Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0450/2007) o Rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím 1), ktorú predkladá pán Dumitrescu v mene Výboru pre právne veci.
Franco Frattini, člen Komisie. − (FR) Pán predsedajúci, teší ma, že rokovania priniesli také vynikajúce výsledky. Podporujeme kompromis, o ktorom sa teraz diskutuje. Pokiaľ ho, dámy a páni, schválite, zatiahneme tým oponu za dvoma rokmi diskusií, ktoré očividne ukázali, aká dôležitá je táto téma pre európsky súdny priestor a vnútorný trh. Predovšetkým by som rád poďakoval spravodajcovi pánovi Dumitrescuovi, ktorého efektívny prístup veľmi pomohol k dosiahnutiu úspešného výsledku, a rovnako chcem poďakovať aj tieňovým spravodajcom zo všetkým politických skupín.
Rok 2007 bol podľa môjho názoru dôležitým rokom pre harmonizáciu medzinárodného práva súkromného v Spoločenstve v oblasti občianskych a obchodných záväzkov. Nariadenie Brusel I o súdnej príslušnosti, ktoré sa vzťahuje rovnako na zmluvy, ako aj na protiprávne činnosti, bude teraz doplnené nariadením Rím II o rozhodnom práve pre protiprávnu činnosť, ktorého výsledkom bolo tento rok v máji dohodovacie konanie v oblasti „súdnictva a bezpečnosti“, a nariadenie Rím I.
Kompromis dosiahnutý v článku 5 predstavuje pre spotrebiteľa krok vpred. Článok je rovnako zlučiteľný s nariadením Brusel I, podľa ktorého smie byť proti spotrebiteľovi vedené súdne konanie len súdom v štáte jeho trvalého pobytu. Rovnako chcem potvrdiť, že sa Komisia zaviazala predložiť spoluzákonodarcovi v rámci správy o použití nariadenia Rím I štúdie o dvoch dôležitých otázkach, v ktorých kompromisom nebolo možné harmonizovať pravidlá na úrovni Spoločenstva. Ide o postúpenie pohľadávok a o poistné zmluvy. V tomto prípade budú príslušné opatrenia realizované neskôr, keď sa ukáže, že je to nutné. Všeobecná správa sa bude venovať taktiež článku 5 o spotrebiteľských zmluvách a najmä tomu, či je v súlade s pravidlami súkromného medzinárodného práva aplikovateľného na spotrebiteľské zmluvy. Chcem však upozorniť na to, že sa správa nebude zaoberať hmotným spotrebiteľským právom.
Pokiaľ ide o poistné zmluvy, rovnako Komisia, ako aj Rada považovali za nutné vydať vyhlásenie, ktoré jasne hovorí, že zaraďovaním zvláštnych pravidiel do nariadenia Rím I sa nesmie zdržať práca na návrhu smernice Solventnosť II. Pokiaľ má Parlament záujem, môže sa k tomuto vyhláseniu tiež pripojiť.
Ako je vám známe, Komisia vydala druhé vyhlásenie, konkrétne k bodu odôvodnenia 16b, aby zdôraznila svoje právo iniciatívy v oblasti vonkajších právomocí. Chcem poukázať na to, že sa chystáme navrhnúť ukážkový mechanizmus, ktorý umožní členským štátom uzatvárať bilaterálne dohody s tretími krajinami v oblastiach, kde platia povinnosti Spoločenstva. Komisia však bod odôvodnenia 16b prijala, aby nestavala prekážky dohode hneď pri prvom čítaní.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že súhlasíme s názorom Parlamentu o dôležitosti alternatívnych postupov pri riešení sporov týkajúcich sa zmlúv uzavretých pomocou internetu. Preto aktívne podporujeme rozvoj týchto postupov, a to prostredníctvom smernice o sprostredkovaní a tým, že budujeme európsku sieť na pomoc spotrebiteľom, ktorí si želajú viesť mimosúdne konanie v inom členskom štáte.
Dúfam teda, že Parlament dnes potvrdí dohodu vyjednanú s Radou, tak aby Rada mohla prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu na svojom zasadnutí budúci týždeň v dňoch 6. a 7. decembra 2007.
Cristian Dumitrescu, spravodajca. − (FR) Pán predseda, pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, dnes budeme hlasovať o druhom nástroji medzinárodného súkromného práva, o budúcom nariadení o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, o vzácnom práve Spoločenstva – dokumente s čistým právnym obsahom.
Napriek svojej odbornosti je však toto nariadenie ohromne aktuálne pre občanov Európy. Zmluvné právo je ústredným prvkom celého hospodárskeho a spoločenského života a zmluvy v rámci jednotného trhu sú čím ďalej tým častejšie uzatvárané medzi subjektmi z rôznych členských štátov. Preto je tento právny nástroj, ktorý stanovuje jednotné pravidlá o rozhodnom práve, taký dôležitý. Riešenia, ktoré sme nakoniec prijali v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vám predložíme na hlasovanie, sú výsledkom srdečnej, ambicióznej a inovatívnej spolupráce s tieňovými spravodajcami pánom Gauzèsom, pani Wallisovou a pani Frassoniovou aj s portugalským predsedníctvom a koordinátormi politických skupín vo Výbore pre právne veci, pánom Medinom Ortegom a pánom Lehnom. Rovnako musím veľmi poďakovať pani Marii Bergerovej, mojej predchodkyni vo funkcii spravodajkyne.
Spočiatku sa mi zdali všetky problémy neprekonateľné, hlavne ako poslancovi jedného z najnovších členských štátov. Musím podotknúť, že v snahe nahradiť Rímsku dohodu o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky Európska komisia možno pomerne naivne tvrdila, že sa snaží dodať existujúcemu nástroju rozmer Spoločenstva, avšak v skutočnosti vykonala radikálne zmeny. To vyvolalo rozsiahlu kritiku o tom, ako Komisia nesplnila svoju povinnosť vykonať hodnotenie vplyvu.
Predtým než sa budem venovať článku 5, ktorý bol najväčší problém, s ktorým sme sa stretávali, stručne popíšem hlavné body, ktoré sme dosiahli. Ťažiskom tohto nariadenia nie je článok 5, ale článok 3, ktorý stanovuje základnú zásadu, že strany sú nezávislé, a článok 4, ktorý obsahuje pravidlá o rozhodnom práve v prípadoch, keď účastníci žiadne rozhodné právo nezvolili. Rada sa držala postupu prijatého tunajším Výborom pre právne veci. Je nutné poznamenať, že v tomto postupe spolurozhodovania Parlament a Rada aktívne rozšírili rozsah budúceho nariadenia o poistné a prepravné zmluvy a vyjasnili tak pravidlá imperatívnych ustanovení a záväzných pravidiel.
Ak sa teraz vrátime k spornej otázke, k článku 5, je nutné povedať, že tu Parlament dosiahol jasné víťazstvo, a to pomocou úzkej a priateľskej spolupráce medzi spravodajcom a tieňovými spravodajcami. Problém bol v tom, že návrh Komisie vychádza z Rímskej dohody a uvádzal, že okrem určitých výnimiek má platiť pre zmluvy medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi rozhodné právo spotrebiteľa. Úskalím tejto verzie článku 5 navrhovanej Komisou bolo to, že podnikatelia, predovšetkým tí, ktorí prevádzkujú činnosť elektronicky, by museli vypracovať zvláštne obchodné podmienky pre každý členský štát EÚ. To by bolo nerealizovateľné pre malé a stredné podniky, ktoré nemajú rovnaké príjmy ako veľké nadnárodné firmy, a výsledkom by bola nesmierna prekážka pre malé a stredné podniky, ktoré by chceli vykonávať elektronický obchod v rámci jednotného trhu. Spravodajca si je celkom určite vedomý toho, že malé a stredné podniky sú hybnou silou európskeho hospodárstva a prinášajú pracovné miesta a inovácie. Menšie členské štáty mali okrem toho aj obavu, že budú z trhu elektronického obchodovania vylúčené.
Nakoniec bolo prijaté riešení, ktoré spočívalo v návrate k zjednodušenej verzii článku 5 Rímskej dohody. Nový článok 5 stanoví zásadu, že rozhodné právo by malo byť právo spotrebiteľa, avšak umožňuje stranám, aby si rozhodné právo zvolili sami. Vzhľadom na to, že väčšina zmlúv medzi spotrebiteľom a obchodníkom je štandardná zmluvy, ktorú je možné len prijať alebo neprijať, v praxi to znamená, že podnikatelia budú používať vlastné rozhodné právo. Keďže článok 5 stanovuje, že voľba rozhodného práva podlieha záväzným pravidlám štátu, kde mám spotrebiteľ svoje trvalé bydlisko, ponúka riešenie, ktoré je v prospech spotrebiteľov. Článok 5, ktorý navrhujeme, teda poskytuje výhodné riešenie pre obe strany, v jeho rámci je spotrebiteľovi zaručená maximálna ochrana a malé a stredné podniky budú mať možnosť ponúkať tovar a služby na internete na základe zmlúv podľa ich vlastného práva.
Na záver vás musím upozorniť na krátky bod, na odôvodnenie, ktoré stanovuje, že Spoločenstvo môže v budúcnosti prijať štandardné obchodné podmienky pre elektronické zmluvy medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Posledným výrazným krokom vpred je zaradenie poistných zmlúv, ktoré bolo predmetom zdĺhavých vyjednávaní medzi členskými štátmi – na to už odkazoval aj pán komisár Frattini – a zaradenie prepravných zmlúv.
Posledná vec, ktorú rozhodne musím spomenúť, je tá, že Spojené kráľovstvo, ktoré sa najprv rozhodlo z dôvodu istých výhrad k Rímskej dohode nepripojiť, teraz podľa všetkého sa predsa len pripojí, vzhľadom na doplnené znenie, ktoré bolo dojednané.
Tento dokument teda odporúčame parlamentu schváliť. Podľa nášho názoru predstavuje veľmi pozitívny výsledok pre spotrebiteľa aj pre podniky a je jednoznačným dôkazom toho, že v postupe spolurozhodovania môže Parlament veľmi účinne postupovať, a to aj v takých citlivých otázkach, ako je táto.
Predseda Rady nás uistil, že pokiaľ budú prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z prvej skupiny na hlasovacej listine, dospejeme v prvom čítaní k dohode. To by bol mimoriadny a neočakávaný úspech Parlamentu aj predsedníctva a ako spravodajca z nového členského štátu, Rumunska, som potešený, že som svojim malým dielom prispel k výsledku aj ja. A pretože sa blíži koniec môjho mandátu rumunského poslanca Európskeho parlamentu, musím povedať, že som na to i veľmi hrdý.
Predsedajúci. − Pán Dumitrescu, rád by som využil túto príležitosť a zaželal vám, aby vám po odchode z funkcie, ktorú ste po celé tieto mesiace s takou zodpovednosťou zastával, aj ďalšia vaša činnosť prinášala veľa úspechov a spokojnosti.
Klaus-Heiner Lehne, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, skupina PPE-DE je s výsledkom tohto procesu spokojná. Je to predovšetkým vďaka tomu, že spravodajca pomocou svojich majstrovským dohodovacích schopností, obrovskej trpezlivosti a húževnatej vytrvalosti dokázal dojednať a spečatiť kompromis, ktorý nakoniec mohol podporiť celý Výbor pre právne veci. Preto by som pánovi spravodajcovi rád vyjadril poďakovanie.
Z výsledku bolo jasne vidieť, že sa trpezlivosť vyplatila. Namiesto rýchlych rozhodnutí v jedinom čítaní bolo správne zvoliť cestu ďalších diskusií s Radou a Komisiou, pretože tu išlo presne o ten typ vecí, pri ktorých sa ponúka riešenie už v prvom čítaní s cieľom vyriešiť hneď všetky zložité problémy, než sa o dva roky neskôr znovu k tomu vracať a zasadať do neskorých nočných hodín, a aby dohodovací výbor hovoril o rovnakých záležitostiach, o ktorých hovoríme aj dnes.
Podľa môjho názoru je článok 5 ústredným bodom nariadenia a sme radi, že sa nám podarilo zmeniť podstatu článku 5 tak, aby odrážal pôvodný zámer Rímskej dohody, teda dosiahnutie rovnováhy medzi záujmami spotrebiteľov a záujmami poskytovateľov. Keby bol návrh Komisie prijatý, vieme, že by mal dosť vážne dôsledky pre elektronické obchodovanie a na malé a stredné podniky, čo by malo nepriaznivý vplyv na ponuku tovaru a služieb spotrebiteľom.
Neustále kritizujeme skutočnosť, že Komisia navzdory interinštitucionálnej dohode z decembra 2003 neuskutočnila v tomto prípade hodnotenie vplyvu. Veríme však a predpokladáme, že ide o posledné takéto zanedbanie a že sa v budúcich legislatívnych návrhoch od Komisie sa nebude rovnaká chyba opakovať.
Nakoniec by som rád poznamenal, že celá diskusia o spotrebiteľských zmluvách, v zásade krajiny určenia a krajiny pôvodu a vzťahu medzi poskytovateľom alebo dodávateľom a spotrebiteľom iba naďalej potvrdila to, čo už Parlament niekoľkokrát opakoval, totižto že v dlhodobom horizonte potrebujeme voliteľný nástroj pre zmluvné právo vzťahujúce sa na cezhraničný obchod, a teší nás, že je táto požiadavka zapracovaná do bodov odôvodnenia návrhu na uznesenie, ktorý máme pred sebou.
Manuel Medina Ortega, v mene skupiny PSE. – (ES) Pán predsedajúci, domnievam sa, že ide o dobrý príklad riadneho fungovania európskych inštitúcií. Navzdory zložitosti nášho inštitucionálneho usporiadania Parlament, Komisia aj Rada v tejto záležitosti dobre spolupracujú a ja dúfam, že uspokojivým hlasovaním počas tohto zasadania Parlamentu dosiahneme uznesenie v prvom čítaní bez ďalších odkladov.
Som vďačný pánovi Frattinimu za to, že uľahčil výsledok, a pánovi spravodajcovi za vynaložené úsilie s cieľom dosiahnuť túto dohodu.
Ako to už tu viackrát zaznelo, v rámci našich diskusií sme sa zameriavali na článok 5, ktorý sa týka ochrany práv spotrebiteľa. V zmluvných záležitostiach sa spotrebiteľ nenachádza v rovnoprávnom postavení, obyčajne je znevýhodnený. Aby som uviedol jednoduchý príklad, predstavte si osobu, ktorá musí na letisku podpísať zmluvu o prenájme vozidla: tento spotrebiteľ nemá možnosť prečítať si obsah zmluvy, nevie, akému právu táto zmluva podlieha a ak nemá právnu ochranu, je celkom v rukách osoby, ktorá zmluvu ponúka.
Tento návrh nariadenia sleduje cieľ, bez toho, aby obetoval zásady, ktorými sa riadi voľba rozhodného práva, zaistiť systém ochrany spotrebiteľa, a to sa teraz odráža v usporiadaní, ktoré navrhla Rada, keď voľba rozhodného práva nesmie pre spotrebiteľa znamenať stratu ochrany poskytovanú podľa neodcudziteľných zmluvných ustanovení práva, ktoré by v prípade nerozhodnutia platilo v súlade s odsekom 1.
Všeobecne je tu v Európskej únii hlavný problém to, že neexistuje harmonizácia hmotného práva. Tieto vzorce na použitie kolízneho práva sú len doplnkové a dúfame, že Komisia bude vo svojom zákonodarnom úsilí pokračovať a navrhne dokumenty, ktoré ponúknu hmotnú ochranu pre spotrebiteľa, ktorá bude rovnaká v celej Európskej únii, a preto už nebude nutné sa uchyľovať k týmto komplikovaným ustanoveniam o kolízii právnych noriem.
Katalin Lévai (PSE). – (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Pán komisár, dámy a páni, dokument, ktorý pred nami leží, má obrovský význam z hospodárskeho, sociálneho a politického hľadiska, a jeho hlavným cieľom je harmonizovať obsah nariadenia Brusel I so zákonodarnou prácou spojenou s nariadením Rím II a nastoliť patričnú rovnováhu medzi oboma nariadeniami. Objavilo sa dobré kompromisné riešenie, ako sme už počuli v prejavoch našich kolegov, a ďakovať za to môžeme skutočne tomu, že prebiehala príkladná spolupráca medzi Radou, Komisiou a Európskym parlamentom. Únia si vytýčila za cieľ vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a práva a to si vyžaduje kompromisné riešenie podobné tomu, aké tu vidíme, pretože pre spotrebiteľa to predstavuje skutočný pokrok. So spotrebiteľom sa môže viesť súdny spor len v krajine, kde má trvalý pobyt, takže toto riešenie z oblasti zmluvného práva, ktoré je také dôležité pre hospodársky život, ukazuje cestu vpred, nech sa už stane čokoľvek. Veľmi vám ďakujem.
Andrzej Jan Szejna (PSE). – (PL) Pán predsedajúci, chcel by som poblahoželať pani Angelilliovej za výbornú správu o téme, ktorá je pre budúcnosť Únie kľúčová. Musíme mať na pamäti, že Rímska dohoda je jediným právnym nástrojom v oblasti medzinárodného práva súkromného na úrovni Spoločenstva, ktorá má v súčasnosti formu medzinárodnej zmluvy.
Dohoda musí byť novelizovaná, aby zohľadnila súčasné a budúce potreby vnútorného trhu Európskej únie. Aj z tohto dôvodu je navrhované nariadenie politicky veľmi citlivé, predovšetkým z hľadiska ochrany spotrebiteľa a možnosťou pre malé a stredné podniky ponúkať výrobky a služby pomocou internetu.
Správa, ktorá pred nami leží je kompromisom medzi poskytnutím možností pre ochranu spotrebiteľa a uľahčením činnosti malých a stredne veľkých podnikov na spoločnom trhu EÚ. Rovnako prináša do diskusie dôležitú problematiku štandardizácie článkov zmlúv, ktoré sa týkajú transakcií uskutočňovaných prostredníctvom internetu. Súhlasím s tým, že Európska komisia musela v tejto oblasti podniknúť náležité kroky. Vykonala určité opatrenia a ja vítam kompromis, ktorý bol dosiahnutý. Rád by som znovu poblahoželal spravodajcovi a podporil prijatie nariadenia.
Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa bude konať o 11.00 h.
(Rokovanie bolo prerušené o 10.50 h a obnovené o 11.00 h).