Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 12. decembra 2007 - Štrasburg

12. Boj proti vzrastajúcemu extrémizmu v Európe (rozprava)

  Predsedajúca. − Nasleduje vyhlásenie Komisie o boji proti vzrastajúcemu extrémizmu v Európe.

  Franco Frattini, člen Komisie. − (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, najskôr mi dovoľte vyjadriť silné osobné znepokojenie nad nárastom počtu aktivít, ktoré sú prisudzované násilníckym a extrémistickým skupinám a organizáciám.

Som presvedčený, že dnešná rozprava je mimoriadne dôležitá, pretože terorizmus nie je len extrémizmom, o ktorom sme už toľkokrát hovorili – ale sú to tiež aktivity a javy, ktoré sú jednoduchšie identifikovateľné, akými sú rasizmus, antisemitizmus, xenofóbia, nacionálny extrémizmus, islamofóbia, všetky formy neznášanlivosti, ktoré sa znepokojivo šíria po celej Európe, a preto sú jednoducho nezlučiteľné s hodnotami Európskej charty základných práv, ktorú sme dnes ráno vyhlásili. Extrémizmus svojou podstatou nepochybne vedie k rozvráteniu spoločnosti a k násiliu.

Podľa môjho názoru sa preto musíme zamerať predovšetkým na politický cieľ. S ohľadom na politický cieľ nie je možné nespomenúť bezpečnostné a policajné opatrenia; tvárou v tvár problému extrémizmu a jeho koreňom však musíme vyjadriť podporu Európskej únii, ktorá sa stále viac približuje svojim občanom, a preto je schopná lepšie posielať ďalej posolstvo tolerancie, solidarity a úcty k charte, ktorá je od dnešného dňa jedným zo základných nástrojov záväzných pre členské štáty a pre občanov.

Som presvedčený, že pre extrémizmus nemôže nikdy existovať žiadne ospravedlnenie, tieto slová tu už odzneli mnohokrát v súvislosti s terorizmom, ale to isté je nevyhnutné povedať aj o rasizme a xenofóbii. Dôležité je však skúmať aj hlboké korene extrémizmu a násilia. Je to naša povinnosť, pretože našou úlohou je zaviesť opatrenia európskej politiky, ktoré nám nielen pomôžu postaviť sa na odpor extrémizmu, ale takisto predchádzať, prípadne potlačiť jeho prejavy.

Rád by som uviedol niekoľko príkladov, ktoré podľa môjho názoru ukazujú, že európska politika môže byť skutočne účinná, účinnejšia ako politika, ktorá je výlučne národná. Z hľadiska účasti občanov na politickom živote Európy je veľmi dôležité, aby súčasťou uvedeného programu – a nie je to náhoda, že Európska komisia financuje program, ktorý sa týka základných práv a občianstva – boli aj zásady politiky a opatrenia, ktoré podporia občanov v aktívnejšej účasti na politickom živote, na práci inštitúcií a udalostiach, akými sú európske voľby. Rok 2009 nám dáva jedinečnú príležitosť na diskusiu, ktorá bude viesť k veľkej účasti na voľbách, v ktorých sa odrazí vysoký podiel občanov na práci inštitúcií.

Ďalším opatrením európskej politiky, ktoré Európa zamýšľa presadzovať, je opatrenie týkajúce sa vzdelávania, najmä mladšej generácie. Podľa môjho názoru je veľmi dôležitá politika, ktorá občanom pripomína tragédie minulosti a umožňuje šíriť ich spomienky medzi mladšou a najmladšou generáciou. Myslím tým všetky programy, ktoré čerpajú zo živých spomienok obetí diktátorských a totalitných režimov, ktoré v minulosti pustošili Európu, programy, ktoré majú a budú mať i naďalej našu podporu, pretože môžu slúžiť ako nástroj na boj proti extrémizmu a rasizmu, história koncentračných táborov slúži ako memento pre mladú generáciu, ktorej úlohou je zabezpečiť, aby sa podobné tragédie už nikdy neopakovali, nielen v Európe, ale v ktorejkoľvek časti sveta.

Tiež by som chcel spomenúť ešte jeden typ opatrenia politiky, na ktorý by sme nemali zabúdať: myslím tým opatrenia, ktoré na všeobecnom základe podporujú toleranciu a dialóg medzi rôznymi kultúrami a rôznymi regiónmi. Už v tomto roku, ktorý bol vyhlásený za Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých, budeme mať významnú príležitosť na dialóg medzi rozdielnymi kultúrami a civilizáciami – a, samozrejme, plánujeme preskúmať všetky iniciatívy, ktoré sa počas tohto roka uskutočnia – a ďalšia významná príležitosť bude v budúcom roku 2008, ktorý bude vyhlásený za Európsky rok medzikultúrneho dialógu. Domnievam sa, že programy a iniciatívy, ktoré sa uskutočnia počas týchto dvoch rokov, poskytnú jedinečnú príležitosť, predovšetkým pre príslušníkov mladej generácie, uvedomiť si silu dialógu, ktorý je obohacujúci a prispieva k spoločnému rastu.

Nepochybne je dôležité verejnosti nepretržite pripomínať význam podpory práv a potláčanie prejavov extrémizmu, násilia a neznášanlivosti. Tento Parlament podporoval myšlienku, aby významnú úlohu v tomto ohľade zohrávala Európska agentúra pre základné práva, v takom rozsahu, ako v minulosti Európske centrum pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie a antisemitizmu vo Viedni, ktoré slúžilo ako nástroj veľmi významného boja proti antisemitizmu, rovnako sa stane Európska agentúra pre základné práva nástrojom boja proti extrémizmu. Ako hlavný protagonista tohto boja, bude plniť významnú úlohu. Ako asi viete, v úzkej spolupráci s pánom Cashmanom pripravujeme niekoľkoročný rámec, a náš názor je, že viacročný rámec, ktorý agentúra vytvorí pre oblasť plánovania, nám poskytne užitočné nástroje pre naše spoločné opatrenia v rámci prevencie extrémizmu.

Zo všetkého najviac však musíme byť pripravení reagovať: všetko, o čom som zatiaľ hovoril sú dôležité opatrenia v rámci politiky prevencie, ale my musíme reagovať. Osobne som sa zasadzoval aj v Rade ministrov za európsky zákon – a v apríli minulého roku sme sa na ňom zhodli – na ktorého základe môžu byť trestané rasovo alebo xenofóbne motivované činy, a osoby, ktoré tieto činy spáchajú môžu byť tým istým spôsobom potrestané v ktorejkoľvek krajine Európskej únie.

Ide tu nielen o fyzický akt, ale o konkrétne podnecovanie šírenia nenávisti, o jasné signály, ktoré si nie je možné pomýliť s nedotknuteľným právom na slobodu vyjadrovania, myslím tým konkrétne podnecovanie k páchaniu násilia. Spomínané rámcové rozhodnutie bolo schválené členskými štátmi minulý rok v apríli. Spomeňte si na hrozné prejavy rasizmu: pri športových podujatiach, počas futbalových zápasov, keď sa vykrikujú neonacistické heslá, toto sú činy, ktoré budú na základe uvedeného rámcového rozhodnutia – ktoré sme skutočne chceli, a na ktorom sme sa zhodli s nemeckým predsedníctvom – potrestané. Hovorím, že budú potrestané, používam budúci čas, pretože nanešťastie, a tým apelujem na váš rozum, výhrady vnútroštátnych parlamentov niektorých členských štátov, ktoré dosiaľ neboli stiahnuté, a vďaka ktorým bol postup uvedenia v platnosť tohto európskeho zákona o potrestaní rasizmu a xenofóbie zablokovaný.

Hovorím to s úctou voči vnútroštátnym parlamentom; pretože vláda, ktorá zastáva funkciu predsedajúceho v Rade ministrov vyjadrila svoj súhlas, verím, že urobí potrebné kroky, aby parlament jej krajiny čo najskôr stiahol svoju výhradu, a my sme mohli zabezpečiť, aby po zdĺhavých rokovaniach, ktoré trvali tri a pol roka, rámcové rozhodnutie konečne vstúpilo do platnosti.

Na záver mi, dámy a páni, dovoľte povedať, že v iných oblastiach už existujú právne predpisy, ktoré umožňujú trestať prejavy diskriminácie na základe rasových alebo etnických pohnútok, a tieto predpisy budú nepochybne dodržiavané pod dohľadom Európskej komisie, ktorá je, ak to môžem tak povedať, zodpovedná za zabezpečenie dodržiavania európskeho práva. Chcel by som upozorniť, napríklad, na smernicu o audiovizuálnych službách „bez hraníc“, v ktorej je jasne stanovené, že odo dňa vstupu smernice do platnosti nesmú audiovizuálne služby obsahovať žiadnu formu podnecovania k nenávisti založenej na sexuálnej orientácii, rasovom pôvode, náboženstve alebo národnosti.

Na dosiahnutie všetkých týchto cieľov nám však nebudú stačiť iba policajné opatrenia alebo trestné právo, či žaloby: potrebujeme hlboko zakorenenú kultúru práv jednotlivca a humanistických hodnôt! Tieto slová tu dnes ráno zazneli pri oslavách prijatia Charty základných práv! Som presvedčený, že ide o jednu z oblastí politiky, ktorú prijímame v čase príprav na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, a ktorej prostredníctvom môže Európa svetu ponúknuť možné spôsoby, ako zabrániť ďalšiemu páchaniu týchto hrozných zločinov proti ľudskosti.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ
podpredseda

  Manfred Weber, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni. Je tomu ťažko uveriť. Pred štyrmi alebo piatimi týždňami som bol pozvaný, aby som sa zúčastnil na demonštrácii, ktorá sa konala na protest proti inej demonštrácii, ktorú zorganizovali príslušníci krajne pravicovej strany v mojom regióne. Na demonštrácii sa zúčastnilo asi len 30 extrémistov, zatiaľ čo na protest proti tejto demonštrácii sa zhromaždilo viac ako tisíc ľudí. V takejto situácii, keď stojíte tvárou v tvár týmto pravicovým extrémistom, vás napadne, že: „Tomu sa dá iba ťažko uveriť.“ Po takomto storočí, aké Európa zažila, je nepochopiteľné, že sa môže niekto znova uchýliť k praktikám extrémizmu, znova sa plný nenávisti a arogancie vyvyšovať a štvať proti druhým?

Rozprava, ktorú dnes vedieme, je vítaná a dôležitá. Extrémizmus je rakovinou našej spoločnosti. Opätovne ako politici apelujeme na morálnu odvahu ľudí a očakávame, že sa proti extrémizmu postavia a vyjadria svoj protest. Som presvedčený, že nastal čas, aby sme si s vďakou uvedomili, že táto morálna odvaha existuje, a mnoho ľudí ju vo svojich protestoch vo veľkej miere prejavuje. Čo je extrémizmus? Dovoľte mi zdôrazniť, že hovoríme o zákaze politických strán, o zákaze verejného vyjadrovania názorov a stanovísk, je úplne jednoznačné, že takéto opatrenia nesmú byť založené na politických úsudkoch. Musia byť založené na objektívnom kritériu. Toto objektívne kritérium sme dnes určili v Charte základných práv, ktorá vymedzuje podstatu našich základných hodnôt. Ak tieto hodnoty budú napadnuté politickými stranami, alebo politikou, potom sú tu súdy, ktoré musia rozhodnúť, či bol ich postup nezákonný, a ak áno, uložiť zákaz.

Čo by sa malo stať, ak budú kandidáti extrémistických strán zvolení, ak tieto strany získajú kreslá? V prvom rade s nimi nesmie byť nadviazaná spolupráca, a ja oceňujem prístup socialistických poslancov, ktorí zo svojho stredu vylúčili členskú stranu zo Slovenska z dôvodu spolupráce s extrémistami. Po druhé, nesmieme prehliadať skutočnosť, že podobné volebné úspechy sú dôsledkom verejnej nespokojnosti, a my na ne nesmieme reagovať očierňovaním voličov, ale riešením zásadných otázok. Po tretie, chcel by som zdôrazniť, že extrémizmus sa mnohokrát začína prejavovať nenápadne, drobnými krokmi na straníckej pôde, a na to nesmieme zabúdať. Môj odkaz je preto jasný „Nedovoľme extrémizmu zapustiť korene!“

Politický extrémizmus existuje na ľavici aj na pravici, a vždy je zlý. A to je nevyhnutné zdôrazniť. Európa zažila extrémizmus, Európa trpela extrémizmom. Boj proti extrémizmu však zaznamenal určitý pokrok. Je to boj, ktorý stojí za to. A je to boj, ktorý nakoniec vyhráme.

  Kristian Vigenin (PSE) – (BG) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár Frattini, ďakujem vám za pochopenie a za predstavenie zámerov Komisie. Považujem za symbolické, že práve dnes, keď bola podpísaná Charta základných práv, prerokúvame tému, ktorá sa jej bezprostredne týka. Pretože rastúci extrémizmus, rastúci vplyv extrémisticky pravicových strán a organizácií, je priamou hrozbou pre samotnú existenciu Európskej únie.

Možno to bude zniesť trochu zveličene, ale naša Únia je založená na jasných zásadách, a jej existencia je možná vďaka skutočnosti, že pred 50 rokmi zvíťazili v Európe mier, solidarita, tolerancia, vzájomná úcta medzi etnickými a náboženskými komunitami a mierové spolužitie medzi národmi. A krajne pravicová strana dnes práve napáda tieto zásady, ktoré sú srdcom Európskej únie. A bez srdca by Európska únia pravdepodobne nemohla existovať. Naša Únia však nie je abstraktnou víziou, nie je len ďalšou úrovňou správy vecí verejných. Je úniou, ktorej poslaním je obhajovať a chrániť hodnoty, ktoré tvoria základ celého sveta.

Dobrovoľne alebo nedobrovoľne, pripravení alebo nepripravení, musíme vziať na vedomie skutočnosť, že vo všetkých častiach sveta žijú ľudia, ktorí sú zbavovaní základných práv a stávajú sa obeťami politických represálií, útlaku nedemokratických režimov alebo diskriminácie založenej na rasovom, či etnickom základe a náboženskom vyznaní. A vo všetkých častiach sveta ľudia dúfajú, že Európska únia ich podporí, a že duch tolerancie, skutočné občianske práva a sociálna bezpečnosť vstúpia aj do ich krajiny. Môžeme byť silnou a presvedčivou silou voči vonkajšiemu svetu, pokiaľ sa nedokážeme vyrovnať s našimi vlastnými problémami? Ako vysvetlíme ľuďom, ktorí k nám upínajú svoje posledné nádeje, že prisťahovalci umierajú len vďaka svojmu pôvodu, že etnické menšiny sú systematicky diskriminované, že vďaka fanatickým ideológiám je spochybňovaná rovnosť žien alebo homosexualita označovaná za chorobu? Ako im vysvetlíme, že sa nám darí zabúdať na najtemnejšie stránky našich dejín, že mladí ľudia uctievajú Hitlera, a z antisemitizmu sa stáva módna vlna? Ani ja, ani moji kolegovia zo socialistickej skupiny, nemôžeme túto skutočnosť prijať.

Som presvedčený, že v tomto Parlamente nie je politická skupina, ktorá by bola ľahostajná k skutočnosti, že pravicový extrémizmus, rasizmus a xenofóbia nadobúdajú novú silu. Neboli sme dnes svedkami zneuctenia historického medzníka vo vývoji Európskej únie vulgárnou a hlasnou menšinou, ktorá by sa v roku 2009 mohla vrátiť späť, vyzbrojená väčšou silou, agresivitou a lepšou organizovanosťou? Pod pokryteckou požiadavkou referenda jej príslušníci vyjadrovali odmietnutie nielen Charty základných práv, ale základných práv ako takých. Podobné správanie, ktoré nie je ničím neobyčajným ani v mnohých vnútroštátnych parlamentoch, sú extrémisti povzbudzovaní k prípadným ďalším násilným činom, ku ktorým by sa, inšpirovaní týmto politickým cirkusom, mohli uchýliť už napríklad zajtra. Problémy musia byť pomenované pravými menami a riešenie musí byť výsledkom spoločného úsilia. Preto budeme túto otázku opätovne zaraďovať na rokovanie Parlamentu. Pretože extrémizmus je celoeurópskou výzvou, ktorá si vyžaduje koordinované úsilie na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Ak je Európska komisia strážkyňou zmlúv EÚ, tak Európsky parlament je strážcom hodnôt, a ja som presvedčený, že spoločne budeme schopní postaviť sa tejto silnejúcej vlne, ktorá je nám taká povedomá z nedávnej minulosti. A že ju zastavíme bez toho, aby sme porušili základné práva, ako je sloboda prejavu, právo zhromažďovať sa, sloboda médií. Pretože bojovať za demokraciu je možné iba podľa demokratických pravidiel. Porušenie týchto pravidiel by znamenalo, že extrémizmus zvíťazil. Ďakujem.

  Ignasi Guardans Cambó, v mene skupiny ALDE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pred niekoľkými týždňami zomrel v madridskom metre mladý muž menom Carlos Palomino. Podľahol bodným ranám, ktoré mu zasadili pravicoví extrémisti. Krátko predtým bol v barcelonskom metre kontrolnými kamerami zachytený šialený násilník, ktorý napadol mladú ženu len preto, že – ako sama uviedla – išlo o prisťahovalkyňu s odlišnou farbou pleti. Muž nevedel, že je natáčaný kamerami, a nevedel, že jeho činy budú odvysielané na celom svete.

Tieto a iné podobné prípady sú opakovane páchané v rôznych častiach Európy. Nielen my, ale aj všetci ostatní politici, ktorí sa týmto javom zaoberáme, sme často v dôsledku pocitu niekedy až prehnanej zodpovednosti vedení snahou minimalizovať význam týchto útokov: nesmieme sa znepokojovať, hovoríme, veď sú to len ojedinelé prípady, toľko šialených násilníkov okolo nás predsa nie je, nesmieme preháňať, nie je to taký závažný problém.

Tieto útoky označujeme za menej významné, pretože sa bojíme priznať, že pri najlepšej vôli nejde o bezvýznamný problém. Dôvodom je okrem iného to, a dočítame sa o tom aj v uznesení, o ktorom budeme zajtra hlasovať, že mnoho týchto neonacistických a extrémisticky pravicových organizácií využíva pocit strachu, ktorý v našej spoločnosti už existuje, a ktorý nedokážeme skrývať.

Odsúdiť tieto útoky teda nestačí. Musíme otvoriť oči a zodpovedne sa postaviť tomuto problému, ktorý rozhodne nie je ojedinelý, aj bez toho, aby sme chceli vyvolať obavy, musíme si priznať skutočný rozmer a rozsah tohto javu. V deň, keď sme podpísali Chartu základných práv, sa patrí si pripomenúť, že Európska únia má v tejto oblasti svoju úlohu a svoju zodpovednosť.

Zabudnime na subsidiaritu, keď ide o obranu ľudskej dôstojnosti alebo odsúdenie rasizmu, xenofóbie a netolerancie. Teraz sú nevyhnutné opatrenia na európskej úrovni, najskôr zo strany Komisie a Agentúry pre základné práva, aby bolo možné preskúmať siete a väzby medzi rôznymi krajne pravicovými hnutiami, ktoré stoja za týmito zločinmi, a aby bolo možné uplatniť právne predpisy, podporovať politiku vzdelávania a činnosť výchovných a vzdelávacích pracovníkov, ktorí učia rozmanitosti, a prípadne verejne kritizovať politikov, vedúcich činiteľov, športovcov, a pod., ktorí sa pasívne alebo aktívne na týchto činoch podieľajú.

  Bogusław Rogalski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, vzrastajúci extrémizmus v Európe je skutočnosť, a my o nej musíme hovoriť. Vážený pán komisár tu hovoril o mnohých veciach, ale hovoril všeobecne, a o záležitostiach sekundárneho významu, ako sú prejavy rasizmu na futbalových zápasoch. My musíme hovoriť o skutočnostiach, politickom extrémizme, ktorého sme v súčasnosti v Európskej únii svedkami.

Včera vystúpil v nemeckej verejnoprávnej televízii ARD predseda neofašistickej strany NPD s požiadavkou, aby Poľsko okamžite vrátilo Nemecku Pomoransko a Sliezsko. Vyhlasoval, že Kaliningrad, Gdansk a Vroclav sú nemecké mestá a domáhal sa nemeckej jurisdikcie na tomto území. Žiadal tiež, aby tieto mestá a územia, ktoré sú súčasťou Poľska, boli okamžite vrátené Nemecku.

Hovorím o udalostiach, ktoré sa odohrávajú v Nemecku, v jednej z najsilnejších krajín v Európskej únii. Už niekoľko rokov nemeckí fašisti v NPD žiadajú revíziu hraníc, odmietajú medzinárodné zmluvy o ukončení druhej svetovej vojny, a žiadajú vrátenie hraníc do stavu pred vojnou. Toto je, vážený pán komisár, neprípustné, a my musíme reagovať. Nemožno pripustiť, aby verejnoprávna televízia ktorejkoľvek krajiny, v tomto prípade Nemecka, umožňovala neofašistom a nacistom verejne hlásať revizionistické názory a vyzývať na ďalšiu vojnu.

Toto nie je okrajový problém, dámy a páni. Je veľmi skutočný. Dotyčná strana má zástupcov v siedmich regionálnych parlamentoch. V dnešnej Európe toto nie je možné tolerovať, a rovnako nemožno tolerovať porušovanie demokratických zásad, práva odlišovať sa a slobody prejavu, ako sme tomu dnes boli svedkami v príspevkoch pánov Cohna-Bendita a Watsona, ktorí v súvislosti s odlišnými názormi na Chartu základných práv – alebo radšej na reformnú zmluvu EÚ – pomenovali poslancov, ktorí nezdieľali ich názor, idiotmi. Toto nesmieme pripustiť. Toto nie je postoj k demokracii a súčasnej Európskej únii, ktorý by sme mali odovzdávať mladej generácii. Buďme jednotní v našej rozdielnosti.

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, myslím, že pri riešení problému, ktorým sa teraz zaoberáme, si musíme položiť otázku: akým spôsobom bojujeme proti javu, ktorý nazývame extrémizmus, proti strachu jedného z druhého, proti túžbe chrániť vlastnú kultúru, ako keby bola jediná, nemenná, ako keby život neprechádzal žiadnym vývojom? A preto sa stačí pozrieť 50 až 60 rokov naspäť, aby sme si uvedomili obrovské zmeny, ktoré sa za ten čas udiali, už len na našom kontinente.

Myslím si, že túžba chrániť vychádza často z pocitu strachu, že vy a vaše predstavy o vás samom sa raz tak alebo onak rozplynú, a preto chcete premietať svoju silu do nenávisti voči druhým a upierať im právo na existenciu.

Myslím si, že my všetci v tomto Parlamente sme hrdí na to, kým sme, odkiaľ pochádzame, z akej krajiny alebo regiónu, a na dedičstvo, ktoré nám naša krajina zanechala. Ale väčšina z nás neočakáva, že sa toto dedičstvo bude odovzdávať z generácie na generáciu iba pokrvným putom alebo hlbokou spojitosťou s krajinou, ale aj prostredníctvom hodnôt, ktoré zdieľame, ako je občianstvo, právo a sloboda jednotlivca.

A ako to dnes povedali už iní, dnešný podpis Charty základných práv je mimoriadne významným symbolom, ktorý sa obzvlášť viaže k téme tejto rozpravy.

Ak sa však zamyslime nad dôvodmi, ktoré vedú k zvoleniu extrémistických strán, podľa ktorých je pravda len jedna – tá ich – tak som presvedčený, že sme svedkami legitimácie násilia, nenávistných prejavov a činov namierených proti druhým, voči ktorým sa tieto strany vymedzujú.

Spomínam si na obdobie pred mnohými rokmi, keď sme sa dozvedeli o zvolení jedného člena Britskej národnej strany do miestnej rady v Londýne. V tej oblasti vtedy zosilnela vlna rasistického násilia.

(výkriky „Bravó!“)

To však nie je dôvod na vykrikovanie „Bravó!“ Veď je to nehanebné! Ako môžete niečo také hovoriť a sedieť v tomto Parlamente, kde sa vyhlasujete za demokratov?

Rasistické násilie musí byť odsúdené. A ak hovoríme o extrémizme, myslím, že by sme si mali uvedomiť, že sme sa doteraz nevyrovnali so sexizmom a mizogýniou.

Ale so zvolením takýchto strán rastie strach, a preto je nevyhnutné zvážiť príslušné reakcie na túto situáciu. Naša reakcia musí byť, okrem iného, v súlade s ľudskými právami a hodnotami, za ktoré sa zasadzujeme. Musíme byť ostražití, aby sme neschvaľovali zákony len na základe jedného izolovaného prípadu extrémizmu, pretože takéto zákony potom v skutočnosti nahrávajú týmto stranám, alebo napĺňajú strachom príslušníkov iných spoločenstiev.

Odporúčam, aby Parlament dnes tento spoločný návrh prijal, a ďakujem všetkým kolegom, ktorí na ňom usilovne pracovali.

  Giusto Catania, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som poďakovať pánovi podpredsedovi Frattinimu a všetkým kolegom poslancom a navrhovateľom, ktorí so mnou spolupracovali na príprave tohto uznesenia.

Ako potvrdzujú správy Európskeho centra pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie, prejavy rasizmu a xenofóbie v posledných rokoch zosilneli. Jednou z hlavných príčin je stúpajúci vplyv a prenikanie extrémistických síl do politických štruktúr v Európe. Tieto sily vysvetľujú problémy súvisiace s prisťahovalectvom odlišným spôsobom, často sa ukrývajú za slogany, ktoré obhajujú rasu a identitu, a vyvolávajú nálady apelujúce na pud sebazáchovy voči novým členom vstupujúcim do Európy, ktorí bývajú označovaní za hrozbu terorizmu, zločincov alebo dokonca horšími neprijateľnými antropologickými výrazmi a xenofóbnymi a rasistickými sloganmi.

Strany a hnutia vyznačujúce sa v posledných rokoch silnými protieurópskymi tendenciami a rasistickou rétorikou, sú na vzostupe. Ich politická propaganda čerpá zo sociálnej neistoty a snaží sa vložiť ďalšie kamienky do mozaiky obrazu vojny civilizácií. Táto propaganda dnes tvorí hlavný prúd politickej a inštitucionálnej diskusie a niekedy sa dokonca zdá, že je správou vyslanou z vládnych kruhov, alebo dôsledkom činnosti vlád.

Zajtra budeme hlasovať o uznesení o extrémizme, ktorého názov je možno až príliš nepresný. Lenin vyhlásil, že extrémizmus je detskou chorobou komunizmu, mohli by sme Lenina parafrázovať a vyhlásiť, že extrémizmus je detskou chorobou asi všetkých politických, náboženských, hospodárskych a ideologických programov. Pán Weber má pravdu: existuje ľavicový a pravicový extrémizmus, ale nielen to, existuje tiež neoliberálny extrémizmus, katolícky extrémizmus, moslimský extrémizmus, ekologický extrémizmus a anarchistický extrémizmus.

Problémom v Európe je však predovšetkým vzrastajúci pravicový extrémizmus vrátane príčin, ktoré spôsobujú jeho šírenie. Nie je to tak dávno, čo v Európe vznikali neonacistické a neofašistické politické sily a hnutia, ktorých základným politickým mottom sa stal boj proti európskej integrácii – známe z Talianska, Francúzska, Rakúska, Holandska, Belgicka, Spojeného kráľovstva, Nemecka, Dánska a Švajčiarska, odrážajú krízu, ktorá viedla intelektuálov, akým je Alfio Mastropaolo, k označeniu tohto útoku nového práva za šialenú kravu demokracie.

Demokratická legitimácia niektorých politických síl pomohla prenikaniu nebezpečných ideí do organizmu európskej spoločnosti a šíreniu reakcionárskych tendencií. Stretávame sa s nebezpečnou, niekedy aj podceňovanou chorobou, ktorej šírenie je podporované etnocentrickými tendenciami, často tajnými a skrytými, v niektorých prípadoch maskovanými navonok demokratickými a legitímnymi činmi. Preto si musíme položiť otázku, či naše rozhodnutia a politické iniciatívy boli správne.

Zvýšený dôraz je dnes kladený na potrebu vytvárať a upevňovať spoločnú európsku kultúru a identitu. Som presvedčený, že európsku identitu a kultúru musíme budovať na základe dialógu a kontaktu s inými kultúrami, ako s tými, ktoré v posledných rokoch podporovali a razili cestu šíreniu a rozvoju európskej myšlienky, európskej kultúry.

Čaká nás veľká, ale potrebná kultúrna bitka, a to je záver, ku ktorému som sa dopracoval. Policajné alebo bezpečnostné opatrenia nestačia, potrebujeme rozsiahle kultúrne úsilie, pretože iba tak sme schopní zaistiť, že rok 2008 bude skutočne Európskym rokom medzikultúrneho dialógu, pretože Európa musí byť založená na medzikultúrnych zásadách.

  Ignasi Guardans Cambó (ALDE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, bol by som vám vďačný, ak by ste zakročil z titulu funkcie predsedajúceho tohto zasadnutia, a vyzval k slušnému správaniu skupinu poslancov, ktorí sa pravdepodobne domnievajú, že sú v cirkuse, a nie v Parlamente, a svojím vtipkovaním a pokrikovaním narúšajú priebeh tejto rozpravy.

  Predsedajúci. − Blíži sa koniec roka, a nie je nezvyčajné dať si k jedlu o nejaký ten pohárik navyše. V takejto situácii je však lepšie si vybrať odpočinok, a nerušiť svojou prítomnosťou rozpravu, pri ktorej by za každých okolností mala prevažovať úcta k rečníkovi.

Ďakujem za vaše upozornenie, ale ako som povedal, každému, kto si k jedlu dá nejaký ten pohár navyše, by som odporučil, aby si po takomto obede radšej vybral siestu ako návštevu rozpravy, pri ktorej svojím nevhodným vyrušovaním dokazuje len neznalosť základných pravidiel slušného správania, ktoré tu v Parlamente vyznávame.

  Derek Roland Clark, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, voči extrémistom cítim rovnaký odpor ako ktokoľvek iný. Briti to tiež tak cítia – proti extrémizmu bojujeme celé storočia.

Ak chcete bojovať proti vzrastajúcemu extrémizmu v Európe, skôr ako neuvážene prijmete ďalšie obmedzujúce predpisy, ktoré spoľahlivo plodia extrémizmus, zamyslite sa nad jeho príčinami. Pozrime sa na vrcholné obdobie európskeho extrémizmu, fašizmu tridsiatych rokov minulého storočia. V Británii boli pochody sira Oswalda Mosleyho chránené zákonom, a ľudia odmietli takto na svetlo vytiahnutú zatuchnutú nenávistnú politiku. V Európe boli fašistickí vodcovia terčom znevažovania a obštrukcií. Aj Hitler bol uvrhnutý do väzenia – a tak sa, rovnako ako ostatní, dostal k moci.

Dnes ráno sme boli svedkami nárastu extrémizmu v tomto Parlamente pri podpise Charty základných práv, ktorá je súčasťou európskej ústavy, ktorej podpísanie je naplánované na zajtra, a ku ktorej bolo prisľúbené vnútroštátne referendum v siedmich krajinách. Dve povedali áno, dve povedali nie – na čo sa však neprihliadalo –, zatiaľ čo ostatní vyčkávajú. Naša vláda v Spojenom kráľovstve dala písomný prísľub, ktorý teraz poprela. Tak asi toľko k poznámkam členov tohto Parlamentu o počúvaní druhých!

Pretože dnešnými extrémistami sú predstavitelia EÚ, ktorí sa snažia presadiť svoju vôľu prostredníctvom tohto skresleného dokumentu. Bol zámerne napísaný tak, aby ho, s výnimkou skúsených právnikov, nebol nikto schopný prečítať. Paragrafové znenie bolo vytvorené z článkov pôvodných a budúcich zmlúv, články však nie sú navzájom zladené. Číslovanie bude zmenené pred podpisom, a po podpise bude zmenené opäť, aby istota, že národy Európy nebudú novej ústave rozumieť bola ešte väčšia.

A tento pseudodemokratický paškvil má byť podstrčený britskému ľudu! Nie, ďakujeme – my už svoje práva máme, sú zakotvené v nesmrteľnej a obdivuhodnej Magna Charte, Veľkej charte práv a slobôd z roku 1215, doplnené Zákonom o právach (Bill of Rights) z roku 1689. Kto si myslíte, že ste, že chcete spochybniť platnosť týchto demokratických opatrení, ktoré boli zostavené pre nás, ale ktorými sa slobodne môže riadiť každý?

Prehliadaná história sa stáva opakovanou históriou. Celé storočia ste prehliadali dobrý príklad, ktorý sme vám dávali, a doplatili ste na to! Ak to urobíte opäť, ste na ceste do záhuby.

(potlesk z jeho skupiny)

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, toto musí byť už ktovie ktorá správa v poradí o takzvanom vzrastajúcom extrémizme v Európe. Rada, Komisia a politické skupiny vyrukovali so svojou troškou do mlyna, a ich rétorika je, ako zvyčajne, rozumovo zaostalá, politicky nedôstojná a morálne zvrhlá.

Rozumovo zaostalá preto, lebo každá nová myšlienka, ktorá sa kedy objavila – v náboženstve vrátane kresťanstva, o ktorom niektorí z vás smelo vyhlasujú, že sú jeho zástancami, v politike, či to bol liberalizmus alebo socializmus, vo vede vrátane teórií, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, ako že Zem je guľatá a točí sa okolo slnka – bola vždy považovaná za extrémistickú, kacírsku, podvratnú a neprijateľnú. Názor nemôžete znevážiť len tým, že ho budete démonizovať: musíte vysvetliť, čo je na ňom neprijateľné.

Výlučne vy ste pôvodcami politickej nedôstojnosti – hovorím o vás, ktorí máte v rukách moc, a ktorí sa namiesto riešenia problémov usilujete len o odrážanie útokov opozície. Tým však len zdôrazňujete vlastnú neschopnosť riešiť problémy, akým je prisťahovalectvo – invázia, na ktorej ste sa vedome alebo zo zbabelosti, vopred dohovorili. Priznávate tým, že ste zlyhali – v hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, morálnej a dokonca výchovno-vzdelávacej oblasti – a že namiesto zmeny katastrofálnej politiky je vaším jediným záujmom snaha zbaviť sa protivníkov, ktorí s vami nesúhlasia alebo vás kritizujú.

Hlboký rozpor vo vašich postojoch je však otázkou morálky. Mylne staviate násilie a terorizmus na rovnakú úroveň ako legitímnu reakciu európskych národov na pokus o zničenie ich identity. To nie je nič iné ako pokrytectvo! Chcete tieto národy umlčať a zbaviť ich vlastnej politickej reprezentácie: ste farizeji demokracie! Podľa biblie ste len „obielené hroby“; inými slovami, vaša úprimnosť je slabšia ako vaša koža! Hovoríte o ľudských právach a slobode prejavu, o európskych hodnotách a tolerancii, ale pod pekným povrchom sa ukrýva hnilé jadro. Tie práva, o ktorých tu stále hovoríte, by ste upreli každému, kto by rozmýšľal len trochu inak ako vy. Je to nechutné, keby to nebolo také tragikomické. Budúce generácie nad vami vynesú súd tak, ako barbari nad Rímom. Dúfam len, že od barbarov dostanete, čo si zaslúžite!

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). - (RO) Dámy a páni, téma, ktorú dnes popoludní prerokúvame, má zásadný význam pre budúcnosť Európskej únie a bezpečnosť občanov a našich hodnôt.

V uplynulých rokoch sa extrémizmus objavoval vo verejnom živote európskych krajín čoraz častejšie, a vyvolával silné znepokojenie i niekoľko otázok týkajúcich sa boja proti tomuto javu. Aj keď k jeho rozšíreniu dochádzalo z rôznych príčin, chcela by som sa zastaviť pri jednom podstatnom aspekte tejto rozpravy o extrémizme, a to pri otázke prisťahovalectva.

Extrémistické skupiny označujú prisťahovalectvo za najhoršie zlo v európskych krajinách, a touto témou takisto zdôvodňujú všetky nechcené zmeny v ich spoločnosti. Prisťahovalectvo je, ako všetci vieme, podstatnou súčasťou hospodárstiev európskych krajín a kladne ovplyvňuje hospodársky rast. Nežiaduce účinky prisťahovalectva, plynúce z neprispôsobilosti prisťahovalcov životu v spoločnosti, ktorá ich prijíma, by mali byť vyriešené postupmi, ktoré sú charakteristické pre Európsku úniu. Inak budú ohrozené najzákladnejšie hodnoty budovania spoločnej Európy.

Preto nesmieme pripustiť, aby extrémistické strany menili programy tradičných strán.

Ak by sme sa uchýlili k takejto stratégii v snahe znížiť riziko a ohrozenie, ktoré predstavujú tieto skupiny, a zabrániť im v získavaní hlasov našich voličov, tak by sme im v skutočnosti poskytli legitimitu ich názorov a metód. Nesmieme pripustiť prenikanie extrémistických ideí do zákonov členských štátov. Takýto prístup by znamenal zničenie vízie multikultúrnej a multietnickej Európy.

Kríza, ktorá vznikla v dôsledku problémov Rómov a extrémistických prejavov v Taliansku nesmú vytvoriť nebezpečný precedens ohrozujúci základné zásady Európskej únie týkajúce sa voľného pohybu tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Musíme našim občanom vysvetliť, že takýto postoj by bol škodlivý nielen pre ich spoločnosť, ale pre Európsku úniu ako celok.

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu v Rumunsku by mohli byť v tomto smere dobrým príkladom. Žiadna extrémistická strana neprekročila spodný prah voliteľnosti, takisto žiadny z ich zástupcov nemôže byť vyslaný do Európskeho parlamentu.

  Bárbara Dührkop Dührkop (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som obetovala niekoľko sekúnd z prideleného času a adresovala zadným radám vpravo jedno staré kastílske príslovie: „A palabras necias, oídos sordos – hlúpym slovám bude nastavené hluché ucho“. Teraz budem pokračovať vo svojom prejave v angličtine.

Dnes, v deň, keď sme s hrdosťou podpísali Chartu základných práv Európskej únie, uplynulo viac ako pol storočia od čias, keď sa Európa podieľala na holokauste, najhanebnejšom zločine motivovanom xenofóbiou a rasizmom.

Milióny ľudí zomrelo pre svoje náboženské presvedčenie, etnický pôvod a politické názory. Preto je viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutné, aby sme v našom súčasnom živote, aj v prípravách na budúcnosť nezabúdali na minulosť.

Musíme byť bdelí a ostražití, dávať si pozor na hadie vajce, ako nás učil Ingmar Bergmann. Pán komisár Frattini dnes potvrdil, že v našich členských štátoch dochádza k nárastu násilných činov motivovaných rasizmom a xenofóbiou.

Čo ma však hádam ešte viac zaráža je čoraz väčší počet mladých ľudí, ktorí tieto činy páchajú. Preto považujem za absolútne nevyhnutné zamerať sa na vzdelávanie mládeže v oblasti občianskych práv a povinností, a informovať o pôvode a príčinách rasizmu.

Stále viac krajne pravicových strán, ktorých ideológie a politické postupy sú založené na neznášanlivosti a vylúčení, je volených do vnútroštátnych parlamentov, ktoré sú pre ne ideálnou platformou k hlásaniu politických názorov založených na nenávisti. Mali by sme si túto skutočnosť uvedomiť a pokúsiť sa podniknúť protiopatrenia.

Rasizmus a xenofóbia predstavujú najpriamejšiu formu porušovania zásad slobody a demokracie a našich základných práv. Preto je povinnosťou európskych inštitúcií, aj nás, poslancov Parlamentu, aby sme opätovne potvrdili našu odhodlanosť podporovať základné slobody a právnymi prostriedkami bojovať proti rasizmu a xenofóbii a odsudzovať všetky prejavy týchto zločinných ideológií.

V rámci boja proti rasizmu a xenofóbii je teraz viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutná nulová tolerancia. Viac ako kedykoľvek predtým musíme dôraznejšie chrániť naše hodnoty pomocou nástrojov, ktoré majú Európska únia a jej členské štáty k dispozícii.

Žiadny občan by už nikdy nemal byť prenasledovaný z dôvodu rasy, náboženského vyznania, pohlavia, sociálneho postavenia, jazyka, národnosti alebo sexuálnej orientácie. Potlačenie rasizmu a xenofóbie a záruka práva na život v mieri je morálnou výzvou pre všetkých demokratov, rovnako ako obrana občianskych práv.

  Viktória Mohácsi (ALDE). - (HU) Veľmi pekne vám ďakujem vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni. Včera sme diskutovali takmer dve hodiny o boji proti vzrastajúcemu extrémizmu a o konečnom znení uznesenia, ktoré sa opiera o liberálne iniciatívy, ale, samozrejme, sme podrobne preštudovali a zohľadnili aj návrhy a žiadosti všetkých skupín. Som optimistka a verím, že dosiahneme spoločné stanovisko, pokiaľ ide o túto boľavú, ale veľmi dôležitú tému.

Osobne mi je veľmi ľúto, že ešte v roku 2007, ktorý je rokom rovných príležitostí, musíme stále bojovať s tieňmi porazených diktátorských režimov 20. storočia, ktoré sa raz za čas vkrádajú do našich životov. Vieme, že žiadny členský štát nie je výnimkou. Len pre ilustráciu uvediem niekoľko mien: Pospolitosť na Slovensku, Mladí nacionalisti v Českej republike, Nové právo v Rumunsku, nemecká Národná demokratická strana a Národná aliancia v Taliansku, rôzne organizácie v rôznych krajinách, ale v zásade rovnaký extrémizmus.

Pokiaľ ide o moju krajinu, považujem za neprijateľné, že každý deň sa objavujú vyhlásenia extrémistických strán a organizácií, akým je Hnutie za lepšie Maďarsko alebo Maďarská garda, v ktorých vysvetľujú koncepčne absurdnú kriminalitu Rómov genetickými dôvodmi, a namiesto integrácie Rómov do spoločnosti žiadajú segregáciu a getá a organizujú pochody v čiernych uniformách v obci Tatárszentgyörgy a v piatok v Kerepesi. V tejto súvislosti by som opätovne chcela svojich kolegov poslancov upozorniť, že dokonca aj dnes je mnoho rómskych osád v Európe, ktoré sú terčom extrémistických útokov.

A na záver mi dovoľte ešte niekoľko nových informácií. Maďarský ombudsman, prezident republiky a maďarská vláda oficiálne odsúdili Maďarskú gardu a Hnutie za lepšie Maďarsko. Chceli by sme, aby sa všetky zodpovedné európske vlády zachovali rovnako voči vlastnému extrémizmu. Skôr ako sa tak stane, je však rozhodne nevyhnutné, aby čo najviac mojich kolegov poslancov zajtra hlasovalo za prijatie stanoviska Parlamentu k boju proti vzrastajúcemu extrémizmu. Ďakujem.

  Eoin Ryan (UEN). - Vážený pán predsedajúci, dnes sme boli svedkami vyhlásenia Charty základných práv, a teraz rokujeme o otázke vzrastajúceho extrémizmu v Európe. Podľa môjho názoru existuje medzi oboma skutočnosťami jasná väzba. Agentúra Európskej únie pre základné práva bola donedávna známa ako Európske centrum pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie. Nemôžeme bojovať proti extrémizmu, ak sa nebudeme zaoberať otázkami rasizmu a xenofóbie, ktoré sú v dnešnej Európe také aktuálne. Extrémizmus plodí extrémizmus, a Európa sa vystavuje riziku uviaznutia v začarovanom kruhu, ak pohotovo nezareaguje a nevykorení niektoré hlavné príčiny jeho vzniku.

Počúval som dnes prejav pána Gollnischa, ktorý nazval nielen členov tohto Parlamentu barbarmi. Neprišiel s jediným vierohodným alebo prijateľným návrhom riešenia tohto problému v Európe, okrem svojho zvyčajného slovného napádania. On a jeho vodca, pán Le Pen, chcú prísť do Írska v súvislosti so zmluvou. Jednou vecou som si stopercentne istý: v mojej krajine by neboli a nebudú takéto extrémne názory tolerované. Pekne ďakujem. Len príďte, a my si potom môžeme byť istí, že zmluva bude schválená, hneď ako odznejú názory podobné tým vašim, a ozve sa hlas takej kontinentálnej Európy, ktorú si vy prajete rozvíjať. Ukázalo sa, že postoje, ktoré vyvolali ochotu u zamestnancov podporovať...

(Prerušenie pánom Gollnischom)

My vieme, o čo vám ide, pán Gollnisch, a už mnohokrát sme vás a vášho vodcu počuli.

Ukázalo sa, že postoje, ktoré vyvolali ochotu u zamestnancov podporovať pravicový populizmus, sú založené na predsudkoch voči prisťahovalcom, ideách nacionalizmu, autoritatívnosti, sociálnej nadradenosti, a politickej nezrelosti, pričom predsudok voči prisťahovalcom je z týchto faktorov najvýznamnejší. V krajinách, kde fungujú príslušné ohlasovacie mechanizmy, je najčastejším uvádzaným dôvodom diskriminácie región. Ak sa budeme zaoberať možnosťami potláčania tohto predsudku a diskriminácie, podarí sa nám uskutočniť významný krok vpred v boji proti extrémizmu.

Vyzývam preto všetkých poslancov, aby podporili diskusiu a výmenu názorov o otázkach sociálnej nerovnosti, pôvodu, rasy, náboženstva a vplyv sociálnych a hospodárskych zmien na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, a nepoužívali emotívne výrazy a nenazývali ľudí barbarmi. Preto takisto vítam skutočnosť, že v rámci Európskeho roku medzikultúrneho dialógu Európsky parlament pozval na návštevu pápeža Benedikta, predsedu Africkej únie, dalajlámu, generálneho tajomníka OSN, hlavného rabína Spojeného kráľovstva a veľkého muftiho z Damasku, a požiadal ich, aby v priebehu roku 2008 v Parlamente vystúpili. Tento druh iniciatív skutočne vítam.

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Koenraad Dillen (NI). - (NL) Pri všetkej úcte, vážený pán predsedajúci, by som od vás rád počul, prečo poslancom z vašej skupiny a osobám, ktoré zjavne prezentujú myšlienkový smer, ktorý je vám blízky, poskytujete toľko mimoriadneho časového priestoru na vyjadrenie bez prerušenia, zatiaľ čo osoby, s ktorými jednoznačne nesúhlasíte, sú prerušované po krátkych desiatich sekundách. Uplatňujete dvojaký meter, a to je neprijateľné.

  Predsedajúci. − Predovšetkým, pán Dillen, som presvedčený, že predsedajúci riadi rozpravu podľa svojich vlastných kritérií, a nie podľa kritérií poslanca, ktorý sedí na mieste číslo 777.

Nemám pre vás žiadne vysvetlenie. Všetkým rečníkom vrátane tých, ktorí hovorili medzi sebou, bol poskytnutý časový priestor nad rámec stanoveného limitu.

V každom prípade by som však chcel požiadať všetkých poslancov, aby sa vo svojich príspevkoch obracali na predsedajúceho a Parlament, a nie k svojim kolegom poslancom, aby sme predišli nemiestnym poznámkam a následnému prerušovaniu.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL). - (SV) Vážený pán predsedajúci, všetci sme zaznamenali nárast extrémizmu v EÚ. Myslím si, že by sme si mali položiť otázku, prečo tomu tak je. Prečo sú xenofóbne a ďalšie extrémistické postoje na vzostupe? Som presvedčená, že vylúčenie a nedostatočná účasť na živote spoločnosti sú živnou pôdou extrémizmu a xenofóbie. Základnou hodnotou každej civilizovanej spoločnosti je vzájomná rovnosť všetkých ľudských bytostí, a preto úlohou nás všetkých je pomáhať v boji proti xenofóbnym silám, ktoré diskriminujú osoby odlišného etnického pôvodu, pohlavia, odlišnej sexuálnej orientácie alebo osoby so zdravotným postihnutím.

Tieto skupiny používajú násilie a vyhrážanie. V mojej krajine sme dokonca boli svedkami zavraždenia osôb, ktoré ochraňovali ľudské práva. Dozvedáme sa o vraždách mladých ľudí odlišného etnického pôvodu, ktorí prišli o život len pre svoj pôvod. Tieto hrôzy sa už nesmú nikdy opakovať.

My, ktorí podporujeme rovnosť všetkých ľudských bytostí, nesmieme byť nikdy umlčaní. Vieme však, že to nestačí. Xenofóbne a extrémistické skupiny využívajú mladých ľudí trpiacich sociálnym a hospodárskym vylúčením na vyvolanie ešte väčšieho strachu, nepokojov a nenávisti voči ostatným skupinám. Boj proti extrémizmu musí byť preto kombinovaný s budovaním spravodlivej spoločnosti založenej na solidarite.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). - Vážený pán predsedajúci, uznesenie, ktoré máme pred sebou je len ďalším príkladom ignorancie a pokrytectva. Dočítame sa v ňom, okrem iného, že niektoré politické strany a niektoré hnutia vrátane tých, ktoré sú dnes pri moci v mnohých krajinách, alebo majú svoje zastúpenie na miestnej, národnej alebo európskej úrovni, zámerne zaradili netoleranciu a násilie založené na rase, etnickom pôvode, alebo národnosti ako významný bod do svojho programu.

Dočítame sa v ňom tiež, že tento Parlament ostro odsudzuje všetky rasistické a nenávistné útoky a vyzýva všetky orgány, aby urobili všetko, čo je v ich silách a potrestali všetky zodpovedné osoby.

V tomto Parlamente, v ktorom prijímame takéto uznesenia použil jeden náš kolega hrubý a urážlivý jazyk klamnej propagandy – jazyk plný nadávok, ktorý často používajú extrémisti, a ktorý môže byť kvalifikovaný ako nenávistný útok. Naznačil, že by som mohol opakovať Dachau. Dovoľte mi, aby som mu vysvetlil jedno: po prvé, Dachau bol nemecký tábor smrti, po druhé, Dachau je v Nemecku a ja nie som Nemec. Tvrdil dokonca, že po štvordňovej návšteve Poľska pozná moju krajinu lepšie ako ja a že ja nie som súčasťou Poľska – ale Dachau zjavne je.

Podobné nenávistné prejavy sú až príliš často citované a príliš často opakovane vyhlasované príliš mnohými politikmi. Títo politici nás chcú učiť demokracii, aj keď sami k demokracii a k rovnému zaobchádzaniu v rámci zákona ťažko prejavujú úctu. Zdá sa, že v dnešnej Európe – presne, ako to pred rokmi napísal George Orwell – sú si niektoré prasatá rovnejšie. Niektorí sa môžu schovávať za výsadu imunity, niektorí sa môžu vyhýbať spravodlivosti a dokonca i európskym zatykačom. S komunistickými zločincami sa akosi zaobchádza lepšie ako s bežnými občanmi, a zatiaľ čo tu odsudzujeme správanie extrémistických skupín, niektorí nemeckí politici otvorene podporujú historicky revizionistické politické hnutia. Moji drahí kolegovia, Európa z našich uznesení je veľmi odlišná od skutočnej Európy.

  Jana Bobošíková (NI). - (CS) Dámy a páni, opäť sa upokojujeme tým, že nárast extrémizmu odráža zhoršujúcu sa hospodársku situáciu a nezamestnanosť. Obávam sa však, že toto hodnotenie dnes už jednoducho neplatí. Hospodárstvo mnohých krajín Európskej únie rastie, nezamestnanosť klesá, ale problémy s extrémizmom nemiznú, naopak narastajú. Rastie počet rasovo motivovaných trestných činov, vznikajú nacionalistické národné gardy, po niektorých štátoch Únie pochodujú veteráni vojsk SS, glorifikujú sa politici, ktorí sa o Židoch a Rómoch vyjadrujú ako o vredoch spoločnosti. Do politiky aj do ozbrojených síl prenikajú neonacisti a rasisti. V Českej republike, z ktorej pochádzam, máme premiéra, ktorý z nacistickej rétoriky vytvoril súčasť svojho slovníka. V neposlednom rade zohráva úlohu i skutočnosť, že Únia je cieľom takmer výlučne migrácie chudobných a nikto si s tým nevie rady.

Dámy a páni, žiadne uznesenie a žiadne slová nevyhladia nedávno vyrezaný hákový kríž na boku sedemnásťročného dievčaťa v nemeckom Mittweide. Počas dňa, s ľahostajným prihliadaním občanov, jej ho vyrezali neonacisti v Sasku, pretože sa zastala malého ruského dievčatka. Som presvedčená, že extrémizmu môžu zabrániť len každodenné činy občanov, verejne deklarovaný odpor politických elít, otvorený a rozsiahly výklad dejín predovšetkým 20. storočia, a najmä polícia a súdy, ktoré nebudú nad rasistami, xenofóbmi a neonacistami privierať oči, ale neodkladne ich konanie potrestajú.

  Péter Olajos (PPE-DE). - (HU) Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci. Prehovorím teraz ako jeden z autorov písomného vyhlásenia č. 93. Vyhlásenie, ktoré som predložil spolu so svojimi kolegami poslancami Tabajdim, Szent-Iványim, Vigeninom a Amezagou, odsudzuje operácie polovojenských extrémistických skupín vnútri Únie, ktoré sú jednou z najviditeľnejších foriem extrémizmu.

Zo svojej skúsenosti viem, že akokoľvek mnoho ľudí cíti morálnu a politickú povinnosť postaviť sa proti šíreniu extrémistických ideí, mnoho z nich sa naraz zľaknú toho, že by písomným vyhlásením alebo inak mali tieto idey konkrétne odsúdiť. Existuje preto mnoho dôvodov. Jedným z nich napríklad je, že keď sa pokúšame zostaviť a zverejniť zoznam týchto ideí, nie je nikdy úplný a presný. To mnoho ľudí odradí, a postavia sa zaň. Musíme si však uvedomiť jednu vec, ten zoznam nikdy nebude úplný, a termíny a definície nebudú nikdy presné. Z tohto jednoduchého dôvodu sa preto musíme vždy usilovať o vykorenenie extrémizmu a extrémistických ideí.

Dnešný deň je v Parlamente dňom osláv, ale ani podpis Charty základných práv neprebehol za pokojných okolností. Táto charta obsahuje v 50 článkoch súhrn všetkých hodnôt a práv, ktoré si vážime a ktoré chceme v rámci Únie chrániť. Táto charta je chartou antidiskriminácie, chartou slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a slobody zhromažďovania, chartou rovnosti a chartou ochrany osôb, údajov, mládeže a starších občanov. Nemôžeme si z nej podľa vlastnej vôle vybrať len to, čo nám vyhovuje, nemôžeme stavať niektorých ľudí proti ostatným, ani ju nemôžeme zneužiť na krátkodobé vnútorné politické ciele. Každému sa musí dostať rovnakej úcty a ochrany, pretože len tak môžeme zaručiť ľudskú dôstojnosť a k tomu sme sa, ako členovia tohto Parlamentu, svojou prísahou zaviazali. Odporcu myšlienok a práv, ktoré sú súčasťou tejto charty nemožno nazvať inak ako extrémistom, bez ohľadu na vek, pohlavie, náboženské vyznanie alebo národnosť tejto osoby. V tomto duchu by som chcel požiadať svojich kolegov poslancov, aby podporili písomné vyhlásenie číslo 93. Ďakujem.

  Martine Roure (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, zaznamenali sme nárast činnosti rasistických skupín a organizácií i počtu rasistických zločinov v Európe. Rómovia, migranti a všetci, ktorí sú „odlišní“, sa stále stretávajú s diskrimináciou v mnohých podobách, v zamestnaní, vzdelávaní a bývaní.

Nemôžeme dostatočne často opakovať, že naším cieľom je Európska únia založená na humanistických hodnotách tolerancie a ochrany základných práv. Preto považujem rámcové rozhodnutie – prijaté 29. novembra prevažnou väčšinou v tomto Parlamente – o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva za skutočne nevyhnutné. Umožnia nám prijímať v celej Európskej únii zhodné opatrenia proti rasistickým názorom a prejavom nenávisti.

Extrémistické strany využívajú strach ľudí z ostatných, a z cudzincov, aby potom mohli ponúknuť jednoduchú odpoveď na otázku globalizácie. Tí, ktorí vítajú zavedenie národných preferencií ako všeliek, sa však správajú nezodpovedne. Skutočnou odpoveďou na výzvy globalizácie je porozumenie celého rozsahu dnešných výziev ľudskej existencie. A nemali by sme sa báť priznať, nahlas a jasne, že ak bude našou odpoveďou uzavretie sa do seba, tak kráčame priamo do katastrofy.

  Vălean, Adina-Ioana (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, v Európe sme svedkami vytrvalého nárastu extrémistických, nacionalistických a populistických hnutí, ktoré ohrozujú demokratický systém.

V ideálnom svete je demokracia vládou ľudu, ktorému vládnu ľudia pre ľudí. V skutočnosti je demokracia ustavične tým „najmenej neprijateľným“ politickým systémom, pokiaľ je vyvážená a má riadne kontrolné mechanizmy. Paradoxom demokracie však je, že si vďaka populistickým a extrémistickým názorom, ktoré umožňuje slobodne hlásať, a ktoré nahlodávajú demokratický systém z vnútra, môže zapríčiniť vlastnú smrť.

V mnohých európskych krajinách existujú strany, ktorým sa vďaka populistickej a demagogickej rétorike podarilo úspešne etablovať v centre politického života. V európskej histórii existujú príklady, keď extrémistické strany pod plášťom demokracie zvrhli demokraciu prostredníctvom populistickej a nacionalistickej propagandy, a nastolili diktátorský režim.

Najlepším spôsobom boja proti netolerancii je priamo sa postaviť a obhajovať demokratické hodnoty a inštitúcie, obhajovať práva jednotlivca, spravodlivosť, rovné príležitosti a rozmanitosť, ale takisto trestať akékoľvek prejavy podnecujúce nenávisť, segregáciu alebo diskrimináciu.

Ako povedal Robert Kennedy, „to, čo je na extrémistoch odsúdeniahodné, nie je ani tak ich extrémizmus, ako intolerancia a bezohľadnosť voči ostatným. Neprijateľné nie je to, čo hovoria o svojej veci, ale to, čo hovoria o svojich odporcoch.“

Zdravá demokracia potrebuje aktívnych občanov. Demokracia môže byť funkčná len vtedy, ak sú občania uvedomelí, a uskutočňujú svoje práva a povinnosti. Potrebujeme opäť objaviť hodnoty občianstva. Potrebujeme nové metódy poznania demokracie. Potrebujeme zaistiť, aby naše vzdelávacie systémy podporovali rozvoj aktívneho, kritického a angažovaného občianstva. V globálnom svete nevyhnutne potrebujeme občianstvo, ktoré presadzuje rozmanitosť, porozumenie a toleranciu.

  Wojciech Roszkowski (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, neviem, či je politický extrémizmus na vzostupe alebo nie. Viem len, že je potrebné sa mu postaviť a odsúdiť ho pre jeho ideológiu a metódy. Charta základných práv, ktorú sme dnes s veľkou slávou privítali, však nie je odpoveďou na tento problém, naopak, môže vyvolať nové problémy.

Článok 21 charty zakazuje diskrimináciu z dôvodu politického alebo iného názoru – opakujem, ľubovoľného iného názoru – a týmito názormi môžu byť aj extrémistické názory, aké sme napríklad počuli nedávno v nemeckej verejnoprávnej televízii od vodcu NPD, ktorý vyzýval na zmeny hraníc s Poľskom.

Otrepaná fráza sa zvyčajne bolestivo vypomstí tomu, kto ju používa. Chcel by som sa preto opýtať zástancov Charty základných práv, ako majú v úmysle bojovať proti politickému extrémizmu, keď ho zároveň obhajujú.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). - (EL) Vážený pán predsedajúci, považoval by som za chybu, keby som na začiatku svojho prejavu nevyjadril znepokojenie nad všeobecným používaním výrazu „extrémizmus“, bez akejkoľvek definície a bez konkrétneho odsúdenia extrémistických činov, inými slovami, akejkoľvek extrémnej formy nezákonného použitia násilia. Bolo by tiež chybou nezmieniť sa o pokusoch „zaktivizovať“ občanov k ostražitosti voči nebezpečenstvu radikalizácie, a zároveň vytvárať premenlivé kategórie pre prípadných páchateľov.

Chcel by som vám pripomenúť, že v moderných dejinách existovali obdobia, keď slobody a práva boli potláčané v mene bezpečnosti, ochrany a prísnej kontroly, a keď bolo dovolené prenasledovanie založené na stereotypoch, keď sa stupňoval ideologický fanatizmus a xenofóbia a boli páchané zločiny nevýslovnej krutosti. Podobné prešľapy by dnes mohli vyústiť do zákazu politických strán a odborových zväzov, čo by bola skutočná rana pre demokraciu, právny štát a občianske slobody. Musíme preto zaistiť, aby sa demokracia nestala jednoducho dymovou clonou pre prijímanie disciplinárnych opatrení, zároveň musíme zamerať naše úsilie na zmierňovanie skutočných príčin násilných extrémistických činov, ktoré výslovne ničia ľudskú dôstojnosť tým, že a priori prekračujú hranice slobody prejavu.

Je našou povinnosťou pustiť sa do boja proti chudobe, nezamestnanosti, nedostatku, vykorisťovaniu pracujúcich a sociálnej marginálnosti, a zaistiť, aby si budúce generácie, prostredníctvom riadnej výchovy a vzdelania, držali odstup od agresívnych nacionalistických a fašistických organizácií, ktoré považujú extrémizmus za prostriedok vyjadrovania.

  Irena Belohorská (NI). - (SK) Ďakujem pekne vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Považujem za veľmi potrebné prijať spoločné rozhodnutie v boji proti extrémizmu, ktorý sa v poslednom období veľmi rozšíril. Za symbolickú považujem túto dnešnú diskusiu práve dnes, keďže predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskej rady svojimi podpismi potvrdili právny záväzok Európskej únie v Charte základných ľudských práv.

Nemôžeme pripustiť, aby jednotlivci, prípadne extrémistické organizácie, atakovali občanov, ktorých práva musia byť v slušnej spoločnosti garantované. História Európy poukázala, do akých podôb môže extrémizmus, militantný nacionalizmus a ideologický radikalizmus prerásť. Je našou povinnosťou, aby sme v rámci európskeho priestoru dôsledne monitorovali a rázne zakročili voči aktivitám, ktoré tieto skupiny, prípadne jednotlivci vyvolávajú.

So smútkom musím dodať, že pozorujeme hlavne nárast extrémizmu v mladších vekových skupinách v rámci celej Európy, čo poukazuje možno aj na zlyhávanie politikov. Treba podotknúť, že mnohí politici z nedostatku pozitívnych a profesionálnych tém hľadajú svoj politický background a kapitál práve provokáciou veľakrát neskúsenej a málo informovanej verejnosti. Je preto vecou a povinnosťou nás všetkých prijať prísnejšiu legislatívu a rázne opatrenia, pokiaľ je ešte čas.

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

  Pilar del Castillo Vera (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, v tejto fáze rozpravy už bolo povedané takmer všetko, čo k tejto téme mohlo byť povedané. Napriek tomu by som sa chcela zastaviť pri výzve, ktorou nás pán komisár vyzval zamyslieť sa nad hlavnými príčinami extrémizmu.

Zdá sa mi, že problém extrémizmu nie je založený na existencii niekoľkých skupín, ktoré páchajú násilné činy. Je to problém, ktorého vyriešenie je možné len právnou cestou a trestným stíhaním osôb a pod. Tento problém vzniká opakovaným použitím násilia a zločinných úmyslov, ktoré vedú k zasiahnutiu širokých vrstiev alebo určitých skupín obyvateľstva. Zo spoločenského a politického hľadiska tento problém vzniká vo chvíli, keď násilie vyvoláva znepokojenie. Pokiaľ ide o spôsob, ako tomuto problému predchádzať, som presvedčená, že je nevyhnutné zohľadniť tri základné faktory.

Po prvé, pán komisár sa zmienil o znalosti histórie – sama som presvedčená, že je veľmi dôležité, aby sme nezabúdali na tragédie, na úspechy, a v neposlednom rade sami na seba ako na ľudské bytosti. Musíme však byť obozretní, aby sme históriu nepoužívali ako zbraň voči ostatným, s cieľom krátkodobého politického zisku – ako sa to teraz deje v niektorých krajinách vrátane mojej krajiny, Španielska.

Po druhé, myslím si, že sú tu ešte dva základné aspekty, ktoré sú v súčasnosti veľmi podceňované.

Po prvé je to vzdelávanie. Stratili sme, strácame alebo v lepšom prípade znevažujeme hodnoty, akými sú práca, disciplína, samostatnosť, jednoducho všetky hodnoty, ktoré z človeka v dospelosti vytvárajú zodpovedného občana.

A poslednou dôležitou vecou je, aby sme v kontexte Európskej únie neničili prostredie, v ktorom sa my, Európania, môžeme spoločne postaviť sieťam vytváraným v dôsledku globalizácie. Musíme sa zbaviť podstatnej dávky neistoty, beznádeje, bezúčelnosti, ktorá z nás vyžaruje, a vyžarovala i v skorších etapách európskej histórie 20. storočia, a naopak, musíme našim občanom poskytnúť nádej, jasné vyhliadky do budúcnosti a správne vedenie, aby sa každý cítil byť súčasťou Európskej únie.

  Józef Pinior (PSE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, celý európsky kontinent, krajiny Európskej únie, sú územím, kde sa stretávame s prípadmi xenofóbie, extrémneho nacionalizmu, antisemitizmu, rasizmu a islamofóbie. V dnešnej Európe chýba liberálno-demokratický konsenzus o období, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny. Európski politici nemajú skutočnú politickú vôľu sa týmito problémami zaoberať.

Povinnosť zaoberať sa nárastom rasizmu, islamofóbie, antisemitizmu a xenofóbie je spoločná pre európske vzdelávacie inštitúcie, masovokomunikačné prostriedky, cirkevné organizácie, športových aktivistov, a predovšetkým politikov. Často sa proti uvedeným extrémnym formám politickej aktivity cítime bezbranní. Horšie je však, že mnohí politici a politické strany využívajú extrémistické alebo populistické hnutia na svoje vlastné ciele.

Ja nechcem využiť túto rozpravu na získanie politických bodov v Európskom parlamente, ale mohol by som menovať mnoho takýchto prípadov. Preto je teraz z hľadiska boja proti extrémizmu dôležité predovšetkým dosiahnutie zhody na spoločnej európskej politike – a to najmä v oblasti vzdelávania, ale aj v oblasti športu, kultúry a politiky.

  Sarah Ludford (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, pred ôsmimi rokmi sa v Rakúsku stala súčasťou koaličnej vlády strana Jörga Haidera známa svojou nenávistnou politikou voči prisťahovalcom. Vlády krajín EÚ nemali predstavu o tom, ako reagovať. Tento zmätok vyústil do prijatia článku 7, ktorý bol vložený do Zmluvy o Európskej únii. Nikdy nebol použitý, a je zjavné, že vzájomná kritika predstavuje pre členské štáty kultúrny problém. My však musíme uplatňovať proaktívnejšiu politiku nezávislých vzájomných hodnotení, keď sa budú členské štáty vzájomne vyzývať k zodpovednosti, pretože ak v jednej krajine vstúpia do vlády extrémistické a netolerantné strany, stáva sa tento problém problémom celej Európskej únie.

Trestné právo zohráva významnú úlohu v otázke trestu za podnecovanie k nenávisti a prejavy diskriminácie. Zákon môže pomáhať meniť postoje aj správanie. Spoločnosť však vykazuje určité obmedzenia v otázke prijateľnosti trestných postihov alebo zákazov. Preto som bola veľmi sklamaná prístupom Komisie, ktorá zjavne považovala opatrenia talianskej vlády v deportácii rumunských prisťahovalcov, prevažne Rómov, a sprevádzajúcu rétoriku, za zlučiteľné so zákonmi EÚ o voľnom pohybe a proti rasizmu. Ja osobne nie.

Ale ďalej už zákon nemôže a ani by nemal zachádzať. Uvediem ako príklad otázku trestnej postihnuteľnosti popierania holokaustu, ktorá je v Európe považovaná za kontroverznú. Podľa môjho názoru je správne, že v nedávno schválenom zákone EÚ, ktorým sa zakazuje podnecovanie k rasovej a náboženskej nenávisti, je táto otázka ponechaná na rozhodnutie jednotlivých krajín. Na základe dlhoročných tradícií v mojej krajine nechávame ľudí ako David Irving, aby sa odsúdili sami vďaka absurdite svojich, z historických súvislostí vytrhnutých názorov, ktoré sú im vyvracané v živej diskusii.

Ako členovia tradičných politických strán sa nenecháme zastrašiť zločincami a násilníkmi z krajnej pravice alebo ľavice, ani fundamentalistami akéhokoľvek druhu. Liberálni demokrati – myslím tým teraz liberálni s malým „l“ – zo všetkých demokratických strán sú rovnako vášnivo zapálení do budovania prosperujúcej otvorenej Európy ako do boja proti hrubej netolerancii. A toto majme nepretržite na pamäti.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, extrémizmus je jav podporovaný politikmi, ktorí využívajú rasizmus, nacionalizmus a xenofóbiu na svoje vlastné ciele. Extrémizmus často využíva terorizmus na uskutočňovanie vlastných cieľov.

Extrémizmus nezjednocuje, ale rozdeľuje ľudí a sociálne skupiny. Je nepriateľom demokratickej spoločnosti. Stavia sa proti základným hodnotám Európskej únie – spoločenstva ľudí odmietajúcich nenávisť a vojnu, ktorú v 20. storočí v Európe rozpútali fašisti a nacionalisti, a v ktorej desiatky miliónov ľudí prišlo o život.

Najväčšia teroristická organizácia al-Káida, založená na extrémizme a využívaní terorizmu na politické ciele, je v súčasnosti schopná zničiť slabé demokracie a získať politickú moc.

Podporujem uznesenie, ktoré sa snaží o mobilizáciu európskych orgánov na prijatie ďalších opatrení proti terorizmu a extrémizmu.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL). - (EL) Vážený pán predsedajúci, stupňovanie aktivít krajne pravicových rasistických skupín a organizácií v Európe nie je náhoda. Je to dôsledok protiľudovej, reakcionárskej, imperialistickej politiky Európskej únie. Táto politika, ktorej jedinou hlavnou zásadou je maximalizácia zisku pre európske monopoly prostredníctvom akumulácie obrovského kapitálu získaného neľudským vykorisťovaním robotníckej triedy, prináša chudobu, nerovnoprávnosť, marginalizovanie a drasticky zhoršuje postavenie pracujúcich a vyhrocuje problémy robotníckej triedy.

Za týchto podmienok – v prostredí skupín vytláčaných na okraj spoločnosti, alebo spoločenských vrstiev s nízkou úrovňou politickej uvedomelosti a skúseností – môžu byť jednoducho zakorenené krajne pravicové a fašistické myšlienky propagované populistickými a demagogickými heslami. Dnešok poskytuje ešte úrodnejšiu pôdu pre rast podobných hnutí vďaka protikomunistickej hystérii, pokusu o prepísanie dejín, hanebnej snahe o vymazanie významného podielu SSSR na víťazstve nad fašizmom a prirovnávaniu komunistov k nacizmu a fašizmu. Ako príklad môžem uviesť skutočnosť, že vlády pobaltských krajín uznali a legitimizovali činnosť miestnych fašistických skupín, ktoré počas druhej svetovej vojny spolupracovali so SS a nacistami umiestnenými v týchto krajinách.

Fašizmus, rasizmus a xenofóbia sú stranami jednej mince. Zrodili sa a rozvíjajú sa v kapitalistickom systéme, ktorý vytvára, podporuje a podnecuje činnosť týchto fašistických skupín. A práve z tohto dôvodu považujeme všetky údajné obavy z nárastu krajne pravicových a polovojenských organizácií v Európe za pokrytecké, a odmietame každý pokus o zrovnanie triedneho boja, boja pracujúcich a ľudového hnutia a komunistickej ideológie s extrémistickými ideológiami, ako neprijateľnú snahu o šírenie strachu.

  Nickolay Mladenov (PPE-DE). - (BG) Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dnešný deň je dôkazom toho, že Európsky parlament zaisťuje práva nielen väčšine, ale tiež tým, ktorí zastávajú odlišný názor. Pretože pokiaľ by sa nacionalistom sediacim v tomto Parlamente podarilo dosiahnuť ich ciele, nikto z nás by nemal právo vyjadriť odlišný názor, tak ako ho dnes vyjadrujú oni. Netoleranciu a extrémizmus porazíme argumentmi, nie emóciami, faktami, nie hlasnými heslami. Bohužiaľ, keď hovoríme o faktoch, zdá sa, že nie je nikto, kto by sa nimi riadil. A to je poľutovaniahodné.

Preto dúfam, že naši priaznivci, naši voliči v členských štátoch budú veľmi pozorne počúvať to, čo tu zdôraznil aj pán komisár Frattini. Korene netolerancie a extrémizmu majú svoju podstatu v prvom rade v zabudnutí na minulosť. Na minulosť, ktorá je spojená, okrem iného, s dvoma krutými diktátorskými režimami, ktoré sužovali Európu, ale zabudnúť nesmieme. Preto vyzývam Komisiu a nás všetkých: nezabúdajme na minulosť Európy a dajme viac príležitostí programom Európskej komisie, z ktorých sa financujú projekty na zachovanie našej pamäte. Po druhé, nesmieme zabúdať na spoluúčasť občanov v politickom procese.

Vážení kolegovia, aj my nesieme čiastočnú vinu za šírenie nacionalizmu a xenofóbie v Európe. Mnohí z nás sa začali vyjadrovať ako byrokrati, nie ako politici. Zabudli sme na jazyk, ktorému voliči rozumejú, a namiesto neho hovoríme jazykom inštitúcií. Nech nám dnešná rozprava poskytne dostatok síl na prekonanie tohto problému, ktorý existuje predovšetkým v nových členských štátoch. Nebojme sa pomenovať problémy a riešiť ich, hneď ako sa objavia. Politické strany veľmi často vyhrávajú voľby vďaka svojim sľubom, ktoré vzápätí neplnia, a potom sú prekvapené rastúcim extrémizmom a počtom nespokojných ľudí. Spoločnou zodpovednosťou nás všetkých v Európskom parlamente je tiež čeliť vzrastajúcim prejavom extrémizmu a netolerancie na východ od hraníc Európskej únie, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre nás všetkých. Ďakujem vám.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, bojovať s extrémizmom spravidla nestačí. Každý z nás sa musí postaviť nacionalistickým a extrémistickým tendenciám vo svojej krajine. Každý z nás by mal v prvom rade odsúdiť extrémnych nacionalistov vo svoje krajine a dištancovať sa od nich. Táto požiadavka je veľmi dôležitá a dnešná rozprava takisto ukazuje, že proti extrémizmu je nevyhnutné bojovať priamymi aj nepriamymi prostriedkami súčasne.

Priame nástroje musia byť použité na potrestanie prejavov, ktoré podnecujú k nenávisti. Niektorí v tejto súvislosti odkazujú na slobodu prejavu a tvrdia, že tieto činy nemožno odsúdiť prostredníctvom nástrojov trestného práva, ale ja mám pocit, že sme ešte nedosiahli správnu rovnováhu. Demokratické sily musia ísť príkladom, predovšetkým pravicovým silám, a demokratická pravica nesie veľkú zodpovednosť za to, aby sa sama dištancovala od krajne pravicových síl, ktoré vyvolávajú nepokoje v Európe.

Niektorí moji kolegovia poslanci zároveň hovorili o potrebe použiť tiež nepriame nástroje, pretože dôvodom vedúcim k mnohým extrémistickým činom je sociálna neistota alebo neistota národnej identity. Dnešná rozprava je veľmi dôležitá, a domnievam sa, že komisár Frattini, Agentúra pre základné práva a Európsky parlament musia dôkladne monitorovať všetky prípady s extrémistickým podtextom. Ďakujem vám za pozornosť.

  Sophia in 't Veld (ALDE). - (NL) Vážený pán predsedajúci, extrémisti sú na všetkých stranách, ale v posledných rokoch určujú tón a obsah politických programov. Tradičné demokratické strany sa od extrémistov dištancujú príliš pomaly, pretože sa obávajú straty hlasov, a výsledkom je pomalá politická akceptácia extrémizmu a netolerancie.

A je tu ešte niečo. Okrem rasizmu a nacionalizmu existuje tiež extrémizmus zameraný proti ženám a homosexuálom – týmto javom sme sa dnes ešte nezaoberali – a ten je často založený na náboženskom presvedčení. Desím sa momentu, keď uvidím vo vláde strany s rozhodovacími právomocami, alebo strany zastúpené v parlamente – aj v mojej vlastnej krajine –, v ktorých programoch je zahrnutá podpora diskriminácie žien, homosexuálov a ľudí iného presvedčenia.

Na záver mi dovoľte, vážený pán predsedajúci, jedno alebo dve slová, ktoré môžu vyznieť kontroverzne. So všetkou úctou k tomu, čo tu dnes predniesol pán Ryan, musím konštatovať, že osobne sa neprikláňam k výzve osloviť vodcov významných svetových náboženstiev s pozvaním, aby predniesli prejavy pred plénom nášho Parlamentu, pokiaľ nebudú pripravení sa zriecť svojich diskriminačných názorov na ženy a homosexuálov.

  Jan Tadeusz Masiel (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, jednou z možných ciest boja proti extrémizmu a znižovania počtu voličov extrémistických strán je pozornejšie počúvanie občanov, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré pre ne majú veľký význam, a analyzovať hlavné príčiny extrémizmu.

Pokiaľ občania Európy volia extrémistické strany, svedčí to, okrem iného, o pocite sklamania podstatnej časti spoločnosti z nedostatku pozornosti, s akou ich predstavitelia moci počúvajú. Neobhajujem extrémizmus, ale viem, že nevzniká samoúčelne. Vo Francúzsku to prezident Nicholas Sarkozy pochopil. Čestným a odvážnym prístupom k otázkam prisťahovalectva a pristúpení Turecka sa mu podarilo oslabiť extrémistické strany. Odporúčal by som Európskej komisii, aby nasledovala príklad Francúzska.

  Adrian Severin (PSE). - Vážený pán predsedajúci, starosta preklína prisťahovalcov s tvrdením, že prisťahovalectvo je zdrojom neistoty, iný starosta vyhlasuje svoje mesto za očistené od cudzincov, hlava štátu hovorí o Parlamente ako o bande zločincov, podnecuje ľudí k vzbure proti zákonodarcom a oslavuje demokraciu bez opozície a bez politických strán.

Skupina poslancov tu dnes nevhodným spôsobom žiadala zavedenie priamej, takzvanej „ľudovej demokracie“, ktorá by nahradila voľby referenda. Významný ľudový vodca vyjadruje podporu násilníckym skupinám, ktoré zaútočili na budovu parlamentu demokratického štátu a žiadali revíziu mierových zmlúv.

Mnoho novinárov denne vyjadruje – aj keď niekedy politicky korektným jazykom – xenofóbne, protiparlamentaristické, antipluralitné, protirómske, protiislamské, exkluzívne, netolerantné, diskriminačné a šovinistické názory.

Minister žiadal Európsku komisiu, aby uvoľnila peniaze na umiestnenie určitej nežiaducej etnickej komunity do najchudobnejších krajín Únie.

Táto skutočnosť pochádza z Európskej únie a majú ju na svedomí ľudia, ktorí sú považovaní za demokratických členov tradičných politických strán. V dnešnej rozprave odsudzujeme extrémistické strany a ich organizáciu. Konáme tak preto, že sú propagátormi neznášanlivosti a neznášanlivosť by nemala byť tolerovaná. Ale čo s ich poskokmi? S populistami prezlečenými za demokratov, ktorí oslabovaním demokratických inštitúcií a relativizovaním demokratických zásad vytvárajú to najpriaznivejšie prostredie pre extrémistov?

Ak budeme stále hovoriť len o symptómoch a páchateľoch, a zároveň tolerovať alebo pasívne prehliadať príčiny a poskokov, ohrozíme naše hodnoty. A to nesmieme dopustiť.

  Inger Segelström (PSE). - (SV) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi začať poďakovaním všetkým stranám za toto uznesenie. Žiadna krajina Európskej únie dnes nie je ušetrená pravicového extrémizmu, dokonca ani moja krajina, Švédsko. V posledných voľbách do miestnych zastupiteľstiev v roku 2006 získala strana Sverigedemokraterna (Švédski demokrati) kreslá v dvoch tretinách obcí. Môžeme sa len domnievať, že ich budúcim cieľom budú voľby do Európskeho parlamentu v roku 2009 a švédske parlamentné voľby v roku 2010. Ako stúpenci parlamentnej demokracie potrebujeme pomoc, aby sme im cestu k tomuto cieľu sťažili, rovnako ako ostatní potrebujú pomoc vo svojich krajinách, aby zastavili šírenie pravicového extrémizmu, ktorého nárastu sme svedkami v súčasnosti v celej Európe.

Európa potrebuje demokratické strany, ktorých programy oslovujú všetkých, nie len niekoho. Heslom švédskych sociálnych demokratov vo voľbách 2006 bolo „Rátame s každým“, a v dnešnej rozprave získava tento slogan ešte väčší význam, pretože strany a skupiny, s ktorými tu diskutujeme, majú programy, ktoré neuznávajú základné hodnoty EÚ ani hodnotu rovnosti všetkých ľudských bytostí. Pre mňa ako členku Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, je otázka prístupu k azylovej a utečeneckej politike tá najzásadnejšia. Pravicové extrémistické strany sa stavajú proti otvorenejšej Európe, aj proti rozvoju EÚ.

Namiesto toho obhajujú národy so zatvorenými hranicami. Je to hrozba, ktorá sa šíri nielen vo Švédsku, ale ako spolu s vami sledujem, takisto v celej Európe. Ešte mi dovoľte jednu poznámku k uzneseniu. Propaganda, ktorú dnes extrémistické skupiny šíria medzi deťmi a mladými ľuďmi má formu takzvanej „white power music“. Ako nástroj jej šírenia slúžia masovokomunikačné a komunikačné prostriedky. Preniká do škôl, do rodín, vyšších vzdelávacích inštitúcií a do našich politických hodnôt. Je veľmi dôležité, aby sme ako volení zástupcovia prevzali riadenie tejto diskusie. Musíme to urobiť teraz a pokračovať až do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009. Zatlieskajme tomuto uzneseniu.

(potlesk)

  Kostas Botopoulos (PSE). - (EL) Vážený pán predsedajúci, demokracia v Európe je ohrozená a nie som si istý, či si všetci uvedomujeme význam tejto hrozby. Nespočíva len v šírení krajne pravicových názorov, ale v prechode od názorov k metódam krajnej pravice. Inými slovami, odsúhlasenie hrubej sily, ako vidíme z činností polovojenských krajne pravicových organizácií.

Preto je potrebné zásadne rozlišovať dve veci: na jednej strane bojujeme proti názorom, s ktorými nesúhlasíme. Názorom, ktoré podporujú nacionalizmus v Európe a rasizmus, xenofóbiu, útlak žien, útlak menšín. Bojujeme proti týmto názorom našimi vlastnými názormi a snahou odstraňovať príčiny, politické príčiny, ktoré spočívajú predovšetkým v probléme rôznorodosti – občania Európy totiž v podstate nesúhlasia s rôznorodosťou, nesúhlasia s politikou, ktorá rôznorodosť podporuje, a nesúhlasia s Európou ako takou.

Na druhej strane ale vedieme inú bitku proti šíreniu týchto názorov, a to dokonca nezákonnými prostriedkami, prostredníctvom opatrení, ktoré vedú k násiliu. Preto považujem toto vyvážené spoločné uznesenie všetkých demokratických strán v Parlamente za ďalší významný politický moment pre náš Parlament – najmä po tom, čo sa dnes odohralo – a som veľmi hrdý, že vzišlo práve z našej, Socialistickej skupiny.

  Ana Maria Gomes (PSE). - (PT) Dňa 6. septembra bolo na židovskom cintoríne v Lisabone znesvätených asi dvadsať hrobov maľbami svastík na náhrobkoch. Obaja páchatelia boli zatknutí. Ide o členov Frente Nacional alebo Národného frontu, krajne pravicovej organizácie portugalských skinhedov, ktorí otvorene obhajujú rasovú vojnu a násilné akcie s cieľom zaistiť nadradenosť bielej rasy. Tento a ďalšie prípady, najmä vlna antimoslimskej hystérie v rôznych európskych krajinách a nedávno rozpútané rasistické násilie proti rómskej komunite v Taliansku, sú dôkazom existencie xenofóbie a násilného rasizmu v Európe, a my si nemôžeme dovoliť zľahčovať riziko, ktoré predstavujú.

Vo vyššie uvedenom prípade, ktorý sa stal v Portugalsku, sa orgány spočiatku snažili udalosť zľahčovať a vyhlasovali, že antisemitizmus je v rozpore so zdanlivo tolerantnou povahou portugalskej spoločnosti. Prítomnosť ministrov spravodlivosti a vnútornej správy na židovskom cintoríne pri slávnostnom očistení hrobov, a publicita, akej sa tomuto symbolickému aktu solidarity dostalo v portugalských médiách, sú však ponaučením pre prípad výskytu podobných udalostí v Portugalsku aj inde. Proti extrémizmu v Európe možno účinne bojovať len vtedy, ak sa politici aj médiá chopia svojej zodpovednosti a zviditeľnia tieto zločiny a otvorene ich označia za priame útoky na podstatu demokracie, Európy a ľudskosti.

  Pierre Schapira (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nárast extrémizmu v Európe je určite veľmi znepokojujúci, a všetky európske inštitúcie sa musia snažiť zastaviť rast týchto krajne pravicových hnutí, ktoré sa stávajú stále väčšou hrozbou nielen preto, že propagujú pochybné hodnoty, ale takisto preto, že sa na základe svojej rasistickej ideológie stále častejšie uchyľujú k útokom na ľudské práva. Tento nebezpečný trend v Európskej únii je neprijateľný!

Podľa môjho názoru musí Komisia na túto situáciu reagovať dvoma smermi v súlade s myšlienkami, ktoré sú súčasťou písomného vyhlásenia a uznesenia PSE, pokiaľ ide o túto tému: na jednej strane musí postupovať koordinovane s členskými štátmi pri hľadaní vhodných politických a právnych prostriedkov na odsúdenie porušovania ľudských práv, a na druhej strane musí hľadať prostriedky na zabránenie vzniku extrémizmu, predovšetkým medzi mladými ľuďmi tým, že bude zvyšovať ich povedomie o základných hodnotách Únie. Ďalej musíme zabrániť zneužívaniu európskych fondov inštitúciami alebo organizáciami, ktoré propagujú hodnoty, alebo hlásajú idey podnecujúce ku xenofóbnemu, rasistickému násiliu.

Chcel by som tiež pripomenúť prípad Rádia Maria v Poľsku, ktoré napriek svojej notoricky známej propagácii názorov potláčajúcich ľudské práva, požiadalo o finančnú podporu z európskych fondov. Preto využívam túto príležitosť, aby som v prítomnosti zástupcu Komisie opäť naliehavo upozornil na potrebu zabrániť akejkoľvek európskej finančnej podpore masovokomunikačných prostriedkov, ktoré slúžia ako platforma pre rasistické názory so širokým, a potenciálne veľmi nebezpečným vplyvom na verejnosť.

  Franco Frattini , člen Komisie. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, považujem dnešnú rozpravu za mimoriadne zaujímavú – a na vysokej politickej úrovni –, a preto by som sa chcel poďakovať všetkým rečníkom, aj tým, ktorí tu vyslovili názory, s ktorými sa nemôžem stotožniť. Niektorí z nich vyjadrili pochybnosť o nevyhnutnosti, či dôležitosti prerokúvania podobných otázok v tomto Parlamente, ja som však presvedčený o nespornom význame tejto rozpravy.

Počas rokovania bola položená politicky významná otázka: dosiahnutie rovnováhy medzi právom na slobodu myslenia, t. j. jedno z práv, ktoré sú uznané v Charte základných práv, a ďalšími základnými právami, ako je zachovanie ľudskej dôstojnosti, rovnosti a nediskriminácie. Dovolím si povedať, že tí, ktorí túto otázku položili s presvedčením, že sloboda myslenia môže byť dôvodom na zločin a rozširovanie nálad popierajúcich základné práva človeka, skreslili skutočný význam pojmu sloboda myslenia.

Vždy hovorím, čo si myslím, dokonca aj vtedy, keď sú moje názory v rozpore s názormi predchádzajúcich rečníkov. Niekto povedal: „pokiaľ v referende občania vyjadria svoj nesúhlas s Chartou základných práv, bude to vyjadrenie slobody“. S tým nesúhlasím, pretože vyzývať k referendu proti Charte základných práv znamená vyzývať k referendu proti občanom, a pritom sú to práve občania, ktorí sú držiteľmi a protagonistami základných práv, ktoré musíme chrániť. Dôvodom môjho nesúhlasu nie je potreba vyvracať túto zásadu, ale dať najavo, že tí, ktorí chránia základné práva, nie sú extrémisti, extrémisti sú tí, ktorí tieto práva porušujú a vyvracajú, tí, ktorí si želajú potvrdiť právo na podnecovanie gangov alebo skupín násilníkov k ničeniu židovských hrobov. Toto nie je sloboda prejavu, toto je násilie, ktoré je potrebné vykoreniť prostredníctvom politiky, a potrestať prostredníctvom právnych nástrojov. A o zavedenie týchto dvoch opatrení sa musí Európa nepretržite snažiť.

Význam týchto činov nesmieme podceňovať. Nesmieme si myslieť, že osamotený čin možno vziať na ľahkú váhu práve preto, že ide o osamotený čin, ale pokiaľ má tento osamotený čin príznaky rasizmu a netolerancie, hlbokého opovrhnutia ľudskými hodnotami, musíme sa znepokojovať aj takýmto osamoteným činom, osamoteným aktom násilia!

Mnohí z nás tu položili inú, veľmi dôležitú otázku: môže byť propagácia rasistickej ideológie politickými silami tolerovaná v mene slobodného vyjadrovania politického zmýšľania? Práve preto, že sú volení občanmi, musia mať politickí predstavitelia zvláštnu zodpovednosť, respektíve zmysel pre osobnú zodpovednosť, a nesmú podnecovať zločinecké skupiny proti ostatným občanom alebo iným ľuďom.

Úprimne povedané, podľa môjho názoru je veľmi ťažké použiť právne nástroje, policajné alebo tajné služby na začatie rozsiahleho vyšetrovania tej alebo onej strany. Keď však tá alebo oná strana verejne vyhlasuje, že je jej zámerom obnoviť rasovú nadradenosť, potom nejde o prejav slobodného zmýšľania, ale o útok na pevné základy Európy. Tieto dôvody sú dostatočným ospravedlnením represívnych opatrení, a nemôžeme tu hovoriť o žiadnom odsudzovaní alebo porušovaní slobody prejavu.

Budem vždy hájiť právo tých, ktorí so mnou súhlasia, na slobodné vyjadrovanie vlastných názorov, ale nemôžem hájiť právo tých, ktorí so mnou nesúhlasia, na podnecovanie k útokom, ohrozovanie zdravia a zabíjanie. To nie je v žiadnom prípade prejav slobodného zmýšľania!

Preto je dnešná téma kľúčovou témou a ja predložím podobné argumenty aj pri rozprave o hrozivej forme extrémizmu, ktorú predstavuje terorizmus, pretože pochopiteľne od seba nemôžeme oddeliť ideológiu rasovej nenávisti a ideológiu osôb, ktoré považujú zabíjanie ľudí pri teroristických útokoch za možnú odpoveď na problémy spoločnosti. Oboma uvedenými problémami sa musíme zaoberať na európskej úrovni prostredníctvom vzdelávania a prevencie, podpory tolerancie a používania právnych a donucovacích nástrojov. Spokojní môžeme byť až vtedy, ak si budeme istí, že v Európe nie je miesto pre rasistov, náboženských fanatikov a teroristov.

  Predsedajúci. − Prijal som päť návrhov uznesení⁽¹⁾ podľa článku 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 13. decembra 2007.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Budem hlasovať v prospech tohto uznesenia s určitým váhaním. Zaoberá sa závažnou témou, na ktorej som pracoval v tomto Parlamente od svojho prvého zvolenia v roku 1984, keď som mal tú česť predsedať parlamentnému výboru pre skúmanie rastu rasizmu a fašizmu v Európe.

Obávam sa však, že toto uznesenie je také slabé, že by ho dnes boli schopné podpísať a svojím hlasom podporiť aj osoby, ktoré v osemdesiatych rokoch minulého storočia boli členmi neofašistických strán, akou je Movimento Sociale Italiano. Preto musí byť nevyhnutne neprijateľné.

  Lívia Járóka (PPE-DE), písomne. – (HU) Extrémistické hnutia, ktorých vplyv narastá v celej Európe, v nás vyvolávajú silné znepokojenie, pretože ich politická činnosť je založená na podnecovaní nenávisti voči najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva a verejnej propagácii netolerancie a sociálneho vylúčenia. Tieto myšlienky sú nezlučiteľné s európskymi hodnotami, ľudskou dôstojnosťou, rovnosťou práv a základnými slobodami zakotvenými v zakladajúcich zmluvách Únie, alebo so základnými zásadami formulovanými v Charte základných práv, ktorá bola vyhlásená práve v tento deň. Tieto hnutia a názory, ktoré propagujú, sú schopné vyvolávať strach medzi menšinami aj medzi demokratickou väčšinou občanov, ktorí dodržiavajú zákony. Z dôvodu zvýšeného záujmu médií o extrémistické skupiny sa v súčasnosti v ďaleko väčšej miere objavujú nepravdivé zovšeobecnenia a skreslené polopravdy, ktoré sú nielen neprijateľné, ale mimoriadne nebezpečné, pretože posilňujú prejavy zaujatosti a negatívnej diskriminácie, a ďalej sťažujú vyriešenie sociálnych problémov.

Chcela by som samostatne upozorniť tiež na stále častejší výskyt incidentov zameraných proti Rómom. V Európe žije viac ako desať miliónov Rómov, tvoria preto najväčšiu a zároveň najzraniteľnejšiu a najbezbrannejšiu etnickú menšinu v Európe. Ich situácia sa v posledných rokoch nielenže nezlepšila, ale v mnohých oblastiach sa nepochybne ešte zhoršila. Európska únia a občianske organizácie nesú spoločnú zodpovednosť za nájdenie riešenia problémov nezamestnanosti a najhoršej chudoby, a skoncovanie so segregáciou Rómov v oblasti bývania a vzdelávania. Vyriešenie týchto problémov je najnaliehavejšou úlohou pre Európsku úniu v oblasti menšinovej politiky.

  Magda Kósáné Kovács (PSE), písomne. – (HU) Extrémistické strany, ktoré získavajú kreslá v mnohých členských štátoch Únie a krátkodobo dokonca aj v Európskom parlamente, sa nemôžu stať prijateľnými v európskej politike. Ich zakázanie je vecou celej spoločnosti v Európskom spoločenstve, aj keď vieme, že každodenné prejavy rasizmu a xenofóbie sú šikovne ukrývané osobami, ktoré za iných okolností hlásajú demokraciu a ľudské práva.

Obzvlášť sú ohrození mladí ľudia, pre ktorých je nielen holokaust, ale aj pád berlínskeho múra históriou. Európa bez hraníc preceňuje vedomie spolupatričnosti národa, a preto nie je náročné ľuďom vštepovať i nesprávne názory. Európske právne predpisy až doposiaľ vyplývali z vnútroštátnych opatrení: neprekračovali ich rámec a neukazovali cestu. Riešenie tohto problému však vyžaduje nielen politickú alebo právnu odpoveď, tzn. že akcia by sa mala stať súčasťou nielen našich cieľov, ale mala by byť aj súčasťou odpovede občianskych organizácií a cirkví, ktoré vyznávajú európske hodnoty a zohrávajú významnú úlohu vo verejnom živote.

Pápež Ján Pavol II. mnohokrát otvorene odsúdil rasizmus a xenofóbiu, a v službe pravdy, mieru medzi ľuďmi, odpustenia, životu a láske videl poslanie náboženstva: inými slovami, vo všetkých hodnotách, ktoré tieto radikálne skupiny nereprezentujú, alebo iba v extrémnej podobe.

Chcela by som požiadať predsedajúceho Európskeho parlamentu a členov Komisie, aby v priebehu plánovaného dialógu s cirkvami vyzvali cirkvi na prijatie opatrení proti extrémistom a na odmietnutie akéhokoľvek náznaku podpory.

  Katalin Lévai (PSE), písomne. – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, extrémistické názory a organizácie sa stali alarmujúcim javom v našich každodenných životoch, a stretávame sa s nimi, takmer bez výnimky, všade. Základnou koncepciou otcov európskej integrácie bola sloboda zmýšľania a názoru. Dnes patrí k našim základným hodnotám. Skutočná demokracia zabezpečuje tiež slobodu prejavu, ktorá však nesmie viesť k narúšaniu alebo spochybňovaniu mieru, života a existencie, áno, až tam sme sa dnes dostali. Nesmieme tiež pripustiť, aby sa myšlienky, ktoré sa v minulosti stali podnetom k holokaustu a nenávisti medzi národmi, mohli slobodne šíriť, a aby na ich základe vznikali organizácie. Krajná pravica hľadá a nachádza na mnohých miestach inšpiračný zdroj na svoje riešenie sociálnych problémov v segregácii a podnecovaní nenávisti, namiesto v sociálnom uzmierení a integrácii. Európska únia, ako skutočná ochrankyňa ľudských práv a humanitárnej pomoci, musí urobiť všetko pre to, aby tieto idey a organizácie zmizli z nášho každodenného života, ak to bude vyžadovať nimi propagovaná agresia, ktorá narúša zdravý život spoločnosti.

Odporúčam tiež, aby Únia mala v rámci svojich komunikačných aktivít viac priestoru na poskytovanie informácií. Žiaľbohu, predovšetkým vďaka ignorácii sú stále početnejšie vrstvy obyvateľstva náchylné na extrémistické a populistické prejavy. Ohrozená je predovšetkým mladá generácia, pretože nemala možnosť získať príslušné historické skúsenosti, ktoré by jej ukázali správny smer. Našou úlohou je pomôcť jej v tom. Ak to vzdáme, naša budúcnosť sa otrasie v základoch.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Európska únia musí bojovať proti každej forme extrémizmu, pretože extrémizmus je v rozpore so zásadami slobody, demokracie a dodržiavania ľudských práv, ktoré tvoria základ Únie. Z tohto dôvodu by protiextrémistické a protiteroristické akcie na európskej úrovni nemali zasahovať do základných práv občanov. Extrémistické hnutia zložené z polovojenských skupín, ultranacionalizmus, xenofóbia, výzvy k násiliu a miestnym etnickým a náboženským konfliktom ohrozujú stabilitu Európskej únie, pre ktorú je charakteristická tradične bohatá kultúrna rozmanitosť členských štátov. Členské štáty sa musia zjednotiť v boji proti extrémizmu a odhaľovať podnecovateľov a organizátorov extrémistických akcií. Takisto Európska agentúra pre základné práva bude zohrávať významnú úlohu v oblasti prevencie rasizmu a xenofóbie, a zabezpečovať ovzdušie bezpečnosti na území celej Únie.

Dialóg, vzdelávanie a verejná informovanosť o témach súvisiacich s podporou tolerancie a bojom proti rasizmu sú dôležitými prvkami, ktoré prispievajú k šíreniu zásady slobody a demokracie. Členské štáty by tiež mali vzájomne spolupracovať a vyvíjať úsilie smerujúce k integrácii marginálnych sociálnych a etnicko-kultúrnych kategórií tak, aby boj proti diskriminácii a podnecovaniu k násiliu zabezpečoval etnický a politický súlad vo vnútri Európskej únie.

(1) Pozri zápisnicu.