosovom, a nie tým, čo nastane po decembri. Takisto je pravda, že sa v nej nespája reakcia Srbska na záležitosť Kosova s prísľubom pristúpenia k Európskej únii. Pán Lagendijk je tým znepokojený, moja skupina to však víta a je presvedčená, že Parlament môže v tomto prípade odmietnuť akékoľvek politické rokovanie alebo dvojitú diplomaciu.

Je pravda, že existuje jedna záležitosť, ktorá sa stále spomína, konkrétne Medzinárodný trestný tribunál a spolupráca Srbska s ním. Pani Del Ponteová práve teraz zazvonila na poplach alebo urobila aspoň niečo veľmi podobné v rámci odkazu na prejavy neústupnosti a Európsku úniu používa ako prepojenie so všetkým, čo sa týka ľudských práv, inými slovami podmienenosť, a som presvedčená, že sa nemýli.

Na rozdiel od pána Langa nie som presvedčená, že ide jednoducho o záležitosť rozdávania dobrých a zlých známok. Myslím si, že túto záležitosť nacionalizmu, túto kultúru beztrestnosti so štyrmi hľadanými zločincami – a vôbec nejde o bezvýznamné osoby –, ktorí sú v Srbsku stále na slobode, nemožno tolerovať. Okrem toho by som rada povedala, že zo skúsenosti vieme, že krajina môže uznaním svojej minulosti a potvrdením svojich zločinov iba získať. Chorvátsko a Bosnu sme vyzvali, aby vyvinuli veľké úsilie; a rovnaké úsilie nám umožnilo po druhej svetovej vojne znovu vybudovať Európu.

Ide o záležitosti, ktoré si naozaj najviac ceníme. Nejde o záležitosť rozdávania bodov, ide o samotnú podstatu našich hodnôt a je to kľúčom k zmiereniu na Balkáne. Na záver by som rada dodala, hoci nediskutujeme o Kosove, že srbský vicepremiér Božidar Djelič, ktorý pred niekoľkými týždňami navštívil Európsky parlament, nás ubezpečil, že čokoľvek sa stane v súvislosti s Kosovom, jeho krajina sa nechystá použiť zbrane. Pamätám si tieto slová a bez spájania so správou pána Kacina som presvedčená, že ich zachytili aj ľudia v jeho krajine.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, počas posledných rokov som zaregistroval negatívny postoj niektorých európskych krajín k Srbsku. Srbsko sa vníma ako krajina, ktorá realizuje politiku Ruska v prípade Balkánu. Iné aspekty sa však široko prehliadajú. Srbsko sa nachádza na jednej z hlavných ciest expanzie islamu do Európy. Osobne som za zachovanie najlepších možných vzťahov s Tureckom a ostatnými moslimskými krajinami, nie je však v záujme Európy umožniť konštantne pokorovať kresťanskú krajinu a zároveň zvýhodňovať moslimskú krajinu. Pre náš kontinent to môže v budúcnosti predstavovať ďalekosiahle dôsledky. Tento región potrebuje stabilizáciu a nie podnecovanie k rasovému a náboženskému napätiu. Prebiehajúcu demokratizáciu politického života v Srbsku musia v každom prípade všetci privítať.

V rámci našich vzťahov so Srbskom by sa mali rešpektovať hrdosť a národné tradície tohto národa. Iba v takom prípade Srbsko uprednostní Úniu pred ostatnými veľmocami a zároveň sa stabilizuje tento región.

  Michael Gahler (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, budúcnosť bývalej juhoslovanskej republiky Srbsko je v Európe. Platí to pre všetky republiky bývalej Juhoslávie. V prípade každého potenciálneho kandidáta existujú podmienky, ktoré sa uplatňujú na pristúpenie k tomuto spoločenstvu hodnôt, a preto by som rád poďakoval spravodajcovi nielen za jeho správu, ale aj za to, že vo svojom prejave tieto podmienky objasnil. Bezpodmienečná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu je, samozrejme, základnou podmienkou podpísania dohody o stabilizácii a pridružení. Je pre mňa nepochopiteľné, že vojnoví zločinci, ako napríklad Mladič alebo Karadžič, majú stále veľa sympatizantov nielen medzi verejnosťou, ale aj medzi políciou, armádou a mnohými verejnými činiteľmi v Srbsku: inými slovami, ide presne o tých ľudí, s ktorými budeme čoskoro rokovať o užších vzťahoch Srbska s EÚ.

Riešenie minulosti nie je formálnou podmienkou užších vzťahov s EÚ, pomohlo by však Srbsku, jeho bezprostredným susedom a EÚ ako celku.

Otázka Kosova sa musí takisto posudzovať oddelene v rámci formálnych podmienok, toto nacionalistické vyhýbavé vystupovanie však nepovažujem za prospešné. Takisto nepovažujem za správne získať ruské veto v Bezpečnostnej rade v rámci výhodných odpredajov kľúčových spoločností ruským firmám. Očakáva sa – podľa kalkulácií Belehradu –, že na konci tohto procesu poskytne EÚ kompenzáciu vo forme dohody o stabilizácii a pridružení za ústupky, ktoré sa v prípade Kosova vlastne ešte neurobili. Ukáže sa to po 10. decembri.

Stanovisko pána Lagendijka preto úplne podporujem. Úroveň spolupráce v otázke Kosova bude teda jedným z faktorov, ktorý je buď užitočnejší, alebo je skôr prekážkou v rámci užších vzťahov Srbska s EÚ, a Belehrad by si mal túto skutočnosť uvedomiť.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Vážené dámy a vážení páni, Srbsko prešlo minulý rok významnými zmenami, o ktorých som presvedčený, že boli aj úspešné.

Ťažký a bolestivý proces rozdelenia spoločenstva Srbska a Čiernej hory sa úspešne ukončil. Uskutočnili sa riadne a slobodné demokratické parlamentné voľby a vytvorila sa nová proeurópska vláda. Nasledoval značný a veľmi potrebný hospodársky rast.

Po 13-mesačnej prestávke sa obnovili rokovania o dohode o stabilizácii a pridružení medzi srbskou vládou a EÚ. Existuje reálna šanca, že v blízkej budúcnosti by sa táto dohoda o stabilizácii a pridružení mohla podpísať. Predstavovalo by to významný posun smerom k členstvu Srbska v EÚ. Ako sa už dnes niekoľkokrát uviedlo, podmienkou je spolupráca Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Som presvedčený, že zajtra a pozajtra sa počas návštevy pani Carly Del Ponteovej v Belehrade prekonajú aspoň niektoré prekážky, ako napríklad plný prístup k archívnym dokumentom na niektorých ministerstvách.

Keďže diskutujeme o správe o Srbsku, dnes sa vo svojom krátkom príspevku nebudem venovať Kosovu. Rád by som však ocenil zodpovedný a proaktívny prístup Srbska a jeho spoluprácu v súvislosti s regionálnymi iniciatívami, ako napríklad Pakt stability a CEFTA (Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode). Táto spolupráca svedčí o jasnom záujme Srbska rozvíjať a udržiavať dobré vzťahy so svojimi regionálnymi susedmi.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Srbsko je európskou krajinou, ktorá urobila počas posledných rokov značný pokrok smerom k integrácii do Európskej únie. Dajú sa, samozrejme, uviesť mnohé problémy, ktoré v skutočnosti nemusia byť vážnejšie ako v Albánsku alebo Bosne a Hercegovine, hoci sa zdá, že v prípade posledných dvoch uvedených krajín sme pripravení privrieť oči.

Som presvedčený, že by sme mali vytvoriť systém stimulov pre Srbsko s cieľom podporiť ho, aby sa ešte viac snažilo plniť európske normy. Cieľ, ktorým je Európska únia, by však mal byť jasne viditeľný. Pán Gahler sa určite nemýli v tom, čo povedal o vzťahoch medzi Ruskom a Srbskom. Srbsku by sa však malo veľmi jasne vysvetliť, že jeho miesto je v Európskej únii, a že pre nás bude ľahšie spolupracovať so Srbskom, keď bude v Únii a nezostane mimo. Mne sa to zdá úplne jasné.

  Marcello Vernola (PPE-DE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, som presvedčený, že srbské orgány musia preukázať väčšie odhodlanie spolupracovať s hlavnou žalobkyňou pani Carlou Del Ponteovou, s cieľom zabezpečiť zadržanie vojnových zločincov. Všetci súhlasíme, že je to základnou podmienkou bezpečnosti celej oblasti Balkánu a celej Európskej únie, ako aj právnou a morálnou povinnosťou.

Takisto sa musíme postarať o to, aby srbská vláda obnovila svoj záväzok vytvoriť prostredie pokojného spolunažívania všetkých etnických skupín, ktoré v tejto krajine žijú. Ministerstvo vnútra už realizuje iniciatívy zamerané na prevenciu a kontrolu týkajúcu sa medzietnických incidentov vo Vojvodine od roku 2004, je však potrebné presadzovať účasť menšín v spoločenskom živote a ich riadne inštitucionálne zastúpenie.

Všetci sme za okamžité vyriešenie štatútu Kosova teraz v decembri. Mnoho problémov však zostane nevyriešených, začínajúc potrebou obmedziť albánsku organizovanú trestnú činnosť, ktorá destabilizuje celú geografickú oblasť vrátane oblastí susediacich s Macedónskom a Albánskom, a tým do veľkej miery ohrozuje celkovú bezpečnosť na Balkáne.

Kosovo nemožno ponechať svojmu osudu. Je potrebné, aby sa bezpečnosť celej oblasti Balkánu zaistila prostredníctvom stálej prítomnosti Európskej únie. Z tohto pohľadu by sa urýchleným vstupom Srbska do EÚ táto oblasť stabilizovala, nielen pokiaľ ide o nelegálne obchodovanie v každej možnej a predstaviteľnej oblasti: nelegálne obchodovanie je na Balkáne veľmi rozšírené, začínajúc environmentálnym sektorom.

Srbsko musíme vyzvať, aby urýchlene konalo s cieľom zaviesť vhodnú environmentálnu politiku, pokiaľ ide o energetiku, ako aj vodné hospodárstvo a integrované nakladanie s odpadmi, aby sa zabránilo prenikaniu organizovaného zločinu aj do tejto oblasti.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, správa pána Kacina sa vyznačuje obratom v postoji Európskeho parlamentu. Európsky parlament dlhý čas jednostranne odmeňoval Albáncov a trestal Srbov v každom vyhlásení, ktoré sa týkalo Kosova. Táto správa je aspoň spoľahlivým a objektívnym obrazom Srbska, a to je veľmi dôležité, pretože musíme zabezpečiť, aby sa Srbsku už nepripisovala úloha „fackovacieho“ panáka alebo obetného baránka. Neznamená to však, že Srbi sa jedného dňa nebudú musieť vyrovnať so zločinmi Miloševičovej éry, podobne ako sa kosovskí Albánci a všetci ostatní musia vyrovnať so svojimi historickými zločinmi.

Je dobré a správne, že Srbsko posúvame bližšie k Európskej únii a súhlasím s tým, že zjednodušenie vízového režimu nestačí; mali by sme zaviesť bezvízový styk pre občanov Srbska, a minimálne rovnako dôležité je urýchliť proces udelenia štatútu kandidátskej krajiny Srbsku. Máme tu Kosovo, ktoré predstavuje veľké riziko; podľa spravodajských odhadov Rady Európy sa očakáva, že Kosovo opustí približne 100 000 utečencov, srbských utečencov, a s touto situáciou sa bude musieť vyrovnať najmä Vojvodina.

Pán Kacin si zaslúži poďakovanie za to, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predkladá, poskytujú objektívny obraz medzietnických procesov vo Vojvodine, pretrvávajúcej brutality, potreby prijať právne predpisy o právnom postavení národných rád, potreby pomerného zastúpenia menšín v polícii a súdnom systéme a potreby zachovať vysielanie rádia pre menšinu a jeho financovania. Pánovi Kacinovi blahoželám: posúvanie Srbska bližšie k Európskej únii je dôležitým krokom. Ďakujem za Vašu pozornosť.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Kinga Gál (PPE-DE). - (HU) Vážená pani predsedajúca, ďakujem za priestor. Vážené dámy a vážení páni, vítam túto správu a som presvedčená, že verzia, ktorú prijala Komisia, je veľmi dobrá a vyrovnaná. Perspektíva členstva Srbska v Európskej únii je pre Maďarsko mimoriadne dôležitá. Je v našom veľkom záujme vidieť nášho suseda v tomto Spoločenstve čo najskôr. Zmierenie je jedinou alternatívou namiesto medzietnického konfliktu, vojny a diskriminácie ľudí alebo ich ponižovania na základe odlišného materinského jazyka alebo zvyklostí.

Nie sme, samozrejme, ľahostajní k osudu maďarskej menšiny v Srbsku a naozaj sme sa usilovali zachovať problém Vojvodiny v európskej agende. Veľmi dôležité je, a som rada, že to vidím v tejto správe, zohľadniť potrebu zachovať multietnický charakter Vojvodiny, ktorý sa vytváral mnoho storočí. Základom tohto multietnického charakteru je spolunažívanie rôznych etnických skupín, určitý druh spoločnej existencie, ktorá nie je založená na potláčaní a ponižovaní, ale na ozajstnej rovnosti pred zákonom a rovnakých príležitostiach. Dnes to nie je, žiaľ, súčasťou každodennej reality v tejto oblasti.

Som presvedčená, že je veľmi dôležité zachovať etnickú vyváženosť tohto regiónu a jeho osobitné charakteristiky, a podľa môjho názoru by presídlenie srbských utečencov v tomto regióne ohrozilo šance udržať túto neistú vyváženosť a mohlo by to znovu vyvolať medzietnický konflikt. V nedávnej minulosti sme už zažili dosť veľa zlých príkladov takéhoto konfliktu. V tejto súvislosti by som rada upriamila vašu pozornosť napríklad na dodnes nevyriešený prípad: osud mladých ľudí, etnických Maďarov, ktorí dostali neprimerane prísny trest v rámci jasného príkladu etnickej diskriminácie v Temeríne. Balkán potrebuje Európsku úniu, pretože duch, zásady a inštitucionálny systém Európskej únie a skutočnosť, že EÚ je konzistentná – a toto osobitne zdôrazňujem – môžu priniesť život, ktorý sa dá žiť. Veľmi pekne Vám ďakujem.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, túto diskusiu som, samozrejme, sledoval s veľkým záujmom a, prirodzene, som zaregistroval návrhy a obavy, ktoré vyjadrili mnohí poslanci.

Výsledok tejto diskusie sa mi teraz zdá byť jasný: podstatou je skutočnosť, že jedine poskytnutím ozajstnej európskej perspektívy Srbsku možno dosiahnuť mier, stabilitu a pokrok v tejto krajine a takisto stabilitu v celom regióne západného Balkánu. Je to úplne prijateľné, keďže Rada opakovane vyhlásila, že budúcnosťou Srbska je, samozrejme, jeho členstvo v Európskej únii.

Všetci vieme, že tento plán sa nezaobíde bez podmienok. Musia, samozrejme, existovať podmienky, ktoré sa budú týkať, a ktoré sa aj musia týkať vnútorných politických procesov v rámci samotného Srbska, rešpektovania demokratických hodnôt a rešpektovania hodnôt, ktoré sú špecifické pre právny štát. Tieto podmienky sa však takisto týkajú aj dôležitej spolupráce Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom. V súvislosti s touto spoluprácou s tribunálom urobilo Srbsko mnoho. Všetci vieme, že bude potrebné prijať ďalšie akcie a opatrenia. Rád by som však vyjadril presvedčenie, že srbské orgány budú na konci tohto procesu schopné prijať nevyhnutné opatrenia, aby sa táto spolupráca stala úplnou spoluprácou, a ja ich v tom podporujem.

My v Európskej únii musíme Srbsku pomôcť. Sme presvedčení, že by bolo strategickou chybou ponechať Srbsko a jeho ľudí v určitom zabudnutí bez akéhokoľvek smeru, perspektívy alebo plánu. Tejto strategickej chyby sa nemôžeme dopustiť, a preto musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme tomu zabránili.

Takisto musím, samozrejme, privítať pokrok dosiahnutý v súvislosti s možnosťou voľného pohybu srbských štátnych príslušníkov v rámci európskeho priestoru. V tejto ceste musíme pokračovať. Niečo sa už dosiahlo a spolu s inými iniciatívami, ktoré realizujeme, to musíme oceniť.

Mladým Srbom musíme takisto ponúknuť budúcu perspektívu, keďže demokratické Srbsko, ktoré plne uznáva naše spoločné hodnoty a zásady, a ktoré sa usiluje o to, aby sa stalo neoddeliteľnou súčasťou Európskej únie, možno vytvoriť jedine s ich pomocou a spolu s nimi.

  Olli Rehn, komisár. − (FI) Vážená pani komisárka, vážené dámy a vážení páni, rád by som všetkým poďakoval za objektívnu a zodpovednú diskusiu, ako aj spravodajcovi za veľmi faktickú správu. Na základe tejto diskusie usudzujem, že v rámci Parlamentu a Únie ako celku existuje široký konsenzus, že budúcnosť Srbska je v Európskej únii, a že dvere Európskej únie budú pre Srbsko otvorené, keď táto krajina splní podmienky, a že jej vláda má možnosť doviesť Srbsko do Európy. Väčšina obyvateľov Srbska podporuje a schvaľuje tento vývoj.

Srbská vláda teraz naozaj zohráva úlohu strážcu: kľúč má vo vlastných rukách. Som presvedčený, že srbská vláda teraz tento kľúč použije a naplní vôľu srbského ľudu – vôľu Srbov otočiť sa smerom k Európskej únii. Môžem Vás ubezpečiť, že zohľadníme stanoviská uvedené v tejto správe, a že ich takisto zahrnieme do našej správy o pokroku.

  Predsedajúca . – (EL) Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra vo štvrtok 25. októbra 2007.

13. Súčasný stav vzťahov EÚ – Afrika (rozprava)

  Predsedajúca . – (EL) Ďalším bodom programu je správa [2007/2002(ΙΝΙ)] (Α6-0375/2007) pani Martensovej, v mene Výboru pre rozvoj, o súčasnom stave vzťahov EÚ – Afrika.

  Maria Martens, spravodajkyňa. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, diskutujeme o správe o súčasnom stave vzťahov medzi Európskou úniou a Afrikou. V tejto správe sa uvádza spoločná vízia Afriky a Európy týkajúca sa budúcej spolupráce so zreteľom na presadzovanie rozvoja v Afrike a boja proti chudobe. Táto stratégia musí predstavovať viac ako iba obhajovanie súčasnej politiky. Ide o víziu, ktorá je založená na spoločných hodnotách a zásadách a na vzájomnom rešpektovaní, a ktorej cieľom je prospech ľudí.

Afrika a Európa majú dlhú spoločnú históriu, ich vzájomné vzťahy sa však skutočne zmenili: nemôžu byť aj naďalej jednosmerné. Dnes ide o rovnocenné partnerstvo, ktorého cieľom je spoločne riešiť problémy, ktoré sa týkajú oboch kontinentov, akými sú napríklad bezpečnosť, obchod, migrácia a zmena klímy.

Európska únia vytvorila európsku stratégiu pre Afriku v roku 2005. Aj pri tejto príležitosti som bola spravodajkyňou. Podľa nášho názoru mala táto stratégia dva hlavné nedostatky. Bola to stratégia, ktorá bola príliš pre Afriku, ale bez zainteresovania Afriky, a Parlament a občianska spoločnosť neboli do vývoja tejto stratégie dostatočne zapojení. Som rada, že teraz hovoríme o spoločnej stratégii EÚ – Afrika, a že Parlament a občianska spoločnosť budú v tomto prípade zapojení viac. Táto spolupráca je pre budúcnosť veľmi dobrým znamením.

Vážená pani predsedajúca, táto stratégia by nám mala poskytnúť štruktúru a smerovanie pre spoločnú akciu v budúcnosti. Boj proti chudobe a rozvojové ciele milénia musia byť naďalej stredobodom pozornosti. Aj keď najnovšie údaje, ktoré sa týkajú rozvojových cieľov milénia, povoľujú určitý stupeň optimizmu, v subsaharskej Afrike žije stále 41,1 % obyvateľov z jedného dolára na deň. Túto situáciu nemožno zlepšiť samotnou rozvojovou pomocou. Takisto je nevyhnutné zvýšiť hospodársky rast.

Dohody o hospodárskom partnerstve, o ktorých sa práve rokuje, by mohli byť dobrým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, za predpokladu – a toto zdôrazňujem –, že ich podstatou bude trvalo udržateľný rozvoj, a pod podmienkou, že to nebudú iba európske obchodné dohody. Veľmi rada by som sa od pána komisára dozvedela niečo o situácii týkajúcej sa možného odsunutia termínu, ktorým je 1. január 2008.

Vážená pani predsedajúca, za rozvoj vo svojich vlastných krajinách sú, samozrejme, zodpovedné v prvom rade africké vlády. Stali sa politicky aj hospodársky nezávislejšími. Africký rozvoj je v plnom prúde, nielen na základe vytvárania nových inštitúcií v tejto oblasti, akými sú napríklad NEPAD (Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky) a Africký revízny mechanizmus. Už uplynulo veľa času, odkedy bola Európa jediným a výhradným partnerom pre financovanie a politickú podporu. Ostatné krajiny začínajú uplatňovať svoj vlastný vplyv v Afrike a na Afriku veľmi dôrazným spôsobom: stačí sa pozrieť napríklad na Čínu. Náš vzťah s Afrikou už nemôžeme viac považovať za výhradný.

Vážená pani predsedajúca, v tejto správe sa zdôrazňujú tri prioritné oblasti politiky: mier a bezpečnosť, dobrá správa vecí verejných a hospodársky rast a investície do ľudí. Pokiaľ ide o oblasti európskej politiky, v tejto správe sa na jednej strane kladie dôraz na význam väčšej súdržnosti medzi rozvojovými aktivitami, a na druhej strane na ostatné oblasti politiky, akými sú napríklad obchod, poľnohospodárstvo a migrácia. Rozvojová politika Európskej únie sa môže stať efektívnejšou a účinnejšou, iba ak bude Európa súdržnejším a koordinovanejším spôsobom využívať svoju podporu a zlepší svoje finančné účtovníctvo.

Mier a bezpečnosť sú v Afrike závažným problémom. V tejto správe sa zdôrazňuje význam integrovaného prístupu zameraného na riešenie konfliktných situácií. Najvyššou prioritou v tejto oblasti by mala byť naša zodpovednosť chrániť ľudí a prispieť k prevencii a riešeniu konfliktov, ako aj k obnove. Dobrá správa vecí verejných, fungujúci právny štát a stabilná demokracia sú, samozrejme, podmienkami stability a rozvoja. Budovanie kapacít v týchto oblastiach je životne dôležité. Podporujeme ambície Komisie v tejto oblasti.

Vážená pani predsedajúca, druhý samit EÚ – Afrika sa má po sedemročnej prestávke uskutočniť v decembri v Lisabone. Na tomto samite sa rozhodne o spoločnej stratégii EÚ - Afrika a akčnom pláne. V tomto prípade ide o veľa, a je naozaj v našom záujme, aby bol tento samit úspešný. Okrem toho, hoci je situácia v Zimbabwe veľmi znepokojujúca, mali by sme mať na mysli, že je to samit EÚ – Afrika a nie samit EÚ – Zimbabwe, ktorý je o prístupe zameranom na ľudí a nie o prezidentskom partnerstve.

Je dobré, že Európsky parlament a panafrický parlament budú mať na tomto samite príležitosť vyjadriť parlamentné stanoviská k tejto spoločnej stratégii. Minulý týždeň sa stretli delegácie panafrického parlamentu a nášho Parlamentu s cieľom pripraviť spoločné vyhlásenie. Som presvedčená, že naši predsedovia budú môcť toto vyhlásenie prezentovať najvyšším predstaviteľom vlád na tomto samite.

Vážená pani predsedajúca, samozrejme, že k tejto problematike by sa dalo povedať ešte mnoho vecí, vidím však, že môj čas už uplynul, takže skončím, ale nie bez toho, aby som poďakovala v prvom rade svojim kolegom a Komisii za veľmi prínosnú spoluprácu.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, vážená pani spravodajkyňa, Európa, Afrika a svet sa počas posledného desaťročia dosť zmenili. Európu teraz tvorí blok 27 členských štátov, ktoré v súčasnosti spájajú veľmi odlišné priority a prístupy v rámci zahraničnej politiky. Hoci nemožno priamo povedať, že africký kontinent sa zanedbával, vzhľadom na objem verejnej rozvojovej pomoci, ktorú Európa tomuto kontinentu poskytla, v rámci vzťahov medzi Európou a Afrikou však môžeme hovoriť o strategickom vákuu. Počas posledných rokov sa stali negatívne dôsledky tohto vákua ešte viditeľnejšími. Európska únia a členské štáty teraz uznávajú potrebu povýšiť vzťahy s Afrikou na novú úroveň, pričom druhý samit EÚ – Afrika je na jasné vyjadrenie tohto priania správnym momentom.

Existuje niekoľko dôvodov tohto nového potvrdenia významu vzťahov medzi Európsku úniou a Afrikou: rozšírené uznávanie toho, že všetky globálne výzvy, akými sú napríklad mier a bezpečnosť alebo medzinárodný obchod, si vyžadujú koncentrovanú akciu zo strany medzinárodného spoločenstva, pričom to je dôvodom vytvárania nových foriem spolupráce; hľadanie riešenia problémov, ktoré sa týkajú Európy a Afriky, najmä vplyvu zmeny klímy; riadenie energetických zdrojov alebo migračných tokov; želanie Afriky kolektívnym spôsobom riešiť spoločné problémy a potreba prispôsobiť sa špecifickým geopolitickým zmenám v medzinárodnom kontexte.

Tento nový vzťah medzi EÚ a Afrikou sa uvádza v týchto dokumentoch, o ktorých sme presvedčení, že budú prijaté počas decembrového samitu: spoločná stratégia EÚ a Afriky, jej prvý akčný plán a dúfame, že aj Lisabonská deklarácia. V týchto dokumentoch sa odráža špecifický charakter vzťahu medzi Európou a Afrikou. Stanovuje sa v nich prístup, ktorý na jednej strane uprednostňuje viacstranné kanály a na druhej strane je zameraný na riešenie rôznych aspektov nášho vzťahu integrovanejším spôsobom. Tento prístup predstavuje rozdiel, na ktorý môže EÚ poukázať, najmä v porovnaní s inými medzinárodnými subjektmi. V metóde slúžiacej na prípravu samitu a dokumentov, ktoré sa majú prijať, sa takisto odráža uznanie Afriky ako strategického svetového partnera. Kým stratégia EÚ a Afriky, ktorá sa prijala v roku 2005, je dokumentom EÚ, ktorý je záväzný iba pre EÚ, nová stratégia – ktorá je prvýkrát spoločnou stratégiou – a akčný plán sú výsledkom spoločnej práce s našimi africkými partnermi.

Dokumenty pre tento samit sa od začiatku pripravovali spoločnou skupinou expertov a sme presvedčení, že budú schválené na stretnutí ministerskej trojky EÚ – Afrika, ktoré sa má uskutočniť 31. októbra, v rámci procesu, ktorý takisto zahŕňal mimovládne subjekty a občianske spoločnosti z Afriky, ako aj Európy. Spoločná stratégia a prvý akčný plán sú teda výsledkom spoločnej práce. V dôsledku toho ich súčasné znenie odráža a reaguje na mnohé z obáv a návrhov, ktoré sú uvedené v správe pani Martensovej, ktorá je naozaj perfektnou a komplexnou správou.

Partnerstvo medzi Európskou úniou a Afrikou, ktoré je uvedené v spoločnej stratégii a v návrhu akčného plánu, sa musí týkať záležitostí spoločného záujmu. Ich základnými kritériami musí byť zvýšenie hodnoty spolupráce a politického dialógu, ktoré v súčasnosti existujú, a podľa nášho názoru aj zabezpečenie pozitívneho vplyvu na každodenné životy obyvateľov Európy a Afriky. Cieľom partnerstva, ktoré sa snažíme vytvoriť, je zabezpečiť rovnováhu medzi záväzkami oboch strán, pomocou ktorej sa upraví jednostranná logika vzťahu medzi EÚ a krajinami AKT (krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria), ktorá je založená na pomoci.

Skúsenosti takisto ukazujú, že politické záväzky si vyžadujú mechanizmy vykonávania a monitorovania, aby sa mohli pretransformovať do niečoho väčšieho, ako iba do dobrých zámerov. Medzi samitmi, popri pravidelných stretnutiach dvoch komisií a ministerskej trojky, teraz existuje možnosť doplňujúcich sektorových ministerských stretnutí podľa potreby. Ozajstná zmena v rámci vzťahu medzi EÚ a Afrikou môže nastať, iba ak sa do tohto procesu účinne zapoja aj rôzne iné subjekty.

V tejto súvislosti by sme radi zriadili neformálne spoločné skupiny expertov na vykonávanie každého partnerstva. Budú otvorené pre veľké množstvo zainteresovaných strán: európske a africké parlamenty, miestne orgány, európske a africké občianske spoločnosti, africké subregionálne organizácie, výskumné inštitúty, špecializované medzinárodné organizácie a inštitúty a súkromný sektor. Zároveň sa rozšíri spolupráca a dialóg medzi panafrickým Parlamentom a týmto Parlamentom a tieto inštitúcie budú takisto pôsobiť ako prepojenia určené na vykonávanie spoločnej stratégie a akčného plánu.

Keďže takéto zmeny nemôžu nastať okamžite, nachádzame sa na križovatke pre zmenu vo vzťahoch medzi týmito dvoma kontinentmi. Stretávame sa s výzvou úplne využiť túto príležitosť pomocou začatia realizácie tejto novej strategickej vízie dialógu EÚ a Afriky. So zreteľom na tento cieľ, s presvedčením a s vedomím, že to, čo robíme, sa musí urobiť, plánujeme v decembri uskutočniť ďalší samit EÚ a Afriky v Lisabone.

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, v prvom rade by som chcel zablahoželať a poďakovať pani Martensovej za jej naozaj výbornú správu, ktorá prináša rôzne otázky a poskytuje mnoho užitočných návodov, a ktorá je pre nás určite zdrojom inšpirácie ako príspevok Parlamentu k skutočne veľmi dôležitej téme, a v ktorej sa vyzýva na nový prístup v oblasti vzťahov EÚ a Afriky.

Ako iste viete, rok 2007 bude pre budúce vzťahy medzi Európou a Afrikou významným rokom. Päť rokov po správe o samite v Lisabone v roku 2003 a nie menej ako sedem rokov po prvom samite Afriky a Európy, ktorý sa konal v Káhire v roku 2000, si myslím, že tento vzťah potrebujeme súrne nanovo vymedziť na novom základe. Afrika sa počas posledných rokov úplne zmenila a nadobudla kontinentálnu inštitucionálnu štruktúru, ktorá v mnohých aspektoch pripomína tú našu. Nová inštitúcia, ktorou je Africká únia, sa teraz musí posilniť a skonsolidovať. Táto inštitúcia vytvorila ambiciózne kontinentálne politiky v kľúčových oblastiach, akými sú napríklad socioekonomický rozvoj, mier a bezpečnosť a, samozrejme, aj dobrá správa vecí verejných, a všetky tieto prvky si určite zaslúžia našu podporu a uznanie.

Afrika teraz bezpochyby nadobudla medzinárodný rozmer. Teraz mám na mysli rozmanitý charakter jej vzťahov s medzinárodným spoločenstvom, ako uviedla pani Martensová, a mám na mysli novú úlohu, ktorú zohráva napríklad Čína, a jej vplyv na investičné projekty v rámci tohto kontinentu. Takisto mám, samozrejme, na mysli globálne výzvy, ktorým musí Afrika, podobne ako všetci ostatní svetoví hráči, čeliť, konkrétne ide o zmenu klímy, dodávky energie, reformu multilaterálnych inštitúcií, riziko pandémií, emigráciu atď., a je zrejmé, že Afrika musí dať najavo svoj hlas, musí uplatňovať svoj vplyv a predovšetkým musí presadzovať svoje práva. Tieto globálne výzvy, ktoré som práve uviedol, sú preto koniec koncov aj našimi výzvami. Všetky tieto výzvy a problémy sú spoločné a okrem toho zvýrazňujú vzájomnú závislosť medzi Európou a Afrikou. Máme preto spoločný osud.

Spoločná stratégia, ktorá má viac politický charakter, môže mať pre Afriku a, samozrejme, aj pre Európu význam, a treba to oznámiť aj zvyšku sveta. Tieto dva kontinenty preto súrne potrebujú vytvoriť nový rámec a získať nový súbor nástrojov s cieľom povýšiť dialóg EÚ – Africká únia na oveľa vyššiu úroveň. Spoločná stratégia EÚ a Afriky, ktorú sme počas posledných mesiacov vypracovali s našimi africkými partnermi, by mala tento rámec poskytnúť. Neznamená to však, že sa obraciame chrbtom k tradičnému vzťahu solidarity. Namiesto toho potrebujeme uskutočniť kvalitatívny skok, ktorý posunie vzťahy EÚ a Afriky do novej éry, a ktorý spojí dvoch partnerov s rovnakými právami a rovnakými zodpovednosťami.

Tieto záležitosti sú v správe veľmi dobre zdokumentované a významné nové koncepcie, ktoré Parlament predložil, určené na monitorovanie a presadzovanie vykonávania tejto stratégie a akčných plánov, ktoré z nej vyplývajú, môžem jedine podporiť. V tejto súvislosti považujem vytvorenie spoločnej delegácie EP a panafrického parlamentu za kľúčové na ukončenie inštitucionálnej štruktúry, ktorá sa bude musieť zaviesť. Rád by som ešte spomenul pravidelné stretnutia predsedov týchto dvoch inštitúcií, ktoré sa budú musieť konať, spolu so spoločnou organizáciou zasadnutí a takisto spoločnou prípravou politických správ obsahujúcich podrobnosti o dosiahnutom pokroku. Všetky tieto záležitosti budú veľmi dôležité, aby sa zachovalo tempo tohto pokroku, a aby sa mu pridal politický dôraz, ktorý bude pre úspech potrebovať.

Vieme, že v rámci tohto prístupu sa Africká únia vyzýva, aby takisto vytvorila pevné a stabilné inštitúcie, ktoré budú schopné akcie a interakcie s našimi inštitúciami. Myslím tým, samozrejme, že Africkú úniu naďalej podporujeme v rámci jej transformácie a posilňovania jej inštitúcií. Som potešený, že ako skoré potvrdenie tohto záväzku môžem oznámiť, že prvý akčný plán predložený panafrickým parlamentom bude vo výške 275 000 EUR financovaný z programu inštitucionálnej podpory, ktorý sa v súčasnosti financuje v rámci deviateho Európskeho rozvojového fondu. Je to jedna zo špecifických záležitostí, ktoré mi pán predseda Borrell oznámil.

Som presvedčený, že toto úvodné financovanie umožní panafrickému parlamentu plnú účasť v rámci iniciatívy, ktorú ste prijali s cieľom zorganizovať spoločné parlamentné podujatie pred decembrovým samitom v Lisabone, aby sa potom výsledky vašej práce mohli prezentovať vedúcim predstaviteľom štátov na tomto samite.

Napokon ako som už uviedol pri mnohých príležitostiach, zainteresovanie a angažovanosť civilného obyvateľstva našich dvoch kontinentov a zvolených predstaviteľov, ktorí ich zastupujú, je kľúčovým faktorom úspechu účinného procesu dialógu a spolupráce medzi Európou a Afrikou. Možno máme niekedy tendenciu zabúdať, v tomto prípade však ide o spoločný osud 1,5 miliardy ľudí, a práve títo ľudia sú najdôležitejšími aktérmi v rámci partnerstva, ktoré práve teraz vytvárame.

Vážená pani Martensová, úplne súhlasím s potrebou koordinácie; navrhli sme preto kódex správania, ktorým by sa mala zabezpečiť lepšia deľba práce medzi rôznymi subjektmi, a to by znamenalo väčší súlad. Som presvedčený, že v tejto súvislosti sme boli konzistentní, pretože, ako iste viete, v rámci desiateho Európskeho rozvojového fondu sme vyčlenili osobitnú finančnú rezervu na správu, ktorá je jedným z aspektov, a navyše naozaj veľmi dôležitým, politického dialógu, ktorý sa snažíme vytvoriť s našimi africkými partnermi. Pokiaľ ide o dohody o hospodárskom partnerstve, nepochybujem, že budem musieť odpovedať na otázky týkajúce sa tejto záležitosti po vašich reakciách. Nechávam si teda moje odpovede na reakcie, aby som teraz priveľa nehovoril a nemíňal tak zbytočne veľa času.

Moja posledná poznámka sa týka toho, čo už zdôraznil úradujúci predseda rady: niet pochýb o význame samitu EÚ a Afriky. Teraz je správny čas na uskutočnenie tohto podujatia, pretože teraz existujú dôvody na skutočnú zmenu. V niektorých ohľadoch ide o zmenu charakteru vzťahov medzi týmito dvoma kontinentmi. Musíme zabudnúť na tradičný – dokonca môžeme povedať banálny – vzťah, toto dosť archaické partnerstvo prijímateľa a darcu alebo darcu a prijímateľa, a posunúť sa k oveľa politickejšiemu vzťahu dvoch partnerov s rovnakými právami a zodpovednosťami. Podľa môjho názoru je to nepochybne oveľa dôležitejšie. Z mojej strany je to teraz všetko a som presvedčený, že k niektorým z týchto záležitostí sa vrátim, keď budete mať príležitosť, aby ste mi položili konkrétnejšie otázky.

  Michel Rocard, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán komisár, vážené dámy a vážení páni, Výbor pre zahraničné veci, ktorý zastupujem ako spravodajca, úplne súhlasí s uvedeným úsilím. Zaujíma sa o Afriku a podporuje všetko, čo tu odznelo. Len by rád vedel, či na túto úlohu máme naozaj dosť odvahy.

Nemôžeme napísať, hoci v našej správe sa to naznačuje a ja to, samozrejme, môžem povedať, že pokiaľ ide o Afriku, existuje tu veľa politicky korektnej a dusivej pretvárky, ktorej sa treba zbaviť, skôr ako možno naozaj dosiahnuť naše ciele. Pokiaľ ide o poskytnutie možnosti Afrike rozvíjať sa pomocou umožnenia prístupu afrických produktov na naše trhy, nemalo by sa zabúdať na to, že približne štyridsať afrických krajín naozaj nemá čo vyvážať. Tento slogan jednoducho nie je úprimný. Ani jedna africká krajina nie je sebestačná, pokiaľ ide o potraviny. Potraviny musia dovážať, kým vývoz z Afriky a Brazílie ničí miestne poľnohospodárstvo, ktoré je zdrojom obživy. Afrike musíme pomôcť chrániť sa. Tento odkaz sa v správe viackrát opakuje.

Pre Afriku je ničivou pohromou, samozrejme, korupcia. Tento problém nadobudol teraz vo veľmi chudobných krajinách rozmer endémie. Je preto potrebné začať s veľkými rybami a zamerať sa na ne. Mám na mysli veľmi dobre známych podozrivých, aj keď sú ministrami, a tých, ktorí sú na našej strane, a ktorí sa angažujú v korupcii. Korupcia malých rozmerov zmizne jedine spolu s hospodárskym rozvojom. Nemôžeme ich začať obviňovať presne z toho istého, čo sme robili pred niekoľkými storočiami, keďže naša expanzia a rozvoj boli takisto založené na korupcii.

Diktatúra sa koniec koncov nemôže stať demokraciou, ani s pomocou obchodu a zahraničnej pomoci. Môže sa však stať osvieteným despotizmom. Záležitosti, ktoré sa týkajú ukončenia mučenia a únosov, zabezpečenia slobody prejavu a vytvorenia nezávislosti súdov a ich kontroly nad políciou, sa musia stať dôležitejšími, ako pluralitné voľby, ktoré sa organizujú iba na žiadosť západu, pričom sa stále unášajú ľudia a vraždia novinári a volební kandidáti. Naše podmienky by mali zohľadňovať tieto faktory. K tejto záležitosti sa dá ešte stále mnoho povedať.

  Filip Kaczmarek, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, pani Martensová pripravila výbornú správu, ktorú Výbor pre rozvoj prijal jednomyseľne. Afrika a Európa vôbec po prvýkrát pomaly začínajú pracovať na partnerstve a vytvorení spoločného prístupu k rozvoju demokracie, podpore rozvoja a posilneniu mieru a bezpečnosti na africkom kontinente. Som takisto presvedčený, ako zástupcovia Rady a Komisie, že táto správa bude výborným zdrojom inšpirácie pri prípravách samitu EÚ a Afriky v Lisabone. Mnohé ustanovenia tejto správy, a najmä ich vykonávanie, budú pre rozvoj vzťahov medzi Európou a Afrikou veľmi dôležité. Bude ťažké dosiahnuť pokrok v rámci našich vzájomných vzťahov bez zlepšenia konzistencie rôznych politík Únie, akými sú napríklad obchod, rozvoj, ochrana životného prostredia, poľnohospodárstvo a migračné politiky.

Takisto je dôležité rešpektovať rozhodnutia a záväzky z minulosti. Rada Európskej únie v roku 2005 rozhodla, že africkým krajinám sa v rámci rozvojovej pomoci pridelí aspoň o 50 % viac zdrojov. V Poľsku, ktoré je mojou vlastnou krajinou, sa rozvojová pomoc počas posledných rokov významne zvýšila. Problémom je, že v minulom roku sa subsaharskej Afrike pridelilo iba 1,4 % všetkej poľskej dvojstrannej pomoci. Takisto je znepokojujúca skutočnosť, že niektoré členské štáty sú pomalé pri ratifikácii zrevidovanej Dohody z Cotonou a vnútornej dohody, ktorá sa týka 10. Európskeho rozvojového fondu. Do dnešného dňa ratifikovala Dohodu o partnerstve s krajinami AKT (krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria), ktorá má nadobudnúť platnosť 1. januára 2008, iba polovica členských štátov Únie.

Ak sa neuskutoční kompletná ratifikácia, bude veľmi ťažké úspešne pokračovať v afrických programoch a plány zamerané na podporu Afriky zostanú v rovine návrhov. Vyzývam preto poslancov tohto Parlamentu, aby na svoje národné parlamenty a vlády vyvíjali tlak s cieľom zabezpečiť ratifikáciu zrevidovanej Dohody z Cotonou.

  Alain Hutchinson, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda, vážený pán komisár, socialistická skupina v Európskom parlamente vždy dôrazne podporovala zásadu, že kontrolu nad rozvojovými stratégiami by mali mať tí ľudia, ktorých sa to priamo týka, pretože takýmto spôsobom sa ich priority naozaj zohľadňujú.

V tejto správe sme preto prirodzene zdôrazňovali, že do novej stratégie EÚ a Afriky sa musia zainteresovať národné parlamenty a občianska spoločnosť. Táto účasť do veľkej miery chýba v rámci terajších príprav tejto novej stratégie, ktorej cieľom je vybudovanie novej formy strategického partnerstva. Súrne to potrebujeme napraviť. V tejto súvislosti veľmi vítame iniciatívu portugalského predsedníctva pozvať delegácie európskych a panafrických parlamentov na decembrový samit, ktorý sa uskutoční v Lisabone. Dúfajme, že nejde iba o symbolické gesto.

Takisto sme trvali na tom – a pani Martensová to práve uviedla –, že medzi rôznymi európskymi politikami musí existovať reálna súdržnosť. Znamená to, že v rámci opatrení prijatých ako súčasť našich politík, ktoré sa týkajú napríklad obchodu, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a imigrácie, sa osobitná pozornosť musí venovať akýmkoľvek dôsledkom, ktoré by tieto opatrenia mohli mať na rozvoj južných krajín, a najmä na rozvoj Afriky.

Takisto sme zdôrazňovali, že Európska únia sa zaviazala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby dosiahla rozvojové ciele milénia, a prijať všetky potrebné opatrenia na odstránenie chudoby. So zreteľom na uvedené skutočnosti trváme na tom, že pokiaľ ide o Afriku, v novej stratégii EÚ – Afrika by sa mali jasne uvádzať jej záväzky a špecifikovať konkrétne opatrenia potrebné na zabezpečenie ich dodržiavania.

Pokiaľ ide o dohody o hospodárskej spolupráci, naše stanovisko je úplne jasné: v žiadnom prípade nie sme proti, ani z ideologického ani zo žiadneho iného hľadiska, podpisovaniu dohôd stanovujúcich podmienky partnerstva, ktoré by bolo vzájomne výhodné pre Európanov a obyvateľov krajín AKT (krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria). Dôrazne však odmietame akúkoľvek dohodu, ktorá po podpísaní stavia ľudí najmä v Afrike do postavenia, ktoré je menej výhodné, ako postavenie, v ktorom sa nachádzajú dnes. Toto je cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý sme predložili.

Na záver by som rád zdôraznil, v súčasnej situácii stále nepoznáme znenie, ktoré sa má predložiť na nadchádzajúcom samite v Lisabone. Informovali ste nás, že na príslušnom dokumente sa pracuje. Venujeme preto osobitnú pozornosť spôsobu, akým sa odporúčania v našej správe pri vypracúvaní tohto dokumentu zohľadňujú, a vyhradzujeme si, samozrejme, právo na zodpovedajúcu reakciu, hneď ako budeme uvedený text poznať.

  Johan Van Hecke, v mene skupiny ALDE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, správa pani Marie Martensovej obsahuje množstvo zaujímavých odporúčaní, musím však pripustiť, že moja skupina má trochu problém so skôr negatívnym podtónom a nedostatkom jasnej, súdržnej vízie budúcnosti v tejto správe.

Sedem rokov po prvom samite v Káhire sa portugalské predsedníctvo spolu s Komisiou snažia vypracovať novú stratégiu EÚ a Afriky v rámci – som o tom naozaj presvedčený – úprimného pokusu zbaviť sa starého modelu darcov a príjemcov. Faktom je, že uskutočnenie tohto samitu je veľmi dôležité, nielen z negatívnych dôvodov, nielen v rámci úzkostlivej reakcie na narastajúci vplyv Číny.

Na druhej strane rastúce uznanie oboch strán, že Európa a Afrika už nie sú vzájomnými výhradnými preferenčnými partnermi, vytvára jedinečnú príležitosť na vytvorenie úplne nového, vyrovnanejšieho vzťahu. Na prvý pohľad nevyzerá byť priepasť medzi Európou a Afrikou až taká hlboká. Pre Afriku je dôležité, aby sa každé nové partnerstvo vyhýbalo tradičnej závislosti od pomoci a kultúre charity a podmienenosti. Výzvy na väčšiu industrializáciu, väčší rozvoj súkromného sektora a väčšie investície do vedomostného hospodárstva sú stále intenzívnejšie.

V Afrike sa našťastie takisto zvyšuje povedomie o tom, že ľudia musia byť zodpovední v prvom rade za riešenie svojich vlastných problémov. Európa by teraz mala objasniť, akým spôsobom bude podporovať tento sľubný vývoj bez toho, aby skončila v sieti paternalizmu a interferencie. Každé budúce partnerstvo medzi EÚ a Afrikou bude musieť byť bezpodmienečne založené na zásade vzájomnej zodpovednosti. V tejto súvislosti by mohlo bezpodmienečné zrušenie poľnohospodárskych dotácií viac ako akékoľvek iné gesto posilniť dôveryhodnosť EÚ medzi jej africkými partnermi.

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. – Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval úradujúcemu predsedovi a pánovi komisárovi za ich vystúpenia, najmä však spravodajkyni, pani Martensovej, za jej prácu v tejto oblasti, pretože ide naozaj o nové partnerstvo, o novú dohodu medzi Európskou úniou a Afrikou. Blahoželám Rade k tomu, že navrhla samit EÚ – Afrika v decembri, a prial by som si, aby tento samit nezlyhal na tom, či príde alebo nepríde nejaká osoba.

Pokiaľ ide o vzťah medzi Európou a Afrikou, v hre je príliš veľa na to, aby bol tento vzťah vymedzený tým, či príde alebo nepríde Robert Mugabe. Všetci poznáme a kritizujeme akcie Roberta Mugabeho v Zimbabwe. Všetci obhajujeme práva demokratických inštitúcií a demokratických hnutí v Zimbabwe, a všetci vyzývame na ochranu týchto demokratických práv, nemalo by to však brániť náležitému rozvoju a zodpovedajúcej spolupráci medzi Európskou úniou a Afrikou ako celkom, ktorá musí pokračovať.

Na ďalší rozvoj Afriky sú kľúčové otázky týkajúce sa správy vecí verejných, otázky týkajúce sa rozvojovej pomoci, a najmä otázky týkajúce sa voľného obchodu. Ak hovoríme o rozvoji, Európska únia je najväčším poskytovateľom pomoci vo svete. Írsko, moja krajina, je šiestym najväčším poskytovateľom pomoci vo svete na obyvateľa. Nemalo ba však ísť o poskytovanie pomoci s cieľom dostať niečo späť. Malo by ísť o poskytovanie slobody ľuďom, aby sa oslobodili, aby sa zbavili problémov, aby sa vytvárali systémy vzdelávania, zdravotníctva a infraštruktúry s cieľom zabezpečiť, aby sa v budúcnosti už nikdy nespoliehali na pomoc, a aby od nej už nikdy neboli závislí.

Existujú aj otázky týkajúce sa zainteresovanosti Číny, pretože Čína nepripisuje rovnakú dôveryhodnosť správe vecí verejných, neexistencii korupcie, otvorenosti a transparentnosti, ako Európa. Mali by sme uznať vplyv, ktorý má Čína v tomto rozvojovom svete. Vážená pani predsedajúca, rád by som vyjadril svoju vďaku za poskytnutý priestor.

  Marie-Hélène Aubert, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, napriek uvedeným zámerom naozaj nemožno povedať, že do diskusií o partnerstve medzi Európskou úniou a Afrikou, ktoré sa počas posledných mesiacov uskutočňovali, sa zaviedli nejaké nové prvky. Je jasné, že mier a právny štát musia byť absolútnymi prioritami; EÚ teraz v tejto súvislosti zohráva významnejšiu úlohu, a to môžeme jedine privítať. Takisto musíme zabezpečiť, aby podpora poskytovaná napríklad pri organizácii volieb podliehala ozajstnému dohľadu a kontrole, aby príslušné spoločenstvá pocítili praktické výhody, ktoré im demokracia v každodennom živote môže poskytovať.

Pokiaľ ide o ostatné opatrenia, rada by som povedala, že návrhy Európskej únie sú koniec koncov typické, nachádzajúc sa niekde medzi presadzovaním dobrej správy vecí verejných a voľným obchodom, s dôrazom na hospodársky rozvoj a zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ však ide o riešenie naliehavých problémov, tieto stratégie EÚ a Afriky podľa nášho názoru neriešia dva základné problémy. V prvom rade ide o potravinovú bezpečnosť, ktorú treba chápať v kontexte zvyšovania cien základných potravín, najmä obilnín, a vzostupu biopalív, spolu s potrebou ochrany a rozvoja poľnohospodárstva, keďže v rámci ďalšieho Európskeho rozvojového fondu – ako aj v prípade väčšiny afrických vlád – sa tomuto cieľu pridelil len veľmi malý percentuálny podiel rozpočtu. Dokonca aj Svetová banka nedávno zdôraznila, že túto oblasť je potrebné prehodnotiť a to už niečo znamená. Otázka zabezpečenia potravín sa teraz stala úplne kľúčovou, podobne ako budúcnosť malých poľnohospodárov, ktorí sú v rámci politík rozvojovej pomoci veľmi často veľmi zanedbávaní.

Druhým kľúčovým aspektom je, ako iste viete, že Afrika je obrovským rezervoárom prírodných zdrojov, z ktorých však africkí ľudia, žiaľ, nemôžu mať zisk, hoci ceny týchto komodít sa nesmierne zvýšili. Všetky najvýznamnejšie hospodárske mocnosti sa spolu s rozvíjajúcimi sa národmi, akým je napríklad Čína, usilujú dostať sa k týmto zdrojom, ktoré sa stávajú stále vzácnejšími. Táto novodobá zlatá horúčka, tento hlad po surovinách má dnes mimoriadne kruté sociálne a environmentálne dôsledky a naďalej živí vojny a korupciu.

Vzhľadom na uvedené sa Európska únia vyjadruje veľmi teoreticky, dokonca anjelským tónom, a zároveň sa takisto zúčastňuje na využívaní prírodných zdrojov Afriky. Ako potom chceme racionalizovať, riadiť a mať spoločný prístup k týmto zdrojom takým spôsobom, aby z nich mali príslušné spoločenstvá naozaj výhody, bez toho, aby videli ako sa ničí ich životné prostredie? Toto je základným problémom, ktorému sa v rámci stratégie EÚ – Afrika musí venovať väčšia pozornosť, pretože vzhľadom na tempo udalostí v tomto sektore sa s týmto problémom v každom prípade budeme stretávať.

  Luisa Morgantini, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, ďakujem pani Martensovej, najmä za spôsob, akým sme boli schopní spolupracovať v rámci výboru, za jej pozornosť a takisto za odlišné názory, naše odlišné názory, ktoré vznikli; som však presvedčená, že výsledok je okrem niekoľkých bodov veľmi dôležitý.

Od vyhlásenia z Káhiry z roku 2000 prešli vzťahy medzi EÚ a Afrikou dlhú cestu. V Afrike, na kontinente, ktorý je plný rozmanitosti a poznačený vojnou, sa mnoho vecí zmenilo. Pokrok sa dosiahol vytvorením Africkej únie, politiky jednotnosti v rozmanitosti.

Panafrický parlament prijal motto „jedna Afrika, jeden hlas“. Spoločenské hnutia v Afrike sú na vzostupe a vyzývajú na to, čo práve uviedol pán Öger. Sú na vzostupe a vytvárajú siete a v rámci Svetového sociálneho fóra v Nairobi mali veľmi vysoké postavenie. Skutočným pokrokom je aj formulácia politiky, ktorá nie je európskou politikou vo vzťahu k Afrike, ale spoločnou politikou Európy a Afriky, ktorá sa týka partnerstva.

Stretnutiami medzi panafrickým parlamentom a Európskym parlamentom a ich prítomnosťou na samite v Lisabone sa do praxe zavádza to, o čom sme tvrdili, že v tomto dokumente chýba, konkrétne úloha tohto Parlamentu. O túto úlohu nielen žiadame, chceme ju aj skutočne zohrávať, a myslím si, že popri pomoci portugalského predsedníctva bola veľmi dôležitá aj pomoc pána Louisa Michela. Rozdiely v našich stanoviskách sú však jasné.

Dôležité sú rôzne aspekty tejto stratégie, musíme v nej však pokračovať prostredníctvom súdržných politík, pričom mám na mysli obchodovanie a predaj zbraní. V tejto ceste preto musíme pokračovať, aj keď vieme, že je plná prekážok.

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, vzdelávanie je cestou od utrpenia k nádeji. V modernej spoločnosti je nástrojom každodenného života. Je opevnením proti chudobe a stavebným kameňom rozvoja. Pán Kofi Annan tak opísal stratégiu v cieľoch milénia, ktoré sú podobné cieľom rozvojovej stratégie EÚ pre Afriku. Vzdelávanie spolu s obchodom sa v nej považujú za kľúčové faktory rozvoja tohto kontinentu.

EÚ napriek tomu pokračuje spolu s bohatými národmi, akými sú napríklad USA, Austrália, Kanada a Nový Zéland, v systematickom „nasávaní“ kvalifikovaných a vzdelaných ľudí z Afriky a Ázie.

Pán komisár Frattini minulý mesiac oznámil, že na to, aby Európa dostala „prisťahovalcov, ktorých jej hospodárstvo potrebuje“ by EÚ mala počas nasledujúcich 20 rokov importovať 20 miliónov kvalifikovaných pracovníkov z týchto kontinentov prostredníctvom systému modrých kariet, ktorý sa podobá americkému systému zelených kariet. Hoci stabilný prísun kvalifikovaných pracovníkov, ktorí zaplnia medzeru spôsobenú našou starnúcou populáciou, bude pre nás prínosom, tento druh odlivu mozgov bude pre chudobné a rozvojové krajiny Afriky zničujúci.

Európska únia sa takisto podieľa na znehodnocovaní majetku africkej chudoby. Deti sú budúcnosťou našich krajín a rozvojové fondy EÚ sa napriek tomu bežne spájajú s programami kontroly obyvateľstva, ktorých cieľom je odstránenie budúcich Afričanov.

Zelená kniha EÚ o demografii jasne uvádza, že bez rastu populácie nemôže nastať hospodársky rast. Afrika je dnes jediným kontinentom na svete s vyššou mierou pôrodnosti, ako je miera reprodukcie. Ak sa budeme snažiť o ciele milénia a ak dodržíme naše záväzky, Afrika v tomto storočí nadobudne vedúce postavenie vo svete.

  Koenraad Dillen, v mene skupiny ITS. – (NL) Vážená pani predsedajúca, nemožno poprieť, že v tejto správe sa veľmi podrobne opisujú mnohé problémy afrického kontinentu a rôzne výzvy pre partnerstvo medzi Európskou úniou a Afrikou. Stále som však presvedčený, hoci nemám ani najmenšie pochybnosti o odbornosti spravodajkyne v oblasti rozvojovej politiky, že v tejto správe sa nevenuje dostatočná pozornosť veľmi dôležitým príčinám problémov Afriky, a že v tejto správe chýbajú odpovede na niektoré naozaj základné výzvy.

Možno nie je politicky korektné povedať to, ale tak to je. Napriek tomu, čo sa uvádza v tejto správe, Afrika a Európa nemajú v súčasnosti rovnaký spôsob uvažovania, pokiaľ ide o viac demokracie, lepšiu správu vecí verejných a ľudské práva. Hlavnými príčinami chudoby, hladu, nedostatočnej bezpečnosti a socioekonomických problémov, s ktorými sa tento kontinent stretáva – a ktoré sa v tejto správe správne uvádzajú – sú v skutočnosti veľmi zlé a skorumpované režimy, ktoré sa vôbec neusilujú o dodržiavanie dobrej správy vecí verejných, demokracie a ľudských práv.

Nikto napríklad už nepochybuje o tom, že Robert Mugabe je zločinec, ktorý svoju krajinu položil na kolená, a ktorý terorizuje svojich obyvateľov. Čo majú teda povedať rozvojové krajiny južnej Afriky? Že voľby sa uskutočnili riadnym spôsobom, a že západné krajiny by sa mali starať o seba. Mám naozaj pochybnosti v súvislosti so sľubmi tých istých vedúcich predstaviteľov, ktoré sa týkajú dobrej správy vecí verejných.

V tejto správe sa náležitá pozornosť venuje mieru a bezpečnosti. Podľa organizácie Oxfam sú v Afrike, kde je nespočetne veľa nedemokratických režimov, výdavky na zbrane vždy oveľa väčšie ako ohromný objem rozvojovej pomoci, ktorá do týchto krajín smeruje. Všetky tieto problémy sa preto vrátia späť k rovnakej podstate.

Na záver musím povedať, že nesúhlasím s časťou o imigrácii, pretože sa obávam, že každý, kto si v tejto súvislosti myslí, že koncepcia okružnej migrácie môže zastaviť odliv mozgov z Afriky a imigračný tlak na Európu, vážne klame sám seba.

  Michael Gahler (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa poďakovať našej spravodajkyni za vynikajúcu a komplexnú správu. V tomto Parlamente existuje široký konsenzus v súvislosti so všeobecnými zásadami. Je najvyšší čas na uskutočnenie decembrového samitu EÚ – Afrika v Lisabone. Vítam skutočnosť, že sa dokážeme dohodnúť na spoločnej stratégii.

Stanovisko Európskeho parlamentu k osobitnému prípadu pána Mugabeho je známe už mnoho rokov. Tento pán sa však nemôže stať prekážkou novej éry vzťahov Európy a Afriky. Som presvedčený, že mnoho vedúcich predstaviteľov európskych vlád má pre tohto pána zrejmý a jednoznačný odkaz. Z tohto dôvodu musí byť prítomný a tento odkaz si musí vypočuť.

Ako predseda delegácie pre vzťahy s panafrickým parlamentom môžem vyjadriť niektoré špecifické parlamentné priania pre budúcu spoluprácu, na ktorej sme sa dohodli minulý týždeň v Midrande. Africké parlamenty sú do značnej miery zanedbanými inštitúciami. Na papieri majú významnú ústavnú úlohu, ale ich vlastné vlády a, samozrejme, aj darcovia majú tendenciu nebrať ich veľmi vážne. S náležitými zdrojmi a po úspešnom a komplexnom vybudovaní kapacít pre poslancov a zamestnancov parlamentných administratív, výborov a skupín majú tieto parlamenty potenciál vykonávať svoju ozajstnú úlohu, ktorou je realizácia riadnej politickej kontroly exekutívy. Neodolateľným šarmom tohto scenára takisto je, že v takomto prípade by na miestnej úrovni existovali kontrolné orgány s demokratickou legitimitou, a v rámci vzniknutých problémov by sa ich kritika prijímala skôr ako kritika zahraničných darcov.

Vyzývam preto Komisiu, aby sa vytváranie parlamentnej kapacity stalo cieleným základom jej programov pre tieto krajiny, aby sme o niekoľko rokov mohli naozaj vidieť, že africkí politici sa stali skutočne zodpovednejšími voči potrebám verejnosti, aj vďaka zainteresovanosti národných parlamentov.

  Alessandro Battilocchio (PSE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, rád by som poďakoval pani Martensovej za jej prácu a potvrdil politickú vôľu EÚ a Africkej únie vytvoriť spoločnú stratégiu, ktorá zahŕňa mnoho predmetov spoločného záujmu týchto dvoch spoločenstiev: od bezpečnosti k životnému prostrediu, od migrácie k rozvoju a presadzovaniu ľudských práv a demokracie.

Aby bola táto stratégia naozaj efektívna, EÚ musí toto partnerstvo budovať už teraz, pričom musí náležitým spôsobom zahŕňať občiansku spoločnosť a miestne parlamenty. EÚ musí presadzovať konkrétnu a rozumnú akciu zameranú na ochranu ľudských práv, slobody prejavu, slobody združovať sa a princípu demokracie, aby bol hospodársky a sociálny rozvoj afrického kontinentu naozaj trvalo udržateľný, a aby zahŕňal všetky úrovne africkej spoločnosti.

Okrem toho by som ostatným kolegom rád zopakoval výzvu na najpevnejší možný záväzok zo strany EÚ dosiahnuť rozvojové ciele milénia, bojovať proti AIDS – ktorý decimuje produktívne obyvateľstvo – a vytvoriť európske politiky, ktoré sú skutočne konzistentné s duchom rozvojovej spolupráce, predovšetkým v kontexte medzinárodného obchodu.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Rada by som zablahoželala pani Martensovej k jej správe o súčasnom stave vzťahov EÚ a Afriky a za navrhnuté opatrenia zamerané na zlepšenie týchto vzťahov.

Je zahanbujúce, že Afrika je stále najchudobnejším kontinentom na svete. Napriek medzinárodnej pomoci, ktorú poskytuje EÚ a ostatné krajiny, sa úroveň chudoby neznížila; v skutočnosti sa zvýšila. Stále sa treba usilovať o dosiahnutie rozvojových cieľov milénia.

Deje sa to v Afrike, ktorá je v súvislosti s prírodnými zdrojmi najbohatším kontinentom. Hlavným dôvodom je to, že suroviny sa vyvážajú za najnižšie ceny, kým za hotové výrobky sa platia vysoké ceny. Situácia by sa mohla zmeniť prostredníctvom rozvoja spracovateľského priemyslu, malého a stredného podnikania, vytvárania nových pracovných miest a podporovania regionálnej spolupráce.

Niet pochýb, ako sa uvádza v správe a ako Európsky parlament stále zdôrazňuje, že vzdelávanie zostáva jedným z kľúčových faktorov rozvoja nezávislého hospodárstva Afriky.

Pokiaľ ide o budúcnosť Afriky, rada by som spomenula vojenské konflikty, ktoré naďalej sužujú niektoré oblasti, ako napríklad Sudán, už niekoľko rokov. Táto situácia na jednej strane predstavuje neistotu pre miestnych a zahraničných investorov. Niektoré krajiny na druhej strane využívajú tieto konflikty na zvyšovanie produkcie surovín za zvýhodnených podmienok.

EÚ a medzinárodné spoločenstvo by mali vyvíjať väčšie úsilie zamerané na riešenie týchto vojenských konfliktov v Afrike. Zvýšilo by to účinnosť vykonávania rozvojového programu spolupráce.

  Helmuth Markov (GUE/NGL). – (DE) Vážená pani predsedajúca, veľmi dôležitým faktorom v rámci africkej rozvojovej politiky je obchod a obchod, ak sa realizuje správnym spôsobom, môže naozaj pomôcť znížiť chudobu a takisto môže pomôcť zlepšiť zdravotnú starostlivosť v Afrike. Môže pomôcť zlepšiť vzdelávanie a môže pomôcť odstrániť negramotnosť. Nemožno to však dosiahnuť takým spôsobom, ako to vidí Komisia.

Som veľmi potešený, že – buď preto, že zvíťazil zdravý rozum, alebo preto, že sa zintenzívnil tlak afrických krajín – Komisia má od minulého pondelka iný prístup k dohodám o hospodárskej spolupráci. Výsledkom je, že upustila od nezmyselných požiadaviek reciprocity v rámci liberalizácie trhu a už viac netrvá na začlenení singapurských záležitostí. Existuje dohoda, že jednotlivé záležitosti sa oddelia, takže rokovania sa teraz sústredia iba na tovar, a o ostatných záležitostiach sa bude rokovať neskôr.

Ak by sme rovnaký prístup uplatnili aj v prípade kola rozvojových rokovaní v Dauhe, možno by sme takisto dosiahli určitý úspech, pretože toto je dôvodom ich doterajšieho opakovaného zlyhávania. WTO a kolo rozvojových rokovaní v Dauhe zlyhali preto, lebo Komisia vždy trvá na vysielaní toho istého odkazu. Hovorí, že „musíte si uvedomiť, že pre vás chceme len to najlepšie, a ak to nechápete, nedosiahneme dohodu“.

Našťastie, ak sa pozrieme na správu tohto Parlamentu – ktorý bol v tomto prípade oveľa rozumnejší ako Komisia –, ktorú vypracoval môj kolega pán Sturdy v roku 2006, je jasné, že pán komisár Mandelson mohol oveľa skôr pripustiť požiadavku, pred ktorou sa teraz musí skloniť, a veci by sa možno nedostali tak ďaleko.

Objavili ste sa pred nami vo výbore a dosť konkrétne sme sa vás na to pýtali. Aká bola vaša odpoveď? Povedali ste, že komisár Mandelson odviedol výbornú prácu! Aby som bol úprimný, Rada má v tomto prípade takisto zodpovednosť, vzhľadom na to, že na konci tohto procesu bude musieť schváliť dohodu o partnerstve. Radšej by sa mohla raz za čas zapojiť do rokovaní, a nie iba hovoriť, že „necháme komisára, aby pokračoval, kým s niečím konečne nepríde“. Nie, máte takisto zodpovednosť, a podľa môjho názoru ste túto zodpovednosť nenaplnili, pokiaľ ide o dohody o hospodárskom partnerstve, ak usudzujeme aspoň z vašich vyhlásení pre náš výbor.

PREDSEDÁ: PANI LUISA MORGANTINI
podpredsedníčka

  Robert Sturdy (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, som skôr prekvapený, že úplne súhlasím so svojím kolegom z opačnej strany tohto Parlamentu.

Blahoželám pani Martensovej k jej správe. Dnes poobede odznelo v tomto Parlamente mnoho rozumných slov, zabudli sme však na Afriku. Na Afriku sme zabúdali aj v minulosti, a podobne ako spravodajca pre dohody o hospodárskom partnerstve som presvedčený, že táto Európska únia nezabudne na Afriku znovu.

Včera Komisia uverejnila oznámenie o dohodách o hospodárskom partnerstve, v ktorom sa z dlhodobého hľadiska uznáva, že nie je možné ukončiť rokovania do konca roku 2007, ako bolo pôvodne naplánované a uvedené v mojej správe. Komisia však naďalej trvá na tom, že krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria sa musia plne zaviazať k podpísaniu dohôd o hospodárskom partnerstve v roku 2008, a že niektoré krajiny v tomto regióne by sa mali k týmto dohodám o hospodárskom partnerstve pridať a niektoré nie. Veď to je neuveriteľne smiešne!

V rámci týchto rokovaní je mnoho vecí nejasných a neistých, a zostáva veľmi málo času. Toto oznámenie je po zrelej úvahe nejasné a hoci viem, o čo ide, znepokojuje ma to: nikdy som sa nezapojil do riešenia niečoho, čomu som nerozumel, a práve teraz žiadame, aby Afrika urobila presne to isté.

Okrem toho, týmito novými návrhmi na vytvorenie subregionálnych dohôd v rámci regiónov s africkými krajinami, ktoré sa chcú zapojiť, by sa vytvorila neprehľadná zmes rôznych dohôd v susediacich krajinách.

Nápad, že iné krajiny a regióny AKT by sa mali pripojiť neskôr, by znamenal, že by sa pripojili k dohode, o ktorej nerokovali. Ako to môže byť dobrý nápad? Nebola náhodou zámerom dohôd o hospodárskom partnerstve regionálna integrácia?

Prečo sa teda zameriavať na realizáciu, monitorovacie mechanizmy a hodnotenia vplyvu, ak sa rokujúce strany nevedia dohodnúť ani na menších súboroch? Krajiny AKT by nemali mať povinnosť rozhodnúť sa medzi obchodnými dohodami, ktoré môžu zničiť ich miestne/regionálne trhy, alebo prekážkami, ktoré ochromia ich exportné trhy. Stále existuje priestor na voľbu a zmeny politiky Komisie na poslednú chvíľu nepomáhajú obnoviť narušenú dôveru.

  Josep Borrell Fontelles (PSE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, vážení komisári, vážený minister, táto diskusia by sa mala posunúť smerom k Lisabonu a samitu, a portugalskému predsedníctvu musíme poďakovať za to, že pozornosť venovalo vzťahom medzi Európou a Afrikou. Sme presvedčení, že Európanom to konečne pomôže pochopiť, že ich osud je neoddeliteľne spätý s osudom Afriky, že rozvoj Afriky je zjavnou podmienkou našej prosperity, a že bez pevného partnerstva s Afrikou nebudeme schopní kontrolovať migračné toky, ani zabezpečiť dodávky energie.

Musíme jasne povedať, že to nemá pomôcť chudobným ľuďom, je to však v našom záujme. Takisto musíme jasne povedať, že Afričania niekedy prikladajú našim vyhláseniam málo dôvery a považujú ich iba za rétoriku, pretože doteraz sme sa nepreniesli cez koloniálnu minulosť s cieľom vytvoriť toto pevné partnerstvo rovnocenných strán, ktoré si všetci želáme, o ktorom hovoríme, ktoré však s realitou stále nemá nič spoločné.

Úloha modernizácie Afriky je veľmi náročná. Afričania majú v tejto súvislosti veľkú zodpovednosť, máme ju však aj my. Bez nás – bez našej pomoci, bez našej spolupráce – sa nedostanú zo situácie, ktorá je opísaná v správe pani Martensovej, pretože potrebujú nielen obchod, ale aj pomoc a rovnocenné vzťahy, ktoré im umožnia prekročiť svoju minulosť, za ktorú sme, samozrejme, čiastočne zodpovední aj my.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Ďakujem Vám, pani predsedajúca. V decembri sa po niekoľkých rokoch uskutoční ďalší samit Africkej únie a EÚ. Pre EÚ, ktorá má veľkú zodpovednosť za podporovanie hospodárskeho a demokratického rozvoja v Afrike, to je významné stretnutie. Portugalské predsedníctvo si za túto iniciatívu zaslúži uznanie. EÚ sa musí stať na africkom kontinente aktívnejšou.

Na rozdiel od pána Briana Crowleyho sa obávam, že diktátor zo Zimbabwe, Robert Mugabe, tento samit pravdepodobne navštívi. Európskej únii nestojí za to, aby sedela za jedným rokovacím stolom s pánom Mugabem. Mugabeho anarchia a korupcia paralyzuje celú krajinu. Politická opozícia je prenasledovaná a zatváraná do väzníc, sloboda prejavu neexistuje, v krajine, ktorá bola kedysi obilnicou Afriky, je nedostatok potravín a státisíce ľudí nemajú kde bývať. Hospodárstvo sa rozpadá, inflácia je viac ako 7 000 %, priemerný vek je najnižší na svete a 25 % obyvateľstva je nakazených vírusom HIV. Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážený pán Manuel Lobo Antunes, jediným spôsobom, ktorým môže EÚ vyjadriť odpor k Mugabeho diktátorským praktikám, je neakceptovať jeho prítomnosť na samite. Mugabeho hrozná vláda musí skončiť. Milí priatelia, o diktátorských režimoch treba hovoriť úprimne. Ďakujem.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - (FI) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, chcem poďakovať spravodajkyni, pani Martensovej, za túto dôležitú správu. Na jednej strane je to pre Komisiu jasným znamením, že parlamentný rozmer musí byť tentoraz pri vypracúvaní spoločnej stratégie EÚ – Afrika prítomný. Skutočnosť, že Komisia pri vypracúvaní stratégie EÚ pre Afriku v roku 2005 ignorovala nielen svojich kolegov, ale aj Parlament, bola pre prístup Komisie, žiaľ, typická. Na druhej strane treba oceniť, že táto správa prináša mnoho významných otázok, ktoré je potrebné riešiť, a stratégiu, ktorú je potrebné prijať.

Po prvé, história jasne dokazuje, že ak sa majú všeobecné ľudské práva uplatňovať, vyžadujú si všeobecnú ochranu. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sa v rámci priorít pre mier a bezpečnosť v stratégii EÚ, ktorá sa týka Afriky, zohľadňovala koncepcia zodpovednosti, ktorá súvisí s ochranou, a ktorou sa táto ochrana presadzuje. Máme zodpovednosť týkajúcu sa ochrany, a v rámci EÚ sa musí diskutovať aj o nej.

Po druhé, v správe sa chvályhodne uvádza, že najvyššou prioritou tejto stratégie musí byť zmena klímy. Voda a jej kvalita a dostatok sa spolu s energiou stanú vážnym politickým problémom, a Afrika bude potom jeho prvou obeťou. Napriek tomu by som chcela každému pripomenúť, že dnes sú najvážnejšími environmentálnymi problémami Afriky erózia a nadmerné spásanie pasienkov. Zmena klímy to, samozrejme, zhoršuje. Adaptačné a podporné opatrenia sú nevyhnutné. Afrika je okrem toho prirodzeným partnerom v medzinárodnom kontexte boja proti zmene klímy.

Po tretie, rada by som zdôraznila význam malých podnikov a miestneho podnikania ako podmienky pre trvalo udržateľný a ozajstný hospodársky rozvoj Afriky. Mali by sme zabezpečiť, aby opatrenia, ktoré prijímame, tento rozvoj podporovali. Afriku možno postaviť na nohy jedine pomocou jej miestneho obyvateľstva.

  Ana Maria Gomes (PSE). – (PT) Pani Martensovej musím zablahoželať k tejto dôležitej správe v čase, keď EÚ opätovne vymedzuje svoj vzťah s Afrikou, najmä v dôsledku narastajúceho vplyvu Číny na tomto kontinente. Vzťah EÚ a Afriky sa však môže posunúť dopredu, iba ak bude prístup, ktorý je zameraný na rozvoj a zároveň aj na bezpečnosť, súdržný, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, demokraciu a dobrú správu vecí verejných.

Vzhľadom na význam spoločnej stratégie a príslušného akčného plánu, ktoré sa majú prijať na samite EÚ a Afriky, by som chcela požiadať portugalské predsedníctvo, aby Európsky parlament informovalo o pokroku dosiahnutom v rámci rokovania o tomto dokumente a jeho obsahu. Bude to užitočné s cieľom zabezpečiť, aby sa opatrenia uvedené v tejto spoločnej stratégii a akčnom pláne následne stali realitou, s podporou Európskeho parlamentu a pod kontrolou rôznych uplatniteľných finančných nástrojov.

V tomto Parlamente sme presvedčení, že v spoločnej stratégii a akčnom pláne sa odrazia záväzky EÚ, pričom náležitá priorita sa bude venovať boju proti chudobe a rozvojovým cieľom milénia, najmä prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Želáme si začleniť spoločné opatrenia týkajúce sa kontroly obchodovania s ručnými palebnými zbraňami a malými zbraňami, ktoré sú v Afrike naozaj zbraňami hromadného ničenia, a takisto opatrenia zamerané na posilnenie postavenia žien a občianskych spoločností, v ktorých je potenciál na zmenu, mier a rozvoj, ktoré Afrika tak zúfalo potrebuje.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Afrika bývala zlým svedomím Európy pre jej koloniálne politiky v minulosti. Dnes sa rozvojovým krajinám snažíme pomôcť dostať sa do globalizovaného sveta. V centre záujmu našich vzťahov s týmito krajinami sú preto globálne výzvy. Okrem chorôb, hladu a nedostatku pitnej vody sa tieto záležitosti týkajú aj bezpečnosti, obchodu, migrácie, odlivu mozgov a zmeny klímy.

Okrem charity je našou úlohou dohliadať na zodpovedné rozhodovanie afrických inštitúcií, ktoré je založené na demokratických zásadách. V tejto súvislosti považujem rozvojovú stratégiu pána komisára Mandelsona za nebezpečnú, pretože sa zameriava výlučne na obchodné vzťahy v Tichomorí.

Vážené dámy a vážení páni, musíme trvať na tom, aby Komisia posilnila budovanie kapacít v oblasti ľudských práv. Bez toho nemá demokracia v Afrike, ani nikde inde vo svete žiadnu šancu. Prekvapuje ma, ako hlboko je v Afrike zakorenená ideológia bývalého komunistického bloku. Takisto ma prekvapuje rastúci vplyv totalitného čínskeho trhového modelu, ktorý v Afrike ťaží suroviny a Afričanom berie prácu.

Rada by som zablahoželala spravodajkyni, pani Martensovej, za komplexné a vyvážené vymedzenie tejto novej stratégie, ktorá je uvedená v jej výbornej správe. Takisto sa však musíme postarať o jej finančný rámec a naučiť sa hodnotiť výsledky na základe príslušných ukazovateľov.

Takisto sa mi zdá, že Komisia nedostatočne informuje európskych občanov o význame spolupráce EÚ s Afrikou, ktorá je jej najbližším susedom. Som presvedčená, že na decembrovom samite v Lisabone sa na základe tejto správy prijme nová vízia vzťahov založených na agende ľudských práv.

Na záver by som rada povedala, že samit bude významný pre posunutie vzťahov EÚ a Afriky, a preto nesúhlasím s tým, že Česká republika a Spojené kráľovstvo majú v úmysle zablokovať tento panafrický samit pre účasť diktátora zo Zimbabwe. Jeho účasť by sme však mali kategoricky odmietnuť a odsúdiť.

  Thijs Berman (PSE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, vzťahy medzi Európskou úniou a africkými krajinami sa stali neprijateľne napätými pre rokovania s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) o dohodách o hospodárskom partnerstve. Ak tieto rokovania zlyhajú, Cotonou sa od 1. januára pre mnoho krajín stane čiernou dierou, pretože naše obchodné vzťahy sa potom stanú ešte menej výhodnejším všeobecným systémom preferencií.

Bolo by potupné, keby boli chudobné krajiny týmto spôsobom penalizované, pretože tieto krajiny majú v súčasnosti pocit, že EÚ a krajiny AKT nie sú rovnocennými partnermi. Chudobným krajinám musíme umožniť, aby si chránili svoje trhy v oblastiach, ktoré sú zraniteľné a ktoré by sa v dôsledku voľného obchodu zrútili. Tieto rokovania sú v ostrom kontraste s dobrými zásadami a cieľmi uvedenými v správe pani Martensovej, a ja tieto ciele podporujem.

My, ako socialisti, sme chceli dodať, že by sme nemali pripustiť, aby obchodná a poľnohospodárska politika EÚ stála v ceste rozvojovej politike. Potrebujeme súdržnosť a niet pochýb, že politika by mala byť stále zameraná na emancipáciu a práva žien. Úlohou Komisie je, aby to rozvinula do konkrétnej politiky. Potom bude Komisia podrobne monitorovať rozvojovú spoluprácu.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – (PL) Ako sa uvádza vo veľmi dobrej správe, ktorú pripravila pani Martensová, napriek mnohým miliardám EUR pridelených Afrike sa chudoba na tomto kontinente zhoršuje. Nekonzultoval som s pánom Antunesom, zástupcom portugalského predsedníctva, ani s pánom Van Heckem, rád by som však zdôraznil, že spolupráca s miestnymi africkými subjektmi je nevyhnutnou podmienkou na to, aby bola finančná pomoc účinná.

Toto hospodárstvo potrebuje pomoc, pokiaľ ide o zavádzanie technológií, podporovanie podnikateľského ducha, podporovanie odhodlania občanov a podporovanie iniciatívy jednotlivcov. Misionári sa napríklad v takýchto iniciatívach angažujú, aj keď nemajú žiadne finančné prostriedky, kým Únia nie je zainteresovaná, hoci je schopná zabezpečiť značné finančné zdroje. Jednou z hlavných výziev je vzdelávanie, to znamená investovanie do ľudského kapitálu, ktoré prináša veľké výhody. Afrika však musí takisto prijať určité záväzky. Ide o zastavenie dovozu zbraní a zavádzanie určitých právnych ustanovení, najmä pokiaľ ide o vlastnícke práva, ktoré sú na rozvoj hospodárstva nevyhnutné. Na záver by som rád povedal, že úlohu vlád je potrebné chápať ako službu občanom, a nie ako využívanie našej pomoci, ktorého symbolom sú luxusné autá používané predstaviteľmi afrických orgánov.

  Marie-Arlette Carlotti (PSE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, súčasná Afrika má dve tváre: prvou tvárou je extrémna chudoba a ľudská tragédia, ako v prípade Dárfúru a Somálska, a druhou tvárou, ktorá sa často ignoruje, je kontinent, ktorý napriek všetkému zavádza inovácie, stáva sa demokratickejším, aj keď veľmi pomaly, a ktorý sa krok za krokom vracia na cestu rastu.

V rámci novej stratégie EÚ – Afrika sa preto musí zohľadňovať táto dvojaká realita a tento stále krehký proces sa musí podporovať prostredníctvom ozajstného politického partnerstva: partnerstva, ktoré je založené na jednote, pretože Afrika je vo svojej celistvosti jednotná prostredníctvom hlasu Africkej únie, ktorá musí byť naším hlavným kontaktným bodom; na rovnocennosti s agendou, ktorá bola vypracovaná spoločne, a ktorá nebola uložená Severom, a na ľudskosti, pretože Európa nie je iba jediným partnerom, ktorého Afrika má. Tento proces musí podporovať aj EÚ prostredníctvom využívania rozvojových cieľov milénia ako časového harmonogramu, dodržiavaním svojich sľubov a plnením finančných záväzkov EÚ a členských štátov a nakoniec aj uznaním úlohy, ktorú africké parlamenty zohrávajú. Správa pani Martensovej je v skutočnosti odkazom, ktorý dnes vysielame Komisii a Rade, a v Lisabone v decembri uvidíme, či tento odkaz naozaj prešiel.

  Luís Queiró (PPE-DE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, ako sa uvádza v správe pani Martensovej, s ktorou do veľkej miery súhlasím, skutočnosť, že súčasná stratégia EÚ pre Afriku sa nevyvinula do partnerstva s africkým ľudom, je zrejmým obmedzením jej potenciálu. Bolo to chybou, ktorá sa musí napraviť, a ktorá sa aj napraví v rámci ďalšej stratégie EÚ, ktorou sa musí posilniť úloha Africkej únie, a ktorá musí byť založená na koncepcii partnerstva a rovnocennosti. Záležitosti spôsobujúce obavy, ktoré je potrebné pokryť, zahŕňajú mier, problém vysídlených osôb a boj proti vážnym chorobám, akými sú napríklad AIDS a malária.

Naším cieľom musí byť rozvoj a obchod musí byť jedným z prostriedkov. Na tento účel musíme podporovať malé a stredné podniky a presadzovať poctivý medzinárodný obchod. V rámci tejto stratégie však budeme úspešní, iba ak dokážeme posilniť demokraciu a ľudské práva na tomto kontinente.

Pri prepracúvaní a obnove stratégie EÚ pre Afriku sa musia zohľadňovať nové miestne a globálne okolnosti. Už samotná skutočnosť, že dnes diskutujeme s Africkou úniou, je významná. Na druhej strane celkový nárast spotreby ropy a potravín naznačuje potrebu zvýšiť globálnu produkčnú kapacitu a Afrika je v tejto súvislosti kontinentom, ktorý má veľké zásoby ropy a plynu, ale aj obrovský poľnohospodársky potenciál, ktorý treba využiť.

Na záver spomeniem otázku samitu. Na vymedzenie stratégie pre Afriku nie je potrebný samit. Portugalské predsedníctvo sa však vydalo touto cestou a bolo by chybou nedotiahnuť to do konca, v opačnom prípade stratíme možnosť pozitívneho vplyvu na život Afričanov. Vážená pani predsedajúca, tieto diskusie nemôžu byť iba o odpúšťaní dlhov, keďže väčší blahobyt vo svete môže a musí byť príležitosťou pre väčší blahobyt v Afrike. Z tohto blahobytu musia mať úžitok jej obyvatelia a nie iba jej elity.

Medzinárodná spolupráca nemôže byť pre Afriku naďalej problémom, ako niekto uviedol. Túto situáciu preto musíme zlepšiť, aby sa mohlo zabezpečiť vzdelávanie, podporovanie zdravia, demokratizácia a rozvoj.

  Luis Yañez-Barnuevo García (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som zablahoželal spravodajkyni a povedal, že súhlasím s pánom Michelom, pokiaľ ide o vytvorenie nového druhu partnerstva a vzťahov medzi Európou a Afrikou. Takisto by som rád zablahoželal pánovi Lobovi Antunesovi k organizácii samitu Európy a Afriky zo strany portugalského predsedníctva.

Kým sa však vytvára tento nový druh vzťahu, oficiálna rozvojová pomoc musí naďalej byť, a ešte niekoľko rokov zostane, veľmi užitočným nástrojom v rámci vzťahov Európy s Afrikou, nielen Európy ako celku, ale aj členských štátov.

Mali by sme presadzovať zdravú hospodársku súťaž medzi členskými štátmi v súvislosti so zlepšovaním kvantity a kvality rozvojovej pomoci. Španielsko, ktoré je mojou krajinou, počas tohto parlamentného volebného obdobia strojnásobilo svoju rozvojovú pomoc a v porovnaní s predchádzajúcou vládou zvýšilo svoj príspevok z 200 miliónov EUR v roku 2004 na predpokladaných 850 miliónov EUR v roku 2008. Španielsko je teraz druhým najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete a takisto je krajinou v rámci Výboru pre rozvojovú pomoc, ktorej príspevok sa počas tohto obdobia zvýšil najviac.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, v prvom rade musím poďakovať za vaše príspevky, návrhy a kritiku v súvislosti s návrhmi predsedníctva v rámci plánovania vzťahov EÚ a Afriky. Týmto návrhom, úvahám a kritike som, samozrejme, venoval náležitú pozornosť.

Rád by som objasnil, že to, čo navrhujeme v súvislosti s novým vzťahom s Afrikou, má dva aspekty, o ktorých by som povedal, že sú inovačné, alebo aspoň dúfame, že inovačné sú alebo sa takými môžu ukázať. Po prvé, s našimi africkými partnermi plánujeme vytvoriť efektívne partnerstvo; toto partnerstvo musí byť efektívne aj v súvislosti s vlastníctvom.

Ako som už uviedol, stratégia, ktorú vytvárame pre Afriku, nie je jednostrannou stratégiou. Je spoločnou stratégiou, inými slovami stratégiou, ktorá sa navrhuje, analyzuje a konzultuje spoločne, takže tieto výsledky a návrhy sú presne tým, v čo naši africkí partneri dúfajú a čo od nás očakávajú, a tým, čo by sme aj my, samozrejme, radi získali, v pozitívnom zmysle, od našich afrických partnerov.

Na druhej strane sa takisto usilujeme zvýšiť počet subjektov zainteresovaných do tejto stratégie, aby nezahŕňala iba vlády, ako obyčajne. Ako som už uviedol, okrem vlád chceme zainteresovať aj iné verejné inštitúcie, parlamenty a takisto široké skupiny občianskej spoločnosti, ich predstaviteľov a činiteľov. Podľa môjho názoru je druhým veľmi dôležitým aspektom to, že chceme zmodernizovať program rokovania medzi Európskou úniou a Afrikou. Týmto spôsobom chceme reagovať na nové globálne výzvy, zohľadniť významné zmeny, ktoré vo svete nastali, a najmä ponúknuť Afrike skutočnú príležitosť, aby sa úplne integrovala do nového usporiadania sveta.

S Afrikou sa preto chystáme diskutovať a debatovať o týchto nových a moderných záležitostiach, akými sú napríklad záležitosť energie, záležitosť zmeny klímy a záležitosti spojené s migráciou, mobilitou a zamestnanosťou, samozrejme, bez toho, aby sme zabúdali na záležitosti, ktoré sú pre naše tradičné partnerstvo naďalej kľúčovými, ako napríklad mier, bezpečnosť, demokratická správa a ľudské práva a takisto záležitosti spojené s vedou a informačnou spoločnosťou.

Som presvedčený, že táto agenda je komplexná, ambiciózna, a ako som už uviedol, úplne moderná. Musíme zmodernizovať našu agendu, ktorá sa týka Afriky, aby sme boli schopní účinným spôsobom reagovať na súčasné potreby. Takisto by som rád uviedol, že portugalské predsedníctvo a Portugalsko sa nikdy nezdráhali pomenovať diktátorov v Afrike alebo v ktorejkoľvek inej časti sveta a následne ich odmietať a pokračovať v potrebnej práci.

Na záver musím takisto poďakovať za prácu, ktorú sme spoločne s Komisiou vykonali v rámci všetkých potrebných príprav druhého samitu EÚ a Afriky. Komisia a komisári so špecifickými zodpovednosťami v týchto oblastiach, akými sú napríklad obchod, vonkajšie záležitosti a humanitárna pomoc, nám poskytli veľmi angažovanú a vysokokvalitnú podporu, a sme presvedčení, že všetci sa usilujeme o spoločný cieľ, ktorým je zmena v Afrike a zmena pre Afriku.

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a vážení páni, rád by som začal poďakovaním Rade za vyčerpávajúce reakcie na vystúpenia a rád by som dodal, že súhlasím s uvedenými argumentmi.

Takisto súhlasím s mnohými obavami, ktoré tu boli vyjadrené. Komisia sa snaží uplatňovať väčšiu súdržnosť na svoje zahraničné aktivity, a faktom je, že charakter dialógu medzi Európou a Afrikou by nám mal postupne umožniť odstrániť niektoré z týchto rozporov vrátane tých, ktoré zdôraznil pán Rocard. Niet pochýb, že niekedy realizujeme rozporuplné politiky: stačí si spomenúť na dotácie pre poľnohospodárstvo. Tie sú rozporuplné. V tomto prípade sme sa však museli, žiaľ, rozhodnúť medzi rôznymi záujmami, a to jednoducho treba akceptovať. Zdá sa, že Európa je pravdepodobne jediným medzinárodným aktérom, ktorý neustále napráva vlastné chyby, a ktorý sa viditeľne snaží za každú cenu napredovať správnym smerom.

Druhým bodom, ktorý sa objavil, bolo Zimbabwe. Nerád sa k tomuto bodu vraciam. Nedokázal by som reagovať lepšie, ako pani Martensová. Ide o samit EÚ a Afriky, nie o samit EÚ – Zimbabwe. To je prvá podstata. Druhou podstatou je, že som si plne vedomý výziev na odsúdenie pána Mugabeho. Mohol by som urobiť to isté, nič by sa však nezmenilo. Rozhodnutie pozvať pána Mugabeho nezávisí od nás. Ľutujem, ale nemôžeme nahradiť našich afrických partnerov. Ako komisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc, s osobitnou zodpovednosťou za krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) a politické vzťahy a dialóg s Afrikou, Vám musím povedať – a je mi ľúto, že to musím povedať – že nemáme donucovacie právo, ktoré by nám umožnilo, aby sme africkým partnerom povedali: „Môžete pozvať koho chcete, okrem neho“. Aj keď je to príliš trúfalé, takisto uvediem toto: ak by sme hodnotili veci meradlom diktátorov alebo skôr tých, ktorých za diktátorov považujeme, nemali by sme problém iba s pánom Mugabem. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti povedal ešte jednu vec: taká je realita.

Dôležité je, že samit sa koná, a takisto je dôležité, že počas tohto samitu budeme môcť diskutovať a predkladať otázky ľudských práv v Zimbabwe. Pre mňa to je užitočné a dôležité, a myslím to úprimne. Samit sa preto musí uskutočniť. Čakali sme už dosť dlho. Už sa uskutočnil aj samit Afrika a Číny. Okrem toho sa pripravuje samit Afrika a Japonska, a budeme pri tom, hoci ešte neviem kedy presne.

Takisto by som rád povedal, že sme získali podporu Južnej Afriky. Južná Afrika je krajinou, ktorá vyvinula značné úsilie s cieľom pokúsiť sa vyriešiť túto záležitosť k najväčšej spokojnosti všetkých. Okrem toho sa táto krajina teraz s najväčšou pravdepodobnosťou angažuje pri vytváraní, navrhovaní a vypracúvaní významnej dohody medzi väčšinou a opozíciou v Zimbabwe, ktorá by mala viesť k čestným a spravodlivým voľbám v marci 2008. Rokovania ešte stále prebiehajú, moja posledná konverzácia s prezidentom Mbekim však v každom prípade vyzerala naozaj nádejne, pokiaľ ide o možný úspech. Južnú Afriku teda nekritizujme, pretože robí, čo môže a nerobí to zle.

Pokiaľ ide pomer finančných prostriedkov pridelených na poľnohospodárstvo, rád by som len uviedol, že medzi deviatym a desiatym Európskym rozvojovým programom sa objem financií vymedzených pre tento sektor zvýšil zo 663 miliónov EUR na 1,1 miliardy EUR. Pravdou je, že napriek zvýšeniu finančných prostriedkov medzi deviatym a desiatym Európskym rozvojovým fondom išlo o zníženie v absolútnych percentuálnych podmienkach, pokiaľ však ide o hotovosť, skutočné zvýšenie bolo značné. Okrem toho by som rád uviedol, že pred niekoľkými dňami som si vo Washingtone na zasadnutí, ktorého som sa zúčastnil, s potešením vypočul prezidenta Svetovej banky, keď oznámil, že zameranie na rozvoj poľnohospodárstva by malo byť oveľa intenzívnejšie, a preto úplne chápem obavy, ktoré tu práve odzneli.

Pokiaľ ide o úlohy občianskej spoločnosti a parlamentov, ako aj panafrického parlamentu, nemôžem urobiť nič iné, jedine úplne súhlasiť s prístupom, ktorý sa uvádza v tejto správe.

Aby som bol rýchly, pretože pridelený čas je veľmi krátky, rád by som sa niekoľkými slovami opäť vrátil k záležitosti dohôd o hospodárskom partnerstve, ako som sľúbil. Moje stanovisko k týmto dohodám je známe. Sú nevyhnutnou podmienkou integrácie Afriky do svetového hospodárstva. Ako ukázali skúsenosti z Ázie, najrozhodujúcejším faktorom pokroku nie je pomoc, ale skôr hospodársky rozvoj a integrácia do globálnych trhov. Osobne som presvedčený, že dohody o hospodárskom partnerstve sú príležitosťou, v rámci ktorej sa krajiny AKT môžu postupne integrovať do medzinárodného obchodného spoločenstva, pričom najprv je potrebné vytvárať regionálne trhy. Rovnako by som rád zdôraznil, že 1. január 2008 nebude znamenať začiatok náhlej a dramatickej liberalizácie trhu. Čo teda bude znamenať? V skutočnosti bude znamenať postupné otváranie trhov na základe rôznych prechodných období závislých od príslušných produktov, s pomocou regionálnych fondov, v rámci ktorých sa bude poskytovať finančná podpora a takisto sa pomôže zmierniť problém čistej rozpočtovej straty v dôsledku liberalizácie. Existuje, samozrejme, dostatok zaujímavých návrhov, ktoré by sa v tejto oblasti mohli uplatniť.

Okrem toho budeme takisto schopní mobilizovať značné finančné zdroje v celom rade oblastí, ktoré by mohli vytvoriť optimálne podmienky, v rámci ktorých by sa tento proces liberalizácie mohol stať skutočne progresívnym a toto postupné otváranie trhov by sa mohlo ukázať byť užitočným, pozitívnym a produktívnym. Veľmi dobre chápem obavy, ktoré tu dnes odzneli. Pokiaľ však ide o výzvu na predĺženie termínu na uzatvorenie týchto dohôd o hospodárskom partnerstve, musím povedať, že v tom nevidím žiadne výhody. WTO nám pre krajiny AKT neudelí výnimku – a všetko veľmi dobre nasvedčuje tomu, že by mohla – pretože náš súčasný systém poškodzuje ostatné rozvojové krajiny, ktoré požadujú, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako s bývalými kolóniami.

Jedinou alternatívou je preto využívanie všeobecného systému preferencií. Najmenej rozvinuté krajiny budú mať prístup k všetkému okrem zbraní, pre krajiny, ktoré nie sú najmenej rozvinutými krajinami – a rád by som zdôraznil, že ich je 36 – by to však predstavovalo redukciu ich súčasnej úrovne prístupu. Dohody o hospodárskom partnerstve nám umožnia naďalej garantovať preferenčný prístup našim tradičným partnerom, čo je však dôležitejšie, pomôžu nám podporovať proces regionálnej hospodárskej integrácie. Som presvedčený, že práve v tom spočíva ozajstný potenciál prínosu obchodu k hospodárskemu rozvoju.

Sme si, samozrejme, vedomí problémov, ktoré to našim partnerom spôsobí, chápeme ich neochotu, a treba uznať, že chápeme aj ich legitímne obavy. Presne z tohto dôvodu sme pôvodne navrhovali postupné uzatváranie dohôd, ktoré na prvom mieste vyriešia obchodný problém začlenením otvárania trhov na recipročnom základe, ktorý je kompatibilný s pravidlami WTO. Ako som vždy hovoril, ponuky prístupu na trh od našich partnerov AKT budú, samozrejme, založené na zásadách asymetrie. Treba pamätať na to, že my otvárame naše trhy úplne, snažíme sa byť čo možno najflexibilnejší a využívame všetky možnosti, ktoré máme k dispozícii, aby sme začlenili záležitosti týkajúce sa rozvoja, najmä potrebu chrániť hlavné zložky poľnohospodárskej produkcie a rozvíjajúci sa priemysel.

V súčasnosti pokračujeme v práci, pokiaľ ide o túto otázku. Ozajstnou výzvou je zabrániť tomu, aby sa krajiny, ktoré nie sú najmenej rozvinutými krajinami, neocitli 1. januára v katastrofálnej obchodnej situácii. Ide naozaj o obrovské obchodné záujmy týchto krajín. Ak do 1. januára nevyriešime otázku prístupu na trh, je jasné, že sa opäť ocitnú vo všeobecnom systéme preferencií, a zostanú teda na vedľajšej koľaji a potom sa budú nachádzať v naozaj katastrofálnej pozícii. Musíme sa preto poponáhľať, aj keď majú nadobudnúť platnosť iba dočasné dohody. Je to tak, pokiaľ ide o dohody o hospodárskom partnerstve.

Na záver by som rád povedal, že úplne súhlasím s jasnými stanoviskami pána Borrella. Podstatou nadchádzajúceho samitu a stratégie EÚ – Afrika bude významná zmena charakteru vzťahov medzi Európou a Afrikou. Pokúsme sa teda – teraz si požičiam jeho výraz – vytvoriť silné partnerstvo medzi dvoma stranami, ktoré sa vzájomne rešpektujú a majú voči sebe práva a povinnosti, a zabudnúť na to, čo máme v súčasnosti, nenazval by som to banálnym, je to omnoho vážnejšie, tento nemoderný, archaický a kontraproduktívny, často ponižujúci vzťah darcu a príjemcu.

  Predsedajúca . − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 11.30 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Samit EÚ – Afrika by mal znamenať zmenu v politikách EÚ, ktoré sa týkajú rešpektovania suverenity a práva afrických krajín a ľudí na rozvoj, presadzovaním spravodlivejšieho, mierumilovnejšieho a ľudskejšieho sveta s vyššou úrovňou solidarity.

Vyžaduje si to napríklad:

– okamžité opatrenia, ktoré sa týkajú solidarity, s cieľom naplniť najzákladnejšie potreby miliónov ľudí;

– rešpektovanie národnej suverenity a nezávislosti, nezasahovanie do vnútorných vecí jednotlivých krajín a mierové riešenie medzinárodných konfliktov;

– demilitarizáciu medzinárodných vzťahov a postupnú redukciu zbrojenia a vojenských výdavkov;

– rovnocenné a spravodlivé medzinárodné hospodárske vzťahy, odmietanie prehnaných požiadaviek Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a Svetovej zdravotníckej organizácie a „dohôd o hospodárskom partnerstve“, pokiaľ ide o liberalizáciu obchodu;

– zrušenie zahraničného dlhu, ktorý už bol viac ako splatený;

– správne politiky zamerané na spoluprácu a aktívnu a vzájomnú podporu rozvoja;

– garantovanie práv imigrantov.

Tento vzťah už viac nesmie byť založený na neokoloniálnych ambíciách alebo paternalistických pohľadoch zameraných na opätovné získanie zeme, ku ktorej strate došlo, keď Afričania získali svoju národnú nezávislosť – po tom, ako boli dobývaní v druhej polovici 20. storočia – a na presadzovaní zasahovania, vojenskej prítomnosti najvýznamnejších síl EÚ a kontrole a využívaní prírodných zdrojov nadnárodnými spoločnosťami.

  Tokia Saïfi (PPE-DE), písomne. – (FR) Ak máme zdôrazniť význam správy Parlamentu o vzťahoch medzi Európskou úniou a Afrikou, vzhľadom na nadchádzajúci samit EÚ a Afriky v decembri, potom musíme predovšetkým privítať realistický prístup v tejto správe.

V správe sa vyzýva na ozajstné partnerstvo medzi Európou a Afrikou, demokratické a realistické partnerstvo, ktoré je založené na účinnej a koordinovanej pomoci, ale takisto aj na obchode.

Rada by som vyjadrila najmä svoju podporu rokovaniam o dohodách o hospodárskom partnerstve, keďže, ako sa uvádza v správe, medzinárodný obchod treba chápať ako nástroj pomáhajúci rozvoju. Chudobu možno trvalo znížiť jedine pomocou hospodárskeho rastu, ktorý je primeraný, trvalo udržateľný a riadne kontrolovaný, rastu, ktorý je výsledkom obchodnej aktivity stimulovanej prístupom na trh.

Cieľom nie je samotný voľný obchod, tento obchod musí slúžiť potrebám krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT); skupina národov AKT sa preto musí začleniť postupne a asymetricky, s cieľom zohľadniť miestne charakteristiky.

Nemôžeme sa jednoducho uspokojiť so selektívnym poskytovaním pomoci, v opačnom prípade problémy nevyriešime a budeme ich stále len posúvať.

Afrika nie je iba dejiskom pre humanitárnu pomoc, musí byť hráčom v rámci vlastného rozvoja, s Európskou úniou ako partnerom.

14. Medzinárodná zmluva o zákaze kazetovej munície (rozprava)

  Predsedajúca . − Ďalším bodom je rozprava o:

– otázke na ústne zodpovedanie pre Radu o Medzinárodnej zmluve o zákaze kazetovej munície; kroky nasledujúce po Deklarácii z Osla, od Josepa Borrella Fontellesa, v mene Výboru pre rozvoj (O-0048/2007 – B6-0319/2007);

– otázke na ústne zodpovedanie pre Komisiu o Medzinárodnej zmluve o zákaze kazetovej munície – kroky nasledujúce po Deklarácii z Osla, od Josepa Borrella Fontellesa, v mene Výboru pre rozvoj (O-0052/2007 – B6-0320/2007).

  Josep Borrell Fontelles, autor. – (ES) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vážený pán minister, výzvy na zákaz kazetovej munície sú stále intenzívnejšie. Nasadenie tejto munície vo vojne v Libanone v lete 2006 ukázalo mieru, do akej môžu spôsobiť ľudskú katastrofu.

Tieto zbrane sú nebezpečné pre civilistov aj pre vojenský personál, v skutočnosti však tvoria 90 % obetí týchto zbraní civilisti. Okrem toho 10 % tejto munície nevybuchne: zostávajú na zemi a majú rovnaký účinok ako míny.

Odstraňovanie tejto munície z kontaminovaných oblastí, je preto nebezpečné pre obyvateľstvo, ako aj pre medzinárodné mierové sily. Táto munícia sa nepoužíva iba vo vojne; predstavuje dlhodobú prekážku pre dopravu a poľnohospodárstvo, a takisto vytvára bariéry a prekážky pre humanitárnu pomoc.

Táto munícia je preto jedným z najvýznamnejších problémov, ktoré sa týkajú rozvoja chudobných krajín: najchudobnejších krajín sa to týka najviac, a väčšinu obetí v týchto krajinách predstavujú najchudobnejšie a najmenej vzdelané časti obyvateľstva.

Už nemožno viac tvrdiť, že bombardovanie nepriateľa z výšky 10 000 metrov a zhadzovanie bômb, ktoré zostávajú na zemi, je účinným spôsobom udržania mieru alebo prijatia vojenských opatrení.

Rozmiestnenie mierových síl a humanitárnej pomoci je dnes nevyhnutné na stabilizáciu a obnovu oblastí postihnutých konfliktmi, a táto munícia dnes už nemá žiadne opodstatnenie, okrem vojenskej perspektívy.

Dnes máme diskutovať s Komisiou a Radou práve o iniciatívach, ktoré nastali v dôsledku rozšírenej zmeny postoja medzinárodného spoločenstva ku kazetovej munícii.

Európsky parlament opakovane prijal veľmi jasné stanovisko: chceme medzinárodnú reguláciu globálneho charakteru, ktorou sa zakazuje používanie, výroba, preprava, financovanie a vytváranie zásob kazetovej munície. Členské štáty by mali v rámci toho realizovať jednostranné akcie zamerané na zakázanie používania a prepravy tejto munície, ako už mnoho štátov urobilo a iné sa tak chystajú urobiť.

Vážený pán komisár, vážený pán minister, Parlament by rád poďakoval predsedníctvu Rady, Komisii a členským štátom za ich úsilie dohodnúť nový protokol k Dohovoru OSN o používaní určitých konvenčných zbraní, ktorý sa zaoberá všetkými humanitárnymi problémami, ktoré sú spojené s používaním kazetovej munície. Musíme uznať, že do dnešného dňa sa, žiaľ, dosiahol len veľmi malý pokrok.

Potrebujeme preto pevný proces z Osla, na základe ktorého môžu štáty, mimovládne organizácie, Červený kríž a medzinárodné organizácie vypracovať a napĺňať ambicióznu agendu. V súčasnosti tento proces podporuje 80 krajín vrátane mnohých rozvojových krajín, ešte však vôbec nie je jasné, či bude tento proces prípadne viesť k úplnému zákazu kazetovej munície.

Je jasné, že potrebujeme integrovaný, komplexný, humanitárne orientovaný prístup, ktorého cieľom je nielen odzbrojenie, ale predovšetkým aj ochrana civilného obyvateľstva, pomôcť mu vyrovnať sa s dôsledkami vojny a zároveň zabezpečiť, aby sa zničili existujúce zásoby tejto munície, a aby sa odstránila z kontaminovaných oblastí.

Čo plánujeme urobiť v rámci významných nadchádzajúcich podujatí, akými sú napríklad decembrové zasadnutie vo Viedni a zasadnutie v Bruseli ďalší týždeň, ako aj 5. november, ktorý je celosvetovým dňom akcie zameranej na zákaz kazetovej munície, a v rámci mnohých podujatí vo svete?

V tejto súvislosti by som sa rád opýtal zástupcov Komisie a Rady čo plánujeme urobiť, aké bude naše stanovisko? Aké je stanovisko Európskej únie v súvislosti so stavom diskusií v rámci Dohovoru o používaní určitých konvenčných zbraní?

Budeme mať v tejto súvislosti spoločné stanovisko v rámci Rady? Aké iniciatívy vyvíjame s cieľom povzbudiť členské štáty, aby prijali vnútroštátne opatrenia zamerané na zákaz kazetovej munície? Čo robíme v rámci podpory tretích krajín v súvislosti s odstránením tejto munície z kontaminovaných oblastí, vzdelávaním o rizikách a ničením zásob munície, ktorá je už zakázaná?

Na záver, zvažuje Komisia organizáciu medzinárodnej konferencie o úlohe Európskej únie pri riešení socioekonomických, humanitárnych a rozvojových dôsledkov konfliktov, v ktorých sa použila táto munícia?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vážené dámy a vážení páni, vážený pán Borrell, v prvom rade by som chcel poďakovať za vaše tri otázky týkajúce sa tejto špecifickej záležitosti, ktorou je zákaz kazetovej munície. Pokúsim sa stručne a čo najobjektívnejšie odpovedať na tieto tri otázky položené Rade.

Pokiaľ ide o vašu prvú otázku, musím povedať, že v rámci Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach – aby som zostal stručný, budem hovoriť jednoducho o „dohovore“ – predsedníctvo Rady Európskej únie, ako iste viete, vyjadrilo v mene Európskej únie znepokojenie v súvislosti s humanitárnymi dôsledkami kazetovej munície. Konkrétne na tretej revíznej konferencii štátov, ktoré sú stranami dohovoru, ktorá sa uskutočnila od 7. do 17. novembra v Ženeve, Európska únia vyjadrila svoje stanovisko, že kazetová munícia je mimoriadne významným prvkom v rámci budúcej práce Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach.

EÚ predložila návrh podporujúci zriadenie časovo neobmedzenej skupiny vládnych expertov s cieľom vypracúvať odporúčania na ďalšie akcie v súvislosti s dohovorom. Konferencia štátov, ktoré sú stranami, tento návrh neprijala. Schválilo sa však bezodkladné zorganizovanie medzikonferenčného zasadnutia skupiny vládnych expertov pre výbušné pozostatky vojny, s osobitným zameraním na kazetovú muníciu.

Toto zasadnutie sa uskutočnilo od 19. do 22. júna 2007 v Ženeve a EÚ predložila návrh rokovacieho mandátu pre právne záväzný nástroj zameraný na riešenie všetkých aspektov humanitárnych záležitostí, ktoré súvisia s kazetovou muníciou. Tento nástroj by sa mal prijať koncom roku 2008.

Trojka EÚ uskutočnila s tretími krajinami široké konzultácie s cieľom presadzovať prístup EÚ. Skupina vládnych expertov sa však rozhodla posunúť akékoľvek rozhodnutie o právne záväznom nástroji na zasadnutie vysokých zmluvných strán dohovoru v roku 2007, ktoré sa uskutoční na budúci mesiac.

Súbežne s týmto úsilím, ktoré je zamerané na riešenie otázok týkajúcich sa kazetovej munície, ako iste viete, niekoľko členských štátov EÚ sa pripojilo k Deklarácii z Osla a zúčastnilo sa série zasadnutí, ktoré sa organizovali v rámci takzvaného „procesu z Osla“, ktorého cieľom je úplný zákaz kazetovej munície.

Členské štáty EÚ sa zúčastnili v rámci svojich vnútroštátnych právomocí. Doteraz sa nedosiahla žiadna dohoda, pokiaľ ide o stanovisko týkajúce sa procesu z Osla. Väčšina členských štátov vníma tieto dva procesy ako komplementárne a považuje ich za súbežné úsilie vedúce k spoločnému cieľu, konkrétne k medzinárodne právne záväznému nástroju týkajúcemu sa kazetovej munície.

Pokiaľ ide o vašu otázku, musím povedať, že v súvislosti s nadchádzajúcimi stretnutiami v Bruseli a vo Viedni, ktoré som už spomínal, sa členské štáty vrátane predsedníctva zúčastnia v rámci vnútroštátnych právomocí, ak sa tak rozhodnú. Nepredpokladá sa žiadne spoločné stanovisko EÚ.

Na záver, pokiaľ ide o vašu tretiu otázku, môžem povedať, že nedávne rozhodnutia Rakúska a Belgicka zakázať kazetovú muníciu, ako vo svojej otázke spomenul pán Borrell, boli prijaté, ako iste viete, výhradne na vnútroštátnom základe. Rada v tomto prípade nevyvinula žiadnu osobitnú akciu.

  Predsedajúca . − Dúfajme, že čoskoro vyjadrí svoje stanovisko.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, rada by som poďakovala pánovi Borrellovi Fontellesovi za túto otázku na ústne zodpovedanie, ktorú nám položil. Som rada, pretože si myslím, že to je príležitosť, aby sme komplexne odpovedali na túto otázku, ktorá sa týka záležitosti s mimoriadne desivými dôsledkami. Táto záležitosť má veľmi negatívny vplyv na ľudí, najmä na civilné obyvateľstvo. Táto otázka sa ma preto veľmi dotýka, keďže záležitosti, ktoré majú vplyv na ľudskú bezpečnosť, mi boli vždy veľmi blízke. Úplne súhlasím so stanoviskom predsedu Rady, rada by som však ešte dodala niekoľko iných vecí.

Počas posledného roku som mala príležitosť diskutovať v rámci niekoľkých oficiálnych aj neoficiálnych fór vrátane zasadnutí – prvé bolo v Paríži a druhé v Alexandrii –, ktoré zorganizoval Inštitút mierových štúdií, a ktorým predsedala pani Mubaraková. Uvedenú záležitosť brala veľmi vážne a som presvedčená, že sa pokúsila o dosiahnutie pokroku. Pokiaľ ide o protipechotné míny, výbušné pozostatky vojny predstavujú veľkú hrozbu pre životy a bezpečnosť civilného obyvateľstva, a rada by som komplexne odpovedala na otázky, ktoré tu položil pán Borrell Fontelles.

Môžu mať bezprostredný aj dlhodobý vplyv. Výbušniny, ktoré sa rozptyľujú v rozsiahlych oblastiach, zabíjajú a spôsobujú zranenia, ako iste viete, veľkému počtu civilistov, veľmi často deťom. Okrem toho mnoho granátov alebo submunície neroztriešti a pri dopade nevybuchne, a ich smrtiaci účinok pretrváva aj po ukončení konfliktu, takže kazetová munícia navyše vážne ohrozuje medzinárodnú humanitárnu pomoc. Videli sme to vojne v Libanone.

Pokiaľ ide o krízové riadenie počas konfliktov a programy obnovy po konfliktoch počas niekoľkých posledných rokov, v Komisii sme veľmi aktívni pri riešení problémov spôsobených pozemnými mínami a takisto aj inými výbušnými pozostatkami vojny vrátane kazetovej munície.

Prostredníctvom dvoch akčných stratégií Európskej Komisie, ktoré súvisia s mínami, a ktoré sa týkali obdobia rokov 2002 až 2007, sa na projekty v celom svete, ktoré sa týkajú činností, akými sú napríklad odmínovanie, ničenie zásob, vzdelávanie v oblasti rizika mín, pomoc obetiam mín, rehabilitácia a sociálna a hospodárska reintegrácia, venovalo 300 miliónov EUR. V krajinách, kde je veľký výskyt kazetovej munície, napríklad v Afganistane, Laose a Kambodži, sa takisto realizovali projekty týkajúce sa tejto munície.

Pokiaľ ide o budúcnosť, v rámci našich stratégií a programov vonkajšej pomoci Spoločenstva – čiže všade – sa budeme naďalej usilovať o presadzovanie akcií proti protipechotným mínam a výbušným pozostatkom vojny.

Komisia takisto využíva nástroj humanitárnej pomoci, ktorý riadi Úrad pre humanitárnu pomoc (ECHO), na financovanie úsilia humanitárneho odmínovania. Najnovším príkladom podpory humanitárneho odmínovania je Libanon, kam po konflikte v decembri 2006, ktorý som už uviedla, smerovala značná humanitárna podpora.

Pokiaľ ide úlohu Komisie v rámci rokovaní o zmluvách alebo dohovoroch o odzbrojení, rada by som pripomenula, že tieto rokovania niekedy nie sú v našej právomoci. Ak Spoločenstvo nie je zmluvnou stranou zmluvy alebo dohovoru o odzbrojení, môže iba legálne podporiť partnerské krajiny, aby sa plne angažovali v multilateralizme, najmä prostredníctvom účasti na zmluvách a dohovoroch. Myslím, že náš predseda k tejto veci už povedal dosť.

Boli sme súčasťou diplomatických zákrokov trojky EÚ, ktoré sa uskutočnili v kľúčových krajinách, akými sú napríklad Spojené štáty americké, Japonsko, Brazília, Južná Kórea, Kanada, Pakistan a Ukrajina, s cieľom presadzovať mnohostranné iniciatívy týkajúce sa kazetovej munície v rámci Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach, a najmä rokovania o právne záväznom nástroji, ktorým by sa riešili humanitárne obavy z kazetovej munície. Cieľom je ukončiť tieto rokovania do konca budúceho roka.

Komisia zároveň podrobne sleduje proces z Osla a má v úmysle zúčastniť sa ako pozorovateľ na zasadnutiach v Bruseli a vo Viedni, ktoré sa v tejto súvislosti plánujú.

Na záver by som rada ubezpečila pána Borrella Fontellesa a takisto aj Európsky parlament, že Komisia sa bude naďalej zo všetkých síl usilovať o podporu všetkých mnohostranných iniciatív, ktoré sú zamerané na úplný a účinný zákaz kazetovej munície.

  Tunne Kelam, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, pani komisárke by som rád povedal, že som potešený skutočnosťou, že máme spoločné obavy a ciele, a ďakujem jej za prezentáciu a opis vývoja. Takisto ma teší dobrá spolupráca medzi poslancami Parlamentu v rámci prípravy príslušného návrhu uznesenia.

Predovšetkým ide o naliehavú záležitosť. Je naliehavá z ľudského aj politického hľadiska, pretože napriek varovným signálom z celého sveta sa kazetová munícia stále aktívne používa. Musíme teda vyriešiť dva problémy.

Po prvé, používanie kazetovej munície má mimoriadne neľudský vplyv. Tí, ktorí používajú túto muníciu, ju obvykle nie sú schopní úplne presne namieriť. Miera odchýlky je oveľa väčšia ako očakávaná možná miera. Tragickým dôsledkom je mimoriadne vysoký počet úmrtí civilistov, ako už bolo povedané, viac ako 90 %.

Ďalším problémom je veľké množstvo nevybuchnutej kazetovej munície, ktorá sa nachádza v oblastiach bývalých konfliktov. Pre krajiny, ktoré sa snažili začať s obnovou svojich hospodárstiev po konfliktoch, je to veľkou prekážkou. Na základe toho si myslím, že EÚ by mala zaujať vedúce postavenie v rámci snahy o zakázanie akejkoľvek produkcie, používania a obchodovania s kazetovou muníciou.

Prvým krokom by malo byť zavedenie okamžitého moratória na používanie týchto zbraní. Ďalej trváme na tom, že jednotky EÚ by za žiadnych okolností nemali používať žiadne druhy kazetovej munície, kým sa nedosiahnu príslušné medzinárodné dohody. Vyzývame Parlament a Komisiu, aby bezodkladne zvýšili finančnú pomoc pre spoločenstvá a jednotlivcov, ktorí sú ovplyvnení vybuchnutou alebo nevybuchnutou kazetovou muníciou, a aby na tento účel použili všetky dostupné nástroje.

  Ana Maria Gomes, v mene skupiny PSE. – (PT) Vážená pani predsedajúca, hovorím v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente. Tieto otázky dokazujú vedúce postavenie tohto Parlamentu vo vzťahu ku konvenčnému odzbrojeniu, kontrole prepravy munície a posilneniu medzinárodných humanitárnych právnych predpisov.

Bojovali sme za rozšírenie Ottawského dohovoru na všetky druhy mín. Oveľa skôr ako Európska rada sme argumentovali za globálnu zmluvu o obchodovaní so zbraňami. Stálou požiadavkou tohto Parlamentu bola takisto naliehavá potreba transformovať kódex správania EÚ do právne záväzného nástroja.

Tieto otázky, ktoré sa týkajú kazetovej munície, sa zaoberajú budúcnosťou a tým, čo musí Európa urobiť s cieľom odstrániť tieto zbrane, ktoré nerozlišujú medzi civilným obyvateľstvom a vojenským personálom, ktoré už zničili mnoho ľudských životov. Vyzývame na okamžité moratórium na používanie, produkciu, tvorbu zásob a vývoz týchto zbraní. Toto moratórium sa musí v pravý čas pretransformovať do právneho nástroja, ktorého dôsledkom bude dlhodobý zákaz tejto barbarskej munície v rámci arzenálov a bojových polí, podobne ako sa už začali strácať protipechotné míny.

Okrem toho, že Európsku úniu vyzývame, aby začala diplomatickú aktivitu v prospech tohto nového nástroja, želáme si, aby začali byť členské štáty príkladom a obmedzili používanie týchto zbraní v rámci svojich ozbrojených síl. Navyše musia na trvalom základe zastaviť svoj vývoz, produkciu a vytváranie zásob. V Libanone, Čečensku, Afganistane a mnohých iných krajinách, kde sa vojny už skončili, platia ľudia každý deň najvyššiu cenu za kriminálnu a nemorálnu nezodpovednosť ozbrojených síl, ktoré stratili akýkoľvek zmysel pre etické a právne limity, ktorými by sa mali riadiť akcie civilizovaných ľudí.

Úlohou Európy je viesť globálnu alianciu s cieľom opätovne vytvoriť, opätovne potvrdiť a posilniť tieto limity. Naliehavo potrebujeme spoločnú pozíciu s cieľom odstrániť kazetovú muníciu.

  Elizabeth Lynne, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, kazetová munícia bez rozlišovania zabíja alebo spôsobuje zranenia civilistom, z ktorých je mnoho detí. Rozplýva sny a ničí životy. Ako príklad uvediem irackého chlapca Ahmeda Kamela. Ahmeda zaujal lesklý predmet, zodvihol granát a ten vybuchol. Stratil obe ruky a tvár. Ako si to má dvanásťročný chlapec vysvetliť?

A teraz šokujúca skutočnosť, že zásoby kazetovej munície sa vytvárajú v 15 členských štátoch EÚ. Je desivé, že najmenej 10 členských štátov EÚ tieto zbrane vyrába: Francúzsko, Španielsko, Grécko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Švédsko a Bulharsko. Podľa môjho názoru majú tieto krajiny vrátane krajín, ktoré túto muníciu používajú vrátane Spojeného kráľovstva, na rukách krv.

Hoci vítam pokrok niektorých krajín, akou je napríklad Belgicko, zaviesť vnútroštátne právne predpisy zakazujúce kazetovú muníciu, mali by tak urobiť všetky členské štáty EÚ. Vyzývam radu a Komisiu, aby schválili proces z Osla, ako sme ich už vyzvali.

Diplomatické manévre vlády Spojeného kráľovstva a iných, že existuje „hlúpa“ a „inteligentná“ kazetová munícia, musia okamžite skončiť – všetka táto munícia zabíja a zohavuje. Slovo „inteligentné“ by nemohlo byť viac zavádzajúce a nenáležité.

Potrebujeme okamžité moratórium na používanie, investície, vytváranie zásob, produkciu, prepravu alebo vývoz akejkoľvek kazetovej munície vo všetkých členských štátoch. Všetky štáty, ktoré túto muníciu používali, musia prijať zodpovednosť za ich odstránenie, a Komisia musí bezodkladne zvýšiť finančnú pomoc pre spoločenstvá, ktoré sú ovplyvnené nevybuchnutou muníciou. Vyzývam vás, aby ste toto uznesenie podporili.

  Frithjof Schmidt, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vážené dámy a vážení páni, proces z Osla predstavuje historickú príležitosť dosiahnuť medzinárodnú dohodu – nielen deklaráciu, ale aj medzinárodnú dohodu – o zákaze kazetovej munície. Dvadsať rokov prebiehali kampane a medzinárodné iniciatívy, opakovane však uviazli v diplomatickom bahne vojenských a hospodárskych záujmov. Teraz máme príležitosť dosiahnuť dohodu v roku 2008.

Vyžaduje si to nielen podporu Parlamentu, ktorý má k tomu jasné stanovisko v rámci všetkých parlamentných skupín. Pani Ferrerová-Waldnerová, s potešením a so záujmom som si vypočul, že Komisia takisto podporuje toto stanovisko, čo veľmi vítam. Je veľmi dôležité, aby Rada teraz nasledovala jasné stanovisko, ktoré prijali Parlament a Komisia. Nejde iba o zákaz používania a vytvárania zásob kazetovej munície a obchodovanie s touto muníciou; ide aj o jej produkciu. Mali by sme mať zákaz produkcie tejto munície a Európska únia je stále jedným z najväčších výrobcov týchto zbraní. Stále sa vyrábajú v Nemecku, Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku, v Španielsku a Belgicku. V Belgicku a Rakúsku sa teraz prijali právne predpisy zakazujúce produkciu, viem však, že táto produkcia sa v Belgicku ešte stále úplne neskončila. V týchto právnych predpisoch sú takisto nedostatky.

Musíme presadzovať zákaz týchto zbraní. Členské štáty sa musia usilovať o tento zákaz a Rada musí zaujať jasné stanovisko, ktoré tu bolo uvedené. Je to jediným spôsobom, akým možno zabezpečiť dosiahnutie skutočnej dohody v roku 2008.

  Tobias Pflüger , v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážená pani predsedajúca, s touto záležitosťou som sa po prvýkrát osobne zaoberal počas agresie a vojny NATO proti Juhoslávii, jednej z vojen, s ktorou som nesúhlasil, a ktorá bola podobne ako mnoho iných vedená západnými krajinami.

Približne 98 % obetí kazetovej munície sú civilisti. Od 5 do 40 % submunície kazetovej munície nevybuchne. Budem veľmi úprimný: sú to najmä významné západné industrializované krajiny, ktoré produkujú trieštivú muníciu a ich armády sú touto muníciou vybavené, a ktoré rozmiestňujú kazetovú muníciu vo vojnách. Kazetovú muníciu vyrába 34 krajín vrátane 13 členských štátov EÚ. Kazetová munícia je súčasťou vojen, ktoré vedú krajiny EÚ, napríklad v bývalej Juhoslávii, Afganistane a Iraku, tak tu prosím Vás neroňme krokodílie slzy!

EÚ sa s tým musí statočne vyrovnať. Inými slovami, znamená to, že Európska únia musí prijať spoločnú pozíciu odsudzujúcu tieto vražedné zbrane. To znamená skončiť produkciu kazetovej munície, a, samozrejme, prestať požívať trieštivú muníciu, ako tomu bolo vo vojne v zálive, Juhoslávii, Afganistane, Iraku a Libanone. Nemôžeme dopustiť, aby to ďalej pokračovalo.

  Alain Hutchinson (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda, vážená pani komisárka, k tejto záležitosti sa už povedalo veľa a my, samozrejme, ľutujeme – toto slovo asi nie je dosť tvrdé – používanie kazetovej munície, ktorá už v mnohých krajinách spôsobila mimoriadne škody, a pánovi Borrellovi by som chcel poďakovať za vznesenie tejto znepokojujúcej otázky.

Ak má však tento zákaz byť účinný, a ak má byť riešenie uvedené v tomto uznesení úspešné, musíme, samozrejme, ísť oveľa ďalej ako iba zakázať používanie týchto zbraní. Takisto musíme riešiť ich výrobu a predaj, pretože nemôžeme mať humanitárnu diskusiu na jednej strane – a je pravda, že táto munícia nevybuchuje, ale zostáva skrytá v zemi na všetkých možných miestach, a takýmto spôsobom bráni spoločenstvám a utečencom v návrate domov a takisto bráni distribúcii humanitárnej pomoci – nemôžeme viesť takúto diskusiu, ktorej cieľom je zdôrazniť humanitárny rozmer tohto problému, bez toho, aby sme zároveň neprijímali účinné opatrenia proti tomuto vlastnému priemyselnému odvetviu, ktoré, žiaľ, tieto zbrane stále vyrába a predáva.

Na záver by som rád povedal, že toto uznesenie bude možno príležitosťou apelovať aj na členské štáty. V tejto súvislosti prijala moja vlastná krajina, ktorou je Belgicko, nevyhnutné právne predpisy, myslím si, že bola vlastne prvou krajinou, ktorá tak urobila, a som presvedčený, že na základe týchto právnych predpisov, ktoré prijalo Belgicko, by sme sa mohli inšpirovať a apelovať na ostatných 26 členských štátov, aby nasledovali tento príklad.

  Annemie Neyts-Uyttebroeck (ALDE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vážený pán minister, vážený pán úradujúci predseda Rady, rada by som túto príležitosť využila na vyjadrenie súhlasu s otázkou a spôsobom, akým ju pán Borrell položil, ako aj s naším spoločným návrhom uznesenia, ktoré sa týka tejto záležitosti.

Veľmi dobre viem, že všetko úsilie vyvinuté s cieľom kontroly zbraní je vždy veľmi ťažké a niekedy sa podobá na sprievod v Echternachu, kde sa pohybujete dva kroky vpred a potom jeden krok vzad. Som presvedčená, že toto úsilie musíme zintenzívniť, pretože počas posledných rokov sa mi zdá, akoby boli ľudia, ktorí pracujú na odzbrojovaní a kontrole zbraní, staromódnymi typmi z minulosti, pretože dnes je na programe remilitarizácia. Považujem to za veľmi znepokojujúce.

Ak si spomeniete, že vedúci predstaviteľ jedinej zostávajúcej superveľmoci na svete nedávno hrozil možnosťou tretej svetovej vojny, tak to ma naozaj veľmi vydesilo. V tejto súvislosti, ktorá vôbec nepomáha spoločnému úsiliu, si myslím, že je oveľa dôležitejšie, aby Rada a Komisia stále zdôrazňovali, že členské štáty musia v tejto veci konať spoločne, a to sa doteraz, žiaľ, nedialo.

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – (SV) Ďakujem Vám, pani predsedajúca. Hovorím aj v mene svojho kolegu pána Raüla Romevu. On pochádza zo Španielska, ja pochádzam zo Švédska, a obe tieto krajiny produkujú tieto strašné zbrane a obe tieto krajiny sľúbili, že ich zakážu. Čo však robí moja krajina? V rámci rokovaní v Osle Švédsko tvrdilo, že by sme mali radšej obmedziť používanie, ako ich zakázať. To je odsúdenia hodné stanovisko. Žiadna civilizovaná krajina nemôže obhajovať tieto neľudské zbrane, a s potešením vidím veľkú jednotnosť, ktorá dnes existuje medzi Radou, Komisiou a Parlamentom v súvislosti s podporou úplného zákazu.

Ak sa týmito zbraňami zaútočí, je to útok proti nevinným deťom. Je to účinná zbraň proti ľudským životom a hospodárskemu rozvoju. V rámci nášho boja za ich zákaz preto musíme byť veľmi účinní. Je to len začiatok – ukončime tento proces čo najskôr, pretože každú minútu zomiera ďalšie dieťa. Ďakujem.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

  Luis Yañez-Barnuevo García (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa pridal k tým, ktorí už hovorili o zákaze produkcie, vývozu a vytvárania zásob týchto zbraní – kazetovej munície – ktoré majú pre civilistov veľmi ničivé dôsledky, a vyjadril podporu procesu z Osla, napriek tomu, ako uviedol predchádzajúci rečník, že moja krajina vyrába, vytvára zásoby a vyváža tento druh zbraní.

Musím však uviesť jednu vec: dňa 21. septembra – t. j. pred mesiacom – vláda, v podobe podporujúcej Socialistickej strany, predložila v parlamente pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu o kontrole vonkajšieho obchodu s vojenským materiálom a materiálom na dvojaké použitie, ktorý je čiastočne zameraný na obmedzenie – a v prípade potreby na zákaz – kazetovej munície, ktorá je nebezpečná najmä pre civilné obyvateľstvo.

Inými slovami, trend v mojej krajine sa mení: výrobu, vytváranie zásob a vývoz týchto zbraní schválili predchádzajúce vlády. Táto vláda sa plne zaväzuje k procesu z Osla a jej cieľom je postupné odstránenie a prípadne úplný zákaz výroby, vytvárania zásob a vývozu týchto zbraní. To je dôležitý bod, ktorý som chcel uviesť.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, vážené dámy a vážení páni, rád by som spomenul dva významné body, keďže však viem, že prekračujeme vyhradený čas, budem veľmi stručný. Po prvé, táto diskusia mi poskytla veľmi jasnú predstavu a presvedčenie, že Európsky parlament sa bude touto záležitosťou veľmi podrobne zaoberať, a že o túto záležitosť sa zaujíma mnoho poslancov. Preto tomu budem, samozrejme, venovať náležitú pozornosť.

Po druhé, rád by som zdôraznil, že Európska únia zohráva aj v tejto otázke vedúcu úlohu, možno nie s takou energiou, ako by si to mnohí poslanci želali, a v každom prípade s určitými ťažkosťami, ale napriek všetkému s určitým optimizmom.

Na vhodnom mieste, inými slovami v rámci Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach, sme už vyjadrili obavy Európskej únie, ktoré sa týkajú humanitárnych dôsledkov tohto druhu zbraní. Takisto sme už navrhli rokovanie o právne záväznom nástroji, ktorý by sa mal prijať najneskôr koncom roku 2008, aj keď možno nie s takou ambíciou, ako si mnohí z Vás želajú. Skutočnosťou však je, že sme tu na to, aby sme prijímali rozhodujúce kroky. Som presvedčený, že v rámci tohto procesu sa nahromadí ešte viac politickej vôle, entuziazmu a úsilia, aby sme konečne mohli dosiahnuť navrhnuté ciele.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, k tomu, čo som už uviedla, by som rada dodala ešte jednu vec. Môžem, samozrejme, hovoriť iba v súvislosti s oblasťami v rámci právomoci Komisie, a určite viete, že táto záležitosť je vo výhradnej právomoci členských štátov. Môžem však hovoriť o finančnej pomoci pre tých, ktorých sa to týka.

Môžem opäť potvrdiť to, čo som už povedala, že sme urobili všetko, čo bolo v našich silách, na zmiernenie týchto problémov, ktoré sú dôsledkom výbušných pozostatkov vojny vrátane kazetovej munície, najmä prostredníctvom našich stratégií, ktoré sa týkajú mín, a príslušnej horizontálnej rozpočtovej položky, ktorá predstavovala približne jednu tretinu finančných prostriedkov vynaložených v rámci tejto oblasti.

Môžem vás ubezpečiť, že opatrenia proti mínam a výbušným pozostatkom sa budú naďalej realizovať prostredníctvom nových geografických nástrojov, teraz sa dokonca začleňujú – a to je novinka – do našich stratégií a programov vonkajšej pomoci.

Niektoré opatrenia sa môžu takisto financovať v rámci nového nástroja pre stabilitu, takže teraz máme k dispozícii viac nástrojov na riešenie tohto významného problému, a v rámci ich čo najúčinnejšieho využívania budeme podľa potreby určite zohľadňovať jasné stanovisko vyjadrené Parlamentom, pretože úplne súhlasím s cieľmi, ktoré ste uviedli.

  Predsedajúci . − Dostal som návrh uznesenia, ktorý bol predložený v súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

(Pred hodinou otázok bolo rokovanie na chvíľu prerušené)

(1) Pozri zápisnicu.

15. Hodina otázok pre Radu

  Predsedajúci . − Vážené dámy a vážení páni, ďalším bodom sú otázky pre Radu. Ako včera počas otázok pre Komisiu budeme postupovať podľa pomerne dosť nových pravidiel, ktoré sa navrhli ako súčasť reformy Parlamentu. Preskúmala ich osobitná skupina a týkajú sa v podstate dvoch oblastí. Najprv vyzvem poslancov, aby pristúpili k predným laviciam, aby bolo rokovanie otvorenejšie, a potom bude úradujúci predseda Rady odpovedať na položené dodatočné otázky naraz. V dôsledku toho, keďže obyčajne máme dve dodatočné otázky, nebude Rada odpovedať hneď na každú otázku, ale na záver odpovie na obe otázky naraz.

Ďalším bodom programu je hodina otázok pre Radu (B6-0318/2007).

Nasledujúce otázky boli predložené Rade.

Otázka č. 1, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0678/07)

Vec: Fond solidarity pre veľké katastrofy

So zreteľom na lesné požiare počas tohto leta v určitých krajinách Únie, ako je Grécko a Španielsko, a keďže Únia zlyhala pri rýchlej a účinnej reakcii, otázka znie, či Rada prehodnotí pravidlá Fondu solidarity, tak aby bol v budúcnosti vybavený vhodnými mechanizmami, ktorými bude možné čeliť týmto katastrofám a zmierniť spôsobené škody?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, na margo tejto otázky by som rád pripomenul, že ako iste viete, súčasný Európsky fond solidarity bol zriadený po záplavách, ktoré postihli strednú Európu v lete 2002, na to, aby sme boli schopní reagovať na katastrofy, ktoré dosahujú veľké alebo obrovské rozmery.

Rada prijala v roku 2002 na základe návrhu Európskej komisie nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie. V článku 14 tohto nariadenia o Fonde solidarity sa ustanovuje, že Rada preskúma toto nariadenie na základe návrhu Komisie najneskôr do 31. decembra 2006.

V roku 2005 Komisia podala návrh, aby sa nariadenie (ES) č. 2012/2002 nahradilo novým nariadením o Fonde solidarity. V tomto návrhu sa predovšetkým zohľadnil cieľ rozšíriť pôsobnosť tohto nástroja, aby pokrýval priemyselné a technologické katastrofy, krízy verejného zdravia a teroristické činy, a aby sa posunula hranica, pri ktorej sa katastrofa považuje za veľkú.

V návrhu sa presadzovalo odstránenie výnimočných regionálnych kritérií z platného nariadenia, ale aby pri výnimočných okolnostiach Komisia uznala, že sa udiala veľká katastrofa.

Európsky parlament vydal svoje stanovisko k tejto veci v máji 2006 a ešte v roku 2006 Rada diskutovala o návrhu Komisie a stanovisku Parlamentu na príslušných úrovniach, hoci sa nedosiahla žiadna dohoda.

V dôsledku toho sa nariadenie (ES) č. 2012/2002 naďalej uplatňuje, pričom Komisia navrhla jeho mobilizáciu v roku 2007. Ako som mal možnosť vysvetliť už minulý mesiac v súvislosti s podobnou otázkou a pokiaľ si je toho Rada vedomá, v prípadoch katastrof, ktorých sa týka toto nariadenie, bolo jeho uplatňovanie účinné. Európska komisia pravidelne pripravuje správy, v ktorých sa podrobne opisuje používanie Fondu solidarity.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Návrh Rady bol úplne jasný. Toto nové nariadenie má obrovské meškanie. Doplňujúca a konkrétna otázka, ktorú by som Rade chcel položiť, sa týka nasledujúceho: toto leto kolíska západnej civilizácie, staroveké Grécko, spolu s olympijskými štadiónmi skoro zhorelo do tla. Bude Rada čakať, kým zhorí Vatikán, Prado alebo palác Belém, alebo môžeme dúfať, že do budúceho leta budeme mať nové nariadenie, vďaka ktorému bude možné takéto katastrofy zvládať?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán Medina Ortega, samozrejme, že nečakáme na to, kým Rím, Lisabon, Londýn alebo Paríž postihnú prírodné katastrofy, aby sme sa týmto problémom podrobnejšie zaoberali. Sme naozaj presvedčení, že palác Belém aj Belémska veža ostanú stáť na svojom mieste ešte mnoho storočí tak, ako doteraz.

Čo sa týka osobitnej lehoty na úpravu súčasných pravidiel, nemôžem prirodzene sľúbiť v mene Rady nijaké konkrétne dátumy.

  Elizabeth Lynne (ALDE). - Ďakujem za Vašu odpoveď, musím však vystúpiť s nasledujúcou otázkou. Musíme vedieť, kedy sa to zmení.

Hovorím predovšetkým o záplavách v Spojenom kráľovstve. Obvykle ide o požiare, ale Fond solidarity sa týka aj záplav. Môj región vo West Midlands bol veľmi ťažko zasiahnutý. Moja osobitá osada vo Worcestershire bola ťažko zasiahnutá spolu so zvyškom Worcestershire a okolitými oblasťami v Hereforde a Shropshire.

Vláda Spojeného kráľovstva obvykle ponúka peniaze Fondu solidarity. Dúfam, že Komisia sa na tento počin bude pozerať pozitívne a že Rada sa skutočne pokúsi o zmeny vo fungovaní Fondu solidarity tak, že v budúcnosti budeme mať možnosť dostať tieto peniaze rýchlejšie.

Mohol by nám predstaviteľ Rady takisto povedať, čo si myslí o sile rýchlej reakcie a či sa presadí tak, aby v postihnutých oblastiach vznikli núdzové povodňové zábrany?

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Dovoľte mi, pán predsedajúci, aby som vyjadril svoj nadšený súhlas s tým, že tu dnes môžeme spolu sedieť. Myslím, že je to veľmi dobrý nápad.

Čo sa týka samotnej otázky, pán minister, rád by som povedal niekoľko slov o požiaroch, ktoré v niektorých prípadoch spôsobujú prírodné príčiny, v iných sú spôsobené úmyselne. Takýto vznik požiarov je podporovaný právnou situáciou v niektorých krajinách, pretože ponúka určité výhody určitým ľuďom.

Venoval sa už niekto možnosti vyvinúť na tieto krajiny tlak, aby zmenili svoje právne predpisy tak, aby tento motív už ďalej neexistoval?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Veľmi dobre. Dúfam, že som už odpovedal aspoň na niekoľko z otázok, ktoré tu práve odzneli. Takisto som už spomínal, že naše hodnotenie spôsobu fungovania Fondu solidarity v minulosti dopadlo pozitívne v tom zmysle, že fungoval riadne.

Otázka síl rýchlej reakcie sa v súčasnosti prehodnocuje. Žiadne rozhodnutie ešte nepadlo, pretože sa to ešte hodnotí a prerokúva v Rade. Nerozhodlo sa ani o prevencii pred požiarmi, hoci sa urobil veľký kus práce. Zostáva však ešte veľa práce a predpokladám, že toto je oblasť, pri ktorej by sa mohla dobre využiť výmena skúseností známych ako osvedčené postupy a spolupráca medzi členskými štátmi na úrovni EÚ.

V tejto oblasti treba vyvinúť ešte mnoho úsilia. Musím dodať, že moja krajina sa nachádza v oblasti, ktorá je systematicky rok čo rok postihnutá požiarmi, podpaľačstvom a všetkými súvisiacimi problémami, predovšetkým lesnými požiarmi. Na vnútroštátnej úrovni sme prijali celý rad opatrení a iniciatív, ktoré sa osvedčili pri prevencii proti požiarom a podpaľačstvu, a o naše skúsenosti sa, samozrejme, veľmi radi podelíme so všetkými členskými štátmi.

  Predsedajúci . −

Otázka č. 2, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0680/07).

Vec: Integrovaná európska politika pre ľudí s osobitnými potrebami

Chystá sa Rada prijať spoločné rozhodnutie so zreteľom na zavedenie integrovanej európskej politiky na podporu a poskytovanie odbornej prípravy občanom s osobitnými potrebami a zabezpečenie ich integrácie do spoločnosti?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Ďakujem za Vašu otázku, pani Panayotopoulos-Cassiotouová. Ako iste viete, Rada môže konať len v rámci svojich legislatívnych možností na základe návrhu, ktorý v určitom štádiu predloží Komisia.

V súčasnosti Rada ešte nedostala žiadny legislatívny návrh rozhodnutia Rady týkajúci sa zavedenia integrovanej európskej politiky na podporu a poskytovanie odbornej prípravy občanom s osobitnými potrebami a zabezpečenia ich integrácie do spoločnosti.

Ako určite viete, v roku 2000 prijala Rada smernicu 2000/78/ES, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. V nej sa zakazuje diskriminácia z mnohých dôvodov vrátane ľudí so zdravotným postihnutím. Okrem toho bol tento rok (2007) označený za Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých na základe spoločného rozhodnutia Rady a Parlamentu prijatého v rámci procesu spolurozhodovania.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, rada by som sa poďakovala úradujúcemu predsedovi Rady. Odstránenie diskriminácie v zamestnaní však nie je účinná cesta, ako riešiť problém ľudí so zdravotným postihnutím. Len včera bol oznámený program zahŕňajúci nové technológie. Nemohol by sa tento návrh použiť na to, aby sa väčšiemu množstvu Európskych občanov, ktorí by mohli byť aktívni a užitoční pre spoločnosť ako takú v časoch demografického poklesu, umožnilo využitie ich potenciálu a nažívanie v sociálnej súdržnosti?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani Panayotopoulos-Cassiotouová, mám pocit, že ide skôr o všeobecný komentár ako o priamu otázku. Napriek všetkému však verím, že sme zaznamenali postupný rast v povedomí členských štátov a tiež na úrovni EÚ, že existuje potreba spoločného úsilia, aby sa dosiahla primeraná reakcia na problémy v tejto oblasti.

Musím povedať, že počas portugalského predsedníctva a ako súčasť Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých bude predsedníctvo v Lisabone 19. a 20. novembra organizovať významnú konferenciu na túto tému, počas ktorej sa budeme snažiť preskúmať situáciu v tejto oblasti. Budeme sa, samozrejme, usilovať aj o dosiahnutie politických záväzkov pre budúcnosť, ktoré sa týkajú tejto problematiky.

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Aké opatrenia sa Rada chystá prijať, pokiaľ ide o verejnú dopravu, aby bola prístupnejšia pre ľudí so zdravotným postihnutím? Vidíte nejakú príležitosť na použitie osvedčených postupov a hodnotiacich kritérií, aby sa jednoducho umožnilo zlepšiť situáciu v tejto oblasti?

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda, práva ľudí so zdravotným postihnutím sme výslovne zahrnuli do Charty základných práv, ktorá sa stane súčasťou Lisabonskej zmluvy a stanú sa tak plne a právne záväznými. Vidíte nejakú možnosť, aby predsedníctvo Rady vyzvalo členské štáty, aby veľmi prakticky zareagovali na nové príležitosti, ktoré sa vytvorili, a prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali ľudia so zdravotným postihnutím viac lepších vyhliadok?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Rád by som uviedol dve poznámky. Charta základných práv ešte nenadobudla platnosť a ešte nebola uverejnená. To isté platí pre Lisabonskú zmluvu a musíme preto počkať. Nemôžem, samozrejme, predpovedať, aké iniciatívy alebo rozhodnutia môže Rada v tejto oblasti v októbri prijať. Okrem toho, ako iste viete, samotná Charta základných práv nie je právnym základom pre legislatívne iniciatívy.

Pokiaľ ide o otázku dopravy, keďže Komisia nenavrhuje iniciatívy, ktoré má prijímať Rada v tejto oblasti, táto záležitosť stále patrí do právomoci členských štátov. Bude to jednoznačne ich úlohou na vnútroštátnej úrovni, navrhovať potrebné opatrenia, ktoré považujú za správne a v súlade s mimoriadnymi okolnosťami.

  Predsedajúci . − Vážené dámy a vážení páni, nasledujúce tri otázky, ktoré predkladajú Marian Harkin, Avril Doyle a Esko Seppänen, boli predložené v rámci včerajšieho rokovania. V súlade s prílohou II písm. A) ods. 2 rokovacieho poriadku tieto otázky nie sú prípustné, budeme teda pokračovať ďalšou otázkou.

Otázky č. 3, 4 a 5 nie sú prípustné, keďže predmet otázky už je súčasťou programu tejto schôdze.

Otázka č. 6, ktorú predkladá Sarah Ludford (H-0687/07)

Vec: Sexuálni delikventi

Je portugalské predsedníctvom presvedčené, že EÚ a jej členské štáty prijímajú všetky možné opatrenia na zistenie totožnosti páchateľov sexuálnych trestných činov na deťoch, ich postavenie pred súd a monitorovanie po odsúdení, na výmenu informácií o sexuálnych trestných činoch páchaných na deťoch a na ochranu a záchranu detí, ktoré sú nezvestné, unesené alebo v nebezpečenstve?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pani Ludfordová, ochrana detí pred sexuálnym zneužívaním a boj proti obchodu s ľuďmi sú pre Európsku úniu mimoriadne dôležitými záležitosťami.

V tejto súvislosti by som pripomenul uznesenie Rady z 27. septembra 2001 o príspevku občianskej spoločnosti k vyhľadávaniu nezvestných alebo sexuálne zneužívaných detí, v ktorom Rada vyhlásila, že boj proti zmiznutiu a sexuálnemu zneužívaniu detí je prioritou Európskej únie.

S týmto cieľom Rada prijala viaceré právne nástroje, ktoré riešia konkrétne aspekty danej problematiky, vrátane jednotnej akcie z 24. februára 1997 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a pohlavnému zneužívaniu detí, uvedeného uznesenia Rady z 27. septembra 2001 o príspevku občianskej spoločnosti k vyhľadávaniu nezvestných alebo sexuálne zneužívaných detí, a, napokon, rámcového rozhodnutia Rady z 22. decembra 2003 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii.

Nedávny návrh rámcového rozhodnutia o uznaní a vykonaní v Európskej únii zákazov vyplývajúcich z odsúdení za sexuálne trestné činy spáchané na deťoch, ktorý predložilo Belgické kráľovstvo, Rada posudzovala spoločne s ďalšími návrhmi, ako je návrh rámcového rozhodnutia Rady o zohľadnení odsudzujúcich rozhodnutí medzi členskými štátmi Európskej únie pri novom trestnom konaní a návrh rámcového rozhodnutia Rady o organizácii a obsahu výmeny informácií vyňatých z registra trestov medzi členskými štátmi.

Po ukončení rokovacieho procesu sa Rada rozhodla spojiť ustanovenia iniciatívy predloženej Belgickým kráľovstvom s nástrojmi na výmenu informácií vyňatých z registra trestov. Výsledkom je, že informácie o odsúdení osoby za sexuálny útok na deti by mali byť sprístupnené príslušným orgánom členských štátov.

Rámcové rozhodnutie Rady z 22. decembra 2003 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii obsahuje vymedzenie trestných činov týkajúcich sa sexuálneho zneužívania detí a detskej pornografie a vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré zabezpečia, že tieto trestné činy sa budú trestať odňatím slobody so sadzbou jeden až tri roky a v niektorých prípadoch s maximálnou sadzbou päť až desať rokov. Uvedené rámcové rozhodnutie stanovuje ako dátum realizácie členskými štátmi 20. január 2006. Na základe oznámení o zavedených opatreniach, ktoré dostane Rada a Komisia a na základe správy, ktorú pripraví Komisia, musí Rada do 20. januára 2008 zhodnotiť, do akej miery splnili členské štáty záväzky, vyplývajúce z tohto rámcového rozhodnutia.

  Sarah Ludford (ALDE). - Ďakujem veľmi pekne predsedníctvu za túto odpoveď.

Prípad Madeleine McCannovej vzbudil veľký záujem a, zaiste, veľké rozpory. Nebudem zachádzať do detailov tohto prípadu, ale znepokojuje ma na ňom to, čo sa vo všeobecnosti môžeme dozvedieť o primeranosti európskeho zásahu v prípade nezvestných detí. Chcem sa opýtať na tri záležitosti.

Tou prvou je horúca linka pre nezvestné deti. Včera nám komisár Frattini povedal, že vôbec nie je spokojný s činnosťou členských štátov pri realizácii februárového rozhodnutia Rady o jednotnom telefónnom čísle 116 pre nezvestné deti, ktoré malo byť k dispozícii v auguste. Iba štyri členské štáty si vybrali poskytovateľa služby, tri členské štáty vôbec neodpovedali na žiadosť o informácie. To nie je veľmi pôsobivé! Budete naháňať ďalších 23 členských štátov?

Po druhé, pred pár týždňami sa ministri spravodlivosti a vnútra dožadovali databázy EÚ nezvestných detí. Domnievam sa, že prebehli nejaké súkromné pokusy v spolupráci s YouTube a rodičmi Madeleine McCannovej. Podporí EÚ vznik riadnej databázy?

Po tretie, hovorili ste o práci na výmene informácií o sexuálnych delikventoch, ale kedy budeme mať počítačové databázy?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pani Ludfordová, rád by som povedal nasledovné ako odpoveď na viaceré položené otázky.

Po prvé, mnohé z týchto opatrení sú pomerne nové alebo úplne nové a ich účinky je preto potrebné zhodnotiť. To sa deje a my, samozrejme, zhodnotíme, čo funguje a čo nebolo úspešné a či robíme v tejto oblasti pokroky. To je to, čo musíme robiť, nie štvať členské štáty a pokúšať sa zvaľovať na ne vinu alebo hádzať na ne zodpovednosť.

Toto je proces spolupráce, ktorý si vyžaduje dialóg medzi členskými štátmi založený na skúsenostiach, ktoré si musíme vymieňať. Napriek všetkému sa domnievam, že sme urobili v tejto oblasti značný pokrok, v reakcii na situácie, ktoré sú z humanitárneho hľadiska skutočne hrozné.

Na záver, domnievam sa, že aj reformná zmluva je v tejto súvislosti dobrou správou, pretože účinne podporuje a umožňuje širšiu a lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v boji proti tomuto druhu trestných činov.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán úradujúci predseda, spomenuli ste otázku „obchodovania“, a som rada, že používate toto slovo, pretože hoci sa veľká publicita venuje prípadom detí vrátane prípadu McCannovej mnoho detí a mladých dospelých je predmetom obchodu smerujúceho do členských štátov Európskej únie. Chcela by som sa Vás opýtať, či si myslíte, že sa v tejto záležitosti koná dostatočne. A chcela by som tiež požiadať o pomoc tým, ktorí sa v niektorom z členských štátov nájdu: poskytnúť im rehabilitáciu, a buď ich vrátiť do ich domovských krajín, alebo zabezpečiť, aby sa nestali zločincami v členskom štáte, do ktorého sa dostali ako predmet obchodu. Myslím, že je to skutočne vážny problém Únie.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Vážený pán minister, pokúšal som sa veľmi pozorne počúvať Vašu odpoveď pani Ludfordovej. Položila Vám úplne konkrétne otázky, na ktoré ste neodpovedali, predovšetkým, ako navrhujete stíhať členské štáty, ktoré zatiaľ nezaviedli horúcu linku. Snáď by ste mohli byť vo svojej odpovedi konkrétnejší.

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Nie som odborník na trestnú politiku ani minister spravodlivosti. Reprezentujem tu Radu a môžem vám povedať iba to, čo v súčasnosti považujem za všeobecný názor Rady. Vždy sa dá urobiť viac a urobiť to lepšie, ale pravda je, ako som už uviedol, že máme niekoľko právnych nástrojov, ktoré náležite zodpovedajú cieľu účinného boja proti tomuto druhu trestných činov. Ako som povedal, mnohé z týchto opatrení sú nové a je potrebné všetky riadne vyhodnotiť.

Objavila sa jedna nová otázka: zvyšovanie informovanosti členských štátov a ich občanov o tomto jave, ktorý je z hľadiska informovanosti o jeho rozsahu a závažnosti skutočne nový. Ako to býva pri všetkých nových javoch, ktoré je potrebné posudzovať a hodnotiť, musíme, samozrejme, dodržiavať určitý postup. Tam, kde je to potrebné, budeme naďalej vyzývať členské štáty, ktoré si ešte nesplnili svoje záväzky pri realizácii iniciatív alebo zavádzaní právnych predpisov, aby tak urobili čo najskôr. Prijaté záväzky sa musia splniť a realizovať v tejto aj vo všetkých ostatných oblastiach.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 7, ktorú predkladá Lambert van Nistelrooij (H-0689/07)

Vec: Fúzia spoločností Suez a Gaz de France

3. septembra bolo oznámené, že predstavenstvá francúzskej energetickej spoločnosti Suez a štátneho podniku Gaz de France sa rozhodli pokračovať v plánovanej fúzii. To by viedlo k vytvoreniu štvrtej najväčšej energetickej spoločnosti, po firmách Gazprom, Electricité de France a EON. Komisia už nariadila zlúčenej spoločnosti odčlenenie viacerých činností v Belgicku a vo Francúzsku.

Domnieva sa Rada, že tieto plány na fúziu sú stále v súlade s doterajšími zásadami, ku ktorým sa hlási v súvislosti s liberalizáciou trhu s energiou v Európskej únii?

Do akej miery sa nová zlúčená spoločnosť a francúzsky štát zaviazali zbaviť sa vlastníctva hlavných sietí, čo požadovala Komisia?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade musím povedať, že, ako viete, závery jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2007 sa komplexne zaoberali energetickou politikou EÚ vrátane problematiky vnútorného trhu s plynom a elektrinou.

Rada si nemôže dovoliť vysloviť názor na to, či plány fúzie v momentálnom stave sú v súlade s touto časťou záverov. Rada zdôrazňuje, že tieto závery Európskej rady tvoria príspevok k tretiemu energetickému balíku Európskej komisie predstavenému v septembri 2007, ktorého cieľom je postupne otvoriť vnútorný trh s plynom a elektrinou. Až po získaní súhlasu s navrhovanými nariadeniami a smernicami a po nadobudnutí ich účinnosti bude možné zhodnotiť, či zlúčená spoločnosť GDF Suez spĺňa príslušné právne ustanovenia. Po druhé, Rada musí zdôrazniť, že podľa ustanovení zmluvy v oblasti hospodárskej súťaže je za overovanie súladu všetkých vnútropodnikových zmlúv s pravidlami Spoločenstva zodpovedná Európska komisia.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL). Považujem za úplne správne, že politiku a konkrétne kroky hodnotí Komisia. Mám doplňujúcu otázku týkajúcu sa európskeho trhu, realizácie jednotného trhu.

Výslovným cieľom delenia spoločností je priniesť reálne investície do sietí a my vidíme, že v tejto oblasti, aj medzi jednotlivými krajinami, nedržíme krok s uzavretými dohodami. Krajiny by mali byť schopné vymieňať 10 %, to bolo nazvané interoperatívnosť, a my za tým zaostávame.

Moja otázka znie: aké kroky Rada podniká, napríklad na reálnu podporu investícií, ktoré by mali zlepšiť prepojenie medzi Francúzskom a Španielskom? Ľudia môžu nakupovať lacnejšie od svojich susedov, ale keď nie sú prepojené siete, je to nemožné. Čo s tým budete robiť?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pán van Nistelrooij, na poslednom zasadnutí Európskej rady v marci prijala Rada súbor opatrení v oblasti energetiky. Samozrejme, tie sa teraz musia realizovať na základe návrhov Komisie. Každý orgán a každá inštitúcia musí prijať svoj diel zodpovednosti: Komisia predložením svojich návrhov, Rada prijatím, odmietnutím alebo pozmenením a doplnením týchto návrhov a potom súd preskúmaním, či zákony a tresty členských štátov zodpovedajú platným právnym predpisom. To je všetko, čo môžem v súčasnosti povedať.

  Predsedajúci. − Otázka č. 8 bola stiahnutá. Otázka č. 9 sa vynecháva, keďže autor nie je prítomný.

Otázka č. 10, ktorú predkladá Roberta Alma Anastase (H-0702/07)

Vec: Zjednodušenie vízového režimu pre občanov Moldavska a Gruzínska

Občania Moldavska a Gruzínska čelia značným problémom pri získavaní víz členských štátov EÚ. Navyše nadobudnutie účinnosti dohody o zjednodušení postupu pri vydávaní víz medzi EÚ a Ruskou federáciou prinieslo paradoxnú situáciu, keď obyvatelia separatistických regiónov Abcházska, Južného Osetska a Podnesterska, ktorí sú zväčša držiteľmi ruských pasov, majú teraz výhodu menej prísneho režimu víz a cestovania. Aké opatrenia prijme Rada na zjednodušenie vízového režimu pre moldavských a gruzínskych občanov a realizáciu príslušných dohôd? Je tiež naliehavo potrebné, aby spoločné centrum na udeľovanie víz v Kišiňove mohlo počítať so spoluprácou viacerých členských štátov EÚ s cieľom transponovať praktický postup zjednodušeného vydávania víz. Ako Rada vysvetľuje fakt, že doposiaľ to urobil iba malý počet členských štátov a ako zabezpečí, aby aj ostatné štáty bezodkladne spolupracovali?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážená pani Anastaseová, rozhodnutím z 19. decembra 2006 Rada poverila Komisiu rokovaním o dohode medzi Európskym spoločenstvom a Moldavskou republikou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz. Táto dohoda bola parafovaná v Kišiňove 25. apríla 2007 a podpísaná v Bruseli 10. októbra 2007, priamo mnou.

Vzhľadom na rýchle uzavretie tejto dohody sa bude návrh rozhodnutia o uzavretí dohody konzultovať s Európskym parlamentom. 17. októbra moldavská vláda schválila dva zákony o ratifikácii dohôd s Európskou úniou o zjednodušení postupu pri vydávaní víz a o readmisii.

V mene Rady Vám môžem povedať, že Komisia v súčasnosti nemá mandát na začatie rozhovorov o podobnej dohode s Gruzínskom. Čo sa týka spoločného centra na udeľovanie víz v Kišiňove, spolupráca medzi členskými štátmi je vecou ich samostatného rozhodnutia.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). - (RO) Blahoželám Vám k podpisu dohôd s Moldavskou republikou. V tejto záležitosti by som chcela zdôrazniť dve veci: predovšetkým považujem za potrebné zahrnúť do diskusie o vzťahoch medzi Radou a Moldavskou republikou situáciu, ktorá nastala okamžite po podpísaní týchto dohôd: 12. októbra na hraniciach Moldavskej republiky odmietli povoliť vstup na jej územie niekoľkým oficiálnym delegáciám z Rumunska. Keďže sa domnievam, že po zjednodušení vízového režimu pre tretiu krajinu by malo časom nasledovať recipročné opatrenie, zaujímalo by ma, či má Rada v úmysle zaoberať sa touto vecou. Po druhé, v dohodách, ktoré ste podpísali, sa nachádza zmienka o moldavskom jazyku, jazyku, ktorý nie je uznaný. Bola by som rada, keby sme to pripomenuli najmä preto, že je iba jeden jazyk, rumunský jazyk, ktorý je uznávaný v Európskej únii. Čo sa týka Gruzínska, domnievam sa, že veci by sa mali pohnúť smerom k odstráneniu situácie, ktorej čelia občania Gruzínska v porovnaní s občanmi Južného Osetska.

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, ako som už uviedol, podpísal som túto dohodu o zjednodušení postupu pri vydávaní víz s Moldavskom a môžem Vám povedať, že tento krok, túto iniciatívu moldavská vláda náležite ocenila a uznala.

Je to nesmierne dôležitý nástroj v našich vzťahoch s Moldavskom, ako aj vo vzťahoch so všetkými susediacimi krajinami. Dúfam, samozrejme, že táto dohoda pomôže, ako bolo jej zámerom, upevniť vzťahy medzi EÚ a Moldavskom a najmä posilniť „ľudský rozmer“ európskej susedskej politiky, inými slovami, zblížiť ľudí tak, aby sme sa mohli navzájom viac a lepšie spoznať, pretože to nepochybne posilňuje európskeho ducha a porozumenie.

Akékoľvek ťažkosti pri uplatňovaní tejto dohody bude, samozrejme, nevyhnutné posúdiť. Takéto ťažkosti sú zatiaľ úplne nové, ale môžem povedať, že kedykoľvek dohody uzavreté Európskou úniou s tretími krajinami vedú k problémom alebo ťažkostiam, keď neprinášajú očakávané výsledky alebo prinášajú zlé výsledky, Komisia, prípadne v spolupráci s Radou, musí preveriť čo sa deje a, ak je to možné, urobiť nevyhnutné zmeny.

Čo sa týka Gruzínska, vzal som Vašu poznámku na vedomie, pani Anastaseová.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Sú nejaké plány na prijatie dohody o zjednodušení vízového režimu pre Bielorusko? Litva, ktorá má s Bieloruskom dlhé hranice, bude mať po rozšírení schengenského priestoru problémy s pozývaním ľudí z tejto krajiny na návštevu a okrem toho Bielorusi nebudú môcť navštevovať svojich príbuzných žijúcich za hranicou. Sú nejaké plány na riešenie tejto situácie?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pani Budreikatėová, ako viete, rozhodnutia o uzatvorení dohôd o zjednodušení vízového režimu sa prijímajú osobitne pre každý prípad. Prirodzene, do úvahy sa berie posudzovaná krajina, druh vzťahu, aký s ňou máme, technické bezpečnostné otázky a tak ďalej. V dôsledku toho, ak je to možné, v prípade Bieloruska alebo ktorejkoľvek inej krajiny, by Komisia musela náležite predložiť návrh Rade a tá by musela o ňom rozhodnúť. Ako som však už povedal, bez splnenia určitých technických a politických podmienok nie je možné jednoducho prijať rozhodnutie o uzavretí tohto druhu dohody alebo o začatí rokovaní.

Ale tam, kde je technicky a politicky prijateľné uzavrieť dohody o zjednodušení vízového režimu, pomáhajú tieto dohody, ako som už povedal, „ľudskému rozmeru“ alebo „humanitárnemu rozmeru“ našej susedskej politiky. Nemôžeme si byť navzájom cudzincami; naopak, musíme a môžeme sa navzájom spoznávať viac a lepšie.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 11, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0703/07)

Vec: Vytvorenie európskej jednotky civilnej obrany

4. septembra 2007 Európsky parlament prijal uznesenie (P6_TA(2007)0362) o prírodných katastrofách, konkrétne pripomínajúce vražedné požiare, ktoré postihli Grécko počas tohto leta. Podobne ako ďalšie dokumenty, uznesenie aj správa o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (A6-0286/2006 z 18. septembra 2006) uznáva dôležitosť mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a požaduje vytvorenie európskej jednotky civilnej obrany, ktorá by mohla okamžite reagovať v naliehavých prípadoch, ako sa tiež navrhovalo v správe bývalého komisára Barniera.

Ak by vytvorenie európskej jednotky civilnej obrany malo konkrétnu podporu vnútroštátnych orgánov zodpovedných za civilnú ochranu v členských štátoch, ktoré tento krok podporujú, aký bude postoj Rady k vytvoreniu jednotky civilnej obrany?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán Papadimoulis, Rada zdôrazňuje, že 15. a 16. júna 2006 a tiež 14. a 15. decembra 2006 Európska rada schválila alebo vzala do úvahy správy predsedníctva o posilnení reakčnej schopnosti Únie v núdzových alebo krízových prípadoch, s cieľom zlepšiť koordináciu a prísun dostupných prostriedkov.

Zasadnutie Európskej rady v júni 2006 pripravilo ďalšie smernice na zlepšenie reakčnej schopnosti Únie v prípadoch núdze, krízy a katastrofy, v rámci Európskej únie, ako aj mimo nej. Rada žiadala, aby sa mimoriadna pozornosť venovala ďalšiemu rozvoju spôsobilosti rýchlej reakcie Európskej únie, založenej na prostriedkoch poskytnutých členskými štátmi, vrátane útvarov civilnej ochrany, a práci na návrhoch Komisie na posilnenie spôsobilosti civilnej ochrany Spoločenstva.

Čo sa týka správy, ktorú predložil Michel Barnier v máji 2006, Rada tiež zdôrazňuje, že 15. a 16. júna 2006 Európska rada privítala tento dokument ako významný príspevok k diskusii. Hoci niektoré myšlienky z Barnierovej správy boli zahrnuté do pravidiel alebo postupov Spoločenstva, Rade nebol doposiaľ predložený žiadny návrh na vytvorenie európskej jednotky civilnej obrany.

Vo svojich záveroch z 15. a 16. októbra 2007 Rada, so zreteľom na nedávne ničivé udalosti v niektorých členských štátoch a s uznaním potreby schopnosti Európskej únie účinne a včas reagovať na krízové a núdzové situácie po prírodných katastrofách, vyzvala Komisiu, aby pokračovala v skúmaní tejto otázky a predložila príslušné návrhy ešte pred zasadnutím Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 10. decembra 2007.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval pánovi úradujúcemu predsedovi, ale on nám zvyčajným slovníkom Rady predložil chronológiu 18 mesiacov nečinnosti a meškania. Text, ktorý ste nám prečítali, sa pokúša podkopať celý Barnierov návrh. Pýtam sa Vás, koľko obetí požiarov a povodní ešte musíme oplakať. Koľko majetku musíme stratiť? Ako dlho budú členské štáty plytvať svojimi zdrojmi, kým konečne v Rade navrhnete prieskum, ktorý Európsky parlament už tak dlho žiada? Pýtam sa Vás, či navrhnete 10. decembra Vy, ako úradujúci predseda, aby Rada preskúmala odporúčanie Európskeho parlamentu, že by sa mala zriadiť pomocná jednotka civilnej ochrany, alebo či nám Váš nasledovník po 18 mesiacoch porozpráva nový príbeh o ďalšom meškaní.

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán Papadimoulis, Rada, prirodzene, s veľkým záujmom očakáva návrh Komisie o tejto záležitosti, inými slovami, o možnom vytvorení jednotky civilnej obrany. Dúfame, že tieto podnety alebo návrhy Komisia vypracuje ešte pred zasadnutím Rady pre všeobecné záležitosti 10. decembra, ktoré sa uskutoční o necelé dva mesiace. Veríme, že si budeme môcť návrhy Komisie prečítať a posúdiť ich a potom príslušne konať.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Aj ja by som chcel zdôrazniť význam tejto otázky, som preto rád, že Rada oslovila Komisiu a čaká na jej odpoveď. Chcel by som sa však opýtať, aké sú názory Komisie na jednotku v mimoriadnych situáciách a, so zreteľom na všetky tie povodne a požiare, zmenu klímy a udalosti, ktoré sa odohrávajú ďaleko odtiaľto, v Amerike, aké sú názory Komisie na skutočnú úlohu takejto jednotky v mimoriadnych situáciách.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda, niekoľkokrát ste sa zmienili o Barnierovej správe. Táto správa vzbudila obavy organizácií poskytujúcich pomoc, lebo sa zdá, že vytvára možnosť vzniku kvázi vojenských štruktúr alebo predbežného rozhodovania na vojenskej úrovni. Je si Rada vedomá týchto obáv z „militarizácie“ jednotky civilnej ochrany a ako môže a bude Rada na toto znepokojenie reagovať?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, ako som sa už zmienil, návrhy a závery Rady k správe pána Barniera boli také, že by táto správa mohla tvoriť pracovnú základňu pre budúce rozhodnutia. Nebol to 100 % súhlas, dokonca ani čiastkový súhlas s tým, že by mala tvoriť pracovnú základňu. Na tom sa jednoducho v tom čase Rada zhodla. Ako som už povedal, nemôžem predvídať reakciu Rady na návrhy, modely a metódy, ktoré zatiaľ neexistujú, lebo to by bolo predpovedanie histórie.

Musíme počkať na návrhy a hodnotenie Komisie. Potom to prediskutujeme v Rade a dôjdeme k záverom. Rozhodneme tiež o budúcom smerovaní v tejto otázke, čo ma privádza k ďalšiemu dôležitému bodu. Tým, že požiadala Komisiu o predloženie návrhov v tejto záležitosti, Rada jednoznačne vyjadrila svoj záujem o túto oblasť a svoje odhodlanie pohnúť sa v nej dopredu. Podľa môjho názoru je to nesporný a pozitívny signál.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 12, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0708/07)

Vec: Osud profesora Ukshina Hotiho

Medzinárodne uznávaný vedec a mierový aktivista profesor Ukshin Hoti, minister zahraničia demokratickej podzemnej Kosovskej republiky, ktorú viedol v deväťdesiatych rokoch minulého storočia prezident Rugova, bol pred mnohými rokmi uväznený Miloševičovým režimom a zmizol bez stopy.

Môže Rada zistiť od vlády v novom, demokratickom Srbsku, čo sa stalo s profesorom Hotim a posúdiť, či sú belehradské orgány pripravené viesť vyšetrovanie v tejto záležitosti?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán Posselt, profesor Ukshin Hoti je jednou z viac ako 2 000 osôb uvedených na zozname Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), ktorých rodiny oznámili ich zmiznutie počas kosovského konfliktu.

Od januára 1998 MVČK zhromažďuje informácie o ľuďoch, ktorí zmizli v Kosove. Tieto informácie posielajú orgánom v Belehrade a Prištine spolu so žiadosťami o maximálne úsilie na zistenie miesta pobytu týchto ľudí.

MVČK v Kosove v tejto otázke úzko spolupracuje s misiami Organizácie Spojených národov v Kosove. V rámci dialógu o otázkach spoločného záujmu medzi Prištinou a Belehradom sa od marca 2004 pod záštitou Červeného kríža pravidelne stretáva pracovná skupina pre nezvestné osoby, v ktorej sú zastúpené obe vlády.

Obe strany vyvíjajú úsilie na zistenie miesta pobytu nezvestných osôb, ale pokrok je pomalý. Právo spoznať miesto pobytu nezvestných milovaných ľudí je základným prvkom humanitárneho práva a ľudských práv.

Preto Rada Európskej únie v tomto smere podporuje prácu medzinárodných a miestnych orgánov v Srbsku a Kosove a vyzýva ich na zvýšenie úsilia.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, každá obeť je, samozrejme, rovnako dôležitá, a preto vítam toto vyšetrovanie. Profesor Hoti však bol naozaj veľmi známy. Som v úzkom kontakte s jeho rodinou. Bol najbližším spolupracovníkom Ibrahima Rugovu, laureáta našej Sacharovovej ceny a Srbi ho formálne zadržali. V tom prípade musia mať nejaké informácie o mieste jeho pobytu! To je otázka, ktorú si treba formálne ozrejmiť s vládou v Belehrade za účasti Rady. Čo môže srbská vláda povedať o mieste pobytu svojho väzňa, za ktorého prevzala zodpovednosť, keďže ho drží vo väzbe?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, ako som už povedal, Rada, samozrejme, podporuje každé úsilie orgánov priamo zodpovedných za túto oblasť o určenie miesta pobytu profesora Ukshina Hotiho. Chápeme tiež, ako som povedal, že je to otázka ľudských práv a ich ochrany. V tomto zmysle musí tvoriť súčasť nášho politického dialógu s príslušnými vládami, ktoré sú za túto oblasť zodpovedné.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 13, ktorú predkladá Robert Evans (H-0710/07)

Vec: Klimatická zmena

Domnieva sa Rada, že je stále možné splniť cieľ Európskej únie udržať globálny rast teploty na hodnote 2 °C?

Diskutovala Rada o tom, aké doplnkové opatrenia treba zvážiť na úrovni EÚ, aby sa dalo čeliť obavám vyjadreným v správe Medzinárodného panela pre zmenu klímy z roku 2007?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, ako viete, najvyšší európski predstavitelia sa rozhodli vyslať medzinárodnému spoločenstvu jasný signál o svojom odhodlaní bojovať proti klimatickej zmene prijatím nasledovných záväzkov s cieľom podporiť rokovania o globálnej dohode na obdobie po roku 2012.

Kým sa dosiahne uvedená dohoda, Európska únia prijala pevný a slobodný záväzok dosiahnuť do roku 2020 zníženie emisií skleníkových plynov najmenej o 20 % oproti úrovni z roku 1990. Po druhé, Európska únia je pripravená zaviazať sa k zníženiu o 30 %, ak ostatné rozvinuté krajiny pristúpia k podobnému zníženiu a ak rozvojové krajiny, ktoré sú hospodársky vyspelejšie, tiež k tomu primerane prispejú.

Európska únia sa domnieva, že musí stáť na čele ambiciózneho znižovania emisií, aby rozvinuté krajiny dokázali presvedčiť rozvojové krajiny, nech tiež prispejú k tomuto globálnemu úsiliu.

Tento ambiciózny cieľ nepochybne posilní globálny uhlíkový trh, ktorý tu musí zostať, aby obmedzil náklady vyplývajúce zo znižovania emisií. Rozličné opatrenia už boli prijaté v rámci Európskeho programu pre zmenu klímy a ďalšie sa plánujú v rámci strategickej analýzy energetickej politiky v Európskej únii, aby bolo možné dosiahnuť cieľ výrazného zníženia skleníkových plynov.

Systém obchodovania s emisiami bude hrať kľúčovú úlohu pri dosahovaní dlhodobých cieľov EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov a jeho analýza bude rozhodujúca pri realizácii celkových cieľov stanovených pre Európsku úniu.

  Robert Evans (PSE). - Ďakujem Vám, pán úradujúci predseda, za túto celkom povzbudzujúcu odpoveď. Povedali ste, že chcete vyslať silný signál a že potrebujeme globálnu dohodu. Ja som chcel počuť o cieli 30 %. Súhlasím s Vami, že musíme byť ambiciózni. Samozrejme, je to oblasť, ktorá sa dotýka väčšiny európskych občanov, ale ktorá tiež vyvoláva ich znepokojenie.

Zaujímalo by ma, či môžete trochu viac ozrejmiť svoj názor na to, aké pozitívne a reálne kroky by sme mohli urobiť na povzbudenie tých krajín, ktoré by mali byť schopné urobiť viac (ako sú Spojené štáty) a ako pomôcť tým krajinám (či už je to Čína, India alebo Rusko), ktoré sa zrejme momentálne ťažko prebíjajú. Čo viac by sme skutočne mohli robiť, aby sme tento proces urýchlili, okrem rozprávania? Nenaznačujem, že to je to jediné, čo ste robili, ale čo okrem rozprávania o tejto záležitosti budeme naozaj robiť, aby sme boli úspešní?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) To, čo má Európska únia k dispozícii, sú diplomatické nástroje a tiež naše presvedčenie a, povedzme, politickú vôľu. Domnievam sa, že najlepším spôsobom ako presvedčiť iných, aby nás nasledovali, je udávať tempo a byť im príkladom a presne to aj robíme.

Tým, že sme si stanovili ambiciózne ciele, ktoré zodpovedajú tomu, čo od nás očakávajú naši občania, ideme zjavne príkladom, nielen v rámci Únie, ale aj globálne. To inšpiruje verejnú mienku v ďalších krajinách, čo ďalej núti príslušné vlády, aby prijímali opatrenia zarovno s našimi ambicióznymi cieľmi.

Čo sa týka Spojených štátov, tento vodcovský efekt je podľa môjho názoru úplne zrejmý. Príklad, ktorý v tomto smere dala Európska únia v celosvetovom meradle, viedla k tlaku americkej spoločnosti na príslušné orgány v tom zmysle, že musia byť tiež ambicióznejšie. Podľa môjho osobného názoru aj Nobelova cena mieru za otázky klimatickej zmeny, ktorú získal Al Gore, s tým do značnej miery súvisí, s našou ambicióznou politikou, s našou túžbou po zmene, s našou snahou presvedčiť ostatných, aby sa pridali k našim cieľom, samozrejme, to všetko v kontexte multilaterálnej diplomacie prostredníctvom Organizácie Spojených národov.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Mohla by som vyzvať Parlament, aby preukázal svoju vodcovskú úlohu tým, že vypne klimatizáciu, pretože som zmrznutá a mohlo by to byť naším príspevkom k problematike klimatickej zmeny?

Vážený pán úradujúci predseda, odpovedali ste na jednu z otázok, ktoré som sa chcela opýtať, ale zrejme to bude chcieť viac než Ala Gora, aby sa do toho zaangažovala verejnosť. Preto by som rada požiadala Radu, aby načrtla, ako chce záujem verejnosti premeniť na aktivitu verejnosti v rámci Európskej únie a tiež aby vzala do úvahy, že nechceme zastaviť pokrok v rozvojovom svete, pretože my v skutočnosti ťažíme z faktu, že sa rozvíjajú.

  Predsedajúci. − Problém s teplotou v tejto snemovni sa pokúsime vyriešiť.

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážená pani McGuinnessová, ďakujem za Vašu otázku. Musíme sa zapojiť do trvalej kampane zvyšovania povedomia a informovanosti. Musíme tiež ísť príkladom. To sa už robí.

Určite je ešte veľa toho, čo treba urobiť, ale domnievam sa, že proces zvyšovania povedomia medzi ľuďmi o otázke klimatickej zmeny postupne získava pevné základy, pretože účinky tejto zmeny vidieť dennodenne, sú reálne a ľudia ich cítia. Mohol by som uviesť svoju vlastnú osobnú skúsenosť, ak by bol záujem. Keď som mal šesť alebo sedem rokov, klíma v Portugalsku nebola rovnaká ako je dnes, keď mám päťdesiat. Skutočne pozorujem, tak ako aj ostatní, že situácia sa zmenila. Výsledkom je, že sa ľudia pýtajú, prečo sa situácia zmenila a aké sú dôsledky týchto zmien.

Na druhej strane, členské štáty musia prijať právne predpisy potrebné na riešenie, zastavenie alebo minimalizovanie príčin klimatickej zmeny. Členské štáty prijali politické záväzky na úrovni EÚ a teraz musia prijať potrebné právne predpisy a zabezpečiť ich účinné dodržiavanie. Ešte raz, musíme ísť príkladom v celosvetovom meradle.

Nerád by som podceňoval kampaň, ktorú vedie bývalý viceprezident Al Gore, pretože sa domnievam, že výrazne ovplyvňuje verejnú mienku na celom svete.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 14, ktorú predkladá Mairead McGuinness (H-0713/07)

Vec: Kríza na globálnych finančných trhoch

Na nedávnom neformálnom stretnutí ministrov financií EÚ (Porto, 14. – 15. septembra) sa diskutovalo o kríze, ktorá vznikla v Európe v dôsledku nestability na finančných trhoch USA. Mohla by Rada načrtnúť charakter týchto diskusií? Považuje Rada konkrétny prípad banky Northern Rock, ktorá v súčasnosti zažíva finančné ťažkosti, za priamy dôsledok nestability v USA?

Domnieva sa Rada, že táto záležitosť má širšie dôsledky pre finančné trhy Európy?

Napokon je Rada presvedčená, že existujúce ochranné opatrenia v oblasti finančných služieb poskytujú dostatočnú ochranu spotrebiteľom, najmä tým, ktorí nakupujú finančné produkty mimo svojho „domovského“ členského štátu?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, k tejto otázke musím povedať nasledovné. Na neformálnom stretnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk EÚ, ktoré sa konalo v portugalskom meste Porto 14. a 15. septembra, sa diskutovalo o rozličných otázkach vrátane vývoja hospodárskej a finančnej situácie.

Ako je uvedené na internetovej stránke portugalského predsedníctva, naše hodnotenie má dve časti. Na jednej strane sa domnievame, že zažívame obdobie nestability a prehodnocovania rizika na globálnych finančných trhoch vyvolané problémami na trhu rizikových hypoték v Spojených štátoch, čo sa prostredníctvom komplexných finančných nástrojov prenieslo do globálneho finančného systému.

Postihnuté bolo aj fungovanie peňažných trhov, čo si vyžiadalo rýchly a rozhodný zásah hlavných centrálnych bánk vrátane Európskej centrálnej banky. Na druhej strane, hoci finančné turbulencie nepochybne zvýšili neistotu hospodárskych vyhliadok, makroekonomické základy v Európskej únii sú pevné a svetový rast zostáva mohutný, napriek spomaleniu v USA.

Európske finančné inštitúcie sa zdajú silné a ich zdravá ziskovosť v ostatných rokoch im zaisťuje takú pozíciu, aby prečkali súčasné obdobie zvýšenej nestability na finančných trhoch.

Zdôraznil by som však, že o konkrétnych prípadoch z jednotlivých členských štátov sa nehovorilo. Pri tomto hodnotení sme diskutovali aj o poučeniach, ktoré sa dajú vyvodiť z nedávnej nestability finančného trhu. Bolo zdôraznené, že hoci náš finančný sektor má spoľahlivý regulačný a kontrolný systém, ktorý nedávno legislatívne posilnilo napríklad zavedenie smernice o kapitálových požiadavkách a práca na príprave smernice Solventnosť II, musíme byť naďalej v strehu, najmä vzhľadom na rýchly a inovačný vývoj v oblasti finančných produktov.

Takže nedávna epizóda finančnej turbulencie zvýšila naliehavosť viacerých otázok, ktoré má stále na programe Rada, a zosilnila potrebu, aby Európska únia spolu so svojimi medzinárodnými partnermi hľadala spôsoby, ako zvyšovať transparentnosť, zlepšovať hodnotiace postupy, pokračovať v posilňovaní riadenia rizika a zlepšovať činnosť trhu, najmä v oblasti komplexných finančných produktov.

Rada Ecofin 9. októbra schválila podrobný pracovný program, ktorý majú do konca roku 2008 realizovať príslušné orgány na úrovni EÚ, v úzkej spolupráci s hlavnými medzinárodnými partnermi.

Na tom istom októbrovom zasadnutí rady Ecofin sa tiež prijali závery o posilnení mechanizmov finančnej stability v Európskej únii. Tieto závery sú k dispozícii na internetovej stránke Rady a sú hmatateľným výsledkom viac ako rok trvajúcej prípravy. Rada predovšetkým prijala súbor spoločných zásad na usmernenie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi v oblasti finančnej stability.

Ďalej bolo schválené rozšírenie memoranda o porozumení týkajúceho sa spolupráce a výmeny informácií, ktoré v roku 2005 podpísali orgány bankového dohľadu EÚ, centrálne banky a ministerstvá financií, o tri nové prvky: po prvé, spoločné zásady formálne prijaté na zasadnutí; po druhé, spoločný analytický rámec na hodnotenie systémových dôsledkov potenciálnej krízy a, po tretie, spoločné praktické usmernenia pre postupy v potenciálnych cezhraničných krízových situáciách.

Pracovný program bol preto zostavený s časovým harmonogramom týchto a ďalších krokov, ktoré sa majú realizovať na posilnenie účinnosti mechanizmov finančnej stability v Európskej únii. Je zrejmé, že celá táto práca má za cieľ ochranu spotrebiteľov a investorov, ktorí sú závislí od správneho fungovania finančných trhov.

Dovoľte mi, prosím, na záver zdôrazniť, že, ako to ja chápem, Rada sa spolu s Európskym parlamentom a Komisiou podpisuje pod cieľ, dosiahnuť účinnú úroveň opatrného dohľadu a regulácie, aby sa zabezpečila finančná stabilita, globálna konkurencieschopnosť a ochrana spotrebiteľa.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Ďakujem Vám, pán úradujúci predseda. Budem si musieť preštudovať Vašu veľmi podrobnú odpoveď, ktorú oceňujem, pretože je to veľmi vážna záležitosť.

Človek musí súhlasiť s tým, že dôvera klientov banky Northern Rock bola otrasená a že vznikol lavínový efekt. Dôvera je, samozrejme, kľúčová pre stabilitu bankového systému a tiež pre cezhraničné služby a obchod v sektore finančných služieb.

Myslíte si, že opatrenia, ktoré ste uviedli, sú dostatočné na obnovu tejto dôvery?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Rada dokáže zakaždým prekvapiť poslancov. Ako som už povedal, rada Ecofin požiadala pracovnú skupinu o veľmi hlbokú a podrobnú analýzu a o akékoľvek nové nástroje alebo opatrenia, ktoré by mohli v budúcnosti zabrániť, aby situácie ako je táto ovplyvňovali európske finančné trhy. Rada teda pristupuje k týmto problémom obozretne, keďže požiadala zodpovedné orgány o dôslednú prácu. Pracovnú skupinu požiadala o návrh opatrení, ktoré by sa dali v prípade potreby prijať, aby sa predišlo situáciám, ako je tá, ktorú sme zažili nedávno. Budeme musieť počkať a uvidíme, či sa tieto opatrenia v praxi ukážu účinné alebo nie. Rada však dostane odporúčanie opatrení, ktoré by sa v prípade potreby prijali, aby sa naše hospodárstvo chránilo pred vplyvom akejkoľvek ďalšej finančnej krízy v budúcnosti.

Musím sa ešte zmieniť, že tejto téme sa venovalo aj neformálne stretnutie hláv štátov a vlád, ktoré sa konalo minulý týždeň v Lisabone. Na tejto schôdzke naše hlavy štátov a vlád dôraze vyslovili nasledovné posolstvo: po prvé, že európske hospodárstvo vykazuje to, čo ekonómovia volajú „dobré základy“, inými slovami, naše hospodárstva sú stále zdravé, a, po druhé, že podporujú opatrenia, ktoré prijala rada Ecofin a ktoré sa navrhujú v tejto oblasti.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 15, ktorú predkladá Johan Van Hecke (H-0717/07)

Vec: Rastúci počet európskych agentúr

V súčasnosti je v mnohých krajinách a mestách EÚ rozmiestnených 23 európskych agentúr. Ich činnosť alebo prevádzka sotva podliehajú nejakému skúmaniu. Najnovšie bola založená Agentúra pre základné práva, ktorá má sídlo vo Viedni a momentálne zamestnáva 100 ľudí. Účelom tejto agentúry je monitorovať ochranu ľudských práv v Európskej únii, hoci túto úlohu už perfektne plní Európsky súd pre ľudské práva a vlastne aj Rada Európy, pričom obe tieto organizácie sídlia v Štrasburgu. Všetky tieto agentúry spolu minú približne 1 miliardu EUR ročne z peňazí daňových poplatníkov. Niektorí pozorovatelia tvrdia, že sotva sa nejaký samit Európskej rady skončí bez založenia novej agentúry.

Má Rada v úmysle zakladať ďalšie nové agentúry? Posudzuje sa dôkladne potreba založenia agentúry v každom prípade? Je si Rada vedomá finančného vplyvu na európsky rozpočet? Je Rada pripravená zrušiť niektoré agentúry, ak ich existencia nie je opodstatnená?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pán Van Hecke, zdôraznil by som, že otázky o zakladaní a rušení agentúr Spoločenstva treba klásť Komisii, ktorá má v tomto smere výlučné právo iniciatívy. Legislatívne orgány, Parlament a Rada, konajú výhradne na základe návrhov, ktoré predloží Komisia. Čo sa týka Rady, vážený pán poslanec si môže byť istý, že potreba založenia novej agentúry sa starostlivo zvažuje v každom prípade.

Čo sa týka rozpočtových aspektov, odkázal by som váženého pána poslanca na spoločné vyhlásenie z 18. apríla 2007, v ktorom sa tri inštitúcie dohodli na spoločnom súbore zásad rozpočtového hospodárenia existujúcich alebo budúcich agentúr Spoločenstva.

  Johan Van Hecke (ALDE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať pánovi ministrovi za jeho odpoveď. Môj záujem položiť túto otázku bol dvojaký: po prvé, prudký nárast počtu agentúr vypukne po každom zasadnutí Rady; 12 nových agentúr za päť rokov, pričom počet ich pracovníkov vzrástol zo 166 na 3 700. Druhá časť tejto otázky znie: prehodnocuje pravidelne Rada potrebu udržiavať tieto agentúry, keďže dôvod ich existencie už nemusí byť zrejmý? Druhá vec, ktorá ma zaujíma, je, ako samotná Rada organizuje svoju vnútornú kontrolu výdavkov všetkých týchto agentúr, a ako vidí v tomto úlohu Parlamentu?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán Van Hecke, ako som sa už zmienil, návrh na založenie agentúry predkladá Európska komisia, a Rada potom v dialógu s Komisiou zhodnotí, či je návrh Komisie opodstatnený alebo nie. Rozhodnutia sa potom prijímajú v súlade s pravidlami zmluvy. Musím povedať, že Portugalsko je hostiteľom jednej agentúry, Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, ktorá má sídlo v Lisabone a ktorú rozhodne považujeme za veľmi užitočnú európsku agentúru.

Čo sa týka konkrétneho riadenia agentúr, ako viete, tie majú svoje vlastné kontrolné mechanizmy, ktoré sú, podľa mňa, dosť prísne. Ako som už spomenul, inštitúcie sa navyše tiež dohodli na súbore spoločných zásad, ktoré sa priamo používajú v rozpočtovom hospodárení týchto agentúr Spoločenstva.

Moja osobná skúsenosť mi hovorí, že zabezpečeniu dôsledného hospodárenia a prísne vymedzeného využívania finančných prostriedkov, ktoré majú tieto agentúry k dispozícii, sa venuje veľká pozornosť. To je moja osobná skúsenosť, tak to treba brať.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 16, ktorú predkladá Bill Newton Dunn (H-0719/07)

Vec: Sieť tiesňového volania 24/7 pre počítačovú kriminalitu

Dostal som správu, z USA, že 10 členských štátov EÚ sa nepodieľa na sieti tiesňového volania 24/7 pre počítačovú kriminalitu. Sú to Belgicko, Cyprus, Estónsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko, a tiež Portugalsko, momentálne predsednícka krajina Rady.

Akú dôležitosť pripisuje Rada boju proti medzinárodnej počítačovej kriminalite?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pán Newton Dunn, Rada nie je informovaná o účasti členských štátov na tejto sieti, ktorá je predovšetkým iniciatívou členských štátov skupiny G8 a Rady Európy. Preto Rada nemôže túto informáciu potvrdiť ani vyvrátiť. Rada však považuje boj proti počítačovej kriminalite za mimoriadne dôležitý, ako to dokazuje prijatie rámcového rozhodnutia 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy a tiež fakt, že Rada podporila rýchlu ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001.

Okrem toho závery Rady o všeobecnej politike v oblasti boja proti počítačovej kriminalite budú predložené a prediskutované na nasledujúcom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré je plánované na november.

Navyše, Portugalsko má národné centrálne referenčné stredisko, ktoré je k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni (24/7) a ktoré je zodpovedné za boj proti tomuto druhu kriminality prostredníctvom Interpolu a globálnej operačnej siete.

  Bill Newton Dunn (ALDE). - Ďakujem Vám, vážený pán úradujúci predseda, za túto celkom otvorenú, čestnú a faktickú odpoveď. Mohli by ste na nasledujúcom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, o ktorom ste hovorili, predniesť zaujímavý bod, že Rada zrejme o tejto veci nič nevie a že 10 členských štátov nie je zapojených, čo sa mi zdá úplne zvláštne? Prednesiete, prosím, túto záležitosť na zasadnutí Rady?

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Poznamenám si Vašu otázku a Vaše znepokojenie. Či bude táto záležitosť na programe a či sa o nej bude diskutovať, sa, prirodzene, rozhodne až neskôr, ale budem tlmočiť Váš záujem o túto vec.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 17, ktorú predkladá Ilda Figueiredo (H-0723/07)

Vec: Zákaz návštevy kubánskych občanov uväznených v Spojených štátoch

Začiatkom tohto roka som od vlády USA žiadala povolenie navštíviť kubánskych občanov Reného Gonzáleza, Gerarda Hernándeza, Antonia Guerrera, Ramóna Labañina a Fernanda Gonzáleza, ktorí sú nezákonne zadržiavaní v amerických väzniciach. Povolenie som však nedostala s odôvodnením, že som týchto ľudí nepoznala pred tým, než boli uväznení.

Ukazuje sa, že v septembri tohto roka manželkám dvoch väzňov opäť raz odmietli dať povolenie na návštevu ich manželov, ktorých nemôžu navštíviť už deväť rokov pre opakujúce sa zamietnutia.

Čo si Rada myslí o tejto situácii, ktorá nesvedčí o úcte k ľudským právam týchto občanov? Je ochotná vyjadriť svoje znepokojenie americkým orgánom?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pani Figueiredová, ako vážená pani poslankyňa určite vie, rozhodnutie krajiny, či povolí vstup na svoje územie alebo nie, je vecou vnútroštátnej právomoci. V tomto konkrétnom prípade zaobchádzania s kubánskymi väzňami a ich rodinnými príslušníkmi je to dvojstranný problém medzi Spojenými štátmi a Kubou, keďže podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych vzťahoch je za ochranu práv a záujmov občanov krajiny v zahraničí zodpovedná daná krajina.

Rada preto nie je oprávnená zaujímať stanovisko k tejto záležitosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) To je pravda, ale predsedníctvo musí vziať do úvahy tento problém: päť kubánskych občanov je zadržiavaných deväť rokov v amerických väzniciach a sú im odmietané návštevy členov rodiny a, dokonca, v prípade dvoch z nich, návštevy manželiek. Tie už boli predtým v tomto Parlamente a sú tu aj dnes. Je tiež pravdou, že ja som členkou tohto Parlamentu a že som žiadala o povolenie navštíviť týchto občanov, ale bolo mi to zamietnuté. Teraz som členkou tohto Parlamentu; nepodávala som tú žiadosť iba ako občianka, ale tiež ako predstaviteľka tohto Parlamentu. Domnievam sa, že Európsky parlament a jeho predseda a, samozrejme, portugalské predsedníctvo, by mali zaujať postoj k tejto záležitosti, keďže odmietnutie povoliť návštevu jednému z členov tohto Parlamentu, v tomto prípade mne, je porušením ľudských práv a tiež prejavom nedostatku úcty k tejto inštitúcii. V tejto záležitosti sú však zainteresovaní aj ďalší členovia tohto Parlamentu, a preto Vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste vyjadrili naše znepokojenie.

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Manuel Lobo Antunes. − (PT) Vážený pán predsedajúci, zaznamenal som, samozrejme, postrehy a poznámky pani Figueiredovej, ale nemám čo dodať k svojej predchádzajúcej odpovedi. Musíte tiež pochopiť, že nemôžem vyjadrovať svoje osobné názory na tento problém.

  Predsedajúci. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto sa hodina otázok skončila.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.30 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

16. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

17. Výroba ópia na medicínske účely v Afganistane (rozprava)

  Predsedajúca. - Nasledujúcim bodom je správa (A6-0341/2007) pána Cappata v mene Výboru pre zahraničné veci s návrhom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade o výrobe ópia na medicínske účely v Afganistane (2007/2125(INI)).

  Marco Cappato, spravodajca. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v tejto správe navrhujeme, aby sa Parlament chopil iniciatívy a pripravil návrh Rade, najmä v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, k problému výroby ópia v Afganistane.

Naším východiskovým bodom je poznanie, že doposiaľ dosiahnuté výsledky sú nedostatočné. Za posledné dva roky sa výroba ópia, používaného na prípravu heroínu, zvýšila o 50 %. Zdá sa, že nedokážeme nájsť účinné prostriedky na zníženie tohto obrovského množstva produkcie, ktorá celá slúži na obohatenie, prirodzene, nie pestovateľov, poľnohospodárov, ale veľkých medzinárodných drogových mafií, teroristov a Talibanu.

Táto správa vychádza aj z ďalšieho predpokladu: že zároveň panuje naozaj veľmi nedostatočný prístup k liekom na tíšenie bolesti. Okolo 80 % svetovej populácie nemá vôbec žiaden prístup k týmto liekom. Prirodzene, obe tieto otázky sa dajú považovať za úplne oddelené, ale domnievam sa, že je úlohou politických inštitúcií mať pragmatický prístup, a teda pochopiť, že keď čelíme obrovskému objemu produkcie, ktorá sa používa na výrobu heroínu, a zároveň výrobok rovnakého poľnohospodárskeho pôvodu je veľmi nedostatkový, mali by sa dať tieto dva východiskové body skombinovať.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené vo Výbore pre zahraničné veci a pani Gomesovou v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente, ako aj návrhy predložené v pléne Skupinou Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, pomohli zabezpečiť, že dnes predložený návrh nie je alternatívny, teda negatívny návrh, volajúci po okamžitej zmene doposiaľ presadzovanej politiky.

Čo od vás, Rady a Komisie, požadujeme, je skúsiť experiment, začať niekoľko skúšobných projektov, ktoré by presunuli spracovanie časti úrody doteraz používanej na výrobu heroínu na výrobu liekov na tíšenie bolesti. Na strane dopytu by sa tiež dala rozbehnúť politika, ktorá by lieky na tíšenie bolesti dostala na kontinenty, ako je Afrika a Ázia, ktoré sú prakticky bez týchto prípravkov.

Preto sa mi zdá, že správa, ako vyšla z Výboru pre zahraničné veci, s prihliadnutím na predkladané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sa mi zdá v zásade vyvážená. Vychádza z veľmi jednoduchého predpokladu, že je pravdepodobne (ja si myslím, že určite) jednoduchšie spolupracovať s farmármi, ak im navrhneme zmenu časti ich produkcie na legálnu výrobu, namiesto toho, aby sme jednoducho prišli s politikou likvidácie, vypálenia a ničenia porastov. Takýto prístup prináša opäť ďalší dôvod na konflikt s miestnymi obyvateľmi a ukázalo sa, prinajmenšom doposiaľ, že je kontraproduktívny a neužitočný.

Preto dúfam, že za pochopiteľnou oficiálnou líniou, ktorej sa držia európske vlády aj afganská vláda a ktorá presadzuje potrebu bojovať s výrobou ópia, že za touto oficiálnou líniou by sme mohli vyslať iné posolstvo, a Európsky parlament je zrejme slobodnejší než iné inštitúcie, aby predložil takýto návrh. Už sme takúto zodpovednosť prevzali a dúfam, že to potvrdíme zajtra pri hlasovaní. Máme väčšiu slobodu než iní navrhnúť, aby sa tieto alternatívne experimenty realizovali a hodnotili pragmaticky, nie ideologicky.

Každý z nás má svoje vlastné názory na medzinárodnú politiku a drogy a na medzinárodnú politiku v Afganistane. Táto správa nie je myslená ako ideologický návrh, ale ako praktický pokus pomôcť pri hľadaní riešenia problému, ktorý je skutočnou globálnou tragédiou.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, chcela by som veľmi pekne poďakovať pánovi Capp