Predsedajúci. − Ďalším bodom rokovania je odporúčanie do druhého čítania (A6-0389/2007), v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) [09388/2/2007 – C6-0261/2007 – 2005/0211(COD)] (spravodajkyňa: Marie-Noëlle Lienemann).
Marie-Noëlle Lienemann , spravodajkyňa. − (FR) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, smernica, ktorú by mal Parlament prijať v druhom čítaní, je veľmi dôležitá. Ide totiž o prvú smernicu, ktorá núti členské štáty, aby mali vlastnú environmentálnu stratégiu na obnovu morí a oceánov, s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický stav. Keď sme sa smernicou zaoberali pri prvom čítaní, zdôrazňovali sme jej význam vzhľadom na to, že posledné vedecké správy potvrdzujú, že prežitie populácie rýb a biologická rozmanitosť morí a oceánov sú výrazne ohrozené. Podľa niektorých vedcov ryby dokonca v najbližších päťdesiatich rokoch úplne vyhynú. Oceány navyše zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii klímy a v dôsledku ich znečistenia nám hrozí zoslabnutie tejto ich regulačnej funkcie a prehĺbenie negatívnych dôsledkov zmeny klímy. Bolo preto naliehavé a nevyhnutné, aby Európska únia po prijatí rámcovej smernice o vode urýchlene riešila hlavne v súvislosti so sladkou vodou aj otázku morskej vody.
Pri prvom čítaní sme ukazovali vôľu zlepšiť existujúce znenie. Najprv sa budem zaoberať štrukturálnymi hľadiskami tejto smernice a existujúceho znenia. Prvým cieľom je obnova našich morí a oceánov s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický stav. Ďalej je potrebné vymedziť kroky, ktoré musí nevyhnutne urobiť každý členský štát: po prvé spolupracovať v rámci morských oblastí a podoblastí, potom definovať stav vody a biologickej rozmanitosti v moriach, ďalej definovať dobrý ekologický stav a niektoré prioritné environmentálne ciele a nakoniec vypracovať akčný plán a navrhnúť určité opatrenia, ktoré je potrebné prijať. Náš postoj k smernici bol preto kladný, i keď sme cítili, že v podobe, v akej sme ju dostali od Komisie, nesiaha dostatočne ďaleko.
Zdôraznili sme množstvo vecí. Po prvé: je nevyhnutné smernicu sprísniť. A to z hľadiska prostriedkov i výstupov. To je určite najprínosnejším bodom našej spolupráce s Radou a Komisiou: smernica je prísna.
Po druhé, dúfame, že dobrý ekologický stav bude stanovený prísne, aby obnova tohto bohatstva neskončila prázdnymi rečami. Máme veľkú radosť z toho, že sa kritériá dobrého ekologického stavu rozšírili tak, aby zahŕňali negatívne pôsobenie všetkých znečisťovateľov, ktorí majú vplyv na ekosystém, a potrebu vyhodnocovať ich a obmedzovať ich vplyv s cieľom dosiahnuť obnovu dobrého ekologického stavu.
Tretím bodom je, že Parlament je veľmi naklonený tomu, aby sa vytvorili chránené morské oblasti ako určitá rezerva, ktorá by mala hrať kľúčovú úlohu pri obnove rozmanitosti tohto biotopu, hlavne pri opätovnom zakladaní populácií rýb. Páčilo by sa nám, ak by bolo znenie smernice väčšmi reštriktívne, dôraznejšie, prísnejšie v otázke potreby týchto rezerv, ale pri zachovaní princípu. V každom prípade je potrebné, aby boli tieto rezervy dostatočne veľké, aby splnili úlohu pri obnove biologickej rozmanitosti.
A nakoniec, Parlament prejavil želanie, aby sa rozšírila oblasť pôsobnosti tejto smernice. Chceli sme predovšetkým to, aby sa riadne zohľadnili pobrežné vody a aby už nepanovala žiadna neistota v tom, že je potrebné zohľadniť všetky prílivové vlny. Tak či onak sa to v mnohých prípadoch uskutočnilo. Páčili by sa nám, samozrejme, trochu lepšie definície krajiny pokrytej prílivovými vlnami, aj doterajšie znenie však postačuje.
Rada by som zdôraznila, že nevyhnutná je súdržnosť stratégií jednotlivých geografických oblastí. Privítali by sme, ak by bolo znenie prísnejšie, potreba súdržnosti je však potvrdená.
A na záver: naši kolegovia, poslanci z regiónu Baltského mora, chceli, aby sa s ohľadom na naliehavosť situácie stalo Baltské more určitým pilotným projektom, ktorý nám umožní dosiahnuť pokrok rýchlejšie. Ich požiadavka nebola úplne uspokojená, pretože podľa tradície sa v našich orgánoch nerozlišuje žiadna konkrétna oblasť. Myšlienka pilotnej oblasti však naďalej trvá a som si istá, že Komisia zvolí za túto oblasť región Baltského mora.
Nakoniec k otázke časového harmonogramu: hlavné pre nás bolo, aby bola smernica záväzná, aj keď to znamená o niečo viac času, ktorý dostanú členské štáty na jej naplnenie. Bol to kompromis, ktorý sa napokon podarilo dosiahnuť. Lehota bola stanovená do roku 2020, členské štáty však musia konať rýchlo, pretože smernicu musia transponovať do vnútroštátneho práva do roku 2010. V každom prípade by som ich však chcela vyzvať, aby neplytvali časom, pretože v prípade rámcovej smernice o vode omeškanie narastá, no naše moria čakať nemôžu.
Charlie McCreevy , člen Komisie. − Pán predsedajúci, prevezmem tento bod v mene svojho kolegu, pána Stavrosa Dimasa, ktorý je momentálne na Bali na konferencii o zmene klímy, a preto tu dnes nemôže byť prítomný. Najprv by som rád vyjadril poďakovanie a blahoželanie spravodajkyni Lienemannovej k jej vynikajúcej práci, ktorú odviedla v súvislosti so smernicou o stratégii pre morské prostredie, a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín za jeho prínosný a konštruktívny príspevok.
Táto smernica znamená začiatok nového prístupu k ochrane našich morí a oceánov. Ďalšou otázkou je potom, samozrejme, jej úspešná aplikácia. Snahy Parlamentu o posilnenie ambícií tejto legislatívnej iniciatívy priniesli svoje plody a podarilo sa zabezpečiť, aby sa schválená smernica stala účinným nástrojom na ochranu našich morí a našich oceánov integrovaným spôsobom. Komisiu teší, že sa podarilo dosiahnuť dohodu pri druhom čítaní. Rád by som zdôraznil predovšetkým konštruktívnu úlohu Parlamentu v tomto procese. Ochranou svojich najvyšších politických a environmentálnych cieľov Parlament zohral užitočnú a konštruktívnu úlohu na ceste k tejto dohode.
Cieľom navrhovanej smernice je to, aby členské štáty prijali najneskôr do roku 2020 nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie dobrého ekologického stavu morského prostredia. Uskutočnia to vytvorením a realizáciou stratégií pre morské prostredie v rámci svojich morí. Smernica preto obsahuje veľmi náročný cieľ. Komisia neustále usiluje o to, aby sa prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu nášho morského prostredia. Parlamentu sa v niektorých dôležitých bodoch podarilo ísť nad rámec pôvodného návrhu Komisie.
Rád by som zdôraznil hlavne tri témy, ktoré boli jadrom rokovaní: zabezpečenie ambiciózneho cieľa smernice, prísnejšie vymedzenie výkladu dobrého ekologického stavu vrátane množiny špecifických ukazovateľov a požiadavka na vytvorenie morských chránených oblastí v súvislosti s touto smernicou.
V priebehu procesu rokovania Parlament trval na tom, že je nevyhnutné zaistiť, aby mala táto smernica prísne ambície vo všetkých zásadných bodoch. Táto smernica stanovuje nový rámec pre činnosti, ktoré sú prvýkrát spoločné a integrované s cieľom chrániť naše moria a oceány. Budeme pokračovať s cieľom stavať na tejto politickej iniciatíve, aby táto smernica o stratégii pre morské prostredie mohla konkrétne slúžiť ako environmentálny pilier politiky morského prostredia Európskej únie. Komisia teda môže prijať kompromisný balíček s cieľom dosiahnuť dohodu o tejto smernici v druhom čítaní.
Eija-Riitta Korhola, v mene skupiny PPE-DE. – (FI) Pán predsedajúci, ako spravodajkyňu za moju skupinu ma teší, že môžem povedať, že smernica, pri ktorej sme dosiahli kompromis, je jedným z právnych predpisov EÚ týkajúcich sa životného prostredia, ktorých prínos naše budúce generácie naozaj ocenia. Konečne nastal čas zamerať sa na naše morské prostredie, ktorého zhoršujúci stav je veľmi znepokojujúci, pričom najšokujúcejším príkladom je Baltské more. Táto smernica vnáša do danej situácie novú nádej, pretože jej cieľom je zastaviť znečisťovanie morí a obnoviť ich biologickú rozmanitosť.
Práca uskutočnená v uplynulých dvoch rokoch nebola vždy ľahká. Aj keď sme mali všetci rovnaký cieľ, prostriedky zapojených politických skupín sa často líšili. Jeden príklad toho, ako sa naše názory rôznili, sa týkal budúcich vyhliadok na techniku zachytávania a skladovania uhlíka. Názor pani Lienemannovej by v praxi zabránil rozvoju takejto techniky. Na druhej strane sme boli presvedčení, že v súvislosti so zmenou klímy to bolo nevyhnutné a že by smernica o stratégii pre morské prostredie nemala byť zaťažená podrobnosťami, ktoré by znemožnili jej vykonávanie.
Verím, že dosiahnutý kompromis je prijateľný pre všetky strany. Vo svojich cieľoch je ambiciózny, ponecháva však spôsoby jeho dosiahnutia na členských štátoch, aj keď ich zároveň zaväzuje, aby spolupracovali v jednotlivých morských regiónoch s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Kompromisné znenie jasne stanoví, čo to znamená, keď sa usilujeme o dobrý ekologický stav, a aké sú možné riziká. Smernica už tiež nebude podrobne špecifikovať rôzne kroky považované za hrozby, pretože zoznam nemôže byť vyčerpávajúci a zhodoval by sa s krokmi prijatými v prípade nevyváženého stavu morského prostredia. Nové formulované znenie predpisuje stranám povinnosti, neosočuje ich však a koná bez neopodstatnených donucovacích krokov. Ciele sú však jasne stanovené, vedecky odôvodniteľné a tiež záväzné. Budú teda aj účinné.
Rada by som tiež poďakovala svojej kolegyni, pani Lienemannovej, za jej úspešnú prácu. Prejavila dobré vodcovské schopnosti pri rokovaniach, a zároveň načúvala iným skupinám. Som mimoriadne vďačná za to, že sa nám podarilo zvýšiť viditeľnosť závažnej situácie v Baltskom mori.
Som si istá, že smernica o stratégii pre morské prostredie bude výborným environmentálnym pilierom spoločnej námornej politiky EÚ. Jasne podporuje cieľ spoločnej námornej politiky posilniť rast, zamestnanosť a udržateľný rozvoj, a zároveň vybudovať pevnú vedomostnú základňu pre morský výskum. Takéto právne predpisy naše Spoločenstvo potrebuje.
Justas Vincas Paleckis , v mene skupiny PSE. – (LT) Blahoželám pani spravodajkyni k takej záslužnej práci. Rád by som uviedol, že súhlasím s tým, že prísnejšia správa by bola ešte účinnejšia. Silné slová však počkajú, teraz musíme byť vďační za kompromis, ktorý sme dosiahli.
Určité obdobie sa ochrane morí a oceánov nevenovala dostatočná pozornosť. Morské zdroje sa využívali bezohľadne, ekosystém je vyčerpaný a tým, ako zaobchádzame s morským prostredím, si odrezávame vetvu, na ktorej sedíme. Preto má vytvorenie morských chránených území veľký význam pre zachovanie živých vôd pre budúce generácie.
Je všeobecne známe, že územie morí Európskej únie je väčšie než jej pevninské územie. Dobré životné podmienky všetkých regiónov v Európskej únii a miliónov jej obyvateľov závisia od dobrého stavu životného prostredia a produktivity priľahlých morí a oceánov. Je preto dôležité, aby sa Európska únia do budúcnosti zaoberala ochranou životného prostredia ako celkom, ktorý sa nedá zaplátať čiastkovými nevýznamnými rozhodnutiami. Ak znižujeme znečistenie pôdy, znižuje sa tým aj znečistenie mora. Musíme investovať viac finančných prostriedkov do budovania kanalizácie, ktorú je potrebné rozvíjať aj mimo EÚ.
Vítam skutočnosť, že sa Európska únia opäť ujala vedúcej úlohy na svete a zaviazala sa do 13 rokov dosiahnuť dobrý ekologický stav morského prostredia.
Problematika Baltského mora tu už odznela. Toto more je mimoriadne citlivé – jeho voda sa mení len raz za 25 až 30 rokov, preto sú tu následky znečistenia väčšie než inde. Stále cítime dôsledky desaťročia trvajúceho nezodpovedného používania chemických látok. Skôr než sa začne s ťažbou ropy a vytvoria sa plány na výstavbu ropovodu v Baltskom mori by sme mali posúdiť otázky životného prostredia. Mali by sme sa uistiť, že naše rozhodnutia nebudú mať nepriaznivý vplyv na dobré životné podmienky našich detí a vnúčat.
Adamos Adamou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Pán predsedajúci, rád by som sa poďakoval pani Lienemannovej za jej úsilie a spôsob, akým rokovala s Radou a Komisiou, a zablahoželal jej k tomu. Zameriam sa na niekoľko hlavných pozitívnych bodov.
Táto smernica ako celok dostatočne zdôrazní opatrenia na dodržanie súladu a dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia, pričom zabráni jeho poškodzovaniu. Aj keď Európsky parlament pôvodne požadoval rok 2017, časový plán na dosiahnutie súladu zo strany členských štátov je v súčasnosti nastavený až do roku 2020, ktorý je reálnym dátumom a ktorý navrhla Komisia v spolupráci so zástupcami jednotlivých štátov.
Do roku 2012 členské štáty zabezpečia úvodné posúdenie, v ktorom definujú dobrý stav životného prostredia a oznámia koherentné environmentálne ciele. Európsky parlament bol schopný dosiahnuť jasné záväzky zo strany Rady, čo sa týka integrovaných politík a prístupov, ktoré podporia členské štáty, aby spolupracovali na dosahovaní dobrého ekologického stavu v celej EÚ.
Táto smernica zohľadňuje aj spoločnú politiku rybolovu, ktorá zaisťuje prijateľné využívanie zdrojov rýb pri dodržaní integrity ekosystémov, aby bolo možné ich zachovať či obnoviť a, pokiaľ to bude nevyhnutné, chrániť miesta kladenia vajíčok, krytie a kŕmenie.
Na záver sa dostávam k zdrojom financií – na realizáciu sa použijú existujúce fondy v rámci pôsobnosti finančných zdrojov a v súlade s hospodárskymi vyhliadkami na obdobie rokov 2007 – 2013 a vzhľadom na to, že smernica počíta s obdobím do roku 2020, o finančných prostriedkoch na ďalšie obdobie sa bude znovu rokovať.
Ioannis Gklavakis (PPE-DE). – (EL) Pán predsedajúci, aj ja by som chcel zablahoželať pani spravodajkyni Lienemannovej k vynikajúcej práci, ktorú vykonala. Cieľom smernice je – ako by aj malo byť – chrániť morské prostredie. Ako spravodajca Výboru pre rybné hospodárstvo by som sa však chcel vyjadriť o niekoľkých skutočnostiach.
Výbor pre životné prostredie musí klásť väčší dôraz na rybolov a tiež na problémy, ktoré musí rybolov riešiť v dôsledku znečistenia morí. Námorníci a rybári poznajú more lepšie než ktokoľvek iný. Žijú na ňom a pre neho. V boji proti tomuto problému je ich účasť nevyhnutná.
Rád by som tiež vyjadril svoju spokojnosť v súvislosti s rozšírením chránených morských oblastí.
Zhrniem to teda: úspech zabezpečenia stratégie pre morské prostredie závisí od štyroch hlavných faktorov: po prvé, je to záväzok strán dodržať časový harmonogram stanovený v tejto smernici. V našom programe si nemôžeme a nesmieme dovoliť prieťahy a odklady. Ciele sa musia dosiahnuť do roku 2020. Ak sa to nestane, na nápravu problémov bude už neskoro.
Po druhé, spolupráca s tretími krajinami: moria nemajú hranice. Mali by sme sa zísť pri okrúhlom stole a o veciach diskutovať so všetkými našimi susedmi. Nezabúdajme, že Stredozemné more obklopuje 27 štátov a len sedem z nich sú členské štáty. Mali by sme si teda všetci spoločne sadnúť a povedať si, čo môžeme urobiť.
Po tretie, mali by existovať primerané fondy vyčlenené na tento účel.
Po štvrté, do tohto úsilia by sme mali zapojiť rybárov. Len tak máme nádej na úspech.
Na záver zopakujem, že smernica o stratégii pre morské prostredie prispeje, ak bude správne uplatnená, k životaschopnému a udržateľnému rybolovu a k zdravému moru, aby boli naše moria čisté a aby sme sa z ich krásy mohli tešiť všetci.
Inger Segelström (PSE). – (SV) Pán predsedajúci, dovoľte, aby som na úvod poďakovala Marie-Noëlle Lienemannovej za dobrú prácu, ktorú vykonala na rámcovej smernici. Ako Švédka žijúca v Štokholme pri Baltskom mori, jednom z najznečistenejších morí na svete, túto smernicu naozaj vítam. 40 % švédskeho obyvateľstva žije vo vzdialenosti do piatich kilometrov od pobrežia a 71 000 pracovných miest je v našej krajine vrátane ostrovov spojených s cestovným ruchom. Na rybolov pripadá ďalších 4 000 pracovných miest. Nášmu rybárskemu priemyslu vďačíme za to, že môžeme mať ryby, ktoré sú pre náš Švédov také dôležité.
Zničené morské prostredie vedie v mnohých z nás k znižovaniu kvality života a tento vývoj je nežiaduci. Ak EÚ niečo neurobí spoločne, teraz a tu, je tu riziko, že rybolov ako komerčná či oddychová aktivita, kúpanie v mori a prímorská rekreácia zmiznú. Spoločná morská environmentálna politika bude slúžiť na posilnenie a ochranu morského systému a na vytvorenie databázy na sledovanie a získavanie vedomostí. Európsky parlament má vyššie ambície ako Komisia a ja som rada, že sme stanovili lehotu na dosiahnutie dobrého ekologického stavu na rok 2017, nie na rok 2021. Som tiež rada, že členské štáty majú predstaviť programy opatrení týkajúcich sa morského prostredia do roku 2015.
Chcela by som poďakovať pánovi komisárovi Frattinimu za to, že sa k nám pridal. Ako občianka, ktorá sa angažuje v oblasti životného prostredia, by som pokrok rada urýchlila, ale ak sa do toho pustí všetkých 27 členských štátov, môžeme niečo urobiť a začať s tým hneď. Ide o prvoradý príklad oblastí, v ktorých je cezhraničná spolupráca potrebná. Verím, že sa región Baltského mora môže stať pilotnou oblasťou, pretože osem z deviatich štátov popri jeho pobreží patrí medzi členské štáty EÚ. Je to náš problém a naša zodpovednosť. Dôležité je aj to, aby sme my, ktorí zodpovedáme za environmentálnu zahraničnú politiku, spolupracovali v otázkach Baltského mora a morského prostredia s Rusom. Pred sebou máme rozhodnutia v oblasti environmentálnej a energetickej politiky. Nech sa morské prostredie stane ohniskom nášho záujmu.
Georgios Toussas (GUE/NGL). – (EL) Pán predsedajúci, rozvoj podľa lisabonskej stratégie, ktorý sa riadi zásadou podpory konkurencieschopnosti, a teda zvyšovania ziskovosti monopolných obchodných skupín v Európskej únii, zintenzívňuje na najvyššiu možnú mieru vykorisťovanie robotníckej triedy a pracovníkov všeobecne, pričom tiež výrazne zhoršuje problémy týkajúce sa životného prostredia, pretože systematicky ničí morské ekosystémy a biologickú rozmanitosť morí a zapríčiňuje trvalé zhoršovanie kvality morskej vody.
Morskú vodu poškodzuje znečisťovanie pochádzajúce z lodí, veľký podiel zodpovednosti za jej kontamináciu však nesie aj priemyselné znečistenie. Spôsobuje kontamináciu v nevyčísliteľnej miere na morskej hladine a následne prechádza do morskej vody. Znečistenie pochádzajúce z neustále rastúceho počtu rybných hospodárstiev predstavuje pre morské prostredie a pre fungovanie ekosystémov tiež veľkú záťaž.
Problémy morského prostredia závažným spôsobom zhoršuje invázia monopolov do mnohých prevádzok, ktoré bol predtým vo verejnom vlastníctve, a to ako dôsledok privatizácie zariadení a verejnej infraštruktúry, ako aj prostredníctvom komercializácie verejného majetku, akým je napríklad morská voda. Veľké turistické komplexy vlastnené monopolnými skupinami smerujú k vysokoziskovému modelu rozvoja cestovného ruchu, pričom sa pustoší verejný majetok ako pobrežné pásmo, pláže a morská voda.
K znečisteniu morskej vody už nedochádza len vypúšťaním odpadu a splaškových vôd z týchto turistických komplexov do mora, ale aj budovaním priemyselných jednotiek, ktoré majú slúžiť na ich obchodné činnosti, vrátane inštalovania zariadení na desalinizáciu morskej vody kvôli zavlažovaniu golfových ihrísk a na zabezpečovanie ich potrieb všeobecne. Pre obyvateľov celých oblastí to má hrozivé následky.
Pán predsedajúci, rád by som skončil poukázaním na to, že spoločný postoj Rady a správa Komisie v skutočnosti neposkytujú riešenie, ktoré je nevyhnutné, ak máme vyriešiť alebo aspoň obmedziť problémy spojené so životným prostredím.
Andres Tarand (PSE). – (ET) Moria sú najmenej skúmanou a najviac známou časťou biosféry. Využívanie mora by malo byť navyše založené na známych zásadách predbežnej opatrnosti v oblasti ochrany životného prostredia.
Spravodajkyňa Lienemannová sa našťastie s týmto prístupom stotožnila a ja jej za to ďakujem.
Dúfajme, že sa nám v druhom čítaní podarí dosiahnuť dohodu s Radou a vykonávanie stratégie pre morské prostredie sa bude môcť urýchlene začať.
Obzvlášť by som ale chcel zdôrazniť svoju osobnú podporu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 29 k tejto správe, ktorý sa usiluje o to, aby sa morský región Baltského mora stal pilotnou oblasťou pre stratégiu Európskej únie pre morské prostredie.
Zo všetkých troch morí, ktoré obmývajú Európu, je Baltské more nepochybne najzraniteľnejšie vďaka plytkým vodám a tomu, že tu dochádza len k obmedzenej výmene vody s Atlantickým oceánom. Práve preto sa tu napríklad nebuduje žiaden plynovod, ako napríklad v Severnom alebo v Stredozemnom mori.
Ak by bol morský región Baltského mora už pilotnou oblasťou pre zavedenie stratégie Európskej únie pre morské prostredie, nestal by sa pravdepodobne súčasťou projektu Nord Stream.
Európska únia našťastie nemusí vytvárať program opatrení pre Baltské more od nuly. Helsinský dohovor, ktorý zakotvil ochranu Baltského mora, už v tomto smere položil potrebné základy v súvislosti s akčným plánom pre Baltské more.
Výsledkom je možnosť úspešného využitia Baltského mora ako pilotnej oblasti pre stratégiu pre morské prostredie. Ďalším pozitívnym bodom je to, že prostredníctvom komisie HELCOM sa na realizácii programu opatrení pre Baltské more môže zúčastňovať aj Rusko. Bez jeho zapojenia je len ťažké ochrániť Baltského more a zaistiť dobrý ekologický stav.
Daciana Octavia Sârbu (PSE). – (RO) Pán predsedajúci, najprv by som rada poďakovala a zablahoželala pani spravodajkyni.
Základným prvkom európskej stratégie pre morské prostredie je uznanie negatívnych vplyvov ľudskej činnosti na ekosystém a zvýšenie úsilia v boji proti týmto vplyvom. Rozvoj sídiel a rozvoj cestovného ruchu pozdĺž pobrežia majú veľký dosah na morské prostredie vzhľadom na zintenzívnenie činnosti rybolovu, morskej dopravy a rekreačného cestovného ruchu. Morské vody ohrozuje hlavne zmena klímy, odpady, rybolov, akustické, biologické a chemické faktory a táto smernica predstavuje významný krok na ceste k zlepšeniu integrity ekosystémov a zachovaniu biologickej rozmanitosti.
Následky znečistenia Čierneho a Azovského mora ropou a sírou, ku ktorému došlo nedávno pre búrku a ktoré spôsobilo potopenie niekoľkých obchodných lodí, budeme pociťovať ešte aspoň desať rokov. Ku katastrofe došlo pre systémové chyby, pretože lode boli stavané na plavbu po riekach, nie po mori. To poukazuje na absenciu akéhokoľvek úsilia predchádzať takýmto situáciám a chrániť morské prostredie.
Táto závažná nehoda komplikuje proces ekologického zlepšovania týchto vôd, ktoré sú už teraz klasifikované ako jedny z najznečistenejších morských oblastí na svete.
Zhoršovanie kvality v Čiernom mori má vplyv aj na verejné zdravie a biologickú rozmanitosť v mori a na obnovu integrity tohto ekosystému je potrebné značné úsilie. Námorná doprava nebezpečných nákladov navyše musí spĺňať požiadavky stanovené medzinárodnými dohodami a zaistiť základnú bezpečnosť s cieľom predchádzať podobným katastrofám, ktoré spôsobujú značné škody na morskom prostredí a ľudských životoch, v budúcnosti.
Pomocou tejto smernice zabezpečíme, aby sa morské prostredie Európskej únie lepšie chránilo a aby ľudská činnosť a doprava nemali vplyv na kvalitu vody a biologickú rozmanitosť.
Charlie McCreevy , člen Komisie. − Pán predsedajúci, na základe dohodnutého znenia musia teraz členské štáty vytvoriť stratégie pre morské prostredie v rámci svojich morí. V rámci týchto stratégii sa najprv bude posudzovať stav morských vôd a existujúcich vplyvov a pôsobenia na tieto vody a potom sa budú určovať ciele s cieľom zaistiť dobrý ekologický stav.
Členské štáty vytvoria programy na sledovania a potom, od roku 2015, vypracujú programy a opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov. Táto postupnosť krokov sa periodicky bude opakovať každých šesť rokov.
Do celkového kompromisného balíčka, ktorý sa teraz predkladá, sa dostalo množstvo kľúčových prvkov. Najdôležitejší je ten, že cieľ navrhovanej smernice je teraz jasný a ambiciózny, pretože od členských štátov požaduje, aby najneskôr do roku 2020 prijali nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie dobrého ekologického stavu morského prostredia.
Zákonodarcovia sa zhodli na definícii dobrého ekologického stavu vrátane ďalších pridružených ukazovateľov, ktoré sa budú musieť dodržiavať. Odsúhlasil sa aj revidovaný časový harmonogram, ktorý je v skutočnosti náročnejší než harmonogram obsiahnutý v pôvodnom návrhu Komisie, no zároveň však poskytuje dostatok času na prijatie vhodných opatrení v jednotlivých krokoch.
Lepšie sa stanovili aj výnimky a odchýlky vrátane neprimeraných nákladov. Členské štáty budú musieť vytvoriť chránené morské územia, aby splnili svoje ciele podľa tejto smernice v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva a členských štátov. Vo vzťahu k jednotlivým morským regiónom sa stanovia povinné kroky, a preto bude vytvorenie morských stratégií znamenať úzku spoluprácu s regionálnymi morskými dohovormi a v rámci nich.
Realizácia tejto smernice bude naozaj vyžadovať posilnenú koordináciu. Rád by som v tejto súvislosti pripomenul význam, aký Parlament kladie na dôležité regionálne procesy pri všetkých rokovaniach. Rád by som spomenul hlavne akčný plán pre Baltské more, ktorý bol prijatý v súvislosti s Helsinským dohovorom. Ako Parlament zdôrazňuje, tento integrovaný akčný plán je užitočným prvým príkladom a tiež prostriedkom, ktorý umožní dosiahnuť pokrok pri realizácii tejto smernice.
Takýto integrovaný prístup musí byť určujúcou súčasťou v rámci všetkých krokov, ktoré sa prijali v jednotlivých morských dohovoroch na ochranu európskych morí – Stredozemného mora, severoatlantického priestoru, Čierneho mora a Baltského mora.
Na záver by som rád podotkol, že Komisiu veľmi teší výsledok rokovania. Komisia môže navrhované kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijať v úplnom znení.
Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční zajtra.
Písomné vyhlásenia (článok 142)
Richard Seeber (PPE-DE) , písomne. – (DE) Ak chceme zabezpečiť účinnú ochranu životného prostredia, v politikách EÚ musíme venovať väčšiu pozornosť svetovým oceánom, hlavne morským vodám obklopujúcim Európu. Platná rámcová smernica o stratégii pre morské prostredie je reakciou na výzvy objavujúce sa v dôsledku zmeny klímy a stanovuje opatrenia pre EÚ i pre jednotlivé členské štáty. Na vykonanie príslušných krokov na európskej úrovni je v prvom rade potrebné, aby bol ekologický stav morského prostredia založený na jednotných kritériách. Smernica navyše núti členské štáty, aby dobrý ekologický stav morského prostredia dosiahli do roku 2017 a aby vytvorili právne predpisy, ktoré sú na tento účel potrebné.
V súvislosti s touto správou by som chcel vyzvať členské štáty, aby prijali potrebné kroky na overenie a vystopovanie znečistenia mora s cieľom uplatniť zásadu „znečisťovateľ platí“. Kroky, ktoré už EÚ prijala s ohľadom na zachytávanie CO2 na morskom dne, sa musia posilniť, pretože sú inovatívnym príspevkom do boja proti zmene klímy. Už fungujúce pilotné projekty sa však musia kriticky preskúmať hlavne s ohľadom na ich účinnosť a prípadné následné škody. Ak chceme účinne bojovať proti zmene klímy, nemali by sme sa zatvárať pred inováciami, ale mali by sme ich začleniť do širokej environmentálnej politiky EÚ.