Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 12. novembra 2007 - Štrasburg

20. Vymedzenie rámca na ochranu pôdy – Tematická stratégia na ochranu pôdy (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o:

– správe pani Cristiny Gutiérrezovej-Cortinesovej, v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (KOM(2006)0232 – C6-0307/2006 – 2006/0086(COD)) (A6-0410/2007) a

– správe pána Vittoria Prodiho, v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, o tematickej stratégii na ochranu pôdy.

  Martin Schulz (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, nebol by som požiadal opäť o slovo, keby sa pán komisár vo svojich záverečných poznámkach nesnažil hrať na obeť. Pán komisár, musíte si zvyknúť na skutočnosť, že ste na pôde európskeho fóra, v ktorom máte špeciálnu zodpovednosť za to, aby ste si dávali pozor, čo hovoríte, pretože to, čo ste povedali v rozhovore pre denník Il Messaggero, bolo naozaj nevhodné.

Žiaden verejný činiteľ v Európe nemá právo prísť do nejakého tábora a položiť niekomu otázku „Ako si zarábaš na živobytie?“ a vylúčiť ho odtiaľ, ak mu tento človek ihneď neodpovie. To je totálne a absolútne nesprávne, avšak práve takto ste to povedali v interview s Il Messaggero, takže sa nerozčuľujte, keď vás na to niekto upozorní.

  Predsedajúca. − V každom prípade rozprava sa skončila. Je mi ľúto, ale toto nie je možné. Myslela som si, že chcete predniesť príspevok týkajúci sa programu. Rozprava sa skončila. Poďme ďalej. ... Som proti takémuto zásahu. Takto sa nikam nedostaneme. Myslela som si, že pán Schulz chcel dodať niečo k programu rokovania.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som začal poďakovaním Európskemu parlamentu a predovšetkým spravodajcom, pani Gutiérrezovej-Cortinesovej a pánovi Prodimu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ako aj ostatným výborom za ich prínos v priebehu prvého čítania.

Návrh Komisie s ohľadom na tematickú stratégiu na ochranu pôdy má svoje počiatky v práci, ktorá sa začala v roku 1998 na základe iniciatívy nemeckého ministerstva životného prostredia. Výsledkom dlhodobých konzultácií so zainteresovanými stranami a členskými štátmi bolo to, že sme uznali pôdu za vzácny prírodný zdroj a jej degradácia v Európe sa stáva problémom. Následne začala Komisia spolupracovať so zainteresovanými stranami, najmä s Parlamentom a Radou, aby bolo možné lepšie pochopiť otázky týkajúce sa ochrany pôdy, a aby sa v tejto oblasti dosiahol konsenzus.

Rezolúcia Európskeho parlamentu z roku 2002 o oznámení o ochrane pôdy priniesla dôležité odporúčania pre Komisiu týkajúce sa smerovania, ktoré je potrebné pri zabezpečovaní vhodnej ochrany pôdy v Európe. Vzhľadom na závery prijaté na Malorke v roku 2002, Rada Európy požiadala Komisiu o predloženie návrhu komplexnej ďalekosiahlej stratégie na ochranu pôdy, ktorá bude obsahovať všeobecné zásady, prijateľné kvalitatívne a kvantitatívne ciele a harmonogramy na posudzovanie a hodnotenie plánovaných opatrení.

Dovoľte, aby som prešiel ku konkrétnejším záležitostiam. Považujem za obzvlášť uspokojivú skutočnosť, že degradácia pôdy sa považuje za vážny problém, ktorý je potrebné riešiť. So zreteľom na súčasný obrovský záujem Parlamentu o diverzifikáciu je napríklad dôležité, aby sme tu v Európe otvorene deklarovali našu snahu zaoberať sa príčinami tohto problému v rámci Európy a celého sveta. Klimatické zmeny a určité nevhodné spôsoby zaobchádzania s pôdou predstavujú hazard. Určovanie rozsahu znehodnotenia a následné vypracovanie metód, ktoré zaistia udržateľné využívanie pôdy, je priamym uplatnením prístupu založeného na poznatkoch, ktorý si Parlament právom cení. Takto je zaručené, že naše snahy budú cieľavedomejšie a využívanie zdrojov bude efektívnejšie slúžiť pre naše účely.

Firmy majú právo očakávať, že členské štáty budú dôsledne realizovať legislatívu Spoločenstva. V analýze vplyvu na životné prostredie, ktorú pripravila Komisia, sa odhaduje, že v rámci EÚ existuje okolo 3,5 milióna plôch, ktoré sú pravdepodobne chemicky znečistené. Časť z nich, predstavujúca asi 15 %, je určite kontaminovaná. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby mali spoločnosti istotu, že podobné postupy sa použijú pri identifikácii kontaminovaných miest, a tak umožnia zrealizovať plánované investície.

Musíme pamätať na to, že existuje priame spojenie medzi klimatickými zmenami a pôdou. Napríklad, podľa nedávneho výskumného článku, ktorý vyšiel v uznávanom medzinárodnom vedeckom časopise Nature, sa v samotnom Spojenom kráľovstve za posledných 25 rokov uvoľňuje z pôdy do atmosféry 13 miliónov ton CO2 ročne; je to asi také množstvo, aké by ročne vyprodukovalo ďalších 5 miliónov áut. Nijako nám nepomáha ani fakt, že schopnosť pôdy absorbovať uhlík a zmeniť ho na užitočný humus ešte nie je naplno využívaná.

Dovoľte mi teda so zreteľom na tieto skutočnosti zhrnúť základné ciele opatrení, ktoré navrhla Komisia.

Po prvé, je potrebné vypracovať veľmi flexibilnú, avšak dôslednú a komplexnú politiku Európskej únie v oblasti pôdy. Politické kroky zamerané na vytvorenie rámca pre udržateľné využívanie pôdy a prijatie opatrení týkajúcich sa zdroja zabránia ďalšej degradácii pôdy a prispejú k zachovaniu jej životne dôležitých spoločenských, environmentálnych a hospodárskych funkcií.

Po druhé, musíme zhromaždiť nevyhnutné informácie o stave pôdy v Európe, aby sme mohli politické rozhodnutia robiť na základe poznatkov a zamerať naše snahy na tie územia, kde bola zaznamenaná najvážnejšia degradácia.

Po tretie, znehodnotené pôdy by sa mali, pokiaľ je to možné, obnoviť na základe analýzy pôdnych podmienok, ktorú majú vypracovať členské štáty. Cieľom obnovy by malo byť dosiahnutie takej kvality pôdy, ktorá je prinajmenšom v súlade so súčasným a plánovaným používaním daného územia.

Po štvrté, mali by sa prijať minimálne spoločné pravidlá pre EÚ ako celok, ktoré zaistia rovnaký prístup k problémom týkajúcich sa ochrany pôdy v jednotlivých členských krajinách. Tieto spoločné pravidlá pomôžu zaviesť transparentnosť a vyhnúť sa deformácii vnútorného trhu.

Cieľom stratégie a smernice je zaviesť dlhodobú politiku týkajúcu sa ochrany pôdy v Európe, aby v priebehu niekoľkých rokov urobili všetky členské štáty v tejto oblasti značný pokrok.

Rád by som upriamil vašu pozornosť na určité konkrétne aspekty rámcovej smernice na ochranu pôdy.

V prvom rade, dokument vytvorený v näznosti na proces spolurozhodovania musí byť jednoznačný a právne zrozumiteľný pre zainteresované strany, ktorých sa tento legislatívny proces týka. Musíme sa vyhnúť predkladaniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré by zapríčinili medzery v legislatíve tým, že budú zbytočne obmedzovať rozsah tejto smernice.

Po druhé, návrh počíta s vysokou mierou subsidiarity a flexibility. Chápem, že isté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy budú požadovať, aby sa rozsah subsidiarity zväčšil ešte viac. Avšak, musíte si byť istí, že tieto návrhy nebudú sťažovať realizáciu smernice všetkými členskými štátmi. Toto sa vzťahuje najmä na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa zaoberajú plánmi opatrení v prioritných oblastiach vymedzených touto smernicou.

Po tretie, aby sme dosiahli vysokú úroveň ekologickej ochrany, musíme sa dohodnúť na logickom prístupe, ktorý budú pri identifikácii kontaminovaných pôd uplatňovať všetky členské štáty. Navrhované vynechanie prílohy II by nám zabránilo dosiahnuť náš cieľ.

Na záver mi dovoľte, aby som vyhlásil, že odteraz bude Komisia sledovať vývoj diskusie k jej návrhu v Rade a v Európskom parlamente. Podľa toho potom sformuluje svoje stanovisko.

  Cristina Gutiérrez-Cortines (PPE-DE), spravodajkyňa. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pred tým než začneme hovoriť o návrhu, za ktorý sa bude dnes dopoludnia hlasovať, chcela by som poďakovať spravodajcom zo všetkých politických skupín, obzvlášť pani Sornosovej zo Socialistickej skupiny v Európskom parlamente a nášmu priateľovi pánovi Prodimu, ktorí naozaj pracovali bok po boku a obohatili túto smernicu, ako aj skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii a mnohým ďalším poslancom.

Dokument, o ktorom budeme hlasovať zajtra, obsahuje niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli výsledkom dohody, a teda bol obohatený príspevkami iných politických skupín. Je to dokument z veľkej časti založený na zhode názorov, čo je v rámci ekologickej politiky nečakané a môžeme povedať, že sa tu začína črtať nová európska politika a naskytuje sa nám nová cesta.

Tento dokument je neobyčajne inovatívny, keďže zodpovedá novému spôsobu zaobchádzania so smernicou. Čelíme skutočnosti, že iba deväť z 27 krajín má vypracovanú legislatívu na ochranu pôdy, čo predstavuje problém, s ktorým sa budeme musieť v budúcnosti ešte popasovať. Európa sa rozvíjala nerovnomerne a v súčasnosti majú niektoré krajiny politiku v oblasti pôdy na úrovni doktorátu, kým iné sú možno na úrovni základnej školy.

Ako môžeme docieliť politický konsenzus, spoločnú politiku, keď tu existujú také obrovské rozdiely? Bola to výzva, ktorú sme museli zvládnuť. Aké bolo jej riešenie? Pozreli sme sa do Zmluvy a zistili sme, že v rámci definovania smerníc článok 249 uvádza, že smernice predstavujú spoločné ciele, avšak ich realizácia a využitie sa môže ponechať na členské štáty; a my sme to urobili práve takto.

Posilnili sme články 1 a 2 až po článok 6, aby sme mohli vysvetliť spoločné ciele. Inými slovami, ujasnili sme si náš cieľ. Poznáme cieľ, ku ktorému sa potrebujeme dostať a musíme si uvedomiť, že udržateľnosť je proces, ktorý si vyžaduje zrozumiteľné ciele, avšak nie všetky krajiny sa k nemu musia približovať rovnakou rýchlosťou. Od tých, ktorí ešte doposiaľ nezačali napredovať, nemôžeme žiadať, aby robili to isté, čo ostatní.

Z tohto dôvodu požadujeme, aby bola realizácia ponechaná v rukách členských štátov s maximálnou mierou dodržiavania subsidiarity, čo by malo zahnať obavy niektorých krajín, ktoré už urobili určitý pokrok, že sa budú musieť ich úradné postupy opakovať. Bolo by zbytočné, aby tie krajiny, ktoré majú ochranu pôdy v poriadku, robili toto všetko ešte raz.

Flexibilita tejto politiky spočíva v zohľadnení toho, že na základe klimatických a vlastných podmienok daného územia musí mať každá krajina možnosť dohodnúť sa so svojimi občanmi na konkrétnej realizácii týchto legislatívnych opatrení. Preto, napríklad, v článku 8 zaručujeme, že poľnohospodári sa môžu so svojím členským štátom dohodnúť na spôsobe starostlivosti o zachovanie pôdy, avšak tí, ktorí tak už urobili, nebudú musieť tento legislatívny krok opakovať.

To znamená, že musíme naraz zabezpečiť, aby existovala jasná politika týkajúca sa kontaminovanej pôdy; v takom prípade má zdravie obyvateľov prednosť pred všetkým ostatným; a zároveň ciele na ochranu zdravia a transparentnosť v poskytovaní informácií občanom, čo je úplne jasné.

Prečo som presvedčená o tom, že je dôležité, aby existovala smernica, aj napriek opozícii kritikov, ktorí ju nechcú? Je to dôležité, dámy a páni, pretože musíme budovať Európu založenú na jej silných stránkach, čiže musíme nasledovať tie krajiny, ktoré už veci urobili dobre. Na druhej strane, ak nebudeme robiť legislatívne opatrenia, dostaneme sa do stavu neistoty a nestability, a takáto nestabilita a neistota ohrozia trh a zdravie.

Skúsme teda stavať Európu na je silných, a nie slabých stránkach. Toto je cesta, ktorou sa musíme uberať.

Navyše, je tu garantovaná subsidiarita a teda nie je potrebné duplikovať oficiálne postupy alebo legislatívne opatrenia. Dali sme členským štátom zodpovednosť za ich realizáciu, avšak sloboda zároveň predstavuje zodpovednosť.

V našej Európe, ktorá má 27 členov sa musíme naučiť, že environmentálna politika sa nedá robiť prostredníctvom jej implementácie cez súdny systém. Nemôžeme sa výlučne spoliehať, že to zavedú prokurátori a súdny dvor. Potrebujeme sa spoľahnúť na spoločnú politiku a pri zavádzaní a realizácii najlepších politických postupov dôverovať schopnostiam členských štátov. Práve preto sme sa z veľkej časti zamerali na dobré postupy.

Ďalšou inovatívnou vecou v tejto smernici je to, že sa po prvýkrát zaoberáme klimatickými zmenami vo vzťahu k pôde, riešením otázky primeraného zaobchádzania s pôdou v prípade záplav a v boji s eróziou alebo rozširovaním púští. Je tu ešte ďalšia vec, ktorú musíme brať do úvahy: Európa a jej poľnohospodárska pôda sú výsledkom práce človeka; sú zásluhou poľnohospodárov, ktorí sa o túto pôdu starajú ako záhradníci. Musíme myslieť na to, že Európu budú v budúcnosti budovať jej občania, a preto opakujem, že potrebujeme určiť spoločné ciele, ale aj pomáhať ľuďom, aby si vybrali takú cestu, ktorá zaistí prosperitu a transparentnosť.

Ďakujem vám za pozornosť a ešte raz vďaka politickým skupinám.

  Vittorio Prodi (ALDE), spravodajca. – (IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, rád by som vám poďakoval a znovu chcem vyjadriť svoju vďaku pani spravodajkyni Gutiérrezovej-Cortinesovej. Išlo o úlohu, na ktorej sme pracovali spolu a ja verím, že to pomohlo skvalitniť tento textu.

Smernica, o ktorej dnes rokujeme je zameraná na ochranu pôdy v Európe pred javmi, akými sú dezertifikácia, erózia a salinizácia, ktoré sa stále viac spájajú s klimatickými zmenami a špecifickým znečistením pôdy. Paradoxne, aj napriek mnohým nariadeniam týkajúcich sa používania a vypúšťania znečisťujúcich látok do okolia, neexistovala žiadna smernica, ktorá by predpisovala určitú povinnosť identifikovať a dokladovať pôdu, ktorá bola vážne znečistená pred než bola zušľachtená.

Avšak, zdá sa, že niektorých ľudí v Parlamente a aj mimo neho, ktorí sú kritickí voči tomu, čo oni nazývajú útokom na subsidiaritu a dusivou prítomnosťou európskych inštitúcií, ktoré využívajú opatrenia akým je rámcová smernica o pôde na to, aby trápili poľnohospodárov a firmy neférovými zákonmi, nespravodlivými predpismi a novou administratívou a/alebo finančnými bremenami.

O čom tu vlastne hovoríme? Hovoríme o tej istej smernici, ktorá poskytuje členským štátom 25 rokov na identifikovanie všetkých oblastí v rámci národného územia, ktoré by sa mali považovať za vážne znečistené, a preto sa musí o ich rôznom využití urobiť verejný a aj súkromný kompromis a všetky oblasti, ktoré sú vážne ohrozené dezertifikáciou, eróziou, salinizáciou a stratou hustoty.

Hovoríme o pokynoch pre organizovanie systematických schém zlepšovania, kde je to potrebné z hľadiska kolektívneho záujmu. Hovoríme o ochrane ľudského zdravia a zároveň o ochrane životného prostredia. Zaoberáme sa rámcovou smernicou, ktorá nielen že rešpektuje autonómiu členských štátov, ale zároveň neobsahuje žiadne dotieravé smernice.

Pýtam sa vás teda, prečo majú niektoré členské štáty a istí – obvykle podozriví – poslanci Parlamentu averziu voči schváleniu zoznamu činností a oblastí, ktoré musia podstúpiť komplexné prešetrenie národnými úradmi? Čo potrebujú skrývať? Prečo toľko odporu, keď ich zástupcovia v Rade už akceptovali záväznosť vyšetrovania vo všetkých oblastiach navrhovaných Komisiou v prílohe II a prijali zásadu transparentnosti, ktorá musí prevládať v transakciách súvisiacich s pôdou?

Navyše, v celoeurópskom prístupe k monitorovaniu pôdy je pridaná hodnota, ktorá zlepší schopnosť členských štátov v získavaní poznatkov o pôde. V každom prípade, reporty bude Komisia dostávať automaticky, lebo budú založené na satelitných prieskumoch. Možno nie všetci vedia, že projekt takéhoto druhu už Komisia zrealizovala a jej výsledkom je Pôdny atlas Európy, ktorý je dobrým príkladom toho, čo je možné dosiahnuť, keď pracujeme spoločne.

Existuje ešte aj ďalší argument v prospech prístupu založeného na spolupráci v otázkach ochrany pôdy, a to problém klimatických zmien, ktorému čelí celá Európa. Táto výzva bude zahŕňať neobyčajné klimatické udalosti: viac dažďa, dlhšie obdobia sucha, menej sneženia a zvýšenie hladín morí a oceánov. To znamená, že našou povinnosťou je zaobchádzať s pôdou tak, aby sme zápasili s týmito výzvami, zvyšovať čas zadržiavania vody v rámci celého územia, aby sa predišlo povodniam, podporovať predovšetkým pozdĺž pobreží absorpciu podzemných vôd a zabraňovať infiltrácii slanej vody, ktorá sa pravdepodobne deje v dôsledku zvyšovania morských hladín.

Lesné hospodárstvo má kontrolovať riziko vzniku lesných požiarov, keďže väčšie suchá budú predstavovať väčšie nebezpečenstvo dezertifikácie v prípade požiaru. Mimochodom, tento druh pôdneho hospodárstva povzbudí používanie obnoviteľných zdrojov energie, akými sú vodná energia a biomasa. A nakoniec, nemali by sme zabudnúť na úlohu, ktorú pôda zohráva pri vyrovnávaní sa so skleníkovými plynmi.

Chcel by som vás požiadať, aby ste v priebehu hlasovania, ktoré sa uskutoční v stredu, mysleli na to, že viac ako čokoľvek iné potrebujeme stratégiu a smernicu, ktoré budú schopné zabezpečiť, aby i budúce generácie mohli využívať a tešiť sa z pôdy, ktorú my máme teraz akoby v úschove, a to aj so zreteľom na fakt, že každý členský štát čelí rovnakým hrozbám a rovnakým ekologickým rizikám. Pôda je zdroj, ktorý je v Európe vzácny, a preto ho musíme v maximálnej možnej miere urobiť dostupným.

  Joan Calabuig Rull (PSE), spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. – (ES) Ďakujem vám, pani predsedajúca, a ďakujem takisto pánovi komisárovi Dimasovi za jeho rozhodnú podporu tejto smernici.

Chceli by sme privítať návrh Komisie, ktorého cieľom je ochrana pôdy a zachovanie je kapacity na to ,aby mohla naďalej spĺňať svoje ekologické, hospodárske, spoločenské a kultúrne funkcie, ktoré sú všetky samozrejme nevyhnutné pre činnosť človeka.

Navyše, ako správne poznamenal pán komisár, smernica navrhuje flexibilné pravidlá, ktoré sú ambiciózne z hľadiska cieľov, avšak nie s prehnane normatívnym obsahom. V rámci spoločného rámca, minimálneho spoločného menovateľa, členské štáty si budú môcť určiť svoju vlastnú mieru intervencie, čo dáva priestor efektívnejšiemu využívaniu rozhodujúcich právomocí na národnej úrovni.

Napriek prehnanému odporu niektorých sektorov voči tejto smernici, je zrejmé, že pôda je nevyhnutným zdrojom, ktorý je v podstate neobnoviteľný a trpí v dôsledku narastajúceho ekologického tlaku, za ktorý z veľkej časti nesie zodpovednosť človek.

Vypočítali sme podľa správ, o ktorých sme tu rokovali, že cena degradácie pôdy je približne 40 000 miliónov EUR ročne. Je to cena, ktorú znáša spoločnosť v podobe poškodenej infraštruktúry, zvyšovania cien zdravotnej starostlivosti a ďalších iných faktorov.

Táto smernica je samozrejme postavená na zásadách bezpečnostných a preventívnych činností a na zásade, že ekologická škoda sa musí napraviť hneď v jej počiatku, pričom škodu uhradí znečisťovateľ.

Takáto legislatíva zmierni cezhraničné vplyvy degradácie pôdy, ktoré takisto existujú, a pomôže zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci vnútorného trhu.

Chcel by som zdôrazniť, že tento aspekt pre rôznorodé požiadavky, ktoré môžu klásť hospodárske subjekty, spolu s rozdielnou národnou legislatívou na ochranu pôdy by mohli uškodiť hospodárskej súťaži.

Na záver chcem povedať, že smernica na ochranu pôdy je krokom vpred, ktorý umožní realizovať hospodársku súťaž s väčšou transparentnosťou a ochráni oblasti, ktoré sú vecou spoločného záujmu, akými sú napríklad bezpečnosť vody, potravín a zdravie obyvateľstva.

  Neil Parish (PPE-DE), spravodajca Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka požiadaného o stanovisko. Vážená pani predsedajúca, naozaj by som bol radšej keby sme túto smernicu pred sebou nemali. Podporil by som jej zamietnutie nie preto, že by som nechcel, aby sa chránila pôda, veď to by predsa malo byť záujmom nás všetkých. Ale je smernica tým správnym krokom vpred?

Pán komisár Dimas, vy sám ste povedali, že v súčasnosti má iba deväť členských štátov zavedenú legislatívu na ochranu pôdy. Navrhoval by som, aby bolo na ostatných 18 členských štátoch ponechané zavedenie legislatívnych opatrení na ochranu pôdy a nemali by sme zbytočne predkladať ďalšiu smernicu. Už máme smernicu o podzemných vodách a smernicu o dusičnanoch. Čo sa týka poľnohospodárstva, máme množstvo legislatívnych opatrení s krížovým plnením, ktoré sa zaoberajú pôdou a aj zhutnenou vrstvou pôdy Viem, že spravodajkyňa sa snaží urobiť maximum, aby vyčlenila poľnohospodárstvo mimo návrhu, ale ja sa obávam, že sa dopracujeme ešte k väčšej byrokracii a spôsobíme poľnohospodárom ešte viac ťažkostí.

Pán komisár taktiež povedal, že v rámci Európskej únie sa vyskytuje 300 typov pôdy. Je veľmi náročné vytvoriť jednu všeobecnú smernicu, ktorá pokryje všetky tieto prípady. Stačí, keď sa pozriete na poľnohospodárstvo v roku, akým je tento, kedy v niektorých členských štátoch boli obrovské suchá, v iných zasa veľmi daždivé počasie s prudkými dažďami. Keď sa budú tento rok kopať zemiaky, v mnohých členských štátov na severe, kde bolo veľa zrážok, je samozrejmé, že dôjde k zhutneniu pôdy. Pokiaľ chceme pozbierať úrodu, nedá sa tomu vyhnúť. Môžeme to dať do poriadku na budúci rok starostlivosťou o pôdne podložie a nápravou poškodenej pôdy.

V tomto všetkom potrebujeme byť flexibilní. Naozaj si myslím, že nápad zaviesť ďalšiu smernicu, a tak nadiktovať našim poľnohospodárom a priemyslu ešte viac predpisov nie je správny.

  Karsten Friedrich Hoppenstedt, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, smernica na ochranu pôdy a rámcová smernica o pôde spolu s tematickou stratégiou na ochranu pôdy patria medzi kľúčové témy tohto plenárneho zasadnutia, rovnako ako tomu bolo za posledné týždne a mesiace vo výboroch.

Za normálnych okolností sa stratégiou – v tomto prípade o pôde – opodstatnene zaoberáme skôr ako príslušnou smernicou. Výhodou takéhoto poradia jednotlivých etáp je zvyčajne to, že sa na začiatku otvorene hovorí o záujmoch, čiže nové názory sa dajú zohľadniť ešte v priebehu formulovania smernice. So zreteľom na tvrdú kritiku voči návrhu smernice na ochranu pôdy vypracovaný Komisiou, by včasné debaty na túto tému boli určite osožné, okrem iného aj na upokojenie spomínaných negatívnych nálad.

Súhlasím s názorom, že v porovnaní s normálnou povahou rámcovej smernice obsahuje tento návrh Komisie veľmi tvrdé podrobné predpisy a zaväzuje členské štáty k početným preskúšavaniam a reportom, ktoré vyústia do značnej administratívnej záťaže. To je neprijateľné.

Nové členské štáty už majú dobre fungujúcu národnú legislatívu na ochranu pôdy. Pri nich by si návrh Komisie v niektorých prípadoch vyžadoval úplnú reštrukturalizáciu zavedených systémov, čo by prinieslo vysokú mieru zdvojenia predpisov a byrokraciu navyše. Z tohto dôvodu sú mnohé členské štáty, ako už bolo povedané, skeptické voči tejto smernici.

Za posledných niekoľko mesiacov som bola z veľkej časti zainteresovaná do transformácie návrhu Komisie, a to jeho prepracovávaním. V podstate išlo o poskytnutie väčšieho rozsahu kompetencií členským štátom, pričom bolo potrebné zachovať cieľ, ktorým je potlačenie narastajúceho úpadku pôdy v rámci Európy.

Verím, že spolu s našou priateľkou pani Gutiérrezovou-Cortinesovou sme nakoniec dospeli k rozumnému riešeniu aj z hľadiska významnosti globálneho problému ochrany pôdy, teda ku konečnému modelu, ktorý sa dá uplatniť v Európe a aj na celom svete. Dovoľte mi preto, aby som ešte raz vyjadria svoju veľkú vďaku pani spravodajkyni za navrhnutie takého riešenia, ktoré nám umožnilo nájsť kompromis.

  María Sornosa Martínez, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, v európskej legislatíve spadajú dôležité prírodné zdroje (voda, vzduch, druhy, prirodzené prostredie flóry a fauny) pod osobitnú legislatívu Spoločenstva, kým pôda ako zdroj nespadá pod žiadnu. Je čas nájsť riešenie tejto nerovnováhy, a preto ďakujem Komisii za jej návrh, rovnako ako pani spravodajkyni, Gutiérrezovej-Cortinesovej, za odvedenú prácu.

Ako už mnohí zdôraznili, pôda patrí medzi neobnoviteľné, a teda obmedzené zdroje, spĺňa mnohé ekologické i hospodárske funkcie a je základom takmer pre všetky činnosti človeka.  Je isté, že zainteresovanie európskeho legislatívneho systému do tejto oblasti poskytne podnet na zlepšenie legislatívy, ktorá sa v mnohých krajinách zavádza, prostredníctvom logického rámca podporovaného európskym nariadením a eventuálne aj európskymi zdrojmi

Čo sa týka nemennej podstaty pôdy, ktorú uvádzajú niektorí ako dôkaz, keď chcú ospravedlniť to, že uprednostňujú národné a decentralizované riešenie problémov pred európskou politikou, oznámenie Európskej komisie poskytuje dostatočný dôvod prečo je potrebná stratégia na európskej úrovni. Niektorí naši kolegovia, napríklad pán Calabuig Rull, to už spomenuli.

Existujú členské štáty, ktoré nie sú veľmi za štandardizáciu ochrany pôdy na európskej úrovni, a preto sa domnievame, že stratégia spolu so smernicou sú správne zamerané, keďže poskytujú flexibilný právny nástroj, ktorý je ambiciózny a zároveň nie je prehnane normatívny. To znamená, že každý členský štát si ich môže prispôsobiť svojim potrebám a spoločensko-ekonomickej situácii, keďže už bol vypracovaný rámec a dohodli sme sa na dlhodobých cieľoch.

Skrátka, myslím si, že metodológia návrhu smernice založená na prevencii, zvyšovaní povedomia občanov, poskytovaní informácií, určovaní prioritných oblastí degradácie a zostavení zoznamov kontaminovanej pôdy spolu s programami národných opatrení a stratégiami zameranými na obnovu predstavuje logický, účinný a flexibilný prístup k riešeniu problému degradácie pôdy v Európe, pričom rešpektuje rôznorodosť okolností a možností jednotlivých krajín.

Z tohto dôvodu žiadam Parlament, aby v prvom rade výslovne povedal „nie“ celkovému odmietnutiu, aké tento návrh v niektorých sektoroch dostal, a aby podporil kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú výsledkom rozsiahlych rokovaní.

Možno nejde o smernicu, ktorá by sa páčila každému, ale práve preto, že sme všetci istým spôsobom proti nej, mohla by nám byť všetkým v budúcnosti osožná.

  Holger Krahmer, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel takisto vyjadriť svoju úprimnú vďaku pani spravodajkyni, Gutiérrezovej-Cortinesovej, ktorá v priebehu niekoľkých posledných mesiacov vynaložila veľa energie, keď zastávala úlohu sprostredkovateľa medzi zástancami a odporcami smernice, a ktorá nakoniec vypracovala základ pre uskutočniteľný kompromis.

Jednako sa bude môj názor, tak ako vždy, zhodovať s názormi tých poslancov, ktorí chcú tento návrh Komisie zamietnuť. Aby bolo úplne jasné: pôda je základom našej existencie. Bez zdravej pôdy by neexistovalo poľnohospodárstvo, ani prirodzený potravinový reťazec a z dlhodobého hľadiska ani život. Sme zodpovední za ochranu našej pôdy pred škodlivými vplyvmi tam, kde je to možné, a za jej zachovanie v dobrom stave.

Avšak, táto smernica nie je vhodný spôsob na to, aby sme to dosiahli. Neverím, že si tu kladieme otázku, či chceme chrániť naše pôdy lepšie alebo horšie. Namiesto toho sa, podľa môjho názoru, na európskej úrovni pýtame, či je to v rámci našej jurisdikcie alebo nie. Dúfam, že nie je.

Evidentne, mnohé členské štáty si vypracovali svoju vlastnú fungujúcu legislatívu na ochranu pôdy, ktorá je viac zameraná a poskytuje lepšie riešenia lokálnych problémov ako by prinieslo centralizované nariadenie z Bruselu. Preto by som chcel požiadať Parlament, aby podporil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ponechávajú pole pôsobnosti na členských štátoch.

Okrem toho, takto vytvoríme obrovské množstvo novej byrokracie a zvýšime výdavky na administratívne orgány a spoločnosti. Existujú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pre ktoré je už samotné zriadenie priemyselného podniku dôvodom na to, aby požadovali detailné analýzy a hlásenia.

Dovoľte mi, aby som v rýchlosti spomenul len jeden príklad, výstavbu priemyselných plynových podnikov. Tieto rozkladajú normálny vzduch, ktorý je zmesou plynov, na jeho zložky, ktoré vôbec neškodia pôde. Takýchto záležitostí by sme sa nemali obávať, ale mali by sme sa mať na pozore v tých prípadoch, keď naozaj hrozí znečistenie pôdy.

Som presvedčený, že je najvyšší čas, aby sme sa vyhli vypracovávaniu a publikovaniu hlásení o stave pôdy. Je to zasahovanie do slobody zmluvných vzťahov. Predaj pozemku spadá z dobrého dôvodu pod občiansky zákonník, a malo by to tak aj zostať. Dámy a páni, verím, že napokon sa dopracujeme k smernici, ktorá bude naozaj zaručovať ochranu pôdy a predovšetkým nebude zvyšovať administratívne zaťaženie.

  Janusz Wojciechowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, existuje príslovie, ktoré poznajú v mnohých krajinách: „radšej neskôr ako nikdy“. K ochrane pôdy sa dostávame neskoro, po mnohých rokoch jej devastácie, ktorá je najočividnejšia v priemyselných oblastiach, avšak je dobré, že sme si uvedomili ako nás pôda živí, a že ju nesmieme ničiť. Nesmieme s ňou nakladať ako s komerčným tovarom a viesť politiku, v rámci ktorej je najväčším obchodom predaj poľnohospodárskej pôdy a jej odcudzenie od poľnohospodárskej výroby kvôli iným účelom.

Negatívne dôsledky takejto politiky sa nám už vracajú ako bumerang. Je dobré, že sme si to konečne uvedomili a začíname chrániť pôdu, ktorá nás živí. Dovoľte, aby som vás upozornil na myšlienku, ktorú obsahuje stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, že jednou z podmienok účinnej ochrany pôdy je udržiavanie a rozvoj poľnohospodárstva. Pôda, ktorú poľnohospodári obrábajú, si zachováva svoju úrodnosť, avšak ak jej túto starostlivosť neposkytneme, zmení sa na púšť. V mene skupiny Únia za Európu národov vyslovujem podporu správam, ktoré vypracovali pani Gutiérrezová-Cortinesová a pán Prodi.

  Hiltrud Breyer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, stojíme pred vyslovením definitívneho súhlasu ochrane pôdy, ktorý bude platiť pre celú EÚ. Odznelo tu už, že pôda je naším najdôležitejším neobnoviteľným zdrojom. Každoročne presahujú náklady EÚ na nápravu degradácie pôdy 38 miliárd EUR. V Nemecku sú zachované iba 2 % pôdy v jej prirodzenom stave. V rámci EÚ je dvanásť percent pôdy postihnutej eróziou.

Degradácia pôdy nerešpektuje národné hranice. Takže spôsobom, akým v súčasnosti zaobchádzame s našou pôdou, si vlastne pod nohami pílime konár, na ktorom stojíme. Návrh Európskej únie bol dobrý, uberal sa správnym smerom a my by sme sa mali snažiť ho ešte vylepšiť. Viem, že pani spravodajkyňa za to bojovala, ale, žiaľ, Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín to stlmil a navyše pod tlakom konzervatívcov a lobovania zo strany poľnohospodárov pokazil väčšinu bodov tohto návrhu. Nedokážem pochopiť prečo sme v rámci Výboru pre životné prostredie súhlasili so zachovaním mlčanlivosti s ohľadom na pôdu s dedičnou kontamináciou. Dúfam, že to ešte zajtra budeme môcť napraviť. Prieči sa to totiž zásadám transparentnosti a aj obsahu Aarhuského dohovoru.

Vieme aj to, že klimatické zmeny a kvalita pôdy idú ruka v ruke, že pôda je významným ložiskom oxidu uhličitého, avšak neustále sa jej schopnosť viazať CO2 zmenšuje. Pre zľahčovanie toho, čo sa udialo vo Výbore pre životné prostredie sa obávam, že ambiciózna smernica na ochranu pôdy je, žiaľ, neuskutočniteľná. V každom prípade potrebujeme účinnú ochranu pôdy, v ktorej budeme mať spoločný časový rámec a spoločné kritériá.

Skrátka, potrebujeme, aby efektívne konkrétne ciele zastavili úpadok pôdy v Európskej únii. Nesmieme sa vzdať vytvorenia niečoho, čo je právne záväzné, pre tento takzvaný kompromis. Jedine právne záväzné opatrenia nám umožnia dať do pohybu ambicióznu pôdnu stratégiu.

  Roberto Musacchio, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, máme pred sebou veľmi dôležitú a pozitívnu smernicu. Chcel by som poďakovať pánovi komisárovi Dimasovi, ktorý toto viedol. Hovorím to sám ako člen skupiny, ktorá často kritizuje smernice a Komisiu, ale teraz to nie je ten prípad.

Táto smernica bude pre Európu obrovským krokom vpred rovnako z hľadiska kvality jej politiky, ako aj v zmysle jej efektívnosti. Po dokončení rámcovej smernice zaoberajúcej sa zložkami prírodného prostredia sa bude pôda považovať za najdôležitejšiu súčasť biosféry a za základnú zložku ekologickej a klimatickej rovnováhy, a teda nebude naďalej iba platformou, na ktorej možno stavať.

Pôda je živá, pohlcuje CO2 a produkuje biomasu; To znamená, že ju musíme chrániť, musíme ju dokonca zušľachťovať, keďže pôda v Európe je obzvlášť znečistená. Európa si to uvedomuje. Vo Výbore sme mali dlhú a náročnú debatu a ja by som rád poďakoval pani Cristine Gutiérrezovej-Cortinesovej za jej oduševnenie za túto tému.

Avšak, je tu nebezpečenstvo, že Parlament zruší text vypracovaný Komisiou. Nerád vidím ako sa takéto niečo stáva, pretože vždy uprednostňujem, keď je Parlament pokrokovejší než Komisia. Niekto dokonca odporučil, že by sa mala táto smernica zamietnuť, ale to by bol vážny omyl. Európa musí hľadieť do budúcnosti. Pôda pod nohami je to, čo máme všetci spoločné, je to súčasť našej planéty. Je to jediná pôda, ktorú máme a musíme sa o ňu starať.

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, vidím určitú logiku v legislatíve na úrovni EÚ, ktorá sa zaoberá hospodárením s vodou a kvalitou ovzdušia. O tieto sa delíme v rámci EÚ a, samozrejme, aj celosvetovo. Zdá sa mi však, že logika zlyháva pri ochrane pôdy Pôda je oveľa viac statická, a preto všetko okrem rozumného vymedzenia noriem ochrany by malo zostať v kompetencii členských štátov a, v rámci nich, príslušných miestnych úradoch. Pred tým než EÚ prevezme prílišnú kontrolu nad pôdami, mali by sme sa možno trochu venovať sebaanalýze.

V Írsku vznikli niektoré problémy v politike v oblasti degradácie pôdy práve vďaka európskemu riadeniu zhora. Napríklad, reforma EÚ týkajúca sa cukru vylúčila repu zo striedavého osevného postupu. Vysadená repa upravila stav pôdy tak, že bola vhodnejšia pre obilniny. Takisto granty EÚ, ktoré sa počas mnohých rokov vynakladali na zalesňovanie, vyústili do nevhodného vysádzania smrekov, ktoré počas svojho rastu zvýšili kyslosť pôdy a pri ich ťažbe sa v niektorých prípadoch pôda tak stlačila, že zostala neúrodná, kým inde na kopcoch ju smreky natoľko oslabili, že ju voda odniesla do riek a jazier.

Pôdy sa od seba značne líšia, ale mali by byť živé a obnovujúce sa. EÚ by mala zamedziť poškodzovaniu pôdy, avšak riadenie a starostlivosť o ňu by mala ponechať na ľuďoch, ktorí rozumejú jej zloženiu v každej oblasti.

  Irena Belohorská (NI). - (SK) Predtým ako prejdem k samotnému textu rámcovej smernice o ochrane pôdy, je potrebné zamyslieť sa nad tým, či je legislatívna činnosť Európskej únie v tejto oblasti potrebná.

Rozhodnutie Výboru pre právne veci, ktorý jasne potrebu legislatívy o ochrane pôdy v Európskej únii zamietol s odôvodnením, že pôda nemá žiadny cezhraničný vplyv a je regionálnou záležitosťou, treba zobrať v úvahu. Napriek tomu, že ostatné výbory podávajúce stanovisko sa v podstate vyslovili za to, aby Európska únia prijala v danej otázke legislatívu, v niektorých častiach vidieť váhanie. Napríklad v článku 5 textu stanoviska Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sa jasne uvádza, že degradácia pôdy ma lokálne, prípadne aj regionálne príčiny a dôsledky, a preto je nevyhnutné prijať medzištátne, nie však európske opatrenia, čo sa mi zdá, že je trochu v rozpore so zvyškom ostatného textu, ktorý je jasne za prijatie rámcovej smernice. Podobnú formuláciu tiež nájdeme v tematickej stratégii Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v článku 2.

Na druhej strane treba uznať, že degradácia pôdy ako neobnoviteľného zdroja má vážne dôsledky na iné oblasti, v ktorých existuje legislatíva, ako je napr. kvalita vôd, bezpečnosť potravín, klimatické zmeny a podobne. Keďže obe strany majú ohľadne potreby rámcovej smernice istú časť pravdy, nazdávam sa, že nakoniec rámcová smernica Európskej únie bude prijatá – áno alebo nie – bude to politické rozhodnutie.

Chcem sa ešte vyjadriť k otázke zmeny negatívneho charakteru správy na pozitívny. Napríklad na zmenu terminológie z ohrozenej oblasti na prioritnú. Myslím si, že oblasti, v ktorých je zastavenie degradácie urgentné, musia byť označené alarmujúcim názvom, riziková pôda musí byť negatívne označená, aby sa zdôraznilo, že stav je veľmi vážny.

  Jan Březina (PPE-DE). - (CS) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dovoľte mi, aby som v prvom rade poďakoval spravodajcom za veľký kus práce, ktorú odviedli na prerokovávanom návrhu. Bohužiaľ, musím konštatovať, že sa aj napriek tomu stotožňujem so stanoviskom Výboru pre právne veci, ktorý vyzval príslušný gestorský výbor, aby návrh Komisie zamietol.

Dôvody, ktoré výbor uvádza, sú pádne a zostávajú aj napriek podstatným zmenám, ktoré sa v návrhu urobili v priebehu posledných mesiacov. Pôda naozaj nemá žiadny cezhraničný dosah a mala by zostať v zákonnej právomoci členských štátov. Preto aj napriek tomu, že sa uskutočnili pozitívne zmeny, predložená legislatíva je aj naďalej porušením zásady subsidiarity. Z hľadiska proporcionality môžeme hovoriť o plytvaní zdrojmi na zaistenie takej legislatívy. Navyše je nevyhnutné zohľadniť fakt, že v Európskej únii existuje obrovské množstvo pôdnych typov, ktoré sa využívajú veľmi rôznymi spôsobmi.

Je pravdou, že o smernici, ktorú teraz máme pred sebou, môžeme celkom oprávnene povedať, že sa stala flexibilnou rámcovou smernicou. Pravdou je aj to, že sa zmenila filozofia a že smernica je záväzná z hľadiska výsledkov, avšak forma a metóda sú ponechané na členské štáty A veľmi pozitívne je, že legislatíva krajín, ktorá už v danom smere platí, sa nemusí opäť meniť. Takto sme sa naozaj posunuli v ústrety zásadám subsidiarity a proporcionality. Pozitívnym vplyvom navrhovanej reformy má byť tlak na tie členské štáty, ktoré majú nedostatočnú legislatívnu úroveň ochrany pôdy. Je ale otázne, či ide o najlepšiu formu tlaku na takéto štáty. Keď zhrniem všetky pre a proti, je môj názor taký, že navrhovanú smernicu nie je potreba prijímať. Členské štáty môžu v plnom rozsahu garantovať ochranu pôdy. Na záver mi dovoľte pripomenúť slová francúzskeho filozofa, ktorý kedysi povedal, že ak nejaký zákon nie je nevyhnutný, nemusí sa ani písať.

  Karin Scheele (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ja som takisto zástankyňou názoru, že ochrana pôdy je dozaista úlohou Európskej únie, a preto by Európsky parlament mal prijať túto rámcovú smernicu. Aby som bola úprimná, nerozumiem pripomienkam, ktoré tu odzneli v súvislosti s tým, že neboli zohľadnené rozličné pôdne typy jednotlivých členských štátov. Ešte raz si prečítam celú smernicu a pokúsim a zistiť o čom hovoria kolegovia poslanci, pretože ja som si spomínané nepružné opatrenia a návrhy nevšimla.

Rada by som spomenula úlohu poľnohospodárstva, keďže, podľa môjho názoru, je kompromisný pozmeňujúci a doplňujúci návrh vypracovaný rôznymi stranami veľmi dôležitý. Pokiaľ sa pôda využíva na poľnohospodárske účely, je potrebné, aby členské štáty podporovali také metódy pestovania plodín a zalesňovania, ktoré budú prínosom aj z hľadiska pôdnej organickej hmoty a úrodnosti, a takto zabránia zosuvom pôdy a dezertifikácii.

Podobne by sa mali podporovať aj tie poľnohospodárske metódy, ktoré predchádzajú zhutneniu a erózii pôdy. Vieme, že v poľnohospodárstve veľmi často vznikajú problémy, ktoré škodia kvalite pôdy, a ja som presvedčená, že toto vysvetlenie je absolútne nevyhnutné. Nemyslím si, že by bolo dostačujúce podporovať poľnohospodárstvo bez ohľadu na to, aký má plán ochrany pôdy na regionálnej, národnej, alebo dokonca európskej úrovni.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vymedzenie legislatívneho rámca na ochranu pôdy bude, podľa môjho názoru, prostriedkom na podporu výroby potravín a primeraných zásob čistej vody pre nasledujúce generácie občanov Európskej únie.

Pôda má navyše aj mnoho iných dôležitých funkcií: spolu s mestami a infraštruktúrou je substrátom pre akúkoľvek činnosť človeka, ako aj pre prírodu a vzácne krajinné oblasti. Ochrana pôdy je nevyhnutná pre zachovanie nášho národného dedičstva a nerastných surovín.

So zreteľom na tieto okolnosti bude flexibilná rámcová smernica, ktorá uznáva zásadu subsidiarity, nástrojom na povzbudenie členských štátov, aby si svoju pôdu chránili. Smernica formulovaná v takomto duchu je pre členské štáty záväzná z hľadiska výsledkov, ktoré by sa mali dosiahnuť v oblasti ochrany pôdy, avšak výber foriem a metód použitých na zabezpečenie tejto ochrany ponecháva na jednotlivých členských štátoch.

Za povšimnutie stoja aj návrhy obsiahnuté v smernici, podľa ktorých majú členské štáty vypracovať zoznamy kontaminovaných území v rámci regionálneho rozsahu, ktoré sa budú publikovať a každých päť rokov aktualizovať. Ide o dôležité informácie z hľadiska ochrany života a zdravia obyvateľstva EÚ.

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). - (FR) Vážená pani predsedajúca, takisto by som chcela v prvom rade zablahoželať našim spravodajcom a oceniť náročnú prácu, ktorú odviedla pani Gutiérrezová pri vypracovávaní konečnej podoby legislatívy na ochranu pôdy.

Na rozdiel od ostatných poslancov si myslím, že reštriktívnejší legislatívny prístup by mohol poskytnúť vyššiu úroveň ochrany.

Rovnako sa domnievam, že je to škoda, keď sa naši kolegovia poslanci, ktorých krajiny majú prísnejšie predpisy ako sú tu navrhnuté, stále snažia zmierniť túto správu prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Veľmi naliehavo vás žiadam, aby ste ich zajtra zamietli.

Naše poľnohospodárske a priemyselné aktivity ako aj plány dopravy veľmi drastickým spôsobom ovplyvnili kvalitu pôdy. Avšak tá istá pôda je základom biodiverzity a našej stravy. Ona filtruje a uchováva organickú hmotu, minerálne látky a pomáha nám získavať vodu. Zohráva poprednú úlohu v boji proti klimatickým zmenám. Navyše, so zreteľom na vzrastajúce nároky v oblasti výroby potravín a energie, je nevyhnutné, aby sme chránili a zachovali kvalitu našej pôdy a aby sme predchádzali dezertifikácii.

Bez legislatívnych opatrení na európskej úrovni, nemôžeme očakávať výsledky.

  Bastiaan Belder (IND/DEM). - (NL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som prehovoril v mene môjho kolegu, pána Bloklanda.

Prebiehajúca rozprava je ďalším dôkazom toho, že navrhovaná legislatíva zaoberajúca sa pôdou je veľmi kontroverzná.

Teraz, keď existujú dva návrhy – stratégia a smernica – zdá sa ako by sme zavádzali nový odbor environmentálnej politiky. Hovorím „zdá sa“, lebo to má ďaleko od pravdy. Udržateľné hospodárenie s pôdou sa dostáva do popredia už v 33 európskych smerniciach, akou je napríklad aj rámcová smernica o vode. Prečo teda prezentujeme spornú legislatívu, ktorá prinesie ešte väčšie zaťaženie obzvlášť pre tie členské štáty, ktoré už majú dobre fungujúcu politiku v oblasti pôdy?

Chcel by som podporiť tematickú stratégiu pána Prodiho. Podľa môjho názoru, členské štáty, ktoré ešte musia popracovať na svojej legislatíve na ochranu pôdy, sú povinné tak urobiť na základe tejto stratégie. Na druhej strane si myslím, že rámcová smernica je neprimeraná a navyše je v rozpore so zásadou subsidiarity. Na rozdiel od vody a vzduchu, pôda nemá cezhraničný vplyv a legislatívne opatrenia sa často realizujú na regionálnej a miestnej úrovni. Toto je dôvod prečo som sa aj ja, čiže pán Blokland, podpísal pod pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý odmieta schváliť návrh Komisie.

  Jim Allister (NI). - Vážená pani predsedajúca, všetci dobre vieme, že zhabanie pôdy je neoprávneným prisvojením majetku, ktorý patrí niekomu inému. Vyzerá to tak, ako by táto smernica o pôde bola bezdôvodným násilným privlastnením z Bruselu a, pravdaže, prináša so sebou ešte aj nevyhnutný nános čerstvej byrokracie.

Pôda, ako už bolo v tejto rozprave spomenuté, na rozdiel od vzduchu a vody, nekoluje zo štátu do štátu. Nevyznačuje sa nijakým cezhraničným vplyvom. Preto politika v oblasti pôdy je a mala by naďalej zostať záležitosťou členských štátov.

IPPC, systém krížového plnenia povinností, smernica o nakladaní s odpadom a smernica o dusičnanoch nám poskytujú viac než dosť zaangažovanosti EÚ. Takže nevidím dôvod ospravedlňovať sa za to, že uprednostňujem zamietnutie tohto mocensky orientovaného legislatívneho návrhu.

Ale pokiaľ sa, ako zvyčajne, EÚ aj napriek všetkému rozhodne zasahovať do tejto národnej záležitosti, potom by mala zvážiť jednu iniciatívu, a to zavedenie platieb poľnohospodárom za zachytávanie uhlíka v rámci pôdneho hospodárstva a poľnohospodárskych postupov.

  Françoise Grossetête (PPE-DE). - (FR) Vážená pani predsedajúca, moja prvá myšlienka s ohľadom na tento legislatívny návrh bola, aby ho zamietli. Rovnako sa domnievam, že rámcová smernica pravdepodobne nebola vhodným riešením.

Prečo by sme mali mať ďalší text o ochrane pôdy, keď už máme celý rad nariadení týkajúcich sa pôdy, odpadu, pesticídov a ochrany životného prostredia? V rámci lepšieho zákonodarstva som sa zamýšľala nad tým, že by sme nemali opäť podstupovať nepríjemnosti súvisiace s Európskou komisiou. Snažila som sa vcítiť najmä do situácie starostov samosprávnych obcí a miest, ktorí budú musieť rozanalyzovať ďalší text.

Avšak skutočnosť je taká, že: ľudská činnosť neberie ohľad na pôdu. Intenzívnou výrobou sme pôdu vyčerpali. A okrem toho sú tu ešte klimatické zmeny a dezertifikácia. Spôsob urbanistického plánovania zničil organické látky v pôde, znehodnotil ju, a naši spoluobčania sú teraz prekvapení, keď zažívajú katastrofálne povodne, keďže pôda už viac nie je schopná absorbovať dažďovú vodu. Kto ešte nevidel otvorené rany v krajinnom prostredí spôsobené kameňolomami, ktoré nás zásobujú vzácnymi materiálmi?

Na týchto miestach zostala zbedačená, vysušená, znehodnotená, znečistená a otlčená pôda, o ktorej predošlé generácie hovorili s úctou, pretože pre nich bola úrodná zem všetkým: prácou, pokrmom, životom a pre mnohých aj jediným vlastníctvom. Na zem, ktorú sme kedysi nazývali našou Matkou, sa teraz pozeráme s istým podozrením. Aké budú následky tejto degradácie a znečistenia na životné prostredie a na naše zdravie?

Kolegyňa Gutiérrezová odviedla veľký kus dôležitej práce pri hľadaní akceptovateľného prístupu a v snahe o zblíženie tých, ktorí túto smernicu nechceli a tých, čo ju chceli. Počúvala Parlament. Dopracovala sa k vyváženému stanovisku, ktoré pri výbere metód rešpektuje potrebu subsidiarity, keďže medzi jednotlivými členskými štátmi existujú obrovské rozdiely. Konečné znenie textu sa výrazne zlepšilo. Vyhýba sa zvyšovaniu administratívnych nákladov tým, že nás povzbudzuje k náprave chýb z minulosti, čiže tých poľnohospodárskych, priemyselných a urbanistických postupov, ktoré nebrali ohľad na pôdu. Správa, ktorú pani Gutiérrezová kompletne preformulovala, je prijateľná. V rámci Európskej únie existuje taká diverzita pôdy, že záruka subsidiarity je nevyhnutnou podmienkou pre zabezpečenie jej ochrany a udržateľného využívania.

  Gyula Hegyi (PSE). - (HU) Naším základným cieľom je zabezpečiť obyvateľom zdravé životné prostredie, a preto má Únia vypracovanú prísnu legislatívu, ktorá sa týka väčšiny zložiek životného prostredia. Pôda je jedinou zložkou prírody, ktorú doposiaľ nie sme schopní regulovať, čiže v súčasnosti neexistuje nijaký nástroj Únie, ktorý by zabránil znečisťovaniu pôdy alebo narúšaniu jej kvality aj napriek tomu, že to nám všetkým spôsobuje škody vo výške mnohých desiatok miliónov EUR

Podľa terajšej legislatívy sme povinní zasiahnuť len proti znečisteniu pôdy, ktoré by mohlo prejsť aj do iných zložiek životného prostredia; t. j. podzemné vody, sladkovodné toky, poľnohospodárske produkty alebo ak je už na zásah prakticky príliš neskoro. Uvítal by som, keby Európska únia schválila túto novú smernicu a som rád, že bol vypracovaný kompromisný balík opatrení, ktorý je z hľadiska ochrany životného prostredia ešte prijateľnejší.

Tak ako to mnohí z nás navrhli, z pohľadu Maďarska je okrem iného dôležité, aby sa legislatíva zaoberala aj riešením problému acidifikácie pôdy. Ide o vážnu hrozbu, ktorá sa týka poľnohospodárskej výroby, a z tohto dôvodu by sa mali na jej odstránenie použiť aj nástroje Únie. Vymedzenie znečistených oblastí podporí ich nápravu, a tak môžeme predísť znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú zdrojom pitnej vody, a prirodzene aj pestovaniu znečistených rastlín. Regulácia pôdy je preto aj v záujme poľnohospodárov.

Z tohto dôvodu dúfam, že určití poslanci z radov pravice a prekvapujúco aj niektorí maďarskí poslanci, neuspejú vo svojej snahe zabrániť vytvoreniu smernice, ktorá by chránila životné prostredie a zároveň aj záujmy poľnohospodárstva v Maďarsku. V duchu tejto smernice bude úlohou Únie náprava environmentálnych škôd v oblastiach so znečistenou alebo znehodnotenou pôdou, pre ktorú sa v budúcnosti budú musieť nájsť zdroje z rozpočtov Spoločenstva.

  Jeffrey Titford (IND/DEM). - Vážená pani predsedajúca, legislatívny návrh tejto smernice na ochranu pôdy má z hľadiska dôveryhodnosti obrovské nedostatky. V prvom rade, zloženie a kvalita pôdy v rozličných častiach jednotlivých krajín sa výrazne líši. O čo viac sa teda budú od seba odlišovať pôdy 27 členských štátov, ktorých klimatické podmienky sa výrazne líšia? Je absurdné nahovárať si, že EÚ je schopná vypracovať univerzálnu smernicu o pôde, ktorá bude realizovateľná od Stredozemia až po Škandináviu.

Teraz by som sa chcel venovať preťaženým poľnohospodárom, od ktorých dostala kancelária v mojom volebnom obvode množstvo listov, v ktorých rázne spochybňujú potrebu smernice na ochranu pôdy. Celkom správne poukazujú na svoj opodstatnený záujem chrániť pôdu, pretože práve ona im zabezpečuje živobytie. Rovnako tvrdia, že by ich to dôsledkom nedostatočného uznania už existujúcej národnej legislatívy zaťažilo ďalším nepríjemným administratívnym bremenom.

Druhý veľký nedostatok z hľadiska dôveryhodnosti spôsobila krátkozraká politika otvorených hraníc EÚ, ktorá povzbudila aj masové prisťahovalectvo z východnej Európy do mojej krajiny. Následkom toho vznikla potreba rozbehnúť rozsiahly program výstavby domov na každom metri štvorcovom dostupnej pôdy. Vraj by mali do roku 2020 postaviť približne tri milióny nových domov. Ohrozený je dokonca aj zelený pás. Pochovať toľko akrov zeme do betónu nezodpovedá mojej predstave o najvhodnejšom spôsobe ochrany pôdy.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). - (NL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, podporujeme stratégiu v oblasti pôdy, ktorú vypracoval vo svojej správe pán Prodi, avšak som proti smernici o pôde. Konám tak celkom evidentne na základe princípov subsidiarity a proporcionality.

Preto som predložil na prerokovanie pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ju zamieta, ale zároveň ponúka aj možnosť použiť iný nástroj, a to otvorenú metódu koordinácie. Ňou by sa dali naplno dosiahnuť stanovené ciele. Koniec koncov, je celkom jasné, že všetko sa sústredí na stimuláciu, výmenu poznatkov a monitorovanie. Všetko vrátane finančnej podpory z rozpočtu Únie je možné.

Zostáva tu ale riziko zdvojenia: ešte raz, máme vymedzené prioritné oblasti a dokonca sa do diskusie vrátila aj otázka morského dna. Občania mojej vlasti, Holandska, nechápu dôvod na zavedenie nepotrebných legislatívnych opatrení zhora, z Európskej únie. Ako už bolo povedané, existuje viac než 30 smerníc týkajúcich sa priamo alebo nepriamo kvality pôdy. Načo potrebujeme mať centrálnu legislatívu, pokiaľ je možný decentralizovaný prístup? Napriek tomu však oceňujem úsilie pani Gutiérrezovej-Cortinesovej viac nakloniť pravidlá smerom k subsidiarite.

Na záver mi dovoľte povedať, že som podal viacero návrhov, ktoré obsahovali 40 podpisov: pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré mali za cieľ zvýšiť dôraz na ochranu pôdy a odpovedať na nové výzvy, akými sú napríklad klimatické zmeny. Jednako by sa žiadna legislatíva nemala prijímať na európskej úrovni. Vyzývam svojich kolegov poslancov, aby v tejto súvislosti podporili moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

  Dorette Corbey (PSE). - (NL) Vážená pani predsedajúca, ďakujem pani Gutiérrezovej-Cortinesovej, ale, žiaľ, musím povedať, že s ňou nesúhlasíme.

V Európe existuje veľmi veľa oblastí so znečistenou pôdou alebo inými problémami, akým je napríklad pôdna erózia. Je potrebné ich riešiť čo najskôr. Predpokladám, že s tým všetci súhlasíme.

Komisia navrhuje riešiť problémy týkajúce sa pôdy na európskej úrovni. Z môjho pohľadu problém spočíva práve v tomto. Väčšinou sú takmer všetky problémy s pôdou lokálneho charakteru a iba v osobitných prípadoch majú nejaký reálny cezhraničný vplyv.

Európska spolupráca je teda potrebná v takomto prípade problémov, ktoré majú cezhraničný vplyv. Vtedy je solidarita a spolupráca naozaj dôležitá. Pokiaľ ide o lokálne a národné problémy súvisiace s pôdou, európska politika je tu celkom zbytočná. Mnohé členské štáty už majú dobrú národnú politiku zameranú na riešenie a prevenciu problémov v oblasti pôdy. Ich legislatíva ponúka prinajmenšom takú vysokú úroveň ochrany ako je tá, čo mame teraz na stole.

Smernica by mala zohľadniť tieto členské štáty a oslobodiť ich od európskych povinností, a preto sme sa rozhodli hlasovať proti tejto smernici.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, na túto rozpravu prichádzam z Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, kde sme návrh smernice zamietli. S určitými výhradami podporujem stratégiu, ktorú vypracoval pán Prodi.

Všetkým nám záleží na ochrane pôdy, ale myslím si, že tí z nás, ktorí sa znepokojujú nad touto smernicou sú presvedčení, že nie je nevyhnutné robiť to takto. Pán Lambert van Nistelrooij poukázal na oveľa lepší spôsob realizácie pomocou otvorenej metódy koordinácie. Podľa môjho názoru spočíva problém ochrany pôdy v tom, že v oblasti výskumu spôsobov ochrany pôdy nerobíme dosť a tiež v tom, že väčšina výskumníkov a poradcov sa venuje vypĺňaniu formulárov, ktoré vytvorila Európska únia, čo ide na úkor ich spolupráce s poľnohospodármi pri hľadaní najlepších postupov v súvislosti s ochranou pôdy.

Pre poľnohospodárov je veľmi ťažké zvyknúť si na ešte väčšiu byrokraciu. Každodenne sa zaoberajú krížovým plnením. Som presvedčená, že ochrana pôdy sa realizuje prostredníctvom dobrých poľnohospodárskych postupov. Je to záležitosť členských štátov. Dúfala som, že ma dnešná rozprava presvedčí o tom, že je táto smernica potrebná, avšak nestalo sa tak .

Vážim si prácu spravodajkyne, ktorá zaiste odstránila mnohé sporné záležitosti, na ktoré by sme boli poukazovali, ale aj tak sa neprestávam čudovať nad tým, na čo nám táto smernica vlastne je. Domnievam sa, že poľnohospodári v Írsku, ktorí sa v súčasnosti obávajú Reformnej zmluvy, budú toto považovať za ďalšiu snahu o potlačenie ich každodenných činností, pokiaľ ich nepresvedčíme o opaku.

Znova chcem vyjadriť svoje znepokojenie nad tým, že práca výskumníkov a poradcov je v skutočnosti takmer úplne zmarená z dôvodu vysokej miery byrokracie, ktorú vytvorila EÚ. Áno, musíme sa zoberať kontaminovanou pôdou, avšak máme smernice, ktoré sa tomuto problému venujú a už sú zavedené. Dnešná rozprava ma nepresvedčila o tom, že by sme takúto smernicu potrebovali. Až do konca tejto rozpravy zostanem pre ňu prístupná a uvidím, či ma niečo presvedčí, ale obávam sa, že doposiaľ sa tak nestalo. Hovorím áno stratégii, ale nie smernici.

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

  Péter Olajos (PPE-DE) . – (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Najprv by som rád zablahoželal pani Gutiérrez k tomu, že investovala toľko času a energie do zostavenia návrhu textu, a k tomu, že sa jej nakoniec podarilo dodať ho včas na plenárnu diskusiu a hlasovanie, a to aj napriek prípadnému odporu v Parlamente.

Dnes, keď extrémne poveternostné podmienky spôsobené klimatickými zmenami a civilizáciou predstavujú rastúcu záťaž pre pôdu a tým aj pre celý žijúci svet, majú tieto právne predpisy obrovský význam. Pokiaľ ide o mňa, táto smernica je jedno z najdôležitejších oficiálnych vyhlásení, ktoré prezentujú dôležitosť poľnohospodárskej aktivity a nehynúci význam ľudí, ktorí pracujú, aby zachovávali, ochraňovali a zlepšovali pôdu. Bez nich by sme nielenže nemali dostatok potravín, ale životné prostredie, ktoré nás obklopuje, by tiež utrpelo obrovské škody.

Dlhodobo udržateľné poľnohospodárstvo realizované v spolupráci s vedomosťami je jednou z hlavných opôr pri ochrane životného prostredia. Jednou z najdôležitejších podmienok sú však informácie. Informácie o pôdnych podmienkach, ktoré sú dostupné pre verejnosť by sa mali stať ovocím nových právnych predpisov, ktoré v konečnom dôsledku chránia ľudí a poľnohospodárov a nie tých, ktorí pôdu znečisťujú.

U nás doma v Maďarsku je tento obrázok zvyčajne dvojitý: na jednej strane máme pôdu vynikajúcej kvality a s vysokým stupňom právnej ochrany, ale na druhej strane bojujeme s priemyselným znečistením, ktoré spôsobilo štyridsať rokov komunizmu a jeho vyčistenie bude trvať minimálne ďalších štyridsať rokov a 4 miliardy eur. Práve teraz používame peniaze Európskej únie, aby sme toto znečistenie odstránili, ale radi by sme tento proces v budúcnosti urýchlili a tieto právne predpisy by pre nás znamenali obrovskú pomoc.

Na záver, dámy a páni, prijatím smernice o ochrane pôdy uzatvárame tento proces aj v teologickom zmysle. Doteraz sa nám podarilo ovládnuť všetky prvky, ktoré tvoria náš svet: vzduch, vodu, oheň, ktoré znamenajú energiu, a ich dôležitosť dôkladne a primerane chráni Únia, takže teraz je na rade štvrtý element, zem, aby sme tak uzavreli tento kruh. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Frieda Brepoels (PPE-DE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán tajomník, rada by som na začiatku úprimne zablahoželala našej spravodajkyni, pani Gutiérrez-Cortines, a poďakovala jej za jej obrovské úsilie pri vytváraní rovnováhy medzi podporovateľmi a oponentmi tejto smernice v tom, čo je koniec koncov veľmi zložitý právny prípad.

Osobne som pevne presvedčená, že smernica o ochrane pôdy je nevyhnutná z viacerých dôvodov. Dúfam, že stále existuje možnosť presvedčiť pani McGuinness.

Niektorí členovia Parlamentu odmietajú rámcovú smernicu, pretože ich krajina už teraz má ďalekosiahle právne predpisy týkajúce sa pôdy. Môj kraj, Flámsko, tiež niekoľko rokov viedol progresívnu politiku týkajúcu sa pôdy. Napríklad systém povinných certifikátov pre prípad prevodu majetku, ktorý je ešte aj teraz v mnohých členských štátoch nepredstaviteľný, platil dlhý čas.

Rada by som úvahy týchto členov pozmenila. Táto flexibilná smernica poskytuje nielen rámec pre tie členské štáty, ktoré ešte nemajú politiku zameranú na pôdu, ale tiež dokáže zabrániť podlomeniu konkurencieschopnej pozície krajín a regiónov, ktoré už teraz dosahujú úspechy. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby všetky členské štáty podnikli kroky uvedené v tejto správe.

Ide o medzinárodný vplyv na mnohých miestach: erózia vo Flámsku môže napríklad vytvárať bahno v Holandsku a naopak. Táto smernica zároveň poskytuje koherentný rámec pre existujúce právne predpisy o ochrane pôdy.

Mohla by som uviesť viac dôvodov, ale z časových dôvodov by som to celé mala uzavrieť tým, že poviem, že správa, o ktorej dnes diskutujeme spĺňa všetky vyššie uvedené potreby, oveľa lepšie ako pôvodný návrh Komisie. Ja sama som navrhla množstvo pozmeňujúcich návrhov a výsledky ma veľmi potešili.

Návrh poskytuje členským štátom dostatočný priestor, nevytvára žiadne ďalšie administratívne bremená alebo opakovania, a tiež jasne vyjadruje úlohu miestnych úradov. Preto dúfam v podporu zo strany mojich kolegov pri zajtrajšom hlasovaní.

  Robert Sturdy (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, hneď na začiatku by som rád zablahoželal pani Gutiérrez-Cortines. Myslím, že odviedla vynikajúcu prácu pri písaní správy, ktorú mnohí z nás ani nepotrebujú, ani nechcú a pán komisár Dimas, podľa môjho názoru, vrhá na tento Parlament a Komisiu zlé svetlo. Prinášate právne predpisy, ktoré sú absolútne zbytočné.

To, čo by ste mali urobiť, je presadzovanie právnych predpisov, ktoré úž máme. Komisia zvyčajne pri presadzovaní týchto predpisov úplne zlyháva. Môžem vám uviesť veľa prípadov, ale teraz to neurobím. Ak by som sa mal pozrieť napríklad na môjho kolegu pána Kyprianou: vo Veľkej Británii práve prepukol ďalší prípad slintačky a krívačky, katarálnej horúčky oviec a dnes sme sa dozvedeli, že sa objavila vtáčia chrípka. Prisľúbil nám to celé ukončiť. Chcel urobiť všetko pre to, aby to zastavil. Veril som mu. Verím Komisii keď niečo povie, a predsa sa stane, že nepresadzuje platné právne predpisy, aby zabránila takýmto veciam. Vyzývam tento Parlament, aby takéto predpisy odmietol.

Myslím, že pani Gutiérrez-Cortines odviedla skvelú prácu a plne ju podporím, ak sa tento Parlament rozhodne jej správu neodmietnuť, ale rád by som stručne spomenul niečo, čo pani Scheele a pani Corbey povedali o erózii. Plne s nimi súhlasím. Erózia je obrovský problém, ale nie bezpodmienečne pre Európsku úniu. Je to problém tam, kde dochádza k odlesneniu, a to môžeme ovplyvniť.

Myslím si, že body pána Allistera sú úplne správne. Myslím, že Komisia pre nás nie je nespoľahlivá. Nepodarilo sa jej presadiť nariadenia.

Skončím s touto poslednou myšlienkou. Som farmár, pôda je teda môj život. Budem ju chrániť najlepšie ako budem vedieť. Nepotrebujeme zavádzať viac predpisov. Dovoľte mi, aby som pokračoval v ochrane pôdy, ktorá poskytuje potravu, ktorá poskytuje príjem pre ľudí, ktorí žijú vo vidieckych spoločenstvách.

  Horst Schnellhardt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, to čo tvrdí Komisia, že pôda je nevyhnutný základ pre dlhodobú, udržateľnú produkciu potravín, krmiva a biomasy, je pravda.

Tiež je pravda, že nás nemôže uspokojiť stav pôdy v Európskej únii, ale ak máme vychádzať zo záveru, podľa ktorého potrebujeme smernicu na európskej úrovni, musíme vybočiť zo zlého smeru. Prečo je to tak? Neberieme do úvahy fakt, že už teraz existuje v rámci Európskej únie množstvo nariadení, ktoré platia pre pôdu, a ktoré môžeme efektívne využiť. Príkladom je smernica o biotopoch, smernica o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, rámcová smernica o vode, smernica o podzemnej vode a pravidlá krížového súladu: vďaka nim môžeme mať finančný vplyv na zlepšenie situácie v jednotlivých krajinách. Ide o existujúce opatrenia a ak pridáme smernicu o ochrane pôdy, vytvoríme regulačné zdvojenie, paralelnú legislatívu, ktorá v skutočnosti produkuje iba viac byrokracie.

Hovoríme, že chceme znížiť byrokraciu o 25 % do roku 2010, ale týmto spôsobom dosiahneme pravý opak! Dôjde k jej 25 % nárastu. V Zmluve sme sa zaviazali, že budeme lokálne riadiť veci, ktoré by boli najlepšie riadené na tejto úrovni, a to musíme urobiť, a musíme to urobiť rýchlo. Tvrdenie, že degradáciu pôdy spôsobujú klimatické zmeny, je však neprijateľné. Vedci sa zhodujú, že tento úpadok je dôsledkom klimatických zmien, a nie jej dôvodom.

Spravodajkyňa do toho vložila určite veľa práce, ale keď vidíme, že pravidlá, ktoré zaviedli iné smernice majú prednosť, považujeme to za neprijateľné: nemáme prvoradé smernice a druhoradé nariadenia.

Ak naozaj chceme niečo dosiahnuť, nechajte nás držať sa metódy otvorenej koordinácie, s čím súvisí prenos odbornosti z krajiny do krajiny. Toto je správny prístup a zaručene prinesie výsledky. Táto smernica však na druhej strane prináša iba byrokraciu a mätúce právne predpisy.

  Markus Pieper (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, a kde je pridaná hodnota? Kde je opodstatnenie pre európske predpisy týkajúce sa ochrany pôdy? Argumenty Komisie ohľadom medzinárodných účinkov sú dosť neprirodzené, prinajmenšom z pohľadu ekológie. Tiež nemôžem akceptovať argument, že vnútorný trh skresľujú odlišné národné právne predpisy týkajúce sa ochrany pôdy. Ak to Komisia naozaj myslí vážne, neprinesie nám rámcovú smernicu, ktorá poskytuje členským štátom najväčšie možné sebaurčenie pri definovaní cieľov pre ochranu pôdy. To by zvýšilo rozdiely v legislatíve pre ochranu pôdy vo väčšej miere ako by ich to vyrovnalo. Neodhaľuje tento prístup fakt, že Komisia si nie je istá tým, ako by mala postupovať z hľadiska podradenosti, pokiaľ ide o právne predpisy týkajúce sa pôdy na konkrétnych miestach? V takomto prípade, keď si všetci želáme dôkladnejšiu ochranu pôdy, ale národné právne predpisy sa v tejto otázke líšia, nemali by sme ako prvý použiť nástroj pre otvorenú koordináciu? Myslím, že áno.

Rámcová smernica urobila druhý krok ešte skôr ako prvý. Krajiny bez právnych predpisov sme tak pripravili o možnosť učiť sa od krajín, v ktorých fungujú vynikajúce postupy pre ochranu pôdy. Tiež pocítime byrokraciu, najmä v krajinách, ktoré už teraz majú prísnu legislatívu. Prečo by mali kontrolovať celú svoju krajinu a pomenovať rizikové oblasti, hoci už majú ukážkovú legislatívu? Túto byrokraciu nepotrebujeme, tak ako nepotrebujeme ani prvotriedny systém na ochranu pôdy, ktorý od nás dnes Európa vyžaduje.

Na záver, pripomienka k argumentu, o ktorú požiadal samotný Parlament pre túto smernicu pred rokmi. Áno, stalo sa to pred viac ako piatimi rokmi. Medzitým sme však získali skúsenosti zo smernice o biotopoch, smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, rámcovej smernice o vode a mnohých ďalších. Podobne, na rozdiel od komisárov, máme miestnu zodpovednosť. Aj preto sa pevne nedržíme päťročných a desaťročných plánov, keď nám podniky a miestne úrady vo veľkom tvrdia, že ide o naozaj dobrú vec. Oceňujem snahy spravodajcov, ktorí sa pokúšajú zvoľniť smernicu, ale viem, že najlepšie sa vyhýba byrokracii priamo pri zdroji. Stále máme preto príležitosť smernicu odmietnuť.

Verím, že dáme Rade silný signál, že nemôže očakávať, že jej krajiny budú akceptovať túto vlnu byrokracie.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, ako prvé by som rád poďakoval rečníkom v tejto diskusii za ich pozitívny prínos a rád by som načrtol názor Komisie na množstvo kľúčových otázok, ktoré vzniesol Parlament.

Dovoľte mi tvrdiť, že Komisia bude pokračovať v rozvíjaní svojho návrhu v Rade a v Parlamente a bude uvažovať o svojom stanovisku vo svetle týchto udalostí.

Začnem tými stránkami tematickej stratégie, ktoré sa objavia v správe Výboru pre životné prostredie a tými, ktoré nie sú súčasťou smernice.

Vítam podporu, ktorú venuje správa riešeniu ochrany pôdy na európskej úrovni a dôležitým spojeniam medzi ochranou pôdy a stratégiami, ktoré bojujú proti klimatickým zmenám, strate biologickej rôznorodosti a dezertifikácii.

Tiež súhlasím s preskúmaním existujúcich právnych predpisov, ktoré sa venujú životnému prostrediu, aby sme mohli plne využiť a ďalej posilňovať možné synergie s ochranou pôdy.

Nakoniec rozhodnutie, ktoré ste schválili, navrhuje množstvo odporúčaní s ohľadom na novú smernicu o biologickom odpade a komunikáciu o dezertifikácii.

Komisia vezme tieto odporúčania do úvahy pri rozvoji ďalších opatrení pri implementácii tematickej stratégie.

Dovoľte mi teraz hovoriť o rámcovej smernici týkajúcej sa pôdy a načrtnúť, ako práve teraz Komisia uvažuje o daných otázkach.

Mnohé z pozmeňujúcich návrhov, ktoré navrhol Výbor pre životné prostredie, poskytujú pre návrh užitočné vysvetlenia. Hovorím najmä o vhodnejšom objasnení cieľov legislatívy a úlohe, ktorú zohrávajú funkcie pôdy pri zabezpečovaní udržateľného využitia pôdy v článku 1, podľa Dodatku 36. Navyše, článok 4 a 8, v súlade s časťou Dodatkov 58 a 65 môžu podporiť prvky ako zavedenie dobrovoľných kódexov osvedčených postupov alebo nezaväzujúceho dodatku, týkajúceho sa možných krokov v boji proti degradácii pôdy.

Pridanie kyslosti na zoznam procesov, ktoré spôsobujú degradáciu pôdy, ktoré je potrebné riešiť, aby sme mohli uvažovať o rozličných pôdnych podmienkach, ktoré platia v niektorých nových členských štátoch. Komisia tiež uvažuje o vysvetlení uvedenom v nariadení, ktoré sa zaoberá pomenovaním znečistených oblastí v článku 10, podľa dodatku 74, ako vylepšenie textu.

Existuje však aj množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré vzbudzujú obavy Komisie. Po prvé, Dodatok 38 Článku 1, ktorým sa rámcová smernica o pôde stáva podriadenou pre ďalšiu legislatívu Európskej únie, takže nariadenia zamerané na ochranu pôdy obsiahnuté v inej legislatíve Spoločenstva budú mať prednosť pred nariadeniami tejto smernice.

Po druhé, je jasné, že musí existovať dátum, do ktorého by sme mali predstaviť programy opatrení pre riešenie hrozieb, ktorým čelí poľnohospodárstvo.

Po tretie, niektoré pozmeňujúce návrhy, ako napríklad Dodatok 77, týkajúci sa Článku 12, odstraňuje opatrenia týkajúce sa informácii o kontaminácii pôdy, ktoré majú byť poskytnuté pre určité transakcie s pozemkami.

Správa o stave pôdy je veľmi dôležitou časťou návrhu Komisie. Zvýši úroveň transparentnosti pri transakciách s pozemkami, pomôže kompetentných úradom identifikovať znečistené oblasti a urýchli zriadenie inventáru. Náklady na výrobu tejto správy sú zanedbateľné v porovnaní s množstvom transakcií s pozemkami v týchto priemyselných oblastiach.

Rád by som zdôraznil dôležitosť udržania spoločného zoznamu činností v Dodatku 2. Tento dodatok má obrovský význam, ak máme vytvoriť zmysluplný, vykonateľný, systematický a rentabilný zoznam znečistených oblastí.

Mnoho členských štátov a regiónov už teraz používa podobný zoznam pri svojich výskumoch. Je veľmi dôležité mať spoločný zoznam, aby sme mohli zabezpečiť jeho zavedenie, a aby sme sa vyhli skresleniu domáceho trhu v očiach rozličných sektorov.

Tým poskytneme investorom, ekonomickým prevádzkovateľom, verejným úradom a širokej spoločnosti právnu istotu a spoločný základ pre posúdenie pokroku pri identifikácii znečistených oblastí.

Poskytnem kompletný zoznam aktuálneho stanoviska Komisie z pohľadu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pre ministerstvo Parlamentu.⁽¹⁾. Ako som už spomenul, môžem vás uistiť, že Komisia bude pokračovať v rozvoji svojich návrhov v Rade a v Parlamente a bude uvažovať o svojom stanovisku v tomto svetle.

Ešte raz by som rád poďakoval spravodajcom za ich úsilie.

člen Komisie. −

Stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu

Správa pani Gutiérrez-Cortines (A6-0410/2007)

Komisia bude pokračovať v rozvoji svojho návrhu v Rade a v Parlamente a bude uvažovať nad svojim stanoviskom vo svetle týchto udalostí. Aktuálny postoj Komisie k navrhovaným pozmeňujúcim návrhom je, že existuje 50 pozmeňujúcich návrhov, ktoré môže Komisia akceptovať plne, sčasti alebo zásadne.

Ide o nasledujúce pozmeňujúce návrhy: 1, 7, 12, 13, 15, 20, 22, 30, 36, 41, 42, 45, 47, 49, 53, 55, 58, 59, 61, 62, 63, 64, 65, 69, 73, 74, 79, 80, 83, 86, 89, 90, 92, 96, 98, 99, 103, 104, 108, 115, 117, 137, 142, 143, 144, 145, 146, 147, 148 a 150.

Nemôže akceptovať 111 pozmeňujúcich návrhov: 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 14, 16, 17, 18, 19, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 31, 32, 33, 34, 35, 37, 38, 39, 40, 43, 44, 46, 48, 50, 51, 52, 54, 56, 57, 60, 66, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 76, 77, 78, 81, 82, 84, 85, 87, 88, 91, 93, 94, 95, 96, 97, 100, 101, 102, 105, 106, 107, 109, 110, 111, 112, 113, 114, 116, 118, 119, 120, 121, 122, 123, 124, 125, 126, 127, 128, 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 136, 138, 139, 140, 141, 149, 151.

  Predsedajúci . − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o správe pani Gutiérrez-Cortines sa uskutoční v stredu o 12.00 hod. a hlasovanie o správe pána Prodiho sa uskutoční vo štvrtok o 11.30 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Richard Seeber (PPE-DE), písomne. – (DE) Vo svetle nedávnej dohody o reformnej zmluve, musí Európsky parlament a ním aj celá EÚ, podporiť a posilniť toto obnovené potvrdenie ducha blízkosti obyvateľov a ochrany subsidiarity, na začiatku s aktuálnymi iniciatívami.

Aktuálny návrh rámcovej smernice o ochrane pôdy nevystihuje pravdivo tento zámer. Byrokracia, ktorá je potrebná, nemá žiadny vzťah k aktuálnej prospešnosti smernice a neexistuje žiadny spôsob, ktorý by to mohol pravdivo vykresliť pre obyvateľov Európy. Práve naopak, je v úplnom rozpore s rozhodnutím Európskej rady znížiť byrokraciu na úrovni EÚ o 25 % do roku 2012. Pôda je v prvom rade miestny zdroj.

Účinná ochrana pôdy musí byť preto vykonávaná na najvhodnejších úrovniach, regionálnej a miestnej. Iba na týchto úrovniach je možné zaoberať sa širokou škálou pôdnych vlastností komplexne. Napriek rozsiahlym zlepšeniam, ktoré dosiahli spravodajcovia, odmietam tento návrh, pretože porušuje zásadu subsidiarity. Niektoré členské štáty majú už teraz vynikajúce nariadenia, ktoré však môže táto smernica oslabiť. Ak to bude potrebné, riešením môže byť metóda otvorenej koordinácie.

  Witold Tomczak (IND/DEM). – (PL) Degradácia pôdy je fakt. Jedným z faktorov, ktoré spôsobujú tento stav je spoločná poľnohospodárska politika. Dosiahli sme sebestačnosť v otázke potravín za cenu intenzifikácie poľnohospodárstva a degradácie pôdy.

Nárast ekonomickej účinnosti vedie k zrušeniu malých a stredne veľkých farmárov, z ktorých veľká väčšina má k životnému prostrediu oveľa lepší prístup ako veľké podniky, orientované na zisk. Toto je posledná výzva na spomalenie procesu opúšťania poľnohospodárstva a návratu k rozumnému a vyváženému modelu, ktorý chráni pôdu. Aktuálne rozmiestnenie poľnohospodárskych príspevkov je však v rozpore s týmto modelom. Príspevky sú smerované pre poľnohospodárske koncerny a veľké farmy, 1,39 % príjemcov dostane takmer 30 % príspevkov!

SPP musíme pozmeniť. Jeho hlavným cieľom by mala byť produkcia zdravých potravín, nie zvýšenie konkurencieschopnosti. Dobrá pôda by mala byť kľúčovým prvkom tejto novej politiky. To je dôvod, prečo podporujem všetky činnosti, ktoré slúžia na ochranu pôdy a obnovenie jej úrodnosti.

Nedovoľte, aby sme museli súťažiť s výrobkami, ktoré pochádzajú z monokultúr a intenzívneho chovu dobytka. Dovoľte, aby sme mohli povedať NIE lacnému mäsu, ktoré je preplnené hormónmi. Nedovoľte, aby sme museli súťažiť s ovocím, ktoré má nízku výživnú hodnotu, s lacným, nekvalitným vínom alebo geneticky modifikovanými potravinami, o dôsledkoch ktorých vieme stále iba veľmi málo.

Európsky model poľnohospodárstva by nám mal umožniť vyčnievať v davu a byť toho príkladom.

(1) Stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Parlamentu, pozri prílohu