Rozpravy

Streda, 14. novembra 2007 - Štrasburg

10. Posilňovanie Európskej susedskej politiky – Situácia v Gruzínsku (rozprava)

  Predsedajúca . – Ďalším bodom programu je spoločná diskusia o:

– správe o Posilňovaní Európskej susedskej politiky, ktorú predložili Raimon Obiols i Germŕ a Charles Tannock, v mene Výboru pre zahraničné veci (2007/2088(INI))

· a o vyhláseniach Rady a Komisie o situácii v Gruzínsku.

·

  Raimon Obiols i Germà (PSE), spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, prevzal som úlohu spoluspravodajcu tejto správy po našom kolegovi pánovi Beglitisovi, ktorý je teraz poslancom gréckeho parlamentu, a urobil som tak s istým rozochvením, ale teraz musím povedať, že som veľmi spokojný s dosiahnutým výsledkom. V prvom rade pre dobré pracovné vzťahy s mojím spoluspravodajcom, pánom Tannockom, ďalej pre možnosť spolupracovať so skupinou výnimočne schopných asistentov a úradníkov a nakoniec preto, že bol pri príprave správy dosiahnutý vysoký stupeň zhody.

Bolo tiež možné prijať väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli takisto predkladané v atmosfére súladu, a cítim, že výsledok je uspokojujúci.

Správa podporuje dokument Komisie z decembra 2006 o hodnotení a budúcom rozvoji Európskej susedskej politiky a s ohľadom na dosiahnutý konsenzus môžeme v súčasnosti povedať, že Parlament a Komisia majú rovnakú víziu, myšlienku, že európsky kontinent a Stredozemie predstavujú navzájom prepojené skutočnosti, ktoré nemožno vnímať osve, a že susedská politika ponúka nové cesty pre vzťahy a spoluprácu so spoločnosťami, ktoré čelia spoločným výzvam a problémom, rovnako ako významné príležitosti pre spoločný pokrok.

Správa zvýrazňuje niekoľko aspektov, ktoré môžu spraviť Európsku susedskú politiku takú silnú a ambicióznu, ako je len možné. Rýchlo sa dotknem piatich z nich:

Po prvé, princíp všeobecnej politickej schémy v rámci rozlišovania, princípu rozlišovania, aby nebola Európska susedská politika vnímaná ako štandardizovaná, mechanická rutina, ale ako prostriedok, ktorým môže Európska únia usporadúvať vzťahy so svojimi susedmi a súčasne zostať dosť pružná, aby dokázala úspešne reagovať na rôzne situácie.

Po druhé, myšlienka rovnováhy medzi krajinami východu a krajinami juhu. Nesmieme uprednostňovať jednu stranu pred drahou – musíme mať v každom momente plne vyvážený prístup.

Po tretie, myšlienka posilňovať s využitím susedskej politiky štruktúru euro-stredozemskej politiky, čo je aspekt, na ktorom som v tejto správe pracoval najdôkladnejšie. To neznamená vnucovať politiky a zakladať príliš podrobný a príliš komplikovaný rámec, ale vytvárať súčinnosti, takže Európska susedská politika môže posilňovať všeobecnú štruktúru politiky partnerstva alebo euro-stredozemské pridruženie.

Po štvrté, myšlienka posúvať sa od spolupráce smerom k integrácii vo všetkých oblastiach, kde by to bolo možné. To by znamenalo, že tie odvetvia, ktoré sú na to pripravené, by sa v nadchádzajúcich rokoch spoločne podieľali na oblastiach politiky, aby napomohli rozvíjať zbližovanie a súčinnosti v kľúčových sektoroch ako energetika, dopravné siete, medzikultúrny dialóg, životné prostredie či vzdelávanie.

A nakoniec, zapojenie nielen zo strany vládnych a parlamentných inštitúcií, ale v najvyššej možnej miere aj mnohých ďalších sektorov angažovaných občianskych spoločností – čím viac, tým lepšie.

S týmto cieľom by sa Európska susedská politika mala zapodievať aj základnou otázkou komunikácie a viditeľnosti. Povedal by som, že celkovými dejinami politiky Európy vo vzťahu k jej susedom.

Na záver by som rád poznamenal, že v tejto chvíli čelí svojej prvej výzve viditeľnosti, výzve dejín, s návrhom francúzskeho prezidenta pána Sarkozyho založiť Úniu pre Stredozemie. Včera sme počuli príhovor francúzskeho prezidenta a ja sa domnievam, že uviedol do diskusie isté veľmi pozitívne odtienky, keď poznamenal, že v prvom rade jeho návrh na Úniu pre Stredozemie nikoho nevylučuje, po druhé, musí byť pridaný k acquis euro-stredozemskej politiky a po tretie, musí sa snaží ísť za ňu.

Nemohol by som ešte silnejšie súhlasiť s touto ideou pokúsiť sa zjednodušiť všeobecný politický a inštitucionálny rámec Európskej susedskej politiky, najmä vzhľadom na oblasť Stredozemia.

  Charles Tannock (PPE-DE ), spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, i ja by som sa rád pridal k poďakovaniu pre pána Beglitisa, ktorý je dnes gréckym poslancom vo svojom národnom parlamente, a pre jeho nasledovníka pána Obiolsa i Germŕa za vynikajúcu medzistranícku spoluprácu a konsenzus, ktorý sme ako spoluspravodajcovia tejto kľúčovej správy nakoniec dosiahli.

Je celkom evidentné, že každý potrebuje dobrých susedov. V neistom a neustále sa meniacom svete musí EÚ rozvinúť dobré a posilnené vzťahy s krajinami na jej periférii, vzťahy založené na bezpečnosti, stabilite a vzájomného prospechu pre všetkých. Zatiaľ sa Európska susedská politika (ESP) ukazuje ako cenný nástroj pri tomto procese vytvárania kruhu priateľov s cieľom zlepšiť obchod, cestovanie a politickú spoluprácu, najmä v boji proti terorizmu a obchodu s ľuďmi. Ale samozrejme, najväčší význam majú spoločné hodnoty a konkrétne posilňovanie demokracie, vlády práva a ľudských práv ako naša hlavná priorita.

Musím Komisii povedať, že Európska susedská politika bola vymyslená tak trochu v zhone. Niektorí ľudia by tvrdili, že paušálne riešenie pre všetky susedné krajiny južnej časti partnerstva Euromed, východnej Európy a Zakaukazska nemôže byť pre Európsku úniu trvácnou zahranično-politickou ideou. Avšak naša správa plne akceptuje, že tu v blízkej budúcnosti táto jednotná politika zostane a že sa ňou Parlament bude zapodievať tak, ako je.

V každom prípade je jasné, že Moldavsko nie je to isté ako Maroko. Krajiny ležiace na juhu nie sú európske a tak nemajú žiadne reálne vyhliadky na členstvo v EÚ. Na východe, čo je moja časť správy, sú však podľa môjho názoru prinajmenšom dve krajiny – Ukrajina a Moldavsko – ktoré môžu pristúpiť v súlade s článkom 49 Maastrichtskej zmluvy, keďže sú svojou povahou nepopierateľne európske.

Veci ako uľahčenie vízového režimu, readmisia a po vstupe Ukrajiny do WTO – ktorý, dúfame, prebehne budúci rok – aj hĺbková dohoda o voľnom obchode s EÚ, všetko toto celkom iste napreduje s krajinou ako Ukrajina dobre, a ja dúfam, že to bude rozšírené aj na Moldavsko a v správnom čase prípadne i na ďalšie krajiny Zakaukazska.

Podľa mňa konečným zámerom Európskej susedskej politiky smerom na východ musí byť cestovanie bez víz.

Európska susedská politika vo všeobecnosti pomôže upevniť prianie týchto krajín pevne sa ukotviť v inštitúciách EÚ. V prípade Moldavska sa možno táto politika ukáže ako významný podnet na vyriešenie zmrazeného konfliktu v Podnestersku. V každom prípade musia východoeurópske krajiny zaradené do Európskej susedskej politiky s istotou vedieť, a to od Európskej Rady a Komisie, že členstvo je pre nich v konečnom dôsledku dostupné a že susedská politika nie je len odďaľovacou taktikou na znechutenie ich ambícií dosiahnuť členstvo.

Správa tiež uznáva utrpenie bieloruského ľudu a odvahu demokratických síl v krajine. Musíme byť pripravení, keď sa Lukašenkov režim zrúti, privítať Bielorusko späť v Európskej susedskej politike a tiež mu zaručiť európsku perspektívu.

Správa navrhuje rozvoj spoločného parlamentného zhromaždenia Európskeho parlamentu a východných krajín zaradených do Európskej susedskej politiky, ktoré je provizórne nazývané „EURO-NEST“. Vychádza z úspechu podobných štruktúr, napríklad parlamentného zhromaždenia partnerstva Euromed, ktoré už existuje a funguje a v zásade je južnou dimenziou parlamentnej spolupráce v rámci Európskej susedskej politiky i barcelonského procesu, a potom známejšieho Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Som osobne presvedčený, že EURO-NEST by posilnil demokratické inštitúcie vo východných krajinách susedskej politiky. Urýchlil by koniec izolácie Bieloruska a umožnil by napríklad poslancom arménskeho a azerbajdžanského parlamentu diskutovať o potenciálne výbušnom zmrazenom konflikte v Náhornom Karabachu, kde by vzhľadom na množstvo ropných dolárov prúdiacich do pokladne azerbajdžanskej vlády a na rétoriku oboch strán mohla znovu vypuknúť vojna.

Aj EÚ sa stala príliš závislá od ruských energetických zdrojov, takže sa všetci zhodneme, že musíme rozvinúť alternatívne zdroje. To je dôvod, prečo naša správa v podobe, v akej prešla Výborom pre zahraničné veci, navrhovala potenciálnu možnosť zaradiť jedného dňa do Európskej susedskej politiky i Kazachstan. Obávam sa však, že toto už teraz hlavné politické skupiny, bohužiaľ, nepodporujú, čiže je dosť dobre možné, že to bude pri zajtrajšom hlasovaní zo správy vyňaté. Cez tento proces by sme mali prístup k obrovským kazašským prírodným zdrojom, kým EÚ by napomohla ďalšie reformy v tejto obrovskej – geograficky povedané – sekulárnej krajine strategického významu. Ak bude jedného dňa naozaj pritiahnutá bližšie k Rusku a Číne, čo s istotou považujem za zámer týchto dvoch veľmocí, budeme oplakávať deň, kedy sme prijali také unáhlené rozhodnutie držať si Kazachstan od tela.

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka – osobitne vám by som rád zatlieskal za venovanie toľkého svojho času, práce, úsilia a entuziazmu pre rozvíjanie a zavádzanie Európskej susedskej politiky. Uznávam všetku tú angažovanosť, prácu a snahu a musím vám za ňu tlieskať.

Dámy a páni, Európska susedská politika, ktorú budem odteraz označovať jednoducho ako ESP, je pre EÚ zásadnou politikou.

ESP je základným prvkom architektúry vzťahov Únie s prstencom štátov, ktoré ju obklopujú. Stabilita, bezpečnosť a rozvoj sú navzájom prepojené procesy. Vzťahy medzi Úniou a jej susedmi musia byť posilnené smerom na východ i na juh, aby mohla ESP poskytovať globálny, jednotný, inkluzívny, vyvážený a konzistentný politický rámec. Napriek špecifickej povahe a jedinečnosti každej krajiny a každej spoločnosti existujú spoločné zámery a spoločné výzvy, ktorým treba čeliť spoločne.

Skutočnosť, že ESP posilňujeme, je v prvom rade dôkazom hodnoty tejto politiky. Zaujímame sa len o posilňovanie a prehlbovanie tých politík, ktoré mali úspech. Všetci ale uznávame, že musíme pokračovať v upevňovaní a posilňovaní ESP. Odvtedy, ako Komisia predstavila koncom minulého roka svoje návrhy, dosiahli členské štáty široký konsenzus o potrebe posilniť ESP a opatreniach, ktoré si to vyžaduje. V tomto kontexte by som v mene Rady rád poďakoval obom spravodajcom, pánovi Tannockovi a pánovi Obiolsovi i Germŕovi, za ich vynikajúcu a vyčerpávajúcu správu.

Názory Parlamentu sú výnimočne dôležité a cenné, osobitne pre zavádzanie posilnenej Európskej susedskej politiky, a pri našom ďalšom postupe budú zohľadnené. Ako viete, nemecké predsedníctvo predstavilo predbežnú správu o posilňovaní ESP, ktorú Rada a Európska rada schválili v júni. Júnové zasadnutie Rady takisto prijalo závery, ktoré opakovali hlavné princípy ESP. Po prvé, ESP upevňuje stratégiu založenú na partnerstve a spolupráci. Naším cieľom je pomôcť našim susedom, aby sa modernizovali a reformovali. Z tohto dôvodu a pre zaistenie, že bude posilnená ESP účinná, ju musia všetky členské krajiny dodržiavať ako súčasť privilegovaného partnerstva s cieľom uskutočniť potrebné reformy. Predpisovať harmonogram reforiem z Bruselu určite nie je najlepšia cesta, ako dosiahnuť výsledky, a preto sme načúvali tomu, čo od posilnenej ESP chcú partnerské krajiny.

Po druhé, je to globálny, jednotný, inkluzívny, vyvážený a konzistentný politický rámec. Členské štáty súhlasia s tým, že ponuka zintenzívnených vzťahov sa vzťahuje na všetky partnerské krajiny, pričom sa udržiava celková rovnováha medzi východom a juhom.

Po tretie, aspekt rozlišovania, ktoré je stanovované podľa miery výkonu a asistencie na jedno opatrenie, je i naďalej zásadný pre vzťahy EÚ so susednými štátmi. Politický rámec ESP evidentne musí zostať dostatočné pružný, aby mohol zohľadňovať potreby každého partnera a mieru, v akej účinne a viditeľne robí a je pripravený robiť pokroky na ceste reforiem. Podpora EÚ by teda mala byť ešte viac šitá na mieru potrebám a prioritám partnerov tak, ako sú určené v akčných plánoch ESP.

A nakoniec, Európska susedská politika zostáva oddelená od procesu rozširovania a vopred nevylučuje žiadny možný budúci vývoj vo vzťahoch partnerských štátov a EÚ. Samotná účasť na ESP umožňuje podporovať procesy národnej transformácie v záujme občanov našich partnerských štátov, a to nezávisle od vyhliadok na pristúpenie k EÚ. Musíme byť preto opatrní a nemiešať dve veci, ktoré sú odlišné.

Článok 49 Zmluvy o Európskej únie stanovuje, že každý európsky štát, ktorý rešpektuje princípy právneho štátu, slobody, demokracie a úcty k ľudským právam a základným slobodám sa môže uchádzať o členstvo v Únii. Každá prihláška na členstvo bude preskúmaná v súlade s ustanoveniami Zmluvy.

Rád by som sa teraz venoval posilňovaniu ESP. Ako viete, jeden z kľúčových aspektov posilnenej ESP je čo najlepšie využiť finančný vplyv Únie. Známkou zvýšenej angažovanosti Únie je už nárast financovania pre partnerov v rámci nového nástroja európskeho susedstva a partnerstva. Na ďalšie podnecovanie reforiem bola vytvorená správna facilita založená na objektívnych a transparentných kritériách prideľovania. Prvýkrát budú dotácie prideľované cez túto facilitu túto jeseň. Postupujú tiež práce na založení investičnej facility ESP, ktorej zámerom je zlepšiť dosah rozpočtových príspevkov Únie a pomôcť mobilizovať zdroje hlavných donorov. Tento nový mechanizmus bude plne zlučiteľný s jestvujúcimi finančnými nástrojmi, najmä s euro-stredozemskou investičnou a partnerskou facilitou.

S cieľom ďalej podnecovať a podporovať regulačné a administratívne reformy a budovanie inštitúcií hodláme pre krajiny ESP postupne otvárať prístup k agentúram a programom Spoločenstva. Nejaký pokrok sa už v tejto oblasti spravil. Komisia rokuje s prvou skupinou partnerov ESP nevyhnutné protokoly o všeobecných zásadách účasti na týchto nových programoch Spoločenstva. Izrael, Maroko a Ukrajina budú pravdepodobne prvými krajinami, ktoré budú z tohto opatrenia profitovať.

Rád by som uzavrel nejakými poznámkami o tom, čo považujeme za kľúčové prvky posilnenej ESP. V prvej rade je jednou z jej podstatných zložiek zvýšená hospodárska integrácia, ktorá musí byť dosiahnutá predovšetkým postupným prijímaním komplexných dohôd o voľnom obchode. Otvoreniu rokovaní o takýchto dohodách však musí predchádzať vstup partnerských krajín do WTO.

Zásadné je tiež určitým kategóriám ľudí uľahčiť mobilitu medzi partnerskými krajinami a EÚ. Ako jasnú a hmatateľnú známku otvorenosti Únie voči jej susedom a v súlade s jej jednotným prístupom k zjednodušovaniu vízového režimu sme uzavreli s Ukrajinou a Moldavskom dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii. Budeme tiež diskutovať o zjednodušení vízového režimu pre určité skupiny ľudí z východnej Európy, aby sa mohli zúčastňovať na akciách týkajúcich sa ESP, pričom vychádzať budeme z obdobných opatrení prijímaných vo vzťahu k skupinám občanov z krajín partnerstva Euro-Med od roku 2003.

Na záver by som sa rád dotkol záväzku, ktorý sme nedávno prijali vo vzťahu k Čiernemu moru a krajinám v tomto regióne. Iniciatíva pre Čiernomorskú synergiu zamýšľa posilniť spoluprácu medzi krajinami regiónu a prehĺbiť na všetkých úrovniach ich vzťahy s EÚ. Všeobecne povedané, Európska susedská politika je rovnako v záujme Únie ako partnerských krajín. Je teraz načase spraviť z nej viac príťažlivú, účinnú a dôveryhodnú politiku, ktorá zaručí bezpečnosť a blahobyt pre všetkých.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. - (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, považujem Európsku susedskú politiku, o ktorej zintenzívnení dnes diskutujeme, za kľúčovú strategickú politiku a rada by som vyslovila moju úprimnú vďaku pre oboch spravodajcov tejto správy – skutočne dôležitého dokumentu, ktorý dodá našim plachtám vietor pre ďalší úsek putovania Európskej susedskej politiky.

Chceme túto politiku susedstva použiť, samozrejme, aby sme premietali smerom von našu stabilitu a povzbudzovali reformy. Vzhľadom na medzinárodné výzvy, ktorým Európa čelí, je úspech tejto politiky životne dôležitý nielen pre náš blahobyt, ale aj pre blahobyt, stabilitu a bezpečnosť nás a takisto našich susedov. To je základná myšlienka.

Ďakujem vám aj za kľúčové prvky, ktoré boli v správe rozvedené. Je to rozčlenená politika, politika, ktorá musí mať konzistentný politický rámec. Je to politika, ktorá je tiež uspôsobená na vytváranie súčinnosti v rámci regionálnych štruktúr – Čiernomorskej synergie v jednej oblasti a Euro-stredozemského partnerstva v druhej. Je to politika založená na rozoznaní potreby podporovať konkrétne odvetvia. Zavádzať a ďalej zintenzívňovať politiku susedstva je teda absolútnou prioritou. Som preto vďačná za podporu Parlamentu, ktorá je zásadná.

Výsledky kľúčovej Konferencie o Európskej susedskej politike z 3. septembra tiež ukazujú, že naši partneri a naše členské štáty teraz plne súhlasia so susedskou politikou ako prioritou. Konferencia bola skutočne úspešná, pretože spojila dovedna všetkých partnerov našej politiky a všetky členské štáty spolu so zástupcami rôznych orgánov a občianskej spoločnosti. Zrodil sa jasný konsenzus o základných prioritách politiky susedstva, od hospodárskej integrácie po väčšiu mobilitu a od energetickej politiky po politickú spoluprácu.

Parlament môže hrať mimoriadne poprednú a dôležitú rolu v oblasti politickej spolupráce, a samozrejme ste tiež katalyzátorom rozvoja demokracie, ľudských práv a reforiem vedúcich k nastoleniu právneho štátu, čomu tu prirodzene prisudzujeme ten najvyšší význam a čo slúži ako kompas tejto politiky susedstva. Politika susedstva už takisto prináša zjavné výsledky. Stačí len vziať do úvahy, ako veľmi sme od Oranžovej revolúcie posilnili v rámci Európskej susedskej politiky spoluprácu s Ukrajinou. Skutočnosť, že v Ukrajine teraz druhýkrát prebehli slobodné a čestné voľby, nepochybne predstavuje úspech. Dúfam, že tí, ktorí v Kyjeve prijímajú politické rozhodnutia, si udržia hybnosť posledných týždňov.

Budeme s vami naďalej pracovať aj na realizácii kľúčových reforiem, a to pomocou dôkladného akčného plánu Európskej susedskej politiky. Napredujú rokovania o rozšírenej dohode, ktorej zámerom, ako viete, je priviesť Ukrajinu čo najbližšie k Európskej únii.

Samozrejme, budeme pokračovať v podpore vstupu Ukrajiny do WTO, aby sme mohli založiť zónu komplexného voľného obchodu, a ako viete, už sme uzavreli dohodu o zjednodušení vízového režimu s Ukrajinou a dúfame, že to isté budeme môcť čoskoro spraviť s Moldavskou republikou, pričom obe tieto dohody sú doplnené dohodou o readmisii.

Maroko je ďalším entuziastickým príjemcom pomoci v rámci tejto politiky susedstva a bystro ju používa ako motor modernizácie, čo je presne to, čo sme si priali. Veľmi jasne sme pochválili pokrok Maroka na základe jeho podrobného programu vnútorných reforiem a dobrými modelmi plodnej spolupráce sú napríklad nová dohoda o letectve a úzka energetická spolupráca medzi Marokom a EÚ.

Len minulý týždeň som bola v Rabate na rokovaniach a iniciovala som pri tej príležitosti tiež ďalší pokrok v procese spoločného zvažovania, ktorý sme začali v júli s cieľom uspokojiť žiadosť Maroka o pokročilý status v rámci Európskej susedskej politiky. Verím tomu, že v druhej polovici budúceho roku budeme schopní predstaviť primerané návrhy na novú a pokročilú formu pridruženia.

Susedská politika teda funguje, ale musíme pokračovať, samozrejme, v našich snahách spraviť ju ešte lepšiu, ešte účinnejšiu a ešte viac komplexnú. Komisia posledný december uverejnila odporúčania, akým spôsobom posilňovať Európsku susedskú politiku, ktoré už prezentoval náš pán úradujúci predseda Rady. Verím, že sme spravili isté veľmi dôležité kroky. Napríklad našim východným partnerom chýbal regionálny rozmer, ale teraz sme spustili program Čiernomorskej synergie ako proces šitý na mieru pre východ. Dáva východu, čo mal juh k dispozícii už dlho v podobe Euro-stredozemského partnerstva, a v roku 2008 sa uskutoční prvé stretnutie v rámci Čiernomorskej synergie.

Spravili sme tiež pokrok smerom k otvoreniu programov a agentúr Spoločenstva pre našich susedov. Tento rok budeme tiež vyplácať prvé dotácie z našej správnej facility, prostredníctvom ktorej demonštrujeme, že partnerom, ktorí preukazujú skutočné reformné nadšenie, môžeme a budeme ponúkať viac.

Okrem toho ešte pred koncom roka založíme susedskú investičnú facilitu. Jej účelom bude pomôcť mobilizovať prostriedky na susedskú politiku nad rámec nášho bežného rozpočtu, v prvom rade aby umožnila financovanie rozsiahlych projektov v oblastiach ako energetika a doprava.

Verím, že si môžeme nárokovať určité úspechy, ale teraz potrebujeme pretrvávajúcu podporu od vás a členských štátov, aby sme mohli spraviť ďalšie vylepšenia a podniknúť ďalšie kroky. Mám na mysli hlavne užšiu hospodársku spoluprácu a intenzívnejší voľný obchod s našimi partnermi. Ich začlenenie do vnútorného trhu EÚ je, samozrejme, veľmi mocnou reformnou pákou. Z tohto dôvodu musíme postupne otvárať aj náš trh, dokonca i pre to, čo nazývame citlivé poľnohospodárske tovary a služby a v čom majú naši partneri určité konkurenčné výhody. To znamená, že si musíme tiež položiť otázku, či sme to pripravení spraviť.

Druhá vec, ktorú mám na mysli, sú ďalšie opatrenia na zjednodušovanie víz, ktoré sú naliehavo potrebné na uľahčenie stykov medzi ľuďmi v rôznych krajinách. Tieto opatrenia je často možné prijať v rámci jestvujúcich pravidiel za podmienky, že existuje dostatočná politická vôľa využiť celý ich rozsah, a my musíme naďalej rozvíjať politický rozmer susedskej politiky. To sa vzťahuje k zmrazeným konfliktom, ktoré vidíme v partnerských krajinách za našimi východnými hranicami, konfliktom, ktoré vážne prekážajú napredovaniu našich partnerov k reformám a v niektorých prípadoch ohrozujú našu vlastnú bezpečnosť.

Preto musí susedská politika pomôcť vytvoriť vhodnú atmosféru na vyriešenie konfliktov, ako je ten na Zakaukazsku.

V stredozemskom regióne budem prirodzene naďalej tlačiť na pokrok na Blízkom východe, najmä v rámci Kvarteta, a veľmi dúfam, že stretnutie v Annapolise a nasledujúca konferencia donorov v Paríži sa zhmotnia do skutočného pokroku na Blízkom východe.

Sme takisto pripravení pomôcť stranám konfliktu v Západnej Sahare pri hľadaní dlhodobého riešenia. V nastávajúcom období bude naša susedská politika jasne zameraná na zavádzanie v praxi. Musíme všetci spoločne zabrať, aby sme udržali a posilnili dynamiku reforiem, ktorá sa objavila medzi našimi partnermi.

Budúci mesiac Komisia prijme ďalšie oznámenie o susedskej politike, v ktorom načrtneme kroky, ktoré musí EÚ spraviť v záujme dosiahnutia ďalších hmatateľných výsledkov v roku 2008 – inak povedané, načrtneme náš vlastný príspevok. V apríli potom predstavíme správy o pokroku jednotlivých krajín, v ktorých budeme analyzovať, ako môžu naši susedia ďalej vylepšiť implementáciu akčných plánov.

Na začiatku decembra bude potrebné vzniesť určité základné otázky, ako či si Komisia plne uvedomuje rôzne schopnosti a ciele jednotlivých susediacich krajín. Ako som však povedala, značný pokrok môžeme dosiahnuť na základe diferencovaného prístupu.

Domnievam sa, že dôležitý je tiež koncept zodpovednosti a miestny potenciál pre zavedenie princípu zodpovednosti do praxe, rovnako ako potenciál pre ešte väčšie zapojenie občianskej spoločnosti, čo je oblasť, v ktorej by sme stále mohli spraviť omnoho viac.

Nemôžem sa vyhnúť niekoľkým slovám o udalostiach v Gruzínsku, o ktorých sme spoločne diskutovali. Chcem len dodať, že z posledného vývoja v Gruzínsku máme veľké obavy. S poľutovaním sledujeme neprimerané použitie sily zo strany gruzínskych štátnych bezpečnostných zložiek pri potlačovaní demonštrácií a zastavovaní vysielania nezávislých televíznych staníc.

Verím, že potrebujeme nezávislé vyšetrovanie týchto incidentov. Sme tiež naďalej znepokojení pokračujúcim výnimočným stavom a obmedzením slobody médií, pretože okliešťovanie ústavných práv a zastavovanie činnosti prevádzkovateľov médií sú drakonické opatrenia, nezlučiteľné s tými demokratickými hodnotami, ktoré ležia v základoch našich bilaterálnych vzťahov a ktoré Gruzínsko sľúbilo rešpektovať. Preto očakávame, že budú tieto opatrenia bez meškania odvolané.

Na druhej strane vítam rozhodnutie pána prezidenta Saakašviliho usporiadať v deň parlamentných volieb prezidentské voľby a referendum, čím uspokojil hlavné požiadavky opozície. Dúfam, že toto pomôže uvoľniť napätie, a apelujem na všetky zainteresované strany, aby udržali politické spory v medziach normálneho demokratického procesu a vrátili sa z ulíc k rokovaciemu stolu. Potrebujeme správne podmienky pre čestný a transparentný volebný proces.

Chcela som dodať len toto. Prepáčte mi, že som si vzala viac času než zvyčajne, ale keďže nesiem špecifickú zodpovednosť na základe poučky, že politika je o ľuďoch, hádam pochopíte, že tieto veci sú výnimočne blízke môjmu srdcu.

  Tunne Kelam (PPE-DE), spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisku. – Vážený pán predsedajúci, Výbor pre regionálny rozvoj vníma posilnenú Európsku susedskú politiku v prvom rade ako kľúčový nástroj na priblíženie našich susedov k európskemu systému hodnôt. Účinná a otvorená Európska susedská politika môže poskytnúť mnoho podnetov pre urýchlenie hospodárskych, legislatívnych a sociálnych reforiem v krajinách hraničiacich s EÚ. Pravda, táto politika by nemala byť vnímaná ako priama cesta k členstvu v EÚ. Preto by mal princíp podmienenosti v prístupe EÚ poskytnúť použiteľné mechanizmy na povzbudenie potrebných ekonomických a demokratických zmien v našich partnerských krajinách, a to v súlade s ich vlastnou ochotou a pokrokom.

Európska susedská politika môže fungovať iba ako obojsmerná cesta. Na politickej úrovni nám táto politika, nazdávam sa, môže poskytnúť skvelú príležitosť na prehĺbenie pravidelného politického dialógu s krajinami, ktoré sú ochotné zladiť svoje zahraničnopolitické postoje s postojmi EÚ – krajinami ako Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko a ďalšie.

Výbor pre regionálny rozvoj zdôrazňuje zásadný význam programov cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce pre zavádzanie Európskej susedskej politiky. Tieto programy by mali zahŕňať hospodárske a environmentálne rovnako ako sociálne a kultúrne aspekty.

Rád by som zdôraznil ďalší princíp: Európska susedská politika by sa nemala obmedzovať len na spoluprácu medzi vládami a inštitúciami. Musí sa do nej zapájať i občianska spoločnosť a najmä musí podnecovať výmeny medzi radovými občanmi, mimovládnymi organizáciami a miestnymi orgánmi. Preto je dôležité efektívne zjednodušiť vízové požiadavky pre miestnu prihraničnú dopravu a pre špecifické skupiny obyvateľstva. Vyzývame tiež Komisiu, aby vyvinula usmernenia pre miestne a regionálne orgány vo vzťahu k ich osobitnej úlohe pri zavádzaní akčných plánov Európskej susedskej politiky s cieľom ďalej ju rozvíjať.

A nakoniec, podľa názoru Výboru pre regionálny rozvoj by Európska susedská politika mala zahŕňať spoluprácu na spoločnom predchádzaní a vyrovnávaní sa s prírodnými pohromami. Apelujeme na členské štáty, aby zahrnuli tento aspekt do programov cezhraničnej spolupráce.

  Adina-Ioana Vălean (ALDE), spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, naši susedia v týchto časoch globalizácie a neistej budúcnosti potrebujú jasné signály od Európskej únie. Potrebujú počuť, že ich považujeme za partnerov. Potrebujú vedieť, že ich podporujeme v ich prechode k demokracii a lepšiemu životu. Preto vítam návrh Komisie posilňovať Európsku susedskú politiku tým, že bude našim partnerom ponúkať nové podnety k reformám.

Ako spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci požiadaného o stanovisko chcem zdôrazniť význam Európskej susedskej politiky ako prostriedku pre upevnenie zóny slobody, bezpečia a spravodlivosti za našimi hranicami. Nemôžeme si dovoliť nechať našich susedov, aby sa sami vyrovnávali s bezpečnostnými problémami, organizovaným zločinom a nelegálnou migráciou. V dnešnom svete má každý z týchto javov globálny dosah a tieto výzvy sú výzvami i pre nás. Európska susedská politika je predovšetkým politikou, ktorou získajú všetci. Vybudovať oblasť slobody, bezpečia a spravodlivosti je v spoločnom záujme EÚ a našich susedov a pre dobro našich aj ich ľudí.

  Predsedajúci. - Dozvedám sa, že predsedníctvo Rady nebolo informovane, že táto rozprava je spoločnou rozpravou o Európskej susedskej politike a situácii v Gruzínsku.

Preto využívame zmenu rečníka, aby sme dali pánovi Lobovi Antunesovi príležitosť vyjadriť sa o druhej uvedenej téme.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Skutočne som nepochopil, prečo by táto rozprava mala pokrývať súčasne susedskú politiku a Gruzínsko. Nemáme veľa času, a preto by som rád len v rýchlosti povedal, že 8. novembra tohto roku, ako viete, vydalo predsedníctvo vyhlásenie vyjadrujúce hlboké znepokojenie nad nedávnymi udalosťami v Gruzínsko a vyzvalo na dialóg medzi zúčastnenými stranami a na hľadanie takých riešení súčasnej krízy, ktoré by neporušovali demokratické princípy a základné práva, konkrétne slobodu prejavu. Radi by sme tiež zdôraznili, že pre vládu Gruzínska je zásadné obnoviť dôveru v legitimitu svojich krokov a spraviť čo najviac, aby zaistila rešpektovanie princípov demokracie.

Z nášho uhla pohľadu zostáva súčasná situácia dôvodom na znepokojenie, ale veľmi vítame oznámenie gruzínskeho parlamentu, že výnimočný stav bude odvolaný 16. novembra, čiže pozajtra. Dúfame, že toto nezostane len oznámením, ale sa aj naozaj naplní.

Toto je dôležitý krok k obnoveniu normálneho demokratického stavu v Gruzínsku, keďže na blízku budúcnosť boli ohlásené prezidentské voľby a prirodzene musia byť zaručené všetky demokratické podmienky, potrebné na konanie týchto volieb. Sme tiež potešení, že medzi úradmi a opozíciou sa začal viesť dialóg.

Môžem vás informovať, že Rada na Gruzínsko vyvíja politický a diplomatický tlak, aby zaistila rýchly návrat do normálu. Náš osobitný zástupca pre región je aktívny a momentálne sa nachádza v Gruzínsku. Môžem vás tiež informovať, že situácia v Gruzínsku bude na programe ďalšieho zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy. Asi pred tromi týždňami som osobne predsedal zasadnutiu Rady pre pridruženie medzi Európskou úniou a Gruzínskom, kde som mohol zdôrazniť hospodársky pokrok, ktorý krajina dosahuje, a s istou nádejou sa zmieniť o demokratickom vývoji, ktorý sme považovali za pozitívny.

Úprimne dúfame, že to, čo sa v súčasnosti v Gruzínsku deje, nie je krokom späť, pretože to by prirodzene bolo nanajvýš škodlivé pre pozitívne stránky vývoja politickej i ekonomickej situácie, ktoré sme vnímali ako povzbudzujúce. Predpokladám, že gruzínsky ľud a gruzínske orgány si to uvedomujú. Krok späť nie je ani možný, ani prijateľný.

  Jacek Saryusz-Wolski, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, rád by som sa zmienil o jednom aspekte vynikajúcej správy pripravenej našimi kolegami pánom Tannockom a pánom Raimonom Obiolsom i Germŕom. Ide o myšlienku Parlamentného zhromaždenia EURO-NEST.

Hlavným zámerom EURO-NEST, ako navrhuje správa, je zaviesť do praxe myšlienku vytvárania kruhu priateľov EÚ na parlamentnej úrovni a takisto ich spriateliť medzi sebou. To má doplniť politiku dobrého susedstva, ktorú rozvíjajú výkonné orgány EÚ. EURO-NEST by bol parlamentným fórom pre dialóg, výmenu skúsenosti a multilaterálnu spoluprácu. Nie je to len záležitosť posilňovania stykov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi Ukrajiny, Moldavska, Azerbajdžanu, Arménska a Gruzínska, rovnako ako so zástupcami demokratických síl v Bielorusku. Pre nás je najdôležitejšie to, že by naši susedia mali mať dialóg a spoluprácu medzi sebou, že by sa mali lepšie spoznať, rozvinúť vzájomnú dôveru a profitovať z najlepších príkladov demokracie, slobody reči a úcty k ľudským právam.

Koncepcia EURO-NEST bola podporená väčšinou členov Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Dúfam, že si získa takisto podporu celého Parlamentu. Rád by som sa obrátil na mojich kolegov zo skupiny liberálov, ktorí predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 5, navrhujúci nahradenie EURO-NEST jestvujúcou organizáciou PABSEC. Rád by som povedal, že PABSEC, Parlamentné združenie pre čiernomorskú hospodársku spoluprácu, plní celkom odlišnú funkciu. V prvom rade v tejto organizácii neexistuje rola pre Európsky parlament. Ďakujem mojich kolegom zo socialistickej skupiny za pochopenie. Kompromisná formulácia, ktorá nahrádza pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 11 a zdôrazňuje potrebu lepšej medzivládnej spolupráce, umožní vymedziť túto formu spolupráce správnym spôsobom.

Som presvedčený, že EURO-NEST poskytne ďalší impulz pre posilňovanie partnerstva s našimi východnými susedmi a že doplní vzťahy s našimi južnými susedmi v rámci barcelonského procesu. Bude to signál, že v Európskom parlamente pristupujeme k našim susedom s vážnosťou, a dôkaz, že bez ohľadu na stranícke rozdelenie posilňujeme väzby s našimi východnými susedmi.

  Marek Siwiec, v mene skupiny PSE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v predmetnej správe je niekoľko dôležitých vyhlásení, ktoré prichádzajú v správny čas. Situácia v krajinách, ku ktorým sa správa vzťahuje (hovorím hlavne o východnej oblasti), je veľmi dynamická a prináša, ako sa dá očakávať, veľa nových skúseností. Je veľmi dobré, že európske inštitúcie – Komisia, Rada a Európsky parlament – hovoria jednotným hlasom, hlasom, ktorý odráža funkciu, na ktorú boli tieto inštitúcie vytvorené, a za tieto úvodné vyhlásenia by som pani komisárke a pánovi ministrovi rád poďakoval. Rád by som tiež poďakoval spravodajcom.

Socialistická skupina v Európskom parlamente podporuje rozvoj Európskej susedskej politiky, posilnenej Európskej susedskej politiky, za podmienky, že je rozumná a účinná. Počas práce na tejto správe sme sa vyhli mnohým nepotrebným sporom. Vyhli sme sa dosť nedôvtipnej diskusii, či je dôležitejšie dobré susedstvo s východom, alebo dobré susedstvo s juhom. To by bolo ako spýtať sa dieťaťa „koho más radšej, svoju mamičku, alebo svojho ocinka?“ Vyhli sme sa všetkým nepotrebným debatám, či Európska susedská politika zaujíma alebo nezaujíma miesto politiky smerujúcej k rozširovaniu EÚ. To sú tiež falošné dilemy, ale tieto záležitosti boli vyjasnené.

Európska susedská politika môže byť účinná, ak je uskutočňovaná spoločne. „Spoločne“ znamená, že je uskutočňovaná Európskou úniou rovnako ako zainteresovanými krajinami. Nemôže byť vo vzťahu k všetkým krajinám rovnaká, pretože tieto krajiny majú rôzne stupne demokracie a majú záujem zavádzať túto politiku rôznymi spôsobmi. Aká delikátna je táto záležitosť ste videli na vlastné oči pri sledovaní nedávnych udalostí v Gruzínsku, ktoré boli práve predmetom diskusie. Spokojnosť nad ďalšími demokratickými voľbami na Ukrajine pokazila skutočnosť, že to boli za dva roky druhé voľby v tejto krajine. Dalo by sa povedať, že spokojnosť bola zmiešaná. Čo sa týka východu, naša politika sa vzťahuje k regiónu, ktorému neustále spôsobujú problémy intrigy organizované Ruskou federáciou, či už sú zjavné, alebo skryté.

Nakoniec, ako povedal pán minister, táto politika môže byť úspešná iba vtedy, ak je sprevádzaná zdrojmi, politickou vôľou, účinnými opatreniami a absenciou naivity, najmä ak je jej súčasťou zakladanie nových inštitúcií.

  Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE. – (FI) Vážený pán predsedajúci, susedská politika je jednou z priorít zahraničnej politiky EÚ. Európska susedská politika je súčasťou širšieho zámeru podporovať mier, stabilitu a ekonomický blahobyt. Zavádzanie Európskej susedskej politiky tiež kladie vysoké nároky na EÚ, keďže strategické ciele 27 členských štátov musia s ňou byť zlučiteľné. Je dôležité vyhnúť sa konfrontácii západu a východu, hoci členské štáty EÚ majú evidentne v oblasti spolupráci odlišné priority.

Spolupráca je potrebná vo všetkých smeroch. Keďže zapojené sú všetky členské štáty EÚ a ďalej 16 partnerských krajín, je pochopiteľné, že ľudia môžu mať silné pochybnosti o vývoji tejto politiky, pokiaľ ide o spôsob zahrnutia jednotlivých partnerských krajín do tejto spolupráce. Sila Európskej susedskej politiky však spočíva v skutočnosti, že poskytuje EÚ viac zdrojov na pomoc partnerským krajinám, než by tomu bolo v prípade, že by ku všetkým krajinám pristupovala samostatne a z úplne odlišných uhlov. Komplexný prístup k Európskej susedskej politike takisto zaručuje, že politika EÚ nebude závisieť od regionálnych a národných náchylností jednotlivých predsedníckych krajín.

Moja skupina ponúka svoju jednoznačnú podporu rozvoju Európskej susedskej politiky a prioritných oblastí zvýraznených Komisiou, ktorými sú hospodárska integrácia, mobilita ľudí, energetika (ku ktorej by sme rozhodne pridali zmenu klímy) a finančná a technická pomoc.

(potlesk)

  Adam Bielan, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Európska susedská politika získala viac hybnej sily v čase posledného rozširovania EÚ. Teraz pomáha povzbudzovať susedné regióny, aby sa posúvali bližšie k európskemu hodnotovému systému. Je to sine qua non pre naplnenie cieľov, ktoré sú v záujme oboch strán, čiže zaručenie bezpečnosti a stability a presadzovanie hodnôt ako úcta k ľudským právam a plná demokracia.

Súčasne stojí za to v rámci Európskej susedskej politiky zdôrazniť jedinečný význam a identitu krajín ako napríklad Ukrajina. Táto krajina by mala mať v skupine krajín zahrnutých do Európskej susedskej politiky osobitný status a dostávať prioritnú pozornosť, v prvom rade vzhľadom na svoju úlohu v kultúrnom dedičstve Európy a na svoje historické väzby so susednými krajinami. Udeliť Ukrajine privilegovaný status je tiež mimoriadne významné preto, že táto krajina bude hrať rozhodujúcu rolu pri zaisťovaní energetickej stability a bezpečnosti celej Európskej únie.

Otázka Ukrajiny a otvorenia cesty pre jej plné členstvo v EÚ by sa preto mala zvažovať individuálne, pričom by sa malo zohľadniť, že Ukrajina je hlavným partnerom EÚ vo východnom susedstve Európy.

  Marie Anne Isler Béguin, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, rada by som najsamprv povedala, že ľutujem, že táto rozprava je spoločná, lebo kríza v Gruzínska sa mala stať predmetom osobitnej rozpravy. Posledný víkend ma pán predseda tohto Parlamentu vyslal do Gruzínska. Práve som sa vrátila a rada by som referovala o tamojších udalostiach a rôznych stretnutiach, ktoré som mala. Dve minúty, bohužiaľ, mi na to nebudú stačiť.

Pred tým, než budem hovoriť o Gruzínsku, by som však rada privítala nový prírastok medzi krajinami Európskej susedskej politiky, konkrétne Mauritániu – krajinu, ktorú som nedávno navštívila na čele našej misie volebných pozorovateľov.

Dnes je jasné, že vážna kríza v Gruzínsku celkom iste podrobila našu Európsku susedskú politiku skúške. Môže byť táto susedská politika naozaj užitočná? Je legitímne teraz položiť túto otázku vo svetle situácie v Gruzínsku.

Čo vám môžem povedať, drahí kolegovia, je, že štyri roky po nenásilnej Revolúcii ruží sú komunity v Gruzínsku skutočne šokované násilím, z ktorého sme čosi videli na našich televíznych obrazovkách: násilie namierené proti ľudu Gruzínska a násilie použité na zastavenie vysielania TV Imedi. Sú šokované, pretože nechápu, čo sa deje.

Som preto Komisii vďačná, že vyzvala gruzínske orgány, aby začali vyšetrovanie – nezávislé a transparentné vyšetrovanie – pretože ľudia chcú vedieť, čo presne sa stalo a ako sa to stalo.

Navštívili sme krajinu a, samozrejme, počuli sme dve verzie udalostí: verziu opozície a verziu orgánov. Obidve sú prípustné. Je teda jasné, že existujú dve verzie, ale ľudia žiadajú skutočnú transparentnosť. Evidentne musíme mať na pamäti nielen to, ako nám pripomenuli naši kolegovia, že Gruzínsko je zraniteľné – a to naozaj vieme – ale i to, že Gruzínsko musí ustupovať „veľkému bratovi“, ktorý neustále čaká na jeho chybu.

Keď nás gruzínske orgány upozorňujú na všadeprítomnosť Ruska, musíme vziať do úvahy veci, ktoré sa dejú. Príkladom je napríklad naše zjednodušenie vízového režimu s Ruskom, z ktorého profitovali držitelia ruských pasov z Abcházska a Južného Osetska, hoci tieto oblasti sú súčasťou gruzínskeho územia, takže to stavalo Gruzínsko do nepríjemného postavenia.

Nič z tohto nie je pre vás novinka, pani komisárka. Čo musíme dnes žiadať – na dôvažok, pochopiteľne, k odvolaniu výnimočného stavu – je okamžité obnovenie slobody prejavu, mediálnej slobody a v prvom rade, samozrejme, záruku konania slobodných a transparentných volieb. Gruzínsko je dnes schopné usporiadať také voľby. Preukázalo to len minulý rok, keď malo transparentné, demokratické komunálne voľby v plnom súlade s medzinárodnými štandardmi. Teraz je čas – a obraciam sa týmto na Radu, pretože verím, že bola na gruzínske orgány trochu tvrdá – na nás s našou Európskou susedskou politikou, aby sme demonštrovali, že môžeme byť užitoční. Musíme ľudu Gruzínska ukázať, že Európska susedská politika má nejaký zmysel. Európska únia ich nesmie sklamať. Toto je posolstvo, ktoré by sme mali veľmi silne sprostredkovať gruzínskym orgánom.

  Willy Meyer Pleite, v mene skupiny GUE/NGL. – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, vážený pán minister, najprv by som rád poďakoval pánovi Tannockovi a pánovi Obiolsovi za predstavenie správy a bez zbytočných okolkov vás informoval, že moja skupina je kritická k vývoju a prístupu zvolenému v susedskej politike.

Sme kritickí, pretože v roku 2004, keď sa utvárala susedská politika založená primárne na podpore ľudských práv, špecializovanom technickom poradenstve a lepšej vyváženosti migračných prúdov v zmysle obchodu a ľudí, sme jasne videli otváranie nových možností; avšak niet pochýb, že od schválenia finančného nástroja sa zdá, že vytvárame dojem, že máme v zásade záujem vytvoriť zóny voľného obchodu, dohody o voľnom obchode a kontrolu migračných tokov v štýle železnej opony, kým všetky odkazy na podporu ľudských práv a požiadavku úcty k nim nechávame bokom.

Sú tu dva jasné príklady smerom na západ a na juh, konkrétne konflikt na Sahare, o ktorom sa zmienila pani Ferrerová-Waldnerová, a konflikt s Izraelom, či inak povedané, zodpovednosť Maroka a izraelského štátu za dva konflikty: okupované územia Západnej Sahary a palestínsky konflikt.

Úprimne verím, že v týchto oblastiach by susedská politika mala mať oveľa vyššie nároky na tieto dva štáty, aby prijali raz a navždy zodpovednosť za konflikty, ktoré v prvom prípade prebiehajú takmer sto a v druhom štyridsať či päťdesiat rokov bez toho, že by boli vyriešené.

Preto veríme, že z tohto uhla pohľadu by sme boli radi, keby Európska únia zaujala pri vytváraní susedskej politiky oveľa pevnejšiu pozíciu.

  Gerard Batten, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, táto správa jasne demonštruje, ako dokonale stratili eurofilské politické elity na tomto mieste kontakt s realitou a s prianiami svojich voličov.

Správa žiada čo najrýchlejšie zlepšenie spracovania víz, aby bolo cestovanie z niektorých nečlenských štátov EÚ jednoduchšie a menej náročné. To nie je to, čo chce väčšina Londýnčanov. Nechcú, aby sa ľuďom uľahčilo prísť do Británie: chcú, aby sa im to skomplikovalo. Chcú väčšiu selekciu ľudí, ktorých pozveme do našej krajiny, nie rozšírenie súčasnej politiky otvorených dverí.

Správa očakáva vstup Ukrajiny do EÚ. Ukrajina má 46 miliónov obyvateľov, tí by ako občania EÚ mali všetci právo vstúpiť do Británie. Väčšina mojich voličov nechce, aby ďalšie milióny ľudí dostali právo na vstup do Británie. Nechcú už viac nerozlíšených prisťahovalcov z východnej Európy. Máme už dosť prisťahovalcov, ktorí sa v Londýne pohybujú bez platenia daní a poistenia; máme dosť zločincov, dílerov drog, podvodníkov, obchodníkov s ľuďmi a sexuálnych otrokov.

Ďalší bláznivý nápad v tejto správe je výzva na založenie parlamentného zhromaždenia susedstva EÚ – ďalšieho debatného krúžku politikov bez kontaktu s realitou, ktorí si budú vymýšľať ďalšie spôsoby mrhania peňazí daňových poplatníkov. Títo polici by, samozrejme, museli byť za svoju snahu pekne odmenení.

Nikoho by nemalo prekvapovať, že jedným z autorov tejto správy je členom britskej Konzervatívnej strany, čiže strany, ktorá doma predstiera, že je euroskeptická, ale tu je entuziasticky eurofilská. Nečudo, že v Londýne je pán Tannock známy ako poslanec za východnú Európu.

Som úplne proti týmto politikám; poškodzujú záujmy mojich voličov. To je dôvod, prečo budem v roku 2009 v Londýne zvolený znovu a pán Tannock možno nebude.

  Philip Claeys (NI). - Vážený pán predsedajúci, odôvodnenie C tejto správy hovorí, že Európska susedská politika „by mala zostať oddelená od procesu rozširovania, pričom pre východných susedov, ktorí sú jasne rozpoznateľní ako európske krajiny, účasť na Európskej susedskej politike nevylučuje dlhodobú perspektívu členstva v EÚ“. Z nejakého dôvodu sa zdá, že toto pravidlo neplatí pre Turecko. Pri ňom je situácia presne opačná. Turecko je jasne rozpoznateľné ako neeurópska krajina, nie je súčasťou Európskej susedskej politiky, ale ašpiruje na členstvo v EÚ.

Nikdy nebola naozaj jasné, prečo nebolo Turecko zahrnuté do Európskej susedskej politiky. Komisia na začiatku povedala, že zahrnutie Turecka ako uchádzača by nebolo vhodné. To je zvláštne, pretože v iných prípadoch je explicitne povedané, že susedská politika a proces rozširovania musia od seba zostať oddelené. Pre Turecko zjavne platí pravidlo sui generis.

Obávam sa, že všetko toto súvisí s ideologickým zmätením pojmov. I pri našej absolútnej angažovanosti v rokovaniach o tureckom pristúpení sme mali Turecko zahrnúť do Európskej susedskej politiky – už len z prezieravosti. Ak by rokovania museli byť prerušené, ako už dávno byť mali, Turecko by mohlo byť priamo začlenené do existujúcej štruktúry. Nestalo sa tak a následkom toho budú v budúcnosti veci akurát zložitejšie.

  Marek Siwiec (PSE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, po dnešnom hlasovaní som zistil – možno ako jediný – že skupina Identita, tradícia a suverenita prestala existovať vo chvíli, keď pán predsedajúci Parlamentu oznámil túto informáciu. Avšak vidím, že podľa zoznamu rozpráv táto skupina stále existuje, takže si vôbec nie som istý, kto urobil chybu: bol to pán McMillan-Scott, keď oznámil, že skupina prestala existovať, alebo osoba, ktorá píše tieto zoznamy?

  Predsedajúci. - Vážený pán Siwiec, elektronické zariadenie ešte nebolo aktualizované, ale pán Claeys už nehovoril v mene skupiny, ktorá prestala existovať pred niekoľkými hodinami – hovoril ako nezávislý poslanec.

  Elmar Brok (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda, dámy a páni, skutočne žasnem nad slovami pána Battena, ktorý pochádza z kozmopolitného Spojeného kráľovstva a predsa tu so svojimi falošnými obvineniami šíri obmedzenú a xenofóbnu propagandu. To nemá s hrdou tradíciou jeho skvelej krajiny nič spoločné.

Susedská politika sa určite teraz, keď po pristúpení dovedna dvanástich krajín vstupujeme skôr do fáze upevňovania, stáva hlavným zahraničnopolitickým nástrojom Európskej únie. Preto je dôležité, aby nástroj Európskej susedskej politiky bol používaný primeraným a sústredeným spôsobom, a v niektorých ohľadoch sa tak zjavne skutočne deje.

Susedská politika nám tiež dáva solídny nástroj na aktívne zapojenie sa do vecí, ktoré sa vzťahujú ku konfliktu na Blízkom východe, ako naznačila pani komisárka Ferrerová-Waldnerová. Verím, že skutočnosť, že tak krátko po prepuknutí napätia v Gruzínsku sa objavujú riešenia a majú byť usporiadané nové voľby, čiastočne súvisí s účinkami európskej perspektívy a susedskej politiky – čo ukazuje, že sme tu na správnej ceste. Táto politika nám dáva prostriedky, ako sa starať o naše záujmy, upevňovať spojenia, slúžiť záujmom našich partnerov a podporovať rozvoj ľudských práv a demokracie.

Keď sa v tomto kontexte rozprávame o Bielorusku, pani komisárka, zdá sa mi zaujímavé, že sa nám darí nachádzať vhodnú cestu uplatnenia nástrojov pre ľudské práva a demokraciu v situácii, kedy susedský nástroj zatiaľ rovnaký dosah mať nemôže. To je dôležité cvičenie, ktoré musíme nadchádzajúci rok opakovať.

Máme tu východnú susedskú politiku a južnú susedskú politiku. Obe sú rovnako dôležité, ale metóda nemusí byť vždy rovnaká, pretože východná susedská politika má tiež tento rozmer európskej perspektívy, čo znamená, že môžu existovať rôzne východiskové body a do istej miery aj rôzne vyhliadky. Politika, ktorá má čo do činenia s dohodami o pridružení, s dohodami o partnerstve a spolupráci a s cieľom dostať krajinu ako Ukrajina do WTO a potom vytvoriť zónu voľného obchodu – s krokmi smerom k takému vývoju – sa mi zdá ako veľmi dôležitý nástroj pokroku.

Toto je politika spoločnej zodpovednosti. Nie je to záležitosť stredoeurópskych štátov ako jediných s pohľadom upreným na východ a juhoeurópanov s pohľadom upreným na juh; celé Európske spoločenstvo je zodpovedné za obe časti. Z tohto dôvodu musím povedať, že nemôžem akceptovať návrhy, ako je ten na Úniu pre Stredozemie. Oveľa radšej by som videl ľudí v Španielsku a Francúzsku zaujímať sa o Ukrajinu a Švédov a Nemcov prejavovať rovnaký záujem o Maroko. Toto, a nie nový rozmer Európskej únie, musí byť naša politika.

(potlesk)

PREDSEDÁ: MANUEL ANTÓNIO DOS SANTOS
podpredseda

  Jan Marinus Wiersma (PSE). - (NL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi úprimne a s plnou podporou v mene celej svojej skupiny zopakovať výzvu, ktorú práve teraz pán Elmar Brok adresoval všetkým, čo sme tu. Ukazuje dôležitosť susedskej politiky pre vonkajšie aktivity Európskej únie. Vítame plány posilniť Európsku susedskú politiku (ESP), to však neznamená, že by ESP bola uzavretou kapitolou. Európska únia musí neustále hľadať spôsoby na zefektívňovanie svojej politiky v tejto oblasti.

Individuálny prístup – tak ako už bolo povedané – je kľúčom k úspešnej susedskej politike. Európska susedská politika sa uplatňuje na obrovskom území od Maroka až po Ukrajinu. Európsky vplyv nie je rovnaký vo všetkých týchto krajinách a ani Európa nie je rovnako príťažlivá pre všetky tieto krajiny. V rámci kontextu Európskej susedskej politiky je EÚ povinná ponúknuť partnerským krajinám takú dohodu o spolupráci, ktorá by v maximálnej miere spĺňala ich očakávania. To je skutočnosť, ktorá by sa podľa nás mala odzrkadliť i v prioritách Komisie.

Európske ambície Gruzínska sú odlišné od ambícií Azerbajdžanu. Tunisko je menej dôležité pre EÚ ako Ukrajina a Libanon nie je rovnako významný ako Maroko. A preto treba ku každému štátu pristupovať individuálne.

Musíme upriamiť svoju pozornosť na krajiny, v ktorých sa hlavný cieľ Európskej susedskej politiky, ktorým je priblíženie susedných krajín k Európe, javí ako najdosiahnuteľnejší.

Správa hovorí aj o východných susedoch krajín Európskej susedskej politiky. Domnievame sa, že je dobrou myšlienkou v rámci nedávno prijatej stratégie pre krajiny Strednej Ázie pracovať na vytvorení pevných väzieb s príslušnými krajinami. Európska únia by pritom mohla čerpať zo skúseností so susedskou politikou.

Nepodporujeme však myšlienku, aby bol krajinám mimo regiónu udelený status krajín Európskej susedskej politiky. Mali by sme sa radšej sústrediť na jednotný prístup ku krajinám Strednej Ázie, a nie na vťahovanie určitých krajín do tejto politiky.

Na záver by som ešte rád povedal, že silnejšia parlamentná spolupráca s krajinami Európskej susedskej politiky je užitočná iba v prípade, ak je sprevádzaná multilaterálnou spoluprácou s vládami daného regiónu. Ak by malo dôjsť k vytvoreniu parlamentného zhromaždenia, muselo by potom existovať aj zhromaždenie na úrovni ministrov, tak ako je tomu aj v iných regiónoch, kde sme už vytvorili takéto parlamentné zhromaždenia. Z nášho pohľadu by mohol takýto parlament existovať iba v prípade, ak by Rada a Komisia takisto vytvorili takýto orgán na medzivládnej úrovni.

  Lydie Polfer (ALDE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, ako spravodajkyňa pre Zakaukazsko by som rada využila príležitosť, ktorú mi dáva táto správa vypracovaná pánom Tannockom a pánom Obiolsom i Germŕ – ktorým zároveň blahoželám k ich práci – aby som vám povedala svoje dojmy zo situácie v Gruzínsku, ktoré som získala počas mojej návštevy 5. novembra priamo uprostred demonštrácií.

Situáciu v Gruzínsku vidím ako veľmi zložitú. Veľké reformy, ktoré sa uskutočnili, boli na jednej strane veľmi pôsobivé, predovšetkým reformy v oblasti hospodárstva a boja s korupciou; na druhej strane treba mať na pamäti komplikovanú sociálnu situáciu s vysokou mierou nezamestnanosti a tretinou obyvateľstva žijúceho pod hranicou chudoby.

Najalarmujúcejšia na celej veci je veľmi napätá, skutočne agresívna politická klíma s opozíciou, ktorá vznáša mimoriadne vážne obvinenia voči prezidentovi, potom sa zapája do verejného ospravedlňovania, čo však vyvoláva iba ďalšie otázky. Vláda odpovedá opakovaným obviňovaním zahraničného – t. j. ruského – zasahovania a produkuje videonahrávky, ktoré majú dokazovať tieto obvinenia. Udalosti 7. novembra – vyhlásenie mimoriadneho stavu, násilný zásah polície proti demonštrantom a zastavenie vysielania televíznej stanice – iba zvýrazňujú mimoriadne znepokojujúcu podstatu celej situácie. Takéto činy očividne nezapadajú do tradičného rámca európskych hodnôt, ktoré sú zakorenené v právnych normách a základných právach; a je potrebné ich zdôvodniť.

Musíme veriť, že prezidentské voľby naplánované na 5. január umožnia, aby sa demokratická debata dostala na popredné miesto v spoločnosti. Bude iba na gruzínskom ľude, aby rozlíšil medzi nepravdivými informáciami a faktami a aby sa rozhodol, či sa bude utápať v sklamaniach alebo sa začne zameriavať na nové úlohy stojace pre ním. Na nás však bude podporovať ho a pomáhať mu pri organizovaní skutočne demokratických volieb, konaných riadnym spôsobom a v súlade s medzinárodnými štandardami. V hre je dôveryhodnosť a stabilita demokracie v Gruzínsku.

  Inese Vaidere (UEN). – (LV) Vážené dámy a vážení páni, Gruzínsko po ružovej revolúcii dalo najavo svoje želanie pripojiť sa k európskym hodnotám. Z našej strany očakávalo pochopenie a citlivý prístup. My sme však, nanešťastie, úplne ignorovali jeho želanie. Minulý rok som vyzývala, aby boli mierové jednotky SNŠ nahradené medzinárodnými mierovými jednotkami. Odporúčala som prehodnotenie legálnosti pri vydávaní ruských pasov v Abcházsku a Južnom Osetsku, čo má za následok zmenu národnostného zloženia občanov Gruzínska. Navrhovala som, aby Komisia a Rada prijali rovnaké postupy pre uľahčenie udeľovania víz, aké sú momentálne v platnosti v Rusku. Tieto výzvy na aktívnejšie sa zapojenie do riešenia problémov v Gruzínsku však boli ignorované. Nevšímavosť a ľahostajnosť iba prispeli k prehĺbeniu súčasnej situácie. Cesta demokratizácie a reforiem má často za následok medzinárodné politické krízy, predovšetkým v tejto situácii, kde sú tieto reformy uskutočňované vo veľkom susednom štáte. Európska únia musí počúvať Gruzínsko a musí prejaviť svoju solidaritu rovnako svojimi skutkami, ako aj slovami. Ďakujem.

  Tobias Pflüger (GUE/NGL). - (DE) Vážený pán predsedajúci, oficiálnym cieľom Európskej susedskej politiky je vytvoriť, a citujem, ,okruh stabilných, priateľských štátov’ susediacich s EÚ. Susedská politika stojí EÚ značné finančné prostriedky, na obdobie rokov 2007 – 2013 bolo vyčlenených 12 miliárd EUR. Na aké účely? Uskutočnilo sa veľa rozhovorov o ľudských právach, ale všetko je to iba o presadzovaní záujmov EÚ. Teraz napríklad prebieha rozprava o vytvorení zóny voľného obchodu. Pýtam sa, v prospech koho?

Je veľa problémov týkajúcich sa ochrany hraníc a kontroly migrácie. V správe sa konkrétne hovorí, ak môžem citovať časť z nej, že Parlament ,zdôrazňuje potrebu zvýšiť kapacitu krajín Európskej susedskej politiky na riadenie migračných tokov, účinne bojovať s nezákonnou migráciou,… zintenzívniť spoluprácu v boji proti… terorizmu (a) podporovať zapájanie sa susedných štátov do činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) a Európskeho policajného úradu (Europol)’. Ako to už povedal môj kolega Willy Meyer-Pleite, nepodporujeme žiadnu z týchto aktivít, a preto nebudeme hlasovať v prospech tejto správy.

  Bastiaan Belder (IND/DEM). - (NL) Vážený pán predsedajúci, záväzok Komisie voči štátu Izrael v rámci Európskej susedskej politiky je záležitosťou blízkou môjmu srdcu. Iba včera ho Komisia osobne demonštrovala prostredníctvom svojho významného rečníka Dr. Andreasa Eldinu.

Vynikajúca práca, vážený pán komisár. Viem, že mám podporu nášho spoluspravodajcu pána Tannocka a predsedníčky našej izraelskej delegácie pani Hybáškovej.

Rád by som položil jednu naliehavú otázku. Aké konkrétne nové možnosti na posilnenie Európskej susedskej politiky vo vzťahu s Izraelom má pán komisár na mysli, predovšetkým s ohľadom na vysoko rozvinutý politický a hospodársky status židovského štátu? Iba krátko, nie je teda vôbec vhodné uplatňovať individuálny prístup v rámci Európskej susedskej politiky? Myslím si, že je. Samozrejme, že je!

  Francisco José Millán Mon (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, pre našich susedov je veľmi dôležité, aby boli v kruhu prosperujúcich, stabilných a mierumilovných krajín, ktorých sila je založená na demokratických modeloch a v ktorých sa plne rešpektujú ľudské práva.

Táto myšlienka musí byť základným predpokladom pre Európsku susedskú politiku, politiku, ktorej cieľom by mala byť podpora a pomoc našim susedom pri prijímaní reforiem, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre to, aby sa hodnoty, o ktorých som sa už zmienil vyššie, mohli uviesť do života.

Podstatnou časťou tejto správy, ktorá by sa mala schváliť zajtra, sú otázky politických, hospodárskych a sociálnych reforiem.

Ďalšou mojou úvahou je, že susedská politika musí zohľadňovať špecifické charakteristiky každej krajiny. Rozdiely sa nesmú uplatňovať na základe kontinentu, ku ktorému krajina prislúcha. Susedia sú jednoducho tým, čím sú: susedia. To je dôležitý fakt. Skutočnosť, že niektoré zo štátov patria aj do Európy, sa môže prejaviť v potenciálnom prístupe k Únii, ale nemôže to ovplyvniť ciele susedskej politiky. Toto je všeobecnejšie tvrdenie, s ktorým súhlasím, pretože by bolo chybou diskriminovať jednu skupinu krajín v prospech druhej.

Nemôže predsa existovať susedská politika pre krajiny prvom rade a ďalšia susedská politika pre krajiny v druhom rade. Susedia na južnom pobreží Stredozemného mora s určitými obavami spozorovali, že rozšírenie na dvadsaťsedem môže viesť k určitému stupňu vylúčenia zo strany rozšírenej Únie; susedská politika, ktorá uprednostňuje východnú Európu alebo Kaukaz môže tieto obavy ešte zväčšovať.

Krajiny južného Stredomoria majú dávne väzby na Úniu. Majú pre nás kľúčový význam v oblastiach ako sú bezpečnosť, prisťahovalectvo a energie. Ako vieme, mnohé z členských štátov majú mimoriadne blízke historické, politické, ľudské, kultúrne a ekonomické väzby s týmito krajinami.

Táto otázka je potom aj druhým dôležitým bodom môjho príhovoru. Pri susedskej politike by sme nemali robiť rozdiely medzi Európanmi a Neeurópanmi. Táto politika, ako to práve povedal pán Brok, musí byť politikou spoločnej zodpovednosti.

Vážený pán predsedajúci, vo svetle vyššie uvedeného nesúhlasím s obavami vyjadrenými v odseku dva správy o význame územného rozsahu Európskej susedskej politiky. Navyše, nerozdelil by som správu na dve časti, jednu o európskych susedoch a druhú o susedoch z oblasti Stredozemia. Vypracovanie jedného dokumentu by bolo vhodnejšie.

Na záver by som rád zablahoželal pánom Tannockovi a Obiolsovi.

  Hannes Swoboda (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, otázkou je, či vývoj udalostí v Gruzínsku nenaznačuje, že susedská politika zlyhala. Verím, že nie. Tento vývoj iba ukazuje, že je ešte stále potrebné rozširovať profil susedskej politiky, pretože to, čo sa v Gruzínsku udialo, bolo predvídateľné. Faktom je, že úspechy a prínos ružovej revolúcie v Gruzínsku vybledli v priebehu ostatných mesiacov a rokov v dôsledku niekoľkých dobrých autoritatívnych rozhodnutí, ktoré nepriaznivo zasiahli do právomocí súdnictva.

Tieto udalosti spolu aj so sociálnou situáciou vyústili do nedávnych nepokojov a ja verím, že sme dostatočne silní, aby sme spolu s prezidentom Saakašvilim zabezpečili dialóg a transparentné a slobodné voľby, ktoré budú rešpektovať skutočnú slobodou prejavu a výsledkom ktorých bude skutočne demokraticky zvolená vláda.

Ďalším dôvodom, pre ktorý by sa mala posilniť susedská politika, je bezpochyby celá rozprava o ďalšom rozširovaní. Naším zámerom teraz je prediskutovať rozšírenie smerom na juhovýchod, rokovať s krajinami juhovýchodnej Európy a Tureckom a doviesť celý proces k úspešnému koncu. Teraz nie je čas na očakávanie ďalšieho kola rozširovania, ale je to čas na posilňovanie vzťahov s našimi susedmi, a niektoré z týchto susedných krajín, pokiaľ sa nachádzajú v Európe, nie však všetky, budú mať možnosť pripojiť sa k Európskej únii neskôr. Táto pevná väzba však musí byť zachovaná.

Tretia príčina už bola spomenutá. Domnievam, že takým nezrozumiteľným návrhom, ak mi prepáčite tento výraz, akým je napríklad Únia pre Stredozemie, ktorej hranice by prechádzali územím Európskej únie, Únia pre Stredozemie, v ktorej ako včera na konferencii prezidentov naznačil prezident Sarkozy, by mali ostatné členské štáty status pozorovateľa , by sme sa mali a musíme sa vyhýbať, a musíme sa sústrediť na spoločnú susedskú politiku a spoločne pracovať na upevňovaní vzťahov.

Je opodstatnené predpokladať vytvorenie Spoločenstva EÚ a Čierneho mora a Spoločenstva EÚ a Stredozemia, ale vždy zostane úlohou Európskej únie ako celku upevňovať vzťahy s týmito susedmi, úlohou, ktorá bude zahŕňať aj podporu úsilia Komisie.

  István Szent-Iványi (ALDE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, cieľom Únie je vytvoriť so svojimi susedmi priestor prosperity, stability a bezpečnosti. V tejto oblasti sa už sa dosiahli niektoré výrazné a solídne výsledky, ale aj výrazné zlyhania. V oblastiach zmrazených konfliktov nenastal skutočný pokrok a nevidíme ani žiadne návrhy na riešenie krízy v Podnestersku, Abcházsku, Palestíne alebo západnej Sahare.

Krajiny zapojené do susedskej politiky netvoria jednotný celok či už geografický, kultúrny, ekonomický alebo politický. Preto je potrebný individuálny prístup, špecifický pre každú krajinu – nevieme, či to, čo je dobré pre Jordánsko, bude vyhovovať i Ukrajine.

Čo najskôr by malo dôjsť k vytvoreniu politickej a rozpočtovej rovnováhy medzi východnými a južnými dimenziami susedskej politiky. To však musí viesť k posilneniu východnej dimenzie, pretože ide o dôsledok nedávneho rozšírenia Európskej únie a prístupu nových členských štátov. Dostali sme už veľa prísľubov zo strany Komisie na realizáciu týchto plánov, ale teraz čakáme na ich dodržanie. Ďakujem.

  Hanna Foltyn-Kubicka (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, aby bola Európska susedská politika naozaj účinná, musí byť neustále monitorovaná a prispôsobovaná geopolitickej situácii. Iba takto bude schopná efektívne uskutočniť úlohy, ktoré bude od nej požadovať EÚ.

Európska susedská politika ešte stále stojí pred významnými výzvami. Tieto výzvy nespočívajú iba v poskytovaní efektívnej pomoci pri vytváraní medzištátnej alebo ekonomickej spolupráce. V súčasnosti je mimoriadne dôležité nájsť odpoveď na otázku, ako môžeme zlepšiť situáciu v krajinách, kde je sloboda ešte stále ohrozená. Mám na mysli predovšetkým Rusko a Bielorusko.

Európska susedská politika musí byť nástrojom, ktorý má vplyv na orgány krajín, v ktorých sloboda a demokracia sú iba fraškou, kde novinári z nezávislých médií zomierajú za neobjasnených okolností a kde je opozícia systematicky a brutálne odstraňovaná z verejného života. Krajiny, ktoré sa takto správajú, si musia byť vedomé toho, že Európska únia takéto postupy odhalí a otvorene odsúdi.

  Árpád Duka-Zólyomi (PPE-DE). - (SK) Ďakujem, pán predsedajúci. Posledné tri roky sú dôkazom toho, že Európska susedská politika je významným nástrojom pre neustále užšiu spoluprácu medzi zúčastnenými štátmi a zvyšujúcu sa stabilitu a bezpečnosť nášho Spoločenstva. Susedská politika nám zároveň ukladá povinnosť konať, predovšetkým v prípadoch, kde doteraz vybudovaný krehký systém je ohrozený v niektorej zo zúčastnených krajín.

Rád by som upriamil vašu pozornosť na situáciu v Gruzínsku, kde je v ohrození spoločne vybudovaná demokracia, ústavnosť a rýchly hospodársky rozvoj. Masové demonštrácie a nepokoje ešte zhoršujú situáciu. Som presvedčený, že za túto situáciu je zodpovedná rozvratná politika sily zo strany Ruska.

Najväčšia pozornosť by sa mala venovať posilňovaniu systému demokratických inštitúcií. Po vyhlásení výnimočného stavu alebo neprimeranom zásahu ozbrojených síl proti demonštrantom je skoršie uskutočnenie prezidentských volieb správnym krokom.

Gruzínsko pod vedením prezidenta Saakašviliho je zanieteným partnerom EÚ a napriek značnému počtu problémov sa v ňom zaznamenáva výrazný pokrok v oblasti reforiem a hospodárskeho rastu. EÚ, tvorená Komisiou, Radou a Parlamentom v spolupráci s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE) majú záujem použitím mierových prostriedkov vyriešiť napätú situáciu v krajine. Je našou povinnosťou plne podporiť tieto iniciatívy.

EÚ je ‘mäkkou silou’, inými slovami, metóda presviedčania prostredníctvom zapájania sa do diania už bola preverená v Gruzínsku, keď prezident Saakašvili nasmeroval zintenzívnený proces späť smerom k demokracii. Cítim, že je obzvlášť dôležité, aby sme systematicky preverovali účinnosť susedskej politiky v zrkadle udalostí v Gruzínsku. Gruzínske sily boli vystavené skúške. V každom prípade je nevyhnutné uskutočňovať dialóg s rozdelenou opozíciou, ktorá nemôže byť z tohto procesu vylúčená. Tbilisi musí i napriek našej podpore dokázať silu demokratického systému v januárových voľbách.

  Josep Borrell Fontelles (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, ako zvláštny zmocnenec španielskeho predsedníctva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe som mal možnosť navštíviť jednu z najviac konfliktmi sužovanú oblasť v našom susedstve: Kaukaz; najlepšie, čo sa môže stať všetkým ‘zmrazeným’ konfliktom v porovnaní s tým, čo sa deje v Gruzínsku, je zostať i naďalej zmrazeným, pretože zatiaľ sme nedosiahli výrazné zlepšenie situácie v žiadnom z nich; výstižne opísané udalosti v Gruzínsku však ukazujú, aká ťažká a náročná je cesta k demokracii.

Dnes stojí Kaukaz na prahu studenej vojny, lokalizovanej studenej vojny. Pri príchode do Tbilisi vás víta obrovský plagát s podobizňou prezidenta Busha, pri príchode na hranice s Osetskom zasa podobizeň prezidenta Putina symbolizujúcu novú konfrontáciu, ktorú sme pokladali už za prekonanú.

Čo sa stalo, stalo sa, a je našou zodpovednosťou využiť teraz susedskú politiku na to, aby sme pomohli zabezpečiť, že januárové voľby budú slobodné a spravodlivé. Bude to ťažká úloha. Je naozaj ťažké prejsť v priebehu niekoľko mesiacov z výnimočného stavu, počas ktorého sú demonštrácie násilne potláčané, nezávislé média zatvárané použitím hrubej sily do ovzdušia slobody, ktoré umožňuje uskutočnenie slobodných a demokratických volieb, je naozaj veľmi ťažké si predstaviť, že sa môžeme dostať zo situácie, kedy je ombudsman napadnutý políciou v uliciach mesta, do situácie, keď ľudia môžu slobodne voliť svojho prezidenta. Takáto je však podstata skutočnosti.

Európsky parlament sa musí spolu s OSCE prostredníctvom vyslaných pozorovateľov intenzívne zapojiť do dohľadu nad priebehom volieb, pretože v hre je veľký pokrok smerom k demokracii v jednej konfliktmi najviac sužovanej oblasti v našom susedstve.

  Samuli Pohjamo (ALDE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som sa chcel poďakovať autorom tejto správy za ich vynikajúcu prácu. Rád by som zdôraznil dôležitosť úlohy miestnych a regionálnych autorít a občianskej spoločnosti pri zavádzaní Európskej susedskej politiky.

Ak chceme propagovať európske hodnoty v susedných krajinách, mimoriadne dôležitú úlohu pri tom zohrávajú kultúrne a študentské výmeny a spoločne realizované praktické projekty. Výbor pre regionálny rozvoj bol takisto informovaný o výborných skúsenostiach s partnerským princípom v kohéznej politike. Tieto skúsenosti by sme mali využiť aj pri implementácii Európskej susedskej politiky.

Pocit skutočného zblíženia bude možné dosiahnuť, ak sa zmiernia prekážky obmedzujúce dopravu v hraničnom pásme a uľahčí sa pohyb študentov, výskumných pracovníkov, umelcov, novinárov a podnikateľov.

  Bogusław Rogalski (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, keď hovoríme o Európskej susedskej politike musíme v prvom rade pamätať na podporu tých vlád, ktoré rešpektujú základné slobody a ľudské práva, a presadzovať tieto práva v krajinách, kde nie sú rešpektované. Toto má podstatný význam pre stabilitu európskeho kontinentu.

Zoznam krajín, ktoré sú súčasťou Európskej susedskej politiky, je dlhý. Rád by som upriamil vašu pozornosť na dve krajiny, Ukrajinu a Bielorusko, ktoré by sa tiež mohli stať jej súčasťou.

Ukrajina sa musí stať našou prioritou a súčasné rokovania s touto krajinou by mali viesť k uzatvoreniu asociačnej dohody a potom umožniť tejto krajine stať sa členom EÚ. Uplatňovanie takejto politiky nám bude poskytovať akúsi poistnú politiku pred rozvojovými ambíciami Ruska a jeho ďalším pokusom o vytvorenie vazalského štátu z Ukrajiny.

A nakoniec Bielorusko – iniciatíva Komisie pozvať Bielorusko ako pozorovateľa na konferenciu o Európskej susedskej politike sa javila ako predčasná. Mali by sme si uvedomiť, že táto krajina je stále pod diktátorským režimom prezidenta Lukašenka, ktorý porušuje ľudské práva a práva etnických menšín. Európska únia by sa mala zamerať na poskytovanie efektívnejšej podpory bieloruskému národu a bieloruskej opozícii. Zníženie cien na vybavenie víz pre Bielorusov a hlavne študentov by sa mohlo stať prvým pozitívnym signálom a Komisia by mala okamžite zaviesť tieto opatrenie.

  Jana Hybášková (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som sa chcela poblahoželať Komisii, že spolupracovala na takom významom koncepte, akým je Európska susedská politika. Teraz máme jasne stanovený rozdiel medzi ňou a nástrojom na rozširovanie.

Európa sa v súčasnosti nachádza v intenzívnom mierovom procese, ktorý je dosiaľ veľmi úspešný. Európska susedská politika predstavuje nevyhnutnú dávku kreatívneho myslenia, ktoré bude dohliadať a ochraňovať mier a stabilitu pre naše deti. Energetická bezpečnosť, prisťahovalectvo a boj proti terorizmu sú kľúčové otázky. Čím jasnejšia, presnejšia, analytickejšia a menej politická bude naša stratégia, tým budeme lepšie pripravení čeliť týmto hrozbám. Dovoľte mi, prosím, na záver využiť tento kontext a položiť otázku týkajúcu sa právneho rámca.

Onedlho vyprší platnosť niektorých akčných plánov. Chcel by som poukázať predovšetkým na Akčný plán EÚ – Izrael, ktorého platnosť vyprší v apríli 2008. Nemecké predsedníctvo vytvorilo reflexnú skupinu. Jej hlavnou úlohou je prinášať jasné pracovné postupy do budúcnosti. Medzitým, vážená pani komisárka, sa vaša práca, naša práca pozitívne odrazila v samotnom Izraeli.

Rada a Komisia dostali neoficiálnu správu, ktorá reaguje na skutočnosť, že Izrael má záujem na posilnení našich bilaterálnych vzťahov, na každoročnom organizovaní stretnutí medzi EÚ a Izraelom a pravidelnej spolupráci na vysokej úrovni. Vážená pani komisárka, pýtam sa, ako bude Komisia reagovať na neoficiálnu izraelskú správu, a predovšetkým, akým spôsobom bude Komisia pracovať na novom akčnom pláne? Ako bude náš nový akčný plán alebo posilnený akčný plán reagovať na naše obavy – boj proti terorizmu, boj s radikalizmom, xenofóbiu, energetickú bezpečnosť a ,samozrejme, otázky ľudských práv, ako aj medzinárodné otázky, Ženevské konvencie? Ako sa toto všetko odzrkadlí a aká bude reakcia reflexnej skupiny a nemeckého predsedníctva?

  Alexandra Dobolyi (PSE). - Vážený pán predsedajúci, som veľmi znepokojená situáciou v Gruzínsku a musím priznať, že som negatívne prekvapená. Udalosti posledného obdobia sú veľmi nešťastné a poľutovaniahodné pre všetkých, ktorí podporujú demokratický vývoj v Gruzínsku. Správy takých organizácií ako je Amnesty International a organizácie na ochranu ľudských práv Human Rights Watch a správa gruzínskeho ombudsmana sú veľmi znepokojujúce.

Čo sa týka súčasnej situácie v krajine, vítam prehlásenie hovorcu gruzínskeho parlamentu o tom, že výnimočný stav bude v piatok zrušený a že v priebehu nasledujúcich dvoch dní by mal sa život gruzínskych obyvateľov vrátiť do normálnych koľají. Podľa môjho názoru táto situácia poškodzuje reputáciu vlády a prezidenta Saakašviliho, ktorého moc sa zrodila počas nenásilných demonštrácií v roku 2003 a ktoré z neho spravili najdemokratickejšieho vodcu na Kaukaze.

Skutočnosť, že prezident Saakašvili už ohlásil prezidentské voľby na 5. január 2008, je pozitívnym krokom, ktorý prispel k zmierneniu napätia v krajine. Ak však chce krajina ukázať celému svetu svoj posun smerom k demokracii, musí vláda uskutočniť demokratické a slobodné voľby v súlade s medzinárodnými štandardami. Vláda musí preto garantovať, že volebná kampaň zabezpečí slobodu prejavu pre všetkých kandidátov. Vítam dialóg, ktorý prebieha medzi vládnymi orgánmi a opozíciou, je to pozitívny znak. Takisto očakávam a vyzývam všetky zúčastnené strany, aby počas volebnej kampane konali zodpovedne a aby sa konštruktívne zapájali do naplnenia výzvy, ktorou sú slobodné a demokratické voľby.

  Grażyna Staniszewska (ALDE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, je mimoriadne dôležité, aby dvere Európskej únie v tesnej spolupráci so susedskou politikou zostali otvorené pre našich východoeurópskych susedov. Členstvo môže byť dlhodobou možnosťou, keďže závisí od pokroku pri zavádzaní reforiem a plnenia Kodanských kritérií, ale má obrovský symbolický a politický význam. Zo skúseností z vlastnej krajiny viem, že už samotná možnosť stať sa členom EÚ skrýva v sebe obrovskú silu, ktorá mobilizuje spoločnosť, aby sa vydala na cestu ekonomických reforiem a demokratickej zmeny.

Dnes Európsky parlament vysiela jasný a pozitívny signál našim východným partnerom a teraz očakávame ich reakciu nie iba vo forme politických prehlásení, ale hlavne, a čo je najdôležitejšie, vo forme konkrétnych ekonomických a sociálnych opatrení. Očakávame, že nastúpia na cestu reforiem a demokracie, reforiem v oblasti systémov súdnictva, ktoré sa stanú nezávislými od politických vplyvov, na cestu boja s korupciou a vytvorenia priaznivého prostredia pre hospodársky rast.

Som presvedčená, že demokratická a bohatá Ukrajina, Moldavsko a – dúfajme, – že jedného dňa aj Bielorusko budú krajiny dobré nielen pre svojich občanov, ale i pre celú Európsku úniu.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, susedská politika je jedným z mechanizmov, ktorých cieľom je v susedstve EÚ podporovať vytvorenie územia, kde existuje spolupráca bez konfliktov, a zabraňovať vzniku kultúrnych a hospodárskych rozdielov na hraniciach s EÚ. Súhlasím s obavami autorov tejto správy, podľa ktorých by bolo chybou zahrnúť do tej istej politiky krajiny, ktoré hraničia so Stredozemným morom. Oveľa prospešnejšie by bolo vytvorenie spolupráce EÚ – Stredozemie.

Domnievam sa, že do susedskej politiky by mali byť zahrnuté iba krajiny, ktoré majú pozemné hranice s Európskou úniou. Účasť na tejto politike by mala byť ústretovým krokom k príslušnej krajine, ktorá sa stáva členom EÚ, zvyčajne iba v prípade, ak je to spoločným želaním samotných krajín a EÚ. V budúcnosti by sme mali myslieť na vytvorenie osobitnej politiky pre oblasť EÚ –Ázie, zameranej na spoluprácu s krajinami v Ázii, ktoré majú záujem na hospodárskej a politickej spolupráci s Európskou úniou, napríklad krajiny ako Gruzínsko a Arménsko. Musíme rozdeliť naše činnosti podľa jednotlivých regiónov.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Sme si vedomí toho, že cieľom Európskej susedskej politiky je vytvoriť okruh bezpečnosti a stability na hraniciach s Európskou úniou, úzku spoluprácu so susednými krajinami, ako aj umožniť týmto krajinám zavedenie demokratických reforiem, ktoré sú založené ne rešpektovaní ľudských práv, zákonnosti a hospodárskom a sociálnom rozvoji. Moja otázka znie: akú cenu sme ochotní zaplatiť za dosiahnutie týchto cieľov?

Na základe skúsenosti z minulých období by som rada zdôraznila, že na rozvoj Európskej susedskej politiky sú nevyhnutné primerané finančné zdroje. Podľa môjho názoru, 11 miliárd EUR na sedemročné obdobie pre 16 krajín nie je naozaj veľa. Dôležitým prostriedkom na zlepšenie financovania Európskej susedskej politiky je efektívnejšia koordinácia finančných nástrojov a pripravovaná reforma rozpočtových pravidiel EÚ je vynikajúcou príležitosťou na položenie solídnych základov pre efektívnejší rozvoj Európskej susedskej politiky v budúcnosti. V žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s pánom Pflügerom, že je to iba vyhadzovaním peňazí daňových poplatníkov.

Druhá vec, ktorú by som rada zdôraznila, sa týka vzťahov medzi susednými štátmi. Je dôležité, aby krajiny udržiavali medzi sebou dobré vzťahy a navzájom sa podporovali. Niet pochybností o tom, že v spolupráci by boli schopné vyriešiť väčšinu svojich problémov. S ohľadom na tieto skutočnosti by mal Európsky parlament vyjadriť svoju priamu podporu EURO-NEST-u – parlamentnému zhromaždeniu EÚ a východných susedných krajín – a rovnako ukázať politické odhodlanie a ponúknuť finančnú podporu na zavedenie tohto projektu. EURO-NEST by vytváral nové podnety pre efektívnejšie zavedenie Európskej susedskej politiky a súčasne by výrazne rozšíril parlamentné dimenzie tejto politiky, v rámci ktorej by Európsky parlament mohol uskutočňovať svoje poslanie.

  Jamila Madeira (PSE). - (PT) Európska únia má v súčasnosti nezastupiteľnú úlohu vo svete pri dosiahnutí určitej rovnováhy, ktorá je potrebná na podporovanie globálneho mieru a spravodlivosti. Dôvody pre spájanie sa s ďalšími krajinami, predovšetkým prostredníctvom bilaterálnych dohôd, nesmú mať nepriaznivý vplyv na rozvoj multilaterálneho prístupu, ktorý od nás očakáva globálna vízia.

Nepopierateľný vplyv všeobecne uznávaných ľudských práv a garancia základných slobôd vo vzťahoch EÚ so svetom sa musí stať i základom každého dialógu so všetkými partnermi vo svete, predovšetkým z regiónu Stredozemia.

Z dôvodov geografickej blízkosti regiónu k Európe, jeho dávnovekej príbuznosti, kultúrnej rôznorodosti a permanentnej politickej nestability musí EÚ vystupovať veľmi pevne, aby zabezpečila tieto fundamentálne princípy. Rada by som preto zablahoželala spravodajcom za to, že vo svojej správe o Európskej susedskej politike pripísali tejto problematike veľkú dôležitosť.

Návrh o vytvorení Únie pre Stredozemie, ktoré medzičasom predložil prezident Sarkozy, vôbec nezapadá do tohto kontextu. Hoci je tento návrh mimoriadne užitočný , pretože znova otvára diskusiu o Stredomorí, navrhuje na jednej strane odstraňovanie súčasného partnerstva, kým na strane druhej odmieta základné princípy EÚ, akými sú predovšetkým zvrchovanosť všeobecne uznávaných ľudských práv a základných slobôd, ktoré považuje za druhoradé v súlade s pragmatickým princípom uplatňovaným osobitne od prípadu k prípadu, ktorý by posilňoval viacrýchlostné partnerstvo.

Nie je našou úlohou podporovať spomaľovanie, ku ktorému sa uchyľujú naši partneri, ani podporovať rozdeľovanie. Musíme presadzovať rozvoj a pokrok, predovšetkým v oblasti práv, a zároveň garantovať, že naše investície sa budú využívať na vytváranie ďalších možností pre rast a hospodársky rozvoj celého regiónu ako celku.

Záruka dobudovania zóny voľného obchodu v regióne v roku 2010 vo všetkých členských krajinách je preto dosiahnuteľný cieľ, avšak nikdy nesmieme opustiť náš rešpekt k humanistickým a demokratickým hodnotám a právam.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE). - (RO) Oceňujem správu prednesenú pánom Tannockom. Potrebujeme susedov, ktorí spĺňajú štandardy Európskej únie nezávisle od toho, či alebo kedy sa stali členmi Európskej únie.

Domnievam sa preto, že susedská politika by mala byť proaktívna, a mali by sme preto nie iba monitorovať vývoj situácie, ale zároveň aj podporovať príslušné krajiny v ich snahách splniť požadované štandardy.

Čo sa týka situácie v Gruzínsku, rozhodnutia prezidenta Saakašviliho usporiadať predčasné prezidentské voľby a referendum pre uskutočnenie parlamentných volieb a odvolanie výnimočného stavu sú prospešné pre ďalší vývoj.

Všetky tieto kroky prispejú k nastoleniu demokratického prostredia priaznivého pre obnovenie rozhovorov a rokovaní zameraných na efektívne urovnanie citlivej situácie v Gruzínsku.

Podporujem myšlienku, že je potrebné obnoviť mechanizmus zákonnosti, slobody prejavu a slobody médií. Žiadam všetky politické sily v Gruzínsku na spoluprácu pri vypracovaní zákona upravujúceho audiovizuálne aktivity, ktorý by mal zabrániť vzniku podobných situácii.

Súčasná vládnuca strana, ktorá sa dostala k moci v roku 2003, iniciovala a podporovala jednotný systém reforiem v kľúčových oblastiach, ktoré následne priniesli viditeľný ekonomický rozvoj a posunuli Gruzínsko smerom k fungujúcej trhovej ekonomike a autentickej demokracii.

Tá istá vláda podporovala vytvorenie mechanizmu pre efektívnejšie zavedenie akčného plánu s Európskou úniou, čím sa zintenzívnil vývoj k európskemu smerovaniu.

Gruzínsko sa súčasne stalo strategickým partnerom v susedskej politike, nenahraditeľným pri riešení zmrazených konfliktov v regióne, dobrým sprostredkovateľom, významným partnerom v rámci regionálnej spolupráce a strategickým spojencom pri všetkých spoločných energetických projektoch a doprave.

Mali by sa tiež zohľadniť požiadavky a postoje opozície, ale mali by sa vyhodnotiť v kontexte celkovej politickej a hospodárskej situácie, na medzinárodnej i regionálnej úrovni. Domnievam sa, že by sme mali starostlivo sledovať, čo sa odohráva v oblastiach konfliktov, ako aj postoj Ruskej federácie, predovšetkým v kontexte blížiaceho sa termínu pre rozhodnutie o statuse Kosova.

  Kader Arif (PSE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcem teraz hovoriť špeciálne o regióne Stredozemia, ktorý, ako nám už naši spravodajcovia pripomenuli – a ja im za to ďakujem – je pre Európu veľmi dôležitý z pohľadu zahraničnej politiky. Plne podporujem výrazný európsky záväzok v regióne Stredomoria, no zároveň by som však chcel varovať pred rizikami zoslabenia stredomorskej politiky Európskej únie v kontexte susedskej politiky.

Nechceme vidieť rivalitu vznikajúcu medzi krajinami východnej Európy a našimi južnými susedmi. Susedská európska politika by mala bilaterálne dopĺňať multilaterálny Barcelonský proces, ktorý, ako by som rád pripomenul, vytvára referenčný rámec pre vytváranie štruktúry vzťahov v regióne Stredozemia od roku 1995. Z tohto dôvodu, ani Európska susedská politika, ani žiaden iný projekt riadený v krajinách Stredozemia nesmie zahmlievať alebo nahrádzať barcelonské ciele, založené na troch základných princípoch, ktorými sú spoluúčasť na politickom, hospodárskom a sociálnom rozvoji, ktoré sú jediným prostriedkom na podporu efektívnej regionálnej integrácie.

Preto by som rád zdôraznil dva aspekty. V prvom rade musíme udržiavať rovnováhu pri prideľovaní fondov krajinám východnej Európy a Stredozemia. Naša schopnosť udržať silnú a ambicióznu politiku pre oblasť Stredozemia závisí od dosiahnutia správnej rovnováhy. V druhom rade, vzhľadom na plánovanú európsko-stredozemskú zónu voľného obchodu – predmet mojej správy, ktorú som predniesol v Parlamente začiatkom tohto roka – by som rád podčiarkol dôležitosť koordinovaného a postupného prístupu, ktorý umožňuje príslušným krajinám zvládať tempo a intenzitu systému voľného obchodovania, berúc pritom do úvahy ich vlastné špecifiká a predovšetkým krehkosť niektorých systémov ich ekonomiky. Obchod, ktorý slúži rozvoju, musí zostať naším cieľom.

Na záver by som ešte chcel povedať, že by som rád videl všetky aspekty, ktoré boli predmetom tejto správy, pretože sú nevyhnutné pre definovanie jasnej politiky v stredomorskom priestore, ktorá je založená na strategickej dlhodobej vízii rozvoja a stability v tomto regióne.

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi zablahoželať spravodajcom za dôkladné preskúmanie problému. Rád by som však ešte zdôraznil, že ak je jedným z našich cieľov vytvorenie zóny mieru, musíme venovať pozornosť politickej budúcnosti príslušných krajín.

Dovoľte mi uviesť Egypt ako príklad. Vie niekto z nás, čo sa stane v období po Mubarakovej vláde? Mám obavy, že nie. Uvedomujeme si, že skôr či neskôr vládu nad Egyptom prevezme Moslimské bratstvo, veľká islamská extrémistická organizácia. Musíme si preto uvedomiť, že celé naše plánovanie v tejto oblasti bude ohrozované touto situáciou.

Nerád by som tu znovu opakoval návrh, ktorý som predniesol minulý rok počas rozpravy k správe. Na posilnenie politiky susedských vzťahov som navrhoval vytvorenie spoločenstva medzi týmito štátmi.

Na záver mi ešte dovoľte podčiarknuť, že Európska susedská politika bola podporovaná súčasne aj s prístupovým procesom desiatich nových členov s cieľom uľahčiť tvorbu nových deliacich čiar so susednými krajinami. Z tohto dôvodu Európske politické susedstvo musí zostať jednotné, geograficky súdržné a vyrovnané medzi východnými a južnými časťami.

Keďže krajiny tvoriace Európske politické susedstvo sa okrem toho navzájom odlišujú v politickej, hospodárskej a dokonca i kultúrnej oblasti, je princíp rôznorodosti dôležitejší ako kedykoľvek predtým, nesmie sa však využívať na ďalšie prehlbovanie rozdielov medzi týmito krajinami.

  Evgeni Kirilov (PSE). - Vážený pán predsedajúci, pani komisárka Ferrerová-Waldnerová mala na začiatku pravdu, že Európska susedská politika by mala stimulovať demokratické reformy. Gruzínska vláda musí teraz úplne obnoviť demokratický proces v krajine a striktne dodržiavať princípy zákonnosti vo všetkých svojich aktivitách. Mali by sme predovšetkým vyjadriť obavy z vážneho ohrozovania práva na slobodu vyjadrovania a prístupu k informáciám. V tejto situácii je potrebné obnoviť politický dialóg a nájsť kompromis medzi záujmami obyvateľov a demokracie v krajine.

Som znepokojený predovšetkým násilným zásahom policajných jednotiek na pokojných demonštrantov. Udalosti posledných dvoch dní poukazujú na zlyhanie zo strany vlády znášať kritiku. Ospravedlňovanie údajného pokusu o štátny prevrat, na príprave ktorého sa malo podieľať Rusko, je prinajmenšom veľmi kontroverzné. Okrem toho je vysoko nepravdepodobné, že akýkoľvek úspešný opozičný protivník, ktorého v súčasnosti nevidíme na politickej scéne, bude orientovaný prorusky.

Vítame rozhodnutie prezidenta Saakašviliho zvolať predčasné parlamentné voľby. Dnešná správa, že výnimočný stav bude odvolaný, je takisto pozitívnym znakom. Odteraz očakávame, že budú splnené všetky nevyhnutné podmienky pre uskutočnenie slobodných a spravodlivých volieb. Jednou z týchto podmienok je sloboda prejavu, a to znamená, že všetky médiá, ktoré boli počas nedávneho obdobia násilne zatvorené ako Imedi TV a Kafkasya TV, by mali obnoviť svoju normálnu činnosť. Musíme mať o tom úplnú istotu.

Verím, že prezident Saakašvili bude dostatočne odvážny, aby odvrátil negatívne trendy vzniknuté v priebehu posledných týždňov. Po svojom zvolení naštartoval v Gruzínsku dobrú reformnú politiku, ktorá musí byť podporovaná. Som takisto pevne presvedčený, že Európsky parlament by mal pozorne monitorovať a podporovať demokratický vývoj v krajine.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, dámy a páni, z časových dôvodov budem veľmi stručný, hoci je to zároveň v môj prospech, keďže budem prítomný aj počas hodiny otázok. Bola to dlhá a intenzívna rozprava, o ktorej sa nazdávam, že obsiahla každý zásadný aspekt susedskej politiky.

Takisto verím, že sa dosiahol široký konsenzus o základných otázkach, ako požiadavka na susedskú politiku byť komplexnou politikou orientovanou na sever, ale takisto na východ a juh. Musí zohľadňovať špecifické charakteristiky krajín, pre ktoré je určená. Takisto musíme zohľadňovať špecifické charakteristiky a potreby našich partnerov, pretože musíme využívať nevyhnutné nástroje v súlade s týmito potrebami a špecifickými charakteristikami. Európska susedská politika má jediný cieľ, ktorý je pevný pre všetkých partnerov, a tým je vytvorenie partnerstva, ktoré ich povedie k hospodárskemu a sociálnemu pokroku a k posilňovaniu zákonnosti a ich demokracií.

Musím povedať, že na tomto a na iných fórach počujem niekedy úvahy alebo návrhy a rady, že by sme možno mali zvýšiť finančné zdroje a možno aj finančné nástroje. Sú to veľkorysé myšlienky, ktoré chápem, musíme si však byť vedomí toho, že zvyšovanie nástrojov alebo zvyšovanie dotácií, t. j. finančných zdrojov, veľmi často nefunguje, pretože absorpčná kapacita našich partnerských krajín je obmedzená. My by sme takisto radi videli nárast financovania, ale pravdou je, že poskytnutie väčších finančných prostriedkov nebude prostriedkom na zefektívnenie programov, ani nepovedie k rýchlejším a viditeľnejším výsledkom.

Verím, že Komisia správne vybrala oblasti, v ktorých by sa malo zriadiť partnerstvo s krajinami, ktoré sú s nami v týchto asociáciách. Komisia pôsobí v mnohých oblastiach, vrátane budovania administratívnych kapacít, posilňovania systému súdnictva a poskytovania podpory organizáciám občianskej spoločnosti pre vzdelávanie a odbornú prípravu - čo predstavuje celú škála oblastí, ktorú pokrýva susedská politika. Ako som už povedal, jediným a najdôležitejším cieľom pre týchto partnerov je umožnenie zakúsiť rozvoj, ktorý je zároveň v súlade so záujmami Európskej únie.

Rada bude prirodzene pokračovať v pozornom monitorovaní návrhov, ktoré predloží Komisia na ich schválenie v súvislosti s Európskou susedskou politikou, a prirodzene je pripravená diskutovať a debatovať s Parlamentom o predstavách, podnetoch a. návrhoch.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. - Vážený pán predsedajúci, pousilujem sa byť čo najstručnejšia. Chcela by som iba povedať, že to bola veľmi plodná diskusia a rada by som sa znova poďakovala dvom spravodajcom za ich prácu. Bolo zrejmé, že mnohí poslanci chceli vyjadriť svoj názor v tejto veľmi dôležitej diskusii.

Rada by som zdôraznila niekoľko podnetov alebo poznámok ako reakciu na niektoré otázky. V prvom rade, je pravda, že Mauretánia je teraz partnerskou krajinou v procese Euro-stredomorského partnerstva (Euromed), ale nie je krajinou susedskej politiky. Chcela som iba objasniť situáciu. Mauretánia je stále financovaná z fondov AKT (krajín Ázie a karibskej a tichomorskej oblasti).

Čo sa týka mojej druhej poznámky, chcem byť jasná a zrozumiteľná. Zo strany niektorých poslancov bola vznesená kritika, že ľudské práva a zákonnosť neboli našimi hlavnými cieľmi. Naopak. Ak sa pozriete na ktorýkoľvek z akčných plánov, jedna z jeho hlavných častí je vždy základom pre rozvoj ľudských práv, demokracie a zákonnosti. Samozrejme, že si to vyžaduje určitý čas, a pracujeme predovšetkým s týmito krajinami na otázkach súdnictva a súdneho systému, ktoré sú, samozrejme, základom pre uskutočnenie zmien na mieste.

Jeden z poslancov zo skupiny IND/DEM povedal, že už si neželá ďalšiu migráciu. Chcem mu odkázať, že uľahčenie udeľovania víz ide ruka v ruke s readmisnými dohodami, snažíme sa teda bojovať s nezákonným prisťahovalectvom, ale vždy sa zároveň chceme pokúsiť o uľahčenie medziľudských vzťahov a niekedy aplikovať myšlienky zákonného prisťahovalectva, ktoré sa stáva nevyhnutnosťou v mnohých našich krajinách z dôvodov starnutia populácie.

Ako štvrté by som rada spomenula zmrazené konflikty, samozrejme, že susedská politika nie je schopná sama vyriešiť všetky zmrazené konflikty. Preto máme osobitných predstaviteľov pána Solanu, generálneho sekretára Rady. Susedskou politikou sa snažíme vytvárať čo najlepšie podmienky na ich vyriešenie. A to je mimoriadne dôležité: v Izraeli a Palestíne, keď hovoríme o Magrebe a keď hovoríme o krajinách východnej Európe.

Ďalšia otázka sa týkala osobitného statusu Izraela. Môžem vám povedať, tak ako som to povedala ministerke zahraničných vecí Tzipi Livniovej počas nášho stretnutia v Lisabone, že máme špeciálnu reflexnú skupinu. A Reflexná skupina pracuje. Predložené návrhy sú veľmi ambiciózne, zvlášť zo strany Izraela. Musíme si však byť istí, že koherentným spôsobom zodpovedajú celkovému rámcovému konceptu susedskej politiky. V jeho rámci dokážeme urobiť skutočne veľa. Momentálne uvažujeme a diskutujeme o tomto probléme. Predstavujem si a dúfam, že na budúci rok počas zasadania Asociačnej rady prídeme s návrhmi na jeho vyriešenie. Nezabudli sme teda; pracujeme na ňom.

Ešte posledná poznámka ku Gruzínsku: mnohí kolegovia, ktorí hovorili o Gruzínsku, vrátane mojej priateľky Lydie Polferovej, povedali, že situácia v krajine je veľmi zložitá. Všetci vieme, že na jednej strane v krajine vládne obrovské napätie medzi opozíciou a vládou, ale na druhej strane tam môžu existovať aj iné smery a hnutia. Považujem preto za veľmi dôležité, že prezident Saakašvili zvolal prezidentské voľby. Oznámil vypísanie referenda o dátume parlamentných volieb. Verím, že reformné aspekty, ktoré sa neustále snažíme podporovať, budú pokračovať aj v budúcnosti, v opačnom prípade, ak sa súčasnú krízu nepodarí vyriešiť demokratickým spôsobom, bude dôvera v gruzínsku vládu naštrbená. Samozrejme, že urobíme všetko na podporu Gruzínska.

Môj posledný bod sa týka otázky financovania. Mnohí povedali, že potrebujeme viac fondov. Mali by ste ale vedieť, že Európsky investičný fond alebo často uvádzaný Investičný nástroj sú príležitosťou pre krajiny, ktoré potrebujú viac prostriedkov na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry, energie, dopravy atď. Preto sme povedali, že to, čo máme, možno nestačí. Preto majme radšej viac.

  Predsedajúci. - Rozprava sa skončila.

Rád by som vám pripomenul, že správa vypracovaná pánom Raimonom Obiolsom i Germŕom a pánom Charlesom Tannockom bude predložená na hlasovanie zajtra ráno a že o predloženom texte na ukončenie rozpravy o stanoviskách Rady a Komisie sa bude hlasovať v Bruseli 29. novembra 2007.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Marianne Mikko (PSE), písomne. – Ako predsedkyňa delegácie Moldavskej republiky by som sa chcela poďakovať pánovi Tannockovi, ktorý vo svojej správe uviedol, že Moldavsko splnilo všetky kritériá nevyhnutné pre prípadné členstvo kodifikované v článku 49 Maastrichtskej zmluvy. Ďakujem aj jeho spoluspravodajcovi pánovi Obiolsovi i Germŕovi za vypracovanie vyváženej a dôkladnej správy.

Moldavsko nesusedí s Európou, Moldavsko leží geograficky v Európe a malo by mať právo stať sa členom EÚ hneď potom, ako splní tri kodanské kritériá.

Hoci je akčný plán EÚ-Moldavsko ešte veľmi ďaleko od ukončenia, musíme sa spýtať, aké sú ďalšie kroky? Aby sme motivovali našich partnerov uskutočniť bolestivé reformy, je potrebná silnejšia motivácia.

Dosiahnutie týchto cieľov bude vyžadovať výrazne štedrejšiu finančnú pomoc a pomoc iných zdrojov zo strany Európskej susedskej politiky. Na zabezpečenie skutočnej šance pre vyriešenie zmrazených konfliktov v Podnestersku a na Kaukaze bude potrebné nasadenie kompletných misií EOBP (Európska bezpečnostná a obranná politika) V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne zdroje na zostavenie takýchto misií.

Na záver by som rada povedala, že je veľmi ťažké predstaviť si politiku, ktorá by vyhovovala krajinám ležiacim v Európe a neeurópskym stredomorským krajinám. Jednoznačne, rozsah Európskej susedskej politiky bude potrebné v budúcnosti upraviť.

  José Ribeiro e Castro (PPE-DE), písomne. – (PT) Blahoželám spravodajcom za ich vynikajúcu prácu. Rezolúcia, ktorú schvaľujeme, skonsoliduje vízie Parlamentu v tejto oblasti susedskej politiky a vytvorí základné línie, ktoré sme definovali v januári 2006.

Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sme schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1 a 2, za prezentáciu ktorých sa chcem poďakovať pánovi Tannockovi. Opätovne potvrdzujú body, ktoré sme už schválili a na ktoré nemôžeme teraz zabudnúť v súvislosti s našimi susedskými vzťahmi na hraniciach s južným Atlantikom. Je veľmi dôležité, aby sme si znovu pripomenuli špecifickú situáciu ostrovných štátov, ktoré susedia s našimi najvzdialenejšími regiónmi – Kanárske ostrovy, Madeira a Azorské ostrovy – s ktorými nás spájajú historické väzby a osobitné tesné putá. Musíme takisto znovu predniesť Komisii našu žiadosť o navrhnutie a vytvorenie osobitných postupov pre rozšírenie Európskej susedskej politiky tak ďaleko, ako to bude možné, až k našim ostrovným susedom v Atlantiku, ležiacim v blízkosti európskeho kontinentu, ktoré nebudú stavať iba na geografickej blízkosti, ale aj kultúrnej a historickej príbuznosti a spoločnom záujme na vzájomnej bezpečnosti.

Podobne by som aj ja rád využil túto príležitosť, aby som vyjadril svoju pochvalu nedávnemu oznámeniu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Kapverdskou republikou.