Rozpravy

Štvrtok, 13. decembra 2007 - Štrasburg

11.3. Spravodlivosť pre ženy nútené k prostitúcii

  Predsedajúca. - Ďalším bodom je päť návrhov uznesenia o spravodlivosti pre ženy nútené k prostitúcii⁽¹⁾.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), autor. - (ES) Vážená pani predsedajúca, musím povedať, že ako hybná sila tohto uznesenia som veľmi spokojný, že sme konečne našli priestor a dostatočný konsenzus, aby sme ho predložili na prerokovanie, pretože úprimne verím, že si to táto téma zaslúži, a viac než to.

Hovoríme o takmer 200 000 ženách, ktoré sú eufemisticky nazývané „ženy utešiteľky“, a ktoré boli japonskou cisárskou armádou pred a počas druhej svetovej vojny donútené stať sa sexuálnymi otrokyňami. Po 62 rokoch tie, ktoré prežili, neprestávajú hľadať spravodlivosť.

V priebehu života trpeli zlým telesným a duševným zdravím, izoláciou a hanbou a často aj extrémnou chudobou. Japonská vláda doteraz nevyhovela medzinárodným pravidlám o odškodneniach, ktoré zahŕňajú reštitúciu, kompenzáciu, rehabilitáciu a náhrady vrátane úplného odtajnenia, ospravedlnenia a záruky, že sa udalosti nebudú opakovať. Toto je zvlášť podstatné vzhľadom na to, že Japonsko patrí k hlavným poskytovateľom pomoci v povojnových časoch.

Preto existuje naliehavá potreba reagovať a poukazovať rovnako ako ženy, ktoré prežili, na to, že pravda musí byť spojená so spravodlivosťou a že ospravedlnenie je prázdne, ak ho nesprevádza prijatie zodpovednosti. Rád by som zdôraznil, že toto nie len o právach obetí ako jednotlivcov, ale o kolektívnych právach, ktoré so sebou nesú povinnosť spomínania, aby sa tento druh ich porušenia už nezopakoval.

Znamená to, že musíme Japoncov požiadať, aby vykonali akt historickej poctivosti a nielen uznali fakty, ale aj sa ospravedlnili za svojich predkov a obete odškodnili.

Nakoniec by som rád takisto vyjadril svoj veľký rešpekt a uznanie ženám, ktoré mali a stále majú odvahu prehovoriť a domáhať sa spravodlivosti, a organizáciám, akými sú Amnesty International, ktoré ich na tejto ceste podporujú.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), autorka. - (SV) Vážená pani predsedajúca, uznesenie vyzýva ku spravodlivosti a odškodneniu pre stovky tisíc žien, takzvaných „žien utešiteliek“, ktoré boli pred druhou svetovou vojnou a v počas nej nútené poskytovať sexuálne služby. Všetky tieto ponížené ženy, ktoré boli držané v sexuálnom otroctve, stále čakajú na spravodlivosť a odškodnenie. Japonské úrady síce čiastočne konali, ale ako ukazuje uznesenie, japonská vláda a orgány toho musia ešte veľa urobiť, aby týmto ženám poskytli spravodlivosť a odškodnenie.

Väčšina žien dohnaných do tejto desivej situácie bola v tom čase veľmi mladá. To znamená, že celý ich život bol týmito hroznými skúsenosťami zničený. Boli nútené žiť svoj život so zlým telesným a duševným zdravím, v izolácii, hanbe a často v extrémnej chudobe. Skutočnosť, že tieto ženy nedosiahli úplnú spravodlivosť a odškodnenie, taktiež znamená, že tí, ktorí sa týchto zločinov dopustili, fakticky požívajú vo vzťahu ku svojim činom imunitu.

Opäť sú potrestané obete, ženy, zatiaľ čo páchatelia sú voľní. Toto uznesenie je dôležité aj preto, že zvýrazňuje, čo sa vo vojne a v konfliktných zónach deje vždy – že sú to vždy ženy, ktoré sú hlavnými obeťami. Preto je dôležité, že na túto záležitosť obraciame pozornosť. Treba sa pokúsiť tomu zabrániť.

  Marcin Libicki (UEN), autor. - (PL) Vážená pani predsedajúca, keď hovoríme o zločinoch a keď premýšľame o zločinoch 20. storočia, väčšinou máme na mysli všetky zločiny spáchané Nemcami alebo boľševikmi či všeobecnejšie komunistami. V Európe si menej uvedomujeme skutočnosť, že na Ďalekom východe spáchalo Japonsko od 30. rokov až do konca vojny obrovské zločiny. V tom čase bolo jedným z najväčších zločinov sexuálne vykorisťovanie žien.

Asi 100 000 žien z podrobených krajín na Ďalekom východe bolo cisárskymi ozbrojenými silami Japonska donútených ku sexuálnemu otroctvu. Toto sexuálne otroctvo, ktoré bolo samo o sebe celkom zločinné, malo ďalšie následky. Týmito následkami boli nútené potraty, zmrzačenia a vraždy vo veľkom meradle a početné prípady samovrážd týchto žien. Samozrejme ženy, ktoré ešte žijú, sú dnes veľmi staré.

Musíme uznať, že v povojnovom období japonská vláda urobila veľa pre odškodnenie týchto hrozných zločinov na ženách, ktoré ich zažili. Dnešné uznesenie vyzýva japonskú vládu, aby vykonala konečné politické, morálne a finančné vyrovnanie voči týmto ženám, ktoré stále ešte žijú, a rodinám tých, ktoré už zomreli. Je to celkom iste ich právo.

  Sophia in 't Veld (ALDE), autorka. – (NL) Vážená pani predsedajúca, rada by som začala vyjadrením solidarity s týmito ženami – ako verím, v mene nás všetkých. Som potešená, že je táto téma na programe, pretože to trvalo veľmi dlho. Európsky parlament váhal päť mesiacov nad tým, či by ľudské práva žien mali byť prioritou alebo nie.

Pán Dillen, ktorý teraz odišiel, povedal, že útlak žien je typický pre Korán – čo je úplný nezmysel, prípad žien utešiteliek ukazuje, že muži na utláčanie a zneužívanie žien Korán nepotrebujú.

V skutočnosti som teraz sklamaná aj postojom Európskeho parlamentu. Ako som práve povedala, tento Parlament nad témou váhal veľmi dlho, a dokonca som počula členov tohto Parlamentu prichádzať a argumentmi ako: „Nuž áno, ale 90 % tých žien to robilo z vlastnej slobodnej vôle“ a „Och áno, je to ich kultúrou, musíte to chápať“. Úprimne, robí sa mi z toho nevoľno. Je to znásilnenie a znásilnenie je zločinom vo všetkých dobách a kultúrach bez výnimky.

Teraz zisťujem, že japonské školské učebnice boli upravené; ale potom sa od japonského veľvyslanectva dozviem, že príbeh musel byť podaný veľmi opatrne, pretože žiaci ešte nevedia mnoho o sexualite a mohli by byť vystavení psychickej ujme. Nikto nehovorí o psychickej ujme samotných žien utešiteliek. Úprimne, považujem to za šokujúce. V každom prípade som rada, že je uznesenie teraz na našom programe a že sme pripravení ho prijať.

Myslím, že je dôležité, aby boli ospravedlnenia úprimné a jednoznačné. Nejde o formálnu záležitosť. Vzhľadom na to, že predošlý predseda vlády Šinzo Abe na tému ešte raz vrhol tieň pochybností, nestačí, aby súčasná vláda povedala: „Budeme pokračovať v doterajšej politike.“ Je potrebná úprimnosť a jednoznačnosť.

Keď počujem argumenty prichádzajúce v posledných dňoch z japonského veľvyslanectva – mimochodom doplnené o zoznam všetkého, čo sa už spravilo – myslím, že v rámci úprimnosti zostáva ešte veľa urobiť. Dúfam preto, že toto uznesenie vyjadrí solidaritu nás všetkých s obeťami.

  Karin Scheele (PSE), autorka. - (DE) Vážená pani predsedajúca, som veľmi vďačná poslankyni, ktorá vystúpila predo mnou, že upozornila na skutočnosť, že žiadne náboženstvo na tomto svete nie je imúnne voči rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv žien, ale že to má viac do činenia s diktatúrami a autoritatívnymi systémami než so špecifickým náboženstvom.

Státisíce žien boli pred druhou svetovou vojnou a v počas nej donútené japonskými cisárskymi ozbrojenými silami k prostitúcii. Odhady historikov uvádzajú, že okolo 200 000 týchto žien utešiteliek z Kórey, Číny, Tajwanu a Filipín bolo japonským vojakom predhodených ako sexuálne otrokyne. Systém žien utešiteliek je jedným z najrozsiahlejších prípadov obchodu s ľuďmi v 20. storočí a viedol ku skupinovému znásilňovaniu v masívnom meradle a k núteným potratom.

Po konci vojny bolo mnoho žien vojenskými jednotkami zavraždených alebo sa im zabránilo v návrate domov. Mnoho z tých, ktoré prežili, z hanby o svojej minulosti mlčali, boli stigmatizované a vykázané na okraj spoločnosti. Nútená prostitúcia sa pred vojnové súdy nedostala a o odškodnení sa nehovorilo.

Až koncom 80. rokov sa osud žien utešiteliek opäť dostal na svetlo. Dôvodom nebola samovoľná zmena v povedomí, ale silnejúce ženské hnutie v Južnej Kórei. Ženy, ktoré boli prinútené k prostitúcii, postupne verejne prehovorili. V roku 1992 začínali týždňové demonštrácie pred japonským veľvyslanectvom v Soule týmito slovami: Mala by sa hanbiť japonská vláda, nie my.

V roku 1997 bola japonská vláda prvýkrát požiadaná, aby na medzinárodnej úrovni prijala právnu a morálnu zodpovednosť za najzávažnejšie porušenia ľudských práv spáchané na ženách. Vo svojej správe požadovala osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie na ženách finančné odškodnenie pre obete a súdne tresty pre páchateľov. Reakciou japonskej vlády bolo vtedy opakované odmietnutie požiadaviek.

Dnes bolo už niekoľkokrát povedané, že musí byť zohľadnená pravda. Verejne preto žiadame japonskú vládu, aby odmietla tvrdenia, ktoré popierajú alebo spochybňujú podrobenie a zotročenie žien utešiteliek, a rovnako žiadame, aby prijala morálnu a právnu zodpovednosť za zotročenie 200 000 ľudí. Vyzývame japonskú vládu, aby čo najrýchlejšie zaviedla mechanizmy, ktoré zaistia odškodnenie všetkým žijúcim obetiam a ich rodinám.

Mnoho obetí systému žien utešiteliek zomrelo alebo majú minimálne 80 rokov, čo znamená, že rýchlosť je dôležitá. Vyzývame aj kolegov v japonskej národnej rade, aby tiež prispeli a pomohli tieto mechanizmy prijať.

  Laima Liucija Andrikienė, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, dejiny sveta majú stránky, o ktorých by sme si priali, aby sa nikdy a nikde neopakovali.

Jednou z týchto stránok je príbeh žien utešiteliek. Hovorím tu o mladých ženách oficiálne zakúpených japonskou vládou v 30. rokoch a v priebehu druhej svetovej vojny, a to na jediný účel – aby poskytovali sexuálne služby japonským cisárskym ozbrojeným silám. Nepoznáme presný počet žien, ktoré boli zotročené, ale vieme, že systém žien utešiteliek zahŕňal skupinové znásilnenie, nútené potraty, ponižovanie a sexuálne násilie, ktoré ústilo do zmrzačenia, smrti alebo prípadne samovraždy, a že to bol jeden z najrozsiahlejších prípadov obchodovania s ľuďmi v 20. storočí, ktorý sa týkal nie stoviek, ale tisícov žien.

Dnes majú ženy, ktoré prežili, 80 a viac rokov a niekto by mohol argumentovať, že tento problém už nie je dôležitý. Ja však úplne rozumiem prianiu týchto žien a ich rodín, aby ich mená boli očistené. Dnes vyjadrujeme našu solidaritu ženám, ktoré boli obeťami tohto systému. Vyzývame japonskú vládu, aby formálne uznala a prijala historickú a právnu zodpovednosť a zaviedla účinné administratívne mechanizmy, ktoré poskytnú odškodnenie všetkým žijúcim obetiam systému žien utešiteliek a rodinám zosnulých obetí.

Keď vezmeme do úvahy vynikajúce vzťahy medzi Európskou úniou a Japonskom, založené na vzájomne zdieľaných hodnotách vlády práva a úcty k ľudským právam, dúfam, že vláda a japonský parlament prijmú všetky potrebné opatrenia na uznanie útrap sexuálnych otrokýň a odstránenie existujúcich prekážok tak, aby dosiahli odškodnenie pred japonskými súdmi a aby sa budúce generácie dozvedali o týchto udalostiach. Som si istá, že oficiálne uznanie systému žien utešiteliek a ospravedlnenie v mene japonskej vlády by tiež výrazne pomohlo zahojiť rany našej bolestnej spoločnej histórie.

  Marios Matsakis, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, ľuďom sa dajú odpustiť ich hriechy, ale ich zločiny zabudnuté byť nemôžu. To platí o Japonsku rovnako ako o nacistickom Nemecku alebo stalinistickom Rusku.

Japonci sa dopustili nesmierne barbarských vojnových zločinov v 30. a 40. rokoch minulého storočia. Do určitej miery za to draho zaplatili tým, že dve ich mestá, Hirošimu a Nagasaki, zničil mocný atómový holokaust, ktorý na ne zoslali USA.

Tak či onak, Japonsko v minulosti spôsobilo svetu mnoho hrozných ziel, a jedno z nich – sexuálne otroctvo žien utešiteliek – nadobudlo dôležitosť pomerne nedávno. Niektoré z týchto nebohých a teraz krehkých starých dám sú stále medzi nami ako pripomienky minulosti, ktoré je pre Japonsko nepohodlná, ale pre ne trýznivá.

Tieto ženy žiadajú od dnešného bohatého a silného Japonska dve jednoduché veci: oficiálne ospravedlnenie a veľmi skromnú humanitárnu pomoc. Európsky parlament týmto spoločným návrhom uznesenia rozhodne očakáva a požaduje, aby japonská vláda urobila obe, a to rýchlo. Inak musí EÚ okrem stigmy hanby zvážiť prijatie konkrétnych účinných krokov proti bývalému cisárskemu Japonsku.

  Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážená pani predsedajúca, predmetom dnešnej rozpravy je porušenie ľudských práv, ktoré sa odohralo v priebehu 30. rokov počas japonskej okupácie, kedy boli mladé ženy cisárskymi ozbrojenými silami sexuálne vykorisťované a donútené k prostitúcii bez ohľadu na skutočnosť, že japonská vláda podpísala medzinárodné dohody a o boji proti obchodu so ženami a deťmi a podporila rezolúciu OSN o ženách, mieri a bezpečnosti.

Úprimný súcit japonského premiéra je v súčasnosti spochybňovaný japonskými úradníkmi v súvislosti s ukončením programu a mandátu Fondu ázijských žien v marci 2007 ako jediného zdroja, z ktorého bola ženám vyplácaná finančná náhrada.

Podporou uznesenia a žiadosťou o kompenzácie by sme však upozornili na to, že takisto v moderných dobách je hranica medzi normálnym a patologickým narúšaná a predstavuje to facku pre morálne hodnoty, takže existuje potreba radikálnych krokov v boji proti prostitúcii ako forme moderného otroctva. Prostitútky nie sú iba obete vojny, ktorá sa odohrala pred 50 rokmi; môžu to byť aj dnešné ženy, ktoré sú vykorisťované, napríklad v Belgickom Kongu, ako uvádza tlač, a samozrejme v mnohých iných krajinách, dokonca aj v bohatých.

V mene rešpektu k ľudskej bytosti by sme takisto mohli demaskovať šírenie hedonistickej a komerčnej kultúry, ktorá smeruje k zneužívaniu v oblasti sexu, vťahujúcemu dokonca aj veľmi mladé ženy a dievčatá do sféry prostitúcie a ďalších foriem demoralizácie.

Rešpekt k osobnosti a dôstojnosti žien nie je založený len na odhalení zločinov alebo priestupkov v oblasti pohlavnej diskriminácie či iných krívd; je založený najmä na návrhoch rozvojových programov a na skutočnom uplatňovaní zásad zahŕňajúcich všetky oblasti života žien. Tieto zásady musia byť zakotvené v novom naplnení hodnoty ženy ako manželky, matky, opatrovateľky alebo zamestnankyne, ako ľudskej bytosti a osoby, ktorá je mužovi rovná, hoci je odlišná.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v roku 1993 hovorca vtedajšej japonskej vlády Johej Kono ponúkol v mene Japonska „úprimné ospravedlnenie a ľútosť všetkým ženám, ktoré (...) utrpeli nesmiernu bolesť a nevyliečiteľné telesné a duševné rany ako ženy utešiteľky“. V roku 1995 sa vtedajší ministerský predseda pán Murajama takisto ženám utešiteľkám verejne ospravedlnil, a to pri príležitosti 50. výročia konca druhej svetovej vojny. V tom istom roku bol založený Fond pre ázijské ženy, aby v mene japonskej vlády a ľudu uhrádzal odškodné a zdravotnú pomoc ženám, ktoré prežili.

Tieto pokusy kompenzovať ženy utešiteľky a opakované verejné ospravedlnenie od bývalého predsedu japonskej vlády pána Koizumiho pri príležitosti 60. výročia konca druhej svetovej vojny v roku 2005 sú pozitívnymi krokmi Japonska. Japonsko tým uznalo svoju zodpovednosť za tieto nevýslovné porušenia ľudských práv. Len pred pár dňami japonský minister zahraničných vecí potvrdil oznámenie hovorcu vlády pána Konoa, ktoré som citoval na začiatku, ako oficiálne stanovisko Japonska.

Máme teraz putovné svedectvo žien, ktoré prežili, a toto putovné svedectvo znovu prebudilo záujem o túto hroznú dobu v Európe, ako aj v Spojených štátoch, Kanade a Austrálii.

Naše kroky tu nie sú len o minulosti; sú o vyvodení správnych záverov z udalostí a o urobení všetkého, čo je v našich silách, pre boj proti dnešným formám otroctva, sexuálneho vykorisťovania a obchodovania s ľuďmi.

Prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva Komisia aktívne podporuje mimovládne organizácie na celom svete, ktoré pracujú v oblasti predchádzania násilia na ženách a deťoch a v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi z dôvodu sexuálneho vykorisťovania. 23. novembra 2007, teda na Medzinárodný deň za odstránenie násilia na ženách, vyslala Komisia ďalší signál tým, že potvrdila svoje odhodlanie bojovať proti násiliu založenému na rode.

Európska únia vedie s Japonskom pravidelný dialóg o ľudských právach, ktorý sa dotýka všetkých oblastí záujmu EÚ – vrátane práv žien. Japonsko je rovnako zmýšľajúcim globálnym hráčom, ktorý s nami konštruktívne spolupracuje v multilaterálnych fórach s cieľom zvýšiť úctu k ľudským právam a ich ochranu. Japonsko prijalo spoločne s Európskou úniou uznesenie o ľudských právach v Severnej Kórei a odsúdilo kroky režimu v Mjanmarsku.

  Predsedajúca. - Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o týchto troch témach sa uskutoční na konci tohto zasadnutia.

(1) Pozri zápisnicu.