Zoznam 
Rozpravy
PDF 1193k
Štvrtok, 13. decembra 2007 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka
1. Otvorenie rokovania
 2. Kroky podniknuté na základe uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu
 3. Desiate výročie Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu
 4. Textil (rozprava)
 5. Hospodárske a obchodné vzťahy s Kóreou (rozprava)
 6. Hlasovanie
  6.1. Rozpočet na rok 2008, zmenený a doplnený Radou (hlasovanie)
  6.2. Návrh všeobecného rozpočtu na rok 2008, zmenený a doplnený Radou (všetky oddiely) (hlasovanie)
  6.3. Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Čiernou Horou (hlasovanie)
  6.4. Spolupráca medzi Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Radou Európy (hlasovanie)
  6.5. Termín zavedenia elektronickej identifikácie pre ovce a kozy (hlasovanie)
  6.6. Právomoci a spolupráca vo veciach vyživovacej povinnosti (hlasovanie)
  6.7. Desiate výročie Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín (hlasovanie)
  6.8. Samit EÚ/Čína - Dialóg o ľudských právach (hlasovanie)
  6.9. Boj proti vzrastajúcemu extrémizmu v Európe (hlasovanie)
  6.10. Čierna Hora (hlasovanie)
  6.11. Znečistenie spôsobené únikom ropy do Čierneho a Azovského mora v dôsledku potopenia lodí (hlasovanie)
  6.12. Systémy ochrany vkladov (hlasovanie)
  6.13. Správa aktív II (hlasovanie)
  6.14. Textil (hlasovanie)
  6.15. Hospodárske a obchodné vzťahy s Kóreou (hlasovanie)
 7. Kalendár schôdzí: pozri zápisnicu
 8. Vysvetlenia hlasovania
 9. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
 10. Schválenie zápisnice: pozri zápisnicu
 11. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (rozprava)
  11.1. Východný Čad
  11.2. Práva žien v Saudskej Arábii
  11.3. Spravodlivosť pre ženy nútené k prostitúcii
 12. Hlasovanie
  12.1. Východný Čad (hlasovanie)
  12.2. Práva žien v Saudskej Arábii (hlasovanie)
  12.3. Spravodlivosť pre ženy nútené k prostitúcii (hlasovanie)
 13. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
 14. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu
 15. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu
 16. Presun finančných prostriedkov: pozri zápisnicu
 17. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (článok 116 rokovacieho poriadku): viď zápisnicu
 18. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu
 19. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu
 20. Prerušenie zasadania
 PRÍLOHA (Písomné odpovede)


  

PREDSEDÁ: PÁN COCILOVO
podpredseda

 
1. Otvorenie rokovania
  

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Corbett (PSE). - Vážený pán predsedajúci, vznášam procesnú námietku, v rámci ktorej žiadam, aby bola v nadväznosti na včerajšie hanebné udalosti, keď sa niektorí naši kolegovia správali, úprimne povedané, ako chuligáni, preverená možnosť použiť článok 147 nášho rokovacieho poriadku. Chcel by som naliehavo požiadať predsedu a Konferenciu predsedov, aby sa touto vecou zaoberali – aby jej venovali svoj čas a riadne ju preverili. Toto je zaiste prípad, keby sa malo prinajmenšom zvážiť použitie postihov, ako ich stanovuje článok 147.

Vlani sme rokovací poriadok pozmenili, aby sme jasne rozlíšili medzi protestmi, ktoré sú primerané, obmedzujú sa na vizuálnu stránku a nenarúšajú zasadnutie, a tými druhmi správania, ktoré parlamentné zasadnutia skutočne narúšajú. Včera boli rečníci vrátane nášho hosťa, predsedu vlády Portugalska, takí prekrikovaní, že ich nebolo počuť. Takýmto spôsobom sa nedá správať v pluralitnom demokratickom parlamente, ktorému prospieva riadna diskusia a nie prekrikovanie ľudí.

Chcel by som naliehavo požiadať pána predsedu, aby sa touto vecou zapodieval a – zrejme na januárovom zasadnutí – oznámil, aké sankcie hodlá uplatniť. Absolútnym minimom v tejto záležitosti by bolo pokarhanie, ale možno aj niektoré z prísnejších postihov, ako sú stanovené v našom rokovacom poriadku.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. - Pán Corbett, ponechám bokom svoj osobný názor, v ktorom sa prikláňam k vašim pocitom a názorom, a oznamujem, že tento problém bude určite v súlade s článkom 147 predložený predsedníctvu. Som si istý, že sa mu predseda bude v súlade s ustanoveniami článku 147 venovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Joseph Daul (PPE-DE). (FR) Vážený pán predsedajúci, v tejto veci úplne súhlasím s tým, čo povedal pán Corbett. Chcel by som len dodať, že dnes ráno som na zasadnutí očakával, že sa predseda skupiny pán Bonde ospravedlní za to, čo sa včera stalo v súvislosti s uvádzačmi.

Je neprijateľné, aby sa na zamestnanca Parlamentu, ktorý si len konal svoju povinnosť, ako od neho žiadali predseda a predsedníctvo, útočilo slovami a vetami, o ktorých nepoviem, že boli príliš silné, ale že to boli lajná – prepáčte ten výraz, ale len používam rovnaký jazyk.

Nezaznamenal som žiadne oficiálne ospravedlnenie, a tak musíme prijať nevyhnutné opatrenia, aby sme ochránili zamestnancov Parlamentu. Preto tu dnes ráno som.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. - Ďakujem, pán Daul. Dávam slovo pánovi Beazleymu a uzatváram tak žiadosti o vystúpenia na túto tému, ktorá je procedurálnou otázkou.

 
  
MPphoto
 
 

  Christopher Beazley (PPE-DE). - Pán predsedajúci, budem veľmi stručný. Iba som chcel povedať, že z duše súhlasím s pánom Corbettom i s predsedom mojej skupiny pánom Daulom. To, čo sa včera stalo, je úplne neospravedlniteľné. Chcel by som však upozorniť, že by Konferencia predsedov mala pamätať na – povedal by som múdru – radu pána Cohn-Bendita a neprepožičiavala týmto ľuďom význam, ktorý sa snažia týmto celkom neprijateľným spôsobom dosiahnuť.

Zaujímalo by ma, či by sa úrad Parlamentu nemohol poobzerať po nejakých dodatočných priestoroch pre parlamentné jasle, aby tí, ktorí trpia chorobou zrejme popísanou ako „Farageov útočný syndróm“ – symptómami tejto choroby sú pocit odstrčenosti a násilnícke sklony; v najviac rozvinutej forme môže byť táto choroba aj nákazlivá – ale pre tých, ktorí sa cítia povinní chodiť do týchto jaslí, a navrhujem pána Faragea ako ich vedúceho, teda jediná známa terapia je, aby pochodovali hore-dolu s plagátmi, na ktorých majú vždy po jednom slove, a na plné hrdlo na seba kričali. Po tom, ako horúčkovitý stav ustúpi, si môžu odpočinúť a pripojiť sa späť k dospelým. Prajem teda tým, ktorí tu včera chodili s tými absurdnými plagátmi, a tým, ktorí sa správali príšerne, veselé Vianoce; ak budú mať cez vianočné sviatky čas premýšľať o svojom správaní, mohli by sa napríklad zamyslieť nad tým, čo by chceli robiť, keď budú veľkí.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. - Váš návrh tiež vezmeme do úvahy, hoci osobne si príliš nedokážem predstaviť týchto kolegov poslancov v jasliach, pretože vzhľadom na násilné sklony, ktoré niektorí z nich preukázali, by sme mohli riskovať „vraždenie neviniatok“. Zachováme sa presne tak, ako stanovuje článok 147 rokovacieho poriadku a v každom prípade budeme postupovať v súlade s týmto ustanovením.

 

2. Kroky podniknuté na základe uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu

3. Desiate výročie Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

4. Textil (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. - Ďalším bodom programu je rozprava o:

– otázke na ústne zodpovedanie pre Komisiu o ukončení platnosti memoranda o porozumení medzi EÚ a Čínou o dovoze niektorých textilných a odevných výrobkov, ktorú predkladá Pedro Guerreiro, Jacky Henin, Roberto Musacchio, Marco Rizzo, Ilda Figueiredo a Helmuth Markov v mene skupiny GUE/NGL (O-0077/2007 – B6-0388/2007);

– otázke na ústne zodpovedanie pre Komisiu o textilných výrobkoch, ktorú predkladá Gianluca Susta, Ignasi Guardans Cambó a Johan Van Hecke v mene skupiny ALDE, Robert Sturdy, Tokia Saïfi, Georgios Papastamkos a Vasco Graça Moura v mene skupiny PPE-DE, Erika Mann, Glyn Ford, Kader Arif a Elisa Ferreiro v mene skupiny PSE, Cristiana Muscardini a Eugenijus Maldeikis v mene skupiny UEN a Caroline Lucas a Alain Lipietz v mene skupiny Verts/ALE (O-0074/2007 – B6-0383/2007).

 
  
MPphoto
 
 

  Patrizia Toia (ALDE), v zastúpení autora. - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, budem hovoriť aj za svojho kolegu Gianlucu Sustu – prvého signatára tejto otázky, dnes neprítomného kvôli dôležitým záväzkom, ktoré sa vynorili v Taliansku. Parlament hodlá opäť riešiť zložitú otázku textilného priemyslu a žiada Komisiu, aby pristúpila k rozhodnejšiemu a primeranejšiemu zásahu.

Toto odvetvie zamestnáva v Európe milióny pracovníkov, v mnohých krajinách je zdrojom významného obratu, robí z Európy druhého najväčšieho vývozcu na svete a tým výrazne prispieva k európskemu vývozu. Podľa môjho názoru je chyba považovať toto odvetvie za zrelé, pretože v mnohých prípadoch existuje priestor pre modernizáciu cestou zavádzania technologických inovácií a výskumu nových materiálov, a taktiež preto, že má silnú spojitosť s módou, dizajnom a ďalšími špecializáciami, v ktorých sú mnohé európske krajiny prvotriednymi odborníkmi a dosahujú celosvetové uznanie.

Toto si prirodzene vyžaduje zásadnú podporu odvetvia prostredníctvom priemyselných politík, ktoré by ho dostali do postavenia, kedy by bolo skutočne schopné čeliť globálnej konkurencii. K týmto záverom dospela taktiež skupina na vysokej úrovni, ktorá bola zriadená, a tak sa iba pýtame Komisie, aké boli podniknuté nasledovné opatrenia a aktivity smerujúce k uplatneniu záverov tejto skupiny. V najbližšej budúcnosti vyvstanú naliehavé problémy v súvislosti s opatreniami, ktoré majú byť prijaté k osudovému dátumu 1. januáru 2008.

Uvediem len tri problémy – nevyhnutnosť veľmi dôkladných kontrol – akým spôsobom zamýšľa Komisia nastaviť systém dohľadu, aby zaistila účinnú ochranu; ako si poradí s nebezpečenstvom nepriamych pohybov a následkom toho s problémom dvojitej kontroly licencií? V zásade sa pri všetkých nástrojoch, ktoré vyzerajú dobre na papieri, vyskytuje rovnaký problém, a to ako ich uviesť do praxe. Je tu otázka, ako zaručiť pôvodnosť výrobkov a z toho vyplývajúcu nevyhnutnosť boja s výrobou falzifikátov, pirátstvom a nečestnými obchodnými praktikami, a dúfame, že Rada – ktorá tu dnes nie je zastúpená – prijme nariadenie „vyrobené v“, ktoré je skutočne nevyhnutné a bolo by skutočným ochranným opatrením.

Ďalej je tu problém ochrany spotrebiteľa, a to aj z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti. Mali by sme na dovážané výrobky použiť rovnaké zdravotné a bezpečnostné štandardy, aké používame na výrobu tovaru vnútri európskeho trhu.

Nakoniec – a toto smerujeme na Komisiu – je tu problém s vôľou konať. Ak má na začiatku roku 2008 nastať prudký nárast dovozu, ak majú byť v krivke opäť špičky, ako sa to už stalo v minulosti, potom žiadame skutočnú vôľu používať nové nástroje a prípadne aj nové opatrenia a ochranné dodatky.

 
  
MPphoto
 
 

  Tokia Saïfi (PPE-DE), autorka. Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pred dvomi rokmi zažilo textilné odvetvie v dôsledku odstránenia kvót skutočne veľký trest. Ako pokus o vyrovnanie sa s touto krízou ste, pán komisár, odporúčali dočasné zmierňujúce opatrenia na kontrolu a obmedzenie niektorých čínskych textilných výrobkov. Za niekoľko dní už tieto ochranné opatrenia nebudú platiť a obchod s textilnými výrobkami bude podriadený spoločnému dozoru Európskej únie a Číny, ktorý, ako dúfam, bude pozorný a bdelý.

Naše dnešné obavy sa týkajú spôsoby, akým bude tento systém spoločného dohľadu nastavený. Aké máme záruky, že tento systém dvojitej kontroly bude primeraný a zároveň účinný? Odvetvie textilu je odvetvím, ktoré bolo vždy celosvetovo previazané vo výrobe, ako aj v spotrebe, ale je to tiež odvetvie, ktoré platí globalizácii daň.

Avšak globalizáciu je možné predvídať a regulovať. Aby sa tak stalo, je nutná politická vôľa nastaviť konkurencieschopný rámec európskych textilných odvetví. Musíme pracovať na dosiahnutí spravodlivých a recipročných podmienok prístupu na trh. Musíme aj naďalej bez obáv používať nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, s cieľom ochraňovať náš obchod; ochrana nie je to isté ako protekcionizmus. Musíme presadzovať boj proti výrobe falzifikátov. Európa zajtrajška zostane bez akéhokoľvek priemyslu, ak sa nepostavíme za práva na duševné vlastníctvo a za vysokú odbornosť. Jediná cesta, ako môžeme ponúknuť všetkým dotknutým stranám obojstranne výhodné scenáre, spočíva v tom, že budeme všetci voči všetkým používať rovnaké pravidlá.

Do roku 2008 si teda želám, pán Mandelson, aby sme sa mohli spoločne zamýšľať nad svetlou budúcnosťou textilného odvetvia v pokojnejšej atmosfére.

 
  
MPphoto
 
 

  Kader Arif (PSE), autor. (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súčasnosti, keď uplynulo niekoľko týždňov od ukončenia rokovania o memorande o porozumení medzi EÚ a Čínou, ktoré sa týka dovozu niektorých textilných a odevných výrobkov, je zásadné, aby Európsky parlament prijal rázne stanovisko k budúcnosti európskeho textilného odvetvia, ktorého štruktúry a organizačné metódy sú ohrozené náhlym vstupom do konkurenčného vzťahu s Čínou.

Spoločné uznesenie, ktoré dnes navrhujeme, žiada jasný záväzok Európskej komisie a členských štátov v niekoľkých bodoch.

Po prvé, aby podniky a pracovníci tohto odvetvia, ktorí musia čeliť riziku, že nastane významná reštrukturalizácia, boli plne podporení primeranými sociálnymi opatreniami a pridelením európskych finančných prostriedkov na podporu ich výrobných zariadení.

Ďalej sa musíme sami zaviazať, že zlepšíme konkurencieschopnosť európskeho textilného odvetvia v širšom rámci silnej a ambicióznej európskej priemyselnej politiky. Tento cieľ nemôže byť dosiahnutý, ak sa slová nepremenia na činy a ak nebudeme masívne investovať do výskumu a vývoja.

Následne, vzhľadom na nečestnú súťaž zo strany niektorých našich konkurentov, ktorí čerpajú svoje konkurenčné výhody zo sociálneho a environmentálneho dampingu alebo z obidvoch týchto druhov dampingu súčasne, Európa potrebuje účinné nástroje, aby mohla samu seba brániť. Vyššia efektivita sa nedosiahne unáhlenými reformami, ktoré oslabujú ochranné prostriedky Európskej únie, ale transparentnejším a predvídateľnejším používaním jestvujúcich nástrojov.

A nakoniec, Európa musí využiť euro-stredomorské partnerstvo ako základ integrovaného výrobného priestoru, ktorý maximálne využije blízkosť stredomorských krajín na zvýšenie konkurencieschopnosti na medzinárodnom trhu s textilom. Rozvoj stredomorských krajín, s ktorými chceme vytvoriť partnerstvo, závisí od toho, či im budeme schopní ponúknuť pevné záväzky týkajúce sa politík a odvetví spoločného záujmu.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristiana Muscardini (UEN), autorka. (IT) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, v súčasnosti, keď nás delí len niekoľko málo dní od osudového dátumu 31. decembra 2007, keď bude nadobro odstránený systém kvót na textilné výrobky z Číny, narastajú v prostredí európskeho priemyslu obavy.

Čína pred nejakým časom vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie a následkom tohto kroku sa teší mnohým výhodám, začínajúc zákazom znovuzavedenia kvót na jej textilné výrobky. Keďže prijala tieto výhody, mala by recipročne začať plniť požiadavky, ktoré Svetová obchodná organizácia vymedzila a ratifikovala. Nezdá sa nám, že by sa tak stalo, a to je zlé pre medzinárodnú hospodársku súťaž, ktorá má stále ďaleko od spravodlivého stavu a od stavu, kedy by platili rovnaké pravidlá pre každého.

Nehovorím o sociálnych a environmentálnych výhodách, ktoré ukáže vzájomné porovnanie – tieto výhody bohužiaľ v multilaterálnych obchodných rokovaniach zostávajú stále mimo akéhokoľvek právneho rámca, avšak jedného dňa, a dúfam, že to bude veľmi skoro, ich bude nutné integrovať do rámca obchodu, ktorý má byť právom označovaný ako spravodlivý. Dnes hovorím o pravidlách, na ktorých základe sa vedie usilovný boj proti výrobe falzifikátov, ktoré stanovia bezpečnostné štandardy mnohých výrobkov od hračiek po liečivá a ktorými sa riadi prístup našich spoločností na trhy ako čínsky, ktorý nie ako jediný naďalej uplatňuje tarifné prekážky, a to nielen v prípade textilu, ale i ďalších odvetví, a ešte výraznejšie necolné prekážky, ktoré spôsobujú, že pre európsky priemysel a malé a stredné podniky v odvetví je veľmi ťažké preniknúť na čínsky trh.

Pri takýchto situáciách v medzinárodnom obchode by sme za podmienky, že sú splnené právne a ekonomické požiadavky, nemali báť použiť dostupné legitímne nástroje, ktoré boli zavedené multilaterálnymi medzinárodnými dohodami na ochranu a zabezpečenie textilného odvetvia, predovšetkým teda na vyváženie potenciálnych negatívnych efektov upustenia od kvót. Hovorím o funkcii a efektívnosti skupiny na vysokej úrovni pre dohľad nad trhom s textilom, ktorá bude mať za úlohu prostredníctvom systému dvojitej kontroly dovozných a vývozných licencií sledovať fungovanie trhu v Európe. Toto je metóda, ktorá by mala identifikovať nepriame pohyby trhu a poskytovať informácie o dovozných tokoch.

Musíme byť natoľko odvážni a silní, aby sme na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie dokázali uplatniť ochranný dodatok a obnovili kvóty, a to prinajmenšom dočasne, ak nadmerná úroveň dovozu spôsobuje nášmu priemyslu vážne škody. Uvažujem o trvalom využívaní nástrojov na ochranu obchodu, ako sú pravidlá namierené proti dampingu a dotáciám, a vo všeobecnejšom zmysle o trvalej udržateľnosti otvoreného porovnávacieho kanálu medzi Čínou a Európskou úniou.

Naše textilné odvetvie sa konkurencie nebojí, ale musí byť postavené do pozície, kedy sa s ňou bude schopné vyrovnať. Preto musíme konať na dvoch rozličných frontoch. Jednak je dôležité podporovať proces modernizácie a reštrukturalizácie, ktorý pomôže tomuto odvetviu zvýšiť konkurencieschopnosť, a to pomocou opatrení na vstrebanie sociálnych šokov, ktoré by podľa možnosti zamedzili prípadným prudkým reakciám, a jednak musíme zaistiť, aby toto odvetvie zvádzalo boj za rovnakých podmienok, kde platia rovnaké pravidlá pre všetkých.

Pán predsedajúci, pán komisár, aj z tohto dôvodu vyzývame Komisiu a Radu, aby zaistili, že identifikácia pôvodu výrobkov bude spustená silnejším a prieraznejším spôsobom.

 
  
MPphoto
 
 

  Caroline Lucas (Verts/ALE), autorka. – Vážený pán predsedajúci, rada by som zdôraznila, že Zelení sú si veľmi dobre vedomí toho, že dôsledky celkom liberalizovaného trhu s textilom a odevmi pre výrobcov pôsobiacich v Európskej únii predstavujú stále veľmi naliehavú tému, a to predovšetkým pre niektoré výrobné oblasti v rámci EÚ, kde je toto odvetvie silne koncentrované. Od začiatku roku 2005 zaniklo niekoľko stoviek pracovných miest, hoci je to menej, než uvádzali najhoršie predpovede.

Zelení od začiatku dávali najavo svoje obavy z vplyvu konkurencie na európskych výrobcov. Myslím, že musíme starostlivo sledovať situáciu a byť pripravení použiť obmedzenie dovozu v prípade, že nárast dovozu v budúcom roku prevýši schopnosť odevných odvetví Európskej únie prispôsobiť sa, a samozrejme musíme do tohto sektora sústrediť zdroje na výskum a vývoj.

Musíme si však byť vedomí toho, že pre niektoré chudobné krajiny Juhu je tento problém ešte ťažší – ide napríklad o Bangladéš alebo Filipíny, ktoré Svetová banka a ďalší donori primali, aby masívne investovali do vývozu textilných a odevných výrobkov, a teraz zisťujú, že majú obmedzené možnosti vývozu, ťaží ich permanentná zadlženosť, nemajú žiadne finančné prostriedky na prispôsobenie odvetví a ľudia tam žijú v biede – najmä milióny žien, ktoré pracujú v nočných smenách takmer za nič, aby bola najlacnejšia ponuka na trhu prekonaná ešte lacnejšou.

Táto perspektíva teda dáva vyniknúť skutočnosti, že v niektorých odvetviach, kde príliš mnoho výrobcov vyrába príliš mnoho výrobkov, je nejaký typ nástrojov riadenia na kontrolu ponuky nevyhnutný a v záujme väčšiny. Preto naliehavo žiadam kolegov, aby podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý spoločne predložili Zelení a socialisti a ktorý znie: „Vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila užitočnosť nástrojov riadenia pre odevný priemysel s cieľom stabilizovať celosvetovú hospodársku súťaž a zamedziť používanie prístupu najmenšieho spoločného menovateľa voči sociálnym a environmentálnym štandardom“.

Celkom liberalizovaný trh v odvetviach, pre ktoré je typická schopnosť vyrábať nadprodukciu, prináša všetkým okrem veľmi malej hŕstky biedu. S ohľadom na to sa domnievam, že by sme mali s odkazom na príklad odevného odvetvia presadzovať nové uvažovanie o spôsoboch, ktorými by mala politika regulovať trhy v prospech všetkých. Pri tomto vyhodnotení nástrojov riadenia strany ponuky by malo byť zvážené znovuzavedenie nejakého typu kvót.

Iným variantom spomenutým v spoločnom uznesení, ktorý si zasluhuje komplexnejšie vyhodnotenie, je vytvorenie euro-stredomorskej výrobnej zóny textilného a odevného odvetvia. Tento variant nevedie len ku zlepšeniu rozvojových príležitostí v krajinách na južnom pobreží Stredozemného mora, ale poskytuje tiež nové príležitosti pre juhoeurópskych výrobcov textilu a odevov, ktorí by mali osoh z kratších časov prepravy na trhy EÚ. Ide o jeden z dobrých príkladov toho, ako by mohla byť euro-stredomorská hospodárska zóna citlivo riadená bez toho, že by bol celý stredomorský región prostredníctvom dohody o voľnom obchode zatiahnutý do totálnej liberalizácie. Pokiaľ ide o moju skupinu, považujem tento návrh za svojbytný variant, ktorý by mal byť podporovaný nezávisle od sporného projektu euro-stredomorskej dohody o voľnom obchode, ktorá by podľa hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť GR Európskej komisie pre obchod priniesla významné množstvo pomerne negatívnych sociálnych a environmentálnych dôsledkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), autor. – (PT) Sme radi, že prebieha táto rozprava, ku ktorej veľkým dielom prispela naša parlamentná skupina. Dúfame, že táto rozprava pomôže ochrániť pracovné miesta a činnosť textilného a odevného odvetvia, ktoré je pre Európsku úniu strategické, avšak doposiaľ je chránené veľmi málo a tým podhodnocované.

Pokiaľ ide o otázky položené Komisii, nemáme čo dodať; otázky už boli položené. Pokiaľ ide o návrh spoločného uznesenia, ktoré má dnes Európsky parlament prijať, radi by sme zdôraznili, že hoci obsahuje niektoré body, ktoré by mohli v praxi chrániť a podporovať textilné a odevné odvetvie v Európskej únii, k niektorým ďalším bodom máme výhrady.

Uvediem len tri príklady. „Fond pre prispôsobenie sa globalizácii“ by nemal byť používaný ako dočasný vankúš na zmäkčenie neprijateľných sociálnych a hospodárskych nákladov zatvárania a premiestňovania podnikov, ktorého následkom je zánik pracovných miest. To znamená, že by sme mali zasahovať na úrovni príčin, nie prejavov. Súčasná liberalizačná orientácia politík sa musí obrátiť a musia byť vyčlenené finančné prostriedky, ktoré skutočne pomôžu ochrániť pracovné miesta, modernizovať odvetvia a takisto podporiť zavedenie iných odvetví vrátane tých, ktoré sú spojené s textilom a odievaním; je teda nutné smerovať k priemyselnej diverzifikácii regiónov, kde sú v súčasnosti takéto aktivity sústredené.

Nemá prílišný zmysel vyzývať Európsku úniu, aby podnecovala ostatných k prehodnoteniu svojich menových politík, kým samotná Európska únia kriticky nezhodnotí politiku silného eura a jej dosah na vývoz z niektorých krajín EÚ. Rovnako nemá zmysel žiadať nástroje na ochranu obchodu vo vzťahu k Číne a zároveň podporovať zriadenie euro-stredomorskej zóny voľného obchodu.

Nemám v tomto vystúpení dostatok času, aby som mohol zhrnúť všetky naše návrhy týkajúce sa odevného a textilného odvetvia Európskej únie. Sú vysvetlené v našom návrhu uznesenia. Radi by sme však spomenuli niektoré z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli ku spoločnému uzneseniu predložené.

Ich cieľom je napraviť stav, keď chýba akákoľvek zmienka o vážnych dôsledkoch liberalizácie textilného a odevného odvetvia na svetovej úrovni, akými sú zatváranie a premiestňovanie početných podnikov, hlavne do severnej Afriky a Ázie, ktoré pripravuje pôdu pre nezamestnanosť a vážne spoločensko-ekonomické krízy; ďalej majú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy za úlohu zdôrazniť, že „systém dohľadu“ s dvojitou kontrolou nebude na nič, ak nezabráni opakovaniu situácie, ku ktorej došlo v roku 2005, a zdôrazniť, že sú nutné nové ochranné opatrenia, ktoré umožnia chrániť a podporovať zamestnanosť a podnikanie v textilnom a odevnom odvetví v EÚ. Naše návrhy upozorňujú na to, že niektoré krajiny prijali ochranné opatrenia, ktoré budú platiť až do konca roku 2008, a že je preto ťažké pochopiť, prečo sa EÚ nevydala tou istou cestou.

Naše návrhy takisto vyjadrujú znepokojenie nad zámermi Komisie preskúmať nástroje na ochranu trhu podľa záujmov firiem, ktoré presúvajú výrobu do krajín, v ktorých je výroba vzhľadom na tamojšie nižšie mzdy a sociálne a environmentálne štandardy lacnejšia. Navrhujeme v nich zriadenie programu Spoločenstva na podporu textilného a odevného odvetvia, ktorá by bola smerovaná predovšetkým do znevýhodnených regiónov závislých od týchto odvetví a do malých a stredných podnikov. V týchto návrhoch presadzujem názor, že je nutné nastaviť regulačný rámec, ktorý bude postihovať presúvanie výroby, a to tým spôsobom, že podmieni podporu podnikania z verejných zdrojov tým, že príjemcovia podpory prijmú dlhodobé záväzky týkajúce sa regionálneho rozvoja a zamestnanosti, pričom pri nedodržaní podmienok podporu vrátia. Nakoniec tieto návrhy žiadajú, aby zástupcovia pracujúcich mali vo vedeniach spoločností a v rozhodovacích procesoch v spoločnostiach silnejšie postavenie. Dúfame, že tieto návrhy získajú podporu Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Mandelson, člen Komisie. - Vážený pán predsedajúci, ako poslanci tohto Parlamentu vedia, v roku 2005 podpísali EÚ a Čína memorandum o porozumení, ktoré obsahovalo ustanovenie o prechodnom období v dĺžke dva a pol roka, ktorého úlohou bolo poskytnúť výrobcom textilu v Európskej únii po liberalizácii svetového obchodu s textilom a odevmi ešte nejaký priestor, aby chytili dych.

Tento dodatok obmedzil každoročne rast pre desať osobitne citlivých výrobkov. Toto obmedzenie vyprší ku dňu 31. decembra 2007, i keď memorandum samotné zostane v platnosti až do konca roku 2008. Toto memorandum zaväzuje subjekty daných odvetví a vlády na obidvoch stranách, aby sa snažili o stabilný prechod na voľný obchod s textilom.

Vždy bolo mojím cieľom zaistiť, aby sa Čína s touto zodpovednosťou vysporiadala. Komisia dohodla s Čínou pre rok 2008 systém dohľadu s dvojitou kontrolou, ktorý pokryje osem výnimočne citlivých kategórií odevných výrobkov.

Toto znamená, že Čína bude pre každý vývoz vydávať vývoznú licenciu a zároveň budú licenčné úrady EÚ v členských štátoch vydávať dovozné licencie. Je to dôverne známy systém a výrobcovia, dovozcovia a obchodníci ho uvítali. Jeho hodnota tkvie v tom, že nám umožní sledovať štruktúru dovozu textilných výrobkov a zároveň, keďže licencia na všetky dovozy musí byť vydaná predtým, než opustia čínske prístavy, budeme vďaka tomu vopred poznať pravdepodobný vývoj.

Plne súhlasím s tým, že textilné a odevné odvetvie prechádza dlhým obdobím štrukturálne zmeny. Tá začala dávno predtým, než boli zrušené kvóty. Úspešné európske spoločnosti sa neohliadajú na veľkokapacitných výrobcov, ale investujú do technológií a kvality. Sme naďalej – neustále má cenu to pripomínať – druhým najväčším vývozcom textilu na svete. Máme viac módnych značiek a značiek kvality než celý zvyšok sveta dovedna. Skutočnosť, že európski výrobcovia textilu nežiadali ďalšie predĺženie platnosti kvót, svedčí o ich sebavedomí a pružnosti. Zastávajú názor, že ich konkurencieschopnosť teraz závisí skôr od účinného postupu v boji proti výrobe falzifikátov a od prístupu na čínsky trh.

Rozumie sa samé od seba, že mám v úmysle zasadiť sa celou váhou našej obchodnej politiky o vyriešenie týchto dvoch problémov. Pokiaľ ide o prístup na trh, budeme sa v rámci dauhaského kola rokovaní a vo všetkých našich nových dohodách o voľnom obchode snažiť o dosiahnutie ďalšieho prístupu pre textilný tovar. Taktiež sme ako súčasť obnovenej stratégie prístupu na trh zriadili osobitnú pracovnú skupinu pre textil. Európa je výborne pripravená na využívanie nových rozsiahlych trhov so spotrebných tovarom v rozvíjajúcich sa ekonomikách, a nebudeme teda jednoducho sedieť a čakať, že sa trendy budú uberať našou cestou.

Výroba falzifikátov je ešte väčším problémom. V textilnom odvetví je absolútne kľúčová ochrana obchodných známok a dizajnových práv a ja túto tému otváram na každom rokovaní, ktoré s Číňanmi vediem.

V spolupráci s čínskymi colnými orgánmi, organizátormi veľtrhov a patentovým úradom sme odviedli určitý diel užitočnej práce. Je však pravda, že Čína aj naďalej predstavuje pre držiteľov práv na duševné vlastníctvo obrovský problém. Trhoviská s falzifikátmi sú jeden deň vypratané a na druhý deň sa obchodníci vkradnú späť. Ako som už uviedol, nevylučujeme, že ak sa situácia nezlepší, budeme postupovať prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie. Pani Toiová spomenula návrh na označenie „vyrobené v“ na textilných výrobkoch. Tento návrh som spravil ja, predložil ho Komisii, Komisia ho odsúhlasila, avšak obávam sa, že s ním nevyslovila súhlas väčšina členských štátov. Vzhľadom na túto skutočnosť nemôžem tento návrh pretláčať ďalej ani robiť nič okrem toho, čo som doposiaľ urobil.

Minulý mesiac som si na samite EÚ – Čína v Pekingu dal veľký pozor, aby som odovzdal niektoré úprimné posolstvá, ktoré sa textilného odvetvia týkajú rovnako ako ostatných. Obchodný vzťah medzi EÚ a Čínou sa v minulých dvoch desaťročiach zmenil. Obe strany z toho majú nesmierny prospech, avšak nastala tu významná nerovnováha. Zatiaľ čo Čína na našom dovoznom trhu dominuje, naše subjekty zažívajú v Číne neúspech, a to kvôli falzifikátom a prekážkam pre prístup na trh, ktoré na stratených obchodných príležitostiach dosahujú 55 miliónov EUR za deň. Stále rýchlejší rast nášho obchodného deficitu odráža obe tieto veci.

Toto nie je spôsobené nedostatočnou konkurencieschopnosťou európskych výrobcov. V obchode s tovarmi s ostatnými časťami sveta máme nadbytok a tam, kde je nám umožnené zúčastňovať sa na slobodnej hospodárskej súťaži, sme komukoľvek rovnocenným súperom. V Číne to tak však nie je. Namiesto spravodlivého ihriska sa ocitáme v teréne, ktorý je vážne naklonený v náš neprospech. Takmer vo všetkých odvetviach čelíme obmedzeniam obchodu a investícií, nekontrolovateľnej výrobe falzifikátov a regulačným prekážkam. Šesť rokov po tom, ako Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie, zostávajú jej povinnosti vyplývajúce z členstva až príliš často nesplnené.

Problém textilu vnímam ako ukážkový vo vzťahu k širším problémom, ktorým v Číne čelíme. Sme najväčším zákazníkom Číny v odievaní a textile. Rešpektujeme, že Čína má nad nami výhodu, čo sa týka nákladov na pracovnú silu a na výrobu. Zameriavame sa na vlastné výhody, ktoré vyplývajú z porovnania s Čínou. V tom, čo vyrábame, stúpame hore v reťazci pridanej hodnoty. A očakávame na čínskom trhu rovnaký typ rovných príležitostí a spravodlivého zaobchádzania, ktorému sa tešia čínski výrobcovia na našom trhu.

Na nedávnom samite sa zdalo, že čínsky premiér Wen Ťia-pao vníma a chápe naše silné obavy, lebo ponúkal vytvorenie strategického mechanizmu na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou, ktorý by sa sústredil na vyváženie nášho obchodného deficitu s Čínou.

Túto iniciatívu vítam, avšak s jednou zrejmou námietkou – nepotrebujeme ďalší dialóg alebo ďalší plán, potrebujeme, aby Čína konala v teréne, na trhoch, na súdoch, slovom všade, kde je to pre európskych vývozcov dôležité. A aby konala nielen na úrovni ministerstva obchodu, ale aj mimo rozsahu jeho kompetencií prostredníctvom regulačných agentúr a ministerstiev, ktoré vo všetkých častiach čínskeho hospodárstva obmedzujú prístup na trh a vymáhateľnosť práva. Otvorenosť európskych trhov pre Čínu nebude politicky udržateľná, ak Čína nezačne v tomto smere konať.

Toto platí pre textilné a odevné výrobky, ale aj pre všetky ostatné odvetvia, v ktorých má Európa vývozné záujmy. To, či v praxi skutočne nastane reálna zmena v dôsledku činnosti nového mechanizmu na vysokej úrovni pre obchodný deficit, ktorý mám so svojím náprotivkom pre obchod vypracovať a uviesť do činnosti, bude definitívna skúška úprimnosti Číny. Dúfam, že sa ich úprimnosť vyrovná tej našej a že si rovnako ako my prajú vyriešiť problémy skôr, než k tomu budeme musieť prikročiť my, a bez konfrontácie, ktorej sa dá vyhnúť.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Sturdy, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, rád by som povedal pánovi komisárovi, že tentokrát skoro nenachádzam slov. Blahoželám! Myslím, že presne toto chcel tento Parlament počuť, a určite dúfam, že pán komisár bude vo svojich rokovaniach s Čínou pokračovať v smere, ktorý dnes popísal. Je to povzbudzujúce a moje presvedčenie je také, že má nad situáciou úplnú a vyslovenú kontrolu. Pán komisár by nečakal, že budem takto rozprávať, ale hovorím to, pretože si myslím, že robí presne to, čo sa žiada.

Chcel by som len veľmi stručne povedať jednu vec, alebo možno dve či tri veci. Včera som si v tomto Parlamente vypočul jeden z najlepších prejavov hlavy štátu, ktorý som kedy počul, a išlo o prejav jordánskeho kráľa. Jedna z vecí, ktorú spomenul, bola situácia okolo partnerstva Euromed, ktoré má osobitný význam pre textil a je samozrejme veľmi dôležité pre stabilitu celého euro-stredomorského regiónu. Možno by sa pán komisár mohol s nami podeliť ešte o svoj komentár k tejto téme, pretože sa blížia rokovania. Domnievam sa, že to je nanajvýš dôležité, najmä vzhľadom na to, že máme na jednej strane Turecko a na druhej Maroko – na všetky tieto krajiny budú mať naše vzťahy s Čínou mimoriadny vplyv.

Po druhé, pretože som z tých, kto neveria v nástroje na ochranu trhu, ale v slobodný trh – avšak slobodný a spravodlivý trh, kde prebieha rovná hospodárska súťaž – som potešený, že pán komisár sleduje rovnakú líniu.

Po tretie, čo presne sa stane, keď skončia dvojité kontroly dohodnuté Komisiou? Myslím, že pán komisár povedal, že sa tak stane koncom roka 2008, pričom musíte mať na pamäti, že Spojené štáty práve zaviedli veľmi prísne dovozné podmienky. Bude to znamenať, že na európsky trh bude prichádzať ešte viac výrobkov, než je ich tu teraz?

Nakoniec by som rád využil túto príležitosť, aby som vám, pán komisár, rovnako ako Renate a všetkým ostatným členom vášho tímu poprial veselé Vianoce a šťastný nový rok.

 
  
MPphoto
 
 

  Harald Ettl, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, čo prinesie rok 2008 textilnému odvetviu v Európskej únii? Zaiste nič dobrého. Z Číny sa stala najagresívnejšia textilná veľmoc na svete a len v roku 2006 bolo 50 % – 60 % špičkových textilných technológií v odvetví – prstencových dopriadacích, tkacích a textúrovacích strojov – zakúpených do Číny. Kapacity sú teraz v pozadí pripravené vyraziť.

Európski obchodníci a výrobcovia už neobjednávajú, ale čakajú na lepšie ponuky z Číny. Ďalšie bankroty sú na spadnutie, zameranie Európy na obchod nám prinesie ešte väčšie problémy v iných odvetviach, nielen v textile.

Objem výrobkov, ktoré sú nám ponúkané, samozrejme porastie. Rozmanitosť textilu však bude upadať. Ak má mať riešenie týchto problémov ešte nejaký význam, potom musí byť ďalšia reštrukturalizácia priemyslu v Európskej únii sprevádzaná účinnejšími opatreniami v sociálnej oblasti. Prežije len veľmi malá časť výrobcov.

Tento vývoj má však ešte jeden rozmer navyše. Pracovné a mzdové podmienky čínskych pracovníkov v textilnom, odevnom a garbiarskom priemysle sú stále bezútešné. Európski obchodníci a investori navyše ešte tlačia čínske ceny dolu. Hoci má Čína konkurenčné výhody, je tam kvôli silnej európskej podpore zvyškom európskeho textilného odvetvia stále ťažšie zarobiť si na živobytie. Veľký skok je vždy na úkor tých najmenších subjektov.

Ako odborár by som čakal, že športový biznis, ktorý v Číne inscenuje olympijské hry, odhalí, aké je to tam pre ženskú pracovnú silu. Dnes už v čínskych textilných závodoch denne zomiera 350 až 400 ľudí. Až sto ľudí denne utrpí zranenia rúk. Deväť z desiatich prevádzkovateľov čínskych fabrík porušuje medzinárodné štandardy a dokonca aj štandardy stanovené čínskym zákonodarstvom!

Maloobchodu sa však u nás darí. Ako odborár a podpredseda Medzinárodnej federácie pracovníkov v textilnom, odevnom a garbiarskom priemysle by som vám rád povedal, že je príliš neskoro, ale nie je neskoro, aby sme prijali sociálne opatrenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Ignasi Guardans Cambó, v mene skupiny ALDE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, myslím, že prejavy, ktoré tu počúvame, sa všetky krútia okolo toho istého. V poslednom čas sme tu nezažili príliš veľa rozpráv, v ktorých by ľudia z rôznych strán tohto Parlamentu, zastupujúci rozdielne politické orientácie, hovorili všetci rovnakým jazykom s absolútne identickým cieľom.

Bezpochyby podporujeme voľný obchod a podporujeme ho ako veľmi jasný princíp. Nejde teda o to vytvárať prekážky – ide o to zaistiť, aby pravidlá hry platili pre všetkých rovnako, a uznať, že nečestná konkurencia zo strany Číny, ku ktorej dochádza uvaľovaním prekážok pre prístup na trh, nesmierne vážnym, trvalým a systematickým porušovaním práv na duševné a priemyselné vlastníctvo, nedostatočnou kontrolou dovozu alebo v dôsledku otázky rozdielov vo výmenných kurzoch, ktorá zjavne nepostihuje len textil, ale tiež mnoho ďalších oblastí našich obchodných vzťahov, rovnako ako v dôsledku ďalších opatrení zo strany Číny, stavia toto odvetvie do veľmi vážnej a náročnej situácie. Odvetvie naďalej existuje a naďalej sa bráni, aby prežilo, avšak nežiada o ochranu, ako správne uviedol pán komisár Mandelson vo svojom prejave, ku ktorému mu samozrejme gratulujem. Odvetvie nežiada prekážky – žiada, aby platili rovnaké pravidlá pre všetkých, a žiada, aby mohlo hrať spravodlivú hru.

Situácia sa totiž po konci roka celkom zmení a Komisia to nemôže len zaznamenať a pozorovať, ako keby išlo o nejaký meteorologický úkaz. Komisia má k dispozícii širokú škálu zbraní a nástrojov, ako sú kontroly dovozu, s ktorých použitím môže zaistiť, že budú platiť zhodné pravidlá hry, a môže využívať aj obranné mechanizmy, ktoré má k dispozícii.

 
  
MPphoto
 
 

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Mandelson chce ako správny britský džentlmen hrať šachy, ale je tu ten problém, že jeho súper, teda Čína, chce v skutočnosti hrať inú hru s úplne odlišnými pravidlami.

Samozrejme, že tu môžeme hovoriť o sledovaní situácie, o kontrolách dovozu z Číny, avšak nezabúdajme, že existuje niečo ako reexport, čo znamená, že Čína pošle nejaký tovar napríklad do niektorých afrických krajín a tento tovar k nám potom príde ako africké výrobky, hoci v skutočnosti ide o výrobky čínskych tovární umiestnené v týchto krajinách alebo priamo vyrobené v Číne.

Chcel by som zdôrazniť to, o čom sa tu hovorí veľmi málo – otázku umelého znižovania hodnoty čínskej meny. Tento postup evidentne uľahčuje vývoz do Európy. A to je vážna hrozba.

 
  
MPphoto
 
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážený pán predsedajúci, rád by som na úvod čo najvrelejšie poďakoval pánovi komisárovi Mandelsonovi za jasné argumenty. Už som o nich podrobne čítal v európskej tlači.

Teraz už k môjmu príspevku. Hlavnou témou tejto rozpravy je budúcnosť európskeho textilného odvetvia vzhľadom na ekonomický rast Číny. Raz sa čas sa Európska únia ukáže ako neschopná predvídať primeraným spôsobom vývoj v Číne. Dôvodom tohto stavu je neschopnosť Únie rozvinúť jednoznačnú obchodnú politiku. Európska únia je rozdelená na severný a južný tábor, či už vo vzťahu ku kvótam na textilné výrobky, alebo k reforme opatrení na ochranu obchodu.

Je najvyšší čas, aby sa členské štáty naučili dívať ďalej za svoje vlastné individuálne záujmy. Počiatočným krokom v tomto smere bude, keď severný tábor uzná, že ochrana jeho vlastnej priemyselnej výroby pred pirátstvom a nezákonnou štátnou podporou neznamená protekcionizmus a že táto ochrana potrebuje účinnú sadu nástrojov. Južný tábor si musí uvedomiť, že čínsky rast má svoje dôsledky.

Únia sa už nesmie nechať prekvapiť tak ako v roku 2005, keď vypršala dohoda o obchode s textilnými výrobkami. Európske odvetvia musia hľadať medzery na trhu v príhodnom čase. Predsa len možnosť znovuzavedenia kvót je obmedzená do konca roku 2008.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, keďže memorandum o porozumení medzi EÚ a Čínou vyprší v najbližšej dobe, zdá sa mi, že otázky, ktoré tu boli prezentované, jasne vyjadrujú oprávnené obavy priemyselného odvetvia a ľudí z nej, týkajúce sa minulého a súčasného účinku dovozu – alebo skôr masívnej invázie – čínskych výrobkov do členských štátov EÚ.

Pri niekoľkých príležitostiach som poukázal na skutočnosť – a nebol som jediný – že pravá hospodárska súťaž a konkurencieschopnosť našich výrobkov na vnútornom trhu je ešte viac než na vonkajšom trhu zaistená nielen (či nie natoľko) systémom kvót, ale predovšetkým obranou odvetví pred nečestnou konkurenciou. Taká konkurencia je nečestná, pretože sa zakladá na omnoho nižších nákladoch a diametrálne odlišných výrobných podmienkach. Pridaná hodnota čínskej výroby je pri týchto nákladoch disproporčná, a to kvôli dobre známym výrobným faktorom, ktoré sú nezlučiteľné s tými, ktoré panujú na našom omnoho civilizovanejšom kontinente.

Ako si môžeme myslieť, že môžeme súťažiť s výrobou, ktorej náklady sú nekonečne nižšie, avšak ktorej výrobky sa teraz už takmer vyrovnajú mnohým európskym výrobkom, pokiaľ ide o kvalitu? Som presvedčený, že sa nám v skutočnosti ponúka len jediná možnosť, jediné riešenie, ktoré môže znovu nastoliť aspoň trochu toho, čo by som nazval spravodlivým obchodom a udržateľnou hospodárskou súťažou. Podľa môjho názoru by mal byť systém dohľadu nad čínskym dovozom založený na kontrolovaní toho, aby sa výrobné podmienky v Číne príliš nelíšili od podmienok, ktoré musí spĺňať náš priemysel. Asi nebudeme môcť žiadať, aby boli v Číne rovnaké náklady na pracovnú silu, ale v každom prípade môžeme nad rámec nedostatočne overovanej environmentálnej bezpečnosti, spotrebiteľskej bezpečnosti a certifikovanej kvality žiadať, aby sa na výrobu nevyužívala detská práca, aby neprebiehala za podmienok, ktoré sú hanebné alebo podobné otroctvu, a aby nespôsobovala rozsiahle škody na životnom prostredí.

Mala by byť takisto uplatňovaná rozdielna politika voči tým európskym výrobcom, ktorí sa presúvajú mimo EÚ a dávajú sa na dráhu nečestnej konkurencie, a tým, ktorí naďalej vyrábajú vnútri EÚ, a to napríklad prostredníctvom daňových opatrení, ktoré by vyvážili výhodu prvých uvedených nad tými, ktorí výrobu nepresúvajú, a bola tak dosiahnutá nová rovnováha.

Na záver chcem dodať, že by mali byť bližšie sledované distribučné podmienky v Európe, a to vzhľadom na to, čo sa určite deje prinajmenšom v Taliansku, kde je ako maloobchodná distribúcia maskované to, čo je v skutočnosti veľkoobchodný predaj.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). - (EL) Vážený pán predsedajúci, ako Európska únia sme vyzývaní – a to i v súčasnosti – aby sme navrhli novú stratégiu pre významné odvetvie textilu a odevov.

Obrysy súhrnnej európskej stratégie by mohli byť takéto: po prvé, zaistenie zlepšeného prístupu európskych výrobkov na cudzie trhy, a to prostredníctvom najvyššej možnej celosvetovej konvergencie colných poplatkov na nízku úroveň a odstránením colných prekážok.

Po druhé, dosiahnutie účinného uplatňovania pravidiel pôvodu pri dovozoch.

Po tretie, poskytnutie dôkladnej pomoci z Fondu na prispôsobenie sa globalizácii malým a stredným podnikom postihnutým liberalizáciou. Myslím, že by bolo takisto užitočné zaviesť program Spoločenstva na podporu tohto sektora, a to najmä v znevýhodnených regiónoch Únie.

Po štvrté, zaistenie účinného spôsobu boja s pirátstvom a výrobou falzifikátov, a to vzhľadom na to, že textilné a odevné odvetvie vykazuje viac než 50 % zaznamenaných prípadov.

Po piate, zachovanie a posilnenie nástrojov na ochranu obchodu, ktoré sú absolútne zásadné pre boj s nezákonnými praktikami, ktoré poškodzujú hospodársku súťaž.

Po šieste, zaručenie kompatibility výrobkov dovážaných do Európskej únie s rovnakými bezpečnostnými pravidlami a pravidlami na ochranu spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o Čínu, vyjadrujeme obavu z použitia systému dvojitej kontroly namiesto predĺženia kvót na oných desať kategórií výrobkov. V každom prípade žiadame od Komisie – žiadame od vás, pán komisár Mandelson – aby bol tento systém používaný presne a účinne. Taktiež vám pripomínam „ultimum remedium“ spočívajúce v ochranných opatreniach, ktoré je Európska únia oprávnená aktivovať.

Na záver chcem povedať, pán predsedajúci, že liberalizácia systému svetového obchodu neznamená tolerovanie nečestnej konkurencie, nezákonných obchodných taktík alebo v konečnom dôsledku zrútenie hospodárskeho a sociálneho modelu.

 
  
MPphoto
 
 

  Joan Calabuig Rull (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som zablahoželal pánovi komisárovi k jeho neústupnosti a dohode, ktorú v októbri uzavrel s Čínou vo veci systému dvojitej kontroly vývozu textilu do Európskej únie.

Vzhľadom na odstránenie systému kvót, ktoré nadobudne účinnosť s uplynutím tohto roku, táto dohoda pomôže alebo by prinajmenšom mala pomôcť zaručiť, že prechod na voľný trh v priebehu roku 2008 prebehne korektne. To je pre európske výrobné spoločnosti, ktoré už museli bojovať s obrovskými problémami, ako už spomenuli ostatní rečníci, zásadné. Priemyselné odvetvia a orgány verejnej moci budú musieť pracovať spoločne, aby bol podrobne sledovaný vývoj obchodnej výmeny s Čínou a aby sa predišlo opakovaniu situácie, ktorá nastala v roku 2005.

Ľutujeme však, že kategórie, na ktoré sa vzťahuje dohoda z júna 2005, zahŕňali len osem z desiatich výrobkov, na ktoré sa do 31. decembra tohto roku vzťahovali limity, a v tomto bode by som bol rád, aby ste osvetlili, akú použije Komisia stratégiu pri sledovaní tých dvoch kategórií výrobkov, ktoré boli vylúčené zo schváleného systému dvojitej kontroly, a to bavlnených tkanín a stolnej a kuchynskej bielizne.

Niet však pochýb, že zároveň s touto dohodou budeme musieť naďalej v ostatných oblastiach postupovať tak, aby sme zaistili, že európsky priemysel sa môže zúčastňovať na hospodárskej súťaži za spravodlivých a recipročných podmienok, a to napríklad tak, že pokročíme v označovaní pôvodu – hoci sú tu ťažkosti, ktoré ste spomenuli – alebo presadzovaním pracovných, sociálnych a environmentálnych podmienok pri rokovaniach o obchodných dohodách.

Všetky inštitúcie a podniky sa musia zamerať na výskum a vývoj a používať pritom širokú škálu možností, ktoré ponúka siedmy rámcový program; musíme predvídať zmeny a zároveň brať do úvahy účinky reštrukturalizácie a prijímať sociálne opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre podporu pracujúcich.

Nakoniec chcem povedať, že vítam dohodu dosiahnutú pri príležitosti 10. samitu EÚ – Čína, o ktorej ste sa zmienili a na základe ktorej bude vytvorená pracovná skupina na vysokej úrovni, ktorej úlohou bude riešiť kľúčové témy, ako je obchodný deficit, ťažkosti v prístupe na čínsky trh a práva na duševné vlastníctvo.

Je to ďalší krok správnym smerom v oblasti zlepšovania našich vzťahov s Čínou a presadzovania prostredia výhodného pre obe strany.

 
  
MPphoto
 
 

  Johan Van Hecke (ALDE). (NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, má európske textilné odvetvie ešte nejakú budúcnosť? Odpoveď do značnej miery závisí od Európskej komisie. Minulý mesiac pán komisár Mandelson v Pekingu kritizoval nedostatočnú bezpečnosť čínskych výrobkov, enormný prílev falšovaného tovaru a damping čínskeho vývozného tovaru. Celkom správne pohrozil, že bude podaná sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii. Dovoz z Číny do Európy denne dosahuje hodnotu pol miliardy EUR a osem z desiatich falšovaných výrobkov, ktoré sú zabavené, pochádza práve z tejto krajiny.

Európske textilné odvetvie však v súčasnosti v rovnakej miere ako výrobou falzifikátov trpí slabým americkým dolárom. Slabý dolár nielenže sťažuje náš vývoz, ale tiež poskytuje umelú výhodu krajinám, ktoré naďalej dolár používajú ako menu. Zhodou okolností ide predovšetkým o ázijské krajiny a už nie takou veľkou zhodou okolností sa Čína doláru stále drží. To je pre textilné odvetvie, ktoré pracuje s veľkými objemami a malými maržami, neprijateľné.

Náš priemysel nesmie a nemôže padnúť za obeť silnej európskej mene. Z toho vyplýva nutnosť používať v našich obchodných stykoch čoraz viac euro. Koniec koncov, myslím, že to bol jeden z dôvodov, prečo sme pred piatimi rokmi jednotnú menu zaviedli.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasco Graça Moura (PPE-DE).(PT) Dôsledkom globalizácie v Európe je to, že výrobné podniky prehrávajú a podniky vyvážajúce technológie sú víťazmi. To sa veľmi jasne odráža vo vnútornej súdržnosti. V prípade textilného odvetvia je skutočnosť, že odvetvie tvoria najmä malé a stredné podniky, nevýhodou na trhu, ktorý predstavuje 6 % celkového svetového obchodu a jeho obrat sa odhadzuje na 566 miliárd EUR. Mnoho výrobných regiónov navyše trpí dôsledkami hospodárskej reštrukturalizácie, a tak je ťažké dosiahnuť v odvetví trvalú udržateľnosť.

Európska produkcia je nútená súťažiť s produkciou krajín, ktoré umelo znižujú hodnotu svojej meny, nerešpektujú pravidlá ochrany životného prostredia alebo nenesú náklady na ochranu životného prostredia, krajín, ktoré často porušujú práva na duševné vlastníctvo alebo, čo je ešte závažnejšie, v sociálnej a pracovnoprávnej oblasti, a ak odhliadneme od toho, že tam sú omnoho nižšie mzdové náklady, tieto krajiny nemajú zavedené také prísne pravidlá na ochranu pracujúcich, aké platia v Európe. Je teda tým naliehavejšie potrebné zaistiť, aby boli rešpektované pravidlá Svetovej obchodnej organizácie a aby bola Komisia schopná sledovať dovozy a nedovolila, aby boli ako v minulosti umelo maskované excesy, ktoré sa v praxi v stykoch s Čínou, pokiaľ ide o dovozy textilu, vyskytujú.

Komisia musí prijať všetky opatrenia nevyhnutné na zaistenie záujmov Európskej únie vrátane stanovenia kvót pre Čínu, ak to bude nevyhnutné, napríklad ku koncu roka 2008, a to v právnom rámci Svetovej obchodnej organizácie, a musí takisto trvať na absolútnom dodržiavaní pravidiel fair play. Európskym výrobcom chýbajú stimuly pre výskum a vývoj a pre zlepšovanie zručností pracovnej sily, nemajú zodpovedajúci prístup na vonkajšie trhy a účinné prostriedky na predchádzanie výroby falzifikátov. Duševné vlastníctvo je pre pridanú hodnotu tohto odvetvia zásadné a musí byť bránené za každú cenu, a to s cieľom podporovať výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Na záver chcem povedať, pán komisár, že nemožno zabúdať na spotrebiteľskú bezpečnosť. Komisii prináleží úloha zabrániť tomu, aby sa do domovov európskych občanov dostal akýkoľvek výrobok, ktorý by mohol byť škodlivý pre naše rodiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Arnaoutakis (PSE). - (EL) Vážený pán predsedajúci, v Európe a najmä v Grécku je textilné odvetvie tvorené predovšetkým malými a strednými podnikmi. Mnohé z týchto podnikov sa rozvíjajú v regiónoch. Ako Európska únia musíme zaistiť životaschopnosť tohto odvetvia vo vnútri našich hraníc a zaručiť ochranu našich podnikov pred nečestnou konkurenciou a nezákonným obchodom.

Európske textilné odvetvie musí byť na medzinárodnej úrovni viac konkurencieschopné. Musíme podporovať opatrenia na modernizáciu našich podnikov, inovácie, výskum a vývoj. Samozrejme musíme takisto s plným vedomím zohľadniť, že ku dňu 1. januára 2008 sa končí prechodné obdobie pre kvóty na dovoz textilných výrobkov z Číny. V širšom kontexte a v záujme európskych spotrebiteľov však taktiež musíme zaistiť vymáhanie záväzných pravidiel o označovaní textilných výrobkov značkou „vyrobené v“ a účinné používanie systému dohľadu vo vzťahu k dovozu z tretích krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Laperrouze (ALDE). (FR) Vážený pán predsedajúci, keď som v tomto Parlamente hovorila o tejto téme v júni 2005, povedala som, že poučenie, ktorého sa nám dostane z textilnej krízy, nám nakoniec pomôže udržať a rozvíjať ostatné odvetvia európskeho hospodárstva. Myslím, že sme dosiahli určitý pokrok, ale nie príliš veľký. Stále žiadame viac výskumu a vývoja a stále žiadame Komisiu, aby zaistila dodržiavanie práv na duševné vlastníctvo. To sú rozhodujúce faktory, avšak nie sú dostatočné. Začínam si myslieť, že miesto toho, aby Svetová obchodná organizácia a jej pravidlá boli faktorom rastu obchodu a hospodárskeho rozvoja, pôsobia ako brzda. Obchod je evidentne zdrojom rastu, ale aby ním mohol byť, musí pôsobiť v obidvoch smeroch. Otázka textilu totiž odráža dva základné problémy – neexistenciu priemyselnej politiky Európskej únie a európskeho záujmu.

Pokiaľ ide o európsky záujem, vítam s určitým uspokojením oznámenie Komisie nazvané „Európsky záujem: uspieť s ohľadom na výzvy globalizácie“, ktoré bolo zverejnené začiatkom októbra a v ktorom sa uvádza: „naše základné pravidlá nesmú ohrozovať našu schopnosť chrániť naše záujmy a zachovávať prísne pravidlá, ktoré uplatňujeme na výrobky, aby bola zaistená ochrana zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a spotrebiteľov“. Nebudeme tolerovať, aby tretie krajiny, ktoré chcú pôsobiť v Európskej únii, obchádzali pravidlá vnútorného trhu.

Pán komisár, začnime tým, že tieto princípy uplatníme v textilnom odvetví.

 
  
MPphoto
 
 

  Ivo Belet (PPE-DE). (NL) Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať pánovi komisárovi za jeho jasné vystúpenie. Rád by som mu však povedal dve poznámky. Textilné odvetvie nie je dôležité iba v južnej Európe, lebo napríklad aj Belgicko má ešte stále veľmi úspešné textilné odvetvie, ktoré poskytuje 25 000 pracovných miest.

Pán komisár, hrozí, že zánik kvót na desať hotových výrobkov k 1. januáru bude mať vážne následky, a to opäť nielen pre dotknuté odvetvie, ale tiež pre odvetvia vyrábajúce príslušné suroviny. Keď vezmem ako príklad odvetvie riflového tovaru, potom ak bude tento segment trhu zaplavený čínskymi výrobkami – nezáleží, či za dampingové ceny – budú priamo postihnutí aj výrobcovia rifloviny a nití. Vetvenie je tu totiž omnoho širšie, než sa zdá na prvý pohľad.

Moja druhá poznámka, pán komisár, je tá, že „systém dohľadu“ v súčasnosti dohliada iba na objem importovaného tovaru. Bolo by omnoho účinnejšie, keby prebiehal tiež dohľad nad cenami, a to ešte pred alebo zároveň s vydaním licencie. Iba týmto spôsobom je možný skutočne proaktívny a preventívny prístup.

Pán komisár Mandelson, boli by sme tiež radi, keby ste nám povedali, kedy má Komisia v pláne pristúpiť k činom, lebo toto je dosť mätúce a vágne. Inými slovami, ako veľmi sa musí zvýšiť dovoz z Číny a ako veľmi musia ceny tohto dovozu klesnúť, kým začnete skutočne konať? Zdá sa nám prinajmenšom logické, aby sme si aj v tomto bode urobili vopred jasno.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Mandelson, člen Komisie. - Vážený pán predsedajúci, s väčšinou názorov, ktoré boli vyjadrené v tejto rozprave, do veľkej miery súhlasím. Hneď na začiatku by som však odmietol názor pána Beldera, že v Európskej únii nemáme spoločnú obchodnú politiku a že členské štáty sú natoľko rozdelené, že nemôžeme sledovať politiku napríklad vo veci textilu.

Naša skúsenosť s textilom naopak veľmi jasne ukazuje, že spoločnú obchodnú politiku máme a že vďaka nej môžu členské štáty s rôznymi prioritami a orientáciami formulovať spoločné stanovisko a vytvoriť spoločnú obchodnú politiku v odvetví textilu, ktorá je dôsledne dodržiavaná. Môžu existovať rozdiely v názoroch na používanie nástrojov ochrany obchodu, ale chcem prostredníctvom prehodnotenia a očakávanej reformy vytvoriť medzi členskými štátmi nový konsenzus a solidaritu vo vzťahu k využívaniu týchto nástrojov na ochranu obchodu, najmä k ich výraznejšiemu použitiu malými a strednými podnikmi, k čomu chcem predložiť príslušné návrhy.

Boli vyjadrené niektoré špecifické stanoviská, napríklad o dohľade s dvojitou kontrolou, ktorý bude prebiehať v roku 2008. Komisia bude monitorovať dovozy z textilu Číny v čase podľa možnosti čo najbližšie reálnemu. Toto zahŕňa dohľad s dvojitou kontrolou a všetky ďalšie monitorovacie prostriedky, ktorými Komisia disponuje, ako je systém TAXUD, ktorý poskytuje obchodné údaje na základe práve prebiehajúceho obchodu. Ak nastane náhly masívny prílev čínskeho textilu, Komisia je pripravená použiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, ak si to situácia bude vyžadovať.

Chcel by som však zdôrazniť, že dohoda z roku 2005 je definitívna a že Komisia nemá v úmysle robiť návrhy na rozšírenie dohodnutých úrovní. Z tejto pozície nebráni tomu, aby bola väčšia obchodná výmena, a nárast by sme mali očakávať. Avšak ak tento nárast dosiahne také rozmery, kedy bude zásah odôvodnený, bude tento zásah založený na jestvujúcich požiadavkách a kritériách. Spoliehame sa na spoluzodpovednosť Číny za to, aby tento prechod prebehol hladko. Čína je si dobre vedomá, že nie je v jej záujme opakovať to, k čomu došlo v roku 2005. Taktiež sa spoliehame na vlastný záujem hospodárskych činiteľov zamedziť opakovaniu roku 2005. Textil sa teraz dostáva do rovnakej kategórie ako akékoľvek iné výrobky a tak tu platia obvyklé nástroje s obvyklými štandardmi – vrátane nástrojov na ochranu trhu.

Bola vznesená otázka podpory textilného odvetvia zo strany EÚ. Dovoľte mi, aby som tejto téme venoval dve záverečné poznámky. Na úrovni EÚ sa Komisia zaviazala poskytnúť na výskum a vývoj týkajúci sa textilu alebo odevníctva v rámci šiesteho rámcového programu vyše 70 miliónov EUR a dva návrhy inovačných projektov získali financovanie v rámci programu Europe Innova.

Pokiaľ ide o Fond na prispôsobenie sa globalizácii, je pre textilné odvetvie otvorený rovnako ako pre všetky iné odvetvia. Dosiaľ bolo podaných osem riadnych žiadostí o príspevok z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, z toho štyri sa týkajú textilného odvetvia. V týchto prípadoch zatiaľ rozpočtový orgán neschválil žiadnu dotáciu; zatiaľ sú všetky ešte posudzované príslušnými útvarmi Komisie.

Nakoniec sa chcem vyjadriť k otázke euro-stredomorskej spolupráce, ktorú vzniesol pán Sturdy. Komisia začala riadny euro-stredomorský dialóg o budúcnosti textilného a odevného sektora, aby boli definované spoločné stratégie smerujúce k dosiahnutiu vyššej konkurencieschopnosti tohto odvetvia v euro-stredomorskej oblasti. Cieľom tohto dialógu je primať krajiny euro-stredomorského partnerstva a kandidátske krajiny k tomu, aby našli spoločné riešenia vedúce k zlepšeniu ich konkurencieschopnosti. Teším sa na návrhy, ktoré z tohoto dialógu vyplynú.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. - Dostal som šesť návrhov uznesení(1), ktoré boli predložené v súlade s článkom 108 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie prebehne dnes o 11.30 hod.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


5. Hospodárske a obchodné vzťahy s Kóreou (rozprava)
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. - Ďalším bodom programu je správa (A6-0463/2007) Davida Martina v mene Výboru pre medzinárodný obchod o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Kóreou (2007/2186(INI)).

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), spravodajca. - Vážený pán predsedajúci, táto správa musela byť pripravená rýchlo, pretože sme očakávali, či dokonca dúfali, že dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kóreou by mohla byť uzatvorená do konca roka. To sa zjavne nestane, avšak sme veľmi radi, že Parlament sa dnes môže tejto správe venovať, a dúfame, že vďaka tejto správe budeme môcť ovplyvniť názor Komisie.

Aby sme boli tam, kde sme dnes, museli niektorí moji kolegovia odviesť veľmi náročnú prácu a ja by som týmto rád poďakoval Christopherovi Fordovi z Výboru pre medzinárodný obchod a Emmanuele Le Texierovej zo skupiny PSE, ktorí zo seba vydali všetko, aby bola táto správa pripravená včas. Taktiež by som rád poďakoval pánovi komisárovi Mandelsonovi za jeho služby a za dobrú spoluprácu Komisie pri príprave tejto správy a takisto kórejskému veľvyslancovi, vďaka ktorého podpore som mohol lepšie porozumieť kórejskej pozícii v týchto rokovaniach.

Z historického hľadiska boli dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a ázijskými krajinami napriek svojmu názvu pomerne málo obchodné. Domnievam sa, že táto dohoda by mohla byť výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Kórea prejavila ochotu a schopnosť rokovať o rozsiahlej a podrobnej bilaterálnej obchodnej dohode.

Kórea je významným aktérom v ázijskom regióne. Je to bohatá krajina s 11. najrozvinutejšou ekonomikou na svete. Príjem na osobu je porovnateľný so Španielskom. Ide o hospodárstvo, ktoré sa rýchlo rozvíja, a obchod medzi našimi dvomi regiónmi – Kóreu a Európskou úniou – vlani dosiahol obrat 60 miliárd EUR. Takže ide o obchod, ktorý má cenu, a ak sa nám podarí ho dobre uzatvoriť, som si istý, že na tom zarobia obidve strany. Napríklad kórejský spracovateľský priemysel sa vďaka prístupu k európskym službám bude môcť rozvíjať a byť viac konkurencieschopným. My na druhej strane budeme môcť zaistiť odbyt pre naše kľúčové produkty a služby na kórejskom trhu.

Časový plán, ako som už spomenul, pôvodne predpokladal uzatvorenie dohody do konca roku. Teraz to realisticky vyzerá, že k uzatvoreniu prvých rokovaní by sme sa mohli dostať najskôr v máji budúceho roku, ale ja som presvedčený, že po piatich kolách rokovania sa rozhovory začínajú zameriavať na podrobnosti a začínajú byť vážne. Samozrejme stále panujú zásadné rozdiely, napr. v stanoviskách Európskej únie k označovaniu krajiny pôvodu, k technickým normám pre automobilový priemysel a colným koncesiám na tovar. Ale kľúčovým faktom zostáva, že rokovania sú teraz vedené vo vážnom duchu a detailne.

Moje hlavné obavy sa týkajú v prvom rade sociálnych a environmentálnych noriem. I s predpokladaným zdržaním sa dohoda s Kóreou zdá byť prvou dohodou o voľnom obchode novej generácie, ktorú dohadujeme. Ako taká by mohla slúžiť ako šablóna pre ďalšie dohody o voľnom obchode a ja by som v tejto súvislosti uvítal, keby sa naše ambície v oblasti sociálnych a environmentálnych noriem zvýšili. Bol by som rád, keby bolo zaistené, že dohoda bude obsahovať mechanizmus na riešenie sporov. Domnievam sa, že by sme pri uzatváraní dohody nemali požadovať menej než Spojené štáty, a tie vo svojej správe mechanizmus riešenia sporov majú. Verím, že záležitosti, ako je ratifikácia kľúčových dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a prijatie novej zmluvy o zmene klímy po roku 2012, nemôžu byť vyriešené len džentlmenskými dohodami alebo výzvou ľuďom, aby niečo spravili. Je skutočne nutné mať nejaký mechanizmus na riešenie sporov. Dúfam, že Komisia sa tomuto bodu bude znovu venovať.

Takisto by som rád upozornil na to, že na priemyselnú zónu Kaesong by sme sa v súvislosti s takouto dohodou mali pozerať so sympatiami. Súhlasím s postojom Komisie, že najprv musíme dohodu o voľnom obchode uzatvoriť, ale ak ju dokážeme uzatvoriť, mali by sme sa pred podpisom zaujímať, ako by sme mohli spoločne s Južnou Kóreou podporiť Severnú Kóreu, aby vstúpila do skutočného sveta. Priemyselná zóna Kaesong, ktorá sa nachádza v Severnej Kórei, ale je riadená juhokórejskými spoločnosťami, predstavuje spôsob, ako zapojiť Severnú Kóreu do diania vo svete, a to je proces, ktorý by sme mali podporovať. Verím, že prostredníctvom našej obchodnej dohody môžeme urobiť veľa, aby sme Južnej Kórei v tomto procese pomohli. Nie je to len v záujme Južnej Kórey, ale predovšetkým v záujme celého sveta. Svet bude bezpečnejším miestom, ak Južná a Severná Kórea budú schopné spolupracovať.

Domnievam sa, že táto dohoda o voľnom obchode je zásadná. Som si istý, že z nej môže profitovať Európska únia, ako aj Kórea, ak sa správne dohodneme. Podporujeme stanovisko Komisie, že by sa sme sa nemali ponáhľať s jej uzatvorením, pretože uzatvoriť dobrú dohodu neskoro je lepšie než uzatvoriť zlú dohodu skoro. Verím, že nový kórejský prezident, zvolený začiatkom budúceho roku, dá svojej vláde pokyn, aby neúnavne pracovala na tom, že bude dohoda uzatvorená pred letom.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Mandelson, člen Komisie. - Vážený pán predsedajúci, veľmi vítam vynikajúcu a rýchlu prácu spravodajcu pána Martina a jeho kolegov. Spoločne zostavili rozsiahlu a objektívnu správu, ktorú veľmi chválim.

Súhlas Parlamentu s týmto návrhom uznesenia vyšle jasný signál, že Parlament podporuje politiku Komisie pri hľadaní ambicióznej a podrobnej dohody o voľnom obchode s Južnou Kóreou ako súčasti stratégie vytýčenej v oznámení o globálnej Európe z októbra 2006. Fakt, že ako partner pre túto generáciu dohôd o voľnom obchode bola vybraná Južná Kórea, odráža dôležitý obchodný a politický potenciál tejto krajiny, ale takisto potvrdzuje skutočnosť, že existujú a pretrvávajú podstatné bariéry, ktoré bránia pevnejším obchodným a ekonomickým väzbám medzi nami.

Tento návrh ide presne podľa časového plánu: rokovania o voľnom obchode boli otvorené v máji roku 2007 a dodnes napredovali veľmi rýchlo. Sme pripravení pracovať na skorom uzatvorení dohody, ak jej podstata a kvalita výsledkov bude v poriadku. To pre nás je a zostane rozhodujúcim faktorom.

Naša dohoda o voľnom obchode s Južnou Kóreou by mala byť plne zlučiteľná so Svetovou obchodnou organizáciou. To je samozrejmé. Ide nám o rozsiahlu liberalizáciu v obchode s tovarom a službami a tiež v investíciách. Venujeme osobitnú pozornosť necolným bariéram a predpisom a právnej úprave kľúčových oblastí, ako sú práva na duševné vlastníctvo, hospodárska súťaž a verejné obstarávanie. Plne súhlasím s významom, ktorú správa prikladá necolným bariéram a účinnému mechanizmu pre riešenie sporov v tejto veci a v ďalších hľadiskách budúcej zmluvy.

Štúdie ukázali, že v niektorých odvetviach v Kórei sú teraz necolné bariéry dôležitejšie než samotné clá. Podstatné zlepšenie s ohľadom na tieto bariéry za hranicami štátu, ktoré prinesie skutočný prístup na trh pre vývoz EÚ do Južnej Kórey, bude absolútne kľúčové pre uzatvorenie dohody o voľnom obchode.

Čo sa týka niekoľkých konkrétnych obáv, ktoré tu boli spomenuté, prípad Kaesongu vyvoláva zložité technické a politické otázky. Vítame zmeny, ktoré boli v tomto smere navrhnuté, pretože zdôrazňujú zložitosť otázok, ktoré bude vyžadovať starostlivé uváženie. Rozoznanie a podpora sociálnych a environmentálnych aspektov obchodu – trvalo udržateľný rozvoj – budú nedeliteľnou súčasťou dohody o voľnom obchode s Južnou Kóreou.

Súhlasím s tým, že účinné presadzovanie noriem je kľúčom k zaisteniu úspešného výsledku v otázke trvalo udržateľného rozvoja v tejto dohode. Avšak spolupráca môže v tejto oblasti dokázať omnoho viac než nátlak. Očakávame, že pokryjeme viac multilaterálnych dohôd týkajúcich sa životného prostredia a že zahrnieme sporné otázky, akými sú dôstojná práca a väčší záväzok voči základným dohovorom MOP, a očakávame, že sa nám podarí presiahnuť rámec ostatných súčasných dohôd, ako napríklad tých pokrytých dohodou o voľnom obchode medzi USA a Kóreou. Budeme sa takisto usilovať o zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do tejto spolupráce.

Bolo spustené hodnotenie vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj. Hlavné zistenia z návrhu hodnotiacej správy budú v rôznych fázach prediskutované s občianskou spoločnosťou. Začali sme hodnotenie vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj preto, aby sme zaistili priebežnú a rýchlu spätnú väzbu v priebehu rokovaní. Tá je postavená na počiatočných kontaktoch s občianskou spoločnosťou, nadviazaných na začiatku rokovaní.

Úzko spolupracujeme tiež s Parlamentom. Spolupráca so spravodajcom a s Výborom pre medzinárodný obchod je vynikajúca. Ja osobne ako generálny riaditeľ som výbor pravidelne informoval o nových skutočnostiach. Pokiaľ ide o ratifikačný proces, bude závisieť od obsahu dohody samotnej, ale Komisia súhlasí s účasťou Parlamentu, ako to len bude v rámci Zmluvy možné.

Nakoniec, možná budúca dohoda o voľnom obchode pokrývajúca bilaterálne obchodné vzťahy s Južnou Kóreou bude súčasťou celkového a súdržného rámca pre vzťahy EÚ s Južnou Kóreou. Jestvujúca bilaterálna rámcová dohoda bude naďalej určovať vzájomnú spoluprácu a politický dialóg.

Na záber by som rád povedal, že cieľom tejto dohody je doplniť ambiciózny výsledok z Dauhy o hlbšiu bilaterálnu spoluprácu s Južnou Kóreou. Skúsenosti z minulosti ukazujú, že takéto dohody môžu ukotviť skúšobné liberalizačné riešenia a stať sa prostriedkom vedúcim k cieľu, ktorým je budúci rozvoj Svetovej obchodnej organizácie. Ambiciózna a podrobná dohoda o voľnom obchode s Južnou Kóreou nie je len komerčne významná, ale bude taktiež znamenať dôležitý pokrok v bilaterálnom vzťahu EÚ a Kórey. Predstavuje takisto zaangažovanie Európskej únie na Kórejskom poloostrove a v danom regióne. V širšom zmysle je súčasťou nášho obecnejšieho záväzku, že obchodná politika Európskej únie v Ázii udrží krok s dramatickým rozvojom regiónu a bude poskytovať výhody týkajúce sa pracovných miest, rastu a zväčšujúceho sa obchodu obom stranám.

 
  
MPphoto
 
 

  Werner Langen (PPE-DE), spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. - (DE) Vážený pán predsedajúci, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku ďakuje spravodajcovi za prijatie našich návrhov. Domnievame sa, že dohoda je rozumná, ale napriek tomu by sme chceli zdôrazniť, že v minulosti boli s Kóreou značné odvetvové problémy. Mám tu na mysli diskusiu o dampingových cenách v lodiarskom priemysle v posledných rokoch, v súvislosti s ktorými sme museli napríklad pristúpiť k súdnemu konaniu. Chcem teda zistiť, či sa tieto odvetvové problémy riešia, aby sme mali istotu, že budú profitovať skutočne obidve strany a že Kórea nebude mať jednostranné výhody a bude – či už hovoríme o našom farmaceutickom priemysle, automobilovom priemysle, o mnohých priemyselných odvetviach – zaistená vzájomnosť.

Jedným z konkrétnych príkladov je Kaesong. Pán komisár sa práve dotkol témy, ako zapojiť tieto severokórejské osobitné zóny. Podľa mojich informácií sa plánuje ďalším osem osobitných zón. Stanoviskom Výboru pre priemysel je, že musia byť dodržané medzinárodné normy. Nemôžeme týmto spôsobom narušiť naše vlastné dohody o voľnom obchode. Preto žiadame, aby sa tomuto bodu venovala osobitná pozornosť. Inak veľmi ďakujeme – aj Komisii – za tieto rokovania!

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Šťastný, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najskôr zagratulovať môjmu kolegovi, spravodajcovi pánovi Martinovi, za vysoko kvalitnú a obsažnú správu. Naši vyjednávači by ju mali vziať do úvahy. Takisto by sme sa mali poučiť z nedávno uzavretej dohody o voľnom obchode medzi USA a Kóreou, ktorá ukazuje, že rýchlosť uzatvorenia dohody je dôležitá, ale nemala by byť tou najvyššou prioritou. Hlavným cieľom by samozrejme mala byť vysoká kvalita a rovnaké podmienky v oblasti obchodných tokov. V súčasnej dobe tieto toky stále narážajú na necolné bariéry.

Kórea nedodržiava medzinárodné normy a požiadavky na označovanie v prípade automobilových a iných dôležitých výrobkov, ako sú liečivá, kozmetické výrobky a elektronika. Takisto treba vyjasniť situáciu v oblasti práv na duševné vlastníctvo a falšovania. Tieto otázky musia byť vyriešené pred podpisom predmetnej dohody, aby bol zaistený voľný a spravodlivý obchod. Kým nebudú všetky tieto záležitosti vyriešené k našej úplnej spokojnosti, odporúčame Komisii túto dohodu nepodpisovať.

Obdivujem obchodný zázrak Južnej Kórey, ktorého dôkazom je aj to, že Kórea je teraz štvrtým najväčším obchodným partnerom Európskej únie. Nesporne k tomu Kórejcom dopomohla silná demokracia a človek musí v tejto súvislosti pocítiť ľútosť nad ich bratmi a sestrami zo Severnej Kórey.

Mali by sme byť pripravení podniknúť všetko, čo je v našich silách, aby sme prispeli k ich emocionálnemu znovuzjednoteniu, podobnému tomu, ktoré sme zažili koncom 80. rokov medzi východným a západným Nemeckom. Toto zjednotenie by samozrejme malo byť založené na princípe demokracie, ktorá priniesla taký úspech Južnej Kórei.

 
  
MPphoto
 
 

  Erika Mann, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, rada by som hovorila o troch veciach. Zo všetkého najskôr by som v mene svojej skupiny rada poďakovala spravodajcovi pánovi Martinovi. Jeho správa bola napísaná s veľkou dôkladnosťou a dotýka sa všetkých bodov, ktoré sú dôležité a ktoré musia byť prediskutované. Taktiež sa v nej odporúča, aby sme venovali patričnú pozornosť určitým záležitostiam, napríklad v automobilovom priemysle. V tomto smere sa domnievam, že ide o vynikajúcu správu, ktorá predstavuje dobrý východiskový bod a podľa toho by mala byť zohľadnená Komisiu a Radou. Som veľmi potešená, že na ňu pán komisár tak podrobne reagoval.

Po druhé, rada by som sa spýtala pána komisára, ako budú podľa jeho názoru rokovania s Kóreou pokračovať? Sme samozrejme uprostred rokovania a to je na veľmi náročnom bode. Domnievam sa, že na začiatku vyzerala situácia priaznivejšie, než sme zatiaľ svedkami. Samozrejme, boli otvorené paralelné rokovania so všetkými krajinami ASEAN. Tieto rokovania sú tiež, ako som pochopila zo zápisnice, v náročnom štádiu. Ako pán komisár hodnotí túto situáciu? Aký vplyv budú mať naše prebiehajúce rokovania s krajinami ASEAN na rokovanie s Kóreou?

Moja posledná otázka na pána komisára sa týka skutočnosti, že predstavitelia štátov alebo vlád sa dnes, 13. decembra, chystajú podpísať reformnú zmluvu. Podľa tejto reformnej zmluvy bude mať Parlament v budúcnosti oveľa väčší vplyv v maloobchodnom sektore, za čo sme tu v Parlamente bojovali veľmi dlho. Veľmi rada by som tu poďakovala Komisii a obzvlášť pánovi komisárovi Mandelsonovi, že túto vec vždy podporovali.

V každom prípade, moja otázka je nasledovná: viete si predstaviť, že nás Komisia podporí vo chvíli, keď požiadame Radu o právo, ktoré už bolo predložené v rámci nadchádzajúcej dohody o voľnom obchode a že Parlamentu teda zostane príslušný záväzok schválenia? Môžeme predpokladať, že ste v tejto situácii na našej strane, pán komisár?

 
  
MPphoto
 
 

  Ignasi Guardans Cambó, v mene skupiny ALDE . (ES) Vážený pán predsedajúci, takisto by som rád v mene svojej skupiny veľmi zdvorilo pogratuloval pánovi spravodajcovi Martinovi k vynikajúcej kvalite správy, ktorú predstavil Parlamentu. V skutočnosti nie sú všetky správy rovnocenné. Je dôležité, že hoci tu hlasujeme o najrôznejších dokumentoch, zdôrazňujeme tie, ktorých obsah a platnosť nám umožňuje ich preskúmanie do detailu a ktoré pokrývajú všetky predmety diskusie. Preto veľmi ďakujem pánovi spravodajcovi a tímu, ktorý mu pomáhal, že nám toto umožnili.

Je pravda, že tu o Kórei príliš často nehovoríme. Nehovoríme o nej dostatočne, hoci je to bezpochyby jeden z našich hlavných obchodných spojencov a samozrejme štvrtý najväčší mimo Európu, ako sa uvádza v správe. Európska únia je v Kórei, ktorá nepochybne patrí k najsilnejším demokraciám v danom regióne, hlavným investorom.

Ak uvážime na jednej strane, čo som práve povedal, a na druhej strane ťažkosti v multilaterálnom kontexte a skutočnosť, že prístupu výrobkov a služieb z EÚ na kórejský trh bránia prekážky necolnej povahy, potom nám musí byť jasné, že Kórea je jasným kandidátom bilaterálnej dohody, ktorá má plnú podporu Parlamentu. Táto dohoda však musí byť riadne pripravená, dobre dohodnutá a ambiciózna.

V určitých oblastiach panujú ťažkosti. Zdôraznil by som otázku služieb, ktorá už bola spomenutá, a otázku pirátstva v oblasti duševného vlastníctva v krajine, kde je internet najrozšírenejší na svete a kde preto dochádza k špecifickým problémom, ktoré spôsobuje fakt, že autorské právo a práva v audiovizuálnej oblasti sa neberú dosť vážne.

Na záver k otázke Kaesongu: moja skupina bude podporovať text v znení, ktoré je uvedené v správe. Inými slovami, pripúšťame a uvedomujeme si politický obsah v tejto oblasti medzi Južnou a Severnou Kóreou, ale súdime tiež, že keby bol voľný obchod s Európskou úniou v tomto kontexte jednoducho zavedený, mohlo by to spôsobiť vážne problémy, a preto nebudeme podporovať prosté zahrnutie zóny Kaesong do možnej dohody s Európskou úniou.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, v mene skupiny UEN v tejto rozprave o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a Kórea by som rád upozornil na nasledujúce záležitosti. V situácii, keď Kórea podpísala dohodu o voľnom obchode s ESVO a ASEAN a takisto so Spojenými štátmi, ale nepodpíše takúto dohodu s Európskou úniou, sa zníži konkurencieschopnosť európskych spoločností, ktoré ťažia z bezcolného prístupu na kórejský trh. To bude mať negatívny dosah na úroveň hospodárskeho rastu a mieru zamestnanosti v krajinách EÚ.

Po druhé, podľa analýz vykonaných nezávislými výskumnými centrami pripadnú následkom uzatvorenia dohody o voľnom obchode dve tretiny výhod plynúcich z takejto dohody Kórei a len jedna tretina Európskej únii. Je preto nevyhnutné, aby Kórea popri tejto dohode prijala záväzok voči Európskej únii, že bude zachovávať európske sociálne normy, osobitne potom základné prvky spojené s dôstojnou prácou a normy týkajúce sa životného prostredia a ochrany spotrebiteľa.

Po tretie, tento prístup nám dáva možnosť zaviesť poctivú súťaž medzi Kóreou a európskymi krajinami. To nastane vtedy, keď kórejské spoločnosti zahrnú do svojich výrobných nákladov celkové náklady na prácu, ochranu životného prostredia a ochranu spotrebiteľa, a tak bude cena ich výrobkov odrážať úplné výrobné náklady.

 
  
MPphoto
 
 

  Caroline Lucas, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi najprv poďakovať pánovi Davidovi Martinovi za jeho správu a za zdôraznenie rozhodujúceho významu tejto zbierky dokumentov. Zmluva medzi EÚ a Kóreou bude prvým použitím novej obchodnej doktríny EÚ nazvanej Globálna Európa – doktríny, ktorá je veľmi kontroverzná, v neposlednom rade kvôli tomu, že hľadá cesty k prístupu na trh prostredníctvom odstránenia všetkých druhov bariér až po úplnú dovoznú otvorenosť, a to práve v čase, kedy si čoraz viac ľudí uvedomuje, že v úplne liberalizovanej globálnej ekonomike sú okrem víťazov aj porazení.

Ak to vezmeme z tej lepšej stránky, v správe sa stanovujú niektoré veľmi dobré normy pre obchod, sociálnu oblasť a oblasť životného prostredia, čo Zelení úplne podporujú, a s ohľadom na to sa domnievam, že správa predstavuje veľmi dôležitý precedens pre budúce parlamentné odpovede na ďalšie dohody o voľnom obchode, napríklad s Indiou a krajinami ASEAN. Takže veľmi vítame stanovisko tejto správy, že nesmú byť povolené žiadne výnimky z pravidla, podľa ktorého je prístup na európsky trh podmienený súladom s normami na ochranu životného prostredia.

Takisto sme uvítali v správe uvedenú požiadavku, aby obchodná dohoda s Kóreou obsahovala záväzné sociálne a environmentálne klauzuly, a táto skutočnosť sama osebe podľa nášho názoru komplikuje zahrnutie severokórejskej obchodnej zóny Kaesong do dohody o voľnom obchode. A čo je najdôležitejšie, správa zamýšľa dať týmto záväzným klauzulám formu tým, že budú podliehať štandardnému mechanizmu na riešenie sporov.

Avšak máme o tejto správe aj určité pochybnosti. V prvom rade je tu požiadavka na odstránenie všetkých necolných bariér bez toho, že by bolo akýmkoľvek spôsobom rozlíšené, čo presne tvorí necolné bariéry a čo nie. Nemali by sme predpokladať, že všetko, čo bráni neobmedzenému voľnému obchodu, je protizákonná prekážka. Existujú niektoré veľmi dobré dôvody, aby bol obchod bližšie definovaný, najmä ak chce verejná politika zaviesť kontroly zo sociálnych, zdravotných alebo environmentálnych dôvodov.

Sme takisto proti úplnému začleneniu takzvaných „singapurských tém“ do dohody o voľnom obchode. Opäť existujú dobré dôvody, prečo by absolútna sloboda investícií alebo verejné obstarávanie mali zostať mimo rámca obchodnej dohody. Kórea má ničivú skúsenosť s voľným tokom kapitálu z konca 90. rokov a od tej doby používa politiku chráneného verejného obstarávania, aby sa znovu postavila na nohy. V súčasnej dobe nie je na nás, aby sme posudzovali, či by ich strana mala ponúkať tieto položky, ale smieme posudzovať našu situáciu a moja skupina nepodporuje poskytnutie absolútnej slobody cudzím investorom v Európe alebo zrušenie možnosti využívať osobitnú domácu politiku v oblasti verejného obstarávania v prípade sociálnych potrieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (NI). (NL) Vážený pán predsedajúci, Južná Kórea je jedným z hlavných obchodných partnerov EÚ mimo Európu, čo je v tejto objektívnej správe jasne zdôraznené. Je to krajina, ktorá vyvoláva sympatie vďaka svojmu kontaktu s najtvrdším totalitným komunistickým režimom na svete.

V posledných rokoch sa naše obchodné vzťahy značne zintenzívnili, čo je samo osebe veľmi dobré, ale neznamená to, že tu nie sú žiadne problémy. Ak s Južnou Kóreou uzavrieme dohodu o voľnom obchode, musí byť založená na absolútnej reciprocite. Južná Kórea má stále príliš mnoho colných a necolných bariér na to, aby sme mohli hovoriť o vzájomnosti.

Európa musí trvať na odstránení všetkých týchto bariér a musí byť schopná prerokovať dohodu o voľnom obchode, ktorá bude prinajmenšom taká výhodná, ako je tá medzi Kóreou a Spojenými štátmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Hubert Pirker (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, ako predseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Kórejským poloostrovom by som veľmi rád výslovne zablahoželal pánovi spravodajcovi a konštatoval, že som veľmi rád, že môžem túto správu podporiť.

Taktiež by som rád zdôraznil niečo, čo si mnohí ešte stále neuvedomujú: a to, že Kórejská republika je významným obchodným partnerom. Presne je z tohto dôvodu veľmi dôležité, aby sme dohodu o voľnom obchode uzatvorili. Cieľom tejto dohody musia byť čestné a spravodlivé obchodné podmienky, ktoré povedú k výhodám a prospechu pre obe strany.

Môžem tiež povedať, že som veľmi potešený, že piate kolo rokovaní prebieha lepšie než to štvrté. Rád by som vyzval Kóreu, aby podporila návrhy EÚ na rýchlejšie a recipročné zrušenie dovozných poplatkov. Časovým horizontom Európskej únie pre toto zrušenie je rok 2015.

Ako všetci dobre vieme, odvetvie motorových vozidiel bolo a stále je zložitým bodom rokovania. My ako Európska únia očakávame, že Kórea prijme naše bezpečnostné normy rovnako, ako my v tomto priemysle prijmeme normy kórejské.

Optimisticky sa domnievam, že bariéry vo farmaceutickom odvetví a sektore služieb, osobitne potom v oblasti bankovníctva a právneho poradenstva, môžu byť odstránené. Pokiaľ ide o Kaesong, chcel by som povedať, že pre našich partnerov pri rokovaní by bolo zásadné, keby sme našli spôsob, ako podporiť projekt Kaesong a ďalšie projekty v hospodárskej a politickej oblasti predovšetkým na zapojenie Severnej Kórey do medzinárodného spoločenstva štátov.

Sme na správnej ceste a ja dúfam, že uzatvorenie dohody prebehne začiatkom alebo v prvej polovici budúceho roku.

 
  
MPphoto
 
 

  Kader Arif (PSE). (FR) Vážený pán predsedajúci, zo všetkého najskôr by som rád ocenil kvalitu správy pána Martina. V procese rokovania o tejto budúcej dohode o voľnom obchode by sme si mali byť dobre vedomí toho, že našou prioritou by mal zostať multilateralizmus, pretože vieme, že výrazný nárast bilaterálnych dohôd narúša regulovanú multilaterálnu štruktúru, do ktorej patríme. Preto by sme mali, keď vstupujeme do novej éry bilaterálnych obchodných dohôd, do týchto dohôd zahrnúť aj záruky a princípy, z ktorých niektoré sú spomenuté v správe pána Martina.

Budúca dohoda o voľnom obchode s Kóreou by mala byť aktuálna a mala by obsahovať reštriktívne environmentálne a sociálne požiadavky, ako sú tie zo základných dohovorov MOP, ktorých cieľom je zaistiť riadne pracovné podmienky.

Navyše, som veľmi potešený, že v duchu záväzku Parlamentu umožniť lepší prístup ku generikám boli do dohody zahrnuté opatrenia týkajúce sa verejného zdravia a naopak, že bolo rešpektované naše prianie, aby akékoľvek požiadavky, ktoré by obmedzovali schopnosť našich partnerov využiť flexibilné opatrenia poskytnuté atypickou dohodou z Dauhy, do dohody zahrnuté neboli.

Na druhej strane, navzdory všetkým pozitívnym stránkam je neprijateľné, že sa v tomto texte ani slovom nespomína osud robotníkov vo voľnej obchodnej zóne Kaesong, ako požadoval náš spravodajca, a toto hlboko ľutujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Rogalski (UEN).(PL) Vážený pán predsedajúci, Kórea predstavuje jednu z popredných svetových ekonomík, ale súčasne má najväčšiu rozdielnosť v príjmoch zo štátov OECD. Kórea je štvrtým najväčším mimoeurópskym obchodným partnerom EÚ, zatiaľ čo v roku 2006 bola Európska únia v Kórei najväčším zahraničným investorom.

Hlavným problémom našich bilaterálnych obchodných vzťahov je ťažký prístup na trh cez necolné bariéry vrátane nedostatku prijatých medzinárodných noriem. Dohoda o voľnom obchode s Kóreou by mala zahŕňať ochranu pre zahraničné investície, politiku hospodárskej súťaže, priehľadnosť verejných objednávok a napomáhanie obchodu.

Takisto musíme mať na pamäti, že táto dohoda by mohla mať negatívny vplyv na európsky automobilový priemysel, takže Komisia musí dôkladne zvážiť stratégiu postupného odstránenia dovozných ciel EÚ. Najskôr však musia byť odstránené necolné bariéry na strane Kórey, aby sa nestalo to, že z dohody bude profitovať jedine Kórea.

 
  
MPphoto
 
 

  Glyn Ford (PSE). - Vážený pán predsedajúci, rád by som sa pripojil k ostatným rečníkom a zablahoželal pánovi Martinovi k jeho správe o dohode s Južnou Kóreou, ktorá je štvrtým najväčším obchodným partnerom EÚ mimo Európu a tiež jedenástou najrozvinutejšou ekonomikou na svete.

Rád by som sa krátko venoval dvom otázkam. Po prvé, nesúhlasu odborárskych a poľnohospodárskych skupín s dohodou o voľnom obchode s Kóreou a po druhé, otázke obchodnej zóny. V prvom prípade musíme nesúhlas zasadiť do kontextu. Proti dohode o voľnom obchode s USA demonštrovali tisíce ľudí a niekoľko ľudí sa na protest dokonca upálilo. V našom prípade neprotestujú tisíce, ale skôr desiatky, a to pravdepodobne preto, že sa do našej dohody o voľnom obchode pokúšame zahrnúť pridruženú dohodu o politickej spolupráci – klauzuly týkajúce sa sociálnej, politickej a pracovnej sféry, ktoré pomôžu chrániť pracovné normy na juhu a hádam ich ešte zvýšia. Súčasne s tým nepovedieme s Kóreou debatu o ryži, ktorú Kórea viedla so Spojenými štátmi.

Pokiaľ ide o Kaesong, my nediskutujeme o tom, že by táto zóna mala byť v dohode obsiahnutá. Diskutujeme o tom, že by sme ju nemali automaticky vylúčiť. To je dosť odlišný postoj a ja dúfam, že na jeho základe budú liberáli ochotní zmeniť svoje hlasovanie. Ako kedysi povedal bývalý predseda vlády Jamajky, jediné, čo je horšie, než byť vykorisťovaný, je nebyť vykorisťovaný. Niektorí z nás mali minulý mesiac tú možnosť Kaesong navštíviť ako súčasť sympózia o ekonomickej reforme v Severnej Kórei. Videl som tisíce šťastných Severokórejčanov valiacich sa zo zóny v elegantných šatách, pretože ich životná úroveň je šesťkrát vyššia než na severe. Toto je politická i hospodárska príležitosť, ako skutočne zmeniť režim a pohnúť veci správnym smerom. Kaesong môže zmeniť sever a preto, aj keď vezmeme do úvahy ťažkosti, by mal byť podporovaný a nie zatracovaný.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Mandelson, člen Komisie. - Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi krátko reagovať na tri veci. Najskôr k otázke Kaesongu – domnievam sa, že formulácia pána Forda, že by sme nemali Kaesong automaticky vylučovať, je tým správnym prístupom k veci. V Komisii budeme v tejto veci postupovať veľmi opatrne, ale myslím si, že z hľadiska tohto postoja stojí za to rokovať o zmene dohody.

Po druhé, požiadali ste ma o posúdenie celkových vyhliadok rokovaní. Viete, vo svojej práci som ešte nenarazil na obchodné rokovanie, ktoré by so sebou neprinieslo nejaké ťažkosti. Povedal by som však, že tieto rokovania sú na tom lepšie než niektoré iné, ktoré môžem posudzovať.

Nakoniec, pani Mannová sa pýta, či môže Európsky parlament získať práva týkajúce sa tejto dohody skôr, než prebehne ratifikácia reformnej zmluvy. Keď som bol požiadaný o odpoveď na túto otázku v inom kontexte, prekročil som v mojom nadšení svoje právomoci vyplývajúce z kolektívnej zodpovednosti Komisie, takže dnes budem o niečo opatrnejší a len zdôrazním, že sa budeme snažiť, aby sme zapojili Parlament tak veľmi, ako to len bude možné.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. - Rozprava sa skončila.

Hlasovanie prebehne dnes o 11.30 hod.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

 

6. Hlasovanie
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Predtým, než začneme hlasovať, pán Schulz požiadal o slovo s procedurálnou námietkou.

 
  
MPphoto
 
 

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, požiadal som o slovo v mene svojej skupiny z dvoch dôvodov: po prvé z veľmi všeobecného dôvodu, ktorý sa týka včerajších udalostí na tejto pôde. Po druhé preto, že mám požiadavku v súvislosti s nadchádzajúcim hlasovaním.

Avšak rád by som sa najskôr venoval tomu všeobecnému dôvodu. Pán predsedajúci, mohli by ste prosím vydať vyhlásenie o včerajších udalostiach v mene mojej skupiny, osobitne o jednom konkrétnom prípade, ktorý sa týka našich uvádzačov tu v tomto Parlamente. Mám na mysli nasledovné: v Parlamente má každý absolútne právo vyjadriť svoj názor. Sme tu zvyknutí vídať plagáty a tričká a slobodné prejavy rôznych názorov. Ktokoľvek, kto má záujem o referendum, je oprávnený sa k tomu na pôde Parlamentu vyjadriť. Avšak to, čoho sme tu boli svedkami včera, je v rámci slobody názoru úplne neprijateľné.

(potlesk)

Môžeme sa tu dohadovať o tom, čo tu niektorí kolegovia poslanci robia, ako sa správajú, či vykrikujú alebo nie. Jedna vec je však neprípustná, a to, že uvádzači v tejto rokovacej sále, ktorých si, a teraz hovorím v mene všetkých mojich kolegov, alebo verím, že takmer všetkých, veľmi vážim po osobnej aj profesionálnej stránke...

(potlesk)

Čo je neprípustné, a teraz hovorím v mene svojho kolegu pána Daula a takisto pána Watsona, pána Cohn-Bendita a pána Wurtza, je skutočnosť, že uvádzači sú pri vášnivej rozprave fyzicky aj slovne napádaní – oni, ktorí tu vykonávajú svoju prácu, boli včera označení ako gestapo a SS. Toto je hanba, pán predsedajúci! Myslím si, že táto komora by mala uvádzačom vyjadriť absolútnu podporu.

(dlhý potlesk)

Dámy a páni, uvádzači nie sú súkromnými osobami; sú to úradné osoby Parlamentu. Sú predĺženou rukou predsedajúceho. Ak sa tu stane, že je uvádzač fyzicky napadnutý, ak je udretý, zostáva len jediná vec: musí sa zistiť, kto z poslancov to spravil! Tento delikt musí byť oznámený polícii a dotyčnému poslancovi či poslankyni musí byť okamžite odobratá poslanecká imunita!

(potlesk)

Pán predsedajúci, v mene svojej skupiny by som sa rád obrátil na skupinu Únie za Európu národov, menovite na pána Crowleyho, i keď neviem, či je prítomný, vo veci hlasovania – myslím tým hlasovanie o uzneseniach o extrémizme, dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou, Čiernej Hore a zákaze protipechotných mín. Skupina Únie za Európu národov je jedným zo signatárov týchto uznesení. Ak sa od skupiny UEN nedočkáme oficiálneho ospravedlnenia za včerajšie incidenty na tejto pôde, ako zástupca skupiny sociálnych demokratov v Európskom parlamente nevidím našu spoluprácu s touto skupinou ako možnú.

Predovšetkým odkazujem na uznesenie o boji s rastúcim extrémizmom v Európe. V treťom odôvodnení bolo v mene skupiny UEN i ďalších zdôraznené, že odsudzujeme rasizmus v Európe a že tak robíme s odkazom na európsku Chartu základných práv. Toto uznesenie malo byť podpísané včera a bolo prekričané mnohými členmi tejto skupiny. Prosím, stiahnite svoj podpis pod týmto spoločným uznesením. Nemôžete prijať uznesenie súvisiace s Chartou základných práv, ktorú ste včera vypískali!

(potlesk a krik)

Včera ste dali najavo, že túto Chartu základných práv nechcete. Vezmite svoj podpis späť! Naša spolupráca s vami skončila!

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Dámy a páni, mám pred sebou tento stoh papierov, z pohľadu na ktorý môžete usúdiť, koľko práce nás ešte dnes dopoludnia čaká. Napriek tomu niektorí z mojich kolegov a kolegýň požiadali o slovo. Nechcem začínať dlhú rozpravu. Pán Daul požiadal o slovo a rovnako aj pani Muscardiniová, takže im dovoľujem hovoriť po dobu jednej minúty a ani o moment viac.

(hluk)

 
  
MPphoto
 
 

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE. (FR) Vážený pán predsedajúci, budem veľmi stručný. Dnes o 9.00 ráno som na pôde komory čakal na ospravedlnenie za osobný útok na uvádzačov. Keďže žiadne ospravedlnenie neprišlo, urobil som svoje vyhlásenie dnes ráno o deviatej a nehodlám ho robiť znovu.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristiana Muscardini, v mene skupiny UEN. - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som poslankyňou tohto Parlamentu už viac než 18 rokov a v tomto Parlamente som so svojimi kolegami a kolegyňami vždy obhajovala ľudské a občianske práva, čo dokazujú moje prejavy a návrhy uznesení.

Nenechám sa poúčať pánom Schulzom, pretože pán Schulz nemá patent na pravdu ani v tejto komore, ani mimo nej. Demokracia, pán predsedajúci, je hodnota, ktorú je treba brániť, a to zahŕňa aj prejavy rešpektu k jednotlivcom a skupinám. Cítim sa trápne za pána Schulza, pretože povedal veci, za ktoré sa musí hanbiť.

Skupina Únie za Európu národov stojí za všetkými úradnými osobami Parlamentu, obzvlášť za uvádzačmi, ktorí tento rok pri mnohých príležitostiach bránili právo na slobodu prejavu, ktoré bolo tak často upierané niekoľkými väčšinovými skupinami v Parlamente. Z tohto dôvodu, pán predsedajúci, moja strana podporuje uvádzačov, verí v základné práva a požaduje úctu k povinnostiam a úctu k ľuďom. Pán Schulz, vy stiahnite svoj podpis!

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Dámy a páni, sú tu ešte nejakí ďalší predsedovia a predsedkyne skupín, ktorí by radi hovorili? Úmyselne hovorím predsedovia a predsedkyne, pretože nehodlám umožniť všetkým 785 poslancom Parlamentu vyjadriť sa na túto tému.

Nevidím nikoho, takže tento bod je ukončený.

(potlesk)

Len dodám výrok jedného básnika, že tie najkrajšie hymny sa spievajú, keď padajú bomby. Myslím si, že tá, ktorú sme počuli včera, bola nádherná práve z tohto dôvodu!

(potlesk)

Pán Salafranca si želá prehovoriť na inú tému.

 
  
MPphoto
 
 

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, mesto Bejrút sa včera stalo cieľom brutálneho teroristického útoku, pri ktorom bol zabitý libanonský armádny generál François el Hajj.

Ako je Parlamentu známe, pán predsedajúci, Libanon je spätý s Európskou úniou prostredníctvom dohody o pridružení. Na miniplenárnom zasadnutí v Bruseli prijal Parlament mimoriadnu správu poskytujúcu makrofinančnú pomoc tomuto štátu a delegácia Výboru pre zahraničné veci, zložená z pani De Keyserovej, pani Gomesovej, pána Beldera a mňa, navštívila krajinu minulý týždeň, aby sme ako rôzni ministri členských štátov vyjadrili našu solidaritu so snahou o mier a želanie porozumenia, harmónie a uzmierenia v krajine.

Rád by som požiadal pána predsedajúceho, aby vyjadril pánovi premiérovi Siniorovi našu podporu v reakcii na tento brutálny teroristický útok a uistil ho o našom nespornom a neodvolateľnom záväzku zasadzovať sa za zvrchovaný, demokratický, stabilný, životaschopný a mierový Libanon.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. - Pán Salafranca, myslím, že potlesk vašich kolegov poslancov jasne ukazuje, že zhromaždenie podporuje vaše vyhlásenie. Podporu Parlamentu pánovi premiérovi vyjadríme.

Poslednú žiadosť o slovo predniesol pán Pirker s procedurálnou námietkou a potom pristúpime k hlasovaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Hubert Pirker (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, to, o čom chcem hovoriť, nijako nesúvisí s rozpravou. Chcel som na to poukázať hneď po poslednej rozprave: skrátka v tejto budove je neznesiteľná zima. Včera to možno bolo dobre, pretože vášne neboli také horúce, ako by tomu inak možno bolo. Avšak vo všeobecnosti je tu jednoducho príliš veľká zima a ja som chcel navrhnúť, aby sme sa tu v súvislosti s rozpravou o dohode o voľnom obchode s Kóreou pokúsili dosiahnuť rozumnú teplotu, možno pomocou kórejskej klimatizácie, ak sa nám to nepodarí s našou európskou.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Domnievam sa, že sme prerokovali všetko, čo sme pred začiatkom hlasovania prerokovať mali.

Ďalším bodom programu je teda hlasovanie.

(Pre výsledky a podrobnosti o hlasovaní: pozri zápisnicu)

 

6.1. Rozpočet na rok 2008, zmenený a doplnený Radou (hlasovanie)
  

- Návrh rozpočtu na rok 2008

- Pred hlasovaním:

 
  
MPphoto
 
 

  Kyösti Virrankoski (ALDE), spravodajca. - Vážený pán predsedajúci, 23. novembra 2007 prebehlo druhé čítanie zmierovacieho konania o rozpočte medzi obidvomi zložkami rozpočtového orgánu. Parlament sa dohodol o rozpočte zameranom na výsledky týkajúce sa jeho hlavných zámerov: financovanie navigačného systému Galileo (2,4 miliardy EUR) cez úpravu viacročného finančného rámca na obdobie 2007 – 2013 a využitie nástroja flexibility (200 miliónov EUR); významné ďalšie využívanie nástroja flexibility (70 miliónov EUR) na financovanie rastúcich výdavkov na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Dňa 27. novembra 2007 Výbor pre rozpočet v druhom čítaní schválil zmeny a doplnenia výsledku zmierovacieho konania. Po technickej kontrole súm bolo potrebné vykonať menší počet technických úprav, aby bol plne rešpektovaný výsledok zmierovacieho konania zo dňa 23. novembra, pokiaľ ide o upravené stropy finančného rámca a celkovú výšku platieb.

Schválené úpravy sú nasledovné:

Po prvé, vo výdavkovej kapitole 1a sú viazané rozpočtové prostriedky upravené nasledujúcim spôsobom:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 335:

06 02 09 01 (Dozorný úrad pre projekt Galileo) na 7 460 000 EUR

06 02 09 02 (Dozorný úrad pre projekt Galileo) na 3 100 000 EUR

08 07 01 (Výskumná spolupráca– Doprava) na 348 922 000 EUR

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 331:

02 02 01 (Konkurencieschopnosť a inovácie) na 126 300 000 EUR

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 69:

06 03 03 (TEN-T) na 955 852 600 EUR

Po druhé, vo výdavkovej kapitole 1b sú viazané rozpočtové prostriedky s cieľom splniť celkovú výšku platieb dohodnutú v zmierovacom konaní upravené takto:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 27:

04 02 17 (ESF) na 3 823 198 181 EUR

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 140:

13 03 16 (EFRR konvergencia) na 10 606 637 496 EUR

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 141:

13 03 18 (EFRR konkurencieschopnosť na 2 540 832 078 EUR

Všetky tieto technické úpravy boli v pondelok 10. decembra jednomyseľne schválené Výborom pre rozpočet.

Po tretie, bude vykonaných niekoľko technických a nomenklatúrnych zmien, ktoré sa týkajú najmä pilotných projektov a predbežných opatrení. Tieto zmeny boli predstavené predsedovi Parlamentu. Tieto úpravy nemenia žiadne sumy ani klasifikácie viacročného finančného rámca.

 
  
  

(Technické úpravy boli prijaté)

- Po hlasovaní:

 
  
MPphoto
 
 

  Emanuel Santos, úradujúci predseda Rady.(PT) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ešte skôr, než prejdem ku schválenému rozpočtu Európskej únie na rok 2008, zdôraznil, že dnešok je pre mňa nielen ako pre Európana, ale tiež ako občana Portugalska výnimočne šťastným dňom. Samozrejme mám na mysli onú historickú udalosť, podpis lisabonskej zmluvy, ktorý má už za hodinu prebehnúť v hlavnom meste mojej krajiny. Po rozšírení Únie na 27 členských štátov je to ďalší rozhodujúci krok v európskej integrácii, ktorý spraví Európu demokratickejšou, viac zastupiteľskou, flexibilnejšou a efektívnejšou v jej fungovaní.

Ak by som si mohol dovoliť krátke a rýchle zhrnutie úspechov portugalského predsedníctva, poukázal by som na tri úspechy dosiahnuté v záujme budúcnosti Európskej únie. Patrí k nim dohoda, vďaka ktorej môže byť dnes podpísaná reformná zmluva EÚ, čiže Lisabonská zmluva, usporiadanie samitu EÚ – Afrika a samitu EÚ – Brazília. K týmto by sme teraz mohli pridať tiež významnú dohodu o financovaní strategického programu Galileo, ktorú sa nám podarilo dosiahnuť.

Dámy a páni, dnes máme druhé čítanie rozpočtu na rok 2008, poslednú fázu dlhého procesu rokovania, ktorý nakoniec skončil veľmi úspešne. Som potešený, že vás môžem informovať o dohode, ktorú 23. novembra dosiahli naše dve inštitúcie na harmonizačnom stretnutí, ktoré sa podrobne zaoberalo všetkými rozpočtovými návrhmi na rok 2008, na ktorých sme sa dovtedy dohodli.

V súlade s postupmi musím upozorniť, že Rada bude môcť prijať maximálnu mieru zvýšenia, ktorá je výsledkom vášho druhého čítania. Upozorňujem však, že sú napriek tomu ešte potrebné niektoré malé úpravy týkajúce sa klasifikácie výdavkov, na ktoré si Rada vyhradzuje právo.

Na záver by som, pán predsedajúci, rád využil túto príležitosť a ešte raz vyjadril svoju vďačnosť predsedovi Výboru pre rozpočet pánovi Bögeovi a obidvom spravodajcom pánovi Virrankoskimu a pánovi Itäläovi, svojim kolegom v Rade, pani komisárke Grybauskaitéovej a všetkým, ktorí pomohli priviesť tento veľmi náročný rozpočtový proces k úspešnému záveru, ktorý vyvrcholil schválením Parlamentom.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Vážený pán minister, okrem iného ste vyslovili vetu, na ktorú som čakal. Preto upozorňujem, že rozpočtový proces bol ukončený v súlade s ustanoveniami Zmluvy a medziinštitucionálnou dohodou zo 17. mája 2006. Taktiež podotýkam, že v súlade s článkom 13 medziiinštitucionálnej dohody Rada a Parlament súhlasia s prijatím maximálnej miery zvýšenia nepovinných výdavkov, ktorá je výsledkom druhého čítania v Parlamente. Preto môže byť rozpočtový proces vyhlásený za ukončený a rozpočet za definitívne prijatý.

(potlesk)

Ako viete, pán predseda je teraz v Lisabone, kde sa koná malý podpisový obrad. Moje právomoci ako podpredsedu týmto končia. Rozpočet na finančný rok 2008 bude oficiálne podpísaný v utorok 18. decembra na plenárnom zasadnutí v Bruseli.

 

6.2. Návrh všeobecného rozpočtu na rok 2008, zmenený a doplnený Radou (všetky oddiely) (hlasovanie)
  

- Správa: Kyösti Virrankoski, Ville Itälä (A6-0492/2007)

 

6.3. Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Čiernou Horou (hlasovanie)
  

- Odporúčanie: Marcello Vernola (A6-0498/2007)

 

6.4. Spolupráca medzi Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Radou Európy (hlasovanie)
  

- Správa: Adamos Adamou (A6-0443/2007)

 

6.5. Termín zavedenia elektronickej identifikácie pre ovce a kozy (hlasovanie)
  

- Správa: Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf (A6-0501/2007)

 

6.6. Právomoci a spolupráca vo veciach vyživovacej povinnosti (hlasovanie)
  

- Správa: Genowefa Grabowska (A6-0468/2007)

 

6.7. Desiate výročie Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín (hlasovanie)
  

- Návrh uznesenia (B6-0518/2207)

 

6.8. Samit EÚ/Čína - Dialóg o ľudských právach (hlasovanie)
  

- Návrh uznesenia (B6-0543/2007)

– Po hlasovaní:

 
  
MPphoto
 
 

  Toine Manders (ALDE).(NL) Vážený pán predsedajúci, procedurálna námietka k článkom 114 a 116, ktoré pán komisár Mandelson určite pozná: keď sme v Číne vítaní, používame oficiálny symbol – vlajku. To je teraz zo zmluvy vypustené a ja by som rád vyzval všetky krajiny, aby nasledovali príklad Nemecka a vlajku opäť oficiálne uznali za symbol, aby sme mohli byť na celom svete vítaní oficiálnym symbolom.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Všetko to bude postúpené príslušným orgánom.

 

6.9. Boj proti vzrastajúcemu extrémizmu v Európe (hlasovanie)
  

- Návrh uznesenia (B6-0512/2007)

 

6.10. Čierna Hora (hlasovanie)
  

- Návrh uznesenia (B6-0494/2007)

 

6.11. Znečistenie spôsobené únikom ropy do Čierneho a Azovského mora v dôsledku potopenia lodí (hlasovanie)
  

- Návrh uznesenia (B6-0503/2007)

 

6.12. Systémy ochrany vkladov (hlasovanie)
  

- Správa: Christian Ehler (A6-0448/2007)

 

6.13. Správa aktív II (hlasovanie)
  

- Správa: Wolf Klinz (A6-0460/2007)

Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 2:

 
  
MPphoto
 
 

  Margarita Starkevičiūtė (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, rada by som vysvetlila náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh a doplnila slová „nepriamo“ a „napríklad“ , takže text teraz znie: „...produkt drobným investorom priamo či nepriamo, napríklad jeho spojením s ďalšími maloobchodnými produktmi.“

 
  
  

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý)

 

6.14. Textil (hlasovanie)
  

- Návrh uznesenia (B6-0495/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Kým pristúpime k hlasovaniu o poslednej správe, dovoľte mi, aby som toto posledné hlasovanie venoval kolegovi, ktorý nás za niekoľko dní opustí a ktorý odviedol skvelú prácu pre nás tu, v Európskom parlamente, aj pre celú Európu. Je to samozrejme Jean-Louis Bourlanges.

(potlesk)

Pán Bourlanges, dúfam, že vrelosť tohto potlesku vám viac než akýkoľvek prejav ukazuje, ako veľmi nám budete chýbať. Želáme vám všetko najlepšie.

 

6.15. Hospodárske a obchodné vzťahy s Kóreou (hlasovanie)
  

- Správa: David Martin (A6-0463/2007)

 

7. Kalendár schôdzí: pozri zápisnicu

8. Vysvetlenia hlasovania
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

- Návrh uznesenia (B6-0543/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Frank Vanhecke (NI).(NL) Pán predsedajúci, rád by som povedal, že som nepodporil uznesenie o dialógu EÚ – Čína o ľudských právach z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým sa domnievam, že sme v tejto zasadacej miestnosti už vyprodukovali viac než dosť prepiatych textov a že európske orgány podľa týchto prepiatych textov konajú zriedka, ak vôbec.

Olympijské hry v Pekingu sú za rohom a európski vrcholní predstavitelia sa budú opäť pokúšať líškať čínskym orgánom. To je zrejmé už zo súčasného uznesenia, ktoré popri mnohých rozumných častiach tvrdí, že na nedávnom Národnom kongrese Čínskej komunistickej strany – a teraz citujem: „...sa objavili vyhliadky na uplatňovanie vyšších medzinárodných kritérií pre ľudské práva“. Aké naivné od tohto Parlamentu, veď v dnešnom Pekingu je realitou zastrašovanie, deportácie, zatýkanie a pracovné tábory. Je načase, aby Európska únia zanechala politiku dvojitých noriem voči Číne.

 
  
  

- Návrh uznesenia (B6-0512/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Dimitar Stojanov (NI). - (BG) Hlasoval som proti uzneseniu o extrémizme, pretože je plodom tej istej nenávisti, ktorú odsudzuje. A kto nám tu káže o extrémizme? Súdruh Schulz a súdruh Cohn-Bendit, títo zástancovia marxizmu a leninizmu, práve tej ideológie, ktorá začiatkom minulého storočia povraždila milióny Rusov a Ukrajincov? Alebo súdruh Vigenin, ktorého strana päťdesiat rokov držala vo svojich pazúroch bulharský ľud a zavraždila tisíce Bulharov vo svojich koncentračných táboroch? Ste to vy, ktorí nás majú učiť, ako vyzerá extrémizmus? Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Frank Vanhecke (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, áno, tak to v tomto Parlamente chodí. Ak nie ste pán Schulz, musíte použiť vysvetlenie hlasovania, aby ste mohli vyjadriť svoje názory. Tento Parlament opäť prišiel so svojím pravidelným príspevkom o „potrebe“ boja proti „extrémizmu“, nehovorí však o skutočnom extrémizme a skutočnom násilí, napríklad o extrémizme silnejúceho islamu v Európe. Namiesto toho už po ktovie koľkýkrát hovorí o utláčaní slobody vyjadrovania tých, ktorí pokojne obhajujú právo na individualitu, právo chrániť a uchovávať naše jazyky, identity, kultúry a slobodu.

Je dosť žalostné, že tento Parlament neustále hovorí o slobode a ľudských právach, zatiaľ čo vnucuje tie najprísnejšie, najtvrdšie pravidlá na umlčanie ľudí, ktorí majú na vec odlišné názory a napríklad sa nepripájajú k zvyšku tohto Parlamentu v jeho uctievaní posvätnej kravy onej príslovečnej multikultúrnej spoločnosti. Ja sám za seba neberiem toto uznesenie vážne a čo sa týka mňa, bez úplnej slobody politického vyjadrovania sloboda nemôže existovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, ja som takisto hlasoval proti uzneseniu o extrémizme. Nie preto, že sa ma tento výraz dotýka, opak je pravdou, ale preto, že už po ktovie koľkýkrát je legitímna politická debata, ktorá oponuje ďalšej masovej imigrácii a podporuje prísnu politiku prispôsobenia, spájaná s extrémizmom a násilím.

Dokonca aj názov uznesenia je zavádzajúci a skreslený. Ľavicový extrémizmus je evidentne niečo, čo z podstaty veci nemôže existovať a nikto tu zjavne nepočul o silnejúcom islamskom fundamentalizme. Toto je rovno z Kafku. Bolo by to zábavné, keby to nebolo také skľučujúce. Ktokoľvek, kto sa neriadi politickou korektnosťou, je kriminalizovaný. Možno by niekto mohol vysvetliť, ako sa to zhoduje s Chartou základných práv, ktorú sme včera podpísali.

 
  
MPphoto
 
 

  Koenraad Dillen (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, aj ja som hlasoval rozhodne proti tomuto uzneseniu, pretože, ako sa hovorí, keď vtáčika lapajú, pekne mu spievajú. Sotva som kedy videl pokryteckejší dokument než tento návrh uznesenia o „vzrastajúcom extrémizme“ v Európe – a Boh vie, že Európa a tento Parlament už v pokrytectve prekonali rekord.

Koniec koncov, ako už povedali moji kolegovia, neexistuje nič také ako ľavicový extrémizmus. Na islamský extrémizmus sa prstom neukazuje ani náhodou. Predmestia Paríža horeli, ale problém zjavne spočíva v malej nekonformnej menšine, ktorá sa stala prekliatím života tejto vznešenej inštitúcie.

Možno by sme mali opäť otvoriť brány gulagov pre tých, ktorí sa stále odvažujú kritizovať kult Európy a posvätnú multikultúrnu spoločnosť – spolu s inkvizíciou a vyhnanstvom na Diablov ostrov pre týchto kacírov. Až potom bude Európa očistená od svojich posledných kritikov a kult Európy bude môcť nerušene pokračovať v obracaní na vieru.

 
  
MPphoto
 
 

  Mogens Camre (UEN). - (DA) Vážený pán predsedajúci, toto uznesenie obsahuje oprávnenú kritiku neofašistických a fundamentalistických hnutí v niektorých európskych krajinách. Zdá sa však, že sa celé jednostranne zameriava na problém, ktorý je popísaný ako európski občania s fašistickými a rasistickými postojmi, a vďaka tomu je toto uznesenie nezmyselné. Opakované prieskumy verejnej mienky v Dánsku ukázali, že prisťahovalci z nezápadných krajín nepociťujú, že by boli vystavení akejkoľvek forme rasizmu či nepriateľského zaobchádzania. Napriek tomu niektorí prisťahovalci z neeurópskych krajín páchajú hromadné násilie na dánskych občanoch a ďalších prisťahovalcoch. V oficiálnych štatistikách trestných činov majú prisťahovalci z nezápadných krajín neúmerne vysoké zastúpenie.

V posledných mesiacoch dochádza každý týždeň k častému strieľaniu na uliciach, na ktorom sa podieľajú gangy imigrantov, ako aj jednotlivci. Prisťahovaleckí verejní činitelia, ktorých etnický pôvod nie je dánsky, sa ocitajú v ohrození života a sú vyzývaní, aby zanechali svoju prácu – nie Dánmi, ale ľuďmi z iných kultúr, ktorým sa pokúšajú pomáhať pri ich integrácii do dánskej spoločnosti. Máme jedného prominentného politika z radov imigrantov, ktorý je sýrskeho pôvodu. Musí byť chránený 24 hodín denne, nie pred Dánmi, ale pred fundamentalistami z islamského prostredia. Naša spravodajská služba neustále marí násilné útoky proti Dánom a dánskym spoločenským inštitúciám, nie zo strany Dánov, ale cudzincov. Preto je z dánskeho pohľadu toto uznesenie absurdné. V Dánsku je násilný rasizmus namierený proti demokracii a ľudským právam. Na základe toho som nemohol hlasovať za toto uznesenie.

 
  
  

- Návrh uznesenia (B6-0503/2007) 4-117 Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – (SK) Pán predsedajúci, Čierne more sa stáva jednou z hlavných trás zvyšujúceho sa exportu ropy v tomto regióne a počas posledných rokov je to, žiaľ, aj miesto častých havárií tankerov alebo nákladných lodí. Počas silných búrok sa tu potopilo alebo stroskotalo už dvanásť plavidiel a tieto udalosti mali nemalé následky a zasiahli ľudské životy a spôsobili ekologické katastrofy veľkých rozmerov. Ako iný príklad veľkej katastrofy môžem uviesť udalosť, keď pred viac ako osemnástimi rokmi havaroval tanker Exon Valdez v aljašských oblastiach a následky sú hmatateľné dodnes. Vzhľadom na to, že denne sa preplaví svetovými morami priemerne dvesto tankerov, považujem za nevyhnutné, aby bola situácia v Čiernom mori, ale aj v iných moriach pravidelne a prísne monitorovaná. Členské štáty, ako i krajiny susediace s Európskou úniou by mali dôkladnejšie zaručovať uplatňovanie existujúcich právnych predpisov a lodných noriem v oblasti námornej bezpečnosti a tu by som privítal urýchlenie rokovaní v Rade a prijatie spoločných pozícií k zostávajúcim legislatívnym aktom v treťom námornom balíku o námornej bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - (SK) Pán predsedajúci, Čierne more sa stáva jednou z hlavných trás zvyšujúceho sa exportu ropy v tomto regióne a počas posledných rokov je to, žiaľ, aj miesto častých havárií tankerov alebo nákladných lodí. Počas silných búrok sa tu potopilo alebo stroskotalo už dvanásť plavidiel a tieto udalosti mali nemalé následky a zasiahli ľudské životy a spôsobili ekologické katastrofy veľkých rozmerov.

Ako iný príklad veľkej katastrofy môžem uviesť udalosť, keď pred viac ako osemnástimi rokmi havaroval tanker Exon Valdez v aljašských oblastiach a následky sú hmatateľné dodnes.

Vzhľadom na to, že denne sa preplaví svetovými morami priemerne dvesto tankerov, považujem za nevyhnutné, aby bola situácia v Čiernom mori, ale aj v iných moriach pravidelne a prísne monitorovaná. Členské štáty, ako i krajiny susediace s Európskou úniou by mali dôkladnejšie zaručovať uplatňovanie existujúcich právnych predpisov a lodných noriem v oblasti námornej bezpečnosti a tu by som privítal urýchlenie rokovaní v Rade a prijatie spoločných pozícií k zostávajúcim legislatívnym aktom v treťom námornom balíku o námornej bezpečnosti.

 
  
  

- Návrh uznesenia (B6-0495/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE-DE). - (CS) Pán predsedajúci, zrušenie kvót a zavedenie monitorovania dovozu textilu z Číny v budúcom roku je realita, ktorá môže zlepšiť kontrolu. Nepáči sa mi však, že napríklad vlnené látky sú vyňaté z monitorovania. Naše uznesenie je politickým apelom na Komisiu, že chceme tvrdšie vymáhať plnenie medzinárodných záväzkov, a je protestom proti čínskym bariéram pre dovoz európskych výrobkov. Vítam, že Čína bude musieť vydávať licencie na dovoz a že to umožní kontroly už v čínskych prístavoch, čo lepšie ochráni Európu pred falzifikátmi. Komisia však má tiež povinnosť chrániť európskych spotrebiteľov pred toxickými látkami, napr. azofarbivami, ktoré čínsky tovar niekedy obsahuje, a preto žiadam Komisiu, aby sa sústredila takisto na zadržanie zdravotne škodlivých textilných výrobkov už na hraniciach Európskej únie.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

- Správa: Kyösti Virrankoski a Ville Itälä (A6-0492/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Bastiaan Belder (IND/DEM), písomne.(NL) Rada a Európsky parlament dosiahli dohodu o ďalšom financovaní satelitného systému Galileo a o výdavkoch na zahraničné záležitosti vrátane policajnej misie v Kosove. S týmto cieľom navýšili viacročný finančný rámec na obdobie 2007 – 2013 a použili nástroj flexibility. Došlo tiež k presunom v rámci doterajších rozpočtových položiek. Tieto presuny by mohli byť ďalekosiahlejšie.

Problém mám najmä s úpravou predtým dohodnutého stropu pre fondy EÚ na obdobie do roku 2013 a s použitím nástroja flexibility na tento cieľ. Je potrebné sa vyhnúť použitiu tohto nástroja a za každú cenu obmedziť jeho používanie na veľmi výnimočné prípady. S akýmikoľvek zmenami vo výdavkoch sa je nutné v prvom rade vysporiadať so znížením iných rozpočtových položiek. Mám predovšetkým na mysli výdavky, ktoré nesúvisia s hlavnými cieľmi Európskej únie, a rozpočtové položky, ktorých zavádzanie sa vo vzťahu k plánovaným výdavkom už omeškáva.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Dohoda o rozpočte na rok 2008, dosiahnutá medzi Komisiou, Radou a Parlamentom, ukazuje skutočnú váhu „veľkých krajín“ a „bohatých štátov“, lebo je odpoveďou na ich požiadavku čo najviac znížiť rozpočtový strop EÚ.

Napriek všetkým pokusom to utajiť je pravda taká, že návrhy Komisie, Rady a Parlamentu na rozpočet EÚ a aj táto dohoda stanovili na rok 2008 nižšiu sumu než tú, s ktorou rátal finančný rámec na obdobie 2007 – 2013. To isté platilo pre minulý rok a finančný rámec na obdobie 2000 – 2006.

V skutočnosti tento rozpočet EÚ na rok 2008 znamená, čo sa platieb týka, zníženie o viac než 9 miliárd EUR oproti výške dohodnutej vo finančnom rámci na rok 2008. Rozpočet EÚ sa znížil z 1,04 % na 0,96 % hrubého národného príjmu EÚ. Na druhej strane rozpočet EÚ postupne zmenil svoje priority smerom k financovaniu neoliberálnej, federalistickej a militaristickej politiky EÚ.

Preto túto dohodu odmietame.

 
  
MPphoto
 
 

  Gunnar Hökmark (PPE-DE), písomne. - (SV) Hlavné zásady rozpočtu EÚ na rok 2008 podporujeme a zdôrazňujeme, že musí byť pre daňových poplatníkov finančne výhodný. Rámec stanovený finančným výhľadom je nutné rešpektovať, a preto vítame skutočnosť, že rozpočet bude evidentne pod úrovňou stanovenou týmto rámcom.

Podpora poľnohospodárstva je jednou z oblastí, v ktorých je priestor pre úspory v prospech cieľov, ktoré viac zodpovedajú lisabonským ambíciám, aby sa EÚ stala ekonomicky najúspešnejším regiónom sveta.

 
  
MPphoto
 
 

  Gay Mitchell (PPE-DE), písomne. - Počas rokovaní o rozpočte Parlament s Radou rozhodli o presune 50 miliónov EUR z decentralizovaných agentúr na čiastočné financovanie európskych programov GNSS (EGNOS/GALILEO) a Európskeho technologického inštitútu. Akých agentúr sa to dotkne, nebolo uvedené.

Toto preprogramovanie sa týka agentúr patriacich do výdavkovej kapitoly 1a, ku ktorej patrí aj Eurofound, Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok, ktorá sídli v Dubline. Táto nadácia poskytuje dôležité služby v oblasti trhu práce a pracovných podmienok a akékoľvek škrty v jej rozpočte by boli neprijateľné a kontraproduktívne.

 
  
MPphoto
 
 

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE), písomne. – (PT) Hlasoval som za navrhovaný rozpočet na rok 2008 – po prvé preto, že návrh je jasne v súlade so zásadami stanovenými vo finančnom výhľade na obdobie 2007 – 2013.

Po druhé preto, že návrh predložený na hlasovanie potom, ako bol dohodnutý Komisiou a Radou, nakoniec prekonal vážne problémy, ktoré vznikli v súvislosti s financovaním programu Galileo. Ich riešenie je takisto veľmi pozitívne, lebo umožňuje poskytnúť primeranú výšku finančných prostriedkov na projekty zahrnuté do transeurópskych sietí.

Po tretie sa domnievam, že nájdené finančné riešenia sú veľmi pozitívne, pokiaľ ide o rozpočtové platby na financovanie projektov Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, ktoré sú veľmi dôležité, lebo v Portugalsku umožňujú rozvíjať projekty, ktoré krajina potrebuje, aby dosiahla omnoho vyššiu mieru ekonomického rastu než v posledných rokoch a priblížila sa tak k priemeru EÚ.

 
  
  

- Správa: Adamos Adamou (A6-0443/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) Približne pred 50 rokmi vytvorila Rada Európy systém pravidiel a právnych a súdnych nástrojov s cieľom ochraňovať a presadzovať základné práva, ktorý sa stal meradlom stavu ľudských práv, právneho poriadku a demokracie v Európe.

Agentúra pre základné práva, ktorá je právnym nástupcom Európskeho monitorovacieho centra pre rasizmus a xenofóbiu, by mala pomôcť zvýšiť konzistentnosť a dôslednosť politiky základných práv Európskej únie.

Keďže majú obe inštitúcie rovnaký cieľ (posilnenie ochrany základných práv), je potrebné zaistiť, aby úzko spolupracovali.

Zámerom tejto dohody je zaistiť komplementárnosť a pridanú hodnotu a predísť zdvojovaniu činností Rady Európy, ako stanovuje článok nariadenia zakladajúceho Agentúru Európskej únie pre základné práva.

Podporujem uzatvorenie tejto dohody v duchu spolupráce, transparentnosti a komplementárnosti, obzvlášť stanovenie rámca pre spoluprácu medzi týmito dvomi inštitúciami, ktorý zahŕňa pravidelné kontakty a stretnutia, výmenu informácií a koordináciu činností s cieľom vyhnúť sa zdvojovaniu a zaručiť najlepšie možné využitie zdrojov.

 
  
MPphoto
 
 

  Marine Le Pen (NI), písomne. – (FR) Paradoxom alebo možno pokrytectvom Európskeho parlamentu je, že síce hlása demokratické zásady a hodnoty, ale zároveň nimi opovrhuje tým, že sa nimi neriadi, keď sa mu to nehodí.

Tak to bolo včera, keď Európsky parlament na svojom plenárnom zasadnutí za všeobecného rozruchu formálne vyhlásil Chartu základných práv a ignoroval tak protesty opozície, ktorá žiadala referendum o prijatí novej ústavnej zmluvy.

Európsky parlament diskredituje sám seba odmietaním akejkoľvek diskusie a stigmatizáciou svojich vlastných volených členov, ktorí sa zaviazali presadzovať zachovanie národnej identity a suverenity.

Sloboda vyjadrovania má význam len vtedy, ak ju majú aj naši politickí odporcovia. Podľa konzervatívnych politických skupín sa zdá, že niektoré prejavy sú nelegitímne a treba im za každú cenu zabrániť. Keďže Európsky parlament kompromituje sám seba, keď sa odvoláva na Chartu základných práv, volení členovia Národnej fronty nahlas a jasne vyhlasujú, že nemajú rovnakú predstavu o ľudských právach a budú pokračovať v boji za rešpektovanie suverenity a identity národov Európy.

 
  
  

- Správa: Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf (A6-0501/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Duarte Freitas (PPE-DE), písomne. – (PT) Hlasujem za správu pána Graefeho zu Baringdorfa, pretože je naliehavo potrebné zaviesť systém elektronickej identifikácie oviec a kôz. Ľutujem 17-mesačné zdržanie návrhu Komisie.

Súhlasím s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k návrhu Komisie, podľa ktorého by mal byť stanovený presný dátum, do ktorého má systém vstúpiť do platnosti, najlepšie 31. december 2009, ako sa navrhuje v správe pána Graefeho zu Baringdorfa.

Nesúhlasím s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 4 a 5, ktoré by zdržali rýchle zavedenie systému. Nesúhlasím ani s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom č. 3, lebo zámerom uvedeného dokumentu je podľa môjho názoru skôr stanoviť časový plán než rozoberať zásady.

 
  
  

- Správa: Genowefa Grabowska (A6-0468/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh a Inger Segelström (PSE), písomne. - (SV) My, švédski sociálni demokrati, sme hlasovali pre správu, pretože je dôležité odstrániť súčasné prekážky pre vyberaní výživného od občanov, ktorí majú trvalý pobyt v inom členskom štáte ako osoba s nárokom na výživné. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité chrániť pri postupe vyberania výživného slabšiu stranu. Nesúhlasíme však so znením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov č. 9 a 26, ktoré od strán vyžadujú, aby po nezávislej právnej konzultácii uzatvorili písomnú dohodu o jurisdikcii súdu a vnútroštátnom práve, ktoré by malo byť uplatnené, aby dohoda pred súdom platila. Také požiadavky sa nezlučujú so švédskou právnou tradíciou.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. – (PT) Zvyšujúca sa mobilita v EÚ spolu so stúpajúcim počtom odlúčených manželských párov so sebou priniesli nárast počtu cezhraničných sporov týkajúcich sa nárokov na výživné.

Súčasný postup získavania nároku na výživné je príliš zdĺhavý a komplikovaný a v mnohých prípadoch nemá žiadne výsledky. Medzitým veritelia, vo veľkej väčšine deti, žijú vo veľmi biednych pomeroch a často nemajú peniaze ani na to, aby sa uživili.

Táto iniciatíva je preto veľmi dôležitá, keďže by mala uľahčiť fungovanie vnútorného trhu a slobodu pohybu odstránením prekážok, ktoré vyplývajú z odlišností medzi členskými štátmi týkajúcimi sa vymáhania vyživovacej povinnosti. Mala by zaistiť, aby takéto rozhodnutia boli uznávané a vymáhané v celej Európskej únii čo najrýchlejšie a najefektívnejšie a za najnižšie možné náklady.

Zjednoduší občanom život a mala by mať zároveň pozitívne sociálne dôsledky, lebo veriteľom výživného žijúcim v inom členskom štáte uľahčí možnosť vzniesť svoj nárok pred príslušným súdom. Akonáhle bude vydané súdne rozhodnutie, bude uznávané vo všetkých členských štátoch bez ďalších formalít.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. - (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasujem za správu o návrhu nariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (KOM(2005)0649 – C6-0079/2006 – 2005/0259(CNS)).

Pani Grabowská má vo svojom hodnotení pravdu, keď tvrdí, že v súčasnosti na úrovni EÚ neexistuje spoločný, zosúladený systém uznávania a vymáhania rozhodnutí o vyživovacej povinnosti.

Súhlasím s iniciatívou za rýchle, bezplatné vymáhanie nárokov na výživné, obzvlášť v súvislosti s cezhraničným pohybom osôb.

Správa oprávnene zdôrazňuje potrebu zavedenia týchto opatrení, aby malo rozhodnutie rovnaký účinok, aký má v členskom štáte, v ktorom bolo vydané, a to bez akýchkoľvek ďalších formalít.

 
  
  

- Návrh uznesenia (B6-0518/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Od roku 1997, keď bol podpísaný Ottawský dohovor, podpísalo tento dohovor podľa údajov dostupných v novembri minulého roku 156 krajín. Dôležité a poľutovaniahodné je, že USA k týmto štátom nepatrí.

Dnes prijaté uznesenie celkom správne upozorňuje na rozporuplnosť konania Európskej komisie, ktorá oznámila svoj zámer aktívne usilovať o zničenie protipechotných mín a pomáhať ich obetiam, ktorými sú, zdôrazňujem, väčšinou deti, ale koncom roku 2006 zároveň vyškrtla príslušnú rozpočtovú položku vyhradenú na tieto účely.

Vzhľadom na význam tohto konania a skutočnosť, že pomoc pre obete ani zďaleka nedostačuje ich potrebám, sa domnievame, že by mala byť obnovená príslušná rozpočtová položka na financovanie opatrení proti mínam, pomoc pre obete a likvidáciu rezerv. Ďalej by sme dodali, že by malo prebehnúť podstatné navýšenie pridelených finančných prostriedkov.

Ľutujeme, že sa nepodarilo prijať návrh našej parlamentnej skupiny, ktorý vyzýval všetky krajiny, aby okamžite zastavili výrobu nášľapných mín, a žiadal, aby jednotky EÚ za žiadnych okolností ani podmienok míny nepoužívali.

 
  
  

- Návrh uznesenia (B6-0543/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Goebbels (PSE), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania o uznesení o vzťahoch medzi EÚ a Čínou, pretože nechcem byť spájaný s autoritárskym kázaním alebo moralizujúcou debatou, ktoré uznesenia tohto druhu obsahujú. Európska únia, ktorá nie je schopná prijať Chartu základných práv, ktorá by platila na celom jej území, by nemala súdiť a poúčať zvyšok sveta.

 
  
  

- Návrh uznesenia (B6-0512/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI), písomne. - Ako zastupiteľ zo Severného Írska, regiónu, kde bola Sinn Féin sympatizujúca s teroristickou organizáciou, ktorá nedávno zavraždila mladého muža Paula Quinna, prijatá do vládnej koalície s výhradne demokratickými stranami, som bol nútený sa vyjadriť a hlasovať za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 14, ktorý znel nasledovne:

„Vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré politické strany stredného prúdu považujú za vhodné prepožičať dôveryhodnosť a uznanie extrémistickým stranám vstupom do spoločných koaličných rokovaní, čím obetúvajú svoju morálnu integritu v záujme krátkodobého politického zisku a osobného prospechu.“

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten (IND/DEM), písomne. - Hoci je Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) proti extrémizmu v akejkoľvek podobe, verí, že si my Briti v tejto veci nepotrebujeme nechať radiť od EÚ, a UKIP by ani nežiadala, aby EÚ akýmkoľvek spôsobom konala. Táto záležitosť by mala byť rovnako ako všetky ostatné záležitosti výsadným právom nezávislých, demokratických národných štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Roland Clark (IND/DEM), písomne. - Hoci je Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) proti extrémizmu v akejkoľvek podobe, verí, že si my Briti v tejto veci nepotrebujeme nechať radiť od EÚ, a UKIP by ani nežiadala, aby EÚ akýmkoľvek spôsobom konala. Táto záležitosť by mala byť rovnako ako všetky ostatné záležitosti výsadným právom nezávislých, demokratických národných štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Hanna Foltyn-Kubicka, Wojciech Roszkowski a Konrad Szymański (UEN), písomne. - (PL) Vážený pán predsedajúci, sme proti rasizmu, xenofóbii a politickému extrémizmu. Súčasná prax v Európskom parlamente, kde sú tieto pojmy zneužívané v prebiehajúcom politickom boji ohrozujúcom slobodu prejavu, čoho boli udalosti z 12. decembra tohto roku v tejto zasadacej miestnosti zjavným príkladom, nás však núti sa domnievať, že priaznivci Charty základných práv, v ktorej, čo je treba zmieniť, je nezmyselný zákaz diskriminácie založenej na „akomkoľvek politickom presvedčení“, vtedy porušili zásady, ktoré sami navrhujú.

Absencia akejkoľvek presnej definície politického extrémizmu a xenofóbie v tomto uznesení, ktorého zámerom je proti extrémizmu bojovať, nás vedie k tomu, aby sme sa zdržali hlasovania v tejto veci.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Národný front (Front National), Flámsky záujem (Vlaams Belang) ani FPOE nie sú extrémistické, rasistické alebo xenofóbne skupiny. Ich hádzaním do jedného vreca spôsobom, ktorý je nesprávny a nevhodný, sa ich všetky takzvané „konzervatívne“ strany neprestajne pokúšajú obviňovať z extrémizmu len preto, že chcú podporovať zachovanie národnej identity.

Demokracia je určite v ohrození, ale tí, ktorí sú systémom vopred označení za vinníkov, nie sú tými, ktorí ju ohrozujú. Neohrozujú ju ľudia, ktorí kritizujú a spochybňujú politiky, predovšetkým prisťahovalecké, a ktorí sú preto obviňovaní, že sú extrémisti. Ohrozujú ju tí, ktorí sústavne bránia slobode prejavu v mene ľudských práv a politickej korektnosti a ktorí v skutočnosti iba maskujú svoju vlastnú neschopnosť riešiť problémy, ktorým čelia, teda prisťahovalectvo, nedostatok bezpečnosti a identity.

Na základe výrazného zvýšenia množstva právnych predpisov na boj proti extrémizmu v Európe by Parlament mohol byť pyšný na to, že pomáha zachovávať demokratické princípy a hodnoty. Opak je bohužiaľ pravdou. Namiesto toho, aby sa zameral na radikálny islamizmus a totalitné komunistické režimy, Parlament len opäť živí svoju protinárodnú posadnutosť globalizáciou.

 
  
MPphoto
 
 

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. - (PL) Vážený pán predsedajúci, kategoricky odmietam rasizmus, xenofóbiu a politický extrémizmus. Napriek tomu sa domnievam, že by v dokumentoch prijatých pod záštitou Európskeho parlamentu mala byť jasná definícia konkrétne takých termínov ako politický extrémizmus a xenofóbia. Ak to tak nebude, môže to v mene morálnych zásad v skutočnosti slúžiť na opačné ciele a pripraviť pôdu pre narúšanie verejných aktivít politikov, bránenie slobodnému prejavu a slobode vyjadriť svoje názory.

Príkladom takéhoto selektívneho výkladu týchto pojmov bola situácia, ktorá nastala na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu dňa 12. decembra tohto roku. Ako sa napríklad ustanovenie jedného z článkov Charty základných práv, ktoré hovorí, že „akákoľvek diskriminácia založená na (...) politickom či akomkoľvek inom presvedčení (...) je zakázaná“, zlučuje s násilným vytrhnutím kusov papiera so slovom „REFERENDUM“ z rúk poslancov Parlamentu? Išlo o pokojné vyjadrenie názoru niekoľkých volených poslancov.

Vzhľadom na túto situáciu som sa zdržal hlasovania o uznesení o boji proti vzrastajúcemu extrémizme v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Lang (NI), písomne (FR) Je šokujúce sledovať, aký zaslepený môže Európsky parlament byť: je schopný pozerať sa len vpravo! Rôzne uznesenia navrhované skupinou PSE, liberálmi, Zelenými alebo dokonca komunistami berú do úvahy len extrémizmus na strane „krajnej pravice“.

A čo radikálny islamizmus a všetci tí trockisti a komunisti? Tieto druhy extrémizmu nie sú spomenuté ani raz.

Toto je urážka všetkých obetí totalitných komunistických režimov a všetkých tých, ktorí denne trpia kvôli dogmám a praktikám radikálneho islamizmu. Európsky parlament sa nedomnieva, že sú tieto druhy extrémizmu neprijateľné. Skrátka neexistujú, pretože nie sú súčasťou štandardného slovníku politickej korektnosti v tejto budove.

Bez úcty k zásadám a hodnotám demokracie, rovnoprávnosti a tolerancie skupina PSE rýchlo víta rozpustenie krajne pravicovej politickej skupiny Nezávislosť, tradícia a suverenita (ITS) a následne žiada sprísnenie podmienok utvárania politických skupín. Motívom týchto volených členov je systematicky démonizovať svojich politických odporcov, aby všetkým vnútili svoj konzervativizmus.

Tieto uznesenia sú dielom pokrytectva, zaslepenosti a tmárstva. Budeme hlasovať proti nim.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. - Hoci plne podporujem skutočné opatrenia na prekonanie rasizmu a extrémizmu, tento druh uznesení vytváraných ľavicou nie je prospešný a má realizovať len jej vlastný skreslený program. V skutočnosti sa od seba krajná ľavica a krajná pravica líšia len málo a vzájomne sa využívajú. Ľavici sa však darí odvracať pozornosť od svojho extrémneho prúdu a podporovať inštitúcie a politiky, ktoré napomáhajú jej vlastné ciele. EÚ za to vo svojej neustálej snahe rozšíriť svoj vplyv často nesie vinu. Neschvaľujem kvázi nevládne organizácie, ako je takzvaná „Agentúra EÚ pre základné práva“, či verejné financovanie sústavy týchto organizácií presadzujúcich program ľavice. Preto sa zdržujem hlasovania o tomto uznesení.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Wise (IND/DEM), písomne. - Som proti extrémizmu akékoľvek druhu, ale neschvaľujem, aby si Briti v tejto, rovnako ako v akejkoľvek inej záležitosti, museli nechať od EÚ radiť. Nebol som zvolený, aby som EÚ umožnil rozšíriť či posilniť jej kontrolu nad Spojeným kráľovstvom. Táto záležitosť by mala zostať v moci a kompetencii nezávislých, demokratických národných štátov.

 
  
  

- Návrh uznesenia (B6-0494/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne.(NL) V roku 1918 si Čierna Hora dobrovoľne zvolila zjednotenie so susedným Srbskom, Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Slovinskom. V roku 2006, po rozpade Juhoslávie, voliči Čiernej Hory, posledného štátu spojeného so Srbskom, demokraticky rozhodli o ukončení tejto únie. Teraz je dôležité, aby sa Čierna Hora stala normálnym štátom a nie väčším Monakom, čiže rajom pre bohatých cudzincov, ktorí chcú platiť nízke dane, prať špinavé peniaze a stavať si paláce. Čierna Hora musí aktívnejšie bojovať proti znečisteniu životného prostredia a pašovaniu cigariet.

Som potešený, že Výbor pre zahraničné veci prijal moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa bývania a pracovných miest pre srbských a kosovských utečencov. Osoby bez štátnej príslušnosti bez nej nemôžu zostať navždy a Čierna Hora musí v tomto smere rešpektovať dohody Rady Európy. Prijaté boli dokonca i moje návrhy týkajúce sa obnovenia severojužného železničného spojenia s mestami Nikšič na hraniciach s Bosnou a Skadar v Albánsku. Nárast cestnej dopravy nie je správnym riešením. Pán spravodajca Vernola našťastie na rozdiel od svojej predošlej výročnej správy nežiada rýchly vstup do NATO ani ekonomickú politiku, ktorá je dokonca ešte viac neoliberálna, než je bežné vo zvyšku Európy. Vstup do NATO nemôže byť nevyhnutným predpokladom pre prijatie do EÚ.

 
  
  

- Návrh uznesenia (B6-0503/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uznesenie prijaté dnes v Európskom parlamente vyjadruje solidaritu s obeťami stroskotania lodí, ku ktorému došlo v Kerčskom prielive spájajúcom Čierne more s Azovským morom a ktoré spôsobilo ekologickú pohromu.

Ekologický účinok úniku ropných derivátov do prielivu zhoršilo rýchle rozptýlenie znečisťujúcich látok v dôsledku silných vetrov a veľkých vĺn.

V zásade súhlasíme so stanoviskami obsiahnutými v uznesení, ktoré zdôrazňujú dôležitú úlohu členských štátov pri zaisťovaní, aby lode v ich štátnych registroch vyhovovali medzinárodným normám, pri predchádzaní námorným nehodám a pri boji proti následkom týchto nehôd.

Súhlasíme s potrebou uskutočňovať opatrenia na zníženie ekologického rizika a zvýšenie námornej bezpečnosti a domnievame sa, že akákoľvek iniciatíva vyvinutá v tomto rámci na úrovni EÚ by mala byť založená na posilnenej spolupráci medzi členskými krajinami bez toho, že by obmedzila ich povinnosti v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE), písomne. (FR) Rozšírenie Európskej únie si žiada našu solidaritu s obyvateľstvom oblasti okolo Čierneho mora, ktoré ma rozlohu 431 000 km2.

Táto solidarita je vyjadrená dohodou o otvorení rokovaní s Tureckom, o uplatňovaní susedskej politiky voči Gruzínsku a Ukrajine a o strategickom partnerstve vytvorenom s Ruskom. Sila tejto búrky nás vedie k úvahám o následkoch klimatických zmien taktiež v našom susedstve. Vyžaduje to politiku riadenia rizika, ktorá kombinuje prevenciu a ochranu biodiverzity.

Pamätáme si, že búrka zachytila štyri plavidlá a spôsobila smrť ôsmich námorníkov. Rozlomila sa tiež ruská nákladná loď a uniklo z nej 4 000 ton palivovej nafty, a to na migračnej ceste potápkovitých vtákov prichádzajúcich zo Sibíri. Európska únia vyslala tím v rámci Monitorovacieho a informačného centra. Ako súčasť tejto iniciatívy by sa malo spraviť viac. Aby EÚ zabránila ďalším katastrofám, musí presadiť, aby jej ruský partner používal na prepravu ropy nákladné lode s dvojitým trupom. Akonáhle sa stretne parlamentné zhromaždenie Organizácie pre čiernomorskú hospodársku spolupráce (BSEC), mali by sme požadovať zahrnutie týchto noriem do európskeho balíčku pre námornú bezpečnosť.

 
  
  

- Správa: Christian Ehler (A6-0448/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. - (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasujem za správu pána Ehlera o systémoch poistenia vkladov.

Spravodajca predstavil veľmi dobrú správu, v ktorej je pozornosť venovaná novým výzvam, ktorými systémy poistenia čelia kvôli rastúcej integrácii trhov. Ak má byť zaistená stabilita finančných trhov, je nutné na tieto výzvy odpovedať. Systémy poistenia vkladov sú veľmi dôležitou súčasťou finančného trhového systému EÚ a ich fungovanie by sa malo sústavne zlepšovať.

Spravodajca správne venuje pozornosť problému riadenia kríz a záchrannej sieti pre cezhraničné vklady pri ich riešení.

Súhlasím, že základom riadenia kríz by malo byť zlepšené včasné odhaľovanie rizík, lepšie definované a naplánované postupy interakcie medzi všetkými zúčastnenými stranami a vyjasnenie situácie, v ktorej má nastať zdieľanie bremien. Do úvahy je pritom nutné brať rozdiely medzi systémami a rôznorodosť zúčastnených strán vo verejnom i súkromnom sektore.

 
  
  

- Návrh uznesenia (B6-0495/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Masový dovoz, negatívna úloha silného eura voči zámerne podhodnotenej silnej mene, sociálny a ekologický damping, falzifikáty, pirátstvo, nebezpečné výrobky a existencia necolných prekážok, ktoré postihujú európsku výrobu: v textilnom odvetví rovnako ako v ostatných, všetky správy a uznesenia tohto Parlamentu o obchodných vzťahoch s Čínou vyzerajú rovnako.

Prečo bolo za týchto okolností schválené členstvo Číny vo WTO? My sme hlasovali proti nemu. Prečo si nepriznať, že liberalizácia obchodu s krajinami, ktoré sa rozhodli neriadiť sa pravidlami, a túto liberalizáciu nemôžete spochybniť, vedie akurát k hospodárskej pohrome a sociálnej dezintegrácii celých regiónov a odvetví? Prečo súhlasiť s koncom textilných kvót a prepusteným desiatok tisíc európskych robotníkov? Teraz vám to robí starosti, ale len nesmelo hovoríte o možných prostriedkoch obchodnej obrany, bezpečnostných opatreniach a spoločnom dohľade na vývozom. Nie je to mnoho a nie je to ani dosť, ale je to lepšie než nič.

Preto budeme hlasovať za toto uznesenie, hoci nie je príliš užitočné.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Sme potešení prijatím našich návrhov, ktoré:

- trvajú na tom, že monitorovací systém dvojitej kontroly nebude na nič, ak nezabráni ďalšiemu opakovaniu situácie, ktorá nastala v roku 2005, a že sú nutné nové bezpečnostné opatrenia;

- opakujú návrh, podľa ktorého má byť vypracovaný program Spoločenstva pre textilné a odevné odvetvie, najmä pre znevýhodnené regióny, ktoré od neho závisia, a na pomoc malých a stredným podnikom

Ľutujeme, že väčšina Európskeho parlamentu odmietla naše návrhy, ktoré napríklad:

- zmieňovali vážne dôsledky liberalizácie v textilnom a odevnom odvetví na celosvetovej úrovni vrátane rušenia či presídľovania podnikov, nezamestnanosti a vážnej sociálno-ekonomickej krízy;

- upozorňovali, že niektoré krajiny prijali bezpečnostné opatrenia platné až do konca roku 2008 a preto nemohli pochopiť, prečo ich EÚ nenasledovala;

- trvajú na tom, že treba stanoviť regulačný rámec, ktorý by pokutoval presídľovanie spoločností, poskytol verejnú podporu podnikom, ktoré majú dlhodobé záväzky týkajúce sa regionálneho rozvoja a zamestnanosti, zahŕňal požiadavku podporu vrátiť, ak by tieto podmienky neboli splnené;

- požadovali väčšiu úlohu zástupcov pracovníkov v podnikových radách a v základnom organizačnom rozhodovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Textilné odvetvie vo Francúzsku a v Európe po skončení platnosti textilného usporiadania (Multi Fibre Arrangement – MFA) premenilo niektoré naše regióny v ekonomické a sociálne púšte. Nad tisícmi mužov a žien, ktorí stratili zamestnanie, vládne chudoba a deprivácia.

Zničenie týchto podnikov, tejto sociálnej štruktúry v mene globalizácie a proeurópskeho ultraliberalizmu je symbolom jedného z najväčších hospodárskych neúspechov Európskej únie.

Tento prístup roky vedie k tomu, že je naša výroba vo všetkých ekonomických sektoroch, dokonca i v tých, v ktorých mala veľmi vysokú úroveň, premiestňovaná do iných krajín po celom svete: do severnej Afriky a predovšetkým do Ázie. Toto globálne vyvažovanie v skutočnosti týmto tretím krajinám neprinesie nič okrem zhoršenia ich hospodárskej podriadenosti v záujme malej elity v čínskych továrňach a vytvorenia dlhodobej nezamestnanosti v Európe na pozadí pretrvávajúcej ekonomickej krízy.

Hlavnou príčinou všeobecného zbedačenia a chýbajúcej dynamiky v Európe je zjavne globálna konkurencia podporovaná WTO. Európska únia naliehavo potrebuje ukončiť toto šialenstvo a konečne vytvoriť ochranný a preferenčný systém Spoločenstva.

 
  
  

- Správa: David Martin (A6-0463/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa okrem iného obsahuje mylnú predstavu. Priznáva, že „chudoba pretrváva v Kórei, ktorá podľa štatistík OECD patrí k trom členom OECD s najväčšou príjmovou nerovnosťou a najvyšším rastom príjmovej nevyrovnanosti, tohto nevyriešeného a zhoršujúceho sa problému“ (mohli by sme dodať, že to nie je jediný prípad, keďže v rámci EÚ sa rozdiel v príjmoch bohatých a chudobných takisto zvýšil, predovšetkým v Portugalsku, kde rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími naďalej rastie a približne dva milióny Portugalcov žijú z existenčného minima).

V správe sa napriek tomu požaduje dohoda o „voľnom obchode“ medzi EÚ a Kóreou a tiež liberalizácia obchodu, i keď je známe, že taká politika napomáha a bude naďalej napomáhať koncentráciu bohatstva v rukách veľkých hospodárskych a finančných skupín v EÚ, ako aj v Kórei. Je to dohoda, ktorá dokonca ešte zvýši tlak na pracujúcich, aby súhlasili s nízkymi platmi a so stratou práv a získaných sociálnych výhod v mene „konkurencieschopnosti“, a ktorý zvýši rozprávkové zisky zopár ľudí.

Zatiaľ chýba akákoľvek zmienka o lodiarskom priemysle...

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. - (PL) Vážený pán predsedajúci, hlasujem za prijatie správy pána Martina o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Kóreou.

Spravodajca vypracoval veľmi dobrú správu, v ktorej dokazuje ekonomický význam Kórey ako obchodného partnera Európskej únie. Uzatvorenie dohody o voľnom obchode s Kóreou je súčasťou stratégie dať Európe globálny rozmer.

Dohoda o voľnom obchode medzi Kóreou a Európskou úniou by mohla byť základom pre presadzovanie vysokých sociálnych a ekologických noriem a mohla by slúžiť ako príklad pre iné dohody, o ktorých sa teraz rokuje.

Súhlasím, že je nutné vyvinúť čo najväčšie úsilie na zaistenie toho, aby na seba Európska únia a Kórea – v rámci teraz prerokúvanej obchodnej dohody alebo prostredníctvom samostatnej dohody – samy vzali záväzky v oblasti ľudských práv.

 
  
  

(Rokovanie bolo prerušené o 12.50 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

 

9. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
  

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

 

10. Schválenie zápisnice: pozri zápisnicu

11. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (rozprava)

11.1. Východný Čad
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Ďalším bodom programu je šesť návrhov uznesení o východnom Čade(1).

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (UEN), autor. - (PL) Vážená pani predsedajúca, rád by som povedal, že som veľmi znepokojený silnejúcimi bojmi v Čade, ale tiež nedostatkom pokroku pri nachádzaní politického riešenia konfliktu. Rád by som preto upozornil najmä na úlohu operácie EUFOR Čad/SAR. Hlavným cieľom európskej iniciatívy, ktorá je zároveň podporovaná aj OSN, je zaistiť bezpečnosť v humanitárnej zóne.

Je vhodné mať na pamäti pokračujúcu krízu v Dárfúre a spôsob, akým destabilizuje situáciu v regióne, a pripomenúť si tu, že tento konflikt už prekročil hranice Čadu a Stredoafrickej republiky. Verím, že je potrebné čo najskôr vyslať na miesto neutrálne jednotky z členských krajín. Rád by som však zdôraznil, že úspech takejto mierovej misie závisí od politického úsilia, ktoré musí byť vyvinuté, ak má prebiehať úspešný mierový proces.

 
  
MPphoto
 
 

  Mary Lou McDonald (GUE/NGL), autor. - Vážená pani predsedajúca, chcem uviesť niekoľko dôležitých a zásadných bodov. Vonkoncom niet pochýb o tom, že je v Čade nutná intervencia. Niet pochýb o tom, že obrovské ľudské utrpenie utečencov v tejto časti sveta sa dá len ťažko prehliadať, ale chcem celkom jasne uviesť, že navrhovaná misia so sebou prináša niekoľko zásadných problémov.

Ten prvý je nejasnosť, pokiaľ ide o mandát operácie. Hovoríme, že ide o mierové a humanitárne úsilie. Ak to tak naozaj je, potom musia byť podmienky, za ktorých budú vojenské jednotky vyslané, dvojnásobne jasné. Som presvedčená, že táto jednoznačnosť chýba.

Neverím – a so svojím kolegom musím nesúhlasiť – že takto postavená intervencia vo svojom dôsledku zvýši bezpečnosť. Nedávno sme boli svedkami narastajúcej intenzity a krutosti konfliktu. Od mnohých vodcov vzbúrencov sme tiež počuli, že akákoľvek intervencia, a táto intervencia v prvom rade, bude považovaná za nepriateľský akt. To predstavuje obrovský problém.

Musím tiež povedať – a opäť so svojím kolegom nesúhlasím – že jednotky v súčasnom zložení nebudú pôsobiť ako požadované neutrálne sily. Pri všetkej úcte k Francúzsku a jej ľudu musím povedať, že zapojiť do takej miery Francúzsko je na hranici provokácie a že to považujem za veľmi nerozumné.

Neverím, že sme schopní formulovať spoločnú európsku obrannú alebo bezpečnostnú politiku. Ťažkosti, ktoré sa objavili – v tomto prípade vo vzťahu k Čadu – veľmi jasne ukazujú, prečo to tak je. Myslím, že je to nerealizovateľné, pretože máme veľmi odlišné tradície a históriu, veľmi odlišné ciele zahraničnej politiky a odlišné názory. Predovšetkým z tohto dôvodu je škoda – ak to tam môžem povedať, vzhľadom na to, že pochádzam z krajiny, ktorá je aspoň formálne vojensky neutrálna – že povinnosti, zodpovednosť a kapacity vojensky neutrálnych krajín nie sú v Európskej únii dostatočne uznané, a to najmä v lisabonskej zmluve. Verím, že práve krajiny s takouto tradíciou by mohli vykonať cennú intervenciu založenú na neutralite, ktorú môj kolega spomínal.

Aby som to uzavrela, intervencia v Čade je nevyhnutná. Je však dôležité, akým spôsobom sa s ňou vyrovnáme. Akákoľvek operácia musí byť cielená. Zaiste musí byť neutrálna a predovšetkým musí mať nádej na úspech.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis (ALDE). - Pani predsedajúca, všimol som si, že tabuľa neukazuje čas. Znamená to, že máme dnes popoludní k dispozícii neobmedzený čas, alebo ide o technickú chybu?

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Pán Matsakis, všetci by sme mali dodržiavať časový limit, o ktorom vieme, že nám bol poskytnutý.

 
  
MPphoto
 
 

  Colm Burke (PPE-DE), autor. - Vážená pani predsedajúca, bol som to ja, kto inicioval toto naliehavé uznesenie, aby bol vyvinutý politický a verejný tlak na vyslanie mierovej misie EÚ do východného pohraničia Čadu, a to čo najskôr. Nedávne nepokoje vo východnom Čade vrátane ťažkých stretov medzi povstalcami a čadskou armádou zdôrazňujú naliehavú potrebu našej prítomnosti v tomto regióne, aby sme ochránili nevinných utečencov a osoby vysídlené v rámci štátu pred uviaznutím v krížovej paľbe. Tieto vojenské zločiny zvyšujú kriminalitu a vedú k zvýšenej neistote v okolí táborov pre osoby vysídlené v rámci štátu. Nielenže je prístup humanitárnych pracovníkov do táborov znemožňovaný, ale títo pracovníci zápasia s problémom banditizmu, ktorý obmedzuje ich schopnosť poskytovať prepotrebnú humanitárnu pomoc.

Vyzývam EÚ a jej členské štáty, aby rešpektovali prijaté politické rozhodnutie a aby tejto misii poskytli viac jednotiek a vhodnú finančnú, logistickú a vzdušnú podporu vrátane potrebného množstva vrtuľníkov, a to čo najskôr. Ak nedokáže EÚ mobilizovať dostatočné jednotky a vybavenie tak, aby bola táto misia akcieschopná, v hre je hodnovernosť zahraničnej politiky EÚ na svetovej scéne. Toto je mierová misia EÚ a preto sa týka všetkých členských krajín EÚ, či už sú krajinami účastníckymi, alebo nie.

Rád by som teraz na tomto mieste vyvrátil mýtus o tom, že v tejto misii bude dominovať Francúzsko. Táto misia má jednotky pochádzajúce zo Švédska, Holandska, Poľska, Rakúska a Írska. Navyše nebude vedená Francúzskom, ale Írskom. Írsky generálporučík Pat Nash bol poverený vedením tejto misie a bude teda určovať úlohy týkajúce sa aktivít jednotiek na pozíciách. Operácia bude pokračovať a také poznámky jednoducho nie sú nijako prospešné, keď ide o to napomôcť lepšie vnímanie a prípadné prijatie tejto misie miestnym obyvateľstvom Čadu a povstaleckými skupinami.

V tomto týždni sme zaznamenali z ostatných členských krajín EÚ niektoré nádejné signály, a to potom, ako Írsko vyzvalo na vhodné zaistenie tejto misie. Zdá sa, že jedna členská krajina ponúkla zdravotnícke vybavenie, zatiaľ čo niektoré členské štáty diskutujú o poskytnutí finančnej podpory iným štátom na zaistenie potrebnej logistickej podpory vrátane letectva. Musí byť okamžite zvolaná ďalšia konferencia štvrtej generácie, ktorý by vyriešila potrebnú ochranu našich jednotiek v teréne tak, aby mohli vykonávať svoju prácu a chrániť utečencov. Čas na činy je teraz. Naša nečinnosť bude stáť životy.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Hutchinson (PSE), autor. - (FR) Vážená pani predsedajúca, obnovenie bojov medzi povstalcami a vládnymi vojskami v Čade zanechalo stovky mŕtvych a zranených a spôsobilo obnovenie napätia v pohraničných oblastiach Sudánu a Stredoafrickej republiky. Táto situácia de facto obmedzila tisícom ľudí prístup do utečeneckých táborov a humanitárnym pracovníkom značne skomplikovala prácu.

Mal by som vám tiež pripomenúť, že v tejto časti sveta sú ženy a deti stále obeťami mimoriadne odpudzujúceho násilia a že tu už viac než 450 000 vysídlených ľudí žije v strašných podmienkach presne tam, kde konflikt znova prepukol.

Na základe týchto skutočností môžeme samozrejme žiadať, aby znepriatelené skupiny ukončili všetky boje, a to predovšetkým tam, kde sa dotýkajú civilného obyvateľstva. Taktiež žiadame, aby dodržiavali základné zásady medzinárodného humanitárneho práva, čo znamená rešpektovať humanitárne oblasti, povoľovať transporty humanitárnej pomoci a neútočiť na humanitárnych pracovníkov.

Všeobecne sme obzvlášť znepokojení skutočnosťou, že je humanitárne právo stále častejšie porušované, ak nie je stranami zapojenými do konfliktu rovno úplne ignorované. Európska únia musí zakročiť najmä proti tomuto znepokojujúcemu vývoju. Takisto naliehame na orgány v Čade, aby systematicky robili všetko pre potrestanie tých, kto sú zodpovední za znásilňovanie, vojnové zločiny a všetky formy závažného porušovania ľudských práv.

Avšak povedal by som, že naše posolstvo je cielené hlavne na Európsku úniu, predovšetkým Radu ministrov, prostredníctvom ktorej máme nepochybne väčšiu nádej, že budeme vyslyšaní, a ktorú žiadame, aby sa ujala plnenia svojich povinností. 15. októbra Rada schválila spoločné opatrenia na operáciu EUFOR Čad/SAR, aby poskytla ochranu civilistom, humanitárnu pomoc a bezpečnosť miestnym a zahraničným humanitárnym pracovníkom. Takmer o dva mesiace neskôr nie je rozmiestnenie jednotiek EUFOR ešte stále realizované kvôli nedostatku zdrojov a vybavenia. To je neprijateľné a preto musia Rada aj Komisia urýchliť proces rozhodovania, aby umožnili uskutočnenie operácie čo najskôr.

Rád by som tiež zdôraznil, že žiadna mierová misia vo východnom Čade alebo severnej časti Stredoafrickej republiky nebude efektívna bez všeobecného procesu uzmierenia, ktorý zahrnie celý región. Už vieme, že prítomnosť jednotiek EUFOR na hraniciach Sudánu sťaží povstalcom voľný pohyb cez hranice a povedie tak k premiestneniu niektorých útokov. Naliehavá a zásadná podpora, ktorú sa EÚ zaviazala zaistiť, by sa tak veľmi rýchlo mohla ukázať ako nedostatočná.

Pre EÚ je teraz zásadné urobiť všetko, čo je v jej silách, pre obnovenie mierových rozhovorov na regionálnej úrovni, v partnerstve so všetkými stranami zapojenými do konfliktu a s rôznymi zástupcami medzinárodného spoločenstva.

Nakoniec by som rád zdôraznil, že veríme, že neutralita jednotiek EÚ je obzvlášť dôležitá a veľmi strategická. Vzhľadom na to, že sa už povstalci vyhrážali, že ak pôjde o utajenú francúzsku misiu, budú na ňu útočiť, žiadame ostatné členské krajiny, aby sa ako celok podieľali na zložení tejto jednotky tak, že bude všetkým zrejmé, že ide o jednotku európsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis (ALDE), autor. - Vážená pani predsedajúca, východný Čad sa stal druhým Dárfúrom, a déjà vu obrazov zabíjania a ničenia namiereného proti civilistom sa vracia, aby nás prenasledovalo.

Medzitým my v EÚ, časť privilegovanej elity tohto sveta, medzi sebou nekonečne dlho debatujeme o tom, ako sa k situácii postaviť. Kým my – veľmi múdro, ale veľmi pomaly – zvažujeme a hodnotíme vyslať do regiónu efektívnu mierovú vojenskú jednotku, zločinci, ktorí robia etnické čistky, pokračujú bez prekážok vo svojich hrozných činoch.

Jedno dôležité – možno najdôležitejšie – posolstvo, ktoré musí vzísť z tejto dnešnej rozpravy, je dôrazná požiadavka na Komisiu a Radu, aby boli jednotky EUFOR riadne pripravené a rozmiestnené v postihnutej oblasti. Tí v Rade a Komisii alebo kdekoľvek inde, ktorí túto akciu zdržujú, by boli zodpovední za ďalšie stupňovanie násilia a za tragédiu, ktorá bude zanedlho nutne nasledovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), autor. - (ES) Vážená pani predsedajúca, myslím, že je obzvlášť príznačné, že tieto tri naliehavé uznesenia, o ktorých dnes diskutujeme, majú niečo spoločné, a to, že sa týkajú rôznych typov násilia na ženách. To ukazuje, že tento druh násilia je niečo, čo postihuje celý svet, hoci to má v každom prípade špecifické prejavy a formy.

Prvý z troch prípadov, ktorým sa dnes zaoberáme, situácia v Čade, je smutným príkladom toho, ako sú v kontexte vojny ženy často využívané ako sexuálny objekt, kedy sa znásilnenie stáva vojnovou zbraňou. Táto situácia nastáva hlavne v utečeneckých táboroch, ale nielen tam.

Cieľom tohto uznesenia, teda aspoň pre niektorých z nás, je poukázať na to, že medzinárodné spoločenstvo a hlavne Európska únia musí reagovať na túto situáciu a prijať našu zodpovednosť za ochranu obetí.

Vzhľadom na to je rozmiestnenie špecifickej misie EUFOR Čad/SAR úlohou, ktorá musí byť vykonaná okamžite, ale aj zodpovedne. Rád by som sa pripojil k tým, kto poukazujú na skutočnosť, že určite existuje riziko, že misia bude chápaná ako príliš prepojená s jednou krajinou, konkrétne Francúzskom. Myslím, že by to bolo škodlivé a celkom iste kontraproduktívne pre ciele misie.

Rád by som preto tiež zdôraznil, že zloženie misie by malo odrážať rôznorodosť členských krajín Európskej únie, aby sa predišlo akejkoľvek zámene misie za francúzske jednotky známe ako Operácia krahulec. Musíme takisto pred všetkými možnými orgánmi odsúdiť brutalitu útokov proti civilistom, ktoré spáchali milície Janjawid a ďalšie čadské skupiny, a preto nalieham na Radu a Komisiu, aby tak spravili.

Výnimočne poľutovaniahodné je použitie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane a je celkom neprijateľné, aby takéto zločiny zostali nepotrestané. Preto nalieham na čadské orgány, aby sa ujali vyšetrovania týchto znásilnení a aby priviedli zodpovedné osoby pred súd.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, o posledných kráľoch z rodu Bourbonovcov sa hovorilo, že vždy konali neskoro – či už išlo o ideu, vládu alebo armádu. Bohužiaľ sa zdá, že pre Západ a pre Európu nastal ten istý prípad aj dnes, pretože už dlhší čas dopúšťame narastajúcu katastrofu v Dárfúre a východnom Čade. Čím neskôr zasiahneme, tým drahšie to celé bude, a to nielen finančne, ale tiež vojensky a politicky. Som preto veľmi vďačný pánovi von Wogau, že posunul veci dopredu po vojenskej stránke a po stránke bezpečnostnej politiky, a som veľmi vďačný pánovi Dessovi za to isté v humanitárnej oblasti. Musíme konečne konať. Štáty však váhajú, a to nielen s požadovaným vybavením, ale taktiež s požadovanými jednotkami. Potrebujeme na mieste jednotky a vojsko, ktoré majú znalosť miestneho prostredia. Naozaj si myslím, že by to nemala byť žiadna skrytá francúzska operácia, o čom nikto nehovoril, ale potrebujeme znalosť miesta a skúsenosť Francúzov. Potrebujeme však aj spoluprácu Africkej únie a Arabskej ligy, ktoré sa bohužiaľ držia úplne bokom. To by však nás Európanov nemalo zbaviť zodpovednosti.

Hovorím veľmi jasne: chceme sa zapojiť, ale nesmieme spraviť chyby, ktoré sme spravili v Afganistane, konkrétne zasahovať bez politickej stratégie. Každý, kto tu zasahuje, musí tiež vedieť, že musí mať stratégiu pre mierové rozhovory, pre diskusiu medzi etnikami a pre vyriešenie rozsiahleho tribalizmu a ďalších konfliktov, ktoré existujú pozdĺž umelých hraníc vo východnom Čade, ako aj v Dárfúre. Ako Európsky parlament by sme sa teda mali zasadzovať za vyslanie jednotiek a humanitárnej pomoci, ale mali by sme tiež rýchlo prispievať k udržateľnej politickej mierovej stratégii v regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Toomas Savi, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, budem veľmi stručný. Druhý samit EÚ – Afrika bol úplným fiaskom: tieto dve strany nedosiahli dohodu o hospodárskom partnerstve a vzťahy medzi týmito dvomi časťami sveta boli zmrazené.

Napätá situácia vo východnom Čade tiež príliš nepomohla. Jedným z predpokladov plodnej spolupráce by bol aj koniec desaťročia trvajúcich vojenských konfliktov v Afrike. Pri riešení konfliktu vo východnom Čade musí Európska únia jasne ukázať, že sme odhodlaní dosiahnuť mierové riešenie a vyslať našu mierovú vojenskú misiu do východného Čadu čo najskôr.

 
  
MPphoto
 
 

  Koenraad Dillen (NI). (NL) Vážená pani predsedajúca, minulý víkend sa v Lisabone konal samit EÚ – Afrika. Mal za cieľ položiť základy pre nové partnerstvo medzi Európou a Afrikou: partnerstvo, ktoré podľa spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu a Panafrického parlamentu malo byť založené na spoločných hodnotách a zásadách, akými sú demokracia, ľudské práva a dobrá verejná správa.

Bohužiaľ vzťah Európy k jednotlivcom, akými sú Robert Mugabe zo Zimbabwe a Muammar Kaddáfi z Líbye – aby som menoval aspoň dvoch, pričom obaja boli privítaní červeným kobercom – dokazuje, že medzi proklamáciami zásad a realitou stále zíva priepasť. Situácia v dnešnom Čade tiež ukazuje, ak potrebujeme nejaký dôkaz, že veľká časť Afriky nie je ani zďaleka pripravená zapojiť sa do tohto „spoločenstva spoločných hodnôt“.

Preto ak si my Európania chceme zachovať dôveryhodnosť v diskusiách o ľudských právach a nechceme len praktikovať reálpolitiku, intervencia by mala vyslať jasný signál o tom, že bezprávie a svojvôľa musia čo najskôr ustúpiť najzákladnejším demokratickým zásadám. Bohužiaľ hodnotenie Čadu sa týka aj mnohých ďalších režimov v Afrike. Čad nie je jediným pacientom v Afrike.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Vďaka za vyjasnenie. Som povinná ohlásiť poslancov, ktorí sa registrovali, aby predniesli príspevok v mene svojich politických skupín. Vaša politická skupina, rovnako ako skupiny všetkých ostatných, nie je na pochybách a každý tu vie, ktorú skupinu zastupujete.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Hutchinson (PSE). (FR) Pani predsedajúca, aby som opravil to, čo ste práve povedali o poslednom vystúpení: skupina PSE hovorila prostredníctvom mojej osoby; hovoril som ako autor a v mene skupiny PSE. Bol by som nerád, keby si ostatní mysleli, že nás táto téma nezaujíma.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE). - Vážená pani predsedajúca, všetci sme si vedomí strašnej humanitárnej a bezpečnostnej situácie vo východnom Čade. Nemôžeme to oddeliť od širšej regionálnej katastrofy v Dárfúre: 300 000 povraždených ľudí, dva milióny vysídlených osôb, štyri milióny ľudí žijúcich na západnej potravinovej pomoci. Už štyri roky medzinárodné spoločenstvo spína ruky. Uznávam, že Európska únia sponzorovala rozsiahlu humanitárnu pomoc v regióne. To je tá dobrá časť.

Politicky je však príspevok EÚ menej chvályhodný. Hostí sudánskeho diktátora Umara al-Bašíra spolu s utláčateľom Zimbabwe Mugabem v Lisabone, kde vo vrcholne nechutnom akte pokrytectva podpisujú vyhlásenie o ľudských právach a dobrej správe.

Ďalším príspevkom EÚ je pokúsiť sa zapojiť do akejsi nedotiahnutej vojenskej misie, aby bolo možné prišpendliť odznak EBOP na ďalšiu vojenskú operáciu. Faktom zostáva, že táto misia je zle koncipovaná: veľkosť jednotiek je neprimeraná; chýbajú potrebné zdravotné, logistické a transportné podporné prvky; misia mešká oproti harmonogramu už tri mesiace a neexistuje žiadny záložný plán pre nepredvídateľné udalosti, ak by sa situácia ešte zhoršila.

Stačí sa pozrieť na náhodné zapojenie do tejto misie – ktorá je koniec koncov operáciou riadenou prevažne Francúzmi – aby sme pochopili, prečo toľko ľudí v Čade, Sudáne a Stredoafrickej republike, nehovoriac o našich vojenských dôstojníkoch, má o tomto projekte vážne pochybnosti. Vedenie vojny by malo byť prenechané iným.

Je naliehavo potrebné, aby bolo spoločné úsilie OSN a AÚ posilnené ako súčasť konzistentnej stratégie pre celý región. Politicky by ho mala riadiť Bezpečnostná rada OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Komisia veľmi dôkladne sleduje zhoršujúcu sa situáciu vo východnom Čade a je rozhodná vo svojej podpore pre vyslanie jednotiek EUFOR v plnej sile, aby chránili utečencov a vysídlené osoby v regióne. Európska únia na tento cieľ vo východnom Čade použije všetky nástroje, ktoré má k dispozícii. Komisia poskytne nielen jednotky EUFOR, ale aj vyše 50 miliónov EUR, a to ako súčasť uceleného programu.

Z týchto finančných prostriedkov budú financované akcie v troch kľúčových oblastiach, od núdzovej pomoci až po dlhodobú rozvojovú pomoc.

Prvá oblasť sa týka humanitárnej pomoci, na ktorú Úrad pre humanitárnu pomoc (ECHO) už v roku 2007 poskytol 30,5 miliónov EUR v podobe opatrení na pomoc v núdzi určenej utečencom a vysídleným osobám v rôznych častiach Čadu. Podobná úroveň financovania bola vyčlenená na pokračovanie týchto opatrení v roku 2008.

Druhá oblasť zahŕňa organizáciu čadskej polície, ktorá bude mať zodpovednosť za realizáciu akcií humanitárnej ochrany. V rámci misie EÚ a OSN v Čade OSN organizuje, cvičí a vybavuje až 850 čadských policajných jednotiek a zborov, ktoré majú byť vyslané do utečeneckých táborov vo východnom Čade. Európska únia tento program OSN podporuje 10 miliónmi EUR z nástroja stability.

Tretia oblasť sa týka reintegrácie a obnovy. V roku 2008 poskytne Komisia 10,1 miliónov EUR z deviateho Európskeho rozvojového fondu na rozvojové opatrenia na podporu rekonštrukcie, riešenia konfliktov a organizácie administratívnych kapacít. Toto sú opatrenia, ktoré sú dôležité pre zlepšenie bezpečnostnej situácie v oblastiach misie OSN – EÚ. Ďalšie opatrenia sú plánované ako súčasť 10. Európskeho rozvojového fondu, kedy sa pre obdobie 2008 – 2013 uvažuje o 311 miliónoch EUR.

V najbližšej dobe by sa pomocou týchto nástrojov mal podporiť návrat vysídlených osôb do ich domovskej krajiny. V dlhodobom horizonte je ich cieľom trvalá stabilizácie situácie v Čade a naprieč celým regiónom.

Poslanci, ktorí hovorili predo mnou, sa správne zmieňovali o vzplanutí bojov medzi provládnymi povstalcami a jednotkami prezidenta Idrissa Débyho vo východnom Čade, čo jednoznačne skomplikovalo humanitárnu pomoc. Ani v oblastiach okolo utečeneckých táborov už nemôže byť naďalej zaistená bezpečnosť. Navyše neistá humanitárna situácia dospela do kritického štádia v dôsledku rýchleho nárastu počtu utečencov z miest bojov. V tejto hlboko znepokojujúcej situácii sa úloha obnovy bezpečnosti v regióne stáva krajne naliehavou.

Aby sme túto úlohu zvládli, je vojenská prítomnosť nevyhnutná. Jednotky EUFOR by preto mali byť rozmiestnené práve v týchto krízových oblastiach. Úspech však budú mať len v prípade, že budú odstránené príčiny konfliktu a zároveň bude spustený politický proces s cieľom utíšiť silné napätie a zmierniť chudobu prostredníctvom podpory hospodárskeho rozvoja.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes po skončení rozpráv.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


11.2. Práva žien v Saudskej Arábii
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Ďalším bodom programu je šesť návrhov uznesenia o právach žien v Saudskej Arábii(1).

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (UEN), autor. - (PL) Vážená pani predsedajúca, znovu pripomínam prípad z októbra 2006, a berúc zároveň do úvahy nedostatočnú právnu ochranu žien v Saudskej Arábii, ale predovšetkým na základe faktov, čiže opätovných prejavov spoločenského odsúdenia hlasu obetí znásilnení, ktoré sa pokúsili prebudiť verejnú debatu na túto tému, vyzývam saudskoarabské úrady, aby bezodkladne odstúpili od takejto praxe.

Pani predsedajúca, rád by som zdôraznil, že Európska únia by nemala mlčať o škandálnom porušovaní práv a osobných slobôd žien v tretích krajinách. Krajina zodpovedná za ochranu svojich občanov sa nemôže uchýliť k porušeniu zásad vlády práva pod zámienkou ochrany zachovania nezávislosti súdov, ako sa stalo v prípade rozsudku vyneseného proti žene z Qatifu. Vyzývam preto saudskú vládu na zdvojnásobenie úsilia v oblasti naplňovania základných práv žien.

 
  
MPphoto
 
 

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), autorka. - (SV) Vážená pani predsedajúca, musím povedať, že je veľmi smutné, že zneužívanie žien a násilie na ženách nemizne. To sa týka tohto uznesenia, ako aj toho ďalšieho. Chcem poďakovať všetkým, ktorí pomohli toto uznesenie pripraviť. Je takmer nepredstaviteľné, že ženy v Saudskej Arábii sú v roku 2007 stále pripravované o všetky ľudské práva.

Evidentne nestačí to, že ženy musia byť vystavené ponižujúcim a škandálnym skupinovým znásilneniam. Musia byť zároveň potrestané úradmi, zatiaľ čo páchatelia zostávajú na slobode. Myslím, že všetci tu, ženy rovnako ako muži, musia urobiť v mene solidarity všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili, že ľudské práva v Saudskej Arábii sa budú týkať aj žien. Vyzývame Komisiu a Radu a taktiež všetky členské štáty, aby tieto záležitosti vyzdvihli pri všetkých možných stykoch so Saudskou Arábiou.

Máme množstvo medzinárodných zmlúv a v rôznych súvislostiach máme aj vyhlásenia zo strany EÚ. Občas je frustrujúce, že hovoríme a hovoríme a toto násilie akurát pokračuje ďalej. Vďaka všetkým, ktorí sa chopili iniciatívy a pomohli pri práci na tomto uznesení.

 
  
MPphoto
 
 

  Charles Tannock (PPE-DE), autor. - Vážená pani predsedajúca, nedávno bola kráľovi Saudskej Arábie Abdulláhovi dopriata kontroverzná návšteva Spojeného kráľovstva. Náš tajomník ministerstva zahraničných vecí chválil spoločné hodnoty Spojeného kráľovstva a Saudskej Arábie. Vnímam takéto pochlebovanie ako absurdné, pretože moje hodnoty demokracie, ľudských práv a rodovej rovnosti sú saudskej tradícii cudzie.

Vzťah EÚ so saudskou snemovňou je samozrejme založený na regionálnej stabilite a na dôležitých obchodných väzbách, najmä rope a obchode so zbraňami. Vlastne je tento vzťah taký dôležitý, že trojročné vyšetrovanie Spojeného kráľovstva vo veci údajných úplatkov, ktoré mal saudským ministrom vyplatiť dodávateľ zbraní, bolo zastavené na príkaz ministerského predsedu Tonyho Blaira z dôvodu národnej bezpečnosti.

Obavy vzbudzuje skutočnosť, že je do celého sveta exportovaný saudskoarabský druh fundamentalizmu, wahhábsky islam. V Londýne – mojom volebnom obvode – boli v školách založených Saudmi objavené učebnice, ktoré obsahovali pasáže naplnené nenávisťou voči kresťanom a židom.

Prípad skupinovo znásilnenej ženy z Qatifu, ktorá bola odsúdená na 200 rán bičom, vydesil svet. Spoločný návrh Parlamentu na uznesenie vyjadruje odpor a odmietnutie hodnôt kráľovstva. Podobne pred dvadsiatimi rokmi britský dokumentárny televízny film prerozprával život saudskej princeznej, ktorá bola verejne popravená za cudzoložstvo.

EÚ a Saudská Arábia zdieľajú zásadné zahraničné záujmy, ako napríklad podporu mierového procesu na Blízkom východe, podporu Saudov ako sunnitských moslimov, aby zadržiavali rozpínavý šiítsky Irán, a ich boj proti al-Káide, mnoho príslušníkov ktorej bohužiaľ pochádza zo Saudskej Arábie.

Zároveň však musíme Saudov primať k tomu, aby dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru OSN a odstránili diskrimináciu žien, ktoré dokonca ani nesmú viesť auto alebo voliť v obmedzených miestnych voľbách. Nerobme si však žarty sami zo seba, že zdieľame hodnoty s týmto fundamentalistickým a stredovekým režimom.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis (ALDE), autor. - Vážená pani predsedajúca, v tejto záležitosti budem hovoriť za seba. V Saudskej Arábii vládne bezohľadná diktatúra, ktorá je bohužiaľ do značnej miery hanebne legitimizovaná vo väčšine západného sveta vrátane mnohých krajín EÚ, pretože Saudská Arábia má ohromné bohatstvo v ropných dolároch, z ktorých časť používa na uplácanie západných štátov, aby predstierali, že nevidia, nepočujú a nerozumejú tomu, čo sa v tejto krajine deje.

Ale aj školáci vedia, že groteskní vládcovia Saudskej Arábie, pozostávajúci väčšinou z rodiny jedného muža, Jeho najkráľovskejšej excelencie božského kráľa Abdulláha, podrobujú jeho ľud krutému útlaku. Ako jasný príklad môže poslúžiť skutočnosť, že zaobchádzajú so ženami ako s otrokmi alebo kusmi nábytku, ale kráľovi Abdulláhovi a jeho sprievodu v šiestich lietadlách, ako spomenul pán Tannock, sa vo Veľkej Británii a pred niekoľkými týždňami aj vo Vatikáne dostalo márnotratne veľkolepého štátneho prijatia. A cez úctyhodné pery kráľovnej Anglicka, britského premiéra či pápeža sa nepredralo ani slovíčko o ľudských právach. Človek by bol v pokušení povedať – asi toľko o pokrytectve a dvojakom metri.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), autor. - (ES) Vážená pani predsedajúca, v roku 2005 sme mali možnosť hovoriť o situácii žien v Saudskej Arábii, a to v kontexte komunálnych volieb, v ktorých ženy nemôžu voliť.

Podobne ako diskriminácia v oblasti politických práv však existuje mnoho ďalších typov diskriminácie, o ktorých nedávno a priebežne informovali rôzne médiá, čo bolo motívom tohto druhého uznesenia, o ktorom dnes diskutujeme.

Spúšťačom bol určite nepochopiteľný rozsudok pre ženu, známu ako „žena z Qatifu“, ktorá bola odsúdená na 200 rán bičom za to, že bola pristihnutá, ako hovorí v aute s mužom, ktorý nebol členom jej rodiny. Nielenže sú údajný zločin a teda aj trest neprijateľné, ale ešte ich zhoršuje fakt, že odsúdená žena nedostala vhodnú právnu pomoc.

Bohužiaľ toto nie je jediný prípad, pri ktorom môže človek bedákať nad jasne diskriminačnými rozsudkami za trestné činy a nad neschopnosťou právneho systému brániť ženy. Bohužiaľ ide skôr o pravidlo než výnimku. Ako môže byť systém považovaný za spravodlivý, keď napríklad považuje obeť hromadného znásilnenia za vinnú z cudzoložstva?

V Saudskej Arábii sú nutné štrukturálne zmeny a Európska únia musí pomôcť tým, ktorí pracujú pre tento cieľ zvnútra krajiny aj zvonka. Niet v čom byť relativistickými. Ľudské práva, ktoré zahŕňajú práva žien, sú a musia byť univerzálne a je nutné ich brániť v akejkoľvek súvislosti.

Preto sa pripájam k žiadosti pani Svenssonovej a ešte raz apelujem na Komisiu a Radu, aby využili všetky príležitosti a žiadali saudské úrady, aby uskutočnili zodpovedajúce štrukturálne a inštitucionálne zmeny tak, aby odstránili všetky formy diskriminácie žien vrátane uznania ich práv, a to v osobnom, ako aj vo verejnom živote, a ešte konkrétnejšie v politickej, právnej a súdnej sfére.

 
  
MPphoto
 
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (PSE), autorka. - (PL) Vážená pani predsedajúca, Saudská Arábia je krajinou, v ktorej je právo naplňované podľa zásad wahhábizmu čo je ten najradikálnejší sunnitský smer islamu. Politická, spoločenská a náboženská sloboda je citeľne obmedzená a tresty bičovaním, amputáciou rúk či nôh alebo trest smrti sú na dennom poriadku.

V krajine, ktorú Human Rights Watch nazýva „púšťou ľudských práv“, sú to hlavne ženy, ktoré sa stávajú obeťami rôznych druhov diskriminácie v súkromnom a verejnom živote. Totožnosť žien bola formálne uznaná až v roku 2001, a to vydaním osobných dokladov s fotografiou. Predtým by svoju totožnosť preukázali použitím rodinného preukazu s fotografiou ich manžela alebo otca. I keď si môžu dovoliť kúpiť auto, nemôžu ho viesť. Môžu študovať, ale prednášky prednesené mužmi sledujú študentky na videu. Sú zbavené práva voliť a na rozhodnutie o rozvode a starostlivosti o dieťa majú exkluzívne prednostné právo muži.

Ženy sú často obeťami nespravodlivých a urážlivých súdnych rozhodnutí. Prípad dievčaťa z Qatifu sa týka 19-ročnej obete skupinového znásilnenia, ktorá bola odsúdená na 200 rán bičom a šesť mesiacov vo väzení za to, že bola sama s cudzím mužom v čase jej únosu.

Saudská Arábia nedodržiava záväzky vyplývajúce z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, hoci ju podpísala. Úrady musia začať tým, že zrušia všetky obmedzenia pre ženy, pokiaľ ide o slobodu pohybu, a prijmú opatrenia na postupné zvyšovanie zapojenia žien do politického rozhodovania, v ktorom si budú s mužmi rovné. Ženy musia mať všeobecný prístup k zamestnaniu na všetkých úrovniach verejnej správy a musia mať možnosť vykonávať všetky verejné funkcie.

Rovnako je nutné žiadať zavedenie absolútneho zákazu bičovania a ďalších ponižujúcich telesných trestov, pretože ide o porušenie medzinárodného práva a Dohovoru OSN proti mučeniu, ktorého signatárom je aj Saudská Arábia.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Casaca, v mene skupiny PSE. – (PT) Vážená pani predsedajúca, rád by som pripojil svoj hlas ku všetkým, ktorí prehovorili, a obzvlášť by som chcel podotknúť, že oslavujeme Rok rovnakých príležitostí a rovnaké príležitosti z definície nemôžu mať hranice, a preto nemôžeme jednoducho zostať ľahostajní k tomu, čo sa deje ženám v Saudskej Arábii a tiež vo zvyšku celého Blízkeho východu.

Chcel by som takisto nadviazať na otázku vznesenú pánom Tannockom o práve viesť auto. Výbor žiadateľov práva žien viesť auto bol založený v Rijáde 27. septembra. 6. októbra si výbor pripomenul 17. výročie demonštrácie proti tomuto zákazu, zozbieral už tisíc podpisov a má obrovskú silu. Vedú ho štyri saudské ženy. Rád by som vyzval celý Parlament, najmä jeho vedenie, aby poskytol plnú podporu tejto saudskoarabskej iniciatíve, a rád by som v súvislosti so Saudskou Arábiou pripomenul aj to, že v súčasnosti je situácia ešte závažnejšia v Iraku. Pripomenul by som tohtoročnú popravu 40 žien v Basre za to, že nerešpektovali pravidlá obliekania, ktoré sú v Iraku momentálne platné – v krajine, kde ženy mohli voliť skôr ako v Portugalsku a kde je dnes zavedený ten najbarbarskejší fanatizmus. K tejto situácii tiež nemôžeme zostať ľahostajní.

 
  
MPphoto
 
 

  Toomas Savi, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, keď sa zapodievame témou práv žien v Saudskej Arábii, musíme mať na pamäti jednu vec. A tou je skutočnosť, že v moslimských spoločnostiach neexistuje oddelenie náboženstva od štátu. Štát je náboženstvom a naopak. Nedostatok úcty k ženám vychádza z islamského práva a keď pochopíme a zohľadníme túto jednoduchú skutočnosť, mohli by sme sa posunúť o krok k zlepšeniu situácie.

Nemôžeme vnucovať naše hodnoty, ktoré prekročili rámec židovsko-kresťanskej tradície, ale môžeme začať dialóg vyzývajúci na vzájomné porozumenie a pripravujúci základy pre reformu, keďže je v súčasnosti vyvracaných niekoľko koncepcií, ktoré nekorešpondujú s naším svetonázorom.

Ako som povedal, situácia žien v Saudskej Arábii je strašná a je nutné okamžite niečo spraviť. Preto vyzývam kolegov, aby správu jednomyseľne podporili.

 
  
MPphoto
 
 

  Koenraad Dillen (NI). (NL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, diskusia, ktorú tu dnes vedieme o Saudskej Arábii, najmä o strašnej situácii v oblasti práv žien, by mala byť rozšírená na veľkú časť islamského sveta. Len málokto má odvahu o tom hovoriť ako holandská občianka Ayaan Hirsi Aliová. Diskriminácia a zotročenie žien je zakorenené v posvätných textoch samotného islamu.

Diskriminácia žien v Saudskej Arábii a takmer v celom islamskom svete má svoj základ a ospravedlnenie v Koráne. Toto je základnou pravdou, ktorú musíme mať odvahu v tejto rozprave uznať. Prejavilo sa to nedávno v Sudáne, kde bola 54-ročná učiteľka odsúdená na 15 dní väzenia za to, že plyšového medvedíka pomenovala Mohamed, kým jej bola vďaka medzinárodnému diplomatickému tlaku udelená milosť. V Saudskej Arábii sa stala 20-ročná žena obeťou skupinového znásilnenia, ale sama bola odsúdená. Viac symbolické už to ani byť nemôže.

Avšak Saudská Arábia je samozrejme spojencom USA a tak jej to prechádza trochu ľahšie. Koniec koncov je podobne ako Čína bohatou krajinou a môžeme sa odvážiť byť trochu pružnejší, keď sú ohrozené ušľachtilé zásady, o ktorých sme tento týždeň často diskutovali. Európa by teda mala apelovať aj na Washington, aby využil celú svoju váhu na zlepšenie situácie v Saudskej Arábie.

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Komisia je veľmi vďačná za možnosť dnes niečo povedať k situácii práv žien v Saudskej Arábii.

Prípad, ktorý je základom vášho uznesenia, nám dáva dôvod na najväčšie znepokojenie. Mladá žena bola odsúdená na 200 rán bičom a šesť mesiacov väzenia po tom, ako bola znásilnená siedmimi mužmi. EÚ sa záležitosťou zapodievala okamžite. Trojka EÚ vzniesla pred saudskoarabskou vládou v Rijáde oficiálny protest a vyjadrila zhrozenie z verdiktu súdu v El Katife. Rozsudok nie je len porušením saudskoarabských medzinárodných záväzkov, predovšetkým Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ale tiež stavia princíp viny na hlavu, keď prehlasuje obeť za vinnú.

Tento prípad privádza do stredu záujmu krajinu, v ktorej je bohužiaľ diskriminácia žien súčasťou každodenného života. Európsky parlament pri rôznych príležitostiach oprávnene žiadal saudskoarabskú vládu, aby odstránila obmedzenia slobodného pohybu žien vrátane zákazu šoférovania. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na obmedzenie prístupu žien k zamestnaniu, na ich právnu subjektivitu a na ich zastupovanie v súdnych procesoch. Otvorene zdieľam znepokojenie Parlamentu nad situáciou žien v Saudskej Arábii.

Zároveň je Saudská Arábia ako členská krajina Rady pre ľudské práva OSN povinná chrániť a podporovať ľudské práva. Saudská Arábia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Je pravda, že podpísala dohovor s jednou výhradou: v prípade konfliktu medzi článkami dohovoru a normami islamského práva nemá kráľovstvo povinnosť vyhovieť žiadnym článkom dohovoru, ktoré sú v rozpore s týmto právom. Európska únia opakovane vyzývala Saudskú Arábiu, aby odvolala svoje výhrady voči Dohovoru OSN – najmä vzhľadom na zaručenie rovakných práv žien a mužov vo vzťahu ku štátnej príslušnosti ich detí – a bude v tomto úsilí pokračovať

Otázky ľudských práv, ako napríklad situácia žien, sú pravidelne predmetom námietok vznášaných Európskou úniou voči Saudskej Arábii. Európska únia pripomína Saudskej Arábii jej záväzky podľa medzinárodných noriem pre ľudské práva, zavádza reč na témy potreby rovakného zaobchádzania so ženami a mužmi a boja proti násiliu na ženách a žiada od Saudskej Arábie, aby ochraňovala a podporovala práva žien.

Dve nedávne zmeny, ktoré sme zaregistrovali, by možno mohli – a to hovorím s veľkou opatrnosťou – byť znamením, že Saudská Arábia robí určité pokroky.

Saudskoarabská národná spoločnosť pre ľudské práva vydala svoju prvú správu o stave ľudských práv v Saudskej Arábii, a to v máji tohto roku. V tejto správe sú zverejnené prípady porušenia práv žien, väzňov a pracujúcich, rovnako ako súdne rozsudky. Saudskoarabská vláda by určite mala začať konať a na odporúčania tejto správy reagovať.

Ďalej v októbri kráľ Abdulláh oznámil zásadnú súdnu reformu, ktorá posilňuje nezávislosť sudcov a zjednodušuje proces zisťovania skutočností podľa práva šaría pod dohľadom Najvyššieho súdu.

Pre krajinu ako Saudská Arábia sú to povzbudzujúce kroky. Mali by sme preto venovať pozornosť porušovaniu ľudských práv v Saudskej Arábii, kedykoľvek je to potrebné, ale mali by sme takisto vítať a podporovať reformy, ktoré sa nedávno opatrne objavili.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Rozprava sa skončila.

Hlasovanie prebehne dnes po konci rozpráv.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


11.3. Spravodlivosť pre ženy nútené k prostitúcii
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Ďalším bodom je päť návrhov uznesenia o spravodlivosti pre ženy nútené k prostitúcii(1).

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), autor. - (ES) Vážená pani predsedajúca, musím povedať, že ako hybná sila tohto uznesenia som veľmi spokojný, že sme konečne našli priestor a dostatočný konsenzus, aby sme ho predložili na prerokovanie, pretože úprimne verím, že si to táto téma zaslúži, a viac než to.

Hovoríme o takmer 200 000 ženách, ktoré sú eufemisticky nazývané „ženy utešiteľky“, a ktoré boli japonskou cisárskou armádou pred a počas druhej svetovej vojny donútené stať sa sexuálnymi otrokyňami. Po 62 rokoch tie, ktoré prežili, neprestávajú hľadať spravodlivosť.

V priebehu života trpeli zlým telesným a duševným zdravím, izoláciou a hanbou a často aj extrémnou chudobou. Japonská vláda doteraz nevyhovela medzinárodným pravidlám o odškodneniach, ktoré zahŕňajú reštitúciu, kompenzáciu, rehabilitáciu a náhrady vrátane úplného odtajnenia, ospravedlnenia a záruky, že sa udalosti nebudú opakovať. Toto je zvlášť podstatné vzhľadom na to, že Japonsko patrí k hlavným poskytovateľom pomoci v povojnových časoch.

Preto existuje naliehavá potreba reagovať a poukazovať rovnako ako ženy, ktoré prežili, na to, že pravda musí byť spojená so spravodlivosťou a že ospravedlnenie je prázdne, ak ho nesprevádza prijatie zodpovednosti. Rád by som zdôraznil, že toto nie len o právach obetí ako jednotlivcov, ale o kolektívnych právach, ktoré so sebou nesú povinnosť spomínania, aby sa tento druh ich porušenia už nezopakoval.

Znamená to, že musíme Japoncov požiadať, aby vykonali akt historickej poctivosti a nielen uznali fakty, ale aj sa ospravedlnili za svojich predkov a obete odškodnili.

Nakoniec by som rád takisto vyjadril svoj veľký rešpekt a uznanie ženám, ktoré mali a stále majú odvahu prehovoriť a domáhať sa spravodlivosti, a organizáciám, akými sú Amnesty International, ktoré ich na tejto ceste podporujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), autorka. - (SV) Vážená pani predsedajúca, uznesenie vyzýva ku spravodlivosti a odškodneniu pre stovky tisíc žien, takzvaných „žien utešiteliek“, ktoré boli pred druhou svetovou vojnou a v počas nej nútené poskytovať sexuálne služby. Všetky tieto ponížené ženy, ktoré boli držané v sexuálnom otroctve, stále čakajú na spravodlivosť a odškodnenie. Japonské úrady síce čiastočne konali, ale ako ukazuje uznesenie, japonská vláda a orgány toho musia ešte veľa urobiť, aby týmto ženám poskytli spravodlivosť a odškodnenie.

Väčšina žien dohnaných do tejto desivej situácie bola v tom čase veľmi mladá. To znamená, že celý ich život bol týmito hroznými skúsenosťami zničený. Boli nútené žiť svoj život so zlým telesným a duševným zdravím, v izolácii, hanbe a často v extrémnej chudobe. Skutočnosť, že tieto ženy nedosiahli úplnú spravodlivosť a odškodnenie, taktiež znamená, že tí, ktorí sa týchto zločinov dopustili, fakticky požívajú vo vzťahu ku svojim činom imunitu.

Opäť sú potrestané obete, ženy, zatiaľ čo páchatelia sú voľní. Toto uznesenie je dôležité aj preto, že zvýrazňuje, čo sa vo vojne a v konfliktných zónach deje vždy – že sú to vždy ženy, ktoré sú hlavnými obeťami. Preto je dôležité, že na túto záležitosť obraciame pozornosť. Treba sa pokúsiť tomu zabrániť.

 
  
MPphoto
 
 

  Marcin Libicki (UEN), autor. - (PL) Vážená pani predsedajúca, keď hovoríme o zločinoch a keď premýšľame o zločinoch 20. storočia, väčšinou máme na mysli všetky zločiny spáchané Nemcami alebo boľševikmi či všeobecnejšie komunistami. V Európe si menej uvedomujeme skutočnosť, že na Ďalekom východe spáchalo Japonsko od 30. rokov až do konca vojny obrovské zločiny. V tom čase bolo jedným z najväčších zločinov sexuálne vykorisťovanie žien.

Asi 100 000 žien z podrobených krajín na Ďalekom východe bolo cisárskymi ozbrojenými silami Japonska donútených ku sexuálnemu otroctvu. Toto sexuálne otroctvo, ktoré bolo samo o sebe celkom zločinné, malo ďalšie následky. Týmito následkami boli nútené potraty, zmrzačenia a vraždy vo veľkom meradle a početné prípady samovrážd týchto žien. Samozrejme ženy, ktoré ešte žijú, sú dnes veľmi staré.

Musíme uznať, že v povojnovom období japonská vláda urobila veľa pre odškodnenie týchto hrozných zločinov na ženách, ktoré ich zažili. Dnešné uznesenie vyzýva japonskú vládu, aby vykonala konečné politické, morálne a finančné vyrovnanie voči týmto ženám, ktoré stále ešte žijú, a rodinám tých, ktoré už zomreli. Je to celkom iste ich právo.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophia in 't Veld (ALDE), autorka. – (NL) Vážená pani predsedajúca, rada by som začala vyjadrením solidarity s týmito ženami – ako verím, v mene nás všetkých. Som potešená, že je táto téma na programe, pretože to trvalo veľmi dlho. Európsky parlament váhal päť mesiacov nad tým, či by ľudské práva žien mali byť prioritou alebo nie.

Pán Dillen, ktorý teraz odišiel, povedal, že útlak žien je typický pre Korán – čo je úplný nezmysel, prípad žien utešiteliek ukazuje, že muži na utláčanie a zneužívanie žien Korán nepotrebujú.

V skutočnosti som teraz sklamaná aj postojom Európskeho parlamentu. Ako som práve povedala, tento Parlament nad témou váhal veľmi dlho, a dokonca som počula členov tohto Parlamentu prichádzať a argumentmi ako: „Nuž áno, ale 90 % tých žien to robilo z vlastnej slobodnej vôle“ a „Och áno, je to ich kultúrou, musíte to chápať“. Úprimne, robí sa mi z toho nevoľno. Je to znásilnenie a znásilnenie je zločinom vo všetkých dobách a kultúrach bez výnimky.

Teraz zisťujem, že japonské školské učebnice boli upravené; ale potom sa od japonského veľvyslanectva dozviem, že príbeh musel byť podaný veľmi opatrne, pretože žiaci ešte nevedia mnoho o sexualite a mohli by byť vystavení psychickej ujme. Nikto nehovorí o psychickej ujme samotných žien utešiteliek. Úprimne, považujem to za šokujúce. V každom prípade som rada, že je uznesenie teraz na našom programe a že sme pripravení ho prijať.

Myslím, že je dôležité, aby boli ospravedlnenia úprimné a jednoznačné. Nejde o formálnu záležitosť. Vzhľadom na to, že predošlý predseda vlády Šinzo Abe na tému ešte raz vrhol tieň pochybností, nestačí, aby súčasná vláda povedala: „Budeme pokračovať v doterajšej politike.“ Je potrebná úprimnosť a jednoznačnosť.

Keď počujem argumenty prichádzajúce v posledných dňoch z japonského veľvyslanectva – mimochodom doplnené o zoznam všetkého, čo sa už spravilo – myslím, že v rámci úprimnosti zostáva ešte veľa urobiť. Dúfam preto, že toto uznesenie vyjadrí solidaritu nás všetkých s obeťami.

 
  
MPphoto
 
 

  Karin Scheele (PSE), autorka. - (DE) Vážená pani predsedajúca, som veľmi vďačná poslankyni, ktorá vystúpila predo mnou, že upozornila na skutočnosť, že žiadne náboženstvo na tomto svete nie je imúnne voči rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv žien, ale že to má viac do činenia s diktatúrami a autoritatívnymi systémami než so špecifickým náboženstvom.

Státisíce žien boli pred druhou svetovou vojnou a v počas nej donútené japonskými cisárskymi ozbrojenými silami k prostitúcii. Odhady historikov uvádzajú, že okolo 200 000 týchto žien utešiteliek z Kórey, Číny, Tajwanu a Filipín bolo japonským vojakom predhodených ako sexuálne otrokyne. Systém žien utešiteliek je jedným z najrozsiahlejších prípadov obchodu s ľuďmi v 20. storočí a viedol ku skupinovému znásilňovaniu v masívnom meradle a k núteným potratom.

Po konci vojny bolo mnoho žien vojenskými jednotkami zavraždených alebo sa im zabránilo v návrate domov. Mnoho z tých, ktoré prežili, z hanby o svojej minulosti mlčali, boli stigmatizované a vykázané na okraj spoločnosti. Nútená prostitúcia sa pred vojnové súdy nedostala a o odškodnení sa nehovorilo.

Až koncom 80. rokov sa osud žien utešiteliek opäť dostal na svetlo. Dôvodom nebola samovoľná zmena v povedomí, ale silnejúce ženské hnutie v Južnej Kórei. Ženy, ktoré boli prinútené k prostitúcii, postupne verejne prehovorili. V roku 1992 začínali týždňové demonštrácie pred japonským veľvyslanectvom v Soule týmito slovami: Mala by sa hanbiť japonská vláda, nie my.

V roku 1997 bola japonská vláda prvýkrát požiadaná, aby na medzinárodnej úrovni prijala právnu a morálnu zodpovednosť za najzávažnejšie porušenia ľudských práv spáchané na ženách. Vo svojej správe požadovala osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie na ženách finančné odškodnenie pre obete a súdne tresty pre páchateľov. Reakciou japonskej vlády bolo vtedy opakované odmietnutie požiadaviek.

Dnes bolo už niekoľkokrát povedané, že musí byť zohľadnená pravda. Verejne preto žiadame japonskú vládu, aby odmietla tvrdenia, ktoré popierajú alebo spochybňujú podrobenie a zotročenie žien utešiteliek, a rovnako žiadame, aby prijala morálnu a právnu zodpovednosť za zotročenie 200 000 ľudí. Vyzývame japonskú vládu, aby čo najrýchlejšie zaviedla mechanizmy, ktoré zaistia odškodnenie všetkým žijúcim obetiam a ich rodinám.

Mnoho obetí systému žien utešiteliek zomrelo alebo majú minimálne 80 rokov, čo znamená, že rýchlosť je dôležitá. Vyzývame aj kolegov v japonskej národnej rade, aby tiež prispeli a pomohli tieto mechanizmy prijať.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, dejiny sveta majú stránky, o ktorých by sme si priali, aby sa nikdy a nikde neopakovali.

Jednou z týchto stránok je príbeh žien utešiteliek. Hovorím tu o mladých ženách oficiálne zakúpených japonskou vládou v 30. rokoch a v priebehu druhej svetovej vojny, a to na jediný účel – aby poskytovali sexuálne služby japonským cisárskym ozbrojeným silám. Nepoznáme presný počet žien, ktoré boli zotročené, ale vieme, že systém žien utešiteliek zahŕňal skupinové znásilnenie, nútené potraty, ponižovanie a sexuálne násilie, ktoré ústilo do zmrzačenia, smrti alebo prípadne samovraždy, a že to bol jeden z najrozsiahlejších prípadov obchodovania s ľuďmi v 20. storočí, ktorý sa týkal nie stoviek, ale tisícov žien.

Dnes majú ženy, ktoré prežili, 80 a viac rokov a niekto by mohol argumentovať, že tento problém už nie je dôležitý. Ja však úplne rozumiem prianiu týchto žien a ich rodín, aby ich mená boli očistené. Dnes vyjadrujeme našu solidaritu ženám, ktoré boli obeťami tohto systému. Vyzývame japonskú vládu, aby formálne uznala a prijala historickú a právnu zodpovednosť a zaviedla účinné administratívne mechanizmy, ktoré poskytnú odškodnenie všetkým žijúcim obetiam systému žien utešiteliek a rodinám zosnulých obetí.

Keď vezmeme do úvahy vynikajúce vzťahy medzi Európskou úniou a Japonskom, založené na vzájomne zdieľaných hodnotách vlády práva a úcty k ľudským právam, dúfam, že vláda a japonský parlament prijmú všetky potrebné opatrenia na uznanie útrap sexuálnych otrokýň a odstránenie existujúcich prekážok tak, aby dosiahli odškodnenie pred japonskými súdmi a aby sa budúce generácie dozvedali o týchto udalostiach. Som si istá, že oficiálne uznanie systému žien utešiteliek a ospravedlnenie v mene japonskej vlády by tiež výrazne pomohlo zahojiť rany našej bolestnej spoločnej histórie.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, ľuďom sa dajú odpustiť ich hriechy, ale ich zločiny zabudnuté byť nemôžu. To platí o Japonsku rovnako ako o nacistickom Nemecku alebo stalinistickom Rusku.

Japonci sa dopustili nesmierne barbarských vojnových zločinov v 30. a 40. rokoch minulého storočia. Do určitej miery za to draho zaplatili tým, že dve ich mestá, Hirošimu a Nagasaki, zničil mocný atómový holokaust, ktorý na ne zoslali USA.

Tak či onak, Japonsko v minulosti spôsobilo svetu mnoho hrozných ziel, a jedno z nich – sexuálne otroctvo žien utešiteliek – nadobudlo dôležitosť pomerne nedávno. Niektoré z týchto nebohých a teraz krehkých starých dám sú stále medzi nami ako pripomienky minulosti, ktoré je pre Japonsko nepohodlná, ale pre ne trýznivá.

Tieto ženy žiadajú od dnešného bohatého a silného Japonska dve jednoduché veci: oficiálne ospravedlnenie a veľmi skromnú humanitárnu pomoc. Európsky parlament týmto spoločným návrhom uznesenia rozhodne očakáva a požaduje, aby japonská vláda urobila obe, a to rýchlo. Inak musí EÚ okrem stigmy hanby zvážiť prijatie konkrétnych účinných krokov proti bývalému cisárskemu Japonsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Urszula Krupa, v mene skupiny IND/DEM. – (PL) Vážená pani predsedajúca, predmetom dnešnej rozpravy je porušenie ľudských práv, ktoré sa odohralo v priebehu 30. rokov počas japonskej okupácie, kedy boli mladé ženy cisárskymi ozbrojenými silami sexuálne vykorisťované a donútené k prostitúcii bez ohľadu na skutočnosť, že japonská vláda podpísala medzinárodné dohody a o boji proti obchodu so ženami a deťmi a podporila rezolúciu OSN o ženách, mieri a bezpečnosti.

Úprimný súcit japonského premiéra je v súčasnosti spochybňovaný japonskými úradníkmi v súvislosti s ukončením programu a mandátu Fondu ázijských žien v marci 2007 ako jediného zdroja, z ktorého bola ženám vyplácaná finančná náhrada.

Podporou uznesenia a žiadosťou o kompenzácie by sme však upozornili na to, že takisto v moderných dobách je hranica medzi normálnym a patologickým narúšaná a predstavuje to facku pre morálne hodnoty, takže existuje potreba radikálnych krokov v boji proti prostitúcii ako forme moderného otroctva. Prostitútky nie sú iba obete vojny, ktorá sa odohrala pred 50 rokmi; môžu to byť aj dnešné ženy, ktoré sú vykorisťované, napríklad v Belgickom Kongu, ako uvádza tlač, a samozrejme v mnohých iných krajinách, dokonca aj v bohatých.

V mene rešpektu k ľudskej bytosti by sme takisto mohli demaskovať šírenie hedonistickej a komerčnej kultúry, ktorá smeruje k zneužívaniu v oblasti sexu, vťahujúcemu dokonca aj veľmi mladé ženy a dievčatá do sféry prostitúcie a ďalších foriem demoralizácie.

Rešpekt k osobnosti a dôstojnosti žien nie je založený len na odhalení zločinov alebo priestupkov v oblasti pohlavnej diskriminácie či iných krívd; je založený najmä na návrhoch rozvojových programov a na skutočnom uplatňovaní zásad zahŕňajúcich všetky oblasti života žien. Tieto zásady musia byť zakotvené v novom naplnení hodnoty ženy ako manželky, matky, opatrovateľky alebo zamestnankyne, ako ľudskej bytosti a osoby, ktorá je mužovi rovná, hoci je odlišná.

 
  
MPphoto
 
 

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. - (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v roku 1993 hovorca vtedajšej japonskej vlády Johej Kono ponúkol v mene Japonska „úprimné ospravedlnenie a ľútosť všetkým ženám, ktoré (...) utrpeli nesmiernu bolesť a nevyliečiteľné telesné a duševné rany ako ženy utešiteľky“. V roku 1995 sa vtedajší ministerský predseda pán Murajama takisto ženám utešiteľkám verejne ospravedlnil, a to pri príležitosti 50. výročia konca druhej svetovej vojny. V tom istom roku bol založený Fond pre ázijské ženy, aby v mene japonskej vlády a ľudu uhrádzal odškodné a zdravotnú pomoc ženám, ktoré prežili.

Tieto pokusy kompenzovať ženy utešiteľky a opakované verejné ospravedlnenie od bývalého predsedu japonskej vlády pána Koizumiho pri príležitosti 60. výročia konca druhej svetovej vojny v roku 2005 sú pozitívnymi krokmi Japonska. Japonsko tým uznalo svoju zodpovednosť za tieto nevýslovné porušenia ľudských práv. Len pred pár dňami japonský minister zahraničných vecí potvrdil oznámenie hovorcu vlády pána Konoa, ktoré som citoval na začiatku, ako oficiálne stanovisko Japonska.

Máme teraz putovné svedectvo žien, ktoré prežili, a toto putovné svedectvo znovu prebudilo záujem o túto hroznú dobu v Európe, ako aj v Spojených štátoch, Kanade a Austrálii.

Naše kroky tu nie sú len o minulosti; sú o vyvodení správnych záverov z udalostí a o urobení všetkého, čo je v našich silách, pre boj proti dnešným formám otroctva, sexuálneho vykorisťovania a obchodovania s ľuďmi.

Prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva Komisia aktívne podporuje mimovládne organizácie na celom svete, ktoré pracujú v oblasti predchádzania násilia na ženách a deťoch a v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi z dôvodu sexuálneho vykorisťovania. 23. novembra 2007, teda na Medzinárodný deň za odstránenie násilia na ženách, vyslala Komisia ďalší signál tým, že potvrdila svoje odhodlanie bojovať proti násiliu založenému na rode.

Európska únia vedie s Japonskom pravidelný dialóg o ľudských právach, ktorý sa dotýka všetkých oblastí záujmu EÚ – vrátane práv žien. Japonsko je rovnako zmýšľajúcim globálnym hráčom, ktorý s nami konštruktívne spolupracuje v multilaterálnych fórach s cieľom zvýšiť úctu k ľudským právam a ich ochranu. Japonsko prijalo spoločne s Európskou úniou uznesenie o ľudských právach v Severnej Kórei a odsúdilo kroky režimu v Mjanmarsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o týchto troch témach sa uskutoční na konci tohto zasadnutia.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


12. Hlasovanie

12.1. Východný Čad (hlasovanie)
  

- Spoločný návrh uznesenia (RC-B6-0527/2007)

 

12.2. Práva žien v Saudskej Arábii (hlasovanie)
  

- Spoločný návrh uznesenia (RC-B6-0526/2007)

 

12.3. Spravodlivosť pre ženy nútené k prostitúcii (hlasovanie)
  

- Spoločný návrh uznesenia (RC-B6-0525/2007)

- Pred hlasovaním:

 
  
MPphoto
 
 

  Charles Tannock (PPE-DE), autor. - Pani predsedajúca, v hlasovacom zozname skupiny PPE-DE nastala zmena. Odporúčal by som kolegom, aby miesto hlasovania za hlasovali proti. V pôvodnom texte je v odôvodnení B požiadavka, aby sa hlasovalo o pôvodnom texte skupiny UEN, a ja kolegom odporúčam, aby sme teraz hlasovali o odstránení tohto odstavca, to jest hlasovali proti. V súčasnosti je uvedené kladné hlasovanie. Chceme to zmeniť na „proti“.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE-DE). - Pani predsedajúca, rada by som podala ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby návrh uznesenia znel takto: „Spravodlivosť pre ženy nútené k prostitúcii (sexuálne otrokyne v Ázii pred a počas druhej svetovej vojny)“.

 
  
MPphoto
 
 

  Marios Matsakis (ALDE). - Pani predsedajúca, ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol jasne pozmenený a autor teraz tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporuje.

 
  
  

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý)

Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 9:

 
  
MPphoto
 
 

  Sophia in 't Veld, autorka. - Pani predsedajúca, navrhujeme vložiť slová „čo je morálnou povinnosťou všetkých krajín“ za prvú časť prvej vety, takže celá veta by znela: „Vyzýva japonský ľud a vládu, aby prijali ďalšie kroky k uznaniu celých dejín svojho národa, čo je morálnou povinnosťou všetkých krajín.“

 
  
  

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý)

 

13. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

14. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

15. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

16. Presun finančných prostriedkov: pozri zápisnicu

17. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (článok 116 rokovacieho poriadku): viď zápisnicu

18. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

19. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

20. Prerušenie zasadania
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. - Vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu za prerušené.

(Zasadnutie sa skončilo o 16.20 hod.)

 

PRÍLOHA (Písomné odpovede)
OTÁZKY PRE RADU (Za tieto odpovede nesie výhradnú zodpovednosť úradujúce predsedníctvo Rady Európskej únie)
Otázka č. 1, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0872/07)
 Vec: Trestné postihy v boji proti znečisteniu z lodí
 

S ohľadom na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 23. októbra, ktorým bolo zrušené rámcové rozhodnutie Rady o posilnení trestnoprávneho rámca na vymáhanie práva proti znečisteniu z lodí, aké kroky by sa podľa názoru Rady mali prijať na vyplnenie vzniknutej právnej medzery?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Chceli by sme upozorniť, že právne predpisy, ktoré boli prijaté členskými štátmi pre naplnenie zrušeného rámcového rozhodnutia, na ktoré sa pán poslanec odvoláva, nestrácajú zrušením rozhodnutia automaticky svoju platnosť. Rozhodnutie o tom, aké dôsledky bude mať vyhlásenie neplatnosti aktu Spoločenstva pre transponovanie vnútroštátnych aktov, je záležitosťou vnútroštátneho práva (pozri rozsudok Súdneho dvora zo dňa 20. októbra 1975, vo veci 23/75). Komisia bude teraz musieť rozhodnúť, či predložiť Rade návrh, aby bola do platnej smernice začlenená povinnosť členských štátov zaviesť trestné postihy na zabezpečenie dodržiavania štandardov Spoločenstva v oblasti znečistenia z lodí.

 

Otázka č. 2, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0874/07)
 Vec: Európsky vzdelávací priestor
 

Nakoľko bolo portugalské predsedníctvo doposiaľ úspešné pri podpore Európskeho vzdelávacieho priestoru a aké sú jeho priority do konca programového obdobia?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Čo sa týka európskeho rámca pre odborné kvalifikácie, portugalské predsedníctvo úzko spolupracovalo so spravodajcom Európskeho parlamentu na návrhu textu, ktorý by bol prijateľný pre všetky strany a ktorý by mal byť, odhliadnuc od istých procedurálnych formalít, oficiálne schválený na začiatku budúceho roku. Dúfame, že sa tento ambiciózny nový nástroj stane užitočným spájajúcim článkom medzi vzdelávacími systémami rôznych krajín a že bude pôsobiť ako prevodový nástroj, ktorý spraví kvalifikácie zrozumiteľnejšie pre členské štáty, zamestnávateľov a jednotlivcov a uľahčí tak každému občanovi pohyb za prácou alebo za štúdiom z jednej krajiny do druhej.

Druhá oblasť sa týka rozhovorov medzi Parlamentom a Radou s cieľom dosiahnuť jednomyseľnú zhodu o návrhu založiť ETI (Európsky technologický inštitút). Ak bude všetko prebiehať hladko a konštruktívne ako doteraz, dohoda bude pravdepodobne dosiahnutá rýchlo v druhom čítaní na začiatku roku 2008. Hoci inštitúcie vyššieho vzdelávania priamo nesúvisia s vytvorením Európskeho priestoru vyššieho vzdelávania, nepochybne zohrajú kľúčovú rolu v ETI, a preto dúfame, že významne prispejú k vytvoreniu tohto priestoru.

Okrem týchto dvoch zložiek sa práca portugalského predsedníctva v oblasti vyššieho vzdelávania zamerala na tri problémy. Po prvé na konferenciu, ktorá sa konala v Lisabone v dňoch 4. a 5. októbra 2007 pri príležitosti dvadsiateho výročia programu Erasmus. Jedna z otázok, ktoré z konferencie vzišli – ako rozšíriť sociálny rozmer programu – bola ministrami preberaná na zasadnutí Rady v dňoch 15. a 16. novembra 2007. Po druhé, na zasadnutí dňa 15. novembra ministri diskutovali aj o návrhu na rozšírenie „sesterského“ programu Erasmus Mundus (a rada očakáva názor Parlamentu na túto záležitosť). A nakoniec, treťou otázkou je nájdenie najlepšieho spôsobu, ako reagovať na program modernizácie európskych univerzít, ku ktorému schválila Rada uznesenie na tom istom novembrovom zasadnutí. Všetky tieto otázky je možné považovať za príspevok k vytvoreniu Európskeho priestoru vyššieho vzdelávania.

 

Otázka č. 3, ktorú predkladá Claude Moraes (H-0877/07)
 Vec: Spolupráca EÚ v otázke astmy
 

Astma je hlavné chronické detské ochorenie v Európe a každý rok stojí Európske spoločenstvo viac než tri miliardy EUR. Podľa dobročinnej organizácie Asthma UK sa v súčasnej dobe v Spojenom kráľovstve z astmy lieči 5,2 miliónov ľudí, z ktorých 1,1 miliónu sú deti, a v každej piatej domácnosti v krajine je astmatik.

EÚ v súčasnosti financuje veľký výskumný projekt (Gabriel), do ktorého je zapojených 150 vedcov z 14 európskych krajín, aby identifikovali hlavné príčiny vzniku astmy. Výsledky dosiaľ naznačujú, že astmu spôsobuje kombinácia genetických a ekologických vplyvov a že rastúca urbanizácia môže prispievať k zvyšovaniu počtu postihnutých.

Aké opatrenia prijíma Komisia, aby doplnila výskum praktickými opatreniami na boj s astmou?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada už prešetrila niekoľko základných faktorov vzniku astmy. Pokiaľ ide o opatrenia v záujme verejného zdravia, Rada vo svojom odporúčaní o prevencii fajčenia a iniciatívach na zlepšenie kontroly tabaku zo dňa 2. decembra 2007 (Ú. v. ES L 22, 25. 1. 2003, s. 3) zdôrazňuje, že vzhľadom na zdravotné riziká (napr. astma) spojenými s pasívnym fajčením by sa mali členské krajiny snažiť ochrániť fajčiarov a nefajčiarov pred vystavením vplyvu tabakového dymu v životnom prostredí.

Rada odporúča, aby členské štáty zaviedli právne predpisy alebo iné účinné opatrenia na ochranu pred vystavením vplyvu tabakového dymu v uzatvorených verejných priestoroch a vo verejnej doprave. Niekoľko členských štátov už účinne zakázalo fajčenie na verejnosti, hlavne na ochranu tehotných žien pred vystavením vplyvu tabakového dymu.

Čo sa týka kvality ovzdušia, schválila Rada dňa 25. júna 2007 spoločnú pozíciu k návrhu smernice o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu. Jedným z cieľom návrhu o kvalite okolitého ovzdušia je ochrana ľudského zdravia, ktorá zahŕňa stanovenie cieľov pre emisie nečistôt, zhoršujúcich astmatické záchvaty. Okrem toho, že pokrýva hlavné vzdušné nečistoty, venuje návrh zvláštnu pozornosť jemnému prachu (ktorému sa hovorí tiež časticový) a troposférickému ozónu, pretože predstavujú pre ľudské zdravie významné nebezpečenstvo. Návrh stanovuje pravidlá pre prítomnosť jemných častíc, ktoré sú známe ako PM2.5 a prenikajú hlboko do ľudských pľúc, vo vzduchu.

Pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu trpiacich astmou k zdravotným službám a lekárskej starostlivosti, je treba si uvedomiť, že usporiadanie poskytovanie zdravotných služieb a lekárskej starostlivosti, a predovšetkým zabezpečenie dostupnosti poradených, diagnostických a liečebných služieb pre pacientov, je výhradne zodpovednosťou členských štátov.

 

Otázka č. 4, ktorú predkladá Sarah Ludford (H-0882/07)
 Vec: Uplatňovanie medzinárodných nástrojov ochrany ľudských práv členskými štátmi
 

Prijala Rada formálnu spoločnú pozíciu, podľa ktorej majú členské štáty podpísať a ratifikovať Dohovor OSN o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, Dohovor OSN proti korupcii, Protokol č. 13 k európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (týkajúci sa zrušenia trestu smrti za akýchkoľvek okolností) a Dohovor Rady Európy o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi?

Aké mechanizmy existujú v Rade na zaistenie, že členské štáty zavedú tieto a ďalšie dôležité medzinárodné nástroje na ochranu ľudských práv?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada Európskej únie sa vždy snaží zabezpečiť, aby členské štáty uplatnili svoje príslušné ratifikačné nástroje v tom istom čase. Členské štáty však nie sú povinné tak urobiť.

Rada môže pani poslankyňu informovať, že doposiaľ podpísalo Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím 17 členských štátov.

Dohovor OSN proti korupcii bol podpísaný 25 členskými štátmi a ratifikovaný 17 členskými štátmi.

Čo sa týka Európskeho dohovoru o ľudských právach, bol už ratifikovaný 22 členskými štátmi EÚ a podpísaný ďalšími 5 členskými štátmi.

Nakoniec stojí za pozornosť, že Dohovor Rady Európy o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi bol už podpísaný 23 členskými štátmi a ratifikovaný 6 členskými štátmi.

 

Otázka č. 5, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0884/07)
 Vec: Znížené sadzby dane z pridanej hodnoty
 

Povie Rada, či v rámci diskusie o znížení sadzieb DPH hodlá znížiť sadzby DPH na niektorý detský tovar vzhľadom na to, že oslobodenie od dane existuje pri obdobnom tovare pre dospelých, napríklad pri plienkach? (Tie sú oslobodené od dane v prípade žien a dospelých, nie však v prípade detí.)

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Vo svojom oznámení pre Radu a Európsky parlament z júla 2007 o iných ako štandardných sadzbách DPH uznala Komisia potrebu politickej diskusie s cieľom stanoviť isté všeobecné usmernia skôr, než bude formulovaný podrobnejší návrh nového rámca pre znížené sadzby.

Táto rozprava v Rade stále prebieha a Rada preto zatiaľ nemôže odpovedať na otázku, ktorú predkladá pani poslankyňa.

 

Otázka č. 6, ktorú predkladá Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (H-0886/07)
 Vec: Európsky technologický inštitút (P6_TA(2007)0409)
 

Dňa 26. septembra 2007 Parlament v prvom čítaní posúdil návrh na Európsky technologický inštitút, ktorý by mal začať pracovať v roku 2008.

Do akej fázy dospel v tejto súvislosti proces výberu sídla inštitútu? Aké mestá boli navrhnuté a aké kritériá používa Rada pre výber?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada zatiaľ do hĺbky o tomto probléme nediskutovala a chcela by obrátiť pozornosť váženej pani poslankyne na vyhlásenie Rady uvedené v prílohe II (konkurencieschopnosť) k všeobecnému prístupu Rady z 25. júna 2007 (11058/07), v ktorom sa uvádza: „Rada vyhlasuje, že o sídle ETI by sa malo rozhodnúť najneskôr do 12 mesiacov po tom, čo toto nariadenie nadobudne účinnosť“. Sú dôvody pre optimizmus, že nariadenie o ETI by mohlo nadobudnúť účinnosť v prvej polovici roku 2008, je avšak treba medzitým venovať čas na diskusiu o sídle.

Pokiaľ ide o mestá, ktoré už boli navrhnuté, Rada odporúča pani poslankyni, aby sa obrátila na Komisiu, ktorej boli žiadosti formálne poslané.

 

Otázka č. 7, ktorú predkladá Olle Schmidt (H-0887/07)
 Vec: Kriminalizácia drogy kata v rámci EÚ
 

Zneužívanie drogy kata je v Európe čoraz častejšie. Len do môjho domovského mesta Malmö sa po Öresundskom moste ročne prepašuje približne 60 ton katy. Postihnutí ľudia často patria k tradične zraniteľným skupinám, akými sú napríklad utečenci alebo tí, ktorí žijú v sociálne zanedbanom prostredí. Najviac je zasiahnutá mládež a deti. Snaha colnej služby zastaviť dovoz katy je preto nielen formou boja proti zneužívaniu drog, ale plní takisto dôležitú rolu v boji proti vylúčeniu a sociálnej stigmatizácii v spoločnosti.

Bohužiaľ, EÚ vo veci katy nehovorí jedným hlasom. Vo Veľkej Británii a v Holandsku musí ešte len byť klasifikovaná ako droga. Dôsledkom takejto situácie je, že tieto štáty v súčasnosti fungujú ako tranzitné destinácie, z ktorých môže byť kata – ktorá podlieha skaze a nie je uskladniteľná – pašovaná do štátov, kde je nelegálna.

Hodlá portugalské predsedníctvo odporúčať úplnú kriminalizáciu katy v celej EÚ, a teda reštriktívnejšiu protidrogovú politiku?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Úplná kriminalizácia katy nebola v orgánoch Rady, ktoré sa takými záležitosťami zaoberajú, prerokovaná. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/JHA, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, pokrýva drogy, ktoré sú nezákonné podľa Jednotného dohovoru o narkotikách z roku 1961 v znení Protokolu z roku 1971 a podľa Viedenského dohovoru o psychotropných látkach z roku 1927, rovnako ako látky podliehajúce kontrole podľa jednotnej akcie 97/396/JHA. Kata nie je pokrytá žiadnym z týchto nástrojov a nebola vyvinutá žiadna iniciatíva pre jej zahrnutie.

 

Otázka č. 8, ktorú predkladá Helmuth Markov (H-0888/07)
 Vec: Financovanie bulharskej jadrovej elektrárne Belene
 

Bulharská vláda naznačila zámer požiadať Európsku centrálnu banku a Euratom o financovanie investície v mieste jadrovej elektrárne Belene.

Má Rada informácie o tom, či bulharská vláda požiadala o financovanie výstavby jadrovej elektrárne, o prípadnom type financovania a o žiadanej sume?

Aké záväzky na financovanie či rozpočtové plánovanie, a na aké sumy existujú v Európskej investičnej banke, Euratome alebo v iných európskych fondoch podľa informácií, ktoré má Rada k dispozícii?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada si nie je vedomá projektov, o ktorých sa zmieňuje pán poslanec, a nemá informácie o tom, či bulharská vláda požiadala o financovanie – alebo o akú sumu by mohlo ísť – na výstavbu spomínanej jadrovej elektrárne.

Keby taká žiadosť podaná bola, treba mať na pamäti, že podľa rozhodnutia Rady 72/270/Euratom, ktoré splnomocňuje Komisiu na poskytovanie úverov od Euratomu ako príspevkov na financovanie jadrových elektrární, sú žiadosti o úvery adresované Komisii, ktorá má právomoc o tejto veci rozhodovať.

Stojí za to pripomenúť tiež to, že bez ohľadu na všeobecnú úverovú politiku naznačenú v článku 267 Zmluvy o ES je EIB nezávislá inštitúcia, ktorú vedie rada guvernérov a predstavenstvo.

Preto prináleží Komisii a Európskej investičnej banke, aby poskytli odpovede na otázku, ktorú položil pán poslanec.

 

Otázka č. 9, ktorú predkladá Dimitrios Papadimoulis (H-0890/07)
 Vec: Zavádzanie dohody o pridružení medzi ES a Tureckom a jej dodatkového protokolu zo strany Turecka
 

V odseku 12 svojho nedávno uznesenia o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom (P6_TA(2007)0472, 24. októbra 2007) vyzýva Parlament novú tureckú vládu, aby plne zaviedla ustanovenia, ktoré vyplývajú z dohody o pridružení medzi ES a Tureckom a jej dodatkového protokolu a pripomína, že neplnenie tureckých záväzkov uvedených v zmluve o prístupovom partnerstve bude naďalej vážne ovplyvňovať proces rokovaní.

Akým spôsobom vyvíja Rada tlak na Turecko, aby plne implementovalo dohodu o pridružení medzi ES a Tureckom a jej dodatkový protokol? Prijalo Turecko voči Rade nejaké záväzky vo vzťahu k časovému plánu pre podpis dodatkového protokolu?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

V decembri minulého roku Rada zaznamenala, že Turecko si nesplnilo svoj záväzok celkom bezvýhradne zaviesť dodatkový protokol k dohode o pridružení. Preto sa členské štáty zišli na medzivládnej konferencii a rozhodli sa neotvoriť rokovania o kapitolách, pokrývajúcu oblasť aktivít vzťahujúcich sa na reštrikcie uplatňované Tureckom voči Cyperskej republike, kým Komisia nepotvrdí, že Turecko splnilo záväzky prijaté podľa dodatkového protokolu. Sú to tieto kapitoly – kapitola 1: Voľný pohyb tovarov; kapitola 3: Právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby; kapitola 9: Finančné služby; kapitola 11: Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; kapitola 13: Rybolov; kapitola 14: Dopravná politika; kapitola 29: Colná únia; kapitola 30: Vonkajšie vzťahy. Navyše sa Rada dohodla, že členské štáty, ktoré sa stretli na medzivládnej konferencii, predbežne neuzatvoria žiadnu kapitolu, kým Komisia nepotvrdí, že Turecko plne implementovalo svoje záväzky, ktoré prijalo v dodatkovom protokole.

Rada sa tiež dohodla, že bude monitorovať a analyzovať dosiahnutý pokrok v záležitostiach, ktoré pokrýva vyhlásenie zo dňa 21. septembra 2005, a vyzvala Komisiu, aby informáciu o tejto záležitosti zahrnula do svojich budúcich výročných správ, konkrétne za roky 2007, 2008 a 2009, ak to bude relevantné. Komisia vo svojej správe o Turecku za rok 2007 konštatovala, že Turecko od rozhodnutia Rady v decembri minulého roku nedosiahlo žiadny pokrok v bezvýhradnom zavádzaní dodatkového protokolu. Rada uskutočnila podrobnú analýzu a vyhodnotenie správy na svojom zasadnutí v pondelok 10. decembra. Vo svojich záveroch Rada s poľutovaním konštatovala, že Turecko nesplnilo svoj záväzok celkom bezvýhradne zaviesť dodatkový protokol k dohode o pridružení a dodala, že bude naďalej sledovať a skúmať pokrok v týchto veciach. Avšak môžem opakovať, aké dôležité je pre Turecko riešiť tento problém čo najrýchlejšie, pretože zreteľne ovplyvňuje pokrok v prístupových rokovaniach.

 

Otázka č. 10, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0891/07)
 Vec: Situácia v Angole
 

Aký je názor Rady na situáciu v Angole, ktorá je tak dlho zasiahnutá vojnou a občianskou vojnou? Čo spravila v roku 2007 na podporu tohto dôležitého partnera Európskej únie?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada situáciu v Angole pozorne sledovala. Všeobecný rámec, ktorý upravuje vzájomné vzťahy medzi EÚ a Angolou, predstavuje stále dohoda z Cotonou a zahŕňa politický dialóg na základe článku 8 tejto dohody a rozvojovú spoluprácu v rámci Európskeho rozvojového fondu. Dialóg, ktorý upravuje článok 8, sa začal v decembri 2003 a signalizoval odhodlanie, aj keď v nasledujúcich rokoch sčasti poľavil; EÚ sa teraz snaží tento dôležitý nástroj oživiť a posilniť (pre informáciu, posledné rozhovory boli vedené v októbri 2007).

Vzťahy medzi EÚ a Angolou sa vyvíjali pomaly v kľúčových oblastiach spolupráce ustanovených pod záštitou dohody z Cotonou, konkrétne vo vzťahu k demokratizácii, rozvoju občianskej spoločnosti, rešpektovaniu ľudských práv, dobrej správe a boju proti korupcii. Došla teda len k miernemu zlepšeniu celkových vzťahov od 13. októbra 2003, kedy sa Rada problémom naposledy zapodievala.

Hoci má Angola svoje špecifické záujmy v Konžskej demokratickej republike, je naďalej dôležitým partnerom pri stabilizácii situácie v oblasti Veľkých jazier a podieľala sa na policajnej misii EÚ v Konžskej demokratickej republike („EUPOL Kinshasa“). Angola odvelila 13 angolských členov policajného zboru počas obdobia volieb (od júla 2006 do marca 2007), aby pomohli konžskej polícii zaručiť bezpečné voľby. Bolo to po prvýkrát, kedy angolské policajné zložky prevzali medzinárodný záväzok tohto druhu. Okrem toho je osobitný zástupca EÚ v oblasti Veľkých jazier v pravidelnom kontakte s angolskými orgánmi.

 

Otázka č. 11, ktorú predkladá Esko Seppänen(H-0893/07)
 Vec: Vojenské využitie projektu Galileo
 

Financovanie projektu Galileo sa teraz, keď odstúpilo podnikateľské konzorcium, mení. Pôvodne bol projekt zamýšľaný na výhradne civilné účely. Teraz, keď sa mení financovanie, domnieva sa predsednícka krajina, že bude spojený s vojenskými prvkami a skúma sa táto možnosť?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Ako pán poslanec vie, Rada pri niekoľkých príležitostiach vyhlásila, že projekt Galileo je podľa definície civilný globálny satelitný program a je pod civilnou kontrolou EÚ. Možnosť spojiť projekt Galileo s vojenskými prvkami nebola nikdy spomenutá v rozpravách o budúcnosti tohto kľúčového európskeho projektu, ktoré prebiehajú v príslušných orgánoch Rady.

 

Otázka č. 12, ktorú predkladá Mairead McGiunness (H-0894/07)
 Vec: Ratifikácia reformnej zmluvy
 

Mohla by Rada načrtnúť svoj názor na proces ratifikácie reformnej zmluvy v krajinách EÚ? Vzhľadom na to, že Írsko bude pravdepodobne jediným štátom, ktorý o zmluve usporiada referendum, neobáva sa Komisia, že kampaň k referendu sa stane ohniskom záujmu tých ľudí a skupín v celej EÚ, ktorí sú všeobecne proti európskemu projektu a konkrétne proti reformnej zmluve? Mohla by k tomu Rada spraviť vyhlásenie?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Otázka voľby ratifikačného procesu reformnej zmluvy je v právomoci každého členského štátu. Preto Rada nemôže na túto vec vyjadriť svoj názor, ani spraviť akékoľvek vyhlásenie.

 

Otázka č. 13, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0928/07)
 Vec: Konsolidované znenie reformnej zmluvy
 

Pripraví Rada konsolidované znenie reformnej zmluvy pred jej ratifikáciou všetkými členskými štátmi a konkrétne pred referendom v Írsku, ktoré sa pravdepodobne uskutoční v lete 2008?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Táto otázka bude zvážená neskôr.

 

Otázka č. 14, ktorú predkladá Colm Burke (H-0896/07)
 Vec: Misia EBOP na hraniciach Čadu, SAR a Dárfúru
 

Môže Rada uviesť, ktoré členské štáty okrem Írska, Francúzska, Belgicka a Poľska prispejú svojimi jednotkami k misii EBOP na hraniciach Čadu, Dárfúru a SAR? Sú Rada a členské štáty EÚ schopné zmobilizovať dostatočnú politickú, finančnú, logickú a technickú podporu pre jednotky, ktoré sú súčasťou tejto misie?

Uvedomuje si Rada, aké je dôležité, aby jednotky neboli zle vybavené, ako tomu bolo v prípade obliehanej misie Africkej únie v Sudáne? Súhlasí Rada s tým, že vyslaním jednotiek do nestáleho prostredia im musíme poskytnúť všetky prostriedky na ich ochranu?

Aký má Rada dojem z rozhovorov o Dárfúre, ktoré sa koncom októbra konali v Tripolise? Aké kroky Rada spravila na presvedčenie často rozdrobených skupín vzbúrencov, aby prišli k stolu a rokovali? Súhlasí Rada s tým, že rozhovory boli určitým neúspechom kvôli neúčasti niektorých hlavných povstaleckých skupín z Dárfúru? Naliehala Rada na sudánsku vládu a na povstalecké skupiny, aby plne spolupracovali s nezávislým vyšetrovaním útoku v Haskanite a odovzdali spravodlivosti tých, ktorí zaň zodpovedajú?

Čo Rada robila vo vzťahu k pretrvávajúcemu odmietaniu spolupráce s Medzinárodným trestným súdom zo strany sudánskej vlády?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Prípravy na misiu EBOP vo východnom Čade a na severovýchode Stredoafrickej republiky pokračujú a zahŕňajú plánovanie zloženia jednotiek. Doposiaľ prisľúbili k silám prispieť Belgicko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko. Jednotku dostanú vhodné vybavenie a podporu. EUFOR/CHAD/CAR bude na základe jednomyseľne schválenej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1778 fungovať v rozsahu Kapitoly VII s mandátom vhodným pre riešenie situácie v teréne.

Rada bola posledné mesiace znepokojená mierovými rozhovormi v Dárfúre. V súvislosti s tým závery z júnového, júlového a septembrového zasadnutia Rady (vonkajšie vzťahy) vytýčili jasnú politickú líniu, ktorou sa riadilo mnoho bilaterálnych a multilaterálnych stykov vrátane kontaktov generálneho tajomníka Rady a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu a osobitných zástupcov EÚ v Sudáne. Súčasťou tejto línie je naliehavo apelovať na všetky strany, aby hrali konštruktívnu úlohu pri rokovaniach a dosiahli dohodu o okamžitom ukončení násilností. Okrem toho Rada upozornila na potrebu nezávislého vyšetrovania útoku v Haskanite a spolupráce s Medzinárodným trestným súdom. Rada tiež zdôraznila, že je pripravená zvážiť nové opatrenia, konkrétne v rámci Spojených národov, proti ktorejkoľvek strane, ktorá by bránila zavádzaniu balíčku pomoci OSN, rozmiestneniu misie UNAMID alebo opatreniam na zabezpečenie humanitárnych dodávok a ochrany civilistov.

Čo sa týka mierových rokovaní v Dárfúre, Rada pevne podporuje sprostredkovanie AÚ/OSN vedené osobitnými vyslancami AÚ a OSN. Náročný začiatok rokovaní v Sirte v októbri predstavuje výnimočnú výzvu. V súčasnosti stále nie je jasné či, v akej forme a pod akým orgánom by mohli byť rozhovory obnovené. Napriek všetkým ťažkostiam máme za cieľ trvalý proces a v tomto zmysle sa robí mnoho pre to, aby mierové rokovania boli naozaj komplexné a so širokou účasťou. Je zrejmé, že máme do činenia s náročným a zložitým procesom, konkrétne čo sa týka zjednotenia rôznych povstaleckých skupín a zabezpečenia ich účasti na budúcich rozhovoroch. S vedomím tohto cieľa osobitný zástupca EÚ v Sudáne, pán veľvyslanec Brylle, zostáva v úzkom styku s hlavnými účastníkmi tohto procesu.

 

Otázka č. 15, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0898/07)
 Vec: Palestína
 

Mohla by Rada podať aktuálny prehľad o súčasnej palestínsko-izraelskej situácii a úlohe EÚ v tejto súvislosti?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Izrael a Palestína vedú od minulého leta politický dialóg, ktorý začal niekoľkými schôdzkami medzi predsedom vlády Olmertom a prezidentom Abbásom. Rada ocenila úsilie, ktoré obidve strany vyvinuli a ktoré viedlo ku konferencii v Annapolise v dňoch 26. a 27. novembra. EÚ víta usporiadanie annapoliskej konferencie a spoločné vyhlásenie predsedu vlády Olmerta a prezidenta Abbása o okamžitom obnovení dvojstranných rokovaní v duchu dobrej vôle a s cieľom podpísať mierovú zmluvu do konca roku 2008. Také rokovania by mohli viesť k ustanoveniu nezávislého, demokratického palestínskeho štátu na západnom brehu Jordánu a v Gaze, ktorý by zjednotil všetkých Palestínčanov a existoval po boku a v mieri a bezpečí s Izraelom a jeho susedmi. Je takisto životne dôležité, aby obidve strany súbežne s rokovaniami plnili svoje záväzky v rámci cestovnej mapy pre mier. EÚ víta širokú účasť arabských partnerov na konferencii a vyzýva ich, aby i naďalej hrali konštruktívnu rolu.

Pokiaľ ide o úlohu EÚ v tomto kontexte – na ktorú sa vážený pán poslanec vo svojej otázke odvoláva – vysoký predstaviteľ v úzkom spojení s Komisiou vypracoval návrh „akčnej stratégie EÚ“, ktorá analyzuje aktivity EÚ s cieľom naďalej podporovať strany v ich súčasných rokovaniach i počas nasledujúceho implementačného obdobia. Tento dokument bude základom pre ďalšiu prácu EÚ, ktorá zohľadní výsledky medzinárodného stretnutia v Annapolise a nadchádzajúcej parížskej konferencie darcov, ktorá sa má konať 17. decembra. EÚ vystupňuje svoje programy na podporu vytvárania inštitúcií, dobrej správy, príspevkov od občianskej spoločnosť a na pomoc palestínskemu hospodárskemu rastu, pričom bude úzko spolupracovať so zástupcami štvorky. EÚ víta prácu Tonyho Blaira, predovšetkým nedávne oznámenie v súvislosti so sériou projektov s rýchlym účinkom.

 

Otázka č. 16, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0900/07)
 Vec: Pakistan
 

Aké opatrenia robí Rada vo vzťahu k zhoršujúcej sa politickej situácii v Pakistane?

 
 

Otázka č.17, ktorú predkladá Sajjad Karim (H-0904/07)
 Vec: Výnimočný stav v Pakistane
 

Dňa 3. novembra 2007 prezident Pakistanu generál Mušarráf na základe svojej právomoci náčelníka armádneho štábu vyhlásil výnimočný stav a pozastavil platnosť väčšej časti ústavy, čo viedlo k zadržaniu stoviek obhajcov ľudských práv, politických pracovníkov a právnikov, ako napríklad Aitzaza Ahsana. Tento bol v rozpore s medzinárodnými záväzkami Pakistanu v oblasti ľudských práv.

Pakistan ako člen Rady pre ľudské práva Organizácie spojených národov by mal dodržiavať úctu k ľudským právam podľa najvyšších štandardov a zadržané osoby prepustiť.

Naznačila by Rada, aké konkrétne opatrenia robí alebo hodlá urobiť, aby zaistila za všetkých okolností úctu k ľudským právam a základným slobodám v súlade s medzinárodnými normami pre ľudské práva a medzinárodnými nástrojmi, ktoré Pakistan ratifikoval?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada reagovala rýchlo a viditeľne na nedávne udalosti v Pakistane. Predtým, než bol výnimočný stav vyhlásený, vysoký predstaviteľ Javier Solana telefonoval s generálom Parvízom Mušarráfom a snažil sa ho odradiť od tohto kroku. Po tom, ako výnimočný stav oficiálne nadobudol účinnosť, sa EÚ okamžite rozhodla odložiť stretnutie trojky politických riaditeľov s ich náprotivkami v Islamabade a vyslala tak veľmi jasný signál, že za súčasných okolností nemôžu vzťahy medzi EÚ a Pakistanom zostať nepoznamenané.

Vedúci zastupiteľských úradov v Islamabade sa stretli krátko po vyhlásení výnimočného stavu a vydali vyhlásenie, ktoré bolo publikované vo veľkej časti pakistanskej tlače. Vysoký predstaviteľ Solana tiež spravil vyhlásenie, v ktorom vyjadril svoje znepokojenie a vyzval na rýchle obnovenie právneho poriadku. V treťom vyhlásení predsedníctvo jasne formulovalo požiadavky EÚ voči pakistanskej vláde, aby: 1. obnovila platnosť ústavy; 2. vytvorila nevyhnutné podmienky pre zaručenie slobodných a spravodlivých volieb plánovaných na január; 3. prepustila všetkých politických väzňov vrátane právnikov a pani Asmy Džahangirovej, osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženstva či vierovyznania; 4. dodržala záväzok prezidenta odstúpiť do 15. novembra z funkcie náčelníka armádneho štábu; 5. energicky sa snažila o zmier s politickou opozíciou a 6. zrušila obmedzenia uvalené na oznamovacie prostriedky.

Rada takisto súhlasí s pánom poslancom v tom. že Pakistan ako člen Rady pre ľudské práva je osobitne zaviazaný rešpektovať ľudské práva a mechanizmy OSN týkajúce sa ľudských práv. (V tejto súvislosti je vydávať zatykače na osobitných spravodajcov OSN neprijateľné.)

Rada naďalej pozorne monitoruje situáciu v Pakistane a skúma, aké nová opatrenia by mohli byť prijaté. Len nedávno si ministri na zasadnutí Rady (o všeobecných otázkach a vonkajších vzťahoch), ktoré sa konalo 19. novembra 2007, pri obede vymenili názory na nedávne udalosti v Pakistane, vyjadrili nad situáciou svoje znepokojenie a vyzvali na zrušenie mimoriadneho stavu.

 

Otázka č. 18, ktorú predkladá Manolis Mavrommatis (H-0907/07)
 Vec: Podpora Spoločenstva pre Rómov
 

Podľa vyhlásenia predsedu Komisie nevyužilo Taliansko svoje právo získať podporu EÚ na sociálnu integráciu Rómov. Výška sociálnych dotácií poskytnutých na začleňovanie Rómov v členských štátov EÚ predstavuje 275 miliónov EUR. Úmerne tomu boli v období od roku 2000 do roku 2006 pridelené členským štátom tieto prostriedky: Španielsku 52 miliónov EUR, Poľsku 8,5 miliónov EUR, Českej republike 4 milióny EUR a Maďarsku 1 milión EUR.

Môže Rada poskytnúť prehľad rozdelenia dotácií poskytnutých každému členskému štátu? Ktoré členské štáty požiadali o tieto dotácie na uľahčenie integrácie Rómov do svojej spoločnosti a aký je úplný obraz miery čerpania týchto vyčlenených prostriedok v členských štátoch EÚ?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Tato otázka by mala byť položená Komisii, pretože táto záležitosť spadá do oblasti jej právomocí.

 

Otázka č. 19, ktorú predkladá Nikolaos Vakalis (H-0911/07)
 Vec: Plány na výstavbu nových jadrových elektrární v stredozemských štátoch
 

Egypt plánuje do roku 2020 výstavbu štyroch nových jadrových elektrární s celkovým výkonom 4 000 MW. Ďalšie stredomorské štáty prijali obdobné rozhodnutie (Izrael už pred nejakým časom, novšie Maroko, Alžírsko a Líbya) a objavili sa informácie, že Turecko a Albánsko takisto chystajú jadrové plány.

Vzhľadom na to, že uvedené štáty sú susedmi EÚ a sú to buď partnerské štáty euro-stredomorskej spolupráce alebo kandidátske krajiny pristúpenia k EÚ, povedala by Rada, či ich zamýšľa požiadať, aby ustanovili skutočne nezávislý úrad pre jadrovú energiu s účinnými právomocami? Požiada ich, aby spolupracovali s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pri monitorovaní výstavby jadrových elektrární a zaručení mierového využitia jadrovej energie? Bude môcť hovoriť do umiestnenia stavenísk týchto jadrových elektrární vzhľadom na to, že Stredozemie je oblasť mimoriadne silnej seizmickej aktivity? Vzhľadom na to, že niektoré z týchto štátov doposiaľ neratifikovali dohody o nešírení jadrových zbraní a úplnom zákaze jadrových skúšok, hodlá Rada odporučiť európskym spoločnostiam, ktoré sa zapájajú do výstavby jadrových elektrární, aby nepodpisovali kontrakty s týmito štátmi, kým nebude táto požiadavka splnená?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Pokiaľ ide o uvedené štáty, ktoré sú partnermi v rámci barcelonského procesu, zdá sa, že EÚ nemá špecifický nástroj na zasahovanie do energetických volieb tretích krajín. Avšak EÚ sa vynasnaží zaistiť, ako stanovila aj svojim členským štátom, aby tieto voľby neodporovali prijatým všeobecným zásadám, hlavne v oblasti klimatických zmien. Je úplne prirodzené, že je EÚ zaviazaná aktívne presadzovať dobré praktiky a vysoký štandard a uplatnenie medzinárodných noriem v tejto oblasti, predovšetkým v jej bezprostrednom susedstve. Egypt ako zakladajúci člen Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu je teoreticky zaviazaný dodržiavať osvedčené postupy, ktoré táto medzinárodná organizácia rozširuje.

 

Otázka č. 20, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0917/07)
 Vec: Podpora telesnej zdatnosti v Európe
 

Môže Rada podporovať, či podporuje Európsku úniu v jej zámere usporiadaní informačnej kampane v celoeurópskom meradle na podporu vyššej telesnej zdatnosti v Európe?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada je odhodlaná aktívne podporovať vyšší stupeň telesnej aktivity, a preto prijala o tejto otázke závery. Zo záverov o podpore telesnej aktivity v Európe stoja za pozornosť tieto: závery Rady o obezite, výžive a telesnej aktivite z 3. júna 2005(1), a závery Rady o podpore zdravia prostredníctvom výživy a telesnej aktivity z 31. mája 2007(2).

 
 

(1) Tlačová správa: 8980/05 (tlač 117).
(2) Tlačová správa: 10026/07 (tlač 119).

 

Otázka č. 21, ktorú predkladá Eoin Ryan (H-0919/07)
 Vec: Výroba heroínu v Afganistane
 

Môže Rada poskytnúť celkový odhad súčasnej úrovne výroby heroínu v Afganistane a môže povedať, aké koordinované opatrenia sa na úrovni EÚ uplatňujú na zastavenie dovozu heroínu na územie Európskej únie?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Bezprecedentná miera pestovania a vysoká produkcia viedli v roku 2007 v Afganistane k zvýšeniu produkcie ópia o 34 %. Podľa údajov Úradu OSN pre drogy a kriminalitu dosiahla v roku 2007 výroba ópia v Afganistane 8 200 metrických ton. Podiel Afganistanu na svetovej produkcii ópia sa v roku 2007 zvýšil z 92 % na 93 %.

Keby bolo všetko ópium spracované na heroín, výnos by bol 1 170 metrických ton. Úrad OSN pre drogy a kriminalitu tiež informuje, že väčšina ópia vyrobeného v Afganistane je na heroín spracovaná v rámci krajiny. V roku 2007 sa zvýšil počet heroínových laboratórií v krajine. Avšak chemické prekurzory, ktoré sú na spracovanie potrebné, nie sú v krajine k dispozícii, že sú dovážené cez susedné krajiny. Afganistan vyváža časť svojho ópia a dováža chemické prekurzory zo susedných krajín.

Aby sa zastavil dovoz heroínu do Európskej únie, Rada v máji 2006 schválila dokument, ktorý stanovuje opatrenia na zvýšenie podpory EÚ pre boj proti výrobe a pašovaniu drog v Afganistane a pre obmedzenie pašovania z tejto krajiny rovnako ako tranzitných ciest. Dokument sa zaoberá najmä pomocou pre Afganistan v úsilí, ktoré vyvíja v boji proti výrobe a pašovaniu drog a na obmedzenie pašovania z krajiny. Komisia a členské štáty sú hlavnými prispievateľmi na Afganistan (452 miliónov EUR). Úsilie sa zameriava na alternatívne plodiny a klčovanie.

Čo sa týka tranzitných ciest, používa sa parížsky mechanizmus. Zapojené sú aj Irán a Pakistan. Nedávno sa v Kábule konalo stretnutie, na ktorom sa tieto krajiny zúčastnili. Na rokovaní na vysokej úrovni, ktoré prebehlo v Haagu v rámci konzultačného mechanizmu, Európska únia navrhla, aby sa uskutočnili rozhovory pri okrúhlom stole o Čiernom mori/východnej Európe a o východnej Afrike.

Pri svojej práci v Afganistane sa snaží Európska únia dať pomoci afganskú tvár, konkrétne prostredníctvom Afganského poručníckeho fondu. Zastavenie toku heroínu z Afganistane zapôsobilo ako podnet pre navrhnutie akčných plánov pre strednú Áziu a západný Balkán. Trojstranné stretnutia sa pravidelne uskutočňujú v Iráne a prvé trojstranné stretnutie na najvyššej úrovni za účasti Pakistanu sa bude konať dňa 12. decembra 2007.

 

Otázka č. 22, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0921/07)
 Vec: Mierová misia EÚ v Čade
 

Môže Rada poskytnúť podrobnú aktuálnu informáciu o tom, ako sa v túto chvíli vyvíja mierová misia EÚ v Čade?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Pokiaľ ide o proces plánovania, Rada schválila dňa 12. novembra 2007 koncepciu operácie (CONOPS) a začali sa už práce na zostavenie síl.

Tri stretnutia k vytváraniu misie sa konali v Bruseli v dňoch 9., 14. a 21. novembra 2007. Ukazuje sa, že proces je podobne ako v prípade iných operácii ťažký vzhľadom na nedostatok kľúčových kapacít. Postúpime do nasledujúcej fázy – operačného plánovania – hneď ako prekonáme ťažkosti so zhromažďovaním týchto nedostatkových zdrojov. Ďalším krokom je schválenie operačného plánu (OPLAN) a spustenie operácie.

Formálne boli vyzvané tieto krajiny, aby vytvorili sily: spojenci a kandidátske krajiny NATO mimo EÚ (Turecko, Nórsko, Island, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Spojené štáty, Kanada) spoločne so Švajčiarskom, Ukrajinou a Albánskom. Žiadny z týchto štátov dosiaľ podstatne neprispel.

Medzitým uspokojivo pokročili rokovania s vládami príslušných krajín (Čadu a Stredoafrickej republike (SAR)) o dohode o statuse síl a čoskoro by malo byť ukončené.

Sekretariáty OSN a EÚ od začiatku úzko spolupracujú. Členské štáty NATO mimo EÚ a naši africkí partneri (vlády Čadu, SAR, Kamerunu a Sudánu), Africká únia (AÚ) a africké subregionálne organizácie boli pravidelne informované.

 

Otázka č.23, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0923/07)
 Vec: Podpora širokého pásma v Európe
 

Môže Rada jasne uviesť, aké konkrétne iniciatívy vyvíja na podporu vyššej dostupnosti širokopásmovej technológie v Európe, konkrétne vo vidieckych oblastiach Európy?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Široké pásmo je spomínané v niekoľkých politikách: digitálna integrácia, dostupnosť digitálneho obsahu, politika spektra rádiových frekvencií, výskum a vývoj a regulačný rámec pre siete a komunikačné služby všetky súvisia so širokým pásmom, podobne ako kohézna politika a stratégia rozvoja vidieka a regiónov.

Vo vyhlásení ministrov, ktoré bolo jednomyseľne schválené dňa 11. júna 2006 v Rige na konferencii ministrov o informačnej a komunikačnej technológii (IKT) pre inkluzívnu spoločnosť, sa ministri dohodli dať prioritu znižovaniu rozdielov v dostupnosti internetu medzi všetkými regiónmi a zvyšovaniu dostupnosti širokého pásma v miestach s nedostatočným pokrytím. Cieľom je do roku 2010 dosiahnuť najmenej 90 % širokopásmové pripojenie obyvateľstva EÚ, a to najmä s využitím štrukturálnych fondov a Fondu pre regionálny rozvoj a tam, kde to bude vhodné, s podporou vytvárania verejných bodov prístupu na internet. Rozhodli tiež, že je potrebné aktualizovať vnútroštátne stratégie v oblasti širokopásmového pripojenia v rámci iniciatívy i2010 tak, aby poskytovali ďalšie usmernenia a ciele, čo sa týka pokrytia a miery pripojenia vo verejnej správe, školách, zdravotných strediskách a ďalších kľúčových miestach.

Okrem toho oznámenie Komisie Iniciatíva i2010 týkajúca sa digitálnej integrácie (e-Inclusion) „Informačná spoločnosť pre všetkých“, ktoré bolo zverejnené na zasadnutí Rady dna 29. novembra 2007, informuje, že cieľ dosiahnuť 90 % pokrytie obyvateľstva do roku 2010, ktorý bol vytýčený vo vyhlásení z Rigy, bol splnený už koncom roku 2006, kedy malo pokrytie 89 % obyvateľstva EÚ, a že 70 % vidieckeho obyvateľstva malo mať pokrytie v roku 2007.

To isté oznámenie Komisie vytyčuje európsku iniciatívu pre digitálnu integráciu, ktorá zahŕňa strategický akčný rámec pre zavádzanie vyhlásenia ministrov z Rigy tak, že budú pre každého vytvorené podmienky na jeho participáciu na informačnej spoločnosti a budú prekonané existujúce medzery v širokom pásme, v dostupnosti a v užívateľských schopnostiach, konkrétne:

Komisia bude podnecovať regionálne iniciatívy pre inkluzívnu informačnú spoločnosť prostredníctvom tematických sietí v rámci iniciatívy Európskej komisie „Regióny pre hospodársku zmenu“. Kohézny fond bude naďalej smerovať investície do vzdelávania do oblastí, kde je komerčné rozvinutie IKT infraštruktúry a služieb nedostatočné.

Regionálne a miestne orgány v EÚ musia vyvíjať úsilie na prekonanie medzier v širokom pásme, vrátane použitia fondov EÚ pre regionálny rozvoj a rozvoj vidieka na podporu inkluzívnej informačnej spoločnosti, obzvlášť v odľahlých oblastiach. Musia podporovať infraštruktúru, elektronické služby a aplikácie pre obyvateľstvo (e-Health, e-Government, e-Learning a e-Inclusion).

Komisia bude v rámci Programu na podporu politiky informačných a komunikačných technológií podporovať webovú platformu o regionálnych iniciatívach pre informačnú spoločnosť a bude uskutočňovať prieskum využitia dotácií EÚ pre regionálne projekty informačnej spoločnosti.

Rada teraz analyzuje dva návrhy Komisie (jeden na zrušenie smernice o GSM a druhý o mobilných satelitných službách) s cieľom skúmať možnosť uvoľnenia frekvencií pre bezdrôtovú komunikáciu, ktoré by boli pridelené pre mobilné služby, čo by mohlo byť prínosom pre vidiecke a odľahlé oblasti.

Čo sa týka zrušenia smernice o GSM a z toho vyplývajúcej možnosti použitia frekvencií pre služby 3G, predpokladá sa, že toto opatrenie zvýhodní európskych občanov tým, že významne zníži prekážky rozvoja vyspelých mobilných komunikačných služieb a pomôže prekonať geografickú digitálnu priepasť.

Navyše členské štáty takisto plánujú svoje širokopásmové stratégie prostredníctvom národných plánov reforiem ako súčasť lisabonskej stratégie a niektoré nové členské štáty koncipujú špecifické národné stratégie pre široké pásmo.

 

Otázka č. 24, ktorú predkladá Bill Newton Dunn (H-0925/07)
 Vec: Finančná podpora pre Tonyho Blaira
 

V novembri 2007 oznámila Komisia parlamentnému Výboru pre kontrolu rozpočtu, že uhrádza pomernú časť nákladov na kanceláriu Tonyho Blaira a jedného asistenta. Koľko platí Rada?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

V odpovedi na otázku pána poslanca o „financovaní Tonyho Blaira“ môže Rada potvrdiť, že z oddielu II (Rada) všeobecného rozpočtu Európskej únie neboli na tento účel vykonané žiadne platby.

 

Otázka č. 25, ktorú predkladá David Martin (H-0926/07)
 Vec: Krádež identity
 

Akú viedla v poslednej dobe Rada diskusiu o boji proti krádeži identity?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada by chcela informovať pána poslanca, že táto téma bola prerokúvaná v širšom rámci boja proti kybernetickému zločinu. V tomto zmysle by sa Rada chcela odvolať na závery Rady o kybernetickom zločine zo dňa 8. novembra 2007. V týchto záveroch Rada najmä uviedla, že by sa malo zvážiť, či je potrebné v každom členskom štáte uzákoniť právne predpisy o krádeži identity, konkrétne formou kybernetického zločinu, a či sú potrebné ďalšie kroky na úrovni EÚ.

 

Otázka č. 26, ktorú predkladá Johan Van Hecke (H-0935/07)
 Vec: Zásah proti vodcovi povstaleckej skupiny LRA Konymu
 

Hoci Medzinárodný trestný súd vydal medzinárodný zatykač na povstaleckého vodcu Konyho a ďalších štyroch jeho veliteľov, Kony a jeho Božia armáda odporu (LRA) sú stále v národnom parku Garamba v Konžskej demokratickej republike, odkiaľ terorizujú a destabilizujú severnú Ugandu.

Mierový proces medzi LRA a ugandskou vládou, ktorý má výslovnú podporu Rady, napreduje veľmi pomaly. Podľa posledných správ však Kony odstavil svoju pravú ruku a dôležitého vyjednávača Vincenta Ottiho na vedľajšiu koľaj. Spolupráca nebola naďalej možná, pretože Kony Ottiho podozrieva z vyzvedačstva v prospech ugandskej vlády. Odchod Ottiho, ktorý bol kľúčovou postavou rokovaní a ich stúpencom, je vážna rana pre mierové rozhovory. Zdá sa tiež, že Kony sa už pripravuje na neúspech mierových rozhovorov preskupovaním a vyzbrojovaním. Podľa žalobcu Medzinárodného trestného súdu Louisa Moreno-Ocampa je potravinová pomoc pre LRA systematicky predávaná za zbrane.

V súvislosti s nedávnymi udalosťami, vyvinie Rada väčší tlak na vlády Konžskej demokratickej republiky a Sudánu, aby vydali Konyho Medzinárodnému trestnému súdu, alebo skôr dáva prednosť obnoveniu mierových rozhovorov? Zariadi Rada priame monitorovanie potravinovej pomoci?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada si je plne vedomá dôležitosti vydania týchto štyroch zatykačov (na zatknutie Josepha Konyho, Vincenta Ottiho, Okota Odhiamba a Dominika Ongwena) Medzinárodným trestným súdom.

Rada schválila závery o Ugande dňa 18. júna 2007. Pri tejto príležitosti Rada zopakovala svoju podporu pre mierové rozhovory, ktoré prebiehajú v Jube, a uvítala menovanie jeho excelencie Joaquima Chissana osobitným vyslancom generálneho tajomníka OSN v oblastiach postihnutých LRA. Rada zdôraznila pretrvávajúci význam dosiahnutia mierovej dohody, ktorá zaistí jednak mier a jednak spravodlivosť pre miestne spoločenstvá a bude v súlade s prianím miestnych spoločenstiev, národnými zákonmi a Rímskym štatútom Medzinárodného trestného súdu.

Čo sa týka problému zneužitia potravinovej pomoci a prípadne iných druhov medzinárodnej pomoci, Rada bude naďalej predkladať tieto otázky príslušným medzinárodným partnerom. Pokiaľ ide o potravinovú pomoc, Rada by rada zopakovala, že podľa dohôd, ktorými bola vytvorená Európska únia, táto otázka nepatrí do právomoci Rady. Európska únia, konkrétne Európska komisia, financuje potravinovú pomoc distribuovanú Svetovým potravinovým programom a v menšej miere mimovládnymi organizáciami.

 

Otázka č. 27, ktorú predkladá Athanasios Pafilis (H-0937/07)
 Vec: Závery MAAE o iránskom jadrovom programe
 

Nedávna správa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu OSN a jej generálneho riaditeľa Mohameda El Baradeja o iránskom jadrovom programe hovorí, že program je mierový a nie je používaný na vojenské ciele. Podčiarkuje tiež, že doterajšie rozhodnutia o uvalení sankcií sa opierali o chybné informácie. Správa jasne uvádza, že iránske orgány plne spolupracujú a že poskytované informácie sú úplne v súlade s údajmi, ktoré získala agentúra. Napriek týmto uisteniam sa USA a EÚ naďalej vyhrážajú sankciami proti Iránu. Skúsenosť však ukazuje, že sankcie sú nespravodlivé a že ten, kto nimi trpí, je ľud krajiny.

Akceptuje Rada zistenia v správe MAAE? Odvolá EÚ všetky hrozby uvalenia sankcií na Irán, ktoré sa, ako je zrejmé, opierajú o mylné informácie?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Posledná správa generálneho riaditeľa MAAE, ktorá bola analyzovaná radou guvernérov Agentúry na zasadnutí v dňoch 22. – 23. novembra, obsahuje kladné a záporné aspekty.

Vo vyhlásení zaslanom rade guvernérov vyjadrila EÚ svoje znepokojenie nad otázkami, ktoré ešte musia byť vyriešené vo vzťahu k iránskemu jadrovému programu, a poľutovanie, že iránska spolupráca bola, ako uvádza správa, skôr reaktívna ako proaktívna. Uviedla takisto, že je znepokojená skutočnosťou, že podľa správ generálneho riaditeľa MAAE o súčasnom iránskom jadrovom programe dostáva agentúra menej informácií a že ak nebude plne zavedený dodatkový protokol, agentúra nebude schopná poskytnúť dôveryhodné záruky o tom, že neexistuje nedeklarovaný jadrový materiál alebo činnosť.

Vo vyhlásení zaslanom rade guvernérov EÚ tiež s rastúcim znepokojením zaznamenala, že sa Irán naďalej stavia pohŕdavo k požiadavkám BR OSN a zdôraznila, že podľa správy MAAE naďalej pokračuje v obohacovaní uránu a vo výstavbe reaktorov na ťažkú vodu v Araku. EÚ vyzvala Irán, aby rešpektoval výzvu generálneho riaditeľa a uplatňoval opatrenia, o ktorých rozhodla BR OSN.

Na svojom zasadnutí dňa 15. októbra Rada ministrov EÚ zopakovala svoju podporu pre rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1606, 1737 a 1747 a zdôraznila, že v uzneseniach č. 1737 a 1747 Rada bezpečnosti prejavila úmysel prijať nové vhodné opatrenia podľa článku 41, kapitoly VII Charty OSN v prípade, že Irán odmietne prerušiť akékoľvek obohacovanie uránu. Ďalej sa dohodla, že je potrebné, aby EÚ zvážila, aké ďalšie opatrenia by mohla prijať na podporu postupu OSN a dosiahnutia spoločných cieľov medzinárodného spoločenstva.

 

Otázka č. 28, ktorú predkladá Ryszard Czarnecki (H-0941/07)
 Vec: Obchodné vzťahy medzi členskými krajinami EÚ a africkými štátmi
 

Ako hodnotí Rada výsledok štrnásteho zasadnutia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ, ktoré sa minulý týždeň zišlo vo rwandskom hlavnom meste Kigali, najmä čo sa týka obchodných vzťahov medzi členskými štátmi EÚ a africkými štátmi?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada zaznamenáva, že Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT-EÚ, ktoré za zišlo vo rwandskom hlavnom meste Kigali v dňoch 19. až 22. novembra 2007, prijalo Kigalské vyhlásenie o dohodách o hospodárskom partnerstve. Vyhlásenie sa týka vzťahov medzi EÚ a všetkými štátmi AKT vrátane afrických štátov.

Rada to považuje za proaktívne opatrenie v rámci procese konzultácií a dialógu o dohodách o hospodárskom partnerstve. Rada tento proces víta a podporuje.

Rada prikladá veľkú dôležitosť ďalekosiahlym konzultáciám o dohodách o hospodárskom partnerstve. Vo svojich záveroch o dohodách o hospodárskom partnerstve z mája 2007 Rada osobitne zdôraznila význam dialógu medzi AKT a EÚ o dohodách popri dôležitej úlohe dialógu s poslancami, občianskou spoločnosťou a podnikateľskou komunitou z krajín AKT, ako aj z EÚ. Táto myšlienka bola opakovaná v súvislosti s monitorovaním dohôd o hospodárskom partnerstve v záveroch Rady z novembra 2007.

Rada uznáva a víta dôležitú úlohu Spoločného parlamentného zhromaždenia v systéme Cotonou. V súlade s článkom 17, ods. 2 Dohody o partnerstve z Cotonou jeho rola ako poradného orgánu spočíva najmä v podpore demokratických procesov prostredníctvom dialógu a konzultácií a v prerokúvaní otázok, ktoré sa týkajú rozvoja partnerstva medzi AKT a EÚ.

 

Otázka č. 29, ktorú predkladá Georgios Toussas (H-0944/07)
 Vec: Sledovanie pracujúcich a zhromaždenia pracujúcich
 

Dňa 17. novembra 2007 počas podujatia na pripomenutie výročia povstania na Aténskej polytechnickej univerzite zistilo vyšetrovanie vedené Úradom na ochranu osobných údajov, že grécka polícia monitorovala sprievod k univerzite pomocou kamier, ktoré boli inštalované údajne na sledovanie dopravy. Pán D. Gourgourakis, predseda Úradu na ochranu osobných údajov, podpredseda a ďalší štyria úradníci podali rezignáciu na protest proti porušeniu pravidiel, ktoré upravujú postupy a funkciu ich organizácie, a proti tomu, že bola táto absolútne ignorovaná.

Odsudzuje Rada použitie kamier gréckymi poriadkovými silami na monitorovanie zhromaždení, demonštrácií, manifestácií a podobných obecných udalostí? Považuje Rada inštaláciu a použitie kamier na monitorovanie pracujúcich a zhromaždenia pracujúcich za zlučiteľné s ochranou osobných údajov a takisto s právom na slobodné zhromažďovanie?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada sa nevyjadruje o opatreniach na vymáhanie zákonov, ktoré prijímajú kompetentné orgány v členských štátoch. Hodnotenie, či sú také opatrenia na vymáhanie zákonov v súlade s ochranou osobných údajov, nie je v právomoci Rady.

 

Otázka č. 30, ktorú predkladá Diamanto Manolakou (H-0948/07)
 Vec: Nové nedemokratické opatrenia lotyšskej vlády
 

Očakáva sa, že v priebehu niekoľkých budúcich dní budú lotyšskému parlamentu predložené viaceré novely trestného práva, ktoré navrhuje tamojšie ministerstvo spravodlivosti a ktoré žiadajú tresty až vo výške piatich rokov odňatia slobody za verejné vyjadrenie súhlasu so sovietskym režimom alebo za popieranie existencie „sovietskej okupácie“. Ministerstvo tvrdí, že tieto zmeny sú v súlade s usmerneniami EÚ, ktoré sa vzťahujú na tresty za verejné podnecovanie rasizmu a xenofóbie a za podporovanie „zločinov označených za genocídu“.

Odsudzuje Rada tieto nové nedemokratické opatrenia, ktoré zamýšľa lotyšská vláda a ktoré porušujú základné občianske, demokratické a politické práva pracujúcich rovnako ako slobodu prejavu a vyjadrovania? Súhlasí s vyhlásením lotyšskej vlády v tom zmysle, že opatrenia, ktoré chce zaviesť, sú v skutočnosti súčasťou politiky EÚ, podľa ktorej sa má k aktom rasizmu a xenofóbie pristupovať rovnako ako ku zločinom a majú byť podľa toho potrestané?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

V apríli 2007 sa Rada dohodla na všeobecnom prístupe k návrhu rámcového rozhodnutia Rady, na ktoré sa odvoláva vážený pán poslanec, o boji proti určitým druhom a prejavom rasizmu na základe trestného práva.

Cieľom rámcového rozhodnutia je priblížiť ustanovenia trestného práva členských štátov a účinnejšie bojovať proti zločinom založeným na rase, farbe pleti, pôvode a národnej príslušnosti alebo etnickom pôvode.

Toto rámcové rozhodnutie zatiaľ nebolo formálne schválené a čaká na stiahnutie parlamentných výhrad rôznych delegácií.

Po schválení rámcového rozhodnutia budú za jeho uplatňovanie zodpovedné členské krajiny. Potrebné vykonávacie opatrenia musia byť uskutočnené najneskôr do dvoch rokov po schválení rámcového rozhodnutia.

Najneskôr do piatich rokov po schválení rámcového rozhodnutia Rada na základe správy Komisie skontroluje, či členské štáty prijali potrebné opatrenia, aby dosiahli súlad s rámcovým rozhodnutím.

Preto je zrejmé, že Rada nemôže vyjadriť svoj názor na otázky, ktoré položil vážený pán poslanec.

 

Otázka č. 31, ktorú predkladá Pedro Guerreiro (H-0951/07)
 Vec: Inštalácia amerických protiraketových systémov v Európe
 

V kontexte zrýchľujúcich sa pretekov v zbrojení a militarizácie medzinárodných vzťahov (ktorých hnacou silou sú USA a ich spojenci) plánuje americká vláda inštalovať časti svojho protiraketového systému v Európe.

Aký je názor Rady na také zámery vo svetle vojenskej eskalácie v Európe, ktorú také rozhodnutie podnieti?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Podľa Zmluvy o Európskej únii rozvíja EÚ spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku bez zahrnutia teritoriálnej obrany, ktorá je v národnej právomoci, a niektoré členské štáty sledujú spoločnú obrannú politiku v rámci NATO.

Spolupráca medzi USA a členskými štátmi pri umiestňovaní protiraketových systémov na ich území je bilaterálny problém, ktorý spadá do právomoci príslušných členských štátov. Rada preto nepodrobuje protiraketové obranné plány Spojených štátov v Európe žiadnej analýze. Avšak protiraketový systém je otázka diskutovaná v NATO.

 

Otázka č. 32, ktorú predkladá Laima Liucija Andrikienė (H-0954/07)
 Vec: Pozorovanie volieb do ruskej Štátnej dumy 2. decembra 2007
 

Podľa vyhlásenia predsedníctva EÚ zo dňa 16. novembra 2007 predsedníctvo ľutuje, že pre „bezprecedentné obmedzenia a rad byrokratických prekážok Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) nemôže odpovedať na pozvanie Ruskej federácie na pozorovanie volieb do ruskej Štátnej dumy 2. decembra“. Predsedníctvo však znovu vyjadrilo svoju plnú podporu pre pozorovaciu činnosť ODIHR a úsilie vynakladané na vyslanie volebnej pozorovacej misie.

Akú aktivitu Rada vyvinula na prekonanie vyššie zmenených obmedzení a prekážok? Ako Rada hodnotí voľby do ruskej Štátnej dumy, ktoré sa konali 2. decembra? Boli slobodné, spravodlivé a v súlade s medzinárodnými normami?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Ako upozorňuje pán poslanec, nebolo možné vyslať pozorovaciu misiu pre prekážky, s ktorými sa stretol Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) pri prípravách na vyslanie pozorovateľov na ruské parlamentné voľby 2. decembra. Predsedníctvo ľutuje, že ODIHR bol nútený prijať toto rozhodnutie, hoci každý rok bez akýchkoľvek ťažkostí vysiela pozorovateľov do veľkého množstva štátov OBSE. Avšak prekážky pre činnosť ODIHR, konkrétne neskoro doručené pozvanie, obmedzenie uvalené na počet pozorovateľov a problémy, s ktorými sa pozorovatelia stretli pri získavaní víz, nedali ODHIR na výber.

Vzhľadom na to, že pri predchádzajúcich ruských voľbách sa väčšina základných nedostatkov, zaznamenaných medzinárodnými pozorovateľmi, vzťahovala na predvolebné záležitosti, je poľutovaniahodné, že obmedzenia uvalené ruskými úradmi ovplyvnili najmä dlhodobé hľadisko pozorovacej misie. Aby mohol ODHIR uskutočniť nezávislé hodnotenie volieb, je pre neho zásadne dôležité pozorovať priebeh volieb nielen počas volebného dňa, ale takisto v priebehu volebnej kampane.

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré prijala Rada, pán poslanec si je nepochybne vedomý toho, že rozhodnutie o tom, či vyslať volebnú pozorovaciu misiu, je vo výhradnej právomoci ODHIR. Predsedníctvo Rusku vyjadrilo svoje znepokojenie a v ďalších dňoch v tom bude pokračovať.

Rada bude naďalej na pravidelných stretnutiach vyjadrovať ruským partnerom svoje znepokojenie a bude vyzývať Rusko, aby rešpektovalo svoje medzinárodné záväzky.

 

Otázka č. 33, ktorú predkladá Justas Vincas Paleckis (H-0956/07)
 Vec: Náklady na víza pre východných susedov EÚ
 

Rozšírenie schengenského priestoru je ten najlepší vianočný darček pre občanov v nových členských štátoch EÚ. Je to historická udalosť obrovského symbolického významu. Vznikla však nová finančná a byrokratická opona medzi EÚ a jej východnými susedmi – Bieloruskom, Ruskom, Ukrajinou a Moldavskom. Donedávna mohli naši východní susedia do mnohých štátov EÚ cestovať bez víz, ale teraz musia za víza zaplatiť tretinu alebo štvrtinu svojho mesačného platu. Napríklad pre občanov Bieloruska narástli náklady na víza do nových štátov EÚ z 5 EUR na 60 EUR.

Hodlá Rada začať so skúmaním nákladov na schengenské víza pre občanov východných susedov EÚ?

 
  
 

Túto odpoveď pripravilo predsedníctvo a ako taká nie je záväzná pre Radu ani členské štáty.

Rada dňa 6. decembra 2007 (rozhodla) (rozhodne)(1) o úplnom uplatnení schengenského acquis s účinnosťou od 21. decembra 2007 v Českej republike, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, na Malte, v Poľsku, Slovinsku a Slovenskej republike.

Na základe toho začnú vyššie uvedené členské štáty podľa spoločných konzulárnych inštrukcií o vízach pre diplomatické misie a konzulárne miesta vydávať pre občanov tretích krajín uvedených v prílohe 1 nariadenia (ES) č. 539/2001 zo dňa 15. marca 2001, ktorá uvádza zoznam tretích štátov, ktorých príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajšej hranice, a štátov, ktorých príslušníci sú od tejto požiadavky oslobodení. Toto nariadenie stanovuje štandardný vízový poplatok 60 EUR za udelenie víz.

Avšak medzi ES a inými štátmi vrátane Ruska, Ukrajiny a Moldavska boli podpísané dohody o zjednodušení víz a dohody o readmisii. Dohody o zjednodušení víz pre tieto štáty znižujú vízový poplatok na 35 EUR.

Dohoda tohto druhu nebola podpísaná medzi ES a Bieloruskom a v súčasnosti nie sú návrhy na mandát pre také rokovanie.

 
 

(1) Overiť pred zverejnením konečnej odpovede.

 

OTÁZKY PRE KOMISIU
Otázka č. 39, ktorú predkladá Danutė Budreikaitė (H-0947/07)
 Vec: Propagácia liečiv
 

V televízii v členských štátoch EÚ je vysielaných veľké množstvo zdravotných programov. Otvoreným alebo skrytým cieľom týchto programov je propagovať liečivá, predovšetkým potravinové doplnky. Ľudia nie sú podnecovaní k zdravej výžive a ku cvičeniu. Sú podnecovaní k tomu, aby spotrebovávali čoraz viac vitamínov a liečiv. Dôsledky takého konania bez lekárskeho dohľadu môžu vyvolať zdravotné problémy. Navyše propagácia často neodráža skutočný účinok liečiv.

Môže sa Komisia vyjadriť o téme pravidiel pre reklamu na liečivá v EÚ?

 
  
 

Právne predpisy EÚ o liečivách na ľudské použitie stanovujú veľmi jasné a reštriktívne pravidlá propagácie týchto výrobkov.

Boli zavedené na začiatku 90. rokoch v takzvanom balíčku „racionálnej spotreby“. To odráža všeobecný cieľ, aby bola spotreba mierna a propagácia tam, kde je vôbec povolená, nepodporovala nadmerné používanie liečiv.

Tieto pravidlá sú teraz obsiahnuté v smernici 2001/83. Tá zakazuje propagáciu zameranú priamo na spotrebiteľov liekov a pripúšťa propagáciu voľne predajných liečiv za podmienok, ktoré sú stanovené smernicou.

Propagácia voľne predajných liekov musí zodpovedať celkovým charakteristikám prípravku, ktoré sú zaručené procesom schvaľovania marketingu. Musí podporovať racionálne používanie liečiva tým, že prípravok objektívne predstaví bez zveličovania jeho vlastností, a nesmie byť zavádzajúca. Preto by propagácia nemala povzbudzovať väčšiu spotrebu liečebných prípravkov.

Čo sa týka potravinových doplnkov, ktoré sú uvádzané na trh a prezentované ako potraviny, sú upravené smernicou 2002/46/ES, ktoré stanovuje, že propagácia nesmie potravinovým doplnkom prisudzovať vlastnosť prevencie, ošetrenia alebo liečenia ľudského ochorenia, ani sa na také vlastnosti odvolávať. Navyše propagácia potravinových doplnkov nesmie obsahovať akúkoľvek zmienku, ktorá tvrdí alebo naznačuje, že vyvážená a bohatá strava nemôže poskytnúť všeobecné dostatočné množstvo živín.

Ďalej, nariadenie 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách platia aj pre potravinové doplnky. Toto nariadenie zaisťuje, aby akékoľvek tvrdenia o výživnosti a zdravotných účinkoch boli jasné, presné a opodstatnené. Nariadenie o tvrdeniach sa členskými štátmi uplatňuje od 1. júla 2007, ale ešte je potrebné prijať zoznam prípustných tvrdení o zdravotných účinkoch. Prijatie sa plánuje na začiatok roku 2010 po zhodnotení ich vedeckej hodnoty Európskym úradom pre bezpečnosť potravín.

Je dôležité zdôrazniť, že za zavádzanie a používanie súčasných právnych predpisov EÚ o propagácii liečebných prípravkov a potravinových doplnkov zodpovedajú členské štáty.

 

Otázka č. 44, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0901/07)
 Vec: Ropa
 

Prečo sa cena ropy blíži 100 USD za barel, aké to má dôsledky pre spotrebiteľov v EÚ a na výskum alternatívnych pohonných hmôt?

 
  
 

Historicky vysoké ceny ropy (takmer 100 USD za barel) sú spôsobené súbežným pôsobením niekoľkých činiteľov, z ktorých sa ako najzávažnejšie javia tieto:

svetový dopyt po rope (hlavne v štátoch, ktoré nie sú členmi OECD(1), najmä v Číne a v Indii) rastie rýchlejšie než novo objavené zdroje a investície do výrobných kapacít;

záväzok OPEC na zvýšenie ťažby bol nižší, než požadovali spotrebiteľské krajiny a než očakávali hráči na trhu;

neobyčajne nízke zásoby ropy a ropných výrobkov v niekoľkých veľkých ekonomikách, ktoré spotrebúvajú ropu (obzvlášť v Spojených štátoch), ktoré na trhu vytvárajú neistotu o schopnosti čeliť i pomerne malým narušeniam dodávok;

regionálne konflikty vo významných vyvážajúcich štátoch (napr. v Iraku, Nigérii) udržujú veľkú časť ich kapacít mimo prevádzky alebo v obmedzenej prevádzke;

pretrvávajúca neistota vo vzťahu k dodávkam z Iránu;

slabý dolár, ktorý spôsobuje, že dodávatelia ropy požadujú vyššie nominálne ceny (keďže ropné kontrakty sú prevažne denominované v dolároch).

Spotrebitelia sú týmto cenovým rastom najviditeľnejšie zasiahnutí prostredníctvom rastu cien, ktoré musia platiť za benzín a motorovú naftu. Je si však treba tiež povšimnúť, že zákazníci v EÚ sú pred dôsledkami rastu cien ropy relatívne chránení vzhľadom na existujúcu štruktúru daní a spotrebných daní, ktorá mierni prenos cenového nárazu. Posilňovanie eura vo vzťahu k doláru takisto tlmí cenový rast. Priaznivým vedľajším účinkom súčasných trhových podmienok je skutočnosť, že je možné očakávať zvýšeniu záujmu verejnosti o úspory energie, energetickú účinnosť a o alternatívne palivá.

Pretože alternatívne pohonné hmoty sú v súčasnej dobe nákladnejšie než motorová nafta a benzín, nedávny rast cien ropy (za predpokladu, že bude dlhodobý) významne zníži cenový rozdiel. To robí investície do výskumu, demonštrácie a komercializácie čoraz príťažlivejšími. Bez ohľadu na tieto hospodárske trendy je Komisia rozhodnutá venovať na výskum biopalív a energetickej účinnosti konečného využitia energie významný podiel z rozpočtu na energetický výskum zo 7. rámcového programu.

 
 

(1) Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

 

Otázka č. 45, ktorú predkladá Esko Seppänen (H-0913/07)
 Vec: Kvóty obnoviteľnej energie
 

Komisia navrhuje ciele pre jednotlivé štáty s úmyslom dosiahnuť ciele EÚ, podľa ktorých sa majú do roku 2020 obnoviteľné zdroje podieľať 20 % na primárnej výrobe energie. Aký dosah ma výstavba dodatočnej jadrovej kapacity na národné ciele? Alebo musí byť výroba energie z obnoviteľných zdrojov zvýšená podľa požiadaviek?

 
  
 

Komisia zaujíma postoj, že by mali byť stanovené záväzné národné ciele podielu obnoviteľnej energie na konečnej spotrebe energie v roku 2020. Akákoľvek nová výstavba jadrovo-energetických kapacít teda nie je v tejto súvislosti relevantná. Vyššia jadrová kapacita však má menší vplyv na celkovú spotrebu energie meranú ako konečná spotreba a nie ako primárna spotreba.

Pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa v oblasti skleníkových plynov, jadrová energia generuje oproti výrobe energie z pevných palív nižšie uhlíkové emisie. To však nemení povinnosť štátu dosiahnuť cieľ v oblasti obnoviteľnej energie.

 

Otázka č. 46, ktorú predkladá Vural Öger (H-0914/07)
 Vec: Zahraničná energetická politika EÚ
 

Vo svojej správe nazvanej „K spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie” (A6-0312/2007- P6_TA(2007)0413) vyzval Európsky parlament na vymenovanie vysokého predstaviteľa pre zahraničnú energetickú politiku, ktorý by vystupoval v dvojitej úlohe v Komisii i v Rade. Aký je názor Komisie na návrh, aby bol v EÚ minister pre zahraničné energetické záležitosti, niečo ako „pán Energia“? Akú formu by podľa vášho názoru mohol mať presnejší popis poslania tohto úradníka?

Aký je názor Komisie na myšlienku, že spoločná zahraničná politika v energetike je jediný účinný spôsob, ako zaistiť pre EÚ zmysluplný hlas zahraničnopolitického hráča na svetovej scéne. Ako by mohli byť harmonizované rôzne národné koncepcie takej politiky? Ako sa môže EÚ politicky a finančne väčšmi zviditeľniť v tých geografických oblastiach, ktoré sú významné pre energetickú politiku (ako napr. v čiernomorskej a kaspickej oblasti a v strednej Ázii)?

 
  
 

Správa Parlamentu(1) uznáva, že je potrebné, aby EÚ predstavila spoločný prístup k medzinárodným vzťahom v oblasti energetiky. Komisia berie na vedomie, že Parlament zvažoval návrh, ako by Spoločenstvo malo najlepšie presadzovať svoju medzinárodnú energetickú politiku. Budeme musieť ďalej premýšľať o tejto dôležitej téme a o tom, ako čo najúčinnejšie zabezpečiť, aby EÚ hovorila jedným hlasom. Komisia zaujme svoj vlastný postoj k širším aspektom vonkajšej energetickej politiky, ktoré budú známe v neskoršej etape.

Komisia je presvedčená, že jasný a logický spoločný postoj a podobne jasné a logické kroky členských štátov a Spoločenstva na podporu tejto politiky poskytnú EÚ silu, vierohodnosť a tiež páky pre medzinárodné rokovania.

Komisia sa stotožňuje s názorom, že členské štáty by sa mali navzájom informovať, informovať Komisiu, konzultovať navzájom a konzultovať s Komisiou strategické rozhodnutia, ktoré by mohli ovplyvniť záujmy iných členských štátov a EÚ ako celku. To sa týka dôležitých bilaterálnych dohôd o energetických projektoch s tretími krajinami. Solidarita a transparentnosť medzi členskými štátmi a Komisiou by nesmierne pomohli, aby akcie EÚ boli v súlade so záujmami EÚ ako celku. To platí najmä pre také oblasti, ako je čiernomorská oblasť, kaspická oblasť a stredná Ázia.

 
 

(1) K spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie (A6-0312/2007-P6_TA(2007)0413).

 

Otázka č. 47, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0918/07)
 Vec: Programy energetickej účinnosti v Európe
 

Ako súčasť programu politiky Európskej únie, ktorý ma zaistiť, že emisie CO2 sa do roku 2020 znížia o 20 %, môže Komisia vyhlásiť, aké nové a konkrétne iniciatívy sleduje na podporu vyššej úrovne energetickej účinnosti v Európe?

 
  
 

Energetická účinnosť je prioritou Komisie. V januári bude predložené prvé posúdenie akčných plánov energetickej účinnosti, ktoré Komisia získala od členských štátov. Nasledovať bude rad krokov, ktoré boli uvedené v Akčnom pláne energetickej účinnosti(1). Na rok 2008 sa konkrétne plánujú tieto iniciatívy:

Na zlepšenie energetickej účinnosti budov:

Návrh na prepracovanie smernice o energetickom výkone budov(2)

Na zlepšenie energetickej účinnosti spotrebičov:

Návrh na revíziu rámcovej smernice o energetickom označovaní(3)

Vykonávacie opatrenia pre ekodizajn(4) skupín výrobkov vrátane spotreby všetkých elektrických spotrebičov v pohotovostnom režime

Pracovný plán, ktorý stanoví na ďalšie tri roky zoznam skupín výrobkov, ktoré budú považované za prioritné pre vykonávacie opatrenia pre ekodizajn

Zlepšiť energetickú účinnosť v doprave:

Návrh nariadenia o pokročilých bezpečnostných vlastnostiach (sledovanie tlaku v pneumatických) a pneumatikách s nízkym valivým odporom

Návrh smernice o podpore čistých a energeticky účinných vozidiel pre cestnú dopravu

Aby Komisia podporila uvádzanie vozidiel s nízkou spotrebou paliva na trh, pripravuje revíziu smernice o označovaní vozidiel(5).

Komisia navrhla začleniť leteckú dopravu do systému obchodovania s emisiami(6). To vytvorí dodatočný finančný stimul pre zvýšenie energetickej účinnosti pri projektovaní a prevádzke lietadiel.

Komisia navrhla(7) zaviesť cieľ zníženia emisie skleníkových plynov z pohonných hmôt v priebehu ich životného cyklu. To vytvorí silnejší stimul pre ďalšie zlepšenie energetickej účinnosti vo výrobe pohonných hmôt.

Navyše sa plánujú tieto horizontálne opatrenia:

Prehodnotenie smernice o zdaňovaní energie na uľahčenie cielenejšieho a logickejšieho použitia zdanenia energie tým, že budú integrované predovšetkým hľadiská energetickej účinnosti a ekologické aspekty.

V rámci diskusie otvorenej na tému znížených sadzieb DPH preveriť účinnosť znížených sadzieb DPH za niektorých okolností.

Referenčný dokument o najlepších dostupných technológiách z hľadiska energetickej účinnosti ako výsledok výmeny informácií podľa smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPCC)(8).

Návrh revízie nariadenia, ktoré pripúšťa dobrovoľnú účasť organizácií v systéme ekologického manažmentu a auditu Spoločenstva (EMAS). Toto nariadenie zaväzuje zúčastnené organizácie, aby podávali správy na základe kľúčových ukazovateľov vrátane energetickej účinnosti, a aby plynulo zlepšovali svoje ekologické výsledky. Tieto správy sú overované a potvrdzované nezávislými ekologickými overovateľmi a sú zverejňované.

Komisia tiež predpokladá, že prijme oznámenie o zelenom verejnom obstarávaní, ktoré určí ciele pre zelené verejné obstarávanie a zavedie postup pre identifikáciu ekologických špecifikácií, ktoré majú byť používané v dokumentoch k verejným súťažiam vrátane kritérií, ktoré sa vzťahujú na energetickú účinnosť.

 
 

(1) Oznámenie Komisie – Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu - KOM(2006)545 v konečnom znení 19.10.2006.
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.
(3) Smernica Rady 92/75/EHS o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch, Ú. v. ES L 297, 13.10.1992, s. 16.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu, Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29.
(5) Smernica 1999/94/ES.
(6) Návrh smernice európskeho Parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva. KOM(2006)0818 v konečnom znení.
(7) Návrh smernice európskeho Parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o špecifikáciu benzínu, nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov z využívania palív v cestnej doprave, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES, pokiaľ ide o špecifikáciu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a ktorou sa zrušuje smernica 93/12/EHS, KOM(2007)18.
(8) Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

 

Otázka č. 48, ktorú predkladá Alain Hutchinson (H-0932/07)
 Vec: Agropalivá
 

Z celého radu dôvodov (čoraz väčší nedostatok potravinových plodín, rast cien potravín, finančné špekulácie atď.) sa zdá, že hon za výrobou agropalív by mohol rýchlo zhoršiť problém hladu na svetovom Juhu, presnejšie v Afrike. Dňa 25. septembra 2007 osobitný spravodajca OSN pre právo na potraviny vydal správu, v ktorej vyzýva na päťročné moratórium na výrobu plodín určených na konverziu na palivá: myšlienka spočívala v tom prejsť okamžite po uplynutí tejto časovej medzery na biopalivá druhej generácie, ktoré sa vyrábajú z odpadu. Iným riešením by bolo vyrábať agropalivá z nepožívateľných plodín vypestovaných na vyprahnutých alebo čiastočne vyprahnutých pôdach. Podporí Komisia prijatie moratória a/alebo vyzve na veľkorysú podporu výskumu biopalív druhej generácie tak, aby sa zaistilo, že globalizácia „zelenej nafty“ sa neuskutoční na úkor tých najmenej rozvinutých krajín a ich malovýrobcov, navyše pri vedomí, že veľkí poľnohospodárski producenti a nadnárodné spoločnosti už sú v najlepšom postavení, aby ťažili z novej situácie na svetovom energetickom trhu?

 
  
 

Komisia nesúhlasí s názorom osobitného spravodajcu Spojených národov. Nedávne zvýšenie cien poľnohospodárskych surovín vyplýva z kombinácie nízkej úrody v dôsledku zlého počasia a rastúceho dopytu vo veľkých rozvíjajúcich sa ekonomikách. Komisia zastáva názor, že moratórium by prehliadalo potenciál biopalív pre zlepšenie obživy vo vidieckych oblastiach, predovšetkým v rozvojových krajinách. Avšak Komisia bude pozorne sledovať možné účinky, ktoré by mohli mať biopalivá „prvej generácie“ na potravinovú bezpečnosť.

Komisia súhlasí s tým, že by malo byť vynaložené všetko úsilie na vývoj biopalív druhej generácie a ich zavedenie na trh. Biopalivá druhej generácie zvýšia bezpečnosť dodávok tým, že rozšíria škálu surovín, ktoré je možné použiť. Ale pokrok v biopalivách „druhej generácie“ do značnej miery závisí od vývoja biopalív „prvej generácie“. Komisia podporuje rozvoj týchto technológií svojimi programami výskumu a technického rozvoja. Vytýčila ďalšiu stratégiu v nedávnom Európskom strategickom pláne pre energetické technológie(1). Komisia taktiež hľadá spôsob, ako ich podporiť v nadchádzajúcej smernici o obnoviteľných zdrojoch energie.

 
 

(1) KOM(2007)723.

 

Otázka č. 49, ktorú predkladá Paul Rübig (H-0938/07)
 Vec: Interpretácia úsporných cieľov podľa smernice 2006/32/ES o energetickej účinnosti
 

Podľa smernice 2006/32/ES(1) tak, ako je všeobecne vykladaná, sa do úsporných cieľov môžu započítavať len opatrenia účinné ešte v roku 2016. V dôsledku toho by však opatrenia, ktorých účinok je krátky, neboli realizované skôr než tesne pred rokom 2016 (alebo prípadne pred rokom 2020). Podľa tejto interpretácie existuje záujem nevyužívať takéto opatrenia čo najskôr, ale ich skôr odsunúť až na koniec pre maximalizáciu dosahu započítateľného do cieľa pre rok 2016.

Je táto interpretácia napriek tomu správna a aké kroky Komisia navrhuje proti takému možnému účinku?

 
  
 

Zmyslom smernice 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách je zvýšiť úspornosť konečnej spotreby energie pri efektívnom vynaložení nákladov. Smernica stanovuje pre členské štáty orientačný cieľ usporiť v konečnej spotrebe energie 9 % od 1. januára 2008 do 31. decembra 2016. Úspory budú merané ako výsledok kumulatívnych ročných úspor dosahovaných v tomto období. Všetky opatrenia počas tohto obdobia môžu prispieť k úsporám. Ale podmienkou je, aby výsledné úspory boli na konci deviateho roku ešte overiteľné a merateľné, alebo aspoň odhadnuteľné.

Úsporné opatrenia s krátkodobým účinkom môžu byť započítané. Musia však byť na konci deviateho roku overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné. Ale to neznamená, že musia prinášať účinok ešte v dobe, kedy sa úspory merajú alebo odhadujú.

 
 

(1) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

 

Otázka č. 50, ktorú predkladá Ryszard Czarnecki (H-0942/07)
 Vec: Možnosť prijatia spoločnej energetickej politiky EÚ po stretnutí EÚ – Rusko na najvyššej úrovni
 

Aký je podľa názoru Komisie praktický priestor pre spoločnú energetickú politiku EÚ vo svetle nedávneho stretnutia EÚ – Rusko na najvyššej úrovni?

 
  
 

Schválenie mechanizmu včasného varovania bolo jedným z konkrétnych výsledkov na nedávnom septembrovom stretnutí EÚ – Rusko na najvyššej úrovni v Mafre. Cieľom mechanizmu je včas identifikovať potenciálne problémy a riziká v dodávke, tranzite a dopyte, aby bol minimalizovaný dosah potenciálnych porúch. Technické opatrenia pre tento mechanizmus sú právne zavádzané.

Zavedenie tohto mechanizmu je konkrétnym výsledkom konštruktívneho a vzájomne prospešného pokračujúceho dialógu medzi EÚ a Ruskom v oblasti energetiky. Členské štáty a Komisia môžu vyvinúť konkrétne iniciatívy a akcie v rámci spoločnej vonkajšej energetickej politiky.

Okrem toho aktivity, ktoré budú podniknuté v tematických skupinách energetického dialógu EÚ – Rusko, napríklad aktualizácia zoznamu infraštruktúrnych projektov v spoločnom záujme pre obe strany, taktiež prispejú k formovaniu spoločného postoja na strane EÚ.

Komisia je presvedčená, že členské štáty by mali naďalej úzko spolupracovať medzi sebou navzájom i s Komisiou v oblasti vonkajšej energetickej politiky na definovaní jasných a logických spoločných postojov a rovnako jasných a logických aktivít na podporu tejto politiky. Taká trvalá koordinácia poskytne EÚ silu, dôveryhodnosť a páky voči tretím krajinám.

 

Otázka č. 51, ktorú predkladá Anni Podimata (H-0945/07)
 Vec: Potreba regionálnych a lokálnych cieľov na podporu obnoviteľných zdrojov energie
 

Povedomie na európskej úrovni o vplyve energetickej politiky na ochranu životného prostredia a na regionálny rozvoj viedlo k tomu, že sa pre nadchádzajúce roku stanovia náročné záväzné ciele, pokiaľ ide o rozvoj obnoviteľných zdrojov energie v členských štátoch.

Vzhľadom na potrebu podnetov pre aktívnu podporu obnoviteľných zdrojov energie, existujú plány na zavedenie cieľov na regionálnej a miestnej úrovni popri národných cieľoch? Aké opatrenia budú prijaté na pomoc miestnym orgánom pri zavádzaní takých cieľov? Budú napríklad prijaté kroky na podporu a zvýšenie investícií do obnoviteľných zdrojov energie a sietí na miestnej úrovni vzhľadom na to, že lokalitám s veľkým potenciálom na tomto poli (napríklad gréckym ostrovom) chýba potrebná energetická výrobná a distribučná infraštruktúra? A nakoniec, zvažuje sa uskutočnenie regionálneho prieskumu na identifikáciu týchto lokalít s obzvlášť silným potenciálom obnoviteľnej energie s cieľom ho prioritne rozvinúť?

 
  
 

Komisia neplánuje navrhnúť popri záväzných národných cieľov takisto ciele v spotrebe obnoviteľnej energie na regionálnej a miestnej úrovni.

Avšak Komisia odporúča regiónom, aby si samy stanovili ciele v rámci prebiehajúcich rokovaní o kohéznej politike a programoch rozvoja vidieka. Mnoho regiónov si stanovilo miestne ciele pre obnoviteľnú energiu. V skutočnosti sa jeden z dohodnutých spoločných ukazovateľov v programoch rozvoja vidieka vzťahuje na zvýšenie výroby obnoviteľnej energie.

Doposiaľ členské štáty prispeli už približne 8 miliardami EUR na podporu obnoviteľných zdrojov a energetickú úspornosť na miestnej úrovni v rámci financovania kohéznej politiky v období 2007 – 2013. Celkový objem pomoci pre regióny je ťažké vyčísliť, pretože dôležitú úlohu pri podpore pozdvihnutia obnoviteľných zdrojov na lokálnej úrovni budú mať taktiež ďalšie príspevky z iných zdrojov, ako napr. z iniciatívy „Inteligentná energie pre Európu“ v rámci programu konkurencieschopnosti a inovácií (2007 – 2013) a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

Komisia hodlá navrhnúť rámcovú smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá bude žiadať, aby členské štáty predložili národné akčné plány, v ktorých načrtnú, ako chcú dosiahnuť národné ciele pre obnoviteľné zdroje. Také regionálne aspekty, ako je dostupnosť zdrojov v rôznych regiónoch, by pre niektoré členské štáty mali byť kľúčovým prvkom na zváženie. Komisie vykonávala práce na posúdenie potenciálu jednotlivých členských štátov, avšak tieto práce nepokročili až k posúdenie potenciálu jednotlivých oblastí v členských štátoch.

 

Otázka č.52, ktorú predkladá Laima Liucia Andrikienė(H-0955/07)
 Vec: Strategický plán pre energetické technológie
 

Komisia navrhla oznámenie, ktoré žiada nový „Strategický plán energetických technológií“ (plán SET), ktorý zahŕňa priemyselné iniciatívy a vyššie výskumné úsilie ako súčasť plánov na väčší rozmach nízkouhlíkovych technológií v EÚ, ale odložila na budúci rok návrhy, ktoré sa týkajú finančných otázok.

Posúdila už Komisia silné a slabé stránky plánu SET a aký je výsledok tohto posúdenia? Má už Komisia predstavu kým a ako bude financované zavádzanie plánu SET?

 
  
 

Pre prípravu plánu SET Komisia uskutočnila podrobný rozpor silných a slabých stránok európskeho systému výskumu energetických technológií a inovácií rovnako ako rôznych technologických ciest, ktoré sa v súčasnosti sledujú. Tie je možné nájsť v mape kapacít a mape technológií, ktoré sú predložené spoločné s oznámením o pláne SET. Výsledkom posúdenia je, že inovácie v energetike čelia mnohým ťažkostiam, ale užšou spoluprácou na úrovni EÚ môžeme tieto ťažkosti účinnejšie prekonať. Musíme priznať energetickým technológiám kľúčovú a strategickú úlohu pri riešení energetiky a klimatických zmien, spoločne plánovať náš výskum a inovačné aktivity, efektívnejšie sledovať naše ciele pomocou lepšie zacielených a silných nástrojov, zvýšiť finančné a ľudské zdroje a posilniť medzinárodnú spoluprácu.

Pokiaľ ide o otázku financovania, Komisia by rada zdôraznila, že by malo byť spoločným úsilím, preto by sme potrebovali mobilizovať verejné fondy, ale aj súkromný sektor; oboje samozrejme na medzinárodnej úrovni. V pláne SET Komisia avizuje na koniec roku 2008 oznámenie, ktoré bude analyzovať potenciálne zdroje nových investícií vrátane zdrojov z rozpočtu EÚ.

 

Otázka č. 56, ktorú predkladá Ioannis Gklavakis (H-0881/07)
 Vec: Znečisťovanie životného prostredia
 

Nedávna štúdia amerického Blacksmith Institute (september 2007) zistila, že rozvíjajúce sa ekonomiky Číny, Indie, Ruska a Argentíny znečisťujú nielen životné prostredie miliónov ľudí, ktorí žijú v blízkosti priemyselných závodoch spôsobujúcich znečistenie, ale taktiež, bohužiaľ, celej planéty, pretože väčšina nečistôt končí v mori a v atmosfére, ktoré samozrejme nerešpektujú hranice. Znečistené prostredie je tiež zodpovedné za množstvo chorôb, ako dokazuje zvýšený výskyt rôznych druhov rakoviny.

Našťastie Európska únia rýchlo podporila význam ochrany životného prostredia pre ľudské zdravie a všetky jej politiky majú dôležitý rozmer ochrany životného prostredia. Ale čo sa deje so svetovým životným prostredím? Poznatky sú predkladané v medzinárodných fórach, ktoré dospievajú k oficiálnym výsledkom, ale nie sú vyvíjané zásadné politické iniciatívy vo vzťahu ku kľúčovým otázkam.

Hodlá Komisia vyvíjať na medzinárodné spoločenstvo tlak, aby prijalo účinné opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré nakoniec ovplyvňuje rovnako ako znečisťovateľov aj tých, ktorí sa znečisťovania nedopúšťajú, s cieľom zabezpečiť pre naše deti zdravé životné prostredie, kým nebude neskoro?

 
  
 

Komisia berie vážne vplyv veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík, osobitne Číny, Indie a Ruska, na životné prostredie, a bilaterálna spolupráca s týmito štátmi sa zvýšila. Dnes využívame každú príležitosť, aby sme vyzdvihli problémy životného prostredia v bilaterálnych a multilaterálnych fórach v snahe primať tieto štáty, aby sa pripojili.

Životné prostredie sa stalo základným kameňom bilaterálnych partnerstiev EÚ s Čínou, Indiou a Ruskom a s týmito štátmi boli na vysokej úrovni nadviazané rozhovory o životnom prostredí. Tieto rozhovory vyústili do konkrétnych aktivít v oblasti znečistenia ovzdušia a vody, klimatických zmien, čistejšej výroby a riadenia odpadového hospodárstva.

Na stretnutiach EÚ s Indiou a Čínou na najvyššej úrovni v roku 2005 sa dohodlo rozšírenie spolupráce v oblasti klimatických zmien založením partnerstva pre klimatické zmeny. V reakcii na rýchly rast emisií skleníkových plynov následkom používania uhlia v Číne prebieha v rámci partnerstva medzi EÚ a Čínou spolupráca na vybudovaní ukážkového uhoľného závodu s takmer nulovými emisiami a so zachytávaním a uskladňovaním uhlíku.

Prostredníctvom regionálnych strategických programov pre Áziu a Latinskú Ameriku Komisia takisto podporuje ochranu životného prostredia, posilňuje riadenie životného prostredia a zvyšuje expertné znalosti.

Tematická kapitola rozpočtu životné prostredie a lesy (2000 – 2006) poskytla viac než 300 miliónov EUR na to, aby sa životné prostredie stalo nedeliteľnou súčasťou rozvoja regiónov. Trvalo udržateľné riadenie prírodných zdrojov bolo medzi kľúčovými prioritnými oblasťami, na ktoré sme sa zamerali.

Životné prostredie je taktiež jedným z kľúčových úsekov politiky, ktoré majú byť financované v rámci regionálnej stratégie pre Áziu (2007 – 2013). Na aktivity pod kapitolou životné prostredie, energetika a zmena klímy bude ročne pridelených viac než 30 miliónov EUR. Tieto iniciatívy pomôžu vybudovať regulačné, administratívne a vedecké kapacity potrebné na to, aby Ázia čelila dnešným výzvam v oblasti životného prostredia.

Komisia takisto pracuje v multilaterálnych fórach prostredníctvom rôznych orgánov Organizácie Spojených národov (OSN), najmä Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj a Programu OSN pre životné prostredie, a presadzuje vyššiu medzinárodnú aktivitu v záujme riešenia problémov životného prostredia.

Komisia (zastupujúca Spoločenstvo) sa aktívne zúčastňuje na príprave, ratifikácii a uplatňovaní multilaterálnych dohôd (dohovorov/protokolov) o životnom prostredí a v súčasnej dobe je zmluvnou stranou viac než 50 zmlúv o životnom prostredí, ktoré pokrývajú také problémy, ako je zmena klímy, ochrana ozónovej vrstvy, dezertifikácia, ochrana prírody, riadenie chemikálií a odpadov a cezhraničné znečisťovanie ovzdušia a vody.

V oblasti znečisťovania ovzdušia hrala Komisia kľúčovú rolu pri dosiahnutí dohody s partnermi (vrátane Ruska) o znížení znečistenia ťažkými kovmi a sírnymi emisiami v rámci Dohovoru o diaľkovom cezhraničnom znečisťovaní ovzdušia (CLRTAP).

Globálne vyvíjala Komisia tlak na silné a efektívne uplatňovanie Štokholmského dohovoru – kľúčovej medzinárodnej zmluvy o ochrane životného prostredia pred toxickými chemikáliami známymi ako perzistentné organické znečisťujúce látky. Odstránenie perzistentných organických znečisťujúcich látok vyžaduje značné finančné a technické zdroje. Komisia úzko spolupracuje s rozvojovými krajinami, aby napomohla odstránenie perzistentných organických znečisťujúcich látok.

To je len momentka mnohých iniciatív, ktoré prebiehajú alebo sa pripravujú, a ukazuje to skutočné odhodlanie Komisie pracovať vo všetkých fórach pre pokrok ochrany globálneho životného prostredia pre celé ľudstvo.

 

Otázka č. 57, ktorú predkladá Sarah Ludford (H-0883/07)
 Vec: Energeticky úsporné žiarovky
 

Vzhľadom na želanie EÚ postupne vyradiť z používania neúčinné klasické žiarovky, aké kroky Komisia spravila, aby zabezpečila, že si členské štáty splnia svoje záväzky podľa smernice 2002/96/ES(1) o odpade z elektrických a elektronických zariadení a zaistia, aby distribútori a maloobchodníci poskytli spotrebiteľom možnosť vracať použité energeticky úsporné žiarovky, čo je obzvlášť dôležité vzhľadom na obsah ortuti v týchto žiarovkách?

 
  
 

Komisia podnikla niekoľko krokov, aby zabezpečila, že si členské štáty splnia záväzky podľa smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení(2).

Po prvé, Komisia kontroluje technický a právny súlad opatrení vykonávajúcich smernicu v národných právnych predpisoch. Tieto opatrenia by mali klásť na výrobcov zodpovednosť za organizovanie a financovanie zberu, spracovania, recyklácie a ekologicky správnej likvidácie elektrických a elektronických zariadení a osobitne osvetľovacích zariadení. Národné predpisy by takisto mali zaistiť, aby výrobcovia informovali spotrebiteľov o tomto separovanom zbere, systémoch vracania a zberu pre nich dostupných, ich úlohe v prispievaní k opakovanému použitiu, recyklácii a obnove, a o význame symbolu krížom preškrtnutej popolnice na kolesách, ktorým sú elektronické zariadenia označené. Kontrola súladu už viedla ku konaniu o porušení proti dvom členským štátom (október 2007). Pravdepodobne budú nasledovať konania o porušení proti ďalším členským štátom.

Po druhé, Komisia posudzuje povinné správy členských štátov o uplatňovaní tejto smernice. Prvé kolo predkladania správ bolo v septembri 2007. Komisia správy teraz posudzuje. Svoje poznatky zverejní v roku 2008.

Po tretie, členské štáty musia podávať správu o množstve a kategóriách odpadu z elektrických a elektronických zariadení zozbieraného, znovu použitého a obnoveného v členských štátoch alebo vyvezeného. Termín na podanie prvých správ je polovica roku 2008.

A nakoniec, v priemere trikrát ročne sa s členskými štátmi konajú stretnutia na posúdenie pokroku, riešenie problémov a výmenu najlepších praktík.

 
 

(1) Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 24.
(2) Smernica 2002/96/ES, Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 24 – 38.

 

Otázka č. 58, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0885/07)
 Vec: Právo detí na zdravé životné prostredie
 

Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie zomierajú ročne viac než tri milióny detí z príčin priamo spojených so životným prostredím a faktory životného prostredia prispievajú k 80 % ochorení.

Ako súčasť Európskej stratégie o právach dieťaťa, ktorá uznáva, že environmentálne vplyvy majú významný dosah na zdravie a blaho detí, povedala by Komisia, aké konkrétne opatrenia hodlá prijať na to, aby deti požívali svoje právo na čisté a zdravé životné prostredie a špecifikovala by opatrenia, ktoré navrhuje na zníženie konkrétnych rizík, ktorým sú deti vystavené, ako je znečistenie uzavretých priestorov, atmosférické znečistenie a využívanie jedovatých látok?

Povie Komisia, ako zamýšľa vystupňovať svoju spoluprácu s medzinárodnými organizáciami ako WHO a UNICEF pri zhromažďovaní údajov a realizácii výskumu o blahu detí v čistejšom životnom prostredí?

 
  
 

Komisia podporuje ochranu práv detí v rámci Únie, ako aj vo svojej vonkajšej činnosti. Iniciatívy, ktoré podniká, sú v súlade s „právami dieťaťa“, ako sú zakotvené v článku 24 Charty základných práv Európskej únie. Okrem toho zodpovedajú tomu, čo predpokladá Dohovor Spojených národov o právach dieťaťa.

Je tiež dôležité poznamenať, že článok 5 lisabonskej zmluvy stanovuje, že „vo svojich vzťahoch s okolitým svetom Únia (...) prispieva k (...) ochrane ľudských práv, predovšetkým práv dieťaťa...“

Komisia si uvedomuje, že zmeny životného prostredia a špecifické riziká majú významný vplyv na zdravie a blaho detí.

Ako zraniteľná časť obyvateľstva sú preto deti zahrnuté v „Európskej stratégii pre životné prostredie a zdravie“, ktorú Komisia spustila v júni 2003 ako iniciatívu SCALE(1), kde C označuje osobitné zameranie na deti.

Záujmy detí sú takisto začlenené do celého Akčného plánu životného prostredia a zdravia, prijatého v júni 2004.

V tomto rámci sa Komisia vo viacerých výskumných projektoch zapodieva účinkami tlaku životného prostredia na zdravie detí. Napríklad výskumné projekty o „náchylnosti“ boli spustené na to, aby sa politické odozvy prispôsobili potrebám detí v prípadoch, kedy sú obzvlášť zraniteľné.

Osobitná pozornosť sa vzťahuje na znečistenie ovzdušia, ktoré predstavuje významné riziko pre ľudské zdravie. Citlivé skupiny vrátane detí sú najviac postihnuté nepriaznivými zdravotnými následkami.

Preto okrem opatrení Spoločenstva, ktoré boli prijaté s cieľom zlepšiť kvalitu okolitého ovzdušia a ktoré sú zamerané na širšiu verejnosť, existujú ďalšie opatrenia pre citlivé skupiny. Jedným z príkladov je informačný prah ozónu na predchádzanie čo i len krátkeho nadmerného vystavenia špecifických skupín obyvateľstva jeho vplyvu.

Navyše nová smernica o kvalite ovzdušia – v súčasnosti v druhom čítaní(2) – obsahuje ciele špecificky na vytváranie tlaku na zníženie koncentrácie jemných častíc PM2.5 v mestách. To má priniesť najväčší zdravotný prospech predovšetkým citlivým skupinám vrátane detí.

Vystavenie detí vplyvu uzavretého prostredia je takisto predmetom osobitného záujmu. Komisia ustanovila expertnú pracovnú skupinu pre kvalitu uzavretého prostredia, aby poskytla odporúčania pre možné politické iniciatívy v tejto oblasti a financovala niekoľko s tým súvisiacich výskumných projektov.

 
 

(1) Environmentálna a zdravotná stratégia (iniciatíva SCALE – Science, Children, Awareness, Legislation and Evaluation).
(2) Medzinštitucionálny spis 2005/0183 (COD).

 

Otázka č. 59, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0908/07)
 Vec: Rámcová smernica o vode 2000/60/ES
 

Môže Komisia objasniť mechanizmus, ktorý sa používa na odhad pokrytia nákladov na vodohospodárske služby, ako je popísaný v článku 9 rámcovej smernice o vode 2000/60/ES(1) podľa ekonomického rozboru v prílohe III? Existujú nejaké mechanizmy, pomocou ktorých môžu spotrebitelia spochybniť kalkuláciu nákladov, ak sa im zdá byť neobvykle vysoká?

 
  
 

Podľa rámcovej smernice o vode (RSV)(2) sa od členských štátov vyžaduje, aby do roku 2010 zaviedli cenovú politiku pre vodu, ktorá by slúžila na dvojaký účel: na pokrytie nákladov vodohospodárskych služieb a na motiváciu užívateľov služieb k trvalo udržateľnej spotrebe vody.

Mechanizmy odhadu týchto nákladov (finančných nákladov, ekologických nákladov a nákladov na zdroje), vymáhanie úhrady takých nákladov a odhad primeraných príspevkov od rôznych spotrebiteľov vody musia byť súčasťou plánov vodohospodárskej správy povodí (cf. článok 13 RSV), ktoré majú byť vytvorené do konca roku 2009. Členské štáty potom o nich musia Komisii podať správu do 22. marca 2010.

Kým základné povinnosti stanovuje RSV, je na členských štátoch, aby v súlade s princípom subsidiarity vypracovali podrobnosti svojej cenovej politiky pre vodu.

Na podporu týchto prác Komisia iniciovala a zorganizovala prípravu neformálneho usmerňovacieho dokumentu a ďalších podporných nástrojov na zavedenie ekonomických nástrojov RSV. Vykonávala to v úzkej spolupráci s členskými štátmi(3).

Pri vypracúvaní plánov vodohospodárskej správy povodí musia členské štáty konzultovať s verejnosťou. Návrhy plánov vodohospodárskej správy povodí budú pre konzultácie zverejnené v decembri 2008. Od tej chvíle môžu zainteresované strany vyjadriť svoj názor na plánované opatrenia vrátane tých, ktoré boli zvolené vo vzťahu k úhrade nákladov.

RSV stanovuje, že pri určovaní úrovne úhrady nákladov od rôznych používateľov môžu členské štáty prihliadnuť na sociálne a ekonomické hľadiská. Navyše tam, kde to neohrozuje dosiahnutie cieľov smernice (pozri článok 9.4), môžu členské štáty vyňať určité druhy spotreby vody z uplatňovania článku 9, ods. 1.

Na tomu, aby boli také ekonomické nástroje účinné, je ďalej nanajvýš dôležitá transparentnosť štruktúr vytvárania cien vody. RSV sama o sebe neukladá ustanovenia vo vzťahu k ochrane spotrebiteľov, pretože by to bolo nad rámec jej právneho základu v súlade so subsidiaritou; je na členských štátoch, aby zaviedli vhodné mechanizmy. Avšak fyzické osoby sa môžu dovolávať nápravy prostredníctvom smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(4).

 
 

(1) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
(2) Smernica 2000/60/ES, Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
(3) alebo http://ec.europa.eu/environment/water/index_en.htm.
(4) Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29.

 

Otázka č. 60, ktorú predkladá Héléne Goudin (H-0910/07)
 Vec: Konverzia švédskych čističiek odpadových vôd
 

Komisia podala na Švédsko žalobu na Súdnom dvore za to, že nevykonalo konverziu svojich čističiek vody tak, aby za zlepšilo odstraňovanie dusíku. Zahrnutých je približne 60 prevádzok, ktoré potrebujú zdokonalenie v cene najmenej 1 miliardy SEK. Najviac sa ich nachádza v Norrlande a na juhu stredného Švédska. Organizácia, ktorá zastupuje čističky odpadových vôd, Švédske združenie pre vodu a odpadovú vodu, obvinila Komisiu, že má o tejto veci nedostatočné znalosti. Švédska agentúra pre ochranu životného prostredia zistila, že konverzia nebude mať žiadny pozitívny účinok. Výskumní pracovníci a verejné orgány vo Švédsku sa zhodujú v tom, že primárnou príčinou eutrofizácie Baltského mora nie je dusík, ale fosfor, ktorý švédske čističky odstraňujú takmer úplne.

Z akých dôvodov Komisia rozhodla, že konverzia švédskych čističiek odpadových vôd skutočne zlepší odstraňovanie dusíku? Do akej miery považuje Komisia súčasné čističky za príčinu cezhraničných problémov životného prostredia?

 
  
 

Baltské more je jednou z najviac eutrofizovaných vodných oblastí v Európe vzhľadom na vysoké koncentrácie fosforu a dusíku.

Hlavným zdrojom prítoku týchto živín je poľnohospodárstvo a nedostatočne upravená voda.

Tento záver je obsiahnutý najmä v akčnom pláne pre Baltské more, ktorý 15. novembra 2007 prijal HELCOM, Dohovor o ochrane morského prostredia v Baltskom mori, ktorého je Švédsko zmluvnou stranou.

HELCOM odhaduje, že na dosiahnutie dobrého ekologického stavu Baltského mora bude nevyhnutné znížiť vypúšťanie fosforu približne o 15 000 ton a dusíku o 135 000 ton ročne.

Na ochranu životného prostredia pred nepriaznivými vplyvmi vypúšťania odpadových vôd prijala Európska únia v roku 1991 smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá v tejto oblasti stanovuje príslušné termíny a podmienky(1). Kľúčovým prvkom tejto smernice je identifikácia citlivých oblastí, kde sa vyžaduje prísnejšie čistenie odpadových vôd.

To, že osem členských štátov okolo Baltského mora označilo svoje pobrežné vody za citlivé podľa smernice o odpadových vodách, potvrdzuje skutočnosť, že eutrofizácia Baltského mora je cezhraničný ekologický problém.

Čističky, na ktoré sa otázka odvoláva, vypúšťajú vodu, ktorá končí v oblastiach, ktoré Švédsko definovalo ako citlivé. Termín stanovený pre zavedenie prísneho čistenia v takých zariadeniach bol 31. december 1998.

Keďže Švédsko túto povinnosť nesplnilo, Komisia začala v roku 2002 proti Švédsku konanie o porušení. V skutočnosti Komisia usúdila, že s prihliadnutím jednak na jeho záväzky podľa smernice o čistení mestských odpadových vôd a jednak na vysoký stupeň eutrofizácie Baltského mora ako celku musí Švédsko odstrániť dusík z odpadových vôd.

Nižšie množstvo dusíku vypúšťaného vo švédskych odpadových vodách osoží celému Baltskému moru.

Je však pozitívne vidieť, že Švédsko robí v tejto oblasti pokroky. Za zmienku napríklad stojí, že v apríli 2007 sa v rámci Rady pobaltských štátov Švédsko súhlasilo zvýšiť čistenie odpadových vôd s cieľom viac odstraňovať dusík.

Zníženie eutrofizácie Baltského mora je jednou z našich povinností pre zaistenie čo najlepších ekologických podmienok v Európe.

 
 

(1) Smernica 91/271/EHS, Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40.

 

Otázka č. 61, ktorú predkladá Georgios Toussas (H-0915/07)
 Vec: Opatrenia na zabránenie výstavby desalinizačného zariadenia v zálive Koilada v obci Kranidi
 

Firma „Mind Compass Parks A.E.“ sa chystá postaviť zariadenie na desalinizáciu morskej vody v obci Kranidi na základe štúdie, ktorá je podľa hodnotenia Stáleho výboru pre životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj Gréckej technickej komory plná chýb. Úlohou zariadení je dodávať vodu do turistických zariadení ako napríklad tých, ktoré sa stavajú v pahorkatine Delpriza – Killada a Prímorskej pahorkatine – a vyrobenú vodu komerčne využiť. Výstavba tohto zariadenia bude mať mimoriadne negatívny vplyv na rybolov, poľnohospodársku výrobu a verejné zdravie a katastrofické dôsledky pre životné prostredie v zálive Koilada, archeologickom nálezisku starobylého mesta Massitos. Životné prostredie je v skutočnosti už znečistené následkom toho, že nebola dokončená výstavba biologickej čističky odpadových vôd v Kranidi a v dôsledku prítomnosti rybích fariem v zálive Argolis.

Je si Komisia vedomá plánov na výstavbu tohto zariadenia? Dostala žiadosť o jej dotovanie? Je si Komisia vedomá environmentálnych problémov, ktoré zariadenie regiónu spôsobí? Aké prijme opatrenia na to, aby zabránila ďalšiemu znečisteniu životného prostredia v zálive Argolis, ktoré by vyvolala výstavba zariadenia na desalinizáciu?

 
  
 

Komisia si nie je vedomá projektu zariadenia na desalinizáciu v obci Kranidi v zálive Koilada. Tento projekt nie je spolufinancovaný z fondov EÚ.

Zariadenie na desalinizáciu nepatrí medzi projekty, na ktoré sa vzťahuje smernica 85/337/EHS(1) o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení neskorších úprav a doplnení.

Podľa informácie, ktorú predložil pán poslanec, sa zdá, že pri tomto projekte bolo napriek tomu vykonané hodnotenie vplyvu na životné prostredie (EIA).

V tomto prípade grécke orgány zjavne konali nad rámec svojich striktne právnych povinností, ktoré ukladajú právne predpisy ES. Následkom toho Komisia nemá opodstatnenie pre ďalšie sledovanie tejto záležitosti.

Na záver, pokiaľ by boli nedostatky v procedúre EIA, ktorú vykonali oprávnené grécke orgány, bola by to záležitosť, ktorá patrí do výhradnej právomoci správnych a súdnych orgánov členského štátu.

 
 

(1) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40.

 

Otázka č. 62, ktorú predkladá Eoin Ryan (H-0920/07)
 Vec: Politika v oblasti klimatických zmien
 

Vo svetle nedávnych správ, ktoré spracovali Spojené národy a ktoré upozorňujú na skutočnosť, že problém zmeny klímy je naliehavejší než kedykoľvek predtým, nedomnieva sa Komisia, že by Európska únia mala stanoviť ešte náročnejšie ciele pre zníženie emisií CO2 v Európe? Európska únia je už zaviazaná znížiť emisie CO2 do roku 2020 o 20 %.

 
  
 

Komisár zodpovedný za životné prostredie je práve na Bali na konferencii Spojených národov o klimatických zmenách, na ktorej sa, ako dúfa EÚ a mnoho našich partnerov, medzinárodne spoločenstvo dohodne otvoriť rokovania o novej komplexnej zmluve o klimatických zmenách pre obdobie po roku 2012. Komisár o tom podrobne hovoril počas novembrovej plenárnej rozpravy o Bali(1).

Ako vysvetlil, stratégia EÚ vo vzťahu ku klíme a energetike a práca, ktorú sme spolu s kľúčovými svetovými partnermi počas tohto roku spravili, vrátane nedávnych samitov EÚ – Čína a EÚ – India, napomohli stanovenie úrovne ambícií pre Bali rovnako ako architektúry akékoľvek zmluvy o klimatických zmenách po roku 2012.

Naše predpovede ukazujú, že na dosiahnutie nášho cieľa obmedziť globálnu klimatickú zmenu na 2 ºC je nevyhnutné do roku 2050 znížiť emisie v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 50 %. Ciele, ktoré si určila samotná EÚ, sú v zhode s touto úrovňou ambície, avšak len vtedy, ak budú konať aj ostatní.

Aby sa prejavila ako skutočná vodcovská sila, musí EÚ konať na domácej pôde. Začiatkom budúceho roku Komisia schváli vykonávacie opatrenia pre klímu a energetiku, ktoré poskytnú potrebné nástroje na dosiahnutie našich cieľov aspoň 20-percentného jednostranného zníženia emisií a 30-percentného zníženia v prípade medzinárodnej dohody, v ktorej sa ostatné rozvinuté krajiny zaviažu k porovnateľnému úsiliu.

Teraz je vyvíjaný tlak na našich partnerov v rozvinutých krajinách, aby nasledovali vedenie a prijali náročné záväzky na absolútne zníženie emisií. Nemôžeme predpokladať, že ostatní budú konať v potrebnej miere, pokiaľ to nespravíme my.

Celosvetové prognózy emisií však nepripúšťajú pochybnosti – rozvoje krajiny musia v tejto fáze takisto prispieť, nie nevyhnutne absolútnym znížením emisií, ale mali by znížiť tempo rastu emisií, a my sme pripravení pomôcť. Musíme docieliť, aby emisie skleníkových plynov dosiahli v budúcich 10 až 15 rokoch vrchol. Iba to nás privedie na cestu k udržaniu globálneho priemerného zvýšenia teploty v medziach 2 ºC.

 
 

(1) Pozri rozpravu o ústnej otázke O-0058/07 o stratégii Komisie vzhľadom na konferenciu na Bali o klimatických zmenách (COP 13 a COP/MOP 3) na treťom novembrovom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu, 14.11.2007.

 

Otázka č. 63, ktorú predkladá Liam Aylward (H-0922/07)
 Vec: Podpora zníženia emisií CO2 v Číne a v Indii
 

Môže Komisia dať politickú záruku, že Európska únia využije všetky možné medzinárodné fóra pre apel na Čínu a Indiu, aby sa plne prihlásili k medzinárodným záväzkom znížiť vo svojich krajinách emisie CO2?

 
  
 

Komisia využíva každú príležitosť ako v bilaterálnych, tak v mnohostranných fórach, aby primala všetkých kľúčových medzinárodných partnerov k súhlasu so začiatkom rokovania o rámci pre klimatické zmeny po roku 2012 a k ich zvýšenému úsiliu na národnej úrovni znížiť emisie skleníkových plynov.

V minulých rokoch EÚ napomohla to, aby tieto otázky prenikali k čoraz širšiemu publiku, a to, aby skutočné účinky a dôsledky klimatických zmien boli zvažované v najširšej možnej súvislosti.

Tento rok zaznamenal bezprecedentné množstvo diskusií o klimatických zmenách konaných na vysokej úrovni v Spojených štátoch, v G8, na stretnutí najväčších ekonomík organizovanom Spojenými národmi a v celej rade bilaterálnych kontaktov EÚ, ako napríklad EÚ - ASEAN(1) minulý mesiac a samity EÚ – Čína a EÚ India. Komisár zodpovedný za životné prostredie je v súčasnosti na Bali na stretnutí Spojených národov o klimatických zmenách, kde by sme chceli upevniť výsledky, ktoré sme dosiahli, a začať rokovania o globálnom a komplexnom rámci pre klimatické zmeny pre obdobie po roku 2012.

Vidíme dôkazy toho, že partneri berú svoju zodpovednosť vážne. Čína tento rok zverejnila národný program pre klimatické zmeny s náročnými cieľmi v znižovaní emisií a indický predseda vlády ustanovil výbor pre klimatické zmeny.

EÚ má k dispozícii množstvo mechanizmov, ako uľahčiť vzájomnú bilaterálnu súčinnosť s Indiou a Čínou v záležitostiach klimatických zmien, vrátane partnerstva medzi EÚ a Čínou pre klimatické zmeny a iniciatívy EÚ – India pre čistý rozvoj a zmeny klímy. Tie sa zameriavajú na konkrétne, praktické opatrenia na zrýchlenie vývoja nízkouhlíkových technológií a na vyrovnanie sa s klimatickými zmenami.

Navyše má rozvojová pomoc EÚ rôzne finančné toky určené na projekty v oblasti životného prostredia.

 
 

(1) Združenie krajín juhovýchodnej Ázie.

 

Otázka č. 64, ktorú predkladá David Martin (H-0927/07)
 Vec: Sírne emisie z európskej lodnej dopravy
 

Aké kroky Komisia naplánovala na zníženie sírnych emisií z lodnej dopravy?

 
  
 

Ako bolo zdôraznené v tematickej stratégii o znečistení ovzdušia(1), sektor námornej dopravy je dôležitým zdrojom znečistenia ovzdušia.

Smernica 1999/32/ES(2) v znení smernice 2005/33/ES(3) určila dve európske moria ako kontrolné oblasti emisií oxidov síry (SECA). Je to Baltské more a Severné more spolu s Lamanšským prielivom. V dôsledku toho lode, ktoré plávajú týmito oblasťami, môžu používať iba palivo s nanajvýš 1,5 % váhového obsahu síry (alebo 15 000 mg/kg či milióntin). To je približne o 40 % menej než v priemernom palive používanom v medzinárodnej doprave (2,7 %). Táto požiadavka platí takisto pre osobné lode, ktoré prevádzkujú pravidelnú služby z alebo do niektorého prístavu Spoločenstva. Navyše od 1. januára 2010 budú smieť kotviace lode používať len palivo s obsahom menej než 0,1 % (1 000 milióntin).

Je však zrejmé, že pre znečistenie z lodí je treba spraviť viac. I s uvedenými opatreniami budú do roku 2020 celkové emisie oxidov síry (a oxidov dusíka) z lodí v európskych vodách rovnako vysoké, ako zo všetkých pozemných zdrojov dohromady. Za tohto stavu Komisia spoločne s členskými štátmi vyvíja činnosť na medzinárodnej úrovni prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie (IMO)(4). Avšak Komisia vyhlásila, že pokiaľ v IMO nedôjde k pokroku, bude navrhovať opatrenia pre Spoločenstvo. Komisia taktiež v roku 2008 vykoná revíziu smernice 1999/32/ES s prihliadnutím na návrhy IMO, ktoré majú byť dohodnuté v októbri budúceho roku.

 
 

(1) KOM(2005)446 v konečnom znení.
(2) Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13.
(3) Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 59.
(4) Integrovaná námorná politika Európskej únie KOM(2007)575 v konečnom znení.

 

Otázka č. 65, ktorú predkladá Stavros Arnaoutakis (H-0950/07)
 Vec: Spoločné kritéria pre obnovu a opakované používanie mestských odpadových vôd
 

Jedným z problémov vyvolaných suchom, ktoré v posledných rokoch postihlo stredomorské štáty, je problém recyklácie vody. Pretože opakované použitie čistenej odpadovej vody zahŕňa riziko pre verejné zdravie, mnoho krajín a predovšetkým medzinárodných organizácií zaviedlo kritériá pre obnovu a opakované použitie takého odpadu. V Európskej únii článok 12 ods. 1 smernice 91/271/EHS(1) stanovuje, že „očistená odpadová voda sa opätovne použije podľa potreby“.

Existujú na európskej úrovni jednotné kritéria pre obnovu a opakované použitie mestských odpadových vôd? Ak áno, aké sú a sú uplatňované? Existujú údaje o opakovanom použití takých odpadov v Grécku a v iných stredomorských štátoch? Existujú nejaké európske programy, ktoré podporujú také využitie odpadov?

 
  
 

Problém opakovaného použitia čistených mestských odpadových vôd je osobitne významný pre štáty a oblasti, kde je vody nedostatok.

Kým medzinárodné organizácie prijali usmernenia pre opakované použitie čistenej odpadovej vody, na úrovni EÚ v súčasnosti nie sú osobitné predpisy. Ako vážený pán poslanec správne uviedol, článok 12 smernice o čistení komunálnych odpadových vôd(2) stanovuje, že „očistená odpadová voda sa opätovne použije podľa potreby“, podliehajúc určitým podmienkam, pričom smernice nevymedzuje harmonizované kritéria pre opakované použitie.

Plne však platí ekologický právny rámec EÚ (obzvlášť smernice vzťahujúce sa na vodu(3)), rovnako ako platí nariadenie o hygiene potravín(4) vo vzťahu k opakovanému použitiu v poľnohospodárstve.

Rámcová smernica o vode z roku 2000 stanovuje pre všetky vody cieľ dobrej kvality vody („dobrý stav“), ktorý má byť dosiahnutý do roku 2015 v súvislosti s plánmi vodohospodárskej správy povodí a súvisiacimi programami opatrení, ktoré majú byť rozvinuté do roku 2009. Tieto ustanovenia zahŕňajú podnety pre trvalo udržateľnú spotrebu vody a opatrenia pre efektívnosť a opakované použitie.

Komisia sa zapodieva nedostatkom vody a suchom vo svojom oznámení Parlamentu a Rade zo dňa 18. júla 2007 Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii(5). Podporuje okrem iného „technológie a postupy šetriace vodou“.

Poľnohospodárska politika, kohézna politika a použitie ich fondov podporuje uplatňovanie acquis communautaire, a preto môžu prispieť k vyššie uvedenému zámeru.

V praxi sa odpadová voda v súčasnosti v EÚ opakovane používa, a to v stredomorských štátoch i inde.

Navyše experti zo zúčastnených krajín, nezúčastnení experti a mimovládne organizácie v priebehu roku 2007 počas spoločného predsedníctva Komisie a Malty vypracovali komplexný dokument „Správa o opakovanom použití odpadových vôd v Stredomorí“. Správa posudzuje súčasné znalosti a expertízu (vrátane podrobných prípadových štúdií), poskytuje prehľad súvisiacich prínosov a rizík, približuje použiteľné predpisy Európskej únie o životnom prostredí, ako aj právny rámec v niekoľkých štátoch, a predkladá súbor odporúčaní.

Tento dokument by ma byť základom pre ďalšie plánovanie a kroky na úrovni EÚ a MED.

 
 

(1) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40.
(2) Smernica 91/271/EHS.
(3) Okrem iného smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1), a smernica 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).
(4) Nariadenie (ES) č. 852/2004 (Ú. v. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 3).
(5) KOM(2007)414.

 

Otázka č. 66, ktorú predkladá Neena Gill (H-0958/07)
 Vec: Tigrom hrozí vyhynutie
 

V posledných piatich rokoch sa populácia tigrov v Indii znížila na polovicu. Tie najoptimistickejšie čísla hovoria, že v Indii mohlo zostať len 1 300 tigrov. Vzhľadom na rastúci dopyt po tigrích výrobkoch v Číne a na Ďalekom východe bola snaha Indie predchádzať pytliactvu neúčinná.

Vyhynutie tigrov nie je len problémom Indie, bola by to obrovská strata pre nás všetkých, preto chcem požiadať Komisiu o vysvetlenie, akú finančnú a technickú pomoc môže EÚ poskytnúť pre voľnú prírodu a predovšetkým pre vytvorenie rezervácií na podporu ochrany a množenia.

Ďalej, bude Komisia vo vzťahu k Číne ochotná vyzdvihnúť problém nelegálneho obchodu a svetového utlmenia dopytu po výrobkoch súvisiacich s tigrami?

 
  
 

Na základe Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi divokej fauny a flóry (CITES) je od roku 1975 zakázaný obchod s tigrami a tigrími výrobkami.

Komisia je však veľmi znepokojená pokračujúcim pytliactvom a nelegálnom obchode, ktoré ohrozujú zostávajúcu tigriu populáciu vo voľnej prírode.

Komisia je plne viazaná CITES a v dohovore hrá kľúčovú úlohu, obzvlášť pri zaisťovaní účinného uplatňovania a vymáhania jeho ustanovení. Spoločenstvo plne podporilo rozhodnutia zamerané na posilnenie úsilia o vymáhanie záväzkov a o ochranu tigrov, ktoré boli prijatí na 14. konferencii zmluvných strán CITES (CTES CoP14) v júni 2007.

Komisia taktiež zastáva názor, že zmluvné strany CITES musia prisúdiť vyššiu prioritu boju proti nelegálnemu obchodu s voľnou prírodou. V tomto duchu Komisia prijala v júni 2007 akčný plán EÚ pre vymáhanie CITES. Spoločenstvo tiež predložilo návrh zameraný na posilnenie vymáhania práva a zlepšenie regionálnej spolupráce, ktorý bol prijatý na CITES CoP14.

Komisia pri mnohých príležitostiach vyjadrila ochotu poskytnúť Indii financovanie a technickú pomoc na podporu programov ochrany druhov a riešenia pytliactva. Kým India o také financovanie a pomoc zatiaľ nepožiadala, Komisia prostredníctvom svojho multilaterálneho programu poskytla dotáciu na ázijský seminár o uplatňovaní a vymáhaní CITES, ktorý sa konal v Číne v roku 2006. Tento seminár sa zameral aj na problémy vymáhania a regionálnej spolupráce pri boji proti nelegálnemu obchodu s tigrími výrobkami. Komisia takisto hodlá poskytnúť dotáciu na stretnutie CITES o vymáhaní pravidiel pre obchod s tigrami, ktoré sa má uskutočniť v roku 2008.

Komisia vyzvala Čínu, aby zvýšila svoju snahu o riešenie nelegálneho obchodu s divokou prírodou. Hoci Komisia vie, že Čína spravila pokrok vo vymáhaní pravidiel CITES, hodlá s ňou túto záležitosť pri vhodných príležitostiach znovu vyzdvihnúť, aby zaistila, že sú pravidlá CITES účinne vymáhané.

 

Otázka č. 68, ktorú predkladá Bilyana Ilieva Raeva (H-0960/07)
 Vec: Kvóty na emisie skleníkových plynov, ktoré Európska komisia pridelila Bulharsku na obdobie 2007, 2008 – 2012
 

Množstvo emisií CO2, ktoré bolo Bulharsku pridelené rozhodnutím EK zo dňa 26. septembra 2007 na obdobie 2007 – 2012, predstavuje 42,27 t ekvivalentu CO2. To je porovnaní s požadovanou kvótou o 37,4 % menej a drasticky to znižuje rozvojové a rastové príležitosti najchudobnejšie členského štátu EÚ a jeho hlavných priemyslových odvetví. Prečo je rozdiel tak veľký?

Komisia chybne prijala pre rozbor a výpočty za východisko údaje uvedené Bulharskom v jeho pláne na rok 2005 bez toho, aby vzala do úvahy základné okolnosti v krajine, ako vyžaduje smernica 2003/87/ES(1). Komisia prehliadla uzavretie 3. a 4. reaktora v jadrovej elektrárni Kozloduj, ktorého následkom je ročné zníženie o hodnotu 17 t ekvivalentu CO2. Komisia hodnotí uhlíkovú náročnosť bulharskej ekonomiky s použitím nominálneho HDP namiesto HDP v prepočte na obyvateľa. Navyše základné dokumenty potrebné na prípravu (PRIMES aktualizovaný model) neboli k dispozícii, neboli zosúladené a zdržali sa. Jasné technické chyby významne znížili celkový objem emisných kvót pre štát.

Ako Komisia napraví toto nespravodlivé a neodôvodnené zaobchádzanie?

 
  
 

Pri hodnotení národných plánov prideľovania kvót predkladaných členskými štátmi sa Komisia riadila transparentnou a dôslednou metodológiou. V metodológii sa použili hodnoty emisií z roku 2005 ako základ na projekciu budúcich emisií na obdobie 2008 – 2012 a vzal sa do úvahy budúci rast hrubého domáceho produktu (HDP) a očakávané zníženie uhlíkovej náročnosti. Metodológia bola použitá rovnako pre všetky členské štáty. Vzhľadom na to, že v prípade Bulharska neboli k dispozícii overené údaje o emisiách v roku 2005, Komisia použila údaje o emisiách z roku 2005 z bulharského národného alokačného plánu.

Pri použití roku 2005 ako základu pre výpočty vzala Komisia do úvahy uzavretie dvoch reaktorov v jadrovej elektrární Kozloduj. Bulharsko čerpá od EÚ dotácie na zvýšenie využitia kapacity dvoch zostávajúcich kozlodujských reaktorov a na investície do obnoviteľných zdrojov a energetickej úspornosti. Okrem toho Bulharsko značný podiel elektriny vyrobenej v elektrárni Kozloduj vyvážalo.

Komisia použila model PRIMES ako základ pre svoje posudzovanie, pretože to bol najlepší nástroj, ktorý mala k dispozícii. Je to robustný ekonomický model vyvinutý nezávislými expertmi, ktorý je založený na aktuálnej ekonomickej teórii. Jeho vstupné údaje pravidelne poskytujú členské štáty. Navyše pokrýva všetkých 27 členských štátov Európskej únie.

Sťažnosti na technické chyby sú neopodstatnené. Rozhodnutie Komisie sa opiera o spravodlivú metodológiu, použitú vo vzťahu ku všetkým členským štátom.

 
 

(1) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

 

Otázka č. 69, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-0873/07)
 Vec: Ceny poľnohospodárskych produktov
 

Aké pohyby cien poľnohospodárskych produktov predpovedá Komisia na niekoľko ďalších mesiacov?

 
  
 

Poľnohospodárske komodity v posledných niekoľkých mesiacoch vykazovali veľmi významný cenový rast, najmä v prípade pšenice, kukurice, hydiny a mnohých mliečnych výrobkov. Tento vývoj má niekoľko dôvodov. Niektoré z nich sú štrukturálnej povahy - tie spôsobili, že ceny už v posledných 18 mesiacoch dosiahli pevnejšiu úroveň, než aká bola pozorovaná za viac než desať rokov, a boli viac-menej predvídané v strednodobých výhľadoch poľnohospodárskych trhov, ktoré Komisia zverejnila v júni 2007.

Okrem týchto štrukturálnych činiteľov bol poľnohospodársky sektor v posledných mesiacoch zasiahnutý radom nepriaznivých klimatických podmienok v mnohých výrobných a vývozných regiónoch. Kombinácia týchto štrukturálnych a krátkodobých faktorov vytvorila veľmi tesné trhové podmienky, ktoré vyvolali strmý rast trhových cien mnohých poľnohospodárskych komodít.

Riadenie a monitorovanie poľnohospodárskych trhov Komisiou je založené na pravidelnej a hĺbkovej analýze trhov, a to krátkodobej i dlhodobej, a hoci Komisia nespracúva krátkodobé predpovede cien ako také, je stále jasnejšie, že vplyv týchto krátkodobých činiteľov na ceny by sa mal v niekoľkých budúcich mesiacoch pomaly znižovať.

V strednodobom výhľade a pri všetkej opatrnosti, potrebnej pri analýze tohto trhového vývoja, zastáva Komisia názor, že sa dá rozumne predpokladať, že štrukturálne faktory, ako napríklad globálny rast dopytu po potravinách a vývoj nových trhových odbytísk, udržia ceny na stálej úrovni, i keď na úrovni nižšej než tá súčasná.

 

Otázka č. 70, ktorú predkladá Robert Evans (H-0876/07)
 Vec: Konkurencieschopnosť železničnej dopravy v EÚ
 

Zvažuje Komisia nejaké opatrenia, aby urobila železničnú dopravu v EÚ viac konkurencieschopnou v porovnaní s leteckou dopravou a aby sa znížil počet letov?

 
  
 

Jedným z hlavných cieľov politiky Európskej únie v železničnom odvetví je vytvoriť regulačný rámec, ktorý podporuje konkurencieschopnosť tohto druhu dopravy, ktorá až donedávna zaznamenávala obdobie trvalého poklesu podielu na doprave. Zvoleným receptom je stále väčšie otváranie železničných trhov tak, aby sa interné prínosy v efektívnosti, spoľahlivosti a dostupnosti mohli premietnuť aj do vonkajších výhod v porovnaní s inými druhmi dopravy, ako je letecká dopravy.

Výstavba vysokorýchlostných tratí umožnila železnici získať významný trhových podiel na trasách, kde predtým dominovala letecká doprava. Úsilie vynaložené Európskym spoločenstvom na podporu rozvoja európskej vysokorýchlostnej železničnej siete je úctyhodné, pokiaľ ide o finančnú pomoc a technickú harmonizáciu.

Nedávne prijatie legislatívneho návrhu na otvorenie trhov pre medzinárodnú osobnú dopravu do roku 2010 tento vývoj podporí. Navyše Komisia pracuje na európskych štandardoch telematiky pre cestujúcich železnicou, čo umožní cestujúcim lepšie informovanú a účelnejšiu voľbu a prístup k železničným službám s použitím najnovšej technológie.

 

Otázka č. 71, ktorú predkladá Katerina Batzeli (H-0902/07)
 Vec: Opatrenia na pomoc obnove gréckych regiónov postihnutých ohňom
 

Nedávne požiare v Grécku priniesli hodnotným lesným ekosystémom skazu obrovského rozsahu.

Je nanajvýš dôležité ako z národného hľadiska, tak na úrovni EÚ, aby škody na životnom prostredí a ekonomické škody boli napravené a aby lesy boli dobre spravované a chránené. V tejto súvislosti sa experti domnievajú. že základným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je existencia lesných máp.

Je možné získať spolufinancovanie Spoločenstva na projekt kreslenia lesných máp v rámci programov spolufinancovania na obdobie 2007 – 2013?

Podali grécke úrady v tomto zmysle návrh, keď sa vytváral program rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013, a aké bolo vyjadrenie Komisie?

O aké zmeny v programe rozvoja vidieka na roky 2000 – 2006 grécke orgány požiadali so zámerom umožniť obnovu oblastí postihnutých požiarmi? Do akej fázy dospela procedúra schvaľovania Komisiou?

 
  
 

Podľa ustanovení nariadenia (ES) č.1698/2005 a jeho vykonávacích pravidiel nie je kreslenie lesných máp považované za aktivitu oprávnenú na spolufinancovanie z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Následkom toho žiadne také opatrenia nemôžu byť zaradené do gréckeho programu rozvoja vidieka na obdobie 2007 – 2013.

V kontexte 3. programového obdobia (2000 – 2006) a v rámci hlavného projektu „Dátová a IT infraštruktúra pre moderný kataster v Grécku“ je z EPFRV spolufinancovaný čiastkový projekt pre vymedzenie zalesnených oblastí. Preto nemôže byť zvažované žiadne ďalšie spolufinancovanie takého alebo podobného projektu v 4. plánovacom období 2007 – 2013.

Grécky program rozvoja vidieka 2007 – 2013 bol schválený Komisiou 29. 11. 2007(1). Podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 1698/2005 sú opatrenia na obnovu potenciálu pre poľnohospodársku výrobu zničeného prírodnými pohromami a opatrenia na obnovu lesného potenciálu, rovnako ako preventívne akcie v prípade oboch typoch opatrení, už zahrnuté v navrhovanom programe.

Čo sa týka programu rozvoja vidieka na roky 2000 – 2006, grécke orgány ešte nepredložili žiadny návrh na jeho úpravu vo svetle nedávnych lesných požiarov.

 
 

(1) Rozhodnutie K(2007) 6015.

 

Otázka č. 72, ktorú predkladá Yannakis Matsis (H-0903/07)
 Vec: Slintačka a krívačka na Cypre
 

Ovce a kozy na Cypre postihla slintačka a krívačka. Denne sú utrácané stovky zvierat, ktoré trpia touto chorobou. Chov dobytka a dobytkári na Cypre boli zasiahnutí spolu so súvisiacimi sektormi a zostanú zasiahnutí do budúcnosti. To isté platí pre cyperské hospodárstvo: dôsledok choroby bude katastrofický.

Aké konkrétne podporné opatrenia a aké kompenzácie EÚ doposiaľ ponúkla alebo v budúcnosti ponúkne dobytkárom zasiahnutým ochorením a ako hodlá pomôcť Cyperskej republike? Bol vypracovaný nejaký špecifický plán? Ak áno, ako bol vykonaný – alebo bude ďalej vykonávaný – spolu s Cyperskou republikou?

 
  
 

Ťažkým bremenom pre kraje na Cypre, kde sa zaoberajú chovom oviec a kôz, bola už povinnosť zlikvidovať zvieratá nakazené svrabom a problémy s dodávkami krmiva. Vypuknutie epidémie slintačky a krívačky zasadzuje cyperským farmárom ďalšiu ranu.

Hoci vývoz presláveného syra hallumi nebude sanitárnymi obmedzeniami ovplyvnený, je jasné, že jeho výroba je narušená tým, že pre tradičnú výrobu hallumi je potrebné zvláštne plemeno oviec chios. Nahradenie zvierat zabitých zo zdravotných dôvodov bude možné až vtedy, keď budú k dispozícii vhodné zvieratá.

Náklady Spoločenstva na epidémiu slintačky a krívačky sú spravované v takzvanom „veterinárnom fonde“. Smernica 90/424/EHS umožňuje refundovať náklady, ktoré členské štáty vynaložia na kontrolu epidémie slintačky a krívačky. V prípade slintačky a krívačky je sadzba spolufinancovania stanovená na 60 % z náhrad vlastníkom za jatočnú porážku alebo likvidáciu zvierat, likvidáciu mlieka, čistenie a dezinfekciu stajní, likvidáciu infikovaného krmiva a tam, kde ho nie je možné dezinfikovať, infikovaného zariadenia. Môže takisto kompenzovať náklady na dopravu zdochlín do spracovateľskej prevádzky. Nariadenie Komisie (ES) č. 349/2005 stanovuje vykonávacie pravidlá pre tieto opatrenia.

Komisia bude naďalej monitorovať situáciu.

 

Otázka č. 73, ktorú predkladá Sajjad Karim (H-0905/07)
 Vec: Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť
 

Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť je správnym základom pre európsku odpoveď na globalizáciu. Európa zďaleka nie je úspešná v usmerňovaní globalizácie podľa širokého prístupu, ktorý bol schválený na stretnutí vrcholných predstaviteľov v Hampton Court v októbri 2005 a ktorý sa sústreďuje na lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť obnovenú na jar 2005 po jej pôvodnom spustení v roku 2000. Navyše globalizácia sa stále vyvíja a pokrok v dosahovaní lisabonských cieľov bol dosť neuspokojivý. Musia sa zvýšiť náklady na výskum a vývoj, ale ciele musia byť realistické a jasne zdôvodnené. Súčasný lisabonský cieľ trojpercentného podielu nákladov na výskum a vývoj na HDP nie je ani jedno, ani druhé, a mal by sa zmeniť.

Aké kroky už Komisia spravila s cieľom zaistiť, že Európa spoločne posilní svoje vnútorné a vonkajšiu politiky, aby bola schopná ich prispôsobiť takým udalostiam, ako sú zmeny energetických trhov alebo nedávna finančná nestabilita, a aby dosiahla lisabonské ciele?

 
  
 

Odpoveď Európskej únie na globalizáciu sa posunula do jadra politickej agendy EÚ. Opätovným spustením lisabonskej stratégie na jar 2005 sa Európa znovu postavila zoči-voči svojej konkurencii, čo je skúšobným kameňom pre tvorbu rastu a pracovných príležitostí v modernej globálnej ekonomike. V rámci odozvy na neformálne stretnutie v Hampton Court v októbri 2005 na jarnom zasadnutí Rady Európy v roku 2006 hlavy štátov a vlád zdôraznili potrebu zaradiť vyšší stupeň v práci na obnovenej lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť, aby sa stala vodcovským prvkom odpovede európskeho hospodárstva.

EÚ pracuje na mnohých prvkov politiky, ktoré sú potrebné, aby bola pripravená prijať výzvy globalizácie. Ako sa blížime ku koncu prvého trojročného cyklu reforiem, sú dobré výsledky obnovenej lisabonskej stratégie jasne viditeľné. Rozpočtové deficity sa znížili z 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2005 na predpokladaných 1,1 % v roku 2007, kým verejná zadlženosť poklesla zo 62,7 % v roku 2000 tesne pod 62 % v roku 2007. Rast produktivity dosiahol v roku 2006 1,5 % v porovnaní s priemerným ročným tempom rastu 1,2 % medzi rokmi 2000 a 2005. Medzera v produktivite medzi EÚ a Spojenými štátmi sa začala zmenšovať pri určitých náznakoch, že pôsobia takisto iné faktory ako priaznivý cyklus. Ekonomický rast v EÚ-27 v roku 2006 predstavoval 3 % (v porovnaní s 1,8 % v roku 2005) a predpokladá sa, že zostane na úrovni 2,9 % v roku 2007 a 2,4 % v roku 2008. V posledných dvoch rokoch bolo vytvorených takmer 6,5 milióna pracovných príležitostí. Očakáva sa, že do roku 2009 bude vytvorených ďalších 5 miliónov pracovných miest. Miera zamestnanosti, ktorá je v súčasnosti 66 %, sa posunula omnoho bližšie k celkovému lisabonskému cieľu 70 %.

Pretože sa tempo zmien zrýchľuje, v niektorých oblastiach sa musí práca zintenzívniť, aby sa zvýšila schopnosť EÚ vytvárať globalizačný program. Komisia dáva na stôl nové myšlienky na uchopenie týchto kľúčových výziev.

Maximálne využitie výhod vnútorného trhu: Jednotný trh v EÚ poskytuje Európanom solídny základ pre prispôsobenie sa globalizácii a štrukturálnym zmenám. Vo svojom prehľade jednotného trhu zo dňa 20. novembra 2007 Komisia vytýčila balíček iniciatív pre modernizáciu európskeho jednotného trhu a poskytnutie väčšieho prínosu Európanom v nadväznosti na bývalé úspechy. Jednotný trh už pomohol vytvoriť konkurencieschopné podniky, nižšie ceny, väčšiu voľbu pre spotrebiteľov a Európu príťažlivú pre zahraničných investorov. Opatrenia Komisie sú založené na širokých konzultáciách. Zaistia, aby jednotný trh ešte viac zúžitkoval výhody globalizácie, posilnil postavenie spotrebiteľov, otvoril sa pre drobné podnikanie, podnecoval k inováciám a pomohol udržiavať vysoké sociálne a ekologické štandardy. Medzi najvýznamnejšími politickými krokmi vytýčenými v balíčku jednotnými krokmi sú tieto iniciatívy: pomôcť spotrebiteľom uplatňovať ich zmluvné práva a domôcť sa nápravy naprieč hranicami, reagovať na slabosti v odvetviach, kde by toho mal jednotný trh vykonať viac, navrhnúť zákon o drobnom podnikaní, zaviesť „pás výskumníka“, objasniť, ako sa predpisy EÚ vzťahujú na služby a sociálne služby vo všeobecnom záujme a podporiť kvalitu sociálnych služieb v celej EÚ. Vzhľadom na globalizáciu sa prioritou stali aj dialógy o regulácii s našimi kľúčovými partnermi. Ich cieľom je najmä podporovať väčšiu ekonomickú integráciu. Ďalším cieľom je posilniť zblíženie smerom k vysokým štandardom kvality (napríklad v prípade účtovníctva) a vyvinúť multilaterálnu odpoveď na globálne výzvy ako napríklad súčasný rozruch na finančných trhoch. EÚ rozvinula také dialógy so Spojenými štátmi, Čínou, Japonskom, Ruskom a Indiou.

Reakcia na nové sociálne skutočnosti v Európe: Pokračujúca inventúra európskych sociálnych skutočností si všíma veľké zmeny, ktoré prebiehajú v našich spoločnostiach. Tie si budú vyžadovať nový prístup k sociálnej agende. EÚ bude potrebovať účinnejšie nástroje na zaistenie existujúcich práv občanov na prístup k zamestnaniu, vzdelaniu, sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti a iných formám sociálnej ochrany v Európe. V oblastiach, kde ma EÚ priamu úlohu, musí svoje súčasné nástroje lepšie prispôsobiť, ale takisto stavať na nových politických reakciách, akou je fond pre prispôsobenie sa globalizácii.

Trvalo udržateľná politika pre nízkouhlíkovú budúcnosť: Iniciatívy Komisie v energetickej politike jasne ukazujú jej rozhodnosť v posilňovaní politiky EÚ na prispôsobenie sa kontextu meniaceho sa sveta. Závery jarného zasadnutia Rady Európy v roku 2007, ktoré do značnej miery prijali návrhy predložené Komisiou v Energetickej politike pre Európu(1), vytýčili náročný prístup EÚ k energetike a klimatickým zmenám. Tento prístup sa zakladá na záväzných cieľov znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % alebo o 30 % v prípade, že bude dosiahnutá medzinárodná dohoda, a zvýšiť podiel obnoviteľnej energie v energetickom mixe EÚ z dnešných menej než 7 % na 20 % v roku 2020. Taktiež obsahuje záväzok znížiť dopyt po energii do roku 2020 o 20 % a vytvoriť plne funkčný vnútorný energetický trh. Komisia teraz implementuje akčný plán dohodnutý Radou Európy. Balíček vnútorného energetického trhu Komisia predložila 19. septembra 2007. Strategický plán energetických technológií bol predstavený 21. novembra 2007. Začiatkom roku 2008 Komisia predloží hlavné legislatívne návrhy pre oblasť klimatických zmien a energetických cieľov vrátane obnoviteľnej energie a zachytávania a skladovania uhlíku. V medzinárodnej súvislosti je rovnako dôležité, aby na balijskej konferencii o klimatických zmenách v decembri 2007 EÚ účinne pôsobila a zaistila otvorenie oficiálnych rokovaní o komplexnej medzinárodnej dohode o boji proti klimatickým zmenám po roku 2012, kedy vypršia naše súčasné kjótske záväzky.

Viac výskumu a vývoja a inovácií: Pokrok v intenzite výskumu a vývoja v EÚ bol dosiaľ skromný, dosiahol úroveň 1,84 % HDP v roku 2006, čo je značne ďaleko od cieľa 3 % HDP pre rok 2010. Ale členské štáty stanovili svoje národné ciele a zvýšili nominálny rozpočet na výskum a vývoj. Ak by všetky členské štáty dosiahli svoje národné ciele, náklady EÚ na výskum a vývoj by teraz mali do roku 2010 dosiahnuť 2,5 % HDP.

Podstatné vyššie sumy na financovanie EÚ boli dané k dispozícii na rast a zamestnanosť. Nový regulačný rámec programov kohéznej politiky dá k dispozícii 210 miliárd EUR na investície do rastu a tvorby pracovných miest v rokoch 2007 – 2013, čo je zvýšenie o viac než 25 % v porovnaní s obdobím 2000 – 2006. Boli prijaté opatrenia na zlepšenie rámcových podmienok pre výskum a vývoj a inovácie prijatím nového rámca štátnej pomoci pre výskum a vývoj a inovácie a prostredníctvom smerníc pre daňové stimuly a transfer poznatkov. Na strane nákladov bol prijatý 7. rámcový program, ktorý medzi rokmi 2007 a 2013 zvýši náklady na výskum a vývoj na úrovni EÚ o 75 %, a poskytne podporu významným projektom verejno-súkromných partnerstiev.

Dynamickejšie podnikateľské prostredie: malé a stredné podniky (MSP) a podnikavosť boli vyzdvihnuté na popredné miesto reformného programu. Rada Európy vyzvala členské štáty, aby stanovili svoje vlastné národne ciele pre zníženie administratívnej záťaže na úrovniach porovnateľných s náročnosťou cieľov Komisie (t. j. zníženie o 25 %). Dodnes deväť členských štátov (AT, DE, DK, ES, IT, NL, SK, UK) vytýčilo národné ciele pre zníženie administratívnej záťaže o 25 %, kým ďalšie dva členské štáty (CZ, FR) stanovili cieľ 20 %. Priemerná doba a náklady, potrebné na založenie súkromnej spoločnosti s ručením obmedzeným, sú oproti roku 2002 približne polovičné a sú teraz odhadované na 12 dní a 483 EUR.

Komisia bude vyhľadávať názory MSP a ich predstaviteľov, aby ich zapracovala do pripravovanej iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu so zámerom predložiť širokú škálu návrhov na podporu MSP do konca roku 2008. V celej Európe sa začala ujímať lepšia regulačná „kultúra“: orgány sa musia chopiť vedenia. Komisia uskutočnila veľké zmeny v spôsobe, ktorým vyvíja návrhy a monitoruje uplatňovanie existujúceho acquis. Podobne ako znižovanie súčasnej záťaže by malo byť predmetom osobitného zváženia, či musia byť všetky administratívne nároky predpisov EÚ plne uplatňované voči MSP.

Väčšia zamestnanosť a investície do ľudí: Globalizácia a riziká technologickej zmeny zvýšili nerovnosť a otvorili medzeru medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými. Kľúč k vyššej výkonnosti spočíva v modernizácii politiky vzdelávania a odbornej prípravy. Rastie záujem o „flexiistotu“. Tá môže ľuďom pomôcť úspešnejšie zvládať prechod z jedného zamestnania do iného v čase zrýchľujúcej sa hospodárskej zmeny. Komisia navrhla spoločné zásady, ktoré majú byť zvážené na zasadnutí Rady Európy v decembri 2007. Tieto zásady by členským štátom ponúkli základ, z ktorého môžu vychádzať pri práci so svojimi sociálnymi partnermi a prispôsobení flexiistoty národným podmienkam a pri začleňovaná tohto prístupu do národných programov reforiem.

 
 

(1) KOM(2007)1 v konečnom znení.

 

Otázka č. 74, ktorú predkladá Manolis Mavrommatis (H-0906/07)
 Vec: Zvýšenie produkcie cigaretového priemyslu v celosvetovom meradle
 

V západných industrializovaných krajinách produkcia cigaretového priemyslu drasticky poklesla, pričom jednou z hlavných príčin je stále prísnejšie obmedzovanie fajčenia na verejných miestach. V štátoch, ktoré fajčenia na verejných miestach zakázali, ako napríklad v Taliansku, v Španielsku a vo Francúzsku, sa takisto znížia spotreba cigariet. Táto politika viedla k celkovému zníženiu spotreby cigariet v Európe a v USA o 2 % – 3 %. Nedávna štúdia ukázala, že do roku 2010 sa budú vyspelé krajiny podieľať na spotrebe cigariet 29 % a rozvojové krajiny 71 %. Očakáva sa, že do roku 2025 sa počet fajčiarov zvýši na 500 miliónov, z ktorých 90 % bude mimo Európu a USA. Vzhľadom na priaznivé výsledky obmedzení v členských štátoch, ktoré zakázali fajčenie na verejných miestach, bude Komisia prijímať ďalšie opatrenia Spoločenstva na ochranu zdravia spotrebiteľov pred škodlivými účinkami fajčenia?

 
  
 

Komisia ďakuje váženému pánovi poslancovi za otázku a najmä za štatistiku, ktorá by mohla byť v závislosti od dostupnosti zdroja užitočná pre hodnotenie vplyvu.

Pokiaľ ide o politiku prostredia bez dymu, člen Komisie zodpovedný za zdravotníctvo plánuje do konca roku 2008 predložiť návrh odporúčania Rady s cieľom uľahčiť prijímanie komplexných zákonov proti fajčeniu na národnej úrovni.

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie je tabak vo svetovom meradle druhou najčastejšou príčinou úmrtí a odhaduje sa, že spôsobuje 4,9 miliónov úmrtí za rok.

Svetová zdravotnícka organizácia predpovedá, že v roku 2020 sa v svetovom meradle zdvojnásobí počet úmrtí, ktoré je možné pripísať tabaku, a približne k 70 % týchto úmrtí dôjde v rozvojových krajinách.

EÚ je odhodlaná zamerať sa na zdravotné priority v partnerstve s tretími štátmi a regiónmi, rozhodovať o prioritách a nástrojoch v súlade s vyvíjajúcim sa európskym konsenzom a s princípmi Parížskej deklarácie, a to za súčasného rešpektovania právomocí a zvyšovania súladu a predvídateľnosti pomoci.

EÚ hrala vedúcu úlohu vo vzťahu k Rámcovému dohovoru o kontrole tabaku a podporila ho ako hlavný medzinárodný nástroj na tento účel.

Európske spoločenstvo a 25 členských štátov sú teraz zmluvnými stranami tohto dohovoru a kľúčovými aktérmi procesu. Ostatný svet sa často obracia na EÚ a čerpá z jej skúseností v takých oblastiach, ako je zákaz reklamy alebo boj proti nezákonnému obchodu.

EÚ je odhodlaná spolupracovať a je pripravená pomôcť tretím stranám pri uplatňovaní Rámcového dohovoru o kontrole tabaku prostredníctvom existujúcich mechanizmov.

Komisia je zástancom kontroly tabaku na svetovej úrovni. V rozvojových krajinách podporuje ES dôkladnú analýzu prioritných zdravotných problémov a podporuje štáty pri plánovaní a financovaní národných stratégií zdravia. V tejto súvislosti tam, kde partnerské štáty označia za prioritu tabak a aktivity, ktoré sa vzťahujú na Rámcový dohovor o kontrole tabaku, podporí ES stratégie obmedzenia tabaku v týchto štátoch.

 

Otázka č. 75, ktorú predkladá María Isabel Salinas García (H-0909/07)
 Vec: Dovoz marockých rajčín prekračujúci kvótu
 

Oficiálne údaje generálneho riaditeľstva pre daňovú a colnú úniu ukazujú, že dovoz rajčín z Maroka do EÚ v rokoch 2006 – 2007 presahoval o 16 259,27 tony preferenčnú kvótu 235 330 ton (vrátane tolerančného rozmedzia 1 %). Súbeh cenovej krízy, ktorá postihla európsky vidiek, so saturáciou vnútorného trhu prílevom marockých rajčín ako v novembri 2006, tak tento rok v apríli, čo je obdobie, kedy značná časť prebytkov nad kvótu vstúpila na trh EÚ, demonštruje priamy vzťah medzi týmto nezákonným dovozom a narušením európskeho trhu.

Hodlá Komisia prijať účinné opatrenia na ukončenie tejto očividne nelegálnej situácie okrem toho, že len zníži kvótu na ďalší rok podľa ustanovení článku 25 Dohody o pridružení medzi EÚ a Marokom? Hodlá Komisia pre zlepšenie kontroly zjednodušiť úpravy vstupu?

 
  
 

Podľa čísel, ktorá Komisia zaznamenala z monitorovacích údajov členských štátov, dosiahol celkový dovoz rajčín marockého pôvodu do EÚ 251 589 ton, t. j. o 16 259 ton viac než množstvo, ktoré je zakotvené v Protokole 1 Dohody o pridružení. Podľa platných regulačných ustanovení znížila Komisia objem dodatočnej colnej kvóty na obdobie od 1. novembra 2007 do 31. mája 2008 o 20 000 ton.

Podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie nemôže byť medzi partnermi uvalené žiadne zámerne obmedzenie (článok XI GATT). Preto Maroko môže vyviesť okrem kvóty s preferenčnou colnou sadzbou ľubovoľné množstvo; tento vývoz podlieha príslušnej bežnej colnej sadzbe. Komisia preto nemôže súhlasiť s interpretáciou pani poslankyne, že marocký vývoz rajčín, ku ktorému dochádza nad rámec kvóty s preferenčnou colnou sadzbou, je „nezákonnej povahy“.

Článok 25 Dohody o pridružení stanovuje opatrenia pre prípad závažného poškodenia národných výrobcov navzájom podobných alebo priamo si konkurujúcich výrobkov na území jednej zo strán alebo pre prípad vážnych narušení v odvetviach ekonomiky, ktoré by mohli vyústiť do zhoršenia hospodárskej situácie regiónu. Komisia v súčasnej dobe nemá k dispozícii žiadny prvok, ktorý by ospravedlnil uplatnenie takých opatrení.

Komisia súhlasí s pani poslankyňou, že je potrebné zjednodušiť a aktualizovať súčasné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na systém vstupných cien. Preto Komisia vyhlásila na riadiacom výbore dňa 21. novembra 2007, že toto sú „dôležité problémy, o ktorých je skutočne potrebné diskutovať“ a ktoré budú „preverené s cieľom predložiť pred 1. júlom 2008 vhodné návrhy na zmenu“.

 

Otázka č. 76, ktorú predkladá Nikolaos Vakalis (H-0912/07)
 Vec: Plány na výstavbu nových jadrových elektrární v stredomorských štátoch
 

Egypt plánuje do roku 2020 výstavbu štyroch nových jadrových elektrární s celkovým výkonom 4 000 MW. Ďalšie stredomorské štáty prijali obdobné rozhodnutie (Izrael už pred nejakým časom, novšie Maroko, Alžírsko a Líbya) a objavili sa informácie, že Turecko a Albánsko takisto chystajú jadrové plány.

Vzhľadom na to, že uvedené štáty sú susedmi EÚ a sú to buď partnerské štáty euro-stredomorskej spolupráce alebo kandidátske krajiny pristúpenia k EÚ, povedala by Komisia, či ich zamýšľa požiadať, aby ustanovili skutočne nezávislý úrad pre jadrovú energiu s účinnými právomocami? Požiada ich, aby spolupracovali s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pri monitorovaní výstavby jadrových elektrární a zaručení mierového využitia jadrovej energie? Bude môcť hovoriť do umiestnenia stavenísk týchto jadrových elektrární vzhľadom na to, že Stredozemie je oblasť mimoriadne silnej seizmickej aktivity? Vzhľadom na to, že niektoré z týchto štátov doposiaľ neratifikovali dohody o nešírení jadrových zbraní a úplnom zákaze jadrových skúšok, hodlá Komisia odporučiť európskym spoločnostiam, ktoré sa zapájajú do výstavby jadrových elektrární, aby nepodpisovali kontrakty s týmito štátmi, kým nebude táto požiadavka splnená?

 
  
 

Komisia veľmi pozorne sleduje vývoj v oblasti jadrovej energie v susedstve EÚ vrátane stredomorského regiónu.

Hoci nie je úlohou Európskej únie alebo Komisie, aby rozhodovali za akýkoľvek tretí štát, či má alebo nemá použiť atómovú energiu, tento vývoj nie je možné ignorovať.

Je užitočné uviesť, že všetky štáty stredomorského regiónu s výnimkou Izraela podpísali Zmluvu o nešírení jadrových zbraní.

Komisia sa nedávno zaoberala touto otázkou v bilaterálnych stykoch s niektorými zainteresovanými krajinami a zdôraznila tieto nevyhnutné podmienky:

Komisia odporúča, aby pre každý štát, ktorý ašpiruje na rozvoj civilného jadrového programu, bola prvým styčným miestom Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vo Viedni. Zainteresované štáty by mali podpísať potrebné zmluvy, aby bolo zaistené, že budú rešpektovať bezpečnostné záruky a dodržiavať príslušné medzinárodné dohody o jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrane a zaobchádzania s jadrovými odpadmi.

Je zásadne dôležité, aby v každom štáte, ktorý je rozhodnutý vyvinúť civilný jadrový program, bol zavedený ten najprísnejší rámec pre jadrovú bezpečnosť. Ten by mal zahŕňať zriadenie nezávislého regulačného orgánu, ktorý musí zaistiť, že budú prijímané a rešpektované potrebné opatrenia, ktoré zaistia vysokú úroveň spoľahlivosti, bezpečnosti a nešírenia. Avšak bezpečnosť jadrových zariadení zostáva vo výhradnej zodpovednosti štátov, ktoré ich prevádzkujú.

Komisia by mohla mať významnú rolu v oblasti jadrovej bezpečnosti tým, že bude podporovať rozvoj právneho a regulačného rámca; mohla by takisto významne prispieť k rozvoju kultúry jadrovej bezpečnosti v susedstve EÚ.

Komisia však nemá právomoc podporovať alebo uľahčovať jadrovej infraštruktúry.

 

Otázka č. 77, ktorú predkladá Philip Bushill-Matthews (H-0916/07)
 Vec: Sloboda pohybu v EÚ
 

Potvrdila by Komisia, že podľa existujúcich právnych predpisoch EÚ o slobode pohybu členské štáty nemôžu zákonne zaviesť pre hráčov tímov klubových športov kvóty založené na štátnej príslušnosti?

Potvrdila by tiež Komisia, či akýkoľvek zamestnávateľ alebo organizácia v určitom členskom štáte môžu otvorene sľúbiť prednostné zamestnanie akémukoľvek príslušníkovi rovnakého členského štátu pred občanmi EÚ z iných členských štátov, i keď majú všetci kandidáti právny nárok na prácu a sú rovnako kvalifikovaní?

Mohla by Komisia potvrdiť, či je taká diskriminácia prípustná a za akých okolností?

 
  
 

Európsky súdny dvor niekoľkokrát vyslovil svoj názor na vzťah medzi právnymi predpismi Spoločenstva a športom(1). Súd rozhodol, že šport podlieha právnym podpisom Spoločenstva len vtedy, keď predstavuje ekonomickú činnosť vykonávanú či už profesionálnymi, alebo amatérskymi športovcami. V prípade, že je šport zárobkové zamestnanie, je upravený článkom 39 Zmluvy o ES a vzťahuje sa naň zákaz diskriminácie občanov EÚ z dôvodov štátnej príslušnosti podľa článkov 12 a 39 Zmluvy o ES.

Navyše podľa článku 7 ods. 4 nariadenia 1612/68(2) o slobode pohybu, ktorý sa na tento problém takisto vzťahuje, musia byť kolektívne zmluvy a predpisy, ktorými sa riadi zamestnávanie, nediskriminačné. To platí pre zmluvy uzatvárané verejnými inštitúciami rovnako ako pre tie uzatvárané súkromnými subjektmi vrátane športových organizácií ako UEFA(3). Súdny dvor však udelil zo všeobecného pravidla nediskriminácie výnimku pre zápasy, ktoré majú skôr výhradne športovú než ekonomickú povahu (napr. zápasy medzi národnými družstvami). Zároveň treba pripomenúť, že podľa vysvetlenia Súdneho dvora musí byť pri každom odvolaní sa na pravidlá výhradne športového charakteru vykonaný dôkladný a prísny rozbor dôvodov, prečo nie je uplatňované príslušné pravidlo Zmluvy.

V tejto súvislosti sa zdá, že akékoľvek pravidlo, ktoré by predpokladalo zavedenie kvót pre zloženie profesionálnych družstiev iných ako národných družstiev na základe štátnej príslušnosti, odporuje predpisom Spoločenstva o voľnom pohybe pracovných síl. Vzhľadom na to, že článok 39 Zmluvy o ES má priamy účinok, jedinci, ktorí sa domnievajú, že boli diskriminovaní, majú možnosť podať žalobu podľa národných právnych predpisov a praxe.

 
 

(1) Pozri najmä vec C-415/93 Bosman, rozsudok z 15. decembra 1995.
(2) Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva, Ú. v. ES L 257, 19.10.1968, s. 2.
(3) Únia európskych futbalových zväzov.

 

Otázka č. 78, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0924/07)
 Vec: Bezcolné pravidlá
 

Komisia schválila dohodu so Singapurom, podľa ktorej cestujúcim, ktorí cestujú zo Singapuru do niektoré štátu v Európskej únii a potom pokračujúci v ceste na iné letisko v Európskej únii, nebudú v EÚ letiskové orgány odoberať nápoje nepodliehajúce clu. Je to prvá dohoda, ktorú Komisia na tento špecifický účel s tretím štátom dosiahla.

Môže Komisia uviesť, ktoré ďalšie štáty pravdepodobne uzavrú s Európskou úniou v najbližšej dobe podobnú dohodu v súlade s dohodou, ktorú už EÚ dosiahla so Singapurom?

 
  
 

V júli 2007 po tom, čo Parlament uplatnil svoje právo na kontrolu, Komisia prijala nariadenie 915/2007(1), ktoré umožňuje spraviť výnimku zo zákazu preniesť tekutiny cez kontrolné body na letiskách ES pre tekutiny zakúpené na letiskách tretích štátov pod podmienkou, že splnili určité bezpečnostné normy.

Podľa tohto nariadenia Komisia overila bezpečnostné normy v Singapure a konštatovala, že spĺňajú požiadavky nariadení. V dôsledku toho navrhla výnimku pre tekutiny zakúpené na letisku v Singapure. Pretože bol dokončený proces prerokovania vo výboroch, 31. 7. 2007 Komisia nariadenie prijala.

Od prijatia nariadenia 15/2007(2) požiadali o výnimku štáty, medzi ktoré patrí Argentína, Arménsko, Austrália, Chorvátsko, Kanada, Dubaj, Izrael, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Malajzia a Maurícius. Komisia ich vyzvala, aby predložili správy, ktoré teraz očakáva a ktoré preukážu, že spĺňajú bezpečnostné normy. Hneď ako Komisie správy dostane, dôkladne posúdi, či každý štát spĺňa normy a pravdepodobne vykoná overenia na letiskách. Potom rozhodne, pre ktoré štáty navrhne výnimku.

 
 

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 915/2007 z 31. júla 2007 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 622/2003 o ustanovení opatrení na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva, Ú. v. EÚ L 200, 1.8.2007, s. 3 – 4.
(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 915/2007 z 31. júla 2007 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 622/2003 o ustanovení opatrení na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva (Text s významom pre EHP) – Ú. v. EÚ L 200, 1.8.2007, s. 3 – 4.

 

Otázka č. 79, ktorú predkladá Mikel Irujo Amezaga (H-0929/07)
 Vec: Správa Európskeho sociálneho fondu v Navarre (Španielsko)
 

V odpovedi na ústnu otázku H-0769/07 autora tejto otázky o nezrovnalostiach v správe Európskeho sociálneho fondu (ESF) regionálnou vládou v Navarre (Španielsko) vyjadrila Komisia zámer napísať Riadiacemu orgánu Európskeho sociálneho fondu v Španielsku (UAFSE) o požiadať o dodatočné informácie k uvedenej správe a o opatreniach, ktoré považuje za potrebné na nápravu nezrovnalostí odhalených regionálnym dvorom audítorov v Navarre. Zaviazala sa tak vyšetriť nezrovnalosti, na ktoré sa odvoláva správa dvora audítorov. Ako si je Komisia iste vedomá, táto správa nazvaná „Finančné prostriedky získané Navarrou od Európskej únie – oblasť Sociálneho fondu 1997 – 2003“ sa zaoberá len obdobím do roku 2003.

Prijme Komisia kroky k získaniu informácií o správe ESF regionálnou vládou Navarry v období 2004 – 2007?

 
  
 

Ako bolo naznačené v odpovedi na ústnu otázku (H-0769/07)(1) vo vzťahu k správe Dvora audítorov Autonómneho spoločenstva Navarra „Finančné prostriedky získané Navarrou od Európskej únie – oblasť Sociálneho fondu 1997 – 2003“, Komisia požiadala Riadiaci orgán Európskeho sociálneho fondu (ESF) v Španielsku o dodatočnú informáciu o obsahu správy a opatreniach na nápravu chýb, ktoré dvor audítorov Navarry odhalil.

Ďalej bude Komisia úzko spolupracovať s príslušnými španielskymi orgánmi v snahe zaistiť, aby budúce žiadosti o platbu z Navarry neobsahovali neoprávnené náklady a aby náklady, ktoré už boli potvrdené, boli finančne upravené tam, kde je to vhodné.

Komisia taktiež potvrdzuje, že kópia správy Dvora audítorov Autonómneho spoločenstva Navarra bola odoslaná Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Komisia pripomína, že OLAF vyhodnocuje všetky doručené informácie, aby určil, či patria do jeho oblasti pôsobnosti. Hneď ako bude vyhodnotenie ukončené, OLAF prijme potrebné opatrenia, v prípade potreby vrátane začatia vyšetrovania podľa postupu, ktorý je stanovený v nariadení (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(2).

 
 

(1) Písomná odpoveď z 23.10.2007.
(2) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1 – 7

 

Otázka č. 80, ktorú predkladá Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (H-0930/07)
 Vec: Dodržiavanie pravidiel Paktu stability a rastu
 

Komisia odmietla ukončiť konanie o nadmernom rozpočtovom deficite proti Poľsku, hoci podľa vlastnej prognózy Komisie bude v roku 2007 poľský rozpočtový deficit predstavovať 2,7 % HDP a prognóza ekonomického rastu a inflácie na rok 2008 naznačuje, že v roku 2008 bude deficit nižší než 3 % HDP. Poľsko je jedným z nemnohých štátov EÚ, ktoré zavádzajú dôchodkovú reformu, čo každoročne na rozpočet uvaľuje bremeno niekoľkých miliárd zlotých. V kontraste s tým dva najväčšie členské štáty eurozóny, Nemecko a Francúzsko, jasne prekračovali strop rozpočtového deficitu od roku 2000 do roku 2005, t. j. štyri roky po sebe, ale aby sa predišlo uvaleniu pokuty vo výške miliárd EUR na tieto štáty podľa Paktu stability a rastu (PSR), pravidlá paktu boli zmenené. Obe krajiny ešte len musia dokončiť reformy svojho dôchodkového systému. Táto situácia vzbudzuje nepopierateľný dojem, že Komisia nepoužíva na členské štáty rovnaké meradlá. Väčšie členské štáty, ktoré už sú v eurozóne, môžu nedodržiavať pravidlá PSR, kým iné štáty, zatiaľ len kandidáti na pristúpenie k eurozóne, sú napriek zásadným reformám v ich verejných financiách neprestajne vyzývané na uskutočňovanie ďalších reforiem. Kedy skončí nerovné zaobchádzanie s členskými štátmi vo vzťahu k dodržiavaniu PSR?

 
  
 

Komisia vydala dňa 20. novembra oznámenie Rade o „posúdení činnosti Poľska podľa postupu pri nadmernom deficite v reakcii na odporúčanie Rady zo dňa 27. februára 2007 podľa článku 104, ods. 7“. V tomto odporúčaní Rady bolo Poľsku odporučené, aby napravili svoj nadmerný deficit do roku 2007 a na tento cieľ vyvinulo účinnú aktivitu do termínu 27. augusta 2007. Poľska vláda upovedomila Komisiu o prijatých opatreniach, Komisia posúdila tieto opatrenia na základe svojej prognózy z jesene 2007 a prišla k záveru, že v tejto etape nie sú potrebné žiadne ďalšie kroky podľa konania pri nadmernom deficite Poľska.

Oznámenie Komisie Rade predstavuje posúdenie v medzičase po vypršaní termínu stanoveného pre prijatie opatrení. Takisto pre iné štáty, ktoré podliehajú konaniu pri nadmernom deficite , Komisia vydala oznámenie Rade po vypršaní termínu pre prijatie opatrení, samozrejme za predpokladu, že posúdenie prijatých opatrení nebolo negatívne; v opačnom prípade Komisia prijala odporúčanie pre rozhodnutie Rady o tom, že prijaté opatrenia nie sú dostatočné.

Rozhodnutie o tom, či ho zrušiť alebo nie, je ďalší krok postupu pri nadmernom deficite v Poľsku. Zrušenie postupu pri nadmernom deficite rozpočtu sa môže zakladať len na skutočných rozpočtových údajoch. Skutočné rozpočtové údaje za rok 2007 potvrdí EUROSTAT v apríli 2008, takže ku zrušeniu nie je možné prikročiť skôr. Okrem toho, pre zrušenie postupu pri nadmernom rozpočte je nanajvýš dôležité, aby bola zaistená trvácnosť úpravy rozpočtu. Tá bude posúdená na základe prognózy služieb Komisie z jari 2008, ktorá bude zverejnená do konca apríla 2008 pre obdobie do roku 2009.

Reformovaný Pakt stability a rastu pripúšťa vziať do úvahy náklady spojené so zavedením penzijnej reformy, ktoré zakladá finančne plne krytý penzijný pilier. Keď sa pristúpi k rozhodovaniu o tom, či konanie pri nadmernom deficite v Poľsku zrušiť alebo nie, bude sa na tieto náklady prihliadať za predpokladu, že budú splnené podmienky Paktu stability a rastu, t. j. za predpokladu, že sa deficit podstatne a trvalo znížil a dosiahol úroveň, ktorá sa približuje k referenčnej hodnote.

Komisia pristupuje ku všetkým štátom rovnako. Reforma Paktu stability a rastu prebehla preto, aby zaviedla väčšiu ekonomickú racionalitu, lepšie odrážala hospodársku rôznorodosť rozšírenej EÚ a posilnila národné právomoci. Pravidlá reformovaného Paktu stability a rastu boli prerokované a schválené vládami všetkých členských štátov vrátane Poľska. Komisia pozorne monitoruje rozpočtový vývoj vo všetkých členských štátoch a keď je to potrebné, príslušným spôsobom naň reaguje.

 

Otázka č. 81, ktorú predkladá Antonios Trakatellis (H-0931/07)
 Vec: Znečistenie rieky Axios
 

Výrobné podniky na rieke Axios v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, najmä v meste Titov Veles, vypúšťajú nebezpečný odpad do rieky, ktorá prijíma aj mestský odpad. Rieka Axios preteká Gréckom a vlieva sa do Solúnskeho zálivu.

Je si Komisia vedomá tejto situácie a znečistenia, ktoré postihuje rieku? Ak áno, spraví kroky na obmedzenie rizika, ktoré vyplýva z vypúšťania kyseliny sírovej do rieky, a prípadne na zastavenie prevádzky príslušného priemyslu vzhľadom na to, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko sa usiluje o členstvo v EÚ?

Keďže delta rieky Axios je na zozname mokradín, ktoré sú kontrolované a pod ochranou Ramsarského dohovoru a programu Natura 2000, a keďže EÚ poskytuje Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko dotácie prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a podľa dohody o európskom partnerstve s touto krajinou, prijme Komisia vhodné opatrenia, aby poskytovaná pomoc zahŕňala taktiež záležitosti, ktoré sa vzťahujú na životné prostredie v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko?

 
  
 

Komisia si je vedomá ekologického problému spojeného s vypúšťaním škodlivín do rieky Vardar/Axios. Ako bolo zdôraznené v odpovediach Komisie na otázky E-0637 a H-442/00, od roku 1997 bola poskytovaná finančná pomoc na riešenie tohto problému. V súčasnosti existuje pre nepretržité sledovanie hydrologického a ekologického stavu v oblasti povodia Vardar/Axios sieť monitorovacích bodov a staníc, ktorá umožnila rozsiahlu analýzu kvality vody. Orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko oznámili, že v priebehu roku 2007 zverejnia správu so všetkými relevantnými hydrologickými, morfologickými, chemickými a biologickými údajmi o kvalite vody.

Prijímať opatrenia proti škodlivinám je zodpovednosť národných orgánov. Ako zdôrazňuje tohtoročná správa o pokroku, v oblasti kvality vody bol pokrok len obmedzený. Avšak krokom vpred je skutočnosť, že vláda prijala nový zákon o vodných zdrojoch, ktorý prisudzuje jasnú zodpovednosť za riadenie vodných zdrojov ministerstvu pre životné prostredie a fyzické plánovanie. Komisia vyzýva orgány, aby čo najskôr zaviedli a uplatnili smernicu o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia. Kým implementácia právnych predpisov je v pokročilom štádiu, orgány vyhlásili, že nebudú schopné plne uplatniť pravidlá smernice v tejto oblasti pred koncom roku 2009.

Čo sa týka predvstupovej pomoci, Komisia vo svojom strategickom programovom dokumente pre IPA(1) na obdobie 2007 – 2009 potvrdzuje, že naďalej existuje potreba zlepšovať situáciu v oblasti kvality vody. Preto navrhla prideliť finančné zdroje na aktivity podľa zložky III v oblasti čistenia odpadových vôd. Budúce aktivity v tejto oblasti však takisto závisia od schopnosti vlády Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko spravovať fondy EÚ podľa zložky III.

 
 

(1) Nástroj predvstupovej pomoci.

 

Otázka č. 82, ktorú predkladá Ivo Belet (H-0936/07)
 Vec: Podmienky prevzatia spoločnosti Distrigas
 

Jedna z podmienok, ktoré Komisia stanovila pre fúziu medzi spoločnosťami Suez a Gaz de France, je tá, že Suez prevedie svoj majetkový podiel v belgickej spoločnosti na dodávanie plynu Distrigas tretej strane.

EDF, sesterský koncern GDF, ktorý je takisto kontrolovaný francúzskym štátom, už oznámil, že má o Distrigas záujem.

Je prevzatie spoločnosti Distrigas koncernom EDF pre Komisiu prijateľné?

Ako Komisia zaručí, aby bola na belgickom trhu zachovaná konkurencia tak, aby spotrebitelia a firmy mali možnosť výberu a aby sa znižovali ceny?

 
  
 

Jednou z podmienok stanovených komisiou pre fúziu Gaz de France a Suez skutočne je, aby Suez previedol svoj majetkový podiel v belgickom dodávateľovi plynu Distrigas tretej strane.

Je na Gaz de France a Suez, aby navrhli kupcov pre podniky, ktorých sa majú vzdať, vrátane Distrigas. Komisia potom posúdi vhodnosť akéhokoľvek navrhnutého kupca vo svetle kritérií, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí Komisie zo dňa 14. novembra 2006, ktorým sa fúzia za určitých povinností a podmienok schvaľuje. Schválenie akéhokoľvek navrhnutého kupca bude závisieť od splnenia týchto kritérií. Komisia dosiaľ nedostala žiadny návrh na kupca pre Distrigas. Komisia nemôže špekulovať o vhodnosti hypoteticky navrhnutého kupujúceho.

Okrem toho, ak kúpa Distrigas splní podmienky spôsobilosti stanovené pravidlami Spoločenstva alebo národnými pravidlami pre fúzie, bude kúpa predmetom ďalšieho preverenia oprávnenou inštitúciou alebo inštitúciami.

 

Otázka č. 84, ktorú predkladá Johan Van Hecke (H-0940/07)
 Vec: Lepra a tuberkulóza v Číne
 

Podľa organizácií poskytujúcich pomoc sú v Číne stále rozšírené také choroby, ako je lepra a tuberkulóza (TBC), a opatrenia na ich kontrolu a liečbu celkom závisia od zahraničnej pomoci. V posledných piatich rokoch vyšlo v Číne na svetlo viac než 700 nových prípadov lepry, čo je varovné číslo. Napríklad v Kuang-si, čo je jedna z najchudobnejších oblastí v Číne s HDP porovnateľným s africkým Lesothom, sú chorí ľudia vykázaní do izolovaných dedín so spustnutými domami, ďaleko od modernej Číny. Štát im vypláca mesačnú podporu 150 jüanov – ekvivalent 15 EUR – čo ich ponecháva hlboko pod hranicou extrémnej biedy tak, ako ju stanovuje OSN.

Je si Komisia vedomá situácie v Číne, pokiaľ ide o také choroby ako lepra a TBC, a ich veľmi nedostatočného liečenia? Budú čínske orgány vyzvané, aby sami vyvinuli snahu na zamedzenie ich šírenia tak, aby sa opatrenia nespoliehali iba na zahraničnú pomoc?

 
  
 

Komisia chápe obavy pána poslanca vo vzťahu k lepre a tuberkulóze v Číne.

Tuberkulóza zostáva na prvom mieste medzi príčinami úmrtí dospelých na nákazlivé choroby v Číne. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je v Číne druhá najväčšia epidémia tuberkulózy na svete, hneď po Indii, a ročne pribúda 1,3 miliónu nových prípadov tuberkulózy.

Avšak v posledných rokoch vo prepuknutí závažného akútneho respiračného syndrómu (SARS) prejavila Čína silné odhodlanie čeliť tuberkulóze a iným infekčným chorobám, súčasťou čoho je veľké zvýšenie domáceho financovania.

V dôsledku toho je Čína na druhom mieste medzi krajinami, ktoré zvýšili mieru uplatnenia priamo kontrolovanej liečby pod lekárskym dozorom (DOTS) a dosiahla v prípade TBC globálne ciele 70 % odhalenia a 85 % úspešnej liečby do roku 2005. Je však treba si povšimnúť, že liečba multirezistentnej tuberkulózy ešte nie je široko dostupná a že Čína bude musieť čeliť tuberkulóze medzi vnútornými migrantmi tak, aby zaistila, že všetci pacienti sú diagnostikovaní, liečení a nahlásení.

ES v súčasnosti dotuje projekt sociálneho zabezpečenia EÚ – Čína príspevkom EÚ vo výške 20 miliónov EUR. Tento veľký projekt, ktorý je realizovaný od roku 2006, podporuje modernizáciu a nákladovú úspornosť sociálnych sektorov vrátane systému zdravotného poistenia na centrálnej úrovni a v šiestich pilotných provinciách. Predpokladá sa, že tento projekt bude mať prostredníctvom lepšieho modelu pre systémy zdravotného poistenia značný dosah na sociálnu ochranu najchudobnejšieho obyvateľstva Číny.

Čína doposiaľ nebola schopná dosiahnuť dôležitý verejno-zdravotný cieľ spočívajúci v trvalom odstránení lepry. Podľa WHO sa počet nových prípadov lepry v Číne v období 2002 – 2005 pohyboval v rozmedzí 1400 – 1600 za rok. Avšak do roku 2005 sa zlepšila miera odhalenia ochorenia na lepru a v Číne sa po prvýkrát podarilo odstrániť lepru v lokálnom meradle.

ES dotovala (príspevkom ES vo výške 0,5 milióna EUR) osobitný projekt proti lepre v provincii Kuang-si, ktorý bol dokončený pred niekoľkými rokmi a ktorý bol realizovaný organizáciou Handicap International.

Navyše Komisia financuje výskumný projekt nazvaný „Tuberkulóza v Číne“, ktorý organizuje rozbor veľkého súboru kmeňov Mycobacterium tuberculosis z 31 čínskych provincií. Ten prinesie poznatky o rozmanitosti čínskych kmeňov TBC. Projekt má za cieľ zvýšiť spoluprácu s čínskymi vedcami a prenos technických znalostí, zhromaždiť údaje do spoločnej databázy a poskytnúť analýzu populácie. Technické poznatky budú prenesené do čínskych laboratórií.

Komisia si je dobre vedomá, aké výzvy v Číne pretrvávajú vo vzťahu k takým chorobám, ako je tuberkulóza a lepra.

 

Otázka č.85, ktorú predkladá Athanasios Pafilis (H-0943/07)
 Vec: Znesvätenie ostrova Makronisos, historického miesta
 

Ostrov Makronisos, ktorý bol v roku 1989 ministerstvom kultúry a v roku 1992 prezidentský výnosom označený za historické miesto a bol zaradený na zoznam ICOMOS chránených historických miest, je teraz využívaný na pastvu a nelegálny lov. Vyskytli sa prípady vlúpania do jeho divadla a chrámov vrátane tých, ktoré boli reštaurované, a sú používané ako salaše pre ovce a na skladovanie hnoja. Podľa oficiálnej policajnej správy v dôsledku toho boli značne poškodené. Vo svojej odpovedi na predošlú otázku (H-0205/04(1)) Komisia uviedla, že v reakcii na žiadosť od gréckych orgánov zváži možnosť financovať projekty na zlepšenie a rozvoj tejto historickej lokality.

Usilovali sa grécke orgány získať dotácie na projekty na ostrove Makronisos? Je si Komisia vedomá existencie projektov na zlepšenie a na rozvoj tohto historického miesta a bude vyšetrovať nezákonné aktivity na ostrove, ktoré znesväcujú historické pamiatky a „oltár slobody myslenia a myšlienok“?

 
  
 

Od orgánov členských štátov sa vyžaduje, aby podali Komisii žiadosť len vtedy, keď sa to týka veľkých projektov v zmysle článkov 25 – 26 nariadenia Rady (ES) č.1260/1999(2) na obdobie 2000 – 2006 a článkov 39 – 41 nariadenia Rady č. 1083/2006(3) na obdobie 2007 – 2013. Pri všetkých ostatných projektoch je rozhodnutie o ich zaradení vecou zodpovednosti národných orgánov.

V súlade so zásadami subsidiarity spočíva uplatnenie zásahov štrukturálnej politiky na zásadách partnerstva medzi členskými štátmi a Komisiou. V rámci tohto partnerstva pri koncipovaní, príprave, zavádzaní, monitorovaní, audite a vyhodnotenia spolufinancovaných zásahov prináleží iniciatíva na zaradenie konkrétnych projektov do operačného programu gréckym orgánom.

Podľa článku 4 ods. 7 nariadenia (ES) 1080/2006(4) Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) okrem iného zameriava svoju pomoc v období 2007 – 2013 na podporu „investícií do kultúry vrátane ochrany, podpory a zachovania kultúrneho dedičstva, rozvoja kultúrnej infraštruktúry na podporu sociálno-ekonomického rozvoja, trvalo udržateľného cestovného ruchu a zvýšenia príťažlivosti regiónov, a na podporu ponuky kultúrnych služieb prostredníctvom služieb s vyššou pridanou hodnotou“. Preto by mal byť projekt, o ktorom sa zmieňuje vážený pán poslanec, spôsobilý na financovanie z EFRR.

Preto Komisia navrhuje, aby pán poslanec adresoval túto otázku oprávneným gréckym orgánom. Komisia samotná nie je informovaná o žiadnom projekte, ktorý by sa týkal ostrova Makronisos.

 
 

(1) Písomná odpoveď z 20. apríla 2004.
(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch, Ú. v. ES L 161, 26.6.1999.
(3) Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999, Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1 – 11.

 

Otázka č. 86, ktorú predkladá Milan Gaľa (H-0946/07)
 Vec: Unesení izraelskí vojaci v pásme Gazy
 

Približne pred jeden a pol rokom boli v Gaze unesení traja izraelskí vojaci. Títo mladí ľudia majú v Izraeli rodiny a žili predtým civilný život. Do dnešného dňa však rodiny vojakov nedostali žiadnu informáciu o osude svojich blízkych, čo odporuje všetkým humanitárnym zákonom platným v civilizovanom svete.

Zaujímalo by ma, či Európska komisia plánuje podniknúť kroky na získanie informácií o živote, zdraví a podmienkach zajatia vojakov? Plánuje Európska komisia uskutočniť kroky vedúce k ich plnému prepusteniu, prípadne k zabezpečeniu dôstojného uloženia pozostatkov v ich krajine?

 
  
 

Komisia má v súvislosti s pretrvávajúcim zajatím troch unesených izraelských vojakov rovnaké obavy ako pán poslanec.

Komisia naďalej využíva širšie politické európske a medzinárodné rámce na to, aby predložila svoju výzvu na ich prepustenie.

Štvorka a Rada v zložení pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťah opakovane vyzvali na ich prepustenie. Komisia takisto vedie politický dialóg s libanonskou vládou, palestínskymi orgánmi a partnermi v regióne vrátane dialógu o ich úsilí v tomto smere.

 

Otázka č. 87, ktorú predkladá Diamanto Manolakou (H-0949/07)
 Vec: 4. podporný rámec Spoločenstva a lesnícke mapy
 

Odmietnutie Komisie zahrnúť kreslenie lesníckych máp pre Grécko medzi aktivity spôsobilé pre 4. podporný rámec podpory Spoločenstva znehodnocuje akékoľvek úsilie o ochranu poľnohospodárskeho ekosystému štátu, pretože lesnícke mapy sú základom pre založenie lesníckeho registru, ktorý je absolútne nevyhnutý pre vymedzenie a ochranu lesného ekosystému. Komisia svoje zamietnutie zdôvodnila tým, že 3. podporný rámec Spoločenstva už zahŕňa podobný projekt vymedzenia lesov a lesných systémov, ktorý uskutočňuje Greek Ktimatologio A.E. Avšak podľa kompetentných služieb a vedeckých orgánov tento projekt nesúvisí s prácami na kreslení lesníckych máp.

Preskúma Komisia túto záležitosť a zváži spôsobilosť projektu kreslenia lesníckych máp pre 4. podporný rámec Spoločenstva?

 
  
 

Čo sa týka rozvoja vidieka, vyhotovenie lesníckych máp nie je spôsobilé pre spolufinancovanie z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), pretože nepatrí medzi aktivity, ktoré sú k tomu spôsobilé podľa ustanovení nariadenia (ES) č.1698/2005 o podpore na rozvoj vidieka z EPFRV.

Počas 3. plánovacieho obdobia (2000 – 2006) je z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) v rámci operačného programu „Informačná spoločnosť“ spolufinancovaný veľký projekt „Dátová a IT infraštruktúra pre moderný kataster v Grécku“. V tomto rámci sa počíta s čiastkovým projektom vymedzenia zalesnených oblastí. Jeho základnou úlohou je, aby s použitím starých a nových základných máp objasnil stav zalesnených oblastí v celej krajine tak, aby lesná služba bola včas pripravená na deklarácie pozemkov v štátnom vlastníctve v zalesnených oblastiach.

 

Otázka č. 88, ktorú predkladá Pedro Guerreiro (H-0952/07)
 Vec: Financovanie budúcej európskej námornej politiky Spoločenstvom
 

Komisia nedávno predložila svoj návrh budúcej „integrovanej námornej politiky“ EÚ.

Pri akejkoľvek iniciatíve v tejto oblasti si musia členské štáty zachovať právomoc spravovať svoje vlastné územie – obzvlášť svoje teritoriálne vody a výhradné hospodárske zóny – v rôznych oblastiach, ako je využitie zdrojov, doprava, výskum, správa hraníc a bezpečnosti, regionálne plánovanie, životné prostredie a ekonomické aktivity ako rybolov.

Ako zamýšľa Komisia financovať takú politiku (ktorá podľa vlastných slov Komisie „tiež vyžaduje zdravú finančnú základňu“) z rozpočtu Spoločenstva vzhľadom na princíp, že na nové priority musí byť poskytnuté nové financovanie?

 
  
 

Aktivity v teritoriálnych vodách a výhradných hospodárskych zónach, ako je využitie zdrojov, doprava, výskum, ochrana hraníc a bezpečnosti, regionálne plánovanie, životné prostredie a rybolov, sú rôznym spôsobom ovplyvňované právnymi predpismi Spoločenstva.

Pre tieto politiky existujú mechanizmy financovanie a financovanie je k dispozícii predovšetkým z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), 7. rámcového programu Spoločenstva pre výskum a Európskeho fondu pre rybolov.

Holistický a komplexný prístup k záležitostiam, ktoré sa týkajú mora, navrhnutý v nedávnom oznámení Komisie „Integrovaná námorná politika pre Európsku úniu“, postupom času povedie k väčšej súdržnosti jednotlivých odvetvových politík vo vzťahu k moriam a oceánom a taktiež k dôslednejšiemu využívaniu súvisiaceho financovania.

Mali by sme si tiež pripomenúť, že vo svojom uznesení z 12. novembra o námornej politike sa Parlament priklonil k „vytvoreniu rozpočtovej kapitoly nazvanej „námorná politika – pilotné projekty“ na podporu projektov, ktoré integrujú rôzne systémy na monitorovanie a pozorovanie morí, zhromažďujú vedecké údaje o mori, rozširujú kontakty a najlepšie postupy v oblasti námornej politiky a pobrežného hospodárstva, pričom potreby námornej politiky majú byť riadne zohľadnené v politike a nástrojoch rozpočtovej architektúry EÚ po roku 2013“. Prijatie rozpočtu na pilotné projekty námornej politiky Parlamentom by bolo prvým dôležitým krokom k financovaniu námornej politiky.

 

Otázka č. 89, ktorú predkladá Jörg Leichhtfried (H-0953/07)
 Vec: Preprava zvierat
 

S odvolaním sa na moju otázku (H-0869/07) musím upozorniť – s poďakovaním Komisii za jej odpoveď zo dňa 13. novembra 2007 – že, bohužiaľ, nereagovala na jeden z problémov. Môže Komisia odpovedať na nasledujúcu otázku?

Ako je možné použiť týchto viac než 60 000 podpisov na najúčinnejšie zaistenie toho, aby Parlament a takisto Komisia a Rada prijali dôraznejšie kroky vo vzťahu k problému týrania živých zvierat pri preprave?

 
  
 

Dodatkom k odpovedi Komisie na otázku H-0869/07 chce Komisia znovu potvrdiť svoju veľkú úctu k viac než 60 000 občanom, ktorí vyjadrili svoje znepokojenie nad prepravou zvierat.

Komisia súhlasí s názorom pána poslanca, že by mali byť lepšie vymáhané pravidlá EÚ o ochrane zvierat pri preprave.

Komisia už za seba v predošlej odpovedi vysvetlila, aké opatrenia prijala aké má ďalšie plány pre zaistenie tohto cieľa.

Komisii už v minulosti boli adresované iné petície o ochrane zvierať a naďalej ich berie do úvahy pri príprave svojej politiky.

 

Otázka č. 90, ktorú predkladá Hans-Peter Martin (H-0957/07)
 Vec: Náklady na dôchodky zmluvných pracovníkov agentúr Európskej únie
 

Agentúry Európskej únie v súčasnosti zamestnávajú niekoľko stoviek pracovníkov, ktorí majú nárok na dôchodok z rozpočtu EÚ.

Zvážila alebo uskutočnila Komisia nejaké výpočty budúcich nákladov rozpočtu EÚ na dôchodky zmluvných pracovníkov agentúr Európskej únie?

Ak áno, akú podobu majú tieto úvahy/výpočty? Predvída Komisia nejaký problém s nákladmi na dôchodky zmluvných pracovníkov?

 
  
 

Zmluvní pracovníci najatí výkonnými a regulačnými agentúrami platí rovnaké príspevky do penzijného systému ako úradníci a dočasní zamestnanci (1/3 sumy nevyhnutnej pre poistnú rovnováhu, čo je v súčasnosti 10,25 % základného platu) a nadobúdajú rovnaké dôchodkové nároky (1,9 % ich konečného základného platu ročne, maximálne však 70 %).

Situácia zmluvných pracovníkov sa preto nelíši od situácie úradníkov a dočasných pracovníkov a spadá do dvoch kategórií:

podobne ako úradníci alebo dočasný personál, zmluvní pracovníci, ktorí opúšťajú službu bez toho, že by získali podľa schémy inštitúcií nárok na starobný dôchodok (teda skôr než po desaťročnej službe a pred 63. rokom veku), musia previesť svoj poistný ekvivalent nároku na starobný dôchodok aktualizovaný ku skutočnému dňu odchodu do inej dôchodkovej schémy (článok 109 ods. 1 pracovného poriadku ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (CEOS) a príloha VIII, článok 11 ods. 1 Služobného poriadku);

zmluvní pracovníci, ktorí službu opúšťajú po prinajmenšom desaťročnej službe a 63. roku veku, majú rovnaký nárok na dôchodok za rovnakých podmienok ako úradníci (článok 109 ods. 1 CEOS a článok 77 Služobného poriadku).

Na prostriedky potrebné pre výplatu dôchodkov sa v rozpočte pamätá (hlava 30, kapitola 1, článok 13). Predbežný návrh rozpočtu na rok 2008 uvádza zostavu položiek výpočtu vrátane očakávaného počtu dôchodcov z agentúr (1).

 
 

(1) Pozri KOM(2007)300, s. 313 a nasledujúce.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia