Predseda. − Dostali sme konečnú verziu návrhu programu tejto parlamentnej schôdze, ktorý vznikol v súlade s článkami 130 a 131 rokovacieho poriadku na zasadnutí konferencie predsedov vo štvrtok, 17. januára 2008. Boli navrhnuté nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
schôdza v Bruseli
Na základe žiadosti skupiny GUE/NGL a so súhlasom všetkých skupín navrhujem, aby boli do dnešného programu, ako bod rokovania 2 pridané vyhlásenia Komisie a pána Javiera Solanu, vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, o situácii v Gaze. Pán Solana je v tejto chvíli už medzi nami a rád by som srdečne privítal.
(Parlament žiadosť schválil.)
Je tu tiež žiadosť, aby sme uzavreli diskusiu predložením návrhov uznesení a hlasovali o týchto návrhoch počas februárovej parlamentnej schôdze.
Francis Wurtz, v mene skupiny GUE/NGL. - (FR) Pán predseda, moja skupina navrhla diskusiu o tejto otázke z rovnakých dôvodov, z ktorých sme navrhovali, aby bolo uznesenie sformulované vo februári. Existujú tri dôvody, prečo mal by Parlament využiť príležitosť, vypočuť si prejav pána Solanu, a následne vysvetliť svoje stanovisko.
Prvým je, samozrejme, otázka blokády pásma Gazy. Z nášho pohľadu ide o kolektívny trest, ktorý je z humanitárneho hľadiska absolútne neprijateľný, politicky kontraproduktívny a, pokiaľ sa bezpečnosti Izraela týka, neúčinný. Druhým dôvodom je nová situácia, ktorá existuje, odkedy obyvatelia Gazy otvorili hranicu. Tretím a najdôležitejším dôvodom je európska odpoveď na otázku, čo môžeme urobiť na zabezpečenie toho, aby spomenuté otváranie hraníc pokračovalo riadeným a stabilným spôsobom, a aby sa tento krok vpred stal súčasťou celého mierového procesu.
Domnievam sa, že v tejto chvíli by bolo vhodné, vypočuť si prejav pána Solanu, diskutovať o tejto otázke a ukončiť rozpravu februárovým uznesením.
Daniel Hannan (PPE-DE) – Pán predseda, v súvislosti s procedurálnou námietkou podľa článkov 173, 19 ods. 1, 161 a 171, musím s ľútosťou povedať, že rozhodnutie Výboru pre ústavné veci, ktoré ste pred chvíľou citovali, predstavuje moment, kedy tento parlament opustil akúkoľvek zámienku zákonnosti či vlády zákona.
Minulý týždeň ste požiadali o udelenie právomoci, ktorá Vám bola poskytnutá Výborom pre ústavné veci, neuplatniť podľa vlastného uváženia rokovací poriadok tohto Parlamentu. Predpisy však takúto voľnosť nepovoľujú. Citovali ste článok 19 ods. 1. Dovoľte mi, aby som prečítal jeho znenie: „Predseda riadi všetky činnosti Parlamentu a jeho orgánov v súlade s podmienkami stanovenými týmto rokovacím poriadkom.“ Tento rokovací poriadok Vám nedáva právomoc konať podľa vlastného uváženia a nebrať ho do úvahy len preto, že sa Vám nepáčia názory ľudí podávajúcich pozmeňujúce a doplňujúce návrhy či požiadavky, o ktorých ste vo svojom liste pripustili, že „boli formálne založené na (rokovacom poriadku) a spĺňali požiadavky ... rokovacieho poriadku“.
Čo Vás viedlo k tomuto kroku, pán predseda? Aké konanie Vás viedlo k tejto krajnosti radšej zničiť svoje vlastné predpisy než postupovať podľa litery zákona? Bolo to snáď z dôvodu nejakej obštrukčnej zdržiavacej taktiky, ktorá by bránila dokončeniu rokovania? To sotva! Tých z nás, ktorí žiadajú, aby sa konalo referendum, je len asi 40 alebo 50 spomedzi 785 poslancov. Sme len malou menšinou. To najhoršie, čo by sme mohli spôsobiť je, že by sme prednesením svojich jednominútových prejavov o trochu oddialili Váš obed. Ale dokonca aj toto je pre Vás neprijateľné!
Mohlo by byť dôvodom tohto Vášho svojvoľného konania a poškodenia vlády zákona to, že si na nás kompenzujete svoje opovrhovanie, ktoré cítite voči národným voličom, ktorí vždy, keď na to dostanú príležitosť, volia „nie“ v otázke Lisabonskej zmluvy?
Ak sa mýlim, tak mi to dokážte tým, že usporiadate referendá, ktoré ste Vy sám podporovali v čase, keď ste si mysleli, že ich môžete vyhrať. Vložte Lisabonskú zmluvu do rúk ľudu. Pactio Olisipiensis censenda est!
Predseda. − Pán Hannan, Vaša dôveryhodnosť by sa pri citovaní predpisov zvýšila , ak by ste ich citovali v úplnom znení. V skutočnosti článok 19 pokračuje slovami, že „On“ – myslí sa tým predseda – „má všetky právomoci potrebné na to, aby predsedal rokovaniam Parlamentu a zabezpečil ich riadny priebeh“. S cieľom presvedčiť sa o svojom právnom postavení a zabezpečiť, aby som neprijal žiadne jednostranné nepodložené rozhodnutia, som zvolil demokratický postup a konzultoval s tými, ktorí vedia o otázkach súvisiacich s rokovacím poriadkom najviac, čiže s Výborom pre ústavné veci. Výbor mne, predsedovi, a mojim zástupcom poskytol výklad, na základe ktorého môžeme postupovať. Nedokážem pochopiť, ako sa tento postup môže označiť za nedemokratický, pretože postupujeme v súlade s korektným a demokratickým parlamentným procesom.