Predsedajúci. – Ďalším bodom je správa, ktorú predkladápán Christensen, v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, o spoločných zásadách flexiistoty (2007/2209(INI)) (A6-0446/2007).
Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady – (PT) Pán predsedajúci, domnieval som sa, že ma žiadate o záverečný prejav k rozprave o charte, o prejav, ktorý nemám vôbec pripravený, preto som v rozpakoch.
Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, otázka flexiistoty je teraz kľúčovým bodom európskeho programu a je nevyhnutná pre budúcnosť hospodárskych a sociálnych modelov Európy. Je to zložitá otázka, ktorá zahŕňa schopnosť vykonať zmenu a presadiť reformu zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia v rýchlo sa meniacich globálnych podmienkach, a preto je nevyhnutné reagovať na výzvy globálnej hospodárskej súťaže, technických inovácií a starnutia obyvateľstva. Potrebujeme flexibilnejšie trhy, to však zároveň znamená nevyhnutnosť zabezpečiť našim občanom lepšie podmienky, dokonalejšie nástroje a väčšiu istotu, aby túto zmenu úspešne zvládli. To je úloha, ktorá nás čaká.
Pokiaľ ide o nás, portugalské predsedníctvo sa usilovalo aktívne sa zúčastňovať na hľadaní ucelených a vyvážených riešení v tejto oblasti. Po oznámení Komisie, ktoré bolo predložené v júni, sme boli zodpovední za vykonávanie mandátu Európskej rady a za dosiahnutie konsenzu o spoločných zásadách a flexiistote. Oznámenie Komisie bolo, prirodzene, veľmi dobrým východiskom a pomohlo nám vypracovať návrh a zintenzívniť diskusiu o riešeniach, ktoré by mohli slúžiť ako spoločná platforma pre rôzne názorové línie, ktoré budú musieť byť dodržiavané zo strany jednotlivých členských štátov.
Uvedomujeme si, že východisková pozícia a situácia sú rôzne, teda rôzne budú musieť byť aj riešenia. Aby sme vytvorili podmienky na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti, vypracovali sme rôzne iniciatívy, ktorých hlavné subjekty sú na európskej úrovni, a usporiadali sme tiež konferenciu o výzvach v oblasti flexiistoty. Konferencia mala z politického hľadiska dobrú účasť a týkala sa trendov vývoja a perspektív do budúcnosti. Snažili sme sa tiež analyzovať skúsenosti krajín, ktoré majú dobré výsledky v oblasti používania modelov, a určiť, ktoré prvky týchto modelov je možné použiť v iných podmienkach. Získali sme stanoviská expertných výborov pre zamestnanosť a sociálne zabezpečenie a tiež Výboru regiónov. Okrem toho sme sa usilovali presvedčiť sociálnych partnerov v tejto oblasti, aby sa zúčastnili, pretože si uvedomujeme, že tento nový model vyžaduje pevné odhodlanie všetkých zúčastnených strán, je však potrebné zohľadniť záujmy všetkých.
V tejto súvislosti bola dôležitým impulzom pre túto diskusiu vzájomná dohoda, ktorú sme so sociálnymi partnermi dosiahli 18. októbra v Lisabone na schôdzke sociálnej tripartity na najvyššej úrovni. Sociálny dialóg na rôznych úrovniach a účasť sociálnych partnerov sú rozhodujúce pre úspech každej stratégie uplatňovanej v súvislosti s vykonávaním reforiem trhov práce. V súvislosti s hľadaním úspešných riešení je najdôležitejšie zapojiť do tohto procesu každého a je nevyhnutné, aby medzi sociálnymi partnermi a v orgánoch vládla dôvera. Všetci musíme byť ochotní uznať a prevziať zodpovednosť za zmenu. Chcem zdôrazniť kvalitu rozpravy a intervencií vo všetkých fázach z odborného, ako aj akademického hľadiska, a taktiež v súvislosti s diskusiou o politickom obsahu a priebehu.
Na základe všetkých týchto činností, ktoré som uviedol a počas ktorých sme sa vždy mohli spoľahnúť na pomoc Komisie, môže teraz Rada schváliť súbor spoločných zásad flexiistoty, ktorý, ako dúfame, formálne schválime na zasadnutí 5. a 6. decembra. Tieto spoločné zásady, s ktorými všetci súhlasíme, obsahujú zohľadnenie rozdielnej situácie v jednotlivých krajinách vyžadujúcej rôzne prístupy a riešenia, nevyhnutnosť prekonať segmentáciu trhu práce, rôzne rozmery flexiistoty – pracovnoprávne predpisy, vzdelávanie, odbornú prípravu, sociálne zabezpečenie –, uznanie dôležitosti sociálneho dialógu v týchto podmienkach, podporu sociálneho začlenenia, nediskrimináciu, rovnosť a zosúladenie pracovného a rodinného života, ako aj nevyhnutné zabezpečenie zlučiteľnosti politík so zdravým a trvalo udržateľným rozvojom verejných financií. Chcem zdôrazniť, že v tomto parlamente v podstate existuje všeobecná zhoda. Musím oceniť vynikajúcu prácu, ktorú sme v tejto oblasti vykonali a ktorú vykonal Parlament.
Všeobecné zásady, len čo budú prijaté, vytvoria základný nástroj na vykonávanie ďalšieho cyklu lisabonskej stratégie. Členské štáty budú vyzvané, aby pri definovaní a vykonávaní svojich vnútroštátnych politík počítali s týmito zásadami a vytvorili si svoje vlastné mechanizmy a prístupy podľa svojej konkrétnej situácie, ktoré budú monitorované v rámci národných programov reforiem. Sociálni partneri na všetkých úrovniach budú podporovaní, aby pomohli definovať a vykonávať opatrenia v oblasti flexiistoty a tiež aby používali spoločné zásady ako odkaz. Domnievame sa, že v rámci tejto stratégie je nevyhnutné investovať do sociálnej mobilizácie našich občanov, a v tejto súvislosti musím pripomenúť, aká veľmi dôležitá je účasť tohto Parlamentu. Vzhľadom na to, kto ho politicky zastupuje, a vzhľadom na jeho blízkosť ľuďom môže tento Parlament výborne prispieť k lepšiemu pochopeniu pojmu flexiistoty. Hlavná zásada je, že flexiistotu a istotu musíme považovať za vzájomne sa podporujúce a posilňujúce prvky, a nie za protichodné, a to musia naši občania dobre pochopiť.
Vladimír Špidla, člen Komisie. – (CS) Vážený pán predsedajúci, oznámenie Komisie týkajúce sa flexiistoty vyvolalo v celej Únii dôležitú a užitočnú diskusiu. Ďakujem spravodajcovi Christensenovi a ostatným poslancom, ktorí sa aktívne zúčastnili diskusie o flexiistote.
Vďaka vášmu úsiliu a spolupráci s ostatnými parlamentnými výbormi bude môcť Európsky parlament prijať uznesenie, ktoré významne podporuje prístup navrhnutý Komisiou. V našej spoločnosti sa podmienkou istoty stáva zmena. Musíme teda koordinovane hľadať nové formy istoty: lepšie zručnosti, schopnosť nájsť nové zamestnanie, moderné ochranné opatrenia prispôsobené novému trhu práce.
Za posledné roky boli v Európe na každé pracovné miesto, ktoré zaniklo v oblasti priemyslu, vytvorené štyri nové pracovné miesta v ostatných oblastiach. Najdôležitejšou otázkou je, ako nad týmito zmenami získať kontrolu a ako túto zmenu úspešne zvládnuť. Taktiež musíme predložiť otázku týkajúcu sa dôvodov segregácie na trhu práce v mnohých členských krajinách.
Veľmi vítam správu, o ktorej sa dnes vyjadrujete. Táto správa uznáva, že flexiistota môže byť stratégiou reformy trhu práce. Text tiež podporuje štvorzložkovú štruktúru, ktorú definovala Komisia v súvislosti s flexiistotou. Taktiež môžem celkovo podporiť návrhy týkajúce sa spoločných zásad uvedených v odseku 15 tejto správy. Vaše návrhy sa uberajú približne rovnakým smerom ako návrhy, ktoré predložila Komisia vo svojom oznámení. Rozumiem vášmu želaniu vysvetliť niektoré otázky presnejšie, ako napríklad boj proti neistote. Domnievam sa však, že zásady musia byť stručné a že je potrebné vnímať ich z pohľadu celého oznámenia.
Rád by som tiež privítal súhlas európskych sociálnych partnerov s analýzou problémov na trhu práce, ktorá bola predložená na nedávnom samite sociálnej tripartity 18. októbra 2007 v Lisabone a ktorá sa okrem iného týka aj flexiistoty. Tento súhlas je znamením, že sociálny dialóg môže priniesť konkrétne výsledky. Navyše ste vo svojom návrhu uznesenia uviedli odkaz na túto spoločnú analýzu.
Teraz by som chcel reagovať na niektoré kritické názory vo vašej správe. Viem, že si želáte, aby diskusia o flexiistote bola vyváženejšia. Najprv by som vám chcel pripomenúť, že oznámenie Komisie je výsledkom intenzívneho dialógu všetkých zúčastnených strán a dôkladnej konzultácie s významnými odborníkmi v tejto oblasti. Som presvedčený o tom, že prístup Komisie je vyvážený, pretože cieľom je podporovať pružnosť a zároveň istotu, a to tak, ako už bolo povedané – ako dva prvky, ktoré sú synergické, a nie v rozpore.
Je zrejmé, že diskusia o flexiistote nesmie byť zneužitá na dereguláciu trhu práce. Naopak, flexibilita a mobilita musia smerovať k vyšším cieľom, to znamená k lepším pracovným miestam, lepšej rovnováhe medzi prácou a rodinným a súkromným životom, účinnejšiemu hospodárstvu ako celku. Ako viete, Rada v nasledujúcich týždňoch rozhodne o spoločných zásadách flexiistoty. Potom budú pokračovať vnútroštátne diskusie všetkých zúčastnených strán, aby bolo možné vykonávať stratégiu flexiistoty na vnútroštátnej úrovni vzhľadom na osobitosti jednotlivých štátov. Spolieham sa na to, že jednotlivé zúčastnené strany zabezpečia, aby bolo možné v oblasti flexiistoty dospieť k vyváženým prístupom.
V súvislosti s nákladmi si musíme uvedomiť, že náklady spojené s politikou flexiistoty sú omnoho nižšie než konkrétne prínosy v podobe dynamickejšieho trhu práce a zníženej nezamestnanosti. Navyše v mnohých prípadoch nejde ani tak o zvýšenie finančných nákladov, ale skôr o účinnejšie používanie už dostupných prostriedkov.
Chcel by som tiež reagovať na ten odsek správy, v ktorom sa uvádza, že základom systému sociálneho zabezpečenia by mala byť zmluva na dobu neurčitú. Zámerom Komisie v žiadnom prípade nie je znížiť význam zmluvy na dobu neurčitú. Domnievam sa však, že by sme mali zaviesť všeobecnejšie systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré by sa týkali zmluvy na dobu neurčitú a zamestnania na čiastočný úväzok, stručne povedané, aby aj tieto formy zamestnania poskytovali zodpovedajúcu sociálnu istotu, to je zámerom, nie oslabenie zmlúv na dobu neurčitú.
Vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že s výnimkou týchto niekoľkých pripomienok je správa užitočným a zodpovedajúcim prínosom do diskusie o flexiistote a Európskemu parlamentu za ňu ešte raz ďakujem.
Ole Christensen, spravodajca. – (DA) Pán predsedajúci, dámy a páni, som veľmi rád, že tu dnes môžem vystupovať vo funkcii spravodajcu. Rokovania v Parlamente boli ukončené a môžeme predložiť vyváženú správu odzrkadľujúcu postoje celého politického spektra. Ucelená koncepcia na pozadí týchto usmernení týkajúcich sa flexiistoty má riešiť problémy na európskych trhoch práce. Všimnite si, že používam množné číslo „trhy práce“, pretože správa uznáva, že pokiaľ ide o flexiistotu, neplatí žiadny „univerzálny prístup“. Napriek tomu, že v súvislosti s flexiistotou neexistuje žiadny všeobecný model, musíme uznať, že Európa na svojich trhoch práce čelí mnohým globálnym výzvam, na ktoré je nevyhnutné reagovať spoločne. Demografické výzvy znamenajú, že v roku 2050 pripadne na každého dôchodcu 1,5 zamestnanca. V súčasnosti to sú 3 zamestnanci na jedného dôchodcu. Približne 100 miliónov Európanov žije v chudobe alebo na pokraji chudoby. Následky nerovnosti môžeme veľmi dobre vidieť, ak porovnáme krajiny, medzi ktorými existujú podstatné rozdiely, napríklad krajiny východnej a západnej Európy. Je možné pozorovať ich aj v rámci jednotlivých krajín, kde sme svedkami zvyšujúcej sa nerovnosti. Šesť percent zamestnancov v Európe môžeme označiť za pracujúcich chudobných a stále viac ľudí pociťuje zhoršovanie pracovných podmienok spolu s neistotou zamestnania a veľmi zlými pracovnými podmienkami. Čoraz častejšie sa vyskytujú krátkodobé pracovné zmluvy a dočasná práca, a bežné pracovné zmluvy na dobu neurčitú sú v ohrození. V Európe tvoria tieto neisté pracovné miesta 12 %. Okrem toho sa zvyšuje podiel neohláseného a nelegálneho zamestnávania. V niektorých krajinách je podiel nelegálnych pracovných miest 15 % všetkých pracovných miest. Tento vývoj musíme zvrátiť jednak preto, že je to pre Európu nákladné, a jednak preto, že tieto podmienky neistého a nestabilného zamestnania často vplývajú na slabšie skupiny spoločnosti.
Vzdelanie je najdôležitejšou devízou Európy na konkurenčnom globálnom trhu, ale nevenuje sa mu dostatočná pozornosť. Prakticky 15 % našich mladých ľudí predčasne opustí školský systém, a to v dobe, keď trh práce kladie veľké nároky na vedomosti. Tí, ktorým ujde vlak k vzdelaniu, budú dlhodobo čeliť problémom, a preto je našou povinnosťou pomôcť týmto ľuďom.
Výzvy pre Európu sú teda jasné. Našou úlohou je predložiť správu a víziu, ako sa budeme s týmito výzvami vyrovnávať. Chcel by som tu poďakovať Komisii za vynikajúcu pomoc. Naša spolupráca v súvislosti so správou bola výborná, a mojou úlohou bolo dokončiť prácu tu v Parlamente. Ako spravodajca sa domnievam, že je nevyhnutné viac sa zamerať na sociálnu Európu, aby sa práva zamestnancov dodržiavali v celej EÚ a aby sme mali viac a lepších pracovných miest. Väčšia flexibilita v rámci organizácií nesmie byť na úkor pracovných podmienok zamestnancov. Ako to dosiahneme? Správa výslovne zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa bežným druhom pracovnej zmluvy stala pracovná zmluva na dobu neurčitú. Po druhé, vo väčšej miere musíme zapojiť sociálnych partnerov. Pri takom rozhodovaní nie je možné nechať zamestnancov bokom. Riešením je flexibilný a bezpečný trh. Účasť zamestnancov je absolútne zásadná a v súvislosti s uplatňovaním flexiistoty je potrebné túto skutočnosť neustále zdôrazňovať.
V závere sa správa zaoberá tým, čo by sme mohli nazvať rámcom flexiistoty. Inými slovami, vnútroštátnymi podmienkami na uplatňovanie flexibility a istoty. Flexibilita a flexiistota stoja peniaze. Nie sú to však premárnené peniaze, naopak, sú to investované peniaze, ktoré prinášajú nečakaný úžitok. Ak napríklad investujete do svojich zamestnancov, mohli by to byť z krátkodobého hľadiska náklady, ale skúsenosti ukazujú, že z dlhodobého hľadiska sa to oplatí. Preto flexiistota, ako túto koncepciu chápeme v severnej Európe, vyžaduje dostatočne silný a výkonný sociálny štát. V tomto smere musíme úprimne priznať, že vzhľadom na vývoj, ktorého sme svedkami v niektorých krajinách, kde sa súťaží o čo najnižšie dane, bude veľmi ťažké financovať istotu, jeden z aspektov flexiistoty. Preto sa budem usilovať raz a navždy umlčať všetky hlasy, ktoré tvrdia, že flexiistota je neoliberálnym pojmom vo výsledku oslabujúcim práva zamestnancov. Nie je to tak, práve naopak.
Na záver dúfam, že prostredníctvom tejto rozpravy na pôde tohto Parlamentu a v celej Európe rozptýlime niektoré mýty, ktoré sa v súvislosti s flexiistotou často vyskytujú. Ako spravodajca som s účinnou pomocou svojich kolegov vypracoval niektoré vyvážené usmernenia týkajúce sa flexiistoty, usmernenia, ktoré ukazujú, ako by mala Európa v budúcnosti rozvíjať svoj trh práce, aby bol konkurencieschopnejší a sociálnejší. Prostredníctvom tejto stratégie zároveň zistíme, ako riešiť neistotu, ktorá vládne medzi zamestnancami v Európe. Mnoho ľudí sa v súčasnosti obáva, že ich pracovné miesta budú presunuté a že ich miesto na trhu práce sa stane nadbytočným.
Na záver by som chcel poďakovať tieňovému spravodajcovi, spravodajcom ostatných výborov a všetkým ostatným, ktorí sa nejakým spôsobom zúčastnili na tejto správe. Dúfam, a tým končím, že hlavy štátov a vlád na svojom zasadnutí v decembri v Portugalsku zohľadnia odporúčania Parlamentu vo svojej budúcej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu všeobecných hlavných smerov flexiistoty.
Olle Schmidt, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. – (SV) Pán predsedajúci, ďakujem spravodajcovi za dobre vykonanú prácu. Zmeny, ktoré vznikajú na základe globalizácie, ponúkajú nové a lepšie príležitosti pre všetky krajiny sveta, ale, samozrejme, zároveň prinášajú výzvy. Európa stojí na križovatke. Môžeme sa rozhodnúť, či privítame nové a pružné hospodárstvo s jeho možnosťami, alebo sa uchýlime k rôznym formám ochranárskej politiky.
Flexiistota je jedným z najdôležitejších nástrojov na vytvorenie trhu práce, ktorý, ako uvádza spravodajca, plne využíva možnosti pracovnej sily. Kľúčovými slovami sú odborná príprava, mobilita a zamestnateľnosť. Je jasné, že nie je možné použiť žiadny model univerzálne, ale môžeme, a mali by sme, sa navzájom učiť. Zo stanoviska Výboru pre hospodárske a menové veci vyplýva, že príliš nepružné systémy ochrany chránia v podstate tých, ktorí už pracujú, ale iným môžu sťažovať vstup na trh práce.
Problémom je tiež zvýšenie počtu obyvateľov v Európe, a na to spravodajca tiež poukázal. Bude potrebných viac pracovných miest pre viac ľudí. Flexiistota, ak sa správne používa, je pre Európu dobrým modelom, ktorý jej umožní, aby sa v podmienkach globálneho hospodárstva aj naďalej úspešne rozvíjala. Domnievam sa, že to ukazuje príklad Dánska, o ktorom sa spravodajca nezmienil.
Pán predsedajúci, tu na pôde Parlamentu by sme sa mali všetci zhodnúť minimálne na jednej veci, a to, že v súčasnosti príliš veľa ľudí nemá prácu. Európa musí aj naďalej rásť, aby vznikali nové pracovné miesta.
Giovanni Berlinguer, spravodajca Výboru pre kultúru a vzdelávanie požiadaného o stanovisko. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, správa pána Christensena bola kľúčová pri práci na pôvodnom dokumente.
Tieto zásady môžu byť veľmi cenné, ale len vtedy, ak zaručujú súčasne ochranu všetkým ohrozeným skupinám – prisťahovalcom, ženám, starším ľuďom a ľudom s postihnutím –, ako aj dospelým osobám, ktoré majú nízke vzdelanie a sú zraniteľnejšie a menej chránené.
Okrem toho sa čoraz viac prehlbujú nerovnosti v našej spoločnosti, napríklad chýba minimálna mzda – minimálnu mzdu musia prijať všetky krajiny – a nevyhnutnosť uznávať práva pracujúcich. Je rovnako nevyhnutné zlepšiť vedomostnú základňu. Naliehavá je tiež otázka účelného prideľovania finančných prostriedkov na uplatňovanie týchto zásad a určenie skutočných zdrojov.
Na záver chcem uviesť, že sa mi zdá, že v posledných rokoch sa vo vzťahu medzi kapitálom a prácou objavilo mnoho nových zdrojov nerovnováhy: prevažujú zisky a finančné špekulácie, zatiaľ čo mzdy klesli. Riešenie tejto nerovnováhy je jednou z úloh, ktorými sa musíme spoločne zaoberať, ak chceme tieto problémy úspešne riešiť.
Tadeusz Zwiefka, spravodajca Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – (PL) Pán predsedajúci, tzv. model flexiistoty nebude na európskom trhu práce pravdepodobne fungovať, kým nebude doplnený o ďalšie opatrenia a návrhy na podporu podnikania a jednoduchšieho zakladania podnikov. Mám na mysli napríklad vypracovanie štatútu európskej súkromnej spoločnosti.
V súvislosti so všeobecnými zásadami vykonávania flexiistoty by som chcel zdôrazniť, že zavedenie komplexných legislatívnych riešení na európskej úrovni v tejto oblasti je v rozpore so zásadami subsidiarity a proporcionality. Sociálna politika a politika zamestnanosti spadajú do právomoci členských štátov a akákoľvek aktivita Európskej únie v oblasti flexiistoty musí byť v súlade so zásadou subsidiarity zakotvenou v článku 5 Zmluvy o EÚ.
Okrem toho vnútorne zložitý model nie je vhodný na zavedenie právnych noriem Spoločenstva, ani pre prístup označovaný ako „univerzálny“. Výsledok hodnotenia vplyvu naznačuje, že najvhodnejším spôsobom asi bude otvorená koordinácia. To je veľmi dôležité pre nové členské štáty, ktoré vzhľadom na dedičstvo minulosti môžu čeliť rôznym štrukturálnym problémom v oblasti zamestnanosti. Je nevyhnutné uvedomiť si, že postup smerom k zavedeniu modelu flexiistoty je spojený s vysokými krátkodobými výdavkami, a zároveň s výrazným zaťažením rozpočtov.
José Albino Silva Peneda, v mene skupiny PPE-DE. – (PT) Pán predsedajúci, pán komisár, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, reformy, ktoré Európska únia musí vykonávať s cieľom zabezpečiť si konkurencieschopnosť vo svetovom hospodárstve, nemožno považovať len za iniciatívy obmedzujúce sa na verejný sektor – vyžadujú tiež zmeny správania a postojov zo strany pracujúcich a podnikov.
Tieto zmeny je možné úspešne dosiahnuť len vtedy, ak medzi sociálnymi partnermi vládne atmosféra dôvery, a tú je možné vytvárať len prostredníctvom sociálneho dialógu. V súvislosti s riadením trhu práce musíme prejsť od prístupu založeného na konflikte k novému prístupu založenom na spolupráci. Mne osobne sa nepáči pojem „flexiistota“. Radšej by som hovoril o „zmene istoty“, pretože akákoľvek zmena zahŕňa riziká. Dôležité je minimalizovať tieto riziká. Nie je možné žiadať od ľudí, aby boli flexibilní, ak nedôverujú sami sebe ani svetu, ktorý ich obklopuje. Preto v tejto správe neustále zdôrazňujeme nevyhnutnosť aktívnej politiky zamestnanosti a systémov celoživotného vzdelávania.
Skupina PPE-DE predložila 120 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k pôvodnej správe a po prerokovaní sme dospeli ku konečnému zneniu, ktoré je, podľa môjho názoru, vyvážené a komplexné. Dosiahli sme rovnováhu medzi pojmami flexibilita a istota, a tiež medzi záujmami zúčastnených strán, predovšetkým sociálnych partnerov a orgánov verejnej správy. Správa zreteľne upozorňuje na skutočnosť, že pri vykonávaní a riadení flexiistoty je potrebné uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality. Odporúčam preto, aby Parlament túto správu prijal.
Stephen Hughes, v mene skupiny PSE. – Pán predsedajúci, úprimne blahoželám pánovi spravodajcovi.
Mám štyri body. Prvý z nich sa týka Komisie. Najprv vo svojej zelenej knihe o pracovnom práve a teraz vo svojom oznámení o flexiistote kladie dôraz skôr na istotu zamestnania než na istotu pracovného miesta. My zdôrazňuje oboje, pretože uznávame nevyhnutnosť flexibilných podnikov. Flexibilný podnik je taký, ktorý mení výrobnú linku každých šesť mesiacov alebo konfiguráciu IT každé štyri mesiace a ktorý potrebuje prispôsobivých kvalifikovaných a lojálnych zamestnancov – a tých rozhodne nenájdeme medzi roztrieštenou, segmentovanou a príležitostnou pracovnou silou.
Po druhé, aby flexiistota správne fungovala, sú potrebné mnohé faktory: dobré a stabilné makroekonomické prostredie, investíciu do dobrej a aktívnej politiky trhu práce, dobre rozvinutý sociálny dialóg a veľmi kvalitné politiky sociálnej ochrany. Všetky tieto prvky sú dôležité a jedno je jasné: nebude to lacné. Komisia musí preto uznať, že flexiistota sa môže vykonávať dlhšiu dobu len v niektorých členských štátoch.
Po tretie, vyvážená podoba flexiistoty sa musí zakladať na zásadách uvedených v odseku 15 tejto správy a tieto zásady musia byť zahrnuté v súbore zmenených a doplnených usmernení. Je nevyhnutné zviditeľniť ich a uplatňovať. V opačnom prípade vyjde nazmar celá práca, ktorú si táto vynikajúco vypracovaná správa vyžiadala.
A nakoniec, Rada a Komisia nepretržite hovoria o význame flexiistoty, ale ako je možné brať Radu vážne, keď stále blokuje smernicu o dočasnom zamestnaní sprostredkovanom pracovnými agentúrami? Ako je možné brať vážne ostatné orgány, keď sa vo všetkých našich členských štátoch aj naďalej rozmáhajú vykorisťovateľské formy netradičnej práce? Pre príliš mnoho miliónov našich pracujúcich znamená flexiistota len flexibilitu, a s istotou nemá nič spoločné. Táto správa určuje, akým spôsobom je možné to zmeniť.
Bernard Lehideux, v mene skupiny ALDE. – (FR) Pán predsedajúci, dámy a páni, chceme podporiť úsilie Komisie o spoločnú diskusiu o flexiistote. EÚ musí zabezpečovať dialóg všetkých zúčastnených strán o tejto otázke. Našu skupinu tiež teší, že po prvýkrát v Európe sa sociálni partneri dohodli a v spoločnom dokumente žiadajú, aby členské štáty vykonávali politiku flexiistoty. To je najdôležitejšie, pretože flexiistota má zmysel len vtedy, ak podporuje atmosféru dôvery medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Ako volení zástupcovia občanov EÚ máme osobitnú zodpovednosť za vytvorenie podmienok pre tento druh dôvery. Je v záujme všetkých zúčastniť sa, a predovšetkým nesmieme podľahnúť odporu proti flexibilite, ktorá by bola výhodou pre zamestnávateľov, a proti istote, ktorá by bola kompenzáciou pre zamestnancov.
Vykonávanie flexiistoty znamená zabezpečiť zamestnancom a zamestnávateľom flexibilitu a istotu zároveň. Zamestnanci potrebujú flexibilitu, aby zosúladili svoj pracovný a súkromný život, alebo aby ich pracovný život nabral nový smer. Zamestnávatelia, rovnako ako zamestnanci, potrebujú istotu, najmä právnu istotu vo svojich zmluvných vzťahoch so zamestnancami.
Správa je krokom správnym smerom. Je vyvážená a navrhuje členským štátom rámec na prijatie všeobecných zásad. Chcem poďakovať a zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho práci. Členské štáty nesmú byť nútené k tomu, aby flexiistotu spojili s jednou konkrétnou predstavou. Pracovné trhy v jednotlivých členských štátoch majú niektoré úplne rozdielne vlastnosti. Chceme dosiahnuť koordináciu politík zamestnanosti, nie predčasnú harmonizáciu.
Naši spoluobčania si prajú Európu, ktorá poskytuje riešenia výziev globalizácie. Flexiistota môže vytvoriť jedinečný spôsob modernizácie nášho sociálneho modelu prostredníctvom ochrany profesijných možností, zjednodušenia adaptácie zamestnancov, pochopenia a podpory zamestnancov pri náhlych životných zvratoch. Nepremeškajme túto príležitosť nás všetkých a usilujme sa dosiahnuť spoločný cieľ.
Ewa Tomaszewska, v mene skupiny UEN. – (PL) Pán predsedajúci, posun smerom k pružnejším formám zamestnanosti nastal v dobe vysokej nezamestnanosti, keď bolo relatívne jednoduché prinútiť zamestnanca prijať horšie pracovné podmienky, aby sa vôbec udržal v zamestnaní. Keď zamestnanci nemali prostriedky na zabezpečenie základných potrieb svojich rodín a svojich vlastných potrieb, boli ochotní znášať aj ponižovanie na pracovisku. Tiež boli ochotní súhlasiť s tým, že nebudú poistení proti úrazom a budú pracovať nelegálne za hladové mzdy.
Situácia na trhu práce sa našťastie mení. Väčšina poľských zamestnávateľov podcenila význam trvalého pracovného pomeru. Preto majú teraz nedostatok zamestnancov a Poľsko zažíva emigráciu takmer dvoch miliónov mladých ľudí, z ktorých mnohí majú vysokoškolské vzdelanie. Pružné zamestnanie, ktoré neuznáva význam istoty pracovného miesta, prináša zamestnávateľom krátkodobé výhody na úkor zamestnancov. Som rada, že návrh uznesenia Európskeho parlamentu zdôrazňuje istotu pracovného miesta viac než Európska komisia. Chcela by som zdôrazniť, že výskum, ktorý vykonáva Medzinárodná organizácie práce, potvrdzuje, že zamestnanci so zmluvou na dobu neurčitú prinášajú väčší úžitok.
Blahoželám pánovi spravodajcovi k jeho práci.
Elisabeth Schroedter, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Pán predsedajúci, pán komisár, pán úradujúci predseda, dámy a páni, z diskusie o flexiistote vyplýva, že nie je možné preniesť určitý sociálny model z jedného členského štátu priamo do EÚ ako celku. A tiež sa nezdá, že práve o to sa Komisia usiluje. Jej dokument sa netýka zvýšenia sociálnej istoty zamestnancov na základe dramaticky meniacich sa podmienok na trhu práce, Komisia chce presadiť flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov, a pritom nebude schopná zvýšiť sociálnu istotu zamestnancov – to spadá do právomoci členských štátov, kde existuje mnoho rozdielnych predstáv, napríklad len o tom, do akej miery je dôležitá.
Navyše, kľúčovú úlohu a kontrolnú činnosť odborov – ktoré sú v Dánsku neoddeliteľnou súčasťou modelu flexiistoty – nie je možné v súčasnosti, a nakoniec ani kedykoľvek v budúcnosti, považovať za danú vec v iných členských štátoch. Práva odborov sú zároveň naďalej obmedzované aj niektorými vládami, kde sa flexiistota vysvetľuje a presadzuje výhradne ako flexibilita. My Zelení sa staviame kriticky k úsiliu využívať flexiistotu ako prostriedok na zavedenie deregulácie pracovného práva v celej EÚ, a tým na dosiahnutie globálnej konkurencieschopnosti Európskej únie na úkor práv zamestnancov. Je smutné, že koalícia sa v tomto parlamente riadi príkladom Komisie a uniká jej príležitosť zaviesť do modelu flexiistoty základný prvok – totiž sociálnu istotu – ako jeho rovnako dôležitú súčasť.
Zajímalo by ma, ako chcú túto skutočnosť socialisti vysvetliť pracujúcim. Obávam sa, že premeškáme príležitosť na budúcu diskusiu o výhodách modelu flexiistoty, ktorú taktiež určite zahŕňa. Preto je potrebné správu zmeniť a doplniť, inak ju nebudeme môcť podporiť.
Roberto Musacchio, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni flexiistota nie je nič nové. Je to starý dánsky model pochádzajúci z konca 19. storočia, ktorým vláda za vysokú cenu zaručuje istotu nezakotvenú v pracovných zmluvách.
Novou skutočnosťou v našej súčasnej Európe je strašná neistota, ktorá ovplyvňuje mladých ľudí v práci a ničí spoločnosť ako celok. Ak chceme proti tejto neistote bojovať, musíme zmeniť smerovanie a zaobísť sa bez postupov a ideológií voľného trhu, ktoré ju spôsobili. Nie je pravda, že neistota vytvára pracovné miesta a hospodársky rast, opak je pravdou. V súčasnosti v rámci flexiistoty experimentujeme s novou ideológiou, ale starý model neistoty pritom ostáva nedotknutý.
Preto moja skupina bojovala za niektoré veľmi praktické myšlienky: proti myšlienke ukazovateľa strnulosti trhu práce a za ukazovateľ dobrého zamestnania s cieľom zdôrazniť, že stabilné, isté zamestnanie je normou; proti neoprávnenému prepúšťaniu, ktoré sa rovná diskriminácii; proti opakovanému zvyšovaniu počtu neštandardných zmlúv; alebo proti celoživotnej neistote, čo je moderná forma otroctva; za právo na príjem tých, ktorí nie sú zamestnaní, pretože nemôžu žiť zo vzduchu; za spojenie rôznych foriem verejnej sociálnej pomoci; a proti diskriminácii žien v práci.
Skutočnosť, že neboli vyčlenené prostriedky, ktoré by zaručovali flexiistotu – nastalo zníženie o 2 % – a na základe toho nie je možné spoľahlivo investovať, je presvedčivým dôkazom toho, že celá táto akcia sa môže zmeniť na mlátenie prázdnej slamy.
Pracovníci a mladí ľudia žiadajú niečo konkrétne, odmietajú zastarané ideológie. Za tieto veci sme sa zasadzovali v tomto Parlamente a priali by sme si, aby boli odhlasované.
Kartika Tamara Liotard, spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. – (NL) Pán predsedajúci, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť bol v tejto diskusii takmer prehliadnutý, ale, našťastie, v poslednej chvíli prišla jeho príležitosť.
Viac ako polovica európskeho obyvateľstva sú ženy, a práve ženy majú zvyčajne na trhu práce príliš veľké zastúpenie vzhľadom na pracovné zmluvy na čiastočný úväzok a zmluvy na dobu určitú. Ženy sa preto musia vyrovnávať s väčšou neistotou, nízkymi dôchodkami a neprimeranými výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Keď takí, ako členovia Komisie a holandská vláda, chcú dosiahnuť to, aby právo na prepúšťanie bolo ešte pružnejšie, táto skupina sa ešte hlbšie prepadne do beznádeje a právneho vákua. Mala som preto veľkú radosť, keď Výbor pre práva žien jednomyseľne vypracoval mnoho návrhov na zlepšenie návrhu Komisie v súvislosti s touto otázkou. Spravodajca sa, žiaľ, rozhodol prijať len veľmi málo z týchto širokých a veľmi etických návrhov. Tým znevážil Výbor pre práva žien a ignoroval reálne existujúce nerovnosti. Preto vyzývam všetkých poslancov, aby v zajtrajšom hlasovaní podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené s cieľom zabrániť tejto nerovnosti.
Thomas Mann (PPE-DE). – (DE) Pán predsedajúci, čoraz menej ľudí pracuje celý svoj pracovný život u toho istého zamestnávateľa, takže sa musia dokázať bez problémov prispôsobiť meniacim sa životným a pracovným podmienkam. Ľudia zároveň potrebujú dostatočnú istotu zamestnania. Pán komisár Špidla, len keď bude flexibilita v rovnováhe s istotou, začne široká verejnosť prijímať novú koncepciu flexiistoty. Na jednej strane, musí existovať flexibilita pre podniky, aby zistili medzery na trhu, viac presadzovali inovácie a aktívne plánovali svoj rozvoj, nemali by teda len reagovať na situáciu. Na druhej strane, zamestnanci v členských štátoch potrebujú istotu, ktorú poskytujú moderné systémy sociálnej ochrany a spoľahlivé dohody medzi zodpovednými sociálnymi partnermi. Je tiež nevyhnutné poskytnúť správne rámcové podmienky pre trvalé pracovné miesta a jednoduchší prechod na nové pracovné miesta. Tiež je nevyhnutné zabrániť zneužívaniu nových foriem zamestnávania, podvodnému podnikaniu a nelegálnej práci.
Ďalšou prioritou je celoživotné vzdelávanie, ktoré je nevyhnutnou podmienkou toho, aby naši zamestnanci boli pripravení na globalizáciu. Dohodnutá záväzná referenčná hodnota 2 % z HDP je, podľa môjho názoru, neprijateľná, pretože tu musíme členským štátom ponechať určitú finančnú voľnosť. Vlády a podniky však musia zabezpečiť omnoho väčšie investície do nášho najdôležitejšieho zdroja, teda do vzdelávania ľudí, ľudí vysoko kvalifikovaných, motivovaných a prispôsobivých.
Na môj podnet skupina PPE-DE znovu predložila rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na prerokovanie. V jednom z nich uvádzame, že podniky sa musia samé rozhodnúť, ako budú pristupovať k otázke podnikovej sociálnej zodpovednosti. Táto sociálna zodpovednosť sa musí aj naďalej zakladať na zásade dobrovoľnosti, a nie na povinnom systéme.
Na záver mi dovoľte, aby som upozornil, že predloženie termínu na zrušenie prechodných opatrení brániacich voľnému pohybu pracovníkov od roku 2003 do roku 2009 je zlým signálom. V oblastiach, kde sú omnoho vyššie hodinové mzdy a sociálne zabezpečenie je na vysokej úrovni, je migračný tlak veľmi silný a ťažko zvládnuteľný. Ani tu však nesmieme zabúdať na istotu, bez ohľadu na flexibilitu, ktorá je nepochybne potrebná.
Jan Andersson (PSE). - (SV) Pán predsedajúci, pán úradujúci predseda, pán komisár, dovoľte mi, aby som na začiatku poďakoval pánovi spravodajcovi za dobre vykonanú prácu a vynikajúco spracovanú správu. Rovnako ako José Albino Silva Peneda hovorím radšej o „zmene istoty“, zmene, s ktorou sa stretávame vo forme globalizácie a demografického rastu. Domnievam sa, že tento spôsob vyjadrenia je lepší.
Medzi návrhom Komisie a návrhom Parlamentu je rozdiel, najmä tam, kde ide o zmeny. Návrh Parlamentu sa zaoberá inými vecami. Komisia sa zameriava na istotu zamestnania, nie však na istotu pracovného miesta. Nemal by tam byť žiadny taký rozdiel. Je však potrebné spojiť istotu, že človek získa nové miesto, s vysokou mierou istoty v zamestnaní. V Parlamente sa usilujeme zamerať pozornosť na účasť v tomto procese, na silné odbory a intenzívny sociálny dialóg. Zameriame sa na aktívnu politiku zamestnanosti, zameriame sa na väčšie investície do odborného vzdelávania a zameriame sa na účinné systémy sociálneho zabezpečenia.
Mnohí hovoria, že neexistuje žiadny jednotný model, ale že je nevyhnutné, aby všetci postupovali podľa svojich vlastných koncepcií. Lisabonský proces je použiteľný. Teraz, keď majú byť stanovené zásady, by som súhlasil s tým, čo povedal Stephen Hughes: Pozrite sa na odsek 15, uvidíte, aké zásady by mali tvoriť usmernenia.
Na záver by som upozornil Elisabeth Schroedterovú, že toto nie je ten prípad, keď spravodajca nebol vôbec v kontakte s európskym odborovým hnutím. Po celú dobu tu existovalo úzke spojenie a plne podporujú naše úsilie zmeniť uhol pohľadu. Aby sme si teda netvorili názory skôr ako ministri práce, znamenalo by to ponechať im výhradné právo rozhodovať. Parlament musí mať nejakú myšlienku..
(predsedajúci prerušil rečníka.)
Siiri Oviir (ALDE). - (ET) Pán predsedajúci, dámy a páni.
Pre Európsku úniu je nevyhnutné nielen rýchlo reformovať svoje vlastné orgány, ale tiež poskytnúť svojim občanom a podnikom politiku, ktorá zmierňuje vedľajšie účinky ostrej konkurencie a otvárania trhu.
Považujem za dôležité podporovať stabilné zamestnanecké vzťahy s vysokou mierou dôvery. Každá úspešná zmena pracovného práva by bola vnímaná intenzívnejšie, pokiaľ by zamestnanci pociťovali väčšiu istotu. Nesmieme tiež zabúdať, že pocit istoty často závisí aj od toho, ako ľahko je možné nájsť si nové miesto.
Domnievam sa, že najväčšie problémy Európskej únie súvisia so získaním flexibilnej kvalifikovanej pracovnej sily, a preto by táto otázka mala byť jadrom európskej stratégie flexiistoty.
Najdôležitejšie je vytvoriť pružný trh práce zvyšovaním úrovne vzdelania prostredníctvom odbornej prípravy a rekvalifikačných programov.
Roberta Angelilli (UEN). – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, flexiistota nie je všeliek ani zakázaná téma. Je len nevyhnutné dohodnúť sa na pravidlách hry. Je prirodzené, že Európa sa musí úspešne vyrovnať s výzvami globalizácie a hospodárskej súťaže – nie vždy spravodlivej súťaže –, ktoré nám vnucuje svetové hospodárstvo.
To všetko si vyžaduje flexibilitu, ale to neznamená, že zavrhneme európsky sociálny model, jeho hodnoty, jeho úroveň zabezpečenia, a predovšetkým jeho solidaritu. Flexibilita je preto prijateľná pod podmienkou, že existujú jasné pravidlá, záruky a kompenzačné mechanizmy.
Najdôležitejšie však je, že Európa musí viesť členské štáty v oblasti stratégie obsahujúcej niektoré kľúčové prvky: dobrú úroveň pretrvávajúceho odborného vzdelávania, primerané sociálne zabezpečenie, kvalitné služby zahŕňajúce služby starostlivosti o deti a systémy sociálneho zabezpečenia na podporu pracujúcich v dobe hospodárskej nečinnosti. Táto podpora však nemusí mať nevyhnutne formu sociálnych dávok, môže to byť tiež poskytnutie príležitosti na získanie zručností, ktoré sú potrebné pre novo ponúkané pracovné miesta.
A, nakoniec, musia existovať opatrenia na zosúladenie pracovného a rodinného života, ktoré by predovšetkým ženám umožnili plne využiť príležitosť, ktorú ponúka svet práce.
Tieto ciele, prirodzene, vyžadujú veľký objem finančných prostriedkov, ale len touto cestou sa môže flexiistota stať príležitosťou a nielen najkratšou cestou k deregulácii sveta práce.
Donata Gottardi (PSE). - (IT) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, aj ja ďakujem pánovi spravodajcovi za jeho prácu, najmä za jej dokončenie za taký krátky čas.
Aj ja si myslím, že slovo je len slovo. Flexiistota sama osebe nie je dobrá ani zlá politika. A nie je to ani jediná politika: je to súbor prepojených a dobre vyvážených opatrení. Všetko závisí od toho, ako sú tieto opatrenia navrhnuté a uvedené do praxe.
Flexiistota sa zvyčajne považuje za stratégiu, ktorej cieľom je pružnejší trh práce a v súvislosti so zmenou pracovného miesta odmeňovanie formou ekonomickej podpory a zabezpečenie odbornej prípravy. To je obranný prístup, ničenie obmedzení, my však potrebujeme nový prístup, inovácie a kvalitu.
Ak sa pokúsime pozrieť sa na flexiistotu zo ženského hľadiska, bude sa nám javiť z užitočnej perspektívy. Uvidíme, že väčšina tých najneistejších a najnestabilnejších pracovných miest je určená ženám. Okrem toho zároveň zistíme všetky pozitívne možnosti tejto stratégie, ak však flexibilitu chápeme nie ako neistotu, ale ako pružné zabezpečenie zamestnanosti a pracovných plánov s cieľom uspokojiť potreby zamestnancov.
Ak istotu chápeme nielen ako príspevky na odbornú prípravu, ale tiež ako pomoc pri rôznych činnostiach a rozhodnutiach počas života, tak vkročíme na novú pôdu a vypracujeme návrhy, ktoré sa pozerajú do budúcnosti a nevracajú sa k minulosti.
Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. – (PT) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, budem veľmi stručný. Práca tohto Parlamentu bude pokračovať aj po tejto rozprave, takže vám musím oznámiť, že toto predsedníctvo, alebo skôr naše predsedníctvo, je presvedčené, že táto rozprava je, samozrejme, dôležitá a potrebná. Dôkazom je miera účasti a vysoký počet poslancov, ktorí sa tejto rozpravy chceli zúčastniť a spolupracovať v jej rámci.
Flexibilita, prirodzene, znamená mobilitu a v globalizovanom svete je slovo mobilita nevyhnutné a znamená prispôsobenie sa zmene. Nehovoríme však len o mobilite, hovoríme zároveň o istote. To znamená, zamerať sa na ľudí, pracujúcich, ich kvalifikáciu a odbornú prípravu, a tiež na ochranu rodiny a ochranu kvality práce.
Samozrejme, sme pevne presvedčení, že hlavné usmernenia, na ktorých sme sa dohodli so svojimi sociálnymi partnermi, umožnia v praxi vypracovať a zaviesť potrebné opatrenia, aby Európa lepšie dokázala úspešne zvládať výzvy vyplývajúce z globalizácie.
Dúfame, že Rada na svojom zasadnutí 5. a 6. decembra prijme tieto hlavné usmernenia. Som presvedčený, že budúcnosť ukáže, že to boli správne usmernenia a správne základy politiky, ktorá Európu posilní a zvýši jej konkurencieschopnosť.
Vladimír Špidla, člen Komisie. – (CS) Pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, keď sa pozriem na obrazovku a vidím, ako rýchlo plynie čas, tak mi dovoľte spomenúť dve veci. Po prvé, z diskusie jasne vyplynulo, a chcel by som to ešte zdôrazniť, že obsahom flexiistoty nie je vnútiť jeden národný model celej Európskej únii, to v žiadnom prípade. Odlišnosť rôznych modelov sa uznáva. Chcem však povedať, že tie štáty, ktoré uplatňujú uvedené zásady, majú lepšiu situáciu trhu práce, a nejde len o škandinávske krajiny.
Druhá otázka, ktorú by som chcel spomenúť, je otázka nákladov. Opäť sa môžete pozrieť, že typickým príkladom, ktorý sa často uvádza, je Dánsko, ktorého náklady na sociálnu ochranu a zdravotníctvo nie sú v európskych podmienkach nadpriemerné. A to musíme mať vždy na pamäti.
Dámy a páni, ďakujem za diskusiu, ktorá bola síce krátka, ale veľmi intenzívna a umožnila obohatiť koncepciu flexiistoty. Dovoľte mi, aby som osobitne poďakoval pánovi spravodajcovi.
Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční zajtra.
Písomné vyhlásenia (článok 142)
Christian Ehler (PPE-DE), písomne. – (DE) V jednom z predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k tejto správe je pokus o zabezpečenie podpory Európskeho parlamentu európskym minimálnym mzdám. Podľa môjho názoru je tento prístup zásadne nesprávny. Podmienky a parametre existujúce na jednotlivých regionálnych trhoch práce sú také odlišné, že európsky prístup nám neumožní zvýšiť prosperitu občanov, namiesto toho by sme zakonzervovali chudobu, nezamestnanosť a prácu na čiernom trhu.
Existuje tiež požiadavka stanoviť minimálne mzdy vo výške aspoň 50 – 60 % priemernej celoštátnej mzdy. Ktorá krajina v Európe má takú vysokú minimálnu mzdu? Skôr, ako tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložíme na rokovanie, jeho autori by sa mali aspoň pokúsiť pozrieť sa na realitu v Európe. Existuje snaha o presadenie európskej politiky určenia miezd, ktorá by mohla zvýšiť súčasné minimálne mzdy v jednotlivých štátoch v priemere o 20 %. To je do očí bijúci populizmus.
Dúfam, že v Parlamente sa nájde jasná väčšina, ktorá tieto nebezpečné utopické myšlienky odmietne, pretože by sa tak len zvýšila nezamestnanosť a chudoba, a ohrozilo by to konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je nám ľúto, že správa dostatočne jasne nevystupuje proti stratégii flexiistoty, ktorú obhajuje Európska komisia. Obmedzuje sa na navrhnutie určitej paliatívnej starostlivosti o zásady uvedené v oznámení Komisie.
Na základe toho sme vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci hlasovali proti tejto správe a tiež sme trvali na tom, aby boli na prerokovanie predložené návrhy, ktoré odmietli prístup založený na flexiistote prijatý v uvedenom oznámení. Postupovali sme tak, pretože tento prístup smeruje k deregulácii trhov práce a pracovnoprávnych predpisov, čo v praxi spôsobí zničenie súčasných zmlúv, liberalizáciu neoprávneného prepustenia a zvýšenú neistotu pracujúcich všeobecne.
Žiadne paliatívne opatrenie nemôže odolať nepretržitému oslabovaniu kolektívneho rokovania, znižovaniu významu odborov a zmene pracovných zmlúv na dobu neurčitú na pracovné zmluvy na dobu určitú pod zámienkou kapitalistickej globalizácie.
Portugalskí robotníci odmietli tieto návrhy na veľkej demonštrácii, ktorú uskutočnila Všeobecná konfederácia portugalských pracujúcich 18. októbra v Lisabone. Žiadajú viac pracovných miest s právami, čo predpokladá zamerať sa na výrobu, viac investícií do kvalitných verejných služieb a rešpektovanie dôstojnosti zamestnancov.
Preto trváme na týchto návrhoch, ktoré sme predložili. Ak budú aj naďalej odmietané, budeme hlasovať proti tejto správe, pretože flexiistotu odmietame.
Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE), písomne. – (RO) Správa predkladá na diskusiu zásadnú európsku otázku: opatrenia Európskej únie prijaté na podporu integrácie do trhu práce nemôžu ignorovať svojvoľné obmedzovanie voľného pohybu pracovnej sily. Osem krajín, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 – tiež Rumunsko a Bulharsko – má minimálne dvojročné prechodné obdobie, ktoré sa môže predĺžiť až na sedem rokov.
Počínajúc druhým rokom prechodného obdobia sa európske orgány aktívne zapojili do procesu schvaľovania prechodných období, ktoré nariadili členské štáty. Preto žiadam, aby Európska rada v decembri veľmi starostlivo preskúmala otázku obmedzenia voľného pohybu na území Európskej únie pre nové členské štáty a aby prijala záväzné spoločné stanovisko s cieľom obmedziť prekážky voľného pohybu pracovnej sily na minimum.
Otázka obmedzenia prístupu na trh práce priamo súvisí s prvou zásadou, ktorú navrhol spravodajca, konkrétne s „oparením zameraným proti nezákonným pracovným postupom, najmä v rámci určitých neštandardných zmlúv“. Ako poslankyni Európskeho parlamentu mi doručili mnoho sťažností od rumunských občanov, ktorí sú nezákonným spôsobom pripravení o mzdu za svoju prácu a sú im odopierané najzákladnejšie podmienky sociálneho a zdravotného poistenia v krajinách, kde vykonávajú svoju činnosť. Predpisy, ktoré prijmeme na základe koncepcie flexiistoty, by mali v prvom rade vylúčiť tieto situácie.
(Rokovanie bolo prerušené o 17.05 hod. a pokračovalo o 17.10 hod.)