Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 15. novembra 2007 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

(Rokovanie sa začalo o 10.00 hod.)

2. Odpoveď EÚ na citlivé situácie

  Predsedajúca . − Ďalším bodom je vyhlásenie Komisie s názvom K odpovedi EÚ na citlivé situácie – angažovanie sa v náročných podmienkach v záujme trvalo udržateľného rozvoja, stability a mieru.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, od júla 2007 Komisia a portugalské predsedníctvo spoločne úzko pracovali na realizácii procesu prípravy strategickejšej a účinnejšej odpovede EÚ na citlivé situácie v partnerských krajinách.

V tomto procese majú pokračovať ďalšie predsedníctva. Cieľom nie je označiť alebo roztriediť krajiny, ale prispôsobiť ich nástroje a odpovede konkrétnym situáciám. V týchto citlivých situáciách vznikajú veľké prekážky znižovania chudoby. Inštitucionálne možnosti sú v takých situáciách veľmi obmedzené, sú poznačené neschopnosťou štátov plniť funkcie vládnej moci alebo následkami prírodných katastrof, násilných konfliktov alebo nedostatočnou politickou vôľou na strane vlády, pokiaľ ide o rozvojové ciele. V mimoriadnych prípadoch môžu mať tieto situácie vplyv za hranicami krajiny, čo ovplyvňuje stabilitu regiónu alebo dokonca globálnu stabilitu.

Myšlienka citlivosti nie je nová, hoci medzinárodná diskusia je pomerne čerstvá. Darcovia, partnerské krajiny a občianska spoločnosť sú si už dlho vedomí potreby vyššej účinnosti v osobitne nepriaznivých situáciách s cieľom naplniť ciele trvalo udržateľného rozvoja.

Každá situácia je komplexná a odlišná a vyžaduje prispôsobenú odpoveď, v rámci ktorej zohrávajú úlohu diplomatické opatrenia, humanitárna pomoc, rozvojová spolupráca a zásahy v oblasti bezpečnosti a krízového riadenia.

Na účinnosť odpovede Európskej únie je potrebný dlhodobý záväzok, ale aj stanovenie jasných cieľov pri prijímaní opatrení v krajine, ktorá sa nachádza v citlivej situácii. Hlavnou zásadou má naďalej ostať rozvoj kapacít a bezpečnosť ľudí v rámci perspektívy trvalo udržateľného rozvoja a znižovania chudoby.

Je však potrebné vyhýbať sa podpore citlivých situácií, pri ktorej by utrpeli úspešné krajiny. Do popredia sa preto opäť dostávajú záväzky posilniť pomoc. Európska komisia predložila oznámenie, v ktorom navrhuje pragmatický prístup pre Európsku úniu na účinnejšie angažovanie sa v náročnom prostredí pre trvalo udržateľný rozvoj, stabilitu a mier.

Oznámenie bolo zaslané všetkým inštitúciám Európskej únie. Rada pre všeobecné záležitosti 19. a 20. novembra prijme závery v tejto veci. Vyzve Komisiu, aby vypracovala osobitný pracovný plán na realizáciu odporúčaní a prvoradých úloh predložených v oznámení, ktorých cieľom je účinnejšie riešiť citlivé situácie prostredníctvom podpory úsilia vyvinutého partnerskými krajinami na vytvorenie alebo obnovenie nevyhnutných podmienok na ich trvalo udržateľný rozvoj.

Rok 2008 bude venovaný príprave strategického prístupu Európskej únie k citlivým situáciám. Pri tomto procese je potrebná aktívna účasť všetkých inštitúcií Európskej únie a všetkých, ktorí pracujú pre rozvoj v EÚ a v partnerských krajinách.

Komisia sa veľmi zaujíma o príspevok Európskeho parlamentu k tejto téme a vyzýva ho, aby sa aktívne zapojil do diskusie, ktorá by mala umožniť podporiť celkovú stratégiu odpovede na citlivé situácie, a týmto spôsobom prispieť k vytvoreniu podmienok pre trvalo udržateľný rozvoj, stabilitu, mier a demokratickú vládu.

  Nirj Deva, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, vždy je veľmi osožné, ak je možné o takejto dôležitej otázke diskutovať pred kolegami v rokovacej sále, ktorí si túžia vypočuť názory Parlamentu na túto veľmi významnú vec. Som takisto veľmi vďačný komisárovi za to, že uviedol základné pravidlá a svoje názory na to, ako riešime túto otázku.

Citlivosť je podmienkou, ktorá má mnoho, mnoho zdrojov. Prvým je, samozrejme, proces dekolonizácie, keď koloniálne mocnosti nakreslili na mapách svojvoľné čiary, ktoré popretínali rôzne druhy vnútorne stabilných funkcií občianskej spoločnosti a rozdelili jednu krajinu na dve či tri, alebo štyri, bez ohľadu na ich kmeňové alebo náboženské celky atď. To spôsobilo určitý stupeň nestability.

Ďalej ide o prirodzenú formu nestability, ktorej sú v súčasnosti vystavené národy v citlivej situácii: krajiny, ktoré často sužujú záplavy; malé ostrovné štáty, ktorých hospodárstvo je závislé od jedného druhu výrobku. Ďalšie krajiny nie sú pre svoju zemepisnú polohu schopné sa udržať, lebo Boh ich obdaril veľmi malým množstvom hodnôt, iné trpia rozširovaním púští a začínajú z nich masovo odchádzať obyvatelia.

Hovoríme o 26 takzvaných štátoch nachádzajúcich sa v citlivej situácii na svete a väčšina obyvateľstva sveta v citlivej situácii čelí katastrofálnym následkom, v niektorých prípadoch nie vlastnou vinou, ale niekedy je na príčine zlé vládnutie alebo vnútorný konflikt, niekedy občianske vojny, či diktátori zodpovední za genocídu, čo bol pred niekoľkými rokmi prípad Sierra Leone a Libérie.

V súčasnosti je možné zmeniť štát v citlivej situácii z nestabilnej na stabilizujúcu sa udržateľnú krajinu, ako sa to práve deje v prípade Sierra Leone. Vyžaduje si to úsilie; je potrebný záväzok; je potrebný dlhodobý záväzok, ako povedal komisár, hospodárskeho rastu tejto krajiny. Je potrebný záväzok budovania národa, výraz, ktorý používam zámerne v tejto rokovacej sále, pretože moja krajina, Spojené kráľovstvo, má s pojmom budovanie národa dlhodobé skúsenosti, ako má aj Francúzsko a Španielsko a niektoré ďalšie európske krajiny. Ale je to úplne a vonkoncom vzdialené poznaniu iných veľmocí na vzostupe, ktoré nemajú, aby som to povedal bez obalu, ani poňatia, ako prevliecť niť uchom ihly, pokiaľ ide o budovanie národa.

Musíme byť schopní napojiť sa na súhrn historického poznania, ktoré je uložené vo vedomí európskych národov, aby sme pomohli ďalším národom, ktoré sa na celom svete ujímajú vedenia v procese budovania národa. Keby sme to urobili, a keby to urobil ministerský predseda Blair, myslím, že napríklad situácia v Iraku by bola úplne odlišná.

Nachádza sa Irak v citlivej situácii? Áno, nachádza, lebo je nestabilný; vláda nie je zabezpečená; sú ťažkosti s bezpečnosťou. Aj ďalšie krajiny v Afrike sa nachádzajú vo veľmi citlivej situácii – Sudán, Somálsko, malé ostrovy –, ako som už povedal, všetky tieto krajiny sa musia zblížiť so súhrnom poznatkov, ktoré my už máme, a preto ma veľmi teší, že som mohol dnes ráno otvoriť túto rozpravu.

  Predsedajúca . − Veľmi pekne vám ďakujem, pán Deva. Obávam sa však, že ste zabudli na jeden faktor pri nestabilite. Keď prídete do týchto krajín, nestabilita opäť začína.

  Alain Hutchinson , v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, najskôr by som chcel vyjadriť svoje potešenie z tohto oznámenia, ktoré, ako hovoríte, pán komisár, má naozaj nádych skutočného pragmatizmu zo strany Komisie a ktoré nám dnes umožňuje diskutovať o probléme, ktorý znepokojuje nielen obyvateľov partnerských krajín EÚ v južnej časti sveta, ale aj našich spoluobčanov, ktorí sa často, a celkom oprávnene, pýtajú, do akej miery je rozvojová pomoc Európskej únie účinná.

V tomto konkrétnom prípade môže byť základný odkaz nášho uznesenia zhrnutý jednou vetou a mal by si získať podporu od všetkých, nezávisle od politickej príslušnosti. Ide o navrhnutie zostavenia zjednodušeného systému spolupráce, ktorý umožňuje Komisii a členským štátom poskytovať pomoc, ktorú sľúbili partnerským krajinám sužovaným mimoriadne vážnymi krízami, rýchlejšie ako to môžu robiť dnes – a nejdem sa pozastavovať pri týchto krízach, pretože pán Deva ich práve zoširoka vysvetlil. Bez tejto pomoci by obyvateľstvo týchto krajín zo dňa na deň sledovalo, ako sa jeho šance na prežitie strácajú. Po schválení tejto pomoci, čo je samo osebe nemalým úspechom, môže zložitosť a zdĺhavosť súčasných postupov dodania európskej pomoci spôsobiť situácie, ktoré sú ešte dramatickejšie a priamo poškodzujú prijímajúce obyvateľstvo.

Vezmime si príklad Burundi, malej krajiny, v ktorej som predsedal parlamentnej pozorovateľskej misii na posledných voľbách pred dvoma rokmi a do ktorej sa s radosťou vraciam o niekoľko dní. Európska únia tam vykonala veľmi významný a nevšedný kus práce, podporila volebný a inštitucionálny demokratizačný proces po viac než desiatich rokoch krvavého konfliktu. Len čo sa vytvorili inštitúcie a bola zvolená nová demokratická moc, už museli čeliť realite a potrebám obyvateľstva z hľadiska zdravia, vzdelávania a poľnohospodárstva, ktoré bolo potrebné prednostne uspokojiť.

V týchto oblastiach nie je núdza o projekty, ale na to, aby sa uskutočnili, je plne rozhodujúca európska pomoc. Nemá rozhodujúci vplyv iba na uspokojenie naliehavých potrieb obyvateľstva, ale takisto umožňuje verejným orgánom, ktoré sa stále nachádzajú v citlivej situácii, aby začali proces obnovy, bez ktorej hrozí veľké riziko, že sa krajina opäť veľmi rýchlo prepadne do chaosu. Uplynuli dva roky, pán komisár, a rozpočtová pomoc oznámená EÚ stále neprišla.

To, čo platí pre oblasť Veľkých jazier, platí aj pre ďalšie oblasti sveta. Práve preto musia byť, vážená pani predsedajúca, všetky krajiny na svete, s ktorými Európska únia spolupracuje a ktoré sa nachádzajú vo vážnej citlivej situácii, vzhľadom sa jasné vymedzenie podmienok, ktoré musia splniť, aby boli schopné prijať pomoc, schopné spoľahnúť sa na výhradný systém, ktorý zaisťuje rýchly a účinný zásah.

  Ryszard Czarnecki , v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, teší ma, že sa môžem ujať slova po takých výnimočných odborníkoch a znalcoch, ktorí sa dlhé roky zaoberajú touto témou, a rátam medzi nich aj vás, pani predsedajúca.

Chcel by som upozorniť na problém zvyšujúceho sa počtu štátov uznaných za nestabilné. Počas šiestich rokov sa tento počet takmer zdvojnásobil zo 14 na 26, preto ide naozaj o skutočný problém, ktorý predstavuje čoraz väčšiu výzvu pre Európsku úniu.

Chcem zdôrazniť, že vyše polovica týchto nestabilných štátov sa nachádza v subsaharskej Afrike, čo zdôrazňuje potrebu, aby sme venovali osobitnú pozornosť tejto oblasti Afriky, tejto oblasti sveta.

Takisto si myslím, že je potrebné vysloviť rázne slová k potrebe budovania autority vlád v týchto krajinách. Africká únia právom zdôrazňuje, že problém obnovy je aj politickou otázkou, možno aj viac ako technickou otázkou. Vzhľadom na to predstavujú mechanizmy demokracie a transparentnosti základné otázky.

Plne súhlasím s pánom Hutchinsonom, ktorý hovoril predo mnou, že je potrebné zjednodušiť postupy, aby naša pomoc mohla byť rýchlejšia a reálnejšia.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Vážená pani predsedajúca, aj ja úprimne vítam skutočnosť, že sa Parlament dnes zaoberá touto témou, pretože napriek tomu, že chýba dôkladná legislatívna definícia štátu v citlivej situácii, poznáme mnoho prípadov, ktoré, na základe skúseností, patria do tejto kategórie. Dnes popoludní napríklad, okrem iných záležitostí, rozoberáme prípad Somálska.

Toto uznesenie nám preto umožňuje riešiť niektoré vážnejšie problémy, ktorým treba čeliť v tejto súvislosti – napríklad skutočnosť, že táto citlivosť často vyplýva zo stavu mimoriadnej chudoby, ktorá zväčša so sebou prináša zlyhanie inštitúcií a neistotu na všetkých úrovniach.

Okrem toho je takisto kľúčové začať od zásady, že tieto štáty predstavujú výzvu z hľadiska rozvoja, čo znamená, že naliehavo potrebujeme určiť súvislý program založený na humanitárnej zásade neuškodiť. Toto je prvá zásada a ide o dôležité ponaučenie z nedávnych udalostí týkajúcich sa prístupu, ktorý zvolila organizácia Zoeina archa v Čade.

So zreteľom na vonkajšiu činnosť, najmä európsku činnosť, v takomto kontexte sa to musí zakladať na vykonávaní programov na mieste, ktoré musia byť pružné a prispôsobivé meniacim sa potrebám a musia vychádzať zo stratégie plánovanej na krátky, stredne dlhý a dlhý čas. Až príliš často končíme pri opatreniach, ktoré môžu byť potrebné z krátkodobého hľadiska, ale ktoré zásadne púšťajú zo zreteľa strednodobé a dlhodobé dôsledky.

;

Napokon musím spomenúť význam zavedenia dvojitého mechanizmu zodpovednosti, najmä vrátane povinnosti pre prijímajúce krajiny skladať účty, prirodzene, tým, ktorí poskytli zdroje, prostriedky a dary, ale aj ich vlastnému obyvateľstvu, ktoré majú a musia chrániť a zabezpečovať jeho prežitie. Darcovia by mali takisto zabezpečiť, že budú skladať účty tomuto obyvateľstvu.

  Pedro Guerreiro, v mene skupiny GUE/NGL. – (PL) Vážená pani predsedajúca, niet pochýb o tom, že treba naliehavo poskytnúť väčšiu a lepšiu humanitárnu pomoc v čoraz nevyrovnanejšom a nespravodlivejšom svete, v ktorom sa bohatstvo hromadí v rukách niekoľkých vyvolených na úkor využívania a biedy miliónov. Niet pochýb o tom, že je naliehavo potrebná väčšia a lepšia spolupráca na rozvoji vo svete, ktorý čelí novým pretekom v zbrojení a zvyšujúcej sa militarizácii medzinárodných vzťahov na čele so Spojenými štátmi a ich spojencami. Práve z tohto dôvodu sme vážne znepokojení pokusmi podmieniť rozvojovú pomoc bezpečnostnými stratégiami plánovanými v praxi na dosiahnutie viac či menej skrytých cieľov zasahovania, lúpenia zdrojov a neokolonializmu.

Analýza medzinárodnej situácie nemôže vynechať alebo podceniť vonkajšie príčiny podnecujúce a obnovujúce rozpory, ktoré sú tak často podstatou problémov. Stačí sa pozrieť na veľmi subjektívny zoznam štátov, ktoré sa podľa Svetovej banky nachádzajú v citlivej situácii. Koľko prípadov vonkajšieho zasahovania a napadnutia to odráža?

My skutočne potrebujeme program spolupráce a rozvoja, aby sme mohli reagovať na najzákladnejšie potreby miliónov ľudí, založený na rešpektovaní vnútroštátnej zvrchovanosti a nezávislosti a mierovom riešení medzinárodných konfliktov – program, ktorý podporuje demilitarizáciu medzinárodných vzťahov, rovnoprávne a spravodlivé hospodárske vzťahy a zrušenie starého zahraničného dlhu, program, ktorý prekoná politiky spôsobujúce vážne krivdy a nerovnosti, s cieľom vybudovať spravodlivejší, mierovejší, ľudskejší svet väčšej solidarity.

  Ana Maria Gomes, v mene skupiny PSE. – (PT) V štátoch nachádzajúcich sa v citlivej situácii je prepojenie medzi vládnutím, rozvojom a bezpečnosťou rozhodujúce. EÚ musí určiť strategické priority pre vzťahy s týmito štátmi s bezpečnosťou ľudí ako celkovým cieľom.

Nestačí len podporovať vládne inštitúcie. Základom je presadzovať posilnenie parlamentnej kontroly, podporovať slobodné a pluralistické médiá, nezávislosť súdnictva a splnomocnenie občianskej spoločnosti, uprednostňovať ženy, zraniteľné skupiny a menšiny. Na to je potrebný záväzok zo strany EÚ.

Somálsko v súčasnosti tragicky znázorňuje nezúčastnenosť Európy. Príčiny citlivosti, ktoré rozpútavajú násilný konflikt, obnovujú neschopnosť štátu – napríklad zlá správa, extrémna chudoba alebo porušovanie ľudských práv –, sa musia prediskutovať pri dvojstranných rozhovoroch a Rada, Komisia a členské štáty to často zanedbávajú. Príčiny citlivosti treba zohľadniť pri určovaní stratégií a pri globalizovaní finančných nástrojov EÚ. Rozvojová pomoc sa musí zameriavať na ľudí a priamu finančnú podporu vládam treba zvažovať len vtedy, ak sa potvrdí záväzok riešenia konfliktov, budovania demokratického právneho štátu a zlepšovania správy a bezpečnosti ľudí.

Napokon EÚ musí, pričom tento aspekt sa v oznámení Komisie a uznesení, o ktorom máme hlasovať, vynechal, viac investovať, popri programoch odzbrojenia, demobilizácie, reintegrácie a reforme sektora bezpečnosti, do kontroly globálnych transferov ľahkých zbraní, keďže podnecujú ozbrojené konflikty, ktoré umocňujú citlivú situáciu mnohých štátov.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážené dámy a páni, ďakujem vám za krátku, ale veľmi podrobnú rozpravu. Dovoľte mi zhrnúť ju takto: v zásade odrážala podporu Parlamentu všeobecnému stanovisku, všeobecnej koncepcii Komisie, hlavnej myšlienke. Počas rozpravy sa, samozrejme, objavili niektoré konkrétne otázky, o ktorých bude možné diskutovať v rámci budúcich rozpráv. Ide napríklad o transfery ľahkých zbraní a mnoho ďalších otázok, ktoré, podľa mňa, významne obohacujú všeobecnú koncepciu.

  Predsedajúca . − Dostala som návrh uznesenia⁽¹⁾, ktoré bolo predložené v súlade s článkom 130 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok o 12.00 hod.

(1) Pozri zápisnicu.

3. Zhodnotenie sociálnej situácie (rozprava)

  Predsedajúca . − Ďalším bodom rokovania je správa pani Elizabeth Lynneovej, v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, o zhodnotení sociálnej situácie (2007/2104(INI)) (A6-0400/2007).

  Elizabeth Lynne (ALDE), spravodajkyňa. – Vážená pani predsedajúca, rada by som na úvod poďakovala tieňovým spravodajcom. To, že k správe takého rozsahu neprišli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na plenárnom zasadnutí naznačuje, že ide skutočne o správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, na ktorú môžeme byť všetci hrdí. Rada by som takisto poďakovala Komisii za úzku spoluprácu a portugalskému predsedníctvu za to, že sociálnu politiku určilo sa svoju prioritu.

V Európe čelíme obrovskej výzve. Táto výzva je jednou z cností. Ide o stratenú možnosť, neschopnosť žiť život bez dobročinnosti iných a život bez diskriminácie, chudoby a sociálneho vylúčenia.

Náš cieľ je jasný: chceme rozšíriť možnosti, aby nikto, bez ohľadu na zázemie alebo okolnosti, neostal pozadu. Víziou Európy musí byť sloboda a príležitosť pre všetkých, zvyšovanie možností a podnetov na prácu, a zároveň posilnenie siete zabezpečenia pre tých, ktorí nie sú schopní pracovať.

Údaje v roku 2007 sú mrazivé: 72 miliónov európskych občanov naďalej žije v chudobe; 8 % všetkých ľudí v Európskej únii v súčasnosti trpí chudobou napriek tomu, že sú zamestnaní. To sú skutočne otrasné čísla. Ale čo vlastne znamenajú? Znamenajú, že každý šiesty občan v súčasnosti žije pod hranicou chudoby – každý šiesty! Kto by tomu uveril, že je to možné v roku 2007! Päťdesiat rokov po Rímskej zmluve, po 50 rokoch hospodárskeho rastu 10 % ľudí patrí do domácností, kde nikto nepracuje! Napriek všetkému chudoba ostáva jedným z najväčších sociálnych problémov, ktorým Európa čelí, a znižovanie sociálneho vylúčenia musí byť stredobodom našich politík.

V niektorých oblastiach sa nám darí, ale položme si ruku na srdce: väčšinou úspešní nie sme. Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa v mnohých členských štátoch EÚ zväčšuje. Odstránenie chudoby súvisiacej s príjmami musí byť aj naďalej prioritou členských štátov, ale na každého šiesteho, ktorý žije vo finančnej chudobe, pripadajú mnohí ďalší, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti z iných dôvodov. Musíme uznať, že mnohé rodiny – ba aj mnohí jednotlivci – zažívajú aj komplikovanejšie problémy ako len nízky príjem. Prekážky príležitostí sú zložité. Včasný zásah je dôležitejší než čokoľvek iné. Prevencia je, samozrejme, lepšia ako liečba.

V Spojenom kráľovstve vieme, že u dcéry dospievajúcej matky je trojnásobne vyššia pravdepodobnosť, že sa takisto stane matkou v dospievajúcom veku; vieme, že u synov odsúdeného otca je viac než štyrikrát vyššie riziko, že budú usvedčení z trestného činu, ako u tých, ktorých otec nebol odsúdený. V mnohých oblastiach však netreba objavovať Ameriku. Musíme sa pozrieť, ako ostatné krajiny EÚ riešia tieto otázky a učiť sa od nich. Musíme si účinnejšie vymieňať osvedčené postupy. Napríklad vo Fínsku sa zaviedol holistický trvalo udržateľný prístup, ktorý sa neuveriteľne účinným spôsobom prejavil pri znižovaní počtu ľudí, ktorí sú bez domova. V Dánsku sa pre zmenu skôr vykonávajú nové politiky, ktoré zlepšujú kvalitu života dlhodobých bezdomovcov, ako by mali mať len jediný cieľ integrovať týchto jedincov do väčšinovej spoločnosti. V Belgicku pracujú ľudia, ktorí zakúsili chudobu, so sociálnymi pracovníkmi, aby lepšie pochopili potreby chudobných ľudí.

Chudobu nespôsobuje vždy len nezamestnanosť: chudoba vyskytujúca sa napriek zamestnaniu je takisto problémom. Práve preto som vyzvala na výmenu osvedčených postupov pri zabezpečení dôstojnej minimálnej pracovnej mzdy vo všetkých členských štátoch. Prinajmenšom päť členských štátov EÚ dokonca žiadnu nemá. Musíme takisto tlačiť členské štáty, aby prijali minimálny životný príjem pre všetkých.

Členské štáty sa musia viac snažiť, aby takisto zabránili využívaniu zraniteľných pracovníkov; aby sa uistili, že ľudia s postihnutím a staršie osoby mali prístup k zamestnaniu; aby zabránili obchodovaniu; zabezpečili práva žiadateľov o azyl; zaistili rovný prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnej činnosti pre všetkých; aby zbavili stigmy ľudí s ťažkosťami s duševným zdravím; a podporovali konštruktívnejší prístup k drogám a alkoholu.

Toto je len niekoľko otázok, ktorým sa správa venovala. Víziou Európy musí byť sloboda a príležitosti pre všetkých. Preto je také dôležité venovať sa príprave mechanizmov na európskej úrovni, aby sa výmena osvedčených postupov stala realitou.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, na úvod by som chcel zablahoželať spravodajkyni, pani Lynneovej, k jej veľmi zaujímavej a súhrnnej správe. Som veľmi rád, že sa Európsky parlament rozhodol zaoberať značne širokým okruhom sociálnych otázok zahrnutých do tejto správy, otázok, ktoré je potrebné naliehavo riešiť. Táto správa je významným príspevkom k pokračujúcemu hodnoteniu sociálnej situácie.

Tento dokument prichádza v čase, keď Komisia a členské štáty skúmajú možnosti posilnenia sociálneho rozmeru lisabonskej stratégie. Musíme reagovať na obavy našich občanov a uvedomiť si, že sociálna spravodlivosť je pre nich jedným z kľúčových problémov. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že Európska únia má zohrávať ústrednú úlohu pri podpore integrovanejších a súdržnejších spoločností.

Ako uviedol pán predseda Barroso počas hlavnej rozpravy o globalizácii včera ráno, Európskej únii sa podarilo dosiahnuť významný pokrok pri dosahovaní lisabonských cieľov. Vytvárajú sa nové pracovné miesta: 3,5 milióna nových pracovných miest sa vytvorilo len minulý rok. Miera nezamestnanosti sa znížila približne na úroveň 7 %. Hoci ide stále o vysoké číslo, je najnižšie za posledných 10 rokov. Hospodársky rast bol uspokojivý napriek nedávnej finančnej nestabilite.

Netreba však zaspať na vavrínoch. Realizácia lisabonskej stratégie neprebiehala rovnomerne, a nepodarilo sa dosiahnuť všetky jej ciele. V skutočnosti 12 miliónov ľudí nemá prácu a často sú to mladí ľudia alebo dlhodobo nezamestnaní s chabými vyhliadkami profesijného rastu alebo sociálneho postupu; 8 % európskej pracovnej sily trpí chudobou napriek zamestnaniu; 78 miliónov európskych občanov je vystavených chudobe a každého piateho občana Európskej únie sužujú nedostatočné životné podmienky.

Skrátka, je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na naplnenie našich spoločných sociálnych cieľov. Teraz, keď vidíme pozitívne výsledky stratégie Európskej únie v oblasti rastu a zamestnanosti, je ten správny čas na začatie napĺňania sociálnych cieľov.

Vítam odkaz v správe na nevyhnutnú politickú vôľu a odhodlanie riešiť otázky chudoby a vylúčenia. Rovnako sa domnievam, že je naliehavo potrebné zaoberať sa detskou chudobou, bojovať proti diskriminácii a zvýšiť diverzitu. To, samozrejme, znamená monitorovanie transpozície príslušných právnych predpisov do vnútroštátneho práva a v prípade potreby začatie konania proti tým členským štátom, ktoré nedodržali právne predpisy Európskej únie.

Správa sa takisto venuje prekážkam, ktoré bránia začleneniu do spoločnosti a integrácii do pracovného trhu. Súhlasím s tým, že musíme spojiť podporné opatrenia s vhodnými bezpečnostnými sieťami s cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo.

Tento postoj sa odráža v nedávnom oznámení Komisie o aktívnom začlenení. Toto oznámenie vymedzuje tri kľúčové zložky vyváženého a strategického prístupu k aktívnemu začleneniu:

– prístup k integrovaným trhom práce,

– lepší prístup k službám,

– primeraná podpora príjmu.

Týmto oznámením sa takisto začína realizovať druhá fáza konzultácie so sociálnymi partnermi o týchto otázkach s cieľom zlepšiť spoluprácu Európskej únie v oblasti aktívneho začlenenia.

Na základe tejto konzultácie Komisia plánuje vypracovať odporúčanie o spoločných zásadách aktívneho začlenenia, ktoré je naplánované na druhý polrok 2008. V ďalšom oznámení, ktoré sa má prijať v nasledujúcich niekoľkých týždňoch, Komisia takisto predloží nové opatrenia na podporu aktívneho začlenenia ľudí s postihnutím.

Komisia je vďačná Európskemu parlamentu za jeho sústavné úsilie o potlačenie diskriminácie. Ako sa uvádza v legislatívnom a pracovnom programe na rok 2008, Komisia predloží v roku 2008 návrhy na vyriešenie problému existujúcej ochrannej medzery v rámci článku 13 zmluvy. Návrhy, ktoré sa majú prijať do budúceho leta, budú založené na dlhodobom dialógu s Európskym parlamentom, na základe skúseností z Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých 2007 a rozsiahlej konzultácie verejnosti.

Európska únia dosiahla významný pokrok pri dosahovaní rodovej rovnosti a Európsky parlament jej bol v tomto procese dôležitým partnerom. Musíme však naďalej posilňovať rodovú rovnosť v budúcnosti. Toto je základné právo, ako aj rozhodujúca podmienka na dosiahnutie cieľov Európy v oblastiach rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. Preto vítam najmä odkaz správy na rodovú rovnosť.

Od prijatia Amsterdamskej zmluvy sa dosiahol pokrok vo všetkých oblastiach rodovej rovnosti a od roku 2003 v oblasti rovnakých príležitostí pre ľudí s postihnutím. Z toho vyplýva, že treba vykonať ešte kus práce v obidvoch oblastiach. Skutočnosť, že viacnásobná diskriminácia stále pretrváva je silným argumentom v prospech sústavného zdôrazňovania rovnakých príležitostí vo všetkých oblastiach. Touto témou sa bude zaoberať oznámenie Komisie, ktoré sa má prijať v roku 2008 a bude založené na ponaučeniach z Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých 2007.

Dámy a páni, sociálna situácia EÚ sa, prirodzene, mení podľa toho, ako sa vyvíja naša spoločnosť a ako sa mení celková globálna realita. Napriek tomu som presvedčený, že základná koncepcia, t. j. rovnováha medzi hospodárstvom a sociálnymi a ekologickými aspektmi, ostáva v plnej platnosti. Je teda na nás, aby sme stále hľadali nové prístupy, ktoré nám umožnia prekonať problémy, ktoré stále pretrvávajú.

  Miroslav Mikolášik , spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. – (SK) Monitorovanie sociálnej situácie a sociálnych politík v členských krajinách je bezpochyby potrebné na identifikovanie problémov a výziev, ktorým Únia čelí, ale ešte dôležitejšie sú akcie, ktoré podnikneme na ich odstránenie.

Z pohľadu verejného zdravia by sme mali upriamiť pozornosť na tie problémy, s ktorými sa obyvatelia Únie stretávajú pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti. V dôsledku demografického vývoja a predlžovania priemernej dĺžky života musíme rozvíjať také stratégie verejného zdravia, ktoré prispejú k skvalitneniu života Európanov a ktoré budú zamerané hlavne na prevenciu chorôb a účinný boj proti nim. Zároveň by mali zohľadniť potrebu kvalitnej, dostupnej a spoľahlivej starostlivosti o zdravie všetkých vrstiev obyvateľstva bez ohľadu na ich sociálne postavenie, vek či krajinu, v ktorej žijú.

Osobitnú pozornosť by sme mali venovať skupinám najviac znevýhodnených osôb, akými sú osoby s telesným či mentálnym postihnutím, ľudia v pokročilom veku alebo deti. S ohľadom na neustále rastúce náklady zdravotníctva členských štátov by mali tieto prijať účinné opatrenia, akými sú cielené informačné kampane, používanie generických liekov, využívanie nových technológií, opatrenia vzájomnej pomoci na miestnej úrovni alebo väčšia solidarita generácií a rodín. Členské štáty v spolupráci s Komisiou by sa mali ďalej snažiť rozvíjať politiky a podporovať európske iniciatívy v oblasti boja proti fajčeniu, alkoholizmu či obezite, ktoré rozhodne pomôžu zvýšiť kvalitu života našich spoluobčanov.

V neposlednom rade by sme sa mali zamerať na správne uplatňovanie už existujúcich právnych predpisov v oblastiach, ktoré súvisia s verejným zdravím. Členské štáty spolu s Komisiou by mali zabezpečovať dodržiavanie európskych právnych predpisov v oblasti kvality vody, ovzdušia a pôdy, znižovanie hlučnosti, ako aj uplatňovanie nariadenia o chemických látkach a výrobkoch REACH.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko. – (PT) V tomto stanovisku Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť zdôrazňuje, že chudoba a sociálne vylúčenie sa vyznačujú viacerými rozmermi, ale najvýznamnejšie z nich sú ekonomická situácia rodín, podmienky bývania a prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti.

Výbor vyzdvihuje, že ženy a deti sú hlavnými obeťami chudoby a sociálneho vylúčenia a poznamenáva, že ešte väčšiemu riziku sú vystavení prisťahovalci, staršie osoby, ľudia s postihnutím a príslušníci rodín s jedným rodičom. Takisto uvádza, že priemerne 15 % žiakov opúšťa vzdelávací systém, ale že v niektorých krajinách ako Portugalsko táto miera dosahuje až 40 %, čo je dôvodom na znepokojenie, pokiaľ ide o vzdelávanie a prípravu mladých dievčat.

Zdôrazňuje význam udržiavania kvalitných verejných služieb, pevného verejného a všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a vysokej úrovne sociálnej ochrany a kvality zamestnania v spojení s právami, ako aj zabezpečenia účinného uplatňovania rodového hľadiska pri formulovaní a vykonávaní týchto verejných politík; napokon nalieha na Komisiu a členské štáty, aby sa prednostne zaoberali sociálnou integráciou žien a právami žien, primeranou úpravou ich príslušných politík vrátane politiky týkajúcej sa rozdelenia príjmu.

  Edit Bauer, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán komisár, dámy a páni, správa pani Lynneovej, ku ktorej jej srdečne blahoželám, zjavne nemá a ani nemôže mať posledné slovo v otázke sociálneho začlenenia a transformácie sociálnej politiky.

Často sme náchylní považovať európsky sociálny model za večný, ale sociálna politika sa musí očividne takisto meniť, nielen prostredníctvom globalizácie, ale aj prostredníctvom hospodárstva, sociálnych očakávaní, demografickej výzvy a meniacich sa hodnôt, keďže musíme nájsť vhodné odpovede na výzvy, ktorým čelíme. Aj z tohto dôvodu je potrebné privítať podnet Komisie na prípravu istého druhu súpisu sociálnych problémov ťažiacich obyvateľstvo Európy.

Je zrejmé, že takmer 500 miliónov občanov Únie nie je rovnorodá masa. Napriek skutočnosti, že rozdiely v príjme medzi starými členskými štátmi sa znižujú, rozdiely medzi bohatými a chudobnými oblasťami sa stále vyznačujú rastúcim trendom. Dve tretiny obyvateľstva desiatich nových členských štátov EÚ žijú v chudobných oblastiach, kde je úroveň príjmu polovičná, alebo menej než polovičná, oproti priemernému príjmu starých členských štátov. Situácia je ešte horšia v Bulharsku a Rumunsku, kde priemerný príjem nedosahuje dokonca ani tretinu príjmu na obyvateľa starých členských štátov.

Niet pochýb o tom, že na boj proti chudobe potrebujeme vedieť viac o rôznych formách, v ktorých sa chudoba prejavuje. Na to však potrebujeme nové ukazovatele chudoby, keďže doteraz sme mali iba súhrnné údaje o riziku relatívnej chudoby.

Z tohto dôvodu túžobne očakávame oznámenie Komisie na túto tému. V správe sa takisto upozorňuje na nové riziká ochudobnenia. Napríklad vieme málo o tom, aké nebezpečenstvo predstavujú miery zadlženia obyvateľstva. Z 15 starých členských štátov dlh obyvateľstva na obyvateľa v 12 členských štátoch prevyšuje 16 000 EUR, čo zodpovedá 90 % priemerného ročného rodinného príjmu.

Dovoľte mi, prosím, pani predsedajúca, povedať poslednú vetu. V správe sa opäť poukazuje na význam boja proti detskej chudobe a považujeme to za mimoriadne dôležité.

  Richard Falbr, v mene skupiny PSE. – (CS) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, najskôr by som sa chcel poďakovať pani Elizabeth Lynneovej za veľmi dobrú správu a za jej výbornú spoluprácu. Sociálne vylúčenie je spôsobené širokým okruhom faktorov a bola by veľká škoda nevyužiť túto správu na ďalšiu prácu. Vo svojom príhovore by som rád zdôraznil význam verejných služieb a ich príspevok k odstráneniu chudoby a vylúčenia. Po privatizácii budú verejné služby drahšie a menej dostupné. Ľutujem, že sa nám nepodarilo prijať stanovisko odsudzujúce tie štáty, ktoré zavádzajú nízke základné dane, čím by bolo možné nahromadiť dostatočné prostriedky na vykonávanie sociálnych úloh štátu. Pre členské štáty by bolo určite osožné navzájom sa informovať o svojich úspechoch ako súčasť výmeny informácií o osvedčených postupoch. Takisto by som, samozrejme, uvítal výmenu informácií o postupoch, ktoré sa nevyplatili alebo dokonca zlyhali. Viem, že sa to nedeje, ale som si istý, že by bolo užitočné, ak by sa na to sociálni partneri a mimovládne organizácie podujali.

Základným predpokladom na zabezpečenie toho, aby sa čoraz viac občanov členských štátov nenachádzalo v stave závislosti od často nedokonalej sociálnej starostlivosti je poskytnutie primeraného množstva dostatočne dobre platených pracovných miest. Nemôžeme znášať skutočnosť, že niektorí pracujúci ľudia sú často závislí od sociálnej pomoci. Preto sa musíme usilovať o zavedenie primeranej minimálnej mzdy vo všetkých členských štátoch, či už prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv v závislosti od obvyklých postupov príslušnej krajiny. Stupňuje sa úsilie o prispôsobenie systémov dôchodkového zabezpečenia. Pri prijímaní opatrení na zachovanie základného piliera – štátneho systému dôchodkového zabezpečenia – všetky členské štáty majú dodržiavať príslušné dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktoré ratifikovali. Integrovanie ľudí s postihnutím do pracovného trhu je mimoriadne dôležité. Preto musíme kriticky hodnotiť opatrenia tých vlád, ktoré zrušili rôzne podnety na zvýšenie počtu pracovných miest pre ľudí s postihnutím, pričom Česká republika je jednou z nich.

  Ona Juknevičienė, skupina ALDE. – (LT) Blahoželám svojej kolegyni pani Lynneovej k vypracovaniu správy a k dosiahnutiu politickej dohody, ktorá zohľadňuje názory rôznych politických skupín týkajúce sa sociálnej situácie v Únii.

Je pravda, že vlády členských štátov sú priamo zodpovedné za znižovanie chudoby. Ich povinnosťou je prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby ľudia mali prácu, deti chodili do škôl a najchudobnejším sa poskytovala sociálna pomoc.

Úloha Únie pri riešení problémov súvisiacich s chudobou a nerovnosťou je však naďalej rovnako dôležitá. Skutočnosť, že 78 miliónov európskych občanov žije v chudobe a že sociálne rozdiely medzi chudobnými a bohatými sa čoraz viac prehlbujú je najvážnejším znamením, že treba prijať opatrenia na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni.

Väčšina členských štátov má primeranú mieru minimálneho príjmu. Naďalej však pretrvávajú prípady, keď zamestnávatelia nevyplácajú platné sadzby, čím porušujú zákon. Ako som uviedla skôr už pri viacerých príležitostiach, Litovčania pracujúci v zahraničí sa stretávajú s takýmto protiprávnym zaobchádzaním. Zamestnávateľom by sme takéto praktiky nemali tolerovať.

Vítam odpoveď členských štátov na výzvu Rady znížiť detskú chudobu. Zatiaľ však nevypracovali svoje akčné plány na riešenie tohto problému. Ľudia s postihnutím a staršie osoby sú obzvlášť zraniteľní. Musíme sa uistiť, že majú prístup k aspoň minimálnej dlhodobej starostlivosti za prijateľné ceny. Sociálny fond na to vyčlenil prostriedky. Je hanbou, že v mojej krajine ostávajú nevyužité.

Súhlasím so stanoviskom spravodajkyne, pokiaľ ide o potrebu výmeny skúseností a nasledovania vydarených príkladov úspechov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Je potrebné učiť sa od tých členských štátov, ktoré účinne využívajú zdroje pridelené EÚ, a vymieňať si s nimi skúsenosti. Dámy a páni, s cieľom získať dôveru našich občanov v Európsku úniu, v jej inštitúcie, musíme vyriešiť najťažšie problémy, ktorým čelia.

Vo svojom príhovore v tomto Parlamente Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident, povedal, že Francúzi majú dojem, že EÚ sa o nich nezaujíma a neposkytuje sociálne zabezpečenie. Francúzski občania nehlasovali proti ústave, ale proti Európe, pretože sa v nej necítia v bezpečí.

Komisia sľúbila, že pripraví správu založenú na sociálnej skutočnosti s analýzou sociálnych trendov. Dúfam, že hlavný dôraz tejto správy sa bude klásť na rámec opatrení, rámec, ktorým sa určia metódy zníženia alebo dokonca odstránenia chudoby v Európe. Potom budeme schopní si získať podporu našich občanov a možno začneme cítiť, že pracujeme pre nich.

  Sepp Kusstatscher, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, máme tu pred sebou veľké množstvo myšlienok o sociálnej politike, za čo ďakujem pani Lynneovej. Keďže sociálna politika nemá v EÚ taký vplyv ako hospodárska politika, táto správa ani nie je tak zhodnotením – ako sa uvádza v názve – ako zoznamom požiadaviek na sociálnopolitické opatrenia v členských štátoch.

Chcel by som sa vyjadriť k dvom veciam. Sociálnopolitické otázky patria do právomoci členských štátov. My na európskej úrovni môžeme iba vydať odporúčania. Európa sa nachádza v stave nerovnováhy, pretože prešla hospodárskou, ale nie sociálnou harmonizáciou. Európa sa od Lisabonu v roku 2000 nestala spravodlivejšou. Naopak, chudoba sa zvyšuje. Aby bolo možné skutočne bojovať s chudobou a aby všetci občania EÚ mohli žiť dôstojne a spravodlivo, potrebujeme nielen aspekty hospodárstva, trhu a hospodárskej súťaže, ale aj sociálny, spravodlivý, ekologický vnútorný trh pre všetkých ľudí.

Ďalšia vec: často sa stáva, že všetci majú plno rečí, a nikto sa nemá k činu. Problémy poznáme. V skutočnosti nepotrebujeme štúdie a analýzy. Nastal čas konečne prejsť k činom. Nestačí len vyhlásiť rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Potrebujeme účinný program boja proti chudobe, potrebujeme údaje – aby mali všetci ľudia vrátane tých, ktorí sú nezamestnaní, dostatočný základný príjem a mohli žiť dôstojne. Je to otázka spravodlivosti a ľudské právo pre všetkých.

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Vážená pani predsedajúca, pani Lynneová, toto je dobré zhodnotenie chýbajúceho sociálneho zabezpečenia, bez ktorého je nútených žiť až príliš mnoho občanov v členských štátoch. Hodnotenie takisto ukazuje prepojenie medzi chudobou, preľudnenosťou, sociálnym vylúčením a zvýšenou chorobnosťou a kratšou priemernou dĺžkou života.

Hodnotenie sa zaoberá významom práva na bývanie, na prácu, sociálne zabezpečenie a práv žien a osôb s postihnutím. Takisto z neho vyplýva, že problém hazardných hier, konzumácie alkoholu, drog a fajčenia zvyšuje sociálne vylúčenie. Záver je preto taký, že členské štáty musia tieto problémy riešiť.

Zatiaľ sa všetko zdá byť v poriadku, ale skutočnosť býva nezriedka celkom iná. Často sú to iba pekné slová, lebo EÚ prostredníctvom rôznych smerníc a nariadení s ohľadom na pravidlá jednotného trhu a hospodárskej súťaže neraz bráni členským štátom v riešení problémov.

Okrem toho podporujeme výrobcov vína a pestovateľov tabaku. Voľný pohyb tovaru napríklad bráni Švédsku v uplatňovaní reštriktívnej alkoholovej politiky, čo je veľmi dôležité. Švédsko má herný monopol na obmedzenie hazardných hier, ale EÚ sa vyhráža súdnym konaním. O rovnakú dvojtvárnosť ide v prípade textu právneho predpisu o klamlivej reklame a reklame zameranej na deti, pretože EÚ na druhej strane prijíma smernice o televíznom vysielaní s umiestňovaním produktov a reklamou zameranou na deti.

Je možné zmeniť sociálnu situáciu, ale na to je potrebné prisúdiť väčší význam otázkam verejného zdravia a životného prostredia ako pravidlám hospodárskej súťaže jednotného trhu, a sociálnu starostlivosť a zabezpečenie nadradiť deregulácii a privatizácii.

Skupina GUE/NGL hlasuje za správu a budeme pokračovať v akejkoľvek činnosti na zlepšenie sociálneho zabezpečenia občanov.

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, keď som sa prvý raz dopočula o procese hodnotenia sociálnej skutočnosti, potešilo ma, že niekto chce viesť skutočnú diskusiu o stave spoločnosti.

Žiaľ, po prečítaní dokumentov z Komisie som bola sklamaná, keď som zistila, že proces hodnotenia sa nezameral na sociálnu skutočnosť, ale na hospodárske ukazovatele.

Nie som presvedčená o tom, že hospodárske ukazovatele sú spoľahlivým meradlom sociálnej skutočnosti. Ak by boli, zlepšený hospodársky stav Írska za posledné desaťročia by sa mal spájať skôr so zlepšeniami v oblasti sociálnej súdržnosti, ako so zvýšením počtom závažných trestných činov, narkománie, samovrážd, krádeží, s narušenou funkciou rodiny, vylúčením a osamelosťou, ktorých sme svedkami.

Nepýtali by sme sa, či má osoba zamestnanie; opýtali by sme sa, či sú vážení, zapojení, uspokojení po stránke telesnej, emocionálnej, intelektuálnej a duchovnej, a zisťovali by sme, či sa úcta k tejto osobe vzťahuje aj na ostatných, bez ohľadu na vek, veľkosť, schopnosti, farbu pleti alebo akúkoľvek inú črtu.

Pri poriadnom hodnotení sociálnej skutočnosti by sme sa takisto pozreli na trvalú udržateľnosť prirodzeného prostredia človeka: rodiny. S týmto všetkým na zreteli by sme sa nepozerali iba na priepasť medzi bohatými a chudobnými, ale aj na medzeru, ktorá vznikla rozpadom rodiny, a na sociálnu izoláciu.

Na pochopenie sociálnej skutočnosti musíme začať realitou ľudskej bytosti, ktorá vytvára spoločnosť. Uvediem len jeden príklad a dúfam, že znázorní protichodné výsledky, ktoré dostaneme, ak sa pozrieme na peniaze a na muža alebo ženu. Všetci sa zhodneme, že ženy majú mať právo na prácu a rovnaké zaobchádzanie, ak pracujú. Ale ak vyvíjame hospodársky nátlak na ženy, ktoré by chceli ostať doma s malým dieťaťom, aby radšej pracovali, ako sa starali o dieťa, a tlačíme ich medzi pracovnú silu, zaznamenávame vysokú mieru zamestnanosti a domnievame sa, že toto znamená zdravšiu sociálnu situáciu. Ak sa však pozrieme na dieťa, pevne spojené s okamžitým materinským putom, a vidíme ako trpí z tejto straty, o ktorej nám vedci povedia, že bude neurologická a celoživotná, potom si musíme položiť otázku, či táto vysoká zamestnanosť skutočne predstavuje ukazovateľ zdravej sociálnej skutočnosti.

Iróniou krátkodobého myslenia, zameriavania sa výhradne na hospodárstvo spoločnosti, je to, že práve blahobyt ľudí a rodiny z ľudského hľadiska má v konečnom dôsledku najväčším vplyv na hospodárstvo.

Pozrime sa na náklady vynaložené na problematických ľudí zo štátnej pokladnice. Zamyslime sa nad nákladmi trestnej činnosti, drog, predčasného ukončenia vzdelávania atď. Hospodársky rast môže byť pohltený rastom sociálnych problémov. Slovo ekonomika pochádza z gréčtiny a znamená riadenie domácnosti. Ekonomika by mala slúžiť všetkým ľuďom, pomáhať im, aby boli doma vo svojich spoločenstvách, doma u seba.

Ak to správne pochopíme, budeme mať veľmi zdravú sociálnu situáciu, na ktorej si budeme zakladať v budúcnosti.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, správa s trochu záhadným názvom Zhodnotenie sociálnej situácie bola prijatá takmer jednohlasne vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci – len jeden poslanec hlasoval proti – a v skutočnosti to nebolo prekvapením. Napokon 97 odporúčaní správy sa rovná výzvam na pomoc všetkému a každému: chudobným, ženám, mužom, mladým ľuďom, starším osobám, nezamestnaným, slabo plateným pracovníkom, ľuďom s postihnutím, tým, ktorí trpia diskrimináciou, chorým, zdravým dnes, ktorí môžu ochorieť zajtra, a ďalším, a ďalším.

S istou dávkou irónie by som mohol povedať, že jedinou skupinou vynechanou z tejto správy sú tí, ako som ja: heterosexuálni belosi v stredných rokoch s pravicovou politickou orientáciou.

Bez irónie by som však povedal, že v tomto Parlamente sa nenachádza nikto, kto nesúhlasí s tým, že slabší členovia našej spoločnosti sú oprávnení na ochranu a že civilizovaná spoločnosť môže byť napokon súdená za úroveň sociálnej ochrany, ktorú poskytuje ľuďom, ktorí z objektívnych dôvodov považujú za ťažké zohrávať normálnu úlohu v spoločnosti. Preto by ste museli byť, takpovediac, zlým človekom, ak by ste nepodporili súbor dobrých úmyslov a sociálnej politiky Santa Clausa obsiahnutej v tejto správe.

Napriek tomu však nepodporím túto správu. V skutočnosti zoznam odporúčaní obsahuje niekoľko vecí, ktoré nemôžem podporiť, najmä s ohľadom na prisťahovaleckú politiku, integráciu a diverzitu, ako aj chýbajúcu základnú ochranu rodinnej politiky. Hlavný dôvod, pre ktorý nemôžem súhlasiť s touto správou, je však omnoho zásadnejší. Sociálna politika a všetko, čo možno zahrnúť pod hlavičku „sociálne zabezpečenie“, je vynikajúcim príkladom oblasti členských štátov, a niekedy ich federálnych štátov – nie Európskej únie.

Pokiaľ niekto v tomto Parlamente nebude mať stroj na výrobu peňazí a zdrojov z ničoho, pokiaľ takýto stroj neexistuje, opatrenia sociálnej ochrany musia byť naďalej financované z peňazí daňových poplatníkov. To znamená, že treba prijať rozhodnutia a že sa, žiaľ, nemôžeme vždy obracať na Santa Clausa pre všetko a pre každého.

Treba prijať základné rozhodnutia, ktoré sú najdôležitejšie pre celú spoločnosť, a tieto rozhodnutia sa musia prijať sa najnižšej možnej úrovni, čo najbližšie k občanom, a nie vo vzdialených slonových vežiach v Bruseli, Luxemburgu alebo v Štrasburgu.

Napríklad skúsenosť z mojej krajiny je taká, že Flámi a Valóni pristupujú k takým otázkam ako zdravotná starostlivosť a prístup k nezamestnanosti podstatne odlišným spôsobom. Flámska a valónska spoločnosť sa odlišujú, ich politické a hospodárske svety sú rôzne, a preto volia rozdielne prístupy a priority. Ak toto platí dnes v Belgicku, o čo viac to platí, s príslušnými obmenami, v prípade veľmi odlišných členských štátov Európskej únie, napríklad v Spojenom kráľovstve a Rumunsku?

Bolo by iné, ak by táto správa bola len zoznamom dobrých úmyslov, ale európske inštitúcie sa už roky usilujú o privlastnenie si tejto oblasti sociálnej politiky, a to nie je správne.

  Gabriele Stauner (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, na rozdiel od niektorých rečníkov, ktorí vystúpili hneď predo mnou, sa domnievam, že Komisii treba zablahoželať k oznámeniam, z ktorých vychádza táto diskusia. Nie sú len bohatým zdrojom pre členské štáty, ktoré hľadajú sociálne fakty a údaje, ale podľa mňa aj jasným znakom toho, že EÚ a Komisia to myslia s nezávislou sociálnou politikou vážne.

Ak vyhlasujeme náš záväzok k európskemu sociálnemu modelu, v zmysle nielen jeho vychvaľovania ako tradície a historického výdobytku, ale takisto jeho premeny na značku pre zjednotenú Európu do budúcnosti, potom hodnotenie našej sociálnej skutočnosti je základným predpokladom. Najmä v dôsledku kôl rozšírení v roku 2004 a 2007 sa musíme konečne odpútať od názoru, že európska sociálna politika je doplnkom k vnútornému trhu.

Nie je to však úplne zjavné, v mnohých oblastiach je prevaha hospodárskej politiky v návrhoch Komisie, žiaľ, zreteľná. V tejto súvislosti by som Parlamentu pripomenula zelenú knihu o Modernizácii pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia a diskusiu o flexiistote. Zelenú knihu Komisia včera uložila ad acta, čo môžem len z celého srdca privítať a odporučiť rovnaký postup v prípade návrhov flexiistoty, ktoré sú zamerané na ťažko vydobyté práva zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu.

Všetky body, ktorým sa v tejto správe venuje pozornosť – veľká vďaka pani Lynneovej – sú vysoko aktuálne. Mám na mysli diskusiu o minimálnej mzde v mojej krajine a mzdové nároky, ktorých sa domáhajú v súčasných štrajkoch francúzski a nemeckí železničiari. Pokiaľ ide o mzdovú politiku, správne hovoríme, že práca na plný úväzok musí poskytovať živobytie pre muža alebo ženu, ktorí ju vykonávajú. Čokoľvek iné nezodpovedá kresťanskej povinnosti zamestnávateľov voči svojim zamestnancom. Práca sa musí ceniť – to musí byť základná zásada.

Čo ma vždy pobúri, je detská chudoba, na ktorú sa ponosujem aj vo svojej krajine. Nazdávam sa, že jej musíme venovať osobitnú pozornosť. Nemala by vôbec existovať. Vlastne by som chcela vidieť rázne úsilie v členských štátoch, vďaka ktorému by sme nemuseli vyhlasovať rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Jan Andersson (PSE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, chcel by som sa takisto najskôr poďakovať pani Lynneovej za jej vynikajúcu prácu a výbornú správu. Sám som bol pozvaný na konferenciu na Azory, na ktorej sme, Komisia a Parlament, spoločne diskutovali s občianskou spoločnosťou o týchto otázkach.

Takisto by som rád pochválil Komisiu za to, že sa týmito otázkami vážne zaoberá vo svojom novom oznámení a že budúci rok predloží odporúčanie, ktoré vyzdvihne tieto otázky. Pán Špidla to vystihol presne, situácia v Európe je všeobecne veľmi dobrá, rast sa zvýšil a vytvorilo sa viac pracovných miest, ale zároveň sa prehlbujú rozdiely. Rozdiely sa prehlbujú a chudoba sa zvyšuje. Medzi členskými štátmi sú veľké rozdiely. V niektorých krajinách sú rozdiely mimoriadne veľké a nehovorím len o nových a starých členských štátoch – sú členské štáty s malými rozdielmi, aj staré členské štáty s veľkými rozdielmi. Musíme sa tým zaoberať.

Myslím, že stratégia Komisie s tromi piliermi je veľmi dobrá. Pokiaľ ide o prácu, pracovné miesta nestačia, pretože existujú takisto zlé pracovné miesta, ktorými sa nedá uživiť a nemajú posilňujúci vplyv. Musíme mať dobré pracovné miesta s primeranou odmenou. Pri pohľade na situáciu týkajúcu sa minimálnych príjmov sme vo výbore videli veľké rozdiely medzi členskými štátmi. Potrebujeme výmenu skúseností, aby sme našli osvedčené postupy. Potom sú tu verejné služby, ku ktorým musí mať každý prístup: sociálne služby, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod. Postupy sú otvorenou metódou koordinácie, ktorú budeme posilňovať.

Takisto by som rád spomenul, skôr než skončím svoje pripomienky, že dnes budeme hlasovať, okrem iných vecí, o stanovisku Parlamentu k blížiacim sa integrovaným usmerneniam. Musíme do integrovaných usmernení zahrnúť aj sociálny rozmer s cieľom zlúčiť otázky rastu a otázky zamestnanosti so sociálnym rozmerom, aby sme sa na tieto otázky nepozerali jednotlivo na každú zvlášť, ale ako na celok.

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem pani Lynneovej za predloženie veľmi významnej otázky. Vítam cieľ správy, konkrétne zameranie pozornosti rôznych zúčastnených strán na diskusiu o tom, čo predstavuje európska sociálna skutočnosť. Ide o tému so širokým záberom, a preto sa môžem pozastaviť len pri niekoľkých kľúčových bodoch.

Na samite v Nice v roku 2000 sa členské štáty zaviazali významným spôsobom znížiť chudobu a sociálne vylúčenie do roku 2010. Činnosť na splnenie tohto cieľa však, žiaľ, nebola obzvlášť úspešná.

Otvorená Európa založená na voľnom pohybe a slobodnom obchode prispela k hospodárskemu pokroku, od ktorého závisí blahobyt ľudí a lepšia kvalita života. Za posledných niekoľko rokov však vysvitlo, že pre mnohých Európanov je otázne, či celkový účinok globalizácie, liberalizácie a väčšej hospodárskej súťaže nejakým spôsobom zlepšuje ich blahobyt.

Dnes v 21. storočí je úroveň chudoby a sociálneho vylúčenia v Európe znepokojivo vysoká. Pán Špidla pred chvíľou povedal, že asi u 20 %, inými slovami u každého piateho obyvateľa hrozí riziko upadnutia do chudoby. Všetky členské štáty majú sociálne služby a sociálne dávky, ale aj po ich vyplatení šestina ľudí žije v chudobe.

Položili sme si otázku, prečo je to tak v Únii, ktorá sa nespájala nasilu? Prečo sme teraz, 62 rokov po skončení vojny a 50 rokov po vzniku Únie, neboli schopní zaručiť ľuďom základné práva? Moja otázka znie: je úspešné hospodárstvo cieľom samým osebe alebo to má byť prostriedok na zlepšenie blahobytu ľudí?

Okrem toho poskytovaním sociálnej pomoci sa členské štáty zaväzujú poskytovať dávky zodpovedajúce minimálnej sume nevyhnutnej pre živobytie; poskytovať dostatočnú pomoc na plnenie tohto cieľa. Nepotrebujeme formálne transponovať množstvá smerníc – to je len sebaklam. Z toho vyplýva otázka, či je zaručená včasná realizácia prijatých textov na úrovni inštitúcií Európskej únie vrátane oblastí tzv. mäkkej politiky.

V Európe by sme sa nemali výhradne zameriavať na hospodárske výsledky a hospodársku súťaž; je potrebné takisto zvážiť vytvorenie väčšej sociálnej solidarity a trvalo udržateľných sociálnych opatrení. A tam, kde sme prijali rozhodnutie na tento účel, musíme tiež dohliadnuť na to, aby sa vykonalo. Naši občania to od nás očakávajú.

  Ewa Tomaszewska (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, hospodársky rast, po ktorom všetci toľko túžime, sprevádza, žiaľ, zvýšené rozvrstvenie príjmov, ktoré oslabuje sociálnu kohéziu a vytvára vážne problémy, ktoré postihujú slabšie skupiny – tých, ktorých sa týka nezamestnanosť, zamestnancov s nízkym príjmom, alebo tých, ktorí majú sťažený prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti.

Úlohy stanovené na zasadnutí Európskej rady v Nice sa nevykonali dostatočne. Stále existujú skupiny ľudí, ktorých príjem je nižší ako minimum potrebné na živobytie. Nedostatočná hospodárska nezávislosť takisto zasahuje do vnímania dôstojnosti ľuďmi. Všeobecný zákaz diskriminácie a záruka rovnakých príležitostí, predovšetkým pre ľudí s postihnutím, sú, samozrejme, potrebné, ale prinášajú so sebou zvýšené náklady na sociálne ciele. Naše obyvateľstvo starne, čím sa stupňujú obavy o finančné možnosti systémov dôchodkového zabezpečenia.

Blahoželám pani Lynneovej k vynikajúcej správe, ktorou sa upriamuje pozornosť na tieto a ďalšie významné sociálne problémy v našich krajinách, ako aj na metódy, ktoré je možné použiť na ich riešenie. Jednoznačne podporujem túto správu.

Chcela by som však upozorniť na rozpory v prístupe Európskej únie k sociálnym a hospodárskym problémom. Tlak na obmedzenie výdavkov na sociálne ciele zabraňuje riešeniu mnohých sociálnych problémov. Jedným príkladom, ktorý je možné uviesť, je reforma systému dôchodkového zabezpečenia v Poľsku.

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nie som sám, kto blahoželá pani Elizabeth Lynneovej k jej správe, čiastočne preto, lebo viem, že pri súpise všetkého, čo je sociálne chybné v Európe, našla toľko vecí, ktoré sú zlé, že parlamentní úradníci boli nútení vyháňať ju od stola, aby mohla byť dnes ráno tu s nami, a pritom ešte stále neskončila.

Je pravda, že v Európe je veľa chudoby. Keď som sem vošiel a uvidel svojho kolegu Fernanda Fernándeza, spomenul som si na to, čo povedal v Pueble v Mexiku pred niekoľkými rokmi, kde sme sa obaja zúčastnili na konferencii o svetovej chudobe. Povedal vtedy, že z chudoby možno obviňovať predovšetkým zlú vládu, ktorú možno nájsť na celom svete. Za chudobu preto nesú zodpovednosť v prvom rade národné vlády, a nie Európska únia. Toto je výzva pre národné vlády, ktoré očakávajú a požadujú tak veľa od Európy, ale samy robia tak málo, najmä tam, kde je to najviac potrebné, aby prevzali zodpovednosť.

Takisto som stretol priateľa, pána von Wogaua, keď som prišiel do Parlamentu, a on sa ma spýtal, či je to pravda, že v Taliansku predstavuje štátny dôchodok pre vdovu alebo pre niekoho, kto je úplne nespôsobilý, 50 EUR mesačne pre život. Pán predsedajúci, musel som mu, bohužiaľ, povedať, že je to pravda. Z tohto dôvodu, ako jediný volený zástupca dôchodcov v tomto Parlamente, hovorím áno minimálnej mzde pre každého, kto má šťastie a pracuje, hovorím áno minimálnemu dôchodku v Európe pre všetkých poberateľov starobného dôchodku a hovorím áno komukoľvek, kto je nezamestnaný, bez práce alebo bez dôchodku, aby aj oni boli oprávnení na poberanie minimálneho príjmu.

  Karin Jöns (PSE). – (DE) Vážený pán komisár, vážená pani Lynneová, som veľmi zaviazaná Komisii za podnety a pani Lynneovej za jej najznamenitejšiu správu. Ktokoľvek chce bojovať proti chudobe – ako už povedal pán Fatuzzo – musí sa skutočne intenzívnejšie zamerať na staršiu generáciu. Musíme držať krok s demografickými zmenami a takisto zabezpečiť, napriek neustále rastúcim nákladom na zdravotnícky systém, aby bolo v budúcnosti možné starnúť dôstojne. Starší ľudia majú právo na komplexnú zdravotnú starostlivosť so zabezpečenou kvalitou a na dlhodobú starostlivosť bez ohľadu na svoj príjem alebo miesto pobytu.

Naliehavo potrebujeme cielenú výmenu skúseností medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o spôsob, ako najlepšie organizovať a zabezpečiť vysokokvalitnú, dostupnú starostlivosť. Musíme najmä zohľadniť problém zvyšujúceho sa počtu ľudí trpiacich demenciou. Na to však potrebujeme vhodné údaje; práve preto žiadame Komisiu, aby nám poskytla tieto údaje čo najrýchlejšie.

V sociálnej Európe musia mať všetci pacienti rovnaký prístup k overeným liekom a liečivám. Jednoducho nie je prijateľné, že napríklad to isté antibiotikum stojí 3 EUR v Belgicku a 34 EUR v Nemecku. Preto som rada, že prostredníctvom tejto správy vyzývame Komisiu a členské štáty, aby s nami začali intenzívny dialóg, ako aj s farmaceutickým odvetvím a skupinami pacientov, s cieľom vytvoriť vyvážené usmernenia pre väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o účinnosť a cenu liekov. Toto je ďalší príspevok k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť pre nás všetkých.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, aj ja vám blahoželám k vašim dvom oznámeniam a dúfam, že budete aj ďalej pokračovať s konštruktívnymi návrhmi.

Moja kolegyňa pani Lynneová so svojím citlivým prístupom k sociálnym otázkam a my všetci s našimi pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi sme sa zapojili do všetkých opatrení otvorenej metódy koordinácie zahrnutých v národných akčných plánoch. Správa o hodnotení sociálnej skutočnosti udá smer sociálnej politike členských štátov. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v dnešnej Európe existujú vážne demografické problémy, ktoré priamo ovplyvňujú sociálnu súdržnosť a solidaritu medzi generáciami.

Členské štáty stále nezohľadňujú rodinu z hľadiska podpory, ktorú si zaslúži, hoci tvorí základ spoločnosti. Chudoba sa zvyšuje, v rodinách s jedným rodičom, ako aj vo veľkých rodinách, nielen pre nedostatočný príjem, ale aj pre chýbajúcu podporu a rovnaké zaobchádzanie, najmä pri zdaňovaní.

Životné podmienky rodín priamo ovplyvňujú deti, najmä v zraniteľnejších kategóriách. Nerovný prístup k zdrojom a príležitostiam sa stupňuje a obmedzuje osobný rozvoj, ako aj budúci hospodársky rozvoj a súdržnosť Európy. Nebola by EÚ schopná pre každé dieťa narodené na jej území zaručiť príjem na pokrytie životných nákladov týchto detí a na ich výchovu, na úrovni príjmu na obyvateľa každého členského štátu?

Politika podpory sociálnej súdržnosti sa musí zakladať na účasti na pracovnom trhu. Musí takisto prispievať k sociálnej integrácii nezamestnaných osôb a tých, ktorí poskytujú neformálne služby v rámci rodiny. Z tohto dôvodu sa členské štáty v prvom rade vyzývajú, aby preskúmali spôsoby uznávania neoficiálnych zručností nadobudnutých pri starostlivosti o deti a závislé osoby ako prípravný výcvik a pracovnú skúsenosť. To uľahčí ich integráciu do trhu práce a poskytne právo na dôchodok a poistenie.

Je potrebné zachovať solidaritu medzi generáciami prostredníctvom využitia poznatkov a skúseností starších ľudí a ich šírenia a používania mladšími generáciami. Členské štáty sa vyzývajú na presadzovanie systémov výmeny služieb medzi generáciami a na investovanie do dobrovoľných systémov, či už vzdelávacej, kultúrnej alebo obchodnej povahy.

Toto sa dosiahne vytvorením vhodných infraštruktúr a poskytovaním informácií o zvýšených možnostiach pre starších ľudí zúčastniť sa na týchto činnostiach, aby sa neodsúvali na okraj a nestali sa obeťami sociálneho vylúčenia.

  Alejandro Cercas (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, vážená pani Lynneová, pán komisár, veľmi pekne vám ďakujem za predloženie tohto oznámenia a tohto dokumentu, ktoré nám nepochybne umožnia zlepšiť naše poznatky o zmenách a trendoch a program, ktorý potrebujeme do budúcnosti.

Nemali by sme však urobiť chybu. Máme mnoho dokumentov, veľa analýz, máme množstvo diskusií a slov, ale v tejto súvislosti, pokiaľ ide o choroby, nepotrebujeme len diagnózy, ale aj liečbu.

Je pravda, čo ste povedali, pán komisár, že potrebujeme európsku liečbu prostredníctvom Únie, jej inštitúcií a mechanizmov, s cieľom reagovať na problémy súčasnosti a zajtrajška, pričom treba zohľadniť, že ak to neurobíme na úrovni Únie, nebude možné to vykonať samostatne na úrovni členských štátov.

Niektoré členské štáty, ktoré rýchlo napredujú, ako ten môj, začínajú byť ohrozované politikami, ktoré sa usilujú o spomalenie, alebo, v iných členských štátoch, o vytvorenie nespravodlivej súťaže s podporou a sociálnymi zmenami, ktoré sa dejú v našich krajinách. Pán komisár, vezmite, prosím, do úvahy skutočnosť, že sa začína šíriť pocit, že európska sociálna politika, ktorá bola v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia, ako mi dnes napísal do listu španielsky odborár, zameraná na proces harmonizácie, a ktorá sa v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch obmedzovala na zabezpečenie minimálnych požiadaviek, dnes začína skĺzať k sociálnej politike, v ktorej sa prejavuje súťaž medzi členskými štátmi o dosiahnutie najmenšieho spoločného menovateľa.

Pán komisár, riziká, ktorým čelíme do budúcnosti, zahŕňajú nielen starnutie a globalizáciu, ale aj nákazlivý nedostatok solidarity a agresívny, xenofóbny a antieurópsky nacionalizmus, ktorý ohrozuje súčasné sociálne víťazstvá Európy, ako aj tie budúce.

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, rada by som sa úprimne pripojila k vyjadreniu vďaky našej spravodajkyni, pani Lynneovej. Sociálna ochrana a sociálne začleňovanie pomáhajú v boji proti chudobe a vylúčeniu v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti a v mnohých ďalších oblastiach a patria medzi najvýznamnejšie výzvy pre budúcnosť.

O termíne „minimálny príjem“ sa v členskom štáte, z ktorého pochádzam, často diskutuje z rôznych hľadísk. Plne však podporujem prístup pani Staunerovej, pokiaľ ide o pracovné miesta, prácu na plný úväzok a príjem. Sociálne partnerstvo je v Rakúsku pevne ustálené, čo nám dáva veľkú príležitosť, skutočne takú, ktorá sa používa pri pokusoch o nájdenie riešenia s dohodou všetkých zainteresovaných. Z toho vyplýva, že nemáme toľko štrajkov ako v iných štátoch EÚ, kde sú často na dennom poriadku.

Toto je ten dôvod, pre ktorý treba k regulácii na úrovni EÚ pristupovať veľmi obozretne. Vzhľadom na rôzne národné systémy sociálneho zabezpečenia musíme s akoukoľvek harmonizáciou postupovať veľmi rozvážne.

Naším záujmom musí byť poskytovanie sociálnej ochrany pre všetkých zamestnancov a umožnenie ich sociálneho začlenenia. Prirodzene, musí byť takisto možné, v rámci subsidiarity, aby členské štáty mali, museli a mohli mať vyššie štandardy.

  Proinsias De Rossa (PSE). – Vážený pán predsedajúci, sociálna situácia Európy sa vyznačuje tým, že chudoba je rozšírená. Sedemdesiatdva miliónov mužov, žien a detí sa nachádza pod prahom chudoby, mnohí sú bez domova, mnohí majú postihnutie alebo sú zavretí vo svojich domovoch pre nedostatok služieb. Mnohí ľudia sú uväznení v chudobe pre nepružné sociálne zákony.

Obávam sa, že oznámenia a usmernenia tieto otázky nevyriešia. Hoci nepodceňujem ťažkosti, ktorým čelil komisár Špidla, potrebujeme vytvoriť právne záväzky pre členské štáty na dosiahnutie nevyhnutných zmien.

Pracujúci ľudia sledujú znehodnocovanie svojich dôchodkov a narúšanie istoty pracovného miesta a mnohí z nich sa obávajú pádu na dno. Problém je v tom, že nerovnosť je zabudovaná do mnohých hospodárskych modelov členských štátov. Pre mnohé z nich vrátane Írska je typický postoj v zmysle „Nechajte nás tvoriť bohatstvo. Potom vyriešime sociálne problémy“. Ide o ignorovanie skutočnosti, že sociálne nerovnosti sú brzdou hospodárskeho pokroku a že nemôžeme zaistiť dlhodobo udržateľnú prosperitu pre každého, ak narábame so sociálnou politikou ako s prídavkom a nie sme schopní využiť premárnený talent 72 miliónov ľudí, nehovoriac o ľudskej biede, ktorá sa skrýva za štatistickými údajmi.

  Tomáš Zatloukal (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, európske spoločnosti prechádzajú rušnými zmenami s ohľadom na povahu pracovného a rodinného života, sociálne postavenie žien a sociálnu mobilitu. Menia sa sociálne hodnoty a spoločnosti sa stávajú čoraz multikultúrnejšie. Súčasný vývoj rozšíril horizonty ľudí a dal im pri prijímaní rozhodnutí o ich životoch viac možností.

Hoci členské štáty Európskej únie patria medzi najbohatšie krajiny na svete, objavujú sa stále nové druhy chudoby a nerovnosti. Desiatky miliónov európskych občanov naďalej žijú v chudobe. Sociálne začlenenie a sociálna ochrana sú hlavnými hodnotami Európskej únie a základnými právami pre všetkých. Členské štáty však musia zvýšiť svoje úsilie na boj proti detskej chudobe. Kým sa výrazným spôsobom nezlepší začleňovanie detí zo znevýhodnených sociálnych skupín i v predškolskom veku, počet žiakov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, sa nezníži; a zároveň nebudeme schopní ani zvýšiť počet ľudí s dokončeným stredoškolským vzdelaním, ktorým sa získavajú hlavné zručnosti. Zvyšujúci sa počet občanov bude musieť zápasiť so sociálnym vylúčením, nezamestnanosťou a ďalšími sociálne neželanými javmi, ktoré škodia im, ako aj hospodárstvu a spoločnosti.

Z tohto hľadiska je takisto kľúčové bojovať s nezamestnanosťou mladých. Je dôležité odstraňovať prekážky v niektorých programoch odbornej prípravy, aby boli pružnejšie a účinnejšie a odrážali potreby pracovného trhu. Tým sa výrazne zlepšia príležitosti na uplatnenie znevýhodnených ľudí. Posilňovanie sociálnej súdržnosti a odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia musia patriť medzi politické priority Európskej únie a jej členských štátov.

  Richard Howitt (PSE). - Vážený pán predsedajúci, vítam túto rozpravu a správu o sociálnej skutočnosti, hoci musíme, samozrejme, privítať hodnotenie a výmeny osvedčených postupov a otvorenú metódu koordinácie, musíme pochopiť skutočnosť, že tieto prostriedky ešte nie sú konečné: v Nemecku zarábajú ženy v porovnaní s mužmi o 24 % menej, v Poľsku žije takmer každé tretie dieťa v chudobe; v mojej krajine, Spojenom kráľovstve, dosahujú rozdiely v blahobyte 40-ročné maximum.

Domnievam sa, že európska sociálna podpora a národné programy ako New Deal v Spojenom kráľovstve sú základnými aktívnymi opatreniami na pracovnom trhu na riešenie skutočných prekážok, ktoré bránia skupinám v našej spoločnosti v postupe od nezamestnanosti k práci, a že práca je pre nás stále jedným z najlepších prostriedkov na boj proti chudobe.

Ďakujem komisárovi Špidlovi za zasadenie pevného záväzku v pracovnom programe Komisie na nový právny predpis o článku 13 týkajúci sa diskriminácie, o ktorom som s ním dlho diskutoval. Ja a tento Parlament sa už tešíme, ako s ním budeme pracovať na detailoch, najbližšie na konferencii predsedníctva budúci týždeň.

Všetci však – spoločne on a my všetci – sa musíme vyvarovať toho, aby tieto rozhovory o hodnotení odďaľovali nový sociálny program v Európe, alebo deregulácie v jednej oblasti, ktorá v skutočnosti vedie k zvýšeniu nerovnosti a nespravodlivosti, nebojovaniu proti týmto neduhom.

Odborári, sociálne mimovládne organizácie a, samozrejme, ľudia s postihnutím, s ktorými som pracoval viac než 20 rokov, majú pochybnosti o tom, čo robíme pre sociálnu Európu. Musíme načúvať ich obavám a musíme na ne odpovedať.

  Vladimír Špidla , člen Komisie. − (CS) Vážený pán predsedajúci, táto rozprava bola mimoriadne obsiahla a podrobná. Bolo by veľmi ťažké podrobne odpovedať na jednotlivé komentáre, preto mi dovoľte uviesť stručné zhrnutie ako odpoveď.

V prvom rade sa mi zdá, že rozprava jasne poukázala na to, že Parlament víta myšlienku hodnotenia sociálnej skutočnosti, a hoci súhlasím s pánom Cercasom, že diagnóza nie je to isté ako liečba, takisto si myslím, že žiadna liečba nie je možná bez diagnózy. Naša spoločnosť sa sústavne mení a musíme nájsť nové metódy, aby sme sa jej mohli prispôsobiť alebo zreformovať staré metódy. Aby to bolo účinné, potrebujeme pochopiť celkový obraz.

Myslím, že rozprava má ďalší spoločný znak, ktorým je skutočnosť, že hoci sociálna skutočnosť má do určitej miery svoju vlastnú dynamiku, máme takisto naše vlastné hodnoty: všeobecnú európsku koncepciu európskeho sociálneho modelu, ktorý zahŕňa sociálne začlenenie a sociálnu ochranu a činnosť vo všeobecnosti. Je preto neprijateľné v rámci tohto modelu nášho spôsobu myslenia a konania, aby sme ostali pasívni. Vždy je možné sa pokúsiť o aktívnu politiku a aktívne zasiahnutie.

Tretia myšlienka, ktorú by som chcel zdôrazniť, je tá, že nepochybne tak ako vo väčšine politík, aj väčšina európskych rozhodnutí sa prijíma v súlade so zásadou subsidiarity, na základe ktorej sa treba zaoberať tými súčasťami politiky, v rámci ktorých je možné najlepšie a najúčinnejšie riešiť daný problém. To znamená, že pozícia členských štátov v sociálnej politike je nespochybniteľná. Na druhej strane z rozpravy takisto jasne vyplýva, že cieľ nie je možné dosiahnuť iba na úrovni členských štátov, bez úsilia na európskej úrovni. Je preto našou povinnosťou hľadať najvýhodnejšiu a najúčinnejšiu súčinnosť v tejto oblasti.

Z rozpravy vyplynula obava, ktorú svojím spôsobom zdieľam aj ja, že existuje riziko, že nerovnosti a nekompatibility sociálnych politík v jednotlivých členských štátoch môžu viesť k súťaži, vplyvom ktorej sa môžu znížiť sociálne normy. Európska komisia chce tejto možnosti zabrániť. Našou základnou koncepciou je kompatibilita jednotlivých európskych sociálnych politík, aby sa zabezpečila súťaž a vývoj smerom nahor, smerom k pokroku, ktorý vždy zahŕňa sociálny rozmer.

Dámy a páni, z rozpravy takisto jasne vyplynulo, že sociálne a hospodárske politiky nemožno vypracúvať na základe buď/alebo. Jedinou možnosťou je nielen/ale aj, čo znamená vyvážený rozvoj obidvoch politík spoločne, bez uprednostňovania jednej pred druhou. Obyčajne sa zvykne nadraďovať hospodárska politika. Ale myslím si, že z rozpravy je jasné, že toto nie je prístup Európskeho parlamentu.

Dámy a páni, spomenuli ste široký okruh konkrétnych problémov, zvlášť otázku zdravotníctva vrátane dostupnosti liečiv a jeho celkovú organizáciu. Diskutovali ste o účinkoch starnutia obyvateľstva a význame služieb vo verejnom záujme. Som rád, že všetky tieto pohľady sú zaznamenané v strategických dokumentoch Európskej komisie. Naším zámerom je integrovať ich do celkovej súhrnnej stratégie.

Dámy a páni, dovoľte mi na záver vyjadriť poďakovanie pani Lynneovej, pretože jej správa, o ktorej sa práve rokuje v Parlamente, je nepochybne významným prvkom celkového úsilia o pokrok v rámci Európskej únie.

  Predsedajúci . − Ďakujem vám, pán komisár. Ako predsedajúci by som tiež rád zablahoželal pani Lynneovej k správe, ktorá má veľký vplyv v občianskej spoločnosti.

Mal som tú možnosť stať sa svedkom sprievodu mladých ľudí, ktorí sa postavili proti chudobe a za začlenenie, ktorí cestovali po Európe, vzali dokument pani Lynneovej a chodili z mesta do mesta, z jedného európskeho hlavného mesta do ďalšieho, a vzdávali úctu Európskemu parlamentu, vďaka práci našej kolegyne.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční o 12.00 hod.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.35 hod. a pokračovalo o 12.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predseda, chcel by som vás požiadať, spolu s pani Mannovou, ktorá tu dnes nemôže byť v Parlamente s nami, a ďalšími kolegami, aby ste vyslovili solidaritu občanov Európskej únie, ktorých zastupuje náš Parlament, s obeťami tropickej búrky, ktorá sa zmenila na vianočný hurikán, ktorý spustošil Haiti, Dominikánsku republiku, Jamajku, Kubu, Barbados a ďalšie oblasti Karibiku, a zanechal po sebe spúšť, choroby a smrť.

Vyjadrite, pán predseda, takisto našu solidaritu s obeťami záplav v mexických štátoch Oaxaca, Chiapas, ako aj, a predovšetkým, Tabasco. Chcel by som vás požiadať, pán predseda, aby ste okrem vyjadrenia našej solidarity zároveň naliehali na Európsku komisiu, aby zmobilizovala nástroje, ktoré má k dispozícii, na zmiernenie tejto situácie a nápravu škôd, ktoré vždy postihujú najviac znevýhodnené oblasti.

  Predseda . − Veľmi pekne vám ďakujem, pán Salafranca. Pokiaľ ide o Parlament, budeme postupovať týmto spôsobom a takisto odovzdáme vaše myšlienky Komisii.

4. Oznámenie spoločných pozícií Rady: pozri zápisnicu

5. Hlasovanie

  Predseda . − Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

5.1. Štatút a financovanie politických strán na európskej úrovni (hlasovanie)

– Leinenova správa (A6-0412/2007)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Jo Leinen (PSE), spravodajca. – (DE) Vážený pán predseda, minulý piatok Rada prijala základný obsah nariadenia o financovaní strán a nadácií na európskej úrovni. Okrem toho dnes ráno sa uskutočnilo trojstranné rokovanie s Komisiou a Radou, a dosiahli sme dohodu o otázkach, ktoré bolo ešte treba vyriešiť. Preto je reálna šanca, že sa tento návrh prijme v prvom čítaní a vytvoria sa predpoklady na lepšie financovanie aj pre rok 2008.

Navrhujem preto odložiť hlasovanie na nasledujúce plenárne zasadnutie, ktoré sa uskutoční 29. novembra v Bruseli.

(Parlament schválil návrh.)

5.2. Štvrťročná štatistika o voľných pracovných miestach v Spoločenstve (hlasovanie)

– Athanasiuova správa (A6-0335/2007)

5.3. Uplatňovanie schengenského acquis na Českú republiku, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko (hlasovanie)

– Coelhova správa (A6-0441/2007)

5.4. Obnova zásob tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a Stredozemnom mori (hlasovanie)

Braghettova správa (A6-0408/2007)

5.5. Európsky záujem: uspieť s ohľadom na výzvy globalizácie (hlasovanie)

– Spoločný návrh uznesenia: B6-0435/2007

– Pred začiatkom hlasovania o nadpise pred odsekom 1:

  Margarita Starkevičiūtė, v mene skupiny ALDE. – Chcela by som navrhnúť zmenu tohto nadpisu, aby prvá časť znela: „Vonkajší lisabonský rozmer“. Ide teda o zmenu „Vonkajších politík“ na „Vonkajší lisabonský rozmer“.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 5:

  Hartmut Nassauer (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, vzhľadom na stiahnutie ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k odseku 5 si Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov želá hlasovať „nie“, v rozpore s tým, čo je uvedené v jej zoznamoch.

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 14:

  Udo Bullmann (PSE). – (DE) Vážený pán predseda, niektorí poslanci majú problém so strednou časťou od „poukazuje na to, že jeden“ po „domáci dopyt“. Po dohode s pánom Casparym zo Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov preto navrhujem doplniť slová „v niektorých členských štátoch“ za „európske hospodárstvo“, a dúfam, že týmto sa vyriešia problémy so strednou časťou. Domnievam sa, že by to takisto mohlo pomôcť Skupine Aliancie liberálov a demokratov za Európu.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 30:

  Daniel Caspary (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, nie je námietka proti odloženiu tohto textu, ale aj tak by som požiadal, aby sme o ňom hlasovali. Ak bude Parlament hlasovať v prospech tohto znenia, text patrí niekam inam, ale môže sa stať, že nebude schválený, a preto žiadam o hlasovanie o pôvodnom znení.

  Predseda . – Nebola predložená žiadosť o hlasovanie po častiach.

– Po konečnom hlasovaní:

  Jan Andersson (PSE). – (SV) Vážený pán predseda, Parlament teraz hlasoval v prospech aktualizácie a zmeny a doplnenia integrovaných usmernení. Týka sa to, napríklad, sociálneho rozmeru. Komisia sa rozhodla tomu doposiaľ nevenovať pozornosť.

Chcel by som počuť komentár pána Špidlu k tomuto rozhodnutiu, ktoré Parlament práve prijal, a či bude otázku aktualizovaných a zmenených a doplnených integrovaných usmernení presadzovať v rámci Komisie.

  Vladimír Špidla, člen Komisie. − (CS) Rozhodnutie prijaté Parlamentom má určitú váhu a Komisia ho musí zohľadniť pri príprave ďalších podkladov. Hlasovanie Parlamentu preto, prirodzene, nesie náležitú váhu a otázka integrovaných usmernení tvorila podstatu diskusie s Parlamentom.

  Predseda . − Vykladáme si „určitú váhu“ ako „veľkú váhu“ a odporúčame, aby Komisia prijala naše hodnotenie.

5.6. Vykonávanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (hlasovanie)

Spoločný návrh uznesenia: B6-0462/2007

– Pred začiatkom hlasovania:

  Joseph Daul , v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, odvolávam sa na články 19 a 166 rokovacieho poriadku. Skôr než Parlament pristúpi k hlasovaniu o spoločnom návrhu uznesenia niektorých skupín o slobode pohybu, chcel by som čo najostrejšie odsúdiť v mene svojej skupiny osobný útok v odseku 13 tohto uznesenia na podpredsedu Komisie Franca Frattiniho.

Želám si odsúdiť politicky nedôstojné správanie talianskych socialistov, podporené niektorými mojimi spoluposlancami, ktoré je úplne nemiestne vzhľadom na výzvy, ktorým čelíme. Ešte vážnejšia je skutočnosť, že toto nepravdivé prekrútenie komentárov pána Frattiniho, ktoré naša inštitúcia musí odmietnuť, bude znamenať, že nemôžeme prijať vyrovnané rozhodnutie.

Ak naša skupina má hlasovať proti tomuto uzneseniu pre toto správanie, žiadnym spôsobom to nezníži našu podporu všetkým Rumunom a ostatným štátnym príslušníkom EÚ, ktorí sa riadia zákonom a rešpektujú svoju hostiteľskú krajinu.

Európa je založená na právnom štáte, čo potvrdzujeme v uznesení, ktoré moja skupina podpísala na základe spoločnej iniciatívy našich talianskych a rumunských kolegov. Otázka slobody pohybu nie je len vnútroštátnou záležitosťou, ale aj európskou. Nejde o vybavovanie si politických účtov, ale o otázku hodnôt, dámy a páni.

(potlesk)

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, o tejto téme sme viedli v tomto Parlamente rozsiahlu diskusiu, na ktorej sa zúčastnil pán komisár Frattini. Komisár reagoval vo svojich pripomienkach a odpovediach na otázky, ktoré vyslovili rôzni poslanci, mierne. V uznesení sa kritizuje len jeden bod, ktorým je skutočnosť, že je dokázané, že komisár Frattini poskytol verejnosti nesprávne informácie o osobitnom bode európskeho práva.

Skutočnosť, že v našom uznesení sa tento bod opravuje a vysvetľuje, že komisár zodpovedný za právnu ochranu občanov Európy urobil nesprávne vyhlásenie na verejnosti v oblasti základnej otázky občianskych práv, je povinnosťou Parlamentu a nijakým spôsobom nesúvisí so žiadnymi konšpiračnými teóriami. Avšak všetci dobre vieme, pán Daul, že vy ste poľutovaniahodným poslancom, pretože bol na vás vyvíjaný nátlak zo strany Forza Italia, aby ste toto vyhlásenie urobili. A to je všetko, čo je potrebné k tejto záležitosti povedať.

(potlesk z ľavej strany)

  Predseda. − Nechceme tu viesť teraz diskusiu.

  Monica Frassoni, v mene skupiny Verts/ALE. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, domnievam sa, že by sme sa k vyhláseniu predsedu, pána Daula, mali vyjadrovať osobitne. Tento Parlament sa vyjadrí väčšinou a má právo kritizovať alebo nesúhlasiť s vyjadreniami komisárov. Ide o zvrchované právo tohto Parlamentu.

Ak sme sa zachovali tak, ako sme sa zachovali, bolo to preto, že pán Frattini nesprávne vyložil právo Spoločenstva a napriek tomu, že je pre mňa náročné prekrikovať tento hluk, chcela by som zopakovať, že sa tu správame ako poslanci EP vo vzťahu k európskemu komisárovi a budeme sa tak správať naďalej!

(potlesk z ľavej strany)

  Predseda. − Mohli by sme byť, prosím vás, trochu menej emocionálni, pokiaľ ide o túto záležitosť.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, chcel by som sa v stručnosti vyjadriť k otázke priorít. Bez ohľadu na akúkoľvek politickú diskusiu, je veľmi nerozumné, aby sa komisár zapojil do politických záležitostí vo svojej vlastnej krajine alebo v nejakej inej krajine. Domnievam sa, že nie je nerozumné, aby tento Parlament Komisii pripomenul, aké má povinnosti v tejto súvislosti.

(potlesk z ľavej strany)

  Predseda. − Nasledujú tri príspevky a potom uzavrieme túto krátku diskusiu.

  Francis Wurtz , v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predseda, domnievam sa, že nemusíme už nič dodávať k tomu, čo povedali Monica Frassoniová, Graham Watson a Martin Schulz. Chcel by som len povedať, že by bolo vhodné v prípade, keď sú slová ktoréhokoľvek komisára spochybnené štyrmi skupinami, ktoré nepatria do rovnakej polovice Parlamentu, aby sa zamyslel nad tým, čomu by sa mal v budúcnosti vyhnúť, ak nechce stratiť dôveru Parlamentu.

(potlesk)

  Antonio Tajani (PPE-DE). - (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, v súlade s článkami 151 a 19 rokovacieho poriadku vás žiadam, aby ste zhodnotili prístupnosť odseku 13, v ktorom sú obsiahnuté bezdôvodné a neopodstatnené osobné útoky na podpredsedu Komisie. Ide o text, ktorý, ak bude schválený, po vyhláseniach hovorcu predsedu Komisie obhajujúceho pána Frattiniho, spôsobí bezprecedentný konflikt medzi Parlamentom a Komisiou z vnútorných politických dôvodov. Preto vás žiadam, aby ste predložili text návrhu na hlasovanie bez odseku 13, a zároveň žiadam autorov, aby text revokovali prostredníctvom ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 1:

  Roberta Angelilli (UEN). - (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, chcela by som pridať tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh: „Vyjadruje svoju úprimnú ľútosť nad vraždou Giovanny Reggianiovej, ku ktorej došlo v Ríme 31. októbra 2007 a jej rodine vyjadruje úprimnú sústrasť.“

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 13:

  Roberta Angelilli, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, chcela by som pridať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh: „Domnieva sa, že vzdelávanie a boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky v rámci rómskych komunít sú jednými zo základných nástrojov boja proti sociálnemu vylúčeniu, zneužívaniu a zločinu.“

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh nebol prijatý.)

– Pred začiatkom hlasovania o odôvodnení F:

  Roberta Angelilli (UEN). - (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, vzhľadom na význam podmienok stanovených v článkoch 5, 6, 7 a 8 smernice 2004/38/ES o práve na vstup a na pobyt.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh nebol prijatý.)

5.7. Uplatňovanie ustanovení schengenského acquis (hlasovanie)

Návrh uznesenia: B6-0448/2007

5.8. Situácia v Pakistane (hlasovanie)

Spoločný návrh uznesenia: B6-0472/2007

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 1:

  Robert Evans, v mene skupiny PSE. – Vážený pán predseda, ako predseda Delegácie pre vzťahy s krajinami Južnej Ázie som viedol rokovania o tomto kompromisnom znení. Uznávam, že ide o citlivú otázku a je dôležité, aby sme si všetci uvedomili, aká situácia vládne v Pakistane. Domnievam sa, že celý Parlament hodlá vyslať jasný a zjednotený signál ku generálovi Mušarráfovi.

V duchu kompromisu a s cieľom, ako dúfam, získať podporu celého Parlamentu, by som chcel predložiť tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh: V odôvodnení A odkazujeme na skutočnosť, že prezident Mušarráf „pozastavil uplatňovanie ústavy a zásady právneho štátu a nahradil ich výnimočným stavom.“ Chcel by som navrhnúť, aby sme uviedli, že ich uplatňovanie nahradil „výnimočným stavom, de facto stanným právom.“ A následne v súlade s návrhmi, ktoré predložili iní poslanci, by sa na troch iných miestach, v odsekoch 1, 10 a 11 mal nahradiť výraz „stanné právo“ výrazom „výnimočný stav“. Dúfam, že si tieto návrhy získajú plnú podporu tohto Parlamentu.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý)

5.9. Konferencia na Bali o klimatických zmenách (hlasovanie)

Návrh uznesenia: B6-0432/2007

– Pred začiatkom hlasovania:

  Satu Hassi (Verts/ALE). - (FI) Vážený pán predseda, chcela by som len povedať, že jeden dôležitý bod bol vo fínskom znení tohto uznesenia nesprávne preložený. V odseku 1, ktorý sa týka mandátu na rokovanie na konferencii na Bali vo fínskom znení nesprávne naznačuje, že v tomto uznesení pôjde o vnútorný mandát EÚ na rokovanie pred konferenciou na Bali. V skutočnosti mandát na rokovanie na konferencii na Bali znamená, že na konferencii na Bali sa krajiny, ktoré ratifikovali dohodu týkajúcu sa klímy, budú snažiť získať mandát na rokovanie, aby umožnili prijatie novej zmluvy týkajúcej sa klímy. Inými slovami, fínske znenie odseku 1, v ktorom sa stanovuje „aby sa dohodol potrebný mandát na rokovanie na konferencii“ by malo znieť „aby sa dohodol potrebný mandát na rokovanie o dohode na tejto konferencii.“

– Po ukončení hlasovania:

  Gay Mitchell (PPE-DE) - Vážený pán predseda, malo by byť zaznamenané, že som hlasoval v neprospech pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 7. Obávam sa však, že keď som stlačil tlačidlo, rozsvietilo sa nesprávne svetlo. Mal to byť hlas v neprospech. Nemení to výsledok hlasovania, avšak pre mňa ide o citlivú záležitosť. Preto by som chcel požiadať, aby bolo moje hlasovanie zaznamenané ako hlasovanie v neprospech návrhu.

  Predseda. − Bude to zaznamenané, ako ste povedali.

5.10. Posilňovanie Európskej susedskej politiky (hlasovanie)

Správa: Obiols i Germŕ a Tannock (A6-0414/2007)

- Pred začiatkom hlasovania o odseku 14/2:

  Hélène Flautre (Verts/ALE). - (FR) Vážený pán predseda, ospravedlňte ma, chcela by som len objasniť, že vypustenie výrazu „readmisné dohody“ sa týka len prvej časti odseku 14. Chcem to povedať len preto, aby nedošlo k nedorozumeniu pri vysvetlení hlasovania.

− Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 3:

  Charles Tannock (PPE-DE), spravodajca. – Vážený pán predseda, k odseku 19a by som chcel pridať toto znenie: „zdôrazňuje tiež potrebu zapojenia a spolupráce s krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru (Islandu, Nórska, Lichtenštajnska) a Švajčiarskom, a plne využiť ich skúsenosti zo spolupráce s EÚ.“

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 42:

  Charles Tannock (PPE-DE), spravodajca. – Vážený pán predseda, len potvrdzujem, že cieľom ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je vypustenie odseku, a preto by sa o ňom malo hlasovať skôr ako o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 13, čo znamená, že poradie hlasovania uvedené v zozname sa musí zmeniť.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý)

5.11. Obchodné a hospodárske vzťahy s Ukrajinou (hlasovanie)

Správa: Zaleski (A6-0396/2007)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). spravodajca. – (DE) Vážený pán predseda, pred hlasovaním by som chcel spoločne so svojimi kolegami z Výboru pre medzinárodný obchod poďakovať za úspešnú prácu, ktorú sme odviedli, ktorá nám umožňuje ušetriť čas, keďže neboli predložené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Táto správa by mala vyslať jasný signál novej vláde a parlamentu na Ukrajine o tom, že my sme urobili všetko nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa mohli konať rokovania o oblasti voľného obchodu. V tomto dialógu sme dôveryhodnými partnermi. Ak je tu dnes prítomný zástupca alebo zástupkyňa Ukrajiny, chcel by som ho požiadať, aby svojmu národnému parlamentu tlmočil skutočnosť, že Európsky parlament odporúča, aby sa bezodkladne hlasovalo o žiadosti Ukrajiny o pristúpenie k WTO a ratifikovanie tohto pristúpenia hneď, ako Ženeva príjme rozhodnutie.

V mene vzájomného záujmu EÚ, ako aj Ukrajiny, by som vás chcel požiadať, aby ste teraz, prosím, túto správu podporili. Veľmi pekne vám ďakujem.

(potlesk)

  Predseda. − Vážený pán Zaleski, ak mi dovolíte chcel by som vám pogratulovať k tomu, ako dobre sa vyjadrujete v mojom materinskom jazyku.

5.12. Odpoveď EÚ na citlivé situácie (hlasovanie)

– Návrh uznesenia: B6-0476/2007

5.13. Zhodnotenie sociálnej situácie (hlasovanie)

– Správa : Lynne (A6-0400/2007)

– Pred začiatkom hlasovania o odseku 9:

  Elizabeth Lynne (ALDE), spravodajkyňa. – Navrhujem, aby sa v odseku 9 slovo „ženy“ nahradilo slovom „jednotlivci“.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý)

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
Podpredseda

6. Vysvetlenia hlasovania

  Predsedajúci. - Ďalším bodom programu je vysvetlenie hlasovania.

- Správa: Jo Leinen (A6-0412/2007)

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) V správe pána Leinena sa osobitne stanovuje, že najvýznamnejšou inováciou návrhu Komisie je umožnenie financovania z rozpočtu Únie nielen európskych politických strán, ale aj pridružených politických základní na európskej úrovni.

Súhlasím s tým, že navrhovaná úprava zlepší finančnú stabilitu európskych politických strán a financovanie ich volebných kampaní vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v roku 2009.

- Správa: Carlos Coelho (A6-0441/2007)

  Zita Pleštinská (PPE-DE). - Ešte pred rokom hrozilo, že termín rozšírenia schengenského priestoru bude odsunutý až do roku 2009. Som rada, že sme všetci zmobilizovali svoje sily a našli sme konštruktívne riešenie, aby sa voľný pohyb osôb bez pasových kontrol stal realitou.

Z tohto dôvodu vítam správu Carlosa Coelho potvrdzujúcu vstup 9 nových členských štátov do schengenského priestoru. Voľný pohyb osôb bez pasových kontrol považujem za výrazný úspech európskej integrácie, preto som túto správu s radosťou v hlasovaní podporila. Pristúpenie nových členských krajín vrátane Slovenska do schengenského priestoru je jasným signálom pre európskych občanov, že železná opona, ktorú vybodovali komunistické totalitné režimy medzi západnou a východnou Európou, sa po 21. decembri 2007 navždy stane minulosťou.

Hlasovanie o tejto správe je pre mňa historickou udalosťou, nakoľko sa uskutočňuje v týždni, keď si 17. novembra Slovenská a Česká republika pripomenú 18. výročie pádu totalitného režimu, ktorý zabraňoval občanom cestovanie v Európe. Verím, že tento vianočný darček poteší všetkých európskych občanov.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som v neprospech správy pána Coelha v prvom rade, preto, aby som upozornil na mnohé problémy súvisiace s politikou otvorených hraníc Schengenskej dohody. V konečnom dôsledku schengenský systém stojí a padá na prísnych, neprepúšťajúcich kontrolách svojich vonkajších hraníc na jednej strane – k čomu, aby som bol úplne zrozumiteľný, nedochádza – a na nekompromisnom prístupe k zločinu vo všetkých členských štátoch, koordinovanom vo všetkých členských štátoch na strane druhej – príklady ktorého môžeme nájsť len veľmi zriedka. A na záver všetky krajiny, ktoré do schengenského systému patria musia vykonávať aj prísnu imigračnú politiku, politiku, ktorá je v úplnom rozpore napríklad s vlnami masovej legalizácie, ku ktorej vo viacerých členských štátoch dochádza za posledné roky.

Za takýchto okolností sa ako jednotlivec a ako politik nemôžem tešiť z toho, že nemusím na vnútorných hraniciach prechádzať hraničnými kontrolami, keďže zločinci a nelegálni prisťahovalci to tiež už robiť nemusia, a pre našu spoločnosť to navyše predstavuje deštruktívny krok.

  Oldřich Vlasák (PPE-DE). - (CS) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi vyjadriť sa k správe môjho kolegu, pána Carlosa Coelha, týkajúcej sa návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v deviatich členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004. Osobne totiž toto rozhodnutie považujem za úplne kľúčové. Pristúpenie našich krajín vrátane mojej vlastnej krajiny, ktorou je Česká republika, už v žiadnom prípade nie je možné odkladať. Všetky doteraz dostupné analýzy totiž objektívne potvrdzujú celkovú kvalitnú pripravenosť všetkých krajín na rozšírenie schengenského priestoru. Vďaka nesmiernemu úsiliu príslušných členských štátov, množstva odborníkov, ktorí sa zúčastnili na hodnotiacich kontrolách, policajtov, právnikov, úradníkov a iných ľudí sú dnes členské štáty dostatočne pripravené uspokojivým spôsobom uplatňovať ustanovenia schengenského acquis. Predpokladám preto, že podporu uvedenému rozhodnutiu vyjadrí aj Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci na svojom zasadnutí, ktoré sa koná 6. – 7. decembra tohto roku. Symbolický význam zrušenia hraníc, ktorý si naši občania so vstupom do schengenského priestoru spájajú, je historickým momentom v plnom rozsahu a možno ho porovnať len s pádom železnej opony, ku ktorému došlo pred necelými dvadsiatimi rokmi.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Vážené dámy, vážení páni, teší ma, bez ohľadu na technické problémy, že sme všetci spoločne hlasovali o správe potvrdzujúcej, že nové členské štáty vrátane Českej republiky budú pripravené na vstup do schengenského priestoru už v roku 2008. Oceňujem úsilie a otvorenosť, s ktorými sa členské štáty a Komisia venovali intenzívnym technickým rokovaniam, ktoré sú podmienkou rozšírenia priestoru. Rozšírený schengenský priestor bude nepochybne náročnejší, pokiaľ ide o vnútornú bezpečnosť v Európe, ale na druhej strane, a to by som chcela zdôrazniť, predstavuje konečne zavŕšenie a naplnenie práva občanov na voľný pohyb v skutočne jednotnom priestore. Budúci rok bude Európa celistvá ako nikdy v histórii. Železná opona je definitívne mŕtva a za to vám ďakujem.

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Vážený pán predseda, pristúpenie Poľska k schengenskému priestoru prináša nielen potenciálne výhody spojené s pohodlnosťou prekračovania hraníc, ale aj hrozby.

Jedným z negatívnych javov, ktorému Poľsko už niekoľko rokov čelí sú ťažkosti, s ktorými sa stretávajú občania z krajín našich východných susedov, ktorí vstupujú na územie našej krajiny vrátane Poliakov žijúcich v Bielorusku a na Ukrajine. Nedostatok hraničných kontrol môže viesť k mnohým negatívnym javom súvisiacim s kriminalitou a nezákonným prisťahovalectvom. Rovnako sa obávame opatrenia na odstránenie vnútroštátnych hraničných kontrol v členských štátoch a ich nahradením celoeurópskymi hraničnými službami EÚ. Z tohto dôvodu som sa hlasovania o tejto záležitosti zdržal.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) V súlade s tým, čo sme vždy zastávali sa domnievame, že oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí sú ústrednými právomocami štátov, najmä Portugalského štátu. Z tohto dôvodu nesúhlasíme s ich postupným prenosom na nadnárodné inštitúcie EÚ v procese, v ktorom sa každý nový „pokrok“ oprávňuje na základe predchádzajúceho „pokroku“.

Toto je aj prípad vytvorenia schengenského priestoru s jeho schengenským acquis, ktorý slúži ako katalyzátor na komunitarizáciu politík alebo opatrení súvisiacich s hraničnými kontrolami či už sú to víza, azyl alebo prisťahovalectvo, alebo s policajnými a súdnymi mechanizmami.

O to viac, keď k takejto „komunitarizácii“ dôjde v rámci, v ktorom hlavné sily EÚ, spoločne, zabezpečia, aby im rozhodovací proces umožňoval ochraňovať a zabezpečovať vlastné záujmy, čo nie je prípad Portugalska.

Ako sme vyhlásili, základná medzinárodná a európska spolupráca medzi zvrchovanými štátmi s rovnakými právami týkajúcimi sa týchto záležitostí je jedna vec, avšak neprijateľné prebratie základných prvkov zabezpečenia národnej zvrchovanosti a demokracie v prospech nadnárodných inštitúcií, ktorým dominujú hlavné sily EÚ, s cieľom vybudovať „Pevnosť Európu“ je úplne iná vec..

A primerane k tomu sme teda hlasovali.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasujem v neprospech tejto správy keďže, ako som už niekoľkokrát, naposledy celkom nedávno, vysvetlil v mojich príspevkoch do diskusií v parlamente, že kategoricky nesúhlasím so Schengenskou dohodou. Osobitne s ňou nesúhlasím v čase, keď sa z tejto dohody stáva prostriedok pre nezákonných prisťahovalcov a nebezpečné pohyby v rámci EÚ.

Hranice týchto krajín, ktoré hodlajú pristúpiť k schengenskému acquis sú ľahkým cieľom pre zločincov. Budú predstavovať ďalšie miesto vstupu pre nekontrolované prisťahovalectvo z krajín bývalého sovietskeho bloku a Stredného Východu, pričom nehovorím o spoločenskom zmätku, ku ktorému voľný pohyb občanov v rámci EÚ nepochybne, v Taliansku a v iných krajinách, vedie.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. − (SV) Schengenská spolupráca musí byť naďalej otvorená pre všetky členské štáty, ktoré sa hodlajú pridať a podieľať sa na tejto spolupráci. Na druhej strane je nesmierne dôležité, aby všetky krajiny, ktoré sa zúčastňujú na spolupráci, už v čase pristúpenia spĺňali požiadavky, pretože z tejto spolupráce vyplýva aj ochrana spoločných vonkajších hraníc. Ak v niektorej krajine existujú nedostatky, Švédsko nemá možnosť skontrolovať ochranu hraníc. Šetrenia preukázali, že existujú problémy, ktoré musia byť vyriešené a že by bolo rozumné odložiť pristúpenie, kým nebudú splnené všetky požiadavky.

- Správa: Iles Braghetto (A6-0408/2007)

  Jan Andersson, Göran Färm a Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) V rámci tohto vysvetlenia hlasovania my, podpísaní poslanci Európskeho parlamentu za švédsku Sociálno-demokratickú stranu, vysvetľujeme, ako sme hlasovali o správe pána Braghetta (A6-0408/2007).

Domnievame sa, že je veľmi dôležité stanoviť plán na obnovu zásob tuniaka modroplutvého. Tuniak modroplutvý je už veľmi dlho ohrozeným druhom v dôsledku masívneho nadmerného výlovu. V tejto situácii existuje riziko poškodenia celého ekosystému v príslušných rybolovných vodách. Domnievame sa však, že stanovisko Komisie nie je celkovo primerané, a preto sme hlasovali v jeho neprospech.

Hlasovali sme v prospech pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 4 a 6, ktoré predložil výbor – dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých následkom je odstránenie dvoch, podľa nášho názoru, otáznych výnimiek z rybolovu tuniaka modroplutvého.

Podporili sme aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13, v ktorom sa presadzovalo, aby sme prijali plán na obnovu hodný svojho mena. V návrhu sa zachádzalo ďalej ako v pôvodnom návrhu, čo v plnej miere podporujeme. Úroveň zásob tuniaka modroplutvého je stále nebezpečne nízka a Európska únia musí konať zodpovednejšie, pokiaľ ide o obnovu zásob tuniaka modroplutvého.

  Gérard Deprez (ALDE), písomne. – (FR) Chcel by som vysvetliť hlasovanie o správe o pláne obnovy zásob tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori.

Vzhľadom na skutočne kritický stav zásob tuniaka modroplutvého reaguje Európska únia prostredníctvom svojho nariadenia takto: progresívnym znižovaním kvóty úlovkov, obmedzením obdobia rybolovu a sprísnením kontrolných opatrení zameraných na boj proti nezákonnému rybolovu. Podporujem tieto návrhy.

Neteší ma však určitý pesimizmus správy.

V prvom rade vyplýva zo skutočnosti, že vedci už teraz tvrdia, že ustanovenia tohto nariadenia nepostačujú na zabezpečenie obnovy zásob. Domnievajú sa, že by bolo oprávnené stanoviť kvóty, ktoré prekračujú ročnú mieru výlovu, ktorú stanovila Medzinárodná komisia na ochranu atlantických tuniakov (ICCAT). Mám pocit, že im treba dôverovať, a tak som podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13, ktorý predložila Skupina zelených/Európskej slobodnej aliancie.

Vzhľadom na prítomnosť flotíl z nečlenských krajín EÚ, akými sú Líbya, Turecko, Tunisko, Japonsko a Čína, ktoré nie sú členmi komisie ICCAT vo vodách Stredozemného mora, je evidentné, že nariadenie, o ktorom hlasujeme bude účinné len, ak sa tieto krajiny zaviažu k ustanoveniam, ktoré sa v ňom stanovujú a nemáme istotu, že tak urobia.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ustanovenie viacročného plánu obnovy zásob tuniaka modroplutvého je praktickým vykonávaním jedného z opatrení, ktoré prijala Medzinárodná komisia na ochranu atlantických tuniakov.

V pláne sa, okrem iného, stanovuje progresívne znižovanie kvóty úlovkov, obdobia zákazu rybolovu, zvýšenie minimálnej veľkosti a pozorovateľský režim na palubách rybárskych lodí a v rybárskych podnikoch.

V prijatom odporúčaní sa tiež stanovuje finančná kompenzácia pre rybárov za obdobia zákazu rybolovu, s cieľom ochrániť flotilu a zamestnanosť v tomto odvetví.

Rovnako sa domnievame, že je dôležité zlepšiť kontrolu, pravidelne aktualizovať objem výlovu rôznymi plavidlami, s cieľom zabrániť tomu, aby niektoré krajiny prekračovali na úkor ostatných stanovené kvóty, ako k tomu dochádza v súčasnosti. Spomeniete si, že obdobie výlovu tuniaka modroplutvého bolo zakázané od septembra do decembra, pretože existovalo podozrenie, že niektoré krajiny už prekročili svoje kvóty, ako sa neskôr aj dokázalo.

A na záver je nám ľúto, že náš návrh, v ktorom sa zdôrazňovala skutočnosť, že pobrežný rybolov v malom rozsahu a tradičný rybolov okrem poskytovania tisícky pracovných miest umožňuje trvalo udržateľné využívanie rybolovných zásob, bol zamietnutý.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som v prospech tohto návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný plán obnovy zásob tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a Stredozemnom mori. Podľa návrhu budú straty rybárov spôsobené obdobiami zákazu rybolovu a znížením kvót určených na umožnenie obnovy zásob, kompenzované. Neodporúčajú sa žiadne odchýlky od období zákazu rybolovu a minimálnej veľkosti. S cieľom zabezpečiť, aby zásoby tejto ryby neboli vyčerpané bez nádeje na nápravu, je potrebná stabilná činnosť.

- Uznesenie: O európskom záujme (B6-0435/2007)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme v neprospech tohto uznesenia, v ktorom sú zhrnuté hlavné aspekty neoliberálnych politík na úrovni Spoločenstva a snaží sa o ich vykonávanie na svetovej úrovni.

V tomto uznesení sa fleiistota chápe ako koncepcia, ktorú treba rozvinúť a začleniť do národných reformných programov každého členského štátu, čím sa toto uznesenie pokúša ukryť skutočné dôsledky a ciele obsiahnuté v lisabonskej stratégii a jej usmerneniach pre hospodársku politiku a politiku zamestnanosti, najmä v súvislosti s liberalizáciami a privatizáciami.

Nemôžeme akceptovať uznesenie, v ktorom sa víta zámer rozvinúť vonkajší rozmer lisabonskej stratégie, konkrétne presadzovanie liberalizácie trhu v svetovom meradle, zdôrazňovanie jeho neoliberálneho charakteru a zasahovanie do hospodárskych usmernení tretích krajín.

V oznámení Komisie k jej príspevku k októbrovému zasadnutiu hláv štátov a vlád sa stanovuje, že obnovené spustenie lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť bolo úspešné, avšak bolo by potrebné dodať slová „pre veľké národné a medzinárodné hospodárske a finančné skupiny“, ktorých zisky exponenciálne narastali, zatiaľ čo pracovníci museli čeliť porušovaniu svojich práv.

  Timothy Kirkhope (PPE-DE), písomne. − Ja spolu s kolegami z britskej Konzervatívnej strany pevne verím v to, že členské štáty Európskej únie vykonávajú politiky, ktoré posilnia európsku konkurencieschopnosť v rámci globalizovaného hospodárstva. Domnievame sa, že Európa by mala riadne vykonávať lisabonský program prostredníctvom zabezpečenia dohody v rámci svetových obchodných rokovaní, presadzovania ďalšej deregulácie, s cieľom uvoľniť priemysel a obchod, aby mohli súťažiť na svetových trhoch, presadzovania liberalizácie na vnútornom trhu, účinného vykonávania smernice o službách a priklonenia sa k silnej politike hospodárskej súťaže. Všetko musí byť podporené nespochybniteľným záväzkom k voľnému obchodu a otvoreným trhom. Niektoré z týchto prvkov sú obsiahnuté v tomto návrhu a my túto skutočnosť vítame.

Avšak, bohužiaľ, domnievame sa, že celkovo je tento spoločný návrh veľkou premárnenou šancou. V tomto návrhu sa mali stanoviť základné zásady prístupu EÚ ku globalizácii ako sme uviedli, avšak nestalo sa tak. V tomto návrhu sú obsiahnuté prvky, ktoré povedú Európu smerom, ktorý oslabí schopnosť EÚ úspešne sa podieľať na hospodárskej súťaži v globalizovanom hospodárstve.

  Marie-Noëlle Lienemann (PSE), písomne. – (FR) Toto uznesenie malo poskytnúť možnosť potvrdiť niekoľko naliehavých záležitostí a uviesť, čo Európsky parlament v skutočnosti očakáva od inštitúcií Európskej únie v oblasti zabezpečenia obnovy rastu, spoločného sociálneho pokroku v našich 27 členských štátoch a rozvoja v rozvojových krajinách.

Neuvádza sa v ňom ani jedna z uvedených skutočností, namiesto toho sa len dookola opakuje, akou je globalizácia správnou vecou. V uznesení chýba zmienka o demokratickej protiváhe k ECB, ktorá by zaviedla menovú politiku zvýhodňujúcu priemysel a zamestnanosť. Nespomína sa tu stratégia na reakciu proti priepustnosti EÚ k rizikovým fondom a štátnym investičným fondom. Rovnako sa nezmieňuje uprednostňovanie Spoločenstva a prísne vykonávanie sociálnych (ILO) alebo environmentálnych noriem. Opomína sa rozvojová pomoc, ktorá je pre spoločný rozvoj nevyhnutná.

Prečo nás prekvapuje nízka miera rastu v Európe, sociálne problémy a nedôvera občanov?

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som v prospech tohto spoločného uznesenia, ktoré predstavuje reakciu na dokument Komisie s názvom Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie. V uznesení sa zdôrazňuje množstvo spôsobov, akými môže Únia využiť príležitosti, ktoré prináša globalizácia. Medzi tieto príležitosti patrí presadzovanie vytvárania rovnakých podmienok v hospodárskej súťaži a obchode, skvalitňovanie tvorby politiky v EÚ, s cieľom prepojiť ich do väčšej miery a zdôrazňovanie potreby posilnenie sociálneho rozmeru EÚ.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Vítam toto uznesenie, ktoré upozorňuje na sériu vzájomne prepojených záležitostí od sociálnych práv k finančným predpisom a vplyvu, akým v dôsledku rozširovania trhov občania tieto záležitosti chápu. Je potrebná rovnováha medzi podmienkami liberálneho trhu a záležitosťami potrieb rozvojových krajín a je úplne nevyhnutné, aby sme v diskusiách o tejto záležitosti pokračovali.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Európa nebude úspešná v boji proti narastajúcej chudobe a globálnemu otepľovaniu, ktoré sú hlavnými výzvami globalizácie, ak bude neustále klásť dôraz na liberalizáciu. Je to samozrejme voľný obchod, ktorý tieto problémy spôsobuje. Globalizácia vytvára ilúziu, že všeobecná úroveň prosperity vo svete sa postupne zvyšuje, avšak zároveň konštatujem postupné zvyšovanie rozdielu medzi bohatými a chudobnými v členských štátoch. Liberalizácia je tiež príčinou obrovskej environmentálnej katastrofy, ktorá na nás čaká, ak neurýchlime prijatie rozhodných, vynútiteľných opatrení zameraných na boj proti globálnemu otepľovaniu.

Neexistencia prísnej politiky v tejto oblasti je trestuhodne nezodpovedným prístupom. Napriek tomu sľubným smerovaním sú investície do energeticky účinného hospodárstva a vytváranie pracovných miest v tejto oblasti. Zásada „kto znečisťuje, platí“ sa príliš často zanedbáva. Ako člena Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie ma absencia tohto prvku neteší.

Ak Európa hodlá disponovať jednotným trhom s voľným pohybom osôb, tovaru, služieb a kapitálu, mala by tiež stanoviť prísne sociálne a environmentálne normy, ktoré poskytujú ochranu a sú príkladom pre ostatné krajiny vo svete.

Navrhovaný text je nejasný a povrchný a opäť raz je typickým príkladom politiky Komisie.

- Uznesenie: Uplatňovanie smernice 2004/38/ES (B6-0462/2007)

  Mario Borghezio (UEN). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, bolo by skutočne pokrytecké, keby Parlament potom, čo veľkou väčšinou odhlasoval ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložila pani Angelilliová, v ktorom Európsky parlament vyjadruje úprimnú sústrasť a podporu rodine obete takého bezcieľneho a vážneho zločinu, ku ktorému došlo v našej krajine, nebol schopný prijať jasné stanovisko k predchádzaniu takýmto činom, takejto masakre ctihodných občanov, ku ktorej dochádza z dôvodu nedostatku kontrol.

Nikto nechce, aby v Taliansku zavládli xenofóbne nálady, zamerané najmä proti príslušníkom takých národov, akými sú Rumuni, ktorí ako nám pripomenul úvodník v novinách L'Avvenire dali svetu takých umelcov, ako Mircea Eliade, Ionesco a Cioran. Ide o veľkú civilizáciu a kultúru, ktorá je úzko prepojená s našou vlastnou. Príliv zločincov a osobitne nárast skupín Rómov sú úplne iné záležitosti. V týchto prípadoch sú potrebné hraničné kontroly a odstrašujúce prostriedky, zavedenie systému rozoznávania odtlačkov prstov, aby sme vedeli, kto vstupuje do našej krajiny, aké sú jeho úmysly, ak je to možné, a čo je dôležitejšie, aby sme vedeli určiť presný dátum vstupu.

Napriek tomu, že v Európe nechceme zaviesť drakonické opatrenia, ak však tvrdíme, že je nutné po troch mesiacoch vykonať kontrolu, potom musíme poznať presný dátum vstupu a toto, ako povedal pán Amato na pôde talianskeho parlamentu, v súčasnosti nie je možné.

  Robert Evans (PSE). - Vážený pán predsedajúci, hlasoval som v prospech tohto uznesenia, pretože uznávam, že voľný pohyb osôb je základnou zásadou Európskej únie a jednou zo zásad, ktorú musia dodržiavať a ochraňovať všetky členské štáty.

Okrem toho sa domnievam, že máme právo opätovne zdôrazniť, že EÚ je v skutočnosti založená na opatreniach zameraných na boj proti všetkým formám rasizmu a xenofóbie a samozrejme proti všetkým formám diskriminácie. Rovnako by sme mali aj my v tomto Parlamente uznať, že Rómovia v Európe sú pravdepodobne najdiskriminovanejším spoločenstvom, a to v niektorých krajinách do neprípustnej miery. Mali by sme pochopiť, že asimilácia, sociálne začlenenie a ochrana rómskej menšiny sú cieľmi, ktoré táto Európska únia ešte len musí dosiahnuť. Domnievam sa, že ide o cieľ, o ktorého dosiahnutie by sme sa spolu v duchu voľného pohybu mali všetci usilovať.

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som v neprospech uznesenia o slobode pohybu v Európskej únii, ktoré predložili stredno-ľavicové skupiny, a dôvody, ktoré ma k tomu viedli hneď objasním, potom, čo som vyhlásil, že v plnej miere a úplne podporujem návrh Maria Mantovaniho na blokovanie vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín do EÚ, a teda aj do Talianska, počas obdobia troch rokov. V prípade štátnych príslušníkov krajín EÚ vo veľkej miere podporujem právo na slobodu pohybu pracovníkov, občanov a turistov za predpokladu, že to nie je povolením zabíjať.

Je nemysliteľné, aby 45 ročná žena umrela na ceste domov z práce aby bol zavraždený lekár len niekoľko dní pred odchodom do dôchodku pri pokuse o vlámanie do jeho domu v Miláne. K obidvom týmto udalostiam došlo v Taliansku za uplynulých niekoľko dní. Toto nie je sloboda pohybu!

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE). - (RO) Hlasoval som v prospech tohto uznesenia týkajúceho sa slobody pohybu, ktoré predložili Skupiny PSE, ALDE, Verts a GUE/NGL, napriek tomu, že len čiastočne spĺňa účel, na ktorý by takéto uznesenie, podľa môjho názoru, malo byť zamerané.

Domnievam sa, že znenie uznesenia by malo predstavovať ešte jasnejšiu podporu pre európskych občanov, ktorí žijú v iných ako svojich domovských krajinách, nepriamo pre rumunských občanov, ktorí žijú v Taliansku a dodržiavajú talianske zákony.

V texte, o ktorom sme hlasovali, sa neodsudzujú xenofóbne postoje voči rumunským občanom a neodkazuje sa na zintenzívnenie napätia medzi rumunským spoločenstvom v Taliansku a talianskymi občanmi, ku ktorého vytváraniu vedie neprimerané vynucovanie talianskej ministerskej vyhlášky a vyhlásenia niektorých talianskych politikov.

Rovnako sa domnievam, že, ako sa už uvádzalo v spoločnom uznesení PPE-DE a UEN, účinné vynucovanie právnych ustanovení talianskymi úradmi mohlo pomôcť zabrániť tejto situácii.

Žiadam Európsku komisiu, ako aj talianske orgány, aby zohľadnili aj ustanovenia spoločného uznesenia Skupín PPE-DE a UEN, ktoré nie sú obsiahnuté v texte, ktorý bol prijatý dnes.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, veci sa v skutočnosti stávajú čoraz absurdnejšími. V tejto chvíli väčšina tohto Parlamentu dokonca považuje za potrebné vzniesť obvinenie z xenofóbie proti talianskym občanom a vláde. Okrem toho v návrhu uznesenia sa uvádza, že prístup talianskej vlády k problému kriminality medzi rumunskými Rómami, ktorých je v Taliansku veľmi veľa, prispieva k zvyšovaniu napätia. Taliansko preto môže za všetko viniť len samé seba a malo by sa zúčastňovať na programoch Európskeho sociálneho fondu zameraných na integráciu Rómov.

Chcel by som vysvetliť v tejto súvislosti, že talianski občania a vláda majú právo brániť sa a to, k čomu došlo, vo veľkej miere dokazuje, že smernica je nevhodná a že postupy na deportáciu zločincov, upozorňujem zločincov, nie slušných ľudí snažiacich sa o dobré živobytie, musia byť zjednodušené, nie skomplikované.

  David Martin (PSE), písomne. - Hlasoval som v prospech tohto spoločného uznesenia, v ktorom sa konštatuje, že právo na voľný pohyb je základným právom priznaným všetkým občanom EÚ. Členské štáty sú povinné ochraňovať občanov iných členských štátov, ktorí žijú na ich území a zabezpečovať dôstojnosť a dodržiavanie práv všetkých občanov Únie bez ohľadu na to, kde žijú.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kategoricky nesúhlasím s týmito návrhmi na uznesenia a chcel by som vyjadriť svoj zásadný nesúhlas. Všetko to vyplynulo z oneskoreného a bezvýsledného opatrenia prijatého talianskou vládou, ktorá si uvedomila, že Taliansko sa ocitlo v kríze, bohužiaľ, len potom, čo došlo k hrozným incidentom, ktoré spáchali štátni príslušníci EÚ.

V smernici 2004/38/ES sa jasne stanovuje „Všetci občania Únie majú právo pobytu na území iného členského štátu […] ak [...] majú dostatočné zdroje pre samých seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu.“

Preto tieto návrhy na uznesenie pôsobia ako zámienka a vyznievajú zbytočne. V zmluvách sa stanovuje sloboda pohybu občanov v rámci EÚ a nikto nemá záujem na diskriminácii na základe krajiny pôvodu. Avšak, keď občan EÚ spácha vážny a ohavný násilný trestný čin v inom členskom štáte alebo ak nie je schopný poskytnúť dôvod návštevy tejto krajiny, ako sa požaduje na základe smernice, je v záujme celej Únie, aby bol poslaný späť do svojej vlastnej krajiny.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. − (RO) Hlasovala som v prospech uznesenia týkajúceho sa voľného pohybu, ktoré predložila Skupina PSE spoločne s inými politickými skupinami, pretože považujem za neskutočne dôležité, aby situácia v Taliansku neviedla k nebezpečnému precedensu spochybňujúcemu samotné dodržiavanie základných zásad Európskej únie.

Domnievam sa, že táto situácia by mala byť okamžite vyriešená, s cieľom nedovoliť, aby boli občania Európskej únie diskriminovaní, bez ohľadu na ich národnosť.

Opatrenia, ktoré sa navrhujú v uznesení, budú ochraňovať európskych občanov pred porušením. EÚ potrebuje všetkých svojich občanov a Rumuni by mali cítiť solidaritu s európskymi občanmi, pretože v zahraničí pracujú tisícky Rumunov, ktorých si v cudzine vážia za ich tvrdú prácu, čestnosť a korektnosť.

V Charte Únie, ktorá bude pripojená k reformnej zmluve sa uvádzajú základné práva Európskych občanov, ktorými sú dôstojnosť, sloboda, rovnosť, solidarita, občianstvo a spravodlivosť. EÚ zaručuje demokraciu, právny štát, ľudské práva, ako aj ochranu menšín. V tejto súvislosti opatrenia, ktoré sa v uznesení navrhujú, prispejú ku kvalitnejšiemu začleneniu rómskeho spoločenstva.

- Uznesenie: Uplatňovanie ustanovení schengenského acquis (B6-0448/2007)

  Zita Pleštinská (PPE-DE). - Podobne ako navrhovatelia uznesenia, dovoľte aj mne vysloviť uznanie a poďakovanie portugalskej vláde za predloženie návrhu o dočasnom technickom riešení Schengenského informačného systému „one 4 all“, ktoré novým členským štátom umožní pripojiť sa do Schengenského informačného systému už v roku 2007 predtým, ako Komisia zavedie nový Schengenský informačný systém II.

Vďaka patrí aj novým členským štátom, ktoré vstupujú do schengenského priestoru za ich úsilie, ktoré vynaložili pre splnenie všetkých schengenských požiadaviek v tak krátkom čase. Rozšírenie schengenského priestoru po 21. decembri 2007 o novú deviatku je zaslúženým výsledkom aj našich poslaneckých aktivít zacielených na dodržiavanie pôvodne plánovaného termínu, ktoré sme podnikli na pôde Európskeho parlamentu. Z tohto dôvodu som hlasovala za tento návrh uznesenia.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme v neprospech tohto uznesenia, pretože v zásade nesúhlasíme s tzv. komunitarizáciou spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré sú oblasťou, ktorá je v centre štátnej zvrchovanosti. Tzv. reformná zmluva je pokusom o komunitarizáciu spravodlivosti a vnútorných vecí a o ich transformáciu na spoločnú politiku.

Kominitarizácia, teda strata národnej zvrchovanosti, je oveľa závažnejšia, keď sa presadzuje v kontexte charakterizovanom politikami a opatreniami Spoločenstva, ktoré nebezpečným spôsobom kompromitujú občianske práva, slobody a záruky, ktoré predstavujú pokrok civilizácie a dosiahnutie základných cieľov demokracie.

Napríklad reštriktívna azylová politika a narastajúce ťažkosti, s ktorými sa stretávajú žiadatelia o azyl pri zabezpečovaní svojich práv a záruk. Vezmite si príklad prisťahovaleckej politiky s jej prístupom orientovaným na bezpečnosť, jej kriminalizáciou nepravidelných prisťahovalcov, jej nehumánnymi „záchytnými strediskami“ a repatriačnými opatreniami, jej diskriminačným, zneužívajúcim a bezohľadným zaobchádzaním s ľudskými zdrojmi z tretích krajín. Všimnite si narastajúcu mieru využívania informácií a neustále sa zvyšujúcu mieru uchovávania údajov, vrátane biometrických údajov, dostupných širšiemu spektru orgánov vrátane orgánov tretích krajín, napríklad v podobe prístupu orgánov USA k údajom o cestujúcich leteckou dopravou.

- Uznesenie: Situácia v Pakistane (B6-0472/2007)

  Hélčne Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Súčasná politická klíma v Pakistane je nepochybne kritická, keďže prezident tejto krajiny vyhlásil výnimočný stav a došlo k jasnému porušovaniu ľudských práv prostredníctvom odopierania slobody, násilia páchanom na účastníkoch pokojných demonštrácií a prostredníctvom umlčovania médií. Kategoricky s takouto situáciou nesúhlasíme, avšak nesúhlasíme ani s Európskym parlamentom, ktorý sa prostredníctvom tohto uznesenia opäť pokúša o to, aby EÚ prebrala zodpovednosť za nezávislé zahraničné politiky členských štátov.

OSN je jediným orgánom, ktorý má v mene svojich členov právomoc a právo na vytváranie nátlaku v rámci svetového spoločenstva. Je veľmi dôležité obnoviť stabilitu a mier a obnoviť dodržiavanie ľudských práv v Pakistane, avšak nie je to úloha, ktorú by EÚ mala odobrať členským štátom.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Súhlasím s tým, že vyhlásený výnimočný stav (de facto stanné právo) by mal skončiť a mal by byť obnovený stav občianskeho práva s bezodkladným účinkom a hlasoval som za to.

Pre mnohých z nás, ktorí pozorujeme pakistanskú politiku, je deprimujúce byť svedkom toho, ako negatívne sú ovplyvnené pakistanské komunity v našich volebných obvodoch.

Návrat k demokratickým postupom je zásadný pre dôveryhodnosť a riadnu funkčnosť pakistanskej politiky.

- Uznesenie: Konferencia na Bali o klimatických zmenách (B6-0432/2007)

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, naša skupina považuje pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa uznania úlohy jadrovej energie v našom vyhlásení o konferencii o zmene klímy za základnú časť tohto uznesenia. Z tohto dôvodu chceme vyjadriť spokojnosť, že Parlament túto skutočnosť potvrdil prostredníctvom prijatia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 7. Tento názor teda nezastávame sami. Medzivládny panel pre zmenu klímy OSN (IPCC) tiež potvrdil úlohu jadrovej energie ako energie produkujúcej nízke objemy emisií. Možno by sme mali pripomenúť, že tento Parlament prijal historické rozhodnutie v súvislosti so správou pána Reula, v ktorej prospech hlasovalo 509 poslancov. Európsky parlament uznal, že jadrová energia je v súčasnosti najdôležitejším zdrojom energie produkujúcim nízky objem emisií oxidu uhličitého v EÚ, a zároveň zdôraznil jeho úlohu v boji proti zmene klímy.

Na druhej strane naša skupina nepodporila odsek 25 uznesenia, pretože, podľa nášho názoru, sa v ňom jadrová energia využívaná na mierové účely zbytočne spája či porovnáva s rozšírením jadrových zbraní a hrozbou terorizmu. Mali by sme pamätať na to, že atmosféra nemá morálnych cenzorov. Nestráni sa jednej formy energie a nesympatizuje s inou z ideologických dôvodov. Len oslobodenie sa od emisií má význam a teraz emisie nie sú vítané. V každom prípade by som chcela povedať, že nás teší, že tento Parlament vyslal jasný signál pre konferenciu o klimatických zmenách a uznal závažnosť hrozby zmeny klímy.

  Karin Scheele (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, moja delegácia, delegácia rakúskych sociálnych demokratov, sa zdržala hlasovania o správe o konferencii na Bali presne z tých istých dôvodov, ktoré nastolila pani Korholová. Podporujeme iné politické signály, ktoré táto správa vysiela. Správa je veľmi kvalitná. Moja delegácia nemôže podporiť vyslanie signálu o tom, že jadrová energia je základným prvkom v boji proti zmene klímy. Rovnako sa domnievam, že by malo byť rozhodnutím krajín a kontinentov, akú stratégiu chcú uplatňovať.

Chcela by som opätovne zdôrazniť podporu, ktorú moja delegácia vyjadruje všetkým prvkom tejto správy vrátane vylúčenia projektov jadrovej energie z mechanizmu čistého rozvoja. Avšak nechceli sme podporiť tento politický signál v prospech jadrovej energie, a tak sme sa hlasovania zdržali. S cieľom preukázať súhlas s ostatnou časťou správy, ktorá je celkovo dobrá, sme nehlasovali v jej neprospech.

  Bairbre de Brún, Jens Holm a Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. − Podporujeme uznesenie venované nadchádzajúcej konferencii na Bali. V uznesení sa upozorňuje na niekoľko dôležitých bodov. Okrem iného sa v ňom vysvetľuje výrazný objem emisií, ktoré produkuje odvetvie živočíšnej výroby. Zdôrazňuje sa v ňom aj význam príslušnej podpory pre rozvojové krajiny pri prevencii a zmierňovaní negatívnych následkov zmeny klímy. Nepodporujeme však návrh na vyhlásenie, že jadrová energia by sa mala vnímať ako nástroj, ktorý je potrebný na prevenciu zmeny klímy.

  Edite Estrela (PSE), písomne. – (PT) Hlasovala som v prospech návrhu uznesenia Európskeho parlamentu o obmedzení globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia – Postup do konferencie o klimatickej zmene na Bali a neskôr (COP 13 a COP/MOP 3). Vzhľadom na skutočnosť, že zmena klímy je najväčšou výzvou, ktorej dnes spoločnosť čelí sa domnievam, že je zásadné, aby Európska únia obhájila svoje vedúce postavenie na konferencii na Bali a aby bola schválená svetová dohoda o zmene klímy na obdobie po roku 2012.

  Elisa Ferreira (PSE), písomne. – (PT) Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 7 sa ničí duch kompromisu, ktorý počas rokovaní o konečnom znení textu prevládal. Skutočnosť, že bol prijatý zásadným spôsobom mení text, prostredníctvom ktorého mala byť dosiahnutá široká parlamentná dohoda na výzvach súvisiacich s konferenciou na Bali.

A teda v duchu celkového cieľa a napriek skutočnosti, že ako tieňová spravodajkyňa som naznačila Socialistickej strane, že budem hlasovať v prospech tohto textu, som sa musela v záverečnom hlasovaní zdržať hlasovania na znak protestu proti dvom aspektom, ktorými sú začlenenie spomínaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 7, ktorým sa podporuje jadrová energia do textu a metóda, ktorú využila Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov vzhľadom na ducha kompromisu, ktorý počas rokovaní o texte prevládal.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je skutočnosťou, že si všímame veľmi výrazné, rýchle a neprirodzené zmeny klímy, ktoré sú dôsledkom činnosti mnohých faktorov, avšak osobitne bezohľadného charakteru neoliberálnych politík. Potrebujeme účinné opatrenia, aby sme ľudskú spoločnosť prispôsobili novým životným podmienkam.

Zmeny klímy, ktoré predpovedajú rôzne vedecky dôveryhodné zdroje, nemôžu byť pomalé a postupné v závislosti od opatrení, ktoré sú medzičasom prijaté.

Existuje naliehavá potreba prijať širšie, prierezové opatrenia, s cieľom zabrániť vážnejším problémom v budúcnosti, dokonca aj rozšíreniu ľudských a environmentálnych katastrof.

Avšak zdôrazňujeme aj potrebu ukončenia uplatňovania neoliberálnych politík na európskej a svetovej úrovni, v opačnom prípade budú hlavné mocnosti a nadnárodné spoločnosti naďalej sledovať vlastné záujmy, pokiaľ ide o zisk, budú pokračovať v čerpaní prírodných zdrojov a v medzinárodnom obchode vrátane obchodu s emisiami skleníkových plynov, ktoré bude mať nesmierne negatívny vplyv na vyváženosť ľudského rozvoja.

  Hélčne Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Environmentálne problémy sú cezhraničné, a preto je Konferencia o zmene klímy OSN významným diplomatickým fórom pre zmenu na svetovej úrovni. V danom uznesení sa EÚ snaží zoskupiť členské štáty pod spoločnú vlajku, s cieľom urýchliť rokovania na konferencii v smere, ktorý EÚ považuje za správny.

Obmedzovanie rozsahu zmeny klímy je dobrým cieľom, avšak je poľutovaniahodné, že svetová politika v oblasti životného prostredia v rukách EÚ prekračuje hranicu zahraničnej politiky, keď tretím krajinám a členským štátom diktujeme, ako by mali vyzerať ich vnútroštátne politiky v oblasti klímy. Strana Junilistan sa domnieva, že každá krajina by mala disponovať na konferencii o zmene klímy vlastným hlasom, a preto sme sa rozhodli hlasovať v neprospech tohto uznesenia.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som v prospech tohto uznesenia, ktoré predložil Dočasný výbor pre klimatické zmeny a v ktorom sa stanovuje navrhovaná rokovacia pozícia EÚ na začiatku rozhovorov o budúcnosti svetovej spolupráce v oblasti zmeny klímy na obdobie po roku 2012. Stanovuje sa v ňom jasná a progresívna pozícia EÚ na riadenie obmedzovania globálnych emisií skleníkových plynov, pričom sa zohľadňuje sociálny vplyv zmeny klímy, očakávaným cieľom EÚ je obmedzenie globálneho otepľovania na 2°C alebo menej a naliehavá potreba svetového zapojenia sa do systému.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. − V mene delegácie Fine Gael (EPP-ED):

Členovia Fine Gael hlasovali v prospech tohto návrhu uznesenia, keďže sa domnievame, že je dôležité, aby bolo stanovisko Európskeho parlamentu ku zmene klímy vyhlásené pred konferenciou na Bali. Napriek tomu sme však hlasovali v neprospech pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 7, keďže zo zásady nesúhlasíme s využívaním jadrovej energie.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Chcel by som sa poďakovať spravodajcom v tejto záležitosti, v súvislosti s ktorou sa objavujú nové otázky, ktoré súvisia z jedným z najvýznamnejších problémov našich čias.

Obmedzenia objemu emisií s cieľmi na obmedzenia popri výrobe alternatívnej neuhlíkovej energie nie sú akceptované niektorými jurisdikciami vo forme, v akej ich prijala EÚ. Avšak táto konferencia má potenciál zjednotenia a koordinovania medzinárodnej činnosti.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. − (RO) Uznesenie o obmedzení globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia je nesmierne dôležitým dokumentom pre našu budúcnosť a z tohto dôvodu som hlasovala v prospech jeho prijatia.

Zmena klímy predstavuje najdôležitejšiu výzvu s katastrofickými následkami pre životné prostredie a ľudské spoločenstvá.

Čelíme problému, ktorý by sme mali riešiť prostredníctvom krátkodobých, strednodobých a dlhodobých opatrení. Zmena klímy má už teraz katastrofické vplyvy na poľnohospodárstvo, vodné systémy, lesy, faunu a flóru. Krajiny ako Grécko, Rumunsko, Bulharsko, Španielsko a Portugalsko pravidelne postihujú obdobia sucha, ako aj záplavy.

EÚ by mala opätovne potvrdiť svoju vedúcu úlohu pri obmedzovaní zmeny klímy. Mechanizmy financovania dostupné pre ochranu vodných zdrojov, prevenciu odlesňovania a podporu ekologických technológií by mali byť rozšírené a členské štáty by ich mali využívať.

Musíme umožniť každému členskému štátu, aby definoval svoj vlastný energetický mix, aby dokázal poskytnúť svoje energetické zdroje. Zároveň by členské štáty, ktoré vyrábajú jadrovú energiu mali zaručiť bezpečnosť takýchto zariadení, a najmä primerané odpadové hospodárstvo. Je nutné zabezpečiť fondy na výskum obmedzovania objemu odpadu a zvyšovania bezpečnosti takýchto zariadení.

- Správa: Raimon Obiols i Germŕ, Charles Tannock (A6-0414/2007)

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, žiadnym spôsobom by som si nedovolil znižovať kvalitu prvotriednej práce, ktorú dvaja spravodajcovia odviedli na správe o Európskej susedskej politike, avšak chcel by som zdôrazniť, že správa má isté medzery. Neupozorňuje sa v nej na obrovskú výzvu, ktorú predstavuje prisťahovalectvo z juhu, za ktoré, ako sa domnievam, samotné severoafrické krajiny tiež nesú veľkú zodpovednosť.

Chcel by som, aby bola do tejto správy zahrnutá žiadosť o spoločnú politiku členských štátov EÚ a severoafrických krajín zameranú na boj proti nezákonnému prisťahovalectvu, o politiku, v rámci ktorej by bolo úlohou samotných severoafrických krajín konať a v rámci ktorej by boli dobré susedské vzťahy a finančná a materiálna podpora členských štátov závislé od dobrej vôle, od spoločného prístupu k tejto nesmierne rozsiahlej výzve.

Toto je, podľa môjho názoru, základný aspekt, ktorý v správe chýba, a preto som sa zdržal hlasovania.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Na základe rozhodnutia prijať nové a významné kroky v rámci európskej kapitalistickej integrácie, osobitne na úrovni, ktorá je známa ako „úloha EÚ vo svete“, ktorá sa odzrkadľuje v prebiehajúcom „ústavnom“ projekte, ktorý bol obnovený v rámci „reformnej“ zmluvy, a v súčasných politikách EÚ, väčšina EP schvaľuje správu, ktorá je povinným čítaním..., o posilňovaní Európskej susedskej politiky.

Akékoľvek pochybnosti týkajúce sa skutočných zámerov EÚ a ambícií súvisiacich s Európskou susedskou politikou sa pri čítaní tejto správy veľmi rýchlo vyjasnia. V skutočnosti predstavuje program na zasahovanie a kontrolovanie celej oblasti Stredozemia, Stredného Východu, Strednej Ázie a Východnej Európy. Ide o program, ktorého cieľom je dosiahnuť ciele ako „podnecovanie a posilňovanie záväzku vlád krajín ESP, že vykonajú politické a hospodárske reformy,; prijatie „spoločných politík“ EÚ týmito krajinami; „pripojenie sa k zahraničnej politike EÚ“; a vytvorenie zóny voľného obchodu.“

V správe sa tiež presadzuje „viac spoločných aktivít medzi EÚ a USA“ na „podporu demokracie, zvyšovanie energetickej bezpečnosti a posilňovanie regionálnej bezpečnosti v susedstve EÚ“, odsek, ktorý je taký priehľadný, že bol pri hlasovaní v pléne zmierňovaný.

Bude najlepšie správu prečítať...

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. − (PL) Susedská politika v čase, keď ďalšie rozširovanie Európskej únie vychádza z módy, naberá nový význam. Ide o rozdielnosť charakteru susedských krajín v regióne Stredozemia v porovnaní s krajinami Východnej Európy, kde mnohé z nich po tom, čo sa oslobodili od sovietskeho vplyvu, otvorene vyhlasujú záujem o pristúpenie k Európskemu spoločenstvu. V tejto situácii, ako veľmi dobre pochopia Poliaci, Maďari a Litovci, akákoľvek náhradná forma účasti neuspokojí národné ambície. Majú menší vplyv na požadované smerovanie politického a hospodárskeho rozvoja týchto krajín. Poskytujú menší stimul na posilnenie postupov štátu založeného na zásadách demokracie, právneho štátu a trhového hospodárstva a na skutočnom dodržiavaní občianskych práv.

V tejto situácii sa z pohľadu pohraničnej krajiny Európskej únie, akou je Poľsko, bude zdať, že najvhodnejšou politikou je maximálna otvorenosť ambíciám krajín, ktoré sa nachádzajú za našou východnou hranicou. Tento postoj je jasne prepojený s vytvorením priestoru stability okolo Európskej únie a obmedzením priestoru na demagógiu, ktorého je v mladých demokraciách až príliš.

Rovnako sú oprávnené výdavky z rozpočtu v rámci programu ENPI, nového nástroja nahrádzajúceho programy TACIS a MEDA, v rámci ktorého sa podporujú žiadané procesy v našej časti sveta. Doteraz bol na susedské krajiny v regióne Východnej Európy vynakladaný menší objem finančných prostriedkov ako na susedské krajiny regiónu Stredozemia. Čím bude Európa väčšia, tým väčšiu budeme mať zodpovednosť za Starý kontinent.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Správa o Európskej susedskej politike sumarizuje spôsoby a prostriedky imperialistického zasahovania do života krajín susediacich s EÚ. Patrí do celkovej imperialistickej stratégie EÚ vo svete. Ako obyčajne sa v správe využívajú „demokratické reformy“ a „demokratizácia“ v susedských krajinách ako najvhodnejšia zámienka na vytváranie tlaku a nátlaku na vlády, ktoré sa nepodriaďujú jej politikám. Ide o podporu a financovanie činnosti mnohých organizácií občianskej spoločnosti, aby mohli prehlbovať svoju rozkladajúcu úlohu v rámci týchto krajín a presadzovať plány na intervenciu EÚ.

Európsky parlament vyzýva krajiny susediace s EÚ, aby sa podieľali na antimigračnej politike EÚ prostredníctvom posilňovania represívnych opatrení voči migrantom. Vyzýva ich, aby úzko spolupracovali so všetkými represívnymi mechanizmami, akým je Europol a agentúra na ochranu hraníc Frontex; začleňuje ich do plánov EÚ na obmedzovanie demokratickej slobody a útočí na ľudové hnutia pod zámienkou boja proti terorizmu. Otvorene vyzýva k „spoločným aktivitám medzi EÚ a USA pri dosahovaní spoločných cieľov“, akými sú spoločné imperialistické zásahy a delenie sa o zisky.

Je v záujme ľudí, aby odolali a zvrhli imperialistické plány EÚ a USA v tejto oblasti a aby zintenzívnili svoj boj o národnú nezávislosť a ľudovú zvrchovanosť.

  Pierre Schapira (PSE), písomne. – (FR) Posilňovanie Európskej susedskej politiky (ESP), ktorému sa venuje táto správa, vyžaduje prehĺbenie spolupráce medzi dvomi brehmi Stredozemného mora prostredníctvom posilneného dialógu medzi vládami, miestnymi orgánmi a zástupcami občianskej spoločnosti. Rovnako je dôležité zohľadňovať skutočnosť, že ESP musí sledovať smerovanie stanovené rozvojovou politikou Európskej únie. Takmer všetky krajiny na juhu a východe Stredozemného mora sú rozvojovými krajinami podľa oficiálneho zoznamu, ktorý zostavil Výbor pre rozvojovú pomoc OECD. Dosiahnutie rozvojových cieľov milénia by preto malo byť prioritou činnosti EÚ v tomto regióne.

- Správa: Zbigniew Zaleski (A6-0396/2007)

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - Som za prehĺbenie vzťahov s Ukrajinou a podporujem ďalší štruktúrovaný dialóg s týmto našim bezprostredným východným susedom.

Ukrajina prejavila v ostatných voľbách veľkú rozhodnosť k demokratickým zmenám. Rozhodla sa pokračovať v takej koalícii, ktorá je jasne proeurópska, moderná a progresívna. Navyše Ukrajina, a to si treba uvedomiť, je obrovská krajina so zaujímavým ekonomickým potenciálom a tiež serióznym partnerom v ekonomických vzťahoch. Je načase uzatvoriť s Ukrajinou zmluvu o ekonomickej spolupráci, o zóne voľného obchodu. Musíme reflektovať skutočnosť, že Ukrajina vstúpi do Svetovej obchodnej organizácie WTO.

Jednoznačne chcem podporiť zabezpečenie spoľahlivých tranzitných energetických systémov medzi Ukrajinou a EÚ. Veľmi sa prihováram nielen za spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia, avšak najväčší dôraz chcem položiť na spoluprácu v oblasti vedy a vzdelávania, ako aj posilnenia rozmeru znalostnej ekonomiky.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). - Ukrajina je strategicky významným susedom Európskej únie a tvorí prirodzený most spájajúci Európsku úniu s Ruskom a strednou Áziou. Je to veľká krajina, ktorá oranžovou revolúciou naštartovala svoju cestu k demokracii a stala sa kľúčovým partnerom Európskej únie v politike susedstva.

S Ukrajinou musíme lepšie spolupracovať ako doteraz a všetko urobiť preto, aby sme diplomaticky a politicky podporili vstup Ukrajiny do WTO. Rokovania o zóne voľného obchodu by sa mali začať čo najskôr, aby bolo možné v krátkom čase uzatvoriť ambicióznu dohodu. Všetci si uvedomujeme zložitosť situácie na Ukrajine, ktorá je veľmi mladou a krehkou demokraciou. Dnes sa táto krajina nachádza pred strategickým rozhodnutím pre Rusko alebo pre Európsku úniu?

Preto vyvážená kvalitná správa spravodajcu Zbigniewa Zaleskeho prichádza v čase, keď Ukrajina potrebuje dostať jasnú európsku perspektívu. Vítam túto správu a vyjadrila som jej v hlasovaní svoju jednoznačnú podporu. Verím, že po uskutočnených predčasných parlamentných voľbách sa podarí vytvoriť takú vládu, ktorá ešte viac priblíži Ukrajinu do nášho spoločného európskeho domu.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, zámerom Európskej únie by malo byť vybudovanie silnejších a čoraz užších vzťahov s Ukrajinou. Správa pána Zaleskeho, ktorú sme prijali, obsahuje množstvo návrhov na spôsob, akým to môžeme dosiahnuť.

Ukrajina by mala byť našim strategickým partnerom nielen kvôli svojej osobitnej geografickej polohe a veľkosti, ale najmä kvôli úlohe, ktorú zohráva v regióne vo vzťahoch s Ruskom a štátmi Strednej Ázie. Je preto v záujme EÚ, aby posilnila a rozvinula hospodárske a politické vzťahy s touto krajinou.

Všetci si uvedomujeme, koľko práce čaká na ukrajinský národ na ceste k dosiahnutiu západných štandardov ich hospodárstva, životnej úrovne a sociálnych záležitostí a k posilneniu demokratického systému v krajine. EÚ by mala poskytnúť pomoc na dosiahnutie týchto cieľov a jedným zo spôsobov, akým je ju možné poskytnúť, je uzatvoriť dohodu o voľnom obchode s Ukrajinou, ako aj podporiť jej pristúpenie k WTO. Tieto činnosti by pomohli posilniť trhové hospodárstvo, demokraciu a občiansky štát, ktoré Ukrajinu približujú k členstvu v EÚ.

Približovanie EÚ a Ukrajiny je dlhý a náročný proces. Dochádza k nemu na množstve úrovní, avšak napriek tomu je potrebný. Aby sa tieto dve strany mohli zblížiť musí Ukrajina pokračovať v realizácii hospodárskych a sociálnych reforiem, s ktorých vykonávaním začala, udržať tendenciu v proeurópskej politike a posilniť demokraciu. Za seba musí EÚ vyslať jasný signál, ktorý dokáže, že pre Ukrajinu existuje perspektíva členstva v EÚ.

  Hélčne Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Strana Junilistan víta zvýšenie obchodu a užšie hospodárske vzťahy s Ukrajinou. Takáto situácia prinesie výhody obidvom stranám z krátkodobého, ako aj dlhodobého hľadiska. Avšak ako hlavný cieľ tejto správy je možné chápať nielen rozvoj hospodárskych vzťahov, ale aj realizáciu zahraničnej politiky zo strany EÚ. Tón správy je očividne panovačný a dané návrhy na spoluprácu sú takmer výlučne prezentované z pohľadu EÚ s dôrazom na vlastné záujmy EÚ. Z tohto dôvodu sa strana Junilistan rozhodla hlasovať v neprospech tejto správy.

  David Martin (PSE), písomne. − Hlasoval som v prospech tejto správy, na príprave ktorej som sa podieľal ako tieňový spravodajca Socialistickej skupiny. Uvádzajú sa v nej oblasti, v ktorých by EÚ a Ukrajina mali posilniť svoje vzťahy, diskutuje sa o zóne voľného obchodu s Ukrajinou, dodávkach energií a vzťahoch s Ruskom. Chcel by som, aby EÚ a Ukrajina udržiavali silnejšie a užšie vzťahy a obchodné a hospodárske vzťahy sú ich nevyhnutnou súčasťou.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vzťahy EÚ s Ukrajinou patria do Európskej susedskej politiky, ktorej cieľom je, ako sa zdôrazňuje v správe, podpora rozvoja trhového hospodárstva v krajinách susediacich s EÚ, inými slovami, podpora kapitalizmu.

Cieľom správy je podpísanie dohody o voľnom obchode, teda integrácie Ukrajiny „do jednotného trhu EÚ“ prostredníctvom „postupného prijatia acquis Spoločenstva zo strany Ukrajiny“.

A teda v správe:

- „sa Ukrajina vyzýva… aby venovala väčšiu pozornosť liberalizácii trhu tak, že zaručí úspešné ukončenie privatizácie, odstránenie monopolov“ (rozumej: verejných podnikov) „a nezávislosť ukrajinskej národnej banky“;

- sa nabáda „ k aproximácii a zjednoteniu noriem v oblasti poľnohospodárstva, priemyslu a služieb“ prostredníctvom „súladu s normami Spoločenstva“ a vzhľadom na podmienečné pristúpenie Ukrajiny do jednotného hospodárskeho priestoru spolu s Ruskom a ďalšími bývalými republikami Sovietskeho zväzu „pripomína, že určité opatrenia zahrnuté do dohody o jednotnom hospodárskom priestore môžu byť pri ich úplnom vykonávaní v rozpore so zavedením fungujúcej dohody o voľnom obchode s EÚ“. Verte tomu alebo nie, ale spravodajca uvádza: „dohoda s Ruskom by, v podstate Ukrajinu zbavila každej skutočnej formy hospodárskej zvrchovanosti a ohrozila by jej nezávislosť.“

Myslím, že toto stačí...

- Uznesenie: o odpovedi EÚ na citlivé situácie v rozvojových krajinách (B6-0476/2007)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Považujeme niektoré z trendov, ktoré budú „do istej miery formovať humanitárny prístup EÚ v budúcnosti“ za veľmi znepokojivé a extrémne negatívne, keďže majú formu iniciatív, akými sú „odpoveď EÚ na citlivé situácie v rozvojových krajinách“ alebo „Európsky konsenzus o rozvoji“, ktoré sú zamerané primárne na africké krajiny, ale aj na krajiny Karibiku a Tichomoria.

Analýza týchto iniciatív dokazuje, že ústrednou otázkou začlenenia „rozvoja“ ako jedného z vonkajších rozmerov určených na dosiahnutie strategických cieľov hlavných síl, ktoré hýbu EÚ (SZBP/EBOP), čo je synonymické s podporou „rozvoja“ ako nástroja na intervenciu a kontrolu v stratégii, ktorá, významne, nevylučuje „donucovací vojenský zásah“.

A teda celý program a séria nástrojov, ktoré, podľa nášho názoru, stierajú a zamieňajú „hranice“ medzi „pomocou“ a intervenciou, napríklad v takých základných otázkach, akou je „budovanie štátu“.

Určite existuje naliehavá potreba na prejav solidarity s mnohými krajinami, ktoré sú dedičmi katastrofických pozostatkov kolonializmu a sú obeťami desaťročí zasahovania, avšak takáto solidarita, aby bola účinná, musí vychádzať z dodržiavania zásad národnej zvrchovanosti a nezávislosti a z účinnej a skutočnej rozvojovej pomoci a politiky spolupráce.

- Správa: Elizabeth Lynne (A6-0400/2007)

  Carlo Fatuzzo (PPE-DE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, veľmi ma teší, že môžem povedať, že som hlasoval v prospech návrhu Elizabeth Lynnovej na riešenie problému chudoby, ktorá existuje v Európe.

Avšak pred týmto preplneným auditóriom Parlamentu tu v Štrasburgu musím skritizovať skutočnosť, že v Taliansku sú starší dôchodcovia diskriminovaní a sú nútení žiť v chudobe, ak sú po tom, čo dosiahnu vek 65 rokov nespôsobilí, avšak ak sa tak stane pred tým, ako dosiahnu vek 65 rokov, štát im poskytne nezanedbateľné dávky.

Vážený pán predsedajúci, keďže 12. decembra 2007 bude v Bruseli podpísaná nová zmluva, vďaka ktorej sa stane záväznou Charta základných práv, žiadam, aby bolo voči Taliansku začaté konanie o porušení 12. decembra, pretože porušuje právo starších občanov na rovnaké zaobchádzanie ako s ostatnými občanmi.

  Jan Andersson, Göran Färm a Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) My, švédski sociálni demokrati, sme hlasovali v prospech tejto správy. Je podstatné, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa v Európe posilňuje. Avšak, chceli by sme objasniť naše stanovisko. V odseku 32 sa hovorí o stanovovaní slušného životného minima na úrovni členských štátov. V správe sa jasne stanovuje, že k tomu má dôjsť v uplatniteľných prípadoch v spolupráci so sociálnymi partnermi. Preto sa domnievame, že formulácia sa vzťahuje na model kolektívnych zmlúv, ktorý funguje v škandinávskych krajinách.

  Charlotte Cederschiöld, Christofer Fjellner and Anna Ibrisagic (PPE-DE), písomne. − (SV) Švédski konzervatívci sú pozitívne naklonení veľkej väčšine správy o zhodnotení sociálnej situácie. V prípade mnohých návrhov, akými sú napríklad návrhy týkajúce sa hospodárskej migrácie a väčšieho množstva príležitostí na spojenie práce na plný úväzok s rodinným životom, sme v rámci vnútroštátnej politiky boli hnacím motorom.

Švédski konzervatívci sa však rozhodli hlasovať v neprospech tejto správy, pretože niekoľko z návrhov prekračuje hranice zásady subsidiarity. Napríklad sa nedomnievame, že Európsky parlament by sa mal zaoberať programami liečby a nápravnovýchovnými zariadeniami alebo liečbou hráčskej závislosti. Európsky parlament by rovnako nemal vyjadrovať stanovisko k systému, akým sa členské štáty rozhodli riadiť svoju zdravotnú starostlivosť a nesúhlasíme s tvrdením, že deregulácia povedie k zníženiu kvality starostlivosti. O opatreniach politiky pracovného trhu, akým je napríklad zavedenie minimálnej mzdy, by sa tiež malo rozhodovať na vnútroštátnej úrovni.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme v prospech tejto správy, pretože sú v nej obsiahnuté dôležité údaje týkajúce sa sociálnej situácie ako napríklad skutočnosť, že 78 miliónov európskych občanov žije ešte stále v chudobe a 8 % obyvateľov EÚ trpí chudobou zamestnaných a rozdiely medzi bohatými a chudobnými v mnohých členských štátoch EÚ sa prehlbujú,

Rovnako je v nej obsiahnutých niekoľko pozitívnych odporúčaní, ako napríklad potreba stanoviť slušnú minimálnu mzdu, ochrana dávok v nezamestnanosti a podpora zdravotne postihnutých ľudí, napriek tomu sa však nevenuje pôvodným príčinám sociálnej situácie a nevyzýva sa v nej k ukončeniu uplatňovania neoliberálnych politík, ktoré navrhujeme.

V dôsledku tohto sa predkladá len málo požiadaviek, pokiaľ ide o nutné zmeny v politike. Bohužiaľ, podľa môjho názoru, boli do tejto správy len čiastočne zahrnuté návrhy prijaté vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť, spomedzi ktorých by som chcela upozorniť na výzvu adresovanú inštitúciám Spoločenstva a členským štátom, aby najväčšiu prioritu pripísali sociálnemu začleneniu žien a právam žien prostredníctvom príslušnej zmeny ich politík vrátane politiky týkajúcej sa rozdelenia príjmu.

  Timothy Kirkhope (PPE-DE), písomne. − Ja a moji kolegovia z britskej Konzervatívnej strany sa domnievame, že otázky sociálnej politiky by mali patriť do právomocí členských štátov. Domnievame sa, že právomoci Európskej únie by nemali byť rozšírené aj na túto oblasť a že na krajiny by sa nemal vytvárať nátlak, aby prijímali politiky, ktoré by nemuseli byť nápomocné ich blahobytu z hospodárskeho a sociálneho hľadiska. Rovnako sa domnievame, že tzv. európsky sociálny model je prekážkou hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

V tejto správe sú obsiahnuté záležitosti, ktoré podporujeme, napríklad pomoc ľuďom v boji proti chudobe, pomoc pri opätovnom začlenení na trh práce, podpora zdravotne postihnutých ľudí a starostlivosť o starších občanov. Politiky v týchto a iných sociálnych záležitostiach najlepšie vykonajú členské štáty, pričom sa zohľadňuje vnútroštátna situácia. V zásade sa domnievame, že silné hospodárstvo je najlepšou cestou k dosiahnutiu sociálneho pokroku v spoločnosti.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) V tejto správe o zhodnotení sociálnej situácie v Európe sa hneď od začiatku opisujú skutočné hospodárske a sociálne podmienky. Je prijatím bezmocnosti v oceáne europeistických absurdít zvírených ultraliberálnou a globalizačnou politikou.

Od roku 2000 sa prostredníctvom žiadneho opatrenia zameraného na boj proti nezamestnanosti, chudobe a vylúčeniu nič nedosiahlo. Čo je horšie, zatiaľ čo Európska únia vyzýva k zvýšeniu miery hospodárskeho prisťahovalectva a k ochrane svojho takzvaného sociálneho modelu, v správe sa pripomína, že 78 miliónov Európanov žije v chudobe.

Zabúda sa na pripomenutie toho, čo sprevádza peklo chudoby, a nie je to len hospodársky aspekt. Ide o psychiku miliónov Európanov, ktorí sa cítia kultúrne a sociálne vyčlení na svojom vlastnom území, keď vidia ako sa ich pracovné miesta strácajú v zahraničí pri premiestňovaní spoločností. Zasahuje to aj ľudské telo, najmä keď násilie a neistota, ktoré vo veľkej miere prichádzajú zo strany prisťahovalcov, ktorí sú frustrovaní ťažkosťami, s ktorými sa pri svojej integrácii stretávajú, celú situáciu zhoršujú.

Riešením preto nie je uznanie hybridného ultraliberálneho schizofrenického európskeho systému, ale jeho spochybnenie, s cieľom predložiť Európe znovuobjavenú identitu, v rámci ktorej sa uplatňuje ochrana a preferencia Spoločenstva v prvom rade na Európanov!

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Súhlasím so skutočnosťou, že sociálna integrácia a sociálne zabezpečenie patria medzi základné hodnoty Európskej únie a sú základným právom každého občana.

V správe sa správne zdôrazňuje potreba zohľadniť etnickú heterogénnosť a rozmanitosť vierovyznaní v právnych predpisoch EÚ, s cieľom ochrániť všetkých ľudí pred násilím a diskrimináciou.

Súhlasím aj s tvrdením, že prístup k tovaru a službám by mal byť právom každého občana EÚ.

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE), písomne. – (PT) Sociálna politika do veľkej miery patrí do právomocí členských štátov, a z tohto dôvodu súhlasím s presadzovaním otvorenej metódy koordinácie, ako aj s výmenou osvedčených postupov zameraných na boj proti sociálnemu vylúčeniu.

Systémy sociálneho zabezpečenia musia vychádzať zo zásad, ktoré motivujú ich prijímateľov k tomu, aby hľadali príležitosti zamestnania, a nie ako zvrátený stimul k nečinnosti.

Nízka úroveň vzdelania obyvateľstva a miera nedokončenia stredoškolského stupňa vzdelávania by nás mali donútiť k tomu, aby sme sa zastavili a zamysleli, keďže práve najmenej kvalifikovaní jednotlivci sú najzraniteľnejší, pokiaľ ide o sociálne vylúčenie.

Táto situácia je osobitne znepokojujúca v mojej krajine, v Portugalsku, kde v roku 2005 viac než 39 % mladých ľudí (vo veku medzi 18 a 24 rokov) ukončilo len nižší stupeň stredoškolského vzdelania.

Tento trend sa musí zvrátiť a občanom musia byť poskytnuté potrebné zručnosti na to, aby boli schopní úspešne vstúpiť na trh práce.

Keďže v tomto návrhu sa toto smerovanie presadzuje, hlasoval som v jeho prospech.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasujem v prospech správy pani Lynneovej o zhodnotení sociálnej situácie.

Celkom správne podotkla, že obnovená lisabonská stratégia sa nezameriava len na hospodárske výsledky a konkurencieschopnosť, ale aj na impulz pre väčšiu sociálnu súdržnosť a sociálny rozmer trvalo udržateľného rastu. Sociálna integrácia a sociálne zabezpečenie sú základnými hodnotami EÚ. Predstavujú základné právo každého jednotlivca, bez ohľadu na jeho etnický pôvod, vek, pohlavie, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu alebo vierovyznanie.

Bohužiaľ, časť spoločnosti EÚ naďalej žije v chudobe. Členské štáty navrhujú rôzne formy ochrany pred chudobou a sociálnym vylúčením. Preto sa domnievam, že by sa mala v tejto oblasti prehĺbiť spolupráca a výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

Pozornosť by sa tiež mala venovať problému nezamestnanosti mladých ľudí a boju proti chudobe detí, keďže deti pochádzajúce z chudobných rodín majú menšie šance na prístup k zamestnaniu v budúcnosti.

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. − (SV) V tejto správe sa uvádza množstvo hodnotných vyhlásení o antidiskriminácii a význame rovnakého zaobchádzania, ktoré si zasluhujú pozornosť. Bohužiaľ táto správa obsahuje aj nesmierne ďalekosiahle vyhlásenia týkajúce sa, okrem iného, zavedenia minimálnej mzdy. Švédsko nesúhlasí s politicky stanovovanými minimálnymi mzdami. Celkom bez ohľadu na to o čom si ľudia myslia, že je rozumná sociálna politika, EÚ musí akceptovať, že členské štáty si vyberajú iné riešenia. Z tohto sa nemôže stať ďalší príklad toho, kam až EÚ zachádza a upravuje do najmenších podrobností oblasť, ktorá musí celkovo a v úplnosti zostať v právomoci členských štátov.

Krajiny EÚ sa tiež nachádzajú na veľmi rozdielnych úrovniach rozvoja. Zavedenie minimálnej mzdy zabráni najchudobnejším krajinám podieľať sa na hospodárskej súťaži.

7. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 13.20 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

8. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

9. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu

9.1. Kresťanské komunity na Blízkom východe (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o siedmich návrhoch uznesenia o kresťanských komunitách na Blízkom východe.

  Mario Mauro (PPE-DE) , autor. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, náboženská sloboda je objektívnym faktorom pre posudzovanie dodržiavania ľudských práv. Násilie, ktorým trpia kresťania na celom svete, je útokom a súčasne výzvou pre ľudskú dôstojnosť.

Zamýšľal som tento návrh uznesenia predložiť na poslednej plenárnej schôdzi v októbri, ale koordinátor politických skupín ma požiadal o odloženie uznesenia na novembrovú plenárnu schôdzu, aby sme získali čas na pripravenie podrobnejšieho textu so širšou podporou. V texte, o ktorom budeme hlasovať dnes popoludní a ktorý je výsledkom kompromisu medzi socialistami, liberálmi, skupinou Únia za Európu národov a skupinou Nezávislosť a demokracia, zostali zachované významné prvky pôvodného návrhu uznesenia.

Boli sme tiež schopní doplniť konkrétne odkazy na akty násilia a porušovania práv kresťanských komunít, ktoré boli tento rok spáchané nielen na Blízkom východe, ale aj v iných častiach sveta. Tieto udalosti sa týkajú najmä Iraku, Egypta, Pakistanu, Turecka, Číny a Vietnamu, a skutočne to bola intenzívna koordinácia vyvinutá v niekoľkých posledných dňoch a následné odhalenie početných prípadov mimo Blízkeho východu, ktoré nás viedlo k hľadaniu nového, vhodnejšieho titulu, a síce „vážne udalosti, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a ďalších náboženských komunít“.

Text očividne nezahŕňa všetko násilie namierené proti kresťanom, napríklad v Eritrei alebo Severnej Kórei. I tak by som vás, dámy a páni, rád požiadal, aby ste rozoznali politické posolstvo tohto textu, vzťahujúce sa aj na tie krajiny a incidenty, ktoré neboli spomenuté. Od začiatku mi nutnosť spojenectva s ďalšími skupinami dovoľovala vysvetľovať, že toto uznesenie nemá v žiadnom prípade za cieľ znovu oživiť konflikt civilizácií. Európa bola vždy v prvej línii, keď išlo o ochranu menšinových práv, a nemôže naďalej ignorovať narastajúce škody spôsobené toľkým kresťanom.

Dnes, dámy a páni, sa náš Parlament môže vyjadriť k naliehavej a dôležitej téme, v prospech ochrany života a náboženskej slobody nielen kresťanov, ale i miliónov ľudí všetkých vier. Preto by som rád požiadal...

(Predsedajúca prerušila rečníka)

  Glyn Ford (PSE), autor. – Vážená pani predsedajúca, v mene Socialistickej skupiny vyjadrujem našu plnú podporu tomuto spoločnému návrhu uznesenia o náboženskom prenasledovaní.

V priebehu jednej minúty sa môžem len dotknúť niektorých zložiek tohto uznesenia a chcem sa zamerať na útrapy pôvodnej kresťanskej komunity v Iraku, ktorá svojho času predstavovala takmer 10 % obyvateľstva. Ako človek, ktorý podporuje a je podporovaný kampaňou Zachráňte Asýrčanov (Save the Assyrians), musím povedať, že tento Parlament je zvyknutý opierať sa o kompromisnú zhodu, čo niekedy vyúsťuje do nivelizácie a straty významu.

To platí aj o tomto uznesení. Odôvodnenie K odsudzuje situáciu asýrskych obcí v tureckých pohraničných oblastiach. Prečo? Pretože turecká vláda fakticky bombarduje asýrske obce, tvrdiac, že skrývajú militantov PKK, čo sa zdá byť nepravdepodobné. V odôvodnení S uznesenie poukazuje na situáciu v Sýrii, kam utiekli desaťtisíce, ak nie stotisíce utečencov z Jordánska, avšak hranica sa momentálne uzatvára.

Potrebná je pomoc a podpora.

  Adam Bielan (UEN), autor. – (PL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať vyjadrením mojej spokojnosti a povďačnosti ostatným spoluautorom uznesenia, ktoré sa zaoberá tak dôležitým problémom, ako sú udalosti okolo kresťanských komunít v niektorých blízkovýchodných štátoch, ako aj vo svetovom meradle.

Súčasne by som ako jeden zo signatárov uznesenia rád zdôraznil, že záruka náboženskej slobody je prvým krokom k dosiahnutiu základných ľudských práv, a prípady prenasledovania kresťanov, ku ktorým dochádza na celom svete, sú základným príkladom porušovania týchto práv.

Ďalej, majúc na pamäti skutočnosť, že sme svedkami nedostatku akejkoľvek odozvy v tejto veci zo strany úradov, inštitúcií a politických hnutí celého sveta, znovu by som rád vyzdvihol význam predmetného uznesenia na obranu práv kresťanov a zdôraznil, že skupina Únia pre Európu národov ho plne podporuje.

  Hélène Flautre (Verts/ALE), autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, neodvážim sa predstaviť si, ako by sa tvárili moji kolegovia poslanci za skupinu PPE, keby zistili, že ASEAN alebo štáty Perzského zálivu prijali uznesenie o moslimských komunitách v Európe. Bolo by to pociťované ako nepríjemný šok, znak agresie, neprijateľné zasahovanie náboženskej autority z nečlenskej krajiny EÚ do vzťahov medzi našimi členskými štátmi a náboženskými menšinami. Nerob druhým to, čo nechceš, aby oni robili tebe, i to je kresťanská zásada.

Celkom vážne, bolo by také uznesenie vnímané ako výzva k tolerancii a medzikultúrnemu a náboženskému dialógu? Určite nie! Európska únia, taká hrdá na svoje hodnoty, by urobila rozumne, keby v súvislosti s týmito výnimočne citlivými záležitosťami ukázala štipku súdnosti a úcty k medzinárodným dohovorom.

Keď hodláme riešiť porušovanie práv príslušníkov náboženských menšín a odsudzovať vraždy kresťanov či obmedzovanie slobody vierovyznania, máme na výber medzi dvomi rovnako dobre odôvodnenými prístupmi. Prvým je diskutovať s krajinou na základe jej medzinárodných záväzkov a našich vzájomných dohôd a žiadať ju, aby vyšetrovala, súdila vinníkov a zabezpečila, aby boli práva náboženských menšín dodržiavané, a to je to, čo tu robíme pravidelne.

Druhý prístup je prístup uplatňovaný OSN prostredníctvom uznesenia, ktoré predložilo 12 krajín a všetky štáty EÚ a ktoré sa týka odstránenia všetkých foriem intolerancie a diskriminácie založených na náboženstve, viere a slobode myslenia a svedomia, pretože v medzinárodnom práve – a toto je veľmi cenné – je to všetko prepojené. Práva jedinca na vieru, na náboženstvo, na myslenie a na svedomie sa vzájomne podmieňujú.

Čo dnes spravíme, keď prijmeme tento neakceptovateľný text, ktorý navrhujete? Budeme ignorovať prácu, ktorú vykonávajú naše členské štáty v OSN a zaujmeme odlišný prístup, ktorý pravdepodobne podnieti určité krajiny, aby vo svojich medzinárodných vzťahoch zneužívali náboženské otázky. Pôjdeme oproti vyváženému prístupu, ktorý odporúča napríklad osobitná spravodajkyňa OSN pani Džahangirová, momentálne v domácom väzení v Pakistane, a v konečnom dôsledku urobíme situáciu náboženských menšín na celom svete, vrátane kresťanov, zraniteľnejšiu.

Znovu hovorím spoločne s odborníkmi na oblasť náboženskej slobody, ako napríklad Celosvetovou kresťanskou solidaritou, že toto uznesenie jednoducho zvyšuje ohrozenie tých, ktorých chceme chrániť.

  Bastiaan Belder (IND/DEM), autor. – (NL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ak nám naozaj ležia na srdci základné práva, nemôžeme nebyť znepokojení neistou pozíciou kresťanských komunít na Blízkom východe. Predmetný návrh v tomto smere povzbudzuje všetky európske inštitúcie.

Nedávna návšteva delegácie nášho Parlamentu nám dala lepšiu predstavu o každodennom živote libanonských kresťanov. Majú strach, že skončia v pozícii akýchsi občanov druhej triedy, tak ako ich súverci v takmer všetkých krajinách regiónu.

Sú konfrontovaní s priamou voľbou medzi osobnou slobodou a osobnou dôstojnosťou, svojím náboženským presvedčením. Dnešní libanonskí kresťania si chcú uchovať oboje.

Reálne politické násilie posledných rokov teraz v krajine cédrov priamo dolieha na kresťanov. Len tento týždeň uviedol informátor z Libanonu, že hoci kresťania nie sú hlavným terčom, väčšina zavraždených politikov pochádza z kresťanského prostredia a takisto aj novinári, ktorí sa stali terčom útokov, a toto zastrašuje kresťanských obyvateľov Libanonu.

  Marios Matsakis (ALDE), autor. – Vážená pani predsedajúca, po tisíce rokov bola existencia človeka na zemi sprevádzaná hrôzou zo smrteľných síl mimo jeho schopností obrany a chápania. Také sily siahajú od ničivých prírodných javov po nepochopiteľné telesné a duševné choroby. Bezmocné postavenie človeka sa stalo znesiteľnejším prostredníctvom viery v nadradenú moc, ktorú nazval „Bohom“. Rôzne ľudské skupiny rozvinuli odlišné chápanie a odlišný prístup k Bohu.

Výsledkom bolo vytvorenie veľkého množstva náboženstiev. Tie sú samozrejme ľudským a nie božským výtvorom a preto trpia niekoľkými slabinami. Medzi takéto slabiny patrí fanatizmus, dogmatizmus a neschopnosť akceptovať právo iných ľudí na odlišnú vieru. Tieto slabiny sa medzi jednotlivými náboženstvami líšia v početnosti a intenzite a bohužiaľ boli často zneužité extrémistickými náboženskými vodcami a bezškrupulóznymi politikmi.

To viedlo k náboženským vojnám a páchaniu opovrhnutiahodných zločinov na ľudských bytostiach v mene náboženstva. Kresťanstvo ani islam, dve z hlavných náboženstiev ľudstva, sa nevyhli týmto smutným previneniam a história je plná hanebných príkladov, ktoré to ilustrujú. Postupom času sa samozrejme väčšina náboženstiev stala zrelšími a humánnejšími a to určite platí o kresťanstve. Nanešťastie však k tejto zmene nedošlo v prípade niektorých ďalších náboženstiev.

To je dôvod, prečo v niektorých krajinách, najmä moslimských krajinách, sú kresťania prenasledovaní, niekedy s krajnou zločinnou energiou a niekedy so súhlasom politických skupín a dokonca vlád. To je naozaj veľmi smutná situácia týkajúca sa celej škály krajín či regiónov na celom svete, z ktorých niektoré už dnes boli v tomto Parlamente zmienené, ale ešte charakteristickejšia je pre Blízky východ.

Dúfame, že týmto uznesením obrátime pozornosť na perzekúciu kresťanov v týchto krajinách, a nádejame sa, že pomôžeme zaistiť, aby politické a rovnako náboženské autority v týchto krajinách plne pochopili, že takéto agresívne správanie sa nezhoduje ani s princípmi úcty k ľudským právam, ani so skutočným učením súcitného náboženstva.

Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca, ako vidíte, ešte stále mi zostáva 20 sekúnd!

  Erik Meijer (GUE/NGL), autor. – (NL) Vážená pani predsedajúca, dejiny kresťanských komunít na Blízkom východe siahajú do raných rokov kresťanstva. Sú staršie, než kresťanstvo v Európe a takisto islam na Blízkom východe.

A predsa sú v súčasnosti často vnímané ako cudzí prvok v oblasti, ktorá je dnes prevažne moslimská. Nie je to iba dôsledok náboženskej neznášanlivosti niektorých prúdov islamu; svoj podiel viny má aj Európa.

V troch obdobiach dejín vyvolala Európa a kresťanstvo v tomto regióne odpor a nenávisť. Prvýkrát to boli križiacke výpravy v neskorom stredoveku, kedy okupačné európske vojská ovládli miesta sväté nielen pre kresťanov, ale i pre židov a moslimov. Druhé obdobie nasledovalo po páde Osmanskej ríše, keď sa Egypt, Sudán, Jordánsko a Irak dostali pod britskú koloniálnu vládu a Sýria a Libanon pod francúzsku koloniálnu vládu.

V súčasnosti sme v tretej fáze. Postoje Európy voči Izraelu, Palestíne a Iraku vyvolávajú na Blízkom východe veľký odpor – Európa je tu podozrievaná z toho, že sa sústredí najmä na svoje vlastné dodávky energie, na ochranu svojich vlastných dopravných trás a na uprednostňovanie tých etnických či náboženských menšín, ktoré sú voči nej najviac naklonené.

Jedným z dôsledkov môže byť, že kresťanské menšiny sa nebudú schopné na Blízkom východe dlhodobo brániť a budú nútené utiecť do Európy. Lepším riešením je ponechať kresťanom a židom na Blízkom východe ich priestor, tak ako to nakoniec Európa musí robiť so svojou moslimskou menšinou.

  Bernd Posselt, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, ak mi prepáčite toto vyjadrenie, pani Flautreová hovorí nezmysly. Moslimovia robia pre moslimské menšiny veľmi veľa. My podporujeme moslimskú a ďalšie náboženské menšiny. Avšak bohužiaľ je pravda, že ak nespravíme nič pre kresťanov, nespraví to nikto.

Islamská či Arabská liga nikdy nebojovala za práva kresťanov tak, ako my za práva moslimov. Je preto najvyšší čas, aby sme túto záležitosť zaradili do programu. Je to akt spravodlivosti, pričom musím zdôrazniť, že problémom nie je islam. Kresťania na Blízkom východe prežili pod moslimskou vládou 1200 rokov. Je to až v tejto našej údajne rozvinutej dobe, kedy sú vážne ohrození, najmä v Iraku okupovanom Západom.

Musíme uznať našu vlastnú zodpovednosť, aby sme im mohli umožniť prežiť a žiť v slobode a dôstojnosti. Najviac náboženského prenasledovania sa odohráva v Číne, v pseudokresťanskom nacionalistickom Rusku, v komunistických diktatúrach – a takisto v islamských režimoch. Pre mňa je islamizmus jednoducho zvrátenou diktatúrou a ideológiou dvanásteho storočia. My Európania máme v tomto ohľade povinnosť, a tú si splníme.

(potlesk)

  Paulo Casaca, v mene skupiny PSE. – (PT) Vážená pani predsedajúca, gratulujeme autorom tohto spoločného návrhu. Mal by som sa zmieniť, že je vhodné si spomenúť, že pred prenasledovaním kresťanov sme v Iraku mali napríklad perzekúciu židov, existovalo a stále existuje prenasledovanie jezídov, mandeistov a moslimov samotných, či už šiítov alebo sunnitov.

Nebolo by spravodlivé alebo primerané porovnávať to, čo sa deje v Iraku, s tým, čo sa deje v Európe. V skutočnosti treba mať na pamäti, že tí, ktorí sú v Iraku perzekvovaní, bohužiaľ v Európe nemajú ochranu, na ktorú majú právo, či už sú to kresťania alebo nie. Vo vzťahu k prenasledovaným Iračanom existujú absolútne neuveriteľné prípady úplnej necitlivosti zo strany Európskej únie. Dovoľte mi zakončiť tým, že vám bez úmyslu zľahčovať všetky ostatné prípady pripomeniem otca Ragída Ganniho a celé zhromaždenie Cirkvi Svätého ducha v Mosule, možno ten najobludnejší zločin spáchaný tento rok.

  Marcin Libicki, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, dnes tu hovoríme o brutálnom prenasledovaní kresťanov, predovšetkým na Blízkom východe. Nemali by sme však stratiť zo zreteľa skutočnosť, že kresťania sú perzekvovaní po celom svete, a nesúhlasím s vyjadrením pána Casacu, že existuje veľmi veľa náboženských menšín, ktoré sú prenasledované.

Mohol by uviesť príklady, kde sú tieto menšín perzekvované v nejakom väčšom meradle; nehovorím o náhodnom zabití neveriaceho, akokoľvek trestuhodnom, ale o prípadoch prenasledovania iného náboženstva takým spôsobom, akým sú perzekvovaní kresťania. Plne súhlasím s pánom Posseltom a s mnohými ďalšími dnešnými zmienkami o tuctoch príkladov prenasledovania kresťanov, ale nie, ako tvrdí pán Casaca, mnohých ďalších náboženstiev. Nie je to pravda, kresťania sú hlavným terčom perzekúcie, a sú to hlavne kresťania, ktorí sú prenasledovaní.

Včera sme v Parlamente počuli príhovor pána prezidenta Sarkozyho, ktorý hovoril o potrebe brániť identitu Európy. Čo je táto identita? Kto nás bude brániť, ak neobránime sami seba a korene našej identity? Kresťania na Blízkom východe svedčia o našej európskej identite. Boli tam 2000 rokov a musíme ich brániť, ak tam majú zostať.

  Giusto Catania, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, verím, že dnes týmto návrhom uznesenia robíme dôležitý krok, pretože tento Parlament musí vždy odsúdiť činy a udalosti, ktoré ohrozujú životy mužov a žien na základe ich viery, náboženského presvedčenia či politického názoru.

Náboženská sloboda je hodnota, ktorú musíme klásť do popredia. Hoci je pravdou, že v niektorých prípadoch kresťania riskujú prenasledovanie a kriminalizáciu, práve z tohto dôvodu ich Parlament musí chrániť a brániť tak, ako vždy ochraňoval a obraňoval moslimských občanov, ktorí sa stali obeťami diskriminácie na Západe. Veríme, že všetky náboženstvá môžu zohrať pozitívnu úlohu, mierovú úlohu, s cieľom podnietiť úctu k rozmanitosti. Z tohto dôvodu musíme ostro odsúdiť každú formu náboženského fundamentalizmu, ktorý je tak často príčinou konfliktu. Verím, že tento Parlament sa vždy musí snažiť počúvať a podporovať dialóg medzi náboženstvami.

Existuje niekoľko pozoruhodných príkladov, ktoré ukazujú, akým spôsobom sa dá vypracovať riešenie, vďaka ktorému si náboženstvá dokážu vzájomne načúvať a stavať na spoločných základoch. Dychtím tiež po pripomenutí obety istých katolíkov a ďalších kresťanov, ktorí bojovali za slobodu chudobných, za ľud a za spoločenské oslobodenie. Preto naša skupina hlasuje pre toto uznesenie, so spomienkou na kňazov ako Peppina Dianu a Pina Puglisiho, ktorí zomreli kvôli svojmu postoju voči mafii a organizovanému zločinu vo všeobecnosti.

  Kathy Sinnott, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, vítam tento spoločný návrh uznesenia, pretože považujem za životne dôležité, aby sme chránili kresťanské menšiny v Afrike, Ázii a na Blízkom východe. Je dôležité, aby sme pred prenasledovaním chránili všetky náboženské komunity. Považujem za desivé, keď musia ľudia čeliť obmedzeniam vo svojom každodennom živote, v tom, čo môžu robiť a kam môžu ísť, vo svojich možnostiach vlastniť majetok a získať vzdelanie či prácu, rovnako ako ohrozeniu svojich životov z dôvodu svojej príslušnosti ku kresťanstvu.

Sloboda dodržiavať vieru je základným ľudským právom a preto je zásadné, aby vlády zaistili, že dokonca i náboženské menšiny môžu vo svojich krajinách praktizovať svoju vieru bez akýchkoľvek prekážok, inými slovami bez ohrozenia života či čohokoľvek iného.

Moslimovia si musia uvedomiť, že musia podporovať princíp náboženskej slobody a znášanlivosti, rovnakej slobody a znášanlivosti, z akej sa vo vzťahu ku svojej príslušnosti môžu tešiť v našich krajinách, z ktorých mnohé majú značné kresťanské populácie.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - (FI) Vážená pani predsedajúca, mám skutočne vysokú mienku o iniciatíve pána Maura. Každodenne sú mierumilovní kresťania vystavovaní hrozbe systematického útlaku a využívaní ako obetné baránky v krízach, ktoré sa ich netýkajú. To je krajne trestuhodné a predstavuje to otázku, ktorú treba zdôrazniť. Pre skutočné zlepšenie postavenia kresťanov je však dôležité porozumieť tomuto problému ako súčasti širšieho celku. Nie sú to len kresťania, ktorí majú ťažkosti, keďže v mnohých krajinách majú problémy aj moslimovia, budhisti, hinduisti, židia, sikhovia a ahmadiovia. Zoznam je dlhý.

Náboženská sloboda je zásadná pre spoločnosť, ktorá ctí ľudské práva a občianske slobody. Je to, takpovediac, meta-právo, v praxi predpoklad existencie ďalších ľudských práv, ktorý odráža stav spoločnosti ako celku. Ak spoločnosť zachvacuje choroba, najprv sa prejaví v podobe obmedzení náboženskej slobody a v postavení náboženských menšín. Z tohto dôvodu musíme preukázať našu pevnú podporu pre rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o slobode náboženstva.

Stojí za zmienku, že v mnohých krajinách, napríklad v Pakistane a Indonézii, sa náboženské komunity spoločne usilujú o presadenie náboženskej slobody a ochrany menšín. Náboženstvo samotné teda môže byť riešením. Pluralistický dialóg vždy vedie k zmenšeniu napätia a prospieva slobode náboženstva a spoločnosti ako celku.

  Ana Maria Gomes (PSE). – (PT) Prenasledovanie náboženských menšín v mnohých krajinách by nás malo priviesť k úvahám o krehkosti tých prvkov civilizácie, o ktorých si myslíme, že sme ich dosiahli. Náboženská sloboda je základný a neodcudziteľný pilier univerzálnych ľudských práv. Napriek chvályhodnému zámeru je toto uznesenie neúplné.

EP sa musí vyjadriť konkrétne k perzekúcii kresťanských menšín, ale v prvom rade ku všetkým formám intolerancie a diskriminácie založených na viere či náboženstve, ktoré sa v skutočnosti dotýkajú všetkých náboženských komunít. Mali by sme mať obavy takisto z islamofóbie a antisemitizmu, ktoré sú v Európe a inde na vzostupe. Ak sa budeme sústrediť takmer výhradne na diskrimináciu kresťanov, môžeme vyvolať nesprávny dojem. Preto je potrebné zdôrazniť, že EP plne podporuje uznesenie o vykorenení všetkých foriem intolerancie a diskriminácie založených na náboženstve či presvedčení, ktoré členské štáty EÚ predložili Valnému zhromaždeniu OSN.

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Blízky východ má tiež svoje kresťanské korene. Bez ohľadu na vzájomné rozdielnosti dokázali kresťania pri mnohých príležitostiach ukázať, že sú schopní žiť po boku moslimov, židov či príslušníkov iných náboženstiev v mieri a vzájomnej úcte.

V poslednej dobe sme však sledovali aktivity prívržencov islamskej viery, ktoré sa dajú zhrnúť ako praktické naplnenie chybnej myšlienky, že byť anti-kresťanom ukazuje, akým dobrým ste moslimom. Prednedávnom to zdôraznil libanonský žurnalista Hazim Sagí. Početné a časté drastické prípady porušovania práv ľudí, s ktorými sa len kvôli ich kresťanskej viere zaobchádza ako s občanmi druhej kategórie, sú dôkazmi porušenia základného princípu ľudskej slobody: slobody praktizovať vieru.

Treba si položiť otázku: čo môžeme my v Európskej únii, ktorá je otvorená a uznáva práva moslimských spoluobčanov, spraviť pre kresťanov, ktorí nemajú v uvedených krajinách dokonca ani tú najmenšiu časť takých práv? Kde je tá najnepatrnejšia vzájomnosť? Žiadnu nemožno nájsť v nábožensky motivovaných vraždách, ani v širokej diskriminácii, ani v neschopnosti dať súhlas so stavbami kresťanských kostolov, ani v ničení pamätníkov kresťanskej kultúry.

Celý svet chce mier a ľudia chcú slobodu vrátane náboženskej slobody.

  Bogusław Sonik (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, súčasná politická situácia na Blízkom východe znamená, že sa kresťania žijúci v tomto regióne cítia čoraz ohrozenejší. Jedným z dôvodov je zväčšovanie vplyvu islamských fundamentalistov, ktorí na nich zvaľujú vinu za každé zlyhanie podstupované ľuďmi tohto regiónu. Kvôli svojim náboženským väzbám na ľudí zo Západu sú takisto obviňovaní z toho, že prispôsobujú Západu tradičné spoločenské štruktúry, o ktorých ľudia na Blízkom východe hovoria veľmi neochotne.

Jeden zo spôsobov, ktorým fundamentalisti vyjadrujú svoju nespokojnosť, je organizovanie demonštrácií proti Západu, počas ktorých ničia symboly spájané s kresťanstvom a obchody prevádzkované kresťanmi. V krajných prípadoch sú dokonca páchané vraždy. Pasivita vlád vedie k tomu, že čoraz viac kresťanských rodín sa rozhoduje emigrovať.

Uznesenie načrtáva množstvo problémov, s ktorými sa kresťania na Blízkom východe stretávajú. Nie sú to však všetky príklady, a preto by podľa mňa Európsky parlament mal pripraviť kompletnú správu o postavení kresťanov na Blízkom východe alebo o postavení náboženských vier všeobecne. Mali by sme sa tiež zamyslieť nad tým, ako viesť dialóg medzi civilizáciami, ktorý umožní účinné zapojenie kresťanskej spoločnosti a moslimských regiónov.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, gratulujem pánovi Maurovi. Nemám vonkoncom pochybnosti o tomto uznesení. Absolútne ho podporujem. Jediným problémom je, či sme efektívni, či budeme efektívni a či niečo zmeníme. Sú tri spôsoby, ktorými môžeme konať.

Prvý spôsob je prostredníctvom diplomatického tlaku. To je to, čo robíme momentálne. Avšak mobilizované musia byť aj európske vlády. Každý diplomat by to mal mať na pamäti. Musíme také aktivity presadzovať v bilaterálnych a multilaterálnych rokovaniach. Jediná cesta, ako v tejto oblasti môžeme dosiahnuť dobré výsledky, je prostredníctvom diplomatického tlaku vo veľkom meradle.

Druhý spôsob je prostredníctvom ekonomických sankcií. Viem zo skúsenosti vlastnej krajiny spred 20 či 30 rokov, čo hospodárske sankcie znamenali pre komunistickú vládu vo Varšave – sankcie zvolené tak, aby neškodili občanom. Túto metódu musíme tiež použiť.

Posledný spôsob je prostredníctvom dôkladnej analýzy nášho konania, pretože krajiny Blízkeho východu aj iných častí sveta majú úspechy aj zlyhania. To tiež závisí od našich aktivít, ktoré nie sú vždy veľmi koherentné či prezieravé. Znamená to intervenciu, kultúrne podujatia a takisto príhovory diplomatov. Nechceme skrývať naše presvedčenie. Práve naopak – chceme ho jasne ukázať. Avšak nemôžeme konať len pevne, ale aj rozvážne.

  Danuta Hübner, členka Komisie. - Vážená pani predsedajúca, Komisia si je vedomá a ostro odsudzuje diskrimináciu na základe náboženstva a viery. Našou politikou je bojovať proti všetkým typom diskriminácie, a robíme tak v bilaterálnych vzťahov a v multilaterálnych fórach ako OSN.

Vo Valnom zhromaždení OSN zvolila EÚ prístup spočívajúci v predložení obvyklej rezolúcie o odstránení všetkých foriem intolerancie a diskriminácie založených na náboženstve či viere. Posledný rok získal konsenzuálny text tohto uznesenia rekordných 99 podporovateľov.

Spolu s členskými štátmi venujeme veľmi vysokú pozornosť ľudským právam a postavení demokracie v partnerských krajinách. Vznášame tieto otázky v politickom dialógu formou demaršov a verejných prehlásení, ktorými pripomíname partnerom ich medzinárodnoprávne záväzky zakazujúce diskrimináciu na akomkoľvek základe.

EÚ sa aktívne snaží dosiahnuť pokrok v téme ľudských práv v rámci susedskej politiky. Akčné plány Európskej susedskej politiky pokrývajú širokú škálu relevantných problémov. Počas individuálnych stretnutí Podvýboru pre ľudské práva s Jordánskom, Izraelom, Marokom, Libanonom a Tuniskom už bol zhodnotený pokrok v implementácii záväzkov akčných plánov ESP v oblasti ľudských práv a základných slobôd. Prvé stretnutie Podvýboru pre ľudské práva s Egyptom je naplánované na neskôr v tomto mesiaci.

Súbežne s bilaterálnymi kontaktmi s vládami a s podporou politických reforiem podporujeme po celom svete nevládne organizácie, ktoré sú aktívne v ochrane a presadzovaní ľudských práv. Veríme, že obrancovia ľudských práv hrajú v spoločnosti nenahraditeľnú úlohu.

Považujeme za rovnako dôležité udržiavať a ďalej zvyšovať náboženskú slobodu v Európe. EÚ môže predviesť a zdieľať osvedčené postupy.

  Predsedajúca – Pán Casaca požiadal o priestor pre osobné vyhlásenie v súlade s článkom 145 rokovacieho poriadku.

  Paulo Casaca (PSE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, ospravedlňujem sa, ak som sa nevyjadril dostatočne jasne. Zdieľam úplnú a bezvýhradnú solidaritu s kresťanskými komunitami prenasledovanými na celom Blízkom východe, predovšetkým v Iraku. Len som poukázal na to, a mám v úmysle poskytnúť môjmu kolegovi všetko, čo považuje za potrebné, že táto perzekúcia sa bohužiaľ neobmedzila len na kresťanskú komunitu a že jezídska komunita, mandeistická komunita a samotní šiíti a sunniti stojaci mimo väčšinových komunít boli v tejto krajine takisto vystavení hroznému prenasledovaniu; taká je skutočnosť, ktorú nikto nemôže prehliadať. Chcel som to iba zdôrazniť a povedať, že som ochotný poskytnúť všetku požadovanú dokumentáciu.

  Predsedajúca. – Pán Casaca, prekročili ste časový limit pre osobné vyhlásenie.

Rozprava sa skončila.

Hlasovať sa bude na konci rozpravy.

9.2. Uzbekistan (rozprava)

  Predsedajúca . – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o situácii v Uzbekistane.⁽¹⁾

  Katrin Saks (PSE). - (ET) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rada by som pripomenula, čo v tejto rokovacej sále povedal pred pár dňami francúzsky prezident, pán Nicolas Sarkozy: všetci tí, ktorí nerešpektujú naše hodnoty a namiesto nich uprednostňujú získavanie nových obchodných zmlúv, prehrali na všetkých frontoch. Tam, kde sa zúčastňuje Uzbekistan a v širšom zmysle celá Stredná Ázia, existuje nebezpečenstvo, že v prístupe k energetickým zdrojom tohto regiónu začnú prevažovať záujmy jednotlivých krajín nad našimi spoločnými hodnotami. Žiaľ, prejavuje sa to aj v neschopnosti odsúhlasiť návrh uznesenia na podporu skupiny PPE-DE a UEN vo veci rozhodnutia Rady prerušujúceho na 6 mesiacov zákaz udeľovania víz predstaviteľom Uzbekistanu, bez toho, aby došlo ku zmene v otázke ľudských práv.

V návrhu uznesenia sa tiež spomína mimoriadne kritická situácia v oblasti ľudských práv v Uzbekistane. Do dnešného dňa však v Uzbekistane panuje názor, ktorý som aj ja sám počula na vlastné uši, že ľudské práva sú vnútornou záležitosťou krajiny. S týmto prístupom nemôžeme súhlasiť. Vyzývam vás, aby ste podporili prvú, kritickejšiu verziu návrhu uznesenia.

  Elisabeth Jeggle (PPE-DE), autorka. – (DE) Pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, ako demokratická inštitúcia nesmieme dopustiť, aby sa kdekoľvek na svete nerešpektovali ľudské práva. Avšak je pre nás rovnako neprijateľné, aby sa v tomto Parlamente, bez toho, aby sme sa zamysleli, riskovali diplomatické vzťahy a medziparlamentná spolupráca medzi EÚ a Uzbekistanom. Pri pohľade na návrhy uznesení, ktoré predstavila Socialistická skupina v Európskom parlamente, Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu a ľavicové skupiny, je jednoznačne jasné, že ide o preteky v ničení diplomatických vzťahov.

V poslednom uznesení Parlamentu z októbra 2006 sme sa zaviazali ku konštruktívnemu riešeniu zameranému na dialóg. Dnes sa však nesnažíme o dialóg, ale zabuchujeme dvere. Zodpovednosť za to nemožno pripísať mojej politickej skupine, preto vás žiadam, aby ste odmietli návrhy uznesení predložené politickou skupinou PSE, ALDE a ľavicou.

V prospech návrhu uznesenia, ktorý predložila naša politická skupina spolu so skupinou Únie za Európu národov, hovorí toto. Politická situácia v Uzbekistane nie je v nijakom prípade uspokojivá. Situácia v oblasti ľudských práv sa v mnohých ohľadoch stáva alarmujúcou. Napriek všetkému predsa len vidieť istý pokrok. Napríklad 8. a 9. mája tohto roku sa v Taškente uskutočnilo prvé kolo dialógu o ľudských právach medzi Európskou úniou a Uzbekistanom. Akékoľvek uznesenie musí odzrkadľovať aktuálnu situáciu a súčasné uznesenie môže byť založené jedine na nej.

  Adam Bielan (UEN), autor. – (PL) Pani predsedajúca, rád by som začal poďakovaním sa spoluautorom uznesenia. Zároveň by som, pamätajúc na základné usmernenia Spoločenstva týkajúce sa ochrany ľudských práv, ktoré boli prijaté v roku 2004, rád zdôraznil potrebu zlepšenia vzťahov medzi Európskou úniou a Uzbekistanom. Predsa len by som rád zdôraznil, že tieto vzťahy by mali byť založené na zásadách demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, pričom by sa mal mimoriadny dôraz klásť na posledné spomenuté.

Navyše s ohľadom na rozhodnutie prerušiť na obdobie šiestich mesiacov určité sankcie uložené Uzbekistanu podporujem iniciatívu zameranú na monitorovanie pokroku v dodržiavaní ľudských práv v tejto krajine. Negatívne rozhodnutie uzbeckého ministerstva spravodlivosti týkajúce sa uznania úradu monitorujúceho dodržiavanie týchto práv dokazuje, že by sme v tejto oblasti mali vyvinúť ešte väčší nátlak.

Ako podpredseda tohto Parlamentu zodpovedný za susedskú politiku inter alia v Uzbekistane vyzývam medzinárodné inštitúcie a najmä uzbecké úrady, aby podnikli podporné kroky, ktoré povedú k rozvoju občianskej spoločnosti.

  Hélène Flautre (Verts/ALE), autorka – (FR) Pani predsedajúca, toto uznesenie má jednoduchý cieľ: povedať pravdu. Toto nás žiada urobiť uzbecký národ a aktivisti v oblasti ľudských práv.

Situácia je akútna z dôvodu atentátov na novinárov a disidentov, ku ktorým došlo v priebehu niekoľkých posledných mesiacov, ako aj pre závery Rady z 15. októbra, ktoré boli nesprávne prezentované ako diplomatické víťazstvo prezidenta Karimova. Dôležitou skutočnosťou je, že sankcie boli predĺžené na 12 mesiacov, pretože masaker v meste Andijan nebol vyšetrený a stretnutia odborníkov nepriniesli žiadny výsledok.

Pokiaľ ide o zrušenie zákazu udeľovania víz na dobu 6 mesiacov, súhlasíme, že by tento zákaz mal byť automaticky obnovený, ak v priebehu šiestich mesiacov nebudú splnené stanovené vysoké kritériá, ako napr. návštevy špeciálnych spravodajcov Spojených národov.

Na druhej strane nás netešia vyjadrenia o údajnom pokroku dosiahnutom v oblasti ľudských práv. Stále napríklad nedošlo k zrušeniu trestu smrti a dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Uzbekistanom je prerušený.

Na záver, týmto uznesením odsudzujeme zavraždenie viacerých nezávislých novinárov a disidentov a žiadame, aby boli tieto vraždy oficiálne a nezávisle vyšetrené.

Znepokojujú ma zámery politických skupín PPE-DE a UEN. Navrhujú, aby sme pri vysvetľovaní záverov Rady zašli ďalej ako všetky členské štáty: aby sme ich nepokladali za prerušenie zákazu udeľovania víz, ale za definitívne zrušenie víz. Podľa ich odseku 3 je neúčinnosť sankcií povzbudením pre uzbecký režim, čo nemá zmysel z rozumového ani z politického hľadiska. Text vôbec nespomína 13 aktivistov v oblasti ľudských práv, oslobodenie ktorých požadoval vo svojom liste pán predseda Pöttering .

Na záver spomeniem, že sa odsek 9 zaoberá zložitou situáciou organizácie Human Rights Watch. To je síce pekné, ale organizácia dosť jasne uviedla, že nechce byť spomenutá v uznesení, ktoré je technicky nesprávne a škodlivé pre aktivistov v oblasti ľudských práv ako aj pre uzbecký národ a ktoré by v konečnom dôsledku, to uzná každý, využil diktátor, prezident Karimov, ako nástroj propagandy.

V dôsledku toho žiadam poslancov z frakcií PPE-DE a UEN, aby sa pripojili k vážnemu postoju, ktorý potrebujeme v tejto veci zaujať, a aby s ohľadom na uzbecký národ podporili náš návrh uznesenia, ktorý nehovorí nič iné len pravdu o situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane.

  Marios Matsakis (ALDE), autor. Pani predsedajúca, neochvejnosť tyranského vládneho režimu v Uzbekistane vedeného pánom Karimovom je rakovinou demokracie. Karimovov režim je zodpovedný za uplatňovanie politiky teroru a korupcie v krajine, pričom obeťami sú samozrejme najmä občania Uzbekistanu. Títo ľudia sú terčom svojvoľného uväzňovania a zadržania, mučenia a týrania, pričom zo strany medzinárodného spoločenstva ako aj EÚ existovalo mnoho žiadostí o demokratické reformy, ale pán Karimov ich bez povšimnutia ignoruje.

To mi pripomína iného človeka, ktorý svojej krajine vládne podobným totalitárnym spôsobom a nevšíma si tých, ktorí žiadajú o zavedenie demokratických reforiem. Hovorím o Abdullahovi, kráľovi Saudskej Arábie, krajiny, kde nemajú ženy volebné právo, nesmú šoférovať a vážne porušenia ľudských práv sú na dennom poriadku.

Z tohto hľadiska sú, žiaľ, niektoré vlády EÚ zodpovedné za dvojité normy: zúrivo útočia na pána Karimova, čo je celkom správne, ale ku kráľovi Abdulláhovi sú naozaj veľmi mierne. V skutočnosti sa nedávno kráľovi Abdulláhovi počas jeho oficiálnej návštevy vo Veľkej Británii a Taliansku dostalo extravagantného prijatia.

Hlavným rozdielom medzi Uzbekistanom a Saudskou Arábiou sú peniaze, ich množstvo; a pokiaľ bude kráľ Abdulláh míňať svoje miliardy v Británii a Taliansku, jeho účasť na hrubom porušovaní ľudských práv a demokratických inštitúcií v jeho krajine môže byť jednoducho prehliadaná. To je, predpokladám dôvod, prečo môj návrh, aby sme tu dnes diskutovali o situácii v Saudskej Arábii, formálne odmietli takmer všetky politické skupiny. Verím, že nabudúce budeme viac senzitívni.

  Erik Meijer (GUE/NGL), autor. – (NL) Pani predsedajúca, Uzbekistan potrebuje radikálnu zmenu. Prvý impulz tohto smerovania bol udusený v zárodku 13. mája 2005 brutálnou silou, ktorá si vyžiadala životy stoviek protestujúcich. Odvtedy okolitý svet stíchol na podozrivo dlhý čas. Inciatívne sa niečo mierne zmenilo na základe našej naliehavej tematickej rozpravy, ktorá sa konala 27. októbra 2005.

Známejšie štáty ako Uzbekistan, Gruzínsko a Bielorusko nie sú jedinými príkladmi toho, ako autoritárske režimy prevzali moc po rozpade Sovietskeho zväzu; stalo sa to aj v prípade Turkménska a Uzbekistanu. V týchto krajinách nezvíťazila demokracia, ale malá skupina ľudí, ktorí získali skúsenosti v aparáte a bezpečnostných silách bývalého štátu.

Nemajúc iný cieľ ako ostať pri moci, premenili títo ľudia štátne podniky na svoj súkromný majetok, zmanipulovali výsledky volieb, dali opozícii čo najmenej priestoru, obmedzili slobodné organizácie, potlačili slobodu tlače a, ak to bolo potrebné, násilne zakročili proti svojim vlastným občanom. Tento stav, žiaľ, aj naďalej trvá v Uzbekistane.

V dnešnej dobe je postoj Európy voči Uzbekistanu až priveľmi ovplyvnený hospodárskymi a vojenskými záujmami. Zdá sa, že diktatúra v Uzbekistane bude môcť existovať aj naďalej, pretože preukázala svoju užitočnosť počas vojenského zákroku v Afganistane. Takýto postoj by úplne zničil dôveryhodnosť európskych nárokov v oblasti ľudských práv a demokracie. Európa nesmie podriadiť práva a slobody Uzbekov iným záujmom.

  Karin Scheele , v mene skupiny PSE. – (DE) Pani predsedajúca, počas nemeckého predsedníctva Rady boli po jasnom zákroku zo strany nemeckej spolkovej vlády sankcie voči Uzbekistanu zmiernené pod podmienkou, že Karimova vláda zlepší v krajine situáciu v oblasti ľudských práv. Bohužiaľ, mučenie sa stále často využíva v uzbeckých väzeniach a situácia v oblasti ľudských práv sa nezmenila vôbec. Dozvedáme sa to od medzinárodných organizácií, ktoré sú svedkami vážnych útokov na občiansku spoločnosť. Terčom útokov sú nielen organizácie na ochranu ľudských práv, ale aj organizácie žien, informačné centrá a mnoho ďalších organizácií. Aktivisti v oblasti ľudských práv sú odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody a veľa aktivistov vrátane novinárov muselo utiecť.

Sankcie nesmieme zmierniť ani odstrániť. Opäť sme raz, dokonca v tomto Parlamente, svedkami toho, že existujú rôzne názory na ľudské práva, akonáhle ide o prístup k nerastným surovinám, resp. keď o nerastné suroviny nejde. Musíme vyslať jasný signál, že takýto prístup odmietame.

  Raül Romeva i Rueda, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Pani predsedajúca, rád by som v tejto rozprave využil príležitosť na to, aby som Parlament upozornil a upriamil jeho pozornosť na skupinu ľudí, ktorá je v Uzbekistane veľmi prenasledovaná; a nielen v Uzbekistane, ale aj v Turkménsku. Ide predovšetkým o populáciu lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov.

Homosexuáli a lesbičky sú zvyčajne prenasledovaní dvojnásobne: v mnohých prípadoch preto, že sú aktivistami, ale aj preto, že sú homosexuálmi a lesbičkami. Ten, kto verejne prejaví svoju príslušnosť k tejto skupine, môže dostať trest odňatia slobody v dĺžke dva až päť rokov alebo za to môže byť morálne odsúdený.

Domnievam sa, že v tomto kontexte, keď všeobecne hovoríme o ľudských právach, máme bežne na mysli všetky ľudské práva, ale často zabúdame na túto špecifickú skupinu osôb s osobitnými potrebami, ktorá sa na poslednom zasadnutí OBSE v Madride pokúšala prezentovať tieto práva zoči-voči nepochopiteľnému odporu mnohých vlád.

Myslím, že ide o niečo, na čo by sme nemali zabudnúť a k čomu by sme sa mali vrátiť v rozhovoroch o vzťahoch medzi Európskou úniou a Strednou Áziou.

  Józef Pinior (PSE). - Pani predsedajúca, predovšetkým som naozaj znepokojený postojom politickej skupiny PPE-DE k situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane. Nemali by sme sa nechať zatiahnuť do pokryteckých snáh uzbeckej vlády o dosiahnutie rešpektu s cieľom vytvoriť dojem demokratického pokroku a zlepšenia vzťahov v Európskou úniou.

Nie, za posledné dva roky nedošlo v Uzbekistane k pokroku. Vláda stále nepovolila nezávislé vyšetrovanie vrážd v meste Andijan. Podľa správy OSN sú ľudské práva sú stále zosmiešňované a mučenie sa naďalej používa. Politická opozícia nemá právo slobodne sa vyjadrovať. Vláda naďalej ovláda tlač. Odsudzujeme to a pýtame sa vlády, ako to bolo s dvoma vraždami, vraždou riaditeľa divadla a novinára, o ktorých je známe, že kritizovali uzbeckú vládu.

Nesmieme podporovať trik samozvolenia prezidenta Karimova z 23. decembra a musíme ostať obozretní a vnímaví, pokiaľ ide o politickú situáciu v Uzbekistane, dokonca aj ak by tým mali utrpieť niektoré národné záujmy v rámci Európskej únie. V Európskej únii nesmú byť hospodárske vzťahy nikdy uprednostnené pred ľudskými právami.

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Pani predsedajúca, nedávno prijatá nová stratégia pre Strednú Áziu odráža záväzok Európskej únie posilniť dlhodobú angažovanosť a spoluprácu s regiónom. EÚ a krajiny strednej Ázie vrátane Uzbekistanu sa dohodli, že ľudské práva, právny štát, dobrá správa vecí verejných a demokratizácia budú kľúčovými prvkami tejto stratégie.

Chceme zlepšiť ochranu ľudských práv a vytváranie nezávislého súdnictva, a tak trvalo prispieť ku konsolidácii právneho štátu a dodržiavania medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv v Strednej Ázii.

Vzťahy medzi EÚ a Uzbekistanom by mali získať nový kontext, v ktorom budú podpora podnikať pozitívne kroky na zlepšenie ľudských práv a demokratizácia základom dialógu a spolupráce. Naše vzťahy s Uzbekistanom prekonali počas posledných pár rokov, najmä od udalosti v meste Andijan v máji 2005, náročnú etapu a my sme aj naďalej znepokojení situáciou v oblasti ľudských práv.

Sme pevne presvedčení o tom, že máme väčšiu šancu podporiť pokrok v oblasti ľudských práv v Uzbekistane angažovanosťou ako izoláciou. Izolácia nebola účinná. Vítame postupné opätovné angažovanie sa, ku ktorému došlo minulý rok, odkedy Výbor pre spoluprácu EÚ – Uzbekistan schválil vytvorenie pravidelných rozhovorov o ľudských právach, prvé kolo ktorých sa konalo v máji tohto roka. O udalostiach v Andijane sa konali aj dve kolá rozhovorov na úrovni expertov. Plánujeme aj rozhovory o slobode médií s uzbeckou občianskou spoločnosťou, ktoré by sa mali uskutočniť v Taškente začiatkom budúceho roka. Vítame tiež, že Uzbekistan zaviedol habeas corpus a s platnosťou od januára 2008 zrušil trest smrti.

Na poslednom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti schválili členské štáty EÚ obnovenie reštriktívnych opatrení, ale zároveň schválili aj podmienečné prerušenie zákazu udeľovania víz. Rada naliehavo vyzvala Uzbekistan, aby v plnom rozsahu vykonával svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa ľudských práv, predovšetkým aby príslušných nezávislých medzinárodných orgánov umožnil prístup k väzňom, aby efektívne spolupracoval s osobitnými spravodajcami OSN, aby umožnil MVO v Uzbekistane pracovať bez prekážok a aby prepustil z väzby obhajcov ľudských práv a ukončil ich prenasledovanie.

Rada určila, že prerušenie vízových opatrení sa preverí po šiestich mesiacoch, aby sa zistilo, či Uzbekistan dosiahol pokrok v plnení uvedených podmienok. Uzbecké úrady súhlasili s pokračovaním diskusie o otázkach ľudských práv v kontexte Výboru pre spoluprácu medzi EÚ a Uzbekistanom od začiatku budúceho roka.

Uzbekistan sa prejavil ako krajina ochotná diskutovať s Komisiou o ďalšom rozšírení účasti Spoločenstva na podporovaní reformy jeho politických orgánov ako parlament a reformy súdnictva, o čom všetkom sa bude ďalej diskutovať vo Výbore pre spoluprácu. Skutočnosť, že reštriktívne opatrenia EÚ ostávajú v platnosti, vyšle Uzbekom i širokej verejnosti jasný signál o našich obavách o situáciu v Uzbekistane.

V oblasti ľudských práv čaká Uzbekistan dlhá cesta a my budeme v súlade so závermi Rady pokračovať v nátlaku na uzbeckú stranu, že očakávame, že budeme svedkami konkrétneho pokroku v oblasti ľudských práv.

Ľudské práva budú aj naďalej dôležitou a zložitou otázkou našich vzťahov s Uzbekistanom, ale Komisia verí, že angažovanosť je tým najlepším spôsobom, ako podporiť pozitívny vývoj.

  Predsedajúca . – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.

(skrátené v súlade s článkom 142 ods. 1 rokovacieho poriadku)

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. – (FR) Keď Európa hovorí, sloboda sa zlepšuje.

Európska únia rozhodne musí pokračovať v politike započatej v roku 2005 po zúrivých a doteraz nepotrestaných represáliách v Andijane, pri ktorých podľa OBSE a organizácie Human Rights Watch zomrelo 500 až 1 000 osôb. Množstvo výziev, ktorým musíme čeliť (energia, terorizmus, slobody), znamená, že Európa sa viac ako kedykoľvek predtým musí zmobilizovať vo svojich pohraničných oblastiach. Jej najnaliehavejšou úlohou je pôsobiť v oblasti posilnenia ľudských práv a zabezpečiť, aby dobré vzťahy s Uzbekistanom záviseli od pokroku v oblasti základných slobôd. EÚ nesmie ignorovať skutočnosť, ktorou je chimérický právny štát a zákerná vražda riaditeľa Marka Weila, ktorý bol známy svojím odporom voči vláde v Taškente, ku ktorej došlo v septembri minulého roka. Uzbecký parlament podnikol niekoľko krokov na zrušenie trestu smrti a zavedenie civilného súdnictva. Hoci sú tieto rozhodnutia stále dosť neprimerané, neústupnosť Európskej únie nie je márna a aj naďalej počíta zásady neprijateľnej a nebezpečnej politiky. Na to, aby sme dosiahli demokraciu a politickú stabilitu, musíme zájsť ešte ďalej, ale aspoň sme konečne začali veriť. Úlohou obrovskej krajiny, akou je Uzbekistan, je, aby neudusila túto nádej a budovala skutočné partnerstvo s Európou.

(1) Pozri zápisnicu

9.3. Somálsko (rozprava)

  Predsedajúca . – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o situácii v Somálsku.⁽¹⁾

  John Bowis (PPE-DE), autor. – Pani predsedajúca, veľa generácií ľudí zo Somalilandu a Somálska prichádza do môjho volebného obvodu v Londýne. Majú za sebou dlhoročnú prácu v britskom obchodnom loďstve a domov posielajú zarobené peniaze. Počas svojho pôsobenia v britskom parlamente som bol podpredsedom Britsko-somálskej parlamentnej skupiny. Niekedy sme sa zaoberali problémami a inokedy sme riešili osobné problémy a pod.. Bolo ich naozaj dosť. Somálčania sú skvelí ľudia, no nevládnu im skvelí politici.

Teraz sa situácia ešte viac zhoršila. Pred sebou máme nefungujúci štát. Krajina má jednu z najhorších zdravotných štatistík na svete – taká je situácia. Obyvatelia Somálska dennodenne čelia násiliu a neustále rastúcej úmrtnosti matiek a detí. Stávajú sa obeťami krížovej paľby medzi Etiópčanmi, vládnymi jednotkami a súdnymi milíciami. Z tohto dôvodu je táto otázka dnes na programe. Vidíme, aký hrozný je dnes život v Somálsku. Vidíme do oči bijúcu nutnosť poskytnúť humanitárnu pomoc, no stále sa nám nepodarilo dopraviť ju do krajiny. Vidíme, že treba mierové sily, a vítame prísľub Africkej únie, no nesúhlasíme s tým, čo Africká únia v súčasnosti poskytuje. Nie je to to, čo bolo sľúbené.

Jediné, čo sa tam momentálne nachádza, sú jednotky z Ugandy. Kým sa dosiahne prisľúbený počet 8 000 jednotiek, Etiópčania už nebudú nažive. Musíme nájsť spôsob, ako začať rozhovory: cezhraničné rozhovory, rozhovory napriek niektorým našim tradičným predsudkom, pretože, ak ľudia nezačnú diskutovať, nenastane stabilita, a ak nenastane stabilita, krajina nebude mať budúcnosť. Ak neexistuje perspektíva do budúcnosti, zomrie čoraz viac ľudí. My za to nebudeme niesť zodpovednosť, ale takisto túto situáciu ani nepomôžeme zvrátiť.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), autor. – (ES) Pani predsedajúca, rád by som zdôraznil význam tohto uznesenia, a to najmä v kontexte rozpravy, ktorá sa konala dnes ráno. Hovoríme zreteľne o tom, ako riešiť situáciu v takzvaných citlivých štátoch. Somálsko nie je len citlivý štát, ale aj nefungujúci štát.

Na tomto mieste však nesmieme zabúdať na to, čo povedal pán Bowis, že obrovská vlna násilia, ktorá v súčasnosti existuje v krajine, je v prvom rade zapríčinená neustálym prísunom zbraní, najmä ľahkých zbraní a munície, ktoré prichádzajú z ostatných krajín regiónu a v mnohých prípadoch priamo zo západných krajín vrátane Európskej únie.

Preto nesmieme zabúdať, že sme okrem reagovania na súčasné okamžité následky situácie v Somálsku zodpovední aj za túto situáciu, a keď hovoríme o záväzku a povinnosti chrániť, lebo tomu sa venujeme v takýchto druhoch rozpravy, musíme prevziať aj zodpovednosť za prevenciu, napríklad formou kontroly vývozu zbraní.

  Ana Maria Gomes (PSE), autorka. – (PT) Včera došlo v meste Mogadišo k podnecovaniu útokov na jednotky Africkej únie – taká je miera tragédie a straty kontroly, ktoré ničia Somálsko, a postihujú celý Africký roh. Naliehavou záležitosťou musí byť pre EÚ vyvinutie nátlaku na všetky strany, ktoré sú zapojené do konfliktu, aby sa zaviazali zrealizovať inkluzívny proces národného zmierenia, dokážuc prekonať politické otázky v zárodkoch krízy. Prechodná vláda ostane len fikciou, ak ani naďalej nepodnikne kroky na ochranu civilného obyvateľstva a nezabezpečí humanitárnu pomoc.

Vychádzajúc z aktuálnej správy OSN je Somálsko zaplavené zbraňami viac, ako kedykoľvek predtým. Je dôležité, aby boli krajiny a dodávatelia porušujúci zbrojné embargo uvalené v roku 1992 zastavení a niesli za to zodpovednosť. Dovoľte mi na záver povedať, že mierové jednotky Africkej únie musia byť bez akýchkoľvek pochybností posilnené a okupačné etiópske jednotky musia odísť. Musíme si priznať, že etiópska intervencia, iniciovaná Bushovou administratívou s pasívnou spoluúčasťou Európskej únie nepriniesla mier ani vládu a dokonca ani nebojovala proti terorizmu v Somálsku. Priniesla iba väčšie utrpenie, chudobu a smrť ľuďom celého regiónu.

  Marcin Libicki (UEN), autor. – (PL) Pani predsedajúca, dnes tu hovoríme o tragédii, ktorá sa deje v Somálsku. Všeobecne povedané existujú 3 intervenčné opatrenia, ktoré možno použiť v takomto prípade: diplomatický tlak, hospodárske embargo a v prípade potreby vojenský zásah. Existuje však aj štvrtá možnosť, ktorú sme doteraz nespomenuli, a síce, že krajiny Európskej únie by sa mali začať zbavovať svojich vlastných pochybných obchodov so skorumpovanými byrokratmi v rôznych postkoloniálnych krajinách, ktorí potom rozpútajú občiansku vojnu, často len z jednoduchého dôvodu, aby sa ich pseudoobchod rozvíjal.

Dovoľte mi povedať o téme, ktorú už spomenuli pán Romeva i Rueda i pani Gomesová, niečo iné: niet pochybností o tom, že zbrane používané v týchto krajinách vrátane Somálska, sú vyrábané a vyvážané z takzvaných demokratických štátov, zo štátov, ktoré sú ekonomicky rozvinuté. Štáty v tejto časti sveta by mali vyvinúť mimoriadny nátlak na svojich vlastných výrobcov zbraní a pseudoobchodníkov s nimi, aby zabezpečili, že nevyprovokujú ani sa nezúčastnia tej najhoršej katastrofy, ktorá sa v súčasnosti odohráva na našej planéte.

  Marios Matsakis (ALDE), autor. – Pani predsedajúca, Somálsko bolo v minulosti predmetom uznesení Európskeho parlamentu a rezolúcií OSN. Žiaľ, situácia sa vôbec nezlepšila a dlhotrvajúca ničivá občianska vojna stále pokračuje. Z toho vyplývajúce tragické ľudské utrpenie pokračuje v podobe státisícov utečencov postihnutými chudobou, tisíckami podvýživených a umierajúcich detí a hláseniami o pohotovosti v oblasti nákazlivých chorôb ako cholera a hepatitída. Táto krajina je v zúfalej situácii, vládne jej anarchia a zákon džungle.

V tomto spoločnom návrhu uznesenia sme rovnako ako v predošlých predložili niekoľko prospešných návrhov, ako napríklad ukončenie všetkých cudzích vojenských intervencií v Somálsku (hlavne etiópskych a eritrejských) a úplnú realizáciu zbrojného embarga voči Somálsku, ktoré, hoci bolo uložené pred 15 rokmi, je, žiaľ, príliš slabé na to, aby sa stalo naozaj účinným.

Takisto sme výrazným odsúdením systematického prenasledovania tlače zo strany somálskej vlády a jej žalostného zlyhania pri vyšetrovaní vrážd novinárov, správy ktorých boli považované za kritiku vlády, vyzvali aj na ochranu slobody tlače.

Prekladáme tieto výzvy aj s vedomím, že pravdepodobnosť ich vypočutia je skutočne veľmi nízka. Stále však musíme dúfať, že na záver predsa len zvíťazí zdravý rozum a ľudský prístup a že sa somálsky národ napokon dožije života v mieri a prosperite.

  Erik Meijer (GUE/NGL), autor. – (NL) Pani predsedajúca, Somálsko od roku 1991 ako štát v skutočnosti neexistuje, minimálne v zmysle územia bývalej talianskej kolónie. Iba na severe, na území bývalej britskej kolónie Somaliland, existuje určitá forma štátu, ktorá však nie je medzinárodne uznaná.

Územie tohto štátu si privlastnilo mnoho vojenských diktátorov, ktorí oscilujú medzi vzájomnými bojmi a spoluprácou. Armáda susednej Etiópie sa vyhlásila za ich ochrancu. Na druhej strane stojí Zväz islamských súdov, ktorý je ich spoločným nepriateľom a chce zjednotiť Somálsko na základe tradičných islamských predpisov a bez vojenských diktátorov.

Všetky doterajšie pokusy vytvoriť všeobecne rešpektovanú jednotnú vládu a pomôcť Somálsku, aby opäť fungovalo ako štát, zlyhali. Finančná podpora Komisie pre dočasné federálne orgány, ktoré vznikli v roku 2004, sa zdala byť oprávnená, no súčasne viedla k obvineniu, že sa Európska únia v konflikte priklonila na stranu Etiópie proti tým silám, ktoré sa snažili priviesť k moci prísny islamistický režim.

Taká európska politika, nech už je akokoľvek dobre myslená, nebude mať úspech bez podpory zo strany obyvateľov Somálska. Z tohto dôvodu je dobré, že návrh uznesenia, o ktorom budeme o chvíľu hlasovať, žiada ukončenie cudzích vojenských zákrokov a dialóg a zmierenie na vnútroštátnej úrovni.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, v mene skupiny PSE. – (PL) Pani predsedajúca, od pádu režimu Siada Barrea v roku 1991 Somálsko nemalo správne fungujúcu vládu. V krajine vládne chaos a anarchia. V dôsledku konfliktu medzi rebelmi zo Zväzu islamských súdov a provizórnymi vládnymi jednotkami prišlo 850 000 ľudí o strechu nad hlavou a mnoho ďalších zomrelo.

Situácia v Somálsku je dramatická. Cholera sa šíri po celej oblasti, viac ako 1,5 milióna ľudí potrebuje urýchlene lekársku pomoc a desiatky tisíciek detí trpia podvýživou. Existuje reálna hrozba, že by tento konflikt mohol viesť k destabilizácii v celom regióne. Omnoho závažnejšie je, že zo sľúbených 8 000 vojakov Africkej únie bolo doteraz iba 1 600 rozmiestnených v sprostredkovateľských misiách.

Z tohto dôvodu by mali Africká únia, Spojené štáty, Európska únia a OSN zvýšiť humanitárnu a logistickú pomoc pre Somálčanov, ako aj zosilniť diplomatické úsilie o urýchlenie mierového procesu a vytvorenie stabilnej vlády na základe slobodných volieb v roku 2009 .

  Leopold Józef Rutowicz , v mene skupiny UEN. – (PL) Pani predsedajúca, Somálsko leží na Somálskom polostrove známom aj ako Africký roh a je etnicky a nábožensky homogénnym štátom. Somálčania tvoria 97 % obyvateľstva a takmer 100 % z nich sa hlási k islamu.

Vďaka svojim prírodným zdrojom mala Somálska republika, ktorá vznikla v roku 1960, podmienky na dosiahnutie hospodárskeho rozvoja a slušného života pre svojich obyvateľov. Žiaľ, coup d’état (štátny prevrat) a občianska vojna, zmeny politického smerovania, kmeňové oddiely a účasť Zväzu islamských súdov s jeho prepojením na hnutie Taliban sa v boji o moc stali kombináciou, ktorá somálskemu ľudu vytvorila peklo na zemi.

Ako môžeme pomôcť týmto ľuďom? Riešenie somálskej otázky leží v rukách OSN a Africkej únie. V záujme Afriky by Africká únia mala zvýšiť svoje politické a vojenské aktivity, aby ochránila obyvateľstvo a vytvorila podmienky na poskytnutie absolútne nevyhnutej humanitárnej pomoci zo strany OSN a Európskej únie. Diskusia o porušovaní ľudských práv, ku ktorému v krajine dochádza vo veľkej miere, nezmení na situácii v krajine vôbec nič. Sú potrebné činy, ktoré by podporila aj Európska únia.

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Pani predsedajúca, plne súhlasím s pánom Bowisom, že kým ľudia diskutujú, stále existuje nádej. Domnievame sa, že je nanajvýš aktuálne, že sme dnes dostali budíček ohľadom situácie v Somálsku, pretože súčasná situácia je vážnym ohrozením mieru a bezpečnosti nielen v tomto regióne, ale aj mimo neho. A somálskemu ľudu spôsobuje veľké utrpenie.

Ako viete, Únia prevzala kľúčovú úlohu v somálskom mierovom procese a vo vytváraní orgánov dočasnej vlády. Vždy sme sa snažili o politické riešenie s účasťou všetkých somálskych politických strán a pán komisár Louis Michel uskutočnil mierovú misiu, ktorá bola posledným zúfalým pokusom zachrániť mierový proces pred zásahom Etiópie v decembri 2006, a veľmi pomáhal pri poskytnutí podpory EÚ mierovej misii Africkej únie v Somálsku a otvoreniu skutočného kongresu národného zmierenia.

V Somálsku ide o humanitárnu katastrofu obrovských rozmerov a priestor pre humanitárnu pomoc sa zmenšuje, nehovoriac o zásahu voči nezávislým médiám a novinárom, ktorí zomierajú pri objednaných vraždách. Súčasný stav humanitárneho nešťastia dosiahol v južnom a strednom Somálsku alarmujúce rozmery. Odhaduje sa, že humanitárnu pomoc potrebuje 1,5 milióna ľudí vrátane viac ako 730 000 osôb vysídlených v rámci štátu, z ktorých je podľa odhadov jedna tretina vo veľkom ohrození. Odhaduje sa, že len za posledné dva týždne ušlo 173 000 obyvateľov Mogadiša pred násilím z mesta.

Rád by som vás tiež informovala, že v rámci reakcie na súčasnú humanitárnu krízu spolupracuje Úrad Európskej komisie pre humanitárnu pomoc (ECHO) s partnermi pri uskutočňovaní pomoci pre 1,5 milióna ľudí zabezpečujúc miestnym obyvateľom, osobám vysídleným v rámci štátu a hostiteľským komunitám prístup k vode, hygienickým zariadeniam, potravinám, liekom a pomoc živočíšnej výrobe a hospodárskym zvieratám. Tento rok bolo na pomoc Somálsku vyčlenených najviac prostriedkov v histórii; ide o sumu 20 miliónov EUR.

Taktiež nás znepokojuje vývoj bezpečnostnej situácie v Mogadiše a ďalších oblastiach na juhu a v strede krajiny. Zdá sa, že dochádza k nárastu povstaleckých operácií a všetky strany v posledných týždňoch výrazne zvýšili svoje vojenské kapacity. EÚ sa zaviazala k nasledujúcemu viacbodovému prístupu, ktorý so sebou prináša podporu komplexnej bezpečnostnej stratégie vrátane procesu prímeria a úplného umiestnenia misie Africkej únie v Somálsku, ktorá by mala zabezpečiť odchod Etiópčanov a povzbudiť nomináciu úspešného premiéra a vlády, ktorí budú zástupcami všetkých, ako aj zapojenie opozície a poskytnutie záruk na to, aby mohla rozvíjať svoje pôsobenie počas zvyšku prechodného obdobia vedúceho k voľbám v roku 2009. EÚ tiež vyzýva všetky subjekty, aby dodržiavali základné ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo.

Na záver by som rada povedala, že musíme zohľadniť regionálne dimenzie krízy a spojiť sa s Etiópiou a Eritreou, ktoré v Somálsku vedú vojnu v zastúpení riskujúc tak vyvolanie vlastného hraničného konfliktu. Komisia vymenovala osobitného vyslanca ES pre Somálsko a posúva dopredu návrhy na konanie EÚ v Rade pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy. Záväzok intenzívnej spolupráce s Európskym parlamentom na zastavení násilia a nájdení politického riešenia krízy ostáva zachovaný.

  Predsedajúca . – Pán Matsakis by sa rád vyjadril k procedurálnym otázkam.

  Marios Matsakis (ALDE). - Pani predsedajúca, skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o procedurálnej námietke, by som chcel znova pripomenúť, že v Parlamente nie sú prítomní zástupcovia Rady. To sa teraz stáva takmer stálym javom a asi s tým treba niečo urobiť.

  Predsedajúca . – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční na konci rozpravy.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Glyn Ford (PSE). - Situácia v Somálsku je odrazom štátu, ktorý sa zrútil, a nefungujúceho hospodárstva. Od zvrhnutia režimu Saida Barrea v roku 1991 neexistuje v krajine fungujúca vláda, čo viedlo k anarchii, bojom medzi klanmi a prepadom.

Súčasné boje medzi Zväzom islamských súdov a spojeneckými jednotkami etiópskej a dočasnej somálskej federálnej vlády vyhnali a ohrozili hladomorom najmenej 100 000 ľudí. Zhoršená bezpečnostná situácia v Mogadiše však zabránila medzinárodným MVO v poskytnutí humanitárnej pomoci počas tejto nepredvídanej humanitárnej katastrofy.

Vítam snahy Africkej únie zhromaždiť mierové jednotky na pomoc národnému zmiereniu, no, žiaľ, zo sľúbených 8 000 vojakov bolo rozmiestnených len 20 %. Africká únia musí dodržiavať svoje záväzky. Súčasne však musí aj Európska únia zvýšiť svoje úsilie o poskytnutie politickej, hospodárskej a logistickej pomoci.

Medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie musí urýchliť poskytovanie humanitárnej pomoci vysídleným ľuďom. Konečné riešenie na uvedenie Somálska do fungujúceho stavu si však vyžaduje, aby Medzinárodná kontaktná skupina pre Somálsko spolu s Africkou úniou, OSN, EÚ a USA nadviazala spoluprácu so somálskymi subjektami a podporili tak uplatňovanie Dočasnej federálnej charty a orgánov.

(1) pozri zápisnicu.

10. Hlasovanie

  Predsedajúca . – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

10.1. Kresťanské komunity na Blízkom východe (hlasovanie)

– (EL) Spoločný návrh uznesenia A6-0449/2007

10.2. Uzbekistan (hlasovanie)

– (EL) Spoločný návrh uznesenia A6-0449/2007

– Po hlasovaní o prvom návrhu uznesenia

  Evgeni Kirilov (PSE). - Pani predsedajúca, nemohol som hlasovať načas. Hlasujem za.

10.3. Somálsko (hlasovanie)

– (EL) Spoločný návrh uznesenia A6-0449/2007

11. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

12. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

13. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

14. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (článok 116 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

15. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

16. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

17. Prerušenie zasadania

  Predsedajúca . – Vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu za skončené.

(Rokovanie sa skončilo o 16.20 hod.)

Nedávne výsledky volieb v Turecku dali novej tureckej vláde silný mandát v oblasti politických a hospodárskych reforiem. Akým spôsobom podporuje Rada tureckú vládu prostredníctvom politických a hospodárskych výziev, ktoré sú pred nimi, s cieľom zabezpečiť urýchlenie reforiem v Turecku?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Parlamentné voľby v Turecku mali vysokú účasť voličov. Zloženie nového parlamentu reprezentuje turecké obyvateľstvo viac ako zloženie predchádzajúceho parlamentu a vláda premiéra Erdogana má absolútnu väčšinu. Ako uvádza vážený pán poslanec, vláda potvrdila svoju legitimitu a získala jasný mandát, ktorý jej umožňuje rázne pokračovať v reformnom procese.

Európska únia využila a aj naďalej využije každú príležitosť najmä v rámci rôznych politických stretnutí, aby upriamila pozornosť Turecka na očakávania EÚ, že nový parlament dá reformám nový impulz po tom, čo bolo v predchádzajúcom roku a pred voľbami zaznamenané spomalenie. V tejto súvislosti budeme venovať pozornosť zámeru parlamentnej väčšiny navrhnúť novú ústavu – daný proces budeme pozorne sledovať.

Pokrok v reformnom procese v zmysle prevzatia novej legislatívy, ako aj jej implementácie je nevyhnutný pre pokrok v prístupových rokovaniach a pretrvávajúcu pomoc Únie Turecku na tejto ceste. Ostáva ešte množstvo práce, hlavne čo sa týka politických kritérií. Poukázali sme na potrebu výrazného pokroku v oblastiach, ako sú sloboda slova, náboženská sloboda a občiansko-vojenské vzťahy. Prirodzene, situáciu na juhovýchode krajiny sledujeme s veľkým znepokojením, otvorene odsudzujeme všetky teroristické činy a zdôrazňujeme potrebu trvalého rešpektovania nadradenosti zákona a udržania stability regiónu.

Zároveň naďalej podporujeme Turecko pri napredovaní v normalizácií vzťahov s Cyperskou republikou a požadujeme dôsledné vykonávanie doplnkového protokolu Ankarskej dohody, ako je uvedené vo vyhlásení EÚ z 21. septembra 2005 spolu so závermi Rady z 11. decembra 2006. Tiež naliehame na Turecko, aby zintenzívnilo svoje úsilie o úplné a jednoznačné splnenie svojho záväzku udržiavať dobré susedské vzťahy a svojho záväzku riešiť všetky otvorené územné spory v súlade s princípmi mierového riešenia sporov na základe Charty OSN vrátane jurisdikcie Medzinárodného súdneho dvora, ak to bude potrebné.

Dúfame, že z hospodárskeho hľadiska bude Turecko pokračovať cestou trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a súčasného uskutočňovania programu štrukturálnej reformy.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že Únia vypracovala predvstupovú stratégiu, ktorá poskytuje Turecku rámec prípravy na vstup. Dohoda o pridružení je dôležitým nástrojom spolupráce medzi obidvoma stranami. Prístupové partnerstvo, ktoré sa čoskoro prehodnotí, stanovuje priority pre následnú prácu a tiež slúži ako referencia na prispôsobenie pomoci EÚ špecifickým potrebám kandidátskej krajiny. Čo sa týka finančnej pomoci, v rámci nového finančného nástroja IPA sa zvýšia priemerné ročné dotácie pre Turecko zo 497 miliónov EUR v roku 2007 na 653 miliónov EUR v roku 2010.

Okrem toho sú samotné prístupové rokovania najcennejším a najúčinnejším nástrojom na dosiahnutie reformy.

Na úplnej liberalizácii poštových služieb sa Rada dohodla počas zasadnutia 1. októbra. Dospelo sa k rozhodnutiu, že otvorenie poštových služieb v Európskej únii by sa malo dosiahnuť najneskôr 31. decembra 2010. Mohla by sa Rada vyjadriť k tejto otázke?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Ako vážená pani poslankyňa správne poznamenala Rada na svojom zasadnutí 1. októbra 2007 dosiahla politickú dohodu týkajúcu sa návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 97/67/ES o úplnom dokončení vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva, ktorá bude schválená prostredníctvom postupu spolurozhodovania a tým s plnou účasťou Parlamentu.

Jednou z kľúčových charakteristík dohody je konečný termín 31. december 2010 pre zavedenie pozmeňujúcej a doplňujúcej smernice. V tomto ohľade určité členské štáty (uvedené v novom článku 3) môžu predĺžiť tento termín najneskôr do 31. decembra 2012 pod podmienkou, že budú vopred informovať Komisiu. Ďalšie body obsahujú objasnenie a dôležité úpravy príslušných definícií, ako aj ochranu univerzálnej služby vrátane financovania tejto služby a systému povoľovania.

Okrem toho dohoda zohľadňuje zmeny a doplnenia návrhu Komisie prostredníctvom zahrnutia značného množstva pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v stanovisku Európskeho parlamentu v prvom čítaní.

Právnici/lingvisti vykonávajú posledné úpravy textu dohody, aby Komisia mohla prijať spoločné stanovisko na nadchádzajúcom stretnutí.

Komisia s radosťou prijíma skvelú spoluprácu a víziu, ktorú mala s ohľadom na túto významnú problematiku doteraz spoločnú s Parlamentom .

Mohla by Rada preskúmať možnosť zriadenia fondu pre občanov EÚ na pokrytie nákladov na repatriáciu v prípade úmrtia, keď sa preukáže, že rodina si to nemôže dovoliť z finančných dôvodov?

Nedávny nárast populácie z radov občanov pochádzajúcich z ostatných členských štátov v Írsku poukázal na finančné problémy, ktorým musia čeliť niektoré rodiny pri repatriácii tela príbuzného, ktorý zomrel v inom členskom štáte. V mnohých prípadoch zakladajú fondy na pokrytie nákladov miestne spoločenstvá. Čo sa udeje v prípade, ak sa tak nestane? Je možné zriadiť tzv. repatriačný fond slúžiaci na takéto účely?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Vážený pán poslanec vzniesol zaujímavú otázku, ktorá odzrkadľuje jeden aspekt širšej tematiky repatriácie telesných pozostatkov medzi štátmi, ktorá sa v súčasnosti riadi Štrasburským dohovorom z roku 1973, ktorý podpísali iba niektoré členské štáty a ktorý stanovuje prísne pravidlá prepravy telesných pozostatkov. Touto témou sa zaoberala zelená kniha Komisie o konzulárnej ochrane občanov EÚ, ale iba čo sa týka prepravy telesných pozostatkov zo štátov mimo EÚ.

Otázka repatriácie telesných pozostatkov je zodpovednosťou členských štátov, ktoré sa líšia v pohľade na túto problematiku. Väčšina, ak nie všetky štáty, nemá žiadnu povinnosť alebo právnu možnosť repatriácie telesných pozostatkov svojich občanov. Predsedníctvo si preto myslí, že je nepravdepodobné, aby sa v tejto záležitosti rozhodlo v krátkodobom alebo strednodobom horizonte, konkrétne v zmysle vytvorenia fondu na pokrytie nákladov, ktoré väčšina členských štátov považuje za zodpovednosť súkromných jednotlivcov.

Ako si je Rada určite vedomá, srdcovo-cievne ochorenia zapríčiňujú ročne smrť 1,9 milióna občanov v EÚ. Ak je kľúčom na zníženie úmrtnosti na srdcovo-cievnych ochorení plán vykonávaný v súlade s politickou, sociálnou a hospodárskou líniou, mohla by Rada načrtnúť, aké kroky presadzuje na zabezpečenie prevencie srdcovo-cievnych ochorení?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Rada kladie dôraz na prevenciu srdcovo-cievnych ochorení prostredníctvom riešenia špecifických medicínskych problémov ovplyvňujúcich výskyt srdcovo-cievnych chorôb.

– Výživa a telesná aktivita: v roku 2005 Rada schválila na svojom stretnutí 31. mája 2007 Závery týkajúce sa podpory zdravého životného štýlu a prevencii cukrovky 2. typu a tiež schválila Závery týkajúce sa podpory zdravia prostredníctvom výživy a fyzickej aktivity. V súčasnosti vypracúva nový súbor záverov týkajúcich sa uplatnenia stratégie EÚ v oblasti zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou. Skupina na vysokej úrovni zriadená na vykonanie stratégie prediskutuje prioritne zníženie množstva soli v potravinách, keďže soľ je kľúčový určujúci faktor pri srdcovo-cievnych chorobách.

– Fajčenie: na stretnutí Rady 31. mája 2007 prebehla výmena názorov o strategických možnostiach politiky nefajčiarskej Európy. Zníženie aktívneho a pasívneho fajčenia môže viesť k zásadnému pokroku v oblasti srdcovo-cievnych ochorení.

– Alkohol: v novembri 2006 Rada schválila závery týkajúce sa stratégie EÚ na znižovanie poškodenia zdravia súvisiace s alkoholom. Nadmerná konzumácia alkoholu a jeho škodlivé následky sú jednou z priorít programu predsedníctva Nemecka, Portugalska a Slovinska.

Tiež stojí za zmienku Európska charta zdravia srdca, ktorú vypracovala Európska sieť srdca a Európska kardiologická spoločnosť s podporou Európskej komisie a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a ktorá má za cieľ znížiť vplyv srdcovo-cievnych ochorení v EÚ a európskom regióne WHO, ako aj zmenšiť rozdiely medzi krajinami v tejto oblasti.

Tieto kroky pomáhajú zmierniť hlavné rizikové faktory ochorenia na srdcovo-cievne choroby uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z júla 2007 a zdôrazňujú význam prevencie prostredníctvom zdravého životného štýlu.

Vzhľadom na obavy zo strany občianskej spoločnosti a krajín AKT, ktoré sa týkajú decembrového konečného termínu na uzavretie dohôd o hospodárskom partnerstve, akým spôsobom chce Rada rokovať so svojimi africkými partnermi počas nasledujúceho Spoločného parlamentného zhromaždenia krajín AKT, ktoré sa uskutoční v dňoch 17. − 23. novembra v Kigali?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Zodpovednosť za rokovania v mene EÚ o dohodách o hospodárskom partnerstve spočíva na Komisii na základe usmernení schválených Radou v júni 2002. Rokovania prebiehajú zvyčajne na regionálnej úrovni. Na úrovni všetkých krajín AKT je Rada ministrov AKT-ES zodpovedná za schválenie politických usmernení a prijatie potrebných rozhodnutí na vykonanie ustanovení Dohody o partnerstve z Cotonou (článok 15 ods. 2 písm. b) vrátane ustanovení týkajúcich sa dohody o hospodárskom partnerstve. V tejto súvislosti Rada ministrov AKT-ES dňa 25. mája 2007 schválila správu o rokovaniach týkajúcich sa dohody o hospodárskom partnerstve, ako vyžaduje článok 37 ods. 4 Dohody o partnerstve z Cotonou.

Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT-EÚ nie je formálnym rokovacím fórom pre dohodu o hospodárskom partnerstve, namiesto toho hrá väčšiu a mimoriadne významnú úlohu v systéme Dohody z Cotonou. Podľa ustanovení článku 17 ods. 2 Dohody o partnerstve z Cotonou jeho úlohou ako konzultačného orgánu je konkrétne podporovať demokratický proces prostredníctvom dialógu a konzultácie a prerokovať problémy týkajúce sa rozvoja a partnerstva AKT-EÚ.

Rada EÚ je pevne odhodlaná poskytnúť politické usmernenia v mene EÚ v procese súvisiacom s dohodou o hospodárskom partnerstve. Rada preto v apríli 2006 a máji 2007 schválila závery kde zdôrazňuje svoj záväzok voči dohodám o hospodárskom partnerstve ako nástroju rozvoja, ktorý pomáha odstrániť chudobu v štátoch AKT.

Európska únia je svetovo najväčším vývozcom a dovozcom tovarov, je hlavným vývozcom služieb a druhým najväčším zdrojom a príjemcom priamych investícií: EÚ je preto jedným z hlavných príjemcov globálneho hospodárstva a má hlavnú zodpovednosť pri riešení globálnych výziev. Jedna z nich, zhodnocovanie eura voči ostatným hlavným svetovým menám, je výsledkom nerovnováhy v svetovom hospodárstve a malej rýchlosti hospodárskeho rastu EÚ následkom nedostatku domáceho dopytu v rámci Únie.

Myslí si Rada, že EÚ nenesie žiadnu zodpovednosť vo veci zhodnocovania eura a že všetko vychádza z činnosti iných obchodných blokov, Číny alebo USA?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Ako správne poznamenal vážený pán poslanec, Európska únia je globálnym hospodárskym lídrom z rôznych hľadísk, z hľadiska obchodu s tovarmi a službami a v oblasti interných a externých investícií. Nemožno však súhlasiť s hodnotením hospodárskeho rastu a domáceho dopytu v Únií, ako ho uvádza vážený pán poslanec: ak sú dostupné predpovede Európskej komisie správne, bude HDP rásť v rokoch 2007 a 2008 nad potenciál a domáci dopyt porastie tento rok dokonca ešte výraznejšie (a bude dokonca väčší ako v USA).

Pravdupovediac, Európska únia berie svoju zodpovednosť v súvislosti s riešením nerovnováhy v svetovom hospodárstve veľmi vážne a verí, že to isté platí o jej svetových partneroch. EÚ presadzuje siedmy rok hospodárske reformy uvedené v lisabonskom programe, a tak usiluje o riešenie množstva otázok týkajúcich sa hospodárskeho dopytu, ako aj všeobecného programu konkurencieschopnosti v globálnom hospodárstve. Úspešné reformy, ktoré zaviedli členské štáty v súvislosti s lisabonským programom, prinášajú teraz výsledky a hospodárstvo EÚ je v súčasnosti v silnejšej pozícií, aby sa vyrovnalo so súčasným obdobím globálnej hospodárskej neistoty. Avšak ani my nie sme spokojní: naše snahy o štrukturálne reformy musia a budú pokračovať v súlade s prioritami lisabonského programu.

Pokiaľ ide o špecifickú otázku výmenného kurzu eura môžeme informovať váženého pána poslanca, že Rada neprerokovala trendy vo výmenných kurzoch eura alebo mien členských štátov, ktoré nepoužívajú euro ako svoju národnú menu.

Môžeme vás však informovať, že Euroskupina schválila a vydala stanovisko týkajúce sa problematiky výmenného kurzu eura na svojom zasadnutí 8. októbra, kde zopakovala, že „eurozóna hrá svoju úlohu pri systematickom znižovaní nerovnováhy prostredníctvom implementácie štrukturálnych reforiem a prispením k rovnovážnemu rastu.“

O hospodárskej situácií a vývoji výmenného kurzu sa tiež diskutovalo na stretnutí ministrov financií krajín G7 vo Washingtone dňa 19. októbra. Stanovisko ministrov financií G7 obsahuje nasledujúci odsek: „Výmenné kurzy by mali odzrkadľovať základné ekonomické ukazovatele. Nadmerná nestabilita a výkyvy vo výmenných kurzoch sú nežiaduce pre hospodársky rast. Naďalej pozorne sledujeme trh výmenných kurzov a podľa potreby spolupracujeme. Vítame rozhodnutie Číny zvýšiť flexibilitu svojej meny, ale vzhľadom na rastúci účtovný prebytok a domácu infláciu zdôrazňujeme potrebu urýchleného uznania efektívneho výmenného kurzu.“

Dňa 10. októbra 2007 predseda vlády Turecka, pán Erdogan, oznámil svoj úmysel predložiť v blízkej budúcnosti Tureckému národnému zhromaždeniu uznesenie, ktorým sa schvaľuje vojenský zásah v severnom Iraku.

Vo svetle stanoviska pána Solanu, vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý uviedol svoj názor na túto situáciu a naznačil, že „každá možnosť ďalšej komplikácie bezpečnostnej situácie v Iraku nie je vítaná, a preto toto odkazujeme naším tureckým priateľom“, aké okamžité kroky podnikne Rada, aby zabránila vojenskému vniknutiu tureckých ozbrojených síl do severného Iraku? Aké budú následky takýchto činov s ohľadom na vstup Turecka do EÚ?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Situáciu sledujeme veľmi pozorne a sme v úzkom kontakte s tureckými predstaviteľmi. Predsedníctvo dôrazne odsudzuje súčasné teroristické činy na juhovýchode Turecka a týmto vyjadruje svoju solidaritu s tureckým obyvateľstvom. Medzinárodné spoločenstvo a všetky hlavné subjekty v regióne musia podporiť snahy Turecka ochrániť svoje obyvateľstvo a bojovať proti terorizmu a súčasne rešpektovať ľudské práva, základné slobody a princípy právneho štátu, udržiavať medzinárodný a regionálny mier a stabilitu a zdržať sa akýchkoľvek neprimeraných vojenských akcií. Tiež sa oplatí zmieniť, že predsedníctvo sa zúčastnilo ministerskej konferencie krajín susediacich s Irakom, ktorá sa konala v Istanbule v dňoch 2. – 3. novembra, kde účastníci vyjadrili svoje uznanie snáh irackej vlády bojovať proti terorizmu vrátane snáh zabrániť tomu, aby bol Irak využitý ako základňa pre teroristické útoky na susediace štáty, a pripomenuli bilaterálne dohody podpísané medzi Irakom a susediacimi štátmi o boji proti terorizmu. Posilnenie dialógu a spolupráce medzi vládami Turecka a Iraku je tým najdôležitejším pri riešení tohto problému.

Ako kandidátska krajina rokujúca o vstupe do EÚ – a v súlade s negociačným rámcom – sa musí Turecko zaviazať, že bude udržiavať dobré susedské vzťahy a rešpektovať medzinárodný právny poriadok.

V tejto súvislosti môžem uistiť váženého pána poslanca, že budeme naďalej pozorne sledovať situáciu a presadzovať riešenie založené na spolupráci medzi Tureckom a Irakom.

Vyhlási súčasné predsedníctvo, či sa dohodlo na zaradení otázky nedostatočného vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi do programu niektorého zo zasadnutí Rady ministrov, plánovaných počas súčasného predsedníctva?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Portugalské predsedníctvo nemá v úmysle v súčasnosti diskutovať o tejto otázke v Rade.

Zdôrazňujeme, že Komisia ako ochrankyňa Zmlúv sleduje zavádzanie práva spoločenstva v členských štátoch. Komisia predkladá dvakrát ročne správu nazvanú hodnotiaca tabuľka vnútorného trhu o vykonávaní právnych predpisov v rôznych krajinách Únie. Šestnásta hodnotiaca tabuľka bola zverejnená 5. júla 2007.

Predsedníctvo nemá informácie o dátume publikácie ďalšej hodnotiacej tabuľky Komisie.

Vzhľadom na skutočnosť, že znečistenie ovzdušia zapríčinené dopravou v centrách veľkých európskych miest je dlhodobo vážnym problémom, môže Rada uviesť, aký pokrok sa dosiahol v prijímaní návrhu smernice o daniach z osobných áut (KOM(2005)0261) zavádzajúcu systém zdaňovania vozidiel na základe emisií oxidu uhličitého?

Prečo bolo prijímanie vyššie uvedenej smernice so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 5. septembra 2006 odložené o viac ako rok? Má predsedníctvo v úmysle urýchliť postupy na jej prijatie?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Portugalské predsedníctvo zastáva názor, že fiškálna politika musí prispieť viac k zlepšeniu trvalo udržateľného životného prostredia. Predsedníctvo preto otvára rozpravu o všetkých iniciatívach, ktoré podporujú úsilie v boji proti klimatickým zmenám a tiež o dosiahnutie cieľov EÚ znížiť celkové emisie skleníkových plynov uvedomujúc si, že fiškálne opatrenia môžu mať pozitívny vplyv na znečistenie a správanie spotrebiteľov.

S ohľadom na toto, portugalské predsedníctvo zintenzívnilo diskusiu o návrhu smernice o daniach z osobných áut [KOM(2005)0261] v pracovnej skupine pre daňové otázky a predstavila kompromisný text, ktorý dáva členským štátom väčšiu flexibilitu konkrétne pri voľbe kritérií environmentálneho výkonu použitých ako základ pre daňové rozdelenie (gramy CO2 na kilometer, spotreba paliva alebo iné aspekty, ktoré môžu pomôcť znížiť emisie). Portugalské predsedníctvo podnietilo 13. novembra v Rade (ECOFIN) všeobecnú diskusiu na túto tému s cieľom prijať návrh smernice, ak je možné pred ukončením svojho mandátu.

Mohla by Rada urobiť vyhlásenie, v ktorom by načrtla, aké nové a inovačné iniciatívy uskutočnila tento rok na európskej úrovni, aby pomohla v boji proti nezamestnanosti mládeže a dlhodobej nezamestnanosti v Európe?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Členské štáty sú zodpovedné v prvom rade za návrhy a vykonávanie svojich vlastných politík zamestnanosti. Avšak Rada má tiež určitú zodpovednosť v oblasti zamestnanosti a tento rok preskúmala politiky zamestnanosti ⁽¹⁾ pričom zdôraznila prostredníctvom usmernení pre zamestnanosť význam boja proti nezamestnanosti mladých a dlhodobej nezamestnanosti v členských štátoch.

V súlade s článkom 130 Zmluvy vytvorila Rada Výbor pre zamestnanosť, poradenský orgán, ktorý v októbri 2007 začal analyzovať politiky zamestnanosti členských štátov – pomocou Cambridgeskej analýzy s osobitným prihliadnutím na mladých ľudí.

Tento rok má Únia k dispozícií nový nástroj – Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii – na boj proti dlhodobej nezamestnanosti v prípadoch masového prepúšťania. Ako vážený pán poslanec určite vie, Parlament a Rada odsúhlasili tento nástroj na konci minulého roka.

Posúdi Rada, vzhľadom na tohtoročné veľmi pokojné a spravodlivé prezidentské a parlamentné voľby v Sierra Leone, navýšenie úrovne finančných prostriedkov, ktoré EÚ poskytuje obyvateľom Sierra Leony na pomoc pri obnove krajiny zničenej vojnou, a ktorá je podľa Spojených národov druhou najchudobnejšou krajinou na svete?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Po oznámení konečných výsledkov volieb v Sierre Leone 17. septembra predsedníctvo v mene EÚ zablahoželalo novému prezidentovi Ernestovi Bai Koromovi. Rada sa teší na vylepšený politický dialóg s novou vládou.

Obyvatelia Sierry Leone preukázali chvályhodnú silnú vernosť demokracii počas celého volebného procesu. Základné sierraleonské inštitúcie a najmä národná volebná komisia zohrali významnú úlohu pri úspechu volebného procesu.

Pomoc EÚ pre Sierru Leone je prideľovaná v podstate prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu (ERF). Suma vyčlenená pre Sierru Leone v rámci desiateho ERF pre programovateľnú pomoc je 242 miliónov EUR (na rozdiel od 220 miliónov z 9. ERF), plus 26.4 milióna EUR v neprogramovateľnej pomoci (nepredvídateľné situácie). Táto suma sa môže preskúmať strednodobým preskúmaním založenom hlavne na výsledkoch, ktoré dosahuje krajina v porovnaní so záväzkami, ktoré prevzali jej lídri. Táto nová charakteristika spolupráce EÚ v rámci ERF vlastne umožňuje poskytnúť primeranú pomoc krajinám, ktoré sú najviac odhodlané reformovať svoj režim. Dúfame, že noví predstavitelia Sierry Leone pomôžu oživiť rozvoj krajiny, aby mohli prijímať rozsiahlejšiu pomoc.

EÚ a niekoľko jej členských štátov veľkoryso podporujú tiež Špeciálny súd pre Sierru Leone. Vzhľadom na aktuálne výzvy Špeciálneho súdu týkajúce sa potreby pokrytia jeho financovania v roku 2008 prípravné orgány Rady v súčasnosti rokujú o doplňujúcej pomoci, ktorej výsledkom budú nové záväzky pre rozpočet v roku 2008.

Môže Rada uviesť, aké konkrétne administratívne a politické štruktúry sa zavádzajú medzi vládami štátov EÚ a americkou vládou, aby sme všetci mohli spoločne pracovať na ďalšom vývoji nevyhnutných a konkrétnych opatrení na boj proti klimatickým zmenám?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

EÚ sa rozhodla vyslať jasný signál medzinárodnému spoločenstvu o svojom odhodlaní bojovať s klimatickými zmenami a úsilí začať rokovania o celosvetovej dohode nahrádzajúcej Kjótsky protokol na obdobie po roku 2012.

Klimatické zmeny sú systematicky obsiahnuté v diplomatickej agende EÚ a minulý rok hrali významnú úlohu na rôznych samitoch a stretnutiach EÚ a tretích krajín vrátane USA.

Na poslednom samite EÚ a USA konanom 30. apríla 2007 bolo schválené spoločné vyhlásenie o energetickej bezpečnosti a klimatických zmenách, ktoré zdôrazňuje náš obojstranný záujem zaistiť bezpečné, dostupné a čisté energetické zdroje a bojovať proti klimatickým zmenám s hlavným cieľom stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov.

EÚ a USA viedli dialóg na vysokej úrovni o klimatických zmenách, čistých energiách a trvalo udržateľnom rozvoji v Helsinkách 24. a 25. októbra 2006 o použití existujúcich iniciatív ako základu pre napredovanie s akčným plánom G8, prijatým v Gleneagles. Tretie stretnutie ministrov týkajúce sa Gleneagles-dialógu o klimatických zmenách, čistých energiách a trvalo udržateľnom rozvoji sa konalo 9. – 11. septembra 2007 v Berlíne a navštívili ho zástupcovia 20 krajín s vysokými energetickými nárokmi vrátane USA, aby prerokovali inovatívne myšlienky s cieľom vypracovať integrovanú energetickú politiku a politiku klimatických zmien.

Proces G8 odštartovaný v Gleneagles priniesol tento rok dôležitý výsledok v Heiligendamme: uznanie všetkými štátmi G8, že klimatický proces OSN je vhodným orgánom pre rokovania o globálnej činnosti v súvislosti s klimatickými zmenami. V rámci G8 sa oplatí spomenúť špeciálne stretnutie šerpov (technických poradcov) ku klimatickým zmenám (Berlín, 16. októbra 2007).

Ďalšou udalosťou, ktorá tiež ponúkla možnosť dosiahnuť pokrok v oblasti spolupráce na bilaterálnych stretnutiach EÚ-USA bolo zasadnutie na vysokej úrovni o klimatických zmenách usporiadané generálnym sekretárom OSN (New York, 24. septembra 2007).

Môže Rada zaručiť, aby okrajové a regionálne oblasti v Európe mali prospech z financovania činností v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj odteraz do roku 2013?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

7. rámcový program pre výskum a vývoj je založený na predpoklade, že regióny sú jednými z najdôležitejších zainteresovaných strán v inovačnej a výskumnej politike.

V rámci špecifického programu s názvom Kapacity sa pridelí 126 miliónov EUR do konkrétnej iniciatívy Oblasti znalostí a okrem toho je ďalších 340 miliónov EUR vyčlenených na iniciatívu Výskumný potenciál, ktorá sa špeciálne zameriava na zbližovanie Európskej únie a najvzdialenejšie regióny.

Teoreticky sa vyššie uvedené iniciatívy (ktoré sa zameriavajú na regióny) budú realizovať počas celého rámcového programu. Pre 7. rámcový program je plánované strednodobé preskúmanie, ktoré sa vykoná počas programu. To môže mať potom vplyv na určité aspekty programu. Avšak je veľmi pravdepodobné, že iniciatívy zamerané konkrétnejšie na regióny budú pokračovať.

Ďalej upozorňujeme na projekty ERANet v rámci špecifického programu Spolupráca, ktoré stoja za zmienku s ohľadom na regionálny rozmer, keď zvážime, že jedna z priorít zodpovedajúceho mechanizmu obsahuje podporu tvorby sietí medzi regionálnymi (a národnými) verejnými programami vedy a technológie.

Európske regióny (a najmä najvzdialenejšie regióny) by preto vo všeobecnosti mali mať prospech z financovania iniciatív v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj do roku 2013.

Navyše bude pravdepodobne možné dosiahnuť väčšiu synergiu medzi rámcovým programom pre výskum a vývoj a programami pre európske regióny vzťahujúce sa k štrukturálnym fondom, a to najmä tak, že sa umožní regionálnym orgánom zúčastniť sa rámcového programu a európske regióny budú môcť rozvíjať na miestnej úrovni výsledky dosiahnuté prostredníctvom účasti na projektoch obsiahnutých v programe.

Pakistan obhajoval dôvod na sebaurčenie Kašmíru. Je Rada presvedčená o potrebe Pakistanu udeliť rovnaké práva obyvateľom Balúčistanu a kmeňovým oblastiam Pakistanu namiesto používania ozbrojených síl na utláčanie vlastného ľudu?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Rada nezaujala doteraz žiadne stanovisko k otázke sebaurčenia obyvateľov Balúčistanu.

Jang Čchunlin, čínsky aktivista vedúci kampaň za pozemkové práva, bol mučený v čínskom väzení. Podľa jeho sestry, Jan Čchunpching, aktivista strávil viacero dní vo väzení pripútaný v rovnakej polohe a bol nútený upratovať exkrementy ostatných väzňov. Dôvodom na zadržanie bola petícia proti olympijským hrám, ktorú organizoval. Zozbieral viac ako 10 000 podpisov hlavne od vyvlastnených roľníkov pod sloganom „Nechceme olympijské hry, chceme ľudské práva“. Nezákonné vyvlastnenie pozemkov je bežnou realitou v Číne. Jeden a pol milióna ľudí bolo údajne prinútených opustiť svoje domovy, aby umožnili budovanie nových športových komplexov.

Predpokladalo sa, že konanie olympijských hier v Číne bude mať pozitívny efekt, pretože táto udalosť bude predstavovať príležitosť viac vystaviť Čínu vonkajším vplyvom. Teraz sa však zdá, že bojkotovanie olympijských hier je jediným nástrojom, ktorý ostáva Európe, aby vyvinula tlak na Čínu. Zvažuje Rada bojkotovanie olympijských hier, aby objasnila Číne, že porušovanie ľudských práv je neakceptovateľné?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

V súlade s usmerneniami EÚ vzhľadom na obhajcov ľudských práv vedúci misie EÚ v Pekingu pozorne sledujú situáciu obhajcov ľudských práv vrátane pána Jang Čchunlina a Rada pravidelne upozorňuje čínskych predstaviteľov na individuálne znepokojujúce prípady prostredníctvom rôznych kanálov.

Čínskym predstaviteľom bol odovzdaný aj zoznam individuálnych prípadov pred poslednými rokovaniami konanými 17. októbra v Pekingu. Na tomto stretnutí vyjadrila EÚ svoje obavy v súvislosti so zastrašovaním a pokračujúcim väznením obhajcov ľudských práv. EÚ mrzí narastajúca miera dohľadu a kontroly nad médiami vrátane internetu a háji slobodu vyjadrovania. Tiež nastolila otázku mučenia. Ako aj v predchádzajúcich rozhovoroch EÚ vyzvala Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Čína podpísala pred deviatimi rokmi a ktorý priznáva a chráni práva občanov a ponúka im ochranu proti diskriminácií.

Vo svojom dialógu o ľudských právach s Čínou nastoľuje EÚ pravidelne množstvo z požiadaviek uvedených v otvorenom liste nazvanom: „Chceme ľudské práva, nie olympijské hry“, ktorý tvoril predlohu kampane pána Jang Čchunlina. Počas posledného kola rokovaní boli nastolené nasledujúce otázky: udelenie rovnakého prístupu a nezávislosti domácim novinárom ako zahraničným, ochrana práv čínskych robotníkov na stavebných prácach a ukončenie diskriminácie migrujúcich pracovníkov. Rada je tiež znepokojená odsunom a násilným presídlením ľudí v dôsledku mestského rozvoja či už v súvislosti s olympijskými hrami alebo v inej situácii.

Aby sme to zhrnuli, Rada súhlasí s váženým pánom poslancom, že situácia vzhľadom na ľudské práva v Číne naďalej spôsobuje obavy. Avšak v niektorých oblastiach sa zaznamenal mierny pokrok, napríklad zníženie počtu popráv po preskúmaní rozsudkov smrti najvyšším ľudovým súdom, menšie obmedzenia pre zahraničné médiá od 1. januára 2007 a uverejnenie nového zákona o pracovných zmluvách.

Rada preto verí, že má význam pokračovať v dialógu s Čínou na tieto témy, aj keď výsledky nie sú vždy kvantifikovateľné po každom kole rokovaní a v skutočnosti je pokrok iba pozvoľný.

Čo sa týka ľudských práv a olympijských hier, Čína prijala v tejto oblasti viacero záväzkov ako súčasť úsilia o hosťovanie olympijských hier v roku 2008. Rada bude preto pozorne sledovať situáciu a predkladať otázky, ktoré budú zdrojom obáv. Čo sa týka možnosti bojkotovania hier, Rade EÚ neprináleží rozhodnúť (keďže toto je otázkou rozhodnutia každého členského štátu Medzinárodného olympijského výboru).

Reformná zmluva bola prijatá na zasadnutí Európskej rady konanom 18. – 19. októbra a bude podpísaná 13. decembra v Lisabone. Dosiahnutá dohoda umožní uzavrieť šesťročnú diskusiu o inštitucionálnej reforme a sústrediť sa na riešenie hlavných úloh EÚ. Ako ukázala skúsenosť s ústavnou zmluvou, reformná zmluva má pred sebou ešte zložitú cestu rokovaní pred svojou ratifikáciou vo všetkých 27 členských štátoch. Podľa sociologického prieskumu približne 60 % oponentov ústavnej zmluvy uviedlo ako jeden z dôvodov, že text zmluvy je príliš zložitý a ťažko pochopiteľný. V porovnaní s reformnou zmluvou bola ústavná zmluva výrazne kratšia a jednoduchšia na pochopenie. To vzbudzuje pochybnosti, či členské štáty dokážu dostatočne vysvetliť obsah a význam zmluvy svojim občanom.

Plánuje Rada podniknúť kroky na európskej úrovni na pomoc členským krajinám pri prezentovaní textu zmluvy občanom EÚ?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Ratifikačný proces je výhradnou zodpovednosťou každého členského štátu.

Kedy bude ukončený proces ratifikácie stabilizačnej a asociačnej dohody medzi EÚ a Albánskom, ktorá bola podpísaná v roku 2006?

Doteraz ratifikovalo dohodu iba 10 z 27 členských štátov – šesť nových členských štátov (Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litva a Lotyšsko) a štyri staré členské štáty (Španielsko, Írsko, Švédsko a Luxembursko).

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Proces právnej a parlamentnej ratifikácie v jednotlivých členských krajinách sa odlišuje. Následkom toho Rada nemôže predpovedať, kedy budú uvedené procesy ukončené. Pevne verí, že sa dosiahne pokrok, aby boli tieto procesy ukončené v priebehu nasledujúcich mesiacov .

Čo sa týka súčasnej situácie, spolu s 10 členskými krajinami ratifikovali ďalšie dva štáty stabilizačnú a asociačnú dohodu medzi EÚ a Albánskom (Spojené kráľovstvo a Estónsko).

V Grécku, ako aj v ďalších členských štátoch, sa otvoril verejný dialóg o penzijnej reforme a možných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch „ochranárskych“ právnych predpisov voči ženám. Z hľadiska nastávajúcej debaty o penzijnej reforme, ktorá sa bude konať 13. a 14. novembra v Lisabone⁽¹⁾, aké sú výsledky rokovaní Rady ministrov pre zamestnanosť a sociálne záležitosti (EPSCO) s ohľadom na penzijné opatrenia pre ženy v každom členskom štáte? Aké opatrenia priniesli podľa nich najlepšie výsledky v rovine odmeňovania, zamestnávania a kariérneho postupu? Požiada Rada Komisiu o vypracovanie porovnávacieho prehľadu, ktorý by identifikoval osvedčené postupy na zlepšenie úrovne zamestnanosti žien a zjednodušenie zosúladenia ich rodinných a pracovných povinností?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Členské štáty boli požiadané, aby poskytli informácie o aktuálnych trendoch v svojich penzijných systémoch v rámci príspevku k Spoločnej správe Rady a Komisie o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení vypracovanej Výborom pre sociálnu ochranu, schválenou Radou a prezentovanou na jarnom zasadnutí Rady. Vážená pani poslankyňa môže nájsť niektoré informácie o súčasnej situácií reforiem v Grécku v zodpovedajúcom analytickom zázname obsiahnutom v dodatku k spoločnej správe 2007.⁽²⁾

Problémy súvisiace so zosúladením profesionálneho a rodinného života sú jednou z priorít Rady a dovoľte mi využiť túto príležitosť a pripomenúť, že na poslednom neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za rodovú rovnosť (4. októbra) sa riešili práve otázky vyjadrené váženou pani poslankyňou a analyzovali sa najmä tieto témy: zahrnutie rodového rozmeru do rozvoja a zamestnanosti; podnikateľský duch žien a integrácia do pracovného života; zosúladenie pracovného, osobného a rodinného života mužov a žien.

V priebehu konferencie Zosúladenie pracovného, osobného a rodinného života: Nové výzvy pre sociálnych partnerov a verejnú politiku konanej 12. júla bola zdôraznená strategická dôležitosť zosúladenia, konkrétne z hľadiska naplnenia cieľov zamestnanosti lisabonskej stratégie najmä s ohľadom na vstupné podmienky pre ženy (rovnosť príležitostí, sociálne služby, flexibilná pracovná doba).

Grécka tlač nedávno oznámila, že u 23 príslušníkov gréckych ozbrojených zborov, ktorí slúžili v jednotkách NATO v Bosne, Kosove a Afganistane po roku 1996, bola diagnostikovaná rakovina. Rastú podozrenia, že ide o spojitosť s obdobím, keď boli vystavení ochudobnenému uránu, ktorý spôsobil rakovinu tráviaceho systému v troch prípadoch, rakovinu semenníkov v dvoch prípadoch a lymfóm v troch prípadoch. Pri ďalších 15 prípadoch neboli uvedené podrobnosti. Podobné prípady rakoviny vyskytujúcej sa u vojenských príslušníkov, ktorí boli vyslaní do oblastí konfliktu, vyšli najavo aj v iných krajinách, napríklad v Taliansku, kde oficiálne zaznamenali 225 prípadov, z ktorých 37 už viedlo k úmrtiu.

Aký zastáva Rada názor na zodpovednosť EÚ a NATO na používanie zakázaných zbraní počas vojny v Juhoslávii? Zamýšľa kompenzovať vojenských príslušníkov a civilistov, ktorí boli kontaminovaní?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Otázky týkajúce sa vojenských operácií NATO nepatria do kompetencie Európskej únie, ktorá nemá podrobnosti o otázkach položených váženým pánom poslancom.

Víťazka Nobelovej ceny za literatúru v roku 2007 pre noviny El País povedala, že nikto sa neodvažuje kritizovať iránsku diktatúru kvôli rope, čím ukázala, že dokonale chápe motivácie skrývajúce sa za pacifistickou politikou EÚ voči Teheránu.

Nedomnieva sa Rada, že táto politika pacifikácie voči Teheránu vedie k závažným nepriamym vplyvom na občanov Iránu a ohrozuje svetový mier?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Rada odsudzuje pokračujúce sa zhoršovanie dodržiavania ľudských práv v Iráne. Predsedníctvo EÚ situáciu podrobne sleduje a opakovane vyzýva Irán vo svojich diplomatických demaršoch z Lisabonu a Teheránu a tiež vo svojich deklaráciách, aby Irán zabezpečil plnenie svojich medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv.

Od začiatku portugalského predsedníctva vydala EÚ niekoľko deklarácií, predovšetkým v oblasti súdnictva pre mladistvých, prípadov trestu smrti a slobody vyjadrovania sa a naďalej v tom bude pokračovať vždy, keď to bude potrebné a v súlade s usmerneniami pre politiku EÚ týkajúcu sa trestu smrti, mučenia a ochrancov ľudských práv.

Doteraz bolo zaslaných päť demaršov zaoberajúcich sa hlavnými oblasťami, ako sú trest smrti bez splnenia medzinárodne stanovených minimálnych pravidiel (poprava neplnoletých, popravy ukameňovaním a verejné popravy), nárast obmedzení slobody prejavu, sloboda tlače a médií, ako aj prenasledovanie určitých menšín a náboženských spoločenstiev, konkrétne bahaistov a prenasledovanie ochrancov ľudských práv.

EÚ je preto spoluusporiadateľom a ostro sa zasadzuje za podporu rezolúcie predloženej Kanadou, ktorá je momentálne v diskusii 3. výboru Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

Je tomu už šestnásť rokov, čo Litva získala svoju nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Odvtedy Litva márne čaká na vrátenie budovy svojej ambasády v Ríme, nazývanej Villa Lituania, ktorá je jej majetkom od roku 1937. Napriek nóte odovzdanej vtedajším veľvyslancom Litvy, Stasysom Lozoraitisom, dovolili talianske orgány, aby Villu Lituaniu obsadili Sovieti. Pred budovou dnes veje ruská vlajka.

Hoci Rím vždy tvrdil, že Litva nestratila práva na Villu Lituaniu, taliansky minister zahraničných vecí, Massimo D´Alema, teraz tvrdí, že Litve sa jej majetok nikdy nevráti. V roku 1999 dostala Litva šancu prenajať si palác Stozzi na predmestí Ríma. Nerieši to však kritickú diplomatickú otázku vrátenia stratenej budovy litovského veľvyslanectva. Villa Lituania má dnes hodnotu 20 miliónov EUR.

Ako si môže Litva podľa názoru Rady uplatniť svoje oprávnené nároky?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Rada o tejto otázke nerokovala, keďže nejde o záležitosť, ktorá patrí do jej kompetencie.

Komisia nedávno predložila návrh budúcej „integrovanej námornej politiky“ na úrovni EÚ. Keďže každá iniciatíva v tejto oblasti by mala chrániť právomoci členských štátov týkajúce sa spravovania vlastného územia a osobitne svojich teritoriálnych vôd a výhradných ekonomických pásiem v otázkach, ako je využívanie prírodných zdrojov, doprava, výskum, spravovanie a bezpečnosť hraníc, plánovanie, životné prostredie či hospodárske aktivity ako rybolov, akým spôsobom zamýšľa Rada financovať túto politiku z rozpočtu Spoločenstva pri zohľadnení princípu, že nové finančné zdroje by sa mali poskytovať novým prioritám?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

V oznámení o integrovanej námornej politike Európskej únie, ktoré bolo prijaté 10. októbra 2007, Komisia načrtáva svoju predstavu o globálnej politike v námornej oblasti a oznamuje iniciatívy a kroky, ktoré zamýšľa v budúcnosti predložiť tak, aby bolo možné sformulovať integrovanú námornú politiku Európskej únie.

Veríme, že Európska rada sa k oznámeniu Komisie a krokom, ktoré predkladá, vyjadrí na svojom zasadnutí, ktoré sa má uskutočniť v decembri 2007.

Rada si s potešením vypočuje návrhy o budúcej námornej politike, ktoré preloží Komisia podľa svojho práva iniciovať takéto kroky a zanalyzuje ich v súlade s príslušnými postupmi a pri plnom rešpektovaní pravidiel Spoločenstva. Ak bude takýto návrh obsahovať financovanie Spoločenstva pre navrhované opatrenia, potom Rada v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom zanalyzuje danú otázku v súlade s príslušnými rozpočtovými pravidlami.

Do internej organizácie maďarskej Komunistickej strany pracujúcich zasiahol rozsudok vynesený súdom v Budapešti, ktorý zašiel tak ďaleko, že nariadil zrušenie 21. zjazdu strany. Vedenie strany protestovalo proti politickému charakteru rozsudku, ktorý nemá precedens za posledné dve desaťročia právnej histórie. Po tom, ako sa vedenie strany odmietlo podriadiť príkazu na zrušenie zjazdu, odsúdil predseda súdu predsedu strany Gyulu Thurmera a šiestich vysokých činiteľov s možnosťou dvojročného trestu odňatia slobody. Tento rozsudok porušuje slobodu slova, ktorý je zakotvený v maďarskej ústave a je len ďalším prípadom protikomunistických opatrení prijímaných vo východnej Európe.

Odsudzuje Rada neprípustné stanovisko prijaté súdom v Budapešti ohľadom maďarskej Komunistickej strany pracujúcich?

Nepovažuje obvinenia, ktoré boli voči nej vznesené, ako závažné porušenie politických a demokratických práv a slobôd a nezákonné zasahovanie do vnútorných záležitostí legálnej politickej strany?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Nie je úlohou Rady vyjadrovať sa k súdnym rozhodnutiam vyneseným súdom členského štátu.

Doteraz sa nezaznamenal žiadny pokrok smerom k normalizácii bilaterálnych vzťahov medzi Tureckom a Cyperskou republikou. Zatiaľ čo fínske predsedníctvo Rady v roku 2006 spravilo z takzvaného „cyperského problému“ jeden zo základných bodov svojich zahraničnopolitických snáh, portugalské predsedníctvo Rady ho doteraz ignorovalo.

Aké kroky plánuje podniknúť portugalské predsedníctvo Rady do konca roku 2007 na prekonanie slepej uličky, v ktorej sa rozhovory ocitli?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Otázka normalizácie bilaterálnych vzťahov medzi Tureckom a Cyperskou republikou sa pozorne sleduje a rieši na príslušných úrovniach. Ratifikácia a následná implementácia dodatkového protokolu Ankarskej dohody o pristúpení desiatich nových členských štátov EÚ predstavuje záväzok, ktorý na seba Turecko prevzalo, no stále ho nenaplnilo. Tejto otázke sa venovala značná pozornosť napríklad počas stretnutia ministrov zahraničných vecí Turecka a Európskej trojky, ktorý sa uskutočnil v Lisabone 18. septembra. Otázkou sa bude taktiež zaoberať nasledujúce zasadnutie medzi EÚ a Tureckom na ministerskej úrovni, ktoré sa uskutoční v Bruseli 20. novembra. Okrem toho Rada pravidelne vyzýva Turecko, aby zmenilo svoju politiku týkajúcu sa účasti Cyperskej republiky v medzinárodných organizáciách a fórach.

Rada ďalej zanalyzuje situáciu na základe správy vydanej Komisiou 6. novembra. Podľa záverov Rady z 11. decembra 2006 zanalyzuje Rada otázky obsiahnuté v Deklarácii EÚ z 21. septembra 2005. Plná implementácia Protokolu je tiež krátkodobou prioritou v rámci prístupového partnerstva, ktoré sa bude v priebehu tohto roka prehodnocovať. Plnenie záväzkov Turecka smerom k EÚ a v rámci prístupového partnerstva bude mať vplyv na priebeh rokovaní.

Pokiaľ ide o situáciu na Cypre, Únia sa stále angažuje v tom, aby prispela k dosiahnutiu riešenia cyperského problému v rámci OSN, riešenia, ktoré je priechodné, zahŕňa a spĺňa princípy, na ktorých je založená EÚ. V tomto smere podporujeme rýchlu realizáciu dohody uzatvorenej 8. júla 2006 pod záštitou OSN a neustále očakávame začiatok práce technických výborov a skupín expertov na hĺbkových otázkach.

Môžem váženého pána poslanca uistiť, že predsedníctvo a Únia budú naďalej podporovať snahy vynaložené v tomto smere.

Dovoľte mi tiež povedať, že Únia sa stále angažuje v tom, aby prispela k dosiahnutiu riešenia cyperského problému v rámci OSN, ktoré je priechodné, zahŕňa a spĺňa princípy, na ktorých je založená EÚ. Predsedníctvo naďalej skúma možnosti dosiahnutia konsenzu smerujúceho k plnej aplikácii záverov Rady EÚ pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) z apríla 2004 a januára 2007.

Rokovala už Rada o povolení priamych letov na letisko Ercan (jediné medzinárodné letisko, ktoré obsluhuje Severný Cyprus), ktoré sa nachádza blízko rozdeleného cyperského hlavného mesta Nikózia?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Lety sa riadia na národnej úrovni príslušnými orgánmi členských štátov. Európska komisia je poverená zabezpečením toho, aby sa táto regulácia vykonávala v súlade so zákonmi Spoločenstva, čo zahŕňa rešpektovanie medzinárodných záväzkov. O tejto téme preto Rada nediskutuje.

Môžem dodať, že vláda Cyperskej republiky, ktorá si uplatňuje svoje suverénne právo označiť právoplatné letiská a prístavy pre vstup a opustenie republiky, v súlade s medzinárodným právom (Chicagská dohoda) považuje prevádzku na letisku Tymbou (Ercan) za nelegálnu. Toto letisko sa nachádza v oblasti Cyperskej republiky, nad ktorou nemá vláda Cyperskej republiky účinnú kontrolu a predsa je v prevádzke bez potrebných povolení od oprávnených orgánov určených vládou.

Dovoľte mi tiež povedať, že Únia sa stále angažuje v tom, aby prispela k dosiahnutiu riešenia cyperského problému v rámci OSN, ktoré je priechodné, zahŕňa a spĺňa princípy, na ktorých je založená EÚ. Predsedníctvo naďalej zasiela demarše ohľadom dosiahnutia konsenzu smerujúceho k plnej aplikácii záverov Rady EÚ pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) z apríla 2004 a januára 2007.

Prezident Spojených štátov oznámil nové opatrenia voči Kube pár dní pred zasadnutím Valného zhromaždenia OSN 30. októbra 2007, na ktorom sa diskutovalo o návrhu rezolúcie a odsúdilo pretrvávajúce ekonomické, obchodné a finančné embargo uvalené Spojenými štátmi na Kubu. Zároveň oznámil finančnú a politickú pomoc pre „prechod na demokraciu na Kube“, čo znamená zvrhnutie socialistickej vlády. Prostredníctvom medzinárodných médií tiež naznačil, že zamýšľa podniknúť niekoľko iniciatív vrátane vytvorenia medzinárodného „fondu slobody“, ktorý by pomáhal Kube pri prestavbe krajiny, poskytovaní oprávnení súkromným iniciatívam, ktoré chcú sprostredkovať prístup na internet pre kubánskych študentov a príležitosti pre mladých Kubáncov podieľať sa na štipendijných programoch.

Podporuje Rada medzinárodné výzvy na prijatie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN na zrušenie embarga uvaleného Spojenými štátmi na Kubu? Odsudzuje Rada opakované zásahy USA do vnútorných záležitostí Kuby?

Táto odpoveď, ktorú pripravilo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani členské štáty, nebola ústne zodpovedaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

EÚ považuje túto otázku v prvom rade za otázku patriacu do bilaterálnych vzťahov medzi USA a Kubou. Napriek tomu, tak ako minulý rok, EÚ hlasovala za  Rezolúciu 61 Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov ohľadom potreby ukončiť ekonomické, obchodné a finančné embargo uvalené na Kubu Spojenými štátmi. Rada prijala nariadenie (ES) 2271 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich a spoločnú akciu vychádzajúcu z článkov J.3 a K.3 Zmluvy o Európskej únii o opatreniach na ochranu pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich. EÚ naďalej vyzýva na zrušenie zákona Helms-Burton.

Okrem toho závery Rady týkajúce sa politiky EÚ voči Kube z 18. júna 2007 hovoria, že: „EÚ uznáva právo kubánskych občanov nezávisle sa rozhodnúť o svojej budúcnosti a ostáva pripravená pozitívne sa podieľať na budúcom vývoji všetkých oblastí kubánskej spoločnosti, a to aj prostredníctvom nástrojov rozvojovej spolupráce.“

Mohla by Komisia urobiť podrobné vyhlásenie, v ktorom by sa načrtol pokrok dosiahnutý do dnešného dňa v mobilizácii mierových síl EÚ v počte 4 000 príslušníkov do Čadu a mohla by Komisia oznámiť, koľko európskych krajín sa zaviazalo vyslať mierové sily na túto misiu?

Proces plánovania stále prebieha a formálny proces vytvárania ozbrojených síl začne hneď, ako Rada schváli koncepciu operácií, ktorá sa podľa informácií dostupných Komisii očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Za proces vytvárania ozbrojených síl bude zodpovedať veliteľ operácie. Niektoré členské štáty EÚ poskytli neformálne údaje týkajúce sa účasti v mierových silách, ktoré však v tomto štádiu nie sú záväzné.

Keďže jednotná akcia patrí do európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, vážený pán poslanec sa tiež môže obrátiť na Radu ohľadom bližších informácií.

Mohla by Komisia urobiť vyhlásenie, v ktorom by načrtla, aké programy realizuje s cieľom poskytovať základné vzdelanie deťom v krajinách tretieho sveta, určila výšku finančných prostriedkov na túto podporu a vysvetlila, ako sa tieto programy poskytujú vo všeobecnosti?

Komisia prispieva na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia v oblasti všeobecného základného vzdelania prostredníctvom rôznych nástrojov. Je to jasne potvrdené zameraním európskeho konsenzu a africkej stratégie na rozvojové ciele milénia .

V súčasnosti Európska komisia v rámci bilaterálnej spolupráce podporuje úsilie rozvojových krajín v oblasti vzdelávania prostredníctvom viac než 400 prebiehajúcich bilaterálnych a regionálnych projektov v takmer 100 krajinách. Európska komisia v roku 2006 pridelila 517 miliónov EUR na jednotlivé formy vzdelávania v rámci svojej rozvojovej politiky a vonkajšej pomoci: 43 % na základné vzdelanie, 15 % na stredoškolské vzdelanie, 24 % na vyššie vzdelanie a 18 % osobitne na inštitucionálnu podporu.

Komisia okrem podpory prostredníctvom projektov poskytuje všeobecnú rozpočtovú podporu pre 28 krajín z 9. Európskeho rozvojového fondu. Tento nástroj je dôležitý, pretože pomáha vyplácať mzdy a iné prevádzkové náklady pokryté rozpočtom vlád týchto krajín. Pre spomenutých 28 krajín sa plánuje poskytnúť týmto spôsobom približne 30 % finančných prostriedkov. Komisia poskytuje rozhodujúcu podporu na vzdelávanie prostredníctvom tohto nástroja, ktorý je silnou finančnou motiváciou na plnenie bezpečnej politiky v sociálnom sektore, keďže časť výdavkov všeobecnej rozpočtovej podpory je prepojená s ukazovateľmi prispievajúcimi na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia.

Komisia v súlade s Parížskou deklaráciou o efektívnosti pomoci a harmonizácii plánuje podľa možnosti zvýšiť podiel svojej programovateľnej pomoci bilaterálneho rozvoja plynúcej prostredníctvom rozpočtovej podpory, či už je všeobecná alebo na úrovni sektora, do výšky 50 %.

Čisto účtovný prístup k rozvojovej pomoci založený na sektorovom prideľovaní nie je v skutočnosti kompletný. Napríklad v Rwande je rozpočtová podpora dodávaná prostredníctvom koordinovanej skupiny prispievateľov, zúčastňujúcich sa trvalého sektorového dialógu s orgánmi. Výsledky sú viditeľné, keďže verejné výdavky boli úspešne prerozdelené do sociálnych sektorov (zatiaľ čo vojenské výdavky boli znížené). V rokoch 1998 až 2004 sociálne výdavky vzrástli z 2,5 % hrubého domáceho produktu na 7,5 %. Konkrétne činnosti umožnili odstrániť školské poplatky, čomu zodpovedá zvýšenie základného podielu zapísaných študentov, ktorý vzrástol na 93 %.

Čo sa týka nového cyklu programov, na vzdelávanie je z rozpočtu Európskej komisie a 10. Európskeho rozvojového fondu (všetky regióny) určená suma vo výške približne 1,8 miliardy EUR. Komisia zlepšuje spôsoby prepojenia záväzkov financovania s vývojom rozvojových cieľov milénia. Zmluva o rozvojových cieľoch milénia je rozšírenou formou všeobecnej rozpočtovej podpory s ukazovateľmi výsledkov spojených so vzdelávaním a inými príslušnými sektormi rozvojových cieľov milénia. Cieľom je dlhodobejšia predvídavosť, kde podpora na vzdelávanie nebude ohrozená nepravidelnou dynamikou, ktorá často charakterizovala vyplácanie rozpočtovej podpory.

Tematický program s názvom „Investovanie do ľudí“ nakoniec tiež poskytne dodatočnú pomoc rozvojovým krajinám v prípadoch, keď pravidelné kanály finančnej podpory nebudú dostatočné. Takáto dodatočná podpora sa použije na urýchlenie v záujme dosiahnutia základného cieľa, ktorým je ukončenie všeobecného základného vzdelania prostredníctvom zrýchlenej iniciatívy Vzdelanie pre všetkých pomocou finančných príspevkov.

Od mimovládnych organizácií pôsobiacich v Mjanmarsku prichádzajú v poslednom čase početné správy týkajúce sa rozšírenej chudoby, ktoré varujú, že situácia sa pravdepodobne zhorší v súvislosti s nárastom cien ropy, nedostatkom verejnoprospešných služieb a obmedzeniami verejných výdavkov na zdravotníctvo a vzdelávanie. Rovnako považujú medzinárodné programy pomoci za príliš obmedzené a neadekvátne na splnenie tejto úlohy. Rada ministrov pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy na zasadnutí 15. a 16. októbra 2007 dospela k záveru, že je potrebné vytvoriť rozsiahly program humanitárnej pomoci pre Mjanmarsko a oznámila, že EÚ je pripravená zintenzívniť pomoc podľa hodnotenia humanitárnej situácie.

Aká je miera európskej prítomnosti v krajine a aké kroky sa podnikajú v spolupráci s obyvateľmi, miestnymi organizáciami a medzinárodnými orgánmi? Dostala Komisia zhodnotenie súčasnej humanitárnej situácie a možného vplyvu medzinárodného embarga? Zamýšľa prijať ďalšie opatrenia a iniciatívy na humanitárnom a diplomatickom poli?

Komisia zdieľa obavy humanitárnych organizácií o všeobecnej zraniteľnosti barmskej populácie, ktorá sa za posledných pár rokov len zhoršila. Vzhľadom na tento vývoj reagovala Komisia v posledných rokoch neustále zvyšovanou humanitárnou pomocou. V roku 1997 bolo na barmskú krízu vyčlenených menej ako 4 milióny EUR – čo pokrývalo nielen pomoc populáciám žijúcim vnútri krajiny, ale tiež pomoc barmským utečencom umiestneným v táboroch v susediacich krajinách. V roku 2007 prebiehajúce programy dosiahli sumu 15,5 milióna EUR.

Prioritnými oblasťami v Barme sú ochrana, základná zdravotná starostlivosť, voda a sanitárne zariadenia, potravinová pomoc a výživa pre tehotné a dojčiace matky a deti. V utečeneckých táboroch v Thajsku, ktorých je približne 150 000, pokrýva podpora Komisie základné potreby: potraviny, zdravotnú starostlivosť, prístup k pitnej vode a sanitárnym zariadeniam. Tieto aktivity realizujú agentúry Spojených národov, Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC) a partnerské mimovládne organizácie.

Okrem toho môže Komisia informovať váženú pani poslankyňu o tom, že ďalšia pomoc vo výške 1 milión EUR bola práve schválená pre Svetový potravinový program (WFP) a že Komisia momentálne pripravuje nový program vo výške 18 miliónov EUR na koniec roka 2007 a celý rok 2008, ktorý by mal spĺňať potreby ochrany, základnej zdravotnej starostlivosti, vody a sanitárnych zariadení pre najzraniteľnejšie barmské obyvateľstvo, predovšetkým etnické menšiny a potreby barmských utečencov v Thajsku.

Táto humanitárna pomoc sa doplní z rozpočtovej položky určenej pre vyhnaných obyvateľov, pričom poskytne 16 miliónov EUR na obdobie 2007 až 2010 pre Mjanmarsko a Thajsko a od roku 2008 prostredníctvom nového Programu potravinovej bezpečnosti, ktorý dostal 16 miliónov EUR len na samotné Mjanmarsko.

Okrem humanitárnej pomoci v pravom slova zmysle vypracovala Komisia tiež rozvojové programy na boj s chudobou. Prvýkrát v roku 2007 sa prijal viacročný informačný program (2007 – 2010) pre obyvateľov Barmy. Tento program má výšku 32 miliónov EUR a použije sa na podporu aktivít tzv. Fondu pre tri ochorenia (Three Disease Fund), ktorý má za cieľ bojovať s ničivými dôsledkami tuberkulózy, malárie a HIV/AIDS⁽¹⁾ v Mjanmarsku. Ďalšou oblasťou, na ktorú je tento program zameraný, bude základné vzdelanie prostredníctvom programu UNICEF⁽²⁾ Vzdelanie pre všetkých.

Komisia ďalej pri viacerých príležitostiach vyjadrila svoje obavy, a to verejne aj prostredníctvom diskrétnej diplomacie, o zmenšovaní sa humanitárneho priestoru v Mjanmarsku, ako sú napríklad ťažkosti ICRC s plnením svojho mandátu v Mjanmarsku, predovšetkým pri návštevách osôb vo väzeniach a návštevách konfliktných oblastí na východe. Obmedzenia práce a podmienok prístupu humanitárnych pracovníkov v Mjanmarsku sú tiež hlavnou prekážkou zvyšovania programov pomoci.

Komisia môže váženú pani poslankyňu uistiť o tom, že vytrvá vo svojich snahách presvedčiť barmské orgány a bude pokračovať v humanitárnej pomoci.

Vyhlásenie z Abuje z 27. apríla 2001 obsahuje záväzok afrických vlád vynakladať na zdravotníctvo 15 % z ročných verejných výdavkov, avšak ešte šesť rokov po prijatí tohto záväzku veľká väčšina krajín investuje do zdravotníctva oveľa menšie percento zo svojich štátnych rozpočtov.

Čo robí Komisia, vzhľadom na kľúčový význam zdravotníctva pri rozvoji, aby podnietila vlády rozvojových krajín zvýšiť štátne investície do zdravotníckych systémov a dosiahla cieľ stanovený Európskym parlamentom vynakladať 20 % z dohodnutej finančnej pomoci EÚ na zdravotníctvo a školstvo?

V roku 2001 na africkom samite o HIV/AIDS⁽¹⁾, tuberkulóze a ďalších príbuzných infekčných ochoreniach v Abuji, sa štátni a vládni predstavitelia Organizácie africkej jednoty zaviazali stanoviť cieľ vynakladať najmenej 15 % svojich ročných rozpočtov na zlepšovanie zdravotníckeho sektora.

Vo svojej otázke vážený poslanec naznačuje, že o šesť rokov neskôr veľká väčšina krajín investuje do zdravotníctva zo svojich rozpočtov oveľa menšie percento. Avšak situácia nie je až taká vážna. Regionálny výbor Svetovej zdravotníckej organizácie pre Afriku vo svojej správe z augusta 2007 uvádza, že polovica štátov regiónu vynakladá v súčasnosti na zdravotníctvo 10 % až 15 % zo svojich štátnych rozpočtov. Navyše desať krajín regiónu bolo schopných zvýšiť výdavky na zdravotníctvo na 30 až 40 amerických dolárov na obyvateľa.

Komisia podporila pôvodné vyhlásenie z Abuje a naďalej zapájala africké vlády – ministerstvá financií a zdravotníctva – do dialógu o politikách, týkajúcich sa rôznych rozvojových otázok, vrátane zdravotníctva a výdavkov naň. Komisia sa naďalej snaží o tento dialóg, ale rozhodnutie o rozdeľovaní zdrojov musia robiť partnerské štáty a nie Brusel.

Pred dvoma týždňami (24 – 26. októbra 2007) sa Komisia zúčastnila prvého zasadnutia ministrov zdravotníctva štátov Afriky, Karibiku a Tichomoria konaného v Bruseli. Zúčastnilo sa na ňom vyše 40 ministrov zdravotníctva, ktorí diskutovali o výzvach pokroku štátov AKT pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia() v oblasti zdravotníctva. Kľúčovými témami diskusií boli práve otázky financovania a riadenia zdravotníckych systémov. Vyhlásenie z tohto stretnutia opäť potvrdilo záväzok plniť vyhlásenie z Abuje.

Politický dialóg s partnerskými štátmi v Afrike je posilňovaný zlepšovaním efektívnosti a predvídateľnosti rozvojovej pomoci. Komisia bola hnacou silou prijatia novej európskej rozvojovej politiky, ktorá odráža ambície EÚ prispieť rozhodujúcou mierou k plneniu rozvojových cieľov milénia prostredníctvom lepšie koordinovanej oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá by mala byť poskytovaná menej premenlivým a predvídateľnejším spôsobom.

Dôležitým krokom v tomto smere je poskytovanie rozpočtovej pomoci na základe výkonnosti, ktoré posilňuje celkovú schopnosť partnerských krajín vytvárať a napĺňať vlastné národné rozvojové plány. Dve tretiny krajín, ktoré získali podporu z 9. Európskeho rozvojového fondu (ERF) majú výkonnostné ciele spojené s finančným zlepšovaním zdravotníckeho sektora. V rámci 10. Európskeho rozvojového fondu (ERF) približne 40 % programovateľnej pomoci na národnej úrovni bude poskytovať vo forme rozpočtovej pomoci, z ktorej časť bude spojená s výsledkami a rozpočtovou výkonnosťou v sektore zdravotníctva.

Ale ani rozpočtová pomoc vždy neposkytne fiškálny priestor, ktorý krajiny potrebujú na zabezpečenie financovania opakovaných vysokých nákladov na zdravotníctvo. Ak Komisia nezabezpečí dlhodobú, predvídateľnú a koordinovanú podporu, nebude schopná poskytnúť partnerským krajinám dostatočnú možnosť posilniť svoje zdravotnícke systémy, zabezpečiť očakávaný počet zdravotníckych pracovníkov a realizovať zdravotnícke programy, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie rozvojových cieľov milénia v oblasti zdravotníctva.

Toto je dôvod, prečo sa v rámci 10. ERF zavedie nový spôsob rozpočtovej pomoci – zmluva na plnenie m rozvojových cieľov milénia – ktorým sa zabezpečí dlhodobá (šesťročná) a predvídateľnejšia pomoc s dôrazom na dosahovanie výsledkov ako nástroj na zlepšenie efektívnosti rozpočtovej pomoci pri rýchlejšom dosahovaní rozvojových cieľov milénia.

20 % kritérium, na ktoré sa odvoláva pán poslanec, je v skutočnosti záväzkom Komisie venovať do roku 2009 20 % výdavkov v rámci nástroja rozvojovej spolupráce na „základné a stredoškolské vzdelávanie a základnú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom podpory projektov, programov alebo rozpočtov spojených s týmito sektormi, pričom sa bude vychádzať z priemeru za  všetky geografické oblasti zahrnutých do tohto nástroja“.

V správe o pokroku Turecka za rok 2006 Komisia tvrdí, že reformy, ktoré Turecko uskutočnilo v rokoch 2004 a 2005 mali pozitívny vplyv na vykonanie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ECHR). Komisia taktiež uviedla, že turecká legislatíva môže niekedy brániť opätovnému otvoreniu národných právnych postupov.

Začiatkom októbra 2007 vyslovilo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy ostrú kritiku namierenú, okrem iného, na Turecko kvôli jeho chabej spolupráci s ECHR. Turecko zožalo kritiku predovšetkým za to, že sťažovalo ECHR prístup k daným právnym postupom. Parlamentné zhromaždenie trvalo na tom, že dotknuté vlády by mali umiestniť žalobcov pod ochranu.

Aké sú pozitívne účinky vykonania rozhodnutí Európskeho súdu? Aké ďalšie kroky podniká Komisia vzhľadom na zistenia a závery Parlamentného zhromaždenia?

V správe o pokroku Turecka za rok 2006 sa konštatuje, že reformy vykonané v Turecku v rokoch 2004 a 2005 mali pozitívne dôsledky na výkon rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva.

Tieto reformy zahŕňajú aj zmeny a doplnenia tureckej ústavy z mája 2004, ktorými sa, okrem iného, zrušili štátne bezpečnostné súdy a boli uprednostnené schválené medzinárodné zmluvy pred domácimi zákonmi v oblasti základných práv.

V rámci týchto reforiem Turecko v roku 2005 tiež prijalo zmeny a doplnenia trestného zákonníka a trestného poriadku týkajúce sa napríklad trestov za mučenie a zlé zaobchádzanie, ktorými sa Turecko viac priblížilo medzinárodnému právu. Výbor Rady Európy pre predchádzanie mučeniu ocenil novú tureckú právnu úpravu, ktorú označil za jednu z najkomplexnejších v Európe.

Prijatím týchto reforiem Turecko zabezpečilo nápravu vo viacerých prípadoch, v ktorých Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie ľudských práv zo strany Turecka. Malo to pozitívny vplyv na vykonanie rozhodnutí Súdu.

Komisia pokračuje v úzkej spolupráci so všetkými orgánmi Rady Európy vrátane jej Parlamentného zhromaždenia a vďaka nej má informácie o jej stanoviskách.

Komisia bude naďalej pozorne sledovať situáciu v oblasti ľudských práv v Turecku a spolupracovať so všetkými orgánmi Rady Európy.

V dôsledku európskych očakávaní a rozhodnutí po pristúpení Bulharska, vznikne v balkánskej oblasti nedostatok elektrickej energie. Predovšetkým vzhľadom na jednotnú povinnosť inštitúcií EÚ a členských štátov zachovávať energetickú bezpečnosť Európy, čo urobí Komisia alebo čo navrhuje urobiť ako riešenie tejto situácie, ktorá nastala v dôsledku európskych rozhodnutí a čo spraví pre to, aby sa predišli a napravili výpadky dodávok, ktoré je možné v regióne očakávať?

Otázka pani poslankyne sa evidentne týka dôsledkov uzavretia blokov 3 a 4 atómovej elektrárne Kozloduj koncom roka 2006.

Bulharská vláda prijala rozhodnutie o uzatvorení týchto blokov pred ôsmimi rokmi, v roku 1999. Toto rozhodnutie bolo založené na úplne prvoradom dôvode jadrovej bezpečnosti, a je v súlade so záväzkami Bulharska vyplývajúcimi zo Zmluvy o pristúpení.

Bolo známe, že uzatvorenie elektrárne bude mať dôsledky.

EÚ poskytla významnú finančnú pomoc nie len na odstavenie elektrárne, ale aj na zmiernenie dôsledkov jej uzavretia. Prostredníctvom Fondu na podporu odstavenia elektrárne Kozloduj, ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), bolo poskytnutých 550 miliónov EUR formou grantov. Polovica tejto sumy má byť použitá na financovanie projektov vedúcich k významným úsporám spotreby energie, vrátane zlepšenia prevádzok tepelných uhoľných elektrární, akou je elektráreň Pernik. Okrem toho Euratom poskytol Bulharsku pôžičku vo výške 212,5 milióna EUR určenú na modernizáciu blokov 5 a 6 atómovej elektrárne Kozloduj, vďaka ktorej lepšie využívajú svoju kapacitu. Podľa konzervatívnych odhadov Európskej banky pre obnovu a rozvoj, kombinovaný efekt úspory spotreby energií, ktoré financuje Komisia, prevýši stratu produkcie z uzatvorených blokov 3 a 4 elektrárne Kozloduj.

Zvýšená bezpečnosť dodávok elektrickej energie však vyžaduje ajzlepšenie vzájomného prepojenia medzi krajinami. Je to najmä záležitosť spolupráce prevádzkovateľov prenosových sústav. Okrem toho však na Balkáne existuje aj štrukturálny problém nedostatočných investícií do výrobných kapacít. Vzhľadom na rozsah potrieb je potrebné prilákať súkromných investorov. Z tohto dôvodu Komisia dôrazne podporuje úplné vykonávanie Zmluvy o založení Energetického spoločenstva, ktorá poskytuje jednotný legislatívny a regulačný rámec pre celý región. Zjednotenie trhu a zavedenie jasných trhových pravidiel sú skutočne kľúčovým predpokladom pre prilákanie investícií do regiónu.

Turecko, ktoré už začalo s vojenskými operáciami v severnom Iraku, teraz dostalo od Veľkého národného zhromaždenia zelenú pre vojenskú inváziu na dotknutom území. Ozbrojená agresia a pohraničné násilie spáchané jednou krajinou voči inej predstavuje porušenie medzinárodného práva a princípov Európskej únie.

Aké opatrenia zamýšľa Komisia prijať voči Turecku, ktoré už začalo vojenské operácie v severnom Iraku? Bude to mať nepriaznivý vplyv na rokovania o pristúpení Turecka? Zahrnie Komisia do svojej hodnotiacej správy otázku tureckých vojenských operácií v Iraku?

Komisia odsudzuje násilie, ktorého sa dopúšťa Strana kurdských pracujúcich (PKK) na území Turecka.

Od septembra 2007 si tieto útoky vyžiadali množstvo obetí z radov civilistov i zamestnancov armády. Medzinárodné spoločenstvo a najmä všetky hlavné regionálne subjekty musia podporiť snahu Turecka chrániť svoje obyvateľstvo a bojovať proti terorizmu. Je pritom potrebné rešpektovať vládu zákona, chrániť medzinárodný a regionálny mier a stabilitu, a zdržiavať sa akéhokoľvek neprimeraného použitia vojenskej sily. Akékoľvek konanie proti týmto hodnotám by bolo úspechom strany PKK a jej stratégie provokácií a násilia.

Pri riešení tohto problému považuje Komisia za maximálne dôležité posilňovať dialóg a spoluprácu medzi vládami Turecka a Iraku a vyzýva irackú vládu a kurdskú regionálnu vládu, aby zabezpečili rešpektovanie hranice Turecka a zaistili, že iracké územie nebude využívané pre žiadne násilné útoky proti Turecku.

Kedy budeme môcť hovoriť o realistickom harmonograme začlenenia Macedónie a Bosny a Hercegoviny do štruktúr EÚ, vzhľadom na pokrok, ktoré tieto krajiny zaznamenali v posledných rokoch?

Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, ako aj Bosne a Hercegovine ako krajinám západného Balkánu, ktoré sa zúčastňujú na procese stabilizácie a pridruženia, bola ponúknutá perspektíva možného členstva v EÚ. Pred pripojením k EÚ musia obe krajiny splniť Kodanské kritériá a podmienky stanovené v rámci tohto procesu.

Vo svojom strategickom dokumente z roku 2005 Komisia načrtla kroky, ktoré krajiny západného Balkánu musia uskutočniť na svojej ceste do EÚ. Dôležitú úlohu na tejto ceste zohrávajú dohody o stabilizácii a pridružení, ktorých cieľom je pripraviť krajiny na budúce členstvo v EÚ. Základným prvkom pre posúdenie žiadosti o členstvo v EÚ bude uspokojivý záznam dosiahnutých výsledkov pri vykonávaní povinností dohôd o stabilizácii a pridružení.

Pokiaľ ide o časový rámec procesu integrácie oboch krajín do EÚ, v decembri 2006 Európska rada stanovila, že Únia nebude stanovovať cieľové dátumy pre pristúpenie, až kým prístupové rokovania nebudú takmer dokončené.

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko sa o členstvo uchádzala v roku 2004 a v decembri 2005 získala štatút kandidátskej krajiny. Komisia navrhne začatie prístupových rokovaní, keď krajina splní všetky potrebné podmienky.

Pred začatím prístupových rokovaní musí krajina dosiahnuť predovšetkým určitú úroveň plnenia Kodanských kritérií a efektívne vykonávanie Dohody o stabilizácii a pridružení. Krajina musí splniť politické kritériá a dosiahnuť významný postup pri plnení hospodárskych kritérií a povinností vyplývajúcich z členstva.

V prípade Bosny a Hercegoviny boli technické rokovania o Dohode o stabilizácii a pridružení dokončené v decembri 2006. V máji 2007 členské štáty schválili výsledky rokovaní, ale znovu zopakovali, že na uzatvorenie Dohody o stabilizácii a pridružení musí Bosna a Hercegovina splniť štyri kľúčové podmienky, ktoré Európska únia stanovila v októbri 2005: i) reforma polície; ii) plná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu; iii) reforma verejnoprávneho vysielania; a vi) reforma verejnej správy.  Aktuálny vývoj Bosny a Hercegoviny neumožňuje uzatvorenie Dohody o stabilizácii a pridružení. Uzatvorenie tejto dohody je nevyhnutným predpokladom ďalšieho približovania Bosny a Hercegoviny k Európskej únii.

Veľká Británia nedávno podpísala s Tureckom dohodu známu ako „Strategické partnerstvo Turecka a Veľkej Británie na roky 2007/2008“, ktorá je svojou povahou jasne dvojznačná, keďže sa neustále odvoláva na ustanovenia a princípy uznávajúce okupáciu 37 % Cyperskej republiky tureckou armádou ako fait accompli, čo je zrejmé porušenie Rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN 541/83 z 18. novembra 1983 a 550/84 z 11. mája 1984, ktoré odsudzujú „Severocyperskú tureckú republiku“ ako protiprávnu a odštiepeneckú a vyzývajú všetky vlády, aby odmietli uznať iný cyperský štát ako Cyperskú republiku. Zároveň sa v správach uvádza, že táto dohoda v podstate obetuje záujmy Cypru v prospech tureckých záujmov a Veľká Británia ju uzatvorila výmenou za to, že sa Turecko zdrží prenikania do Iraku.

Aké zastáva Komisia stanovisko v tejto veci a vo veci dohody? Považuje dohodu za porušenie medzinárodného práva a práva Spoločenstva, ktorá vytvára problémy medzi členskými štátmi EÚ?

V prvom rade by sa Komisia rada odvolala na všeobecne známe a dlhodobé stanovisko Európskej únie, ktorá uznáva iba Cyperskú republiku ako predmet medzinárodného práva. Samozvanú Severocyperskú tureckú republiku neuznáva ani Európska únia, ani žiaden jej členský štát.

Komisia nemôže zasahovať alebo komentovať dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami, pokiaľ nie sú v rozpore s acquis communautaire.

Komisia je presvedčená, že z týchto problémov opätovne vyplýva naliehavá potreba úplne vyriešiť cyperskú otázku. Komisia znovu vyzýva všetky zainteresované strany, aby obnovili proces, ktorý by urýchlene vyústil do rokovaní o komplexnom vyriešení cyperskej otázky pod záštitou OSN.

Počas rozširovania EÚ európski politici často zlyhali v náležitom informovaní európskej verejnosti o historickom význame pristúpenia k EÚ a o potenciáli, ktorý so sebou prináša. Po rozšírení o krajiny východnej Európy sa verejné diskusie namiesto toho sústreďovali na varovania o tom, že trhy práce prevalcujú imigrujúci pracovníci z nových členských krajín. Pokiaľ ide o vyhliadky krajín západného Balkánu na členstvo v EÚ, ciele európskeho rozširovania neboli verejnosti nikdy vysvetlené, čoho výsledkom je zarážajúca nevedomosť o týchto otázkach a drastická strata podpory pre politiku rozšírenia EÚ. Aké kroky plánuje Komisia podniknúť na nápravu nedostatočnej informovanosti?

Komisia ľutuje negatívny postoj súvisiaci s politikou rozšírenia EÚ, ktorý, zdá sa, prevláda v mnohých členských štátoch.

Komisia opakovane zdôrazňuje dôležitosť lepšej komunikácie a potrebu odlíšiť mýty od faktov. Je nevyhnutné zvýšiť informovanosť o výzvach ako aj výhodách, ktoré prináša politika rozšírenia.

Samotná Komisia však nemôže zmeniť vnímanie verejnosti, na tom sa podieľajú všetky inštitúcie Európskej únie. Členské štáty musia v tomto smere urobiť oveľa viac na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Komisia je samozrejme pripravená podporiť toto úsilie poskytnutím faktických informácií a vytvorením synergií s inštitúciami EÚ a so zainteresovanými členskými štátmi. V tomto ohľade vyvinula činnosť, ktorú možno ilustrovať týmito príkladmi:

Pri príležitosti 3. výročia rozšírenia z roku 2004 boli na mnohých konkrétnych internetových stránkach uverejnené príklady pozitívneho vplyvu posledného rozšírenia.

Brožúra o politike rozšírenia EÚ určená pre verejnosť vyjde čoskoro vo všetkých úradných jazykoch.

Organizovanie množstva akcií, ktoré zahŕňajú predovšetkým mladých ľudí.

Pokiaľ ide o problematiku voľného pohybu pracovníkov z nových do starých členských štátov (výslovne riešené v otázke), Komisia vydala správu o tejto problematike.

Rozšírenie viedlo k postupnej implementácii voľného pohybu pracovníkov v rámci EÚ. Členské štáty, ktoré svoj pracovný trh ihneď otvorili pre nové štáty, profitovali rôznymi spôsobmi: prisťahovalci pomohli zaplniť voľné pracovné miesta a zamestnanie sa presunulo zo šedého do bieleho sektora. Na základe týchto pozitívnych skúseností sa množstvo členských štátov prikláňa k úplne voľnému pohybu pracovníkov. Strach z prílivovej vlny prisťahovalcov z nových členských štátov, ktorá by vážne narušila pracovné trhy starých členských štátov, sa ukázal neopodstatnený.

V roku 2008 budú pokračovať projekty informujúce o vplyve rozšírenia a doplnia ich komunikačné aktivity, ktorých cieľom je poskytnúť platformu pre vytvorenie siete medzi občianskymi spoločnosťami členských štátov a kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami.

Rast podpory verejnosti v súvislosti s budúcim rozšírením o krajiny juhovýchodnej Európy bude vyžadovať spojené úsilie. Podľa názoru Komisie bude potrebné predovšetkým poskytovať konkrétne informácie o značných výhodách 5. rozšírenia.

Komisia vyzýva všetkých aktérov, aby pomohli pri poskytovaní informácií a podpore úsilia na lepšiu komunikáciu, a tiež uvíta podporu poslancov Parlamentu.

Skupina expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá existuje od roku 2003, má dôležitú úlohu v rámci úsilia EÚ v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Komisia by mala momentálne vymenovať nových členov skupiny. Doteraz skupina od svojho vzniku pozostávala z tých istých členov. Aký má Komisia harmonogram pre vymenovanie nových členov a aký postup na to použije? Ako vie Komisia garantovať, že proces vymenovania je transparentný? Akým spôsobom sa budú vyberať národní experti a bude v skupine zastúpená každá krajina? Ostane poslanie skupiny rovnaké alebo sa pozmení? Ako zabezpečí Komisia, že mimovládne organizácie, napríklad organizácie žien, budú v skupine zastúpené?

Komisia zdieľa názor váženej pani poslankyne vzhľadom na význam úlohy Skupiny expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Od jej vymenovania poskytovala súčasná skupina expertov Komisii stanoviská a názory na mnohé dôležité témy. V roku 2004 vydala správu, ktorá stále predstavuje zdroj inšpirácií pre ďalšie aktivity.

Komisia momentálne menuje novú skupinu expertov, pričom berie do úvahy potrebné zmeny, ktoré vyplývajú z rozšírenia a potreby zabezpečiť špecifickú expertízu predovšetkým v oblasti pracovného zneužívania. 17. októbra 2007 prijala Komisia rozhodnutie o vytvorení novej Skupiny expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi⁽¹⁾.

Skupina expertov bude zložená z 21 členov, z ktorých až 11 členov bude zo správnych orgánov členských štátov, 5 členov z medzivládnych, medzinárodných a mimovládnych organizácií, 4 členovia zo združení sociálnych partnerov a zamestnávateľov, 1 člen z Europolu⁽²⁾, 2 členovia z univerzít alebo iných výskumných inštitúcií. Členov spomedzi správnych orgánov členských štátov vymenuje Komisia na návrh členského štátu. Ostatných vymenuje Komisia spomedzi tých, ktorí reagovali na výzvu na podanie žiadosti o členstvo.

Na zaistenie transparentnosti sa výzva na predkladanie žiadostí zverejní v Úradnom vestníku a na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť.

21. júna 2007 prijal Európsky parlament rezolúciu P6_TA(2007)0283 o kriminalite mládeže, v ktorej sa vyzýva na vytvorenie jednotnej stratégie na úrovni Spoločenstva.

Zapracovanie opatrení na boj proti kriminalite mládeže a na vytvorenie siete medzi kompetentnými orgánmi do programov Spoločenstva všeobecnejšieho charakteru, ako je program Daphne II a program na prevenciu a boj so zločinom, je iba dočasným riešením. Praktické kroky zaoberajúce sa znepokojivým nárastom kriminality mládeže v celej EÚ si vyžadujú programy Spoločenstva, ktoré sa osobitne zameriavajú na kriminalitu mládeže.

Zamýšľa Komisia pripraviť európsku stratégiu na boj s kriminalitou mládeže?

Plánuje konkrétne pripraviť štúdiu a vydať oznámenie týkajúce sa vypracovania rámcového programu Spoločenstva, ktorý by sa zameral na tri základné piliere prevencie, súdne a mimosúdne kroky a sociálnu reintegráciu páchateľov, ako to navrhuje rezolúcia Parlamentu?

Aké sú postoje Komisie týkajúce sa tendencie v určitých členských štátoch uchyľovať sa k trestu odňatia slobody než k alternatívnym trestom výchovného charakteru a do akej miery považuje za rozumné propagovať spoločné minimálne európske normy a usmernenia v otázkach kriminality mládeže?

Komisia vzala do úvahy odporúčania v rezolúcii, ktorú Parlament prijal 21. júna 2007 na základe správy váženej pani poslankyne o kriminalite mládeže.

Niet pochýb o tom, že všetky zainteresované strany, najmä občianska spoločnosť a miestne a vnútroštátne orgány, musia zosilniť svoje snahy v prevencii a boji s príčinami, ktoré vydávajú mladých ľudí na cestu kriminality a znižovať dôsledky ich sociálneho odsúvania.

Komisia plne podporuje viacrozmerný prístup k prevencii a potláčaniu kriminality mládeže. Je nevyhnutné posilniť spoluprácu medzi všetkými verejnými a súkromnými orgánmi, ktoré zodpovedajú za oblasť vzdelávania, výchovy, zamestnania a sociálnej integrácie, so zameraním predovšetkým na preventívne opatrenia. Základným kameňom aktivít Európskej únie by malo byť napomáhať výmenu informácií a overených postupov, ktoré by mohli viesť k rozvoju intervenčných modelov a minimálnych usmernení.

Komisia naďalej podporuje spoluprácu medzi rôznymi miestnymi a vnútroštátnymi orgánmi prostredníctvom finančných nástrojov s rôznymi inými cieľmi. Vzhľadom na prierezový charakter príčin kriminality mládeže a ich odstraňovanie, vypracovanie jedného finančného programu pomoci sa nejaví ako vhodné riešenie. Rôznorodosť prístupov verejnosti, ktoré môžu predchádzať desocializácii a marginalizácii mladých, si vyžadujú rozdielne typy finančnej podpory zo strany Spoločenstva.

Momentálne sa pracuje na rozsiahlej štúdii o kriminalite mladistvých a zhromažďujú sa štatistické údaje z kriminálnej súdnej praxe na základe spoľahlivých a porovnateľných indikátorov. Európska sieť na prevenciu kriminality (ECPN) je cenným konzultačným a koordinačným nástrojom pre budúce aktivity.

Mohla by Komisia urobiť vyhlásenie, v ktorom by informovala o pokroku dosiahnutom v boji proti dovozu drog pozdĺž západného pobrežia Európy v rámci programu známeho ako Námorné centrum operácií a analýz (MAOC)?

Námorné centrum operácií a analýz – narkotiká (MAOC-N) je medzivládna, vojensky podporovaná iniciatíva na presadenie práva, vytvorená siedmimi členskými štátmi EÚ (Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Taliansko, Írsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo) zameraná na riešenie problematiky obchodovania s drogami, konkrétne kokaín pašovaný do Európy letecky a po mori z krajín Latinskej Ameriky cez pobrežie západnej Afriky. Národné centrum operácií a analýz pre narkotiká so sídlom v Lisabone, Portugalsko, bolo vybrané ako miesto vhodné na koordináciu operácií boja proti narkotikám pre operačnú oblasť zameranú hlavne na Atlantický oceán s možnosťou jej rozšírenia na západnú oblasť Stredozemného mora.

Námorné centrum operácií a analýz pre narkotiká pôsobí de facto od 1. apríla 2007 a na základe dohody, ktorá od 30. septembra 2007 podlieha procesu ratifikácie. Od apríla 2007 prostredníctvom výmeny taktických informácií medzi zmluvnými stranami úspešne koordinovalo 27 operácií a zadržalo celkom 16 638 kg nelegálnych drog, z toho 13 038 kg zadržali partnerské krajiny a 3 600 kg bolo zničených pri operačných činnostiach .

Mohla by Komisia urobiť vyhlásenie, v ktorom by informovala o súčasnom stave užívania kokaínu v rámci Európskej únie, a uviedla, aké koordinované programy sa zavádzajú na úrovni EÚ na boj proti zneužívaniu kokaínu v rámci Európskej únie?

Z výročnej správy o situácii drogovej problematiky v Európskej únii za rok 2006, ktorú zverejnilo Európske stredisko pre monitorovanie drog a drogovej závislosti (EMCDDA) vyplýva, že kokaín nahradil syntetické drogy (extázu/amfetamíny) a stal sa druhou najčastejšie užívanou nezákonnou drogou po marihuane. Je to možné vysvetliť určitou stabilizáciou v znižovaní užívania syntetickej drogy vo väčšine krajín EÚ a v niektorých krajinách nárastom užívania kokaínu . Medzi jednotlivými členskými štátmi existujú značné rozdiely v užívaní kokaínu a vo väčšine členských štátov zostáva na nízkej úrovni.

Všetky členské štáty EÚ pravidelne vykonávajú výskum a zber údajov o výskyte a šírení užívania kokaínu Tieto údaje sa zbierajú v súlade so spoľahlivými a normalizovanými metodológiami monitorovania a spracúvajú sa, analyzujú a ďalej spracúvajú v EMCDDA tak, aby sa získal obraz o celej EÚ.

Akčný plán EÚ na roky 2005 – 2008 pre oblasť drog podporuje výmenu osvedčených postupov a zdokonalenie znalostnej infraštruktúry EÚ v oblasti prevencie. Vo väčšine členských štátov prebiehajú univerzálne preventívne programy, ktoré kombinujú informovanie, vzdelávanie a komunikáciu a sú zamerané na širokú verejnosť, ale tiež selektívne programy, ktoré sa zameriavajú na špecifické cieľové skupiny (t.j. ohrozenú mládež, rekreačné strediská atď.). Spoluprácu na úrovni EÚ podporuje Akčný program Spoločenstva pre verejné zdravie a – od roku 2007 – Program protidrogovej prevencie a informovanosti.

Ministri vnútra krajín EÚ na svojom zasadnutí začiatkom októbra v Lisabone rozhodli navrhnúť zrušenie kontrol ľudí a automobilov na vnútorných hraniciach EÚ od 21. – 22. decembra 2007. Zároveň sa v médiách objavili správy o neoficiálnom oznámení EÚ, ktoré oznamovalo novým krajinám EÚ slabú kontrolu štátnych hraníc s krajinami susediacimi s EÚ.

Aké je stanovisko Komisie k nedostatočnej kontrole štátnych hraníc niektorých krajín EÚ so susednými štátmi Ruskom, Ukrajinou, Bieloruskom, Srbskom a Chorvátskom?

Proces schengenského hodnotenia v Českej republike, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Malte, Poľsku, Maďarsku, Slovensku a Slovinsku sa úspešne zavŕšil pred zrušením kontrol na vnútorných hraniciach. Napriek tomu, že na hodnotiacich návštevách sa zúčastňujú odborníci Komisie, treba zdôrazniť, že za realizáciu tohto hodnotiaceho procesu zodpovedá Rada.

Hodnotiaci proces stavu príprav príslušných členských štátov sa začal v roku 2006. Odvtedy sa uskutočnilo mnoho návštev na overenie správneho uplatňovania schengenského acquis na vonkajších hraniciach (ale aj na konzulátoch, policajných staniciach a v orgánoch na ochranu údajov) príslušných členských štátov.

Výsledkom tohto dva roky trvajúceho hodnotiaceho procesu a overovania je, že príslušné členské štáty preukázali dostatočnú pripravenosť na úplné uplatňovanie schengenského acquis. Nezostávajú žiadne prekážky ani problémy súvisiace s kontrolou štátnych hraníc s Ruskom, Ukrajinou, Bieloruskom, Srbskom a Chorvátskom.

Návrh rozhodnutia Rady je konzultovaný s Parlamentom, ktorý potvrdzuje toto kladné hodnotenie a stanovuje dátum zrušenia hraničných kontrol na hraniciach s týmito členskými štátmi a medzi nimi.

Záverečný návrh rámcového rozhodnutia ministrov vnútra a spravodlivosti EÚ právne schvaľuje novú éru „biometrického“ monitorovania viery a presvedčenia jednotlivcov. Ide o zvýšenú imunitu pre tajné služby a na preventívnej báze tiež o uľahčenie rozsiahlejšieho spracovania a výmeny citlivých osobných údajov so zainteresovanými tretími krajinami, či sú to vlády, medzinárodné organizácie alebo súkromné subjekty, spolu s výmenou informácií o podozrivých z dôvodu prevencie, vyšetrovania alebo potrestania trestných činov. Tieto informácie sa týkajú nielen politickej činnosti a činnosti odborových zväzov, ale zahŕňajú tiež osobné údaje o zdravotnom stave, náboženskom a filozofickom presvedčení a etnickej príslušnosti z údajného dôvodu zabránenia potenciálnej hrozbe pre verejnú bezpečnosť v rámci členských štátov, no tiež z vedeckých a štatistických dôvodov.

Aký zastáva Komisia názor na toto rozhodnutie, ktoré porušuje ochranu osobných údajov a demokratické práva?

Návrh komisie pre rámcové rozhodnutie Rady o ochrane osobných údajov, spracovávaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, nebol doposiaľ Radou prijatý.

Návrh rámcového rozhodnutia Rady neupravuje biometrické monitorovanie viery a presvedčenia jednotlivcov. Článok 7 návrhu rámcového rozhodnutia Rady upravuje spracovávanie osobitných kategórií údajov: citlivé osobné údaje. Osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových zväzoch, ako aj údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života, sa považujú za osobitnú kategóriu údajov. Spracovávanie osobitných kategórií údajov je povolené len v prípadoch, keď je to absolútne nevyhnutné, a vtedy, keď domáce právo poskytuje primerané záruky. Komisia zastáva názor, že táto skutočnosť neprispieva k rozsiahlejšiemu spracovávaniu a výmene citlivých osobných údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov dal najavo, že je spokojný so súčasným znením článku 7.

Návrh rámcového rozhodnutia Rady poskytuje jasný súbor pravidiel pre spracovávanie osobných údajov medzi členskými štátmi. Okrem toho jasne upravuje prevod alebo sprístupnenie osobných údajov, ktoré boli prijaté od iného členského štátu, tretiemu štátu alebo medzinárodnému orgánu. Nakoniec, rámcové rozhodnutie upravuje prenos osobných údajov, ktoré boli sprístupnené alebo získané od príslušného orgánu iného členského štátu, súkromným subjektom v členských štátoch.

Návrh rámcového rozhodnutia Rady nepovoľuje žiadnej zo zainteresovaných strán ďalšie spracovávanie osobných údajov. Dôvody, kvôli ktorým sa povoľuje ďalšie spracovávanie osobných údajov na účely prevencie, vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania trestných činov alebo vykonávania trestných sankcií, sú podrobne popísané v rámcovom rozhodnutí. V súvislosti s odvrátením potenciálneho ohrozenia verejnej bezpečnosti, povoľuje návrh rámcového rozhodnutia Rady v záujme prevencie pred bezprostredným a závažným ohrozením verejnej bezpečnosti ďalšie spracovávanie osobných údajov len do takej miery, v akej je to zlučiteľné s účelom, na ktorý boli dané údaje zhromaždené. Príslušné úrady sú oprávnené spracúvať tieto údaje len v súlade s platnými právnymi predpismi a spracovanie je primerané a nevyhnutné na daný účel. Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov na vedecké alebo štatistické účely, návrh rámcového rozhodnutia Rady stanovuje, že príslušné úrady smú ďalej spracúvať doručené údaje na historické, štatistické alebo vedecké účely za predpokladu, že členské štáty poskytli v tomto smere primerané záruky, ako napríklad, že údaje sú anonymné.

Z toho vyplýva záver, že Komisia sa nedomnieva, že návrh rámcového rozhodnutia Rady porušuje ochranu osobných údajov alebo demokratické práva. Keďže rámcové rozhodnutie poskytuje len minimálny súbor požiadaviek na ochranu osobných údajov, Komisia zastáva názor, že je potrebné zhodnotiť národné opatrenia, ktoré boli prijaté na zabezpečenie plného súladu s rámcovým rozhodnutím, tak, ako sa to predpokladá v článku 27 návrhu rámcového rozhodnutia Rady, aby sa preskúmalo, či sa úroveň ochrany údajov nemôže zvýšiť.

Európske spoločenstvo sa nedávno zapojilo do Haagskej konferencie o medzinárodnom súkromnom práve. Na to, aby členské štáty mohli pristúpiť k množstvu medzinárodných občiansko-právnych ustanovení, potrebujú autorizáciu Spoločenstva. Európska komisia predložila Rade na podpísanie alebo ratifikáciu množstvo návrhov. V prípade niektorých dohovorov sa rozhodnutia prijímajú niekoľko rokov. Niektoré dohovory sú vykonateľné výlučne medzi tými členskými štátmi, ktorým sa ich podarilo ratifikovať pred ich pristúpením do Únie.

Považuje snáď Komisia za politicky prospešné odopierať európskym občanom výhody moderných dohovorov, často dohodnutých na základe žiadosti členských štátov ako aj Komisie a za ich aktívnej účasti, vzďaľovať Európu od globálnych nástrojov spolupráce a odďaľovať takéto kroky na neurčito? Považuje Komisia pristúpenie Spoločenstva k Haagskej konferencii za zlučiteľné s praktickým zastavením prístupu k nástrojom vytvoreným jej členmi? Domnieva sa snáď Komisia, že EÚ môže byť pri medzinárodných rokovaniach z pohľadu ostatných partnerov vnímaná ako spoľahlivý partner, ak nie je schopná v priebehu niekoľkých rokov rozhodnúť o svojom postupe? Plánuje Komisia prijať nejaké kroky, aby sa tento problém vyriešil?

Komisia rozumie otázke váženej poslankyne tak, že sa vzťahuje na medzinárodné dohovory, ktorých ratifikácia stále prebieha z dôvodov súvisiacich so sporom medzi Spojeným kráľovstvom a Španielskom v otázke Gibraltáru, a netýka sa pristúpenia k Haagskemu dohovoru o rozhodnom práve pre určité práva k cenným papierom držaným sprostredkovateľom, kde je Rada v otázke potreby ratifikácie značne rozdelená, keďže samotný Parlament vo svojom uznesení prijatom dňa 14. decembra 2006 naliehavo vyzýval Radu, aby nepodpisovala daný dohovor, pokiaľ súhrnná dopadová štúdia nepotvrdí, že takéto pristúpenie nevytvorí deformácie vo vnútornom trhu vo finančných službách.

Ako už bolo popísané v odpovedi na písomnú otázku E-2576/07, Komisia plne zdieľa obavy, že rozdiely medzi Španielskom a Spojeným kráľovstvom v otázke Gibraltáru v súčasnosti blokujú prístup Spoločenstva k niekoľkým dôležitým dohovorom, a to konkrétne:

- Haagsky dohovor z roku 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haagsky dohovor o ochrane detí);

- Kapský dohovor Unidroit z roku 2001 o medzinárodných zaisťovacích právach na mobilné zariadenia a jeho protokol o skutočnostiach špecifických pre letecké vybavenie;

- Protokol Medzinárodnej námornej organizácie z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori;

- Protokol Organizácie spojených národov z roku 2003 o občianskej zodpovednosti za škodu a náhrade za škody spôsobené cezhraničnými účinkami priemyselných havárií na cezhraničné vody;

- Dohovor Rady Európy o kontakte s deťmi.

Keďže tieto dohovory úplne alebo čiastočne spadajú do výlučnej právomoci Spoločenstva, členské štáty ich nesmú bez oprávnenia od Spoločenstva ratifikovať. V dôsledku toho bilaterálny problém medzi Španielskom a Spojeným kráľovstvom v otázke Gibraltáru skutočne bráni všetkým ostatným členským štátom v ratifikácii daných dohovorov.

Z vyššie uvedeného zoznamu je zrejmé, že tento problém sa nevzťahuje len na dohovory prijaté v rámci Haagskej konferencie o medzinárodnom súkromnom práve, ale taktiež na iné medzinárodné organizácie, ako sú UNIDROIT a Rada Európy.

Komisia už vyvinula značné úsilie na nápravu uvedenej situácie. Konkrétne, v prípade Haagskeho dohovoru o ochrane detí, zaslala Komisia od roku 2005 dotyčným členským štátom niekoľkokrát písomné výzvy, v ktorých ich naliehavo vyzýva na odblokovanie situácie, ktorá sa stáva čoraz menej prijateľnou pre ostatné členské štáty, ktoré majú veľký záujem o ratifikáciu tohto cenného dohovoru. Daná otázka bola položená na niekoľkých Radách SVV⁽¹⁾ priamo dotyčným ministrom.

Komisia bola uistená oboma dotyčnými členskými štátmi, že rokovania v tejto otázke stále prebiehajú, a že vyriešenie daného problému sa očakáva v blízkej budúcnosti.

V akej fáze sa nachádza implementácia nových fondov stanovených v rámci Rámcového programu solidarity a riadenia migračných tokov (Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, Európsky fond pre utečencov, Fond pre vonkajšie hranice a Európsky fond pre návrat)? Rozhodlo sa už o usmerneniach pre fondy sumách pridelených jednotlivým krajinám? Zapoja sa do plánovania a implementácie financovaných aktivít regionálne a miestne orgány a mimovládne organizácie a do akej miery?

Cieľom strategických usmernení je poskytnúť usmernenia na programovanie fondov EÚ v členských štátoch. V prípade Fondu pre vonkajšie hranice a Európskeho integračného fondu prijala Komisia v auguste 2007 strategické usmernenia⁽¹⁾. Prijatie strategického usmernenia na implementáciu Európskeho fondu pre návrat a Európskeho utečeneckého fondu sa očakáva v novembri 2007.

L'adoption des orientations stratégiques ne souffre pas d'un retard particulier. Les actes de base créant les Fonds n'ont été adoptés qu'au printemps 2007. Pour trois des Fonds, l'adoption de ces orientations se fait sur la base de la procédure de réglementation avec contrôle dont c'était d'ailleurs la première utilisation.

Pokiaľ ide o pridelenie prostriedkov členským štátom pre každý z príslušných štyroch fondov, Komisia v júli 2007 doručila členským štátom záverečné pridelenie prostriedkov na rozpočtový rok 2007 a predbežné pridelenie prostriedkov na rozpočtový rok 2008.

90 až 93 % zo súm fondov sa musí realizovať na základe zdieľaného hospodárenia. Preto je teraz na členských štátoch, aby rozhodli o zapojení regionálnych a miestnych orgánov, ako aj mimovládnych organizácií, do procesu vypracovania a realizácie svojich ročných a viacročných programov.

En effet, les décisions créant les Fonds prévoient explicitement que les Etats membres sont responsables de la sélection et la mise en œuvre des projets cofinancés, dans le respect des grands objectifs européens de programmation. C'est au niveau national et local que les besoins prioritaires spécifiques liés à la politique d'asile, d'intégration, de la gestion des retours et des frontières extérieures peuvent être le mieux défini.

Pokiaľ ide o podiely vo fondoch, ktoré má realizovať priamo Komisia vo forme „opatrení Spoločenstva“, výzvy na predkladanie návrhov sa budú uverejňovať pravidelne. Mimovládne organizácie a regionálne a miestne orgány môžu posielať žiadosti najmä smerom k Integračnému fondu, Európskemu utečeneckému fondu a Fondu pre návraty.

Mohla by Komisia načrtnúť, ako pokročili rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve so skupinou krajín AKT?

Narastajú obavy, a to najmä v niektorých afrických krajinách, že tieto nové dohody narušia proces udržateľného rozvoja, ktorý bol oporou všetkých predchádzajúcich obchodných dohôd. Navyše vzniká dojem, že z týchto dohôd bude na úkor svojich obchodných partnerov v krajinách AKT neúmerne ťažiť Európska únia. Domnieva sa Komisia, že je to z dlhodobého hľadiska v záujme Európskej únie?

Je pravdepodobné, že nové dohody o hospodárskom partnerstve so skupinou krajín AKT nadobudnú platnosť 1. januára 2008, tak ako sa plánovalo? V prípade, že to tak nie je, zamýšľa Komisia zaviesť prechodné opatrenia až do obdobia, kým sa dospeje k dohode? Ak áno, o zavedení akého typu prechodných opatrení Komisia uvažuje?

Budúci mesiac uplynie konečný termín pre uzatvorenie dohôd o hospodárskom partnerstve, ktoré nahradia súčasný systém obchodných preferencií pre krajiny AKT na základe Dohody z Cotonou. Koncom tohto roka viedla občianska spoločnosť proti týmto dohodám silné kampane vychádzajúc z faktu, že o mnohých kľúčových aspektoch týchto dohôd sa riadne nerokovalo. V skutočnosti by uzatvorenie týchto dohôd prinútilo niektoré z najchudobnejších krajín sveta prijať hlbokú liberalizáciu svojich zraniteľných trhov. Ak chceme, aby boli tieto dohody spravodlivé, krajiny AKT budú potrebovať viac času na rokovanie. Zároveň im musíme ponechať pružnosť pri rozhodovaní, plánovaní a určení postupnosti svojich vlastných obchodných reforiem. Ak by sa dohody o hospodárskom partnerstve uzatvorili tento rok, mohlo by to znamenať kolaps vývozu z krajín AKT do Európskej únie. Krajiny AKT by si následne museli hľadať nové zdroje príjmov na financovanie svojich zdravotných a vzdelávacích systémov.

Aké plány má Komisia na ochranu krajín AKT v prípade, že sa dohody o hospodárskom partnerstve neuzatvoria do konca tohto roka?

Koncom budúceho mesiaca uplynie lehota na súčasné rokovania týkajúce sa dohôd o hospodárskom partnerstve, ktoré nahradia súčasný obchodný systém pre krajiny AKT na základe Dohody z Cotonou. Dôvodom pre kampane občianskej spoločnosti, zamerané proti uzatvoreniu týchto dohôd, je skutočnosť, že o kľúčových aspektoch týchto dohôd sa doposiaľ nediskutovalo dostatočne. Príliš rýchle uzatvorenie dohôd by mohlo spôsobiť, že už i tak krehké trhy niektorých z najchudobnejších národov sveta by mohli byť vystavené liberalizácii s výrazne nepriaznivým vplyvom na vývoz krajín AKT do Európskej únie a značnými následkami na financovanie svojho zdravotného a vzdelávacieho systému. Krajiny AKT preto potrebujú viac času na rokovania, zachovávajúc pružnosť pri plánovaní svojich vlastných obchodných reforiem. Je nevyhnutné, aby tieto rokovania zostali spravodlivé.

Čo navrhuje Komisia na ochranu dotknutých krajín v prípade, ak by nedošlo k uzatvoreniu dohôd o hospodárskom partnerstve ku koncu tohto roka?

Komisia vo svojom oznámení z 23. októbra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve (EPA) jasne hovorí, že ak nie sú dohody o hospodárskom partnerstve podpísané v dohodnutých termínoch regiónmi, s ktorými sa prerokovali, dohoda sa na podpis pripraví iba s niektorými z krajín. Doteraz však Komisia vždy zdôrazňovala, že tieto dohody sa majú prerokovať a uzatvoriť na regionálnej úrovni a zdôrazňovala, že podpísanie týchto dohôd má hodnotu, len ak sa uskutoční s vyhliadkou na regionálnu integráciu. Týmto konaním by bola Komisia zodpovedná za vážne rozpory, ktoré s určitosťou nastanú medzi krajinami z rovnakého regiónu, s ktorými sa zaobchádzalo rozdielne podľa toho, či dohody podpísali alebo nie, pričom by bol tento postup vlastne protichodný cieľu regionálnej integrácie.

Ako zamýšľa Komisia predchádzať tomu, aby tieto dohody priamo nepoškodzovali krajiny, ktoré ich nepodpíšu? Ako vysvetlí Komisia toto nové stanovisko vzhľadom na prioritu, ktorú vždy kládla na regionálnu integráciu ako argument v prospech podpísania dohôd o hospodárskom partnerstve?

Na základe Dohody z Cotonou a jej cieľa udržateľného rozvoja, regionálnej integrácie a širšej účasti krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (krajiny AKT) v mnohostrannom obchodnom systéme, vedie EÚ od roku 2002 rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve so skupinou štátov AKT a regiónmi AKT. Tieto rokovania sa v súčasnosti dostali do svojej záverečnej fázy pred konečným termínom konca roka 2007, kedy vyprší platnosť súčasných preferencií podľa Dohody z Cotonou a výnimky Svetovej obchodnej organizácie, ktorá ich chráni. Spoločné zhodnotenie rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve krajín AKT – EÚ z roku 2007 znovu potvrdilo záväzok strán splniť stanovenú lehotu.

Cieľom EÚ naďalej zostáva nahradenie súčasného obchodného režimu podľa Dohody z Cotonou úplnými a kompletnými dohodami o hospodárskom partnerstve, ktoré budú pokrývať problematiku týkajúcu sa obchodu s tovarom a službami, ďalej oblasti súvisiace s investovaním a obchodovaním, ktoré sú dôležité pre rozvoj krajín AKT, s úmyslom vytvoriť efektívne regionálne trhy a osobité vzťahy medzi týmito regiónmi a Európskou úniou. Postup pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve je zároveň nerovnomerný. V oblastiach, v ktorých nie je možné načas dokončiť dohody o hospodárskom partnerstve, musia strany podchytiť tie doposiaľ prerokované otázky v dohode, ktorých jadrom bude dohovor o dobrom prístupe na trh, a následne, začiatkom roka 2008, prejsť na dokončenie rokovaní v ostatných oblastiach. To umožní vyhnúť sa prerušeniu obchodovania bez ústupkov dotýkajúcich sa cieľa, ktorým je dojednanie kompletných dohôd o hospodárskom partnerstve, obsahujúcich úplný balíček trvalej udržateľnosti.

Podobne, keď chcú v rokovaniach pokračovať len určité krajiny regiónu, Komisia je pripravená vychádzať z tohto bodu s cieľom dosiahnuť dohody o prístupe na trh ako krok smerujúci k úplným dohodám o hospodárskom partnerstve. S cieľom zachovať priebeh pokračujúcich plánov regionálnej integrácie, budú všetky takéto dohody predstavovať odrazový mostík k úplnej dohode o hospodárskom partnerstve, otvorenej všetkým krajinám daného regiónu.

Komisia sa domnieva, že v súčasnosti nejestvuje žiadna alternatíva k tomuto pragmatickému prístupu, ktorý bol vymedzený v jej oznámení z 23. októbra 2007, a skôr než o ofenzívne záujmy Európskej únie bude pokračovať v snahe o naplnenie rozvojových cieľov.

Ako hodnotí Komisia doterajšiu účinnosť spojenia vytvoreného medzi internými a externými rozmermi bezpečnosti pri uplatňovaní Európskej bezpečnostnej stratégie? Aké inštitucionálne nedostatky bránia implementácii interných aspektov Európskej bezpečnostnej stratégie, ktoré sa zakladajú na niekoľkých inštitucionálnych pilieroch? Domnieva sa, že bezpečnostný režim, ktorý sa v otázkach európskej slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zakladá na bezpečnostnom režime prechádzajúcom niekoľkými piliermi, je inštitucionálne a operačne úplný?

Európska bezpečnostná stratégia hovorí, že: „Prostredie po studenej vojne je prostredím s neustále sa otvárajúcimi hranicami, s čím sú interné a externé aspekty bezpečnosti nerozlučne späté.“ Intervencia EÚ zahŕňa ako interné tak aj externé aspekty hrozieb identifikovaných v Európskej bezpečnostnej stratégii, predovšetkým v Európskej stratégii boja proti terorizmu z roku 2005 z interného hľadiska a v medzinárodnej spolupráci a podpore strategických partnerov v tretích krajinách. Pokiaľ ide o boj s organizovaným zločinom, Európska únia presadzuje ratifikáciu medzinárodných dohôd, ktoré tvoria referenčný rámec pre pomoc tretím krajinám. Europol predkladá výročné správy a štatistiky, ktoré pomáhajú zlepšovať informácie a poznatky o daných oblastiach.

Implementácia Európskej bezpečnostnej stratégie je účinnejšia, keď sa nástroje EÚ a Spoločenstva používajú na tie isté ciele. Komisia sa to snaží dosiahnuť tým, že berie tiež do úvahy externé aspekty internej politiky. Proces sa uľahčí po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti, ktorá odstráni súčasné rozdelenie medzi prvým a tretím pilierom, zavedie spolurozhodovací postup a posilní úlohu Parlamentu.

Aktivity v rámci CFSP⁽¹⁾ a ESDP⁽²⁾ budú naďalej zohľadňovať externé hrozby spolu s aktivitami Spoločenstva mimo EÚ a internými opatreniami v oblasti slobôd, spravodlivosti a bezpečnosti.

Všeobecne Komisia verí, že ciele jej internej a externej politiky sú viac ako kedykoľvek predtým prepojené, čo si vyžaduje obnovený pohľad na spôsob, akým sa plánujú, presadzujú a ochraňujú záujmy a hodnoty EÚ, ktoré samozrejme zahŕňajú bezpečnosť jej občanov.

Všetky naše nástroje sa spoločne používajú na riešenie výziev, ktoré zdôrazňuje Európska bezpečnostná stratégia: naša politika rozširovania, ktorá rozširuje mier, stabilitu, prosperitu, demokraciu a vládu práva v Európe, politika so susednými štátmi, ktorá sa zameriava na budovanie vzťahov založených na zdieľaných záujmoch a hodnotách so susednými krajinami, obchodná politika, politika rozvoja a humanitárnej pomoci, opatrenia na boj s klimatickými zmenami a energetickú bezpečnosť.

Prehodnotenie Európskej bezpečnostnej stratégie by malo brať do úvahy tieto nové globálne výzvy a zapracovať všetky odpovede na ne na európskej úrovni bez ohľadu na inštitucionálne záležitosti tak, ako vyhlásila Komisia vo svojom oznámení „Európa vo svete – niekoľko praktických návrhov na väčšiu spojitosť, efektívnosť a zviditeľnenie“⁽³⁾ z roku 2006.

Odvolávam sa na nedávne správy o opakovanej tragédii, ktorá sa stala v odevnom závode v Bangalore, kde indický robotník ochorel v práci, no musel hodiny čakať na povolenie odísť a neskôr v ten deň zomrel v nemocnici. Táto udalosť je podobná predchádzajúcemu prípadu, ktorý sa stal v rovnakom závode len pred troma mesiacmi. Dopočul som sa, že tehotná robotníčka bez pomoci porodila pred bránami závodu po tom, čo jej odmietli poskytnúť pomoc, keď začala rodiť počas smeny. Podľa mojich informácií dieťa umrelo.

Môže Komisia uviesť, či považuje zdravie a bezpečnosť pri práci za základné právo a vyjadriť sa, aké opatrenia prijíma pri rokovaniach a dohodách s tretími krajinami na zabezpečenie dobrého zdravia a bezpečnosti tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k opakovaniu týchto hrozných a najtragickejších udalostí?

Podpora zdravia a bezpečnosti pri práci na medzinárodnej úrovni je jedným z hlavných cieľov nedávno prijatej stratégie Komisie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci⁽¹⁾. Stratégia kladie dôraz na potrebu zlepšiť pracovné podmienky na celom svete. V tejto súvislosti má EÚ v úmysle podporovať prevenciu v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci prostredníctvom multilaterálnej spolupráce s príslušnými medzinárodnými organizáciami (MOP⁽²⁾, WHO⁽³⁾) a prostredníctvom bilaterálnych aktivít v rámci vzťahov Komisie s tretími krajinami, najmä s krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, ako napríklad India.

Na úrovni členských štátov existuje veľa problémov, ktoré sa týkajú správneho vykonávania existujúcich európskych smerníc o identifikácii zvierat z čeľade koňovitých (equidae). V niektorých prípadoch, na ktoré som bola upozornená, identifikačné doklady (pasy), vydané príslušným orgánom jedného členského štátu, nie sú uznané iným členským štátom. V iných prípadoch neboli pasy pri tranzite medzi členskými štátmi ani primerane skontrolované.

Mohla by sa Komisia vyjadriť k potrebe zlepšiť vykonávanie platných právnych predpisov a k tomu, ako by to bolo možné dosiahnuť?

V smernici Rady 90/426/EHS⁽¹⁾ sú stanovené pravidlá veterinárnych kontrol zvierat z čeľade koňovitých (equidae) pri ich preprave medzi členskými štátmi. Pri preprave takéhoto zvieraťa medzi členskými štátmi musí byť predložený nielen jeho identifikačný doklad (pas), ale aj oficiálne veterinárne overenie alebo certifikát, vydaný na mieste výjazdu. Avšak podľa článku 6 vyššie uvedenej smernice si určité členské štáty z týchto požiadaviek na certifikáciu udelili navzájom výnimky.

Rozhodnutím Komisie 93/623/EHS⁽²⁾ sa na dobu prepravy zaviedol pre registrované zvieratá z čeľade koňovitých (equidae) sprievodný identifikačný doklad (pas). Rozhodnutie Komisie 93/623/EHS bolo zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 2000/68/ES⁽³⁾, ktorým sa rozšírili ustanovenia platné pre identifikáciu zvierat z čeľade koňovitých (equidae) na plemenné a úžitkové zvieratá čeľade koňovitých (equidae).

Komisia pripravila návrh nariadenia, ktoré nahradí tieto dve rozhodnutia, aby sa tak zabezpečilo jednotné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva. Po prijatí bude toto nové a priamo uplatniteľné nariadenie Komisie priamo zamerané na rôzne zúčastnené strany, ktoré sú zodpovedné za identifikáciu zvierat čeľade koňovitých (equidae) a zabezpečí, že v rámci určitého časového obdobia po narodení alebo dovoze budú zvieratá z čeľade koňovitých (equidae) identifikované jedným celoživotným pasom, ktorý bude k zvieraťu pripojený pomocou elektronického transpondéra.

Podľa rezolúcie P6_TA (2007)0326, ktorú Európsky parlament prijal 10. júla 2007, sa Európsky parlament domnieva, že verejné vlastníctvo na trhoch s elektrickou energiou a plynom predstavuje jeden z hlavných zdrojov narušujúcich hospodársku súťaž v rámci EÚ a že oslabuje stimuly hospodárskej súťaže na iných trhoch v súvislosti s verejnými podnikmi, pretože väčšina z nich je vďaka svojmu postaveniu menej transparentná, poskytuje menej informácií pre potenciálnych investorov a je závislá od politických rozhodnutí prijatých vládami členských štátov.

Aké kroky plánuje Komisia podniknúť pre to, aby tento princíp zapracovala do svojej politiky v rámci limitov pre vlastníctvo podnikov v tomto sektore, ktoré stanovuje Zmluva o založení ES? Domnieva sa Komisia, že je možné dosiahnuť ďalší pokrok smerom k jednotnému energetickému trhu, keď sa v tomto sektore stále nachádzajú verejné oligarchie či monopoly podporované niektorými európskymi vládami?

Ako je uvedené v dôvodových správach návrhov Komisie o vnútornom trhu, ktoré boli prijaté 19. septembra 2007, balík, presnejšie návrh na efektívnejšie rozdelenie sa uplatňuje rovnako voči spoločnostiam vo verejnom aj súkromnom vlastníctve. To znamená, že bez ohľadu na ich verejný alebo súkromný charakter by nemohla žiadna osoba alebo skupina osôb, sama alebo spoločne, ovplyvňovať zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov prevádzkovateľov prenosovej/prepravnej sústavy alebo dodávateľských či výrobných/ťažobných spoločností. Tým sa zabezpečí, že tam, kde sú dodávateľské či výrobné činnosti vo verejnom vlastníctve, je stále zaručená nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy vo verejnom vlastníctve; avšak tieto návrhy nevyžadujú, aby štátne podniky odpredali svoje siete spoločnostiam v súkromnom vlastníctve. Napríklad, aby bola táto požiadavka splnená, môže každý verejný subjekt alebo štát previesť práva (ktoré zabezpečujú „vplyv“) na inú verejnú alebo súkromnú právnickú osobu.

Je dôležité, že vo všetkých prípadoch, kde dochádza k oddeleniu, musí daný členský štát preukázať, že v praxi sú výsledky naozaj efektívne, a že spoločnosti sú prevádzkované navzájom úplne nezávisle, poskytujúc tak skutočne rovnaké podmienky súťaže v celej EÚ. Okrem toho, návrhy Komisie zaväzujú členské štáty k tomu, aby zaručili nezávislosť regulačného orgánu tým, že zabezpečia, aby bol regulačný orgán právne odlišný subjekt a funkčne nezávislý od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného subjektu.

Tieto ustanovenia by mali zabezpečiť, aby mali všetky subjekty na trhu, bez ohľadu na vlastníctvo prevádzkovateľov prenosovej súpravy či dodávateľov, rovnaké podmienky súťaže a regulačné úrady by k nim mali pristupovať rovnako.

Podľa prieskumov, ktorých niektoré výsledky boli nedávno zverejnené, približne 433 leteckých spoločností a cestovných agentúr neposkytuje správne informácie o nízkonákladových ponukách (vrátane ich skutočných nákladov), takže občania, ktorí používajú internetové stránky, sú zavádzaní pokiaľ ide o ponúkanú cenu letenky. Ako ukazujú aktuálne informácie, polovica leteckých spoločností verejnosť zavádza: približne 217 leteckých spoločností zo 14 členských štátov a Nórska nerešpektuje pravidlá Spoločenstva vrátane povinnosti každej krajiny zabezpečiť, aby sa na internetových stránkach uvádzala skutočná cena letenky ako aj poplatkov (letiskové poplatky a pod.) v úradnom jazyku danej krajiny, nielen v angličtine, ako je tomu dnes.

Kedy plánuje Komisia zverejniť podrobné zistenia tohto výskumu? Ktoré letecké spoločnosti porušujú pravidlá Spoločenstva na ochranu spotrebiteľa? Aké opatrenia zamýšľa prijať? A napokon, plánuje ako jeden zo svojich najbližších cieľov pripraviť legislatívny návrh na ochranu spotrebiteľov pred podvodom, ktorý by zabezpečil, aby v takom prípade dostali kompenzáciu?

Sieť na presadzovanie spotrebiteľských práv – vytvorená nariadením o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa⁽¹⁾ ani nie pred rokom – vykonala na konci septembra 2007 svoj prvý spoločný rozpočtový dohľad nad trhom formou kontroly na internetových stránkach predávajúcich letenky. Je to nový a účinný nástroj na presadenie práva. V tomto prípade sa na výkone dohľadu zúčastnilo 15 členských štátov a Nórsko. Komisia má v úmysle stavať na tejto pilotnej akcii a opakovať ju na presadenie práva aj v budúcnosti.

Orgány kontrolovali internetové stránky z hľadiska ich súladu s európskymi a národnými zákonmi, pričom odhalili stránky, ktoré neboli plne v súlade s požiadavkami. V súčasnosti orgány tieto stránky ďalej preverujú a neskôr rozhodnú o potrebných opatreniach, ktoré bude potrebné prijať. Orgány zabezpečia, aby sa podnikli primerané opatrenia na presadenie práva v prípadoch, kde sa potvrdí porušenie zákona.

Komisia chápe záujem o rozsiahle informovanie o výsledkoch tejto akcie. Vzhľadom na to, že členské štáty zodpovedajú za prijatie opatrení na presadenie práva, záleží na diskusii s nimi, aké následné činnosti sa podniknú, najmä v súvislosti s podrobným zverejnením zistení.

Predbežné výsledky poukazujú na to, že zvýšené presadzovanie práva, založené na súčasných právnych predpisoch, môže ochrániť spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami. Úroveň ochrany sa ešte viac zvýši zavedením smernice o nekalých obchodných praktikách⁽²⁾. Komisia má preto v budúcnosti v úmysle v spolupráci so sieťou zameranou na presadenie a ochranu práv spotrebiteľa zintenzívniť presadzovanie právnych predpisov. Komisia by mala preskúmať možnosti súčasných nástrojov dosiahnuť svoj plný potenciál predtým, než by došlo k príprave návrhov akýchkoľvek nových právnych predpisov.

Komisia víta najmä súčasné rokovania o právnych predpisoch medzi Parlamentom a Radou o jej návrhu revidovať tretí balík leteckej dopravy⁽³⁾. Po prijatí tohto nového nariadenia sa zlepší prehľadnosť cien objasnením skutočnosti, že pod pojmom „konečná cena“ sa rozumie cena zahŕňajúca všetky príslušné cestovné náklady, dávky, prirážky, dane a poplatky, ktoré sú nevyhnutné a ktoré sú dopredu predvídateľné v čase zverejnenia. Budú pokryté všetky lety v rámci EÚ, a tiež lety všetkých spoločností, ktoré realizujú odlety z letísk v rámci EÚ.

V roku 2004 sa v Mexiku pánovi Ulisesovi Ruiz Ortizovi podarilo stať sa guvernérom štátu Oaxaca pomocou volebného podvodu. Pán Ruiz Ortiz nesie podľa informácií Amnesty International zodpovednosť za početné porušenia ľudských práv voči domorodej populácii, učiteľom štrajkujúcim kvôli potravinám a lepším pracovným podmienkam a komukoľvek, kto sa odváži odsúdiť páchanie represií.

Najvyšší súdny dvor v Mexiku rozhodol v júni 2007, že porušenia ľudských práv pod vládou Ruiz Ortiza je potrebné vyšetriť.

Ako zamýšľa Komisia uplatniť svoj vplyv a nástojiť na tom, aby sa porušenie ľudských práv vyšetrilo?

Keďže táto situácia pretrváva vyše tri roky a vzhľadom na to, že Dohoda o pristúpení medzi EÚ a Mexikom obsahuje klauzulu o rešpektovaní ľudských práv a vláde práva, zvažovala Komisia možnosť prehodnotiť samotnú dohodu?

Európska únia a Komisia nadovšetko venujú pozornosť vývoju situácie v štáte Oaxaca a podrobne sledujú vývoj udalostí. Komisia je preto pravidelne informovaná o udalostiach v štáte Oaxaca svojou delegáciou v krajine, organizáciami pôsobiacimi v občianskej spoločnosti a mexickými orgánmi.

Komisia zdôrazňuje otázku ľudských práv vždy, keď je na to príležitosť tak, ako od začiatku roku 2004 a počas posilňovania výmen informácií s Mexikom v rámci politického dialógu. Bude v tom, samozrejme pokračovať v rámci nastávajúcich kontaktov na najvyššej úrovni v rámci Globálnej dohody a naďalej bude venovať zvýšenú pozornosť situácii v štáte Oaxaca.

Súbežne s našimi rôznymi aktivitami v rámci dohody, delegácia EÚ v Mexiku pomáhala a sprevádzala Erika Manna, poslanca Európskeho parlamentu a predsedu delegácie Spoločného parlamentného výboru EÚ a Mexika počas parlamentnej misie v štáte Oaxaca v septembri 2006. Pán Mann sa vtedy okrem iného stretol s predstaviteľmi Ľudového zhromaždenia občanov štátu Oaxaca.

Komisia je tiež informovaná o správach a pozorovaniach rôznych národných a medzinárodných mimovládnych organizácií pre ľudské práva vrátane správ o konflikte v štáte Oaxaca. Komisia tiež organizuje stretnutia s týmito organizáciami, aby sa dozvedela o výsledkoch ich prieskumov a analýz situácie. Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sú členmi medziparlamentnej delegácie EÚ a Mexika sa na týchto stretnutiach podieľajú. Na stretnutí medziparlamentnej delegácie v Mexiku na konci februára 2007 zorganizovala delegácia Komisie v Mexiku stretnutie na tému ľudských práv, počas ktorej sa diskutovalo o probléme v štáte Oaxaca.

Nedávno si Rada EÚ vyžiadala informácie o situácii týkajúcej sa ľudských práv v štáte Oaxaca. Od 27. do 28. augusta 2007 sa preto vytvorila misia zástupcov veľvyslanectiev členských štátov a delegácie Komisie v Mexiku. Misia uskutočnila stretnutia s predsedom Štátnej komisie pre ľudské práva (CEDHO), mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv, predsedom Najvyššieho súdu, generálnym prokurátorom, vládnym tajomníkom a zástupcom tajomníka pre ľudské práva v štáte Oaxaca. Zástupca Úradu tajomníka pre verejnú bezpečnosť prehovoril na mesačnom zasadnutí politických poradcov v septembri 2007, na ktorom sa skúmala situácia v štáte Oaxaca.

Je potrebné zdôrazniť, že Komisia aktívne spolupracuje s Vysokým komisárom Organizácie Spojených národov v otázke ľudských práv v Mexiku. Zapojila sa do dvoch projektov na podporu ľudských práv, z ktorých jeden sa dotýka práve situácie domorodcov vo väzenskom systéme štátu Oaxaca. V tomto kontexte Komisia diskutuje o konfliktnej téme v štáte Oaxaca s Úradom Vysokého komisára a podieľa sa na spoločnej politike na obranu ľudských práv.

Môže sa Komisia vyjadriť k tomu, či požiadala, aby sa otázka neadekvátneho uplatňovania právnych predpisov EÚ členskými štátmi zaradila do programu zasadnutí Rady ministrov, ktoré sa majú uskutočniť počas portugalského predsedníctva?

Komisia zatiaľ nepožiadala, aby sa otázka neadekvátneho uplatňovania právnych predpisov EÚ členskými štátmi zaradila do programu zasadaní Rady ministrov, ktoré sa majú uskutočniť počas portugalského predsedníctva.

Je potrebné upozorniť, že Komisia nedávno prijala Oznámenie o uplatňovaní práva Spoločenstva⁽¹⁾, ktoré bolo predložené inštitúciám EÚ. Komisia aktívne pracuje na realizácií krokov ohlásených v oznámení. Komisia zvolala skupinu národných expertov, ktorí majú diskutovať o oznámení počas portugalského predsedníctva s možnosťou, že niektoré oblasti stanovené v oznámení sa dostanú do programu zasadnutí Rady v roku 2008.

Okrem toho sa môže uskutočniť všeobecná rozprava pri niektorom alebo viacerých zasadnutiach Rady pri iných príležitostiach, ako je prezentácia výročnej správy o realizácii programu alebo akčného plánu.

Pokiaľ ide predovšetkým o tabuľku výsledkov vnútorného trhu, Komisia predstavila svoju prvú správu za rok 2007 v júli 2007. Druhá správa sa predpokladá v decembri 2007 a mala by prispieť do rozpravy vzhľadom na ďalšie jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2008.

V oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti Komisia už od júna 2005 tiež predstavuje hodnotiacu tabuľku, ktorá v druhej časti hodnotí uplatňovanie právnych predpisov EÚ v tejto oblasti na národnej úrovni.

Vo vyhlásení gréckej vlády gréckemu parlamentu sa takmer nič nehovorí o osude spoločnosti Olympic Airways a vláda nespravila žiadne konkrétne záväzky ohľadom jej budúcnosti. Súčasná grécka vláda je pri moci už štyri roky a katastrofálna situácia, ktorú zdedila od hnutia Pasok a ktorá postihla jednu z najstarších a najbezpečnejších leteckých aerolínií sa naďalej zhoršuje.

Aké pokroky sa zaznamenali v diskusii medzi Komisiou a gréckou vládou ohľadom budúcnosti spoločnosti Olympic Airways?

Od roku 1994 prijala Komisia päť rozhodnutí o štátnej pomoci vo veci spoločnosti Olympic Airways. Prvé tri boli „podmienečnými“ rozhodnutiami, ktoré povoľovali pomoc pri reštrukturalizácii spoločnosti za určitých podmienok pred skončením 90-tych rokov minulého storočia.

Nanešťastie, tieto rozhodnutia sa nedodržali a reštrukturalizácia nepriniesla očakávané výsledky. Preto v decembri 2002 a neskôr v septembri 2005 musela Komisia prijať dve „negatívne“ rozhodnutia, v ktorých stojí, že Grécko poskytlo spoločnostiam Olympic Airways a Olympic Airlines protiprávnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Prvé z týchto rozhodnutí v jeho podstate potvrdil Európsky súd prvého stupňa, až na niekoľko menších aspektov. Je tiež potrebné spomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že Grécko neimplementovalo prvé rozhodnutie. Keďže rozhodnutie Súdneho dvora o tomto pochybení sa nerealizovalo, Komisia predniesla prípad v zmysle článku 228 Zmluvy o založení ES.

Tak, ako už niekoľko rokov, Európska komisia naďalej diskutuje s gréckymi orgánmi a snaží sa nájsť riešenie problémov súvisiacich s implementáciou rozhodnutí z rokov 2002 a 2005. Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby sa dodržiavalo právo EÚ, a to pokiaľ ide o implementáciu rozhodnutí z rokov 2002 a 2005 ako aj o iné opatrenia, ktoré by sa mohli týkať používania verejných prostriedkov v prospech spoločnosti Olympic Airways/Airlines.

Aké kroky podnikla Komisia na základe návrhov predložených Európskym parlamentom v iniciatívnej správe o dôsledkoch budúcich rozšírení na účinnosť kohéznej politiky (P6_TA(2007)0130)?

Aké závery z nej boli vyvodené?

Vypracovali sa konkrétne plány postupného modelu, ktorý správa žiadala a začala sa v jeho dôsledku reforma predvstupovej pomoci? Ak nie, aký je harmonogram Komisie pre tieto kroky?

Komisia plne zdieľa dva hlavné východiskové body správy: význam a úspech kohéznej politiky v potláčaní nerovností, čím prispieva k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti EÚ, a skutočnosť, že následkom nedávneho rozširovania sú takéto nerovnosti väčšie. Komisia si takisto veľmi dobre uvedomuje tlak, ktorý vyvíja globalizácia na európske hospodárstva, pokiaľ ide o relokácie, demografické zmeny, migračné toky a iné s tým súvisiace záležitosti. V reakcii na tieto výzvy bola vytvorená a zmodernizovaná kohézna politika na roky 2007 – 2013 s cieľom zosúladiť ju s lisabonským a göteborským programom.

Komisia takisto súhlasí s tým, že ak by Chorvátsko a krajiny západného Balkánu vstúpili do EÚ pred skončením tohto programového obdobia, mohli by sa prispôsobiť súčasnému rámcu kohéznej politiky bez závažných mimoriadnych zmien. Vážený poslanec by si mal všimnúť, že pravidlá oprávnenosti na roky 2007 – 2013 pre EÚ 27 boli stanovené v roku 2006, a že sa uplatňujú. Pokiaľ ide o Turecko, Komisia súhlasí, že je potrebné uskutočniť osobitné hodnotenie vplyvu v primeranom čase z hľadiska jeho pravdepodobného vplyvu na kohéznu politiku EÚ. Podľa rokovacieho rámca sa môžu prístupové rokovania s Tureckom uskutočniť až po ustanovení finančného rámca na obdobie od roku 2014 spolu s možnými následnými reformami.

Komisia preto vo vhodnej chvíli posúdi vplyv všetkých budúcich rozširovaní na kohéznu politiku EÚ a navrhne príslušné úpravy. Kým sa toto hodnotenie neuskutoční, Komisia sa nemôže vyjadrovať k odhadu s tým spojených nákladov.

Komisia zastáva názor, že dostatočný finančný prídel je dôležitým predpokladom na zaistenie úspešnej politiky v súlade s návrhmi Komisie týkajúcimi sa finančných výhľadov na roky 2007 – 2013 a je veľmi naklonená prijímaniu návrhov, ktorých cieľom je zvýšenie pákového efektu na kohéznu politiku v súčasných členských štátoch, ako napríklad zvýšenie účasti súkromného kapitálu alebo používanie inovatívnych finančných nástrojov okrem dotácií. V tejto chvíli sa však Komisia nemôže vyjadrovať k odhadom súm potrebných na akúkoľvek špecifickú politiku v budúcnosti.

V nasledujúcom období Európsky úrad pre chemikálie (European Chemicals Bureau) pripravuje vydanie novej klasifikácie chemických látok ATP 30. Vzhľadom na najnovšie výskumy prezentované Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (International Agency for Research on Cancer) patrí chemická látka formaldehyd (CAS number: 50-00-0) medzi karcinogény. Očakávam, že Komisia pri implementácii schválenej chemickej legislatívy REACH vynaloží maximálne úsilie na zaradenie formaldehydu do kategórie karcinogénnych látok.

Zaujímalo by ma, či Komisia spolupracuje s European Chemicals Bureau pri tvorbe novej klasifikácie chemických látok ATP 30 a či sa usiluje zaradiť formaldehyd medzi karcinogény a tým ochrániť občanov pred touto nebezpečnou látkou?

Formaldehyd sa zaraďuje medzi karcinogény kategórie 3 od roku 1996, keď bolo prijaté 22. prispôsobenie sa technickému pokroku⁽¹⁾ smernice 67/548/EHS⁽²⁾ o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných látok. Kategória 3 zahŕňa látky, ktoré v dôsledku svojich možných karcinogénnych účinkov vyvolávajú obavy, ale v súvislosti s ktorými dostupné informácie nie sú dostačujúce na uspokojivé posúdenie.

Francúzsko, berúc do úvahy nedávne rozhodnutie Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny, navrhuje zaradiť formaldehyd medzi karcinogény kategórie 1 . Kategória 1 zahŕňa látky známe ako karcinogénne pre človeka. V septembri 2004 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny dospela k záveru, že formaldehyd je pre ľudí karcinogénny a zaradila ho do svojej skupiny 1. Je to vyššia klasifikácia ako predchádzajúce hodnotenia, ktoré uskutočnila Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny.

Francúzsky návrh prerokoval v novembri 2005 Technický výbor pre klasifikáciu a označovanie podľa smernice 67/548/EHS⁽³⁾ o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných látok. Odporúčania, ktoré poskytol tento technický výbor, používa Komisia na vypracovanie návrhu na prispôsobenie sa technickému pokroku s cieľom aktualizovať zoznam látok v smernici o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných látok na základe komitológie. Tieto látky sú uvedené v prílohe 1.

Vzhľadom na prebiehajúci výskum o karcinogénnosti formaldehydu, najmä na aktualizáciu epidemiologickej štúdie Národného inštitútu Spojených štátov pre výskum rakoviny, sa však rozhodlo odložiť akékoľvek rozhodnutie na budúce stretnutie. Výsledky aktualizovanej štúdie Národného inštitútu Spojených štátov pre výskum rakoviny by mali byť dostupné v krátkom čase.

Z tohto dôvodu, keďže Technický výbor pre klasifikáciu a označovanie nedokončil svoju diskusiu o karcinogénnosti formaldehydu, nebolo možné zahrnúť ho ani do návrhu 30. prispôsobenia sa technickému pokroku, ktorý sa schvaľoval vo februári 2007, ani 31. prispôsobenia sa technickému pokroku, ktorý prejde komitologickým konaním do konca roka 2007.

Francúzsky návrh však bude znovu prediskutovaný v rámci legislatívneho rámca REACH⁽⁴⁾ Výborom pre hodnotenie rizík, ktorý by sa mal ustanoviť do júna 2008. Na základe odporúčania od Výboru pre hodnotenie rizík by potom Komisia mohla vypracovať nový návrh prispôsobenia sa technickému pokroku s cieľom upraviť súčasnú klasifikáciu formaldehydu, ak to bude potrebné.

Na internetových aukčných stránkach sa ponúkajú CD nosiče od európskych umelcov, ktoré boli zjavne vyrobené v Číne (nesú na sebe čínske znaky) a neomylne boli sfalšované. Napriek sľubom čínskych orgánov a údajnému sprísneniu zákonov, prísnejšie monitorovanie falšovania a pirátstva je stále zjavne viac teoretické ako praktické. Dôsledkom toho podľa zákazníckych služieb viac ako 70 % všetkých sfalšovaných produktov pochádza z Číny.

Najväčšou obeťou je audiovizuálny sektor. Na celej záležitosti je obzvlášť nepríjemné, že v Číne sa nefalšujú len veľké americké hviezdy, ale aj menej známi európski umelci. Prednesie Komisia opäť otázku pirátstva čínskym orgánom? Bude uvažovať o sankciách tak ako USA, ktoré napríklad vzniesli niekoľko sťažností na WTO?

Efektívna ochrana a presadzovanie práv duševného vlastníctva v Číne je prioritou EÚ. Komisia si je vedomá pirátstva, ku ktorému dochádza v audiovizuálnom sektore v Číne a pravidelne rieši túto záležitosť vo svojich bilaterálnych rozhovoroch o záležitostiach duševného vlastníctva s čínskymi orgánmi. Táto záležitosť bola napríklad na programe ostatnej pracovnej skupiny EÚ a Číny o duševnom vlastníctve, ktorá sa uskutočnila v Pekingu 27. septembra 2007. Čínske orgány vyvíjajú snahy o riešenie tejto otázky, ale tieto snahy nie sú dostatočné. Táto otázka bude aj na programe samitu EÚ a Číny, ktorý je naplánovaný na 28. novembra 2007 v Číne.

Komisia uprednostňuje na boj proti pirátstvu dialóg a spoluprácu s Čínou. Tento prístup v spolupráci priniesol obmedzené výsledky. Komisia objasnila Číne, že je potrebný výrazný pokrok. V tejto súvislosti bude samit EÚ a Číny rozhodujúci na posúdenie odhodlania Číny upokojiť obavy EÚ. Ak Čína bude naďalej venovať nedostatočnú pozornosť obavám EÚ, týkajúcim sa otázky duševného vlastníctva, Komisia zváži podanie sťažnosti Svetovej obchodnej organizácii.

Na základe skutočnosti, že približne tri milióny obyvateľov EÚ sa každoročne nakazia infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou, a že zhruba 50 000 ľudí následkom týchto infekcií aj zomrie, je jasné, že je potrebná neodkladná odpoveď. Môže Komisia uviesť, či plánovaná publikácia o odporúčaní týkajúcom sa  infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou môže byť presunutá z jesene 2008?

Ako uviedla vážená poslankyňa, infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou predstavujú závažný problém týkajúci sa ochorení a úmrtnosti v európskych spoločnostiach.

Komisia v súčasnosti zvažuje návrh odporúčania Rady o prevencii a kontrole infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou.

Tento návrh sa pripravuje za pomoci medzinárodnej skupiny odborníkov a zahŕňa pripomienky od:

dozorných orgánov siete Spoločenstva pre prenosné choroby a

tých, ktorí sa stali zúčastnenými stranami počas verejných diskusií od decembra 2005 do januára 2006.

Základnými odporúčaniami budú vytvorenie alebo posilnenie:

kontroly a preventívnych opatrení na podporu zabránenia šírenia infekcií,

prevencie infekcií a programov na kontrolu zdravotníckych zariadení,

systém dohľadu podľa všeobecne platných noriem

vzdelávanie, odborná príprava, výskum a výmena informácií.

V Legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2008 je tento návrh označený ako strategická iniciatíva, čo zdôrazňuje význam, ktorý Komisia tomuto návrhu prikladá.

Cieľom je zaradiť tento návrh do Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a ochranu spotrebiteľa počas predsedníctva Francúzska v roku 2008.

Kvôli času, potrebnému na prijatie kolégiom a na presun do Rady, nie je realistické, aby bol návrh presunutý do Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a ochranu spotrebiteľa o pol roka skôr počas predsedníctva Slovinska.

Komisia by však rada ubezpečila váženú poslankyňu, že je odhodlaná vyhnúť sa akémukoľvek zdržaniu tejto strategickej iniciatívy.

Povolí Komisia, aby bolo označenie Natura 2000 rozšírené tak, aby zahŕňalo aj miesta so starými stromami, ako sa to už deje v Škandinávii, preskúma druhy radené ku starým stromom a zahrnie najviac ohrozené stromy do smernice o biotopoch ?

Smernica 92/43/EHS z 21.mája 1992 o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín⁽¹⁾ (smernica o biotopoch) má za cieľ ochranu biologickej diverzity v rámci EÚ a najmä ochranu kľúčových druhov a biotopov v EÚ, ktoré sú uvedené v smernici. Smernica zahŕňa mnohé druhy lesných biotopov, ktoré konkrétne poukazujú na typické druhy stromov prítomné v EÚ, a pre ktoré sa vyžaduje označenie Natura 2000. Ochrana stromov je tiež dôležitá pre ďatle a chrobáky, ktorých zachovanie môže závisieť od zrelých a starých stromov. Preto môže sieť Natura 2000 zahŕňať staré stromy, ak prispievajú k cieľom ochrany týchto lokalít.

Napriek tomu, nikde sa nespomína zaradenie týchto lokalít do siete Natura 2000 výhradne na základe prítomnosti malého počtu veľmi starých stromov. Aj keď tieto stromy môžu byť veľmi dôležité z ekologického, kultúrneho alebo historického hľadiska, nie sú systematicky považované za kľúčový určujúci faktor celkovej biodiverzity. Preto Komisia neplánuje doplniť smernicu tak, aby zahŕňala prítomnosť starých stromov ako kritérium pre vyhlásenie osobitne chráneného územia. Členské štáty samozrejme môžu prijať vlastné opatrenia na ochranu týchto dôležitých prírodných pamiatok.

Ceny plynu a elektrickej energie naďalej nadmerne rastú, čiastočne kvôli nedostatku konkurencie, predovšetkým v Belgicku. Mohlo by to viesť národné regulačné úrady a národné orgány k stanoveniu cenových stropov, ktoré by aspoň istým spôsobom znížili ceny hradené konečným spotrebiteľom.

Súhlasí Komisia s tým, že cenové stropy (možno len dočasné) by boli prijateľným a účinným spôsobom, akým riešiť nedostatočnú konkurenciu na trhu s energiami v prospech užívateľov?

Právny rámec EÚ, najmä článok 3 ods.3 smernice o elektrine⁽¹⁾ a plyne⁽²⁾, umožňuje len obmedzenú reguláciu cien, a to konkrétne na zabezpečenie všeobecných záväzkov a záväzkov v súvislosti s verejnými službami, ako napríklad právo domácností a, ak členský štát uzná za vhodné, aj malých podnikov, na dodávku elektrinyurčitej kvality na svojom území za rozumné, ľahko a jasne porovnateľné a transparentné ceny. Takéto regulácie cien však nemôžu brániť otvoreniu trhu.⁽³⁾

Aby však mohli trhy fungovať, musia byť rozhodnutia týkajúce sa dodávok, produkcie a investovania založené na relevantných a pravdivých informáciách. Ceny sú najdôležitejšou časťou týchto informácií.

Cenové stropy, ktoré nekorešpondujú s legitímnym cieľom zabezpečenia všeobecnej služby, ako je uvedené v smerniciach, môžu predstavovať značné ohrozenie vývoja konkurenčných trhov s energiou. Ak sú cenové stropy nastavené príliš nízko, alebo ak sa náklady zvýšia a regulované ceny zostanú nezmenené, dodávatelia plynu a elektrickej energie sa ľahko môžu dostať do situácie, keď spotrebiteľské ceny nepokrývajú ich náklady. Príchod nových subjektov je dôležitý pre zvyšovanie konkurencie na trhoch, ktoré boli v minulosti monopolné, a tieto nové subjekty sú zvlášť zraniteľné, pretože sa pri získavaní elektriny a plynu musia spoliehať na veľkoobchodné trhy s energiou. Toto riziko nie je len teoretické. Vvyskytlo sa už v niekoľkých členských štátoch.

Preto Komisia musela podať niekoľko žalôb pre nesplnenie povinnosti proti členským štátom, ktoré zaviedli regulované ceny alebo cenové stropy, ktoré nekorešpondujú s legitímnym cieľom zabezpečenia všeobecnej služby. Komisia tiež musela začať konanie s využitím ďalších právnych nástrojov, vrátane pravidiel poskytovania štátnej pomoci.

Je potrebné dodať, že správne fungujúce trhy a cenové signály sú tiež podmienkou usmerňujúcou investičné rozhodnutia. Cenové stropy môžu urobiť trh neatraktívnym pre investovanie a spomaliť zvyšovanie kapacít, pretože súkromní poskytovatelia nie sú schopní pokryť svoje náklady, alebo aspoň zrealizovať návratnosť možnú na iných trhoch. Investície, ako napríklad na vytvorenie kapacít, sú však dôležité na zaistenie výmeny už existujúcich kapacít. Správne fungujúce trhy a cenové signály sú tak dôležité nielen pre realizáciu vnútorného trhu s energiou, ale sú rovnako dôležité pre dosiahnutie iných politických cieľov, hlavne zaistenie energetických zásob, dosiahnutie kjótskych cieľov, ako bolo dohodnuté počas jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2007, a cieľov týkajúcich sa úspory energie.⁽⁴⁾

Komisia sa preto domnieva, že by sme sa mali sústrediť na najdôležitejší problém, a to opatrenia na zlepšenie konkurenčných podmienok. Tretí liberalizačný balík, ktorý Komisia predstavila 19. septembra 2007, ako aj zlepšenie presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže ES odzrkadľujú vysokú prioritu, ktorú Komisia prikladá vytvoreniu naozaj konkurencieschopných trhov s energiou.

Skutočná alebo vymyslená európska legislatíva, ktorá zakazuje malovýrobu tradičných produktov, ako sú syry, klobásy a všetok olej, alebo ktorá uvaľuje povinný zákaz na drevené lyžice či stojany na soľ a korenie v reštauráciách, spôsobila značný rozruch a zmenila sa na jeden z najdôležitejších faktorov hlbokej nespokojnosti so skutočnosťou európskej integrácie.

Nemôže Komisia podniknúť kroky na to, aby sa jasne a jednoznačne rozlišovalo, čo predstavuje obsah európskeho práva a čo nie tak, aby ľudia na ulici pochopili, o čom skutočne európska legislatíva je a o čom nie je?

Komisia sa nazdáva, že pravidlá pre hygienu potravín v skutočnosti zavádzajú potrebnú pružnosť na zabezpečenie a podporu nepretržitej existencie rozmanitosti európskej produkcie potravín.

Komisia by navyše chcela zdôrazniť, že neexistuje žiaden európsky zákaz malovýroby tradičných potravín a pre reštaurácie neexistuje žiaden európsky zákaz používania drevených lyžíc ani stojančekov na fľaštičky s octom a olejom.

Nariadenie (EÚ) č. 852/2004 a nariadenie (EÚ) č. 853/2004 sú platné v oblasti hygieny potravín. Členské štáty však môžu zaviesť národné opatrenia s cieľom upraviť spracovávanie v podniku alebo podporiť výrobu potravín s tradičnými vlastnosťami, a navyše, používať tradičné metódy v ľubovoľnej fáze výroby, spracovania alebo distribúcie potravín.

Boli vypracované užitočné nástroje, ako sú návody Komisie na postup pri uplatňovaní hygienických nariadení a národné príručky osvedčených postupov, ktoré sú k dispozícii národným štátom a prevádzkovateľom potravinárskych prevádzok, aby im pomohli pochopiť európsku legislatívu v oblasti hygieny potravín.

Od roku 2008 bude Komisia organizovať školiace kurzy pre úradných kontrolórov v členských štátoch. Cieľom týchto kurzov bude tiež informovať kontrolórov o pružnosti, ktorú poskytuje legislatíva v oblasti hygieny potravín.

Môže Komisia naznačiť, aká fáza sa dosiahla pri projekte výstavby diaľnice „Via Baltica“ po zastavení prác na stavbe obchvatu okolo mesta Augustow, trasy, ktorá prechádza cez údolie Rospuda a chránenú oblasť Natura 2000?

Ako už bolo naznačené v odpovediach na predchádzajúce ústne otázky o projekte Via Baltica (H-0157/07, H-0158/07 a H-0202/07), v súlade s čl. 211 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, je úlohou Komisie zabezpečiť, aby sa použili ustanovenia Zmluvy a opatrenia prijaté inštitúciami na jej základe.

V súvislosti s obchvatom Augustowa, ktorý je súčasťou projektu Via Baltica, Komisia 21. marca 2007 rozhodla o predložení prípadu Súdnemu dvoru. Rozhodnutie Komisie z 21. marca 2007 umožnilo aj predbežné opatrenia na základe čl. 242 a 243 Zmluvy. Výstavba obchvatu Augustowa by viedla k zničeniu unikátneho ekosystému a likvidácii vzácnych mokradí v oblasti Rospuda. Projekt zasahuje do území osobitnej ochrany, ktoré boli ustanovené podľa smernice 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva33 („smernica o vtákoch“) a do lokalít, navrhovaných ako lokality európskeho významu podľa smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín34 („smernica o biotopoch“), ako aj lokality, v prípade ktorých je zámerom navrhnúť ich Komisii ako lokality európskeho významu.

Na základe oznámenia poľských úradov, že práce v údolí Rosunda sa majú začať 1. augusta 2007, bola Súdnemu dvoru 27. júla 2007 predložená žiadosť o predbežné opatrenie. Je potrebné poznamenať, že Poľsko neskôr Súdnemu dvoru potvrdilo, že práce v údolí Rosunda sa nezačnú, kým Súdny dvor nevynesie svoje rozhodnutie. Komisia pozorne sleduje situáciu týkajúcu sa realizácie projektu. Dostupné informácie ukazujú, že práce v údolí Rosunda sa nezačali.

Vzhľadom na nedávny vývoj po ukončení tzv. „Memoranda o porozumení“ o exporte určitého čínskeho textilu a odevov do krajín Európskej únie 31. decembra 2007 a nastolení totálnej liberalizácie obchodu s textíliami a oblečením, ako hodnotí Komisia dôsledky liberalizácie obchodu s textilom a odevmi na toto strategické odvetvie v Európskej únii a predovšetkým na hospodársku životaschopnosť dotknutých podnikov (a konkrétne malých a stredných podnikov) a na zamestnanosť?

Ako hodnotí Komisia dôsledky liberalizácie obchodu s textilom a odevmi na hlavných dovozcov a distribútorov, predovšetkým a pokiaľ ide o spotrebiteľov ohľadom exponenciálneho nárastu ich ziskovej marže uvalením nižších cien na výrobcov pri udržaní či zvýšení svojich marží?

Po vypršaní Dohody o textile a odevoch (ATC) v roku 2005, v rámci riešenia rastúcej úrovne dovozu textilu z Číny Šanghajské memorandum o porozumení stanovilo dodhodnuté úrovne dovozu z Číny do EÚ v desiatich kategóriách výrobkov. Dohodnuté úrovne platia pre dovoz pochádzajúci z Číny do 31. decembra 2007. Samotné memorandum o porozumení zostáva v platnosti do konca roku 2008.

Išlo o definitívnu dohodu s Čínou založenú na podmienkach jej vstupu do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá poskytla priemyslu EÚ dodatočný oddychový čas na adaptovanie sa na nové výzvy, ktoré Čína, ako popredný svetový hráč v textilnom sektore, predstavuje.

Komisia, plne si vedomá skutočnosti, že ďalšie krajiny uzavreli memorandá o porozumení s obmedzeniami dovozu, ktoré budú pokračovať do konca roku 2008, a že textilný sektor potrebuje hladký prechod k plnej liberalizácii v roku 2008, vedie rokovania s Čínou o najlepšom spôsobe, ako dosiahnuť takýto prechod. V tomto duchu sa Komisia a Čína rozhodli zaviesť spoločný mechanizmus monitorovania obchodu v ôsmich kategóriách textilných výrobkov pre rok 2008 (kategória 4 tričká, kategória 5 pulóvre, kategória 6 nohavice, kategória 7 blúzky, kategória 20 posteľná bielizeň, kategória 26 šaty, kategória 31 podprsenky a kategória 115 ľanová a ramiová priadza). Dohľad zahŕňa hospodársky významné a obzvlášť citlivé kategórie. Nie sú zahrnuté dve kategórie, v ktorých využitie dohodnutých úrovní bolo a zostáva najnižšie v období rokov 2005 až 2007.

Týmto spoločným dohľadom Čína de facto uznala, že spoločne s nami nesie zodpovednosť za zabezpečenie hladkého prechodu po skončení platnosti dohodnutých úrovní memoranda o porozumení na konci tohto roka.

Členské štáty, textilný priemysel a obchodný sektor túto dohodu privítali, lebo všetci sa zhodujú na tom, že opakovanie situácie z roku 2005 nie je v záujme nikoho.

Všeobecnejšie, aj keď sú obchodné otázky vzhľadom na liberalizáciu obchodu v textilnom a odevnom priemysle veľmi dôležité, čtento sektor v EÚ čelí štrukturálnym zmenám, ktoré presahujú obchodné otázky.

Proces štrukturálneho prispôsobovania sa v skutočnosti začal roky pred odbúravaním kvót. To jasnejšie ukázalo, že konkurenčné výhody textilného a odevného priemyslu EÚ ležia najmä v inovácii, výskume, kvalifikovanej pracovnej sile a v prístupe na trhy. Posilnenie uvedených konkurenčných predností v tomto priemyselnom sektore predstavuje významný príspevok k našej Lisabonskej stratégii.

Textilný a odevný priemysel si môže udržať svoje strategické postavenie v hospodárstve EÚ. Tento sektor môže v budúcnosti poskytovať síce menej, ale lepších pracovných miest. Preto sú potrebné iniciatívy v oblasti inovácie, výskumu a zručností, ako hlavné prostriedky na zvýšenie životaschopnosti spoločností v tomto sektore.

Po liberalizácii textilného sektora v roku 2005 Komisiu zaujímal vplyv liberalizácie na spotrebiteľské ceny a objednala si na túto tému štúdiu.

Zo štúdie jasne vyplynulo, že spotrebitelia mali v značnej miere prospech z postupnej liberalizácie obchodu s textilom. V rámci celej EÚ klesli ceny odevov o 16,2 % oproti celkovej cenovej hladine v období blížiaceho sa konca platnosti Dohody o textile a odevoch. Medzi postupnou liberalizáciou podľa tejto dohody a poklesom cien je priama súvislosť: V priemere 60 % poklesu dovozných cien sa dostalo k spotrebiteľom v podobe nižších cien. Keďže spotrebiteľská cena sa skladá zo vstupných cien a z cien dovezených výrobkov, pokles nie je stopercentný.

Štúdia tiež poskytla dôkazy o tom, že časť týchto výhod sa zachytila v distribučnom reťazci, čo poukazuje na problémy fungovania vnútorného trhu a konkurencie v sektore distribúcie. Niektoré členské štáty zažili veľký pokles spotrebiteľských cien (pokles 50 % u cien oblečenia v porovnaní s celkovou cenovou hladinou), zatiaľ čo v iných zostali ceny vo veľkej miere nezmenené. Tieto celkové rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti znižovania spotrebiteľských cien súvisia so štruktúrou národných sektorov služieb, predovšetkým sektora maloobchodu.

Štúdia je začiatkom procesu, ktorým Komisia posudzuje otázku, ako zabezpečiť spravodlivé rozdelenie prínosov otvárania trhu a je potrebné vidieť ju v širších súvislostiach našej stratégie globálnej Európy.

Komisia oznámila návrh systému obchodovania s emisiami po roku 2012. Diskutuje sa o kapacitách celej EÚ a o národných kapacitách, osvedčenia sa môžu prideľovať rozšírenými aukciami alebo pomocou referenčného porovnávania (benchmarkingu). Systém má potenciál výrazne ovplyvňovať využívanie palív v EÚ a v členských štátoch, bezpečnosť zásobovania EÚ energiou a možnosti investovania, najmä do efektívnejších uhoľných elektrární.

Akými prostriedkami má Komisia v úmysle zabezpečiť, aby boli rešpektované rozhodnutia členských štátov o štruktúre svojich zdrojov energie? Ako by mohol byť systém obchodovania s emisnými kvótami navrhnutý tak, aby prispieval k priebežnej modernizácii uhoľných elektrární, ako aj k výstavbe vysokoefektívnych elektrární, kým nebude na trhu technológia na zachytávanie a skladovanie CO2 po roku 2020?

Návrh Komisie na úpravu systému obchodovania s emisiami EÚ sa stále iba pripravuje. Na základe skúseností, získaných počas prvého obdobia obchodovania v rámci tohto systému, jedným z cieľov úpravy bude dosiahnuť ďalšiu harmonizáciu a zvýšenie predvídateľnosti, najmä čo sa týka prideľovania kvót zariadeniam, ktoré spadajú pod tento systém.

Štruktúra zdrojov energie zostáva na rozhodnutí členských štátov. Systém obchodovania EÚ s emisiami slúži iba ako nástroj na zabezpečenie toho, že cena uhlíka sa berie do úvahy pri investičných a výrobných rozhodnutiach. Systém tak stimuluje investície do moderných a efektívnejších elektrární, keďže takéto elektrárne budú mať buď zvyšné kvóty na predaj, alebo budú musieť kupovať menej kvót na pokrytie svojich emisií.

Rok 2008 bol vyhlásený za Rok medzikultúrneho dialógu a kultúrna rôznorodosť a vzájomná tolerancia patria medzi základné hodnoty EÚ. Zároveň sa v členských štátoch a v susedných krajinách objavujú správy o konkrétnych prípadoch nerešpektovania práv národných menšín a predovšetkým ich jazykových práv. Zjavným príkladom je situácia v rumunských komunitách a zanedbávanie ich jazykových práv v mnohých európskych krajinách, kde hrozí riziko úpadku a zabudnutia rumunčiny, oficiálneho jazyka EÚ.

Vzhľadom na pozornosť, ktorá sa od januára 2007 venuje viacjazyčnosti a vzhľadom na to, že rok 2008 bol vyhlásený za Rok medzikultúrneho dialógu, aké kroky zamýšľa Komisia podniknúť na podporu dialógu a kultúrnej rôznorodosti a na zlepšenie a konsolidáciu úrovne ochrany jazykových práv národnostných menšín vrátane rumunských komunít? Aké nástroje sa v tomto smere použijú, a to ako v rámci internej tak aj externej politiky Únie?

Komisia vo svojom oznámení s názvom Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť⁽¹⁾, ktoré prijala v roku 2005, opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať viacjazyčnosť, pričom zdôrazňuje, že rešpektovanie jazykovej rôznorodosti je v skutočnosti základnou hodnotou Európskej únie. Politika Komisie v oblasti viacjazyčnosti plne podporuje využívanie všetkých jazykov, ktoré majú rovnaké práva a hodnotu.

Akčný plán s názvom Podpora jazykového vzdelávania a jazykovej rozmanitosti (2004 – 2006) bol prvým súhrnným stanoviskom v rámci politiky viacjazyčnosti a určil opatrenia na dosiahnutie ďalšieho pokroku v tejto oblasti na úrovni EÚ. Tieto opatrenia sa týkajú všetkých jazykov Európskej únie, úradných jazykov, ako aj národných a regionálnych jazykov, či jazykov menšín a prisťahovalcov.

V oboch dokumentoch, akčnom pláne aj oznámení o viacjazyčnosti sa zdôrazňuje potreba zohľadniť jazykové stránky ostatných európskych politík a programov, napríklad v oblasti kultúry, médií a sociálneho začlenenia. Komisia ustanoví skupinu na vysokej úrovni, ktorá posúdi prínos viacjazyčnosti k Európskemu roku medzikultúrneho dialógu 2008. Táto skupina predloží svoje odporúčania do konca roka 2007.

Jedným z hlavných cieľov Európskeho roku medzikultúrneho dialógu 2008 je sprostredkovať dialóg medzi kultúrami a dialóg medzi občanmi, aby sa posilnila úcta ku kultúrnej a jazykovej rôznorodosti. Jeho príprava viedla k rozvinutiu širšej stratégie na podporu dialógu medzi kultúrami, zahrňujúc programy a nástroje EÚ, rovnako však aj k mobilizácii členských štátov a všetkých zainteresovaných strán. Zapoja sa aj tretie krajiny.

Školské osnovy pre výučbu jazykov spadajú do zodpovednosti členských štátov. Regionálne jazyky a jazyky menšín sú chránené Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov. Členské štáty Rady Európy sú signatármi tejto charty.

Podpora výučby jazykov a jazykovej rôznorodosti je cieľom programu Celoživotné vzdelávanie 2007 – 2013. V minulosti bola podpora Spoločenstva organizáciám na podporu regionálnych jazykov a jazykov menšín obmedzená na the http://ec.europa.eu/education/policies/lang/languages/langmin/eblul_en.html" a http://ec.europa.eu/education/policies/lang/languages/langmin/mercator_en.html". V súčasnosti je program celoživotného vzdelávania otvorený pre ďalšie organizácie tohto typu. V roku 2008 budú prierezové aktivity v tomto programe týkajúce sa jazykov uprednostňovať projekty, ktoré budú zamerané na získanie jazykových zručností s cieľom zlepšiť dialóg medzi kultúrami v Európe. Prakticky je tento program otvorený pre všetky jazyky (úradné jazyky členských štátov, regionálne jazyky, jazyky menšín a prisťahovalcov, jazyky nepatriace do EÚ atď.). V rámci tohto nového programu je možné predložiť žiadosť na projekty a organizácie podporujúce rumunský jazyk taktiež ako menšinový jazyk.

Prehodnotí Komisia vzhľadom na závažné obvinenia týkajúce sa porušovania ľudských práv, ktorých sa dopustila vláda Srí Lanky, pozíciu Srí Lanky vo všeobecnom systéme preferencií (VSP) plus?

Podľa platného nariadenia všeobecného systému preferencií⁽¹⁾ bolo krajinám, ktoré do konca roku 2005 splnili požiadavky uvedené v článku 9, na obdobie od januára 2006 do konca roku 2008 udelené dojednanie VSP+.

Srí Lanka bola jednou z 15 krajín, ktoré v roku 2005 splnili kritérium zraniteľnosti a ratifikovali dohovory obsiahnuté v prílohe III nariadenia o VSP.

Na to, aby mohli príjemcovia naďalej využívať výhody plynúce z preferencií VSP v rámci budúceho nariadenia o VSP, ktoré vstúpi do platnosti 1. januára 2009, budú musieť vyhovieť požiadavkám, ktoré sú uvedené v článku 9 nariadenia o VSP: kritérium zraniteľnosti, účinný spôsob vykonávania medzinárodných dohovorov, zaviazať sa k zachovaniu ratifikácie dohovorov a ich vykonávacích predpisov a opatrení.

Zoznam príjemcov VSP+ na roky 2009 – 2011 bude známy v decembri 2008 po dôkladnom preskúmaní vhodnosti a spôsobilosti na základe článku 9.

V čase, keď mnohé členské štáty čelia vážnemu problému nízkej pôrodnosti medzi rodinami pracujúcej triedy, spochybňujú obchodné asociácie nárok na materskú dovolenku mladých žien a vo všeobecnosti práva pracujúcich. Konkrétnym príkladom je protizákonné opatrenie, ktoré prijala textilka Varvaresos v meste Naousa, kde kolovalo interné memorandum pre manažérov podniku s inštrukciami vyčleniť zamestnankyne, ktoré majú porodiť v roku 2007 alebo 2008, keďže závod Varvaresos tak, ako iné podniky všeobecne, sa snaží vyhnúť tomu, aby musel poskytnúť rodičovskú dovolenku a platiť rodičovské prídavky a prídavky pri narodení dieťaťa, čo sú práva, o ktoré museli pracujúci bojovať, kým si ich vydobyli. Súvisí to tiež s plánom spoločnosti zavrieť jeden z troch závodov vrátane okamžitého prepustenia zamestnancov alebo úpravy ich zamestnaneckých zmlúv, ktorých prvé obete budú najpravdepodobnejšie mladé ženy a ženy s deťmi. Ide o všeobecne uplatňovaný postup, ktorý prijali obchodné asociácie s cieľom najímať a prepúšťať zamestnancov.

Odsudzuje Komisia tieto nelegálne postupy obchodných asociácií, ktoré porušujú individuálne a kolektívne práva žien a zamestnancov vo všeobecnosti?

Článok 10 smernice 92/85/EHS⁽¹⁾ zakazuje prepustenie tehotných žien zo zamestnania „počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky (...) okrem výnimočných prípadov nesúvisiacich s ich stavom (...).“

Okrem toho, smernica 2002/73/ES⁽²⁾ definuje priamu diskrimináciu takto: „kde sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo na základe pohlavia než sa zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo s inou v porovnateľnej situácii“ (článok 2), zatiaľ čo článok 7 uvádza že „menej priaznivé zaobchádzanie so ženou súvisiace s tehotenstvom alebo materskou dovolenkou v zmysle smernice 92/85/EHS vytvára diskrimináciu v zmysle tejto smernice.“

Z tohto dôvodu by postup, pri ktorom by boli prepúšťané tehotné ženy, bol považovaný za porušovanie právnych predpisov Spoločenstva.

Komisia zdôrazňuje, že je úlohou príslušných národných orgánov zabezpečiť, aby zamestnávatelia dodržiavali právne predpisy Spoločenstva na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty musia taktiež zabezpečiť prostriedky na získanie skutočnej a účinnej kompenzácie alebo odškodnenie pre poškodené osoby, ktoré sa stali obeťami diskriminácie.

Pracovná skupina DABLAS bola založená v novembri 2001 s cieľom poskytovať platformu pre spoluprácu pri ochrane Dunaja a Čierneho mora. Úsilie pracovnej skupiny DABLAS sa zameriava na nasledovné krajiny prijímajúce pomoc: Bulharsko, Rumunsko, Turecko a Chorvátsko. Podľa odborníkov na danú problematiku približne 50 % znečistenia Čierneho mora spôsobuje Dunaj, ale povodia riek Dneper a Dnester, ktoré sa vlievajú priamo do Čierneho mora, sa na kontaminácii vody podieľajú každá približne dvadsiatimi percentami.

Aké opatrenia podniká Komisia na to, aby zabránila znečisťovaniu životného prostredia, ktoré spôsobujú povodia riek Dnester a Dneper a ďalšie rieky, ktoré sa priamo vlievajú do Čierneho mora? Rozšíri sa iniciatíva skupiny DABLAS a bude sa vzťahovať aj na tieto rieky?

Iniciatíva Dunaj – Čierne more (DABLAS) bola spustená v roku 2001 po tom, ako Komisia vydala oznámenie⁽¹⁾, v ktorom poukázala na problémy so znečistením zdrojov na pevnine, s ktorými zápasí región Dunaj – Čierne more a načrtla, ako tieto problémy mieni riešiť.

Rieky Dnester a Dneper sú prítokmi Čierneho mora a už tým spadajú do celkového rámca iniciatívy, hoci ich povodia neležia na území žiadneho členského štátu EÚ.

V oznámení sa zdôrazňuje, že základom pre regionálnu spoluprácu majú byť dva významné dohovory (Dohovor o spolupráci a ochrane a urdžateľnom využívaní rieky Dunaj a Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením alebo Čiernomorský dohovor). Čiernomorský dohovor od samotného začiatku aktívne ovplyvňuje vývoj iniciatívy DABLAS.

Významnú úlohu Čiernomorského dohovoru, ako fóra pre regionálnu spoluprácu v oblasti životného prostredia, uznala aj Komisia v nedávnom oznámení o čiernomorskej synergii⁽²⁾. Následne začala Komisia skúmať možnosti, ako by sa Európske spoločenstvo mohlo pridružiť k dohovoru ako zmluvná strana. Takýto krok si bude vyžadovať dodatok k dohovoru, ktorý by povolil, aby sa zmluvnou stranou stali regionálne organizácie hospodárskej integrácie, akou je Európske spoločenstvo.

Okrem toho Európsky parlament a Rada v súčasnosti rokujú o návrhu smernice o námornej stratégii, ktorej cieľom bude do roku 2021 zabezpečiť dobrý environmentálny stav morí obklopujúcich EÚ, teda aj Čierneho mora. Smernica bude preto vyžadovať zvýšené úsilie o spoluprácu na regionálnej úrovni, aby sa do jej zavádzania náležite zapojili ďalšie zainteresované krajiny vrátane problematiky znečistenia zo zdrojov na pevnine. V tomto kontexte sa Čiernomorský dohovor javí ako privilegované fórum, na základe ktorého by sa v regióne mohla rozvinúť spolupráca v zmysle tejto smernice.

Nespočetné množstvo zvierat musí stále nevýslovne trpieť pri preprave na európskych cestách, napr. nedodržiava sa čas na podávanie vody, teľatá, ktoré sa počas prepravy zrania, musia byť utratené. Smernica EÚ stanovuje maximálnu dobu prepravy 8 hodín, no registrujú sa prepravy oviec zo Španielska do Grécka, ktoré trvajú celých 96 hodín. Rakúski ochrancovia zvierat zriadili internetovú stránku (http://www.gegentiertransporte.at" ) a zozbierali už vyše 60 000 podpisov na podporu svojho stanoviska proti takémuto týraniu.

Ako je možné čo najefektívnejšie použiť týchto vyše 60 000 podpisov na to, aby Parlament ale tiež Komisia a Rada podnikli prísnejšie kroky v otázke týrania živých zvierat počas prepravy? Kedy môžeme očakávať od Komisie správu o preprave zvierat?

Komisia zdieľa názory váženého poslanca v tom, že je dôležité, aby inštitúcie EÚ prihliadali na prejavy znepokojenia občanov EÚ týkajúce sa starostlivosti o zvieratá.

V tejto otázke je pre Komisiu najvyššou prioritou správne vykonávanie nariadenia o ochrane zvierat počas prepravy.

Daná problematika však nespadá výlučne do kompetencie Komisie.

Zodpovednosť za hľadanie riešení pre zabezpečenie rýchleho a primeraného presadzovania nariadení nesú členské štáty.

Európske predpisy o preprave zvierat kladú prísne požiadavky na vozidlá, vodičov a podmienky nakládky/vykládky.

Na poslednom zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva v októbri 2007 sa prejednávala otázka dôslednejšieho presadzovania európskej legislatívy o preprave zvierat. Ministri vyslovili požiadavku prísnejšieho dodržiavania legislatívy EÚ vo všetkých členských krajinách.

Komisia pritom po celý čas pozorne sleduje presadzovanie nariadenia o preprave v členských štátoch.

Postrehy veterinárnych odborníkov Komisie, ako aj sťažnosti mimovládnych organizácií poukazujú na naliehavú potrebu koordinovaných krokov. Komisia si zároveň uvedomuje, že niektoré členské štáty už pristúpili k nápravným opatreniam na odstránenie nedostatkov.

Komisia je pripravená kedykoľvek zasiahnuť proti členským štátom, ktoré nevykonávajú opatrenia na uplatňovanie predpisov EÚ v oblasti starostlivosti o zvieratá.

Používanie navigačných systémov pri preprave na dlhé vzdialenosti uľahčí kontrolu a umožní realizáciu cielených akcií. Zriadenie národných kontaktných miest pre prepravu zvierat a vytvorenie sietí kompetentných orgánov v členských štátoch uľahčí prevenciu prípadov krutého zaobchádzania so zvieratami. Nie je to však len otázka sankcií a kontroly. Na to, aby sa u prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v potravinovom reťazci upevnilo povedomie o význame dobrej starostlivosti o zvieratá, je potrebná silná politická vôľa.

Pokiaľ ide o pripravovaný návrh Komisie o revízii časových a priestorových noriem na prepravu zvierat, v roku 2008 bude vykonané špeciálne hodnotenie vplyvu. Toto hodnotenie vplyvu bude obsahovať predovšetkým komplexnú štúdiu o súčasnom stave vykonávania vyššie uvedených aspektov legislatívy.

Viaceré zdroje nedávno oznámili, že v niekoľkých európskych krajinách bol na trh uvedený výrobok s označením „C-Ice Swiss Cannabis Ice Tea“. Nápoj sa najprv objavil vo Švajčiarsku a dnes je dostupný v Nemecku, Spojenom kráľovstve, Holandsku, Portugalsku, Španielsku, Rumunsku a Bulharsku (neúplný zoznam). Výrobca vysvetľuje, že aby bol výrobok v súlade so zákonom, narkotické zložky rastliny boli z čaju odstránené a uvádza, že nápoj obsahuje päť percent sirupu z kvetu konope a malé (0,0015 %) množstvo THC (tetrahydrocannabinol). Pre spotrebiteľov to však nie je dostatočne zrozumiteľné. Mnohí sa obávajú, že predaj výrobku je nebezpečný a povedie „u mladých ľudí k vnímaniu marihuany ako bežnej imidžovej záležitosti.“ Dokonca sa zdá, že nápoj je na trhu prezentovaný ako zdraviu prospešný.

Považuje Komisia takéto marketingové stratégie za vhodné v čase, keď sa požívanie alkoholu, drog a tabaku, predovšetkým u mladých ľudí, stáva vážnym spoločenským problémom?

Uvažuje Komisia o zavedení konkrétnych opatrení na kontrolu reklamných a marketingových postupov, ktoré by mohli vytvárať kladnú mienku o produktoch alebo látkach, o ktorých je známe, že sú v inej forme alebo inom množstve nelegálne alebo škodlivé?

Potravina, ktorá sa predáva pod obchodnou značkou alebo názvom obsahujúcim slovo „Cannabis“, skutočne vyvoláva znepokojenie z hľadiska verejného zdravia.

Po prvé, označovanie, prezentácia a reklama potravín predávaných konečnému spotrebiteľovi sa riadia všeobecnou smernicou o označovaní potravín 2000/13/ES. Všeobecné predpisy zakazujú používanie informácií, ktoré by mohli spotrebiteľa zavádzať.

Po druhé, konope je klasifikované ako nelegálna droga vo všetkých členských štátoch a ako taká sa uvádza aj v príslušných dohovoroch OSN. Predávať výrobok, na ktorého etikete je prítomnosť takejto látky dokonca uvedená, sa nezlučuje s bojom proti obchodovaniu s drogami a konzumácii drog v EÚ, ktorý je prioritou pre všetky členské štáty a opiera sa o celý rad legislatívnych nástrojov na úrovni EÚ, ako aj o protidrogovú stratégiu EÚ 2005 – 2012 a akčný plán EÚ v oblasti drog 2005 – 2008.

Okrem existujúceho úsilia v rámci Európskeho programu verejného zdravia sa v tomto roku navyše uvoľňujú značné finančné prostriedky v rámci osobitného programu EÚ s názvom Protidrogová prevencia a informovanosť, ktorý bol navrhnutý s cieľom podporiť členské štáty v ich úsilí bojovať proti konzumácii drog. Marketingová prezentácia výrobkov, ktorá sa opiera o záľubu spotrebiteľa v drogách, je v rozpore s protidrogovou politikou, o ktorú sa usilujú všetky členské štáty. Z tohto dôvodu niektoré členské štáty zakázali umiestňovanie takýchto potravín na svoje trhy na základe článku 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorého je opodstatnené uvaliť takýto zákaz z dôvodov verejnej morálky, ako aj verejného zdravia.