Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 13. novembra 2007 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

2. Návrh všeobecného rozpočtu na rok 2008 lehota na predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov): pozri zápisnicu

3. Rozprava o prípradoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných nvárhoch uznesenia): pozri zápisnicu

4. Legislatívny plán a plán práce Komisie na rok 2008 (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom je rozprava o legislatívnom pláne a pláne práce Komisie na rok 2008.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Pán predseda, nasledujúcich 12 mesiacov bude mať pre Európu zásadný význam vzhľadom na našu budúcu účinnosť, naše miesto vo svete, dôveru našich občanov k našim schopnostiam splniť ich očakávania. Máme dôvod byť sebavedomí. Dohoda o Lisabonskej zmluve bola veľmi dobre prijatá rovnako ako spôsob, akým bola dosiahnutá. Odmietli sme odvrátiť svoju pozornosť od hlavného zámeru poskytnúť Únii nástroje, ktoré potrebuje pre budúcnosť. Vládlo tu skutočné odhodlanie pustiť sa do práce.

Náš hospodársky program zároveň priniesol výsledky v podobe hospodárskeho rastu a pracovných miest a v tomto roku prispel k vyváženiu rizík zvýšenej nestability. Riešime dôležité problémy: od energetiky po migráciu, od zamestnanosti po rozvojovú pomoc, predovšetkým v Afrike, a len za niekoľko týždňov budeme mať na Bali príležitosť potvrdiť naše celosvetové vedúce postavenie v boji proti klimatickým zmenám.

Stručne povedané, Európska únia má výsledky. Dokázala prekonať ťažkú situáciu, ktorej sme čelili v roku 2005. Ako užitočná sa ukázala dvojitá stratégia, ktorú navrhla Komisia v roku 2006 a ktorá sa zamerala na konkrétne výsledky pre občanov, a zároveň poskytla riešenie inštitucionálneho usporiadania.

Som presvedčený, že Únia je dobre pripravená na rok 2008. Je nevyhnutné využiť to na dosiahnutie čo najlepších výsledkov, plnenie našich záväzkov, presadzovanie kľúčových návrhov, ktoré sú už predložené, udržanie kroku s novými iniciatívami a zároveň dôkladné sledovanie dlhodobých výziev. Okrem toho musíme tiež rešpektovať a podporovať proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy a ukázať občanom, čo môže Európska únia ponúknuť pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009.

Preto vítam túto príležitosť, vysvetliť príspevok Komisie k úspešnému roku 2008 predstavením nášho legislatívneho plánu a plánu práce na rok 2008. V tejto súvislosti by som rád poďakoval Európskemu parlamentu za jeho aktívnu účasť pri tvorení tohto programu. K vytvoreniu nášho programu prispela predovšetkým vyčerpávajúca súhrnná správa, ktorú pripravila konferencia predsedov výborov a ktorú schválila konferencia predsedov. Mnoho návrhov Komisie priamo zodpovedá prioritám uvedeným vo vašej súhrnnej správe.

Najskôr mi však dovoľte stručne sa vyjadriť o vykonávaní programu na rok 2007.

V minulom roku sme v tomto čase rokovali o cieľovom zozname strategických iniciatív plánovaných na tento rok. Aby som uviedol len niekoľko najviditeľnejších iniciatív, je to mnoho kľúčových aktivít, ako napríklad strategický prieskum energetiky, nedávne návrhy týkajúce sa pracovného prisťahovalectva, flexiistoty, trhu s vínom a prístupu na trh.

Do konca nasledujúceho mesiaca budú prijaté všetky strategické iniciatívy, okrem jednej výnimky. Je to smernica o obchodovaní s emisiami, ktorú som sa rozhodol odložiť o mesiac, t.j. na január. Dôvodom bolo zabezpečiť, aby zásadné rozhovory na Bali neboli ničím rušené, pretože chcem, aby pri nich Európska únia vystupovala jednotne. Získame tak čas na dokončenie nevyhnutných rokovaní o tom, ako uskutočniť dohodnuté ciele Európskej únie týkajúce sa skleníkových plynov a obnoviteľných zdrojov energie. Som si istý, že budete súhlasiť, že to dáva zmysel a môže to znamenať čas, ktorý získame, pretože príprava určite umožní jednoduchšie dosiahnuť zhodu s našimi členskými štátmi.

Okrem strategických iniciatív sme sa zaviazali vykonať veľa prioritných iniciatív v 18-mesačnom období. Mnohé z nich sa teraz hlásia o slovo. Počas nasledujúcich týždňov sa vyskytnú návrhy na hypotekárny úver, nástroje na ochranu obchodovania a znižovania emisií CO2 z automobilov. Do konca roka by sme mali dosiahnuť zníženie o 70 % a za 18 mesiacov, t.j. v júni budúceho roka, o celých, alebo takmer 100 %.

Zdá sa tiež, že rok 2007 bude rozhodujúci pre prípravu na budúcnosť. Najmä nasledujúci týždeň, keď predložíme súbor kľúčových návrhov týkajúcich sa hospodárskej a sociálnej budúcnosti Únie. Jednotný trh prostredníctvom prieskumu zosilnie, bude inovačný a konkurencieschopný, prinesie priamy úžitok spotrebiteľom a podnikateľom a umožní Európe čo najpozitívnejšie ovplyvňovať globalizáciu. Okrem toho predložíme návrh na podporu príležitostí, prístupu a solidarity v Európe 21. storočia, ktorý budúci rok podporí úplné oznámenie o modernizovanom sociálnom programe.

Budeme venovať osobitnú pozornosť tomu, ako budeme môcť využiť Lisabonskú zmluvu a jej protokoly na pokrok v oblasti služieb všeobecného záujmu. Tieto nové príležitosti využijeme na to, aby sme zistili, ako môžeme priniesť skutočnú pridanú hodnotu na zabezpečenie úlohy týchto služieb a zároveň zlepšovať kvalitu života všetkých Európanov.

Veľmi sa teším na reakcie Európskeho parlamentu a Rady na prieskum vnútorného trhu a sociálnu predstavu. Verím, že nám spoločne poskytnú rovnováhu potrebnú na pokrok v kľúčových oblastiach nášho hospodárskeho a sociálneho programu. Dokazujú, že Európa má správne nástroje a našim občanom ponúkajú správny program na prispôsobenie sa globalizácii a možnosti formovať ju.

Dovoľte mi, aby som sa teraz zameral na legislatívny plán a plán práce Komisie na rok 2008. To je náš politický program na rok 2008. Vysvetľuje naše hlavné iniciatívy a zakladá sa na našom záväzku poskytnúť občanom Európy pridanú hodnotu. Usilovali sme sa posilniť obsah politík aj proces.

V porovnaní s rokom 2007 sa pracovný program na rok 2008 zameriava na obmedzený počet nových politických iniciatív vrátane 26 strategických iniciatív usporiadaných v 12 balíkoch, ktoré sa Komisia zaväzuje predložiť počas roka, a 61 prioritných iniciatív usporiadaných v 49 balíkoch, ktoré majú byť predložené v rozsahu 12 až 18 mesiacov.

Svoje iniciatívy sústredíme do piatich oblastí, ktoré majú bezprostredný význam pre každého v Európe: hospodársky rast a pracovné miesta, trvalo udržateľná Európa, riadenie prisťahovalectva, uprednostňovanie občanov a Európa ako svetový partner. Sme tiež odhodlaní posilniť svoj záväzok týkajúci sa lepšej regulácie a záruky, že splníme, čo sľúbime.

S osobitným potešením sme zaznamenali, že súhrnná správa Európskeho parlamentu súhlasí s kľúčovými oblasťami zásadného významu, ktoré sme určili na rok 2008. Na splnenie týchto cieľov bude nevyhnutná úzka spolupráca medzi inštitúciami a členskými štátmi. V niekoľkých oblastiach uvedených vo vašej správe sú konkrétne iniciatívy už prijaté alebo budú prijaté ešte v roku 2007.

Vzhľadom na budúci rok ma teší, že môžem poukázať na skutočnosť, že do programu bolo začlenených mnoho iniciatív, ktoré majú pre Európsky parlament veľmi veľký význam.

Uvediem niektoré z týchto kľúčových oblastí: lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť, ktorá, ako sa zhodujeme, je naďalej najdôležitejšia pre náš cieľ – prosperujúcejšiu, ekologicky zodpovednejšiu Európsku úniu podporujúcu sociálne začlenenie; klimatické zmeny s tohoročným dôrazom na znižovanie emisií, ktorý dopĺňa nový prístup k adaptácii; ekologická doprava; iniciatíva „Small Business Act“ pre malé a stredné podniky (v skutočnosti je to balík opatrení pre malé a stredné podniky); právne predpisy na podporu ochrany spotrebiteľa týkajúce sa zmluvných práv a novej hodnotiacej tabuľky pre spotrebiteľov; lepší prístup občanov k spravodlivosti; zlepšenie regulačného prostredia v Európe so strategickým prieskumom lepšej regulácie.

V prevažnej väčšine nášho programu vládne medzi Komisiou a Parlamentom značná zhoda týkajúca sa nevyhnutnosti konať a napredovať.

Je pravda, že v súhrnnej správe sú niektoré návrhy, na ktoré v súčasnosti nemôžeme jednoznačne odpovedať. Napríklad aktívne pracujeme na duševnom vlastníctve a finančných službách, ale domnievame sa, že teraz je predčasné určiť podobu a mieru ambícií jednotlivých iniciatív.

Vzhľadom na zaobchádzanie s odpadom by sme problémy, na ktoré ste upozornili, v súčasnosti riešili skôr prostredníctvom akčného plánu na lepšie uplatňovanie právnych predpisov o odpadoch, ako novou iniciatívou.

Dovoľte mi vysvetliť jednu vec: na to, čo nie je zahrnuté v zozname nových iniciatív, sa nezabúda. Najdôležitejšia činnosť Komisie, t.j. uplatňovanie práva Spoločenstva, uskutočňovanie programov a rokovanie o medzinárodných dohodách bude pokračovať a je omnoho viac viditeľná v ostatných častiach programu. Nová kapitola o „tvorbe nových politík“ sa tiež snaží odrážať viacročné trvanie väčšiny aktivít Komisie.

Do plánu práce sme tiež zaradili komunikačné priority, ale v tomto smere sme pridali novinku: navrhujeme mnoho týchto priorít ostatným inštitúciám, aby sme ich mohli spoločne presadzovať.

Tu však nejde o centralizáciu, práve naopak. Domnievame sa, že spoločné chápanie priorít je odrazovým mostíkom pre „pôsobenie na miestnej úrovni“ prispôsobením komunikácie tak, aby čo najlepšie vyhovovala rôznym potrebám v rôznych častiach Únie. Veríme tiež, že v tejto komunikácii je najdôležitejšia spolupráca, ak skutočne chceme spojiť Európu s jej občanmi.

Komisia sa teší na živú a plodnú diskusiu odzrkadľujúcu strategický rozmer plánu práce Komisie a silné politické posolstvo našim občanom. Rok 2008 je pre Európu nepochybne rozhodujúcim rokom. Európska komisia a Európsky parlament môžu spoločne budovať na našej vynikajúcej spoločnej práce v roku 2007, môžu mať význam a môžu dosiahnuť, tým som si istý, že rok 2008 bude skvelý rok pre Európu.

(potlesk)

  Predseda. − Pán predseda Komisie, rád by som srdečne privítal tiež mnohých členov Komisie, ktorí sú dnes prítomní na tejto diskusii.

  Hartmut Nassauer, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som začal tým, že poviem predsedovi Komisie, že keďže sme si v minulom roku vypočuli jeho výhražné slová týkajúce sa účasti členov tohto Parlamentu, je dnes v Parlamente prítomných viac poslancov ako komisárov. A verím, že ste si túto skutočnosť s potešením všimli. V mene skupiny PPE-DE by som tiež rád povedal niekoľko povzbudivých slov: v budúcom roku, rozhodujúcom pre schválenie novej zmluvy, vás budeme podporovať, aby ste využili najdôležitejšiu právomoc Komisie, právo predkladať legislatívne návrhy pre Európu spôsobom, ktorý zabezpečí, že účinne zvládnete vážne problémy občanov a využijete svoju príležitosť na zmenšenie priepasti medzi občanmi a Európskou úniou.

Podporujeme váš celkový prístup uvedený vo vašom pláne, rovnako ako aj priority, ktoré ste zvolili, od hospodárskeho rastu a pracovných miest, ktoré sú nevyhnutné na udržanie sociálnej súdržnosti v Európe, cez mnoho ďalších podrobných aspektov až po migráciu a výskum. Moji kolegovia sa zamerajú na jednotlivé problémy.

Vítame skutočnosť, že ste sa určite zaoberali rôznymi návrhmi, ktoré vyplynuli zo štruktúrovaného dialógu s výbormi. Boli by sme radi, keby bol tento dialóg ešte intenzívnejší. Tiež by sme uvítali, keby cieľom vášho plánovania nebolo len pokryť prvých pár mesiacov roku 2009, ale zahrnúť napríklad dvojročný cyklus, ktorý by sa mohol rozvíjať na každoročnom základe. Chýba nám informačný časový plán a tiež vidíme rozpor medzi vaším programom a rozpočtovým procesom, ktorý by bolo rozumné ukončiť.

Plánujete predložiť celkom 79 legislatívnych iniciatív a približne rovnaký počet nelegislatívnych návrhov. Ak sa na to pozrieme z pohľadu vášho deklarovaného zámeru obmedziť byrokraciu, nie som si istý, či skutočne chcete dosiahnuť tento cieľ. Legislatívne body, ktorých zrušenie ste oznámili, konkrétne zhŕňajú mnoho tých, ktoré by aj tak stratili platnosť. Do tej miery je obmedzovanie byrokracie skôr o dlhom rečnení, než o dosiahnutí skutočného a účinného cieľa.

Budúci rok je rokom novej reformnej zmluvy. Máte príležitosť – a ja som presvedčený, že táto zmluvy vstúpi do platnosti – už teraz začleniť túto zmluvu do svojho programu. Zmluva prinesie nové dôležité prvky: vykonateľnosť, transparentnosť a demokraciu. Prinesie tiež prvok, ktorý je pre nás zásadný a na ktorý odporúčam zamerať pozornosť, a to zásadu subsidiarity. V Európe začína nová diskusia o subsidiarite a hlavným partnerom v tejto diskusii ste vy, pán predseda a vaša Komisia.

Pred niekoľkými dňami vypukli v niektorých častiach Nemecka protesty týkajúce sa otázky ovocných a jablčných vín. Nechcem podrobne hovoriť o reakcii verejnosti na túto otázku, ale dovoľte mi, pán predseda, povedať toto: ako charakterizovať exekutívu, ktorá jedným škrtnutím pera zničí regionálne tradície staré stovky rokov a urobí to tak ľahostajne a necitlivo? Taký prístup je problematický, a to je váš problém, pán predseda. Je to problém vašej Komisie. Teraz máte príležitosť vytvoriť, v duchu novej zmluvy, kultúru subsidiarity. Toto je príležitosť – jedinečná príležitosť – pre vašu Komisiu dosiahnuť väčšiu zhodu medzi širokou verejnosťou a my v skupine PPE-DE vás vyzývame, aby ste chopili tejto príležitosti.

(potlesk)

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Pán predseda Parlamentu, pán predseda Komisie, vážení komisári, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás tiež úprimne privítal v mene svojej politickej skupiny. Podporujeme mnoho z toho, čo povedal predseda Komisie a čo je zahrnuté v tomto dokumente. Rád by som sa zameral na dva body, ktoré sú, podľa nášho názoru, zásadné. Tieto body sú uvedené v závere vášho programu. Rád by som ich videl na jeho začiatku, ale na základe ich umiestnenia v texte nie sú o nič menej dôležité.

Prvým bodom je komunikácia. Môžem len súhlasiť s tým, čo povedal pán Nassauer. Musíme občanom sprostredkovať jasné posolstvo o tom, čo všetko Európa znamená a čo sa usilujeme našimi najrôznejšími legislatívnymi návrhmi dosiahnuť, v opačnom prípade márnime svoj čas. Veľmi ma teší prístup k otázke komunikácie, ktorá je tiež v rukách pani podpredsedníčky, a návrhy, ktoré predložila a ktoré majú spoločný prístup s Parlamentom. Je to však tiež otázka jazyka, ktorý používame pri komunikácii s občanmi a keď im oznamujeme posolstvá o tom, čo sa usilujeme urobiť.

V minulom roku sme sa zaoberali mnohými legislatívnymi bodmi, ktoré zlepšili právne postavenie spotrebiteľov, najmä v telekomunikáciách a ďalších odvetviach. Napriek tomu sa nám doteraz nepodarilo dostatočne presvedčiť našich občanov, že sme tu pre nich a že nie sme privilegovaná skupina ľudí pracujúcich kdesi v Bruseli. V tejto oblasti musíme urobiť viac. Dúfam, pani podpredsedníčka, že na záver tejto diskusie budete môcť povedať niekoľko slov o tom, čo konkrétne plánujete, pretože to je náš spoločný cieľ a toto je posolstvo, ktoré musíme predovšetkým oznámiť v roku 2008.

V závere dokumentu je možné nájsť ďalšiu rovnako dôležitú vetu. Hovorí o sociálnych problémoch a sociálnom rozmere EÚ v súvislosti s globalizáciou, predovšetkým o zamestnanosti a prisťahovalectve a obavách občanov. Dokument, ktorý ste nám, pán predseda, predstavili, žiaľ, neobsahuje mnoho odpovedí na tieto otázky. Nie je to len vec komisára pre sociálne veci, ktorý tiež pracuje dobre. Týmto rozmerom sa musí zaoberať Komisia ako celok. Určite je to aj vec samotného predsedu Komisie. Aj on sa musí zamerať na dosiahnutie takej sociálnej Európy.

S tým súvisí mnoho oblastí a ja by som rád uviedol dve z nich. Jednou z nich je medzinárodný obchod. Nie je hanba, že ešte stále existujú európske spoločnosti, ktoré sa spoliehajú na prácu detí v Indii a iných krajinách? Čo robíme, aby sme to vyriešili? Táto situácia vyvoláva v Európe obavy a zvyšuje chudobu. Potvrdili to aj rôzne štúdie: zvyšuje chudobu v krajinách, ktoré sú našimi obchodnými partnermi. Inými slovami, obchodná politika musí mať aj sociálny rozmer, napríklad prostredníctvom sociálnych doložiek.

(potlesk)

V súvislosti s prisťahovaleckou politikou váš dokument hovorí o „integrovanom prístupe k migrácii“. Nebolo by však lepšie povedať: „žiadna migrácia bez integrácie“? Nevyslala by tým Komisia omnoho zreteľnejšie a jednoznačnejšie posolstvo? Včera sme o tejto otázke rokovali s komisárom Frattinim. Jeho pôvodné poznámky o situácii rómskeho obyvateľstva v Ríme napríklad neboli veľmi povzbudivé. Jeho včerajšie vyhlásenia boli omnoho jasnejšie a užitočnejšie. Nie je vari pravda, že na rómsku otázku sa tiež často zabúda nielen v nových členských štátoch, ale aj v tých starých?

Pani Merkelová a pán Sarkozy hovoria, že „neexistuje migračná politika bez integračnej politiky“. Je toto určite ten prístup, ktorý mala Komisia prijať už dávno? Pochybujem, že pán Sarkozy a pani Merkelová majú na mysli to isté čo my, Socialistická demokracia v Európskom parlamente, keď hovoria o integrácii. Hlavné posolstvo je však úplne správne a Komisia musí k tejto veci zaujať omnoho jasnejší prístup.

(potlesk)

Boj proti pravicovému extrémizmu sa preto netýka len sociálnych otázok. Nezamestnanosť, sociálne vylúčenie a antisociálne prvky sú v našej spoločnosti stále prítomné a krajná pravica ich zneužíva vo svojej kampani proti Európe. Preto musí Európa a Európska komisia v tejto veci konať.

Môj kolega pán Schulz, predseda skupiny socialistov v Európskom parlamente, často hovorí, že chceme sociálnu Európu. To je náš prvoradý cieľ a to by mal byť tiež prvoradý cieľ tohto plánu. Povedali ste, že môžeme dosiahnuť, že rok 2008 bude vynikajúcim rokom pre Európu. Domnievame sa, že rok 2008 by mal byť vynikajúcim rokom pre sociálnu Európu. Prosím vás, pán predseda Komisie: hrajte vedúcu úlohu na ceste k dosiahnutiu tejto sociálnej Európy.

(potlesk)

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. − Pán predseda, toto je politický program, ktorý je vhodný na rok, v ktorom sa vďaka dokončeniu procesu reformnej zmluvy a rozšíreniu schengenského priestoru aj eurozóny dramaticky zrýchli tempo integrácie.

Našou hlavnou úlohou však bude príprava na vstup reformnej zmluvy do platnosti a v súvislosti s touto otázkou má skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu dva hlavné záujmy. Po prvé, pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by malo byť prepojenie tretieho piliera s prvým čo najrýchlejšie a najužšie.

A po druhé, pokiaľ ide o spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, uzavretie exkluzívnej dohody medzi Radou, Komisiou a Parlamentom o zriadení zahraničnej služby sa zdá celkom vzrušujúce a dosť rafinované.

Aby sme zmluvu vysvetlili a obhájili ju pred národnými parlamentmi a verejnou mienkou, mali by sme dať väčší dôraz na sociálny a kultúrny rozmer jednotného trhu, ako napríklad migračnú politiku, ako aj na boj proti klimatickým zmenám. Tieto veci nám pomôžu zmluvu lepšie „predať“.

Kontrola spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) by mala byť priamo spojená s budúcou reformou finančného systému pomocou rozšírenia spolufinancovania SPP.

Nakoniec by som bol rád, keby kolégium zhodnotilo plán prezidenta Sarkozyho na zriadenie ďalšieho „Výboru múdrych“, ktorý by premýšľal o budúcnosti Európy.

  Pierre Jonckheer, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Pán predseda, pán predseda Komisie, vážení komisári, predstavili ste nám 26 strategických iniciatív a 61 prioritných iniciatív. Nebudem sa za štyri minúty vyjadrovať ku všetkým. V rozpravách tohto druhu je nevyhnutné mať vždy na pamäti, že Komisia má zodpovednosť a výnimočnú úlohu v rozhodovacom procese Spoločenstva. Ste to vy, kto má výhradné právo na legislatívne iniciatívy a ste to vy, kto túto právomoc vykonáva prostredníctvom preverovania rôznych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predloží buď Parlament alebo Rada. Máte veľkú zodpovednosť za výsledok, ktorý môžeme dosiahnuť v súvislosti s právnymi predpismi Spoločenstva. Preto vás môžem ubezpečiť, že Skupina zelených/Európska slobodná aliancia je, ako vždy, pravdepodobne zo všetkých politických skupín najjednotnejšia vo svojej podpore tohto postupu Spoločenstva, pretože sa domnievam, že Komisia bola poverená dôležitou úlohou, keď musí čeliť nielen národným záujmom, ale tiež citlivosti rôznych národných vlád.

Aby som sa dostal priamo k podstate veci, sú tu tri body, ktoré by som chcel zdôrazniť. Prvým je energetická politika: rok 2007 je významným rokom. Bola udelená Nobelova cena za mier a Európska rada v marci schválila mnoho cieľov, ktoré, podľa môjho názoru, mohli byť ambicióznejšie a ktoré sme však napriek tomu podporili. Ako ste zdôraznili, rok 2008 bude rokom realizácie. A práve preto bude nevyhnutná skutočná bdelosť z našej strany. Boli sme skutočne sklamaní množstvom emisií z automobilov. Domnievame sa, že váš prístup k biopalivám nezohľadňuje negatívny vplyv tohto druhu technológie na naše životné prostredie. Domnievame sa, že v druhej fáze emisných povolení by sme sa mali skôr priblížiť systému ponúk, než bez obmedzenia rozdeľovať nové finančné prostriedky. Sme dosť prekvapení, že v súvislosti s internalizáciou nákladov dopravnej politiky ste predložili len metodologické štúdie. Domnievam sa, že ekonómovia o tom rokujú už aspoň 15 rokov a Komisia by sa mohla riadiť týmto príkladom v podobe osvedčených postupov na vnútroštátnej úrovni.

Domnievam sa tiež, že tento spôsob myslenia je nevyhnutné použiť vo všetkých oblastiach energetickej politiky a že by ste mali odmietnuť myšlienku nadmerného využívania takzvaných „mäkkých“ nástrojov s cieľom uspokojiť rôzne záujmové skupiny alebo vyhovieť požiadavkám rôznych vlád. Je nevyhnutné využívať reštriktívne nástroje, pretože príklad z automobilového priemyslu nám ukazuje, že dobrovoľné dohody v skutočnosti nefungujú. Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, nepovažujeme za veľmi dobrý nápad zavádzať flexibilné dohody medzi členskými štátmi. Každý by mal prispieť svojím dielom.

Druhá téma, na ktorú chcem poukázať, sa týka prisťahovaleckej politiky. To je jedna z oblastí, za ktoré máte najväčšiu zodpovednosť. Spomínam si na prejav Kofiho Annana v Európskom parlamente spred niekoľkých rokov. Bolo by úžasné, keby Európska únia mohla získať Nobelovu cenu za mier za úspešnú prisťahovaleckú politiku. Spoliehame sa na vás, že dohliadnete na to, aby prisťahovalecká politika, ktorú ste zahrnuli do svojho plánu práce a ktorá sa už začala, neskončila zavedením spoločného pasu s biometrickými údajmi pre všetky členské štáty. Domnievam sa, že by to jednak spôsobilo hroznú situáciu pre európskych občanov, a jednak by to poškodilo dôveryhodnosť EÚ v očiach zvyšku sveta.

Nakoniec posledným bodom, ktorý chcem zdôrazniť, čo ma, pán Barosso, prekvapuje, je skutočnosť, že váš program neobsahuje nič o medzinárodných finančných trhoch. Ak chcete, aby občania tohto Spoločenstva, alebo prinajmenšom veľká väčšina z nich, boli lepšie pripravení na globalizáciu a jej rôzne problémy, potom sa Európska únia, a najmä Komisia, nemôže dištancovať od situácie na finančných trhoch, pokračujúceho vyšetrovania daňových rajov, ani od našej neschopnosti rokovať o problémoch týkajúcich sa výmenných kurzov medzi eurom, čínskym jenom a dolárom.

Domnievam sa, že ľudia čakajú na to, kým Európska únia predloží ambiciózne iniciatívy, ktoré zabezpečia, že finančné trhy budú fungovať v prospech hospodárstva a spoločnosti, a nie naopak. To mi pripomína rozpravy, ktoré Parlament viedol o tejto téme na začiatku súčasného legislatívneho obdobia. Zdá sa, že rôzni ľudia teraz stratili akýkoľvek záujem o túto vec. Preto považujem za dôležité, aby ste s podporou Parlamentu opäť predložili túto iniciatívu.

  Francis Wurtz, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Pán predseda, pán predseda Komisie, komisári, dámy a páni, spolu so svojimi straníckymi kolegami som pozorne počúval, čo hovoril pán Barosso.

Vysvetlil strategické ciele Komisie, pričom rast a zamestnanosť sú, pochopiteľne, na začiatku zoznamu priorít.

Všimol som si však, že rovnako ako v oznámení Komisie, aj v jeho vystúpení niečo mimoriadne chýbalo a presne na to by som sa teraz rád opýtal predsedu Komisie.

Je pravda, že 23. októbra rokovalo kolégium komisárov o návrhu, ktorý predložil pán Mandelson a ktorý sa týkal európskych firiem a podnikov, ktoré presunuli svoju výrobu do tretích krajín, v ktorých bola nízka úroveň miezd? Predmetom tohto návrhu bolo pravdepodobne oslobodiť uvedené spoločnosti od antidampingových povinností, ktoré sa týkajú výrobkov vyvážaných do Únie za ceny, ktoré sú omnoho nižšie ako ich bežná hodnota.

Je pravda, že tento návrh získal značnú podporu a že Komisia má v tejto veci po 5. decembri prijať formálne rozhodnutie?

Ako odpoviete tým, ktorí toto opatrenie nepovažujú za nič iné, než za finančnú podporu premiestňovania výroby? Nebol by vari takýto krok úplne nezlučiteľný s tými časťami oznámenia Komisie, o ktorých tu dnes rokujeme vrátane nasledujúcej?

Z nedávneho výskumu vyplýva, že občanov EÚ znepokojuje najmä „sociálny rozmer EÚ v súvislosti s globalizáciou (predovšetkým pracovné miesta a strach z nezamestnanosti)“. Inými slovami: „Program globálnej konkurencieschopnosti prispieva k tvorbe trvalého rastu a pracovných miest doma.“

(FR) Prečo vo vašom vystúpení ani v oznámení Komisie nebola žiadna zmienka o legislatívnom pláne na rok 2008 alebo o akomkoľvek inom projekte týkajúcom sa hlavných politických otázok, ako napríklad podpory zamestnanosti v EÚ, priemyselnej politiky a všeobecnejšie výhod, ktoré môže Spoločenstvo získať zo súčasného fenoménu globalizácie?

A na záver, je pravda, že v očakávaní veľkého rozruchu, ktorý by takáto téma mohla spôsobiť pri hlasovaní v Parlamente, nehovoriac o Rade, chcete obísť poslancov prostredníctvom uprednostnenia usmernení?

Verím, že moja skupina tu nie je jediná, ktorá dúfa vo vašu jasnú odpoveď na tieto otázky. V opačnom prípade bude musieť každý z nás zvážiť, aká reakcia by bola najvhodnejšia. Ak sa vám páčilo, ako Parlament zmobilizoval svoje sily proti Bolkesteinovej smernici, určite sa vám bude páčiť pobúrenie, ktoré spôsobí Mandelsonovo nariadenie.

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. – Pán predseda, s vaším dovolením by som rád začal svoj prejav v írčine.

(GA) Podporujem navrhovaný legislatívny plán a plán práce Komisie. Komisia sa predovšetkým usiluje podporovať vytváranie pracovných miest a rozvoj v Európe, dosiahnuť, aby EÚ riešila problém klimatických zmien, dosiahnuť vytvorenie spoločnej prisťahovaleckej politiky, poskytnúť občanom EÚ vrcholnú pozíciu a zabezpečiť, aby EÚ na celom svete konala ako sila dobra.

Celou otázkou globalizácie sa, samozrejme, budeme zaoberať niekoľko ďalších rokov, nielen v krátkom období roku 2008, a ja vítam iniciatívy predovšetkým zo strany Komisie s cieľom pripraviť Európu na to, aby dokázala zvládnuť následky a vplyv globalizácie, a to pozitívne aj negatívne.

Na celom svete vidíme tiež existujúcu hrozbu pre demokraciu a kroky, ktoré musíme podniknúť na zabezpečenie svojej možnosti čo najlepšie poskytovať nielen pomoc a podporu tým, ktorí sú v ťažkej situácii, ale tiež podporu demokratických hodnôt, princípov právneho štátu a rozdelenia právomocí. V uplynulých týždňoch sme videli, že Pakistan, Gruzínsko a ďalšie časti sveta trpia novými formami odporu proti demokratickým vládam, novými hrozbami týkajúcimi sa slobody tlače, a predovšetkým zničením odhodlania ľudu byť v týchto systémoch vypočutý a uznaný.

Predovšetkým v súvislosti s pretrvávajúcou krízou na celom svete – a predovšetkým v rozvojovom svete vzhľadom na choroby AIDS a HIV a ďalšie problémy – musíme byť nápadití a inovatívni, aby sme našli ten najlepší spôsob na vyriešenie týchto problémov.

Pri pohľade do budúcnosti, a najmä do blízkej budúcnosti, ma však znepokojuje predovšetkým úplná otázka daní v Európskej únii. Mnohí z nás majú vážne obavy v súvislosti s návrhmi Komisie, ktoré sa týkajú dane z príjmov právnických osôb, spoločného základu dane z príjmov právnických osôb, a predovšetkým neutíchajúcou túžbou niektorých komisárov presadiť návrh, na presadzovanie ktorého, podľa mňa i ďalších v tomto Parlamente, nemá Komisia legislatívny ani právny základ.

Teší ma, že reformná Lisabonská zmluva naďalej zabezpečuje nevyhnutnú jednomyseľnosť v daňovej otázke. Teší ma skutočnosť, že bez súhlasu 27 vlád nie je možné vykonať žiadne zmeny.

V Európe je priestor na zabezpečenie konkurencie nielen v hospodárskom a ekologickom odvetví, ale tiež v celej daňovej oblasti. Táto daňová konkurencia je prospešná a my musíme mať záruky, že akékoľvek prichádzajúce návrhy nebudú mať negatívny vplyv na hospodársky rast a rast zamestnanosti, ktorý je pre národy Európy taký nevyhnutný. Dokonca aj keď sa pozriete na Ameriku, aj tam existuje daňová konkurencia v jednotlivých štátoch a zdá sa, že tam funguje neobyčajne dobre.

Posledný bod, na ktorý by som rád poukázal, keď sa pozeráme do budúcnosti a napredujeme, je, že národy Európy nechcú viac byrokracie, ani väčšiu reguláciu. Chcú predstavu a rýchlu reakciu na skutočné problémy, ktorým každý deň čelia, nie nejaké abstraktné ideológie z dávnej minulosti, ktoré sme, ako dúfam, už opustili.

  Jens-Peter Bonde, v mene skupiny IND/DEM. – (DA) Pán predseda, dnes sa v Dánsku konajú voľby. Dúfam, že v novom dánskom parlamente budú poslanci, ktorí sa budú obťažovať prečítať si ročný program Komisie aj legislatívne návrhy EÚ a zvážia ich. Pretože je to EÚ, ktorá určuje naše zákony, a je smutné zažiť volebný súboj, v ktorom sa o formulácii zákonov vôbec nediskutuje. Namiesto toho sa v Dánsku diskutuje o všeobecných a regionálnych veciach, ako napríklad o strave v škôlkach, školskom systéme a nemocniciach. O účasti Dánska na legislatívnom procese v EÚ volení predstavitelia občanov vôbec nerokujú. Demokracia ako forma vlády sa vytráca.

Ročný program Komisie by mal byť podľa možnosti rozoslaný na zváženie všetkým expertným výborom vo všetkých národných parlamentoch a v súvislosti s tým by mali všetky politické strany zaujať stanovisko k tomu, o čom by sa malo rozhodovať na úrovni EÚ a čo by malo zostať v právomoci členských štátov. Kontrola blízkosti a nevyhnutnosti, alebo subsidiarita a proporcionalita, aby sme použili žargón EÚ, by mali byť posúdené národnými parlamentmi najprv v súvislosti s ročným programom, a tiež potom, keď Komisia predložení rôzne legislatívne návrhy. To by mohlo prepojiť národné parlamenty s EÚ a poskytnúť občanom príležitosť zapojiť sa skôr, ako im doručia rozhodnutie z Bruselu, ktorý tiež sľúbil vyhovieť odporúčaniam národných parlamentov, aj keď ich prichádza veľmi málo. Národné parlamenty zanedbávajú túto činnosť a to trápi tých z nás, ktorí za ne bojujú, ale zároveň je dobré vidieť toľko komisárov naraz.

  Frank Vanhecke, v mene skupiny ITS. – (NL) Pán predseda, tu predstavený plán práce presne ukazuje, ako ľahko narába úradnícka Európa so zásadným pojmom „subsidiarita“.

Komisia preto predpokladá, úplne v súlade s predchádzajúcimi iniciatívami pána Frattiniho, že má konečnú právomoc nad právnou stránkou pracovného prisťahovalectva, čo je, podľa môjho názoru, výhradne v kompetencii členských štátov.

Komisia vyvíja tlak na európskych občanov tým, čo považujem za veľmi diskutabilnú odpoveď na demografické výzvy v podobe ďalšieho masového prílivu pracovníkov z mimoeurópskych krajín, pričom nemá ani najmenšiu demokratickú podporu alebo súhlas našich vlastných európskych občanov.

Dovoľte mi, aby som sa k tejto veci vyjadril jasne: nová vlna prisťahovalectva, dokonca aj legálneho, so všetkým, čo sa spája s pretrvávajúcim prisťahovalectvom a takzvaným zlučovaním rodín, dokonca ešte viac zhorší existujúce, a už aj tak dosť vážne problémy spojené s integráciou, nehovoriac o odlive mozgov, ktorý zjavne bez hanby umožňujeme na škodu krajín pôvodu.

Toto sa deje v čase, a to chcem zdôrazniť, keď sú v Európe už milióny a milióny niekdajších prisťahovalcov neeurópskeho pôvodu, z ktorých niektorí patria už k tretej alebo dokonca štvrtej generácii, ktoré sú doteraz bez zamestnania a sotva majú také vzdelanie, ktoré by umožnilo ich integráciu, a už vôbec nie asimiláciu. Je to proletariát závislý od sociálneho zabezpečenia.

Je pozoruhodné, že Komisia sa tiež zaviazala zapojiť sa do vzdelávacej politiky členských štátov. V oznámení s názvom „Komunikovanie o Európe v partnerstve“, na ktoré sa tento plán práce odvoláva, sa v skutočnosti uvádza, že Komisia preskúma, ako by mohli školy čo najlepšie poskytnúť študentom najdôležitejšie schopnosti a ako môžu školské komunity pomôcť pripraviť mladých ľudí na to, aby boli zodpovednými občanmi, a to v súlade so základnými európskymi hodnotami. Zaujímalo by ma, či nám budú v budúcnosti osvietení európski vysokí úradníci hovoriť, ako máme myslieť a ako sa máme správať. Je „Veľký brat Európa“ už tak blízko?

Komisia vyhlasuje, že jej vlastní európski občania sú pre ňu na prvom mieste, ale v skutočnosti sa často správa ako absolútny vládca alebo keizer-koster, ktorý je často pripravený kárať a hroziť ako rozhnevaný učiteľ. Sám pán Barosso prišiel tento rok do Holandska povedať Holanďanom, že teraz už je toho dosť, že by si radšej nemali robiť starosti s referendom a že je najvyšší čas, aby prijali zásady európskej ústavy.

Títo veľkí európski demokrati tak robia všetko preto, aby zabezpečili, že naši občania nebudú mať šancu vyjadriť svoje názory na pseudoústavu, ani na možné prijatie Turecka. Pokiaľ ide o moju vlastnú krajinu, pán Barosso spolu s ďalšími európskymi vysokými úradníkmi rád prichádza a hovorí nám, čo máme robiť s problémami medzi Flámskom a Valónskom bez toho, aby sa obťažoval zistiť, čo sa v tejto oblasti deje.

Aby som to zhrnul, a obávam sa, že to nie je po prvýkrát, čo to v tejto zasadacej miestnosti hovorím, a ani to nemusí byť naposledy, že táto úradnícka Európa zjavne nezabezpečuje demokraciu, subsidiaritu ani jasné a presné vymedzenie právomocí Európy a členských štátov. Preto ma tiež neprekvapuje, že táto takzvaná reformná zmluva je, až na niekoľko kozmetických úprav, identická s niekdajšou európskou ústavou, a je to teda len zamaskovaná verzia onoho úplne nečitateľného, nezrozumiteľného a utajeného dokumentu, ktorý znemožňuje normálne fungovanie demokratického, občanmi kontrolovaného systému.

  Hans-Peter Martin (NI). - (DE) Pán predseda, o sonho europeo, európsky sen, der Europäische Traum! Domnievam sa, že prevažná väčšina Európanov má dosť jasnú predstavu a v zásade sa zhoduje na tom, čo by to malo byť. Keď to tak je, prečo vládne v toľkých krajinách voči Komisii toľko nedôvery? Hovoríte, že to súvisí s komunikáciou. Mnohí občania, dokonca aj tí, ktorí o týchto problémoch len zbežne uvažujú, s tým však nesúhlasia, pretože to súvisí s konkrétnymi projektmi a tiež s lisabonskou stratégiou a jej doterajším zjavným zlyhaním.

Pán Swoboda tvrdí, že chýba sociálny rozmer a ja musím uznať, že má pravdu. Zároveň však pán Duff povedal, že sociálny rozmer ústavnej zmluvy, prepáčte, reformnej zmluvy, ako ju nazývate, musí byť centrom. To všetko je veľmi pekné, ale kde je v nej akákoľvek zmienka o sociálnom rozmere? V akej podobe je táto zmluva skutočne čitateľná a kde je v tejto zmluve akákoľvek zmienka o základných demokratických princípoch, ako napríklad o rozdelení právomocí? Keby ste skutočne urobili to, čo ste povedali a čo zamýšľate, t.j. najmä účinne oznámiť toto posolstvo a vykonať svoje zámery takým spôsobom, ktorý je overiteľný číslami, komunikácia by zďaleka nebola takým problémom.

Predseda Európskeho dvora audítorov vám včera večer ponúkol jasné východisko. Po prvé, uviedol veľmi konkrétne čísla: 4 miliardy EUR nesprávne vyplatených len zo štrukturálnych fondov. Dovoľte mi citovať z jeho prejavu: „Najčastejšími chybami boli žiadosti o neoprávnené náklady, neschopnosť vykonávať verejnú súťaž a tiež nedostatok podkladov na výpočty režijných alebo osobných nákladov. Dozorné a kontrolné systémy v členských štátoch boli v zásade buď neúčinné, alebo účinné len čiastočne, a Komisia naďalej zabezpečuje len nie príliš účinný dohľad nad ich fungovaním.“

Je nevyhnutné, aby ste konali. Neusilujte sa, prosím, zlepšiť spôsob oznamovania toho, čo nerobíte. To určite skončí neúspechom.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Pán predseda, rád by som poďakoval všetkým skupinám za ich veľmi zaujímavé a odvážne pripomienky. Dovoľte mi, aby som sa najprv pokúsil odpovedať na niektoré konkrétne otázky, a potom vyjadrím niektoré všeobecné závery.

Rád by som sa poďakoval pánu Nassauerovi za všeobecnú podporu, ktorú vyjadril našim prioritám. V súvislosti s hlavnou otázkou, subsidiaritou, uviedol, dovoľte mi povedať, že sme rovnako ako on odhodlaní presadzovať cieľ, ktorý uviedol, presnejšie cieľ vytvoriť v Európe novú kultúru subsidiarity a ísť príkladom. Ja osobne som skutočne odhodlaný presadzovať subsidiaritu. Nepredstieram, že sme dokonalí. Niekedy je ťažké zmeniť staré zvyky, ale ideme správnym smerom. Keď sa vyskytnú chyby, čo sa niekedy stáva, usilujeme sa napraviť ich. Nedávny príklad, ktorý sme uviedli a týka sa jablčného vína Apfelwein, to dosvedčuje a mali by sme sa zmieriť s tým, že niekedy nemôžeme predvídať všetky následky nariadení, ktoré pripravujeme.

Chcem vás ubezpečiť, že ja aj kolégium, ktoré je tu prítomné, sme odhodlaní presadzovať subsidiaritu. Vo všetkých našich iniciatívach teraz zohľadňujeme nevyhnutnosť osobitnej legislatívnej iniciatívy – posúdenia vplyvu a kvality našich návrhov – a usilujeme sa robiť to tak.

Dovoľte mi len zdôrazniť, že z 26 strategických iniciatív, ktoré som predložil, len 8 má legislatívny charakter a zo 61 prioritných iniciatív má len 28 legislatívny charakter; teda z celkového počtu 87 iniciatív má všeobecne legislatívny charakter len 36. Navyše zrušíme 30 právnych predpisov.

Rád by som vám však povedal toto: keď hovoríme o novej kultúre subsidiarity, potrebujem vašu pomoc, keď našim občanom vysvetľujem, že naším cieľom je posilniť, a nie oslabiť Európsku úniu, dosiahnuť demokratickejšie a zodpovednejšie inštitúcie, a neustúpiť tým, ktorí na Európu a Európsku úniu útočia populistickým a demagogickým spôsobom. Ja takto subsidiaritu nechápem. V niektorých našich členských štátoch ľudia niekedy hovoria, že v súvislosti so subsidiaritou by Komisia alebo Európsky parlament nemali prichádzať s takým programom, pretože je to v rozpore so subsidiaritou. Ak azda v skutočnosti nechcú, aby Európska únia konala len vtedy, keď sú kroky na európskej úrovni nevyhnutné, potom, samozrejme, nesúhlasím s tým, že to je v záujme subsidiarity.

Uvediem nedávny príklad: ako iste viete, Európska rada v marci prijala niektoré veľmi dôležité návrhy týkajúce sa oblasti energetiky a životného prostredia, predovšetkým ochrany proti klimatickým zmenám. Prijali sme napríklad všeobecné zásady rozdelenia. To bolo rozhodnutie Európskej rady. Preto niekedy počujem, ako niektorý členský štát vyhlasuje, že Komisia by nemala trvať na rozdelení, pretože je to proti zásade subsidiarity. Musím povedať, že s tým nesúhlasím. V skutočnosti ide o odpor voči významnému európskemu hnutiu, ktoré podporuje vytvorenie skutočného vnútorného trhu s energiou a veľmi dôslednú politiku proti klimatickým zmenám. To nie je v záujme subsidiarity.

Práve tu potrebujeme vašu pomoc. Potrebujeme, aby ste nám pomohli vysvetliť, kedy je aktivita Európskej únie nevyhnutná, a boli k nám kritickí, keď sa domnievate, že aktivita Európskej únie nie je nevyhnutná, aby sme mohli, ak to bude potrebné, zrušiť niektoré právne predpisy.

K pripomienke pána Swobodu o komunikácii sa vrátim neskôr, domnievam sa však, že má pravdu. Ja spolu s pani podpredsedníčkou Wallströmovou a celým kolégiom sa tým skutočne zaoberáme. Ale hlavnou myšlienkou je práve spolupráca. Dovoľte, aby sme boli v tejto veci úprimní. Nemôžeme robiť všetko sami. A keď hovorím „my“, mám tým na mysli európske inštitúcie, Komisiu a Európsky parlament. Potrebujeme aktívnu účasť vedúcich predstaviteľov na všetkých úrovniach, štátnej aj regionálnej. To je dôležité pre subsidiaritu. Absolútne zásadný význam tu majú napríklad spolkové krajiny v Nemecku a regióny vo väčšine ostatných členských štátov. Ja a moje kolégium sme navštívili národné parlamenty v celej Európe, niekedy aj rôzne regióny, a vysvetľovali sme. Nedávno som bol v Poľsku, kde som jasne povedal, že Európa nie sú tí v Bruseli alebo v Štrasburgu, že Európa sme my, v celej Európe, a toto je kolektívna zodpovednosť. To je opäť zmena paradigmy, pretože ak chceme občanov získať pre európsku myšlienku, musíme mať s nimi spoločné tieto priority, a nielen uvažovať o „nejakých ľuďoch v Bruseli alebo Štrasburgu“, ktorí ostatným občanom hovoria, čo by mali alebo nemali robiť.

Zmienili sme sa o sociálnom rozmere. Nemohol som, pochopiteľne, zdôrazniť všetky body. Dovoľte mi povedať vám, že v našom programe je mnoho legislatívnych aj nelegislatívnych iniciatív týkajúcich sa tejto oblasti. V prvom rade zavŕšime prácu na inventúre európskej spoločnosti predstavou podpory príležitosti, prístupu a solidarity v Európe 21. storočia. Tá pripraví pôdu pre nový sociálny program a poskytne rámec pre dynamický a moderný prístup k tomu, čo dnes politika Európskej únie prináša európskej spoločnosti.

Komisia tiež predloží pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k smernici o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady s cieľom poskytnúť zamestnancom možnosť pripraviť sa na reštrukturalizáciu a zúčastniť sa na nej. Ďalší právny predpis bude súvisieť s podmienkami tehotných žien a jeho zámerom bude zlepšenie súčasných ustanovení o ochrane materstva s cieľom zosúladiť profesijný, súkromný a rodinný život.

Jedna iniciatíva sa bude týkať prehĺbenia otvorenej metódy koordinácie v oblastiach sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia a bude spojená s odporúčaním o aktívnom začlenení ľudí, ktorí sú najviac vyčlenení z trhu práce, zameraným na tri piliere: pracovné príležitosti a odborné vzdelávanie, podporu príjmu a lepší prístup ku kvalitným službám. To sa uskutočňuje v súvislosti s celkovou lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť.

Nakoniec, Komisia prijme oznámenie o príprave a riadení zmien a začne druhú fázu rokovaní európskych sociálnych partnerov o príprave reštrukturalizácie spoločností. To uvádzam len ako príklad toho, že sme v Európe rozhodne odhodlaní presadzovať sociálny program.

Pán Duff, pokiaľ ide o nevyhnutnosť ratifikovať Lisabonskú zmluvu, chápte, že úplne súhlasím s touto prioritou a tiež sa domnievam, že by sa mal zdôrazňovať sociálny a kultúrny rozmer Európy. V tejto súvislosti robím všetko, čo je v mojich silách a usilujem sa vysvetľovať, že v Európe potrebujeme silný vnútorný trh, Európa je však viac než trh a domnievam sa, že súhlasíte s tým, že je to tiež spoločný záväzok.

V súvislosti s návrhom prezidenta Sarkozyho na vytvorenie „skupiny múdrych“ ste sa pýtali na môj názor a oznamujem vám, že Komisia už v tejto veci rokovala. Samozrejme, sme za akúkoľvek iniciatívu, ktorá podporuje diskusiu a úvahy o budúcnosti Európy. Ako skutoční demokrati máme diskusie radi. Možno to je spôsobené naším tropizmom, ale diskusie máme radi rovnako ako názory a výmenu názorov. Preto sa domnievam, že iniciatíva prezidenta Sarkozyho by sa mala chápať ako súčasť propagácie takých diskusií a úvah. Komisia sa napriek tomu veľmi rada ubezpečí, že táto iniciatíva, ak by ju Európska rada schválila, nenarúša naše úsilie stavať na úspechu Lisabonskej zmluvy, a predovšetkým, že nebráni jej schváleniu.

Toto musíme povedať úplne jasne. Preto sa domnievame, že táto skupina v prípade, že ju Európska rada schváli, by nemala začínať novú inštitucionálnu diskusiu. Myslím si, že by to nebolo múdre, a preto budem „Múdrych mužov“ (a dúfame, že aj ženy) žiadať, aby boli dostatočne múdri, nezačínali nové inštitucionálne diskusie a radšej sa zamerali na predstavu Európy za 20 alebo 30 rokov. To je dôležité, a prečo by sme o tom nemohli rozumne diskutovať?

Nemali by sme sa zúčastňovať ani na nepríjemnej diskusii o zemepisných hraniciach Európy. To by mohlo spôsobiť rozpory a je potrebné, aby to nenarúšalo naše prebiehajúce procesy na Európskej úrovni, ako napríklad revíziu rozpočtu a bežné vedenie rokovania o rozšírení. Toto je dôležité v súvislosti s obhajobou inštitúcií. Súhlasíme so všetkými druhmi diskusií, ale uznajme, že tu máme inštitúcie. Máme Európsky parlament, Komisiu a Európsku radu, a, nakoniec, inštitúcie majú zodpovednosť, nie múdri muži alebo „bystré deti“, ako by sme možno radšej povedali, nech by už prispeli do našej diskusie akýmkoľvek podnetom.

Domnievame sa tiež, že načasovanie správy takejto skupiny by malo byť dôkladne uvážené. Vhodným termínom sa zdá koniec roka 2009.

predseda Komisie. − Pán Jonckheer, ďakujem vám za pripomienky, konkrétne za tie, ktoré súvisia s metódou Spoločenstva, a za podporu, ktorú má u skupiny zelených. Nezabudneme na to. Určite ste si všimli, že počas diskusie o reformnej zmluve – Lisabonskej zmluve – sa vyskytli pokusy oslabiť proces Spoločenstva. Komisii, ktorá účinne spolupracovala s Parlamentom, sa podarilo zabrániť všetkému, čo by mohlo spochybniť zásady systému Spoločenstva.

Povedali ste, že rok 2007 je významným rokom pre „veľké ciele“, predovšetkým v súvislosti s výzvou súvisiacou s klimatickými zmenami, a my v Komisii a Európskej únii sme hrdí, že sme prispeli k tomuto úsiliu. Zelená kniha Komisie určite znamenala základ dohody, ktorá bola nakoniec dosiahnutá na marcovej Európskej rade. Európska únia môže byť hrdá na to, že v tejto oblasti zaujala vedúce postavenie, a v tomto smere má v úmysle pokračovať vo svojom úsilí, najmä v čase nastávajúcej konferencie na Bali a bezprostredne po nedávnych významných rokovaniach, napríklad po samite v New Yorku a samite G8 v Heiligendamme, ktoré sa tiež ukázali ako rozhodujúce. Bude tak postupovať s cieľom začať proces, ktorý, ako dúfame, do schôdzi v Kodani v roku 2009 vytvorí post-kjótsky režim do roku 2012. To je skutočne ambiciózny cieľ. V každom prípade si uvedomujeme, že pre tento zámer musíme získať svojich partnerov.

A teraz k otázke migrácie. Tvrdíte, že Európska únia by mala dostať Nobelovu cenu za mier. Podobne by mohla byť ocenená aj za svoje aktivity v ďalších oblastiach. V skutočnosti sa domnievam, že Európska únia si už dlho zasluhuje Nobelovu cenu za mier, pretože vzhľadom na skúsenosti s mierom je na svete len málo regiónov, ktoré majú väčšie zásluhy ako Európske spoločenstvo, súčasná Európska únia. Dovoľte mi uviesť jeden príklad. Tento mesiac odcestujem do Singapuru, kde sa zúčastním samitu organizácie ASEAN a toto združenie ma pozvalo, pretože hľadá inšpiráciu založenú na našej skúsenosti s regionálnou integráciou, s úsilím o mier, hospodársky rast a sociálny rozvoj. Mali by sme byť hrdí, že sme príkladom pre ostatných vo svete, a to je to, o čo sa neustále usilujeme.

V súvislosti s otázkou prisťahovalectva chcem odpovedať na niekoľko otázok poslancov tohto Parlamentu. Už som to tu niekoľkokrát povedal a poviem to tu opäť: domnievam sa, že je nezmyselné, že sa v Európe musíme zaoberať 27 migračnými politikami. Máme tu integrovanú oblasť, a preto je potrebné, aby sme mali spoločný prístup. Povedzme si to teraz otvorene: niektoré členské štáty sú proti tomu. My však budeme na tom trvať, pretože v integrovanej oblasti je väčšia pravdepodobnosť, že budeme čeliť problémom podobným tým, ktorým muselo nedávno čeliť Taliansko, vrátane tých, ktoré predstavujú niektorí občania Rumunska. V Európe potrebujeme viac prisťahovalcov, nie menej, taká je pravda.

Preto požadujeme prisťahovaleckú politiku, ktorá je zodpovedná a založená na dvoch kľúčových aspektoch. Po prvé, musíme byť rozhodní, pokiaľ ide o bezpečnosť, otvorene bojovať proti všetkým druhom zneužívania na pracovisku a odstrániť nelegálny trh práce. Preto plne podporujeme iniciatívu, ktorú predložil podpredseda Frattini vo forme smernice, podľa ktorej bude zamestnávanie osôb s nelegálnym pobytom na území EÚ trestným činom. Jej cieľom je zabrániť zneužívaniu týchto pracovníkov a zasiahnuť proti zločineckým sieťam, ktoré sa na ňom zúčastňujú. Musíme rázne vyriešiť nelegálne prisťahovalectvo a všetky druhy aktivít, ktoré často slúžia ako maskovanie pre určité siete, ktoré často nie sú ničím iným ako zločineckými gangmi, pretože tieto skupiny nie sú spojené len s nelegálnym prisťahovalectvom, ale tiež s predajom drog, obchodovaním s ľuďmi a ďalšími druhmi organizovaného zločinu.

Zároveň je nevyhnutné, aby sme zaujali otvorený, veľkorysý a jednotný prístup k otázke, ako v prvom rade integrovať občanov Spoločenstva a potom všeobecne tých, ktorí patria k rôznym skupinám prisťahovalcov. Je nevyhnutné, aby sme mali odvahu povedať, že je toto je naša spoločná úloha. Úlohou európskych inštitúcií je vytvoriť rámec, ale pokiaľ ide o praktickú stránku veci, kto zabezpečí skutočný integračný proces v praxi? Nebude to Európsky parlament ani Komisia, ale národné vlády, regióny, miestne orgány, mimovládne organizácie a niekedy cirkev, v podstate každý, kto pôsobí v teréne a kto je povinný pracovať na integrácii. Toto všetko je veľká výzva.

Spomenuli ste Kofiho Annana. Pri niekoľkých príležitostiach som s ním diskutoval o tejto veci. Ak existuje oblasť, ktorá je v celosvetovom meradle nedostatočne regulovaná, potom je to migrácia. Stanovili sme určité organizačné zásady svetového obchodu a, samozrejme, tiež ochrany životného prostredia. Je prekvapujúce uvedomiť si, že migrácia, ktorá je jednou z najväčších výziev, ktorým musí svet čeliť, je jednou z oblastí, v ktorých na medzinárodnej úrovni chýba akákoľvek organizácia. Podporujem váš návrh, aby sme my v Európskej únii – práve preto, že sme osobitným prípadom integrácie a voľného pohybu – znásobili svoje úsilie na podporu určitých zásad. Európa a svet totiž v súčasnosti čelia skutočným hrozbám vo forme xenofóbie, populistických hnutí a negatívnych síl z minulosti. Tieto sily sa stavajú proti zásadám humanizmu a pohostinnosti. Musíme sa zásadne vyhnúť radikálnym pozíciám a usilovať sa o racionálny, spravodlivý a pokrokový prístup.

(potlesk)

Pán Wurtz, položili ste mnoho otázok týkajúcich sa nástrojov na ochranu obchodu. Predovšetkým, zmienil som sa o týchto nástrojoch vo svojom prejave, keď som povedal, že už onedlho predložíme niekoľko iniciatív v tejto oblasti. Dovoľte mi povedať vám, že veľmi podporujeme vytvorenie účinných mechanizmov zaručujúcich naše obchodné záujmy a ochranu pred nekalými praktikami. Preto teraz hľadáme rôzne spôsoby zvýšenia účinnosti týchto nástrojov. A navyše to urobíme transparentne. Práve sa uskutočnilo dôležité rokovanie, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby boli naše podniky, predovšetkým malé a stredné podniky, lepšie pripravené na boj proti medzinárodnej konkurencii. Máme v úmysle v decembri prijať príslušné rozhodnutia.

Je potrebné uvedomiť si, že európske podniky sú najviac medzinárodné na svete. Európske výrobné a predajné reťazce sa teraz nachádzajú na celom svete a neobmedzujú sa len na členské štáty. Domnievame sa, že prítomnosť týchto podnikov na celosvetovej scéne je zdrojom konkurencieschopnosti a rastu európskeho hospodárstva a zamestnanosti. Môžem vás ubezpečiť, že nemáme v úmysle odmeňovať ani dotovať európske spoločnosti, ktoré sa rozhodnú presídliť do tretích krajín alebo v nich postaviť časť svojich výrobných podnikov. Budem k vám však celkom úprimný, keď poviem, že nebudeme postihovať alebo trestať európske spoločnosti, ktoré sú najglobálnejšími a najkonkurencieschopnejšími na svete. Preto potrebujeme nástroje na ochranu obchodu, ktoré sú spoľahlivé a zároveň transparentné. Preskúmame svoje nástroje na ochranu obchodu s cieľom zaviesť dôraznejšie opatrenia, ktoré, pochopiteľne, prispôsobíme novej realite globalizácie. Naším cieľom nikdy nebude ich oslabenie.

Nebudem sa podrobne zaoberať témou globalizácie. Zajtra sa sem opäť vrátim a budem rokovať o dokumente, ktorý sme predložili poslednej Európskej rade a celému Spoločenstvu a ktorý sa týka prinášania pridanej hodnoty Európe a prostriedkov ovplyvňovania globalizácie na dosiahnutie čo najlepších výsledkov. Dobre si uvedomujeme nevyhnutnosť brániť európske záujmy na celom svete, chrániť naše záujmy bez toho, aby sme sa uchýlili k protekcionizmu, pochopiť a mať odvahu povedať ľuďom v Európe, že ak my v Európe zatvoríme svoje dvere, budeme prví, ktorí preto budú trpieť. Nebude to jednoduché, ale je nevyhnutné urobiť to. Európa je najväčší vývozca na svete. Bolo by samozničujúce a proti našim vlastným záujmom, keby sme sa vydali cestou protekcionizmu. Je dôležité nájsť riešenie otázky ako nechať svoje dvere otvorené bez naivity, ako udržať, a dokonca rozšíriť otváranie celosvetových trhov a zároveň brániť svoje vlastné záujmy, čo predpokladá uvedomiť si svoje záujmy v oblasti zamestnanosti.

predseda Komisie. − Pán Crowley, tiež vám ďakujem za podporu nášho všeobecného programu. Pokiaľ ide o ten konkrétny problém, viem, že vás znepokojuje, dovoľte mi teda objasniť iniciatívy týkajúce sa zdanenia.

Ako viete, Komisia sa už určitý čas zaoberá problematikou spoločného daňového základu. Ide o veľmi zložitú oblasť a názory členských štátov sa od seba veľmi odlišujú. Veľmi dobre si uvedomujem citlivosť tejto témy v Írsku a tiež v ďalších členských štátoch. Komisia v súlade s bežnou praxou vykonáva posúdenie vplyvu, ktoré má analyzovať problémy a zistiť pravdepodobný vplyv najrôznejších možných riešení skôr, ako predloží nejaký formálny návrh. Toto všetko je všeobecne známe a je úplne správne, že Komisia sa o tom zmieňuje vo svojom pláne práce na rok 2008.

Súhlasím však s vami, že je jasné, že jednomyseľnosť je v reformnej zmluve pravidlom pre akýkoľvek právny predpis týkajúci sa otázok zdanenia. Verím teda, že vaše záujmy sú správne chápané.

Domnievam sa, že som odpovedal na väčšinu vašich zaujímavých pripomienok. Dovoľte mi len poznamenať, že som sa, samozrejme, zameral na tie, povedzme, najkontroverznejšie otázky. Chcem povedať, že sme tu videli dostatočnú zhodu názorov týkajúcich sa Európy. Verím, že medzi inštitúciami je táto zhoda ešte väčšia, aj vzhľadom na prirodzené rozdiely medzi politickými rodinami a dúfam tiež v zhodu medzi rôznymi časťami našej veľmi rozmanitej Únie.

Myslím si, že to nie je zhoda založená na najmenšom spoločnom menovateli. Je to predovšetkým výsledok troch faktorov. Po prvé, nie je možné spochybniť mnohé výzvy, ktorým v súčasnosti čelíme. Naliehavé požiadavky súvisiace s klimatickými zmenami, realita migrácie a hrozba celosvetovej chudoby – to všetko sú jasné výzvy. A nech už patríte k ľavici, pravici alebo stredu, pochádzate zo severu alebo juhu Európy, zo starých alebo nových členských krajín, napriek tomu sú to spoločné výzvy, ktorým môžeme čeliť len spolu.

Po druhé, dávame jasne najavo, že Európska únia má zásadný význam pre riešenie týchto problémov. Aktivita jednotlivých členských štátov má len obmedzený rozsah a je čoraz jasnejšie, že európsky rozmer je nevyhnutný.

Samozrejme, musíme vedieť, aká je príslušná úroveň používania európskeho rozmeru, čo súvisí s otázkou subsidiarity, ktorú niektorí z vás uviedli, ale domnievam sa, že sa zhodneme na tom, že ani tie najväčšie členské štáty nemôžu sami čeliť všetkým týmto výzvam a že je nevyhnutná určitá úroveň európskych záväzkov.

Nakoniec sa domnievam, že sa opláca úsilie, ktoré všetky inštitúcie vložili do dialógu a spolupráce. Vynakladáme menej energie na vzájomné súperenie a viac sa zameriavame na to, ako slúžiť našim občanom a vždy klásť dôraz na občanov. Silná Únia áno, ale nie v záujme inštitúcií samotných, ale preto, aby v záujme našich občanov dosiahla konkrétne výsledky: taký je náš plán. Domnievam sa, že po 50 rokoch je duch otcov zakladateľov, ktorí stvorili našu jedinečnú zmes inštitúcií, rovnako silný ako vždy.

Preto sa vždy veľmi teším na úzku spoluprácu s Parlamentom, na realizáciu predložených návrhov, pretváranie svojich názorov na konkrétne opatrenia a tvorbu svojho nového programu pre budúcnosť.

V mene svojom aj celého kolégia vám chcem povedať, že si skutočne želáme mať s Parlamentom produktívny, lojálny a dynamický vzťah.

(potlesk)

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

Rast a zamestnanosť

  Piia-Noora Kauppi, v mene skupiny PPE-DE. – Pán predsedajúci, chcela by som sa zaoberať plánom práce Komisie, konkrétne v hospodárskom sektore, nielen preto, že to je oblasť, o ktorú má Hospodársky a menový výbor najväčší záujem, ale tiež preto, že táto oblasť má zásadný význam pre lisabonskú stratégiu.

Komisia musí naďalej hrať aktívnu úlohu pri budovaní skutočne jednotného trhu finančných služieb. Aktuálnosť tejto otázky má dobrý dôvod. Po prvé, nedávny nepokoj vo finančnej oblasti poukázal na význam zdravej finančnej regulácie. Po druhé, finančný svet je čoraz prepojenejší. Musíme byť schopní dosiahnuť konvergenciu s našimi hlavnými spojencami v zámorí. Iniciatívy transatlantického trhu začali veľmi dôležitý proces, ktorý má zvlášť zásadný význam pre kapitálové trhy.

Pred niekoľkými rokmi sa úspešne začal prelomový legislatívny postup v podobe Lamfalussyho procesu. Lamfalussyho proces je prvým pokusom o široký prechod k delegovanému tvoreniu právnych predpisov v Európskej únii. Aj keď sú prvé skúsenosti z tohto procesu kladné, je úplne nevyhnutné naďalej budovať dôveru medzi inštitúciami. Veľmi dôležité v tomto procese sú pracovné vzťahy medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou.

Pokiaľ ide o ďalšie kroky: po prvé, Lamfalussyho proces je v podstate zdravý proces a zúčastnené strany ho vítajú. Je to tiež proces v ranej fáze. Stále sa vyvíja. Preto nie je v tejto chvíli nevyhnutná žiadna zásadná zmena a väčšina zúčastnených strán si ju ani neželá. Potrebujeme skôr cielené zlepšenia, predovšetkým v súvislosti s výbormi úrovne 3, existuje tu veľký priestor na zlepšenie ich medzinárodnej spolupráce, aby sa vzájomne podnecovali a poskytovali si vysvetlenie.

Nakoniec by som v súvislosti s daňovou otázkou chcela povedať, že je potrebné, aby si Komisia udržala svoju aktívnu úlohu. Aj keď sa zdanenie môže zdať veľmi problematické a všetci vieme, že v tejto otázke zďaleka neexistuje jednotný postoj, musíme byť pri predkladaní opatrení v tejto oblasti veľmi odvážni.

Intenzívnejšia spolupráca je dobrou inováciou a ostatné body programu Komisie v oblasti daní sú tiež veľmi dôležité.

  Harlem Désir, v mene skupiny PSE. – (FR) Pán predsedajúci, pán predseda Komisie, som presvedčený, že obyvatelia Európy majú veľmi vysoké očakávania pokiaľ ide o sociálny rozmer európskej integrácie a že posilňovanie tohto sociálneho piliera je slabým, ak nie priamo chýbajúcim článkom stratégie Komisie.

Musíme zastaviť odpor proti stratégii pre rast, budovanie jednotného trhu a posilňovanie sociálneho piliera. To je kľúčový prvok podpory zo strany národov Európy a to je tiež nevyhnutná podmienka úspechu lisabonskej stratégie a posilňovania konkurencieschopnosti a hospodárskej účinnosti Európskej únie.

V tejto súvislosti existuje pozoruhodný rozdiel v uvedomení si výziev, ktoré predstavujú klimatické zmeny a ktoré mali korene pravdepodobne v minuloročnom jarnom samite, a priority stanovené v pláne práce Komisie skutočne obsahujú viac než náznaky tejto skutočnosti. Ani zďaleka však neprejavujeme také nadšenie pokiaľ ide o otázku plnenia úloh vyplývajúcich zo sociálneho začleňovania a nevyhnutnosti vytvoriť Európu fungujúcu pre všetkých, Európu schopnú presadzovať nielen väčší počet pracovných miest, ale aj ich lepšiu kvalitu.

Existujú vyhlásenia o zámeroch a rôzne odkazy v úvode a v preambule, tie sú však v akčnom pláne zastúpené veľmi málo a nie sú zahrnuté ani v legislatívnych iniciatívach.

Vezmime si, napríklad, celoživotné vzdelávanie, ktoré sa uvádza a ktoré nevyhnutne dopĺňa úspech novej politiky reformy trhu práce, ak chceme mať spravodlivý a účinný systém tzv. „flexiistoty“. Neexistuje však žiadny veľký náročný program, niečo porovnateľné napríklad so starým systémom Erazmus, ktorý nielen prináša výsledky, ale tiež sa ukázal ako veľmi účinné prepojenie, prostredníctvom ktorého môžu občania EÚ uznať a oceniť prácu Európskej únie.

V oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a presadzovania sociálnej ochrany sa návrhy opatrení v zásade obmedzujú na nelegislatívne iniciatívy.

Tiež ľutujeme skutočnosť, že sa nedosiahol pokrok v oblasti smernice o pracovnej dobe a smernice o práci na čiastočný úväzok. Rovnako ani v oblasti daní si nemôžeme nevšimnúť, že pre chýbajúcu iniciatívu v súvislosti so skutočným základom dane zo zisku právnických osôb – čo je to, čo Parlament obhajuje a na čom uvedený komisár pracoval – sme v tomto konkrétnom smere stále nepokročili k spravodlivejšiemu jednotnému trhu.

A nakoniec netrpezlivo čakáme na dve iniciatívy, ktoré ste oznámili. Prvá sa týka prieskumu smernice o Európskej zamestnaneckej rade, ktorý Parlament požaduje už od roku 2001, a druhá, o ktorej ste sa zmienili, sa týka materskej dovolenky.

Rád by som sa na záver zmienil o dvoch príkladoch mŕtveho bodu, ktoré sa nám zdajú úplne nepochopiteľné a neprijateľné: týkajú sa, po prvé, služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a, po druhé, sociálnych služieb všeobecného záujmu.

Po toľkých bielych knihách, zelených knihách, oznámeniach, sporoch na Súdnom dvore a mnohých jasných a opakovaných požiadavkách zo strany Výboru regiónov, aj napriek dosiahnutému konsenzu medzi členskými štátmi v Rade o zaradení nového článku do Lisabonskej zmluvy, ktorý by poskytol jasný základ pre legislatívne iniciatívy – v procese spolurozhodovania s Parlamentom – o verejných službách, ktoré sú službami všeobecného záujmu, stále neprichádza konkrétny návrh.

Verejné služby sú jadrom nášho sociálneho modelu. Národy Európy čakajú na vysvetlenie toho, že na nich nebudú náhle uvalené pravidlá hospodárskej súťaže a pravidlá jednotného trhu. Pán predsedajúci, v tejto veci by ste mali Parlamentu predložiť iniciatívu.

  Elizabeth Lynne, v mene skupiny ALDE. – Pán predsedajúci, vítam mnohé z aspektov plánu Komisie. Predovšetkým ma teší snaha Komisie predložiť osobitnú horizontálnu smernicu podľa článku 13 o boji proti diskriminácii v prístupe k tovaru a službám, rada by som však možno videla osobitné smernice vo všetkých odvetviach. Smernicu však vítam. Toto sme ja a mnoho mojich kolegov požadovali a teším sa na úzku spoluprácu s Komisiou v tejto oblasti.

Tiež vítam záväzok Komisie týkajúci sa oznámenia infekcií získaných v nemocnici. Je nevyhnutné, aby sme vypracovali kódex postupov na európskej úrovni, ktorý zabezpečí výmenu osvedčených postupov a zvýšenie noriem, vzhľadom na veľké rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi. Rada by som tiež privítala zmenu a doplnenie smernice o biologických látkach z roku 2000 na ochranu zdravotníckych pracovníkov pred nákazou vírusom HIV a hepatitídou C prostredníctvom zranenia ihlou. V Európskej únii sa každoročne vyskytne viac ako milión takých zranení a som sklamaná, že v tomto pracovnom programe na rok 2008 sa neplánuje žiadne opatrenie. Chcem vyzvať Komisiu, aby uvedenú zmenu predložila čo najskôr v súlade s požiadavkou Parlamentu.

V súvislosti s otázkou právnych predpisov v oblasti zdravia a bezpečnosti by som rada povedala, že ma teší vaša snaha mať pred predložením každého nového právneho predpisu k dispozícii posúdenie vplyvu. Naliehavo však žiadam, aby ste preskúmali aj vykonávanie súčasných právnych predpisov.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Pán predsedajúci, veľmi ma teší výsadné postavenie energetickej politiky v plánoch Komisie. Rád by som však upozornil na skutočnosť, že je nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu medzi cieľmi v oblasti ochrany životného prostredia a strategickými cieľmi. Je veľmi jednoduché uložiť nové environmentálne dane a je jednoduché požadovať lepšie normy ochrany životného prostredia pre stavebníctvo a priemysel, to však nevyrieši problém našej energetickej bezpečnosti. Sú nevyhnutné politické opatrenia zamerané na energetickú solidaritu v kríze.

Na vlastníkov energií, ktorí riadia aj distribúciu, by sa mali okamžite uplatňovať zásady spoločného trhu. Osobitný význam to má v prípadoch, keď vlastníci pochádzajú z tretích krajín, napríklad z Ruska, kde sa v oblasti zahraničných investícií neuplatňuje zásada subsidiarity.

Krajiny ohrozené hospodárskym vydieraním budú ochotnejšie znášať náklady environmentálnych programov v prípade, že tieto programy budú spojené so strategickými riešeniami nevyhnutnými pre energetickú bezpečnosť Európy. Stále sa nazdávam, že sa nám v tejto oblasti nepodarilo dosiahnuť rovnováhu.

  Nigel Farage, v mene skupiny IND/DEM. – Pán predsedajúci, pán Barroso sa dnes dopoludnia javí ako zlý generál z prvej svetovej vojny: urobme to isté, čo sme urobili minulý týždeň, aj keď to nefungovalo.

Úplne tu chýba uznanie skutočnosti, že uvedený model jednoducho nefunguje. Domnievam sa teda, ako mohol hovoriť o rastu a zamestnanosti a neuznal pritom, že táto úžasná, vychýrená lisabonská stratégia je úplná katastrofa? Nedosiahli sme ani jeden z cieľov, a napriek tomu hovoríme o raste a zamestnanosti, čo však máme v úmysle robiť? Máme v úmysle deregulovať? Máme v úmysle zbaviť podniky záťaže? Nie, nič podobné.

Nechápem, ako môže hovoriť o trvalo udržateľnej Európe, keď stále máme rovnakú Spoločnú politiku rybného hospodárstva, stále hádžeme naspäť až 50 % ulovených rýb, a napriek tomu chceme dodržiavať systém kvót.

Ale vari najviac sa mi páči myšlienka, že tento program Komisie postaví na prvé miesto občanov. To je smiešne. Keby ste chceli dať občanov na prvé miesto, rešpektovali by ste ich názory. Počúvali by ste, čo povedali Francúzi a Holanďania, a touto novou zmluvou by ste im dali možnosť, aby v slobodnom a otvorenom referende zistili, či súhlasia s vašou víziou budúcnosti Európy.

Ale vy nič podobné nerobíte. Strkáte hlavy do piesku. Predstierate, že sa nič nedeje a v podstate ničíte svoju vlastnú Európsku úniu, pretože je predmetom čoraz väčšieho verejného pohŕdania.

  László Surján (PPE-DE). - (HU) Pán predsedajúci, ďakujem vám za slovo. Dámy a páni, poslanci zo skupiny PPE-DE, ktorí sa zaoberajú rozpočtovými otázkami, v podstate s radosťou schválili plán Komisie na rok 2008 a pán Barroso vyslal jasnú správu, ktorá odzrkadľuje politický záväzok. Samotný plán práce je však skôr nekonečným zoznamom prianí. Ak by sme mali diskutovať o legislatívnom pláne a ročnej politickej stratégii hneď na začiatku roka a spájať ich, bolo by možné prispôsobiť rozpočet našim cieľom a nie naopak.

Parlament je odhodlaný presadzovať program Galileo a Európsky technologický inštitút a očakáva, že Komisia a Rada prijmú v tejto oblasti rozhodnutie v prospech európskych občanov. Nakoniec by som tiež rád zdôraznil, že Komisia prostredníctvom mnohých programov nielen slúži rastu a zamestnanosti, ale tiež zodpovedne využíva finančné prostriedky daňových poplatníkov a požaduje rovnakú zodpovednosť od členských štátov.

Súhlasím s tým, že v prípade vážneho zneužitia je Komisia pripravená pozastaviť platby danému členskému štátu. Dúfajme, že nebude potrebné vykonať tento bolestivý krok, ale každý, vlády aj európski občania, by mal vedieť, že cieľom podpory je rozvoj nedostatočnej rozvinutých regiónov a že rast a tvorba pracovných miest nezvyšujú zostatky bankových účtov uhladených podnikateľov a príživníkov. Komisia môže tiež počítať so silnou podporou a spoluprácou Parlamentu v tejto oblasti. Ďakujem vám za pozornosť.

  Dariusz Rosati (PSE). - (PL) Pán predsedajúci, som veľmi rád, že otázky rastu a zamestnanosti sú na poprednom mieste zoznamu priorít Európskej komisie na rok 2008.

Je to dôkaz pochopenia toho, že bez rýchleho a trvalo udržateľného rastu nie je možné dosiahnuť úplnú zamestnanosť a zachovať širokú škálu sociálnych služieb typických pre európsky sociálny model. Dokument Komisie je, žiaľ, sklamaním, pretože mu chýbajú podrobnosti. Situácia sa nezlepší len opakovaním mantier, ako napríklad „vedomostná spoločnosť“ a „flexiistota“, ak Lisabonská zmluva bude naďalej do značnej miery obmedzená len na dokument.

Je nevyhnutné konkrétne a rozhodnejšie opatrenie, ktoré by európske spoločnosti povzbudilo k väčšej aktivite na trhu práce, odstránilo prekážky v rámci jednotného trhu, najmä v oblasti voľného pohybu pracovných síl a služieb, a vytvorilo priaznivejšie podmienky pre podnikateľov.

Európa má vo svete vedúce postavenie v oblasti sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia. Potenciál rastu Európy je však príliš nízky a nedovolí jej udržať si toto postavenie. Opatrenie by sa malo zamerať najmä na rozvoj vzdelávania a zvyšovania flexibility a pripravenosti na prácu. Musíme sa pohnúť od paternalistickej sociálnej politiky, ktorá chráni nečinnosť, k sociálnej politike, ktorá odmeňuje aktivitu na trhu práce.

Pri tvorbe hospodárskej súťaže má dôležitú úlohu spoločná mena. Vítam rozšírenie eurozóny o Slovinsko, Cyprus a Maltu. Diskriminačné zaobchádzanie uplatňované voči niektorým členským štátom, ktoré sa usilujú o pripojenie k eurozóne, by však malo byť dôvodom na obavy. Takým prípadom je Litva. Akékoľvek opakovanie týchto chýb v budúcnosti by mohlo byť škodlivé predovšetkým pre eurozónu.

Veríme, že Európska komisia nám predloží konkrétne návrhy týkajúce sa podpory rastu a zamestnanosti s cieľom zabezpečiť vysokú a trvalo rastúcu životnú úroveň v zjednotenej Európe.

  Andreas Schwab (PPE-DE). - (DE) Pán predsedajúci, pán predseda Komisie, dámy a páni, pokiaľ ide o skupinu PPE-DE, ciele na budúci rok v oblasti vnútorného trhu a ochrany spotrebiteľa sú veľmi jasné. Po prvé, chceme dosiahnuť dokončenie vnútorného trhu a odstrániť zvyšné bariéry a prekážky. Preto, pán Kyprianou, vítame váš návrh smernice o zdravotníckych službách na základe článku 95, ktorá by uplatňovala veľmi široký prístup k odvetviu zdravotníctva. Vítame tiež, že pán McCreevy a jeho generálne riaditeľstvo sa budú zaoberať ďalšími aspektmi verejného obstarávania na základe smernice o službách.

Po druhé, chceme dosiahnuť stanovenie porovnateľných noriem ochrany spotrebiteľa vo všetkých členských štátoch Európskej únie a veľmi vítame prepracovanie všetkých príslušných právnych predpisov Európskej únie v tejto oblasti z vašej strany, pani Kunevová. Teší nás tiež to, že v rámci tohto prepracovania môžeme využiť dve smernice, najprv v horizontálnom nástroji, a potom v revidujúcej smernici, ktorá upraví všetky ostatné oblasti, ktoré je nevyhnutné riešiť.

Po tretie, chceme prispieť k dosiahnutiu situácie, v ktorej budeme mať nakoniec jasnejšie, jednoduchšie a teda aj menej početné predpisy Európskej únie. Obraciam sa teraz na vás, pán Verheugen: ako poslanci tohto Parlamentu budeme z tohto hľadiska veľmi dôkladne sledovať všetky návrhy týkajúce sa voľného pohybu tovaru. Bude predložená smernica o bezpečnosti hračiek a smernica o stavebných výrobkoch a som presvedčený, že zaznamenáme určitý pohyb aj v oblasti traktorov a obrannej výzbroje. Dúfame, že sa tu dosiahne podstatný pokrok. Tiež sa veľmi tešíme na vašu očakávanú štúdiu o spotrebiteľskom označovaní.

Trvalo udržateľná Európa

  John Bowis, v mene skupiny PPE-DE. – Pán predsedajúci, ďakujem Komisii.

Politikou Komisie je politika lisabonská. Politikou Parlamentu je politika lisabonská, ale tá sa neuskutočňuje. Chceme vedieť, prečo sa neuskutočňuje, chceme vidieť pokrok a chceme vidieť monitoring a vymáhanie. Predseda Barroso hovoril o oceneniach. Udeľme každý rok Barrosovu cenu tomu členskému štátu, ktorý dosiahne najväčší pokrok. Prečo nie? Povzbuďme ich trocha.

Chceme dosiahnuť pokrok práve v niektorých otázkach zaradených do programu. Samozrejme, chceme pokrok v obchodovaní s emisiami. Skutočne nechceme väčšie oneskorenie než ten jeden mesiac, o ktorom sa pán predseda zmienil. Jednoznačne chceme pokrok v oblasti klimatických zmien. Chceme pokrok z hľadiska toho, čo môžeme vykonať legislatívnym obmedzením emisií a podobne, ale aj z hľadiska toho, ako môžeme povzbudzovať jednotlivcov. Predložte nám teda návrhy na ekologické označovanie a podobné veci.

Chceme aj určitý pokrok v oblasti informovania pacientov – návrh pána Verheugena. Chceme vidieť pokrok v mobilite pacientov a cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. To je naliehavé. V opačnom prípade budú za nás o politike rozhodovať právnici. Chceme vidieť takýto pokrok spolu s opatreniami v oblasti bezpečnosti pacientov, informovaní zdravotníckych odborníkov, práce v oblasti infekcií získaných v nemocniciach, opatrení proti falšovaniu liekov atď. Chceme vidieť návrh v oblasti duševného zdravia, ktorý bol sľúbený a doteraz sa neobjavil. Bol prisľúbený na tento rok. Dajte nám ho, prosím. Je to dôležitý krok.

A nakoniec, v tomto týždni máme úplne prvý Svetový deň diabetu, ktorý podporila OSN, ako aj členské štáty, Rada a Parlament. Poskytnite nám trochu podpory zo strany Komisie pre pokrok v tejto oblasti, aby videli symbol, ktorý zajtra vztýčime na nádvorí tohto Parlamentu. Nech pripomína to, že chceme opatrenia na podporu mnohých rodín, najmä detí, ktoré trpia týmto vysiľujúcim ochorením.

  Linda McAvan, v mene skupiny PSE. – Pán predsedajúci, veľmi rada konštatujem, že otázka klimatických zmien je naďalej jednou z hlavných priorít Komisie v nasledujúcom roku. Je potrebné vykonať v tejto oblasti mnoho práce a domnievam sa, že by sme sa mali na to zamerať.

Chápem, prečo komisár Dimas zdržiava zverejnenie systémov obchodovania s emisnými povoleniami a ostatnými časťami energetického balíka do nového roka, ale dúfam, že to neznamená stratu nášho odhodlania v otázke klimatických zmien. Vo Washingtone a inde existuje určitý skepticizmus súvisiaci s tým, ako vážne pristupuje Európska únia ku klimatickým zmenám. V dobe, keď sa dejú zmeny na obidvoch stranách, u republikánov aj demokratov, keď pozorujeme zmeny v Austrálii a ochotu nadviazať dialóg v Číne a Indii, by bola veľká hanba, keby sme sa s naším reformným balíkom v oblasti klimatických zmien začali potkýnať.

V marci sme mali samit, ale hovoriť o cieľoch nestačí. Musíme ich realizovať. Nemôžeme o klimatických zmenách len hovoriť, musíme v tejto oblasti skutočne konať.

Vy, teda Komisia, to nemôžete urobiť sami. Potrebujete vlády Európy, aby vás podporili, a v novom roku sa začne nová diskusia o rozdelení záťaže. Dúfam, že sa na nej zúčastní aj tento Parlament a že sa nebude len prizerať, a tešíme sa na to, ako sa budeme môcť zapojiť.

Potrebujete aj podporu tohto Parlamentu a ja hovorím svojim opozičným kolegom: minulý mesiac ste nás sklamali v rokovaniach o automobiloch v súvislosti s klimatickými zmenami, pretože ste jednoducho odmietli návrhy Komisie. Dnes dopoludnia sa uskutoční ďalšia skúška týkajúca sa otázky emisií z leteckej dopravy a ja dúfam, že budeme mať presvedčivý balík.

A nakoniec, pán Barroso sa zmienil o „Výbore múdrych“, ktorý chce zriadiť pán Sarkozy. Prečo títo múdri – áno, súhlasím, že by sa nemali zaoberať inštitucionálnou reformou –, prečo by nemohli posúdiť výsledky, to, ako v podstate plníme sľuby Európy, a potom začneme opäť nadväzovať spojenie s občanmi, o ktorom sa tak často hovorí.

  Fiona Hall, v mene skupiny ALDE. Pán predsedajúci, veľmi vítam dôraz, ktorý sa v pláne práce na rok 2008 kladie na význam trvalo udržateľnej európskej energetickej politiky.

Predseda Barroso hovoril o „zelenaní“ odvetvia dopravy, a to je, samozrejme, nevyhnutné. Podľa môjho názoru však skutočne šokujú štatistické údaje o tom, že v Európe spotrebujeme 40 % našej energie v budovách (na vykurovanie, klimatizáciu a osvetlenie), aj keď máme technológiu na projektovanie a stavbu našich budov, ktoré by v podstate nemali mať žiadne energetické požiadavky.

Preto chcem vyzvať Komisiu, aby radikálne pristúpila k prepracovaniu smernice o energetickej hospodárnosti budov v budúcom roku – čo je odsek 2 písmeno c strategických iniciatív. Dve veci sú nevyhnutné. Po prvé, mali by sa sprísniť minimálne energetické požiadavky na nové budovy. Je nevyhnutné rýchlo prejsť na normu pasívneho domu alebo „nulového uhlíka“ bez čistých energetických požiadaviek. V Európe sa v súčasnosti stavajú tisíce pasívnych domov, žiaľ, len v niektorých krajinách a regiónoch.

Po druhé, je nevyhnutné zbaviť sa predovšetkým prahovej hodnoty 1 000 m2 a zaradiť všetky budovy s požiadavkami na vykurovanie alebo klimatizáciu do oblasti pôsobnosti uvedenej smernice. To by znamenalo, že všetky budovy, ktoré budú zásadne renovované, by boli zosúladené s vysokými energetickými normami. Musíme sa zaoberať energiou vyplytvanou v súčasných budovách, a nielen v nových, pretože 75 % budov, ktoré existujú v súčasnosti, bude stáť aj v roku 2050.

Poslanci Európskeho parlamentu rokovali vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku o akčnom pláne Komisie pre energetickú účinnosť a zdá sa mi, že v Parlamente existuje politická vôľa radikálne prepracovať smernicu o energetickej hospodárnosti budov. Dúfam, že môžeme počítať s tým, že Komisia v budúcom roku predloží presvedčivé návrhy, aby sme mohli zastaviť toto úplne zbytočné plytvanie energiou v našich budovách.

  Adamos Adamou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Pán predsedajúci, aj my vítame dôrazné úsilie Komisie, legislatívny plán a plán práce. Plán odhaľuje nevyhnutnosť prijať v odvetví dopravy opatrenia priaznivejšie pre životné prostredie, upozorňuje na strategický energetický prieskum EÚ, potláčanie biodiverzity a stratégiu pre morské prostredie.

Uznávame doterajší zásadný prínos EÚ k boju proti klimatickým zmenám, o ktorej už hovorilo niekoľko poslancov. Mojou jedinou pripomienkou k prijatiu nevyhnutného obdobia klimatických zmien, ktorým budeme musieť prejsť, je, že nesúhlasím. Namiesto prijatia tohto obdobia by sme mali vyvíjať tlak na našich partnerov, aby plnili Kjótsky protokol a dodržiavali záväzky prijaté po Kjótskom protokole v oblasti znižovania emisií. Aj my v Európe by sme mali robiť to, čo stále kážeme.

Európska komisia tiež zdôrazňuje zdravie a navrhuje mnoho legislatívnych a nelegislatívnych balíkov. K otázkam, ktoré Komisia zamýšľa zahrnúť do svojho programu, patrí zdravotné poistenie a kvalita zdravotníckych služieb, farmaceutické výrobky, transplantácie orgánov, zriedkavé ochorenia a inovačné technológie na boj proti chronickým ochoreniam. Ciele Komisie sú veľmi ambiciózne, budeme však musieť počkať na ich podrobnejšie detaily.

A nakoniec sa musím zmieniť o smernici o poskytovaní zdravotníckych služieb. Za akých podmienok bude povolený voľný pohyb pacientov a zdravotníkov? Ako sa môžeme vyhnúť neprimeranému zaťaženiu fondov náhrady zdravotnej starostlivosti? To sú len niektoré z otázok, ktoré budeme musieť zvážiť v súvislosti s novou smernicou.

  Giles Chichester (PPE-DE). - Pán predsedajúci, vítam plán práce Komisie a so záujmom očakávam, ako bude EÚ plniť svoje mimoriadne náročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov a energetiky.

Nedávno som sa vo Washingtone zúčastnil na stretnutí s členmi Kongresu. Sú fascinovaní, keď počujú o našom systéme obchodovania s emisiami a hovoria o systéme „obmedz a obchoduj“, sú však trochu skeptickí v súvislosti s našimi ambicióznymi cieľmi.

So záujmom tiež očakávam, až sa dozviem, ako zamýšľame ďalej rozvíjať spoločný výskumný priestor. Keďže predseda Barroso tu nie je, zdržím sa pripomienok týkajúcich sa Európskeho technologického inštitútu a rýchlo prejdem k aktu „Small Business Act“, oznámeniu Komisie pre malé podniky, pretože malé podniky očakávajú mnoho od tohto návrhu. Musím však povedať, že v mojom členskom štáte to môže spôsobiť určitý zmätok, pretože nelegislatívne opatrenie uvedené v anglickom znení ako „act“ je v podmienkach Spojeného kráľovstva niečo ako oxymoron.

Sektor malých podnikov je však životne dôležitý pre naše hospodárstvo, pre inovácie a flexibilitu, pre tvorbu pracovných miest, a je potrebné ho podporovať. Na európskej úrovni však máme zvyk o opatreniach na podporu malých podnikov rozvláčne hovoriť, ale málo konať.

  Karin Scheele (PSE). - (DE) Pán predsedajúci, zameranie na trvalo udržateľnú Európu vyplýva okrem iného z inej našej priority, ktorou je ochrana klímy. Dnes sa často hovorilo o nadmernej byrokracii, prílišnej regulácii a porušovaní subsidiarity. Bolo veľmi jasne povedané, že tieto argumenty sa stále predkladajú v prípadoch, ak nové pravidlo alebo predpis nie sú vítané. Z hľadiska účinnej ochrany klímy je však jasné, že ak by sme pred desiatimi rokmi pokročili a prijali predpisy na zníženie emisií CO2 z vozidiel, situácia Európskej únie by bola teraz lepšia a my by sme neboli pod tlakom, aby sme zabezpečili nevyhnutnú účinnú ochrany klímy, ktorý teraz pociťujeme.

Z rôznych hodnotení Európskej komisie tiež vyplynulo, že jedno z našich rozhodnutí, konkrétne zníženie emisií CO2 o 20 % do roku 2020 by bolo možné dosiahnuť len dodržaním už existujúcich právnych predpisov, a preto sa pýtam Komisie: aké konkrétne kroky sa vykonávajú na sledovanie stavu vykonávania existujúcich právnych predpisov?

Mám ešte jednu otázku týkajúcu sa posúdenia rizík geneticky modifikovaných organizmov, ktoré sa tiež uvádzajú v pláne Komisie. Moja otázka znie: aké zlepšenia sa usiluje Komisia v tejto oblasti vykonať? Ako vieme z mnohých diskusií, to je tiež jeden z dôvodov kritiky našej práce a právnych predpisov v tejto oblasti.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). - (NL) Pán predsedajúci, pán komisár, politika súdržnosti a regionálna politika fungujú na základe nariadení, ktorými sme v roku 2006 vytvorili sedemročný rámec. Pre rast a zamestnanosť bola vyčlenená suma celkom 350 miliárd EUR s prioritou pre lisabonské ciele a pritom sa sledoval konkrétny cieľ.

Môžete povedať, že to všetko je pekné, ale čo chýba? Mne v pláne na budúci rok chýba piata správa o súdržnosti: bola sľúbená na jún 2008. Správa musí položiť základy na dlhodobé úpravy politiky súdržnosti a na naše plány týkajúce sa regiónov a miest. V našich členských štátoch existuje trend k vráteniu vecí na vnútroštátnu úroveň, ktorý Parlament dôrazne odmieta, pretože sa týka rôznych oblastí politiky: výskumu a vývoja, inovácií, regionálnej súdržnosti a politiky vidieka.

V tejto súvislosti by som sa rád obrátil na komisárku Hübnerovú a komisára Potočnika. Tento týždeň skupina PPE-DE začala parlamentným vypočutím diskusiu o strednodobom prístupe a chcela tak, úplne správne, podrobnejšie preskúmať uvedenú otázku a v nasledujúcich rokoch zamerať svoju pozornosť na občanov a regióny.

A nakoniec, pán predsedajúci, Rada zablokovala snahu o väčšiu pružnosť nového Fondu solidarity a v tejto veci by sme radi privítali určitý prielom. Pokiaľ ide o Komisiu, je nevyhnutná omnoho väčšia podpora.

  Lutz Goepel (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, chcel by som veľmi stručne uviesť, čo považujem za najdôležitejšie otázky vyplývajúce z tohto plánu práce. Nepochybne, kľúčovou témou na rok 2008 je kontrola stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je potrebné prepracovať a zjednodušiť reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003, na tom sa všetci zhodneme, a v tejto súvislosti ako spravodajca dúfam, že dôležité príspevky, ktoré vypracujeme v tomto Parlamente z vlastnej iniciatívy, budú zohľadnené vo výslednom legislatívnom návrhu. Táto kontrola stavu nám musí pomôcť nájsť správnu cestu k spoločnej poľnohospodárskej politike na obdobie po roku 2013.

Ďalším projektom je plánovaná zelená kniha o kvalite poľnohospodárskych produktov. Na kvalitu sa musí v poľnohospodárstve sústrediť ešte väčšia pozornosť, to platí aj pre dovoz z poľnohospodárskych podnikov z tretích krajín, ktorý musí spĺňať rovnaké normy, aké platia pre výrobcov z Európskej únie.

Osobitne ma veľmi zaujíma iniciatíva na podporu konzumácie ovocia v školách. To je niečo, čo sme v skupine PPE-DE presadzovali určitý čas a teší nás, že Komisia sa chce chopiť tejto iniciatívy. Ďalšie kľúčové otázky na rok 2008, napríklad balík o mlieku, preskúmanie rozpočtu 2008 – 2009, akčný plán týkajúci sa stratégie EÚ v oblasti zdravia zvierat a prieskum podpory pre znevýhodnené oblasti nepochybne zabezpečia, že v Parlamente nebude miesto pre nudu.

  Mathieu Grosch (PPE-DE). - (DE) Pán predsedajúci, otázka dopravy a mobility sa v pláne na rok 2008 považuje za prioritu. V tejto oblasti sú pred nami, samozrejme, jasné výzvy. V roku 2008 musíme určiť priority v mnohých oblastiach obsahujúcich hospodárnosť, vplyv na životné prostredie a tiež práva užívateľov a ich bezpečnosť – otázky, ktorými sa tu môžeme len stručne zaoberať.

Napríklad právne predpisy o bezpečnostných kontrolách na letiskách boli zavedené ako reakcia na tlak vtedy veľmi aktuálnych udalostí. V skupine PPE-DE sa domnievame, že príslušnú smernicu by bolo možné teraz preskúmať. Pokiaľ ide o práva cestujúcich, túto otázku by bolo možné presvedčivo riešiť, ak by sme sa podrobnejšie zamerali aj na práva cestujúcich v medzinárodnej autobusovej doprave. To by znamenalo, že v Európe by boli práva cestujúcich upravené vo všetkých druhoch dopravy – leteckej, železničnej aj cestnej.

Pokiaľ ide o transeurópske siete, o tejto otázke sme počas posledných mesiacov rokovali často. Tu, samozrejme, stojíme pred zvláštnou situáciou: príliš málo financií a mnoho projektov, najmä teraz, keď Rada za posledné týždne oznámila niekoľko nových projektov. Domnievame sa, že v otázke transeurópskych sietí musia byť v roku 2008 prijaté jasné rozhodnutia a že cezhraničné trasy musia mať úplnú prioritu, aby sme odstránili dopravne preťažené miesta a aby bolo možné účinne uplatňovať zásadu multimodálnej dopravy.

Je nevyhnutné a možné prijať rýchle rozhodnutie, ktoré zohľadní tie krajiny, v ktorých sa už predpokladá spolufinancovanie a v ktorých sa projekty dostali na dobrú východiskovú úroveň z technického hľadiska.

  Carmen Fraga Estévez (PPE-DE). - (ES) Pán predsedajúci, v mene skupiny PPE-DE konštatujem, že, vzhľadom na návrhy Komisie v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva, opäť stojíme pred mnohými problémami, ktoré Komisia neriešila tak rýchlo, ako by mala. Stačí povedať, že meškáme niekoľko rokov so zabezpečením novej úpravy technických opatrení v atlantickej oblasti: to je zásadný aspekt riadenia rybolovu, ktorý sme chceli zabezpečiť do roku 2008, pretože by to bol najlepší možný prínos spoločnej politiky rybného hospodárstva k cieľu zjednodušiť právne predpisy.

Chceli by sme tiež, aby Komisia začala vydávať presné pokyny týkajúce sa spôsobu, akým bude uplatňovať model maximálneho trvalo udržateľného výnosu v odvetví rybolovu Európskej únie, najmä v súvislosti s rybolovnými zdrojmi zloženými z rôznych druhov. Domnievame sa, že je dôležité predložiť konkrétne legislatívne návrhy na ekologické označovanie produktov rybolovu, pretože sa tým podstatne zvýši možnosť vystopovania týchto produktov a poskytnú sa záruky s cieľom zabrániť spotrebe a predaju produktov získaných z nezákonného rybolovu.

A nakoniec, po oznámení Komisie, podľa ktorého zamýšľa zrušiť návrh dohody s Tanzániou, musím tlmočiť žiadosť odvetvia, aby Komisia urobila všetko, čo je v jej silách, pre pokračovanie rokovaní s touto krajinou: sú nevyhnutné na zabezpečenie rybolovných oblastí pre lode loviace tuniaky v tejto časti Afriky na základe mnohých dohôd so susediacimi výhradnými hospodárskymi zónami.

Integrovaný prístup k migrácii

  Manfred Weber, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, aj keď rokujeme o pláne na rok 2008, rád by som na úvod zdôraznil skutočnosť, že počas uplynulých mesiacov sme dosiahli veľký pokrok v oblasti vnútornej politiky, a rád by som za to vzdal hold komisárovi Frattinimu. Máme Schengen a tento týždeň sme v pléne vykonali zásadné kroky v oblasti dohody z Prümu, vízového a informačného systému (VIS) a ochrany údajov. To je veľký pokrok.

Nemôžeme však zostať len pri tom. Teraz ide o praktickú prácu pre zajtrajšok. V praktickej rovine je pre nás všetkých kľúčovou prioritou dosiahnutie zásadného pokroku v súvislosti so Schengenským informačným systémom II. V skupine PPE-DE sa obávame toho, že po veľkom úspechu rozšírenia schengenskej oblasti sa teraz objaví únava a mnoho členských štátov upadne do stavu nečinnosti. To si nemôžeme dovoliť. Potrebujeme SIS II ako hlavný projekt na budúci rok.

V legislatívnej oblasti by som sa rád opäť dotkol predovšetkým otázky bezpečnosti hraníc. Tu je nevyhnutné uvážiť, či by v budúcnosti nemala vyhodnotenie ochrany vonkajšej hranice vykonávať agentúra Frontex namiesto vlastných tímov členských štátov Schengenskej dohody. Táto agentúra by mala byť zodpovedná.

Chcel by som požiadať Komisiu, aby v súvislosti s návrhmi týkajúcimi sa migrácie skutočne definovala európsku pridanú hodnotu. Ak bude predložený návrh na modrú kartu pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov, nemal by to byť len návrh potvrdzujúci vnútroštátne pravidlá a uplatňujúci spoločné označenie, musí to byť návrh skutočne európsky. To isté platí pre boj proti terorizmu. Ak bude vybudovaný systém na prenos záznamov o cestujúcich v leteckej doprave, nemôžeme mať 27 jednotlivých pravidiel, ktoré by sme mohli okamžite zaviesť, skutočne potrebujeme európsky návrh.

  Claudio Fava, v mene skupiny PSE. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, nemôžeme súhlasiť s mnohými vecami, ktoré povedal predseda Barroso, najmä pokiaľ hovorí, že Komisia postupuje tvrdo proti nezákonnému prisťahovalectvu, ale je veľmi štedrá a poskytuje veľkú podporu pri začlenení.

Určite môžeme súhlasiť so smernicou o trestaní zamestnávateľov nelegálne zamestnávajúcich pracovníkov migrujúcich z krajín mimo Spoločenstva, ale v pláne nenachádzame žiadnu zmienku o týchto legislatívnych opatreniach, ktoré už predtým oznámil podpredseda Frattini. Nie je tu žiadna zmienka o smernici o sezónnych pracovníkoch a vysoko kvalifikovaných pracovníkoch, ani o otvorení ciest legálnej migrácie pre nekvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo Spoločenstva, ktorí tvoria väčšinu prisťahovalcov nachádzajúcich sa v súčasnosti na území Európskej únie. Sme presvedčení, že tieto opatrenia sú nevyhnutné, prinajmenšom pre boj proti vykorisťovaniu a pre odhalenie neohlásenej práce.

Odkaz na spoločný celkový prístup je pekný a nie je možné nesúhlasiť s tým, že je nutné zabrániť tomu, aby sme mali 27 rôznych imigračných politík, chceme však dostať trochu konkrétnejšie informácie o Európskom systéme dohľadu oznámenom v pláne. A nakoniec, pán predsedajúci, by som rád pripomenul, že podľa novej Lisabonskej zmluvy bude mnoho týchto otázok prechádzať od 1. januára 2009 postupom spolurozhodovania a tento Parlament prevezme plnú zákonodarnú zodpovednosť spolu s Radou a Komisiou. Možno by bolo dobré pripraviť pôdu na lepšiu spoluprácu medzi orgánmi Európskej únie.

  Sarah Ludford, v mene skupiny ALDE. – Pán predsedajúci, jedna z vecí, na ktoré som chcela upozorniť, sa veľmi podobá na to, čo práve povedal pán Fava v súvislosti s chýbajúcim dôrazom na nevyhnutnosť politiky Európskej únie pre legálnu migráciu. Mali sme tu návrhy komisára Frattiniho – všetka česť – ale potrebujeme väčší tlak na členské štáty, aby reagovali na tieto návrhy, pretože spolu s výzvou klimatických zmien by sa mala riešiť aj výzva na vytvorenie všeobecného a dobre riadeného systému legálnej migrácie pre Európsku úniu. Táto otázka sa spája s mnohými ďalšími hospodárskymi a sociálnymi problémami.

Je potrebné, aby sa samit predsedov vlád zaoberal nielen právomocami Európskej únie, ale tiež výmenou osvedčených postupov v oblasti riadenia migrácie, ako aj začleňovania. Musím sa priznať, že mám pochybnosti o dôraze, ktorý Komisia kladie na výhody cirkulačnej migrácie. Neviem, či to neskončí opäť tak zle, ako naša skúsenosť s otázkou gastarbeitrov pred mnohými rokmi. Nie som si istá, že to bude dobre fungovať. Ľudia nemusia nutne odísť, ak predpokladajú, že odídu.

Nakoniec by som chcela vyjadriť obavy týkajúce sa ochrany údajov v predpokladanom systéme vstupu a výstupu a elektronickom cestovnom povolení. Neviem, čím elektronické cestovné povolenie doplní vízový informačný systém, a teším sa, že mi komisár Frattini povie omnoho viac o týchto systémoch.

  Jan Tadeusz Masiel, v mene skupiny UEN. – (PL) Pán predsedajúci, pán komisár, rozšírenie z rokov 2004 a 2007, pri ktorých k Únii pristúpilo 12 nových členských krajín, je už za nami. Teraz je čas zamerať sa na integráciu všetkých 27 krajín a určiť spoločné smerovanie a spoločné výzvy pre Európu.

Jedným z bodov plánu Komisie je zamerať sa na občanov. Na základe tejto myšlienky je potrebné pristupovať k budúcemu rozšíreniu opatrne a rozvážne. Mali by sme sa vyhnúť rozšíreniu, s ktorým občania nesúhlasia. Mám na mysli Turecko.

Ako pán Barroso zdôraznil, chýba nám spoločná imigračná politika. Verím, že prijaté zásady budú obsahovať kontrolovanú imigráciu s dôkladným výberom, ako je to v Spojených štátoch. Imigrácia predsa len nie je jednoducho odpoveď na konkrétne okolnosti ovplyvňujúce trh práce alebo starobné dôchodky. Týka sa ľudí, s ktorými budeme musieť spoločne žiť po stáročia. Mali by sme vyberať jednotlivcov, pre ktorých bude začlenenie do európskej civilizácie skôr radosťou ako povinnosťou.

  Stavros Lambrinidis (PSE). – (EL) Pán predsedajúci, Európa má prospech zo svojej imigrácie, ale xenofóbia v súčasnej Európe skôr vzrastá než sa stráca. Máme v čerstvej pamäti príklad Talianska. V mojej krajine, v Grécku, nedávno delegácia Európskeho parlamentu sama videla zúfalé podmienky, v ktorých žijú stovky prisťahovalcov a žiadateľov o azyl na ostrove Samos. Bolo to v zadržiavacom stredisku, ktoré ministri prisľúbili ihneď zatvoriť, ale ktoré je doteraz otvorené aj napriek správe medzinárodnej mimovládnej organizácie, ktorá ho odsudzuje za mučenie nelegálnych prisťahovalcov. Komisia, žiaľ, v súčasnej nebezpečnej situácii reaguje skôr na ovzdušie strachu umelo vytvárané v niektorých sektoroch, namiesto aby presadzovala kladné aspekty imigrácie.

Problém, ktorý ste nám predložili, sa zameriava najmä na dohľad, čo je trocha zaujatý prístup. Je, samozrejme, nevyhnutné bojovať proti nezákonnému prisťahovalectvu. Je nevyhnutná solidarita s krajinami, ktoré sú cieľom veľkého prílivu prisťahovalcov. Sú nevyhnutné riadne dohody o readmisii osôb na európskej úrovni a spoločná ochrana základných práv prisťahovalcov. Nie je možné posielať prisťahovalcov naspäť do nebezpečenstva a chudoby. Európa potrebuje skutočnú zahraničnú a hospodársku politiku na boj proti hlavným príčinám migrácie, ako je chudoba a vojna, prostredníctvom mierových, ale dôrazných opatrení. Samozrejme, predovšetkým je nevyhnutná mnohostranná politika pre začlenenie prisťahovalcov do našich spoločností.

Váš plán namiesto toho stavia prisťahovalectvo na úroveň trestnej činnosti. Komisári, osobitne uvádzate, že európsky systém ochrany hraníc, program začlenený do rámca imigračných politík, zvýši vnútornú bezpečnosť schengenskej oblasti tým, že zabráni nezákonnému prisťahovalectvu, terorizmu atď. Čo má bezpečnosť spoločné s prisťahovalectvom alebo aj s nezákonným prisťahovalectvom? Čo má spoločné s terorizmom? Obávam sa, že tým, že spájate tieto hrozby s prisťahovalectvom v predstavách verejnosti a v politikách Európy, hráte hru síl extrémnej pravice v EÚ.

Odstráňte, prosím, tieto nebezpečné postoje zo svojich strategických dokumentov. Nepochybne existujú prisťahovalci, ktorí páchajú trestnú činnosť, rovnako tiež existujú anglickí, nemeckí a grécki páchatelia trestnej činnosti. Jediným skutočným zločinom prisťahovalcov je však to, že sa narodili v chudobných alebo vojnou ničených krajinách.

Občan prioritou

  Ingeborg Gräßle, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Pán predsedajúci, komisári, dámy a páni, z hľadiska rozpočtovej kontroly je legislatívny plán a plán práce Komisie na rok 2008 sklamaním, pretože v ňom jednoducho chýbajú hlavné otázky a problémy týkajúce sa rozpočtovej kontroly.

Môžeme namietať, že je to vec bežného riadenia, naša obava sa však týka tejto skutočnosti: ak sa pozrieme na niekoľko minulých rokov „bežného riadenia“, je jasné, že na vyriešenie problému mala Komisia skutočne prijať program presahujúci rámec bežného riadenia.

Nie je pravdepodobné, že dosiahneme pokrok vo veci vyhlásenia o vierohodnosti, aj keď Komisia by mala v tejto súvislosti vyvíjať na členské štáty podstatný tlak. V tejto veci máte našu podporu, doteraz však nevidíme, že by ste tak konali. Na základe uvedeného pravdepodobne nedodržíte svoje vlastné záväzky: záväzky, ktoré prevzal predseda Komisie osobne v mene tejto Komisie. Zaviazal sa napredovať ku kladnému vyhláseniu o vierohodnosti. Teraz sme od toho aspoň tak ďaleko, ako počas všetkých predchádzajúcich rokov, ako sme sa včera večer dozvedeli.

Domnievame sa, že na vykonávanie záväzkov chýba spoľahlivý prístup. To mimochodom platí aj pre samotný legislatívny plán Komisie. Mali by ste byť majstrami sveta v realizovaní a nie v plánovaní. Z 200 položiek určených na kodifikáciu a oznámených v roku 2007 bolo doteraz Parlamentu skutočne predložených len 23 a zo 43 oznámených nových položiek bolo len 6 predložených na prerokovanie.

Z toho vyplýva otázka: prečo vlastne hovoríme o tomto pláne, keď ho nebudete realizovať? V roku 2008 sa musíte skutočne viac snažiť.

  Bárbara Dührkop Dührkop, v mene skupiny PSE. – (ES) Pán predsedajúci, chcem vyjadriť svoje poďakovanie Komisii. Plán práce nie je len vyhlásením zásad, ale aj nástrojom na vykonávanie konkrétnych politík.

Najskromnejšia ponuka na vykonávanie však môže byť vlastne klenot a, podľa mňa, klenoty tohto plánu práce sú iniciatívy, ktoré stavajú do stredu pozornosti európskych občanov: iniciatívy týkajúce sa napríklad bezpečnosti pacientov, kvality zdravotníckych služieb alebo zosúladenia rodinného a profesijného života, ako vo svojom prejave uviedol pán Barroso. Privítali by sme, keby bolo toto vyhlásenie v písomnej forme rovnako podrobne súčasťou plánu práce.

Azda najväčším klenotom medzi všetkými je však návrh smernice na boj proti diskriminácii vo všetkých členských štátoch. Túto smernicu potrebujeme v tomto Roku rovnakých príležitostí, pretože musí ukázať, že diskriminácia nie je len sociálnou, morálnou a politickou chybou, ale tiež plytvaním ľudskými zdrojmi.

V reformnej zmluve sa uvádza, že Európska únia musí podporovať nielen sociálnu súdržnosť, ale aj nediskrimináciu. Na základe toho sú nevyhnutné správne iniciatívy, pretože všetky európske krajiny musia mať rovnakú úroveň ochrany proti diskriminácii. Nesmie existovať hierarchia diskriminácie. Európa, ktorá toleruje akýkoľvek druh diskriminácie, sa nemôže vydávať za príklad pre kohokoľvek.

Vidím tu však jeden problém, a tým je úloha Európskeho parlamentu v tejto veci. Máme len jedno stanovisko a je trochu ironické, že tu podporujeme rovnosť, ale pokiaľ ide o orgány, sú si všetky rovné, niektoré sú si však rovnejšie.

Rovnako ľutujem, že úvod tohto plánu práce sa len zriedka zmieňuje alebo odkazuje na diskrimináciu prisťahovalcov a ich začleňovanie. Vyzývame Komisiu, aby dodržala sľub, ktorý dala tomuto Parlamentu a podľa ktorého obsiahnu opatrenia Európskej únie všetky oblasti diskriminácie.

  Sophia in 't Veld, v mene skupiny ALDE. – (NL) Pán predsedajúci, sloganom pána Barrosa je „dosahovať výsledky pre Európu“. Tieto výsledky však musia existovať aj v nehmotnej oblasti, nielen na trhu.

Komisia pána Barrosa sa mala stať majstrom v oblasti občianskych práv a slobôd. Táto oblasť bola doteraz veľkým sklamaním, ale teraz, keď nám ostávajú necelé dva roky, možno vidíme svetlo na konci tunela. Pokiaľ ide o mňa, za najdôležitejší bod plánu práce na rok 2008 považujem návrh smernice o rovnosti mimo pracoviska, teda všeobecný zákaz diskriminácie.

Komisia aspoň počúva, čo si Parlament mnoho rokov želá. Táto vec musí získať prioritu. Komisia však musí zabezpečiť lepšie dodržiavanie súčasných právnych predpisov, pretože existuje rozpor medzi vynikajúcimi právnymi predpismi proti diskriminácii, ktoré už máme, a neschopnosťou Komisie ich skutočne presadzovať.

Aj v ostatných oblastiach, ako napríklad dedičská daň a posledná vôľa, je nevyhnutné zaviesť antidiskriminačnú zásadu a Komisia musí v tejto súvislosti uznať moderné rodinné štruktúry.

Taktiež vítam návrhy na posilnenie rovnosti medzi mužmi a ženami, napríklad zosúladenie práce a rodinného života.

Vzhľadom na postavenie žien na trhu práce sú významné návrhy v prospech väčšej flexibility. Flexibilita je, napočudovanie, pre ženy dobrá. Nepružné pravidlá ochrany zamestnancov znevýhodňujú ženy.

Medzikultúrny dialóg bol zdôraznený ako priorita. Cieľom je zbaviť sa sociálneho napätia prostredníctvom dialógu, v skutočnosti však často ide o dialóg medzináboženský, a preto mám proti nemu námietky, pán komisár. V návrhoch na budúci rok nie je nič konkrétne, a preto nie je jasné, aký medzikultúrny dialóg to bude, obávam sa, že by sa mohol obmedzovať na fotografiu pána Barrosa a všeobecne konzervatívnych cirkevných vodcov.

Chcela by som ich program ...

  Tatjana Ždanoka, v mene skupiny Verts/ALE. – Pán predsedajúci, rada by som vás upozornila na nasledujúce otázky. Po prvé, pokiaľ ide o viacročnú stratégiu na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti: návrh reformnej zmluvy predpokladá dodržiavanie práv osôb, ktoré sú príslušníkmi menšín, Som presvedčená, že teraz skutočne potrebujeme spoločnú európsku politiku v oblasti práv a sociálneho začlenenia menšín – posledné udalosti v Taliansku to jasne dokázali. Ak hovoríme o téze „občan prioritou“, som presvedčená, že sa musíme opäť vrátiť k pojmu občianskeho občianstva, ktorý zahŕňa všetky osoby s trvalým pobytom v Európskej únii. Pán Frattini, Komisia by v tejto súvislosti mala zaujať stanovisko.

V súvislosti s mnohojazyčnosťou musia európske politiky podporujúce jazykovú rôznorodosť brať do úvahy skutočnosť, že existujú nielen úradné jazyky, ale aj jazyky regionálne a jazyky menšín. Aj tieto jazyky by mali mať prospech z politík mnohojazyčnosti.

  Patrick Louis, v mene skupiny IND/DEM. – (FR) Pán predsedajúci, dámy a páni, v tvrdení Komisie uvedenom v jej legislatívnom pláne na rok 2008, podľa ktorého chce postaviť občana do stredu pozornosti európskeho projektu, je určitá irónia.

Je pravda, že občan, úbohý prostý občan, nikdy nebol stredobodom záujmu trojuholníka Brusel – Frankfurt – Luxemburg, kde sa odteraz bude sústreďovať v podstate všetka právomoc, inými slovami, v rukách orgánov, ktoré nedodržiavajú ani základné zásady demokracie.

Ako teda môžeme tvrdiť, že presadzujeme blaho našich občanov v ére globalizácie, keď v skutočnosti opúšťame princíp republiky, ktorým je vláda ľudu, vykonávaná ľudom a pre ľud?

Starať sa o občana znamená rešpektovať to, čo chce občan povedať. V tomto smere je Lisabonská zmluva urážkou našich národov, pretože je to len okopírovanie a vloženie textu Európskej ústavy, ktorú odmietla prevažná väčšina, a pretože potvrdzuje logiku súčasných zmlúv, ktoré nám zakazujú kontrolovať euro, chrániť naše trhy, chrániť naše hranice pred nezákonným prisťahovalectvom a obhajovať nás pri medzinárodných obchodných rokovaniach.

Predovšetkým, a tieto pripomienky sú určené najmä mojim francúzskym kolegom vo všetkých parlamentných skupinách, táto Lisabonská zmluva nemení dogmatickú koncepciu hospodárskej súťaže bez vyváženosti, bez národných záujmov, bez hraníc a bez záujmu o demokraciu. Jej Charta základných práv, ktorá má prednosť pred právami jednotlivých členských štátov, zmietla pojem občana republiky v zmysle stanovenom v našej ústave a nahradila ho najnebezpečnejšou formou multikulturalizmu. Pokiaľ ide o občana Európy, toho doteraz nikto nestretol, vlastne neexistuje.

Preto chcem na záver povedať, že ak má niekto záujem o občana, nech začne požiadavkou na všeobecné referendum o Lisabonskej zmluve.

  Klaus-Heiner Lehne (PPE-DE). - (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, z hľadiska skupiny PPE-DE vo Výbore pre právne veci by som sa chcel zamerať na nasledujúce tri body.

Po prvé, veľmi vítame, že Európska komisia do svojho legislatívneho plánu na budúci rok zaradila návrh štatútu európskej spoločnosti. Tento Parlament to požadoval už veľmi dlho, a preto je to skutočne veľmi vítané. Podľa nás je poľutovaniahodné, že Komisia bola vlastne k tomuto kroku donútená, keď sme využili právny nástroj podľa článku 192 a rozhodli sme sa predložiť legislatívnu správu z vlastnej iniciatívy, napriek tomu, že Komisia si tento problém veľmi dlho uvedomovala. Táto vec sa opakovane uvádzala v mnohých programoch v oblasti práva spoločností už od čias komisára Bolkensteina.

Po druhé, podľa nás je veľmi poľutovaniahodné, že Komisia tento rok pozastavila proces prijatia štrnástej smernice v oblasti práva spoločností o cezhraničnom presune sídla spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností. To je skutočne zásadný problém. Očakávame, že Komisia bude opäť uvažovať o tejto veci a zaradí ju do nasledujúcich legislatívnych plánov. Ak sa tak nestane, rád by som na tomto mieste jasne povedal, že opäť využijeme článok 192 a donútime Komisiu, aby predložila príslušný legislatívny návrh.

Názory pána komisára, podľa ktorých by na uplatňovanie smernice o fúziách bolo potrebné najprv zriadiť spoločnosť v inej krajine, aby bolo možné vykonať fúziu so spoločnosťou, sú byrokratické a absurdné. Toto riešenie nepovažujeme za prijateľné.

Pokiaľ však ide o nasledujúce legislatívne obdobie, boli by sme tiež radi, keby Komisia uvažovala o určitom pokroku v súvislosti s autorskými právami a prípadne zadala vypracovanie zelenej knihy na túto tému.

  Mikel Irujo Amezaga (Verts/ALE). - (ES) Pán predsedajúci, samozrejme, mimoriadne náš teší, že v popredí európskeho projektu sú občania, musím však upozorniť, že jedným z najväčších problémov Európskej únie je skutočnosť, že verejnosti chýbajú podstatné vedomosti o tom, čo Únia v podstate znamená. Domnievam sa, že s týmto javom sa stretáva každý z nás, kto diskutuje, vyučuje alebo prednáša o tejto téme.

Práve nedávno hovorili médiá v mojej krajine o vašej kolegyni pani Ferrero-Waldnerovej ako o švajčiarskej komisárke. V tejto súvislosti je nevyhnutná každoročná osobitná informačná kampaň, ktorá by európsky projekt priblížila občanom a postupne zvyšovala informovanosť o inštitúciách a spôsobe ich práce.

Tiež by som rád požiadal Komisiu o presnejšiu definíciu a lepšiu komunikáciu s týmto Parlamentom a Výborom pre kultúru a vzdelávanie v súvislosti s rokom 2008, rokom Európskeho medzikultúrneho dialógu, pretože internetová stránka má úplne jasne určité zásadné obmedzenia.

Európa ako svetový partner

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, v mene skupiny PPE-DE. – (ES) Pán predsedajúci, je pravda, že rok 2008 bude dôležitým rokom, ako povedal predseda Komisie, bude to však rok prechodný pred skončením funkčného obdobia tejto Komisie.

Ak môžeme vyvodiť určitý záver, bude to, podľa mňa, skutočnosť, že Komisia pána Durăoa Barrosu, aj napriek zložitým okolnostiam, pod vplyvom ktorým musela riadiť veci Európskej únie, sa so svojou úlohou vyrovnala dobre, či vnútorne, vo forme plánu práce, alebo z hľadiska svojho vonkajšieho obrazu.

Ako koordinátor skupiny vo Výbore pre zahraničné veci mám obavy z mnohých budúcich medzinárodných udalostí, ako napríklad volieb budúceho prezidenta Spojených štátov a ich vplyvu na konflikty v Strednej Ázii, rozhovorov s novým ruským prezidentom, rozvoja susedskej politiky a prístupových rokovaní, pomoci v súvislosti s postavením Kosova, výsledku annapoliskej konferencie pre Stredný východ, volieb, ktoré si želáme v Pakistane, olympijských hier v Číne po zjazde Komunistickej strany a budúceho samitu Európskej únie a Latinskej Ameriky v Peru.

Pani podpredsedníčka, požiadajte však, prosím, predsedu Komisie, aby znovu zopakoval našu chválu komisárom zodpovedným za zahraničné vzťahy. Vidím, že dnes je tu len pán Rehn a chcem svoje blahoželanie vyjadriť aj pánu Mandelsonovi, pánu Michelovi a, samozrejme, pani Ferrero-Waldnerovej.

Najdôležitejšie je, aby bola zahraničná činnosť Európskej únie viditeľná a účinná a rád by som vás požiadal, pani podpredsedníčka, o mimoriadnu obozretnosť pri uplatňovaní ustanovení novej Zmluvy o ES, aby sa neustúpilo od výsledkov a úspechov Európskej únie v zahraničnej politike.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – (NL) Pán predsedajúci, väčšina občanov Európskej únie súhlasí s tým, že Únia musí hrať vo svete väčšiu úlohu. V tejto súvislosti by väčšiu úlohu mala mať Rada, tá je však často ochromená alebo pracuje neúčinne z dôvodu vnútorných rozporov.

Dúfajme, že Komisia bude v budúcom roku dobrým príkladom, počnúc Európou. Je nevyhnutné, aby rokovania v Turecku prebiehali hladko a aby sa uberali správnym smerom. Je nevyhnutné vykonať mnoho na Balkáne: Bosna potrebuje pomoc na začatie budovania nového štátu, Macedónsko sa musí pripraviť na začiatok rokovaní o členstve. Okrem toho dúfame, že Európska únia významne prispeje k obnove Kosova a s trochou šťastia do konca tohto roka alebo niekedy v budúcom roku dospejeme k riešeniu otázky jeho postavenia.

Veľmi si však prajeme, aby Komisia pokračovala v čiernomorskej iniciatíve, ktorú začala. Je veľmi dôležité, aby sa Európska únia snažila o regionálnu spoluprácu v oblasti svojich hraníc. Ako bude Komisia postupovať v otázke stratégie pre Strednú Áziu, ktorú nedávno schválila Európska rada?

V tejto súvislosti sa chcem spýtať, či môžeme očakávať ďalší vývoj energetickej politiky, ktorý Parlament v tomto roku už požadoval. To je veľmi dôležité aj pokiaľ ide o vzťahy k regiónu, ktorý nazývam ,zonet‘.

Potom tu máme európsku susedskú politiku. Domnievam sa, že prioritou v ďalšom roku musí byť dokončenie rokovaní s Ukrajinou: v tejto súvislosti dúfame (a Parlament o tom bude rokovať zajtra popoludní), že v uvedenej krajine je možné dosiahnuť situáciu, ktorá v budúcich rokoch umožní nový druh dohody, akúsi formu pridruženia, v rámci ktorej by Ukrajina mohla pokračovať v reformnom procese s novou vládou smerom k ďalšej integrácii s Európskou úniou.

V tomto procese nemôžeme zabudnúť ani na Moldavsko, pretože potrebuje novú dohodu o partnerstve. Dúfam, že Komisia v budúcom roku predloží návrhy aj v súvislosti s touto otázkou.

Samozrejme, musíme sa zaoberať aj tým, ako zaobchádzať s krajinou ako Gruzínsko: to bude predmetom rozpravy zajtra popoludní a v tejto súvislosti by sme radi požiadali Komisiu o aktívny prístup.

A nakoniec, bol dosiahnutý len malý pokrok s Ruskom, čo teda môžeme urobiť, aby sa veci pohli? Navrhovali by sme obnovené opatrenia po prezidentských voľbách.

  Annemie Neyts-Uyttebroeck, v mene skupiny ALDE. – (NL) Pán predsedajúci, dámy a páni, ľutujem, že musím povedať, že časť vášho legislatívneho plánu a plánu práce týkajúca sa Európy ako svetového hráča ma sklamala.

Samozrejme, v oblasti vonkajších vzťahov existuje málo právnych predpisov, ako všetci vieme, ale v tejto oblasti je ešte mnoho práce a, podľa mňa, je to, čo bolo o tejto otázke napísané, okrem niekoľkých výnimiek, veľmi nedostatočné.

Takisto je zjavne problematické jasne určiť základný problém Európy v otázke zahraničnej politiky. V texte sa len uvádza, že Európa má vo svete vedúce postavenie v boji proti chudobe, v presadzovaní trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv a riadnej správy atď. Možno je to tak, ale zvyšok sveta to tak nevníma, určite nie členské štáty Európskej únie, a počula som mnoho sťažností, že to tak nie je.

Pravda však je, že Európska únia je najväčším poskytovateľom týchto vecí. Niečo iné však je premietnuť to do nášho obrazu svetového vodcu, subjektu s vedúcim postavením vo svete.

Povzbudilo ma priaznivé zameranie návrhov programov týkajúcich sa Afriky. Domnievam sa napríklad, že návrh trojstranných rozhovorov medzi EÚ, Afrikou a Čínou je veľmi nádejný a pozitívny. Tiež sa domnievam, že návrhy týkajúce sa väčšieho úsilia na podporou hospodárskeho rozvoja Afriky sú rovnako dôležité. Ideme teda správnym smerom, aj keď stále nemáme dosť konkrétnych cieľov.

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny UEN. – (PL) Pán predsedajúci, rok 2008 sa bude od súčasného roka odlišovať tým, že neprinesie Únii ďalšie rozšírenie. Budúci rok však poskytne príležitosť rozvinúť politické a hospodárske vzťahy medzi Úniou a mnohými dôležitými krajinami Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a tiež, napríklad, Zakaukazska, ako uviedli už predchádzajúci rečníci.

Musíme mať na mysli dve priority Únie. Po prvé, účasť na mierovej stabilizácii, najmä na Strednom východe a v Južnej Ázii. Po druhé, vyvíjanie nátlaku na našich partnerov, aby zabezpečili prepojenie rozvoja našich dvojstranných vzťahov v oblasti hospodárstva a politiky s dodržiavaním ľudských práv. To platí pre každého nášho partnera bez ohľadu na to, či je konkrétna dotknutá krajina chudobný africký alebo ázijský štát, mocné Rusko alebo rýchlo sa rozvíjajúca Čína. Tieto dve oblasti, politickú a hospodársku na jednej strane a ľudské práva na strane druhej, nemožno od seba oddeliť a riešiť samostatne.

  Tobias Pflüger, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Pán predsedajúci, „Európa ako svetový partner“ je veľmi pekný nadpis plánu Komisie, ale my hovoríme o Európskej únii, nie o Európe, a použitie tohto nadpisu je veľmi trúfalé, pretože Európa je omnoho viac než len Európska únia.

Európska únia sa chce prejavovať ako svetový partner a plán Komisie je v tejto súvislosti veľmi úprimný: hovorí o zahraničnej politike, ktorá má úspešne realizovať, presadzovať a chrániť (a tým aj uplatňovať) európske záujmy a hodnoty. Ako sa to má uskutočniť? Čoraz častejšie prostredníctvom využitia vojenských prostriedkov. Európska únia teraz vyvíja vojenskú činnosť na celom svete. Na papieri sa uvádza poskytovanie pomoci ľuďom, ale v praxi sa záujmy Európskej únie alebo záujmy jej členských štátov presadzujú vojenskými prostriedkami. Dobrým príkladom je Kongo. Vojenský zásah Európskej únie v krajine zabezpečil, že na základe volieb je v súčasnosti pri moci Joseph Kabila, pre Európsku úniu prijateľný autokrat, a jeho oponent bol nútený odísť do exilu. Vo východnom Kongu vypukla krutá vojna, v ktorej muselo takmer 350 000 ľudí utiecť z domova.

Vojenský zásah Európskej únie v Čade tiež slúžil najmä na upevnenie pozície vojenského vládcu Idrissa Débyho, starého priateľa Francúzska. Tento druh vojenských operácií Európskej únie je len pokračovaním neokoloniálnych politík členských štátov. Zdá sa, že je ťažké vysloviť jednoduchú kritiku politických priateľov. V súčasnej dobe je takým prípadom Pakistan. Základom toho všetkého je reformná zmluva, ktorá umožňuje jasne militarizovanú politiku Európskej únie. Ďalším problémom je Kosovo a vidíme, čo sa tu môže stať. Jednotlivé členské štáty už oznámili, že zamýšľajú Kosovo jednostranne uznať.

Naliehavo žiadam Komisiu, aby také opatrenia jednoznačne odmietla a aby neprehliadala žiadne jednostranné uznanie Kosova.

  Robert Sturdy (PPE-DE). - Pán predsedajúci, s rizikom, že opäť zarmútim komisára Dimasa, zopakujem niečo z toho, čo som hovoril včera večer. Členovia a členky Komisie, prijmite, prosím, v novom pláne práce právne predpisy len tam, kde je to nevyhnutné. Presadzujte predpisy, ktoré už máme a presadzujte ich v celej Európskej únii. Nezavádzajte politiky, ktoré v skutočnosti diskriminujú priemysel, podniky, príležitosti v Európskej únii.

Komisár Barroso uviedol niečo, čo je mi v súvislosti s Výborom pre medzinárodný obchod veľmi blízke a to sú nástroje ochrany obchodu. Použite ich, ak je to nevyhnutné na ochranu zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov v Európskej únii, nepoužívajte ich však ako protekcionistické opatrenie. Ako komisár správne uviedol, žijeme v globálnom hospodárstve a ja sa na to teším.

Pokiaľ ide o komisára Mandelsona, prajem mu mnoho úspechov pri rokovaní o dohode Svetovej obchodnej organizácie v Dauhe a dúfam, že budeme môcť so Spojenými štátmi pokročiť v otázke poľnohospodárstva a že Európska únia zabezpečí dosiahnutie dohody na základe vecí ako Euromed, ktoré sú pre Európsku úniu veľmi dôležité. Máme dohody s Marokom a musíme sa takými situáciami zaoberať. Spojené štáty v tejto veci práve predložili dohodu o voľnom obchode.

A nakoniec k dohodám o hospodárskom partnerstve: približne pred mesiacom komisár pre obchod Peter Mandelson trval na svojom záväzku dokončiť rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve do decembra. Dúfajme, že svoj postoj zmiernil a dosiahne v tejto súvislosti pokrok.

  Pasqualina Napoletano (PSE). - (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, uvedomujeme si súvislosti a obmedzenia, ktoré ovplyvňujú Komisiu v oblasti zahraničnej politiky, preto sme vďační za úsilie, ktoré vynaložila napríklad na zabezpečenie poskytovania pomoci palestínskemu ľudu po dramatickom zvrate udalostí po voľbách zákonodarných orgánov. V tejto súvislosti by sme chceli Komisii navrhnúť, aby sa už teraz pripravila na možné scenáre podľa toho, či bude konferencia v Annapolise úspechom (v čo dúfame), alebo nie.

V oblasti susedskej politiky, ako už bolo povedané, by sme skutočne očakávali viac, než len stručnú správu o dosiahnutom pokroku uvedenú v texte plánu. Začala sa diskusia o budúcnosti našej politiky v stredomorskej oblasti – neviem, či sa prezident Sarkozy rozhodne podrobnejšie sa venovať tejto otázke vo svojom dnešnom prejave – a Komisia by nepochybne mala vykonať dôkladnejšie posúdenie týchto politík. Mala by tiež pripraviť návrhy pre budúcnosť, ktoré by tento Parlament zapájali viac než v minulosti, vzhľadom na to, že zajtra máme rokovať o správe Parlamentu o susedskej politike.

Okrem toho by sme odporúčali väčší súlad vnútorných politík EÚ – napríklad v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu, obchodu a prisťahovalectva – a našich politík rozvojovej spolupráce s najchudobnejšími krajinami, najmä v Afrike.

A nakoniec, odkaz na Latinskú Ameriku nás prekvapuje svojou nedôraznosťou. Skutočne by sme očakávali, že vzťahy medzi Európskou úniou a týmto veľkým kontinentom budú mať v programe Európy dôležitejšie miesto, vzhľadom na to, že Latinská Amerika má taký zásadný význam pre rozhodovanie o politike životného prostredia aj o ostatných politikách, napríklad v oblasti obchodu a energetiky. Toto sú teda hlavné veci, na ktoré som chcela v mene svojej skupiny upozorniť.

  Maria Martens (PPE-DE). - (NL) Pán predsedajúci, hovorím ako koordinátorka skupiny vo Výbore pre rozvoj. Preto vás neprekvapí, že chcem Komisii zablahoželať k tomu, že kládla dôraz na prosperitu, solidaritu, bezpečnosť, slobodu a posilňovanie postavenia Európy vo svete.

To všetko priamo súvisí so situáciou v chudobných krajinách. Choroba, vojna a nestabilita v rozvojových krajinách majú priamy vplyv na náš kontinent. Prejavy solidarity a podpory pre chudobné krajiny nie sú len v záujme týchto krajín, ale aj v záujme samotnej Európy. Len prostredníctvom spolupráce s chudobnými krajinami je možné nájsť riešenia problémov, ako sú napríklad migrácia, energetika a klimatické zmeny. Ako hovorí komisár, je skutočne okamžite nevyhnutný komplexný a jasný prístup.

Pán predsedajúci, práve v tejto súvislosti je také dôležité, aby Európa a Afrika spoločne pracovali na príprave spoločnej stratégie Európskej únie a Afriky pre rozvoj Afriky. Táto stratégia bude definovaná v decembri na africkom samite v Lisabone. Dúfam, že to bude dobrý príklad nového spôsobu spolupráce.

Pokiaľ ide o účinnosť našej politiky, som pevne presvedčená o význame kontroly kvality a posúdení vplyvu a o nevyhnutnosti obmedziť byrokraciu. Dúfam, že Parlament a Komisia takto budú môcť spoločne pracovať a že Komisia nás bude priebežne pravidelne a včas informovať o situácii, ako by aj skutočne mala.

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. − Pán predsedajúci, najprv by som vám všetkým chcela vyjadriť svoje poďakovanie za vaše pripomienky, podrobné aj všeobecné, kritizujúce aj podporujúce návrh plánu práce Komisie na budúci rok. Rozsah tejto rozpravy odzrkadľuje tiež rozsah všetkých úloh a poslaní a činností európskych inštitúcií. Obsahuje pripomienky týkajúce sa politiky rybného hospodárstva alebo dohôd o rybolove s Tanzániou, ako aj mierový proces na Strednom východe – zahŕňa mnoho oblastí našej činnosti.

Takisto sa domnievam, že táto diskusia správne zdôrazňuje, že všeobecné ciele, ktoré si Barrosova Komisia stanovila, sú naďalej platné a naliehavé. Súvisí to s prosperitou, bezpečnosťou, solidaritou a – vo všetkom, čo robíme – s úlohou Európskej únie vo svete. Veľmi jasne to zaznelo v posledných vystúpeniach.

Prešla som týmto postupom a rokovala som s Európskym parlamentom, vo výboroch aj tu v pléne. Domnievam sa, že môžeme povedať, že prostredníctvom zlepšenia postupu sa zlepšila aj kvalita nášho návrhu nového legislatívneho plánu a plánu práce. Oceňujem tiež, že aj všetci moji kolegovia v Komisii navštívili svoje výbory; myslím, že sme to veľmi ocenili v súvislosti s niektorými podrobnosťami, ktoré sme mohli v tomto postupe doplniť alebo zmeniť. Dúfam, že naďalej môžeme zabezpečiť, aby bol postup ešte viac politický a vaše pripomienky dokázali, že sme tu, aby sme rokovali o politickom obsahu a celkovej vyváženosti. Takisto je jasné, že na túto celkovú vyváženosť by rôzne politické skupiny mohli mať odlišné názory.

Rada by som povedala niekoľko pripomienok o obsahu návrhu v súvislosti so štyrmi či piatimi konkrétnymi otázkami. Predovšetkým, tieto otázky sa vracajú do programu rokovania Európskej komisie takmer každý týždeň. Začnem lisabonským procesom a rastom zamestnanosti: domnievam sa, že prvýkrát máme viditeľné výsledky. Nie je správne hovoriť, že je to úplný neúspech a nie je viditeľný žiadny pokrok. Vytvorili sme jasnejšie zameranie lisabonskej agendy. Dosiahli sme politickejší prístup k týmto otázkam a máme určitú „tabuľu výsledkov“, na ktorej uvádzame odporúčania pre konkrétne krajiny – kladné alebo záporné pripomienky týkajúce sa činnosti každého členského štátu. To bude aj ďalší postup: sústredenejší, politickejší prístup, väčšia viditeľnosť opatrení. To je dlhodobá úloha, dlhodobý cieľ Európskej únie, musíme však naďalej vyvíjať tlak na členské štáty, aby plnili svoje úlohy.

Ďalšia oblasť sa týka sociálnych otázok a sociálneho programu, ktorý v Parlamente zaujíma najmä skupinu PSE, ako sa domnievam na základe ich pripomienok. Existujú tu tiež určité konkrétne otázky v oblasti služieb všeobecného záujmu a roky diskutujeme o tejto konkrétnej otázke.

Sme veľmi radi, že bola schválená Lisabonská zmluva a protokol o službách všeobecného záujmu. Budúci týždeň, a v rámci nášho prieskumu vnútorného trhu, prijme Komisia oznámenie, v ktorom sa uvádza, ako budeme pristupovať k službám všeobecného záujmu. Dúfam, že Parlament veľmi dôkladne preštuduje naše oznámenie aj sprievodné dokumenty, ktoré vysvetlia, ako a kedy sa na služby všeobecného záujmu uplatnia predpisy týkajúce sa štátnej podpory a ako sa uplatnia predpisy týkajúce sa verejného obstarávania.

Chcem jasne povedať, že Komisia nechce túto diskusiu skončiť. Chce, aby sa zamerala na aktuálne problémy, aby sme mohli zamerať svoje úsilie na zabezpečenie konkrétnych riešení. Preto bude diskusia pokračovať a dúfame, že Parlament k nej prispeje.

Ďalší dôležitý problém, v súvislosti s ktorým by som vám chcela poďakovať za pripomienky, sa týka energie.

(Predsedajúci prerušil rečníčku, aby požiadal o pokoj v Parlamente.)

Nebudem sa môcť zaoberať všetkými podrobnosťami, o ktorých ste sa v tejto diskusii zmienili; som presvedčená, že dialóg bude pokračovať v príslušných výboroch aj v Európskom parlamente. Len zopakujem, čo je v našom návrhu: v energetickom balíku sú štyri rôzne iniciatívy. Zmienili ste sa o nich, pretože ide o politický dokument zameraný na vnútorný trh s energiami, bezpečnosť dodávok a technologický vývoj.

Uskutoční sa revízia smernice o zásobách ropy. Uskutoční sa úplná revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov; toho sa týkala konkrétna otázka v tejto diskusii. Takisto bude revidovaná smernica o zdanení energií, pretože zdanenie je možné využiť na uprednostnenie spotreby nepoškodzujúcej životné prostredie.

Ďalším problémom, ktorý je trvalo v popredí nášho politického záujmu nielen v Európskej komisii, ale určite aj v Parlamente a vo vašich vládach v celej Európe, je, samozrejme, migrácia.

Predseda Barroso veľmi jasne vysvetlil, ako túto otázku vyriešime. Môžem vás ubezpečiť, že vďaka nášmu kolegovi pánu Frattinimu, máme tento bod na programe rokovania Komisie takmer každý týždeň, a uskutočňujú sa diskusie a predkladajú sa návrhy riešenia otázky migrácie. Viete, že politika legálnej migrácie nebude v budúcom roku zastúpená, pretože sme už prijali mnoho návrhov týkajúcich sa legálnej migrácie, a preto táto oblasť nebude v budúcom roku hlavným centrom záujmu.

V roku 2008 však budú dve prioritné iniciatívy: iniciatíva o podmienkach vstupu a trvalého pobytu sezónnych pracovníkov a zároveň sa bude rokovať o smernici o vstupe, prechodnom pobyte a trvalom pobyte osôb preložených v rámci organizácie a o podmienkach vstupu a trvalého pobytu platených praktikantov. To môžete v tejto konkrétnej oblasti očakávať.

Pokiaľ ide o hlavné stanovisko Komisie k týmto otázkam odkazujem na to, čo v rozprave uviedol predseda Barroso. Preto zistíte, že aj tieto otázky budú v budúcom roku v popredí nášho programu.

Pokiaľ ide o vonkajšie činnosti – pretože ste sa zmienili o mnohých vonkajších otázkach a činnostiach a udalostiach, v ktorých má Európska únia vystupovať a hrať významnú úlohu – máme pre budúci rok tri strategické iniciatívy. Máme strategický dokument o rozšírení, máme súbor správ o pokroku v európskej susedskej politike – pretože o tej sa zmienili mnohí z vás – a máme i oznámenie o konkrétnych následných opatreniach vzhľadom na stratégiu Európskej únie a Afriky. Preto budeme mať v budúcom roku mnoho príležitostí rokovať o vonkajších otázkach.

Môžem vám povedať, keďže je to moje druhé volebné obdobie v Komisii, že, podľa mňa, sa pozornosť zameria, ako už bolo uvedené, na vykonávanie. Denne sa usilujeme zameriavať sa na vykonávanie a právny akt je len taký dobrý, aké dobré je jeho vykonávanie. Na túto oblasť sa budeme zameriavať aj naďalej.

Takisto vám môžem povedať, že nie je pravda, že sa nesnažíme o vonkajšiu komunikáciu. Ak sa pozrieme na posledné údaje prieskumu Eurobarometer, nikdy neboli také kladné v otázke konkrétnych výsledkov, ktoré sme dosiahli. Len čo bude viditeľná rozprava v Európskom parlamente a konkrétne plnenia, a len čo budú môcť občania vidieť výsledky, zvýši sa aj naša demokratická legitimita, a na to sa musíme zamerať.

K našim návrhom na budúci rok doplníme aj zhrnutie pre občanov. Do konca tohto roka predložíme novú internetovú stratégiu, pretože niektorí z vás ju požadovali. Na začiatku budúceho roka tiež predstavíme novú audiovizuálnu stratégiu. Je dôležité, aby sme sa spoločne zamerali na mnohé komunikačné priority, a v našom pláne práce sú návrhy priorít medziinštitucionálnej komunikácie.

A nakoniec, budúci rok je rokom medzikultúrneho dialógu, ktorý sa začne začiatkom januára v rámci slovinského predsedníctva. V decembri sa uskutoční predbežný začiatok za účasti Európskeho parlamentu a očakávame aktívnu účasť Európskeho parlamentu počas celého roka.

Opäť vám ďakujem za túto diskusiu. Ak vám v legislatívnom pláne a pláne práce chýbajú niektoré body, ktoré považujete za dôležité, neznamená to, že by sa na ne zabudlo: Komisia bude naďalej mesačne aktualizovať plánovanie vrátane iniciatív, ktoré neboli zdôraznené alebo iniciatív, ktoré budú nevyhnutné v súvislosti s reakciou na nepredvídané udalosti.

Dialóg medzi vami v Európskom parlamente a Komisiou sa dnes nezastaví: naďalej budeme spoločne pracovať v pozitívnom smere, ktorý charakterizoval celé toto rokovanie a postup, i naše spoločné ciele uvedené v pláne práce. Domnievam sa, že naše názory sa viac približujú ako odlišujú a máme spoločný pohľad na všeobecné ciele a priority na rok 2008. Dúfam tiež, že váš návrh uznesení to potvrdí a zabezpečíme vynikajúci základ ďalšej spolupráce.

(potlesk)

  Predsedajúci. − Ďakujem kolegom za ich diskusné príspevky, kolégiu komisárov za ich prítomnosť, a predovšetkým pani Wallströmovej za jej šarm a odvahu.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční na decembrovom zasadnutí.

Písomné vyhlásenia (článok 142 rokovacieho poriadku)

  Richard Corbett (PSE), písomne. – Prejav pána Nassauera takmer postavil na rovnakú úroveň objem právnych predpisov a objem byrokracie. To je, mierne povedané, zjednodušujúce. Európske právne predpisy, ktoré tvoria jediný súbor spoločných pravidiel pre spoločný trh (namiesto 27 protichodných a odlišných pravidiel), zjednodušujú život podnikom a obmedzujú byrokraciu. Právne predpisy, ktoré chránia verejné zdravie alebo životné prostredie, môžu v krátkodobom výhľade vyžadovať náklady, ale v dlhodobom výhľade omnoho viac financií usporia.

Samozrejme, všetci sa chceme vyhnúť zbytočnej administratíve a byrokracii, ale je absurdné vyvolávať dojem, že žiadne právne predpisy nie sú vítané, pretože nevyhnutne vedú k byrokracii.

  Katalin Lévai (PSE), písomne. – (HU) Dámy a páni, pán predsedajúci, vítam plán práce Európskej komisie na rok 2008, ktorý definuje budúcnosť Únie a ďalšie kroky jej rozvoja. Domnievam sa, že je dôležité zdôrazniť, že dokument musí obsahovať nielen zásady, ale aj konkrétne odporúčania v záujme základných opatrení v európskej politike. Pre všetky krajiny Európskej únie je veľkou výzvou prisťahovalectvo, ktoré sa v minulých rokoch zvyšovalo. Doteraz neexistujú žiadne vhodné odpovede v oblasti riešenia s tým súvisiacich sociálnych a hospodárskych problémov.

Súhlasím s tým, že pracovné dokumenty obsahujú integrovaný prístup k migrácii a usilujú sa o vhodné riadenie pohybu pracovných síl nevyhnutných pre hospodársky rozvoj. Európa potrebuje pracovnú silu prisťahovalcov, namiesto toho sú však prisťahovalci pravidelne obeťami diskriminácie a rôznych ukrutností. Vo svojej európskej migračnej politike nemôžeme odmietnuť základné požiadavky humanity a láskavosti. Prijímacie programy pre utečencov musia obsahovať zamestnanosť, odbornú prípravu a úplné začlenenie prisťahovalcov do európskej spoločnosti na humánnej úrovni, a predovšetkým boj proti xenofóbii a rasizmu.

Je nevyhnutné podporovať legálnu migráciu a zároveň prijať účinné opatrenia proti nelegálnej imigrácii a obchodovaniu s ľuďmi. Na dosiahnutie týchto cieľov by bolo nevyhnutné vypracovať spoločnú európsku politiku pre utečencov.

Preto, a tiež aby Únia získala dôveru občanov, sú nevyhnutné lepšie, zrozumiteľnejšie a dôsledne uplatňované právne predpisy.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. – Vítam, že Komisia predstavila svoj plán práce na rok 2008. Som presvedčená, že jej prístup k výzvam, ktorým Európska únia čelí, ako sú napríklad turbulencie na finančných trhoch, boj proti klimatickým zmenám a zabezpečenie energetickej bezpečnosti, zdôrazňuje, že Európska únia môže spoločnými silami dosiahnuť to, čo by žiadny členský štát nemohol dosiahnuť samostatne. Európska únia si môže byť istá trvalou dôverou svojich občanov, len ak bude zabezpečovať vedenie a dosahovať výsledky v týchto oblastiach.

Chcela by som však vyjadriť určité varovanie v súvislosti s prístupom Komisie v dvoch konkrétnych oblastiach: som presvedčená, že opatrenia na vypracovanie spoločného daňového základu Únie nie sú vhodné. Politika zdanenia je naďalej vo výhradnej právomoci členských štátov a navrhovaný jednotný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb sa aj napriek tvrdeniam svojich zástancov snaží narušiť právomoci členských štátov v tejto oblasti. Som presvedčená, že to spôsobí povinnú daňovú harmonizáciu a ja by som bola úplne proti uvedenému kroku. Také iniciatívy môžu len rozdeľovať členské štáty a oslabovať dôveru občanov v európsky projekt.

Po druhé, domnievam sa, že je zásadné, aby Komisia dosiahla riadnu vyváženosť v oblasti budúcej „kontroly stavu“ spoločnej poľnohospodárskej politiky a paralelnej diskusie týkajúcej sa rozpočtu Európskej únie.

PREDSEDÁ: pán COCILOVO
podpredseda

5. Hlasovanie

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Výsledky a ďalšie podrobnosti hlasovania: pozri zápisnicu)

5.1. Účasť Bulharska a Rumunska v Európskom hospodárskom priestore (hlasovanie)

– Správa: Markov (A6-0413/2007)

5.2. Dohoda ES/Ukrajina o krátkodobých vízach (hlasovanie)

– Správa: Kudrycka (A6-0363/2007)

5.3. Dohoda o readmisii osôb medzi ES a Ukrajinou (hlasovanie)

– Správa: Kudrycka (A6-0364/2007)

5.4. Dohoda ES/Moldavská republika (Moldavsko) o krátkodobých vízach (hlasovanie)

– Správa: Marinescu (A6-0426/2007)

5.5. Dohoda o readmisii medzi ES a Moldavskou republikou (hlasovanie)

– Správa: Marinescu (A6-0427/2007)

5.6. Interoperabilita služieb interaktívnej digitálnej televízie (hlasovanie)

– Správa: Weber (A6-0390/2007)

– Pred hlasovaním:

  Henri Weber (PSE), spravodajca. – (FR) Pán predsedajúci, dámy a páni, na základe zbližovania televízie, telekomunikácií a internetu sa televízia stáva interaktívnym médiom a televízni diváci „aktérmi“.

Divák teraz môže vyhľadávať obsah, voliť programy a reagovať na vysielanie; to však vyžaduje čoraz väčší počet zariadení. Na zjednodušenie používania týchto zariadení a na zabránenie zbytočným nákladom pre spotrebiteľov je nevyhnutné, aby boli tieto zariadenia schopné vzájomne komunikovať a pracovať spoločne. To sa nazýva „interoperabilita“.

Predložená správa sa snaží presadiť interoperabilitu v rámci Európskej únie. Jej cieľom je tiež zabezpečiť dodržiavanie plurality informácií a rozmanitosti obsahu v novej technologickej ére, čo vyžaduje aktívnu, dlhodobú a bdelú politiku verejných orgánov na vnútroštátnej i európskej úrovni.

5.7. Údaje v oblasti rybolovu a odborné poradenstvo súvisiace so spoločnou politikou rybolovu (hlasovanie)

– Správa: Casaca (A6-0407/2007)

5.8. Zloženie konferencie predsedov (zmena a doplnenie článku 23 rokovacieho poriadku) (hlasovanie)

– Správa: Papastamkos (A6-0355/2007)

– Pred hlasovaním:

  Georgios Papastamkos (PPE-DE), spravodajca. – (EL) Pán predsedajúci, počet nezávislých poslancov sa môže na základe nepredvídateľných udalostí kedykoľvek zvýšiť. To je v súlade s politickou súdržnosťou súčasných politických skupín a možnosťou dosiahnuť zhodu medzi nezávislými poslancami, ak je ich počet dostatočný na vytvorenie politickej skupiny.

Vzhľadom na zákonodarné politiky by sa preto ustanovenia rokovacieho poriadku týkajúce sa zloženia konferencie predsedov nemali obmedzovať na prípady, keď je počet nezávislých poslancov nízky.

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu obsahuje ustanovenia s prevažne dlhodobou platnosťou. Mali by prinášať užitočné výsledky nielen v čase ich schválenia alebo zmeny a doplnenia, ale tiež v súvislosti s meniacimi sa okolnosťami v budúcnosti.

Preto by výsledkom aktuálnych situácií, ktoré sa môžu kedykoľvek zmeniť a môžu sa tiež vrátiť do predchádzajúceho stavu, nemalo byť vždy prijímanie nových predpisov. Tento problém sa týka parlamentnej zvrchovanosti, parlamentnej autonómie a schopnosti Parlamentu organizovať sa, a ja by som vás všetkých chcel požiadať, aby ste hlasovali za návrh.

5.9. Zmena a doplnenie rokovacieho poriadku vzhľadom na štatút poslancov (hlasovanie)

– Správa: Friedrich (A6-0368/2007)

– Pred hlasovaním:

  Ingo Friedrich (PPE-DE), spravodajca. – (DE) Pán predsedajúci, veľmi stručne, ide o zmenu rokovacieho poriadku v súvislosti s novým štatútom od roku 2009. Podporuje individuálne právo iniciatívy poslanca, vytvára väčšiu transparentnosť, jasne definuje, do akých spisov je možné nahliadnuť, a ponúka, podľa mňa, inteligentné riešenie otázky jazykov s cieľom nediskriminovať menšie jazyky. Keďže o tejto otázke sa nediskutovalo, domnievam sa, že je dôležité, aby ste o nej boli informovaní. Ďakujem vám za pozornosť.

5.10. Štatistika Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (hlasovanie)

– Správa: Scheele (A6-0365/2007)

  Predsedajúci. − Vzhľadom na dĺžku ďalšieho hlasovania o správe, ktorú predkladá Peter Liese (A6-0402/2007), a na to, že o 12.00 hod. sa začne slávnostná schôdza, navrhujem, dámy a páni, aby sme skôr hlasovali o správach, ktoré predkladajú Romana Jordan Cizeljová (A6-0376/2007), Pál Schmitt (A6-0415/2007) a Vittorio Prodi (A6-0411/2007) a o správe, ktorú predkladá pán Liese, hlasovali až po slávnostnej schôdzi.

(Parlament návrh schválil)

5.11. Štatút Zásobovacej agentúry Euratomu (hlasovanie)

– Správa: Jordan Cizelj (A6-0376/2007)

5.12. Úloha športu vo vzdelávaní (hlasovanie)

– Správa: Schmitt (A6-0415/2007)

5.13. Tematická stratégia na ochranu pôdy (hlasovanie)

– Správa: Prodi (A6-0411/2007)

(Rokovanie bolo prerušené o 11.55 hod. a pokračovalo o 12.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

6. Slávnostná schôdza – Francúzsko

  Predseda. - Pán prezident Sarkozy, kolegovia poslanci, dámy a páni, Európsky parlament teší, že vás ako prezidenta Francúzskej republiky dnes môže privítať na svojej slávnostnej schôdzi v Štrasburgu. Vaša návšteva je pre túto inštitúciu veľkou cťou a môžem vás ubezpečiť, že poslanci tohto Parlamentu dychtivo očakávajú vaše vystúpenie, o čom svedčí veľký počet mojich parlamentných kolegov, ktorí sa tu dnes zišli. Počas prezidentskej kampane a potom po vašom zvolení 6. mája ste dôsledne a neochvejne potvrdzovali, že budovanie Európy je jednou z vašich hlavných priorít a že preto bude i jedným z prvoradých záujmov francúzskej vlády.

  Predseda - (DE) Pán prezident, už v roku 1849 veľký francúzsky spisovateľ Victor Hugo podporil myšlienku únie európskych štátov. Za stáročia, ktoré odvtedy uplynuli, došlo v histórii európskej integrácie k veľkým udalostiam a pokroku, najmä na podnet Francúzov. Patria sem hlavne začiatky našej súčasnej Európskej únie, ktorá je výsledkom plánu, ktorý v roku 1950 predložil Robert Schuman. Robert Schuman úzko spolupracoval so Jeanom Monnetom.

Keďže sme sa zišli v Štrasburgu, rád by som vzdal hold Pierrovi Pflimlinovi, ktorý bol predsedom vlády Francúzska, predsedom Európskeho parlamentu a mnoho rokov starostom Štrasburgu. Bolo veľmi bolestné, že práve občania Francúzska v referende odmietli návrh ústavnej zmluvy, ktorý obsahoval toľko odpovedí dôležitých pre budúcnosť Európy. Krátko pred svojím zvolením ste však, pán prezident, jasne povedali, že ako hlava štátu urobíte všetko, aby ste Francúzsko vrátili na hlavné miesto v Európe.

Toto odhodlanie ste nepochybne rýchlo a rozhodne dokázali svojím prínosom pri dosahovaní riešení pri rokovaniach o reformnej zmluve a svojou podporou úsilia vtedajšej predsedníčky Európskej rady Angely Merkelovej v tejto veci.

Pán prezident, rád by som na záver pripomenul, že po svojom zvolení ste ma láskavo pozvali do Elyzejského paláca ako svojho prvého nefrancúzskeho hosťa. Chcel by som využiť túto príležitosť a ešte raz vám v mene Európskeho parlamentu poďakoval za toto pozvanie, pretože ste ním dokázali nielen svoju oddanosť Európe, ale tiež, a to je mimoriadne dôležité, svoje ocenenie Európskeho parlamentu ako orgánu zastupujúceho ľud Európskej únie.

(potlesk)

Pán prezident, 2. júla, niekoľko týždňov po svojom zvolení, ste sa prihovorili obyvateľom Štrasburgu a povedali ste: „Chcem, aby Francúzsko prevzalo svoju vlastnú zodpovednosť a chcem, aby si všetci Európania uvedomovali svoju vlastnú zodpovednosť voči histórii. Chcem začať diskusie, chcem klásť otázky a chcem upozorniť na všetky problémy.“ Pán prezident, veľmi pozorne očakávane váš prejav. Týmto by som vás chcel vyzvať, aby ste vystúpili v Európskom parlamente.

(potlesk)

  Nicolas Sarkozy, prezident Francúzskej republiky. − (FR) Pán predseda Európskeho parlamentu, vážení poslanci, pán predseda Komisie, dámy a páni, ďakujem vám, že ste ma pozvali, aby som prehovoril v tejto budove, kde bije demokratické srdce Európy.

Ďakujem vám, že ste mi poskytli príležitosť teraz, keď sa Európa po určitom zdanlivom zaváhaní opäť združuje a začína napredovať.

Ďakujem vám, že ste mi umožnili zopakovať pred vami záväzok Francúzska voči Európe a jasne povedať, že referendové „nie“ Európskej ústave nebolo výrazom toho, že by sa francúzsky ľud obracal chrbtom k Európe, bol to skôr výraz toho, že od Európy očakáva viac.

(potlesk)

Od samého začiatku sa európska integrácia spájala s nádejou. Teraz – a to je zodpovednosť nás všetkých – ľudia očakávajú, že Európa túto nádej splní. Nádej na mier, nádej na bratstvo, nádej na pokrok. Táto nádej sa zrodila z veľkých tragédií 20. storočia. Táto nádej sa zrodila z krvi a sĺz miliónov mužov, žien a detí. Táto nádej sa zrodila z obrovského utrpenia. Je to nádej, že obyvatelia Európy už nikdy nebudú proti sebe bojovať, že na Európskej pôde už nikdy nebudeme svedkami pokusov o podrobenie, dominanciu a vyhladenie, ktoré naše národy priviedli na pokraj materiálnej a morálnej skazy.

Európska myšlienka vznikla preto, že jedného dňa si veľkí Európania podali ruky cez hranice, hranice, pre ktoré zahynulo mnoho ľudí. A ľudia, ktorí tak trpeli, nasledovali ich príklad, pretože sa rozhodli, že nenávisť je minulosťou a teraz je potrebné priateľstvo.

Európska integrácia bola možná preto, že naši ľudia sa zhrozili nad tým, čo urobili. Odmietli ďalej bojovať, pretože v hĺbke duše vedeli, že ďalšia vojna by bola osudná. Namiesto toho si vybrali vzájomnú lásku, vzájomné porozumenie a spoluprácu na vytvorení spoločného osudu.

Európsku integráciu musíme chápať podľa toho, čo znamená: morálnu nevyhnutnosť, politickú nevyhnutnosť, duchovnú nevyhnutnosť.

Európska integrácia je výrazom spoločnej túžby národov Európy, ktoré uznávajú určité hodnoty, ktoré uznávajú spoločnú civilizáciu a ktoré chcú tieto hodnoty a túto civilizáciu zachovať pri živote.

Európa nemôže byť len stroj. Európa nemôže byť administratívny stroj. Európa nemôže byť právnický stroj, ktorý chrlí normy, nariadenia a smernice, stroj na postupy a pravidlá.

Európa nemôže byť oddelená od skutočného života, oddelená od pocitov, oddelená od ľudských vášní. Európa nemôže byť skutočnosťou a nemôže existovať, pokiaľ pre milióny ľudí bez ohľadu na ich svetonázor nebude niečím, čo je živé, niečím, čo k nim hovorí, čo im dáva nádej na lepší život a lepší svet. Európa bude buď veľkým ideálom, alebo prestane existovať.

Ak ľudia povedia „nie“, nesmieme povedať, že sa mýlia, musíme sa pýtať, prečo povedali „nie“.

Všetci vieme (a mimochodom, ja som hlasoval „áno“), že francúzske „nie“ a holandské „nie“, žiaľ, znamenalo omnoho viac, než len odmietnutie textu, akokoľvek dôležitého.

Všetci vieme, že toto „nie“ bolo najviditeľnejším prejavom hlboko zakorenenej krízy dôvery, ktorú nie je možné ignorovať a ktorú je nevyhnutné riešiť.

Všetci, ktorí Európu milujú, musia toto „nie“ dvoch zakladateľských národov, dvoch národov, ktoré Európu vždy podporovali, brať skutočne veľmi vážne.

Toto „nie“ vyjadrovalo hlboké znepokojenie: milióny mužov a žien začali strácať svoju vieru v Európu. Prečo? Pretože títo ľudia mali pocit, že Európa im už neposkytuje dostatočnú ochranu. Pretože mali pocit, že Európa si prestala všímať problémy, ktorým vo svojom živote čelia. Nie je podstatné, či je tento pocit nespravodlivý, alebo nie. Som presvedčený, že milióny mužov a žien vo všetkých našich krajinách majú tiež tento pocit.

Toto „nie“ bolo katastrofou. Priviedlo Európu do najvážnejšej krízy jej histórie. Ale táto kríza, ktorá mohla byť skazou Európy, mohla byť pre ňu aj prospešná, pretože podnietila tých, ktorí boli neochvejne oddaní európskej myšlienke, aby sa nad dôvodmi krízy zamysleli.

Je pozoruhodné, čo sa dosiahlo od vzniku Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.

Všetci tu zastupujeme národy, ktoré sa navzájom nenávideli, ktoré sa pokúsili navzájom zničiť a ktoré stáročia medzi sebou viedli vojny.

Paul-Henri Spaak, veľký Európan, predseda prvého Európskeho parlamentného zhromaždenia na začiatku vyslovil všeobecne platné a nezabudnuteľné slová: „Nezabudnime na nič, pretože by to bolo zneváženie, ale rozhodli sme sa začať veľké dobrodružstvo, ktoré nám v prípade úspechu umožní zachrániť to, čo máme spoločné a čo je pre nás najdrahšie.“

Toto veľké dobrodružstvo pretrvalo polovicu storočia aj napriek mnohým problémom.

Parlamentné zhromaždenia mali rozhodujúcu úlohu. A dovoľte mi vzdať hold všetkým, ktorí v nich pracovali, pretože zastupovali občanov Európy v celej ich rôznorodosti.

Som presvedčený, že by sme sa tejto rôznorodosti nemali báť. Mali by sme ju rešpektovať, je to naša najväčšia hodnota. Demokracia znamená diskusiu. Znamená pluralitu názorov. Je to opak systému, kde je každý nútený myslieť si to isté. Európa by zahynula, keby sme všetci museli myslieť rovnako a keby tí, ktorí zmýšľajú odlišne, boli považovaní za zlých Európanov. Neexistuje nič také, ako zlí Európania. Existuje len Európa a každý by mal mať možnosť byť jej súčasťou.

Verím v zmeny, verím v diskusiu. Preto som vždy uprednostňoval pravidlo väčšiny pred jednomyseľnosťou. A to nie je pre francúzskeho prezidenta malý záväzok.

Jednomyseľnosť je systém, ktorý niekoľkým ľuďom umožňuje vnútiť svoju vôľu všetkým ostatným. Jednomyseľnosť je istota, že nikdy nebudú prijaté veľké alebo dôležité rozhodnutia, že nebudú podstúpené žiadne riziká, pretože s jednomyseľnosťou musíme kráčať v stopách tých, ktorí chcú od Európy najmenej.

Jednomyseľnosť znamená bezmocnosť. Jednomyseľnosť znamená nemožnosť konať. Znamená, že nie je možné vrátiť sa k už rozhodnutému, a preto som v zjednodušenej Zmluve o ES podporil rozšírenie väčšinového hlasovania.

Verím v demokraciu. Verím, že Európa musí byť čo najdemokratickejšia. Preto som vždy veril, že ak odmietame diskusiu, potláčame kritiku a skrývame svoje rozdiely, Európe tým nijako nepomáhame.

Som presvedčený, že Európa potrebuje viac diskusie, viac demokracie a, nakoniec, i viac politiky.

Európe sa podarilo uniknúť z tohto mŕtveho bodu, pretože na bruselskom samite prijali hlavy štátov a vlád politické rozhodnutie s vedomím, že majú osud Európy vo svojich rukách. V ten deň v Bruseli odstránila ich politická vôľa všetky prekážky, ktoré sa doteraz zdali neprekonateľné.

Čo znamenalo rokovanie politikov? Znamenalo to uznanie neúspechu návrhu ústavy. Znamenalo návrh pre Francúzov, ktorí hlasovali „nie“, aby sa dohodli na zjednodušenej zmluve, ktorá by skončila patovú situáciu v Európe, a aby ju predložili parlamentu na ratifikáciu, ako som vyhlásil počas svojej prezidentskej kampane. Francúzsky ľud ma splnomocnil, aby som umožnil ratifikáciu zjednodušenej zmluvy v parlamente.

(potlesk)

Rád by som dodal, že je zvláštne hovoriť, že Európsky parlament je miestom, kde bije demokratické srdce Európy, keď zároveň hovoríte, že parlamentná ratifikácia vo Francúzsku by nebola demokratická: ak je Európa demokratická v Európskom parlamente, potom je Francúzsko demokratické vo francúzskom parlamente.

(potlesk)

Politici tých krajín, ktoré ústavu ratifikovali a ktorým chcem vyjadriť uznanie, a tu prítomní poslanci, ktorí podporili návrh ústavy, mali na mysli súhlas so začatím rokovania o novom, menej ambicióznom texte. Podarilo sa nám ukončiť nerozhodnú situáciu v Európe, pretože krajiny, ktoré hlasovali proti, vynaložili určité úsilie. Chcem vzdať hold tým z vás, ktorí boli za ústavu a ktorí súhlasili s rokovaním o novom návrhu. Európa prekonala krízu, pretože existovala dobrá vôľa na obidvoch stranách.

Zjednodušená ústava je pre Európu politickým víťazstvom. Je to víťazstvo európskej uvedomelosti vyjadrenej prostredníctvom politiky.

Teraz – a ja prijímam svoju zodpovednosť – by nebolo správne domnievať sa, že zjednodušenou zmluvou sme všetko v Európe vyriešili, že môžeme pokojne odpočívať a že už nebudú ďalšie otázky. Zjednodušená zmluva rieši inštitucionálnu krízu, nerieši však politickú ani morálnu krízu v Európe. Umožňuje Európe prijímať rozhodnutia a konať. Nehovorí však prečo a s akým cieľom. Nehovorí nám, ako bude Európa vyzerať zajtra a ako prispeje k zlepšeniu života našich občanov. Tým, ktorí prestali v Európu veriť, neposkytuje dôvody obnoviť svoju vieru.

Vyriešila sa inštitucionálna otázka. Teraz musíme riešiť otázky politické. Musíme ich riešiť bez strachu a rokovať o nich bez akýchkoľvek tabu.

Európa si zvolila demokraciu a v demokracii musíme byť schopní diskutovať o čomkoľvek a o všetkom: o rozpočtovej politike, obchodnej politike, menovej politike, priemyselnej politike, fiškálnej politike, o všetkých politikách, nech sú akékoľvek. V opačnom prípade nemá zmysel hovoriť, že chceme demokratickú Európu.

Európa si zvolila demokraciu a v demokracii nie je možné zamieňať nezávislosť za úplný nedostatok zodpovednosti. Nikto by nemal mať možnosť uvádzať svoju nezávislosť ako dôvod, aby neprevzal osobnú zodpovednosť neposkytoval vysvetlenia alebo nebol predmetom kontroly. V demokracii je politická zodpovednosť všeobecnou a základnou zásadou.

V európskej demokracii by sme mali byť schopní diskutovať o cieľoch a úlohách Európy. Navrhol som zriadiť Výbor múdrych, ktorý by sa zaoberal otázkami budúcnosti. Takisto som presvedčený, že by sme mali byť schopní spoločne diskutovať o rôznych možných budúcnostiach Európy: máme k dispozícii rôzne cesty a neviem, ako si budeme môcť vybrať tú správnu, ak kategoricky odmietneme rokovať o nich.

V európskej demokracii by sme mali byť schopní diskutovať o európskej identite a národných identitách. Mali by sme byť schopní diskutovať o tom, ako Európa buduje svoju identitu a ako ju, ospravedlňujem sa, bráni. Mali by sme byť schopní diskutovať o tom, ako Európa chráni svoje národné identity, ktoré sú jednou z hodnôt Európy.

Nemali by sme sa týchto identít báť. Túžba zachovať vlastnú identitu nie je choroba. Ak sú identity ohrozené, ak majú pocit, že sa na ne útočí, povstanú a začnú byť nebezpečné a agresívne.

Národy Európy prežívajú mimoriadne hlbokú krízu identity. Je to kríza, ktorá ovplyvňuje naše národy i myšlienku civilizácie, ktorá je spoločná pre všetkých Európanov a ktorá spája Európu. Je to kríza spojená s globalizáciou a komercializáciou sveta.

Založiť Európu na hospodárskom základe, prostredníctvom uhlia a ocele, prostredníctvom obchodu, bola geniálna myšlienka jej zakladateľov. Politici však boli vo vzťahu k hospodárstvu príliš pomalí a ešte pomalší boli vo vzťahu ku kultúre. Bolo chybou nevšímať si kultúrnu Európu.

(potlesk)

Vo svete ohrozovanom štandardizáciou, vo svete ovládanom technológiou, kde majú hospodárske výhody tendenciu prevládať nad všetkými ostatnými hodnotami, nemôže byť Európa v očiach všetkých Európou, pokiaľ nechráni hodnoty, hodnoty civilizácie, duchovné hodnoty, pokiaľ nerobí všetko, čo je v jej silách, aby chránila kultúrnu rozmanitosť. Ak však hovoríme o rozmanitosti, čo budeme chrániť, ak nezachováme svoje identity?

Európa musí zabezpečiť, aby nebola považovaná za hrozbu pre identity, ale za formu ochrany, spôsob, ako ich udržať pri živote.

Na morálnej úrovni sú súčasťou európskej identity ľudské práva. Vždy, keď je kdekoľvek na svete utláčaný človek, keď je niekto prenasledovaný, keď je zneužívané dieťa, keď je vykorisťovaný národ, Európa musí stáť pri ňom, pretože Európa ľudských práv dodrží svoje slovo. Je úlohou Európy šíriť ľudské práva do všetkých oblastí sveta.

(potlesk)

Dovoľte mi dodať, že všetci, ktorí v minulosti odmietli chrániť ľudské práva, aby získali zmluvy, o tieto zmluvy prišli a stratili aj z hľadiska hodnôt.

(potlesk)

V európskej demokracii by sa slovo ochrana nemalo stavať mimo zákona. Ak nechceme, aby naše národy, znechutené tým, že sú obeťou nekalej hospodárskej súťaže a dampingu, začali jedného dňa požadovať protekcionizmus a zatvorenie hraníc, musíme mať odvahu rokovať o tom, čo by malo byť skutočnou preferenciou Spoločenstva. Mali by sme byť schopní urobiť na svoju ochranu všetko, čo robia ostatní. Mali by sme byť schopní zaobstarať si rovnaké nástroje, aké majú ostatní. Ak majú ostatné oblasti sveta právo chrániť sa pred dampingom, prečo nie Európa? Ak majú všetky krajiny výmenné politiky, prečo nie Európa? Ak môžu iné národy vyčleniť časť svojich trhov s verejným obstarávaním pre svoje malé a stredné podniky, prečo nie Európa? Ak iné národy realizujú priemyselnú politiku, prečo nie Európa? Ak iné národy chránia svojich poľnohospodárov, prečo nie Európa?

(potlesk)

Európa nechce protekcionizmus, ale musí požadovať reciprocitu. Európa nechce protekcionismus, ale má povinnosť zabezpečiť svoju energetickú a potravinovú nezávislosť.

Európa nechce byť na prvom mieste napríklad v boji proti globálnemu otepľovaniu, ale nemôže súhlasiť s nekalou hospodárskou súťažou krajín, ktoré svojim vlastným spoločnostiam nekladú žiadne obmedzenia v oblasti životného prostredia.

(potlesk)

Európa sa usiluje o hospodársku súťaž, nemôže to však byť len ona, ktorá vo svete zabezpečí, že zo súťaže bude presvedčenie. Preto sa na bruselskom samite rozhodlo, že pre Európu je hospodárska súťaž skôr prostriedkom, než samotným cieľom.

Európa sa rozhodla pre trhové hospodárstvo a kapitalizmus, to však neznamená absolútny voľný trh a finančný kapitalizmus uprednostňujúci špekulantov a akcionárov na úkor podnikateľov a pracujúcich.

(potlesk)

Európsky kapitalizmus bol vždy kapitalizmom podnikateľov, kapitalizmom výroby, a nie kapitalizmom špekulácií a trhového obchodovania.

Áno, zreteľne a nahlas hovorím, že Európa musí hrať svoju úlohu pri zavádzaní takej nevyhnutnej etiky do finančného kapitalizmu, a to, čo vidíme na vedľajšom trhu, kde niekoľko špekulantov oslabuje globálnu hospodársku súťaž, je pre Európu neprijateľné.

(potlesk)

V súvislosti s týmito otázkami máme rôzne myšlienky a rôzne stanoviská, čo však neznamená, že by sme o nich nemali hovoriť. Musíme o nich diskutovať, až kým nedosiahneme kompromis, ktorý nám umožní budovať spoločnú politiku. Všetky tieto otázky budú centrom priorít francúzskeho predsedníctva.

Existuje omnoho viac otázok na diskusiu: prepracovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, dane týkajúce sa životného prostredia, energie z obnoviteľných zdrojov a úspory energie, obrana. Ako môže byť Európa nezávislá a mať politický vplyv na svetovej scéne? Ako môže byť Európa činiteľom mieru a stability, ak nie je schopná zaručiť svoju vlastnú bezpečnosť?

Čo znamená náš záväzok voči Európe, ak nie sme schopní rokovať o vybudovaní európskeho obranného systému a obnove atlantickej aliancie? Čo znamená náš záväzok voči Európe, ak nikto z nás nie je schopný vynaložiť úsilie na zabezpečenie obrany všetkých?

Občania Európy budovali solidaritu počnúc zmluvou o ESUO až po zjednodušenú ústavnú zmluvu. Môžeme to vidieť v regionálnej politike, mali by sme to však vidieť aj v obrane. Mali by sme to vidieť aj v európskej imigračnej politike. V Európe, kde sa ľudia môžu voľne pohybovať medzi členskými štátmi, môže byť touto politikou len spoločná imigračná politika. Nemôžete byť členom schengenskej oblasti a určovať pravidlá, aby ste pritom neinformovali ostatné krajiny, pretože určovanie pravidiel v jednej krajine má vplyv na všetky ostatné v schengenskej oblasti.

(potlesk)

Keď som bol zvolený za prezidenta republiky, mojou prioritou bolo vrátiť Francúzsko do centra európskej integrácie. Chcel som, aby Francúzsko prekonalo svoje pochybnosti prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia do Európy. Veľmi dobre viem, že Francúzsko nebude schopné ísť v každom smere vlastnou cestou, ale chcem, aby opäť získalo svoje miesto v srdci Európy.

Obnovil som dialóg s inštitúciami Spoločenstva a chcem poďakovať predsedovi Barrosovi za vzťah dôvery, ktorý sa vytvoril medzi Francúzskom a Európskou komisiou. Politikou Francúzska je teraz úzko a s úplnou dôverou spolupracovať s európskymi inštitúciami, teda s Európskym parlamentom a Európskou komisiou.

Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som zabezpečil, aby mal každý pocit, že táto predstava je jeho vlastná, aby Spojené kráľovstvo ratifikovalo ústavnú zmluvu, pretože Európa potrebuje Spojené kráľovstvo …

(potlesk)

Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som sa zapojil do dialógu s krajinami z východu, krajinami, ktoré mali často oprávnený pocit, že ich dostatočne nepočúvajú. Nie je to preto, že história predurčila národy Európy, ktoré sa k Európe pripojili neskôr, aby mali menej práv. Majú rovnaké práva ako zakladajúce krajiny. To je európsky prístup.

(potlesk)

To som mal na mysli pri navrhovaní únie stredomorských krajín. Nechcem, aby bol niekto vylúčený a chcem budovať na výsledkoch dosiahnutých v Barcelone. Ak by Barcelona stačila, vedeli by sme to. Preto musíme byť opäť ambiciózni.

Chcem, aby Francúzsko prinieslo Európe dynamiku, pretože ak budú mať veci vo Francúzsku úspech, môže mať z toho prospech celá Európa.

Nikto v Európe nechce slabé Francúzsko neschopné rastu. Nikto v Európe nechce Francúzsko, ktoré upadá, Francúzsko, ktoré trpí krízou identity, alebo Francúzsko, ktoré sa bojí budúcnosti.

Uskutočňujem program reforiem. V záujme Európy nie je neúspech týchto reforiem, pretože reformy umožnia Francúzsku usporiadať svoje verejné financie a plniť svoje záväzky. Francúzi schválili tieto reformy. Všetko som im pred voľbami vysvetlil. Preto zabezpečím, aby sa tieto reformy vykonávali v plnom rozsahu. Nič mi nezabráni dosiahnuť tento cieľ a to je to najlepšie, čo Francúzsko môže pre Európu urobiť.

Dámy a páni, v tomto meste, v Štrasburgu, ktoré je francúzskemu ľudu také milé a v mysliach všetkých Európanov navždy spojené s vaším zhromaždením, vaším Parlamentom, ktorý udržiava pri živote demokratickú diskusiu, tu na tomto pódiu, na ktorom tak často rečnila, si pripomínam Simone Veilovú, ktorá bola v roku 1979 prvou predsedníčkou prvého priamo voleného Európskeho parlamentu.

Rád by som vzdal hold jej prínosu k európskej myšlienke a jej prínosu k otázke žien. Bojovala za dodržiavanie ich práv, rešpektovanie ich dôstojnosti a váš Parlament bol jej zásadám vždy verný. Simone Veilová povedala: „Myslím, že napriek všetkým našim rozdielom všetci rovnako túžime vytvoriť spoločenstvo založené na spoločnom dedičstve a spoločnej úcte k základným ľudským hodnotám. V tomto duchu, v duchu priateľstva, vás vyzývam plniť úlohy, ktoré sú pred nami.“

Stotožňujem sa s týmito slovami. Sú výzvou. Táto výzva je výzvou, ktorej sa Európa podľa očakávania občanov musí ujať. Nesmieme už viac plytvať časom. Európa za posledných desať rokov premárnila príliš mnoho času. Nesmieme plytvať časom ubezpečujúc sa, že ľudia opäť nájdu svoju vieru v Európu. Môžete sa spoľahnúť na neochvejnú oddanosť Francúzska Európe.

(Parlament vstal a odmenil rečníka potleskom.)

  Predseda. – Pán prezident Sarkozy, chcel by som sa vám poďakovať za toto úprimné a hlboké európske presvedčenie a oddanosť vašu aj oddanosť francúzskeho ľudu európskej myšlienke. S dôverou očakávame francúzske predsedníctvo, ktoré sa začne v čase, ktorý bude pre Európsku úniu kľúčový, v čase ratifikácie reformnej zmluvy krajinami Európy. Som presvedčený, že toto obdobie bude poznačené veľkým pokrokom na ceste k Európe mieru a solidarity. Európsky parlament ako zástupca občanov Európskej únie vás v tomto úsilí bude podporovať a dúfa v úzku spoluprácu s vami s cieľom zabezpečiť úspech tohto predsedníctva a tým aj jeho prospešnosť pre občanov Európy.

Pán prezident Sarkozy, Parlament vám praje mnoho úspechov pri práci vo Francúzsku aj pri zjednocovaní nášho európskeho kontinentu. Ďakujem vám.

(Slávnostná schôdza sa skončila o 24.40 hod.)

PREDSEDÁ: pán COCILOVO
podpredseda

7. Hlasovanie (pokračovanie)

(Výsledky a ďalšie podrobnosti hlasovania: pozri zápisnicu)

7.1. Zmena a doplnenie smernice 2003/87/ES tak, aby sa činnosti leteckej dopravy začlenili do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (hlasovanie)

– Správa: Liese (A6-0402/2007)

8. Vysvetlenia hlasovania

– Správa: Helmuth Markov (A6-0413/2007)

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. − (DE) Aj keď sa Bulharsku a Rumunsku podarilo dosiahnuť pristúpenie k Európskemu hospodárskemu priestoru, Brusel pravdepodobne prekvapuje nedostatočný pokrok v boji proti organizovanému zločinu a korupcii. Sú to však rozšírené problémy, ktoré vyplývajú zo sociálneho a politického vývoja v postkomunistických krajinách. Verejnosť je znepokojená anonymitou a ľahostajnosťou kapitalizmu a uchyľuje sa k známym a osvedčeným sieťam.

To opäť dokazuje, že sociálnu transformáciu nemožno prikázať zvonka: to sa Spojené štáty usilujú dosiahnuť svojimi agresívnymi vojnami, kým EÚ používa vyhliadku na „pristúpenie“. Skutočnosťou je, že pristúpenie stráca svoju účinnosť a akúkoľvek možnosť uplatňovať vplyv, hneď ako krajiny vstúpia do „klubu“, a preto Európska únia nesmie opakovať túto chybu v prípade Turecka.

– Správa: Barbara Kudrycka (A6-0363/2007)

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). - (PL) Pán predsedajúci, rád by som povedal niečo o správe pani Kudryckej o uzatvorení dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o zjednodušení postupu pri vydávaní krátkodobých víz. Táto vec je mimoriadne dôležitá pre vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou, dvomi krajinami a národmi, ktoré po stáročia spájajú historické putá. Opatrenie nevyhnutné na zavedenie dôležitých jednoduchších postupov pri vydávaní víz pre našich ukrajinských priateľov by sa malo uskutočniť čo najskôr, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, študentov, akademikov a sezónnych pracovníkov.

Z dlhodobého hľadiska by sme sa mali usilovať o zavedenie bezvízového cestovného režimu. To má osobitný význam pre vybudovanie základov integrácie Ukrajiny do Európskej únie v budúcnosti. Únia musí podporovať rozvoj demokracie na Ukrajine, pomáhať pri vzniku občianskej spoločnosti a zjednodušovať kontakt medzi našimi občanmi.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o zjednodušení postupu pri vydávaní krátkodobých víz má byť podpísaná zároveň s dohodou o readmisii osôb, pretože tieto dve dohody sú „vzájomne podmienené“.

Ako bolo uvedené, tieto dohody sú súčasťou boja Európskej únie proti nelegálnej imigrácii a jeho nástrojov. Správa výslovne prijíma odporúčanie, že „ES a najmä Európska komisia musí poskytnúť Ukrajine primeranú technickú a finančnú pomoc na dosiahnutie vysokej úrovne plnenia readmisnej dohody“. V tejto súvislosti sme však kritickí.

Aj napriek dohode, ktorá zavádza prísne lehoty na spracovanie žiadostí, určuje výhodnejšie poplatky za víza vrátane úplného oslobodenia od poplatkov pre niektoré „kategórie osôb“ (?) a v mnohých prípadoch umožňuje zjednodušený postup, je to menej než bolo požadované a než chcú tisíce ukrajinských občanov.

Spravodajcovia si neuvedomili, že je nevyhnutné účinne vykonávať opatrenia, ktoré majú zjednodušiť postup pri vydávaní víz pre širšie skupiny ukrajinskej spoločnosti alebo i nediskriminačný režim oslobodenia od víz, ktorý Ukrajina poskytuje občanom rôznych štátov Európskej únie.

Preto sme podľa toho hlasovali.

– Správa: Barbara Kudrycka (A6-0364/2007)

  Andreas Mölzer (ITS), písomne. − (DE) Európska únia príliš dlho poskytuje pomoc krajinám na celom svete a túto finančnú pomoc nepodmieňuje readmisiou nelegálnych imigrantov. Tým sa zhoršil príliv nelegálnych hospodárskych imigrantov do krajín určenia bez akéhokoľvek vzdelania alebo vyhliadok do budúcnosti. Zároveň sa vyskytovali rôzne škandály, pri ktorých do Európskej únie vstupovalo mnoho ľudí pod zámienkou cestovného ruchu a rýchlo sa strácalo v sektore nízkych miezd Európskej únie, čo malo vo veľkej miere ničivý vplyv na pracovné miesta. Je najvyšší čas, aby sa doložky o readmisii osôb stali pevnou súčasťou dohôd. V každom prípade je nevyhnutné odstrániť i možnosti zmiznutia v anonymite našich mestských aglomerácií.

Je nevyhnutné dôkladne sa zaoberať narastajúcim trendom zriaďovania vízových stredísk, ktoré sa potom zatvárajú pre nedostatok žiadostí. Tento postup nesmie nikdy spôsobovať situácie svojvoľného vydávania víz len preto, aby sa zabránilo uvedenému zatváraniu.

– Správa: Marian-Jean Marinescu (A6-0426/2007)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Moldavskou republikou o zjednodušení postupu pri vydávaní krátkodobých víz má byť podpísaná zároveň s dohodou o readmisii osôb, pretože tieto dve dohody sú „vzájomne podmienené“.

Aj napriek dohode, ktorá zavádza prísne lehoty na spracovanie žiadostí, určuje výhodnejšie poplatky za víza vrátane úplného oslobodenia od poplatkov u niektorých „kategórií osôb“ (?) (ako napríklad členov oficiálnych delegácií, podnikateľov, novinárov, účastníkov vedeckých, kultúrnych a športových podujatí, študentov, účastníkov výmenných programov, blízkych príbuzných, zástupcov občianskej spoločnosti, osoby cestujúce zo zdravotných dôvodov) a v mnohých prípadoch umožňuje zjednodušený postup, je to menej než sa požadovalo a než chcú tisíce moldavských občanov. Je nevyhnutné účinne vykonávať opatrenia, ktorých cieľom je zjednodušiť postup pri vydávaní víz pre širšie skupiny moldavskej spoločnosti alebo aj nediskriminačný režim oslobodenia od víz, ktorý Moldavsko poskytuje občanom rôznych štátov Európskej únie.

Okrem toho tieto dohody patria do politík Spoločenstva v oblasti prisťahovalectva a schengenskej oblasti, ktoré obsahujú nástroje na zachovávanie biometrických údajov.

Preto sme podľa toho hlasovali.

  Adrian Severin (PSE), písomne − (RO) Rumunskí poslanci Európskeho parlamentu, členovia skupiny PSE, budú hlasovať proti alebo sa zdržia hlasovania o dohode medzi Európskym spoločenstvom a Moldavskou republikou o zjednodušení postupu pri vydávaní krátkodobých víz. Neznamená to však nesúhlas s obsahom uvedených dokumentov, ale s nepresnými pojmami, ktoré sú v nich uvedené a ktoré zaviedol stalinský sovietsky režim, aby odôvodnil myšlienku existencie moldavčiny ako jazyka odlišného od rumunčiny. Odkaz na moldavčinu je pre uvedených poslancov Európskeho parlamentu naďalej neplatný.

– Správa: Henri Weber (A6-0390/2007)

  Ryszard Czarnecki (UEN). - (PL) Pán predsedajúci, už som predložil svoje stanovisko. Týka sa vysvetlenia môjho hlasovania o správe o službách digitálnej interaktívnej televízie, ktorú predložil pán Weber. Rád by som povedal, že v tomto dokumente je veľmi zaujímavá časť, v ktorej sa uvádza, že je potrebné verejné audiovizuálne služby podporiť, nie oslabiť. Hlasoval som za správu, pretože kandidát na funkciu predsedu vlády v mojej krajine nedávno vyhlásil, že verejná televízia by mala byť oslabená. Teší ma, že Európsky parlament sa v tejto súvislosti vyslovuje jasne a hovorí, že verejnú televíziu a verejné audiovizuálne služby je potrebné podporiť.

  Hélène Goudin (IND/DEM), písomne − (SV) So všetkou úctou k danej otázke by som chcela poukázať na skutočnosť, že ide o správu, bez ktorej by sa Európska únia mohla zaobísť. Európsky parlament by sa mal zaoberať problémami v menšej oblasti a nemal by vydávať stanoviská ku každej veci na svete.

Výbor Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie by sa mal zrušiť, pretože sa zaoberá otázkami, ktoré nepatria do oblasti spolupráce v rámci Európskej únie. Výbor väčšinou vytvára správy, ktoré navrhujú, aby Únia vstupovala do podrobných oblastí, pre ktoré nemá právomoc, a zavádzala v nich reguláciu.

V rámci súčasného rámca spolupráce Európskej únie majú členské štáty výhradnú zodpovednosť za organizáciu a vzdelávanie. Kultúrna oblasť je tiež vecou členských štátov a Únia sa v súčasnosti zapája do veľmi obmedzenej spolupráce týkajúcej sa rôznych kultúrnych programov.

Preto existencia Výboru pre kultúru a vzdelávanie nie je opodstatnená.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto správu. Podporujem využívanie interaktívnej digitálnej televíznej technológie v prospech európskych občanov, s mnohými možnosťami. Správa zdôrazňuje význam prechodu z analógového vysielania, ktoré sa uskutočňuje v Spojenom kráľovstve, ale v niektorých iných členských štátoch Európskej únie zaostáva.

  Joseph Muscat (PSE), písomne − (MT) Rád by som využil príležitosť, ktorú ponúka táto diskusia, aby som oficiálne vyjadril svoje sklamanie zo spôsobu, akým sa vyvíja digitálna televízia na Malte.

Je nevyhnutné dodržiavať určité základné zásady.

Po prvé, maltskí spotrebitelia by mali mať právo naďalej bez poplatku sledovať bezplatné vnútroštátne stanice.

V praxi to znamená, že všetci poskytovatelia služieb digitálneho televízneho vysielania by mali tieto programy vysielať bezplatne. Okrem toho by mal mať každý, kto si nekúpi digitálny prijímač od týchto spoločností, naďalej právo prijímať signál z týchto staníc.

Moja druhá poznámka sa týka interoperability jednotlivých platforiem, v prípade Malty digitálnej pozemnej a káblovej. Nedostatok interoperability v maltskom systéme spôsobuje, že spotrebitelia majú menší výber, pretože ak chcú využiť služby inej spoločnosti, musia si nainštalovať iný prijímač. Dúfam, že aktualizovaná politika príslušných úradov sa bude zaoberať týmito otázkami.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. – (PL) Pán Weber predložil veľmi zaujímavú správu o tom, čo je v súčasnosti sporným problémom. V súčasnom digitálnom prostredí sa v službách, sieťach a podnikových systémoch uskutočnili významné zmeny a spotrebitelia majú teraz k dispozícii veľký výber. Interoperabilita sa tak stala základným pojmom pre informačné a telekomunikačné siete.

Súhlasím s tým, že prioritou rozvoja trhu by mali byť potreby užívateľov. Preto je dôležité zamerať sa na divákov a umožniť im úplne informovaný výber, aby mohli skutočne využívať celý potenciál novej technológie.

Diskusia o interoperabilite sa týka najmä rozšírenia výberu, ktorý majú spotrebitelia k dispozícii v oblasti služieb interaktívnej televízie. Tento výber sa však prevažne týka skôr služieb, ktoré ponúkajú operátori, než vybavenia, a to hlavne preto, že môže mať rôzne formy a predplatitelia si môžu vybrať z rôznych platforiem na základe obsahu a dostupných služieb.

Súhlasím so spravodajcom, že je vhodné naďalej podporovať otvorené normy, ktoré vypracovali normalizačné orgány Európskej únie v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie a interoperabilitu služieb, a urýchliť tento krok prostredníctvom podpory európskych noriem digitálnej televízie v ďalších oblastiach sveta.

– Správa: Paulo Casaca (A6-0407/2007)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh a Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) Domnievame sa, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh Výboru pre rybné hospodárstvo neprináša k návrhu Komisie nič pozitívne, naopak, je krokom späť. Nemôžeme pristúpiť na obmedzenie transparentnosti, ktoré správa v podstate obsahuje.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Cieľom návrhu Komisie, týkajúceho sa nového nariadenia Rady o zbere údajov v oblasti rybolovu, je vypracovať dlhodobé, dobre integrované regionálne výberové programy, ktoré budú obsahovať ekologické, hospodárske, environmentálne a sociálne údaje. Revízia nariadenia o zbere údajov má reagovať na nové požiadavky vyplývajúce z nevyhnutnosti prejsť na riadenie rybolovu (podľa flotily a zóny rybolovu, nie podľa stavu rýb) a na riadenie rybolovu založenom na prístupe zohľadňujúcom ekosystém.

Cieľom je zabezpečiť prístup, ktorý bude viac v súlade s rôznymi situáciami v oblasti rybolovu, ktoré vyžadujú rôzne stratégie riešenia spoločných problémov. Cieľom je tiež dosiahnuť vyššiu transparentnosť postupov, a tak zabezpečiť lepšie a výhodnejšie zaobchádzanie s údajmi o rybolove a ich využitie.

Táto správa Parlamentu má teda moju podporu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Tento návrh má od roku 2008 nahradiť nariadenie Rady (ES) č. 1543/2000 z 29. júna 2000 ustanovujúce rámec Spoločenstva pre zber a správu údajov potrebných na výkon spoločnej politiky rybolovu.

Je potrebné zdôrazniť určité rozdiely medzi týmto návrhom a súčasným nariadením, napríklad: zaradenie nových druhov údajov, využitie prístupu viac zameraného na flotilu a rozlíšenie jednotlivých regiónov (zón rybolovu) a príprava národných trojročných programov.

Dnes prijatý text okrem iného spresňuje druh údajov, ku ktorým bude mať Komisia prístup, trvá na zabezpečení dôvernosti týchto údajov a stanovuje rôzne úrovne udeľovania sankcií podľa závažnosti neplnenia nového nariadenia zo strany členských štátov vrátane podmienenia finančného príspevku Spoločenstva tým, že členské štáty vypracujú národné programy. Požaduje tiež, aby Komisia jasne definovala pojmy „oficiálna žiadosť o údaje“ a „nekompletný národný program“.

Je nevyhnutné, aby sa každý členský štát sám rozhodol o prijímaní opatrení, ktoré zabezpečia riadne riadenie jeho rybolovných zdrojov (na základe spoľahlivých a čo najúplnejších údajov na účely vedeckého výskumu rybolovu). Túto právomoc každého členského štátu však neprijateľne spochybňuje „reformná“ zmluva.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za návrh Komisie o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, riadenie a používanie údajov v oblasti rybolovu a na podporu odborného poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou rybolovu. Je to nekonfliktná správa, ktorá by mala umožniť lepšie fungovanie spoločnej politiky rybolovu.

– Správa: Georgios Papastamkos (A6-0355/2007)

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Je len správne, že malé skupiny nemajú v tomto Parlamente neprimeraný vplyv. Rešpektujem právo na zabezpečenie rôznorodosti názorov v diskusii, nemalo by to však zasahovať do správy Parlamentu a iných technických otázok. Preto vítam toto zníženie počtu nezávislých poslancov na konferencii predsedov, kde malo pár poslancov doteraz vyššie zastúpenie ako politické skupiny s viac než 200 poslancami.

– Správa: Karin Scheele (A6-0365/2007)

  Karin Scheele (PSE). – (DE) Pán predsedajúci, to, čo som chcela povedať, som uviedla v zámere pri hlasovaní, aby som usporila čas pri hlasovaní. Teší ma, že Parlament túto správu prevažnou väčšinou prijal, pretože si uvedomujem, že v pracovných skupinách Rady sa uskutočnili veľmi náročné a intenzívne diskusie. Dnes z tohto Parlamentu vysielame jasný odkaz.

Správa nám poskytuje možnosť získať kvalitné štatistické údaje v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. To bude nevyhnutný predpoklad mnohých politík, ktoré budeme v budúcnosti presadzovať.

  Romano Maria La Russa (UEN). – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, hovorím čiastočne ako budúci navrhovateľ stanoviska týkajúceho sa stratégie Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Chcem ujasniť svoje stanovisko, ktoré je rozhodne v prospech navrhovaného nariadenia, ktoré má stanoviť právny rámec pre systematickú tvorbu štatistík v uvedenej oblasti. Rád by som využil túto príležitosť a zdôraznil, že je nevyhnutné využiť všetky iniciatívy, ktoré môžu pomôcť poskytnúť jasný obraz o situácii v Európe a v rôznych členských štátoch, aby na tomto základe mohli vykonávať svoje politiky, ktoré považujú za najvhodnejšie.

Preto je potrebné v rámci Európskej únie prijať celoeurópskejší prístup k pracovným úrazom, ktoré sú v niektorých krajinách skutočnou pohromou. Tento prístup musí prekročiť rámec súčasnej džentlmenskej dohody a zabezpečiť systematický zber údajov v pravidelných a vopred určených intervaloch. Tiež je potrebné zohľadniť štúdie a prieskumy Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok. Porovnateľné údaje spolu s výmenou osvedčených postupov a šírením výsledkov môžu byť samy osebe užitočné tým, že povzbudia krajiny, aby pracovali podľa najlepších postupov, ktoré sa už používajú niekde inde.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Komisia je povinná vypracovať štatistiku Spoločenstva prostredníctvom koordinácie nevyhnutnej harmonizácie štatistických informácií, zatiaľ čo členské štáty zbierajú údaje týkajúce sa napríklad definícií, premenných, členenia, dátumu a časových intervalov atď. Do rozpisu by sa malo uviesť hľadisko pohlavia, aby boli k dispozícii informácie týkajúce sa prípadných rozdielov na základe pohlavia.

Pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, je tiež nevyhnutné zohľadniť štúdie a prieskumy Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok. Mimo Európy je nevyhnutné posilňovať spoluprácu s OSN, najmä s Medzinárodnou organizáciou práce a Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Doplnkové financovanie verejného zdravia a zdravia a bezpečnosti na pracovisku sa bude poskytovať v rámci programu Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity (PROGRESS). V zásade by tu mala byť obsiahnutá finančná podpora na pomoc členským štátom na ďalšie budovanie vnútroštátnych kapacít s cieľom realizovať zlepšenia a používať nové nástroje zhromažďovania štatistických údajov.

  Jules Maaten (ALDE), písomne. − (NL) Prenosné choroby, ktoré ohrozujú Európu, napríklad SARS a vtáčia chrípka, ukazujú, že na prevenciu prípadnej pandémie v Európe sú nevyhnutné ďalekosiahle európske opatrenia.

Na odvrátenie hrozby týchto chorôb nestačí jednostranné opatrenie členských štátov. Je nevyhnutný koordinovaný európsky plán, a preto je nevyhnutné určiť úroveň ochrany v členských štátoch.

Preto je nevyhnutné mať porovnateľné a aktualizované údaje na úrovni Spoločenstva týkajúce sa ochrany proti možným pandemickým a rozšíreným chorobám. Predovšetkým musíme brať do úvahy množstvo zásob protivírusových zdrojov a vakcín v členských štátoch.

Potešilo by ma, keby som vedel, že už existujú zásoby protivírusových zdrojov a vakcín. Bez nových právomocí sa Komisia bude musieť v prípade pandémie bezmocne prizerať.

– Správa: Romana Jordan Cizelj (A6-0376/2007)

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som proti správe Jordany Cizeljovej o štatúte Zásobovacej agentúry Euratom. Domnievam sa, že agentúra by mala byť nezávislá od Euratomu, pretože úlohy týkajúce sa presadzovania jadrovej energie a jej kontroly by sa nemali spájať.

Jadrový priemysel ponúka riešenia energetických potrieb Európy. Európa sa musí usilovať viac využiť svoj potenciál obnoviteľných zdrojov a postupne znižovať potrebu jadrovej energie.

– Správa: Pál Schmitt (A6-0415/2007)

  Ryszard Czarnecki (UEN). - (PL) Pán predsedajúci, chcel by som vysvetliť, prečo som o tomto veľmi dôležitom uznesení hlasoval tak, ako som hlasoval. Európsky parlament sa zaoberá otázkou, ktorá sa zvyčajne ignoruje. V jednotlivých členských štátoch Európskej únie klesá miera telesnej aktivity a šport sa považuje za ešte menej dôležitý, aj napriek svojej významnej sociálnej a kultúrnej úlohe. Preto som hlasoval za toto uznesenie s plným vedomím toho, čoho sa týka. Vítam postoj Parlamentu k tejto otázke.

  Tomáš Zatloukal (PPE-DE). - (CS) Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, správu kolegu Schmitta o úlohe športu vo vzdelávaní som veľmi rád podporil najmä preto, že šport a telesná aktivita môžu výrazne prispieť k boju proti trendom, ktoré negatívne ovplyvňujú zdravie. Podporujem tiež modernizáciu aktivít v oblasti telovýchovy, najmä tých, ktoré sú zamerané na dosiahnutie rovnováhy medzi telesnými a duševnými aktivitami v školách. Podporujem investície do kvalitných športových zariadení a prijatie vhodných opatrení s cieľom sprístupniť športoviská a učebné plány v školách všetkým študentom vrátane študentov s telesným postihnutím. Vytvoríme tak podmienky, aby každý študent mal možnosť zapojiť sa do rôznych druhov športov. Ďalšími pozitívnymi krokmi sú zvýšenie počtu hodín telesnej výchovy na školách a právne uznanie inštitúcií a organizácií, ktoré prispievajú k lepšiemu začleneniu športových aktivít v školách a predškolských zariadeniach. Rád by som poďakoval kolegovi Schmittovi za veľmi dobre pripravenú správu.

  Frank Vanhecke (ITS). - (NL) Pán predsedajúci, zdržal som sa hlasovania o správe pána Schmitta o úlohe športu vo vzdelávaní. Len do zápisu by som chcel uviesť, že, samozrejme, nie som proti športu vo vzdelávaní, ani proti tomu, aby školy poskytovali čo najvyšší počet hodín telesnej výchovy; môj názor je práve opačný.

Rozhodne si myslím, že učitelia telesnej výchovy by mali mať rovnaké postavenie ako ostatní učitelia.

Zdržal som sa, pretože sa domnievam, že šport a vzdelávanie, a určite aj vyučovanie telesnej výchovy všeobecne, musí rozhodne ostať v rámci právomoci jednotlivých členských štátov a že Európa nemusí riadiť každú oblasť.

Na tejto správe mi tiež prekáža, že sa v nej príliš často spomína multikultúrna spoločnosť a tzv. otázka rodovej rovnosti a až príliš sa dbá na politickú korektnosť, ktorej je v tejto správe príliš mnoho. Každý by mal robiť to, čo vie, a Európska únia by sa mala držať svojich oblastí právomocí.

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh a Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) My švédski sociálni demokrati sme sa rozhodli zdržať sa konečného hlasovania o správe (A6-0415/2007). Dôvodom je skutočnosť, že táto správa sa zaoberá mnohými dôležitými aspektmi športu vo vzdelávaní, ale zároveň aj otázkami, ktoré sú, a naďalej by mali zostať vo vnútroštátnej právomoci.

Rozhodli sme sa hlasovať proti vyhláseniam v odsekoch 10, 24 a 47. Súhlasíme s názorom, že telesná výchova je dôležitá a že práca dobrovoľníkov je dôležitou súčasťou športového hnutia v Európe. Ale to, či by ste mali mať dve, tri alebo štyri hodiny telesnej výchovy týždenne nie je otázka, o ktorej by mala rozhodovať Európska únia.

Samozrejme, dôležité je tiež, aby sa neoddeliteľnou súčasťou osnov stala aj rovnosť žien a mužov a aby boli učitelia telesnej výchovy v tejto oblasti vzdelaní. Takisto súhlasíme s názorom, že koedukácia v oblasti športu je dobrá myšlienka, ani to však nie je vecou Európskej únie.

Chceli by sme však zdôrazniť, že súhlasíme s názorom, ktorý je vyjadrený v správe, že šport je dôležitý z niekoľkých dôvodov. Môže byť dôležitým prínosom v boji proti trendom, ktoré negatívne ovplyvňujú zdravie, napríklad proti obezite. Môže tiež prispieť k pridanej sociálnej hodnote pre spoločnosť všeobecne na základe svojho výchovného charakteru.

  Derek Roland Clark a Jeffrey Titford (IND/DEM), písomne. − Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) súhlasí s väčšími investíciami a účasťou v oblasti športu. Nemôžeme však súhlasiť s tým, aby bola telesná výchova povinná pre všetkých a aby Európska únia v Spojenom kráľovstve zrušila možnosť rodičov odmietnuť telesnú výchovu so zreteľom na skutočnosť, že mnoho skupín má proti športu náboženské alebo kultúrne námietky a že i niektoré deti so zdravotným postihnutím môžu byť fyzicky neschopné zúčastniť sa niektorých športov, aj keby si to samé priali. Povinná telesná výchova nie je otázkou Európskej únie, ale riaditeľov a správnych rád škôl. Európska únia rozhodne nemá v oblasti športu žiadne právomoci. UKIP víta chválu namáhavej práce dobrovoľníkov v oblasti športu, ale je presvedčená, že duch priateľskej súťaže znamená, že je potrebné vykonávať to na vnútroštátnej úrovni a nie na úrovni Európskej únie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Ako sa uvádza v správe, je potrebné venovať plnú pozornosť športu v súvislosti s jeho sociálnymi a kultúrnymi aspektmi, i so vzdelávacími a sociálnymi hodnotami, ktoré šport prináša, ako je sebadisciplína, prekonávanie seba samého, solidarita, zdravá súťaživosť, rešpektovanie súpera, sociálne začlenenie, nesúhlas s akoukoľvek formou diskriminácie, kolektívny duch a tolerancia.

V našej multikultúrnej spoločnosti by šport mal byť neoddeliteľnou súčasťou formálneho i neformálneho vzdelávania vzhľadom na to, že štúdie ukázali, že pravidelná telesná aktivita zlepšuje duševnú aj telesnú pohodu, a zároveň pozitívne ovplyvňuje schopnosť učiť sa.

Preto súhlasíme s výzvou, aby členské štáty a príslušné orgány zabezpečili, že v školských a predškolských pedagogických programoch sa bude klásť väčší dôraz na rozvoj zdravia podnecovaním špecifických foriem telesných aktivít vhodných pre príslušnú vekovú skupinu a zvyšovaním povedomia v rámci klubov a združení, aby deti mohli napríklad začať s telesnou aktivitiou v čo najmladšom veku, aby prospela ich vývoju a zdraviu, a teda aby sa telesnej výchove zabezpečilo postavenie v súlade s profilom danej inštitúcie a zodpovedajúcou úrovňou štúdia.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Bezvýhradne podporujem správu pána Schmitta o úlohe športu vo vzdelávaní. Podpora účasti na športovej činnosti medzi mladými ľuďmi je nevyhnutná v mnohých smeroch; športová činnosť znamená pre obyvateľstvo nielen jasný zdravotný prínos, ale prispieva i k cieľom sociálneho začlenenia, posilňovania zmyslu pre spoločenstvo a vnútroštátnej a európskej súdržnosti.

Moja vlastná krajina, Škótsko, patrí medzi krajiny s najhoršími výsledkami v oblasti zdravia v Európe. Pozornosť obyvateľov si však získali nedávne škótske športové úspechy vrátane úspechu mesta Glasgow, ktoré získalo možnosť usporiadať britské športové hry Commonwealth Games v roku 2014. Musíme dúfať, že tieto úspechy budeme môcť pozitívne využiť a že Škótsko sa nebude považovať za „choré“, ale bude v Európe príkladom toho, ako je možné využiť šport na dosiahnutie čo najvyššieho úžitku spoločenstva.

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. – (PL) Hlasovala som za túto správu, pretože sa zaoberá otázkou, ktorá je mimoriadne dôležitá pre zdravie celej generácie mladých Európanov, a teda pre celý ich život.

Zvýšená marginalizácia telesnej výchovy v školských osnovách znamená, že čas vyhradený na telesnú výchovu v školách v členských štátoch Európskej únie sa postupne skracuje. Financovanie školských športových budov a zariadení všeobecne nie je dostatočné. Okrem toho je vybavenie nevyhnutné na vyučovanie telesnej výchovy v zlom stave. Takisto existujú obavy týkajúce sa kvality odbornej prípravy, ktorú absolvujú učitelia telesnej výchovy. Celková situácia sotva vzbudzuje dôveru. Preto by sme mali podporovať iniciatívu Európskeho parlamentu, ktorá chce dočasnú situáciu zmeniť.

Musíme veriť, že pozitívne účinky tejto iniciatívy budú viditeľné o niekoľko rokov. Zabezpečenie vyššieho počtu športových aktivít v školách nie je súčasťou snahy o dosiahnutie lepších výsledkov na súťažiach a budúcich olympijských hrách. Takto je možné tiež zabezpečiť, aby bola táto generácia mladých Európanov omnoho zdravšia, zdatnejšia a bez nadváhy, ako je to často v súčasnosti. Viem, o čom hovorím, pretože v mojej krajine, v Poľsku, sa prudko zvyšuje počet detí a mladých ľudí s obezitou alebo nadváhou. Chcela by som veriť, že úsilie Európskeho parlamentu, ktorý chce upozorniť na nedostatky európskeho vzdelávacieho systému v tomto smere, a jeho návrhy opravných opatrení prinesú dlhodobo pozitívne výsledky.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy, ktorá vyzýva všetky členské štáty Európskej únie, aby požadovali zaradenie telesnej výchovy pre všetky deti v školskom veku. Podpora fyzickej aktivity medzi mladými ľuďmi prispeje k riešeniu problémov s obezitou a všeobecným nedostatkom zdatnosti spolu so všetkými vedľajšími zdravotnými problémami, ktoré postupne vyplývajú z nedostatočnej aktivity.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Úloha športu vo vzdelávaní je dôležitá z niekoľkých hľadísk. Ako príklad môžeme uviesť obezitu, ktorá v celej Európe narastá, najmä medzi mladými ľuďmi. To je znepokojujúca skutočnosť a veľký problém v oblasti verejného zdravia, ktorého následky budú títo ľudia cítiť po celý svoj život. Predovšetkým nemôžeme zabúdať, že títo ľudia budú mať zdravotné problémy po celý život, čo bude mať podstatný sociálny a hospodársky vplyv na organizáciu a budúcnosť našich spoločností.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou sú dôkazy o tom, že čas určený na telesnú výchovu sa v celej EÚ postupne skracuje. Preto je jasné, že nárast fyzickej nečinnosti sa prejavil na znepokojujúcich údajoch, podľa ktorých v rámci celej EÚ 27 trpí nadváhou takmer jedno zo štyroch detí.

Hlasoval som za túto správu, ktorej cieľom je prispieť k zabezpečeniu prijatia pozitívnych opatrení na podporu zdravia budúcich generácií.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Nevyhnutnosť podporovať európsku mládež, aby športovala, ešte nikdy nebola taká naliehavá ako v súčasnosti.

Dôvod je jednoduchý: vzhľadom na sedavý spôsob života, ktorým naše deti teraz žijú, musíme poskytnúť alternatívu k rýchlym občerstveniam a hracím konzolám a musíme to urobiť rýchlo.

Preto úplne súhlasím s vyjadrením pána Schmitta v jeho správe z vlastnej iniciatívy, podľa ktorého požaduje viac povinnej telesnej výchovy na základných a stredných školách. Je to vyjadrenie, ktoré zasahuje cieľ ako dvojitá povzbudzujúca injekcia.

Dvojitá preto, že, po prvé, škola je prirodzeným miestom, kde možno najmladším členom našej spoločnosti vštepiť dôležité spoločenské hodnoty ako čestnosť, solidaritu, tímového ducha, toleranciu a „fair play“. To sú tiež hodnoty, ktoré sa musia uplatňovať aj v rodinnom kruhu, pretože to má zásadný význam.

Po druhé, vzhľadom na dvojitú hrozbu, ktorej v súčasnosti čelíme, najmä na problém verejného zdravia súvisiaci s obezitou medzi našimi mladými ľuďmi a sociálny problém týkajúci sa vzdelávacieho systému založeného na osobnej voľbe, musí Európska únia a 27 členských štátov reagovať a opäť prehodnotiť vzťah medzi športom a vzdelávaním.

Tento boj sme ešte nevyhrali: priemerné dieťa v súčasnosti pozerá televíziu dve hodiny denne, čo je omnoho viac ako 109 minút týždenne, ktoré školy vyhradzujú na hodiny telesnej výchovy.

  Carl Schlyter (Verts/ALE), písomne. − (SV) V správe je mnoho pozitívnych cieľov, napríklad pôsobenie v prospech verejného zdravia a proti diskriminácii a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, správa však napriek tomu obsahuje príliš mnoho výziev a požiadaviek týkajúcich sa podrobných predpisov, ktoré by sa nemali vydávať na úrovni Európskej únie. Preto sa pri konečnom hlasovaní zdržím.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Málokto spochybňuje význam telesnej výchovy detí v školách. Zdá sa, že škodlivý trend nezdravého životného štýlu medzi mladými ľuďmi sa z roka na rok zvyšuje. Správa pána Schmitta sa preto týka naliehavej a dôležitej otázky. Problém správy, minimálne v odsekoch, o ktorých sa hlasuje samostatne, je ten, že pán Schmitt zachádza príliš ďaleko. Je ťažké nájsť dôvod, prečo by mala Európska únia konkrétne podrobne regulovať počet hodín telesnej výchovy nielen na základných, ale aj na stredných školách. Takisto nevidím dôvod, prečo by mal Brusel riadiť telesnú výchovu požiadavkami týkajúcimi sa zmiešaných skupín chlapcov a dievčat a osobitnej sexuálnej výchovy. Posledný odsek, ktorého cieľom je zaviesť osobitný systém oceňovania rôznych druhov dobrovoľníckej činnosti, je veľmi zvláštny, nie však preto, že Európania oddaní tejto práci by si nezaslúžili uznanie, ale preto, že je problematické určiť, ako by niečo také bolo štruktúrované, spravované a financované.

Cieľ správy je nepochybne správny. Súčasná formulácia sa však ukázala ako veľmi pochybná. Preto som hlasoval proti.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Ako bývalý učiteľ telesnej výchovy podporím správu pána Schmitta, pretože sa zaoberá nielen nevyhnutnosťou zabezpečiť vyučovanie telesnej výchovy v školách, ale aj tým, že členské štáty musia zabezpečiť tiež primerané vzdelávanie učiteľov telesnej výchovy.

Príliš často, a najmä v základných školách, vyučujú telesnú výchovu učitelia, ktorí nemajú špecializáciu v odbore telesnej výchovy, v hale, ktorá slúži zároveň ako jedáleň alebo divadelná sála, najmä na Vianoce.

Ak chceme skutočne bojovať proti detskej obezite, ak chceme skutočne zlepšiť zdravie detí a ak chceme skutočne prilákať deti od videohier k športu, musíme zabezpečiť lepšie zariadenie pre telesnú výchovu vo všetkých školách a zaistiť, aby boli učitelia telesnej výchovy príslušne odborne vzdelaní. Telesná výchova bola príliš dlho podceňovaným predmetom, najmä v základných školách, a jej hodiny sa často rušia s prvým dažďom. Tak vyrástla generácia detí, ktorá je zo všetkých doterajších generácií najmenej zdatná. Zdravie a telesná výchova sú rovnako dôležité ako matematika a prírodné vedy, aj keď by ste si to v mnohých našich školách nevšimli.

– Správa: Vittorio Prodi (A6-0411/2007)

  Avril Doyle (PPE-DE), písomne. − Po určitých úvahách a vážnych pochybnostiach týkajúcich sa slova „plne“ v 8. odseku som hlasovala za odseky 8 a 10 správy, ktorú predložil pán Prodi, pretože, na druhej strane, mám pocit, že je nevyhnutné, aby rámcová smernica EÚ v oblasti ochrany pôdy vyplnila medzery. Taký návrh musí byť v „súlade so zásadou lepšej tvorby právnych predpisov“ a úplne dodržiavať zásadu subsidiarity; teda zajtra podporím návrh pani Gutiérrez-Cortinesovej týkajúci sa proporcionálnej smernice EÚ, ktorá obnoví subsidiaritu, odstráni zdvojenie povinností a bude celkovo lepšie vyvážená než návrh Komisie o ochrane pôdy.

Ak je v Európe 300 typov pôdy, ak má len 9 členských štátov v tejto oblasti vnútroštátne právne predpisy a ak čelíme výzve klimatických zmien, má spravodlivý prístup Európskej únie svoju pridanú hodnotu pri riešení medzinárodných výziev spôsobených odlesňovaním a zhoršovaním kvality vôd, vážnou eróziou pôdy, záplavami a zosuvmi pôdy a zabezpečovaním bežnej produkcie potravín.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Je všeobecne známe, pôda má základnú sociálnu funkciu, pretože je nevyhnutná na produkciu potravín a ďalších poľnohospodárskych plodín a zachovávanie a premenu energie a nerastov, okrem toho, že funguje ako prírodný filter podzemných vôd, hlavného zdroja pitnej vody, je domovom mnohých organizmov žijúcich v pôde i na jej povrchu, platformou pre ľudskú činnosť a významnou súčasťou krajiny a kultúrneho dedičstva. Preto je kľúčovým prvkom životného prostredia Zeme.

V súčasnosti existuje niekoľko politík Spoločenstva, ktorých cieľom je ochrana týchto základných funkcií, nie však samotnej pôdy. Keďže posúdenie vplyvu, ktoré vykonala Komisia, ukazuje, že degradácia pôdy sa zhoršuje, narastajú obavy týkajúce sa ochrany pôdy, a zároveň i klimatických zmien, zabezpečenia dostatočného množstva vody a jej čistoty, ochrany biodiverzity a boja proti dezertifikácii a odlesňovaniu. Väčší počet právnych predpisov Spoločenstva konkrétne zameraných na ochranu samotnej pôdy by mal viesť k výmene informácií a koordinácii medzi členskými štátmi, a nezvyšoval by pritom zbytočnú administratívnu záťaž alebo nespochybňoval poľnohospodársku produkciu a sociálne funkcie pôdy.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Posúdenie, ktoré vykonala Komisia, považujem za dôležité a súhlasím s navrhovanou stratégiou ochrany pôdy, neobnoviteľného zdroja, ktorý poskytuje životne dôležité služby pre ľudskú činnosť a prežitie ekosystémov.

Podporujem Prodiho správu a domnievam sa, že veľmi dôležité sú v nej uvedené návrhy týkajúce sa lepšej definície vzťahu pôdy a otázok biodiverzity, dezertifikácie a klimatických zmien.

  Marian Harkin (ALDE), písomne. − Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10: rámcová smernica nie je proporcionálna a nedodržiava zásadu subsidiarity. V tomto prípade je otvorená metóda koordinácie lepším mechanizmom ako rámcová smernica. Problémy týkajúce sa pôdy sú takmer vždy miestne a regionálne.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8: nedomnievam sa, že rámcová smernica EÚ je celkom odôvodnená. Som presvedčená, že ochrana pôdy by mala byť naďalej v právomoci členských štátov.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL), písomne. – (EL) Návrh Komisie na ochranu pôdy je všeobecný a neurčitý. Nijako neupravuje financovanie Spoločenstva ani základné nevyhnutné projekty prevencie a náhrady zničených pôd.

Najmä v stredomorských krajinách a v Grécku sú problémy naliehavejšie na základe teplej suchej klímy, geografického reliéfu, silných vetrov atď., ktoré prispievajú k dezertifikácii a erózii pôd.

Okrem toho pobrežia, ktoré sú dlhé v pomere k celkovej rozlohe týchto krajín, poskytujú dobré podmienky na zasoľovanie pôdy a zaberanie pôdy na bytovú výstavbu. Skutočnosť, že chýba mapa pôdy a tematické mapy, spôsobuje nadmerné využívanie poľnohospodárskych chemikálií. V praxi takisto nie je možné presadzovať rotáciu plodín, pretože sa nesprávne chápe stanovenie cien podľa spoločnej poľnohospodárskej politiky a systému dotácií poľnohospodárskej produkcie.

Okrem toho je situácia znepokojujúca preto, že neexistuje štátny orgán určený na evidenciu, prevenciu a obnovu patogénnych pôd atď.

Zdá sa, že návrh Komisie nie je schopný zaoberať sa týmito problémami, z ktorých mnohé už mali byť vyriešené. Pokiaľ ide o výhovorku týkajúcu sa veľkej rôznorodosti pôd (320), tento problém by bolo možné riešiť, ak by boli navrhované opatrenia vypracované na základe prevencie a nápravy pôdnych patogénov, a nie na základe konkrétnych typov pôd.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som za túto správu Komisie o plánoch na ochranu pôdy v prvom čítaní. Súhlasím s tým, že je nevyhnutné pôdu chrániť, doteraz však nie som úplne presvedčený, že smernica je správnym prístupom alebo či by nebol vhodnejší menej preskriptívny prístup.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. − Hlasovala som za túto správu, ale som proti odsekom 8 a 10, pretože nesúhlasím s tým, že sú nevyhnutné ďalšie právne predpisy týkajúce sa ochrany pôdy.

Existuje už mnoho právnych nástrojov, ktoré môžu zabezpečiť najvyššiu možnú ochranu pôdy, a pokiaľ sa tieto právne predpisy nebudú úplne vykonávať a nebudú úplne analyzované ich účinky, neverím, že ďalšie právne predpisy v tejto oblasti sú nevyhnutné alebo žiaduce.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Ochrana životného prostredia je v Európe politicky dôležitá otázka, ktorá sa v posledných rokoch rýchlo rozvíja a v ktorej je pre Úniu stále prioritou výskum. Ochrana životného prostredia v Európe však nie je možná bez ochrany pôdy, na ktorú pôsobia rôzne procesy degradácie. Preto je úplne odôvodnená nevyhnutnosť osobitných ochranných opatrení v novom európskom rámci v tejto oblasti.

Uznávame, že pôda je všeobecne v súkromnom vlastníctve, ale pôda je tiež prirodzeným zdrojom verejného záujmu, a preto je potrebné chrániť ju pre budúce generácie.

Keďže ochrana pôdy úzko súvisí s hlavnými medzinárodnými úlohami v oblasti životného prostredia, je nevyhnutné uvažovať o právnych predpisoch Spoločenstva, ktorých cieľom by bola ochrana samotnej pôdy a ktoré by mohli povzbudzovať výmenu informácií a koordináciu osvedčených postupov medzi členskými štátmi. Zdá sa, že začlenenie ochrany pôdy do budúceho klimatického režimu vyžaduje uznanie nevyhnutnosti lepších poznatkov týkajúcich sa úlohy tohto zdroja pri zmierňovaní klimatických zmien a prispôsobovaní sa jej vplyvu.

  Luca Romagnoli (ITS), písomne. − (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, chcem vyjadriť svoju podporu správe, ktorú predložil pán Prodi. Európa skutočne potrebuje spoločnú stratégiu v oblasti pôdy. V celej Európe pokračuje degradácia pôdy, vzhľadom na skutočnosť, že súčasné právne predpisy nestačia na boj proti javom, akými sú erózia, úbytok organického materiálu, zhutňovanie, zasoľovanie, zosuvy a kontaminácia pôd.

Na európskej úrovni je nevyhnutné vypracovať akčný plán a opatrenia, samozrejme, riadne zohľadňujúce vnútroštátne podmienky a pripravené v rámci subsidiarity a spolupráce s členskými štátmi.

To je zásadné predovšetkým z hľadiska identifikácie ohrozených oblastí a vypracovania balíkov opatrení. Okrem toho je životne dôležité, aby všetkých 27 členských štátov malo v tejto oblasti minimálnu úroveň právnych predpisov a aby sa vykonávali vzdelávacie a osvetové kampane.

  Bogusław Sonik (PPE-DE), písomne. – (PL) Mnohostranná ochrana pôdy je jednou z hlavných výziev ochrany životného prostredia na medzinárodnej úrovni. Má tiež mimoriadne veľký vplyv na hospodárstvo členských štátov.

Chcem vyjadriť svoje obavy z následkov prirodzenej degradácie pôdy a degradácie spôsobenej ľudskou činnosťou. Degradácia pôdy je často výsledkom nevhodnej ľudskej činnosti v poľnohospodárstve a lesníctve. Môže byť tiež výsledkom priemyslu, cestovného ruchu a rozvoja miest.

Rád by som Parlament upozornil na skutočnosť, že dodržiavanie ustanovení smernice umožní novú klasifikáciu degradovanej pôdy, a tým zabráni využívaniu doteraz nezastavaných plôch na priemyselné a komerčné účely. Smernica tiež zabezpečí klasifikáciu pôdy z hľadiska jej potenciálu pre rastlinnú a živočíšnu výrobu, s osobitným odkazom na produkciu veľmi kvalitných potravín.

Chcel by som upozorniť na nevyhnutnosť vypracovať európsku stratégiu zameranú na identifikáciu a riešenie problémov súvisiacich s degradáciou pôdy. So zreteľom na veľkú rôznorodosť typov pôd a nezávisle od vnútroštátnych opatrení je európska stratégia nevyhnutná. Uvedená európska stratégia by sa zakladala na prevencii a jej cieľom by bolo zvyšovať verejné povedomie a presviedčať verejnosť o nevyhnutnosti ochrany pôdy. Okrem toho by stratégia identifikovala ohrozené oblasti s cieľom riešiť tento problém na európskej úrovni.

Je potrebné poznamenať, že je dôležité jasne vymedziť hranice medzi touto smernicou a ostatnými európskymi právnymi normami, ktoré sa týkajú ochrany pôdy, aby sa v oblasti právnych predpisov zabránilo zdvojeniu.

Zdá sa, že súčasné európske právne predpisy nebránia degradácii pôdy. Zároveň sa ochrana pôdy pevne spája s hlavnými medzinárodnými výzvami v oblasti ochrany prírodného prostredia. Preto som presvedčený, že existuje jasná nevyhnutnosť vypracovať právne predpisy Spoločenstva, ktorých cieľom by bola samotná ochrana pôdy.

  Glenis Willmott (PSE), písomne. − Európska parlamentná labouristická strana (EPLP) hlasovala proti odsekom 8 a 10 správy, ktorú predložil pán Prodi, o tematickej stratégii na ochranu pôdy, pretože sa nedokázala nevyhnutnosť rámcovej smernice pre ochranu pôdy. V súčasnej podobe by opatrenia navrhnuté v uvedených odsekoch neboli proporcionálne, pretože neexistuje dostatočná flexibilita alebo subsidiarita.

– Správa: Peter Liese (A6-0402/2007)

  Hans-Peter Mayer (PPE-DE). - (DE) Pán predsedajúci, podľa môjho názoru, začlenenie činnosti v oblasti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov je krokom k splneniu podmienok Kjótskeho protokolu, to je pravda.

Chcel by som však pripomenúť, čo práve povedal pán Sarkozy. Povedal, že Európa musí požadovať reciprocitu, a tá tu chýba alebo takmer úplne chýba. Obchodovanie s emisiami by sa nemalo začať skôr ako v roku 2012. Takisto ako u malých automobilov, musia existovať výnimky pre malé lietadlá do 20 ton, aby sa predišlo disproporcionalite. Jumbo Jet predsa nie je to isté ako Cessna.

Mnoho vecí v správe Výboru pre životné prostredie zachádza príliš ďaleko a nenecháva európskym podnikom diskrečnú právomoc a čas na vykonanie opatrení. Je tu veľký rozpor. Opäť pripomínam slová francúzskeho prezidenta a hovorím, že štruktúru tohto systému obchodovania s emisiami si musíme ešte raz dôkladne premyslieť.

  Lasse Lehtinen (PSE). - (FI) Pán predsedajúci, hlasoval som za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 77, 81 a 82 v správe, ktorú predložil pán Liese, aby som zabezpečil, že letecké spoločnosti, ktoré sú činné v okrajových regiónoch Európy, budú schopné spravodlivo konkurovať spoločnostiam zo stredu Európy. Väčšina však, žiaľ, uvažovala inak.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Pán predsedajúci, Európsky parlament rozhodol nad rámec Kjótskeho protokolu, že aj letectvo bude zahrnuté do obchodovania s emisiami CO2. Letectvo však emituje 3 %, ale za 15 rokov sa jeho emisie zdvojnásobili. Európa dnes opäť potvrdzuje svoju vedúcu úlohu v boji proti klimatickým zmenám a ide o to, aby to bolo vyrovnané. Je správne, že časť emisných kvót sa bude dražiť a nie rozdávať, to umožní aj rozvoj mladých spoločností. Výnosy z aukcií by sa mali využívať na rozvoj technológií znižujúcich emisie v leteckej doprave a nie na iné účely.

Veľká rezerva na zníženie emisií, ako všetci vieme, je tiež v integrovanom riadení letových plánov. Úplne podporujem rovnaký dátum začatia diaľkových a vnútroeurópskych letov. Komisia musí presvedčiť tretie krajiny, aby sa pripojili do konca roka 2011. Považujem to za nevyhnutnú podmienku rovnakej súťaže všetkých operátorov na európskom nebi bez ohľadu na adresu spoločnosti. Znížiť oteplenie planéty do roku 2020 o dva stupne znamená presvedčiť o tom najmä zvyšok sveta. Ako úspešne, to skoro ukáže medzivládna konferencia na Bali.

  Christoph Konrad (PPE-DE). - (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, s účelom správy, ktorým je začlenenie leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami, sa spája mnoho otázok. Je však nepochybné, že existujú jasné známky toho, že to nie je veľmi úspešný systém, a aj keď má Komisia údaje, ktoré dokazujú jeho neúspešnosť, tiež teraz uvažujeme o začlenení leteckej dopravy do tohto systému. To je hlavný dôvod mojej kritiky, na základe ktorého som nehlasoval za správu.

Začlenením európskej leteckej dopravy do systému pristupujeme k tejto otázke ako k izolovanému riešeniu. Ale práve to nakoniec ohrozuje konkurencieschopnosť európskych leteckých spoločností a zároveň aj konkurencieschopnosť európskych letísk. Podľa môjho názoru, toto nie je prijateľné a musíme urobiť všetko, aby sme našli globálne riešenie týkajúce sa aj ostatných leteckých spoločností a ostatných letísk. Len tak môžeme nájsť riešenie dobré pre životné prostredie a dobré tiež pre hospodársku súťaž v Európskej únii.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - (FI) Pán predsedajúci, chcem poďakovať svojmu kolegovi pánu Liesemu za jeho vynikajúcu spoluprácu. Jedna konkrétna otázka, v rámci ktorej sme hľadali kompromis, sa týkala smerovania príjmu z aukcií. Bola by som rada, keby všetky príjmy smerovali do leteckej dopravy, ale som vďačná za to, že moje názory boli aspoň čiastočne zohľadnené.

Vychádzam z presvedčenia, že letecká doprava je nevyhnutná aj z hľadiska životného prostredia, pretože napríklad podľa prieskumu MIPS sú jej prínosy jasne viditeľné. Ďalším základným predpokladom je to, že cieľom musí byť nakoniec letecká doprava bez emisií. Preto som za smerovanie príjmov do výskumu a vývoja v oblasti leteckej dopravy. Ak je podľa nás prudký nárast emisií z leteckej dopravy skutočný problém, musíme vynaložiť všetky dostupné zdroje na to, aby peniaze na výskum boli použité na rozvoj leteckej dopravy bez emisií. Dúfam, že Rada to v budúcnosti zohľadní. Chcem tiež povedať, že súhlasím s tým, čo práve povedal pán Lehtinen.

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh a Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) My, švédski sociálni demokrati, sme sa rozhodli podporiť správu Parlamentu, pretože je prvým krokom k zníženiu vplyvu leteckej dopravy na klímu. Podľa nás je však poľutovaniahodné, že väčšina v Parlamente súhlasí s vysokými emisnými stropmi a bezvýznamným objemom predaja emisných kvót na aukciách. Okrem toho sa vstup do platnosti odložil o rok neskôr v porovnaní s tým, ako rozhodol parlamentný Výbor pre životné prostredie.

Priali by sme si, aby letecká doprava mala v budúcnosti úplne samostatný systém obchodovania s emisnými kvótami.

  Liam Aylward, Brian Crowley a Seán Ó Neachtain (UEN), písomne. − Systém obchodovania s emisnými kvótami je vzhľadom na klimatické zmeny najúčinnejším spôsobom riešenia emisií, ktorý Európskej únii umožňuje dosiahnuť jej cieľ znížiť emisie o 20 – 30 % do roku 2020.

Dnes sme hlasovali za to, aby sa v tejto smernici zohľadnili najvzdialenejšie regióny, a za vypustenie návrhu Komisie, ktorý umožňuje, aby letecká spoločnosť požiadala o bezplatnú výmenu emisnej kvóty pre leteckú dopravu za emisnú kvótu podľa Kjótskeho protokolu.

Hlasovali sme za zníženie horného limitu, ktorým bude predpokladaná skutočná hodnota dohodnutá v budúcich týždňoch, približne 85 – 90 % úrovne emisií v rokoch 2004 až 2006.

Hlasovali sme za budúci prieskum aukčného predaja, ak bude vykonaný prieskum pre iné odvetvia. Aj keď sme dnes nehlasovali za aukčný predaj, malo by sa uvažovať o aukciách vo všetkých odvetviach, pretože by sa tým znížila možnosť náhodných ziskov a zvýšila konkurencieschopnosť a inovácie.

A čo je najdôležitejšie, priemysel má svoj podiel na znižovaní emisií inovačným spôsobom a nekladie pritom celé bremeno na spotrebiteľa využívajúceho letecké služby.

  Edite Estrela (PSE), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu, ktorú predložil pán Liese, o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmene smernice 2003/87/ES tak, aby sa činnosti leteckej dopravy začlenili do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, pretože sa domnievam, že začlenenie leteckej dopravy do tohto systému je nevyhnutné na zmiernenie vplyvu klimatických zmien.

Prínos leteckej dopravy ku klimatickým zmenám je podstatný a rýchlo rastie, a preto je tento návrh smernice dôležitým krokom pri plnení náročných cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v Európskej únii. Je však úplne nevyhnutné prijať také opatrenia, aby táto smernica zohľadnila situáciu v najvzdialenejších regiónoch s cieľom zabrániť príliš veľkým sociálnym a hospodárskym vplyvom systému obchodovania s emisnými kvótami na tieto regióny. Preto ľutujem, že neboli prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 98=100/rev a 97=99/rev.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Máme vážne pochybnosti o všeobecnom obsahu návrhov prijatých v tomto uznesení Európskeho parlamentu, a preto sme hlasovali proti nemu.

Po prvé, nesúhlasíme s obchodovaním s emisiami, ktoré vždy chráni tých, ktorí majú peniaze na nákup emisných práv, a neriešia problém nadmerných emisií CO2.

Po druhé, neboli zohľadnené tie krajiny a regióny, kde sú služby leteckej dopravy základnými službami, ako sú najvzdialenejšie regióny Azorských ostrovov a Madeiry. Napríklad lety medzi týmito ostrovmi i lety medzi kontinentálnou Európou a týmito regiónmi sú dôležité najmä pre územnú súdržnosť Európskej únie, a preto je potrebný osobitný prístup k týmto letom.

Ľutujeme, že posúdenie vplyvu tejto smernice nezohľadnilo zaradenie najvzdialenejších regiónov na území Európskej únie a všetkých prichádzajúcich a odchádzajúcich letov na európskych letiskách. Tento vplyv bude väčší v regiónoch než v priemere v Európe na základe skutočnosti, že ich obyvatelia využívajú lietadlá, a na základe vplyvu cestovného ruchu na regionálny rozvoj. Podobne nebol zohľadnený ani dramatický vplyv, ktorý má na konkurencieschopnosť regiónov zdanenie letov, od ktorého sú ich susedia oslobodení.

  Robert Goebbels (PSE), písomne. – (FR) Nepodporil som správu, ktorá sa usiluje začleniť emisie CO2 z leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami v Európskej únii.

Kjótsky protokol vylúčil leteckú dopravu a aj keď väčšina štátov sveta neuznáva Kjótske dohody, Európska únia sa usiluje teraz urobiť viac než je nevyhnutné podľa protokolu.

Tento idealizmus je z intelektuálneho hľadiska veľmi zaujímavý, nezachráni však planétu, ktorá ešte nie je ani skutočne ohrozená.

Európa však chce obetovať všetok svoj priemysel vrátane leteckej dopravy bez akéhokoľvek významného vplyvu na klímu. Musím protestovať.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. – (PL) Dámy a páni, poľskí poslanci sa rozhodli hlasovať proti tejto správe z veľmi jednoduchého dôvodu, konkrétne preto, že nebola zohľadnená žiadna naša pripomienka.

Rada by som poukázala na to, že poľská letecká doprava bola na zníženie emisií CO2 v rámci plnenia záväzkov z Kjótskeho protokolu (36 % z povinných 6 %) veľmi dobre pripravená a emisie CO2 nepredstavujú problém pre krajiny ako naša. Krajiny starej pätnástky však doteraz splnili len 1,5 % z prijatých 8 % záväzkov.

Tak vznikla myšlienka tohto návrhu smernice, ktorá by starej pätnástke umožnila splniť svoje záväzky na úkor nových členských štátov. Chce Európska únia dosiahnuť toto? Nemyslím si to, a preto žiadam podrobnejšie prepracovanie a reflexie pre druhé čítanie.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som v prvom čítaní za správu o návrhu Komisie o začlenení činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami v rámci Spoločenstva a podporil som aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na zníženie povolených emisií z navrhovaných 100 % na 90 %. Podporil som tiež pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skupiny socialistov na zaradenie všetkých letov s odletom z letiska alebo s príletom na letisko v EÚ, žiaľ, ostatné strany tieto návrhy nepodporili, a teda neboli prijaté. Letecká doprava je významným a rýchlo rastúcim zdrojom emisií skleníkových plynov, a opatrenia na zníženie týchto emisií sú nevyhnutné na boj proti klimatickým zmenám.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) V Európskej únii a ostatných priemyselných krajinách sa prijímajú opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov a tento návrh Komisie na začlenenie činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami je dôležitým prvkom v súbore opatrení, ktoré majú byť prijaté na medzinárodnej úrovni.

Nemôžeme poprieť podstatný nárast emisií skleníkových plynov v odvetví leteckej dopravy. Riešenie problému prostredníctvom obchodovania s emisnými kvótami sa preto zdá ako užitočné opatrenie, najmä pokiaľ bude správne pochopené a prepojené s ostatnými opatreniami na podporu stability trhu a prevenciu narušenia hospodárskej súťaže.

Dnes prijaté opatrenia budú precedensom pre ďalšie medzinárodné rokovania. Preto musí EÚ zaujať pevný postoj týkajúci sa riešení, ktoré sú skutočne účinné v oblasti ochrany životného prostredia, a zároveň chrániť náš priemysel a naše slobody. Vzhľadom na to, že je to ťažká úloha, je potrebné pochváliť prácu spravodajcu a všetkých ostatných za ich úsilie o dosiahnutie kompromisov, konkrétne zameraných na zmiernenie vplyvu klimatických zmien a vyváženie sociálnej a hospodárskej činnosti v Európe.

  Luca Romagnoli (ITS), písomne. − (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, chcem vyjadriť svoju podporu správe, ktorú predložil pán Liese. Považoval som však za vhodné podporiť niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy upravujúce pôvodný návrh, najmä návrhy týkajúce sa roku 2011 ako roku, v ktorom systém vstúpi do platnosti.

To je mimoriadne dôležitá otázka, pokiaľ ide o to, ako zabrániť narušeniu trhu v Európskej únii, aj keď len na prechodné obdobia, kedy by niektorí prevádzkovatelia boli zvýhodnení v porovnaní s ostatnými.

Podporil som aj niektoré ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v otázkach ako je percento emisných kvót určených na aukcie a využitie takto získaných prostriedkov, pod podmienkou, že tým nevznikne precedens na znižovanie diskrečnej právomoci v oblasti financií spadajúcej do výhradnej právomoci členských štátov.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Hlasoval som za správu, ktorú predložil pán Liese, aj keď mám pochybnosti o jej praktickom význame a jej vykonávaní. Súhlasím s tým, že je nevyhnutné, aby bola letecká doprava začlenená do všetkých systémov obchodovania s emisiami, ale je potrebné nájsť rovnováhu medzi aspektmi životného prostredia a leteckej dopravy. Okrem toho je takto navrhnutý systém veľmi sporný mimo Európskej únie, kde mnoho štátov vrátane Spojených štátov, Indie a Číny hrozí súdnou žalobou proti EÚ, pretože sú presvedčené, že akýkoľvek systém týkajúci sa leteckej dopravy musí byť pred vykonávaním dohodnutý na medzinárodnej úrovni.

Je správne, aby bola letecká doprava začlenená do systému obchodovania s emisiami. Nie je správne poukazovať na leteckú dopravu ako na hlavný zdroj CO2 a nezaoberať sa pritom námornou dopravou a cestnou dopravou, ktorá je najväčším zdrojom CO2 v doprave.

Niektoré návrhy Výboru pre životné prostredie v tejto správe boli skutočne extrémne. Parlament zaujal pragmatickejšie a vyvážené stanovisko. Napriek tomu si však myslím, že tento návrh čakajú v ďalších mesiacoch problémy, minimálne na medzinárodnej úrovni a tiež preto, že súkromné prúdové lietadlá nepodliehajú systému kvót.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. − (DA) Hlasoval som za konečné znenie správy, ktorú predložil pán Liese, pretože v porovnaní s návrhom Komisie to bol malý krok vpred. V správe je však mnoho nevyriešených otázok týkajúcich sa opatrení nevyhnutných na boj proti klimatickým zmenám, a správa tým dokazuje, že Európsky parlament nestojí na čele tohto boja.

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Najvzdialenejšie regióny spoločne prispievajú k boju proti klimatickým zmenám a pravidelne dokazujú svoje úsilie pokračovať v tomto boji tak, že sa stanú skutočnými centrami inovácií v tejto oblasti.

Podporujem ciele, na ktoré je zamerané začlenenie činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami.

Najvzdialenejšie regióny však nemôžu podporiť vykonávanie návrhu Komisie v jeho súčasnej podobe, pretože inak by letecké spoločnosti činné v týchto oblastiach nemali inú možnosť, než preniesť nové príplatky priamo do ceny leteniek na úkor zámorských cestujúcich a turistov, ktorí už znášajú vysoké náklady leteckej dopravy, a do nákladov leteckej nákladnej dopravy, čo potom spôsobí zvýšenie cien, ktoré postihne spotrebiteľov a podniky v najvzdialenejších regiónoch.

Chcem vyjadriť svoje poďakovanie spravodajcovi za to, že počúval moje pripomienky k uvedenej otázke, a Parlamentu za to, že nakoniec schválil zásadu udelenia osobitného režimu najvzdialenejším regiónom v tejto konkrétnej otázke.

Takisto vítam, že Parlament pristúpil na možnosť, aby časť prostriedkov zo systému aukčného predaja emisných kvót bolo možné využiť na zníženie negatívneho vplyvu tohto projektu na dostupnosť a konkurencieschopnosť najvzdialenejších regiónov.

  Hannu Takkula (ALDE), písomne. − (FI) Pán predsedajúci, všetci vieme, že je dôležité zabezpečiť ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám. Naše opatrenie však musí byť rozumné a my ako tí, ktorí prijímajú rozhodnutia, by sme mali veci chápať ako celok. Podľa môjho názoru, väčšina parlamentného Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín neposúdila v súvislosti s touto správou celú otázku zo všetkých aspektov. Emisie z leteckej dopravy predstavujú len 2 % celkových emisií, a preto by sa k nim malo pristupovať v súvislosti s celkom. Teda aj keby všetky naše služby leteckej dopravy skončili, sotva by to malo nejaký vplyv na globálne otepľovanie. Takisto si musíme uvedomiť, že mnoho leteckých spoločností už podstatne investovalo do zlepšenia vplyvu svojich lietadiel na životné prostredie.

Hlasoval som za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 77, 81 a 82, aby mohla letecká doprava v najvzdialenejších regiónoch Európy naďalej pokračovať. Neviem, prečo by sa mala letecká doprava sústreďovať najmä okolo niekoľkých pár letísk. Konkurencieschopnosť vnútroštátnych leteckých spoločností by sa nemala krátkozrako zhoršiť pre dopravcov s nízkymi cenami. Preto súhlasím s tým, čo vo svojom prejave povedal pán Lehtinen.

  Predsedajúci. − Týmto sa hlasovanie skončilo.

9. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 13.15 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

10. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

11. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

12. Písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

13. Uplatňovanie ustanovení schengenského acquis – Uplatňovanie schengenského acquis na Českú republiku, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je spoločná rozprava o

– vyhlásení Rady o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis a

– správe (A6-0441/2007) Carlosa Coelha, v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, o návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Českej republike, Estónskej republike, Lotyšskej republike, Litovskej republike, Maďarskej republike, Maltskej republike, Poľskej republike, Slovinskej republike a Slovenskej republike (11722/2007 – C6-0244/2007 – 2007/0810(CNS)).

  Jo Magalhăes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som veľmi rád, že dnes môžem byť v tomto parlamente, aby som v mene predsedníctva a Portugalskej republiky rokoval o blížiacom sa rozšírení schengenského priestoru.

Ešte pred rokom sa nad Európou sťahovali tmavé mračná a hrozila veľmi vážna politická kríza v dôsledku technickej neschopnosti uviesť v roku 2007 do prevádzky Schengenský informačný systém (SIS) druhej generácie. Odklad splnenia oprávnených očakávaní tykajúcich sa voľného pohybu občanov členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2004, na neurčito by bol nielen neprípustným prejavom technickej nemohúcnosti, ale najmä ťažkou porážkou európskych ideálov a dôkazom neschopnosti a nekompetentnosti našich inštitúcií a členských štátov. Mohli by sme poskytnúť týmto občanom tisíc vysvetlení, ale všetky by zneli ako chabé výhovorky a nabádali by hľadať vinníkov, čo by prekážalo praktickému riešeniu problému.

Našťastie sme zvolili inú cestu so skutočne bezprecedentnou rýchlosťou a súdržnosťou. Predovšetkým sme v Lisabone našli vhodné technické riešenie vzniknutej technickej krízy.

Približne počas 30 dní bol pripravený projekt SISone4all a zhruba rovnaký čas trvala kontrola štúdie jeho uskutočniteľnosti špičkovými európskymi odborníkmi. V decembri 2006 tak mohla Rada SVV dať pokyn na spustenie procesu s časovým programom, ktorý by sa dal označiť za európsku verziu filmu Mission Impossible, a s nepatrným rozpočtom len o málo presahujúcim pol milióna eur. V marci (podľa prísľubu) sa dokončila softvérová aplikácia – naklonovaná z portugalského systému N.SIS (National SIS) – a odovzdala novým účastníkom projektu. Rozsiahlej modernizácií sa podrobil aj systém C.SIS (Central SIS), a to vďaka maximálnemu úsiliu Francúzskej republiky, ktorej za to patrí naše poďakovanie.

Nemecké predsedníctvo s dokonalým načasovaním urýchlilo prijatie príslušných právnych opatrení. 31. augusta sa nám podarilo dokončiť inštaláciu aplikácií a presun údajov, čo bol náročný a zložitý proces. Nasledujúci deň boli tieto nové prostriedky sprístupnené bezpečnostným silám nových členských štátov, ktoré ich potom začali s veľkým úspechom využívať. Zostávalo len skontrolovať, či boli rovnako prijaté všetky ostatné z mnohých opatrení potrebných na pristúpenie k schengenskému priestoru, týkajúcich sa napríklad pozemných i námorných hraníc, policajnej spolupráce, ochrany osobných údajov a otázky víz. Všetky boli našťastie prijaté. V minulom týždni, 8. novembra, Rada SVV skonštatovala, že príslušné členské štáty preukázali dostatočnú mieru pripravenosti, aby mohli uspokojivo uplatňovať ustanovenia nesúvisiace so SIS, ako aj ustanovenia súvisiace so Schengenským informačným systémom schengenského acquis.

Chcel by som tu, v tomto parlamente, poďakovať všetkým, kto uvedené zmeny v uplynulých mesiacoch vykonali a podieľali sa na programe vyhodnotenia. Zvláštnu zmienku zasluhuje dôležitá práca mnohých odborníkov podieľajúcich sa na návštevách, ktoré umožnili, aby transformácie dosiahnuté v priebehu niekoľkých mesiacov mohli byť bez tieňa pochybností potvrdené.

Teraz máme tam, kde povedie nová vonkajšia hranica našej Európskej únie, jedno z najvyspelejších a najmodernejších zariadení, mimoriadne novátorské organizačné riešenie i vhodné postupy na zabezpečenie veľmi vysokej úrovne boja proti trestnej činnosti. To všetko doplnia osobitné policajné opatrenia dohodnuté na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni, takže „deň po tom“, po zrušení kontrol, bude väčšia sloboda, ale nebude menšia bezpečnosť.

Musím taktiež zdôrazniť, že portugalské predsedníctvo v snahe o čo najväčšiu transparentnosť podniklo veľmi úspešné kroky umožňujúce, aby k informáciám vyplývajúcim z tohto mimoriadneho úsilia mal prístup Európsky parlament. Parlament si tak mohol overiť absolútnu prísnosť zhrnutia posúdenia vplyvu, ktoré sme taktiež chceli poskytnúť ako samostatný dokument. Musím gratulovať spravodajcovi pánovi Coelhovi k presnému dodržaniu stanovených termínov a k vynikajúcej kvalite jeho správy.

Vážené dámy a páni, toto je metóda, akú musíme používať, aby sme sa vyrovnali s budúcimi výzvami integrovaného zavedenia a správy systému SIS II, VIS (vízového informačného systému) a nových informačných systémov o cestujúcich, o ktorých nedávno informoval pán podpredseda Frattini. Nikto by nemal podliehať ilúziám, pretože obrie projekty tohto typu môžu skončiť buď veľkým úspechom alebo obrovským nezdarom. Úspech sa dá dosiahnuť len so silnými riadiacimi štruktúrami, odhodlaným vedením a vo veľmi krátkych lehotách.

Nepotrebujeme žiadneho technologického kráľa, ale skôr veľa práce v demokratickej štruktúre tvorenej Komisiou, členskými štátmi a Európskym parlamentom, ako sa to presvedčivo ukázalo v tomto prípade. Chcel by som taktiež oficiálne poďakovať všetkým, ktorí k tomuto úspechu prispeli. Také je tajomstvo úspechu systému SISone4all a len takto môžeme usporiť zdroje, vytvoriť synergiu medzi projektmi a najmä, dámy a páni, dodržať lehoty.

Na to, aby Rada mohla prijať rozhodnutie o úplnom uplatnení ustanovení schengenského acquis v nových členských štátoch, čo sa plánuje na december 2007, zostáva splniť už len jednu podmienku. Touto podmienkou je vaše hlasovanie, hlasovanie Európskeho parlamentu. Dúfam, že s jeho výsledkom môžem počítať a že si môžem byť v tomto smere istý vzhľadom na veľmi pozitívny obsah návrhu uznesenia, ktoré už bolo zaradené na program tohto rokovania.

Na záver mi dovoľte poďakovať za veľmi lichotivé slová, ktoré Európsky parlament v tomto návrhu uznesenia adresuje predsedníctvu a Portugalskej republike. V mene mužov a žien, ktorí sa v uplynulých mesiacoch s nadšením podieľali na tejto úlohe, na príprave tohto historického rozhodnutia, ktoré konečne pochová železnú oponu, chcem povedať, že nás nepoháňala len túžba po víťazstve a snaha zabrániť vážnej kríze. Zmobilizovali sme najlepšie know-how v Európe, využili sme prostriedky novej digitálnej Európy na urýchlené prerokovanie plánov a problémov, a aby sme našli riešenie, vytvorili sme skvelú sieť odborníkov a oddelenie podpory funkčné 24 hodín denne sedem dní v týždni. To všetko dopĺňali bezprecedentne úzke vzťahy medzi expertmi a politikmi, ministrami pre túto oblasť, ktorí sa pravidelne schádzali na zvláštnych zasadnutiach, aby tento proces riadili s plnou solidaritou zo strany Komisie. Zvlášť musím vyzdvihnúť úlohu pána podpredsedu Frattiniho.

Nikdy tiež nezabudnem, dámy a páni, že Európa má svojich parlamentných zástupcov a že musí existovať nadväznosť medzi ich stanoviskom a tým, čo robíme. Venujeme náležitú pozornosť vašim odporúčaniam a počítame s vaším zastúpením na spomienkových oslavách na počesť historického rozšírenia európskej zóny voľného pohybu, ktoré sa budú konať 21. a 22. novembra. Ďakujem vám, dámy a páni, aj za váš príspevok k tomuto historickému úspechu.

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − Vážený pán predsedajúci, chcel by som predovšetkým blahoželať všetkým členským štátom k dosiahnutým výsledkom, ktoré konečne umožnia občanom Poľska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Českej republiky, Slovinska, Maďarska, Slovenska, Malty a súčasných štátov Schengenu, aby mohli v plnej miere využívať voľný pohyb osôb, ktorý je jedným z pilierov Európskej únie.

Pre občanov členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, je to skutočný prínos. Cestovanie bude rýchlejšie a jednoduchšie. Všetkým členským štátom Európskej únie to ukazuje, že je výhodné spolupracovať v európskom rámci. Priestor bez vnútornej hraničnej kontroly je skvelý výdobytok, ktorý nemá v histórii obdoby. Od 21. decembra bude možné cestovať bez hraničných kontrol napríklad z Pyrenejského polostrova do pobaltských štátov alebo z Grécka do Fínska. To je skutočný symbol zjednotenej Európy a základné právo všetkých európskych občanov.

Ako všetci viete, tomuto historickému úspechu predchádzala rozsiahla príprava. Nie je jednoduché stať sa súčasťou schengenského priestoru. Je to výzva, a musíme nájsť správny vzájomný pomer medzi slobodou a bezpečnosťou. Odstránenie vnútorných hraničných kontrol je taktiež otázkou dôvery medzi členskými štátmi. Na základe dôkladného hodnotenia, „schengenského hodnotenia“, získavajú členské štáty vzájomnú dôveru v schopnosť každého z nich ochraňovať vonkajšie hranice v mene všetkých ostatných štátov a udeľovať víza platné pre celý schengenský priestor.

Zlepší sa taktiež policajná spolupráca členských štátov a bezpečnostné kontroly vnútri širšieho schengenského priestoru s cieľom zabrániť tomu, aby voľný pohyb a lepšie príležitosti využívali páchatelia trestných činov na nezákonné aktivity. To všetko by nebolo možné bez finančnej solidarity. Nástroj pre schengenské acquis, ktorého prostredníctvom bola poskytnutá takmer 1  miliarda EUR, umožnil novým členským štátom, aby sa vyrovnali najmä s výzvou spojenou s vybudovaním účinnej hraničnej kontroly a stali sa plnohodnotnými partnermi v schengenskom priestore.

Chcel by som taktiež poďakovať spravodajcovi pánovi Coelhovi a Európskemu parlamentu za ich kladnú podporu pri dosiahnutého tohto zásadného úspechu a v neposlednom rade blahoželám portugalskému predsedníctvu. Blahoželám vám osobne a ministrom vnútra, ministrovi Costovi a ministrovi Pereirovi, k vášmu strategickému partnerstvu a k jasnému vytýčeniu cieľa v záujme úspešnej implementácie projektu Schengenského informačného systému známeho ako SISone4all. Spoločne s predchádzajúcim nemeckým a budúcim slovinským predsedníctvom sme neľutovali síl, aby sme svojich portugalských kolegov podporili, a dokázali sme to. Ukazuje to, čo sa dá dosiahnuť, ak sa všetci úplne zamerajú na nejaký zložitý projekt. Vážené dámy a páni, práca však ešte neskončila. Naším konečným cieľom je zabezpečiť, aby do decembra 2008 bol schengenský informačný systém II úplne funkčný. Budeme na tom musieť znovu všetci spoločne zapracovať.

  Carlos Coelho, spravodajca. – (PT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Komisie, vážený pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, schengenský priestor je jedným z najväčších úspechov v dejinách európskej integrácie. Zrušenie vnútorných hraníc a realizácia niektorých náhradných opatrení, ako je posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach, policajná a justičná spolupráca a vytvorenie Schengenského informačného systému, sú najlepším spôsobom, ako umožniť slobodu pohybu.

Schengen rastie rovnako ako Európska únia. Z piatich pôvodných členských štátov je nás teraz 15 vrátane Islandu a Nórska, dvoch štátov, ktoré nie sú členmi Spoločenstva, a s čiastočným zapojením Írska a Spojeného kráľovstva. Dnes stojíme pred dejinnou udalosťou: najväčším rozšírením v histórií Schengenu, pričom súčasne budú zrušené vnútorné hranice s deviatimi členskými štátmi: Českou republikou, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Poľskom, Litvou, Slovinskom, Slovenskom a Maltou. Pre Európu, pre voľný pohyb a pre tieto nové členské štáty a ich občanov je to udalosť veľkého významu.

Musím ich najskôr privítať a zablahoželať im. Chcem im gratulovať nielen ku vstupu do tohto priestoru, ale najmä k systematickému a energickému úsiliu, ktoré vynaložili na splnenie všetkých požiadaviek stanovených prísnymi schengenskými pravidlami. Správy z decembra 2006, o ktorých sa už zmienil minister Magalhăes, poukázali na rôzne problémy, ktoré boli z väčšej časti už prekonané. V hodnotiacich tímoch boli experti zo všetkých členských štátov. Vydali sa na hranice a na konzuláty a vypracovali vyčerpávajúce správy, ktoré obsahujú vecné popisy, hodnotenia a odporúčania, mnohé z nich si vyžiadali dodatočné opatrenia a nadväzujúce návštevy vzhľadom na problémy, ktoré sa v drvivej väčšine členských štátov stále ešte vyskytovali.

Chcem blahoželať hodnotiacemu tímu na čele s dr. Carlosom Moreirom k náročnej práci, ktorú za taký krátky čas vykonali, a taktiež preto, že len neplnili svoje inšpekčné úlohy, ale často odporúčali aj opatrenia a riešenia umožňujúce zistené problémy riešiť.

Vážený pán predsedajúci, neexistencia vnútorných hraníc vyžaduje lepšiu kontrolu na vonkajších hraniciach a účinnú výmenu informácií a údajov prostredníctvom Schengenského informačného systému (SIS), ale zjavne je to i prejav vzájomnej dôvery, kedy každý musí prísne dodržiavať prijaté pravidlá. Záruka účinnej kontroly na hraniciach umožňuje zaistiť bezpečnosť všetkých európskych občanov. Bezpečnosť schengenského priestoru skutočne závisí od toho, ako dôrazne a účinne každý z členských štátov vykonáva kontrolu na svojich vonkajších hraniciach, a taktiež od toho, aká kvalitná a rýchla je výmena informácií prostredníctvom SIS. Akékoľvek oslabenie alebo nesprávne fungovanie ktoréhokoľvek z uvedených prvkov môže ohroziť bezpečnosť Únie.

Preto musia byť odstránené i zvyšné menšie problémy. Nie sú síce prekážkou na zrušenie vnútorných hraníc, ale musia sa vyriešiť. Preto Európsky parlament v politickom uznesení, ktoré bude prijaté a ktoré podpísalo päť politických skupín, ako aj v legislatívnom uznesení požaduje, aby bol do šiestich mesiacov podrobne informovaný o všetkých doteraz nevyriešených otázkach. Preto taktiež požadujeme, aby sa do dvoch rokov vypracovalo celkové zhodnotenie fungovania schengenského priestoru, na ktorom sa budú podieľať všetci členské štáty, nové aj staré.

A napokon chcem poďakovať portugalskému predsedníctvu za úsilie a ducha spolupráce, najmä portugalskej vláde a portugalskému štátnemu tajomníkovi José Magalhăesovi, ktorý je dnes tu, a za nájdené riešenie v podobe SISone4all, ako aj zdôraznil pán podpredseda Frattini. Toto riešenie umožnilo pripojiť nové členské štáty k SIS. Bez neho by rozšírenie schengenského priestoru v tomto roku, vzhľadom na oneskorenie v SIS, nebolo možné. Vážený pán minister Magalhăes, úplne si uvedomujem vaše veľké osobné prispenie, a chcem taktiež blahoželať Dr. Eduarde Peixeirovej, ktorá má veľkú zásluhu na prijatí tohto riešenia.

Na záver ešte dve poznámky. Prvá je určená Európskej komisii. Rád by som znovu pripomenul, že vytvorenie SIS II je pre Európsky parlament i naďalej prioritou, ani nie tak preto, aby sme novým členským štátom umožnili do tohto systému prístup, ale hlavne preto, že to v rámci Spoločenstva umožní účinnejšie využívať údaje a vďaka ukladaniu biometrických údajov a prepojeniu záznamov sa zvýši bezpečnosť. Druhá moja poznámka je určená Rade. Musím vyjadriť poľutovanie nad tým, že na počiatku tohto procesu konzultácií nedodržala zásadu primeranej spolupráce s Parlamentom, pretože mu z bezpečnostných dôvodov odmietla zaslať hodnotiace správy expertov. Bol síce nájdený kompromis, ktorý umožnil krátkodobo vyriešiť vzniknutú situáciu, ale musí byť nájdené i dlhodobé riešenie. Je absurdné odopierať Parlamentu materiál, na základe ktorého vykonáva svoje legislatívne právomoci.

Vážený pán predsedajúci, urobili sme ďalší krok k európskej integrácii. Je na nás všetkých, aby sme zabezpečili, že tento krok prinesie viac slobody a väčšiu bezpečnosť.

  József Szájer, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v mene skupiny Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov vítam zavedenie schengenského systému a chcel by využiť túto príležitosť a poďakovať v mene deviatich nových členských štátov nemeckému a portugalskému predsedníctvu, Rade, Komisiu a najmä pánovi Coelhovi za obrovskú prácu, ktorú si to vyžiadalo. Musím sa taktiež zmieniť o úsilí nových členských štátov, pretože ich práca umožnila, aby sme sa dostali tam, kde dnes sme.

Voľný pohyb osôb je jednou zo štyroch slobôd Únie. Teraz túto vymoženosť, tento nový priestor slobody rozširujeme na mnoho miliónov nových občanov Únie. Je to spoločný čin nás všetkých: my, Európania, sme to vytvorili spoločne, a mali by sme na to byť hrdí.

Dámy a páni v tomto parlamente, pochádzam z malého mesta na hranici Rakúska a Maďarska. Moje mesto Šopron po mnohé desaťročia oddeľovala od jeho bezprostredného okolia a od Rakúska železná opona. Kúsok tejto železnej opony som si, rovnako ako veľakrát predtým, vzal so sebou do Parlamentu. Bola to táto železná opona, ktorá znemožnila, aby bola Európa slobodná. Zavedením schengenského systému odstraňujeme jej posledné zvyšky. Tento kus železa by nám mal pripomínať, že naša nedávna minulosť nebola slobodná a že by sme už nikdy nemali dovoliť, aby nám bola sloboda odňatá.

So slobodou prichádza zodpovednosť. Nové členské štáty preberajú zodpovednosť za dôslednú ochranu spoločných európskych vonkajších hraníc, pretože od toho závisí bezpečnosť nás všetkých. Nesmieme si taktiež dovoliť podkopávať širokú spoločenskú podporu práva voľného pohybu. Preto musí každý občan Únie dodržiavať jej právne predpisy; ako pred chvíľou poznamenal pán komisár Frattini, sloboda pohybu neznamená slobodu páchania trestnej činnosti bez hraníc.

Sloboda sa nesmie a nemôže zneužívať, pretože to ohrozuje samotnú slobodu a právo voľného pohybu. Nesmieme dovoliť ani to, aby určité sily v snahe podkopať právo voľného pohybu oživovali zásadu kolektívnej viny, čo vyvoláva temné spomienky. Nesmieme dovoliť, aby páchatelia trestnej činnosti zostávali bez potrestania. Práve z tohto dôvodu by som chcel znovu vyjadriť vďaku za to, že schengenský systém môže byť rozšírený na týchto deväť členských štátov. Je to historická udalosť.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, v mene svojej skupiny by som taktiež rád zablahoželal občanom deviatich nových členských štátov k darčeku, ktorý im odovzdá portugalské predsedníctvo v dňoch 21. a 22. decembra. Úplne sa stotožňujem s ministrom a predsedníctvom, ktorí skutočne likvidujú posledné zvyšky železnej opony. Voľný pohyb občanov bez vnútorných hraníc je vec veľmi pozitívna, je to jedna z najdôležitejších slobôd Európskej únie a nedá sa inak len uvítať, že sa odteraz bude týkať aj obyvateľov deviatich nových členských štátov.

Schengenská dohoda však znamená viac než len odstránenie vnútorných hraníc. Znamená taktiež to, že tieto nové štáty musia teraz v záujme všetkých ostatných členských štátov monitorovať vonkajšie hranice Únie. Je veľmi dôležité, že rozšírenie schengenského priestoru neohrozuje našu bezpečnosť. Pán Frattini aj minister o tom už hovorili. Preto je nevyhnutná účinná a účelná hraničná kontrola.

Hodnotenia vykonané Radou a Komisiou ukazujú, že týchto deväť štátov je v zásade pripravených na prevzatie tejto úlohy, ale rad oblastí ešte vyžaduje zlepšenie, napríklad pokiaľ ide o personálne zabezpečenie a letiskovú infraštruktúru, a sme zvedaví, ako dopadnú následné hodnotenia a monitoring. Taktiež dúfame, že Parlament bude o tom urýchlene informovaný.

Schengen samozrejme znamená oveľa viac ako hraničné kontroly. Predpokladá širšiu policajnú a justičnú spoluprácu medzi štátmi Schengenu. Sme radi, že v prípade týchto deviatich členských štátov našlo portugalské predsedníctvo riešenie v podobe SIS 1+, napriek tomu sa domnievame, že sa musí čo najskôr dosiahnuť pokrok v systéme SIS II. Teší ma prísľub pána Frattiniho, že do decembra 2008 bude hotový, a samozrejme na to dohliadneme.

Chápeme, že Bulharsko a Rumunsko si budú musieť ešte niekoľko rokov počkať, ale súčasne dúfame, že tieto štáty budú s našou pomocou ďalej usilovne pracovať na tom, aby sa o niekoľko rokov mohli taktiež stať súčasťou schengenského priestoru.

To isté platí o Cypre. Je hanebné, že problém, ktorý túto krajinu brzdí už tak dlho, bráni dnes aj jej pripojeniu k schengenskému priestoru. To je ďalší dôvod na to, aby sme sa spoločne usilovali nájsť riešenie tohto problému, ktorý zaťažuje tento štát už príliš dlho. Táto otázka vyvoláva problémy aj v iných oblastiach, napríklad vo vzťahoch s Tureckom. Riešenie je však potrebné nájsť taktiež v záujme samotného cyperského ľudu.

Na záver sa ešte chcem vrátiť ku včerajšej diskusii. Oprávnene sa poukazuje na to, že rozšírenie schengenského priestoru a celý schengenský systém vyžaduje vzájomnú solidaritu členských štátov. Ako som už uviedol, kontrola vonkajších hraníc je úloha, ktorá sa týka bezpečnosti nás všetkých a na ktorej sa teraz podieľa aj týchto deväť štátov. Budeme s nimi o tom hovoriť.

Bezpečnosť a potreba spolupráce samé o sebe predstavujú možné budúce problémy, napríklad pokiaľ ide o vnútornú migráciu. Musíme sa taktiež dohodnúť na tom, že sa nebudeme snažiť riešiť problémy jednostranne, ale že budeme usilovať o spoluprácu so všetkými štátmi, ktoré sú súčasťou schengenského priestoru, a spolupracovať pri riešení problémov, ktoré v budúcnosti vzniknú. Ako som už povedal, musíme zabezpečiť, aby nedochádzalo k tomu, čo sa deje teraz v Taliansku, t. j. keď sa jeden štát pokúša riešiť to, čo je v skutočnosti spoločným problémom.

  Henrik Lax, v mene skupiny ALDE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa tiež pripojil ku gratulantom. Blahoželám novým účastníkom Schengenu k tomu, že sa im podarilo v takom krátkom čase splniť požiadavky schengenských pravidiel.

Chcel by som taktiež blahoželať Portugalsku, a to hneď dvakrát. Portugalsko prišlo ako prvé s návrhom systému SISone4all. A teraz, počas svojho predsedníctva, dokázalo energicky popohnať proces hodnotenia.

Počujeme tu, o aký historický krok ide. Zjednotenie Európy aj touto formou, prostredníctvom voľného pohybu, je úspechom, ktorý sa nedá doceniť.

Cesta k tomu je náročná. Najmä problém SIS II, ktorý sa preťahuje z dôvodov, ktoré nemôžeme prijať a ktoré Parlament často kritizoval. Ako sme počuli, na posilnenie bezpečnosti v tomto novo rozšírenom priestore potrebujeme systém SIS II.

Parlament kritizoval aj to, že hneď na začiatku nebola zabezpečená úplná transparentnosť a prístup k hodnotiacim dokumentom.

Predovšetkým by som chcel poďakovať svojmu priateľovi a kolegovi pánovi Coelhovi.

Bez jeho úsilia by sme nedokázali parlamentní kontrolu doviesť do konca.

Napokon by som rád pripomenul, že mnohé nové členské štáty majú dávne historické styky so svojimi európskymi susedmi. Teraz musíme zabezpečiť, aby rozšírenie Schengenu neviedlo vo vzťahu k nim k zatiahnutiu schengenskej železnej opony. Naši susedia taktiež musia mať prístup ku znalostiam, ktoré máme my, ak chceme, aby mohli kráčať v našich šľapajach a vybudovať spoločnosť právneho štátu, demokracie a trhového hospodárstva. Ešte raz blahoželám všetkým trom zúčastneným stranám, ktoré to dokázali.

  Brian Crowley , v mene skupiny UEN. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa pripojiť ku svojim kolegom a blahoželať portugalskému predsedníctvu k tomu, že (pokiaľ ide o Schengen), dokázalo nastoliť zhodu a porozumenie, a skutočne ide o udalosť historického významu. Podobného významu, ako rozšírenie Európskej únie, a mali by sme ju teda uvítať.

Existujú však obavy (ako oprávnene poukázali ostatní kolegovia) v súvislosti s našimi vonkajšími hranicami a s tým, čo môžeme urobiť a ako sa k nim máme postaviť, ako aj v súvislosti s otázkou solidarity a prejavov solidarity s inými členskými štátmi. Konkrétne z môjho pohľadu, pretože pochádzam z Írska: z dôvodu spoločného priestoru na cestovanie medzi Írskom a Veľkou Britániou máme určité problémy s tým, aby sa Írsko stalo súčasťou Schengenskej dohody. Má to snáď len jediný dôvod, ale zato nad iné dôležitý: a síce, že by to znovu zaviedlo hranice medzi severnou a južnou časťou Írska. Takže je s tým určitý problém, ale nechceme, aby to bránilo pokroku, ku ktorému dochádza. A teraz, ak dovolíte, by som chcel niečo povedať v írčine.

(GA) EÚ bude naďalej čeliť problémom dovozu drog do EÚ a nezákonného obchodu s deťmi a bude pokračovať v spoločnej migračnej a azylovej politike, v celoeurópskej policajnej spolupráci a boji proti organizovanému zločinu. Europol robí skvelú prácu v boji proti medzinárodnej trestnej činnosti v Európe.

, v mene skupiny UEN. – A spoločne naozaj môžeme dosiahnuť požadovaný dvojaký výsledok: voľný pohyb osôb a bezpečnosti a istotu pre všetky štáty.

  Tatjana Ždanoka , v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, predovšetkým by som chcela v mene svojej skupiny blahoželať novým členským štátom vrátane môjho vlastného štátu, Lotyšska, k pripojeniu k schengenskému priestoru. Ďakujem taktiež Portugalsku za jeho iniciatívu SIS I, ktorá otvorila pre veľa Európanov možnosť voľného pohybu.

Ďakujem všetkým, ktorí sa na tejto práci podieľali a robili všetko, čo bolo v ich silách, aby bol tento vianočný darček možný.

V tejto oblasti však stále ešte existuje rad problémov. Čo sa deje so systémom SIS II? Kedy bude funkčný? Znepokojuje nás taktiež použitie citlivých údajov v systéme SIS II. Režim ochrany údajov, z ktorého majú pravidlá SIS II vychádzať, je príliš zložitý. Budeme mať do konca tohto roku politickú dohodu o rámcovom rozhodnutí o ochrane osobných údajov v treťom pilieri? Vyriešia rámcové rozhodnutia všetky tieto problémy? Majú orgány zodpovedné za ochranu údajov dostatok zdrojov na to, aby zaručili dodržanie pravidiel ochrany osobných údajov v rámci systému SIS II? Budú všetky členské štáty pri spracovaní údajov Schengene postupovať v dobrej viere?

Prečo v tejto chvíli kladiem toľko otázok? Chcem vám len pripomenúť, že schengenský systém nie je ani zďaleka dokončený. Urobil sa kus poriadnej práce v prospech rozšírenia schengenského priestoru, ale teraz máme novú úlohu (možno ešte komplikovanejšiu): zabezpečiť, aby priestor slobody a voľnosti mal zaručený každý.

  Giusto Catania, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v mene svojej skupiny taktiež verím, že dnešok je veľmi významným dňom, pretože rozširujeme možnosť voľného pohybu na mnohých občanov Spoločenstva. To je prelomový krok, z ktorého máme veľkú radosť, pretože zaručuje väčšiu slobodu pohybu. Je to veľký úspech, ktorý nás posúva bližšie k jedinému európskemu priestoru.

Moja skupina má však určité výhrady k niektorým iným aspektom, najmä pokiaľ ide o vonkajšiu dimenziu schengenského priestoru. V skutočnosti posilňujeme tento vonkajší rozmer schengenského priestoru, upevňujeme a v istom zmysle vlastne militarizujeme naše vonkajšie hranice. Máme v tomto smere vážne pochybnosti: na jednej strane zaručujeme ešte väčšiu slobodu pohybu pre občanov Spoločenstva, ktorí žijú v schengenskom priestore, ale súčasne komplikujeme prístup tým, ktorí nie sú občanmi Spoločenstva.

To je dôvod, prečo nemáme z celého tohto procesu radosť. Máme taktiež pochybnosti pokiaľ ide o zavedenie systému SIS II: domnievame sa, že v určitých prípadoch tieto výmeny informácií neumožňujú riadnu ochranu citlivých údajov, a to nás veľmi znepokojuje. Myslíme si preto, že sa dnes uskutočnil veľmi konkrétny krok pri budovaní Európskej únie, ale súčasne vysielame veľmi negatívny signál o povahe a podstate Európskej únie.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vystúpiť v mene svojho kolegu, pána Bloklanda.

V predchádzajúcich týždňoch sme sa z médií dozvedeli, že od pristúpenia Rumunska k Európskej únii odišlo už 500 000 Rumunov do Talianska. V Európskej únii teda aj bez uplatnenia schengenského acquis existuje rozsiahly voľný pohyb osôb.

Veľmi ma preto znepokojuje stav kontroly nežiaducich osôb prekračujúcich naše vnútorné hranice. Rozhodnutie Talianska vrátiť späť európskych občanov je krajným opatrením, ktoré jasne ukazuje, že otvorenie hraníc môže mať aj negatívne dôsledky. Preto budú nevyhnutne potrebné špecifické kontrolné opatrenia.

Môžu byť na hraniciach, ale kontroly je možné vykonávať i na letiskách a železničných staniciach. Preto je nevyhnutne potrebné, aby bol v krátkom čase uvedený do prevádzky funkčný systém SIS. Môže sa Komisia vo svojom schengenskom hodnotení zamerať taktiež na voľný pohyb osôb zo štátov, ktoré sú súčasťou Únie, ale nepatrí do schengenského priestoru?

  Andreas Mölzer, v mene skupiny ITS. – (DE) Vážený pán predsedajúci, aj nás teší, že železná opona, ktorú komunisti s takým pohŕdaním ľudskou dôstojnosťou zatiahli na viac než pol storočia cez Európu, konečne padla. Hovorím to ako Rakúšan, ktorému sa teraz opäť otvoril prístup k našim susedom, Čechom, Slovákom, Maďarom a Slovincom, rovnako ako to bolo pred sto rokmi.

Napriek tomu si dovolím jednu kritickú pripomienku: keď ide o také závažné rozhodnutie, potom skutočnosť, že správne funguje Schengenský informačný systém, v žiadnom prípade nestačí. Domnievam sa, že noví ochrancovia vonkajších hraníc musia byť skutočne schopní plniť svoju úlohu.

Keď zvážime, že niektoré štáty EÚ vo východnej časti strednej Európy boli ešte v roku 2006 dôležitými tranzitnými štátmi a že údaje o počte nelegálnych prisťahovalcov zadržaných na súčasných schengenských hraniciach EÚ v Rakúsku a Nemecku boli oveľa vyššie než na vonkajších hraniciach EÚ, nie je možné túto obavu ignorovať. Je však veľmi dobré, že železná opona konečne patrí minulosti.

  Irena Belohorská (NI). - (SK) Verím, že novopristúpené krajiny a medzi nimi aj Slovenská republika sú dostatočne dobre pripravené na vstup do schengenského priestoru.

Slovenská republika spĺňa jednotlivé kritéria v oblastiach schengenskej spolupráce, a teda splnila základné podmienky na to, aby v decembri 2007 boli pre slovenských občanov zrušené všetky kontroly na vnútorných a pozemných hraniciach a v marci 2008 aj na vzdušných hraniciach. . Slovenská republika implementovala schengenské acquis týkajúce sa Schengenského informačného systému k 1. septembru 2007 a policajné informácie do informačného systému prúdia z oboch strán.

Bola dobudovaná sieť spoločných kontaktných pracovísk určených na výmenu informácií z policajných informačných systémov. Hraničný dozor a hraničné kontroly sú v súčasnosti v súlade s požiadavkami kódexu schengenských hraníc. Nedostatky v oblasti ochrany osobných údajov a letiska Bratislava boli odstránené.

Nie je preto dôvod, aby po 3,5-ročnom členstve Slovenska v Európskej únii konečne občania Slovenskej republiky reálne nenadobudli právo, ktoré im podľa Zmluvy o Európskom spoločenstve patrí, a to je právo slobody pohybu. Pevne verím, že naši občania čoskoro od Európskej únie dostanú aj ďalšie právo, ktoré im patrí, a to je právo bez obmedzení pracovať v krajinách Európskej únie, a že Európska únia prestane preferovať imigrantov z tretích krajín a prednosť dostanú občania Európskej únie z východnej časti Európy.

  Manfred Weber (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, zastupujem tu, v Európskom parlamente, Dolné Bavorsko, ktoré hraničí s Českou republikou. Keď som bol mladší ako dnes, bol tento priestor skutočne koncom sveta. Pri pohľade na galériu vidím, že je tam veľa mladých poslucháčov, a domnievam sa, že si môžeme pripomenúť, že je to historický deň, keď konečne padajú hranice a my sme v Európe zjednotení. Takže áno, je to dôvod na oslavu!

Ako politický predstaviteľ teraz môžem úplne otvorene povedať, že mnohí ľudia si neboli istí tým, že to dopadne tak dobre, ako to dopadlo ani tým, že naši východoeurópski priatelia implementujú SIS týmto spôsobom. Prijmite môj obdiv a blahoželanie k tomuto úspechu. Chcel by som taktiež poďakovať Carlosovi Coelhovi. Za to, že Európsky parlament má, pokiaľ ide o Schengen, takú dôležitú úlohu, vďačíme nášmu spravodajcovi. A to by som tu rád zdôraznil.

Politici však vždy musia myslieť na zajtrajšok a na to, čo nás čaká. Tu by som však chcel pripomenúť to, čo uviedol na ostatnom rokovaní Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci pán Ilkka Laitinen, výkonný riaditeľ Frontexu: povedal, že migračné toky sa už preukázateľne menia, presúvajú sa od južnej hranice cez Stredozemie k východnej hranici. Na to sa už dnes musíme pripraviť. Musíme taktiež vyriešiť problémy uvedené v hodnotiacich správach. Preto je hodnotiaca doložka navrhnutá Parlamentom taká dôležitá.

Potrebujeme SIS II a prosím podpredsedu Komisie, aby aj naďalej vyvíjal tlak v tomto smere, pretože je dôležité, aby členské štáty odolali pokušeniu vziať si oddychový čas so slovami: Už je to hotové, dokázali sme to. Potrebujeme, aby sa teraz s rovnakým nasadením usilovali o realizáciu systému SIS II.

Keď sme otvorili hranice občanom, otvorili sme ich taktiež páchateľom trestnej činnosti, a keď sme otvorili hranice páchateľom trestnej činnosti, musíme ich otvoriť aj našim policajtom. Preto nesmieme nikdy poľaviť v úsilí v súvislosti s Prümskou zmluvou; aj tu potrebujeme užšiu spoluprácu.

Po piate by som chcel povedať, že musíme posilniť agentúru Frontex. Chcel by som, aby Frontex v budúcnosti prevzal zodpovednosť za hodnotenie noriem na vonkajších hraniciach.

V decembri budeme oslavovať a dúfam, že výsledkom nebude pľuštenie, ale dobrý pocit z oslavy. ako aj dôvodov, ktoré k nej viedli.

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Vážený pán predseda, prepáčte, že vyrušujem, ale bola som informovaná, že v anglickom preklade bolo povedané namiesto Slovenskej republiky Česká republika. Veľmi by som prosila, aby konečne si zvykli už aj naši tlmočníci, že Československo sa rozdelilo na dva suverénne štáty, a teda v mojom vystúpení v celom kontexte som hovorila o plnení podmienok Slovenskou republikou.

  Predsedajúci. − Ďakujem, vážená pani Belohorská. Berieme na vedomie, čo sa stalo, a vy viete, že k niečomu takému tu dochádza len výnimočne. V každom prípade to určite berieme na vedomie, a ak je nutné urobiť akékoľvek opravy, budú riadne vykonané.

Pravdu povediac, nie som si celkom istý, koho máte na mysli, kto sa zmienil o Československu. Nemyslím si, že to bolo zo strany predsedníctva.

  Magda Kósáné Kovács (PSE). - (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Dnešné rozhodnutie je vskutku symbolické, a najväčšmi poteší tých z nás, ktorí vyrastali za plotom z ostnatého drôtu, hranicu na Západ smeli prekročiť raz za tri roky a dodnes si pamätajú onen zvieravý pocit v žalúdku vo chvíli, keď ju prekračovali.

Maďarsko prijalo nevyhnutne potrebné právne predpisy v roku 2004, v čase svojho pristúpenia k EÚ. Odvtedy rozvíja aj systém nástrojov potrebný na ochranu Schengenu. Pri kontrolách boli tieto prípravy hodnotené ako výborné na pozemných, ako aj na vzdušných hraniciach. Maďarsko navyše prevezme zodpovednosť za 15 % východnej hranice.

Chceli by sme poďakovať členským štátom, ktoré s nami prejavili solidaritu, a najmä portugalskému predsedníctvu za túto príležitosť, ktorá je naplnená zodpovednosťou. Chceme taktiež poďakovať Rade za flexibilitu, ktorá nám pomohla vyriešiť problém, ktorý sme mali s Chorvátskom, a umožnila prostredníctvom bilaterálnych dohôd vyriešiť situáciu Maďarov žijúcich v zahraničí v súlade s ich túžbami a so súhlasom susedných štátov. Ďakujeme vám všetkým! Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci.

  Toomas Savi (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, so vstupom deviatich nových členských štátov do schengenského priestoru, ktorý znamená skutočný a definitívny pád historickej železnej opony, EÚ naozaj umožnila svojim európskym občanom recipročné cestovanie a zbližovanie.

Minulú jeseň som upozorňoval estónsku verejnosť na nebezpečenstvo, že vstup týchto nových členských štátov by mohol byť odložený až na jeseň roku 2009. Som rád, že Európska komisia našla prostriedky na urýchlenie tohto procesu, a dúfam, že to neovplyvnilo spôsobilosť tohto systému. Okrem kladného vplyvu tohto vstupu sa však EÚ musí dokázať vyrovnať s výzvou spojenou s riešením prípadných hrozieb, ktoré môžu vyplynúť z takej rozsiahlej administratívnej jednotky.

Systém SIS je nevyhnutne potrebným ochranným opatrením na zabezpečenie normálneho fungovania schengenského priestoru, a rozhodne by mal byť otvorený budúcemu zdokonaleniu. Z praxe môžu teraz vyplynúť niektoré nové otázky. SIS nás musí zbaviť hrozieb a musí zostať zachovaná jeho flexibilita, aby sme mohli čeliť výzvam, ktoré toto rozšírenie so sebou prináša.

  Mario Borghezio (UEN). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, podstatou Schengenskej zmluvy je ochrana bezpečnosti európskych občanov. Preto je nepochybne lepšie mať občas rady na hraniciach a na letiskách, ako umožniť voľný vstup nielen slušným ľuďom, ale aj najhrubším páchateľom trestnej činnosti, ktorých u nás nechceme.

Chceme mať hraničné kontroly, napríklad pre rumunských Rómov, s povinnou detekciou biometrických údajov vrátane digitálnych odtlačkov prstov. Musíme vedieť, koho do svojich krajín vpúšťame, a poznať presný dátum vstupu, aby sme mohli napríklad presne uplatňovať európsku smernicu, ktorá nám umožňuje (ako sme sa pred chvíľou zmienili) vyhostiť po troch mesiacoch každého, kto nemá prostriedky na obživu.

Komisia Romana Prodiho prijala k novým členským štátom záväzky úplne bez ohľadu na mimoriadne udalosti, ku ktorým odvtedy v niekoľkých prípadoch došlo. V dôsledku toho teraz vznikajú pálčivé bezpečnostné problémy a Európska únia musí myslieť nielen na práva európskych občanov, ale aj na ich bezpečnosť. Bezpečnosť je neodňateľným právom, prirodzeným právom.

Teraz je potrebné konať, a pán komisár Frattini celkom oprávnene vysiela v tomto smere vyvážené, pozitívne signály, ale nemali by sme zabúdať na to, že Schengen sa musí taktiež postarať o kontroly na vonkajších hraniciach Európskej únie, a musí to robiť ešte účinnejšie. Nemáme nič proti žiadnej etnickej skupine či skupine obyvateľov, tým viac proti našim bratom vo východnej Európe; nechceme však, aby sa po našej krajine voľne pohybovali páchatelia trestnej činnosti.

Padánia je krajinou poctivých, pracovitých ľudí. Jej dvere sú otvorené len tým, ktorí prichádzajú za prácou, riadne sa správajú a – pokiaľ ide o celý priestor slobody a spravodlivosti v Európskej únii – dodržiavajú pravidlá, a síce pravidla poctivosti, práva a poriadku.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). - (CS) História rozširovania schengenského priestoru je história uplatňovania dvojakého štandardu, dvojakého metra, ak chcete. V roku 1995, keď došlo k rozšíreniu o tri nové štáty, sa povedalo, že tieto štáty musia splniť len niektoré formality, zatiaľ čo nové členské štáty v roku 2004 boli vystavené sérii ponižujúcich kontrolných a hodnotiacich procedúr. Trvalo to tri a pol roka. Chcel by som povedať, že taktiež zaznievali, najmä z Nemecka a Rakúska, niektoré obštrukčné hlasy, ktoré tvrdili, že nie je možné rozšíriť existujúci schengenský informačný systém o nové štáty. To sa napokon podarilo prekonať vďaka portugalskému predsedníctvu, ktorému patrí obrovská vďaka za to, že tieto obštrukčné hlasy dokázalo prekonať.

Teraz systém SAS for all spĺňa všetky predpoklady. Nové členské štáty sú pripravené na to, aby bol schengenský priestor dostatočne zaistený. Hoci zostávajú niektoré otvorené otázky ako je ochrana údajov, prípadne ochrana priestoru v nových členských štátoch pred dovozom toxických odpadov (ako je to v prípade prevozov toxických odpadov z Nemecka do Českej republiky), verím, že všetky tieto problémy sa podarí zvládnuť a že sa pri tom Európa nezmení na akúsi uzavretú pevnosť, ale že zostane otvorená pre spoluprácu s ďalšími národmi zo strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Bez východnej Európy a Balkánu Európa nie je a nemôže byť úplná.

  Koenraad Dillen (ITS). - (NL) Vážený pán predsedajúci, tento Parlament, podobne ako európski ministri vnútorných vecí, teraz vyslovuje súhlas s rozšírením schengenského systému o členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004. Pre mnohých to bude úľava.

O niečo menšiu eufóriu však pociťujem, pokiaľ ide o Schengen ako taký: je pravdou, že európska politika otvorených hraníc taktiež značne rozširuje možnosti medzinárodného organizovaného zločinu. V dôsledku toho má Schengen efekt prelievania. Systém otvorených hraníc vždy vyžaduje ďalší prenos právomocí a ešte užšiu policajnú spoluprácu, čo napokon povedie k rozkvetu európskych policajných síl, štátnych zástupcov a trestného práva, čo má svoje pozitívne, ale aj negatívne dosahy.

Z dôvodu politiky otvorených dverí sú však jednotlivé členské štáty bezmocné tvárou v tvár opatreniam upravujúcim postavenie nelegálnych migrantov prijímaným v niektorých štátoch – mám na mysli najmä Španielsko a Taliansko – ktoré priťahujú stále viac migrantov k nedostatočne chráneným hraniciam Európy. Musím povedať, že tu úplne chýba známa európska solidarita.

  Barbara Kudrycka (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, rozhodnutie o schengenskej otázke bolo, ako povedal pán Magalhăes, mission impossible. Potvrdzuje sa, že keď sa veľmi chce, je možné v praxi dosiahnuť pre občanov Európy rozšírenia sféry slobody vrátane slobody cestovania, so súčasným posilnením bezpečnosti pre týchto občanov, vnútornej bezpečnosti. Prípravy na toto rozhodnutie trvali najmenej 10 rokov, a v ostatných dvoch rokoch boli veľmi intenzívne. V súčasnej podobe je Schengen úplne iný projekt, než aký bol v polovici 80-tych rokov. Hlavný rozdiel je v tom, že je teraz úplne zakotvený v právnom a organizačnom poriadku Spoločenstva. Inými slovami, pokiaľ ide o nové štáty, neznie otázka či, ale kedy začneme v plnom rozsahu využívať výhody schengenského priestoru.

V tejto chvíli stojí za to obzrieť sa historicky i symbolicky späť. Po druhej svetovej vojne otázka hraníc a ich kontroly viedla k tomu, že na mape Európy boli narysované krvavé deliace čiary. Za prekročenie hraníc často hrozila smrť. Dnes môžeme vyhlásiť, že časť nášho povojnového dedičstva je navždy preč. Nové štáty úspešne absolvovali obdobie príprav. Je úplne očividné, že mnohé z riešení prijatých Poľskom a ďalšími novými členskými štátmi môžu a musia slúžiť ako príklad pre súčasných účastníkov schengenského priestoru. Tento svieži vietor z nových štátov bude pre starú Úniu inspiráciou, a nielen hrozbou. Prispeje i ku zvýšeniu vzájomnej dôvery.

Proces rozšírenia Schengenu taktiež znamená výzvu a usilovnú prácu pre nás v Parlamente. Pre mňa osobne bolo cťou spolupracovať s tak vynikajúcim spravodajcom ako je pán Coelho, s mojimi kolegami zo skupiny a s Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Chcela by som poďakovať portugalskému predsedníctvu za jeho obrovské úsilie. Ďakujem taktiež pánovi Frattinimu za jeho pozitívny prístup a zásluhy o tento skvelý úspech, aký v dejinách nemá obdoby.

  Wolfgang Kreissl-Dörfler (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových členských štátov je historickým krokom. Završuje rozšírenie Európskej únie a odstraňuje hraničné závory tam, kde naše národy kedysi rozdeľovala železná opona. V prípravnej fáze sa ozývali hlasy, ktoré označovali odstránenie hraníc za predčasne, ale tieto obavy môžeme teraz rozptýliť.

Najnovšie hodnotenie ukázalo, že noví členovia uplatňujú schengenské acquis ku všeobecnej spokojnosti. Buďme úprimní: hraničné kontroly a s nimi spojené dopravné zápchy prispievali k bezpečnosti našich štátov vždy len obmedzene.

So skutočným cezhraničným organizovaným zločinom sa dá účinne bojovať jedine prostredníctvom intenzívnej spolupráce našich policajných a bezpečnostných zložiek. Táto spolupráca sa v budúcnosti musí zlepšiť, a uvítame každého, kto sa bude chcieť zapojiť. Veď Nemecko je spomedzi starých členských štátov tým štátom, ktorého hranice sú odstránením kontrol najviac postihnuté.

Chcel by som preto privítať občanov susedných krajín v našom spoločnom priestore s voľným pohybom. Z tejto novonadobudnutej slobody budú mať prospech aj ľudia v našich vlastných štátoch – Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Francúzsku a Španielsku, či už počas dovoleniek alebo návštevy u priateľov.

Európa sa 21. decembra zomkne zase o niečo tesnejšie. Je to dobre pre ľudí, a je to dobre pre Európu.

Ešte raz mnohokrát vďaka pánovi Coelhovi, úradujúcemu predsedovi, a pánovi komisárovi Frattinimu.

  Jan Jerzy Kułakowski (ALDE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, Poľsko sa spolu s ďalšími novými členskými štátmi má 21. decembra tohto roku stať súčasťou schengenského priestoru. Bude to znamenať ďalší významný krok k plnému členstvu v Európskej únii. Chceme v súvislosti s tým vyjadriť hlboké uspokojenie. Nasledujúcou etapou bude naše pripojenie k eurozóne.

Vstup do schengenského priestoru neznamená, že by sme sa obracali chrbtom k východným susedom. V rámci schengenských záväzkov sa budeme snažiť zjednodušiť ich občanom vstup do Poľska. Chcel by som však zdôrazniť, že to urobíme len v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú z našej účasti v schengenskom priestore.

  Kinga Gál (PPE-DE). - (HU) Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci. Na dosah sa nám približuje nová Európa, v ktoré prestávajú existovať deliace línie tak dôkladne narysované v minulosti a bude to mať väčší vplyv na každodenný život nás všetkých, ktorí žijeme v tomto priestore, než čokoľvek predtým. Chcem blahoželať a poďakovať portugalskému predsedníctvu za to, že poskytlo túto príležitosť a vytvorilo technický rámec pre dnešné udalosti. Chceme poďakovať pánovi komisárovi Frattinimu za pomoc, ktorá bola týmto členským štátom poskytnutá. V neposlednom rade chcem poďakovať svojmu kolegovi pánovi Coelhovi za zápal, s akým k tejto záležitosti pristupoval.

Teraz môžeme pociťovať výhody rozšírenia ako skutočnú realitu, a taktiež symbolický a praktický význam toho, že môžeme napríklad prechádzať po mostoch cez Dunaj bez kontrol alebo veslovať z jedného dunajského brehu na druhý, čo bolo pre našich rodičov nesplniteľným snom. Túžobné želania mnohých pokolení sa stávajú skutočnosťou. Dejinný vývoj takýmto spôsobom dáva teraz za pravdu našim mladým hrdinom z roku 1956.

Na druhej strane musíme urobiť všetko pre to, aby sme tento priestor čo najskôr rozšírili o Bulharsko a Rumunsko, ktoré sa nedávno stali členmi EÚ. V ostatnom menovanom prípade – napríklad pokiaľ ide o Transylvániu – bude veľmi dôležitá hranica medzi Rumunskom a Maďarskom, a môžem to porovnať len s tým, čo asi museli pociťovať ľudia žijúci na francúzsko-nemeckej hranici pri jej zrušení.

Zároveň nesmieme zabúdať na to, že na vonkajších hraniciach schengenského priestoru budú kontroly ešte prísnejšie ako doteraz. Etnické skupiny žijúce mimo našich hraníc, Maďari vo Vojvodine a v Podkarpatsku, budú preto v nevýhode: náš úzky kontakt s nimi je jednou z podmienok ich tamojšieho života a našou ústavnou povinnosťou. Vonkajšie hranice sa pre tieto spoločenstvá nesmú stať novou železnou oponou. Iba takto, keď budeme myslieť aj na tých, ktorí zostávajú mimo, môže byť oslava otvorenia hraníc pre nás úplná. Ďakujem za slovo.

  Genowefa Grabowska (PSE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, rovnako ako predchádzajúci rečníci chcem poďakovať portugalskému predsedníctvu za cieľavedomé úsilie o rozšírenie schengenského systému. Mám radosť z toho, že 21. decembra tohto roku zmizne jeden z posledných rozdielov v prístupe k občanom starej a novej Únie.

Ako Poľka som predovšetkým hrdá na to, že moja krajina zodpovedá za ochranu viac než 1 200 kilometrov vonkajšej pozemnej hranice Únie a že agentúra Frontex má sídlo vo Varšave.

Súčasne by som chcela zdôrazniť, že cieľom schengenského systému nie je izolovať Úniu od jej susedov. Nie je zameraný na vybudovanie takzvanej európskej pevnosti. Domnievam sa, že by sme pri tejto príležitosti mali z Parlamentu vyslať signál našim susedom za hranicami Únie vrátane občanov Ruska, Ukrajiny a Bieloruska a dať jasne najavo, že posilnená hranica Únie rozhodne nie je múrom, ktorý nás má pred nimi uchrániť. Musíme ukázať, že je to len jeden z atribútov našej bezpečnosti v Únii a že neprestaneme byť dobrými susedmi.

  István Szent-Iványi (ALDE). - (HU) Vstup deviatich členských štátov je pre Európsku úniu a príslušné členské štáty dôležitým krokom k integrácii. Občania konečne budú mať z členstva v Európskej únii konkrétny prospech. Za to musíme poďakovať portugalskému predsedníctvu, ktoré urobilo všetko pre to, aby sme sa mohli pripojiť k Schengenu v plánovanom termíne, v roku 2007, a to napriek tomu, že sa vyskytli pokusy tomu zabrániť. Uznanie zaslúžia aj príslušné členské štáty, ktoré vynaložili značné úsilie, aby splnili prísne kritériá a podmienky.

Je veľmi dôležité, aby sa nezatiahla nová železná opona medzi novými účastníkmi Schengenu a štátmi, ktoré s nimi susedia. Veľmi tomu môžu pomôcť dohody o zmiernení vízových postupov a o miestnej pohraničnej doprave, ale konečným cieľom je v každom prípade zrušenie víz. Musíme stanoviť konkrétny a reálny časový plán, ktorý umožní zrušiť víza čo najskôr. Ďakujem vám.

14. Privítanie

  Predsedajúci. − Sme radi, že môžeme dnes privítať na našej galérii delegáciu EZVO vedenú pani Katrín Júlíusdóttirovou, jej členov z Islandu, Nórska a Lichtenštajnska a niekoľkých pozorovateľov zo Švajčiarska.

Delegácia navštívila Parlament v rámci 29. zasadnutia Spoločného parlamentného výboru EHS, ktoré sa bude konať 14. a 15. novembra tu, v Štrasburgu.

Želám našim kolegom veľa úspechov, pokiaľ ide o dohodu o EHP a budúce vyhliadky tohto priestoru, otázky energetiky a klimatických zmien, a taktiež pri rokovaní s komisárom Borgom o námornej politike EÚ, ktoré sú na programe rokovaní.

Som veľmi rád, že sa rozhodli navštíviť Európsky parlament počas tohto čiastkového rokovania.

Ďakujem vám všetkým a buďte u nás dnes vítaní.

(Potlesk)

15. Uplatňovanie ustanovení schengenského acquis – Uplatňovanie schengenského acquis na Českú republiku, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko (pokračovanie rozpravy)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je rozprava o vyhlásení Rady o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis a o správe Carlosa Coelha o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Českej republike, Estónskej republike, Lotyšskej republike, Litovskej republike, Maďarskej republike, Maltskej republike, Poľskej republike, Slovinskej republike a Slovenskej republike.

  Marek Aleksander Czarnecki (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, úvodom by som rád poďakoval portugalskému predsedníctvu za návrh technického riešenia na prechodné obdobie. To umožní pripojenie nových členských štátov k systému SIS ešte v tomto roku, kým Komisia neschváli a nezavedie nový systém.

Som rád vzhľadom na svojich krajanov, ktorí sa budú vracať do Poľska na vianočné sviatky. Tento raz nebudú musieť cestou domov tráviť dlhé hodiny v kolónach a čakať, kým budú môcť prekročiť hranice.

To všetko je však možné len preto, že všetky zainteresované krajiny po počiatočných ťažkostiach zvládli problémy v súvislosti so zavedením systému SIS a prispôsobili ho miestnym podmienkam.

PREDSEDÁ PÁN GÉRARD ONESTA
podpredseda

  Edit Bauer (PPE-DE). – (SK) Rada by som pri tejto príležitosti taktiež vyjadrila uznanie portugalskému predsedníctvu za iniciatívu a za nájdenie riešenia v podobe návrhu SISone4all, ktorý umožnil pripojenie deviatich nových členských štátov k schengenskému priestoru.

Historický význam tohto kroku pre občanov týchto štátov je nepochybný. Je naplnením zásady voľného pohybu osôb, ale aj historickým krokom ku znovuzjednoteniu Európy.

Zároveň by som chcela poďakovať spravodajcovi pánovi Carlosovi Coelhovi za veľmi dobrú spoluprácu a za vynikajúce zvládnutie tejto problematiky. Poďakovanie patrí taktiež pánovi komisárovi Frattinimu za jeho veľkú angažovanosť a pomoc pri naplnení schengenských kritérií.

V tejto správe sa viackrát zdôrazňuje, že pripojenie k schengenskému priestoru je otázkou vzájomnej dôvery a myslím si, že je to taktiež zásadná téma našej dnešnej rozpravy. Otázka bezpečnosti hraníc je bezpochyby nielen technickou otázkou, ale aj otázkou vzájomnej dôvery. Platí to však aj opačne. Technicky vyspelejšie systémy by určite prispeli taktiež k tomu, aby sa jednotlivé štáty mohli spoľahnúť na členské štáty zaisťujúce bezpečnosť vonkajších hraníc Únie. Je teda na mieste, aby sme si položili otázku, prečo a dokedy máme čakať na systém SIS II, ktorý vytvorí novú úroveň bezpečnosti a zjednoduší justičnú a policajnú spoluprácu medzi členskými štátmi v tejto oblasti. Predlžovanie náhradných riešení je len nákladnou, nie však plnohodnotnou kompenzáciou za neexistujúci SIS II.

Chcem taktiež podporiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh o naplnení schengenských kritérií, aby Parlament po polroku dostal informácie o hodnotení situácie v členských štátoch. Nemala by sa opakovať situácia, keď Rada nechcela poskytnúť Parlamentu informácie, ktoré sú pre jeho rozhodnutie nenahraditeľné.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). - Vážený pán predsedajúci, radosť nových európskych občanov 21. storočia z veľkolepého vianočného darčeka je pochopiteľná. Rozšírenie schengenského priestoru – okorenené osobitným portugalským espritom – je historickou udalosťou veľkého psychologického a symbolického dosahu, pretože neodstraňuje len hranice a rozdelenie v Európe.

Zatiaľ čo my môžeme teraz cestovať z pobaltského Vilniusu až do atlantického Lisabonu, zaťahuje sa nová európska opona, finančná aj byrokratická, namiesto vtedajšej železnej opony, pred Ukrajinou, Ruskom, Moldavskom a Bieloruskom. Donedávna mohli naši susedia cestovať do mnohých nových schengenských štátov bez víz, ale teraz musia platiť 35 – 60 EUR. v niektorých z uvedených štátov je to štvrtina či dokonca tretina mesačného platu. Nechceme európsku pevnosť, zatiaľ čo schengenské acquis s určitými vylepšeniami je kľúčom k silnejšej a integrovanejšej Európe.

  Arūnas Degutis (ALDE). – (LT) Nemôžem inak, len uvítať a vyjadriť radosť nad nadchádzajúcim rozšírením schengenského priestoru, ktoré sa má uskutočniť koncom tohto roku. „Schengen“ a „roaming“, to sú pojmy, ktoré občania EÚ chápu najlepšie. Môžete sa presvedčiť, že skutočne fungujú; a tak či onak ovplyvňujú každého z nás. Pre väčšinu Európanov sú úzko spojené s pojmom zjednotenej Európy.

Pripojenie deviatich nových členských štátov je historickým krokom nielen pre Litvu, ale pre celú Európu. Pre Litvu to znamená ďalší postupný krok k hlbšej európskej integrácii. Prípravy vyžadujú veľa práce a úsilia. Som rád, že odborníci toto úsilie oceňujú a považujú za dostatočné, že deväť kandidátov túto skúšku úspešne zložilo a budú sa môcť stať súčasťou Schengenu. Chcel by som poďakovať predsedajúcej krajine, Portugalsku, za to, že prišlo s riešením týkajúcim sa Schengenského informačného systému, ktoré zabránilo tomu, aby naše štáty stratili niekoľko rokov.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, zo správy pána Coelha vyplýva, že deväť nových členských štátov je riadne pripravených na otvorenie pozemných hraníc 21. decembra tohto roku a na otvorenie vzdušných hraníc 30. marca 2008.

Bez ohľadu na počiatočné obavy sa všetkým týmto štátom podarilo dohnať meškanie a zaviesť informačný systém umožňujúci výmenu údajov medzi orgánmi zodpovednými za ochranu vonkajších hraníc Únie.

Približne tri roky po pristúpení týchto štátov k Únii teda bude naplnená zásada voľného pohybu osôb, ktorá je jednou zo štyroch najdôležitejších zásad fungovania Európskej únie.

Bolo tiež dobré, že Rada Európskej únie v súlade s tým, v čo dúfal Európsky parlament, oficiálne rozhodla o otvorení hraníc v noci z 20. na 21. decembra tohto roku. Bude to krásny vianočný darček pre tisícky Európanov cestujúcich medzi starými a novými členskými štátmi v období vianočných sviatkov a Nového roku.

  Simon Busuttil (PPE-DE). - (MT) Úvodom by som sa chcel pripojiť ku kolegom poslancom a poďakovať a blahoželať pánovi Coelhovi za užitočnú prácu, ktorú vykonal.

Vážený pán predsedajúci, rozšírenie schengenského priestoru nie je len ďalším historickým krokom vo vývoji Európy; je to taktiež veľký výdobytok pre európskych občanov, pretože im poskytuje nové práva. Vážený pán predsedajúci, niekedy zabúdame na to, že bol čas, keď pri cestách po Európe hraničné orgány dávali do pasov pečiatky. Aby ste mohli vycestovať zo svojej vlasti a znovu sa do nej vrátiť, museli ste vyplniť výstupný formulár a informovať v ňom orgány, kam idete a ako dlho tam budete. Pri vstupe ste znovu prechádzali hraničnou kontrolou, čakali v kolónach a potom sa vás vypytovali: prečo prichádzate, čo tam budete robiť, ako dlho tam zostanete? Namiesto privítania sa k vám správali skôr podozrievavo, čo veľa ľudí urážalo.

Pri návrate do vlasti ste absolvovali to isté: kontroly v krajine výjazdu a kontroly pri návrate do vlasti. Nemali by sme zabúdať ani na to, že donedávna vám colníci prezerali batožinu, pýtali sa, čo ste si kúpili, koľko ste utratili, ako keby ste niečo pašovali.

Vážený pán predsedajúci, to nebolo pred 50 rokmi; bolo to celkom nedávno. Teraz konečne kontroly raz a navždy skončia. To znamená, že je štát v schengenskom priestore. Keď cestujete v rámci schengenského priestoru, máte rovnakú voľnosť ako vo svojej vlasti; vycestujete zo svojho štátu, pricestujete do iného a vrátite sa bez kontrol, pečiatok, hraníc a otázok. Pocit slobody, ktorý prináša voľnosť pohybu bez kontrol, je veľkým výdobytkom, ktorý si naozaj vážime ako jeden z najväčších úspechov Európskej únie. Nás, ktorí pochádzame z ostrovov, Schengen stále viac zjednocuje, vytvára most medzi okrajom a centrom; Schengen pre nás znamená pocit slobody, znamená pocit oslobodenia.

  Monika Beňová (PSE). – (SK) Vytvorenie schengenského priestoru vyznačujúceho sa odstránením kontrol na spoločných hraniciach medzi všetkými zúčastnenými štátmi a zavedením skutočnej slobody voľného pohybu na území Európskej únie možno celkom oprávnene považovať za jeden z najväčších úspechov Európskej únie.

Občania štátov, ktoré do schengenského priestoru pristúpia v decembri tohto roku, takéto naše rozhodnutie ocenia ako rozhodnutie smerom k ľuďom, ako rozhodnutie napĺňajúce podstatu slobody voľného pohybu. Oprávnenou súčasťou rozhodnutia o rozšírení schengenského priestoru je však súčasne aj povinnosť zavedenia niektorých kompenzačných opatrení, ktorých súčasťou je aj zavedenie účinných kontrol na vonkajších hraniciach, posilnenie spolupráce medzi správnymi, policajnými, colnými a justičnými orgánmi, spoločná vízová politika a vytvorenie Schengenského informačného systému. Vláda Slovenskej republiky zvládla prípravnú fázu podľa všetkých hodnotení výborne a pre mňa je dnes cťou na pôde Európskeho parlamentu, že môžem vyhlásiť, že Slovenská republika je na vstup do schengenského priestoru komplexne pripravená.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Dnes sa chystáme ukončiť diskusiu o uplatnení ustanovení schengenského acquis na nové členské štáty. Vítam skutočnosť, že všetko úsilie vynaložené týmito štátmi na účely vstupu do schengenského priestoru, ako aj úsilie terajších účastníckych štátov a Komisie viedlo k úspechu.

Vytvorenie schengenského priestoru je jedným z najväčších projektov EÚ. Členské štáty preukázali skutočnú solidaritu, aby zjednodušili jeho naplnenie po rozšírení v roku 2004, kedy sme mali problémy so zavedením systému SIS II; Portugalsko navrhlo verziu SISone4all, čo umožnilo otvoriť hranice medzi 15 súčasnými a deviatimi novými členskými štátmi pred tohoročnými Vianocami.

Znamená to väčšiu slobodu pohybu v Európe, a je to taktiež rozhodnutie racionálne, ktoré zabraňuje poškodeniu nových členských štátov v dôsledku odkladu dátumu zavedenia systému SIS II. Systém SISone4all, ktorý má byť v prevádzke takmer rok, zjednoduší pohyb osôb a zároveň bude mať pozitívny vplyv na hospodársky rast týchto štátov.

  Marianne Mikko (PSE). - (ET) Vážené dámy a páni, rozšírenie Schengenu je udalosťou pre všetkých 500 miliónov Európanov a fakticky pre celý svet. Odstránením kontrol na vnútorných hraniciach Európskej únie končí dlhé obdobie, ktoré sa vyznačovalo rozdelením na Východ a Západ stojacich proti sebe.

Detstvo a roky dospievania som prežila v Sovietskom zväze. Spomínam si na pocit úzkosti vyplývajúci z vedomia toho, že zem a obloha sú uzavreté, že železnú oponu strážia vojaci okupačnej armády. Pripojenie k Schengenu znamená definitívne oslobodenie od minulosti. Pre 75 miliónov Európanov je zmiznutie hraníc mocným symbolom.

Deväť štátov pripájajúcich sa k Schengenu je pripravených podieľať sa na výmene údajov, ktorá ide ruka v ruke s výsadou voľného pohybu. Moja vlasť, Estónsko, ochraňuje jednu z našich vonkajších hraníc. Mrzí mne však, že táto historická udalosť bola z nepresvedčivých dôvodov rozdelená do dvoch menších, pretože vzdušné hranice pre Východoeurópanov samozrejme nezmiznú skôr než koncom marca budúceho roku.

  John Attard-Montalto (PSE). - (MT) Chcem sa podeliť o niektoré myšlienky týkajúce sa Schengenu a ako ho vidím ja. Pre mňa nie je ani tak podstatné, čo je v zmluve a čo to prinesie alebo aké pravidlá sa uplatňujú; vidím to ako súčasť procesu, dôležitého procesu zahŕňajúceho rôzne európske štáty – v danom prípade dva štáty EZVO –, ktoré sa vďaka tomu môžu cítiť integrovanejšie a môžu sa viac priblížiť jeden druhému. Hoci sme nezávislý a zvrchovaný štát, mali by sme na druhej strane byť hrdí na to, že sme súčasťou niečoho väčšieho. V tomto prípade vstup a výstup cez spoločné hranice – pretože sa teraz stanú spoločnými hranicami – je podobne ako euro súčasťou procesu, ktorého prostredníctvom sa moja krajina stala súčasťou Európy. Všetci by sme mali byť hrdí na to, že sme súčasťou takého múdreho kontinentu, ktorý hodnoty, v ktoré verí, taktiež vyváža.

  José Magalhăes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Komisie, dámy a páni, domnievam sa, že v Parlamente existuje úplný konsenzus pokiaľ ide o to, že nadchádzajúce rozšírenie nie je len historické, ale aj veľmi symbolické. Nie je to však konsenzus výlučne inštitucionálny, ale, čo je oveľa dôležitejšie, taktiež sociálny, pretože je to niečo, čo skutočne chcú naši občania. Je správne, aby orgány EÚ počúvali občanov a včas reagovali na ich túžby. To sme tiež urobili.

Ďakujem vám za pozitívne slová, ktorými ste vysoko ocenili prácu portugalského predsedníctva i všetkých, ktorí v pravý čas prispeli k tomu, že sa toľko dielcov tejto zložitej skladačky mohlo pripraviť na použitie a uložiť na správne miesto. Ešte pred rokom sme stáli pred celkom odlišnou situáciou a nejde len o technický výkon, ktorý je sám o sebe veľmi dôležitý, ale aj o výkon politický, ktorý naše inštitúcie dosiahli pre našich občanov, čo posilňuje dôveryhodnosť týchto inštitúcii.

Po druhé, musím zdôrazniť, že nové vonkajšie hranice sú veľkolepým vianočným darčekom pre našich občanov a budú ním i po mnohé ďalšie Vianoce. Poskytujú nám však taktiež návod, ako po novom riadiť vonkajšie vzťahy, pretože nechceme vytvoriť železnú oponu druhej generácie pre našich susedov. Sme na začiatku elektronickej hranice, rázne zadržujúcej páchateľov trestnej činnosti a, rovnako ako všetko elektronické, flexibilne umožňujúce rýchly prechod občanov dobrej vôle, nech už je to ktokoľvek a prichádza odkiaľkoľvek. To je model, ktorý Európa prináša svetu, a záväzok, ku ktorému sa hlásime.

Po tretie, základom tejto práce a tohto výsledku bola dôkladná príprava, ktorá poskytla partnerským štátom projekt SISone4all s veľmi dobrou technickou vybavenosťou a systémom policajnej prípravy, na ktorý musia nadväzovať nové opatrenia ako je posilnenie Frontexu (nedávno oznámené Komisiou) a náš nový model integrovanej správy hraníc. To je teda ďalšia časť komplexnej politiky, ktorú je nutné vykonávať a rozvíjať.

Po štvrté by som chcel zdôrazniť, že jedno z tajomstiev úspechu tohto projektu spočíva v tom, že sme dokázali správne skĺbiť bezpečnosť a slobodu, voľný pohyb, oveľa viac voľného pohybu, s náležitou ochranou údajov. Tieto dve veci sa od seba nedajú oddeliť. To je cesta, ktorá vedie Európu dopredu, a našťastie aj dôležitý prvok konsenzu medzi Komisiou, Radou a Európskym parlamentom. Iná cesta neexistuje, len táto jediná.

Toto pravidlo platí pre SISone4all a bude platiť taktiež pre SIS II, pre Schengenský informačný systém druhej generácie. Jasne to potvrdzujú právne predpisy schválené Európskym parlamentom a je to zrejmé aj z návrhov, ktoré obsahuje správa vypracovaná pánom Coelhom.

Musím povedať, že to isté sa týka aj otázky zabezpečenia dôvernosti a transparentnosti. Dôvernosť a transparentnosť môžu byť navzájom vyvážené a je nutné nájsť medzi nimi taký optimálny pomer, aby všetci, ktorí sa podieľajú na rozhodovaní, mali potrebné informácie a mohli rozhodovať s plnou znalosťou veci. To sa v tomto prípade dosiahlo a je to určite jeden z momentov, ktoré dávajú záruku budúcich úspechov, najmä ak v tomto dôležitom bode existuje medzi Komisiou a Radou úplná zhoda.

Napokon musím znovu zdôrazniť význam metódy, ktorú sme zvolili. Neutiekli sme pred zlými správami a problémami. V roku 2006 sme si uvedomili, že máme pred sebou závažný problém a vzali sme ho na vedomie. Nezvolili sme prístup hľadania vinníkov, ale namiesto toho sme sa snažili nájsť pozitívne riešenie problémov formou zaistenia príkladnej spolupráce príslušných inštitúcii. Nebudem kritizovať Komisiu za jej správanie sa počas tohto procesu, a domnievam sa, že Komisia by nemala kritizovať správanie Rady za predchádzajúceho nemeckého, terajšieho portugalského a budúceho slovinského predsedníctva a tých, ktoré budú nasledovať po ňom. Považujem takúto spoluprácu za nevyhnutnú v záujme riešenia európskych problémov.

A úplne na koniec, musíme toto víťazstvo osláviť a pripraviť sa na budúcnosť. Chcel by som preto predstaviteľov Parlamentu pozvať na oslavu, ktorá sa bude konať 21. a 22. novembra. Bude to symbolická cesta po miestach, ktoré boli symbolmi uzavretosti a ktoré sa od 21. decembra stanú symbolmi slobody, ktorá je vzduchom a kyslíkom vdychujúcim Európe život a šťastie.

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem vám. Aj mňa napĺňa výsledok tejto rozpravy obrovským uspokojením.

Výsledok, ktorý máme dnes na dosah, jasne ukazuje, že štáty chystajúce sa 21. a 22. decembra pripojiť k Schengenu a ich občania si tento vianočný darček skutočne zaslúžia. Zaslúžia si ho preto, že keď sme sa počas ostatných 12 až 15 mesiacov snažili prekonať určité technické problémy (a nie je možné dostatočne oceniť zásluhy portugalského predsedníctva), aj oni splnili to, čo mali. Prekonali ťažkosti a nedostatky – na letiskách, hraničných prechodoch a pri príprave personálu –, ktoré sa ešte pred 12, 13 či 14 mesiacmi zdali ťažko prekonateľné.

Preto si skutočne zaslúžia to, čo je tak pekne označované ako vianočný darček, a môžem si dovoliť to povedať, pretože som osobne navštívil rad hraničných prechodov spolu s mnohými kolegami – ministrami vnútra, ktorí mi ukázali, aký neskutočný pokrok bol dosiahnutý v porovnaní s predchádzajúcimi návštevami. Verím, že tento vývoj má obrovský politický význam pre Európu a má i veľký vplyv sociálny, inými slovami, na našich občanov. Obrovský politický význam preto má, že od 21. decembra bude každý členský štát považovať vonkajšie hranice iného členského štátu za svoje vlastné. Ja ako Talian budem považovať vzdialenú hranicu medzi Poľskom a Ukrajinou za svoju vlastnú. Bude to hranica môjho štátu: takýto politický dosah má toto rozhodnutie, ktoré Európa dokázala prijať vo veľmi primeranom časovom období.

Potom je to sociálny vplyv, teda vplyv na každodenný život našich občanov, ktorý, ak to mám tak povedať, dokonca presahuje symbolický vplyv toho, že už nemusí čakať v radoch na hraničných prechodoch. Znamená to, že každý európsky občan dodržujúci zákony sa bude cítiť doma v ktorejkoľvek inej krajine Európskej únie. Znamená to slobodu pohybu a to, že človek nemusí ukazovať cestovný pas; znamená to, že sa nemusí čakať v rade na hraničné odbavenie, ale skôr tiež pocit, že európske občianstvo sa stalo skutočnosťou.

Mnohí z vás poukazovali na otázku bezpečnosti, a úplne súhlasím s tým, čo pred chvíľou povedal pán Magalhăes. Bezpečnosť a sloboda musia očividne kráčať ruka v ruke. Čím viac podporujeme rozšírenie tohto práva, tejto veľkej slobody, tým viac musíme brániť páchateľom trestnej činnosti v tom, aby využívali túto veľkú slobodu na stupňovanie svojich vlastných aktivít a nezákonnej činnosti.

Preto sa Európa, tento veľký schengenský priestor, nestane pevnosťou, ale bude určite ochraňovať občanov EÚ pred pohybom páchateľov trestnej činnosti. Je preto zrejmé, že schengenský systém – terajší schengenský systém „one for all“, a onedlho taktiež Schengen II – musí byť vybavený najmodernejšou technikou. Páchatelia trestnej činnosti sa samozrejme väčšinou snažia kontrolám vyhnúť a musíme mať technické nástroje na to, aby sme im v tom zabránili, napríklad použitím biometrických údajov, musíme úplne rešpektovať slobodu každého, ale (ako sa hovorí) zaháňať pokušenie.

Posledná poznámka: Veľmi ma oslovilo to, čo tu bolo povedané o susedoch Európy. Rozšírený schengenský priestor rozhodne nesmie byť spojený s rizikom krajín, ktoré teraz pristupujú do rozšírených hraníc Schengenu. Ako viete, musíme využiť schengenský priestor na monitorovanie a správu 80 000 km vonkajších hraníc EÚ, a tu bude stále rastúca úloha patriť Frontexu. Len si pomyslite, aká obrovská úloha to je, ale splniť ju musíme. Nesmie to však poškodiť našich susedov a vzťahy, o ktorých niektorí hovorili: s Ruskou federáciou, Ukrajinou, Moldavskom a západným Balkánom.

Preto začíname uplatňovať nový prístup, a chcel by som vás, Európsky parlament, ešte raz požiadať, aby ste dnes, keď vyslovujete s týmto krokom definitívny súhlas, potvrdili svoju podporu politike, ktorú som navrhol Rade a ktorú podporila aj Rada ministrov. Je to vízová politika nového štýlu zameraná na zjednodušenie pohybu poctivých ľudí, doplnená opatreniami tykajúcimi sa bezpečnosti dokumentov, identifikácie osôb a použitia biometrických údajov, ale ktorá ponúka občanom, ktorí teraz žijú veľmi blízko, nie však vnútri tohto európskeho priestoru, reálnu možnosť zájsť si občas do Viedne do divadla, do Míma na prehliadku Kolosea alebo navštíviť Lisabon bez prílišných problémov a nákladov, s akými je teraz spojené získanie víza.

Nový prístup spočíva v nasledujúcom. Urobme vízovú politiku jedným z nástrojov našej susedskej politiky a súčasne rozširujme schengenský priestor. To by mal byť podľa môjho názoru ďalší politický, výlučne politický krok; nejde o byrokratickú, ani o úzko právnu záležitosť. Je to politické posolstvo, ktoré môžeme vyslať ostatným štátom a ich občanom, ktorí nás sledujú zo susedstva Európy, ale nemusia sa pozerať so závisťou nad tým, že my sa môžeme všade voľne pohybovať, a oni nemôžu dokonca ani študovať na univerzite v niektorom z európskych miest.

Aby sme zaistili, že žiadna takáto závisť tu nebude a že susedia budú mať Európu radi, spojme rozšírenie Schengenu s politikou priateľstva a používajme víza a väčšiu slobodu pohybu ako jeden zo strategických nástrojov.

  Predsedajúci. - Než ukončím rozpravu, dostal som od piatich politických skupín návrhy uznesení⁽¹⁾podľa čl. 103 ods. 2.

Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa bude konať vo štvrtok o 12.00 hod.

Písomné vylásenia (článok 142)

  Gyula Hegyi (PSE), písomne. – (HU) Ešte si pamätáme strach, ktorý sme pociťovali, keď sme s platnými pasmi vo vrecku prekračovali vtedajšiu železnú oponu. Platný pas bol nanič a všetky pečiatky, ktoré sme v ňom mali, boli taktiež nanič, pretože na hranici sa vždy mohlo niečo prihodiť. A aj keby sa nestalo, rovnako sme sa báli, pretože prekračovanie hranice bolo v Európe čímsi mimoriadnym.

Po páde železnej opony sa prechod hranice zjednodušil, ale kontroly zostali, a hranice bolo stále ešte možné prechádzať len na niekoľkých vyznačených miestach, čo predovšetkým tamojším ľuďom sťažovalo život. Teraz skončilo aj to, a hranice – ako si to želali maďarskí demokrati po desaťročia – zmizli v nenávratne. Oddneška budeme taktiež považovať za prirodzené, že ľudia žijúci poblíž hraníc smú jazdiť do druhej krajiny rovnako prirodzené ako dajme tomu z Budapešti do Budakeszi autom, autobusom číslo 22 alebo pešky po cestičkách pre chodcov.

Úplná sloboda pohybu bez kontrol je zvlášť dôležitá pre ľudí rovnakej národnosti žijúcich po oboch stranách hranice. V ostatnom čase sme neprijali veľa právnych predpisov dôležitejších než je tento, a ja som hrdý na to, že sa môžem na tomto úžasnom procese podieľať!

(1) Pozri zápisnicu.

16. EUROMED (rozprava)

  Predsedajúci. – Nasledujúcim bodom je vyhlásenie Rady a Komisie k prípravám na ministerskú konferenciu Euromed o migrácii.

Než odovzdám slovo Rade a potom Komisii, chcel by som vás požiadať, aby ste dodržiavali vymedzený čas svojho vystúpenia, pretože malé oneskorenie, ktoré sme mali, sme teraz vyrovnali. Je pravda, že predchádzajúca debata bola zaujímavá. Teoreticky, ak všetci budú dodržiavať svoj vymedzený čas, budeme na tom výborne.

  José Magalhăes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, dámy a páni, prvá ministerská konferencia Euromed o migrácii sa bude konať v hoteli Santa Eulália v Algarve v Portugalsku v dňoch 18. a 19. novembra. Takto povedané to znie úplne obyčajne, ale nie je to tak. Podarilo sa nám usporiadať túto ministerskou konferenciu na vysokej úrovni potom, čo v novembri v roku 2005 to naše hlavy štátov a vlád označili za prioritu. To bolo takmer pred dvoma rokmi, pri príležitosti 10. výročia vrcholnej schôdzky barcelonského procesu, kedy bolo uznané, že otázky migrácie majú v rámci nášho euro-stredomorského partnerstva rastúci význam. Následne, ako si niektorí z vás určite budú pamätať, sme v Rabate a Tripolise mali príležitosť znovu potvrdiť našu spoločnú politickú agendu.

Podľa názoru Rady sme to urobili vecne a jasne. V súčasnosti sú na oboch stranách Stredozemského regiónu veľké prisťahovalecké komunity, ktoré v našich spoločnostiach hrajú významnú úlohu. Máme povinnosť dát nový impulz partnerstvu, ktoré môže existenciu týchto silných komunít využiť. Zložitosť a závažnosť problematiky prisťahovalectva znamená, že ju musia riešiť všetci, krajiny pôvodu, tranzitné krajiny aj cieľové krajiny. Rada sa domnieva, že na tejto prvej konferencii v Algarve by sa debata mala sústrediť na najnaliehavejšie otázky, a nielen na ne, a tieto otázky by sa mali preberať systematicky.

Hlavnými bodmi na programe rokovania budú oblasti priorít schválené na ministerskej schôdzke v Tampere, teda prisťahovalectvo a rozvoj, legálna migrácia a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Tieto oblasti zahŕňajú také dôležité témy, ako je rámec pre peňažné prevody prisťahovalcov, nová výzva v podobe mikroúverov, možnosti, ktoré pre legálnu migráciu vytvárame v Európskej únii a na oboch stranách Stredozemného mora, zásadná otázka bezpečnosti dokladov, ktorú v inej súvislosti pripomenul pán podpredseda Frattini – bezpečnosť cestovných dokladov je kľúčová na zabezpečenie rozvoja migračných tokov za bezpečných podmienok – a veľmi dôležitá otázka podmienok návratu tam, kde je to možné.

Domnievam sa, že prípravné práce vykonávané v minulých týždňoch môžu vyústiť do presvedčivého záveru, ktorý je dobrým znamením pre debatu v Algarve. Na oboch stranách panuje jasné odhodlanie nájsť vhodné riešenia a konkrétne opatrenia a tieto opatrenia schváliť a uplatňovať ich. V tomto ohľade Rada informuje Európsky parlament o svojom presvedčení, že na konferencii sa dohodnú konkrétne opatrenia, ktoré nám umožnia posunúť naše partnerstvá dopredu.

Dúfame, že toto úsilie povedie k zostaveniu záverečného vyhlásenia a že vzhľadom na dôkladnú prípravu s ním ministri v Algarve budú súhlasiť. Toto vyhlásenie musí jednoznačne vymedziť hlavné priority a taktiež určiť konkrétne projekty, ktoré sa v krátkom čase začnú. Domnievame sa preto, že táto iniciatíva sa rozvíja v pevnom rámci a že môže byť inšpiratívnym a významným momentom v našom euro-stredomorskom partnerstve. To je povinnosťou Rady a taktiež výsledkom, ktorý chceme dosiahnuť, a je to plne v našich silách.

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − Vážený pán predsedajúci, jednou z priorít EÚ a jej partnerov v rámci konferencie Euromed bude určite lepšie riadenie migrácie. Príliš veľa ľudí sa utopí a nedostatočne využívame možnosti dobre riadenej migrácie.

Na vrcholnej schôdzke v roku 2005, o ktorej práve padla zmienka, hlavy štátov a vlád Euromed prijali pracovný plán, ktorý stanoví ciele spolupráce v oblasti prisťahovalectva, sociálnej integrácie, spravodlivosti a bezpečnosti. Vďaka premyslenej iniciatíve portugalského predsedníctva ministri zodpovední za oblasť prisťahovalectva budú môcť teraz prijímať ďalšie opatrenia na ceste k hmatateľnejšej spolupráci. Konferencia sa môže stať míľnikom. Vítam, že predsedníctvo zdôrazňuje konkrétne pracovné závery konferencie, pretože naši občania chcú vidieť veľmi konkrétne výsledky.

Všetky tri témy tohto rokovania sú vyvážené a úplne v súlade s globálnym prístupom. V prvom rade legálne prisťahovalectvo: žijeme vo svete rastúcej mobility a dobre riadená migrácia je v záujme všetkých partnerov. Európska únia potrebuje prisťahovalectvo úplne v medziach zákona. Už je zrejmé, že mnohé členské štáty potrebujú pracovníkov, napríklad v oblasti poľnohospodárstva, zdravotnej starostlivosti a turistiky. Lenže Európska únia musí dokázať týchto prisťahovalcov zvládnuť a integrovať. Lepšie než v minulosti musíme vyberať potrebné kvalifikácie a pripraviť prisťahovalca na život v EÚ a ich prípadný návrat, ak tu pobývajú len dočasne alebo prichádzajú opakovane. Nie je možné vypracovať žiadnu stratégiu prisťahovalectva, kým európska politika voči integrujúcim sa prisťahovalcom, ktorí v Európskej únii žijú a pracujú, nebude úplne rešpektovať právo.

Budeme diskutovať o tom, ako využiť Európsky fond pre integráciu, ktorý sa v EÚ objavuje prvýkrát vďaka návrhu, ktorý pred rokom a pol vypracovala Komisia, a ktorý schválili Rada a Parlament. Musíme sa snažiť, aby naša Európa bola pre legálnych prisťahovalcov príťažlivejšia. Náš nedávny návrh na zavedenie európskej „modrej karty“ pre vysoko kvalifikovaných prisťahovalcov je prvým príkladom a v súvislosti so zhromaždením Euromed významným krokom.

V budúcom roku budú nasledovať legislatívne návrhy, ktoré sa týkajú nekvalifikovaných a sezónnych prisťahovalcov. Návrhy na začatie diskusie na tieto témy s našimi partnermi v rámci Euromed sa mi zdajú logické a aktuálne.

Druhým bodom je migrácia a rozvoj. Aby sme úspešne zvládali prisťahovalectvo, musíme sa zabývať taktiež hlavnými príčinami migrácie, ako je hospodárska nerovnosť, nedostatok profesijných príležitostí, nestabilita, zlá verejná správa atď. V tomto úsilí je nevyhnute potrebná dobrá spolupráca s partnerskými štátmi a dôkladná znalosť situácie na mieste z hľadiska potreby pracovnej sily, nedostatku kvalifikovaných pracovníkov a požiadaviek na vytváranie schopností. Preto budú ministri rokovať s Komisiou o konkrétnych návrhoch na peňažné prevody prisťahovalcov a o tom, akým spôsobom by mohli viac prispievať k rozvoju – túto diskusiu je potrebné privítať.

Tretím diskutovaným okruhom je nelegálne prisťahovalectvo, pretože v záujme komplexného riešenia sa musíme zaoberať taktiež nelegálnou migráciou a chrániť európske vonkajšie hranice.

Našimi partnermi v rámci zhromaždenia Euromed sú cieľové štáty, tranzitné štáty a krajiny pôvodu. Mali by sme sa snažiť nadviazať spoluprácu, aby sme predišli situáciám, keď sa ľudia utopia v mori. Na konferencii Euromed budeme hovoriť s ministrami o spolupráci a prípadnej novej úlohe agentúry Frontex pri pátracích a záchranných akciách, nielen pri hliadkovaní a navracaní nelegálnych prisťahovalcov. Súčasne musíme dodržiavať svoje záväzky, pokiaľ ide o medzinárodnú ochranu a ľudské práva. Podporili by sme taký vývoj, kedy sa Frontex stane nástrojom podpory pre tretie štáty, aby im pomáhal lepšie zvládať migráciu a kontrolu hraníc v úplnom súlade s medzinárodnými záväzkami.

Na toto stretnutie ministrov sa tešíme. Prisťahovalectvo je predmetom živého záujmu nás všetkých a vyvoláva vášnivé emócie na úrovni členských štátov a na úrovni Spoločenstva. Podobné je to v našich partnerských krajinách. Jedinou cestou vpred je však len spoločný postup. Povedal by som, že samotná spolupráce už nestačí. Potrebujeme partnerstvo vychádzajúce zo spoločných cieľov a rovnosti všetkých partnerov. Potrebujeme súbory politických opatrení vrátane opatrení zameraných na zlepšenie pohybu ľudí s poctivými úmyslami, na dodržiavanie vnútroštátnych i európskych zákonov a na zvýšení miestneho tempa rastu v krajinách pôvodu.

Som presvedčený, že sa ministrom podarí vytýčiť konkrétne oblasti spolupráce. Komisia je pripravená podporiť vlastnú realizáciu a zároveň poskytnúť finančnú podporu. Zameriavame sa na podporu takej činnosti prostredníctvom programu MEDA a s využitím nástroja európskeho susedstva a partnerstva a nových tematických programov.

  Francisco José Millán Mon, v mene skupiny PPE-DE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, toto stretnutie so stredomorskými partnermi bezpochyby vítam. Bol by som však radšej, keby sa ho zúčastnili ministri zahraničia ako na schôdzke EÚ – Afrika v Rabate. Prečo? Chcel som, aby tu zdôraznili skutočnosť, že prisťahovalectvo sa musí stať hlavnou témou v našich vzťahoch s krajinami južného Stredozemia.

Ide o susediace štáty s obrovskými rozdielmi v príjmoch. Mnohí ich príslušníci pracujú teraz na sever od oblasti Stredozemia a (ako už bolo povedané), ich presun tvorí základný problém rozvoja. Tieto štáty zažívajú výrazný nárast obyvateľov a títo obyvatelia hľadajú nový život v Európe. Na nás dolieha vplyv nelegálneho prisťahovalectva z týchto štátov, ktoré sú zasa tranzitnými štátmi pre emigrantov zo subsaharskej oblasti.

To znamená, že je nesmierne dôležité začlenenie trvalo žijúcich osôb, spojenie medzi prisťahovalectvom a rozvojom a taktiež otázka nelegálneho prisťahovalectva. Takže na stretnutí v Algarve čaká ministrov veľa práce.

O otázke prisťahovalectva sme nedávno v Parlamente diskutovali. Odkazujem na správy pána Klicha a pána Morena. Verím, že v diskusiách sa im bude venovať riadna pozornosť.

V tejto súvislosti by som rád urobil niekoľko poznámok.

Po prvé, je nutné nadviazať úzku spoluprácu s južnými krajinami s cieľom kontrolovať migračné toky a podporovať ich spôsobom, ktorý by som označil ako „pozitívna podmienenosť“. Prisťahovalectvo je fenomén, ktorý sa oveľa jednoduchšie zvláda tam, kde na to existuje politická vôľa. Výsledky sa dostavia, keď sused o spoluprácu skutočne stojí.

Po druhé, veľmi aktuálne stále zostává nelegálne prisťahovalectvo. Musíme zabrániť tomu, aby nelegálni prisťahovalci prichádzali po mori; títo prisťahovalci taktiež riskujú život. Dokonca aj deti sa stávajú obeťami tých, ktorí bezohľadne zaobchádzajú s ľudskými životmi. Je potrebné vyzvať stredozemské štáty, aby podpísali a ratifikovali dva protokoly dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu o obchodovaní s ľuďmi.

Po tretie, musím znovu zopakovať, že je potrebné vypracovať readmisné dohody o odovzdávaní a preberaní osôb. To sa podarilo s Ruskom, Ukrajinou a Moldavskom, tak prečo sa to po toľkých rokoch doteraz nestalo s Marokom? A čo sa deje s Alžírskom?

Prajem konferencii Euromed veľa úspechov, vážený pán predsedajúci. Dúfam, že účastníci prijmú konkrétne záväzky a zaistia pevné dohody, ktoré budú skutočne realizované a neskončia len ako rad vzájomných prianí, ktorá sa nerealizujú v praxi.

  Javier Moreno Sánchez, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Komisie, vážený pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, vedci tvrdia, že takmer pred dvoma miliónmi rokov zmena klímy viedla k prvej rozsiahlej migrácii z Afriky do Európy. V našom čase, hoci zmena klímy s tým môže nejako súvisieť, hlavnými príčinami toho, prečo emigranti v takom veľkom počte riskujú svoj život, aby si zabezpečili lepší údel na našom kontinente, stále zostává chudoba a nedostatok slobody a príležitosti.

Ako Európania čelíme výzve urobiť z prisťahovalectva skutočnú súčasť rozvoja v krajinách pôvodu, ako aj v cieľových krajinách, a zabezpečiť, aby rozvoj prispieval ku zníženiu nelegálneho prisťahovalectva. Preto sa musíme snažiť spoločne s krajinami pôvodu a s tranzitnými krajinami dosiahnuť skutočnú mobilitu pracovnej sily s právami a povinnosťami, nie však pracovnú silu otrokov.

Dovoľte mi preto, aby som zopakoval, že na vytvorenie priestoru na súžitie medzi severom a juhom Stredozemia potrebujeme dialóg, spoluprácu a solidaritu. Preto úprimne vítame túto vrcholnú schôdzku Euromed v súlade s ministerskou konferenciou v Rabate a Tripolise. Dialóg medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a európskymi štátmi, ktoré prijímajú prisťahovalcov, musí prebiehať na úrovni inštitúcii s cieľom zabezpečiť pevný základ pre pravé spoločenstvo založené na rozvoji.

Dámy a páni, chcem si povšimnúť rad oblastí, ktorými by sa mohla zaoberať vrcholná schôdzka. Prisťahovalci musia vstúpiť do Európy a pracovať tu v plnom súlade so zákonom. To znamená, že iniciatívy, ako je smernica o modrej karte, predstavujú potrebný krok, ale to nestačí. Je nutné posilniť to smernicou použiteľnou na prisťahovalcov s nižšou kvalifikáciou a ďalej sprievodnými opatreniami, ktoré majú zvýšiť cirkulárnu migráciu, skutočnú cirkulárnu migráciu, ktorá zabraňuje odlivu mozgov a umožňuje návrat emigrantov, ktorí môžu realizovať dôležité projekty vo svojom vlastnom štáte, kde na to budú mať vhodné sociálne a ekonomické podmienky.

Priestor Euromed musí byť priestorom prosperity, slobody a rozvoja. Musíme aj naďalej skúmať, rovnako ako to v rade týchto krajín teraz robí Španielsko, možnosť najímania a odbornej prípravy pracovníkov ešte doma zriaďovaním praktických škôl a zariadení odbornej prípravy.

Dámy a páni, vyšleme jasný odkaz prostredníctvom informačnej kampane o tom, aká je nádej na vysťahovanie a legálnu prácu v Európe, a varovanie pred zbytočnými rizikami spojenými s nelegálnou emigráciou, s cieľom zabrániť tomu, aby tisíce mladých ľudí padli do rúk mafiánov a riskovali svoj život v chatrných člnoch alebo kanoe.

Na záver by som vás chcel požiadať, aby ste na vrcholnej schôdzke venovali zvláštnu pozornosť tým najzraniteľnejším emigrantom, ženám a deťom, najmä deťom bez sprievodu.

  Marco Pannella, v mene skupiny ALDE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, o týchto veciach sa bude diskutovať na rokovaní, ktoré sa uskutoční v tomto Parlamente od 6. do 8. decembra z iniciatívy skupiny ALDE a spoločne s nadnárodnými radikálmi. Myslím, že tu potrebujeme novú cestu vpred.

Azda som trocha opovážlivý, ale osobne na vás apelujem, dámy a páni úradujúceho predsedníctva, pán komisár Frattini, aj na vás, pán predsedajúci: dbajte, aby vaše inštitúcie nepoľavili v pozornosti. Diskutovaná otázka – susedská politika, táto chvályhodná iniciatíva, bezpochyby zabŕdne do byrokracie ako už toľko iných: Lisabon, ale aj Barcelona a všetky ostatné. Pán predseda Prodi hovoril veľa, keď predstavoval politiku susedstva; hovoril o všetkom, okrem inštitúcií. Nie, problém je inde!

Povedali ste, vážený pán Frattini, že vo svojom okruhu činnosti musíme urobiť viac. To nie je tradične problém; máme dostatok najnovších informácií. Lenže na druhej strane Stredozemia je potrebné podnikanie takého druhu, aké vo svojich púštnych oblastiach dlhodobo rozvinul Izrael. Môj čas takmer vypršal, a tak vás skutočne naliehavo žiadam, aby ste vzali na vedomie dátum konania tohto rokovania a mali na pamäti, že problémom, sporným bodom, je partnerstvo, výzvou je členstvo. Európa by nevznikla, keby sa obmedzila na partnerstvo, ako niektorí v tom čase chceli. Problém je, že naša Európa má svoje obmedzenia. Sultán Hassan II upozornil na riešenie v roku 1987; sledujme ho teraz tvárou v tvár slepote Európy.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, ako všetci hovoria, aj tí, ktorí hovorili dnes predpoludním, prisťahovalectvo je prioritou pre Európsku úniu a pre vzťahy v rámci zhromaždenia Euromed. Je to hlavná téma pre ľudí, ktorí sú často nútení odísť z rodnej zeme zdevastovanej chudobou, postupujúcou púšťou, záplavami, vojnovými konfliktami a podobne.

Bude konferencia ministrov Euromed na túto úlohu stačiť? Nič nemôže byť menej isté. Prípravným dokumentom beznádejne chýba podstata veci. Len ťažko to prekvapí, pretože vieme, že žiadna z organizácií priamo v mieste – vrátane tých, ktoré sú každý deň skutočne konfrontované so situáciou, tvárou v tvár migrantom, ktorí sa nachádzajú v tranzitnej krajine, kde sa bezcieľne potulujú alebo riskujú život vo vodách Stredozemného mora – ani jedna z nich nie je zapojená do príprav, ani vysoký komisár pre utečencov.

Predsudky znamenajú byť slepý k právu na azyl, k nezákonnému zadržiavaniu prisťahovalcov a k dodržovaniu ich práv, či sú legálne alebo nie, alebo k neprijateľnému násiliu, ktorému sú vystavení, a to najmä ženy prisťahovalkyne, k právam menšín a ku kriminalizovaniu pomoci poskytnutej prisťahovalcom a ich rodinám. Táto slepota je úplná, ide o plnenie medzinárodných záväzkov a dohôd Únie, ktoré majú byť uplatnené alebo ratifikované: je to Ženevská konvencia pre všetky krajiny Európskej únie, je to Konvencia o ochrane práv migrujúcich pracovníkov a ich rodín.

Kam dúfame, že skutočne ideme s takouto euro-stredomorskou politikou, s takou jasnou absenciou nárokov, keď pôjde o zdieľané práva a povinnosti štátov? Čo nám hrozí? Hrozí, že sa nám zahmlí obraz starostlivo vybraných legálnych prisťahovalcov, za ktorým sa skrýva trvalé a masívne porušovanie práv všetkých ostatných. Ak sa konferencia pokúša šetriť citlivejšie duše tým, že sa vzdá skutočne ambicióznych politikov, potom urobí maximum pre to, aby bola skutočnou stratou času. Dopredu by to ospravedlnilo rozšírenie dvojstranných dohôd podobných tým, ako bola tajne podpísaná dohoda medzi Talianskom a Líbyou, ktoré porušujú zásadu upustenia od vrátenia, a to úplne beztrestne.

Ešte nie je príliš neskoro na začiatok rokovania. Pozvite vysokého komisára pre utečencov, pozvite nejakého zástupcu mimovládnych organizácií, začnite znovu s pôvodným dokumentom predloženým štátmi južného Stredozemia, ktorý je oveľa ambicióznejší, a z konferencie sa môže stať pevný a významný míľnik.

  Luisa Morgantini, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nadchádzajúca konferencia ministrov Euromed je bezpochyby dôležitá, komplexná a naliehavá z pohľadu tragédií, ktorých sme každodenne svedkami na našich moriach. Myslím si však, že je škoda, že sa nezapojili žiadne nevládne organizácie, ktoré s problematikou migrácie majú skutočne veľké skúsenosti vrátane skúseností s projektmi, napríklad s projektom mikrofinancovania.

Minulý víkend sa uskutočnila schôdzka poslancov Parlamentu, vysídlených osôb, utečencov a mimovládnych organizácií v meste Volterra, ktorú sme začali listinou o práve na azyl a utečencoch, témach, ktoré podľa môjho názoru na konferencii ministrov chýbajú. Pri tejto príležitosti sme jasne stanovili rozdiel medzi utečencami a migrantmi a hájili práva oboch skupín: prvej skupiny oficiálne uznanej Ženevskou konvenciou z roku 1951 a druhej skupiny uznanej Medzinárodným dohovorom o ochrane práv migrujúcich zamestnancov a ich rodín, ktorá bola ratifikovaná, zdá sa mi, len piatimi štátmi z 37, ktoré sú zapojené do barcelonského procesu.

Preto dúfam, že Komisia a Rada sa budú snažiť zistiť, aké sú prekážky, a presadzovať ratifikáciu.

  Gerard Batten, v mene skupiny IND/DEM. – Ďakujem vám, pán predsedajúci, pán Magalhăes uviedol, že rokovanie zhromaždenia Euromed 18. až 19. novembra by bolo prvou schôdzkou o prisťahovalectve v rámci Euromed.

Nelegálne prisťahovalectvo do Európy predstavuje skutočne obrovský problém pre veľa európskych krajín a problémy pôsobia najmä krajinám, ktorých pobrežie sa nachádza poblíž severnej Afriky. Taktiež Veľká Británia má svoje špecifické problémy s prisťahovalectvom. Nelegálne – a legálne – prisťahovalectvo do Británie prebieha teraz nekontrolovane, neobmedzene a bez rozlišovania, v pravom zmysle tohto slova. Británia má obrovský problém s nelegálnym prisťahovalectvom, ale v súčasnosti najväčší problém pôsobí legálne prisťahovalectvo z Európskej únie. Miera prisťahovalectva do Británie, ak to vôbec niekto dokáže povedať, predstavuje okolo 500 000 – 600 000 ľudí ročne, pričom čistý prírastok obyvateľov je zhruba 200 000 osôb ročne, čo znamená zvýšenie počtu obyvateľov o jeden milión ľudí každých päť rokov. Británia je jednou z najhustejšie obývaných krajín sveta a Anglicko, ak ho berieme samostatne, zaujíma úplne najvyššiu priečku medzi husto obývanými krajinami. Prisťahovalectvo do Británie na tejto úrovni je jednoducho neudržateľné. Neúnosným spôsobom to zaťažuje infraštruktúru a verejné služby. Prisťahovalectvo do Británie by bolo možné regulovať prijatím niektorých základných opatrení. Žiadne z nich by však nebolo možné, kým budeme členmi EÚ, boli by nezákonné. Ak chce Británia svoje prisťahovalectvo regulovať, riešenie spočíva jednoducho v odchode z Európskej únie.

  Dimitar Stoyanov v mene skupiny (ITS) - (BG) Naša skupina navštívila najjužnejší bod Európy – ostrov Lampedusa, kde je umiestnené imigračné stredisko. Tu sme sa stretli so skupinou ľudí, ktorých čln sa potopil a niektorí zahynuli. Hoci títo nelegálni prisťahovalci prišli o priateľov, boli v dobrej nálade a dôvodom (podľa môjho názoru) bolo to, že v Európskom spoločenstve panuje k nelegálnym prisťahovalcom príliš veľká tolerancia. Sú natoľko tolerovaní, že len čo sa dostanú na brehy Únie, majú pocit, akoby už dosiahli svoj cieľ.

Preto je potrebné zaviesť opatrenia, ktorá majú nelegálnym prisťahovalcom dať najavo skôr než sa vydajú na cestu, že nebezpečenstvo utopenia je príliš veľké. A aj keď sa prisťahovalci neutopia a dostanú sa na územie Európskej únie, musí byť jasné, že tu nezostanú.

Preto, ak sa staráme o ľudské bytosti, ktoré umierajú pri pokuse o nelegálnu imigráciu, môžeme si byť istí, že nikto také pokusy podnikať nebude.

Ďakujem vám.

  Patrick Gaubert (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najskôr by som chcel v krátkosti vyjadriť svoju podporu, našu podporu, pánovi komisárovi Frattinimu a zdôrazniť, že útoky vedené proti nemu v súvislosti s Rómami v Taliansku sa nesmú tolerovať.

Všetci poznáme hodnoty, ktoré komisár bráni, hodnoty spojené s obranou ľudských práv, hodnoty, ktoré sú hodnotami Európskej únie, a na základe týchto hodnôt sa vám, pán komisár, nedá nič vyčítať.

Vráťme sa teraz ku konferencii Euromed, vítam zvolanie euro-stredomorskej ministerskej konferencie o migrácii, ktorá sa má konať v Algarve, pretože bude prvá svojho druhu, prvá, ktorá sa bude zaoberať výhradne otázkou migračných pohybov v euro-stredomorskej oblasti.

Téma migračných pohybov je kľúčovou témou, na ktorú sa musí zamerať náš dialóg, naše partnerstvo a naša spolupráca so štátmi euro-stredomorského regiónu a ktorým sa zaoberali už konferencie v Rabate a Tripolise.

To je oblasť, kde členské štáty nemôžu konať samé. Ak má naša migračná politika byť účinnejšia, potrebujeme podporu a spoluprácu našich partnerských štátov, ktoré často bývajú tranzitnými krajinami alebo krajinami pôvodu.

Musíme s nimi spolupracovať s cieľom dosiahnuť zhodu v otázke návratovej politiky, zvýšiť počet readmisných dohôd a spoločne uplatňovať inteligentnú politiku spoločného rozvoja, aby štátni príslušníci z týchto krajín mohli zostať vo svojej vlasti a prispievať k jej rastu.

Otázka migračných pohybov má bezpečnostný rozmer, ale zároveň má taktiež ľudský rozmer, ktorý by nemal byť zanedbávaný. Bol by som preto rád, keby sa dodržiavali základné ľudské práva, ktoré sú jednou z tém konferencie. Dúfam, že toto stretnutie poskytne príležitosť na otvorenú a realistickú výmenu názorov, aby sme spoločne našli to najvhodnejšie riešenie pre všetkých, ktorých sa to týka.

  Béatrice Patrie (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán komisár, dámy a páni, taktiež som veľmi rada, že pre budúce rokovanie ministrov zahraničia zóny Euromed bola vybraná téma prisťahovalectva.

Myslím, že sa nám doteraz nepodarilo zaviesť európsku politiku prisťahovalectva. Vieme, že ide o zložitý problém, pretože to ovplyvňuje suverenitu členských štátov, a tie by nadšene uvítali veľmi prísne uplatňovanie zásad subsidiarity v tejto oblasti. Vieme taktiež, že téma prisťahovalectva, či migrácie, je problematická téma pri rokovaní s partnerskými štátmi na juh od nás, ktoré nám často vytýkajú, že tento problém riešime výlučne z hľadiska bezpečnosti. Ďakujem pánovi komisárovi Frattinimu, že k tejto otázke zaujal oveľa globálnejší prístup, ktorý zahŕňa ekonomický a sociálny rozmer spojený s migračnými pohybmi.

Legálne prisťahovalectvo a nelegálne prisťahovalectvo sú dve strany rovnakej mince a nie je možné bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ak zároveň nevytvoríme cestu pre legalizované prisťahovalectvo v Európe. Vítam preto plán „modrá karta”, ktorý je európskou obdobou americkej zelenej karty, a mám radosť, že cesty pre legálne prisťahovalectvo odporúčané Radou očividne zohľadňujú ekonomické požiadavky Európy a súčasne napĺňajú skutočné potreby krajín Juhu.

Pokiaľ ide o vydávanie víz, domnievam sa, že Únia by mala celý proces zjednodušiť, najmä pre študentov, výskumných pracovníkov a osoby pracujúce pre občiansku spoločnosť. Domnievam sa, že readmisné dohody o odovzdávaní a prijímaní osôb, najmä s Alžírskom a Marokom, by mali zabezpečiť prísnu kontrolu návratových postupov pomocou mechanizmov, ktoré zaručujú práva migrujúcich osôb. Na záver mi dovoľte, aby som vzhľadom na novú vlnu migrácie, ktorej aktuálne čelíme, vyjadrila pevnú podporu myšlienke, že Európa nesmie využívať barcelonský proces na to, aby presunula zodpovednosť za riadenie migračných pohybov späť na hranice stredozemskej zóny, pretože nie je schopná zvládnuť tento problém na svojich vlastných hraniciach.

  Cem Özdemir (Verts/ALE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, otázka prisťahovalectva je jednou z priorít Európskej únie. Región Euromed je pre nás v tomto smere strategicky dôležitým regiónom. Konferencia ministrov Euromed o migrácii bude prvá svojho druhu, ktorá sa zameria len na túto otázku a zahrnie partnerov Euromed. Tým viac je poľutovaniahodné, že sa pred konferenciou neuskutočnili žiadne konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti.

Rovnako je poľutovaniahodné, že z programu rokovaní konferencie bola vylúčená otázka azylu, najmä ak si uvedomíme zúfalú situáciu utečencov v mnohých častiach južného a východného Stredozemia vzhľadom na neexistenciu príslušných právnych predpisov, ktoré by ich chránili. Žiadna z týchto krajín (ako vieme) nemá azylové zákony. Len niektoré z nich uznávajú vysokého komisára pre utečencov Organizácie spojených národov. Líbya, Sýria, Libanon a Jordánsko neratifikovali Ženevský dohovor o štatúte utečencov.

Je rovnako poľutovaniahodné, že účastníci barcelonského procesu hovoria o právach prisťahovalcov, ale mlčia, keď príde na práva nelegálnych prisťahovalcov. Skutočnosťou je, že nelegálni prisťahovalci majú taktiež práva, najmä pokiaľ ide o vymáhateľnosť miezd, prístup ku vzdelaniu pre ich deti alebo základnú zdravotnú starostlivosť, najmä pre migrujúce ženy, kde platia príslušné ochranné opatrenia.

Pokiaľ stojíme o spoluprácu v našom úsilí o boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, nesmieme popierať či zanedbávať jeden aspekt: dodržiavanie práv migrantov a utečencov.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - (SK) Je dôležité, aby Únia, ktorá pripravuje v dňoch 18. a 19. novembra 2007 ministerskú konferenciu EUROMEDU, zaznamenala skutočnosť, že parlamentné zhromaždenie EUROMED je jedinečným miestom, kde sú zastúpení ako poslanci Európskeho parlamentu z krajín Európskej únie, tak aj členovia národných parlamentov z južného Stredozemného mora vrátane Izraela a Palestíny.

Som veľmi rád, že môžem vyvíjať činnosť politickej sekcie EUROMED, ktorá sa mi javí v kontexte barcelonského procesu ako kľúčová. Téma tohto zasadnutia EUROMEDU nemohla byť vybratá lepšie. Veď problém migrácie má mnoho naliehavých výziev, či už ide o problém rozvoja, kde je potrebné migrantom povedať o možnostiach mikroúverov a iných druhov pôžičiek, rozmeru v oblasti legálnej migrácie do krajín Európskej únie, ale aj pálčivého problému nelegálnej migrácie, ktorého riešenie je také urgentné.

Je dobré, že EÚ prehlbuje vzťahy s mnohými krajinami mediteránnej oblasti, ktoré robia zo svojej strany politické úsilie a transformačné kroky, ktoré už viedli k podpísaniu asociačných dohôd. V časti týkajúcej sa ilegálnej migrácie je treba riešiť ťaživú situáciu vznikajúcu prílivom tisícov migrantov, ktorí vítaní nie sú a prudko zhoršujú najmä bezpečnostnú situáciu na Malte, v Taliansku, ale aj v ostatných členských štátoch Európskej únie. Aj moja krajina zaznamenala príliv legálnych, ale aj nelegálnych migrantov a prihováram sa za to, aby Európska únia umožňovala príliv takých migrantov, ktorí by boli kvalifikovaní, ktorí, ako povedal pán komisár Frattini, v poľnohospodárstve, turizme, zdravotníctve by boli prínosom pre Európsku úniu, aby boli už kvalifikovaní, keď budeme súhlasiť s ich príjmom, ale tí nekvalifikovaní by mali byť zásadne neprijímaní a verím, že aj systém modrej karty bude tento problém účinne riešiť.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Hubert Pirker (PPE-DE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, pán podpredseda Komisie, pán úradujúci predseda, otázka migrácie nám veľmi jasne ukazuje, ako blízko je to z Afriky do Európy. To, čo sa deje v Afrike, priamo ovplyvňuje Európu.

Migračné toky z krízových oblastí smerom na juh Stredozemného mora končia v stredozemských krajinách južnej Európy, čo pochopiteľne znamená, že priamo ovplyvňujú Európu ako celok.

Afrika je kontinent s veľkým množstvom talentovaných ľudí. My sami a Afrika musíme dôvtipne využiť tento potenciál na území Afriky i v prospech Afriky. Toto partnerstvo, o ktoré sa s Afrikou snažíme, ponúka obrovskú príležitosť. Ponuka prichádzajúca z Európskej únie je veľmi zaujímavá a náročná. Zahŕňa pomoc ku svojpomoci v oblasti bezpečnosti, obchodu a riadnej správy až po stabilizačné programy, rovnako pomoc v boji s kriminalitou a pri zabezpečovaní odbornej prípravy a vytváraní pracovných miest, ponuku mikroúverov a informačné kampane o možnostiach legálnych foriem migrácie a všetkých dôsledkoch nelegálnej migrácie a opatrení, ako proti nej bojovať.

Lenže na budúcej vrcholnej schôdzke musí Európska únia vzniesť takéto požiadavky. Jednou z týchto požiadaviek musí byť požiadavka na uzatvorenie readmisných dohôd so všetkými štátmi v južnom Stredozemí, ešte než spustíme všetky svoje akčné programy, keďže všetky tieto aspekty na seba vzájomne pôsobia a keďže chceme partnerstvo.

Súhlasím s pánom komisárom Frattinim, keď hovorí, že v súčasnosti hovoríme o partnerstve, nielen o spolupráci; ide o partnerstvo a o ponuku komplexných súborov opatrení. Európsky parlament je na to pripravený, Komisia aj Parlament vyjadrujú svoju podporu a je potrebné vyzvať Afriku, aby využila tieto ponuky v záujme stabilizácie severnej Afriky, ako aj v záujme bezpečnosti občanov EÚ.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Komisia a Parlament už dali zelenú proaktívnej imigračnej a hlavne spoločnej politike, aj keď to nie je populárne. Pre starnúcu bohatú Európu je však imigrácia realitou. Vieme, že nelegálna forma znižuje až o 20 % HDP radu krajín, a pritom ich hospodársky rast limituje ubúdanie kvalifikovaných pracovníkov. Dozrel čas posilniť medzinárodnú koordináciu a dohodnúť spoločné racionálne pravidlá.

Verím, že ministerská konferencia EUROMED na budúci týždeň v Algarve tomu pôjde naproti a nielen prerokuje, ale zhodne sa na spoločných krokoch na zvládnutie migrácie a navrhne opatrenie na zmiernenie vplyvu pre tranzitné štáty. Potrebujeme prerokovať medzinárodné záväzky s tretími štátmi, ktoré by ochránili životy migrantov riskujúcich úteky cez more.

Postavenie štátov Stredozemia, ktoré ako tranzitné čelia neprimeranému náporu imigrantov do EÚ, je vážnym orieškom a vyžaduje špecifické opatrenia. Zdôrazňujem tu, že nadchádzajúca konferencia môže počítať s tým, že to berieme veľmi vážne ako našu spoločnú starosť o dôstojné retenčné miesta pre imigrantov z tretích štátov rovnako ako boj proti javom, ktoré masovú migráciu vyvolávajú. Musíme ochrániť životy a dôstojnosť migrantov.

Uvítala by som, keby EUROMED taktiež zreteľne vyjadril, že modré karty na reguláciu kvalifikovaných imigrantov nie sú hrozbou pre Európanov, ale naopak príležitosťou, ktorú nám ponúka globalizácia. Odpor odborovej centrály proti modrým kartám je nezodpovedné, populistické až xenofóbne gesto. Nie legálna, ale nelegálna migrácia je príčinou dumpingu na európskom trhu práce.

Komisár Frattini chce, aby Európa bola magnetom pre kvalifikovaných zamestnancov. Budeme sa o nich preťahovať s americkým kontinentom, kam ich smeruje ročne 55 %, do Európy je to dnes len 5 %. Som presvedčená, že to je správna stratégia zodpovedajúca postaveniu EÚ v globalizovanom prostredí. Legálna migrácia je spojitá nádoba s tou nelegálnou. Úspešnosť dôslednej, bezpečnej migračnej a spoločnej politiky bude testom dospelosti EÚ.

  José Magalhăes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážená pani predsedajúca, pán podpredseda, dámy a páni, Rada si z tejto rozpravy odnesie pevné presvedčenie, že euro-stredomorské partnerstvo je nutné rozvíjať a upevňoval a že je dobré usporiadať ministerskú konferenciu v Santa Eulália. Táto spolupráca, toto partnerstvo – ktoré je novým slovom a koncepciou – musí byť založené na konkrétnych projektoch, aby mohlo uspieť. Je na to veľa dobrých dôvodov a poslanci tohto parlamentu veľmi pôsobivo pripomenuli rad dramatických situáciu, čo vyžaduje, aby sme zmenili status quo. To sa stane len vtedy, keď budeme rokovať z dlhodobého hľadiska a rýchlo.

Máme celkovú víziu, globálny prístup, akčné plány a ambiciózne legislatívne návrhy, ako tu dnes uviedol pán podpredseda Frattini. Pokiaľ ide o projekty, musíme podnikať konkrétne kroky, najmä v troch zmienených oblastiach. Najskôr v oblasti migrácie a rozvoja musíme prijať opatrenia na rozvinutie konkrétnych akcií. Práve to plánuje ministerská konferencia v oblasti prevodu peňazí a mikroúverov. Preto budeme musieť zorganizovať stretnutie všetkých subjektov (o tom nemôžu rozhodnúť poslanci, Komisia ani Rada), ako sú banky, Svetová banka, Európska investičná banka, združenie prisťahovalcov a občianska spoločnosť, aby našli konkrétne spôsoby, ako podporiť využívanie finančných služieb a zvýšiť ich efektivitu, najmä využitím alternatívnych metód prevodu peňazí a využitím nových technológií, ktoré nám taktiež môžu pomôcť skutočne dosiahnuť ciele. Určite pre nás nebude problém založiť webové stránky stredozemského regiónu, kde budú uvedené úplné informácie o prevodoch peňazí vrátane nákladov s cieľom povzbudiť hospodársku súťaž a znížiť tieto náklady, čo je hlavným cieľom, ktorý nás spája s našimi partnermi.

Pokiaľ ide o legálnu migráciu, v tejto oblasti taktiež potrebujeme konkrétne iniciatívy. Chceli by sme zriadiť pracovnú skupinu, v ktorej budú zastúpení partneri Euromed a ďalší sociálni partneri a ktorá by sa hlbšie zaoberala situáciou pracovnej sily a potrebami trhov práce, zabezpečovala odbornú prípravu migrujúcich pracovníkov ešte než sa vydajú na cestu, skúmala možnosť sprístupnenia portálu Európskej únie v oblasti migrácie a zamestnanosti všetkým partnerom Euromed a zriaďovala poradenské a informačné strediská poskytujúce pomoc pri hľadaní pracovného miesta v štátoch Euromed, pochopiteľne v súlade s vnútroštátnymi právomocami v tejto oblasti.

Potrebujeme taktiež konkrétne projekty pre oblasť nelegálnej migrácie. Uvedomujeme si, že mnohí partneri zhromaždenia Euromed sú pre migračné toky zároveň krajinami cieľovými a tranzitnými, a je teda dôležité, aby sme posilňovali právomoci inštitúcii v oblasti boja s nelegálnou migráciou. Preto musíme taktiež pripravovať zvláštne akcie ako napríklad: po prvé, mali by sme zaistiť bezpečnosť dokladov, pretože len to umožní správne identifikovať osoby a toky, väčšiu dôveru a jednoduchší pohyb; po druhé, mali by sme zabezpečiť prístup partnerov Euromed ku kurzom odbornej prípravy Frontex, aby zlepšili svoje know-how v oblasti boja s nelegálnou migráciou v súlade s medzinárodnými nástrojmi, ktorými sme viazaní, najmä nástrojmi námorného pátrania a záchrany. To by mohlo byť počiatočným konkrétnym krokom smerom k zapojeniu do spoločných akcií koordinovaných agentúrou Frontex. Potrebujeme taktiež iniciatívy v oblasti dobrovoľného návratu a v oblasti odovzdávania a preberania osôb. Bola by užitočná otvorená diskusia na túto tému, aby sme posúdili informačné kampane, procesy identifikácie, priebeh asistovaného dobrovoľného návratu a rokovania o readmisných dohodách s krajinami pôvodu. Tieto a mnohé ďalšie body sa budú riešiť v Santa Eulália v Algarve.

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, existuje veľa rôznych názorov, ale jedna vec je úplne istá, a ja si z tejto rozpravy odnášam nasledujúci dojem: k tejto ceste dialógu a účinného partnerstva neexistuje žiadna alternatíva. Je to jediná cesta ako zmeniť status quo a všetci sa úplne zhodneme na tom, že zmena súčasného stavu je nevyhnutne potrebná. Santa Eulália by v tomto ohľade mohla byť veľmi dôležitým krokom.

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto rozprava vyniesla do popredia rad praktických podnetov i niektoré zaujímavé myšlienky.

Domnievam sa, že jedným z aspektov strategickej politiky je prechod od spolupráce ku skutočnému partnerstvu, pričom konečným cieľom je členstvo v skutočnom euro-stredomorskom spoločnom priestore. Myšlienka pána Pannellu je veľmi zaujímavá a bezpochyby taká stratégia vyžaduje z našej strany dlhodobú úvahu. Jednotný euro-stredomorský priestor bude existovať len vtedy, ak bude existovať pocit spolupatričnosti, ktorý nás podnecuje k práci na spoločnom cieli, ktorý sa práve vymedzuje. Museli sme najskôr získať súhlas všetkých 27 členských štátov; teraz vedieme konzultácie s našimi partnermi na južnom pobreží. Cesta vpred je zmapovaná.

Druhá veľmi praktická myšlienka, ktorú na rokovaní Euromed určite spomeniem, je výzva všetkým účastníkom, aby sa snažili primäť svoje vlády, aby ratifikovali existujúce medzinárodné dohovory. Než si začneme vymýšľať akékoľvek nové pravidlá, nezabúdajme, že veľmi málo štátov ratifikovalo a uplatnilo niektoré nesmierne dôležité medzinárodné dohovory. Mám na mysli, okrem iného, dohovor o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi. Ak existuje jediná téma, o ktorej musí byť bezodkladne ratifikovaná dohoda, je to medzinárodné pašovanie ľudí a obchod s ľuďmi.

Tretia myšlienka pochádza od pána Gauberta, ktorému som zvlášť vďačný, pretože zdôraznil humanitárny rozmer tejto hlavnej rozpravy. Nehovoríme tu o zákonoch alebo o byrokratických záležitostiach, hovoríme o ženách, mužoch a deťoch, ktorí (ako tu už zaznelo) riskujú život a často oň prichádzajú. Je to teda vec solidarity. Domnievam sa, že prejavovať solidaritu s ľuďmi, ktorí trpia, je tým hlavným, na čom záleží pri budovaní vzťahu založenom výlučne na rovných právach pre našich partnerov.

Štvrtou myšlienkou, ktorú si z tejto rozpravy odnesiem, je ako postupovať vpred, bez obalu povedané, od záverečných dokumentov k hmatateľnému opatreniu. Vypracovali sme rad dokumentov, a je pravda, začali sme niektoré dôležité praktické iniciatívy. Z tejto praktickej činnosti musíme teraz vychádzať, napríklad pri rozhodovaní ako najlepšie využiť fondy rozvojovej pomoci. Ak v Európskej únii máme k dispozícii fondy na podporu miestneho rozvoja, musíme byť zároveň schopní určiť, ako ich najlepšie využiť. Ako už niekto povedal, musíme napríklad vedieť, ak dávať pozitívne podnety tým partnerom, tým krajinám, ktoré aktívne spolupracujú na našej spoločnej stratégií.

Vzhľadom na to, že existuje spoločná stratégia, známa od Barcelony ako euro-stredomorská stratégia, a vzhľadom na to, že niektoré štáty ju realizujú vo väčšej miere ako iné, myslím si, že by sa týmto krajinám mal poskytnúť podnet, určité kladné uznanie. To je napríklad podľa môjho názoru zmysluplný spôsob ak odstrániť korupciu. Korupcia je jednou z hlavných príčin nelegálneho prisťahovalectva. Keby v krajinách pôvodu neexistovala taká veľká korupcia a keby nebolo toľko korupcie v tranzitných krajinách, mnoho pašerákov ľudí by sa na ceste do Európy zastavilo a existovala by väčšia spolupráca; ale to je len jeden príklad.

Napokon je tu otázka zaujatia hodnoverného, pevného postoja k nezákonnému konaniu. Pán Magalhăes túto vec zdôraznil a ja úplne súhlasím: nebudeme mať žiadnu dôveryhodnosť, kým nedáme jasne najavo, že nezákonné konanie sa nevypláca ani netoleruje. V tomto musíme postupovať priezračne čisto. Niektorí sa v tejto súvislosti dotkli otázky readmisných dohôd. Readmisné dohody dodávajú našej politike na dôveryhodnosti, pretože ľudia, ktorí podľa našich zákonov nemôžu zostať, musia byť vrátení tak, že sa súčasne v plnej miere dodržia ich individuálne práva.

Je tu však politické hľadisko: krajiny pôvodu, ktoré preberajú svojich spoluobčanov späť, nemôžu fungovať ako stráž hraníc Európskej únie. Hovorím to celkom bez obalu: nie sú ochotní s nami spolupracovať len z dôvodu bezpečnosti.

Z tohto dôvodu sa jedna téma, ktorú na tejto konferencii predložím, týka využitia našej vízovej politiky a pohybu osôb ako politického podnetu pre tieto krajiny, ide napríklad o väčšiu mobilitu študentov a obchodníkov. Využime teda vízové politiky Európy na to, aby sme zjednodušili slobodu pohybu a vyslali tak jasný politický signál štátom, s ktorými usilujeme o uzatvorenie readmisných dohôd. To sme urobili v prípade krajín Západného Balkánu a domnievam sa, že už nadišiel čas, aby sme o rovnakom celkovom prístupe uvažovali pre oblasť Stredozemia.

  Predsedajúca. – Rozprava je ukončená.

17. Štatút a financovanie politických strán na európskej úrovni (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom je správa (A6-0412/2007) pána Leinena v mene Výboru pre ústavné veci o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni [KOM(2007)0364 – C6-0202/2007 – 2007/0130(COD)].

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, ako viete, dňa 27. júna tohto roku na základe článku 191 Zmluvy o ES pán komisár predložil návrh, ktorý má zdokonaliť a upraviť nariadenie ES č.2004/2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni.

Po tomto návrhu nasledovala správa, ktorá hodnotila uplatňovanie uvedeného nariadenia. Príslušné uznesenie prijal Európsky parlament 23. marca 2006. Návrh pána komisára zavádza nový prvok: možnosť financovania európskych politických nadácií, pričom sa berie do úvahy, že hrajú dôležitú úlohu pri podpore a presadzovaní aktivít a cieľov politických strán na európskej úrovni.

Pretože politické nadácie sú úzko pridružené k politickým stranám, navrhuje sa, aby mali povinnosť predložiť žiadosť o financovanie prostredníctvom politickej strany na európskej úrovni, ku ktorej majú väzbu, na rovnakom právnom základe ako je financovanie tejto strany, inými slovami podľa článku 191 Zmluvy o ES.

Viem, že politické strany zastúpené v tejto snemovni zakladajú alebo už založili nadácie na európskej úrovni. Rada sa priaznivo stavia k možnosti poskytnúť Spoločenstvu finančnú podporu na činnosť týchto nadácií na základe veľmi jasných pravidiel, ktoré okrem iného umožnia jednoznačne rozlíšiť oblasti straníckych záujmov, ktoré sa musia dopĺňať, nie však prekrývať.

Druhým hlavným zámerom návrhu Komisie je revízia finančných ustanovení, ktoré upravujú financovanie politických strán na európskej úrovni vo svetle doterajších skúseností. Na tento účel Komisia navrhuje, okrem ďalších opatrení, dve odchýlky od pravidla neziskovosti uvedeného v článku 109 finančného nariadenia. Prvé opatrenie umožňuje previesť až 25 % celkového ročného príjmu strán z jedného roku na prvý štvrťrok nasledujúceho roku, aby strany mohli lepšie reagovať na meniacu sa politickú situáciu a priority. Cieľom druhého opatrenia je umožniť politickým stranám na európskej úrovni vytvárať si finančné rezervy ukladaním zisku, ktorý dosahujú samotné strany, nad novo zníženou minimálnou úrovňou spolufinancovania 15 %.

Musím taktiež upozorniť na návrh, ktorý požaduje, aby bolo jasne stanovené, že čiastky získané z rozpočtu EÚ sa môžu použiť aj na financovanie kampaní vedených politickými stranami na európskej úrovni v rámci volieb do Európskeho parlamentu, za predpokladu, že to neznamená priame či nepriame financovanie politických strán jednotlivých štátov alebo ich kandidátov.

Na zasadnutí Rady bol tento návrh najskôr trikrát posúdený pracovnou skupinou pre všeobecné záležitosti v septembri a októbri tohto roku a delegáti ho všeobecne prijali priaznivo. Niektoré delegácie však vyjadrili obavy nad navrhovaným právnym základom a porušovaním rozpočtovej disciplíny.

O stanovisko k tejto problematike bola požiadaná právna služba Rady. Tá usúdila, že odchýlky od pravidla neziskovosti stanovené v nariadení Rady č. 1605/2002 čl. 109 ods. 2 by mohli byť zakotvené len v samostatnom predpise vychádzajúcom z článku 279 Zmluvy o ES a určenom na zavedenie týchto odchýlok do vlastného finančného nariadenia, ktoré upravuje. Toto stanovisko viedlo k rozdeleniu návrhu na dva právne akty a ku konzultácii Európskeho parlamentu a Dvora audítorov.

Dňa 17. októbra 2007, teda nedávno, výbor Coreper II prvýkrát prerokoval kompromisné znenie textu predloženého portugalským predsedníctvom a stanovisko právnej služby Rady. O týždeň neskôr, 24. októbra 2007, Výbor Coreper II dosiahol zhodu v dvoch bodoch: po prvé vo veci rozdelenia návrhu na dva právne akty, a to jeden predpis vychádzajúci z článku 279 Zmluvy o ES a obsahujúci ustanovenia pozmeňujúce finančné nariadenie a jeden predpis obsahujúci ostatné ustanovenia návrhu na základe článku 191 Zmluvy o ES a po druhé vo veci konzultácie Európskeho parlamentu a Dvora audítorov o úprave článku 109 nariadenia č. 1605/2002 v súlade s článkom 279 Zmluvy o ES. Táto konzultácia sa bezprostredne uskutočnila.

Dva kompromisné texty, ktoré vznikli po rozdelení, posúdila pracovná skupina pre všeobecné záležitosti dňa 9. novembru 2007, teda celkom nedávno. Na základe toho vám môžem s radosťou oznámiť, že pracovná skupina pre všeobecné záležitosti, ktorá sa zišla minulý piatok, potvrdila, že došlo k širokej zhode medzi delegáciami jednotlivých štátov o otázkach, na ktoré sa vzťahujú dva predpisy vzniknuté v dôsledku rozdelenia.

V podstate by som zopakoval, že neexistuje žiadny významný rozpor medzi príslušnými tromi orgánmi. Komisia, Parlament a Rada, všetky tieto orgány sa zhodujú v základných veciach, pokiaľ ide o európske politické nadácie a zmenu ustanovení upravujúcich fungovania európskych politických strán. Otázka právneho základu bola a je prísne právnou otázkou a zámerom Rady nebolo a nie je brániť dohode týchto troch orgánov.

V mene Rady môžem potvrdiť, že chceme, aby tieto dva predpisy vzniknuté na základe rozdelenia boli prijaté do konca tohto roku, a mohli tak nadobudnúť platnosť od 1. januára 2008. Navrhujem preto, aby Parlament odložil hlasovanie o vašom stanovisku plánovanom na tento týždeň, aby sme mohli s využitím príslušných kontaktov a spolurozhodovacích procesov, dosiahnuť dohodu o predpisoch na základe článku 191 Zmluvy o ES.

V tom prípade by stanovisko Parlamentu ku zmene finančného nariadenia malo byť prijaté čo najskôr. Taktiež sme požiadali Dvor audítorov, aby konal rýchlo. Nemáme veľa času, ale podľa nášho názoru je dosť času na to, aby sme prijali tieto dva predpisy za podmienok, ktoré požaduje Parlament, Komisia a Rada.

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, v období reflexie sme zistili, že existuje jasná požiadavka a príležitosť prijať opatrenia, ktoré prehĺbia a rozšíria politický dialóg. Vždy som tvrdila, že ak chceme vytvoriť európsky verejný priestor, musíme zároveň vytvárať viac európskej politickej kultúry, a práve táto otázka je pri tom zásadná.

Určite neexistuje žiadne kúzelné riešenie, ktoré odstráni odstup medzi európskymi politikmi a našimi občanmi, ani neexistuje žiadny jednoduchý spôsob ako naplniť demokratické ašpirácie občanov a ich želanie aktívnejšie sa zapojiť. Tieto ašpirácie musia byť podporené rozsiahlou škálou iniciatív so spoločným zámerom zaistiť čo najširšiu účasť občanov vrátane (v neposlednom rade) mladých ľudí, a ja by som dodala žien, v demokratickom živote Únie.

Činnosť európskych politických strán spolu so zakladaním európskych politických nadácií je neoddeliteľnou súčasťou vytvárania tohto skutočného európskeho verejného priestoru, kde spolu môžu vzájomne súperiť rôzne názory a kde občania môžu lepšie pochopiť výzvy, ktoré sú v stávke, a poučene si vyberať. Politické diskusie a politické spory sú súčasťou demokracie a my dúfame, že nám to zároveň pomôže zvýšiť účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Mám radosť, že môžem povedať, že Komisia a Parlament sa v tejto otázke vždy zhodujú. Komisia dokázala rýchlo zareagovať na žiadosť Parlamentu a náš návrh získal veľkú podporu parlamentného Výboru pre ústavné vreci.

Dňa 25. októbra som sa pred touto snemovňou zmienila o svojich obavách z toho, že sa výbor Coreper rozhodol vydať cestou, ktorá sa odchýlila od cesty Komisie a Parlamentu, a že tieto obavy zdieľajú poslanci vrátane pána predsedu Pötteringa a pána Leinena. Ale zároveň som vyjadrila nádej, že najdôležitejší cieľ Rady, Parlamentu a Komisie zostane naďalej rovnaký: schválenie hlavného obsahu nášho návrhu pred koncom tohto roku.

O tri týždne neskôr, po tom, ako sme sa dozvedeli, čo vyhlásilo predsedníctvo, môžem len privítať ostatný vývoj a vyjadriť uspokojenie, že sme opäť na spoločnej ceste. Rada počúvala a minulý piatok pracovná skupina hlavný obsah nášho návrhu jednohlasne schválila. To znamená, že teraz môžeme pokračovať ďalej. Aj keď je dohoda, ku ktorej Rada dospela na svojom zasadnutí, dôležitým krokom vpred a veľmi jasnou správou, proces tým ešte nekončí. Musíme dopracovať jednotlivosti, aby bolo možné toto nariadenie urýchlene prijať a aby nadobudlo účinnosť.

Hoci rozdelenie nášho návrhu nakoniec na jeho podstatu nemá vplyv, vyžaduje to samostatný, zložitejší legislatívny postup, a stanovisko Dvora audítorov, ktoré (ako dúfam) bude odovzdané včas. Harmonogram je veľmi náročný a napnutý.

Chcela by som poďakovať pánovi Leinenovi a všetkým ostatným zúčastneným poslancom za obetavú prácu na tomto súbore. Chcem poďakovať taktiež pánovi predsedovi Pötteringovi, konferencii predsedov a členom politickým skupín, ktorí plnili dôležitú úlohu pri príprave pôdy na dosiahnutie dohody v tejto otázke. Tak teda, pani predsedajúca, pán predseda Rady, pán Leinen,

podpredsedníčka Komisie. − (PT)Môžeme pokračovať vpred spoločne.

  Jo Leinen, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Komisie, pán úradujúci predseda, kolegovia, dámy a páni, nová Lisabonská zmluva je hlavnou víziou parlamentnej demokracie na úrovni EÚ. Pre parlamentnú demokraciu potrebujete politické strany. Potrebujete politické strany, ktoré budú zastupovať záujmy spoločnosti a ponúknu občanom možnosť vybrať si vo voľbách z rôznych kandidátov a rôznych politických programov. Vo všetkých 27 členských štátoch máme strany, ktoré sa zúčastňujú vnútroštátnych volieb; teraz musíme týmto európskym stranám umožniť, aby vyvíjali svoju demokratickú činnosť aj na úrovni Európy.

Chceme ešte pred konaním európskych volieb taktiež zabezpečiť, aby si naši občania mohli vyberať z radu aktívnych politických frakcií, ktoré dokážu zmobilizovať svojich voličov a povedať im, kam sa ich chystajú viesť. Chceme, aby občania mohli rozhodovať o tom, aká bude Európa, pre ktorú hlasujú, a umožniť im skutočnú voľbu. Prvé nariadenie o štatúte a financovaní európskych politických strán, ktoré sme prijali už v roku 2004, bolo obrovským úspechom. Teraz máme desať zaregistrovaných politických frakcií, čo ukazuje šírku politického spektra v Európskej únii. Toto revidované nariadenie má teraz dodať do týchto demokratických štruktúr trochu flexibility a zároveň ich rozšíriť.

Vo väčšine štátov nemáme len politické strany, ale aj politické nadácie. Sú to prostriedky slúžiace na hlbšiu analýzu sociálneho vývoja a sú priestorom pre diskusiu, ktorá presahuje hranice straníckeho členstva. Tieto nadácie sa osvedčili v mnohých štátoch. Robia dobrú prácu, a tak čím ďalej tým viac vystupuje nutnosť vytvoriť podmienky, aby sa táto diskusia, tento dialóg o Európe mohli viesť aj na európskej úrovni cez hranice štátov. Vítam preto, že sa tomuto nástroju, ktorý je akýmsi doplnkom vlastných politických strán, dostalo požehnanie Rady.

Dámy a páni, žiadna agenda politickej strany nie je viazaná na finančný rok. Reaguje na politické udalosti, a je teda nutné pristupovať k politickým stranám inak ako k rôznym združeniam. Účelom tohto nového nariadenia je zaviesť do finančného riadenia flexibilitu. Máme tu tri ciele: po prvé chceme mať možnosť predĺžiť finančný rok o tri mesiace na strane výdajov, aby strany mohli reagovať na politické udalosti. Po druhé, nechceme, aby strany utratili všetku svoju hotovosť na konci roku. Chceli by sme, aby si z vlastných zdrojov, členských príspevkov a darov mohli vytvárať rezervy, ktoré sa dajú použiť, ak je potrebné reagovať na kľúčové udalosti v politike, a samozrejme hlavne na európske voľby.

Takže na to, aby sme pomohli najmä malým politickým frakciám, ale taktiež aby sme podporili fungovanie európskych politických nadácií, potrebujeme stanoviť podiel grantov a vlastných zdrojov. Počítame, že v novom nariadení pripadne na vlastné prostriedky 15 % a na podporu z verejných prostriedkov 85 %.

Dámy a páni, Rada rozhodla o rozdelení právneho základu. Tvrdili sme, že to nie je nutné. Povedie to žiaľbohu ku strate transparentnosti, pretože pokiaľ ide o právny základ tohto nového nariadenia, občania sa teraz budú musieť dívať na dve miesta. Neželáme si však predlžovať nezhodu v právnych otázkach. To by celý proces len predlžovalo a odvádzalo pozornosť od skutočného zámeru tohto nariadenia. V záujme európskych politických strán a ich príprav na európsku volebnú kampaň v roku 2009 by sme sa mali sústrediť na otázku hlavného obsahu a uzavrieť túto záležitosť pred koncom roka. Veľmi ma potešilo, keď som sa dozvedel, že hlavný obsah tohto nariadenia sa stretol so širokým súhlasom. Myslím si, že teraz by sme mali urobiť všetko, čo je v našich silách, a túto dôležitú časť legislatívy doviesť do konca počas portugalského predsedníctva, aby sme tak získali právny základ pre politické nadácie a základ pre flexibilnejšie riadenie financií v rozpočtovom roku 2008. Na to bude potrebné, aby Rada zaistila prechodné opatrenia, ako sme pôvodne navrhovali vo Výbore pre ústavné veci.

Vážená pani podpredsedníčka Komisie, chcel by som vám poďakovať za prevzatie iniciatívy v mene Komisie. Ďakujem taktiež portugalskému predsedníctvu za to, že sa tejto veci skutočne dôsledne venuje, a taktiež pánovi Leităovi, s ktorým som veľa spolupracoval. Zároveň by som rád poďakoval Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu, pani Guy-Quintovej a pani Mathieuovej za cenný prínos v ich správach, ktorý spočíva v zavedení väčšej transparentnosti a kontroly pri prideľovaní týchto prostriedkov. Sme skutočne na dobrej ceste a ja dúfam, že do konca tohto roku dosiahneme nejaký výsledok.

  Véronique Mathieu, spravodajkyňa Výboru pre kontrolu rozpočtu požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán komisár, dámy a páni, keď som predkladala svoje stanovisko ku kontrole rozpočtu, zdôraznila som štyri požiadavky, ktoré mi pripadajú podstatné: zdokonalenie kontrolných mechanizmov, a tým zvýšenie právomoci vnútorných a vonkajších audítorov a schvaľujúceho úradníka; zavedenie doplňujúceho kontrolného postupu; jasné oddelenie finančných zdrojov politických strán a finančných zdrojov nadácií; a napokon objasnenie pravidiel financovania kampaní pre európske voľby.

Som rada, že Rada prijíma známe pravidlo 25 %, ktoré vlani navrhla Ingeborg Gräßlová a ktoré Rada odmietla. Úplne chápeme, že dohoda dosiahnutá v tomto roku obsahovala výraznú nezrovnalosť, ktorá súvisela s touto správou.

Lenže určitá nerozhodnosť pokiaľ ide o právny základ správy v nás vyvoláva pochybnosti o výsledku hlasovania v závere tohto zasadnutia, čo je poľutovaniahodné.

Parlament veľmi rýchlo vypracoval túto správu a predložil stanoviská. Bolo by škoda, keby rozhodnutie Rady rozdeliť správu na dve časti znamenalo, že strácame čas. Preto by sme chceli, aby bola rýchlo schválená ešte pred koncom tohto roku. Ďakujem vám.

  Ingo Friedrich, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým mi dovoľte, aby som vám úprimne blahoželal a vyjadril poďakovanie spravodajcovi pánovi Jo Leinenovi za to, že odviedol veľmi dobrú prácu. Túto správu môže moja skupina úplne podporiť a schvaľujeme taktiež zmeny. Správa mení politické strany na európskej úrovni a nový mechanizmus v podobe politických nadácií na účinný nástroj na zvýšenie účasti európskych občanov a zvýšenie demokratickej legitimity Európy.

Referendá vo Francúzsku a Holandsku ukázali, že je dôležité znovu upevňovať dôveru občanov, a to aj prostredníctvom politických strán a nadácií. Je taktiež pravda, že sa finančné pravidlá musia prispôsobiť rýchlo sa meniacim potrebám politických strán. Samozrejme sa taktiež musí zabezpečiť transparentnosť. Európsky parlament bude preto poskytovať informácie o finančných prostriedkoch vyplatených stranám a nadáciám v každom finančnom roku a bude to uvedené na našich webových stránkach.

Ďalšou dobrou novinkou je, že úloha politických strán v súvislosti s európskymi voľbami je nakoniec uznaná. Len vtedy, ak sa európske strany budú môcť aktívne zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu, stanú sa skutočnými hráčmi európskej siete miest a regiónov a prispejú k vytvoreniu európskeho povedomia, a tým pomôžu prekonať aktuálny nedostatok demokracie.

Ďalším dôležitým prvkom je podpora politických nadácií. Ich pôsobenie v oblasti politických informácií a vzdelania dopĺňa činnosť politických strán. Tieto nadácie majú plniť zvláštnu úlohu pri prehlbovaní procesov vzdelávania a zlepšovať znalosti o Európskej únii, a tým zmenšovať vzdialenosť medzi občanmi a Európskou úniou.

Som presvedčený, že nadácie môžu posilniť aktívnu účasť občanov v európskom politickom živote a že môžu hrať dôležitú úlohu aj pri odbornej príprave politikov zajtrajška. Pravne formalistické uväzovanie Rady je veľmi ťažko pochopiť, ale ako vravieval Helmut Kohl, najdôležitejší je výsledok. Preto s touto správou súhlasím a chcel by som poďakovať všetkým zúčastneným za ich nasadenie a spoluprácu.

  Richard Corbett, v mene skupiny PSE. – Vážená pani predsedajúca, moja skupina tento návrh podporuje a domnieva sa, že ide o praktický súbor úprav pre platné právne predpisy a že je naozaj užitočné, aby európske politické strany dokázali realizovať výskum, a tak ďalej prostredníctvom svojich nadácií mohli pružne prevádzať peniaze z jedného roka na rok nasledujúci a tak ďalej.

Bola tu otázka právneho základu: Parlament a Komisia s nami v tomto smere súhlasili, Rada nesúhlasila. Ale dôležitejšie ako právny základ je hlavný obsah a trúfnem si dokonca povedať, že je lepšie mať právnu istotu než neskôr riešiť v tomto smere problém na súde. Sme s tým teda spokojní a odložením hlasovania sa snažíme dosiahnuť dohodu s Radou v prvom čítaní.

Dovoľte mi však, aby som dodal, že z dôvodov, ktoré uviedol sám spravodajca, sú európske politické strany dôležité, pretože vyjadrujú politickú voľbu, pred ktorou ako Európska únia stojíme. Masovokomunikačné prostriedky sa príliš často sústreďujú len na Radu a najmä Európska rada ako keby bola akýmsi gladiátorským zápasom medzi štátmi. Zvíťazila dnes Británia alebo Francúzi? Uzavreli Nemci dohodu s Talianmi? Keď však tieto subjekty vstúpia na pôdu tohto Parlamentu, len zriedka sa stáva, že poslanci z jedného štátu volia jedným spôsobom a všetci poslanci z iného štátu volia iným spôsobom, pretože robíme politickú voľbu – voľbu politiky. Chcete lepšie životné prostredie, ale za vyššiu cenu alebo nie? V každom štáte budú existovať ľudia na oboch názorových stranách a to isté platí vo väčšine prípadov, kedy sa musíme rozhodovať. Politické skupiny a politické strany zdôrazňujú, že ide o politickú voľbu, voľbu politiky, ktorú vykonávame v našej Únii, nie o boj medzi stanoviskami jednotlivých štátov.

Preto je potrebné podporiť ich v činnosti; to občanom pomôže pochopiť problematiku, ktorou sa zaoberáme; zlepší to fungovanie našej Únie.

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Vážená pni predsedajúca, chcel by som poďakovať Predsedníctvu Rady za to, ako úspešné si počína vo veci dohody v prvom čítaní. Verím, že Dvor audítorov začne konať a nečakane svižne nám predloží svoje stanovisko.

Neošúchané politické uvažovanie je nevyhnutnou zložkou pluralitnej živej parlamentnej demokracie a na nás je prijať opatrenia, ktoré to podporia a povzbudí, teda založiť stranícko-politické nadácie. To podnieti rast vplyvu straníckej politiky na európskej úrovni a rastúcu sebadôveru vznikajúcich európskych politických strán a ich účelné zapojenie do kampaní.

Musím povedať, že okolo problému politických strán krúžime už niekoľko rokov, pretože predstavujú samozrejme potenciálnych súperov a konkurentov tradičných národných politických strán, ktoré (ako si niekedy myslím) budú poslednou baštou bránenou v záujme národnej suverenity. Mali by sme teda postupovať rýchlo a vytvoriť platformy na európskej úrovni, ktoré by podporovali a presadzovali postnacionálne politiky, ktoré pravdivo odrážajú paradigmy 21. storočia.

  Janusz Wojciechowski v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, vítam aktuálne prebiehajúce práce na zmysluplnej regulácii financovania politických strán na európskej úrovni. Je to veľmi nutné a chválim pána Leinena za jeho správu.

Stojíme však zároveň pred veľkým problémom. Ide o vplyv, ktorý bude mať financovanie politických strán na kvalitu demokracie na úrovni Únie i na úrovni jednotlivých členských štátov.

Z právnych dôvodov bolo strane, ktorú zastupujú, po určitý čas odopreté financovanie rozpočtu počas volebného obdobia. Viem, ako veľmi je ťažké čeliť politickej opozícii, ktorá má peniaze, keď vy žiadne nemáte. Jedna z najväčších politických strán v Poľsku nedávno takmer prestala existovať, pretože jej hrozilo odňatie štátnej podpory vzhľadom na drobné finančné nezrovnalosti.

Peniaze sú dôležité, ale nemal by to byť jediný činiteľ, ktorý ovplyvňuje povahu politickej scény, ako to niekedy býva. Je to pochopiteľne vec na samostatnú diskusiu, ktorá by sa mala uskutočniť tu, v Parlamente. Napokon demokracia nemôže závisieť len od financovania.

  Andreas Mölzer, v mene skupiny ITS. – (DE) Vážená pani predsedajúca, občania v EÚ sa k tomu doteraz stavajú mierne povedané zdržanlivo a dôvodom sú okrem iného jej neprehľadné štruktúry, nepochopiteľné rozhodnutia a nedostatočný záujem oznamovacích prostriedkov.

Súčasné politické strany Európy mali len malý vplyv na zníženie tohto deficitu a vôbec nie je jasné, či sú skutočne vhodným prostriedkom, ktorý splní priania občanov požadujúcich väčšiu mieru spolurozhodovania. To sa dá, podľa môjho názoru, dosiahnuť len väčšou mierou demokracie. Kozmeticky upravená Ústava EÚ v novom balení, ktorá sa úplne nepochopiteľne objavila potom, ako bolo rozhodnuté za zatvorenými dvermi a už nehrozili referendá, taktiež určite poškodzuje predpokladaný a vychvaľovaný cieľ vzbudzujúci medzi občanmi nadšenie pre EÚ.

Za týchto okolností je veľmi nepravdepodobné, že európske strany a ich pridružené nadácie v občanoch oživia nadšenie pre EÚ, ale ak sa im podarí zlepšiť diskusiu na európskej úrovni a komunikáciu s občanmi a ak budú zároveň zastupovať ich záujmy, minimálne niečo dosiahneme. Lenže ich financovanie musí byť jasné a transparentné a domnievam sa, že je nutné, aby audit vykonávali nezávislé subjekty.

  Roger Helmer (NI). - Vážená pani predsedajúca, o správe pána Leinena si povedzme jasne: nejde v nej o demokraciu, ide o propagandu, o použitie daní vyberaných od neochotných občanov na pokračovanie európskeho projektu, ktorý v nich vyvoláva stále väčšie znepokojenie. Dáni hlasovali proti Maastrichtu, Íri proti zmluve z Nice, Švédi odmietli euro, Francúzi a Holanďania hlasovali proti Ústave, napriek tomu sa ich dane použijú na podporu integrácie.

Dnes v tomto Parlamente prezident Sarkozy hovoril o európskej demokracii, ale v našich rôznorodých členských štátoch spoločné verejné stanovisko nutné pre zastupiteľskú demokraciu neexistuje. Demokracia na európskej úrovni je podvod a klam. Vyhradením financovania pre paneurópske strany pán Leinen výslovne vylučuje euroskeptické strany, ktoré sa nesnažia o získanie celoeurópskeho štatútu, a peniaze daňových poplatníkov budú teda smerovať integracionistickým stranám a iným budú upierané. V Európe, ktorá hovorí o demokracii, je to zločin proti ľuďom.

  Íñigo Méndez de Vigo (PPE-DE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, dnes pán prezident Francúzska hovoril k tomuto Parlamentu o nutnosti dialógu a diskusie. Myslím si, že práve to sme sa všetci dozvedeli v období reflexie, ako uviedla podpredsedníčka pani Wallströmová.

K dialógu a diskusii však potrebujeme nástroje a jednými z najdôležitejších a skutočne základných nástrojov – hoci nie jedinými nástrojmi – sú politické strany. Európske politické strany, rovnako ako národné politické strany, formujú vôľu ľudí. To musí byť taktiež ich úlohou v zastupiteľských orgánoch Európy.

Hovoriť o politických stranách na európskej úrovni a nehovoriť o financovaní by nemalo zmysel. Musíme sa pozrieť na to, ako sú tieto politické strany, také potrebné na formovanie vôle ľudí, financované. Myslím si, že tým najdôležitejším vo vzťahu k politickým stranám na európskej úrovni – taktiež na vnútroštátnej úrovni, ale nás tu zaujíma práve európska úroveň – je to, že financovanie by malo byť zodpovedné, jasné a transparentné. Práve to je dôležité pre daňových poplatníkov: aby ich peniaze boli dobre vynaložené a aby tu boli orgány zodpovedné za to, akým spôsobom sú ich peniaze použité.

Domnievam sa, že ľudia v Európe, hoci môžu mať určité pochybnosti alebo pociťovať váhavosť, pokiaľ ide o to, akým smerom by sa Európa mala uberať, nepochybujú o tom, že ich budúcnosť leží v Európe. Tu v Parlamente vždy počujem aj tých, ktorí sa najviac stavajú proti európskym myšlienkam, ako tvrdia, že sú proeurópski a nie sú proti Európe.

Vrátim sa k tomu, čo som hovoril na začiatku, a znovu odcitujem pána Sarkozyho: diskusia je nutná, a aby mohla byť diskusia, musíme vytvoriť potrebné nástroje, ktoré nám ju pomôžu zistiť.

Vítam preto správu pána Leinena, ktorá vzala do úvahy návrh Komisie, a taktiež ďakujem vám, pán úradujúci predseda Rady, môj dobrý priateľ, pán Lobo Antunes, za predložený návrh.

Európska ľudová strana tu nebude rokovať o základe. Ak sa nariadenie musí rozdeliť na dve časti, aby bolo možné nájsť riešenie prijateľné pre všetkých, potom nech to tak je. S našou podporou môžete počítať.

  Costas Botopoulos (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, som rád, že ďalší kolega poslanec bude počúvať diskusiu, najmä o tejto otázke, v našom prekrásnom jazyku.

Zdá sa mi, že by sme tu mohli použiť politické strany, ktoré sú cenným nástrojom. Nanešťastie ukrývame tieto cenné nástroje v našej inštitucionálnej skrini, kde im hrozí zhrdzavenie. Väčšina z nás, ak nie všetci, sa zhodneme na tom, že politické strany mali hrať v Európe demokratickú úlohu, ale ja si myslím, že by sme sa mali zhodnúť taktiež na tom, že doteraz túto úlohu nehrajú. A to z toho dôvodu, že súčasné strany, ako vyhlásilo už niekoľko rečníkov, nie sú skutočnými politickými stranami. Sú to voľné konfederácie strán, ako vo svojej správe už v roku 1996 uviedol môj učiteľ a toho času spravodajca Dimitris Tsatsos. Nemáme skutočné politické strany a táto diskusia nám poskytuje dobrú príležitosť, aby sme poznali, či sme schopní založiť skutočné politické strany na úrovni EÚ.

Mám dve poznámky ku konkrétnym témam v správe, o ktorej hovoríme. Správa predstavuje významný pokrok v dvoch veciach. Ako sme už konštatovali, nerieši všetky politické problémy, ale sú tu dva hlavné úspechy. Jednak to, že teraz poznávame, ako fungujú politické inštitúcie, v našej diskusii sa objavuje prvok úvahy. Bol zavedený veľmi dôležitý prvok ideologického kvasu. Jedným zo skutočných problémov v EÚ je práve to, že sa nezapájame do vážnych politických úvah, a tieto inštitúcie môžu túto potrebu naplniť.

Druhým hlavným úspechom je transparentnosť. To je obzvlášť zrejmé v pravidlách transparentnosti stanovených pre strany samotné, ale predovšetkým by som povedal s novým čl. 9 písm. B pravidiel transparentnosti pre samotný Parlament.

Dovoľte mi, aby som zakončil krátkou poznámkou na tému rozdelenia právneho základu. Chápem, že sú tu technické problémy. Osobne toto rozdelenie ľutujem. Ide o to, že keď sa všetci zhodneme, že z ekonomického hľadiska je nezávislosť a transparentnosť neoddeliteľnou súčasťou vlastného politického mechanizmu, nebol by potom jednotný právny mechanizmus oveľa výkonnejší?

  Roberto Musacchio (GUE/NGL). - (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, tomuto riešeniu som priaznivo naklonený, pretože pomáha demokratickému životu Európy.

Skupina Európskej ľavice, ktorá bude organizovať svoj druhý kongres, vždy hovorila, že globalizovaný svet, a taktiež táto naša Európa, zažíva spájanie trhov, obchodných záujmov a byrokracie, zatiaľ čo demokracia zaostáva. To všetko je skrátka a dobre pre silné štáty, nie však pre tých z nás, ktorí veríme v iný typ spoločnosti dbajúci o potreby svojich najslabších členov.

Toto bola úloha masových strán v minulosti. Dnes je tu nová výzva, a to vytvoriť strany schopné vyrovnať sa s novými úrovňami konfliktu a rozhodovania; strany, ktoré obnovia demokratickú účasť a demokratickú úlohu Parlamentu mimo systému širokých koalícií a medzivládnej spolupráce, ktorá dusí demokratickú diskusiu. Samozrejme je nutná transparentnosť pri používaní finančných prostriedkov, ale politika nemôže byť výhradnou výsadou bohatých.

  Javier Moreno Sánchez (PSE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, najskôr chcem blahoželať spravodajcovi pánovi Leinenovi. Pán Leinen je jedným z otcov tohto nariadenia a neúnavným obhajcom politických strán, s ktorými spoločne zvádzame podivný boj s cieľom zabezpečiť dohody, dalo by sa povedať.

Dámy a páni, tento návrh nemohol a nemôže byť väzňom bojov medzi právnymi službami orgánov Spoločenstva. Musíme dosiahnuť dohodu skôr, ako bude neskoro, pretože keď sa nám to nepodarí, jedinými obeťami v tomto konflikte budú politické strany, ktoré hrajú veľmi dôležitú úlohu v približovaní EÚ k občanom a povzbudzujú ju, aby sa zapojili do politiky, a mali tak pocit, že sú súčasťou spoločného politického projektu a politickej budúcnosti.

Strany zároveň predstavujú nadnárodný rozmer procesu politické integrácie EÚ. Táto správa ukazuje flexibilitu a prevádzkové schopnosti Parlamentu. Túto snemovňu nie je možné viniť z nedostatku spolupráce na dosiahnutie dohody pri prvom čítaní pred koncom roku 2007.

Dámy a páni, dovolím si uviesť tri myšlienky, tri základné vylepšenia tohto projektu, ktorý vítame a ktorý zabezpečí rozvoj strán a nadácií.

Prvým je rozhodujúca úloha európskych politických strán vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktorá sa odráža v možnosti využiť pridelené finančné prostriedky na európske volebné kampane.

Druhým je nezávislé riadenie európskych politických strán s možnosťou prenášať ročné rezervy a vytvárať rezervy z vlastných zdrojov v priebehu niekoľkých rokov.

Tretím a posledným je podpora politických nadácií v európskom meradle, ktorá povzbudzuje činnosť európskych politických strán. Nadácie sú dôležitým nástrojom na rozširovanie činnosti politických strán a posilňovanie väzieb na občanov a budú hrať hlavnú úlohu v oblasti informácií, diskusie a politického vzdelávania.

  Esko Seppänen (GUE/NGL). - (FI) Vážená pani predsedajúca, naša skupina je v tomto rozdelená. Ja zastupujem tých, ktorí neveria, že eurostrany prispievajú k väčšej demokracii. Sú to strany strán a s nimi sa moc vzďaľuje od ľudí. Prinášajú centralizované politiky, o ktorých rozhodujú veľké strany vo veľkých štátoch.

Môžu využívať eurostranícke fondy na šírenie centralizovanej propagandy v európskych voľbách na vnútroštátnej úrovni. Dostávajú eurostranícke finančné prostriedky na šírenie európskeho povedomia medzi ľuďmi. Cieľom centralizovanej moci je, aby k nej ľudia zaujali súhlasnejší postoj – aby sa podriaďovali.

Nový prostriedok propagandy je teraz navrhovaný vo forme právneho základu pre zvláštne európske nadácie, ktorý zníži mieru samofinancovania eurostrán a umožní im, aby nemuseli dodržiavať finančné nariadenie, ktorým sa druhí musia riadiť. Niektorí v našej pracovnej skupine hovoria tomu všetkému „Nie“.

  Jens-Peter Bonde (IND/DEM). – (DA) Vážená pani predsedajúca, nie som žiadny antifederalista. Myslím si, že spolkový systém je dobrou formou vlády v Nemecku, Kanade, Švajčiarsku a v Spojených štátoch. Vyžaduje však národ a tu dosiaľ neexistuje európsky národ pripravený na európsku demokraciu. Od toho času, čo som bol prvýkrát zvolený, účasť vo voľbách poklesla zo 63 % na 46 %. Nabudúce toto číslo pravdepodobne klesne pod 40 %. Európskych masovokomunikačných prostriedkov je len pár a sú malé. Žijú z umelých podpôr. Nie sú tu žiadne spoločné strany, ktorých členovia sa sami zapísali, dobrovoľne platia členské príspevky a podieľajú sa na príprave volebných programov. Strany sú kontrolované národnými stranami a financované daňovými poplatníkmi. Teraz chcú viac peňazí a možnosť použiť ich vo vnútroštátnych voľbách. To deformuje rovnú súťaž, je to nespravodlivé a pravdepodobne protiprávne, pretože sa porušuje zásada rovnosti.

O podporu strán sa starajú členovia najväčších strán; moja strana prišla o svoje dotácie, pretože od každého z našich členov sa vyžaduje samostatný podpis, hoci nie všetci členovia druhých strán podpísali svoje členstvo individuálne. Zaobchádza sa s nami rozdielnym spôsobom, lenže neexistuje kritická tlač, ktorá by upozorňoval na prípady diskriminácie. Rád by som hlasoval pre finančnú podporu európskych politických strán, keby voliči chceli európsku demokraciu. Začnite tým, že dáte voleným zástupcom ľudu právomoc nad legislatívnym procesom a odoberiete túto právomoc vládnym úradníkom a lobistom, aby voliči mohli ovplyvňovať situáciu tým, že pôjdu k voľbám a zvolia inú stranu. Vytvorte životaschopné strany s priamymi členskými príspevkami a dobrovoľnými členskými príspevkami, aby sme mohli zabezpečovať verejnú podporu, ktorú voliči považujú za rozumnú a ktorá nie je diskriminujúca. V súčasnosti nás sotva voliči podporia v ďalšom tlaku na peňaženky občanov.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, pani komisárka Wallströmová zakončila svoje úvodné vystúpenie v tejto rozprave želaním, aby sme postupovali vpred spoločne. Záver, ktorý som si z tejto rozpravy urobil, je ten, že postupujeme spoločne dopredu efektívne. Pre Radu a portugalské predsedníctvo to môže byť len dobrá správa a ja musím poďakovať Komisii a Európskemu parlamentu, že môžeme postupovať vpred spoločne na základe návrhu, ktorý som vám dnes predložil.

Ako už bolo povedané, forma nie je dôležitá, skutočne dôležitá je podstata. Podstatou návrhu v tomto prípade je poskytnúť európskym politickým stranám dodatočné prostriedky, aby mohli v plnom rozsahu vykonávať svoju politickú činnosť a uplatňovať právomoci a aby mohli v plnej miere zapojiť všetkých našich občanov do tohto fascinujúceho procesu európskej konštrukcie.

To je skutočná podstata, skutočný dôvod a skutočné východisko. Ako som už povedal, môžem sa len radovať z toho, že tri orgány sa dokázali dohodnúť ako postupovať ďalej vpred. Musím zároveň konštatovať, ak môžem byť úprimný, že skutočnosť, že sme dosiahli túto dohodu počas portugalského predsedníctva, je pre mňa a pre portugalskú vládu kľúčovým aspektom nášho predsedníctva, ktoré sa chýli ku koncu.

Musím vám povedať tri veci. Po prvé dúfame, že onedlho dostaneme stanovisko Dvora audítorov, a že teda budeme môcť v tomto smere dospieť k rýchlemu záveru. Po druhé, jeden poslanec dnes uviedol, že niektoré európske politické strany budú vylúčené z pôsobnosti nových predpisov. Nie je to tak, pretože všetky strany sú spôsobilé. Nakoniec chcem veľmi úprimne znovu zdôrazniť náš záväzok, že urobíme, čo bude v našich silách, aby sme tento proces uzavreli do konca roku.

  Jo Leinen, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, Rada práve konštatovala, že panuje široká zhoda o obsahu tohto nariadenia. Vo štvrtok, pred hlasovaním o tomto bode, navrhnem odloženie hlasovania, aby sme dosiahli dohodu pri prvom čítaní pred koncom tohto roku, pravdepodobne na decembrovom čiastočnom zasadnutí.

  Predsedajúca. – Beriem na vedomie informáciu, ktorú ste nám poskytli, vážený pán Leinen, a našu rozpravu zakončíme príspevkom paní komisárky Wallströmovej.

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, pán Lobo Antunesi, rozhodne si myslím, že by ste mali dostať maximálne uznanie, ktoré si zaslúžite, pretože (dúfajme), budete môcť uzatvoriť túto zvláštnu zložku do konca roka. Potom by sme si, myslím, mali dať pohárik vína či portského na oslavu úspechu portugalského predsedníctva, pokiaľ ide o túto veľmi dôležitú zložku.

Keby pán Helmer zostal v pléne, povedala by som mu, že je žijúcim dôkazom fungovania európskej demokracie, pretože európski daňoví poplatníci ho platia, aby tu oponoval, aby bol proti Európskej únii a proti nám všetkým ostatným. Vítame ho tu, prijímame ho tu, pretože jeho hlas je v tejto rozprave taktiež nutný.

Tak teda tí, ktorí sú v opozícii, hrajú v tomto Parlamente taktiež veľmi dôležitú úlohu v európskej politickej debate. Práve na základe tohto poňatia môžu všetky politické strany založiť európsku politickú nadáciu a prispievať do nej, viesť živú diskusiu, kde sa môžu vyjadriť obe strany a môžu zaznieť všetky rozdielne názory. A my to otvorene a transparentne robíme, pokiaľ ide o kritériá, o pravidlá, presne o to, čo právny základ na toto všetko uplatňuje. Tento konkrétny návrh neobsahuje žiadne tajomstvo.

Práve teraz je situácia taká, že všetkých 10 súčasných politických strán na európskej úrovni založilo politické nadácie, ktoré predstavujú veľmi široké spektrum politických názorov a programov.

To môže len povzbudiť túto živú diskusiu, kde zaznievajú najrôznejšie názory na otázky európskej politiky, a pomôže priblíženiu Európy k jej občanom.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať vo štvrtok.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Alexandra Dobolyi (PSE), písomne. – (HU) Domnievam sa, že odporúčanie Komisie je dôležité a ukazuje, ako pokračovať ďalej. V politike na európskej úrovni hrajú európske politické strany dôležitú úlohu. Veľkú úlohu hrajú nielen v európskom politickom živote, ale taktiež pri vytváraní európskeho verejného sektora v najširšom zmysle, a tak si myslím, že ich úloha a nové vymedzenie ich činnosti sú aktuálne.

Hlavnou otázkou je, či by sme mali podporovať iniciatívy týchto európskych politických strán s cieľom povzbudzovať občanov, aby sa vedome zapojovali do demokratického života Únie a spoluvytvárali ho. Verím, že existuje dopyt i príležitosť zaviesť opatrenia, ktoré posilnia a rozšíria politický dialóg: zabezpečenie čo najširšej účasti občanov na demokratickom živote Únie, v neposlednom rade zapojenie mladých ľudí, aby bolo počuť všetkých.

Chcela by som tu uviesť, že jedným z politických cieľov stanovených pre Európsku úniu stále zostává podpora a rozvoj európskeho verejného života. Jedným z prvkov, ktoré na tento účel potrebujeme a na ktoré sa kladie dôraz v dokumente Komisie, je podpora politických nadácií na európskej úrovni, ktoré poskytujú pomoc alebo podporu a dopĺňajú činnosť pracovných skupín im blízkych politických strán, a to prostredníctvom rôznych iniciatív, napríklad organizáciou európskych seminárov, školení a konferencií.

Takéto nadácie na európskej úrovni môžu zabezpečiť účinný finančný rámec pre spoluprácu politických nadácií jednotlivých štátov a učiteľov na európskej úrovni vrátane ďalších zástupcov mládežníckych organizácií a občianskej spoločnosti.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

18. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúca. − Ďalší bod rokovania je vyhradený otázkam pre Komisiu (B6-0382/2007)

Začíname už neskoro, a tak by som láskavo požiadala kolegov, aby dodržovali vymedzený čas, a chcela by som vás požiadať, rovnako ako aj minule, aby ste si presadli do predných častí rokovacej sály. Poďte prosím dopredu. Nikto vám nebude vyčítať, že sedíte na cudzom sedadle! Keď sa všetci posunieme dopredu, bude to omnoho príjemnejšie a bezprostrednejšie.

Nasledujúce otázky sú položené Komisii.

Prvá časť

  Predsedajúca. − Otázka č. 36, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0778/07)

Vec: Vplyv hodnoty eura na konkurencieschopnosť cestovného ruchu

Vzhľadom na to, že rastúca hodnota eura viedla k strate konkurencieschopnosti odvetvia cestovného ruchu Európy, aké opatrenia Komisia plánuje, aby posilnila toto odvetvie a zachovala terajšie postavenie Európy ako turistickej destinácie?

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Pani predsedajúca, dámy a páni, vývoj kurzu eura samozrejme ovplyvňuje relatívnu cenu európskych turistických produktov pre spotrebiteľov z tretích krajín. Aj keď kurz eura nie je politickým nástrojom, ale tvorí sa voľne na trhu vplyvom zahraničných mien, dôsledky, ktoré mal rast kurzu eura voči doláru pre cestovný ruch, je potrebné posudzovať diferencovane.

V prvom rade, kolísanie výmenného kurzu eura voči doláru má veľmi malý vplyv na tok cestovného ruchu vo vnútri Európskej únie. Podľa dostupných údajov 70 % príjmov pochádza z cezhraničného cestovného ruchu vnútri Európskej únie, inými slovami, od turistov z iných členských štátov EÚ.

Po druhé, nemali by sme sa sústrediť len na výmenný kurz eura voči doláru. Výpočty efektívneho kurzu eura ukazujú, že celkový vývoj je oveľa menej dramatický. Rast eura voči čínskemu jüanu bol napríklad tento rok omnoho menej výrazný, a napriek tomu príjem z turistov z krajín mimo EÚ sa v rokoch 1995 až 2005 sotva zdvojnásobil, kým príjem, ktorý je možný pripočítať turistom z Číny, vzrástol počas rovnakého obdobia dvanásťnásobne.

Komisia si je vedomá toho, že pre konkurencieschopnosť je cena kľúčová. Avšak vízia Komisie o európskom cestovnom ruchu do budúcna, tak ako bola predstavená v jej nedávno schválenom uznesení, je založená na vysokej kvalite, nie na nízkych nákladoch.

Sme presvedčení, že aj so silným eurom Európa stále zostane svetovou destináciou číslo jedna, ak využije čo najlepšie svoje prednosti: svoje historické dedičstvo, prírodné krásy, množstvo atraktívnych miest, ktoré sa tu nachádzajú, a svoju dobrú povesť, pokiaľ ide o úroveň služieb.

  Manuel Medina Ortega (PSE). - (ES) Pani predsedajúca, posledné výroky pána komisára sú v rozpore s realitou. V túto chvíľu dochádza k tomu, že veľká časť európskeho cestovného ruchu mieri do krajín mimo európsky priestor – do Karibskej oblasti, rozvojového sveta, na Ďaleký východ, do Afriky – do značnej miery v dôsledku rastúcej hodnoty našej európskej meny.

Okrem toho existujú plány na zavedenie nových opatrení, ktoré budú rovnako negatívne ovplyvňovať európsky cestovný ruch, napríklad kompenzácie podnikov v dôsledku emisií CO2. Inými slovami, zdá sa, že cestovný ruch je ohrozovaný mnohými faktormi a nevyzerá to, že by sa v súčasnosti na obzore rysovala nejaká európska politika týkajúca sa cestovného ruchu. To je očividne záležitosťou vlád jednotlivých štátov a chcem sa spýtať pána komisára, či sa domnieva, že Komisia môže podporiť určitý druh európskej politiky, ktorá by zvrátila tento jasný vývoj smerujúci k zníženiu konkurencieschopnosti európskeho cestovného ruchu.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Obávam sa, že pán poslanec a ja sa asi zhodneme v tom, že naše názory sa rozchádzajú. Ako viete, pred niekoľkými dňami sa v Portugalsku konala významná konferencia o európskom cestovnom ruchu a o všetkých týchto otázkach sa tam podrobne hovorilo. Konferencie sa zúčastnilo 500 popredných odborníkov z celej Európy a nenadobudol som tam dojem, že európsky cestovný ruch alebo vlastne členské štáty sa obávajú, že Európa ako turistická destinácia stráca svoj lesk.

Oficiálne čísla, ktoré máme k dispozícii, slová pána poslanca nepotvrdzujú, predovšetkým kvôli tomu, že čelíme obzvlášť vážnej situácii. Dovoľte mi, aby som znovu zopakoval: samozrejme, že kolísanie výmenného kurzu má vplyv na cenu, ale to, čo Európa návštevníkom z iných krajín ponúka, nie je určované prioritne len cenou. Rozhodnutie cestovať do Európy je ovplyvnené nielen cenou, ale aj kvalitou toho, čo Európa môže ponúknuť.

V podstate súhlasím s pánom poslancom, že musíme veľmi starostlivo sledovať, čo európsky cestovný ruch zaťažuje a zaviesť rámcové podmienky, ktoré umožnia, aby toto odvetvie skutočne využilo obrovský rast a pracovné možnosti, ktoré môže ponúknuť.

  Predsedajúca. − Otázky 37, 38 a 39 budú vynechané, pretože ich autori sú neprítomní.

Druhá časť

  Predsedajúca. −

Otázka č. 40, ktorú predkladá Bart Staes (H-0786/07)

Vec: Európske rozvojové dni – Maumoon Abdul Gayoom

Otvorenia Európskych rozvojových dní (ERD), ktoré sa budú konať v dňoch 7. až 9. novembra, sa zúčastní pán Maumoon Abdul Gayoom, prezident ostrovného štátu Maldivy. Stane sa tak kvôli tomu, že Maldivy sú vážne ohrozené dôsledkom pôsobenia klimatických zmien a táto téma spločne s problémom rozvoja sú hlavnými témami ERD. Na druhej strane, môže to znamenať aj legitimizáciu tohto prezidenta a jeho režimu. Mezinárodná organizácia pre ľudské práva dôrazne kritizuje prezidenta Gayooma kvôli jeho autokratickej povahe a režimu v štáte, kde sa závažne porušujú ľudské práva, pomocou polície a bezpečnostných zložiek krajiny.

Prečo Komisia pozvala pána Maumoona Abdula Gayooma (veď aj iné krajiny sú ohrozené klimatickými zmenami, ale vládnu tam aspoň demokratické vlády) a aký postoj zaujíma Komisia voči jeho režimu na Maldivách?

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Veľmi vám ďakujem za otázku, ktorá mi umožňuje, aby som upozornil na situáciu na Maldivách.

Ako prezident Maumoon Abdul Gayoom zdôraznil na nedávnej vrcholnej schôdzi Organizácie Spojených národov, Maldivy, ktorých nadmorská výška nepresahuje 1,5 metra, sú ohrozené neustále stúpajúcou hladinou oceánov v dôsledku otepľovania klímy. To donútilo viac než 300 000 ľudí, aby ostrovy opustili. Preto, ako už celkom správne na to poukázal pán poslanec, pozvanie prezidenta Maldív nám poskytuje príležitosť na to, aby sme upozornili na nebezpečenstvo, ktoré teraz ohrozuje ľudí na týchto ostrovoch.

Okrem toho Maldivy sa vždy aktívne zúčastňovali medzinárodných konferencií o menej rozvinutých krajinách a malých rozvojových ostrovných štátoch. Túto aktivitu potvrdili Maldivy aj svojou účasťou na Tretej konferencii Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách, ktorú zorganizoval Európsky parlament v roku 2001, a ďalšou aktivitou na seba Maldivy vzali dôležitú úlohu: predsedať skupine expertov na konferencii strán Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách.

Čo sa týka politickej situácie na Maldivách, a v súlade s vyhlásením predsedníctva Rady Európskej únie Komisia víta posledné udalosti na Maldivách a má radosť z reforiem, ktoré boli do dnešného dňa zavedené. Uverejnenie harmonogramu programu reforiem v roku 2006 bola skutočne dobrá správa. Voľby, ktoré sa majú konať budúci rok v roku 2008, budú dôležitým vykročením k väčšej demokracii. Komisia je pripravená podporiť proces reforiem a zároveň poskytnúť špeciálnu pomoc vo voľbách 2008.

Samozrejme pozorne sledujeme situáciu v oblasti ľudských práv. Komisia je spokojná s nedávnymi úspechmi vrátane prepustenia dvoch dôležitých aktivistov v minulom roku: Jennifer Latheefovej a Mohammeda Nasheeda.

  Bart Staes (Verts/ALE). - (NL) Pani predsedajúca, pán komisár, chcel by som vám poďakovať za odpoveď.

Od mimovládnych organizácií som sa dozvedel, že ich zástupcovia sa zúčastnili Európskych rozvojových dní a že boli veľmi spokojní s iniciatívou a následnými rozhodnutiami, takže v tomto smere im blahoželám. Napriek uvedenému však nie som úplne spokojný.

Hovoríte, že politická situácia na Maldivách sa zlepšuje a že tam už majú plán reforiem, ale na druhej strane, nie je to príliš predčasné – koniec koncov prezidenta môžeme označiť prinajmenšom za polovičného diktátora – ponúknuť mu účasť na takomto fóre, na takom dôležitom zasadnutí? Myslím si, že v tomto musíme byť veľmi opatrní a nesmieme mu ponúknuť platformu, pokiaľ to nie je úplne nevyhnutné.

Pokiaľ ide o ostatné body, samozrejme nepodceňujem problémy, s ktorými sa Maldivy musia vyrovnávať. Myslím, že si zaslúžia veľkú pozornosť, ale opäť opakujem, musíme byť politicky prezieraví.

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Rozumiem otázke a pripomienkam pána poslanca, ale je bez akýchkoľvek pochýb, že klimatické zmeny ovplyvnia najmä tieto najzraniteľnejšie krajiny.

Je dôležité, že rokovanie  na Bali odštartovalo proces, ktorý túto skutočnosť zohľadňuje, a že najzraniteľnejšie krajiny si to začínajú samy uvedomovať. Tri základné zúčastnené skupiny, ktoré spadajú do Organizácie spojených národov, krajín G-77 a Európskej únie, patria ku skupine najmenej rozvinutých krajín, ku skupine malých ostrovných rozvojových krajín a skupine zámorských štátov a území. Na naše Európske rozvojové dni sme pozvali všetky tieto tri skupiny. Maldivy vedú pracovnú skupinu najmenej rozvinutých krajín s problémom klimatických zmien pri Organizácii Spojených národov a žiadnym iným dôvodom toto pozvanie motivované nebolo.

Posledný rozvojový deň, ktorý bol venovaný záverečným ustanoveniam, vystúpil s prejavom aj námestník kubánskeho ministra. Po jeho vystúpení som musel niektoré záležitosti urovnávať, pretože niektoré z vecí, ktoré povedal, boli jednoznačne nepatričné a nevhodné. Využil som túto príležitosť a poukázal som na to, že demokracia má stále svoje výhody, pretože umožňuje ľuďom, aby slobodne vyjadrili to, čo si myslia vrátane vecí, ktoré niekedy šokujú.

Vašim poznámkam preto rozumiem až príliš dobre, ale v tomto prípade je trochu ťažké Maldivy ignorovať, pretože ide o krajinu, ktorá je typickým príkladom skutočnej zraniteľnosti.

  Predsedajúca. −

Otázka č. 41, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0793/07)

Vec: Slumy a rozvoj

Závratných 900 miliónov ľudí, každý šiesty človek na Zemi, žije v mestskom slume. Títo ľudia nemajú žiadne alebo len minimálne legálne právo na svoj domov, nemajú žiadny prístup k elektrine, vode a hygienickým zariadeniam a prístup k ďalším sociálnym službám majú maximálne obmedzený. Aké konkrétne opatrenia prijíma Komisia v tejto oblasti a existuje nejaká konkrétna stratégia na riešenie tejto dôležitej otázky rozvoja?

  Predsedajúca. − Bohužiaľ, pán Mitchell nie je v Parlamente prítomný.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Pani predsedajúca, často preberám otázky za svojho kolegu pána Mitchella. Ak proti tomu nič nenamietate, pani predsedajúca, túto otázku zodpovieme.

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Rýchly rast mestských oblastí je pokračujúci trend v rozvojových krajinách.

V posledných rokoch značne vzrástol počet ľudí žijúcich v malých aj veľkých mestách. Medzi rozvojovými krajinami je Afrika regiónom, v ktorom došlo k väčšiemu rastu miest než kdekoľvek inde na svete. Jej mestské obyvateľstvo sa za posledných 25 rokov strojnásobilo a do roku 2030 má svoj počet opäť zdvojnásobiť.

Tento obrovský demografický posun viedol k rýchlemu rozšíreniu chudobných štvrtí a nezdravých slumov, často v problémovom teréne, na okrajoch miest.

Neistota pracovného miesta, neformálny trh s bytmi a pozemkami a chýbajúce odborné služby, to všetko sú problémy, ktoré ovplyvňujú predovšetkým najchudobnejších mestských obyvateľov a poukazujú na to, ako tieto mestské oblasti dokážu zaistiť bezpečné životné prostredie pre miestnych obyvateľov a pre ich ďalší rast.

Boj s chudobou v súvislosti s rozvojovými cieľmi milénia je hlavnou úlohou rozvojovej politiky Komisie a je tým, čo vedie Komisiu vo všetkých jej iniciatívach v tejto oblasti.

Komisia podporuje trvalý mestský rozvoj prostredníctvom riadnej správy a dobrého riadenia mesta. Pomoc mestským oblastiam je poskytovaná v rámci boja proti chudobe a zlepšená kvalita života obyvateľov chudobných štvrtí sa teda dosahuje na základe globálneho prístupu, ktorý vychádza z lepšej správy mesta.

V rámci svojej mestskej stratégie sa Komisia snaží pomáhať obyvateľom chudobných štvrtí a využíva celý rad programov, ktoré sú uskutočňované v rôznych zemepisných oblastiach spadajúcich do našich rozvojových programov. Patrí sem Latinská Amerika, ktorá využíva program URB-AL, a Ázia, ktorá má svoj vlastný program Asia-Urbs.

, člen Komisie. −

(Predsedajúca požiadala rečníka, aby hovoril pomalšie)

Odpoveď je dlhá a trochu sa obávam, že poslanci nebudú mať trpezlivosť vypočuť si môj príspevok až do konca, ale budem hovoriť pomalšie.

, člen Komisie. − (FR) Komisia poskytuje finančnú pomoc rôznym skupinám z afrických, karibských a tichomorských štátov. Zameriava sa na globálne iniciatívy a programy, ktorých cieľom je zlepšenie situácie v chudobných štvrtiach, ide o iniciatívu Cities Alliance a program OSN UN-Habitat. Cieľom iniciatívy Cities Alliance je zvýšenie vplyvu a efektivity spolupráce v rámci mestského rozvoja zlepšovaním životných podmienok chudobných mestských obyvateľov a vypracovaním programov na zlepšenie situácie v chudobných štvrtiach podľa mestských a celoštátnych noriem.

Komisia sa zapojila do iniciatívy Cities Alliance v roku 2007. Táto iniciatíva sa zameriava na chudobné mestá a na chudobných obyvateľov, ktorí v nich žijú. Konečným cieľom je presadenie udržateľného mestského rozvoja. Prostredníctvom aliancie Komisia podporuje komplexný a participatívny prístup k mestskému rozvoju a presadzuje svoje ciele zamerané na zlepšenie situácie v chudobných štvrtiach.

V roku 2007 Komisia schválila grant vo výške 4 milióny EUR z deviateho Európskeho rozvojového fondu na podporu regionálneho programu modernizácie chudobných štvrtí. Tento program je zameraný na zlepšenie dialógu, podporu výmeny skúseností na regionálnej, národnej a miestnej úrovni a spoločné preberanie skúseností s prijímaním politických opatrení na zlepšenie podmienok v chudobných štvrtiach. V rámci programu je poskytovaná finančná podpora pre spracovanie regionálnych plánov na zlepšenie situácie v chudobných štvrtiach, na vypracovanie štúdie o realizovateľnosti a na posilnenie existujúcich zariadení a prostriedkov.

Komisia sa zvlášť aktívne snaží zlepšiť životné podmienky ľudí z chudobných štvrtí, ide najmä o zaistenie vody a zdravotníckych zariadení. Lepší prístup k vode a hygiene v mestských a polomestských aglomeráciách je bezpochyby neoddeliteľnou súčasťou našej odvetvovej politiky. V prípade chudobných mestských obyvateľov sa zvláštny dôraz kladie na zlepšenie výkonu všetkých, ktorí zaisťujú a poskytujú decentralizované a mestské služby.

V Afrike, kde značná časť verejných a mestských služieb nefunguje dobre, je nutné celkovú organizáciu a finančné riadenie tohto odvetvia reformovať, aby sa zlepšila úroveň zásobovania, najmä v prípade, ak má táto oblasť prilákať investície. Tieto verejné služby je nutné posilniť, predovšetkým vtedy, ak ide o stanovenie sadzieb, vyberanie platieb a prevádzkové aspekty spojené so systémom údržby.

Viete, že sme zaviedli aj vodohospodársky program, ktorý je financovaný z deviateho európskeho rozvojového fondu a zaisťuje chudobným a zraniteľným obyvateľom mestských a polomestských oblastí prístup k vode a k zdravotníckym zariadeniam. Boli tu dve výzvy na predkladanie návrhov zamerané na zaistenie prístupu k vode a k zdravotníckym službám pre najchudobnejších a najzraniteľnejších. Zo sumy 416 miliónov EUR, ktoré Komisia pridelila všetkým dotknutým regiónom afrických, karibských a tichomorských štátov, sa financovalo zhruba 175 projektov. Z tohto celkového počtu sa 38 projektov týkalo mestských oblastí a 29 polomestských oblastí.

Voda je ústredným bodom väčšiny týchto projektov, pričom tento program je podporený kanalizačnými a sanitárnymi službami. Do vodohospodárskeho programu pre mestské a polomestské oblasti bolo celkovo investovaných už zhruba 191,7 miliónov EUR. Vzhľadom na chudobu veľkého počtu príjemcov, ktorí žijú v chudobných štvrtiach a najchudobnejších častiach príslušných území, väčšina projektov, ak nie všetky, poskytujú chudobným obyvateľom určitú formu výhod v tom, že upravené sadzby sú súčasťou balíka.

Takmer na záver tohto dlhého prejavu by som mohol pridať niečo iné: stretol som sa totiž s výkonnou riaditeľkou programu UN-Habitat a dlho sme sa rozprávali. Využil som toto stretnutie v prvom rade na to, aby som si zaistil jej podporu na prípravu rozvojových dní, ktoré sa budú konať koncom tohto roka. Hlavným bodom bude problematika miestnych právomocí a decentralizácie – čo je jedna z hlavných tém, druhou témou sú masovokomunikačné prostriedky a rozvoj – a ja som ju požiadal, aby pripravila túto tému spoločne s nami, pretože otázka extrémneho zahustenia mestských centier a hlavných miest je skutočným problémom rozvoja.

V tejto súvislosti, a práve o tom som chcel zvlášť hovoriť, existuje aj závažný problém plánovitého využívania pôdy v rozvojových krajinách a táto otázka by nám mala poskytnúť novú ústrednú tému pre našu rozvojovú politiku. Veľmi usilovne na tom pracujeme a k tejto špecifickej téme v blízkej budúcnosti pravdepodobne vydám vyhlásenie – konkrétne k plánovitému využívaniu pôdy v rozvojových krajinách –, pretože je to vec skutočne dôležitá. Vezmime si napríklad Kinshasu, v ktorej žije viac než šesť miliónov ľudí. Už teraz je úplne jasné, že Kinshasa sa stala neovládateľnou, pokiaľ ide o bezpečnosť, zaistenie služieb, sanitárnych projektov atď.

Sme si preto dobre vedomí závažnosti tejto otázky, ktorú predložil pán poslanec.

  Predsedajúca. − Chcela by som v prvom rade poďakovať pánovi komisárovi a podotknúť, že aj keď jeho odpoveď bola dlhá, nie je to tá najdlhšia, ktorú sme si v čase vyhradenom pre otázky vypočuli, ale má zásluhu na tom, že vyvolala niekoľko požiadaviek na doplňujúce otázky. Rada by som tie tri, ktoré mi prišli ako prvé, zhrnula do jednej, bola by to teda pani McGuinnessová, pán Mitchell, ktorý položil prvú otázku, a pani Budreikaitėová.

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Pani predsedajúca, s patričnou úctou k pani McGuinnessovej, domnievam sa, že je neobvyklé, keď niekto položí otázku a musí čakať na niekoho iného.

  Predsedajúca. − Prosím o zhovievavosť. Začali sme s časovým sklzom, a dalo sa tak očakávať, že tu budete skôr.

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Pani predsedajúca, začali ste neskoro na obrazovke a potom ste vynechali otázky. Potom povolíte sedemminútovú odpoveď a prejdete k niekomu inému, ktorý položil doplňujúcu otázku, namiesto toho, aby ste vyzvali prvého predkladateľa otázky. Je to absurdný postup a ja protestujem.

  Predsedajúca. − Prosím o prepáčenie, ale pokiaľ poslanci nie sú tu v Parlamente, máme povinnosť ich otázky vynechať. Navrhla som, že budeme dodržovať poradie.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Pani predsedajúca, prepáčte prosím za spôsobené problémy. Vzala som si otázku za pána Mitchella, pretože som vedela, že ide dole.

Pán komisár, nie som si istá, že som v tej dlhej odpovedi zachytila, že by ste aspoň jedenkrát predniesli slová „vidiecky“, „poľnohospodárstvo“ alebo „potreba investícií“, pretože problém so slumami spočíva v tom, že 900 miliónov ľudí sa do nich ženie kvôli vidine lepšieho života, pretože vo vidieckych oblastiach neexistuje nič lepšieho. Myslím si, že je potrebné riešiť otázku investícií do poľnohospodárstva a otázku rozvoja vidieka v rozvojovom svete, aby sme nevytvárali ešte väčšie slumy.

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR)Zrejme máte pravdu, ale začal som sa zaoberať touto otázkou rozvoja vidieka len prednedávnom.

Asi budete vedieť, že desiaty Európsky rozvojový fond kladie väčší dôraz na rozvoj vidieka a investícií do poľnohospodárstva ako napríklad deviaty ERF, kde rozpočet určený pre projekty na rozvoj vidieka a poľnohospodárstva predstavoval – ak si dobre spomínam – 9 % z pridelených prostriedkov.

V desiatom Európskom rozvojovom fonde tento podiel stúpol na viac než 12 %. Suma 666 miliónov EUR poskytnutá z deviateho Európskeho rozvojového fondu sa teraz v desiatom fonde zvýšila na 1,1 miliardy EUR. Je samozrejmé, že tento vývoj podporujeme a súhlasím s vaším tvrdením, že toto je najlepší spôsob, ako na daný problém reagovať; to isté platí o plánovitom využívaní pôdy.

Rozvoj poľnohospodárstva je nepochybne účinný spôsob, ako zmierniť preťaženie mestských centier, to jest dať chudobným ľuďom, ktorí teraz obývajú mestské centrá, šancu na lepší život a prilákať ich znovu k pôde. Potrebujeme aj infraštruktúru, ktorá umožní prístup a vzájomné prepojenie a lepšie sociálne a zdravotnícke služby.

Preto na tejto problematike pracujeme a súhlasím s vaším názorom, aj keď som sa konkrétne o tejto otázke nezmienil. Sú iné riešenia, ktoré je možné predložiť, ale máte úplnú pravdu, a buďte si istá, že na zozname našich priorít to bude na prvom mieste.

Počas Európskych rozvojových dní sa touto otázkou do určitej miery zaoberal Kofi Annan, ktorý založil nadáciu na pomoc vidieckym regiónom a pre rozvoj poľnohospodárstva.

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Pani predsedajúca, môžem sa spýtať pána komisára, či si je vedomý toho, že hlavným cieľom 11 rozvojových cieľov milénia je významné zlepšenie života 100 miliónov ľudí, ktorí žijú v slumoch? A v skutočnosti je tu okolo 900 miliónov ľudí – aspoň v otázke zaznelo 900 miliónov a myslím, že pán komisár to nespochybnil – žijúcich v mestských slumoch?

Pán komisár sa v druhej polovici tohto mesiaca zúčastní parlamentného zhromaždenia EÚ – AKT v Rwande. Bude schopný na tamojšom zhromaždení uviesť presné čísla v súvislosti s naplňovaním tohto dlhodobého cieľa a kedy ich bude schopný naplniť? Povedali ste, že sa vrátite s plánom, že sa vrátite so správou, ale poskytne nám táto správa presné informácie, akým spôsobom je možné tento dlhodobý cieľ dosiahnuť, ako dostať 100 miliónov ľudí preč zo svojich slumových príbytkov?

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Štatistické údaje budeme mať, až ich získame a až budú systémy pre zber údajov spoľahlivé, ale toto sú vnútroštátne údaje. V každom prípade za súčasného stavu nemôžem zaručiť, že budeme mať k dispozícii úplný súbor štatistických údajov o tejto konkrétnej problematike; o to viac, že definície v jednotlivých krajinách sa navzájom nesmierne líšia. Preto na tom pracujeme.

Bežne, keď vytvárame posudky a keď o tom predkladám správu, máme už k dispozícii – dúfam – určitý počet prvkov, ktoré nám umožňujú do istej miery ozrejmiť informácie, ktoré požadujete. Avšak neodvažujem sa dnes sľúbiť, že v tomto prípade budeme mať spoľahlivé a presné údaje. To je jedna z vecí, na ktorej v súčasnosti pracujeme.

Prešli sme už informácie, ktoré majú k dispozícii iné medzinárodné organizácie. Získané údaje sú obvykle dosť neúplné a často sporné, pretože základy, ktoré máme, a metódy používané na kvantitatívne vyjadrenie týchto štatistických javov nie sú vždy spoľahlivé.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Ľudia odišli bývať z dedín do miest, kde hľadajú prácu. Aké opatrenia budú prijaté, aké projekty majú byť v týchto krajinách realizované, aby podporu nezískavali len poľnohospodárske odvetvia, nielen vidiecke regióny, aby sa nové pracovné miesta vytvárali aj v iných regiónoch? Náhodou som sa dozvedela, že napríklad v Mozambiku je len 5 % podporných finančných prostriedkov pridelených na rozvoj infraštruktúry a rozvoj pracovných miest. Myslíte si, že to stačí?

  Louis Michel, člen Komisie. – (FR) Po prvé, akčné programy sú financované obvykle z rozvojových programov, nie v rámci humanitárnej pomoci. Nie sú to teda programy pre humanitárnu pomoc. V niektorých regiónoch financujeme pracovné programy pre intenzívny rozvoj zamestnanosti, najmä v postkonfliktných krajinách, ako je Rwanda, Burundi a Konžská demokratická republika. Poskytujeme finančné prostriedky na celý rad programov náročných na pracovnú silu, na výstavbu a modernizáciu ciest, na drobné projekty údržby a podobne, ktoré zaisťujú ľuďom prácu. To je východiskový bod.

Po druhé, využijem vašu otázku, aby som znovu zdôraznil – či sa vám to páči, alebo nie, či už máte akýkoľvek iný názor, ale keďže toto je otvorená rozprava, tak to aj tak poviem – že to, o čo sa v súčasnosti Komisia snaží prostredníctvom dohôd o hospodárskom partnerstve, ktoré sa teraz pokúšame uzatvárať s rôznymi regiónmi rozvojového sveta, je v zásade zamerané na vytváranie určitého dynamického procesu a rozvoj súkromného sektora, ktorý bude schopný podporovať zamestnanosť, vytvárať bohatstvo a prosperitu a hlavne zaistiť postupné otváranie trhov v rozvojových krajinách, ktoré tak budú môcť využívať tie najpozitívnejšie účinky globalizácie – a viem až príliš dobre, že jej dôsledky nie sú len pozitívne.

Okrem toho ma vždy veľmi prekvapí, keď zaznamenám, že aj v tomto Parlamente sa nachádzajú mnohí, ktorí nesúhlasia s podpisom dohôd o hospodárskom partnerstve. Keď si uvedomíte, že 1 % nárastu obchodu v Afrike sa rovná dva a pol násobku celkového objemu pomoci určenej na rozvoj tohto kontinentu, potom pochopíte, že v najchudobnejších krajinách nikdy nebude dosiahnutý udržateľný rozvoj, kým ich hospodárstvo nebude viac prosperovať. Ako odpoveď na vašu otázku vás môžem uistiť, že skutočne máme mimoriadne následné opatrenia vrátane opatrení pre postkonfliktné obdobie a že sa ich snažíme uplatňovať. Vlastne financujeme plány na podporu zamestnanosti a projekty náročné na pracovnú silu. To sú okamžité reakcie. To sú mimoriadne situácie.

Nehľadiac na to, že politiky „pomoc za obchod“ sú jediné, pomocou ktorých sa prípadne môžu vytvárať nové trvalé pracovné miesta. Je nereálne navrhovať, aby sme napríklad financovali programy na vytváranie pracovných miest, a skutočne som už o takomto návrhu počul. V niektorých krajinách je 60 % až 70 % obyvateľov mladších než 25 rokov. Nie je možné vytvárať pracovné miesta v rámci verejného sektora pre také obrovské množstvo ľudí. Jediná odpoveď na tento problém musí byť v skutočnosti ekonomická.

Táto otázka má teda dva aspekty. Prvým je poľnohospodárstvo, ktoré je dôležitým prvkom, pretože vytvára trvalú zamestnanosť a poskytuje potraviny pre celú rodinu. Pravda asi je, keď povieme, že sme v posledných rokoch do poľnohospodárskeho sektora dostatočne neinvestovali.

Druhým prvkom je nepochybne hospodárstvo. Je veľmi dôležité vytvoriť a upevniť integrované regionálne trhy, a vytvoriť tak podmienky na to, aby miestne obyvateľstvo malo z globalizácie a z hospodárskeho rastu úžitok.

  Claude Moraes (PSE). - Pani predsedajúca, chápem nespokojnosť pána Mitchella, tu istú nespokojnosť pociťuje mnoho poslancov Európskeho parlamentu – pretože každý mesiac sa čas vyhradený na otázky pre Komisiu skracuje a začína sa neskoro. Mal som otázku týkajúcu sa Dárfúru a chcem sa vás spýtať, keď čas vyhradený na otázky začal so sklzom o 18.15 hod., či sa počas desiatich minút prebralo päť otázok, pretože ja som prišiel do Parlamentu tesne po 18.20 hod.

Ak je to tak, je to správne voči poslancom, ak sa vytvorí situácia, keď pobiehajú niekde okolo, majú rôzne schôdzky a pri tom sa snažia odhadnúť, kedy ich otázka príde na rad? Je možné s tým niečo robiť, predovšetkým s posunutým časom vyhradenom na otázky pre Komisiu, ako sa to deje takmer každý mesiac v Štrasburgu?

  Predsedajúca. − Ďakujem vám za pripomienky, pán Moraes. Ja a moji kolegovia podpredsedovia, ktorí zodpovedáme za dodržanie času vyhradeného na otázky pre Komisiu, sme vždy otvorení všetkému, čo prinesie zlepšenie a pomôže nám pracovať efektívnejšie, preto sme napríklad začali aj vyzývať poslancov, aby sa posunuli do predných častí rokovacej sály.

Pokiaľ ide o dnešný časový rozvrh, je to nešťastné, ale k vašej situácii a situácii pána Mitchella môžem len podotknúť, že pán Staes bol prítomný tu v sále a na jeho otázku bolo možné odpovedať, aj keď nasledovala až po tej vašej. Je to poľutovaniahodné, ale v danej chvíli vám môžem iba odporúčať, aby ste sledovali obrazovky. Nemohli sme tu nečinne sedieť, takže museli sme prejsť k ďalšej otázke a snažiť sa robiť to, čo je v našich silách.

  Predsedajúca. − Otázka č. 42, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0800/07)

Vec: Zvyšovanie bezpečnosti cestnej premávky v rozvojových krajinách.

Mohla by Komisia načrtnúť kroky, ktoré v súčasnosti podniká s cieľom zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky v rozvojových krajinách, a vyjadriť sa k účinnosti opatrení, ktoré boli doteraz uvedené do praxe?

  Louis Michel, člen Komisie. - (FR) Pomoc vládam rozvojových krajín v otázkach zlepšovania bezpečnosti dopravy, čo zahŕňa aj bezpečnosť na cestách, je jednou z priorít Komisie v oblasti spolupráce pri rozvoji dopravného sektora. To sa odráža v politike Komisie. Potreba politiky zameranej na zvyšovanie bezpečnosti dopravy je kľúčovým aspektom prebiehajúceho dialógu medzi odvetviami s partnerskými vládami a vnútorné smernice teraz odporúčajú, aby určité opatrenia na zvýšenie bezpečnosti boli súčasťou plánovaných cestných projektov financovaných Komisiou.

Z hodnotenia zásahov Komisie do odvetvia dopravy v rozvojových krajinách, ktoré bolo dokončené v roku 2004, vyplýva, že väčšina cestných projektov zohľadnila bezpečnostné aspekty. Aby som uviedol niektoré konkrétne príklady, väčšina plánov výstavby ciest obsahovala dopravné značky a značenia a stanovené obmedzenia rýchlosti, celý rad projektov navrhoval aj rozšírenie krajníc, aby bola umožnená bezpečná premávka bezmotorových vozidiel a chodcov.

V určitých krajinách Komisia financovala projekty zamerané priamo na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, ako napríklad vypracovanie pravidiel cestnej premávky a vybavenie skúšobných stredísk pre vozidlá, najmä v Albánsku, alebo zavedenie pravidiel pre testovanie bezpečnosti vozidiel v Mali. V súčasnosti prebieha projekt v Kamerune, ktorý pomáha financovať rôzne stavby, napríklad zvodidlá, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť premávky na hlavnej komunikácii Douala-Yaoundé. Ďalej je v jeho rámci realizovaná osvetová kampaň o bezpečnosti cestnej premávky.

Je zrejmé, že môžeme urobiť viac. Úspech závisí hlavne od partnerských vlád, na ich odhodlaní, ako budú zdôrazňovať otázky bezpečnosti cestnej premávky, zbierať a analyzovať údaje o nehodách, zavádzať nové nariadenia a predpisy, stanovovať normy a zakladať a posilňovať organizácie zodpovedné za celkovú realizáciu politiky zvyšovania bezpečnosti premávky.

  Jim Higgins (PPE-DE). - Pani predsedajúca, ako pán komisár iste vie, Európska rada pre bezpečnosť dopravy pravidelne zverejňuje veľmi užitočné správy týkajúce sa bezpečnostných štatistík kvality ciest a celkovo úspešnosti rôznych krajín. Tie jasne ukazujú, že východoeurópske štáty a bohužiaľ aj moja vlastná krajina Írsko sa pohybujú ďaleko na konci zoznamu. Súhlasí pán komisár s tým, že hlavným problémom je fakt, že udalosti, označené ako nehody, vlastne žiadnymi nehodami nie sú? Sú v skutočnosti výsledkom neprimeranej rýchlosti, zlej kvality ciest a v mnohých prípadoch nadmernej konzumácie alkoholu. Vieme, že v roku 2013 začnú platiť jednotné európske vodičské preukazy, a ja by som sa pána komisára rád spýtal, či by tieto spoločné európske vodičské preukazy nemohli byť uprednostnené a zavedené rýchlejšie. Po ďalšie, súhlasí pán komisár s tým, že pokiaľ sa vodič premiestni z jedného členského štátu do ďalšieho a má platný vodičský preukaz, malo by od neho vyžadovať, aby zložil teoretickú skúšku týkajúcu sa pravidiel cestnej premávky, dopravného označenia a rôznych ďalších prvkov v krajine, v ktorej sa momentálne zdržuje?

  Louis Michel, člen Komisie. - (FR) Nie som si istý, či táto otázka smerovala na mňa. Hovoríte o rozvoji, alebo je to skôr všeobecnejšia otázka, pretože nemám pocit, že by bola položená konkrétne mne ako komisárovi pre rozvoj.

Pokiaľ ide o otázku pána Higginsa, mal som dojem, že som na ňu už odpovedal, ale je zrejmé, že najmä v kontexte projektov cestnej infraštruktúry, ktoré financujeme, sú obvykle zapracované podmienky údržby, ale sú tu aj iné podmienky. Financovali sme napríklad vypracovanie pravidiel cestnej premávky a je jasné, že naša činnosť v Európe môže byť zdrojom inšpirácie pre niektoré krajiny, o ktorých tu hovoríme.

Pokiaľ ide o otázku, ktorá bola určená priamo mne, obávam sa, že nie som kompetentný na ňu odpovedať, ale pokiaľ si želáte, rád ju odovzdám svojmu kolegovi pánovi Barrotovi.

Áno, tak to urobím, odovzdám túto otázku svojmu kolegovi.

  Robert Evans (PSE). - Rovnako ako komisár, aj ja som sa domnieval, že otázka sa týkala bezpečnosti cestnej premávky v rozvojových krajinách, nie v členských štátoch EÚ.

Cestoval pán komisár niekedy po cestách južnej Ázie, tam kde by, pri všetkej úcte, jeho odvolávanie sa na pravidlá cestnej premávky mohlo vyvolať úsmev, pretože premávka prebieha veľmi rýchlo po obidvoch stranách cesty súčasne obidvoma smermi, čo pochopiteľne vedie k dopravným nehodám, o to viac, že sa medzi sebou preplietajú nákladné autá a rikše? Naznačil pán komisár pri rozhovoroch s juhoázijskými štátmi, že by im Európska únia – s radami, ktoré by im mohol poskytnúť napríklad pán Higgins na základe skúsenosti z Írska a iných štátov – mohla poskytnúť pomoc pri zlepšení bezpečnosti ciest, pri zavádzaní neexistujúcich pravidiel cestnej premávky a pomoc pri znižovaní počtu úmrtí na ich komunikáciách?

  Louis Michel, člen Komisie. - (FR) Nie som proti tomu, aby Európska únia prispievala a poskytovala pomoc. Napríklad, spomínal som tu na ten prípad, ktorý ste zmieňovali, konkrétne pravidlá cestnej premávky. Je zrejmé, že toto by mohlo byť súčasťou projektu financovaného Komisiou napríklad v kontexte riadnej správy vecí verejných, posilňovania právneho štátu a posilnenia výkonnosti štátnych orgánov. To je niečo, čo už robíme. Pokiaľ ide o cesty, je pravda, že v niektorých oblastiach, najmä tam, kde vieme, že je veľké množstvo chodcov, sa snažíme vylepšovať krajnice a zahrnúť prevenciu nehôd do našich projektov bezpečnosti cestných komunikácií.

Z globálneho hľadiska a v rámci politického dialógu o tejto problematike už hovoríme, ale posolstvo, ktoré niekedy vysielame smerom k našim partnerom, by malo tiež vypovedať o tom, že týmito politickými otázkami sa musia zaoberať aj oni sami. Keď počujem takéto otázky, vždy mi napadá: „Požiadajú nás snáď, aby sme za nich vyriešili úplne všetko?“ Ale od nás predsa nemôžu chcieť, aby sem urobili úplne všetko. Môžeme inšpirovať a navrhovať, môžeme poskytnúť finančné prostriedky a pomoc, ale nemôžeme všetko riadiť namiesto tých, ktorí to majú v náplni práce. To je ako vyberanie darčekov spod vianočného stromčeka. Ľudia si myslia, že rozvojová spolupráca urobí všetko a čokoľvek.

Musíte chápať aj to, že s dostupnými rozpočtovými prostriedkami sa musím zamerať na hlavné priority. Pán Mitchell oprávnene zdôraznil rozvojové ciele milénia. Práve tie sú hlavnými prioritami. Sme pripravení pomôcť a poskytujeme financovanie, ale partnerské krajiny o ne musia požiadať. To je jedna z podmienok. V priebehu dialógu sa podobné veci niekedy snažíme navrhnúť.

Pan Bowis tu nie je, ale môžem vám napríklad povedať, že pri realizácii našich rozvojových politík sa snažím v našich partneroch vzbudiť väčšie porozumenie pre situáciu telesne postihnutých ľudí. Problémy hendikepovaných osôb partnerské štáty alebo partnerské vlády celkovo neberú príliš do úvahy. Máme teda celé množstvo paralelných iniciatív a politík, ktoré sa snažíme predložiť a uskutočňovať, ale nezabúdajte, že tieto projekty môžeme financovať len v prípade, že nás osloví alebo požiada partnerská krajina.

Vzhľadom na to, že Európska únia financuje veľké množstvo projektov na výstavbu ciest a cestnej infraštruktúry, objavuje sa prirodzene tento konkrétny aspekt – a rozhodne aj otázka bezpečnosti cestných komunikácií – v podobných debatách a diskusiách veľmi často.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). - (LT) Štatistiky ukazujú, že straty spôsobené nehodami a ich následky v krajinách Európskej únie predstavujú okolo 2 % HDP Európskej únie, čo znamená, že sú obrovské. Máme podobné údaje pre krajiny tretieho sveta a rozvojové krajiny? Je toto percento vyššie alebo nižšie? Zjavne v týchto krajinách jazdí menej vozidiel, takže tento percentuálny podiel je možno menší. Aj keď si plne uvedomujem, že Komisia nemôže za dotyčné krajiny urobiť všetko, zaujímalo by ma, či tieto krajiny využívajú skúsenosti z Európskej únie, kde v posledných piatich rokoch poklesol počet nehôd o päťdesiat percent.

  Louis Michel , člen Komisie. - (FR) Súhlasím. Nemám však jednoducho prostriedky, aby som spočítal počet dopravných nehôd na cestách v rozvojových krajinách.

Musím sa teda spoliehať na informácie, ktoré dostanem od vlády. Samozrejme, že k nehodám dochádza, ale menšia hustota premávky a nižší počet vozidiel napríklad znamená, že k omnoho väčšiemu počtu nehôd dochádza na pracoviskách, na poliach a podobne. Jasné je, že k veľmi vysokému počtu nehôd dochádza na jednotlivých pracoviskách.

Čo sa týka dopravných nehôd, môžem sa riadiť len údajmi, ktoré dostanem od partnerských krajín, pokiaľ vôbec nejaké údaje dostanem. Keď ma však požiadate, aby sme financovali projekty na získanie štatistických údajov, budem rozhodne proti, pretože si nemyslím, že máme dostatočné zdroje, aby sme sa mohli zapojiť do ich realizácie v mene našich partnerov.

Som presvedčený, že sa musíme zamerať na celkový obraz. Pokiaľ máme byť efektívni, tak nemáme žiadne iné riešenie. Pokiaľ začneme riadiť každý detail, stratí naša politika smer, budeme sa zaoberať úplne všetkým, nebudeme mať žiadnu skutočnú stratégiu alebo systém, ktorých by sme sa mohli pridŕžať, stratíme súdržnosť, stratíme všetko toto.

Otázky, ktoré tu zazneli, sú očividne dobré a je správne o týchto záležitostiach hovoriť v rámci dialógu s našimi partnermi. Musím vám však povedať, že veci obvykle nie sú také priamočiare, pokiaľ ide o vzbudenie záujmu a pozornosti našich partnerov v tejto oblasti. Sľúbil som preto pánovi Bowisovi – ktorý tu dnes nie je, ale ja som mu tento sľub dal prinajmenšom pred dvoma rokmi a dodržím ho už len kvôli dodržaniu kontinuity – že k politikám týkajúcim sa rodovej rovnosti a práv detí pripojíme aj kategóriu postihnutých osôb. Môžem vás však uistiť, že realita nie je taká jednoduchá. Nič nie je také jednoznačné a my sa musíme znovu a znovu pokúšať o dosiahnutie svojich cieľov. So všetkým, čo ste tu povedali, úplne súhlasím, ale ja nemôžem za naše partnerské štáty robiť veci, ktoré ony samy zjavne nie sú pripravené urobiť.

Komisia sa teda snaží presadiť všetky tieto body, ktoré predstavujú závažné otázky, ale nemôže zachádzať tak ďaleko, aby riadila všetky detaily.

  Predsedajúca. − Otázka č. 47, ktorú predkladá Marco Cappato. (H-0783/07)

Predmet: Dialóg o uzmierení na Cypre

Ako hodnotí Komisia stretnutie prezidenta Cyperskej republiky, Tassosa Papadopoulosa, s predstaviteľom komunity cyperských Turkov Melmetom Ali Talatom, ktoré sa konalo 5. septembra 2007?

Súhlasí Komisia s názorom, že hľadaním riešenia na základe dohody oboch komunít by sa mal dosiahnuť kvalitatívny krok vpred tým, že by sa od Nikózie žiadalo, aby pokračovala v rozhovoroch na najvyššej politickej úrovni (prinajmenšom na úrovni ministrov) na základe presne stanoveného harmonogramu, namiesto zverovania rokovaní do rúk výborov odborníkov?

Čo sa stalo so zvyškom oznámených finančných prostriedkov pre severnú časť ostrova, keď do dnešného dňa bolo vyplatených len 10 %?

  Olli Rehn, člen Komisie. − Komisia s uspokojením prijíma stretnutie týchto dvoch predstaviteľov, ku ktorému došlo 5. septembra tohto roku, a dohodu o potrebe čo najskôr začať proces vedúci ku komplexnému riešeniu cyperského problému. Naším zámerom je, aby dôležité rokovanie pod záštitou OSN o tomto komplexnom riešení začalo bez zbytočných prieťahov. Dohoda z 8. júla 2006 medzi predstaviteľmi obidvoch komunít na ostrove by mala pripraviť pôdu pre tieto rozhovory – ako prostriedok pre úplné znovuzačatie týchto rozhovorov o celkovom riešení.

Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa využitia pomoci do konca septembra tohto roku, celkový objem dohodnutý v rámci programu pomoci pre komunitu cyperských Turkov tvoril 24 miliónov EUR – to jest 9 % celkového objemu – a objem prostriedkov, ktorý je predmetom výberového konania, dosiahol 44 miliónov EUR. Veľká časť programu je venovaná investíciám do infraštruktúry, ktoré si vyžadujú dlhší čas na prípravu a ich vyplácanie sa z najväčšej časti uskutoční v neskoršej fáze programového obdobia, ktorá má trvať do decembra 2012.

Napriek celkovým výzvam vychádzajúcim z ojedinelého politického, diplomatického a právneho štatútu oblasti sa Komisia domnieva, že plnenie programu pomoci prebieha zhruba podľa plánu.

  Marco Cappato (ALDE). - (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, rád by som sa poďakoval pánovi komisárovi a zdôraznil, že Komisia musí od obidvoch strán požadovať, aby rokovali na ministerskej, to jest najvyššej úrovni, aby sa dostali zo slepej uličky. Pochopiteľne, voľby plánované v Nikózii na gréckej strane na február môžu momentálne prekaziť snahu o urýchlenie postupu, ale je dobré začať už teraz s investovaním do povolebného obdobia.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Rád by som váženému pánovi poslancovi poďakoval za tento návrh. V skutočnosti sme sa o toto pokúsili koncom roku 2006 počas fínskeho predsedníctva Európskej únie. Bolo vyvinuté vážne diplomatické úsilie o uvoľnenie ekonomických a obchodných vzťahov na Cypre a v jeho okolí, ktoré vyvrcholilo niekoľkými stretnutiami v Helsinkách, tie však nepriniesli výsledky.

Domnievam sa teda, že pre nás z toho plynie ponaučenie, že sa musíme usilovať o komplexné riešenie a že potrebujeme služby Organizácie Spojených národov. Z nášho uhla pohľadu čím skôr rokovania začnú, tým lepšie, najneskôr po prezidentských voľbách, aby rok 2008 bol rokom seriózneho rokovania a priniesol výsledky vzhľadom na komplexné riešenie pre opätovné zjednotenie Cypru.

  Reinhard Rack (PPE-DE). - (DE) Pani predsedajúca, pán komisár, bolo nám povedané, že len malé percento unijných fondov je určených pre severnú časť Cypru. Aká je situácia, čo sa týka záväzkov, ktoré má plniť samotná severná časť Cypru? Nedochádza tu tiež k časovým sklzom? Mám aj doplňujúce otázky pre nášho kolegu poslanca. Terminológia, ktorú používa, nie je terminológia popisujúca vzťah dvoch komunít, ale dvoch samostatných štátov, hovorilo sa tu o ministerskej úrovni, prezidentoch a kolegoch. Je to pre túto rozpravu prospešné?

  Olli Rehn, člen Komisie. − Domnievam sa, že táto otázka bola čiastočne smerovaná na pána Cappata. Je evidentné, že Európska komisia v súvislosti so severnou časťou Cypru nehovorí o žiadnej vláde, ale na druhej strane, na ostrove samozrejme existujú dve komunity. Je tu komunita cyperských Grékov a je tu komunita cyperských Turkov. My podporujeme predstaviteľov obidvoch komunít v ich úsilí o znovuzačatie rokovania o komplexnom riešení problému pod záštitou OSN a očakávame, že toto úsilie bude pokračovať.

  Predsedajúca. − Než pokročíme k ďalšej otázke, rada by som poslancom zopakovala, že ak sa chcú zapojiť do predkladania otázok, môžu prísť do prednej časti rokovacej sály. Skutočne sa tak všetko trochu urýchli.

  Predsedajúca. − Otázka č. 48, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0789/07)

Predmet: Správa EÚ v Kosove

Ako hodnotí Komisia postup príprav na zriadenie správy EÚ v Kosove v budúcom roku a aká je pravdepodobnosť, že sa problém postavenia Kosova vyrieši do 10. decembra 2007?

  Olli Rehn, člen Komisie. − Európska únia sa po vyriešení postavenia Kosova pripravuje prevziať významnejšiu úlohu. Bez ohľadu na prebiehajúce rokovania o jeho postavení sa uskutočňujú významné prípravy na vznik medzinárodného civilného úradu a misiu EBOP pre právny štát v Kosove.

Komisia financuje spoločné akcie SZBP pre zriaďovanie plánovacích tímov v Prištine. Tieto tímy na základe Ahtisaariho plánu vypracovali plány pre budúce misie. Konečná podoba budúcich medzinárodných misií bude však závisieť od konkrétneho výsledku rokovaní o postavení. Komisia úzko spolupracuje s obidvoma tímami, aby bola zaistená súvislá prítomnosť EÚ v Kosove po vyriešení jeho postavenia.

Rád by som tiež využil túto príležitosť a poďakoval Európskemu parlamentu za vynikajúcu spoluprácu pri umožnení financovania týchto veľmi významných misií. Komisia plne podporuje prácu medzinárodnej Trojky, ktorá v súčasnosti vedie rokovanie. Jej činnosť skončí 10. decembra, ako už bolo potvrdené na ministerskej schôdzi kontaktnej skupiny v New Yorku v septembri. V súčasnosti je ešte predčasné špekulovať, kedy presne bude vyriešené postavenie Kosova, ale je zrejmé, že predlžovanie tejto agónie neprospieva nikomu. Za nás môžem povedať, že sme pripravení skúsiť všetko a ešte viac, aby sme dohodli riešenie, ktoré by najviac vyhovovalo všetkým. To isté žiadame od obidvoch strán a od našich partnerov v medzinárodnom spoločenstve, aj keď sa samozrejme súčasne pripravujeme na lepšie a horšie scenáre vzhľadom na postavenie Kosova.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Pán komisár, ďakujem vám za dobrú odpoveď. Rád by som urobil dve poznámky. Po prvé, ako viete, tento parlament 75 % väčšinou hlasoval za medzinárodne kontrolovanú nezávislosť Kosova na základe Ahtisaariho plánu. Hlasovali sme proti plánom na rozdelenie Kosova a proti akémukoľvek návratu pod vládu Belehradu. Rád by som vedel, či Komisia zastáva toto stanovisko.

Po druhé, rovnako ako vy, aj ja som bol minulý týždeň v Belehrade a ako ste povedali, čím ďalej bude rozhodovanie trvať, tým väčší destabilizujúci účinok bude mať na Srbsko. Srbsko potrebuje rýchle riešenie, aby mohlo nastúpiť cestu k európskej budúcnosti.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Srbsko je skutočne, ako povedal pán Posselt, kľúčová krajina, a to je dôvod, prečo sme minulý týždeň s podpredsedom vlády Đelićom za prítomnosti prezidenta Tadića parafovali dohodu o stabilizácii a pridružení. To je prvý konkrétny krok, ktorý Srbsko uskutočnilo smerom k Európskej únii. Za podmienok, že Srbsko bude plne spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, môžeme my a členské štáty podpísať dohodu, ktorá sa potom stane vstupnou bránou pre postavenie kandidátskej krajiny pre Srbsko.

My sme teda pripravení, až bude Srbsko pripravené, pohnúť vecami dopredu a toto Srbsku pomáha prekonať nacionalistickú minulosť a vykročiť smerom k európskej budúcnosti.

  Hubert Pirker (PPE-DE). -(DE) Pán komisár, všetci dúfame, že sa otázku postavenia skutočne podarí 10. decembra vyriešiť. Otázka však znie: Čo sa stane, ak k vyriešeniu nedôjde? Aké riziko to podľa vášho názoru znamená pre celý región? Máme pripravené nejaké spôsoby na riešenie tejto situácie, alebo nejaké alternatívne stratégie, ak teda 10. decembra k dohode skutočne nedôjde?

  Olli Rehn, člen Komisie. − Skutočne pracujeme veľmi zodpovedne a usilovne, aby sme dosiahli dohodu o vyriešení usporiadania. Podporujeme veľvyslanca Wolfganga Ischingera, ktorý je zodpovedný za vedenie činnosti Trojky ako zástupca Európskej únie. Domnievam sa, že je potrebné naše myšlienky a verejné vyhlásenia zamerať na pomoc pre prácu Trojky a na podporu obidvoch strán uchopiť príležitosť na využitie tejto poslednej šance, tohto nastaveného času na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v rokovaní.

Ako každá zodpovedná inštitúcia musí byť aj Európska únia a jej členské štáty, Komisia a Parlament, pripravené na rôzne varianty vývoja, ale teraz by som nerád špekuloval o neúspechu. Zamerajme sa teraz na rokovanie a, ako som už povedal, súčasne pripravujme obe misie, misiu Komisie aj misiu EBOP Rady, aby sme boli, keď dôjde k rozhodnutiu o postavení Kosova, pripravení splniť svoju úlohu a niesť za to vlastnú zodpovednosť.

  Predsedajúca. − Otázka č. 49, ktorú predkladá Michl Ebner (H-0805/07)

Predmet: Rokovanie o pristúpení Chorvátska

V júni 2004 bol Chorvátsku konečne udelený štatút oficiálneho kandidáta na členstvo v EÚ. V októbri 2005 oficiálne začali rokovania o pristúpení, v ktorých bolo doteraz otvorených prvých 12 kapitol. Samotné Chorvátsko chce rokovania ukončiť do roku 2008/2009. S ohľadom na pozitívny vývoj v Chorvátsku v oblasti trhového hospodárstva, právneho štátu, demokracie a ľudských práv sa tento termín dá rozhodne považovať za splniteľný. Nie je však úplne isté, či EÚ môže dodržať tento termín, pretože boli vznesené námietky v tom zmysle, že k rozšíreniu nemôže dôjsť bez inštitucionálnej reformy EÚ.

Aký je podľa odhadu Komisie stav rokovania o pristúpení? Akú podporu Komisia poskytuje (alebo hodlá poskytnúť) na zaistenie čo najbližšieho vstupu Chorvátska do EÚ?

  Olli Rehn, člen Komisie. − Rokovania o pristúpení Chorvátska teraz naberajú na intenzite. Ako si možno spomínate, rozhovory sa začali 3. októbra alebo, aby sme boli presnejší, 4. októbra, pretože bola neskorá noc alebo včasné ráno, to podľa definície v Luxembursku. Proces preskúmania bol dokončený o rok neskôr v októbri 2006 a všetkých 33 správ o tomto preskúmaní bolo predložených Rade.

Súčasný stav vecí je taký, že sa začalo rokovanie o 14 kapitolách z 35, dve kapitoly boli uzavreté. Postupujeme stálym tempom. Rád by som dodal, že v 10 kapitole sme sa dohodli na referenčných kritériách – či skôr, aby sme boli presnejší, Rada sa na nich dohodla – o čom bolo informované aj Chorvátsko. V súčasnosti považujeme za splnené iba kritériá v oblasti práva, slobody a bezpečnosti. Dúfame však, že Chorvátsko pracuje na plnení referenčných kritérií, čo nám umožní čoskoro odporúčať otvorenie rokovania o ďalšej kapitole či dvoch.

Skončil by som tým, že z hľadiska ďalšieho vývoja je najdôležitejšie dosiahnutie väčšieho pokroku v najťažších kapitolách. To sa týka najmä tých kapitol, v ktorých boli stanovené referenčné kritériá. Tempo chorvátskeho postupu smerom k Európskej únii bude nakoniec určené podľa jeho vlastnej schopnosti splniť všetky nevyhnutné podmienky.

  Michl Ebner (PPE-DE). - (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, ďakujem pánovi komisárovi za vysvetlenie situácie. Podľa môjho názoru je doterajší postup rozhodne uspokojujúci, ale je možné urobiť aj viac. Čo sa mňa týka – a ja som členom spoločného parlamentného výboru EÚ – Chorvátsko – sú to Chorváti, ktorí vyvíjajú úsilie, ale nedostáva sa im pozitívnej reakcie zo strany Európskej komisie. Rád by som preto požiadal Komisiu, aby zdvojnásobila svoje úsilie v prospech Chorvátska, aby mohlo v roku 2009 vstúpiť do EÚ.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Súhlasím, že je predovšetkým potrebná ďalšia aktivita zo strany Chorvátska.

Len pre ilustráciu výziev, ktoré pred nami stoja: technické rokovania tvoria nadstavbu rokovaní o acquis communautaire, kým reformy v krajine predstavujú základy týchto rokovaní. V mnohých oblastiach je zrejmé, že Chorvátsko, Turecko alebo ktorákoľvek budúca kandidátska krajina musí najprv pokročiť s vnútornými reformami, aby splnili referenčné kritériá pre technické rokovania.

Konkrétne mám na mysli príklad lodiarstva a oceliarstva. Budeme môcť odporúčať otvorenie kapitoly o hospodárskej súťaži a štátnej podpore, ktorá je jednou z ústredných kapitol európskej legislatívy, až keď uvidíme, že Chorvátsko začalo uskutočňovať štrukturálne reformy a dosiahlo výsledky v oblasti lodiarskeho a oceliarskeho priemyslu.

Preto v prvom rade závisí od chorvátskej vlády a parlamentu, aby pokročili v týchto reformách a umožnili tým postup technických rokovaní.

  Reinhard Rack (PPE-DE). - (DE) Je nanajvýš pravdepodobné, že sa 21. decembra posunie hranica schengenského priestoru v taliansku a Rakúsku a zahrnie ďalší štát, konkrétne Slovinsko. Má toto nejaký vzťah k otvoreniu ďalšej kapitoly – kapitoly o slobode, bezpečnosti a práve – vo rokovaní o pristúpení? Má skutočne zmysel budovať novú silnú vonkajšiu hranicu, ktorú bude treba zrušiť len o pár rokov neskôr?

  Olli Rehn, člen Komisie. − Myslím, že vďaka zdravému sedliackemu rozumu, ktorý nie je cudzí ani komisárom, dáva vaša otázka rozhodne zmysel. Na druhej strane, Slovinsko po vynaložení značného úsilia dosiahlo stav, ktorý sa stane súčasťou schengenského acquis pre voľný pohyb osôb a je jednoducho realitou, že Slovinsko je členom Európskej únie. Chorvátsko sa stane členom Európskej únie za niekoľko rokov a preto dovtedy, kým sa bude môcť pripojiť k schengenskému acquis ako člen EÚ, budeme musieť žiť v usporiadaní, o ktorom už hovoril vážený pán poslanec.

Ale samozrejme v strednodobom až dlhodobom výhľade by mala nastať situácia, keď všetky západobalkánske štáty budú súčasťou Európskej únie a jedného dňa aj súčasťou schengenského acquis pre voľný pohyb osôb. To je v dlhodobom horizonte veľmi dôležité pre priblíženie sa európskej občianskej spoločnosti v západnej časti Balkánu.

  Bernd Posselt (PPE-DE). - (DE) Pán komisár, domnievam sa, že Sanaderova vláda a hlavný vyjednávač, pán Drobnjak, odvádzajú výbornú prácu, ale podľa môjho názoru tu existujú dva problémy. Po prvé, počul som napríklad zo slovenskej strany, že pre Chorvátsko sú stanovované podmienky, ktoré v tejto podobe neboli stanovené pre Slovensko.

Moja druhá otázka znie: aká je situácia vlastných kapacít Komisie na riešenie tejto otázky? Počul som, že celý rad záležitostí je odložených bokom, pretože Komisia nemá dostatočné kapacity na spracovanie chorvátskeho spisu. Je to pravda?

  Olli Rehn, člen Komisie. − Pani predsedajúca, domnievam sa, že pri tlmočení došlo k určitému šumu, pretože sa mi nechce veriť, že by vážený pán poslanec povedal, že Komisia má problémy riadne riešiť túto otázku.

Zaoberáme sa ňou s absolútnou dôkladnosťou a odhodlaním, ktoré sú k tomu potrebné. Ako som už povedal, v skutočnosti sme vďaka chorvátskemu úsiliu dosiahli pokrok.

Ak sa otázka vzťahovala na otázku hraníc a ekologickej a rybolovnej zóny, čo sa týka najmä bilaterálnych vzťahov Chorvátska a Slovinska, to je dvojstranná záležitosť a my podporujeme Chorvátsko a Slovinsko v hľadaní riešenia týchto dlhodobých problémov.

Verím, že najneskôr hneď po parlamentných voľbách v Chorvátsku obe krajiny zintenzívnia svoje úsilie a prácu, aby využili túto príležitosť na vyriešenie pretrvávajúcich problémov, ako je napríklad otázka hraníc.

  Predsedajúca. − Otázka č. 56, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0782/07)

Predmet: Životné podmienky a vzdelávanie ilegálnych detských prisťahovalcov.

Medzi ilegálnymi prisťahovalcami v EÚ je mnoho mladistvých, ktorých budúci pobyt a vzdelávanie na európskom území je neistý a nezakladá sa na bežných normách.

Je možné, v rámci budúcej stratégie pre ochranu práv detí, načrtnúť spoločnú európsku politiku, ktorá by bola v súlade s medzinárodnými záväzkami členských štátov na zaistenie dôstojných životných podmienok a vzdelávanie pre mladistvých, ktorí do EÚ vstúpia nelegálne?

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − Je pravda, že deti veľmi často nemajú príležitosť navštevovať školu z dôvodu nezákonnosti svojho pobytu, a tým sú hneď od začiatku pripravené o svoju šancu na vzdelávanie.

Ako sa uvádza v našom vyjadrení o európskej stratégii týkajúcej sa práv dieťaťa, je potrebné zmluvami položiť základ pre činnosti v konkrétnej oblasti ochrany práv detí, a v oblasti prisťahovaleckej politiky, kde žiadny takýto konkrétny základ neexistuje.

Pokiaľ však ide o vecnú podstatu, spoločná norma už existuje – prinajmenšom minimálna norma – pretože všetky členské štáty sú viazané medzinárodnými dohovormi o ľudských právach. Členské štáty predovšetkým musia v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručiť osobám určité práva bez ohľadu na ich postavenie prisťahovalca, napríklad neodkladnú lekársku starostlivosť či prostriedky na zaistenie obživy.

Pokiaľ ide oDohovor o právach dieťaťa, musíme si pripomenúť, že okrem konkrétnych ustanovení dohoda zaväzuje členské štáty vždy brať do úvahy záujmy dieťaťa.

Na úrovni Spoločenstva sa v návrhu smernice o readmisii predloženému Komisiou predpokladá, že v prípadoch, keď sú členské štáty viazané záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných základných práv, ako je napríklad právo na vzdelanie alebo právo na rodinu, bude vydané rozhodnutie o nevyhostení.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, ďakujem vám za stručnú odpoveď. Moja doplňujúca otázka znie: plnia členské štáty svoje záväzky a uvedomujete si, že okrem nelegálnych detských prisťahovalcov tu máme aj mladistvých, ktorí sa stali nelegálnymi obchodníkmi s ľuďmi? Na mojom ostrove Chios, ktorý sa nachádza naproti pobrežiu Malej Ázie, bol zatknutý štrnásťročný obchodník s ľuďmi.

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, problém, ktorý ste predložili, patrí prirodzene k tým najcitlivejším. Samozrejme si zaslúži odozvu zo strany Európy. Práve preto som pred niekoľkými mesiacmi, s prihliadnutím na neohlásené zamestnávanie prisťahovalcov na jednej strane a na druhej strane na ľudí, ktorí vstúpia do EÚ a potom prekročia povolený čas pobytu, navrhol smernicu zameranú na penalizáciu zamestnávateľov.

V prípadoch, keď nehlásené zamestnávanie zasahuje najzraniteľnejšie skupiny – prípad, ktorý ste zmienili – ako napríklad deti, ktoré sú ilegálne zamestnané a potom zneužívané, v týchto prípadoch som navrhol tresty väzenia. Podľa môjho názoru je zneužívanie zvlášť zraniteľných skupín, medzi ktoré patria deti, čiernym trhom tým najzávažnejším problémom. Nie všetky členské štáty EÚ majú v súčasnosti prísne trestné sankcie pre zamestnávateľov, ktorí zneužívajú prácu detí a žien, a ja sa domnievam, že potrebujeme takúto legislatívu na európskej úrovni.

  Hubert Pirker (PPE-DE). - (DE) Pán komisár, ak hovoríme o vzdelávaní alebo odbornej príprave ilegálnych detských prisťahovalcov, ide o veľmi citlivú otázku. Vieme aj to, že organizácie obchodujúce s ľuďmi sa nezastavia pred ničím. Nevidíte určité riziko v tom, že deti môžu byť poslané vopred, aby sa k nim rodičia mohli pripojiť neskôr v rámci procesu zlúčenia rodiny, čím by sa jednoducho len urýchlilo ilegálne prisťahovalectvo?

Síce pozitívne hodnotím úsilie zmierniť dôsledky na deti, ale vidím nebezpečenstvo, že by to mohlo dať nový impulz aj nelegálnemu prisťahovalectvu.

  Franco Frattini , podpredseda Komisie. - (FR) Myslím, že máte pravdu. Je potrebná väčšia obozretnosť, pretože sa spolu s vami domnievam, že je nanajvýš dôležité monitorovať činnosť súkromných organizácií, ktoré sa starajú o tieto deti alebo ktoré prezentujú zdanlivo atraktívne ponuky vzdelávacích aktivít a podobne, pretože niektoré z nich môžu byť len zásterkou pre nezákonnú činnosť.

Z tohto dôvodu sme tejto problematike venovali zvláštnu pozornosť pri realizácii európskej stratégie na prevenciu a boj protiobchodovaniu s ľuďmi celkovo a najmä obchodovaniu s najzraniteľnejšími skupinami, predovšetkým deťmi. Do svojho návrhu na európsku stratégiu pre ochranu práv detí som vložil aj zvláštne ustanovenie týkajúce sa činnosti súkromných organizácií, ktoré majú byť monitorované, keď sa im zveria deti do opatery.

  Predsedajúca. − Otázka č. 57, ktorú predkladá Sarah Ludford (H-0791/07)

Predmet: Režim evidencie vstupu a výstupu

V nedávnej korešpondencii komisár Frattini informoval, že návrh systému evidencie vstupu a výstupu bude podaný až začiatkom roku 2008, až budú k dispozícii výsledky dvoch realizovaných štúdií. Následne však tlač prinesla správu, že komisár Frattini začiatkom októbra na neformálnom stretnutí ministrov spravodlivosti a vnútra krajín EÚ požadoval zriadenie registra biometrických identifikátorov.

Ako mohol komisár Frattini oznámiť režim evidencie vstupu a výstupu EÚ, keď Komisia doteraz nepredložila žiadne vyhodnotenie dotyčných štúdií realizovateľnosti?

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − Ako je váženej pani poslankyni jasné, portugalské predsedníctvo zaradilo 1. októbra tému nových technológii a integrovanej správy hraníc do diskusie neformálnej rady ministrov vnútra.

Predsedníctvo predstavilo myšlienky súvisiace so zvýšením bezpečnosti aj s uľahčením cestovania. Ja som sa pochopiteľne diskusie Rady zúčastnil.

Európa bude musieť účinne využívať možnosti, ktoré nové technológie poskytujú v oblasti kontroly hraníc. Pokrok v odbore biometrických technológií umožní rýchlejšiu a spoľahlivejšiu identifikáciu cestujúcich. Ako konkrétny príklad opatrení uskutočňovaných doteraz Úniou možno uviesť zavádzanie biometrických pasov a vývoj vízového informačného systému (VIS) a Schengenského informačného systému II (SIS II), ktoré vydláždia cestu väčšiemu využívaniu biometrickej identifikácie na hraniciach. Samozrejme sme v obidvoch oblastiach veľmi úzko spolupracovali s Parlamentom.

Zmena hraničných procesov sa neprihodí zo dňa na deň. Musí sa preto postupovať krok za krokom. Najprv sa musí uskutočniť to, čo už je naplánované, a až potom je možné sa pustiť do ambicióznejších projektov. Je však potrebné vypracovať a dodržovať dlhodobú stratégiu a víziu, ktoré sú podložené dôkladnou analýzou nákladov a prínosov.

Začiatkom budúceho roka predložím správu, nie legislatívny návrh, ktorá načrtne možnú podobu systému evidujúceho vstup a výstup a program pre registrovaných cestujúcich. Táto správa vyhodnotí rôzne varianty a ich vplyvy vrátane oblasti ochrany osobných údajov a ďalších základných práv. Systém evidencie vstupu a výstupu a program pre registrovanie cestujúcich by mali byť považované za súčasť jedného balíku opatrení. Zjednodušenie kontrol pre osoby cestujúce bona fide nám umožní sústrediť zdroje na rizikových cestujúcich. Rýchlejšie hraničné kontroly pre osoby cestujúce bona fide môžu vyrovnať dôsledok predĺženia času čakania na hraniciach, ktoré vyplýva zo zavedenia systému evidencie vstupu a výstupu.

Pri zavádzaní týchto synergií zautomatizovaného systému s obchodnými procesmi a zariadeniami pre SIS II a VIS musíme starostlivo overiť, či skutočne účinne využívame už existujúcu infraštruktúru. Táto správa o systéme evidencie vstupu a výstupu, ktorú predložím vo februári, bude súčasťou pohraničného balíka, ktorý bude obsahovať aj hodnotiacu správu o agentúre Frontex, ako je požadované v rámci haagskeho programu, a správu o Európskom systéme kontroly hraníc (EUROSUR).

Teším sa, že sa na tomto základe rozvinie skutočne strategická diskusia s členskými štátmi a Parlamentom o budúcom smerovaní hraničnej politiky Únie, v ktorej budú moderné technológie hrať rozhodujúcu úlohu. Inými slovami, toto bude východisko pre komplexný strategický prístup a diskusiu.

  Sarah Ludford (ALDE). - Aj ja sa teším na takúto strategickú diskusiu a čo sa týka prvej časti vašej odpovede, pán komisár, nemám žiadne pripomienky. Obavy však vo mne vzbudzuje skutočnosť, že v októbri ste na neformálnej rade SVV údajne vyzývali na vytvorenie evidencie vstupu a výstupu, o ktorej ste vyhlásili, že je extrémne dôležitá, bez toho, aby ste mali vypracovanú štúdiu o realizovateľnosti. V správe z roku 2005 sa konštatovalo, že by išlo o obrovskú organizačnú zmenu, ktorej realizácia by tak mohla byť riskantná a nákladná. Nesnažíte sa tomu predísť?

Druhá časť vašej odpovede bola reklamou na evidenciu vstupu a výstupu. Nemáme vôbec tušenie, aké implikácie to prinesie – vrátane oblasti ochrany údajov či organizačnej štruktúry. Sú primerané? Napriek tomu už teraz vyhlasujete, že je to nevyhnutné. To mi pripadá ako zapriahať voz pred koňa, ako sa u nás hovorí.

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − - (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, ako viete, Európsky parlament v osobe predsedu Výboru pre občianske slobody je pochopiteľne pozvaný – a zúčastní sa – neformálnych stretnutí Rady. Ja osobne som však pri tejto príležitosti vyhlásil presne to isté, čo hovorím dnes vám. Konkrétne som povedal, že výsledky posúdenia vplyvu budú predstavené a zverejnené na webovej stránke Komisie spolu s návrhom správy. Ktokoľvek bude mať možnosť sa oboznámiť s posúdením vplyvu, s jeho rôznymi implikáciami a s naším návrhom. Potom bude samozrejme otvorená diskusia, a to z dôvodu, ktorý som vám uviedol: nehovoríme o legislatívnom návrhu, ale o správe uvádzajúcej možné spôsoby a formy spolupráce.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Rada by som pána komisára požiadala o vyjadrenie k otázke európskeho systému evidencie vstupu a výstupu: na možnosť, že by Írsko, snáď so súhlasom Severného Írska, vstúpilo do schengenského priestoru, najmä s prihliadnutím na to, čo sa deje so Spojeným kráľovstvom a jeho iniciatívou elektronických hraníc. Možno by ste mohli odpovedať len na tento konkrétny problém, pretože o ňom sa veľa hovorí.

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, to je trochu predčasné, pretože potom by si barónka Ludfordová okamžite vzala slovo a povedala mi, že zapriaham voz pred koňa. A to ja robiť nechcem. Môžem povedať, že by som pochopiteľne privítal, keby bola krajina ako Írsko presvedčovaná alebo podporovaná, aby sa ešte viac zapojila do spoločného priestoru slobody a bezpečia. Môžem vám povedať, že až budú zverejnené všetky technické varianty vedúce k podaniu návrhu – k čomu dôjde veľmi skoro – Írsko, spolu s ostatnými, pravdepodobne nájde uspokojivú odpoveď v tom zmysle, že tá či oná možnosť je či nie je výhodná pre jeho občanov. Až k tomu dôjde, potom sa tu samozrejme znovu zídeme a povedieme dôkladnú diskusiu.

  Predsedajúca. − Otázka č. 58, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0802/07)

Predmet: Ustanovenie novej zmluvy, ktorá sa týka poskytovania osobných údajov občanov EÚ tretím krajinám.

Poslanec Európskeho parlamentu Elmar Brok, člen delegácie Európskeho parlamentu na medzivládnej konferencii, sa sťažoval, že členovia Rady súhlasili s tým, že do novej zmluvy bude začlenené ustanovenie, ktoré umožní poskytovať osobné údaje občanov EÚ tretím štátom.

Toto ustanovenie je teraz presadzované bez toho, aby o ňom občania boli vopred informovaní a bez toho, aby sa k tomu mohli vyjadriť. Okrem toho sa neberie do úvahy nesúhlas Európskeho parlamentu s týmto krokom, ako už bolo vyjadrené v uznesení P6_TA(2007)0347 o dohode o PNR so Spojenými štátmi americkými. Súhlasí Komisia so začlenením tohto ustanovenia do novej zmluvy? V prípade, že s ním nesúhlasí, ako svoj nesúhlas vyjadrí?

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − Nová zmluva, ktorá už je dohodnutá ale doteraz nie je podpísaná, neobsahuje žiadne všeobecné ustanovenia povoľujúce poskytovanie osobných údajov občanov EÚ tretím krajinám. V skutočnosti článok 15a novej zmluvy zaručuje právo, všeobecné právo, na ochranu osobných údajov. Článok 24 sa týka uplatňovania tohto všeobecného práva a spracovania dát v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

To znamená, že poskytovanie osobných údajov tretím krajinám sa riadi všeobecnými zásadami alebo príslušnými ustanoveniami smernice 95/46/ES o osobných údajoch, predovšetkým článkami 25 a 26. Táto smernica o osobných údajoch zostáva v platnosti. Podľa článku 25 tejto konkrétnej smernice je možné osobné údaje poskytnúť len v prípade, že tretie krajiny zaistia primeraný stupeň ochrany. Článok 26 tej istej smernice stanovuje prísne a jasne formulované podmienky, na základe ktorých je možné poskytnúť osobné údaje tretím krajinám. Rámcové rozhodnutie o ochrane osobných údajov v oblasti justičnej a policajnej spolupráce potom bude ďalším veľmi užitočným nástrojom.

Dali sme sľub, na základe ktorého sa do decembra má prijať v zhode s Parlamentom rámcové rozhodnutie o ochrane osobných údajov. Som presvedčený, že tento veľmi významný politický výsledok sa nám podarí dosiahnuť. Prečo? Pretože portugalské predsedníctvo sa zdá byť odhodlané tento cieľ dosiahnuť a medzi členskými štátmi zdá sa panuje všeobecná zhoda. Možno viete, že sme o rámcovom rozhodnutí o ochrane údajov hovorili na poslednom formálnom stretnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci. V tejto oblasti si samozrejme zo srdca želám v nasledujúcich týždňoch ešte užšie spolupracovať s Parlamentom. Domnievam sa, že máme spoločný cieľ, aby rozhodnutie bolo prijaté do konca decembra.

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL). - (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, vykľučkovali ste z otázky týkajúcej sa článkov zmluvy s talentom právnika.

Dajte mi láskavo jasnejšiu odpoveď na moju otázku. Súhlasí Komisia, že dotyčné rozhodnutia Rady nerešpektujú jasné stanovisko Európskeho parlamentu a príslušného uznesenia? Neoslabuje to ochranu osobných údajov občanov a nie je to snáď pokus obísť kontrolu Európskeho súdneho dvora?

Moja otázka je jednoduchá: má Európsky súdny dvor, na základe týchto rozhodnutí Rady, možnosť zvrátiť toto rozhodnutie Rady prijaté podľa článku 24?

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, ako všetci dobre viete, celkovým zámerom je zaručiť právo na ochranu osobných údajov. Článok 24 je výnimka, inými slovami stanovuje, že na danú oblasť a na určitý druh informácií a údajov sa vzťahuje zvláštne pravidlo. To podľa môjho názoru rozhodne neznamená, že keď raz dôjde k porušeniu všeobecnej zásady, potom prestáva platiť celá ochrana, pretože táto všeobecná zásada samozrejme nebola odvrhnutá. Výnimka z bežných postupov je ospravedlnená tým, že sa pohybujeme na poli spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ale znovu opakujem, že podľa môjho názoru – a v tejto fáze ide o moju osobnú interpretáciu, pretože zmluva ešte nebola ani podpísaná ani ratifikovaná – pokiaľ dôjde k jednotlivým výnimkám zo všeobecného pravidla, tieto výnimky nemôžu zrušiť právo na ochranu, môžu regulovať spôsob aplikovania tohto práva, čo je samozrejme iná záležitosť.

  Sarah Ludford (ALDE). - Pán komisár Frattini, vy ste si samozrejme dobre vedomý skutočnosti, že poslanci Parlamentu a najmä členovia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci sú stále viac nespokojní s vývojom v oblasti poskytovania údajov bez ich náležitej ochrany a bez parlamentného spolurozhodovania alebo skutočnej kontroly, a to vrátane kontroly vnútroštátnymi parlamentmi. Obávam sa aj toho, že tu dochádza k určitej strate dôvery, pretože máme pocit, že Komisia a členské štáty majú snáď aj prospech z nepresných a nedbalých transatlantických dohôd.

Ako nás môžete uistiť, že sa nenachádzame na klzkej šikmej ploche, kde sa údaje poskytované na bezpečnostné účely v skutočnosti používajú na profilovanie a nám nikdy nebude zaručená ochrana súkromia?

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − Ako už veľmi dobre viete, pokúsil som sa v minulosti o niekoľko súkromných politických iniciatív, aj keď som v niektorých prípadoch nemal formálne poverenie Rady. Mám tu na mysli to, že som vám poskytol niektoré dokumenty a informácie, bez toho, aby som to predtým formálne konzultoval s Radou.

Úplne chápem vaše obavy. Ja však nemôžem hovoriť len sám za seba. V niektorých prípadoch musím dostať povolenie, v iných prípadoch dosiahnuť konsenzus. Môžem zopakovať, čo som kedysi povedal Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Som pripravený sa zapojiť do politického procesu, úzkej spolupráce s Parlamentom, napriek tomu, že zmluva ešte nebola podpísaná ani ratifikovaná. Hovorím o politickej spolupráci v zmysle, že budeme premýšľať o ďalšom postupe, akoby zmluva už platila. To je úprimne povedané moje osobné politické stanovisko, pretože si nie som istý a netuším, či by Rada s takýmto stanoviskom súhlasila.

Táto zásada by napríklad mohla byť aplikovaná na prijatie rámcového rozhodnutia o ochrane údajov, ktoré by podľa môjho názoru malo byť prijaté do decembra. Malo by byť prijaté po úzkej spolupráci, nielen po vypočutí stanoviska Parlamentu, ale po zvážení všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a po ich formálnom a vecnom zapracovaní.

Ste si istí, že Rada bude s týmto postojom súhlasiť? Ja si tým istý nie som, ale budem ju vytrvale presviedčať, aby urobila kroky týmto smerom.

  Predsedajúca. − Už sme prekročili vymedzený čas o viac, než bolo naše začiatočné oneskorenie.

Otázky, ktoré neboli pre nedostatok času zodpovedané, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Tým končí čas vyhradený pre otázky.

19. Zloženie politických skupín: pozri zápisnicu

20. Vykonávanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

(Zasadnutie bolo prerušené o 19.50 hod. a pokračovalo o 21.05 hod.)

PREDSEDÁ: pani MORGANTINI
podpredsedníčka

21. Sťažnosť Boeingu (USA) proti Airbusu (EÚ) v rámci WTO (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom je vyjadrenie Komisie k sťažnosti Boeingu (USA) proti Airbusu (EÚ) v rámci WTO.

  Louis Michel , člen Komisie. − (FR) Pani predsedajúca, dámy a páni, je dôležité mať na zreteli, že ste sem dnes pozvali Komisiu kvôli diskusii o spore medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou týkajúcom sa podpory, ktorú dotknuté vlády poskytujú Airbusu a Boeingu.

Na písanie o týchto problémoch sa už vyplytvalo veľa atramentu, začneme teda pripomenutím základných faktov. O čo teda ide? Vláda Spojených štátov tvrdí, že peniaze, ktoré európske vlády investovali do Airbusu, porušujú pravidlá WTO o dotáciách. V októbri 2004 Spojené štáty jednostranne a bez predchádzajúceho oznámenia odstúpili od bilaterálnej dohody s Európskou úniou z roku 1992, v ktorej je tento druh investícií vyslovene povolený, a rozhodli sa predložiť prípad WTO.

Európska únia vzala na vedomie, že Spojené štáty uprednostnili súdnu cestu pred rokovaním, a za seba požiadali WTO, aby ona obvinila z nedovolených dotácií poskytnutých Boeingu Spojené štáty. Aká je situácia dnes, o tri roky neskôr? Navzdory niekoľkým pokusom uskutočneným v niekoľkých posledných rokoch sa kvôli rozdielom medzi obidvoma stranami nepodarilo spor vyriešiť dohodou.

Spojené štáty popreli poskytnutie dotácií Boeingu a vyhlásili, že pred začatím akýchkoľvek rokovaní by Európska únia musela zastaviť podporu Airbusu, ktorá bola predtým poskytovaná prostredníctvom systému návratných pôžičiek.

Určite uznáte, že podľa týchto podmienok je nemožné stanoviť spravodlivý a vyrovnaný základ pre rokovanie s cieľom vyriešiť spor. Pred niekoľkými týždňami Boeing verejne odmietol ďalšiu zelenú ratolesť, ak to môžem takto nazvať, ponúknutú Airbusom. To bolo 18. októbra.

Sme teda skeptickí, čo sa týka možnosti, že by sa spor mohlo podariť v blízkej budúcnosti vyriešiť za rokovacím stolom. Znamená to, že budeme ďalej v rámci WTO brániť podporu Airbusu zo strany EÚ, ktorá umožnila väčšiu inováciu v oblasti letectva a zlepšila bezpečnosť a efektívnosť leteckej dopravy.

Je potrebné si uvedomiť, že Airbus vrátil o 40 % viac financií, než od roku 1992 dostal od európskych vlád, a že tento rozdiel tvoril viac než 7 miliárd EUR. Dúfame teda, že panel preukáže, že celkom skromné sumy, ktoré Európa poskytla Airbusu vo forme podpory výskumu a vývoja a návratných pôžičiek, nemali žiadny vplyv na konkurencieschopnosť Boeingu.

Domnievam sa, že si názor môžete urobiť sami: Boeing práve ohlásil, že jeho nové lietadlo B 787 Dreamliner sa od svojho uvedenia stalo komerčne najúspešnejším lietadlom v dejinách. Je teda lietadlom najúspešnejším, ale aj dosť možné, že lietadlom najviac dotovaným.

Pred rokovaním vo WTO konanom tento september sme poskytli podľa môjho názoru solídne dôkazy o dotáciách, ktoré Spojené štáty pre tento typ lietadla Boeingu poskytli. Poukázali sme najmä na to, že celková suma tejto finančnej pomoci tvorila 24 miliárd USD od federálnych orgánov a určitých štátov vrátane 16 miliárd USD od NASA a ministerstva obrany vo forme podpory výskumu vývoja v oblasti letectva, vďaka čomu bol Boeing schopný vyvinúť špičkové letecké technológie a know-how s nulovými nákladmi. K tomu pribudli zakázané štátne dotácie ušité na mieru Boeingu, medzi ktoré patria predovšetkým dotácie od štátu Washington, kde Boeing získal dotácie v celkovej hodnote 4 miliardy USD, ale aj Kansasu, kde mali formu „Boeingových obligácií”, a Illinois. Tretím prvkom sú protiprávne vývozné dotácie, ktoré Boeing získava na základe legislatívy FSC/ETI (predpisov o vývozných spoločnostiach a príjmoch nadobudnutých mimo územia USA), napriek tomu, že WTO túto legislatívu zakázala.

Je veľmi nepravdepodobné, že celá záležitosť skončí v okamihu, keď WTO rozhodne, čo by malo byť asi v roku 2008. Obidve strany budú mať možnosť sa odvolať, čím sa dostaneme do roku 2009. Sme toho názoru, že potom, ako WTO dospeje k rozhodnutiu v obidvoch prípadoch, bude rozumné so Spojenými štátmi prediskutovať, ako sa vyrovnať s následnými implikáciami, ale samozrejme si nemôžeme byť istí, že nakoniec dôjde k riadnemu rokovaniu.

Na záver je možné konštatovať, že z pohľadu Komisie by dohodnuté riešenie poskytlo potrebné dlhodobé riešenie, ktoré trh potrebuje, aby v odbore letectva zavládla pokojná a korektná hospodárska súťaž. Ak sa takéto dohodnuté riešenie nepodarí dosiahnuť, bude Komisia pokračovať v rozhodnej, energickej ochrane európskych záujmov na pôde WTO.

Korektná hospodárska súťaž koniec koncov nie je len v záujme Airbusu, ale zo zdravej konkurencie medzi týmito významnými výrobcami budú profitovať aj dodávatelia, letecké spoločnosti a ich zákazníci.

K hospodárskej súťaži medzi Airbusom a Boeingom by malo dochádzať na trhu. Očakávame, že to bude súťaž tvrdá, ale zároveň korektná a rozumná. Toto však neplatí, pokiaľ sa dotyčný americký konkurent snaží vykresliť poniektoré naše členské štáty ako, citujem, „nespoľahlivých obchodných partnerov v odbore letectva a bezpečnostné riziko pre americkú vojenskú pripravenosť“, alebo pokiaľ na pôde amerického Kongresu podnecuje legislatívu vedúcu k zablokovaniu finančných prostriedkov určených na úpravu amerických letísk na prijímanie A380. Podobná kampaň poškodzuje transatlantické vzťahy a nehodí sa pre spoločnosť, ktorá sama seba predstavuje ako globálneho (niekedy dokonca aj európskeho) hráča, keď sa jej to aktuálne hodí.

Hlavné posolstvo, o ktoré by som sa dnes s vami rád podelil je, že na oficiálnej úrovni Európska únia aj Spojené štáty vyvinuli úsilie – a ja dúfam, že v ňom uspeli –  za zaistenie toho, aby tento spor nepoškodil širšie partnerstvo medzi EÚ a USA.

Hodláme v tom pokračovať a veríme, že vláda Spojených štátov urobí to isté, aby zaistila, že spory medzi Boeingom a Airbusom neovplyvnili ich šancu korektnej súťaže v tendroch o verejné zákazky. Predovšetkým by nemalo dôjsť k legislatívnym alebo vládnym činnostiam narušujúcim hospodársku súťaž, ktoré by obmedzili možnosť európskych podnikov zúčastniť sa na prebiehajúcom rekapitalizačného programe USA na letecké tankery.

Radi by sme zdôraznili významnú úlohu, ktorú môžu Európsky parlament aj národné parlamenty príslušných štátov hrať v monitorovaní situácie. Vaše medziparlamentné kontakty budú veľmi cenné pre odovzdávanie tohto posolstva naprieč Európskou úniou a snáď aj naprieč Atlantickým oceánom.

  Christine De Veyrac, v mene skupiny PPE-DE. - (FR) Pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, hovorím v mene pani Takie Saďfiovej, ktorá je členkou Výboru pre medzinárodný obchod.

Boeing, ktorý podal WTO sťažnosť na Airbus, zrejme nevie uniesť prehru. Toto priemyselné zoskupenie niekoľko desiatok rokov dominovalo trhu. Teraz, na začiatku nového desaťročia, ho v rokoch 2003 a 2004 predbehol Airbus. Koho by to pred dvadsiatimi rokmi napadlo? A práve v tomto okamihu sa vo WTO objaví sťažnosť Boeingu. Sťažnosť, ktorá je úplne nezmyselná, pretože tento americký výrobca vždy ťažil z významných vojenských výskumných a vývojových programov zadávaných Pentagónom a NASA. Mnohé technológie boli najprv použité vo vojenských lietadlách, a potom Boeing využíval voľný prevod technológií z vojenského do civilného sektora, podobne ako využíva výhody rôznych daňových zliav poskytovaných vládou Spojených štátov.

Čo dostal európsky výrobca Airbus? Namiesto dotácií získal návratné pôžičky, ktoré, ako z ich názvu vyplýva, musia byť vrátené. Nielenže musia byť splatené, ale, ako ste, pán komisár, povedali, vrátená suma ďaleko presahuje pôvodnú pôžičku, pretože sa odvíja od počtu predaných lietadiel a v podstate všetky lietadlá vyrábané Airbusom boli úspešné. To bude určite platiť aj v budúcnosti, ako je vidieť z hromadiacich sa objednávok na A380 a A350. K tomu je tento systém realizovaný verejne, otvorene a úplne transparentne. Airbus nedostáva žiadnu skrytú pomoc.

Pán komisár, vo svojom mene aj v mene svojich kolegov v pracovnej skupine pre letectvo Európskeho parlamentu vám musím povedať, že budeme situáciu pozorne, veľmi pozorne sledovať. Očakávame od vás – a vy ste nás v tomto ohľade uisťovali – že budete rozhodným spôsobom hájiť ekonomické záujmy tohto európskeho výrobcu. Úlohou Európskej únie a rovnako aj Spojených štátov nie je ukázať v rámci WTO, že je niekto lepší, ale priviesť obidve strany k dvojstranným rozhovorom, aby tak vyriešili svoje spory.

  Erika Mann, v mene skupiny PSE. - Ako viete, Európska únia v súčasnosti obhajuje Airbus v prípade, ktorý WTO predložili v mene Boeingu Spojené štáty. Domnievam sa, že v súčasnej fáze sporu je potrebné, aby táto inštitúcia získala podporu Európskej únie proti názoru Spojených štátov.

Na úvod by som rada vyhlásila, že celý tento spor vznikol preto, že Boeing sa už nechcel ďalej podieľať na medzinárodnej zmluve, ktorú vzájomne odsúhlasili Spojené štáty a Európska únia – zmluve, ktorá umožňovala určité formy vládnej podpory pre Airbus aj Boeing, jediných dvoch výrobcov veľkých dopravných lietadiel na svete. Ako moji kolegovia vedia, podobné dohody sú najlepším základom, na ktorom je možné budovať vzťahy medzi národmi. Dotyčné národy musia plniť svoje záväzky vyplývajúce z týchto zmlúv. Airbus tak urobil. Rovnako tak aj Európska únia. Bohužiaľ, v prípade Spojených štátov tomu tak nebolo.

Airbus a Európska únia sa trvalo riadili duchom a zámerom bilaterálnej dohody o obchodovaní s lietadlami z roku 1992. 11 rokov prebiehala hospodárska súťaž medzi Boeingom a Airbusom, ktorej výsledkom boli dôležité zlomy v oblasti technológií a konštrukcií civilných lietadiel, ktoré priniesli bezpečnejšiu a efektívnejšiu leteckú dopravu s väčším zreteľom na ochranu životného prostredia. Boeing sa však rozhodol, že už nechce plniť záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy. Namiesto toho s pomocou Spojených štátov napadol Airbus a obvinil ho z využívania takzvaných „nepovolených dotácií“ – tej istej štátnej pomoci, s ktorou roku 1992 Boeing pôvodne v zmluve súhlasil.

Veľa mojich kolegov dobre vie, že vládne pôžičky Airbusu predstavujú cielené využitie obmedzených štátnych zdrojov na podporu výskumu, ktoré nenarúšajú trh. Vlády z nich majú primeraný zisk a na trh sa dostávajú nové produkty, z čoho majú úžitok všetci. Stručne povedané, európske štátne financovanie výskumu a vývoja je obmedzené rozsahom, pôžičky musia byť vrátené a nemajú žiadny vplyv na konkurencieschopnosť Boeingu.

Na druhej strane Boeing, ktorý vyrába civilné a vojenské lietadlá pre Spojené štáty, ťaží do veľkej miery z toho, že v civilných lietadlách využíva technológie vyvinuté za pomoci vládnej podpory Boeingu v oblasti vojenského výskumu a vývoja. Napríklad znalosti o kompozitných materiáloch, ktoré Boeing vo veľkej miere využíva vo svojom novom modeli 787 Dreamliner, pochádzajú – ako firma sama priznáva – z jej práce na V-22, F-22, B-2 a útočnom stíhacom lietadle Joint Strike Fighter.

Táto federálna pomoc je doplnená podporou jednotlivých štátov a miestnych správ vo forme daňových výhod, výhodných predajov nehnuteľností a úprav infraštruktúry, aby podnik zachoval svoju činnosť a pracovné miesta vo vybraných mestách USA. Boeing na jednej strane protestuje proti programu návratných pôžičiek poskytnutých Airbusu, ale na druhej strane mu pripadajú úplne v poriadku totožné programy, z ktorých ťaží Boeing v Japonsku. Neupozorňujem na tieto body preto, že by som naznačoval, že pomoc Boeingu (splatná v Japonsku, ale nie v USA) je nejakým spôsobom horšia, než európske návratné pôžičky pre Airbus. Zmieňujem túto pomoc pre Boeing preto, aby som ilustroval skutočnosť, že obidve strany určitým spôsobom využívali nejaké formy vládnej pomoci od štátov, ktoré si chcú uchovať vedúce postavenie v letectve. Kým Boeing využíva výhody štátnej podpory, snaží sa podobné výhody Európe uprieť.

Domnievam sa, že by sme mali od Komisie požadovať, aby Airbus a Boeing nasmerovali k vypracovaniu perspektívneho usporiadania vzájomných vzťahov, ktoré obidvom stranám do budúcnosti poskytne stabilné prostredie pre súťaž a vývoj špičkových lietadiel. Šesťmesačné moratórium zo strany WTO by mohlo obidvom stranám poskytnúť čas pre nové zváženie situácie. Takáto príležitosť je pred nami. Buď sa môžeme neustále zaoberať minulosťou, alebo môžeme hľadieť v ústrety budúcnosti.

  Jorgo Chatzimarkakis, v mene skupiny ALDE. - (DE) Pani predsedajúca, pán komisár, mnohým pozorovateľom začína spor Boeingu a Airbusu v rámci WTO pripomínať nekonečný príbeh. Som rád, že ste nám aspoň ukázali svetlo na konci tunela. Podľa môjho názoru by k správnemu zhodnoteniu súčasnej situácie a na predloženie odporúčania k ďalšiemu postupu bolo vhodné, aby sme znovu preskúmali pozadie celého sporu a hospodársky vývoj týchto dvoch leteckých gigantov.

Príčiny súčasného stavu siahajú do deväťdesiatych rokov, keď došlo k mohutnému rozmachu medzinárodnej leteckej dopravy, ktorý sprevádzala silná konkurencia medzi leteckými spoločnosťami. Rád by som na tomto mieste znovu vzdal hold Komisii za to, čo všetko v tejto oblasti dosiahla. Bez vytvorenia spoločného trhu pre letecký priemysel v deväťdesiatych rokoch a bez harmonizácie európskych zmlúv so zmluvami zámorských štátov, by nebolo možné dosiahnuť konkurencieschopnosť – a teda úspech – európskych výrobcov lietadiel.

Konkurencia však bola neúprosná a pritlačila niektorých výrobcov k múru. V deväťdesiatych rokoch sa sformoval dopyt po úspornejších, bezpečnejších, väčších, rýchlejších a modernejších lietadlách , čo viedlo k tomu, že na trhu zostali len dve výkonné spoločnosti. Tými boli Airbus a Boeing. Reálne alternatívy k ich lietadlám existujú len v oblasti regionálnej alebo obchodnej leteckej dopravy. Som hrdý, že Airbus dokázal nájsť pre seba novú cestu ako európsky podnik.

Pre európske hospodárstvo je letectvo nesmierne dôležitý faktor, bez ktorého by sa hospodársky život rýchlo zrútil. Už len z tohto dôvodu majú krajiny s rozvinutým hospodárstvom silný záujem zaistiť si dostupnosť výkonnej leteckej dopravy. Letecký priemysel bol nútený túto skutočnosť vziať na vedomie, ale nebol schopný sa s ňou vyrovnať. Predovšetkým mu chýbal kapitál a záruky, ktoré by mu umožnili podstúpiť obrovské riziká a veľké výdavky spojené s procesom vývoja lietadiel.

S narastajúcou intenzitou dualizmu medzi Airbusom a Boeingom v leteckom priemysle sa neodkladne vyostrovala aj vzájomná rivalita. V obdobiach slabšieho dopytu vo svete Airbus a Boeing viedli a vedú intenzívnu cenovú vojnu. Na zabezpečenie toho, aby táto súťaž neprerástla do súťaže o získanie čo najväčšieho podielu štátnej pomoci, bola v roku 1992 uzavretá prelomová dohoda.

Keď v roku 2004 doľahli na Boeing ťažké časy, Spojené štáty túto dohodu porušili a odvolali sa k WTO. Európska únia dlho neváhala a podnikla rovnaký krok. Aj Boeing predložil svoj prípad WTO. Pravidlá Svetovej obchodnej organizácie sú jednoduché. My ich dobre poznáme a hovorili sme o nich v tomto Parlamente.

Podľa môjho názoru musia teraz obidve strany znovu zasadnúť k rokovaciemu stolu. Obidve musia pripustiť, že letecký priemysel potrebuje dotácie. To platí najmä v prípade, ak chceme zvládnuť a vyriešiť nové problémy – potrebu znížiť emisie CO2, znížiť hlučnosť a nutnosť vyrovnať sa s nárastom leteckej premávky. Posúvame sa tu do oblasti nových technológií a riziká pre investorov sú obrovské. Odporúčal by som zástupcom Európskej únie, aby nevyužívali súčasné sily Airbusu ako zámienku k príliš vehementnému uťahovaniu opaskov voči Boeingu a Spojeným štátom.

Ani nie pred rokom by sme tu viedli absolútne odlišnú debatu. Preto musia obidve strany teraz nájsť nejakú prijateľnú cestu. Roky trvajúce spory a hranie sa na slepú babu neprispievajú k technologickému pokroku. Pokrok je však nevyhnutný. Kľúčové slovo – CO2 – už tu zaznelo.

Bol by som nerád, ak by zo strany Komisie došlo k nepochopeniu toho, čo tu hovorím. Neznamená to, že sa necháme Spojenými štáty obalamutiť skrytými vojenských dotáciami a následnými krížovými dotáciami. Podporme Američanov a donúťme ich k poctivej hre. Som si istý, že potom nájdeme obojstranne prijateľné riešenie.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, v mene skupiny UEN. - (PL) Pani predsedajúca, pri príležitosti svojho príspevku v mene skupiny UEN na tému sťažnosti Boeingu proti Airbusu v rámci WTO by som rád upozornil na skutočnosť, že horúca rivalita medzi dvoma hospodárskymi a mocensko-politickými základňami na protiľahlých stranách Atlantiku trvá už mnoho rokov. Hovorím tu samozrejme o Spojených štátoch a Európskej únii.

Nikoho by nemalo prekvapiť, že sa táto diskusia rozširuje do stále modernejších oblastí hospodárstva. Letecký priemysel je príkladom jednej takejto oblasti. Je to odvetvie, kde sú vyvíjané a testované nové materiály a spolu s nimi aj technológie na ich výrobu, vznikajú nové konštrukčné riešenia, nové automatizačné, meracie a komunikačné systémy. Sú objavované aj nové postupy pre rýchlejšie testovanie nových prístrojov a pre testovanie ich spoľahlivosti.

Je pochopiteľné, že sa vlády jednotlivých štátov a taktiež Európska únia sa snažia podporovať túto oblasť výroby, pretože dúfajú, že budú môcť využiť novoobjavené špičkové technológie v celom hospodárstve. Keďže obidve strany sporu priamo či nepriamo poskytujú finančnú podporu priemyslu svojich štátov, je možné dôjsť len k jednému rozumnému riešeniu. Je potrebné začať s bilaterálnymi rokovaniami a dohodnúť sa na postupnom znižovaní dotácií poskytovaných obidvom stranám sporu.

Prípady, ktoré sú riešené medzinárodnou arbitrážou v rámci WTO, sa môžu vliecť dlhé roky a môžu byť veľmi nákladné. V tomto konkrétnom prípade by potom konečné rozhodnutie mohlo ohroziť samotnú existenciu Boeingu aj Airbusu.

  Jacky Hénin, v mene skupiny GUE/NGL. - (FR) Vysvetlenie poskytnuté Komisiou potvrdzuje, že pre Spojené štáty je liberalizmus predovšetkým vývozným artiklom. Je vidieť, že rovnako ako v iných oblastiach, aj tu si na seba upletieme bič.

Vlády Spojených štátov a Japonska mohutne podporujú Boeing prostredníctvom vojenských zákaziek a verejného a verejno-súkromného výskumu. Následkom toho, ako to už tu zaznelo, bude Boeing 787 najdotovanejším civilným lietadlom v dejinách. Komisia musí Airbus na pôde WTO neúnavne obhajovať. Je to jej povinnosť a občania budú hodnotiť, aké výsledky dosiahla.

Airbus využíva výhody systému návratných pôžičiek: je to systém vhodný a účinný. Zaisťuje, že sa Airbus nestane obeťou diktátu finančných trhov. Zaisťuje, že štáty neprídu o peniaze, ktoré do leteckého priemyslu investovali. Tento systém musí byť doplnený silnejším sektorom leteckého výskumu, ktorý by európske úsilie pozdvihol na rovnakú úroveň ako sú Spojené štáty. To je kľúčová otázka z hľadiska našej súčasnej aj budúcej konkurencieschopnosti.

Skutočnosť je taká, že bez rozsiahlej verejnej intervencie a podpory by neexistoval žiadny letecký priemysel. Dôkazom toho je neschopnosť a slabosť, ktorú preukázali dvaja hlavní súkromní akcionári Európskej leteckej obrannej a vesmírnej spoločnosti (EADS). Ďalším jasným dôkazom sú problémy okolo systému Galileo. Som pevne presvedčený, že jedinou cestou na zabezpečenie budúcnosti Airbusu je vytvoriť z EADS prvú európsku väčšinovú verejnú spoločnosť. Tento návrh bol predložený aj radou odborárov na rokovaní o Airbusu, ktoré organizovala moja skupina 28. marca.

Domnievame sa, že vedenie Boeingu musí urýchlene stiahnuť plán Power 8, ktorého jediným cieľom je zaistiť, že priemyselný model Airbusu bude totožný s Boeingom. Tento model však Boeingu pôsobí problémy, ako dokumentujú vážne ťažkosti, ktorýmčelí po spustení priemyselnej výroby svojho modelu 787 Dreamliner. Európa potrebuje silný letecký priemysel, ktorý umožní vytvoriť pracovné príležitosti. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zaistiť to, aby zamestnanci mali veľké právomoci a možnosť zasahovať do strategických plánov svojho podniku.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). - (EL) Pani predsedajúca, spor medzi Boeingom a Airbusom vynáša na svetlo významné rozdiely v obchodnej politike a má vážne hospodárske implikácie. Nedramatizujme však celú situáciu. Tento spor nie je možné ani zďaleka porovnávať s bilaterálnymi obchodnými bitkami, ktoré sme videli v minulosti. Čo z nej robí problematickú záležitosť je skutočnosť, že k nemu došlo, keď Spojené štáty jednostranne zrušili bilaterálny zmluvný rámec. To následne vyvolalo odôvodnený protest Európskej únie proti dotáciám poskytovaným Spojenými štátmi, ktoré porušovali pravidlá WTO. Bez ohľadu na oprávnenosť argumentov obidvoch strán je pravda, že nové preskupenie podielu na trhu v prospech Airbusu a následná strata konkurenčnej výhody Boeingu sa stali predmetom značnej politizácie. Tá vyvolala reflexívnu obrannú reakciu zo strany Spojených štátov, ktoré záležitosť zverili systému riešenia sporov v rámci WTO.

Európska únia oprávnene usilovala o vyriešenie sporu dohodou, ktorá by zabránila jeho eskalácii za hranice rokovaní. Nedošlo však k žiadnej reakcii. Dúfam, že k nej dôjde, pretože vážnosť sporu a jeho silné spolitizovanie budú podrobené skúške jurisdikčnej sily v systéme WTO. V tomto prípade by urovnanie sporu s veľkou pravdepodobnosťou ďalej posilnilo dôveryhodnosť WTO v medzinárodnom meradle, pretože WTO urobí viac než len obyčajné vyvažovanie síl a zvažovanie rôznych záujmov.

Dá sa očakávať, že výsledok tohto sporu bude mať širšie dôsledky na hospodárstvo obidvoch partnerov, bude mať vplyv v oblasti zamestnanosti, obchodnej bilancie a technologického rozvoja. Do urovnania tohto sporu vkladáme veľké nádeje.

  Kader Arif (PSE). - (FR) Pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, som rád, že dochádza k tejto rozprave a že je tu prítomný pán komisár, aby sme ním mohli diskutovať o právnom spore medzi Európou a Spojenými štátmi, ktorý začal v roku 2004, keď Spojené štáty predložili WTO prípad sťažnosti proti európskej pomoci poskytnutej Airbusu.

Tvárou v tvár tomuto útoku musí Európa a najmä Európska komisia ukázať presvedčivé odhodlanie a hájiť odvetvie, ktoré má nespochybniteľný hospodársky význam. Odvetvie civilného letectva, ktorého je Airbus žiarivým klenotom, je skutočne výkladnou skriňou európskej spolupráce a dosiahnutej technologickej odbornosti. Potom, ako Kongres Spojených štátov prisľúbil plnú podporu Boeingu, je teraz povinnosťou Európskej komisie a Európy ako celku prejaviť politické odhodlanie postaviť sa na stranu Airbusu.

Do vynesenia rozhodnutia sporu od WTO zostáva len niekoľko týždňov a ja sa domnievam, že je nevyhnutné, aby Európska únia znovu vyjadrila svoju podporu Airbusu. Ide tu o omnoho viac, než obyčajný konflikt dvoch leteckých obrov. Ide tu o našu schopnosť hájiť určitú víziu európskeho záväzku voči významným projektom a priemyslu. Naša priemyselná politika sa nesmie obmedzovať na obyčajnú unijnú politiku hospodárskej súťaže.

Sťažnosť, ktorú Spojené štáty podali k WTO na európsky mechanizmus návratných pôžičiek pre odvetvie letectva, je podľa môjho názoru nepodložená a prekvapivá. Nepodložená preto, lebo už zo samotnej definície pojmu návratné pôžičky vyplýva, že sa suma musí splácať. Spláca sa do tej miery, aby európske štáty dokázali svoje investície zhodnotiť a Airbus od roku 1992 zaplatil o 40 % viac, než bola výška pôžičky. Americká kritika je nepodložená aj preto, že bilaterálna zmluva uzavretá medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou – ktorú, ako tu pán komisár povedal, Spojené štáty jednostranne porušili v roku 2004 – schválila priamu a nepriamu verejnú pomoc pre letecký priemysel.

Táto sťažnosť je prekvapivá, pretože Spojené štáty vinia Airbus zo získavania dotácií, kým Boeing ťaží z takmer monopolného postavenia, čo s týka rozsiahlych programov na vybavenie pre armádu a NASA a z verejnej podpory programov vývoja v oblasti vojenstva. Takže na rozdiel od nepriamej pomoci poskytovanej Spojenými štáty, ktorá sa nezlučuje s ustanoveniami dohody SMC a Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994, nemôže byť systém návratných pôžičiek považovaný za porušenie pravidiel WTO.

Dúfam teda, že Európska komisia toto legitímne stanovisko rozhodne obhajuje. S prihliadnutím na túto skutočnosť a taktiež pri uvedomovaní si nesmierneho významu tejto záležitosti pre budúcnosť európskeho leteckého priemyslu, aké konkrétne argumenty hodlá Komisia predniesť na obranu Airbusu na pôde WTO?

Rád by som tiež upozornil na skutočnosť, že Spojené štáty aj Európska únia podstupujú riziko, že ich mechanizmy podpory civilného letectva budú celkom alebo čiastočne zo strany WTO odsúdené. Aby sa tomuto nebezpečenstvu vyhli, strany sporu nastolili možnosť zmierovacieho urovnania. Môže nám Európska komisia povedať, či má v úmysle vydať sa touto cestou, ako sa už o tom zmienila? Je nevyhnutné zvážiť všetky možné riešenia, pretože od tohto odvetvia a pozitívneho výsledku tohto sporu závisí budúcnosť tisícok ľudí, podnikov a regiónov v celej Európe.

  Vural Öger (PSE). - (DE) Paní predsedajúca, pán komisár, Airbus je ukážkou európskeho úspechu a modelovým príkladom európskej spolupráce. Poskytuje pracovné príležitosti na šiestich miestach Európy a zamestnáva celkom 58 000 pracovníkov. V Hamburgu, odkiaľ pochádzam, pre Airbus pracuje 12 000 ľudí. V minulosti Airbus ukázal, že európsky priemysel, pokiaľ sleduje správnu stratégiu, môže úspešne súťažiť so špičkovými technológiami na najnáročnejších trhoch. V spore medzi americkým Boeingom a európskym Airbusom sa obidve strany navzájom obviňujú z vyplácania miliardových dotácií a v roku 2004 predložili sťažnosti WTO.

To by mohlo mať negatívne následky pre transatlantické obchodné vzťahy, pred ktorým by som varoval, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby Európska únia dala jasne najavo, že finančná podpora, ktorú poskytla Airbusu, neodporovala pravidlám WTO. Obidve strany oznámili ochotu hľadať riešenie mimo rámec WTO a uzavrieť bilaterálnu dohodu.

Cieľom nás politikov by malo byť vyhnutie sa sporu o dotáciách v leteckom priemysle. Nesmie dôjsť k ohrozeniu hospodárskej výkonnosti obidvoch spoločností a finančná pomoc by sa mala predovšetkým sústrediť na oblasť výskumu. Zvýšený dôraz musí byť kladený na aspekty ochrany životného prostredia a sociálne a zamestnanecké politiky. Pre zaistenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu je dôležité zachovať aj konkurencieschopnosť Airbusu. V Európskom parlamente sa musíme postaviť za korektnú hospodársku súťaž. Komisia v tomto zmysle musí rokovať, pretože všetci máme spoločný záujem zaistiť, aby sa do roku 2010 Európska únia stala najvýkonnejším a najdynamickejším svetovým hospodárstvom založeným na znalostiach. Na ceste k dosiahnutiu tohto cieľa bude hrať nanajvýš významnú úlohu hospodárska a zamestnanecká politika spolu s technologickými inováciami.

  Louis Michel , člen Komisie. − (FR) Pani predsedajúca, predovšetkým si myslím, že môžem v mene komisára Mandelsona vyjadriť svoju vďačnosť za vašu jednomyseľnú podporu, dôraznú a oprávnenú obranu európskych záujmov v tejto záležitosti.

Dvaja ľudia sa ma spýtali, či by sme sa nemali pokúsiť o znovuzačatie rokovaní o zmierovacom urovnaní sporu. Nemôžem pochopiteľne hovoriť za komisára Mandelsona, ale môžem vyhlásiť, že v tomto prípade potrebujeme na rokovanie obidvoch partnerov. Európska komisia je rozhodne pripravená rokovať o zmierovacom konaní v záujme urovnania sporu, ak budú rokovania transparentné, a to za rovnakých podmienok, pretože podľa môjho názoru je prípad predložený komisárom Mandelsonom nanajvýš presvedčivý. Niekoľko rečníkov povedalo to isté. Domnievam sa, že môžem vyhlásiť, že naša pozícia je silná.

Pokiaľ ide o výzvu na obozretnosť, spôsob, ktorým Komisia hovorila a ktorým komisár v celej záležitosti koná, jasne ukazujú, že sme v tejto otázke nanajvýš obozretní, a to z dôvodov, ktoré boli v tejto rozprave presvedčivo vyjadrené. Môžete sa teda na Komisiu spoľahnúť. Samozrejme komisárovi Mandelsonovi odovzdám, že má vašu plnú podporu a taktiež vašu žiadosť o veľkú obozretnosť a odhodlanie počas riešenia problému, ktorý sa priamo dotýka európskych hospodárskych záujmov.

  Predsedajúca. − Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Tokia Saïfi (PPE-DE) , písomne. – (FR) Boeing a Airbus sa už roky vzájomne obviňujú zo získavania nepovolených vládnych dotácií. Táto hra vzájomných sťažností, ktoré skúma orgán WTO pre riešenie sporov, neustále prilieva olej do ohňa sporu medzi týmito dvoma najväčšími svetovými výrobcami lietadiel. Kým sa tieto obvinenia o priamych dotáciách potvrdia, budú predstavovať vážnu prekážku pre globálne hospodárstvo a narušenie voľného trhu s vážnym prekročením pravidiel súťaže, ktoré stanovila WTO. V čase, keď obhajujeme globálny systém bez akýchkoľvek prekážok, je táto obchodná vojna prekážkou v celosvetovom systéme hospodárskej súťaže, ktorá by mala byť korektná a spravodlivá. Iba príslušný orgán WTO bude môcť poskytnúť nestranné rozhodnutie.

Vieme však, že Boeing chce získať pozíciu svetového lídra, a táto sťažnosť sa nesmie zvrhnúť na pokus o destabilizáciu Airbusu. Ide o citlivý obchodný spor, ktorý by však nemal viesť k poškodeniu transatlantickej spolupráce v čase, keď rokovania v Dauhe uviazli na mŕtvom bode a dúfame, že k priaznivému výsledku sa dopracujme do konca roku.

22. Správa o rokovaniach Výboru pre petície v roku 2006 (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom je správa (A6-0392/2007) Carlosa Josého Iturgaiza Angula v mene Výboru pre petície o rokovaniach Výboru pre petície v roku 2006 (2007/2132(INI)).

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, práca Výboru pre petície je obdivuhodným zdrojom poznatkov, ktoré nám umožňujú dôkladne pochopiť problémy a sťažnosti občanov, ktoré sa týkajú európskych záležitostí.

Hoci pokrývajú širokú škálu problémov, veľmi často sa dotýkajú otázok územného plánovania a ochrany životného prostredia. V podstate sa týkajú všetkých členských štátov a zahŕňajú rozsiahle úseky spektra občianskej spoločnosti od jednotlivých občanov až po mnohonárodné mimovládne neziskové organizácie.

Váš spravodajca podľa môjho názoru správne zdôrazňuje význam práce spojenej s 1 000 či viac petíciami, ktoré každoročne dostávate. Rád by som spomenul tri aspekty správy a uznesenia.

Prvým z nich je zmena, ku ktorej došlo v nedávnej minulosti: návštevy Komisie v miestach, kde došlo k nejakému konkrétnemu problému. Tieto návštevy si môžu získať značnú pozornosť médií a určite prispievajú k zviditeľneniu vašej práce. Okrem toho, že sa o týchto služobných cestách hovorí v tlači a vôbec v médiách, prinášajú tiež veľmi podrobné správy, ktoré podľa môjho názoru majú veľmi vysokú kvalitu. Domnievam sa, že sú dôležitým dokladom vašej činnosti a rozhodne si zaslúžia širokú publicitu. Tí z vás, ktorí ste mali minulý týždeň možnosť počúvať rozhlasové programy o činnosti Výboru pre petície, určite pochopíte, aké dôležité je, aby ste ľuďom, ktorí predkladajú petície, dopriali osobné vypočutie za prítomnosti všetkých potrebných odborníkov. Znamená to obrovskú investíciu času a prostriedkov, ale som si istý, že sa oplatí.

Druhým bodom, na ktorý by som rád obrátil pozornosť, je tradične obľúbená téma týchto rozpráv: koexistencia či dokonca duplicita petícií a sťažností, ktorá môže viesť k rozporom v postupoch. V správe sa uvádza, že prinajmenšom v roku 2006 Komisia opäť neposkytla Parlamentu toľko informácií, koľko by si želal. Určite ste už odhadli, že v tomto bode zareagujem odkazom na naše nedávne oznámenie o presadzovaní práva Spoločenstva pod názvom Európa výsledkov. Toto oznámenie obsahuje záväzky transparentnosti, určenia priorít, modernizácie, lepšej spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi a vôbec všetkého, čo by ste si v prípade takejto duplicity mohli priať. To však nie je všetko. Už sme začali prácu na dokumente, ktorý vymedzí smer tejto politiky. Tento dokument bude využitý v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá je, ako som vyrozumel z vašej správy, jednou z najproblematickejších oblastí.

Tretí a posledný bod, ktorý by som tu rád spomenul, sa týka skôr budúcnosti. Rád by som vás ubezpečil, že sa snažíme o čo najlepšiu spoluprácu medzi Komisiou a Parlamentom. Takáto spolupráca prináša výhody obom stranám. Systematická spolupráca vedie k lepšej výmene informácií a tým aj k zlepšeniu úrovne služieb, ktoré našim občanom poskytujeme vo všetkých oblastiach. To je náš spoločný cieľ, tak sa snažme o to, aby petície boli preverované exemplárnym spôsobom.

Ešte raz by som rád poďakoval spravodajcovi za predloženie tejto otázky.

  Carlos José Iturgaiz Angulo, spravodajca. - (ES) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som rád poďakoval pánovi komisárovi Dimasovi za jeho pripomienky a názory, samozrejme by som rád poďakoval aj všetkým, ktorí prispeli k vzniku tejto správy vrátane zamestnancov sekretariátu, všetkých mojich kolegov, ktorí sa zúčastňovali rozpráv výboru, a všetkých, ktorí predložením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pomohli k jej zdokonaleniu. Všetkým vám ďakujem.

Dámy a páni, predkladám túto správu podľa článku 192 rokovacieho poriadku o rokovaniach Výboru pre petície v parlamentnom roku 2006. Táto správa poskytuje prehľad hlavných prvkov, ktoré rokovania Výboru pre petície v minulom roku charakterizovali. Uvádza dosiahnuté výsledky a odhaľuje určité oblasti, v ktorých je potrebný ďalší pokrok, pretože svoju činnosť musíme neustále zlepšovať.

Výbor pre petície má zo všetkých parlamentných výborov k občanom najbližšie. Občania sa naň môžu obrániť ako jednotlivci alebo ako skupiny a výbor sa im snaží poskytnúť najlepšie riešenie ich problémov, snaží sa s petíciami zaobchádzať transparentným a účinným spôsobom, aby občania dostali na predložené otázky komplexné odpovede.

Petičné právo zakotvené v článkoch 21 a 194 Zmluvy o ES je významným rysom európskeho občianstva, pretože umožňuje každému občanovi Únie a každej fyzickej osobe s bydliskom a právnickej osobe so sídlom v niektorom členskom štáte predložiť Európskemu parlamentu petíciu vo veciach spadajúcich do pôsobnosti EÚ.

Rád by som teda s istým potešením poukázal na skutočnosť, že štatistiky opäť hovoria o plynulom toku petícií. Napríklad v roku 2005 bolo podaných 1 032 petícií, v roku 2006 ich bolo 1 016. Približne tretina z nich bola odmietnutá. Je potrebné poukázať na to, že hlavnými oblasťami záujmu predkladateľov zostávajú vo všeobecnosti stále otázky ochrany životného prostredia a voľného pohybu tovaru, osôb a kapitálu.

Petície poskytujú dôležitý obraz toho, ako sa aplikuje európska legislatíva a aký dôsledok má na jednotlivcov. Prostredníctvom petícií môžu európski občania poukázať na nedostatky a problémy procesu vykonávania a aplikácie legislatívy: práve oni sú v ideálnej pozícii na sledovanie toho, ako sa európska legislatíva uplatňuje na európskej úrovni.

Veľký podiel odmietnutých petícií poukazuje na neustálu potrebu zvyšovať informovanosť verejnosti a lepšie občanov oboznámiť s európskou legislatívou a politikou a s ich legitímnym právom podať petíciu Európskemu parlamentu.

Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné sústredené úsilie tejto európskej inštitúcie, ktoré však musí sprevádzať aj úsilie zo strany rôznych vnútroštátnych inštitúcií všetkých členských štátov.

V súvislosti s Európskou komisiou by som tiež rád vyhlásil, že Výbor pre petície sa pri prešetrovaní možných porušení legislatívy Spoločenstva, na ktoré upozorňujú petície, spolieha na odborné znalosti Komisie.

Jej odporúčania stále významným spôsobom prispievajú k hľadaniu najvhodnejších odpovedí na problémy predkladateľov petícií. Napriek tomu všetkému výbor Európsku komisiu nabádal a nabáda, aby hľadala iné než štandardné, v mnohých prípadoch veľmi všeobecné odpovede, ktoré sú založené na prísnej interpretácii jej kompetencií a na informáciách poskytnutých členskými štátmi.

Výbor pre petície stále zdôrazňoval, aké dôležité je zabezpečiť, aby sa pri posudzovaní petícií kládol hlavný dôraz na skutočné problémy občanov, a vyžadoval, aby Európska komisia viedla nezávislé vyšetrovania, ktoré umožnia konzistentnejší prístup ku konkrétnym problémom.

Ďalej by som rád poukázal na skutočnosť, že v dialógu s Európskou komisiou výbor vždy zdôrazňoval významnú úlohu petícií pri približovaní Európy k občanom, čo je náš spoločný cieľ.

Malo by tu tiež zaznieť to, že výbor mal veľmi konštruktívny vzťah s európskym ombudsmanom, ktorý bol založený na ustavičnom dialógu a vzájomnom rešpektovaní kompetencií a právomocí, a že boli predložené dve správy.

  Rainer Wieland, , v mene skupiny PPE-DE. - (DE) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som sa rád opäť posťažoval na to, že sa práve touto konkrétnou správou zaoberáme z hľadiska jej ohlasu medzi verejnosťou v takom nevhodnom čase. Celkom mám päť poznámok.

Moja druhá poznámka je, že zo strany Komisie potrebujeme rozhodnutie týkajúce sa konania o porušení zmluvy. Nestačí, vážený pán komisár, len vyrobiť dokument, ktorý má za cieľ zaznamenať vlastné odhodlanie k činom, ako to práve zaznelo. Je potrebné skutočne dospieť k zlepšeniam. Vašou prácou je uľahčiť rozhodovanie o konaní o porušení zmluvy, ktoré potom zverejníte, v prípade potreby aj s nadväzujúcimi súdnymi verdiktmi.

Po tretie, nastáva väčšia politizácia Rady. S rastom počtu hlasovaní kvalifikovanou väčšinou na seba Rada ako spoluzákonodarca berie väčšiu celkovú zodpovednosť za svoju legislatívu a teda aj za realizáciu týchto zákonov. Radi by sme opäť zdôraznili, že by sme veľmi privítali väčšie zapojenie Rady do činnosti Výboru pre petície a napríklad poverenie vyššieho úradníka koordináciou záležitostí spojených s petíciami.

Na záver mi dovoľte povedať, že my nechceme len kritizovať ostatných. Prostredníctvom tejto správy chceme odovzdať posolstvo, že aj my sami, ako Európsky parlament, sa musíme zlepšiť. Dočítate sa to v odsekoch 25 a 26. V Európskom parlamente potrebujeme lepší pracovný proces. Potrebujeme príslušných pracovníkov, potrebujeme primeraný čas na odpovede, potrebujeme lepšie pracovné toky, potrebujeme pre občanov transparentnejší postup a potrebujeme lepší spôsob filtrovania nedôležitých a neprípustných petícií v raných fázach procesu, aby sme sa mohli sústrediť na tie prípustné a dôležité. Parlament dosiahol významný pokrok, keď ustanovil vyšetrovaciu komisiu, takže sme na správnej ceste.

  Proinsias De Rossa, v mene skupiny PSE. – Vážená pani predsedajúca, nesúhlasím s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom č. 1 k odseku 15 a prekvapuje ma, že pán Atkins k nemu pripojil svoje meno. Domnievam sa, že podrýva postavenie Výboru pre petície a ombudsmana a vyzývam poslancov, aby ho nepodporili.

Výbor pre petície hrá významnú úlohu pri približovaní Únie občanom. Pri mnohých príležitostiach sa nám skutočne podarilo pre jednotlivých sťažovateľov a pre celé komunity dosiahnuť odškodnenie a spravodlivé podmienky. Občanom sa Európsky parlament stále viac javí ako dôležitá platforma, na ktorej môžu brániť svoje životné prostredie, kvalitu svojej pitnej vody a archeologické dedičstvo svojich predkov.

V mechanizmoch, ktoré majú výbor a Komisia k dispozícii, sú však nedostatky z hľadiska možnosti získať odškodnenie a vymáhať oda vlád a miestnych orgánov rozhodnutie o zanedbaní a v niektorých prípadoch o úmyselnom vyhýbaní sa uplatňovaniu európskeho práva.

Existujú konkrétne príklady: projekt diaľnice M30 v Madride, ktorý som v mene výboru osobne navštívil a kde štátne orgány stále neuskutočňujú dohodnuté kroky smerujúce k náprave porušenia európskeho práva z ich strany. Podobný prípad sa týka lettori v Taliansku, ktorých frustrácia s domáhaním sa spravodlivého konaniay trvá už 20 rokov, a tiež nedostatočné zákony a postupy na ochranu pitnej vody a archeologického dedičstva v Írsku. Som presvedčený, že ako Výbor pre petície a ako Únia dlhujeme predkladateľom petícií prinajmenšom vykonanie rozhodnutí, ktoré boli prijaté v neprospech vlád a miestnych orgánov.

Komisárka Wallströmová dnes na pôde tohto Parlamentu pripomenula, že zákon je len taký dobrý, aká dobrá je jeho realizácia. Úplne evidentne existuje množstvo európskych zákonov, ktoré na vnútroštátnej úrovni nie sú riadne vykonávané, a občania nebudú mať voči Európskej únii dôveru dovtedy, kým to tak bude..

  Marian Harkin, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som rada zablahoželala pánovi spravodajcovi k vynikajúcej správe. Ja sama som členkou Výboru pre petície len čosi vyše roka a za ten čas som sa na vlastnej koži oboznámila s veľmi cennou prácou tohto výboru.

Ako často my politici počúvame o demokratickom deficite a ako často nás preto vyzývajú k väčšiemu zapojeniu do práce s občanmi? Výbor pre petície je hmatateľným, praktickým spôsobom takéhoto zapojenia európskych občanov. Výrok, že všetka politika je miestna, má pravdivé jadro, pretože aj keď sa jednotliví obyvatelia EÚ 27 zaujímajú o veľké otázky ako globalizácia, rozširovanie EÚ, emigrácia, energetická politika a podobne, najviac im na srdci leží to, ako sa tieto problémy dotknú ich životov, ich rodín a obcí. Podobne to je i v prípade európskej legislatívy, kde občanov zaujíma, aký bude mať vplyv na ich život a ich obec. Keď majú pocit, že táto legislatíva je aplikovaná zle či nesprávne, chcú mať k dispozícii relatívne jednoduchý, ľahký a účinný spôsob umožňujúci nápravu tejto situácie.

A práve ten hľadajú vo Výbore pre petície. Ak je ich petícia vyhlásená za prípustnú, chcú, aby bola vyriešená efektívne a včas, a ja predovšetkým v tomto bode súhlasím so spravodajcom v odsekoch 9, 10 a 12, v ktorých Komisiu aj výbor žiada, aby sa zlepšili v oblasti včasnosti záverov.

So spravodajcom súhlasím aj v odsekoch 25 a 26, v ktorých poukazuje na potrebu posilniť sekretariát a potrebu nájsť potrebné finančné prostriedky na pokračovanie vývoja softvérového systému pre elektronické petície.

Domnievam sa, že Výbor pre petície do istej miery predstavuje verejnú tvár európskych inštitúcií: občania sa naň môžu obrátiť a predložiť svoj prípad, čo je kľúčovou súčasťou európskeho občianstva. Tento systém však musí pracovať účinne. Ak to tak nie je, nastáva najhorší variant, pretože nielenže občania potom majú pocit, že zlá aplikácia európskej legislatívy či jej úplná neaplikácia majú negatívny vplyv na ich životy, ale zrádza ich aj systém vytvorený na ich ochranu. Práve preto je správne fungujúci a dobre zabezpečený Výbor pre petície, ktorý spolupracuje s Komisiou a Radou, základným kameňom na zabezpečenie a uplatňovanie práv občanov EÚ

Úplne súhlasím s myšlienkou zviditeľnenia občianskeho portálu v súvislosti s právom predkladať petície. Ak si občania budú uvedomovať svoje právo na predloženie petície a ak budú očakávať spravodlivú a včasnú odpoveď, európska legislatíva sa posilní, dodáme jej väčšiu legitimitu a transparentnosť a tým posilníme Európsku úniu.

Na záver by som rada pánovi komisárovi povedala, že musíme zlepšiť fungovanie výboru, ako to naznačuje správa, a potom tá nádherná veta „spojenie s občanmi“ prestane byť len túžobným želaním a stane sa skutočnosťou.

  Marcin Libicki , v mene skupiny UEN. - (PL) Vážená pani predsedajúca, rád by som úprimne poďakoval pánovi spravodajcovi Iturgaizovi, členom Výboru pre petície a aj jeho sekretariátu pod vedením pána Lowa za vzorovú prácu, ktorú odvádzali počas posledných troch rokov súčasného volebného obdobia.

Výbor pre petície sa zaoberal rôznorodými otázkami, ktoré trápia občanov Európskej únie a ktoré títo považujú za dôležité. Medzi týmito otázkami bol odkaz na Boha a kresťanstvo v preambule Ústavnej zmluvy, bankrot osôb spojených so spoločnosťami Lloyds a Equitable Life či prípad katolíckeho Rádia Cope v Barcelone. Výbor pre petície sa tiež zaoberal plánmi na využitie pozemkov vo Valencii, spotrebnou daňou z motorových vozidiel, obchvatom cez údolie rieky Rospudy v Poľsku, porušením smerníc Európskej únie poškodzujúcim Írsko (Tara) a obchvatom Orléans vo Francúzsku. Ďalej výbor posudzoval činnosť takzvaných Jugendamt, nemeckých úradov pre mládež, pretože proti nim bolo vznesených mnoho sťažností.

Ako povedal pán Iturgaiz, Výbor pre petície je pre obyvateľov Európy veľmi dôležitý. Približuje európske inštitúcie k občanom a má kľúčovú úlohu pri oboznamovaní spoločnosti so skutočnou povahou týchto inštitúcií.

  David Hammerstein, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, vážený pán Iturgaiz, rád by som vám poďakoval za vynikajúcu správu.

Rád by som najskôr požiadal pani predsedajúcu, aby Komisii tlmočila vážne obavy všetkých členov Výboru pre petície týkajúce sa celkového nedostatku ľudských zdrojov na sekretariáte výboru. Bol by som tiež rád, ak by tieto obavy tlmočila aj predsedníctvu Európskeho parlamentu, ktoré je zodpovedné za prideľovanie dostatočných zdrojov na zabezpečenie nesmierne dôležitej úlohy plynulej komunikácie s občanmi EÚ.

Ďalej by som rád využil prítomnosť pána komisára Dimasa. Keďže sa množstvo petícií týka otázok životného prostredia a mnohé z nich pochádzajú zo Španielska, rád by som prediskutoval, ak by ich bolo možné lepšie riešiť.

Po prvé, európska komisia ako ochrankyňa zmlúv očividne neplní svoju úlohu, keď nie je schopná konať vo vzťahu k mnohým petíciám s dostatočnou rýchlosťou. V mnohých prípadoch sa ocitáme v situácii, keď konáme in articulo mortis: teda vo chvíli, keď sa dopracujeme k úvahám o konaní pre porušenie práva, je už neskoro.

Ako už niektorí moji kolegovia povedali, musíme sa tiež zaoberať informáciami, ktoré nám predkladatelia petícií poskytujú. V príliš mnohých prípadoch, najmä čo sa týka Španielska, nedošlo k žiadnej jasnej reakcii na petície a dokonca ani k žiadnemu skutočnému pokusu o posúdenie poskytnutých informácií, ako napríklad vo veci povrchových baní či lyžiarskych areálov uprostred oblastí spadajúcich do siete Natura 2000.

Európska komisia konala naopak príkladne v prípade iných petícií, ako napríklad v prípade údolia rieky Raspuda v Poľsku. Ako som však už spomenul, máme obavy, že sa Komisia v mnohých prípadoch dostaví na scénu príliš neskoro po flagrantnom porušení zákonov na ochranu životného prostredia. Príkladom môže byť prípad diaľnice 501 v autonómnej oblasti Madrid, kde konanie pre porušenie práva začalo až po dokončení stavebných prác.

Ďalšie znepokojenie panuje v otázke aplikácie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernice o strategickom posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V mnohých krajinách, najmä v Španielsku, nie sú tieto smernice riadne aplikované a projekty bývajú rozdelené tak, aby sa na ne tieto predpisy nevťahovali-.

A napokon, aplikácia rámcovej smernice o vode je stále nejednotná a v mnohých prípadoch týkajúcich sa rozsiahlych pozemkov v Španielsku, o ktorých boli vydané záväzné správy proti samotnej španielskej vláde, odmieta Európska komisia podniknúť preventívne kroky.

  Predsedajúca. − Ďakujem, David. Sľubujem, že budem predsedníctvu tlmočiť vašu požiadavku týkajúcu sa ďalších ľudských zdrojov pre prácu sekretariátu Výboru pre petície.

  Willy Meyer Pleite, v mene skupiny GUE/NGL. – (ES) Vážená pani predsedajúca, je pravda, že jednou z najčastejšie porušovaných smerníc je smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré je povinné pre všetky stavebné a plánovacie projekty.

Naším problémom je proste fakt, že na scénu vstupujeme s príliš veľkým meškaním od podania petície občanmi, v čase, kedy už došlo k nenapraviteľným škodám.

V Španielsku sme boli svedkami veľmi agresívnych stavebných projektov pozdĺž celého pobrežia, ktoré mali extrémne negatívne dôsledky. V súčasnosti sa v Španielsku stavia podnik na opätovné splyňovanie uprostred ústia rieky El Ferrol, ktorej ochrana je v záujme Spoločenstva a ktorá je súčasťou siete Natura 2000, a pritom nebolo vykonané žiadne hodnotenie vplyvov na životné prostredie. Je to jediný španielsky podnik na opätovné splyňovanie, kde nedôjde k tomuto hodnoteniu a ktorý tak spôsobuje nedostatok bezpečnosti a porušuje jasné smernice.

Každý z nás sa bude musieť usilovať o urýchlenie našich reakcií, aby občania videli, že nedochádza k porušovaniu ich práv.

  Kathy Sinnott , v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, podľa môjho názoru je Výbor pre petície jedným z najcennejších výborov Parlamentu, ak nie je výborom vôbec najcennejším. Občania jeho prostredníctvom oznamujú, ako sa ich dotýkajú či nedotýkajú zákony, s ktorými sa zaoberáme v ostatných výboroch. Bez tejto spätnej väzby sme odsúdení pracovať vo vzduchoprázdne. Pokiaľ však ide o riadne vykonávanie našej práce, v tomto procese ešte čosi chýba: Rada a stále zastúpenie členských štátov. Ako môžeme dosiahnuť výsledky v prospech občana v jeho spore so štátom, ak tento štát nie je vo Výbore pre petície zastúpený?

Ďalšou otázkou, ktorú by som rada spomenula, je jedna konkrétna petícia. Obyvatelia Írska sa na petičný výbor obrátili celkom s tridsiatimi petíciami vo veci našej najcennejšej archeologickej lokality: Tary, sídla írskych kráľov a svätého Patrika. Výbor pre petície na ne zareagoval a žiadal zastavenie ničenia. Komisia írske orgány zažalovala, a predsa: než k niečomu dôjde, bude už diaľnica stáť, bude tam pravdepodobne už tri či štyri roky, všetko už bude zničené. Obyvateľom Írska ostane len rozčarovanie.

  Simon Busuttil (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, rád by som zablahoželal svojmu kolegovi pánovi Iturgaizovi Angulovi k vynikajúcej správe.

Začiatkom tohto roka som sa sám stal členom Výboru pre petície a musím sa priznať, že sa stávam jeho nadšeným stúpencom a zástancom jeho významnej úlohy. Odvážim sa však tvrdiť, že mnohí poslanci tohto Parlamentu neprisudzujú výboru význam, aký si zaslúži, a to by sa malo zmeniť.

Ak má občianstvo EÚ niečo znamenať, potom musí rozhodne znamenať to, že občania Európy majú možnosť postaviť sa na obranu svojich práv a nechať zaznieť svoj hlas bez ohľadu na to, či stoja proti podnikom, miestnym či regionálnym orgánom, verejným inštitúciám či dokonca proti národným vládam svojich štátov. Toto právo možno najlepšie uplatniť prostredníctvom petícií adresovaných Európskemu parlamentu – je to právo, ktoré ako základné uznáva zmluva. Ak sa ich sťažnosť týka práv patriacich do práva Európskej únie, môžu sa ľudia spoľahnúť, že sa ich zastane Európa i my ako zástupcovia Európanov.

Povedal by som, že petície predstavujú hold Európe a tomu, čo predstavuje, ale veľké uznanie patrí aj členským štátom, pretože tie samy podpísali zmluvu, na základe ktorej sa zriadilo právo predkladať petície, hoci práve tieto petície možno použiť proti orgánom samotných členských štátov. Naliehavo teda vyzývam občanov EÚ, aby sa postavili za svoje práva, aby využívali petície ako nástroj na svoju obranu. Tí, ktorí tak spravia, nás určite nájdu po svojom boku.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, v roku 2006 dostal Európsky parlament 1 016 petícií. Podobne ako v roku 2005 približne tretina z nich nespadala do sféry kompetencií Európskej únie a boli teda označené za neprípustné.

Táto skutočnosť poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby občania boli riadne informovaní o pôsobnosti Európskej únie a jej inštitúcií. V tejto súvislosti by som rada zdôraznila nesmierny príspevok Výboru pre petície k práci Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o komunikáciu s občanmi a presadzovanie transparentnosti a zodpovednosti v rámci rozhodovacieho procesu Únie. Chválu si zaslúži aj úzka spolupráca Výboru pre petície s európskym ombudsmanom.

Nutne je však potrebné väčšie úsilie zo strany Rady. Konkrétne by mal byť menovaný vyšší úradník na koordináciu petícií, pretože mnohé z nich sa týkajú citlivých politických otázok spojených s vykonávaním predpisov Spoločenstva vo vnútroštátnych právnych poriadkoch členských štátov. Jediným spôsobom vedúcim k naplneniu očakávaní občanov, pokiaľ ide o rýchle a účinné odpovede na ich sťažnosti, je zrýchlenie procesu preskúmavania petícií a zaistenie spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami.

Na záver by som rada poďakovala spravodajcovi za dobre pripravený dokument.

  Marios Matsakis (ALDE). Vážená pani predsedajúca, aj ja by som rád zablahoželala pánovi spravodajcovi k vynikajúcej správe. Súčasne by som rád zablahoželal predsedovi Výboru pre petície, jeho členom a sekretariátu k úžasnej práci, ktorú vykonávajú.

Hoci dochádzka poslancov Parlamentu je v niektorých prípadoch biedna, Výbor pre petície je podľa môjho názoru jedným z najdôležitejších výborov, pretože umožňuje spojenie prostých občanov Európskej únie s jej inštitúciami. Poskytuje mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa voliči cítia spojení s EÚ a medzi občanmi sa šíri pocit, že európske inštitúcie nie sú beztvárni, nepostihnuteľní úradníci, ale že môžu byť braní na zodpovednosť za svoje činy a že je možné hľadať zodpovedné osoby a kritizovať tých, ktorí svoju prácu nevykonávajú dobre.

Významným bodom správy je, že stály dialóg medzi Výborom pre petície, ombudsmanom a Komisiou bol veľmi prínosný, ale bohužiaľ spolupráca s členskými štátmi a Radou ešte stále nie je ideálna, a práve v tejto oblasti je urýchlene potrebné dosiahnuť výrazné zlepšenie.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Výbor pre petície nedoceniteľne prispieva ku komunikácii medzi Európskym parlamentom a občanmi členských štátov a plní očakávania spoločnosti. Každý rok dostane približne 1 000 petícií, zhruba 2 500 dokumentov, a rovnaký počet dokumentov každý rok aj odošle. Je preto zrejmé, že občania našich krajín takýto priamy kontakt s Európskym parlamentom potrebujú a že im dodáva nádej v to, že ich problémy možno riešiť.

To samozrejme neznamená, že autori týchto petícií majú vždy pravdu. Predstavujú rozdielne názory a záujmy. Ale už samotná skutočnosť, že Výbor pre petície tieto petície prešetruje, umožňuje chápať problémy, ktoré spoločnosť zaujímajú. Ponúka tiež príležitosť vylepšiť legislatívu, ktorá nie je vždy jednoznačná a transparentná, odstrániť medzery v práve a zabrániť porušovaniu či chybnému vykonávaniu právnych predpisov Spoločenstva.

Rada by som Výboru pre petície poďakovala za výsledky jeho záslužnej práce.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, teší ma, že mám príležitosť byť tu, pretože sa domnievam, že práca Výboru pre petície – a chcela by som zablahoželať spravodajcovi k práci, ktorú odviedol na tejto správe – sa veľmi líši od práce všetkých ostatných výborov a od všetkých správ, na ktoré sa pozriete. Predpokladám, že ako členovia Výboru pre petície sme – a teraz použijem obnosenú frázu, ktorú nemám rada – „blízko k občanom“. Myslím si, že je to veľmi dôležité. Telefonujú do našej kancelárie, poznajú našich asistentov, žiadajú nás o pomoc a my ju poskytujeme. My im pomáhame a prinášame ich petície na pôdu Parlamentu. Zaoberáme sa tiež celou škálou otázok, čo od členov výbor vyžaduje, aby sa vzdelávali vo všetkých oblastiach problémov, ktoré sa dostanú na náš stôl, od ochrany životného prostredia cez finančné služby až po mnohé iné veci.

Náš výbor sa najčastejšie stretáva so „skutočnými ľuďmi“ a zaoberá sa nimi – opäť je to fráza, ktorú nerada používam, ale pri takto neskorej rozprave v tomto Parlamente je veľmi dôležitá. Pravda je však taká, že sa dosť spoliehame na Komisiu, že nám dá odpovede, a musím povedať, že niekedy je kvalita, ale aj kvantita odpovedí na schôdzach úbohá; nie vždy, ale v niektorých prípadoch už nie sú aktuálne a mohli by sme svoju prácu robiť lepšie. Všetko úsilie a všetky poznámky v správe smerujúce k tomuto cieľu majú moju podporu.

Domnievam sa však, že si to vyžaduje zvláštnu osobnosť, aby sa človek obrátil na Výbor pre petície Parlamentu. Mnohí ľudia by tak radi urobili, ale nedokážu to, takže to má čo do činenia s ľuďmi plnými odhodlania a samozrejme s ľuďmi, ktorí sú aj rozhnevaní tým, čo sa v ich členskom štáte deje, a žiadajú činy.

Dám vám príklad skládky menom Whiteriver v mojej krajine, v grófstve Louth. Budeme sa ňou zaoberať niekedy v budúcnosti, ale už samotná hrozba, že sa touto vecou bude zaoberať Výbor pre petície, viedla k pozitívnemu vývoju situácie. Takže niekedy účinne pôsobíme bez toho, aby sme o tom vedeli, ešte skôr, než petícia dorazí do Parlamentu.

Rada by som spomenula najmä vlaňajší prípad týkajúci sa spoločnosti Equitable Life, ktorý bol, ak chcete, plodom práce výboru. Vo vzťahu k prípadu Equitable Life bolo opäť veľmi dôležité, aby sme ľuďom nesľubovali viac, než sme mohli splniť. Ľudia sa od nás očividne chceli domôcť práv v oblasti kompenzácií ich strát. To sme urobiť nemohli a veľmi jednoznačne sme to vyhlasovali, ale myslím, že veľmi významné bolo to, že sme ukázali, na kom leží zodpovednosť – a tá ležala na vláde Spojeného kráľovstva.

Domnievam sa, že je tiež dôležité, že ustavične vyvíjame tlak na zodpovedné inštitúcie, opäť orgány Spojeného kráľovstva, v spojení so spoločnosťou Equitable Life a nútime ich k činnosti. Mnoho našej práce je politická práca a to znamená presadzovanie určitých bodov, a musíme prejaviť odhodlanie, aby sme dosiahli isté výsledky.

Rada by som povedala niečo, čo už som povedala svojim kolegom zo skupiny PPE-DE: domnievam sa, že potrebujeme určité opatrenie na kontrolu kvality práce výboru, aby sa naša práca naďalej zlepšovala. Po skončení konania by sme sa mali predkladateľov petícií pýtať, čo si myslia o práci, ktorú sme odviedli. Domnievam sa, že sa toho nemusíme báť. Na záver by som rada povedala, pretože to hovorím pri každej príležitosti, že je potrebné sa zaoberať otázkou sprievodcov po európskych mestách, k čomu dúfam dôjde.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval všetkým rečníkom v tejto veľmi zaujímavej rozprave za ich pozitívne príspevky. Súhlasím s väčšinou rečníkov, najmä s pani McGuinessovou, pani Tomaszewskou a pánom Matsakisom, ktorí povedali, že tento výbor je jedným z najdôležitejších a že spája európskych občanov s európskymi inštitúciami. S týmto tvrdením úplne súhlasím a som ochotný spolupracovať v najvyššej možnej miere na riešení obáv európskych občanov.

Rád by som odpovedal na dve otázky: ako nájsť rovnováhu medzi zásadou predbežnej opatrnosti a potrebou získať dôkazy pred napadnutím členského štátu. Uvedomujem si otázky, ktoré spomenul pán Hammerstein, a rád by som povedal, že právne donútenie môže smerovať len voči formálnemu rozhodnutiu členských štátov, ktoré porušujú právo Európskej únie. Komisia nemôže začať konanie voči úmyslu. Teda dokiaľ nedôjde k prijatiu formálneho rozhodnutia, nemožno podniknúť žiadne právne kroky.

Pokiaľ ide o otázku rýchlosti konaní, Komisia musí rešpektovať procedurálne požiadavky zmluvy a zabezpečiť, aby v prípade súdneho konania mala k dispozícii správne argumenty a potrebné dôkazy. To všetko si vyžaduje čas. Napriek tomu všetkému v decembri 2006 Komisia – konkrétne ja – po prvý raz dostala od Európskeho súdneho dvora predbežný príkaz v oblasti ochrany životného prostredia, ktorým bola pozastavená účinnosť nezákonných pravidiel lovu v Taliansku ešte pred začiatkom hlavného súdneho konania. 18. apríla 2007 sme dostali prvý predbežný príkaz týkajúci sa projektu v oblasti infraštruktúry.

Každý prípad je nutné posudzovať jednotlivo, hoci nedávne iniciatívy Komisie podporené Európskym parlamentom, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú mnou spomínaného nezákonného lovu v Taliansku či problému údolia Rospudy, poukazujú na záujem využívať tento postup na ochranu životného prostredia. Nemal by sa však stať rutinným mechanizmom. Mal by sa využívať len vo viditeľných prípadoch, kde prijatie predbežného opatrenia môže mať výchovný účinok.

Na záver by som ešte raz rád poďakoval pánovi spravodajcovi za veľmi informatívnu správu, ktorá, ako úprimne dúfam, prispeje k zviditeľneniu práce Výboru pre petície, a opäť vás ubezpečujem, že Komisia je pevne odhodlaná s vami všetkými spolupracovať.

  Predsedajúca. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať zajtra o 12.00 hod.

23. Regionálny dosah zemetrasení (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom je správa (A6-0388/2007) Nikolaosa Vakalisa, predložená v mene Výboru pre regionálny rozvoj, o regionálnom dosahu zemetrasení (2007/2151(INI)).

  Nikolaos Vakalis (PPE-DE), spravodajca. – (EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni, požiadal som o túto správu po tom, čo som zistil toto: hoci v celosvetovom meradle zomrelo v 20. storočí pri zemetraseniach 1,5 milióna ľudí a mnoho ďalších bolo zranených; hoci zemetrasenia sú štvrtou najsmrteľnejšou prírodnou katastrofou na svete; a hoci v rokoch 2002 – 2007 boli zemetrasenia štvrtou najčastejšou prírodnou katastrofou v členských a kandidátskych krajinách, v EÚ sme na problém reagovali len príležitostne a okrajovo a len v kontexte iných prírodných katastrof.

Teraz, keď moja správa bola schválená Výborom pre regionálny rozvoj a teší sa podpore všetkých politických skupín, cítim, že som svoj postoj obhájil a som spokojný. Správa z Európskeho parlamentu je jasná: v budúcnosti sa my, EÚ, nesmieme a nemôžeme problémom zemetrasení zaoberať nesúvisle a okrajovo; musíme sa naň zamerať ako na samostatný, oddelený problém a skúmať všetky jeho aspekty a zložky.

V správe sa od Komisie predovšetkým žiada, aby nestrácala čas a pripravila oznámenie, ktoré bude obsahovať hodnotenie rizík zemetrasení a posúdenie prevencie, riadenia, opatrení na pomoc a obnovu. Inými slovami: toto oznámenie musí byť rovnocenné s oznámením o záplavách. Európsky parlament očakáva, že Komisia aspoň v rámci takéhoto oznámenia preskúma návrhy, ktoré správa obsahuje.

Po prvé, prijatie ochranných opatrení proti zemetraseniu by v budúcnosti malo byť základnou požiadavkou pre financovanie infraštruktúry zo štrukturálnych fondov, a to najmä so zreteľom na to, že zemetrasenia v zasiahnutých oblastiach ohrozujú celkovú ekonomickú a hospodársku súdržnosť. Zemetrasenia predstavujú najmä hrozbu pre život a zdravie, infraštruktúru, zamestnanosť, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a cestovný ruch.

Po druhé, mali by sme podporovať výstavbu nových budov a tiež údržbu a vylepšovanie starých budov a konštrukcií, čo zahŕňa aj pamiatky, ktoré nevyhovujú technickým podmienkam pre zemetrasenie.

Po tretie, Európska komisia by mala zabezpečiť, že sa vyčlení viac prostriedkov na informovanie verejnosti a na školenie odborníkov, ktorí sa zemetraseniami zaoberajú.

Po štvrté, mala by sa rozpracovať európska stratégia pre výskum zemetrasení. Mali by sa zohľadňovať nielen spoločenské, ale aj ekonomické výhody, ktoré takéto opatrenia so sebou prinášajú.

Po piate, mal by sa skoncipovať technický protokol o spoločných krokoch EÚ v prípade závažných seizmických katastrof s osobitným dôrazom na kľúčovú dopravnú, energetickú, telekomunikačnú a zdravotnícku infraštruktúru.

A napokon, mal by sa oživiť Barnierov návrh. Malo by sa tiež nadviazať na návrh pánov Sarkozyho a Karamanlisa zriadiť európsku jednotku civilnej ochrany prostredníctvom legislatívneho – zdôrazňujem legislatívneho – návrhu Komisie.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, správa, ktorá má byť zajtra týmto Parlamentom schválená, prichádza s konkrétnymi návrhmi. My – Komisia aj členské štáty – na ne chceme okamžite reagovať a prijať opatrenia v súlade so zodpovednosťou každej zo strán.

Dovoľte mi zakončiť tým, že poďakujem tieňovým spravodajcom za ich skvelú spoluprácu a aj mojim kolegom vo všetkých politických skupinách, ktorý môj pôvodný návrh svojimi zásahmi a zmenami vylepšili.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Komisia aj ja osobne ďakujeme spravodajcovi pánovi Vakalisovi za túto nesmierne informatívnu a cennú správu.

Nie je jednoduché sa so zemetrasením vyrovnať. Je nutná adekvátna príprava a musia sa vopred prijať dostatočné opatrenia tak, aby sme sa mohli vyrovnať s najzávažnejšími dôsledkami.

Pre rozpracovanie metód riešenia prírodných katastrof na úrovni EÚ bol rok 2007 dôležitý. Nielenže sme zažili najrozsiahlejšiu mobilizáciu mechanizmov civilnej ochrany EÚ v boji proti gréckym lesným požiarom, ale boli tiež prijaté dva nové právne nástroje civilnej ochrany: finančný nástroj civilnej ochrany a revidovaný európsky mechanizmus civilnej ochrany. Navyše, ako bolo oznámené v septembri po prijatí uznesenia Európskeho parlamentu o lesných požiaroch a záplavách, plánuje Komisia zvláštnu iniciatívu na posilnenie schopnosti EÚ vyrovnať sa s katastrofami.

Rýchla a efektívna reakcia na mimoriadne udalosti je samozrejme nesmierne dôležitá predovšetkým v prípade rizík ako zemetrasenia, ktoré sú prakticky nepredvídateľné. Avšak aj keď nastanú nepredvídateľné udalosti, efektívna reakcia môže a musí byť doplnená vhodnými preventívnymi opatreniami ako systém včasného varovania na obmedzenie možných škôd a umožnenie toho, aby sa situácia dostala pod kontrolu.

Z týchto dôvodov Komisia v lete roku 2008 rozpracuje kompletnú iniciatívu na celkové zlepšenie prevencie katastrof.

Po reakcii a prevencii je treťou etapou riadenia katastrof typu zemetrasení obnova. V tomto kontexte vítam výzvu Parlamentu Rade, aby podporila návrh na fond solidarity.

Finančný nástroj pre civilnú ochranu poskytuje dlhodobý finančný rámec pre civilnú ochranu typu operácií reagujúcich na zemetrasenie. Nové nariadenie takmer zdvojnásobilo disponibilné prostriedky. Komisia má tiež zvláštne plány na vyrovnanie sa s problémami, ktoré súvisia so zemetrasením a vďaka kapitálu vyčlenenému Európskym parlamentom v rozpočte na rok 2006 Komisia už v súčasnosti podporuje projekt STEP. Tento projekt sa implementuje prostredníctvom partnerstva medzi Talianskom, Portugalskom a Nemeckom a má za cieľ vybudovať mobilnú jednotku na vyhodnocovanie a správu pre riadenie zemetrasení. Komisia podporuje výzvu spravodajcu pána Vakalisa na lepšiu koordináciu. Udalosti z vlaňajšieho leta ukázali, že hoci bola reakcia civilnej ochrany EÚ pôsobivá, ešte stále existuje priestor na zlepšenie. Na základe odporúčaní Barnierovej správy teraz Komisia pripravuje sformované jednotky civilnej ochrany zložené z odborníkov na riešenie katastrof, ktoré možno okamžite mobilizovať.

Napokon, spravodajca pán Vakalis zdôrazňuje dôležitosť spolupráce s tretími krajinami. Mechanizmus civilnej ochrany umožňuje v oblasti prevencie, zmierňovania a riadenia prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom spoluprácu s tretími krajinami a s programom Euromed a je ďalším dobrým príkladom spolupráce v tejto oblasti.

  Lambert van Nistelrooij, v mene skupiny PPE-DE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, rád by som predovšetkým zablahoželal pánovi Vakalisovi k jeho správe. Ako Grék sa pustil do témy, ktorá sa dotýka aj jeho regiónu a občanov. Dokončil svoju iniciatívnu správu vo veľmi krátkom čase a ja ju naplno podporujem.

Veľmi rád by som sa zameral na riadenie a prevenciu katastrof v širšom kontexte, najmä zmien klímy. Zrážky, závažné dažďové zrážky, záplavy, stúpanie hladín morí atď. budú stále častejšie.

V tomto smere sa ľudia prirodzene spoliehajú na Európsku úniu. Od 31. októbra do 2. novembra som sa zúčastnil rozpravy na pôde OSN v New Yorku s predstaviteľmi mnohých krajín a regiónov. Aj oni sa spoliehajú na Európu a žiadajú nás, aby sme v oblasti prevencie, programov prevencie a prevencie katastrof urobili, čo je v našich silách, a chcú, aby sme do hry zapojili naše odborné znalosti.

Myslím si, že by sme v globálnom meradle okrem inovácií a solidarity mali ponúknuť skutočne práve toto. Moja krajina, Holandsko, tiež z časti leží pod hladinou mora a má osobitné odborné znalosti, ktoré v tejto oblasti môžeme využiť. Preto ma teší, že môžeme dať rôznymi fondmi v rámci Európskej únie dobrý príklad..

Opäť by som rád zdôraznil svoju podporu tomu, čo bolo dnes ráno povedané pri rozprave s Komisiou: náš Fond solidarity musí byť pružnejší. Máme veľmi dobrý fond, veľmi dobrý príklad, ale Európska rada má k nemu ešte stále výhrady.

Napokon, vážená pani predsedajúca, správa pána Vakalisa má osobitne európsky rozmer. Katastrofy sú často viacnárodné, nezastavujú sa na hraniciach, a preto by som rád vyzval Komisiu, aby navrhla iniciatívy so zameraním na ochranu a podporu našich občanov.

  Vasile Dîncu, v mene skupiny PSE. – (RO) Vážená pani predsedajúca, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, vypracovať správu o regionálnom dosahu zemetrasení nebolo ľahké, najmä preto, že prišla spôsobom, akým sa objavujú zemetrasenia: veľmi rýchlo a neočakávane. Z toho dôvodu by som rád nášmu kolegovi pánovi Vakalisovi zagratuloval k spôsobu, akým sa dokázal stať kapitánom tejto lode.

Keďže zemetrasenia nemajú žiadne ideologické konotácie, nedostali sme sa medzi skupinami do názorových rozporov. Našim jediným poslaním bolo nájsť pragmatické formulácie na vyplnenie medzier v legislatíve a vytvoriť výkonné mechanizmy reakcie na európskej úrovni.

Rád by som povedal, že podľa prvotného tušenia pána Vakalisa sme počas výskumnej etapy prípravy tejto správy zistili, že na úrovni Európskej únie existujú vážne medzery v ochrane pred zemetrasením.

Nemáme žiadne jednotné mechanizmy zásahu v prípade zemetrasenia. V mnohých európskych krajinách a regiónoch chýbajú mapy rizikových oblastí. V mnohých krajinách nemáme žiadne relevantné vnútroštátne zákony. Veľmi málo investujeme do výskumu. Nemáme žiadny európsky výskumný program v oblasti seizmického rizika.

Napríklad ochrana pred seizmickým rizikom v rámci poistenia chýba alebo nie je významná. Nemáme žiadnu vzdelávaciu kampaň pre obyvateľstvo, hoci máme normu Eurokód 8, ktorá obsahuje inštrukcie pre ochranu pred zemetrasením. Nevzťahuje sa však na predpisy územného plánovania pre novú výstavbu.

Jedným slovom, navrhli sme aj iné veci. Pán Vakalis niektoré z nich spomenul. Tí z nás, ktorí sú zo Strany európskych socialistov, znovu zdôraznili podporu vytvorenia európskych jednotiek civilnej ochrany a vyzvali Komisiu, aby na tento účel podala návrh. Navrhli sme európsky centralizovaný nástroj na prevenciu a riadenie kríz spôsobených zemetrasením. Kládli sme dôraz na vyspelý výskum a program financovaný na európskej úrovni.

Vo všetkých týchto oblastiach pôsobil pán Vakalis ako dokonalý katalyzátor, keď hrozilo, že pripravíme správu veľkosti slovníka, pripravil vynikajúce syntézy pre kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Preto sa domnievam, že táto správa je výsledkom vynikajúcej tímovej práce a  pánovi Vakalisovi a všetkým kolegom, ktorí sa na tejto správe podieľali, blahoželám.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

  Marios Matsakis, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, blahoželám pánovi Vakalisovi k jeho vynikajúcej práci. Táto správa zdôrazňuje skutočnosť, že hoci zemetrasenia môžu mať v seizmicky zasiahnutých regiónoch zničujúce hospodárske a spoločenské dôsledky, EÚ im dosiaľ nevenovala dostatočnú pozornosť. Spravodajca tvrdí – a právom – že sú akútne potrebné regulačné a finančné opatrenia, aby bolo možné tento nešťastný stav napraviť. Takéto opatrenia by mali smerovať k minimalizácii spôsobených škôd, ako aj k uľahčeniu rýchlej a efektívnej reakcie a kompenzácie postihnutým jednotlivcom a obciam.

Pán Vakalis tvrdí, že oblasťou, ktorej by sa mala venovať osobitná pozornosť, je výskum. Súhlasím. Samozrejme nie nutne výskum v predpovedaní zemetrasení, čo je oblasť, ktorej limity už boli preukázané, ale výskum toho, ako naše budovy staviame. Jedným príkladom je pozornosť venovaná stabilnejším, robustnejším a ľahším materiálom. Ďalšou oblasťou, kde výskum môže pomôcť predchádzať stratám na životoch, sú bezpečnostné prvky na prevenciu zásahu elektrickým prúdom a požiarov vzniknutých z elektriny po otrase. Výskum telekomunikačných systémov, ktoré sa v panike po zemetrasení tak rýchlo nezahltia, a výskum špecializovaných nástrojov na odhaľovanie a vyslobodzovanie obetí zo zrútených budov sú ďalšou oblasťou, kde výskum môže byť maximálne užitočný a prospešný.

  Sebastiano (Nello) Musumeci, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, som presvedčený, že návrh na uznesenie o regionálnom dosahu zemetrasení sa po prvý raz logickým a súvislým spôsobom zaoberá otázkou seizmickej zraniteľnosti častí Únie a v dôsledku toho i oslabenia služieb civilnej ochrany. Preto na adresu spravodajcu hovorím: komu chvála, tomu chvála!

Som touto záležitosťou fascinovaný a priamo sa ma týka, keďže žijem v európskom regióne s najväčším rizikom seizmickej a sopečnej aktivity, na Sicílii, na úpätí hory Etna. Prednedávnom som mal tú česť slúžiť ako komisár talianskej vlády pre prípady núdze počas vážnej erupcie tejto sopky. Poznám tento problém dôverne a viem, nakoľko je Taliansko v otázke predpovedania a prevencie rizík pozadu, a to samozrejme nejde len o seizmické riziko.

Avšak aj Európa je v tomto smere veľmi pozadu. Ja osobne napríklad už roky vyzývam Parlament a Komisiu, aby zriadili Európsku agentúru pre civilnú ochranu zodpovednú za koordináciu pohotovostných služieb členských štátov a za koncipovanie jednotnej politiky prevencie, prognostiky a školenia personálu a dobrovoľníkov.

Dnešné uznesenie, zdá sa, ide konečne týmto smerom. Ak mám povedať pravdu, Európskej únii ako celku ešte stále chýba kultúra civilnej ochrany, ktorá často nie je ničím iným než témou okrúhlych stolov a volebných sľubov, hoci to, o čo ide, je právo každého z nás na bezpečnosť. Skôr, než sa Európa obráti na miestnych činiteľov, provincie, obce a regióny so žiadosťou o konkrétne príklady, mala by demonštrovať vôľu konečne obrátiť list, a verím, že práve toto uznesenie by mohlo byť prvým vážnym krokom týmto smerom.

  Diamanto Manolakou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predsedajúci, zemetraseniam sa nedá vyhnúť, možno ale prijať ochranné opatrenia na minimalizáciu úmrtí a skazy a na to, aby mohli ľudia žiť vo väčšom bezpečí.

Pán spravodajca navrhuje niekoľko vhodných opatrení, ktoré nebudem znovu opakovať. Musím k tomu však zdôrazniť potrebu predseizmických inšpekcií a vystuženia konštrukcie tam, kde je problém, a to vo verejných aj súkromných budovách, ako napríklad v továrňach, školách, rekreačných zariadeniach. Mám na mysli miesta, kde sa ľudia zhromažďujú vo väčšom počte. Súčasne musíme chrániť a rozširovať otvorené priestory na ubytovanie obyvateľstva po katastrofickom zemetrasení, pretože rentabilita pôdy podnietila stavebný rozvoj.

Čo sa týka nových stavieb, je nutné overovať kvalitu materiálov a hodnovernosť stavbárov, keďže v záujme vyššieho zisku sa niekedy prehliadajú ľudské životy, ako vieme zo zemetrasení v Grécku. Zvlášť ochranné opatrenia sa musia najskôr uplatniť v oblastiach s vyšším seizmickým rizikom. Ide v podstate o husto zastavané územia, ktoré sú sociálne, hospodársky a z hľadiska bývania zanedbané.

Je v poriadku, že by mala existovať pomoc Spoločenstva pre obnovu. Ide o peniaze ľudu. Vláda tiež bude musieť dodržiavať postupy prispôsobené pôdnym a bytovým podmienkam danej oblasti, aby mohla poskytovať čo najväčšiu ochranu pred zemetrasením a zlepšenie obytných budov.

  Georgios Georgiou, v mene skupiny IND/DEM. – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som zablahoželať svojmu kolegovi pánovi Vakalisovi a poďakovať pánovi komisárovi Dimasovi za nádej, ktorú nám do budúcnosti dáva.

Môžete utiecť pred ohňom, pán predsedajúci, a ak viete plávať, môžete uniknúť povodni. V prípade zemetrasenia môžete len dúfať, že Pán Boh je na vašej strane. Keďže toto sa týka našich metafyzických cieľov a nádejí, bolo by dobré mať na svojej strane EÚ. Niekedy ju bohužiaľ na svojej strane nemáme, pretože sme videli, že Fond solidarity sa aktivoval len pri jednom zemetrasení, zatiaľ čo v prípade povodní a požiarov sme videli omnoho väčšiu ochotu. Samozrejme chápeme, že podľa nariadení by mala škoda presahovať 3 miliardy, lenže domy, ktoré padajú nie sú domy Onassisa či Billa Gatesa, ale domovy chudobných. Môžeme preto nariadenia obísť. Keďže región Stredozemia často trpí neznesiteľné skúšky ohňom na hrane nespravodlivého fyzického trestu, vyzývame, ak to bude možné, k aktivácii Fondu štrukturálneho rozvoja, Fondu solidarity (ak bude možné zmierniť jeho prísne pravidlá), Európskeho fondu regionálneho rozvoja i Fondu civilnej ochrany. To umožní financovanie životne dôležitých výskumných programov, ako aj nápravu škôd všade tam, kde to bude humánne a spravodlivo možné.

  Rolf Berend (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, táto vynikajúca správa nášho kolegu pána Vakalisa hladko nadväzuje na tri správy o prírodných katastrofách prijaté Parlamentom vlani a je ich dôležitým doplnkom, pretože tie predošlé správy sa nezaoberali zemetraseniami. Vieme však, že mnoho krajín a regiónov – najmä v južnej Európe a Stredozemí – vykazuje vysoké riziko zemetrasenia. Preto podporujem výzvu spravodajcu adresovanú Komisii, aby pripravila oznámenie, ktoré by vyhodnotilo ohrozenia plynúce zo zemetrasení a navrhlo protiopatrenia a následné opatrenia nevyhnuté na ich zdolanie, podobne ako prednedávnom v prípade povodní.

Kľúčovou otázkou je samozrejme financovanie a ako spravodajca pre Fond solidarity nechápem, prečo Rada ešte stále prešľapuje na mieste vo veci prispôsobenia Fondu solidarity – či ho vlastne odložila ad acta – ktoré tento Parlament podporil. Je nutné okamžite konať, aby tento nástroj solidarity a financovania bol v budúcnosti k dispozícii tak, aby škody spôsobené prírodnými katastrofami vrátane zemetrasení mohli byť rýchlo, efektívne a pružne napravené. Bez takejto pružnosti, najmä pokiaľ ide o časový rozvrh a opatrenia na financovanie, sa už v minulosti ukázalo, že potreby obetí zemetrasení boli v podstate ignorované.

Musíme vziať do úvahy – ako povedal už predrečník – že Fond solidarity, ktorý už existuje, bol na odstránenie škôd po zemetrasení použitý len raz. Zemetrasenia sú však rovnaké prírodné katastrofy ako povodne, lesné požiare či búrky. Okrem priameho financovania existujú aj iné formy financovania, ktoré by sa tiež mali použiť, ako napríklad regionálne štátne dotácie alebo pôžičky z Európskeho investičného fondu. Ide o jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby boli k dispozícii príslušné zdroje na riešenie zemetrasenia. Správa predstavuje dobrý príspevok k tomuto procesu.

  Wolfgang Bulfon (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, zemetrasenie vo Friaule pred 30 rokmi zabilo vyše 3 000 ľudí a ešte stále si ho veľmi živo pamätám. Obrazy skazy spôsobenej v priebehu sekúnd a preteky s časom pri vyslobodzovaní zranených zo sutín sú niečím, na čo nikdy nezabudnem. Je preto zvlášť vítané, že Európsky parlament sa touto dôležitou témou zaoberá. Bez bezmedzného nasadenia záchranárov – vrátane dobrovoľníkov z okolitých krajín – sa takýto typ zemetrasenia prakticky nedá zvládnuť, pretože užitočná je len rýchla pomoc.

Bez ohľadu na túto skutočnosť existuje v EÚ ešte stále len veľmi malá spolupráca na výskume v oblasti rizík spojených so zemetrasením a neexistujú spoločné mechanizmy krízovej intervencie na európskej úrovni. Potrebujeme záväzné pravidlá pre cezhraničnú spoluprácu a je potrebné upevniť spoluprácu s organizáciami, ktoré sa zaoberajú zmierňovaním následkov nešťastí. Vítam návrh, aby inštrukcie normy Eurokód 8 boli začlenené do plánovacích predpisov zraniteľných krajín. V súčasnosti vo väčšine európskych krajín neexistuje právny základ pre hodnotenie konštrukcie významných budov, ale práve tieto verejné budovy strategického významu pre civilnú ochranu musia v prípade katastrofy zostať nepoškodené a funkčné a vyžadujú si osobitnú ochranu. Hodnotenie dôležitých budov je preto nutné začleniť do regionálnych programov ako kľúčový prvok.

Napokon by som rád vzdal hold obnove, ktorú realizujú ľudia zasiahnutí týmito pohromami. Sú dobrým príkladom toho, ako s pomocou vlastného úsilia existuje nádej na lepšiu budúcnosť aj po totálnej skaze. Rád by som preto úprimne poďakoval pánovi spravodajcovi za jeho prácu.

  Oldřich Vlasák (PPE-DE). - (SK) Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi začať citátom, ktorý pred vyše 150 rokmi napísal Johann Wolfgang von Goethe a ktorý platí dodnes: „So zemetrasením sa nedá hádať.“ Ako však vystihuje správa pána poslanca Vakalisa, so zemetrasením sa musíme naučiť žiť a dokonale sa naň pripraviť. Za to, že táto správa prináša konkrétne návody a ukazuje cestu, ktorou by sme sa mali vydať, by som chcel svojho kolegu oceniť.

Niet pochýb o tom, že zemetrasenie je ničivý fenomén. Podľa odhadov geofyzikov a historikov zahynulo od počiatku civilizácie na následky zemetrasení až 150 miliónov ľudí a celá polovica ľudstva dnes žije v seizmicky aktívnych oblastiach. V Európe zemetrasenie nemá vždy katastrofický charakter, i tak je však potrebné pamätať na ochranu pred ním. Už zemetrasenie so silou nad 5 stupňov Richterovej stupnice totiž môže byť nebezpečné, pretože pri ňom padajú uvoľnené predmety, lietajú škridly zo striech, dochádza k poruchám tektoniky budov i rozvodov plynu a elektriny.

Osobne som presvedčený, že kroky, ktoré sme v uplynulom období v oblasti odstránenia negatívnych dôsledkov zemetrasenia urobili, sú správne. Zavedenie spoločného čísla tiesňového volania, budovanie integrovaných záchranných systémov, podpora medzinárodnej spolupráce a výmeny informácií záchranných zložiek, to všetko sú pozitívne kroky. Na tieto kroky je potrebné nadviazať a neustále posilňovať najmä spoluprácu medzi susednými regiónmi a štátmi v oblasti záchrannej služby, zlepšiť kvalifikáciu a schopnosti odborníkov, ktorí sa zaoberajú civilnou ochranou, masovo využívať možnosti informačných technológií či podporovať konanie cvičení a simulácií možných katastrof.

Nemali by sme si ale vytyčovať nereálne ciele, budovať spoločné orgány či harmonizovať legislatívu, ale mali by sme sa skôr zamerať na základné nedostatky súčasného systému. V neposlednom rade si musíme uvedomiť, že zemetrasenia sú jedným z typov prírodných katastrof ako povodne, požiare či vyčerpávajúce vlny sucha. Na problematiku prírodných katastrof by sme preto mali nazerať komplexne.

  Ljudmila Novak (PPE-DE). - (SL) Hovorí sa, že v núdzi spoznáš priateľa. Región, kde sa odohralo silné či dokonca katastrofické zemetrasenie, prirodzene potrebuje rýchlu a efektívnu pomoc Európskej únie, najmä tam, kde príslušná krajina nie je sama schopná si v plnej miere pomôcť.

So zreteľom na početnosť zemetrasení v Európe, počet obetí a príslušné materiálne škody, je vysoko nepravdepodobné, že by zdroje z Fondu solidarity na pomoc obetiam zemetrasenia boli použité len raz. Katastrofické požiare v Grécku ukázali, že Európska únia nie je na riešenie takýchto katastrof dostatočne dobre pripravená.

Súhlasím s návrhom v tom, že by sme mali investovať viac prostriedkov do výskumu zameraného na zlepšenie monitorovania seizmických rizík a zdroje na tento účel už boli poskytnuté v rámci 7. rámcového programu pre výskum. Je tiež rozumné spolupracovať s krajinami, ktoré už v tejto oblasti majú značné znalosti a skúsenosti.

Strategický plán pre riešenie zemetrasení, rýchla reakcia, koordinovaná záchranná a cezhraničná pomoc môžu zachrániť veľké množstvo ľudských životov. Prirodzene, aj vyspelé opatrenia môžu predísť mnohým problémom. Kto by si vedel predstaviť Brusel bez Veľkého námestia, Paríž bez Eiffelovej veže či Londýn bez Buckinghamského paláca? Každá krajina a región má svoj klenot a svoje kultúrne dedičstvo, ktoré musí pred zemetrasením chrániť, ako to je len možné. Normy pre budovy odolné voči zemetraseniam je nutné dôsledne dodržiavať, a to najmä v oblastiach s vysokou úrovňou seizmickej aktivity.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážený pán predsedajúci, ešte raz by som sa rád poďakoval všetkým rečníkom v dnešnej rozprave za ich veľmi pozitívne príspevky.

Komisia podporuje schválenie správy o regionálnom dosahu zemetrasení. Občania od členských štátov a inštitucionálnych orgánov očakávajú, že v konfrontácii s katastrofami budú konať efektívne a v duchu solidarity. Prevencia environmentálnych škôd a škôd spôsobených ľudskou činnosťou zahŕňa posilňovanie a rozvoj zdrojov a spôsobilosti civilnej ochrany na miestnej, národnej a európskej úrovni. Komisia je presvedčená, že Parlament bude v budúcnosti v podpore tohto cieľa pokračovať.

Dámy a páni, dovoľte mi napokon pripomenúť, že 22. a 23. novembra usporiada Komisia v Bruseli svoje druhé fórum o civilnej ochrane. Fóra sa zúčastní približne 500 účastníkov, ktorí pracujú v oblasti civilnej ochrany alebo sa o ňu zaujímajú. Umožní účastníkom výmenu myšlienok a dá im príležitosť stretnúť sa s ostatnými, ktorí majú rovnaký záujem o civilnú ochranu a ktorí pracujú v rovnakej oblasti. Preto vyzývam svojich kolegov poslancov, aby sa fóra zúčastnili a stretli sa so spoločenstvom civilnej ochrany.

Ešte raz mi dovoľte zablahoželať spravodajcovi pánovi Vakalisovi k jeho vynikajúcej správe.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Tektonické pohyby sa prejavujú nielen pri zemetraseniach, ale aj pri sopečných erupciách. Účinky týchto prírodných hrozieb môžu byť navyše ešte zhoršené, napríklad zosuvmi pôdy či vlnami cunami.

Najodľahlejšie regióny Európskej únie, ktoré týmto typom pohromy často trpia, získali kľúčové skúsenosti pri pozorovaní týchto javov, ich prevencii a reakcii na ne.

Dúfam, že Komisia a členské štáty podporia vznik tzv. centier excelentnosti v oblasti výskumných, technologických a architektonických inovácií v regiónoch zasiahnutých týmito prírodnými hrozbami, najmä v najodľahlejších regiónoch.

Dvojitým cieľom týchto štruktúr by bolo zabezpečiť bezpečnosť verejnosti a umožniť udržateľný rozvoj pôdy prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a prepojenia výskumných zariadení, MSP a miestnych úradov v dotknutých regiónoch.

Rada by som poďakovala pánovi spravodajcovi za schválenie mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov formulovaných v tomto smere a ubezpečujem ho, že v plnej miere podporujem jeho obnovenú požiadavku na Komisiu, aby čo najskôr zverejnila ambiciózny návrh skutočnej európskej jednotky civilnej ochrany.

24. Vyhlásenie o konsenze o humanitárnej pomoci - Európska únia a humanitárna pomoc (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o:

- stanovisku Komisie k vyhláseniu o konsenze o humanitárnej pomoci, a

- správe (A6-0372/2007) pána Cornilleta v mene Výboru pre rozvoj o Európskej únii a humanitárnej pomoci [2007/2139(INI)].

  Louis Michel, člen Komise. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, dámy a páni, rád by som začal poďakovaním pánovi Cornilletovi a zablahoželal mu k jeho správe, ktorá presne identifikuje výzvy, ktorým čelí humanitárne úsilie, a osobitne k tomu, že dokonale identifikuje postupy, ktoré je nevyhnutné zaujať voči európskemu humanitárnemu pôsobeniu. Táto správa je zásadným príspevkom k spoločnej práci Parlamentu, Rady a Komisie zameranej na realizáciu budúceho Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci. Naším spoločným cieľom je v spoločnej deklarácií všetkých troch inštitúcií formalizovať našu víziu a náš spoločný postoj k politike humanitárnej pomoci. Nepochybujem, že aktívne zapojenie Európskeho parlamentu je kľúčové pre úspech procesu prijímania deklarácie.

Dovoľte mi veľmi stručne zopakovať dôvod tejto politickej iniciatívy: v zásade sa humanitárny kontext v posledných rokoch zmenil a my sa tomu potrebujeme prispôsobiť, ak chceme, aby naše humanitárne akcie boli aj naďalej logické a účinné.

Čo sú hlavné zmeny a čo sú hlavné výzvy? Domnievam sa, že ich možno zhrnúť takto. Po prvé, existuje stále viac konfliktov a prírodných pohrôm a tieto si vyberajú stále viac ľudských životov. Konkrétne prírodné pohromy sú často spôsobované zmenou klímy: záplavy z nedávnej doby v Mexiku sú odrazom reality a rozsahu tohto znepokojujúceho trendu.

Po druhé, sme tiež svedkami rastu počtu zložitých kríz a významných zmien v povahe konfliktov. Napríklad metódy a prostriedky používané v ozbrojených konfliktoch stále viac komplikujú prácu humanitárnych organizácií. Riziká útokov a drancovania humanitárnej pomoci tiež patria do neblahej každodennej reality, či už ide o Dárfúr alebo Somálsko, Srí Lanku alebo Mjanmarsko, Kolumbiu alebo východ Konžskej demokratickej republiky. Sme tiež stále častejšie svedkami systematického porušovania medzinárodného humanitárneho práva a v dôsledku toho obmedzenia humanitárnych hodnôt.

Stále existuje riziko zamieňania politickej a humanitárnej agendy. Pevne verím, že Európska únia ako najväčší svetový darca – myslím, že je dôležité pripomenúť, že dohromady zodpovedáme za 40 % celosvetovej humanitárnej pomoci – ale aj ako politický pilier medzinárodného práva a multilateralizmu má, čo sa mňa týka, zvláštnu zodpovednosť za zaistenie efektívnej a náležitej humanitárnej pomoci. Môžeme a musíme konať ako politický katalyzátor a byť aj politickým meradlom a referenčným bodom. To je kontext, v ktorom sme sa takmer pred rokom rozhodli na úrovni EÚ spustiť iniciatívu na dosiahnutie jasného konsenzu o humanitárnej pomoci.

Tieto záležitosti správa pána Cornilleta jasne odráža a ja prirodzene podporujem kľúčové prvky, ktoré Európsky parlament chce pri príprave európskeho humanitárneho konsenzu zdôrazniť a obhajovať. Tento konsenzus a jemu zodpovedajúce monitorovanie zahŕňajúce všetkých 27 členských krajín EÚ a Spoločenstvo po prvý raz poskytne spoločné politické hodnoty, ciele a zásady podporované členskými krajinami a Komisiou, čo pomôže zlepšiť vzájomné sa dopĺňanie a koordináciu práce členských krajín a Komisie.

Aké sú hlavné prvky návrhu konsenzu? Prvým je rešpektovanie humanitárnych zásad: ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť. Samozrejme viete, čo to znamená.

Druhým prvkom je potreba posilniť rešpekt a uplatňovanie medzinárodného humanitárneho práva na medzinárodnej úrovni. Dovoľte mi v tomto smere povedať krátku anekdotu. Nebudem spomínať krajinu, ale pamätám sa, a nebolo to tak dávno, že som bol z humanitárneho pohľadu v mimoriadne dramatickej situácii uprostred vojenských operácií. Kládol som otázky jednému z popredných predstaviteľov tejto krajiny, ktorý bol zodpovedný za to, čo sa tam dialo, a povedal som mu: „Nedodržiavate medzinárodné humanitárne právo“. Odpovedal mi skutočne hrozne: „To je pravda, ale toto je vojna“. Je zrejmé, že medzinárodné humanitárne právo je koncipované presne pre čas vojny. Môžete si preto predstaviť, ako veľmi sa od neho vzďaľujeme, v istom zmysle bez jedinej reakcie, alebo ako sa stále viac a viac vzďaľujeme od jeho najzákladnejších noriem.

Po tretie, je dôležité zlepšiť prax a metódy darcov rovnako ako kvalitu partnerstva s humanitárnymi organizáciami tak, aby poskytovaná pomoc bola efektívnejšia.

Po štvrté, musí existovať dobrovoľný záväzok zo strany členských štátov posilniť vzájomné dopĺňanie a koordináciu humanitárnych akcií, a to je samozrejme ešte dôležitejšie po rozšírení na 27 členských štátov. Budúci konsenzus bude tiež musieť vytvoriť všeobecný rámec na vymedzenie vzťahu medzi humanitárnou pomocou a inými vonkajšími politikami EÚ. Celkovým cieľom potom je, aby humanitárne akcie EÚ boli konzistentnejšie a účinnejšie. To všetko výrazne prispeje k posilneniu medzinárodného systému pod záštitou OSN, čo je bod, ktorý by som rád zdôraznil. Krok k presadeniu európskeho postoja zjavne nemá za cieľ oslabiť ústrednú úlohu OSN, či s ňou súťažiť. Práve naopak: poslúži na posilnenie tejto ústrednej úlohy a je smutné občas vidieť istú zdržanlivosť voči tomuto európskemu konsenzu preto, že by konkuroval OSN. To rozhodne nie je pravda. Práve naopak: má za cieľ posilniť európsky pilier v rámci OSN, a to je úplná samozrejmosť.

Návrh vyhlásenia o konsenze jasne poukazuje na prvky konsenzu, ktoré budú do istej miery v budúcnosti formovať humanitárnu doktrínu Európskej únie. Rád by som poďakoval Parlamentu a portugalskému predsedníctvu za ich prácu počas rokovania o tomto texte. Teraz sa dostávame do záverečných etáp tejto trojstrannej procedúry, čo by nám malo umožniť naplniť našu ambíciu, aby toto vyhlásenie všetky tri inštitúcie spoločne podpísali 18. decembra.

Toto vyhlásenie o konsenze je len začiatkom procesu. Nie je to konečný cieľ, ale len začiatok procesu. Vieme, že tento prístup si vyžiada značné úsilie na zabezpečenie toho, aby sa naše slová zmenili na činy. Na tento účel plánujeme počiatkom budúceho roku predstaviť akčný plán zavádzania budúceho humanitárneho konsenzu. Počas mesiacov rozpravy k návrhu konsenzu Európsky parlament predložil niektoré veľmi špecifické návrhy a cítime, že je veľmi vhodné zahrnúť ich do akčného plánu, napríklad váš návrh na vytvorenie atlasu humanitárnej pomoci na základe modelu rozvojového atlasu.

Dovoľte mi pridať pár poznámok k dvom témam, ktoré poslancov tohto Parlamentu osobitne zaujímajú. Týkajú sa kvázi filozofických prvkov humanitárnej pomoci, ktoré sú v súčasnosti v centre istých debát a ktoré sú navyše prvkami vlastnej humanitárnej pomoci.

Prvou je otázka tzv. povinnosti chrániť. Podľa návrhu Parlamentu sme v návrhu textu konsenzu zdôraznili prijaté medzinárodné záväzky v tomto smere v rámci OSN a medzinárodného spoločenstva. Mal by som zdôrazniť, že humanitárne akcie a povinnosť chrániť sú založené na dvoch odlišných prístupoch moci a majú jeden dôležitý bod spoločný, a to zastavenie ľudského utrpenia. Musíme predísť zámene týchto dvoch prístupov, pretože by to mohlo poškodiť obraz humanitárnych činiteľov ako neutrálnych a nezávislých, ktorý je pre nás životne dôležitý na to, aby sme mohli pomáhať ľuďom postihnutým humanitárnymi krízami.

Koncept povinnosti chrániť je ešte stále pomerne nejednoznačný. Tento koncept bol v minulosti, a dokonca je aj dnes, veľmi úzko spojený s myšlienkou práva na zasahovanie a vojenskú intervenciu na humanitárne účely v extrémnych situáciách, napríklad ako prevencia genocídy. Avšak práve táto interpretácia je presne tým dôvodom, prečo niektoré režimy koncept povinnosti chrániť odmietajú: Chápu ho ako politickú zásterku Západu na ospravedlnenie ich imperializmu, na ospravedlnenie intervencií založených nie na humanitárnych základoch, ale na túžbe po moci. Občas dôjde k zámene medzi tuto doktrínou o povinnosti chrániť a ochrannými humanitárnymi akciami, ktoré sú okrem iného tradičnou súčasťou mandátu Medzinárodného výboru Červeného kríža. Túto aktivitu plne podporujeme prostredníctvom našej humanitárnej pomoci.

Správa pána Cornilleta kladie aj veľmi dôležitú otázku inštitučného rámca pre diskusiu o humanitárnej politike. Parlament menoval stáleho spravodajcu pre humanitárnu pomoc a my mu k tomu blahoželáme. Správa správne kladie otázku takýchto predstaviteľov v Rade. V mene Komisie vďačne uznávame významné úsilie portugalského predsedníctva o to, aby Rade poskytlo čas potrebný na prípravu konsenzu v pracovnej skupine. Inštitučné rozhodnutie zriadiť skupinu Rady, ktorá by sa zamerala na humanitárnu koncepciu, je samozrejme vecou členských štátov, úplne však súhlasím s pánom Cornilletom v tom, že je dôležité zriadiť príslušný orgán, ktorý by sa systematicky zaoberal humanitárnymi otázkami rovnocenne s ostatnými vonkajšími politikami Únie.

Humanitárna pomoc je neutrálna a nezávislá od akýchkoľvek politických alebo iných cieľov, ale to neznamená, že politika do nej nie je žiadnym spôsobom zapojená. Naopak, prvky a aktéri, ktoré ohrozujú humanitárne hodnoty, sú vo svojej podstate politickej povahy. Lisabonská zmluva jasne uznáva, že humanitárna pomoc je samostatnou kapitolou našej medzinárodnej činnosti a cítim, že by túto okolnosť mala odrážať inštitučná štruktúra.

V tomto zmysle musím povedať, že cítim, že tu existuje rastúci trend – ktorý zatiaľ nekritizujem, pretože neexistuje dôvod kritizovať ho, keď sa nič pochybné ešte nedeje – domnievať sa napríklad, že logistické kapacity vojsk by sa poľahky mohli do istej miery užšie zapojiť do humanitárnej oblasti.

Nebudem nič ihneď odmietať, ale hovorím, že by sme mali odmietnuť akékoľvek zásahy zo sektora, ktorý nemá humanitárny účel. Pochopím, že v istých špecifických prípadoch sa vojenská logistika používa na pomoc humanitárnych akcií. Nebudem však zapierať, že ja osobne by som uprednostňoval, ak by podobné akcie boli politickou zodpovednosťou ministrov zahraničných vecí, čo je prípad niektorých krajín, a nie aby boli uskutočňované pod záštitou jedného či viacerých ministrov obrany.

Táto diskusia bude pokračovať, ale cítim, že je v humanitárnej sfére stále častejšie vidieť odvetvia či logistiku – telesá – ktoré môžu nepochybne zmiasť.

Na záver, vážený pán predsedajúci, vážený pán Cornillet, dámy a páni, som potešený značným prínosom Európskeho spoločenstva v humanitárnom úsilí a vzdávam hold všetkým mužom a ženám, ktorí pracujú v teréne vo veľmi ťažkých podmienkach, aby mohli poskytnúť humanitárnu pomoc tým, ktorí ju potrebujú.

Pevne verím, že by tento konsenzus mal umožniť systematickejší, koordinovaný postup. Do istej miery je to základom doktríny a základných princípov a skutočne ponúka rámec pre stálu koordináciu na európskej úrovni. Na základe tohto budúceho konsenzu môžeme byť omnoho účinnejší, čo je napokon aj naším cieľom.

  Thierry Cornillet, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, pokúsim sa neopakovať vynikajúce pripomienky, ktoré práve vyslovil pán komisár.

Dostávame sa do úplne nového prostredia. Do tej miery, ako to ústava umožňovala a ako to zjednodušená zmluva zahrnie, vytvoríme ucelenú politiku Únie, politiku humanitárnej pomoci, a ako pán komisár uviedol, sme najväčším svetovým zdrojom pomoci.

Práve v tomto prostredí je nutné túto správu preskúmať. Nie je to len odpoveď na oznámenie Komisie; je to pracovný dokument o konsenze dosiahnutom s mojimi kolegami. Po prvý raz zverejnia všetky tri inštitúcie spoločný dokument. Je to po prvý raz od prijatia nariadenia o humanitárnej pomoci v roku 1996. Nastal čas pre riadne premyslený text, ktorý bude všeobecným politickým vyhlásením našich troch inštitúcií o humanitárnej pomoci.

Rád by som vyzdvihol vynikajúcu spoluprácu, ktorá bola súčasťou tejto diskusie, a to v rámci Výboru pre rozvoj, kde bola moja správa jednohlasne prijatá, aj s Európskou komisiou a portugalským predsedníctvom..

Rád by som tiež zdôraznil, že poslanci tohto Parlamentu podporili 12 konkrétnych bodov plus bod týkajúci sa rozpočtu. Chcel by som ich tu načrtnúť, aby som mohol najprv vysvetliť, v akom rozsahu ich podporujeme a prečo, a aby som predovšetkým mohol povedať, že tieto body boli do konsenzu zaradené a že Európsky parlament bol spokojný so všetkými bodmi, ktoré žiadal.

Pokiaľ ide o prvý bod, úzko spojený s predošlou témou prírodných katastrof, žiadali sme nové vymedzenie humanitárnej akcie, pretože samozrejme existujú vojnové konflikty, ktoré svojou povahou nemôžu byť predvídané, a existujú prírodné pohromy, ktoré paradoxne začínajú byť predvídateľné, a to najmä kvôli zmene klímy. Vieme, že v niektorých krajinách ku katastrofe dôjde, hoci presne nevieme, kedy: jedným príkladom sú záplavy v juhovýchodnej Ázii. Verme preto, že hranice humanitárnej akcie možno položiť omnoho skôr vyškolením personálu a predbežným rozmiestnením. V neskoršej etape jasne uvidíme šedú zónu, ktorá môže existovať medzi tým, čo je ešte stále súčasťou humanitárneho úsilia, avšak už sa stáva rekonštrukciou a postupne sa stane rozvojovou pomocou.

Pevne sme verili, že tieto hranice by sa mali rozšíriť, čo by malo vplyv na rozpočet, o ktorom budem hovoriť neskôr. Ďalším dôležitým prvkom týchto hraníc, pokiaľ ide o Parlament, sú zabudnuté krízy, na ktoré zabudla verejnosť, nie však ľudia, ktorí žijú uprostred nich. Napríklad v Kolumbii je takmer rovnaké množstvo vysídlených ľudí ako v Dárfúre, a to si žiada našu pozornosť..

Druhým bodom je samozrejme vymedzenie humanitárnej pomoci a jej princípov, ktoré opäť zdôraznil pán komisár: ľudskosť, neutralita, nestrannosť, nezávislosť. Konsenzus tieto akčné princípy, na ktorých je humanitárna činnosť našich inštitúcií založená, vymedzuje.

A napokon sme zdôraznili zraniteľné skupiny, s osobitným dôrazom na ženy, rod a osobitú úlohu, ktorú ženy v oblasti humanitárnej činnosti hrajú. Chceli sme tiež zdôrazniť úlohu miestnych aktérov a občianskej spoločnosti. K tejto téme sa vrátim pri diskusii o potravinovej pomoci.

Pokiaľ ide o využitie vojenských zdrojov – a pán komisár sa v tomto bode vyjadril jasne – vojenské prostriedky, najmä logistické prostriedky – mám samozrejme na mysli vrtuľníky, ktoré môžu byť v prípade zásahu v prvej línii pri prírodnej katastrofe kľúčové – možno využiť len ako poslednú možnosť a v rámci mandátu, aby ich použitie bolo veľmi jasne vymedzené. Vždy existuje riziko, že sú stranou konfliktu alebo že sú považované za stranu ozbrojeného konfliktu a preto je dôležité sa na celú vec pozrieť dôkladnejšie. To isté sa týka civilnej ochrany: aj tu dúfame, že použitie prostriedkov civilnej ochrany bude vždy výnimkou a bude sa odohrávať v rámci jasných hraníc tak, aby sa zabezpečilo, že humanitárne úsilie nezakryjú intervencie aktérov, ktorí nie sú priamo aktérmi v prvej línii.

Tu v Európskom parlamente samozrejme podporujeme reformy v rámci OSN, ale s jednou výhradou, pán komisár. Dúfame, že prostriedky, ktoré sa majú vyčleniť na Centrálny fond reakcie v núdzi (CERF), sú dodatočné prostriedky. Neexistuje dôvod, prečo by maše inštitúcie mali byť zbavené možnosti byť hnacím motorom, najmä prostredníctvom GR ECHO. Ak členské štáty či iní aktéri chcú prispievať do fondov OSN na operácie v prvej línii, nesmie to byť na ujmu toho, čo sa už robí, ale malo byt o ísť mimo a nad tento rámec.

Ďalší aspekt, ktorý je pre nás veľmi dôležitý, je potravinová pomoc. Bola prirodzene zahrnutá do rámca humanitárnej pomoci, ale chceli sme zdôrazniť, že občas môže mať škodlivý vplyv tým, že naruší miestne trhy. Keď sa ponúkne riadne nepremyslená potravinová pomoc, môže porušiť princíp primo non nocere: „neškodiť“. Je dôležité učiť sa z príkladu iných krajín, ktoré sú týmto vo svojej humanitárnej činnosti známe, aby sme nerobili rovnaké chyby.

Napokon chcem hovoriť o povinnosti chrániť. To, čo ste povedali, pán komisár, bolo veľmi dôležité a v plnej miere podporujeme vaše poznámky k právu na zasahovanie a potrebe zastaviť sa a premýšľať a k úplnému rešpektovaniu humanitárneho úsilia, čo by možno mohlo vyústiť do zvažovania sankcií na úrovni EÚ. Konečne sme si zabezpečili svojho predstaviteľa a ďakujeme, že ste to pripomenuli..

Jednoducho chceme, aby táto správa o konsenze nezahŕňala len súbor princípov, ale aj časový plán, v rámci ktorého budeme mať – a na tom sme sa dohodli – výročnú schôdzu, aby aj Parlament mohol hrať plnohodnotnú úlohu.

  Vittorio Agnoletto, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Výbor pre zahraničné veci podporuje návrh medziinštitučného vyhlásenia o európskom konsenze o humanitárnej pomoci z pera pána komisára Michela, ale jednotlivé vlády 27 členských štátov ešte stále sledujú pri humanitárnej pomoci národné ciele, ktoré sa niekedy od európskych cieľov výrazne líšia.

Rada a členské štáty musia z humanitárnej pomoci spraviť morálny a politický imperatív inšpirovaný skôr účinnosťou tejto pomoci než národnými alebo postkoloniálnymi záujmami. Nemôžeme sa obmedziť na distribúciu ryže a chleba, akokoľvek to môže byť nevyhnutné. Humanitárnu pomoc EÚ musí sprevádzať politická a diplomatická aktivita, podľa ktorej bude dodržiavanie medzinárodného práva, najmä medzinárodného humanitárneho práva, prioritou tzv. prijímajúceho štátu. Princípy ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti musia byť zabezpečené a oddelené od akejkoľvek aktívnej vojenskej intervencie v oblasti humanitárnej pomoci.

Neschopnosť dodržať tieto zásady by poškodzovala humanitárnych pracovníkov i dotknuté obyvateľstvo. Je tiež dôležité zapamätať si, že pri humanitárnych operáciách by sa mala venovať osobitná pozornosť najzraniteľnejším skupinám, akými sú ženy a deti.

  Filip Kaczmarek, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov privítala oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade nazvané Smerom k európskemu konsenzu o humanitárnej pomoci.

Mali by sme pamätať na to, že Európska únia je najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci na svete. V roku 2006 uvoľnila 2 miliardy EUR na humanitárnu pomoc. Tieto finančné prostriedky priniesli pomoc viac než 100 miliónom jednotlivcov v 75 krajinách sveta.

Je ale tiež pravda, že potenciál Európskej únie nie je úplne vyčerpaný. Potvrdzuje to aj správa OECD, ktorá upozorňuje na štrukturálne nedostatky a na určité paradoxy vo vzťahu k aktivitám Európskej únie. Spoločné a jasné vyhlásenie troch najväčších inštitúcií Európskej únie je výnimočnou príležitosťou dosiahnuť politický konsenzus o spôsobe, akým by Európska únia mala reagovať na stále zložitejšie krízové situácie, ktoré sa objavujú po celom svete.

Vyhlásenie môže vytvoriť rámec a vymedzenie humanitárnej pomoci a sformulovať zásady a stratégie Európskej únie v oblasti poskytovania pomoci tím, ktorí ju najviac potrebujú. Toto vyhlásenie môže navyše pomôcť vytvoriť a prezentovať jednotné stanovisko Európskej únie na fórach zahŕňajúcich rôzne humanitárne organizácie. Okrem toho nám to umožní upriamiť pozornosť na skutočnosť, že Európska únia sa nezameriava len na prideľovanie humanitárnej pomoci, ale je zapojená aj do analyzovania dôvodov, prečo je takáto pomoc potrebná.

Kdekoľvek je to možné, snažíme sa pomôcť nájsť vhodné politické riešenie, ktorého prostredníctvom vyššie uvedené dôvody odstránime. Domnievam sa, že spravodajca pán Cornillet predložil vynikajúcu analýzu zložitého a komplikovaného kontextu, v ktorom sa humanitárna pomoc posledných 15 rokov poskytuje. Pán komisár Michel dnes na túto zložitosť taktiež poukázal.

Okolnosti sa menia a v dôsledku toho čelí Európska únia a medzinárodné spoločenstvo ako celok novým výzvam. Zmeny zahŕňajú zásadný rozdiel v povahe ozbrojených konfliktov a častejší výskyt prírodných katastrof, ktorých dôsledky sú stále bolestnejšie. Množstvo vnútorných konfliktov tiež rastie, a ich výsledkom je vyšší počet utečencov. Na mnohých miestach sa medzinárodné humanitárne právo ignoruje alebo úmyselne porušuje. Pracovníci patriaci k medzinárodným humanitárnym organizáciám sú vystavení stále väčšiemu ohrozeniu. Do poskytovania humanitárnej pomoci je zapojených stále viac subjektov.

Preto súhlasím s pánom spravodajcom, že doplnkový charakter, súdržnosť, efektivita a koordinácia humanitárnej pomoci na technickej a politickej úrovni medzi 25 členskými štátmi Únie je nevyhnutná. Ide skutočne o nevyhnutnú podmienku posilnenia postavenia Európskej únie ako hlavného medzinárodného poskytovateľa humanitárnej pomoci. Je tiež nevyhnutná pre rozvoj silnej európskej politiky v kontexte medzinárodných inštitúcií, politiky, ktorá bude lepšie zodpovedať rozpočtovým prostriedkom, ktoré Únia dáva k dispozícii.

Rád by som tiež spomenul takzvanú povinnosť ochraňovať. Podporujem názor pána spravodajcu, že Európska únia by mala pri premene tohto konceptu povinnosti na realitu zaujať vedúcu úlohu. Tento koncept zahŕňa prednosť diplomatických a preventívnych aktivít, podporu vlád pri napĺňaní povinnosti chrániť vlastný ľud, a uplatňovanie vhodného tlaku tam, kde je to potrebné. Tento tlak by mohol zahŕňať diplomatické a hospodárske sankcie. Použitie sily, napríklad vojenská intervencia, by malo byť krajným riešením a malo by sa využiť len vo výnimočných prípadoch a pri plnom rešpektovaní a dodržiavaní medzinárodného práva.

  Alain Hutchinson, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni. Rád by som najskôr poďakoval nášmu kolegovi pánovi Cornilletovi za jeho prácu na tejto správe a za diskusie, ktoré v našom Výbore pre rozvoj viedol. Tiež by som rád poďakoval pánovi komisárovi za jeho trefnú analýzu na začiatku tejto rozpravy.

Správa o humanitárnej pomoci sa správne zameriava na ochranu humanitárnych pracovníkov a na prístup k obetiam, čo sú dve hlavné témy, ktoré humanitárna pomoc musí v súčasnosti riešiť a ktoré bude riešiť vo väčšej miere aj v budúcnosti. V tomto smere by som rád, podobne ako pán komisár, poukázal na skutočnosť, že zmeny toho, ako sú využívané ozbrojené sily, môžu zastrieť obraz humanitárnych aktérov. Zmätok spôsobený využívaním vojenských zdrojov na sprevádzanie humanitárnych pracovníkov má nevyhnutne za následok stratu imunity pre mimovládne neziskové organizácie a ich tímy, ktorú v teréne zvykli mať.

Navyše, aby bolo možné dostať sa k obetiam a vyžadovať istú mieru slobody prejavu, je dôležité nevzbudzovať dojem zapojenia do týchto konfliktov či závislosti od politík krajín pôvodu týchto organizácií. V oblastiach konfliktu spôsobili nedávne zmeny zložitejšie vnímanie pozície mimovládnych neziskových organizácií. Konkrétne v Dárfúre niekoľko medzinárodných mimovládnych neziskových organizácií vrátane Médecins du Monde, hovorí, že je pre nich stále ťažšie dostať sa k obetiam mimo tábory pre vysídlené osoby a že stúpa násilie voči ľuďom a humanitárnym pracovníkom. Ich manévrovací priestor závisí od opätovného potvrdenia ich nezávislosti od ozbrojených síl zapojených do bojov a od politickej situácie.

Je tiež dôležité všimnúť si, že stále väčší podiel finančných zdrojov humanitárnych mimovládnych neziskových organizácií prichádza od finančných inštitúcií, najmä od európskych inštitúcií. Táto situácia môže posilniť nedôveru voči týmto mimovládnym neziskovým organizáciám, ktorých činnosť môže byť niekedy zamieňaná za geostrategické usadzovanie darcovských krajín alebo Únie. Preto by som tu rád zdôraznil rast verejného financovania, ktorý vítame a ktorý je vynikajúci, nesmie však viesť k tomu, že tieto mimovládne neziskové organizácie budú využívané ako zálohy.

Za posledných 10 rokov bolo pri viac než 500 útokoch na operácie civilnej pomoci zabitých viac než 1 000 humanitárnych pracovníkov. Ak neurobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme garantovali nezávislosť mimovládnych neziskových organizácií, ich schopnosť pracovať sa nepochybne zníži a v dôsledku toho sa výrazne obmedzí počet oblastí, kde sa uplatňuje medzinárodné humanitárne právo.

Prístup médií znamená, že sa dnes celý svet zameriava na Zoe’s Ark, veľmi malé amatérske združenie v porovnaní s obrovskou väčšinou humanitárnych operácií vykonávaných uznávanými štruktúrami, ktorých pracovníci majú veľkú odvahu a výrazné ľudské a profesionálne kvality. Tento izolovaný prípad preto nesmie zdiskreditovať všetkých aktérov humanitárnej pomoci. Naopak nám pripomína, že pre humanitárnu činnosť je zásadne dôležité, aby bola vedená prísne v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.

Preto vítame skutočnosť, že európsky konsenzus, ktorý bude prijatý na najbližšej schôdzi, obsahuje našu žiadosť o vytvorenie formálnej štruktúry v Rade, ktorá bude výslovne zodpovedná za humanitárne záležitosti a za každoročné vyhodnotenie konsenzu a sprievodného akčného plánu.

  Toomas Savi, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, najprv by som rád odkázal na odsek 21 správy pána Cornilleta, v ktorom sa domnieva, že konsenzus by mal uznať a presnejšie vymedziť rôzne úlohy, mandáty a porovnateľné výhody rôznych humanitárnych aktérov.

V prípade nových členských štátov existujú niektoré krajiny vrátane mojej vlastnej, ktorých práca by bola najefektívnejšia v spolupráci s ostatnými, pri spoločnom využívaní schopností a prostriedkov a individuálnych znalostí. Ak by sa to uviedlo do praxe, mohlo by to priniesť úžitok humanitárnym aktivitám EÚ a umožniť novým členským krajinám, aby sa do európskych politík viac zapojili. Európska únia by však mala byť pripravená začať centralizovať svoje agentúry z dôvodu čo najlepšej koordinácii svojich aktivít.

Druhý bod, ktorý by som tu rád predniesol, je, že príspevok nových členských štátov do humanitárnej pomoci je pomerne skromný. Nové členské štáty, ktoré ešte pred dvadsiatimi rokmi záviseli od rozvojovej a humanitárnej pomoci, teraz bohatnú vďaka rýchlemu hospodárskemu rastu. Odporúčam týmto krajinám, aby podstatne zvýšili svoj príspevok a aby si uvedomili, že ide o príležitosť pomôcť menej rozvinutým krajinám rovnakým spôsobom, akým prednedávnom rozvinutý svet pomohol im.

  Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, presvedčenie, že je morálnou povinnosťou poskytnúť humanitárnu pomoc obetiam krízových situácií, je v súčasnosti v európskych spoločnostiach veľmi rozšírené. Mali by sme byť hrdí na to, že Európska únia je najväčším darcom pomoci.

Avšak vzhľadom na rozsah prírodných katastrof a iných krízových situácií sa často stáva, že pomoc je nedostatočná, alebo že dochádza k jej meškaniu. Niekedy sa pomoc nedostane k tým, ktorí ju najviac potrebujú. Účinnosť pomoci by sa výrazne zvýšila lepším organizovaním vrátane spolupráce s inými darcami pomoci, jasnými zásadami a jednoznačnými kritériami. Je dôležité koordinovať humanitárnu pomoc a rozvojovú pomoc. To dá príjemcom príležitosť stať sa sebestačnými, čo znamená, že v budúcnosti nebudú od pomoci závislí. Preto je Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci taký dôležitý. Ďalšia relevantná úvaha sa týka požiadavky na ochranu dobrovoľníkov pred násilím.

  Kyriacos Triantaphyllides, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v správe, o ktorej dnes rokujeme, sa zdôrazňuje, že humanitárna činnosť EÚ sa musí riadiť zásadami tak, ako sú vymedzené pravidlami a osvedčenými postupmi v oblasti humanitárnej pomoci. Keď niečo takéto čítame, môžeme sa zamyslieť nad dvojtvárnou úlohou EÚ, ktorá jednou rukou dáva a druhou berie. Takým prípadom je Palestína. Sem dávame peniaze, aby sme sa mohli chvastať naším humanitarizmom, a pritom súčasne naša zahraničná politika hospodársky aj sociálne marginalizuje 1,5 milióna ľudí bez toho, že by sme im do budúcnosti dali nádej na zlepšenie. Morálnym poučením by malo byť to, že humanitárna pomoc bez realistickej zahraničnej politiky nedáva zmysel: obe idú ruka v ruke. Nastal čas, aby sa v tomto smere Komisia zobudila.

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, v posledných rokoch došlo k mnohým prípadom humanitárnej krízy, a rovnako tak k mnohým programom núdzovej pomoci. Každý deň ľudia trpia nedostatkom potravín a chorobami, každý rok dôjde k početným prírodným katastrofám, ktoré zanechajú tisíce ľudí bez prístrešia a bez možnosti návratu k normálnemu životu.

Základnou otázkou v takýchto krízach je zaistiť bezpečnosť oblasti a ľudí, postarať sa o zdravotnícke potreby a zabezpečiť jedlo, vodu a prístrešie. Tieto okamžité záležitosti sú primárne a všetko úsilie by malo smerovať k nim. Bohužiaľ, obete majú obmedzený prístup k humanitárnej pomoci a životy humanitárnych pracovníkov sú vystavené riziku kvôli rastúcemu vnútornému konfliktu v niektorých krajinách.

Niekedy, keď je bezprostredná kríza zažehnaná a končí pomoc, sa utrpenie môže opäť stať akútnym, pretože nič, čo by ľuďom pomohlo rekonštruovať a z dlhodobého hľadiska sa stať nezávislými, nebolo vytvorené. Toto je naša najdôležitejšia povinnosť: pomôcť iným v čase, keď pomoc najviac potrebujú. Problémy tohto druhu by nemali pokračovať a musíme nájsť inú cestu, ako pomôcť v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (SK) Vážený pán predsedajúci, veľmi oceňujem profesionálnu úroveň správy pána Cornilleta o humanitárnej pomoci. Potreba tejto pomoci neklesá, zvyšuje sa početnosť a rozsah prírodných katastrof, neubúda ozbrojených konfliktov v rozvojových krajinách a mení sa ich charakter. Humanitárni pracovníci často čelia útokom a iným prejavom porušovania medzinárodného práva. 40 % celkových svetových prostriedkov na humanitárnu pomoc poskytujú Európania – priamo, prostredníctvom členských štátov či cestou Európskej únie- Vlani to boli 2 miliardy EUR. To je dosť na to, aby sme sa usilovali o efektívnejšie poskytovanie tejto pomoci, vieme, že by mala byť systematická a dobre koordinovaná s ostatnými aktérmi.

Stotožňujem sa s názorom, že humanitárna pomoc má byť prepojená aj s rozvojovou pomocou, a mali by ju sprevádzať aj politické a diplomatické aktivity, najmä preto, aby sme ochránili humanitárnych pracovníkov a aby sa vôbec dostali na miesto zásahu.

Je zaujímavé, že podľa prieskumov podporuje poskytovanie humanitárnej pomoci deväť z desiatich Európanov a polovica z nich sa domnieva, že poskytovanie pomoci na úrovni Únie je efektívnejšie. Je teda logické, že tento rok bola humanitárna pomoc povýšená na politiku Európskej únie so svojimi právami. Je to však aj veľký záväzok. Musíme si uvedomiť, že humanitárna pomoc nie je riešením kríz, nemala by mať vplyv na miestnu politiku a obchod, mala by byť nezávislá od politických okolností. A preto sa úplne stotožňujem so zásadami pre jej poskytovanie, akými sú ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, naliehavosť a účinnosť. Podporujem tiež myšlienku ústredného fondu pre naliehavé zásahy, pretože katastrofy si vyžadujú rýchly zásah, a predovšetkým podporujem spoločný rámec Európskej únie pre posudzovanie potrieb.

  Corina Creţu (PSE). - Vážený pán predsedajúci, najprv by som rada zablahoželala nášmu spravodajcovi pánovi Cornilletovi za jeho tvrdú a cennú prácu na túto veľmi zložitú tému. Rada by som tiež privítala pána komisára Michela a podporila jeho výzvu na dobrú spoluprácu s naším Výborom pre rozvoj.

Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci bude hrať veľmi dôležitú úlohu pre rozvoj v regionálnych politikách. Myslím, že je veľmi dôležité, aby bol schválený spoločne Radou, Parlamentom a Komisiou. Týmto chceme potvrdiť náš záväzok voči humanitárnym zásadám a položiť základy užšej spolupráce tak, aby sme mohli zaistiť čo najefektívnejšie vykonávanie humanitárnej pomoci EÚ v nadchádzajúcich rokoch a pomôcť mnohým ľuďom, ktorí trpia v humanitárnych krízach.

Ako členka Výboru pre rozvoj som potešená tým, že konečný text obsahuje kľúčové prvky ako jasné uvedenie rezolúcie OSN o povinnosti chrániť, a že berie do úvahy špecifické potreby zraniteľného obyvateľstva, najmä detí, žien, starých ľudí a chorých a postihnutých. Možnosť každoročnej revízie opatrení humanitárnej pomoci sa v texte tiež spomína, čo je veľmi dôležitý bod, ktorý umožňuje humanitárnu odpoveď založenú na financovaní primeranom potrebám. Text navyše spomína myšlienku využitia miestnych podporných kapacít a mimovládnych neziskových organizácií pôsobiacich v oblasti, čo umožňuje využiť kvalifikáciu a znalosť miestnych podmienok na rýchlejšiu a lepšiu odpoveď na naliehavé humanitárne potreby.

Nesmieme zabudnúť, že prírodnými či ľuďmi spôsobeným katastrofami najviac trpia tí, ktorí sa už beztak nachádzajú v nestabilnej situácii kvôli chudobe. Žijú hlavne z rozvojových krajinách a majú len málo možností na lepší život. Je preto dôležité, aby Európska únia vyslala odkaz solidarity a podpory. Aby sa tak stalo, je nevyhnutná adekvátna, rýchla a efektívna odpoveď na humanitárne stavy núdze. Lepšia koordinácia je dôležitá aj na dosiahnutie lepšej väzby medzi pomocou, rehabilitáciou a rozvojom tak, aby sa zabezpečilo, že následky katastrofy si vyžiadajú čo najmenej ľudských životov.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval pánovi spravodajcovi za dobre vyváženú správu na veľmi dôležitú tému. Len málo vecí je pre Úniu dôležitejších než schopnosť reagovať, a to reagovať energicky, keď niekde vypukne vojna či keď sa vyskytne prírodná pohroma. EÚ má vôľu a schopnosti, ale chce to viac.

Dovoľte mi dotknúť sa dvoch citlivých bodov. Po prvé, v určitých prípadoch je podľa môjho názoru rozumné byť schopný použiť vojenské korky na ochranu humanitárneho úsilia. V Dárfúre je na zabezpečenie humanitárneho úsilia nutná priama ozbrojená ochrana. Tu musíme predovšetkým zvážiť výsledok – záchranu životov.

Po druhé, pomoc možno použiť na propagáciu demokratického vývoja. Tu musíme tiež zvážiť výsledky. Dovoľte mi uviesť konkrétny príklad, ktorý pán komisár veľmi dobre pozná. V Eritrei je švédsky novinár už viac než šesť rokov väznený proste preto, že uplatnil svoju slobodu prejavu. Tridsať švédskych šéfredaktorov teraz žiada, aby bol daná do súvislosti švédska pomoc a uväznenie Davida Isaaka, ako sa tento novinár volá. Som naklonený tomu stáť pri nich. Eritrea by mala vedieť, že ochota poskytnúť pomoc môže zmiznúť, ak sú demokratické zásady pošliapané tak flagrantne ako tam.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL). - (SK) Vážený pán komisár Michel a vážený pán Cornillet, ďakujem vám za odvedenú prácu. Milé kolegyne, vážení kolegovia, veľmi potrebný a cenný materiál je znehodnotený hneď v názve. Európska únia je geograficky len polovicou Európy. Alebo snáď už niekto o návrhu Komisie rokoval s krajinami mimo Európsku úniu? Minimálne s Ruskom, Ukrajinou, Tureckom, Kazachstanom, Srbskom, Bieloruskom atď.? Isteže nie, bohužiaľ. Preto odporúčam s podobnými rokovaniami ihneď začať. Áno, som za prijatie tejto veľmi peknej, potrebnej rezolúcie. Ako budeme podporovať jej plnenie vo väzniciach našich transatlantických spojencov na Guantáname či v Afganistane? Alebo s ich postupom v rámci prehlbovania transatlantického spojenectva súhlasíme? Áno, rezolúcia je potrebná a správna. Zamyslime sa ale nad tým, ako dokázať, aby humanitárne princípy boli uznávané a v praxi uplatňované aj našimi partnermi za veľkou mlákou. Inak budeme v mnohých prípadoch riešiť problémy, ktoré niekto iný spustil.

  Luis Yañez-Barnuevo García (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, svoju reč dnes večer chcem v duchu slov hovorcu mojej skupiny pána Hutchinsona zabaliť do poďakovania pánovi Cornilletovi, ako aj pánovi komisárovi za jeho návrh a jeho reč, a takto zabalenú ušetrenú minútu chcem darovať vám, pán komisár.

Mimochodom, pán Borrell mi povedal, že komisár Michel predviedol minulý týždeň na schôdzi v Lisabone brilantný výkon.

Vážený pán predsedajúci, ušetril som jednu minútu.

  Louis Michel, člen Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som vám v krátkosti poďakoval za veľmi širokú podporu správ pána Cornilleta a stanovísk Komisie.

Odpoveďou na zabudnuté krízy je práve lepšie rozdelenie práce. Je jasné, že ak neexistuje žiadna deľba práce a humanitárna pomoc či rozvoj závisia od politických príležitostí, od zahraničnej politiky krajiny, potom budete prirodzene mať zabudnuté krízy a osirotené krajiny; preto je deľba práce jedinou odpoveďou.

Napríklad myšlienka humanitárneho atlasu, podobne ako rozvojového atlasu, ktorý výborne napreduje a už sa uplatňuje, je zrejme dobrým riešením. Súhlasím tiež s mnohými rečníkmi, ktorí odkazovali na potrebu zdôrazniť kľúčovú úlohu miestnych aktérov a zapojenie občianskej spoločnosti.

Pokiaľ ide o Centrálny fond reakcie v núdzi (CERF), úplne súhlasím – a povedal som to pri mnohých príležitostiach v OSN, v Úrade OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), každému, a v tejto veci poznáte moje stanovisko– Úrad humanitárnej pomoci Európskej komisie (ECHO) neprispeje do CERF, kým nebudú k dispozícii ďalšie prostriedky. ECHO každý rok minie všetko, čo má na humanitárnu pomoc k dispozícii, a ak bude príspevok ECHO nevyhnutný, mal by sa k tejto sume pridať.

Po druhé, ECHO je v skutočnosti európskym CERF. Na to je potrebné pamätať. Preto nie je tak veľmi potrebné. ECHO je rovnako pružné – kiež by som mal rovnakú pružnosť v sektore rozvoja! – a možno ešte pružnejšie než CERF. Po tretie, bol by som rád, ak by sa OSN vo vzťahu k humanitárnej pomoci zamerala na svoj hlavný predmet činnosti, čo je predovšetkým koordinácia humanitárnej pomoci, a práve tam je priestor pre zapojenie OCHA. I tu sa ešte musí veľa spraviť.

Pán Hutchinson položil dôležitú otázku o popise, alebo do určitej miery označení – hoci to by mohlo byť nebezpečné slovo – pre mimovládne neziskové organizácie a aktérov z občianskej spoločnosti. Súhlasím s ním, že nemôžeme mimovládne neziskové organizácie postaviť na pranier len kvôli tomu či onomu združeniu. Mal by som letmo zmieniť, že Komisia združeniu Zoe’s Ark nikdy neprispela, ani ho nefinancovala ani nevyužívala v teréne, a chcem, aby ste to vedeli, aby sme predišli akémukoľvek nedorozumeniu.

Keď už som to povedal, otázka, ktorú ste mi položili, núti zamyslieť sa nad otázkou, o ktorej by sme asi mali diskutovať s mimovládnymi neziskovými organizáciami – a ja už som tú príležitosť mal – konkrétne nad vytvorením vysokého orgánu mimovládnych neziskových organizácií a aktérov z občianskeho sektoru, ktorý by tvorili výlučne zástupcovia mimovládnych neziskových organizácií a občianskeho sektora. V tomto vysokom orgáne teda nemajú byť zastúpené žiadne verejné orgány, a videl som, že Bernard Kouchner na tento návrh reagoval. Do istej miery by mohol byť modelovaný podľa toho, čo poznáme napríklad ako lekárska komora či profesijné komory, ktoré samy riešia mnoho potenciálnych problémov podľa profesijného a etického kódexu. To je jeden návrh, ktorý predkladám, hoci by asi stálo za to pozrieť sa naň podrobnejšie.

Pokiaľ ide o nové krajiny, teší ma, že existuje veľká ochota, najmä v niektorých z nich – mám na mysli najmä Českú republiku – prejavovať medzinárodnú solidaritu prostredníctvom väčšej humanitárnej pomoci v budúcnosti.

Je tiež dôležité zdôrazniť, že šesť členských štátov (z EÚ 25) samotných poskytuje 49 % celkovej pomoci EÚ a že podiel ostatných 19 členských štátov tvorí 18 % z celku. Odhodlanie v humanitárnej oblasti teda zďaleka nie je vyvážené.

Čo sa týka Palestíny, nemyslím si, že Európska únia jednou rukou dáva a druhou berie. Existujú samozrejme otázky týkajúce sa skutočnosti, že naša rozvojová a najmä humanitárna pomoc sú často v zajatí situácie v Palestíne, nemyslím si však, že by si Európska únia, a už vôbec nie Komisia, zaslúžili obvinenie z toho, že si berú späť toľko, koľko dávajú.

Rád by som, pán Schmidt, uviedol krátku poznámku o humanitárnej pomoci v Eritrei. Do Eritrei žiadna humanitárna pomoc nejde, na humanitárnu pomoc tam nedávame ani cent. Predpokladám, že ste si to zamenil s rozvojovou pomocou. V našom politickom dialógu s Eritreou je otázka novinára, ktorého ste spomenuli, vždy na programe. Zavolal som Issaiasovi, dokonca som sa s ním stretol, a hovoril som s ním o tom. Skrýva sa za skutočnosť, že tento problém je striktne záležitosťou eritrejského práva.

Samozrejme v tejto veci súhlasím s vaším názorom a stanoviskom, ale spájať rozvojovú pomoc s týmto problémom je veľmi nebezpečné. Keď napríklad spojíte prepustenie tohto novinára s politickou otázkou, keď na túto otázku naviažete svoju rozvojovú pomoc, kto bude trpieť? Nie eritrejské úrady, ale ľudia, ktorým chcete pomôcť, inými slovami obyvateľstvo.

Je to trochu komplikovanejšie, než si asi myslíte. Tieto otázky nemusíme nutne spájať. Hoci ide o veľmi nešťastné záležitosti, kvôli ktorým som znepokojený a ktoré sú stálou témou nášho dialógu – a neustále vyvíjam tlak v snahe tento problém vyriešiť – nemôžeme ich spojiť s poskytovaním rozvojovej pomoci.

Každopádne, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, môžem vám povedať, že v Eritrei nie je žiadna európska humanitárna pomoc, hoci tam financujeme rozvojové projekty.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Musím vás upozorniť na to, že hlasovanie o vyhlásení Komisie sa bude konať v Bruseli 29. novembra 2007 a že hlasovanie o správe pána Cornilleta sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. – Vítam túto iniciatívu inštitúcií vytvoriť konsenzus EÚ o humanitárnej pomoci. Bude to prvé jasné vyhlásenie o politike EÚ v oblasti humanitárnej pomoci.

Prostredie, v ktorom sa odohrávajú humanitárne činnosti, sa rýchlo vyvíja a priebežne vytvára nové výzvy.

Zvyšuje sa počet zraniteľných ľudí v krízových situáciách a prírodných katastrofách. V roku 2003 bolo zasiahnutých 200 miliónov ľudí a 45 miliónov ľudí potrebovalo pomoc na záchranu života. Od tých čias sme mali ázijské cunami, mnoho zemetrasení, záplav a hurikánov, ktoré zasiahli Strednú Ameriku, a strašnú situáciu v Dárfúre.

Konsenzus zdôrazní humanitárne zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti.

Rozvojová pomoc je dôležitou spojkou prevencie humanitárnych stavov núdze. Zníženie rizika katastrof a jasný záväzok prepojiť pomoc, obnovu a rozvoj, sú nevyhnutné.

Vojenské jednotky sa stále viac zapájajú do poskytovania pomoci a do pomoci pri obnove civilnému obyvateľstvu. Takýto zásah do toho, čo sa tradične vníma ako humanitárny alebo rozvojový priestor, kladie dôležité otázky.

Rozdiel medzi civilnými a vojenskými aktérmi trápi mnoho ľudí, ktorí pracujú v humanitárnej oblasti. Mandáty rôznych aktérov je nutné jasne vymedziť.

25. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

26. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.45 hod. )