Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 25. októbra 2007 - Štrasburg

13.2. Pakistan

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú štyri návrhy uznesení o Pakistane.⁽¹⁾

  David Martin (PSE), autor. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi začať vyjadrením sústrasti obetiam strašného bombového útoku v Karáči. Myslíme na všetkých ľudí, ktorí boli ovplyvnení touto dramatickou udalosťou.

Pakistan je národom, o ktorý by sme sa my v Európe mali hlboko zaujímať. Je to veľký obchodujúci národ, exportér ľudí, nielen na tento kontinent, a je veľmi dôležitým spojencom v boji proti terorizmu. Preto je veľmi smutné, že vo svojej 60-ročnej histórii Pakistan prepadol a nestala sa z neho skutočne demokratická krajina; ale na druhej strane nás môže povzbudzovať skutočnosť, že sa nestal teokratickou krajinou alebo dokonca krajinou so stálou vojenskou diktatúrou. Pakistan má preto ešte raz otvorené dvere k demokracii.

Očakávame výsledok rozhodnutia súdu o zákonnosti prezidentských volieb. Vyzývame prezidenta Mušarráfa, aby prijal výsledok, ak bude proti nemu, ale tiež vyzývam ľudí v Pakistane a na celom svete, aby akceptovali rozhodnutie súdu, ak rozhodne v prospech prezidenta. Myslím si, že to je jediný základ, na ktorom sa môžeme posunúť ďalej v tejto krajine.

Vo vzťahu k januárovým voľbám dúfam, že vláda vykoná a bude pokračovať v príprave volieb a umožní pani Benazir Bhuttovej, aby bezpečne mohla viesť svoju kampaň. Viem, že týmto prejavom naznačujeme, že za bombardovaním stojí vláda; nie som presvedčený, ale musíme sa ubezpečiť, že je zaručená bezpečnosť všetkých kandidátov a vláda robí všetko preto, aby chránila pani Benazir Bhuttovú. Tiež som presvedčený, že by sa malo povoliť, aby sa pán Sharif mohol vrátiť do krajiny a zúčastniť sa kampane, ak si to želá, a tiež mal zaručenú bezpečnosť.

Armáda by mala stáť bokom počas celého obdobia volebnej kampane a dúfam, že najneskôr v januári – a, samozrejme, pred začatím kampane – prezident sám vyzlečie uniformu a zmení svoju krajinu na skutočne civilizovanú vládu. To je to najlepšie, čo si možno želať pre budúcnosť Pakistanu a je to najlepšia nádej pre vzťahy medzi Európou a Pakistanom: že v januári bude zvolený demokratický parlament a s prezidentom oblečeným nie v uniforme, ale v civile.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), autorka. – (SV) Ďakujem, pán predsedajúci. V prvom rade musím s ťažkým srdcom povedať, že každý mesiac musíme tu v Parlamente rozhodovať o rôznych uzneseniach, pretože veľké časti sveta okolo nás nerešpektujú občianske slobody a práva a porušujú základné ľudské práva. Musím to povedať, pretože si myslím, že je hrozné, že to ide stále dokola. Hovoríme o tom tu, v Parlamente, hovoríme o tom v rôznych kontextoch, a stále to pokračuje.

Pokiaľ ide o Pakistan, ktorý je predmetom uznesenia, o ktorom teraz diskutujeme, chcem povedať že skupina GUE/NGL podporuje toto uznesenie v plnom rozsahu. Uznesenie žiada od vlády v Pakistane splnenie veľkého množstva oprávnených požiadaviek. My v okolitom svete nemôžeme mlčať o vplyve a rozhodovacej právomoci, ktorú má vojenský režim vo všetkých oblastiach spoločnosti. Moc musí byť presunutá na civilizovanú demokratickú vládu. Musím podporovať všetky dobrovoľné organizácie, každého, kto presadzuje demokratické slobody a práva. Obzvlášť by som chcela zdôrazniť dôležitosť odseku 16 tohto uznesenia. V tomto bode Parlament vyjadruje veľké znepokojenie v súvislosti so skutočnosťou, že veľká časť pakistanských žien nie je schopná zúčastniť sa na demokratickom procese. Ľudia v Pakistane sú utláčaní vojenským režimom na základe náboženstva, ale nesmieme zabúdať na utláčanie, ktorému je vystavená veľká časť pakistanských žien. Naša skupina si želá výrazne podporiť celé toto uznesenie. Ďakujem.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), autor. – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcel by som povedať, že napriek tomu, že v skutočnosti majú hlavnú zodpovednosť za vyriešenie situácie samotné úrady v Pakistane, nesmieme zabúdať, že Európska únia, a predovšetkým členské krajiny, my členské štáty, máme obrovskú zodpovednosť aspoň nezhoršiť túto situáciu.

Súvisí to s praxou, ktorá je tiež nezrozumiteľná, pretože existuje nevôľa vyriešiť situáciu s pretrvávajúcim exportom alebo v snahe exportovať zbrane do Pakistanu.

Uvediem tri príklady: v roku 2006 vláda Veľkej Británie schválila vývoz 1 500 pušiek do regiónu vrátane Pakistanu; Francúzsko sa snaží predávať Pakistanu rakety a radary na budovanie vojenských lietadiel, ktoré Pakistan údajne vyvíja v Číne; a Nemecko tiež bolo zodpovedné za vývoz veľkého množstva munície, zbraní a iných typov vojenského vybavenia.

Som presvedčený, že v takomto prípade je želanie vyriešiť situáciu v Pakistane nezlučiteľné s dodávaním zbraní podľa týchto politík. Preto navrhujem a žiadam kolegov, aby podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa snaží zastaviť všetky typy vývozu zbraní a vojenského vybavenia, až kým nebude zaručené, že sa nebudú porušovať ľudské práva.

  Charles Tannock (PPE-DE), autor. – Vážený pán predsedajúci minulotýždňový samovražedný bombový výbuch v Karáči nám pripomenul, ako nebezpečne blízko bol Pakistan k anarchii. Perspektíva, že by sa z Pakistanu stala jadrová veľmoc kontrolovaná islamskými fanatikmi, je, úprimne, dosť hrôzostrašná.

Nie som obzvlášť veľkým fanúšikom Benazir Bhuttovej, ktorej pôsobenie v úrade premiérky bolo poznačené rozsiahlou korupciou, ale nakoniec demokratická a sekulárna občianska vláda sa vždy uprednostňuje pred vojenskou diktatúrou, ktorá je v tomto prípade prepojená s islamskými stranami a afganským Talibanom. Prezident Mušarráf sa zdá byť naším spojencom vo vojne proti terorizmu; niekedy premýšľam, ako veľmi chce vykoreniť terorizmus vo vlastnej krajine.

Dúfam, že návrat pani Bhuttovej do Pakistanu bude stimulom pre ľudské práva. Veľkú obavu vzbudzuje pretrvávajúce utláčanie náboženských menšín vrátane kresťanov, hinduistov a ahmadi-moslimov. Ak chce, aby bola braná vážne ako progresívna vodkyňa modernejšieho Pakistanu, musí zaručiť, že Pakistan bude rešpektovať svoje medzinárodné povinnosti na základe dohovorov o ľudských právach.

Ale napriek tomu, že Pakistan stále čelí mnohým výzvam, musíme uznať pokrok, ktorý urobil v niektorých oblastiach. Hospodárstvo neustále rastie a Pakistan sa podieľa na opatreniach budujúcich dôveru v spore Indiou o teritórium Jammu a Kašmír.

Jednou otázkou, ktorá zostáva úplne nezodpovedaná, je ako mohla pakistanská vláda legálne, napriek rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorým sa umožnilo bývalému premiérovi Nawazovi Sharifovi vrátiť sa z exilu do Pakistanu, okamžite ho deportovať do Saudskej Arábie. Ako môže podľa medzinárodného práva vláda deportovať svojho občana? Nawaz Sharif však môže zohrať rozhodujúcu úlohu pri opätovnom vytvorení viacstranovej občianskej demokratickej politiky v Pakistane.

  Bernd Posselt, v mene skupiny PPE-DE – (DE) Vážený pán predsedajúci, vo vzťahu k Pakistanu musíme zaujať veľmi rozumné stanovisko. Je to veľká a dôležitá krajina s problematickou históriou. Pakistanský štát bol umelo vytvorený ako domov pre moslimských obyvateľov Indie, a preto má islamskú identitu, ktorú mu nemôžeme zazlievať. Je to viac menej jeho pôvodný raison d’ętre.

To neznamená, že by sme nemali bojovať proti islamským extrémistom a aj samotný Pakistan vynakladá značné úsilie na tejto boj. Pakistan bol dôležitým spojencom pri sovietskej okupácii Afganistanu, pri rokovaniach s komunistickou Čínou, a v kontexte dlhodobých sovietskych pokusov získať vplyv v Indii. Bol dôležitým strategickým faktorom pre Západ.

Na druhej strane musíme povedať, že Pakistan má medzinárodné ťažkosti, ktoré musíme brať na vedomie: komplexnú a heterogénnu štruktúru obyvateľstva, pokiaľ ide o etniká a náboženstvá, rozsiahlu chudobu a, samozrejme, potrebu posilniť demokraciu a právny poriadok. Musíme krajine požičať veľkú podporu pri zavádzaní slobodných volieb a silnejšej slobodnej súdnej moci a musíme povzbudiť vojenskú vládu, aby postupne odovzdala moc zvoleným politikom. Ako povedal Charles Tannock, predovšetkým musíme povzbudiť Pakistan, aby pokračoval v procese budovania dôvery so susednou Indiou.

V tomto smere existujú znamenia posilnenia a účelom vyváženej politiky viažucej sa k Pakistanu je posilniť tieto znamenia a zároveň vyjadriť potrebnú kritiku.

  Sarah Ludford, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, pakistanskí občania si nezaslúžia vojenskú diktatúru, násilie a protiprávnosť. Preto je jedným z kľúčových článkov v tomto uznesení článok, ktorý opätovne potvrdzuje našu solidaritu s pakistanským obyvateľstvom, ktoré zdieľa ciele demokratickej vlády a transparentného zodpovedného vládnutia a ktoré koná s odvahou a určením a čelí teroristickému a kriminálnemu násiliu.

Preto, samozrejme, kladieme dôraz na potrebu návratu k demokracii a občianskej vláde so slobodnými a spravodlivými voľbami v januári, ktoré sú jediným spôsobom ako odpovedať na výzvy pakistanskej spoločnosti.

Zároveň tiež zdôrazňujeme potrebu odstrániť militarizmus z pakistanskej spoločnosti a odsúdiť zlyhanie prezidenta Mušarráfa, ktorý neodstúpil z funkcie hlavy armády ako sľúbil svetu. V Pakistane je právny poriadok mimoriadne nevyvážený. Existuje tu povzbudivý vývoj, ktorý je však sprevádzaný veľmi represívnymi súdmi. Obzvlášť ťažko sú postihované menšiny, náboženské a iné, a tiež ženy. Oprávnene sa dovolávame zlepšenia v tejto oblasti.

Toto, a, samozrejme, odsúdenie minulotýždňového samovražedného bombového útoku, ktorý mal za následok 140 obetí a 500 zranených. Obávam sa, že toto by sa mohlo stať zámienkou na obmedzenie politickej činnosti, pretože vláda už vyhlásila, že politické strany budú môcť organizovať stretnutia iba v dobre zabezpečených parkoch a na verejných miestach a nie organizovať pochody. Je zjavné, ako sa to môže stať zámienkou.

Nakoniec, jedným z osobnejších dôvodov prečo chcem, aby Pakistan bojoval proti extrémizmu aj militarizmu a opätovne zaviedol právny poriadok, je vplyv na britských obyvateľov pakistanského pôvodu, ktorí sú napríklad preverovaní alebo musia spĺňať požiadavky na víza do USA. Odstránilo by to obavy ľudí, ako sú moji voliči, ak má byť Pakistan demokratickou spoločnosťou.

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, dnes bola v televízii ďalšia správa o ďalšom útoku v Pakistane, o osudovosti. Aj toto je nekonečný príbeh. Prečo s tým strácame čas, predovšetkým keď konáme v mene daňovníkov v Európe? Mali by sme si pamätať, že Európska únia posiela Pakistanu značné finančné sumy na zdravotnú starostlivosť, na vykorenenie chudoby a na vzdelanie. Z tohto dôvodu máme právo zaujímať sa, čo sa deje v krajine, ktorá je čiastočne podporovaná z peňazí našich voličov.

Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na otázky, ktoré tu neboli prediskutované. Predovšetkým na skutočnosť, že náboženské menšiny v Pakistane sú prenasledované a diskriminované. To sa vzťahuje na kresťanov, ale tiež na hindov, šiitov a budhistov. Myslím si, že by sme sa mali zamerať na túto otázku. Ide o niečo, čo sa stráca vo svetle útokov a tragických úmrtí, ale čo neustále pretrváva.

Rád by som zdôraznil, a táto otázka už bola spomenutá, že tu existuje aj diskriminácia žien. Na tento účel existujú špeciálne vyhlášky hudud. Aj toto by sme mali odsúdiť a som rád, že tak môžeme urobiť celkom nezávisle od nášho politického rozčlenenia.

  Koenraad Dillen, v mene skupiny ITS. – (NL) Vážený pán predsedajúci, samozrejme, všetci vyjadrujeme zhrozenie nad šokujúcimi minulotýždňovými útokmi v Pakistane, ktoré, ako povedal predchádzajúci rečník, sú nekonečným príbehom.

To by nám však nemalo brániť zdôrazniť základnú skutočnosť, že Pakistan je, samozrejme, vojenskou diktatúrou, že v samotnom Pakistane existuje rozsiahle porušovanie ľudských práv a že vodca stojí nad zákonom. Pakistan je však tiež striktným islamským štátom, v ktorom nie je miesto pre ľudí iného vierovyznania alebo náboženské menšiny, a ako bolo povedané, krajina má tiež jadrové zbrane.

Možno – ale možno by sme to nemali povedať – Islamabad je v skutočnosti väčšou hrozbou ako Teherán. Neviem. Pri Pakistane mám tiež pocit déjà vu, pretože rovnako ako v ostatných islamských krajinách, napríklad Alžírsku, vojenské diktatúry alebo režimy, kde armáda zohráva dominantnú úlohu, bránia islamským fundamentalistom prevziať moc. Nanešťastie, viac demokracie často znamená viac islamského fundamentalizmu a paradoxne menej demokracie. Je to dilema, ktorá sa nedá len tak ľahko vyriešiť.

  Marios Matsakis (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, vražedný útok z 18. októbra na nič netušiacich stúpencov pani Benazir Bhuttovej v Karáči bol ďalším necitlivým teroristickým krokom proti vyhliadkam na demokratickú zmenu v Pakistane.

Medzinárodné spoločenstvo s hrôzou pozeralo na obetovanie ďalších nevinných civilistov v národe, kde diktátorský režim generála Mušarráfa ťahá krajinu do nového štátu plného strachu a porušovania práva a poriadku. Tento krutý človek spolu so skorumpovanou vládnou skupinou je rakovinou pre ľudí v Pakistane. Bohužiaľ, stále je pri moci, pretože je podporovaný zo Západu, predovšetkým USA, ale tiež jedným alebo dvoma členskými štátmi EÚ.

Teraz je čas, aby Západ vytrhol koberec spod nôh pána Mušarráfa a poskytol pomoc nie jemu, ale demokratickým reformným silám v Pakistane.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, keďže Pakistan sa pripravuje na dôležité parlamentné voľby, situácia je, ako všetci vieme, veľmi vážna a znepokojivá a ja rovnako ako mnohí z vás musím vyjadriť, že som bola hlboko šokovaná ohavným bombovým útokom a vražedným úrokom v Karáči, keď sa pani Benazir Bhuttova minulý týždeň vrátila do krajiny, a tiež strašnou stratou na životoch, ktorá ovplyvnila toľko nevinných ľudí. Radi by sme vyjadrili našu sústrasť rodinám obetí, a tiež vyzývame pakistanské orgány, aby zodpovedných postavili pred spravodlivý súd.

Tento útok na pokojné zhromaždenie opäť jasne ukázal hrozby terorizmu a fundamentalizmu pre ľudí v Pakistane. Pani Bhuttová správne opísala strašnú udalosť ako ranu demokracii, predovšetkým v súvislosti s voľbami v krajine.

Želanie Parlamentu na vyjadrenie solidarity s pakistanským obyvateľstvom je náležité a tiež veľmi vhodné. My v Európe by sme mali povzbudzovať otvorenejšiu demokratickú spoločnosť a, samozrejme, silnú občiansku spoločnosť v Pakistane.

Je tiež mimoriadne dôležité, aby voľby poskytli maximálnu demokratickú legitímnosť pre nadchádzajúce zhromaždenia a hlasovanie musí byť demokratické, transparentné a musí poskytnúť rovnaké možnosti pre všetkých politických uchádzačov.

Ako dobre viete, Pakistan je jednou z tých krajín, kde môžeme predpokladať volebnú pozorovaciu misiu. V tomto kontexte moji spolupracovníci vykonali výskumnú misiu v júni a zistili, musím povedať, vážne nedostatky v rámci a v podmienkach volieb vrátane obáv súvisiacich s nezávislosťou volebnej komisie, úplnosť a náležitosť zaregistrovaných voličov, reštriktívne kandidátske ustanovenia a nedostatok transparentnosti vo výsledkoch procesu.

Ale s naliehavou politickou vôľou je však stále čas zlepšiť početné problematické oblasti, a preto som ešte neprijala konečné rozhodnutie, či umiestnime plne kvalifikovanú volebnú pozorovaciu delegáciu. Skutočne musím vidieť plnenie vyššie uvedených prvkov.

Som presvedčená, že väčšina pakistanského obyvateľstva by rada videla umiernený, stabilný a demokratický Pakistan, a mali by sme ich podporiť pri dosahovaní tohto cieľa. Robíme veľa napríklad v oblasti obchodu s cieľom pomôcť ľuďom prekonať chudobu, a tiež robíme veľa z hľadiska vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby žiaci a malé deti neboli učené v duchu extrémizmu a fundamentalizmu. Ale mali by sme podporiť aj voľby, pretože sú rozhodujúce, ako už bolo povedané, pre celý región vrátane susedných krajín, ako je dôležitý Afganistan.

Preto máme plné právo zostať zaangažovaní. Toto sa snažíme robiť, a preto je táto diskusia na mieste.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o tomto bode sa uskutoční po skončení rozpráv.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Vážený pán predsedajúci, rada by som najskôr všetkým poďakovala za podporu rozhodnutia, aby sa Pakistan stal predmetom písomného uznesenia. Preukázanie popularity demokratických síl a zreteľný dôraz na ľudské práva a nie na armádu sú najväčšími bariérami na rast moci radikálnych skupín. Sú to veci, ktoré teraz vyžadujú našu podporu, ako aj náboženské menšiny.

Skúsenosti s prácou v oblasti ľudských práv ukazujú, že sloboda vierovyznania je dôležitým ukazovateľom situácie s rešpektovaním ľudských práv; je to druh lakmusového testu. Problémy sú viditeľné najskôr na štatúte náboženských skupín a nedostatkoch v systéme slobody prejavu a práva zhromažďovať sa. Existuje vzájomný vzťah medzi aktuálnou situáciou demokracie a postavením menšín: keď ľudia nemajú veľa príležitostí na účasť, trpia tiež menšiny.

Môžeme povedať, že konkrétnym problémom v Pakistane je nesprávne používanie zákona o rúhaní, pokiaľ ide o náboženské menšiny. Mal by existovať systém ochrany náboženských hodnôt, nie aktívne prenasledovanie ľudí iného vierovyznania. Aj keď zákony nie sú nasmerované proti konkrétnym náboženským skupinám v súvislosti s obsahom, každodenná realita je iná. Tresty smrti sa vynášajú predovšetkým v súvislosti s menšinami. Právna reforma je rozhodujúca.

Iba demokracia to môže umožniť. Nešťastné rozhodnutie Mušarráfa ponechať si svoje postavenie hlavy armády malo vplyv na sociálny rozvoj Pakistanu v posledných rokoch a oslabilo ho. Postupná militarizácia spoločnosti je poľutovaniahodná.

Na druhej strane vyjadrujeme našu podporu Pakistanu v boji proti talibanizácii. Cítime solidaritu s tými Pakistancami, ktorých poznačil minulotýždňový bombový útok.

Minulý mesiac som mala príležitosť osobne sa oboznámiť s politickou situáciou v Pakistane. Mala som tú česť stretnúť sa so zástupcami rôznych politických strán, so senátormi a poslancami parlamentu. Obzvlášť by som však chcela spomenúť Alianciu všetkých pakistanských menšín, ktorej dôležitá práca pri zastupovaní všetkých menšinových skupín vyžaduje pozornosť a podporu okolitého sveta.

(1) Pozri zápisnicu.