Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Rozpravy
Streda, 30. januára 2008 - Brusel Verzia Úradného vestníka

17. Situácia v Pásme Gazy (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predseda. − Ďalším bodom rokovania sú vyhlásenia Komisie a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku o situácii v Gaze.

 
  
MPphoto
 
 

  Javier Solana , vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (ES) Pán predseda, ďakujem za slovo v tejto dôležitej diskusii, ktorú práve otvárame.

Pán predseda, začíname rozpravu o tragických udalostiach, ktoré sa udiali počas posledných týždňov a dní: otázka Gazy, problematika hraníc medzi Gazou a Egyptom a otázka hraničných prechodov medzi Gazou a Izraelom.

Výsledok, ktorého sme boli v posledných dňoch svedkami, je tragický: došlo k veľmi výraznému zhoršeniu humanitárnej situácie a aj bezpečnostná situácia sa výrazne zhoršila.

Verím, že dnešná diskusia bude diskusiou o tom, ako môžeme prispieť k riešeniu problémov.

V tomto Parlamente sme mali mnoho rozpráv o problémoch z minulosti. Domnievam sa, že dnes by sme sa mali presvedčiť, či sme my, v Európskej únii, schopní prispieť k riešeniu tejto závažnej otázky, lebo to bude mať vplyv aj na konferenciu v Annapolise a mierový proces.

Chcel by som opätovne zdôrazniť, že my, teda Európska únia, sme boli súdržní vo výzvach na otvorenie hraničných priechodov a na voľný pohyb osôb a tovaru cez tieto hraničné priechody, ktorý podlieha bezpečnostným zárukám, a to nielen čo sa týka tovaru určeného na humanitárnu pomoc, ale tiež tovaru, ktorý by prispel k hospodárskemu rozvoju v danom regióne, konkrétne v regióne Západného brehu Jordánu a pásma Gazy.

Ak tieto tri základné prvky – politický rozvoj, hospodársky rozvoj a zmena situácie priamo na mieste – nebudú prítomné, potom pre nás bude veľmi ťažké, pohnúť sa vpred. Je potrebné dosiahnuť pokrok v týchto troch oblastiach. Navyše, pokrok treba dosiahnuť vo všetkých troch oblastiach súčasne.

Čo teda môžeme my, Európania, urobiť?

Už od vzniku tejto novej situácie sme boli v kontakte s kľúčovými subjektami.

Ako iste viete, že v nedeľu sa uskutočnilo dôležité stretnutie Ligy arabských štátov, na ktorom boli položené všetky otázky a vyvinuté snahy o vypracovanie modelu riešenia - modelu, ktorý nie je veľmi vzdialený od toho, ktorý pred niekoľkými týždňami predložil Európskej rade minister Fayad. Ten ho zopakoval aj v nedeľu na samite Ligy arabských štátov, resp. na stretnutí ministrov zahraničných vecí Ligy arabských štátov: je potrebné nájsť spôsob opätovného získania kontroly nad hranicami, aby nad nimi palestínska samospráva mohla znova prevziať zodpovednosť.

Ak by sa to podarilo, potom by Európska únia, podľa môjho názoru, mala znova otvoriť otázku Rafahu, presne tak, ako sme urobili v roku 2005.

Ako viete, nie sme v danej oblasti fyzicky prítomní. Sme pripravení na nasadenie v momente, keď na to budeme vyzvaní, no v súčasnosti v oblasti prítomní nie sme. Na hranici nie sme prítomní odvtedy, čo hnutie Hamas získalo kontrolu nad Gazou, pretože sme na to nedostali povolenie.

Myslím, že potrebujeme konať v súlade s pondelňajšou diskusiou v Európskej rade a v súlade s uzneseniami Rady. Domnievam sa, že pondelkové uznesenia sú veľmi dobré a poskytujú určitý návod, ktorý privítali všetky zúčastnené strany: Egypt, Palestínčania aj Izrael.

Z toho dôvodu sa domnievam, že sme na správnej ceste. Teraz musíme vypracovať plán, ktorý by zabezpečil, že sa cesta, ktorú si vytyčujeme v súlade s uzneseniami Rady, stane rýchlo skutočnosťou.

Utrpenie, ktoré ľudia znášajú, je ukrutné, rovnako ako utrpenie obyvateľov na juhu Izraela, ktorý sa tiež ocitol pod paľbou rakiet vypúšťaných zo severnej Gazy proti vlastným ľuďom, čo je faktor, ktorý spôsobuje, že dosiahnutie stability je fakticky nemožné.

Ak by sme začali pracovať na balíku, ktorý by obsahoval všetky tieto skutočnosti (vrátane oslobodenia Al-Haram aš-Šarifu) – skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť, ak je naším cieľom stabilizácia situácie, možno by sme na vyriešení danej situácie mohli pracovať spoločne. Veľmi rád by som to opäť urobil.

Už som tu spomínal, že som v stálom kontakte s najdôležitejšími subjektami. Pôjdem do Egypta hneď, ako sa skončia práve prebiehajúce pracovné schôdzky medzi Palestínčanmi a Egypťanmi, ktoré dnes začali. Budem tam zajtra alebo pozajtra, aby som sa tiež mohol zúčastniť a načrtnúť, akým spôsobom by sme my, v Európskej únii, mohli byť prínosom.

Úprimne verím, že najlepším riešením by bol návrat k univerzálnej situácii, v ktorej mala palestínska samospráva kontrolu nad hranicami a v ktorej existoval slobodný pohyb tovaru a osôb nielen na účely humanitárnej pomoci, ale tiež na účely hospodárskeho rozvoja a obchodu, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie skutočného pokroku.

Dámy a páni, domnievam sa, že čelíme veľmi zložitej situácii, pretože, ako som povedal na začiatku, na Strednom východe je všetko so všetkým spojené.

Ak sa nám nepodarí dosiahnuť pokrok v riešení otázky Gazy, potom sa aj mierový proces ocitne v ťažkostiach. Z toho dôvodu máme na svojich pleciach veľkú zodpovednosť. Uvedomte si, prosím, čo stojí pred nami. Uvedomte si, že my, teda komisárka a ja, urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme využili čas, ktorý nám v týchto niekoľkých týždňoch ešte zostáva, a pokúsili sa nájsť riešenie, ktoré bude v záujme Európskej únie.

Pán predseda, už naozaj nemám čo dodať. Snáď by som len chcel vyjadriť svoje želanie, aby sa nám podarilo dosiahnuť želané riešenie situácie a aby sme pri jeho dosahovaní mali podporu poslancov tohto Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. Pán predseda, myslím si, že keď sme spolu hovorili v Annapolise, bola tam chvíľu nádej. Vždy som hovorila o opatrnom optimizme, pretože som vedela, aké ťažké bude začať bilaterálne rokovania medzi premiérom Olmertom a prezidentom Abbásom. Potom sme však mali konferenciu v Paríži, ktorú by som nazvala veľmi úspešnou a sľubnou, kde sme sa stretli s takou veľkou podporou, že sme si mysleli, že dostávame ozajstný nový impulz. Súčasne sme však vedeli, že sa tento nový impulz môže kedykoľvek vytratiť. Domnievam sa, že situácia v Gaze a veľké množstvo násilia, ktoré sme v januári videli, sú, okrem iných vecí jednou z tých zložitých situácií – vrátane raketových a mínometných útokov, ktoré zranili izraelských civilistov – ktoré môžu spôsobiť, že sa celý proces vykoľají. Samozrejme chápeme povinnosť Izraelského štátu chrániť svojich občanov. Izraelská vojenská odpoveď spôsobila mnoho úmrtí a zranení medzi Palestínčanmi v Gaze. Vždy sme tvrdili, že opatrenia na izolovanie civilného obyvateľstva budú neprijateľné a vždy sme otvorene hovorili o slobodnom prístupe a slobode pohybu osôb. Tieto skutočnosti si vyžiadali ťažké obete na civilom obyvateľstve v Gaze. Preto nie je žiadnym prekvapením, že veci zašli príliš ďaleko, keď sa ľudia začali prebíjať cez rôzne ohrady a bariéry medzi Egyptom a Gazou.

Otázka, ktorá teraz pred nami stojí – a v tomto má Javier Solana moju plnú podporu – znie: čo môžeme urobiť, aby to malo opäť skutočne význam? Už dlhší čas máme na hraničnom priechode v Rafahu pomocnú hraničnú misiu Európskej únie, ktorá však v posledných mesiacoch nemohla urobiť nič, takže možno je tu šanca pre nás, Európanov, znova prijať túto výzvu a pokúsiť sa dosiahnuť určitú formu riešenia. Myslím si, že je dobré, že sa Javier Solana chystá do Egypta spýtať sa najprv na to, čo môžeme robiť a pokúsiť sa dať dohromady všetky rozličné politické strany, čo je veľmi zložité. Myslím si, že je tiež dobré vidieť, že Salem Fayed je už nejaký čas pripravený prizvať palestínske orgány, aby kontrolovali hranice, pretože je to takisto dôležité. Nakoniec, je to ich vlastná zodpovednosť. Aby to bolo možné zrealizovať, myslím, že Európska únia by mohla opäť zohrať úlohu pomocného činiteľa. Možno pritom dokonca nebudeme ako sprostredkovatelia, ale len ako pomocná sila. Naše prvé nadväzujúce zasadnutie sa konalo len nedávno v Paríži, kde sa stretli Bernard Kouchner, nórsky minister zahraničných vecí, a Tony Blair. Ja pôsobím tiež ako jeden zo spolupredsedov tejto konferencie. Pokúsili sme sa prísť na to, čo by sa dalo urobiť priamo na mieste, aby sa situácia pohla dopredu, aby sme nemali len negatívne skúsenosti. Všetci sme sa rozhodli pracovať na takzvaných projektoch rýchleho štartu – na bezpečnostnej infraštruktúre na jednej strane, a na strane druhej osobitne na školách, pretože toto je oblasť, pri ktorej môže každý vidieť, cítiť a dokonca môže aj zavoňať, že tu existuje nádej, že chceme vštepovať nádej, a že sloboda prístupu a voľného pohybu je skutočne jednou z nevyhnutných podmienok, pretože bez nej nebude možné hospodársky rozvoj naštartovať. Z tohto dôvodu tieto projekty plne podporujeme a v súčasnosti sa snažíme sledovať túto stratégiu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, v mene skupiny PPE-DE. - (IT) Pán predseda, ak by som mal jedným slovom opísať to, čo sme počas niekoľkých posledných dní videli na južnej hranici pásma Gazy, použil by som slovo „beznádej“.

Pred dvoma rokmi sa konali voľby v Palestíne. Niekoľko mojich kolegov v tomto Parlamente – pani De Kayserová, pán McMillan-Scott a iní – bolo prítomných pri volebnom procese. Dnes, o dva roky neskôr, je palestínsky proces v troskách a situácia je bezútešná, depresívna a zúfalá. Je to dôkazom toho, že konsolidácia demokracie nespočíva len v uplatňovaní volebného práva, ale že musia existovať aj zastupiteľské inštitúcie, zákonné rozdelenie právomocí a rešpektovanie ľudských práv, počnúc právom na život.

Medzinárodné spoločenstvo požiadalo hnutie Hamas, aby sa zrieklo násilia. Hnutie Hamas tak neurobilo, a preto bolo ponechané na zozname teroristických organizácii Európskej únie.

Je zjavné, že záležitosti neboli správne vedené z druhej strany: Izrael privítal rozkol v palestínskej otázke, uskutočňoval svoju politiku osídľovania, uskutočňoval represie bez rozdielu a  vykonával tiež krutú blokádu, ktorá nedosiahla nič okrem povzbudenia hnutia Hamas.

Čo môžeme urobiť? Myslím si, že pán Solana opísal veci dokonale: podporovať snahy vysokého predstaviteľa, podporovať prístup prijatý na konferencii v Neapole štvorkou a umiernenými arabskými krajinami a, predovšetkým, podporovať politiku, v súvislosti s ktorou sa domnievam, že by sme mali vysloviť svoje uznanie Komisii a komisárke Ferrerovej-Waldnerovej. Politiku, ktorá kladie ľudské bytosti do centra činnosti Európskej únie; ľudské bytosti, ktoré trpeli a umierali v bolestiach a v zúfalstve a, podľa môjho názoru, bohužiaľ, zbytočne, lebo tento stav trvá na Strednom východe už dlho.

 
  
  

PREDSEDAJÚCI: PÁN MAURO
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique De Keyser, v mene skupiny PSE. - (FR) Pán predsedajúci, všetky múry časom padnú: múry Jericha, múr varšavského geta, Berlínsky múr, atlantický múr, múr ľahostajnosti. Hraničný múr v Rafahu je so svojím symbolickým významom súčasťou slepej túžby človeka, byť slobodný.

Čo však obyvatelia Gazy so svojou novozískanou slobodou vykonali? Utiekli do Egypta? Vyzbrojili sa kalašnikovmi? Nie, pretože zbrane, bohužiaľ, vždy zasiahnu svoj cieľ - s múrom alebo bez neho. Išli a zásobili sa núdzovým tovarom. Išli do obchodov, aby nakúpili lieky a mlieko pre kojencov, ktoré nie sú v Gaze dostupné. Mopedy, kozy a dobytok sa pomocou žeriavov premiestňovali do Rafahu za radostného skandovania davu. Bol to neuveriteľný pohľad. Potom išli všetci domov. Tieto obrazy hovoria za všetko: dovtedy nemožné sa zrazu ocitlo na dosah a ľudia sa potom jednoducho vrátili ku svojim každodenným životom.

Pred nami teraz stojí historická zodpovednosť. Otázka už neznie: kto otvorí brány vonkajšieho väzenia, ale, kto ich znova zatvorí, aby vrátil obyvateľov Gazy späť k ich pomalému duseniu sa. Od začiatku konferencie v Annapolise stratila Európska únia možnosť kontroly. Podľa plánu prenechala kontrolu nad mierovým procesom Spojeným štátom. Zabezpečenie spoločného predsedníctva na Konferencii donorov v Paríži znamenalo skutočný úspech. Bravó! Európania však mali mandát na prístup do Gazy od roku 2005. Budeme spoločne s Egypťanmi, Palestínskou samosprávou, hnutím Hamas a Izraelom schopní, znovu otvoriť dialóg a zabezpečiť Palestínčanom prístup k vonkajšiemu svetu? Alebo sa, naopak, budeme len nečinne prizerať ako pozorovatelia represií, ktoré budú nevyhnutne nasledovať? To je totiž celý problém. Okrem úlohy, ktorú zohráva pomocná hraničná misia Európskej únie, uvedený problém zahŕňa aj budúcnosť palestínskej jednoty a mierového procesu, rešpektovanie medzinárodného práva a reputáciu Európskej únie. V mene svojej skupiny, by som chcela pánovi Solanovi odovzdať veľmi jasné posolstvo: preboha, pohnite sa ďalej!

 
  
MPphoto
 
 

  Chris Davies, v mene skupiny ALDE. - Pán predsedajúci, ako člen delegácie Parlamentu v Palestínskej legislatívnej rade som sa snažil prísť na to, prečo vždy, keď vyzývame na ukončenie budovania osád, Izraelčania nás ignorujú a my nerobíme nič. Prečo, keď žiadame o odstránenie kontrolných bodov, nás Izraelčania ignorujú a my nerobíme nič. Prečo, keď vyzývame na ukončenie kolektívnych trestov na obyvateľoch v Gaze, nás Izraelčania ignorujú a my nerobíme nič.

Preto som veľmi povďačný pánovi Marcovi Ottemu, osobitnému zástupcovi EÚ pre Stredný východ, ktorý včera prišiel na zasadnutie delegácie a povedal, že našou politikou – európskou politikou – je nasledovať vedenie, na čele ktorého stojí Amerika.

Len pred niekoľkými týždňami povedal izraelský premiér o prezidentovi Bushovi: „Nerobí nič, s čím by som nesúhlasil. Nepodporuje nič, čomu by som oponoval. Nepovie nič, o čom si myslí, že by mohlo uškodiť Izraelu.“

Americká politika je teda izraelskou politikou a my, Európania, nasledujeme vodcu. Preto nie je žiadnym prekvapením, že naše odsúdenie izraelských krokov vyznieva v ušiach Palestínčanov naprázdno. A nie je žiadnym prekvapením ani to, že je také neúspešné. Tento európsky prístup viedol k tomu, že sme pred dvoma rokmi financovali voľby v Palestíne, ale potom sme odmietli venovať pozornosť ich výsledkom, čím sme podkopali našu podporu demokracie na Strednom východe.

Tento prístup viedol k tomu, že sme vyzvali na vytvorenie palestínskej vlády národnej jednoty, a keď bola vláda jednoty vytvorená, odmietli sme diskutovať s jej premiérom a s polovicou vládneho kabinetu – a vláda padla.

Tento prístup znamená, že odmietame diskutovať so zástupcami Hamasu v Gaze, a to aj napriek tomu, že sú držiteľmi skutočnej moci v danej oblasti. Poučili sme sa vôbec zo svojej minulosti? Nie je vhodný čas na to, aby Európa preťala reťaz, ktorá nás zaslepuje, a ktorá nás viaže k jednostrannej politike Ameriky a Izraela? Nie je vhodný čas na to, aby sme diskutovali nezávisle a konali s víziou?

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. - (FR) Pán predsedajúci, pán Solana, pani komisárka, bolo chybou, vziať celý národ za rukojemníkov. Ide o poučenie z iného obdobia, ktoré nemohlo fungovať. No najhoršie na tom všetkom je, že sa situácia zhoršila – v politickom aj ľudskom ohľade. Z toho dôvodu musíme otázky položiť sami sebe . Politika izolácie Hamasu a, v dôsledku toho izolácie Gazy, neuspela. Hamas je teraz populárnejší ako kedykoľvek predtým. Je to veľmi čudné: pán Solana a pani komisárka povedali, že Palestínčania musia získať späť kontrolu nad hranicami. Ako však môže palestínska samospráva znovu získať kontrolu v Gaze? Západný breh, to nie sú hranice. Toto je jeden problém. Druhým problémom sú hranice Gazy. Okrem toho existuje dohoda medzi Egyptom a Izraelom, podľa ktorej Egypťania na Sinaji nesmú byť ozbrojení. Ide o dohodu spred dvadsiatich rokov, z mierovej zmluvy. Preto, aj keby Egypťania chceli zastaviť teroristov na Sinaji, nemôžu tak urobiť. Situácia je preto úplne bláznivá. Pravdou je, že sa v tejto bláznivej situácii musíme chopiť svojej zodpovednosti. Prvou zodpovednosťou je, aby bolo obyvateľom Gazy umožnené žiť. Na dosiahnutie tohto musíme rokovať s tými, ktorí majú v Gaze administratívne právomoci. Nemôžeme povedať: „Chceme im zabezpečiť potraviny a vodu, chceme im poskytnúť lieky, ale nechceme rokovať s tými, ktorí im tieto lieky môžu zabezpečiť.

Po druhé, je treba povedať, že Palestínčania uveria v mier vtedy, keď im tento mier niečo prinesie. Momentálne nedochádza na Západnom brehu k žiadnemu zlepšeniu situácie v oblasti hraníc alebo slobody pohybu. Mier je niečo konkrétne, nie abstraktné. Ostreľovanie raketami pri súčasnej situácii neprestane a, ak sa chce Izrael cítiť bezpečne, my musíme povedať: „Blokádou sa život pre Palestínčanov stáva neúnosným a tento stav ohrozuje bezpečnosť Izraela“. Taká je pravda. Musíme tiež povedať pánovi Bushovi: „Vy už pri tom, v každom prípade, o pár mesiacov nebudete. Preto mlčte a prenechajte politiku iným ľuďom, ktorí lepšie rozumejú danej situácii“. Či už izraelská politika bude nasledovať americkú, alebo to bude naopak, ide o neúspešné politiky a my ich nemôžeme podporiť. Z toho dôvodu nestačí, aby Európska únia povedala: „Pohnite sa ďalej“, musí povedať: „Pohnite sa ďalej v správnom smere, rozprávajte s tými, ktorí sú pri moci a rozprávajte s izraelskými vodcami“. Potrebuje povedať, že naša solidarita s Izraelom neznamená, že ho budeme podporovať v totálne samovražednej politike.

 
  
MPphoto
 
 

  Francis Wurtz , v mene skupiny GUE/NGL. - (FR) Pán predsedajúci, pán Solana, pani komisárka, hrdinovia v Gaze znova raz dokázali, že žiadny opevnený múr nemôže uväzniť slobodného ducha ľudskosti a žiadna forma násilia si nedokáže podmaniť život. Citujem z prejavu, ktorý pred bránami Gazy minulú sobotu predniesla izraelská bojovníčka za mier a nositeľka Sacharovovej ceny, pani Nurit Peled, ktorá tam bola s ďalšími palestínskymi a izraelskými demonštrantmi.

Nie je možné, nezdieľať pocity, ktoré cítila Matka Guráž pri pohľade na týchto ľudí, ľudí utláčaných a ponižovaných až na neznesiteľnú úroveň; ľudí, prerážajúcich izraelskú blokádu, aby sa konečne mohli nadýchnuť čerstvého vzduchu a získať čas na zaobstaranie mlieka pre svoje deti, potravy pre rodinu a trošky šťastia, ktoré by im zodvihlo morálku.

Čo bude teraz? Všetci vidíme dvojitú hrozbu, ktorá hrozí od izraelských vodcov. Prvou hrozbou je zámer uzavrieť tento malý voľný priestor, prípadne použiť silu na jeho uzavretie. Druhou, viac všeobecnou, je hrozba zbaviť sa zodpovednosti za okupačnú moc v Gaze a prenechať ju Egyptu.

Ak majú mať pravdivé slová zo stanoviska Rady z 28. januára akýkoľvek skutočný význam, potom musí Európska únia súhlasiť s vyvíjaním väčšieho tlaku ako zvyčajného bolestivého a rozvláčneho tlaku na izraelské orgány, priamo a v štvorke, aby akceptovali princíp, že tranzitné body budú otvorené neustále, za zodpovednosti palestínskej samosprávy a za podpory Európskej únie a Ligy arabských štátov. Ak bude palestínska samospráva naďalej ukracovaná o akúkoľvek možnosť ponúknuť svojim ľuďom aspoň malú nádej do budúcnosti a pokrok v otázke potrebného palestínskeho národného zmierenia, znamenalo by to prijatie najhoršieho možného scenára. Obávam sa, že v súčasnosti sa veľmi rýchlo uberáme práve touto cestou.

Všetci vieme, že v otázke Gazy a Západného brehu, vrátane východného Jeruzalema, je potrebný podnet zo strany medzinárodného spoločenstva . Tento podnet nepríde od vyčerpaného a zdiskreditovaného amerického prezidenta. Teraz je rad na Európe, aby konala.

 
  
MPphoto
 
 

  Charles Tannock (PPE-DE). – Pán predsedajúci, Gaza zostáva ľudskou tragédiou a nikto z nás v tomto Parlamente nemôže viniť dlho trpiacich palestínskych obyvateľov za to, že sa náhlili cez otvor v múre na hraničnom priechode v Rafahu, aby si nakúpili v Egypte tovar.

Napriek tomu teroristická organizácia Hamas zakázaná Európskou úniou stále kruto ovláda dané územie a obyvateľov v Gaze a podľa môjho názoru pokračuje v nemilosrdnom páchaní vojnových zločinov prostredníctvom vypúšťania rakiet Kassám na izraelské civilné obyvateľstvo vrátane naposledy používanej verzie s dlhším doletom na Aškelon. To znamená, že nemôžete viniť Izrael z podpory hospodárskej blokády, ktorá umožňuje vstup len pre nevyhnutnú humanitárnu pomoc.

Je mi ľúto, pán Davies, je mi ľúto, pán Cohn-Bendit: ak Hamas ukončí ostreľovanie raketami, Izrael ukončí blokádu – je to také jednoduché.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Mircea Paşcu (PSE). - Pán predsedajúci, oddelenie Gazy od Západného brehu na jednej strane dokonca ešte viac komplikuje už aj tak zložitú situáciu. Ale na druhej strane ju zjednodušuje.

Dovoľte mi, aby som to vysvetlil. Po prvé, zlepšil sa tým dialóg medzi Izraelom a palestínskymi orgánmi na Západnom brehu. Po druhé, ovládla sa tým islamská radikálna bojovnosť, čo umožnilo zrozumiteľnejší prístup k nej, pretože na jednej strane máme radikálnych vodcov Hamasu a na druhej zvyšok obyvateľstva a v tejto súvislosti nie je žiadnym tajomstvom, koho musíme podporovať.

A po tretie, ako následok toho, namiesto dvoch členov v rovnici (z ktorých je jeden známy – Izrael – a druhý trochu neistý – Palestínčania), máme teraz v rovnici, v ktorej je medzi jednotlivými členmi znamienko násobenia, tri veľmi jasne definované členy vrátane Gazy, čo znamená, že ak by sa ktorýkoľvek z členov rovnice rovnal nule, potom aj výsledok je rovný nule.

 
  
MPphoto
 
 

  David Hammerstein (Verts/ALE). – (ES) Pán predsedajúci, len niekoľko veľmi konkrétnych otázok: ako sa môžeme vrátiť k pomocnej hraničnej misii EÚ na hraničnom priechode v Rafahu, keď nestálosť predchádzajúcej situácie stále trvá? Je to neozbrojená európska jednotka! Ak zaznie jediný výstrel, ak nastane situácia, ktorá bude znamenať čo i len maličkú trhlinku v bezpečnosti, vrátia sa všetci policajní dôstojníci do svojho hotela v Aškelone?

Akým spôsobom môžeme dosiahnuť dohodu s Palestínčanmi, Egyptom a Izraelom, aby sa situácia zmenila? Ak sa nám to nepodarí, potom, ako povedala pani Ferrerová-Waldnerová, nebude mať veľký zmysel, vracať sa k predchádzajúcemu stavu. Musíme dosiahnuť stav bez neistoty.

Ďalej, ako môžeme smerovať k dosiahnutiu mieru bez toho, aby sme vyriešili situáciu v Gaze? Neapolský proces úmyselne prehliadol situáciu v Gaze. Domnievam sa, že tento postoj nie je možné udržať: je nemožné, aby existovala akákoľvek palestínska samospráva, ktorá by sa zmierila so situáciou v Gaze, kým neexistuje mier.

Nakoniec by som sa chcel opýtať na strednodobé riešenia dodávok vody a energií do Gazy. Nebolo by možné, navrhnúť riešenia v hraničnej zóne medzi Gazou a Egyptom, ktoré by sledovali podobnú líniu, ako návrh na zriadenie zariadení na odsoľovanie morskej vody a na výrobu energie?

 
  
MPphoto
 
 

  Luisa Morgantini (GUE/NGL). - (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, včera zomrelo v nemocnici Shifa v Gaze dieťa. A v nemocnici v Gaze je 80 mŕtvych, pretože sa nemohli ísť dať ošetriť do Izraela. Dnes izraelský súd rozhodol o otázke blokády a znižovania zásob paliva v prospech vlády, t.j. v prospech pána Baraka. Taká je momentálna situácia.

Pán Solana sa pýtal: čo môžeme my, Európania, urobiť? Komisárka povedala, že by sme mali urobiť významný krok. Pravda môže byť významným krokom. Významný krok znamená odvahu povedať nielen: ja viem, že máte pred sebou obrovskú úlohu, že neustále pracujete, že zdieľate spoločne s nami utrpenie Palestínčanov a Izraelčanov, ale treba, preboha, aj niečo urobiť! Musíme izraelskej vláde jasne a nespochybniteľne povedať, že ak chce pomôcť Salámovi Fajjádovi a Mahmúdovi Abbásovi, mala by nielen prerušiť blokádu Gazy, ale tiež prestať zabíjať malých chlapcov, ako to urobila včera v Betleheme, a prestať zatvárať Palestínčanov do geta na Západnom brehu.

Nejde len o Gazu. Z Gazy sa stal hlavný problém, ale okupácia trvá každý deň. Mier je potrebný pre každého, pre Palestínčanov aj pre Izraelčanov. Musíme zablokovať ...

(predsedajúci vypol mikrofón)

 
  
MPphoto
 
 

  Reinhard Rack (PPE-DE) - (DE) Pán predsedajúci, je dobré, že môžeme viesť túto rozpravu tak skoro po hrozných udalostiach v pásme Gazy. Je taktiež dobré, že Parlament dostal príležitosť, vysvetliť svoj postoj pánovi Solanovi a pani Ferrerovej-Waldnerovej. Zároveň je dôležité, aby sme túto príležitosť využili na lepšie oboznámenie sa s problematikou. Pán Cohn-Bendit povedal, že nestačí iba poskytovať potravu, ale že je tiež potrebné, viesť rozhovory. Teraz tu máme nové mechanizmy, ako napr. program Pegasus, ktoré môžu podporiť plodnejší dialóg a spoluprácu. Možno by nám o nich mohla komisárka poskytnúť viac informácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Frieda Brepoels (PPE-DE) - (NL) Pán predsedajúci, pán Solana, pani komisárka, z celého srdca súhlasím s kolegami poslancami, ktorí povedali, že už prešiel čas na vyjadrovanie znepokojenia nad dramatickými udalosťami a humanitárnou situáciou v Gaze, a jednoducho už nestačí len poskytovať peniaze.

Naopak, domnievam sa, že situácia v Gaze a blokáda musia byť vnímané v kontexte celkového konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. Palestínčania zjavne vložili všetky svoje nádeje do EÚ, aby konečne prišla s výsledkami. V minulosti bolo vyslovených mnoho prísľubov, v skutočnosti však môžeme vidieť, že EÚ, po realizácii výsledkov rokovaní v Annapolise a na pôde OSN zlyháva v zohrávaní úlohy aktívneho sprostredkovateľa. Myslím si, že je to neprípustné a EÚ si už viac nemôže dovoliť, byť odstrkovaná na vedľajšiu koľaj Spojenými štátmi, ale musí zaujať vlastný nezávislý postoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Bairbre de Brún, (GUE/NGL). - (GA) Pán predsedajúci, vítam správu pána Cashmana o Agentúre Európskej únie pre základné práva. Členovia Výboru pre občianske slobody vykonali skvelú prácu v tejto dôležitej téme. Blahoželám im a blahoželám tiež spravodajcovi.

Obzvlášť vítam zlepšenia, prostredníctvom ktorých bude do rámca špecifických zodpovedností agentúry zahrnutá diskriminácia vo vzťahu k tradičným jazykom a menšinám. Vyzývam poslancov, aby zajtra podporili tieto reformy.

OSN vyhlásila tento rok - rok 2008 - za Medzinárodný rok jazykov. Európska únia sa musí zúčastniť na tomto odvážnom pokuse a aj my musíme byť príkladom.

Ja osobne mám v tejto záležitosti osobitný záujem. Pokračujem v práci na európskej úrovni na získanie potrebných zdrojov pre írčinu ako pracovného jazyka EÚ. Na úrovni volebných obvodov sa snažím o podporu kampane za zákon o írskom jazyku. Tento právny predpis je v Severnom Írsku veľmi potrebný na ochranu práv írsky hovoriaceho obyvateľstva.

Spomenuté práva nemôžu v súčasnosti byť uplatňované. Budú však prístupné, ak budú zakomponované do záväzných právnych predpisov, a ak orgán, akým je Agentúra Európskej únie pre základné práva, bude mať právomoc vzniesť námietku voči mojim krajanom a iným osobám v otázkach diskriminácie založenej na jazyku.

 
  
MPphoto
 
 

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE-DE). - (EL) Pán predsedajúci, udalosti v Gaze sú tragické a všetci moji kolegovia poslanci vyjadrili svoje zdesenie. Tieto udalosti sú nešťastné aj pre Európsku úniu. Nielen, že trpíme politickou slabosťou, ale tiež mi nie je jasné, ako by sme si mohli splniť svoje záväzky v súvislosti s poskytovaním účinnej finančnej a humanitárnej pomoci tam, kde sme sa angažovali. Dočasný medzinárodný mechanizmus sa pretvára do mechanizmu PEGASE. Investujeme do ľudských zdrojov, mechanizmov a zdrojov Spoločenstva.

Otázka znie, ako môžeme v tomto bode dosiahnuť úspech?

Máte nejaké nové správy, pani komisárka? Dostáva sa humanitárna pomoc do Gazy? Dochádza k spolupráci s Izraelom, aj keď iba v tejto otázke? Môže palestínska samospráva akýmkoľvek spôsobom prispieť k spriechodneniu cesty a napomôcť prísunu humanitárnej pomoci? Mechanizmus PEGASE by mal, logicky, byť zavedený už zajtra. Vaše služby investovali do detailov, do plánovania a do humanitárnej pomoci. Ako môžeme dosiahnuť uskutočnenie tejto vízie a týchto zdrojov, pani komisárka?

 
  
MPphoto
 
 

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). - (EL) Pán predsedajúci, situácia v Gaze si vyžaduje okamžité ukončenie izraelskej blokády. Je potrebné poskytnúť pomoc obyvateľom Gazy pri uspokojovaní ich okamžitých potrieb. Liga arabských štátov, Európska únia a dokonca aj Izrael musia napomôcť kontaktu medzi hnutiami Fatah a Hamas, aby sa dosiahla jednota medzi palestínskym obyvateľstvom, ako tomu bolo v období, keď bola pri moci vláda národnej jednoty. Aby sa to podarilo, musia byť všetci zvolení palestínski zástupcovia, ktorí sú členmi Hamasu, prepustení z izraelských väzníc. Musia sa vytvoriť vhodné podmienky na konanie všeobecných volieb. Európska únia aj Spojené štáty sa musia jasne zaviazať, že sa plne podriadia výsledku volieb, nech už tento výsledok bude akýkoľvek.

 
  
MPphoto
 
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. (DE) Dovoľte mi v krátkosti nanovo formulovať svoj postoj k tejto naozaj citlivej otázke, o ktorej sme znova obšírne diskutovali v pondelok v Rade pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy. Musím vám povedať, aj keď to vlastne ani nie je treba hovoriť, že sa neobmedzujeme len na diskusiu: spoločne so Spojenými štátmi, Palestínčanmi a Izraelčanmi a, samozrejme, tiež s OSN a Ruskom v rámci štvorky zohrala Európska únia svoju úlohu pri prijímaní spoločnej stratégie.

Predtým som , aj keď len veľmi v krátkosti, spomenula v súvilosti s konferenciou v Annapolise, jeden z aspektov tejto stratégie, konkrétne dvojstranný proces rokovania medzi prezidentom Abbásom a premiérom Olmertom. Druhým aspektom, ktorý sa viac dotýka mojej osoby v Komisii, je úsilie dosiahnuť nový posun, ktorý by ľuďom priniesol pokrok, pričom si plne uvedomujem obrovskú náročnosť tejto úlohy. Vždy som si bola vedomá problémov. No napriek tomu sme chceli vyvinúť všetko možné úsilie, aby sme mohli pomôcť. Tento náš postoj zostáva nezmenený. Z toho dôvodu je ťažiskovým bodom našej politiky podpora pána Abbása v jeho úsilí o dosiahnutie mieru prostredníctvom rozhovorov, s progózou použiť tento mier na dosiahnutie zmierenia s hnutím Hamas. To bola základná myšlienka tejto stratégie.

Ešte stále chceme podporovať ďalšie stretnutia. Počas nedávnych dní sa uskutočnilo stretnutie pána Olmerta s pánom Abbásom. Vieme, že sa z hľadiska jadra problému na spomenutom stretnutí nedosiahol veľký pokrok. Je to pochopiteľné, lebo všetky súčasné stretnutia sú poznačené touto veľmi zložitou situáciou. V každom prípade musíme uvedený prístup uplatňovať aj naďalej. Ešte stále máme v rukách prostriedky, ktorými môžeme včas otvoriť niekoľko dverí pre najbližšie stretnutie v Moskve, ak pomôžeme obidvom stranám.

Toto je jedna strana mince. Druhou stranou je humanitárna a hospodárska perspektíva. O nich by som svoje nasledujúce slová rada adresovala tým, ktorí nečítali moje vyhlásenie: dňa 21. januára som predniesla veľmi jasné vyhlásenie o svojom postoji v súvislosti so situáciou v Gaze, pretože som si aj ja uvedomila, že veci zašli príliš ďaleko. Spoločne s ďalšími vyhláseniami ministrov zahraničných vecí a medzinárodných organizácií to prispelo k zlepšeniu situácie. Blokáda, samozrejme, nebola úplne zrušená. Situácia sa však podstatne zlepšila. Podobne, čo sa týka humanitárnej situácie – a toto je tiež odpoveďou na vašu otázku, pani Kratsa-Tsagaropoulou – v súčasnosti sa mnoho zásielok naozaj dostane do Gazy.

Napriek tomu si uvedomujeme, že to nestačí. Ja sama som si vedomá, pán Cohn-Bendit, že čelíme mimoriadne skľučujúcej úlohe. Máte úplnú pravdu, keď hovoríte, že ide o nesmierne zložitú situáciu. Vysoký predstaviteľ si je toho tiež plne vedomý a zrejme aj on pripojí svoj komentár. V každom prípade budeme postupne pokračovať v presadzovaní spoločnej stratégie, ktorú sme spoločne definovali a ktorú zamýšľame spoločne realizovať. Nemáme inú možnosť, ako tlačiť na otvorenie hraníc, ktoré aj samotný Salám Fajjád, ako istotne viete, považuje za kľúčový krok.

Dovoľte mi, len v krátkosti, povedať pár slov o mechanizme, ktorý sme pripravili a ktorý začne fungovať o dva dni, prvého februára.. Ide o trvalý mechanizmus, na rozdiel od predchádzajúcich dočasných medzinárodných mechanizmov, ktoré sme museli predlžovať. Zo známych dôvodov bol nový mechanizmus vytvorený v partnerstve s palestínskou samosprávou. Na projekte sme úzko spolupracovali s pánom Fajjádom, aby boli výsledky projektu zhodné s jeho požiadavkou na plán rozvoja a pokroku pre palestínske hospodárstvo a, samozrejme, na infraštruktúru.

Toto by malo byť spoločným európskym úsilím, čím chcem povedať, že spomenutý mechanizmus - finančný mechanizmus - môžeme využívať nielen my, ale aj členské štáty. Jeho myšlienkou je v skutočnosti to, že aj niektoré medzinárodné organizácie a neeurópske krajiny by mali mať v zásade možnosť získať prospech z uvedeného mechanizmu. Podobne ako dočasný medzinárodný mechanizmus, poskytuje tento mechanizmus plnú kontrolu a monitorovanie, pretože chceme dodržať všetky kritériá transparentnosti. Je navrhnutý buď na poskytovanie priamej rozpočtovej pomoci, poskytovanie pomoci prostredníctvom kanálov Agentúry OSN pre pomoc a prácu a iných organizácií, alebo na financovanie našich projektov. Som si však vedomá, že táto otázka je v súčasnosti na druhom mieste za hlavnou politickou otázkou, ktorá znie: čo môžeme urobiť pre vyriešenie súčasnej situácie? Tento problém si plne uvedomujem, ale pri súčasnom stave je to jediná odpoveď, akú vám môžem poskytnúť.

 
  
MPphoto
 
 

  Javier Solana, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Pán predsedajúci, veľmi pozorne som si vypočul všetko, čo tu bolo povedané. Za seba by som mohol povedať to isté, a mohol by som to povedať s rovnakými emóciami a s rovnakými pocitmi, pretože naše pocity sú zdieľané.

Vy však hovoríte, že musíme konať a nie diskutovať. Myslíte si, že konaním sa naša politika otočí o 180 stupňov? Aby som bol úprimný, skutočne neviem, či je to rozumný prístup.

Čo sa za posledných pár dní, okrem humanitárnej drámy, stalo? Mohli by sme diskutovať hodiny a vyjadrovať svoje pocity, pretože naše pocity sú rovnaké ako Vaše – aspoň moje vlastné – a som si istý, že rovnaké pocity zdieľa aj pán komisár.

Začiatkom týždňa, len niekoľko hodín potom, ako vypuklo napätie, sa uskutočnilo zasadnutie Ligy arabských štátov. Prijali rozhodnutie – rozhodnutie, ktoré v pondelok podporila Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, rozhodnutie, ktoré sa pokúsime zrealizovať v najbližších hodinách po zasadnutí, ktoré sa začalo dnes ráno medzi palestínskymi úradmi a Egyptom, a ktoré pokračuje aj v týchto chvíľach a bude pokračovať aj v noci a s veľkou pravdepodobnosťou aj zajtra či pozajtra – kým sa nedosiahne bod, z ktorého by sme skutočne mohli mať úžitok.

Myslím si však, že mesiac po Parížskej konferencii, mesiac a pol po konferencii v Annapolise, keď sú zaangažované všetky arabské krajiny, keď ďalšie krajiny po prvýkrát zohrávajú konštruktívnu úlohu, že sa musíme prispôsobiť týmto smerom. Nebolo by z našej strany seriózne, ak by sme túto úlohu hrali sami. Musíme ju hrať spoločne so všetkými prítomnými partnermi. Podporujeme nedeľňajšie uznesenie Ligy arabských štátov – závery Rady sú v tejto otázke veľmi jasné – týkajúce sa hraníc, ktoré bolo v pondelok potvrdené. V stredu a vo štvrtok budeme pokračovať v rokovaniach.

Myslím si, že toto znamená konať, ale neviem, čo môžem urobiť ja. Ale to je už iný príbeh.

, výkonný predseda Rady − „pohnime sa ďalej správnym smerom“. To znamená, že v súčasnosti sa uberáme nesprávnym smerom.

(prerušenie pánom Cohn-Benditom: „... neznámym smerom ...“)

Pán predsedajúci, domnievam sa, že ak pán Cohn-Bendit,

vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.vážený pán poslanec tvrdí, že dnešná stratégia Európskej únie je „inconnue”, je ne comprends rien. Môžete tvrdiť, čo chcete. Môžete tvrdiť, že súčasná stratégia Európskej únie po Annapolise, po predsedaní na Parížskej konferencii, po podpore Ligy arabských štátov je „inconnue”, môžete tvrdiť aj iné veci, no ja si nemyslím, že „inconnue” môže byť udržateľné. Možno sa Vám to nebude páčiť –

(námietka)

Možno s tým nebudete súhlasiť, ale je veľmi ťažké povedať, že je neznáma. Zdieľam s Vami mnohé názory, ktoré ste veľmi výstižne vyjadrili. A mohol by som povedať, že máte, máme, v najbližších dňoch a hodinách povinnosti, s ktorými sa chystáme vysporiadať. Sme schopní vyriešiť danú situáciu? Neviem. Ani Vy to neviete. Ale môžete si byť istý, že sa o to pokúsime, a že sa budeme pokúšať podporovať pána Fayyada, pretože bol po celý čas účastníkom dialógu. Je to človek dobrej vôle a to je dôvod, prečo ho nemôžeme sklamať. Ja ho nesklamem.

Preto musíme pokračovať v úsilí v tomto smere. Prídu frustrácie. Bude to frustrujúce. Vyriešime všetky tieto problémy? Neviem. Ale pokúsime sa o to zo všetkých síl a s najlepšou vôľou.

Zdieľam s vami všetky pocity, ktoré tu boli vyjadrené. Netvrdím, že hlbšie, ale určite aspoň na rovnakej úrovni ako vy, priatelia, pretože stojíme na rovnakej strane a do tohto boja sme spoločne už dlho zapojení. Preto zdieľame rovnaké pocity a musíme pokračovať v tom, čo robíme.

Myslím si, že musíme ísť týmto smerom. Sľubujem vám, že sa ním budem uberať. Pokúsim sa stretnúť s Egypťanmi, predstaviteľmi Saudskej Arábie a so všetkými – Američanmi, Rusmi, všetkými – aby sme zistili, či môžeme vymyslieť niečo, čo bude odlišné. Musí to byť niečo kolektívne odlišné. V opačnom prípade si myslím, že nebudeme schopní vyprodukovať žiadne výsledky.

Mohli by ste poznamenať, že výsledky nie je vidieť už niekoľko rokov. Od roku 1967 sme kolektívne, ako medzinárodné spoločenstvo, nevyprodukovali žiadny výsledok. To je pravda. Je to naša zodpovednosť. Nemyslím si však, že už zajtra môžeme vyriešiť problém tým, že dnes prijmeme odlišné rozhodnutie ako je to, ktoré sme prijali v pondelok v Rade.

Teraz máme štruktúru z pondelňajšej Európskej rady a musíme sa ju snažiť zrealizovať. Veľmi rád by som sa vrátil a veľmi otvorene s vami diskutoval, tak, ako tu zvykneme robiť, o dôsledkoch našich činov.

Ale nemyslite si prosím, že nemáme rovnaké pocity. Máme. Máme skúsenosť z danej situácie a viac nemôžme povedať. Čo sa týka konania, ubezpečujem vás, že urobíme všetko, čo bude v našich silách.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie prebehne počas februárovej schôdze.

Písomné prejavy (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. - (IT) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Tento Parlament vo svojich rozpravách príliš často a dlho diskutoval o izraelsko-palestínskej. Mali by sme však pripustiť, že, objektívne povedané, úloha, ktorú sa Európskej únii doposiaľ podarilo zohrať v súvislosti s touto situáciu, bola vo svojej podstate okrajová: toľko rôznych vyhlásení, vyhlásení o zámeroch, návrhov a dokumentov, ale v skutočnosti len veľmi malá dôslednosť, čo sa týka činov. Nedávno som bol na návšteve Palestíny a bol som konfrontovaný s atmosférou úzkosti, rozčarovania a rezignácie medzi ľuďmi, ktorí sú už unavení z rokov večne porušovaných sľubov: situácia sa zhoršuje a existuje vážne riziko vydania palestínskych území do rúk extrémistom z hnutia Hamas. Vzduch, ktorý tam človek dýcha, je dusný. Utiekanie sa k násiliu sa zdá byť takmer nevyhnutné. Práve teraz sa čas naozaj kráti: buď bude mať Európa potrebnú silu a schopnosť, zvrátiť danú situáciu, alebo budeme musieť, každý z nás, niesť zodpovednosť za to, že sme nevykonali dosť, aby sme predišli najhoršiemu.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. - Ako povedal môj kolega Michael Gahler, súčasné uznesenie nasleduje líniu šiestich mocností udržiavať Irán pod tlakom.

Vidím to tak, že praktický problém spočíva v tom, ako bude toto uznesenie vnímané iránskym režimom. V situácii, keď dôležití aktéri na poli medzinárodnej politiky nie sú ochotní alebo schopní dohodnúť sa na uvalení závažných sankcií voči Iránu, neexistuje takmer žiadna šanca, že toto uznesenie niečo zmení.

Je tu však ešte jeden spôsob, doposiaľ nevyskúšaný, ako dosiahnuť žiadaný účinok,

a tým je prenechať šancu iránskemu opozičnému hnutiu ukončením jeho politického útlaku zo strany vlád EÚ. Európsky súd prvého stupňa v decembri 2006 a britské súdy minulý november rozhodli, že neexistujú absolútne žiadne dôvody na izoláciu iránskej opozície, ako sa to deje v súčasnosti. Otvorenie možností iránskej opozícii pre mierové aktivity poskytne EÚ nielen účinný vplyv na ovplyvňovanie režimu mulláhov, ale otvorí tretiu, oveľa realistickejšiu, možnosť medzi želanou diplomaciou na jednej strane a vojenským zásahom typu USA na strane druhej.

Ak je naším úprimným zámerom dosiahnutie pozitívnej zmeny v Iráne, dajme tejto tretej možnosti šancu.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia