Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 12. decembra 2007 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

2. Príprava zasadania Európskej rady (Brusel 13. a 14. decembra 2007) (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom programu je správa Rady a Komisie o prípravách zasadnutia Európskej rady, ktoré sa bude konať v Bruseli v dňoch 13. a 14. decembra 2007.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predseda, pán komisár, dámy a páni, nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady vezme predovšetkým s uspokojením na vedomie podpísanie Lisabonskej zmluvy, čo sa má stať zajtra v hlavnom meste Portugalska, a vyhlásenie Charty základných práv, čo sa stane o chvíľu. Rovnako vyzve na urýchlené uzavretie procesu ratifikácie Lisabonskej zmluvy, aby mohla vstúpiť do platnosti dňa 1. januára 2009.

Ako som už uviedol, Lisabonská zmluva poskytne Únii stabilný a dlhodobý inštitucionálny rámec, vďaka ktorému sa bude môcť plne sústrediť na politické výzvy, ktoré pred nami stoja vrátane globalizácie a zmeny klímy, ako bolo tiež zdôraznené na neoficiálnom zasadnutí hláv štátov a vlád dňa 19. apríla. V tejto súvislosti prijme Európska rada vyhlásenie o globalizácii. Vyhlásenie jasne ukáže, že s ohľadom na globálne výzvy, ktorým čelíme, má Európska únia príležitosť a zodpovednosť konať. Na tento cieľ sa musí zamerať vnútorná aj vonkajšia politika Únie. Mám na mysli ciele lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, splnenie ambicióznych záväzkov spojených so zmenou klímy a energetikou, ktoré boli prijaté na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2007, formuláciu globálnych odpovedí na nedávne turbulencie na finančných trhoch, podporu voľného trhu a otvorenosti, prácu s našimi partnermi na pokračovaní energických a súdržných stratégiách rozvoja, rozvoj komplexnej európskej migračnej politiky a účinné využívanie nástrojov a rozvoj schopností spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, aby mohla Únia zohrať podstatnejšiu úlohu v budovaní bezpečnejšieho sveta.

Európska únia nakoniec pomôže zaistiť, aby sa globalizácia stala viac zdrojom možností, ako hrozbou, a aby prispela k prosperite jednotlivca. Rovnako dúfame, že na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady vytvoríme pracovnú skupinu, cieľom ktorej bude pomáhať Únii v nasledujúcich dvadsiatich až tridsiatich rokoch účinnejšie predvídať a plniť výzvy. Európska rada posúdi pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti slobody, bezpečnosti a práva. Mali by sme sa zmieniť najmä o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov, čo je opatrenie, ktoré má pre každodenný život našich občanov veľkú váhu a veľkú dôležitosť. Preskúma sa aj uplatňovanie migračnej politiky, a predovšetkým pokroku dosiahnutého pri uplatňovaní globálneho prístupu k migrácii s ohľadom na Afriku a Stredozemie a globálneho prístupu vo východných a juhovýchodných hraničných regiónoch. V tejto súvislosti sa predloží správa o usporiadaní prvého európsko-stredomorského stretnutia ministrov o migrácii, ku ktorej sa bude prihliadať pri príprave spoločnej stratégie a akčného plánu pre druhú vrcholnú schôdzku predstaviteľov štátov EÚ a Afriky, ako tu už bolo včera oznámené.

Ďalšími stránkami, ktoré sa budú skúmať v oblasti slobody, bezpečnosti a práva, bude práca, ktorú je nutné podniknúť v boji proti terorizmu, predovšetkým čo sa týka radikalizácie a prijímania nových členov, a pokrok v oblasti súdnej spolupráce. Čo sa týka hospodárskych, sociálnych a environmentálnych otázok, Európska rada bude skúmať prácu odvedenú v príslušných oblastiach s ohľadom na prípravu ďalšieho cyklu obnovenej lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti, ktorú by mal Európsky parlament schvaľovať na jar v roku 2008. Snahou diskusie na neoficiálnom stretnutí hláv štátov a vlád v októbri bolo posilniť vnútorný rozmer lisabonskej stratégie a potvrdiť, že obnovená lisabonská stratégia je stále správnym rámcom na splnenie hlavných výziev, s ktorými sme konfrontovaní, najmä výzvy globalizácie. Bolo tiež potvrdené, že Európa dosahuje pokrok, a že stanovené ciele sú stále vhodné, a z tohto dôvodu bude hlavným cieľom udržanie stability nutnej na upevneniu výsledkov a ďalšie pokračovanie reforiem.

Európska rada zdôrazní nutnosť posilňovať európsku konkurencieschopnosť prostredníctvom výhod jednotného trhu v kombinácii s udržateľnou priemyselnou politikou a podporou inovácií a zručností. Dôraz sa bude klásť aj na rozvoj vonkajšieho rozmeru a zlepšovanie podmienok, v ktorých fungujú spotrebitelia a podniky, predovšetkým malé a stredné podniky. V oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky podporí Európska rada dohodu o spoločných zásadách flexiistoty, kde zdôrazní úlohu sociálnych partnerov pri koncipovaní, uplatňovaní a sledovaní príslušných politík. Európska rada takisto podá správu o výsledkoch Európskeho roku rovných príležitostí pre všetkých a vyzve členské štáty, aby posilnili úsilie na prevenciu a boj proti diskriminácii. Rovnako musím zdôrazniť význam, ktorý má pre Európu, úspešné pokračovanie energetickej politiky, ktorá bola ustanovená na jarnom zasadnutí Európskej rady. Pozornosť sa bude venovať aj pokroku dosiahnutému v diskusii o treťom balíčku opatrení pre vnútorný trh s plynom a elektrinou, a diskusii o strategickom pláne pre energetické technológie.

Európska rada potom preskúma uplatňovanie stratégie udržateľného rozvoja a očakáva sa schválenie toho, že ciele a priority v rámci siedmich hlavných úloh obsiahnutých v tejto stratégii zostávajú plne v platnosti. Rovnako bude uvítané oznámenie Komisie o integrovanej námornej politike a Komisia bude vyzvaná, aby predstavila iniciatívy a návrhy obsiahnuté v akčnom pláne. Vo vonkajších vzťahoch sa na základe ministerských diskusií na poslednej Rade pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, ktorá zasadala minulý pondelok, očakáva, že sa Európska rada sústredí na proces vymedzenia budúceho štatútu Kosova a najmä na hodnotenie obdobia rokovania. Odvtedy, čo sa Belehradu a Prišnine nepodarilo dosiahnuť dohodu, sa očakáva, že Európska rada bude prerokúvať aj to, akú úlohu môže Európska únia zohrať v tomto procese v budúcnosti a aký postup sa má v tejto súvislosti prijať, aby sa tento problém vyriešil, posilnila sa stabilita v regióne a napomohlo sa jeho priblíženie Únii. Európska rada zdôrazní význam rôznych vrcholných schôdzok konaných v poslednom polroku, najmä vrcholných schôdzok s predstaviteľmi Brazílie a Afriky. Rokovania na najvyššej úrovni s Brazíliou bolo, ako viete, bezprecedentné a bolo vynikajúcou iniciatívou a vrcholná schôdzka predstaviteľov štátov EÚ a Afriky dosiahla niekoľko veľmi povzbudivých výsledkov, o ktorých som mal možnosť sa zmieniť na včerajšom zasadnutí. Nakoniec bude venovaná pozornosť pokroku zaznamenanému vo vzťahoch s ostatnými regiónmi, predovšetkým s regiónom Stredozemného mora, a v oblasti rozvojovej spolupráce.

Pán predseda, dámy a páni, závery Európskej rady odrážajú výsledky intenzívnej práce, ktorá bola odvedená v posledných šiestich mesiacoch, a ukazujú, že hlavné ciele portugalského predsedníctva boli dosiahnuté. Európska únia bude mať aj naďalej pred sebou vysoko ambiciózny pracovný program. Veríme, že budúce predsedníctva budú ďalej pokračovať v riadení Európy vysokého rastu, sociálnej prosperity a trvalo udržateľného rozvoja a jej úloha sa bude posilňovať všeobecne a tiež aj vo vzťahoch s partnermi na dvojstrannej i mnohostrannej úrovni. Ďakujem vám, pán predseda.

(potlesk)

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − (PT) Vážený pán predseda, dámy a páni, na poslednom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo v októbri v Lisabone, sa nám podarilo dosiahnuť nielen politickú dohodu o novej zmluve, ale tiež začať diskusiu na úrovni hláv štátov a vlád o záujmoch Európy a o čo najlepšom spôsobe podpory týchto záujmov v oblasti globalizácie.

Lisabonská zmluva bude podpísaná zajtra a v piatok sa Európska rada pustí do práce, a jej cieľom bude dosiahnutie konkrétnych výsledkov pre Európu v službách občanov vo veku globalizácie. Myslím, že je dôležité zdôrazniť spojenie medzi týmito dvoma faktami. Európa rieši svoje inštitucionálne problémy, ale robí to v prvom rade preto, že pri tom berie do úvahy záujmy svojich občanov, a tiež preto, že sa snaží prezentovať svoje záujmy a hodnoty na globálnej úrovni. Napokon obe cesty sú cestami, ktoré vedú k dosiahnutiu rovnakých cieľov.

Podpis Lisabonskej zmluvy nie je len formalitou. Signalizuje dohodu 27 krajín o zmluve a označuje prijatie spoločného záväzku k Európe. Je to určite vysoko účinný symbol dlhej cesty, ktorú sme prešli od roku 2005, keď sme skončili na mŕtvom bode.

Slávnostné vyhlásenie Charty základných práv, ktoré v tomto Parlamente o niekoľko hodín vykonajú predseda Rady, predseda Európskeho parlamentu a predseda Komisie, je podobne pozitívnym dôkazom toho, že Európska únia chce ponechať práva občanov v centre svojich aktivít.

V piatok nám Európska rada dá ďalšiu možnosť ukázať, že sa Európska únia snaží pomenovať svoju pozíciu vo vzťahu ku globalizácii. Toto umiestnenie čiastočne súvisí s lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť. Pravdou je, že v súčasnosti upevňujeme len vonkajší rozmer lisabonskej stratégie, predovšetkým myšlienku, že reakcia Európy na globalizáciu musí byť dynamická a suverénna, nie negatívna a pasívna. Práve včera Komisia prijala významný súbor oznámení a rozhodnutí pripravujúcich nový cyklus stratégie na obdobie rokov 2008 – 2010.

predseda Komisie. − Vážený pán predseda, lisabonská stratégia je účinná: vytvára rast a pracovné miesta. Pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, dosahujeme najlepšie výsledky od 80. rokov. Lisabonská stratégia napomáha Európe a európskym občanom uspieť v ére globalizácie. Lisabonská stratégia dala Európe spoločný, pragmatický hospodársky program, ktorý plne rešpektuje rozdiel medzi štátmi.

Pre vyhliadky Európy na utváranie globalizácie by však bolo sebauspokojenie fatálne. Ešte toho zostáva urobiť omnoho viac: v oblasti politiky prevláda nerovnaký pokrok a niektoré členské štáty sa pohybujú rýchlejšie než iné.

Dnešný súbor opatrení reaguje na nutnosť toho, aby Európa konala, aby čelila rastúcim neistotám v globálnom hospodárstve, a na nutnosť dať ešte vyššiu prioritu sociálnemu rozmeru, vzdelaniu a schopnostiam, ale tiež informačným a telekomunikačným technológiám, flexiistote, potrebe dosiahnuť spoločné energetické politiky a bojovať so zmenou klímy.

Vyhlásenie o globalizácii, ktoré sa Európska rada chystá prijať plne uznáva úlohu lisabonskej stratégie. Uznesenie by malo vyjadriť naše presvedčenie, že Únia má všetky dôvody preto, aby sa cítila sebaistá, čo sa týka jej budúcnosti. Dnešná Európska únia ukazuje, ako je ochrana európskych politických, hospodárskych a sociálnych hodnôt a obrana európskych záujmov plne v súlade s proaktívnym prístupom ku globalizácii.

Dnes máme dobré postavenie, aby sme mohli pokračovať vo vnútorných reformách, posilňovať svoju schopnosť obstáť na globálnej úrovni a súčasne udržať svoje hodnoty hospodárskej a sociálnej súdržnosti a solidarity. Dnes máme dobré postavenie, aby sme poskytli globálnu víziu, ktorú svet potrebuje a ktorá sa týka mnohostranného systému kolektívnej bezpečnosti, otvoreného a spravodlivého trhu a udržateľného rozvoja, ktorý rešpektuje ekologickú rovnováhu našej planéty. Dnes máme dobré postavenie, aby sme v partnerstve a vo vzťahoch s našimi spojencami a ďalšími veľkými svetovými mocnosťami rozvíjali európske záujmy.

Pred dvoma týždňami som bol spoločne s predsedom Európskej rady v Číne a Indii na vrcholnej schôdzke medzi Európskou úniou a týmito dvoma vznikajúcimi mocnosťami. Bolo fascinujúce sledovať tempo hospodárskeho rozvoja v tejto časti sveta. Musíme byť všímaví k tomu, čo sa deje v Ázii. Je pravda, že hospodársky rozvoj napomohol miliónom ľudských bytostí dostať sa z biedy. Nemám pochybnosti o tom, že ich vývoj bude mať priamy vplyv na budúce generácie Európanov.

Zásadná otázka znie takto: Čo urobíme tvárou v tvár takejto štrukturálnej transformácii? Nerobme si ilúzie: Globalizácia znamená aj hlboké zmeny vo svetovej rovnováhe síl. Je pravda, že keď len pred niekoľkými rokmi ľudia tu v Európe hovorili o globalizácii, mali na mysli predovšetkým prispôsobenie sa Západu alebo Amerike. Keď dnes v Európe hovoríme o globalizácii, mnoho ľudí tým myslí najmä rastúce, vychádzajúce hospodárske mocnosti v Ázii.

Svet sa mení a myslím, že tým vzniká aj potreba prispôsobiť náš spoločenský európsky projekt novým očividnejším výzvam. Preto dnes existujú podmienky na prijatie vyhlásenia o globalizácii, ktoré čelní predstavitelia Európskej únie príjmu tento týždeň. Teraz je jasnejšie ako kedykoľvek predtým, že ani najväčšie mocnosti Európy nemôžu riešiť výzvy globalizácie samé. Teraz je tiež jasné, že potrebujeme silnú Európsku úniu.

Domnievam sa, že vzostup mocností Ázie na jednej strane, a uvedomenie si výzvy zmeny klímy na druhej strane, sú dva veľmi dôležité hnacie motory Európskej únie, pretože nám ukazujú, že existuje výzva, nazývaná globalizácia, a tiež možnosť chopiť sa jej.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že zasadnutie Európskej rady, ktoré sa konalo tento týždeň, bude mať obrovský význam a veľký zmysel. Pred niekoľkými rokmi by bolo nemožné, aby sa čelní predstavitelia Európy zhodli na vyhlásení o globalizácii, ktoré sa chystajú prijať. Teraz je dosť jasné, že ciele Európskej únie nie sú len interné: ciele Európskej únie sú aj globálne. V novovznikajúcom celosvetovom usporiadaní musíme podporiť naše záujmy a naše hodnoty. Preto sa domnievam, že tento týždeň môžeme prijať veľmi dôležité rozhodnutia. Musíme tak robiť s plnou dôverou v naše schopnosti, najmä veriť v schopnosti európskych spoločností vedieť sa vyrovnať s okolnosťami.

Predovšetkým by sme nemali zabúdať, že v Európe máme pôsobivé schopnosti, veľké tradície vedomostí a kritických poznatkov, schopnosť prispôsobiť sa. Máme sofistikované vedecké a technologické poznatky. A čo je dôležitejšie, máme slobodné spoločnosti organizované v súlade so zákonom, čo nám dáva veľkú výhodu v meniacom sa – a rýchlo sa meniacom – svete.

Toto je európsky spôsob života. Jeho zachovanie a zlepšenie je našou najlepšou investíciou. So správnym politickým programom môžeme globalizácii čeliť s dôverou. Globalizácia prináša špecifické výzvy. Jednou z nich je masová migrácia, ktorá je v Európe do istej miery novým fenoménom – aspoň z pohľadu rozmeru, ktorý nabrala nedávno.

Minulý týždeň prijala Komisia informáciu o migrácii, o ktorej sa bude diskutovať v Európskej rade. Dáva dôraz na nutnosť pozerať sa na problém z celkovej perspektívy. Týka sa to predovšetkým našich hraničných kontrol a bezpečnosti, ale má to aj rozsiahle hospodárske a sociálne dôsledky, a musí to byť našou základnou témou v rozhovoroch s partnermi po celom svete. Migrácia má blízko k obavám a záujmom občanov. Žiadny členský štát ju nevyrieši sám. Ako som už niekoľkokrát povedal, aj v tomto Parlamente, v Európskej únii s 27 členskými štátmi, kde máme slobodu pohybu, je úplne absurdné, aby sme mali 27 prisťahovaleckých politík. Potrebujeme spoločný prístup k otázke prisťahovalectva a musíme uznať, že na problémy, s ktorými sa stretávajú niektoré naše členské štáty, by sa malo pozerať ako na európske problémy.

(potlesk)

Potrebujeme integrovanú politiku, ktorá bude zrozumiteľná pre európskych občanov, prisťahovalcov, aj medzinárodným partnerom. Cieľom nášho dokumentu, ktorý bol predstavený Rade, je vyvolať diskusiu, najprv v Európskej rade, ale tiež v európskych spoločenstvách pochopiteľne vrátane tohto Parlamentu a začať proces vedúci k zrozumiteľnej politike. Tým, že sa Únia venuje otázke, ktorá je pre európskych občanov kľúčová, len deň po podpise Lisabonskej zmluvy, zotrváva v prístupe, ktorý je založený na konkrétnych výsledkoch pre Európu a konkrétnych výsledkoch pre našich občanov. Ide o správny prístup, vďaka ktorému sa pohneme dopredu, a domnievam sa, že vďaka európskej vrcholnej schôdzke, ktorá sa koná tento týždeň, urobíme krok vpred v našej vôli a túžbe usmerňovať globalizáciu a usmerňovať ju pomocou našich hodnôt.

(potlesk)

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážený pán predseda, pán predseda Komisie, pán úradujúci predseda, dámy a páni, Lisabonská zmluva znamená návrat k Európe výsledkov a pridanej hodnoty. Táto Rada dáva európskym občanom väčšiu slobodu pohybu a zavádza väčšiu integráciu. Mnoho inštitucionálnych problémov bolo vyriešených a dva roky zdržovania a neistoty sa chýlia ku koncu.

Zajtra potvrdí v Lisabone 27 podpisov na reformnej zmluve náš spoločný osud v európskom 21. storočí založený na našich zdieľaných hodnotách, na našej prosperite, bezpečnosti a solidarite. Od januára 2009 by sme radi zaviedli našu novú metódu fungovania. Je to dôležité, pretože ustanovenia Lisabonskej zmluvy budú mať vplyv na nasledujúce európske voľby, a teda aj na vymenovanie predsedu Komisie.

Dámy a páni, významnou novinkou v Lisabonskej zmluve je Charta základných práv, pretože prináša jasné odpovede na dve základné otázky: Kto sme a o čo sa spoločne usilujeme? Charta stelesňuje naše zdieľanie hodnôt a súčasne je výsledkom konsenzu našej jednoty a odlišnosti. Pokiaľ zanedbáme jeden z týchto termínov, stretneme sa s odporom a neochotou našich občanov. Dúfam, že duch a charakter Európskej charty základných práv bude platiť v čo najširšom európskom priestore, pretože táto charta potvrdzuje našu individuálnu príslušnosť k Európskej únii a náš vzťah k európskemu spoločenstvu zdieľaných hodnôt.

Reformná zmluva tiež rozširuje rozsah demokracie, pretože dáva väčšiu právomoc Európskemu parlamentu, zavádza spravodlivejší systém hlasovania v Rade, vnútroštátnym parlamentom prisudzuje aktívnu rolu garantov subsidiarity a približuje Úniu obyčajným ľuďom, ktorí majú odteraz právo začať legislatívny proces.

Európsky parlament bude mať viac povinností a väčšiu zodpovednosť voči občanom. Naše zhromaždenia musia byť teda dôslednejšie a musia byť viac na očiach. Moja skupina je pripravená pomôcť pri legislatívnom procese, ako aj pri predkladaní nových myšlienok. Podporujem tiež návrh na vytvorenie pracovnej skupiny. V budúcich 20 alebo 30 rokoch bude mať kľúčovú úlohu pri stanovovaní smeru nášho vývoja. Pokiaľ chceme vybudovať Európu založenú na prosperite a bezpečnosti, ďalej na hodnotách a zdieľaní zmyslu pre zodpovednosť, potrebujeme možnosť uvažovať o budúcnosti európskeho modelu spoločnosti.

Po dokončení ratifikácie sa môžeme sústrediť na oblasti politiky, pre ktoré má Európa podľa občanov urobiť viac. Otázky spojené so zmenou klímy, energetikou, prisťahovalectvom a bezpečnosťou sa musia riešiť na európskej úrovni.

Dámy a páni, druhé rozhodnutie, ktoré sa v Lisabone očakáva, je viac než symbolické. Týka sa rozšírenia schengenskej acquis na členské štáty, ktoré sa k Európskej únii pripojili v roku 2004. Sloboda pohybu je citlivá otázka, najmä pre národy, ktoré žili pod ťarchou okupácie a boli zbavené slobody. Život v Spoločenstve zdieľaných hodnôt nie je kompatibilný s rozlišovaním medzi ľuďmi cestujúcimi v rámci Európskej únie. Rovnaké zaobchádzanie znamená tiež rovnosť pred zákonom. Pokiaľ nebudeme tieto zásady dodržiavať, nikdy nedosiahneme sociálnu súdržnosť a občania, ktorých zastupujeme, sa k Európe obrátia chrbtom.

Vítam tiež rozšírenie policajnej a súdnej spolupráce medzi členskými štátmi. V otvorenej Európe umožňuje táto spolupráca účinne potlačiť pohromy, ako je obchodovanie s ľuďmi a nelegálne prisťahovalectvo. Dámy a páni, štvrtkové zasadnute Európskej rady je krokom vpred, smerom k otvorenejšej, demokratickejšej a akcieschopnejšej Európe. A pamätajte tiež, že Európa, ktorá zaručuje jednotnosť v rozmanitosti, prispieva nielen k stabilite v rámci svojich hraníc, ale tiež k mieru v celom svete.

  Martin Schulz, v mene PSE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, pán predseda Komisie správne poukázal na jednu z hlavných výziev súčasnosti, na otázku, ako by sme mali na základe zmluvy, ktorá bude zajtra podpísaná, na základe nových právnych štruktúr Európskej únie usporiadať vnútornú politiku v Európe. Hovoril o probléme masového prisťahovalectva do Európy ako o príklade spôsobov, ako sa dá usporiadať vnútorný priestor, ktorý má vonkajšie hranice, no nie vnútorné hranice. Urobíme to na medzivládnej úrovni.

Nesmieme si robiť žiadne ilúzie – dohoda, podľa ktorej sa zrealizuje Schengenská dohoda, nie je zákonom Európskej únie, nejde ani o zákon Spoločenstva, ale o medzivládny zákon. Toto samé osebe ukazuje, že tu stále existuje štrukturálny problém, pretože medzivládne nástroje majú predovšetkým formu zákona, zameraného na štátnu suverenitu, ako na vytváranie efektívneho európskeho rámca. To je základný rozdiel. Faktom je, že tento zákon opierajúci sa o štátnu suverenitu umožňuje, aby mohol akýkoľvek prejav národného partikularizmu a akákoľvek individuálna výhrada, postup Únie zablokovať. So zreteľom na výzvy, ktorým čelíme v oblasti migračnej politiky, je to vec, ktorú si nemôžeme dovoliť.

Do tejto miery má pán predseda Barroso úplnú pravdu, pretože nie je správne, aby boli niektoré krajiny – napríklad v južnej Európe – pod silným migračným tlakom, zatiaľ čo krajiny v iných zemepisných kútoch Európy si nad týmto problémom umývajú ruky. Takto to nejde donekonečna. Krok, ktorý momentálne robíme smerom k opätovnému začatiu integračného procesu na základe novej zmluvy, je preto prvým krokom, po ktorom musí nasledovať ďalší, čím myslím úplnú tesnú integráciu v iných oblastiach vrátane spoločnej vnútornej politiky, spoločnej bezpečnostnej politiky a spoločnej súdnej politiky.

Týmto sa dostávam k druhému bodu, ktorý je pre nás v súčasnosti obzvlášť dôležitý. Dnes formálne podpisujeme Chartu základných práv. Skvelé! Nádherný stôl, prekrásna stolička, sympatická atmosféra ako vždy.

(Zvolanie Daniela Cohn-Bendita: A skvelí poslanci!)

Áno, tiež skvelí poslanci. Niektorí poslanci sú však krajší ako iní, pán Cohn-Bendit.

(smiech)

Rámec bude nádherný, ako vždy. Toto všetko mi pripomína jedného priateľa, ktorý sa v živote niekoľkokrát oženil a tiež niekoľkokrát v živote podal žiadosť o rozvod. A vždy som sa na jeho svadbe zúčastnil a pred návratom domov zo slávnostného obradu a skvelej hostiny som mu hovoril: „To bol ale krásny deň, ako vždy“. Dnes sa cítim podobne. Bol som v Ríme – s vami, pán Pöttering, a s niektorými tu prítomnými poslancami. Zažili sme to v Ríme. Bolo to ako svadba – slávnosť, dobré jedlo, nádherný ceremoniál, skvelá hudba,

(Zvolanie Daniela Cohn-Bendita: Krásne mesto!)

krásne mesto, úžasná atmosféra, žiadny Cohn-Bendit, jednoducho nádhera!

(smiech)

Potom sme prišli domov a zažili sme rozvod. A dnes ideme do ďalšej svadby, tentoraz v Lisabone: úžasná atmosféra, krásne mesto, žiadny Cohn-Bendit, všetko ako má byť. Len dúfam, že v Írsku nepodajú žiadnu ďalšiu žiadosť o rozvod. Jednoducho povedané, nemáme, dámy a páni, dôvod k oslavám, pokiaľ nebude zmluva ratifikovaná vo všetkých 27 štátoch.

Ratifikácia zmluvy má zmysel. Tí antieurópania, ktorí chceli potopiť ústavu, pretože verili, že môžu zastaviť integračný proces, dostali touto zmluvou poriadnu lekciu. Je pravda, že Lisabonská zmluva nesplnila všetky naše priania, ale je to lepšie, než ničiť Európu neustálym odmietaním integrácie.

(potlesk)

A tí, ktorí odmietli návrh ústavnej zmluvy, pretože im v ňom chýbala sociálna politika a požadovali silnejšie zastúpenie sociálneho prvku, v tejto novej zmluve tento prvok opäť nenájdu, no vďaka vyhláseniu Charty základných práv a jej začlenenia do zmluvy bude možné zaviesť súbor základných sociálnych práv.

Určite neexistuje dôvod, prečo by mali extrémisti na oboch stranách návrh ústavy odmietnuť. Bližšie sú mi tí, ktorí ju odmietli zo sociálnych dôvodov, ako antieurópania, ktorí zmluvu odmietajú z princípu, pretože Úniu nechcú.

Jedna vec je však úplne jasná. Táto zmluva môže byť len odrazovým mostíkom. Je to krok vpred, ale neposúva nás to dostatočne. Hoci ide o krok, ktorý je teraz nutné urobiť za všetkých okolností. Dúfam, že táto svadba je na celý život, a že rozvodoví právnici zostanú doma, pretože žiadnu z výziev budúcich rokov – a môj kolega pán Swoboda bude o chvíľu hovoriť o Kosove – nebude možné zdolať, pokiaľ nebude Európa stáť na pevných inštitucionálnych základoch.

(potlesk)

  Andrew Duff, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, pán Schulz má úplnú pravdu, keď hovorí, že ide o dôležitý týždeň, keď bude slávnostne vyhlásená charta, chrániaca našich občanov pred zneužitím obrovskej moci v rámci Únie, a bude podpísaná Lisabonská zmluva, ktorá posilní našu schopnosť konať a dramaticky zlepší kvalitu našej demokracie. Som rád, že pán ministerský predseda Brown sa nakoniec rozhodol dostaviť, i keď sa, žiaľ, dostavil neskoro. Obávam sa, že je to pre britskú účasť v EÚ typické. Dávajte prosím pozor, aby pán Brown podpisoval perom, a nie ceruzkou!

(smiech)

Európska rada je našou prvou príležitosťou vykročiť rozhodne vpred od introspektívneho obdobia úvah a začať robiť serióznu politiku. Prvým problémom je Kosovo a tu sa Únia chystá dohliadať nad nezávislosťou krajiny bez schválenia Bezpečnostnej rady OSN. Pre budúcnosť Kosova a náš ľud je kľúčové, aby tí, ktorí sa obávajú, že takýto smelý krok bude znamenať precedens, zvolili múdru cestu konštruktívneho zdržania sa hlasovania a nesnažili sa o zablokovanie sebaurčenia obyvateľov Kosova.

Európska rada by tiež mala začať prijímať pevné rozhodnutia týkajúce sa veľkosti a formy misie EBOP v Kosove, a vydať tak signál o svojich zámeroch. Okrem toho by sme tiež mali zopakovať svoje odmietnutie podpísať dohodu o stabilizácii a pridružení so Srbskom, pokiaľ nevydá Medzinárodnému trestnému súdu svojich vojnových zločincov. V tejto súvislosti by mohla groupe des sages alebo skupina múdrych inšpirovaná prezidentom Sarkozym, vypracovať alternatívne scenáre týkajúce sa budúcnosti obyvateľov Balkánu, ktoré však nesmú mať negatívny vplyv na naše záväzky.

(potlesk)

  Brian Crowley, v mene skupiny UEN. – (GA) Vážený pán predseda, vedúci predstavitelia EÚ sa deň po podpise novej reformnej zmluvy zhromaždili na zasadnutí Európskej rady v Bruseli. Írsko je jednou z krajín, kde bude znenie zmluvy predložené na schválenie v referende, pokiaľ bude kampaň na podporu zmluvy prebiehať na viditeľne profesionálnej úrovni, verím, že referendum skončí veľkým úspechom.

v mene skupiny UCS. – A k tomu čo povedal pán Schulz o riziku odmietnutia zo strany Európy, je mojou povinnosťou ako zástupcu Írska, ktorý hovorí v tomto kole diskusie o budúcnosti Lisabonu, upozorniť na niekoľko horkých právd.

Predovšetkým musím zagratulovať všetkým, ktorí majú podiel na dosiahnutí konečného schválenia Lisabonskej zmluvy. Je to však len dokument na papieri a pýtame sa sami seba – čo chce Európa, aby sa stalo? Čo o tom chcú ľudia a občania Európy vedieť?

Áno, občania Európy chcú viac Európy. No viac Európy pre nich neznamená to, čo by si mnoho z nás v tejto miestnosti mohlo pod tým predstavovať. Neznamená to nové nariadenia, nové zákony – nové obmedzenia, ako by to videli oni. Znamená to dômyselnejšiu Európu, Európu, ktorá poskytne odpoveď na ich každodenné potreby. Preto je lisabonská stratégia – teda pokračovanie a zdokonalenie lisabonskej stratégie – taká dôležitá, pokiaľ ide o to, čo by sa dialo v rámci lisabonského zasadnutia Rady.

Po druhé, celá otázka migrácie, o ktorej sa tu zmienilo viacero poslancov, vytvára obrovský tlak na zdroje, nielen finančné, pokiaľ ide o náklady krajín, predovšetkým krajín v južnom Stredozemí, ktoré sú nútené na riešenie tohto problému vynakladať obrovské sumy, ale tiež na sociálnu súdržnosť v rámci týchto krajín. Vznikajú tak veľké problémy, ktorých riešenie vyžaduje veľkú ochotu a úsilie.

Po tretie, a to je najdôležitejšie, je tu veľký problém týkajúci sa spôsobu rozvoja európskej vízie, ktorú by sme radi uplatnili po celom svete, ako sa už o tom teraz hovorilo na konferencii o zmene klímy na Bali, ako sa o tom bude hovoriť v nasledujúcich mesiacoch na ďalších konferenciách v New Yorku, a, čo je najdôležitejšie, musíme s našimi občanmi hovoriť a náležite ich informovať o tom, čo pred nimi stojí.

Nakoniec by som rád povedal niečo pánovi predsedovi Barrosovi a pani podpredsedníčke Wallstömovej, vzhľadom na referendum, ktoré prebieha v Írsku: žiadne dane, žiadne dane, žiadne dane. Zmluvy vám nedávajú právo prichádzať s návrhmi na dane. Do toho by sa Komisia nemala pliesť.

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, dnes máme skvelé zhromaždenie. Úradujúci predseda i Rada boli usilovní a predložené zhrnutie bolo úžasné. Čo presne zhrnuli, mi uniklo, ale nadpisy boli určite správne.

Predseda Komisie zdôraznil, že Komisia sa chopila výziev globalizácie. „Globalizácia“ povedal 87-krát a „výzvy“ 82-krát, takže to musí byť pravda.

A potom tu máme tú svadbu, ktorú nám pán Schulz tak horlivo popísal. Je to naozaj zaujímavá situácia, pretože ženích si berie druhýkrát rovnakú nevestu. To je neobyčajné aj pre svadby, na ktoré chodíš, Martin. Len nevesta je teraz o niečo staršia, o niečo staromódnejšia a o niečo menej sexi, než bola v Ríme. Táto svadba je však nutná. Dnes sme pozvaní všetci. Dnes som prítomný, minule som nebol, takže to bude fungovať. Úplne to mení situáciu.

Skôr než poviem niečo k dvom dôležitým problémom, dovoľte mi poukázať na surrealistické vystúpenie britského predsedu vlády v Lisabone. Zistil, že v Snemovni reprezentantov zasadá podvýbor výboru podkomisie, takže sa nemohol zúčastniť podpisu veci, ktorú podpísať nechcel, ale pritom ju mienil podpísať, na čo ju potom neskôr, pri jedle, nakoniec podpísal. Bolo to surrealistické, ale takáto je dnešná Veľká Británia. Je to váš problém, nie môj!

Teraz by som sa však rád venoval dvom závažným veciam. Prvá je Kosovo. Jeden starý židovský vtip hovorí, že keď máte dve možnosti, vždy si vyberiete tretiu. Máme dve možnosti. Pokiaľ neuznáme nezávislosť Kosova, budeme mať na krku problém. Pokiaľ ho uznáme, budeme mať na krku problém. Obe možnosti vedú ku konfliktu, buď v Kosove, alebo v Srbsku. My v Európskej únii musíme teraz jasne ukázať, ako vieme konať, a nielen ako vieme hovoriť. Agendu 2020 musíme vypracovať tak, aby sme v tomto regióne podporili právny štát a túto agendu musíme vypracovať spoločne s Kosovom, Srbskom i Bosnou a Hercegovinou.

V tomto regióne musíme posilniť právny poriadok. Musíme vypracovať pakt o životnom prostredí a klíme. Musíme navrhnúť plán regionálneho rozvoja, ktorý zahrnie veci ako transbalkánsku cestnú sieť, aby región získal vyhliadku na urýchlenie zblíženia s Európskou úniou s cieľom prijať všetky tieto krajiny do Európskej únie naraz. Jedinou vecou, ako môžeme zabrániť konfliktu, je zaistiť, aby tieto krajiny nedostali len prepojenie s Európou, ale aj pomoc v rozvoji. Teraz uvidíme, či je dvadsať sedmička schopná nielen vydať nevestu, ale tiež priviesť do rodiny problematické deti, aby bol v regióne konečne pokoj a mier. Hovorím vlastne o svadobnej noci.

Druhý bod je rovnako dôležitý, je ním Irán. Aj o ňom musí Rada rozhodnúť. V tomto prípade môžeme povedať, že sa hrozba iránskej atómovej bomby podľa všetkého upokojila, pokiaľ môžeme veriť americkým tajným službám. Všetci sme ako malé deti, vždy veríme tomu, čomu chceme veriť. Keď nám niekto povie, čo sa nám nepáči, povieme, že klame. Keď nám niekto povie, čo sa nám páči, povieme, že má pravdu. Neviem, kto má pravdu, ale hodilo by sa mi, keby tentoraz mali pravdu.

Jediným problémom v Iráne však nie je len atómová bomba. Je tu tiež problém slobody, alebo presnejšie potláčanie slobody. V niekoľkých posledných rokoch sme boli svedkami neuveriteľného útlaku obyvateľov Iránu. Myslím, že tiež Európa tu musí niečo urobiť. Nestačí len upozorňovať na hrozbu atómovej zbrane. Ide tiež o slobodu ľudí v Iráne a o to, ako môžeme pomôcť občianskej spoločnosti, aby túto slobodu vybojovala.

Niektorí čelní predstavitelia vlád sa domnievajú, že sú múdrejší, pretože dávajú múdre rady a pre Európu robia veľké a múdre veci. Ale myslieť si, že sa jadrové reaktory môžu predávať po celom svete, či už do Líbye – kde existuje teroristická diktatúra – alebo do Tunisu, Alžírska, či Maroka, a neskôr potom zistiť, že všetky tieto národy chcú atómovú bombu, je pokrytecké. Vo včerajších New York Times sa píše niečo, čo v posledných 30 rokoch hovoríme všetci, teda, že každý, kto používa jadrovú energiu na civilné účely, ju nakoniec použije aj na vojenské účely, keď nebude mať inú možnosť. A my predávame jadrové reaktory do všetkých afrických, amerických a iných krajín a myslíme si, že sme múdri. Sme hlúpi, že to robíme. Toto by sa malo povedať.

(potlesk)

  Francis Wurtz, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda, pán predseda Komisie, nasledujúce zasadnutie Európskej rady sa bude konať v kontexte podpisu novej zmluvy, bezprostredne po obzvlášť dôležitej vrcholnej schôdzke medzi predstaviteľmi EÚ a Afriky a tiež – na to by sme nemali zabúdať – v priebehu prvej etapy zavádzania mierového procesu z Annapolisu.

Domnievam sa, že Únia by sa pri zmluve dopustila závažného diagnostického omylu, pokiaľ by si myslela, že táto dohoda na najvyššej úrovni predstavuje prekonanie krízy dôvery, ktorá narušila celé vrstvy našej spoločnosti a súčasnej hospodárskej a sociálnej orientácie Únie. Tento problém zostáva ďalej rovnaký. Lepšie by bolo to uznať a pripraviť si reakciu.

Podobné uvedomenie si reality musíme dosiahnuť aj vo vzťahoch s Afrikou. Predseda Komisie Africkej únie Alpha Konaré vyzval Európu, aby skoncovala s paternalizmom. Zdôraznil, že Afrika „by nemala zostať ani loveckým revírom, ani by sa nemala stať novým územím, ktoré je nutné dobyť“. Kritizoval – a opäť citujem – „logiku dohôd o hospodárskom partnerstve, ktoré predstavujú dramatické výdavky pre obyvateľov Afriky.“

Je podstatné, že sedem latinskoamerických krajín založilo Banku juhu prakticky v deň konania samitu, aby sa oslobodili od Medzinárodného menového fondu, a aby znížili nerovnomernosť, ktorá v tomto regióne existuje. Európska únia sa tu musí použiť a učiniť opatrenia v zmysle tejto všeobecne rastúcej požiadavky po spravodlivejšom a dôslednejšom partnerstve vrátane spôsobu zaobchádzania s prisťahovalcami.

A napokon je tu Stredný východ, ktorý v programe Rady očividne chýba. Ako mohla Únia v Annapolise schváliť svoje úplné vyradenie zo štruktúry zodpovednej za uplatňovanie plánu postupu? Má v úmysle pasívne sa prizerať na porušovanie dohody – ako to bolo minulý týždeň v prípade osád vo východnom Jeruzaleme? Aké máme vlastne skutočné ambície pre Európu a aké zdroje máme pripravené na ich uskutočnenie? To je prioritná otázka pre budúcu Európsku radu.

  Jens-Peter Bonde, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predseda, predsedovia vlád podpíšu zajtra o 11.30 hod. konečnú zmluvu, ktorú nikto z nich nečítal. Podpisujú hromady dodatkov, ktorým nemôžu ani rozumieť. Dánsky parlament včera zamietol referendum o zmluve, ktorú nečítal. Poslanci porušili dánsku ústavu a môže na nich byť podaná žaloba, takže môžeme mať referendum.

Niektorí z nich možno čítali celý návrh, hoci o tom pochybujem. Konečný text je stále ešte nemožné prečítať si z jedného jednoduchého dôvodu: nie je úplný. Medzivládna konferencia rozhodla, že konečná verzia sa dá vytlačiť až potom, ako zmluvu ratifikuje všetkých 27 štátov. Nečítajte, podpíšte, to je cynická morálka. Všetky rokovania medzivládnej konferencie a skupiny jazykových právnikov boli držané v úplnej tajnosti, čo sa týka členov tohto Parlamentu. Systém číslovania sa trikrát zmenil, takže do podpisu nebolo technicky možné vykonať akékoľvek porovnanie. Neexistuje dokonca ani tabuľka na zrovnanie s textom uverejneným v októbri.

Najprv zrušili dve referendá, ktoré odmietli ústavu. Potom rokovali v tajnosti a zachovali obsah pod novým menom. Stále ponúkam fľašu vína za jediný príklad zákona, ktorý je možné schváliť podľa ústavy, a nie podľa Lisabonskej zmluvy. Aj najskúsenejší právny poradca na dánskom ministerstve zahraničia uznal, že takýto zákon neexistuje.

V priebehu vypočutia znalcov v dánskom parlamente som sa trikrát spýtal na príklad vnútroštátnej právnej oblasti, na ktorú Lisabonská zmluva so svojimi horizontálnymi doložkami a základnými zásadami nemôže dosiahnuť. Nedostal som jediný opodstatnený príklad. Lisabonská zmluva zlikviduje existujúcu EÚ, vytvorí nový štát so spojeným občianstvom, právnou subjektivitou a všetkými nástrojmi národných štátov. Civilní zamestnanci príjmu tajne väčšinu zákonov. Vzrastie demokratický deficit. Moja skupina navrhuje zrušenie podpisu, pokiaľ si nebudeme môcť prečítať konečný text.

(potlesk)

  Jim Allister (NI). - Vážený pán predseda, dnes tu opäť počujeme veľa veľkolepých slov o európskych demokratických hodnotách. Zajtra budeme počuť ešte ambicióznejšie uistenia o viere v ľudské práva, súčasne však elita EÚ pripravuje oslavu svojho doposiaľ najväčšieho prejavu arogancie, pretože sa chystá podpis prebalenej ústavy bez toho, aby sa títo predstavitelia pozreli do spätného zrkadielka na obyvateľov svojich krajín a na to, čo títo obyvatelia chcú a čo si myslia.

Referendá v roku 2005 nám ukázali, že Európa je mimo, ale poučenie, ktoré z toho vyplynulo, nebolo vzdanie sa toho, čo ľudia nechcú, ale obísť ich odpor tým, že sa ich tentoraz ani nespýtame. Preto je škandalózne, že po celom kontinente budú obmedzené vnútroštátne právomoci, vytvoria sa nadštátne štruktúry a nové občianstvo EÚ, Európska únia dostane právnu subjektivitu a len hŕstka občanov bude vôbec požiadaná o názor.

Prečo? Pretože v mnohých štátoch vrátane môjho sa predstavitelia obávajú verdiktu obyvateľov a k svojej arogancii tak pridávajú aj zbabelosť. Takže v deň, keď sa toľko hovorí o ľudských právach, hovorím: Dajme obyvateľom Európy základné politické a ľudské právo povedať tejto Ústave „áno“ alebo „nie“, právo vysloviť „áno“ alebo „nie“ v referende.

(potlesk)

  Carlos Coelho (PPE-DE). - (PT) Vážený pán úradujúci predseda Komisie, dámy a páni, portugalské predsedníctvo sa chýli ku koncu a na jeho vrub pripadá množstvo obdivuhodných úspechov. Nepatrím k tým, ktorí prehnane zdôrazňujú diplomatické iniciatívy, okrem iného v súvislosti s vrcholnými schôdzkami v Brazílii a Afrike, a len čas ukáže, či priniesli konkrétne opatrenia, alebo boli len veľkou udalosťou s veľkým mediálnym pokrytím.

Chcel by som však zdôrazniť štrukturálne opatrenia prijaté v prospech Európy v posledných šiestich mesiacoch. Zišli mi na um tri: koniec inštitucionálnej krízy s prijatím Lisabonskej zmluvy, ktorá bude podpísaná zajtra, vyhlásenie Európskej charty základných práv, ktorá bude záväzná, historické rozšírenie schengenského priestoru, do ktorého bolo zaradených deväť nových štátov a takmer 4 milióny kilometrov štvorcových, dosiahnutie strategickej životaschopnosti a prijatie dôležitého programu GALILEO, ktorý by niektorí ľudia najradšej nemali a nechali toto všetko na Spojených štátoch, Rusku a Číne.

Chcel by som tiež zdôrazniť efektívnu spoluprácu s Európskym parlamentom v oblasti tvorby nových právnych predpisov a vynikajúce porozumenie s Komisiou a jej predsedom Dr. Durăom Barrosom. Medziinštitucionálna spolupráca dobre fungovala a priniesla dobré výsledky. Pán úradujúci predseda, prajem vám na zasadnutie Rady dňa 14. decembra veľa úspechov. Dúfame v ďalšie významné rozhodnutia z oblasti zahraničnej politiky so zvláštnym prihliadnutím ku Kosovu a v rozhodnutia spojené s reakciou Európy na výzvy globalizácie.

Osobitne by som chcel zagratulovať portugalskému predsedníctvu za to, že začlenilo otázku európskej prisťahovaleckej politiky do programu Rady, kde bude môcť pán Barroso zdôrazniť iniciatívy Komisie týkajúce sa tejto otázky. Ide o problémy a výzvy, ktoré jasne presahujú rámec jednotlivých členských štátov a vyžadujú spoločný prístup, čo je, ako už bolo povedané, v oblasti bez vnútorných hraníc jasné.

Pán predseda, dovoľte mi, aby som na záver pripomenul vec týkajúcu sa Portugalska. Keď Portugalsko predsedalo Rade, vždy robilo všetko pre spoločný záujem. Stalo sa tak v roku 1992, keď bol predsedom vlády Cavaco Silva a ministrom zahraničných vecí Joăo de Deus Pinheiro, ktorý je dnes poslancom Európskeho parlamentu. Stalo sa tak v roku 2000, keď bol predsedom vlády António Guterres, a je to tak aj dnes, keď Portugalsko predsedá Rade Únie tretíkrát.

Dovoľte mi, pán štátny tajomník, poukázať na váš osobný záväzok a na záväzok pána ministra Luísa Amada a predsedu vlády pána Sócratesa, a na záväzok všetkých, ktorí sa tu, v Bruseli a Lisabone, zapojili do zabezpečenia úspechu predsedníctva. Chcel by som poukázať na prácu stáleho zastúpenia Portugalska pri EÚ, chcel by som pripomenúť schopnosti pána veľvyslanca Mendonçe e Moura a vyjadriť poďakovanie za účinné spojenie s Európskym parlamentom, ktoré zabezpečoval Dr. Alexandre Leităo.

  Hannes Swoboda (PSE). - (DE) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda, pán predseda Komisie, to, že je Lisabonská zmluva pripravená na podpis, je obrovským úspechom portugalského predsedníctva a svoju úlohu určite zohralo aj mnoho poslancov tohto Parlamentu.

Jednou z funkcií Lisabonskej zmluvy je posilniť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a vytvoriť pre to inštitucionálne základy. Zmluva však môže jedine vytvoriť správne podmienky a dôležitá je aj ochota a úsilie vykonávať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Ako už niektorí rečníci uviedli, je správne, že v tomto zvláštnom okamihu, keď sa zmluva podpisuje, bude testom rozhodnutie členských štátov vykonávať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku otázka Kosova. Čokoľvek rozhodneme v súvislosti s Kosovom, bude v tomto regióne znamenať problém.

Nie je žiadna nová tretia možnosť, ako navrhoval pán Cohn-Bendid, pretože o tretiu možnosť, teda venovanie peňazí a iniciatívy celému regiónu, sme sa už určitý čas snažili. Existuje len možnosť nezávislého Kosova, čo v tomto regióne povedie k množstvu problémov, alebo sa môžeme rozhodnúť uznať nezávislé Kosovo, čo v tomto regióne rovnako vyvolá množstvo problémov.

Z môjho pohľadu je celkom jasné, že musíme trvať na zásade, že každý krok prijatý v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch musí vyjsť zvnútra regiónu a musí byť prijatý spoločne s Európskou úniou. To sa však nemôže podariť pokiaľ Európska únia nebude mať k tejto otázke spoločný postoj.

Na základe vlastnej skúsenosti – už desať rokov pôsobím v tomto regióne v mene Európskeho parlamentu – vidím len jedinú prijateľnú možnosť, a to, prikloniť sa v najbližšej budúcnosti k obmedzenej, jasne ohraničenej a kontrolovanej nezávislosti. Naozaj sa však domnievam, že by bolo úplne neprijateľné a netolerovateľné, ak by Kosovo vyhlásilo nezávislosť jednostranne, aby sme sa tomu viac-menej len podvolili. Mnohí kosovskí politici hovoria, že sa týmto smerom môžeme vydať spoločne. Videl som to z prvej ruky počas posledných kosovských volieb. Tento proces sa môže uskutočniť, pokiaľ si Európska únia zvolí jednotný prístup.

Môžem snáď v posledných dňoch tohto predsedníctva Radu požiadať o to, aby zabezpečila, že pôjde o spoločnú európsku taktiku, že všetky strany budú v tomto regióne uplatňovať rovnakú zodpovednosť a že pri všetkých krokoch, ktoré budú v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch prijaté, bude v Kosove prítomná EÚ. To je hlavná požiadavka. Rozhodujúcim faktorom nebude uznanie nezávislosti Kosova, ale aktívne zastúpenie bezpečnostnej politiky EÚ v Kosove a pri presadzovaní tejto veci musí svoju úlohu zohrať portugalský predseda Rady.

(potlesk)

  Sophia in 't Veld (ALDE). - (NL) Vážený pán predseda, konečne sa po rokoch stagnácie podpisuje nová zmluva, ale zúčastnené strany musia tiež konečne konať ako vlastníci, ako skutoční vodcovia Európy. Je najvyšší čas, aby sa prestali chvastať na vnútroštátnej úrovni tým, čo dosiahli, a začali aktívne diskutovať o zmluve a propagovať jej ratifikáciu, aby mohla vstúpiť do platnosti dňa 1. januára 2009.

Najväčšie zmeny sa týkajú policajnej a súdnej spolupráce. Musíme jasne a rýchlo rozhodnúť o tom, akým spôsobom budeme riešiť prípadné problémy v prechodnom období, teda v roku 2008. Bude Rada trvať na návrhoch pána komisára Frattiniho a zavedie nové postupy v očakávaní nových pravidiel už teraz?

Dnes bude tiež formálne vyhlásená Charta základných práv. A je hanebné, že členské štáty chartu oslabili tým, že ju vybrali zo zmluvy a predovšetkým tým, že podporili dve výnimky. Teraz musia v praxi dokázať, že to skutočne myslia zo základnými právami vážne, a nie že je ich podporujú len slovne.

Pán predseda, Európska únia sa stáva konečne o niečo demokratickejšou a o niečo efektívnejšou. Zrelá demokracia však musí byť nielen pevná, ale musí tiež kontrolovať výkon svojich právomocí a musí byť zodpovedná. Je čas na demokraciu, čas na to ukázať zodpovednosť – i v boji proti terorizmu –, preto prosím Radu o vysvetlenie, akú úlohu hrá Európa v nezákonných činnostiach CIA.

  Mirosław Mariusz Piotrowski (UEN). - (PL) Vážený pán predseda, história sa rada opakuje. Pred troma rokmi bola podpísaná Zmluva o Ústave pre Európu. Vedúci predstavitelia členských štátov EÚ mali veľkú radosť a boli si istí, že dokument vstúpi do platnosti. Dva národy však v referende vyslovili rozhodný odpor.

Hlavy vlád teraz podpisujú takmer identický text a počítajú stým, že tentoraz budú schopné vyhnúť sa referendám. Výrazným spôsobom tento základný demokratický nástroj podceňujú. Čas verejne označený ako obdobie úvah bol premárnený. Namiesto toho, aby sa čas venoval konzultáciám, sociálnemu dialógu a diskusiám, premárnil sa na vymýšľanie mechanizmov manipulácie.

Musí sa zdôrazniť, že takzvaná reformná zmluva je dokument veľkej dôležitosti, pretože v skutočnosti vedie k obmedzeniu suverenity členských štátov. Prevádza mnoho výsad, doteraz vyhradených národným štátom, na inštitúcie EÚ, ktoré nepodliehajú skutočnej demokratickej kontrole. Som presvedčený, že pokiaľ by sa k zajtra podpísanej zmluve vyjadrili národy Európy, stretol by ju rovnaký osud ako jej predchodkyňu.

  Mikel Irujo Amezaga (Verts/ALE). - (ES) Vážený pán predseda, pred niekoľkými mesiacmi som telefonoval ombudsmanovi vo svojej krajine, a keď som čakal na linke, v telefóne hrala skladba Let it be, vzbudzujúca určitý optimizmus, vzhľadom na sťažnosti, ktoré úrad spracúva, čo sa skutočne ukazuje.

Ide o častý názor nás, ktorí ešte stále nechápeme, že Európska únia robí všetko preto, aby regionálne otázky alebo národy bez štátnej príslušnosti začlenila do inštitucionálnej štruktúry a politík. Stále viac ľudí sa, žiaľ, domnieva, že tento deň nikdy nenastane a je pravda, že neponúkame mnoho alternatív.

Pokiaľ ide o Kosovo, počúvame tu o problémoch, ale ešte som nepočul nikoho položiť otázku, ktorá je podľa mňa najdôležitejšia: Čo chcú obyvatelia Kosova?

Pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu, myslíme si, že tu vládne prílišné sebauspokojenie a že za toto sebauspokojenie vo veľkej miere môže to, že ukazovatele hodnotenia tejto stratégie vychádzajú predovšetkým z rastu HDP. Kedy budeme mať aj ukazovatele sociálneho a environmentálneho pokroku, aby sme mohli lisabonské výsledky skutočne hodnotiť?

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). - (PT) Sme svedkami ďalšej skúšky základných zásad neoliberálnej politiky, ktorú sledovalo portugalské predsedníctvo. Zajtrajší podpis Lisabonskej zmluvy obsahujúcej základy takzvanej európskej ústavy je určite najdôležitejšou spornou otázkou predstavujúcou kvantitatívny posun v neoliberálnej integrácii, ktorá postupne zhoršuje sociálne problémy a nerovnosti.

Namiesto snáh o zlepšenie pracovných podmienok spoliehajú na flexiistotu, pre ktorú bude práca ešte v chúlostivejšej situácii. Namiesto snáh o zlepšovanie životných podmienok a o riešenie problému chudoby, ktorá postihuje viac ako 80 miliónov ľudí, predstavujú ešte neoliberálnejšiu verziu lisabonskej stratégie, ktorá sa snaží o liberalizáciu a privatizáciu verejných služieb. Preto budú pracujúci a ostatní ľudia, rovnako ako pri udalostiach z 18. októbra a pri demonštrácii v Lisabone, ďalej proti zmluve a týmto politikám bojovať a budú požadovať referendum o zmluve na základe náležite vedených pluralitných diskusií.

  Frank Vanhecke (NI). - (NL) Vážený pán predseda, keď prebehlo nedávne referendum vo Venezuele, ktoré veľmi tesnou väčšinou zamietlo Chavezove plány na radikálnu zmenu ústavy, ašpirujúci diktátor Venezuely sa sklonil pred vôľou ľudu, ako by to mali urobiť všetci vodcovia viac, či menej slobodných krajín. Myslím, že by sme si z tohto prípadu mali v Európe zobrať príklad.

Európska ústava, ktorú dva členské štáty demokraticky odmietli veľkou väčšinou voličov, sa nám vrátila späť. Prakticky v nezmenenej forme, okrem malých kozmetických zmien. V krajinách, ktoré sú k nej pravdepodobne kritické alebo budú pravdepodobne voliť proti, nie je priestor na skutočnejšiu diskusiu a určite nie na referendum. Európska ústava – pardon, reformná zmluva – sa podpisuje v Lisabone s veľkou pompou a slávou, a následne bude rýchlo prerokovaná v parlamentoch, ktoré ju nepatrične v chvate podporia. Demokracia v Európe je falošná.

Spôsob, akým eurokrati zaobchádzajú s hlasom ľudu bol opäť úplne zreteľný, keď pán komisár Rehn hovoril nedávno o možnosti pristúpenia Turecka. Je zaznamenané, ako povedal, že dohody jednotlivých štátov alebo zvláštne volebné záväzky nesmú stáť v ceste tureckého pristúpenia. Európskym byrokratom je srdečne jedno, aké sľuby dostali voliči v otázke pristúpenia Turecka. Vo Venezuele zatiaľ demokracia existuje, ale v Európe, žiaľ, omnoho menej.

  Giles Chichester (PPE-DE). - Vážený pán predseda, na programe nadchádzajúceho zasadnutia Európskej rady je niekoľko dôležitých otázok. Teším sa, keď budem počuť o zlepšovaní európskej konkurencieschopnosti, o pokroku dosiahnutom smerom k ambicióznym cieľom Európy v otázke riešenia zmeny klímy a záväzku Európy pomôcť rozvojovým krajinám zmierniť chudobu. Tento týždeň však bude pozornosť nevyhnutne zameraná na podpis reformnej zmluvy v Lisabone.

Ako sme my, britskí konzervatívci, vždy hovorili, neexistuje žiadna reálna potreba takejto ďalekosiahlej zmluvy a práve tento týždeň uverejnila jedna z najvýznamnejších európskych univerzitných expertov článok o účinkoch rozšírenia EÚ. Zreteľne hovorí to, čo my už tvrdíme určitý čas, totiž že EÚ funguje úplne skvele aj bez reformnej zmluvy. Hovorí, citujem: „Prax od mája 2004 ukazuje, že inštitucionálne procesy a prax EÚ čelí vplyvu rozšírenia dosť rozhodne.“

Nezabúdajme na všetko to, čo sme hovorili – že EÚ nemôže zvládnuť rozšírenie bez toho, že by to otriaslo alebo dokonca zablokovalo fungovanie inštitúcií. To všetko podporuje náš názor, že táto zmluva má predovšetkým politickú symboliku, než že by bola objektívnym hodnotením toho, čo Európa potrebuje.

Okrem toho, že sme spochybňovali princíp tejto zmluvy, boli sme tiež veľmi kritickí k procesu, vďaka ktorému sme sa do tohto štádia dostali. Je neuveriteľné tvrdiť, že táto zmluva nie je v podstate rovnaká ako európska ústava, ktorú tak dôrazne odmietli občania Francúzska a Holandska v referende. Britský premiér trvá ako jediný medzi svojimi kolegami na zachovaní mýtu, že sa zmluva a ústava od seba líšia. Britskí občania mu neveria a veľká väčšina opakovane vyjadrila názor, že by sa malo konať referendum. Pán Brown ich prianie ignoroval, a tým dosť prispel k podkopaniu svojej vlády a všeobecne Európskej únie.

  Robert Goebbels (PSE) . – (FR) Vážený pán predseda, pán úradujúci predseda, pán predseda Komisie, v roku 1981 vlastnilo 1 %európskej populácie 8 % vtedajšieho celkového bohatstva Európy. O dvadsaťpäť rokov neskôr drží jedno percento najbohatších občanov 17 % všetkých príjmov Európskej únie. Jeden človek zo šiestich, teda celkom 74 miliónov Európanov zatiaľ žije pod hranicou chudoby, ktorá sa stanovuje pre každý členský štát.

Ak by neexistovali sociálne prevody, spadlo by do chudoby približne 185 miliónov Európanov, teda takmer 4 % populácie. Z tohto plynie nutnosť aktívnej sociálnej politiky: politiky, ktorá bude bohatstvo prerozdeľovať. Úsilie Únie v sociálnej oblasti je však veľmi chabé. Vízia sociálnejšie zameranej Európy 21. storočia, ktorú práve predstavila Komisia, je koncepčne bezchybná, ale úplne mlčí o akejkoľvek skutočnej legislatívnej iniciatíve.

Predseda Komisie pán Barroso nám pred chvíľou oznámil, že lisabonská stratégia prináša svoje plody. Má pravdu. Hospodársky obrat v Európe je však súčasne ohrozený obzvlášť zákernou verziou globalizácie, a tou sú finančné trhy bez hraníc. Úverová kríza nazývaná „subprime crisis“ má pôvod vo freneticky spotrebnom správaní sa Američanov. Globálny finančný priemysel sa zaoberal „špeciálnymi nástrojmi“ financovanými prostredníctvom nespoľahlivých hypoték, a vrchol sektora bankovníctva, poistenia a dôchodkov nás pohostil ďalším triumfom nenásytnosti nad inteligenciou.

Finančné odvetvie samé osebe pochopiteľne neriskuje nič: je „príliš veľké na zlyhanie“. Národné centrálne banky a platcovia daní zaistia bezpečné pristátie zlatých parašutistov a lacné to nebude. V Európe sa už hospodárska aktivita spomalila. V Spojených štátoch hrozí recesia. Dolár klesá a ceny surovín vrátane základných potravín stúpajú. Obmedzovania úverov už postihuje malé a stredné podniky a ľudí, ktorí hľadajú bývanie.

Pri čítaní návrhu záverov zo zasadnutia Rady v Lisabone nevidím žiadnu vyhliadku na zotavenie Európy a veľmi horko to ľutujem.

  Marco Cappato (ALDE). - (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, rád by som začal s očividne malým víťazstvom, ktoré dosiahol francúzsky prezident Sarkozy tým, že z prebiehajúcich rokovaní s Tureckom vytlačil slovo pristúpenie.

Nič sa tým pochopiteľne nemení, rokovania pokračujú, Sarkozy, ktorý je v súčasnosti najsilnejším a najpolitickejším z európskych hláv štátov, ako vyplynulo aj z prejavu tu v Parlamente, však hovorí o hraniciach Európy a Stredomorskej únie a niektoré hlasy akosi ironicky hovoria, že „nevie, čo hovorí, nevie, čo to je Stredomorská únia, nevie, ako sa tá hra hrá.“

Podľa môjho názoru je hra, ktorú hrá, veľmi jasná a týka sa európskych hraníc: Stredomorská únia je stratégiou Európy národov. A pokiaľ by v praxi šlo len o vzťah medzi národmi, bola by Stredomorská únia rozumnou cestou na riešenie hospodárskych, obchodných a ekologických problémov. To však nie je rozumné a je nutné nájsť alternatívu, pokiaľ chceme niečo iné, pokiaľ chceme právnu Európu, najmä pokiaľ ide o individuálne práva, Európu občanov viac ako Európu štátov.

To je alternatíva, ktorú musia hlavy štátov, Komisia a Európska únia začleniť do francúzskej stratégie Európy národov. Musíme sa rozhodnúť, či chceme, aby bola raz v budúcnosti Charta základných práv chartou práv tureckých občanov, chartou práv marockých občanov, chartou práv izraelských a palestínskych občanov, musíme sa rozhodnúť, či chceme, alebo nechceme dať Európe takúto budúcnosť, pretože inak zvíťazí Európa národov a štátov.

Na záver chcem povedať, že niektorí ľudia nosia tričká s nápisom „referendum o Európe“: áno európskemu referendu, nie vnútroštátnym referendám, pretože referendá v našej Európe prebúdzajú populizmus, extrémizmus, nacionalizmus a komunizmus.

  Mario Borghezio (UEN). - (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, v Európe sú našťastie stále patrioti a zjavne budeme požadovať vnútroštátne referendum. Budeme ďalej požadovať vnútroštátne referendá, pretože veríme v Európu národov, nie v Európu vysokých financií, ktorá podporuje a financuje celú túto technokratickú politiku, celý tento spôsob vedenia blázinca európskych inštitúcií.

To je presne obrázok, ktorý vyplýva z prepracovania zmluvy – potvrdenie inštitúcie, ktorej dominuje techno-byrokracia, ktorá je zodpovedná len sama sebe a živí len samú seba. Kde je v tejto novej verzii napríklad čokoľvek, čo zodpovedá silnému volaniu po obrane európskeho sociálneho modelu, ktorý požadujú ľudové referendá, čo im odpoviete?

Na hraniciach žiadne riešenie nie je a pokračuje táranie o rozširovaní, bez toho, aby sa hovorilo o narastajúcom geopolitickom probléme európskych hraníc, ktorý je pre nás kľúčový. Stavba ako je Európa, ktorá má svoje historické korene vo verejnom práve v Svätej ríši rímskej, sa nestavia tak, že sa ako duchovný horizont vezme hodnota eura proti doláru. Sú tu ďalšie styčné body, predovšetkým pre nás, a to sú európske kresťanské hodnoty.

Základné problémy, ktorým Európa čelí, nevyriešite právnymi okľukami alebo tým, že sa necháme riadiť rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora. Štáty sa takto neriadia, ani budúcnosť Európy, ani história Európy. Nech žije Európa ľudí, Európa kresťanských koreňov!

  Miguel Portas (GUE/NGL). - (PT) Predsedovia vlád a hlavy štátov zajtra podpíšu v Lisabone Lisabonskú zmluvu. Potom budú žiadať jej ratifikáciu. Rozdiel nie je v texte, ktorý je replikou ústavy, ktorú odmietli Francúzi a Holanďania. Rozdiel je v metóde. Teraz žiadajú rýchlu ratifikáciu bez referend. Pred niekoľkými dňami vyjadril pán Zapatero tu v tejto parlamentnej miestnosti prianie, aby sa občania jednotlivých štátov k zmluve, ktorá bude rozhodovať o našej spoločnej budúcnosti, vyjadrili.

Vlády budú mať na piatkovej vrcholnej schôdzke možnosť rozptýliť podozrenie, ktoré na každej z nich leží, podozrenie, že chcú, aby bola nová zmluva schválená ľudu za chrbtom. Mali by všetkými desiatimi vziať návrhy pána Zapatera. Mali by to urobiť. Lisabonská zmluva dnes nie je skutočne vašou zmluvou. Nikdy nebude zmluvou Európanov, pokiaľ jej životaschopnosť bude závisieť od nekonania referend. Mali by ukázať odvahu vyjsť v ústrety požiadavke demokracie, pretože sama Európa závisí od demokracie!

  Jana Bobošíková (NI). - (CS) Dámy a páni, často tu diskutujeme o tom, čo by sme mali urobiť pre to, aby sa Európa priblížila občanom, a aby bola demokratickejšia, ale vôbec nič pre to nerobíme. Zajtra premiéri podpíšu reformnú zmluvu a už vopred deklarujú, že nechcú referendá. Smutné je, že tento Parlament im k tomu výdatne tlieska. Je to vrchol arogancie a pohŕdania hlasom občanov. Mám pocit, že politici sú leniví vysvetľovať novú zmluvu, alebo – a to je ešte horšie – sa občanov boja. Politikom sa nechce vysvetľovať ako nová zmluva zmení podiel krajín na rozhodovaní v Európskej únii. Politikom sa nechce oznamovať občanom, že nebudú mať v Európskej komisii svojho komisára. Nechce sa im obhajovať, že o migrácii, energetike a doprave sa bude rozhodovať nie v jednotlivých krajinách, ale v Bruseli. Dámy a páni, pokiaľ nezískame občanov pre nové pravidlá usporiadania Európskej únie, nebudeme im vysvetľovať na jednej strane výhody integrácie a na druhej strane straty národnej suverenity, ktoré zmluvu v niektorých oblastiach jasne sprevádzajú, bude sa priepasť medzi politickou elitou a občanmi ďalej zväčšovať. Preto považujem za kľúčové, aby sa nová zmluva schvaľovala prostredníctvom referenda.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE-DE). - Vážený pán predseda, Lisabonská zmluva bude mať v blízkej budúcnosti významný vplyv na zahraničnú politiku Európskej únie.

Naše diskusie vo Výbore pre zahraničné veci v tomto Parlamente mi z mnohých dôvodov dovoľujú vysloviť k novej zmluve veľmi pozitívny názor. Jediný rámec veľmi zvyšuje súdržnosť vonkajšej činnosti EÚ: nová zmluva znamená v porovnaní s existujúcimi predpismi veľký krok vpred. Poskytuje explicitné právne základy pre politiku susedstva, zavádza jedinú právnu subjektivitu Únie ako celku a zaväzuje členské štáty, aby sa spolu radili a preukazovali si vzájomnú solidaritu.

Z inštitucionálneho hľadiska došlo k mnohým zlepšeniam, ktoré spočívajú v posilnení právomocí vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a pre bezpečnosť, ktorý je súčasne podpredsedom Európskej komisie, a vo vytvorení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

A čo je najdôležitejšie, nová zmluva zvyšuje rozpočtové právomoci Parlamentu nad výdavkami zahraničnej politiky EÚ, kde sa Európsky parlament dostáva na rovnakú úroveň ako Rada.

Okrem toho sa tiež vytvára nový právny základ pre nástroje alebo politiky vzťahujúce sa k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ako sú sankcie proti neštátnym subjektom, vesmírna politika a energetická bezpečnosť, boj proti zmene klímy, prevencia medzinárodného terorizmu a ochrana osobných údajov.

Najväčšie zlepšenia sa skutočne týkajú európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, pretože Lisabonskou zmluvou sa zavádza predovšetkým trvalá štruktúrovaná spolupráca v oblasti obrany medzi členskými krajinami, ktoré majú k dispozícii vojenské prostriedky.

Z nášho hľadiska má však nová zmluva tiež nejaké nedostatky: Európsky parlament by mal byť vyzvaný ku konzultáciám týkajúcim sa vymenovania nového vysokého predstaviteľa a podpredsedu Komisie, nielen v prípade prvej osoby, ktorá sa ujme funkcie dňa 1. januára 2009, ale tiež v prípade neskoršieho dočasného vymenovania, keď bude vymenovaná celá Komisia vrátane podpredsedu pre zahraničné veci.

Dovoľte mi tiež zdôrazniť nutnosť, aby sa nový, novozvolený vysoký predstaviteľ a podpredseda skutočne vopred radil s Parlamentom o hlavných otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Takže keď si to zrekapitulujeme: Lisabonská zmluva predstavuje míľnik v inštitucionálnom rozvoji Európskej únie v oblasti zahraničných vecí a ako predseda Výboru pre zahraničné veci chcem jej nastávajúci podpis srdečne privítať.

  Genowefa Grabowska (PSE). - (PL) Vážený pán predseda, tri roky po skončení druhej svetovej vojny vyhlásila Organizácia Spojených národov Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá zostáva na tomto poli normou. Takmer 60 rokov neskôr kodifikovala Európska únia ľudské práva vo svojej Charte základných práv, čo je dokument vytvorený na mieru potrebám a očakávaniam obyvateľov Európy na prahu 21. storočia.

Prečo teda dva štáty, Poľsko a Veľká Británia, tak zaangažované do kodifikácie ľudských práv na medzinárodnej úrovni, vyslovili proti tejto charte námietky? Prečo ju nechcú svojím vlastným obyvateľom poskytnúť? Moje rozčarovanie ako Poľky je o to väčšie, že ako Poľsko, tak aj Veľká Británia predtým chartu prijali. Ich predsedovia vlád a ministri zahraničných vecí ju podpísali dňa 29. októbra 2004 v Ríme ako druhú časť ústavnej zmluvy. Týmito podpismi sa nielen zaviazali voči svojim európskym partnerom, ale bolo to tiež signálom pre občanov oboch štátov a sľubom, že sa touto chartou budú riadiť.

Obsah charty sa od roku 2004 nezmenil. Zmenil sa postoj Poľska a Veľkej Británie. Zásadná otázka znie takto: prečo sa nasledovníci Tonyho Blaira a Mareka Belku postavili proti charte a zbavili svojich občanov možnosti využívať jej výhody? Chcela by som tiež požiadať pána predsedu Rady Európy, aby sa spýtal súčasných predsedov vlád Poľska a Veľkej Británie, prečo neakceptujú podpisy svojich predchodcov. V zahraničnej politike je zásada kontinuity základnou a my občania, hovorím o Poliakoch, potrebujeme práva plynúce z tejto charty.

  Alexander Lambsdorff (ALDE). - (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, o podstate zmluvy tu toho bolo povedané už dosť. My, nemeckí liberáli, sme vždy pripisovali základný význam niektorým kľúčovým bodom. Po prvé, je nutné zachovať inštitucionálny kompromis. Po druhé, chceli sme zahraničného ministra EÚ nie na ozdobu, ale ako skutočného hovorcu Európskej únie. Úplne súhlasíme s tým, čo pred chvíľou povedal o inštitucionálnych zlepšeniach Jacek Saryusz-Wolski. Myslíme si však, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika bude v dohľadnej budúcnosti stáť alebo padať s politickou vôľou členských štátov, a to je poľutovaniahodné. Tretím bodom, ktorému sme venovali zvláštny význam, je neochvejná ochrana základných práv, a preto sa na vyhlásenie charty veľmi tešíme.

V celku je nutné povedať, že Lisabonská zmluva je úspechom nemecko-portugalského predsedníctva, za ktoré si obe predsedníctva zasluhujú gratuláciu.

Skutočnou chybou krásy je však to, že nedošlo k žiadnemu posunu v tom, aby sa rozhodovacie procesy dostali bližšie k ľuďom. Rozhodnutiu Rady nepredstaviť úplné znenie zmluvy hovoríme v nemčine Realsatire, čo znamená reálnu skutočnú situáciu, ktorá je absurdnejšia než čokoľvek, čo by si vymyslel satirik. Udalosti však rozhodnutie čoskoro predbehnú. Som si istý, že verejnosť a parlamenty si sami zoženú kópie úplného znenia a sami si prečítajú, čo v zmluve skutočne je.

Teraz musíme vstúpiť do etapy, v ktorej Európska únia prikročí od zahľadenosti do vlastných inštitucionálnych problémov k prijatiu globálnej perspektívy. Musíme sa zhostiť svojej medzinárodnej hospodárskej zodpovednosti. Všeobecný stav svetového hospodárstva má v Európe za následok pomalší rast a stratu pracovných miest. V mnohých členských štátoch vrátane môjho vidím obrat k sebauspokojeniu a ochabujúcej vôli zavádzať reformy. To sa musí zmeniť.

Ďalej si myslím, že musíme našu úlohu v medzinárodnej politike vnímať zodpovedne. Ľudia chcú, aby Európska únia zastávala silnú medzinárodnú pozíciu. Zodpovednosť je na nás.

  Bogdan Pęk (UEN). - (PL) Vážený pán predseda, Európa neznamená len porozumenie elít. Nie sú to len európske inštitúcie. Európa je predovšetkým vecou dôvery.

Včera však predseda Národno-demokratickej strany Nemecka Udo Voigt v nemeckej verejnoprávnej televízii vyhlásil, že Poľsko musí Nemcom okamžite vrátiť Sliezsko, že Poľsko musí Nemcom vrátiť Pomoransko, Gdansk, Vroclav a ďalšie mestá. Súčasne vyslovil pochybnosti o počte obetí holokaustu.

Musím sa dnes, keď sa duch Európy vynoril nad vodami a nad týmto Parlamentom, spýtať, prečo pán Schulz stratil svoju revolučnú vnímavosť. Prečo sa nemecká vláda nahlas ostro nevyjadrila? Takýto spôsob konania viedol k Tretej ríši.

Žiadame ostré odsúdenie a postavenie príslušnej fašistickej strany mimo zákona, pretože to, čo robí, môže Európe veľmi ublížiť: ničí dôveru medzi európskymi národmi, ktoré sa snažia o všeobecné blaho. Nemecko, ktoré je jedným z najdôležitejších európskych štátov, by malo byť na tento typ aktivít obzvlášť citlivé a malo by okamžite prijať opatrenia pre dobro Európskych spoločenstiev.

  Alain Lamassoure (PPE-DE) . – (FR) Vážený pán predseda, aj ja by som chcel zagratulovať portugalskému predsedníctvu. Podpis Lisabonskej zmluvy a vrcholná schôdzka medzi predstaviteľmi EÚ a Afriky zostanú medzníkmi európskej histórie. Nemôžeme však dopustiť, aby tieto vynikajúce úspechy zatienilo to, čo príde, a k tomu musím vysloviť svoje úvahy.

Prvá sa týka ratifikácie budúcej zmluvy. To, že sme opustili návrh ústavy a nahradili ju obyčajnou zmluvou znamená, že okrem Írska už nič nebráni tomu, aby ju ratifikovali parlamenty všetkých štátov. To je hlavný rys politickej dohody, ktorú v júni a októbri uzavrela Európska rada. Ak medzitým niektorá vláda zmenila názor, je tým najmenším, čo mohla urobiť v záujme slušného zaobchádzania s partnermi, aby ich informovala pred podpisom zmluvy, a nie neskôr. Pán predseda Rady, som si istý, že portugalské predsedníctvo bude nad budúcim dodržiavaním tejto základnej lojálnosti bdieť.

Moja druhá úvaha sa týka toho, o čom sa už zmienilo mnoho mojich kolegov: ide o situáciu na západnom Balkáne. Už osem rokov vieme, že nezávislosť Kosova je jedného dňa nevyhnutná. A dnes som aj cez značné úsilie Javiera Solanu a Komisie situáciou zaskočený rovnako ako pred ôsmimi rokmi.

Opakovane sme hovorili, že región západného Balkánu je predurčený k tomu, aby bol súčasťou Únie, a požadujeme začatie spoločnej zahraničnej politiky. Každé predsedníctvo Únie však urobilo len to, že tento horúci zemiak predalo nasledujúcemu predsedníctvu. Už nie sme v roku 1991. O šestnásť rokov a 300 000 mŕtvych neskôr musí krajina EÚ ukázať, že sa z tejto smutnej minulosti poučili. O budúcnosti obyvateľov Balkánu sa nebude rozhodovať vo Washingtone alebo v Moskve, ani v New Yorku: bude sa o tom rozhodovať tu v Európe, medzi národmi, ktorých sa to týka priamo, a medzi ich európskymi susedmi, priateľmi a partnermi.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). - Vážený pán predseda, najprv budem hovoriť o Kosove. Na Balkáne i na Kaukaze sme svedkami konfliktu medzi európskymi hodnotami a nacionalistickými tendenciami, medzi európskou integráciou a hnutiami a ideami, ktoré podporuje Rusko. Pokiaľ sa v budúcnosti obzrieme, som si celkom istý, že nebudeme nikdy ľutovať úsilie, ktoré dnes všetkými možnými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, vynakladáme na podporu európskej integrácie, ale mohli by sme v budúcnosti veľmi dobre ľutovať úsilie, ktoré sme nevyvinuli. Myslím že je dôležité o tom koncom týždňa diskutovať na Európskej rade.

Po druhé by som rád hovoril o globalizácii. Myslím, že je dôležité pamätať na to, že vďaka globalizácii sa Európa premenila na vedúce svetové hospodárstvo, a ak máme byť najlepším svetovým vedomostným hospodárstvom, je nutná globalizácia, pretože vedúce postavenie vo svete nikdy nedosiahneme, ak budeme najlepší len v Európe. Dobré výsledky nikdy nemôžeme dosiahnuť pomocou ochranných opatrení. To dlhodobo poškodí možnosti vytvárania pracovných miest a dosahovanie prosperity a nedá nám to možnosť dosiahnuť vedúce postavenie vo svete a chrániť európske hodnoty.

Z toho pre nás vyplýva, že je dôležité, aby Európska rada vyzdvihla akékoľvek úsilie, ktoré je potrebné vyvinúť v oblasti energetických právnych predpisov, telekomunikačných právnych predpisov, vnútorného trhu a konkurencieschopnosti. Konkurencia neznamená boj medzi rôznymi osobnosťami alebo identitami. Znamená možnosť, aby sa všetci podieľali na tom, že sa Európa pohne vpred. Mali by sme sa vydať touto cestou. Je to rozhodne najlepší spôsob využitia zmluvy tak, aby sme boli schopní reagovať na globálnu výzvu. Túto možnosť sme dostali tento týždeň a mali by sme ju využiť.

  Enrique Barón Crespo (PSE). - (ES) Vážený pán predseda, pán predseda Rady, pán podpredseda Komisie, dámy a páni, považujem za správne, aby sme v deň, ktorý je pre Európsky parlament veľmi dôležitý, najprv verejne uznali, akú prácu portugalské predsedníctvo odviedlo. Na význam tohto dňa poukazuje aj ozdobná predná strana predsedníckeho pódia znázorňujúca slávnostné vyhlásenie Charty základných práv.

Portugalské predsedníctvo dostalo – a to hovorím ako zástupca Európskeho parlamentu na medzivládnej konferencii – návrh, v ktorom bola Charta základných práv len vyhlásením č. 11. Je tiež dobré zdôrazniť, že – ako mi predseda Rady osobne povedal na začiatku – bolo prakticky nemožné tento status zmeniť a domnievať sa, že sa nám na medzivládnej konferencii spoločne podarilo zabezpečiť, aby sa Charta základných práv stala právne záväznou chartou. Členské štáty ju nechceli začleniť do zmluvy, ale je to charta a má ústavný status.

Myslím, že by sme mali spomenúť niekoľkoročné úsilie poslankýň a poslancov Európskeho parlamentu na dosiahnutie prijatia tejto charty. Myslím, že by sme nemali zabudnúť spomenúť ženu, ktorá je zosobnením tragédie a moci 20. storočia v Európe, Simone Veilovú, nehovoriac o ľuďoch, ako je Altiero Spinelli, Fernard Herman a mnoho ďalších, ktorí roky pracovali na tom, aby sme dnes mohli konečne vydať vyhlásenie o právach, ktoré bude vyjadrením našej identity.

Pán predseda, myslím si tiež, že je na čase, aby sme v Parlamente, ktorý bez rozdielu vydáva zákony o kravách, kozách, uhorkách i financiách, konečne hovorili o ľuďoch, o mužoch a ženách na ulici. Považujem za poľutovaniahodné, že je ešte dnes stále niekoľko štátov, ktoré svojím občanom obmedzujú práva ako európskym občanom.

Nakoniec by som, pán predseda, chcel ešte spomenúť jednu dôležitú vec, a to fakt, že Charta základných práv a Lisabonská zmluva posilňuje Úniu ako nadnárodnú demokraciu štátov a občanov, čo je v ére politickej globalizácie to najdôležitejšie. Konáme tak na regionálnej úrovni, ale verím, že ide o príklad, ktorý by sme mali nasledovať pre svoju vlastnú budúcnosť a pre budúcnosť ľudstva ako celku.

  Othmar Karas (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, neočakávam, že vrcholná schôdzka, ktorú pripravujeme, prinesie nejaké prekvapenie. Čakám však od nej, že otvorí dvere do budúcnosti a určí postoj Európskej únie k mnohým otázkam.

Prvé dvere, ktoré musí otvoriť, sú dvere k ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Očakávame, že k ratifikácii dôjde rýchlo vo všetkých členských štátoch a že sa bude pri vymenovaní štátnych úradníkov podľa novej zmluvy prihliadať k výsledkom volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009. Očakávam však tiež, že uvoľňovanie cesty k ratifikácii bude tiež znamenať, že začne Rada a Komisia konečne komunikovať a poskytovať občanom členských štátov informácie k obsahu zmluvy.

Nemlčme o dôvodoch, prečo zmluvu podporujeme. Vítame ju, pretože posilňuje našich občanov, naše parlamenty, demokraciu a Európsku úniu.

Druhé dvere, ktoré otvárame, sú dvere k slobode. Bude sa diskutovať o Schengene. Máme radosť, že mnoho členských štátov v súčasnosti schengenské kritériá spĺňa, pretože splnenie schengenských kritérií znamená väčšiu slobodu v rámci Európskej únie a väčšiu slobodu pre občanov Európskej únie.

Tretie dvere, ktoré sa otvoria, umožnia, dúfam, Európskej únii prevziať globálnejšiu zodpovednosť. Dovoľte, aby som jasne povedal, že rámec na vyriešenie otázky Kosova bol vyčerpaný a Európska únia musí prevziať za Kosovo spoločnú zodpovednosť. Máme jednoznačný názor, že budúcnosť Kosova a Srbska leží na Európskej únii a že musíme urobiť všetko pre to, aby sa splnili túžby ľudí žiť slobodne a v mieri s ostatnými.

Moja posledná poznámka sa týka dvier k výskumu a vývoju. Realizujme závery týkajúce sa programu Galileo, za ktorý Európska únia prevzala na seba finančnú zodpovednosť.

  Manuel António dos Santos (PSE). - (PT) Vážený pán predseda, pán predseda Rady, portugalské predsedníctvo nám zanecháva veľmi povzbudzujúci odkaz, ale tiež veľa zodpovednosti. Práve tento politický odkaz musí vrcholná schôdzka, ktorá sa koná tento týždeň, konsolidovať a rozvinúť. Zajtrajší podpis Lisabonskej zmluvy, slávnostná ratifikácia Charty základných práv troma inštitúciami Európskej únie, ku ktorej sa dostaneme o niekoľko minút, vytvorenie strategického partnerstva s Brazíliou bez ujmy na zvláštnych vzťahoch Európskej únie s krajinami Mercosuru, obnova pravidelných vrcholných schôdzok s Afrikou a naposledy podpora lisabonskej stratégie a mnohým otázkam, ktoré majú pre budúcnosť Európy veľkú dôležitosť: to všetko sú významné úspechy, ale užitočné budú len vtedy, ak vyústia do prijateľnej politiky a dosiahnu ciele, ktoré sú nutné pre silnejšiu, súdržnejšiu, spojenejšiu Európu, ktorá bude určujúca pre svetovú stabilitu.

Takáto je v skratke zodpovednosť, ktorú členské štáty, Európska rada, Komisia a tiež Parlament zdedili od portugalského predsedníctva. Je to ale tiež stimul, ktorý nám všetkým umožní dostať sa z inštitucionálnej krízy, ktorá posledné dva roky brzdila Európu a bránila procesu európskej integrácie. Aby som zopakoval, čo som už niekoľkokrát povedal, úprimne gratulujem portugalskému predsedníctvu a dúfam, že nasledujúce slovinské predsedníctvo bude pokračovať v rovnakej línii a rozvíjať to, čo už bolo urobené. Jediným cieľom nasledujúceho bruselského samitu by malo byť vytvorenie politických podmienok potrebných k tomu, aby sa tak stalo.

  Francisco José Millán Mon (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predseda, som rád, že zajtra bude Lisabonská zmluva podpísaná. Ukončí sa tým obdobie určitej neistoty, keď sa Únia javila pre pozorovateľov zvonka určitým spôsobom paralyzovaná. Preto portugalskému predsedníctvu gratulujem.

Dúfam, že keď bude zmluva podpísaná, nebude dôvod nečinne sedieť. Je načase, aby sa Únia, a tým aj Európska rada, pozrela von a riešila problémy svojich občanov rozhodnejšie. Spomeniem nasledujúce tri.

Hospodársky rast: Európska rada nesmie začať pociťovať sebauspokojenie. Signály nie sú dobré: euro je celkom silné, čo robí export zložitejším, inflácia klesá, dolár je dosť slabý a ropa zostáva drahá. Všetky štúdie – najnovšie je to štúdia OECD – tlmia svoje predpovede hospodárskeho rastu v Európe na roky 2007 a 2008.

Ďalej je to nelegálne prisťahovalectvo: ide o závažný problém, ktorý sa posledný polrok snaží riešiť okrem iného Konferencia ministrov Euromed. V akčnom pláne, ktorý bol prijatý na africkej vrcholnej schôdzke, som videl odkazy na dohody o spätnom preberaní osôb a ďalšie nástroje, ale budú sa tieto záväzky potom plniť? Ako dlho prerokúva Európska únia dohody o vracaní osôb s niektorými stredomorskými krajinami?

Okrem toho nedovolené prisťahovalectvo nezávisí len od spolupráce s tretími krajinami, my tiež musíme plniť svoje záväzky, napríklad voči Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX). Faktické rozšírenie Schengenu, ktoré má Európska rada v piatok potvrdiť, navyše tiež znamená rozšírenie vonkajších hraníc. Dúfam, že orgány a úradníci zodpovední za tieto nové hranice budú schopní sieť nezákonného prisťahovalectva zvládať.

A napokon je to terorizmus: hrozba trvá. Objavili sa nové hrozby zo strany vedenia al-Káidy, v Alžírsku sa včera udiali krvavé útoky a chcel by som vám pripomenúť, čo sa stalo minulý týždeň vo Francúzsku s organizáciou ETA.

Som rád, že sa portugalské predsedníctvo snažilo obsadiť miesto európskeho koordinátora pre boj s terorizmom, ktoré bolo zo záhadných dôvodov viac než šesť mesiacov prázdne. Keby sa náhodou objavil problém s nedostatočnou právomocou alebo nedostatkom prostriedkov, potom reforma zmluvy premárnila príležitosť toto miesto posilniť.

A nakoniec dúfam, že Európska rada bude trvať na rýchlom vybavení nedávneho návrhu Komisie na úpravu rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu, podľa ktorého sa bude i podnecovanie považovať za trestný čin.

  Paul Marie Coûteaux (IND/DEM) . – (FR) Vážený pán predseda, rok 2007, ktorý bol rokom nemeckého a portugalského predsedníctva, zostane v histórii európskej integrácie zapísaný ako rok najhlbšieho pohŕdania národmi Európy a demokraciou.

Zmluva, ktorá bude zajtra v Lisabone podpísaná, nie je ani zjednodušená, ani konsenzuálna. Ide čisto len o omieľanie ústavnej zmluvy, ktorej francúzsky národ povedal „nie“. No aj tak ju väčšina z vás vrátane pána Giscarda d'Estainga hlučne víta.

Musím ale preto slávnostne varovať svojich francúzskych kolegov, ktorí túto premaľovanú Úútavu podporujú. Jej ustanovenia vytvárajú nový štát. Tento štát sa našim občanom vnucuje proti ich vôli, a preto nie je legitímny. Dôsledok je úplne jasný a dosť strašný. Orgány Európskej únie a charty, ktoré vytvárajú, sa budú musieť považovať za nezákonné. A nám tak skoro podľa medzinárodného práva pripadne jedna naliehavá povinnosť: povinnosť odoprieť poslušnosť. Nič iné som nechcel povedať.

  Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predseda, pán podpredseda Komisie, dámy a páni, chcel by som sa vo svojej záverečnej reči krátko zmieniť o otázke, ktorá tu bola niekoľkokrát zmienená a je vrcholne dôležitá. Je prirodzene súčasťou vonkajšej agendy Európskej únie a veľmi pravdepodobne bude v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch predstavovať prioritu. Hovorím o otázke Kosova. Chcel by som krátko vysvetliť postoj portugalského predsedníctva k tejto základnej otázke.

Po tom, čo bol Rade bezpečnosti predložený Ahtisaariho plán, bolo podľa nás veľmi dôležité, aby Európska únia, Rusko a Spojené štáty vytvorili tzv. trojku, aby opäť vo veľmi úzkom kontakte s príslušnými stranami skúsili nájsť možné riešenia, s ktorými by strany mohli súhlasiť. Existovali dva hlavné ciele, cieľ skúsiť posúdiť určité aspekty Ahtisaariho plánu, ktoré by sa mohli a mali posúdiť. Na druhej strane máme spoločne s Európsku úniou istotu, že sme urobili všetko, čo sme mohli, pre schválenie konsenzuálneho riešenia pre budúcnosť Kosova. Mali sme na to 120 dní.

Teraz vieme, a všeobecne sa vie a aj trojka o tom referovala, že sa ukázalo ako nemožné, aby sa strany na budúcnosti Kosova zhodli, ale všetko ešte nie je stratené. Predovšetkým musíme poukázať na vynikajúcu klímu, na vynikajúcu atmosféru medzi členmi trojky a príslušnými stranami. Ďalej, ako sme dúfali a očakávali, bolo možné preskúmať niektoré z aspektov, na ktoré kládla Ahtisaariho správa dôraz, a, prirodzene, ďalej nové body dohody, ktorá na tomto základe vyplynula. Treťou, najdôležitejšou vecou, ktorej možno nebola venovaná riadna pozornosť, je to, že sa strany dohodli neuchyľovať sa k násilnému riešeniu otázky budúceho statusu Kosova. Tento politický záväzok považujeme za veľmi dôležitý a, pochopiteľne, len dúfame, že bude dodržaný.

O postupe bola znova informovaná Organizácia Spojených národov a bude o nej znovu diskutovať Bezpečnostná rada. Aby sme nezabudli, Organizácia Spojených národov hrá v tejto otázke významnú úlohu. Na úrovni OSN sa síce ukazuje, že nie je možné, aby členovia Bezpečnostnej rady schválili riešenie budúceho statusu Kosova, ale niet pochýb, že medzinárodné spoločenstvá a predovšetkým sama Európska únia musí prijať rozhodnutie, ktoré, ako všetci vieme, bude zložité a možno ťažké.

Pre portugalské predsedníctvo a po 1. januári pre Portugalsko ako členský štát Európskej únie sú najdôležitejšie tri veci. Prvou je, prirodzene, zachovanie jednoty Európskej únie. Z nášho pohľadu je najdôležitejšie, aby, keď budeme požiadaní o rozhodnutie a keď rozhodneme, bolo naše rozhodnutie spoločné. Musíme zachovať jednotný postup. To je podľa nás úplne zásadné. Nechceli by sme a urobili by sme všetko možné preto, aby sa tak nestalo, že sa Európa v otázke Kosova rozdelí, ako tomu bolo v minulosti v mnohých medzinárodných situáciách, v neľahkých medzinárodných problémoch, ktoré vyžadovali obrovskú zodpovednosť. Naším heslom musí preto byť jednota.

Po druhé, Európska únia musí prevziať zodpovednosť, pretože Kosovo je predovšetkým európsky problém, náš problém, a hoci je jasné, že sa spoliehame na všetkých našich medzinárodných partnerov, že sa tiež pokúsia nájsť riešenia, nemôže sa Európa ku Kosovu otočiť chrbtom, musí za európsky problém prevziať zodpovednosť a na záver predsedníctva sa domnievam, že si je Európska únia tohto faktu úplne vedomá a je si vedomá i toho, že v tejto otázke musí zohrať vedúcu úlohu.

Po tretie, nesmieme konať nerozvážne, musíme pozorne posúdiť dôsledky akýchkoľvek rozhodnutí, musíme sa za všetkých okolností a vo všetkých situáciách, pokiaľ možno, snažiť o konsenzus a musíme tiež, prirodzene, zaujať k tejto otázke jasné stanovisko a oznámiť toto stanovisko veľmi transparentne a veľmi jasne všetkým partnerom, ktorých sa otázka Kosova akokoľvek týka.

A napokon musí každé riešenie otázky budúceho štatútu Kosova vždy a za všetkých okolností rešpektovať hodnoty a zásady, ktoré sú pre Európsku úniu zásadné: pochopiteľne, mier a stabilitu v regióne a tiež, samozrejme, rešpekt pred zákonmi, rešpekt pred demokraciou, rešpekt pred ľudskými právami.

Na riešenie kosovského problému neexistuje iný referenčný rámec a nesmieme za žiadnych okolností zabudnúť, že Európska únia ponúkla krajinám na západnom Balkáne a Srbsku predovšetkým pevné a jednoznačné európske perspektívy. Preto musíme k tomuto cieľu pri práci so stranami v konflikte smerovať. Strany musia vedieť o tom, že, prirodzene, patria do Európy. Dúfajme, že Európska únia pri riešení neľahkej kosovskej otázky – a nerobme si ilúzie, že to nie je zložitá a ťažká otázka – ako hovorím, nemám alternatívu, teda že Európska únia musí za všetkých okolností a napriek všetkým rozdielom týkajúcim sa jednotlivých otázok zachovať svoju jednotu. To je pre vierohodnosť Európskej únie a jej vonkajšiu činnosť zásadné a základné. To som chcel v stručnosti k téme Kosova povedať.

Nakoniec, pán predseda, dúfam, že mi prepáčite a som si istý, že pochopíte, ak skončím osobnou poznámkou: toto je posledná príležitosť, keď sa zúčastňujem rozpravy v Európskom parlamente ako zástupca portugalského predsedníctva. Je to preto rozlúčenie, a rozlúčenie, ktoré sa nemôže zaobísť bez výrazu uznania a vďačnosti za podporu, ktorej sa mi v tomto Parlamente od pána predsedu a všetkých poslancov vždy dostávalo. S vami a prostredníctvom vás som si uvedomil, ako je tento Parlament dôležitý pre posilňovanie demokracie v našej Únii a tiež, prirodzene, pre posilňovanie zákonnosti rozhodnutí, ktoré tu prijímame s cieľom vytvoriť slobodnú, prosperujúcu Úniu v prospech občanov Európy.

Preto vám, dámy a páni, veľmi pekne ďakujem. Chcem tiež pochopiteľne poďakovať členom Komisie a ich spolupracovníkom a predsedovi Komisie, ktorý sa so mnou často na týchto rozpravách zúčastňoval, a s ktorým sa nám darilo vytvárať spoločnú pôdu pre svoju prácu, svoje ciele a úsilie. Ďakujem vám, Komisia.

Chcem tiež poďakovať, a som si istý, že mi budú rozumieť, úradníkom Európskeho parlamentu a predovšetkým, pokiaľ mi to prepáčia, svojim spoluobčanom, ktorí tu pracujú. A napokon, a dúfam, že som na nikoho nezabudol, chcem tiež poďakovať svojim tlmočníkom, portugalským tlmočníkom, na ktorých som veľmi hrdý. Skončím anglickým výrazom: „I will miss you all“, t. j. portugalsky: „Já sinto saudades“. Ďakujem vám mnohokrát.

  Predseda. − Obrigado, úradujúci predseda. Zajtra sa všetci uvidíme opäť, pochopiteľne, v Lisabone a budúci týždeň tu budete sprevádzať predsedu Rady pána Josého Sócratesa, ale vzhľadom na to, že to bol váš posledný prejav na plenárnom zasadnutí, rád by som vám úprimne poďakoval a znovu vás uistil, že spolupracovať s vami bola veľká radosť a predovšetkým veľký úspech. Ďakujem vám, Manuel Lobo Antunes.

  Margot Wallström , podpredsedníčka Komisie. − Vážený pán predseda, ďakujem vám mnohokrát za túto rozsiahlu debatu, ktorá bude, myslím, veľmi cenná pre lisabonské zasadnutie a bruselskú vrcholnú schôdzku.

Chcela by som sa zamerať na niekoľko vecí, o ktorých sa tu dopoludnia hovorilo, a začnem Lisabonskou zmluvou a Chartou základných práv. Predovšetkým si myslím, že má na tomto výsledku veľkú zásluhu portugalské a rovnako tak predtým nemecké predsedníctvo. Zajtrajší podpis v Lisabone podčiarkne záväzok všetkých hodnostárov dosiahnuť ratifikáciu zmluvy.

Chcela by som tiež využiť túto príležitosť a znovu poďakovať zástupcom v Parlamente za významnú úlohu, ktorú zohrali v tom, že Únii umožnili vyriešiť jej inštitucionálne problémy. Do tejto dlhej procedúry sa, pochopiteľne, aktívne zapojila aj Komisia, v neposlednom rade vďaka programu pre občanov a „dvojitému prístupu“, o ktorom tu už hovoril pán predseda Barroso. Nezabudnite, tí, ktorí hovoríte, že Únia koniec koncov funguje aj bez týchto zmien, že v reformnej zmluve je mnoho nových prvkov, ktoré nám pomôžu a výslovne nám umožnia efektívnejšie riešiť otázku zmeny klímy a celú energetickú výzvu, a umožní nám väčšiu otvorenosť prostredníctvom verejných zasadnutí Rady a vyššej úlohe vnútroštátnych parlamentov. Preto si myslím, že nám to pomôže k väčšej transparentnosti, väčšej otvorenosti a väčšej demokratickosti.

Nech sa členské štáty pri procese ratifikácie rozhodnú akokoľvek, sme všetci povinní komunikovať s občanmi. Musíme to pochopiteľne činiť v spolupráci a tiež s ohľadom na rôzne potreby a priania, ktoré v tejto debate členské štáty vyjadrili. Zajtrajšie vyhlásenie Charty základných práv tiež považujem za symbol ďalšieho významného výsledku rokovania, symbol toho, že charta bude s výnimkou zvláštnych ustanovení v dvoch z našich členských štátov a po tom, čo zmluva vstúpi do platnosti, právne záväzná a bude občanom Európy zaručovať základné práva.

Druhým bodom, ku ktorému by som sa chcela vyjadriť, je pracovná skupina, pretože si myslím, že musíme zabezpečiť, aby sa zamerala na politické výzvy budúcnosti, a nie prevažne na inštitúcie. Musí sa zamerať na očakávanie obyvateľov Európy, a tiež dúfam, že táto skupina bude zástupkyňou rozmanitosti budúcej Európy.

Moja tretia poznámka sa týka migrácie. Myslím, že integrovaný prístup k otázke migrácie vyžaduje zapojenie politík Európskej únie aj jednotlivých krajín. Vyžaduje to súdržnosť medzi našimi politikami týkajúcimi sa zákonnej i nezákonnej migrácie. Vyžaduje to akcie zamerané na rozvoj politík, sociálnej integrácie, slobody pohybu, bezpečnosti na hraniciach a víz, aby som menovala len niektoré. Je vynikajúce, že táto Rada bude o týchto otázkach rokovať globálne, ale myslím, že k tejto debate môže podstatným spôsobom prispieť aj Parlament. Ako povedal pán predseda, lisabonská stratégia je prínosom, a myslím, že to by mali uvítať všetky strany Parlamentu. Rovnako tak existuje konsenzus v otázke potreby akcií na zabezpečenie všetkých stránok trvalo udržateľného rozvoja ako súčasti stratégie. Zahŕňa to flexiistotu, sociálne začlenenie a zmenu klímy. Ak sa zhodneme na smere politiky, budeme schopní dosiahnuť skutočné politické odhodlanie vyriešiť skutočné problémy, o ktorých sa niektorí z vás zmieňovali.

Nakoniec mi tiež dovoľte vyjadriť sa k otázke Kosova, o ktorej sa tu zmieňovali mnohí z vás, že Komisia plne zdieľa obavy o situáciu v Kosove, ktoré tu mnoho poslancov vyjadrilo, a Európska komisia urobila všetko, čo mohla, aby dosiahla riešenie, ale teraz je jasné, že status quo je neudržateľný a Bezpečnostná rada OSN sa bude musieť otázke venovať na zasadnutí dňa 19. decembra. Európska rada situáciu posúdi a mala by znovu potvrdiť záväzok Európskej únie vyriešiť status Kosova a zohrať rozhodujúcu úlohu pri vytvorení dohody, pričom rámcom je, ako mnoho z nás uviedlo, európska perspektívna celého regiónu.

A napokon Rada podpisom zmluvy a vyhlásením charty nerobí za udalosťami z roku 2005 hrubú čiaru, ale znamená to začiatok novej etapy rozvoja Európskej únie. Z roku 2005 sme si vzali ponaučenie a dúfam, že vstupujeme do ďalších 50 rokov Únie snáď s väčšou dôverou.

  Predseda. − Týmto sa končí čas vyhradený na tento bod programu.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. – (PL) Vážený pán predseda, prípravy na decembrový samit EÚ v Bruseli prebiehajú v lepšej atmosfére, než sme dúfali. Je to, samozrejme, vďaka schváleniu reformnej zmluvy a vyhliadkam na jej nerušené prijatie v Lisabone. Svoju úlohu zohral i kompromis dosiahnutý v Poľsku – spočívajúci v zachovávaní línie predchádzajúcej vlády, čo sa týka Charty základných práv, aby sa nenarušila celá zmluva.

Je však nutné zdôrazniť, že atmosféra okolo novej zmluvy prehnane zviazala jej prijatie či neprijatie so šancami Európskej únie na prežitie. Po rozšírení v roku 2004 a na prijatie Bulharska a Rumunska, t. j. s 27 členskými štátmi, fungovala Únia na základe Zmluvy z Nice. Dôkazom efektívneho fungovania bolo prijatie finančného plánu na obdobie rokov 2007 až 2013. Je pravda, že bol prijatý s určitými problémami, no dohoda bola dosiahnutá v otázke peňazí, čo vypadá ako najťažšia otázka a ako test užitočnosti existujúcich inštitucionálnych perspektív.

Navzdory tejto a iným dohodám bol umelo vytvorený dojem krízy v EÚ. To malo následne vplyv na prepad dôvery občanov v európske inštitúcie a vhodnosť ďalšieho rozširovania. Táto nebezpečná špirála, ktorá bola do istej miery zastavená v druhej polovici roku 2007, by mohla poslúžiť ako ponaučenie a varovanie do budúcnosti.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. – (RO) Podpis novej zmluvy pri zasadnutí Európskej rady v dňoch 13. a 14. decembra znamená reformu Európskych inštitúcií, ale predovšetkým to zvyšuje právomoc európskych občanov vyjadrovať sa k otázkam európskych právnych predpisov.

Po ratifikácii novej zmluvy zahrnú parlamenty členských štátov legislatívne návrhy Komisie do svojich programov, čím sa v Únii zvýši stupeň demokracie. Želali by sme si, aby jednu kapitolu tejto zmluvy tvorila Charta základných práv Európskej únie. Žiaľ, tvorí len dodatok k zmluve, ale vznikol tak právny základ na to, aby boli jej ustanovenia záväzné. Šesť kapitol charty zaručuje právo na dôstojnosť, slobodu, solidaritu, rovnosť, spravodlivosť a občianstvo. Prijatím jej znenia bude v budúcnosti nemožné diskriminovať európskych občanov z dôvodu národnosti, etnickej príslušnosti, náboženstva, veku, pohlavia a pod.

Zmluva zároveň poskytuje Únii možnosť podporiť na medzinárodnej úrovni boj proti zmene klímy a zaručuje všetkým občanom primeranú sociálnu ochranu. Únia nespočíva len na ekonomických kritériách. Musíme postaviť sociálnu Európu založenú na solidarite, hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Prijatie novej zmluvy vyžaduje jednomyseľné prijatie v Rade a ratifikáciu vo všetkých signatárskych krajinách do júna 2009.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

3. Hlasovanie

3.1. Euro-stredomorská dohoda o leteckej doprave medzi ES a Marokom (hlasovanie)

– Správa: Johannes Blokland (A6-0416/2007)

3.2. Zmena a doplnenie euro-stredomorskej leteckej dohody medzi ES a Marokom s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharska a Rumunska k EÚ (hlasovanie)

– Správa: Paolo Costa (A6-0458/2007)

3.3. Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (hlasovanie)

– Správa: Reimer Böge (A6-0485/2007)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Reimer Böge, spravodajca. − (DE) Pani predsedajúca, môžem vás požiadať, aby ste zabezpečili, aby si poslanci na hlasovanie sadli, pretože potrebujeme dosiahnuť predpísanú väčšinu. Je to pre nasledujúce tri správy veľmi dôležité, pretože inak budeme mať zajtra problém s hlasovaním o rozpočte na rok 2008. Preto vás žiadam, aby ste poprosili poslancov, aby si láskavo sadli a zúčastnili sa hlasovania, inak budeme mať vážne problémy.

  Predsedajúca. − Ďakujem vám, pán Böge, máte úplnú pravdu. Môžem požiadať kolegov, ktorí ešte nesedia, aby sa láskavo vrátili na svoje miesta? Máme tu prezenčné hlasovanie, ktoré vyžaduje kvalifikovanú väčšinu; sú to dôležité hlasovania. Môžete sa prosím vrátiť na svoje miesta?

3.4. Mobilizácia nástroja flexibility (hlasovanie)

– Správa: Reimer Böge (A6-0499/2007)

3.5. Zmena a doplnenie medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (viacročný finančný rámec) (hlasovanie)

– Správa: Reimer Böge (A6-0500/2007)

3.6. Informačné a propagačné akcie na podporu poľnohospodárskych výrobkov (hlasovanie)

– Správa: Bogdan Golik (A6-0461/2007)

3.7. Spoločná organizácia trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (hlasovanie)

– Správa: Pedro Gueirrero (A6-0467/2007)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Pedro Guerreiro, spravodajca. − (PT) Chcel by som na úvod svojho krátkeho príspevku uvítať rozhodnutie Výboru Európskeho parlamentu pre rybné hospodárstvo vypracovať správu o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry. Vie sa a uznáva sa, že spoločná organizácia trhu zatiaľ stále nedosiahla ciele, pre ktoré bola vytvorená, teda zabezpečiť stabilitu trhov s výrobkami rybolovu a zabezpečiť spravodlivý príjem pre výrobcov. Preto oceňujeme rozhodnutie Európskej komisie, aj keď oneskorené, vykonať hĺbkové hodnotenie existujúcej spoločnej organizácie trhu a vyzývame na vykonanie jej okamžitej revízie, aby sa posilnil jej príspevok k zabezpečeniu stability trhu, zlepšenia obchodu a výrobkov rybolovu a zvýšenie vytváranej pridanej hodnoty, predovšetkým výrazným posilnením finančných zdrojov.

Aj napriek tomu, že niektoré z našich pôvodných návrhov nezískali potrebný konsenzus vo výbore pre rybolov, obsahuje podľa nás správa predložená na hlasovanie hodnotné opatrenia, akými sú opatrenia na hodnotenie vhodnosti existujúcich intervenčných mechanizmov a ich dostatočnej flexibility nutnej k uspokojeniu oprávnených potrieb jednotlivých členských štátov; opatrenia na zavedenie kompenzačného príspevku pri sardinkách, ktorý už existuje pri tuniakovi; opatrenia na zabezpečenie toho, aby štrukturálne fondy prispeli k modernizácii a vytvoreniu podpornej infraštruktúry pre producentov v kontexte výroby/predaja; opatrenia na zabezpečenie účinnej podpory na vytváranie a financovanie organizácie producentov a predovšetkým pre malé pobrežné a tradičné rybárstvo; opatrenia na zabezpečenie toho, že pre importované produkty rybolovu predávané na vnútornom trhu budú platiť rovnaké pravidlá a požiadavky ako pre produkty rybolovu Spoločenstva. Ide o otázky, ktoré pre niektorých poslancov možno veľa neznamenajú, ale ktoré sú veľmi dôležité pre rybárov.

3.8. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (hlasovanie)

– Správa: Jörg Leichtfried (A6-0482/2007)

3.9. Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách (hlasovanie)

– Správa: Adriana Poli Bortone (A6-0464/2007)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Margot Wallström , podpredsedníčka Komisie. − Pani predsedajúca, Komisia vydáva nasledujúce stanovisko. Komisia, zdieľajúca názor Parlamentu, uznáva naliehavú potrebu vedeckého zhodnotenia zdravotných tvrdení uvádzaných na výrobkoch pre deti, ktoré sú už na trhu. Bude preto uprednostnený povinný postup, ktorý umožní rýchle rozhodnutie o tvrdeniach týkajúcich sa vývoja a zdravia detí a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín bude vyzvaný na zabezpečenie prednostného spracovania hodnotenia týchto tvrdení. Komisia navyše potvrdzuje, že proces hodnotenia týchto tvrdení môže začať bez meškania, aj pred stanovením výživových profilov.

3.10. Právna ochrana dizajnov (hlasovanie)

– Správa: Klaus-Heiner Lehne (A6-0453/2007)

3.11. Spoločná organizácia trhu s vínom (hlasovanie)

– Správa: Giuseppe Castiglione (A6-0477/2007)

3.12. Nepriame dane z navyšovania kapitálu (hlasovanie)

– Správa: Werner Langen (A6-0472/2007)

3.13. Boj proti terorizmu (hlasovanie)

- Návrh uznesenia (B6-0514/2007)

– Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 3:

  Claudio Fava (PSE). - (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, ústnym pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorý predkladá naša skupina, sa nahrádzajú slová „všetky druhy glorifikácie“ slovom „ospravedlňovanie“. Domnievame sa, že slovo ospravedlňovanie lepšie vystihuje typ správania, ktorému je nutné sa vyhnúť. Pokiaľ pán Díaz de Mera súhlasí, bude naša skupina hlasovať za.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

– Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 27:

  Cristiana Muscardini (UEN). - (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, na základe článku 151 ods. 3 môžete ako predsedajúca rozhodnúť o prijateľnosti odseku 6, o ktorom máme hlasovať. V texte sa uvádza, že terorizmus nemožno vyhubiť. Môže tento parlament naozaj oficiálne vyhlásiť, že terorizmus nemožno vyhubiť? Domnievam sa, že muselo dôjsť buď k chybe v preklade niektorých textov, alebo úplne mylnému hodnoteniu situácie, a preto vás žiadam, pani predsedajúca, aby ste rozhodli o prijateľnosti tohto odseku.

  Predsedajúca. − Pani Muscardiniová, naše služby vykonali kontrolu prijateľnosti všetkých odsekov a povolili pri nich pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, takže sa obávam, že tu máme to, čo máme.

– Pred začiatkom hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 33:

  Claudio Fava (PSE). - (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, pýtam sa, či by navrhovateľ pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu súhlasil s odstránením dvoch výrazov z vety, ktoré v súčasnosti znejú: „v zriedkavých prípadoch“ a „ktoré nemusia byť zákonné“. Ak budú tieto výrazy odstránené, sme ochotní návrh podporiť.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

PREDSEDÁ: HANS-GERT PÖTTERING
predseda

4. Vyhlásenie a podpis Charty základných práv

  Predseda. − Pán predseda Európskej rady José Sócrates, pán predseda Európskej komisie José Manuel Durăo Barroso, dámy a páni, je mi veľkým potešením vás privítať tu, v samom srdci európskej demokracie, v Európskom parlamente, pri príležitosti oficiálneho podpísania Charty základných práv Európskej únie. Je to skutočne šťastný deň, predovšetkým pre občanov Európskej únie.

Päťdesiat rokov po tom, čo otcovia zakladatelia vytvorili Európske spoločenstvo na ruinách zničenej Európy, máme dnes v úmysle slávnostne vyhlásiť spoločné hodnoty tvoriace jadro našej európskej identity.

Charta základných práv, ktorú dnes vyhlásime, symbolizuje významnú cestu smerom k Únii občanov Európy, ktorú sme spoločne prešli za posledných päťdesiat rokov.

Táto charta je dôkazom toho, že sme si pri kladení základov Európskej únie vzali z európskej histórie to najdôležitejšie ponaučenie a stále rešpektujeme dôstojnosť každej jednej ľudskej bytosti, ochranu slobody, ktorú sme si vybojovali, mieru a demokracie a platnosť práva ako hnacej sily európskeho zjednotenia.

Slobodu nemožno rozvíjať bez rešpektovania práv ostatných ľudí a mier nemôže rozkvitať bez spravodlivého prispôsobenia spoločných záujmov. Sloboda, mier, spravodlivosť a sociálne blaho sú dosiahnuteľné len ako komplexný celok, žiaden z týchto cieľov nemožno dosiahnuť na úkor iných.

Otcovia zakladatelia toto pochopili a vytvorili Európu ako spoločenstvo založené na platnosti právneho poriadku. V Európskej únii nemá moc právo, ale právo má moc. V tom spočíva modernosť a vízia našej Únie, spoločenstva zakoreneného v zdieľaných hodnotách. Iba ozajstná spravodlivosť môže zaručiť mier všetkým.

Vízie otcov zakladateľov sa plní. Ba čo viac, v boji dvoch systémov, v ktorom sa sloboda a demokracia postavila proti diktatúre a útlaku jednotlivca, sa preukázalo, že ide o silnejšiu a úspešnejšiu víziu.

Zázrakom našej generácie bolo ukončenie rozdelenia kontinentu. Pád železnej opony a pristúpenie dvanástich krajín do Európskej únie bolo možné vďaka hlasu slobody a demokracie a moc rovnocenných práv pre všetkých bola silnejšia než moc nehumánnych ideológií dvadsiateho storočia.

Berlínske vyhlásenie, ktoré bolo prijaté 25. marca tohto roku pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv, obsahuje dôležitú vetu, v ktorej sa hovorí, že „My, občania Európskej únie, sme spojení pre naše dobro“, a je pre naše dobro, že sa sloboda, demokracia a ľudské práva stali v Európskej únii realitou pre nás všetkých.

Dnešným slávnostným vyhlásením Charty základných práv na seba berieme významný záväzok a príležitosť odovzdať ľuďom Európskej únie, ktorých je takmer 500 miliónov, i budúcim generáciám samú podstatu európskej jednoty.

Dámy a páni, podstata Európskej únie presahuje ekonomické výpočty nákladov a výnosov. I keď tie sú dôležité a budú naše životy v EÚ ovplyvňovať, sme predovšetkým spoločenstvom založeným na zdieľaných hodnotách a solidarita, sloboda a rovnoprávnosť sú neoddeliteľnou súčasťou našej každodennej existencie. Tieto spoločné hodnoty, ktorých podstatou je úcta k nedotknuteľnej ľudskej dôstojnosti, sú zakotvené v článku 1 Charty základných práv a tvoria základy európskeho zjednotenia.

(potlesk)

Európsky parlament preto považoval uznanie právnej záväznosti Charty základných práv za životne dôležitú súčasť všetkých dohôd o reforme európskych zmlúv a presadil to.

Odkaz na Chartu základných práv v článku 6 Lisabonskej zmluvy, ktorú zajtra podpíšu hlavy štátov a vlád, prepožičiava charte rovnako záväzný charakter ako majú samotné zmluvy.

To, že by 21. storočie malo mať zrozumiteľný súpis ľudských práv a základných slobôd, ktoré budú rovnako záväzné a právne vymáhateľné pre všetkých občanov Únie, je celkom prirodzené; ba viac než to, ide o úplný základ nášho vnímania európskej identity.

(potlesk)

Jadrom našich politík sú ľudia a ľudská dôstojnosť. Európska únia takto vytvára rámec, ktorý nám, občanom Únie, umožní budovať našu spoločnú budúcnosť v mieri.

Bez pevných základov našich zdieľaných hodnôt, na ktoré musíme vždy dbať, by Európska únia nemala budúcnosť. Tiež by sme nemali priestor na vyžadovanie dodržiavania ľudských práv na celom svete, ak by sa nám nepodarilo uznať svoje vlastné hodnoty ako právne záväzné v Európskej únii.

(potlesk)

Tiež nenecháme nikoho, či už zvnútra alebo zvonku Európskej únie, obmedzovať našu vlastnú rozhodnú obranu ľudských práv. My v Európskom parlamente máme morálnu a politickú povinnosť neustále chrániť ľudskú dôstojnosť.

(potlesk)

V našom dnešnom svete musíme my Európania vystupovať ako spoločenstvo zdieľajúce rovnaké hodnoty a musíme brániť ľudskú dôstojnosť a usilovať o interkultúrny dialóg. Môžeme to robiť sebavedome a musíme to robiť s neutíchajúcim nadšením a nikto nás potom nezastaví.

(potlesk)

V návrhu Charty základných práv sa po prvý raz v histórii európskeho zjednocovania objavila nová demokratická metóda konventu. Táto metóda sa ukázala ako veľmi úspešná a konvent sa stal vzorom a východiskovým bodom pre celý reformný proces.

Európsky parlament zohral pri príprave návrhu Charty základných práv obzvlášť aktívnu úlohu a mal rozhodujúci vplyv na obsah textu.

Charta je prvým nástrojom zakotvujúcim hospodárske a sociálne práva s rovnakým statusom ako politické práva a osobné slobody. Chráni základné práva Spoločenstva. Dáva tiež všetkým občanom Európskej únie práva obrátiť sa na Európsky súdny dvor v Luxemburgu. Dúfame, že sa jedného dňa stane Charta základných práv právne záväzná vo všetkých členských štátoch.

(potlesk)

Ľudské práva a základné slobody sú nedeliteľné. Preto apelujem na všetky členské štáty Európskej únie bez výnimky, aby sa v záujme všetkých občanov Únie k tomuto európskemu konsenzu pripojili.

Dnešné slávnostné vyhlásenie by malo byť tiež pre všetkých európskych občanov, ktorí môžu uplatniť na základe charty svoje vlastné práva, príležitosťou zamyslieť sa nad svojou povinnosťou voči spoločenstvu Európanov, celého sveta a budúcich generácií. Neexistujú práva bez povinností. Práve solidarita nás spája.

(potlesk)

Vytvárame Európu občanov a našej Európskej únii dávame pevné základy spoločných základných demokratických práv. Dnešné slávnostné vyhlásenie ukazuje, že naše spoločenstvo založené na zdieľaných hodnotách žije a rastie. Tento súbor základných hodnôt bude dnes zakotvený do životov a myslí národov Únie. Dnešok je pre občanov Európskej únie veľkým triumfom a my všetci sa z toho môžeme z celého srdca i duše radovať.

(hlasný potlesk)

(vrava v rokovacej sále)

(Niekoľko poslancov nahlas protestuje a rozkladá transparenty a plagáty.)

  Predseda. − Prosím, odstráňte tie transparenty. Správajte sa k našim hosťom v Európskom parlamente zdvorilo.

Pán predseda Európskej rady, chcel by som vás teraz požiadať, aby ste k nám prehovorili.

  José Sócrates, úradujúci predseda Rady. − (PT) Pán predseda Európskeho parlamentu, pán predseda Európskej komisie, dámy a páni. Na dnešnom slávnostnom zasadnutí Európskeho parlamentu vyhlasujeme Chartu základných práv Európskej únie a chcel by som vám jasne povedať, že tento deň, 12. december, bude oddnes významným dňom v histórii európskej integrácie. Významným dňom v histórii Európy.

(potlesk)

(hluk v radoch skupín NI a IND/DEM)

  Predseda. − Majte prosím trpezlivosť. Mali by ste mať prinajmenšom tú slušnosť nechať nášho rečníka hovoriť.

Pán predseda, máte slovo.

  José Sócrates, úradujúci predseda Rady. − (PT) Akokoľvek silno niektorí môžu kričať, aby zabránili iným prehovoriť, ide o významný deň v histórii Európy. A chcem vám tiež povedať, že tento deň, táto ceremónia je pravdepodobne najdôležitejšia ceremónia, na akej som mal česť sa zúčastniť. Najdôležitejšia ceremónia celej mojej politickej kariéry.

Cítim sa poctený ako Európan, že môžem Chartu základných práv podpísať a vyhlásiť a cítim sa veľmi poctený, že táto charta je vyhlásená počas portugalského predsedníctva. Cítim sa poctený ako Európan a cítim sa poctený ako európsky občan, zvlášť preto, že Konvent, ktorý dal vzniknúť tejto charte, začal pracovať počas nášho predsedníctva v roku 2000. Preto chcem povedať Európskemu parlamentu, že je pre moju krajinu cťou, že je takto spojená s významným krokom na projekte európskeho občianstva.

Táto charta predstavuje záväzok voči hodnotám, na ktorých vznikla európska civilizácia, hodnotám zakotveným v obrane ľudskej dôstojnosti, a sme tu, aby sme vyhlásili, že stojíme za týmito hodnotami, hodnotami, ktorých zdroj je v ústavnej tradícii spoločnej členským štátom Únie a tiež v medzinárodných právnych normách ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv a Európsky dohovor o ľudských právach. A na zdôraznenie tejto kompatibility zabezpečí samotná Lisabonská zmluva Únii prístup k dohovoru Rady Európy, čo znamená uznanie významu ochrany základných práv v moderných demokraciách.

Preto je dnešok výnimočným dňom, pretože oddnes, hoci sa to niekomu nemusí páčiť, budú základné práva oficiálne a neodškriepiteľne ustanovené ako súčasť spoločného dedičstva Únie, morálneho dedičstva, politického dedičstva, dedičstva občianstva a toho najlepšieho z európskej civilizácie.

Táto Charta je však tiež nástrojom politickej činnosti, nástrojom inštitúcií, pretože podľa charty sa budú profilovať ich aktivity. Budú viazané povinnosťou dodržiavať práva a zásady stanovené chartou a podporovať uplatňovanie týchto práv a zásad, ale je to tiež nástroj pre aktivitu občanov, pretože ukazuje, že projekt Únie je projektom občianstva a ukazuje, že Únia slúži občanom a chráni a podporuje ich práva.

Charta v európskom kontexte stelesňuje myšlienku ľudskej dôstojnosti a pravidlo sociálnych práv. Má teda aj sociálnu zložku, pretože premieta ľudskú dôstojnosť do sveta práce, do sveta zamestnania, do sveta zdravia, v oblasti sociálneho zabezpečenia a starostlivosti, a ľudská dôstojnosť má tiež do činenia s ochranou životného prostredia. Je to charta rovnoprávnosti a solidarity, charta boja proti diskriminácii v akejkoľvek forme a je to charta pre rovnoprávnosť, pretože venuje osobitnú pozornosť deťom a mladým ľuďom, rovnosti medzi mužmi a ženami, úlohe starších ľudí a základným otázkam ochrany osobných práv a osobných údajov.

Musím tiež upozorniť na slobody, ktoré sú v charte zakotvené, slobody spojené s európskym občianstvom a politickými právami s tým spojenými, a na ekonomické slobody opierajúce sa o Rímsku zmluvu, ktorej 50. výročie si tento rok pripomíname. Sme teda verní svojej tradícii a opakujeme zákaz trestu smrti a predovšetkým vítame rozhodnutie Rady z minulého týždňa vyhlásiť Európsky deň boja proti trestu smrti.

A nakoniec by som chcel zdôrazniť, že charta pokrýva práva občanov a práva ľudí, lebo pokrýva priestor presahujúci súčasných občanov členských štátov, čo je nemenej dôležité, pretože to od dnešného dňa reprezentuje naše presvedčenie, že lepší svet je ten, v ktorom sa tieto práva a slobody všeobecne dodržiavajú.

Táto charta bude oddnes slúžiť zahraničnej politike Európskej únie, ktorej cieľom je vytvoriť svet, v ktorom sú tieto práva a slobody všeobecne rešpektované a zaručené. Bude nám teda slúžiť ako ukazovateľ, ako ukazovateľ pozície Európskej únie na medzinárodnej scéne a v každej činnosti, ktorá bude navrhnutá na zabezpečenie obyčajného dodržiavania základných práv.

Občania Európy preto môžu takto uznať sami seba v Únii, ktorá je ich Úniou. Môžu uznať práva, ktoré im Únia zaručuje a uvedomiť si, že Európa je projektom mieru a demokracie, projektom, v ktorom sa plne dodržiavajú práva jedinca. Naša morálna autorita a celá táto ceremónia spája všetky tri inštitúcie. Vyhlasujeme túto chartu, ktorá má právny štatút základného práva a právny štatút, ktorý sa rovná štatútu zmlúv, v prospech mnohých a k nevôli niekoľkých. Táto charta je súčasťou zmluvy.

(potlesk v stoji)

(opäť hluk v radoch skupín NI a IND/DEM)

  Predseda. − Mali by ste mať prinajmenšom tú slušnosť nechať nášho rečníka dohovoriť.

Krik nie je argument. Opustite rokovaciu sálu!

  José Sócrates, úradujúci predseda Rady. − (PT) V tomto globalizovanom svete, v ktorom sa mnohí dožadujú, že hospodárske a finančné pravidlá sú absolútne, je fakt, že dvadsaťsedem európskych krajín opakuje v kontexte Únie svoju pevnú vernosť hodnotám a cieľom určeným na ochranu a zachovanie základných práv, podstatným prínosom k regulácii samotnej globalizácie. Základné práva sú spoločnou tradíciou demokratických krajín s právnym poriadkom, spôsobom, ako obmedziť právomoci úradov a základným nástrojom ochrany jednotlivcov.

Charta, povinná v inštitúciách a štátoch Únie, obmedzuje právomoci úradov v mene ochrany záujmov občanov a ich organizácií. A pri formalizácii tohto obmedzenia právomocou úradov budú limity jeho uplatnenia striktne dodržiavať zásadu subsidiarity a posilňovať mimoriadne demokratickú povahu samotnej Únie. Ochrana základných slobôd je jasne základnou hodnotou európskej identity, je to súčasť nášho genetického kódu, vec, ktorá tvorí kostru celého európskeho projektu a umožňuje vymedzovať Európu ako Úniu hodnôt, a bezvýhradné potvrdenie týchto hodnôt je to, čo svet od Európy očakáva.

To je Európa, ku ktorej chcem patriť, Európa, ktorá tieto hodnoty bráni. A sme si, ja i všetci poslanci, dobre vedomí toho, že boj za základné práva je dennodennou úlohou a pravdepodobne nekonečnou úlohou, úlohou pre štáty, úlohou pre občianske spoločnosti, úlohou pre priemyselné podniky a odbory, úlohou pre úplne každého občana. Preto sa pri vyhlasovaní charty radujeme z dohody o charte, z uznania jej právnej hodnoty a z toho, že má rovnaké postavenie ako zmluvy zakladajúce Úniu.

Ale okrem toho, že je vyhlásenie charty dôvodom na jasanie, predstavuje tiež dohodu inštitúcií Únie, ktoré musia denne pri svojich činnostiach dodržiavať i zavádzať. Iba tak budeme na vrchole európskej histórie, iba tak budeme hodnotní dedičia najlepších rysov našej kolektívnej identity a našej spoločnej tradície: kolektívnej identity a spoločnej tradície, ktoré robia česť Európe bojujúcej za práva, za slobody a za záruky pre svojich občanov. Ďakujem vám všetkým.

(opäť potlesk v stoji, s výnimkou skupín GUE/NGL, NI a IND/DEM)

  Predseda. − Dámy a páni, chcel by som vám oznámiť jednu informáciu, a žiadam vás preto teraz o potrebný pokoj. V Európskom parlamente je prítomný jordánsky kráľ a bezprostredne po vyhlásení Charty základných práv sa na nás obráti s prejavom. Prosím, dohliadnite, prinajmenšom s ohľadom na našich jordánskych hostí, na to, aby už nedochádzalo k prerušeniu rečníka a mohli sme dokončiť naše vyhlásenie dôstojným spôsobom.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − (PT) Pán predseda Európskeho parlamentu, pán ministerský predseda Portugalska a pán predseda Rady Európskej únie, dámy a páni, v predvečer podpísania Lisabonskej zmluvy podpisujú predsedovia troch politických inštitúcií Európskej únie – Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – tu v Štrasburgu Chartu základných práv.

Je pre mňa veľkou osobnou cťou, že sa môžem zúčastniť udalosti takého veľkého významu. Vyhlásenie Charty základných práv zakotvuje kultúru práva v Európe. V Európskej únii, ktorá je predovšetkým spoločenstvom riadiacim sa právnym poriadkom, vyžadujú inštitucionálne zmeny posilnenie dodržiavania základných práv.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tri európske inštitúcie dnes potvrdzujú svoj záväzok, záväzok, ktorý prijali v decembri 2000, keď bola charta vyhlásená po prvý raz. O sedem rokov neskôr však robíme ďalší významný krok.

Charta z roku 2000 nebola právne záväzná. Zajtrajším podpisom Lisabonskej zmluvy a jej následnou ratifikáciou sa charta stane súčasťou primárneho práva a bude mať rovnakú právnu hodnotu ako samotné zmluvy. Tento pokrok bude mať konkrétny pozitívny vplyv na európskych občanov. Dovoľte mi tento bod doložiť niekoľkými krátkymi príkladmi z obsahu charty. Článok 54 sa týka práv, o ktorých musel doteraz rozhodovať Súdny dvor od prípadu k prípadu. Teraz sú zhromaždené na jednom mieste.

Charta uznáva základné zásady ľudskej dôstojnosti a zavádza predovšetkým klasické občianske slobody, ktoré sú už súčasťou Európskeho dohovoru o ľudských právach: slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, slobodu vierovyznania, rovnosť pred zákonom a zásadu nediskriminácie.

Charta tiež potvrdzuje hospodárske a sociálne práva. Zahŕňa právo na vlastníctvo a slobodu podnikania, ale súčasne práva pracujúcich a sociálnych partnerov a zakotvuje veci, ako sú sociálne zabezpečenie a sociálna starostlivosť.

Charta zahŕňa i nové výzvy, ktorým dnes naša spoločnosť čelí. Preto obsahuje záruky ochrany údajov, bioetiky a riadnej správy, ktorým sa tiež hovorí „práva tretej generácie“. Budú mať veľký význam v mnohých oblastiach činnosti, ako je politika výskumu, oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a v našej neustálej snahe o riadnu správu vecí verejných.

predseda Komisie. − (FR) Pán predseda, dámy a páni, Charta základných práv podporí zakotvenie Európskej únie v skutočnej kultúre základných práv. Dnešným podpisom charty sa my, predsedovia troch politických inštitúcií Únie, zaväzujeme predovšetkým k tomu, že tieto práva budeme dodržiavať v našej práci. Tento záväzok by sa na prvý pohľad mohol zdať jednoduchý, ale v skutočnosti ide o trvalú výzvu zabezpečiť, aby sa vo všetkých politikách Európskej únie dodržiavali občianske slobody, a to ako pri príprave právnych predpisov na vnútornom trhu, tak pri riadení prisťahovalectva či v úsilí bojovať proti terorizmu.

Charta je vôbec prvým právne záväzným dokumentom vydaným na medzinárodnej úrovni, ktorý v jednom texte zoskupuje nielen politické a občianske práva, ale aj hospodárske a politické práva, ktoré tak podliehajú rovnakým mechanizmom právnej kontroly. Ide nepochybne o obrovský úspech, na ktorý musí byť Európska únia hrdá. Myslím, že je zvlášť dôležité, že sa tak stalo teraz, v tejto novej rozšírenej Európe, ktorá bola rozdelená totalitnými a autoritárskymi režimami, ktoré nedodržiavali ľudské práva, ale dnešná Európa je Európa spojená okolo hodnôt slobody a solidarity.

(potlesk)

Ak spojíme svoje sily a podporíme kultúru ľudských práv, zásadným spôsobom prispejeme ku skutočnej Európe hmatateľných hodnôt, vierohodných v očiach občanov. Európa posilnená touto chartou je ešte odhodlanejšia podporovať tieto hodnoty na svetovej úrovni. Už od vyhlásenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv stála Európa na čele boja za základné práva. Teraz je ešte lepšie vystrojená na to, aby tento boj za slobodu, mier a demokraciu úspešne vyhrala.

(potlesk v stoji)

(Niekoľko poslancov dáva nahlas najavo svoj nesúhlas, rozvíja transparenty a plagáty a skanduje: „Referendum!“)

(Predseda Parlamentu, José Sócrates a José Manuel Barroso pristupujú k podpísaniu Charty základných práv)

5. Slávnostná schôdza – Jordánsko

  Predseda. − Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani komisárka Ferrero-Waldnerová, dámy a páni, Európsky parlament má mimoriadnu česť dnes v Štrasburgu privítať Jeho Výsosť Abdulláha II, kráľa Jordánskeho hášimovského kráľovstva. Srdečne vítame Jeho Výsosť v Európskom parlamente.

(potlesk)

Vítam tiež delegáciu sprevádzajúcu kráľa Abdulláha, predovšetkým predsedov oboch komôr jordánskeho parlamentu.

(potlesk)

Dnešná návšteva jordánskeho kráľa je jeho tretia od roku 2002, keď Jeho Výsosť vystúpila v Európskom parlamente po prvýkrát. V novembri 2004 navštívil kráľ Konferenciu predsedov v Bruseli. Jeho dnešná návšteva a vystúpenie v Európskom parlamente sú známkou silného partnerstva medzi Jordánskym hášimovským kráľovstvom a Európskym parlamentom a povzbudivým signálom pre našu spoločnú budúcnosť v stredomorskom regióne.

Vaša výsosť, pripravil som si oveľa dlhší prejav, ale vzhľadom na to, že sme vás boli nútení požiadať o strpenie, skrátim svoj prejav a iba poviem, že sme vašou návštevou veľmi poctení a s veľkým potešením vás pozývam za rečnícky pult.

(potlesk)

  Abdulláh II, kráľ Jordánskeho hášimovského kráľovstva. − Bismillah ar-Rahman ar-Rahim, pán predseda, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dámy a páni, ďakujem vám za vaše vrelé prijatie a som poctený, že môžem v mene jordánskeho ľudu opäť vystúpiť v tejto významnej inštitúcii.

Vážení priatelia, Európa i Stredný východ sa menia. Európa rozširuje počet svojich členov a má vizionársku misiu: cezhraničnú spoluprácu a rast bez bariér. Stredný východ má pred sebou nové horizonty a rastúcu nádej: na mier medzi susedmi, príležitosti pre našich obyvateľov a pre budúcnosť našej mládeže.

Tieto tendencie neprebiehajú v izolácii. Úspechy nádejí v našich regiónoch napomôžu stabilitu a vytvoria nové možnosti pre bezpečnosť a prosperitu po celom svete. Je v našom hlbokom záujme uspieť. A rozhodujúca príležitosť je pred nami.

Izraelčania a Palestínčania sa pred dvoma týždňami s podporou Európskej únie a národov oboch regiónov zišli v Annapolise. Zaviazali sa, že budú rokovať na najvyššej úrovni, aby v roku 2008 uzatvorili mierovú zmluvu, a podniknú okamžité kroky, aby do plánu zaradili svoje povinnosti. Po prvý raz po rokoch sme svedkami pohybu smerom k trvalej dohode a k nezávislému, suverénnemu a životaschopnému palestínskemu štátu.

(potlesk)

Tento pokrok je prácou mnohých priateľov mieru vrátane čelných predstaviteľov v Európe a v arabských štátoch. Boli sme presvedčení, že po rokoch zhoršujúcej sa krízy je nutné zmeniť stratégiu. Požadovali sme nový záväzok s cieľom vytvoriť dva štáty a cielený proces, ako to dosiahnuť – s presným harmonogramom, merateľnými požiadavkami a jasnými medzníkmi.

Druhé šance sú vzácne, ale verím, že sme jednu dostali. Ozajstné výzvy nás ešte čakajú, ale Annapolis znamenal iskru nádeje. Môžeme a musíme túto iskru rozdúchať na oheň odvahy, akcie a hmatateľných výsledkov.

Európa s nami ako náš blízky sused zdieľa náš záujem túto najdôležitejšiu krízu našich čias vyriešiť. Všetky strany rešpektujú neutrálnu úlohu Európy a model regionálneho rozvoja a mieru. Už celé roky ste naším partnerom pri hľadaní riešenia. A ďalej budete naším partnerom v záujme úspechu: tým bude pulzujúca oblasť mieru a prosperity na celej našej spoločnej pologuli.

Táto skutočnosť prepožičiava Európe významnú a prominentnú rolu v budúcom mieri. Hovorím predovšetkým o Európskej únii a o vás, zástupcoch Európy tu v Európskom parlamente. Prišiel som dnes, aby som vás požiadal o aktívne zapojenie, o vaše konkrétne praktické schopnosti a investície v budúcnosti, a aby som ponúkol záväzok Jordánska na obdobie práce, ktoré nás čaká.

Vážení priatelia, je nutné začať akciu v dôležitých oblastiach. Prvou je podpora rokovaní, ktorých cieľom je konečná dohoda, ktorá ukončí konflikt, zaistí bezpečnosť pre Palestínu i Izrael a nakoniec povedie k vytvoreniu nezávislého a životaschopného palestínskeho štátu.

(potlesk)

Nesmieme podceniť to, aké ťažké obdobie je pred nami. Problémy sú zložité a trvajú už celé desaťročia. Musíme čeliť ozajstným krivdám – a nechať ich za sebou. Je pozitívne, že Izraelčania a Palestínčania chápu svoj hlboký spoločný záujem konflikt ukončiť. A veľa práce sa už urobilo. V centre pozornosti sú už od Osla cez dohodnutý plán a cez ženevské dohovory a iné iniciatívy parametre riešení. Verím, že sa stranám podarí dosiahnuť ciele.

Aby sa tak stalo, je však nesmierne dôležité, aby sa do veci zapojilo i medzinárodné spoločenstvo. Európa má jedinečnú skúsenosť s mechanizmami a procesmi obnovy a uzmierenia po ukončení konfliktov. Zahŕňa to vytvorenie bezpečnostného rámca, ktorý môže na oboch stranách ponúknuť záruky. Európske mierové sily zohrali konštruktívnu rolu v Libanone. Váš záväzok môže priniesť veľkú vieru v palestínsko-izraelskú dohodu.

V teréne nie sú potrebné len zdroje, ale tiež partnerstvá – pri podpore hospodárskych príležitostí, budovaní dôvery vo fungovanie politických procesov a pri vytváraní podmienok, ktoré udržia mier. Palestínčania aj Izraelčania musia rýchlo vidieť hmatateľné výsledky. To znamená bezpečie pred násilím a koniec okupácie; ale znamená to tiež lepšie životné podmienky. Humanitárna situácia Palestíncov na okupovaných územiach je zúfalá. Ľudia potrebujú prácu a prístup k vzdelaniu, fungujúce verejné služby a ďalšie veci. Taká činnosť im vleje do žíl obrovskú nádej a bude silným argumentom proti extrémistickým predpovediam, že sa nič zmeniť nedá.

Budúci týždeň sa v Paríži zídu darujúce krajiny a inštitúcie, aby prijali záväzky a naplánovali ďalšie kroky. Európske národy a Európska únia už pomoc poskytujú, čo je záväzok, ktorý si vážia ľudia v celom regióne.

Druhou a súvisiacou podmienkou je pochopiť a pomenovať mierový potenciál. Musíme si teraz začať znovu predstavovať budúcnosť: región, kde konflikt ustúpil spolupráci, kde regionálne hospodárstvo spája dohromady schopnosti a zdroje 22 krajín – viac ako 300 miliónov obyvateľov, od Atlantiku po Indický oceán – a kde cezhraničná spolupráca zlepšuje rozvoj, zdravotnú starostlivosť, životné prostredie atď.

Takáto budúcnosť ľuďom umožní plne sa zapojiť do globálneho procesu. Tým sa uvoľnia ďalšie príležitosti partnerstva s európskymi susedmi vo vede, technológiách a obchode.

Pre túto sľubnú budúcnosť musíme rýchle dosiahnuť zrozumiteľnú dohodu s vplyvom na sýrsku a libanonskú otázku. Celý arabský svet totiž uznal význam zmeny dopredu. Arabská mierová iniciatíva bola na jar jednomyseľne potvrdená. Získala podporu aj moslimských krajín mimo regiónu. Konečne máme po dlhom čase príležitosť vytvoriť suverénny nezávislý a životaschopný palestínsky štát a plnohodnotné normálne vzťahy medzi Izraelom a 57 arabskými a moslimskými národmi. Znamená to prijatie, prijatie zo strany najdôležitejších krajín s miliónmi obyvateľov, ktoré predstavujú najmenej tretinu členských krajín Organizácie Spojených národov. Otvára sa tým cesta k spoločnej bezpečnej, mierovej budúcnosti a novým partnerstvám.

Dosiahnutie takého mieru bude mať tiež obrovský vplyv na ďalšie veci. V rámci regiónu sa vytvorí nový strategický priestor umožňujúci vyriešenie ďalších závažných problémov, od chudoby po príliš rýchly nárast počtu obyvateľov. Agresívne sily už nebudú môcť využívať palestínsku otázku na svoje vlastné ambície a záujmy.

(potlesk)

Uvoľnia sa zdroje a pozornosť v prospech zvýšenia potenciálu regiónu prostredníctvom rozvoja a reforiem.

My v Jordánsku sme na takú budúcnosť pripravení. Náš reformný program sme presadzovali bez ohľadu na nestabilitu v regióne. V poslednom desaťročí sme dosiahli významné úspechy: silný hospodársky rast, nárast národného dôchodku na 1 obyvateľa a vzorový vzdelávací systém. A Európa bola významným partnerom, pomocou investícií súkromného sektora i cestou oficiálnej pomoci. Dovoľte mi, aby som vám povedal, že si podpory a priateľstva tohto Parlamentu a Európskej únie hlboko vážime.

(potlesk)

A veríme, že po dosiahnutí mieru sa naše partnerstvo ešte prehĺbi.

Vážení priatelia, dnes môžeme uvažovať o širšom susedstve, ktoré bude zasahovať na severe od Baltského mora na juh po Stredozemné more, o susedstvo, ktoré bude zdieľať Európa i Stredný východ. Ide o základ partnerstva Euromed, našej platformy pre spoluprácu a rozvoj medzi regiónmi. Ide o vzťah s obrovskými spoločnými záujmami a neobmedzeným potenciálom. A je na nás, aby sme naše partnerstvo čo najviac rozvíjali.

Dnes dosahujú dospelosť mladí Európania, ktorí nikdy nezažili rozdelenú Európu. Ich súčasníci v Palestíne a Izraeli nemajú takú pozitívnu skúsenosť. Vyrástli v rozdelenom konfliktnom svete. Teraz máme spoločne možnosť odstrániť bariéry ich budúcnosti a nechať minulosť vzadu.

Európsky parlament dnes zastupuje podstatne viac krajín, než keď som tu hovoril pred piatimi rokmi. Ide o výsledok záväzku celého regiónu rozšíriť oblasť partnerstva a pokroku. Stredný východ rieši rovnako dôležitú úlohu. Môžeme teraz spoločne pomôcť, aby sa to podarilo.

Dnes sa môže znovu začať mierový proces. V minulosti sme videli, ako sa také začiatky nepodarili. Tentoraz však jedinečná súhra udalostí vytvorila nové šance na úspech. Teraz môžeme a musíme spoločne splniť sľub mieru.

(potlesk)

Vážení priatelia, my v Jordánsku vieme, že keď sa rodí olivovník, je jeho zasadenie iba prvým krokom. Potom sa uvedú do činnosti stovky procesov, aby sa vytvorili životné bunky a štruktúry. Rastú korene, začína rásť a silné jadro zabezpečuje prežitie. Zvonku prichádza voda, ktorá podporí život a vytvorí nový plod.

Na Strednom východe bola práve zasadená nová olivová vetvička. Teraz musí začať skutočná práca. Máme vo svojich rukách vytvoriť proces a štruktúry, ktoré dajú koreňom pokoj, pomôžu im rásť a budú im pomáhať v budúcnosti.

Žiadam vás, aby ste v tomto úsilí pomohli. Naše partnerstvo môže priniesť historickú premenu a bohatú úrodu – roky mieru a prosperity, z ktorej budú mať úžitok naše národy a náš svet.

(Poslanci povstali a poďakovali rečníkovi potleskom v stoji)

  Predseda. − Ďakujem vám, Vaša Výsosť, za návštevu v Európskom parlamente. Ďakujem vám za váš skvelý prejav. Vaša presvedčivosť sa nás všetkých hlboko dotkla, čo ukázal i potlesk. Je len málo osobností, málo čelných predstaviteľov, ktorí sú tak ako vy oddaní mieru na Strednom východe. Nazývate nás priateľmi a ja vám v mene Európskeho parlamentu hovorím: sme na vašej strane, pokiaľ ide o vytvorenie palestínskeho štátu, ktorý bude žiť v bezpečí...

(potlesk)

...a izraelského štátu, ktorý bude žiť v bezpečí. My v Európskom parlamente veríme v dôstojnosť ľudskej bytosti a dôstojnosť ľudskej bytosti platí pre všetky ľudské bytosti na tomto svete.

(potlesk)

Vaša Výsosť, chceme s vašou krajinou udržiavať úzku spoluprácu a vy ste jeden z mála ľudí, ktorí navštívili Európsky parlament viackrát. My v Európskom parlamente a Európskej únii chceme silné partnerstvo, vzťah a pokiaľ možno priateľstvo so všetkými krajinami Stredného východu. Sme na vašej strane. Poďme pracovať spoločne.

Shukran jazilan. Ďakujem vám, Vaša výsosť.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

  Martin Schulz (PSE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vzhľadom na oficiálne zasadnutie s jordánskym kráľom sa nemohli všetci moji kolegovia z politických skupín vyjadriť podľa rokovacieho poriadku k tomu, čo sa tu predtým stalo. Rád by som to urobil teraz.

Myslím, že budem hovoriť za mnohých kolegov, keď najprv poďakujem pánovi predsedovi Parlamentu, pánovi Barrosovi a ďalej pánovi Sócratovi za dôstojný spôsob, akým bránili tento slávnostný akt, ktorým bolo podpísanie Charty základných práv. Drvivá väčšina Parlamentu stojí za nimi.

(potlesk)

Chcel by som však Parlamentu povedať dve veci a poviem ich len vo svojom mene, a nie v mene skupiny. Hovorím sám za seba.

Rád by som Parlament upozornil na jednu vec, do ktorej som zasvätený ako predseda politickej skupiny. Nie je bežným zvykom referovať o rokovaní Konferencie predsedov, ale ako iste viete, dámy a páni, jediným predsedom skupiny, ktorý na zasadnutí Konferencie predsedu požiadal o pozvanie zúčastniť sa oficiálneho podpisovania Lisabonskej zmluvy, bol pán Bonde. Myslím, že Parlament to vie. Žiadny iný predseda výboru žiadosť nepredložil. Pán Bonde, vy, ktorý tu robíte taký hluk, ste boli rozhodnutý zúčastniť sa podpisovania zmluvy. Máme tu akúsi dvojakú normu.

Ďalšia poznámka, ktorú chcem povedať, je, že som sa na nemeckom gymnáziu učil o spôsobe, akým sa v Ríšskom sneme vo Weimarskej republike používala taktika zborového skandovania na umlčanie politických protivníkov. Politickú skupinu, ktorá túto prax zaviedla, viedol Adolf Hitler. Dnešné udalosti mi to pripomenuli. Ďakujem vám.

(hlasný potlesk)

  Joseph Daul (PPE-DE) . – (FR) Budem stručný. Aj ja som bol dnes veľmi šokovaný. Sme v Parlamente, kde vládne demokracia a nepotrebujeme robiť taký hluk, aký sme tu predpoludním zažili, aby sme pritiahli pozornosť televíznych kamier. Na komunikáciu tu máme právo všetci. Tým, ktorí sú za dnešný predpoludňajší rozruch v rokovacej sále, kde vládne demokracia a sloboda, zodpovední, by som rád povedal, že sa správali hanebne. Budeme o tom znovu diskutovať na Konferencii predsedov, aby sme zabránili prípadnému zhoršeniu situácie.

(hlasný potlesk)

  Francis Wurtz (GUE/NGL) . – (FR) Pani predsedníčka, dámy a páni, rád by som vo vlastnom mene a dúfam, že po tom, čoho sme boli svedkami, aj v mene celej svojej skupiny, čo najostrejšie odsúdil protieurópske, šovinistické a nedôstojné prejavy z dnešného poludnia.

(potlesk)

Moja skupina je určite za referendum o novej zmluve a má otázky a pochybnosti o určitých článkoch charty. To, čo sa tu dnes dopoludnia udialo, s tým však nemá nič spoločné a o tom nemôže byť sporu. Pokiaľ ide o nás, my podporujeme hodnoty Spoločenstva, podporujeme základné práva, podporujeme demokratickú Európu a v našej vízii nie je miesto pre šovinizmus a nedôstojné správanie!

(hlasný potlesk)

  Graham Watson (ALDE). - Pani predsedajúca, k jednému bodu rokovania by som rád podal oficiálnu žiadosť, aby sa zachovala dôstojnosť nášho Parlamentu. Správanie niektorých poslancov, ktorí prekrikovali zástupcov Parlamentu, Komisie a Rady počas ceremoniálu podpisovania, bolo neprijateľné a nemožno ho tolerovať. Vnáša do najvyššej európskej rokovacej sály to najhoršie z futbalových štadiónov a pripomína akcie komunistov v ruskej Dume alebo národných socialistov v nemeckom Ríšskom sneme.

(potlesk)

Moja oficiálna žiadosť teda, pani predsedníčka, znie: moja skupina žiada, aby predsedníctvo využívalo v budúcnosti právomoc, ktorú dostalo podľa rokovacieho poriadku, na vypovedanie členov, ktorí sa správajú podobne, z rokovacej sály.

(hlasný potlesk)

  Daniel Cohn-Bendit (Verts/ALE) . – (FR) Dámy a páni, myslím, že je zbytočné dodávať, že sme boli rovnako ako všetci naši kolegovia dosť šokovaní tým, čo sa stalo. Chcel by som ale povedať toto: „Nedramatizujte to príliš! Pokiaľ je v sále 50 cvokov, je tu proti nim sedemsto osôb, takže nenafukujme to, že 50 duševných idiotov narušilo ceremóniu podpisovania, a nerobme z toho štátnu aféru. Upokojme sa a Graham, nechci od nás, aby sme ich vyhodili. Domnievam sa, že slobodný parlament je parlament, ktorý znesie idiotov, aj keď idú na nervy.

(potlesk)

  Brian Crowley (UEN). - Pani predsedajúca, v mene svojej skupiny vyhlasujem, že aj keď vítame možnosť výrazne vystúpiť, čo by malo byť povolené vo všetkých parlamentných zhromaždeniach, to, čo sa tu stalo dnes predpoludním, bolo za hranicami toho, čo by sa malo v demokratických inštitúciách dovoľovať. Namiesto toho, aby sme túto debatu predlžovali, by sme však radšej mali pristúpiť k hlasovaniu a dostať sa tiež čo najskôr na obed.

  Jens-Peter Bonde (IND/DEM). - Pani predsedajúca, pán Schulz na mňa osobne zaútočil, napriek tomu si myslím, že by sme mali hlasovať. Zúčastnil som sa mierovej manifestácie proti oslave charty, ktorá bola súčasťou ústavy a ktorej úplné znenie som dokonca ani nemohol dostať a pozrieť sa na jej vhodnosť a zmysel, a ani vy ste to nemohli urobiť. To, čo zajtra podpíšete, je zmluva, ktorú nikto z vás nečítal, jednoducho preto, že to nejde prečítať. Trávite čas určený na hlasovanie oslavami víťazstva nad demokraciou, a preto nebudem na svojich kolegov útočiť, ale musím povedať pánovi Schulzovi, že som sa nezúčastnil zločinu.

Celkom to chápem, ale v Dánsku máme inú tradíciu, preto som tu bol v tričku a dožadoval som sa referenda a domnievam sa, že referendum by sme mali vyžadovať všetci. Ide o demokratickú normu, ktorú obhajujete.

  Dimitar Stoyanov (NI). - (BG) Beriem si slovo na základe ustanovení poriadku, ktoré mi dáva právo na osobné vysvetlenie, pretože pán Cohl Bendit urazil ľudí v tejto sále. Ide o osobnú urážku, pre ktorú nemáte, pán Cohn Bendit, právo schovávať sa za parlamentnú imunitu. Povedzte, že sa vzdávate svojej imunity a potom poslancov urážajte! Lebo to, čo sa tu stalo, je len slobodou prejavu, na ktorú má každý člen tohto Parlamentu právo.

Rád by som sa obrátil na vás, pán Daule. Pán Daule, keď chcete, aby boli poslanci násilne vyvedení von z rokovacej sály, nie ste ako Hitler, ktorý chcel to isté v Ríšskom sneme?

Najúžasnejšou demokraciou je priama demokracia. A my dvíhame hlas, uplatňujeme svoje právo na slobodný prejav, na priamu demokraciu, a neobchádzame európske národy, ako to robíte vy. To, čo sa tu deje, je diktatúra nového proletariátu, ktorý sa formuje v novej Únii. A tentoraz nejde o Sovietsky zväz alebo úniu, ale o Európsku úniu.

  Joseph Daul (PPE-DE) . – (FR) Pani predsedníčka, bol som citovaný v žiadosti o odobratie imunity a v žiadosti o vylúčenie z rokovacej sály. Dámy a páni, najprv sa naučte mená poslancov a až potom si berte slovo.

  Predsedajúca. − Teraz prejdeme k hlasovaniu, ale predtým mám len krátku poznámku.

Parlament schválil dňa 29. novembra 2007 Chartu základných práv 534 hlasmi, proti bolo 85 poslancov, 21 sa zdržalo.

(hlasný potlesk)

6. Hlasovanie (pokračovanie)

6.1. Legislatívny plán a plán práce Komisie na rok 2008 (hlasovanie)

– Návrh uznesenia (B6-0500/2007)

6.2. Dohody o hospodárskom partnerstve (hlasovanie)

– Návrh uznesenia (B6-0497/2007)

6.3. Európske zmluvné právo (hlasovanie)

– Návrh uznesenia (B6-0513/2007)

7. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenie hlasovania

– Správa: Adriana Poli Bortone (A6-0464/2007)

  Renate Sommer (PPE-DE). - (DE) Pani predsedajúca, dnes sa konečne zavádza prechodné obdobie pre existujúce výživové a zdravotné tvrdenia na etiketách potravín určených pre deti. Komisia na to zabudla a pokúsila sa nechať čierneho Petra Parlamentu. Znemožnili sme jej to. Prinútili sme Komisiu, aby vydala stanovisko, v ktorom uzná zavedenie prechodných období pre tvrdenia týkajúce sa zdravia a vývoja detí. Jediným problémom však je, že pre to, že Komisia dlho odmietala návrh predložiť, došlo k deformácii hospodárskej súťaže. Výrobky už boli stiahnuté z trhu, pretože medzitým začalo nariadenie platiť. Zo strany Komisie ide o úplne zbabranú prácu.

Okrem toho som predložila v mene svojej skupiny návrh na zrušenie článku 4. Bola to politická demonštrácia. Stojíme si za svojím názorom, že toto nariadenie je nezmyselné. Nie je možné vydávať nutričné profily pre všetky potraviny. Tento názor zdieľa najmenej polovica poslancov v tejto rokovacej sále. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín teraz oznámil, že sám nie je schopný vydať nutričné profily pre všetky potraviny. Absurdná byrokracia – zbytočný právny predpis!

  Hannu Takkula (ALDE). - (FI) Pani predsedajúca, myslím, že je dôležité, aby sme sa pokúsili o zverejňovanie zdravotných tvrdení na výrobkoch, ale je pravda, že musíme zabezpečiť, aby boli tieto tvrdenia pravdivé a aby sa opierali o poznatky. Nie je správne, aby firmy samy vypracúvali vedecké a obchodné argumenty, ako keby malo stačiť získať argumenty o zdravotnom stave. Inými slovami, je nutné, aby boli výskum a poznatky riadne a správne, a teda spoľahlivé.

Je veľmi dôležité zabezpečiť správnosť výživových a zdravotných tvrdení, čo umožní záujemcom prejsť na zdravšiu stravu. Zvlášť dôležité je to u detí a mládeže, pretože vieme, aké sú dnes v Európe závažné problémy s obezitou, cukrovkou typu II a ďalšími súvisiacimi chorobami. Musíme zabezpečiť, aby boli výživové hodnoty dobré a aby boli zdravotné tvrdenia správne.

– Správa: Klaus-Heiner Lehne (A6-0453/2007)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Vážená pani predsedníčka, hlasovala som proti správe o liberalizácii ochrany dizajnu náhradných dielov pre autá. Ide o nekonzistentnú stratégiu.

Na jednej strane vyžadujeme, aby priemysel vyvíjal stále bezpečnejšie autá a bojujeme tiež proti priemyselnému pirátstvu. A v rozpore s tým dnes Parlament legalizoval výrobu kópií náhradných dielov údajne preto, aby mohli byť lacnejšie. Spotrebitelia však nebudú mať istotu, že opravené auto ešte spĺňa pôvodný vysoký štandard bezpečnosti. Zástancovia liberalizácie najmä z Británie tvrdia, že to podporí malé a stredné podnikanie, pritom väčšina lacných kópií značkových dielov sa už dnes vyrába v Ázii a nie v Európe. Napriek tomu v desiatich krajinách Únie, kde dodnes nebol dizajn chránený, je cena náhradných dielov o 7 % vyššia než v zostávajúcich sedemnástich krajinách. Tie dodnes chránia dizajn rovnako ako Japonsko a ďalšie veľké automobilové mocnosti. Upozorňujem, že cestujúci v aute, ako aj chodci budú teraz v prípade havárie ohrození používaním neoriginálnych dielov oveľa viac pre menšiu kvalitu. Táto smernica je, žiaľ, príkladom nekonzistentnej stratégie Európskej únie.

  Jan Březina (PPE-DE). - (CS) Pani predsedajúca, rovnako si dovoľujem vyjadriť nesúhlas s obmedzením priemyselnej právnej ochrany náhradných dielcov. Sme svedkami toho, že sme zasiahli do oblasti priemyselných práv bezprecedentným spôsobom. Pokiaľ totiž dochádza k zneužitiu monopolu majiteľa priemyselných práv na výrobu náhradných súčiastok, je možné využiť bežné právne nástroje, akým je napríklad udelenie nútenej licencie. Vytvorenie priemyselného vzoru stojí nemalé náklady, preto je právna ochrana namieste aj z ekonomického hľadiska. Zrušenie nepovedie k liberalizácii obchodu s náhradnými dielmi, ako sa domnieva Komisia, ale oveľa pravdepodobnejšie k zvýšeniu ceny hotových výrobkov. Výrobcovia totiž budú reagovať tak, že budú kompenzovať straty spôsobené tým, že na trhu s náhradnými súčiastkami budú konkurovať nazávislí výrobcovia. Rovnako je namieste obava, že nižšia cena náhradných dielov v podaní nezávislých výrobcov povedie k nedostatočnému splneniu požiadaviek bezpečnosti a kvality. Ohrozený tak bude v konečnom dôsledku spotrebiteľ. To ma nemôže nechať pokojným.

– Správa: Giuseppe Castiglione (A6-0477/2007)

  Michl Ebner (PPE-DE). - (DE) Pani predsedajúca, chcem oznámiť, že som hlasoval za správu pána Castiglioneho, ktorá je podľa mňa veľmi vyvážená, najmä s ohľadom na to, čo bolo na jej začiatku, totiž 800 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli predložené Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Snahy spravodajcu a mnohých poslancov nepochybne priniesli v odvetví zmietanom mnohými problémami svoje plody; je úplne zásadné, že vinárom dávame nádej na lepšie časy.

Domnievam sa, že táto správa kladie základy pre pokrok a dúfam, že Európska komisia konajúca v duchu nových zmlúv, bude brať náležite do úvahy – plne do úvahy, keď to pôjde – rozhodnutie Európskeho parlamentu.

  Anja Weisgerber (PPE-DE). - (DE) Pani predsedajúca, dnešné hlasovanie o reforme trhu s vínom je ohromným úspechom pre Európsky parlament a pre jednotlivé vinárske regióny a jednotlivých producentov vína. Zabezpečili sme napríklad, že bude ďalej možné obohacovať víno sacharózou. Parlament tiež zamietol plány Komisie vydať v tomto štádiu predpis zakazujúci v roku 2014 novú výsadbu. V tomto prípade sme navrhli uskutočniteľné riešenie, pomocou ktorého by sa nemuselo prijímať rozhodnutie o liberalizácii, pokým nebude v roku 2012 predložená príslušná štúdia. Pokiaľ ide o označovanie jednotlivých vín, dosiahli sme takú dohodu, ktorá berie riadny ohľad na rôzne systémy označovania, ktoré sa v Európe používajú. Okrem toho sa nám podarilo vložiť do nariadenia o trhu s vínom zachovanie fliaš Bocksbeutel, čo sú fľaše zvláštneho tvaru používané v mojom regióne, v oblasti Franska.

Dámy a páni, predstavili sme veľmi vyvážený rámec, ktorý bude dobrým základom pre nadchádzajúce rokovanie s Radou. Lopta je momentálne na ihrisku Rady, my v Parlamente sme svoju úlohu splnili a splnili sme ju veľmi dobre.

  Ryszard Czarnecki (UEN). - (PL) Pani predsedajúca, mám veľkú radosť, že Európsky parlament podporil návrh Výboru pre poľnohospodárstvo a zvlášť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poľských poslancov umožňujúci používanie predajných označení ako „ovocné víno“, „jablčné víno“ alebo „ríbezľové víno“. Tieto vína sa v mojej krajine vyrábajú od 13. storočia – už takmer 800 rokov – a som rád, že Európsky parlament túto skutočnosť a tento fakt prijal.

V závere by som rád zagratuloval pani predsedajúcej za jej výborné riadenie rokovania, zvlášť v dnešnej horúcej – niekedy až príliš horúcej – atmosfére. Pani predsedajúca, vzdávam vám hold ako ozajstnej zástupkyni britskej parlamentnej školy.

  Armando Veneto (PPE-DE). - (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, k hlasovaniu o spoločnej organizácii trhu s vínom by som rád upozornil, že som hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 294, ktorý predložil pán Lavarra z PSE a ktorého som spolusignatárom, pretože sa domnievam, že spotrebitelia majú právo vedieť, či bola do vína, ktoré pijú, pridávaná sacharóza, a pretože sledovateľnosť výrobkov je teraz všeobecnou zásadou, ktorú Únia obhajuje, a neviem, prečo by sa táto zásada nemala uplatňovať na vinárske odvetvie.

Z rovnakého dôvodu som hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 310, ktorý predložila skupina UEN. Ani jeden nebude mať vplyv na kompromis, ktorý pán Castiglione tak ťažko dosahoval. A napokon, pokiaľ ide o odlišný postoj, ktorý som k týmto otázkam mal s ohľadom na skupinu, ku ktorej patrím, chcem spresniť, že jediný politický postoj, ku ktorému cítim, že sa musím podriadiť, je ten, že nemôžem prijať stanovisko, ktoré odporuje záujmom občanov, bez ohľadu na skupinu, z ktorej toto stanovisko vychádza.

  Danutė Budreikaitė (ALDE). – (LT) Postoj Komisie k nariadeniu Rady o spoločnej organizácii trhu s vínom je diskriminačný voči niektorým krajinám, predovšetkým voči novým členským štátom.

Cieľom projektu na podporu vín EÚ v tretích krajinách je podporiť trh, ale z nejakého dôvodu sa to spája s oblasťami, ktoré sa využívali na vinice v minulosti a s údajmi o priemernej produkcii vína za posledné tri roky. Komisia má v úmysle podporiť vývoz vína a niektoré značky. Producenti a vývozcovia v podporovaných krajinách by mali konkurenčné výhody. To, že producenti vína v Litve a niektorých ďalších krajinách, kde nie sú vinice, nedostávajú žiadnu podporu, je neprijateľné.

Hlasovala som proti tejto správe.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Podporila som reformu trhu s vínom, ktorá zvýši kvalitu a tým konkurencieschopnosť európskych vín. To sa týka hlavne Talianska, kde by mali byť vyklčované nelegálne vinice a zastavené dotácie za nadprodukciu nekvalitných vín. Reforma nesmie uprednostňovať južných výrobcov na úkor severných. Zásadne nesúhlasím s klčovaním viníc na Morave, kde to, čo sa urodí, sa aj spotrebuje a kde tradičná výroba vín má kľúčový význam pre krajinotvorbu a turistiku. Protestujem proti zakazovaniu dosládzania vín v strednej Európe vrátane Moravy, bez toho, aby bolo zakázané dokysľovanie vín na juhu. Nechápem, prečo by vinári z Moravy mali nakupovať drahé mušty od južanov, aby tým nahradili dvestoročnú tradíciu dosládzania cukrom, a meniť muštom tradičnú vôňu a chuť svojich kvalitných vín. Je to v rozpore so zásadami súťaže na vnútornom trhu a s tým nemôžem súhlasiť. Ďakujem tým kolegom, ktorí sa dnes pri hlasovaní postavili za nás a dali tak šancu zvíťaziť zdravému rozumu. Komisia sa teraz bude musieť podriadiť.

  Jan Březina (PPE-DE). - (CS) Sme svedkami toho, ako vinársky silné štáty južnej Európy zubami-nechtami bránia svoju nadprodukciu vína, ktorá pritom nízkymi cenami v dôsledku nadmerných dotácií vytláča z trhu kvalitné vína z iných členských štátov. Prekáža mi na tom to, že zatiaľ čo k vinárskym mocnostiam Európska komisia pristupuje v rukavičkách, ku krajinám ako Česká republika sa chová prísne, až tvrdo. Ako inak možno chápať návrh na zvyšovanie cukornatosti muštom vo veľkej miere používanom v južných častiach Únie, ktoré sa má zachovať, zatiaľ čo pridávanie sacharózy malo byť zakázané. O to viac oceňujem, že sa Európsky parlament postavil k vinárskej reforme zodpovedne a vniesol do nej prvok rovného a spravodlivého zaobchádzania. Tým, že sa podporilo dosládzanie vína cukrom, vyšiel v ústrety mimo iných i Českej republike, preukázal schopnosť nezaujatého prístupu a odolnosť voči tomu nechať sa ovplyvniť konfliktným poňatím národných záujmov. Chápem, že reforma trhu s vínom je potrebná. Nespochybňujem jej základné ciele, ale spôsob prevedenia. Trvám na tom, že je potrebné zachovať zásadu rovného a nediskriminačného zaobchádzania.

  Hynek Fajmon (PPE-DE). - (CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hlasoval som proti správe pána Castiglioneho rovnako ako ostatní poslanci ODS z Českej republiky. Takto poňatá reforma ani českému a moravskému, ani európskemu vinárstvu nepomôže. Namiesto liberalizácie a zmenšenia objemu regulácie a byrokratickej záťaže, ktoré by sektoru vína reálne pomohli, sme svedkami snáh o ďalšiu novú reguláciu a ďalšie zákazy a príkazy. Ústredné plánovanie nikdy neprinieslo dobré výsledky a neprinesie ich ani v sektore vína, preto som hlasoval proti tejto správe.

  Daniel Hannan (PPE-DE). - Pani predsedajúca, môj volebný obvod, ktorý leží v juhovýchodnom Anglicku, je najrýchlejšie sa rozvíjajúcim vinárskym regiónom v Európe. Zmena klímy spôsobuje, že sa dnes v Anglicku využíva pre vinárstvo väčšia plocha, než kedykoľvek predtým, od čias kráľa Henrich II. v priebehu posledného európskeho oteplenia.

Vinári v grófstvach pri Londýne sa nikdy nespoliehali na dotácie EÚ. Grófstva Ken a Surrey, Sussex a Hampshire, Oxfordshire, Buckinghamshire a Berkshire sa vysádzajú obchodne životaschopnými vinicami, ktoré stoja a padajú s kvalitou svojej výroby. Dnes však hrozí, že sa ich veľký úspech otočí proti nim, pretože sa blížia k hranici povolenej na komerčné pestovanie.

Po tom, čo tieto vinice zostali mimo európsky regulačný rámec a vyvarovali sa darov, zistili, že sa na ne rovnako vzťahuje regulácia.

Práve tak ako sme Brusel nežiadali o peniaze, nechceme teraz bruselské obmedzenia. Všetci anglickí vinári žiadajú, aby sme ich nechali slobodne súťažiť na trhu.

  Adriana Poli Bortone (UEN). - (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, dala som definitívne „nie“ dokumentu, ktorému neskôr ešte ublížilo prijatie rôznych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré ho ešte zhoršili, a predovšetkým pre zavedenie pridávania cukru, ktoré sa nám roky darilo odvracať, lebo cukor nie je nič viac ako spôsob, ako nahrádzať prírodu.

Väčšina poslancov rokovacej sále odmietla podporu na mušt, i keď len finančnú, tak by predsa len zmiernila škody spôsobené pridávaním cukru. Je to víťazstvo pre severné krajiny a porážka pre krajiny stredomorskej oblasti, ktoré nie sú schopné brániť vysoko kvalitnú prírodu na svojom území. Táto spoločná organizácia trhu škodí kvalite a typickej a rýdzej kvalite výrobkov a škodí pestovateľom vína, producentom aj spotrebiteľom.

– Návrhy uznesení: Boj proti terorizmu (B6-0514/2007)

  Antonio Masip Hidalgo (PSE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, myslím, že dnešný deň bol veľmi pozitívny, pretože sme Aliancii civilizácií odovzdali chartu práv, ktoré svojho času podporovali prezident Zapatero a generálny tajomník OSN Kofi Annan. Považujem to za dobrý začiatok.

Okrem toho sa domnievam, že Charta základných práv, ktorú sme dnes podpísali, zakotvuje skutočnú prirodzenú povahu našej civilizácie, a nie integrismo tých, ktorí sa dnes postavili proti nej a zachovali sa poľutovaniahodne spurne. Rovnako poľutovaniahodné je, keď sa islamskí radikáli tvrdošijne pridŕžajú zakorenených tradícií. Tieto dve formy radikalizmu musíme vykoreniť, aby na svete vládol mier, a nie terorizmus.

  Mario Borghezio (UEN). - (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rád by som zdôraznil, že som bol proti správe o terorizme, hoci som nedopatrením hlasoval v jej prospech – podávam o tom oficiálne oznámenie.

Je to pokrytecká správa, správa, ktorá ukazuje zbabelý postoj Európy inštitúcií voči terorizmu. Nemá ani dosť odvahy na to, aby ho nazvala pravým menom: islamský terorizmus. Vtedy tento Parlament hlasoval proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý som predložil spolu s ďalšími poslancami a v ktorom žiadame, aby Európa venovala pozornosť prenikaniu al-Káidy do krajín Magrebu. Podali sme ho pred niekoľkými dňami a včerajšie udalosti, žiaľ, prekročili naše najpesimistickejšie predpovede. Islamský masaker al-Káidy zasiahol chudobný alžírsky ľud a islamským jatkám padajú za obete pravdepodobne aj tí obyvatelia, ktorí sú sami moslimovia.

Hanbou je, že sa tak stalo predo dvermi Európy a že tento parlament zamietol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý žiada odvetné opatrenie, pretože Európa nesmie zatvárať oči pred hrozbami na vlastnom prahu.

  Dimitar Stoyanov (NI). - (BG) Pri hlasovaní o uznesení proti terorizmu som sa zdržal hlasovania, pretože rozvoj terorizmu, pochopiteľne, nepodporujem, ale nemôžem podporiť ani dokument, ktorý podľa môjho názoru len šíri medzi obyvateľmi Európy paniku a ďalej prispieva k dosiahnutiu základného cieľa terorizmu, teda samotného teroru. Napriek tomu som bol spokojný s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Skupiny Únie za Európu národov, ktoré boli prijaté a v ktorých sa konštatuje, že každý problém je potrebné riešiť od koreňa, ako hovorí staré príslovie, ak chceme vyliečiť chorobu, musíme najprv odstrániť jej príčinu. Preto ak sa nám nepodarí napríklad vyvinúť nátlak na Izrael, aby skoncoval so svojou segregačnou politikou a stavaním múru, ktorý arabov izoluje a upiera im základné ľudské práva, prispejeme tým k boji proti terorizmu oveľa viac než odpočúvaním telefónov a kontrolovaním internetových stránok. Doplňujúce a pozmeňujúce návrhy proti, ktoré podala Skupina Únie za Európu národov by sa však napriek tomu zamietnuť nemali, pretože vyzývajú k tomu, aby sme venovali pozornosť rozmachu terorizmu vo vnútri Európy, pretože v mojej krajine sa zakázané teroristické organizácie rozvíjajú pod ochranou vládnucej strany MRF.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážená pani predsedajúca, myslím, že toto uznesenie je síce pekné, ale mierne nedôsledné, pretože na niektorých miestach máte pocit, že ide takpovediac o kapituláciu pred terorizmom. Inými slovami, nevyzerá to tak, že by toto uznesenie sršalo presvedčením, že terorizmus treba úplne odstrániť, že ho možno úplne vykoreniť; a pani Muscardiniová zo skupiny UEN tento bod predniesla vo svojom ústnom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Podľa mňa je toto jedna z otázok, ktoré sa asi mali dôkladnejšie prerokovať v diskusii o tejto správe.

Myslím, že Európska únia by mala mať k terorizmu úplne jasný prístup. Podporujeme demokraciu, ľudské práva a slobodu prejavu a za žiadnych okolností nemôžeme schvaľovať terorizmus. Tiež by som uvítal, keby bol pri skúmaní príčin terorizmu kladený väčší dôraz na význam výchovy a vzdelávania. Napríklad boj proti terorizmu na palestínskych autonómnych územiach by mal byť založený predovšetkým na vzdelávaní, aby boli ďalšie generácie vzdelávané a vychovávané bez nenávisti a mohli tak žiť v mierovom spolužití so svojimi susedmi.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, v boji proti terorizmu musíme využiť všetky prostriedky, ktoré sú účinné, dostupné a v súlade so zákonom. Ak chce Únia tento boj vyhrať, musí spolupracovať so svojimi partnermi.

Hlasoval som proti tomuto uzneseniu pre jeho protiamerický tón. Namiesto toho, aby sa jeho autor postavil proti terorizmu, zaujal rovnako ako mnoho ďalších stanovisko proti partnerstvu so Spojenými štátmi v boji proti terorizmu. Ďalším dôvodom, prečo som hlasoval proti uzneseniu, je, že vyzýva Komisiu a Radu, aby previezli väzňov z Guantánama do Európy. To by bolo to isté, ako doviesť do Európy terorizmus. Bol by to omyl.

Tretím dôvodom môjho hlasovania proti uzneseniu je, že odmieta opatrenia, ktoré sú v boji proti terorizmu dokázateľne použiteľné, teda rozšírenie zaznamenávania mien cestujúcich aj na Európu a posilnenie Europolu.

Ústne vysvetlenie hlasovania

– Správa: Johannes Blokland (A6-0416/2007)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Dohoda o leteckej doprave s Marokom je druhou dohodou týkajúcou sa takzvaného spoločného európskeho leteckého priestoru a prvou dohodou, ktorá bola v tejto súvislosti uzatvorená s krajinami mimo európskeho kontinentu.

V súvislosti s istou dôležitou politickou poznámkou ľutujeme, že v tejto dohode sa – rovnako neprijateľne, ako tomu bolo v prípade rybolovu – výslovne neuvádza, že „územie pod správou Marockého kniežactva znamená marocké zvrchované územie podľa medzinárodného práva“, čím by bolo zaručené dodržiavanie medzinárodného práva a legitímnych a neodňateľných práv saharských národov.

Marockú zvrchovanosť nad územím Západnej Sahary medzinárodné právo právne neuznáva, ako zdôraznil Medzinárodnú súdny dvor v Haagu vo svojom stanovisku vydanom v októbri 1975. Maroko, ktoré územie Západnej Sahary okupuje protiprávne, preto nemá nad týmto územím suverenitu ani súdnu právomoc.

Táto dohoda sa okrem toho zakladá takmer výhradne na podpore dvoch cieľov, s ktorými nesúhlasíme. Sú nimi otvorenie trhov a harmonizácia nariadení na podporu konkurencieschopnosti v leteckej doprave.

– Správa: Reimer Böge (A6-0485/2007)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) V júni a júli toho roku dostala Komisia tretiu a štvrtú žiadosť o uvoľnenie prostriedkov z tohto fondu. Žiadosti sa týkajú dvoch nemeckých podnikov a jedného fínskeho, pričom všetky pôsobia v odvetví telekomunikácií, presnejšie v oblasti výroby mobilných telefónov.

Obe žiadosti súvisia s presunom výroby do tretích krajín, pričom z tohto dôvodu bolo prepustených 4 211 zamestnancov.

Komisii boli doposiaľ doručené okrem týchto dvoch žiadostí a dvoch francúzskych žiadostí, ktoré schválila už skôr, ďalšie žiadosti z Talianska, Malty, Španielska a Portugalska. Tieto žiadosti sa budú schvaľovať začiatkom budúceho roka.

Ako sme už uviedli, tento fond nemôže slúžiť na zmiernenie vplyvu neprijateľných sociálnych a hospodárskych nákladov na presídlenie výroby a s tým spojeného prepúšťania.

Preto trváme na tom, že je nutné vytvoriť právny rámec, ktorý bude slúžiť na predchádzanie a penalizáciu presídľovania podnikov. Podľa našej mienky akákoľvek verejná pomoc pridelená podnikom musí byť podmienená dlhodobým záväzkom týchto podnikov týkajúcim sa regionálneho rozvoja a zamestnanosti a nesmie sa poskytnúť žiadna pomoc, ktorá by mohla byť použitá na podporu presídlenia výroby. Rovnako je nevyhnutné posilniť úlohu zástupcu zamestnancov v správnych radách podnikov a pri rozhodovaní vedenia o otázkach štrukturálnej povahy.

  Nina Škottová (PPE-DE), písomne. − (CS) Celkové čerpanie z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii predstavuje okolo 3,6 % a týka sa len 3 krajín, pričom globalizácia sa viac či menej dotýka všetkých aktivít človeka a ich dôsledkov. Toto nízke čerpanie teda vyvoláva prinajmenšom dve otázky. Po prvé, či sú účinky globalizácie také obmedzené, a po druhé, či vieme, ako z tohto fondu získavať prostriedky? Inými slovami: po prvé, môžeme sa pýtať, či tento fond potrebujeme, a po druhé, ak si myslíme, že áno, musíme lepšie vymedziť potenciálne účinky globalizácie a prehodnotiť pravidlá na čerpanie z fondu tak, aby bol dostupný a zrozumiteľný aj pre ďalšie krajiny a ich najproblematickejšie regióny. K tomu môže prispieť aj spresnenie podmienok vrátane kvantifikácie hospodárskych, sociálnych i ďalších ukazovateľov. Zdôvodnenie ako „neočakávanosť“ na strane Komisie, je len sotva prijateľné. Na základe vyššie uvedených pochybností som hlasovala proti návrhu.

– Správa: Reimer Böge (A6-0499/2007)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Mobilizácia nástroja pružnosti je spolu s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k medziinštitucionálnej dohode neoddeliteľnou súčasťou návrhu rozpočtu Spoločenstva pre rok 2008.

Popri úprave vo výške 1,6 miliardy vo viacročnom finančnom rámci sa tak spolu s mobilizáciou nástroja flexibility navrhuje aj doplnenie financií pre európske programy systémov globálnej satelitnej navigácie (EGNOS-GALILEO) o približne 200 miliónov EUR. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika má navyše dostať prostredníctvom mobilizácie nástroja pružnosti ďalších 70 miliónov EUR.

Všimnite si, že spravodajca zdôrazňuje, že „vonkajšie činnosti vo všeobecnosti a predovšetkým spoločná zahraničná a bezpečnostná politika nemajú dlhodobo dostatočné zdroje v porovnaní so zistenými požiadavkami.“ Vysvetľuje, že „zistené požiadavky“ zahŕňajú posilnenie misií EÚ v Kosove a Afganistane. Predstavuje to ďalší impulz pre čoraz väčšie zasahovanie a vojenské intervencie na podporu operácií NATO tak na Balkáne – jedným z príkladov je príprava podpory „jednostranného vyhlásenia samostatnosti Kosova“ v rozpore s medzinárodným právom – ako aj v Strednej Ázii, výrazným financovaním týchto „misií“ z rozpočtu Spoločenstva. Ide o politické a vojenské ciele, s ktorými očividne nesúhlasíme.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE), písomne. − (PL) Vážená pani predsedajúca, mobilizácia nástrojov flexibility rovnako ako prehodnotenie finančného výhľadu sú prirodzeným výsledkom dohody o zmieri z 23. novembra, ktorá sa týka rozpočtu na rok 2008. Nástroj flexibility je v zásade určený na zaistenie dodržiavania plánu rozpočtu vo výnimočných prípadoch, ktoré sa s ťažkosťou predvídajú. Podľa mojich skromných skúseností však používanie tohto výnimočného nástroja len zriedkakedy spĺňa kritériá stanovené medziinštitucionálnou dohodou.

Je tomu tak v prípade návrhu rozpočtu na rok 2008. Či už 200 miliónov EUR na program Galileo na rok 2008, alebo 70 miliónov EUR pre okruh IV na pokrytie vyšších potrieb spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky slúžia na riešenie problémov, ktoré bolo možné predvídať. Napriek výhradám delegácie Európskeho parlamentu, ktorá poukazovala na nedostatok financií pre družicovú navigáciu a nedostatočné financie v súvislosti s medzinárodnými ambíciami Európskej únie, sa nepodarilo Radu presvedčiť o potrebe vyšších príslušných rozpočtových prídelov.

Finančný výhľad vo svojej záverečnej forme niesol predzvesť problémov, ktoré sa objavili pri príprave rozpočtu na rok 2008. Pravdupovediac Parlament v priebehu zmierovacieho procesu riešil problémy, ktoré spôsobila Rada. Vzhľadom na prekrútený obraz tejto situácie prezentovaný médiami by sme mali pre budúcnosť vyvodiť správne závery.

– Správa: Bogdan Golik (A6-0461/2007)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh a Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) Nemôžeme podporiť systém, ktorý používa peniaze daňových poplatníkov na uvádzanie európskych poľnohospodárskych výrobkov na trhy v tretích krajinách. Myslíme si, že takýmto obchodom je potrebné zamedziť, predovšetkým v rozvojových krajinách, inak riskujeme poškodenie domáceho priemyslu. Nazdávame sa, že by EÚ mala v týchto krajinách podporovať miestne poľnohospodárstvo, a nie oslabovať tamojších farmárov. Prekvitajúca miestna výroba môže pre tieto krajiny znamenať hospodársky rozvoj a cestu smerom k rozvoju demokracie.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Zjednodušenie európskych právnych predpisov o poskytovaní informácií a propagačných opatreniach na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách je pre rozvoj jednoduchšej a ľahšie zvládnuteľnej spoločnej poľnohospodárskej politiky to najdôležitejšie.

Súhlasím s návrhom Komisie na zlepšenie systému, predovšetkým konsolidáciu právnych predpisov vrátane zlúčenia dvoch nariadení týkajúcich sa vnútorného trhu a tretích krajín.

Hlasoval som v prospech správy pána Golika a rád by som zdôraznil, že sa v nej hovorí o potrebe venovať väčšiu pozornosť otázkam propagácie a podpory v rokovaniach so Svetovou obchodnou organizáciou.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Vážená pani predsedajúca, hlasujem za prijatie správy pána Golika týkajúcej sa návrhu nariadenia Rady o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách.

Spravodajca správne upozornil na to, že na dosiahnutie pokroku pri formulovaní jednoduchej a účinnej poľnohospodárskej politiky v Európe je nutné zjednodušiť systém informačných a propagačných akcií Spoločenstva na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách.

Súhlasím s tým, že by informačné kampane mali slúžiť na to, aby spotrebiteľov úplne oboznámili o udržateľnej produkcii spoločnej poľnohospodárskej politiky, vysokej kvalite poľnohospodárskych výrobkov EÚ, organickom poľnohospodárstve a zdravotných aspektoch.

.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL), písomne. – (EL) Vzhľadom na to, že výsledkom diskusií so Svetovou obchodnou organizáciou a prijatých záväzkov bude zrušenie vývozných náhrad, zníženie pomoci Spoločenstva do výšky 20,1 miliardy a zníženie cien väčšiny poľnohospodárskych výrobkov EÚ o 48 až 73 %, bude to mať tvrdý dosah na poľnohospodárske výnosy.

S návrhom nariadenia chce Komisia zmierniť negatívne dôsledky vyplývajúce v minulosti zo Všeobecnej dohody o clách a obchode a z predchádzajúcich reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré budú kvôli Svetovej obchodnej organizácii a očakávaným reformám spoločnej poľnohospodárskej politiky ešte intenzívnejšie. Dôsledky sa prejavia predovšetkým v oblasti predaja poľnohospodárskych výrobkov v tretích krajinách i v EÚ, pretože súčasne dôjde k drastickému zníženiu dovozných cien a internej pomoci pre poľnohospodárstvo Spoločenstva.

Preto sa objavil návrh propagačných a informačných programov. Financie určené na tieto programy však nijakým spôsobom nemôžu pomôcť čeliť týmto dôsledkom. Výsledkom bude zhoršenie problémov s distribúciou poľnohospodárskych výrobkov Spoločenstva v tretích krajinách i vo vnútri EÚ, zníženie výkupných cien a úplná pohroma pre malých a stredných poľnohospodárov, ktorí už dnes majú len hraničný príjem. Na druhej strane tieto programy budú prinášať úžitok len veľkým poľnohospodárskym podnikom s konkurenčnými výrobnými nákladmi.

– Správa: Pedro Gueirrero (A6-0467/2007)

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Spoločná organizácia trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, jeden zo štyroch pilierov spoločnej politiky rybného hospodárstva, prechádza hlbokou reštrukturalizáciou.

Jej prioritami sú revízia aspektov týkajúcich sa informovania spotrebiteľov o produktoch rybolovu a spravodlivejšieho rozdeľovania pridanej hodnoty výrobkov, ktorú získavajú v priebehu celého výrobného procesu (s mimoriadnym dôrazom na prvotný predaj).

EÚ musí tiež nájsť riešenia otázok „sociálneho dumpingu“, ktorý je dnes v tretích krajinách súčasťou bežnej praxe a ktorý pri našich produktoch rybolovu znižuje schopnosť obstáť na trhu.

Táto správa chráni národné záujmy, a preto si zaslúži môj hlas.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Vítame prijatie správy o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorá Európskej komisii vysiela jasný signál, že je úplne nevyhnutné vykonať zásadnú revíziu tejto spoločnej organizácie trhov, aby mohla ešte viac prispieť k zaisteniu príjmov v odvetví, zlepšiť marketing produktov rybolovu a zvýšiť pridanú hodnotu týchto produktov, predovšetkým značným posilnením finančných prostriedkov.

Vzhľadom na to, že spoločná organizácia trhov by mala priniesť účinnú odpoveď na to, prečo bola vytvorená, a vzhľadom na to, že za neisté príjmy v odvetví rybolovu môže predovšetkým súčasná forma marketingu používaná v odvetví, tvorba cien pri prvotnom predaji a nepravidelnosť rybolovu, je nám ľúto, že Výbor pre rybné hospodárstvo náš návrh zamietol napriek tomu, že sa dotýka samotného jadra problému a zahŕňa okrem iných:

– zavedenie maximálnej výnosnosti;

– potrebu verejnej podpory a vytvorenie účinných mechanizmov trhových intervencií;

– prihliadanie na výrobné náklady pri stanovovaní orientačných cien;

– zavedenie finančnej kompenzácie v prípade dobrovoľného dočasného obmedzenia úlovkov alebo rybolovnej činnosti.

Napriek tomu sa budeme za tieto spravodlivé opatrenia aj naďalej zasadzovať.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Spoločná organizácia trhu s produktmi rybolovu by mala zaistiť stabilitu na trhu a subjektom v tomto odvetví zabezpečiť príjem. Tieto ciele a, samozrejme, ciele stanovené v Zmluve o ES sú chvályhodné a mali by viesť k prosperite rybárskych spoločenstiev v Európe.

Pre tieto spoločenstvá však, žiaľ, boli katastrofálne posledné vyše dve desaťročia centralizovanej bruselskej kontroly vo forme spoločnej politiky rybného hospodárstva. V rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva nie je možné dosiahnuť prospievajúci trh so zaistenými pracovnými miestami a kontrolu rybolovu je potrebné vrátiť národom, ktoré sú od neho závislé.

– Správa: Jörg Leichtfried (A6-0482/2007)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Ako sme zdôraznili, vnútroštátne orgány už dlho dodržiavajú a zaisťujú dodržiavanie požiadaviek platných podľa medzinárodných dohôd z oblasti civilného letectva. Spolupráca medzi členskými štátmi EÚ a medzi týmito štátmi a inými krajinami funguje, a toto fungovanie by sa malo ďalej podporovať a rozvíjať, ale pri dodržiavaní suverenity každého štátu, práv zamestnancov (zaručení sociálnej harmonizácie, predovšetkým použitím najpriaznivejších podmienok) a práv užívateľov.

Právomoci všetkých členských štátov v oblasti civilného letectva sa však postupne prevádzajú na EÚ, čo je mimoriadne negatívny proces, pretože k nemu dochádza v oblasti, v ktorej nie sú jasne vymedzené hranice.

Vytvorenie Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva znamená v podstate ďalší krok týmto smerom. Treba zdôrazniť, že táto agentúra bude mať na starosti vykonávanie právomocí, ktoré v súčasnosti zabezpečujú vnútroštátne orgány. V zásade ide o opatrenia, ktorých cieľom je vytvoriť tzv. „jednotné európske nebo“ a dosiahnuť liberalizáciu leteckej dopravy a leteckej navigácie na úrovni EÚ. Táto liberalizácia v záujme finančnej ziskovosti spochybňuje práva zamestnancov, kvalitu služieb a úroveň bezpečnosti.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Správa pána Leichtfrieda predstavuje vrchol zložitých rokovaní, do ktorých je zapojený Parlament, Rada i Komisia. Rozšírenie právomocí Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva je významným krokom pre rozvoj bezpečnosti letectva v Európe a moja skupina konečný kompromis podporila.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, potvrdzujem, že som hlasoval za správu pána Leichtfrieda. Výsledkom rokovaní medzi Parlamentom a Radou za pomoci Komisie je tento text, ktorý, hoci nespĺňa niektoré z požiadaviek, ktoré som podporil, je dobrým kompromisom. Rád by som zdôraznil významnú úlohu, ktorú bude Európska agentúra pre bezpečnosť letectva zohrávať pri monitorovaní nielen letectva, ale aj postupov spoločností. Agentúra ponesie zodpovednosť za obnovovanie a predlžovanie osvedčení a licencií a za monitorovanie zavádzania jednotných bezpečnostných noriem.

Bude tiež môcť udeľovať pokuty v prípade, že zistí, že sa bezpečnosť riadne nedodržiava. Teší ma preto kompromis, ktorý sme dosiahli v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 15, vďaka ktorému sa agentúra stáva úplne nezávislou a nestrannou, a to aj v otázkach týkajúcich sa odoberania licencií a udeľovania pokút. Chcem tiež zdôrazniť, že v rozvoji a práci tohto orgánu budú dôležitú úlohu zohrávať zamestnanci. Preto úplne zdieľam stanovisko spravodajcu, ktorý sa dovoláva zvýšenia dôležitosti tejto práce, pričom jednou z možností je čerpať z potenciálu služobného poriadku orgánov Európskej únie.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Budem hlasovať v prospech tejto správy a musím zablahoželať spravodajcovi k jeho práci, ktorá predstavuje veľmi významnú odbornú záležitosť. Mám však niekoľko poznámok, ktoré by som rád uviedol.

Pokiaľ ide o licencie pre členov posádky, táto otázka vyvoláva v niektorých členských štátoch určité znepokojenie a vyústila v rozhodný lobistický tlak zo strany odborov posádkového personálu. Nazdávam sa, že spravodajcovi sa podarilo dosiahnuť kompromis, ktorý upokojí obavy niektorých členských štátov a napriek tomu uznáva význam členov posádky. Niektoré letecké spoločnosti naozaj posádku zneužívajú nielen tým, že s jej členmi zaobchádzajú ako s „čašníkmi na nebi“, ale zamestnávajú ich na základe zmlúv s minimálnou mzdou, maximálnym počtom hodín a ešte si musia platiť za vlastné školenia.

Ďalšou dôležitou vecou je, že po schválení v Parlamente v súčasnosti oblasť civilného letectva (EÚ-OPS) prechádza do právomoci Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva. Rád by som však pri tejto príležitosti Komisii a Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva pripomenul, že časy letov a služieb obsiahnuté v podčasti Q nariadenia EÚ-OPS nemožno zmeniť, kým sa nevykoná štúdia o únave a neprebehnú konzultácie so širším priemyslom.

A napokon dúfam, že bude možné zaviesť po celej EÚ ďalšie bezpečnostné body vrátane dverí do kabíny lietadla a dohľadu nad príručnou batožinou.

– Správa: Adriana Poli Bortone (A6-0464/2007)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Konkrétne ciele tejto správy, ako tomu v prípade nariadení v tejto oblasti zvyčajne býva, sa opierajú o harmonizáciu zákonov, predpisov a administratívnych nariadení členských štátov s cieľom dosiahnuť podporu rozvoja európskeho vnútorného trhu, v tomto prípade v súvislosti s výživovými a zdravotnými tvrdeniami o potravinách.

Návrh tvoria dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k nariadeniu (ES) č. 1924/2006 Európskeho parlamentu a Rady o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách a účelom návrhu je prijať na primerané prechodné obdobie opatrenia týkajúce sa zdravotných tvrdení spojených s vývojom a zdravím detí.

Výživové tvrdenia, ktoré sa v členskom štáte používali pred 1. januárom 2006 podľa platných vnútroštátnych predpisov a nie sú zaradené do prílohy nariadenia (ES) č. 1924/2006, sa môžu používať ešte tri roky po tom, čo nariadenie vstúpi do platnosti. Iné zdravotné tvrdenia než tie, ktoré sa týkajú vývoja a zdravia detí, môžu tiež využiť prechodné opatrenia uvedené v článku 28 ods. 5 a 6 nariadenia. Podobné prechodné opatrenia sa v súčasnosti poskytujú pre tvrdenia týkajúce sa vývoja a zdravia detí.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Hlasoval som za schválenie správy z dôvodu kontrol, ktoré je v prípade zdravotných a výživových tvrdení potrebné vykonávať. Kým pre dlhý aktívny život je nevyhnutné zdravé jedlo, pre spotrebiteľov je rovnako dôležité získať primerané informácie. Spotrebiteľom boli príliš dlho predkladané nepravdivé tvrdenia, ktoré niektorí výrobcovia uvádzali na obľúbených výrobkoch, tvrdenia o výživových a zdravotných vlastnostiach týchto výrobkov. Vyzývam Komisiu, aby venovala všetok potrebný čas na to, aby európskym občanom zabezpečila primerane prehľadné informácie.

– Správa: Klaus-Heiner Lehne (A6-0453/2007)

  Bert Doorn (PPE-DE), písomne. − (NL) O liberalizácii trhu s automobilovými náhradnými súčiastkami sa búrlivo diskutuje už od roku 1993. Myslím, že zrušenie práv na dizajny v prípade viditeľných automobilových dielcov bolo už dlho potrebné. Preto z celého srdca podporujem návrh Komisie, pretože jednotný trh s týmito súčiastkami v súčasnosti poriadne nefunguje.

V prípade potreby vykonať výmenu funkčných dielcov, akými sú vonkajšie spätné zrkadlá a svetlomety, súčiastky potrebné na uvedenie vozidla do jeho pôvodnej podoby musia byť bežne dostupné. Som za čo najrýchlejšiu európsku liberalizáciu, preto podporujem čo najkratšie možné prechodné obdobie – päť rokov. Pochopiteľne, hlasujem proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, vďaka ktorým by členské štáty mohli počas prechodného obdobia v otázke liberalizácie prešľapovať na jednom mieste.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa obsahuje niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu smernice o liberalizácii sekundárneho trhu s náhradnými súčiastkami, ktorá platí pre automobilový priemysel, strojárenský priemysel a spotrebný a výrobný priemysel.

Návrh Komisie sa zasadzuje za nechránené trhy, zatiaľ čo správa za prechodné päťročné obdobie pre krajiny, v ktorých existuje ochrana trhu, čo je aj prípad Portugalska.

Vieme, že na jednej strane vedú chránené trhy k tomu, že veľké podniky vytvárajú na trhu s náhradnými súčiastkami monopol, pretože na chránených trhoch musí spotrebiteľ kupovať poškodený alebo chybný dielec od pôvodného výrobcu. Argumentuje sa tým, že dizajn musí zostať nezmenený a najznámejším príkladom je automobilový priemysel, hoci návrh sa týka smernice, ktorá platí i pre iné priemyselné odvetvia. V praxi ale dochádza k prípadom, keď si výmena jedinej súčiastky vyžaduje výmenu množstva ďalších súčiastok, s čím sú spojené výdavky pre spotrebiteľa.

Na druhej strane sú však továrne v Portugalsku spojené predovšetkým s automobilovým priemyslom. Za svoje fungovanie vďačia výrobe náhradných súčiastok pre známe značky a „liberalizácia“ trhu by pre ne znamenala vážne problémy.

  Janelly Fourtou (ALDE), písomne. – (FR) V prípade správy pána Lehneho o právnej ochrane dizajnov som sa rozhodla podporiť a spolu s ďalšími podpísať pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zavedenie osemročného prechodného obdobia, kým dôjde k úplnej liberalizácii práv duševného vlastníctva pri náhradných súčiastkach, vďaka ktorým zložité výrobky ako automobily nadobúdajú pôvodný vzhľad. Štúdie vplyvu zatiaľ nepreukázali žiadne významné zníženie spotrebiteľských cien týchto dielcov v členských štátoch, v ktorých už k liberalizácii došlo.

Som tiež presvedčená, že Európska únia tu podkopáva svoje vlastné záujmy. Iné časti sveta svoj priemysel chránia pomocou práv duševného vlastníctva a Európska únia, ktorá navyše vyhlasuje, že chce chrániť spotrebiteľov a bojovať proti falšovaniu, sa v tejto veci neuberá správnym smerom.

V stávke je hospodárska rovnováha automobilového odvetvia a bezpečnosť európskych používateľov automobilov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Smernica o právnej ochrane dizajnov, ktorá bola Parlamentu predložená, navrhuje úplnú liberalizáciu trhu s náhradnými súčiastkami, predovšetkým v automobilovom odvetví.

Text spravodajcu významným spôsobom návrh mení. Zavádza predovšetkým možnosť, aby si členské štáty zachovali právne predpisy, ktoré budú prísne chrániť dizajny počas ďalších piatich rokov. Pri zachovaní monopolu výrobcov na výrobu náhradných dielov ide predovšetkým o to, aby sa zabránilo presunu výroby do krajín ako Turecko, Brazília alebo Kórea, kde je výroba síce lacnejšia, ale menej kvalitná.

Príliš rýchla liberalizácia tohto odvetvia by mohla priniesť aj veľké riziká, predovšetkým pokiaľ ide o bezpečnosť. Pokiaľ bude totiž výrobcom odňatá zodpovednosť za výrobu náhradných dielov, nič a priori nezaistí, že sa budú zhodovať so špecifikáciami a že bude ich kvalita dostatočne vysoká. Ochrana a bezpečnosť užívateľov musia byť na prvom mieste pred akýmikoľvek ekonomickými alebo politickými úvahami.

Brusel sa tak po poštových službách, železnici, odvetví energetiky a elektrárenskom odvetví teraz zameriava na automobilovú výrobu. Zdá sa, že ultraglobalizačná logika a deregulácia vynútená ideologickými dôvodmi nemá hraníc.

(Vysvetlenie hlasovania skrátené podľa článku 163 ods. 1 rokovacieho poriadku)

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. − (PL) Vážená pani predsedajúca, vnútorný trh je veľmi zložitá štruktúra, ktorá už roky udržuje rovnováhu medzi záujmami rôznych skupín, ktoré od neho závisia.

Cieľom tejto smernice je dosiahnuť úplnú liberalizáciu druhotného trhu s náhradnými súčiastkami. Na jednej strane preto máme rozsiahlu skupinu výrobcov náhradných súčiastok, ktorí sa domáhajú svojich práv týkajúcich sa voľnej konkurencie a zákazu tržného monopolu a na strane druhej výrobcov áut (a tu sa, samozrejme, zameriavame na automobilový priemysel), ktorí pri obrane svojho práva na výrobu náhradných dielcov argumentujú zákonnou ochranou dizajnov.

V tejto situácii, ktorá sa na prvý pohľad javí ako neriešiteľná, podporujem prístup spravodajcu, ktorý navrhuje systém, v rámci ktorého by sa mali dizajny chrániť počas určitého obmedzeného obdobia. V praxi by táto ochranná lehota mohla byť úzko spätá s životnosťou celého výrobku.

Súhlasím tiež so spravodajcom v tom, že v momente uvedenia nového chráneného vzoru by mohla skončiť ochrana náhradných súčiastok používaných v predchádzajúcom vzore. Skončila by sa aj vo chvíli zastavenia výroby dizajnu, ktorý už nebude mať náhradu. Zdá sa mi, že tento návrh je najvhodnejší a najlepšie chráni záujmy zúčastnených skupín.

Podporujem tiež návrh na prechodné usporiadanie, v rámci ktorého si členské štáty, ktorých právne predpisy zabezpečujú ochranu dizajnov pri súčiastkach, budú môcť zachovať túto ochranu dizajnov počas piatich rokov po tom, čo smernica vstúpi do platnosti.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Podporil som kompromisný balíček a odmietol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na rozšírenie prechodného obdobia na „doložku o oprave“.

  Gary Titley (PSE), písomne. − Podporujem konkurenčný európsky trh s náhradnými súčiastkami. Spotrebiteľom to zaistí nízke náklady a podporí sa tým podnikanie malých a stredných firiem. Podporujem preto návrh Komisie, ktorý chce trh s náhradnými dielmi otvoriť konkurencii.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh na predĺženie času, kým bude trh liberalizovaný, na 8 rokov ako taký podporiť nemôžem. Spomalil by sa tým postup pri dosahovaní nášho cieľa, ktorým je konkurenčný trh s náhradnými súčiastkami.

– Správa: Giuseppe Castiglione (A6-0477/2007)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh a Inger Segelström (PSE), písomne. − (SV) Hlasujeme proti správe a proti návrhu Komisie, a to z nasledovných dôvodov:

– Dúfali sme, že reforma prinesie daňovým poplatníkom v Únii úsporu a vinárenský priemysel už nebude závislý od financovania prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nazdávame sa, že z dlhodobého hľadiska je potrebné zrušiť dotácie Spoločenstva európskym výrobcom vína financované z daní.

– Myslíme si, že je trestuhodné používať peniaze daňových poplatníkov na predaj európskych vín. Je to v rozpore so stratégiou Parlamentu týkajúcou sa alkoholu, ktorej cieľom je obmedzovať predaj alkoholických nápojov. V tejto súvislosti je zvýšenie výdavkov na marketingové účely poľutovaniahodným odrazom dvojitých noriem.

– Nesúhlasíme ani s návrhmi na podporu používania peňazí európskych daňových poplatníkov na predaj vín v tretích krajinách. Myslíme si, že pri predaji európskych vín predovšetkým v rozvojových krajinách je potrebné postupovať uvážlivo, inak riskujeme útlm domáceho priemyslu. Únia by nemala podkopávať miestnych výrobcov v rozvojových krajinách, ale naopak ich podporovať.

  Alessandro Battilocchio (PSE) , písomne. − (IT) Vážená pani predsedajúca, hlasujem proti tejto správe, nie pre celkový prístup pána Castiglioneho, ktorý zahŕňa niektoré pozitívne body ako stanovenie kvantitatívnych limitov a environmentálna zlučiteľnosť pri klčovaní, zákaz používania muštu iného pôvodu než z EÚ a rozšírenie opatrení, ktoré môžu členské štáty riadiť samostatne. Podľa môjho názoru je však nebezpečným bodom podpora prisládzania a ustanovenia, podľa ktorých nemusí byť takýto postup uvedený na informačnom štítku pre spotrebiteľov. Rovnako sporná je časť o takzvaných ovocných vínach, rovnako ako celkových prístup správy k muštu. Ako Talian dúfam, že pánovi ministrovi De Castrovi a jeho kolegom sa podarí dohodnúť právny referenčný rámec, ktorý si bude viacej vážiť kvalitu a práva spotrebiteľa.

  Adam Bielan (UEN), písomne. − (PL) Vážená pani predsedajúca, správu pána Castiglioneho k návrhu nariadenia Rady o spoločnej organizácii trhu s vínom úplne podporujem.

Vytvorenie trhu s vínom, ktorý sa bude riadiť prostými a účinnými pravidlami výroby a zásadami zdravej konkurencie na trhu Spoločenstva, nielenže zlepší kvalitu európskych výrobkov, ale navyše aj zvýši životné podmienky poľnohospodárov.

Je tiež dôležité, aby spotrebitelia poznali výrobný cyklus daného výrobku a jeho presný pôvod.

Niet pochýb, že toto opatrenie bude prospešné aj pre výrobu ovocného vína v mojej vlasti, a preto túto správu podporujem.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasujeme proti tejto správe, pretože nijako výrazne nemení najdôležitejšie aspekty zlého návrhu Európskej komisie o viniciach a vinárenskom odvetví.

Ako sme už povedali, s týmto liberálnym postojom, ktorý podporuje odstránenie spoločnej organizácie trhu s vínom, nesúhlasíme. Európsky parlament sa tým zaoberal a nakoniec pripustil pridávanie cukru a zvýšil možné pomery v porovnaní s predchádzajúcimi platnými predpismi.

Jedným z najdôležitejších aspektov je však to, že od roku 2013 necháva celú otázku liberalizácie výsadby viníc otvorenú napriek tomu, že spravodajca priznáva, že to povedie len ku koncentrácii výroby v rukách najväčších vinárov, ktorí už dostávajú veľké verejné dotácie a majú aj ďalšie privilégiá.

Okrem toho je nám ľúto, že neboli prijaté naše návrhy na udržanie práv na výsadbu a podporu reštrukturalizácie viníc, predovšetkým rodinných fariem, malých a stredných vinárov a vinárskych družstiev, hoci s uspokojením kvitujeme, že niektoré návrhy prijaté boli, predovšetkým návrh obhajujúci destiláciu alkoholu určeného na pitie.

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. − (PT) Hoci súhlasím s tým, že je potrebné spoločnú organizáciu trhu s vínom reformovať a návrh Európskej komisie ako taký podporujem, nazdávam sa, že správa pána Castiglioneho predstavuje dôležitý príspevok prinášajúci niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré dokument Komisie značným spôsobom zlepšujú.

Medzi inými pozitívnymi bodmi chcem spomenúť zavedenie možnosti pokračujúcej podpory pre destiláciu alkoholu určeného na pitie.

Hlasoval som za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 33 a 223 a proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 314, 347, 293 a 217, pretože nesúhlasím so zavedením možnosti ďalej pokračovať s prisládzaním, čo je postup, ktorý by mohol medzi výrobcami spôsobiť nerovnováhu, a preto v tomto podporujem pôvodný text Európskej komisie.

  Françoise Grossetête (PPE-DE), písomne. – (FR) Vítam hlavnú myšlienku tejto správy, ktorá predstavuje úplnú revíziu návrhu Európskej komisie, ktorý počítal s masívnym vyklčovaním 400 000 hektárov viníc. Tento návrh nevzal do úvahy sociálnu situáciu vo vinárstve a mal by za následok rozšírenie pôdy ležiacej ladom na úkor krajiny. V správe sa považuje klčovanie za potenciálne užitočné opatrenie, ktoré má byť ponúkané na dobrovoľnom základe.

Ďalší pozitívny návrh sa týka možnosti zavedenia reštrukturalizačných opatrení vo vinárenskom priemysle. Európsky vinárenský priemysel potrebuje silných a úspešných odborníkov, ktorí budú schopní čeliť medzinárodnej konkurencii.

Na druhej strane, hoci sú návrhy týkajúce sa prevencie kríz potrebné, neboli dostatočne prepracované. Vzhľadom na variabilnosť výroby by navrhované opatrenia mali len tlmiaci účinok. Chýba skutočný nástroj na riadenie kríz, ktorý by existujúce opatrenia obohatil o niečo nové.

A napokon mi tu chýba označovanie pri prisladzovaní sacharózou. Spotrebiteľ by tak mal prístup k jasným a transparentným informáciám.

  Christa Klaß (PPE-DE), písomne. − (DE) Komisia sa v spoločnej organizácii trhu s vínom snaží brať ohľad na osobité špecifiká vinárskych regiónov; prenáša na ne väčšiu zodpovednosť a vytvára im väčší priestor pre iniciatívu.

Európsky parlament dnes tieto veľké ciele položil na papier. Do našich návrhov, ktoré prijali všetci členovia Parlamentu zo všetkých členských štátov, sme vložili absolútnu dôveru. Európske vinárstvo tvorí súčasť nášho dedičstva. Kolíska svetovej produkcie vína leží tu, v Európe. Vinárstvo znamená obchod, príjem a pracovné miesta. Úlohou Komisie nie je snažiť sa o rovnováhu na trhu obmedzením výroby alebo zmenou pravidiel, ktorá výrobu znemožní. Úlohou Komisie je však chrániť náš podiel na svetových trhoch a zaistiť, aby sa našim výrobkom dostalo medzinárodného uznania, ktoré si zasluhujú. Cieľom nesmie byť obmedzenie trhu, ale naopak otvorenie nových trhov. Prečo by sme mali meniť vinárske metódy pri vínach, ktoré sa dobre predávajú? Naše vinárske metódy majú korene v starých kultúrach a tradíciách.

Európsky parlament dnes jasne potvrdil svoju podporu ďalším trhovým opatreniam, národným rozpočtom a regionálnym iniciatívam, sociálne citlivému utlmovaniu intervenčných opatrení a zachovaniu existujúcich enologických postupov, inými slovami, vyjadril súhlas s pridávaním sacharózy a rektifikovaného muštového koncentrátu, pričom tieto dve prídavné látky sa vďaka subvenciám pre rektifikovaný muštový koncentrát dostali na rovnakú úroveň.

Dúfam, že naše návrhy budú zahrnuté do novej spoločnej organizácie trhu s vínom.

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) V rokoch, keď sú podmienky na pestovanie viniča nepriaznivé a je málo slnka, sa v hroznových bobuliach nevytvorí dostatok fruktózy na vytvorenie objemu alkoholu potrebného na fermentáciu. Z tohto dôvodu sa pridáva cukor, ktorý chuť vína nijakým spôsobom nezhoršuje. Rozhodujúce je to, aby bol cukor pridaný pred procesom fermentácie, a nie po ňom, čo znamená, že nejde o prisládzanie kyslého vína a pridávanie cukru je možné len pri stolových a prírodných vínach.

Tak by to malo byť aj v budúcnosti. Plán Komisie nahradiť cukor z cukrovej repy, ktorý bol doteraz štandardnou prídavnou látkou, hroznovým muštom z južných regiónov, kde majú výrobcovia prebytky, neuspel. Odhliadnuc od vášnivej debaty medzi odborníkmi o zmenách v chuti je tu i environmentálny argument. Podľa môjho názoru nie je rozumné prepravovať hroznový mušt naprieč celou Európou do miest, kde už majú svoje vlastné zásoby cukru z cukrovej repy.

  Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. − (SV) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k správe, ktoré sme pri dnešnom hlasovaní museli zvážiť, boli pomerne smiešne. Napríklad: rozhodovanie o množstve cukru, ktoré má byť v jednotlivých druhoch vína, by sme mali v skutočnosti ponechať na spotrebiteľov, ktorí si výrobky kupujú. Nemalo by sa to určovať v rozhodovacích procesoch inštitúcií EÚ.

Výrobcom v iných častiach sveta sa darí vyrábať vína, ktoré sú pre chuťové poháriky európskych spotrebiteľov zaujímavé, a v súčasnosti sú lacnejšie než vína európske. Väčšina poslancov v Európskom parlamente zastáva názor, že sa proti tomu musí bojovať načerpaním ďalších finančných prostriedkov do poľnohospodárskej politiky a vedením najrôznejších kampaní.

Niet pochýb o tom, že sa v Európe vyrábajú vynikajúce vína. Zásadnou otázkou je, či je správne odstaviť chudobnejšie krajiny, aby sme podporili výrobu európskeho vína.

Pri diskusii o výrobe vína je dôležité prihliadať na všetky faktory vrátane záujmov verejného zdravia. To v správe chýba.

Z týchto dôvodov som hlasoval proti návrhu Komisie a proti správe Európskeho parlamentu. Výrobcovia vín by mali podnikať na slobodnom trhu, a nie dostávať rozsiahle dotácie EÚ, ako je tomu v súčasnosti.

  Jean-Claude Martinez (NI), písomne. – (FR) Nad vinármi z oblasti Languedoc-Roussillon, pre ktorú je charakteristický žltý okcitánsky kríž na červenom podklade a storočie vinárskych revolt, od Marcelina Alberta v roku 1907 po André Castéru v roku 1976, nad vinármi, ktorých pôda sa tiahne Rýnu po Garonne, visí hrozba Európskej komisie. Tá ich chce vysťahovať a ich pôdu obsadiť kolóniami britských dôchodcov. Milovníci čaju majú vytlačiť ľudí, ktorí pestujú vinič a dorábajú víno vo viniciach v Minervois, Corbières a Costières i v Picpoule.

Je to zločin proti civilizácii! A to všetko sa pácha pod klamlivou clonou údajnej nadprodukcie. Aká je ale pravda?

V Španielsku a Taliansku je 150 000 hektárov nelegálnych viníc. Tieto nelegálne vinice by sa mali vyklčovať, pretože keď je reč o nadprodukcii, ide v skutočnosti o prebytočný dovoz 12 miliónov hektolitrov ročne.

Navyše namiesto každého koreňa viniča, ktorý vytrhneme, sa na pobreží Tichého oceána vysadí iný, a keď sa naučí piť víno Čína, ocitneme sa v situácii celosvetového nedostatku.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Zdá sa, že sa Komisii s návrhom na reformu vinárskej výroby podarilo urobiť ďalší majstrovský kúsok. Na jednej strane sa snaží vysušiť európske vínne jazerá poskytovaním finančných odmien tým, ktorí zmenšia plochu viníc, zatiaľ čo na druhej strane počíta s tým, že po roku 2013 bude možné vysádzať vinice kdekoľvek. Pokiaľ sa však obmedzenia pestovania zrušia, znemožní sa tým náročné pestovanie vína na svahoch.

Akoby vinári nemali už tak dosť obáv o svoju existenciu, plánovaný zákaz prisládzania by pripravil celú severnú Európu o úrodu v rokoch s pomerne malým množstvom slnečného svitu, zatiaľ čo zrušenie subvencií na koncentrovaný hroznový mušt by napokon znemožnilo produkciu vína aj v južnej Európe. K tomu si pridajte sporný zákaz označenia „stolové víno“, ktorý by nevyhnutne viedol k presýteniu rôznymi vínami najnižšej kategórie, a človek sa neubráni dojmu, že autori tejto reformy jednoducho nemajú dostatok skúseností a citlivosti. Správa pána Castiglioneho predstavuje zlepšenie týchto návrhov, preto som hlasoval v jej prospech.

  Pierre Pribetich (PSE), písomne. – (FR) Moji kolegovia a ja sme správu Giuseppa Castiglioneho o spoločnej organizácii trhov s vínom veľkou väčšinou schválili.

Podporil som predovšetkým štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré považujem za najdôležitejšie pre ochranu európskeho vinárstva, predovšetkým v Burgundsku a Franche-Comté, ale tiež na zlepšenie jeho konkurencieschopnosti.

Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 271, ktorí stojí proti plánu Komisie prestať s chaptalizáciou. Je totiž veľmi dôležité tradičnú vinársku metódu chaptalizácie zachovať. Používa sa v mnohých regiónoch Európy vrátane Burgundska a Franche-Comté, kde som bol zvolený.

Podporil som aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 a 233 proti úplnej liberalizácii výsadby od 1. januára 2014: záujmy vinárov kážu vyčkať do konca režimu klčovania, aby sme zistili, aké bolo efektívne, až potom môžeme uvažovať o liberalizácii.

A napokon som hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 107 za zachovanie povinnej destilácie.

Celkovo som s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré Parlament odhlasoval, spokojný. Preto som túto správu podporil a dúfam, že bude mať pozitívny vplyv na Radu pre poľnohospodárstvo, ktorá sa zíde 17. – 19. decembra a bude rokovať o záujmoch našich regiónov.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hlasujem za správu váženého kolegu pána Castiglioneho. Už dlho potrebujeme reformu odvetvia vína, ktorá obnoví rozmach a konkurencieschopnosť vín Spoločenstva a európskym producentom umožní znovu si podmaniť dávne trhy a získať nové. Európski a predovšetkým talianski výrobcovia čelia neľútostnej konkurencii nových výrobcov.

Nie je to spôsobené ani tak poklesom spotreby v samotnej EÚ, ako skôr príliš vysokými výrobnými nákladmi, príliš prísnymi a zložitými právnymi predpismi, ktoré často obmedzujú možnosť upraviť výrobu podľa zmien v dopyte a príliš nesmelou reklamnou a marketingovou politikou. Predovšetkým musíme kvalitu európskych a talianskych vín poriadne zhodnotiť. Aby mohla Európska únia upevniť svoje vedúce postavenie vo vinárskom odvetví, mala by sa reforma spoločnej organizácie trhu zamerať predovšetkým na zlepšovanie kvality, čo znamená propagáciu, ochranu a posilnenie regionálnych značiek, označovanie pôvodu a zemepisné označenie vín, ktoré predstavujú kvalitu európskych výrobkov na svetovom trhu.

  Karin Scheele (PSE), písomne. − (DE) V rokoch, keď sú podmienky na pestovanie viniča nepriaznivé a je málo slnka, sa v hroznových bobuliach nevytvorí dostatok fruktózy na vytvorenie objemu alkoholu potrebného na fermentáciu. Z tohto dôvodu sa pridáva cukor, ktorý chuť vína nijakým spôsobom nezhoršuje. Rozhodujúce je to, aby bol cukor pridaný pred procesom fermentácie, a nie po ňom, čo znamená, že nejde o prisládzanie kyslého vína a pridávanie cukru je možné len pri stolových a prírodných vínach. Tak by tomu malo byť aj v budúcnosti. Plán Komisie nahradiť cukor z cukrovej repy, ktorý bol doteraz štandardnou prídavnou látkou, hroznovým muštom z južných regiónov, kde majú výrobcovia prebytky, neuspel.

  Brian Simpson (PSE), písomne. − Hlasoval som v prospech správy, ale je tu ešte stále mnoho vecí, ktoré sa Parlament rozhodol neriešiť, predovšetkým posilnenie konkurencieschopnosti odvetvia voči dovozom z tretích krajín a zlepšenie kvality vín vyrábaných na úrovni EÚ. Vnútroštátne a regionálne priority sa, žiaľ, vydali cestou programu dlhotrvajúcich reforiem.

V Európe musíme kvalitu nášho vína chrániť a musíme tiež vyriešiť otázku výroby kvalitných vín za dostupnú cenu. Niet pochýb o tom, že sa návrhy Komisie rozdrobili. Môj návrh na zrušenie kritérií de minimis a návrhy na zachovanie chaptalizácie Parlament našťastie prijal. Tieto návrhy sú pre severné krajiny a mojich vlastných výrobcov vo Veľkej Británii zásadné.

Európske vinárstvo stále čelí mnohým hrozbám a v EÚ vidíme, ako naše vlastné trhy spoločne miznú v prospech krajín Nového sveta.

A prečo? Pretože sú schopní vyrábať vína vynikajúcej kvality za dostupné ceny, a to s marketingovou stratégiou, ktorá sa opiera o to, čo chce spotrebiteľ v 21. storočí, a nie o to, čo zaviedli v 3. storočí Rimania. Potrebujeme kvalitu, nie kvantitu, a potrebujeme vyrábať vína, ktoré za peniaze ponúkajú kvalitu.

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Trh s vínom v EÚ stojí na širokom výbere odrôd a na trvalo udržateľnej miestnej výrobe. Pre mnohých ľudí má otázka vína k otázke kultúry rovnako blízko ako samotný jazyk. Preto bolo dnešné hlasovanie také problematické.

Označovanie prisládzaných vín alebo upieranie práva vinárov pridávať do vína cukor by malo prohibitívne účinky na výrobu vína v severnej Európe. Mnoho vynikajúcich vín v súčasnosti pochádza z Veľkej Británie, predovšetkým z juhozápadného Anglicka. Je tomu tak od čias, keď do Veľkej Británie po prvý raz priviezli víno Rimania.

Hlasoval som za udržanie tejto tradície a za otvorený trh.

– Návrh uznesenia: Boj proti terorizmu (B6-0514/2007)

  Philip Bradbourn (PPE-DE), písomne. − Konzervatívci hlasovali proti tomuto uzneseniu v prvom rade preto, lebo podľa návrhu by sa mala EÚ viac zapojiť prostredníctvom navrhovanej reformnej zmluvy, čím by sa právomoci EÚ rozšírili na vysoko citlivú oblasť národnej bezpečnosti. Konzervatívci veria v silné partnerstvo na globálnej úrovni so všetkými národmi bojujúcimi proti terorizmu a predovšetkým s našimi americkými spojencami. Tento návrh neuznáva v tejto otázke potrebu spolupráce, ale skôr harmonizácie.

  Michael Cashman (PSE), písomne. − Delegácia britských socialistov (EPLP) uznesenie o terorizme uvítala a hlasovala v jeho prospech. Hoci konečná verzia uznesenia, schválená Európskym parlamentom, nie je dokonalá, uznávame, že je dôležité vyslať jasný, jednoznačný signál tým, ktorí ohrozujú náš spôsob života, že pred nimi neustúpime.

Delegácia britských socialistov je presvedčená, že EÚ môže a urobí všetko pre to, aby porazila terorizmus, a že tento zásadný cieľ dosiahneme ľahšie spoločne so susednými členskými štátmi a medzinárodnými spojencami, než izolacionistickými politikami.

S plnou zodpovednosťou sa ujímame našej úlohy členov Parlamentu, ktorá spočíva v dôkladnom preskúmaní návrhu Komisie v tejto oblasti a v zaistení toho, aby akékoľvek prijímané právne predpisy boli vhodné, primerané a dodržiavali základné práva našich občanov. Budeme naďalej kritickí k spojeneckej politike, pokiaľ sa v nej objavia politické rozdiely, ale uznávame a vítame pokračujúcu spoluprácu medzi EÚ a demokratickými štátmi, predovšetkým dôležitý vzťah medzi EÚ a USA na úrovni ministerstiev spravodlivosti a vnútra. Sme presvedčení, že tých, ktorí sa snažia zničiť naše hodnoty a zásady násilím a nenávisťou, porazíme cestou spolupráce s našimi spojencami, a nie cestou nepriateľstva alebo odplaty.

  Sylwester Chruszcz (NI), písomne. − (PL) Vážená pani predsedajúca, členské štáty EÚ majú povinnosť bojovať proti terorizmu vo všetkých jeho podobách, pokiaľ to zostáva v medziach zákona a za podmienok dodržiavania ľudských a občianskych práv a slobôd. Boj proti terorizmu prekračuje národné hranice a potreba medzinárodnej spolupráce je teda očividná.

Všetky inštitúcie a orgány, ktoré do boja s terorizmom vkladajú špeciálne sily, musia bezpodmienečne podliehať plnej demokratickej kontrole nezávislej justície.

Vojna s terorizmom nesmie – ako to presadzuje dnes prijaté uznesenie – slúžiť na zvyšovanie policajných a súdnych právomocí Bruselu na náklady členských štátov. Preto som dnešné uznesenie o terorizme v EÚ nepodporil.

  Patrick Gaubert (PPE-DE), písomne. – (FR) Terorizmus je dnes viac než kedykoľvek predtým spoločnou hrozbou pre bezpečnosť všetkých občanov Európskej únie. Pre skupinu PPE-DE je preto boj proti terorizmu jednou z jej priorít a priala si, aby bolo v tejto oblasti prijaté uznesenie.

Predložené uznesenie zdôrazňuje ťažkú, ale nevyhnutnú rovnováhu medzi bezpečnosťou a dodržiavaním individuálnych slobôd. V našich európskych demokraciách totiž musíme dávať pozor na to, aby nástroje použité v boji proti terorizmu boli primerané a neohrozili osobné slobody ktoréhokoľvek z našich občanov.

Súčasne však nesmieme zabúdať, že hlavným cieľom Únie je brániť právo každého európskeho občana na život a bezpečnosť a tento cieľ možno dosiahnuť tým, že zastavíme terorizmus a budeme s ním bojovať.

Je poľutovaniahodné, že rovnováhu tohto textu porušil celý rad veľmi disproporcionálnych a v niektorých prípadoch neoprávnených ustanovení. Napriek pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré priniesla naša skupina, text, ktorý bol napokon v Parlamente prijatý, nezodpovedá ani duchu ani línii nášho postoja, a preto som hlasoval proti tomuto uzneseniu.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hoci toto uznesenie obsahuje prvky, ktoré odsudzujú, aj keď len mierne, porušovanie ľudských práv v mene takzvaného „boja proti terorizmu“ – čo je vec, ktorú sme od začiatku jasne a rozhodne odsudzovali – nedištancuje sa od boja, v rámci ktorého sa prehliada medzinárodné právo a v mene ktorého sa praktizuje štátny terorizmus, a nesnaží sa ho ani spochybňovať.

Áno, určite je potrebné odsúdiť porušovanie práv na spravodlivý súd a ochranu osobných údajov, nedostatok transparentnosti a demokratickej kontroly a odmietanie Rady niesť zodpovednosť za „zneužívanie právomocí pod zámienkou boja proti terorizmu, predovšetkým v prípade mimoriadnych akcií CIA a tajných väzníc“.

Nemôžeme však akceptovať, že Parlament pod zámienkou takzvaného boja proti terorizmu „vrelo víta prijatie novej reformnej zmluvy“ a vyzýva „členské štáty, aby ju ratifikovali“; že sa musí opätovne zdôrazňovať, že „Spojené štáty sú v tejto oblasti významným partnerom“ a zahraničnú politiku USA pritom máme prebrať so všetkým, čo k nej patrí; alebo že by sme mali vyžadovať „posilnenie právomocí Europolu“, ktorému má byť poskytnutá „nezávislá právomoc viesť vyšetrovanie“.

  Mary Lou McDonald (GUE/NGL), písomne. − Dnešný návrh uznesenia o boji proti terorizmu nemôžem podporiť pre množstvo dôvodov.

Po prvé nezdieľam nadšenie z reformnej zmluvy (Lisabonskej zmluvy). Nemyslím si, že reformná zmluva urobí z Európy bezpečné miesto pre občanov členských štátov.

Mám tiež obavy týkajúce sa otázok občianskych slobôd v návrhu uznesenia. Tento návrh uznesenia obsahuje síce niekoľko vynikajúcich bodov, ale je nevyrovnaný a kladie príliš veľký dôraz na legislatívnu a bezpečnostnú spoluprácu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Pre teroristov sa Európa stala viac než len cieľom, pretože samú seba nechala degradovať do úlohy komplica pri porušovaní medzinárodného práva a ľudských práv v mene zahraničnej politiky USA a tiež preto, že sa jej nepodarilo vystupovať ako čestnému sprostredkovateľovi v palestínskej otázke. Je najvyšší čas, aby EÚ uznala, že masová imigrácia z islamského sveta znamená potenciálne bezpečnostné riziko, predovšetkým preto, že z emigrácie do Európy sa stal prostriedok, ako získať status mučeníka a infiltrácia kresťanského západu moslimskými prisťahovalcami bola vyhlásená za náboženský cieľ.

Namiesto toho, aby EÚ podľa toho zareagovala a usilovala sa o okamžité zastavenie prisťahovalectva z islamských krajín a pustila sa do repatriácie nelegálnych prisťahovalcov, zaujala veľmi opatrný postoj, aby nerozčúlila moslimov, ktorí tu už sú. Dnes som hlasoval proti tejto správe, a to hlavne preto, že nazerá na reformnú zmluvu EÚ, ktorá pohŕda demokraciou, ako na liek proti terorizmu.

  Cristiana Muscardini (UEN), písomne. − (IT) Požiadali sme Európsky parlament, aby sa vážne zaoberal problémom terorizmu na júlovom zasadaní. Nejaká osvietená osoba však rozhodla, že sa o tom bude rokovať v septembri a hlasovať v decembri: ďalších premárnených päť mesiacov a ešte viac slov zameraných skôr na obranu práv na slobodu prejavu teroristov, ktorí stále častejšie využívajú informačné siete, než na ochranu bezpečnosti obyvateľov Európy a iných krajín napadnutých terorizmom.

Udeľujeme Sacharovovu cenu pánovi Usmánovi a nechávame ho samého bojovať a brániť životy miliónov ľudí v Dárfúre, ďalej prehliadame násilnosti islamských fundamentalistov v Somálsku a roníme krokodílie slzy nad 50 obeťami v Alžírsku.

Hanba!

Z tohto dôvodu nemôžem vaše uznesenie podporiť a hlasujem proti nemu.

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Uznesenie Európskeho parlamentu sa v mnohých smeroch rovná i prevyšuje reakcionársku politiku a protidemokratické opatrenia EÚ, ktoré pod zámienkou boja proti terorizmu obmedzujú základné osobné práva a demokratické slobody pracujúcich. Požaduje stále väčšie posilňovanie policajnej a súdnej spolupráce medzi donucovacími mechanizmami a tajnými bezpečnostnými službami členských štátov, Europolom a Eurojustom a stále väčšiu efektívnosť pri používaní databáz SIS II a VIS, aby sa rozšírila a zvýšila účinnosť monitorovania a evidencie informácií o pracujúcich v celej EÚ. Nielenže sa uznesenie úplne pridružuje k novému rozmeru, ktorý EÚ dáva svojej „stratégii boja proti terorizmu“, tzn. k boju proti takzvanému „násilnému radikalizovaniu“ a k jeho predchádzaniu, ale požaduje, aby táto stratégia bojovala a bola okrem iného zacielená proti „navádzaniu na násilné akcie“. Táto stratégia proti „radikalizovaniu“ odhaľuje skutočný cieľ takzvanej „protiteroristickej“ politiky EÚ a jej donucovacích mechanizmov. Tým cieľom sú všetci tí, ktorí odmietajú prijať a spochybňujú jej reakcionársku politiku. Bez ohľadu na to, koľko uznesení prešlo ústami politických hovorcov monopolov, nezastavia opozičné hnutie a nezastavia neustály nárast názorov spochybňujúcich samotnú EÚ ako imperialistický medzištátny zväz európskeho kapitálu.

– Návrh uznesenia: Legislatívny a pracovný plán Komisie na rok 2008 (B6-0500/2007)

  Colm Burke, Avril Doyle, Jim Higgins, Mairead McGuinness a Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. − Delegácia strany Fine Gael v Európskom parlamente hlasovala proti bodu 16 uznesenia o legislatívnom a pracovnom pláne Komisie na rok 2008 a absolútne odmietame akúkoľvek iniciatívu EÚ na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb (CCCTB). Vítame skutočnosť, že Komisia nemá vo svojom programe na nasledujúci rok v úmysle navrhnúť právne úpravy v tejto otázke.

Daňová súťaž je na podporu rastu životne dôležitá, priťahuje investorov a členským štátom predovšetkým v eurozóne umožňuje spravovať svoje hospodárstva. Európska centrálna banka stanovuje úrokové sadzby a Pakt stability a rastu stanovuje úverové a inflačné potreby v eurozóne, preto je daňová politika jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorý členským štátom eurozóny po prijatí zmluvy zostal a musí byť zachovaný.

Poslanci za stranu Fine Gael sa nazdávajú, že spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb v EÚ by nakoniec viedol k vytvoreniu jedinej daňovej sadzby v Európe a sú absolútne proti tomu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasujeme proti tomuto uzneseniu, pretože návrhy, ktoré vyjadrujú naše vážne obavy týkajúce sa zrýchľovania procesu liberalizácie a deregulácie, ku ktorému dochádza v mnohých odvetviach a ktoré predstavuje hrozbu pre zamestnanosť, kvalitu poskytovaných služieb a budúcnosť verejných služieb v EÚ, neboli prijaté. To, čo zostáva, je nasmerované proti štátu ako poskytovateľovi služieb všeobecného záujmu, pretože všetok dôraz sa kladie na liberalizáciu.

Menová a daňová politika EÚ je tiež reštriktívna – jej hlavným cieľom je stabilizovať ceny a konsolidovať rozpočet v súlade s Paktom stability a rastu, hoci vieme, že proces nominálnej konvergencie má na hospodársky rast a zamestnanosť, hospodársku a sociálnu konvergenciu medzi členskými štátmi EÚ a verejné investície opačný účinok.

Kladie dôraz na neoliberálnu lisabonskú stratégiu, ktorá je hlavným nástrojom EÚ na podporu liberalizácie a privatizácie služieb a verejných zariadení, flexibility a prispôsobivosti pracovných trhov, zníženia miezd a otvárania veľkej časti sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkov a zdravotníctva súkromným záujmom.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE), písomne. − (PL) Vážená pani predsedajúca, pracovný plán Komisie na rok 2008 zaujíma komplexný prístup zameraný na zavádzanie vízie Európy, ktorá bude spĺňať budúce očakávania svojich obyvateľov. Hlavnými prioritami Európskej komisie pre nadchádzajúci rok sú činnosti zamerané na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti, udržateľného rozvoja a riadenia tokov prisťahovalcov. Týkajú sa tiež zmeny klímy, energetiky, budúceho rozširovania EÚ a pôsobenia na medzinárodnej scéne.

Treba zdôrazniť, že pracovný plán bol vytvorený na základe podrobnej diskusie s ostatnými inštitúciami vrátane otázok, o ktorých sa nedávno rokovalo v rozprave o globalizácii na neoficiálnom zasadaní Rady v Lisabone. Program zahŕňa aj priority v oblasti komunikácií, čo je ďalší krok Komisie v jej úsilí o zlepšenie toku informácií o EÚ k občanom Európy.

S potešením som uvítala oznámenie o novom prístupe k uplatňovaniu zásady subsidiarity a nezávislého hodnotenia dôsledkov navrhovaných právnych úprav, aby v budúcnosti nedochádzalo k omylom. Srdečne tiež vítame návrhy nových právnych predpisov, zlepšujúcich situáciu žien, predovšetkým v zlaďovaní požiadaviek rodinného a pracovného života – čo je významný krok v boji proti spomaľovaniu tempa prirodzeného rastu v Európe.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Medzi mnohými aspektmi, ktoré ospravedlňujú kritický postoj k tejto otázke, by som sa chcel sústrediť na jednu z priorít na rok 2008, ktorú pán predseda Komisie opísal ako jednu z najdôležitejších: na ratifikáciu návrhu Zmluvy o Európskej únii.

Väčšina poslancov EP „víta záväzok Komisie podporiť ratifikáciu reformnej zmluvy“, „vyzýva Komisiu... aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti efektívnejšej politiky komunikácie a dosiahla lepšie pochopenie činnosti EÚ zo strany jej občanov... vzhľadom na prípravu ratifikácie reformovanej zmluvy a európskych volieb v roku 2009“ a „žiada Komisiu, aby jasne špecifikovala, ako chce zaviesť do praxe obsah svojich priorít,... predovšetkým prioritu týkajúcu sa reformnej zmluvy.“

Vzhľadom na to, akú neprijateľnú úlohu zohrávala Komisia počas referend o takzvanej „európskej ústave“ v roku 2005, v prípade, že sa tieto dlho proklamované a čerstvo potvrdené úmysly zrealizujú, budú predstavovať skutočné zasahovanie do procesu ratifikácie, ktorý je vecou každého členského štátu.“

Zo strany predsedu Komisie je to veľmi rozporuplné, pretože ten na otázku o procese ratifikácie odpovedal, že rozhodnutie leží v rukách každého členského štátu, ale pritom si zasahovanie do takéhoto rozhodovania určuje za jednu zo svojich priorít.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Vzhľadom na to, že nebolo možné zaistiť financie na projekt Galileo zo súkromných zdrojov, ako to bolo plánované, Európska únia „rozhodla“, že bude financovaný čisto z verejných fondov, predovšetkým z rozpočtu Spoločenstva.

To je dôvod na podanie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k medziinštitucionálnej dohode (IIA) – ktorá stanovuje finančný rámec na obdobie 2007 až 2013 –, ktorý zvyšuje hornú hranicu pre dotácie udeľované v rámci podpoložky 1a (konkurencieschopnosť pre rast) pre obdobie 2008 až 2013 na výšku 1,6 miliardy EUR v bežných cenách na úkor zníženia rozpočtu a neúplnej realizácie položiek pod položkou 2 (ochrana a správa prírodných zdrojov, konkrétne poľnohospodárstva, rybolovu a životného prostredia) v roku 2007.

Vďaka tomuto prehodnoteniu medziinštitucionálnej dohody a využitiu nástroja pružnosti zabezpečí EÚ budúcnosť svojej veľkej „priority“ tým, že zaistí jej financovanie. Teda sa ešte len uvidí, či nebude projekt Galileo po dokončení – podotknime, že po dokončení vďaka verejným financiám – neskôr ponúknutý súkromnému kapitálu, napríklad na základe partnerstva verejného a súkromného sektora, keď verejná časť ponesie náklady a súkromný sektor bude zarábať.

  Marian Harkin (ALDE), písomne. − Nepodporte vytvorenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb.

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE), písomne. − (RO) Som za prijatie legislatívneho programu Komisie na budúci rok a nazdávam sa, že tento program veľmi dobre odráža politické priority Európskej únie. Legislatívne návrhy, ktoré Komisia pripravuje v súvislosti s právnymi predpismi týkajúcimi sa súkromných firiem a malých a stredných podnikov, by však nemali ovplyvniť politiky členských štátov, ktoré významným spôsobom prispeli k hospodárskemu rastu za posledné roky, ako napríklad jednotnú daňovú sadzbu.

Rovnako tak je dobrým základom pre medziinštitucionálne rokovania nedávne oznámenie Európskej komisie týkajúce sa kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Z tohto dôvodu musí Európska komisia do ukončenia rokovaní medzi európskymi inštitúciami a členskými štátmi pozastaviť legislatívne návrhy zásadne upravujúce ustanovenia spoločnej poľnohospodárskej politiky.

V neposlednom rade ľutujem, že úplne chýba legislatívna iniciatíva týkajúca sa spoločnej vízovej politiky, pokiaľ ide o reciprocitu poskytovania slobodného pohybu osôb medzi Európskou úniou a tretími krajinami. Pripomínam Európskej komisii, že 12 členských krajín predstavujúcich viac než 100 miliónov občanov Európskej únie je stále vylúčených z programu bezvízového styku Spojených štátov amerických.

– Návrh uznesenia: Dohody o hospodárskom partnerstve (B6-0497/2007)

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. − (PL) Ako poslankyňa parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ chcem podporiť výsledky rokovania na najvyššej úrovni medzi EÚ a krajinami Afriky, ktoré sa konalo minulý týždeň v Lisabone. Na poslednom zasadnutí parlamentného zhromaždenia v Kigali sme apelovali na rozvahu a na to, aby nebolo prijaté ďalšie unáhlené uznesenie o vzťahoch medzi EÚ a Afrikou. Je jasné, že spoločná stratégia EÚ – Afrika musí brať ohľad na záujmy oboch partnerov a spolupráca nesmie prebiehať na úkor žiadneho z nich.

Zo skutočnosti, že Európska únia je najdôležitejším hospodárskym partnerom afrických krajín – a že z Európy prichádza do Afriky najväčšia pomoc – vyplýva aj osobitná zodpovednosť Únie. Jasne sa to potvrdilo v spoločnom vyhlásení Európskeho a Panafrického parlamentu, ktoré priamo vyzýva na väčšie zapojenie oboch inštitúcií do vytvárania budúcich vzťahov medzi oboma kontinentmi. Európsky parlament jasne vyjadril svoju podporu Kigalskému vyhláseniu z 22. novembra 2007, keď vyzval na predĺženie termínu ukončenia rokovaní o novej obchodnej dohode medzi EÚ a AKT, apeloval na to, že táto dohoda musí byť uzatvorená premyslene a odporučil zmierniť prísne požiadavky Svetovej obchodnej organizácie. Je dobré, že sa v prioritách stanovených pred nadchádzajúcim stretnutím na najvyššej úrovni, ktoré sa uskutoční v roku 2009, nespomínajú iba mier, bezpečnosť, ľudské práva, energetika, zmena klímy a migrácia, ale aj boj s chudobou prostredníctvom pracovných miest, investícií do zdravotníctva a vzdelania.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Ak existovali pochybnosti o skutočných zámeroch EÚ týkajúcich sa dohôd o voľnom obchode, ktoré Únia plánuje uzatvoriť so skupinou krajín AKT (štáty Afriky, Karibiku a Tichomoria), ktoré sa označujú ako „dohody o hospodárskom partnerstve“ a o ktorých sa veľa hovorilo na nedávnej schôdzke na najvyššej úrovni EÚ – Afrika, pretože ich niektoré africké krajiny odmietli podpísať, na rozptýlenie týchto pochybností by malo stačiť prečítať si práve schválené uznesenie. Portugalský štátny tajomník pre zahraničné záležitosti a spoluprácu Joăo Cravinho však ako predseda Rady tieto záležitosti celkom objasnil už na spoločnom parlamentnom zasadaní AKT – EÚ, ktoré sa konalo 21. novembra v Kigali.

Hoci bola EÚ (doposiaľ) nútená ustupovať, snažila sa odporu čeliť tým, že prišla s „návrhom dohodnúť“ dohody o hospodárskom partnerstve v „dvoch fázach, začínajúc obchodom s tovarom“ a neskôr pristúpiť k „začleneniu ďalších oblastí, ako sú služby a investície“, a súčasne sľúbila milióny a milióny eur ako prísľub suverenity a nezávislosti (hospodárskej a čoskoro i politickej) krajín AKT. Je to predmetom rozhodnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy zo dňa 17. novembra 2007.

Väčšina poslancov EP toto rozhodnutie víta a podporuje. Pokiaľ ide o nás, my tieto zámery a politiky, ktorými sa EÚ snaží o novú hospodársku kolonizáciu krajín AKT, odsudzujeme a odmietame.

  Karin Scheele (PSE), písomne. − (DE) Vítam skutočnosť, že veľké percento Európskeho parlamentu podporuje obsah Kigalského vyhlásenia o dohodách o hospodárskom partnerstve, ktoré v Rwande spoločne sformulovali zástupcovia parlamentov z európskych, afrických, karibských a tichomorských štátov. Som však sklamaná, že spoločne dohodnutý text, ktorý schválili poslanci Európskeho parlamentu i parlamentov krajín AKT na zasadaniach AKT – EÚ v Kigali, boli v Štrasburgu náhle odmietnuté skupinou PPE-DE a skupinou liberálov. Som pevne presvedčená, že to v kontexte rokovaní o otázke, ktorá je pre krajiny AKT životne dôležitá, vysiela dosť negatívny signál.

  Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Dohody o hospodárskom partnerstve sa nesmú chápať ako dohody o voľnom obchode v zmysle Svetovej obchodnej organizácie, a predovšetkým nemôžu podkopať už tak zraniteľné hospodárstva zámorských spoločenstiev.

Tieto dohody musia predstavovať skutočné partnerstvo umožňujúce vytvoriť nový hospodársky a obchodný rámec, ktorý bude podporovať rozvoj všetkých príslušných území.

Ďakujem poslancom Európskeho parlamentu, že prijali moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré dokazujú, že pre tieto preferenčné recipročné dohody s krajinami AKT sú najdôležitejšie záujmy zámorských spoločenstiev. Je nutné, aby sme pri týchto rokovaniach na základe článku 299 ods. 2 zmluvy dôslednejšie prihliadali na špecifickú situáciu najodľahlejších regiónov. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia aj zámorské krajiny a územia susediace s krajinami AKT, a to v súlade s asociačnými dohodami, ktoré ich už podľa článku 299 ods. 3 zmluvy, spájajú s Úniou.

Hoci sú dnešné diskusie náročné, predovšetkým pokiaľ ide o ochranu miestnych trhov a zoznam citlivých produktov, žiadam Komisiu, aby našla kompromis rešpektujúci špecifické záujmy najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území.

(Rokovanie bolo prerušené o 13.50 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

8. Opravy výsledkov hlasovania: pozri zápisnicu

PREDSEDÁ: MECHTILD ROTHE
podpredsedníčka

9. Schválenie zápisnice: pozri zápisnicu

10. Zloženie politických skupín: pozri zápisnicu

11. Samit EÚ/Čína – dialóg o ľudských právach (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o samite EÚ/Čína.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komise. − Vážená pani predsedajúca, dnešnú rozpravu o dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach vítam. Ako viete, otázka ľudských práv bola nastolená a diskutovalo sa o nej na nedávnej schôdzke na najvyššej úrovni v Pekingu, z ktorej vzišlo spoločné vyhlásenie.

Nazdávam sa, že je správne uznať, že aj napriek tomu, že ešte stále existujú závažné nevyriešené otázky, Čína urobila za posledný rok v oblasti ľudských práv obrovský pokrok. Platí to predovšetkým pre oblasť sociálnych a hospodárskych práv, ale aj pre iné oblasti.

Chystá sa reforma systému „pracovnej prevýchovy“. Po tejto stránke vítame novú zákonodarnú iniciatívu, o ktorej sa uvažuje, a zároveň dúfame, že sa čoskoro odštartujú konkrétne reformné kroky. Základnou zásadou ľudských práv je nezbaviť žiadneho jedinca slobody bez riadneho súdu.

Okrem toho Čína pracuje na realizácii odporúčaní zvláštneho spravodajcu OSN pre mučenie. Minister spravodlivosti napríklad nedávno vydal súdom pokyny, aby za dostatočný dôkaz viny nepovažovali priznanie samo osebe, pretože priznanie môže byť niekedy vynútené mučením zo strany polície a väzenského personálu. Podobne tak Čína iniciovala špeciálne školenie pre tieto skupiny zamestnancov v oblasti verejného poriadku.

S radosťou tiež konštatujeme, že došlo k pokroku v práci Najvyššieho ľudového súdu, ktorý teraz preveruje všetky rozsudky trestov smrti, ktoré vydali nižšie súdy. A dozvedeli sme sa, že výsledkom toho je zníženie počtu skutočne vydaných rozsudkov smrti a popráv. To je pre Európsku úniu potešiteľná správa. Ako viete, už dlhý čas bola pre nás táto otázka hlavnou prioritou.

Teraz však musím pochopiteľne spomenúť niekoľko negatívnych vecí – Komisiu aj naďalej znepokojuje stav ľudských práv v Číne všeobecne, a konkrétnejšie v oblasti občianskych a politických práv. Máme tu na mysli predovšetkým slobodu prejavu, náboženskú slobodu, slobodu zhromažďovania a ochranu práv menšín, napríklad v Tibete a v provincii Sin-ťiang.

V tejto súvislosti nás najviac znepokojujú represie voči bojovníkom za ľudské práva. Človek, ktorý uplatňuje slobodu prejavu, často utŕži bitku, vyslúži si domáce väzenie alebo riadne uväznenie. Prístup na internet – ktorý predstavuje právo na informácie – je prísne monitorovaný a obmedzený a napríklad ľudia, ktorí sa zasadzujú za väčšiu autonómiu Tibetu, bývajú neúmerne dlho väznení. Štátne tajné právne predpisy a ďalšie voľne vymedzené trestné ustanovenia uľahčujú trestné stíhanie tých, ktorí slobodne hovoria alebo publikujú.

Komisia preto čínsku vládu vyzýva, aby povolila vyjadrovanie všetkých názorov. Podľa nás je aj to veľmi dôležitý faktor ovplyvňujúci obraz Číny v očiach medzinárodnej verejnosti, predovšetkým v poslednom roku príprav na olympijské hry, keď budú všetky pohľady upreté na Čínu. Dejiny dokazujú, že povolenie slobody prejavu vedie v dlhodobom meradle k omnoho stabilnejšej spoločnosti. To všetci vieme.

O všetkých týchto otázkach pravidelne hovoríme počas dialógu EÚ/Čína o ľudských právach. Preto vítame skutočnosť, že posledný dialóg, ktorý sa konal v októbri v Pekingu, umožnil úprimnú a podrobnú výmenu názorov na všetky témy, ktoré nás znepokojujú, a že mnohé takéto diskusie mali konkrétne pokračovanie. Treba uznať, že tento dialóg predstavuje dôležité fórum, na ktorom môžu obe strany voľne hovoriť o svojich vlastných znepokojeniach a prispievať k lepšiemu pochopeniu našich rozdielov – a tie rozdiely sú veľké.

V tejto súvislosti ľutujeme, že sa Čína rozhodla nezúčastniť na seminári o ľudských právach v Berlíne z dôvodu účasti dvoch mimovládnych organizácií a že sa z podobných dôvodov nemohol nedávno podobný seminár konať v Pekingu. Myslíme si, že občianska spoločnosť musí mať významnú úlohu a seminár poskytuje vhodné fórum, na ktorom môžu mimovládne organizácie vystúpiť s cennými príspevkami. Verím, že sme schopní nájsť vzájomne prijateľné riešenie a že sa v budúcnosti bude s podobnými akciami pokračovať, ako to bolo zdôraznené aj na samite EÚ/Čína.

Dovoľte mi, aby som na záver spomenula dve ďalšie významné otázky týkajúce sa ľudských práv, o ktorých v rokovaniach s čínskou stranou pravidelne hovoríme ako o dôležitých veciach. Jednou je ratifikácia Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach zo strany Číny a druhou prepustenie všetkých osôb uväznených počas demonštrácií na Námestí nebeského pokoja alebo pri ďalších akciách pripomínajúcich udalosti z roku 1989. Rozhodné kroky v oboch týchto smeroch by vyslali veľmi pozitívny signál a boli by mimoriadne vítané.

  Edward McMillan-Scott, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval pani komisárke Ferrerovej-Waldnerovej za jej správu.

Myslím, že je veľmi dôležité, aby mali poslanci Parlamentu po samite EÚ/Čína – a predovšetkým po dialógu o ľudských právach – možnosť preštudovať si ich výsledok. Nechcem strácať čas samitom EÚ/Čína. Chcem hovoriť o dialógu o ľudských právach, pretože práve kvôli nemu som sa v máji, keď som spoločne s pani Flautreovou pripravoval správu o reforme Európskej iniciatívy za demokraciu a ľudské práva, vydal do Pekingu.

Dnes chcem hovoriť v mene tých, ktorí sami za seba hovoriť nemôžu. Ide pochopiteľne o veľkú väčšinu ľudí v Číne, ktorí sa dožadujú zmeny a reformy. Na čele tohto hnutia stojí okrem iných Kao Č´-šeng, kresťanský právnik, ktorý zmizol zo svojho domu v Pekingu, kde bol držaný v domácom väzení na základe rozsudku za „rozvracanie“, ktorý bol vynesený práve pred rokom.

Hoci viem, že jeho meno počas dialógu zaznelo, myslím, že jeden z problémov, na ktoré v tomto Parlamente narážame, sa týka práve dialógu. Hoci som zachytil, že pani komisárka hovorila, že išlo o úprimnú a hlbokú výmenu názorov – a som si istý, že zo strany Európanov to tak naozaj bolo – nie som presvedčený o tom, že tomu tak bolo aj na strane Číňanov. Pokiaľ si dobre pamätám – z obdobia roku 1997, keď som bol spravodajcom pre vzťahy EÚ/Čína, spred 10 rokov, z čias, keď tento proces začal – zo strany Číny nevzišiel v oblasti ľudských práv absolútne žiadny výsledok v tom zmysle, že by sa zlepšil život ľudí alebo že by boli prepustení väzni alebo by sa skončilo mučenie alebo by prestalo masívne zatýkanie, o ktorom referoval Harry Wu z nadácie Laogai. Ten odhaduje, že v dnešnej Číne je takým či onakým spôsobom väznených 6,8 milióna ľudí, mnohí z nich pre svoje náboženské presvedčenie – a tým máme na mysli predovšetkým stúpencov učenia Falun Gong, ktorí sú nevinní, ale sú mučení za svoju vieru a v mnohých prípadoch i umierajú.

Rád by som sa vyjadril aj k aktuálnej otázke olympijských hier. Nemali by sme zabúdať, že v článku 1 Olympijskej charty stojí, že krajiny by mali rešpektovať „základné univerzálne etické zásady“. Z toho vyplýva len jedno: že Čínu nemožno považovať za vhodného hostiteľa pre olympiádu predovšetkým preto, že sa tu od roku 2001 nič významne nezmenilo. Dúfam, že všetky skupiny podporia spoločný návrh vyzývajúci Medzinárodný výbor, aby zhodnotil, či Čína spĺňa podmienky, ktoré boli schválené v roku 2001. Obávam sa, že sa zistí, že tieto podmienky nie sú dostatočne splnené. Nazdávam sa, že by sa olympiáda mala okamžite presunúť do Atén, a tam už zostať navždy.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, prejdem rovno k veci: som presvedčený, že by olympijské hry mali zostať v Číne, pretože máme veľkú príležitosť tieto hry využiť na zintenzívnenie nášho dialógu s Čínou. Je to aj v spoločnom vyhlásení, pán McMillan-Scott, a pokiaľ zastávate názor, ktorý ste vyjadrili, ste proti spoločnému vyhláseniu.

Pani Ferrerová-Waldnerová, keď bola jedna z vašich bývalých kolegýň, Madeleine Albrightová, ministerkou zahraničných vecí USA, zistila, že je oveľa náročnejšie diskutovať o otázke ľudských práv v Číne než v Mjanmarsku, pretože v Číne do hry vstupujú geopolitické faktory. Faktom je, že Čínu potrebujeme ako partnera pri hľadaní riešení mnohých globálnych problémov. To nám však nemôže zabrániť v tom, aby sme nastolili otázku ľudských práv a podrobne o nej diskutovali, hoci nie nevyhnutne káravým tónom učiteľa, ktorý vie všetko. Mimoriadne ma teší, že dnes bola podpísaná Charta základných práv, pretože mnohí rečníci upozornili, že nemáme právo hovoriť o otázkach ľudských práv, kým ju sami nemáme vyriešenú. Sme naozaj pevne presvedčení, že je v záujme Číny nešliapať po ľudských právach, ale ich riadne dodržiavať.

Čína chce stabilitu. Ako si má Čína udržať stabilitu, ak sa v otázke ľudských práv nebude diskutovať dôraznejšie? Nechceme, aby sa Čína rozpadla. Nemá zmysel budovať Európu a zároveň chcieť zboriť Čínu, ale nedodržiavanie ľudských práv je pre stabilitu Číny vážnou hrozbou. Chceme, aby vláda v Číne dodržiavala zásady sociálnej istoty. V kontexte monumentálneho procesu rastu, o ktorom hovoril aj pán Barroso, je jediným spôsobom, ako zachovať stabilitu, úplne vziať na vedomie sociálne faktory. Je však nemožné usilovať o sociálnu spravodlivosť, pokiaľ sa nedodržiavajú ľudské práva, pokiaľ ľudia nemôžu zriaďovať odbory alebo zakladať občianske organizácie.

Chceme, aby sa Čína viac sústredila na otázky životného prostredia, pretože životné prostredie je hlavnou spoločnou globálnou výhodou. Vieme, že v Číne vzniká mnoho iniciatív na účely masívnych protestov proti porušovaniu minimálnych environmentálnych noriem. Pre Čínu by bolo dobré, keby národ tieto hlasy počúval. To by pre Čínu znamenalo krok vpred.

Tieto dôvody ma vedú k presvedčeniu, že nejde o otázku európskej arogancie, ale o ochranu našich spoločných záujmov. V záujmu Číny budeme na otázku ľudských práv poukazovať a osvietení zástupcovia čínskeho politického systému by urobili dobre, keby počúvali nás a toto uznesenie, pretože je v záujmu Číny a chce Číne pomôcť vykročiť smerom vpred, ale bez dodržiavania ľudských práv to nejde.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, mimoriadne obdivujem prínos Číny k rozvoju svetovej civilizácie. V oblasti technológií, v spoločenskej i kultúrnej oblasti prispela Čína k rozvoju ľudstva pravdepodobne viac než iné krajiny.

Je mi ľúto, že narastajúcu hospodársku zrelosť Číny nesprevádza aj narastajúca politická zrelosť. Rovnako ma mrzí aj to, že Európska únia nerobí pre nasmerovanie Číny správnym smerom viac.

Pred dvoma dňami, pri príležitosti 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv Únia vyhlásila, že sa zaväzuje „podporovať a chrániť ľudské práva po celom svete ako základný kameň našej zahraničnej politiky.“

A napriek tomu pred dvoma týždňami odcestovali pán Barroso a Sócrates zo samitu skôr po tom, čo zaistili európske hospodárske záujmy, a nechali úradníkov, aby závery dohodli sami, závery, ktoré sa (niet divu) len letmo dotýkajú ľudských práv, podporujú zrušenie embarga na zbrane a odmietajú snahu Taiwanu stúpiť do Organizácie Spojených národov. Urobili mnoho pre to, aby podkopali dôkladne zostavené výroky pána Solanu z predchádzajúceho mesiaca.

Som zvedavý, aký bude svet, keď sa Európskej únii, samozvanému ochrancovi všeobecných vzájomne závislých a nedeliteľných ľudských práv, nedarí jasne sa zasadiť proti jednému z najhorších porušovateľov ľudských práv.

Mám tušenie, že tak Číňania, ako aj ostatní, možno začnú ľutovať rozhodnutie usporiadať olympijské hry v Pekingu. Samotné čínske úrady prisľúbili, že zlepšia ovzdušie slobody a otvorenosti. Údaje organizácie Human Rights Watch však ukazujú, že za posledných sedem rokov sa počet zneužití zvýšil. Nielenže Čína aj naďalej popravuje viacej ľudí, ako zvyšok sveta, ale ešte pred olympiádou dramaticky zakázala vnútornú opozíciu a slobodu tlače a médií.

Táto situácia porušuje ducha Olympijskej charty. Je v ostrom rozpore so záväzkami, ktoré prijali samotné pekinské úrady pri podpise zmluvy medzi hostiteľským mestom a Medzinárodným olympijským výborom.

Táto zmluva nebola zverejnená. Prečo? Pretože keby svet videl totálny a úplný rozpor medzi čínskymi sľubmi a realitou, nezostávalo by nám nič iné, len Peking bojkotovať rovnako, ako sme bojkotovali juhoafrický apartheid.

Neverím na bojkoty. Tiež som presvedčený, že keď sa budeme zaoberať Čínou, ktorá sa zaviaže k reformám a otvoreniu sa svetu, dosiahneme tým viac než prázdnymi hrozbami. Prezident Chu Ťin-tchao však musí uznať, že dohoda je dohoda. Zmluva s hostiteľským mestom, doložka o ľudských právach v čínskej ústave, Všeobecná deklarácia ľudských práv – čínsky ľud dostal všetky tieto sľuby. Pokiaľ Čína chce svet presvedčiť o svojej legitimite a hodnovernosti, potom musí na výmenu dokázať, že je ochotná splniť svoje záväzky z oblasti ľudských práv: zlepšením slobody prejavu v súlade s olympijskými sľubmi, zrušením trestu smrti v súlade s požiadavkami Organizácie Spojených národov, zastavením podpory pre vojenských diktátorov od Mjanmarska po Dárfúr a povolením všeobecného volebného práva v Hongkongu. Tak si môže Čína získať miesto v medzinárodnom spoločenstve.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, Čínska ľudová republika je krajina, ktorú môžeme nájsť na každom zozname porušovania ľudských práv, či už ide o slobodu prejavu a zhromažďovania, povinné potraty, zmiznutia, mučenia, náboženskú slobodu alebo hrozby agresie voči Tchaj-wanu.

Čína aj naďalej prenasleduje stúpencov katolíckej cirkvi. Zo správy bývalého kanadského štátneho tajomníka pre Áziu Davida Kilgoura vyplýva, že jednou z najviac prenasledovaných skupín je od roku 1990 Falun Gong, ktorého členom v čínskych táboroch násilne odoberajú orgány. Ľudia, ktorých jediným previnením bolo, že sa stretli s podpredsedom tohto Parlamentu pánom Millanom-Scottom, nedávno bez stopy zmizli.

Naše obchodné vzťahy však medzitým naopak prekvitajú. Čína rozširuje svoj vplyv na Afriku a čoskoro pozve milióny hostí na olympijské hry. Nechápem, ako je možné, že zatiaľ nezaznela najočividnejšia odpoveď: slobodný svet musí olympijské hry v roku 2008 bojkotovať.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dnes sa rozprávame s pani komisárkou Ferrerovou Waldnerovou, a to ma veľmi teší. Na 10. samite EU/Čína, ktorý sa konal 28. novembra v Pekingu, však Európsku úniu zastupovali jej predseda, komisár pre zahraničný obchod a komisár pre hospodárske a menové záležitosti.

Je pravda, že od roku 2000 vzrástol obchod medzi Európskou úniou a Čínou o 150 %; je tiež pravda, že zostaviť štatistiky o zhoršujúcej sa situácii v súvislosti s ľudskými právami v Číne je teraz oveľa ťažšie. Neexistuje žiadne tabu, pre ktoré by sa otázky spojené s ľudskými právami nemali diskutovať súčasne s obchodnými otázkami. Každý jasne vidí, že existuje vzťah medzi obchodnými otázkami a napríklad slobodou združovať sa v odboroch a schopnosťou čínskych pracujúcich zmobilizovať sa a požadovať lepšie pracovné podmienky. Všeobecný postoj, s ktorým sa stretávame, je žalostný, čo ešte viac umocňuje skutočnosť, že s ním len strácame čas: podľa rozhodnutí z roku 2000 sa mala Čína otvoriť a mal byť dosiahnutý pokrok v oblasti ľudských práv a demokracie; čínsky ľud na splnenie tohto sľubu ešte stále čaká a upiera svoj zrak na nás.

Sklamali sa v nádeji, že k otvoreniu dôjde vďaka tomu, že Čína bude hostiť olympijské hry, a toto sklamanie má horkú pachuť. Nielenže bola olympiáda doteraz iba príležitosťou na posilnenie represívnej politiky, ale, a to je ešte horšie, samotná organizácia olympijských hier mala nepredvídateľné účinky a bola použitá ako zámienka na závažné porušovanie ľudských práv. Mám tu na mysli prípady vynúteného vyvlastnenia a zneužívania pracovnej sily prisťahovalcov. Na tom nie je nič prekvapujúce, keďže, ako sa dozvedáme od disidenta Chu Ťia, bol organizáciou olympijských hier v Pekingu poverený šéf pekinských bezpečnostných zložiek.

Možno nás konečne udiví a vydesí, aký je stav vecí, keď zastrašovacie a represívne opatrenia zasiahnu drastickejšie zahraničných novinárov, čo už začalo, pretože sa im už teraz bráni v práci. Napríklad zatknutie dvoch novinárov z agentúry France-Presse, ku ktorému došlo 12. septembra dokazuje, že pravidlá zavedené v januári 2007 sa dodržiavajú len príležitostne a len ak príslušnému predstaviteľovi režimu neprekážajú. Záväzky, ktoré Čína prijala, sú len prázdne slová a jej úsilie, ako ich nedodržať, vedie až k spisovaniu čiernych zoznamov. Dnes už existuje čierny zoznam so 42 kategóriami ľudí, ktorí sú pre olympijské hry považovaní za personae non grata, od dalajlámu cez disidentov až po stúpencov hnutia Falun Gong.

V lete tohto roku sa začali rokovania o novej rámcovej dohode medzi EÚ a Čínou. Vítame to, pretože nová dohoda znamená i novú doložku o ľudských právach a demokracii. To znamená nový priestor na diskusie o ľudských právach s čínskymi orgánmi. Rok 2007 však bol aj rokom, keď bol zrušený právny seminár pripravujúci dialóg o ľudských právach, pretože čínske úrady odmietli povoliť účasť dvoch mimovládnych organizácií, z ktorých jedna je veľmi známa a vedie ju bojovníčka za ľudské práva pani Sharon Homová. Bolo veľmi zdravé, že Únia pri tejto príležitosti zaujala rozhodné stanovisko. Zároveň si, prirodzene, musíme klásť otázku, či sa podobné semináre budú v budúcnosti organizovať. Náš postoj je, že je nutné robiť oboje. Je veľmi dôležité ďalej právne semináre organizovať. Zároveň však nemôžeme čínskym orgánom dovoliť, aby nám diktovali, kto sa na nich môže zúčastniť.

  Koenraad Dillen (NI). - (NL) Dámy a páni, v posledných desaťročiach v tomto Parlamente zazneli mnohé zvučné deklarácie o ľudských právach. Vyhlásenie Charty základných práv nás opäť prinútilo zamerať sa na samotnú podstatu Európy. Sme spoločenstvo hodnôt, ktoré sa opiera o solidaritu, toleranciu a dodržiavanie ľudských práv.

Prinajmenšom teoreticky, prax je trochu iná. A heslo Európskej únie o ľudských právach by skutočne malo byť trochu iné. V posledných niekoľkých týždňoch bolo čoraz očividnejšie, že tí, ktorých znechucujú reči o ľudských právach, používajú iný zásadu vecnej politiky, teda erst das Fressen, dann die Moral, čiže „najprv jedlo, potom morálka“, ako vyhlásil Bertold Brecht.

Nikolas Sarkozy chystá v Paríži výmenou za lukratívne zmluvy oslavu pre masového vraha, ktorý sa len pred niekoľkými dňami snažil legalizovať terorizmus a chválil sa, že keď hovorí o ľudských právach vo svojej krajine, nehovorí do vetra. Krvilačný tyran Mugabe bol v Lisabone prijatý so všetkými poctami, pretože musíme dbať aj o naše obchodné záujmy v Afrike.

V Číne robíme to isté. Organizácia Amnesty International minulý rok oznámila, že Peking zaostáva v zásadných otázkach, akými sú trest smrti, súdne procesy, sloboda tlače a sloboda pohybu aktivistov bojujúcich za ľudské práva. Zároveň, podľa správ Amnesty International, čínske hlavné mesto vykonáva farizejské čistky. Prevýchova prácou a uväznenie bez obvinení sa dnes používajú na potrestanie prečinov, akými sú nepovolené vylepovanie plagátov, riadenie taxíkov bez licencie a žobranie, a to nie sú ani zďaleka všetky.

Bojovníci za ľudské práva budú umlčaní, ale štadióny budú na budúci rok iskrivo žiariť, dámy a páni. Pri otváraní olympijských hier bude celý rad európskych hodnostárov bojovať o miesta v prvých radoch. A po návrate domov budú nepochybne pokračovať v boji proti extrémizmu v Európe. Človeku sa z toho dvíha žalúdok.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). – (LT) Nemožno poprieť, že od roku 1998, keď sa rokovania medzi EÚ a Čínou začali, vzťahy medzi EÚ a Čínou sa na politickej, obchodnej a vedeckej úrovni vyvíjali a vzniklo z nich strategické partnerstvo. Strategické partnerstvá v našom poňatí by sa však mali opierať o spoločné hodnoty, úctu k demokracii a dodržiavanie ľudských práv.

Dodržiavanie ľudských práv vždy bolo a naďalej zostáva základom, na ktorom EÚ stojí. Nie je to vyhlásenie založené na krátkodobom pozorovaní, ako to dokazuje viac než polstoročná história EÚ. Je načase, aby všetky krajiny, všetci partneri EÚ pochopili, že sú veci, ktorých sa EÚ nesmie nikdy vzdať a nesmie sa ich zriecť. Chcela by som preto upozorniť na to, že tu, práve v tejto sále, bol pred niekoľkými hodinami podpísaný historický dokument – Charta základných práv.

V tomto bode by som rada spomenula skutočnosť, že niektoré otázky majú negatívny vplyv na rozvoj vzťahov EÚ/Čína a kľúč k rozriešeniu týchto problémov je vo väčšine prípadov v rukách čínskych orgánov.

Počas našich rozhovorov s čínskymi zástupcami, dokonca i počas rokovania o dohodách o obchodnej a hospodárskej spolupráci sme vždy pripomínali a nikdy nezabudneme pripomínať, že ľudia v Číne stále trpia vo väzeniach pre svoje politické názory, pre svoje vierovyznanie, alebo preto, že patria k etnickým menšinám, a pre také hospodárske zločiny, akým je daňový únik, za ktorý sa trestá smrťou.

V posledných rokoch, keď sa blížia olympijské hry v Pekingu, sme sa dozvedeli o ďalšom „vývoji“, napríklad tom, že sa ľuďom búrajú domy bez náhrady, aby sa urobilo miesto pre výstavbu olympijských štadiónov a že existuje zoznam 42 kategórií ľudí, ktorým nebude dovolené olympijské hry navštíviť, vrátane dalajlámu, jeho stúpencov a obrancov ľudských práv.

Chcem povedať len jedno: je to úplne v rozpore s tradíciou a duchom olympijských hier. Navrhujem preto zrušiť tieto zoznamy, ktoré Číne vonkoncom nerobia česť, a zaistiť, aby boli na počesť olympijských hier prepustení všetci politickí väzni a väzni svedomia a aby bolo vyhlásené moratórium na trest smrti.

Je mi ľúto, že sa samitu EÚ/Čína v Pekingu nepodarilo stať sa historickou udalosťou a že jeho účastníkmi neboli takí schopní politici, ktorým by sa podarilo priviesť vzťahy medzi EÚ a Čínou na inú úroveň. Chýbala len jedna vec: väčšia ohľaduplnosť a úcta voči ľuďom a ich právam.

  Glyn Ford (PSE). - Vážená pani predsedajúca, vystupujem v tejto rozprave o samite EÚ – Čína a dialógu EÚ – Čína o ľudských právach, hoci z niektorých vyhlásení politických strán v tomto Parlamente by človek nepovedal, že táto rozprava mala aj prvú polovicu.

Je nepochybne správne, že v diskusii s Čínou nastoľujeme otázku ľudských práv. Situácia v oblasti ľudských práv v Číne v žiadnom prípade nie je dobrá. Čína ďalej používa trest smrti, ako uviedla pani komisárka Ferrerová-Waldnerová vo svojom úvodnom vyhlásení. Potláča organizácie propagujúce samostatnosť Tibetu, náboženské skupiny (okrem veľmi úzkeho okruhu oficiálne povolených skupín) a ďalšie skupiny, ktoré podporujú svoje regióny, ktoré podporujú slobodu tlače a pokúšajú sa organizovať odbory. Máme tu tiež neprekonateľné prekážky, s ktorými sa boria milióny migrujúcich pracujúcich v Číne, ktorí sa sami pokúšajú zorganizovať a skoncovať tak s vykorisťovaním a snažia sa nastoliť slušné pracovné podmienky.

Časť poslancov v tomto Parlamente však úplne odmieta uznať akýkoľvek pokrok, ktorý Čína za posledných dvadsať rokov dosiahla. Podľa môjho názoru síce stav ľudských práv v Číne nie je ani zďaleka uspokojivý, no je omnoho lepší, než v čase udalostí na Námestí nebeského pokoja. Ako povedala pani komisárka, napríklad na vynesenie trestu smrti je dnes potrebné potvrdenie čínskeho najvyššieho súdu. Z vlastnej skúsenosti viem, že sloboda myslenia je v Číne na vysokom stupni, to sa však už nedá povedať o slobode zhromažďovania, to je stále nevyhnutnou podmienkou v zmysle toho, čo Čína a čínske orgány naozaj zakazujú.

V tejto veci musíme aj ďalej na Čínu tlačiť, ale odmietanie uznania akéhokoľvek pokroku je pre progresívne a liberálne sily vo vnútri režimu, ktoré sa pokúšajú vyvíjať tlak zvnútra, odrádzajúce, pretože nevidia uznanie toho, čo už dosiahli.

Čína je dnes globálnou hospodárskou, priemyselnou a politickou mocnosťou. EÚ sa musí rozhodne angažovať a spravodlivo Čínu kritizovať v tom, čo robí zle, kde musí urobiť krok vpred, rovnako ako sa angažujeme v dialógu o riešení problému globálneho otepľovania, negatívnych vplyvoch globalizácie, africkom vývoji a boji proti terorizmu.

  Dirk Sterckx (ALDE). - (NL) Vážená pani predsedajúca, strategické partnerstvo s Čínou veľmi vítam. Veľmi ma teší, že máme teraz viac než len hospodárske väzby a že napríklad naše kultúrne výmeny za posledné roky obrovským spôsobom narástli. Som veľmi rád, že venujete takú pozornosť politickému rozmeru a uvediem jeden príklad.

Afrika: musíme udržiavať našu spoluprácu s Čínou v súvislosti s jej politikou voči Afrike a teraz máme fórum, ktoré na to môžeme využiť. Som rád, že pán Michel ide zakrátko do Pekingu, aby túto a iné otázky prerokoval. A myslím, že je veľmi dobré, že stále viac spolupracujeme v hospodárskych otázkach. Veľmi ma však znepokojuje nerovnováha nášho hospodárskeho vzťahu.

Nevidím napríklad ani náznak toho, že by sme sa snažili odovzdať naše skúsenosti s jednotným trhom Číňanom, ktorí by v tomto ohľade mohli svoj vlastný trh výrazne zlepšiť. To isté platí pre regionálnu politiku, pre odstránenie regionálnych rozdielov. V tejto oblasti máme skúsenosti. V niektorých veciach sme sa poučili. Nemám však dojem, že by sa Číňania nejako hrnuli pomáhať nám.

Pán Mandelson vyhlásil, že v súvislosti s investíciami v Číne panuje pomerne veľká neistota, čo poškodzuje náš vývoz do Číny a tiež čínsky hospodársky rast. Myslím, že má pravdu. Aby hospodárstvo prekvitalo, musí sa riadiť jasnými zákonmi. V oblasti duševného vlastníctva, bezpečnosti výrobkov alebo správy kapitálu. Aj v oblasti ľudských práv pochopiteľne potrebujeme zákony. Tie sú rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie.

Som rád, že budeme mať k dispozícii správu o dialógu o ľudských právach. Myslím, že by tomu malo byť tak zakaždým. Rovnako ako vy, pani komisárka, i ja vidím niekoľko nádejných signálov, ale Európsky parlament sa musí aj naďalej vytrvalo zameriavať na jednu alebo dve veci, ktoré sa ešte nedoriešili: na slobodu vyjadrovania, politiku menšín, nútené práce, ktoré, žiaľ, stále existujú, zneužívanie právomocí, ku ktorému, žiaľ, dochádza príliš často a stále existujúci trest smrti. My ako Európsky parlament musíme aj naďalej na tieto veci upozorňovať a musíme tak robiť deň čo deň.

  Helga Trüpel (Verts/ALE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som presvedčená, že zas a znova stojíme pred otázkou, ako správne postupovať pri rokovaniach s Čínou. Pán Sterckx pred chvíľou právom hovoril o strategickom partnerstve. Myslím, že je to nepochybne žiaduci cieľ. Musíme však byť realisti, zatiaľ ešte na tejto úrovni ani zďaleka nie sme, pretože nemáme spoločné základné hodnoty – ľudské práva, spravodlivé zaobchádzanie s menšinami, odmietnutie trestu smrti –, na ktorých by bolo možné vybudovať skutočné strategické partnerstvo.

Myslím, že je úplne správne – a hovorím to úmyselne ako zelený poslanec EP z Nemecka –, že sa Angela Merkelová stretla s dalajlámom, pretože to ukazuje, čo máme na mysli, keď hovoríme o dodržiavaní ľudských práv.

Na druhej strane je tu niečo, čo vôbec nepovažujem za správne. Pán prezident Sarkozy, ktorý tu nedávno vystúpil a hovoril o tom, že ľudské práva musia byť charakteristickým znakom Európskej únie, odišiel len o tri týždne neskôr do Číny, kde ľudské práva ani slovom nespomenul. Je to európska dvojitá norma a niečo, čo nesmieme tolerovať.

Som hlboko presvedčený, že dialóg s Čínou, ktorý podporujem a v ktorom musíme mať politickú vôľu pokračovať, nesmie pôsobiť ako servilné sladké reči, ale musí obsahovať aj konfrontáciu. Ak skombinujeme tieto prístupy a budeme v našich rokovaniach s Čínou sebaistí, musíme vyjadrovať aj otvorenú kritiku. Aj v súvislosti s olympijskými hrami musia Číňania dosiahnuť ciele, ktoré si sami vytýčili, a my Európania by sme mali konať smelo a úprimne aj vtedy, keď je potrebné ukázať Číňanom náš kritický postoj.

  Tunne Kelam (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, predseda Európskeho parlamentu podpísal pred niekoľkými hodinami Chartu základných slobôd a vyhlásil, že „máme morálnu a politickú povinnosť brániť ľudskú dôstojnosť. Platí to pre všetky ľudské bytosti na tomto svete.“ A portugalský predseda vlády vyhlásil, že „charta je súčasťou zahraničnej politiky EÚ.“

Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k Číne. Vieme, že tým, že sa čínska vláda stala hostiteľom pekinskej olympiády, zaviazala sa úplne dodržiavať tak olympijský ideál ľudskej dôstojnosti, ako aj medzinárodne zaručené ľudské práva.

Európsky parlament teraz musí konštatovať, že za posledné obdobie sa v Číne zvýšil výskyt prípadov politického prenasledovania priamo spojených s olympiádou. Navyše je tu ročne popravených viac ľudí než vo všetkých ostatných krajinách sveta dohromady – až 10 000 osôb.

Obrancovia ľudských práv sú zatýkaní a až sedem miliónov ľudí je mučených v neslávne známych pracovných táboroch.

Čo máme robiť? Myslím, že odpoveď sme počuli včera od nositeľa Sacharovovej ceny pána Usmána, ktorý nám poradil, aby sme vyvíjali väčší nátlak na príslušné vlády: urobiť niečo konkrétne. Inak sa dopustíme hriechu nečinnosti – ponesieme zodpovednosť za niečo, čo sme mali a mohli urobiť, ale sme neurobili. Nestačí vysloviť znepokojenie, je čas na uplatnenie zásady podmienenosti a vyhlásiť ako pán Watson pred chvíľou: dohoda je dohoda.

Jediný spôsob, ako komunistických diktátorov v Číne donútime dodržiavať práva svojich občanov, je vyslať signál, že svoje hodnoty solidarity a ľudskej dôstojnosti berieme dostatočne vážne, aby diktátori za svoju aroganciu a zneužívanie moci pocítili skutočný trest.

  Józef Pinior (PSE). - (PL) Vážená pani predsedajúca, Európsky parlament často upozorňoval na porušovanie ľudských práv a na nedostatok demokracie v Číne. Sú to očividné záležitosti. Práve včera sme v diskusii o správe Európskej únie za minulý rok v súvislosti s ľudskými právami hovorili o otázke porušovania ľudských práv, demokracie a právneho poriadku v Číne.

Na druhej strane sa mi nezdá správne ignorovať zmeny k lepšiemu, ku ktorým v Číne dochádza. Európska únia by mala využiť predovšetkým budúci rok, keď sa budú konať olympijské hry, na vyvinutie tlaku na čínske orgány v prospech liberalizácie, demokratizácie, právneho poriadku a prepustenia všetkých politických väzňov.

20. novembra sa delegácia Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva v Organizácii Spojených národov v New Yorku stretla s čínskym zástupcom v OSN pánom Liou Čen-minom. Toto stretnutie hodnotím ako konštruktívne. Čínska strana ukázala známky otvorenosti a citlivosti voči tlaku vyvíjanému v oblasti ľudských práv a demokracie, čo v rozhovore s delegáciou podvýboru zdôraznili aj zástupcovia organizácií Human Rights Watch a Amnesty International.

  István Szent-Iványi (ALDE). - (HU) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, miliardy ľudí s veľkým záujmom očakávajú 8. august 2008, keď sa začnú olympijské hry. Sledovať ich nebudú len milovníci športu, ale aj tí, ktorí od Číny očakávajú pokrok v oblasti ľudských práv. S doterajšími výsledkami však, žiaľ, spokojní byť nemôžeme. Čínska komunistická strana sa môže radovať, pretože dosiahla obrovský úspech, pokiaľ ide o legalizáciu moci. Ale aj my máme príležitosť vyťažiť čo najviac z obdobia pred olympiádou a prísne požadovať vysvetlenie nezákonností v oblasti ľudských práv. Dialóg o ľudských právach medzi Európskou úniou a Čínou prebieha už 24 rokov. Výsledok však, žiaľ, vôbec nie je dobrý. Bol dosiahnutý určitý pokrok, napríklad v otázke uplatňovania trestu smrti, ale v mnohých oblastiach jasne cítime snahu zo všetkého sa vykrútiť, čo platí napríklad aj pre oblasti slobody prejavu, slobody tlače a voľného prístupu na internet. Aby sme mohli dosiahnuť zmeny, musíme zmeniť aj samotný dialóg o ľudských právach.

Po prvé je potrebné povedať, že dialóg o ľudských právach nie je jediným fórom, kde sa o týchto veciach môže hovoriť. Každý členský štát je povinný zaujať k týmto otázkam prísny a rozhodný postoj aj v dvojstranných vzťahoch.

Po druhé je nutné zaistiť prítomnosť občianskych organizácií a transparentnosť konania. Transparentnosť je pre nás mimoriadne dôležitá, aby sme mohli monitorovať, čo sa v Číne deje. Dialóg totiž nie je cieľom sám o sebe, je zmysluplný, len ak bude prínosom pre zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v Číne.

A nakoniec by som sa chcel vyjadriť k situácii ujgurskej menšiny. Hovorí sa o nej málo, ide o zabudnutú menšinu. Jej členovia netrpia len celkovým útlakom, ku ktorému v Číne dochádza, ale sú tiež obeťami etnickej, náboženskej a jazykovej diskriminácie. Žiadam vás, aby ste konali aj v ich záujme. Ďakujem vám.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som pri tejto príležitosti európskym vládam niečo pripomenul.

Prvá vec sa týka zrušenia embarga na zbrane, o ktorom tu zaznelo niekoľko poznámok. Chcel by som upozorniť na to, že tento Parlament opakovane naliehal, aby k zrušeniu embarga došlo len za podmienky, že dôjde k skutočnému a zmysluplnému pokroku v otázke väzňov z udalostí na Námestí nebeského pokoja z roku 1989, nie k všeobecnému pokroku, ale konkrétne v tejto veci, pretože práve to v súčasnosti od čínskych úradov očakávame: nejaký zmysluplný pokrok, ktorý by nám umožnil pristúpiť k takémuto kroku.

Kým tomu tak nebude, myslím, že by bolo rušenie embarga nielen predčasné, ale vyslali by sme tým úplne nesprávny odkaz a pre Európsku úniu by to bola veľmi zlá vizitka, pretože, opakujem, embargo bolo svojho času uvalené z veľmi konkrétnych dôvodov, ktoré zatiaľ stále platia.

Druhým odkazom, v ktorom chcem podporiť názor svojej kolegyne pani Trüpelovej, je to, že je neprípustné, aby niektoré európske krajiny ustupovali alebo sa nejakým spôsobom podriaďovali tlaku čínskych orgánov, ktoré od nich požadujú, aby neusporadúvali oficiálne stretnutia s významnými čínskymi osobnosťami, disidentmi alebo predstaviteľmi, ako je dalajláma, výmenou za zaistené obchodné vzťahy s Čínou.

Najmä dnes, keď sme podpísali Chartu základných práv, je to niečo, čo je v úplnom rozpore so základným étosom, ktorý sa snažíme v Európskej únii uplatňovať.

  Ana Maria Gomes (PSE). - (PT) Európa na samite jasne hovorila o tom, ako Čína porušuje pravidlá Svetovej obchodnej organizácie, ako nedodržiava ľudské práva, vyváža výrobky, ktoré sú zdraviu škodlivé, pirátsky kopíruje technológie a bráni Európe v prístupe na čínske trhy. Čínski vodcovia neboli zvyknutí na takúto jasnú rétoriku zo strany EÚ a ich odvetou bolo, že počas niekoľkých dní zdržali vyhlásenie spoločnej deklarácie, a európski predstavitelia, žiaľ, tomuto tlaku podľahli: nielenže urobili neprijateľné ústupky v otázke referenda na Tchaj-wane, ale nevyjadrili ani odpor voči „politike jednej Číny“ a Pekingu nepredložili ani problematiku závažných prípadov porušovania ľudských práv. Predseda José Sócrates to pred portugalskými novinármi odôvodnil tak, že nebol čas, o týchto veciach sa niekedy diskutuje na večeri.

Trest smrti a prepustenie väzňov uväznených od udalostí na Námestí nebeského pokoja: to sú len niektoré z dôvodov, prečo tento Parlament podporuje zachovanie embarga na zbrane uvaleného na Čínu. Svojvoľné zadržiavanie a súdy, korupcia a násilné vysťahovanie, prenasledovanie a represie voči novinárom a užívateľom internetu, represie voči Tibeťanom a menšinám, zodpovednosť za tragédie v Dárfúre a Mjanmarsku: žiadna z týchto základných otázok sa na programe samitu neobjavila. Je jasné, že EÚ nie je jediná, kto má povinnosť vyzývať Peking, aby sa pred konaním olympijských hier v roku 2008 zodpovedal. Ak Medzinárodný olympijský výbor rokuje o kvalite vzduchu, prečo neposudzuje Peking aj z hľadiska dodržovania olympijského ideálu vo vzťahoch voči vlastným občanom i občanom iných krajín. Nikto, tobôž nie výbory a komisie EÚ, by nemal ignorovať boj za slobody a ľudské práva v Číne. Je to maratón, ktorý má v súvislosti s olympiádou v roku 2008 šancu nabrať na rýchlosti. Netýka sa to len miliónov Číňanov, bude to mať dôsledky pre celé ľudstvo.

  Milan Horáček (Verts/ALE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Čínou sa v posledných rokoch konal dvakrát ročne za zatvorenými dverami a nemal žiadny vplyv na zlepšenie stavu ľudských práv v Číne. Správy o popravách, umučení vo väzniciach a pracovných táboroch a o útlaku Tibeťanov jasne dokazujú, že my Európania si svoje záväzky neplníme.

Blížia sa olympijské hry, ktoré Číne dajú dobrý dôvod podať dôkaz o skutočnej vôli vykonať reformy. Zároveň však nesmieme uplatňovať dvojité normy. Je mimoriadne potešiteľné, že kancelárka Angela Merkelová prijala dalajlámu napriek silnej kritike, ktorú to vyvolalo. Bolo by len prirodzené, keby tak urobili aj predstavitelia Belgicka, Francúzska a ďalších krajín. Európska únia je po celom svete uznávaná ako hlas ľudských práv, a je teda najvyšší čas, aby konala za každých okolností vrátane dialógu s Čínou súdržne.

  Alexandra Dobolyi (PSE). - Vážená pani predsedajúca, dnes máme závažnú rozpravu o samite EÚ – Čína, ktorý sa konal pred 10 dňami, a o 24. kole dialógu EÚ – Čína o ľudských právach, ktorý sa konal pred dvoma mesiacmi.

Práve v dnešný deň by som sa rada vyjadrila najprv k tomuto dialógu. Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd je hlavnou zásadou EÚ a jej politík a je to niečo, o čo všetci dbáme a čo všetci podporujeme. Ja však patrím k tým, ktorí sa nazdávajú, že EÚ by pri podpore dodržiavania ľudských práv mala zaujať prístup orientovaný na výsledok, a nie čisto principiálny postoj, a čo je ešte dôležitejšie, musíme si uvedomiť, že zlepšenie možno dosiahnuť len postupne, krok za krokom. To neznamená, že by mala EÚ váhať s vyjadrením svojho kritického postoja a s použitím svojej právomoci pri nástojení na demokratických reformách.

Som tiež z tých, ktorí sa zaujímajú o vysokú bezpečnosť výrobkov, ktorá sa dotýka 550 miliónov európskych občanov; ktorí sa zaujímajú o obchodnú nerovnováhu, skutočný prístup na trh, práva na duševné vlastníctvo a politiky medzinárodnej hospodárskej súťaže, ktorá sa týka tisícok európskych firiem a miliónov európskych zamestnancov; patrím k tým, ktorí sa zaujímajú o spoluprácu pri ochrane životného prostredia, medzinárodnú environmentálnu správu a zmenu klímy, ktorá sa dotýka celého ľudstva.

Pretože sa zaujímame o všetko vyššie uvedené, dôrazne podporujeme Komisiu, Radu a jej predsedníctvo v tom, aby v pravidelnom dialógu priebežne pripomínala, prerokúvala a zdôrazňovala všetky uvedené otázky. Stačí, ak si prečítate osemnásťstránkové spoločné vyhlásenie z posledného samitu EÚ – Čína a pochopíte, že zložitosť, citlivosť a význam spolupráce medzi EÚ a Čínou...

(predsedajúca prerušila rečníka)

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Vážená pani predsedajúca, táto rozprava opätovne poukazuje na skutočnosť, že spoločenská zmena si vyžaduje čas a podľa mňa nesmieme zabúdať, z čoho Čína vzišla. Myslím, že tiež musíme uznať určitý pokrok, ako som povedala na začiatku. Súčasne však je pravda, že sa Čína ešte nedostala tam, kde by sme ju chceli mať.

Preto si myslím, že kľúčový význam v diskusiách o ľudských právach v Číne má stále dialóg o ľudských právach spolu so seminárom mimovládnych organizácií.

Myslím si však, že musíme byť odhodlaní, a tiež realistickí. Odhodlaní presvedčiť Čínu, že je v jej najlepšom záujme dodržiavať paušálne ľudské práva. Realistickí, pretože si musíme uvedomiť, že len ak sa budeme angažovať a vyvíjať dlhodobé úsilie, môžeme dúfať, že v Číne dosiahneme skutočné reformy. V tejto súvislosti by som rada povedala, že ďalšie semináre mimovládnych organizácií sú v spoločnom záujme Číny a Európskej únie. To potvrdila aj schôdzka na najvyššej úrovni.

Myslím si preto, že je šanca, že po budúcom dialógu o ľudských právach, ktorý sa bude konať počas slovinského predsedníctva, budeme môcť opätovne usporiadať aj seminár o občianskej spoločnosti.

K niektorým ďalším otázkam mi dovoľte povedať, že o ľudských právach sa zmieňuje aj toto spoločné stanovisko, z ktorého vám prečítam len prvé riadky. „Obe strany zdôraznili svoj záväzok podporovať a chrániť ľudské práva a vysoko si vážia dialóg EÚ – Čína o ľudských právach vrátane sprievodného právneho seminára.“ Vidíte: je to tam. Podčiarkujú význam konkrétnych krokov v oblasti ľudských práv a potvrdzujú svoj záväzok neustále dialóg posilňovať.

Rada by som tiež podotkla, že sa tu v rozprave objavilo niekoľko konkrétnych bodov, ako napríklad Falun Gong, v ktorých by sme uvítali pokrok. Situácia stúpencov hnutia Falun Gong, ktorí boli pre svoju vieru predmetom represií, nás neustále znepokojuje. Tejto otázke sme sa venovali niekoľkokrát, a predovšetkým pri príležitosti zasadania účastníkov dialógu o ľudských právach. Čínske úrady sme žiadali a budeme naďalej žiadať, aby ukončili kruté zaobchádzanie so stúpencami Falun Gongu.

Pokiaľ ide o trest smrti, už som povedala, že táto otázka je jednou z horúcich otázok, o ktorých chceme najbližšie rokovať a v tomto duchu sme na Čínu tlačili – a budeme v tom pokračovať –, aby obmedzila rozsah trestných činov a aby napokon trest smrti zrušila.

Prvý krok, ktorý by sme chceli presadiť, je moratórium na jeho vykonávanie. Potom, ako som už povedala v úvodnej reči, by malo nasledovať preskúmanie rozsudkov trestu smrti Najvyšším súdom ako prvý krok, ktorý by sa mal priebežne monitorovať.

Myslím, že z rozprava jasne vyplynulo, že výsledný obraz je zmiešaný: došlo k pokroku, ale mnoho vecí je ešte potrebné urobiť, a môžem len povedať, že budeme ďalej rokovať s Čínou a podporovať ju v ďalšom pokroku. Myslím, že olympijské hry budú pre Čínu vhodnou príležitosťou, aby ukázala, že do ich usporiadania dokáže dosiahnuť ďalší pokrok.

  Predsedajúca. − Dostala som šesť návrhov uznesení predložených v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 13. decembra 2007.

12. Boj proti vzrastajúcemu extrémizmu v Európe (rozprava)

  Predsedajúca. − Nasleduje vyhlásenie Komisie o boji proti vzrastajúcemu extrémizmu v Európe.

  Franco Frattini, člen Komisie. − (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, najskôr mi dovoľte vyjadriť silné osobné znepokojenie nad nárastom počtu aktivít, ktoré sú prisudzované násilníckym a extrémistickým skupinám a organizáciám.

Som presvedčený, že dnešná rozprava je mimoriadne dôležitá, pretože terorizmus nie je len extrémizmom, o ktorom sme už toľkokrát hovorili – ale sú to tiež aktivity a javy, ktoré sú jednoduchšie identifikovateľné, akými sú rasizmus, antisemitizmus, xenofóbia, nacionálny extrémizmus, islamofóbia, všetky formy neznášanlivosti, ktoré sa znepokojivo šíria po celej Európe, a preto sú jednoducho nezlučiteľné s hodnotami Európskej charty základných práv, ktorú sme dnes ráno vyhlásili. Extrémizmus svojou podstatou nepochybne vedie k rozvráteniu spoločnosti a k násiliu.

Podľa môjho názoru sa preto musíme zamerať predovšetkým na politický cieľ. S ohľadom na politický cieľ nie je možné nespomenúť bezpečnostné a policajné opatrenia; tvárou v tvár problému extrémizmu a jeho koreňom však musíme vyjadriť podporu Európskej únii, ktorá sa stále viac približuje svojim občanom, a preto je schopná lepšie posielať ďalej posolstvo tolerancie, solidarity a úcty k charte, ktorá je od dnešného dňa jedným zo základných nástrojov záväzných pre členské štáty a pre občanov.

Som presvedčený, že pre extrémizmus nemôže nikdy existovať žiadne ospravedlnenie, tieto slová tu už odzneli mnohokrát v súvislosti s terorizmom, ale to isté je nevyhnutné povedať aj o rasizme a xenofóbii. Dôležité je však skúmať aj hlboké korene extrémizmu a násilia. Je to naša povinnosť, pretože našou úlohou je zaviesť opatrenia európskej politiky, ktoré nám nielen pomôžu postaviť sa na odpor extrémizmu, ale takisto predchádzať, prípadne potlačiť jeho prejavy.

Rád by som uviedol niekoľko príkladov, ktoré podľa môjho názoru ukazujú, že európska politika môže byť skutočne účinná, účinnejšia ako politika, ktorá je výlučne národná. Z hľadiska účasti občanov na politickom živote Európy je veľmi dôležité, aby súčasťou uvedeného programu – a nie je to náhoda, že Európska komisia financuje program, ktorý sa týka základných práv a občianstva – boli aj zásady politiky a opatrenia, ktoré podporia občanov v aktívnejšej účasti na politickom živote, na práci inštitúcií a udalostiach, akými sú európske voľby. Rok 2009 nám dáva jedinečnú príležitosť na diskusiu, ktorá bude viesť k veľkej účasti na voľbách, v ktorých sa odrazí vysoký podiel občanov na práci inštitúcií.

Ďalším opatrením európskej politiky, ktoré Európa zamýšľa presadzovať, je opatrenie týkajúce sa vzdelávania, najmä mladšej generácie. Podľa môjho názoru je veľmi dôležitá politika, ktorá občanom pripomína tragédie minulosti a umožňuje šíriť ich spomienky medzi mladšou a najmladšou generáciou. Myslím tým všetky programy, ktoré čerpajú zo živých spomienok obetí diktátorských a totalitných režimov, ktoré v minulosti pustošili Európu, programy, ktoré majú a budú mať i naďalej našu podporu, pretože môžu slúžiť ako nástroj na boj proti extrémizmu a rasizmu, história koncentračných táborov slúži ako memento pre mladú generáciu, ktorej úlohou je zabezpečiť, aby sa podobné tragédie už nikdy neopakovali, nielen v Európe, ale v ktorejkoľvek časti sveta.

Tiež by som chcel spomenúť ešte jeden typ opatrenia politiky, na ktorý by sme nemali zabúdať: myslím tým opatrenia, ktoré na všeobecnom základe podporujú toleranciu a dialóg medzi rôznymi kultúrami a rôznymi regiónmi. Už v tomto roku, ktorý bol vyhlásený za Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých, budeme mať významnú príležitosť na dialóg medzi rozdielnymi kultúrami a civilizáciami – a, samozrejme, plánujeme preskúmať všetky iniciatívy, ktoré sa počas tohto roka uskutočnia – a ďalšia významná príležitosť bude v budúcom roku 2008, ktorý bude vyhlásený za Európsky rok medzikultúrneho dialógu. Domnievam sa, že programy a iniciatívy, ktoré sa uskutočnia počas týchto dvoch rokov, poskytnú jedinečnú príležitosť, predovšetkým pre príslušníkov mladej generácie, uvedomiť si silu dialógu, ktorý je obohacujúci a prispieva k spoločnému rastu.

Nepochybne je dôležité verejnosti nepretržite pripomínať význam podpory práv a potláčanie prejavov extrémizmu, násilia a neznášanlivosti. Tento Parlament podporoval myšlienku, aby významnú úlohu v tomto ohľade zohrávala Európska agentúra pre základné práva, v takom rozsahu, ako v minulosti Európske centrum pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie a antisemitizmu vo Viedni, ktoré slúžilo ako nástroj veľmi významného boja proti antisemitizmu, rovnako sa stane Európska agentúra pre základné práva nástrojom boja proti extrémizmu. Ako hlavný protagonista tohto boja, bude plniť významnú úlohu. Ako asi viete, v úzkej spolupráci s pánom Cashmanom pripravujeme niekoľkoročný rámec, a náš názor je, že viacročný rámec, ktorý agentúra vytvorí pre oblasť plánovania, nám poskytne užitočné nástroje pre naše spoločné opatrenia v rámci prevencie extrémizmu.

Zo všetkého najviac však musíme byť pripravení reagovať: všetko, o čom som zatiaľ hovoril sú dôležité opatrenia v rámci politiky prevencie, ale my musíme reagovať. Osobne som sa zasadzoval aj v Rade ministrov za európsky zákon – a v apríli minulého roku sme sa na ňom zhodli – na ktorého základe môžu byť trestané rasovo alebo xenofóbne motivované činy, a osoby, ktoré tieto činy spáchajú môžu byť tým istým spôsobom potrestané v ktorejkoľvek krajine Európskej únie.

Ide tu nielen o fyzický akt, ale o konkrétne podnecovanie šírenia nenávisti, o jasné signály, ktoré si nie je možné pomýliť s nedotknuteľným právom na slobodu vyjadrovania, myslím tým konkrétne podnecovanie k páchaniu násilia. Spomínané rámcové rozhodnutie bolo schválené členskými štátmi minulý rok v apríli. Spomeňte si na hrozné prejavy rasizmu: pri športových podujatiach, počas futbalových zápasov, keď sa vykrikujú neonacistické heslá, toto sú činy, ktoré budú na základe uvedeného rámcového rozhodnutia – ktoré sme skutočne chceli, a na ktorom sme sa zhodli s nemeckým predsedníctvom – potrestané. Hovorím, že budú potrestané, používam budúci čas, pretože nanešťastie, a tým apelujem na váš rozum, výhrady vnútroštátnych parlamentov niektorých členských štátov, ktoré dosiaľ neboli stiahnuté, a vďaka ktorým bol postup uvedenia v platnosť tohto európskeho zákona o potrestaní rasizmu a xenofóbie zablokovaný.

Hovorím to s úctou voči vnútroštátnym parlamentom; pretože vláda, ktorá zastáva funkciu predsedajúceho v Rade ministrov vyjadrila svoj súhlas, verím, že urobí potrebné kroky, aby parlament jej krajiny čo najskôr stiahol svoju výhradu, a my sme mohli zabezpečiť, aby po zdĺhavých rokovaniach, ktoré trvali tri a pol roka, rámcové rozhodnutie konečne vstúpilo do platnosti.

Na záver mi, dámy a páni, dovoľte povedať, že v iných oblastiach už existujú právne predpisy, ktoré umožňujú trestať prejavy diskriminácie na základe rasových alebo etnických pohnútok, a tieto predpisy budú nepochybne dodržiavané pod dohľadom Európskej komisie, ktorá je, ak to môžem tak povedať, zodpovedná za zabezpečenie dodržiavania európskeho práva. Chcel by som upozorniť, napríklad, na smernicu o audiovizuálnych službách „bez hraníc“, v ktorej je jasne stanovené, že odo dňa vstupu smernice do platnosti nesmú audiovizuálne služby obsahovať žiadnu formu podnecovania k nenávisti založenej na sexuálnej orientácii, rasovom pôvode, náboženstve alebo národnosti.

Na dosiahnutie všetkých týchto cieľov nám však nebudú stačiť iba policajné opatrenia alebo trestné právo, či žaloby: potrebujeme hlboko zakorenenú kultúru práv jednotlivca a humanistických hodnôt! Tieto slová tu dnes ráno zazneli pri oslavách prijatia Charty základných práv! Som presvedčený, že ide o jednu z oblastí politiky, ktorú prijímame v čase príprav na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, a ktorej prostredníctvom môže Európa svetu ponúknuť možné spôsoby, ako zabrániť ďalšiemu páchaniu týchto hrozných zločinov proti ľudskosti.

PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ
podpredseda

  Manfred Weber, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni. Je tomu ťažko uveriť. Pred štyrmi alebo piatimi týždňami som bol pozvaný, aby som sa zúčastnil na demonštrácii, ktorá sa konala na protest proti inej demonštrácii, ktorú zorganizovali príslušníci krajne pravicovej strany v mojom regióne. Na demonštrácii sa zúčastnilo asi len 30 extrémistov, zatiaľ čo na protest proti tejto demonštrácii sa zhromaždilo viac ako tisíc ľudí. V takejto situácii, keď stojíte tvárou v tvár týmto pravicovým extrémistom, vás napadne, že: „Tomu sa dá iba ťažko uveriť.“ Po takomto storočí, aké Európa zažila, je nepochopiteľné, že sa môže niekto znova uchýliť k praktikám extrémizmu, znova sa plný nenávisti a arogancie vyvyšovať a štvať proti druhým?

Rozprava, ktorú dnes vedieme, je vítaná a dôležitá. Extrémizmus je rakovinou našej spoločnosti. Opätovne ako politici apelujeme na morálnu odvahu ľudí a očakávame, že sa proti extrémizmu postavia a vyjadria svoj protest. Som presvedčený, že nastal čas, aby sme si s vďakou uvedomili, že táto morálna odvaha existuje, a mnoho ľudí ju vo svojich protestoch vo veľkej miere prejavuje. Čo je extrémizmus? Dovoľte mi zdôrazniť, že hovoríme o zákaze politických strán, o zákaze verejného vyjadrovania názorov a stanovísk, je úplne jednoznačné, že takéto opatrenia nesmú byť založené na politických úsudkoch. Musia byť založené na objektívnom kritériu. Toto objektívne kritérium sme dnes určili v Charte základných práv, ktorá vymedzuje podstatu našich základných hodnôt. Ak tieto hodnoty budú napadnuté politickými stranami, alebo politikou, potom sú tu súdy, ktoré musia rozhodnúť, či bol ich postup nezákonný, a ak áno, uložiť zákaz.

Čo by sa malo stať, ak budú kandidáti extrémistických strán zvolení, ak tieto strany získajú kreslá? V prvom rade s nimi nesmie byť nadviazaná spolupráca, a ja oceňujem prístup socialistických poslancov, ktorí zo svojho stredu vylúčili členskú stranu zo Slovenska z dôvodu spolupráce s extrémistami. Po druhé, nesmieme prehliadať skutočnosť, že podobné volebné úspechy sú dôsledkom verejnej nespokojnosti, a my na ne nesmieme reagovať očierňovaním voličov, ale riešením zásadných otázok. Po tretie, chcel by som zdôrazniť, že extrémizmus sa mnohokrát začína prejavovať nenápadne, drobnými krokmi na straníckej pôde, a na to nesmieme zabúdať. Môj odkaz je preto jasný „Nedovoľme extrémizmu zapustiť korene!“

Politický extrémizmus existuje na ľavici aj na pravici, a vždy je zlý. A to je nevyhnutné zdôrazniť. Európa zažila extrémizmus, Európa trpela extrémizmom. Boj proti extrémizmu však zaznamenal určitý pokrok. Je to boj, ktorý stojí za to. A je to boj, ktorý nakoniec vyhráme.

  Kristian Vigenin (PSE) – (BG) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár Frattini, ďakujem vám za pochopenie a za predstavenie zámerov Komisie. Považujem za symbolické, že práve dnes, keď bola podpísaná Charta základných práv, prerokúvame tému, ktorá sa jej bezprostredne týka. Pretože rastúci extrémizmus, rastúci vplyv extrémisticky pravicových strán a organizácií, je priamou hrozbou pre samotnú existenciu Európskej únie.

Možno to bude zniesť trochu zveličene, ale naša Únia je založená na jasných zásadách, a jej existencia je možná vďaka skutočnosti, že pred 50 rokmi zvíťazili v Európe mier, solidarita, tolerancia, vzájomná úcta medzi etnickými a náboženskými komunitami a mierové spolužitie medzi národmi. A krajne pravicová strana dnes práve napáda tieto zásady, ktoré sú srdcom Európskej únie. A bez srdca by Európska únia pravdepodobne nemohla existovať. Naša Únia však nie je abstraktnou víziou, nie je len ďalšou úrovňou správy vecí verejných. Je úniou, ktorej poslaním je obhajovať a chrániť hodnoty, ktoré tvoria základ celého sveta.

Dobrovoľne alebo nedobrovoľne, pripravení alebo nepripravení, musíme vziať na vedomie skutočnosť, že vo všetkých častiach sveta žijú ľudia, ktorí sú zbavovaní základných práv a stávajú sa obeťami politických represálií, útlaku nedemokratických režimov alebo diskriminácie založenej na rasovom, či etnickom základe a náboženskom vyznaní. A vo všetkých častiach sveta ľudia dúfajú, že Európska únia ich podporí, a že duch tolerancie, skutočné občianske práva a sociálna bezpečnosť vstúpia aj do ich krajiny. Môžeme byť silnou a presvedčivou silou voči vonkajšiemu svetu, pokiaľ sa nedokážeme vyrovnať s našimi vlastnými problémami? Ako vysvetlíme ľuďom, ktorí k nám upínajú svoje posledné nádeje, že prisťahovalci umierajú len vďaka svojmu pôvodu, že etnické menšiny sú systematicky diskriminované, že vďaka fanatickým ideológiám je spochybňovaná rovnosť žien alebo homosexualita označovaná za chorobu? Ako im vysvetlíme, že sa nám darí zabúdať na najtemnejšie stránky našich dejín, že mladí ľudia uctievajú Hitlera, a z antisemitizmu sa stáva módna vlna? Ani ja, ani moji kolegovia zo socialistickej skupiny, nemôžeme túto skutočnosť prijať.

Som presvedčený, že v tomto Parlamente nie je politická skupina, ktorá by bola ľahostajná k skutočnosti, že pravicový extrémizmus, rasizmus a xenofóbia nadobúdajú novú silu. Neboli sme dnes svedkami zneuctenia historického medzníka vo vývoji Európskej únie vulgárnou a hlasnou menšinou, ktorá by sa v roku 2009 mohla vrátiť späť, vyzbrojená väčšou silou, agresivitou a lepšou organizovanosťou? Pod pokryteckou požiadavkou referenda jej príslušníci vyjadrovali odmietnutie nielen Charty základných práv, ale základných práv ako takých. Podobné správanie, ktoré nie je ničím neobyčajným ani v mnohých vnútroštátnych parlamentoch, sú extrémisti povzbudzovaní k prípadným ďalším násilným činom, ku ktorým by sa, inšpirovaní týmto politickým cirkusom, mohli uchýliť už napríklad zajtra. Problémy musia byť pomenované pravými menami a riešenie musí byť výsledkom spoločného úsilia. Preto budeme túto otázku opätovne zaraďovať na rokovanie Parlamentu. Pretože extrémizmus je celoeurópskou výzvou, ktorá si vyžaduje koordinované úsilie na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Ak je Európska komisia strážkyňou zmlúv EÚ, tak Európsky parlament je strážcom hodnôt, a ja som presvedčený, že spoločne budeme schopní postaviť sa tejto silnejúcej vlne, ktorá je nám taká povedomá z nedávnej minulosti. A že ju zastavíme bez toho, aby sme porušili základné práva, ako je sloboda prejavu, právo zhromažďovať sa, sloboda médií. Pretože bojovať za demokraciu je možné iba podľa demokratických pravidiel. Porušenie týchto pravidiel by znamenalo, že extrémizmus zvíťazil. Ďakujem.

  Ignasi Guardans Cambó, v mene skupiny ALDE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pred niekoľkými týždňami zomrel v madridskom metre mladý muž menom Carlos Palomino. Podľahol bodným ranám, ktoré mu zasadili pravicoví extrémisti. Krátko predtým bol v barcelonskom metre kontrolnými kamerami zachytený šialený násilník, ktorý napadol mladú ženu len preto, že – ako sama uviedla – išlo o prisťahovalkyňu s odlišnou farbou pleti. Muž nevedel, že je natáčaný kamerami, a nevedel, že jeho činy budú odvysielané na celom svete.

Tieto a iné podobné prípady sú opakovane páchané v rôznych častiach Európy. Nielen my, ale aj všetci ostatní politici, ktorí sa týmto javom zaoberáme, sme často v dôsledku pocitu niekedy až prehnanej zodpovednosti vedení snahou minimalizovať význam týchto útokov: nesmieme sa znepokojovať, hovoríme, veď sú to len ojedinelé prípady, toľko šialených násilníkov okolo nás predsa nie je, nesmieme preháňať, nie je to taký závažný problém.

Tieto útoky označujeme za menej významné, pretože sa bojíme priznať, že pri najlepšej vôli nejde o bezvýznamný problém. Dôvodom je okrem iného to, a dočítame sa o tom aj v uznesení, o ktorom budeme zajtra hlasovať, že mnoho týchto neonacistických a extrémisticky pravicových organizácií využíva pocit strachu, ktorý v našej spoločnosti už existuje, a ktorý nedokážeme skrývať.

Odsúdiť tieto útoky teda nestačí. Musíme otvoriť oči a zodpovedne sa postaviť tomuto problému, ktorý rozhodne nie je ojedinelý, aj bez toho, aby sme chceli vyvolať obavy, musíme si priznať skutočný rozmer a rozsah tohto javu. V deň, keď sme podpísali Chartu základných práv, sa patrí si pripomenúť, že Európska únia má v tejto oblasti svoju úlohu a svoju zodpovednosť.

Zabudnime na subsidiaritu, keď ide o obranu ľudskej dôstojnosti alebo odsúdenie rasizmu, xenofóbie a netolerancie. Teraz sú nevyhnutné opatrenia na európskej úrovni, najskôr zo strany Komisie a Agentúry pre základné práva, aby bolo možné preskúmať siete a väzby medzi rôznymi krajne pravicovými hnutiami, ktoré stoja za týmito zločinmi, a aby bolo možné uplatniť právne predpisy, podporovať politiku vzdelávania a činnosť výchovných a vzdelávacích pracovníkov, ktorí učia rozmanitosti, a prípadne verejne kritizovať politikov, vedúcich činiteľov, športovcov, a pod., ktorí sa pasívne alebo aktívne na týchto činoch podieľajú.

  Bogusław Rogalski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, vzrastajúci extrémizmus v Európe je skutočnosť, a my o nej musíme hovoriť. Vážený pán komisár tu hovoril o mnohých veciach, ale hovoril všeobecne, a o záležitostiach sekundárneho významu, ako sú prejavy rasizmu na futbalových zápasoch. My musíme hovoriť o skutočnostiach, politickom extrémizme, ktorého sme v súčasnosti v Európskej únii svedkami.

Včera vystúpil v nemeckej verejnoprávnej televízii ARD predseda neofašistickej strany NPD s požiadavkou, aby Poľsko okamžite vrátilo Nemecku Pomoransko a Sliezsko. Vyhlasoval, že Kaliningrad, Gdansk a Vroclav sú nemecké mestá a domáhal sa nemeckej jurisdikcie na tomto území. Žiadal tiež, aby tieto mestá a územia, ktoré sú súčasťou Poľska, boli okamžite vrátené Nemecku.

Hovorím o udalostiach, ktoré sa odohrávajú v Nemecku, v jednej z najsilnejších krajín v Európskej únii. Už niekoľko rokov nemeckí fašisti v NPD žiadajú revíziu hraníc, odmietajú medzinárodné zmluvy o ukončení druhej svetovej vojny, a žiadajú vrátenie hraníc do stavu pred vojnou. Toto je, vážený pán komisár, neprípustné, a my musíme reagovať. Nemožno pripustiť, aby verejnoprávna televízia ktorejkoľvek krajiny, v tomto prípade Nemecka, umožňovala neofašistom a nacistom verejne hlásať revizionistické názory a vyzývať na ďalšiu vojnu.

Toto nie je okrajový problém, dámy a páni. Je veľmi skutočný. Dotyčná strana má zástupcov v siedmich regionálnych parlamentoch. V dnešnej Európe toto nie je možné tolerovať, a rovnako nemožno tolerovať porušovanie demokratických zásad, práva odlišovať sa a slobody prejavu, ako sme tomu dnes boli svedkami v príspevkoch pánov Cohna-Bendita a Watsona, ktorí v súvislosti s odlišnými názormi na Chartu základných práv – alebo radšej na reformnú zmluvu EÚ – pomenovali poslancov, ktorí nezdieľali ich názor, idiotmi. Toto nesmieme pripustiť. Toto nie je postoj k demokracii a súčasnej Európskej únii, ktorý by sme mali odovzdávať mladej generácii. Buďme jednotní v našej rozdielnosti.

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, myslím, že pri riešení problému, ktorým sa teraz zaoberáme, si musíme položiť otázku: akým spôsobom bojujeme proti javu, ktorý nazývame extrémizmus, proti strachu jedného z druhého, proti túžbe chrániť vlastnú kultúru, ako keby bola jediná, nemenná, ako keby život neprechádzal žiadnym vývojom? A preto sa stačí pozrieť 50 až 60 rokov naspäť, aby sme si uvedomili obrovské zmeny, ktoré sa za ten čas udiali, už len na našom kontinente.

Myslím si, že túžba chrániť vychádza často z pocitu strachu, že vy a vaše predstavy o vás samom sa raz tak alebo onak rozplynú, a preto chcete premietať svoju silu do nenávisti voči druhým a upierať im právo na existenciu.

Myslím si, že my všetci v tomto Parlamente sme hrdí na to, kým sme, odkiaľ pochádzame, z akej krajiny alebo regiónu, a na dedičstvo, ktoré nám naša krajina zanechala. Ale väčšina z nás neočakáva, že sa toto dedičstvo bude odovzdávať z generácie na generáciu iba pokrvným putom alebo hlbokou spojitosťou s krajinou, ale aj prostredníctvom hodnôt, ktoré zdieľame, ako je občianstvo, právo a sloboda jednotlivca.

A ako to dnes povedali už iní, dnešný podpis Charty základných práv je mimoriadne významným symbolom, ktorý sa obzvlášť viaže k téme tejto rozpravy.

Ak sa však zamyslime nad dôvodmi, ktoré vedú k zvoleniu extrémistických strán, podľa ktorých je pravda len jedna – tá ich – tak som presvedčený, že sme svedkami legitimácie násilia, nenávistných prejavov a činov namierených proti druhým, voči ktorým sa tieto strany vymedzujú.

Spomínam si na obdobie pred mnohými rokmi, keď sme sa dozvedeli o zvolení jedného člena Britskej národnej strany do miestnej rady v Londýne. V tej oblasti vtedy zosilnela vlna rasistického násilia.

(výkriky „Bravó!“)

To však nie je dôvod na vykrikovanie „Bravó!“ Veď je to nehanebné! Ako môžete niečo také hovoriť a sedieť v tomto Parlamente, kde sa vyhlasujete za demokratov?

Rasistické násilie musí byť odsúdené. A ak hovoríme o extrémizme, myslím, že by sme si mali uvedomiť, že sme sa doteraz nevyrovnali so sexizmom a mizogýniou.

Ale so zvolením takýchto strán rastie strach, a preto je nevyhnutné zvážiť príslušné reakcie na túto situáciu. Naša reakcia musí byť, okrem iného, v súlade s ľudskými právami a hodnotami, za ktoré sa zasadzujeme. Musíme byť ostražití, aby sme neschvaľovali zákony len na základe jedného izolovaného prípadu extrémizmu, pretože takéto zákony potom v skutočnosti nahrávajú týmto stranám, alebo napĺňajú strachom príslušníkov iných spoločenstiev.

Odporúčam, aby Parlament dnes tento spoločný návrh prijal, a ďakujem všetkým kolegom, ktorí na ňom usilovne pracovali.

  Giusto Catania, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som poďakovať pánovi podpredsedovi Frattinimu a všetkým kolegom poslancom a navrhovateľom, ktorí so mnou spolupracovali na príprave tohto uznesenia.

Ako potvrdzujú správy Európskeho centra pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie, prejavy rasizmu a xenofóbie v posledných rokoch zosilneli. Jednou z hlavných príčin je stúpajúci vplyv a prenikanie extrémistických síl do politických štruktúr v Európe. Tieto sily vysvetľujú problémy súvisiace s prisťahovalectvom odlišným spôsobom, často sa ukrývajú za slogany, ktoré obhajujú rasu a identitu, a vyvolávajú nálady apelujúce na pud sebazáchovy voči novým členom vstupujúcim do Európy, ktorí bývajú označovaní za hrozbu terorizmu, zločincov alebo dokonca horšími neprijateľnými antropologickými výrazmi a xenofóbnymi a rasistickými sloganmi.

Strany a hnutia vyznačujúce sa v posledných rokoch silnými protieurópskymi tendenciami a rasistickou rétorikou, sú na vzostupe. Ich politická propaganda čerpá zo sociálnej neistoty a snaží sa vložiť ďalšie kamienky do mozaiky obrazu vojny civilizácií. Táto propaganda dnes tvorí hlavný prúd politickej a inštitucionálnej diskusie a niekedy sa dokonca zdá, že je správou vyslanou z vládnych kruhov, alebo dôsledkom činnosti vlád.

Zajtra budeme hlasovať o uznesení o extrémizme, ktorého názov je možno až príliš nepresný. Lenin vyhlásil, že extrémizmus je detskou chorobou komunizmu, mohli by sme Lenina parafrázovať a vyhlásiť, že extrémizmus je detskou chorobou asi všetkých politických, náboženských, hospodárskych a ideologických programov. Pán Weber má pravdu: existuje ľavicový a pravicový extrémizmus, ale nielen to, existuje tiež neoliberálny extrémizmus, katolícky extrémizmus, moslimský extrémizmus, ekologický extrémizmus a anarchistický extrémizmus.

Problémom v Európe je však predovšetkým vzrastajúci pravicový extrémizmus vrátane príčin, ktoré spôsobujú jeho šírenie. Nie je to tak dávno, čo v Európe vznikali neonacistické a neofašistické politické sily a hnutia, ktorých základným politickým mottom sa stal boj proti európskej integrácii – známe z Talianska, Francúzska, Rakúska, Holandska, Belgicka, Spojeného kráľovstva, Nemecka, Dánska a Švajčiarska, odrážajú krízu, ktorá viedla intelektuálov, akým je Alfio Mastropaolo, k označeniu tohto útoku nového práva za šialenú kravu demokracie.

Demokratická legitimácia niektorých politických síl pomohla prenikaniu nebezpečných ideí do organizmu európskej spoločnosti a šíreniu reakcionárskych tendencií. Stretávame sa s nebezpečnou, niekedy aj podceňovanou chorobou, ktorej šírenie je podporované etnocentrickými tendenciami, často tajnými a skrytými, v niektorých prípadoch maskovanými navonok demokratickými a legitímnymi činmi. Preto si musíme položiť otázku, či naše rozhodnutia a politické iniciatívy boli správne.

Zvýšený dôraz je dnes kladený na potrebu vytvárať a upevňovať spoločnú európsku kultúru a identitu. Som presvedčený, že európsku identitu a kultúru musíme budovať na základe dialógu a kontaktu s inými kultúrami, ako s tými, ktoré v posledných rokoch podporovali a razili cestu šíreniu a rozvoju európskej myšlienky, európskej kultúry.

Čaká nás veľká, ale potrebná kultúrna bitka, a to je záver, ku ktorému som sa dopracoval. Policajné alebo bezpečnostné opatrenia nestačia, potrebujeme rozsiahle kultúrne úsilie, pretože iba tak sme schopní zaistiť, že rok 2008 bude skutočne Európskym rokom medzikultúrneho dialógu, pretože Európa musí byť založená na medzikultúrnych zásadách.

  Ignasi Guardans Cambó (ALDE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, bol by som vám vďačný, ak by ste zakročil z titulu funkcie predsedajúceho tohto zasadnutia, a vyzval k slušnému správaniu skupinu poslancov, ktorí sa pravdepodobne domnievajú, že sú v cirkuse, a nie v Parlamente, a svojím vtipkovaním a pokrikovaním narúšajú priebeh tejto rozpravy.

  Predsedajúci. − Blíži sa koniec roka, a nie je nezvyčajné dať si k jedlu o nejaký ten pohárik navyše. V takejto situácii je však lepšie si vybrať odpočinok, a nerušiť svojou prítomnosťou rozpravu, pri ktorej by za každých okolností mala prevažovať úcta k rečníkovi.

Ďakujem za vaše upozornenie, ale ako som povedal, každému, kto si k jedlu dá nejaký ten pohár navyše, by som odporučil, aby si po takomto obede radšej vybral siestu ako návštevu rozpravy, pri ktorej svojím nevhodným vyrušovaním dokazuje len neznalosť základných pravidiel slušného správania, ktoré tu v Parlamente vyznávame.

  Derek Roland Clark, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predsedajúci, voči extrémistom cítim rovnaký odpor ako ktokoľvek iný. Briti to tiež tak cítia – proti extrémizmu bojujeme celé storočia.

Ak chcete bojovať proti vzrastajúcemu extrémizmu v Európe, skôr ako neuvážene prijmete ďalšie obmedzujúce predpisy, ktoré spoľahlivo plodia extrémizmus, zamyslite sa nad jeho príčinami. Pozrime sa na vrcholné obdobie európskeho extrémizmu, fašizmu tridsiatych rokov minulého storočia. V Británii boli pochody sira Oswalda Mosleyho chránené zákonom, a ľudia odmietli takto na svetlo vytiahnutú zatuchnutú nenávistnú politiku. V Európe boli fašistickí vodcovia terčom znevažovania a obštrukcií. Aj Hitler bol uvrhnutý do väzenia – a tak sa, rovnako ako ostatní, dostal k moci.

Dnes ráno sme boli svedkami nárastu extrémizmu v tomto Parlamente pri podpise Charty základných práv, ktorá je súčasťou európskej ústavy, ktorej podpísanie je naplánované na zajtra, a ku ktorej bolo prisľúbené vnútroštátne referendum v siedmich krajinách. Dve povedali áno, dve povedali nie – na čo sa však neprihliadalo –, zatiaľ čo ostatní vyčkávajú. Naša vláda v Spojenom kráľovstve dala písomný prísľub, ktorý teraz poprela. Tak asi toľko k poznámkam členov tohto Parlamentu o počúvaní druhých!

Pretože dnešnými extrémistami sú predstavitelia EÚ, ktorí sa snažia presadiť svoju vôľu prostredníctvom tohto skresleného dokumentu. Bol zámerne napísaný tak, aby ho, s výnimkou skúsených právnikov, nebol nikto schopný prečítať. Paragrafové znenie bolo vytvorené z článkov pôvodných a budúcich zmlúv, články však nie sú navzájom zladené. Číslovanie bude zmenené pred podpisom, a po podpise bude zmenené opäť, aby istota, že národy Európy nebudú novej ústave rozumieť bola ešte väčšia.

A tento pseudodemokratický paškvil má byť podstrčený britskému ľudu! Nie, ďakujeme – my už svoje práva máme, sú zakotvené v nesmrteľnej a obdivuhodnej Magna Charte, Veľkej charte práv a slobôd z roku 1215, doplnené Zákonom o právach (Bill of Rights) z roku 1689. Kto si myslíte, že ste, že chcete spochybniť platnosť týchto demokratických opatrení, ktoré boli zostavené pre nás, ale ktorými sa slobodne môže riadiť každý?

Prehliadaná história sa stáva opakovanou históriou. Celé storočia ste prehliadali dobrý príklad, ktorý sme vám dávali, a doplatili ste na to! Ak to urobíte opäť, ste na ceste do záhuby.

(potlesk z jeho skupiny)

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Vážený pán predsedajúci, toto musí byť už ktovie ktorá správa v poradí o takzvanom vzrastajúcom extrémizme v Európe. Rada, Komisia a politické skupiny vyrukovali so svojou troškou do mlyna, a ich rétorika je, ako zvyčajne, rozumovo zaostalá, politicky nedôstojná a morálne zvrhlá.

Rozumovo zaostalá preto, lebo každá nová myšlienka, ktorá sa kedy objavila – v náboženstve vrátane kresťanstva, o ktorom niektorí z vás smelo vyhlasujú, že sú jeho zástancami, v politike, či to bol liberalizmus alebo socializmus, vo vede vrátane teórií, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, ako že Zem je guľatá a točí sa okolo slnka – bola vždy považovaná za extrémistickú, kacírsku, podvratnú a neprijateľnú. Názor nemôžete znevážiť len tým, že ho budete démonizovať: musíte vysvetliť, čo je na ňom neprijateľné.

Výlučne vy ste pôvodcami politickej nedôstojnosti – hovorím o vás, ktorí máte v rukách moc, a ktorí sa namiesto riešenia problémov usilujete len o odrážanie útokov opozície. Tým však len zdôrazňujete vlastnú neschopnosť riešiť problémy, akým je prisťahovalectvo – invázia, na ktorej ste sa vedome alebo zo zbabelosti, vopred dohovorili. Priznávate tým, že ste zlyhali – v hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, morálnej a dokonca výchovno-vzdelávacej oblasti – a že namiesto zmeny katastrofálnej politiky je vaším jediným záujmom snaha zbaviť sa protivníkov, ktorí s vami nesúhlasia alebo vás kritizujú.

Hlboký rozpor vo vašich postojoch je však otázkou morálky. Mylne staviate násilie a terorizmus na rovnakú úroveň ako legitímnu reakciu európskych národov na pokus o zničenie ich identity. To nie je nič iné ako pokrytectvo! Chcete tieto národy umlčať a zbaviť ich vlastnej politickej reprezentácie: ste farizeji demokracie! Podľa biblie ste len „obielené hroby“; inými slovami, vaša úprimnosť je slabšia ako vaša koža! Hovoríte o ľudských právach a slobode prejavu, o európskych hodnotách a tolerancii, ale pod pekným povrchom sa ukrýva hnilé jadro. Tie práva, o ktorých tu stále hovoríte, by ste upreli každému, kto by rozmýšľal len trochu inak ako vy. Je to nechutné, keby to nebolo také tragikomické. Budúce generácie nad vami vynesú súd tak, ako barbari nad Rímom. Dúfam len, že od barbarov dostanete, čo si zaslúžite!

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). - (RO) Dámy a páni, téma, ktorú dnes popoludní prerokúvame, má zásadný význam pre budúcnosť Európskej únie a bezpečnosť občanov a našich hodnôt.

V uplynulých rokoch sa extrémizmus objavoval vo verejnom živote európskych krajín čoraz častejšie, a vyvolával silné znepokojenie i niekoľko otázok týkajúcich sa boja proti tomuto javu. Aj keď k jeho rozšíreniu dochádzalo z rôznych príčin, chcela by som sa zastaviť pri jednom podstatnom aspekte tejto rozpravy o extrémizme, a to pri otázke prisťahovalectva.

Extrémistické skupiny označujú prisťahovalectvo za najhoršie zlo v európskych krajinách, a touto témou takisto zdôvodňujú všetky nechcené zmeny v ich spoločnosti. Prisťahovalectvo je, ako všetci vieme, podstatnou súčasťou hospodárstiev európskych krajín a kladne ovplyvňuje hospodársky rast. Nežiaduce účinky prisťahovalectva, plynúce z neprispôsobilosti prisťahovalcov životu v spoločnosti, ktorá ich prijíma, by mali byť vyriešené postupmi, ktoré sú charakteristické pre Európsku úniu. Inak budú ohrozené najzákladnejšie hodnoty budovania spoločnej Európy.

Preto nesmieme pripustiť, aby extrémistické strany menili programy tradičných strán.

Ak by sme sa uchýlili k takejto stratégii v snahe znížiť riziko a ohrozenie, ktoré predstavujú tieto skupiny, a zabrániť im v získavaní hlasov našich voličov, tak by sme im v skutočnosti poskytli legitimitu ich názorov a metód. Nesmieme pripustiť prenikanie extrémistických ideí do zákonov členských štátov. Takýto prístup by znamenal zničenie vízie multikultúrnej a multietnickej Európy.

Kríza, ktorá vznikla v dôsledku problémov Rómov a extrémistických prejavov v Taliansku nesmú vytvoriť nebezpečný precedens ohrozujúci základné zásady Európskej únie týkajúce sa voľného pohybu tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Musíme našim občanom vysvetliť, že takýto postoj by bol škodlivý nielen pre ich spoločnosť, ale pre Európsku úniu ako celok.

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu v Rumunsku by mohli byť v tomto smere dobrým príkladom. Žiadna extrémistická strana neprekročila spodný prah voliteľnosti, takisto žiadny z ich zástupcov nemôže byť vyslaný do Európskeho parlamentu.

  Bárbara Dührkop Dührkop (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som obetovala niekoľko sekúnd z prideleného času a adresovala zadným radám vpravo jedno staré kastílske príslovie: „A palabras necias, oídos sordos – hlúpym slovám bude nastavené hluché ucho“. Teraz budem pokračovať vo svojom prejave v angličtine.

Dnes, v deň, keď sme s hrdosťou podpísali Chartu základných práv Európskej únie, uplynulo viac ako pol storočia od čias, keď sa Európa podieľala na holokauste, najhanebnejšom zločine motivovanom xenofóbiou a rasizmom.

Milióny ľudí zomrelo pre svoje náboženské presvedčenie, etnický pôvod a politické názory. Preto je viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutné, aby sme v našom súčasnom živote, aj v prípravách na budúcnosť nezabúdali na minulosť.

Musíme byť bdelí a ostražití, dávať si pozor na hadie vajce, ako nás učil Ingmar Bergmann. Pán komisár Frattini dnes potvrdil, že v našich členských štátoch dochádza k nárastu násilných činov motivovaných rasizmom a xenofóbiou.

Čo ma však hádam ešte viac zaráža je čoraz väčší počet mladých ľudí, ktorí tieto činy páchajú. Preto považujem za absolútne nevyhnutné zamerať sa na vzdelávanie mládeže v oblasti občianskych práv a povinností, a informovať o pôvode a príčinách rasizmu.

Stále viac krajne pravicových strán, ktorých ideológie a politické postupy sú založené na neznášanlivosti a vylúčení, je volených do vnútroštátnych parlamentov, ktoré sú pre ne ideálnou platformou k hlásaniu politických názorov založených na nenávisti. Mali by sme si túto skutočnosť uvedomiť a pokúsiť sa podniknúť protiopatrenia.

Rasizmus a xenofóbia predstavujú najpriamejšiu formu porušovania zásad slobody a demokracie a našich základných práv. Preto je povinnosťou európskych inštitúcií, aj nás, poslancov Parlamentu, aby sme opätovne potvrdili našu odhodlanosť podporovať základné slobody a právnymi prostriedkami bojovať proti rasizmu a xenofóbii a odsudzovať všetky prejavy týchto zločinných ideológií.

V rámci boja proti rasizmu a xenofóbii je teraz viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutná nulová tolerancia. Viac ako kedykoľvek predtým musíme dôraznejšie chrániť naše hodnoty pomocou nástrojov, ktoré majú Európska únia a jej členské štáty k dispozícii.

Žiadny občan by už nikdy nemal byť prenasledovaný z dôvodu rasy, náboženského vyznania, pohlavia, sociálneho postavenia, jazyka, národnosti alebo sexuálnej orientácie. Potlačenie rasizmu a xenofóbie a záruka práva na život v mieri je morálnou výzvou pre všetkých demokratov, rovnako ako obrana občianskych práv.

  Viktória Mohácsi (ALDE). - (HU) Veľmi pekne vám ďakujem vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni. Včera sme diskutovali takmer dve hodiny o boji proti vzrastajúcemu extrémizmu a o konečnom znení uznesenia, ktoré sa opiera o liberálne iniciatívy, ale, samozrejme, sme podrobne preštudovali a zohľadnili aj návrhy a žiadosti všetkých skupín. Som optimistka a verím, že dosiahneme spoločné stanovisko, pokiaľ ide o túto boľavú, ale veľmi dôležitú tému.

Osobne mi je veľmi ľúto, že ešte v roku 2007, ktorý je rokom rovných príležitostí, musíme stále bojovať s tieňmi porazených diktátorských režimov 20. storočia, ktoré sa raz za čas vkrádajú do našich životov. Vieme, že žiadny členský štát nie je výnimkou. Len pre ilustráciu uvediem niekoľko mien: Pospolitosť na Slovensku, Mladí nacionalisti v Českej republike, Nové právo v Rumunsku, nemecká Národná demokratická strana a Národná aliancia v Taliansku, rôzne organizácie v rôznych krajinách, ale v zásade rovnaký extrémizmus.

Pokiaľ ide o moju krajinu, považujem za neprijateľné, že každý deň sa objavujú vyhlásenia extrémistických strán a organizácií, akým je Hnutie za lepšie Maďarsko alebo Maďarská garda, v ktorých vysvetľujú koncepčne absurdnú kriminalitu Rómov genetickými dôvodmi, a namiesto integrácie Rómov do spoločnosti žiadajú segregáciu a getá a organizujú pochody v čiernych uniformách v obci Tatárszentgyörgy a v piatok v Kerepesi. V tejto súvislosti by som opätovne chcela svojich kolegov poslancov upozorniť, že dokonca aj dnes je mnoho rómskych osád v Európe, ktoré sú terčom extrémistických útokov.

A na záver mi dovoľte ešte niekoľko nových informácií. Maďarský ombudsman, prezident republiky a maďarská vláda oficiálne odsúdili Maďarskú gardu a Hnutie za lepšie Maďarsko. Chceli by sme, aby sa všetky zodpovedné európske vlády zachovali rovnako voči vlastnému extrémizmu. Skôr ako sa tak stane, je však rozhodne nevyhnutné, aby čo najviac mojich kolegov poslancov zajtra hlasovalo za prijatie stanoviska Parlamentu k boju proti vzrastajúcemu extrémizmu. Ďakujem.

  Eoin Ryan (UEN). - Vážený pán predsedajúci, dnes sme boli svedkami vyhlásenia Charty základných práv, a teraz rokujeme o otázke vzrastajúceho extrémizmu v Európe. Podľa môjho názoru existuje medzi oboma skutočnosťami jasná väzba. Agentúra Európskej únie pre základné práva bola donedávna známa ako Európske centrum pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie. Nemôžeme bojovať proti extrémizmu, ak sa nebudeme zaoberať otázkami rasizmu a xenofóbie, ktoré sú v dnešnej Európe také aktuálne. Extrémizmus plodí extrémizmus, a Európa sa vystavuje riziku uviaznutia v začarovanom kruhu, ak pohotovo nezareaguje a nevykorení niektoré hlavné príčiny jeho vzniku.

Počúval som dnes prejav pána Gollnischa, ktorý nazval nielen členov tohto Parlamentu barbarmi. Neprišiel s jediným vierohodným alebo prijateľným návrhom riešenia tohto problému v Európe, okrem svojho zvyčajného slovného napádania. On a jeho vodca, pán Le Pen, chcú prísť do Írska v súvislosti so zmluvou. Jednou vecou som si stopercentne istý: v mojej krajine by neboli a nebudú takéto extrémne názory tolerované. Pekne ďakujem. Len príďte, a my si potom môžeme byť istí, že zmluva bude schválená, hneď ako odznejú názory podobné tým vašim, a ozve sa hlas takej kontinentálnej Európy, ktorú si vy prajete rozvíjať. Ukázalo sa, že postoje, ktoré vyvolali ochotu u zamestnancov podporovať...

(Prerušenie pánom Gollnischom)

My vieme, o čo vám ide, pán Gollnisch, a už mnohokrát sme vás a vášho vodcu počuli.

Ukázalo sa, že postoje, ktoré vyvolali ochotu u zamestnancov podporovať pravicový populizmus, sú založené na predsudkoch voči prisťahovalcom, ideách nacionalizmu, autoritatívnosti, sociálnej nadradenosti, a politickej nezrelosti, pričom predsudok voči prisťahovalcom je z týchto faktorov najvýznamnejší. V krajinách, kde fungujú príslušné ohlasovacie mechanizmy, je najčastejším uvádzaným dôvodom diskriminácie región. Ak sa budeme zaoberať možnosťami potláčania tohto predsudku a diskriminácie, podarí sa nám uskutočniť významný krok vpred v boji proti extrémizmu.

Vyzývam preto všetkých poslancov, aby podporili diskusiu a výmenu názorov o otázkach sociálnej nerovnosti, pôvodu, rasy, náboženstva a vplyv sociálnych a hospodárskych zmien na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, a nepoužívali emotívne výrazy a nenazývali ľudí barbarmi. Preto takisto vítam skutočnosť, že v rámci Európskeho roku medzikultúrneho dialógu Európsky parlament pozval na návštevu pápeža Benedikta, predsedu Africkej únie, dalajlámu, generálneho tajomníka OSN, hlavného rabína Spojeného kráľovstva a veľkého muftiho z Damasku, a požiadal ich, aby v priebehu roku 2008 v Parlamente vystúpili. Tento druh iniciatív skutočne vítam.

(predsedajúci prerušil rečníka)

  Koenraad Dillen (NI). - (NL) Pri všetkej úcte, vážený pán predsedajúci, by som od vás rád počul, prečo poslancom z vašej skupiny a osobám, ktoré zjavne prezentujú myšlienkový smer, ktorý je vám blízky, poskytujete toľko mimoriadneho časového priestoru na vyjadrenie bez prerušenia, zatiaľ čo osoby, s ktorými jednoznačne nesúhlasíte, sú prerušované po krátkych desiatich sekundách. Uplatňujete dvojaký meter, a to je neprijateľné.

  Predsedajúci. − Predovšetkým, pán Dillen, som presvedčený, že predsedajúci riadi rozpravu podľa svojich vlastných kritérií, a nie podľa kritérií poslanca, ktorý sedí na mieste číslo 777.

Nemám pre vás žiadne vysvetlenie. Všetkým rečníkom vrátane tých, ktorí hovorili medzi sebou, bol poskytnutý časový priestor nad rámec stanoveného limitu.

V každom prípade by som však chcel požiadať všetkých poslancov, aby sa vo svojich príspevkoch obracali na predsedajúceho a Parlament, a nie k svojim kolegom poslancom, aby sme predišli nemiestnym poznámkam a následnému prerušovaniu.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL). - (SV) Vážený pán predsedajúci, všetci sme zaznamenali nárast extrémizmu v EÚ. Myslím si, že by sme si mali položiť otázku, prečo tomu tak je. Prečo sú xenofóbne a ďalšie extrémistické postoje na vzostupe? Som presvedčená, že vylúčenie a nedostatočná účasť na živote spoločnosti sú živnou pôdou extrémizmu a xenofóbie. Základnou hodnotou každej civilizovanej spoločnosti je vzájomná rovnosť všetkých ľudských bytostí, a preto úlohou nás všetkých je pomáhať v boji proti xenofóbnym silám, ktoré diskriminujú osoby odlišného etnického pôvodu, pohlavia, odlišnej sexuálnej orientácie alebo osoby so zdravotným postihnutím.

Tieto skupiny používajú násilie a vyhrážanie. V mojej krajine sme dokonca boli svedkami zavraždenia osôb, ktoré ochraňovali ľudské práva. Dozvedáme sa o vraždách mladých ľudí odlišného etnického pôvodu, ktorí prišli o život len pre svoj pôvod. Tieto hrôzy sa už nesmú nikdy opakovať.

My, ktorí podporujeme rovnosť všetkých ľudských bytostí, nesmieme byť nikdy umlčaní. Vieme však, že to nestačí. Xenofóbne a extrémistické skupiny využívajú mladých ľudí trpiacich sociálnym a hospodárskym vylúčením na vyvolanie ešte väčšieho strachu, nepokojov a nenávisti voči ostatným skupinám. Boj proti extrémizmu musí byť preto kombinovaný s budovaním spravodlivej spoločnosti založenej na solidarite.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM). - Vážený pán predsedajúci, uznesenie, ktoré máme pred sebou je len ďalším príkladom ignorancie a pokrytectva. Dočítame sa v ňom, okrem iného, že niektoré politické strany a niektoré hnutia vrátane tých, ktoré sú dnes pri moci v mnohých krajinách, alebo majú svoje zastúpenie na miestnej, národnej alebo európskej úrovni, zámerne zaradili netoleranciu a násilie založené na rase, etnickom pôvode, alebo národnosti ako významný bod do svojho programu.

Dočítame sa v ňom tiež, že tento Parlament ostro odsudzuje všetky rasistické a nenávistné útoky a vyzýva všetky orgány, aby urobili všetko, čo je v ich silách a potrestali všetky zodpovedné osoby.

V tomto Parlamente, v ktorom prijímame takéto uznesenia použil jeden náš kolega hrubý a urážlivý jazyk klamnej propagandy – jazyk plný nadávok, ktorý často používajú extrémisti, a ktorý môže byť kvalifikovaný ako nenávistný útok. Naznačil, že by som mohol opakovať Dachau. Dovoľte mi, aby som mu vysvetlil jedno: po prvé, Dachau bol nemecký tábor smrti, po druhé, Dachau je v Nemecku a ja nie som Nemec. Tvrdil dokonca, že po štvordňovej návšteve Poľska pozná moju krajinu lepšie ako ja a že ja nie som súčasťou Poľska – ale Dachau zjavne je.

Podobné nenávistné prejavy sú až príliš často citované a príliš často opakovane vyhlasované príliš mnohými politikmi. Títo politici nás chcú učiť demokracii, aj keď sami k demokracii a k rovnému zaobchádzaniu v rámci zákona ťažko prejavujú úctu. Zdá sa, že v dnešnej Európe – presne, ako to pred rokmi napísal George Orwell – sú si niektoré prasatá rovnejšie. Niektorí sa môžu schovávať za výsadu imunity, niektorí sa môžu vyhýbať spravodlivosti a dokonca i európskym zatykačom. S komunistickými zločincami sa akosi zaobchádza lepšie ako s bežnými občanmi, a zatiaľ čo tu odsudzujeme správanie extrémistických skupín, niektorí nemeckí politici otvorene podporujú historicky revizionistické politické hnutia. Moji drahí kolegovia, Európa z našich uznesení je veľmi odlišná od skutočnej Európy.

  Jana Bobošíková (NI). - (CS) Dámy a páni, opäť sa upokojujeme tým, že nárast extrémizmu odráža zhoršujúcu sa hospodársku situáciu a nezamestnanosť. Obávam sa však, že toto hodnotenie dnes už jednoducho neplatí. Hospodárstvo mnohých krajín Európskej únie rastie, nezamestnanosť klesá, ale problémy s extrémizmom nemiznú, naopak narastajú. Rastie počet rasovo motivovaných trestných činov, vznikajú nacionalistické národné gardy, po niektorých štátoch Únie pochodujú veteráni vojsk SS, glorifikujú sa politici, ktorí sa o Židoch a Rómoch vyjadrujú ako o vredoch spoločnosti. Do politiky aj do ozbrojených síl prenikajú neonacisti a rasisti. V Českej republike, z ktorej pochádzam, máme premiéra, ktorý z nacistickej rétoriky vytvoril súčasť svojho slovníka. V neposlednom rade zohráva úlohu i skutočnosť, že Únia je cieľom takmer výlučne migrácie chudobných a nikto si s tým nevie rady.

Dámy a páni, žiadne uznesenie a žiadne slová nevyhladia nedávno vyrezaný hákový kríž na boku sedemnásťročného dievčaťa v nemeckom Mittweide. Počas dňa, s ľahostajným prihliadaním občanov, jej ho vyrezali neonacisti v Sasku, pretože sa zastala malého ruského dievčatka. Som presvedčená, že extrémizmu môžu zabrániť len každodenné činy občanov, verejne deklarovaný odpor politických elít, otvorený a rozsiahly výklad dejín predovšetkým 20. storočia, a najmä polícia a súdy, ktoré nebudú nad rasistami, xenofóbmi a neonacistami privierať oči, ale neodkladne ich konanie potrestajú.

  Péter Olajos (PPE-DE). - (HU) Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci. Prehovorím teraz ako jeden z autorov písomného vyhlásenia č. 93. Vyhlásenie, ktoré som predložil spolu so svojimi kolegami poslancami Tabajdim, Szent-Iványim, Vigeninom a Amezagou, odsudzuje operácie polovojenských extrémistických skupín vnútri Únie, ktoré sú jednou z najviditeľnejších foriem extrémizmu.

Zo svojej skúsenosti viem, že akokoľvek mnoho ľudí cíti morálnu a politickú povinnosť postaviť sa proti šíreniu extrémistických ideí, mnoho z nich sa naraz zľaknú toho, že by písomným vyhlásením alebo inak mali tieto idey konkrétne odsúdiť. Existuje preto mnoho dôvodov. Jedným z nich napríklad je, že keď sa pokúšame zostaviť a zverejniť zoznam týchto ideí, nie je nikdy úplný a presný. To mnoho ľudí odradí, a postavia sa zaň. Musíme si však uvedomiť jednu vec, ten zoznam nikdy nebude úplný, a termíny a definície nebudú nikdy presné. Z tohto jednoduchého dôvodu sa preto musíme vždy usilovať o vykorenenie extrémizmu a extrémistických ideí.

Dnešný deň je v Parlamente dňom osláv, ale ani podpis Charty základných práv neprebehol za pokojných okolností. Táto charta obsahuje v 50 článkoch súhrn všetkých hodnôt a práv, ktoré si vážime a ktoré chceme v rámci Únie chrániť. Táto charta je chartou antidiskriminácie, chartou slobody prejavu, slobody náboženského vyznania a slobody zhromažďovania, chartou rovnosti a chartou ochrany osôb, údajov, mládeže a starších občanov. Nemôžeme si z nej podľa vlastnej vôle vybrať len to, čo nám vyhovuje, nemôžeme stavať niektorých ľudí proti ostatným, ani ju nemôžeme zneužiť na krátkodobé vnútorné politické ciele. Každému sa musí dostať rovnakej úcty a ochrany, pretože len tak môžeme zaručiť ľudskú dôstojnosť a k tomu sme sa, ako členovia tohto Parlamentu, svojou prísahou zaviazali. Odporcu myšlienok a práv, ktoré sú súčasťou tejto charty nemožno nazvať inak ako extrémistom, bez ohľadu na vek, pohlavie, náboženské vyznanie alebo národnosť tejto osoby. V tomto duchu by som chcel požiadať svojich kolegov poslancov, aby podporili písomné vyhlásenie číslo 93. Ďakujem.

  Martine Roure (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, zaznamenali sme nárast činnosti rasistických skupín a organizácií i počtu rasistických zločinov v Európe. Rómovia, migranti a všetci, ktorí sú „odlišní“, sa stále stretávajú s diskrimináciou v mnohých podobách, v zamestnaní, vzdelávaní a bývaní.

Nemôžeme dostatočne často opakovať, že naším cieľom je Európska únia založená na humanistických hodnotách tolerancie a ochrany základných práv. Preto považujem rámcové rozhodnutie – prijaté 29. novembra prevažnou väčšinou v tomto Parlamente – o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva za skutočne nevyhnutné. Umožnia nám prijímať v celej Európskej únii zhodné opatrenia proti rasistickým názorom a prejavom nenávisti.

Extrémistické strany využívajú strach ľudí z ostatných, a z cudzincov, aby potom mohli ponúknuť jednoduchú odpoveď na otázku globalizácie. Tí, ktorí vítajú zavedenie národných preferencií ako všeliek, sa však správajú nezodpovedne. Skutočnou odpoveďou na výzvy globalizácie je porozumenie celého rozsahu dnešných výziev ľudskej existencie. A nemali by sme sa báť priznať, nahlas a jasne, že ak bude našou odpoveďou uzavretie sa do seba, tak kráčame priamo do katastrofy.

  Vălean, Adina-Ioana (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, v Európe sme svedkami vytrvalého nárastu extrémistických, nacionalistických a populistických hnutí, ktoré ohrozujú demokratický systém.

V ideálnom svete je demokracia vládou ľudu, ktorému vládnu ľudia pre ľudí. V skutočnosti je demokracia ustavične tým „najmenej neprijateľným“ politickým systémom, pokiaľ je vyvážená a má riadne kontrolné mechanizmy. Paradoxom demokracie však je, že si vďaka populistickým a extrémistickým názorom, ktoré umožňuje slobodne hlásať, a ktoré nahlodávajú demokratický systém z vnútra, môže zapríčiniť vlastnú smrť.

V mnohých európskych krajinách existujú strany, ktorým sa vďaka populistickej a demagogickej rétorike podarilo úspešne etablovať v centre politického života. V európskej histórii existujú príklady, keď extrémistické strany pod plášťom demokracie zvrhli demokraciu prostredníctvom populistickej a nacionalistickej propagandy, a nastolili diktátorský režim.

Najlepším spôsobom boja proti netolerancii je priamo sa postaviť a obhajovať demokratické hodnoty a inštitúcie, obhajovať práva jednotlivca, spravodlivosť, rovné príležitosti a rozmanitosť, ale takisto trestať akékoľvek prejavy podnecujúce nenávisť, segregáciu alebo diskrimináciu.

Ako povedal Robert Kennedy, „to, čo je na extrémistoch odsúdeniahodné, nie je ani tak ich extrémizmus, ako intolerancia a bezohľadnosť voči ostatným. Neprijateľné nie je to, čo hovoria o svojej veci, ale to, čo hovoria o svojich odporcoch.“

Zdravá demokracia potrebuje aktívnych občanov. Demokracia môže byť funkčná len vtedy, ak sú občania uvedomelí, a uskutočňujú svoje práva a povinnosti. Potrebujeme opäť objaviť hodnoty občianstva. Potrebujeme nové metódy poznania demokracie. Potrebujeme zaistiť, aby naše vzdelávacie systémy podporovali rozvoj aktívneho, kritického a angažovaného občianstva. V globálnom svete nevyhnutne potrebujeme občianstvo, ktoré presadzuje rozmanitosť, porozumenie a toleranciu.

  Wojciech Roszkowski (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, neviem, či je politický extrémizmus na vzostupe alebo nie. Viem len, že je potrebné sa mu postaviť a odsúdiť ho pre jeho ideológiu a metódy. Charta základných práv, ktorú sme dnes s veľkou slávou privítali, však nie je odpoveďou na tento problém, naopak, môže vyvolať nové problémy.

Článok 21 charty zakazuje diskrimináciu z dôvodu politického alebo iného názoru – opakujem, ľubovoľného iného názoru – a týmito názormi môžu byť aj extrémistické názory, aké sme napríklad počuli nedávno v nemeckej verejnoprávnej televízii od vodcu NPD, ktorý vyzýval na zmeny hraníc s Poľskom.

Otrepaná fráza sa zvyčajne bolestivo vypomstí tomu, kto ju používa. Chcel by som sa preto opýtať zástancov Charty základných práv, ako majú v úmysle bojovať proti politickému extrémizmu, keď ho zároveň obhajujú.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). - (EL) Vážený pán predsedajúci, považoval by som za chybu, keby som na začiatku svojho prejavu nevyjadril znepokojenie nad všeobecným používaním výrazu „extrémizmus“, bez akejkoľvek definície a bez konkrétneho odsúdenia extrémistických činov, inými slovami, akejkoľvek extrémnej formy nezákonného použitia násilia. Bolo by tiež chybou nezmieniť sa o pokusoch „zaktivizovať“ občanov k ostražitosti voči nebezpečenstvu radikalizácie, a zároveň vytvárať premenlivé kategórie pre prípadných páchateľov.

Chcel by som vám pripomenúť, že v moderných dejinách existovali obdobia, keď slobody a práva boli potláčané v mene bezpečnosti, ochrany a prísnej kontroly, a keď bolo dovolené prenasledovanie založené na stereotypoch, keď sa stupňoval ideologický fanatizmus a xenofóbia a boli páchané zločiny nevýslovnej krutosti. Podobné prešľapy by dnes mohli vyústiť do zákazu politických strán a odborových zväzov, čo by bola skutočná rana pre demokraciu, právny štát a občianske slobody. Musíme preto zaistiť, aby sa demokracia nestala jednoducho dymovou clonou pre prijímanie disciplinárnych opatrení, zároveň musíme zamerať naše úsilie na zmierňovanie skutočných príčin násilných extrémistických činov, ktoré výslovne ničia ľudskú dôstojnosť tým, že a priori prekračujú hranice slobody prejavu.

Je našou povinnosťou pustiť sa do boja proti chudobe, nezamestnanosti, nedostatku, vykorisťovaniu pracujúcich a sociálnej marginálnosti, a zaistiť, aby si budúce generácie, prostredníctvom riadnej výchovy a vzdelania, držali odstup od agresívnych nacionalistických a fašistických organizácií, ktoré považujú extrémizmus za prostriedok vyjadrovania.

  Irena Belohorská (NI). - (SK) Ďakujem pekne vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Považujem za veľmi potrebné prijať spoločné rozhodnutie v boji proti extrémizmu, ktorý sa v poslednom období veľmi rozšíril. Za symbolickú považujem túto dnešnú diskusiu práve dnes, keďže predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskej rady svojimi podpismi potvrdili právny záväzok Európskej únie v Charte základných ľudských práv.

Nemôžeme pripustiť, aby jednotlivci, prípadne extrémistické organizácie, atakovali občanov, ktorých práva musia byť v slušnej spoločnosti garantované. História Európy poukázala, do akých podôb môže extrémizmus, militantný nacionalizmus a ideologický radikalizmus prerásť. Je našou povinnosťou, aby sme v rámci európskeho priestoru dôsledne monitorovali a rázne zakročili voči aktivitám, ktoré tieto skupiny, prípadne jednotlivci vyvolávajú.

So smútkom musím dodať, že pozorujeme hlavne nárast extrémizmu v mladších vekových skupinách v rámci celej Európy, čo poukazuje možno aj na zlyhávanie politikov. Treba podotknúť, že mnohí politici z nedostatku pozitívnych a profesionálnych tém hľadajú svoj politický background a kapitál práve provokáciou veľakrát neskúsenej a málo informovanej verejnosti. Je preto vecou a povinnosťou nás všetkých prijať prísnejšiu legislatívu a rázne opatrenia, pokiaľ je ešte čas.

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

  Pilar del Castillo Vera (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, v tejto fáze rozpravy už bolo povedané takmer všetko, čo k tejto téme mohlo byť povedané. Napriek tomu by som sa chcela zastaviť pri výzve, ktorou nás pán komisár vyzval zamyslieť sa nad hlavnými príčinami extrémizmu.

Zdá sa mi, že problém extrémizmu nie je založený na existencii niekoľkých skupín, ktoré páchajú násilné činy. Je to problém, ktorého vyriešenie je možné len právnou cestou a trestným stíhaním osôb a pod. Tento problém vzniká opakovaným použitím násilia a zločinných úmyslov, ktoré vedú k zasiahnutiu širokých vrstiev alebo určitých skupín obyvateľstva. Zo spoločenského a politického hľadiska tento problém vzniká vo chvíli, keď násilie vyvoláva znepokojenie. Pokiaľ ide o spôsob, ako tomuto problému predchádzať, som presvedčená, že je nevyhnutné zohľadniť tri základné faktory.

Po prvé, pán komisár sa zmienil o znalosti histórie – sama som presvedčená, že je veľmi dôležité, aby sme nezabúdali na tragédie, na úspechy, a v neposlednom rade sami na seba ako na ľudské bytosti. Musíme však byť obozretní, aby sme históriu nepoužívali ako zbraň voči ostatným, s cieľom krátkodobého politického zisku – ako sa to teraz deje v niektorých krajinách vrátane mojej krajiny, Španielska.

Po druhé, myslím si, že sú tu ešte dva základné aspekty, ktoré sú v súčasnosti veľmi podceňované.

Po prvé je to vzdelávanie. Stratili sme, strácame alebo v lepšom prípade znevažujeme hodnoty, akými sú práca, disciplína, samostatnosť, jednoducho všetky hodnoty, ktoré z človeka v dospelosti vytvárajú zodpovedného občana.

A poslednou dôležitou vecou je, aby sme v kontexte Európskej únie neničili prostredie, v ktorom sa my, Európania, môžeme spoločne postaviť sieťam vytváraným v dôsledku globalizácie. Musíme sa zbaviť podstatnej dávky neistoty, beznádeje, bezúčelnosti, ktorá z nás vyžaruje, a vyžarovala i v skorších etapách európskej histórie 20. storočia, a naopak, musíme našim občanom poskytnúť nádej, jasné vyhliadky do budúcnosti a správne vedenie, aby sa každý cítil byť súčasťou Európskej únie.

  Józef Pinior (PSE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, celý európsky kontinent, krajiny Európskej únie, sú územím, kde sa stretávame s prípadmi xenofóbie, extrémneho nacionalizmu, antisemitizmu, rasizmu a islamofóbie. V dnešnej Európe chýba liberálno-demokratický konsenzus o období, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny. Európski politici nemajú skutočnú politickú vôľu sa týmito problémami zaoberať.

Povinnosť zaoberať sa nárastom rasizmu, islamofóbie, antisemitizmu a xenofóbie je spoločná pre európske vzdelávacie inštitúcie, masovokomunikačné prostriedky, cirkevné organizácie, športových aktivistov, a predovšetkým politikov. Často sa proti uvedeným extrémnym formám politickej aktivity cítime bezbranní. Horšie je však, že mnohí politici a politické strany využívajú extrémistické alebo populistické hnutia na svoje vlastné ciele.

Ja nechcem využiť túto rozpravu na získanie politických bodov v Európskom parlamente, ale mohol by som menovať mnoho takýchto prípadov. Preto je teraz z hľadiska boja proti extrémizmu dôležité predovšetkým dosiahnutie zhody na spoločnej európskej politike – a to najmä v oblasti vzdelávania, ale aj v oblasti športu, kultúry a politiky.

  Sarah Ludford (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, pred ôsmimi rokmi sa v Rakúsku stala súčasťou koaličnej vlády strana Jörga Haidera známa svojou nenávistnou politikou voči prisťahovalcom. Vlády krajín EÚ nemali predstavu o tom, ako reagovať. Tento zmätok vyústil do prijatia článku 7, ktorý bol vložený do Zmluvy o Európskej únii. Nikdy nebol použitý, a je zjavné, že vzájomná kritika predstavuje pre členské štáty kultúrny problém. My však musíme uplatňovať proaktívnejšiu politiku nezávislých vzájomných hodnotení, keď sa budú členské štáty vzájomne vyzývať k zodpovednosti, pretože ak v jednej krajine vstúpia do vlády extrémistické a netolerantné strany, stáva sa tento problém problémom celej Európskej únie.

Trestné právo zohráva významnú úlohu v otázke trestu za podnecovanie k nenávisti a prejavy diskriminácie. Zákon môže pomáhať meniť postoje aj správanie. Spoločnosť však vykazuje určité obmedzenia v otázke prijateľnosti trestných postihov alebo zákazov. Preto som bola veľmi sklamaná prístupom Komisie, ktorá zjavne považovala opatrenia talianskej vlády v deportácii rumunských prisťahovalcov, prevažne Rómov, a sprevádzajúcu rétoriku, za zlučiteľné so zákonmi EÚ o voľnom pohybe a proti rasizmu. Ja osobne nie.

Ale ďalej už zákon nemôže a ani by nemal zachádzať. Uvediem ako príklad otázku trestnej postihnuteľnosti popierania holokaustu, ktorá je v Európe považovaná za kontroverznú. Podľa môjho názoru je správne, že v nedávno schválenom zákone EÚ, ktorým sa zakazuje podnecovanie k rasovej a náboženskej nenávisti, je táto otázka ponechaná na rozhodnutie jednotlivých krajín. Na základe dlhoročných tradícií v mojej krajine nechávame ľudí ako David Irving, aby sa odsúdili sami vďaka absurdite svojich, z historických súvislostí vytrhnutých názorov, ktoré sú im vyvracané v živej diskusii.

Ako členovia tradičných politických strán sa nenecháme zastrašiť zločincami a násilníkmi z krajnej pravice alebo ľavice, ani fundamentalistami akéhokoľvek druhu. Liberálni demokrati – myslím tým teraz liberálni s malým „l“ – zo všetkých demokratických strán sú rovnako vášnivo zapálení do budovania prosperujúcej otvorenej Európy ako do boja proti hrubej netolerancii. A toto majme nepretržite na pamäti.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, extrémizmus je jav podporovaný politikmi, ktorí využívajú rasizmus, nacionalizmus a xenofóbiu na svoje vlastné ciele. Extrémizmus často využíva terorizmus na uskutočňovanie vlastných cieľov.

Extrémizmus nezjednocuje, ale rozdeľuje ľudí a sociálne skupiny. Je nepriateľom demokratickej spoločnosti. Stavia sa proti základným hodnotám Európskej únie – spoločenstva ľudí odmietajúcich nenávisť a vojnu, ktorú v 20. storočí v Európe rozpútali fašisti a nacionalisti, a v ktorej desiatky miliónov ľudí prišlo o život.

Najväčšia teroristická organizácia al-Káida, založená na extrémizme a využívaní terorizmu na politické ciele, je v súčasnosti schopná zničiť slabé demokracie a získať politickú moc.

Podporujem uznesenie, ktoré sa snaží o mobilizáciu európskych orgánov na prijatie ďalších opatrení proti terorizmu a extrémizmu.

  Diamanto Manolakou (GUE/NGL). - (EL) Vážený pán predsedajúci, stupňovanie aktivít krajne pravicových rasistických skupín a organizácií v Európe nie je náhoda. Je to dôsledok protiľudovej, reakcionárskej, imperialistickej politiky Európskej únie. Táto politika, ktorej jedinou hlavnou zásadou je maximalizácia zisku pre európske monopoly prostredníctvom akumulácie obrovského kapitálu získaného neľudským vykorisťovaním robotníckej triedy, prináša chudobu, nerovnoprávnosť, marginalizovanie a drasticky zhoršuje postavenie pracujúcich a vyhrocuje problémy robotníckej triedy.

Za týchto podmienok – v prostredí skupín vytláčaných na okraj spoločnosti, alebo spoločenských vrstiev s nízkou úrovňou politickej uvedomelosti a skúseností – môžu byť jednoducho zakorenené krajne pravicové a fašistické myšlienky propagované populistickými a demagogickými heslami. Dnešok poskytuje ešte úrodnejšiu pôdu pre rast podobných hnutí vďaka protikomunistickej hystérii, pokusu o prepísanie dejín, hanebnej snahe o vymazanie významného podielu SSSR na víťazstve nad fašizmom a prirovnávaniu komunistov k nacizmu a fašizmu. Ako príklad môžem uviesť skutočnosť, že vlády pobaltských krajín uznali a legitimizovali činnosť miestnych fašistických skupín, ktoré počas druhej svetovej vojny spolupracovali so SS a nacistami umiestnenými v týchto krajinách.

Fašizmus, rasizmus a xenofóbia sú stranami jednej mince. Zrodili sa a rozvíjajú sa v kapitalistickom systéme, ktorý vytvára, podporuje a podnecuje činnosť týchto fašistických skupín. A práve z tohto dôvodu považujeme všetky údajné obavy z nárastu krajne pravicových a polovojenských organizácií v Európe za pokrytecké, a odmietame každý pokus o zrovnanie triedneho boja, boja pracujúcich a ľudového hnutia a komunistickej ideológie s extrémistickými ideológiami, ako neprijateľnú snahu o šírenie strachu.

  Nickolay Mladenov (PPE-DE). - (BG) Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dnešný deň je dôkazom toho, že Európsky parlament zaisťuje práva nielen väčšine, ale tiež tým, ktorí zastávajú odlišný názor. Pretože pokiaľ by sa nacionalistom sediacim v tomto Parlamente podarilo dosiahnuť ich ciele, nikto z nás by nemal právo vyjadriť odlišný názor, tak ako ho dnes vyjadrujú oni. Netoleranciu a extrémizmus porazíme argumentmi, nie emóciami, faktami, nie hlasnými heslami. Bohužiaľ, keď hovoríme o faktoch, zdá sa, že nie je nikto, kto by sa nimi riadil. A to je poľutovaniahodné.

Preto dúfam, že naši priaznivci, naši voliči v členských štátoch budú veľmi pozorne počúvať to, čo tu zdôraznil aj pán komisár Frattini. Korene netolerancie a extrémizmu majú svoju podstatu v prvom rade v zabudnutí na minulosť. Na minulosť, ktorá je spojená, okrem iného, s dvoma krutými diktátorskými režimami, ktoré sužovali Európu, ale zabudnúť nesmieme. Preto vyzývam Komisiu a nás všetkých: nezabúdajme na minulosť Európy a dajme viac príležitostí programom Európskej komisie, z ktorých sa financujú projekty na zachovanie našej pamäte. Po druhé, nesmieme zabúdať na spoluúčasť občanov v politickom procese.

Vážení kolegovia, aj my nesieme čiastočnú vinu za šírenie nacionalizmu a xenofóbie v Európe. Mnohí z nás sa začali vyjadrovať ako byrokrati, nie ako politici. Zabudli sme na jazyk, ktorému voliči rozumejú, a namiesto neho hovoríme jazykom inštitúcií. Nech nám dnešná rozprava poskytne dostatok síl na prekonanie tohto problému, ktorý existuje predovšetkým v nových členských štátoch. Nebojme sa pomenovať problémy a riešiť ich, hneď ako sa objavia. Politické strany veľmi často vyhrávajú voľby vďaka svojim sľubom, ktoré vzápätí neplnia, a potom sú prekvapené rastúcim extrémizmom a počtom nespokojných ľudí. Spoločnou zodpovednosťou nás všetkých v Európskom parlamente je tiež čeliť vzrastajúcim prejavom extrémizmu a netolerancie na východ od hraníc Európskej únie, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre nás všetkých. Ďakujem vám.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, bojovať s extrémizmom spravidla nestačí. Každý z nás sa musí postaviť nacionalistickým a extrémistickým tendenciám vo svojej krajine. Každý z nás by mal v prvom rade odsúdiť extrémnych nacionalistov vo svoje krajine a dištancovať sa od nich. Táto požiadavka je veľmi dôležitá a dnešná rozprava takisto ukazuje, že proti extrémizmu je nevyhnutné bojovať priamymi aj nepriamymi prostriedkami súčasne.

Priame nástroje musia byť použité na potrestanie prejavov, ktoré podnecujú k nenávisti. Niektorí v tejto súvislosti odkazujú na slobodu prejavu a tvrdia, že tieto činy nemožno odsúdiť prostredníctvom nástrojov trestného práva, ale ja mám pocit, že sme ešte nedosiahli správnu rovnováhu. Demokratické sily musia ísť príkladom, predovšetkým pravicovým silám, a demokratická pravica nesie veľkú zodpovednosť za to, aby sa sama dištancovala od krajne pravicových síl, ktoré vyvolávajú nepokoje v Európe.

Niektorí moji kolegovia poslanci zároveň hovorili o potrebe použiť tiež nepriame nástroje, pretože dôvodom vedúcim k mnohým extrémistickým činom je sociálna neistota alebo neistota národnej identity. Dnešná rozprava je veľmi dôležitá, a domnievam sa, že komisár Frattini, Agentúra pre základné práva a Európsky parlament musia dôkladne monitorovať všetky prípady s extrémistickým podtextom. Ďakujem vám za pozornosť.

  Sophia in 't Veld (ALDE). - (NL) Vážený pán predsedajúci, extrémisti sú na všetkých stranách, ale v posledných rokoch určujú tón a obsah politických programov. Tradičné demokratické strany sa od extrémistov dištancujú príliš pomaly, pretože sa obávajú straty hlasov, a výsledkom je pomalá politická akceptácia extrémizmu a netolerancie.

A je tu ešte niečo. Okrem rasizmu a nacionalizmu existuje tiež extrémizmus zameraný proti ženám a homosexuálom – týmto javom sme sa dnes ešte nezaoberali – a ten je často založený na náboženskom presvedčení. Desím sa momentu, keď uvidím vo vláde strany s rozhodovacími právomocami, alebo strany zastúpené v parlamente – aj v mojej vlastnej krajine –, v ktorých programoch je zahrnutá podpora diskriminácie žien, homosexuálov a ľudí iného presvedčenia.

Na záver mi dovoľte, vážený pán predsedajúci, jedno alebo dve slová, ktoré môžu vyznieť kontroverzne. So všetkou úctou k tomu, čo tu dnes predniesol pán Ryan, musím konštatovať, že osobne sa neprikláňam k výzve osloviť vodcov významných svetových náboženstiev s pozvaním, aby predniesli prejavy pred plénom nášho Parlamentu, pokiaľ nebudú pripravení sa zriecť svojich diskriminačných názorov na ženy a homosexuálov.

  Jan Tadeusz Masiel (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, jednou z možných ciest boja proti extrémizmu a znižovania počtu voličov extrémistických strán je pozornejšie počúvanie občanov, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré pre ne majú veľký význam, a analyzovať hlavné príčiny extrémizmu.

Pokiaľ občania Európy volia extrémistické strany, svedčí to, okrem iného, o pocite sklamania podstatnej časti spoločnosti z nedostatku pozornosti, s akou ich predstavitelia moci počúvajú. Neobhajujem extrémizmus, ale viem, že nevzniká samoúčelne. Vo Francúzsku to prezident Nicholas Sarkozy pochopil. Čestným a odvážnym prístupom k otázkam prisťahovalectva a pristúpení Turecka sa mu podarilo oslabiť extrémistické strany. Odporúčal by som Európskej komisii, aby nasledovala príklad Francúzska.

  Adrian Severin (PSE). - Vážený pán predsedajúci, starosta preklína prisťahovalcov s tvrdením, že prisťahovalectvo je zdrojom neistoty, iný starosta vyhlasuje svoje mesto za očistené od cudzincov, hlava štátu hovorí o Parlamente ako o bande zločincov, podnecuje ľudí k vzbure proti zákonodarcom a oslavuje demokraciu bez opozície a bez politických strán.

Skupina poslancov tu dnes nevhodným spôsobom žiadala zavedenie priamej, takzvanej „ľudovej demokracie“, ktorá by nahradila voľby referenda. Významný ľudový vodca vyjadruje podporu násilníckym skupinám, ktoré zaútočili na budovu parlamentu demokratického štátu a žiadali revíziu mierových zmlúv.

Mnoho novinárov denne vyjadruje – aj keď niekedy politicky korektným jazykom – xenofóbne, protiparlamentaristické, antipluralitné, protirómske, protiislamské, exkluzívne, netolerantné, diskriminačné a šovinistické názory.

Minister žiadal Európsku komisiu, aby uvoľnila peniaze na umiestnenie určitej nežiaducej etnickej komunity do najchudobnejších krajín Únie.

Táto skutočnosť pochádza z Európskej únie a majú ju na svedomí ľudia, ktorí sú považovaní za demokratických členov tradičných politických strán. V dnešnej rozprave odsudzujeme extrémistické strany a ich organizáciu. Konáme tak preto, že sú propagátormi neznášanlivosti a neznášanlivosť by nemala byť tolerovaná. Ale čo s ich poskokmi? S populistami prezlečenými za demokratov, ktorí oslabovaním demokratických inštitúcií a relativizovaním demokratických zásad vytvárajú to najpriaznivejšie prostredie pre extrémistov?

Ak budeme stále hovoriť len o symptómoch a páchateľoch, a zároveň tolerovať alebo pasívne prehliadať príčiny a poskokov, ohrozíme naše hodnoty. A to nesmieme dopustiť.

  Inger Segelström (PSE). - (SV) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi začať poďakovaním všetkým stranám za toto uznesenie. Žiadna krajina Európskej únie dnes nie je ušetrená pravicového extrémizmu, dokonca ani moja krajina, Švédsko. V posledných voľbách do miestnych zastupiteľstiev v roku 2006 získala strana Sverigedemokraterna (Švédski demokrati) kreslá v dvoch tretinách obcí. Môžeme sa len domnievať, že ich budúcim cieľom budú voľby do Európskeho parlamentu v roku 2009 a švédske parlamentné voľby v roku 2010. Ako stúpenci parlamentnej demokracie potrebujeme pomoc, aby sme im cestu k tomuto cieľu sťažili, rovnako ako ostatní potrebujú pomoc vo svojich krajinách, aby zastavili šírenie pravicového extrémizmu, ktorého nárastu sme svedkami v súčasnosti v celej Európe.

Európa potrebuje demokratické strany, ktorých programy oslovujú všetkých, nie len niekoho. Heslom švédskych sociálnych demokratov vo voľbách 2006 bolo „Rátame s každým“, a v dnešnej rozprave získava tento slogan ešte väčší význam, pretože strany a skupiny, s ktorými tu diskutujeme, majú programy, ktoré neuznávajú základné hodnoty EÚ ani hodnotu rovnosti všetkých ľudských bytostí. Pre mňa ako členku Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, je otázka prístupu k azylovej a utečeneckej politike tá najzásadnejšia. Pravicové extrémistické strany sa stavajú proti otvorenejšej Európe, aj proti rozvoju EÚ.

Namiesto toho obhajujú národy so zatvorenými hranicami. Je to hrozba, ktorá sa šíri nielen vo Švédsku, ale ako spolu s vami sledujem, takisto v celej Európe. Ešte mi dovoľte jednu poznámku k uzneseniu. Propaganda, ktorú dnes extrémistické skupiny šíria medzi deťmi a mladými ľuďmi má formu takzvanej „white power music“. Ako nástroj jej šírenia slúžia masovokomunikačné a komunikačné prostriedky. Preniká do škôl, do rodín, vyšších vzdelávacích inštitúcií a do našich politických hodnôt. Je veľmi dôležité, aby sme ako volení zástupcovia prevzali riadenie tejto diskusie. Musíme to urobiť teraz a pokračovať až do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009. Zatlieskajme tomuto uzneseniu.

(potlesk)

  Kostas Botopoulos (PSE). - (EL) Vážený pán predsedajúci, demokracia v Európe je ohrozená a nie som si istý, či si všetci uvedomujeme význam tejto hrozby. Nespočíva len v šírení krajne pravicových názorov, ale v prechode od názorov k metódam krajnej pravice. Inými slovami, odsúhlasenie hrubej sily, ako vidíme z činností polovojenských krajne pravicových organizácií.

Preto je potrebné zásadne rozlišovať dve veci: na jednej strane bojujeme proti názorom, s ktorými nesúhlasíme. Názorom, ktoré podporujú nacionalizmus v Európe a rasizmus, xenofóbiu, útlak žien, útlak menšín. Bojujeme proti týmto názorom našimi vlastnými názormi a snahou odstraňovať príčiny, politické príčiny, ktoré spočívajú predovšetkým v probléme rôznorodosti – občania Európy totiž v podstate nesúhlasia s rôznorodosťou, nesúhlasia s politikou, ktorá rôznorodosť podporuje, a nesúhlasia s Európou ako takou.

Na druhej strane ale vedieme inú bitku proti šíreniu týchto názorov, a to dokonca nezákonnými prostriedkami, prostredníctvom opatrení, ktoré vedú k násiliu. Preto považujem toto vyvážené spoločné uznesenie všetkých demokratických strán v Parlamente za ďalší významný politický moment pre náš Parlament – najmä po tom, čo sa dnes odohralo – a som veľmi hrdý, že vzišlo práve z našej, Socialistickej skupiny.

  Ana Maria Gomes (PSE). - (PT) Dňa 6. septembra bolo na židovskom cintoríne v Lisabone znesvätených asi dvadsať hrobov maľbami svastík na náhrobkoch. Obaja páchatelia boli zatknutí. Ide o členov Frente Nacional alebo Národného frontu, krajne pravicovej organizácie portugalských skinhedov, ktorí otvorene obhajujú rasovú vojnu a násilné akcie s cieľom zaistiť nadradenosť bielej rasy. Tento a ďalšie prípady, najmä vlna antimoslimskej hystérie v rôznych európskych krajinách a nedávno rozpútané rasistické násilie proti rómskej komunite v Taliansku, sú dôkazom existencie xenofóbie a násilného rasizmu v Európe, a my si nemôžeme dovoliť zľahčovať riziko, ktoré predstavujú.

Vo vyššie uvedenom prípade, ktorý sa stal v Portugalsku, sa orgány spočiatku snažili udalosť zľahčovať a vyhlasovali, že antisemitizmus je v rozpore so zdanlivo tolerantnou povahou portugalskej spoločnosti. Prítomnosť ministrov spravodlivosti a vnútornej správy na židovskom cintoríne pri slávnostnom očistení hrobov, a publicita, akej sa tomuto symbolickému aktu solidarity dostalo v portugalských médiách, sú však ponaučením pre prípad výskytu podobných udalostí v Portugalsku aj inde. Proti extrémizmu v Európe možno účinne bojovať len vtedy, ak sa politici aj médiá chopia svojej zodpovednosti a zviditeľnia tieto zločiny a otvorene ich označia za priame útoky na podstatu demokracie, Európy a ľudskosti.

  Pierre Schapira (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nárast extrémizmu v Európe je určite veľmi znepokojujúci, a všetky európske inštitúcie sa musia snažiť zastaviť rast týchto krajne pravicových hnutí, ktoré sa stávajú stále väčšou hrozbou nielen preto, že propagujú pochybné hodnoty, ale takisto preto, že sa na základe svojej rasistickej ideológie stále častejšie uchyľujú k útokom na ľudské práva. Tento nebezpečný trend v Európskej únii je neprijateľný!

Podľa môjho názoru musí Komisia na túto situáciu reagovať dvoma smermi v súlade s myšlienkami, ktoré sú súčasťou písomného vyhlásenia a uznesenia PSE, pokiaľ ide o túto tému: na jednej strane musí postupovať koordinovane s členskými štátmi pri hľadaní vhodných politických a právnych prostriedkov na odsúdenie porušovania ľudských práv, a na druhej strane musí hľadať prostriedky na zabránenie vzniku extrémizmu, predovšetkým medzi mladými ľuďmi tým, že bude zvyšovať ich povedomie o základných hodnotách Únie. Ďalej musíme zabrániť zneužívaniu európskych fondov inštitúciami alebo organizáciami, ktoré propagujú hodnoty, alebo hlásajú idey podnecujúce ku xenofóbnemu, rasistickému násiliu.

Chcel by som tiež pripomenúť prípad Rádia Maria v Poľsku, ktoré napriek svojej notoricky známej propagácii názorov potláčajúcich ľudské práva, požiadalo o finančnú podporu z európskych fondov. Preto využívam túto príležitosť, aby som v prítomnosti zástupcu Komisie opäť naliehavo upozornil na potrebu zabrániť akejkoľvek európskej finančnej podpore masovokomunikačných prostriedkov, ktoré slúžia ako platforma pre rasistické názory so širokým, a potenciálne veľmi nebezpečným vplyvom na verejnosť.

  Franco Frattini , člen Komisie. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, považujem dnešnú rozpravu za mimoriadne zaujímavú – a na vysokej politickej úrovni –, a preto by som sa chcel poďakovať všetkým rečníkom, aj tým, ktorí tu vyslovili názory, s ktorými sa nemôžem stotožniť. Niektorí z nich vyjadrili pochybnosť o nevyhnutnosti, či dôležitosti prerokúvania podobných otázok v tomto Parlamente, ja som však presvedčený o nespornom význame tejto rozpravy.

Počas rokovania bola položená politicky významná otázka: dosiahnutie rovnováhy medzi právom na slobodu myslenia, t. j. jedno z práv, ktoré sú uznané v Charte základných práv, a ďalšími základnými právami, ako je zachovanie ľudskej dôstojnosti, rovnosti a nediskriminácie. Dovolím si povedať, že tí, ktorí túto otázku položili s presvedčením, že sloboda myslenia môže byť dôvodom na zločin a rozširovanie nálad popierajúcich základné práva človeka, skreslili skutočný význam pojmu sloboda myslenia.

Vždy hovorím, čo si myslím, dokonca aj vtedy, keď sú moje názory v rozpore s názormi predchádzajúcich rečníkov. Niekto povedal: „pokiaľ v referende občania vyjadria svoj nesúhlas s Chartou základných práv, bude to vyjadrenie slobody“. S tým nesúhlasím, pretože vyzývať k referendu proti Charte základných práv znamená vyzývať k referendu proti občanom, a pritom sú to práve občania, ktorí sú držiteľmi a protagonistami základných práv, ktoré musíme chrániť. Dôvodom môjho nesúhlasu nie je potreba vyvracať túto zásadu, ale dať najavo, že tí, ktorí chránia základné práva, nie sú extrémisti, extrémisti sú tí, ktorí tieto práva porušujú a vyvracajú, tí, ktorí si želajú potvrdiť právo na podnecovanie gangov alebo skupín násilníkov k ničeniu židovských hrobov. Toto nie je sloboda prejavu, toto je násilie, ktoré je potrebné vykoreniť prostredníctvom politiky, a potrestať prostredníctvom právnych nástrojov. A o zavedenie týchto dvoch opatrení sa musí Európa nepretržite snažiť.

Význam týchto činov nesmieme podceňovať. Nesmieme si myslieť, že osamotený čin možno vziať na ľahkú váhu práve preto, že ide o osamotený čin, ale pokiaľ má tento osamotený čin príznaky rasizmu a netolerancie, hlbokého opovrhnutia ľudskými hodnotami, musíme sa znepokojovať aj takýmto osamoteným činom, osamoteným aktom násilia!

Mnohí z nás tu položili inú, veľmi dôležitú otázku: môže byť propagácia rasistickej ideológie politickými silami tolerovaná v mene slobodného vyjadrovania politického zmýšľania? Práve preto, že sú volení občanmi, musia mať politickí predstavitelia zvláštnu zodpovednosť, respektíve zmysel pre osobnú zodpovednosť, a nesmú podnecovať zločinecké skupiny proti ostatným občanom alebo iným ľuďom.

Úprimne povedané, podľa môjho názoru je veľmi ťažké použiť právne nástroje, policajné alebo tajné služby na začatie rozsiahleho vyšetrovania tej alebo onej strany. Keď však tá alebo oná strana verejne vyhlasuje, že je jej zámerom obnoviť rasovú nadradenosť, potom nejde o prejav slobodného zmýšľania, ale o útok na pevné základy Európy. Tieto dôvody sú dostatočným ospravedlnením represívnych opatrení, a nemôžeme tu hovoriť o žiadnom odsudzovaní alebo porušovaní slobody prejavu.

Budem vždy hájiť právo tých, ktorí so mnou súhlasia, na slobodné vyjadrovanie vlastných názorov, ale nemôžem hájiť právo tých, ktorí so mnou nesúhlasia, na podnecovanie k útokom, ohrozovanie zdravia a zabíjanie. To nie je v žiadnom prípade prejav slobodného zmýšľania!

Preto je dnešná téma kľúčovou témou a ja predložím podobné argumenty aj pri rozprave o hrozivej forme extrémizmu, ktorú predstavuje terorizmus, pretože pochopiteľne od seba nemôžeme oddeliť ideológiu rasovej nenávisti a ideológiu osôb, ktoré považujú zabíjanie ľudí pri teroristických útokoch za možnú odpoveď na problémy spoločnosti. Oboma uvedenými problémami sa musíme zaoberať na európskej úrovni prostredníctvom vzdelávania a prevencie, podpory tolerancie a používania právnych a donucovacích nástrojov. Spokojní môžeme byť až vtedy, ak si budeme istí, že v Európe nie je miesto pre rasistov, náboženských fanatikov a teroristov.

  Predsedajúci. − Prijal som päť návrhov uznesení⁽¹⁾ podľa článku 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 13. decembra 2007.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Glyn Ford (PSE), písomne. – Budem hlasovať v prospech tohto uznesenia s určitým váhaním. Zaoberá sa závažnou témou, na ktorej som pracoval v tomto Parlamente od svojho prvého zvolenia v roku 1984, keď som mal tú česť predsedať parlamentnému výboru pre skúmanie rastu rasizmu a fašizmu v Európe.

Obávam sa však, že toto uznesenie je také slabé, že by ho dnes boli schopné podpísať a svojím hlasom podporiť aj osoby, ktoré v osemdesiatych rokoch minulého storočia boli členmi neofašistických strán, akou je Movimento Sociale Italiano. Preto musí byť nevyhnutne neprijateľné.

  Lívia Járóka (PPE-DE), písomne. – (HU) Extrémistické hnutia, ktorých vplyv narastá v celej Európe, v nás vyvolávajú silné znepokojenie, pretože ich politická činnosť je založená na podnecovaní nenávisti voči najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva a verejnej propagácii netolerancie a sociálneho vylúčenia. Tieto myšlienky sú nezlučiteľné s európskymi hodnotami, ľudskou dôstojnosťou, rovnosťou práv a základnými slobodami zakotvenými v zakladajúcich zmluvách Únie, alebo so základnými zásadami formulovanými v Charte základných práv, ktorá bola vyhlásená práve v tento deň. Tieto hnutia a názory, ktoré propagujú, sú schopné vyvolávať strach medzi menšinami aj medzi demokratickou väčšinou občanov, ktorí dodržiavajú zákony. Z dôvodu zvýšeného záujmu médií o extrémistické skupiny sa v súčasnosti v ďaleko väčšej miere objavujú nepravdivé zovšeobecnenia a skreslené polopravdy, ktoré sú nielen neprijateľné, ale mimoriadne nebezpečné, pretože posilňujú prejavy zaujatosti a negatívnej diskriminácie, a ďalej sťažujú vyriešenie sociálnych problémov.

Chcela by som samostatne upozorniť tiež na stále častejší výskyt incidentov zameraných proti Rómom. V Európe žije viac ako desať miliónov Rómov, tvoria preto najväčšiu a zároveň najzraniteľnejšiu a najbezbrannejšiu etnickú menšinu v Európe. Ich situácia sa v posledných rokoch nielenže nezlepšila, ale v mnohých oblastiach sa nepochybne ešte zhoršila. Európska únia a občianske organizácie nesú spoločnú zodpovednosť za nájdenie riešenia problémov nezamestnanosti a najhoršej chudoby, a skoncovanie so segregáciou Rómov v oblasti bývania a vzdelávania. Vyriešenie týchto problémov je najnaliehavejšou úlohou pre Európsku úniu v oblasti menšinovej politiky.

  Magda Kósáné Kovács (PSE), písomne. – (HU) Extrémistické strany, ktoré získavajú kreslá v mnohých členských štátoch Únie a krátkodobo dokonca aj v Európskom parlamente, sa nemôžu stať prijateľnými v európskej politike. Ich zakázanie je vecou celej spoločnosti v Európskom spoločenstve, aj keď vieme, že každodenné prejavy rasizmu a xenofóbie sú šikovne ukrývané osobami, ktoré za iných okolností hlásajú demokraciu a ľudské práva.

Obzvlášť sú ohrození mladí ľudia, pre ktorých je nielen holokaust, ale aj pád berlínskeho múra históriou. Európa bez hraníc preceňuje vedomie spolupatričnosti národa, a preto nie je náročné ľuďom vštepovať i nesprávne názory. Európske právne predpisy až doposiaľ vyplývali z vnútroštátnych opatrení: neprekračovali ich rámec a neukazovali cestu. Riešenie tohto problému však vyžaduje nielen politickú alebo právnu odpoveď, tzn. že akcia by sa mala stať súčasťou nielen našich cieľov, ale mala by byť aj súčasťou odpovede občianskych organizácií a cirkví, ktoré vyznávajú európske hodnoty a zohrávajú významnú úlohu vo verejnom živote.

Pápež Ján Pavol II. mnohokrát otvorene odsúdil rasizmus a xenofóbiu, a v službe pravdy, mieru medzi ľuďmi, odpustenia, životu a láske videl poslanie náboženstva: inými slovami, vo všetkých hodnotách, ktoré tieto radikálne skupiny nereprezentujú, alebo iba v extrémnej podobe.

Chcela by som požiadať predsedajúceho Európskeho parlamentu a členov Komisie, aby v priebehu plánovaného dialógu s cirkvami vyzvali cirkvi na prijatie opatrení proti extrémistom a na odmietnutie akéhokoľvek náznaku podpory.

  Katalin Lévai (PSE), písomne. – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, extrémistické názory a organizácie sa stali alarmujúcim javom v našich každodenných životoch, a stretávame sa s nimi, takmer bez výnimky, všade. Základnou koncepciou otcov európskej integrácie bola sloboda zmýšľania a názoru. Dnes patrí k našim základným hodnotám. Skutočná demokracia zabezpečuje tiež slobodu prejavu, ktorá však nesmie viesť k narúšaniu alebo spochybňovaniu mieru, života a existencie, áno, až tam sme sa dnes dostali. Nesmieme tiež pripustiť, aby sa myšlienky, ktoré sa v minulosti stali podnetom k holokaustu a nenávisti medzi národmi, mohli slobodne šíriť, a aby na ich základe vznikali organizácie. Krajná pravica hľadá a nachádza na mnohých miestach inšpiračný zdroj na svoje riešenie sociálnych problémov v segregácii a podnecovaní nenávisti, namiesto v sociálnom uzmierení a integrácii. Európska únia, ako skutočná ochrankyňa ľudských práv a humanitárnej pomoci, musí urobiť všetko pre to, aby tieto idey a organizácie zmizli z nášho každodenného života, ak to bude vyžadovať nimi propagovaná agresia, ktorá narúša zdravý život spoločnosti.

Odporúčam tiež, aby Únia mala v rámci svojich komunikačných aktivít viac priestoru na poskytovanie informácií. Žiaľbohu, predovšetkým vďaka ignorácii sú stále početnejšie vrstvy obyvateľstva náchylné na extrémistické a populistické prejavy. Ohrozená je predovšetkým mladá generácia, pretože nemala možnosť získať príslušné historické skúsenosti, ktoré by jej ukázali správny smer. Našou úlohou je pomôcť jej v tom. Ak to vzdáme, naša budúcnosť sa otrasie v základoch.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Európska únia musí bojovať proti každej forme extrémizmu, pretože extrémizmus je v rozpore so zásadami slobody, demokracie a dodržiavania ľudských práv, ktoré tvoria základ Únie. Z tohto dôvodu by protiextrémistické a protiteroristické akcie na európskej úrovni nemali zasahovať do základných práv občanov. Extrémistické hnutia zložené z polovojenských skupín, ultranacionalizmus, xenofóbia, výzvy k násiliu a miestnym etnickým a náboženským konfliktom ohrozujú stabilitu Európskej únie, pre ktorú je charakteristická tradične bohatá kultúrna rozmanitosť členských štátov. Členské štáty sa musia zjednotiť v boji proti extrémizmu a odhaľovať podnecovateľov a organizátorov extrémistických akcií. Takisto Európska agentúra pre základné práva bude zohrávať významnú úlohu v oblasti prevencie rasizmu a xenofóbie, a zabezpečovať ovzdušie bezpečnosti na území celej Únie.

Dialóg, vzdelávanie a verejná informovanosť o témach súvisiacich s podporou tolerancie a bojom proti rasizmu sú dôležitými prvkami, ktoré prispievajú k šíreniu zásady slobody a demokracie. Členské štáty by tiež mali vzájomne spolupracovať a vyvíjať úsilie smerujúce k integrácii marginálnych sociálnych a etnicko-kultúrnych kategórií tak, aby boj proti diskriminácii a podnecovaniu k násiliu zabezpečoval etnický a politický súlad vo vnútri Európskej únie.

(1) Pozri zápisnicu.

13. Čierna Hora – Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Čiernou Horou (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je spoločná rozprava k

– vyhláseniu Komisie o Čiernej Hore,

– odporúčaniu, ktoré predložil Marcello Vernola v mene Výboru pre zahraničné veci, k návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernou Horou, na druhej strane (KOM(2007)0350 – C6 0463/2007 – 2007/0123(AVC)) (A6-0498/2007).

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať pánovi Vernolovi za veľmi solídnu správu, ktorá má byť prijatá vo veľmi dôležitej fáze našich vzťahov s Čiernou Horou.

Dovoľte mi najskôr zmieniť sa o európskej perspektíve na západnom Balkáne. Pondelňajšie zasadnutie ministrov zahraničia EÚ v Rade opäť potvrdilo, že budúcnosť západného Balkánu leží na Európskej únii. Na dôkaz toho sme v uplynulých dvoch mesiacoch podpísali Dohodu o stabilizácii a pridružení s Čiernou Horou a parafovali dohody o stabilizácii a pridružení so Srbskom a Bosnou a Hercegovinou.

Chcem poďakovať portugalskému predsedníctvu za jeho významný podiel na týchto povzbudzujúcich krokoch. Dúfam, že skoro budeme môcť pristúpiť k podpisu vyššie uvedených dohôd, hneď ako Srbsko a Bosna a Hercegovina splnia predpísané podmienky.

Čierna Hora dosiahla významný pokrok od dosiahnutia nezávislosti, okrem iného aj v rozvoji priateľskejších, fungujúcich vzťahov so Srbskom. Rozhodujúci krok do Európy však Čierna Hora uskutočnila 15. októbra tohto roku, keď sme s touto krajinou podpísali dohodu o stabilizácii a pridružení. Vítam tiež jednomyseľnú ratifikáciu dohody o stabilizácii a pridružení čiernohorským parlamentom, ktorá prebehla skoro po podpise. Dohoda o stabilizácii a pridružení poskytuje stabilný rámec pre hospodársky, politický a inštitucionálny rozvoj v Čiernej Hore, a predstavuje významný krok na ceste tejto krajiny k európskej integrácii za predpokladu zabezpečenia jej riadneho plnenia.

Ako ďalší dôkaz kladného vývoja vítam tiež prijatie ústavy Čiernej Hory, ku ktorému prišlo niekoľko dní po podpise dohody o stabilizácii a pridružení. Nová ústava, ktorá je v podstate v súlade s európskymi normami, pomáha posilňovať demokratické inštitúcie v krajine. Jej úplné uskutočnenie bude vyžadovať ďalšie úsilie a rozhodnosť.

V pravidelnej správe Komisie o pokroku, prijatej 6. novembra, je vyššie uvedený kladný vývoj zdôraznený. Oceňuje sa v nej stanovenie nevyhnutného právneho a inštitucionálneho rámca v Čiernej Hore po získaní nezávislosti. V správe je tiež vyzdvihnutý pokrok, ktorý Čierna Hora dosiahla v príprave na uplatňovanie dohody o stabilizácii a pridružení a posilnení správnej kapacity. Naša správa o pokroku upozorňuje tiež na niektoré kľúčové výzvy, ktorým bude Čierna Hora čeliť v najbližších rokoch. Správna kapacita Čiernej Hory zostáva naďalej pomerne slabá, a preto správne reformy musia pokračovať na všetkých úrovniach. V boji proti korupcii sú nevyhnutné naliehavé opatrenia na dosiahnutie konkrétnych, hmatateľných výsledkov. Pranie špinavých peňazí a organizovaný zločin zostávajú v centre záujmu. Tieto body sú právom zdôraznené aj v našej správe.

Nová ústava zväčšuje nezávislosť justície vytvorením nového ústavného orgánu, Súdnej rady, ktorá je poverená vymenúvaním a odvolávaním sudcov. Vláda prijala takisto stratégiu súdnej reformy na obdobie 2007 až 2012. Uskutočnenie tejto stratégie bude určite veľkou výzvou, ale ja jasné, že Čierna Hora musí zabezpečiť nezávislosť, zodpovednosť a odbornosť svojich sudcov a štátnych zástupcov.

Čierna Hora sa aktívne podieľa na regionálnej spolupráci. Má dobré vzťahy so svojimi susedmi. Väčšina problémov, ktoré vznikli po vyhlásení nezávislosti vo vzťahoch so Srbskom, už bola vyriešená. Čierna Hora takisto zaujala konštruktívny prístup k otázke štatútu Kosova, keď sa pripojila k stanovisku EÚ.

Pozornosť by mala byť teraz venovaná úplnému uskutočneniu terajšej dohody o prípravách na uplatňovanie celej dohody o stabilizácii a pridružení, a tiež aj na odporúčania týkajúce sa európskeho partnerstva. Čierna Hora si musí vytvoriť solídny systém evidencie plnenia dohôd a reforiem. Podarilo sa jej veľmi dobre začať proces stabilizácie a pridruženia, a dúfam, že na tento pozitívny podnet bude naďalej nadväzovať.

Veľmi sa tešíme na ešte užšiu spoluprácu s vládou Čiernej Hory, parlamentom, ostatnými orgánmi a občianskou spoločnosťou na programe európskych reforiem. S potešením si vás dovoľujem informovať o tom, že od 1. novembra vykonáva svoju činnosť nová delegácia Komisie, ktorá sa v plánovanom termíne pripravuje na prevzatie pracovných úloh, ktoré plnila Európska agentúra pre obnovu. Očakáva sa, že v novom trojročnom období do roku 2009 Čierna Hora prijme na základe predvstupového nástroja sumu približne 100 miliónov EUR. Tieto prostriedky pomôžu Čiernej Hore v takých oblastiach, ako je budovanie právneho štátu, posilnenie správnej kapacity a napĺňanie dohody o stabilizácii a pridružení. Ďalšou prioritou bude, samozrejme, hospodársky a sociálny rozvoj a rozvoj občianskej spoločnosti. Verím, že môžeme rátať so silnou podporou Európskeho parlamentu, ktorý ako vždy zohráva významnú úlohu.

  Bernd Posselt (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, tento bod bol vyhlásený ako rozprava alebo ako vyhlásenie členov Rady a Komisie. Chcel by som sa len opýtať, kde sú zástupcovia Rady, a či budú prítomní aspoň pri interpeláciách určených členom Rady, alebo či sa zúčastnia tejto rozpravy.

  Predsedajúci. − Služby ma informovali, že rozprava sa koná týmto spôsobom v nadväznosti na rozhodnutie Konferencie predsedov, keďže Rada je zaneprázdnená prípravami na zajtrajšie zasadnutie Rady v Lisabone.

  Marcello Vernola, spravodajca. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, teraz je už samozrejmé, že budúcnosť Balkánu leží na Európe, potvrdilo to zasadnutie Európskej rady v Solúne v roku 2003 a pri mnohých príležitostiach to schválil aj náš Parlament, a tým sa ukončili všetky ďalšie diskusie o tejto otázke.

Ako ukazujú fakty, Čierna Hora je nesporne vo výhodnej pozícii na ceste pristúpenia k Európskej únii: po skončení zväzku so Srbskom v roku 2006 a následnom vyhlásení nezávislosti, ktoré prebehlo demokraticky po riadnom referende, a rokovaniach so srbskou vládou, sa obnovili rokovania o samostatnej stabilizačnej a asociačnej dohode pre Čiernu Horu, a táto dohoda bola za obdobie len o málo dlhšie ako dva mesiace uzatvorená. Dohody boli parafované 15. marca 2007, ale ďalší postup sa, žiaľbohu, v dôsledku technických problémov spomalil, aj keď dnes je už na dosah. Pán komisár práve oznámil, že v Podgorici už bola otvorená kancelária – čo oceňujeme – a že už je všetko pripravené na ratifikáciu dohody.

Pokrok, ktorý Čierna Hora dosiahla v minulom roku, záväzky, ktoré uzatvorila s Európskym spoločenstvom, a pokračujúce práce na reformách, dokonca aj počas niekoľkých uplynulých dní, to všetko nás vedie k tomu, aby sme vyjadrili podporu prijateľnému stanovisku k uzatvoreniu dohody. Samotné uzatvorenie dohody však jednoznačne nie je konečným cieľom, ale jednoduchým začiatkom.

Čierna Hora sa musí zamerať na uplatnenie všetkých opatrení potrebných na dokončenie reformného procesu, ktorý sa už začal, aby mohla splniť všetky záväzky vyplývajúce zo stabilizačnej a asociačnej dohody. V tejto súvislosti by sme mali poukázať na priaznivé ovzdušie spolupráce medzi Európskym parlamentom a parlamentom Čiernej Hory, ktoré nás obklopovalo pri mnohých stretnutiach, a ktoré nás uvíta aj budúci týždeň v Podgorici. Čierna Hora má všetko, čo potrebuje na urýchlené dokončenie procesu, na začiatku ktorého bol štatút kandidáta na pristúpenie.

Hospodárstvo Čiernej Hory v posledných rokoch naďalej rástlo, a tento rast prilákal obrovské zahraničné investície, čiastočne v dôsledku daňovej politiky, ktorá je naklonená podnikom. Tento vývoj priniesol prudký pokles nezamestnanosti z 33 % na 12 %.

Pred niekoľkými mesiacmi bola prijatá ústavná charta ako jasná známka toho, v akom rozsahu krajina posilňuje demokratické výsady, ktoré ju vymedzujú v rámci balkánskeho regiónu. Čiernohorské orgány urýchlene pracujú na zabezpečení súladu vlastnej činnosti s európskymi normami. Najnovšie správy nás viedli k predloženiu piatich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zohľadňujúcich nedávny vývoj.

Počas niekoľkých uplynulých dní bola podpísaná dohoda o spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, ktorá upravuje poskytovanie technickej pomoci pre potreby tohto tribunálu. Mali by sme pamätať na rozhodujúci význam bezpodmienečnej spolupráce s týmto ad hoc tribunálom v Hágu pre všetky štáty, ktoré vznikli rozpadom Juhoslávie. Mali by sme tiež pamätať, že Čierna Hora sa nikdy nevyhýbala plneniu medzinárodných záväzkov, a vždy bola oceňovaná za svoju účinnú spoluprácu s orgánmi v oblasti právnych a zahraničných vzťahov.

Čierna Hora musí vyvinúť ďalšie úsilie v oblasti boja proti organizovanému zločinu, predovšetkým nezákonnému cezhraničnému obchodovaniu, a usilovať sa o potláčanie tejto trestnej činnosti. Európsky parlament sa domnieva, že je nevyhnutné bojovať takisto s korupciou vo verejnej správe a súdnictve: krajina reaguje pozitívne na pripomienky európskych orgánov, o čom svedčí aj nová ústava, ktorá zavádza mechanizmy na ochranu autonómie a nezávislosti súdnictva.

Postavenie vládnucej triedy sa bude rozvíjať takisto prostredníctvom účasti v partnerských programoch Spoločenstva a výmenných projektoch s členskými štátmi. Niektoré z týchto programov budú zamerané na podporu rozvoja mladšej generácie a výskumných pracovníkov. Podpora voľného pohybu osôb, predovšetkým študentov a výskumných pracovníkov, je cieľom, ktorého uskutočňovanie už prebieha, okrem iného, formou zjednodušeného procesu vydávania krátkodobých víz. V septembri minulého roka boli s Európskou úniou podpísané zvláštne dohody o zjednodušení vízovej politiky. Konečným cieľom je však úplná liberalizácia vízovej politiky, ktorá zabezpečí skutočne účinnú slobodu pohybu osôb, a ktorá je ďalšou významnou súčasťou stabilizačnej a asociačnej dohody, a otvorenie prístupových ciest na podporu rastu a vzdelávania. Nazdávame sa, že subjekty v oblasti kultúry by mali mať príležitosť na budovanie prosperity, napríklad, prostredníctvom podpory sektora dobrovoľníctva a ochrany zástupcov občianskej spoločnosti. Sloboda myslenia musí byť zabezpečená, rovnako ako aj práva na informácie.

Zvláštnu pozornosť si zaslúži oblasť životného prostredia: v predchádzajúcej ústave bola Čierna Hora vymedzená ako ekologická republika, prvá krajina na svete, ktorá si dala toto označenie. Príroda bola k tejto krajine veľmi štedrá, pripomeňme si len krásne pobrežia, prírodný Kotorský záliv, a horský masív Durmitor, ktorý je na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Toto dedičstvo musí byť chránené zvláštnymi právnymi predpismi, ktoré sú už v mnohých prípadoch súčasťou zbierky zákonov, ale nie sú prísne uplatňované, často z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

Krajina získava značné príjmy z cestovného ruchu, ale cestovný ruch môže mať, žiaľbohu, nepriaznivý vplyv na životné prostredie, pretože zariadenia, ktoré sú k dispozícii, nie sú z ekologického hľadiska vybavené vhodnými systémami na zvládnutie značného prílivu turistov. Z tohto dôvodu sme na inom fóre požiadali komisára Rehna, aby upozornil Komisiu na potrebu podpory environmentálnej politiky, najmä pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, hospodárenie s vodou a odpadmi, a ochranu pobrežia. Čierna Hora si uvedomuje tento problém a pokračuje vo vytváraní vhodného systému hospodárenia s prírodnými zdrojmi. Nedávno bol schválený územný plán regulujúci stavebné práce z dôvodu zabránenia poškodenia prímorskej krajiny.

  Doris Pack, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, v mene skupiny PPE-DE prirodzene vítam pokrok, ktorý dosiahla Čierna Hora od vyhlásenia nezávislosti, a ktorý veľmi rýchlo viedol k uzatvoreniu stabilizačnej a asociačnej dohody.

Čiernohorci by teraz, samozrejme, nemali nečinne sedieť a odpočívať, ale mali by sa zamerať na úplné uplatňovanie dohody, ktorú podpísali. Mali by sa riadiť usmerneniami, ktoré si sami stanovili a umožniť svojej správe uplatňovať uzákonené predpisy. Mali by zabezpečiť modernizáciu súdneho systému a prijať opatrenia v rámci boja proti korupcii, predovšetkým v štátnej správe a súdnictve.

Veľmi dobre si uvedomujem, že zvláštna situácia, ktorá v regióne vládla v deväťdesiatych rokoch minulého storočia umožňovala šírenie korupcie, a že dnes je veľmi náročné ju vykoreniť, ale povesť Čiernej Hore určite neprospieva, ak je jej meno nepretržite spájané s pašovaním, korupciou a praním špinavých peňazí. Čiernohorskí politici musia urobiť všetko, čo je v ich silách, aby tento nelichotivý obraz svojej krajiny zmenili. Koniec koncov, v určitej fáze tohto procesu bude Čierna Hora uvítaná národmi Európskej únie v ich strede. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby rozvoj demokracie a trhového hospodárstva v Čiernej Hore prebiehal v skutočne transparentnom rámci.

Nemám v úmysle diskutovať o každom bode, ktorý tu bol, alebo ešte bude, dnes prednesený, ani nebudem hovoriť o všetkom, čo je obsahom nášho uznesenia. Chcela by som zdôrazniť, že čiernohorská príroda je klenot, a na zachovanie jej jedinečného charakteru sú potrebné špeciálne opatrenia. To znamená, že dodatok v novej ústave, ktorý vyhlasuje Čiernu Horu za ekologický štát, o ktorom hovoril aj spravodajca Marcello Vernola, nesmie byť len prázdnym sľubom. Je potrebné ochrániť pobrežie a okolité oblasti, a zabrániť megalomanským investičným projektom. Prírodné bohatstvo, kultúrne aj historické pamiatky musia byť zachované a chránené, aby Čierna Hora nestratila svoju jedinečnú príťažlivosť pre turistov. V západnej Európe nájdeme dostatok varovných príkladov znesväcovania prírodného a kultúrneho bohatstva.

Musíme zabrániť rozpredávaniu pobrežia a okolitých oblastí, na programe dňa je premyslený rozvoj cestovného ruchu a obozretné využívanie pôdy. Musíme zabrániť nadmernému využívaniu pobrežia a obmedziť špekulácie s pozemkami a nehnuteľnosťami. S potešením môžem konštatovať, že sa zdá, že už existuje plán územného využitia tejto oblasti. Vítam spoluprácu s ICTY, Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, a dúfam, že v určitej fáze vyústi do zatknutia pána Karadžiča.

Mojím úprimným prianím je tiež dočkať sa zriadenia vnútroštátnej agentúry v Čiernej Hore, ktoré umožní študentom a poslucháčom zúčastniť sa na vzdelávacích programoch Erasmus a Leonardo.

Budúci týždeň sa stretneme s delegáciou našich partnerov z čiernohorského parlamentu a plánujeme ich vyzvať, aby podporili svoju vládu v nastúpení cesty zbližovania s Európskou úniou a v boji proti všetkým formám zneužívania, o ktorých sme dnes hovorili.

  Vural Öger, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, na európskom samite v Solúne v roku 2003 hlavy štátov alebo vlád opätovne potvrdili svoju podporu rozvoja európskej perspektívy na západnom Balkáne, kde je Čierna Hora najnovším nástupníckym štátom bývalej Juhoslávie, ktorá v roku 2006 vyhlásila nezávislosť v Srbsku.

Odvtedy sú jej vzťahy s Európskou úniou ešte užšie, a Čierna Hora si jednoznačne zvolila európsky kurz. Vítam predovšetkým uzatvorenie stabilizačnej a asociačnej dohody z 18. októbra, ktoré sa stalo medzníkom vo vzťahoch medzi Čiernou Horou a EÚ. Prináša tejto malej balkánskej krajine rad výhod, predovšetkým v oblasti podnikania a obchodu, pretože stanovuje oblasť voľného obchodu a zjednodušuje investície a obchodnú spoluprácu.

Iba o niečo viac ako rok od vyhlásenia nezávislosti, dňa 19. októbra 2007, bol splnený ďalší významný cieľ, keď čiernohorský parlament prijal prvú ústavu tejto krajiny, ktorá bude zohrávať významnú úlohu predovšetkým vo vytváraní identity tohto malého národa. V ústave sa hovorí o Čiernej Hore ako o demokratickom, liberálnom a environmentálnom štáte založenom na zásadách právneho štátu. To je obrovský úspech. Čiernu Horu čaká ešte dlhá cesta k získaniu členstva v EÚ, ale zostávajúce prekážky sú postupne odstraňované.

Obzvlášť naliehavým problémom zostáva boj proti neformálnemu hospodárstvu a korupcii. Fungovanie slobodného a nezávislého súdneho systému v spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, a predovšetkým reformné procesy v oblasti demokratizácie, ľudských práv a ochrany menšín, sú pre Čiernu Horu a jej budúcnosť v EÚ nevyhnutné. Prioritou musí byť úspešné uskutočnenie reforiem stanovených v stabilizačnej a asociačnej dohode.

Dňa 1. januára 2008 sa ujme predsedníctva v Rade EÚ ďalší nástupnícky štát bývalej Juhoslávie, Slovinsko. Je potešujúce, že jednou z priorít slovinského predsedníctva bude západný Balkán. Bezpečnosť a stabilita západného Balkánu sú nadradeným záujmom samotného regiónu aj celej Európy.

Demokratická a stabilná Čierna Hora môže a mala by zohrávať významnú úlohu pri plnení týchto cieľov. Na záver mi dovoľte zdôrazniť, že perspektíva pristúpenia Čiernej Hory k Európskej únii, vo vzdialenej budúcnosti, je hlavnou hnacou silou ďalších reformných procesov v tejto krajine. Európsky parlament by mal Čiernu Horu na jej ceste do EÚ podporiť.

  Jelko Kacin, v mene skupiny ALDE. – (SL) Pred viac ako sto rokmi bola Čierna Hora kráľovstvom na politickej mape Európy. Bola kultúrne aj politicky uznávaná a vážená.

Kotorský záliv bol neoddeliteľnou súčasťou Rakúsko-Uhorska, a v tom období tiež zabezpečoval spolu s dnešnou Hercegovinou prístup k moru. Čierna Hora bola v tom čase súčasťou modernej Európy a teraz sa pripravuje na členstvo a úzku spoluprácu v rámci Európskej únie.

Od mája 2006, keď sa stala novou európskou krajinou, dosiahla Čierna Hora významný pokrok v napĺňaní európskej agendy. Zaslúži si úprimné blahoželanie za podpis stabilizačnej a asociačnej dohody a prijatie nových zákonov, ktoré sa uskutočnilo v októbri. Takisto Podgorica si zaslúži uznanie za spoluprácu s haagskym tribunálom a za pozitívny podiel na dlhodobej stabilite regiónu.

Od dnešného dňa bude však naša Európska únia iná, pretože pred niekoľkými hodinami sme sa v tomto Parlamente stali svedkami historickej udalosti mimoriadneho významu, keď bola podpísaná Charta základných práv. Obyvatelia Čiernej Hory si tiež zaslúžia väčšiu demokraciu, väčšiu úctu, väčšiu rozmanitosť a väčšiu právnu istotu. Hlavné výzvy, ktorým táto mladá krajina musí čeliť sú spojené s bojom proti organizovanému zločinu a korupcii, kde môže a musí byť urobené viac. Chcel by som požiadať príslušné orgány o proaktívnejší prístup k boju proti korupcii, organizovanému zločinu a nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi, zbraňami a drogami.

V tejto súvislosti vítam pevný legislatívny rámec. Chcel by som však zdôrazniť, že uskutočnenie právnych predpisov v praxi je proces, ktorý vyžaduje takisto primerané administratívne a politické zdroje. Som stále veľmi znepokojený nedostatočnou transparentnosťou a politickou kultúrou v politickej aj hospodárskej sfére. Táto prekážka bráni Čiernej Hore v rozvoji demokratickej spoločnosti a voľného trhu.

Čierna Hora sa musí viac snažiť o dosiahnutie slobody, plurality a odbornej zdatnosti médií. Musí v plnom rozsahu uskutočniť prijaté reformy a zabezpečovať nezávislosť čiernohorského rozhlasu a televízie.

Je mi veľmi ľúto, že dosiaľ neboli dosiahnuté žiadne výsledky vo vyšetrovaní prípadu vraždy novinára Duška Jovanovića, ktorý v tom období uverejňoval sériu článkov o organizovanom zločine v Čiernej Hore.

Novinári a občianska spoločnosť zohrávajú významnú úlohu v rozvoji demokracie, najmä vtedy, ak upozorňujú na citlivé sociálne problémy. Chcel by som preto požiadať vládu, aby aktívnejšie pristupovala k riešeniu týchto problémov, konzultovala ich s občianskou spoločnosťou a viac ju zapájala do verejného života a poskytovala jej lepšie podmienky na činnosť.

  Gisela Kallenbach, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi vyjadriť úprimné poďakovanie pánovi Vernolovi za jeho správu a za kooperatívny prístup všetkých zúčastnených pri jej prerokúvaní vo Výbore pre zahraničné veci. Ešte väčšie poďakovanie by som však rada vyjadrila našim čiernohorským partnerom a Komisii, ktorí opäť dokázali, že európska perspektíva je hnacou silou rozvoja demokracie, právneho štátu a stability.

Ak mám byť ale skutočne úprimná, mám pocit, že celý proces postupuje príliš pomaly. Preto apelujem na obe strany, najskôr na našu, na európske orgány, aby nezabúdali, že Čierna Hora, a dokonca celý západný Balkán, je súčasťou Európy. Je v našom vlastnom záujme, aby v celej tejto oblasti zavládol trvalý mier a demokracia. Mali by sme prehĺbiť našu zodpovednosť za celý región. Mal by byť prijatý náš návrh špecifického programu úzkeho hospodárskeho a environmentálneho partnerstva so západným Balkánom. Vyrovnajme sa čo najskôr so zbytočnými vízovými požiadavkami.

Žiadam Čiernu Horu, aby zabezpečila, že sa v správach o pokroku nebude naďalej, tak ako to bolo celé roky predtým, poukazovať na nedostatočnú snahu bojovať proti korupcii, organizovanému zločinu, a na neuspokojivú kapacitu verejných inštitúcii. Čierna Hora musí vystupňovať svoje úsilie o presadenie európskych hodnôt v praxi. K týmto hodnotám patrí ovzdušie otvorenosti, v ktorom môže činnosť občianskej spoločnosti skutočne prosperovať a v ktorom je samozrejmosťou neobmedzovanie slobody médií.

V neposlednom rade musí Čierna Hora prijať významnejšiu úlohu konštruktívneho aktéra v celom regióne, okrem iného aj v úsilí o vyriešenie otázky statusu Kosova. Možno by tiež mohla opätovne zvážiť niektoré kroky, ktoré v určitých oblastiach viedli k závislosti od krajín mimo Európy. K uvedeným krokom patrí podpis bilaterálnej dohody o imunite so Spojenými štátmi a právne predpisy umožňujúce škodlivé špekulácie s pozemkami a nehnuteľnosťami, ktoré ohrozujú úsilie o ochranu životného prostredia a bránia skutočnému udržateľnému rozvoju neskutočne krásneho pobrežného regiónu Čiernej Hory.

Nedávne prijatie cieľov v oblasti územného plánovania je dôležitým krokom. Preto ešte raz blahoželám a vyjadrujem svoju podporu ďalšiemu pokroku na ceste k členstvu v Európskej únii.

  Helmuth Markov, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, v roku 1918 sa nezávislá Čierna Hora dobrovoľne rozhodla pre vytvorenie zväzku so susednými štátmi Srbskom, Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Slovinskom. Po rozpade Juhoslávie sa v roku 2006 čiernohorskí voliči demokraticky rozhodli, že si neželajú zotrvať vo zväzku so Srbskom. Čierna Hora sa tak stala 49. nezávislým štátom Európy, štátom, v ktorom väčšinu obyvateľstva tvoria Slovania, s výnimkou regiónov na hraniciach s Albánskom a Kosovom, kde je väčší počet etnických Albáncov.

Z hľadiska každodennej politiky je dôležité, aby sa Čierna Hora nestala útočiskom pre cudzincov, ktorí chcú platiť nižšie dane a vyprať nezákonne nadobudnuté zisky. Čierna Hora musí nájsť riešenie problému znečisťovania životného prostredia a nepríjemnej situácie vyvolanej dlhodobým prílivom utečencov zo Srbska a Kosova.

Opäť je nutné uviesť do prevádzky železnice, a zintenzívniť boj proti pašerákom. Moja skupina sa teší, že Výbor pre zahraničné veci prijal naše doplňujúce a pozmeňujúce návrhy týkajúce sa životných a pracovných podmienok utečencov. Ľudia, ktorí v súčasnosti nie sú štátnymi príslušníkmi žiadneho štátu, nesmú navždy ostať bez štátnej príslušnosti, a Čierna Hora sa musí riadiť príslušnou smernicou, ktorú stanovila Rada Európy.

Bol prijatý aj náš návrh na obnovenie železničného spojenia do mesta Nikšić na bosnianskej hranici a do mesta Shkodër v Albánsku. Naliehavé opatrenia musia byť prijaté, aby sa skoncovalo so zanedbávaním severojužnej železničnej trate a odstránila sa nerovnováha vyvolaná rozhodnutím spoliehať sa výlučne na automobilovú, autobusovú a nákladnú automobilovú dopravu.

Vítame aj skutočnosť, že pán spravodajca neopakoval výzvu, ktorá sa objavila v jeho minulej správe o Čiernej Hore, k urýchlenému vstupu krajiny do NATO. Vstup do NATO nesmie byť podmienkou budúceho prístupu do členstva v EÚ.

Je tiež správne, že táto správa neopakuje požiadavku, aby Čierna Hora uskutočňovala určitý druh neoliberálnej hospodárskej politiky, ktorá by zachádzala ešte ďalej ako sme zašli my v Európskej únii. Čierna Hora má príležitosť stať sa členským štátom EÚ. Táto skutočnosť je dôležitá nielen pre Čiernu Horu, ale aj pre ostatné krajiny bývalej Juhoslávie, ktoré rovnako ašpirujú na prijatie do EÚ.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážený pán predsedajúci, spravodajca pán Vernola správne poznamenal, že budúcnosť Čiernej Hory leží na Európskej únii. Ale cesta k európskej integrácii nie je prechádzkou ružovým sadom. Na spôsobe, akým sa tento neskúsený balkánsky štát rozvíja, je niečo alarmujúce. Čierna Hora sa teoreticky môže stať nádherne „zelenou“ krajinou a ideálne sa rozvíjať, ale Podgorica musí tento trend zvládnuť z dlhodobého hľadiska. A súčasné praktiky sa zdajú byť hlboko zakorenené.

Jedným zo zdrojov nebezpečenstva je napríklad kolísavý pohyb cien nehnuteľností na Zlatom pobreží okolo Kotoru. Rýchlo sa rozmáhajúca, a niekedy nedovolená, výstavba okrem toho predstavuje neprimerané zaťaženie pre vodohospodársky systém a kanalizačnú sieť. Pán Vernola sa o tom zmieňuje, ale nie tak dôrazne, ako to vyžaduje závažnosť problému.

Obrovský potenciál rastu cestovného ruchu v Čierneho Hore má takisto svoju tienistú stránku. Zatiaľ čo malá časť pobrežia Jadranského mora patriaca Čiernej hore zažíva obrovský boom, na severe krajiny dosahuje nezamestnanosť viac ako 20 % a chudoba presahuje hranicu celoštátneho priemeru.

A dedičstvo je tu tiež stále zjavné. Infraštruktúra je minimálna a v niektorých lokalitách sa musí obyvateľstvo vyrovnávať s nedostatkom vody a elektriny. Čiernohorci stále nedostatočne produktívne investujú do zdravej hospodárskej budúcnosti. Ak sa chce Čierna Hora naďalej rozvíjať, ak chce vstúpiť do Európy, potrebuje dôkladne premyslenú stratégiu rastu pre celú krajinu. Nesmie dochádzať k neuváženým krokom, ako je „Európske zlaté pobrežie“.

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Alojz Peterle (PPE-DE). - (SL) Som rád, že môžem podporiť súhlas s uzatvorením dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Čiernou Horou, ktorá je jedným z pozitívnych skutkov, ktoré sa v posledných mesiacoch stali v juhovýchodnej Európe. Táto dohoda je uznaním práce, ktorú Čierna Hora urobila, a zároveň zmluvným záväzkom na pokračovanie v činnosti na ceste k plnohodnotnému členstvu v duchu perspektívy Solúnu.

Dohoda jasne stanovuje kľúčové priority v oblasti politiky, hospodárstva a v ďalších oblastiach. V tomto zmysle vítam jasný vzťah dohody k prioritám rozvoja v oblasti cestovného ruchu, ochrany životného prostredia, dopravy a výroby energie. Všetky tieto priority sú previazané, a preto je dôležité, aby Čierna Hora uskutočnila alebo dosiahla správne reformy, s ktorých pomocou bude možné zabezpečiť rýchly rozvoj a splniť podmienky na prijatie štatútu kandidátskej krajiny. Úprimne želám Čiernej Hore v tomto ohľade úspech, pretože, ako predo mnou zdôrazňovali rečníci, od neho závisí uskutočnenie.

Som presvedčený, že v priebehu slovinského predsedníctva Európska únia zaznamená každý pokrok Čiernej Hory v plnení jej zmluvných záväzkov. Pokrok Čiernej Hory je, samozrejme, zvláštnym záujmom juhovýchodnej Európy, a preto aj Európskej únie ako celku.

  Hannes Swoboda (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, na Čiernej Hore je mnoho obdivuhodného. Krajina je obdivuhodná, rovnako ako spôsob, akým bolo vedené odtrhnutie od Srbska – ako Čierna Hora, tak aj Srbsko sa správali veľmi zodpovedne. Tiež musím vyjadriť obdiv politike menšín Čiernej Hory, vďaka ktorej sa menšiny všeobecne cítia v Čiernej Hore ako doma. Tieto a ďalšie veci si nepochybne zaslúžia náš obdiv.

Sú tu však aj temné stránky, ktorými som veľmi znepokojený a o ktorých sa ostatní rečníci už zmienili. Jednou z nich je činnosť zahraničných investorov, predovšetkým z Ruska. Nemám nič proti ruskému investovaniu v Čiernej Hore ani v iných krajinách. Občania Čiernej Hory sa však musia mať na pozore pred nevyváženosťou, vďaka ktorej by sa mohli stať závislí od jedinej krajiny – a to isté by som povedal aj o závislosti od akejkoľvek krajiny, nielen od Ruska. Niektoré z týchto investícii už ohrozujú niektoré prírodné pamiatky a malebnú krajinu Čiernej Hory.

Naďalej ma obzvlášť zarmucuje rozmach korupcie, o ktorej sa už niektorí poslanci zmienili. Máme mnoho správ z mediálnych zdrojov, ktoré sa aspoň snažia podávať celkom vyvážené spravodajstvo. Prípady vážnej korupcie v súvislosti s pašovaním cigariet a inými prípadmi, o ktorých sme čítali, sme považovali za záležitosť histórie. Žiadam Komisiu, aby tieto udalosti považovala za prioritné. Keby korupcia bola jediným kritériom, nemali by sme s dohodou o stabilizácii a pridružení dnes ani v blízkej budúcnosti súhlasiť. Napriek tomu ju odsúhlasíme – a rátam tu aj skupinu socialistov –, pretože chceme tejto krajine pomôcť s reformným procesom.

Nie je však potrebné hovoriť, že očakávame, že sa Komisia a samotná Čierna Hora vynasnažia odstrániť korupciu, ktorá – a to je smutné – preniká do politických kruhov. Aspoň sa objavilo mnoho vážnych obvinení z korupcie zo strany politikov. Rovnako ako pán Kacin by som rád zdôraznil skutočnosť, že prípad vraždy Duška Jovanoviča dosiaľ nebol vyriešený. Zaujíma ma, či je to iba zhoda okolností, že on a jeho kolegovia veľa písali o organizovanom zločine. Dúfam, že je to zhoda okolností a že tu nie je žiadna spojitosť. Rozhodne si želám, aby čiernohorské úrady tento prípad skoro vyriešili a aby urobili viac pre boj proti korupcii vo svojej krajine.

  Ewa Tomaszewska (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, odporúčanie o uzatvorení dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a Čiernou Horou sa týka zvláštnej situácie. Po prvé, zaoberáme sa krajinou, ktorá dosiahla nezávislosť pomocou referenda.

Ako zástupca parlamentného zhromaždenia Rady Európy som bola pozorovateľkou prvých parlamentných volieb v Čiernej Hore po referende. Ako Rada Európy, tak aj OECD potvrdili demokratický charakter volieb. Bola som ohromená mierou účasti občanov na pozorovaní volebného procesu. Zástupcovia mimovládnych organizácií, volební komisári, boli vo všetkých volebných výboroch, ktoré sme navštívili. Bolo zjavne vidieť ohromné nasadenie členov volebných výborov pri zabezpečovaní, aby boli splnené všetky náležitosti. Takisto by sme mali upozorniť, že Čierna Hora prijala ako menu euro.

S ohľadom na pokrok, ktorý Čierna Hora urobila smerom k začleneniu do Európskej únie, podporujem odporúčanie uzatvoriť dohodu. Dúfam, že proces prispôsobenia pomôže Čiernej Hore zlepšiť životné podmienky svojich obyvateľov.

(predsedajúci prerušil rečníčku)

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL). - (CS) Milé kolegyne, vážení kolegovia, vzťahy Európskej únie s Balkánom sú delikátnou otázkou už preto, že najväčšie štáty Únie svojou politikou „rozdeľ a panuj“ výrazne prispeli k rozbitiu Juhoslávie, ktorá bola od prvej svetovej vojny kľúčovým stabilizačným faktorom v celej oblasti. V nástupníckych štátoch s výnimkou Slovinska vidíme všade nestabilitu, etnické sociálne napätie, problém utečencov, vysokú mieru korupcie a nezamestnanosti, slabú pozíciu štátu s malým vplyvom volených parlamentov. V takomto prostredí rozkvitá pašovanie, obchod so zbraňami, bielym mäsom, drogami, tabakovými výrobkami a alkoholom. V takomto prostredí sa len ťažko plánuje doprava, energetika, hospodársky rozvoj. V takomto prostredí možno ťažko ochrániť životné prostredie. Ako sa môže niekto z vás diviť, že tieto javy vidíme ako naliehavé problémy Zeme aj v Čiernej Hore? Uznesenie je len slabým odvarom toho, čo by sme mali pre odstránenie viny, ktorá za súčasný stav na mnohých z vás leží, urobiť. Uvedomujete si to?

  Georgios Georgiou (IND/DEM). - (EL) Vážený pán predsedajúci, náš kolega poslanec, pán Vernola, podal skvelý – farebný, povedal by som – obrázok Čiernej Hory, ktorá je najokúzľujúcejším kútom Balkánu. V balkánskych legendách vždy existovali povesti o tomto dávnom kráľovstve, ktoré dokázalo žiť s piatimi susednými krajinami. Toľko susedov! Zdieľa hranice s Bosnou, Chorvátskom a Srbskom a Albánskom a takisto s Kosovom, ktoré bude možno pre Čiernu Horu teraz znamenať problém, pretože, podľa toho, čo vidíme v novinách a počujeme od kolegov poslancov, Kosovo sa chystá vyhlásiť nezávislosť jednostranne!

To by mohlo byť pre Čiernu Horu, ktorá je teraz domovom mnohých Albáncov, problém. Podľa môjho názoru je podpísanie dohody o pridružení na začiatku rokovaní veľmi pozitívne a pomôže k reforme verejnej správy a súdnej moci, ale predovšetkým pomôže v boji proti korupcii a ja dúfam, že tá istá dohoda umlčí akékoľvek tendencie, ktoré by sa mohli objaviť u albánskeho obyvateľstva.

  Jacek Protasiewicz (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, politická situácia na Balkáne je predmetom zvláštneho záujmu tohto Parlamentu už mnoho rokov. Máme radosť, že po období krvavých konfliktov sú v súčasnosti normálnou súčasťou všedného života v regióne mier a spolupráca.

Dochádza, alebo môže dôjsť, aj na najcitlivejšie otázky, ako sú vyhlásenie nezávislosti nových štátov, spôsobom vyhovujúcim najvyšším medzinárodným normám. To je skutočný trend v politickom vývoji na Balkáne, trend, ktorý vytvára možnosť dosiahnuť strategický cieľ väčšiny národov žijúcich v tomto regióne, teda bližšiu spoluprácu s Európskou úniou vrátane konečného cieľa – plnohodnotného členstva.

Čierna Hora je výborným príkladom tohto trendu. Po vyhlásení nezávislosti si udržala dobré vzťahy s najbližšími susedmi vrátane Srbska, s ktorým predtým tvorila federáciu. Okamžite začala intenzívne rokovania o dohode o stabilizácii a pridružení, ktorá vyvrcholí podpísaním dohody dňa 15. októbra tohto roku. Súčasne uzatvorila dohodu o voľnom obchode s EÚ, ktorá vstúpi do platnosti v januári.

Počas tohto krátkeho času, sotva roku a pol, urobila Čierna Hora značný pokrok. Zmeny uskutočnené vo finančníctve a daňovej politike a v zavedení trhového hospodárstva, ktoré je založené na súťaži a voľnom pohybe kapitálu musia byť vnímané ako pozitívne výsledky.

Stále je potrebné urobiť mnoho, najmä v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti, energetiky a ochrany prostredia a bezpečnosti a občianskych práv. Účinný boj proti korupcii a organizovanému zločinu a úplná spolupráca s medzinárodným tribunálom v Haagu sú obzvlášť dôležité úlohy, pred ktorými stojí vláda Čiernej Hory.

Čierna Hora však nie je sama, kto musí čeliť týmto problémom. Podobné výzvy stoja pred všetkými balkánskymi krajinami, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii. Čierna Hora je jednou z vedúcich krajín v tomto procese a ja by som rád vyjadril nádej, že ňou aj zostane. Únia je pripravená balkánske krajiny v spoločenstve privítať. Či a kedy sa tak stane, záleží predovšetkým od balkánskej elity a od múdrosti balkánskych politikov.

  Libor Rouček (PSE). - (CS) Vážený pán komisár, dámy a páni, Čierna Hora urobila za krátke obdobie svojej nezávislej existencie viditeľný pokrok. Boli položené základy nového štátu a schválená nová ústava, hospodárstvo vykazuje silný 8 % rast a do krajiny len za minulý rok pritiekli investície v hodnote 700 miliónov EUR. Bola podpísaná stabilizačná a asociačná dohoda a Čierna Hora vykročila na cestu budúceho plného členstva v Európskej únii. Ak má byť však táto cesta k členstvu v Európskej únii čo najkratšia a najrýchlejšia, Podgorica by mala urobiť mnoho dôležitých rozhodnutí. Je potrebné napríklad posilniť fungovanie právneho štátu okrem iného aj zabezpečiť nezávislé súdnictvo, je potrebné – omnoho priebojnejšie ako dosiaľ – bojovať proti korupcii, je potrebné zvýšiť transparentnosť rozhodovania v politických aj hospodárskych štruktúrach s cieľom zabezpečiť demokratické a spravodlivé fungovanie trhového hospodárstva. Pre hospodársky rozvoj Čiernej Hory má obrovský význam cestovný ruch. Aj tu je potrebné zabezpečiť jeho udržateľnosť, okrem iného, aj prijatím jednotného legislatívneho rámca pre oblasť životného prostredia a ochrany pobrežia.

Dámy a páni, prístupový proces Čiernej Hory a jej susedov umožňuje oveľa silnejšie rozvinutie regionálnej spolupráce. Som presvedčený, že táto regionálna spolupráca v rámci združenia CEFTA okrem iného prispeje aj k riešeniu mnohých politických, hospodárskych a sociálnych problémov, a to v celej oblasti. Chcel by som preto na záver svojho vystúpenia vyzvať Európsku komisiu, aby Čiernej Hore aj ostatným krajinám západného Balkánu účinne pomáhala pri rozvoji regionálnej spolupráce, a to predovšetkým v oblasti energetiky, dopravy a životného prostredia.

  Ryszard Czarnecki (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, pán Swoboda sa pred chvíľkou správne zmienil o rozšírení korupcie v Čiernej Hore. Rád by som ho podporil citáciou údajov Transparency International, ktoré ukazujú, že na stupnici od 0 do 10 (kde 10 znamená neprítomnosť korupcie), dosahuje Čierna Hora 3,3. To znamená, že je na čele krajín, kde je korupcia hlavným problémom.

Dodal by som, že ďalším dramatickým problémom je v Čiernej Hore pašovanie. V tomto ohľade krajina skutočne nemá hranice. V nedávnom období sa objavil návrh zakázať fajčenie na verejných miestach, pričom zároveň v centre hlavného mesta si môžete kúpiť tisíce balíčkov pašovaných cigariet. V tomto ohľade má Čierna Hora zjavne pred sebou dlhú cestu k Európskej únii.

Na druhej strane je potrebné krajinu prinútiť, aby vyhovela kritériám Únie čo najskôr. Vítam skutočnosť, že je tu vidieť zjavný pokrok, napríklad, pokiaľ ide o súdnictvo alebo fungovanie správy. Musíme oceniť, čo Čierna Hora urobila v tejto oblasti od chvíle, keď dosť nečakane vyhlásila na základe referenda nezávislosť.

Domnievam sa, že Európska únia by mala vyslať jasný signál, že ak budú splnené príslušné podmienky, cesta do Únie bude kratšia. Musíme udržiavať reálnu perspektívu členstva – zjavne nie v priebehu dvoch, troch alebo štyroch rokov –, ale reálny podnet pre čiernohorskú spoločnosť k postupnému plneniu európskych noriem.

  Bernd Posselt (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, Čierna Hora nie je len jednou z najkrajších krajín na svete, ale je to tiež balkánska krajina s najstaršou tradíciou nezávislosti v moderných časoch. Keď bolo založené Belgicko, Čierna Hora bola už po storočie nezávislá a mala charakter štátu. To zdôrazňujem preto, že Čierna Hora je vždy neprávom prehliadaná ako nadbytočná malá krajina, ktorá sa neočakávane, hrou osudu, stala nezávislou.

Dovoľte, aby som povedal pánovi Markovovi, že Čiernu Horu zabral jej srbský spojenec po prvej svetovej vojne. Uskutočnilo sa pro forma parlamentné hlasovanie, ale nič iné. Existovalo silné čiernohorské hnutie za oslobodenie, ktorého činnosť trvala celé dvadsiate roky až do tridsiatych rokov. Tito potom obnovil nezávislosť Čiernej Hory v rámci Juhoslávie a podľa Titovej juhoslovanskej ústavy mala právo na odtrhnutie. Ale keď sa pokúsila toto právo využiť, boli jej do cesty kladené prekážky. Dnes je to nezávislá krajina na ceste k členstvu v Európskej únii.

Musíme podporovať jej demokratické sily. Ako už bolo povedané, to, ako sa Čierna Hora správa k menšinám, je príkladom pre mnohé krajiny v regióne, a preto menšiny podporili nezávislosť. Čo však stále potrebuje, je silnejší systém nezávislého vzdelávania, ako ten, ktorý poskytuje františkánske školské centrum v Túze neďaleko Podgorice. Súkromné vzdelávacie iniciatívy sú potrebné na to, aby zbavili krajinu jej meravosti.

Vyzývam vládu, aby pokračovala v rozhodnom tempe na tejto ceste k pluralizmu, a to nielen v hospodárstve, ale aj v školstve a v konštitučných a demokratických štruktúrach krajiny.

(potlesk)

  Józef Pinior (PSE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, niet pochýb, že Čierna Hora je príkladom pozitívneho vývoja na Balkáne, pokiaľ ide o štruktúru štátu, ústavu, právny poriadok, vstup na svetový trh a vytvorenie trhového hospodárstva. Preto niet pochýb, že by Európsky parlament mal podporiť dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Čiernou Horou.

Zároveň však nesmieme zabúdať, že Čierna Hora musí ešte mnoho zmeniť a urobiť, predovšetkým čo sa týka právneho poriadku a boja proti korupcii. Zdôraznil by som, že v apríli 2007 Čierna Hora podpísala dvojstrannú dohodu so Spojenými štátmi o vylúčení z jurisdikcie Medzinárodného súdneho dvora. Táto dohoda je, žiaľbohu, v rozpore so spoločným postojom a základnými zásadami Európskej únie. Medzinárodný trestný súd je z hľadiska politika EÚ veľmi dôležitou inštitúciou. Dvojstranná dohoda má totiž nepríjemné následky, pokiaľ ide o dohodou s Úniou.

Nehovorím to preto, aby Európsky parlament začal o Čiernej Hore rozmýšľať negatívne. Naopak, domnievam sa, že Európska komisia a všetky európske inštitúcie by sa v súčasnosti mali snažiť pomôcť tejto krajine pripraviť sa na užšie vzťahy s Európskou úniou, predovšetkým v boji proti korupcii, posilňovaní právneho poriadku, budovaní trhového hospodárstva a vo vzdorovaní čiernemu trhu.

  Paul Rübig (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, príklad Čiernej Hory ukazuje, aké dôležité môže byť referendum. Preto rozumiem, prečo sa dnes tu v Parlamente vypínalo toľko plagátov volajúcich po referende, pretože samotná Lisabonská zmluva nám, samozrejme, ponúka možnosť poskytnúť Európanom takéto referendum. Domnievam sa, že je dôležité, že do takého konzultačného procesu je zapojená široká verejnosť a že má príležitosť vyjadriť svoje želania.

Som presvedčený, že v Čiernej Hore je takisto potrebné zlepšiť hospodárske štruktúry, ako už naznačil pán Posselt, dôležité sú najmä v tomto ohľade vzdelávacie ústavy a programy Európskej únie. V oblasti energie veľkú výzvu predstavujú a nevídané príležitosti skrývajú energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje.

Takisto v odvetví telekomunikácií bolo pre Čiernu Horu vhodné uplatniť smernicu o roamingu do vnútroštátneho práva, pretože by, samozrejme, mohla prispieť k lepšej komunikácii s európskymi krajinami za rozumné ceny.

Nie je potrebné hovoriť, že jednou z kľúčových výziev je životné prostredie a zvláštny problém predstavuje oblasť nakladania s odpadom a čistiarní odpadových vôd. Pokiaľ hovoríme o veľkolepej kráse prírodného bohatstva, máme dôvod použiť najnovšie normy. Európska únia ponúka podporné environmentálne rámce, ktoré by mali byť čo najskôr zavedené.

  Justas Vincas Paleckis (PSE). – (LT) Mnohokrát ďakujem pánovi spravodajcovi, ktorý mal tú česť predstaviť v tejto správe novú a zároveň starú európsku krajinu. Po „zamatovom rozvode“ so Srbskom dostala Čierna Hora príležitosť ukázať neobmedzený potenciál malej hrdej krajiny. Na druhej strane by mala Čierna Hora ísť na čele rozvoja regionálnej spolupráce a pokračovať v posilňovaní práv menšín a prispievať k premene balkánskeho regiónu zo suda strelného prachu na záhradu národov.

Rovnako ako ďalšie krajiny, ktorých názvy sa objavili na mape len nedávno, čelí Čierna Hora niekoľkým nebezpečným výzvam: hlboko zakorenená korupcia, nezákonný obchod, čierne hospodárstvo atď. Je poľutovaniahodné, že niektorých zahraničných investorov, najmä tých z Ruska, táto mladá krajina priťahuje predovšetkým preto, že poskytuje jednoduché cesty k uzatváraniu nezákonných finančných dohôd. Rozhodnutie nepredať amerických zamestnancov Medzinárodnému trestnému súdu výmenou za vojenskú pomoc oslabuje dôveryhodnosť Čiernej Hory z hľadiska jej ochoty spolupracovať v mieri so svojimi susedmi a takisto z hľadiska jej oddanosti európskym cieľom.

Dnes Čiernu Horu poznačenú tieňmi minulosti priťahuje, rovnako ako niektoré jej susedné krajiny, vyhliadka na členstvo v Európskej únii. Samotná perspektíva členstva podporuje rozvoj demokracie, ľudských práv a lepších životných podmienok pre občanov. Uskutočnenie dohody o stabilizácii a pridružení by malo byť európskym vetrom do plachiet čiernohorských reforiem. Krajina môže čerpať zo skúseností, ktoré načerpalo na ceste k dosiahnutiu členstva v EÚ susedné Slovinsko a ostatné krajiny, ktoré sa k EÚ pripojili v novom tisícročí.

Iniciatíva Čiernej Hory vyhlásiť sa za ekologickú republiku je chvályhodná, ale cesta k dosiahnutiu dôveryhodného uskutočnenia môže byť dlhá.

Je dobré, že opona izolácie obklopujúca víza pre Čiernu Horu a ďalšie balkánske krajiny je roztrhnutá. Európska komisia a Rada by nemali váhať na polceste, ale mali by naďalej búrať túto prekážku spolu s finančnými a byrokratickými bariérami a pritom udržiavať silnú úroveň ochrany proti zločincom a ľuďom, ktorí porušujú zákon.

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, rád by som najskôr poďakoval poslancom za veľmi obsiahlu a dôležitú rozpravu a pánovi Vernolovi za jeho zanietenie.

Väčšina poslancov správne zdôraznila absolútnu nevyhnutnosť boja proti korupcii a zločinu a posilnenie právneho poriadku v Čiernej Hore. Úplne súhlasím: právny poriadok je nevyhnutne dôležitý pre všetky oblasti spoločnosti a podopiera fungovanie celej spoločnosti a hospodárstva. Práve preto Komisia trvá na urýchlenej reforme súdnictva v Čiernej Hore v rámci procesu príprav na pridruženie, rovnako ako v ďalších krajinách na západnom Balkáne. To je jedno z najdôležitejších politických meradiel pre pridruženie, ktoré by sa malo hodnotiť ako prvé.

Pán Vernola a mnohí ďalší poslanci takisto zdôrazňovali význam ekológie a životného prostredia. Komisia pomáha tomuto starovekému kráľovstvu stať sa ekologickou republikou v záhrade národov, ako povedal pán Paleckis, posilnením administratívnej výkonnosti Čiernej Hory, čo naopak umožňuje krajine priblížiť svoje zákony tým našim, napríklad v oblasti nakladania s odpadmi a vodou.

To, samozrejme, súvisí takisto s korupciou a ja by som rád citoval zo správy Komisie o pokroku. „Nenastalo žiadne zlepšenie v činnostiach potláčajúcich politickú korupciu. ... Správa verejného majetku vyvoláva vážne obavy. Je tu značný priestor pre korupciu, predovšetkým v prípadoch výstavby a územného plánovania, privatizácie, koncesií a verejnej správy.“ Toto je veľmi vážny problém, a preto je potrebné, aby Čierna Hora mala riešenie korupcie ako jednu zo svojich priorít.

Dovoľte mi tiež, aby som informoval vážených poslancov, že Komisia hodlá začiatkom budúceho roku – pravdepodobne v marci – prijať oznámenie, v ktorom zvážime pokrok od Solúnu, a Salzburgu v minulom roku, a stanovíme ukazovateľov pre budúcnosť. Jedným z takýchto problémov bude liberalizácia víz, o ktorej ste sa právom mnohí zmieňovali. Komisia začne dialóg o plánoch pre bezvízový styk, čo by malo pomôcť krajinám západného Balkánu s rozvojom v záujme splnenia podmienok, aby ich občania nepotrebovali víza na cesty do Európskej únie.

Chcem však zdôrazniť, že toto nie je v právomoci Komisie, ale v rukách vnútroštátnych vlád Európskej únie a kľúčovými subjektmi sú ministerstvá a ministri vnútra. Preto spojme svoje sily a uskutočníme účinný lobing u ministrov vnútra, rovnako ako u dotknutých krajín na západnom Balkáne, pretože si musíme byť istí, že všetky bezpečnostné požiadavky, ako je vydávanie dokumentov a hraničné kontroly, sú v úplnom poriadku, skôr ako pristúpime k liberalizácii víz.

A nakoniec, veľmi rád počujem o úspešnej parlamentnej spolupráci, ku ktorej dochádza medzi parlamentom Čiernej Hory a Európskym parlamentom. Viem, že je to veľmi dôležité – je to súčasť skutočnej politickej integrácie – a veľmi priaznivým spôsobom to pomáha k rozvoju inštitúcií v Čiernej Hore. Verím, že môžeme spolupracovať na posilnení demokratických inštitúcií a administratívnej výkonnosti Čiernej Hory. Som veľmi rád, že sa zhodneme na budúcom vývoji Čiernej Hory na jej ceste k Európskej únii.

(potlesk)

  Predsedajúci. − Prijal som jeden návrh uznesenia na ukončenie rozpravy o vyhlásení Komisie⁽¹⁾.

Táto spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie o návrhu uznesenia a o správe pána Vernola sa bude konať vo štvrtok 13. decembra 2007.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Bogdan Golik (PSE), písomne. – (PL) Vážený pán predsedajúci, ako poslanec Európskeho parlamentu s veľkým potešením vyjadrujem podporu uzatvoreniu dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Čiernou Horou.

Domnievam sa, že spolupráca medzi Európskou úniou a Čiernou Horou bude v budúcnosti obojstranne výhodná, predovšetkým vďaka postupnému vytvoreniu dvojstrannej oblasti voľného obchodu. Tiež ma veľmi teší pokrok, ktorý Čierna Hora urobila na ceste k splneniu podmienok Európskej únie.

Stručne by som sa však zmienil o oblastiach, v ktorých, ako určujú odporúčania Komisie, musí Čierna Hora naďalej vyvíjať snahu, pokiaľ sa chce priblížiť Európskej únii. Najdôležitejšou úlohou je zlepšiť právny poriadok pomocou reformy verejnej správy v záujme posilnenia inštitúcií na všetkých úrovniach a účinne bojovať proti ich spolitizovaniu. Som si vedomý a oceňujem legislatívne úsilie, ktoré Čierna Hora v tejto oblasti vyvíja, ale najdôležitejšie je, aby postupne dostávali väčšiu praktickú účinnosť. Čiernohorskí predstavitelia tiež musia dosiahnuť väčšiu transparentnosť v otázkach rozpočtovej kontroly, správy verejných financií a verejných súťaží.

Som presvedčený, že keď bude Čierna Hora uskutočňovať všetky odporúčania Európskej komisie, bude možné nasmerovať krajinu na priamu cestu k pridruženiu.

(1) Pozri zápisnicu.

14. 1. december 2007 - Svetový deň boja proti AIDS (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je vyhlásenie Komisie o Svetovom dni boja proti AIDS, ktorý bol 1. decembra 2007.

  Markos Kyprianou, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, znova máme príležitosť diskutovať v Európskom parlamente o tejto závažnej zdravotnej hrozbe. Len pred niekoľkými mesiacmi sme mali príležitosť diskutovať o akčnom pláne Spoločenstva týkajúceho sa tejto zdravotnej hrozby. Náš záujem sa samozrejme nevzťahuje iba na Európske spoločenstvo, ale tiež na celý svet.

Sme znepokojení vzostupom počtu nakazení, počtom ľudí na celom svete, ktorí sú postihnutí a žijú s HIV a počet 33  miliónov ľudí je pre nás príliš vysoký. Preto chceme v rámci Európskej únie podniknúť opatrenia, ale tiež spolupracovať so všetkými medzinárodnými subjektmi mimo EÚ, aby sme sa s týmto problémom vyrovnali globálne. To zodpovedá novej zdravotníckej stratégii Európskeho spoločenstva, ktorá zahŕňa globálnu úlohu Európskej únie v oblasti zdravotníctva.

Oblasti, na ktoré sa môžeme sústrediť: v prvom rade prevencia nakazenia – to je veľmi dôležité. Zároveň zaistiť, aby bolo dostupné testovanie, a kde je potrebná tiež liečba a zdravotnícka starostlivosť. Aby sme toto všetko dosiahli, je potrebné zvyšovať informovanosť, čo je veľmi dôležitý faktor a v tomto zaostávame – k tejto téme sa čoskoro vrátim. Ale tiež sociálna stigma. To je jedna z našich najväčších starostí a svojím spôsobom pôsobí ako začarovaný kruh, pretože sociálna stigma bráni ľuďom, aby sa nechali testovať a dozvedeli sa, či sú nakazení a môžu teda nakaziť ostatných. Nechcú sa liečiť a nenechávajú sa testovať, so všetkými negatívnymi dôsledkami. Najviac znepokojujúce je to medzi mladými ľuďmi a to je našim hlavným záujmom a cieľom.

Naše štúdie a prieskumy ukazujú, že medzi mladými ľuďmi je skutočne nedostatočná informovanosť – dalo by sa povedať, že pokiaľ ide o tieto zdravotné hrozby, vládne tu neznalosť. Preto je dôležité objektívne im ukázať, predložením informácií tak, aby na jednej strane nevyvolali paniku, ale zároveň neviedli k ľahostajnosti, že ide o vážnu chorobu; neexistuje proti nej žiadny liek, ale môžu sa proti nej chrániť – a môže sa im predviesť, ako na to – a zároveň, že by nemali mať strach zo spoluobčanov, ktorí túto chorobu majú.

Zo správ Eurobarometra poznáme dva extrémy. Niektorí mladí ľudia sa domnievajú, že sa nie je čoho báť. vezmete si nejaké antibiotiká a je to preč. Na druhej strane sa boja, že sa môžu nakaziť tým, že sa len dotknú nakazených ľudí, alebo sa napijú z ich fľaše, alebo ich pobozkajú. Takže vidíme dva extrémne pohľady na túto zdravotnú hrozbu a ani jeden z nich nerieši účinne náš cieľ, teda regulovať šírenie ďalšej nákazy.

Svetový deň AIDS je dôležitý deň a poskytuje nám príležitosť na diskusiu a zvyšovanie informovanosti, ale nemali by sme sa obmedzovať na tento jediný deň, a preto som rád, že aspoň v rámci Európskej únie budeme o týchto problémoch diskutovať neustále. Pokiaľ však ide o mladých ľudí, musíme si pripomenúť, že v 80. rokoch prebiehali veľmi aktívne, veľmi účinné, veľmi agresívne kampane, ktoré dosiahli cieľ a zvýšili informovanosť, ale potom sme s nimi prestali a zabudli sme, že po skončení týchto kampaní začala byť sexuálne aktívna mladá generácia, nová generácia mladých ľudí. V skutočnosti sa niektorí z nich narodili práve pred koncom týchto kampaní a nemohli ťažiť z informačných iniciatív, ktoré vtedy prebiehali, a preto tu máme výsledky, o ktorých som práve hovoril. Vieme, že pomocou jednoduchých posolstiev, jednoduchých metód, vzorov, celebrít, osôb ovplyvňujúcich verejnú mienku, dávaním dobrých príkladov a vysvetľovaním situácie môžeme dosiahnuť požadovanú informovanosť.

V tomto roku naša iniciatíva navrhla ministrom zdravotníctva Európskej únie, že sa všetci súčasne vydáme na Svetový deň AIDS do škôl a budeme o týchto problémoch diskutovať s mladými ľuďmi, aby sme zistili čo vedia, povedali im, čo vieme my a vymenili si názory. Dostalo sa nám kladnej odozvy. pripojila sa viac než polovica ministrov členských štátov.

Šli sme do škôl – aj ja som išiel – a bolo to príjemné prekvapenie: debaty a diskusie s mladými ľuďmi, najmä pochopenie toho, čo vedia alebo nevedia o tejto chorobe a tiež niektorých praktických problémoch. Vedia napríklad, že najlepšou ochranou sú kondómy, ale zároveň – ako ich dostanú? Je im to trápne, majú strach alebo sa hanbia. Takže vidíme niektoré praktické dôsledky, ktoré sme nikdy nevnímali ako problémy, nikdy nás nenapadlo, že im budeme musieť v Európe čeliť. Ale ony sú tu.

Pretože chceme hovoriť s mladými ľuďmi jazykom, ktorému rozumejú, Komisia sa tento rok rozhodla vyrobiť tiež nový televízny spot zaoberajúci sa prevenciou prenosu HIV. Vznikol prostredníctvom súťaže pre mladých ľudí a vybraný víťazný príspevok bol od poľského študenta. Natočili sme ho a vysielal sa na niekoľkých televíznych kanáloch a používali sme ho tiež počas našich školských návštev. Toto je dôležitá stratégia, ktorou sa musíme riadiť: musíme hovoriť s mladými ľuďmi jazykom, ktorému rozumejú.

Ale ako som už povedal, problémy pochádzajúce z HIV a AIDS sa vyskytujú aj ďaleko za hranicami Európskej únie. Je pravdou, že celosvetovo bol zaznamenaný významný pokrok z hľadiska prístupu k službám súvisiacim s HIV, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. V súčasnosti v týchto krajinách žije okolo 95 % ľudí nakazených HIV.

Vďaka nebývalému nárastu medzinárodného financovania v týchto krajinách vzrástol počet ľudí zo 100 000  v roku 2001 na 2,5 milióna v roku 2007. To sú pôsobivé čísla; každopádne 70 % ľudí, ktorí v týchto krajinách potrebujú antiretrovírusovú liečbu, ju nedostávajú alebo k nej nemajú prístup. To dokazuje, že máme pred sebou ešte dlhú cestu.

Európska činnosť je financovaná pomocou najrôznejších nástrojov na vnútroštátnej, ako aj na globálnej úrovni, napríklad pomocou globálneho fondu. Sú tu aj iné mechanizmy financovania prostredníctvom partnerstva verejného a súkromného sektora. Pomocou týchto spoločných snáh s medzinárodným spoločenstvom sme dosiahli pokrok, ale stále máme pred sebou dlhú cestu a tá si vyžaduje silnú spoluprácu medzi európskymi inštitúciami.

Ako som povedal v úvode, naším základným cieľom je znížiť počet novonakazených HIV a snažiť sa o čo najlepšie riešenie z hľadiska podpory, liečby a starostlivosti o tých, ktorí už s HIV/AIDS žijú. Preto chcem znovu zdôrazniť nasledovné: boj proti stigme – sociálnemu vylúčeniu, diskriminácii choroby a ľudí, ktorí ňou trpia alebo sú ňou nakazení – je veľmi dôležitý a pokiaľ ho nepodstúpime, nikdy nebudeme schopní situáciu zvládnuť. Aby sme to mohli dosiahnuť, potrebujeme spustiť kampane na zvýšenie informovanosti.

Preto je mottom Európskej komisie v tejto akcii proti AIDS heslo „AIDS – Pamätáš si na mňa?“, pretože ide o zabudnutú chorobu na všetkých úrovniach, alebo aspoň upadla do zabudnutia. My ju teraz znovu presadíme do popredia záujmu, ale nielen preto, aby sme jej existenciu pripomenuli občanom, ale tiež preto, aby sme zaistili, že ju politici presadia späť na vrchol politického programu a podniknú nevyhnutné kroky. V tejto veci sa spolieham – a viem, že ju mám – na podporu Európskeho parlamentu.

  John Bowis, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, je potrebné vykonať tak veľa. Dovoľte, aby som začal s tým, čo už pán komisár vo svojej reči zdôraznil, a to je dôsledok na deti, pretože jednou z kampaní, ktoré tohto roku bežia, je tiež Zastavme prenos AIDS na deti. Vieme, že každý deň sa každú minútu narodí dieťa s HIV, vieme, že na svete žije 2,3 milióna detí s HIV, že iba jedno z 10, ktoré potrebujú antiretrovírusovú liečbu, ju dostane, vieme, že kvôli nedostatku liekov tretina detí zomiera v prvom roku života a polovica zomrie do svojich druhých narodenín, vieme, že 15,2 miliónov detí do veku 18 rokov stratia jedného alebo oboch rodičov vinou AIDS a vieme, že do roku 2010, toho magického roku, vinou AIDS osirie viac než 20 miliónov detí.

To je príbeh detí, to je problém týkajúci sa detí, samozrejme je to tiež príbeh dospelých. Z rôznych našich krajín sú nám známe čísla o ľuďoch, ktorým bola táto choroba diagnostikovaná, ktorí žijú s HIV: tie čísla rastú a hrozivá štatistika prezrádza, že jeden z troch ľudí nevie, že je nakazený.

To je výzva, ale sú tu zvláštne výzvy, o ktorých sa domnievam, že by sme v tomto roku mali zdôrazniť a na niektoré z nich už upozornil pán komisár. Úroveň základných znalostí v skutočnosti v posledných piatich rokoch klesá: verejnosť je menej informovaná, než bývala. Mýty a nedorozumenia narastajú. Jeden z piatich ľudí nevie, že HIV sa prenáša sexom bez kondómu. Menej než polovica všetkých sexuálne aktívnych ľudí vždy s novým sexuálnym partnerom používa kondóm.

Vieme, že počet ľudí, ktorým bol diagnostikovaný HIV, sa od roku 1977 strojnásobil; vieme, že k štvrtine všetkých úmrtí súvisiacich s HIV dochádza z dôvodu neskorej diagnózy a že tretine sa dá predísť. A konkrétne vieme, že neúspešný žiadatelia o azyl, ktorí žijú s HIV, veľmi často nemajú nárok na liečbu HIV zadarmo a nemôžu si dovoliť životne dôležitú starostlivosť a môžu ďalej prenášať nákazu na ostatných. Tiež vieme, že výskyt HIV medzi mužskými väzňami je 15-krát vyšší než medzi bežnou populáciou.

Všetky tieto veci vieme, popri vedomostiach o nádejných signáloch, o výskume. Nedávno som sám videl v Rwande výskum, pokračujúce klinické testy a potrebu testov očkovacích látok v Afrike.

Ale všetky tieto veci sú naliehavé a cieľovým rokom je rok 2010; rok 2010 je už blízko. V roku 2010 vážený pán komisár: Obom nám končí volebné obdobie. Nechcem, aby sme sa za túto skutočnosť schovávali a prenechali túto problematiku svojim nástupcom. Chcem, aby sme mohli v roku 2009, keď možno budeme opúšťať svoj úrad, povedať, že sme aspoň splnili tento sľub.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE – (NL) Vážený pán predsedajúci, skladám poklony Komisii za jej úsilie, ktoré práve popísal pán komisár. Dnes by som zdôraznil význam Svetového dňa AIDS a našu spoločnú zodpovednosť v boji proti tejto chorobe. Pretože po celom svete sa šíri katastrofa, ktorej sa nedostáva pozornosť, akú by si zaslúžila.

Moja skupina preto víta skutočnosť, že dnes máme v Štrasburgu túto rozpravu. Čísla hovoria za všetko. Na svete je 33 miliónov ľudí, u ktorých je rozvinutý AIDS alebo sú HIV pozitívni a 25 miliónov ľudí už na túto chorobu zomrelo.

Ale mnoho ľudí sa správa, akoby AIDS neexistoval. Pretože AIDS súvisí so sexom, mnohí o ňom radšej nehovoria. A ako povedal pán komisár, preto je ťažké ľudí o AIDS poučiť. Dnešná mladá generácia za to platí vysokú cenu. Polovica všetkých novonakazených ľudí sú ľudia vo veku menej ako 25 rokov. Počas doby, než toto poviem, sa nakazí ďalších šesť mladých ľudí a tri deti zomrú na AIDS. Hovoríme tu o generácii, ktorá nepoznala svet bez AIDS.

Katastrofa nie je obmedzená len na Afriku. V posledných rokoch sa počet nakazených HIV v Európe a strednej Ázii zdvojnásobil z 1,25 na 2,4 miliónov. Je najvyšší čas, aby Európska únia niečo podnikla. Tejto strašnej chorobe, ktorá ničí životy miliónov rodín po celom svete, sa dá predchádzať. S AIDS je možné bojovať účinnými informáciami, jednoduchšej dostupnosti kondómov a dostupnosti liekov.

Vážený pán komisár správne upozorňuje, že sme dopustili, aby sa z AIDS na našom kontinente stala zabudnutá choroba. Dnešní mladí Európania tu neboli, keď bežali veľké verejné informačné kampane 90. rokov. Pokiaľ nechceme, aby sa nám veci vymkli z rúk, musíme konať rázne.

Takže, z časti ako symbolický akt a z časti preto, že sa domnievam, že je to skutočne dôležitá iniciatíva, moja skupina minulý mesiac rozbehla kampaň za zníženie dane na kondómy na 5 % v celej Európskej únii. Skutočnosť, že výška DPH na kondómy sa tak veľmi líši – v niektorých krajinách je to až 25 % – ukazuje, že v Európe nemáme k tomuto spoločnému problému spoločný prístup alebo aspoň že sa mu dostatočne nevenujeme.

Portugalské predsedníctvo poskytlo našej kampani pevnú podporu a dúfame tiež v pozitívnu odozvu od komisára Kovácsa, keď koncom tohto roka otvorí rozpravu o európskom systéme DPH.

  Holger Krahmer, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, „Navždy tvoj, AIDS“ boli slová, ktoré som čítal na plagáte ku Svetovému dňu AIDS, ktorý prebehol takmer pred dvoma týždňami. Posolstvom bolo, že AIDS je liečiteľný, ale v žiadnom prípade vyliečiteľný. Mnohí ľudia, najmä mladí naň neberú ohľad, alebo ho dobrovoľne prehliadajú. Množstvo nakazených, o ktorých sa zmienili predchádzajúci rečníci, hovorí za všetko. Vzdelanie je jediným spôsobom, ako predchádzať HIV a AIDS a ja som rád, že Komisia tento názor schvaľuje.

Každopádne vzdelanie sa nesmie obmedzovať na plagátové kampane alebo návštevy škôl ministrami vlády. Tieto veci na krátku dobu pritiahnu pozornosť a môžu tiež prilákať média, ale neovplyvňujú vzorce správania, najmä medzi mladými ľuďmi.

AIDS a HIV bývali v tlači náplňou hororových príbehov zo života. Mnohí ľudia žili v neistote a obavách, pretože nikto nevedel aký nebezpečný ten vírus je. Neprajem si návrat do týchto dní, ale vzhľadom k tomu, že HIV/AIDS sa stali životnou skutočnosťou a liečba sa stala bezpečnejšou, tento problém už dnes automaticky nepúta takú pozornosť verejnosti.

Mnohí ľudia si už na tieto správy zvykli a niektorí sú nimi dokonca unavení. Je to nerozumné, ale je to fakt. Vzdelávanie je potrebné týmto zmeneným okolnostiam prispôsobiť. Vzdelávanie musí byť nastavené tak, aby upútalo pozornosť ľudí, aby vyslalo špecifické posolstvo konkrétnym cieľovým skupinám v ich dialektoch. Niektorí mladí ľudia mylne chápu HIV ako zanedbateľné nebezpečenstvo a je zvlášť dôležité, aby sme sa s nimi stýkali na ich pôde a prinútili ich premýšľať o dôsledkoch nakazenia.

Mnohí ľudia stále myslia na dôsledky, ale bohužiaľ začínajú príliš neskoro, konkrétne keď im lekár alebo sociálny pracovník povedia, že ich testy sú pozitívne. Potom sa z choroby, ktorá doteraz bola iba temnou a vzdialenou, stáva veľmi skutočná záležitosť. Iba ak dokážeme ľudí prinútiť, aby premýšľali o HIV skôr, než bude neskoro, dosiahneme pokrok.

Aby sme dosiahli tento cieľ, bude potrebné dlhodobé a trpezlivé úsilie. Je potrebné vybavenie, služby a projekty zamerané na cieľové skupiny – čím viac odlišné a bližšie skúsenosti prinesú, tým lepšie budú. Organizované charitatívne spolky, ako sú asociácie AIDS-Hilfe v Nemecku, môžu naďalej hrať dôležitú úlohu, pokiaľ sa dokážu vyrovnať s touto novou výzvou. To sa bohužiaľ nedeje všade.

Tí, ktorí sú HIV pozitívni, majú dnes veľkú šancu na dlhý život, aspoň v západnej Európe. V ostatných častiach sveta, ako je Afrika, je to inak. Táto naša povzbudivá situácia by nás však nemala uspokojiť.

  Vittorio Agnoletto, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som lekár, ktorý pracuje s AIDS už dvadsať rokov a musím úprimne povedať, že by som od Komisie očakával omnoho podrobnejšie a vecnejšie návrhy. V Európskej únii sú hlavným zdrojom prenosu sexuálne vzťahy. Aby som bol konkrétnejší:

1) Nabáda Komisia všetky členské štáty, aby v školách uskutočňovali hodiny sexuálnej výchovy?

2) Nabáda členské štáty, aby zavádzali kontroly cien kondómov, ktoré sú v súčasnosti jediným spôsobom ochrany proti pohlavnému prenosu?

Druhý najčastejší zdroj prenosu v Európe je intravenózny prenos, najmä medzi užívateľmi drog. Čo teda Komisia robí preto, aby prinútila členské štáty zaviesť stratégie obmedzenia škôd, ktoré sú jediným spôsobom, ako znížiť intravenózny prenos medzi ľuďmi, ktorí nedokážu, nemôžu alebo nechcú prestať brať drogy?

Čo sa týka zvyšku sveta, očakával by som, že Komisia príde a povie nám: po osemmesačnom ustrnutí Parlamentu na mŕtvom bode upozorňujeme, že Parlament odhlasoval zmenu článku 6  dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu, a pretože to neviedlo k žiadnej zmene, Komisia je rozhodnutá bojovať za zmenu pravidiel WTO. V súčasnosti pravidlá dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu umožňujú, aby nadnárodné spoločnosti držali patenty dvadsať rokov, následkom čoho sa nedostanú lieky do Afriky. Nič také sme nepočuli! Pokiaľ sa tieto pravidlá nezmenia, rozhovory o Afrike budú len plané reči.

A koniec koncov ako je možné, keď každý hovorí o boji proti AIDS, že tu máme komisára Mandelsona, ktorý píše listy thajskej vláde so žiadosťami, aby neprijímala zákony, ktoré umožňujú distribuovať generiká a vo svojich listoch presadzuje a vymenováva spoločnosti ako Sanofi-Avensis? Podľa môjho názoru by k tomu mala Komisia niečo povedať!

  Françoise Grossetête (PPE-DE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, áno, AIDS si vyžiadal mnoho obetí – príliš mnoho obetí. Vyberá si ich ďalej a vyberie si ich ešte oveľa viac. Je tragické, že veľa detí bude nakazených ešte pred narodením. Počuli sme čísla, sú odstrašujúce a ja nemám v úmysle ich opakovať.

Bohužiaľ, AIDS sa stále šíri nielen v členských štátoch EÚ, ale aj v nečlenských krajinách a aby sme mohli bojovať s touto novou vlnou epidémie, je nevyhnutné, aby sme posilnili preventívne opatrenia, zaistili viac liekov, starostlivosť a podporu a naviazali partnerstvá, ktoré sú pre toto snaženie nevyhnutné. Vedľa prevencie potrebujeme zlepšiť prístup k informáciám a uľahčiť ľuďom dostupnosť poradenstva, liečby a sociálnych služieb. Je potrebné, aby sme sa zmienili o negatívnom vplyve tejto choroby – jedným z najsmutnejších aspektov je, že je to tabu, niečo, o čom sa ľudia neodvážia otvorene hovoriť. Aby sme toto všetko dosiahli, musíme zmobilizovať dostupné zdroje a cielený výskum, koordinovať svoje snaženie a financovať konkrétne projekty. Iba pokiaľ budú všetci zúčastnení spolupracovať v konštruktívnom partnerstve, budeme môcť významne a trvale prispieť k zastaveniu tejto epidémie.

Pozoruhodná je skutočnosť, že dnešní mladí Európania nikdy nezažili typ účinných preventívnych kampaní, ktoré bežali v 80. rokoch. Európske spoločenstvo na seba musí vziať zodpovednosť a vysvetliť mladým ľuďom základné informácie o HIV a AIDS. Posledné prieskumy dokazujú prekvapujúcu neznalosť o chorobe medzi mladými. 54 % mladých ľudí zo „starých" členských štátov sa domnieva, že sa môžu nakaziť HIV tým, že sa napijú z rovnakého pohára ako nakazená osoba. To dokazuje, aké dôležité je zlepšiť informovanosť a investovať do prevencie a informácií o používaní kondómov. Ďalším problémom, ktorý je potrebné riešiť, je cena kondómov. Výsledky výskumu ukazujú, že vo svojich snaženiach nesmieme poľaviť, nemôžeme prehliadať chorobu, ktorá už nie je nová. Pri zvyšovaní informovanosti musíme prinášať správne posolstvá – posolstvá lepšie ušité na mieru ich príjemcom. Na tomto poli v súčasnosti vyvíjame úsilie. Naše posolstvo musí byť aktuálnejšie a skutočne zaujať mladých ľudí. Donedávna a do určitej miery z etických dôvodov, bolo ponechané najmä na pacientoch, aby vyhľadali radu a požiadali o testovanie na HIV. Z dnešného pohľadu môžeme vzhľadom na tento prístup vidieť dva problémy: po prvé, dostupnosť služieb bola mizivá a po druhé, ľudia sa báli stigmatizácie a diskriminácie. V krajinách s nízkymi príjmami predstavuje skutočnosť, že testovanie je dobrovoľné, závažnú prekážku v boji proti pandémii AIDS. Ako môžeme od znevýhodnených, málo vzdelaných pacientov očakávať informovaný súhlas? Ako môže osoba, ktorá nikdy nepočula o HIV, súhlasiť s testovaním na HIV?

Aké výhody získa jednotlivec z testu na HIV v krajine, ktorá nemá žiadny systém sociálnej ochrany? Nedávne prieskumy v subsaharskej Afrike ukazujú, že iba 12 % mužov a 10 % žien podstúpilo test a dostalo výsledky. Táto choroba je pretrvávajúcou hrozbou a my nesmieme znižovať svoju obozretnosť voči nej!

  Pierre Schapira (PSE) . – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, AIDS ostáva jednou z najhorších pohrôm 21. storočia a to napriek mimoriadnemu úsiliu medzinárodného spoločenstva o boj s ňou za uplynulých 20 rokov, hoci aj občas nastalo obdobie oslabenia.

Číslo 6 na zozname rozvojových cieľov milénia OSN, prijatom v septembri 2000, je zastaviť a začať odvracať šírenie AIDS do roku 2015. V každom prípade súčasná situácia v rozvojových krajinách – a najmä v Afrike, kde počty úmrtí na AIDS stále stúpajú – si vyžaduje zdvojnásobenie nášho úsilia, pokiaľ chceme tento cieľ dosiahnuť.

Sú tu dve potenciálne cesty, kadiaľ sa európske kroky môžu uberať. Po prvé, môžeme posilniť spoluprácu najmä s miestnymi úradmi na južnej pologuli, pretože iba na miestnej úrovni môžu byť nájdené trvalé riešenia vzhľadom na starostlivosť o trpiacich, predchádzanie chorobe, zaisťovanie liekov, informačných a preventívnych kampaní a všeobecného spravovania zdravotníckych služieb tak, aby vyhoveli potrebám miestnych ľudí.

Po druhé, musíme hľadať spôsoby riešenia nedostatku zdravotníckych odborníkov v krajinách s nízkymi príjmami. Je potrebné, aby Európa zakročila s praktickými, patrične financovanými programami v záujme umožnenia zdravotníckym profesionálom vykonávať prácu, na ktorú boli vyškolení vo svojich krajinách, za patričných podmienok a v patričných budovách s nevyhnutným vybavením a liekmi.

Nakoniec dlhodobý boj proti AIDS si bude vyžadovať pevný záväzok poskytnúť pacientom v rozvojových krajinách prístup k liekom, ktoré potrebujú, za ceny, ktoré si môžu dovoliť. Vzhľadom na to, že mnoho pacientov s AIDS na južnej pologuli si už vypestovalo odolnosť voči liekom prvej generácie, je nevyhnutné nájsť pre krajiny s nízkymi príjmami nové spôsoby sprístupnenia posledných liekov v generickej forme. Z tohto dôvodu by som požiadal Komisiu, aby zvlášť zabezpečila, aby obojstranné a regionálne dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje – najmä dohody o hospodárskom partnerstve – neobsahovali žiadne podmienky, ktoré by mohli krajinám južnej pologule sťažiť všetku flexibilitu dostupnú na základe dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva a deklarácie ministrov z konferencie v Dauhe z roku 2001 s cieľom ochrany pacientov s AIDS.

Už nemám čo dodať. Neprijateľná situácia miliónov ľudí každoročne zomierajúcich na AIDS si vyžaduje, aby Európska únia čelila svojim zodpovednostiam. Je načase prestať s hovorením a pustiť sa do práce.

  Markos Kyprianou, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, budem stručný, chápem, že sme v časovej tiesni.

Chcel by som upozorniť na tri body. Po prvé, toto je problém, ktorý zasahuje celú populáciu a to je posolstvo, ktoré chcem vyjadriť. Už nejde o záležitosť rizikových skupín, ktorej sa my ostatní nemusíme obávať: je to problém pre obyvateľstvo všeobecne – pre mladých ľudí, ženy. Musíme o ňom zvyšovať povedomie a je potrebné, aby sme vydali aj politické posolstvo.

Predovšetkým, – pretože to už bolo zmienené – vo veci otázky imigrantov volíme konkrétny prístup. Portugalské predsedníctvo malo otázky zdravia a imigrácie ako tému svojho predsedníctva a prístup k liečbe, testovaniu a zdravotníckej starostlivosti o imigrantov – i tých, ktorí nemajú doklady – je dôležitým aspektom. O tejto téme diskutujeme nielen kvôli ich ochrane a otázke ľudských práv, čo sú samozrejme priority, ale tiež kvôli ochrane spoločnosti ako celku.

Otázky, ktoré boli vznesené, ako je možnosť výmeny ihiel pre užívateľov drog, propagovanie kondómov, sexuálna výchova v školách, problémy vo väzniciach, sú súčasťou našej diskusie s členskými štátmi a občianskou spoločnosťou. Máme analytickú skupinu, v ktorej sú všetci zastúpení: vedú diskusie a vymieňajú si osvedčené postupy a skúsenosti. Samozrejme si však uvedomujeme, v rámci Európskej únie nemáme potrebnú právomoc: vykonávanie týchto politík je zodpovednosťou členských štátov. Preto zvyšujeme informovanosť na politickej úrovni, diskutujeme na technickej úrovni, ale zodpovednosť za konkrétne kroky leží na členských štátoch.

Čo sa týka ostatných otázok, ktoré vzniesol pán Agnoletto, s veľkým záujmom som zaznamenal otázku dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu. Zaznamenal som tiež, aký vplyv by mala na prístup k liekom v rozvojových krajinách a všetky ďalšie otázky, ktoré vzniesol vo veci krajín mimo Európy. Predložím ich svojim kolegom, ktorí zodpovedajú za tieto konkrétne oblasti a informujem ich o názoroch, ktoré predložil pán poslanec.

Nakoniec, čo sa týka prístupu k antiretrovírusovej liečbe najprv v rámci Európskej únie – a potom dúfame, že ju budeme môcť rozšíriť do ostatných oblastí – veľmi aktívne podporujeme iniciatívu nemeckého predsedníctva po konferencii v Brémach na sprístupnenie lacnej a dostupnej antiretrovírusovej liečby pre všetkých pacientov a tých, ktorí ju potrebujú. Už sme zaznamenali, pokiaľ to tak môžeme nazvať, prvý úspech v Bulharsku. Ale samozrejme budeme sa o to snažiť v predsedníctve, s podporou Komisie a dúfajme, že ako náhle sa model ujme, môžeme tento prístup rozšíriť aj mimo Európsku úniu. To je stále našim cieľom.

Znova by som sa rád poďakoval poslancom za veľmi zaujímavú rozpravu a zaznamenal som všetky vznesené otázky.

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

15. SK Znečistenie spôsobené únikom ropy do Čierneho a Azovského mora v dôsledku potopenia viacerých lodí (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je vyhlásenie Komisie o Znečistení Čierneho a Azovského mora ropnou škvrnou po stroskotaní niekoľkých lodí.

  Markos Kyprianou, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, na úvod by som rád povedal, že môj kolega pán Dimas ľutuje, že sa nemôže zúčastniť dnešnej rozpravy, ale ako viete, je na konferencii o globálnom otepľovaní, na ktorej musí zastupovať Spoločenstvo.

Toto je veľmi dôležitá otázka. Vieme, že silné búrky v čiernomorskom regióne v novembri spôsobili tragické straty na životoch a majetku a samozrejme poškodili životné prostredie únikom približne 1 300 ton ropného oleja a potopením lodí prevážajúcich síru. Podľa obojstrannej dohody Komisia vyslala skupinu piatich odborníkov z EÚ, ku ktorým sa pripojili zástupcovia Komisie a programu pre životné prostredie OSN. Odborníci EÚ zistili, že ukrajinské vyšetrovacie operácie sú v plnom prúde. Zistilo sa, že miestne dostupné technológie a zdroje sú dostačujúce a Ukrajina nevyjadrila potrebu ďalšieho núdzového vybavenie. Hlavné výsledky misie budú predstavené ukrajinským predstaviteľom 14. decembra v Kyjeve. Diskusia sa na tejto schôdzke tiež zameria na ďalšie posilňovanie spolupráce vo veci zlepšenia monitorovania kvality životného prostredia Čierneho mora.

Podľa medzinárodnej štatistiky o ropných škvrnách môže byť táto škvrna považovaná za stredne veľkú a neočakáva sa, že by spôsobila veľkú environmentálnu katastrofu. To samozrejme neznamená, že nás neznepokojuje, najmä preto, že je tu vždy možnosť druhotného znečistenia. Intenzita environmentálnych tlakov, výskyt citlivých druhov v prielive, politická citlivosť oblasti a riziko ďalších podobných nehôd v budúcnosti, to všetko zdôrazňuje potrebu komplexnejšieho prístupu k situácii. Európska komisia preto uvažuje o nadviazaní pomocou iných nástrojov, ako sú misie na hodnotenie škôd, takže sa teším na rozpravu o tejto téme.

  Stanisław Jałowiecki, v mene skupiny PPE-DE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, veľmi vítam, že máme dnes príležitosť diskutovať o katastrofe, ktorá sa stala minulý mesiac v Čiernom mori a to prinajmenšom z dvoch dôvodov.

Prvým dôvodom je, že pokiaľ ide o mnoho krajín vrátane Ruska, má Európsky parlament úlohu zástupcu verejnej mienky. Predstavte si, čo by sa stalo v európskych masmédiách, keby sa podobná katastrofa odohrala dajme tomu v Baltskom mori. Televízia by nás nepretržite zahŕňala zábermi poškodenej fauny a flóry. Boli by sme vystavení náporom expertov vysvetľujúcich hrozivé dôsledky katastrofy. Každopádne médiá v Rusku mlčia. Iba s veľkými ťažkosťami sa mi podarilo zohnať niekoľko útržkovitých informácii, najmä z ukrajinských zdrojov. Preto je náš hlas v tejto záležitosti nesmierne dôležitý.

Druhým dôvodom je to, čo by som nazval rozširovaním nášho európskeho povedomia: povedomia, že regióny, ktorým sme dosiaľ venovali malú alebo žiadnu pozornosť, ako je čiernomorský región, sú neoddeliteľnou súčasťou nášho kontinentu, nielen v geografickom zmysle, ale tiež z hľadiska prírody, ekológie, hospodárstva a kultúry – povedomia, že sme časťami spoločného celku a že tieto časti sa vzájomne ovplyvňujú.

Toto povedomie by malo zvýšiť náš zmysel pre zodpovednosť, ktorá by sa mala rozšíriť tiež na čiernomorský región. Naša zodpovednosť nás oprávňuje vyžadovať, aby oblasť Čierneho mora bola bezpečnejšia než doteraz. Mali by sme sa mimochodom zmieniť, že v nedávnej minulosti sa už niekoľkokrát odohrali katastrofy menšieho rozsahu.

V tejto veci sú obzvlášť dôležité nasledujúce požiadavky. V prvom rade monitorovanie situácie v Čiernom mori – a to ako teraz, sotva mesiac po katastrofe, tak aj omnoho neskôr.

Ďalšou požiadavkou je prinútiť susedné krajiny Európskej únie, aby konečne začali modernizovať svoje loďstvo, najmä tankery. Čierne more je čím ďalej tým čiernejšie, nie však z prirodzených príčin, ktorým vďačí za svoj názov, ale kvôli farbe surovej nafty. Mohol by sa z neho stať jeden veľký naftový kontajner. Je potrebné vyvíjať tlak na susedné krajiny EÚ, aby okamžite zakázali používanie zastaraných tankerov s jednoduchým trupom.

Preto vás žiadam, aby ste prijali návrh uznesenia, ktorý bol predložený a v ktorom vyzývame Radu a Komisiu na zosilnenie spolupráce s nečlenskými prímorskými štátmi. Pozemná hranica sa uzavrie relatívne ľahko, ale morská hranica veru nie. Vzhľadom na to, že nebudeme stavať hrádze, navrhovaný krok je tiež v našom záujme.

  Silvia-Adriana Ţicău, v mene skupiny PSE. – (RO) Vážený pán predsedajúci, následkom nedávnych silných búrok v Čiernom mori stroskotali štyri lode a sedem bolo poškodených, medzi nimi aj dva ropné tankery.

Nehody sa stali v Kerčskom prielive, ktorý spája Čierne a Azovské more a predstavuje hlavnú cestu pre vývoz ruskej ropy do Európy.

2 000 ton ropy sa vylialo do mora a lode, ktoré stroskotali, viezli viac ako 7 ton síry. Mechanizmus civilnej ochrany Spoločenstva vyslal na miesto havárie skupinu 7 odborníkov, aby zhodnotili dôsledky a určili nevyhnutné opatrenia.

Ako spravodajkyňa pre podporu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku Európskeho parlamentu som pokiaľ ide o oznámenie Komisie o Čiernomorskej synergii požiadala Úniu, aby sa stala vodcom v presadzovaní zásad spoločnej námornej politiky a rozvoja trás pre námornú dopravu v tomto regióne.

Legislatívny balík o námornej doprave je pre čiernomorský región dôležitý. Smernica, ktorá sa zaoberá prístavnou kontrolou a smernica 65/2005 o prístavnej bezpečnosti zvýši bezpečnosť námornej dopravy v regióne.

V roku 2006, podľa čiernomorského memoranda o porozumení, bolo uskutočnených viac ako 4 650 kontrol lodí patriacich 83 vlajkám. Na základe kontrol uskutočnených úradmi Bulharska, Gruzínska, Rumunska, Ruskej federácie, Turecka a Ukrajiny boli zistené nedostatky u 69,39 % lodí a približne 6 % z nich bolo zadržaných. Z celkového počtu zadržaných lodí bolo 8,7 % nákladných lodí, 2,9 % osobných lodí, 2,7 % lodí prevážajúcich chemické látky a 0,5 % ropných tankerov. K týmto zadržaniam došlo kvôli nedostatkom v systémoch pre navigačnú bezpečnosť, kvôli neprítomnosti záchranného vybavenia a chybám na vybavení a konštrukciách zabezpečujúcich stabilitu lode.

Krajiny, ktoré hraničia s Čiernym morom, ako Gruzínsko, sú tiež na čiernej listine Parížskeho memoranda o porozumení a ostatných 5 krajín hraničiacich s Čiernym morom je na sivej listine.

Domnievam sa, že Únia by mala robiť viac v záujme zvýšenia bezpečnosti námornej dopravy v tomto regióne.

Európska agentúra pre námornú bezpečnosť spolu so sekretariátom Parížskeho memoranda o porozumení a členskými štátmi bude financovať štúdie a programy v záujme zvýšenia bezpečnosti námornej dopravy. Od roku 2007 bude agentúra poskytovaním výpomoci podporovať členské štáty, aby ich pripravila na prevenciu a boj proti znečisteniu morí toxickými látkami.

Pomocou rozpočtu TEN-T už Komisia vytvorila projekty pre rozvoj námorných ciest v regióne Baltského mora, Stredozemného mora a morí nachádzajúcich sa v západnej Európe. Žiadam, aby Komisia vypracovala podobnú štúdiu pre čiernomorský región a tiež žiadam o používanie služby CleanSeaNet, ktorú vyvinula agentúra a ktorá umožňuje zistenie ropnej škvrny a dohľad v európskych vodách, tiež v čiernomorskom regióne .

  Roberts Zīle, v mene skupiny UEN. – (LV) Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci, pán komisár. Najprv by som rád poďakoval pánovi Costovi, ktorý predložil návrh uznesenia o otázke, o ktorej práve hovoríme, v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch. Pravdaže politicky by som privítal omnoho rýchlejšiu reakciu, než je obyčajné zdôrazňovanie potreby, aby sa Rada neoneskorila s prijímaním postoja k siedmim legislatívnym návrhom v treťom bezpečnostnom balíku. Podľa môjho názoru sa tým v ekologicky nebezpečných vnútorných moriach, ako je Čierne more a Baltské more, ktoré sú obklopené ako členskými štátmi EÚ, ako aj ruským štátom, nič nevyrieši. Pokiaľ ide o úroveň cien ropy a úroveň príslušných ziskov z vývozu ropy Ruska za more, v budúcnosti rýchle porastú. To sa zhoduje s ruskou dopravnou politikou: vyvážať ropu cez prístavy vlastnej krajiny a pritom udržiavať ropovody v ropných termináloch EÚ vo Ventspils a Būtingė zatvorené.

Môžeme očakávať zvýšený dopyt po týchto tankeroch, ak dostane ruská flotila tankerov nevyhnutné investície, aby nemusela ďalej používať 40 rokov staré tankery s jednoduchým trupom a lode určené na riečnu plavbu?

Domnievame sa, že veru nie. Základnou motiváciou pre potenciálnu prepravu ropy po mori budú vraky, ktoré sú čo možno najlacnejšie. Som presvedčený, že keď sa budú prísne bezpečnostné pravidlá námornej dopravy dodržiavať iba v Európskej únii, nezachráni to prostredie v priľahlých moriach, pokiaľ zároveň nezavedieme medzinárodné normy. Ďakujem vám. __

  Péter Olajos (PPE-DE). - (HU) V mnohých oblastiach sme v posledných desaťročiach zaznamenali prudký rast svetového obchodu a v súvislosti s ním tiež prepravu tovaru. Námorná doprava hrá v tomto raste poprednú úlohu, 90 % zahraničného obchodu Európskej únie sa odohráva v tejto oblasti. Vzhľadom na to, že je to najrozšírenejší druh prepravy, domnievam sa, že ľudia majú právo očakávať, že tento spôsob dopravy ľudí a tovaru bude tiež bezpečný a čistý, takže riziko nehôd na mori a znečistenie spôsobené loďami odpadne.

Za posledný mesiac sa stali tri vážne nešťastia, ktorých celkový rozmer je rovnaký ako znečistenie pri nehode tankeru Exxon Valdez v roku 1989, takže by sme sa mali zamyslieť. Je potrebné upozorňovať na dôležitosť prevencie a účinných opatrení. Škody na životnom prostredí spôsobené nehodami, ako je táto, nekončia na hraniciach jednej alebo dvoch krajín alebo kontinentov, ale ohrozujú a nakoniec nenávratne zničia naše spoločné hodnoty a naše spoločné prírodné bohatstvo. Preto je potrebná účinnejšia medzinárodná koordinácia, než bola doteraz a je potreba hrať serióznu úlohu v aktívnej prevencii a pri nápravných prácach po nehodách. Je tiež nevyhnutné bezodkladne prehodnotiť medzinárodné právne predpisy v tejto oblasti, doplniť medzery, zakázať lodiam určeným na riečnu dopravu prístup na more a účinne presadiť zásadu „znečisťovateľ platí“. Prvoradou povinnosťou Európskej únie je presadzovať opatrenia, ktorých cieľom je bezpečná medzinárodná doprava na medzinárodnej úrovni, ako sa už deje v Európskej únii. Ďakujem vám.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE). - (RO) Vážený pán predsedajúci, novembrová nehoda spôsobila ekologické škody v Čiernom, ako aj v Azovskom mori a dokázala, že v morských vodách neexistujú žiadne hranice a že ropné škvrny pochádzajúce z nehôd, ktoré sa stanú mimo priestoru Európy, môžu ovplyvniť aj pobrežné ekosystémy členských štátov.

Potopené lode, ktoré spôsobili znečistenie Čierneho mora, boli určené na vnútrozemskú plavbu a vôbec nie na námornú plavbu a tak spôsobili únik ton ropy do mora a zasiahnutie prírodných habitátov. Viac ako 15 000 vtákov a delfínov bolo pokrytých naftou a niekoľko vzácnych druhov flóry a fauny z pobrežia a dna bolo zničených a obnovenie celistvosti ekosystému Čierneho mora si vyžiada veľké úsilie.

Zhoršenie života v mori má mnoho negatívnych dôsledkov, pretože ovplyvňuje ekologickú bezpečnosť a kvalitu života a zdravia obyvateľstva. Prudké zníženie biologickej rozmanitosti Čierneho mora je znepokojujúcim následkom pokračujúceho zhoršovania ekosystému, nezákonného rybolovu a nadmerného využívania prírodných zdrojov a ropné škvrny prispievajú k zhoršeniu stavu životného prostredia v tomto regióne, ktorý je považovaný za najviac znečistený na svete.

Štátni a vládni predstavitelia Európskej únie sa zaviazali zastaviť znižovanie biologickej rozmanitosti do roku 2010 a tieto ciele je potrebné dosiahnuť v morských oblastiach.

V Európskej únii musíme zaistiť, aby bola námorná doprava prevádzkovaná za bezpečných podmienok a aby námorné hranice boli čo možno najúčinnejšie ochraňované pred cezhraničnými hrozbami. Okrem toho nová zelená kniha o trhových nástrojoch na účely v oblasti životného prostredia a v súvisiacich politikách má za cieľ lepšie vykonávanie zásady „znečisťovateľ platí“ a ja dúfam, že bude mať kladný vplyv na spôsoby prevencie proti tomuto typu ekologických katastrof.

  Nickolay Mladenov (PPE-DE). - (BG)Vážený pán predsedajúci, kolegovia, Čierne more nie je len vonkajšou hranicou Európskej únie po pristúpení Bulharska a Rumunska, ale aj more s ohromným hospodárskym potenciálom pre rozvoj našej Únie. Pokiaľ berieme Čierne a Kaspické more ako jeden región, jeho trh má potenciál zahraničného trhu v hodnote viac ako 200 miliónov EUR a počet obyvateľov presahujúci 350 miliónov.

Dovoľte mi, aby som stručne pripomenul rozpravu zo septembra po veľkých povodniach a požiaroch v Európe. Vtedy sme diskutovali o potrebe založenia spoločných jednotiek na pomoc členským štátom vyrovnať sa s prírodnými katastrofami, ako sú tie, ktoré nás zasiahli tohto roku. Podobnú potrebu možno vidieť aj teraz v čiernomorskom regióne. Po prvé, vyzývam Európsku komisiu a samozrejme členské štáty, predovšetkým Bulharsko a Rumunsko, aby otvorili štúdiu priorít vzhľadom na potreby regionálneho záchranného centra pre čiernomorský región, ktoré by pomohlo krajinám vyrovnať sa so závažnými situáciami, ako bola tá, ktorej sme boli svedkami pred pár mesiacmi. Po druhé, mala by byť realizovaná podrobná analýza hlavných príčin týchto katastrof a všetkých ostatných katastrof v čiernomorskom regióne, aby sme sa mohli poučiť a odporučiť vhodnú politiku pre tento región. Po tretie, je čas zriadiť regionálne centrum navigačných informácií pre Čierne more, ktoré bude prispievať k bezpečnosti dopravných ciest a plavby v regióne všeobecne.

Tragédia v Kerčskom prielive je záležitosť, s ktorou musíme žiť a vyrovnať sa s ňou v čo najkratšom čase, najmä tých z nás, ktorí susedia s čiernomorským regiónom. Ale využime túto tragédiu k hľadaniu dôvodov a príležitostí na spoluprácu medzi členskými štátmi, Komisiou a ostatnými krajinami hraničiacimi s Čiernym morom, aby sme posilnili bezpečnosť tejto dôležitej európskej trasy. Ďakujem vám.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). - (RO) Dámy a páni, ako spravodajkyňa o čiernomorskej regionálnej spolupráci vítam otvorenie tejto rozpravy, ale tiež hlboko ľutujem to, že téma našej rozpravy je v skutočnosti smutným uznaním faktu, že Čierne more stále nie je predmetom patričnej pozornosti zo strany Európskej únie a dostatočnej úrovne vykonávania plánovaných krokov.

V každom prípade by som vám rada pripomenula, že od chvíle, keď sa Bulharsko a Rumunsko pripojili k Európskej únii, sa Čierne more stalo čiastočne vnútorným morom a my nemôžeme prehliadať jeho strategický význam pre celý svet.

Čiernomorský región má veľký význam z hľadiska energetickej a dopravnej politiky Európskej únie. To nás núti vyvíjať globálnu a súdržnú stratégiu pre celý región, stratégiu, ktorá by smerovala k zaisteniu bezpečnosti, udržateľného rozvoja a úplnej integrácie aspektov ochrany životného prostredia. Na to je potrebné, v záujme podpory skutočnej politiky na regionálnej úrovni, spojiť úsilie všetkých krajín susediacich s morom, ktoré by presiahlo vnútroštátny a obojstranný rámec.

Preto vítam otvorenie Čiernomorskej synergie v roku 2007 , ale opäť pripomínam základný aspekt z mojej správy, teda potrebu podniknúť konkrétne a priame kroky v záujme rozvoja a dosiahnutie tejto spolupráce, ako v rámci regiónu, tak medzi regiónmi a Európskou úniou.

Tragédiu z čierneho prílivu z 11. novembra 2007 nám ukázala, že na tomto poli je potrebné, aby sme spojili úsilie. Európska únia musí zohrať hlavnú úlohu a to prostredníctvom zvýšeného zapojenia do rozvoja Čiernomorskej synergie, ako aj podporovaním svojich susedov a partnerov v tomto smere. Toto je jediný spôsob, akým budeme schopní účinne zareagovať na očakávania a požiadavky našich občanov, ktorí dnes čelia priamym dôsledkom katastrofy z 11. novembra.

  Rumiana Jeleva (PPE-DE). - (BG) Predovšetkým by som chcela vyjadriť spokojnosť so skutočnosťou, že Komisia prichádza s týmto názorom. Táto rozprava dokazuje, že Čierne more je teraz stredobodom záujmu európskej politiky a európskych politikov. Chválim tento prístup a som presvedčená, že prinesie úžitok všetkým občanom Európskej únie. Ako už bolo povedané, mali by sme pre ochranu čiernomorského regiónu robiť viac. Hlavné je, ako zabrániť pohromám ako je táto, ktorá sa stala v Kerčskom prielive. Pretože katastrofám sa nikdy nedá celkom predísť, ale ich hlavná príčina môže byť nepochybne minimalizovaná.

Sú dva spôsoby, ako zaistiť lepšiu ochranu našich morí. Po prvé, musíme pokračovať v podporovaní regionálnej spolupráce. Po druhé, ruka v ruke s regionálnou spoluprácou je potrebná lepšia politika v oblasti plavby. Opatrenia navrhnuté v treťom balíčku námornej politiky idú správnym smerom a mali by byť vykonávané čo najlepším spôsobom. Ich vykonávanie je nevyhnutné pre predchádzanie udalostiam, ako bola tá v Kerčskom prielive v čiernomorskom regióne. Vzhľadom na to, že Európsky parlament a Komisia už pred časom vyjadrili balíku opatrení podporu, je čas, aby Rada začala byť aktívnejšia a podnikla nevyhnutné kroky na zavedenie tohto balíka. Úspešné vykonávanie opatrení načrtnutých v balíku, v kombinácii s rozšírením regionálnej spolupráce, napríklad s Organizáciou pre čiernomorskú hospodársku spoluprácu alebo s iniciatívou pre ochranu životného prostredia DABLAS, by mohlo významne prispieť k bezpečnosti našich morí a zároveň zaistiť väčšiu konkurencieschopnosť nášho plavebného priemyslu.

Domnievam sa, že táto katastrofa opäť dokazuje význam otázky vzťahujúcej sa k našim povodiam a nutnosť vhodných politík k predchádzaniu takýmto nehodám a k ochrane životného prostredia. Preto sa domnievam, že nadišiel čas, aby sa tretí balík opatrení v rámci námornej politiky stal skutočnosťou a vstúpil do platnosti. Ďakujem vám.

  Gabriele Albertini (PPE-DE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, dámy a páni, v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch by som rád vysvetlil, prečo predkladáme tento návrh uznesenia o stroskotaní v Kerčskom prielive v Čiernom mori. Spolucítime s obeťami tejto katastrofy.

Vyzývame Radu a Komisiu, aby starostlivo sledovali situáciu v Čiernom mori a prijali konkrétne opatrenia, ktoré pomôžu znížiť ekologický dosah katastrofy. Európa doteraz nemá súbor nariadení potrebný na zabránenie opakovaniu veľmi vážnych nehôd, ako bola nehoda v Čiernom mori; okrem iného musia tieto nariadenia prideliť štátom zodpovednosť za bezpečnosť lodí pod ich vlajkou a za súdne stíhanie, ako aj prostredníctvom občianskoprávneho konania, ľudí zodpovedných za tieto environmentálne katastrofy.

Napriek tomu, že Európsky parlament prijal tretí balík pre námornú bezpečnosť pri prvom čítaní v apríli 2007, ten doteraz nebol schválený Radou, ktorá ho nevysvetliteľne blokuje, napriek záväzku, ktorý v tejto veci dalo portugalské predsedníctvo Výboru pre dopravu a Parlamentu. Balík, ktorý sa skladá zo siedmich správ, je vyčerpávajúci: zvyšuje normy námornej bezpečnosti, ochraňuje cestujúcich, obmedzuje environmentálne škody v prípade nehody a stanovuje povinnosti a zodpovednosť zo strany štátu, dopravných spoločností a majiteľov lodí. Ukončenie rozpravy a uprednostňovanie niektorých aspektov a nie iných, je dôkazom, že Rada sa nechce vážne zaoberať otázkou bezpečnosti a že chce zastaviť balík ako celok.

Námorná bezpečnosť je príliš dôležitou otázkou na to, aby bola predmetom taktiky, príliš závažnou kvôli udalostiam, ktoré sa už stali: Erika, Prestige, v nedávnej dobe Segesta Jet v Messinskej úžine a Sea Diamond pri Santorini. Riziká v budúcnosti by sa mohli značne zvýšiť z dôvodu nehôd, ktoré sa už stali a z dôvodu vzrastajúcej námornej dopravy v Európe a vo svete.

Z tohto dôvodu sa Európsky parlament domnieva, že všetkých sedem návrhov musí byť predložených čo najskôr, než dôjde k ďalšej environmentálnej katastrofe, pri ktorej dôjde k stratám na životoch: zladiť druhy klasifikácie, prinútiť štáty k monitorovaniu lodí pod ich vlajkou, zaistiť, aby boli vykonávané kontroly lodí v prístavoch a monitorovať ich pohyb, rozhodnúť, ktoré opatrenia urobiť v prípade nehody a monitorovať a vykonávať zodpovednosti týkajúce sa tretích strán a cestujúcich. Preto vyzývame Radu, aby neobchádzala toto tragické varovanie z Čierneho mora.

  Markos Kyprianou, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, mám niekoľko pripomienok. Najprv čo sa týka Ruska, pripomienka, ktorú vznieslo niekoľko poslancov. Rád by som začal pripomenutím, že mechanizmy občianskej ochrany Spoločenstva je možné aktivovať iba na základe požiadavky zasiahnutej krajiny. Na Ukrajinu a do Ruskej federácie boli poslané oficiálne listy ponúkajúce pomoc, pričom Ukrajina odpovedala kladne a žiadala pomoc, Rusko ponuku odmietlo.

Pokiaľ však ide o všeobecnú otázku námornej bezpečnosti, môj kolega Barrot napísal 10. decembra svojmu kolegovi pánovi Levitinovi, ktorý je ruským ministrom dopravy, aby vyjadril znepokojenie a zdôraznil význam posilnenia spolupráce medzi EÚ a Ruskom v Čiernom mori rovnako ako v Baltskom mori – v záujme zlepšenia námornej bezpečnosti.

Riešenie problému morského životného prostredia na regionálnej úrovni je jedným z míľnikov námornej stratégie Európskej únie, o ktorom bola uzavretá dohoda pri druhom čítaní medzi Radou a Parlamentom. Myslím, že je to veľmi pozitívny vývoj.

Komisia vysvetlila svoje názory na stratégiu v regióne vo svojom vyhlásení „Čiernomorská synergia – Nová iniciatíva regionálnej spolupráce“. Návrh predkladá iniciatívu, ktorá by sústredila politickú pozornosť na regionálnej úrovni. V nedávnych nehodách v Čiernom mori hrala úlohu najmä zvláštna kategória lodí, takzvané námorné/riečne ropné tankery, ktoré sa môžu plaviť po otvorenom mori iba za istých obmedzení.

Všeobecne je Komisia znepokojená možnosťou, že táto kategória lodí bude obchodovať v iných morských oblastiach Európskej únie alebo susedných krajín, najmä v Baltskom mori. V rámci EÚ máme prísne pravidlá, pokiaľ ide o námornú bezpečnosť a stav lodí, ale tiež nás znepokojuje, čo sa deje v medzinárodných vodách, a to preto, že by toto dianie mohlo ľahko zasiahnuť Európsku úniu, ako aj preto, že máme starosť o globálne životné prostredie. Preto tieto nehody dokazujú význam trvalého tlaku na námornú bezpečnosť na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej úrovni.

V tejto veci, ako už upozornil Parlament a poslanci, je dôležité urýchliť skúmanie siedmich návrhov tretieho námorného bezpečnostného balíka.

Nakoniec, čo sa týka otázky reakcie, Komisia je rovnako rozhodnutá neustále posilňovať nástroje Spoločenstva na reakciu, ako je mechanizmus civilnej ochrany, na zaistenie rýchlej a účinnej reakcie v prípade, že by sa taká katastrofa v budúcnosti mala opakovať. To zahŕňa aj spoluprácu so susediacimi štátmi EÚ, ako sú čiernomorské krajiny a samozrejme iné tretie krajiny.

Rád by som sa poďakoval poslancom za rozpravu a samozrejme budem hovoriť so svojím kolegom o zaujímavých názoroch, ktoré ste vyslovili.

  Predsedajúci. − Dostal som jeden návrh uznesenia⁽¹⁾ predložený v súlade s článkom 103 ods. 2  a článkom 108  ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa bude konať v utorok 13. decembra 2007.

(Zasadnutie bolo prerušené o 19.30 hod. a pokračovalo o 21.00 hod. )

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

(1) Pozri zápisnicu.

16. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

17. SKSystémy ochrany vkladov (rozprava)

  Predsedajúca. Ďalším bodom je správa Christiana Ehlera v mene Výboru pre hospodárskeho a menové veci o systémoch ochrany vkladov (2007 /2199 (INI) (A6 -0448 /2007 ).

  Christian Ehler, spravodajca. − (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, som rád, že vám dnes môžem predstaviť správu, ktorú Výbor pre hospodárske a menové veci jednohlasne prijal. Pred hlasovaním vo výbore bola budúcnosť systémov ochrany vkladov predmetom ostrých debát, vzhľadom na konkrétne regionálne problémy súčasnosti a k nedávnej kríze na americkom trhu s nehnuteľnosťami.

Koncom roka 2006 vydala Komisia správu preskúmavajúcu smernicu z roku 1994 o systémoch ochrany vkladov. Predtým, ako Komisia správu navrhla, viedla poradný postup. Na základe výsledkov empirických výskumov môžeme dôjsť k záveru, že ciele smernice boli v podstate dosiahnuté a že v súčasnosti nie je potrebný žiadny legislatívny zásah.

Stále výraznejší cezhraničný charakter štruktúr finančného trhu pravdaže vyžaduje, aby sme sa viac sústredili na otázku spolupráce medzi rôznymi systémami ochrany vkladov v Európe. Vo svojej správe Komisia určila oblasti, v ktorých by samoregulačné opatrenia alebo iné nakladanie s právnymi základmi mohli priniesť ďalšie vylepšenie v záujme spotrebiteľov.

Tento prístup by sme si podľa nášho názoru mali ďalej zachovať. Veríme, že dynamická diskusia, ktorej sa zúčastní Komisia, členské štáty a Európske fórum poisťovateľov vkladov (EFPV), nám môže pomôcť čo najrýchlejšie sa prispôsobiť meniacim sa okolnostiam.

Problém spoločnosti Nordea v tejto chvíli neospravedlňuje požiadavku na nákladnú novú zmenu smernice. Preto som vďačný Komisii za objasnenie, že problém Nordea, ktorý spočíva v podstate v náhrade príspevkov, musia vyriešiť členské štáty.

Tí, ktorí pracujú so systémami ochrany vkladov v škandinávskych krajinách a tamojšie dozorné orgány musia samy rozhodnúť, či majú byť príspevky nahradené, alebo či by sa s ochranou vkladov v týchto krajinách malo zaobchádzať ako s poistkami a nemal by z nich vznikať nárok na náhradu.

Správa sa dá v podstate rozdeliť na tri časti. Prvá časť je diskusia o štúdii, ktorú podnikla Komisia a o postoji k jej záverom, ako je výška minimálneho poistného. Druhá časť sa zaoberá otázkou, či rôzne systémy ochrany vkladov v Európe spôsobujú neprijateľné narušenie hospodárskej súťaže. Tretia časť sa zaoberá budúcim krízovým riadením a riadením rizík.

O prvej časti svojej správy hodlám prehovoriť veľmi stručne, pretože sa ukázala ako prevažne nekonfliktná a odráža výsledky poradného postupu pokiaľ ide o systémy ochrany vkladov. Domnievam sa, že naše vyhlásenie o minimálnej úrovni ochrany, ktorá by mala byť prispôsobená inflácii, až sa bude smernica nabudúce revidovať, vytvára rovnováhu medzi záujmami nových členských štátov a záujmami tých starších. Rád by som zdôraznil, že každý členský štát a každý poistiteľ vkladu má možnosť pri poisťovaní vkladu prekročiť európske minimum.

Ďalším dôležitým bodom, ktorý je zahrnutý v správe, je skúmanie otázky, či rôzne systémy ochrany vkladov a rôzne metódy používané na ich financovanie narúšajú hospodársku súťaž. Komisia vysvetlila svoje názory a predstavila štúdiu, ktorá povedie, pokiaľ budú vykonané jej odporúčania, k harmonizácii financovania pre jednotlivé členské štáty.

Pokiaľ by členské štáty so svojimi systémami ex post mali byť požiadané, aby vykonali úplnú a nákladnú reštrukturalizáciu svojich systémov ochrany vkladov, bolo by nevyhnutné analyzovať, či rozmanitosť systémov a sprievodných neprijateľných a nákladných narušení trhu sú vôbec na vnútornom trhu ospravedlniteľné. To doteraz nebolo analyzované a takáto analýza bude dôležitou úlohou do budúcnosti.

Tretia časť správy skúma riadenie rizík a krízové riadenia. Vnútorný trh a rastúci stupeň cezhraničnej vzájomnej závislosti vyžaduje, aby sme preskúmali, či cezhraničné riadenie rizík a kríz hladko funguje. Existuje naliehavá potreba podrobných diskusií so všetkými zúčastnenými stranami. V tejto súvislosti sa musia riešiť pretrvávajúce problémy, ako je problém neoprávnene zvýhodnených osôb a riziko morálneho poškodenia.

Domnievam sa, že empirické štúdie analyzujúce riadenie rizík a kríz sú nevyhnutné, pokiaľ máme vypracovať schodné plány na delenie sa o záťaže v prípade cezhraničných kríz a spoločných metód pre včasné odhalenie rizík alebo vyvinúť systém na zavedenie príspevkov odstupňovaných na základe rizika. Tieto štúdie by potom mali určiť obsah následných diskusií.

Na tomto pozadí tiež kategoricky odmietam pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny PSE, ktorý stanovuje terajšie narušenie trhu, napriek tomu, že o ňom v súčasnosti nie je žiadny dôkaz. Domnievam sa, že súčasný postup je ten správny.

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, najprv by som rád vrelo poďakoval Výboru pre hospodárske a menové veci a najmä pánovi spravodajcovi Christianovi Ehlerovi za podporu politiky stanovenej v tejto správe.

Plne podporujem vaše stanovisko, že legislatívne návrhy nie sú v tomto štádiu vhodné. Niektoré problémy sa môžu zlepšiť pomocou daných nariadení bez väčších výdavkov a pomocou spolupráce s Európskym fórom poisťovateľov vkladov (EFPV). Nedávny finančný zmätok je dôkazom, že udržiavanie vkladov a dôvery je počas finančných kríz nevyhnutné. Pokiaľ ide o ochrany vkladov hlavnými sa javia dva prvky – vhodná úroveň ochrany a krátke predĺženie platieb. Pokiaľ vkladatelia vedia, že ich vklad bude ochránený a pokiaľ sú si istí, že poistené vklady budú vrátené rýchlo, nie je potreba, aby sa zapájali do radu mimo banku.

Terajšia smernica dokázala, že je flexibilná a umožňuje členským štátom zvýšiť ochranu podľa ich hospodárskej situácie. Členské štáty môžu podniknúť okamžité kroky, pokiaľ sa ich úroveň ochrany ukáže ako nedostatočná. Včasné vyplatenie vkladov poisťovňou je možné zlepšiť. Podľa smernice by náhrady normálne nemali prekročiť tri mesiace, ale táto lehota odráža technológiu, ktorá bola k dispozícii v roku 1994, preto sme požiadali EFPV, aby určilo prekážky brániace rýchlemu vyplateniu.

Vkladatelia tiež musia byť informovaní o ochrane, ktorá im je k dispozícii. Terajšia povinnosť informovať stanovená v smernici sa aplikuje v celej Európe. Preto sme požiadali EFPV o určenie osvedčených postupov na vylepšenie šírenia týchto informácií vkladateľom. Pokiaľ ide o cezhraničnú krízu, mám rovnaký názor ako Parlament, že potrebujeme mať jasno v rozdelení záťaže a interakciách medzi všetkými zúčastnenými stranami skôr, než sa takáto kríza prejaví. Závery Rady ECOFIN zo dňa 9. októbra hovoria v tejto veci jasne. Zaregistroval som návrh, aby sa EFPV zúčastnilo diskusií o všeobecnom rozdelení záťaže. Dovoľte mi zdôrazniť, že iba málo systémov má právomoc, ktorá presahuje hranice jediného odškodňovania vkladateľov. Ich financie tiež pokryjú iba zlomok súm zahrnutých vo väčších cezhraničných kríz. Preto nemôžem podporiť návrh na zapojenie EFPV do diskusií o všeobecnom rozdelení záťaže.

Správa tiež zdôrazňuje význam odstránenia možných narušení trhu. Budem túto záležitosť skúmať, ako sa v správe žiada. V každom prípade sa v súčasnosti nedomnievame, že by vysoké náklady na plnú harmonizáciu terajšieho regulačného rámca, odhadované na 2,5 až 4,5 miliardy EUR, boli ospravedlniteľné. Niektoré otázky týkajúce sa rovných príležitostí sa už riešia. Napríklad potrebujeme uľahčiť navršovanie tam, kde by pobočka mala byť schopná ponúknuť úroveň ochrany v hostiteľskej krajine, ktorá je vyššia než v ich domovskej krajine. Niekedy však dohovory medzi systémami v rôznych členských štátoch v praxi nefungujú a my podporujeme snahy EFPV o dosiahnutie dohody o dobrovoľnom modeli. Niektoré členské štáty už prispôsobujú príspevky pomoci svojich systémov individuálnym rizikám bánk. Radi by sme pomohli dotyčným členským štátom, pretože toto by prispelo k rovnakým príležitostiam pre banky s podobnými rizikovými profilmi.

Na záver, Európa potrebuje systémy ochrany vkladov, ktoré vkladateľovi zaisťujú vo finančnej kríze dôveru. Som presvedčený, že s navrhovanými vylepšeniami sa tomuto cieľu priblížime.

  Piia-Noora Kauppi, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, najprv by som rada poďakovala, pretože túto tému preberáme práve včas.

Všetci vieme, že trvajúci finančný nepokoj vyzdvihol dôležitosť riadenia cezhraničných kríz a októbrové rozhodnutie Rady ECOFIN zvýšiť predbežnú koordináciu medzi členskými štátmi a najmä kontrolnými režimami je vrelo vítané.

Banky sú jadrom platobného systému a zaoberajú sa úsporami obyčajných sporiteľov, ktorí nie sú profesionálnymi finančníkmi. Preto je správne fungovanie platobných systémov a systémov zúčtovania a vyrovnania obzvlášť citlivou témou. Mnohé banky teraz fungujú cezhranične. Izolovaný vnútroštátny regulačný rámec nie je dostatočný. V súčasnosti nie sú vo všetkých členských štátoch rovnaké ani typy účtov, ktoré spadajú do požiadaviek pre systémy ochrany vkladov.

Nemali by sme dopustiť, aby sa z toho stal problém vkladateľov. Pán spravodajca Ehler vykonal na správe dobrú prácu a ukázal dostatok vôle ku kompromisom. V správe sa najmä správne zdôrazňuje význam odstránenia narušenia hospodárskej súťaže. Ako povedal pán komisár, je veľmi dôležité zaručiť rovnaké príležitosti.

V každom prípade však ľutujem, že sa správa nakoniec nezaoberá otázkou predbežných systémov ochrany vkladov. Napriek tomu, že niektoré štáty majú dostatočný systém ochrany vkladov, tvrdili, že je to problém špecifický pre Škandináviu a severské trhy, no nie je to tak. V skutočnosti to narúša hospodársku súťaž na celom jednotnom trhu. Pokiaľ sa pravidlá návratnosti a prenositeľnosti financií vyplatených do týchto systémov neharmonizujú, naruší to možnosť voľby medzi modelom pobočky a dcérskej spoločnosti v hostiteľskej krajine, čo vedie k narušeniu hospodárskej súťaže. Preto veľmi vítam, že Komisia túto záležitosť skúma a analyzuje, či ide o narušenie hospodárskej súťaže a umožňuje budúce odporučenia v tejto oblasti, najmä o návratnosti a prenositeľnosti predbežných poistení vkladov už zaplatených v hotovosti.

Preto vítam iniciatívu Komisie a správu pána Ehlera, ale je potrebné vykonať ešte viac práce.

  Pervenche Berès, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, som pánovi spravodajcovi vďačná za jeho text. Tentoraz by som súhlasila s mnohými poznámkami pani Kauppiovej. Začali sme prácu na tomto texte na jar a domnievam sa, že udalosti z tohto leta dali za pravdu nám, ktorí sme ju považovali za veľmi dobre načasovanú.

To, čo sa tohto roku stalo, vyvoláva otázky o systémoch ochrany vkladov. My jednoducho musíme žiť so systémom, kde mnohí z účastníkov trhu pôsobia v mnohých krajinách bez dohôd o poistení vkladov, ktoré sú aspoň harmonizované alebo založené na spoločných zásadách, v záujme nielen hospodárskej súťaže, ale tiež dôvery verejnosti v trhové mechanizmy.

Na mojich cestách v lete –a nielen v škandinávskych krajinách – ma veľmi zasiahlo, ako systematicky bola zmieňovaná otázka systémov ochrany vkladov a že je považovaná za veľmi dôležitú. Samozrejme viem, čo povie pán komisár. „Keby ste dali dohromady všetky systémy ochrany na európskej úrovni, celkový výsledok by aj tak nebol viac než kvapka v oceáne v porovnaní so sumami potrebnými na vyriešenie krízy.“ To je chabý argument, keď potrebujeme znížiť svoj handicap z hľadiska konkurencieschopnosti, ako aj z hľadiska dôvery v trhové mechanizmy najmä preto, že má vplyv na narušovanie obchodných stratégií, keď sa spoločnosti musia naraz rozhodnúť, z nesprávnych dôvodov, medzi ich rôznymi sesterskými spoločnosťami a pobočkami.

Na základe týchto argumentov som požiadala moju skupinu, aby ma podporila. Skupina predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý vyzýva Komisiu k rýchlejšej práci a k rozpoznaniu toho, čo od nej ľudia očakávajú: pretože nemôžu vyjadriť svoje požiadavky nahlas a konkrétne, z hľadiska priority, potrebujú sa zase uistiť o tom, ako európske finančné trhy fungujú a ako dobre reagujú na udalosti. Spoľahlivý systém ochrany vkladov na európskej úrovni iste v tomto smere prispeje.

Pán komisár, domnievam sa, že patrí k vaším povinnostiam hodnotiť úroveň dôvery či nedôvery vo fungovanie finančných trhov na európskej úrovni. Myslím, že nestačí nečinne čakať na nové výsledky výskumu. Je potrebné podniknúť opatrenia na zrýchlenie odozvy a umožniť pokračovať na harmonizovanejšom základe, s lepším a transparentnejším porozumením systémov ochrany vkladov a ich funkcii v Európskej únii.

  Wolf Klinz, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, ako už bolo povedané, systémy ochrany vkladov sú v posledných týždňoch opäť stredobodom pozornosti verejnosti. Prípad spoločnosti Northern Rock, ktorých pobočky zaplavili stovky zákazníkov ponáhľajúcich sa vybrať svoje úspory a otázka odškodnenia investorov v prípade kolapsu banky, máme ešte v čerstvej pamäti.

To všetko jasne ukazuje, že globálna integrácia finančných trhov predstavuje výzvu aj pre Európu. Nárast cezhraničnej konsolidácie v bankovom sektore vyvoláva otázky vzhľadom na kontrolné právomoci, vhodnú úroveň ochrany systémov ochrany vkladov a cezhraničnú spoluprácu medzi týmito systémami. Ako vieme, minimálna úroveň ochrany v Európe je nastavená na 20 000 EUR, ale samozrejme v mnohých členských štátoch je oveľa vyššia. Financovanie systémov ochrany je pravdaže vecou členských štátov a štruktúry systémov sú pomerne odlišné.

Z tohto dôvodu je potrebné si vyjasniť nasledujúce body, a to rýchlo: v akom rozsahu má prebehnúť harmonizácia systémov ochrany, ich financovanie a proaktívne predbežné využívanie zdrojov na predchádzanie škodám.

Pokiaľ ide o cezhraničné inštitúcie, v prípade krízy sa pozornosť upiera na štruktúru dozoru, najmä v prípade skupinového dozoru a na rozdelenie záťaže. Pokiaľ sesterská spoločnosť funguje v hostiteľskom členskom štáte a spadá do systému ochrany vkladov tejto krajiny, ale podľa zásady skupinového dozoru je predmetom dozorného úradu domáceho členského štátu, medzi dozorným systémom a systémom poistenia vkladov je vytvorená priepasť, čo je rozhodne neprijateľné a v rozpore so záujmami investorov.

V každom prípade však podporujem smer, ktorým pán spravodajca mieri. Skôr, ako sa uchýlime k legislatívnym opatreniam, mali by členské štáty najprv odstrániť zostávajúce nedostatky vo svojich systémoch ochrany vkladov. Zároveň by Komisia mala čo najrýchlejšie realizovať cieľové štúdie cezhraničného riadenia rizík a podrobnú analýzu spôsobov financovania rôznych systémov. Na základe výsledkov by potom mohli prebehnúť vážne úvahy o neskorších legislatívnych opatreniach.

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval pánovi spravodajcovi za zdôraznenie potreby štúdií a analýz, ale tiež za názor, že pokiaľ je narušovaný trh, je potrebné urobiť niečo v záujme dosiahnutia rovnakých príležitostí. Domnievam sa, že k tomu by sme v tejto debate mali dôjsť.

V prípade, že dochádza k narušovaniu trhu, môžeme mať rôzne názory – ak tu je. Ale pokiaľ k nemu dochádza, je potrebné niečo urobiť. Musíme niečo urobiť, pretože myslím, že sa všetci zhodneme, že stojíme o väčšiu cezhraničnú hospodársku súťaž a tiež chceme chrániť záujmy spotrebiteľov.

Je dôležité diskutovať o rozdieloch medzi rôznymi systémami, pretože ak máme v niektorých členských štátoch predbežné systémy a v niektorých odlišné dodatočné systémy, čo v skutočnosti znamená, že štát by mohol vypomôcť banke, ktorá môže platiť svojim zákazníkom, potom dochádza k narušeniu trhu.

Som toho názoru, že narušenie existuje už vzhľadom k našim rozdielnym názorom. Toto narušenie je o to vážnejšie, pokiaľ je založené na predpoklade, že by mal štát pomáhať bankám, ktoré nie sú schopné platiť svojim zákazníkom.

Domnievam sa, že úspechom tejto správy pána Ehlera je, že sme dospeli k tomuto záveru. Myslím, že je dôležité, aby na to Komisia svojimi budúcimi krokmi reagovala.

Môžeme mať rozdielne názory na súčasný stav. Ale zhodneme sa, že pokiaľ nasledujúce štúdie preukážu narušenie trhu, bude potrebné podniknúť opatrenia.

Rád by som sa poďakoval pánovi spravodajcovi a tiež by som požiadal pána komisára, aby podnikol patričné opatrenia.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rád by som poďakoval pánovi Ehlerovi za jeho prácu, ktorá prichádza desať rokov po realizácii smernice o systémoch ochrany vkladov z roku 1994, v období finančných zmien, keď sa diskutuje o zlepšení európskeho trhu finančných služieb.

V súčasnosti existuje značný rozdiel v postojoch jednotlivých členských štátov a je potrebné vyriešiť dôležité otázky. Napriek tomu väčšina členských štátov využíva systém založený na predbežnom financovaní, stále pretrvávajú výrazné rozdiely v úrovniach poistenia, vo výške a spôsoboch financovania.

Uvádzam dva príklady: Zaručená suma je v najviac ochranárskom štáte osemkrát vyššia ako v najmenej ochranárskom štáte a záručný fond v jednom štáte predstavuje až 40 % európskeho súčtu. Táto situácia vytvára narušenie hospodárskej súťaže. Dodatočný systém ohrozuje vnútroštátnu a európsku finančnú stabilitu v čase krízy.

Cezhraničné bankové skupiny tiež prežívajú problémy. Konsolidácia fondov z rôznych systémov prináša praktické problémy. Sústredenie záruk v jedinom systéme je možné dosiahnuť prostredníctvom rozšírenia predpisov a dohôd medzi štátmi, čím sa systém roztriešti a bude citlivejší na neprípustný nárast rizík. Nad cieľmi systémov ochrany vkladov sa vznášajú veľké otázniky: harmonizácia úrovní ochrany, vklady odstupňované na základe rizika, využívanie fondov na zaistenie likvidity, rozdelenie záťaže, riadenie cezhraničných kríz, likvidácia inštitúcií a spolupráca medzi úradmi.

Systémy ochrany vkladov by mali poskytovať bezpečnostnú sieť ochrany vkladateľov, odstupňovanou na základe rizika a zabezpečujúcou spravodlivú a účinnú hospodársku súťaž, poskytujúcu stabilitu finančným trhom a prispievajúcu k spravodlivému rozdeleniu záťaže v krízových situáciách.

Preto by vytrhnutie všetkých možností z existujúceho rámca nemalo stáť v ceste dôkladnej a ambicióznej reforme po vykonaní nevyhnutných štúdií.

  Mariela Velichkova Baeva (ALDE). - (BG) Kolegovia, upozorňujem na skutočnosť, že finančné krízy nie sú novým javom, sú ukazovateľom nesúmernosti medzi finančným sektorom a reálnym hospodárstvom. Hypotekárna kríza v USA nedávno prinútila finančných expertov k výrokom, že hospodárstvo a finančné trhy sú previazané a je potrebná rozsiahla diskusia v záujme zlepšenia riadenia rizík.

Myšlienka v návrhu uznesenia pána Ehlera zhodnotiť a vylepšiť preventívne a včasné výstražné opatrenia Európskej únie s úmyslom zaistiť stabilitu finančných trhov a otázka ochrany vkladov ako tradičnej formy úspor je v mojej krajine, v Bulharsku, veľmi aktuálna. V tejto súvislosti by som rada zdôraznila, že zodpovednosť bánk za starostlivú organizáciu svojho portfólia je nesmierne dôležitá. Samozrejme, väčšia informovanosť občanov o spôsoboch použitia flexibilných systémov, o rôznorodosti foriem vkladov a mechanizmoch, ako sú fondy poistenia vkladov, ďalej buduje dôveru a podporuje finančnú stabilitu.

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval poslancom za ich príspevky. Na záver by som rád vyzdvihol dva kľúčové body.

Nedomnievame sa, že v súčasnosti je vhodná regulačná zmena. Smernica obstála v skúške časom. Dokáže sa prispôsobiť zmeneným okolnostiam. Dlhodobejšie bude z hľadiska finančnej stability nevyhnutné, aby pozitívne systémy ochrany prispeli k hladkému krízovému riadeniu v stále viac celoeurópskom bankovom prostredí.

Preto akékoľvek ďalšie kroky smerom k harmonizovanejším systémom v Európskej únii teraz záležia na výsledku širšej činnosti, ktorá práve prebieha v súvislosti s krízovým riadením.

Pokiaľ ide o problémy, na ktoré upozornila pani Kauppiová a pán Hökmark, náhradu príspevkov banke, ktorá z akéhokoľvek dôvodu opustí systém, terajšia smernica nepokrýva, teda je záležitosťou členských štátov. Harmonizácia na európskej úrovni by vyžadovala plnú harmonizáciu metódy financovania.

Rád by som poďakoval pánovi spravodajcovi Ehlerovi a Výboru pre hospodárske a menové veci za ich veľmi konštruktívny prístup.

  Predsedajúca. Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 13. decembra 2007.

18. Správa aktív II (rozprava)

  Predsedajúca. - Ďalší bod programu je správa pána Wolfa Klinza v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o Správe aktív II (2007/2200(INI)) (A6-0460/2007).

  Wolf Klinz, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, od prijatia smernice PKIPCP v roku 1985 zažívajú európske trhy fondov prudký rozmach. Smernica sa odvtedy dvakrát aktualizovala, aby zohľadnila nový vývoj na trhu, a jej ďalšia modernizácia je na poprednom mieste agendy na budúci rok.

Medzi zdroje súčasného reformného projektu Komisie patrí najmä prvé uznesenie o správe aktív (Správa aktív I), ktoré prijal Európsky parlament v apríli 2006, a ktoré vysvetlilo hlavné prvky reformného súboru opatrení. Som vďačný Komisii za prijatie týchto odporúčaní a za jej úmysel uplatniť ich budúci rok v legislatívnom nástroji.

Súčasný návrh uznesení nazvaný Správa aktív II má podobne pripraviť cestu pre budúce iniciatívy zo strany Komisie. Na tento účel stanovuje návrh množstvo opatrení, ktoré prekračujú obsah opravného balíka opatrení plánovaného na budúci rok, ale ktoré považujeme za nevyhnutné, ak sa má európske odvetvie fondov stať konkurencieschopnejším. Najdôležitejšie sú nasledujúce body:

Po prvé, Komisia by mala zvážiť zvýšenie vhodných aktív na pokrytie realitných a zaisťovacích fondov. Obidvoje pomáhajú rozložiť riziko portfólia a ponúkajú atraktívnu výnosnosť investícií. Okrem priestoru na pridanie týchto produktov do portfólia by sa malo uvažovať aj o európskom depozitnom pase, ktorý by umožnil súkromným investorom priamy prístup k týmto produktom. Vítame skutočnosť, že Komisia založila odbornú skupinu pre otvorené realitné fondy, a že sa rozhodla vypracovať štúdiu o neharmonizovaných fondoch pre drobných investorov.

Po druhé, z jednotného európskeho trhu by nemali ťažiť len drobní investori, ale aj profesionálni dodávatelia a inštitucionálni investori. Tieto skupiny, ktoré sa zaobídu bez tradičných mechanizmov ochrany spotrebiteľa, nikdy nemali priestor na pôsobenie za hranicami bez verejných oznamovacích postupov. Európsky systém súkromného umiestňovania môže túto situáciu napraviť. Musí byť navrhnutý tak, aby neobmedzoval v členských krajinách existujúce systémy, z ktorých niektoré sú veľmi liberálne. V záujme zabezpečenia tejto flexibility Parlament navrhuje, aby CESR, Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov, vydal odporúčanie pre organizácie s týmto systémom. Ďalší krok by zahŕňal prieskum o tom, či by to bolo postačujúce, alebo či je potrebná všeobecne záväzná smernica.

Po tretie, rozsah investičných produktov pre drobných investorov sa stále rozširuje, ale dostupné informácie o produktoch nedovoľujú porovnanie prípadných predností produktov. Sčasti je to spôsobené veľmi roztriešteným právnym rámcom v Európe. Ak však majú mať jednotliví investori pri svojich rozhodnutiach k dispozícii informácie, je potrebné, aby požiadavky na informácie a povinnosť ich uverejňovania vybudovali určitý stupeň porovnateľnosti medzi konkurenčnými produktmi. Rôzne priemyselné odvetvia by mali mať príležitosť súťažiť za rovnakých podmienok a podľa rovnakých pravidiel. Z tohto dôvodu vyzývame Komisiu, aby preskúmala existujúce právne rámce pre rôzne kategórie produktov a predniesla návrhy na zlepšenie situácie.

Cieľom nie je, aby boli produkty úplne porovnateľné. Životné poistky, osvedčenia a fondy sa vo svojej podstate líšia v právnom postavení a štruktúre. Cieľom je skôr zaviesť požiadavky na rovnocenné informácie. Ale aj maximálna transparentnosť bude zbytočná, ak investori nebudú mať aspoň minimálne poznatky o rôznych finančných produktoch a o spôsobe ich fungovania. Z tohto dôvodu sú členské štáty zodpovedné za podporu vzdelávacích iniciatív v tejto oblasti.

Po štvrté, investori by mali mať úžitok nielen zo širokého výberu produktov, ale aj z nízkych nákladov. V súčasnosti je však prostredie okolo európskych fondov extrémne roztrieštené, čo má za následok relatívnu neúčinnosť a neprimerané náklady, najmä v porovnaní s konkurenčnými krajinami. Komisia má na budúci rok v úmysle vytvoriť právny rámec pre fúziu fondov. Toto treba oceniť. Komisia si však nevšíma jednu z hlavných prekážok cezhraničných fúzií, a to dane. Z tohto dôvodu žiadame, aby sa k cezhraničným fúziám pristupovalo úplne rovnako ako k vnútroštátnym fúziám vo veciach zdaňovania; inými slovami, nemali by investorom vytvoriť ďalšiu daňovú povinnosť. Nežiadame o prijatie žiadnych opatrení súvisiacich s daňovými sadzbami. Žiadame len, aby sa s cezhraničnými fúziami nenarábalo inak ako s vnútroštátnymi.

Po piate, Parlament vydá osobitnú správu, ktorá zhodnotí potenciálnu užitočnosť európskeho právneho rámca pre zaisťovacie fondy a súkromný kapitál. Komisia by sa však mala pripraviť na aktívnu účasť na medzinárodných diskusiách na túto tému.

Napokon by som rád poďakoval kolegom z výboru, najmä tieňovým spravodajcom z iných skupín, za ich spoluprácu. Dúfam, že Komisia opäť prijme naše návrhy, aby sme mohli úplne sprístupniť šance jednotného európskeho trhu investorom aj odvetviam fondov.

  Charlie McCreevy, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som pochváliť Výbor pre hospodárske a menové veci a predovšetkým pána Klinza za to, že sa ujali iniciatívy a vypracovali správu, a za obrovské úsilie, ktoré tejto správe venovali. Chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať Európskemu parlamentu za jeho cenný príspevok k rozprave o správe aktív. Predchádzajúca správa Parlamentu o správe aktív bola takisto vynikajúcim príspevkom k našej práci na smernici PKIPCP.

Dlhý proces analýzy a konzultácií bol, ako veríme, úspešný pri budovaní spoločného postoja k tomu, čo treba urobiť, a akým spôsobom. Nemali by sme náš plán príliš zaťažiť, ale nie sme ani slepí voči ostatným otázkam a problémom. Dnešná správa svedčí o širokom okruhu ostatných otázok, ktorým čelí európske odvetvie fondov. Už sme začali pracovať v mnohých oblastiach, na ktoré správa upozorňuje. Cieľom je vybudovať súbor dokladov, ktorý by slúžil ako základ pre budúce rozhodovanie. Sme radi, že Parlament podporuje dôkladný postup, ktorý je založený na hodnotení vplyvov. V Komisii tomuto prístupu pevne veríme. Zabezpečí, aby budúce iniciatívy zodpovedali skutočným potrebám a poskytovali účinné riešenia. Tento prístup využívame aj v našej práci na súkromnom umiestňovaní. Do mája 2008 sa chystáme predstaviť oznámenie Komisie, ktoré posudzuje potrebu a realizovateľnosť európskeho režimu súkromného umiestňovania.

Správa, ktorú tu dnes máme pred sebou, sa dožaduje rýchlych riešení uľahčenia cezhraničného udeľovania pasov neharmonizovaným fondom pre drobných investorov. Aj túto dôležitú otázku podrobne skúmame a na jeseň 2008 podáme o nej správu Rade a Parlamentu. Dúfame, že táto správa dodá tejto zložitej diskusii empirický základ.

Niekedy by sme pri počúvaní tejto rozpravy mohli nadobudnúť dojem, že riešenia sa objavujú skôr, ako bol riadne stanovený problém. Varujeme pred unáhleným rozširovaním rámca EÚ pre fondy pre drobných investorov. Smernica PKIPCP 3 už povoľuje široký rozsah inovačných stratégií vrátane niektorých druhov alternatívneho investovania. Musíme jasne povedať, čo je v súčasnosti možné, a či sú kontroly riadenia rizík v odvetví vyhovujúce, skôr než začneme premýšľať o rozšírení rámca pre drobných investorov. Chápeme želanie európskeho odvetvia fondov posúdiť svoje vedúce postavenie v inovácií a finančnej tvorivosti, ale nie za cenu dôvery investora v značku PKIPCP.

Uznávame obavy prednesené v správe vzhľadom na odlišné regulačné požiadavky, ktoré sú platné pre distribúciu náhradných produktov, a zdôrazňujeme, že Komisia sa doposiaľ nepresvedčila, či tu existuje závažný problém, ktorý treba vyriešiť. Ohlasy na požiadavku dôkazov predloženú v októbri nám umožnia zhodnotiť, či má existujúca regulačná mozaika za následok reálne a závažné riziko poškodenia investora. Na základe odozvy a nadväzujúcej práce vydá Komisia na jeseň 2008 vyhlásenie o nevyhnutnosti zákroku na úrovni EÚ.

Vážime si, že správa uznala pozitívny príspevok zaisťovacích fondov pre fungovanie trhu a spoločenskú výkonnosť. Niektoré nedávne iniciatívy týkajúce sa vývoja dobrovoľných noriem osvedčených postupov sú vítanou a primeranou reakciou na požiadavky väčšej transparentnosti. Vážime si, že Parlament považuje za potrebnú aj medzinárodnú reakciu v týchto vysoko globalizovaných podnikoch.

Skrátka, v oblasti správy aktív sa už dosiahlo veľa. Čaká nás však ešte dlhá cesta. V tomto rýchlo sa meniacom obchode sa neustále objavujú nové výzvy. My si však nebudeme pomáhať prenáhlenými a nesprávne pripravenými reakciami. Sme radi, že Komisia má v Parlamente cenného partnera, ktorý sa usiluje o rovnaký cieľ, ktorým je integrovaný a účinný európsky trh s fondmi, ktorý slúži priemyslu aj investorom.

  Astrid Lulling , v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na túto významnú správu o Bielej knihe Komisie o investičných fondoch, sme sa vo všeobecnej zhode rozhodli zamerať na nelegislatívne aspekty, keďže legislatívne návrhy na úpravu smernice PKIPCP III budú predložené začiatkom roka 2008. Z tohto dôvodu sú problémy, ktorými sme sa rozhodli zaoberať, veľmi dôležité pre subjekty kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov.

Existuje riziko, že rozšírenie radu vhodného majetku v záujme začlenenia otvorených majetkových fondov a alternatívnych fondov by mohlo pokaziť vynikajúcu svetovú povesť produktov PKIPCP a negatívne ovplyvniť ich distribúciu v rámci Európskej únie aj do tretích krajín. V záujme odvrátenia poškodenia odvetvia investičných fondov v Európe požiadal Parlament Komisiu, aby uskutočnila podrobnú štúdiu možných dôsledkov začlenenia týchto neharmonizovaných fondov pre drobných investorov medzi aktíva spôsobilé na označenie PKIPCP.

Investovanie do PKIPCP predstavuje tisícky miliárd eur a tvorí asi 80 % trhu s investičnými fondmi v Európe. Odvetvie netrpezlivo očakáva úpravu smernice PKIPCP. Parlament však navrhol, aby predišiel zbytočnému a kontraproduktívnemu oneskoreniu tejto úpravy, že nemá nastať rozširovanie spôsobilých aktív, ak nie je dokončená legislatívna reforma smernice PKIPCP. V mene skupiny stále presadzujem tento smer a vítam ochotu pána spravodajca ku kompromisu.

Správa takisto požaduje vytvorenie harmonizovaného rámca pre súkromné umiestňovanie v rámci Únie a ja jej odporúčanie v tejto súvislosti v plnej miere podporujem.

Režim súkromného umiestňovania treba vybudovať na presnej definícii kvalifikovaných investorov, ako stanovuje smernica o trhoch finančných nástrojov (MiFID). Primerane informovaní a kvalifikovaní investori, ktorí sú spôsobilí vykonávať súkromné umiestňovanie, by nemali za žiadnych okolností čeliť byrokratickým poplatkom na základe pravidiel, ktoré nie sú len zbytočné, ale v skutočnosti aj kontraproduktívne.

Nemôžem súhlasiť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom socialistov, ktorý požaduje rovnocennosť medzi systémami regulácie a dozoru členských štátov a v súvislosti s používaním režimu súkromného umiestňovania, ktorý by znamenal povolenie vzájomného prístupu na trhy. Takáto rovnocennosť v celej Európe je jednoducho nereálna.

Musím zdôrazniť ešte jeden bod, s ktorým s pánom spravodajcom ja a moja skupina nesúhlasíme. Týka sa článku 19 otázky takzvaných „záručných fondov“. Samotné ponímanie týchto fondov je kontroverzné a my sme sa snažili protestovať proti ich nesprávnej definícii. Dúfam, že nám tento článok nebude chýbať. Napriek tomu musím pánovi spravodajcovi zablahoželať ku kvalitnej práci, ktorá nám umožňuje riadne sa pripraviť na legislatívny návrh. To znamená, že teraz sa môžeme pokojne pripraviť na prácu, ktorá nás čaká na budúci rok

  Harald Ettl , v mene skupiny PSE. – (DE). Vážená pani predsedajúca, Astrid by som chcel povedať, že by nemala vždy predpokladať, že návrhy socialistov budú obhájiteľné. Dovoľte, aby som začal úprimným poďakovaním pánovi spravodajcovi Klinzovi za túto vyváženú správu. Pánovi komisárovi musím povedať, že sa nemusí stále obávať, že si zoberieme na plecia príliš veľa.

Touto správou o správe aktív sa zaoberáme na pozadí americkej finančnej a hypotekárnej krízy. Ani Európska centrálna banka nedokáže odhadnúť celkový rozsah škôd, ktorý táto kríza spôsobila európskemu finančnému systému a európskym bankám. A môžu prísť – a bezpochyby prídu – ďalšie. Globálny finančný trh je už tak úzko prepojený, že neexistuje spôsob, ako uchrániť Úniu pred takýmito špekulatívnymi kúskami, ktorých následky nakoniec budeme znášať všetci. Nenásytní predstavitelia bánk zameraní len na „shareholder value“ si stále užívajú postavenia veľkých hviezd a americké hodnotiace agentúry naďalej výhodne obchodujú a klamú nás. Bezmyšlienkovité právne predpisy však nikdy nie sú zaručené. Napriek tomu treba v tejto oblasti ešte veľa urobiť a Komisia nemôže dopustiť, aby sa problém vyriešil sám, a nestarať sa o trh.

Jedno z posolstiev správy, ktoré by som chcel zdôrazniť je, že väčšia informovanosť a transparentnosť vedú k vyššej ochrane a bezpečnosti spotrebiteľa. Je to veľmi rozumný východiskový bod. Ďalší dobrý aspekt je, že sa správa zaoberá zaisťovacími fondmi a súkromným kapitálom, lebo stále viac správcov aktív investuje do alternatívnych investičných produktov. Zaisťovacie fondy, otvorené fondy nehnuteľností a ďalšie produkty pre drobných investorov by teda nemali byť zahrnuté do smernice PKIPCP III – túto úlohu máme stále pred sebou.

Podľa môjho názoru, samotná koncepcia správy aktív vedie k trvalému rozvoju, či už prostredníctvom investičných certifikátov, penzijných fondov, životných poisťovní, bánk alebo súkromnou správou aktív. Od roku 2003 máme smernicu o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom. Jej realizácia je absolútne nedostatočná. Práve odvetvie fondov sa vždy odvoláva na nákladnú a nadmernú reguláciu a odmieta zvýšiť svoju transparentnosť a predpisy o zodpovednosti.

V tejto súvislosti potrebujeme, pán komisár, zreteľne štruktúrovaný systém, ktorý poskytuje právnu istotu. Som rád, že môj návrh na vylepšenie odseku o riadení podnikov bol prijatý, ale ľutujem, že bol odmietnutý môj návrh na dozor EÚ nad finančnými trhmi. V tomto smere by sme sa mohli, a možno musíme, pozerať viac dopredu, pán komisár.

Je však potešujúce, že sme dosiahli medzistranícky kompromis v otázke záručných fondov. Keď už poznáme všetky fakty, mali by sme a musíme sa zo všetkých síl snažiť zabrániť špekuláciám správcov aktív a o to, aby sa Parlament, Komisia a Rada nevyznačovali kolektívnou nečinnosťou. Pán komisár, to smerovalo vám. Choďte do toho a urobte to správne!

  Margarita Starkevičiūtė , v mene skupiny ALDE. – (LT). Chcela by som upozorniť, že táto správa, hoci je vyvážená a všeobecne prijateľná, neodráža reálnu skutočnosť. Problémom je, že väčšina finančných inštitúcií, ako sa javí podľa dodaných údajov, nedodržiava pravidlá a predpisy, ktoré sme odporučili.

Zdá sa, že hlavným problémom je zneužívanie nezrovnalostí, ktoré sa v týchto predpisoch vyskytujú. Z tohto dôvodu musíme správu skúmať v kontexte iných správ a dokumentov, ako je smernica MiFID, aby sme dosiahli istý súlad. Ďalší bod, na ktorý by som chcela upozorniť je, že podporujem názor pani Lullingovej: PKIPCP má dobré meno, a preto musíme byť veľmi opatrní pri začleňovaní nových produktov do portfólia.

Prečo je to tak? Lebo nevieme, aké sú tieto produkty. Je mi veľmi ľúto, ale v tomto dokumente a v návrhu Komisie sa trochu premiešali portfóliá a záujmy drobných investorov a inštitucionálnych, profesionálnych investorov. Drobní investori by mali mať jasné definície a predpisy. Ak však máme PKIPCP aj alternatívne investičné fondy je realita taká, že napríklad v našej krajine sú premiešané a poskytované drobným investorom, ktorí potom nechápu, do čoho investujú.

Z tohto dôvodu potrebujeme jasnejšie definície a dokument s jednoznačným usporiadaním. Dúfam, že v budúcom roku vydá Komisia dokument, ktorý bude zostavený jednoznačnejšie. Naozaj musíme ochraňovať drobných investorov. Samozrejme by mali mať súkromní investori viac práv, ale tie by mali byť definované osobitne. Nemali by sme radiť ľuďom, aby investovali do alternatívnych fondov, ktoré ani neboli definované. V našej krajine je v súčasnosti akýkoľvek fond označovaný za alternatívny.

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, najprv by som rada poďakovala pánovi spravodajcovi Klinzovi za jeho vlastnú iniciatívnu správu a aj za pristúpenie na návrhy a názory ostatných skupín.

Harmonizácia prostredia pre správu aktív a produktov na trhu fondov môže veľmi prospieť európskemu hospodárstvu, čo dokázala aj smernica PKIPCP z roku 1985.

Smernica PKIPCP sa stala značkou uznávanou po celom svete. Je úspešná v zahraničí. PKIPCP predstavuje základ pre silný trh fondov v Európe a oživuje hospodárstvo pomocou zvýšenej stability a produktívneho opätovného investovania úspor.

Témou tejto správy však nie je revízia PKIPCP, ktorá sa blíži a ktorú vítame. Správa sa zaoberá neharmonizovanými fondmi pre drobných investorov, ktoré sú mimo rámca smernice PKIPCP, a vyžaduje veľa dôležitých opatrení.

Privítala by som najmä režim súkromného umiestňovania, ktorý spomenul aj pán komisár. Iniciatíva je veľmi užitočná na dosiahnutie európskeho trhu neharmonizovanými fondmi.

Po druhé, transparentnosť poplatkov je dlho očakávaný a podceňovaný prvok, ktorý je potrebný pre rastúcu informovanosť investorov. Ostatné opatrenia v správe sú správne nasmerované na odstraňovanie narušenia trhu.

Napriek tomu – a tu sa vraciame späť k úspechu PKIPCP – nesmieme byť nenásytní alebo veci unáhlene zmiešať. Samozrejme narážam na rozpravu o rozšírení rámca PKIPCP o nové triedy aktív, ktorými sú otvorené fondy nehnuteľností alebo fondy zaisťovacích fondov. Nemyslím si, že je teraz vhodný čas na diskusie o týchto citlivých záležitostiach. Mohli by sme skončiť s tvrdším režimom a pravdepodobne by sme sa ocitli v inom prostredí finančných trhov.

Ďalej si myslím, že je veľmi dôležité diskutovať o úlohe záručných fondov. Naša skupina chcela istú flexibilitu. Nemyslíme si, že režim kapitálovej primeranosti pre fondy problém vyrieši. Záručné fondy neexistujú a takáto definícia by mala byť z režimu odstránená. Z tohto dôvodu sme predložili návrh za skupinu PPE-DE.

  Pervenche Berès (PSE) . – (FR) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, chcela by som poďakovať pánovi spravodajcovi za jeho text. Otázky, ktorými sa zaoberá, sa neustále vracajú. Čo napríklad oddeľuje inštitucionálnych a profesionálnych investorov od súkromných investorov? Niekto by mohol vyvolať zdanie, že je medzi nimi niečo ako Veľký čínsky múr. Nie som o tom presvedčená a posledné udalosti ukázali, do akej miery sa finančné zmeny rozkladajú od jednej kategórie investorov k druhej, priamo k jednotlivým sporiteľom. Predstava, že môžeme navrhnúť právne predpisy len na základe dvoch typov investorov – osvietených profesionálnych investorov na strane jednej a malých sporiteľov na strane druhej – je podľa mňa nebezpečná. Dobre si uvedomujeme postupný sklz investičných produktov. Teória dvoch druhov investorov je správna, ale musíme zreteľne rozpoznať, ako ju uplatňujeme.

Druhá otázka, ktorú by som chcela predložiť – a ktorou sa zaoberajú aj iné texty o finančných trhoch – sa týka informácií pre investorov. Samozrejme, má to zásadný význam, napriek tomu začíname od nuly, lebo komplexnosť finančných zmien je niečo nové, čo sme doposiaľ riadne nepoznali. To však nestačí: neexistuje náhrada za zodpovednosť na strane tých, ktorí sa zaoberajú umiestňovaním produktu, a na toto musíme pamätať.

Po tretie, pán komisár, musím povedať, že podľa mňa ste vzhľadom na súvislosť medzi vykonávaním smernice MiFID a smernice PKIPCP urobili chybný krok. Má zmysel vykonávať smernicu MiFID skôr, než vôbec zistíme, ako bude súvisieť so smernicou PKIPCP? Myslím, že súčasná situácia by bola vyváženejšia, keby sme postupovali opačne.

Pokiaľ ide o dane, pán spravodajca sa zmienil o dôsledkoch na fúziu fondov. Myslím si, že musíme pamätať aj na dôsledky na umiestňovanie produktov, ktoré by mohli komplikovať prekážky čisto finančného charakteru.

Chcela by som povedať aj niečo o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu socialistov, lebo realita trhu s týmito produktmi sa odlišuje podľa krajín, ktoré ich vyrábajú a kupujú. Zaviedli sme koncepciu vzájomnosti, ktorá by sa nevzťahovala len na otváranie trhov a na prístup na trh, ale aj na charakter regulačných opatrení a dozoru. Myslím si, že tieto prvky sú nevyhnutné, lebo predstava nečlenskej krajiny EÚ, ktorá by vyrábala tieto produkty a mala prístup na naše trhy za akýchkoľvek podmienok len preto, že my máme prístup na jej trh (čo európskych spotrebiteľov vôbec nemusí zaujímať) je buď nereálna, alebo čisto teoretická a ja ju nemôžem prijať.

Pán spravodajca viac než len raz naznačil, že vzájomnosť by bola porušením pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. Vážený pán komisár, ja sa vás ale pýtam, čo sme urobili, keď sme uznali rovnocennosť pravidiel so Spojenými štátmi? Presne o takýto prístup vás teraz žiadame. Bolo takisto povedané, že táto koncepcia je nereálna, lebo nemáme harmonizáciu vnútri Európskej únie. Pokiaľ by nás však rovnocennosť pri rokovaniach s tretími krajinami podporila pri zavedení spoločného štandardu regulácie a dozoru vnútri Únie, neznamenalo by to výrazný pokrok?

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). – (HU) Vážená pani predsedajúca, ďakujem. Dúfam, že budem stručný. Ako človek z Východu, z oblasti, ktorá je chudobná na kapitál, som prekvapený skutočnosťou, že sa teraz všetci boja, čo sa stane so zaisťovacími fondmi alebo súkromným majetkom, keď sa PKIPCP rozšíri, lebo náš región to vôbec neovplyvní a ešte niekoľko rokov ovplyvňovať nebude. Možno s majetkovými fondmi zažijeme aj niečo z ľudskej stránky. Ale asi by som zdôraznil, čo môžem očakávať od tejto kontroly ako človek z Východu. Jedna z vecí je, že banky, ktoré v tomto mechanizme veľmi často fungujú ako distribútori a dostávajú obrovské sumy, by napriek tomu mali byť skúmané vzhľadom na to, že predajné náklady v súčasnosti tvoria 60 % všetkých nákladov a upozorňujem, že v našom regióne sú banky v tomto neuveriteľne zárobkové. Pokiaľ dosiahneme niečo v tejto oblasti, tak sme urobili krok vpred.

Po druhé, prípad podnetu na smernicu MiFID takisto veľmi nepomôže transparentnosti nákladov vzhľadom na to, že napríklad ak má banka správcu fondov a predajcu nevieme, aká je vnútorná dohoda a je zaujímavé, že ani takéto vnútorné dohody nedokážu prekonať rôzne predajné ceny.

Po tretie, niektoré členské štáty sa veľmi snažia o vykonávanie predpisov, ktoré prakticky zabezpečia, aby dozorca, správca fondu a ich vedenie stáli nohami pevne na zemi. V našej krajine alebo v našich krajinách je veľa schopných mladých ľudí, ktorí sú schopní vykonávať napríklad manažérsku činnosť za dobrú cenu a veľmi kvalitne, ak môžu a ja som presvedčený, že premiestnenie s cieľom vstúpiť na voľný trh je v záujme všetkých.

A nakoniec ochrana spotrebiteľa. Uznávam, že vzdelávanie je veľmi dôležité, ale okrem neho musíme zdôrazňovať daňové záležitosti. Nesmie sa stať, že ak chcem využiť PKIPCP v inej krajine, skončím v horšej situácii, ako keby som tak urobil vo vlastnej krajine. Ďakujem veľmi pekne.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, chcem poďakovať pánovi Klinzovi za jeho správu. Európske odvetvie fondov urobilo v posledných rokoch niekoľko veľkých krokov, ku ktorým pomohla smernica PKIPCP. Ale vzhľadom na to, že odvetvie fondov zažilo rýchly rast, má oveľa väčší potenciál. Ten sa môže uvoľniť pomocou zvýšenej hospodárskej súťaže a pohyblivosti v odvetví v celej EÚ.

Chcel by som tu spomenúť niekoľko postrehov týkajúcich sa správy. Vidím kladnú stránku v odporúčaní rozšíriť rámec PKIPCP na investovanie do otvorených fondov nehnuteľností a fondov zaisťovacích fondov, ale podľa mňa by sa táto záležitosť mala riešiť osobitnou smernicou alebo legislatívnym nástrojom. Ďalšiu kladnú stránku vidím v návrhoch na rozšírenie režimu súkromného umiestňovania EÚ a súhlasím, že je potrebné určiť vhodných investorov. Je dôležité upozorniť, že hoci definície obsiahnuté v MiFID a v smernici o prospekte poskytujú dobrý východiskový bod, môžu sa objaviť aj ďalšie otázky, ktoré bude treba vyriešiť.

Čo sa týka investičnej politiky a správy rizík, chcem Parlamentu pripomenúť, že hoci Európsky výbor regulačných orgánov cenných papierov (CESR) vykonáva kontrolu toho, ako sa vykonávajú požiadavky správy rizík smernice PKIPCP v členských štátoch, zámerom CESR nie je harmonizovať tieto požiadavky. Niektoré kľúčové oblasti, v ktorých existujú rozdielne postupy, môžu byť skúmané s cieľom harmonizovanejšieho prístupu. Záručné fondy by mali byť podporované požiadavkami kapitálovej obhajoby, čo by sa malo riešiť povolením, aby sa fondy nazývali záručné len vtedy, keď sú podporené príslušným inštitútom ručenia. Obávam sa požiadavky na depozitný pas, ktorý by zapríčinil, že depozitár bude založený v inom štáte než v štáte PKIPCP. Tým by vznikla regulačná medzera, lebo PKIPCP a jej depozitár by patrili do rôznych regulačných režimov a v prípade ťažkostí v rámci PKIPCP by mohli nastať zložité právne problémy.

Ďakujem svojmu kolegovi za túto správu, ktorá je veľmi užitočná a dúfam, že pán komisár bude môcť reagovať na názory, ktoré som tu uviedol.

  Charlie McCreevy, člen Komisie: – Vážená pani predsedajúca, správa Parlamentu ukazuje, že prístupy obidvoch našich inštitúcií k pokroku v oblasti správy aktív sú veľmi podobné. Takisto je potrebné, aby sa naše budúce rozhodnutia zakladali na podrobnej analýze účinkov.

Obidve naše inštitúcie chcú účinné trhy, ktoré reagujú na potreby a očakávania európskeho odvetvia fondov a európskych investorov. V tomto smere bolo vyvinuté značné úsilie. Musíme však vynaložiť ešte viac úsilia. Sme odhodlaní vynaložiť ho, ale mali by sme byť opatrní. Je potrebné zachovať reformy a povesť značky PKIPCP. Musíme venovať čas konzultáciám s investormi a vyvarovať sa zbytočných zásahov, ktoré by znamenali riziko narušenia trhu a nepriniesli výrazné výhody.

Iba ak budú splnené všetky tieto podmienky môžeme veriť, že svojimi rozhodnutiami dokážeme zvládnuť túto výzvu. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu medzi našimi inštitúciami v tejto veľmi dôležitej oblasti.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 13. decembra 2007.

19. Spolupráca medzi Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Radou Európy (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Adamosa Adamoua v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a Radou Európy o spolupráci medzi Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Radou Európy (KOM(2007)0478 – C6-0311/2007 – 2007/0173(CNS)) (A6-0443/2007).

  Franco Frattini , člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som poďakovať Parlamentu a najmä pánovi spravodajcovi Adamouovi za nepretržitú a konštruktívnu spoluprácu, ako aj za podporu pri dosiahnutí tejto veľmi dôležitej dohody o spolupráci.

Založenie Agentúry pre základné práva bolo veľkým úspechom pre presadzovanie a dodržiavanie základných práv v Európskej únii. Je to úspech aj z hľadiska medziinštitucionálnej spolupráce. Vždy som bol odhodlaný zabezpečiť, aby bola táto dôležitá iniciatíva podporovaná všetkými troma inštitúciami. Hladká spolupráca medzi Európskou úniou a Radou Európy je nevyhnutná pre úspech agentúry.

Návrh rozhodnutia Rady sa prejavuje na tomto cieli. Predstavuje úprimnú snahu obidvoch organizácií pracovať spolu a som rád, keď vidím, že rokovanie o dohode bolo rýchle a konštruktívne vedené na obidvoch stranách.

Táto významná dohoda umožní agentúre pracovať podľa svojich najlepších schopností. V skutočnosti, aby mohla byť úplne funkčná, už bolo prijatých množstvo opatrení a niektoré sa stále prerokúvajú. Táto dohoda pomôže rozvíjať komplexný rámec spolupráce. Pomôže zabezpečiť štrukturálnu platformu pre obidva orgány, vďaka čomu budú vzájomný dialóg a spoločná činnosť dosiahnuteľnejšie a účinnejšie.

Pomôže takisto vyhnúť sa zdvojeniu práce medzi obidvoma orgánmi. Dohoda stanovuje pravidelné kontakty a schôdzky medzi predstaviteľmi agentúry a Rady Európy rovnako ako pravidelné výmeny informácií. Vymenovanie nezávislej osoby do správnej a výkonnej rady agentúry podporuje výmenu názorov a spoluprácu.

Na záver, táto dohoda upevňuje náš spoločný cieľ presadzovať a chrániť základné práva v Európskej únii.

  Adamos Adamou , spravodajca. – (EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, kolegovia poslanci, na začiatok by som chcel vyjadriť spokojnosť s doterajšou výbornou spoluprácou medzi Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Radou Európy, najmä pre dosiahnutie dohody, s ktorou sú spokojné obidve strany. Dúfam, že ich spolupráca bude pokračovať rovnako hladko.

Napriek predĺženým diskusiám a poradám s tieňovými spravodajcami o podstatnom obsahu správy sme boli informovaní zo strany „tabling office“, že podľa článku 83 ods. 7 a článku 51 ods. 2 rokovacieho poriadku nebolo možné zmeniť text dohody, a pokiaľ ide o samotnú správu, budú prípustné len procedurálne zmeny, čo viedlo niekoľkých členov Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci hlasovať za správu s výhradami. Moja správa z tohto dôvodu jednoducho schvaľuje uzavretie dohody medzi Radou Európy a Agentúrou pre základné práva.

Systém zásad ochrany základných práv EÚ bol vyvinutý najmä pomocou judikatúry Európskeho súdneho dvora a potvrdený výslovným uznaním obsiahnutým v zmluvách o EÚ. Napriek tomu je obzvlášť dôležité zabezpečiť, aby tento systém ochrany ľudských práv bol naďalej posilňovaný a aby ochraňoval základné zásady ako je zákaz diskriminácie, vylúčenia, dodržiavanie slobody prejavu a vyznania, slobodu názoru a sociálne a hospodárske práva.

Európska Agentúra pre základné práva by mohla poskytovať príslušným inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Spoločenstva a jeho členským štátom tieto záruky počas vykonávania práva Spoločenstva. Je dôležité priznať, že to bola Rada Európy, ktorá prostredníctvom svojej rozvinutej práce v tejto oblasti vyvinula komplexný systém noriem a právnych a súdnych nástrojov ochrany a presadzovania ľudských práv a právneho poriadku, a nazbierala rozsiahle skúsenosti. Spoločný cieľ ochrany základných práv, ktorý zdieľa Agentúra pre základné práva a Rada Európy, je potrebné dosiahnuť hodnotným a pozitívnym spôsobom a vyhnúť sa zdvojeniu a akémukoľvek riziku nestálosti v dobre zavedenom súdnom a nesúdnom systéme, ktorý zaviedla Rada Európy na ochranu ľudských práv a práv jedinca. Musíme zabezpečiť, aby neboli žiadne námietky proti právnemu precedensu a obsahu ochrany ľudských práv, ktoré stanovila Rada Európy, organizácia so 47 členskými štátmi.

Chcel by som takisto zdôrazniť, že musíme zabrániť akémukoľvek nebezpečenstvu zdvojenia síl a postupov, aby sme predišli zmätkom vzhľadom na ciele a zodpovednosti dvoch orgánov a aby sme mohli dosiahnuť harmonickú spoluprácu. Toto sa musí odraziť najmä v ročnom programe agentúry a v posilnení súdržnosti a doplňovania medzi týmito dvoma inštitúciami.

Pokiaľ ide o výmenu informácií medzi Radou Európy a Agentúrou pre základné práva, je veľmi dôležité, aby sa odohrávala čo najviac za podmienok úplnej dôvernosti na obidvoch stranách. Agentúra pre základné práva a Rada Európy by sa mali dohodnúť na presnejších pravidlách vzhľadom na vykonávanie článku 15 dohody, ktorý stanoví, že Rada Európy má dostávať od agentúry dotácie s cieľom dosiahnuť úplnú transparentnosť a zabrániť akémukoľvek náznaku prílišnej previazanosti týchto dvoch inštitúcií.

Takisto je nevyhnutné realizovať článok 7 dohody spôsobom, ktorý umožní týmto dvom inštitúciám i na základe vzájomného súhlasu vymieňať si čo najviac informácií, s čo najprimeranejšou úctou k pravidlám rokovacieho poriadku pri dodržiavaní pravidiel dôvernosti. Tieto informácie by nemali využívať iné inštitúcie než tie, ktoré sa priamo zúčastnia skúmania príslušných problémov a ani by nemali byť k dispozícii inštitúciám alebo agentúram tretích krajín, ak neexistujú právne záruky a kontrolné mechanizmy týkajúce sa ich využívania.

Ako som už povedal, spolupráca medzi Komisiou a Radou Európy počas rokovaní týkajúcich sa dohody sa ukázala ako plodná a očakáva sa, že tieto inštitúcie budú pokračovať v účinnej spoločnej práci, v rovnakom duchu spolupráce, transparentnosti a doplňovania sa. Je však veľmi dôležité, aby sa na tomto procese zúčastnil Európsky parlament prostredníctvom pravidelných správ, a aby bola Rada Európy vyzvaná prejaviť svoj názor na všetky vypracované prieskumy a hodnotenia s cieľom doplniť, zabrániť zdvojovaniu práce a pre transparentnosť akcií týchto dvoch inštitúcií.

  Kinga Gál , v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, som rada, že dnes môžem hovoriť ako tieňová spravodajkyňa v mene skupiny PPE-DE vo veci tejto správy o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a Radou Európy o spolupráci medzi Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Radou Európy.

Viedli sme dlhé rozpravy a diskutovali sme o otázkach, či je takáto agentúra potrebná, či to môže Rada Európy prijať a či bude medzi týmito dvoma inštitúciami skutočne užitočná spolupráca.

Parlament a Komisia hovorili po celý čas: áno, potrebujeme agentúru, vidíme v tejto inštitúcii zmysel a predpokladáme dobrú spoluprácu medzi Radou Európy a agentúrou.

Z tohto dôvodu vítam skutočnosť, že teraz, keď je na svete dohoda, môžeme hovoriť o inštitucionálnej spolupráci. Na druhej strane ma mrzí, že sme tento text nemohli naozaj zdokonaliť opravou niektorých aspektov, keďže by som zdôraznila nutnosť vziať do úvahy, kedykoľvek sa agentúra zaoberá konkrétnymi problémami, celkovú skúsenosť, odbornosť, ktorú získalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy so svojim systémom hlásenia v rôznych výboroch, napríklad vo Výbore pre právne veci a ľudské práva, kde majú vynikajúcu odbornosť a skúsenosť, pri riešení týchto problémov.

Napriek tomu som rada, lebo uzavretie tejto dohody signalizuje, že je potrebné, aby tento orgán, agentúra, začal pracovať čo najskôr. Agentúra bola slávnostne otvorená 1. marca, ale jej prevádzková a správna štruktúra stále nefunguje. Musíme postúpiť ďalej a napraviť situáciu, aby sme mohli pokračovať ďalej.

Tento materiál sledujem od začiatku svojho mandátu, všimla som si veľké ťažkosti pri navrhovaní jeho rámca, oblasti pôsobnosti a rozhodovacích štruktúr na spokojnosť všetkých zúčastnených.

Všetci máme obavy, lebo agentúra bude zbierať údaje a pripravovať odporúčania inštitúciám v odbore, čo je právomoc, ktorú je ťažko vymedziť, ktorá je horizontálna a prechádza všetkými politikami Spoločenstva.

Spokojní môžeme byť len vtedy, ak vytvoríme spoľahlivú a zodpovednú agentúru, ktorej je zverená dostatočná právomoc a zodpovedajúci rozpočet na splnenie jej úlohy. Táto zmluva môže tomu pomôcť.

Zabezpečíme, aby sa zabránilo akémukoľvek prepletaniu úloh a zdvojeniu činností. Dúfajme, že slávnostné vyhlásenie Charty základných práv bude druhou stranou jednej mince: prvý praktický krok k budúcej politike Únie o ľudských právach a základných slobodách.

  Genowefa Grabowska, v mene skupiny PSE. – (PL) Vážená pani predsedajúca, dnes tu diskutujeme o netradičnom postupe vzhľadom na to, že sa Európsky parlament vyjadruje k vhodnosti dohody o spolupráci medzi Európskou úniou a Radou Európy. Máme príležitosť zasiahnuť do tejto dohody: jednoducho ju hodnotíme a vyjadrujeme svoje názory.

Rada Európy je najstaršou európskou organizáciou, ktorá sa zaoberá ľudskými právami a presadzovaním demokracie. Nemusím pripomínať, že spolupráca medzi Radou Európy a Európskou úniou – predtým Európskymi spoločenstvami – existovala už od začiatku. Prístup štátu, ktorý si želá pripojiť sa k Európskej únii, k členstvu, je podmienený rešpektovaním hodnôt, ktoré sú zapísané v Štatúte Rady Európy: právny poriadok, demokracia a najmä rešpektovanie ľudských práv.

Z tohto dôvodu je dobré, aby obidve tieto inštitúcie, Európske spoločenstvá – teraz Európska únie – a Rada Európy spolupracovali, a to nie len tak, že budú sedieť vedľa seba v Štrasburgu, ale že sa budú angažovať v spoločných činnostiach. Dohoda, o ktorej dnes diskutujeme, nie je veľmi originálna ani nová, ako ani Agentúra pre základné práve nie je úplne nová inštitúcia.

Ako vieme, Agentúra pre základné práva nahradila Európske centrum pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie so sídlom vo Viedni, ktoré malo podobnú dohodu o spolupráci s Radou Európy. Táto dohoda uzavretá v roku 1999 zohľadňovala obidve strany a bola platná až do súčasnosti, teda do chvíle, keď bolo stredisko nahradené Agentúrou pre základné práva.

Keďže však ide o nový orgán EÚ, musíme preskúmať novú dohodu o spolupráci s Radou Európy, aby sme zabezpečili, že inštitúcie, ktoré sa javia ako podobné, nebudú spolu súperiť, ale spolupracovať.

Musím povedať, že dohoda bola prerokovaná rýchlo, ale napriek tomu dobre. Nemáme žiadne väčšie výhrady k jej obsahu a ani by sme nemohli. Stanovuje rámec pre spoluprácu, určuje pravidelné kontakty a čo je najdôležitejšie, vytvára osobné vzťahy, keďže stanovuje, aby Rada Európy prizvala nezávislú osobu – a jej zástupcu – do správnej a výkonnej rady. Toto všetko ma presviedča, aby som návrh podporila a prijala dohodu, ktorá bude dobre slúžiť obidvom inštitúciám.

  Irena Belohorská (NI). – (SK) Vážené dámy a páni, ďakujem sa príležitosť vystúpiť. Správa rieši problém medzi množstvom stretov záujmov medzi Agentúrou pre ľudské práva a Radou Európy. Však vnímam tento problém ako druhotný. Primárnym problémom nie je medzi Agentúrou pre základné práva a Radou Európy, ale medzi Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu a Európskym súdnym dvorom v Luxemburgu.

Oba tieto súdy majú právomoc konať v oblasti porušovania ľudských práv a máme aj niekoľko súdnych rozhodnutí, kde si tieto oba súdy protirečili. Väčšina prípadov sa týkala článku 6 a 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv v konaniach o porušovaní hospodárskej súťaže, boli to prípady ako napríklad National Panasonic, Hoerst AG, prípady Niemietz a ďalšie.

Nakoniec Charta základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, ku ktorému sa Európska únia hlási, sú síce dva podobné, ale rozdielne dokumenty. Agentúra Európskej únie pre základné práva má právomoci skôr monitorovacieho a asistenčného charakteru, a teda treba uvítať uzavretie dohody podľa článku 300 Zmluvy o Európskom spoločenstve, kde budú objasnené právomoci, ako aj to, že Rada Európy bude mať svojho zástupcu v správnej rade.

Keďže však agentúra má obmedzené právomoci, nazdávam sa, že jej činnosť nebude konkurovať Rade Európy, ale naopak bude ju dopĺňať. V každom prípade bude tejto problematike nutné venovať sa ďalej, pretože Charta základných práv, ak nadobudne záväznosť, musíme vec riešiť.

  Panayotis Demetriou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, vážený pán komisár, v posledných mesiacoch podnikla Európska únia štyri rozhodujúce kroky na presadzovanie a ochranu ľudských práv. Po prvé bola vytvorená špeciálna Agentúra pre základné práva. Po druhé do reformnej zmluvy boli začlenené doložky o právnej záväznosti Charty základných práv a o pristúpení Európskej únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach z roku 1950. Po tretie v Parlamente dnes bola slávnostne podpísaná Charta základných práv, ktorá sa svojim formálnym vyhlásením stáva súčasťou európskej acquis. Moderný kódex ľudských práv! Po štvrté uzavretie dohody, o ktorom dnes diskutujeme, medzi Agentúrou EÚ pre základné práva a Radou Európy zreteľne signalizuje, čo Európska únia hlása – presadzovanie ľudských práv – a ukazuje, že tento prvok je základom pre každú modernú spoločnosť, pre každý moderný štát.

V agentúre nevidíme žiadnu podradenosť, žiadne zdvojenie, ani náhradu úlohy Rady Európy, ktorá stojí pevne na svojom mieste medzinárodného strážcu ľudských práv. Práve naopak, začína nová fáza spolupráce a vôbec nie súperenia. Z tohto dôvodu súhlasím so svojím krajanom, pánom spravodajcom, so všetkým, čo k tejto otázke povedal a úplne túto správu podporujem a blahoželám mu k nej.

Som čestným členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, čo si vážim, ale dnes cítim aj pýchu a radosť z toho, že dve inštitúcie, Európska únia a Rada Európy, slávnostne začínajú svoju spoluprácu v tejto oblasti a dúfam, že toto storočie si v svetových dejinách vyslúži miesto ako storočie ľudských práv.

  Sylwester Chruszcz (NI). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Agentúra Európskej únie pre základné práva vo Viedni je len ďalšia nákladná inštitúcia, ktorá si navyše vyhradzuje právo monitorovať a poučovať členské štáty o súlade s Chartou základných práv a ďalších veciach.

Je ťažké nepodľahnúť pocitu, že peniaze európskych daňových poplatníkov putujú na ďalšiu agendu na posilnenie úradov v Bruseli a novo vznikajúceho euroštátu. Rada Európy a OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) sú existujúce inštitúcie, ktoré sa zaoberali rovnakými záležitosťami na medzinárodnej, nadnárodnej úrovni. Teraz sme svedkami zdvojovania už existujúcich inštitúcií, čím narastá vplyv Európskej únie a byrokracie EÚ.

Krajiny Európy – vrátane našej krajiny, Poľska – sa zaväzujú ochraňovať a presadzovať ľudské práva okrem iného plnením Európskeho dohovoru o ľudských právach. Agentúra pre základné práva je však spolu s ďalšími agentúrami, ktoré vznikajú prekvapujúcim tempom, nielen mrhaním peňazí, ale aj ďalšou pochybnou, ak nie škodlivou iniciatívou zo strany Bruselu.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Dámy a páni, toto plenárne zasadnutie sa vyznačovalo rôznymi európskymi aktivitami v oblasti ľudských práv, ako aj možnosťou dosiahnuť ich zhodnotenie za rok 2007.

Súčasne so vznikom Agentúry pre základné práva a s vyhlásením Charty základných práv je rozhodnutie uzavrieť dohodu o spolupráci medzi vyššie spomenutou agentúrou a Radou Európy súčasťou úsilia Európskej únie posilniť svoj výkon a vykonávať úlohu ochrancu ľudských práv, a to vnútri EÚ aj v zahraničí. Rada by som upozornila na dva aspekty, ktoré sú v tejto oblasti podľa mňa dôležité.

V prvom rade vítam zámer dosiahnuť túto dohodu s dvojakým cieľom, konkrétne na jednej strane dosiahnuť účinnosť a upevnenie európskej politiky v oblasti ľudských práv a na druhej strane dosiahnuť súdržnosť a vyvarovať sa zdvojenia. Je to jediný spôsob, ako budeme môcť naďalej presadzovať rešpekt k základným hodnotám stanoveným v Európskom dohovore o ľudských právach a doplnených Chartou základných práv vrátane upevnenia našich vlastných mechanizmov určených na tento účel.

Po druhé, vítam zámer upevniť spoluprácu na konkrétnych projektoch v oblasti ochrany ľudských práv, ktoré začala Rada Európy. Tento druh vzájomného pôsobenia nám umožní ďalej prispievať k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv v konkrétnych prípadoch, a to ako vnútri EÚ, tak aj v zahraničí. Chcela by som upozorniť na skutočnosť, že takáto spolupráca by mala byť podporovaná najmä v európskych krajinách susediacich s Európskou úniou v záujme vytvorenia skutočnej oblasti demokracie na vonkajšej hranici Únie.

Ako spravodajkyňa pre regionálnu spoluprácu v čiernomorskej oblasti žiadam európske inštitúcie, aby podporovali regionálne projekty. Za dobrý východiskový bod považujem iniciatívu na vytvorenie čiernomorského euroregiónu v záujme presadzovania demokracie na regionálnej úrovni, ktorú začala Rada Európy, a vyzývam Komisiu, aby prejavila celú svoju podporu v záujme ich úspechu.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 13. decembra 2007.

20. Právomoci a spolupráca vo veciach vyživovacej povinnosti (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pani Genowefy Grabowskej v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu nariadenia Rady o príslušnosti, použiteľnom práve, uznávania a výkonu rozhodnutí a spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (KOM(2005)0649 – C6-0079/2006 – 2005/0259(CNS)) (A6-0468/2007).

  Franco Frattini , člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, navrhovaný nástroj právomoci a spolupráce vo veciach vyživovacej povinnosti sa snaží zlepšiť neľahkú situáciu ľudí, ktorých schopnosť uspokojiť svoje každodenné potreby závisí od výživného.

V Európskej únii, kde sú ľudia stále mobilnejší, by sa príjemcom výživného – najmä deťom – nemalo brániť dostávať peniaze, ktoré im patria, najmä ak dlžník, napríklad rodič, odíde alebo sa odsťahuje do zahraničia.

Rád by som poďakoval pani spravodajkyni Grabowskej za úsilie, ktoré vynaložila, aby hovorila v mene príslušných strán, ako sú nevládne organizácie, a pomohla príjemcom výživného počas veľmi dôležitého verejného rokovania 11. septembra.

Celkovo vítame správu pani Grabowskej, ktorá podporuje základné prvky návrhu.

K niektorým navrhovaným zmenám mám niekoľko poznámok. V prvom rade o právnom základe. Podľa nášho názoru sa existujúci nástroj vzťahuje na rodinné právo. Chápem však obavy Parlamentu vzhľadom na existujúci právny kontext. Z tohto dôvodu sme vyzvali Radu, v oznámení prijatom súčasne s navrhovaným nariadením, aby sa rozhodla – v súlade s článkom 67 ods. 2 zmluvy – že súčasný nástroj bude prijatý podľa postupu spolurozhodovania. Toto je môj názor a budem naďalej žiadať Radu, aby sa touto výzvou zaoberala.

Čo sa týka ostatných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov o použiteľnom práve, minulý mesiac bolo na Haagskej konferencii o medzinárodnom práve súkromnom úspešne ukončené rokovanie o svetovom dohovore o vyživovacích povinnostiach.

Vzhľadom na pozitívne výsledky dohovoru a sprievodného protokolu o použiteľnom práve by Spoločenstvo a jeho členské štáty chceli tieto medzinárodné pravidlá podporiť. Z tohto dôvodu by sme mali prehodnotiť pravidlá nariadenia a súvisiace pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aby sme zabezpečili súlad s medzinárodnými pravidlami.

V správe sa navrhuje umožniť súdom využiť ich vlastné právo, pokiaľ to urýchli vyriešenie sporu. Hoci chápeme zámer urýchliť proces myslíme si, že navrhované riešenie neprináša dostatočnú právnu istotu a existuje riziko, že nebude slúžiť záujmom príjemcov výživného, ktorí by mali použitím tohto hmotného práva chránení bez ohľadu na to, ktorý súd sa prípadom zaoberá.

A nakoniec, Parlament teraz hlasuje o svojej správe. Medzinárodný právny kontext je objasnený. Pevne dúfam, že tento projekt bude v roku 2008 čo najrýchlejšie pokračovať. Verím, že Rada mu v nadchádzajúcich mesiacoch pridelí najvyššiu prioritu.

  Genowefa Grabowska , spravodajkyňa. – (PL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som najskôr vyjadrila svoju vďaku. Chcem poďakovať Európskej komisii za vynikajúcu spoluprácu na pracovnej úrovni. Ďakujem aj Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a tieňovým spravodajcom, najmä Výboru pre právne veci a pani Diane Wallisovej, ktorá navrhla jeho stanovisko, za výbornú spoluprácu. Pani Wallisová si vzala ťarchu na svoje plecia presvedčovaním Komisie o potrebe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov na právnom základe.

Mala by som asi začať s právnym základom vzhľadom na to, že navrhované rozhodnutie nám bolo predkladané v rámci postupu, ktorý nie je prijateľný pre Parlament. Chceli sme, aby nariadenie bolo radšej prijaté postupom spolurozhodovania než konzultačným postupom. Z tohto dôvodu ma potešilo, čo nám povedal pán komisár, a som si vedomá oznámenia Rade, ktoré ju vyzýva k tomu, aby nám túto príležitosť poskytla. K tomu, čo povedal pán komisár, by som dodala ešte jednu vec.

Nespochybňujem skutočnosť, že vyživovací vzťah vychádza z rodinného práva. Zastávam však názor, že ako celok má vyživovací vzťah zmiešanú povahu. Skutočnosť, že má pôvod v rodinnom práve neznamená, že ostáva v jeho rámci. Má dôsledky pre spoločný trh a hospodársku situáciu obidvoch strán, teda ako pre príjemcu výživného tak pre dlžníka. Z tohto dôvodu sme oprávnení vybrať vyživovací vzťah z jeho zdrojového rodinného práva a spojiť uskutočňovanie vyživovacej povinnosti s oblasťami, v ktorých má Parlament svoje právomoci, teda so spoločným trhom, starostlivosťou o rodinu a ľudskými právami. V tomto prípade by podľa mňa nemalo byť ťažké postup zmeniť.

Z tohto dôvodu si myslím, že si tento návrh zaslúži nielen pozornosť Rady, ale aj jej prijatie. Pri príprave tohto nariadenia sme usporiadali rokovania, ktoré boli pravdupovediac jeden nepretržitý nárek. Najmä ženy nám rozprávali o zložitej situácii, v ktorej sa nachádzajú, keď sa snažia vymáhať platby výživného na deti, ktorých druhý rodič žije v inej krajine a navyše nejaví záujem vychovávať svoje dieťa alebo prispievať na jeho výchovu finančne.

Používa sa veľa rôznych trikov. Nebudem ich všetky uvádzať, ale spomeniem jeden príklad. Stačí zmeniť jediné písmeno v priezvisku, aby ste sa v Európe stratili takmer bez stopy a s dlžníkom sa stratí aj jeho vyživovacia povinnosť. Pomocou tohto nariadenia sa snažíme zabezpečiť, aby si ani jeden dlžník výživného nemohol myslieť, že opustením krajiny, v ktorej žije jeho dieťa, za ktoré neplatí výživné, že odsťahovaním sa do otvorenej Európskej únie, ktorej vnútorné hranice sa otvorili – najmä teraz, keď sa nové členské štáty začlenia do schengenského priestoru – môže využiť situáciu, ktorá poskytuje príležitosť osobe, ktorá si neplní zodpovednosť za svoju rodinu.

Dovoľte, aby som spomenula dve opatrenia z nariadenia, ktoré považujem za najdôležitejšie a ktoré sú novinka. Rozhodnutie o výživnom vydané v štáte, kde sa príjemca obyčajne zdržiava, nebude musieť byť potvrdené v štáte, v ktorom žije dlžník výživného. Nariadenia týmto navrhuje zrušenie postupu „exequatur“. Viem, že je to niečo nové, ale pokiaľ chceme zabezpečiť účinné vymáhanie vyživovacej povinnosti, musíme tento krok uskutočniť. Pokiaľ „exequatur“ ponecháme, celé úsilie o dosiahnutie účinného vymáhania bude neúspešné.

Uvedomujem si, že budeme rešpektovať všetky podmienky prijaté v rámci Haagskeho dohovoru a konferencie, ale medzinárodný systém je príliš pomalý a ratifikácia dohôd v oblasti medzinárodného práva súkromného môže trvať roky. Európska únia musí postupovať dopredu a zabezpečiť, aby boli deti zaopatrené, keď na ne ich otcovia alebo matky zabúdajú. Toto nariadenie preto musí byť uskutočnené rýchlo pre dobro detí. Nestará sa len o deti, ale ochraňuje takisto príjemcu. Z tohto dôvodu, a ďakujem portugalskému predsedníctvu za prácu, ktorú investovalo do prípravy textu, vkladám túto záležitosť do rúk slovinského predsedníctva s plnou dôverou, že text ocení, a že výsledkom bude dobrý prepis.

  Diana Wallis , spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – Vážená pani predsedajúca, rada by som poďakovala pánovi komisárovi za jeho veľmi pozitívny prejav. Chcem poďakovať aj pani Grabowskej za vynikajúcu spoluprácu v tejto záležitosti.

Toto je jeden z návrhov, ktorý by mohol priblížiť Európu tým, ktorým slúžime. Mohol by pridať praktickú hodnotu v ťažkom období ich života. Neviem, koľkokrát má ako zvolenú poslankyňu EP kontaktovali voliči, ktorí majú ťažkosti s vymáhaním výživného od niekoho, kto žije v inom členskom štáte. Veľmi často som nebola schopná poskytnúť praktickú a pozitívnu odpoveď.

Dúfam, že s týmto nariadením budeme môcť vo väčšine prípadov viac pomôcť. Návrh potenciálne umožňuje EÚ ísť oveľa ďalej, než môžu štáty prostredníctvom Haagskej konferencie, ktorá tu už bola spomenutá. Mali by sme mať možnosť ísť ďalej. Nakoniec, my sami vyzývame občanov, aby sa slobodne pohybovali v rámci EÚ a mali by sme byť schopní dať odpoveď vo forme dobrého jednoduchého justičného systému, keď prechádzajú krízami vo svojich manželstvách alebo partnerských vzťahoch. Predovšetkým by sme mali byť schopní poskytnúť pomoc deťom, ktoré trpia finančnými dôsledkami rozpadu manželstva. Tento návrh by nám poskytol zjednodušený jednostupňový proces namiesto súčasnej nočnej mory, kedy je nutné podávať žiadosť na jednom súde a potom prechádzať viac menej rovnakým procesom vymáhania na zahraničných súdoch. Toto je pre ľudí v problematických a zúfalých životných obdobiach veľmi náročné.

Výbor pre právne veci rád podporil väčšinu tohto návrhu, pričom sa pokúsil o niekoľko technických vylepšení. V tejto súvislosti som veľmi vďačná svojmu kolegovi pánovi Casiniovi. Napriek tomu, ako aj pani spravodajkyňa, nemôžeme prijať možnosť právneho základu. Malo by to byť spolurozhodovanie a nie konzultácia. Myslím si, že členské štáty konali úplne nerozumne, a to ako po stránke obsahu zákona, tak aj po stránke následkov na našich občanov. Dúfam, že zareagujú na výzvu pána komisára.

Za svoju skupinu môžem povedať, že nechceme, aby účinnosť tohto jednostupňového systému bola narušená. Samozrejme musíme rešpektovať práva na obhajobu – dlžník podľa rozsudku –, ale to by sa malo vzťahovať na pôvodný súd. Nemali sme dovoliť opätovne otvoriť prípad na vymáhajúcom súde, inak zničíme výhody, ktoré chceme zabezpečiť. Z tohto dôvodu chceme vymazať bod 33 písm. a) a máme vážne pochybnosti o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 61, ktorý stále necháva pootvorené dvere.

Nakoniec chcem povedať niekoľko poznámok ako britská poslankyňa tohto Parlamentu. Neschválenie alebo neschopnosť schválenia tohto nástroja Spojeným kráľovstvom je zlou správou pre veľké množstvo občanov EÚ z ostatných členských štátov žijúcich v Spojenom kráľovstve a je zlou správou aj pre veľké množstvo Britov, ktorých partneri sa odsťahujú do iného členského štátu. Existujú rôzne permutácie, kde neschválenie spôsobí chaos a zmätok. Ľudia sa stanú občanmi druhej triedy z hľadiska justičného systému, ktorý majú k dispozícii.

Najviac však ľutujem, že si britská vláda nedokázala uvedomiť neudržateľné postavenie britských poslancov EP v týchto otázkach. Nemali by sme vlastne pracovať, hovoriť a hlavne hlasovať o návrhoch, ktoré sa v súčasnej podobe budú týkať ľudí, ktorí nás zvolili? Ostatní začínajú spochybňovať legitímnosť nášho postavenia. Tieto odmietnutia schválenia sú demokraticky neobhájiteľné a deštruktívne vzhľadom na súdržnosť civilného súdnictva. Tieto kroky sotva prinesú úžitok tým, ktorí sú zraniteľní a najviac potrebujú zákonnú ochranu.

PREDSEDÁ: PÁN BIELAN
podpredseda

  Panayotis Demetriou, v mene skupiny PPE-DE.– (EL). Vážený pán predsedajúci, najprv by som rád zablahoželal pani spravodajkyni Grabowskej k jej iniciatíve zaoberať sa touto otázkou a k veľmi pozitívnemu postoju, ktorý dnes vyjadrila.

Vážení kolegovia poslanci, kolo konzultácií o Haagskej konferencii, ktoré začalo pred siedmymi rokmi, sa pomaly končí. Otázka znie: Aký pokrok sme dosiahli v otázke vzájomného uznávania a výkonu rozsudkov v medzinárodnom súkromnom práve? Kde je vyhlásenie, že zásada vzájomného uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí je základný kameň súdnej a policajnej spolupráce pri vytváraní oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti? Odpoveď je taká, že sme v tomto smere nedosiahli žiaden veľký pokrok. Haagsky program z roku 2004 nebol presadzovaný tak, ako bol treba, napriek úsiliu a iniciatíve zodpovedného komisára pána Frattiniho.

Bohužiaľ, nemiestne používanie apelov na národnú suverenitu niektorými členskými štátmi je prekážka harmonizácie práva, a to nielen vo vecných otázkach, ale aj v otázkach postojov. Tieto všeobecné postrehy samozrejme nepopierajú hodnotu a význam návrhu, o ktorom diskutujeme. Naopak, zdôrazňujú potrebu prijať ďalšie návrhy na nariadenie Rady, ktoré pokryjú celú oblasť rodinného práva, rozvod, odlúčenie, výživné a majetkové záležitosti. Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností vyžaduje radikálnu reformu a modernizáciu. Túto potrebu do istej miery rieši návrh na opravu nariadenia, ale bohužiaľ len vo veciach výživného. Rozdiely v hmotnom práve jednotlivých členských štátov, pod nevyhnutnou hlavičkou spravodlivosti, ostávajú. Ešte stále máme pred sebou dlhú cestu. Napriek tomu tam, kde je miesto pre zblíženie, by mala byť táto harmonizácia práva presadzovaná.

Zmeny navrhované Európskym parlamentom vypĺňajú veľa medzier v návrhu a vylepšujú jeho obsah. Predovšetkým prekonávajú mnohé prekážky, ktoré bránia vymáhaniu súdnych rozhodnutí o výživnom kdekoľvek v Európskej únii, a obmedzujú priestor, kde sa dlhujúci rodič alebo manžel môže vyhnúť spravodlivosti, ak sa presťahoval z jedného členského štátu EÚ do iného. Presne tento bod rieši pozmeňujúci a doplňujúci návrh k bodu 33a, ktorý som predložil a v ktorom sa snažím po prvé, neponechať neobmedzený priestor pre nevymáhateľnosť príkazu na základe zmeny okolností a po druhé, umožniť voľnosť na vyriešenie situácie týmto spôsobom, ak existujú vážne, naozaj vážne relevantné okolnosti, ktoré dajú súdu právo prehodnotiť svoj názor.

  Andrzej Jan Szejna , v mene skupiny PSE. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som rád poďakoval pani spravodajkyni Genowefe Grabowskej za jej prácu, ktorú venovala nariadeniu, ktorý je pred nami, a za jej správu. Vynikajúci výsledok ma neprekvapuje vzhľadom na to, že profesorka Grabowská je jedna z popredných poľských odborníčok na európske právo.

Vzhľadom na to, že počet rozvodov a odlúčení v Európskej únii rastie, problém právnych prekážok na uznanie a výkon rozhodnutí o vyživovacej povinnosti je stále dôležitejší. Navyše s prihliadnutím na stupeň integrácie členských štátov a stále vyšší počet záväzných právnych zdrojov v rámci Európskej únie je nevyhnutný vyspelý právny systém.

V súčasnosti nie je v platnosti žiaden harmonizovaný systém v tejto oblasti. Z tohto dôvodu súhlasím s nariadením, ktoré obsahuje veľmi vhodné návrhy týkajúce sa problémov, o ktorých diskutujeme. Musím povedať, že ide o výsledok dlhodobej práce, Haagskeho programu na posilnenie spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii. Súhlasím, že účinné vymáhanie vyživovacej povinnosti zlepší životné podmienky a vzdelávanie veľkého množstva detí, ktoré sú najčastejší príjemcovia výživného. Toto je pre európskych socialistov veľmi dôležitá záležitosť.

Navrhované nariadenie rieši nielen určité problémy modernej spoločnosti, ale môže pomôcť aj vylepšiť fungovanie vnútorného trhu, konkrétne odstránením bariér na voľný pohyb osôb, ktoré by mohli byť poškodení rozdielmi v právnych predpisoch členských štátov o vykonávaní vyživovacej povinnosti.

V záujme všetkých občanov Európskej únie sa musíme snažiť dosiahnuť rýchly a pokiaľ možno bezplatný výkon platieb výživného. V súčasnosti sa inštitúcia niekedy musí na vymáhanie platby výživného uchýliť k drastickým opatreniam, pričom príjemcovia často žijú v tiesnivých podmienkach.

Podporujem takisto myšlienku, aby mali súdne rozhodnutia rovnakú platnosť ako majú v členskom štáte, v ktorom boli vydané, bez ďalších formalít.

Nakoniec by som zdôraznil potrebu väčšieho zapojenia Európskeho parlamentu pri schvaľovaní rozhodnutí týkajúcich sa otázok dôležitých pre budúce fungovanie Európskej únie a vnútorného trhu.

  Carlo Casini (PPE-DE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, cieľ správy, ktorú skúmame, je odstrániť väčšinu prekážok pri vymáhaní výživného v Európe a umožniť zavedenie právneho kontextu v súlade s oprávnenými očakávaniami príjemcov výživného.

Najdôležitejší východiskový bod je, že v úplnej väčšine prípadov je príjemca výživného tá slabá stránka, a preto potrebuje veľmi ráznu ochranu a je zrejmé, že hlavný problém spočíva v momentálnej situácii dlžníkov. Jednako je vhodné urobiť, čo je možné, teda odstrániť celú zbytočnú byrokraciu a zabezpečiť použiteľné právo, zaviesť prednosť na právo miesto bydliska príjemcu a dať okamžitú platnosť právnemu rozhodnutiu, podľa ktorého musí byť výživné platené aj v iných krajinách, než je krajina, v ktorej bolo rozhodnutie vydané.

Výbor pre právne veci, ktorý vyzval na vyjadrenie názorov v rámci posilnenej spolupráce o súdnej príslušnosti, použiteľnom práve a vymáhaní rozhodnutí vo veciach vyživovacej povinnosti, hral významnú úlohu pri navrhovaní textu a pri dosiahnutí kompromisnej dohody medzi hlavnými politickými skupinami, za čo by som chcel verejne poďakovať pani Wallisovej. Hlavné ciele pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených Výborom pre právne veci sú vypracovať zrozumiteľnú definíciu vyživovacích povinností, rozšíriť priestor na využitie, chrániť najzraniteľnejšie zúčastnené strany a zjednodušiť navrhnuté znenie.

Je nevyhnutné vypracovať jednoznačnú definíciu vyživovacej povinnosti a začleniť do rámca nariadenia všetky príkazy týkajúce sa platieb paušálnych čiastok. Ako som už povedal, osobitná pozornosť je venovaná najzraniteľnejším stranám a tu treba text nariadenia zjednodušiť. A na záver, keďže čas na môj príspevok vypršal, som presvedčený, že skupina PPE-DE toto rozhodnutie podporí.

  Tadeusz Zwiefka (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, poľutovaniahodný nárast rozpadov manželstiev spolu s rastúcou mobilitou ľudí žijúcich v Európskej únii vedie nevyhnutne k nárastu množstva cezhraničných konfliktov vzhľadom na nárok na výživné. V súčasnosti, v záujme posilnenia nárokov voči dlžníkovi výživného žijúcom v inom členskom štáte, je nevyhnutné podávať žiadosti na súdy v štáte, v ktorom má byť rozhodnutie vykonané. Bohužiaľ, vždy to nefunguje, preto tu očividne treba stanoviť podrobné pravidlá pre súdnu príslušnosť vo veciach nároku na výživné.

Cieľom návrhu uznesenia je znížiť formálne požiadavky na odovzdanie rozhodnutia súdu do akéhokoľvek členského štátu a zabezpečiť jeho účinné vykonávanie. Po vstúpení do platnosti nové nariadenie umožní, aby príslušná osoba mohla dostať záväzný exekučný titul kdekoľvek v Európskej únii. Takisto zjednoduší a zjednotí systém vymáhania. Hoci vítam opatrenia prijaté Haagskou konferenciou, úplne súhlasím s pani spravodajkyňou, že nariadenie vzťahujúce sa k tejto veci v Európskej únii musí byť progresívnejšie a rýchlejšie vykonateľné.

Rastúca mobilita občanov EÚ vedie k rastu množstva manželstiev, v ktorých sú manželia rôznych národností a žijú v rôznych štátoch alebo žijú v členskom štáte, ktorého nie sú občanmi. Z tohto dôvodu, keď sa medzinárodný pár rozhodne rozviesť, môže sa odvolávať na rôzne zákony. Rozsiahle subjektívne a objektívne pole nariadení je ospravedlniteľné hrozivo nízkym podielom uhradených platieb výživného v niektorých členských štátoch EÚ. Napríklad v našej krajine, v Poľsku, je to 100 %.

Nariadenie takisto umožní matke nemanželského dieťaťa žiadať od otca dieťaťa platbu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ako aj nákladov týkajúcich sa jej potrieb počas pôrodu. V súčasnosti sa v mnohých členských štátoch takýto nárok neuznáva ako nárok na výživné, čo znamená, že sa oveľa ťažšie uplatňuje.

Pred vstupom našej krajiny do Európskej únie bolo na súd každý rok podaných zo zahraničia viac než tisíc žiadostí o výživné. V dôsledku otvorenia hraníc sa predpokladá dramatický nárast množstva takýchto žiadostí v Poľsku aj v iných krajinách. Otváranie hraníc a pracovných trhov môže niektorých otcov priviesť k úteku od svojich vyživovacích povinností, čím trpia najmä deti. Toto nemôžeme akceptovať.

  Franco Frattini , člen Komisie. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, budem veľmi stručný. Rád by som poďakoval všetkým, ktorí tu hovorili, pani spravodajkyni a poslancom, ktorí sa na tejto práci podieľali. V nasledujúcich mesiacoch nás podľa môjho názoru čakajú tri ciele a ja dúfam, že slovinské predsedníctvo ich úspešne posunie dopredu.

Po prvé, presvedčiť Radu, že pokiaľ si myslíme, že je dobré zmeniť právny základ podľa článku 67 zmluvy, robíme to preto, aby sme dodali lepší demokratický základ iniciatíve, ktorá ochraňuje zraniteľné skupiny ľudí, najmä deti po rozpade rodiny.

Druhým cieľom je zabezpečiť, aby príjemcovia dostávali rovnakú ochranu bez ohľadu na miesto, kde bola vec podaná na súd; bolo by veľmi zvláštne, keby takzvané kritérium lex fori viedlo k veľkým rozdielom v ochrane poskytovanej príjemcom. Ďalším základným cieľom je usilovať sa z týchto dôvodov o harmonizáciu pravidiel.

Tretím cieľom je samotné vykonanie. Vo veľmi veľa prípadoch potvrdzujeme zásadu ochrany príjemcov v rodinných záležitostiach, ale potom nezabezpečíme, aby bola vykonaná, alebo dovolíme, aby sa podstata prípadu opäť otvorila, ak má byť uskutočnený príkaz na platbu. Toto v prípade výživného nefunguje a ak by to tak bolo, opatrenie by stratilo význam.

Vypracovali sme pomerne inovačné návrhy: dočasné zmrazenie časti dlžníkovho bankového účtu, ak nechce platiť, alebo príkaz na povinnú pravidelnú platbu proti dlžníkovmu majetku v hodnote, ktorú by mal zaplatiť. Ako viete, väčšina členských štátov vyjadrila v Rade nesúhlas, lebo práve toto je podstatné na nariadení: buď sa opatrenie môže vykonávať alebo nemá zmysel ďalej potvrdzovať význam ochrany detí alebo odlúčených manželov, ktorí sú príjemcami výživného!

V ďalších mesiacoch budeme musieť na týchto troch otázkach pracovať a v tomto prípade sa viac než v iných prípadoch Komisia a Parlament zhodnú a potom budú musieť presvedčiť o správnosti tejto cesty ešte Radu,

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovani