Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 14. novembra 2007 - Štrasburg

2. Európsky záujem: uspieť s ohľadom na výzvy globalizácie (rozprava)

  Predseda. – Vážené dámy a páni, s potešením vidím, že dvaja predsedovia skupín sú nakoniec tu. Takmer som jedného z nich práve teraz prehliadol, ale tamto rýchlo kráča k svojmu sedadlu.

Ďalším bodom programu je predstavenie vyhlásení Rady a Komisie na tému Európsky záujem: uspieť s ohľadom na výzvy globalizácie.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Vážený pán predseda, vážený pán predseda Komisie, dámy a páni, globalizácia nie je javom, ktorý je potrebné vnímať iba v kontexte jeho ekonomických dôsledkov a technologických implikácií. Pre vás, dámy a páni, pre členov Rady Európskej únie a vlastne pre nás všetkých, je to v zásade politický problém. Znamená pre ľudí stratu zamestnania, regióny v krízach, miznúce hospodárske odvetvia a nové bezpečnostné a environmentálne hrozby; no znamená tiež nové pracovné príležitosti, nové výrobné odvetvia a nižšie ceny nesmierneho množstva výrobkov, umožňuje zlepšené prideľovanie finančných zdrojov a rast obchodu s tovarmi a službami.

Globalizácia podnietila nevídanú výmenu myšlienok a kontaktov medzi ľuďmi. Vyhliadky na ekonomické a súčasne kultúrne obohatenie sú značné, ale značné je tiež riziko rôznych druhov novej globálnej nerovnováhy. Čelíme výzve usmerniť túto novú a stále fluidnejšiu vzájomnú závislosť v čoraz menšom svete. Vyrovnanie sa a regulovanie globalizácie je predovšetkým kľúčovou otázkou pre naše demokracie a pre samotnú koncepciu účinnej demokracie: budeme schopní udržať politickú kontrolu nad základnými možnosťami voľby v správe ekonomiky a v toľkých ďalších aspektoch nášho života v rukách nášho ľudu a našich zvolených zástupcov?

Pevne verím, že my Európania budeme v rôznych zásadných Európania efektívni, iba ak budeme schopní prísť s novými kolektívnymi politickými riešeniami najvážnejších problémov našej doby, akými sú ekonomický rast a tvorba pracovných miest, ochrana životného prostredia, energia, migrácia a boj proti terorizmu.

Európska únia priebežne aktualizovala svoje vnútorné politiky s cieľom zaistiť konkurencieschopnosť a spravodlivý a udržateľný rozvoj. Posilňovanie sociálnej súdržnosti a úcta k životnému prostrediu by mali viesť hospodárske reformy. Investície do výskumu, inovácií a vzdelávania musia poháňať rast a zamestnanosť. Nie sme tu však sami a bolo by nezodpovedné zahľadieť sa do seba a uveriť, že sebeckosť môže fungovať. Tento nový svet nemá účinné múry alebo pevnosti. Musíme spolupracovať s ostatnými krajinami a regiónmi, aby sme dosiahli výsledky, ktoré sú pozitívne pre každého.

Stabilita, sloboda, bezpečnosť a prosperita budú pevné a trváce len vtedy, ak budú spoločné. To je práca pre Európu. Musíme viesť a usmerňovať globalizáciu podľa našich zásad a našich hodnôt, nebyť zahľadení do seba, ale hľadieť von univerzalistickým pohľadom, tak ako v najlepších chvíľach našich spoločných dejín.

Spoločnou prácou ukázali EÚ a členské štáty, že sa dokážu so spoločnými problémami a spoločnými výzvami vyrovnať, keď využijú svoje skúsenosti s 50 rokmi integrácie. Nová Lisabonská zmluva poskytuje efektívnejšie a transparentnejšie inštitucionálne podmienky pre EÚ a jej rolu vo svete. Výzvou je zachovať a posilniť, čo sme za túto dobu dosiahli, a nájsť spôsoby, ako brániť naše záujmy a premietať naše spoločné hodnoty za naše hranice.

Obnovená lisabonská stratégia poskytla Európa rámec pre odpoveď na túto výzvu. Spustenie nového cyklu spravovania nám dáva možnosť zamyslieť sa nad cestou, ktorou sa hodláme uberať. Oznámenie Komisie, ktoré je predmetom dnešnej rozpravy, je vynikajúcim východiskovým bodom pre debatu a poskytlo základ pre diskusiu na neformálnom stretnutí hláv štátov a vlád v Lisabone 19. októbra. Naša práca v Rade vychádza z tohto dokumentu a jej zámerom je určiť balíček textov, ktoré prispejú k príprave ďalšieho cyklu lisabonskej stratégie.

Zasadanie Rady ECOFIN v tento týždeň prijalo teraz závery, nejaké texty 22. novembra schváli tiež Rada pre konkurencieschopnosť a podľa plánov má 5. a 6. decembra Rada pre zamestnanosť prijať závery o budúcnosti európskej stratégie zamestnanosti v kontexte nového cyklu lisabonskej stratégie. I v ďalších zloženiach sa Rada zapodievala otázkami, ktoré sú relevantné pre prípravu nového cyklu. Môžem potvrdiť, že v zásade sa zhodujeme s Komisiou: obnovená lisabonská stratégia musí zostať vhodným rámcom pre odpoveď Európy na kľúčové výzvy, ktorým čelí, predovšetkým na výzvu globalizácie. Európa robí významný pokrok. Ciele, ktoré boli v roku 2006 vybrané a nastavené v štyroch prioritných oblastiach, a to zamestnanosť, vzdelanosť a inovácie, podnikateľské prostredie a energetika a zmena klímy, sú stále primerané.

V hlavných obrysoch musí nový cyklus zachovať stabilitu, ktorá je potrebná na konsolidáciu výsledkov. Je dôležité súčasne realizovať také úpravy a vylepšenia, aby mohol byť dosiahnutý plný potenciál obnovenej lisabonskej stratégie. V situácii, kedy profitujeme z hybnosti vytvorenej už dosiahnutým pokrom, musí byť našou prioritou zrýchliť tempo reforiem na posilnenie našich hospodárstiev.

EÚ má globálne povinnosti a musí byť lepšie pripravená čeliť globalizácii strategickým, konzistentným a odhodlaným prístupom na svetovej úrovni. Zároveň musíme zostať pevne angažovaní v implementácii takých opatrení na národnej úrovni, ktoré nám umožňujú účinnejšie riešiť problémy vyplývajúce z demografickej zmeny, kvality verejných financií a ich dlhodobej udržateľnosti, pracovného trhu, zamestnanosti, sociálnej súdržnosti, vnútorného trhu, konkurencieschopnosti, výskumu a inovácií, energetiky a klimatických zmien a vzdelávania a odbornej prípravy.

Lisabonský program Spoločenstva má v novom cykle dôležitú rolu zároveň vďaka tomu, že ponúka účinnejšie záruky potrebnej konzistencie reforiem. Musia byť posilnené právomoci Parlamentu a Rady a rozvinutá musí byť výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi. Migrácia má v kontexte globalizácie zásadnú úlohu, keďže pomáha zvyšovať rastový potenciál a uľahčovať prispôsobovanie sa. Podľa nedávnej správy o vplyve tejto situácie na mobilitu pracovnej sily, ktorá bola predložená Rade tento týždeň, migračné toky čoraz viac podporujú demografický rast EÚ a mali by sme si povšimnúť, že rozhodujúcim spôsobom napomáhajú posilňovať flexibilitu potrebnú na prekonávanie kríz a vyrovnávať nízku úroveň mobility v rámci regiónu.

Vonkajší rozmer lisabonskej stratégie musí byť v týchto globalizovaných podmienkach posilnený a rozvinutý tak, aby premietal politické a hospodárske ciele a sociálne a environmentálne štandardy EÚ za jej hranice. Ako viete, tento aspekt sa stal predmetom diskusie na neformálnom stretnutí hláv štátov a vlád v Lisabone, kde sme rozpracovali v prvom rade otázky týkajúce sa nestability finančných trhov a klimatických zmien. Táto zaujímavá a vzpružujúca politická debata, ktorej sa zúčastnil aj predseda tohto Parlamentu, posilnila našu vieru v budúcnosť.

Ako tu už podotkol predseda portugalskej vlády José Sócrates, povinnosťou Európu je viesť globalizačný proces a má na to vhodné postavenie, keďže ťaží z novo vytvorených príležitostí, vrátane tých v oblasti ideí a kultúrnej výmeny. V posilňovaní vzťahov medzi rôznymi ľudskými skupinami a vzájomnej závislosti medzi národmi spočíva kľúčový príspevok EÚ k mieru a celosvetovej stabilite. Európa má politické a inštitucionálne podmienky pre konzistentné reagovanie na výzvy, ktoré globalizácia prináša v ekonomickej, sociálnej a environmentálnej oblasti, a môže preto ovplyvniť globalizačný proces. Potrebujeme užšiu strategickú spoluprácu s našimi partnermi, aby sme vypracovali nový globálny program, ktorý spojí vzájomné otváranie trhov, vylepšené sociálne a finančné štandardy a štandardy v oblasti životného prostredia a duševného vlastníctva a tiež potreba podpory inštitucionálnych kapacít v rozvíjajúcich sa krajinách.

Ako portugalský premiér oznámil takisto na záver neformálneho stretnutia v Lisabone, vyhlásenie EÚ o globalizácii bude schválené na európskom samite v dňoch 13. a 14. decembra. Pre občanov a pre svet to bude jasný znak odhodlanosti a angažovanosti európskych vodcov podporovať schopnosť EÚ ovplyvňovať globalizačnú agendu a nachádzať správne odpovede.

Výzvy, ktoré pred nami stoja, sú náročné a súčasne podnetné a portugalské predsedníctvo sa nimi bude naďalej zaoberať. Tak ako vždy, počítame s pomocou Európskeho parlamentu pri podporovaní a rozvíjaní takých opatrení na úniovej a národnej úrovni, ktoré sú celosvetovo prijímané a dovoľujú Európe prevziať svoju zodpovednosť a uspieť tvárou v tvár budúcim výzvam.

Niekedy máme sklon zabúdať, čo Európa pre toľko ľudí na tomto globalizovanom svete znamená. Obrazy vyčerpaných migrantov na našich plážach sú krutou pripomienkou tejto skutočnosti a toho, akí privilegovaní sme tu v Európe, ktorá sa stala baštou nádeje – nádeje, že je možné vybudovať model, ktorý spája slobodu, hospodársky rast, spoločenskú spravodlivosť a ochranu životného prostredia a ktorý je založený na partnerstve, spolupráci a spoločnej zodpovednosti.

V hre nie je len náš úspech ako Európanov. Ako viete, silnejšia Únia pre lepší svet je mottom nášho predsedníctva, a úprimne veríme, že Európa musí hrať rozhodujúca rolu pri budovaní spravodlivejšieho a vyváženejšieho sveta.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (PT) Vážený pán predseda, vážený pán štátny tajomník pre európske záležitosti, zastupujúci predsedníctvo Rady, dámy a páni, globalizácia je pre túto generáciu Európanov ústrednou témou. Takým či onakým spôsobom sa dotýka životov všetkých našich občanov a preto je na mieste, že sa dostala na popredné miesto európskeho programu.

Ako viete, osobne som presvedčený, že európsky program pre 21. storočia sa musí koncentrovať prevažne okolo témy globalizácie a samozrejme súčasne zachovávať hodnoty a princípy, ktoré vždy dávali európskemu projektu jeho charakter. Avšak globalizácia musí byť zároveň vnímaná ako príležitosť pre Európu, aby bránila a presadzovala svoje záujmy v tomto čoraz viac vzájomne závislom svete. Preto sa s veľkým potešením zúčastňujem rozpravy o tejto otázke, ktorú zorganizoval Európsky parlament.

Ako práve povedal pán štátny tajomník, minulý mesiac návrh dokumentu Komisie o európskom záujme vyvolal na neformálnom zasadnutí Európskej rady v Lisabone vynikajúcu diskusii. Odvahu mi dodal predovšetkým povzbudzujúci konsenzus dosiahnutý o našich predstavách, ako reagovať na globalizáciu. Rád by som tiež poďakoval portugalskému predsedníctvu za jeho stálu podporu pre tento európsky program a pre potrebu dodať lisabonskej stratégii rozmer, ktorý dokáže odpovedať na výzvy globalizácie.

Podporujeme tiež myšlienku vyhlásenia o globalizácii na decembrovom zasadnutí Európskej rady. Bol by to skvelý spôsob, ako upevniť tento konsenzus, ktorý musí byť podporovaný aj tu, v Európskom parlamente, prostredníctvom vypracovania spoločného návrhu na uznesenie o natoľko dôležitej otázke.

Európska únia skutočne rozvíjala postupnú a naozaj európsku odpoveď na globalizáciu, ktorá Európanov povzbudila, aby z tohto fenoménu vyťažili čo najviac. Táto odpoveď však berie na vedomie oprávnené obavy tých konfrontovaných so zmenou, lebo nemožno zabudnúť, že na niektorých ľudí môže pôsobiť opačne a my musíme mať odpoveď aj pre nich.

Verím, že európsky záujem spočíva v nájdení správnej miery, ale v žiadnom prípade to nemôže byť bojazlivá alebo porazenecká reakcia – musí byť založená na sebadôvere. Jeden nový záujem sa vlastne objavil v niekoľkých posledných mesiacoch: otrasy na finančných trhoch ukázali, ako veľmi je zdravie európskeho hospodárstva napojené na celosvetové trendy, kým extrémne podnebné podmienky ukázali, aké vážne sú možné následky zmeny klímy a že reakcia na tento problém sa stáva čoraz naliehavejšou. Každý deň pozorujeme, že pracovné miesta v Európe, energetika v Európe, zdravie našich ľudí a kvalita života po celej Európe sú všetky ovplyvnené globálnym rozmerom.

predseda Komisie. - Vážený pán predseda, som presvedčený, že naším východiskovým bodom by mala byť sebadôvera. Máme skúsenosť najväčšej ekonomiky a najväčšieho vývozcu na svete. Razili sme cestu inovatívnym spôsobom riešenia nových problémov – pozrite sa len na obchodovanie s emisnými kvótami – a máme určité jasné základné pravidlá, ktoré nám dobre slúžili.

Po prvé, máme povinnosť chrániť našich občanov bez toho, aby sme boli protekcionistami. Mali by sme zacieliť naše politiky tak, aby sa ostatní uberali tou istou cestou ako my a otvorili sa. Nemali by sme zatvárať dvere, skôr by sme mali dosiahnuť, aby ostatní otvorili tie svoje. Protekcionizmus by bol pre Európu, ktorá je najväčším exportérom na svete, samovražednou doktrínou.

Po druhé, sme otvorení, ale nie sme naivní. To znamená, že nedávame tým, ktorí nerešpektujú určité kľúčové princípy, nič zadarmo. Táto pohnútka stála za našimi nedávnymi návrhmi, aby sa zabezpečilo, že sa pravidlá investovania do energetiky budú vzťahovať i na spoločnosti z tretích krajín.

Po tretie, zo systému založeného na pravidlách sa dá veľa vyťažiť a skúsenosť Európskej únie ju stavia do mimoriadne vhodnej pozície, aby poskytla dobrý základ pre reguláciu na celosvetovej úrovni – konkrétny spôsob, ako formovať globalizáciu. Buďme úprimní: keď máme mať otvorené ekonomiky, potrebujeme nejaké pravidlá. Trhy bez inštitúcií nemôžu fungovať a v Európskej únii máme viac skúseností než ktokoľvek iný so spájaním rôznych pravidiel, so spájaním rôznych národných skúseností. To je dôvod, prečo naozaj verím, že sme lepšie než akýkoľvek iný subjekt na svete pripravení formovať globalizáciu – nie ukladať, ale predkladať náš model tejto fázy globalizácie, do ktorej práve vstupujeme.

Máme tiež isté nástroje, ktoré nám pomáhajú sebavedomo čeliť globalizácii. Nikdy nebolo jasnejšie, že euro je v medzinárodnom finančnom systéme silou stability. Takisto schopnosť používať právo Európskej únie na stanovenie záväzných cieľov v oblasti skleníkových plynov a obnoviteľných zdrojov nám dáva bezkonkurenčnú dôveryhodnosť a v podobe obnovenej lisabonskej stratégie máme osvedčenú páku na reformu v Európe.

Keď sme v roku 2005 znovu spustili lisabonskú stratégiu, usilovali sme sa ju zdokonaliť množstvom rôznych spôsobov. Vymedzením partnerstva medzi členskými štátmi a Komisiou sme zväčšili právomoci a zodpovednosť. Vyjasnili sme budúce úlohy príklonom k odporúčaniam na mieru jednotlivým krajinám. Každý členský štát má teraz svoj vlastný národný program reforiem a každý členský štát akceptuje, že je tu kolektívna snaha v týchto reformách pokračovať. Ďalej sme preorientovali finančné nástroje Únie na rast a pracovné miesta.

Tieto opatrenia teraz prinášajú ovocie. Napriek momentálnym obavám sa výkonnosť zlepšila: v Európskej únii 27 štátov bolo za posledné dva roky vytvorených takmer 6,5 milióna nových pracovných miest a očakáva sa, že ďalších 8 miliónov bude vytvorených v období 2007 – 2009. Lisabonské reformy nepochybne posilnili rastový potenciál európskeho hospodárstva.

Avšak pre samoľúbosť nie je miesto: úloha má ďaleko od splnenia. Členské štáty a Únia musia v reforme napredovať. Toto je najlepší spôsobiť, ako dosiahnuť odolnosť našich ekonomík zoči-voči neistým hospodárskym vyhliadkam.

Štyri prioritné oblasti odsúhlasené v roku 2006 poskytujú pre Lisabon ten správny rámec: výskum a inovácie; lepšie podnikateľské prostredie (obmedzovanie byrokracie a podpora lepších podmienok pre investície); vyššia zamestnateľnosť a veľké otázky energetiky a klimatických zmien. Tieto oblasti a vymedzenie týchto oblastí dodali stratégii oveľa presnejšie zaostrenie. Samozrejme sú tie oblasti úzko prepojené. Nikdy sa nestaneme znalostným nízkouhlíkovým hospodárstvom bez vysoko kvalifikovanej pracovnej sily, ani bez viac výskumu a rozsiahlejších inovácií.

Takže by som rád podčiarkol túto poznámku o výskume a inováciách. Rád by som využil túto príležitosť, aby som poďakoval Európskemu parlamentu za jeho podporu požiadavky Komisie na znalostný trojuholník výskumu, vzdelávania a inovácií. Rád by som vám naozaj poďakoval a obrátil vašu pozornosť na potrebu našej spoločnej práce v záujme zachovania projektu Galileo ako významného európskeho projektu a takisto by som vám rád poďakoval za podporu pre projekt ETI.

Robíme pokroky s ohľadom na potrebu európskeho znalostného priestoru. V našom dokumente bolo jednou z noviniek skutočne práve predstavenie idey piatej slobody – slobody obehu znalostí v Európskej únii.

Novú dynamiku nikdy nevytvoríme ani bez správnych podmienok pre naše malé a stredné podniky. V Európe existuje 23 miliónov malých a stredných podnikov. Takže toto je dôvod, prečo verím, že všetky tieto oblasti dohromady môžu vytvoriť účinný cyklus, ktorý pomôže pri napĺňaní všetkých našich cieľov naraz.

Počas prípravy na spustenie ďalšieho trojročného cyklu musíme aktualizovať stratégiu v súlade s novými okolnosťami a lekciami, z ktorých sme sa poučili. Väčší dôraz musí byť na sociálny rozmer. Viac investícií do vzdelávania a odbornej prípravy v každom veku sú najlepšia zbraň proti nerovnosti a sociálnemu vylúčeniu a, ako som povedal predtým, nie každý vďaka globalizácii víťazí. Ak si chceme byť istý podporou občanov Európskej únie pre náš program, mali by sme v pravý čas načúvať obavám týkajúcim sa sociálneho rozmeru. To je dôvod, prečo napríklad Komisia navrhla zriadenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – práve preto, že sme si od začiatku uvedomovali potrebu dať vo vzťahu k týmto oblastiam konkrétne odpovede.

Osobitne ma povzbudzuje dohoda sociálnych partnerov o súbore princípov flexiistoty, ktorý Komisia navrhla pred letom. Na neformálnom zasadnutí Európskej rady v Lisabone sme sa dozvedeli skutočne veľmi dobré správy o tejto dohode medzi európskymi sociálnymi partnermi. Dúfam, že Európska rada dá na svojom decembrovom zasadnutí týmto zásadám svoju podporu. Poskytujú každému členskému štátu veľmi dobrý základ na definovanie lepšej rovnováhy medzi flexibilitou a istotou na svojich pracovných trhoch.

Energická realizácia výnimočných reforiem, silnejší dôraz na zručnosti a vzdelávanie, konkrétne kroky smerom k premene Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo: to sú z môjho uhla pohľadu priority pre ďalší cyklus.

Integrované usmernenia poskytujú dôležitý nástroj pre koordináciu a spoločný rámec, v ktorom môžu rozličné členské štáty sledovať svoje vlastné národné programy reforiem. Analýza a spätná väzba od členských štátov ukazujú, že usmernenia fungujú. Sú základom pre lisabonský program Spoločenstva. Hoci existuje potreba ich aktualizácie, podľa môjho dojmu by sme ich nemali opravovať, pokiaľ nie sú pokazené.

Potrebujeme tiež spraviť viac pre to, aby sme zaistili, že lisabonská stratégia postupuje rovnakým tempom vo všetkých členských štátoch: pomalšie tempo reforiem v jednom členskom štáte má zjavné vedľajšie účinky v iných štátoch. Potrebujeme tiež väčšie zapojenie parlamentov, sociálnych partnerov, miestnych a regionálnych orgánov.

Angažovanosť tohto Parlamentu v prospech lisabonskej stratégii mala zásadný význam pre udržanie jej hybnosti. Spolu s pánom podpredsedom Verheugenom a s celým kolégiom sa veľmi teším na prehlbovanie našej spoločnej práce s prechodom do ďalšieho cyklu Lisabonu.

Väzba medzi globalizáciou a Lisabonom nám dáva vynikajúcu príležitosť, aby sme predviedli, že v dnešných časoch nie je európsky ekonomický program voliteľným doplnkom: je to kľúč k odomknutiu úspešnej budúcnosti pre Európu. Hospodárska reforma, globálna vízia, nízkouhlíková ekonomika: to sú do seba zapadajúce ciele, ktoré treba sledovať súčasne, a jedine Európska únia môže poskytnúť dosah a konzistenciu, ktorú Európa tak veľmi potrebuje. Jedine spoločne môžeme sledovať to, čo v našom dokumente nazývame „európsky záujem”.

Dovoľte mi uzavrieť slovami, že naozaj verím, že to nie je len európsky záujem. Skutočne verím, že v ére globalizácie svet takisto potrebuje väčšmi angažovanú Európu, ktorá bude ochraňovať a brániť naše záujmy, ale aj zachovávať naše hodnoty – hodnoty slobody a solidarity – v tomto veku globalizácie.

(potlesk)

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predseda, môj drahý Hans-Gert; vážený pán úradujúci predseda Rady Manuel Lobo Antunes; vážený pán predseda Komisie José Manuel Barroso – v očiach našich spoluobčanov nie je globalizácia žiadnym abstraktným pojmom. Globalizácia je skutočnosťou, ktorá každodenne vplýva na obyčajných Európanov, a oni sa spoliehajú, že ich vlády a inštitúcie prídu s odpoveďami na problémy, ktoré so sebou prináša.

Naši spoluobčania očakávajú v tomto smere od Európskej únie veľmi veľa. Očakávajú, že budú chránení a zabezpečení: fyzicky chránení tvárou v tvár hrozbám teroristov a tiež chránení pred rozmarmi finančných trhov. Spoliehajú sa na nás však aj v tom, že im zaručíme prísun potravín a potravinovú bezpečnosť; a predsa napríklad toto leto prudký nárast cien obilnín vyhnal spotrebiteľské ceny do závratných výšok. Európski zákazníci potrebujú uistenie, že dovážané lacné produkty budú v každom ohľade bezpečné. Toto je obzvlášť aktuálny problém: s tým, ako sa blíži obdobie sviatkov, musíme byť schopní rodičov a starých rodičov upokojiť, že hračky, ktoré kupujú deťom do vianočných pančúch, neohrozia ich zdravie.

Hoci musí globalizácia prispievať k blahobytu, musí byť tiež čestná – a musí byť predmetom etických pravidiel, napríklad zákazu vykorisťovania detí. Globalizáciu nemôžu na svojich pleciach niesť najslabší: musí sa stať nástrojom boja proti nerovnosti nielen v rámci jednotlivých krajín, ale tiež medzi krajinami. Globalizácia musí byť smerovaná k zvyšovaniu kúpnej sily tých najchudobnejších v spoločnosti. Vždy sme sa vyslovovali v prospech voľného obchodu, ale taký obchod musí byť založený na prísnych pravidlách. Otvorenosť Európskej únie voči zvyšku svetu je hnacou silou svetového hospodárstva a veľa spoločností je dychtivých začať obchodovať v Európe. Budú musieť prijať naše pravidlá a dodržiavať naše štandardy v oblasti zdravia, životného prostredia a ochrany spotrebiteľa.

V priebehu 50 rokov sa Európskej únii podarilo vytvoriť funkčný vnútorný trh, na ktorom bolo vždy pravidlom zbližovanie legislatív členských štátov. Úloha Európskej únie spočíva v exporte jej know-how a v pomoci pri zvyšovaní štandardov výroby a kontroly kvality jej partnerov. S viacerými z nich už na tom pracujeme. Úspech prvého stretnutia Transatlantickej hospodárskej rady, ktoré sa konalo minulý piatok vo Washingtone, je pozitívnou známkou a my teraz musíme zvýšiť našu snahu pripomenúť Brazílii, Číne a Indii ich povinnosti. Vo vzťahu k Afrike postupujeme o niečo mäkšie.

Aby sme uspeli zoči-voči vonkajším výzvam, musíme po prvé posilniť náš vlastný jednotný trh väčšími investíciami do výskumu a vývoja a po druhé zaistiť lepšiu koordináciu výskumu a inovácií medzi členskými štátmi. Globalizácia síce poskytuje nové príležitosti, ale vyžaduje tiež prácu na prispôsobení sa, napríklad v zmysle vzdelávania a odbornej prípravy v priebehu celého ľudského pracovného života.

Moja skupina víta nové iniciatívy v rámci lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť a takisto zákon o malých podnikoch navrhnutý Komisiou, pretože malé a stredné firmy sú i naďalej nanajvýš dôležitým motorom stability a vytvárania pracovných miest v Európe.

Dámy a páni, ako od politikov sa od nás čoraz častejšie žiada, aby sme sa zaoberali výzvou energetických problémov. Európska únia zostane zraniteľná, kým nebude mať spoločnú politiku energetickej bezpečnosti a environmentálnej bezpečnosti. Pri cene ropy takmer na úrovni 100 USD za barel čelí táto Európa, v ktorej žijeme, núdzovému stavu. Potrebujeme európsku energetickú politiku, ktorá nám zaručí istotu dodávok a trvalo udržateľný rozvoj tohto odvetvia. Potrebujeme dôkladne preveriť obnoviteľné zdroje energie a preskúmať dodávkový potenciál civilnej jadrovej energie.

Celá diskusia o týchto otázkach musí byť transparentná, aby sa zvyšovalo povedomie ľudí a zabezpečovala ich podpora pre to, čo uskutočňujeme. V prvom rade chceme čistejšiu, efektívnejšiu a bezpečnejšiu energiu pre Európu. Európa musí podrobne vysvetliť svoje záujmy, nielen čo sa týka obchodu a globálnej ekonomiky, ale aj v oblasti kultúry, jazyka a tradícií. Prácou na prijímaní spoločných riešení globalizačných výziev dosiahneme pozíciu, z ktorej budeme chrániť oprávnené záujmy našich spoluobčanov bez toho, aby sme sa stali protekcionistami.

(potlesk)

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, názov tejto rozpravy odráža skutočnosť, že Európsky parlament má s Radou a Komisiou diskutovať o role, ktorú Európa – európske inštitúcie a členské štáty EÚ – hodlá hrať pri vyrovnávaní sa s príležitosťami a nástrahami globalizácie. Musíme si preto vyjasniť, čo má vlastne za cieľ dnešná rozprava, že následky globalizácie je možné vidieť rôznymi spôsobmi a pristupovať k nim rôznymi protichodnými metódami.

Rokovania o uznesení, ktoré má dnes byť prijaté, poukázali na existenciu zásadných rozdielov, v mnohých oblastiach až priepastí, medzi koncepciami pravicovej časti tohto Parlamentu a tým, čo chceme my v socialistickej skupine. Tým, čo v tejto rozprave povieme, teda vymedzíme nami používané meradlá na posudzovanie úloh, ktoré by inštitúcie, najmä Komisia, mohli hrať. Po tom, ako som si veľmi pozorne vypočul vás, vážený pán predseda Komisie, a pána Daula, by som povedal, že síce existuje nejaký spoločný základ, ale sú tu takisto isté krajné rozdiely.

Ktokoľvek, kto sa v súčasnosti či budúcnosti bude uchádzať o úrad predsedu Komisie, bude našou skupinou hodnotený podľa určitých kľúčových kritérií, ktorá sa vzťahujú hlavne k jeho či jej vnímaní roly Komisie v globalizovanom hospodárstve. Koordinácia makroekonomických politík, povedané žargónom, inak nazývaná tiež spoločná hospodárska a fiškálna politika, musí byť vedená zásadami sociálnej politiky. Ekonomický pokrok v Európe musí vyústiť do väčšej spoločenskej stability. EÚ musí zaistiť, že celosvetový ekonomický pokrok povedie k väčšej rovnosti práv a príležitostí vo svete. I to je sociálna politika. Ľudské blaho doma i v zahraničí je naším jednotným meradlom.

Hospodársky pokrok je podmienkou sociálnej istoty – nie naopak, ako sa naznačovalo v niekoľkých príhovoroch, ktoré sme si v tomto Parlamente vypočuli. Predstava, že nižšie sociálne zabezpečenie by sa malo stať zdrojom ekonomického pokroku, je úplným bludom. Ktokoľvek verí, že EÚ sa dá takpovediac za dymovou clonou globalizácie využiť na rozvrátenie výdobytkov v oblasti sociálnej politiky, je na omyle. Deregulované trhy vedúce k maximalizovaným ziskom a nižším sociálnym štandardom sú možno ideálom v mysliach tých na pravici tohto Parlamentu. Naším nie sú. Čo hovoríme je to, že tajomstvom európskeho úspechu bol sociálny pokrok a hospodársky pokrok, ktoré sú dvomi stranami tej istej mince. Pokiaľ sa nás týka, v tomto smere sa nič nezmenilo.

(potlesk)

To bolo zaujímavé, čo pán Daul vyhŕkol. Pre tých, ktorí nepočuli, čo povedal: „ekonomika na prvom mieste!” Nie! Hospodársky rast a spoločenské blaho musia ísť ruka v ruke – to je zásadná myšlienka, ktorá zároveň zvýrazňuje pomýlenosť pravicovej politiky v Európe. Dovoľte mi jasne povedať jednu vec: drvivá väčšina vlád zastúpených v Rade je stredopravých, a Komisia samozrejme nie je žiadnym eldorádom socializmu. Vy, pán Barroso, ste politikom zo stredopravej časti spektra, tak ako väčšina vašich komisárov. Preto pozorne sledujeme počínanie Komisie, aby sme posúdili vierohodnosť vašich vyhlásení.

Samozrejme, potrebujeme výskum, inovácie a vzdelávanie, a samozrejme potrebujeme i to, aby sa vnútorný trh rozvíjal spôsobom, ktorý chráni životné prostredie a stabilizuje spoločenské zdroje. To celkom bezpochyby! Avšak potrebujeme tiež, aby Komisia predkladala vhodné návrhy smerníc. Potom budeme potrebovať zodpovedajúce legislatívne iniciatívy, ktoré tento proces posilnia. Sú tu nejaké dobré nápady a tie podporujeme, ale je tu aj dosť takých, ktoré potrebujeme dôkladne preveriť.

Potrebujeme tiež výkonnú verejnú správu. Neviem, či by mala byť nazývaná lisabonskou governance, ako sa označuje v hlavičkách dokumentov EÚ. Neviem, či obyčajní muž alebo žena na ulica rozumejú, čo tým myslíme. A keď hovoríte o zjednodušovaní administratívy a naverbujete bývalého bavorského predsedu vlády, aby toto úsilie viedol, všetko, čo môžem povedať, je hip-hip-hurá a veľa šťastia!

Jedna vec, ktorú potrebujeme celkom určite – a na tomto sa s vami bezvýhradne zhodneme, vážený pán predseda Komisie – je súbor pravidiel na skrotenie kapitalizmu ŕ la divoký západ, ktorý dominuje na finančných trhoch a, áno, ohrozuje celé národné hospodárstva. Poďme sa teda začať týmito pravidlami v Európe zaoberať. Ak dovolíte, aby som jasne pomenoval, čo je potrebné, očakávame, že medzinárodní finanční kapitalisti budú podrobení dohľadu, ich operácie budú transparentné a ich moc bude samozrejme oslabená – a vaša snaha uskutočniť tieto zámery dostane našu podporu. To je jeden z kľúčov k sociálnemu pokroku v Európe.

Na záver, pán predseda – Hans-Gert – dámy a páni, dovoľte mi povedať, že otázka, o ktorej tu dnes diskutujeme, čiže akú pozíciu by sme mali zaujať pri konfrontácii s výzvou globalizácie a akým vplyvom môže Európa, čím myslím inštitucionalizovanú Európu (vás v Komisii a nás v Parlamente), naozaj disponovať pri dosahovaní týchto ambicióznych cieľov, je zároveň kritériom, podľa ktorého nás budú posudzovať naši voliči. Ak sa budeme aj naďalej obmedzovať na všeobecné debaty, v ktorých síce presne popíšeme, čo chceme, ale tu a v členských štátoch nebudú nasledovať konkrétne legislatívne opatrenia, potom bude celá táto procedúra zbytočná. Preto očakávame, že sa to, čo tu popisujeme, takisto odzrkadlí v našom spoločnom uznesení a premení na pevnú politiku.

(potlesk zľava)

  Predseda. - Vážený pán Schulz, skutočnosť, že vám bolo dovolené dosť povážlivo prekročiť váš rečnícky čas, nemá nič spoločné so spôsobom, ako ste oslovovali predsedu. V skutočnosti bude čas, ktorý ste si vzal navyše, nakoniec odrátaný z prídelu pre vašu skupinu.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, práve sme počuli jazyk čias minulých:

Die Rede der Vergangenheit!

Ľudia v iných častiach sveta vedia, často lepšie ako my, že už žijeme v globálnej spoločnosti. India, Čína a Brazília naskočili na vlnu príležitosti, ktorá ich vynáša do výšok, kým príliš veľká časť Európy sa obáva, že sa cez ňu táto vlna preleje.

Keď k nám pán prezident Sarkozy včera prehováral, hovoril o „rôznych možných budúcnostiach Európy zajtrajška“ a navrhoval diskusiu o našich politikách v oblastiach konkurencie, energetiky a rozširovania.

Výraz pána Barrosa v priebehu toho príhovoru nám povedal viac než všetky jeho slová z dnešného rána. Ak Európa nebude schopná konať, pretože národní vodcovia, ktorí odkazujú na obavy občanov, spochybňujú program EÚ, potom premeškáme šancu ovplyvniť globalizáciu v prospech kolektívnych záujmov Európy.

Nie sú to občania, ktorých potrebujeme presvedčiť, sú to členské štáty. Jeden prieskum za druhým ukazuje, že väčšina našich občanov vidí pozíciu Európskej únie, nie národných vlád, ako najlepšiu pre riadenie globalizácie.

Pozrite sa, ako zemetrasenie globalizácie otriasa politickou obcou Európy. Niektorí na pravici sa tvárou v tvárou globálnym výzvam sťahujú z konzervativizmu do nacionalizmu alebo z kresťanskej demokracie do kresťanskej samovlády. Zlom globalizácie prechádza priamo cez PPE.

Na ľavici Kurt Beck a jeho priatelia brzdia veľmi potrebné reformy. Franz Müntefering to videl a preto obrátil kabát. A predsa vizionári vidia potrebu reforiem a vpísali ju do nového manifestu európskych socialistov, príhodne prijatého v Oporte.

Naša politika nie je už viac pre ekonomickú politiku rozdelená na ľavicu a pravicu, ale na tých, ktorí v reakcii na globálne výzvy dvíhajú padací most, a tých, ktorí – spolu s liberálnymi demokratmi – obhajujú otvorenú spoločnosť.

Pán Barroso, v tomto Parlamente máte väčšinovú podporu pre prístup vašej Komisie ku globalizácii. Ale nie je to väčšina založená na jednom politickom príbuzenstve. V skutočnosti môže dokonca táto väčšina európske politické príbuzenstvá rozvrátiť a pretvoriť.

Globalizácia bude našu politiku formovať čoraz viac. Nie globalizácia v tom dosť úzkom hospodárskom zmysle, ktorý vymedzuje toto oznámenie – hoci stabilné euro a účinné pravidlá súťaže a trhovej regulácie sú v záujme nás všetkých – ale v širšom, viac holistickom zmysle, ktorý zahŕňa rast a migráciu svetovej populácie, klimatické zmeny a energetickú bezpečnosť a medzinárodne organizovaný zločin napojený na terorizmus.

Nie je toto potvrdením, že potrebujeme „konať v kontinentálnom meradle“, ako tvrdí tento dokument, a používať náš „rozhodujúci vplyv“, aby sme „Európanom umožnili utvárať globalizáciu“, ako oznámenie Komisie žiada?

Ak to tak je, pán Barroso, kde sú vaše politiky? Váš časový plán? Váš ucelený prístup? Boli nám prisľúbené činy: namiesto nich je nám ponúkaný text, ktorý je bohatý na rétoriku, alebo dosť chudobný na návrhy. Toto nemôže byť konečné slovo v odpovedi Európy na globalizácii. Očakávam vaše zhodnotenie jednotného trhu, aby som sa dozvedel, ako chcete v náročných podmienkach poháňať rast a pracovné príležitosti, a tiež vašu politiku legálneho prisťahovalectva, v nádeji, že reflektuje i záujmy zdrojových krajín.

Moji kolegovia a ja očakávame neodkladné opatrenia na zníženie spotreby energie a boj proti cezhraničnej kriminalite. Veríme tiež, že zdravie spoločnosti a vitalita hospodárstva sú rovnako dôležité. Ak vytvárame svetový trh, potrebujeme novú svetovú spoločenskú zmluvu, ktorá uzmieri súperiace požiadavky flexibility a spravodlivosti, pretože „nespravodlivosť niekde“, ako nás učil Martin Luther King, „je hrozbou pre spravodlivosť všade.“

Únia teda musí spojiť dovedna lisabonský program s jeho dôrazom na konkurencieschopnosť, cardiffský program s jeho dôrazom na sociálne práva a gothenburský program s jeho dôrazom na životné prostredie.

Svet potrebuje silnú, jednotnú Úniu, ktorá bude bojovať proti nespravodlivosti, konfliktom a chudobe všade, kde sa vyskytujú, pretože sme jedným z mála svetových aktérov, ktorí sú schopní riešiť globálne otázky – a ak nepreberieme vedenie, nikto iný to nespraví.

Znamená to skoncovať s pokrytectvom ciel a vypracovať v Dauhe čestnú dohodu pre rozvojové krajiny; znamená to na Bali spečatiť dohovor o emisiách oxidu uhličitého a použiť náš spoločný vplyv, aby sme zaangažovali Ameriku; a vybudovať medzinárodný prístup k finančným trhom s dôrazom na regulačnú spoluprácu, zbližovanie štandardov a rovnocennosť pravidiel.

Riešenie týchto výziev, ktoré bude spravodlivé ku každému, si žiada viac, nie menej globalizácie. Žijeme totiž v prepojenom svete, svete, ktorý potrebuje solidaritu na celosvetovej úrovni rovnako, ako potrebuje solidaritu medzi európskymi občanmi.

A spoločne s Victorom Hugom sa musíme tešiť na deň, kedy jedinými bojiskami budú trhy otvorené pre obchod a ľudského ducha, prístupného novým myšlienkam.

  Mirosław Mariusz Piotrowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predseda, globalizácia je javom, ktorý je v mnohých ohľadoch nezvratný. Jednotlivé krajiny Európskej krajiny by si to nielenže mali uvedomiť, mali by na tieto zmeny aj praktickým spôsobom reagovať. Opatrenia EÚ však nemôžu narušovať hospodárske záujmy nezávislých štátov, napríklad neodôvodneným obmedzovaním emisií oxidu uhličitého, ktoré vážne poškodí ekonomiky krajín ako Poľsko.

Na druhej strane by tieto politické kroky nemali viesť k strate národnej identity. Kým ázijské krajiny sa novej situácii úspešne prispôsobujú a ich hospodárstva rýchlo expandujú, my v Európskom parlamente debatujeme o tak závažných otázkach ako spätné zrkadlá na poľnohospodárskych a lesníckych traktoroch, úloha a význam cirkusov v Európskej únii a ďalšie podobné záležitosti.

EÚ stále pridáva nové regulácie, čím čoraz viac sťažuje účinnú súťaž, a ako dokazujú dnešné príhovory zástupcu socialistov, zjavne si neuvedomuje realitu. Dúfam, že dnešná rozprava pomôže zmeniť spôsob, ktorým rozmýšľame o globalizácii z európskej perspektívy.

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predseda, domnievam sa, že ak vezmeme do úvahy vážnosť situácie, ktorej čelíme, máme v tomto konkrétnom oznámení možnosť vidieť úplné zlyhanie predstavivosti.

Nemáme v nej žiadne skutočné vymedzenie globalizácie. To sa zvyčajne vzťahuje k ekonomickému aspektu – a to je to, o čom chcem hovoriť.

Tento dokument hovorí o tom, že sme konfrontovaní s treťou priemyslovou revolúciou. Myslím, že sa potrebujeme poučiť zo skúseností z predchádzajúcich priemyslových revolúcií. Tých, ktoré plne nezohľadnili environmentálne náklady; tých, ktoré plne nezohľadnili sociálne náklady. Predpokladá sa, že nízke ceny komodít pretrvajú i naďalej, často na úkor najchudobnejších krajín sveta; že môžeme podnikať v krajinách, ktorým nanútime otvorené trhy bez toho, že by tam existovala sociálna infraštruktúra a prijateľný verejný sektor; že sa musíme vystríhať sirény reciprocity, ak nejde o vzťah medzi rovnými. Stávalo sa tiež, že sme precenili úlohu trhov pri dosahovaní spoločenských cieľov, a ďalšie problémy sprevádzajú ekonomickú integráciu, najmä ak je založená skôr na zadĺženom hospodárstve a špekulácii než na realite, čím sa stáva veľmi nebezpečná pre ekonomickú stabilitu.

Nový kontext, ktorému čelíme, sa netýka len klimatických zmien. Týka sa ropného vrcholu a jeho následkov pre príležitosti rozvojových krajín; týka sa napĺňania Miléniových rozvojových cieľov.

Je pravda, že potrebujeme obnoviť rovnováhu medzi obchodom, sociálnym rozmerom a environmentálnym rozmerom. WTO obchod uprednostňuje pred výrobnými metódami a pred čímkoľvek ďalším, čo by nás oprávnilo povedať, že máme problém so spôsobom, akým sa vyrábajú tovary, pretože nespĺňa naše štandardy. To sme sa rozhodli nezapísať do pravidiel.

Keď sa dívame na rast, stále sa rozprávame, akoby záležalo na kvantite, nie na kvalite a na tom, čo naozaj v našich spoločnostiach rastie. Vítam konferenciu Komisie na túto tému, ktorá sa uskutoční budúci týždeň, ale toto je vec, na ktorej sa malo pracovať už celé roky.

Čo plánujeme spraviť s naším poľnohospodárskym sektorom? S naším turistickým sektorom? S toľkými ďalšími odvetviami zoči-voči zmene klímy? Nesúhlasíme s názorom, že by sme sa nepotrebovali vrátiť k usmerneniam a prehodnotiť ich. Myslíme si, že to potrebujeme.

Ak sa rozprávame o odbornej príprave a vzdelávaní, stratégia trvalo udržateľného rozvoja si teraz žiada, aby sme sa ne dívali v kontexte klimatických zmien a environmentálneho pokroku. Nepočula som o nijakom skutočnom, vážnom prepojení tohto druhu. V tomto smere neexistuje vôbec žiadna európska stratégia.

Ak sa rozprávame o nízkouhlíkovom hospodárstve, ako ho plánujeme vytvoriť? Tento dokument neobsahuje nič, čo by nás vo vzťahu k týmto otázkam napĺňalo nejakou obrovskou dôverou.

A potrebujeme sa znovu pozrieť na sociálne začleňovanie. Stále je tu rodová priepasť. Naďalej potrebujeme mzdy, z ktorých sa dá vyžiť, a flexiistota musí zohľadniť finančné zabezpečenie jedincov.

Naďalej potrebujeme prepojiť Lisabon a Gothenburg. To je hlavná výzva. Tento dokument sa s ňou nevyrovnáva a nie som presvedčená, že sa to darí Parlamentu.

  Jiří Maštálka, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcel predovšetkým vyjadriť svoje sklamanie z výsledného znenia spoločného návrhu uznesenia. Moje sklamanie je hneď dvojnásobné. Po prvé je škoda, že tak dlho nemohla nastať zhoda a že zhoda určitej väčšiny sa našla až na poslednú chvíľu, pod časovým tlakom a podľa môjho názoru za cenu priveľkých ústupkov v zásadných otázkach. Po druhé moje sklamanie vyplýva z toho, že návrh nevyjadruje európsky záujem, ako je nakoniec uvedené v názve dokumentu, a čo je podstatnejšie, nevyjadruje ani záujem väčšiny občanov Európskeho spoločenstva.

Tieto moje sklamania vychádzajú z analýzy textu možného spoločného uznesenia, v ktorom celkom chýba uznanie negatívnych následkov globalizácie a ktorý fakticky občanom neponúka nič okrem návodu, aby sa s globalizáciou zmierili asi tak ako s povodňami. Normálne je snažiť sa tieto procesy ovplyvniť, predchádzať ich negatívnym účinkom. To však predkladaný návrh neobsahuje, dokonca ani neponúka model globálneho trvalo udržateľného rozvoja.

Naša politická skupina sa vo svojom návrhu zameriavala najmä na nasledujúce skutočnosti:

· boj proti chudobe, lebo zo štatistík vyplýva, že v Európskej únii má 80 miliónov ľudí čistý príjem nižší než 60 % národného priemerného príjmu,

· zdôrazňovali sme potrebu efektívnejších prostriedkov, ktoré by občanom zaistili ich práva, ako prístup ku kvalitnej a dobre platenej práci a minimálne sociálne štandardy,

· s ohľadom na lisabonskú stratégiu sme zdôrazňovali, že je treba vytvoriť novú integrovanú stratégiu pre trvalú udržateľnosť a solidaritu, ktorá by nahradila súčasný dokument a dala účinné nástroje pre realizáciu.

Niektoré politické skupiny sa včera dohodli na spoločnom návrhu a úplne vylúčili návrh našej skupiny. Dali tým jasne najavo, že nad otázku sociálnych práv a spravodlivosti kladú otázky ekonomické. Z vyššie uvedených dôvodov naša frakcia návrh nepodporí.

  Godfrey Bloom, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predseda, včera sme si vychutnávali úžasne dôvtipný príhovor francúzskeho prezidenta. Pozorne som počúval toho výrečného mužíka. Neoblomne zastával voľný obchod. Ale, samozrejme, ak by ostatné krajiny boli za protekcionizmus, bol by zaň aj on. Neoblomne zastával demokraciu: ľudia majú právo, aby boli ich názory vypočuté, ale následne, zdalo by sa, ignorované, tak ako boli ignorovaní obyvatelia Francúzska a Holandska. Ako by on sám povedal, je v prvom rade Európanom, ale skrz-naskrz Francúzom, v prvom rade Francúzom, ale skrz-naskrz Európanom. Fajn, ešte s trochou maďarského guláša navrch.

Potrebujeme európsku armádu, námorníctvo a letectvo, ktoré zaistia, že naše mierumilovné európske hodnoty budú rozšírené široko-ďaleko, lebo už nikdy nesmieme vstúpiť do vojny. Musíme stavať na našich demokratických inštitúciách, ale zdalo by sa, že zase nie príliš. Francúzi nemôžu mať ďalšie referendum, pretože by to mohlo viesť k anglickému referendu a samozrejme všetci vieme, že by Briti odmietli novú ústavu – ach, prepáčte – „zmluvu“.

Tvrdil, že musíme bližšie skúmať sami seba a zaistiť viac úcty k matkám, a to nielen pre ženy, ale i pre mužov, a viac chleba, najmä pre chudobných – bez ohľadu na to, či ho chcú alebo nie. Ak si mám pre to vymyslieť frázu, starú anglickú frázu – a ja rád skúšam najlepších tlmočníkov sveta – celé to bol humbug!

  Dimitar Stoyanov (ITS) - (BG) V prvom rade by som rád pripomenul Komisii a Rade, že globalizácia nie je procesom, ktorý by existoval sám o sebe, že Európa je vo svetovej politike významný činiteľ a že politika uplatňovaná Európou bude rozhodovať o tom, či bude globalizácia napredovať.

A to je presne to, čo mi zo stratégie Komisie nebolo jasné. Je Komisia ochotná uplatňovať politiku, ktorá globalizáciu podporí, alebo takú, ktorá tento proces spomalí? Okrem toho by som rád vašu pozornosť obrátil na fakt, že jednotný trh sám o sebe nie je zárukou úspechu Európy v procese stupňovania globalizácie.

Rada deklarovala, že chápe konkurencieschopnosť ako veľmi dôležitú, ale momentálne sú v Európskej únii nové hospodárstva, ktoré sú krehké a konkurencieschopnosť chýba dokonca aj na ich vnútorných trhoch.

Keď prišiel rad na Komisiu, vyhlásila, že pre uskutočnenie svojich plánov videných z pohľadu globalizácie považuje za najdôležitejší rozvoj lisabonskej stratégie.

Očakávam, že osobitne v Bulharsku lisabonská stratégia zlyhá, pretože moja krajina, ako sme opakovane uviedli, nebola v čase vstupu do Európskej únie pripravená. Čiže ako môžeme chrániť záujmy európskych občanov, ak neuplatníme nejaké formy protekcionizmu?

Otvorená spoločnosť, o ktorej hovorí Graham Watson, je pre slabšie ekonomiky v EÚ jednoducho zradná. Ak staviame na prvé miesto pred spolupatričnosť v rámci Spoločenstva celosvetovú spolupatričnosť, načo potom vôbec potrebujeme Spoločenstvo?

Ak bude v tomto kontexte globalizácia v budúcnosti pokračovať, na slabé ekonomiky s veľkým deficitom obchodnej bilancie a malou súťažou dokonca i na vnútornom trhu bude tlačiť až do bodu zlomu a tieto hospodárstva, ktoré zápasili o nastúpenie cesty normálneho rozvoja, sa zrútia ako domčeky z karát.

  Jana Bobošíková (NI). - (CS) (Začiatok vystúpenia nebolo počuť) ...usilovať sa, aby Európa mala čo najsilnejšiu pozíciu na svetovom trhu. Na to je ale treba dokončiť rokovania o svetovom obchode, znížiť dotácie európskym poľnohospodárom a obmedziť americké colné poplatky. Ďalej je nevyhnutné v rámci WTO omnoho ráznejšie vystupovať voči Číne a systematicky využívať antidampingové opatrenia. Aby sme v globalizácii uspeli, je tiež potrebné zbaviť malé a stredné podniky bremena nadmernej regulácie. Toto Barrosova Komisia sľúbila, zostala ale na začiatku cesty.

V neposlednom rade by silu Únie posilnilo jej rozšírenie o Turecko a Ukrajinu a korektné ekonomické partnerstvo s Ruskom. Nezdravá je politika migrácie. Európa by sa mala zmeniť z cieľovej stanice chudobných na cieľovú stanicu pre mozgy, ktoré teraz odchádzajú do Číny a USA. A to najdôležitejšie – ak máme skutočne obstáť zoči-voči výzvam globalizácie, musí Únia na medzinárodnej scéne znieť jednotným hlasom, inak bude smiešna. Dúfam, že hlavy štátov dospejú v decembri k rovnakému názoru.

Dovolím si ešte poznámku. Kolega Schulz tu hovoril o kapitalizme divokého západu, ktorý besní na finančných trhoch. To bola rétorika najtvrdšieho komunizmu, ktorý finančných kapitalistov označoval za „vrahov z Wall Street“. Ako to s takým prístupom v ekonomikách východného bloku skončilo, vieme všetci.

  Timothy Kirkhope (PPE-DE). - Vážený pán predseda, rád by som sa poďakoval predsedom Rady a Komisie za ich stanoviská k týmto otázkam zásadným pre budúcnosť Európy.

Aby Európa prežila a prekvitala, potrebuje čeliť výzvam globalizácie, a my sa s týmito výzvami musíme vedieť vyrovnať a vidieť aj príležitosti, nielen hrozby. Pre budúci blahobyt Európy je kľúčové splnenie lisabonského programu a potrebujeme tiež zaistiť, že rokovania o svetovom obchode konečne uzavrieme nejakou dohodou. Potrebujeme zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku a musíme uzavrieť čestnú dohodu nielen s našimi vlastnými farmármi, ale aj s tými v rozvojovom svete. Musíme rozhodnejšie a rýchlejšie napredovať v programe deregulácie a oslobodzovať obchod a priemysel, aby mohol v konkurenčných podmienkach konkurovať Číne a Indii, a musíme dosiahnuť skutočný pokrok pri podpore snahy pani kancelárky Merkelovej vytvoriť transatlantický spoločný trh.

Vítam nedávne vyhlásenie pána predsedu Komisie o globalizácii, v ktorom povedal, že raison d’ętre EÚ v 21. storočí je jasný: vybaviť Európu pre globalizovaný svet. A aby sme to urobili, povedal, musíme investovať do ľudí, do rastu, do pracovných miest, do energetickej bezpečnosti, do boja s klimatickými zmenami a čestnejšieho jednania so spotrebiteľmi. Pokračoval tým, že protekcionizmus nemôže spraviť Európu bohatšou; protekcionizmus by našich občanov ochudobnil, a nie ochránil. Toto je zásadné stanovisko, ktorému by teraz mali venovať pozornosť všetky európske vlády.

Samozrejme, vo finančných službách a účtovníctve sa európske štandardy rýchlo stávajú globálnymi štandardmi a na to som hrdý. V Európe cesta napred vedie cez radikálnu reformu európskeho sociálneho modelu, zvýšenú flexibilitu na pracovných trhoch a ďalšie opatrenia na dereguláciu a zníženie záťaže pre obchod.

Samozrejme, musíme tiež raziť cestu pre riešenie klimatických zmien a vítam rozhodnutie Parlamentu zahrnúť letecké emisie do systému na obchodovanie s emisiami ako ďalšiu známku našej ochoty viesť svetové spoločenstvo.

V boji proti chudobe musíme zabezpečiť, aby boli programy EÚ vierohodné, hospodárne a cielené. Potrebujeme zvýšiť obchodné príležitosti pre rozvojový svet a dosiahnuť skutočnú zmenu v Afrike.

Mali by sme byť hrdí na naše úspechy, ale existuje ešte veľa príležitostí, ktorých by sme sa mali chopiť.

  Robert Goebbels (PSE) . – (FR) Vážený pán predseda, pri rokovaniach o návrhu uznesenia o výzvach globalizácie som veľmi jasne videl šírku predelu medzi ľavicou a pravicou v tomto Parlamente. Moji kolegovia z PPE a ALDE sa snažili kritizovať milióny obyčajných ľudí, ktorí pri sledovaní miznutia svojich pracovných miest pre sťahovanie, zlučovanie a preberanie korporácii, alebo porovnávaní svojich drobných príjmov s opulentnými bonusmi sypanými na vysoko postavených manažérov (ktorí, mimochodom, kážu o prednostiach mzdovej regulácie) pochybujú o výhodách globalizácie.

Z môjho pohľadu je globalizácia potrebný proces, predovšetkým preto, že dáva najchudobnejším krajinám prístup na medzinárodné trhy a umožňuje im tak zvýšiť životnú úroveň obyvateľov. Ale nenechajme sa oklamať skratkovitými mediálnymi výkrikmi! Dokonalý trh, tak milovaný liberálmi, je ilúziou. Súťaž je potrebná, ale nikdy nie je voľná.

Zoberte si napríklad energetický trh, na ktorom 90 % svetových zdrojov ovládajú zvrchované štáty. Na ropnom trhu dominuje kartel. Ďalší hýbe pákami, aby sa zmocnil trhu so zemným plynom. Politiky regulácie cien sú netransparentné a nevzťahujú sa na viac ako 40 % objemu svetového obchodu. Tretina konečnej ceny pripadá dlhej reťazi špekulantských prostredníkov, ktorých ekonomický prínos je nulový. Keď títo špekulanti a ich „špeciálne prostriedky“ skončia na dlažbe, centrálne banky nalievajú do finančného systému milióny, aby odvrátili rozsiahlu nestabilitu, ale účinok je v skutočnosti ten, že sa zaručujú za špekulácie.

Zopár riadiacim pracovníkom sa podarí mäkké pristátie vďaka ich zlatým padákom, ale milióny spotrebiteľov končia po uši v dlhoch a nútení predať svoje príbytky. V rozmedzí šiestich mesiacov muselo takmer pol milióna Američanov vyhlásiť osobný bankrot. Európske hospodárstvo medzitým prešľapuje na mieste. Komisia možno upravila svoje ekonomické prognózy, ale namiesto politických návrhov sa uspokojila s odriekaním známych mantier. Áno, skutočne potrebujeme vyšší rast a väčšiu tvorbu pracovných miest poháňanú lepšou koordináciou a väčším výskumom a vývojom, a áno, skutočne potrebujeme čeliť novým spoločenským skutočnostiam.

Ale kde sú pre tieto veci rozpočty? Kde sú zdroje? Pán Barroso nechce zlepšiť integrované usmernenia. Pravica odmieta diskutovať o hospodárskej koordinácii. Pán Sarkozy vypúšťa množstvo vznosne znejúcej pary, ale ani raz za polhodinu nepoužije slovo „sociálny“. Všetky prieskumy verejnej mienky pritom potvrdzujú, že ľudia chcú vidieť väčší dôraz na sociálne otázky: chcú sa cítiť istejšie, chcú, aby sa zlepšila ich kúpna sila, a chcú lepšie verejné služby.

Starostovia desiatich európskych hlavných miest práve podpísali deklaráciu, ktorá bráni verejné služby prístupné pre všetkých. Ale čo robí Komisia? Skrýva sa za mizerný malý protokol k budúcej zmluve, zaručujúcej iba subsidiaritu služieb, ktoré nie sú ekonomickej povahy – tým lepšie pre zničenie verejných služieb, po ktorých obyčajní Európania volajú! Moja skupina tento útek Komisie nebude akceptovať. Zamýšľame spojiť sa so starostami, Výborom regiónov, Hospodárskym a sociálnym výborom a odborovými zväzmi v politickom boji za Európu so silnejším sociálnym rozmerom, v ktorej budú mať prednosť verejné služby.

(potlesk)

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). – (LT) Mnohí občania EÚ sa obávajú zmien v ich životných podmienkach následkom globalizácie a našou povinnosťou ako politikov je poskytnúť odpoveď. Veľmi často Parlament vyzýva členské štáty, aby pripravovali spoločné stratégie, ale ja by som rada zdôraznila, že by sme mali začať od seba. Pripravovať toto uznesenie bola veľmi ťažká práca a nebolo ľahké skĺbiť názory všetkých výborov do jedného zovšeobecneného názoru. Preto by som rada navrhla, aby sme sa snažili spájať názory rôznych výborov a rôznych uznesení do jedného zovšeobecneného názoru častejšie, aby sme mohli občanom EÚ dať zosúladenú odpoveď, čo sa naozaj chystáme robiť.

Ďalšou veľmi dôležitou otázkou je naša rola ako svetového hráča. Rada by som podotkla, že naša rola vo svete by mala byť aktívna. V súčasnosti je Európska únia najväčšou úniou, a to vďaka rozširovaniu, vďaka novým príležitostiam. Sme povinní hrať najväčšiu rolu bez ohľadu na našu ochotu či zdráhanie ju prijať. Avšak zdá sa, že otáľame, ako by sme čakali na to, kým príde s riešením niekto iný. Naša zahraničná politika prostredníctvom vonkajšieho rozmeru lisabonskej stratégie by mala byť aktívna.

Čo sa týka domácej politiky, rada by som podčiarkla dôležitosť prehodnotenia našich priorít. Podľa posledného výskumu dôvodom, prečo Európska únia zaostáva v raste produktivity, nie je nedostatok počítačov alebo high-tech zariadení. Dôvodom sú naše problémy s riadením. Nevyužívame jednotný trh v plnej možnej miere a nedarí sa nám vytvárať vhodné podmienky pre pohyb tovarov a expanziu finančného trhu. Ešte jedna otázka: je správne, aby hlavnou prioritou EÚ pre budúcnosť bol vývoj technológií? Existuje možnosť, že sa hlavnou prioritou stane výroba potravín, ako nás varujú odborníci?

Ak to zhrniem, mali by sme rozvinúť nový postoj k nášmu hospodárskemu trhu a prednosť dať expanzii domáceho trhu. Čo sa týka sociálnej politiky, ktorá tu bola spomínaná pri veľa príležitostiach, súhlasím: áno, mala by to byť jedna z hlavných priorít nášho programu, ale takisto by mala byť aktívna. Mali by sme skoncovať so sklonom podporovať určitých ľudí; našou úlohou by malo byť vytvárať pre nich príležitosti, aby sa živili sami. Ľudia by nemali byť tlačení do postavenia príživníkov; mali by byť aktívnymi účastníkmi trhu. Preto by bolo múdre investovať do spoločenských oblastí, ktoré by v budúcnosti pomohli akumulovať intelektuálny kapitál a zabezpečili vzostup produktivity.

Na záver by som rada zdôraznila význam zvyšovania koordinácie medzi inštitúciami EÚ. Toto uznesenie a dnešná debata sú príkladmi dobrej koordinácie. Dúfam, že v budúcnosti budeme mať možnosť diskutovať o týchto otázkach nielen na nočných zasadnutiach, ale aj cez deň.

  Seán Ó Neachtain (UEN). – (GA) Vážený pán predseda, je v záujme EÚ mať silný a čestný medzinárodný obchodný systém pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie. Nie je preto prijateľné, aby sa rokovania v Dauhe krútili výhradne okolo ďalších zvýhodnení v EÚ v oblasti poľnohospodárstva, ktoré koniec koncov predstavuje len 5 % svetového obchodu. Čo tých ďalších 95 %? Mohlo by tu ísť o kapituláciu?

Na môj vkus je pán komisár Mandelson príliš ochotný ustupovať, keď ide o poľnohospodárstvo EÚ. V súčasnosti obhajuje zníženie dovozného cla v poľnohospodárskom sektore o 46 %. Ale ako včera tu v Parlamente povedal pán prezident Sarkozy, potrebujeme zachovať naše domáce zdroje potravín. Napríklad Amerika zatiaľ vo veci poľnohospodárstva neustúpila ani o piaď. Na ilustráciu postačuje nedávno zverejnený návrh amerického poľnohospodárskeho zákona.

Potrebujeme sa pohnúť dopredu v rokovaniach o svetovom obchode v oblastiach priemyslu, obchodu a služieb. Priemerné clo platné v EÚ je na úrovni 4 %, kým v Ázii a Južnej Amerike je ekvivalentná sadzba 30 %. Keď sa indický a čínsky trh otvoria v odvetviach softvéru a telekomunikácií, bude existovať šanca dosiahnuť pokrok hnaný konkurenciou. Na dôvažok zjednodušovanie by sa nemalo vzťahovať len na colné postupy, ale aj na budúce úpravy obchodovania.

  Pierre Jonckheer (Verts/ALE) . – (FR) Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda Komisie, z môjho pohľadu chýba v dokumente pred nami niečo podstatné a chýbalo to tiež v reči pána Barrosa. Chýbajúcim prvkom je účinná analýza návrhov vznášaných vo vzťahu k fungovaniu medzinárodných finančných trhov, k existencii medzinárodných daňových rajov a k daňovým úpravám na medzinárodnej úrovni – ku kapitálovým tokom v najužšom zmysle.

Verím, že medzinárodná debata potrebuje obnoviť kontakt s realitou. Ani v dokumentoch, ani v slovách pána predsedu Komisie nenachádzam žiadnu aspoň vzdialene prenikavú politickú iniciatívu v týchto koniec koncov krajne závažných otázkach a nemôžem v tejto súvislosti nespomenúť zmenu klímy a blížiacu sa debatu na Bali, kde bude finančný rozmer nanajvýš dôležitý, predovšetkým vo vzťahu k pomoci pre najzraniteľnejšie krajiny, aby podpísali druhý Kjótsky protokol.

Všetci vieme, že toto si bude vyžadovať veľmi veľké sumy verejných financií. Odkiaľ ich vezmeme? Hoci si uvedomujem, že je extrémne ťažké pretláčať tieto problémy do popredia medzinárodných programov, verím, že keď sa nám to nepodarí alebo to odmietneme spraviť, uškodíme našim vlastným medzinárodným politikám.

Môj druhý komentár sa týka celosvetového boja o štandardy, najmä environmentálne a sociálne štandardy a konkrétnejšie environmentálne štandardy.

Dokument Komisie je veľmi všeobecný, ako hovorí pán Watson, a ja s jeho názorom súhlasím. Na strane 6 nám hovoríte: „Nový medzinárodný prístup zameraný na regulačnú spoluprácu, zbližovanie štandardov a rovnocennosť pravidiel vzniká ako výsledok odborových bilaterálnych rozhovorov s tretími krajinami.“ Nuž, vážený pán podpredseda, rád by som vedel, čo to znamená pre zachovanie európskych environmentálnych štandardov. Čo to znamená v zmysle rozvíjania týchto štandardov a aké to má praktické implikácie v zmysle ich medzinárodného presadzovania, s ktorým ráta pán Barroso?

Moje obavy akurát narastajú, keď v novinách čítam o práve prebiehajúcich rokovaniach medzi Európskou úniou a Južnou Kóreou správy, ktoré naznačujú, že keď ide o dodržiavanie štandardov – prinajmenšom sociálnych štandardov – náš postoj je slabší ako postoj USA.

Dlhujete nám podrobné odpovede na tieto otázky.

  Sahra Wagenknecht (GUE/NGL). - (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, globalizácia nie je prirodzený proces, hoci by ho niektorí možno radi tak prezentovali. Samotná globalizácia je plodom politiky. Je to politické dielo zrodené každým opatrením, ktoré deregulovalo a liberalizovalo medzinárodný pohyb kapitálu. Jeho politické vytváranie pokračuje vždy, keď je nejaká rozvojová krajina vydieraná, aby otvorila svoj kapitálový trh a povolila akvizície do cudzích rúk. Je to politický výtvor industrializovaných štátov a v neposlednom rade Európskej únie.

Pojem „globalizácia“ v skutočnosti zďaleka do takej miere neoznačuje internacionalizáciu hospodárstva ako moc majiteľov nehnuteľností, bánk a konglomerátov, ktoré sú dnes mimo dosahu národných zákonodarcov, vkladať svoje peniaze kamkoľvek, kde to prináša najvyššie zisky, a to bez ohľadu na sociálne dôsledky. Táto moc im, samozrejme, dovoľuje tiež rozohrávať proti sebe krajiny ako potenciálne lokality pre podnikanie a tým ich nútiť vytvárať podmienky, ktoré sú čoraz prospešnejšie pre maximalizáciu zisku.

Toto je presne ten skrytý plán, ktorý sa schováva za cieľ konkurencieschopnosti, najmä kampaň za radikálne zníženie firemných daní, zničenie sociálnych systémov a brutálne zrážanie miezd – inými slovami, ťaženie za čoraz nespútanejší kapitalizmus. To samozrejme neznamená, že by v tejto globalizačnej hre každý prehrával; produkuje tiež istých veľmi vypasených víťazov. Na neposlednom mieste sú to európske konglomeráty, ktoré v priebehu globalizačného procesu narástli do svetových hráčov a ktorých zisková krivka za posledné roky by sa sotva dala vylepšiť. Obrovská väčšina však z tohoto vývoja neprofituje. Naopak, zákon džungle, ktorý v nespútanom kapitalizme dominuje, dovoľuje tým majetným utláčať a vykorisťovať tých nemajetných.

Uznesenie na stole tento stav vecí maskuje a naša skupina ho nepodporí. Miesto toho budeme pokračovať v boji za iný hospodársky poriadok v Európe, za hospodársky poriadok, v ktorom ľudia nie sú iba položkami v nákladoch a krajiny sú viac než len lokality pre podnikanie.

  Witold Tomczak (IND/DEM). - (PL) Vážený pán predseda, potrebujeme rozlišovať medzi dvomi realitami: fenoménom globalizácie a programom globalizmu.

Globalizácia je následkom rozvoja nových technológií v oblastiach ako doprava, komunikácia a zber a spracovanie dát. Globalizácia otvára nové príležitosti, ale vytvára aj nové hrozby. Je na nás, ako ju využijeme.

Globalizmus, na druhej strane, je programom s cieľom vytvoriť nadnárodnú svetovú mocnosť. Odporuje slobode ľudí a národov, koná v prospech malého množstva tých s najväčším kapitálom a globálnou infraštruktúrou, aby im umožnil uskutočňovať ich vlastné sebecké záujmy v rámci svetového štátu, a nekoná pre blaho ľudí a národov. Je to vo svojej podstate totalitárny program. Odporuje mierovým ideálom a vyvoláva hrozbu vojny.

Európa je konfrontovaná s pokušením podkopať práva svojich vlastných národov v záujme posilnenia roly, ktorú pri správe sveta hrajú kozmopolitné elity. Podvoliť sa tomuto pokušeniu by znamenalo vymazať stáročné dedičstvo európskych národov, ktoré spočíva na úcte k ľudským právam a právam ľudských spoločností.

Vo veku globalizácie by bol úspechom Európy rešpekt k ľudským právam, k právam rodín a národov, vyjadrený rozvojom inštitúcií, ktoré zaručia rešpekt pre ich výdobytky. Úspech Európy bude ukázať ostatným národom a štátom sveta, ako vytvoriť stav slobody a dôstojnosti pre občana. Ísť cestou totalitárneho programu globalizmu by bolo pre Európu pohromou.

  Jean-Claude Martinez (ITS) . – (FR) Vážený pán predseda, vážení kolegovia: globalizácia, internacionalizácia či „planetizácia“, ako by to nazval jezuita Teilhard de Chardin, tu s nami zjavne zostane, pričom dnes sme svedkami druhej vlny globalizácie, komplexnejšej ako tá v 90. rokoch, pretože zahŕňa financie, ekonomiku, jazyk, pohyb obyvateľstva a ideológiu, to všetko s jediným dominantným modelom – konkrétne trhom.

Negatívne následky tejto globalizácie sú rovnako zjavné, napríklad v južnej hemisfére, kde sú zdroje nadmerne využívané, či v Indii a Číne, kde sú postihnutí ľudia, pôda, lesy, moria a rieky a ľudské práva sú ohrozené. Tu na Severe vidíme jej vplyv v korporátnom presídľovaní, strate zamestnania, finančnej destabilizácii našich sociálnych systémov a v nebezpečenstve, že Európa – s tým, ako naša populácia starne a my čelíme cene opatery tých veľmi starých – sa zmení na geriatrickú Rwandu aj so všetkými implikáciami ako ľahostajnosť k ľudskému životu a porušovanie ľudských práv.

Tvárou v tvár týmto skutočnostiam, zoči-voči tomu, čo je zjavné, aká je naša reakcia? Zdalo by sa to, že ide o zmes zariekadiel, minimalizmu a nezmyselných rituálov. Čarovné slová počujeme napríklad v našich súčasných rozpravách a uzneseniach. Naše politické „zaklínadlá“ sa skladajú z odkazov na lisabonskú stratégiu a viac konkurencieschopné hospodárstvo. Pripomína to Chruščova v OSN v 60. rokoch, keď sa snažil dohnať kapitalistický systém. Je to odpoveď na globalizáciu hodná Harryho Pottera.

Potom je tu minimalizmus. Dokonalý príklad je globalizačný fond: malé vrecúško finančných maškŕt. Bez schopnosti kontrolovať, čo sa deje, sa ďalej obraciame k nebesiam a skúšame staré obrady. V mene Otca Adama Smitha, Syna Davida Ricarda i Ducha Svätého Trhu konáme pred veľkým svetovým oltárom ideológie voľného obchodu obeť, ktorá spočíva v znižovaní a potom rušení ciel.

Vyslovená mágia! A pritom najväčší vynález Európy, produkt jej génia pred 2 500 rokmi, bolo logické myslenie – rozum! Rozum nám dnes hovorí, že voľný obchod je potrebný, ale rovnako potrebné je chrániť naše sociálne a kultúrne statky. Musíme teda nájsť spôsob, ako uzmieriť voľný obchod s ľudským bezpečím.

V skutočnosti je vďaka novej forme colnej technológie v našich možnostiach to spraviť. Hovorím o technológii odpočítateľných ciel: v tomto systéme sú clá samozrejme splatné vývozcami, ale ich platby dávajú týmto vývozcom zodpovedajúce množstvo colného kreditu, ktorý je odpočítateľný z hodnoty nákupov v krajine dovozu. Táto nová generácia premenlivých, vratných a prevoditeľných ciel, na ktoré sa vzťahujú rabaty, nám dovolí vyriešiť až pridobre známy problém ekonomických, sociálnych a environmentálnych nevyrovnaností v medzinárodnom obchode medzi severom a juhom.

  Jim Allister (NI). - Vážený pán predseda, pre rastúci počet našich voličov znamená globalizácia biedu, lebo továreň za továrňou dvíha kotvy a sťahuje sa na východ.

Len pred dvomi týždňami továreň Seagate Technology v Limavady, mojom volebnom okrsku, oznámila svoje uzavretie, ktoré prinieslo stratu 960 pracovných miest a otriaslo celým mestečkom. Nie je to len lákadlo lacnej pracovnej sily, ale aj ničivá záťaž uvalená na európsky priemysel, ktoré likvidujú našu výrobu.

Pán prezident Sarkozy mal pravdu, keď nám včera povedal, že EÚ má právo chrániť sa pred takými spúšťami; želám si, aby sa chránila. Pomohli by dva okamžité kroky: zníženie prahu pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii. Strata tisíc pracovných miest v Paríži je zlá, ale v malom meste ako Limavady je to katastrofa. Takže prah by mal byť nižší pre menšie ekonomiky. Po druhé, EÚ potrebuje rozvoľniť svoje obmedzenia štátnej pomoci, aby mohla skromným znižovaním odvodového zaťaženia priemyslu a podobne pomáhať udržať našu výrobu v chode. Rád by som vyzval Komisiu, aby v týchto dvoch jednotlivostiach reagovala kladne.

  Werner Langen (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predseda, každý, kto tu teraz počúval príhovory, najmä tie pani Wagenknechtovej a pána Schulza, dokázal rozoznať, že hovorili o dobe, ktorá – hovorím to s radosťou – dávno skončila. Boli to heslá vyhrabané zo socialistickej komory, ktoré nás v globalizačných otázkach neposúvajú o nič ďalej.

Každý v tejto snemovni vie, že hospodárska sloboda, zvýšený blahobyt a sociálny model sú navzájom zlúčiteľné. Európa je najlepšou ilustráciou tejto skutočnosti. Presne tak, ako sme zaviedli euro ako vnútorný program pre zdatnosť jednotného trhu, máme teraz lisabonskú stratégiu, ktorá je napriek všetkým výhradám a problémom, čo ju sprevádzajú, programom na dosiahnutie formy potrebnej pre globálnu konkurenciu. Nemáme vôbec žiadny dôvod schovávať sa pred globalizáciou. Spôsob, akým tu o nej debatujeme, je absolútne neskutočný.

Globalizácia je hnacou silou demokracie a blahobytu pre rozvojové krajiny. Určite nie je pravda, že má len odvrátenú stránku, ako naznačovali príklady uvedené v niekoľkých posledných rečiach. V skutočnosti globalizáciou získali všetky krajiny: rozvojové krajiny, novo industrializované krajiny a dokonca aj tie rozvojové krajiny, ktorých krajne rozhadzovačné vládne aparáty si už daňoví poplatníci nemôžu dovoliť. Nemôžeme čas vrátiť späť a Európa je modelom pre zvyšok sveta. Čudujem sa, prečo to zamlčujeme. Prečo hovoríme iba o tých zlých veciach?

Samozrejme, môžeme hovoriť o praktikách divokého západu na finančných trhoch. Áno, skutočne potrebujeme medzinárodnú koordináciu. Potrebujeme medzinárodnú reguláciu a dohľad. Ale kto, okrem pána Goebbelsa, sa zmienil o skutočnosti, že existujú tiež systémové zlyhania, ktoré sa nám doteraz nepodarilo dostať pod kontrolu? V Japonsku je pravidlom, že vysoko postavený manažér nesmie zarábať viac než dvadsaťnásobok platu priemerného zamestnanca jeho spoločnosti. Aké ospravedlnenie existuje pre to, že v Európe a Spojených štátoch môžu manažéri zarábať tisíckrát viac ako pracovníci ich firiem? Môžeme hovoriť o týchto veciach, ale určite nemôžeme démonizovať globalizáciu vo všeobecnosti, pretože globalizácia otvára nové príležitosti a súčasne kombinuje slobodu s prosperitou.

  Anne Van Lancker (PSE). - (NL) Vážený pán predseda, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán komisár, dámy a páni, je dobré vidieť, že Komisia uznáva vonkajší rozmer ako nový prvok lisabonskej stratégie, ale v prvom rade by sme nemali zabudnúť, že má globalizácia implikácie taktiež pre našu vnútornú európsku politiku.

Lisabonská stratégia bola prospešná pre hospodársky rast a pracovné miesta, to je pravda, ale pravda je tiež taká, že z nej nakoniec neprofitoval každý. V Európe globalizácia podstatne prehĺbila priepasť medzi tými so zručnosťami a tými bez nich.

Som teda rada, že Komisia a rada ministrov práce bude v budúcnosti venovať väčšiu pozornosť sociálnemu rozmeru, pretože existuje stále priveľa ľudí – nízko kvalifikovaných, zdravotne postihnutých, starších pracovníkov, migrantov – ktorí nemajú prístup k slušnej odbornej príprave ani vyhliadky na dobré zamestnanie. Šesť miliónov mladých ľudí odíde zo škôl bez kvalifikácie, 72 miliónov ľudí žije v chudobe na okraji spoločnosti a Európa má dokonca aj 14 miliónov chudobných pracujúcich.

Z hospodárskeho blahobytu by mal profitovať každý, dámy a páni. Rada by som teda zvýraznila ďalšie tri body.

Po prvé, je jasné, že nová generácia politických nástrojov pre Lisabon sa musí oveľa silnejšie sústrediť na sociálne začleňovanie, rovné príležitosti, znižovanie chudoby a správnu sociálnu ochranu. Sociálny rozmer musí byť znovu súčasťou integrovaných usmernení.

Po druhé, väčší dôraz sa musí klásť na plnenie záväzkov, ktoré si členské štáty dávajú vo vzťahu k zamestnanosti a odbornej príprave. Hospodársky rast automaticky neznamená kvalitné pracovné miesta – o tie sa musia jasne zasadzovať členské štáty.

Po druhé, oveľa viac sa toho musí spraviť v partnerstve. Dobrá stratégia pre rast, pracovné miesta a sociálne začleňovanie si vyžaduje vstupy od národných parlamentov, miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

Moja skupina si teda nemyslí, že ďalšia generácia nástrojov lisabonskej stratégie môže byť „štandardnou záležitosťou“. Pán podpredseda Komisie by mal uznať, že existuje veľa dôvodov, prečo je treba lisabonský balíček zásadne upraviť.

  Bernard Lehideux (ALDE) . – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, táto večne sa opakujúca debata o pre a proti globalizácie má asi taký zmysel, ako diskusia o pre a proti zimy na prvý sviatok vianočný.

Jedinou skutočnou otázkou je, ako sa môže Európska únia pokúsiť obrátiť tento neodvrátiteľný jav v prospech svojich ľudí. To, čo občania Európy očakávajú, sú účinné reformy, ktoré zvýšia zamestnanosť a podporia ich v časoch zmien.

Sledovať lisabonskú stratégiu bolo doteraz dosť ako Čakanie na Godota. Počujeme o nej veľa rozprávať, zúfale očakávame jej zhmotnenie, ale nikdy sa s ňou naozaj nestretneme. Tí, ktorí držia kľúče k úspechu lisabonskej stratégie, predovšetkým členské štáty, musia prísť so zdrojmi na dosiahnutie cieľov, ktoré si stanovili. Očakávame od nich, že dodajú iniciatívy rovnako ako úplné a objektívne zhodnotenie ich výsledkov.

Nemám v úmysle maľovať celkom pochmúrny obrázok. Je tu niekoľko povzbudzujúcich znakov, napríklad fond na prispôsobenie, ktorý funguje, hoci jeho účinnosť ešte len bude posúdená. Je tiež významné, že sa sociálni partneri v Európe prvýkrát zhodli na analýze výziev, ktorými sa treba zapodievať na pracovných trhoch. Dohodli sa tiež, že požiadajú členské štáty, aby zavádzali politiky flexiistoty, ktorá spája párové prvky flexibility a istoty pre zamestnancov i zamestnávateľov.

Uzavriem apelom na vás, vážený pán Barroso, aby ste neobetovali sociálny rozmer lisabonskej stratégie v domnení, že nás robí menej konkurencieschopných. Obyčajní ľudia od Európy očakávajú, že bude vnímavá k ich obavám, a firmy od nej očakávajú zavedenie politiky, ktorá bude brániť rozšírenému sociálnemu dampingu.

  Wojciech Roszkowski (UEN). - (PL) Vážený pán predseda, dokument Komisie obsahuje mnoho slov o mieste Európskej únie v procese globalizácie, ale poskytuje tiež konkrétne odpovede na otázky, ktoré si sami sebe kladieme? O tom dosť pochybujem.

Tento dokument vytvára dojem, že dobré regulácie EÚ zaručia v EÚ rast a blahobyt pre jej občanov. Avšak rast a blahobyt závisia od úsilia týchto občanov, ktorí musia byť výkonnejší a produktívnejší než predtým a tiež výkonnejší a produktívnejší než občania iných krajín.

Dobrá regulácia nestačí na zabezpečenie budúceho hospodárskeho rastu v Európskej únii. Nestačí na vyrovnanie rozdielov medzi ekonomickou úrovňou starých členských štátov a nových členských štátov, ktoré rastú rýchlejším tempom ako priemer EÚ. Nestačí ani efekt ekonomickej migrácie z krajín s nízkymi mzdovými nákladmi do krajín s vysokými mzdovými nákladmi.

Budúci hospodársky rast v EÚ bude závisieť od jej konkurencieschopnosti, ale namiesto toho dokument Komisie veľmi veľa hovorí o ochrane sociálnych výdobytkov. To je všetko úplne v poriadku, no tieto nie sú príčinami rastu, ale jeho výsledkom. Hoci tieto výdobytky chránime, nezabúdajme, že rast vyplýva z inovácie, zlepšenej organizačnej efektivity, vyššej produktivity a konkurencieschopnosti.

  Jill Evans (Verts/ALE). - Vážený pán predseda, rada by som sa Komisii a Rade poďakovala za ich vyhlásenia. Súhlasím s tým, že EÚ má potenciál zohrať veľmi pozitívnu rolu. Ale globalizácia doposiaľ viedla k zrýchleniu znehodnocovania životného prostredia, biednym podmienkam pre pracovníkov a rastu sociálnej nerovnováhy.

Na miestnej úrovni bola stotožnená s pracovnou neistotou a, čo je ešte horšie, so stratou pracovných miest vo výrobe a službách, čo som na vlastné oči tento rok videla v mojej obci a bydlisku vo Walese, kde zatvorenie továrne Burberry znamenalo stratu stoviek miest vo veľmi chudobnej oblasti – v konvergenčnom regióne.

Pre firmy je teraz ľahšie premiestňovať sa a hľadať najlacnejšiu pracovnú silu bez obáv o následky svojho konania, a to napriek dobrovoľným dohodám o spoločenskej zodpovednosti firiem, ktoré – ako tá s Burberry – vyzerajú skvelo na papieri, ale v praxi znamenajú veľmi málo.

Následky sú pre miestne komunity zničujúce – a práve tieto miestne komunity, ako sme už počuli, sú kľúčom k pracovným miestam a rastu, k samotnému zmyslu lisabonského programu. Toto všetko vedie k rozčarovaniu s politikou a dokazuje to, že trh je silnejší ako demokracia.

EÚ môže pomôcť tým, že zabezpečí zlepšovanie pracovných a sociálnych štandardov po celom svete a presadí zahrňovanie ceny klimatických zmien do trhovej ceny s cieľom zabrániť environmentálnemu dampingu. Následky globalizácie robia sociálnu ochranu pre pracovníkov a pre komunity ešte dôležitejšiu.

Súhlasím, že cesta napred znamená podporovať malé podnikanie a poskytovať dlhodobo udržateľné a vysoko kvalitné pracovné miesta, a naozaj verím, že návrh zákona o malých podnikoch to pomôže v dlhšom časovom horizonte dosiahnuť.

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). - (PT) Vážená pani predsedajúca, v tejto debate je na mieste zdôrazniť, že úspech Európskej únie závisí od toho, ako reaguje v zmysle spolupatričnosti a hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Keď Európska únia naďalej trpí vysokou mierou chudoby, ktorá sa týka 17 % obyvateľstva či 80 miliónov ľudí v EÚ 27, keď zamestnanecká neistota stúpa a podiel chudobných pracujúcich rastie, našou základnou prioritou musí byť vzdať sa neoliberálnych politík a uprednostniť zamestnanosť s právami, slušnými mzdami, rozšírenou sociálnou ochranou a vysoko kvalitnými verejnými službami pre všetkých, ktorá podporuje produktívne investície od mikropodnikov a malých podnikov a čestnejšie rozdelenie získaného bohatstva, s cieľom napomôcť reálne zblíženie medzi členskými štátmi, podporiť rozvoj a sociálny pokrok a realizovať politiku spolupráce s krajinami tretieho sveta.

  Patrick Louis (IND/DEM) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, naši spoluobčania – ktorí sú tiež pracujúcimi, spotrebiteľmi a daňovými poplatníkmi – dosť jasne chápu, že Európska únia nie je vo svojom súčasnom usporiadaní ani tak hradbou proti excesom finančnej globalizácie, ako skôr útulňou na ceste k týmto excesom.

Už 20 rokov je nám sľubovaná žiarivá budúcnosť, ku ktorej nám pomôže euro a odstránenie hraníc; to je dôvod, prečo sa napríklad snažili vylúdiť z nás podporu pre Maastrichtskú zmluvu v roku 1992. Napriek všetkému sa však naša výrobná základňa balí a sťahuje preč, pričom za sebou necháva milióny nezamestnaných, lány priemyselnej pustiny a vyľudnený vidiek.

Keď človek počúva pána prezidenta Sarkozy argumentovať pred týmto Parlamentom v prospech misie na ochranu Európy, takmer by sa nazdal, že nikdy nesúhlasil ani s Maastrichtskou, ani s Lisabonskou zmluvou. Je dosť fantastické počuť ho vyhlasovať ako generála de Gaulla, že sa vo WTO postaví proti akýmkoľvek rokovaniam, ktoré by mohli poškodiť naše národné záujmy. Zdá sa ale, akoby zabudol, že Francúzsko nemá právo veta a že jediný, kto vedie nejaké rokovania, je komisár z Bruselu, a ten systematicky prehliada referenčný rámec, ktorý mu dali členské štáty.

Podobné ilúzie boli zjavné, keď – znovu celkom opodstatnene – napadol deflačnú posadnutosť nezávislej Európskej centrálnej banky vo Frankfurte. Ale komu máme veriť: mužovi, ktorí pred televíznymi kamerami proklamuje francúzsku zvrchovanosť, alebo mužovi, ktorý sa našej národnej zvrchovanosti vzdá v európskej zmluve? Skutočnosť je taká, že lisabonská zmluva potvrdzuje logiku jestvujúcich zmlúv, ktoré nám bránia riadiť kurz eura, chrániť naše trhy a postaviť sa v rokovaniach o svetovom obchode za svoje záujmy.

Áno, zmluva ako jeden z cieľov spomína ochranu občanov, ale to nie je nič viac ako politické vyhlásenie, za ktorým nie je zákonná sila. Zmluva významne posilňuje moc a nezávislosť Komisie a rovnako ECB s ich orientáciou na voľný obchod. Protokol 6 a tiež články 3 a 4 Zmluvy o ES potvrdzujú ich dogmatické poňatie nespútanej súťaže, nedbalej národných záujmov, bez uzdy hraníc a bez ohľadov na demokraciu.

Veríme, že ľud Francúzska a ľud Európy chce niečo iné. Rehabilitujme teda skutočný voľný obchod vo forme výmeny medzi národmi, ktorá ich obohacuje bez toho, že by ich okrádala o obranné prostriedky či identitu.

  Udo Bullmann (PSE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v priebehu ďalších troch rokov hodlá Komisia predstaviť návrhy na zladenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych politík v Európskej únii. To je dobrý zámer, pretože, ako všetci vieme, na stole zatiaľ nie je nič. Októbrový text, ktorý je základom tejto našej rozpravy, je stručný dokument. Hoci sa musím len tak mimochodom zmieniť, že je vždy dobré prezentovať stručné texty, toto je tiež plytký a chatrný text, z ktorého sa nemôžeme dozvedieť nič o smere, ktorý by mala táto cesta nabrať.

Komisia nám musí pomôcť tým, že vyrieši istý protiklad. Ak si vezmeme dnešnú rozpravu ako titulný list, ako úvod, zaoberáme sa tu obrovskými výzvami: globalizáciou, zmenami klímy, otázkou medzinárodných finančných trhov – to sú hrozivé výzvy, ktorým čelíme vo všetkých členských štátoch. No keď sa v diskusii dostaneme ďalej, do ríše praktických implikácií, dozvedáme sa, že nie je žiadna potreba meniť usmernenia pre praktickú politiku. To je nepochopiteľné. Je to úplne nepochopiteľné, pretože to prirodzene vedie k otázke o skutočnej povahe tejto rozpravy o globalizácii. Je to zámienka pre nečinnosť v zmysle praktického zavádzania našich sociálnych, environmentálnych a hospodárskych politík, alebo je to skutočne príležitosť, aby sme získali jasný obraz a poskytli odpovede na naliehavé otázky a potreby ľudí v krajinách Európskej únie?

Dovoľte mi vzniesť niekoľko otázok. Ak sa naša budúcnosť skutočne nachádza v environmentálnej industrializovanej spoločnosti, prečo je tak ťažké hovoriť v Komisii, s Komisiou a dokonca i v tomto Parlamente o správnej investičnej politike, ktorá je potrebná na dosiahnutie tohto cieľa? Prečo nemôžeme hovoriť o programoch rekonštrukcie budov a moderných dopravných prostriedkoch a systémoch, ktoré potrebujeme, aby sme ten cieľ dosiahli? Prečo je takmer tabu diskutovať o dobrej investičnej politike? A prečo tieto záležitosti nefigurujú v programe Komisie? Prečo nie sú ani v lisabonskom pracovnom programe? Skutočne dúfam, že ešte nastanú zmeny.

Keď hovoríme o znalostnom trojuholníku – potrebe vzdelávania, výskumu a inovácií – prečo nemôžeme z Európskeho paktu pre mládež spraviť praktický nástroj a zaručiť vysoko kvalitnú odbornú prípravu pre všetkých mladých ľudí v Európe, aby mohli svoje špecializované znalosti a inteligenciu využívať pri úsilí o reštrukturalizáciu industrializovanej spoločnosti? Toto sú praktické výzvy, na ktoré chceme reagovať.

  Marco Cappato (ALDE). - (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, myslím, že sa aj v tejto rozprave našli rečníci, ktorí stavali hospodársku slobodu do protikladu so zaistením a ochranou sociálnych práv a s bojom proti chudobe.

Tento protiklad hospodárskej slobody a sociálnych práv zaváňa minulým storočím a pre politiku našej Európy už nie je aktuálny. Nepochybne je našou povinnosťou zabezpečiť, že pravidlá vo vzťahu k hospodárskej slobode a zákazu monopolov budú plne dodržiavané a že ceny znečistenia životného prostredia budú splatené. To je bezpochyby zásadné! Z perspektívy sociálnych práv však to, čo nám teraz znemožňuje pomôcť tým najchudobnejším občanom v našich krajinách, sú staré systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú namierené proti firmám a organizovanej práci a nepomáhajú nezamestnaným a osobám mimo sociálnej siete a bez sociálnej ochrany.

U nás v Taliansku máme systém, ktorý viac-menej núti ľudí odísť do dôchodku vo veku 58 či 59 rokov, kým iba 20 % nezamestnaných má nejakú sociálnu ochranu. Toto je problém, ktorému najchudobnejší čelia: nie globalizácii alebo hospodárskej slobode, ale skutočnosti, že mechanizmy sociálneho zabezpečenia sú staré, prežité a zastaralé; tieto mechanizmy je nevyhnutné prehodnotiť a pri tom môže byť nápomocná lisabonská stratégia a Komisia.

  Ryszard Czarnecki (UEN). - (PL) Vážená pani predsedajúca, nechcem opakovať staré známe banálne vyhlásenia o osohu, ktorý prináša globalizácia. V Európskom parlamente by bolo prínosné prezentovať aj kritický názor na globalizáciu.

Pre mňa je najlepšou ilustráciou pre našu rozpravu hlas kanadského filozofa Johna Ralstona Saula. Jeho slová venujem chóru, ktorý spieva ódy na globalizácii a ktorý tú istú pesničku spieva aj dnes v Európskom parlamente. Globalizmus je ideológia, ktorá mnohé základné prvky preberá z typického západného náboženstva. Globalizmus je viera v jedinú ideu, ktorá vylučuje alternatívne uhly pohľadu. V jej základoch leží presvedčenie, že ekonomika je nadradená ostatným oblastiam života, a istota, že všetky ekonomické teórie okrem liberalizmu zlyhali a že neexistuje žiadna iná cesta.

Toto presvedčenie vychádza zo skutočnosti, že liberalizmus uviedol do pohybu globálne sily, ktoré ho podporujú ako tú správnu cestu vpred a iné prístupy prezentujú ako nesprávne. Avšak globalizmus sa mýli vo viere, že hospodárstvo je hnacou silou civilizácie. Za posledných dvadsať či tridsať rokov sme sa naučili pozerať sa na všetko v ekonomických intenciách. Dokonca ani Marx nezašiel tak ďaleko. Hovoril, že ekonomika je dôležitá, ale nezašiel tak ďaleko, aby povedal, že by všetko malo byť videné prizmou zisku.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, téma dnes predstavená Komisiou je plná rozporov. Dovoľte mi podčiarknuť dva body.

Po prvé, Komisia zdôrazňuje, že nárast prispôsobivosti voči globalizácii je treba posilniť, aby bola zaistená trvalá udržateľnosť životnej úrovne našich občanov. V súčasnosti tomu tak vďaka zlyhaniu lisabonskej stratégie nie je. Pravda je taká, že tieto politiky zostrenej konkurencie prehlbujú nerovnosti v bohatstve a výrobnej kapacite a že jedine Európska komisia vidí nejaké zvýšenie blahobytu či odstránenie nerovností v rozvoji medzi členskými štátmi EÚ.

Po druhé, z dokumentu sa dozvedáme, že Komisia smeruje svoje úsilie k sociálnej Európe – idea, o ktorej sme toľko počuli, ale ktorej dôkazy sme na vlastné oči nevideli. Dovoľte mi uviesť jednoduchý príklad: od roku 2002 stúpla cena automobilových pohonných hmôt v členských štátoch o 35 – 50 %. Toto spolu s mnohými ďalšími vecami útočí na peňaženku tých s nízkymi príjmami a nezdá sa, že by niektorá zo sociálno-ekonomických stratégií Komisie ponúkala riešenie.

  Daniel Caspary (PPE-DE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, náš európsky cieľ uspieť vo veku globalizácie môže byť dosiahnutý, ak využijeme naše príležitosti. Naša diskusia vo verejných fórach sa až príliš často sústredí na nepriaznivé následky globalizácie. Rozprávame sa o nich vždy, keď musia firmy prepúšťať alebo presídľovať do cudziny, ale o dobrých veciach, ktoré plynú z globalizácie, hovoríme len veľmi málo.

Zoberte si napríklad môj volebný obvod – môj domáci región. Nie menej ako 74 % priemyselnej výroby môjho obvodu sa teraz vyváža. Z globalizácie jednoznačne profitujeme. Aj v mojom domácom regióne sú, bohužiaľ, zamestnanci prepúšťaní z podnikov, ktoré už nie sú ziskové, ale mnoho ďalších z nich sa môže nechať zamestnať inými podnikmi, ktoré globalizáciou získavajú a ktoré sa prispôsobili, a náš podiel nezamestnaných teda prudko klesá. Nanešťastie hovoríme príliš zriedka o tejto strane mince.

Európska únia má pri usmerňovaní globalizácie dôležitú rolu. Štyristo osemdesiat miliónov Európanov sa musí spoločne postaviť za svoje záujmy a hodnoty. Máme už najotvorenejšie hospodárstvo na svete, ale potrebujeme celosvetový prístup na trhy. Musíme viac dbať o reciprocitu. Necolné zábrany a ďalšie prekážky pre obchod sú neprijateľné. Musíme byť schopní brániť sa proti nečestným obchodným praktikám. Na to potrebujeme nástroje na ochranu obchodu a tiež komisára, ktorému nechýba dôveryhodnosť ani z neho pri reprezentácii Európskej únie vo svete nevyžaruje arogancia, ale namiesto toho bude odvážne hájiť naše obchodné záujmy v duchu spolupráce a vzájomnej dôvery. Musíme účinnejšie chrániť duševné vlastníctvo, musíme sa viac domáhať celosvetových pravidiel a štandardov, musíme posilniť WTO a musíme praktizovať transatlantické partnerstvo.

Ak my a Komisia uskutočníme tieto úlohy, budeme skutočne schopní využívať a formovať proces globalizácie tak, aby sme zaistili, že ľudia vo všeobecnosti budú môcť i naďalej žiť svoje životy v slobode a blahobyte.

  Edite Estrela (PSE). - (PT) Uspieť vo veku globalizácie je pre Európsku úniu obrovská výzva. Otázka znie, ako sa dá zladiť konkurencieschopnosť so sociálnou súdržnosťou, alebo inými slovami, globalizácia s reguláciou.

Odpoveď poskytuje lisabonská stratégia a lisabonská zmluva uľahčí prijímanie rozhodnutí, ale úspech závisí predovšetkým od toho, či bude Európa vidieť globalizáciu skôr ako príležitosť než ako hrozbu. Musíme pochopiť, čo sa deje s Čínou a Indiou. Čína predbehla Veľkú Britániu, Francúzsko a Taliansko v poradí najviac industrializovaných štátov, predbehla Spojené štáty ako najväčšieho vývozcu technologických výrobkov a nazhromaždila enormné finančné zdroje.

Čo sa týka Indie, nemnoho ľudí pozná názov „TATA“. V roku 2006 mala však dcérska spoločnosť skupiny TATA vyrábajúca automobily vyššiu burzovú hodnotu než General Motors, a podobne o skupine MITTAL nikto nepočul, kým nedala ponuku na nepriateľské prevzatie spoločnosti ARCELOR a nevyvolala paniku v Paríži, Bruseli a Luxemburgu.

Nemožno však zabúdať ani na druhú stranu ázijského zázraku. Je to príbeh utrpenia vyplývajúceho zo spojenectva pekingskej vlády so západnými nadnárodnými spoločnosťami, ktoré sem presťahovali svoje továrne, aby mohli ťažiť z lacnej pracovnej sily a absencie sociálneho štátu.

Súčasne je to v Ázii, kde sa rozhodne, či v boji s globálnym otepľovaním zvíťazíme či prehráme. Európa musí byť pevná a musí v medzinárodnom obchode požadovať vzájomnosť, ale nesmie systematicky prijímať protekcionistické politiky. Je pravda, že čínska konkurencia je vzhľadom na nízke mzdy, nedostatok politických a odborárskych práv, falšovanie a podhodnotenú menu nečestná. Všetko toto je pravda. Pravda je však aj to, že je tu 800 miliónov Číňanov a 700 miliónov Indov, ktorí dychtia po slušnom minimálnom príjme a možnosti žiadať väčšiu sociálnu spravodlivosť. Toto sú výzvy pre silnejšiu Európu a lepší svet.

  Sarah Ludford (ALDE). - Vážená pani predsedajúca, aj ja verím, že naša reakcia na globalizáciu by nemala byť založená na strachu, ale na vedomí príležitosti spojenom s inteligentným prispôsobením sa.

Ako hovorí uznesenie, EÚ patrí medzi tých globálnych hráčov, ktorí majú z otvorenej svetovej ekonomiky najväčší osoh. Pri rozsahu európskej protiglobalizačnej rétoriky by vás to ani nemuselo napadnúť. Súhlasím s pánom Czarneckým, že liberalizmus sa rozšíril po celom svete. Ale na rozdiel od neho som tomu rada.

EÚ môže dosiahnuť svoj cieľ len tým, že bude na svetovom javisku vystupovať aktívne a usporiadanie, a špeciálne to platí o migrácii. S vďakou badám, že odstavec I navrhnutý skupinou ALDE prežil takmer bez ujmy až do konečného uznesenia. Skutočne sa domnievam, že si migrácia zaslúži byť v programe EÚ prioritou na jednej úrovni s klimatickými zmenami a energetikou. Vidíme tlak zvonka; vidíme spoločenské napätie a veru i rasizmus vychádzajúci zvnútra EÚ. Ale stále neexistuje žiadna komplexná politika EÚ vo vzťahu k legálnemu, ako aj nelegálnemu prisťahovalectvu a vo vzťahu k začleňovaniu.

Nezabúdajme nakoniec na potenciál celosvetového komunikačného spojenia a najmä internetu napomáhať ľudské práva. Dobre, možno to nie je také nevyhnutné, ako sme si kedysi mysleli – ak sa napríklad pozrieme na cenzúru, ktorú úspešne praktizuje Čína – ale predsa len, globalizácia, internet a ďalšie globálne komunikácie sú veľmi mocnou silou na strane dobra. Aj to je časťou globalizácie.

  Jan Tadeusz Masiel (UEN). - (PL) Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia v Rade a Komisii, tak ako v živote človeka nasleduje po detstve obdobie adolescencie, tak sa globalizácia javí ako prirodzený stupeň vo vývoji ľudstva a ako ďalšia výzva preň.

Rád by som povedal, že v tejto náročnej rozprave o tomto neustále sa meniacom a neznámom probléme mali paradoxne všetci doterajší rečníci z ľavicovej i pravicovej časti Parlamentu do značnej miery pravdu.

Najdôležitejšie je to, že existuje skutočná potreba vypracovať správne usmernenia a pravidlá pre spravodlivé rozdelenie prínosov globalizácie. Keďže už zo samotnej definície globalizácie je jasné, že je to všeobecne rozšírený jav, nestačí, aby mala také pravidlá a inštitúcie Európska únia – musia byť akceptované celým svetom. Pán Barroso dosť vhodne povedal, že Európska únia môže a mala by svetu navrhnúť vyvážený a spravodlivý model globalizácie.

  Georgios Toussas (GUE/NGL). – (EL) Vážená pani predsedajúca, téma dnešnej rozpravy je poňatá nesprávne. Úspech vo veku globalizácie nechráni ani európske záujmy, ani blahobyt pracujúcich v krajinách EÚ, ale jedine záujmy kapitálu. V kontexte globalizácie má nový poriadok, ktorý na úrovni Spoločenstva a medzinárodnej úrovni vytvárajú obchodné záujmové skupiny a nadnárodné spoločnosti, za cieľ znásobiť zisky kapitálu prostredníctvom zostreného vykorisťovania pracovníkov.

Včerajšie vyhlásenia pána Sarkozy o globalizácii potvrdzujú, že EÚ sa spolieha na veľkokapitál. Podčiarkujú intenzitu vnútorných rozporov imperializmu a úmysel použiť EÚ ako baranidlo proti ďalším veľkým imperialistickým centrám a predovšetkým proti výdobytkom a oprávneným požiadavkám pracujúcich. Spoločným menovateľom všetkých týchto snáh je totálna vojna proti pracovníkom. Znížené mzdy, zvýšená pracovná doba, prispôsobovanie sa potrebám kapitálu, zvýšený vek odchodu do dôchodku, flexiistota a reštrukturalizácia pracovnoprávnych vzťahov – to je jadro lisabonskej stratégie.

Zvažujeme preto názor, že drsnú realitu prežívanú miliónmi pracujúcich nemožno posudzovať zo žiadnej perspektívy globalizácie. Nikoho nepresvedčili ani argumenty o ochrane životného prostredia, ktoré predložili Komisia a Rada.

  Robert Sturdy (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, pre pána komisára Verheugena je veľmi ťažké načúvať všetkému, čo sa v tejto snemovni povie, ale samozrejme boli vznesené nejaké veľmi trefné pripomienky a ja dúfam, že ich vezme do úvahy.

Počúval som, o čom rozprával pán predseda Barroso. Spravil jednu poznámku, s ktorou sa úplne stotožňujem, a to že globalizácia tu je, aby z nej Európska únia profitovala. Pán Toussas tu práve veľmi pochmúrne hovoril o robotníckej triede, ale ak nebudeme mať globalizáciu, ak nebudeme mať v Európskej únii priemysel a obchod, potom nebude pre ľudí žiadna práca. Čo ma skutočne vážne znepokojilo boli slová pána Sarkozyho zo včerajška. Budeme mať do činenia so starým Francúzskom, protekcionistickým Francúzskom, alebo s Francúzskom, ktoré sa chopí novej generácie? Pripomína mi to situáciu, keď išli Číňania do Spojených štátov podpísať deklaráciu o vstupe do WTO. Prezidentovi Clintonovi sa darilo brániť im v tom po dobu 10 rokov. Keď ju podpísal prezident Bush, jeho poradcovia sa rozhliadli a povedali, „pane bože, Čína to podpísala! Čo sme to urobili?“ Čo urobili je v skutočnosti to, že pre nás vniesli do hry určité skvelé príležitosti.

Musíme sa na Čínu a Indiu pozerať ako na príležitosti. Nesmieme dvíhať padacie mosty, stavať vojakov na cimburia, zatvárať dvere, pretože Európa tu má obrovskú príležitosť a my ju musíme využiť. Pán Caspary dosť správne hovoril o zamestnanosti vo svojom volebnom obvode. Viem, že je veľmi ťažké udržať zamestnanosť, ale ak nedovolíme, aby sme sa stali súčasťou svetového trhu, potom sa nikam nedostaneme. Naozaj verím, že máme obrovskú príležitosť, len sa jej musíme vedieť chopiť. Musíme brať do úvahy veci ako dohody o voľnom obchode. Práve teraz podpísalo Maroko dohodu o voľnom obchode so Spojenými štátmi. To musíme brať do úvahy.

Na záver by som požiadal Komisiu, nech dovolí obchodu a priemyslu, aby mohli pokračovať v tom, čo je ich poslaním. Buďte veľmi opatrní s legislatívou, ktorú prijímate a ktorá poškodzuje európske šance.

  Pervenche Berès (PSE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážení páni predsedovia Komisie a Rady, práve sme počuli pána Barrosa povedať nám, že Európska únia je vo výnimočne vhodnom postavení, aby poskytla dobrý základ pre reguláciu na svetovej úrovni. Má pravdu. Ale ak je toto to, čo hodláme urobiť, musíme si zamiesť aj pred vlastným prahom. Medzi nástroje, ktoré v Únii máme na riešenie týchto výziev, patrí aj to, čo nazývame „usmernenia“ hospodárskych politík a politík zamestnanosti. Dnes sa obávam toho, že Komisia sa snaží tieto potrebné usmernenia zamiesť pod koberec globalizácie. Sú však užitočné a my ich potrebujeme prehodnotiť.

Potrebujeme to spraviť po prvé preto, že na marcovom zasadnutí Európskej Rady hlavy štátov a vlád prijali najlepšiu možnú stratégiu, ktorá umožní Európskej únii reagovať na globalizáciu a výzvy dodávok energie a zmien klímy. Ak pri sledovaní tejto stratégie nepoužijeme všetky prostriedky, ktoré máme v Európskej únii k dispozícii, vrátane smerníc – a hádam v prvom rade smerníc – nikam sa nedostaneme a akurát prikŕmime rozčarovanosť so schopnosťou Únie vysporiadať sa s globalizáciou.

Potrebujeme to spraviť tiež preto, ako priznal sám pán komisár Almunia, že otázky menových kurzov, cien ropy a skutočných následkov krízy na trhu s rizikovými pôžičkami pre hospodárstvo EÚ ovplyvnia predpokladaný ekonomický rast EÚ. Upravil prognózy smerom nadol: z 2,9 % na 2,4 % pre Úniu ako celok a z 2,6 % na 2,2 % pre eurozónu.

Potrebujeme to spraviť z toho ďalšieho dôvodu, že musíme reagovať na ašpirácie ľudí v Európe a bez ohľadu na to, čo si možno myslí Nicolas Sarkozy, je sociálna Európa nanajvýš reálnym problémom, ktorým sa budete musieť zaoberať, ak sa chcete vyhnúť tomu, aby vás občania Európy vo veľmi blízkej budúcnosti zapreli.

Posledný dôvod, prečo to spraviť, bol dnes presne určený pánom komisárom Almuniom, keď pripustil, že v prevažujúcej medzinárodnej atmosfére bude rast Európy primárne, hoci nie výhradne, poháňať vnútorná spotreba.

Je predstaviteľné, aby na pozadí týchto komplexných zmien boli usmernenia jedinou konštantou? Je predstaviteľné, aby sa nijaká zmena netýkala jediného nástroja Únie, ktorý umožňuje účinne riadiť hospodárske a sociálne politiky jej členských štátov?

Rada by som požiadala zástupcu Komisie a pána podpredsedu Komisie, nech pánovi Barrosovi povedia, že musí usmernenia zmeniť; že musí vziať do úvahy nový kontext, aby sa Únia mohla vnútorne vyzbrojiť tými najlepšími dostupnými pomôckami na zrážku s výzvami globalizácie.

  Wolf Klinz (ALDE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, tí, ktorí vyhlasujú svoj záväzok voči spravodlivejšiemu svetu, dokážu globalizáciu bez výčitiek svedomia viniť za ťažkosti svojich vlastných hospodárstiev. Volajú preto po menej voľnom trhu, väčšej regulácii a väčším vládnym zásahom. Globalizácia pritom ponúka reálnu vyhliadku na výhru pre každého, pretože umožňuje rozvíjajúcim sa a pomalšie štartujúcim ekonomikám vo svete dohnať, čo zameškali, a nám zase dáva príležitosť rozvinúť nové trhy pre vysoko kvalitné, špičkové výrobky, zariadenia a služby.

Ak sa však máme týchto príležitostí chytiť, musíme sa poriadne pripraviť, to znamená zdvojnásobiť naše úsilie v oblastiach odbornej prípravy, ďalšieho vzdelávania – najmä mladých nezamestnaných ľudí – a celoživotného vzdelávania, stať sa ešte tvorivejšími v spôsoboch, akými formujeme reťazce a procesy pridanej hodnoty v našom hospodárstve, a povzbudiť ešte viac slobodného podnikania. Nehatená globalizácia vedie k otvorenejším trhom a väčšej súťaži, čo prináša osoh všetkým spotrebiteľom.

Vzdorujme pokušeniu obrniť našu ekonomiku. Taký ťah by sa rýchlo zvrhol na číry protekcionizmus. Namiesto toho podporujme vrodenú schopnosť nášho hospodárstva neustále sa obnovovať. Investujme do technológií budúcnosti a budúcnosť bude naša.

  Ewa Tomaszewska (UEN). - (PL) Vážená pani predsedajúca, ekonomika by mala byť na prospech ľuďom a nie naopak. Prirodzené rozdiely v tempe pohybov kapitálu a pracovných síl vo veku globalizácie vedú k špirálovitému pádu zamestnaneckých štandardov. Výroba sa sťahuje do oblastí so stále nižšími platmi a stále nebezpečnejšími pracovnými podmienkami. To vedie k strate pracovných miest pre zamestnancov v regiónoch s vyššími zamestnaneckými štandardmi a k zníženiu kúpnej sily týchto zamestnancov, čo následne tlmí dopyt po spotrebnom tovare.

Ak si Európska únia želá byť vo veku globalizácie úspešná, musí nájsť účinné nástroje na boj proti sociálnemu dampingu a na udržanie a ochránenie sociálneho rozmeru Európy.

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, myslím si, že príspevok Komisie do diskusii o globalizácii je veľmi cenný.

Domnievam sa, že globalizácia nie je hrozba, ale príležitosť. Európa je v dobrej pozícii, aby sa tejto výzve postavila. Máme vysoko rozvinutú infraštruktúru, vzdelávacie systémy, technológiu, kapitálové trhy a pulzujúce domáce trhy, ktoré sa stále utvárajú.

Nie je možné dostatočne silne zdôrazniť, že sila Európy spočíva v jej jednotnom trhu, ktorý je odrazovým mostíkom pre naše firmy na globálnej úrovni. Obchodné inovácie sa rodia naprieč celou Európou. Ich rozširovanie, ktoré prináša Európe blahobyt, by nemalo byť zaťažované byrokraciou. Obzvlášť sa v tomto spolieham na pána komisára Verheugena. Znižovanie byrokracie v Európe je kľúčovou úlohou pre globalizáciu a konkurencieschopnosť Európy. Sústrediť sa musíme najmä na malé a stredné podniky. Sú tým správnym ohniskom pre pozornosť Komisie. Veľa sa podarilo dosiahnuť, ale napríklad daňové prekážky naďalej bránia obchodu v Európe.

Silné podniky neexistujú bez pracovnej sily, ktorej hrozí, že sa z nej v Európe veľmi skoro stane vzácny zdroj. Demografia Európy si žiada prisťahovalectvo. V tomto sú ďalšie svetové regióny ďaleko pred nami, čo sa prejavuje v ich ekonomickej výkonnosti. Toto je zložitá otázka, ktorá si vyžaduje objektívne zváženie všetkých záujmov, v neposlednom rade i záujmov zamestnávateľov. Je to samozrejme otázka pre EÚ, pretože konkurencieschopnosť sa nedá dosiahnuť bez mobilnej pracovnej sily. Plány vedúce k tomuto cieľu, ako napríklad „modré karty“, sú vítané.

Ďalším prvkom, ktorý by sa mal pohybovať voľne, ale pravidelne, je kapitál. Finančná stabilita je sine qua non konkurencieschopnej a hospodársky bezpečnej Európy. Finančné trhy sú na globálnej úrovni jedným zo silných sektorov Európy, jedným z našich nových víťazných odvetví. Inovácia vďaka regulácii vedenej trhom, čo sa nerovná politike nezasahovania – i v tomto prípade je životne dôležité uľahčiť fungovanie odvetvia naprieč Európou.

Čo sa týka vonkajšieho sveta, Európa by sa mala presadiť ako silný svetový hráč. Potrebujeme od členských štátov Európskej únie jednotnosť a Komisia môže takisto naďalej prispievať k tejto jednote.

  Jan Andersson (PSE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážený pán úradujúci predseda Rady, radšej by som sa zapodieval príležitosťami globalizácie než jej hrozbami, ale to záleží na tom, ako budeme v Európe konať. Súhlasím, že by sme mali investovať do výskumu a vývoja, že by sme mali vložiť viac dlhodobých investícií do dobrého životného prostredia a že by sme mali investovať do ľudí a celoživotného vzdelávania, ale Komisia zabúda na to – a v tom spočíva chyba dokumentu Komisie – že zanedbávame sociálny rozmer.

Trendy dnes v Európe smerujú k dobrému rastu a väčším pracovným príležitostiam, ale tiež k väčšiemu vylúčeniu, hlbším priepastiam a vyššiemu počtu neistých pracovných miest – v neposlednom rade miest v Nemecku, ktoré vám nedovoľujú vyžiť, a tak musíte poberať dávky sociálneho zabezpečenia, aby váš plat doplnili. Musíme rast a zamestnanosť spojiť so sociálnym rozmerom, ktorý zmenšuje rozdiely medzi ľuďmi a regiónmi v Európe. Toto bolo témou diskusie v Guimarăes, ktorej som sa zúčastnil v priebehu stretnutia ministrov práce a sociálnych vecí.

Portugalské predsedníctvo sa snaží pokročiť v otázke integrovaných usmernení a zmeniť ich tak, aby bola táto sociálna väzba oveľa jasnejšia a oveľa viac integrovaná.

Komisia to však spraviť nechce. Komisia nechce zmeniť usmernenia. Usmernenia zmeniť treba. V našom uznesení sme dosiahli dohodu, že chceme nové usmernenia, ktoré zahŕňajú sociálny rozmer a, samozrejme, takisto riešia otázky meniacej sa istoty a „flexiistoty“. Do úvahy by to mala vziať aj Komisia, aby sme mali silnejšiu väzbu medzi problémami rastu a sociálnou dimenziou.

Musíme tiež nechať zapustiť lisabonskú stratégiu. V súčasnosti nie je zapustená na národnej, regionálnej ani miestnej úrovni. Existuje mnoho ľudí, ktorí o lisabonskej stratégii nevedia. Musíme ju začleniť a zaistiť, že tieto otázky – sociálny rozmer, rast a zamestnanosť – budú chápané ako dôležité a že budú navzájom integrované.

  Samuli Pohjamo (ALDE). - (FI) Vážená pani predsedajúca, chcel by som do tejto rozpravy vniesť severský uhol pohľadu. Asi pred dvomi rokmi som pracoval v organizácii pre regionálny rozvoj blízko polárneho kruhu a ruskej hranice. Pre tento vzdialený kraj bola globalizácia súčasne hrozbou a príležitosťou. Začali sme s rozvojovou prácou a pri využívaní globalizácie sme verili v naše silné stránky. Firmy, verejný sektor, vzdelávací systém a univerzity spojili svoje zdroje, aby vytvorili prostredie produktívnych inovácií. Základňa zručností bola posilnená napojením na svetové siete zručností v duchu lisabonskej stratégie. Súčasne boli spustené projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Výsledky sú povzbudzujúce. Konkrétnym príkladom je rýchly rast medzinárodného turizmu v tejto oblasti. Verím, že tento región by mohol inde v Európe slúžiť ako užitočný model, a EÚ by mala urobiť tento druh práce oveľa ľahšie uskutočniteľný.

  Corien Wortmann-Kool (PPE-DE). - (NL) Vážená pani predsedajúca, veľkosť Európy vyplýva z jednotného trhu, liberalizácie tohto jednotného trhu a liberalizácie svetového trhu – globalizácie. To nám prinieslo nielen blahobyt, ale aj stálu demokraciu. Musíme sa preto mať na pozore – a hovorím teraz najmä o obchodných aspektoch – pred prílišne obrannou stratégiou a v prvom rade pred protekcionisticky ladenými obchodnými nástrojmi.

Vážená pani predsedajúca, konkurencieschopnosti Európy lepšie slúži postoj otvorenosti voči svetu, a myslím teda, že je dôležité prisúdiť vyššiu naliehavosť otváraniu ekonomických trhov v nečlenských krajinách EÚ, presnejšie v rozvíjajúcich sa priemyselných krajinách ako India, Brazília a Čína, pretože obrovský rastový potenciál týchto trhov znamená príležitosť pre európske spoločnosti a príležitosť pre európske hospodárstvo. Tieto rozvíjajúce sa priemyselné krajiny sa budú musieť odplatiť otvorením svojich trhov našim firmám, a to aj v oblasti služieb, a v záujme reciprocity vyzývam Komisiu, aby konkrétne v týchto krajinách dosiahla rokovaniami príslušné zmeny.

Navštívili sme Singapur ako súčasť delegácie Výboru pre medzinárodný obchod a videli sme, že americké firmy naň majú oveľa lepší prístup ako európske, a to, vážená pani predsedajúca, nemôžeme akceptovať. Čiže potrebujeme byť proaktívni. Koniec koncov sme najväčšie hospodárstvo na svete. Ak budeme všetci spoločne ťahať za jeden koniec, mali by sme byť našou silou schopní tieto trhy otvoriť. Potom je tu zrušenie dovozných poplatkov a necolných prekážok obchodu, vážená pani predsedajúca, a v našej stratégii pre prístup na trhy je takisto dôležité klásť tieto rastúce trhy do popredia.

  Katerina Batzeli (PSE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, vážený pán úradujúci predseda, Európa bola požiadaná, aby svojim občanom ukázala inú podobu globalizácie. Tá nespočíva v nespútanej súťaži, ale v sociálnej spolupatričnosti, prerozdeľovaní, diverzifikácii a kultúrnych hodnotách.

V tomto vnútornom dialógu a tiež pri akomkoľvek otváraní sa EÚ voči zvyšku sveta prostredníctvom hospodárskych, sociálnych a environmentálnych politík a politík bezpečnosti, rozumného rozvoja a prisťahovalectva musí Európska komisia podporovať a posilňovať kultúrny étos EÚ. Komisia musí vo svojej výročnej legislatívnej práci, v lisabonskej stratégii a takisto v procese posilňovania post-reformnej zmluvy priamo podporovať nasledujúce prvky v kultúrnej oblasti:

Po prvé, Komisia musí posilňovať odvetvia kultúrneho priemyslu, ktoré sú založené na vysoko kvalitných a inovatívnych službách a súčasne otvárajú pre európske hospodárstvo významné výrobné a inovačné možnosti. Toto je sektor s nemalou dôležitosťou pre medzikultúrny dialóg.

Po druhé, musí posilňovať „znalostný trojuholník“ výskumu, vzdelávania a inovácií. Toto, bohužiaľ, zatiaľ nemá oporu v zákonných opatreniach, hoci by to mal byť jeden z cieľov EÚ.

Inovácie v poli kultúry by nemali byť luxusom dostupným pre niekoľko nadnárodných spoločností, ale horizontálnou politikou pre malé a stredné podniky.

Vážená pani predsedajúca, Európska komisia a Rada sa musia jasne rozhodnúť pre pozície, z ktorých budú čeliť výzvam globalizácie. Musia tak spraviť prostredníctvom otvoreného dialógu, vedeného najsamprv s národnými parlamentmi. Globalizácia sa bude dať prezentovať ako súčasť európskych dejín, ak jej podarí vštepiť étos európskej kultúry.

  Sharon Bowles (ALDE). - Vážená pani predsedajúca, globalizácia je obviňovaná zo všetkého možného, od populačnej explózie cez zmeny klímy až po vykorisťovanie. Ale toto všetko sú len ľudské výtvory, rovnako ako konkurencia. Darwin ju nazval prírodným výberom.

Európski občania sa boja. Musíme ich vzdelávať, pravdaže, ale nie vyhlasovaním, že potrebujeme na úrovni EÚ politiku, ktorá bude čeliť výzve globalizovanej ekonomiky. To mi naháňa strach, keďže to podsúva dojem, že nemáme žiadnu takú politiku.

EÚ má na nadnárodnej úrovni jedinečnú moc usmerňovať veci a protestovať proti excesom. V júli Financial Times napísali: „Brusel je regulačným hlavným mestom sveta a nie je možné ignorovať ho od Washingtonu po Tokio.“ Takže keď ju máme, používajme ju, ale rozvážne. Aký je zmysel programu konkurencieschopnosti, ak to nie je udržanie nášho postavenia vo svete? Aký je zmysel jednotného trhu, ak sa nám nepodarí dotiahnuť ho do úplného konca? Prestaňte so slaboduchými výhovorkami. EÚ je celá o vyrovnávaní sa s výzvami. Len s tým musíme začať, kým nás nedoženie prírodný výber.

  Cristobal Montoro Romero (PPE-DE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, vážení zástupcovia Rady a Komisie, globalizácia je pre Európu dobrá; Európa musí globalizáciu podnecovať.

Sme svedkami zatiaľ pomalého, ale nezvratného rozpúšťania hraníc vo svete, procesu, ktorému sa podarilo za menej než dvadsať rokov pozdvihnúť z chudoby viac než 400 miliónov ľudí, a roku 2007 bude Čína prvýkrát krajinou či oblasťou sveta, ktorá najviac prispeje k rastu svetového hospodárstva – Čína, nie Európska únia, dámy a páni!

V skratke to znamená, že globalizácia je výzvou, ale tiež obrovskou príležitosťou. Je výzvou v tom zmysle, že otvorenosť znamená vyšší rast, vyššiu prosperitu a vyššiu zamestnanosť, a toto je niečo, čo musíme vysvetliť európskym občanom. Čo ma znovu znepokojuje je to, že v tomto Parlamente počujem slovo „chrániť“.

Protekcionizmus je popretie globalizácie a popretie Európskej únie. Nie je potrebné občanov chrániť, keď sú protagonistami svojho vlastného ekonomického rastu a svojho vlastného blaha. Musíme túto schopnosť odovzdať späť ľudom a musíme si teda v Európskej únii tiež precvičiť sebakritiku.

Dôvod je ten, že my v Európskej únii nerobíme to, čo robiť musíme, keď je náš rast neadekvátny, keď aj my máme svoj podiel zodpovednosti za krízu na svetových finančných trhoch a keď skrátka nerobíme všetko potrebné doma, pred svojím vlastným prahom, aby sme podporili hospodársky rast malých a stredných podnikov a zvýšili zamestnanosť, pretože potrebujeme oveľa viac zamestnanosti, než bude schopný poskytnúť proces otvárania ekonomiky.

Lisabonský program je skutočne ukazovateľom: dosiahnuť vnútorný trh, dať do poriadku verejné financie, reformovať, modernizovať náš pracovný trh, angažovať sa za environmentálnu reformu a obnoviteľné zdroje a jedným slovom otvoriť Európu naozaj znamená väčšiu sociálnu súdržnosť v Európe.

  Enrique Barón Crespo (PSE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda Rady, vážený pán podpredseda Komisie, dámy a páni, považujem za výnimočne vhodné, že sa rozprava o globalizácii uskutočňuje počas portugalského predsedníctva, pretože Portugalsko je krajinou, na ktorej vlajke je zemeguľa, pretože Portugalci boli v prednej línii, keď sme my Európania globalizáciu spustili, a pretože globalizácia nie je morovou ranou. Európania začali proces globalizácie počas renesancie, keď sme boli menej civilizovaní ako Číňania a Indovia, a podľa toho sme videní vo zvyšku sveta.

Teraz, s lisabonskou zmluvou, budeme tiež priekopníci toho, čo by som nazval „postimperiálna globalizácia“. Nechystáme sa dobýjať nové kontinenty; namiesto toho dávame odpoveď, v ktorej z našej vlastnej vôle spájame hodnoty spoločné štátom a národom, a môžeme sa stať príkladom druhu globalizácie, ktorý je potrebný najviac, a to politickej a sociálnej globalizácie.

Hovorili sme tu o dravej, nekontrolovanej finančnej globalizácii napriek skutočnosti, že máme Európana napríklad v čele Medzinárodného menového fondu. Vo WTO tvoríme popredný blok a máme špecifickú zodpovednosť. Čo nám chýba? Chýba nám presne to, aby sme vedeli v globalizovanom svete nachádzať odpovede, ktoré sú s nami v súlade. Konkrétne sú tu dva veľmi dôležité a náročné aspekty, pri ktorých musíme postupovať veľmi aktívne: čiže nielen v oblasti obchodu a technologického rozvoja, ale aj v prospech univerzálnej ochrany ľudských práv, najmä práv pracujúcich, pre ktoré existuje Medzinárodná organizácia práce, a tiež v rokovaniach a politikách potrebných pre zvládnutie klimatických zmien.

V každom prípade, vážená pani predsedajúca, a tým uzavriem, verím, že my Európania nemáme žiadne právo na pesimistický pohľad na globalizáciu. Usilovali sme sa o ňu a teraz musíme prísť s vynachádzavými odpoveďami.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). - (PL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, je evidentné, že sa nám nepodarí vyriešiť všetky problémy globalizácie jedným vyhlásením a jedným opatrením na podporu lisabonskej stratégie. Avšak vyhlásenie Rady a Komisie je dobré, pretože obracia pozornosť na skutočnosť, že globalizácia nie je prekliatie a nemusí byť hrozbou, že by v skutočnosti mohla byť pre občanov Európy niečím pozitívnym a že sú to občania a ich aktivity, ktoré by mali byť hlavným vodidlom pre kroky EÚ.

Som za štyri oblasti opatrení. V prvom rade znalostný trojuholník, predovšetkým inovácie, a rozumiem, že v tomto je zásadné konať rýchlo, aby prinajmenšom začal pracovať Európsky technologický inštitút.

Po druhé, podnikateľské prostredie, a to znamená celkom otvorený a voľný vnútorný trh bez monopolov a s otvorenou súťažou, menšou reguláciou a menšou byrokraciou, čo je niečo, za čo tak odvážne bojuje pán podpredseda Komisie Günter Verheugen.

Po tretie, ľudské zdroje, ktoré zahŕňajú aj problémy migrácie a najmä opatrenia proti odlivu mozgov, a to znamená lepšie vzdelávanie, príťažlivé investície a sociálny rozmer EÚ založený na úspechoch hospodárstva.

Po štvrté a na záver, energetika a zmeny klímy, to znamená spoločná energetická politika (verím, že toto je niečo, čo si všetci uvedomujeme) a zníženie emisií. Nie je však možné, aby zníženie emisií skleníkových plynov v Európskej únie samo o sebe zachránilo svetové podnebie. Z toho dôvodu potrebujeme EÚ, ktorá je politicky silná, lebo jedine silná EÚ môže pomknúť Spojené štáty, Čínu a Indiu smerom k dodržiavaniu usmernení na ochranu klímy.

Čo sa týka znižovania emisií v EÚ – áno, som za, ale som tiež za EÚ, ktorá je politicky silná, a to znamená úplnú ratifikáciu európskej zmluvy tak rýchlo, ako sa dá.

  Gary Titley (PSE). - Vážená pani predsedajúca, dúfame, a hovorím dúfame, že lisabonská zmluva bude predstavovať uzavretie jednej kapitoly v dejinách Európskej únie, kapitoly rastu EÚ, upevňovania a mieru a stability na kontinente, odstraňovania obchodných a hospodárskych prekážok medzi členskými štátmi a inštitucionálneho rozvoja, ktorý bol na dosiahnutie týchto vecí potrebný. Teraz ale potrebujeme začať novú kapitolu, kapitolu vyzerania von a postavenia sa výzvam globalizácie.

Potrebujeme globálnu Európu, ktorá si určí celkom nový program pre globalizáciu, spočívajúci na princípoch otvorenosti a spravodlivosti a na dôležitosti spolupráce medzi členskými štátmi. Vieme, čo tie výzvy sú – v tejto rozprave boli dobre preskúmané. Potrebujeme mať moderný a účinný sociálny program. Potrebujeme sa zaoberať terorizmom a zločinom, podporovať bezpečnosť za našimi hranicami a riešiť chudobu. A skutočne, ako povedala pani Bowlesová, máme politiky s týmito cieľmi. Ale buďme úprimní: pokrok bol doteraz pomalý, bol nevyrovnaný a nie vždy bol veľmi účinný.

Ak sa naozaj máme vysporiadať s globalizáciou, potrebujeme radikálny a zásadný posun nielen v našich politikách, ale aj v celom našom spôsobe uvažovania v Európskej únii. Musíme sa teraz jednoducho sústrediť na činy a výsledky. Musíme zaistiť, že členské štáty budú plniť svoje sľuby, pretože máme rámec EÚ. Čo nemáme je 27 členských štátov, ktoré všetky konajú tak, ako hovoria, a dôraz musíme teraz klásť na dodržiavanie sľubov a naplnenie celého potenciálu, ktorý EÚ má.

  Alexander Radwan (PPE-DE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, zhrnúť globalizáciu za dve minúty – dobre, nech sa páči! Moja prvá požiadavka je, aby sme sa témou globalizácie v našich diskusiách zaoberali trochu úprimnejším spôsobom. Môj rodný región Bavorsko získava polovicu svojho HDP z vývozu. Mnohí ľudia sú ku globalizácii kritickí, ale ak by sme sa ich spýtali, či by súhlasili s tým, keby ich miestne spoločnosti už nemali dovolené dodávať na svetový trh, povedali by „nie“.

Podobne, ak by sme zašli do nákupných galérií a spýtali sa, či je niekto pripravený vzdať sa možnosti kúpiť si tovar s konkurencieschopnými cenami – či už by to bola elektronika, textílie alebo iný tovar – nenašli by sa žiadni dobrovoľníci. Každý vie, že dovoz z krajín s nízkymi nákladmi je dôvodom nízkej inflácie posledných rokov. Je jedine správne a vhodné priznať to i napriek tomu, že pravidelne hovoríme o globalizácii ako o hrozbe.

Európa musí usmerňovať proces globalizácie, pretože prináša úžitok našim výrobcom rovnako ako našim spotrebiteľom. To je napríklad zmysel odstraňovania byrokracie, čo je dôležitým cieľom pre pána komisára Verheugena aj pre Európu. Nechcem naznačovať, že je to úloha len pre Komisiu; hovorím tiež o Parlamente a Rade. Rozprávame sa teraz o globalizácii, ale potom budeme prijímať smernicu o ochrane pôdy a vytvárať viac byrokracie. Naše činy musia byť v Európe skrátka prísne konzistentné a naše poslanie je formovať Európu.

Keď zvažujeme krízu na trhu s rizikovými hypotékami v Spojených štátoch, musíme si uvedomiť, že medzinárodné finančné trhy sú navzájom prepojené a že my Európania musíme tieto veci napomôcť. Ako budeme pristupovať k ratingovým agentúram a ako budeme pristupovať k rizikovým fondom? Poľutovaniahodné je, že pán komisár McCreevy, ktorý je za tieto záležitosti zodpovedný, zatiaľ neprevzal vedenie v hnutí za zvládnutie amerických a ďalších trhov a Európa tak zaostáva.

Napriek tomu pevne verím, že Európa je na globalizáciu dobre pripravená. Profitujeme z nej, čo musíme verejnosti vysvetliť, a musíme tiež trvať na minimálnych štandardoch, hoci by to i neboli európske štandardy, a potom budeme pripravení a vo forme na výhru v globalizačnej hre. Či sa globalizácia odohráva alebo nie, o tom sa nerozhoduje v Bruseli alebo Štrasburgu.

  Magda Kósáné Kovács (PSE). - (HU) Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca. Hovorím ako zástupkyňa regiónu, ktorý si po vojne nemohol vybrať svoj osud. Medzi našou krajinou a šťastnejšou časťou Európy bol ostnatý drôt, ale dokonca ani ten nedokázal zabrániť nepredvídaným následkom globalizácie.

V roku 2000 sme sa začali zoznamovať s konkurencieschopnosťou a solidaritou v stratégii pre prácu a pracujúcich a v lisabonskej stratégii. Odvtedy sa rovnováha veľakrát vychýlila v prospech obnovy kapitálu a vznikla obava, že sa vytráca ľudská tvár tejto stratégie.

Konkurencieschopnosť a práca sú nepopierateľne a historicky neoddeliteľnými konceptmi a my si začíname uvedomovať, že hodnotná práca je len časťou hodnotného života. Hodnotný život zahŕňa tiež základnú istotu, príspevok k zdravému životu a rozvoju, absenciu diskriminácie a prijateľné životné podmienky.

Ale Európa by sa nemala vidieť len v polohe obrancu hodnôt, ale aj ako subjekt, ktorý formuje sny pokolení, vytvára príležitosti pre európskych občanov a pre tých, ktorí prichádzajú z tretích krajín, aby vyrábali veci. A toto je presne dôvod, prečo by solidarita nemala zostať len sloganom; mala by to byť šanca pre ľudí, ktorí vedia vyrábať veci, alebo by ich to mala naučiť.

Dámy a páni, trh práce a kapitál, ktorý požaduje výnos, je neúprosne selektívny, a nové ľudské zdroje si žiadajú vyššie investície, než je cena, za ktorú čoraz ľahšie pohyblivý kapitál dokáže pracovnú silu nakúpiť. Európa hodnôt nemôže akceptovať, že tí, ktorí štartujú svoje kariéry, starší ľudia, tí izolovaní chudobou, tí nútení učiť sa novým zručnostiam a tiež cigáni zaťažení bremenom viacnásobného znevýhodnenia nebudú mať prácu. Predovšetkým s ohľadom na to, aby bremeno znevýhodnenia nespočívalo na pleciach ďalších generácií, by mali výdaje fondov Spoločenstva nielen umožniť týmto ľuďom viesť hodnotný život, ale aj ďalej zvyšovať vyhliadky európskej konkurencieschopnosti. Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, z tejto rozpravy prirodzene vyplýva záver, že premietanie európskeho modelu na svetové „megaplátno“ prináša nebezpečenstvá i príležitosti.

Je pravidlom, že európski občania vnímajú globalizáciu ako externý jav: nevzťahujú sa na ňu žiadne zjavné európske regulačné či politické zásahy. Je preto na európskom akčnom pláne, aby ukázal, že sa skutočne bráni viditeľný a merateľný európsky záujem a že sa súčasne podporuje celosvetové porozumenie.

Čo sa týka úniového programu zahraničného pohľadu, môj názor je taký, že medzi všetkým ostatným by prioritu malo dostať zabezpečenie recipročného prístupu na trhy a konkurencie za rovných podmienok, ako včera v tomto Parlamente dôrazne prízvukoval francúzsky prezident pán Sarkozy.

Prísny európsky regulačný rámec pre ochranu životného prostredia a ochranu verejného zdravia spotrebiteľov a pracujúcich je významným príznakom politickej a inštitucionálnej zrelosti Únie. Avšak ak z neho nemá pre Úniu stať chronická konkurenčná nevýhoda, musia naň ďalší vedúci medzinárodní aktéri dať rovnocennú odpoveď.

Kompromis medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi lisabonskej stratégie pomôže presadzovať európsky model v aréne globálnej správy. Je však v rozpore s nižším stupňom regulačnej prísnosti a úplnosti právnych záväzkov vo WTO a tiež ďalších medzinárodných organizáciách. Únia je vyzývaná, aby hrala vedúcu a konštruktívnu rolu na vyššom stupni medzinárodnej spolupráce. Je vyzývaná, aby uprednostňovala prijímanie záväzných povinností a schvaľovanie medzinárodných štandardov v záujme rastúceho regulačného zbližovania.

  Stephen Hughes (PSE). - Vážená pani predsedajúca, toto bola veľmi široko zameraná rozprava a na konci by som ju rád priviedol späť k zaostreniu na sociálnu politiku ako produktívny faktor.

Spustenie balíka integrovaných usmernení malo viesť k vyváženému napredovaniu po hospodárskej a sociálnej línii a línii trvalej udržateľnosti lisabonského procesu, ale v praxi, ak si vezmeme usmernenia politík zamestnanosti, to nebol prípad integrovania, ale podriadenia. Usmernenia politík zamestnanosti sa stali fakticky neviditeľnými a zakrývali tak veľmi široký rozptyl vo výkonoch jednotlivých členských štátov, ak ich posudzujeme škálou indikátorov a cieľov, ktoré by mali podľa stratégie zamestnanosti dosahovať v oblasti nezamestnanosti mládeže, začleňovania starších zamestnancov a celého radu ďalších faktorov. V niektorých členských štátoch výdaje na celoživotné vzdelávanie a na aktívne opatrenia na trhu práce za posledných päť rokov v skutočnosti poklesli – nezvýšili sa, ale poklesli. To je pohromou pre lisabonský proces vo všeobecnosti.

Stratégii zamestnanosti teda treba dať v ďalšom cykle Lisabonu oveľa väčšiu viditeľnosť. Jedna ďalšia poznámka – spoločné uznesenie, o ktorom tu dnes hovoríme, na niekoľkých miestach zdôrazňuje potrebu poskytovať slušnú prácu a sústrediť sa na zvyšovanie kvality práce. Tento cieľ nepomáha dosahovať akcent Komisie na myšlienku istoty zamestnanosti vymedzenú oproti zaisteniu pracovných miest, ktorý sa opakuje v zelenej knihe o pracovnom práve a rovnako v oznámení o flexiistote. Pri našej práci na flexiistote vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci zdôrazňujeme, že dôležitá je istota zamestnanosti aj zaistenie pracovných miest.

Čo rýchlo sa meniaca, flexibilná firma potrebuje – firma meniaca svoju výrobnú linku každých šesť mesiacov a svoju IT konfiguráciu každé štyri mesiace – je prispôsobivá, zručná, verná a cieľavedomá pracovná sila, nie príležitostný a roztrieštený trh práce. Urobíme teda, čo je v našich silách, aby sme vytvorili dobrý súbor princípov flexiistoty, ale tie musia potom viesť k vylepšeniu usmernení. Pán Barroso predtým povedal: „Ak to nie je pokazené, neopravujte to.“ Nuž, pokazené to je a potrebuje to opravu.

  Philip Bushill-Matthews (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, gratulujem Komisii k výbornému dokumentu a rád by som len zdôraznil tieto štyri body.

Prvý sa týka znalostného hospodárstva. Myslím si, že spôsob, akým to bolo vyjadrené v tom texte, o voľnom pohybe myšlienok a výskumníkov, videnom možno ako „piata sloboda“ EÚ“, je krásny spôsob vyjadrenia a rád by som ho videl rozvedený.

Aby som zareagoval na to, čo práve povedal pán Hughes, myslím, že táto poznámka skutočne odráža, kde sa v diskusiách vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci nachádzame, že sa chceme posunúť od idey prostého zaistenia pracovných miest k ochrane zamestnanosti prostredníctvom podpory zamestnateľnosti a posilňovania zručností; týmto spôsobom môže úspech Európy vo veku globalizácie znamenať súčasne úspech jednotlivcov – úspech ľudí – čo je to, o čom by EÚ mala oveľa viac byť.

Druhý postreh sa týka malých a stredných podnikov. Je tu odkaz na širokú škálu nových návrhov na konci roku 2008. Vítam to, ale je tu „ale“: prosím, nepresúvajme našu pozornosť k novým návrhom, ktoré majú byť schvaľované zajtra, kým sa najprv nebudeme sústrediť na plnenie dnešných záväzkov konať. Tu by som rád obrátil pozornosť, najmä tú pána Verheugena, k tomuto 25-percentnému zjednodušeniu jestvujúcej legislatívy EÚ. Ukážte nám, prosím, v tomto smere nejaké skutočné výsledky pre všetkých, radšej skôr než neskôr, pretože toto prinesie malým a stredným podnikom mimoriadny osoh. V tomto kontexte by som rád vyzval na hromadné prehodnotenie smernice o pracovnom čase, na ktoré budeme potrebovať oveľa viac laterálneho myslenia – a myslím naozaj nás všetkých vrátane poslancov Európskeho parlamentu.

Po tretie, jednotný trh: pridať vonkajší rozmer je úplne v poriadku, ale venujme sa najprv vnútornému rozmeru a dokončime náš jednotný trh predtým, než si vypestujeme veľké ambície smerom navonok. Rád by som pánovi Schulzovi a tiež pánovi Hughesovi povedal, že úplne súhlasím s tým, že to nie je len pre náš ekonomický pokrok, ale aj pre dosiahnutie sociálneho pokroku.

Na záver o niečo osobnejšia poznámka: jediná vec, s ktorou mám v dokumente problém, je celkom prvý riadok na titulnej strane, ktorý znie „Oznámenie Komisie pre Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov“. Uvedomujem si, že Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov existujú – hoci mi nikdy nie je jasný dôvod – ale prosím, nevyzdvihujte ich na tú istú úroveň ako tie dve spolurozhodujúce inštitúcie.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - (SK) V situácii, keď sa stále viac prejavuje fenomén globalizácie, Európska únia musí reagovať veľmi promptne a klásť si otázky, či je konkurencieschopnosť Európy nielen zachovaná, ale či rastie. Či lisabonská stratégia, nástroj, ktorý to má zabezpečovať, je schopná prinášať riešenia najmä v oblasti inovácie, energie, migrácie, vzdelávania a demografie. Toto všetko musí korešpondovať s rastom a so schopnosťou vytvárať pracovné miesta.

Prichádzajú nové výzvy v oblasti životného prostredia, medzi iným CO2 emisie, používanie pesticídov, starosť o čistotu zásob a zdrojov pitnej vody, ochranu pôdy a pôdneho fondu. V neposlednom rade sú to aj výzvy v oblasti zdravia, epidémie, ale aj v boji proti obezite, kardiovaskulárnym ochoreniam a rastúcej incidencii všetkých druhov rakoviny.

Dámy a páni, globalizácia prináša aj výzvy v oblasti bezpečnosti, migrácie a rastúce nebezpečenstvo v oblasti kriminality a terorizmu. Čoskoro budeme svedkami pádu posledných zvyškov železnej opony a rozdelenia Európy vstupom 9 nových členských krajín do schengenského priestoru. Musíme robiť všetko pre to, aby tento spoločný priestor bol dokonale strážený, aby k nám neprenikali ilegálni migranti, ktorí ďalej zhoršujú bezpečnostnú situáciu v členských krajinách. Na druhej strane vyzývam k zodpovednému prístupu pri povoleniach na prácu pre legálnych migrantov – robme to premyslene, vyberajme si kvalifikovaných pracovníkov a do sektorov, kde je to vitálne potrebné.

Zároveň verím, že staršie členské krajiny, a to by si mohla všimnúť aj Komisia, staršie členské krajiny Európskej únie odstránia nezmyselné obmedzenia pre zamestnanie občanov z nových členských krajín Európskej únie. V dnešnej situácii je to nepochopiteľný anachronizmus.

  Tokia Saïfi (PPE-DE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, Európska únia nemôže dopustiť, aby sa stala obeťou globalizácie, alebo aby jej ľudia získali dojem, že sú lapení v niečom, čo nedokážu ovplyvniť. Čiže otázka teraz nie je, či je globalizácia dobrá alebo zlá: ide o to, či sme pripravení využiť našu váhu, aby sme ju nasmerovali a regulovali. Aby mohla čeliť tejto výzve, musí Európska únia zosúladiť konkurencieschopnosť a hospodársku a sociálnu súdržnosť. Posilňovanie multilaterálnych pravidiel je časťou tohto procesu.

V otvorenom ekonomickom systéme je najlepším spôsobom, ako zaistiť zachovávanie práv spotrebiteľov a občanov, dodržovať pravidlá súťaže a ustanoviť čestný a vyrovnaný trh, ktorý odráža environmentálne a sociálne štandardy. Preto je zásadné, aby sme si dovtedy, kým budeme mať súbor medzinárodne uznávaných pravidiel, zachovali a neoslabovali naše nástroje na ochranu obchodu, ktoré sú našimi jedinými účinnými prostriedkami proti dampingu. A áno, je možné, aby Európa chránila svojich občanov bez toho, aby bola protekcionistická. Európa tiež potrebuje investovať do odvetví, ktoré určia jej hospodársky vplyv v budúcnosti: predovšetkým výskum, inovácie a vývoj čistých technológií.

Ďalej s cieľom podporiť tých, pre ktorých je najťažšie z globalizácie profitovať, potrebuje Európa urýchliť svoje kroky na prevedenie solidarity do praxe, napríklad pomocou flexiistoty a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Je v záujme Európy v zmysle zdolávania medzinárodnej konkurencie, aby sa prispôsobovala v predstihu a začala sa reformovať. Európska únia má všetky potrebné schopnosti a zdroje na konfrontáciu s touto výzvou.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - (FI) Vážená pani predsedajúca, úspech v globalizácii je životne dôležitý pre blahobyt Európy: je zdrojom jej hmotného obsahu. Teraz, keď sa trojročný cyklus obnovenej lisabonskej stratégie chýli ku koncu, musíme sústrediť našu pozornosť predovšetkým na vonkajší rozmer. Rada by som posunula do popredia tri konkrétne prvky.

Po prvé, energia, jej dodávky a dostatok, zlepšujú a zhoršujú postavenie spoločností vo svetovom konkurenčnom prostredí. Situácia v Európa sa nezdá byť najšťastnejšou. Úpadok energetickej sebestačnosti je pre EÚ vážnou výzvou. Už teraz dovážame polovicu našej energie spoza hraníc EÚ a očakáva sa, že závislosť od dovozu bude rásť. Okrem intenzívneho úsilia zvýšiť našu energetickú sebestačnosť potrebujeme silnú zahraničnú energetickú politiku, spoločný hlas, spolupatričnosť a bezpečnosť dovozu.

Druhou kľúčovou otázkou je zmena klímy, globálny jav, ktorý má negatívny globálny vplyv na životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť a ktorý si žiada globálne riešenia. Jednostranné opatrenia deformujú súťaž a spôsobujú úniky CO2. Keď vezmeme do úvahy globalizáciu, prvoradým sa stáva: nevyhnutnosť celosvetového systému na obchodovanie s emisiami, povinný záväzok voči tejto myšlienke zo strany všetkých industrializovaných krajín a rastúcich ekonomík a odstránenie prekážok pre prístup čistej technológie na trhy.

Po tretie, EÚ by mala vždy pamätať na Schumanovu myšlienku skvelosti, teda na to, že v príbehu nášho úspechu by mala ekonomika slúžiť spoločným cieľom, ľudskému dobru, mieru a stabilite. Naša kultúrna tradícia nás zaväzuje, aby sme sa usilovali o ľudskejší svet, ktorý rešpektuje ľudské práva. Iba tak môže byť globalizácia v záujme všetkých. Iba tak zabránime, aby sa nám svet vymkol z rúk.

  Panayiotis Demetriou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán komisár, európski občania sa vo všeobecnosti zdajú vítať historický jav globalizácie so skepsou – mnohí z nich popravde so strachom a celkom negatívnym postojom. Dôvodom je revolúcia, ktorá sa odohráva vo svetovom hospodárstve a sociálnom tkanive Európy. Predsudky, strach a najmä nečinnosť a pasívne prizeranie sa vývoju však nie sú spôsobom, ktorým sa dá čeliť novému poriadku na svetovom javisku. Situácia sa nedá zvrátiť. Globalizácia tu zostane, či sa nám to páči, alebo nie. Obrovská globálna dedina je vo výstavbe, ako povedal pán predseda Barroso.

EÚ má za úlohu chrániť európske záujmy. Musí sa preto metodickým, plánovaným, kolektívnym a dynamickým spôsobom zapojiť do procesu globalizácie, aby rozvinula správne pravidlá fungovania v rámci nového svetového systému. EÚ sa musí pohnúť dopredu; musí smerovať k blahu európskych občanov, samozrejme, a tiež občanov sveta. Ako spoločenstvo zásad a hodnôt musí EÚ dať čestné miesto svojej humanistickej povahe a medzinárodne ju presadzovať. Musí premeniť ekonomickú konkurenciu na skutočné súperenie nápomocné slobode, demokracii, princípu zákonnosti, sociálnej spravodlivosti, úcte k ľudským právam, ochrane životného prostredia a mierumilovnej koexistencii národov a jednotlivcov. Toto je rola, ktorú EÚ môže a musí zohrať v procese globalizácie.

  Marianne Thyssen (PPE-DE). - (NL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto rozprava neprichádza príliš včas. Globalizácia je fakt. Hovorí sa, že každá generácia má svoje vlastné výzvy. Nuž, našou výzvou je zareagovať najlepšie, ako vieme, na nové okolnosti vyvolané globalizáciou.

Najlepšou odpoveďou je samozrejme globalizácii nevzdorovať, ako by si mnohí stále priali. To nemôžeme a nesnažíme sa o to. V každom prípade by to bolo pre nás v Európe výnimočne kontraproduktívne, keďže viac než ktokoľvek iný závisíme od zvyšku sveta, čo sa týka surovín, energie, odbytových trhov pre našu produkciu a dokonca, keď vezmeme do úvahy naše starnúce obyvateľstvo, i pracovnej sily.

Našou odpoveďou musí byť v globalizácii pokračovať a lepšie ju formovať. To znamená uzatvárať dohody a stanovovať pravidlá na medzinárodnej úrovni. Ako Európa sme dobre vytrénovaní v uzatváraní dohôd vnútri Spoločenstva. Použime teda túto skúsenosť, aby sme mohli medzinárodne viac viesť.

Mali by sme to spraviť, vážená pani predsedajúca, s potrebnou sebadôverou a inšpirovaní tými istými hodnotami, ktoré vedú naše konanie v EÚ, hodnotami, ktoré sme tak dobre vyjadrili v reformnej zmluve a Charte základných práv.

Dámy a páni, včerajšie uistenie, že legislatívny a pracovný program Komisie na rok 2008 sa sústredí na prianie formovať globalizáciu pre čo najlepší výsledok, je dobrou známkou, známkou, že sa veci začínajú brať vážne. Skutočnosť, že globalizácia bola tiež témou rozoberanou na neformálnom samite v Lisabone, naznačuje, že lisabonská stratégia potrebuje nový vonkajší rozmer.

Ako koordinátorka skupiny pre lisabonskú stratégiu by som rada zdôraznila, že táto stratégia nás vyburcovala k činom. Postupne, bez ladu a skladu, sa teraz niekam dostávame. Prvý trojročný cyklus po strednodobom preskúmaní už takmer skončil a možno sú potrebné nové úpravy. Navrhovala by som, vážená pani predsedajúca, aby sme sa odteraz menej sústredili na cieľové hodnoty, percentuálne pomery a štatistiky a viac na skutočné ciele: inovácie, dobré podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť, rast a väčšie množstvo lepších pracovných miest.

Celá naša práca musí smerovať ku konečnému cieľu, ktorý máme, dúfam, všetci spoločný, a to dobré šance na slušnú kvalitu života pre toľko ľudí, koľko je možné.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Európa sa dokázala skvelo vyrovnať s vekom modernity, ale pre globalizáciu rozpačito hľadáme vhodnú stratégiu, aby sme si udržali kľúčové postavenie. Prvým krokom je pochopenie, že lisabonskej stratégii chýba vonkajšia dimenzia a že sa bude musieť stať súčasťou zložitejšej hospodárskej a spoločenskej stratégie. Tá by mala pravdivo pomenovať rozpor medzi silne regulovaným európskym hospodárstvom a liberalizovaným svetovým obchodom a dať nám do rúk nástroje na zmenšovanie tohto rozporu, ktorý je pre Európu vážnou konkurenčnou nevýhodou.

Dôvodmi, ktoré ospravedlňujú reguláciu v rámci jednotného hospodárskeho priestoru, sú rovná súťaž a vysoká ochrana spotrebiteľov. Obe sú však čoraz viac narušované prílivom lacného tovaru z tretích krajín a falzifikátmi. Pred nami stoja také hrozivé úlohy, ako je kontrola gigantického objemu dovážaného tovaru, ktorý nespĺňa európske nároky na bezpečnosť.

Kľúčovým bodom našej komplexnej stratégie musí byť tlak na zbližovanie regulačných mechanizmov. Teda vytváranie globálnych pravidiel a štandardov, a to nielen technických, ale tiež ekologických, sociálnych a bezpečnostných. Jednou z ciest, ako to napomôcť, je dôsledne trvať na dodržiavaní ľudských práv v tretích krajinách. Sloboda prejavu umožní ich občanom vynútiť si vyšší pracovný a životný štandard, a tak napomôžu konvergenciu z druhej strany.

Naša nová energetická koncepcia dobre odpovedá na výzvu globalizácie, je dobrým príkladom. Potrebujeme však revíziu ďalších politík, ktoré sa tak stanú súčasťou adekvátnej komplexnej stratégie na zvládnutie globalizácie. Musíme sa zbaviť reliktov, ako je napríklad poľnohospodárska politika.

Ak chceme zostať dôležitým hráčom na globálnom ihrisku, nesmieme len reagovať, ale aj aktívne spoluvytvárať globálne konvergenčné pravidlá na obidvoch stranách, mimo EÚ aj v jej vnútri. Áno, i Európa sa musí trochu zmeniť. Inak nás čaká osud žaby uvarenej v hrnci. Tá totiž nie je schopná zaznamenať, že sa voda začína variť a včas z hrnca vyskočiť.

  Hans-Peter Martin (NI). - (DE) Vážená pani predsedajúca, jeden z predošlých rečníkov, pán Alexander Radwan, povedal, že Európa je dobre pripravená na globalizáciu, ale moderná verzia globalizácie tu predsa s nami je už osemnásť rokov. My sa medzitým šmýkame z globalizačnej pasce – reči o tom, ako bývavalo, o prevrátení masového blahobytu a útoku na demokraciu – rovno do európskej pasce, produktu politického prvotného hriechu spočívajúceho v neschopnosti zaistiť slušnú zmluvu vtedy v Nice, keď sa unáhlené rozširovanie uprednostnilo pred hlbším zjednocovaním.

Následkom toho jadro dnešných problémov spočíva v byrokracii, rozhadzovaní miliárd eur a, áno, v chybách pri politickom verbovaní elít Európy. Skutočne, vy sám, pán komisár Verheugen, ste toho príkladom. Opovrhnutiahodné osobné útoky na vás začali, keď ste sa pokúsili dostať byrokraciu pod kontrolu. Teraz je na vašom mieste nový človek a už sa mu snažia podraziť nohy. Uvidíme, aký pokrok v odstraňovaní byrokracie sa mu podarí dosiahnuť.

Takýmto spôsobom nemôžeme pokračovať. Ak sa nám nepodarí vyliečiť tieto neduhy, Únia zostane v zovretí politickej paralýzy a výzvy globalizácie nás zmôžu.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda Komisie, dámy a páni, toto bola skutočne dlhá a obsažná rozprava, a zo všetkých rozpráv, ktorých som sa tu zúčastnil ako zástupca predsedníctva, táto mala najdlhší zoznam účastníkov a poslancov, ktorí vyslovili svoj názor. Toto je zjavne vysoko aktuálna otázka najvyššieho významu, ale nemožno si robiť ilúzie, že to nie je súčasne náročná a kontroverzná otázka, ktorá vyprodukovala veľkú rozmanitosť názorov, rozborov a pripomienok. Vidím tu ale predsa istý spoločný záver, a to, že globalizácia tu zostane, rozvinie sa a prejaví sa novými spôsobmi.

Nie je žiadna cesta späť, nie je možný návrat, nemôžeme zvrátiť dejiny. Samotná globalizácia je výsledkom nášho pochodu smerom k budúcnosti. Čo musíme urobiť, čo musíme analyzovať a o čom musíme rozhodnúť, to sa prirodzene týka spôsobu, ako globalizáciu čo najlepšie využiť a čo najviac zúžitkovať a súčasne obmedziť či odstrániť všetky známe riziká, ktoré sú s ňou spojené, pričom by sme vždy mali mať na pamäti – to je pre mňa veľmi dôležitá vec – že globalizácia musí slúžiť ľudstvu a občanom, nie naopak. Nie je to ľudstvo, občania či ľudské bytosti, ktoré by museli slúžiť globalizácii.

Je tiež málo pochýb o tom, že aby sme boli schopní čo najlepšie využiť a plne profitovať z toho, čo globalizácia ponúka, my v Európe musíme naše podniky, či už veľké alebo malé a stredné, vybaviť nástrojmi a politikami, ktoré im umožnia čeliť výzvam hospodárskej globalizácie. Musíme zvyšovať kvalifikovanosť a odborne pripravovať európskych občanov a musíme tiež reformovať náš sociálny model. Nie je to otázka redukovania či oslabovania tohto modelu, v skutočnosti skôr naopak. Musíme ho posilniť a prispôsobiť, aby sa mohol úspešne konfrontovať s výzvami a hrozbami, ktoré prináša globalizácia. V environmentálnej oblasti musí byť rozoznaná skutočnosť, že sa Európska únia osvedčila v ochrane životného prostredia a že dokázala svoju schopnosť viesť a ukazovať cestu k budúcnosti tak, ako sa to nepodarilo žiadnemu inému regionálnemu bloku štátov na svete. Rokovania, ktoré sa v decembri začnú na Bali, to jasne ukážu.

Na záver sa musím dotknúť aj „vonkajšieho rozmeru“ lisabonskej stratégie, ktorá je úzko spojená s globalizáciou. Jeho pointou je vyzvať ďalších, ktorí majú rovnakú cestu a čelia tým istým ťažkostiam a problémom globalizácie, aby sa s nami podelili o hospodárske, sociálne a environmentálne hodnoty a princípy, a prirodzene tiež veľmi dobre vysvetliť, že globalizácia bude úspechom pre všetkých, iba ak sa dokážeme zhodnúť na sociálnom, ekonomickom a environmentálnom svete, ktorý je naozaj regulovaný v prospech a k službám všetkých. Tento aspekt je zásadný. Nebuďme naivní, dámy a páni. Veríme, že s pevnými politikami, pevnými zásadami a pevnými hodnotami, môžeme skutočne dosiahnuť to, čo som už nazval naším kľúčovým cieľom: globalizáciu v službe ľudstva.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, oznámenie Komisie o európskom záujme, ktoré nám poslúžilo ako základ pre dnešnú rozprava, nie je ničím viac, ako istým druhom textu pre diskusiu. Nie je to lisabonský plán na ďalšie tri roky. Je to dokument, ktorého zámerom je podnietiť diskusiu v Európskej rade a Európskom parlamente, aby Komisia mohla zapracovať výsledky tejto diskusie do návrhov na ďalší lisabonský cyklus. Tieto návrhy nevzniknú skôr ako v decembri. Nie sú ešte na stole, takže tí vážení poslanci, ktorí kritizovali Komisiu za to, že nepredstavila žiadne hmatateľné návrhy, sa namáhali na základe nedorozumenia.

O tom dnešná rozprava nebola. Úmyslom Komisie bolo zistiť, na čo vy, zástupcovia európskych voličov, hodláte obrátiť pozornosť Komisie pri formulovaní lisabonského plánu. S potešením môžem povedať, že na veľa z toho, čo sa tu dnes povedalo, som schopný reagovať priaznivo.

Usmernenia zostanú ústredným nástrojom nového lisabonského balíčku. Ako vysvetlil pán predseda Barroso, tento nástroj fungoval a my ho ako taký nebudeme meniť, ale samozrejme ho budeme formulovať takým spôsobom, ktorý nám dovolí vziať náležite do úvahy skúsenosti posledných troch rokov a prisúdiť väčšiu váhu problémom, ktoré sa počas tohto obdobia dostali do popredia.

Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov. Budeme musieť položiť väčší dôraz na spojenie konkurencieschopnosti, energetiky a životného prostredia. V dnešnej rozprave zaznelo niekoľko požiadaviek v tomto zmysle. To je celkom správne. Je na čase prestať zvažovať politiky v izolácii. Potrebujeme plne podporený prístup. Musíme priznať väčšiu dôležitosť formulácii striktných návrhov s cieľom zaistiť, že globálna súťaž, ktorú si rozhodne prajeme, bude prebiehať na rovnom ihrisku s rovnakými pravidlami pre každého. Viac pozornosti musíme venovať nachádzaniu ciest pre podporovanie štrukturálnej zmeny sociálnou politikou. Zdalo sa, že v dnešnej rozprave bol naprieč stranami prítomný názor, že toto je skutočne veľký problém, a tento názor je vskutku na mieste.

Dovoľte mi povedať niečo na túto tému. Verím, že nie je správne nevidieť investície do sociálnej stability a sociálneho zabezpečenia ako niečo viac než milosrdnú almužnu. Naopak, sú to investície takisto do ekonomického potenciálu, pretože určite nemôže byť pochýb o tom, že ekonomický potenciál Európy závisí od vysoko motivovanej a vysoko efektívnej pracovnej sily, a dôvodom, prečo tento majetok máme, je naša vysoká mzdová úroveň a vysoký stupeň sociálneho zabezpečenia.

Nie je pravda, že by sa hospodársky rast a sociálny systém vzájomne vylučovali. V skutočnosti, ako dnes povedalo aj niekoľko ďalších rečníkov, každý z nich dopĺňa a posilňuje ten druhý. To chápem ako zásadnú úvahu. Mal by som tiež poznamenať, že už len z toho dôvodu, že stále viac regiónov a odvetví trpí nedostatkom vzdelanej a zručnej pracovnej sily, sa musíme otázkou zamestnateľnosti zaoberať oveľa intenzívnejšie než doteraz. Verím teda, že sme v mnohých týchto záležitostiach na rovnakej vlnovej dĺžke.

Dovoľte mi pripomenúť, že Komisia sa stotožňuje s názorom, že otrasy, ktoré sme nedávno zažívali na finančných trhoch, si vyžadujú medzinárodné, multilaterálne kroky. Nemôžeme jednoducho nechať veciam ich prirodzený priebeh, pretože tu máme, ako bolo povedané, štrukturálnu chybu zabudovanú do medzinárodného finančného systému. Nie je to ľudské zlyhanie na strane manažérov, ktorí sú teraz vyhadzovaní s balíčkami odškodného v hodnote 100 až 200 miliónov dolárov; nie, je to výsledok štrukturálnej chyby.

Rád by som spravil ďalšie tri stručné poznámky ku kľúčovej rozprave, ktorá tu dnes prebehla na tému globalizácie. Po prvé, vypracovať spoločnú európsku politiku na základe tejto rozpravy je tak ťažké preto, že neexistuje zhoda o tom, čo je vlastne európsky záujem. V našej každodennej práci sme v skutočnosti neustále konfrontovaní s kaleidoskopickým vymedzením záujmov Európy. V závislosti od situácie v tom-ktorom čase môže záujem Európy spočívať v nízkych cenách v supermarketoch v jednom členskom štáte alebo vo vysokom stupni zamestnanosti v priemysle v inom štáte a tento konflikt záujmov nie je ľahké vyriešiť. Záujem Európy môže spočívať vo vysokom stupni zamestnanosti v oceliarskom priemysle v Ličge, aby som dal veľmi aktuálny príklad, alebo vo vysokých environmentálnych štandardoch európskeho obchodovania s emisiami. Neustále čelíme takýmto rozporom a neexistuje žiadna jednotná línia, ktorú by 27 členských štátov mohlo sledovať, aby definovali svoj spoločný európsky záujem.

Po druhé, nemôžeme si osvojiť názor, že globalizácia bola v poriadku, pokiaľ nad chudobnými krajinami Juhu dominovali bohaté krajiny Severy, teda bola dobrá, kým trvali takéto okolnosti, ale je zlá, sotva sa krajiny Juhu stanú konkurenciou. Takto nemôžeme reagovať. Prijateľné nie je ani vznášať požiadavky na vysoké environmentálne a sociálne štandardy v rozvojových regiónoch, kým my sami odmietame zmeniť naše vlastné politiky.

Dnes v Európe počujeme, že Čína a India musia zmeniť svoje environmentálne a sociálne štandardy. To samozrejme spraviť musia, ale Číňania a Indovia vnímajú takéto nároky ako číry európsky protekcionizmus, keďže sme sami dospeli k blahobytu s pomocou nízkych sociálnych štandardov a nízkych environmentálnych štandardov a teraz iným hovoríme, že si chceme ponechať, čo máme, ale oni to isté mať nemôžu.

Taká politika, dámy a páni, je odsúdená na neúspech, to vám zaručujem. Jediný prijateľný prístup je týmto rozvojovým ekonomikám predviesť, že existuje odlišná cesta, že je možné environmentálne a sociálne výzvy premeniť na hospodársku príležitosť. To vyjadruje termín „environmentálno-priemyselná politika“.

Verím, že v tomto ohľade sa z veľkej časti zhodujeme, a s týmto východiskom bude teraz Komisia tvrdo pracovať, aby mohla predstaviť svoje návrhy na ďalší lisabonský cyklus. Týmito sa bude zaoberať jarné stretnutie Rady v marci, čo dáva Európskemu parlamentu dostatok priestoru, aby vyslovil svoj názor na špecifické iniciatívy a návrhy pred tým, než bude v marci budúceho roka prijaté záverečné rozhodnutie.

(potlesk)

  Predsedajúca. – Ďakujem vám za zhrnutie, pán komisár.

Dostala som sedem návrhov na uznesenia v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

(skrátené v súlade s článkom 142 rokovacieho poriadku)

  Edit Herczog (PSE), písomne – (HU) Vážený pán predseda, vážená Rada, vážená Komisia, dámy a páni, následkom globalizácie sa stále viac a viac krajín stáva demokratickými a prechádza k voľnému svetovému obchodu. To poukazuje na úspech polstoročia európskej politiky mieru a demokracie. Na druhej strane skutočnosť, že niektoré krajiny niekedy získavajú v medzinárodnom obchode výhodu použitím protiprávnych nástrojov, je známkou toho, že prechod k ústavnosti je postupný a nie okamžite dokonalý. Presne z tohto dôvodu by malo byť cieľom Európy pokračovať v presadzovaní a posilňovaní demokracie.

Akí úspešní budeme v globálnej súťaži, ktorá z toho vyplýva, záleží na nás. Ako autorka správy Parlamentu o globalizácii viem, že sme tieto výzvy uznali a že je čas na činy.

Musíme myslieť na skutočnosť, že naša dnešná prosperita by mala byť zachovaná pre našich vnukov, a to takým spôsobom, aby sa súbežne rozvíjali tiež iné národy sveta. Budú mať energiu? Budú mať obývateľné životné prostredie? O tomto je európska energetická politika a budovanie „nízkouhlíkového“ hospodárstva.

Musíme zabezpečiť, aby každá osoba v Európe bez ohľadu na svoj pôvod a situáciu a každý podnik bez ohľadu na svoju veľkosť a sídlo mohli rozvinúť všetky svoje nadania a všetky najlepšie schopnosti. O tomto sú rovné príležitosti, budovanie znalostnej spoločnosti, politika inovácií a nová európska politika pre malé a stredné podniky.

Musíme prepnúť do digitálneho veku a na to musíme zaviesť elektronické začlenenie vo všetkých oblastiach a pre každého.

Slovom, máme pripravené všetky nástroje; musíme to len spraviť. Poďme pracovať!

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. – (PL) Globalizácia je nezastaviteľný proces, ale úspech Európskej únie v globalizácii nie je hotová vec. Lisabonská stratégia v podobe, v ktorej sa doteraz zavádzala, nie je receptom na tento úspech. V skutočnosti je to len papierová stratégia a dokonca už na polceste, v roku 2005, bolo jasné, že nebol dosiahnutý hlavný cieľ, teda preteky s USA v oblastiach konkurencieschopnosti a inovácií.

Medzičasom sa objavili iné výzvy v podobe ekonomickej ofenzívy z Číny, Indie a ďalších ázijských krajín. Doteraz množstvo zmysluplných cieľov zakrývalo skutočnosť, že neexistuje politická odvaha uskutočniť štrukturálne reformy na národnej úrovni, čiže úrovni, na ktorej sa rozhoduje o možnosti inovatívnej a dynamickej Európy. Kvôli nedostatku tejto odvahy hľadá Európska únia náhradné riešenia. Napríklad tak, že vkladá svoje nádeje na radikálnu zmenu do rozpočtu Spoločenstva, čím myslím zvýšené verejné výdaje na výskum a vývoj. Toto ale nestačí, ak to nejde ruka v ruke so schopnosťou prijímať riziká a s podporou pre inovatívne spoločnosti v súkromnom finančnom sektore.

Riešenie v podobe Európskeho technologického inštitútu ilustruje sklon k inštitucionálnym riešeniam, kým Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii ukazuje rozsah zveličených európskych obáv. Správnou odpoveďou na výzvu globalizácie je úplná trhová liberalizácia a odvážna reforma európskeho sociálneho modelu.

  Joseph Muscat (PSE), písomne. – Aby uspela v tomto veku globalizácie, potrebuje Európska únia rozvinúť politiku priamych zahraničných investícií pre Európu.

Potrebujeme politiku, ktorá bude pokrývať:

- prichádzajúce priame zahraničné investície, teda priame investície v Európskej únii pochádzajúce z akejkoľvek inej časti sveta;

- odchádzajúce priame zahraničné investície, teda investície v akejkoľvek časti sveta pochádzajúce z Európskej únie;

- a vnútorné priame zahraničné investície, teda priame investície v niektorom členskom štáte Európskej únie pochádzajúce z ktoréhokoľvek ďalšieho členského štátu Európskej únie.

Je pravda, že máme základy takejto politiky, napríklad siedmy rámcový program, ktorý poskytuje podmienky na pritiahnutie investícií do výskumu a vývoja.

Ale to je len jedna časť príbehu, hoci dôležitá.

Dáta a čísla ukazujú nesmiernu dôležitosť priamych zahraničných investícií v dnešnej svetovej ekonomike alebo tiež to, aké postavenie má Európa v oblasti priamych zahraničných investícií voči zvyšku sveta.

Tieto údaje ukazujú, že ak máme dodať lisabonským cieľom nejakú skutočnú silu, potrebujeme všeobecnú politiku priamych zahraničných investícií, aby sme z nich pre našich ľudí vyťažili čo najviac.

  Alexander Stubb (PPE-DE), písomne. – Dnes sa Európanom nezdá ničím výnimočným cestovať s ruksakom na chrbte po Latinskej Amerike, četovať online s priateľmi z Afriky a objednávať si CD zo Spojených štátov. Vďaka globalizácii sa svet scvrkáva. Predovšetkým mladá generácia vníma Európu ako svoj dvorček a planétu asi ako rodné mesto.

A predsa má výraz globalizácia stále zlý zvuk. Rozšírený je strach, že zásluhou globalizácie krajiny s nízkymi pracovnými nákladmi pripravia Európu o pracovné miesta.

EÚ má významnú rolu pri menení týchto postojov. Mala by dokázať, že spolu sú členské štáty dosť silné nielen na to, aby globalizáciu prežili, ale aby z nej dokonca profitovali. Ako spomína vyhlásenie, Európa je najväčším svetovým vývozcom tovarov a služieb a druhou najväčšou cieľovou oblasťou priamych zahraničných investícií. A keď hovoríme o zamestnanosti: v roku 2006 bolo vytvorených dovedna 3,5 milióna nových pracovných miest!

Samozrejme, sú veci, ktoré treba zlepšiť: európsku politiku inovácií by sa zišlo posilniť, potrebná je globálna trhová regulácia a prevencia klimatických zmien by nemala byť len problémom Európy. Avšak vo všeobecnosti nemám žiadne pochybnosti, že EÚ vyjde zo skúšky globalizácie vo víťazných farbách.

PREDSEDÁ: EDWARD McMILLAN-SCOTT
podpredseda