Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 15. novembra 2007 - Štrasburg

9.2. Uzbekistan (rozprava)

  Predsedajúca . – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o situácii v Uzbekistane.⁽¹⁾

  Katrin Saks (PSE). - (ET) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rada by som pripomenula, čo v tejto rokovacej sále povedal pred pár dňami francúzsky prezident, pán Nicolas Sarkozy: všetci tí, ktorí nerešpektujú naše hodnoty a namiesto nich uprednostňujú získavanie nových obchodných zmlúv, prehrali na všetkých frontoch. Tam, kde sa zúčastňuje Uzbekistan a v širšom zmysle celá Stredná Ázia, existuje nebezpečenstvo, že v prístupe k energetickým zdrojom tohto regiónu začnú prevažovať záujmy jednotlivých krajín nad našimi spoločnými hodnotami. Žiaľ, prejavuje sa to aj v neschopnosti odsúhlasiť návrh uznesenia na podporu skupiny PPE-DE a UEN vo veci rozhodnutia Rady prerušujúceho na 6 mesiacov zákaz udeľovania víz predstaviteľom Uzbekistanu, bez toho, aby došlo ku zmene v otázke ľudských práv.

V návrhu uznesenia sa tiež spomína mimoriadne kritická situácia v oblasti ľudských práv v Uzbekistane. Do dnešného dňa však v Uzbekistane panuje názor, ktorý som aj ja sám počula na vlastné uši, že ľudské práva sú vnútornou záležitosťou krajiny. S týmto prístupom nemôžeme súhlasiť. Vyzývam vás, aby ste podporili prvú, kritickejšiu verziu návrhu uznesenia.

  Elisabeth Jeggle (PPE-DE), autorka. – (DE) Pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, ako demokratická inštitúcia nesmieme dopustiť, aby sa kdekoľvek na svete nerešpektovali ľudské práva. Avšak je pre nás rovnako neprijateľné, aby sa v tomto Parlamente, bez toho, aby sme sa zamysleli, riskovali diplomatické vzťahy a medziparlamentná spolupráca medzi EÚ a Uzbekistanom. Pri pohľade na návrhy uznesení, ktoré predstavila Socialistická skupina v Európskom parlamente, Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu a ľavicové skupiny, je jednoznačne jasné, že ide o preteky v ničení diplomatických vzťahov.

V poslednom uznesení Parlamentu z októbra 2006 sme sa zaviazali ku konštruktívnemu riešeniu zameranému na dialóg. Dnes sa však nesnažíme o dialóg, ale zabuchujeme dvere. Zodpovednosť za to nemožno pripísať mojej politickej skupine, preto vás žiadam, aby ste odmietli návrhy uznesení predložené politickou skupinou PSE, ALDE a ľavicou.

V prospech návrhu uznesenia, ktorý predložila naša politická skupina spolu so skupinou Únie za Európu národov, hovorí toto. Politická situácia v Uzbekistane nie je v nijakom prípade uspokojivá. Situácia v oblasti ľudských práv sa v mnohých ohľadoch stáva alarmujúcou. Napriek všetkému predsa len vidieť istý pokrok. Napríklad 8. a 9. mája tohto roku sa v Taškente uskutočnilo prvé kolo dialógu o ľudských právach medzi Európskou úniou a Uzbekistanom. Akékoľvek uznesenie musí odzrkadľovať aktuálnu situáciu a súčasné uznesenie môže byť založené jedine na nej.

  Adam Bielan (UEN), autor. – (PL) Pani predsedajúca, rád by som začal poďakovaním sa spoluautorom uznesenia. Zároveň by som, pamätajúc na základné usmernenia Spoločenstva týkajúce sa ochrany ľudských práv, ktoré boli prijaté v roku 2004, rád zdôraznil potrebu zlepšenia vzťahov medzi Európskou úniou a Uzbekistanom. Predsa len by som rád zdôraznil, že tieto vzťahy by mali byť založené na zásadách demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, pričom by sa mal mimoriadny dôraz klásť na posledné spomenuté.

Navyše s ohľadom na rozhodnutie prerušiť na obdobie šiestich mesiacov určité sankcie uložené Uzbekistanu podporujem iniciatívu zameranú na monitorovanie pokroku v dodržiavaní ľudských práv v tejto krajine. Negatívne rozhodnutie uzbeckého ministerstva spravodlivosti týkajúce sa uznania úradu monitorujúceho dodržiavanie týchto práv dokazuje, že by sme v tejto oblasti mali vyvinúť ešte väčší nátlak.

Ako podpredseda tohto Parlamentu zodpovedný za susedskú politiku inter alia v Uzbekistane vyzývam medzinárodné inštitúcie a najmä uzbecké úrady, aby podnikli podporné kroky, ktoré povedú k rozvoju občianskej spoločnosti.

  Hélène Flautre (Verts/ALE), autorka – (FR) Pani predsedajúca, toto uznesenie má jednoduchý cieľ: povedať pravdu. Toto nás žiada urobiť uzbecký národ a aktivisti v oblasti ľudských práv.

Situácia je akútna z dôvodu atentátov na novinárov a disidentov, ku ktorým došlo v priebehu niekoľkých posledných mesiacov, ako aj pre závery Rady z 15. októbra, ktoré boli nesprávne prezentované ako diplomatické víťazstvo prezidenta Karimova. Dôležitou skutočnosťou je, že sankcie boli predĺžené na 12 mesiacov, pretože masaker v meste Andijan nebol vyšetrený a stretnutia odborníkov nepriniesli žiadny výsledok.

Pokiaľ ide o zrušenie zákazu udeľovania víz na dobu 6 mesiacov, súhlasíme, že by tento zákaz mal byť automaticky obnovený, ak v priebehu šiestich mesiacov nebudú splnené stanovené vysoké kritériá, ako napr. návštevy špeciálnych spravodajcov Spojených národov.

Na druhej strane nás netešia vyjadrenia o údajnom pokroku dosiahnutom v oblasti ľudských práv. Stále napríklad nedošlo k zrušeniu trestu smrti a dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Uzbekistanom je prerušený.

Na záver, týmto uznesením odsudzujeme zavraždenie viacerých nezávislých novinárov a disidentov a žiadame, aby boli tieto vraždy oficiálne a nezávisle vyšetrené.

Znepokojujú ma zámery politických skupín PPE-DE a UEN. Navrhujú, aby sme pri vysvetľovaní záverov Rady zašli ďalej ako všetky členské štáty: aby sme ich nepokladali za prerušenie zákazu udeľovania víz, ale za definitívne zrušenie víz. Podľa ich odseku 3 je neúčinnosť sankcií povzbudením pre uzbecký režim, čo nemá zmysel z rozumového ani z politického hľadiska. Text vôbec nespomína 13 aktivistov v oblasti ľudských práv, oslobodenie ktorých požadoval vo svojom liste pán predseda Pöttering .

Na záver spomeniem, že sa odsek 9 zaoberá zložitou situáciou organizácie Human Rights Watch. To je síce pekné, ale organizácia dosť jasne uviedla, že nechce byť spomenutá v uznesení, ktoré je technicky nesprávne a škodlivé pre aktivistov v oblasti ľudských práv ako aj pre uzbecký národ a ktoré by v konečnom dôsledku, to uzná každý, využil diktátor, prezident Karimov, ako nástroj propagandy.

V dôsledku toho žiadam poslancov z frakcií PPE-DE a UEN, aby sa pripojili k vážnemu postoju, ktorý potrebujeme v tejto veci zaujať, a aby s ohľadom na uzbecký národ podporili náš návrh uznesenia, ktorý nehovorí nič iné len pravdu o situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane.

  Marios Matsakis (ALDE), autor. Pani predsedajúca, neochvejnosť tyranského vládneho režimu v Uzbekistane vedeného pánom Karimovom je rakovinou demokracie. Karimovov režim je zodpovedný za uplatňovanie politiky teroru a korupcie v krajine, pričom obeťami sú samozrejme najmä občania Uzbekistanu. Títo ľudia sú terčom svojvoľného uväzňovania a zadržania, mučenia a týrania, pričom zo strany medzinárodného spoločenstva ako aj EÚ existovalo mnoho žiadostí o demokratické reformy, ale pán Karimov ich bez povšimnutia ignoruje.

To mi pripomína iného človeka, ktorý svojej krajine vládne podobným totalitárnym spôsobom a nevšíma si tých, ktorí žiadajú o zavedenie demokratických reforiem. Hovorím o Abdullahovi, kráľovi Saudskej Arábie, krajiny, kde nemajú ženy volebné právo, nesmú šoférovať a vážne porušenia ľudských práv sú na dennom poriadku.

Z tohto hľadiska sú, žiaľ, niektoré vlády EÚ zodpovedné za dvojité normy: zúrivo útočia na pána Karimova, čo je celkom správne, ale ku kráľovi Abdulláhovi sú naozaj veľmi mierne. V skutočnosti sa nedávno kráľovi Abdulláhovi počas jeho oficiálnej návštevy vo Veľkej Británii a Taliansku dostalo extravagantného prijatia.

Hlavným rozdielom medzi Uzbekistanom a Saudskou Arábiou sú peniaze, ich množstvo; a pokiaľ bude kráľ Abdulláh míňať svoje miliardy v Británii a Taliansku, jeho účasť na hrubom porušovaní ľudských práv a demokratických inštitúcií v jeho krajine môže byť jednoducho prehliadaná. To je, predpokladám dôvod, prečo môj návrh, aby sme tu dnes diskutovali o situácii v Saudskej Arábii, formálne odmietli takmer všetky politické skupiny. Verím, že nabudúce budeme viac senzitívni.

  Erik Meijer (GUE/NGL), autor. – (NL) Pani predsedajúca, Uzbekistan potrebuje radikálnu zmenu. Prvý impulz tohto smerovania bol udusený v zárodku 13. mája 2005 brutálnou silou, ktorá si vyžiadala životy stoviek protestujúcich. Odvtedy okolitý svet stíchol na podozrivo dlhý čas. Inciatívne sa niečo mierne zmenilo na základe našej naliehavej tematickej rozpravy, ktorá sa konala 27. októbra 2005.

Známejšie štáty ako Uzbekistan, Gruzínsko a Bielorusko nie sú jedinými príkladmi toho, ako autoritárske režimy prevzali moc po rozpade Sovietskeho zväzu; stalo sa to aj v prípade Turkménska a Uzbekistanu. V týchto krajinách nezvíťazila demokracia, ale malá skupina ľudí, ktorí získali skúsenosti v aparáte a bezpečnostných silách bývalého štátu.

Nemajúc iný cieľ ako ostať pri moci, premenili títo ľudia štátne podniky na svoj súkromný majetok, zmanipulovali výsledky volieb, dali opozícii čo najmenej priestoru, obmedzili slobodné organizácie, potlačili slobodu tlače a, ak to bolo potrebné, násilne zakročili proti svojim vlastným občanom. Tento stav, žiaľ, aj naďalej trvá v Uzbekistane.

V dnešnej dobe je postoj Európy voči Uzbekistanu až priveľmi ovplyvnený hospodárskymi a vojenskými záujmami. Zdá sa, že diktatúra v Uzbekistane bude môcť existovať aj naďalej, pretože preukázala svoju užitočnosť počas vojenského zákroku v Afganistane. Takýto postoj by úplne zničil dôveryhodnosť európskych nárokov v oblasti ľudských práv a demokracie. Európa nesmie podriadiť práva a slobody Uzbekov iným záujmom.

  Karin Scheele , v mene skupiny PSE. – (DE) Pani predsedajúca, počas nemeckého predsedníctva Rady boli po jasnom zákroku zo strany nemeckej spolkovej vlády sankcie voči Uzbekistanu zmiernené pod podmienkou, že Karimova vláda zlepší v krajine situáciu v oblasti ľudských práv. Bohužiaľ, mučenie sa stále často využíva v uzbeckých väzeniach a situácia v oblasti ľudských práv sa nezmenila vôbec. Dozvedáme sa to od medzinárodných organizácií, ktoré sú svedkami vážnych útokov na občiansku spoločnosť. Terčom útokov sú nielen organizácie na ochranu ľudských práv, ale aj organizácie žien, informačné centrá a mnoho ďalších organizácií. Aktivisti v oblasti ľudských práv sú odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody a veľa aktivistov vrátane novinárov muselo utiecť.

Sankcie nesmieme zmierniť ani odstrániť. Opäť sme raz, dokonca v tomto Parlamente, svedkami toho, že existujú rôzne názory na ľudské práva, akonáhle ide o prístup k nerastným surovinám, resp. keď o nerastné suroviny nejde. Musíme vyslať jasný signál, že takýto prístup odmietame.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Pani predsedajúca, rád by som v tejto rozprave využil príležitosť na to, aby som Parlament upozornil a upriamil jeho pozornosť na skupinu ľudí, ktorá je v Uzbekistane veľmi prenasledovaná; a nielen v Uzbekistane, ale aj v Turkménsku. Ide predovšetkým o populáciu lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov.

Homosexuáli a lesbičky sú zvyčajne prenasledovaní dvojnásobne: v mnohých prípadoch preto, že sú aktivistami, ale aj preto, že sú homosexuálmi a lesbičkami. Ten, kto verejne prejaví svoju príslušnosť k tejto skupine, môže dostať trest odňatia slobody v dĺžke dva až päť rokov alebo za to môže byť morálne odsúdený.

Domnievam sa, že v tomto kontexte, keď všeobecne hovoríme o ľudských právach, máme bežne na mysli všetky ľudské práva, ale často zabúdame na túto špecifickú skupinu osôb s osobitnými potrebami, ktorá sa na poslednom zasadnutí OBSE v Madride pokúšala prezentovať tieto práva zoči-voči nepochopiteľnému odporu mnohých vlád.

Myslím, že ide o niečo, na čo by sme nemali zabudnúť a k čomu by sme sa mali vrátiť v rozhovoroch o vzťahoch medzi Európskou úniou a Strednou Áziou.

  Józef Pinior (PSE). - Pani predsedajúca, predovšetkým som naozaj znepokojený postojom politickej skupiny PPE-DE k situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane. Nemali by sme sa nechať zatiahnuť do pokryteckých snáh uzbeckej vlády o dosiahnutie rešpektu s cieľom vytvoriť dojem demokratického pokroku a zlepšenia vzťahov v Európskou úniou.

Nie, za posledné dva roky nedošlo v Uzbekistane k pokroku. Vláda stále nepovolila nezávislé vyšetrovanie vrážd v meste Andijan. Podľa správy OSN sú ľudské práva sú stále zosmiešňované a mučenie sa naďalej používa. Politická opozícia nemá právo slobodne sa vyjadrovať. Vláda naďalej ovláda tlač. Odsudzujeme to a pýtame sa vlády, ako to bolo s dvoma vraždami, vraždou riaditeľa divadla a novinára, o ktorých je známe, že kritizovali uzbeckú vládu.

Nesmieme podporovať trik samozvolenia prezidenta Karimova z 23. decembra a musíme ostať obozretní a vnímaví, pokiaľ ide o politickú situáciu v Uzbekistane, dokonca aj ak by tým mali utrpieť niektoré národné záujmy v rámci Európskej únie. V Európskej únii nesmú byť hospodárske vzťahy nikdy uprednostnené pred ľudskými právami.

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Pani predsedajúca, nedávno prijatá nová stratégia pre Strednú Áziu odráža záväzok Európskej únie posilniť dlhodobú angažovanosť a spoluprácu s regiónom. EÚ a krajiny strednej Ázie vrátane Uzbekistanu sa dohodli, že ľudské práva, právny štát, dobrá správa vecí verejných a demokratizácia budú kľúčovými prvkami tejto stratégie.

Chceme zlepšiť ochranu ľudských práv a vytváranie nezávislého súdnictva, a tak trvalo prispieť ku konsolidácii právneho štátu a dodržiavania medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv v Strednej Ázii.

Vzťahy medzi EÚ a Uzbekistanom by mali získať nový kontext, v ktorom budú podpora podnikať pozitívne kroky na zlepšenie ľudských práv a demokratizácia základom dialógu a spolupráce. Naše vzťahy s Uzbekistanom prekonali počas posledných pár rokov, najmä od udalosti v meste Andijan v máji 2005, náročnú etapu a my sme aj naďalej znepokojení situáciou v oblasti ľudských práv.

Sme pevne presvedčení o tom, že máme väčšiu šancu podporiť pokrok v oblasti ľudských práv v Uzbekistane angažovanosťou ako izoláciou. Izolácia nebola účinná. Vítame postupné opätovné angažovanie sa, ku ktorému došlo minulý rok, odkedy Výbor pre spoluprácu EÚ – Uzbekistan schválil vytvorenie pravidelných rozhovorov o ľudských právach, prvé kolo ktorých sa konalo v máji tohto roka. O udalostiach v Andijane sa konali aj dve kolá rozhovorov na úrovni expertov. Plánujeme aj rozhovory o slobode médií s uzbeckou občianskou spoločnosťou, ktoré by sa mali uskutočniť v Taškente začiatkom budúceho roka. Vítame tiež, že Uzbekistan zaviedol habeas corpus a s platnosťou od januára 2008 zrušil trest smrti.

Na poslednom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti schválili členské štáty EÚ obnovenie reštriktívnych opatrení, ale zároveň schválili aj podmienečné prerušenie zákazu udeľovania víz. Rada naliehavo vyzvala Uzbekistan, aby v plnom rozsahu vykonával svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa ľudských práv, predovšetkým aby príslušných nezávislých medzinárodných orgánov umožnil prístup k väzňom, aby efektívne spolupracoval s osobitnými spravodajcami OSN, aby umožnil MVO v Uzbekistane pracovať bez prekážok a aby prepustil z väzby obhajcov ľudských práv a ukončil ich prenasledovanie.

Rada určila, že prerušenie vízových opatrení sa preverí po šiestich mesiacoch, aby sa zistilo, či Uzbekistan dosiahol pokrok v plnení uvedených podmienok. Uzbecké úrady súhlasili s pokračovaním diskusie o otázkach ľudských práv v kontexte Výboru pre spoluprácu medzi EÚ a Uzbekistanom od začiatku budúceho roka.

Uzbekistan sa prejavil ako krajina ochotná diskutovať s Komisiou o ďalšom rozšírení účasti Spoločenstva na podporovaní reformy jeho politických orgánov ako parlament a reformy súdnictva, o čom všetkom sa bude ďalej diskutovať vo Výbore pre spoluprácu. Skutočnosť, že reštriktívne opatrenia EÚ ostávajú v platnosti, vyšle Uzbekom i širokej verejnosti jasný signál o našich obavách o situáciu v Uzbekistane.

V oblasti ľudských práv čaká Uzbekistan dlhá cesta a my budeme v súlade so závermi Rady pokračovať v nátlaku na uzbeckú stranu, že očakávame, že budeme svedkami konkrétneho pokroku v oblasti ľudských práv.

Ľudské práva budú aj naďalej dôležitou a zložitou otázkou našich vzťahov s Uzbekistanom, ale Komisia verí, že angažovanosť je tým najlepším spôsobom, ako podporiť pozitívny vývoj.

  Predsedajúca . – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.

(skrátené v súlade s článkom 142 ods. 1 rokovacieho poriadku)

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. – (FR) Keď Európa hovorí, sloboda sa zlepšuje.

Európska únia rozhodne musí pokračovať v politike započatej v roku 2005 po zúrivých a doteraz nepotrestaných represáliách v Andijane, pri ktorých podľa OBSE a organizácie Human Rights Watch zomrelo 500 až 1 000 osôb. Množstvo výziev, ktorým musíme čeliť (energia, terorizmus, slobody), znamená, že Európa sa viac ako kedykoľvek predtým musí zmobilizovať vo svojich pohraničných oblastiach. Jej najnaliehavejšou úlohou je pôsobiť v oblasti posilnenia ľudských práv a zabezpečiť, aby dobré vzťahy s Uzbekistanom záviseli od pokroku v oblasti základných slobôd. EÚ nesmie ignorovať skutočnosť, ktorou je chimérický právny štát a zákerná vražda riaditeľa Marka Weila, ktorý bol známy svojím odporom voči vláde v Taškente, ku ktorej došlo v septembri minulého roka. Uzbecký parlament podnikol niekoľko krokov na zrušenie trestu smrti a zavedenie civilného súdnictva. Hoci sú tieto rozhodnutia stále dosť neprimerané, neústupnosť Európskej únie nie je márna a aj naďalej počíta zásady neprijateľnej a nebezpečnej politiky. Na to, aby sme dosiahli demokraciu a politickú stabilitu, musíme zájsť ešte ďalej, ale aspoň sme konečne začali veriť. Úlohou obrovskej krajiny, akou je Uzbekistan, je, aby neudusila túto nádej a budovala skutočné partnerstvo s Európou.

(1) Pozri zápisnicu