Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 14. novembra 2007 - Štrasburg

11. Hodina otázok (otázky pre Radu)

  Predsedajúci. - Ďalším bodom programu je hodina otázok pre Radu (B6-0382/2007).

Boli položené tieto otázky.

Otázka č. 1, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0777/07)

Predmet: Prisťahovalecká politika s efektom „otáčavých dverí“

Niektorí politickí predstavitelia a odborníci zvýšili šancu na dosiahnutie dohody medzi členskými štátmi, ktoré by skĺbili monitorovanie vonkajších hraníc Únie s novou prisťahovaleckou politikou ‘otáčavých dverí’ a umožnili tak zákonným prisťahovalcom žijúcim v Únii vrátiť sa do krajiny pôvodu bez strachu, že by narazili na zatvorené dvere pri návrate do EÚ.

Považuje Komisia túto koncepciu za realizovateľnú a bolo by možné vytvoriť takúto politiku využívajúc priamu medzivládnu spoluprácu alebo by bolo potrebné na dosiahnutie tohto cieľa vytvoriť nové inštitucionálne mechanizmy ?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Ako ctihodný poslanec určite vie, v máji 2007 Komisia predložila Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov oznámenie o okružnej migrácii a partnerstvách v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami. . Komisia v tomto oznámení považuje okružnú migráciu za užitočný nástroj, ktorý by sa mal rozvíjať na úrovni spoločenstva, čím by sa zabezpečilo efektívnejšie riadenie migračných vĺn. Závery z júna 2007 o rozšírení a posilnení globálneho prístupu k migrácii, možnosti zákonnej migrácie, vrátane dobre riadenej okružnej migrácie, na ktoré upozornila Rada, môžu potenciálne prinášať prospech všetkým zúčastneným stranám.

Rada sa domnieva, že pre prijatie záverov Rady najneskôr do konca roku 2007 by sa mali v úzkej spolupráci so všetkými relevantnými stranami preskúmať všetky dobre riadené možnosti okružnej migrácie. Rada Európy vo svojich záveroch z júna 2007 znovu zopakovala potrebu preskúmať možnosti okružnej migrácie v súlade s oznámením Komisie zo 16. mája 2007. V súčasnosti Rada skúma otázky prijatia špecifických nástrojov a opatrení, aby zistila, aké opatrenia by bolo možné zaviesť.

Komisia ešte nenavrhla nijaké špeciálne opatrenie.

  Manuel Medina Ortega (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že portugalské predsedníctvo venuje dostatočnú pozornosť tomuto problému. Domnievam sa, že odpoveď bola veľmi zreteľná.

Uvedomujem si, že portugalské predsedníctvo sa pomaly končí a keďže toto polročné obdobie je relatívne krátke, neviem však či sa domnievate, že bude ešte možné formulovať niektoré konkrétne návrhy pred 31. decembrom alebo sa budete snažiť povzbudiť Komisiu, aby predložila konkrétnejšie návrhy týkajúce sa inštitucionálnych aspektov, o tom, či sú súčasné mechanizmy dostatočné alebo či by bolo vhodné vytvoriť takúto inštitúciu, ktorá by uľahčovala okružnú migráciu.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Vážený pán predsedajúci, rád by som poďakoval váženému poslancovi za jeho prívetivé slová. Predsednícke obdobia sú z dôvodu letných dovoleniek v druhej polovici roka vždy o niečo kratšie, či našťastie alebo nanešťastie, nie som si istý. V skutočnosti by sme však chceli do konca roka urobiť väčší pokrok v tejto otázke, ale je zrejmé, že sme závislí od iniciatív, ktoré Komisia hodlá predložiť, ktoré by nám umožnili konať v tejto veci. Je to naším zámerom a naším želaním. Momentálne to neviem garantovať, ak to však bude možné a dostaneme príležitosť, určite ju využijeme.

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, na prisťahovaleckú politiku otáčavých dverí mám ten istý názor ako predsedníctvo Rady a súhlasím i s myšlienkou modrých kariet, ktoré by mali pritiahnuť vysokokvalifikovaných prisťahovalcov.

Predsa by som však rád spýtal predsedníctva Rady, či je presvedčené o tom, že bude schopné zvládať masívny príliv prisťahovalcov, ktoré Európska únia zaznamenáva každý rok, s ohľadom na fakt, že vo svete existujú krajiny, ktorých úroveň rozvoja je biedna a veľmi nízka.

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE). - (PT) Rád by som sa spýtal, či by nemali existovať osobitné mechanizmy, ktoré by zabezpečovali okružnú migráciu predovšetkým v oblasti odbornej prípravy v dotknutých krajinách. Mám napríklad na mysli lekárov a zdravotné sestry z Malawi, ktorí pracujú v Spojenom kráľovstve.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) O otázke okružnej migrácie sa diskutovalo a stále sa ešte diskutuje, a túto otázku položila aj Komisia počas širšej diskusie o problémoch prisťahovalectva v Európe, predovšetkým nezákonného a zákonného prisťahovalectva, a bola jedným z mechanizmov, o ktorých sa hovorilo v diskusii o otázkach prisťahovalectva. Komisia uvažovala o probléme a vyzvala aj Radu, aby urobila to isté a zapojila sa do diskusie. Podľa môjho názoru samotný mechanizmus okružnej migrácie nevyrieši všetky vzniknuté problémy v tejto oblasti ani problémy, ktoré sa objavili počas diskusie. Je to iba opatrenie, ktoré by sa mohlo stať návrhom a mohlo by predstavovať spôsob na zmiernenie nášho bremena a vyriešenie otázok v oblasti prisťahovalectva, a v tomto prípade dokonca zákonného prisťahovalectva, ale v žiadnom prípade nevyrieši všetky problémy. To si bude, prirodzene, vyžadovať širší súbor politík, o ktorých, ako už iste viete, na návrh Komisie diskutuje Rada.

Takisto si, prirodzene, uvedomíte, že portugalské predsedníctvo vo svojom programe dáva do popredia otázky prisťahovalectva, či už nezákonného alebo zákonného. Počas nasledujúcej decembrovej Rady, ktorá bude predznamenávať koniec nášho predsedníctva, by sme radi predložili súbor záverov o základných otázkach zákonného prisťahovalectva a boji proti nezákonnému prisťahovalectvu, ktoré signalizujú reálny pokrok v týchto dvoch oblastiach.

Čo sa týka konkrétnych technických otázok, ktorými by sa mali zaoberať jednotlivé skupiny, tieto nezahŕňajú proces úvah, do ktorých Rada je a musí byť zapojená, a som si istý, že pán poslanec ocení, že v tomto momente vám ešte nemôžem povedať, aké sú výsledky procesu úvah o týchto veľmi špecifických a ad hoc otázkach.

  Predsedajúci. -

Otázka č. 2, ktorú predkladá Claude Moraes (H-0779/07)

Predmet: Rozdelenie záťaže v oblasti azylu a prisťahovalectva

Aký pokrok sa dosiahol v otázke ,rozdelenia záťaže’ v kontexte rámcového programu Solidarita a riadenie migračných tokov na roky 2007-2013 ??

Aké praktické kroky podnikli členské štáty na dosiahnutie spravodlivého rozdelenia zodpovedností v oblasti azylovej politiky a prisťahovalectva?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) V máji 2007 Európsky parlament a Rada schválili tri rozhodnutia: rozhodnutie zriadiť Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008-2013, rozhodnutie zriadiť Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007-2013 a rozhodnutie zriadiť Európsky fond pre návrat na obdobie rokov 2008-2013. V júni 2007 Rada tiež schválila rozhodnutie zriadiť Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007-2013. Tieto štyri rozhodnutia sú neoddeliteľnou súčasťou všeobecného programu ‘Solidarita a riadenie migračných tokov’.

V súlade s cieľmi stanovenými Európskou radou, cieľom tohto programu je spravodlivé rozdelenie zodpovedností medzi členskými štátmi za finančné bremeno vznikajúce pri zavádzaní integrovaného riadenia vonkajších hraníc EÚ a zavádzania spoločných azylových a prisťahovaleckých politík.

Európsky fond pre utečencov spĺňa podmienky stanovené v článku 63 ods. 2 písm. b) Zmluvy ES o prijatí opatrení na zabezpečenie rovnováhy medzi členskými štátmi pri vynakladaní úsilia pri prijímaní a znášaní následkov v súvislosti s prijímaním utečencov a vysídlených osôb.

Rada sa snaží povzbudzovať k solidarite aj inými spôsobmi. Napríklad závery Rady z 18. septembra 2007 o posilnení riadenia južných námorných hraníc Európskej únie povzbudili členské štáty k poskytovaniu bilaterálnej podpory členským štátom, ktoré musia čeliť osobitným problémom, uvádzajúc, že takáto forma podpory sa môže poskytovať na úrovni operácií v prípadoch navracania, podmienok na prijímanie žiadateľov, pracovnej odbornosti alebo dobrovoľných záväzkov s cieľom prevziať zodpovednosť za ľudí hľadajúcich azyl, utečencov, osoby používajúce subsidiárnu ochranu a nesprevádzané maloleté osoby.

  Claude Moraes (PSE). - Toto bola komplexná správa o teoretickom postavení rozdelenia bremena. Vieme, aké nástroje máme k dispozícii, ale dovoľte mi úprimne sa vás opýtať, aký postup implemetácie by bol vhodný v prípade Malty, ostrova Lampedusa a Kanárskych ostrovov? Máte pocit, že počas ostatných šiestich mesiacov členovia Rady, vrátane členov rady v západnej Európe, zobrali vážne záväzok rozdelenia bremena pre oblasti, kde vládne krízová situácia? Niektorí moji kolegovia tu prítomní to poznajú a vidia každý deň.

Nikto nenaznačil, že by Portugalsko bolo ľahostajné voči tomuto problému, ale ako je to s Radou, ktorá aktívne vykonáva rozdelenie bremena ? Implementuje sa? Prosím o vašu úprimnú odpoveď.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Som veľmi rád, že môžem odpovedať na otázky ctihodného poslanca, zvyčajne hovorím v mene portugalského predsedníctva a v súlade s jeho názormi o tejto problematike. Vážený pán poslanec vie, že migrácia a migračné toky, hlavne nezákonné migračné toky predovšetkým z regiónov južnej Európy predstavujú nový problém, s ktorým sme sa ešte pred pár rokmi nestretali.

Preto, samozrejme, musíme reagovať na tento neznámy fenomén a musíme prijať vhodné opatrenia. Tak ako je to vždy v prípade takého problému, keď sa reakcia na problém a použité nástroje formujú postupne, tak si aj my iba postupne uvedomujeme jeho dôležitosť a závažnosť. Ešte chcem v tejto súvislosti povedať, že kľúčovým slovom tohto problému pre portugalské predsedníctvo a pre Portugalsko ako členský štát je solidarita. Tak ako všetci dobre vieme, že ak nejaké problémy ovplyvňujú jeden alebo dva členské štáty, musia sa potom tieto problémy stať problémom nás všetkých, a preto aj v prípade nezákonného prisťahovalectva je solidarita vhodným slovom, pokiaľ si, samozrejme, uvedomujeme, že tieto fenomény často ovplyvňujú predovšetkým jednotlivé štáty.

Je pravda, že dosť často vedieme iba rozhovory, a je pravda aj to, že musíme a mali by sme robiť viac než iba viesť rozhovory. Uvedomenie si, že táto otázka je globálnym problémom, ktorý ovplyvňuje každého z nás a že všetci zaň nesieme zodpovednosť, je prvým krokom k jeho riešeniu. Samozrejme, sme presvedčení, že postupne a realisticky, ale s nevyhnutnou dávkou naliehavosti môžeme pokračovať v odvolávaní sa na ‘solidaritu’ a zároveň ju transformovať do konkrétnych činov a opatrení. Toto je úlohou predsedníctva a úlohou, ktorú musí vykonať Portugalsko ako členský štát. Takisto pochopíte, že nie je v silách iba jednotlivého štátu alebo samotného predsedníctva ovplyvniť všetky udalosti a všetky opatrenia, ako by sme si možno želali. Môžem vás však uistiť, že existuje zvýšené a čoraz silnejšie uvedomovanie si, že musíme spoločne niesť zodpovednosť a premeniť solidaritu na konkrétne výsledky.

  Simon Busuttil (PPE-DE). – (MT) So všetkou vážnosťou, vážený pán úradujúci predseda, ale vaša odpoveď ma nepresvedčila, hoci Rada ministrov o nej rozmýšľa, vieme, že ľudia sa stále topia v Stredozemnom mori a že krajiny Stredozemia nie sú schopné riešiť takéto nečakané situácie; to je aj dôvod, prečo ste ma nepresvedčili. Položím vám teraz konkrétnu otázku: Malta predložila Rade návrh o rozdelení bremena. Podľa tohto návrhu prisťahovalci zachránení v mori mimo vôd EÚ – napríklad vo vodách Líbye – by sa mali rozdeliť medzi všetky krajiny EÚ. Rád by som teraz vedel, aká bola rekcia Rady.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Veľmi dobre poznám túto situáciu a veľmi dobre poznám aj problém, ktorý predložila vláda Malty ohľadom tejto problematiky a na vašu otázku odpovedám rovnako, ako som odpovedal svojmu kolegovi: Predsedníctvo a Portugalsko ako členský štát sú si vedomí skutočnosti, že Portugalsko je južanskou krajinou, a preto my všetci budeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že slovo solidarita sa bude realizovať v praxi, majúc pritom na zreteli existujúce ťažkosti a problémy, hoci ako mnoho iných prípadov, aj tento si vyžaduje úpornú snahu a vytrvalosť.

  Predsedajúci. -

Otázka č. 3, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0781/07)

Predmet: Opatrenia na zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre nezákonných prisťahovalcov, najmä ženy a deti.

Aké opatrenia mieni prijať Rada, aby zabezpečila, že nezákonní prisťahovalci, najmä ženy a deti, budú žiť v dôstojných životných podmienkach, aby tak členské štáty jednotne plnili svoje medzinárodné záväzky?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Vážený pán predsedajúci, neviem, či je to možné alebo či je to v súlade s predpismi, ale ak niekto položí otázku, rád by som presne vedel, ktorý z vážených poslancov je jej autorom, pretože moja odpoveď bude adresovaná v prvom rade jemu.

Ako iste viete, návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných štandardoch a postupoch členských štátov, týkajúcich sa návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, stanovuje osobitné pravidlá pre zaobchádzanie s príslušníkmi týchto krajín. Článok 13 návrhu smernice stanovuje ochranné opatrenia ako podmienky pre pobyt všetkých osôb spadajúcich do pôsobnosti tejto smernice, až kým nebudú vrátení do krajiny ich pôvodu. Článok 15, ktorý stanovuje podmienky dočasnej väzby, definuje pravidlá pre zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín až do ich navrátenia. Článok 15 ods. 3 stanovuje, že osobitnú pozornosť treba venovať situácii zraniteľných osôb a obsahuje osobitné ustanovenie pre maloleté osoby. Ako určite viete, Európsky parlament a Rada v súčasnosti posudzujú návrh smernice.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Ďakujem, vážený pán predsedajúci; dovoľte mi zopakovať pripomienky pána Moraesa: teoreticky odpovedáte veľmi dobre a detailne na naše otázky. Aká je však zodpovednosť členských štátov, keď ešte nie je dokončená vaša analýza? Sú k dispozícii nejaké medzinárodné dohody a uplatňujú sa rovnako všetkými členskými štátmi alebo sa niektoré členské štáty z rôznych príčin starajú viac alebo menej? Aká je zodpovednosť prístupových krajín, ktoré slúžia ako tranzitné cesty pre nezákonných prisťahovalcov, najmä ženy a deti? Počas včerajšieho zasadnutia som spomenula komisárovi, že bol zatknutý dokonca iba 14-ročný nezákonný prevádzač utečencov.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Práve som povedal, že Rada a Európsky parlament momentálne diskutujú o návrhu smernice, ktorá rieši tento problém. Pretože návrh smernice nebol zatiaľ ešte schválený, nemôžem presne povedať, aké opatrenia navrhne na obranu a ochranu najslabších jednotlivcov, ktorí našu ochranu potrebujú najviac. Uvidíme. Návrh smernice teraz rieši otázky ochrany najslabších.

Môžem vám povedať, že keď my, portugalské predsedníctvo, hovoríme o otázke nezákonného prisťahovalectva, vždy hovoríme, že boj proti nemu je založený na dvoch základných princípoch: na solidarite a úcte k ľuďom a na úcte k humanitárnym tragédiám, ktoré podčiarkujú tento fenomén. Nemali by sme zaobchádzať s ľuďmi ako s predmetmi, a ani predsedníctvo ani Portugalsko neakceptuje a ani nikdy neakceptovalo, že humanitárny rozmer by mal byť v takýchto situáciách považovaný za druhoradý. Toto je naše principiálne stanovisko ako predsedníctva, také isté je naše principiálne stanovisko ako členského štátu EÚ a za žiadnych okolností toto stanovisko neopustíme.

  Predsedajúci. -

Otázka č. 4, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0784/07)

Predmet: Európska bezpečnostná stratégia

Aké sú doterajšie výsledky implementácie Európskej bezpečnostnej stratégie? Predovšetkým, aké výsledky sa dosiahli pri rozširovaní bezpečnostnej zóny vrátane okrajových regiónov Európy ? Je Rada spokojná so stratégiami ‘Mier prostredníctvom regionálnej integrácie’ a ‘Regionálna integrácia prostredníctvom mieru’ na geopolitických hraniciach EÚ?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Vážený pán predsedajúci, ctihodný pán poslanec, počas štvorročného obdobia, ktoré uplynulo od prijatia Európskej bezpečnostnej stratégie v decembri 2003, sa zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie dynamicky rozvinula.

Úspešne sme reagovali na hrozby identifikované v Európskej stratégii sledujúc pritom základnú líniu, ktorá udávala náš prístup. Mali sme však byť aktívnejší, dôslednejší aj kompetentnejší. Na nové hrozby terorizmu, šírenia zbraní hromadného ničenia, regionálnych konfliktov, degenerácie štátu a organizovaného zločinu sme odpovedali konkrétnymi akciami, ktoré odrážali celú škálu momentálne dostupných nástrojov Európskej únie, akými sú diplomatické akcie, občianske a vojenské misie a obchodné a rozvojové aktivity.

Aktívne sme sa zasadzovali za účinný multilaterálny prístup podporujúc a zvyšujúc spoluprácu so Spojenými národmi v oblasti krízového riadenia, vojny proti terorizmu a nešírenia jadrových zbraní. Naše operácie vo vzťahu k Európskej a bezpečnostnej a obrannej politike sú najviditeľnejším príspevkom ku globálnemu mieru a bezpečnosti a demonštrujú našu ochotu prevziať globálnu zodpovednosť. Od roku 2003 sme iniciovali 16 operácií krízového manažmentu, štyri vojenské a 12 civilných operácií v rôznych častiach sveta. Operácie v rámci bezpečnostnej a obrannej politiky sa uskutočnili na 3 kontinentoch a zahŕňali celú škálu operácií od operácií výlučne vojenských, ktoré boli súčasne spojené aj s reformou bezpečnostného sektora a inštitucionálneho rozvoja, až po politické misie na zabezpečenie zákonnosti. Od Acehu po Ramaláh, od Kinshasy po Sarajevo zavádza EÚ do života hlavné katalyzátory mieru a stability.

Tlak na Úniu však neustále narastá. Teraz sme sa v zásade rozhodli zorganizovať vojenskú misiu do Čadu a Stredoafrickej republiky, ktorej cieľom bude pomoc pri odstraňovaní regionálnych následkov krízy v Dárfúre. Sme takisto pripravení viesť politické misie zamerané na zabezpečenie zákonnosti aj do Kosova. Aktívne sme pracovali v záujme presadzovania mieru a stability v našom susedstve od západného Balkánu až po oblasť Stredozemného mora, využívajúc pritom všetky spôsoby, ktoré sme mali k dispozícii. Verím, že práca vykonaná vysokým predstaviteľom Javierom Solanom, politikou pre rozšírenie EÚ, Barcelonským procesom, Európskou susedskou politikou, o ktorej tu práve vedieme diskusiu, osobitnými predstaviteľmi v Bosne a Hercegovine, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a severným Kaukazom a mierovým procesom na Strednom východe, ako aj úloha EÚ ako člena Kvarteta a Trojky pre Kosovo, plus ďalšie misie EOBP (Európskej obrannej a bezpečnostnej politiky), ktoré som tu spomenul, odrážajú naše odhodlanie o vytvorenie bezpečnosti v našom susedstve.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predseda, ďakujem za vašu odpoveď. Mám pocit, že Európska bezpečnostná stratégia sa javí oveľa úspešnejšia pri misiách uskutočňovaných mimo európskeho kontinentu ako pri napĺňaní výziev vznikajúcich v rámci EÚ. Verím, že také situácie, aké vznikli v Kosove, manažment vznikajúcej krízy, politika podmienečnosti v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko (FYROM), kandidátskej krajiny, ktorej politický systém je v rozklade, a rusofóbia, ktorá zamestnáva našich kolegov z východnej Európy – nás vyzývajú na vytvorenie dôslednejšej a účinnejšej európskej bezpečnostnej stratégie.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Práve teraz sme v plenárnej sekcii diskutovali o Európskej susedskej politike, ktorá je presne určená pre našich partnerov na tomto kontinente. Napriek možným ťažkostiam a zlepšeniam, ktoré sa možno dali zaviesť, z celého možno vyvodiť všeobecný záver, že Európska susedská politika, ktorá je súčasťou našej stratégie, pracovala dobre a zabezpečila, že mnohí naši partneri sa môžu tešiť zo stability, hospodárskeho pokroku a hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Z dobre známych historických príčin mnohí z našich priateľov teraz prirodzene prežívajú obdobie, ktoré by sa mohli nazvať ako prechodné etapy, demokratická konsolidácia a konsolidácia zákonnosti, a vo väčšine prípadov sa nezaobíde bez ťažkostí, nepokojov a problémov. A toto platí pre niektoré krajiny. Nedávno sme viedli diskusiu o Gruzínsku, počas ktorej som povedal, že približne pred tromi týždňami som predsedal Asociačnej rade s Gruzínskom a mal som možnosť informovať našich gruzínskych kolegov, že sme s potešením zaznamenali napríklad významný pokrok v oblasti hospodárskeho rozvoja aj napriek problémom krajiny s Ruskom. Musíme byť preto pripravení na výrazný pokrok, ktorý očakávame, a chceme, avšak z dobre známych príčin niekedy musíme očakávať aj kroky nazad, ktoré, ako úprimne dúfame, budú iba prechodné, a veríme, že štáty a krajiny sa veľmi rýchlo vrátia na cestu pokroku a posilňovania zákonnosti.

Pri všetkej úprimnosti musím preto povedať ctihodnému pánovi poslancovi, že hoci my občania Európskej únie niekedy hovoríme veľmi skromne o našich výsledkoch a výsledkoch našej práce, musíme byť k sebe navzájom priateľskejší, ako tomu bolo v minulosti. Myslím, že sme niečo dosiahli aj napriek ťažkostiam.

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Vzhľadom na to, čo hovoria zmluvy Únie a obsah Reformnej zmluvy týkajúce sa otázok bezpečnosti a obrany, a vzhľadom na to, čo tu včera povedal francúzsky prezident, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že Francúzsko na budúci rok preberá predsedníctvo, mohla by Rada povedať Parlamentu, či predpokladá vytvorenie spoločnej obrannej politiky v rámci Európskej únie počas funkčného obdobia tohto Parlamentu alebo až v období nasledujúceho Parlamentu, a kedy predpokladá jej vytvorenie?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Ako ctihodný poslanec viete, že Rada nepripomienkuje príhovory hláv štátov členských štátov Európskej únie. Prirodzene som však zaznamenal stanovisko prezidenta Sarkozyho, ktoré je stanoviskom hlavy štátu veľmi významného členského štátu EÚ. Či sa budeme vyvíjať týmto smerom alebo nie, smerom k Európe s posilnenou obranou, o tom musí rozhodnúť Rada, a ako si iste viete predstaviť, nemôžem predvídať rozhodnutie Rady. Ak je toto rozhodnutím Rady – a ako iste viete, obrana je špecifickou oblasťou, ktorá si vyžaduje veľmi silný konsenzus – potom, prirodzene, budeme schopní ísť po tejto ceste, ale rozhodnutie je pochopiteľne v rukách Rady. Nemám krištáľovú guľu, a preto vám nemôžem povedať, ako ďaleko sa táto myšlienka rozvedie. Uvidíme, ale zatiaľ je to iba návrh zo strany prezidenta Sarkozyho, ktorý, samozrejme, bude veľmi pozorne vypočutý ako všetky jeho návrhy.

  Predsedajúci. -

Otázka č. 5, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0788/07)

Predmet: Prístupové rokovania s Macedónskom

Ako hodnotí Rada stav dosiahnutý pri priblížení Macedónska k členstvu v EÚ a kedy by podľa nej bolo možné alebo žiaduce stanoviť dátum pre začatie prístupových rokovaní?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Vážený pán predsedajúci, ctihodný pán poslanec, rozhodnutie Rady z decembra 2005 udeliť status kandidátskej krajiny Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko bolo uznaním výsledkov krajiny pri zavádzaní reforiem. Európska rada uviedla, že ďalšie kroky smerom k členstvu v EÚ by sa mali zvážiť v prvom rade na základe diskusie o stratégii rozširovania, tak ako je to uvedené v záveroch Rady z 12. decembra, ktorej zasadnutie sa skončilo ‘obnoveným konsenzom’ v oblasti rozšírenia, ktorý sa dosiahol na zasadaní Rady Európy v dňoch 14.-15. decembra 2006; v druhom rade na základe Kodanských kritérií, ktoré musí Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko úspešne splniť, po tretie, na základe požiadaviek stabilizačného a asociačného procesu a efektívnej implementácie stabilizačnej a asociačnej dohody, a nakoniec na základe potreby pre ďalší významný pokrok, ktorý je nevyhnutný pre splnenie ďalších kritérií uvedených v Stanovisku komisie a implementácií priorít v európskom partnerstve.

Komisia vo svojich správach o dosiahnutom pokroku detailne skúmala dosiahnutý vývoj. Po vyhodnotení situácie v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, ako je uvedené v správe Komisie z roku 2006, počas svojho zasadnutia v dňoch 11.-12. decembra 2006 vyjadrila Rada poľutovanie nad tým, že rýchlosť procesu reforiem sa v roku 2006 spomalila. V dňoch 14.-15. decembra 2006 Európska rada znovu zopakovala, že pokrok každej krajiny smerom k členstvu v Únii bude naďalej závisieť od snáh splniť Kodanské kritériá a od podmienok pomoci v rámci stabilizačného a asociačného procesu. Rada vyzvala Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko na zrýchlenie procesu reforiem v kľúčových oblastiach a zavedenie priorít určených v Európskom partnerstve s cieľom posunúť sa smerom dopredu k prístupovému procesu. Štvrté stretnutie Stabilizačnej a asociačnej rady medzi Európskou úniou a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko sa uskutočnilo minulý rok 24. júla. Mimoriadne významným odkazom, ktorý je uvedený v spoločnom stanovisku Únie pre Stabilizačnú a asociačnú radu, bolo neochvejné presvedčenie a trvanie na tom, že stabilita a riadne fungovanie demokratických inštitúcií sú podstatnými aspektmi politických kritérií, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie pokroku smerom k európskej integrácii. Inštitúcie ako vláda, parlament a prezident musia efektívne vykonávať svoje funkcie a spolupracovať. Musia však plniť aj svoje diferencované úlohy a spolupôsobiť tak, ako je to stanovené v ústave. Je potrebné vytvoriť a udržiavať priaznivé politické prostredie, aby sa krajina mohla sústrediť na nevyhnutné reformy, zamerané na dosiahnutie pokroku na ceste k členstvu v Únii. Ďalšie úsilie je potrebné vyvinúť na vybudovanie dôvery medzi etnickými komunitami na všetkých stupňoch. Únia pripomenula, že trvalá implementácia Ochridskej rámcovej dohody bola kľúčovým prvkom politických kritérií. Maximálne úsilie bude potrebné vyvinúť na dosiahnutie čo najširšej politickej dohody o spoločných reformách uskutočňovaných v plnom súlade s literou a duchom dohody.

Stretnutie tiež pripomenulo dôležitosť dosahovať pokrok v oblastiach spravodlivosti a vnútorných záležitostí, predovšetkým v boji s organizovaným zločinom a korupciou. Rada súčasne pripomenula, že regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy sú nevyhnutnou súčasťou procesu európskej integrácie. Na záver by som ešte rád povedal, že Rada veľmi dôkladne skúma správu Komisie publikovanú 6. novembra, ktorá bude v decembri predmetom záverov Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy.

  Bernd Posselt (PPE-DE). - (DE) Vážený pán úradujúci predseda, ďakujem za vašu vyčerpávajúcu odpoveď. Mám ešte dve stručné doplňujúce otázky. Po prvé, myslíte si, že dátum pre začatie prístupových rokovaní by bolo možné stanoviť v priebehu budúceho roka? Macedónsko získalo status žiadateľa ešte pred dvoma rokmi a je preto naozaj najvyšší čas začať rozmýšľať o dátume.

Moja druhá doplňujúca otázka znie: Aký prístup sa prijme? Robia sa nejaké pokusy spojiť prístupový proces Macedónska s procesom ostatných krajín, ako napríklad Srbska, alebo sa k tejto krajine pristupuje osobitne, nezávisle od ostatných?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Ako ctihodný pán poslanec isto chápe, neviem, či by sme teraz momentálne boli alebo neboli schopní určiť dátum na budúci rok pre začatie prístupových rokovaní s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Pred začatím takýchto rozhovorov musí Bývala juhoslovanská republika Macedónsko splniť ťažké a náročné kritériá a podľa toho, do akej miery sa jej podarí splniť tieto kritériá a podmienky, sa vzdiali alebo priblíži ku dňu, kedy jej bude oznámené začatie prístupových rokovaní. Povedal by som však, že kandidátska krajina by vedela odpovedať lepšie na túto otázku ako Európska únia.

Čo sa týka spájania prístupových procesov, predsedníctvo zastáva a vždy zastávalo názor, že každá kandidátska krajina musí byť posudzovaná samostatne na základe toho, čo dosiahla. Ak sa kandidátska krajina stane vhodným kandidátom, pretože splnila záväzky a podmienky pre začatie prístupových rokovaní, mal by jej byť udelený status kandidátskej krajiny nezávisle od toho, čo sa odohráva v paralelných procesoch ostatných kandidátskych štátov.

  Predsedajúci. -

Otázka č. 6, ktorú predkladá Sarah Ludford (H-0790/07)

Predmet: Ochrana tigrov

Čo urobila EÚ a o akých opatreniach uvažuje na podporu a pomoc Indii a ostatným zúčastneným krajinám v problematike ochrany tigrov, do ktorej by boli zapojení a súčasne aj finančne zainteresovaní miestni obyvatelia?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Vážený pán predsedajúci, ctihodná pani poslankyňa, Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín alebo CITES, vytvára medzinárodný právny rámec pre ochranu tigrov a ostatných ohrozených druhov. EÚ a jej členské štáty výrazne podporujú CITES vo finančnej i politickej oblasti.

V posledných rokoch EÚ kládla osobitný dôraz na potrebu zvýšenia snáh pri uplatňovaní praktických postupov pri vykonávaní kontrol CITES s cieľom obmedziť nezákonné porážanie a obchod so zvieratami a zabezpečiť udržateľný obchod so živočíšnymi druhmi. Na podčiarknutie tejto potreby Komisia vydala Odporúčanie č. 207/425/ES z 13. júla 2007, ktoré stanovuje súbor opatrení na presadzovanie nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodovania s nimi. Medzitým sa druh ‘pantera tigris’ dostal do zoznamu uvedeného v Dodatku A nariadenia Komisie zo dňa 9. augusta 2005 a aj do zoznamu uvedeného v Dodatku I CITES, čo znamená, že exempláre tohto druhu možno premiestňovať iba za výnimočných okolností podliehajúcim prísnym kritériám. Na splnenie týchto kritérií a získanie rozhodnutia na povolenie obchodu je potrebné poskytnúť záruky, že neohrozia stav zachovania tohto druhu.

Chceme upriamiť vašu pozornosť aj na potrebu medzinárodnej spolupráce predovšetkým v oblasti vybudovania kapacít, ktoré by uľahčovali zavedenie politík na ochranu a trvalo udržateľné využívanie voľne žijúcich živočíchov a rastlín v krajinách, kde sa tieto druhy nachádzajú. EÚ preto podporila Rozhodnutie o ázijských veľkých mačkách, ktoré bolo schválené na 14. zasadnutí strán CITES začiatkom tohto roku, zamerané na zintenzívnenie postupov a snáh pri ochrane živočíšnych a rastlinných druhov.

Sme tiež pripravení poskytnúť pomoc Indii a ostatným štátom distribučnej oblasti pri zavádzaní týchto rozhodnutí. Uvedomujeme si, že efektívne zavedenie opatrení na ochranu druhov si vyžaduje účasť miestnej populácie. Podčiarkli sme prostredníctvom CITES potrebu zabezpečiť podporu a spoluprácu miestnych a vidieckych komunít pri riadení zdrojov voľne žijúcich živočíchov a rastlín a postupne aj spoluprácu v boji s nelegálnym obchodom s týmito druhmi.

  Sarah Ludford (ALDE). - Veľmi pekne ďakujem predsedníctvu za odpoveď a prečítam si spomenuté dokumenty.

Vážnym problémom však je, že situácia týkajúca sa populácie tigrov je kritická. Vo voľnej prírode žije v súčasnosti iba okolo 3000 tigrov. Do roku 2020 môžu tieto voľne žijúce zvieratá vyhynúť. Hlavnou príčinou je pytliactvo, hnacou silou ktorého je lukratívny nezákonný obchod s tigrou kožou a všetkými časťami jeho tela, ktorý sa začína rozširovať do východnej Európy. Indické lesné úrady nie sú schopné poradiť si s organizovanými skupinami pytliakov z dôvodov chronického nedostatku finančných prostriedkov. Môže EÚ pomôcť vyriešiť túto situáciu ? Máme konkrétne projekty?

Čínsky predstaviteľ nedávno povedal, že je veľmi ťažké odolávať tlaku na otvorenie trhu s tigrom. Samozrejme, že kľúčom na vyriešenie tohto problému je na jednej strane vzdelanie, ale aj poskytnutie finančného podielu miestnemu obyvateľstvu za zachovanie vyššej hladiny populácie tigrov. Čo momentálne robí EÚ v oblasti konkrétnych projektov?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Ctihodná poslankyňa si zaiste povšimne, že som obšírne a detailne hovoril o medzinárodnom právnom rámci, v ktorom Európska únia existuje a vykonáva svoje aktivity. Vyjadril som prirodzene ochotu, pripravenosť a záväzok Rady v medziach tohto medzinárodného rámca vyvíjať maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby boli aplikované všetky stanovené opatrenia.

Veľmi jasne som tiež povedal, že si uvedomujeme nevyhnutnosť pracovať spoločne s miestnym obyvateľstvom, ktoré je v priamom styku s ohrozenými druhmi. Boj proti pašeráctvu a podobným nezákonným aktivitám nie je ľahký, a ľudia, ktorí s takýmito situáciami prichádzajú do styku, to vedia. Sú si vedomí toho, že je to dlhý, ale nevyhnutný boj, hodnotenie, s ktorým súhlasím.

Verejná mienka celej Európy je s vami, pretože to, čo sme nedávno videli v súvislosti s nezákonným obchodom s ohrozenými druhmi ukazuje, že ľudia si dnes väčšmi uvedomujú potrebu upriamiť svoju pozornosť na tieto problémy, než tomu bolo v minulosti. Tlak verejnej mienky a pozornosť vyvolaná týmito situáciami sú preto oveľa silnejšie ako boli predtým. Môžete sa preto spoliehať na verejnú informovanosť, ktorá je nevyhnutá i preto, aby sme i my ako EÚ a naše členské štáty mohli účinnejšie konať. Ako som už povedal, musíme si uvedomiť, že je to ťažký boj.

  David Martin (PSE). - Vážený pán úradujúci predseda, jasne ste dali najavo, že vy a Rada ako celok ste sa zaviazali k ochrane a zachovaniu tigrov. Rovnako aj indický predseda vlády vo svojich stanoviskách sa s nadšením zaviazal k ochrane tigrov. V súčasnosti prebiehajú bilaterálne rokovania s Indiou s cieľom vytvoriť bilaterálnu zmluvu medzi EÚ a Indiou, myslíte si, že toto je predmet, ktorý by mohol byť zahrnutý do tejto zmluvy a že by sme mohli ísť až za hranice našich súčasných záväzkov v rámci CITES a pomohli tak so vzdelaním, odbornou prípravou, zachovaním – radom opatrení, o ktorých hovorila pani barónka Ludfordová?

  Reinhard Rack (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda, moja otázka súvisí s touto problematikou, ale týka sa trochu iného aspektu. Myslím si – a vy ste na to správne poukázali – že podobné otázky, o ktorých tu práve diskutujeme, vyvolávajú vo verejnosti silné emócie. Na druhej strane – a vy ste tiež poukázali na právny status – máme v Európskej únii plné právo osobovať si nárok na legislatívne právomoci pri každom probléme, ktorý hlboko znepokojí každého člena EÚ? Alebo by sme nemali byť skôr zdržanliví v týchto záležitostiach?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Veľmi dobre, musím sa priznať, vážený pán predsedajúci, že som úplne nerozumel vašej druhej otázke, možno pre časové oneskorenie pri tlmočení.

Čo sa týka otázky ochrany tigra a dialógu s Indiou, musím pri všetkej úprimnosti povedať, je to špecifická otázka, nad ktorou som neuvažoval, ale budem v budúcnosti, a preto si zaznamenám podnety ctihodného poslanca. V našom bilaterálnom dialógu s Indiou – v pripravovanom samite EÚ-India – by sme tiež mohli prerokovať problematiku chránených druhov a možnosti pre lepšiu ochranu ohrozených druhov.

Musím sa priznať, že z dôvodu tlmočenia, aspoň si to myslím, som nerozumel vašej druhej otázke.

  Reinhard Rack (PPE-DE). - (DE) Ďakujem veľmi pekne a ospravedlňujem sa, že som hovoril veľmi rýchlo. Úmyselne som sa snažil vyhnúť sa prekročeniu časového limitu. Myslím, že je dôležité, že riešime otázky, na ktorých Európanom záleží. Na druhej strane by sme si mali byť vedomí právnych obmedzení Únie a pokiaľ je to v našich silách, dbať na rešpektovanie týchto obmedzení.

Prístup, ktorý ste navrhli, vyzerá byť zaujímavý, nemali by sme sa však nechať obviňovať z toho, že Únia si nárokuje na kompetencie pre všetky globálne otázky.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Súhlasím s ctihodným pánom poslancom, Európska únia nemôže a nemala by byť zodpovedná za všetko a ani by nemala byť zo všetkého obviňovaná alebo za všetko posudzovaná. Mnohé tieto aspekty a zodpovednosti v súlade so zmluvami ležia na pleciach členských štátov a v tomto prípade sa môžu stať zodpovednosťami členského štátu a štátu, kde sa takéto situácie vyskytujú.

Európska únia nie je a ani nemôže byť univerzálnym liekom, pretože existuje jeden princíp, princíp subsidiarity, ktorý musí byť vždy rešpektovaný.

  Predsedajúci. -

Otázka č. 7, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0792/07)

Subject: Centrá finančných služieb z tretích štátov

Zverejní Rada stanovisko o tom, ako sa zapája do činnosti centier finančných služieb z tretích štátov v oblastiach spoločných záujmov?

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Vážený pán predsedajúci, ctihodný pán poslanec, Rada v záveroch prijatých v máji 2006 víta Bielu knihu Komisie o politike finančných služieb na roky 2005 - 2010. Rada osobitne víta, citujem: „myšlienky predložené s rešpektom k narastajúcemu významu externej dimenzie vo finančných službách – najmä prehĺbiť a rozšíriť regulačné dialógy s tretími krajinami a pracovať smerom k ďalšiemu otvoreniu globálnych finančných servisných centier“.

Na iniciatívu portugalského predsedníctva Rada ECOFIN 9. októbra preskúmala aktuálny stav makroekonomických, finančných a regulačných dialógov s hlavnými partnermi Únie – Spojenými štátmi, Japonskom, Ruskom, Indiou a Čínou. Počas diskusie bola podčiarknutá dôležitosť týchto strategických dialógov. Takéto dialógy umožňujú posilnenie konvergencie, spolupráce a vzájomného porozumenia medzi globálnymi partnermi, a tým pomáhajú pri uľahčovať prístup na príslušné trhy a podporovať makroekonomickú a finančnú stabilitu predovšetkým vo finančných službách. Výsledkom týchto dialógov bol významný pokrok v oblasti konvergencie a ekvivalencie účtovných štandardov.

Rada podporuje prácu, ktorú vykonáva Komisia, a nazdáva sa, že globalizácia finančného trhu si vyžaduje zosilnenie snáh s cieľom dosiahnuť konvergenciu a kooperáciu na medzinárodnej úrovni v súlade so strategickou víziou Komisie a Rady o potrebe posilniť vonkajšie dimenzie Lisabonskej zmluvy prostredníctvom podporovania medzinárodného prístupu k regulačnej spolupráci a konvergencii a ekvivalencii štandardov.

Dôraz sa kládol na dôležitosť zabezpečenia jednotného prístupu v tejto oblasti pre Európsku úniu a uvažovalo sa, že informácie o vývoji takýchto dialógov by sa mali naďalej pravidelne zasielať Rade.

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Rád by som sa poďakoval predsedníctvu Rady za jej odpoveď. Vie predsedníctvo Rady o tom, že existuje teória, podľa ktorej by rozvojovému svetu pomohlo, ak by na jeho území existoval finančný sektor v oblasti služieb? Vzhľadom na skúsenosti Portugalska hlavne z Afriky, mohol by som sa spýtať predsedu Rady, či jeho správa neobsahuje nejakú odozvu na tieto skúsenosti a či by nemohol zariadiť, aby sa tieto mohli preskúmať a aby sa v tejto činnosti i naďalej pokračovalo, pretože to môže byť spôsob, ako pomôcť nielen rozvojovému svetu, ale pri globálnych výmenách by to mohlo byť prospešné aj tejto časti sveta.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Ctihodný pán poslanec má pravdu, nemám k dispozícii písomnú odpoveď, ktorú by som vám mohol poskytnúť, ale dám vám svoje stanovisko. V tejto súvislosti sme mali dnes ráno veľmi zaujímavú diskusiu o globalizácii, kde sme tiež diskutovali o otázkach finančných služieb a otázkach týkajúcich sa otrasov na niektorých finančných trhoch.

Otázka, ktorú považujem za podstatnú vo vzťahu k Afrike a ktorá je veľmi úzko spojená s európsko-africkým samitom, sa týka postavenia Afriky v procese globalizácie: mala by byť Afrika plnoprávnym partnerom, podľa nás mala, mala by byť Afrika aktívnym partnerom pri riešení problémov a výziev vzniknutých v procese globalizácie, a mala by mať k dispozícii účinné nástroje, tak aby skutočne bola plnoprávnym partnerom pri globalizácii alebo na druhej strane chceme Afriku odsúdenú na vojnu, neistotu, nízku úroveň rozvoja a chudobu?

V tomto kontexte by sme preto radi privítali, aby sa finančné alebo iné nástroje, iniciatívy alebo mechanizmy, ktoré by mohli spojiť Afriku s nami všetkými, s Európskou úniou a s ďalšími veľkými vznikajúcimi blokmi, stali hlavnou témou rozhovorov a diskusií o globalizácii.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Ďakujem, vážený pán predsedajúci a vážený pán úradujúci predseda, že ste tu zostali dlhšie s nami všetkými nad rámec vyhradeného času, veľmi to oceňujeme.

Aké sú podľa vás príčiny, ktoré zabraňujú výraznejšiemu pokroku v tejto oblasti, a myslíte si, že súčasný stav je postačujúci a že sa už urobilo v tejto oblasti dosť? Pretože je to práve spotrebiteľská dôvera v sektore finančných služieb v rámci Európy i mimo jej územia, o ktorej tu práve hovoríme.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. - (PT) Daný problém a vedenie dialógov v tejto špecifickej oblasti, ktorá je aj súčasťou otázky, ktorá mi bola položená, riadila Komisia a bola za ňu aj zodpovedná. Musím sa tiež priznať, že nie som finančným odborníkom, a preto ani nemám požadované dôkladné vedomosti potrebné na to, aby som vám dal odbornú odpoveď. Žiadate odbornú odpoveď, ale ja vám ju nemôžem dať. Môžem vám dať iba politickú odpoveď, ktorá načrtne novú realitu, nový problém a novú výzvu, ale aj novú príležitosť. Tento problém by sa mal a aj sa teraz skúmal a rozvinul sa do neslýchaných rozmerov. V Európskej únii musíme, prirodzene, tiež, ak sa vyskytne problém, hľadať vhodné odpovede, a ak sa prípad vyvíja a robí pokrok, musíme mať k dispozícii aj vhodné nástroje.

Nemôžem vám presne povedať, aké prekážky mohli vzniknúť alebo môžu vzniknúť, môžem vám však dať svoje stanovisko, pretože poznám zodpovednosti politiky Európskej únie a Rady v tejto oblasti. Dovoľte mi na záver povedať, že je pre mňa veľkým potešením zostať tu s vami dlhšie, pretože môj mandát sa blíži ku koncu. Budem môcť byť s vami ešte jeden raz, a preto musím čo najlepšie využiť túto skúsenosť.

  Predsedajúci. - Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu doslovného záznamu).

Hodina otázok pre Radu sa skončila.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.45hod. a pokračovalo od 21.05)

PREDSEDÁ: EDWARD McMILLAN-SCOTT
podpredseda