Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 12. decembra 2007 - Štrasburg

14. 1. december 2007 - Svetový deň boja proti AIDS (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je vyhlásenie Komisie o Svetovom dni boja proti AIDS, ktorý bol 1. decembra 2007.

  Markos Kyprianou, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, znova máme príležitosť diskutovať v Európskom parlamente o tejto závažnej zdravotnej hrozbe. Len pred niekoľkými mesiacmi sme mali príležitosť diskutovať o akčnom pláne Spoločenstva týkajúceho sa tejto zdravotnej hrozby. Náš záujem sa samozrejme nevzťahuje iba na Európske spoločenstvo, ale tiež na celý svet.

Sme znepokojení vzostupom počtu nakazení, počtom ľudí na celom svete, ktorí sú postihnutí a žijú s HIV a počet 33  miliónov ľudí je pre nás príliš vysoký. Preto chceme v rámci Európskej únie podniknúť opatrenia, ale tiež spolupracovať so všetkými medzinárodnými subjektmi mimo EÚ, aby sme sa s týmto problémom vyrovnali globálne. To zodpovedá novej zdravotníckej stratégii Európskeho spoločenstva, ktorá zahŕňa globálnu úlohu Európskej únie v oblasti zdravotníctva.

Oblasti, na ktoré sa môžeme sústrediť: v prvom rade prevencia nakazenia – to je veľmi dôležité. Zároveň zaistiť, aby bolo dostupné testovanie, a kde je potrebná tiež liečba a zdravotnícka starostlivosť. Aby sme toto všetko dosiahli, je potrebné zvyšovať informovanosť, čo je veľmi dôležitý faktor a v tomto zaostávame – k tejto téme sa čoskoro vrátim. Ale tiež sociálna stigma. To je jedna z našich najväčších starostí a svojím spôsobom pôsobí ako začarovaný kruh, pretože sociálna stigma bráni ľuďom, aby sa nechali testovať a dozvedeli sa, či sú nakazení a môžu teda nakaziť ostatných. Nechcú sa liečiť a nenechávajú sa testovať, so všetkými negatívnymi dôsledkami. Najviac znepokojujúce je to medzi mladými ľuďmi a to je našim hlavným záujmom a cieľom.

Naše štúdie a prieskumy ukazujú, že medzi mladými ľuďmi je skutočne nedostatočná informovanosť – dalo by sa povedať, že pokiaľ ide o tieto zdravotné hrozby, vládne tu neznalosť. Preto je dôležité objektívne im ukázať, predložením informácií tak, aby na jednej strane nevyvolali paniku, ale zároveň neviedli k ľahostajnosti, že ide o vážnu chorobu; neexistuje proti nej žiadny liek, ale môžu sa proti nej chrániť – a môže sa im predviesť, ako na to – a zároveň, že by nemali mať strach zo spoluobčanov, ktorí túto chorobu majú.

Zo správ Eurobarometra poznáme dva extrémy. Niektorí mladí ľudia sa domnievajú, že sa nie je čoho báť. vezmete si nejaké antibiotiká a je to preč. Na druhej strane sa boja, že sa môžu nakaziť tým, že sa len dotknú nakazených ľudí, alebo sa napijú z ich fľaše, alebo ich pobozkajú. Takže vidíme dva extrémne pohľady na túto zdravotnú hrozbu a ani jeden z nich nerieši účinne náš cieľ, teda regulovať šírenie ďalšej nákazy.

Svetový deň AIDS je dôležitý deň a poskytuje nám príležitosť na diskusiu a zvyšovanie informovanosti, ale nemali by sme sa obmedzovať na tento jediný deň, a preto som rád, že aspoň v rámci Európskej únie budeme o týchto problémoch diskutovať neustále. Pokiaľ však ide o mladých ľudí, musíme si pripomenúť, že v 80. rokoch prebiehali veľmi aktívne, veľmi účinné, veľmi agresívne kampane, ktoré dosiahli cieľ a zvýšili informovanosť, ale potom sme s nimi prestali a zabudli sme, že po skončení týchto kampaní začala byť sexuálne aktívna mladá generácia, nová generácia mladých ľudí. V skutočnosti sa niektorí z nich narodili práve pred koncom týchto kampaní a nemohli ťažiť z informačných iniciatív, ktoré vtedy prebiehali, a preto tu máme výsledky, o ktorých som práve hovoril. Vieme, že pomocou jednoduchých posolstiev, jednoduchých metód, vzorov, celebrít, osôb ovplyvňujúcich verejnú mienku, dávaním dobrých príkladov a vysvetľovaním situácie môžeme dosiahnuť požadovanú informovanosť.

V tomto roku naša iniciatíva navrhla ministrom zdravotníctva Európskej únie, že sa všetci súčasne vydáme na Svetový deň AIDS do škôl a budeme o týchto problémoch diskutovať s mladými ľuďmi, aby sme zistili čo vedia, povedali im, čo vieme my a vymenili si názory. Dostalo sa nám kladnej odozvy. pripojila sa viac než polovica ministrov členských štátov.

Šli sme do škôl – aj ja som išiel – a bolo to príjemné prekvapenie: debaty a diskusie s mladými ľuďmi, najmä pochopenie toho, čo vedia alebo nevedia o tejto chorobe a tiež niektorých praktických problémoch. Vedia napríklad, že najlepšou ochranou sú kondómy, ale zároveň – ako ich dostanú? Je im to trápne, majú strach alebo sa hanbia. Takže vidíme niektoré praktické dôsledky, ktoré sme nikdy nevnímali ako problémy, nikdy nás nenapadlo, že im budeme musieť v Európe čeliť. Ale ony sú tu.

Pretože chceme hovoriť s mladými ľuďmi jazykom, ktorému rozumejú, Komisia sa tento rok rozhodla vyrobiť tiež nový televízny spot zaoberajúci sa prevenciou prenosu HIV. Vznikol prostredníctvom súťaže pre mladých ľudí a vybraný víťazný príspevok bol od poľského študenta. Natočili sme ho a vysielal sa na niekoľkých televíznych kanáloch a používali sme ho tiež počas našich školských návštev. Toto je dôležitá stratégia, ktorou sa musíme riadiť: musíme hovoriť s mladými ľuďmi jazykom, ktorému rozumejú.

Ale ako som už povedal, problémy pochádzajúce z HIV a AIDS sa vyskytujú aj ďaleko za hranicami Európskej únie. Je pravdou, že celosvetovo bol zaznamenaný významný pokrok z hľadiska prístupu k službám súvisiacim s HIV, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. V súčasnosti v týchto krajinách žije okolo 95 % ľudí nakazených HIV.

Vďaka nebývalému nárastu medzinárodného financovania v týchto krajinách vzrástol počet ľudí zo 100 000  v roku 2001 na 2,5 milióna v roku 2007. To sú pôsobivé čísla; každopádne 70 % ľudí, ktorí v týchto krajinách potrebujú antiretrovírusovú liečbu, ju nedostávajú alebo k nej nemajú prístup. To dokazuje, že máme pred sebou ešte dlhú cestu.

Európska činnosť je financovaná pomocou najrôznejších nástrojov na vnútroštátnej, ako aj na globálnej úrovni, napríklad pomocou globálneho fondu. Sú tu aj iné mechanizmy financovania prostredníctvom partnerstva verejného a súkromného sektora. Pomocou týchto spoločných snáh s medzinárodným spoločenstvom sme dosiahli pokrok, ale stále máme pred sebou dlhú cestu a tá si vyžaduje silnú spoluprácu medzi európskymi inštitúciami.

Ako som povedal v úvode, naším základným cieľom je znížiť počet novonakazených HIV a snažiť sa o čo najlepšie riešenie z hľadiska podpory, liečby a starostlivosti o tých, ktorí už s HIV/AIDS žijú. Preto chcem znovu zdôrazniť nasledovné: boj proti stigme – sociálnemu vylúčeniu, diskriminácii choroby a ľudí, ktorí ňou trpia alebo sú ňou nakazení – je veľmi dôležitý a pokiaľ ho nepodstúpime, nikdy nebudeme schopní situáciu zvládnuť. Aby sme to mohli dosiahnuť, potrebujeme spustiť kampane na zvýšenie informovanosti.

Preto je mottom Európskej komisie v tejto akcii proti AIDS heslo „AIDS – Pamätáš si na mňa?“, pretože ide o zabudnutú chorobu na všetkých úrovniach, alebo aspoň upadla do zabudnutia. My ju teraz znovu presadíme do popredia záujmu, ale nielen preto, aby sme jej existenciu pripomenuli občanom, ale tiež preto, aby sme zaistili, že ju politici presadia späť na vrchol politického programu a podniknú nevyhnutné kroky. V tejto veci sa spolieham – a viem, že ju mám – na podporu Európskeho parlamentu.

  John Bowis, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, je potrebné vykonať tak veľa. Dovoľte, aby som začal s tým, čo už pán komisár vo svojej reči zdôraznil, a to je dôsledok na deti, pretože jednou z kampaní, ktoré tohto roku bežia, je tiež Zastavme prenos AIDS na deti. Vieme, že každý deň sa každú minútu narodí dieťa s HIV, vieme, že na svete žije 2,3 milióna detí s HIV, že iba jedno z 10, ktoré potrebujú antiretrovírusovú liečbu, ju dostane, vieme, že kvôli nedostatku liekov tretina detí zomiera v prvom roku života a polovica zomrie do svojich druhých narodenín, vieme, že 15,2 miliónov detí do veku 18 rokov stratia jedného alebo oboch rodičov vinou AIDS a vieme, že do roku 2010, toho magického roku, vinou AIDS osirie viac než 20 miliónov detí.

To je príbeh detí, to je problém týkajúci sa detí, samozrejme je to tiež príbeh dospelých. Z rôznych našich krajín sú nám známe čísla o ľuďoch, ktorým bola táto choroba diagnostikovaná, ktorí žijú s HIV: tie čísla rastú a hrozivá štatistika prezrádza, že jeden z troch ľudí nevie, že je nakazený.

To je výzva, ale sú tu zvláštne výzvy, o ktorých sa domnievam, že by sme v tomto roku mali zdôrazniť a na niektoré z nich už upozornil pán komisár. Úroveň základných znalostí v skutočnosti v posledných piatich rokoch klesá: verejnosť je menej informovaná, než bývala. Mýty a nedorozumenia narastajú. Jeden z piatich ľudí nevie, že HIV sa prenáša sexom bez kondómu. Menej než polovica všetkých sexuálne aktívnych ľudí vždy s novým sexuálnym partnerom používa kondóm.

Vieme, že počet ľudí, ktorým bol diagnostikovaný HIV, sa od roku 1977 strojnásobil; vieme, že k štvrtine všetkých úmrtí súvisiacich s HIV dochádza z dôvodu neskorej diagnózy a že tretine sa dá predísť. A konkrétne vieme, že neúspešný žiadatelia o azyl, ktorí žijú s HIV, veľmi často nemajú nárok na liečbu HIV zadarmo a nemôžu si dovoliť životne dôležitú starostlivosť a môžu ďalej prenášať nákazu na ostatných. Tiež vieme, že výskyt HIV medzi mužskými väzňami je 15-krát vyšší než medzi bežnou populáciou.

Všetky tieto veci vieme, popri vedomostiach o nádejných signáloch, o výskume. Nedávno som sám videl v Rwande výskum, pokračujúce klinické testy a potrebu testov očkovacích látok v Afrike.

Ale všetky tieto veci sú naliehavé a cieľovým rokom je rok 2010; rok 2010 je už blízko. V roku 2010 vážený pán komisár: Obom nám končí volebné obdobie. Nechcem, aby sme sa za túto skutočnosť schovávali a prenechali túto problematiku svojim nástupcom. Chcem, aby sme mohli v roku 2009, keď možno budeme opúšťať svoj úrad, povedať, že sme aspoň splnili tento sľub.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE – (NL) Vážený pán predsedajúci, skladám poklony Komisii za jej úsilie, ktoré práve popísal pán komisár. Dnes by som zdôraznil význam Svetového dňa AIDS a našu spoločnú zodpovednosť v boji proti tejto chorobe. Pretože po celom svete sa šíri katastrofa, ktorej sa nedostáva pozornosť, akú by si zaslúžila.

Moja skupina preto víta skutočnosť, že dnes máme v Štrasburgu túto rozpravu. Čísla hovoria za všetko. Na svete je 33 miliónov ľudí, u ktorých je rozvinutý AIDS alebo sú HIV pozitívni a 25 miliónov ľudí už na túto chorobu zomrelo.

Ale mnoho ľudí sa správa, akoby AIDS neexistoval. Pretože AIDS súvisí so sexom, mnohí o ňom radšej nehovoria. A ako povedal pán komisár, preto je ťažké ľudí o AIDS poučiť. Dnešná mladá generácia za to platí vysokú cenu. Polovica všetkých novonakazených ľudí sú ľudia vo veku menej ako 25 rokov. Počas doby, než toto poviem, sa nakazí ďalších šesť mladých ľudí a tri deti zomrú na AIDS. Hovoríme tu o generácii, ktorá nepoznala svet bez AIDS.

Katastrofa nie je obmedzená len na Afriku. V posledných rokoch sa počet nakazených HIV v Európe a strednej Ázii zdvojnásobil z 1,25 na 2,4 miliónov. Je najvyšší čas, aby Európska únia niečo podnikla. Tejto strašnej chorobe, ktorá ničí životy miliónov rodín po celom svete, sa dá predchádzať. S AIDS je možné bojovať účinnými informáciami, jednoduchšej dostupnosti kondómov a dostupnosti liekov.

Vážený pán komisár správne upozorňuje, že sme dopustili, aby sa z AIDS na našom kontinente stala zabudnutá choroba. Dnešní mladí Európania tu neboli, keď bežali veľké verejné informačné kampane 90. rokov. Pokiaľ nechceme, aby sa nám veci vymkli z rúk, musíme konať rázne.

Takže, z časti ako symbolický akt a z časti preto, že sa domnievam, že je to skutočne dôležitá iniciatíva, moja skupina minulý mesiac rozbehla kampaň za zníženie dane na kondómy na 5 % v celej Európskej únii. Skutočnosť, že výška DPH na kondómy sa tak veľmi líši – v niektorých krajinách je to až 25 % – ukazuje, že v Európe nemáme k tomuto spoločnému problému spoločný prístup alebo aspoň že sa mu dostatočne nevenujeme.

Portugalské predsedníctvo poskytlo našej kampani pevnú podporu a dúfame tiež v pozitívnu odozvu od komisára Kovácsa, keď koncom tohto roka otvorí rozpravu o európskom systéme DPH.

  Holger Krahmer, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, „Navždy tvoj, AIDS“ boli slová, ktoré som čítal na plagáte ku Svetovému dňu AIDS, ktorý prebehol takmer pred dvoma týždňami. Posolstvom bolo, že AIDS je liečiteľný, ale v žiadnom prípade vyliečiteľný. Mnohí ľudia, najmä mladí naň neberú ohľad, alebo ho dobrovoľne prehliadajú. Množstvo nakazených, o ktorých sa zmienili predchádzajúci rečníci, hovorí za všetko. Vzdelanie je jediným spôsobom, ako predchádzať HIV a AIDS a ja som rád, že Komisia tento názor schvaľuje.

Každopádne vzdelanie sa nesmie obmedzovať na plagátové kampane alebo návštevy škôl ministrami vlády. Tieto veci na krátku dobu pritiahnu pozornosť a môžu tiež prilákať média, ale neovplyvňujú vzorce správania, najmä medzi mladými ľuďmi.

AIDS a HIV bývali v tlači náplňou hororových príbehov zo života. Mnohí ľudia žili v neistote a obavách, pretože nikto nevedel aký nebezpečný ten vírus je. Neprajem si návrat do týchto dní, ale vzhľadom k tomu, že HIV/AIDS sa stali životnou skutočnosťou a liečba sa stala bezpečnejšou, tento problém už dnes automaticky nepúta takú pozornosť verejnosti.

Mnohí ľudia si už na tieto správy zvykli a niektorí sú nimi dokonca unavení. Je to nerozumné, ale je to fakt. Vzdelávanie je potrebné týmto zmeneným okolnostiam prispôsobiť. Vzdelávanie musí byť nastavené tak, aby upútalo pozornosť ľudí, aby vyslalo špecifické posolstvo konkrétnym cieľovým skupinám v ich dialektoch. Niektorí mladí ľudia mylne chápu HIV ako zanedbateľné nebezpečenstvo a je zvlášť dôležité, aby sme sa s nimi stýkali na ich pôde a prinútili ich premýšľať o dôsledkoch nakazenia.

Mnohí ľudia stále myslia na dôsledky, ale bohužiaľ začínajú príliš neskoro, konkrétne keď im lekár alebo sociálny pracovník povedia, že ich testy sú pozitívne. Potom sa z choroby, ktorá doteraz bola iba temnou a vzdialenou, stáva veľmi skutočná záležitosť. Iba ak dokážeme ľudí prinútiť, aby premýšľali o HIV skôr, než bude neskoro, dosiahneme pokrok.

Aby sme dosiahli tento cieľ, bude potrebné dlhodobé a trpezlivé úsilie. Je potrebné vybavenie, služby a projekty zamerané na cieľové skupiny – čím viac odlišné a bližšie skúsenosti prinesú, tým lepšie budú. Organizované charitatívne spolky, ako sú asociácie AIDS-Hilfe v Nemecku, môžu naďalej hrať dôležitú úlohu, pokiaľ sa dokážu vyrovnať s touto novou výzvou. To sa bohužiaľ nedeje všade.

Tí, ktorí sú HIV pozitívni, majú dnes veľkú šancu na dlhý život, aspoň v západnej Európe. V ostatných častiach sveta, ako je Afrika, je to inak. Táto naša povzbudivá situácia by nás však nemala uspokojiť.

  Vittorio Agnoletto, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som lekár, ktorý pracuje s AIDS už dvadsať rokov a musím úprimne povedať, že by som od Komisie očakával omnoho podrobnejšie a vecnejšie návrhy. V Európskej únii sú hlavným zdrojom prenosu sexuálne vzťahy. Aby som bol konkrétnejší:

1) Nabáda Komisia všetky členské štáty, aby v školách uskutočňovali hodiny sexuálnej výchovy?

2) Nabáda členské štáty, aby zavádzali kontroly cien kondómov, ktoré sú v súčasnosti jediným spôsobom ochrany proti pohlavnému prenosu?

Druhý najčastejší zdroj prenosu v Európe je intravenózny prenos, najmä medzi užívateľmi drog. Čo teda Komisia robí preto, aby prinútila členské štáty zaviesť stratégie obmedzenia škôd, ktoré sú jediným spôsobom, ako znížiť intravenózny prenos medzi ľuďmi, ktorí nedokážu, nemôžu alebo nechcú prestať brať drogy?

Čo sa týka zvyšku sveta, očakával by som, že Komisia príde a povie nám: po osemmesačnom ustrnutí Parlamentu na mŕtvom bode upozorňujeme, že Parlament odhlasoval zmenu článku 6  dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu, a pretože to neviedlo k žiadnej zmene, Komisia je rozhodnutá bojovať za zmenu pravidiel WTO. V súčasnosti pravidlá dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu umožňujú, aby nadnárodné spoločnosti držali patenty dvadsať rokov, následkom čoho sa nedostanú lieky do Afriky. Nič také sme nepočuli! Pokiaľ sa tieto pravidlá nezmenia, rozhovory o Afrike budú len plané reči.

A koniec koncov ako je možné, keď každý hovorí o boji proti AIDS, že tu máme komisára Mandelsona, ktorý píše listy thajskej vláde so žiadosťami, aby neprijímala zákony, ktoré umožňujú distribuovať generiká a vo svojich listoch presadzuje a vymenováva spoločnosti ako Sanofi-Avensis? Podľa môjho názoru by k tomu mala Komisia niečo povedať!

  Françoise Grossetête (PPE-DE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, áno, AIDS si vyžiadal mnoho obetí – príliš mnoho obetí. Vyberá si ich ďalej a vyberie si ich ešte oveľa viac. Je tragické, že veľa detí bude nakazených ešte pred narodením. Počuli sme čísla, sú odstrašujúce a ja nemám v úmysle ich opakovať.

Bohužiaľ, AIDS sa stále šíri nielen v členských štátoch EÚ, ale aj v nečlenských krajinách a aby sme mohli bojovať s touto novou vlnou epidémie, je nevyhnutné, aby sme posilnili preventívne opatrenia, zaistili viac liekov, starostlivosť a podporu a naviazali partnerstvá, ktoré sú pre toto snaženie nevyhnutné. Vedľa prevencie potrebujeme zlepšiť prístup k informáciám a uľahčiť ľuďom dostupnosť poradenstva, liečby a sociálnych služieb. Je potrebné, aby sme sa zmienili o negatívnom vplyve tejto choroby – jedným z najsmutnejších aspektov je, že je to tabu, niečo, o čom sa ľudia neodvážia otvorene hovoriť. Aby sme toto všetko dosiahli, musíme zmobilizovať dostupné zdroje a cielený výskum, koordinovať svoje snaženie a financovať konkrétne projekty. Iba pokiaľ budú všetci zúčastnení spolupracovať v konštruktívnom partnerstve, budeme môcť významne a trvale prispieť k zastaveniu tejto epidémie.

Pozoruhodná je skutočnosť, že dnešní mladí Európania nikdy nezažili typ účinných preventívnych kampaní, ktoré bežali v 80. rokoch. Európske spoločenstvo na seba musí vziať zodpovednosť a vysvetliť mladým ľuďom základné informácie o HIV a AIDS. Posledné prieskumy dokazujú prekvapujúcu neznalosť o chorobe medzi mladými. 54 % mladých ľudí zo „starých" členských štátov sa domnieva, že sa môžu nakaziť HIV tým, že sa napijú z rovnakého pohára ako nakazená osoba. To dokazuje, aké dôležité je zlepšiť informovanosť a investovať do prevencie a informácií o používaní kondómov. Ďalším problémom, ktorý je potrebné riešiť, je cena kondómov. Výsledky výskumu ukazujú, že vo svojich snaženiach nesmieme poľaviť, nemôžeme prehliadať chorobu, ktorá už nie je nová. Pri zvyšovaní informovanosti musíme prinášať správne posolstvá – posolstvá lepšie ušité na mieru ich príjemcom. Na tomto poli v súčasnosti vyvíjame úsilie. Naše posolstvo musí byť aktuálnejšie a skutočne zaujať mladých ľudí. Donedávna a do určitej miery z etických dôvodov, bolo ponechané najmä na pacientoch, aby vyhľadali radu a požiadali o testovanie na HIV. Z dnešného pohľadu môžeme vzhľadom na tento prístup vidieť dva problémy: po prvé, dostupnosť služieb bola mizivá a po druhé, ľudia sa báli stigmatizácie a diskriminácie. V krajinách s nízkymi príjmami predstavuje skutočnosť, že testovanie je dobrovoľné, závažnú prekážku v boji proti pandémii AIDS. Ako môžeme od znevýhodnených, málo vzdelaných pacientov očakávať informovaný súhlas? Ako môže osoba, ktorá nikdy nepočula o HIV, súhlasiť s testovaním na HIV?

Aké výhody získa jednotlivec z testu na HIV v krajine, ktorá nemá žiadny systém sociálnej ochrany? Nedávne prieskumy v subsaharskej Afrike ukazujú, že iba 12 % mužov a 10 % žien podstúpilo test a dostalo výsledky. Táto choroba je pretrvávajúcou hrozbou a my nesmieme znižovať svoju obozretnosť voči nej!

  Pierre Schapira (PSE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, AIDS ostáva jednou z najhorších pohrôm 21. storočia a to napriek mimoriadnemu úsiliu medzinárodného spoločenstva o boj s ňou za uplynulých 20 rokov, hoci aj občas nastalo obdobie oslabenia.

Číslo 6 na zozname rozvojových cieľov milénia OSN, prijatom v septembri 2000, je zastaviť a začať odvracať šírenie AIDS do roku 2015. V každom prípade súčasná situácia v rozvojových krajinách – a najmä v Afrike, kde počty úmrtí na AIDS stále stúpajú – si vyžaduje zdvojnásobenie nášho úsilia, pokiaľ chceme tento cieľ dosiahnuť.

Sú tu dve potenciálne cesty, kadiaľ sa európske kroky môžu uberať. Po prvé, môžeme posilniť spoluprácu najmä s miestnymi úradmi na južnej pologuli, pretože iba na miestnej úrovni môžu byť nájdené trvalé riešenia vzhľadom na starostlivosť o trpiacich, predchádzanie chorobe, zaisťovanie liekov, informačných a preventívnych kampaní a všeobecného spravovania zdravotníckych služieb tak, aby vyhoveli potrebám miestnych ľudí.

Po druhé, musíme hľadať spôsoby riešenia nedostatku zdravotníckych odborníkov v krajinách s nízkymi príjmami. Je potrebné, aby Európa zakročila s praktickými, patrične financovanými programami v záujme umožnenia zdravotníckym profesionálom vykonávať prácu, na ktorú boli vyškolení vo svojich krajinách, za patričných podmienok a v patričných budovách s nevyhnutným vybavením a liekmi.

Nakoniec dlhodobý boj proti AIDS si bude vyžadovať pevný záväzok poskytnúť pacientom v rozvojových krajinách prístup k liekom, ktoré potrebujú, za ceny, ktoré si môžu dovoliť. Vzhľadom na to, že mnoho pacientov s AIDS na južnej pologuli si už vypestovalo odolnosť voči liekom prvej generácie, je nevyhnutné nájsť pre krajiny s nízkymi príjmami nové spôsoby sprístupnenia posledných liekov v generickej forme. Z tohto dôvodu by som požiadal Komisiu, aby zvlášť zabezpečila, aby obojstranné a regionálne dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje – najmä dohody o hospodárskom partnerstve – neobsahovali žiadne podmienky, ktoré by mohli krajinám južnej pologule sťažiť všetku flexibilitu dostupnú na základe dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva a deklarácie ministrov z konferencie v Dauhe z roku 2001 s cieľom ochrany pacientov s AIDS.

Už nemám čo dodať. Neprijateľná situácia miliónov ľudí každoročne zomierajúcich na AIDS si vyžaduje, aby Európska únia čelila svojim zodpovednostiam. Je načase prestať s hovorením a pustiť sa do práce.

  Markos Kyprianou, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, budem stručný, chápem, že sme v časovej tiesni.

Chcel by som upozorniť na tri body. Po prvé, toto je problém, ktorý zasahuje celú populáciu a to je posolstvo, ktoré chcem vyjadriť. Už nejde o záležitosť rizikových skupín, ktorej sa my ostatní nemusíme obávať: je to problém pre obyvateľstvo všeobecne – pre mladých ľudí, ženy. Musíme o ňom zvyšovať povedomie a je potrebné, aby sme vydali aj politické posolstvo.

Predovšetkým, – pretože to už bolo zmienené – vo veci otázky imigrantov volíme konkrétny prístup. Portugalské predsedníctvo malo otázky zdravia a imigrácie ako tému svojho predsedníctva a prístup k liečbe, testovaniu a zdravotníckej starostlivosti o imigrantov – i tých, ktorí nemajú doklady – je dôležitým aspektom. O tejto téme diskutujeme nielen kvôli ich ochrane a otázke ľudských práv, čo sú samozrejme priority, ale tiež kvôli ochrane spoločnosti ako celku.

Otázky, ktoré boli vznesené, ako je možnosť výmeny ihiel pre užívateľov drog, propagovanie kondómov, sexuálna výchova v školách, problémy vo väzniciach, sú súčasťou našej diskusie s členskými štátmi a občianskou spoločnosťou. Máme analytickú skupinu, v ktorej sú všetci zastúpení: vedú diskusie a vymieňajú si osvedčené postupy a skúsenosti. Samozrejme si však uvedomujeme, v rámci Európskej únie nemáme potrebnú právomoc: vykonávanie týchto politík je zodpovednosťou členských štátov. Preto zvyšujeme informovanosť na politickej úrovni, diskutujeme na technickej úrovni, ale zodpovednosť za konkrétne kroky leží na členských štátoch.

Čo sa týka ostatných otázok, ktoré vzniesol pán Agnoletto, s veľkým záujmom som zaznamenal otázku dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu. Zaznamenal som tiež, aký vplyv by mala na prístup k liekom v rozvojových krajinách a všetky ďalšie otázky, ktoré vzniesol vo veci krajín mimo Európy. Predložím ich svojim kolegom, ktorí zodpovedajú za tieto konkrétne oblasti a informujem ich o názoroch, ktoré predložil pán poslanec.

Nakoniec, čo sa týka prístupu k antiretrovírusovej liečbe najprv v rámci Európskej únie – a potom dúfame, že ju budeme môcť rozšíriť do ostatných oblastí – veľmi aktívne podporujeme iniciatívu nemeckého predsedníctva po konferencii v Brémach na sprístupnenie lacnej a dostupnej antiretrovírusovej liečby pre všetkých pacientov a tých, ktorí ju potrebujú. Už sme zaznamenali, pokiaľ to tak môžeme nazvať, prvý úspech v Bulharsku. Ale samozrejme budeme sa o to snažiť v predsedníctve, s podporou Komisie a dúfajme, že ako náhle sa model ujme, môžeme tento prístup rozšíriť aj mimo Európsku úniu. To je stále našim cieľom.

Znova by som sa rád poďakoval poslancom za veľmi zaujímavú rozpravu a zaznamenal som všetky vznesené otázky.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.