Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Rozpravy
Streda, 16. januára 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

11. Hodina otázok (otázky pre Radu)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0001/2008).

Nasledujúce otázky boli predložené Rade.

Otázka č. 1, ktorú predkladá Marian Harkinová (H-0961/07)

Vec: Pracovná skupina pre politiku mládeže

Ako mieni Rada realizovať svoje priority v súvislosti s mládežou, ktoré boli predložené na stretnutí pracovnej skupiny Rady pre politiku mládeže v decembri 2007, a najmä pokiaľ ide o úlohu dobrovoľníkov v tejto oblasti?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) S vašou pomocou v tom určite ľahšie dosiahneme úspech. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku pani Harkinovej, rád by som najprv obrátil pozornosť na najnovšiu iniciatívu Rady, ktorá s ňou súvisí. Týka sa to vyhlásenia o dobrovoľných mládežníckych činnostiach, ktoré Rada prijala 16. novembra 2007.

Cieľom tejto najnovšej iniciatívy je potvrdiť a upevniť vhodnosť a platnosť spoločných cieľov, pokiaľ ide o dobrovoľné mládežnícke činnosti, ktoré boli vymedzené ešte v roku 2004. Okrem toho táto iniciatíva vyzdvihuje medzisektorový a priesečníkový charakter dobrovoľných činností a význam povzbudzovať firmy, aby takéto mládežnícke aktivity podporovali.

V zásade výsledok potvrdil usmernenia činnosti, ktoré by členské štáty mali dodržiavať pri povzbudzovaní uskutočňovania spoločných cieľov v oblasti dobrovoľných mládežníckych činností. Uznesenie obsahuje výzvu členským štátom, aby si do septembra tohto roku z uvedených usmernení činnosti vybrali tie, na ktoré sa chcú osobitne zamerať, a definovali národné stratégie a konkrétne opatrenia na realizáciu usmernení.

V dôsledku toho je predsedníctvo presvedčené, že otázka dobrovoľných mládežníckych činností zostane jednou z prioritných politických úloh Rady a Parlamentu. Spoliehame sa na členské štáty, že naplánované činnosti ukončia v súlade s týmto uznesením do stanoveného termínu, t. j. do septembra tohto roku.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian Harkin (ALDE). - Pán predsedajúci, ďakujem slovinskému predsedníctvu za odpoveď. Úradujúcemu predsedovi želám dobrý začiatok predsedníctva. Teším sa, že pokračujete po portugalskom predsedníctve smerom k francúzskemu predsedníctvu vo vašom dôraze na dobrovoľníctvo, najmä na dobrovoľníctvo mládeže.

Počúvam, čo hovoríte o členských štátoch, ktoré majú reagovať do septembra. Medzičasom som začal veriť, že počas nasledujúcich šiestich mesiacov vášho predsedníctva sa budete venovať takým otázkam, ako začlenenie a vzdelávanie mládeže s cieľom zlepšiť zamestnateľnosť mladých ľudí prostredníctvom dobrovoľníctva a že sa budete venovať medzikultúrnej výmene. Rád by som sa konkrétne spýtal, či máte vôbec nejaké plány s ďalším medzigeneračným dobrovoľníctvom. Starší ľudia majú omnoho viac času, žijeme dlhšie. Celý aspekt medzigeneračného dobrovoľníctva ponúka veľa kladných príležitostí. Máte v tejto veci pripravenú nejakú iniciatívu?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Pani Harkinová, v tomto okamihu vám nemôžem ponúknuť konkrétnejšie a špecifickejšie iniciatívy. Sústredili sme sa na implementáciu prijatých vyhlásení. Môže byť vhodné členské štáty vo vhodnom čase vyzvať, t. j. pripomenúť im stanovený termín. Máte pravdu: rozsah činností v ostatných oblastiach v každom prípade ponúkne príležitosť pre dodatočné témy a dodatočné začlenenie otázok súvisiacich s dobrovoľníckymi činnosťami v medzigeneračnom zmysle. Jednou z ciest pre tieto činnosti je určite medzikultúrny dialóg.

V každom prípade vašu poznámku zvážime, t. j. zoberieme do úvahy pri plánovaní našich aktivít počas nasledujúcich šiestich mesiacov.

 
  
MPphoto
 
 

  Danutë Budreikaitë (ALDE). - (LT) Rada by som položila otázku pokiaľ ide o iné opatrenia na ochranu mladých ľudí pred závislosťami. V Parlamente sme prediskutovali stratégiu Európskej komisie na boj proti škodám súvisiacim s používaním alkoholu. Je to osobitne škodlivé pre mladých ľudí. Aké iné opatrenia okrem dobrovoľníckej činnosti by znížili tieto škody a mladých ľudí ochránili pred závislosťou. Mám v tom Slovinsko nejaké skúsenosti?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Starostlivosť o mládež bude určite jednou z dôležitých tém slovinského predsedníctva, najmä v rámci lisabonskej stratégie, ktorá je stratégiou na zvýšenie rastu a zamestnanosti.

Slovinské predsedníctvo bude osobitnú pozornosť venovať otázkam mládeže, najmä v súvislosti so vzdelávaním a ich odbornou kvalifikáciou pokiaľ ide o efektívnejšie začlenenie na trhu práce. Toto sú všetky podrobnosti, o ktorých viem osobne pokiaľ ide o konkrétnejšie iniciatívy, ktoré slovinské predsedníctvo počas svojho funkčného obdobia plánuje.

Na druhej strane tu máme celý rad aktivít v oblasti zdravia a pokiaľ ide o problém boja proti alkoholizmu. Som presvedčený, že budeme v tomto rámci primeranú pozornosť venovať ochrane mládeže pred zneužívaním alkoholu.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 2 od Manuela Medina Ortega (H-0963/07)

Téma: Multilateralizmus a dvojstranné dohody

Je Rada presvedčená, že rozširovanie dvojstranných dohôd podpísaných zo strany USA, EÚ a ďalších medzinárodných aktérov je v súlade so zásadami multilaterálnosti, na ktorých je postavená Svetová obchodná organizácia?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Európska únia má záväzok voči multilateralizmu v mnohých podobách, vrátane Svetovej obchodnej organizácie, ktorá podľa nás predstavuje ukážkový príklad multilaterálnej organizácie. Európa mnoho desaťročí pred založením Svetovej obchodnej organizácie vyzývala na vytvorenie takejto organizácie v oblasti obchodu. Neskôr hrala Európska únia kľúčovú úlohu v založení Svetovej obchodnej organizácie v rámci uruguajského kola rokovaní. Ak to tak môžem povedať, hrala vlastne kľúčovú úlohu v tomto poslednom kole rokovaní, preto nemožno pochybovať o podpore multilateralizmu v obchode zo strany Európskej únie.

Podobne EÚ zohrala kľúčovú úlohu pri prijatí programu rozvoja na 4. ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Dohe z roku 2001. Európska únia počas rokovaní, ktoré potom nasledovali, zámerne rozhodla všetky zdroje a politickú vôľu nasmerovať na ukončenie tohto kola rokovaní. Pred týmto kolom rokovaní alebo v čase vlastných rokovaní sa neuskutočnili žiadne súbežné rokovania pokiaľ ide o dvojstranné dohody.

Európska komisia v októbri 2006 Európskemu parlamentu a Rade predložila správu „Globálna Európa, súťaženie vo svete“. Správa sa zaoberá najnovšími zmenami v dôsledku procesu globalizácie. Ponúka návrhy, ako by Európska únia mala na tento proces reagovať na základe aktualizovanej lisabonskej stratégie so zreteľom na obchodnú politiku. Európsky parlament na základe tejto správy prijal vyhlásenie a Rada urobila rozhodnutia.

Rozhodnutia Rady jasne ukazujú, že všetky budúce dvojstranné dohody o voľnom obchode budú tvoriť základ budúcich viacstranných rokovaní a čo je možno dôležitejšie, budú tvoriť doplnok k platforme Svetovej obchodnej organizácie. Podľa smerníc o rokovacích podmienkach prijatých Radou na jar 2007 sa rokovania o voľnom obchode začali s členskými štátmi ASEAN-u a Indiou a Kórejskou republikou. Tieto rokovania pokračujú a každé jednotlivé rozhodnutie(1) sa dokončí v riadnom čase.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel Medina Ortega (PSE). - (ES) Pán predsedajúci, domnievam sa, že slovinské predsedníctvom na moju otázku odpovedalo správne a s typickou zrozumiteľnosťou a ďakujem im za prejavenú dôkladnosť.

Mám ďalšiu otázku, ktorá súvisí s neúspechom lisabonského samitu afrických krajín. Zdá sa, že niektoré africké krajiny s návrhmi Európskej únie súhlasili, a niektoré nie.

Vychádzajúc z rozdielnych názorov, ktoré bolo možno v Lisabone pozorovať, myslí si predseníctvo Rady, že bude nevyhnutné pokračovať v tejto politike rozlišovania? Inými slovami, chystáme sa trvať na multilateralizme, alebo ste presvedčení, že lisabonský samit nás bude nútiť pokračovať ísť cestou dvojstranných dohôd s jednotlivými krajinami, napríklad, na africkom kontinente?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Pokračujeme v našom záväzku voči multilateralizmu. Rád by som zdôraznil dva body v prípade, že by došlo k uzatvoreniu nejakej dvostrannej dohody. Po prvé, predmetné dohody sú doplnkom viacstrannej platformy, a po druhé, predmetné dohody majú svojou povahou premosťovací charakter, pokým sa nám nepodarí tieto otázky vyriešiť v multilaterálnom rámci, Svetovej obchodnej organizácii, čo je rámec, ktorý Európská únia na riešenie takýchto otázok uprednostňuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Rübig (PPE-DE). - (DE) Pán predsedajúci, moja otázka znie: aký budú mať rastúce ceny potravín a energie vplyv na rokovania WTO? Vieme, že doteraz boli najväčšou prekážkou dotácie a farmársky zákon v Spojených štátoch a že Európa samozrejme utrpela v dôsledku vyšších cien na svetových trhoch. Existujú nové možnosti na adekvátnu úpravu kvót a ciel? Plánuje slovinské predsedníctvo nejakú iniciatívu smerom k ukončeniu rokovaní WTO?

 
  
MPphoto
 
 

  Josu Ortuondo Larrea (ALDE). - (ES) Pán predsedajúci, súhlasím s predsedníctvom, že by sme mali stanoviť priority alebo priznať viacstranným dohodám väčšiu dôležitosť ako dvojstranným dohodám, ale medzičasom je to už mnoho rokov od začiatku uruguajského kola a predtým rokovaní v Dohe, a Svetová obchodná organizácia nedosiahla vážne závery, ani sa toho ani veľmi neodriekla.

Medzitým napríklad Spojené štáty uzavreli dohody o voľnom obchode s rôznymi juhoamerickými krajinami. Rád by som sa spýtal: aké je stanovisko Rady pokiaľ ide o tak dlho očakávanú dohodu medzi Európskou úniou a zoskupením Mercosur?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Neustále sa zvyšujúce náklady na energiu, najmä palivo a potraviny sú celosvetovým problémom a preto aj problémom Európskej únie.

S určitosťou to ovplyvní vzťahy medzi účastníkmi rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie. V tom zmysle to môže mať vplyv na prispôsobenie, t. j. úpravu určitých stanovísk. Z perspektívy slovinského predsedníctva je v tomto okamihu ťažké uvažovať o charaktere týchto efektov, ale ich výskyt je veľmi pravdepodobný a možno ich očakávať.

Slovinské predsedníctvo neplánuje žiadne vlastné iniciatívy, ale bude skúmať a podporovať adekvátne inicatívy Komisie, ktorá je za operatívne riadenie tohto procesu samozrejme zodpovedná.

Pokiaľ ide nateraz o osud multilaterálnych rokovaní, slovinské predsedníctvo patrí k tým, čo ľutujú skutočnosť, že v rámci Svetovej obchodnej organizácie neexistuje viacstranná dohoda. Budeme sa aj naďalej snažiť o jej uskutočnenie. V tejto súvislosti tiež prediskutujeme obchodnú dohodu s krajinami Mercosuru, ktoré takisto predkladajú možnosť viesť rokovania na okraj samitu Európskej únie a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku. Plánujeme uskutočniť osobitné stretnutie medzi trojkou Európskej únie a krajinami Mercosuru, ktoré sa uskutoční v máji na okraj samitu medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku v peruánskej Lime.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 3 od Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-0967/07).

Téma: Opatrenia na podporu prorodinných politík

Aké opatrenia Rada podnikne na podporu prorodinných politík a ako mieni podporiť Európsku alianciu pre rodiny, o ktorej Rada rozhodla v marci 2007?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Európska únia by mala využiť rozhodujúci prínos európskej výmeny osvedčených postupov s ohľadom na to, že sú to členské štáty, ktoré sú zodpovedné za formovanie primeraných a udržateľných prorodinných politík. Tieto výmeny môžu posilniť sociálnu súdržnosť a tým, medzi iným, prispieť k uskutočneniu cieľov lisabonskej stratégie.

Preto predsedníctvo zastáva názor, že Aliancia pre rodiny je veľmi užitočným fórom na výmenu názorov a osvedčených posupov, ako už bolo spomenuté. Predsedníctvo je tiež presvedčené, že Aliancia pre rodiny odzrkadľuje povinnosť Európskej únie a jej členských štátov, vo svetle demografických zmien, diskutovať o otázkach súvisiacich s prorodinnými politikami.

Aliancia členským štátom umožňuje výmenu informácií a skúseností a tým každému navzájom pomáha pri hľadaní primeraných politických reakcií. Súčasne je predsedníctvo tohot názoru, že nie je potreba vytvárať nové štruktúry na európskej úrovni, ale sa bude snažiť o zužitkovanie existujúcich nástrojov a štruktúr.

Minulý máj Rada prijala rozsiahle rozhodnutia o praktickom fungovaní Aliancie pre rodiny. Rada pripravila tieto rozhodnutia spolu s členskými štátmi, čím v tejto oblasti rešpektovala ich dôležitú úlohu. Rada opätovne zdôraznila svoj záväzok voči Aliancii pre rodiny prostredníctvom rozhodnutí súvisiacich s vyváženými úlohami mužov a žien, ktoré nedávno prijala 5. decembra 2007.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). - (EL) Pán predsedajúci, rada by so sa slovinskému predsedníctvu poďakovala za odpoveď a dodatočne sa opýtala, aké konkrétne výmeny technologických skúseností doteraz objavilo a kto je zodpovedný za riadenie uvedených ustanovení technickej pomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Tieto zmeny neimplementuje predsedníctvo, ale Aliancia pre rodiny. Preto vám nemôžem poskytnúť podrobnosti, na ktoré sa pýtate. Môže sa však opýtať a neskôr vás informovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley (UEN). - Pán predseda, rád by som slovinskému predsedníctvu zaželal veľa šťastia na začiatku jeho predsedníctva a počas jeho prvej hodiny otázok. Pokiaľ ide o otázku prednesenú mojím kolegom, okamžite sa mi vybavia tri veci, pokiaľ ide o politiky podporujúce rodinu.

Po prvé, deti a práva detí sa často oddeľujú od toho, čo by mala predstavovať rodinná politika.

Po druhé, je to celý problém, ako vlastne vyvolať väčšiu účasť na rodinnom živote (všetci zdieľame myšlienku vyrovnanosti medzi prácou a rodinným životom).

Po tretie, to najdôležitejšie zo všetkého sa týka ľudí, ktorí sú donútení opustiť svoje domovy v dôsledku migrácie alebo ako utečenci, a problémom je aj opätovné zlúčenie rodín.

Chystajú sa v týchto veciach nejaké návrhy zo strany slovinského predsedníctva?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Rád by som znova zdôraznil, že slovinské predsedníctvo kladie osobitný dôraz na zamestnanosť mládeže, najmä mladých rodičov. Toto je časť odpovede na vašu otázku.

Predsedníctvo bude venovať osobitnú pozornosť vytváraniu nových príležitostí na harmonizáciu práce a rodinného života: kratší pracovný čas, pružné formy zamestnania, uplatňovanie práv otcov a tak ďalej.

Ďalšou osobitnou oblasťou je podnecovanie medzigeneračnej solidarity. To je veľmi aktuálna myšlienka, najmä v tých regiónoch, kde staršia generácia už predstavuje väčšinu, čo je prípad skoro celej Európy. Samozrejme, že takýto podnet môže byť účinný iba vtedy, ak ho podporujú politiky zamerané na rôzne oblasti činností, ktoré podnecujú pozitívne aspekty spoločenského života.

Skrátka, existuje celý rad opatrení, ktoré sa pripravujú v rôznych oblastiach a ktoré sú dôležité na stimuláciu politík ústretových voči rodine. Bolo by ťažké, keby som mal všetky tieto aktivity vymenovať, ale možno ich nájsť v mnohých oblastiach činnosti, ktoré slovinské predsedníctvo plánuje. Zmienil som sa iba o niektorých dotknutých oblastiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian Harkin (ALDE). - Ďakujem vám za odpoveď. Skutočne ma teší, že sa slovinské predsedníctvo mimoriadne zaujíma o navrhnutie politík na podporu rodiny. Sami ste spomenuli demografické zmeny. Samozrejme, že v dôsledku toho, že žijeme dlhšie, to bude znamenať zvýšenú potrebu opatrovateľov. Zdá sa, že väčšina opatrovateľov pochádza spomedzi rodinných príslušníkov.

Hovorili ste o výmene osvedčených postupov. My máme napríklad skúsenosti v oblasti zamestnanosti. Väčšina opatrovateľov nie je platená. Chystá slovinské predsedníctvo v tejto oblasti navrhnúť nejakú iniciatívu, pokiaľ ide o otázku opatrovateľov? A ako to vyzerá s politikami na podporu rodiny?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Nie, nemyslím si, že sa v tomto okamihu budeme zaoberať konkrétnym návrhom zameraným na ochranu záujmov kategórie ľudí, o ktorých hovoríte. Avšak vaša otázka vyvoláva potrebu zvážiť, či by to nemalo byť jednou z oblastí. Prirodzene, že ako predsedníctvo sme pripravení sa tým zaoberať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 4, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-0969/07)

Vec: Iniciatívy slovinského predsedníctva pokiaľ ide o nový prístup k susedskej politike a energetike

Nový prístup k susedskej politike a energetike je jednou z iniciatív, ktoré slovinské predsedníctvo prijalo. S ohľadom na podstatnú previazanosť medzi týmito dvomi oblasťami politiky v kontexte stratégie EÚ pokiaľ ide o energetickú autonómiu a nezávislosť od susedných krajín, môže Rada naznačiť, ako mieni štruktúrovať predpokladané opatrenia? Konkrétnejšie, ako sa pozerá na budúce vzťahy v širšom balkánskom regióne v oblasti energetiky?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) V odpovedi na vašu otázku sa sústredím na energetické aspekty, pretože takto túto otázku chápeme.

Európska rada v marci 2006 prijala energetickú politiku pre Európu. Tri ústredné politické ciele tejto politiky sú: po prvé, zvýšiť spoľahlivosť dodávok, po druhé, zabezpečiť konkurencieschopnosť európskych ekonomík a dostupnosť energie za prijateľné ceny, a po tretie, povzbudiť ekologickú udržateľnosť a snažiť sa o riešenie problému klimatických zmien. V rámci pôsobnosti vonkajšej energetickej politiky Rada v súlade s týmito tromi politickými cieľmi úzko spolupracuje s tretími krajinami na vykonávaní a ďalšom rozvoji svojho energetického programu.

Medzinárodná energetická politika je tiež jednou z prioritných oblastí politiky, ktorú Európska rada vymedzila vo svojich rozhodnutiach z marca 2007. Európska rada v tom čase zdôraznila, že treba v plnej miere využiť existujúce nástroje na posilnenie dvojstrannej spolupráce Európskej únie so všetkými dodávateľmi.

Pokiaľ ide o západný Balkán, hlavným existujúcim nástrojom v oblasti energetickej spolupráce je Zmluva o energetickom spoločenstve. Cieľom tejto zmluvy je rozšíriť energetický trh, ktorý už v rámci Európskeho spoločenstva existuje tak, aby sa do neho krajiny tohto regiónu, t. j. krajiny západného Balkánu, začlenili.

Okrem toho každá dohoda o stabilizácii a pridružení uzavretá medzi Európskou úniou a krajinami západného Balkánu predpokladá úzku spoluprácu v oblasti energetiky. Rada tiež plánuje v plnej miere využiť existujúce nástroje európskej susedskej politiky.

V krátkosti, v rámci vzťahov medzi Európskou úniou a tretími krajinami sa pri vypracúvaní nových iniciatív v oblasti energetiky v prípade krajín západného Balkánu snažíme v plnej miere využiť existujúce mechanizmy. Už som uviedol zmluvu o energetickom spoločenstve. Budeme tiež využívať existujúce mechanizmy v rámci európskej susedskej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán úradujúci predseda Rady, dovoľte mi, aby som sa pridal k už mnohým vysloveným želaniam pre slovinské predsedníctvo, aby malo úspešné programové obdobie.

Dnes máme viesť rozpravu o Zakaukazsku a čiernomorskej oblasti. Rád by som sa predsedníctva spýtal, či mieni prisúdiť prioritu inštitucionalizácii medziregionálnej spolupráce medzi Európskou úniou a Organizáciou Čiernomorskej hospodárskej spolupráce (BSEC). Konkrétne by som sa chcel opýtať, či sa plánuje intenzívnejšia spolupráca v energetickom sektore, ktorý je pre južnú Európu životne dôležitý.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem vám za doplňujúcu otázku a za želania.

Po prvé, úplne súhlasíme s hodnotením, že čiernomorská panva je veľmi významným regiónom, pokiaľ ide o energetickú politiku Európskej únie a predovšetkým pokiaľ ide o vonkajšie rozmery tejto politiky. Po druhé, odpoveď na vašu otázku, či je možná inštitucionalizácia vzťahov v tomto regióne v budúcnosti, znie: „áno, je to možné“. Možno to pôjde dosiahnuť podobne, ako sa to urobilo s krajinami západného Balkánu, t. j. zmluvou o energetickom spoločenstve, a možno nejako inak. Slovinské predsedníctvo v každom prípade považuje čiernomorskú panvu, čiernomorský región a čiernomorskú synergiu za jednu z významných priorít v rámci európskej susedskej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Stubb (PPE-DE). - Pán predseda, rád by som pri príležitosti začiatku slovinského predsedníctva úradujúcemu predsedovi zablahoželal a vyslovil kompliment kravatám slovinského predsedníctva, ktoré sú veľmi módne. Blahoželám! Moja otázka je obšírnejšia. Týka sa energie. Po prvé, aké je stanovisko Slovinska k zvyšovaniu využitia atómovej energie v rámci Európskej únie? Po druhé, aké je stanovisko slovinského predsedníctva k vyššiemu využitiu atómovej energie u našich susedov?

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (PSE). - Pán predseda, rád by som Slovinsku k tomuto dňu zablahoželal a položil otázku týkajúcu sa plynovodu North Stream. Ako viete, tento plynovod spojí Rusko s Nemeckom a s ostatnými európskymi štátmi. Je známe, že existujú určité problémy, pokiaľ ide o životné prostredie.

Ako predsedníctvo hodnotí tento projekt?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem vám za doplňujúce otázky. Pokiaľ ide o využitie atómovej energie predsedníctvo zastáva rozhodný názor, že rozhodnutie o zavedení, ďalšom využívaní a možnom zvyšovaní využívania atómovej energie je výlučne na členských štátoch. Predsedníctvo bude toto stanovisko zachovávať.

Druhá časť vašej otázky, pán Stubb, súvisí so Slovinskom. Je známe, že Slovinsko je jednou z krajín, ktorá využíva atómovú energiu. Existuje tu možnosť, ale nie rozhodnutie, že sa využívanie atómovej energie zvýši, t. j. že sa preň Slovinsko v budúcnosti tiež rozhodne.

Pokiaľ ide o projekt North Stream, nie je to projekt EÚ, ale projekt, do ktorého sú priamo zapojené jednotlivé krajiny. EÚ, Rada a predsedníctvo nezastávajú v tomto konkrétnom prípade žiadne stanovisko. EÚ však zastáva všeobecné stanovisko, pokiaľ ide o projekty, ktoré by sme chceli ako EÚ, aby sa uskutočnili. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť najmä plynovod Nabucco.

Znamená to, že k tomuto projektu máme stanovisko, pretože je to projekt EÚ a naše stanovisko je pozitívne. Jeho obsahom je, že Európska únia, ktorá si želá rozvíjať svoju energetickú politiku na európskej úrovni, musí v takýchto projektoch pokračovať a my ako predsedníctvo ich budeme podporovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Keďže sa nasledujúce otázky týkajú jednej oblasti, položíme ich súčasne:

Otázka č. 5, ktorú predkladá Colm Burke (H-0971/07)

Vec: Misia EÚ na udržanie mieru v Čade a Stredoafrickej republike – nedostatok helikoptér a lekárskeho vybavenia.

Môže sa Rada vyjadriť, či členské štáty EÚ poskytli ďalšie vybavenie pre misiu EÚ na udržanie mieru v Čade a Stredoafrickej republike vrátane helikoptér a lekárskeho vybavenia, aby zabránili akémukoľvek oneskoreniu rozmiestnenia írskych jednotiek a jednotiek ďalších krajín EÚ v tomto regióne? Podľa generála Henriho Bentegeata, predsedu Vojenského výboru Európskej únie, súčasná misia stále potrebuje prepravu pre operácie vrátane helikoptér, lekárskeho vybavenia a logistických prostriedkov. Vystúpili po konferencii o „vytvorení ozbrojených síl“, ktorá sa uskutočnila v novembri v Bruseli, zúčastnené členské štáty a ostatné štáty s požiadavkou osobitného vybavenia a ďalších jednotiek?

Môže Rada podporiť ochotu členských štátov na zabezbečenie zvýšenia humanitárnej pomoci pre tento región na európskej úrovni? Čo robí Rada v súvislosti s nestabilitou v Čade vzhľadom na nedávne prestrelky na východe Čadu dňa 26. novembra, pri ktorých čadská armáda údajne zabila stovky povstalcov? Ako Rada zabezpečuje to, aby sa opäť uzavrelo prímerie, a aby bola znovu nastolená mierová dohoda medzi čadskými povstaleckými skupinami a vládou prezidenta Idrissa Debyho?

Otázka č. 6, ktorú predkladá Liam Aylward (H-1016/07)

Vec: Mierová misia EÚ v Čade

Môže Rada uviesť presný termín celkového rozmiestnenia mierových jednotiek EÚ v Čade a to, aké bude rozmiestnenie týchto jednotiek?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) O podobe jednotiek sa rokovalo už na piatich konferenciách v Bruseli: 3. novembra minulého roku, 1. decembra minulého roku a na poslednej konferencii pred niekoľkými dňami, 11. januára tohto roku.

Ako pri každej operácii tohto druhu, opäť sa prejavili ťažkosti pri zostavovaní ozbrojených síl. S radosťou vám však môžem oznámiť, že piata, to znamená posledná konferencia o zostavení ozbrojených síl bola úspešná a Európska únia má teraz k dispozícii všetky potrebné jednotky a vybavenie.

Očakáva sa, že rozhodnutie o dátume začiatku misie bude prijaté na zasadaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy koncom tohto mesiaca, dňa 28. januára 2008. Dosiahnutie počiatočnej operačnej schopnosti sa očakáva koncom januára alebo začiatkom februára. Počiatočná operačná schopnosť bude zahŕňať špeciálne jednotky, pechotné jednotky a výber technických, logistických a lekárskych prostriedkov na prípravu podmienok pre rozmiestnenie hlavných síl.

Predpokladá sa, že hlavná fáza rozmiestnenia mierových síl nastane v máji, pred začiatkom obdobia dažďov. V tejto fáze by v Čade malo byť 4000 jednotiek misie EUFOR. Pokiaľ ide o posledný vojenský konflikt medzi povstalcami a čadskými vládnymi silami v západnej časti Čadu, Rada dôrazne odsudzuje útoky povstalcov, ktoré viedli k súčasným bojom.

V rozhodnutiach z 10. decembra Rada vyjadrila svoje hlboké znepokojenie a vyzvala čadskú vládu na spoluprácu so Sudánom a Líbyou pri vytváraní podmienok potrebných na dosiahnutie trvanlivého politického riešenia založeného na mierovej zmluve zo Syrty. Rada vyzvala čadskú a sudánsku vládu, aby splnili záväzky, ktoré prijali v rámci Tripoliskej dohody, a najmä aby zastavili pomoc ozbrojeným hnutiam, ktoré spôsobujú nestabilitu v tomto regióne.

Vzhľadom na skutočnosť, že povstalecké sily uskutočňujú svoje akcie aj z Dárfúru, Rada pripomína sudánskej vláde jej zodpovednosť zabraňovať ozbrojeným skupinám v prekračovaní hranice s Čadom. Rada si uvedomuje, že trvalé výsledky možno dosiahnuť iba politickým riešením, a preto zdôrazňuje dôležitosť politickej dohody o konsolidácii demokratického procesu v Čade, podpísanú 13. augusta minulý rok.

 
  
MPphoto
 
 

  Colm Burke (PPE-DE). - Iba by som chcel Slovincom počas ich predsedníctva v nasledujúcich šiestich mesiacoch zaželať všetko dobré a poďakovať im za odpoveď.

V súvislosti s rozhodnutím prijatým Radou EÚ v polovici septembra o uvoľnení jednotky EÚ, mám trochu obavy z toho, či sa dodrží časový harmonogram. Zaujímalo by ma, či z toho pre nás vyplýva nejaké ponaučenie, vzhľadom na určité veci, ktoré sa odvtedy vyskytli. A to, že predtým, než sa k niečomu zaviažeme, máme mať operáciu pripravenú na spustenie,.

Druhá časť mojej otázky súvisela s humanitárnou pomocou. Čadu sme v roku 2007 poskytli humanitárnu pomoc. Keďže teraz do nej budeme zapojení počas nasledujúcich 12 mesiacov, chystáme sa zvýšiť úroveň pomoci na rok 2008?

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (UEN). - Pán predseda, rád by som slovinskému predsedníctvu zaželal počas jeho mandátu v nasledujúcich šiestich mesiacoch úspech vo všetkom. Jednotkám EÚ, ktoré odchádzajú do Čadu, želám bezpečnú a úspešnú mierovú misiu. Som veľmi hrdý na to, že môžem povedať, že tejto misii velí môj írsky krajan, generál-poručík Patrick Nash, ktorému tiež želám všetko dobré.

Súhlasí Rada s tým, že mierová misia EÚ musí aj naďalej plne spolupracovať s OSN a že vyslanie mierových jednotiek EÚ sa uskutoční, iba ak rezolúcia OSN takúto misiu podporí?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Najprv otázka pána Burka. Je to určite ďalšie z mnohých ponaučení, z ktorých pre nás vyplýva najmä toto: je jednoduchšie prijať zásadné rozhodnutie, než zabezpečiť jeho vykonanie. Aj napriek tomu sme v tomto procese boli úspešní. Trvalo to istý čas, ale domnievam sa, že nielen dohoda, ale dohoda týkajúca sa samotného vykonania boli dosiahnuté v správnej chvíli.

Pokiaľ ide o druhú otázku, rád by som povedal, že je to zásadná otázka, ku ktorej by sme mali samozrejme pristupovať v súlade s medzinárodným právom a Chartou Spojených národov. Prirodzene, je správne, že operácie na nastolenie a zachovanie mieru spočívajú vo vzájomnej spolupráci pod ochranou Spojených národov. To však neznamená, že Európska únia nemôže sama prijímať rozhodnutia súvisiace s jej vlastnými misiami rôzneho zamerania.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Sonik (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, vyjadrím skôr svoj názor. Poľsko má desaťpercentné zastúpenie v rámci ozbrojených síl v Čade, čo predstavuje približne 400 vojakov. Rád by som teda vyzval slovinské predsedníctvo, aby vykonalo všetko pre úspešný koniec tejto misie. Musí to byť dobre pripravená misia vybavená na vysokej profesionálnej úrovni. Sme si vedomí, že jej iniciátorom bolo Francúzsko. Rád by som preto požiadal Slovinsko, ako držiteľa predsedníctva, aby bolo prísne voči vedúcej krajine tejto misie, Francúzsku. Z hľadiska logistiky, musí to byť... alebo skôr, radšej by som znova zdôraznil, že Európa nesmie ustupovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Rád by som len vyjadril poďakovanie Poľsku a samozrejme ostatným krajinám, ktoré vysielajú jednotky v rámci tejto dôležitej operácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 7, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0973/07)

Vec: Ochrana občanov EÚ v moslimských krajinách

V novembri minulého roka bola britská učiteľka obvinená z urážky Islamu, keď počas pôsobenia v Sudáne dovolila svojej triede sedemročných žiakov pomenovať plyšového medvedíka Mohamed. V prípade obvinenia mohla byť potrestaná 40 ranami bičom, vysokou pokutou alebo pobytom vo väzení.

Čo môže EÚ robiť, aby zabezpečila lepšiu ochranu nevinných občanov EÚ v moslimských krajinách, ktorí sa ocitnú v príšerných situáciách, ako je táto?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Prípad, ktorý vo svojej otázke spomenul pán Mitchell je prípad ženy s britským občianstvom, ktorá bola v tretej krajine a podliehala jurisdikcii tejto krajiny. Na základe jej občianstva bola uvedenej občianke zabezpečená konzulárna ochrana krajiny, ktorej je občiankou. Ako vieme, britská občianka bola medzitým prepustená a vrátila sa do Veľkej Británie.

Z toho vyplýva, že podobné prípady sa riešia v rámci bilaterálnych vzťahov medzi príslušným členským štátom a treťou krajinou. Samozrejme, že sa môžu vyskytnúť prípady, v ktorých sú vhodné dodatočné politické opatrenia, a v ktorých sa od predstaviteľov EÚ vyžaduje, aby sa zapojili do záležitostí tohto druhu a do riešenia podobných bilaterálnych problémov. V osobitných prípadoch to môže viesť k oficiálnym vyhláseniam a iniciatívam zo strany Európskej únie.

Rád by som znova zdôraznil, že tak, ako v tomto konkrétnom prípade, je to v zásade otázka, ktorá sa zvyčajne rieši na úrovni vzťahov medzi treťou krajinou a členským štátom EÚ, ktorého občanom je príslušná osoba.

 
  
MPphoto
 
 

  Gay Mitchell (PPE-DE). - Ďakujem úradujúcemu predsedovi za odpoveď a želám všetko dobré počas predsedníctva.

Úradujúci predseda si je bezpochyby vedomý toho, že každý občan členského štátu EÚ je tiež občanom Únie. Ja by som teda očakával, že ak by občan EÚ pri návšteve nejakého štátu prišiel o svoju ruku alebo nohu, tak by sa na to Únia pozerala s hrôzou. Pozoruje Únia túto hrôzu aj v prípade, ak s niekým takto zaobchádzajú, potenciálne ho odsúdia na 40 rán a možno tiež na trest odňatia slobody?

Podnikne úradujúci predseda nejaké kroky, aby sa zaistilo, že občania EÚ navštevujúci takéto regióny, si budú vedomí, že sa pri vstupe na toto územie mení kultúra? Vyvinie predsedníctvo úsilie aj smerom k štátom, s ktorými obchodujeme? Že od nich čakáme lepšie zaobchádzanie s našimi občanmi a očakávame, že určitým spôsobom sa s nimi zaobchádzať nebude?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem, pán Mitchell, za vašu doplňujúcu otázku. Ide o otázku konzulárnej ochrany občanov. Táto ochrana je stále v pôsobnosti členských štátov a je úlohou členských štátov upozorniť svojich občanov, ktorí cestujú do tretích krajín na nebezpečenstvá a hrozby, ktorých si musia byť vedomí.

Na druhej strane na základe zásady solidarity už máme zabezpečenú pomoc ostatných členských štátov, ktoré majú diplomatické, t. j. konzulárne zastúpenie v tretej krajine, a ktoré zabezpečujú konzulárnu ochranu občanov iných členských štátov Európskej únie, ktoré nemajú svoje vlastné veľvyslanectvo v príslušnej krajine. Myslím si, že je to dôležitá výhoda Únie.

Už som spomínal, že v prípade potreby je určite veľmi pravdepodobné, že Únia sa tiež zapojí do riešenia takýchto situácií. V uvedenom prípade to našťastie nebolo potrebné a situáciu vyriešili dve zainteresované krajiny, čo považujeme za uspokojivé.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda Rady, správne ste poznamenali, že bilaterálne kontakty môžu pomôcť pri riešení podobných problémových prípadov. Rada však podpísala Chartu základných práv EÚ s predsedom Parlamentu a predsedom Komisie. V charte sa odvolávame na ľudskú dôstojnosť, zákaz ponižujúceho zaobchádzania a krutých trestov. Nemalo by preto byť povinnosťou Rady presadzovať túto požiadavku vo svete v mene Európskej únie?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Opakujem, že je to stále povinnosť členských štátov, ktoré disponujú prostriedkami vo forme konzulárnej ochrany. Je však jasné, že Európska únia vytvára rámec, v ktorom si členské štáty, opäť spomeniem zásadu solidarity, navzájom pomáhajú v tejto oblasti na základe zásady solidarity.

V každom prípade, Rada, a som presvedčený, že aj ostatné inštitúcie, by v prípade potreby neváhali podniknúť všetky kroky na svojej úrovni. Inými slovami, nevylučuje to skutočnosť, že v súčasnosti túto ochranu poskytujú členské štáty a nevylučuje to ani ďalšie kroky zo strany jednotlivých inštitúcií Európskej únie.

Z prípadu, ktorý uviedol vo svojej otázke pán Mitchell vyplýva, že tento prípad vyriešili dve krajiny. Neznamená to však, že v prípade potreby by tento prípad nemohol byť riešený na vyššej, dokonca európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 8, ktorú predkladá Avril Doyle (H-0975/07)

Vec: Biodiverzita a klimatické zmeny

V súlade so štvrtou hodnotiacou správou medzinárodného panela pre klimatické zmeny (IPCC), v tomto storočí „bude odolnosť mnohých ekosystémov pravdepodobne prekonaná nebývalým spojením zmeny klimatický podmienok a ostatných globálnych činiteľov“ (napríklad rozšírenie infekčných chorôb). Na základe odhadov  IPCC sa v súčasnosti približne 60 % hodnotených ekosystémov nevyužíva udržateľným spôsobom a vykazuje zvýšené znaky degradácie. Je pravdepodobné, že tento stav spôsobí rozšírený pokles biodiverzity.

Na úrovni EÚ je v Zelenej knihe Komisie o prispôsobení sa klimatickým zmenám uvedené toto: „približne 20 až 30 % rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré boli doteraz v Európe posúdené, je pravdepodobne vystavených zvýšenému riziku vyhynutia v prípade, že nárast priemernej celosvetovej teploty prekročí 1,5 až 2,5°C“.

Aké konkrétne kroky podnikne slovinské predsedníctvo, aby uprednostnilo cieľ stanovený v Gothenburgu na zastavenie straty biodiverzity do roku 2010 na boj proti celosvetovej straty biodiverzity v dôsledku klimatických zmien a iných globálnych činiteľov?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Som presvedčený, že pani Doylová je oboznámená so zámerom Európskej únie prispieť k ambicióznemu výsledku 9. konferencie signatárov Dohovoru o biologickej diverzite. Uskutoční sa v nemeckom Bonne v máji 2008, t. j. počas slovinského predsedníctva.

Zachovanie biologickej diverzity je prvoradou úlohou na zozname priorít nášho predsedníctva. Rada už zdôraznila naliehavosť nepretržitého a odhodlaného úsilia na všetkých úrovniach s cieľom splniť cieľ výrazného spomalenia poklesu biodiverzity do roku 2010 a zároveň splniť cieľ, ktorý pani Doylová spomenula vo svojej otázke, a ktorý EÚ stanovila na zasadnutí Európskej rady v Göteborgu.

Okrem toho, členské štáty zavádzajú konkrétne opatrenia v rámci plnenia akčného plánu zameraného na zníženie poklesu biodiverzity do roku 2010 a v ďalších rokoch. V akčnom pláne sú ustanovené opatrenia súvisiace so zmenou biodiverzity a klimatickými zmenami na úrovni Európskej únie a na celosvetovej úrovni.

Vo svojom úsilí splniť cieľ spomalenia poklesu biodiverzity do roku 2010 predsedníctvo zdôrazňuje potrebu koordinácie politík a činností v oblastiach klimatických zmien a biodiverzity, predovšetkým pokiaľ ide o biodiverzitu sladkovodného a morského prostredia ako aj o biodiverzitu lesov.

Tieto ciele, spoločne s ostatnými cieľmi zachovania biodiverzity, boli stanovené vo vyhlásení nazvanom Countdown 2010. Zasadania pracovných skupín Rady budú organizované počas slovinského predsedníctva. Jedna bude pozostávať z odborníkov v oblasti lesného hospodárstva, klimatických zmien a biodiverzity, a ďalšia z odborníkov na medzinárodnú námornú politiku, rybné hospodárstvo a biodiverzitu.

Rovnako na neoficiálnom stretnutí ministrov životného prostredia v Slovinsku v apríli bude otázka biodiverzity lesov predložená ako výzva a príležitosť na prípravu opatrení s cieľom zmierniť klimatické zmeny a prispôsobiť ju európskej úrovni. Slovinské predsedníctvo sa tiež bude usilovať o zlepšenie spolupráce, ako aj o zdokonalenie vykonávania vhodných rozhodnutí v rámci rôznych dohôd týkajúcich sa životného prostredia na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

Európska komisia zmenila a doplnila svoje oznámenie „Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 – a v nasledujúcich rokoch“ o záväzok zapojiť do partnerstiev zameraných na zachovanie biodiverzity súkromný sektor. V novembri 2007 sa v Lisabone uskutočnila konferencia na vysokej úrovni, ktorej predmetom bola otázka hospodárstva a biodiverzity v tomto rámci. O výsledku tejto konferencie, ktorý zahŕňa správu o lisabonskej stratégii o hospodárstve a biodiverzite, sa bude rokovať na spomínanej 9. konferencii signatárskych krajín, ktorá sa uskutoční počas slovinského predsedníctva v Nemecku. O výsledku tejto konferencie sa bude rokovať aj na 5. svetovom kongrese medzinárodnej aliancie pre zachovanie prírody a prírodných zdrojov, ktorá sa uskutoční počas francúzskeho predsedníctva v Barcelone.

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). - Ďakujem vám, pán úradujúci predseda, a prajem všetko najlepšie, aby ste mali veľmi úspešné predsedníctvo.

Čo vo mne vyvoláva obavy, je odpočítavanie času, ktorý ostáva do roku 2010. Veľa sa rozpráva, ale nič sa v tejto oblasti nepodniká. Je jedným z najväčších klamstiev, že do roku 2010 budeme môcť v teréne ukázať nejaké zmeny alebo vplyvy. Chcem povedať, že súhlasím so synergiou rôznych politík, ale ochrana biodiverzity môže napomôcť k obmedzeniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Dôvodom je, že lesy, rašeliniská a iné človekom vytvorené ekosystémy a lokality uskladňujú uhlík.

Myslíte si, že zmena monitorovania si vyžaduje tie najlepšie údaje, ktoré sú k dispozícii? Potrebujeme lepšie informácie o celkových účinkoch klimatických zmien na biodiverzitu Európy. Ak sa nám podarí dosiahnuť pokrok do roku 2010, musíme zlepšiť ukazovatele a merania, ktoré používame. Len tak zistíme, nakoľko je situácia vážna.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Vážená pani Doylová, ďakujem za vašu doplňujúcu poznámku. V plnej miere súhlasím s tým, že stav biodiverzity musíme posudzovať na základe najlepších možných ukazovateľov. Predsedníctvo vezme do úvahy vašu poznámku týkajúcu sa potreby premyslieť nevyhnutnosť zlepšenia týchto ukazovateľov a zohľadní ju.

Rok 2010 je naozaj blízko: ostáva nám menej ako dva roky. Súhlasím s vaším tvrdením, že v oblasti biodiverzity je zložité predstaviť si, najmä po období, ktorého potenciál pravdepodobne nebol využitý v najvyššej možnej miere, že krátky čas, ktorý zostáva, bude stačiť na splnenie stanovených cieľov, predovšetkým na spomalenie poklesu biodiverzity.

Netvrdím však, že to je nemožné. Urobíme, čo bude v našich silách. Slovinsko je jedna z krajín, v ktorých je biodiverzita nesmierne dôležitá, pretože jej úroveň je v našej krajine stále vysoká. O tom dobre vieme. Ak nie z iného dôvodu, tak pre vývoz našich medveďov do veľkej časti Európy.

V skratke, môžete sa spoľahnúť, že slovinské predsedníctvo urobí všetko preto, aby splnilo cieľ bez ohľadu na krátkosť času.

 
  
MPphoto
 
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Chcela by som sa Rady opýtať na jej stanovisko k skutočnosti, že Komisia teraz prehodnocuje cieľové hodnoty pre biopalivá? Domnievali sme sa, že to môže byť dobré vo vzťahu ku klimatickým zmenám, a teraz to má neúmyselné dôsledky na globálnu potravinovú bezpečnosť a v skutočnosti aj na biodiverzitu.

Nie je to pre nás ľudí jedna z najväčších ťažkostí pri riešení problému klimatických zmien: že by sme sa mohli mýliť?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Uvedené informácie sú dôkazom toho, že niektorým záležitostiam možno nebola v minulosti venovaná náležitá pozornosť. Je zrejmé, že nekontrolovaná a neobmedzená výroba biopalív musí mať prípadné negatívne následky na životné prostredie, biodiverzitu, ceny potravín, a tak ďalej.

Domnievam sa, že je vhodné venovať osobitnú pozornosť aj tejto stránke. Inými slovami, mali by sme zvýšiť výrobu a spotrebu biopalív s cieľom znižovať, nie zvyšovať zaťaženie životného prostredia. Myslím, že v tom by mal spočívať hlavný cieľ Únie a jej politiky zameranej na zvýšenie využívania biopalív.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 9, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0977/07)

Vec: Prekročenie HDP

Mohla by Rada naznačiť, ako plánuje spracovať návrh Komisie na prekročenie HDP ako ukazovateľa regionálnej súdržnosti, a mohla by uviesť, či prijala nejaké konečné opatrenia, ktoré majú byť v budúcnosti zahrnuté na zabezpečenie presnejšieho merania výkonnosti regiónu?

Za túto otázku, ktorú pôvodne položil Jim Higgins, zodpovedá pani McGuinessová.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Rád by som sa ospravedlnil pánovi Higginsovi a pani McGuinessovej za svoju odpoveď, ktorá musí byť veľmi krátka, pretože Rada môže o týchto záležitostiach rokovať iba na základe návrhu Komisie.

Tento návrh, ani návrh iných zmien týkajúcich sa ukazovateľov regionálnej súdržnosti, nebol predložený. Preto, pokiaľ nebude takýto návrh predložený, Rada nemôže o ňom rokovať a prijať stanovisko k ďalším ukazovateľom regionálnej súdržnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Pán predseda, chcela by som ospravedlniť pána Higginsa. Dnes večer sa necíti dobre a nemôže byť prítomný. Ďakujem vám za krátku odpoveď. Predpokladám, že sa bude tie týkať aj plánov na nové zadefinovanie znevýhodnených oblastí v členských štátoch. Chcela by som vás poprosiť, že ak máte nejaké informácie o  ukazovateľoch, mohli by ste ich, prosím, dodať pánovi Higginsovi?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Pokúsim sa, ďakujem. Znovu opakujem, že to závisí v prvom rade od Komisie a možno, možno, no naozaj iba možno sa vyskytne príležitosť, nie nevyhnutne, zvážiť ukazovatele, ako aj preskúmanie kohéznej politiky, ktorú v súčasnosti plánuje slovinské predsedníctvo. To závisí od Komisie, nie od Rady. Samozrejme, že by sme chceli poznať, aký bude prínos Komisie v rámci rokovaní o preskúmaní kohéznej politiky. Je to jedna z dôležitých úloh nášho predsedníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dokonca aj Európsky parlament uznáva právo Komisie na iniciatívu, ako to práve teraz vyjadrila Rada. Preto však Komisiu vždy oboznámime s tým, čo považujeme za obzvlášť dôležité. Kritériá ako nezamestnanosť alebo vyššia migrácia by nepochybne boli témy, ktoré by mohli byť nastolené v rámci tohto rokovania. Vzhľadom na to, že v odpovedi na predchádzajúcu otázku ste spomínali slovinské hnedé medvede, ako Štajerčan by som rád poďakoval za vývoz týchto zvierat a dúfam, že otvorená schengenská hranica bude viesť k ešte vyššej imigrácii týchto zvierat.

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). - Pokiaľ ide o presné meranie výkonnosti regiónu, treba si vážne položiť otázku, či je HDP tým pravým ukazovateľom výkonnosti. Zvážili ste alebo sa chystáte zvážiť (keďže ste vo funkcii iba týždeň) meranie HDP voči HNP voči HND? V súčasnosti je veľkou ťažkosťou, že neporovnávame podobné s podobným. Preto je veľmi ťažké, merať výkonnosť v rôznych regiónoch a naprieč rôznymi krajinami, lebo to nie sú iba regióny. Dôvodom je, že základy alebo ukazovatele nie sú v súčasnosti štandardizované.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Bolo by pre mňa veľmi zložité vyjadriť sa v mene Komisie a nie je mojim cieľom poskytovať takéto vyjadrenia, pretože na to nie som vhodnou osobou. Zdá sa však, že aspoň doteraz Komisia ešte nenašla lepší ukazovateľ než HDP. Som presvedčený, že ak by Komisia našla lepší ukazovateľ, navrhla by ho. Rád by som zopakoval svoju predchádzajúcu poznámku, že preskúmanie kohéznej politiky vytvára príležitosť aj na zváženie vašej otázky. Bude dokonca viac príležitostí po prerokovaní celej reformy rozpočtu Európskej únie, ktorá, ako už vieme, bude vychádzať z celkovej analýzy, ktorú má uskutočniť Európska komisia v rokoch 2008 a 2009.

 
  
MPphoto
 
 

  Predseda.

Otázka č. 10, ktorú predkladá Mairead McGuinnessová (H-0979/07)

Vec: Vyšetrovanie v detských domovoch v Bulharsku

Stanica BBC v súčasnosti vysielals dokumentárny program s názvom „Bulgaria’s Abandoned Children“ (Zabudnuté deti Bulharska), ktorý zobrazil šokujúce životné podmienky detí v detskom domove v meste Mogilina, v Bulharsku. Producent programu verejne vyhlásil, že tento domov nie je najhorší v Bulharsku. Zdá sa, že aj napriek zjavnej existencii tohto problému, ktorý súvisí s inštitucionálnou starostlivosťou o zdravotne postihnuté deti a mládež, nebola táto otázka účinne riešená.

Vzhľadom na dodržiavanie Charty základných práv EÚ zo strany EÚ a vzhľadom na skutočnosť, že nedávno skončil Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých, môže sa Rada vyjadriť o tejto veľmi citlivej otázke?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Rada neprijala žiadne stanovisko k tomuto konkrétnemu prípadu, ktorý uviedla pani McGuinnessová. Môžem však s radosťou konštatovať, že Rada 5. decembra 2007 prijala rezolúciu s cieľom pokračovať v plnení programu európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých. Takto bol nazvaný rok 2007, t. j. minulý rok, ktorého program na základe tohto rozhodnutia, t. j. tohto uznesenia, nebude trvať len jeden rok, ale bude pokračovať.

V spomínanom uznesení sa členské štáty a Európska komisia vyzývajú, aby posilnili svoje úsilie a predchádzali diskriminácii na základe postihnutia alebo z iného dôvodu, aby posilnili boj proti diskriminácii tohto druhu, aby zahrnuli otázku postihnutia v rámci všetkých príslušných politík a pokračovali v procese uzatvárania, podpisovania a ratifikácie Dohovoru Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.  Týmto uznesením Rada tiež vyzýva členské štáty a Komisiu na spoluprácu na spoločných výzvach a na hľadanie riešenia v rámci realizovania uvedeného dohovoru, t. j. dohovoru OSN.

Dovoľte mi upozorniť, že Rada a Európsky parlament nedávno prijali správu Komisie o stave postihnutých osôb v Európskej únii. Táto správa obsahovala akčný plán na roky 2008 a 2009. Slovinské predsedníctvo je toho názoru, že tento dokument by mal poskytnúť hodnotné usmernenia pre ďalšie snahy pri presadzovaní práv postihnutých osôb, najmä postihnutých detí. Rada stále skúma tento návrh Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Pán úradujúci predseda, ďakujem za vašu diplomaciu. Dúfam, že pochopíte, ak nebudem diplomatická. Nemyslím si, že si neuvedomujete rozsah hnevu a rozčúlenia najmä v Spojenom kráľovstve a Írsku, keď došlo k uvedeniu tohto dokumentárneho filmu.

Myslím si, a je mi ľúto, že to musím povedať, že ak by to bola otázka dobrého zaobchádzania so zvieratami, Rada by k tomu zaujala stanovisko. Rozprávame tu o deťoch, ktoré nemôžu vyjadriť svoj názor. Som presvedčená, že skutočnosť, že pomaly konáme v takých prípadoch, ako je tento, zhoršuje obraz EÚ v očiach jej členských štátov a občanov.

Toto je príbeh, ktorý sa neodpúšťa. Zábery hovorili samé za seba. Domnievam sa, že by bolo oveľa lepšie, ak by sme konali rýchlejšie. Určite by sa nám dostalo aj pozitívnej reakcie od našich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Nemôžem a nerád by som sa podrobnejšie venoval tejto záležitosti, na ktorú máte, pravdepodobne úplne oprávnene, nezlomný názor. Rád by som však zdôraznil, že podľa názoru Rady je dôležité dodržiavať a zohľadňovať rozdelenie právomocí medzi Úniu a členské štáty. V tejto súvislosti sa môžem vyjadriť iba ako zástupca Rady, nie je to diplomatický postoj, ale vystupujem v rámci svojich právomocí a právomocí Rady a samozrejme z úcty k postupom v rámci týchto právomocí.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Allister (NI). - Pán úradujúci predseda, môžem sa pripojiť k vyjadreniu sklamania z neprimeranosti vašej odpovede?

Keď sa zvažovalo pristúpenie Bulharska, zo zaobchádzania s ľuďmi v inštitúciách sa stal aktuálny problém. Chyba sa stala, keď sme v decembri 2006 prišli stanoviť kritériá. Spätne sme sa pozerali na to, ako Bulharsko plnilo svoje predsavzatia a záhadným spôsobom pri tom došlo k vynechaniu uvedenej položky spomedzi meradiel.

Ako k tomu došlo? Je možné, vrátiť sa k pôvodnému stavu? Ak nie, aké iné kroky môžete reálne podniknúť, aby Rada a Komisia mohli riadne posúdiť očividné porušenia sužujúce tento sektor?

 
  
MPphoto
 
 

  Elizabeth Lynne (ALDE). - Rečník má úplnú pravdu! Myslela som si, že odpoveď Rady nebola dostačujúca. Pred pristúpením sme všetky štáty, ktoré sa chceli stať členmi Európskej únie, vyzvali, aby sa riadili pravidlami EÚ. Viem, že Bulharsko podpísalo Dohovor OSN o právach postihnutých ľudí, ale neratifikovalo ho. Môžete na krajiny, ktoré ešte tento dohovor neratifikovali, vyvíjať tlak, aby tak urobili? Viem, že bulharské orgány sa snažia tento problém riešiť, ale musíme pokračovať vo vyvíjaní nátlaku.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Znovu dôrazne opakujem, že nie je v pôsobnosti Rady, ba nie je ani obvyklé, aby Rada zaujímala stanovisko k jednotlivým televíznym programom alebo ich obsahu. Tento prístup v žiadnom prípade neznižuje závažnosť uvedeného problému.

Riešenie však vidím v ratifikácii Dohovoru Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ste uviedli vo svojej otázke. Presne z uvedeného dôvodu som vo svojej pôvodnej odpovedi spomínal uznesenie prijaté Radou v decembri 2007, ktorou sa členské štáty vyzývajú na ratifikáciu dohovoru.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci.

Otázka č. 11, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0982/07)

Vec: Termín začiatku rokovaní s Macedónskom

Očakáva Rada, že dátum začatia prístupových rokovaní s Macedónskom by mohol byť stanovený tento rok, t. j. počas slovinského alebo francúzskeho predsedníctva Rady?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Stále to nie je isté. Niekedy je táto možnosť reálna, inokedy nie. Ospravedlňujem sa za túto nepravidelnosť.

Rada, samozrejme, nechce a nemôže vylúčiť možnosť, ktorú vo svojej otázke uviedol pán Posselt.

Ako vieme, Európska rada rozhodla v decembri 2005 o udelení štatútu kandidátskej krajiny Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko. V súlade s rozhodnutiami Rady z 12. decembra 2005, t. j. niekoľko dní pred zasadnutím Európskej rady, krajina musela zaviesť Dohodu o stabilizácii a pridružení v plnom rozsahu. Na tomto základe Komisia pripravuje správy o pokroku. Správy z roku 2006 a 2007 neobsahujú odporúčania na začatie prístupových rokovaní z toho dôvodu, že ešte neboli vykonané vhodné opatrenia.

Predsedníctvo v roku 2008 očakáva, že vedúci predstavitelia celého politického spektra Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko spoja sily a zvýšia úsilie na dosiahnutie výsledkov vo všetkých  možných oblastiach, v ktorých je pokrok potrebný. Vzhľadom na udalosti v krajine, najmä vzhľadom na pokrok dosiahnutý za posledný mesiac, predpokladám, že by bolo možné pristúpiť tento rok bližšie k rozhodnutiu o dátume začatia prístupových rokovaní.

Slovinské predsedníctvo sa veľmi zaujíma o túto otázku, o tento pokrok, ale stanovenie termínu závisí od krajiny samotnej a jej úspechu pri uplatňovaní opatrení, ako aj od pokroku reforiem.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Ďakujem za túto vyčerpávajúcu odpoveď. Výnimočne mi dovoľte vystúpiť s predbežnou poznámkou osobného charakteru. V roku 1991, keď Slovinsko získalo nezávislosť, som sa zúčastnil na oslavách nezávislosti v Ľubľane – predpokladám ako jediný občan EÚ. Tiež som súhlasil s dohodou o pridružení počas vojny v Ľubľane, ktorá, našťastie, trvala krátko. Neskôr som podporoval tieto snahy ako spravodajca Parlamentu.

Jednoducho by som rád povedal, že dnes je historický deň. Som veľmi šťastný. Ospravedlňte, prosím, túto predbežnú poznámku osobného charakteru.

A teraz ešte kratšia otázka: domnievate sa, že spor o názov medzi Macedónskom a Gréckom je bilaterálna záležitosť? A môže bilaterálna záležitosť ovplyvniť prístupové rokovania?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Rád by som poďakoval pánovi Posseltovi za jeho podporu od obdobia našej nezávislosti. Ako sa dnes ráno vyjadril predseda Európskej rady, Slovinsko v skutočnosti prešlo dlhú cestu.

Pokiaľ ide o vašu otázku, je to v podstate bilaterálna záležitosť týkajúca sa názvu. Všetci však vieme, že na vyriešenie tejto, v zásade bilaterálnej otázky existuje mechanizmus pod patronátom Organizácie spojených národov a v spolupráci s osobitným vyslancom, pánom Nimitzom, ktorý plní sprostredkovateľskú úlohu medzi obidvomi stranami s cieľom dospieť k riešeniu.

Slovinsko, t. j. slovinské predsedníctvo podporuje tieto snahy a očakáva, že obidve strany budú v tomto procese spolupracovať konštruktívnym spôsobom, kým nenájdu vhodné riešenie. Sme toho názoru, že uvedená otázka by zatiaľ nemala ovplyvniť, a už vôbec nie znemožniť, začleňovanie Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko do medzinárodných organizácií. 

 
  
MPphoto
 
 

  Avril Doyle (PPE-DE). - Mám pre slovinské predsedníctvo otázku. Viem, že zastáva názor, že ako prioritu potrebujeme dlhodobý mier a stabilitu v juhovýchodnej Európe a na Balkáne a hospodársky rozvoj je ich neoddeliteľnou súčasťou. Ale pokiaľ ide o Macedónsko a dosiahnutie otvorenia rokovaní o pristúpení – oddelene od otázky jeho názvu (hoci je to dôležitá otázka) – ako slovinské predsedníctvo odhaduje postavenie Macedónska v porovnaní s ostatnými krajinami tohto regiónu, pokiaľ ide o dosiahnutie prístupovej cieľovej pásky? Chceme, aby všetci vstúpili, ale niektorí budú pripravení lepšie než ostatní. Nakoľko odhadujete šance Macedónska pokiaľ ide o prednostné pristúpenie?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem, pani Doylová, za vašu doplňujúcu otázku. Slovinské predsedníctvo posudzuje krajiny západného Balkánu podľa stupňa vývoja, ktorý dosiahli. V tomto prípade je najrozvinutejšou krajinou v regióne Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, pretože je jedinou krajinou, ktorej bol udelený štatút kandidátskej krajiny. Chorvátsko do tejto skupiny nepatrí. Malo by byť v inej kategórii, konkrétne kategórii krajín pred vstupom, keďže už rokuje o členstve.

Znovu zdôrazňujem, že počas nášho predsedníctva chceme, aby každá krajina, vrátane spomínanej, dosiahla pokrok na svojej ceste smerom k členstvu v Európskej únii, ku ktorému nedôjde tak skoro, t. j. o rok alebo dva. Cesta k členstvu bude vyžadovať viac času a väčšie úsilie. Slovinské predsedníctvo zaradilo túto otázku medzi svoje najvyššie priority.

Pre tieto krajiny je však dôležité udržať európsku perspektívu ako aj mieru ich pokroku smerom k uvedenému cieľu. Opakujem, že z hľadiska predsedníctva by sme boli veľmi radi, keby pokrok počas nášho predsedníctva pokračoval. Chcem znovu povedať, že tento pokrok závisí tiež vo veľkej miere od krajín v regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Vakalis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, rád by som zablahoželal úradujúcemu predsedovi Rady k jeho veľmi presnej odpovedi a ako grécky poslanec Parlamentu chcem dodať, že máme osobitný záujem, aby sa všetky štáty západného Balkánu stali členmi Európskej únie čo najskôr. Je však potrebné problém vyriešiť. Rád by som tiež poznamenal, že Grécko jasne vyjadrilo svoje dobré úmysly a pokračuje v tom každý deň v rámci diskusií o kompromisnom názve. V tejto súvislosti by chcel poznamenať, že je potrebné zohľadňovať stanovisko členského štátu, ktorý v tejto súvislosti prejavuje značnú ochotu.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Ďakujem za vašu poznámku. Predseda Rady dnes ráno spomenul dôležitý úspech gréckeho predsedníctva v roku 2003, kedy bola prijatá Solúnska agenda pre západný Balkán. Solúnska agenda zostáva základom úsilia slovinského predsedníctva v jeho snahe o integráciu krajín západného Balkánu. Preto sa spoliehame najmä na podporu Grécka v tomto úsilí, ktoré sa týka krajín západného Balkánu.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Otázka č. 12 bola stiahnutá.

Otázka č. 13, ktorú predkladá Nikolaos Vakalis (H-0990/07).

Vec: Zníženie sadzby DPH pre ekologické technológie a výrobky

Súhlasí Rada s tým, aby boli právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa dane z pridanej hodnoty (DPH) prispôsobené tak, aby znížená sadzba DPH mohla byť uplatňovaná aj na technológie a spôsoby použitia zahŕňajúce obnoviteľné zdroje energie a efektivitu energetickej účinnosti, ktoré dopĺňajú platné ustanovenia týkajúce sa spotreby elektrickej energie a zemného plynu? Existuje časový plán pre prijatie náležitých rozhodnutí? Aký postup a kedy môžeme v tomto smere od Rady očakávať?

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − (SL) Ako vieme, na zasadaní dňa 4. decembra 2007 Rada prijala rozhodnutie s cieľom pripraviť diskusiu o hospodárskom dopade znížených sadzieb a o tom, či znížené sadzby dane z pridanej hodnoty sú vhodným nástrojom na dosiahnutie cieľov sektorových politík. Bolo odsúhlasené, že táto otázka bude zaradená do rozpravy niekedy počas roku 2008, nie nevyhnutne v prvej polovici roka.

V súčasnosti slovinské predsedníctvo dôsledne hľadá najúčinnejší prístup, aby sa pokračovalo v diskusii o nejednotných sadzbách dane z pridanej hodnoty. Na základe správy Komisie vieme, že táto diskusia začala počas portugalského predsedníctva. V tomto období reflexie, ktoré dúfam bude čo najkratšie, nemôžeme presnejšie odpovedať na otázku pána Vakalisa. Rád by som však zdôraznil, že je to dôležitá otázka, ktorej bude predsedníctvo venovať náležitú pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Vakalis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, odpoveď považujem za uspokojivú a okrem toho by som rád využil túto príležitosť a zablahoželal slovinskému predsedníctvu k úspešnému začiatku. Želám všetko dobré po celé obdobie jeho predsedníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.30 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: PÁN COCILOVO
podpredseda

 
  

(1)

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia