Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 30. januára 2008 - Brusel

16. Situácia v Iráne (pokračovanie rozpravy)

  Predseda. − Teraz sa vráťme k vyhláseniam Komisie a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku o situácii v Iráne.

  Javier Solana, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − Pán predseda, veľmi pozorne som počúval zástupcov politických skupín Európskeho parlamentu.

Súhlasím s väčšinou toho, čo tu dnes odznelo. Z toho dôvodu k tomu už veľmi nemám čo dodať. Chcel by som však povedať niekoľko poznámok k trom hlavným otázkam, o ktorých si myslím, že by sme ich v súvislosti s Iránom dnes mali prediskutovať.

Znova by som rád poznamenal, že hovoriť o Iráne ako o veľmi dôležitej krajine, ktorá má – potenciálne – životaschopnú spoločnosť, a s ktorou potrebujeme vytvárať vzájomné vzťahy, nie je protirečením. Faktom je, že v súčasnosti je to veľmi ťažké uskutočniť. Musíme však aj naďalej pracovať na zlepšovaní vzťahov s takou dôležitou krajinou, akou je Irán. Musíme však opätovne potvrdiť, že Irán nepracuje dostatočne na zlepšovaní našich vzťahov. Čo sa týka troch hlavných otázok, o ktorých som hovoril – ľudské práva, regionálne záležitosti a jadrová otázka – je veľmi ťažké dosiahnuť pokrok v rokovaniach. V jednej oblasti je doslova nemožné dosiahnuť akýkoľvek pokrok, pretože v roku 2006 bola úplne vypustená z rokovania. Dialóg o ľudských právach bol zastavený. Nezastavili sme ho my, ale Irán.

Rád by som k tomu niečo poznamenal. Ako som už povedal, súhlasím s väčšinou poznámok, ktoré tu dnes v súvislosti s otázkou ľudských práv odzneli, a ktorá sa, ako tu poznamenali mnohí poslanci, viaže na voľby, ktoré sa budú konať už čoskoro v marci. Bude veľmi dôležité pozorovať, ako sa bude v týchto voľbách správať verejnosť – obyvatelia Iránu.

Je však veľmi dôležité, že sa umožnilo kandidovať vo voľbách kandidátom, ktorí boli navrhnutí. Ako viete, viac než 30 % z týchto kandidátov nebolo dokonca vôbec umožnené, aby vo voľbách kandidovali. Povedal by som, že mnohí z nich predstavujú tzv. „moderné sily“, ak takýto výraz vôbec môžem pre Irán použiť.

Druhou dôležitou otázkou je regionálna otázka. V súvislosti s touto otázkou tu neodznelo mnoho komentárov, je však veľmi dôležité, aby sa Irán stal konštruktívnym hráčom a nie hrozbou pre život ľudí na Strednom východe a pri nastoľovaní mieru na Strednom východe, tak, ako chápeme vývoj mierového procesu na Strednom východe my. Na programe sú dva hlavné body. Prvým je mierový proces na Strednom východe, v ktorom sa naše názory zásadne odlišujú. My veríme na riešenie v podobe existencie dvoch štátov, oni však nie. Musíme nájsť spôsob ako presvedčiť Irán, aby súhlasil s procesom, ktorý bol, ako sa nedávno ukázalo, okrem Iránu odsúhlasený všetkými arabskými krajinami v regióne.

Druhým bodom je Libanon. Libanon síce nie je na našom dnešnom programe, avšak Libanon je na programe vždy – aj keď nie formálne. Problémy v Libanone zamestnávajú našu myseľ a naše srdcia. Vieme, že ide o problém, pri riešení ktorého by mal byť Irán oveľa konštruktívnejší.

Treťou otázkou, ktorú by som rád spomenul, a o ktorej sme diskutovali aj pri iných príležitostiach, je jadrová otázka. Najprv by som sa chcel poďakovať pani Beerovej, pretože som sa s ňou zhováral predtým, než výbor odišiel do Iránu a mali sme veľmi dobrú a dobre koordinovanú výmenu názorov. Spolupráca s agentúrou je prvoradá. Po celý čas sme túto spoluprácu presadzovali a veľmi radi by sme videli, že táto spolupráca prináša ovocie. To však nie je všetko. Mali by sme riešiť takzvané „otvorené otázky“.

Tieto otázky, ako viete, patria do minulosti. A prečo sú otvorené? Pretože neboli nikdy vysvetlené, a práve tu je rozdiel oproti iným krajinám, ktoré boli spomenuté. Irán je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, z ktorej vyplývajú určité záväzky, ktoré však Irán neplní. V súčasnosti prebiehajú diskusie s Dr. El Baradeiom a s ľuďmi, ktorí majú na starosti jadrový program, s cieľom zistiť, či sa tieto „otvorené otázky“ nedajú vyriešiť. Teraz máme rok 2008 a niektoré z týchto otázok sa datujú späť do rokov 2003, 2004 a 2005.

To bola prvá vec, ktorú som chcel povedať a druhá veľmi dôležitá vec je, že pokračujeme v podpore dvojakého prístupu. Chceme rokovania, a chceme tiež postupovať v smere do New Yorku – spolu a súčasne. Sme zvedaví, ako to bude napredovať. Nechceme potrestať obyvateľov Iránu. Chceme, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu z morálneho hľadiska.

Uvediem príklad: ako viete, minulý utorok sme sa stretli v Berlíne. V stredu som tu, v Bruseli, večeral s Dr. Džalílím a o deň neskôr sme spolu hovorili o New Yorku, o tom, ako proces v New Yorku posunúť dopredu. Nechcel som vzbudiť dojem, že robíme niečo, čo nechceme oznámiť priamo. Aby som mu dokázal, že sme ochotní pokračovať v dialógu, stretol som sa s ním, povečerali sme spolu a vysvetlil som mu to. Preto si buďte istí, že v tomto smere vynakladáme všetko úsilie na to, aby sme udržali cestu pre dialóg otvorenú, a nielen otvorenú, ale otvorenú produktívne.

Nemusím vám hovoriť, že niekedy na svoju otázku nedostanem odpoveď. Vediete tu svoje diskusie a dobre viete, že niekedy, možno z dôvodu určitých problémov pri preklade, nedostanete na svoju otázku odpoveď – dostanete odpovede na iné veci, ale nie na svoju otázku. Poznáte to a máte s tým svoje skúsenosti, no napriek tomu sa musíme naďalej neustále pokúšať, pokúšať a pokúšať – a presne to aj urobíme!

Čo sa týka spravodajskej správy, ktorá bola spomenutá: to nie je naša zodpovednosť, ale zodpovednosť OSN. V každom prípade však, ak si ju prečítate, len čo bude zverejnená – a najdôležitejšie veci už sú zverejnené – hovorí sa v nej veľmi jasne, že v roku 2003 zastavili časť jadrového vyzbrojovania. Proces vyzbrojovania má tri zložky. Po prvé – a to je najdôležitejšie – je potrebné mať obohatený urán. Ak nemáte obohatený urán, tak nikdy nebudete mať možnosť pracovať na vojenskom jadrovom programe. Po druhé, potrebujete vypustiť riadenú strelu, a po tretie, potrebujete samotný detonátor bomby. Proces vyzbrojovania zastavili v druhej etape, a to sa udialo v roku 2003. To je jedna časť.

Druhou časťou je riadená strela a všetci viete, že technológie pre riadené strely veľmi rýchlo napredujú. Tu máme obavy. Nejde o jednu z kľúčových otázok, ale otázka to v každom prípade je. Teraz máme dolet 1 300 km, čo nie je žiadna maličkosť. Treťou záležitosťou je obohatený materiál, ktorý je v rozpore so záväzkami, a ktorého produkcia aj naďalej pokračuje. To je jadro problému: musíme nájsť spôsob, ako v tejto veci dosiahnuť dohodu.

Dovoľte mi to zopakovať: na to, aby jadrová elektráreň začala produkovať energiu – či už sa vám to páči alebo nie, ale to nie je predmetom dnešnej diskusie – je potrebných, ako iste viete, minimálne sedem alebo osem rokov od okamihu, kedy došlo k podpísaniu zmluvy, až do okamihu, kedy je atómová elektráreň schopná prevádzky. Neexistuje žiadna zmluva medzi Iránom a kýmkoľvek, kto dokáže vyrobiť atómovú elektráreň, ktorá by produkovala energiu – kilowatty – žiadna, okrem zmluvy s Ruskom. Ako viete, zmluva s Ruskom obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí, že, po prvé, obohatený urán poskytne Rusko a, po druhé, že spálený materiál – to znamená obohatené plutónium alebo čokoľvek, čo sa nachádza na konci procesu – bude prevezený do Ruska, takže nebudú obohatený urán potrebovať, pretože im bude poskytnutý.

Po druhé, ak budú pokračovať s obohacovaním, vyvstáva tu otázka prečo? – keďže ho nemajú kam umiestniť, do žiadnej ďalšej atómovej elektrárne. Toto je teda otázka, ktorú je korektné položiť, a na ktorú je ťažké dostať odpoveď. Je to jediná odpoveď na danú otázku, ktorú vám môžem dať, pretože je to niečo, čo je pod vašou kontrolou a pod kontrolou vedúcich predstaviteľov a občanov Európskej únie.

Pokúsil som sa vám predostrieť poctivé vysvetlenie našej interpretácie tejto situácie, problémov a troch hlavných otázok, ktoré by nás ako Európanov mali zaujímať. Znova by som chcel povedať, že voči tejto krajine prechovávame veľkú úctu – hlboko si Irán vážime – a veľmi radi by sme s ním spolupracovali a privítali by sme, ak by Irán v tomto duchu aj konal.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE-DE) - (SK) Pán predseda, zajtra prijme Európsky parlament uznesenie o Iráne, ktoré podporí aj naša politická skupina.

Nie je žiadnou náhodou, že sa prvá časť uznesenia zaoberá situáciou v oblasti dodržiavania ľudských práv.

Minulý týždeň mal náš Výbor pre zahraničné veci absolútne neuspokojivé stretnutie s pánom Džalílím, ktorý nedokázal odpovedať na žiadnu otázku z otázok položených k dodržiavaniu ľudských práv, mučeniu, verejným popravám, zakúpeniu severokórejských rakiet a sovietskych torpéd, ktoré je možné vyzbrojiť jadrovými hlavicami.

Pán Solana, veľmi zreteľne sme počuli, že očakávate odpovede na otázky, ktoré ste položili pánovi Džalílímu. Informovala nás o tom komisárka Ferrerová. Aj my očakávame odpovede na naše otázky, ktoré sme mu položili.

Preto nestačí, ak vyjadríme poľutovanie nad tým, že Irán neprerušil svoj jadrový program a nezobral na vedomie výzvy medzinárodného spoločenstva a tri rezolúcie OSN. Ako práve povedal pán Solana, medzinárodné spoločenstvo je presvedčené, že obohacovanie uránu sa uskutočňuje na program, ktorého zámery nie sú mierové.

Vzhľadom na to nestačí, pán predseda, aby sme v návrhu uznesenia povedali, že sa nebudeme uberať cestou spolupráce alebo dohody o pridružení s Iránom dovtedy, kým nedôjde k značnému pokroku v oblasti dodržiavania ľudských práv a pokým nebudú existovať objektívne zabezpečovacie mechanizmy, ktoré by nám poskytli jasné záruky, že sa nedosahuje pokrok v obohacovaní uránu na mierové účely.

Preto sa Vás, pán Solana, chcem opýtať, či si myslíte, že štvrtá rezolúcia, ktorú prijme Bezpečnostná rada OSN na základe viedenského stretnutia stálych členov BR a Nemecka, bude stačiť na to, aby Irán začal počúvať výzvy medzinárodného spoločenstva? Pán Solana, aký by mal byť obsah rezolúcie OSN, aby splnila svoj cieľ a zmiernila ohrozenie mieru a medzinárodnej bezpečnosti, ktoré predstavuje iránsky program obohacovania uránu?

  Lilli Gruber (PSE). - (IT) Pán predseda, dámy a páni, prezident Ahmadinedžád dnes v meste Busher na juhu Iránu povedal, že Izrael je nečistá sionistická bytosť, ktorá skôr či neskôr padne. Toto vyhlásenie je, samozrejme, neprijateľné a očividne myslené ako propaganda.

Politické voľby sa v Iráne uskutočnia 14. marca. V nich sa sľuby, ktoré prezident nesplnil, budú rátať viac ako tie, ktoré dodržal. Okrem toho je v Spojených štátoch v plnom prúde volebná kampaň a z toho dôvodu musíme zvážiť fakty. V súčasnosti sa z Iránu stáva vedúca mocnosť v Perzskom zálive a Washington sa s touto krajinou pokúša dosiahnuť dohodu. V decembri americká tajná služba rozhodla, že Irán nepredstavuje bezprostrednú hrozbu. Dňa 12. januára obdržal riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, pán El Baradei, od Iráncov ubezpečenia ku všetkým nevyriešeným otázkam.

Tlak na Irán bude vyvíjaný aj naďalej. Bolo by však vhodné, ak by sa dosiahla dohoda, ktorá by bola realizovateľná pre všetky strany aj pre regionálnu stabilitu. Bolo by tiež dobré, vyvarovať sa akýchkoľvek radikálnych a často neúčinných opatrení. Mali by sme si spomenúť na Irak a na to, aké neúčinné boli sankcie voči tejto krajine. Je potrebné uznať úlohu, ktorú Irán zohráva v novej rovnováhe síl, a poskytnúť mu bezpečnostné záruky v búrlivom regionálnom kontexte. Priama angažovanosť Spojených štátov je nevyhnutná pre úspech diskusií, ktoré by v tomto bode nemali nič vylúčiť. To je práve to, čo Európska únia robí.

Na druhej strane je absolútne jasné, že Irán by mal akceptovať určité záväzky: mal by v zmysle prísnych kontrolných mechanizmov zanechať svoje jadrové a vojenské ambície, zaujať konštruktívnu úlohu pri riešení existujúcich konfliktov, ukázať, že dodržiava ľudské práva a práva žien a zo širšieho uhla pohľadu rešpektuje demokraciu. Prednedávnom mi Shirin Ebadi, nositeľka Nobelovej ceny za mier, poslala e-mail, v ktorom odsúdila závažné a čoraz častejšie porušovanie ľudských práv. Napísala, že v súčasnosti má v Iráne táto otázka oveľa väčšiu dôležitosť ako jadrová otázka. Mali by sme ju počúvať.

  Barónka Nicholson of Winterbourne (ALDE). - Pán predseda, ďakujem pánovi Solanovi a komisárke Ferrerovej-Waldnerovej za nesmierne tvrdú prácu v otázke Iránskej islamskej republiky, ktorá je príčinou obáv a bolenia hláv toľkých ľudí v medzinárodnom rozsahu a v Bezpečnostnej rade OSN.

Bolo mi potešením zastupovať krátko pred Vianocami moju skupinu pri nedávnej delegácii do Iránskej islamskej republiky, počas ktorej sme absolvovali výnimočne dobrú sériu stretnutí, o ktorých sa už pán Solana ako aj pani Ferrerová-Waldnerová zmienili.

Samozrejme, naša výzva na dialóg v Iránskej islamskej republike padla na veľmi úrodnú pôdu, keďže, ako viete, bývalý prezident Iránu predložil v roku 2000 Organizácii spojených národov myšlienku medzikultúrneho roku dialógu, ktorú ste Vy sám, tu v Európskej únii, v tomto roku vyzdvihli.

Som presvedčená, že existujú obrovské možnosti pre dialóg, avšak nielen o ľudských právach a nielen o mimoriadne dôležitej jadrovej otázke. Som presvedčená, že by sme mali viesť dialóg o kultúrnych otázkach – hudbe, umení, archeológii, maliarstve, kaligrafii – v ktorých zdieľame mnoho spoločných historických znakov a veľký potenciál pre budúce prínosy.

Som tiež presvedčená, že by sme mali diskutovať o kritickom bode, ktorým je takzvaná bariéra medzi Islamom a demokraciou. Možno prešlo bez povšimnutia, že Iránska islamská republika verí, že vyriešila tento konkrétny problém, a že jej forma demokracie je plne v súlade s verziou Islamu, ku ktorej sa Iránska islamská republika hlási, s mimoriadne dôležitým právom šaría a šiitskou islamskou tradíciou. Domnievam sa, že je to opäť niečo, čo by sme mali privítať a o čom by sme mali diskutovať ešte v tomto roku, či už s bývalým prezidentom Chatámim alebo s inými vplyvnými členmi iránskeho náboženstva a iránskych tradícií.

  Romano Maria La Russa. (UEN) - (IT) Pán predseda, dámy a páni, môj názor, aj vo svetle toho, čo som si vypočul počas tejto diskusie, je naďalej ten, že jedinou cestou, ktorou treba ísť, je jednoznačne cesta diskusií a dialógu. Aj keď je ťažké pochopiť, na akom základe by sa tento dialóg mohol vyvinúť.

Veď ako možno viesť dialóg s krajinou, ktorá nerešpektuje práva dieťaťa a rozšírila trest smrti aj na neplnoleté osoby? S krajinou, alebo by skôr bolo vhodnejšie a správnejšie povedať s režimom, ktorý vykonáva verejné popravy; s režimom, ktorý sa vyhráža tým, že chce zničiť Izraelský štát? A pokiaľ ide o jadrovú otázku, mali by sme ju skrátka odložiť a  ani len nezapochybovať o tom, že jadrový potenciál je určený na mierové účely? Do akej miery by sme mali dôverovať vojenským plánom národnej obrany? Okrem toho, môžeme považovať režim, ktorý financuje partizánsku vojnu v susedných krajinách, za dôveryhodný?

Čo sa týka správy CIA, navrhoval by som, aby sme si nerobili priveľké ilúzie o jej vierohodnosti . Nebolo by to po prvýkrát, kedy by bola podobná správa neskôr verejne popretá. Samozrejme, skutočnosť je taká, že nemôžeme nikomu odopierať možnosť experimentovať s jadrovým potenciálom na civilné, a nie na vojenské účely. Prezident Ahmadinedžád nielenže v tomto smere neposkytuje žiadne záruky. On neposkytuje dokonca ani len jednu záruku. Jeho správanie má v skutočnosti za následok, že sa obávame najhoršieho.

Ak vylúčime možnosť vojenského zásahu – verím že všetci zástupcovia a poslanci Európskeho parlamentu so mnou zdieľajú rovnaký názor, a síce, že je absolútne nevyhnutné, vyhnúť sa vojenskému zásahu – som presvedčený, že možnosť uvalenia sankcií by znamenala pohromu pre každého. Potrestala by hospodárstvo a potrestala by bezbranných, neinformovaných a nevinných ľudí. Znova by som chcel navrhnúť použitie diplomacie, pretože, opakujem, sankcie nikdy nepriniesli nič dobrého. Slúžia len na zvyšovanie nenávisti voči Západu a predovšetkým voči Spojeným štátom americkým.

  Gerard Batten (IND/DEM). - Pán predseda, lož je vojenská zbraň, ktorá je schválená Koránom v doktríne taqiyya. Irán tvrdí, že nemá žiadne plány na vývoj nukleárnych zbraní. Dôkazy o opaku sú však v absolútnej prevahe. Už teraz majú 3 000 uránových centrifúg. Ani jedna z nich sa nedá použiť na produkciu jadrovej energie na mierové účely. Spolu budú produkovať také množstvo obohateného uránu, použiteľného na výrobu jadrovej zbrane, ktoré postačuje na výrobu jednej bomby ročne.

Irán plánuje vybudovať ešte ďalších 5 000 centrifúg. Medzitým sa uskutočňuje nelegálny dovoz surového uránu z Konga – z krajiny, ktorej EÚ poskytuje humanitárnu pomoc. Veľká Británia ešte stále umožňuje iránskym študentom študovať jadrovú fyziku na našich univerzitách. Okrem toho Irán, Sýria a Severná Kórea spolupracujú pri zhromažďovaní riadených striel a chemických výbušných hlavíc. Minulý rok, keď došlo v Sýrii k nejakej chybe, boli zabití technici zo všetkých troch krajín. Neskôr boli v atmosfére zaznamenané stopy bojového plynu sarin.

Či už tieto krajiny sú alebo nie sú úspešné pri vývoji jadrových hlavíc, chemické hlavice sa s určitosťou budú dať rozmiestniť už v blízkej budúcnosti.

  Luca Romagnoli (NI) - (IT) Pán predseda, dámy a páni, oceňujem rokovacie snahy EÚ súvisiace s potvrdením práva na sebaurčenie a podporujem súčinnosť iránskeho akčného plánu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Je to chválitebné, pomáha to upokojovať naše obavy a zmierňuje politické a strategické špekulácie založené na teoretickom ohrození mieru.

Okrem toho, v bode 5 uznesenia sa nachádza priznanie, že by sme mali upustiť od špekulatívnej politickej rétoriky v súvislosti s Iránom. Celá prvá časť uznesenia a návrh na vytvorenie nového mnohostranného rámca pre použitie jadrovej energie tvoria súčasť rovnakého prístupu.

Druhá časť sa však javí ako demagogická. Porušovanie ľudských práv v mnohých ďalších regiónoch vo svete nevyvolalo takúto úroveň neustáleho odsúdenia. Príkladom toho sú nedávne uznesenia o Pakistane a Číne, ktoré neboli ani zďaleka tak ostro formulované, ani v nich nebola vyjadrená taká evidentná podpora vnútornej opozícii. Tieto skutočnosti ma nútia vyjadriť svoj nesúhlas s týmto uznesením, pretože ľudské práva a slobody predstavujú absolútne hodnoty, ktoré nie je možné uplatňovať rozdielne v rozličných situáciách a ktoré sa neprepožičiavajú nerovnosti medzi požiadavkami a odsúdením.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE-DE). – Pán predseda, iránsky jadrový program je stále zdrojom našich najväčších obáv. Dúfame, že proces mierového riešenia bude pokračovať.

Európska únia by v tejto veľmi zložitej otázke mala postupovať jednotne a mali by sme podporovať snahy vysokého predstaviteľa a Komisie, členských štátov a medzinárodného spoločenstva vrátane nedávno navrhovaného uznesenia Bezpečnostnej rady OSN.

Malo by sa vyvinúť úsilie na povzbudenie Iránu, aby sa vrátil k rozhovorom o dlhodobých opatreniach riešiacich jadrovú otázku.

Vo Výbore pre zahraničné veci tohto Parlamentu sme sa rozhodli pozvať pána Džalílího na rozhovor a na vzájomný dialóg. Náš výbor nebol spokojný s odpoveďami, ktoré odzneli a vieme, aké zložité je viesť dialóg. Schôdza s Výborom pre zahraničné veci však ukázala, že náš postoj voči iránskej otázke je jednomyseľný a vyslala tiež silný politický signál iránskej vláde.

Ak chceme pokračovať v akomkoľvek zmysluplnom dialógu, musíme do našich vzťahov vrátiť dôveryhodnosť. Naši iránski partneri musia zaviesť absolútnu transparentnosť do svojho jadrového programu tak, že budú plne spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). Musia plne vykonávať ustanovenia komplexnej dohody o bezpečnostných zárukách a my by sme mali pokračovať v tlaku na iránsku vládu, aby si plnila svoje záväzky, a aby pochopila, že je to jediný spôsob, ako získať medzinárodné uznanie, úspešne napredovať v hospodárskom rozvoji a byť prínosnom pre svojich obyvateľov.

Situácia v oblasti ľudských práv v Iráne sa v poslednom čase vážne zhoršila a my by sme mali pokračovať v odsudzovaní systematického porušovania ľudských práv a základných slobôd, najmä tých, ktoré sú páchané na mladistvých páchateľoch a ženách.

Ako spoločenstvo, ktoré je založené na hodnotách, a ktoré má vo svojom hodnotovom jadre vštepené zásady ľudských práv a demokracie, a ktorej najvyšším záujmom je stabilita a bezpečnosť, nemali by sme a nesmieme byť ľahostajní voči zhoršujúcim sa podmienkam v oblasti dodržiavania ľudských práv v Iráne, a mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme presvedčili svojich partnerov, že sa vyplatí rešpektovať vládu zákona, ľudské práva a základné slobody.

  Libor Rouček (PSE). – Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vo svojom dnešnom príspevku zaoberal dvomi aspektmi vzťahov s Iránom.

Prvým z nich je občianska spoločnosť. Ako som sa mohol na vlastné oči a uši presvedčiť pri nedávnej návšteve Teheránu, v Iráne existuje veľmi silná a aktívna občianska spoločnosť. O svoje práva sa hlásia ženy, novinári, národnostné a náboženské menšiny. Veľmi živá je študentská scéna. Vodiči autobusov, pekári a mnohé ďalšie profesie organizujú svoje vlastné nezávislé odbory. Ekonómovia a podnikatelia tlačia na privatizáciu a liberalizáciu iránskej ekonomiky.

Všetky tieto skupiny a prvky iránskej spoločnosti hľadajú v Európe, v Európskej únii, dialóg a pomoc. Chcel by som preto vyzvať Komisiu a vysokého predstaviteľa Javiera Solanu, aby bol pre tento dialóg s iránskou spoločnosťou efektívne využitý nový nástroj pre demokraciu a ľudské práva, ktorý máme k dispozícii.

V Iráne by malo byť, podľa môjho názoru, vytvorené taktiež diplomatické zastúpenie Európskej únie. Týmto krokom by sme podporili nielen diskusiu a dialóg s občianskou spoločnosťou, ale zároveň aj spoluprácu s miestnymi inštitúciami a orgánmi v oblastiach spoločného záujmu. A spoločných záujmov, napriek rozdielnym názorom v otázke jadrového programu či ľudských práv, máme s Iránom mnoho.

Spomeniem iba jednu krajinu susediacu s Iránom, a tou je Afganistan. Som presvedčený, že nie je v našom ani iránskom záujme, aby do Európy napríklad prúdili z Afganistanu tony nelegálnych narkotík. Podobné spoločné záujmy máme aj v otázke afgánskych utečencov a nakoniec aj v otázke celkového mierového riešenia situácie v Afganistane.

Z tohto a mnohých ďalších dôvodov Európska únia potrebuje v Teheráne vlastné diplomatické zastúpenie.

  Struan Stevenson (PPE-DE). - Pán predseda, pán Solana aj pani Ferrerová-Waldnerová dnes opakovane vo svojich prejavoch zdôraznili potrebu dialógu, rokovania a presviedčania. Pani Ferrerová-Waldnerová vyzdvihla potrebu medziľudského kontaktu. Povedala nám o úspechu nášho programu Erasmus Mundus ako aj o úspechu programov na zmiernenie chudoby.

Takže my školíme ich jadrových fyzikov na našich univerzitách? Prispievame azda preto na zmiernenie chudoby v jednom z najbohatších národov na svete produkujúcich ropu, na náklady našich daňovníkov, lebo sa rozhodli minúť miliardy na program jadrových zbraní? Čo sme dosiahli svojou politikou zmierenia?

Podľa pána Solanu je doteraz neúspešná. Povedal, že nás iránsky režim naďalej ignoruje. Pani Ferrerová-Waldnerová povedala, že v súčasnosti máme viac prípadov popráv, než kedykoľvek v minulosti. Dovoľte mi, pán predseda, aby som Vám oznámil, že počas prvých dvoch týždňov v tomto roku bolo popravených 23 ľudí vrátane niekoľkých žien. Piatim ľuďom amputovali ruky alebo nohy. Muži a ženy sú týmto džihádistickým, mizogýnnym, homofóbnym, genocídnym a brutálnym režimom, ktorý je svetovým patrónom teroru, aj naďalej kameňovaní na smrť.

Ak naozaj chceme podporovať iránskych študentov, mali by sme podporovať odvážnych študentov na Teheránskej univerzite, ktorí už päť dní demonštrujú a dožadujú sa zmeny režimu. Namiesto podpory postupu zmierenia by sme mali podporovať legitímnu iránsku opozíciu. Namiesto toho, aby sme na našom zozname teroristov mali organizáciu Ľudoví mudžahedíni Iránu (PMOI), mali by sme do tohto zoznamu Európskej únie zaradiť iránske Revolučné gardy.

  Helmut Kuhne (PSE). - (DE) Pán predseda, ako sme práve mali možnosť počuť, dokonca aj tu, v našom Európskom parlamente, existujú predstavitelia, prioritou ktorých nie je zmena správania iránskeho režimu, ale jeho zničenie. Domnievam sa, že existuje jedna skutočnosť, a je potrebné, veľmi jasne ju vysvetliť. Je ňou logické pravidlo, ktoré hovorí, že tí, ktorí usilujú o zničenie režimu a zameriavajú svoju politiku na tento cieľ, dosiahnu nulové výsledky v snahe o zmenu správania tohto režimu. Pritom práve zmena správania musí byť naším cieľom vždy, keď diskutujeme o nukleárnej otázke.

Diplomatická ofenzíva by sa významným spôsobom posilnila, ak by boli do týchto rozhovorov priamo zaangažované aj Spojené štáty, pretože môžu ponúknuť to, čo Európska únia v rovnakom rozsahu ponúknuť nemôže, a síce bezpečnostné záruky. Tak, ako už povedal pán Solana, zistenia amerických spravodajských služieb nezaručujú, že iránsky program nepredstavuje potenciálnu hrozbu. Ide o skutočný problém, ktorý nie je možné vyriešiť zmiernením tlaku. Táto záležitosť sa nesmie odobrať Bezpečnostnej rade OSN, pretože by to mohlo mať za následok, že si iránsky režim nakoniec povie: „Vďaka, tak, a je to! Máme už dostatok vysoko obohateného uránu, prišiel čas, aby sme vypovedali Zmluvu o nešírení zbraní a začali vyrábať svoje vlastné nukleárne zbrane“. Ak by sa tento scenár stal skutočnosťou, potom by nám nezostávala iná možnosť ako návrat k stratégii jadrového zastrašovania, ktorú poznáme zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.

Možnosť, ktorú by sme z tejto diskusie mali za každú cenu vylúčiť bez najmenších pochybností vylúčiť, je tzv. vojenské riešenie. Nech sa už pod pojmom „Západ“ rozumie čokoľvek, či len Severná Amerika alebo tento pojem zahŕňa aj Európu, realizácia tzv. vojenského riešenia by znamenala politickú katastrofu, ktorá by sa nad Západom vznášala po nasledujúce desaťročia nielen vo vzťahu k moslimskému svetu, ale aj vo vzťahu ku krajinám ako India, ktoré pomohli dostať túto otázku na program Bezpečnostnej rady OSN.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – Dovoľte mi vyjadriť hlboké znepokojenie nad zhoršujúcim sa vývojom situácie v oblasti ľudských práv v Iráne, osobitne pokiaľ ide o uplatňovanie trestu smrti, mučenia, neľudského zaobchádzania s väzňami a o represiu voči politickým oponentom. Mali by sme kategoricky odsúdiť takéto evidentné porušovanie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú základom našich demokratických spoločností.

Ako člena parlamentného zhromaždenia Euromed ma však osobitne trápi bezpečnostná otázka a skutočnosť, že Irán, napriek odporu Európskej únie a medzinárodného spoločenstva, naďalej pokračuje vo vývoji svojho jadrového programu. Napriek ubezpečeniam, že krajina rozvíja jadrový program výlučne na mierové využitie, je veľmi ťažké nebyť znepokojený nad takýmto vývojom situácie.

Už končím s poukazom na skutočnosť, že Rusko nedávno dodalo nukleárny materiál, a iné indície nám hovoria, že Irán je nedôveryhodný partner a mali by sme sa podľa toho zachovať.

  Ana Maria Gomes (PSE). - Pán predseda, boli všetky členské štáty EÚ v otázke vyslania politického signálu pre Irán súdržné a podporili snahy európskej trojky a pána Solanu v otázke jadrového programu uvalením ekonomických sankcií?

A vyvíjali členské štáty EÚ a Vy, pán Solana, tlak na Bushovu administratívu, aby s Iránom diskutovala priamo nielen o Iraku, ale predovšetkým o jadrovom programe? Alebo zastávate názor, že to nemá zmysel a že to počká na ďalšiu americkú administratívu?

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). - (SK) Pán predseda, chcel by som sa vrátiť k jednému z bodov, ktoré spomenul pán Solana, a to ku správnej interpretácii správy CIA o iránskom jadrovom programe.

Dovoľte mi, aby som zopakoval slová pána Solanu: „Zastavená bola iba jedna časť a je veľmi otázne, či bola zastavená definitívne.“ Iránska opozícia tvrdí, že program bol jednoducho iba rozptýlený do iných lokalít, avšak stále pokračuje. Myslím si, že by sme tomu mali veriť, keďže to bola práve iránska opozícia, ktorá upozornila na vojenské aspekty jadrového programu v Iráne a jej tvrdenia sa ukázali ako absolútne pravdivé.

To ma privádza k ďalšiemu bodu, a to, že je najvyšší čas, vymazať organizáciu Mudžahedíni iránskeho ľudu zo zoznamu teroristických organizácií. Súdy, parlamentné zhromaždenie Rady Európy a taliansky parlament už k tejto veci vyjadrili svoje stanovisko. Je čas, aby sme tak urobili aj my.

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). - (SK) Pán predseda, presne ako pán Solana a pani Ferrerová-Waldnerová, ani ja nevidím žiadny rozdiel medzi civilným a vojenským jadrovým potenciálom. Pán Solana nám vysvetlil, že urán je jediná vec, ktorá je potrebná na výrobu bomby. Myslím si, že by bolo trochu naivné, domnievať sa , že krajina ako je Irán, ktorá je taká bohatá na prírodné zdroje, potrebuje pre svoj rozvoj jadrovú energiu. Na druhej strane, veľmi dobre vieme, že potrebuje jadrovú energiu na výrobu bomby.

Pán Solana tiež povedal, že jadrová energia je príčinou nestability. My Irán nemôžeme nijako ovplyvniť. Má úplnú pravdu. Úplne súhlasíme s jeho návrhom, že obohacovanie by malo byť zakázané. Zájdem ešte ďalej: Myslím si, že zakázaná by mala byť jadrová energia. V súčasnosti tvorí jadrová energia len 4 % celosvetovej energie.

Rada by som sa opýtala pána Solanu a pani Ferrerovej-Waldnerovej toto: nemyslíte si, že Francúzsko a jeho prezident, pán Sarkozy, sa zahrávajú s ohňom a vytvárajú nestabilitu vo svete, keď podpisujú jadrové dohody s krajinami ako Líbya, Čína a Gruzínsko? Nemohli by sme využiť nešťastnú skúsenosť s Iránom ako príležitosť na zastavenie šírenia jadrových zbraní vo svete?

  Erik Meijer (GUE/NGL). (NL) Pán predseda, diskusia o Iráne má širší rozmer, než je jadrová energia, hrozby vojny a porušenia ľudských práv. Vo svojom úvodnom prejave pán Solana opísal, prečo je Irán pre toľkých ľudí, aj napriek tomu, že tam existujú určité prvky demokracie a vysoká úroveň vzdelanosti, nie veľmi pekným miestom pre život.

Mnohí z tých, ktorí sú prenasledovaní iránskym režimom, alebo ktorí za súčasného režimu nemôžu slobodne žiť, utiekli do Európy. Európska únia a jej členské štáty nemôžu stáť v ceste týmto ľuďom a musia umiernenej opozícii v exile poskytnúť najvyššiu možnú úroveň slobody.

Preto je dôležité, aby Európsky súdny dvor rozhodol, že urobil chybu, keď sa rozhodol pridať túto organizáciu na zoznam teroristických organizácií. Je dôležité, aby Parlament vyslal dôrazný signál Rade, že tento krok je nespravodlivý a nesprávny. Tento zoznam predstavuje oblasť, v ktorej nemôže existovať žiadny kompromis s iránskym režimom.

  Vytautas Landsbergis (PPE-DE). – Pán predseda, rád by som vedel, či by mi niekto vedel odpovedať. Zúčastnili sa parlamentní poslanci počas svojej návštevy v Teheráne nejakej verejnej popravy? Obzvlášť takej, pri ktorej boli použité žeriavy európskej výroby?

  Miloslav Ransdorf, (GUE/NGL). – Ja by som chcel pripomenúť, že iránsky jadrový program paradoxne začal v čase, keď bol Irán spojencom Spojených štátov. Šáhovi radili Američania postaviť dvadsať jadrových elektrární. Zdá sa, že doba sa zmenila. Zo spojenca sa stal nepriateľ a obraz Iránu je rozporuplný.

Na jednej strane viem o utrpení našich priateľov zo strany Tudeh, na strane druhej je potrebné povedať, že v žiadnej arabskej krajine neexistuje taký stupeň plurality a rozvinutej občianskej spoločnosti, ako v Iráne.

Odborová scéna, ktorá tu bola spomenutá kolegom Roučkom, si rozhodne zaslúži pozornosť rovnako ako ženské hnutie a ja sa nazdávam, že návrh kolegu Roučka, aby sa zriadilo zastúpenia Európskej únie v Teheráne, si zaslúži pozornosť a podporu.

Je skutočne potrebné rozvíjať tieto vzťahy. Je to veľký národ, veľká kultúra a rozhodne má k nám omnoho bližšie, než si dokážeme predstaviť.

  Charles Tannock (PPE-DE) - Pán predseda, Irán naďalej ohrozuje stabilitu vo svete a na Strednom východe. Iránski džihádisti bojujú v Iraku po boku teroristov a zabíjajú britských vojakov. Iránski sudcovia bežne udeľujú tresty smrti homosexuálom a mladistvým.

Prečo Irán naďalej presadzuje obohacovanie uránu, keď nemá žiadne funkčné atómové elektrárne, dokonca ani žiadne plány na ich vybudovanie v budúcnosti? Prečo Irán vyvíja riadené rakety Šahab III, ktoré majú potenciál niesť jadrové hlavice a spustiť ich na európske mestá?

Náš odkaz musí byť jasný a nekompromisný. Medzinárodné spoločenstvo nepripustí, aby sa Irán vyzbrojil jadrovými zbraňami.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Pán predseda, toto bola, samozrejme, veľmi dôležitá diskusia. Prečo? Pretože v Iráne existuje obrovská občianska spoločnosť, ktorá by určite veľmi rada žila odlišným spôsobom života, ale režim je ešte stále veľmi komplikovaný.

Domnievam sa, že všetci vieme, že jadrová otázka predstavuje v súčasnosti obrovský kameň úrazu. Ničí všetky možnosti rozvoja a bilaterálnych vzťahov, ktoré by za iných okolnosti mohli mať veľký potenciál. Toto som opakovane povedala pánovi Džalílímu: „Prečo to neprijmete? Prečo neexistuje možnosť začať s vami dialóg? Prečo v tejto otázke neukážete trochu politickej vôle?“ Myslím, že musíme urobiť nasledovné: snažiť sa tiež apelovať na obyvateľov, aby sme zistili, či existuje možnosť, že v najbližších voľbách dôjde k zmene – aj keď vieme, že to bude veľmi ťažké.

Domnievam sa však, že je zaujímavé sledovať aspoň to, že sa opozícia znova zjednocuje. Doposiaľ bola rozdelená. Pôsobila rezignovane. Teraz má aspoň novú chuť ísť do volieb a možno zmeniť situáciu, aspoň vo vláde. Je však samozrejmé, ako som už povedala, že práve teraz prebieha kľúčový proces preverovania kandidátov Strážnou radou. Ako povedala pani Beerová, ak sa môže 7 000 kandidátov uchádzať o 290 kresiel, potom už bolo príliš veľa kandidátov odmietnutých. Odmietnutých bolo dvetisíc z nich. Z tohto dôvodu pevne verím, že odvolacie konanie určite napomôže nápravu danej situácie. Iránski voliči si zaslúžia možnosť vybrať si svojich zástupcov spomedzi širokého spektra strán a názorov. Je samozrejme jasné, že nepodporujeme žiadnu konkrétnu politickú stranu, ale je dôležité, aby bol zriadený skutočný pluralizmus.

Vzhľadom na uvedené úplne súhlasím s tými poslancami – a v tejto oblasti som nezachádzala do všetkých podrobností – ktorí tvrdili, že na poli dodržiavania ľudských práv musíme ešte mnoho urobiť, aj keď sa v súvislosti s jadrovou otázkou nemôžeme posunúť dopredu. Samozrejme, že sme podporovali všetky rezolúcie OSN. Kanada takúto rezolúciu zaviedla. Prijatie týchto rezolúcií bohužiaľ jasne ukazuje, aký je v súčasnej dobe postoj Iránu. Rada by som pre niektorých poslancov Parlamentu, ktorí spomenuli, že by sme mali používať nástroj Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva, poznamenala, že tento nástroj už používame, a to formou jeho vykonávania prostredníctvom OSN, organizácie UNICEF a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu: napríklad v oblastiach súdneho systému pre mladistvých a drogovo závislej mládeže, a v otázkach spravodlivosti. V tejto veľmi strnulej atmosfére je to však čoraz ťažšie. Snažila som sa, aby sme na jednom veľvyslanectve v Teheráne mali jedného diplomata, ktorý by zabezpečil plynulejšiu koordináciu spoločných projektov. Ide, samozrejme, len o malý, ale dúfame, že zmysluplný krok, ktorý aspoň sčasti vydláždi cestu pre rozvoj našej spolupráce. Irán však, bohužiaľ, reaguje vyhýbavo. Keď som túto tému minulý týždeň osobne spomenula, nedostala som žiadnu odpoveď.

  Javier Solana, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − Pán predseda, len veľmi v krátkosti, keďže som už predtým dostal príležitosť odpovedať. Ako som už povedal, neexistuje veľa nových otázok a v podstate zdieľame názory, ktoré boli prezentované.

Čo sa týka otázky, ktorú položil pán Salafranca Sánchez-Neyra, v súčasnosti prebieha v Bezpečnostnej rade diskusia, a tak si nemyslím, že by som mal k tejto otázke podať bližšie vysvetlenie. Pýtali ste sa ma, čo by som rád videl. Rád by som videl uznesenie, ktoré nie je potrebné, pretože dialóg, o ktorý žiadame, sa stal skutočnosťou. Viete, ktoré prvky musia byť zavedené, aby sme dosiahli zmysluplný dialóg.

V súvislosti s ďalšími pripomienkami o rozšírení spolupráce existuje mnoho ďalších oblastí, v ktorých by sme mohli a mali spolupracovať. Afganistan a drogy tu už boli spomenuté. Ide o dôležitú otázku, v ktorej by sme veľmi radi spolupracovali.

V OSN boli nastolené ďalšie otázky o skupine šiestich krajín. Nemôžem hovoriť v mene nikoho. Môžem hovoriť len v mene šiestich krajín, s ktorými rokujem. Dostalo sa mi podpory od každého, od všetkých členov skupiny vrátane Európskej únie – o tom niet pochýb – ale aj od ďalších členov Bezpečnostnej rady, ktorí nie sú členmi Európskej únie.

vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. (FR) Odpoveďou na otázku pani Bégiunovej o jadrovej energii by som dnes nechcel rozprúdiť všeobecnú diskusiu o jadrovej energii. Na to bude čas, keď budeme diskutovať o energii. Chcel by som vám vysvetliť, v čom je základný rozdiel medzi jadrovou energiu určenou na výrobu elektrickej energie a jadrovou energiou používanou na iné účely, ktoré ste od seba oddelili. Základný rozdiel je v tom, že na produkciu elektrickej energie musí byť jadrová energia obohatená hodnotou X, kým na výrobu zbraní hromadného ničenia musí byť hodnota obohatenia oveľa vyššia.

Druhá otázka sa týka odpadu. Je veľmi dôležité, vedieť, čo sa s odpadom deje. Viete, že obsahuje plutónium a ďalšie materiály, ktoré sa dajú použiť. Je tiež zodpovednosťou obchodných spoločností, ktoré technológie poskytujú, aby sa postarali o všetok odpad. Táto situácia sa dosť odlišuje od situácie, ktorú máme na mysli, keď hovoríme o Iráne a o nezávislom procese obohacovania.

Vo svojom prvom prejave som opísal Irán tak, ako by som ho rád videl ja. Domnievam sa, že taký Irán je dosiahnuteľný a žiadaný Irán je krajina,  ktorej by sme sa mali venovať. Je to životaschopná krajina, ktorá má mnoho intelektuálnych, kultúrnych a iných dimenzií. Boli by sme radi, keby sa rozhodla s nami spolupracovať vo viacerých oblastiach, vrátane energetiky, ľudských práv, Stredného východu a jadrovej energie. Aby sme to dosiahli, potrebujeme začať skutočne seriózny dialóg o všetkých týchto otázkach.

Chcem sa vám poďakovať za vašu pozornosť počas tejto dôležitej diskusie. Veľmi rád sa sem vrátim diskutovať o Iráne alebo o akejkoľvek inej záležitosti, kedykoľvek budem pozvaný.

  Predseda. − Veľmi pekne vám ďakujem, pán Solana.

Dostal som šesť návrhov uznesení,⁽¹⁾ predložených v súlade s článkom 130 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprave je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 31. januára.

(1) pozri zápisnicu