Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 28. novembra 2007 - Brusel

14. Schválenie Charty základných práv Európskej únie Európskym parlamentom (rozprava)

  Predsedajúca. - Ďalším bodom je správa (A6-0445/2007) pána Jo Leinena v mene Výboru pre ústavné veci týkajúca sa schválenia Charty základných práv Únie Európskym parlamentom. (2007/2218(ACI)).

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Komisie, dámy a páni, slávnostný akt vyhlásenia Charty základných práv dňa 12. decembra v Štrasburgu predsedom Rady, portugalským premiérom, pánom Josém Sócratesom, predsedom Európskeho parlamentu a predsedom Európskej komisie bude nepochybne jedným z významných momentov nedávnej histórie Únie a portugalského predsedníctva Európskej únie.

Postúpime o krok ďalej, a to bude mať dôležitý a konkrétny vplyv na upevnenie univerzálnych hodnôt a ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity. Vďaka novej Lisabonskej zmluve bude mať charta rovnaký význam ako zmluvy, inými slovami, bude právne záväzná. Vzhľadom na jej význam je nevyhnutné príslušne zdôrazňovať túto skutočnosť a vlády jednotlivých krajín a Komisia by mali byť hrdé. Znamená to koniec jednej dlhej cesty.

Rozhodnutie dať Charte základných práv hodnotu má vplyv aj mimo bežných politických a diplomatických kruhov, pretože priamo ovplyvňuje právne veci našich občanov. Je to konkrétny výsledok, ktorý Európa dosiahla. Je jasné, že inštitucionálne reformy Lisabonskej zmluvy sú dôležité, a tiež je pravda, že zmeny vykonané v politikách EÚ, v Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, v politike týkajúcej sa spravodlivosti vnútorných vecí a v ďalších oblastiach sú absolútne nevyhnutné, aby sa Únia mohla zaoberať otázkami budúcnosti a plniť úlohy, ktoré sú pred nami. Súčasný súpis práv, ktoré sú pre európske orgány a členské štáty záväzné pri uplatňovaní európskeho práva, svojím významom všetko toto vysoko presahuje. Od tejto chvíle sú naši občania stredobodom európskeho projektu.

Ak hovoríme o základných právach, chcem zároveň v mene predsedníctva a v mene svojej krajiny vyjadriť radosť z protokolu k Lisabonskej zmluve, ktorý umožňuje pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Tento protokol je úspešným zavŕšením dlhodobého úsilia.

So zreteľom na všetky tieto skutočnosti musím blahopriať Parlamentu a pánovi Leinenovi k tomu, že 12. novembra Výbor pre ústavné veci prijal navrhovanú správu. To je opäť prejavom oddanosti Parlamentu základným právam Európskej únie. Chcem len dodať, že by som si úprimne prial, aby Parlament tiež hlasoval za túto správu a umožnil tak, aby uvedené tri orgány 12. decembra slávnostne vyhlásili Chartu základných práv.

(potlesk)

  Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie. – Pani predsedajúca, Charta základných práv bude v našej Únii kľúčovým dokumentom založeným na právnych normách. Obsahuje skutočný súpis práv, ktoré by mali využívať všetci občania Únie, od jednotlivých práv týkajúcich sa ľudskej dôstojnosti, slobôd, rovnosti a solidarity, až po práva týkajúce sa štatútu občianstva a spravodlivosti. Táto charta nezmení právomoci Únie, ale občanom poskytne posilnené práva a väčšiu slobodu.

Orgány, inštitúcie, úrady a organizácie Únie budú viazané právami uvedenými v charte a rovnaké povinnosti budú mať aj členské štáty, ak uplatňujú právne predpisy Únie. Občania sa budú môcť súdnou cestou domáhať práv uvedených v charte a právna kontrola Európskeho súdneho dvora zabezpečí, aby sa charta uplatňovala správnym spôsobom.

Komisia víta skutočnosť, že právne záväzná sila charty sa zachovala prostredníctvom rokovania na medzivládnej konferencii. Ako Parlament by sme boli radšej, keby charta platila pre všetkých 27 členských štátov bez výnimky v plnom rozsahu uplatňovania, Ale dosiahnuté výsledky by sme nemali podceňovať. Právna sila je dôležitým krokom vpred pri budovaní všeobecne uznávanej a zodpovednej Únie, v ktorej sa pozornosť zameriava na záujmy občanov. Na začiatku to nebolo jasné a k úplnému dosiahnutiu uvedeného cieľa vedie dlhá cesta.

Charta vyhlásená v roku 2000 nebola právne záväzná. Počas Európskeho dohovoru v rokoch 2002 – 2003 a na medzivládnej konferencii, ktorá sa konala v rokoch 2003 – 2004, bola charta upravená tak, aby bola právne záväzná, ale tento proces sa zastavil, pretože sa nepodarilo ratifikovať Ústavnú zmluvu.

Na zasadnutí Európskej rady v júni 2007 sa dohodlo, že budúca nová zmluva bude obsahovať odkaz na chartu, tak ako bola upravená a s konečnou platnosťou schválená v roku 2004 a že bude mať rovnakú právnu hodnotu ako zmluvy, a toto sa teraz premieta do novej zmluvy.

Spravodajca navrhuje, aby Parlament chartu schválil, čo je nevyhnutný krok pred slávnostným aktom vyhlásenia a Komisia úplne podporuje toto odporúčanie. Komisia chartu schváli na budúci týždeň a splnomocní predsedu, aby ju 12. decembra spolu s predsedami Parlamentu a Rady vyhlásil.

Vyhlásenie revidovanej charty umožní uviesť na ňu odkaz v novej zmluve, ktorá bude podpísaná nasledujúci deň v Lisabone a rozšíri právnu hodnotu a uplatniteľnosť na práva v nej zakotvené.

Prostredníctvom novej zmluvy a Charty základných práv Únia nepochybne zvýši ochranu ľudských práv zo svojej strany. Európska únia nie je len trhom, ale tiež spoločným priestorom založeným na hodnotách a občianskych právach.

  Jo Leinen, spravodajca. – (DE) Pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pani podpredsedníčka, dámy a páni, Charta základných práv Európskej únie je základným prvkom Lisabonskej zmluvy, v podstate by sme ju mohli nazvať dušou novej reformnej zmluvy. Som rád, že všetky tri orgány sa zhodujú na tom, že Lisabonská zmluva sa nezaoberá len orgánmi alebo politikami, zaoberá sa ľuďmi, najmä 500 miliónmi obyvateľov Európskej únie. Táto charta je zviditeľnením toho, že Európska únia má záujem chrániť našich občanov vzhľadom na všetky akty, ktoré pochádzajú z Európskej únie.

Charta základných práv je teda míľnikom. Prechádzame z Európy štátov na Európu občanov a my poslanci Európskeho parlamentu sme tento vývoj vždy vítali a stále vítame. Prostredníctvom charty s 50 právami a slobodami bude mať Európska únia najmodernejší a najrozsiahlejší súpis základných práv na svete. Nič podobné nikde inde na svete neexistuje, takže by sme mali byť hrdí na tento úspech. Od článku 1, ktorý hovorí o ochrane ľudskej dôstojnosti, cez celú chartu až po posledný článok, ktorý sa týka práva nebyť trestaný dvakrát za rovnaký trestný čin, poskytuje charta pevnejšiu ochranu práv a tiež uvádza práva, ktoré nemusia byť nevyhnutne zahrnuté v ústavách všetkých 27 členských štátov. Chcel by som vás upozorniť na zákaz reprodukčného klonovania ľudských bytostí moderným genetickým postupom, právo na ochranu osobných údajov, právo na informácie a právo na prístup k dokumentom, ale tiež na právo na dobrú správu, pretože práve to hlásame zvyšku sveta, a to musí, samozrejme, platiť pre nás samotných.

Súpis základných práv po prvýkrát kladie hospodárske a sociálne práva na rovnakú úroveň s politickými právami a občianskymi slobodami. Som presvedčený, že v čase globalizácie to ľuďom poskytuje primeranú ochranu. Parlament opakovane zdôrazňoval, že je poľutovaniahodné, že nová zmluva neuvádza úplný text charty, takže nebude taká viditeľná, ako by mohla byť. Domnievam sa však, že by sme mali s uspokojením vziať na vedomie článok 6 Lisabonskej zmluvy, ktorý hovorí: „Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy“. To rozptyľuje všetky pochybnosti občanov Európskej únie, pretože sa potvrdzuje, že prostredníctvom tejto zmluvy majú možnosť brániť svoje práva pred súdmi jednotlivých štátov a nakoniec pred Európskym súdnym dvorom v Luxemburgu.

Napriek tomu musíme túto chartu prijať znovu na plenárnom zasadnutí, pretože bola zmenená a doplnená a bolo by možné povedať, že nie je taká dobrá ako charta z roku 2000. Hovorím najmä o rozdrobovaní článku 52 a môžu sa vyskytnúť problémy s výkladom veľmi nejasných formulácií v tomto článku. Charta je však zachránená a stane sa súčasťou zmlúv. Domnievam sa, že charta je symbolom. Ako už bolo v Parlamente spomenuté, EÚ nie je len veľký trh s pridruženou menovou úniou, EÚ je spoločenstvom hodnôt a jej úlohou je brániť tieto hodnoty vo svojich vnútorných politikách, rovnako ako aj vo vonkajších politikách Európy.

O to smutnejšie je, že pre dva členské štáty existuje výnimka, konkrétne pre Spojené kráľovstvo a Poľsko. Považujeme to za poľutovaniahodné a rád by som vyzval vlády a parlamenty týchto dvoch krajín, aby sa usilovali čo najskôr túto výnimku zrušiť, aby všetkých 27 členských štátov fungovalo na rovnakom základe, ak bude potrebné brániť základné práva a hodnoty Európskej únie. Preto tu podporujem prijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu skupiny Zelených, o ktorom sa bude hlasovať zajtra ako o doplnení našej správy, ktorú predložil Výbor pre ústavné veci. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby ste hlasovali za túto dôležitú správu.

  Íñigo Méndez de Vigo, v mene skupiny PPE-DE. – (ES) Pani predsedajúca, dnes dopoludnia moja skupina oslávila a pripomenula si schválenie Charty základných práv Európskej únie. Dnes majú členovia mojej skupiny odznak s nápisom „Áno Európe hodnôt“.

V tomto smere súhlasím s tým, čo povedali predchádzajúci rečníci, najmä pani Wallströmová, o tom, že Európska únia nie je len trh. Európska únia je politický projekt, ale projekt založený na zásadách a hodnotách, ktoré zjednocujú všetkých Európanov.

Vzhľadom na túto skutočnosť, pani predsedajúca, je dnešný deň vhodný na uznesenie, ktoré nám umožní osláviť a slávnostne vyhlásiť túto Chartu základných práv na nasledujúcom zasadnutí v Štrasburgu.

V skutočnosti neprezradím žiadne tajomstvo, keď poviem, že tí z nás, ktorí mali to šťastie a zúčastnili sa na formulovaní tejto charty v prvom dohovore, zostali sklamaní. A to, po prvé, preto, že napriek tomu, že sme navrhovali chartu, ako keby mala byť právne záväzná, nakoniec to v Nice nebolo možné, pretože šesť vlád to odmietlo.

Čas však ukázal, že sme mali pravdu a vďaka Lisabonskej zmluve bude charta teraz právne záväzná. Sklamanie sa teraz zmenilo na uspokojenie.

Druhým dôvodom, pani predsedajúca, je, že si pamätám, že v Nice sa neuskutočnilo žiadne slávnostné vyhlásenie charty. Premárnili sme veľkú príležitosť, aby sme vysvetlili európskym lídrom, že práva a slobody uvedené v charte sú naším poznávacím znamením, pretože podpísanie sa uskutočnilo v tajnosti.

Vďaka rozhodnutiu predsedu Európskeho parlamentu a našich troch zástupcov na tejto medzivládnej konferencii však dosiahneme na zasadnutí v Štrasburgu 12. decembra to, čo sa nepodarilo dosiahnuť v Nice. Túto chartu slávnostne vyhlásime a, ako to už spravili členovia skupiny PPE-DE, potvrdíme svoju oddanosť právam a slobodám uvedeným v tejto charte.

Pani predsedajúca, budeme hlasovať za správu pána Leinena.

  Richard Corbett, v mene skupiny PSE. – Pani predsedajúca, skupina PSE podporuje opätovné prijatie charty v jej novej podobe, aby mohla byť prostredníctvom reformnej zmluvy záväzná pre európske orgány. Tým odstránime zásadný problém. Európske orgány ako také nie sú doposiaľ striktne viazané dodržiavať rovnaké práva, ktoré dodržiavajú naše členské štáty na základe svojich vlastných ústav alebo na základe svojho prijatia Európskeho dohovoru o ľudských právach a s pomocou ďalších medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv. Táto charta bude pre európske orgány záväzná a celá oblasť práva Spoločenstva musí tieto práva dodržiavať, a ak sa to nepodarí, môžu súdy európske právne predpisy vyhlásiť za neplatné.

Je prekvapujúce, že niektorí euroskeptici, o ktorých by ste si mysleli, že budú radi, že európske orgány musia – sú nútené – konať takto, sa stavajú proti tejto charte – aspoň niektorí z nich. Možno je nešťastné, že na základe uvedenej skutočnosti niektoré členské štáty považovali za nevyhnutné vysvetľovať v protokole, ako sa charta a vnútroštátne právne predpisy vzájomne ovplyvňujú.

To potom vyvolalo zmätok. Jeden kolega to práve označil za „výnimku“, ale, samozrejme, to nie je žiadna výnimka. Charta je pre európske orgány a pre celú oblasť práva Spoločenstva aj naďalej záväzná, bez ohľadu na to, aký vplyv má v niektorých krajinách na vnútroštátne právne predpisy.

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Pani predsedajúca, slávnostné vyhlásenie charty je vyvrcholením našej činnosti, ktorá trvá už od roku 1999 a zameriava sa na vytvorenie nadradenej formy režimu práv pre Úniu.

Keďže hlavným cieľom charty je ochrana občanov pred zneužívaním rozsiahlych právomocí teraz sústredených v Únii, je zvláštne a poľutovaniahodné, že by sa niektorý členský štát mal snažiť vyhnúť sa jej právnemu účinku. Ja osobne si myslím, že britský protokol bude považovaný za právne chybný a označený za vážnu politickú chybu.

Súdy sú povinné rozvíjať právnu vedu pre celý systém Únie, ktorý nebude brať do úvahy národnosti a bude sa riadiť kľúčovou zásadou práva Únie, teda že naše základné práva odvodzujeme z tradícií, ktoré sú spoločné pre všetky naše členské štáty, a nielen výlučne pre jeden. Podľa môjho názoru a názoru mojej skupiny je britská výnimka hanebná a malo by sa na ňu čo najskôr zabudnúť.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Pani predsedajúca, v roku 2000 bola vypracovaná Charta základných práv ako vyjadrenie hodnôt, ktorými sa mala riadiť politika Únie. Samotná Únia sa mala stať zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach. V tomto dôležitom okamihu mal Európsky súdny dvor prestať rozhodovať podľa všeobecných právnych zásad odvodených z ústav jednotlivých členských štátov.

Teraz je rok 2007 a Únia má pristúpiť k Európskemu dohovoru, nie však preto, aby sa stala jediným európskym systémom ochrany ľudských práv. Vytvárame alternatívny systém založený na právne záväznej Charte práv. V mnohých smeroch je prvá. Všeobecné právne zásady zostanú aj naďalej tretím súborom podkladov súdnych rozhodnutí vo veciach týkajúcich sa základných práv.

To celé ešte viac komplikuje systém ochrany základných práv v Európe a nakoniec je pre občanov ešte menej zrozumiteľný. Táto situácia znepokojuje mnohých Európanov. V podstate sú toto dôvody, prečo si dva členské štátny zvolili protokoly na ochranu proti nepredvídaným následkom charty.

  Johannes Voggenhuber, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Pani predsedajúca, dnes som hrdý na to, že som poslancom tohto parlamentu, ktorý od prvého dňa statočne bojuje za základné a občianske práva všeobecne a konkrétne za túto Chartu základných práv. Uplynulo už deväť rokov od času, keď sa samit v Kolíne ujal iniciatívy a začal pracovať na právne záväznej charte, a tento proces ešte nie je skončený.

Keďže som mohol sledovať tento ústavný proces počas celého trvania, rád by som sa s vami podelil o dve skúsenosti. V jednej je veľká irónia: je zvláštne, že za týchto deväť rokov si nič nevyžadovalo toľko úsilia, nevyvolávalo toľko rozporov a nebolo tak ťažko dosiahnuteľné ako tieto dokumenty zahŕňajúce zásady, ktoré sú základom Európskej únie a ktoré by sme mali považovať za samozrejmé: demokracia, parlamentné práva, sociálne práva, trhové hospodárstvo, transparentnosť legislatívy a základné slobody a práva. Je to veľmi zvláštna situácia a určite nejako súvisí s hlavnými príčinami krízy dôvery, ktorá trápi Európsku úniu.

Druhá moja skúsenosť, o ktorú by som sa s vami chcel podeliť, je táto: dôležité je nevyčerpať svoje sily a nepoddať sa rozčarovaniu, a dôležité je nestratiť odvahu. Už dlho sa mi zdá, že svätým patrónom Európy je Sizyfos, a tieto skúsenosti to potvrdzujú. Preto sa domnievam, že zo všetkých dní práve dnes by sme sa mali opäť pokúsiť apelovať na Spojené kráľovstvo a Poľsko v mene nedeliteľnosti základných práv, v mene nedeliteľnosti ľudských práv a slobôd, aby sa pripojili k tomuto veľkému európskemu konsenzu.

  Francis Wurtz, v mene skupiny GUE/NGL – (FR) Pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, na našom budúcom zasadnutí znovu schválime Chartu základných práv.

Kým sa tak stane, dovoľte mi, aby som vám položil otázku, ktorá možno nie je taká jednoduchá ako sa zdá. Bude to tá pôvodná charta vyhlásená v roku 2000, alebo ako navrhuje správa pána Leinena, bude to upravená verzia zapracovaná do pôvodného návrhu Ústavnej zmluvy? Tieto dva texty nie sú, samozrejme, rovnaké a považujem za nešťastné, že rozdiely medzi nimi nie sú jasne vymedzené, aj keby to vyvolalo oprávnenú polemiku.

Napríklad francúzska Komisia pre ľudské práva vyjadrila, citujem, „svoje hlboké znepokojenie nad zmenami v článkoch o sociálnych právach“ – stále citujem –, „ktoré ohrozujú sociálny obsah charty“.

Jeden z hlavných autorov pôvodnej charty, právnik Guy Braibant, v tlači vysvetľoval – citujem –, „že podmienky na použitie tohto textu sa zmenili. Predovšetkým slovo môže (may) sa občas nahrádza slovom musí(must). Okrem toho existuje oficiálny dôkaz „vysvetlenia“ predsedníctva. Aj keď by malo poučiť a byť úplne neutrálne, výkladu právnych predpisov sa venuje len minimálne. Základné práva boli podkopané.“ Koniec citátu.

Ktorý text budeme schvaľovať na nasledujúcom zasadnutí? Mám tiež jednu doplňujúcu otázku: bude tento súhlas platný vo všetkých krajinách EÚ? V súvislosti s takou akciou predsa nemôžu existovať žiadne nejasnosti. Bol by som rád, keby som na tieto dve otázky dostal jasnú odpoveď.

  Jens-Peter Bonde, v mene skupiny IND/DEM. – (DA) Pani predsedajúca, zúčastnil som sa na príprave charty a v obidvoch dohovoroch som navrhol veľmi jednoduché riešenie: umožniť EÚ stať sa členom Európskeho dohovoru o ľudských právach. Týmto spôsobom by európske orgány boli zaviazané rovnako ako jednotlivé krajiny. Problém by bol vyriešený. Ak bude charta právne záväzná, žiadne problémy nevyriešime. Naopak, vytvoríme mnoho problémov týkajúcich sa ochrany, ktorú ako občania využívame na základe svojich vnútroštátnych ústav a v rámci našich spoločných európskych ľudských práv. Aktivistické vysvetlenie Luxemburského súdu bude mať vždy prednosť pred Štrasburgom aj pred naším vlastným najvyšším súdom. Ako nezávislý zdroj práva je charta nevhodná. Je veľmi nepresná. Začína právo na život narodením? Ak nie, potom o koľko mesiacov skôr? Týka sa právo štrajkovať tiež zamestnancov verejného sektora? Vo veci slobody prejavu štátnych zamestnancov je omnoho lepšie obrátiť sa na súd v Štrasburgu ako na súd v Luxembursku. Okrem toho sme včera zažili učebnicový príklad možných protikladných stanovísk. Za nemeckého novinára Hansa-Martina Tillacka sa postavil štrasburský súd, ktorý vyhlásil, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) postupoval protizákonne, keď ho zadržal a zabavil mu 16 škatúľ s dokumentmi, počítače a telefóny. Luxemburg podporil krádež novinárovho majetku. Štrasburg krádež a zadržanie odsúdil, pretože uprednostnil slobodu tlače.

Charta sa bude uvádzať ako víťazstvo vo veci ľudských práv. Možno. Skôr to pripomína falošný stávkový tiket. V istom zmysle mnoho riskujeme, pokiaľ ide o ťažko vydobyté ľudské práva, ako je sloboda prejavu a sloboda tlače. O losovaní stávkových čísel rozhodujú sudcovia v Luxemburgu mimo dosahu parlamentnej kontroly, a len ak budú usvedčení, vykoná sa jednomyseľná zmena zmlúv s cieľom zabrániť prudkej reakcii. Je to veľmi nepraktické a skôr to pripomína uväznenie našich práv, ako chartu.

  Jim Allister (NI). - Pani predsedajúca, my všetci podporujeme ľudské práva a ja už začínam byť z niektorých ľudí trochu unavený – najmä z tých, ktorí pochádzajú z krajín, kde sú z historického hľadiska ľudské práva tak trochu novinkou; títo ľudia útočia na Spojené kráľovstvo ako na nejakého zloducha v súvislosti s jeho „výnimkou“ podľa Protokolu 7.

Dovoľte mi, aby som im pripomenul, že akúsi chartu práv obsahovala už tzv. Slávna revolúcia v Spojenom kráľovstve v roku 1688. Odvtedy je Spojené kráľovstvo majákom slobody. Nepotrebuje teda žiadne poučovanie o ľudských právach.

Ľudia by sa mohli hnevať, že rozbíjame jednotu, pretože odmietame, zatiaľ, niektoré výhody supersuverenity EÚ, ale rád by som zdôraznil, že na to máme národné a politické právo. Výnimka však, žiaľ, zmizne spolu s centralizáciou agendy Európskeho súdneho dvora. Títo ľudia však nakoniec dosiahnu to, čo si priali – ak by Spojené kráľovstvo bolo také naivné a ratifikovalo túto zmluvu napriek odporu svojich obyvateľov.

  Elmar Brok (PPE-DE). – (DE) Pani predsedajúca, pán úradujúci predseda, pani podpredsedníčka, existuje tiež jedno zo základných práv občanov, na ktoré nesmieme zabúdať. Táto Charta základných práv v podstate zabezpečuje občanom ochranu porovnateľnú s ochranou, ktorú poskytuje klasický ústavný štát. Európska únia však nie je štát. Nie je to štát, ale má legislatívnu právomoc, a práve táto legislatívna právomoc orgánov Európskej únie záväzne patrí pod ochranu a kontrolu Charty základných práv. S tým súvisí skutočnosť, že európske právne predpisy a činnosť európskych orgánov sú viazané hodnotami a rozhodnutiami založenými na týchto hodnotách, spolu s prvou vetou tejto charty, ktorá je zároveň tou najušľachtilejšou: „Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná.“

Túto zásadu odvodzujem z kresťanskej predstavy o ľudskosti. Môže však byť odvodená aj z iných zdrojov. Naša záväzná oddanosť tejto zásade a záväzná oddanosť našich troch orgánov tejto zásade je veľkým krokom vpred. To platí pre Európsku úniu ako celok. Poľsko a Spojené kráľovstvo sú právne štáty, o tom niet pochýb. Ale keďže chartu nepodpísali a dohodli sa na výnimke, nechránia sami seba, chránia niečo, čo už je chránené. Skutočnosťou je, že táto charta sa vôbec nemôže uplatniť na vnútroštátne právne predpisy ani na orgány jednotlivých štátov. Inými slovami, chránia niečo, čo možno považovať už za skutočnosť. Dúfam, že sa to časom zmení najmä v Poľsku, kde má väčšina poslancov v parlamente a väčšina ľudí iný názor, ale kde prezident využíva svoje výsadné práva.

Je možné ďalej podporiť právne záväznú povahu charty, ak uplatníme harmonizovanú stratégiu. Pán úradujúci predseda, som vám vďačný za to, že využívame príležitosť, ktorú umožňuje jednotná právna subjektivita, a pristupujeme k Štrasburskému dohovoru. Ak sa to podarí, európsky priestor spravodlivosti bude súdržný a zjednotí ochranu základných práv na vnútroštátnej a európskej úrovni. Dúfam, že výsledkom bude Európa občanov zameraná na spoločné hodnoty, na ktorú budeme môcť byť hrdí!

  Józef Pinior (PSE). – (PL) Pani predsedajúca, Charta základných práv je analógiou zo začiatku 21.storočia, analógiou veľkých vyhlásení o ľudských a občianskych právach z 18., 19. a 20. storočia. Práve tieto slávne vyhlásenia o slobode a právnom štáte sú základom súčasnej demokracie. Naša charta má korene v udalostiach, ktoré prispeli k rozvoju demokracie a súčasného systému liberálnej demokracie za uplynulých 200 rokov.

Nevidím žiadny dôvod, prečo by niektoré európske krajiny nemali prijať túto chartu. Obraciam sa na pána Szymańského, ako je možné vážne argumentovať proti charte v krajine, ktorá zrodila Solidaritu, vďaka ktorej celá Európa dospela k súčasnému chápaniu práva na slobodu, právneho štátu a demokracie?

Obraciam sa na poľskú vládu vo Varšave, a predovšetkým na pána premiéra Tuska. Pán Tusk, vaša parlamentná skupina pred mesiacom zvíťazila vo voľbách vďaka hlasom tých Poliakov, ktorí si prajú, aby bola charta zahrnutá do Európskej reformnej zmluvy. Verím, že nesklamete voličov, ktorí vás pred necelým mesiacom podporili. Vyzývam poľskú vládu, aby zahrnula Chartu základných práv do reformnej zmluvy, čím by sa stala záväznou aj v mojej krajine. Poľsko Solidarity, európske Poľsko, Poľsko tolerancie a otvorenosti sa domnieva, že Charta základných práv je kľúčovým prvkom reformnej zmluvy. Nemali by sme dopustiť, aby nás vydierala konzervatívna pravica, ktorá by uvítala, keby sme nesúhlasili s uplatňovaním tejto charty v našej krajine.

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

  Bronisław Geremek (ALDE). – (PL) Pán predsedajúci, domnievam sa, že Charta základných práv je podmienkou sine qua non pre každé spoločenstvo, ktoré si praje fungovať podľa systému hodnôt založených na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti. Tak sa rodia zásady slobody, rovnosti a solidarity. Nevidím dôvod, prečo by krajina ako Spojené kráľovstvo alebo Poľsko, ktoré chcú byť súčasťou Spoločenstva, mali odmietať začlenenie do toho, čo tvorí základ nášho spoločného konania.

Táto charta sa hlási k sociálnym hodnotám, k európskemu sociálnemu modelu. Zároveň jednoznačne stanovuje, že tam, kde ide o miestne obyčaje a zaužívané spôsoby konania, sa uplatňuje vnútroštátne právo. To znamená, že neexistujú žiadne dôvody, aby v tejto oblasti existovala akákoľvek výnimka. Verím, že Poľsko aj Spojené kráľovstvo zmenia svoje rozhodnutie a pripoja sa.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). – (PL) Pán predsedajúci, rozprava o tejto správe sa týka mnohých otázok a nepriamo aj základu na vytvorenie nového právneho rámca. V auguste 2007 vystúpil predseda Parlamentu v súvislosti s touto otázkou na zhromaždení vysídlených osôb. Uviedol, že zdroj práva na vlasť musíme hľadať v práve na dôstojnosť a že právo na vlasť je teda základným ľudským právom.

Právo na ľudskú dôstojnosť je zakotvené v prvom článku charty. Poľský parlament kritizoval postoj predsedu. Nemecké združenie presídlených osôb narieka nad osudom ľudí presídlených z Poľska. Čo by sa stalo, keby sa nemecký nárek a osobitný výklad ľudskej dôstojnosti uplatnili na Alsasko a Lotrinsko? Mohlo by aj v tomto prípade vzniknúť stredisko pre presídlencov, alebo nastane zmierenie? Snahy odvodzovať právo na vlasť z práva na dôstojnosť je chybné vysvetlenie axiológie ľudských práv, ako uviedol pán Karski, poslanec poľského parlamentu. Vysvetlenie objasňujúce základné právne predpisy je prijateľné, nie však jeho rozsah.

Predseda Európskeho parlamentu sa odvolával na pápeža Jána Pavla II. Chcel by som Parlamentu a jeho predsedovi pripomenúť, že v roku 1965 arcibiskup Karol Wojtyla zverejnil písomné vyhlásenie, podľa ktorého nemeckí biskupi jasne vyhlásili, že Nemci presídlení z východu si priali pochopiť, a skutočne pochopili, že tam vyrástla celá nová generácia Poliakov a že títo Poliaci považovali toto územie postúpené ich rodičom za svoju vlasť. Na túto tému nie je potrebný žiadny právny alebo morálny výklad ani sentimentálni rečníci.

Pevne verím, že tento Parlament môže v tejto otázke dosiahnuť jednotu, napriek nedávnemu vyjadreniu prezidenta Sarkozyho, že jednomyseľnosť je v rozpore s demokraciou. Zbytočné nádeje, pán Sarkozy, pretože vy nie ste schopný presvedčiť ani pracovníkov parížskeho metra.

  Koenraad Dillen (NI). – (NL) Pán predsedajúci, nikto nepochybuje o tom, že európski občania musia mať základné práva a slobody, voči svojej vlastnej krajine, ako aj voči Európskej únii. Európa bez práv a slobôd by prestala byť Európou. To však nie je problémom súčasnosti, pretože občania sú pred svojimi národnými vládami už dostatočne chránení svojimi vlastnými vnútroštátnymi ústavami a tiež Európskym dohovorom o ľudských právach. Európski občania môžu v súvislosti s európskymi orgánmi presadzovať svoje základné slobody a práva aj podľa ustálenej jurisdikcie Súdneho dvora. V skutočnosti ide o to, že vyhlásenie charty je ďalším krokom smerom k federálnej Európe. Ľudia chcú európsku chartu práv rovnako ako vo federálnych Spojených štátoch. Medzi nimi je však rozdiel, pretože táto charta je viac ako len zoznam klasických práv a slobôd. Niekedy to však môže pripomínať zoznam najrôznejších sociálno-ekonomických sľubov. Zoznam sa ani v najmenšom nezhoduje so skutočným obsahom.

  Charlotte Cederschiöld (PPE-DE). - (SV) Pán predsedajúci, pani podpredsedníčka, pán úradujúci predseda, vážení poslanci a poslankyne a – v neposlednej rade – občania Európy, dnes je slávnostná chvíľa, veľký deň, deň radosti, deň veľmi významný, omnoho dôležitejší než si teraz mnohí uvedomujú. Je dôležitý pre tých, ktorí zo zásady veria v základné práva, ako aj pre tých, ktorí veria v rozvoj a integráciu Európy.

Už dávno malo byť úplne samozrejmé, že orgány EÚ musia byť viazané hodnotami, ku ktorým sa hlásime my všetci, ale nebolo to tak. Briti v skutočnosti tiež veria v zásady práva, bez ohľadu na to, ako vznikli. Niektorí poslanci by povedali, že im robí radosť pomáhať potláčať ľudské práva, prevažná väčšina má však úplne odlišný názor. Je radosťou a cťou zúčastňovať sa na rozvíjaní týchto hodnôt, ktoré pre nás, ako som presvedčená, toľko znamenajú.

Teraz všetci vieme, čo táto Únia znamená, aj keď sme nestihli prečítať celú zmluvu. Sú to krásne hodnoty, sú to dobré hodnoty, sú to hodnoty, ku ktorým musíme všetci prispievať a musíme zabezpečiť, aby ich Únia mohla správne uplatňovať. Srdečná vďaka pánovi Jo Leinenovi a všetkým, ktorí sa zúčastnili na tejto práci, a – v neposlednom rade – úprimne blahoželám ľuďom v Európe!

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Dámy a páni, 12. decembra predseda tohto Parlamentu spolu s predsedom Európskej rady a Európskej komisie slávnostne vyhlásia Chartu základných práv Európskej únie. Som presvedčený, že na zajtrajšom hlasovaní vysloví drvivá väčšina poslancov súhlas s týmto historickým dokumentom a historickým krokom.

Charta základných práv odzrkadľuje morálne, duchovné dedičstvo európskych národov Európskej únie. Odzrkadľuje hodnoty, ako je ľudská dôstojnosť, sloboda, rovnosť, solidarita, zásady demokracie a právneho štátu. V strede pozornosti je jednotlivec, okrem iného aj preto, že charta zavádza občianstvo Únie. Som rád, že k vyhláseniu Charty základných práv sa dostávame po rozšírení Európskej únie o nové členské krajiny. Charta tak svojím spôsobom morálne, právne aj politicky odzrkadlí jednotu Európskej únie, západu aj východu, severu aj juhu. A verím, že túto skutočnosť si uvedomia aj vlády a parlamenty Poľska a Veľkej Británie a čo najskôr umožnia svojim občanom pripojiť sa k tomuto historickému okamihu.

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Vítam schválenie Charty základných práv Únie ako dokument, ktorý zviditeľní tieto už existujúce práva pre občanov Európskej únie. Zároveň však chcem apelovať na vyjasnenie možných stretov záujmov medzi Chartou základných práv Únie, ktorý je dokumentom Európskej únie, a Dohovorom o ľudských právach, ktorý je dokumentom Rady Európy, k dodržiavaniu ktorého sa hlási aj Európska únia. Z toho vyplýva aj možnosť stretu záujmov medzi Európskym súdnym dvorom v Luxemburgu a Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu.

Bude korelácia luxemburského súdu voči štrasburskému súdu v rovine najvyšší súd – ústavný súd? Je takéto riešenie pre Európsky súdny dvor vôbec akceptovateľné? Bude mať Európska únia, ktorá získa právnu subjektivitu, samostatného sudcu v Európskom súde pre ľudské práva? Chcem poukázať na nutnosť riešenia tejto právnej otázky, aby sme sa vyhli problémom, pretože tým, že Charta základných práv sa stáva právne záväznou, predpokladám nárast súdnych sporov v oblasti ľudských práv.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, ako takmer všetci predchádzajúci rečníci, žiaľ, len takmer všetci, mám radosť, že dnes alebo zajtra udelíme predsedovi tohto parlamentu mandát na podpísanie charty.

Ľudské práva sú našou európskou obchodnou značkou v Európe aj mimo nej. Odporúčal by som však opatrnosť a nenechať sa uniesť emóciami, a nevziať si väčší kus, než zvládneme. Touto chartou a nevyhnutnou ratifikáciou Lisabonskej zmluvy vymedzujeme právne záväzné dôležité klasické základné práva Spoločenstva. Zároveň umožňujeme obrátiť sa vo veci týchto základných práv na Európsky súdny dvor v Luxemburgu, aj keď za určitých, veľmi špecifických podmienok. Neznamená to však, že každý občan bude môcť okamžite podať, alebo vôbec podať, žiadosť na Európsky súdny dvor v Luxemburgu, ako niekedy niektorí ľudia pod vplyvom emócií vyhlasujú. Taká požiadavka nie je v našom záujme.

Nechajme už tieto tvrdenia, ktoré neplnia svoj cieľ, a vychutnajme si potešenie z dosiahnutého výsledku. V Európskej únii sme teraz určili dôležitý smer – nielen v súvislosti s klasickými právami, ale tiež v oblasti našej sociálnej politiky –, na ktorý môžeme byť rozhodne hrdí. Zahŕňa rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, zákaz detskej práce, ochranu zdravia pre všetkých a vysokú mieru ochrany životného prostredia a spotrebiteľa. Malo by nás to tešiť, je to pravda a nie je potrebné ju prikrášľovať.

  Carlos Carnero González (PSE). – (ES) Pán predsedajúci, domnievam sa, že diskutujeme o veci, ktorá je pre ľudí veľmi dôležitá. Samozrejme, pokúšať sa o vysvetlenie reformy Európskej únie môže byť veľmi problematické, ale určite je jednoduché zdôrazňovať význam Charty základných práv Európskej únie.

Bude právne záväzná? To nebude v zmluve výslovne uvedené, ale je našou povinnosťou informovať o tom. Preto si myslím, že naše rozhodnutie podpísať chartu ešte pred Lisabonskou zmluvou je veľmi pozitívny krok. Odteraz musíme zároveň hovoriť, že žiadne ďalšie výnimky nebudú v budúcnosti povolené, pretože nie sú dobré pre občanov krajiny, ktorej sa týkajú, ani pre občanov Európskej únie ako celku.

Preto sa domnievam, že je veľmi dôležité, aby sme sa zo všetkých síl snažili, ako vo svojej správe navrhuje pán Leinen, jasne podporiť Chartu základných práv a jej právne záväzný charakter.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Magda Kósáné Kovács (PSE), písomne. – (HU) Občania európskych krajín bojovali jednotlivo aj spoločne za každé právo zahrnuté v Charte základných práv. Práve preto je potešujúce, že právna záväznosť Charty základných práv konečne umožňuje účinnejšie presadzovať základné práva, a to nielen na úrovni členských štátov, ale tiež na úrovni európskych právnych predpisov a ich uplatňovania.

Občania Európy budú využívať svoje výhody, pokiaľ bude existovať možnosť právnej nápravy v prípade porušenia ich základných práv na európskej úrovni. Výsledkom týchto záruk bude väčšia demokratickosť Európskej únie a jej orgánov, ich jednoduchšia prístupnosť a lepšia možnosť kontrolovať pre pol miliardy európskych občanov.

Prijatím právnej záväznosti Charty základných práv sa uzatvorí jedna kapitola v histórii boja za základné práva. Zároveň sa domnievam, že vzhľadom na budúcnosť musí byť Charta základných práv ars poetica Európy. Okrem spoločných hospodárskych záujmov musí byť Európa majákom v oblasti základných práv a musí zomknúť tých, ktorí v nej žijú, do jedného celku, a to nielen prostredníctvom klasických práv slobody, ale tiež zaručením sociálnych a kultúrnych práv, rovnakého zaobchádzania a práv menšín.

Horácius vo svojom Umení básnickom napísal: „Zvoľte si, básnici, námet, ktorý je úmerný vašim silám, a zvažujte dlho, čo stačíte na pleciach uniesť a čo je priťažké pre ne.“ Dúfam, že orgány Európskej únie budú mať dosť sily a odvahy, aby mohli zaručiť rovnaké základné práva všetkým európskym občanom vo všetkých kútoch Európy.

  Alexander Stubb (PPE-DE), písomne. – (FI) 19. októbra bola v Lisabone podpísaná zmluva, ktorá mala zabezpečiť väčšiu životaschopnosť a demokratickosť Európskej únie. Podporila by tiež občianske práva. Charta základných práv Európskej únie musí byť právne záväzná a Európska únia by mala pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

Charta základných práv tvorila druhú časť neratifikovanej ústavy. Poslanci tohto Parlamentu schválili na mimovládnej konferencii plán, podľa ktorého by predseda Európskeho parlamentu, predseda Komisie a úradujúci predseda Rady dňa 12. decembra slávnostne podpísali Chartu základných práv na plenárnom zasadnutí Parlamentu, ktorá by bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie.

To je v dokonalom súlade s hodnotami, ktoré predstavuje Charta základných práv. Slávnostné podpísanie zároveň viac zviditeľní tento dokument. Preto je úplne samozrejmé, že chceme svojmu predsedovi Hansovi-Gertovi Pötteringovi udeliť mandát na podpísanie.