Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2093(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0520/2007

Predkladané texty :

A6-0520/2007

Rozpravy :

PV 15/01/2008 - 15
CRE 15/01/2008 - 15

Hlasovanie :

PV 16/01/2008 - 4.3
CRE 16/01/2008 - 4.3
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0012

Rozpravy
Utorok, 15. januára 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

15. K európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom je správa pani Roberty Angelilli v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a domáce veci – K európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa (2007/2093(INI)) (A6-0520/2007).

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli, spravodajkyňa. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcela poďakovať kolegom za ich hodnotnú spoluprácu a hlavne pánovi Frattinimu za jeho záväzok na ochranu práv dieťaťa od začiatku jeho mandátu.

Správa zjavne nepredstiera, že pokrýva všetky oblasti, no verím, že je to dobrý východiskový bod. Cieľom bolo položiť základy stratégie zameranej na podporu a ochranu práv neplnoletých vo vnútorných a vonkajších politikách Európskej únie a na podporu úsilia členských štátov v tejto oblasti. Ako predpoklad sme chceli vziať osobitnú povahu práv neplnoletých, ktoré sa úplne líšia od všeobecnejšej kategórie základných práv, aj keď tvoria ich nedeliteľnú súčasť.

Stratégia sa zameriava predovšetkým na pozitívne potvrdenie práv dieťaťa, medzi ktoré patrí právo na rodinu, právo na zdravie, vzdelanie, začlenenie do spoločnosti, ale aj právo na zábavu, právo na hru, na zapojenie sa do športových aktivít, spolu s právom na čisté a chránené životné prostredie. Cieľom je v podstate vytvoriť spoločnosť šitú na mieru pre dieťa, v ktorej sa dieťa môže cítiť ochraňované a do ktorej sa aktívne zapája.

Práve preto správa vychádza z dvoch základných predpokladov: (1) aktívna účasť detí na rozhodovaní, ktoré ich ovplyvňuje; (2) rodové hľadisko, teda začlenenie a podpora práv dieťaťa vo všetkých politikách Európskej únie. V skratke, práva neplnoletých sa musia konečne strať politickou prioritou pre Európu, aj preto, že deti tvoria približne 30 % európskych občanov a zostáva ešte veľa, čo pre ne treba urobiť, počnúc bojom proti násiliu a zneužívaniu, o ohľadom na znepokojivý nárast pedofílie a sietí s detskou pornografiou. Všeobecným cieľom je zakázať všetky formy násilia vrátane takzvaných tradičných postupov, zločinov v mene cti a manželstiev z donútenia. Nestačí len zabezpečiť, aby osoby páchajúce násilie boli potrestané. Musíme zaručiť stratégiu prevencie zameranú najmä na pomoc deťom, ktoré sú vystavené riziku.

Ďalšou prioritou je boj proti chudobe dieťaťa. Je vhodné poukázať na to, že aj v rámci Európskej únie žije 19 % detí pod hranicou chudoby, a preto musíme zabezpečiť pomocné opatrenia, ktoré sú navrhnuté tak, aby podporili aj ich rodiny. Konkrétne potrebujeme opatrenia zacielené na rómske deti a deti z ulice, ktoré sú často nútené žobrať, čím sa stávajú ľahkými obeťami zneužívania, obchodovania s ľuďmi a organizovaného zločinu.

Ďalším základným aspektom stratégie je zaručiť vzdelanie a odbornú prípravu pre všetky deti vrátane tých najchudobnejších a najviac znevýhodnených. Potrebujeme tiež opatrenia zamerané na menej šikovných, aby sme predišli akejkoľvek forme diskriminácie. Patríme medzi expertov, a teda snáď nie je potrebné v tejto snemovni uvádzať zoznam všetkých naliehavých problémov, do ktorých riešenia sa treba pustiť: od marketingu násilných videohier po nárast prípadov medzinárodných únosov neplnoletých, byrokracie, ktorá sťažuje medzinárodné adopcie, tragédie detských vojakov, používania detí ako pracovnej sily, neregistrácie narodenia dieťaťa, značného počtu detí, ktoré zmizli a o ktorých už nik viac nepočul. A takto by som mohla pokračovať ďalej.

Naozaj musíme aplikovať primerané nástroje a poskytovať včasné informácie s cieľom výmeny skúseností a osvedčených postupov. Musíme vytvoriť synergiu medzi súvisiacimi právnymi a trestnými nástrojmi s cieľom riešiť problémy v skutočných podmienkach a v reálnom čase, a možno tak uspieť v ich predchádzaní.

Dovoľte mi na záver povedať, že schválenie Lisabonskej zmluvy nám ponúkne niekoľko ďalších možností. Európska charta základných práv teraz tvorí súčasť Zmluvy vrátane článku 24, ktorý výslovne určuje práva detí, a tak vytvára právny základ pre realizáciu stratégie. V tejto chvíli musíme my ako Parlament, ale predovšetkým všetky členské štáty začať okamžite konať.

 
  
MPphoto
 
 

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi vrúcne poďakovať pani Angelilli za túto správu.

Od počiatku môjho funkčného obdobia v úrade boli práva dieťaťa najvyššou prioritou, ústredným bodom môjho programu a spolupráca s Parlamentom v tejto oblasti teraz viedla k smerovaniu politiky, ktoré bude výsledkom tejto správy, ktorú, ako dúfam, veľká väčšina prijme, obsahujúcej usmernenia pre činnosti, podľa ktorých bude Komisia postupovať. V tejto správe totiž nie je ani jediný bod, ktorý by som nepodporoval. Stanovuje horizontálne iniciatívy, ktoré zahŕňajú množstvo politík. Spoločným menovateľom je však to, že neplnoletí, teda deti, tvoria jadro našej spoločnosti a je preto zrejmé, že si zaslúžia našu maximálnu pozornosť.

V priebehu nadchádzajúcich týždňov budem spoločne so svojimi zamestnancami zvažovať, ako uviesť jednotlivé body obsiahnuté v správe pani Angellili do praxe na základe konkrétnych iniciatív. Niektoré opatrenia sú už dokonca rozpracované. Je medzi nimi prezentácia oznámenia, ktoré ste brali do úvahy a ktoré je z júla 2006, všeobecného oznámenia o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa, ktorá má výhradne politický cieľ, a to urobiť z týchto práv politickú prioritu, ako spomínala pani Angelilli.

Medzi ďalšie rozpracované opatrenia patrí vytvorenie štandardného telefonického čísla, linky pomoci 116 000, ktoré bude jednotné v celej Európe. Dovoľte mi využiť túto príležitosť, aby som vyzval mnohé členské štáty, ktoré zatiaľ nezaviedli toto opatrenie do praxe, aby nestrácali viac čas a urobili to. Zreteľne to adresujem nie Parlamentu, ale vládam členských štátov. Toto rozhodnutie sme prijali pred viac než rokom, no stále viac ako polovica členských štátov nemá linku pomoci, ktorá naozaj funguje. A pritom podľa mňa ide o rozhodnutie, ktoré sa dá realizovať v krátkom čase.

Počas predsedníctva v Lisabone minulý október sme diskutovali o tom, či by sme mali spoločne vytvoriť európsku sieť systémov včasného varovania pre prípad únosov alebo zmiznutia detí. Viete, vychádzali sme z dobrého príkladu francúzskeho systému, pozreli sme sa na to, ako funguje systém v Belgicku, všimli sme si, že Portugalsko a Grécko pripravovalo systémy, či ich v posledných týždňoch už dokonca spustili. No je jasné, že únoscovia detí neberú ohľad na hranice, a preto systémy včasného varovania nesmú končiť na zemepisných hraniciach.

Urobili sme dosť práce v oblasti internetových zločinov na deťoch. Naša práca s konferenciou expertov minulý november priniesla dôležité výsledky, pokiaľ ide o druh technickej spolupráce, ktorá by mohla viesť k vzájomnému prepojeniu elektronických systémov na predchádzanie a reagovanie na pedofíliu online. Tá je jednou z najstrašnejších hrozieb pre deti. Pritom vďaka jej zaradeniu medzi priority roku 2007 agentúr Eurojust a Europol teraz dokážeme rozbíjať mnoho medzinárodných pedofilných sietí fungujúcich prostredníctvom internetu.

V minulom novembri sme tiež predložili správu – jeden z bodov, ktoré boli zdôraznené – o postupe pri realizácii rozhodnutia o rámci z roku 2004 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Možno si pamätáte, že som v tejto správe zdôraznil skutočnosť, že až príliš mnoho členských štátov ešte stále netransponovalo rozhodnutie o rámci z roku 2004, teda k dnešnému dňu spred štyroch rokov, o sexuálnom zneužívaní detí.

S európskym fórom sme rozhodne vytvorili užitočný nástroj. Prvá skúsenosť s ním v Nemecku, počas nemeckého predsedníctva, sa týkala najmä internetového zneužívania a násilných videohier. Ďalšie európske fórum o právach dieťaťa, ktoré sa bude konať počas slovinského predsedníctva, sa bude zaoberať inými otázkami vrátane problematiky medzinárodných adopcií. Pozrieme sa na situáciu a, ako spomínala pani Angelilli, pozeráme sa aj na praktické spôsoby, ako pozvať deti a ich zástupcov, aby sa priamo zúčastnili na všetkých stretnutiach európskeho fóra. Pochopíte, že je chúlostivou záležitosťou pozvať deti vrátane tých malých, aby sa zúčastnili na stretnutiach. No taký je cieľ, o ktorom sa rozhodlo, a preto sa tiež pridáme k návrhu Parlamentu.

Vyvíjame európsku internetovú stránku zameranú na deti, ktorá bude napísaná a predstavená jednoduchým spôsobom, ktorá napríklad vysvetlí, ako sa chrániť pred mnohými hrozbami číhajúcimi na bezpečnosť detí v každodennom živote spôsobom, ktorý nebude agresívny a nebude šokovať. Vysvetlí, ako sa, povedzme, vystríhať takýchto nebezpečenstiev. Veľmi málo sme hovorili o Agentúre Európskej únie pre základné práva. Jeden z mojich návrhov spočíval v tom, že by práva dieťaťa mali byť prioritou vo viacročnom programe Agentúry.

Stále máme pred sebou veľa práce. Pani Angelilli správne hovorí, že musíme brať ohľad na deti migrantov. To je aspekt, ktorému sa budeme špeciálne venovať v rámci európskej prisťahovaleckej politiky: deti sú často obeťami, často sú tými najzraniteľnejšími vo všeobecnom kontexte migračných prúdov. Musíme klásť väčší dôraz na potrebu realizácie európskeho akčného plánu na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä s ohľadom na deti a ženy, ktoré sa ako dve najslabšie kategórie často stávajú obeťami medzinárodného obchodovania s ľuďmi. Musíme sa pozrieť na spôsoby financovania praktických návrhov a projektov v rámci európskych programov.

Nový program Daphne a nový program základných práv nám napríklad môže umožniť poskytnúť finančnú pomoc európskej sieti detských ombudsmanov. Prikladám veľký význam tejto sieti a tiež, jednoznačne, mimovládnym organizáciám, ktoré pôsobia v tejto oblasti. Nový program známy ako Daphne III bol prefinancovaný a môže slúžiť ako mimoriadne užitočný nástroj.

Na záver: som, samozrejme, viac než pripravený a ochotný pokračovať v rozvoji tejto politickej stratégie s cieľom vytvoriť tiež veľmi konkrétne výsledky pre našich občanov v jednej z oblastí, ktorá je obzvlášť blízka našim srdciam.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou, spravodajkyňa stanoviska Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. − (EL) Vážený pán predsedajúci, ochrana práv dieťaťa nikdy nechýbala vo vnútorných a vonkajších politikách Európskej únie. No v dôsledku absencie právneho základu boli tieto politiky postupné. Z tohto dôvodu, pán podpredseda, Európsky parlament a tiež občianska spoločnosť priaznivo prijala váš návrh rozvoja stratégie na ochranu práv dieťaťa. Dúfam, že sa posilní nadobudnutím účinnosti Reformnej zmluvy, ktorá ako neoddeliteľnú časť bude obsahovať Chartu základných práv, ako už spomínala spravodajkyňa, pani Angelilli, ktorej gratulujem k nej schopnostiam syntézy a k jej prezentácii dnešnej správy.

S možnosťou integrovaného a koordinovaného prístupu k ochrane detí na európskej úrovni – za čo, medzi inými, patrí vďaka mnohým zaujímavým návrhom Komisie – musíme na dieťa hľadieť nie ako na obeť, ale ako na vlastníka pozitívnych práv a povinností, ktorý by mal vyrastať v zdravom rodinnom prostredí so zabezpečením uspokojenia jeho materiálnych a nemateriálnych potrieb.

Rešpekt voči právam dieťaťa by sa mal posilniť nielen prostredníctvom európskych akčných plánov, ale aj politickou vôľou členských štátov a opatreniami, ktoré budú riešiť základné potreby detí a ochraňovať ich proti viacerým rizikám.

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť sa vo svojom stanovisku sústredil na otázku podpory matky a rodiny pri plnení ich povinností. Zasadil sa za podporu zraniteľných skupín, a to detí vystavených riziku v dôsledku zneužívania a chýbajúceho vzdelania, zdravotnej starostlivosti, správnej výživy a príležitostí rozvíjať a dosiahnuť svoj potenciál.

Zjednotenie pracovných životov rodičov s rodinným životom: to je neodškriepiteľné právo dieťaťa a predstavuje tiež vytvorenie hodnotného kapitálu a investíciu do spoločnosti budúcnosti. V Európskej únii, ako i mimo nej sa pozitívne práva dieťaťa často porušujú a ešte stále existuje diskriminačné zaobchádzanie v dôsledku nerovnosti pohlaví. Máme tu rodové stereotypy a vnímanie, ktoré odsúva určité skupiny detí na okraj, a to hlavne dievčatá a mladé matky. Ochrana žien, hlavne počas tehotenstva a výchovy detí musí byť požiadavkou, aby deti, už od začiatku svojich životov, mohli požívať svoje základné práva.

 
  
MPphoto
 
 

  Irena Belohorská, Spravodajkyňa Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. − Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ďakujem tiež pani Angelilli za jej správu.

Vítam, že slovinské predsedníctvo zvolilo ako jednu zo svojich priorít otázku detí v ozbrojených konfliktoch, ktorá tiež bola jednou z tém môjho stanoviska. Moja správa v rámci zahraničného výboru sa zaoberá aj nutnosťou registrácie detí pri narodení. Neregistrované deti sú neviditeľné, a teda sa často stávajú obeťou sexuálneho zneužívania, obchodovania s ľuďmi, sú väznené spolu s dospelými, pôsobia ako aktívni kombatanti v armáde, keďže nie je možné určiť, či sú už dospelé alebo nie. Rodný list dieťaťa mu zaručuje meno, národnosť aj prístup napr. k lekárskej starostlivosti. Zároveň vyjadrujem svoju ľútosť nad tým, že prijatie tejto správy je až v januári. Väčšina stanovísk bola odhlasovaná a postúpená výboru ešte pred letom, a teda správa mohla byť odhlasovaná skôr.

Riešenie problematiky detí je veľmi urgentné. Svedčí o tom aj nedávny prípad prevozu viac ako 100 čadských detí do Francúzska. Zámerom akcie bolo pomôcť opusteným rodinám z Darfúru, aby sa o deti - siroty postarali pestúni v Európe. OSN však potvrdila, že deti vo väčšine prípadov neboli siroty a pochádzali nie z Darfúru, ale z Čadu, ktorý s ním susedí.

Urgentné riešenie otázky práv dieťaťa nie je len problémom krajín tretieho sveta, ale aj naším.

 
  
MPphoto
 
 

  Glenys Kinnock , spravodajkyňa stanoviska Výboru pre rozvoj. Vážený pán predsedajúci, v úvode by som chcela uviesť, že Výbor pre rozvoj kladie veľký dôraz na to, aby si Komisia uvedomovala dôležitosť začlenenia problematiky práv detí do všetkých aspektov rozvojovej politiky, pretože výbor ich vníma ako prostriedky na splnenie rozvojových cieľov Milénia. Viem, že oznámenie Komisie obsahuje návrh na riešenie týchto otázok.

Chcela by som jednoznačne vyjadriť, že potrebujeme prístup založený na ochrane práv detí a v tejto rozprave sa musíme konkrétnejšie zamerať na problematiku obchodovania s deťmi, ich únosov a detskej pornografie. Je potrebné uistiť sa, že chápeme, že hovoríme o právach detí: o právach na to, aby sa s nimi diskutovalo, aby boli vypočuté, právach na to, aby ich dospelí rešpektovali a neprikazovali im, čo majú robiť.

Veľmi vítam aj skutočnosť, že sa Lisabonská zmluva zmieňuje o právach detí. Vítame to, pretože v súčasnosti majú v Európskej únii tento druh právneho základu len práva zvierat a naliehavo sme potrebovali zaručiť právny základ aj v prípade detí.

V závere chcem povedať, že v širšom svete aj v samotnej Európe musíme byť svedkami ochrany detských životov a všeobecnej podpory blahobytu všetkých detí Európy i širšieho sveta.

 
  
MPphoto
 
 

  Dimitrios Papadimoulis, spravodajca stanoviska Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. − (EL) Vážený pán predsedajúci, rád by som začal zablahoželaním pani Angelilli za jej vykonanú konštruktívnu prácu.

Stratégia v oblasti práv dieťaťa je pozitívnym krokom smerom ku koordinovanému prístupu k vnútornej politike, ako aj k externým vzťahom.

Výbor pre zamestnanosť, ktorého stanovisko som vypracoval a teraz prezentujem, zdôrazňuje sociálne aspekty porušovania práv dieťaťa. Sústreďuje sa na chudobu detí, ktorá v Európskej únii postihuje takmer jedno dieťa z piatich. Zdôrazňuje tiež problémy využívania detí ako pracovnej sily a vylúčenia zo spoločnosti a vyzýva, aby sme venovali mimoriadnu pozornosť zraniteľným sociálnym skupinám, ako sú deti imigrantov, deti na uliciach a deti s postihnutím. Obávame sa, že dnešné deti, pán predsedajúci, budú musieť žiť vo svete horšom než je ten, ktorý poznali predchádzajúce generácie. Európska únia preto musí konať teraz a musí stanoviť podstatnú zodpovednosť, ciele a potrebné zdroje na úrovni Spoločenstva, ako aj na úrovni členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Christa Prets, spravodajkyňa stanoviska Výboru pre kultúru a vzdelávanie. (DE) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi začať gratuláciou spravodajkyni k jej správe a ku kooperatívnej povahe našich diskusií. V plnej miere súhlasíme s väčšinou hlavných aspektov správy.

Rada by som však zvýraznila dva body, ktorým prikladám veľký význam. Prvým z nich je právo na vzdelanie ako predpoklad spoločenského vývoja dieťaťa. Členské štáty musia vytvoriť neobmedzený prístup k vzdelávaniu pre všetky deti a mladých ľudí bez ohľadu na ich národnostné a spoločenské zázemie a situáciu v ich rodinách. To tiež znamená, že musíme zabrániť akémukoľvek druhu vylučovania, diskriminácie a násilia voči deťom. Je rozhodujúce čím rýchlejšie presadiť zavedenie linky pomoci. Druhým bodom, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý, je podpora jazyka, pretože jazyky patria do kultúrneho bohatstva Európy.

Máme tu aj zmenu, ktorú by sme nemali prehliadať, týkajúcu sa rozšírenia práv dieťaťa v zmysle ich zapojenia sa do nového rozvoja v oblasti vzdelávania a odborného výcviku a najmä rozvoja mediálnej gramotnosti. Schopnosť používať informácie a komunikačné média je mimoriadne dôležitým vzdelávacím nástrojom a musíme ju rázne rozvíjať.

 
  
MPphoto
 
 

  Kinga Gál, v mene skupiny PPE-DE. – (HU) Ďakujem za priestor, pán predsedajúci. Myslím, že existuje len málo ľudí, ktorých by priamo či nepriamo neovplyvňovala téma ochrany práv detí.

Inštitúcie Spoločenstva už často riešili rôzne aspekty tejto témy, no súhlasili s predkladajúcim výborom, že okrem toho je potrebné vytvoriť komplexnú stratégiu. Pri rozpracovávaní takejto vízie musíme jednoznačne vziať do úvahy určité konkrétne oblasti. Medzi ne patrí napríklad zákaz každého druhu násilia na deťoch, boj proti chudobe a diskriminácii a právo na vzdelanie.

Pán Frattini v úvode spomínal, že Agentúra sa bude obzvlášť zaoberať touto oblasťou. Rada by som preto povedala niekoľko odporúčaní: prečo nevzniesť prvú osobitnú požiadavku zo strany Komisie na Agentúru, aby prešetrila uplatňovanie presne v tejto oblasti, v oblasti práv dieťaťa?

Považujem sexuálne zneužívanie detí, ich používanie ako pracovnej sily a obrovské rozdiely, ktoré dnes existujú v spôsobe zaobchádzania s deťmi, ktoré majú štatút utečencov, v jednotlivých členských štátoch za mimoriadne znepokojivé. Problém detí na uliciach a detí nútených žobrať je závažný problém tu, v našom bezprostrednom okolí.

Som tiež presvedčená, že boj za úplné uplatňovanie práv dieťaťa v rámci Únie musí znamenať predovšetkým opätovné zhodnotenie úlohy rodiny v tejto novej Európe a upevnenie úlohy výchovy spolu so vzdelávaním, aby naše deti dostávali v našom stále viac problematickom svete usmernenie, ako aj odborné znalosti. Snáď by potom menej detí inklinovalo k násiliu a trpelo fyzicky, či duševne. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Inger Segelström, v mene skupiny PSE. (SV) Vážený pán predsedajúci, chcem začať poďakovaním pani Angelilli a všetkým tieňovým spravodajcom, ale aj všetkým poslancom, ktorí prispeli k tomu, že sme sa dostali do bodu, v ktorom čoskoro budeme mať prvé rozhodnutie Európskeho parlamentu o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa. Kľúčová otázka sa týka zapojenia sa detí a ich vplyvu. Bude potrebné vykonať dôslednú a dôležitú prácu, aby sme zaistili, že to nebudú len slová, ale stane sa to realitou. Deti a mladí ľudia to očakávajú.

Bod, ktorý považujem ja za najväčší úspech, je návrh týkajúci sa násilia na deťoch. Výbor jednoznačne podporil moju požiadavku, že každé násilie na deťoch vrátane telesných trestov doma musia právne predpisy Spoločenstva zakazovať. Pre deti je to veľký úspech. V mojej domovskej krajine, v Švédsku, kde sú telesné tresty zakázané, vie každé dieťa v škôlke a všetci mladí ľudia, že dospelí nesmú dieťa udrieť. Skutočnosť, že je nám jasné, že musí existovať spolupráca pri zastavení všetkých foriem zneužívania detí znamená, že potrebujeme zvýšenú spoluprácu relevantných orgánov, ako sú napríklad banky, cestovné agentúry, úverové firmy a zmenárne na zastavenie detskej pornografie, sexuálneho turizmu a vykorisťovania detí a dosiahnuť zabezpečenie internetu pred pedofilmi. Nezákonné stránky musia byť zrušené. Členské štáty musia vydať právne predpisy proti kupovaniu sexu s cieľom zabezpečiť, aby sa deti nestávali obchodnou komoditou.

Najzávažnejší problém, ktorý sme vo výbore mali, súvisel s adopciou. Som veľmi šťastná, že sme sa teraz zhodli na tom, že dieťa má právo na rodinu bez ohľadu na to, či je to jeho vlastná rodina, pestúnska rodina alebo rodina získaná prostredníctvom vnútroštátnej alebo medzinárodnej adopcie. Je to otázka toho, čo je najlepšie pre dieťa, nie pre rodiča, ktorá by mala rozhodovať. Všetci si pamätáme, čo sa nedávno stalo v detských domovoch v Rumunsku a Guatemale – únosy detí na adopciu máme čerstvo v pamäti. Deti nie sú obchodnou komoditou.

Je teraz na Komisii, aby si vypočula múdrosť, ktorú sme preukázali v Parlamente, a aby sa vrátila s konkrétnymi návrhmi, ako môžeme realizovať práva detí, ktoré sa teraz, prostredníctvom novej Lisabonskej zmluvy, stali cieľom obsiahnutým v práve Európskej únie. Na základe novej Lisabonskej zmluvy musí EÚ počúvať a zabezpečiť, aby sa práva detí začlenili do jej práce. Musí sa to stať samozrejmosťou a musí to platiť v globálnej perspektíve, v rozvojovej práci, v kultúre a vo všetkých oblastiach. Ústrednou problematikou bude, samozrejme, chudoba detí, ale aj otázka, ako sa deťom vedie vo vojne a v súvislosti so zdravotnými rizikami všetkých druhov. Som hrdá, že som sa podieľala na tejto práci Parlamentu, ktorý o veci rozhodne zajtra.

 
  
MPphoto
 
 

  Siiri Oviir, v mene skupiny ALDE.(ET) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni.

Teší ma, že sa Európsky parlament konečne dostal k tejto rozprave o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa, pretože politika, ktorá podporuje práva detí, bude tvoriť základný kameň spoločnosti zajtrajška.

Prosperita spoločnosti a štátu závisí od hodnôt a metód používaných budúcimi rodičmi. Veľká vďaka patrí spravodajkyni za vypracovanie takéhoto obsiahleho dokumentu.

Je vhodné, že sa ako základ rozvoja európskej stratégie v oblasti práv dieťaťa použili zásady vymedzené v Dohovore OSN o právach dieťaťa a jeho ďalších protokoloch. Ak však chceme, aby bola táto stratégia účinnejšia a dala sa realizovať vo všetkých 27 členských štátoch, musí obsahovať konkrétnejšie ustanovenia o realizácii opatrení, ktorých použitie by bolo podporené použitím zdrojov členských štátov a Európskej únie.

Stratégia je vyčerpávajúca a nemám čas na to, aby som sa mohla venovať každému jej aspektu. Rada by som zdôraznila len jednu pozitívnu iniciatívu, ktorá je však účinná po všetkých stránkach, a to odporúčanie európskej stratégie v oblasti práv dieťaťa na zriadenie celoeurópskej linky pomoci s jednotným telefónnym číslom. V Estónsku máme číslo pre detskú linku pomoci už tri roky a môžem potvrdiť, že funguje dobre.

Rada by som upriamila vašu pozornosť na dve dôležité cieľové skupiny, na ochranu práv ktorých by sme sa mali podľa môjho názoru sústrediť ešte intenzívnejšie.

Prvou z týchto cieľových skupín sú deti s postihnutím. Pripadá mi, že v našej stratégii v oblasti práv dieťaťa by sme mali venovať väčšiu pozornosť ochrane práv detí s postihnutím, a že aj oni, rovnako ako ostatné cieľové skupiny, by mali mať skutočne zaručené príležitosti, rovnocenné príležitosti, na aktívne zapojenie sa do života spoločnosti.

Druhou oblasťou, na ktorú by som rada poukázala, je zabezpečenie práv detí, o ktoré sa nestarajú ich rodičia. Všetky deti majú nespochybniteľne právo na rodinu. Dnes, bohužiaľ, nemajú všetky deti možnosť vyrastať v ochrannom náručí svojej rodiny a žijú v detských domovoch. V našej dokumentácii sme nevenovali dostatočnú pozornosť deťom, ktoré opúšťajú detské domovy vo veku 18 alebo 19 rokov: z právneho hľadiska sú to dospelí ľudia, aj keď zo spoločenského hľadiska tomu tak nie je. A to je oblasť, na ktorú by sme mali zamerať našu pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Rogalski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, ako poslanca EP, ktorý sa niekoľko rokov zapája do ochrany práv detí, ma veľmi teší, že môžem prijať správu pani Angelilli týkajúcu sa vytvorenia jednotnej európskej stratégie v oblasti práv dieťaťa.

Porušovanie práv detí, násilie na deťoch, obchodovanie s deťmi v rámci nezákonných adopcií, prostitúcia, nezákonná práca alebo žobranie na uliciach: tieto oblasti naďalej predstavujú obrovský problém pre EÚ. Každá stratégia týkajúca sa práv dieťaťa by sa mala opierať o hodnoty a zásady obsiahnuté v Dohovore OSN, a to najmä pokiaľ ide o ochranu proti všetkým formám diskriminácie.

Každé dieťa musí mať zaručené právo na neustály a priamy kontakt s oboma rodičmi, ako aj právo na výchovu v kultúrnom prostredí rodičov a právo na osvojenie si jazykov oboch rodičov. Nemecký úrad pre deti a mladých ľudí, Jugendamt, tieto práva opakovane porušuje pokiaľ ide o deti, ktorých jeden z rodičov je cudzinec. V prípadoch rozvodov použije Jugendamt akýkoľvek spôsob, aby rodiča, ktorý nie je Nemec, pripravil o jeho rodičovské práva. Deti sú pripravené o svoje právo naučiť sa jazyk druhého rodiča a počas dohodnutých stretnutí je zakázané hovoriť v inom jazyku ako je nemčina. Úradné dokumenty uvádzajú, že bilingválnosť deťom škodí. Výbor pre petície prijal viac než 250 sťažností na konanie tohto úradu. Napriek tomu, že pred rokom Európska komisia prehlásila, že konanie nemeckého úradu Jugendamt porušuje článok 12 Zmluvy o EÚ, ktorý zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, Nemecko ešte sprísnilo svoje diskriminačné postupy voči deťom cudzincov. To je absolútny škandál.

Dúfam, že táto správa ako hlas Európskeho parlamentu pomôže odstrániť diskrimináciu, ktorá sa v tejto oblasti vyskytuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Hiltrud Breyer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, deti nie sú minidospelí a nie sú ani tým, čo ľudia nazývajú prirodzená súčasť rodiny alebo spoločnosti. Sú to zákonné osoby so svojimi vlastnými právami.

Všetky členské štáty EÚ podpísali priekopnícky Dohovor OSN o právach dieťaťa, avšak v mnohých aspektoch práv detí sme sa my v Európe dostali sotva na povrch. Jasným bodom je skutočnosť, že Európska komisia začlenila práva detí do programu. No z nášho pohľadu návrh Komisie stále pozostáva z príliš mnohých pekných slov, ale obsahuje príliš málo konkrétnych opatrení.

Teší ma, že správa dopĺňa odporúčania Komisie, a preto znovu opakujem svoje blahoželanie spravodajkyni. Musíme dúfať, že Komisia robí svoju domácu úlohu a v Zelenej knihe o právach dieťaťa na rok 2008 bude konkrétnejšia. Potrebujeme ukazovatele a presné časové harmonogramy realizácie práv detí.

Dovoľte mi zamerať sa na tri body, ktoré sú pre mňa dôležité. Prvý z nich sa týka práv dievčat, hlavne dievčat s prisťahovaleckým zázemím. Realizácia práv dieťaťa konštantne zahŕňa vytvorenie rovnosti medzi dievčatami a chlapcami a rovnaké príležitosti pre oboch, čo sa odráža aj v existujúcej správe. Dovoľte mi vyjadriť svoju radosť z prijatia nášho návrhu výborom a spravodajkyňou, že šatky na hlavu by mali byť zakázané aspoň na základných školách v EÚ, aby mali dievčatá skutočnú slobodu výberu a právo na detstvo. Podobne nie je nijako opodstatnený zákaz chodiť do školy pre dievčatá s prisťahovaleckým zázemím.

Druhým bodom, ktorému prikladám veľký význam, je otázka násilia na deťoch a stúpajúce zanedbávanie. Je potrebné zlepšiť mediálnu gramotnosť detí. Došlo k alarmujúcemu rastu šírenia pornografického materiálu a násilných výjavov prostredníctvom mobilných telefónov, čo vedie k zníženiu citlivosti a urýchlenej špirále násilia. Žiadam Vás, pán Frattini, aby ste naozaj dôkladne dohliadli na spôsoby, ako možno zlepšiť ochranu mladých ľudí v médiách a ako možno účinnejšie ochrániť deti pred násilím.

Moja tretia poznámka sa týka práv dieťaťa na životné prostredie, o ktorých zatiaľ nikto nehovoril. Myslím tým právo každého dieťaťa vyrastať v neporušenom životnom prostredí. Bohužiaľ, Komisia vo svojej stratégii v oblasti práv dieťaťa nezohľadnila potrebu brať do úvahy deti a nielen dospelých pri stanovovaní budúcich obmedzení znečisťovania. Týka sa to hladín hluku, ako aj rizikových látok. Preto vás žiadam, aby ste zapracovali aj práva dieťaťa na životné prostredie, pretože deti dneška sú občanmi zajtrajška. Všetci nesieme zodpovednosť za to, že náš európsky domov je tiež domovom vnímavým voči deťom.

 
  
MPphoto
 
 

  Giusto Catania, v mene skupiny GUE/NGL.(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem sa poďakovať pani Angelilli za jej citlivý prístup k veľmi dôležitej otázke: spoločnosť, ktorá vie, ako uvítať svoje deti, bude vedieť, ako uvítať všetkých svojich občanov. Rovnako verím, že dnes v Parlamente robíme veľmi dôležitý krok, pretože inštitúcie, ktoré dokážu riešiť problémy neplnoletých detí, dokážu určite lepšie riešiť aj otázky všetkých európskych občanov.

Táto správa obsahuje mnoho zaujímavých a dynamických myšlienok, ktoré môže Komisia v súvislosti s budúcimi krokmi, ktoré očakávame, použiť ako usmernenie. Je tu niekoľko bodov, ktoré treba zdôrazniť, hlavne potreba venovať veľkú pozornosť neplnoletým deťom bez dozoru, ktoré sú zadržiavané v záchytných centrách pre prisťahovalcov.

Pri kontrole týchto zariadení Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody zistil, že v mnohých krajinách, ako napríklad Francúzsko, Belgicko a Taliansko, žije mnoho neplnoletých bez dozoru, mnoho detí, v neľudských a ponižujúcich podmienkach, ktoré sú neprijateľné pre malé deti, napokon rovnako, ako sú neprijateľné pre všetkých mužov a ženy.

Zdôrazňujeme potrebu trvať na tomto bode. Domnievame sa tiež, že musíme venovať veľkú pozornosť zabráneniu zamestnávania detí. Zamestnávanie detí sa často spája s vykorisťovaním a chudobou. Práve preto musí tento Parlament vo veľkej miere prispieť k zlepšeniu sociálnych podmienok v Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Kathy Sinnott, za skupinu IND/DEM. Vážený pán predsedajúci, chcem toho o právach dieťaťa povedať veľa. V prvom rade vítam tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto správe, ktoré sa sústreďujú na rodinu a jej význam pre zabezpečenie vývoja dieťaťa. Rada by som zdôraznila prioritu rodičov, nie štátu, ako zákonných zástupcov detí, a teda aj podporu rodín z hľadiska zodpovednosti. Štát by mal rodičom pomáhať pri ochrane a podpore dieťaťa a mal by ich zodpovednosť prevziať len v prípade, keď nie sú ochotní alebo schopní postarať sa svoje deti.

K otázke postihnutia, chválim túto správu za uznanie toho, že zdravotne postihnuté deti by mali mať zaistenú plnú úctu a zaručené rovnaké zaobchádzanie. Ja osobne som zastupovala mnoho detí a ich rodičov, ktorí sa snažili svojim deťom zabezpečiť vzdelanie. Tragickou chybou v Dohovore o právach dieťaťa OSN, z ktorého zabezpečenie vzdelania vychádza, je to, že hoci zaručuje základné vzdelanie všetkým deťom, zdravotne postihnutým deťom zaručuje poskytovanie osobitného vzdelania „v závislosti od rozsahu zdrojov“. S týmito piatimi slovami zápasia pri poskytovaní potrebnej pomoci deti s osobitnými potrebami v mojej krajine.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 je zameraný na deti v rámci EÚ, ktoré boli predtým v inštitucionálnej starostlivosti. Táto dôležitá otázka začala zaujímať mnoho poslancov Európskeho parlamentu po tom, ako videli dokument BBC Bulgaria’s abandoned children, ktorý bol zameraný na ústavy sociálnej starostlivosti pre zdravotne postihnuté deti. Pozývam všetkých svojich kolegov na premietanie tohto dokumentu s účasťou autora, ktoré sa uskutoční dňa 4. marca 2008.

Nedávno EÚ hlasovala proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, predloženému Výboru pre rozpočet, ktorý sa pokúšal odstrániť financovanie EÚ v prospech komunitnej a náhradnej rodinnej starostlivosti. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nebol prijatý. V prístupe k odinštitucionalizovaniu a integrácii detí do spoločnosti musíme byť jednotní a v budúcnosti musíme financovať prístupy, založené na komunitnej starostlivosti.

Vítam tiež dôraz, ktorý Parlament kladie na otázku obchodovania s deťmi, najmä v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 1. Je zložité si predstaviť, že dieťaťu sa stane niečo horšie než to, že ho ukradnú jeho rodine, či už je to z dôvodu odvodu do armády, sexuálneho zneužívania, detskej práce alebo dokonca preto, aby sa inému páru splnila túžba po dieťati.

Chcem spomenúť aj obchodovanie s novorodencami pred narodením i po ňom s cieľom získať orgány a bunky a pripomenúť svojim kolegom, že v preambule Dohovoru o právach dieťaťa OSN sa uvádzajú deti pred i po ich narodení.

Teším sa, že správa si všíma aj rodiny migrantov a maloletých bez sprievodu. Vzhľadom na intenzívnejšie miešanie kultúr musíme naďalej potvrdzovať dôležitosť ochrany záujmov všetkých detí v našej neustále sa meniacej spoločnosti. Hoci je úžasné, že pracovná migrácia umožňuje rodičom vycestovať do zahraničia, zarobiť viac a lepšie tak zabezpečiť svoju rodinu, musíme sa snažiť dospieť k rovnosti, pri ktorej toto oddelenie nebude potrebné, a ktorá umožní rodinám ostať spolu v ich rodnej krajine, alebo inej krajine, ktorú si vyberú.

Teraz by som sa rada zamerala na otázku práv sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorá sa opakuje v šiestich článkoch tejto správy. Ja osobne mám na starosti šesť mladistvých dievčat a dvoch chlapcov. Samozrejme, že musia vedieť základné veci o živote, ale rovnako musia poznať aj tú najdôležitejšiu vec: že sú veľmi hodnotnými, vyvíjajúcimi sa jednotlivcami, dôstojnými ľuďmi s budúcnosťou, ktorí môžu znamenať jedinečný prínos pre svoje spoločenstvo a rodinu. A hoci tak často počúvajú, najmä v mene práv na sexuálne a reprodukčné zdravie, že nedokážu byť zodpovední a sú vlastne len chodiace nešťastie, bytosti, ktoré potrebujú pomoc dospelých pri náprave toho, čo pokazili, a že môžu túto pomoc dostať bez akýchkoľvek záporných vedľajších účinkov pre nich alebo bez vedomia ich rodičov, tieto slová im určite nič neuľahčia. Dospievanie vo všetkom svojom bohatstve môže a malo by dostať podporu od starších, od tých, čo ich ľúbia, a ktorí to už prežili.

(Predseda prerušil rečníčku)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, správa mojej kolegyne je vynikajúca a ja považujem konanie Únie a jej stratégiu na ochranu práv dieťaťa za priority. Musíme uznať, že neplnoletí majú práva a žiadajú politiky a opatrenia v tejto oblasti, ktoré sa zameriavajú aj na ochranu života jednotlivca od momentu jeho počatia.

Správa vyžaduje ďalšie opatrenia a – a s tým nikto nemôže nesúhlasiť – potvrdenie práv detí ako neoddeliteľnej súčasti práv, ktoré sú záväzné pre Úniu a jej členov a ktoré vyžadujú osobitný právny základ.

Z mnohých naliehavých problémov, s ktorými sa deti stretávajú, mi dovoľte poukázať na obrovský počet zmiznutí. Tieto zmiznutia detí majú často tragický koniec ako výsledok sexuálneho vykorisťovania a násilia spojeného s detskou pornografiou. Domnievam sa, že Únia nemôže akceptovať, že by niektorý z jej členských štátov nejakým spôsobom toleroval pedofíliu akéhokoľvek druhu a musí zakázať právo na jej propagovanie a, samozrejme, jej páchanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Edit Bauer (PPE-DE). – (HU) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Vzhľadom na demografickú krízu má život každého dieťaťa svoju cenu. Nemôžeme jednostranne tlačiť na zvýšenie miery pôrodnosti, a pritom venovať mizivú pozornosť zaisteniu podmienok potrebných pre život, zaisteniu rovnocenných príležitostí a duševného a fyzického rozvoja detí, ktoré sa narodili.

Považujem preto záväzok pána Frattiniho, že v politike Únie bude mať zaručenie práv dieťaťa horizontálnu prioritu, za mimoriadne dôležitý. Správa, ku ktorej by som chcela zablahoželať pani Angelilli, správne poukazuje na určité problémy, ktoré sa musia riešiť s maximálnou naliehavosťou.

Rozsah chudoby detí je ohromujúci, keďže, ako už spomínali moji kolegovia poslanci, každé piate dieťa žije v chudobe. To je, samozrejme, veľmi úzko prepojené s predčasným odchodom zo školy. Nemôžeme zatvárať oči pred tým, že v členských štátoch Únie máme niekoľko tisíc detí žijúcich na uliciach a bez domovov, pričom mnohé z nich sú nútené žobrať, kradnúť, nezákonne pracovať alebo vykonávať prostitúciu.

Podľa štúdie, ktorú nedávno uverejnila organizácia UNICEF, neexistujú žiadne krajiny, žiadne členské štáty, ktorých by sa otázka obchodovania s deťmi netýkala. Vieme veľmi málo o deťoch, ktorých počet sa odhaduje na niekoľko sto, ktoré zmiznú každoročne z inštitúcií pre deti a utečeneckých táborov. Násilie na deťoch a rast agresivity medzi deťmi sú základom oprávnených obáv.

Vážený pán predsedajúci, podľa Lisabonskej zmluvy zaručuje práva dieťaťa článok 24 Charty základných práv. Táto správa, ktorej prijatie podporujem, je prvým krokom pre inštitúcie Únie vrátane Parlamentu k serióznemu konaniu s cieľom dôslednejšie dodržiavať práva dieťaťa a zlepšiť ich situáciu. Dúfam, že potom ani členské štáty nebudú zbytočne vynakladať svoje úsilie. Ďakujem za vašu pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Martine Roure (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, teší ma, že Komisia navrhuje zaviesť európsku stratégiu v oblasti práv dieťaťa.

Veľká časť politík EÚ má vplyv na deti, a preto musíme vykonať osobitné opatrenia, aby sme chránili ich práva a podporovali ich aktívnu účasť.

Obzvlášť ma teší, že Parlament žiada o definíciu pojmu „deti vystavené riziku“. Umožní nám to poskytnúť osobitnú pomoc deťom, ktoré sú obeťami spoločenskej situácie ohrozujúcej ich mentálne alebo fyzické zdravie.

Rovnako nemôžeme jednoducho ponechať deti žijúce v chudobe ich osudu. Týmto deťom sa nedostáva vždy ochrany, ktorú potrebujú, pretože ich rodičom chýbajú potrebné prostriedky. Ak nemajú byť odsúdené na vylúčenie zo spoločnosti, potrebujú špeciálnu pomoc. Vlády musia zodpovedať za zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu pre všetky deti bez ohľadu na spoločenskú alebo právnu situáciu ich rodičov tak, aby bola aj v praxi zaručená rovnosť príležitosti pre všetkých.

Rada by som poukázala na osobitnú situáciu detí prisťahovalcov. Administratívne umiestnenie detí v záchytných centrách nie je prípustné. Nechápeme, prečo by sa s niekým, kto uteká pred vojnou alebo zo zúfalých podmienok, malo zaobchádzať ako so zločincom, a to platí ešte viac v prípade detí, ktoré majú všetky nárok na ochranu a vzdelanie v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa.

 
  
MPphoto
 
 

  Ona Juknevičienë (ALDE). – (LT) Uznávame, že práva detí sú súčasťou ľudských práv, ktoré sme povinní rešpektovať na základe medzinárodných a európskych dohôd. Práva detí priznáva Charta základných práv Európskej únie. Tá by sa mala stať súčasťou reformnej zmluvy a mala by byť záväzná pre všetky členské štáty EÚ. Pán komisár Frattini, v oznámení hovoríte, že situácia v Únii s ohľadom na ochranu práv detí stále nie je uspokojivá. No ja si myslím, že je hrozná. Takmer jedna pätina detí žije v chudobe. Takmer polovica z rodín v Litve, ktoré pozostávajú z jedného dospelého a jedného závislého dieťaťa, žije v chudobe. Nedokážeme navyše získať štatistiky hovoriace o tom, koľko detí v rozšírenom Spoločenstve zostalo bez rodičov, ktorí emigrovali za prácou a zanechali svoje deti bez potrebnej starostlivosti.

S hrôzou čítame o sexuálnom a psychologickom násilí na deťoch. Máme súcit s deťmi, ktoré stretávame na ulici, a vložíme mincu do ich prosiacich rúk. Častejšie však nerobíme nič, pretože je jednoduchšie otočiť sa, zavrieť oči a povedať si, že to nie je naša chyba, že za to zodpovedajú iní. Pán komisár Frattini, hovoríte, že zodpovednosť je na jednotlivých členských štátoch a že sa nechcete miešať do ich záležitostí. Brusel sa pritom mieša do mnohých záležitostí členských štátov: považujeme za dôležité regulovať poľnohospodárstvo, vnútorné trhy, tok kapitálu. Myslíme si, že ide o životne dôležité otázky. Verím, že našou najväčšou starosťou by mali byť ľudské práva, a to najmä práva detí. Sú našou budúcnosťou. Domnievam sa, že konkrétne Európska únia by mala prevziať zodpovednosť za zaručenie ľudských práv, a hlavne práv detí. Neschvaľujem dokument, ktorý len vyjadruje starostlivosť, pripomína a nabáda. Myslím, že na tomto mieste sa od nás očakáva, aby sme sa aktívne postarali o svojich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Roszkowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som zablahoželal pani Angelilli k skvelej správe na tému, ktorá je kľúčovou pre budúcnosť Európskej únie. Väčšina návrhov v tejto správe si, samozrejme, zasluhuje podporu. Mám však aj pár obáv.

V prvom rade, diskutujeme tu o zásade rovnosti dievčat a chlapcov, čo sa dá chápať tak, akoby sme hovorili, že sú identickí. Každý rodič však vie, že dievčatá a chlapci sú rozdielni a vyžadujú rozdielny prístup pri ich výchove s cieľom naplniť zásadu ich jednotnej dôstojnosti. Po druhé, z pohľadu na práv detí vytvára stúpajúci počet alternatívnych rodinných štruktúr, o ktorom sa hovorí v správe, hrozbu, voči ktorej by sme mali konať. Správa túto hrozbu vôbec nespomína. A po tretie, keďže odsek 167 vyzýva na zabezpečenie sexuálnej výchovy pre deti a mladých ľudí, odseky 163 a 164, ktoré hovoria o práve na sexuálne a reprodukčné zdravie, nie sú potrebné, pokiaľ sa tieto pojmy nepoužívajú na skrytie práva na potrat.

Z tohto bodu je možné vidieť, že práva detí, ktoré sa už narodili, a práva nenarodených detí nemožno oddeliť. Aj keď začínajú život ako embryá, nevyhnutne sa stanú deťmi. A ak by o tom niekto pochyboval, mal by si spomenúť, že všetci sme raz boli embryami.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL). – (PT) V tomto minútovom príhovore by som rád zdôraznil, že za hlavnú prioritu Európskej únie vo vzťahu k deťom považujem hodnotenie vplyvu jej politík na neuplatňovanie a uplatňovanie práv detí, najmä v spojitosti s rýchlym a podstatným znížením chudoby detí a zabezpečením rovnocenných príležitostí pre všetky deti.

V tomto kontexte by som sa rád opýtal pomocou uvedenia príkladu: aký vplyv má menová politika Európskej únie a jej cieľ stabilných cien, alebo skôr platových obmedzení na zlyhávanie pri uplatňovaní práv detí? Aký vplyv má flexiistota, deregulácia trhu práce, ľahšie prepúšťanie, stále menej bezpečné pracovné zmluvy, zvýšenie počtu pracovných hodín a väčšia pružnosť pracovného času na zlyhávanie pri uplatňovaní práv detí? Aký vplyv majú súčasné politiky Európskej únie presadzujúce dereguláciu a privatizáciu verejných služieb vrátane zdravotnej starostlivosti a vzdelávania na zlyhávanie pri uplatňovaní práv detí? Toto je niekoľko príkladov toho, čo by bola najvhodnejšia, najpotrebnejšia a najnaliehavejšia problematika, na ktorú by sa Európska únia mala zamerať v súvislosti s právami detí.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE). – (PT) Pán komisár, dámy a páni, násilie na tých, ktorí sa nevedia sami brániť, je obzvlášť trestuhodné. Násilie na deťoch je odsúdeniahodné. Potrebujeme právne predpisy Spoločenstva, ktoré zakazujú všetky formy násilia, či už fyzického, psychologického, alebo sexuálneho. Spomínali sa tu už údaje organizácie UNICEF za rok 2003, ktoré poukazujú na to, že v niektorých krajinách Spoločenstva, ako napríklad vo Francúzsku, zomrú každý týždeň približne tri deti v dôsledku zneužívania a zanedbávania, pričom v iných krajinách, ako napríklad v Nemecku a Spojenom kráľovstve, je tento počet približne dve deti za týždeň.

Vítam záväzok členských štátov a inštitúcií Európskej únie realizovať politiky týkajúce sa detí, ktorých počet v posledných rokoch vzrástol. Existujúce právne predpisy, politiky a štruktúry však stále nestačia na riešenie celého spektra otázok, ktoré vznikajú v spojitosti s ochranou detí, či už ide o deti ako obete chudoby, obchodovanie s deťmi, domáce násilie, sexuálne zneužívanie, pornografiu, zamestnávanie detí alebo zneužívanie detí ako vojakov, ktoré pretrváva v 21. storočí.

Gratulujem preto pánovi Frattinimu k jeho iniciatíve, ktorá ukazuje existujúcu potrebnú vôľu k tomu, aby sa táto otázka stala prioritou EÚ a aby sa vytvorila všeobecná stratégia EÚ na účinnú podporu a ochranu práv detí v rámci vnútorných a vonkajších politík. Tiež ma veľmi teší, že nová Lisabonská zmluva začlenila práva detí ako jeden z cieľov EÚ, čím poskytla nový právny základ pre obranu týchto práv.

Je potrebné zvýšiť prevenciu a povedomie a posilniť sociálne práva na podporu obetí. Rovnako sa musia posilniť cezhraničné operácie proti internetovým stránkam s detskou pornografiou s cieľom zabezpečiť zrušenie stránok a rozloženie zločineckých sietí. Internet deťom ponúka skvelé príležitosti na komunikáciu a získavanie informácií, no musíme zaistiť, aby to robili bezpečne.

 
  
MPphoto
 
 

  Stavros Lambrinidis (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, naše deti sú nezávislými osobnosťami, majú nedotknuteľné právo na ochranu svojich základných práv, čo znamená, že nesmú byť vystavené žiadnemu ponižujúcemu správaniu a násiliu, neľudským pracovným podmienkam, vylúčeniu zo vzdelávania, chudobe, sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu, ani sa nesmú využívať ako detskí vojaci vo vojne. Deti tieto univerzálne hodnoty potrebujú ešte viac než dospelí. V prvom rade preto, že aj podľa definície sú to mladí a zraniteľní ľudia. Po druhé preto, že rodič, učiteľ či kňaz a všetci ostatní, s ktorými prichádzajú do styku, sú voči nim vždy v pozícii autority. A po tretie preto, že ak sa niečo v detstve zanedbá, má to napokon rozhodujúci vplyv na budúci život dieťaťa.

Toto sú práva, ktoré dnes máme podporiť. Zameriam sa na dve:

Po prvé, deti imigrantov sú azda najzraniteľnejšie. Tí, ktorí sa narodia medzi nami, musia minimálne okamžite získať národnosť našej krajiny. Nemali by byť označkovaní od narodenia a, samozrejme, mali by chodiť do školy bez ohľadu na postavenie svojich rodičov. Nemali by byť odsúdení na vylúčenie zo spoločnosti.

Po druhé, ochrana detí na internete: deti, ktoré si často prezerajú stránky online a nič netušiac surfujú a hovoria s cudzincami, a deti, ktoré sa môžu stať obeťami sexuálneho vykorisťovania, komoditami vo veľmi výnosnom podnikaní. Vážený pán predsedajúci, internet je novým dedinským námestím. Rovnako, ako rodičia vystríhajú svoje deti pred rozprávaním sa s cudzincami na námestí v meste, mali by sa naučiť a byť si vedomé toho, že rovnaké obavy a rady platia aj vtedy, keď ide o internet. Európa by mala zohrať svoju úlohu pri zabezpečení takéhoto vzdelávania, ako aj liniek pomoci pre rodičov a deti, ak sa dostanú to takýchto situácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, súhlasím prakticky so všetkými odporúčaniami, ktoré v tejto vynikajúcej správe odzneli. Súhlasím predovšetkým s tým, že budúca stratégia EÚ musí uznať dôležitú úlohu rodiny ako základnej jednotky spoločnosti z hľadiska prežitia, ochrany a vývoja dieťaťa.

Súhlasím aj s právom dieťaťa na pravidelné udržiavanie a priamy styk s obidvoma rodičmi, samozrejme, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom. Plne schvaľujem návrhy v tejto správe, týkajúce sa vytvorenia spoločnosti, ktorá sa vyznačuje láskavým prístupom k deťom, v ktorej sa deti cítia bezpečne a sú predmetom jej záujmu.

V bode 27 sa od Komisie a členských štátov naliehavo žiada, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dodržiavania práv mentálne postihnutých detí na vzdelanie. V írskom kontexte majú právo na primerané základné vzdelanie, avšak v závislosti od rozsahu zdrojov. Realita je často taká, že primerané základné vzdelanie nedostanú.

V bode 27 sa tiež uvádza, že mentálne postihnuté deti by mali mať prístup k súdom. V Írsku sme sa nedávno stretli s prípadom mladého dievčaťa s Downovým syndrómom, ktoré sexuálne zneužili, a sudca rozhodol, že nie je spôsobilé odpovedať porote pravdivo. V priebehu súdneho pojednávania ju za asistencie žalobcov skúšal. Počas toho bol obvinený i jeho právnici prítomný, ale rodine dievčaťa prikázali opustiť súdnu sieň. Pokiaľ nezaručíme všetkým deťom absolútne právo prístupu k súdom, sklameme ich.

Nakoniec by som rada položila pánovi komisárovi stručnú otázku. Nedávne rozhodnutie o začlenení práv detí do Lisabonskej zmluvy ako jedného z cieľov EÚ im poskytne nový právny základ. Mohol by sa pán komisár, hoci veľmi stručne, vyjadriť k praktickým výsledkom, ktoré od tohto kroku očakáva? Otázku kladiem najmä v súvislosti s nadchádzajúcim referendom o Lisabonskej zmluve v Írsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Hanna Foltyn-Kubicka (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rada by som upriamila pozornosť na problém vyplývajúci z odseku 118 správy s ohľadom na obmedzenia voľného kontaktu s deťmi v rozdelených viacnárodných rodinách.

Do očí bijúce príklady tejto problematiky nájdeme v Nemecku ako výsledok konania inštitúcie s názvom Jugendamt. Ako výsledok jej konania sú rodičia, ktorí nie sú nemeckými občanmi, pripravení o právo hovoriť so svojimi deťmi vo svojom vlastnom jazyku a v extrémnych prípadoch sú dokonca zbavení aj svojich rodičovských práv.

Ustanovenia zriaďujúce inštitúciu Jugendamt sú z roku 1939, opakujem, 1939, pričom naďalej platia v rámci zákona v takmer nezmenenej forme. Táto inštitúcia koná v mene niečoho, čo nazýva dobro dieťaťa. Tento pojem však nebol nikde definovaný, čo znamená, že ho možno vykladať úplne rôzne. V konaniach uprednostňuje Jugendamt rodičov s nemeckým pôvodom. Ďalšia obava spočíva v tom, že nepodlieha žiadnej vonkajšej kontrole. Z tohto dôvodu by som chcela požiadať Európsku komisiu, aby pripravila regulačný návrh, ktorý umožní vyhnúť sa akejkoľvek forme diskriminácie v inštitúciách členských štátov, ako je tomu momentálne v prípade Nemecka.

 
  
MPphoto
 
 

  Tadeusz Zwiefka (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel vyjadriť svoj úplný súhlas s vyhlásením pani Foltyn-Kubickej.

Problematika ochrany práv detí ťažila z rastúcej pozornosti, ktorú jej venovali zákonodarcovia Európskej únie. Zároveň však stále rastúci počet oblastí, ktoré začínajú spadať pod právomoc EÚ, má priamy vplyv na práva dieťaťa. Je pre mňa preto potešením, že môžem prijať oznámenie Komisie týkajúce sa zavedenia stratégie o právach dieťaťa. Zámer uprednostniť túto otázku v Európskej únii, t. zn. uznať deti ako plnoprávne právne subjekty, si zaslúži našu plnú podporu. Obozretný názov správy, „K stratégii“, teda nie len „stratégia“, však naznačuje, že dôjde k ďalším krokom vo forme verejných konzultácií, ktoré môžu pomôcť pri stanovení hlavných priorít pre budúce opatrenia EÚ.

Do dnešného dňa Európska únia ešte nevytvorila žiaden špeciálny právny základ týkajúci sa práv dieťaťa. Rád by som pri tejto príležitosti vyjadril svoje sklamanie, pretože ak by bola ústavná zmluva ratifikovaná, zaviedla by vhodnejší právny rámec v článku I-3, ktorý má priame uplatnenie na práva dieťaťa. Ochrana práv dieťaťa ako vnútorný a vonkajší cieľ Európskej únie bola zahrnutá do Lisabonskej zmluvy. Tieto práva sú zakotvené aj v Charte základných práv. Je však hanba, že sto miliónov detí žijúcich v Európskej únii nemá rovnocenné práva a slobody.

Je zrejmé, že vďaka ich zraniteľnosti a osobitným potrebám deti vyžadujú špeciálnu starostlivosť, ako aj príslušnú právnu ochranu. Práva dieťaťa by sa však nemali oddeľovať a nemali by byť v protiklade k ľudským právam vo všeobecnosti. Analýza dokumentov EU nasvedčuje tomu, že by tu mohlo ísť o posun v prospech nakladania s právami dieťaťa ako s problematikou, ktorá je nejakým spôsobom oddelená od ľudských práv ako celku. Táto cesta je nebezpečná a mohla by viesť k nebezpečnému oddeleniu.

Rád by som poďakoval spravodajkyni, že nedovolila, aby chúlostivá povaha tejto témy zahmlila jej vyvážený prístup k problematike. Je dobré, že sa správa nesústreďuje len na ochranné opatrenia, ale zdôrazňuje aj potrebu pozitívneho potvrdenia práv dieťaťa, ako sú právo na rodinu, vzdelanie, začlenenie do spoločnosti, zdravotnú starostlivosť a rovnocenné príležitosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Magda Kósáné Kovács (PSE). – (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Silnú spoločnosť a ekonomiku je možné postaviť len na generáciách a občanoch, ktorí sú telesne i duševne zdraví. Preto musíme urobiť všetko preto, aby sme zaručili osud a práva budúcich generácií, dokonca aj v našom vlastnom záujme, pretože skôr či neskôr budeme závislí od solidarity budúcich generácií.

Pani Angelilli si preto zaslúži uznanie za svoju správu, ktorá objasňuje tému komplexným spôsobom. Právo našich detí na úplný život je zložitým systémom sociálnych požiadaviek a právnych záruk: právo detí narodiť sa a vyrastať v zdravom prostredí, ich právo študovať a naplniť svoje sny.

Chudoba rodiny a dieťaťa je základnou bariérou pri uplatňovaní týchto práv, preto nemožno dostatočne zdôrazniť, aké kritické je pre európske inštitúcie a členské štáty chopiť sa úlohy v boji proti chudobe. Je to potrebné aj v záujme prechádzania zločinom na deťoch a ich vykorisťovaniu.

Koncom minulého roka vstúpila Európa bez hraníc do novej éry. Veľkou výzvou je zabrániť tomu, aby otvorenie schengenského priestoru vytvorilo priaznivé príležitosti pre zločincov. Je preto potrebné navrhnúť systém, ktorý sprístupní informácie o zločinoch spáchaných na deťoch a rozsudky všetkým členským štátom a ktorý umožní ochranu detí pred zločincami zamestnanými v ich okolí.

Vynikajúca správa pani Angelilli bude skutočne hodnotná, ak bude pokračovať legislatívnymi krokmi. Verím, že to tak bude. Ďakujem, pán predsedajúci.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Práva detí sú podstatnou tému, ktorá nás všetkých zjednocuje, bez ohľadu na krajinu pôvodu alebo naše politické stanoviská.

Hovoriť o deťoch znamená hovoriť o našej budúcnosti, o budúcnosti európskych občanov a samotnej Únie. Preto správu o európskej stratégii v oblasti práv detí môžem jedine uvítať. Už samotné vypracovanie správy je potvrdením dôležitosti témy a textu obsiahnutého v Charte základných práv, keďže sa na ňom zúčastnili rôzne výbory, ktoré prispeli šiestimi stanoviskami.

Najlepšie záujmy dieťaťa by mali byť na prvom mieste. Prostredníctvom svojich hodnôt a konceptu rozvoja má Európska únia morálne právo zabezpečiť, aby sa práva dieťaťa stali hlavnou prioritou konania, vnútorne aj medzištátne.

Rada by som zopakovala dôležitosť dvoch aspektov v rámci Európskej únie: v prvom rade sú to negatívne následky vysťahovania a neisté podmienky detí, ktoré ich rodičia nechali v domovskej krajine. Rada by som sa poďakovala spravodajcovi za prijatie môjho návrhu, aby sa tejto problematike, ktorá stále ovplyvňuje životy európskych občanov, venovala pozornosť a chcela by som ho uistiť o svojej podpore pre jeho výzvu na primeranú starostlivosť, spoločenskú integráciu a komplexné vzdelanie pre tieto deti. Nemenej dôležitý je cieľ zabezpečenia práva na vzdelanie pre všetky európske deti.

Mimo Európskej únie je podstatné, aby sme podporovali práva detí na medzinárodnej úrovni, hlavne ako súčasť vzťahov Európskej únie so susednými krajinami a jej strategickými partnermi. Spomedzi odlišných situácií na celom svete by som rada upriamila pozornosť na porušovanie práv detí v prípade kríz a konfliktov, hlavne zmrazených konfliktov, kde sa právny poriadok jednoducho popiera. Európska únia nemôže tolerovať takého situácie a musíme rozhodne konať, aby sa práva detí rešpektovali všade.

V roku 2007 urobila Európska únia rozhodujúce kroky týmto smerom, no rok 2008 bude kritickým pre skutočné uplatnenie novej stratégie v oblasti práv detí. Preto vyzývam Komisiu a Radu, aby náležite zvážili odporúčania Parlamentu a zabezpečili, že táto stratégia bude úspešná.

 
  
MPphoto
 
 

  Iratxe García Pérez (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, táto správa prináša komplexnú a súvislú víziu práce, ktorú musíme podporiť z úrovne Európskej únie, pokiaľ ide o deti. Musíme zapojiť každého, kto má zodpovednosti v tejto oblasti, aby boli práva chlapcov a dievčat na rovnocenné vzdelanie účinné, aby sme bojovali proti všetkým druhom násilia a zamestnávania detí a aby sme chránili deti prisťahovalcov.

Sme si vedomí trendov v spoločnosti a uznávame, že tradičný model rodiny nemožno považovať za jediný referenčný bod, že rastie počet alternatívnych modelov, ktoré musíme vziať do úvahy v našom hlboko zakorenenom presvedčení, že deti musia mať pozitívne rodinné prostredie.

Pri tejto téme by som rada uviedla iniciatívu týkajúcu sa medzinárodných adopcií, kde potrebujeme predpisy lepšie prispôsobené skutočnosti a schopné riešiť neznáme faktory, ktorým dnes čelíme. Takýto proces už prebieha v niektorých štátoch, ako napríklad v Španielsku, chrániaci najlepšie záujmy neplnoletých detí.

Predtým, než skončím, by som však rada vyjadrila námietku španielskej socialistickej delegácie voči odseku 127 o zákaze pokrývok hlavy v školách, keďže viac uprednostňujeme dialóg a vyjednávanie.

Dámy a páni, diskutujeme o najzraniteľnejšom sektore spoločnosti, ale aj o budúcnosti, ktorá potrebuje pevné základy postavené na hodnotách ako rešpekt, tolerancia a spolunažívanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, vítam túto správu a oceňujem prácu spravodajcu.

Z doterajšej rozpravy súhlasím takmer so všetkým, čo je potrebné v súvislosti s právami detí vykonať a chcem povedať, že sme prešli dlhú cestu od doby, keď platilo príslovie „deti je lepšie vidieť ako počuť“. Dnes už nechceme naše deti len vidieť, chceme ich aj počuť a počúvať, čo hovoria.

Ale predsa len, potrebovali by sme objasnenie vo vzťahu k pôsobnosti EÚ v tejto oblasti detských práv vzhľadom na Zmluvu, o ktorej sa hovorilo a vzhľadom na naše hlasovanie v Írsku o tejto reformnej zmluve. Možno by mi vedel pomôcť pán komisár. Ako viete, podľa  Ústavy Írska má najdôležitejšie postavenie pri ochrane práv detí rodina. Musíme vyzdvihnúť dôležitú úlohu, ktorú rodina zohráva pri ochrane práv detí a musíme sa zaoberať opatreniami, zameranými na posilnenie postavenia rodiny a jej podpory v prípade potreby.

Ďalej je tu otázka rodín zosobášených a nezosobášených rodičov a toho, či deti v týchto dvoch typoch rodín majú rovnaké práva. V Írsku bol zaznamenaný značný nárast partnerstiev žijúcich oddelene a rozvedených manželstiev, ako aj nárast nemanželských zväzkov: v tomto type partnerstva žije každá dvanásta rodina, pričom ide o zodpovednosť o 50 000 detí. Musíme sa zaoberať ochranou práv týchto detí z pohľadu súčasných írskych zákonov.

V súčasnosti je v rámci systému írskeho rodinného práva aktuálna aj otázka prístupu detí k obom rodičom a otázka neviditeľnosti detí a je potrebné zaoberať sa obidvoma z nich.

Posledný bod: V roku 2006 vznikol rozruch, keď na základe rozhodnutia írskeho Najvyššieho súdu stratil platnosť zákon o trestnom čine sexuálneho násilia z dôvodu, že neumožňoval obvinenému založiť svoju obhajobu na neúmyselnom omyle, že nepoznal vek obete. Prípad sa týkal 41-ročného muža a 12-ročného dievčaťa. Iróniou je, že v súčasnosti okresný súd v Dubline žalobu pre trestný čin sexuálneho násilia na tohto obvineného stiahol. V Írsku máme prijať dve zmeny v ústave, týkajúce sa otázok rodiny a prípadu, ktorý som práve uviedla a myslím si, že je našou úlohou zistiť, do akej miery EÚ uznáva práva detí, aby sme v našej krajine volili správne.

 
  
MPphoto
 
 

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dnešná diskusia je dôkazom, že sa Európsky parlament chce zapojiť do vytvorenia európskej politiky týkajúcej sa detí. Preto je stanovisko mnohých členských štátov, podľa ktorých takmer všetky právne predpisy týkajúce sa práv detí spadajú do právomocí rodinného práva, a teda zo samotnej povahy veci sú výlučnou vnútroštátnou zodpovednosťou, je veľmi znepokojivé.

Takýto obmedzený vnútroštátny prístup stavia Parlament mimo hlavného rozhodovacieho procesu, pokiaľ ide o práva dieťaťa, a stavia nás len do pozície poradného orgánu. Toto nie je dobrý prístup v Európe, ktorá sa stále viac zjednocuje. Príkladom môže byť predpis týkajúci sa medzinárodného vymáhania pohľadávok na výživné, ktorý Parlament nedávno v decembri schválil ako výsledok konzultácií. Účelom tohto predpisu je zabezpečiť, aby deti, na ktoré jeden z rodičov zabudol, viac nehladovali a neboli opustené a aby získali finančné prostriedky, ktoré sa vymohli vďaka novému a účinnejšiemu systému. Z tohto dôvodu sa domnievam, že Parlament, ktorý v naozaj koná v mene všetkých európskych detí, má morálnu povinnosť aktívne sa zapájať do tvorby zákonov v ich prospech.

Zhrniem to takto: pán Komisár, Parlament by sa mal viac zapájať do európskych právnych predpisov týkajúcich sa detí.

 
  
MPphoto
 
 

  Edward McMillan-Scott (PPE-DE). Vážený pán predsedajúci, rád by som sa poďakoval spravodajkyni Roberte Angelilli a ostatným spravodajcom za prácu na týchto dôležitých dokumentoch a samozrejme moja vďaka patrí komisárovi Frattinimu za jeho podporu tohto oznámenia a za prácu, ktorú Komisia v tejto oblasti vykonala.

Uznávam, že uvedené otázky sú najmä záležitosťou členských štátov, verím však, že svoju úlohu tu zohráva aj Európska únia a že sú ustanovené aj v Charte základných práv, kde boli práva detí zahrnuté po prvý raz. Môj názor je, že spoločnosť je najlepšie posudzovať podľa zaobchádzania s nevinnosťou, a my, ako Európska únia, sme tiež spoločnosťou.

Osobitne ma v danej oblasti zaujíma otázka únosov detí rodičmi za hranice. Mal som na starosti veľa prípadov z tejto oblasti. Medzi členskými štátmi navzájom, medzi nimi a krajinami susediacimi s EÚ aj krajinami inde vo svete sa ročne vyskytne niekoľko stoviek prípadov. Hoci platia medzinárodné dohovory ako Haagsky dohovor a na vnútornej úrovni nariadenie Brusel II, stále existuje veľa nedostatkov. Nedávno som vyjadril vďaku medzinárodnej právnickej firme Freshfields za to, že vyšetrila niekoľko prípadov v súlade nariadením Brusel II a identifikovala niektoré problémy medzi našimi členskými štátmi.

Domnievam sa, že práca, ktorú vykonal Európsky parlament a Komisia sa musí vnímať v súvislostiach medzinárodného rozvoja v oblasti práva. Považujem za správne, že starý Dohovor o právach dieťaťa OSN, ktorý kladie prioritu záujmov dieťaťa na najvyššie miesto, má zásadný význam.. Aj v Charte základných práv je uvedený pojem práva dieťaťa na oboch rodičov. Je to veľmi dôležité a v súčasnosti vo svete rozšírené.

Sú tu však dve hľadiská, od ktorých závisí, ako bude podobný prípad posudzovaný súdom. Hoci prvé hľadisko v správe nie je uvedené explicitne, mali by sme mať na pamäti aj práva detí, dostatočne zrelých na to, aby súd vypočul ich želanie, ako to bolo nedávno v prípade sedemročnej Jessicy z môjho volebného obvodu na Najvyššom súde. Druhé hľadisko sa týka toho, že v príslušných prípadoch by sa mal dieťaťu poskytnúť nezávislý právny zástupca. Na týchto dvoch aspektoch podľa mňa musíme pracovať v nasledujúcich mesiacoch

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem spravodajkyni za jej skvelú prácu. 20. storočie začalo tým, že deti nemali prakticky žiadne práva a končilo jasným a nespochybniteľným pokrokom. Máme však pred sebou ešte dlhú cestu, ktorá nebude ľahká, ako poukazuje mnoho častí správy.

Keďže mám k dispozícii len málo času a tiež na základe osobných skúseností s organizáciou UNICEF by som rád Komisiu požiadal, aby zdôraznila jeden aspekt: potrebujeme nástroj Spoločenstva týkajúci sa adopcií, pretože súčasných 27 členských štátov má z tohto hľadiska úplne rozdielne právne predpisy. Užitočné by bolo prijať legislatívny rámec, ktorý by zlepšil kvalitu pomoci poskytovanej informačnými službami s cieľom usporiadať rôzne kroky prípravy medzinárodných adopcií a riešil postup, ktorým sa riadia žiadosti a podporné služby pre rodiny počas fáz po adopcii. Dnes sa stále stretávame s príliš mnohými zneužitiami, nedostatkami, meškaniami a ťažkosťami v tejto oblasti, ktoré si adoptujúce rodiny a predovšetkým deti naozaj nezaslúžia.

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – Všetky členské štáty ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa v roku 1989, ten však nezahŕňa žiaden sankčný mechanizmus.

Existuje viacero orgánov zaoberajúcich sa ochranou práv detí, ktorých aktivity je potrebné lepšie koordinovať a zabezpečiť ich publicitu, napr. vytvorením spoločnej internetovej stránky. Týmto spôsobom by sme predišli nežiaducemu vzájomnému prekrývaniu ich poznatkov. Ďalším krokom by mohlo byť poverenie komisára pre ľudské práva ochranou práv detí. Privítal by som, keby sa komisár podľa prioritných oblastí zaoberal bojom proti chudobe a proti všetkým formám násilia. K násiliu páchanému na deťoch by nikdy nemalo dôjsť, preto je podľa môjho názoru dôležité nielen trestať páchateľov, ale hlavne predísť neľudským činom.

V tomto zmysle podporujem spravodajkyňu v žiadosti o zavedenie postupov, ktoré umožnia lepšiu medzištátnu koordináciu stíhania, čo by v praxi malo zabezpečiť, že človek odsúdený v jednom členskom štáte bude vedený v záznamoch ako páchateľ násilia na deťoch aj v ostatných členských štátoch. Domnievam sa, že tento spôsob bude významným krokom v predchádzaní ďalšiemu krutému zaobchádzaniu s deťmi, ako je napr. sexuálne mrzačenie, pohlavné zneužívanie, detská pornografia, únos a obchodovanie s deťmi.

Pokiaľ ide o detskú pornografiu, vysoko si vážim iniciatívu Európskej komisie v spolupráci s niektorými bankovými inštitúciami a spoločnosťami vydávajúcimi kreditné karty, ktoré sa snažia vylúčiť stránky predávajúce detskú pornografiu zo systémov online platieb. Táto činnosť by dopomohla k vytvoreniu databázy predajcov detskej pornografie, z ktorej budú informácie o tvorcoch a šíriteľoch tohto odpudzujúceho typu obchodovania predložené polícii príslušného členského štátu, EUROPOLU a INTERPOLU. Keďže si uvedomujem, že ide o veľmi dôležitú oblasť, podporujem, aby sa na ochranu detských práv vyčlenili potrebné ľudské a finančné zdroje. Ide predsa o budúcnosť našich detí, čiže o našu budúcnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Katerina Batzeli (PSE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som zablahoželať pani Angelilli, ktorá naozaj poskytla integrovaný rámec pre skonsolidovanie Charty práv dieťaťa.

Svoje pripomienky by som rada zamerala na tri oblasti, okrem tých, o ktorých sa tu už diskutovalo.

Prvá: musí existovať promptná diagnóza a odozva na problém násilia a zneužívania detí so zriadením osobitného registračného systému, ktorý bude postupne prispievať k účinnej prevencii problému.

Druhá: prijatie protokolu na predchádzanie, potláčanie a trestanie obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania osôb všetkými členskými štátmi, v ktorom bude, okrem iného, potrebné posúdiť otázku vydávania dočasných alebo netrvalých povolení na pobyt v rámci ich hraníc.

Posledná: otázka dôkladného riadenia problému zločinnosti medzi neplnoletými s opatreniami na prevenciu a zapojenie neplnoletých do spoločnosti a opatreniami súdnej a mimosúdnej intervencie.

Vážený pán predsedajúci, máme Rok medzikultúrneho dialógu a musíme uchovať spojovacie mosty medzi všetkými kultúrami a všetkými náboženstvami. Myslím, že odsek 127 tejto správy nemožno prijať.

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN MAURO
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Zita Gurmai (PSE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, pán Komisár, dámy a páni, osud Európy vo veľkej miere ovplyvňuje to, či je schopná rozvíjať spoločnosť, ktorá počíta s deťmi a podporuje ich. Podpora a ochrana práv detí je kritická pre budúcnosť Európskej únie. Rozvoj spoločnosti vnímavej voči deťom v rámci Únie nemožno oddeliť od ďalšieho prehlbovania a posilňovania európskej integrácie.

Potrebujeme komplexnú európsku stratégiu na podporu a zaistenie účinného uplatňovania práv detí ako v rámci Únie, tak aj mimo nej. Deti si zaslúžia špeciálne opatrenia a príslušnú právnu ochranu. Členské štáty zodpovedajú za podporu rodičov pri ich úlohe výchovy detí mnohými spôsobmi. Bezpečnú Európu otvorenú pre všetkých možno postaviť len pomocou týchto nástrojov.

V našich politikách by sme mali mať neustále na pamäti rôznorodosť a rozličné potreby detí a venovať mimoriadnu pozornosť chudobe, vylúčeniu zo spoločnosti a negatívnej diskriminácii na úrovni Únie aj na globálnej úrovni.

Považujem za dôležité, aby sa odporúčania Dohovoru OSN o právach dieťaťa dôsledne a systematicky zohľadnili v rámci bilaterálnych dohôd uzatvorených Európskou úniou s krajinami mimo EÚ.

Skupina PSE by chcela samostatné hlasovanie o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 127.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (PSE). – Vážený pán predsedajúci, vítam rozhodnutie zahrnúť otázku práv detí ako jeden z cieľov Lisabonskej zmluvy EÚ, čím sa pre práva detí vytvorí nový právny základ.

Pani Angelilli sa vo svojej správe zaoberá mnohými dôležitými otázkami, ktoré sa týkajú blahobytu a ochrany detí. Chcem však zdôrazniť skutočnosť, že chudoba a sociálne vylúčenie rodičov predstavuje pre deti vážne prekážky pri uplatňovaní ich práv.

Podporujem požiadavku uvedenú v správe, aby EÚ spolupracovala s príslušnými agentúrami OSN, medzinárodnými organizáciami a výskumnými strediskami, a zlepšila tak zhromažďovanie porovnateľných štatistických údajov o situácii detí v EÚ, s cieľom rozvinúť a zahrnúť väčšie množstvo ukazovateľov, ktoré sa týkajú osobitne detí, detskej chudoby a sociálneho vylúčenia.

Problematika detskej chudoby je zanedbávaná oblasť aj napriek tomu, že jedno z piatich detí v EÚ žije na pokraji chudoby. Nespôsobí tento stav to, že 20 % budúcich dospelých osôb EÚ nevyužije svoj skutočný potenciál?

Ak existuje politická vôľa, potom nás nechajte pracovať spolu s členskými štátmi, aby sme zdieľali osvedčené postupy a učili sa jeden od druhého. Boli sme svedkami kampane v rámci celej EÚ za to, aby sa chudoba v rozvojovom svete stala minulosťou, tak prečo nemôžeme uskutočniť v EÚ podobnú kampaň, aby sa minulosťou stala detská chudoba?

 
  
MPphoto
 
 

  Katrin Saks (PSE). – (ET) Ďakujem Vám, pán predsedajúci.

Keď vezmeme do úvahy, že tretina detí na svete nemá čo jesť a jedna šestina z nich nechodí do školy, môže sa zdať čudné hovoriť o chudobe v Európe. Predsa však tento problém existuje a je mimoriadne znepokojivé, že počet detí žijúcich v chudobe je väčší než počet dospelých. To síce v zásade neznamená, že deti hladujú, ale že chýbajú príležitosti potrebné pre ich rozvoj.

Rada by som zamerala vašu pozornosť na skutočnosť, že turbulentný rozvoj trhových ekonomík nových členských štátov so sebou priniesol aj pomerne veľkú stratifikáciu, ktorá veľmi silno ovplyvňuje blaho detí. Sociálne problémy, ktoré sa objavili ako jej následok, sú ešte väčšie. A nejde len o tragédiu týkajúcu sa detí.

Značná časť ľudských zdrojov, čoho je v mojej domovskej krajine, Estónsku, rastúci nedostatok, napríklad zostáva nezamestnaná, preto ide o problematiku členských štátov a Únie.

Aj keď väčšina politík týkajúcich sa detí spadá do kompetencií členských štátov, rada by som zdôraznila význam európskej stratégie, ukazovateľov, databáz a správ. Dúfam, že ich vplyv sa bude v členských štátoch ďalej zväčšovať.

Ako politička viem, aké ťažké je vysvetliť vlastným voličom, prečo sa napríklad niekoho susedia viac starajú o deti.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogdan Golik (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, predložená iniciatíva, týkajúca sa stratégie v oblasti práv dieťaťa, je signálom nielen pre Európu, ale pre celý svet, ako by mali byť chránené práva najmladších členov spoločnosti. Z tohto dôvodu by som chcel vyjadriť uznanie pani Angelilliovej za skvelú správu.

Nanešťastie, prípady porušovania práv mladistvých sa často objavujú aj v niektorých oblastiach Európy – v Európe, kde sme takí hrdí na svoj vysoko rozvinutý systém ochrany ľudských práv. Z toho dôvodu musíme zabezpečiť, aby deti zažívajúce najrôznejšie príkoria vedeli, že je tu niekto, na koho sa môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc a kto im túto pomoc poskytne. Preto by som chcel podporiť požiadavku autorky správy na vytvorenie efektívnejšieho systému monitorovania, ako aj myšlienku Európskej komisie zriadiť telefónnu linku pomoci pre deti, ktoré túto pomoc potrebujú.

Ďalšou významnou otázkou je problém detí z chudobných rodín imigrantov a utečencov. Tie trpia z dôvodov, ktoré sú mimo ich dosahu a v dôsledku toho sú často odsúdené na horší život, než aký prežívajú ich rovesníci, ktorí nemuseli utiecť zo svojich vlastných krajín. Z toho dôvodu by som chcel podporiť návrh, aby sme týmto deťom zaistili plné práva bez ohľadu na právne postavenie ich rodičov a tiež aby sme im poskytli rovnoprávny prístup ku vzdelaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem všetkým rečníkom. Potešilo ma ich uznanie, že Komisia a Parlament po prvý raz v Európe a dokonca ešte pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti spoločne formulujú skutočnú horizontálu európsku politiku vo všetkých oblastiach ochrany a presadzovania práv dieťaťa. To je politický úspech v záležitosti, ktorá ešte pred dvoma rokmi nebola európskou agendou a preto je to zároveň odpoveď tým ľuďom, ktorí si uvedomovali potrebu praktických výsledkov. Európa v tejto oblasti postupuje vpred.

Veľmi ma potešilo, čo musel konštatovať pán McMillan. Jedným zo základných kritérií posudzovania stupňa civilizovanosti krajiny je spôsob, akým zaobchádza so svojimi najmladšími príslušníkmi, so svojimi deťmi; členské štáty Európskej únie a my všetci, Európania, sa usilujeme byť svetovými lídrami v tom, ako zaobchádzame s deťmi a aké príležitosti im ponúkame.

Riešili sa mnohé záležitosti a niektoré z nich už figurujú v návrhu, ktorý som predložil, i vo veľmi užitočných odporúčaniach, ktoré nastolila pani Angelilliová, no napriek tomu som presvedčený, že existujú ďalšie body, na ktoré sa treba v nadchádzajúcich mesiacoch podrobnejšie zamerať. Urobme rok 2008 rokom ďalšieho pokroku v európskej stratégii.

Pani Gálová a pani Sinnotová vo svojich príspevkoch o úlohe rodiny veľmi jasne uviedli, že mnohé problémy, ktorým čelíme, pramenia z pohľadu na úlohu rodiny, ktorý je zastaraný a nie taký, aký by mal byť. Ako si iste spomínate, skúmali sme to vlani vo vzťahu k násilným videohrám; štatistický prieskum v Európe ukázal, že iba 20 % respondentov sa zaujímalo o to, ako ich deti využívajú internet a s akými videohrami prichádzajú do kontaktu alebo ich hrajú. To znamená, že 80 % oslovených rodičov nevedelo, aký druh elektronických hier ich deti hrajú alebo aké internetové stránky navštevujú. To potvrdzuje, prečo rodina, ako už bolo povedané, je kľúčovým miestom, kde musíme presadzovať práva dieťaťa.

Pán Catania a ďalší hovorili o otázke detskej práce. Iste si spomínate, že v návrhu presadzujem zavedenie prísnych trestov pre tých, ktorí využívajú ilegálnu prácu legálnych imigrantov. Odmietam najmä využívanie detí migrantov, ktoré sú aj zraniteľné, pretože sú migrantmi, aj zneužívané, pretože ilegálne pracujú. Ohrozené sú najmä preto, že deti by nemali pracovať, ale chodiť do školy. Ak bude tento predložený návrh prijatý, stane sa európskou smernicou a tak právne prinúti členské štáty zaviesť pravidlá tohto druhu, ktoré, nanešťastie, zatiaľ nemáme.

Otázka detí prisťahovalcov bez sprievodu je vážna a my diskutujeme o spôsoboch financovania cielených projektov, keďže sme narazili na skutočne tragické situácie, popri už spomínaných. Napríklad, na Kanárskych ostrovoch odhalila španielska vláda veľmi znepokojujúce prípady, ktoré musíme, pochopiteľne, riešiť, prípady príchodu veľkého počtu detí bez sprievodu, ktoré ich rodičia jednoducho poslali na cestu samotné. To je samé osebe dosť šokujúce. Musíme posilniť európsku legislatívu pre boj proti násiliu voči deťom, ako to celkom jasne uviedla pani Segelströmová.

Je tu aj jedna veľmi vážna záležitosť, ktorá sa ma týka osobne. Sú stanovené pravidlá, ktoré zabezpečujú, že jednému z oboch rodičov je v prípade odlúčenia alebo rozvodu zverená starostlivosť o dieťa. V skutočnosti sa v mnohých členských štátoch tieto platné zákony v praxi neuplatňujú. Nedá sa povedať, že by ich vlády neaplikovali, ale často sú si ich sudcovia a súdy sotva vedomé. Sú prípady, keď jeden rodič fakticky ukradne dieťa druhému rodičovi. V niektorých prípadoch sa ukáže byť nemožným vynútiť si rozhodnutia a to je dôvod, prečo musíme klásť na túto otázku väčší dôraz v kontexte zverenia starostlivosti o neplnoletých.

Sexuálna turistika je ďalšou oblasťou, ktorej sa treba venovať vrátane spolupráce štátnych orgánov a súkromných osôb, cestovných kancelárií a firiem vydávajúcich platobné karty, aby nám pomohli identifikovať ľudí, ktorí si kupujú detskú pornografiu na internete. Pedofili zjavne neplatia v hotovosti, ale používajú platobné karty. Ak bude fungovať táto spolupráca, ktorú teraz štartujeme, budeme schopní obmedziť a zastaviť tragédiu sexuálnej turistiky.

Novou oblasťou je právo vyrastať v čistom prostredí, teda environmentálne práva dieťaťa. Musíme sa na ne dôkladne zamerať, keďže táto oblasť je nielen nová, ale je taká, ktorej sa zjavne musíme všetci venovať.

Pani Harkinová bola jednou z tých, ktorí vzniesli otázku vplyvu Lisabonskej zmluvy. Táto zmluva nezavádza špecifickú právnu základňu, ale dáva stratégii, o ktorej tu dnes diskutujeme a ktorá až doposiaľ bola založená na spoločnom politickom rozhodnutí, význam európskej politiky. S Lisabonskou zmluvou teraz môžeme stratégiu na ochranu detí považovať za skutočne európsku, čo je úplne mimoriadnym krokom vpred.

Na záver dodávam, že počas nadchádzajúcich mesiacov musíme na tejto záležitosti pracovať a je zrejmé, že týmto spôsobom Európa investuje do svojej budúcnosti. Investuje do svojich mladých ľudí, investuje do detí. Vidím však aj ďalšiu oblasť, v ktorej by sa deti mohli aktívne zapojiť do jednej z najdôležitejších politík Európskej únie: do politiky integrácie komunít prisťahovalcov. Keby sme vložili svoju dôveru do rúk deťom, najmenším deťom v školách, a urobili ich vyslancami integrácie – ak predpokladáme, že je pre ne oveľa jednoduchšie hrať sa alebo učiť sa vedľa seba s deťmi z odlišných kultúr a prostredí – dali by sme deťom poslanie, ako to ktosi povedal, nie byť minidospelými, ale skutočne aktívne sa zapojiť do integračnej politiky. Pretože ak táto politika nebude založená na integrácii detí v školách, nikdy to nebude ozajstná politika integrácie imigrantov, ktorí prišli z iných krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli, spravodajkyňa. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, najskôr mi dovoľte ešte raz poďakovať komisárovi Frattinimu za opätovné zdôraznenie vážneho záujmu Európskej komisie o oblasť práv dieťaťa. Ďakujem mu aj za úvodné vyhlásenie, v ktorom vyzval členské štáty na urýchlené aktivovanie liniek pomoci deťom, pretože oneskorenia v tomto sú skutočne neospravedlniteľné. Som mu tiež vďačná za pripomienku, že nie všetky členské štáty doposiaľ poskytli národné záruky vo vzťahu k právam dieťaťa, čo sme aj my zaznamenali a odsúdili vo svojej správe.

Som tiež vďačná všetkým svojim kolegom, ktorí sa podieľali na príprave tohto dokumentu, aj tým, ktorí sa zapojili do diskusie, pretože si myslím, že sme sa všetci zhodli na koncepcii vyššieho záujmu dieťaťa. Samozrejme, podporujem to a zdieľam obavy, ktoré dnes odzneli v snemovni. Musíme donútiť svoje členské štáty k rýchlejšiemu prechodu od slov k činom a, samozrejme, Európsky parlament a Európska komisia musia tiež zohrať svoju úlohu.

Dovoľte mi povedať pár stručných slov k niektorým z nastolených problémov. Čo sa týka životného prostredia, dovoľte mi, aby som dala za pravdu pánu Frattinimu, že sme sa tomu zrejme mohli venovať v správe viac, ale jasne sme vyjadrili, že právo na zdravé a čisté prostredie musí byť jedným zo základných práv, garantovaných neplnoletým osobám.

Potešilo ma zistenie, že jedným z problémov, ktoré bude riešiť nadchádzajúce Európske fórum o právach dieťaťa, bude otázka medzinárodných adopcií. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že popri obrovských a často výlučne byrokratických ťažkostiach pri medzinárodných adopciách je tu tiež tragédia detí, o ktoré navzájom bojujú ich rodičia po odlúčení alebo rozvode. To je určite tiež veľkým európskym problémom, ktorý sa zjavne zväčšuje v dôsledku otvárania hraníc.

Dovoľte mi zakončiť svoje vystúpenie konštatovaním, že ma, samozrejme, veľmi teší odvedená práca a hoci výsledok určite nepovažujem za perfektný, môže to byť dobrý odrazový bod za predpokladu, znovu opakujem, že budú urýchlene podniknuté vážne a zodpovedné praktické kroky.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu o dvanástej napoludnie.

Písomné vyhlásenie (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Lívia Járóka (PPE-DE), písomne. – Segregácia vo vzdelávaní je jednou z najškodlivejších foriem diskriminácie, s ktorou sa stretávajú rómske deti. Právo na vzdelanie, ako jedno zo základných ľudských práv, je veľmi dôležité pre naplnenie ostatných ľudských práv a investícia do vzdelania v ranom detskom veku pre Rómov je politika, ktorá prebieha na viacnásobných úrovniach a jej prínos nespočíva len v deťoch, ktoré má za cieľ vzdelávať. Prínos vzdelávania v ranom veku zahŕňa: presadzovanie sociálnej spravodlivosti, zvýšenú individuálnu a spoločenskú produktivitu, zníženú úroveň chudoby a odstránenie diskriminačných postojov a sociálneho vylúčenia. Dosiahnutím vyššieho vzdelania rómske deti zvýšia svoje šance stať sa produktívnou súčasťou pracovnej sily. Okrem toho, že budú zarábať a prispievať do národného rozpočtu prostredníctvom daní z príjmu a spotrebných daní, začnú meniť mienku nerómskeho obyvateľstva o sebe, a tým vplývať na širšie sociálne otázky. Ďalej, ak budú Rómovia produktívnejší a ich úroveň chudoby sa zníži, z príjemcov verejnej pomoci sa stanú produktívni členovia spoločnosti. Kombinácia zvýšeného prínosu a zníženej podpory vyplácanej vládou predstavuje čistý rozpočtový príspevok do národného rozpočtu. Z programu, ktorý by podporoval tento vývoj, by mali úžitok všetci Európania a nielen Rómovia.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne. – (FI) Jednou z najdôležitejších konštrukcií, ktoré tvoria základ spoločných európskych hodnôt, je naša povinnosť ochraňovať nevinné duše, ktorými myslím deti. Len na máloktorých veciach sa môžeme takto zhodnúť.

Je životne dôležité, aby boli práva detí ochraňované efektívnejšie než je tomu teraz a to platí aj na úrovni Spoločenstva. Veľmi som privítala oznámenie Komisie o vypracovaní stratégie v oblasti ochrany práv detí.

Parlamentná správa o tejto stratégii je skvelá. Rada by som spomenula pár bodov z tejto širokej problematiky.

Po prvé, postavenie rodín je priamo späté s právami detí. Rodina je nepopierateľne najlepším prostredím pre dieťa. Rodina a ochrana rodinného života sú vlastne právami detí a tie sú naplnené, keď sa rodine dobre darí. Stratégia by mala zahŕňať aj opatrenia na podporu blahobytu rodín. Právo dieťaťa na prístup k obom rodičom by malo byť chránené za každú cenu.

Deti sú veľmi skoro vystavené hrôzostrašným, násilným a sexuálnym formám zábavy s ničivými následkami. Napríklad návrh na vytvorenie jednotného systému klasifikácie a označovania pre predaj a distribúciu audiovizuálneho obsahu a videohier určených neplnoletým osobám v EÚ, obsiahnutý v správe, je výborný. V prípade násilných foriem komerčnej zábavy by mal fungovať princíp, že znečisťovateľ platí, pretože spôsobené škody sú obrovské.

Po tretie, malo by sa vyvinúť rozhodné úsilie na potlačenie detskej pornografie. Prioritami Komisie sú posilniť cezhraničné aktivity na uzavretie internetových stránok, na ktorých sú tyranizované deti, a zlepšiť spoluprácu medzi štátnymi orgánmi a súkromným sektorom.

Bohužiaľ, práva detí neunikajú všeobecnému duchu relativizácie hodnôt, ku ktorému inklinuje spoločnosť. Musíme nahlas povedať, čo rozhodne nie je relatívne. Práva a ochrana detí sú jadrom ľudských hodnôt a preto musíme stále ľuďom pripomínať strašlivé dôsledky, ktoré čakajú tých, čo konajú zlo.

 
  
MPphoto
 
 

  Katalin Lévai (PSE) , písomne. – (HU) Európska únia má mimoriadnu zodpovednosť za ochranu základných ľudských práv, predovšetkým práv detí. Napriek tomu 19 % detí v Únii je ohrozených chudobou a toto číslo je vyššie, než u dospelej populácie (15 %). Na celom svete je 40 miliónov detí vo veku pod 12 rokov vystavených nejakému druhu násilia. Takmer 6 miliónov je nútených k práci; jeden a pol milióna sa stáva obeťami obchodníkov s ľuďmi. Na pozadí týchto faktov je veľmi dôležitá európska stratégia nulovej tolerancie, ktorá má za cieľ ochranu práv detí.

Mám pocit, že kľúčovú úlohu v tomto môže zohrať lepšia právna úprava vrátane preskúmania dopadu nových a existujúcich predpisov na neplnoleté osoby. Nepodporujem však vytvorenie špeciálneho parlamentného orgánu zodpovedného za práva detí. Všetky úlohy takéhoto orgánu môže vykonávať koordinátor pre práva detí, ustanovený Komisiou. Podporujem však vytvorenie funkcie komisára pre ľudské práva a menšiny, ktorý by bol zodpovedný aj za ochranu práv detí. Je dôležité uvedomiť si, že väčšina detí žijúcich v znevýhodnených podmienkach má rómsky pôvod, alebo patrí k menšine žijúcej v Európe. Bolo by tiež vhodné realizovať európske inštitucionálne reformy, v rámci ktorých by koordinátori práv detí, podliehajúci komisárovi, zabezpečovali prepojenie medzi inštitúciami, MVO a vládami, aby tak umožnili priebežný dialóg a spoluprácu. Vzhľadom na to, že v rámci Únie sa už teraz zaoberá právami detí mnoho európskych organizácií a inštitúcií, musíme skôr klásť dôraz na zjednocovanie tých existujúcich a na zefektívňovanie ich činnosti, než na vytváranie nových.

Popri ochrane práv detí je stále aktuálnejšou otázka vzdelávania. Dôsledné vzdelávanie umožní neinformovaným mladým delikventom vyrásť v informovaných, zákon rešpektujúcich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Joseph Muscat (PSE), písomne. – (MT) Dopustil by som sa chyby, ak by som v kontexte tejto diskusie o právach detí nespomenul prípad Shauna Attarda, ktorý sa hlboko dotkol obyvateľov Malty a ostrova Gozo.

Toto dieťa z ostrova Gozo bolo odňaté otcovi spôsobom, ktorý mal nepochybne vplyv na jeho psychiku.

Je možné, že v tomto prípade bol dodržaný zákon a že boli rešpektované európske smernice. Sú tu však závažné pochybnosti, či to, čo sa deje, je skutočne v najlepšom záujme tohto dieťaťa.

S ľútosťou musím konštatovať, že z môjho pohľadu britské úrady sťažujú otcovi dieťaťa prístup k spravodlivému vyšetrovaniu tohto prípadu. Ešte aj zriedkavé kontakty medzi dieťaťom a otcom sú plné prekážok.

Chcel by som vyzvať, aby sa Mariovi Attardovi, pri dodržaní zákona, dostalo spravodlivého vypočutia, a navyše, aby bolo seriózne posúdené, čo je v Shaunovom najlepšom záujme.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN), písomne. – (PL) Dnešná diskusia o právach dieťaťa prináša mnoho základných otázok týkajúcich sa správneho rozvoja našej mládeže. Budúcnosť našich detí a zabezpečenie ich správneho rozvoja je rozhodujúcim problémom budúcnosti nášho kontinentu, čo sa týka dobrých medziľudských vzťahov.

Práva dieťaťa je potrebné rešpektovať. Rešpektované musia byť aj práva rodičov vychovávať ich v súlade s hodnotami, v ktoré veria. Hovoriť o právach detí a vynechať otázku ich práva na výchovu v prirodzených rodinách s otcom a matkou, je porušovaním ich práv. Rozhodnutie o adopcii, keď dieťa zveria dvojici rovnakého pohlavia, čím sa rozhodne o jeho budúcom osude a do istej miery sa mu vnúti určitá sexuálna orientácia, je bezpochyby porušením základných práv dieťaťa. Nemôžeme o tomto probléme mlčať len preto, že to porušuje politickú korektnosť EÚ.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia