Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 15. novembra 2007 - Štrasburg

3. Zhodnotenie sociálnej situácie (rozprava)

  Predsedajúca . − Ďalším bodom rokovania je správa pani Elizabeth Lynneovej, v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, o zhodnotení sociálnej situácie (2007/2104(INI)) (A6-0400/2007).

  Elizabeth Lynne (ALDE), spravodajkyňa. – Vážená pani predsedajúca, rada by som na úvod poďakovala tieňovým spravodajcom. To, že k správe takého rozsahu neprišli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na plenárnom zasadnutí naznačuje, že ide skutočne o správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, na ktorú môžeme byť všetci hrdí. Rada by som takisto poďakovala Komisii za úzku spoluprácu a portugalskému predsedníctvu za to, že sociálnu politiku určilo sa svoju prioritu.

V Európe čelíme obrovskej výzve. Táto výzva je jednou z cností. Ide o stratenú možnosť, neschopnosť žiť život bez dobročinnosti iných a život bez diskriminácie, chudoby a sociálneho vylúčenia.

Náš cieľ je jasný: chceme rozšíriť možnosti, aby nikto, bez ohľadu na zázemie alebo okolnosti, neostal pozadu. Víziou Európy musí byť sloboda a príležitosť pre všetkých, zvyšovanie možností a podnetov na prácu, a zároveň posilnenie siete zabezpečenia pre tých, ktorí nie sú schopní pracovať.

Údaje v roku 2007 sú mrazivé: 72 miliónov európskych občanov naďalej žije v chudobe; 8 % všetkých ľudí v Európskej únii v súčasnosti trpí chudobou napriek tomu, že sú zamestnaní. To sú skutočne otrasné čísla. Ale čo vlastne znamenajú? Znamenajú, že každý šiesty občan v súčasnosti žije pod hranicou chudoby – každý šiesty! Kto by tomu uveril, že je to možné v roku 2007! Päťdesiat rokov po Rímskej zmluve, po 50 rokoch hospodárskeho rastu 10 % ľudí patrí do domácností, kde nikto nepracuje! Napriek všetkému chudoba ostáva jedným z najväčších sociálnych problémov, ktorým Európa čelí, a znižovanie sociálneho vylúčenia musí byť stredobodom našich politík.

V niektorých oblastiach sa nám darí, ale položme si ruku na srdce: väčšinou úspešní nie sme. Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa v mnohých členských štátoch EÚ zväčšuje. Odstránenie chudoby súvisiacej s príjmami musí byť aj naďalej prioritou členských štátov, ale na každého šiesteho, ktorý žije vo finančnej chudobe, pripadajú mnohí ďalší, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti z iných dôvodov. Musíme uznať, že mnohé rodiny – ba aj mnohí jednotlivci – zažívajú aj komplikovanejšie problémy ako len nízky príjem. Prekážky príležitostí sú zložité. Včasný zásah je dôležitejší než čokoľvek iné. Prevencia je, samozrejme, lepšia ako liečba.

V Spojenom kráľovstve vieme, že u dcéry dospievajúcej matky je trojnásobne vyššia pravdepodobnosť, že sa takisto stane matkou v dospievajúcom veku; vieme, že u synov odsúdeného otca je viac než štyrikrát vyššie riziko, že budú usvedčení z trestného činu, ako u tých, ktorých otec nebol odsúdený. V mnohých oblastiach však netreba objavovať Ameriku. Musíme sa pozrieť, ako ostatné krajiny EÚ riešia tieto otázky a učiť sa od nich. Musíme si účinnejšie vymieňať osvedčené postupy. Napríklad vo Fínsku sa zaviedol holistický trvalo udržateľný prístup, ktorý sa neuveriteľne účinným spôsobom prejavil pri znižovaní počtu ľudí, ktorí sú bez domova. V Dánsku sa pre zmenu skôr vykonávajú nové politiky, ktoré zlepšujú kvalitu života dlhodobých bezdomovcov, ako by mali mať len jediný cieľ integrovať týchto jedincov do väčšinovej spoločnosti. V Belgicku pracujú ľudia, ktorí zakúsili chudobu, so sociálnymi pracovníkmi, aby lepšie pochopili potreby chudobných ľudí.

Chudobu nespôsobuje vždy len nezamestnanosť: chudoba vyskytujúca sa napriek zamestnaniu je takisto problémom. Práve preto som vyzvala na výmenu osvedčených postupov pri zabezpečení dôstojnej minimálnej pracovnej mzdy vo všetkých členských štátoch. Prinajmenšom päť členských štátov EÚ dokonca žiadnu nemá. Musíme takisto tlačiť členské štáty, aby prijali minimálny životný príjem pre všetkých.

Členské štáty sa musia viac snažiť, aby takisto zabránili využívaniu zraniteľných pracovníkov; aby sa uistili, že ľudia s postihnutím a staršie osoby mali prístup k zamestnaniu; aby zabránili obchodovaniu; zabezpečili práva žiadateľov o azyl; zaistili rovný prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnej činnosti pre všetkých; aby zbavili stigmy ľudí s ťažkosťami s duševným zdravím; a podporovali konštruktívnejší prístup k drogám a alkoholu.

Toto je len niekoľko otázok, ktorým sa správa venovala. Víziou Európy musí byť sloboda a príležitosti pre všetkých. Preto je také dôležité venovať sa príprave mechanizmov na európskej úrovni, aby sa výmena osvedčených postupov stala realitou.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na úvod by som chcel zablahoželať spravodajkyni, pani Lynneovej, k jej veľmi zaujímavej a súhrnnej správe. Som veľmi rád, že sa Európsky parlament rozhodol zaoberať značne širokým okruhom sociálnych otázok zahrnutých do tejto správy, otázok, ktoré je potrebné naliehavo riešiť. Táto správa je významným príspevkom k pokračujúcemu hodnoteniu sociálnej situácie.

Tento dokument prichádza v čase, keď Komisia a členské štáty skúmajú možnosti posilnenia sociálneho rozmeru lisabonskej stratégie. Musíme reagovať na obavy našich občanov a uvedomiť si, že sociálna spravodlivosť je pre nich jedným z kľúčových problémov. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že Európska únia má zohrávať ústrednú úlohu pri podpore integrovanejších a súdržnejších spoločností.

Ako uviedol pán predseda Barroso počas hlavnej rozpravy o globalizácii včera ráno, Európskej únii sa podarilo dosiahnuť významný pokrok pri dosahovaní lisabonských cieľov. Vytvárajú sa nové pracovné miesta: 3,5 milióna nových pracovných miest sa vytvorilo len minulý rok. Miera nezamestnanosti sa znížila približne na úroveň 7 %. Hoci ide stále o vysoké číslo, je najnižšie za posledných 10 rokov. Hospodársky rast bol uspokojivý napriek nedávnej finančnej nestabilite.

Netreba však zaspať na vavrínoch. Realizácia lisabonskej stratégie neprebiehala rovnomerne, a nepodarilo sa dosiahnuť všetky jej ciele. V skutočnosti 12 miliónov ľudí nemá prácu a často sú to mladí ľudia alebo dlhodobo nezamestnaní s chabými vyhliadkami profesijného rastu alebo sociálneho postupu; 8 % európskej pracovnej sily trpí chudobou napriek zamestnaniu; 78 miliónov európskych občanov je vystavených chudobe a každého piateho občana Európskej únie sužujú nedostatočné životné podmienky.

Skrátka, je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na naplnenie našich spoločných sociálnych cieľov. Teraz, keď vidíme pozitívne výsledky stratégie Európskej únie v oblasti rastu a zamestnanosti, je ten správny čas na začatie napĺňania sociálnych cieľov.

Vítam odkaz v správe na nevyhnutnú politickú vôľu a odhodlanie riešiť otázky chudoby a vylúčenia. Rovnako sa domnievam, že je naliehavo potrebné zaoberať sa detskou chudobou, bojovať proti diskriminácii a zvýšiť diverzitu. To, samozrejme, znamená monitorovanie transpozície príslušných právnych predpisov do vnútroštátneho práva a v prípade potreby začatie konania proti tým členským štátom, ktoré nedodržali právne predpisy Európskej únie.

Správa sa takisto venuje prekážkam, ktoré bránia začleneniu do spoločnosti a integrácii do pracovného trhu. Súhlasím s tým, že musíme spojiť podporné opatrenia s vhodnými bezpečnostnými sieťami s cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo.

Tento postoj sa odráža v nedávnom oznámení Komisie o aktívnom začlenení. Toto oznámenie vymedzuje tri kľúčové zložky vyváženého a strategického prístupu k aktívnemu začleneniu:

– prístup k integrovaným trhom práce,

– lepší prístup k službám,

– primeraná podpora príjmu.

Týmto oznámením sa takisto začína realizovať druhá fáza konzultácie so sociálnymi partnermi o týchto otázkach s cieľom zlepšiť spoluprácu Európskej únie v oblasti aktívneho začlenenia.

Na základe tejto konzultácie Komisia plánuje vypracovať odporúčanie o spoločných zásadách aktívneho začlenenia, ktoré je naplánované na druhý polrok 2008. V ďalšom oznámení, ktoré sa má prijať v nasledujúcich niekoľkých týždňoch, Komisia takisto predloží nové opatrenia na podporu aktívneho začlenenia ľudí s postihnutím.

Komisia je vďačná Európskemu parlamentu za jeho sústavné úsilie o potlačenie diskriminácie. Ako sa uvádza v legislatívnom a pracovnom programe na rok 2008, Komisia predloží v roku 2008 návrhy na vyriešenie problému existujúcej ochrannej medzery v rámci článku 13 zmluvy. Návrhy, ktoré sa majú prijať do budúceho leta, budú založené na dlhodobom dialógu s Európskym parlamentom, na základe skúseností z Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých 2007 a rozsiahlej konzultácie verejnosti.

Európska únia dosiahla významný pokrok pri dosahovaní rodovej rovnosti a Európsky parlament jej bol v tomto procese dôležitým partnerom. Musíme však naďalej posilňovať rodovú rovnosť v budúcnosti. Toto je základné právo, ako aj rozhodujúca podmienka na dosiahnutie cieľov Európy v oblastiach rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. Preto vítam najmä odkaz správy na rodovú rovnosť.

Od prijatia Amsterdamskej zmluvy sa dosiahol pokrok vo všetkých oblastiach rodovej rovnosti a od roku 2003 v oblasti rovnakých príležitostí pre ľudí s postihnutím. Z toho vyplýva, že treba vykonať ešte kus práce v obidvoch oblastiach. Skutočnosť, že viacnásobná diskriminácia stále pretrváva je silným argumentom v prospech sústavného zdôrazňovania rovnakých príležitostí vo všetkých oblastiach. Touto témou sa bude zaoberať oznámenie Komisie, ktoré sa má prijať v roku 2008 a bude založené na ponaučeniach z Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých 2007.

Dámy a páni, sociálna situácia EÚ sa, prirodzene, mení podľa toho, ako sa vyvíja naša spoločnosť a ako sa mení celková globálna realita. Napriek tomu som presvedčený, že základná koncepcia, t. j. rovnováha medzi hospodárstvom a sociálnymi a ekologickými aspektmi, ostáva v plnej platnosti. Je teda na nás, aby sme stále hľadali nové prístupy, ktoré nám umožnia prekonať problémy, ktoré stále pretrvávajú.

  Miroslav Mikolášik , spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (SK) Monitorovanie sociálnej situácie a sociálnych politík v členských krajinách je bezpochyby potrebné na identifikovanie problémov a výziev, ktorým Únia čelí, ale ešte dôležitejšie sú akcie, ktoré podnikneme na ich odstránenie.

Z pohľadu verejného zdravia by sme mali upriamiť pozornosť na tie problémy, s ktorými sa obyvatelia Únie stretávajú pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti. V dôsledku demografického vývoja a predlžovania priemernej dĺžky života musíme rozvíjať také stratégie verejného zdravia, ktoré prispejú k skvalitneniu života Európanov a ktoré budú zamerané hlavne na prevenciu chorôb a účinný boj proti nim. Zároveň by mali zohľadniť potrebu kvalitnej, dostupnej a spoľahlivej starostlivosti o zdravie všetkých vrstiev obyvateľstva bez ohľadu na ich sociálne postavenie, vek či krajinu, v ktorej žijú.

Osobitnú pozornosť by sme mali venovať skupinám najviac znevýhodnených osôb, akými sú osoby s telesným či mentálnym postihnutím, ľudia v pokročilom veku alebo deti. S ohľadom na neustále rastúce náklady zdravotníctva členských štátov by mali tieto prijať účinné opatrenia, akými sú cielené informačné kampane, používanie generických liekov, využívanie nových technológií, opatrenia vzájomnej pomoci na miestnej úrovni alebo väčšia solidarita generácií a rodín. Členské štáty v spolupráci s Komisiou by sa mali ďalej snažiť rozvíjať politiky a podporovať európske iniciatívy v oblasti boja proti fajčeniu, alkoholizmu či obezite, ktoré rozhodne pomôžu zvýšiť kvalitu života našich spoluobčanov.

V neposlednom rade by sme sa mali zamerať na správne uplatňovanie už existujúcich právnych predpisov v oblastiach, ktoré súvisia s verejným zdravím. Členské štáty spolu s Komisiou by mali zabezpečovať dodržiavanie európskych právnych predpisov v oblasti kvality vody, ovzdušia a pôdy, znižovanie hlučnosti, ako aj uplatňovanie nariadenia o chemických látkach a výrobkoch REACH.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. – (PT) V tomto stanovisku Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť zdôrazňuje, že chudoba a sociálne vylúčenie sa vyznačujú viacerými rozmermi, ale najvýznamnejšie z nich sú ekonomická situácia rodín, podmienky bývania a prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti.

Výbor vyzdvihuje, že ženy a deti sú hlavnými obeťami chudoby a sociálneho vylúčenia a poznamenáva, že ešte väčšiemu riziku sú vystavení prisťahovalci, staršie osoby, ľudia s postihnutím a príslušníci rodín s jedným rodičom. Takisto uvádza, že priemerne 15 % žiakov opúšťa vzdelávací systém, ale že v niektorých krajinách ako Portugalsko táto miera dosahuje až 40 %, čo je dôvodom na znepokojenie, pokiaľ ide o vzdelávanie a prípravu mladých dievčat.

Zdôrazňuje význam udržiavania kvalitných verejných služieb, pevného verejného a všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a vysokej úrovne sociálnej ochrany a kvality zamestnania v spojení s právami, ako aj zabezpečenia účinného uplatňovania rodového hľadiska pri formulovaní a vykonávaní týchto verejných politík; napokon nalieha na Komisiu a členské štáty, aby sa prednostne zaoberali sociálnou integráciou žien a právami žien, primeranou úpravou ich príslušných politík vrátane politiky týkajúcej sa rozdelenia príjmu.

  Edit Bauer, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán komisár, dámy a páni, správa pani Lynneovej, ku ktorej jej srdečne blahoželám, zjavne nemá a ani nemôže mať posledné slovo v otázke sociálneho začlenenia a transformácie sociálnej politiky.

Často sme náchylní považovať európsky sociálny model za večný, ale sociálna politika sa musí očividne takisto meniť, nielen prostredníctvom globalizácie, ale aj prostredníctvom hospodárstva, sociálnych očakávaní, demografickej výzvy a meniacich sa hodnôt, keďže musíme nájsť vhodné odpovede na výzvy, ktorým čelíme. Aj z tohto dôvodu je potrebné privítať podnet Komisie na prípravu istého druhu súpisu sociálnych problémov ťažiacich obyvateľstvo Európy.

Je zrejmé, že takmer 500 miliónov občanov Únie nie je rovnorodá masa. Napriek skutočnosti, že rozdiely v príjme medzi starými členskými štátmi sa znižujú, rozdiely medzi bohatými a chudobnými oblasťami sa stále vyznačujú rastúcim trendom. Dve tretiny obyvateľstva desiatich nových členských štátov EÚ žijú v chudobných oblastiach, kde je úroveň príjmu polovičná, alebo menej než polovičná, oproti priemernému príjmu starých členských štátov. Situácia je ešte horšia v Bulharsku a Rumunsku, kde priemerný príjem nedosahuje dokonca ani tretinu príjmu na obyvateľa starých členských štátov.

Niet pochýb o tom, že na boj proti chudobe potrebujeme vedieť viac o rôznych formách, v ktorých sa chudoba prejavuje. Na to však potrebujeme nové ukazovatele chudoby, keďže doteraz sme mali iba súhrnné údaje o riziku relatívnej chudoby.

Z tohto dôvodu túžobne očakávame oznámenie Komisie na túto tému. V správe sa takisto upozorňuje na nové riziká ochudobnenia. Napríklad vieme málo o tom, aké nebezpečenstvo predstavujú miery zadlženia obyvateľstva. Z 15 starých členských štátov dlh obyvateľstva na obyvateľa v 12 členských štátoch prevyšuje 16 000 EUR, čo zodpovedá 90 % priemerného ročného rodinného príjmu.

Dovoľte mi, prosím, pani predsedajúca, povedať poslednú vetu. V správe sa opäť poukazuje na význam boja proti detskej chudobe a považujeme to za mimoriadne dôležité.

  Richard Falbr, v mene skupiny PSE. – (CS) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, najskôr by som sa chcel poďakovať pani Elizabeth Lynneovej za veľmi dobrú správu a za jej výbornú spoluprácu. Sociálne vylúčenie je spôsobené širokým okruhom faktorov a bola by veľká škoda nevyužiť túto správu na ďalšiu prácu. Vo svojom príhovore by som rád zdôraznil význam verejných služieb a ich príspevok k odstráneniu chudoby a vylúčenia. Po privatizácii budú verejné služby drahšie a menej dostupné. Ľutujem, že sa nám nepodarilo prijať stanovisko odsudzujúce tie štáty, ktoré zavádzajú nízke základné dane, čím by bolo možné nahromadiť dostatočné prostriedky na vykonávanie sociálnych úloh štátu. Pre členské štáty by bolo určite osožné navzájom sa informovať o svojich úspechoch ako súčasť výmeny informácií o osvedčených postupoch. Takisto by som, samozrejme, uvítal výmenu informácií o postupoch, ktoré sa nevyplatili alebo dokonca zlyhali. Viem, že sa to nedeje, ale som si istý, že by bolo užitočné, ak by sa na to sociálni partneri a mimovládne organizácie podujali.

Základným predpokladom na zabezpečenie toho, aby sa čoraz viac občanov členských štátov nenachádzalo v stave závislosti od často nedokonalej sociálnej starostlivosti je poskytnutie primeraného množstva dostatočne dobre platených pracovných miest. Nemôžeme znášať skutočnosť, že niektorí pracujúci ľudia sú často závislí od sociálnej pomoci. Preto sa musíme usilovať o zavedenie primeranej minimálnej mzdy vo všetkých členských štátoch, či už prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv v závislosti od obvyklých postupov príslušnej krajiny. Stupňuje sa úsilie o prispôsobenie systémov dôchodkového zabezpečenia. Pri prijímaní opatrení na zachovanie základného piliera – štátneho systému dôchodkového zabezpečenia – všetky členské štáty majú dodržiavať príslušné dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktoré ratifikovali. Integrovanie ľudí s postihnutím do pracovného trhu je mimoriadne dôležité. Preto musíme kriticky hodnotiť opatrenia tých vlád, ktoré zrušili rôzne podnety na zvýšenie počtu pracovných miest pre ľudí s postihnutím, pričom Česká republika je jednou z nich.

  Ona Juknevičienė, skupina ALDE. – (LT) Blahoželám svojej kolegyni pani Lynneovej k vypracovaniu správy a k dosiahnutiu politickej dohody, ktorá zohľadňuje názory rôznych politických skupín týkajúce sa sociálnej situácie v Únii.

Je pravda, že vlády členských štátov sú priamo zodpovedné za znižovanie chudoby. Ich povinnosťou je prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby ľudia mali prácu, deti chodili do škôl a najchudobnejším sa poskytovala sociálna pomoc.

Úloha Únie pri riešení problémov súvisiacich s chudobou a nerovnosťou je však naďalej rovnako dôležitá. Skutočnosť, že 78 miliónov európskych občanov žije v chudobe a že sociálne rozdiely medzi chudobnými a bohatými sa čoraz viac prehlbujú je najvážnejším znamením, že treba prijať opatrenia na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni.

Väčšina členských štátov má primeranú mieru minimálneho príjmu. Naďalej však pretrvávajú prípady, keď zamestnávatelia nevyplácajú platné sadzby, čím porušujú zákon. Ako som uviedla skôr už pri viacerých príležitostiach, Litovčania pracujúci v zahraničí sa stretávajú s takýmto protiprávnym zaobchádzaním. Zamestnávateľom by sme takéto praktiky nemali tolerovať.

Vítam odpoveď členských štátov na výzvu Rady znížiť detskú chudobu. Zatiaľ však nevypracovali svoje akčné plány na riešenie tohto problému. Ľudia s postihnutím a staršie osoby sú obzvlášť zraniteľní. Musíme sa uistiť, že majú prístup k aspoň minimálnej dlhodobej starostlivosti za prijateľné ceny. Sociálny fond na to vyčlenil prostriedky. Je hanbou, že v mojej krajine ostávajú nevyužité.

Súhlasím so stanoviskom spravodajkyne, pokiaľ ide o potrebu výmeny skúseností a nasledovania vydarených príkladov úspechov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Je potrebné učiť sa od tých členských štátov, ktoré účinne využívajú zdroje pridelené EÚ, a vymieňať si s nimi skúsenosti. Dámy a páni, s cieľom získať dôveru našich občanov v Európsku úniu, v jej inštitúcie, musíme vyriešiť najťažšie problémy, ktorým čelia.

Vo svojom príhovore v tomto Parlamente Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident, povedal, že Francúzi majú dojem, že EÚ sa o nich nezaujíma a neposkytuje sociálne zabezpečenie. Francúzski občania nehlasovali proti ústave, ale proti Európe, pretože sa v nej necítia v bezpečí.

Komisia sľúbila, že pripraví správu založenú na sociálnej skutočnosti s analýzou sociálnych trendov. Dúfam, že hlavný dôraz tejto správy sa bude klásť na rámec opatrení, rámec, ktorým sa určia metódy zníženia alebo dokonca odstránenia chudoby v Európe. Potom budeme schopní si získať podporu našich občanov a možno začneme cítiť, že pracujeme pre nich.

  Sepp Kusstatscher, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, máme tu pred sebou veľké množstvo myšlienok o sociálnej politike, za čo ďakujem pani Lynneovej. Keďže sociálna politika nemá v EÚ taký vplyv ako hospodárska politika, táto správa ani nie je tak zhodnotením – ako sa uvádza v názve – ako zoznamom požiadaviek na sociálnopolitické opatrenia v členských štátoch.

Chcel by som sa vyjadriť k dvom veciam. Sociálnopolitické otázky patria do právomoci členských štátov. My na európskej úrovni môžeme iba vydať odporúčania. Európa sa nachádza v stave nerovnováhy, pretože prešla hospodárskou, ale nie sociálnou harmonizáciou. Európa sa od Lisabonu v roku 2000 nestala spravodlivejšou. Naopak, chudoba sa zvyšuje. Aby bolo možné skutočne bojovať s chudobou a aby všetci občania EÚ mohli žiť dôstojne a spravodlivo, potrebujeme nielen aspekty hospodárstva, trhu a hospodárskej súťaže, ale aj sociálny, spravodlivý, ekologický vnútorný trh pre všetkých ľudí.

Ďalšia vec: často sa stáva, že všetci majú plno rečí, a nikto sa nemá k činu. Problémy poznáme. V skutočnosti nepotrebujeme štúdie a analýzy. Nastal čas konečne prejsť k činom. Nestačí len vyhlásiť rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Potrebujeme účinný program boja proti chudobe, potrebujeme údaje – aby mali všetci ľudia vrátane tých, ktorí sú nezamestnaní, dostatočný základný príjem a mohli žiť dôstojne. Je to otázka spravodlivosti a ľudské právo pre všetkých.

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Vážená pani predsedajúca, pani Lynneová, toto je dobré zhodnotenie chýbajúceho sociálneho zabezpečenia, bez ktorého je nútených žiť až príliš mnoho občanov v členských štátoch. Hodnotenie takisto ukazuje prepojenie medzi chudobou, preľudnenosťou, sociálnym vylúčením a zvýšenou chorobnosťou a kratšou priemernou dĺžkou života.

Hodnotenie sa zaoberá významom práva na bývanie, na prácu, sociálne zabezpečenie a práv žien a osôb s postihnutím. Takisto z neho vyplýva, že problém hazardných hier, konzumácie alkoholu, drog a fajčenia zvyšuje sociálne vylúčenie. Záver je preto taký, že členské štáty musia tieto problémy riešiť.

Zatiaľ sa všetko zdá byť v poriadku, ale skutočnosť býva nezriedka celkom iná. Často sú to iba pekné slová, lebo EÚ prostredníctvom rôznych smerníc a nariadení s ohľadom na pravidlá jednotného trhu a hospodárskej súťaže neraz bráni členským štátom v riešení problémov.

Okrem toho podporujeme výrobcov vína a pestovateľov tabaku. Voľný pohyb tovaru napríklad bráni Švédsku v uplatňovaní reštriktívnej alkoholovej politiky, čo je veľmi dôležité. Švédsko má herný monopol na obmedzenie hazardných hier, ale EÚ sa vyhráža súdnym konaním. O rovnakú dvojtvárnosť ide v prípade textu právneho predpisu o klamlivej reklame a reklame zameranej na deti, pretože EÚ na druhej strane prijíma smernice o televíznom vysielaní s umiestňovaním produktov a reklamou zameranou na deti.

Je možné zmeniť sociálnu situáciu, ale na to je potrebné prisúdiť väčší význam otázkam verejného zdravia a životného prostredia ako pravidlám hospodárskej súťaže jednotného trhu, a sociálnu starostlivosť a zabezpečenie nadradiť deregulácii a privatizácii.

Skupina GUE/NGL hlasuje za správu a budeme pokračovať v akejkoľvek činnosti na zlepšenie sociálneho zabezpečenia občanov.

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, keď som sa prvý raz dopočula o procese hodnotenia sociálnej skutočnosti, potešilo ma, že niekto chce viesť skutočnú diskusiu o stave spoločnosti.

Žiaľ, po prečítaní dokumentov z Komisie som bola sklamaná, keď som zistila, že proces hodnotenia sa nezameral na sociálnu skutočnosť, ale na hospodárske ukazovatele.

Nie som presvedčená o tom, že hospodárske ukazovatele sú spoľahlivým meradlom sociálnej skutočnosti. Ak by boli, zlepšený hospodársky stav Írska za posledné desaťročia by sa mal spájať skôr so zlepšeniami v oblasti sociálnej súdržnosti, ako so zvýšením počtom závažných trestných činov, narkománie, samovrážd, krádeží, s narušenou funkciou rodiny, vylúčením a osamelosťou, ktorých sme svedkami.

Nepýtali by sme sa, či má osoba zamestnanie; opýtali by sme sa, či sú vážení, zapojení, uspokojení po stránke telesnej, emocionálnej, intelektuálnej a duchovnej, a zisťovali by sme, či sa úcta k tejto osobe vzťahuje aj na ostatných, bez ohľadu na vek, veľkosť, schopnosti, farbu pleti alebo akúkoľvek inú črtu.

Pri poriadnom hodnotení sociálnej skutočnosti by sme sa takisto pozreli na trvalú udržateľnosť prirodzeného prostredia človeka: rodiny. S týmto všetkým na zreteli by sme sa nepozerali iba na priepasť medzi bohatými a chudobnými, ale aj na medzeru, ktorá vznikla rozpadom rodiny, a na sociálnu izoláciu.

Na pochopenie sociálnej skutočnosti musíme začať realitou ľudskej bytosti, ktorá vytvára spoločnosť. Uvediem len jeden príklad a dúfam, že znázorní protichodné výsledky, ktoré dostaneme, ak sa pozrieme na peniaze a na muža alebo ženu. Všetci sa zhodneme, že ženy majú mať právo na prácu a rovnaké zaobchádzanie, ak pracujú. Ale ak vyvíjame hospodársky nátlak na ženy, ktoré by chceli ostať doma s malým dieťaťom, aby radšej pracovali, ako sa starali o dieťa, a tlačíme ich medzi pracovnú silu, zaznamenávame vysokú mieru zamestnanosti a domnievame sa, že toto znamená zdravšiu sociálnu situáciu. Ak sa však pozrieme na dieťa, pevne spojené s okamžitým materinským putom, a vidíme ako trpí z tejto straty, o ktorej nám vedci povedia, že bude neurologická a celoživotná, potom si musíme položiť otázku, či táto vysoká zamestnanosť skutočne predstavuje ukazovateľ zdravej sociálnej skutočnosti.

Iróniou krátkodobého myslenia, zameriavania sa výhradne na hospodárstvo spoločnosti, je to, že práve blahobyt ľudí a rodiny z ľudského hľadiska má v konečnom dôsledku najväčším vplyv na hospodárstvo.

Pozrime sa na náklady vynaložené na problematických ľudí zo štátnej pokladnice. Zamyslime sa nad nákladmi trestnej činnosti, drog, predčasného ukončenia vzdelávania atď. Hospodársky rast môže byť pohltený rastom sociálnych problémov. Slovo ekonomika pochádza z gréčtiny a znamená riadenie domácnosti. Ekonomika by mala slúžiť všetkým ľuďom, pomáhať im, aby boli doma vo svojich spoločenstvách, doma u seba.

Ak to správne pochopíme, budeme mať veľmi zdravú sociálnu situáciu, na ktorej si budeme zakladať v budúcnosti.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, správa s trochu záhadným názvom Zhodnotenie sociálnej situácie bola prijatá takmer jednohlasne vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci – len jeden poslanec hlasoval proti – a v skutočnosti to nebolo prekvapením. Napokon 97 odporúčaní správy sa rovná výzvam na pomoc všetkému a každému: chudobným, ženám, mužom, mladým ľuďom, starším osobám, nezamestnaným, slabo plateným pracovníkom, ľuďom s postihnutím, tým, ktorí trpia diskrimináciou, chorým, zdravým dnes, ktorí môžu ochorieť zajtra, a ďalším, a ďalším.

S istou dávkou irónie by som mohol povedať, že jedinou skupinou vynechanou z tejto správy sú tí, ako som ja: heterosexuálni belosi v stredných rokoch s pravicovou politickou orientáciou.

Bez irónie by som však povedal, že v tomto Parlamente sa nenachádza nikto, kto nesúhlasí s tým, že slabší členovia našej spoločnosti sú oprávnení na ochranu a že civilizovaná spoločnosť môže byť napokon súdená za úroveň sociálnej ochrany, ktorú poskytuje ľuďom, ktorí z objektívnych dôvodov považujú za ťažké zohrávať normálnu úlohu v spoločnosti. Preto by ste museli byť, takpovediac, zlým človekom, ak by ste nepodporili súbor dobrých úmyslov a sociálnej politiky Santa Clausa obsiahnutej v tejto správe.

Napriek tomu však nepodporím túto správu. V skutočnosti zoznam odporúčaní obsahuje niekoľko vecí, ktoré nemôžem podporiť, najmä s ohľadom na prisťahovaleckú politiku, integráciu a diverzitu, ako aj chýbajúcu základnú ochranu rodinnej politiky. Hlavný dôvod, pre ktorý nemôžem súhlasiť s touto správou, je však omnoho zásadnejší. Sociálna politika a všetko, čo možno zahrnúť pod hlavičku „sociálne zabezpečenie“, je vynikajúcim príkladom oblasti členských štátov, a niekedy ich federálnych štátov – nie Európskej únie.

Pokiaľ niekto v tomto Parlamente nebude mať stroj na výrobu peňazí a zdrojov z ničoho, pokiaľ takýto stroj neexistuje, opatrenia sociálnej ochrany musia byť naďalej financované z peňazí daňových poplatníkov. To znamená, že treba prijať rozhodnutia a že sa, žiaľ, nemôžeme vždy obracať na Santa Clausa pre všetko a pre každého.

Treba prijať základné rozhodnutia, ktoré sú najdôležitejšie pre celú spoločnosť, a tieto rozhodnutia sa musia prijať sa najnižšej možnej úrovni, čo najbližšie k občanom, a nie vo vzdialených slonových vežiach v Bruseli, Luxemburgu alebo v Štrasburgu.

Napríklad skúsenosť z mojej krajiny je taká, že Flámi a Valóni pristupujú k takým otázkam ako zdravotná starostlivosť a prístup k nezamestnanosti podstatne odlišným spôsobom. Flámska a valónska spoločnosť sa odlišujú, ich politické a hospodárske svety sú rôzne, a preto volia rozdielne prístupy a priority. Ak toto platí dnes v Belgicku, o čo viac to platí, s príslušnými obmenami, v prípade veľmi odlišných členských štátov Európskej únie, napríklad v Spojenom kráľovstve a Rumunsku?

Bolo by iné, ak by táto správa bola len zoznamom dobrých úmyslov, ale európske inštitúcie sa už roky usilujú o privlastnenie si tejto oblasti sociálnej politiky, a to nie je správne.

  Gabriele Stauner (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, na rozdiel od niektorých rečníkov, ktorí vystúpili hneď predo mnou, sa domnievam, že Komisii treba zablahoželať k oznámeniam, z ktorých vychádza táto diskusia. Nie sú len bohatým zdrojom pre členské štáty, ktoré hľadajú sociálne fakty a údaje, ale podľa mňa aj jasným znakom toho, že EÚ a Komisia to myslia s nezávislou sociálnou politikou vážne.

Ak vyhlasujeme náš záväzok k európskemu sociálnemu modelu, v zmysle nielen jeho vychvaľovania ako tradície a historického výdobytku, ale takisto jeho premeny na značku pre zjednotenú Európu do budúcnosti, potom hodnotenie našej sociálnej skutočnosti je základným predpokladom. Najmä v dôsledku kôl rozšírení v roku 2004 a 2007 sa musíme konečne odpútať od názoru, že európska sociálna politika je doplnkom k vnútornému trhu.

Nie je to však úplne zjavné, v mnohých oblastiach je prevaha hospodárskej politiky v návrhoch Komisie, žiaľ, zreteľná. V tejto súvislosti by som Parlamentu pripomenula zelenú knihu o Modernizácii pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia a diskusiu o flexiistote. Zelenú knihu Komisia včera uložila ad acta, čo môžem len z celého srdca privítať a odporučiť rovnaký postup v prípade návrhov flexiistoty, ktoré sú zamerané na ťažko vydobyté práva zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu.

Všetky body, ktorým sa v tejto správe venuje pozornosť – veľká vďaka pani Lynneovej – sú vysoko aktuálne. Mám na mysli diskusiu o minimálnej mzde v mojej krajine a mzdové nároky, ktorých sa domáhajú v súčasných štrajkoch francúzski a nemeckí železničiari. Pokiaľ ide o mzdovú politiku, správne hovoríme, že práca na plný úväzok musí poskytovať živobytie pre muža alebo ženu, ktorí ju vykonávajú. Čokoľvek iné nezodpovedá kresťanskej povinnosti zamestnávateľov voči svojim zamestnancom. Práca sa musí ceniť – to musí byť základná zásada.

Čo ma vždy pobúri, je detská chudoba, na ktorú sa ponosujem aj vo svojej krajine. Nazdávam sa, že jej musíme venovať osobitnú pozornosť. Nemala by vôbec existovať. Vlastne by som chcela vidieť rázne úsilie v členských štátoch, vďaka ktorému by sme nemuseli vyhlasovať rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Jan Andersson (PSE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, chcel by som sa takisto najskôr poďakovať pani Lynneovej za jej vynikajúcu prácu a výbornú správu. Sám som bol pozvaný na konferenciu na Azory, na ktorej sme, Komisia a Parlament, spoločne diskutovali s občianskou spoločnosťou o týchto otázkach.

Takisto by som rád pochválil Komisiu za to, že sa týmito otázkami vážne zaoberá vo svojom novom oznámení a že budúci rok predloží odporúčanie, ktoré vyzdvihne tieto otázky. Pán Špidla to vystihol presne, situácia v Európe je všeobecne veľmi dobrá, rast sa zvýšil a vytvorilo sa viac pracovných miest, ale zároveň sa prehlbujú rozdiely. Rozdiely sa prehlbujú a chudoba sa zvyšuje. Medzi členskými štátmi sú veľké rozdiely. V niektorých krajinách sú rozdiely mimoriadne veľké a nehovorím len o nových a starých členských štátoch – sú členské štáty s malými rozdielmi, aj staré členské štáty s veľkými rozdielmi. Musíme sa tým zaoberať.

Myslím, že stratégia Komisie s tromi piliermi je veľmi dobrá. Pokiaľ ide o prácu, pracovné miesta nestačia, pretože existujú takisto zlé pracovné miesta, ktorými sa nedá uživiť a nemajú posilňujúci vplyv. Musíme mať dobré pracovné miesta s primeranou odmenou. Pri pohľade na situáciu týkajúcu sa minimálnych príjmov sme vo výbore videli veľké rozdiely medzi členskými štátmi. Potrebujeme výmenu skúseností, aby sme našli osvedčené postupy. Potom sú tu verejné služby, ku ktorým musí mať každý prístup: sociálne služby, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod. Postupy sú otvorenou metódou koordinácie, ktorú budeme posilňovať.

Takisto by som rád spomenul, skôr než skončím svoje pripomienky, že dnes budeme hlasovať, okrem iných vecí, o stanovisku Parlamentu k blížiacim sa integrovaným usmerneniam. Musíme do integrovaných usmernení zahrnúť aj sociálny rozmer s cieľom zlúčiť otázky rastu a otázky zamestnanosti so sociálnym rozmerom, aby sme sa na tieto otázky nepozerali jednotlivo na každú zvlášť, ale ako na celok.

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem pani Lynneovej za predloženie veľmi významnej otázky. Vítam cieľ správy, konkrétne zameranie pozornosti rôznych zúčastnených strán na diskusiu o tom, čo predstavuje európska sociálna skutočnosť. Ide o tému so širokým záberom, a preto sa môžem pozastaviť len pri niekoľkých kľúčových bodoch.

Na samite v Nice v roku 2000 sa členské štáty zaviazali významným spôsobom znížiť chudobu a sociálne vylúčenie do roku 2010. Činnosť na splnenie tohto cieľa však, žiaľ, nebola obzvlášť úspešná.

Otvorená Európa založená na voľnom pohybe a slobodnom obchode prispela k hospodárskemu pokroku, od ktorého závisí blahobyt ľudí a lepšia kvalita života. Za posledných niekoľko rokov však vysvitlo, že pre mnohých Európanov je otázne, či celkový účinok globalizácie, liberalizácie a väčšej hospodárskej súťaže nejakým spôsobom zlepšuje ich blahobyt.

Dnes v 21. storočí je úroveň chudoby a sociálneho vylúčenia v Európe znepokojivo vysoká. Pán Špidla pred chvíľou povedal, že asi u 20 %, inými slovami u každého piateho obyvateľa hrozí riziko upadnutia do chudoby. Všetky členské štáty majú sociálne služby a sociálne dávky, ale aj po ich vyplatení šestina ľudí žije v chudobe.

Položili sme si otázku, prečo je to tak v Únii, ktorá sa nespájala nasilu? Prečo sme teraz, 62 rokov po skončení vojny a 50 rokov po vzniku Únie, neboli schopní zaručiť ľuďom základné práva? Moja otázka znie: je úspešné hospodárstvo cieľom samým osebe alebo to má byť prostriedok na zlepšenie blahobytu ľudí?

Okrem toho poskytovaním sociálnej pomoci sa členské štáty zaväzujú poskytovať dávky zodpovedajúce minimálnej sume nevyhnutnej pre živobytie; poskytovať dostatočnú pomoc na plnenie tohto cieľa. Nepotrebujeme formálne transponovať množstvá smerníc – to je len sebaklam. Z toho vyplýva otázka, či je zaručená včasná realizácia prijatých textov na úrovni inštitúcií Európskej únie vrátane oblastí tzv. mäkkej politiky.

V Európe by sme sa nemali výhradne zameriavať na hospodárske výsledky a hospodársku súťaž; je potrebné takisto zvážiť vytvorenie väčšej sociálnej solidarity a trvalo udržateľných sociálnych opatrení. A tam, kde sme prijali rozhodnutie na tento účel, musíme tiež dohliadnuť na to, aby sa vykonalo. Naši občania to od nás očakávajú.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, hospodársky rast, po ktorom všetci toľko túžime, sprevádza, žiaľ, zvýšené rozvrstvenie príjmov, ktoré oslabuje sociálnu kohéziu a vytvára vážne problémy, ktoré postihujú slabšie skupiny – tých, ktorých sa týka nezamestnanosť, zamestnancov s nízkym príjmom, alebo tých, ktorí majú sťažený prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti.

Úlohy stanovené na zasadnutí Európskej rady v Nice sa nevykonali dostatočne. Stále existujú skupiny ľudí, ktorých príjem je nižší ako minimum potrebné na živobytie. Nedostatočná hospodárska nezávislosť takisto zasahuje do vnímania dôstojnosti ľuďmi. Všeobecný zákaz diskriminácie a záruka rovnakých príležitostí, predovšetkým pre ľudí s postihnutím, sú, samozrejme, potrebné, ale prinášajú so sebou zvýšené náklady na sociálne ciele. Naše obyvateľstvo starne, čím sa stupňujú obavy o finančné možnosti systémov dôchodkového zabezpečenia.

Blahoželám pani Lynneovej k vynikajúcej správe, ktorou sa upriamuje pozornosť na tieto a ďalšie významné sociálne problémy v našich krajinách, ako aj na metódy, ktoré je možné použiť na ich riešenie. Jednoznačne podporujem túto správu.

Chcela by som však upozorniť na rozpory v prístupe Európskej únie k sociálnym a hospodárskym problémom. Tlak na obmedzenie výdavkov na sociálne ciele zabraňuje riešeniu mnohých sociálnych problémov. Jedným príkladom, ktorý je možné uviesť, je reforma systému dôchodkového zabezpečenia v Poľsku.

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nie som sám, kto blahoželá pani Elizabeth Lynneovej k jej správe, čiastočne preto, lebo viem, že pri súpise všetkého, čo je sociálne chybné v Európe, našla toľko vecí, ktoré sú zlé, že parlamentní úradníci boli nútení vyháňať ju od stola, aby mohla byť dnes ráno tu s nami, a pritom ešte stále neskončila.

Je pravda, že v Európe je veľa chudoby. Keď som sem vošiel a uvidel svojho kolegu Fernanda Fernándeza, spomenul som si na to, čo povedal v Pueble v Mexiku pred niekoľkými rokmi, kde sme sa obaja zúčastnili na konferencii o svetovej chudobe. Povedal vtedy, že z chudoby možno obviňovať predovšetkým zlú vládu, ktorú možno nájsť na celom svete. Za chudobu preto nesú zodpovednosť v prvom rade národné vlády, a nie Európska únia. Toto je výzva pre národné vlády, ktoré očakávajú a požadujú tak veľa od Európy, ale samy robia tak málo, najmä tam, kde je to najviac potrebné, aby prevzali zodpovednosť.

Takisto som stretol priateľa, pána von Wogaua, keď som prišiel do Parlamentu, a on sa ma spýtal, či je to pravda, že v Taliansku predstavuje štátny dôchodok pre vdovu alebo pre niekoho, kto je úplne nespôsobilý, 50 EUR mesačne pre život. Pán predsedajúci, musel som mu, bohužiaľ, povedať, že je to pravda. Z tohto dôvodu, ako jediný volený zástupca dôchodcov v tomto Parlamente, hovorím áno minimálnej mzde pre každého, kto má šťastie a pracuje, hovorím áno minimálnemu dôchodku v Európe pre všetkých poberateľov starobného dôchodku a hovorím áno komukoľvek, kto je nezamestnaný, bez práce alebo bez dôchodku, aby aj oni boli oprávnení na poberanie minimálneho príjmu.

  Karin Jöns (PSE). – (DE) Vážený pán komisár, vážená pani Lynneová, som veľmi zaviazaná Komisii za podnety a pani Lynneovej za jej najznamenitejšiu správu. Ktokoľvek chce bojovať proti chudobe – ako už povedal pán Fatuzzo – musí sa skutočne intenzívnejšie zamerať na staršiu generáciu. Musíme držať krok s demografickými zmenami a takisto zabezpečiť, napriek neustále rastúcim nákladom na zdravotnícky systém, aby bolo v budúcnosti možné starnúť dôstojne. Starší ľudia majú právo na komplexnú zdravotnú starostlivosť so zabezpečenou kvalitou a na dlhodobú starostlivosť bez ohľadu na svoj príjem alebo miesto pobytu.

Naliehavo potrebujeme cielenú výmenu skúseností medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o spôsob, ako najlepšie organizovať a zabezpečiť vysokokvalitnú, dostupnú starostlivosť. Musíme najmä zohľadniť problém zvyšujúceho sa počtu ľudí trpiacich demenciou. Na to však potrebujeme vhodné údaje; práve preto žiadame Komisiu, aby nám poskytla tieto údaje čo najrýchlejšie.

V sociálnej Európe musia mať všetci pacienti rovnaký prístup k overeným liekom a liečivám. Jednoducho nie je prijateľné, že napríklad to isté antibiotikum stojí 3 EUR v Belgicku a 34 EUR v Nemecku. Preto som rada, že prostredníctvom tejto správy vyzývame Komisiu a členské štáty, aby s nami začali intenzívny dialóg, ako aj s farmaceutickým odvetvím a skupinami pacientov, s cieľom vytvoriť vyvážené usmernenia pre väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o účinnosť a cenu liekov. Toto je ďalší príspevok k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť pre nás všetkých.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, aj ja vám blahoželám k vašim dvom oznámeniam a dúfam, že budete aj ďalej pokračovať s konštruktívnymi návrhmi.

Moja kolegyňa pani Lynneová so svojím citlivým prístupom k sociálnym otázkam a my všetci s našimi pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi sme sa zapojili do všetkých opatrení otvorenej metódy koordinácie zahrnutých v národných akčných plánoch. Správa o hodnotení sociálnej skutočnosti udá smer sociálnej politike členských štátov. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v dnešnej Európe existujú vážne demografické problémy, ktoré priamo ovplyvňujú sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi generáciami.

Členské štáty stále nezohľadňujú rodinu z hľadiska podpory, ktorú si zaslúži, hoci tvorí základ spoločnosti. Chudoba sa zvyšuje, v rodinách s jedným rodičom, ako aj vo veľkých rodinách, nielen pre nedostatočný príjem, ale aj pre chýbajúcu podporu a rovnaké zaobchádzanie, najmä pri zdaňovaní.

Životné podmienky rodín priamo ovplyvňujú deti, najmä v zraniteľnejších kategóriách. Nerovný prístup k zdrojom a príležitostiam sa stupňuje a obmedzuje osobný rozvoj, ako aj budúci hospodársky rozvoj a súdržnosť Európy. Nebola by EÚ schopná pre každé dieťa narodené na jej území zaručiť príjem na pokrytie životných nákladov týchto detí a na ich výchovu, na úrovni príjmu na obyvateľa každého členského štátu?

Politika podpory sociálnej súdržnosti sa musí zakladať na účasti na pracovnom trhu. Musí takisto prispievať k sociálnej integrácii nezamestnaných osôb a tých, ktorí poskytujú neformálne služby v rámci rodiny. Z tohto dôvodu sa členské štáty v prvom rade vyzývajú, aby preskúmali spôsoby uznávania neoficiálnych zručností nadobudnutých pri starostlivosti o deti a závislé osoby ako prípravný výcvik a pracovnú skúsenosť. To uľahčí ich integráciu do trhu práce a poskytne právo na dôchodok a poistenie.

Je potrebné zachovať solidaritu medzi generáciami prostredníctvom využitia poznatkov a skúseností starších ľudí a ich šírenia a používania mladšími generáciami. Členské štáty sa vyzývajú na presadzovanie systémov výmeny služieb medzi generáciami a na investovanie do dobrovoľných systémov, či už vzdelávacej, kultúrnej alebo obchodnej povahy.

Toto sa dosiahne vytvorením vhodných infraštruktúr a poskytovaním informácií o zvýšených možnostiach pre starších ľudí zúčastniť sa na týchto činnostiach, aby sa neodsúvali na okraj a nestali sa obeťami sociálneho vylúčenia.

  Alejandro Cercas (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážená pani Lynneová, pán komisár, veľmi pekne vám ďakujem za predloženie tohto oznámenia a tohto dokumentu, ktoré nám nepochybne umožnia zlepšiť naše poznatky o zmenách a trendoch a program, ktorý potrebujeme do budúcnosti.

Nemali by sme však urobiť chybu. Máme mnoho dokumentov, veľa analýz, máme množstvo diskusií a slov, ale v tejto súvislosti, pokiaľ ide o choroby, nepotrebujeme len diagnózy, ale aj liečbu.

Je pravda, čo ste povedali, pán komisár, že potrebujeme európsku liečbu prostredníctvom Únie, jej inštitúcií a mechanizmov, s cieľom reagovať na problémy súčasnosti a zajtrajška, pričom treba zohľadniť, že ak to neurobíme na úrovni Únie, nebude možné to vykonať samostatne na úrovni členských štátov.

Niektoré členské štáty, ktoré rýchlo napredujú, ako ten môj, začínajú byť ohrozované politikami, ktoré sa usilujú o spomalenie, alebo, v iných členských štátoch, o vytvorenie nespravodlivej súťaže s podporou a sociálnymi zmenami, ktoré sa dejú v našich krajinách. Pán komisár, vezmite, prosím, do úvahy skutočnosť, že sa začína šíriť pocit, že európska sociálna politika, ktorá bola v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia, ako mi dnes napísal do listu španielsky odborár, zameraná na proces harmonizácie, a ktorá sa v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch obmedzovala na zabezpečenie minimálnych požiadaviek, dnes začína skĺzať k sociálnej politike, v ktorej sa prejavuje súťaž medzi členskými štátmi o dosiahnutie najmenšieho spoločného menovateľa.

Pán komisár, riziká, ktorým čelíme do budúcnosti, zahŕňajú nielen starnutie a globalizáciu, ale aj nákazlivý nedostatok solidarity a agresívny, xenofóbny a antieurópsky nacionalizmus, ktorý ohrozuje súčasné sociálne víťazstvá Európy, ako aj tie budúce.

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, rada by som sa úprimne pripojila k vyjadreniu vďaky našej spravodajkyni, pani Lynneovej. Sociálna ochrana a sociálne začleňovanie pomáhajú v boji proti chudobe a vylúčeniu v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti a v mnohých ďalších oblastiach a patria medzi najvýznamnejšie výzvy pre budúcnosť.

O termíne „minimálny príjem“ sa v členskom štáte, z ktorého pochádzam, často diskutuje z rôznych hľadísk. Plne však podporujem prístup pani Staunerovej, pokiaľ ide o pracovné miesta, prácu na plný úväzok a príjem. Sociálne partnerstvo je v Rakúsku pevne ustálené, čo nám dáva veľkú príležitosť, skutočne takú, ktorá sa používa pri pokusoch o nájdenie riešenia s dohodou všetkých zainteresovaných. Z toho vyplýva, že nemáme toľko štrajkov ako v iných štátoch EÚ, kde sú často na dennom poriadku.

Toto je ten dôvod, pre ktorý treba k regulácii na úrovni EÚ pristupovať veľmi obozretne. Vzhľadom na rôzne národné systémy sociálneho zabezpečenia musíme s akoukoľvek harmonizáciou postupovať veľmi rozvážne.

Naším záujmom musí byť poskytovanie sociálnej ochrany pre všetkých zamestnancov a umožnenie ich sociálneho začlenenia. Prirodzene, musí byť takisto možné, v rámci subsidiarity, aby členské štáty mali, museli a mohli mať vyššie štandardy.

  Proinsias De Rossa (PSE). – Vážený pán predsedajúci, sociálna situácia Európy sa vyznačuje tým, že chudoba je rozšírená. Sedemdesiatdva miliónov mužov, žien a detí sa nachádza pod prahom chudoby, mnohí sú bez domova, mnohí majú postihnutie alebo sú zavretí vo svojich domovoch pre nedostatok služieb. Mnohí ľudia sú uväznení v chudobe pre nepružné sociálne zákony.

Obávam sa, že oznámenia a usmernenia tieto otázky nevyriešia. Hoci nepodceňujem ťažkosti, ktorým čelil komisár Špidla, potrebujeme vytvoriť právne záväzky pre členské štáty na dosiahnutie nevyhnutných zmien.

Pracujúci ľudia sledujú znehodnocovanie svojich dôchodkov a narúšanie istoty pracovného miesta a mnohí z nich sa obávajú pádu na dno. Problém je v tom, že nerovnosť je zabudovaná do mnohých hospodárskych modelov členských štátov. Pre mnohé z nich vrátane Írska je typický postoj v zmysle „Nechajte nás tvoriť bohatstvo. Potom vyriešime sociálne problémy“. Ide o ignorovanie skutočnosti, že sociálne nerovnosti sú brzdou hospodárskeho pokroku a že nemôžeme zaistiť dlhodobo udržateľnú prosperitu pre každého, ak narábame so sociálnou politikou ako s prídavkom a nie sme schopní využiť premárnený talent 72 miliónov ľudí, nehovoriac o ľudskej biede, ktorá sa skrýva za štatistickými údajmi.

  Tomáš Zatloukal (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, európske spoločnosti prechádzajú rušnými zmenami s ohľadom na povahu pracovného a rodinného života, sociálne postavenie žien a sociálnu mobilitu. Menia sa sociálne hodnoty a spoločnosti sa stávajú čoraz multikultúrnejšie. Súčasný vývoj rozšíril horizonty ľudí a dal im pri prijímaní rozhodnutí o ich životoch viac možností.

Hoci členské štáty Európskej únie patria medzi najbohatšie krajiny na svete, objavujú sa stále nové druhy chudoby a nerovnosti. Desiatky miliónov európskych občanov naďalej žijú v chudobe. Sociálne začlenenie a sociálna ochrana sú hlavnými hodnotami Európskej únie a základnými právami pre všetkých. Členské štáty však musia zvýšiť svoje úsilie na boj proti detskej chudobe. Kým sa výrazným spôsobom nezlepší začleňovanie detí zo znevýhodnených sociálnych skupín i v predškolskom veku, počet žiakov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, sa nezníži; a zároveň nebudeme schopní ani zvýšiť počet ľudí s dokončeným stredoškolským vzdelaním, ktorým sa získavajú hlavné zručnosti. Zvyšujúci sa počet občanov bude musieť zápasiť so sociálnym vylúčením, nezamestnanosťou a ďalšími sociálne neželanými javmi, ktoré škodia im, ako aj hospodárstvu a spoločnosti.

Z tohto hľadiska je takisto kľúčové bojovať s nezamestnanosťou mladých. Je dôležité odstraňovať prekážky v niektorých programoch odbornej prípravy, aby boli pružnejšie a účinnejšie a odrážali potreby pracovného trhu. Tým sa výrazne zlepšia príležitosti na uplatnenie znevýhodnených ľudí. Posilňovanie sociálnej súdržnosti a odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia musia patriť medzi politické priority Európskej únie a jej členských štátov.

  Richard Howitt (PSE). - Vážený pán predsedajúci, vítam túto rozpravu a správu o sociálnej skutočnosti, hoci musíme, samozrejme, privítať hodnotenie a výmeny osvedčených postupov a otvorenú metódu koordinácie, musíme pochopiť skutočnosť, že tieto prostriedky ešte nie sú konečné: v Nemecku zarábajú ženy v porovnaní s mužmi o 24 % menej, v Poľsku žije takmer každé tretie dieťa v chudobe; v mojej krajine, Spojenom kráľovstve, dosahujú rozdiely v blahobyte 40-ročné maximum.

Domnievam sa, že európska sociálna podpora a národné programy ako New Deal v Spojenom kráľovstve sú základnými aktívnymi opatreniami na pracovnom trhu na riešenie skutočných prekážok, ktoré bránia skupinám v našej spoločnosti v postupe od nezamestnanosti k práci, a že práca je pre nás stále jedným z najlepších prostriedkov na boj proti chudobe.

Ďakujem komisárovi Špidlovi za zasadenie pevného záväzku v pracovnom programe Komisie na nový právny predpis o článku 13 týkajúci sa diskriminácie, o ktorom som s ním dlho diskutoval. Ja a tento Parlament sa už tešíme, ako s ním budeme pracovať na detailoch, najbližšie na konferencii predsedníctva budúci týždeň.

Všetci však – spoločne on a my všetci – sa musíme vyvarovať toho, aby tieto rozhovory o hodnotení odďaľovali nový sociálny program v Európe, alebo deregulácie v jednej oblasti, ktorá v skutočnosti vedie k zvýšeniu nerovnosti a nespravodlivosti, nebojovaniu proti týmto neduhom.

Odborári, sociálne mimovládne organizácie a, samozrejme, ľudia s postihnutím, s ktorými som pracoval viac než 20 rokov, majú pochybnosti o tom, čo robíme pre sociálnu Európu. Musíme načúvať ich obavám a musíme na ne odpovedať.

  Vladimír Špidla , člen Komisie. − (CS) Vážený pán predsedajúci, táto rozprava bola mimoriadne obsiahla a podrobná. Bolo by veľmi ťažké podrobne odpovedať na jednotlivé komentáre, preto mi dovoľte uviesť stručné zhrnutie ako odpoveď.

V prvom rade sa mi zdá, že rozprava jasne poukázala na to, že Parlament víta myšlienku hodnotenia sociálnej skutočnosti, a hoci súhlasím s pánom Cercasom, že diagnóza nie je to isté ako liečba, takisto si myslím, že žiadna liečba nie je možná bez diagnózy. Naša spoločnosť sa sústavne mení a musíme nájsť nové metódy, aby sme sa jej mohli prispôsobiť alebo zreformovať staré metódy. Aby to bolo účinné, potrebujeme pochopiť celkový obraz.

Myslím, že rozprava má ďalší spoločný znak, ktorým je skutočnosť, že hoci sociálna skutočnosť má do určitej miery svoju vlastnú dynamiku, máme takisto naše vlastné hodnoty: všeobecnú európsku koncepciu európskeho sociálneho modelu, ktorý zahŕňa sociálne začlenenie a sociálnu ochranu a činnosť vo všeobecnosti. Je preto neprijateľné v rámci tohto modelu nášho spôsobu myslenia a konania, aby sme ostali pasívni. Vždy je možné sa pokúsiť o aktívnu politiku a aktívne zasiahnutie.

Tretia myšlienka, ktorú by som chcel zdôrazniť, je tá, že nepochybne tak ako vo väčšine politík, aj väčšina európskych rozhodnutí sa prijíma v súlade so zásadou subsidiarity, na základe ktorej sa treba zaoberať tými súčasťami politiky, v rámci ktorých je možné najlepšie a najúčinnejšie riešiť daný problém. To znamená, že pozícia členských štátov v sociálnej politike je nespochybniteľná. Na druhej strane z rozpravy takisto jasne vyplýva, že cieľ nie je možné dosiahnuť iba na úrovni členských štátov, bez úsilia na európskej úrovni. Je preto našou povinnosťou hľadať najvýhodnejšiu a najúčinnejšiu súčinnosť v tejto oblasti.

Z rozpravy vyplynula obava, ktorú svojím spôsobom zdieľam aj ja, že existuje riziko, že nerovnosti a nekompatibility sociálnych politík v jednotlivých členských štátoch môžu viesť k súťaži, vplyvom ktorej sa môžu znížiť sociálne normy. Európska komisia chce tejto možnosti zabrániť. Našou základnou koncepciou je kompatibilita jednotlivých európskych sociálnych politík, aby sa zabezpečila súťaž a vývoj smerom nahor, smerom k pokroku, ktorý vždy zahŕňa sociálny rozmer.

Dámy a páni, z rozpravy takisto jasne vyplynulo, že sociálne a hospodárske politiky nemožno vypracúvať na základe buď/alebo. Jedinou možnosťou je nielen/ale aj, čo znamená vyvážený rozvoj obidvoch politík spoločne, bez uprednostňovania jednej pred druhou. Obyčajne sa zvykne nadraďovať hospodárska politika. Ale myslím si, že z rozpravy je jasné, že toto nie je prístup Európskeho parlamentu.

Dámy a páni, spomenuli ste široký okruh konkrétnych problémov, zvlášť otázku zdravotníctva vrátane dostupnosti liečiv a jeho celkovú organizáciu. Diskutovali ste o účinkoch starnutia obyvateľstva a význame služieb vo verejnom záujme. Som rád, že všetky tieto pohľady sú zaznamenané v strategických dokumentoch Európskej komisie. Naším zámerom je integrovať ich do celkovej súhrnnej stratégie.

Dámy a páni, dovoľte mi na záver vyjadriť poďakovanie pani Lynneovej, pretože jej správa, o ktorej sa práve rokuje v Parlamente, je nepochybne významným prvkom celkového úsilia o pokrok v rámci Európskej únie.

  Predsedajúci . − Ďakujem vám, pán komisár. Ako predsedajúci by som tiež rád zablahoželal pani Lynneovej k správe, ktorá má veľký vplyv v občianskej spoločnosti.

Mal som tú možnosť stať sa svedkom sprievodu mladých ľudí, ktorí sa postavili proti chudobe a za začlenenie, ktorí cestovali po Európe, vzali dokument pani Lynneovej a chodili z mesta do mesta, z jedného európskeho hlavného mesta do ďalšieho, a vzdávali úctu Európskemu parlamentu, vďaka práci našej kolegyne.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční o 12.00 hod.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.35 hod. a pokračovalo o 12.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predseda, chcel by som vás požiadať, spolu s pani Mannovou, ktorá tu dnes nemôže byť v Parlamente s nami, a ďalšími kolegami, aby ste vyslovili solidaritu občanov Európskej únie, ktorých zastupuje náš Parlament, s obeťami tropickej búrky, ktorá sa zmenila na vianočný hurikán, ktorý spustošil Haiti, Dominikánsku republiku, Jamajku, Kubu, Barbados a ďalšie oblasti Karibiku, a zanechal po sebe spúšť, choroby a smrť.

Vyjadrite, pán predseda, takisto našu solidaritu s obeťami záplav v mexických štátoch Oaxaca, Chiapas, ako aj, a predovšetkým, Tabasco. Chcel by som vás požiadať, pán predseda, aby ste okrem vyjadrenia našej solidarity zároveň naliehali na Európsku komisiu, aby zmobilizovala nástroje, ktoré má k dispozícii, na zmiernenie tejto situácie a nápravu škôd, ktoré vždy postihujú najviac znevýhodnené oblasti.

  Predseda . − Veľmi pekne vám ďakujem, pán Salafranca. Pokiaľ ide o Parlament, budeme postupovať týmto spôsobom a takisto odovzdáme vaše myšlienky Komisii.