Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 12. decembra 2007 - Štrasburg

21. Termín zavedenia elektronickej identifikácie pre ovce a kozy (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A6-0501/2007) pána Graefa zu Baringdorfa v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 21/2004 vo veciach termínu zavedenia elektronickej identifikácie pre ovce a kozy (KOM(2007)0710 – C6-0448/2007 – 2007/0244(CNS)).

  Markos Kyprianou, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ako vieme, sledovateľnosť je kľúčovým prvkom na zabezpečenie vysokých noriem zdravia zvierat a bezpečnosti potravín.

V Európskej únii máme skúsenosť s niektorými chorobami ako napríklad slintačka a krívačka a katarálna horúčka oviec, ktoré opäť preukázali význam účinných systémov identifikácie. Individuálna identifikácia nemôže riadne fungovať bez elektronickej identifikácie.

Komisia bola v tejto správe požiadaná o potvrdenie alebo zmenu termínu zavedenia elektronickej identifikácie bez toho, aby sa zaoberala zásadami nariadenia. Z tohto dôvodu je správa technického charakteru o rôznych metódach a používanej technológii.

Správa Komisie sa sústreďuje len na najlepší spôsob vykonania elektronickej identifikácie. Aby sme však mohli vypracovať správu, potrebovali sme údaje a informácie z členských štátov, najmä z tých, ktoré už na systéme pracujú. Štúdie a pokusy nevyhnutné pre prípravu správy trvali oveľa dlhšie ako sme predpokladali, čo vysvetľuje oneskorenie správy.

Veľmi oceňujeme a ďakujeme Parlamentu za povolenie považovať túto záležitosť za naliehavú. Toto zabráni stavu právnej neistoty v januári 2008.

Správa potvrdzuje, že technické podmienky na elektronickú identifikáciu pre ovce a kozy boli splnené, ale členské štáty potrebujú rozumný časový rámec na prípravu zavedenia elektronickej identifikácie.

Súhlasíme a schvaľujeme postoj Parlamentu, ktorý chce mať pevný termín pre zavedenie systému. Na druhej strane nemôžeme prijať ostatné navrhované zmeny, ktoré by spochybnili samotné princípy nariadenia vzhľadom na to, že momentálna otázka je, aký bude termín zavedenia.

Opäť by som rád poďakoval pánovi spravodajcovi za rýchlu prácu a Parlamentu za možnosť označiť túto záležitosť za naliehavú.

  Friedrich Wilhelm Graefe zu Baringdorf, spravodajca. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár Kyprianoue, vyhoveli sme žiadosti zvládnuť túto záležitosť rýchlo. Zaoberáme sa tu naliehavou vecou, čo je dôvod, prečo sme tu aj teraz v túto neskorú hodinu.

Otázka samozrejme znie, ako táto naliehavá situácia vznikla. Niečo ste už o tom povedali. Čítal som dokumentáciu a narazil som na samotné nariadenie, ktoré dnes chceme zmeniť. Pochádza zo 17. decembra 2003. Toto nariadenie predpisuje, že s platnosťou od 1. januára 2008 „je elektronická identifikácia v súlade s hlavnými smermi uvedenými v odseku 1 [...] povinná pre všetky zvieratá.“ Je tu jedna alebo dve doložky o oslobodení, ktoré vynechám, a ďalej sa píše: „Do 30. júna 2006 predloží Komisia Rade správu o používaní elektronického identifikačného systému spolu s vhodnými návrhmi, o ktorých Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou.“

Jednoducho, táto vec pochádza ešte z ďalekej minulosti. Komisie správu Rade zjavne nikdy nepredložila a Rada sa k tomu už nevrátila. Chcete niečo povedať? Ak ste správu predložili, tým lepšie, ale v tom prípade tu nebol žiaden ohlas od členských štátov. A tak sme sa dostali do tejto kaše a uvedomili si, že konečný termín sa nedá stihnúť. Všetko bolo zlé, ale potom ste navrhli, že namiesto stanovenia nového termínu by sme mali nechať aby sa termín stanovil na rokovaniach vo výbore. Inými slovami, stanovenie termínu by bolo vaše rozhodnutie. Potom by sme postúpili všetky tieto útrapy pre nič za nič, a tak výbor rozhodol, že zabezpečenie povinného elektronického značkovania vstúpi do platnosti 1. januára 2010, o dva roky neskôr ako bolo predpísané v pôvodnom nariadení. Čo už, v podstate je dôležité, že máme termín. Výbor takisto povedal, že o tejto záležitosti by mala byť predložená správa.

Problém s vašim návrhom spočíva samozrejme v tom, že vťahujete stále viac rozhodovaní do rokovaní vo výbore, ako aj v prípade starého nariadenia zo 17. decembra 2003, v ktorom podmienky a riešenia žiadostí týkajúcich sa režimu elektronickej identifikácie boli prostredníctvom rokovania vo výbore odkázané Komisii. V súčasnosti mala byť takisto pripravená správa pre Radu, ale žiadna pre Parlament. V dôsledku takéhoto konania predkladať všetko na prerokovanie do výborov prišiel Parlament o svoje práva vydávať rozhodnutia a kontrolné právomoci, a tak len s oneskorením zisťujeme, že podmienky neboli splnené.

Ak by ste neprišli s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a žiadali urýchlené konanie, lebo ste pod tlakom termínu, mysleli by sme si, že je všetko v poriadku. Ale v poriadku to nebolo! Toto musí byť varovanie pre vás v Parlamente, aby sme nepoverovali Komisiu s veľkým množstvom záležitostí, ale naďalej uplatňovali svoje kontrolné právomoci.

Bolo tu niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Hovoríte, že ste ich nemohli prijať. Výbor určil, že pravidlá by mali byť záväzné. Je to stanovené aj v základnom nariadení, ktoré, ako vieme, nerušíme, ale len opravujeme. Potom sú tu pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ste predložili vy, pán Stevenson, jeden z nich spolu s pani McGuinnessovou, ktoré navrhujú, aby bol systém dobrovoľný. Ak bude dobrovoľný, môžeme naň úplne zabudnúť. Čo by sme potom stanovili? Potom by sme sa mohli zmieriť s tým, že všetky mačky sú v tme sivé. Z tohto dôvodu si myslím, že musíme trvať na povinných pravidlách a tie musia obsahovať termín a správu pre Európsky parlament.

Bude to pre nás príučka, že táto správa nás vlastne náhodou priviedla k tomuto skutočne neobvyklému postupu zo strany Komisie a Rady.

Vážený pán Kyprianou, dúfam, že moja kritika nie je veľmi ostrá, ale viete si predstaviť, že keď som navrhoval túto správu, pripravoval sa na tento večer a konzultoval príslušnú dokumentáciu, neveril som vlastným očiam, keď som videl, čo všetko sa môže stať v našich európskych inštitúciách. Parlament aj Komisia – a my ako jednotlivci tiež, pokiaľ ide o mňa – majú nepochybne záujem zabezpečiť, aby sa takáto vec už neopakovala a nestala zvykom.

  Struan Stevenson, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi začať odpoveďou na otázku, ktorú mi položil pán Graefe zu Baringdorf. Pýtal sa ma, prečo vo svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch presadzujem, aby bol tento systém dobrovoľný. Môžem to pánovi Graefovi zu Baringdorfovi rýchlo povedať.

Minulý týždeň v našom volebnom obvode v Škótsku sa vyradené bahnice – pre ľudí v Parlamente, ktorí sa nevyznajú v poľnohospodárstve (v Parlamente nie je veľa ľudí), sú to staré ovce samice – predávali za 2 libry za kus. Pred rokom a predávali za 60 libier za kus, v tomto roku za 2 libry za kus. Pýtam sa pána spravodajca: ako má poľnohospodár, ktorý dostáva len 2 libry za jednu ovcu, zavádzať mikročipy a kupovať drahé skenery a snímače, ktoré budú vyhovovať povinnému elektronickému identifikačnému systému? Je to ekonomický problém.

Pôvodný návrh Komisie bol úplne správny, lebo sa presadzoval konzultáciou so zúčastnenými stranami a analýzou hospodárskych následkov a nákladov a výnosov. Nevidel som všetky údaje. Neviem, aký by bol zámer pre chovateľa oviec v našom volebnom obvode. Musím poslancom pripomenúť, že Spojené kráľovstvo má najväčší počet oviec v celej Európe. Dôsledok tohto opatrenia by bol katastrofálny. V skutočnosti by to znamenalo, že – ak sa stane povinným a budeme sa riadiť termínmi stanovenými Výborom pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka na jeho pondelňajšom hlasovaní a určíme 31. december 2009 termínom povinného zavedenia – celá skupina chovateľov oviec v Británii skrachuje. Horské oblasti a kopce, ktoré vyhľadávali chovatelia oviec a ovce sa na nich celé stáročia pásli, zarastú a potom si verejnosť uvedomí, aká škoda bola spáchaná.

Kým budeme spôsobovať túto škodu na stáde, ktoré už má najlepšiu sledovateľnosť v Európe – v Spojenom kráľovstve máme absolútne zaručenú sledovateľnosť a chovatelia oviec nechápu, prečo im chceme vnucovať nový systém elektronickej identifikácie, keď už majú vysoko kvalitnú sledovanosť – budeme dovážať do EÚ baraninu z krajín, ktoré nerešpektujú naše hygienické normy, starostlivosť a nekompromisné nariadenia, ktoré uvaľujeme na našich chovateľov oviec.

Takže buďme trocha ohľaduplní. Dúfam, že keď zajtra pristúpime k hlasovaniu, poslanci pochopia dôvod, prečo žiadame dobrovoľný systém a nechceme zatiaľ stanoviť povinný termín pre zavedenie elektronickej identifikácie.

  Rosa Miguélez Ramos , v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, vždy, keď hovorí pán Stevenson, pozorne ho počúvam a počúvam ho už niekoľko rokov, ale táto reč ma prekvapuje, lebo mala byť prednesená skôr v roku 2003 a nie v roku 2007, teda skoro 2008.

Pán Graefe zu Baringdorf to povedal veľmi dobre: toto je nariadenie z roku 2004, diskutovali sme o ňom v Parlamente v roku 2003 a nariadenie stanovuje, že termín, kedy má vstúpiť do platnosti systém elektronickej identifikácie pre ovce a kozy, je 1. január 2008.

Takže pán Stevenson – vôbec nepochybujem, že máte v svojom volebnom obvode ovce ako aj ja – päť členských štátov s najväčšími stádami oviec a kôz sú okrem vášho a nášho ešte Francúzsko, Taliansko a Grécko. Tieto štyri členské štáty sa ujali úlohy, ktorá sa vám nepáči, presvedčiť svojich poľnohospodárov označiť ovce a kozy, lebo nám bolo povedané, že podľa nariadenia bude od 1. januára povinná elektronická identifikácia.

Ako poslankyňa tohto Parlamentu tomu úplne rozumiem. Tiež chápem, že sú členské štáty – ako je ten váš, preto som vás počúvala –, ktoré nesplnili svoje povinnosti a vzhľadom na to som dobrovoľne navrhla termín, ktorý navyše prijal Výbor pre poľnohospodárstvo, ktorý tento časový limit mierne rozširuje, ale ako viete, kým vo vašom volebnom obvode platia dve libry za kus, v mojom platia len jednu libru.

V tomto čase, keď sú problémy s chorobami zvierat v Európe bežné si myslím, že takýto systém poskytuje záruku a spôsob zvyšovania hodnoty produktov našich poľnohospodárov. Je to identifikačný systém, ktorý nám umožňuje zistiť miesto pôvodu akéhokoľvek zvieraťa prepravovaného cez územie Spoločenstva a ubezpečiť sa, že je v dobrom zdravotnom stave; je to záruka pre spotrebiteľov a musí to byť dobré aj pre poľnohospodárov, lebo dostanú za svoje mäso viac.

Pokiaľ nedostanú viac za mäso, bude to rovnaké ako teraz s katarálnou horúčkou oviec, slintačkou a krívačkou a vírusom chikungunya. Ak k tomu dôjde, potom nám už nič nepomôže. Takže dajme sa prosím do práce, prečítajme si a preskúmajme nariadenie, ktoré spomenul pán Graefe zu Baringdorf – ktoré je, opakujem, z roku 2004 – prečítajme si ho pozorne, zistíme, že obsahuje niekoľko výnimiek, ale nie je to úplne voľná záležitosť, lebo termín nemôže byť dobrovoľný. Nemôže byť dobrovoľný, lebo my, Komisia a Rada sme sa rozhodli, že je povinný.

Inými slovami, nemôžem vrátiť čas o tri roky naspäť a povedať svojim poľnohospodárom, že celé ich úsilie bolo úplne zbytočné, lebo Briti zabudli požiadať svojich poľnohospodárov, aby robili to isté. Chápete ma?

Žiadam vás o starostlivé prečítanie môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Moja skupina sa rozhodne nechystá spochybňovať povinnú povahu systému, lebo by to vytvorilo nezákonnú diskrimináciu medzi členskými štátmi a v rámci samotnej Európskej únie, hoci by ma neprekvapilo – a teraz nemám na mysli vás pán Stevenson –, že niekto, kto si dnes dovolil odmietnuť Chartu základných práv, by mohol prejaviť rovnakú nehanebnosť a odmietnuť identifikáciu pre ovce a kozy.

Takže si myslím, že máme nariadenie, Komisia nám predložila rozumný návrh, my sme predložili rozumný návrh Komisii, tak sa pokúsme túto vec dokončiť bez veľkých škôd na obidvoch stranách.

  Neil Parish (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcem podporiť to, čo práve povedal pán Stevenson a takisto podporujem to, o čo sa snaží Komisia. Myslím si, že si musíme uvedomiť veľkosť chovu oviec a počet začlenených zvierat. Hovoríte tu o 25 miliónoch oviec v Spojenom kráľovstve, 8,5 milióna vo Francúzsku, 3 miliónoch v Írsku a významných číslach v Španielsku a ďalších krajinách. Systém musí byť správny. Ak sa chystáme zaviesť elektronický systém, musí byť praktický a rentabilný a poľnohospodári musia byť schopní ho prakticky používať. Ako celkom dobre povedal pán Stevenson, ovca je zviera, ktoré nemá veľkú cenu, takže to všetko nebudú vykonávať veterinári. Veľa činností si budú musieť urobiť poľnohospodári sami, a keď si budú chcieť prečítať označenie, musí to byť možné aj na horskom svahu vo vlhku a podobne.

Videl som veľa takýchto elektronických systémov, ktoré fungujú v hotelových izbách, keď prechádzate s ľuďmi rôznymi dverami a oni tvrdia, že medzi rôznymi označeniami nedochádza k žiadnym kolíziám. Chcete aj systém, ktorý, keď príde nákladné auto plné oviec, za ideálnych podmienok dokáže skontrolovať každú ovcu v aute. Je to ideálny systém. Ja tvrdím, že nemá zmysel pokračovať v elektronickom označovaní, kým nemáme praktický systém, rentabilný a pripravený na použitie. Z tohto dôvodu si myslím, že máte úplnú pravdu, keď hovoríte: Vráťme sa na konci roku 2009 a uvidíme, ako na tom sme.“ Ako povedal pán Stevenson, používajme tento systém dobrovoľne, kým budú členské štáty pripravené, kým tu bude častý pohyb oviec a kým budeme mať systém, ktorý funguje. Nezavádzajme ho prosím príliš rýchlo, pokiaľ nie sme pripravení.

  James Nicholson (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, opäť sme tu a diskutujeme o značkovaní oviec. Môžem povedať len toľko, že je obrovská škoda, že nás Komisia skôr nepočúvala, keď sme pochybovali o jej návrhoch a radili jej. Pani Miguéleze Ramosovej by som povedal: Áno, my sme mali prejavy už na začiatku, keď sa diskutovalo o značkovaní oviec. Ale bohužiaľ naše názory nikto nepočúval, hoci sme vraveli, že to bude neuskutočniteľné.

Takže my sme vás varovali, no vy ste nepočúvali. Skutočnosť je taká, že chovatelia oviec by si nikdy nemohli dovoliť platiť náklady na elektronické značenie, lebo teraz dostávajú za svoje ovce menej než pred 20 rokmi. Vymenujte mi inú časť iného odvetvia, od ktorej sa žiada vynaložiť obrovské náklady a dostať menej za svoje produkty než dostávali pred 20 rokmi. Z osobnej skúsenosti viem, že to tak naozaj je.

Súčasný systém postačuje. Odložme preto tento systém do budúcnosti. Mohol by som súhlasiť s návrhom vrátiť sa v roku 2009 a posúdiť ho. Možno, že v tomto čase bude technologické značenie, ktoré je dnes veľmi drahé, dostupnejšie ako mnohé oblasti technológie v kombinácii s nižšími nákladmi a lepšou návratnosťou pre chovateľov oviec. Potom by sme to mohli opäť preskúmať.

Veľká výzva pre produkciu oviec je dosiahnutie ziskovosti, a keď k tomu dôjde, potom môžeme ísť s dôverou ďalej. Musím povedať, že som si s veľkým záujmom vypočul výmenu názorov pani Miguélez Ramosovej a pána Stevensona týkajúcu sa oviec, lebo obvykle sa vymieňajú názory týkajúce sa rýb, čo je niečo úplne iné! Pre ryby sa hádajú hádam ešte viac ako dnes kvôli ovciam.

Ale čo sa týka chovateľov oviec, dostávať takú malú odmenu za takú ťažkú prácu, ako naznačil pán Parish, robí z ich práce veľmi náročné zamestnanie. Na vrcholkoch hôr sú celé leto tisícky oviec. Musíte ich chytiť, musíte ich označkovať, musíte ich sledovať. Musím pánovi komisárovi povedať: Páčilo by sa mi, keby vyslal niektorých svojich úradníkov, ktorí navrhli takéto plány do týchto oblastí, aby videli, čo musia znášať chovatelia oviec a čo musia zakúsiť. Potom by ste možno pochopili, prečo hlásame takéto názory.

Áno, zaveďme dobrovoľnú identifikáciu. Zaveďme ju, keď budeme pripravení. Postupujme vhodným tempom a rýchlosťou, ktorú si môžeme dovoliť.

  Markos Kyprianou, člen Komisie.– Vážený pán predsedajúci, budem veľmi stručný, lebo je už neskoro. Rád by som pripomenul váženým pánom poslancom, že dnes diskutujeme o termíne zavedenia systému. Bolo prijaté rozhodnutie o zavedení systému, ale termín ostal otvorený alebo bol skôr stanovený, ale rozhodlo sa, že by sme ho mali následne opraviť alebo potvrdiť.

Údaje z niektorých členských štátov ukázali, že vykonanie je uskutočniteľné technicky aj ekonomicky – ako uvádza správa – a aj to, že členské štáty budú na zavedenie systému potrebovať viac času, čo znamená, že musíme nájsť reálnejší termín.

Je pravda, že Komisia navrhla stanoviť tento termín na neskorší čas. Môžem vás ubezpečiť, že tu nebol žiaden zámer obísť Parlament, a práve preto sme zvolili tento postup – uskutočniť túto rozpravu namiesto vloženia článku do nariadenia, čo by nám umožnilo rozhodnúť len spoločne s Radou.

Komisia nikdy nemala v úmysle nezačleniť Parlament do týchto rozhodovaní. Stanovenie termínu bolo považované za technickú otázku. Vzhľadom na to, že pravidlo už bolo prijaté, mysleli sme si, že táto technická otázka by mohla byť prijatá postupom prerokovania vo výboroch a opakujem, že nemáme problém prijať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý stanovuje konkrétny termín, ktorý podľa mňa poskytuje členským štátom dostatok času – dva roky – na prípravu.

Váhali by sme však súhlasiť s dobrovoľnými systémami, lebo nariadenie sa zaoberá sledovateľnosťou a tá musí byť účinná a uplatňovaná rovnomerne vo všetkých členských štátoch. Je to aj určitý odraz situácie v oblasti zdravotného stavu zvierat v Európskej únii. Možno sa pozerať na priame náklady systému, ale pokiaľ vezmete do úvahy dlhodobé výhody úspor z obmedzenia strát a chorôb zvierat, sme presvedčení, že nakoniec bude z ekonomického hľadiska výhodný.

Sme však pripravení prijať pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu, ktorý, ako dúfame, prijme budúci týždeň aj Rada.

  Predsedajúci. – Pán Greafe zu Baringdorf prednesie námietku.

  Friedrich Wilhelm Graefe zu Baringdorf, spravodajca. – (DE) Dovoľte, aby som sa opýtal pána komisára ešte na jednu otázku. Pán komisár Kyprianou, predložil som pozmeňujúci a doplňujúci návrh stanovujúci určité výnimky, ktoré nemajú byť realizované na dobrovoľnom základe, a originálny nástroj tiež umožňuje odchýlky aktualizácie, ak sa uplatňuje v súlade s článkom 99 ods. 4. Za určitých okolností – a tie nesmú zahŕňať dobrovoľný režim, ktorý by celý proces znehodnotil – by bolo možné zvážiť spôsoby, ktorými by sa mohli vyriešiť obavy, ktoré tu vyjadrili kolegovia poslanci. Myslím to len ako návrh a otázku, ku ktorej by ste sa možno chceli vyjadriť.

  Predsedajúci. – Toto nebola námietka, ale chce pán komisár odpovedať na otázku?

  Markos Kyprianou, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ako som už povedal, ťažko môžem prijať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ovplyvnia hlavné zásady a aspekty nariadenia.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 13. decembra 2007.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. – Neverím, že bol poskytnutý dostatok informácií o dostatočnosti a účinnosti elektronickej identifikácie (EID) pre ovce a kozy. Navyše si myslím, že ekonomické zhodnotenie, najmä analýza nákladov a ziskov vplyvu na chovateľa je nevyhnutná pred stanovením termínu zavedenia elektronickej identifikácie.

Neverím, že existuje nejaké zdôvodnenie pre stanovenie termínu zavedenia tohto systému, kým nebol zhodnotený účinok elektronickej identifikácie, najmä vo vzťahu k sledovateľnosti a kontrole chorôb.

V Írsku sa odvetvie chovu oviec rozpadá, veľa poľnohospodárov opúšťa odvetvie, a preto stanovenie týchto opatrení a nákladov v tomto odvetví nie je momentálne vítané.

Ak existuje legitímne zdôvodnenie elektronickej identifikácie v tomto odvetví, majitelia stád budú pozorní a sami sa budú snažiť zaviesť ich na dobrovoľnej báze. Ak bude systém elektronickej identifikácie zavedený, tak by sa to malo stať na dobrovoľnej báze a nie povinne.

Navyše, ak by sa mal systém elektronickej identifikácie zaviesť, mal by sa týkať len zvierat narodených po určitom dátume, a nie momentálne žijúcich zvierat.