Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 12. decembra 2007 - Štrasburg

15. SK Znečistenie spôsobené únikom ropy do Čierneho a Azovského mora v dôsledku potopenia viacerých lodí (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je vyhlásenie Komisie o Znečistení Čierneho a Azovského mora ropnou škvrnou po stroskotaní niekoľkých lodí.

  Markos Kyprianou, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, na úvod by som rád povedal, že môj kolega pán Dimas ľutuje, že sa nemôže zúčastniť dnešnej rozpravy, ale ako viete, je na konferencii o globálnom otepľovaní, na ktorej musí zastupovať Spoločenstvo.

Toto je veľmi dôležitá otázka. Vieme, že silné búrky v čiernomorskom regióne v novembri spôsobili tragické straty na životoch a majetku a samozrejme poškodili životné prostredie únikom približne 1 300 ton ropného oleja a potopením lodí prevážajúcich síru. Podľa obojstrannej dohody Komisia vyslala skupinu piatich odborníkov z EÚ, ku ktorým sa pripojili zástupcovia Komisie a programu pre životné prostredie OSN. Odborníci EÚ zistili, že ukrajinské vyšetrovacie operácie sú v plnom prúde. Zistilo sa, že miestne dostupné technológie a zdroje sú dostačujúce a Ukrajina nevyjadrila potrebu ďalšieho núdzového vybavenie. Hlavné výsledky misie budú predstavené ukrajinským predstaviteľom 14. decembra v Kyjeve. Diskusia sa na tejto schôdzke tiež zameria na ďalšie posilňovanie spolupráce vo veci zlepšenia monitorovania kvality životného prostredia Čierneho mora.

Podľa medzinárodnej štatistiky o ropných škvrnách môže byť táto škvrna považovaná za stredne veľkú a neočakáva sa, že by spôsobila veľkú environmentálnu katastrofu. To samozrejme neznamená, že nás neznepokojuje, najmä preto, že je tu vždy možnosť druhotného znečistenia. Intenzita environmentálnych tlakov, výskyt citlivých druhov v prielive, politická citlivosť oblasti a riziko ďalších podobných nehôd v budúcnosti, to všetko zdôrazňuje potrebu komplexnejšieho prístupu k situácii. Európska komisia preto uvažuje o nadviazaní pomocou iných nástrojov, ako sú misie na hodnotenie škôd, takže sa teším na rozpravu o tejto téme.

  Stanisław Jałowiecki, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, veľmi vítam, že máme dnes príležitosť diskutovať o katastrofe, ktorá sa stala minulý mesiac v Čiernom mori a to prinajmenšom z dvoch dôvodov.

Prvým dôvodom je, že pokiaľ ide o mnoho krajín vrátane Ruska, má Európsky parlament úlohu zástupcu verejnej mienky. Predstavte si, čo by sa stalo v európskych masmédiách, keby sa podobná katastrofa odohrala dajme tomu v Baltskom mori. Televízia by nás nepretržite zahŕňala zábermi poškodenej fauny a flóry. Boli by sme vystavení náporom expertov vysvetľujúcich hrozivé dôsledky katastrofy. Každopádne médiá v Rusku mlčia. Iba s veľkými ťažkosťami sa mi podarilo zohnať niekoľko útržkovitých informácii, najmä z ukrajinských zdrojov. Preto je náš hlas v tejto záležitosti nesmierne dôležitý.

Druhým dôvodom je to, čo by som nazval rozširovaním nášho európskeho povedomia: povedomia, že regióny, ktorým sme dosiaľ venovali malú alebo žiadnu pozornosť, ako je čiernomorský región, sú neoddeliteľnou súčasťou nášho kontinentu, nielen v geografickom zmysle, ale tiež z hľadiska prírody, ekológie, hospodárstva a kultúry – povedomia, že sme časťami spoločného celku a že tieto časti sa vzájomne ovplyvňujú.

Toto povedomie by malo zvýšiť náš zmysel pre zodpovednosť, ktorá by sa mala rozšíriť tiež na čiernomorský región. Naša zodpovednosť nás oprávňuje vyžadovať, aby oblasť Čierneho mora bola bezpečnejšia než doteraz. Mali by sme sa mimochodom zmieniť, že v nedávnej minulosti sa už niekoľkokrát odohrali katastrofy menšieho rozsahu.

V tejto veci sú obzvlášť dôležité nasledujúce požiadavky. V prvom rade monitorovanie situácie v Čiernom mori – a to ako teraz, sotva mesiac po katastrofe, tak aj omnoho neskôr.

Ďalšou požiadavkou je prinútiť susedné krajiny Európskej únie, aby konečne začali modernizovať svoje loďstvo, najmä tankery. Čierne more je čím ďalej tým čiernejšie, nie však z prirodzených príčin, ktorým vďačí za svoj názov, ale kvôli farbe surovej nafty. Mohol by sa z neho stať jeden veľký naftový kontajner. Je potrebné vyvíjať tlak na susedné krajiny EÚ, aby okamžite zakázali používanie zastaraných tankerov s jednoduchým trupom.

Preto vás žiadam, aby ste prijali návrh uznesenia, ktorý bol predložený a v ktorom vyzývame Radu a Komisiu na zosilnenie spolupráce s nečlenskými prímorskými štátmi. Pozemná hranica sa uzavrie relatívne ľahko, ale morská hranica veru nie. Vzhľadom na to, že nebudeme stavať hrádze, navrhovaný krok je tiež v našom záujme.

  Silvia-Adriana Ţicău, v mene skupiny PSE. – (RO) Vážený pán predsedajúci, následkom nedávnych silných búrok v Čiernom mori stroskotali štyri lode a sedem bolo poškodených, medzi nimi aj dva ropné tankery.

Nehody sa stali v Kerčskom prielive, ktorý spája Čierne a Azovské more a predstavuje hlavnú cestu pre vývoz ruskej ropy do Európy.

2 000 ton ropy sa vylialo do mora a lode, ktoré stroskotali, viezli viac ako 7 ton síry. Mechanizmus civilnej ochrany Spoločenstva vyslal na miesto havárie skupinu 7 odborníkov, aby zhodnotili dôsledky a určili nevyhnutné opatrenia.

Ako spravodajkyňa pre podporu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku Európskeho parlamentu som pokiaľ ide o oznámenie Komisie o Čiernomorskej synergii požiadala Úniu, aby sa stala vodcom v presadzovaní zásad spoločnej námornej politiky a rozvoja trás pre námornú dopravu v tomto regióne.

Legislatívny balík o námornej doprave je pre čiernomorský región dôležitý. Smernica, ktorá sa zaoberá prístavnou kontrolou a smernica 65/2005 o prístavnej bezpečnosti zvýši bezpečnosť námornej dopravy v regióne.

V roku 2006, podľa čiernomorského memoranda o porozumení, bolo uskutočnených viac ako 4 650 kontrol lodí patriacich 83 vlajkám. Na základe kontrol uskutočnených úradmi Bulharska, Gruzínska, Rumunska, Ruskej federácie, Turecka a Ukrajiny boli zistené nedostatky u 69,39 % lodí a približne 6 % z nich bolo zadržaných. Z celkového počtu zadržaných lodí bolo 8,7 % nákladných lodí, 2,9 % osobných lodí, 2,7 % lodí prevážajúcich chemické látky a 0,5 % ropných tankerov. K týmto zadržaniam došlo kvôli nedostatkom v systémoch pre navigačnú bezpečnosť, kvôli neprítomnosti záchranného vybavenia a chybám na vybavení a konštrukciách zabezpečujúcich stabilitu lode.

Krajiny, ktoré hraničia s Čiernym morom, ako Gruzínsko, sú tiež na čiernej listine Parížskeho memoranda o porozumení a ostatných 5 krajín hraničiacich s Čiernym morom je na sivej listine.

Domnievam sa, že Únia by mala robiť viac v záujme zvýšenia bezpečnosti námornej dopravy v tomto regióne.

Európska agentúra pre námornú bezpečnosť spolu so sekretariátom Parížskeho memoranda o porozumení a členskými štátmi bude financovať štúdie a programy v záujme zvýšenia bezpečnosti námornej dopravy. Od roku 2007 bude agentúra poskytovaním výpomoci podporovať členské štáty, aby ich pripravila na prevenciu a boj proti znečisteniu morí toxickými látkami.

Pomocou rozpočtu TEN-T už Komisia vytvorila projekty pre rozvoj námorných ciest v regióne Baltského mora, Stredozemného mora a morí nachádzajúcich sa v západnej Európe. Žiadam, aby Komisia vypracovala podobnú štúdiu pre čiernomorský región a tiež žiadam o používanie služby CleanSeaNet, ktorú vyvinula agentúra a ktorá umožňuje zistenie ropnej škvrny a dohľad v európskych vodách, tiež v čiernomorskom regióne .

  Roberts Zīle, v mene skupiny UEN. – (LV) Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci, pán komisár. Najprv by som rád poďakoval pánovi Costovi, ktorý predložil návrh uznesenia o otázke, o ktorej práve hovoríme, v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch. Pravdaže politicky by som privítal omnoho rýchlejšiu reakciu, než je obyčajné zdôrazňovanie potreby, aby sa Rada neoneskorila s prijímaním postoja k siedmim legislatívnym návrhom v treťom bezpečnostnom balíku. Podľa môjho názoru sa tým v ekologicky nebezpečných vnútorných moriach, ako je Čierne more a Baltské more, ktoré sú obklopené ako členskými štátmi EÚ, ako aj ruským štátom, nič nevyrieši. Pokiaľ ide o úroveň cien ropy a úroveň príslušných ziskov z vývozu ropy Ruska za more, v budúcnosti rýchle porastú. To sa zhoduje s ruskou dopravnou politikou: vyvážať ropu cez prístavy vlastnej krajiny a pritom udržiavať ropovody v ropných termináloch EÚ vo Ventspils a Būtingė zatvorené.

Môžeme očakávať zvýšený dopyt po týchto tankeroch, ak dostane ruská flotila tankerov nevyhnutné investície, aby nemusela ďalej používať 40 rokov staré tankery s jednoduchým trupom a lode určené na riečnu plavbu?

Domnievame sa, že veru nie. Základnou motiváciou pre potenciálnu prepravu ropy po mori budú vraky, ktoré sú čo možno najlacnejšie. Som presvedčený, že keď sa budú prísne bezpečnostné pravidlá námornej dopravy dodržiavať iba v Európskej únii, nezachráni to prostredie v priľahlých moriach, pokiaľ zároveň nezavedieme medzinárodné normy. Ďakujem vám. __

  Péter Olajos (PPE-DE). - (HU) V mnohých oblastiach sme v posledných desaťročiach zaznamenali prudký rast svetového obchodu a v súvislosti s ním tiež prepravu tovaru. Námorná doprava hrá v tomto raste poprednú úlohu, 90 % zahraničného obchodu Európskej únie sa odohráva v tejto oblasti. Vzhľadom na to, že je to najrozšírenejší druh prepravy, domnievam sa, že ľudia majú právo očakávať, že tento spôsob dopravy ľudí a tovaru bude tiež bezpečný a čistý, takže riziko nehôd na mori a znečistenie spôsobené loďami odpadne.

Za posledný mesiac sa stali tri vážne nešťastia, ktorých celkový rozmer je rovnaký ako znečistenie pri nehode tankeru Exxon Valdez v roku 1989, takže by sme sa mali zamyslieť. Je potrebné upozorňovať na dôležitosť prevencie a účinných opatrení. Škody na životnom prostredí spôsobené nehodami, ako je táto, nekončia na hraniciach jednej alebo dvoch krajín alebo kontinentov, ale ohrozujú a nakoniec nenávratne zničia naše spoločné hodnoty a naše spoločné prírodné bohatstvo. Preto je potrebná účinnejšia medzinárodná koordinácia, než bola doteraz a je potreba hrať serióznu úlohu v aktívnej prevencii a pri nápravných prácach po nehodách. Je tiež nevyhnutné bezodkladne prehodnotiť medzinárodné právne predpisy v tejto oblasti, doplniť medzery, zakázať lodiam určeným na riečnu dopravu prístup na more a účinne presadiť zásadu „znečisťovateľ platí“. Prvoradou povinnosťou Európskej únie je presadzovať opatrenia, ktorých cieľom je bezpečná medzinárodná doprava na medzinárodnej úrovni, ako sa už deje v Európskej únii. Ďakujem vám.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE). - (RO) Vážený pán predsedajúci, novembrová nehoda spôsobila ekologické škody v Čiernom, ako aj v Azovskom mori a dokázala, že v morských vodách neexistujú žiadne hranice a že ropné škvrny pochádzajúce z nehôd, ktoré sa stanú mimo priestoru Európy, môžu ovplyvniť aj pobrežné ekosystémy členských štátov.

Potopené lode, ktoré spôsobili znečistenie Čierneho mora, boli určené na vnútrozemskú plavbu a vôbec nie na námornú plavbu a tak spôsobili únik ton ropy do mora a zasiahnutie prírodných habitátov. Viac ako 15 000 vtákov a delfínov bolo pokrytých naftou a niekoľko vzácnych druhov flóry a fauny z pobrežia a dna bolo zničených a obnovenie celistvosti ekosystému Čierneho mora si vyžiada veľké úsilie.

Zhoršenie života v mori má mnoho negatívnych dôsledkov, pretože ovplyvňuje ekologickú bezpečnosť a kvalitu života a zdravia obyvateľstva. Prudké zníženie biologickej rozmanitosti Čierneho mora je znepokojujúcim následkom pokračujúceho zhoršovania ekosystému, nezákonného rybolovu a nadmerného využívania prírodných zdrojov a ropné škvrny prispievajú k zhoršeniu stavu životného prostredia v tomto regióne, ktorý je považovaný za najviac znečistený na svete.

Štátni a vládni predstavitelia Európskej únie sa zaviazali zastaviť znižovanie biologickej rozmanitosti do roku 2010 a tieto ciele je potrebné dosiahnuť v morských oblastiach.

V Európskej únii musíme zaistiť, aby bola námorná doprava prevádzkovaná za bezpečných podmienok a aby námorné hranice boli čo možno najúčinnejšie ochraňované pred cezhraničnými hrozbami. Okrem toho nová zelená kniha o trhových nástrojoch na účely v oblasti životného prostredia a v súvisiacich politikách má za cieľ lepšie vykonávanie zásady „znečisťovateľ platí“ a ja dúfam, že bude mať kladný vplyv na spôsoby prevencie proti tomuto typu ekologických katastrof.

  Nickolay Mladenov (PPE-DE). - (BG)Vážený pán predsedajúci, kolegovia, Čierne more nie je len vonkajšou hranicou Európskej únie po pristúpení Bulharska a Rumunska, ale aj more s ohromným hospodárskym potenciálom pre rozvoj našej Únie. Pokiaľ berieme Čierne a Kaspické more ako jeden región, jeho trh má potenciál zahraničného trhu v hodnote viac ako 200 miliónov EUR a počet obyvateľov presahujúci 350 miliónov.

Dovoľte mi, aby som stručne pripomenul rozpravu zo septembra po veľkých povodniach a požiaroch v Európe. Vtedy sme diskutovali o potrebe založenia spoločných jednotiek na pomoc členským štátom vyrovnať sa s prírodnými katastrofami, ako sú tie, ktoré nás zasiahli tohto roku. Podobnú potrebu možno vidieť aj teraz v čiernomorskom regióne. Po prvé, vyzývam Európsku komisiu a samozrejme členské štáty, predovšetkým Bulharsko a Rumunsko, aby otvorili štúdiu priorít vzhľadom na potreby regionálneho záchranného centra pre čiernomorský región, ktoré by pomohlo krajinám vyrovnať sa so závažnými situáciami, ako bola tá, ktorej sme boli svedkami pred pár mesiacmi. Po druhé, mala by byť realizovaná podrobná analýza hlavných príčin týchto katastrof a všetkých ostatných katastrof v čiernomorskom regióne, aby sme sa mohli poučiť a odporučiť vhodnú politiku pre tento región. Po tretie, je čas zriadiť regionálne centrum navigačných informácií pre Čierne more, ktoré bude prispievať k bezpečnosti dopravných ciest a plavby v regióne všeobecne.

Tragédia v Kerčskom prielive je záležitosť, s ktorou musíme žiť a vyrovnať sa s ňou v čo najkratšom čase, najmä tých z nás, ktorí susedia s čiernomorským regiónom. Ale využime túto tragédiu k hľadaniu dôvodov a príležitostí na spoluprácu medzi členskými štátmi, Komisiou a ostatnými krajinami hraničiacimi s Čiernym morom, aby sme posilnili bezpečnosť tejto dôležitej európskej trasy. Ďakujem vám.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). - (RO) Dámy a páni, ako spravodajkyňa o čiernomorskej regionálnej spolupráci vítam otvorenie tejto rozpravy, ale tiež hlboko ľutujem to, že téma našej rozpravy je v skutočnosti smutným uznaním faktu, že Čierne more stále nie je predmetom patričnej pozornosti zo strany Európskej únie a dostatočnej úrovne vykonávania plánovaných krokov.

V každom prípade by som vám rada pripomenula, že od chvíle, keď sa Bulharsko a Rumunsko pripojili k Európskej únii, sa Čierne more stalo čiastočne vnútorným morom a my nemôžeme prehliadať jeho strategický význam pre celý svet.

Čiernomorský región má veľký význam z hľadiska energetickej a dopravnej politiky Európskej únie. To nás núti vyvíjať globálnu a súdržnú stratégiu pre celý región, stratégiu, ktorá by smerovala k zaisteniu bezpečnosti, udržateľného rozvoja a úplnej integrácie aspektov ochrany životného prostredia. Na to je potrebné, v záujme podpory skutočnej politiky na regionálnej úrovni, spojiť úsilie všetkých krajín susediacich s morom, ktoré by presiahlo vnútroštátny a obojstranný rámec.

Preto vítam otvorenie Čiernomorskej synergie v roku 2007 , ale opäť pripomínam základný aspekt z mojej správy, teda potrebu podniknúť konkrétne a priame kroky v záujme rozvoja a dosiahnutie tejto spolupráce, ako v rámci regiónu, tak medzi regiónmi a Európskou úniou.

Tragédiu z čierneho prílivu z 11. novembra 2007 nám ukázala, že na tomto poli je potrebné, aby sme spojili úsilie. Európska únia musí zohrať hlavnú úlohu a to prostredníctvom zvýšeného zapojenia do rozvoja Čiernomorskej synergie, ako aj podporovaním svojich susedov a partnerov v tomto smere. Toto je jediný spôsob, akým budeme schopní účinne zareagovať na očakávania a požiadavky našich občanov, ktorí dnes čelia priamym dôsledkom katastrofy z 11. novembra.

  Rumiana Jeleva (PPE-DE). - (BG) Predovšetkým by som chcela vyjadriť spokojnosť so skutočnosťou, že Komisia prichádza s týmto názorom. Táto rozprava dokazuje, že Čierne more je teraz stredobodom záujmu európskej politiky a európskych politikov. Chválim tento prístup a som presvedčená, že prinesie úžitok všetkým občanom Európskej únie. Ako už bolo povedané, mali by sme pre ochranu čiernomorského regiónu robiť viac. Hlavné je, ako zabrániť pohromám ako je táto, ktorá sa stala v Kerčskom prielive. Pretože katastrofám sa nikdy nedá celkom predísť, ale ich hlavná príčina môže byť nepochybne minimalizovaná.

Sú dva spôsoby, ako zaistiť lepšiu ochranu našich morí. Po prvé, musíme pokračovať v podporovaní regionálnej spolupráce. Po druhé, ruka v ruke s regionálnou spoluprácou je potrebná lepšia politika v oblasti plavby. Opatrenia navrhnuté v treťom balíčku námornej politiky idú správnym smerom a mali by byť vykonávané čo najlepším spôsobom. Ich vykonávanie je nevyhnutné pre predchádzanie udalostiam, ako bola tá v Kerčskom prielive v čiernomorskom regióne. Vzhľadom na to, že Európsky parlament a Komisia už pred časom vyjadrili balíku opatrení podporu, je čas, aby Rada začala byť aktívnejšia a podnikla nevyhnutné kroky na zavedenie tohto balíka. Úspešné vykonávanie opatrení načrtnutých v balíku, v kombinácii s rozšírením regionálnej spolupráce, napríklad s Organizáciou pre čiernomorskú hospodársku spoluprácu alebo s iniciatívou pre ochranu životného prostredia DABLAS, by mohlo významne prispieť k bezpečnosti našich morí a zároveň zaistiť väčšiu konkurencieschopnosť nášho plavebného priemyslu.

Domnievam sa, že táto katastrofa opäť dokazuje význam otázky vzťahujúcej sa k našim povodiam a nutnosť vhodných politík k predchádzaniu takýmto nehodám a k ochrane životného prostredia. Preto sa domnievam, že nadišiel čas, aby sa tretí balík opatrení v rámci námornej politiky stal skutočnosťou a vstúpil do platnosti. Ďakujem vám.

  Gabriele Albertini (PPE-DE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch by som rád vysvetlil, prečo predkladáme tento návrh uznesenia o stroskotaní v Kerčskom prielive v Čiernom mori. Spolucítime s obeťami tejto katastrofy.

Vyzývame Radu a Komisiu, aby starostlivo sledovali situáciu v Čiernom mori a prijali konkrétne opatrenia, ktoré pomôžu znížiť ekologický dosah katastrofy. Európa doteraz nemá súbor nariadení potrebný na zabránenie opakovaniu veľmi vážnych nehôd, ako bola nehoda v Čiernom mori; okrem iného musia tieto nariadenia prideliť štátom zodpovednosť za bezpečnosť lodí pod ich vlajkou a za súdne stíhanie, ako aj prostredníctvom občianskoprávneho konania, ľudí zodpovedných za tieto environmentálne katastrofy.

Napriek tomu, že Európsky parlament prijal tretí balík pre námornú bezpečnosť pri prvom čítaní v apríli 2007, ten doteraz nebol schválený Radou, ktorá ho nevysvetliteľne blokuje, napriek záväzku, ktorý v tejto veci dalo portugalské predsedníctvo Výboru pre dopravu a Parlamentu. Balík, ktorý sa skladá zo siedmich správ, je vyčerpávajúci: zvyšuje normy námornej bezpečnosti, ochraňuje cestujúcich, obmedzuje environmentálne škody v prípade nehody a stanovuje povinnosti a zodpovednosť zo strany štátu, dopravných spoločností a majiteľov lodí. Ukončenie rozpravy a uprednostňovanie niektorých aspektov a nie iných, je dôkazom, že Rada sa nechce vážne zaoberať otázkou bezpečnosti a že chce zastaviť balík ako celok.

Námorná bezpečnosť je príliš dôležitou otázkou na to, aby bola predmetom taktiky, príliš závažnou kvôli udalostiam, ktoré sa už stali: Erika, Prestige, v nedávnej dobe Segesta Jet v Messinskej úžine a Sea Diamond pri Santorini. Riziká v budúcnosti by sa mohli značne zvýšiť z dôvodu nehôd, ktoré sa už stali a z dôvodu vzrastajúcej námornej dopravy v Európe a vo svete.

Z tohto dôvodu sa Európsky parlament domnieva, že všetkých sedem návrhov musí byť predložených čo najskôr, než dôjde k ďalšej environmentálnej katastrofe, pri ktorej dôjde k stratám na životoch: zladiť druhy klasifikácie, prinútiť štáty k monitorovaniu lodí pod ich vlajkou, zaistiť, aby boli vykonávané kontroly lodí v prístavoch a monitorovať ich pohyb, rozhodnúť, ktoré opatrenia urobiť v prípade nehody a monitorovať a vykonávať zodpovednosti týkajúce sa tretích strán a cestujúcich. Preto vyzývame Radu, aby neobchádzala toto tragické varovanie z Čierneho mora.

  Markos Kyprianou, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, mám niekoľko pripomienok. Najprv čo sa týka Ruska, pripomienka, ktorú vznieslo niekoľko poslancov. Rád by som začal pripomenutím, že mechanizmy občianskej ochrany Spoločenstva je možné aktivovať iba na základe požiadavky zasiahnutej krajiny. Na Ukrajinu a do Ruskej federácie boli poslané oficiálne listy ponúkajúce pomoc, pričom Ukrajina odpovedala kladne a žiadala pomoc, Rusko ponuku odmietlo.

Pokiaľ však ide o všeobecnú otázku námornej bezpečnosti, môj kolega Barrot napísal 10. decembra svojmu kolegovi pánovi Levitinovi, ktorý je ruským ministrom dopravy, aby vyjadril znepokojenie a zdôraznil význam posilnenia spolupráce medzi EÚ a Ruskom v Čiernom mori rovnako ako v Baltskom mori – v záujme zlepšenia námornej bezpečnosti.

Riešenie problému morského životného prostredia na regionálnej úrovni je jedným z míľnikov námornej stratégie Európskej únie, o ktorom bola uzavretá dohoda pri druhom čítaní medzi Radou a Parlamentom. Myslím, že je to veľmi pozitívny vývoj.

Komisia vysvetlila svoje názory na stratégiu v regióne vo svojom vyhlásení „Čiernomorská synergia – Nová iniciatíva regionálnej spolupráce“. Návrh predkladá iniciatívu, ktorá by sústredila politickú pozornosť na regionálnej úrovni. V nedávnych nehodách v Čiernom mori hrala úlohu najmä zvláštna kategória lodí, takzvané námorné/riečne ropné tankery, ktoré sa môžu plaviť po otvorenom mori iba za istých obmedzení.

Všeobecne je Komisia znepokojená možnosťou, že táto kategória lodí bude obchodovať v iných morských oblastiach Európskej únie alebo susedných krajín, najmä v Baltskom mori. V rámci EÚ máme prísne pravidlá, pokiaľ ide o námornú bezpečnosť a stav lodí, ale tiež nás znepokojuje, čo sa deje v medzinárodných vodách, a to preto, že by toto dianie mohlo ľahko zasiahnuť Európsku úniu, ako aj preto, že máme starosť o globálne životné prostredie. Preto tieto nehody dokazujú význam trvalého tlaku na námornú bezpečnosť na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej úrovni.

V tejto veci, ako už upozornil Parlament a poslanci, je dôležité urýchliť skúmanie siedmich návrhov tretieho námorného bezpečnostného balíka.

Nakoniec, čo sa týka otázky reakcie, Komisia je rovnako rozhodnutá neustále posilňovať nástroje Spoločenstva na reakciu, ako je mechanizmus civilnej ochrany, na zaistenie rýchlej a účinnej reakcie v prípade, že by sa taká katastrofa v budúcnosti mala opakovať. To zahŕňa aj spoluprácu so susediacimi štátmi EÚ, ako sú čiernomorské krajiny a samozrejme iné tretie krajiny.

Rád by som sa poďakoval poslancom za rozpravu a samozrejme budem hovoriť so svojím kolegom o zaujímavých názoroch, ktoré ste vyslovili.

  Predsedajúci. − Dostal som jeden návrh uznesenia⁽¹⁾ predložený v súlade s článkom 103 ods. 2  a článkom 108  ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať v utorok 13. decembra 2007.

(Zasadnutie bolo prerušené o 19.30 hod. a pokračovalo o 21.00 hod. )

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

(1) Pozri zápisnicu.