Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 30. januára 2008 - Brusel Verzia Úradného vestníka

18. Systém protiraketovej obrany USA (rozprava)
Zápisnica
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Ďalší bod rokovania sa týka vyhlásenia Rady a Komisie k otázke systému protiraketovej obrany USA.

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. Rada nediskutovala o vybudovaní systému protiraketovej obrany USA na území Európskej únie. Z toho dôvodu mi je ľúto, že nemôžem vyjadriť názor Rady ku tejto otázke. Chcel by som vám však pripomenúť, že rozhodnutie o vybudovaní akýchkoľvek ozbrojených síl alebo vojenského zariadenia patrí do vnútornej kompetencie každého členského štátu. Preto prijímajú členské štáty rozhodnutia o týchto otázkach nezávisle.

Dovoľte mi, aby som to objasnil: doposiaľ neprebehli medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými žiadne rokovania o vybudovaní systému protiraketovej obrany. Taktiež žiadna z týchto strán neplánovala potenciálnu spoluprácu v tejto oblasti. Rada Európskej únie preto so Spojenými štátmi americkými ani s alianciou NATO neplánovala žiadne rozhovory na prediskutovanie tejto otázky. Pokiaľ vieme, protiraketová obrana je predmetom spolupráce v rámci NATO ako aj v rámci Rady NATO - Ruská federácia.

 
  
MPphoto
 
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. Pán predsedajúci, dnes budem veľmi stručná, pretože Komisia má v tejto záležitosti len veľmi malé právomoci.

Dovoľte mi však povedať, že vzájomné pôsobenie medzi Spojenými štátmi americkými, Ruskom a členskými štátmi EÚ v oblastiach bezpečnosti a obrany má pre tieto dôležité partnerstvá širšie dôsledky. To je jasné. Z tohto dôvodu, hoci, ako som už spomenula, v skutočnosti nemáme právomoci alebo zodpovednosť v tejto otázke, dúfame, že sa podarí nájsť vyvážené riešenie, ktoré bude v konečnom dôsledku uspokojivé pre všetkých.

Od samotného začiatku sme privítali rozhovory na vysokej úrovni, ktoré sa v minulom októbri začali v Moskve, a po ktorých nasledovali stretnutia odborníkov. A v nedávnom priamom dialógu medzi Moskvou a Varšavou vidíme príležitosť vyjasniť si jednotlivé postoje v súvislosti s národnou suverenitou.

Na záver chcem povedať, že nech sa o týchto záležitostiach diskutuje na akomkoľvek fóre, či už je to NATO alebo OBSE, myslím si, že je veľmi dôležité, aby do rozhodnutí o budúcnosti európskej bezpečnostnej architektúry bola zahrnutá aj Európska únia.

 
  
MPphoto
 
 

  Karl von Wogau, v mene skupiny PPE-DE. - (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, keď my v Európe diskutujeme o protiraketovej obrane, diskusia sa zvyčajne točí okolo plánov Spojených štátov na jej vybudovanie v Poľsku a Českej republike. Mnohí ani netušia, že tieto plány predstavujú len akési rozšírenie existujúceho systému navrhnutého na obranu Spojených štátov. My v Európskom parlamente sa však musíme predovšetkým zamerať na následky, ktoré bude mať tento krok na bezpečnosť európskeho kontinentu. Vieme, že Spojené štáty už minuli viac ako 100 miliárd dolárov na svoj systém protiraketovej obrany a každoročne investujú ďalších desať miliárd dolárov do ďalšieho vývoja tohto systému. Pritom Spojené štáty sú od potenciálnych zdrojov nebezpečenstva vzdialené podstatne viac, než my v Európe. Súčasná situácia sa podobá situácii, v ktorej Luxembursko míňalo peniaze na budovanie hrádzí, ale Holandsko nepociťovalo žiadnu potrebu konať rovnako.

Potrebujeme sa sami seba opýtať, či skutočne existuje nejaká hrozba, a ak áno, či na ňu potrebujeme reagovať. Diskusia, ktorej sme sa práve zúčastnili spoločne s pánom Solanom, nám ukazuje, že situácia v Iráne predstavuje pretrvávajúci zdroj znepokojenia. Sme si tiež vedomí hrozby, ktorá by mohla vzniknúť z nestabilnej situácie v Pakistane.

My v Podvýbore pre bezpečnosť a obranu sme sa angažovali v intenzívnom dialógu s predstaviteľmi Spojených štátov, vrátane generálporučíka Henryho Oberinga, riaditeľa Agentúry pre protiraketovú obranu. Z týchto rozhovorov jasne vyplynulo, že americký protiraketový systém by bol teoreticky schopný ochrániť časť Európy, nie však celý kontinent. Konkrétne by nebol schopný ochrániť Cyprus, Maltu, časť Grécka, Rumunska, Bulharska alebo južného Talianska. Z európskeho hľadiska však nemôžeme tolerovať rozdelenie nášho kontinentu na oblasti s rozdielnymi stupňami bezpečnosti. V podobnom duchu musíme spoločne definovať naše spoločné európske bezpečnostné záujmy v tomto kontexte.

Súčasné hodnotenie nám pripomína, že v súčasnosti neexistuje žiadne fórum, na ktorom sa diskutuje o tejto otázke, a na ktorom by sa definovali spoločné európske bezpečnostné záujmy. Toto je zjavne ďalšou oblasťou, v ktorej je potrebná veľmi úzka spolupráca s Ruskom.

Očakávame, že na aprílovom bukurešťskom samite NATO sa prednesú návrhy spoločného systému. Očakávame, že tieto návrhy zohľadnia naše špecifické európske bezpečnostné záujmy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. - (NL) Pán predsedajúci, nie je to prvýkrát, čo diskutujeme o tejto otázke. A tiež to nie je prvý raz, čo sme dostali rovnaké odpovede od Rady, ktorá podobne ako Komisia tvrdí, že v tejto veci nemá žiadne kompetencie, aj keď – a v tomto musím komisárke zablahoželať – na konci povedala, že veci musia byť v Európskej únii organizované iným spôsobom.

Ak sa stane niečo, čo má vplyv na bezpečnosť všetkých Európanov a čo sa spadá pod bezpečnostnú stratégiu, ktorú nám tu opísal pán Solana, je potrebné, aby sme si o tom mohli navzájom pohovoriť. Našťastie, Parlament o tom môže diskutovať. Ide o otázku, ktorá sa týka obyvateľov aj členských štátov Európskej únie, a preto si myslíme, že je jej zaradenie do programu úplne na mieste.

Nemám v úmysle vracať sa ku všetkým námietkam, ktoré už moja skupina vyslovila voči plánu, s ktorým prišli Američania. Domnievame sa, že nie je správne, že prebiehajú dvojstranné rokovania s dvoma členskými krajinami NATO, ktoré – či už je to náhodou alebo nie – sú tiež členskými štátmi Európskej únie, pričom tento fakt ovplyvňuje vzťahy s Ruskom, vrátane jeho vzťahu s Európskou úniou. Je tiež nesprávne, že sa systém vyvíja jednostranne, aj keď v rámci NATO, a že nebolo podané jasné vysvetlenie, prečo je vlastne spomenutý systém potrebný, či bude fungovať a či sa nestáva príliš nákladným.

V súčasnosti prebieha v Poľsku zaujímavá diskusia, v ktorej nová vláda povedala, že by bola ochotná spolupracovať na uvedenom systéme, ale že sa tak deje preto, že to tak chcú Američania a je to americká, a nie poľská, bezpečnosť, ktorá je v stávke. Veď, napokon, tento systém predstavuje z pohľadu poľskej bezpečnosti skôr hrozbu než zlepšenie. To je, napríklad, aj dôvod, prečo Poliaci žiadajú väčšiu pomoc pri vývoji prostriedkov protivzdušnej obrany pre poľskú armádu, čím vytvárajú akési preteky v zbrojení.

Je zaujímavé, že bola v Poľsku znovu otvorená diskusia o tom, či je tento systém užitočný alebo potrebný, a nový poľský premiér, alebo aspoň poľský minister zahraničných vecí, mal dosť odvahy, aby sa o tejto otázke zhováral s Ruskom. Tento krok bezvýhradne podporujeme.

V Českej republike je trochu odlišná situácia. Nazdávame sa, že existuje snaha pretlačiť tento systém a český príspevok k nemu aj proti vôli obyvateľov, keďže mám pocit, že 70 % Čechov je proti vývoju tohto systému. Z toho dôvodu sa obávam, že boli do pohybu uvedené aktivity, cieľom ktorých je v tomto roku presadiť rozhodnutia a uzatvoriť dohody s Poľskom a Českou republikou, skôr ako nová administratíva – dúfajme – prevezme vládu nad Spojenými štátmi. Vieme, že demokrati sú dosť skeptickí v otázke vývoja systému protiraketovej obrany.

V každom prípade dúfame, že sa v Rade uskutoční diskusia, a vyzývame, aby sa k tejto záležitosti pristupovalo s vážnosťou. Ak sa ju totiž podarí presadiť, bude to mať vplyv na naše už aj tak zložité vzťahy s Ruskom. Verejnosť je znepokojená. To, čoho sme v súčasnosti svedkami, sú nové preteky v zbrojení. Existuje aj niekoľko ďalších vecí, o ktorých si myslíme, že o nich Európsky parlament jednoducho musí diskutovať. Robili sme tak v minulosti a mali by sme tak robiť aj naďalej.

Myslím si, že našou hlavnou úlohou je zistiť, či je tento systém potrebný, či neznamená začiatok nových pretekov v zbrojení, či skutočne prinesie zlepšenie bezpečnosti a či nám skutočne pomôže v boji proti „rebelským štátom“. Nie som presvedčený o tom, že Iránci budú schopní vypúšťať rakety v takom krátkom čase, ako to tvrdia Američania. To je ďalšia vec, o ktorej sme mali protichodné informácie. Preto dúfam, že o tejto otázke v Parlamente budeme diskutovať a že budeme tiež monitorovať, čo sa deje v Českej republike a v Poľsku. Moja skupina je naďalej proti tomuto systému.

 
  
MPphoto
 
 

  Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE. - (FI) Pán predsedajúci, najväčšie ohrozenie ľudstva nepredstavuje rozšírenie jadrových zbraní do ďalších krajín. Skutočným problémom je existencia jadrových zbraní vo všeobecnosti. Jedinou etickou a trvalou možnosťou v našom prístupe k protiraketovým obranným systémom a ďalším jadrovým zbraňovým systémom je ukončiť ich používanie. EÚ by sa mala tiež zaviazať k novým dohodám kontrolujúcim vyzbrojovanie a byť proaktívna vo svojom úsilí o naštartovanie procesu odzbrojovania.

Americký systém protiraketovej obrany by zvýšil riziko jadrovej vojny. Jadrový štít, ktorý je naplánovaný pre Poľsko a Českú republiku, je založený na predpoklade, že jadrovú vojnu je možné vyhrať. Typ protiraketového obraného systému, ktorý Spojené štáty prevádzkujú, je radikálne odlišný od ich skoršej politiky zastrašovania, cieľom ktorej bolo predísť situácii, v ktorej by sa jedna krajina pomstila druhej. Predošlý zastrašujúci účinok jadrovej výzbroje sa tým pádom vytratil. Rovnováha strachu teda vymizla. Americký systém protiraketovej obrany v Poľsku alebo v Českej republike predstavuje vážny zdroj obáv pre celú Európu a všetky jej členské štáty. Vzhľadom na to je dôležite, aby EÚ o tejto záležitosti diskutovala a oboznámila sa s obavami svojich obyvateľov. Tiež by sme tu mali zvážiť, či tento systém zlepší bezpečnosť v Európe a európsku obranu, alebo sa ním dosiahne opačný výsledok a nový systém v skutočnosti bezpečnosť v Európe oslabí.

 
  
MPphoto
 
 

  Ģirts Valdis Kristovskis, v mene skupiny UEN. - (LV) Dámy a páni, z času na čas nám rétorika prezidenta Putina pripomenie, že existuje možnosť, že Rusko zamieri svoje rakety na Európu. Tento fakt dokazuje, že existuje určitá strategická rovnováha medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Žiadna takáto rovnováha však neexistuje medzi Európou a Ruskom. Ani ju nie je možné dosiahnuť pomocou „jadrových dáždnikov“ Francúzska a Veľkej Británie. Z toho dôvodu sa domnievam, že je správne položiť si otázku, ako môžeme zabezpečiť spoločnú protiraketovú obranu Európy, nie Spojených štátov. Diskutujeme o týchto záležitostiach len z toho dôvodu, že sa Spojené štáty starajú o svoju vlastnú obranu? Pani Ferrerová-Waldnerová, členovia Komisie a Európska únia sa dokonca ani nezaoberajú touto formou obrany. Nemyslíte si, že je úplne prirodzené, aby Spojené štáty, NATO a taktiež niektoré členské štáty rozhodovali o tejto otázke spoločne? Domnievam sa, že Európska únia musí sformulovať jednoznačný postoj, ktorý by sa mal potom realizovať spoločne s NATO a Spojenými štátmi. V opačnom prípade by sme tu nemali strácať čas, pretože o všetkom rozhodne NATO.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. - (FR) Pán predsedajúci, pán minister, pani komisárka, pripúšťam, že toto je nepochybne nová európska politika. Pripomína mi môjho syna, keď mal štyri roky. Keď ste sa ho opýtali: „Kde si?“, položil si dlane na oči a povedal: „Nie som tu“. Presne to nám tvrdí aj Komisia: „Nie sme tu. Nemá to nič spoločné s nami alebo s Európou“.

v mene skupiny Verts/ALE.Je mi ľúto, ale to je úplný nezmysel. Teraz sa musíme rozhodnúť, či chceme spoločnú európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Dokonca máme aj novú zmluvu, na základe ktorej máme svojho vlastného ministra zahraničných vecí zodpovedného za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Keďže máme spoločného ministra zahraničných vecí, tak by sme potom určite mali diskutovať o záležitostiach na európskej úrovni. Nie ako samostatné vlády diskutujúce o bezpečnosti svojej krajiny s inými samostatnými vládami, alebo ako pán von Wogau, ktorý trvá na tom, že Európa je ohrozovaná Iránom alebo bohvie ešte akými ďalšími krajinami. Ja jeho názor nezdieľam a domnievam sa, že, o veciach musíme diskutovať prinajmenšom na európskej úrovni. Nemôžeme jednoducho povedať, že Američania prišli s akýmsi unáhleným projektom, že George Bush už o šesť mesiacov nebude zastávať svoju funkciu, takže tento svoj unáhlený projekt možno opustia, a my, Európania, s tým nemáme nič spoločné.

Sme veľmi skeptickí v súvislosti so spomenutou protiraketovou obrannou stratégiou. Sme však presvedčení, že je to niečo, o čom sme my, Európania, povinní diskutovať. Nie je to rozhodnutie, ktoré by mali urobiť poľskí alebo českí poslanci alebo poslanci akejkoľvek inej národnosti – Rumuni alebo Bulhari zajtra, Sicílčania pozajtra alebo tak nejako. Nie, máme spoločný záujem o prijímanie rozhodnutí o našej bezpečnosti. Tak je to v zásade uvedené v zmluve, ktorú ste ratifikovali a ktorú zamýšľame ratifikovať aj my, v ustanoveniach o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Obdobne musí byť táto záležitosť predmetom pre Európsku úniu. Rozhodnutie sa nesmie uskutočniť dvojstranne medzi Poľskom a Spojenými štátmi alebo medzi Českou republikou a Spojenými štátmi. Je to európske rozhodnutie. Je to európsky problém a musíme prísť s európskym riešením.

 
  
MPphoto
 
 

  Vladimír Remek, v mene skupiny GUE/NGL. – Vážení prítomní, oceňujem, že sa problém umiestnenia prvkov americkej protiraketovej obrany na území Českej republiky a Poľska, teda na území Európskej únie, dostáva na pôdu Európskeho parlamentu, t. j najdemokratickejšej inštitúcie, pretože je priamo volená občanmi Únie, a tých sa tento problém dotýka.

V tejto súvislosti zdôrazňujem, že sa opieram o názory svojich kolegov z frakcie GUE/NGL, ako aj o svoju vlastnú skúsenosť vojenského odborníka, ale najmä o väčšinový názor občanov svojej krajiny, kde je 70 % obyvateľov proti umiestneniu amerického radarového systému.

Americká protiraketová obrana je nám prezentovaná ako obranný štít. Prečo teda nebolo napríklad umožnené Českej republike predať pasívny rádiolokačný systém Tamara bez výkonných vojenských zariadení do Číny? Zdôvodnením je, že by Čína získala neadekvátnu výhodu vo vzťahu k ostatným krajinám. Nie je to ale manipulácia s pojmami? Nie je pravým dôvodom inštalácie radaru v Českej republike tiež získanie výhody? Aj laik chápe to, čo poznali bojovníci už dávno pred Hanibalom, že totiž štít v rukách bojovníka slúži ako prostriedok pre lepšie a efektívnejšie využitie jeho meča.

Deklaruje sa zvýšenie bezpečnosti. Ale nejde vlastne o zvýšenie bezpečnostných rizík? Budeme totiž logicky odrazu cieľom číslo jedna pre potencionálnych protivníkov. Tvrdí sa nám, že máme USA vyhovieť, aby sme potvrdili, že sme dobrí spojenci. Kanada tiež nevyhovela a je zlým spojencom USA? Nepoučila sa napríklad z účelového zdôvodnenia vojenských akcií v Iraku?

Čudujeme sa reakcii Ruska. Pokiaľ USA jednostranne vypovedali dohodu o ABM a podnikajú kroky, ktoré im majú priniesť výhodu, potom sa mi táto reakcia nezdá nelogická. Bola snáď Spojeným štátom pred rokmi po chuti blízka prítomnosť sovietskych rakiet na Kube?

USA sú určite veľmocou a ich stanoviská, návrhy a požiadavky nie je možné len tak zhodiť zo stola. Ale ak nám skutočne ide o väčšiu bezpečnosť, predovšetkým pre Európu, cesta vedie zložitejším smerom vyjednávaní a dohôd, a nie jednostranných krokov. V tom je zodpovednosť nielen vplyvných aktérov USA a Ruska, ale aj nás samotných v Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Jana Hybášková (PPE-DE). – Nárast množstva nosičov stredného a stredne dlhého doletu na prelome 21. storočia je ohromný. Bohužiaľ, bez existencie medzinárodného bezpečnostného režimu ho nevieme zastaviť inak než účinnou obranou.

Účinná obrana je zvrchovaným právom členských štátov Únie. Vyjednávanie SOFA, ktoré práve prebieha v Prahe, je legitímnym právom Českej republiky. Preto, že radar umiestnený na území Českej republiky bude poskytovať bezpečnosť mnohým európskym krajinám a bude to prvýkrát, čo Česká republika, roky okupovaný štát, bude môcť aktívne prispieť k európskej bezpečnosti, musí česká vláda konať obzvlášť zodpovedne.

Protiraketová obrana musí byť dôveryhodná, obranná a musí rešpektovať nedeliteľnosť bezpečnosti. Preto vítame informácie o bukurešťskom samite, na ktorom by sa malo rozhodnúť o výstavbe komplementárneho systému LTBMD. Presunutie rokovania do NATO je zárukou splnenia nedeliteľnosti. Vyjasniť, že ide o čisto obranný systém, je predmetom americko-poľsko-česko-ruských rokovaní.

Zostáva tretí bod − účinnosť. Aj vzhľadom na to, čo vieme o iránskych novembrových testoch, si musíme povedať: „Uvedomme si spoločnú zodpovednosť. Neničme účinnosť spoločnej obrany vzájomnými spormi o to, či sa vôbec máme brániť.“

 
  
MPphoto
 
 

  Libor Rouček (PSE). – Dovoľte mi, aby som využil tento jednominútový prejav a vyzval Radu Európskej únie a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku k diskusii o téme americkej protiraketovej obrany na európskej úrovni.

Umiestnenie prvkov americkej protiraketovej obrany v Európe je celoeurópskou otázkou. Nie je to len záležitosť Čechov, Poliakov či Američanov. V stávke sú vzťahy vnútri Európskej únie, vzťahy EÚ – NATO, vzťah Európa – Spojené štáty, Európa – Rusko. Zaraďte preto túto otázku na program rokovania Rady.

Pokiaľ ide o Českú republiku, chcel by som uviesť jednu skutočnosť. Sedemdesiat percent občanov Českej republiky je proti tomuto systému. Tri štvrtiny občanov Českej republiky vyžadujú referendum k tomuto systému. Česká vláda nekomunikuje s verejnosťou, česká vláda neinformuje poslancov českého parlamentu, česká vláda robí všetko za chrbtom českých občanov. Aj to je potrebné vedieť a aj na to treba v Rade Európskej únie poukázať.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). - (PL) Pán predsedajúci, chcel by som na začiatku všetkým pripomenúť, že protiraketový obranný štít nie je len záležitosťou Poľska a Českej republiky: dotýka sa aj Spojeného kráľovstva a Dánska, keďže zariadenia v obidvoch týchto krajinách majú byť tiež zahrnuté do systému. Preto nehovorme len o Poľsku alebo Českej republike.

Mojim druhým argumentom je, že protiraketový obranný štít a vojenské objekty, ktoré tvoria jeho súčasť, nebudú predstavovať magnet pre teroristov. Teroristi útočia na nechránené ciele, nie na dobre chránené vojenské základne.

A nakoniec tretí argument. Európska únia nie je vojenským zoskupením. Možno je škoda, že tomu tak nie je, ale taká je, v každom prípade, skutočnosť a nová- Lisabonská zmluva- na veci nič nemení. Vzhľadom na to je otázka obrany buď zodpovednosťou NATO alebo zodpovednosťou krajín, ktoré sa rozhodli nevstúpiť do aliancie a chcú sa brániť samostatne. Samozrejme by mala v NATO prebehnúť diskusia o tom, ako tento systém zapadne do ďalších systémov, ktoré NATO zamýšľa vyvíjať. To je absolútne nevyhnutné. Nezabudnime, že 21 krajín Európskej únie je tiež členmi NATO.

 
  
MPphoto
 
 

  Milan Horáček (Verts/ALE). - (DE) Pán predsedajúci, jedným z najlepších protivojnových románov je román od Jaroslava Haška o dobrom vojakovi Švejkovi. Postoj, ktorý zaujala Komisia a Rada, však zatieňuje aj Švejka, prekonáva Franza Kafku a dokonca aj každého pštrosa. Nemôžeme realizovať túto politiku s hlavou v piesku. Musíme o záležitosti diskutovať medzi sebou, na pôde Európskeho parlamentu; musíme o nej však, samozrejme, diskutovať aj s členmi NATO. Musíme o nej diskutovať s Čechmi, Poliakmi a Rusmi. Ide o dôležitý proces, ktorý je potrebné riadiť na celoeurópskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Tobias Pflüger (GUE/NGL). - (DE) Pán predsedajúci, technickou úlohou plánovaného systému protiraketovej obrany je vyradiť u potenciálneho nepriateľa jeho schopnosť reagovať v prípade útoku. O tom niet nijakých pochybností. Inými slovami, ide aj o útočný systém. Túto skutočnosť treba v diskusii vziať do úvahy. Nech je už tento protiraketový systém vybudovaný Spojenými štátmi, Spojenými štátmi spoločne s NATO, alebo v akoukoľvek inej kombinácii, stále zostáva programom zbrojovania. Podstatnou vecou je pre mňa to, že Európska únia nie je schopná prísť so spoločným stanoviskom k tejto otázke. V tejto záležitosti sa spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie stáva terčom posmechu. Pán Cohn-Bendit môže citovať reformnú zmluvu donekonečna. Kým bude pretrvávať súčasná situácia a kým nebude prijaté žiadne spoločné stanovisko, bude Európska únia zo seba robiť terč posmechu.

Potrebujeme jasne povedať, že nechceme systém protiraketovej obrany. Faktom je, že veľmi výrazná väčšina Európskeho parlamentu povedala svoje „nie“ v súvislosti s týmto systémom. V európskych krajinách, vrátane Českej republiky, je verejná mienka tvrdo proti protiraketovému systému a, samozrejme, aj poľská vláda očividne upresnila svoje predchádzajúce stanovisko. Z týchto dôvodov by som privítal, keby sme prijali uznesenie, ktorým tento Parlament jednoznačne odmietne protiraketový systém.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Zahradil (PPE-DE). – Dovoľte mi, aby som poďakoval Rade na čele so slovinským predsedníctvom a Komisii, ktorú predstavuje pani komisárka Ferrerovej-Waldnerová za to, že sa celkom striktne pridržiavali znenia európskych zmlúv, podľa ktorých ide o problematiku, ktorá spadá plne do jurisdikcie národných štátov. A dovoľte mi, aby som pripomenul, že aj v novej Lisabonskej zmluve sa explicitne hovorí, že otázky národnej bezpečnosti sú úplne v jurisdikcii jednotlivých členských štátov Európskej únie.

Som presvedčený, že európska bezpečnosť je nedeliteľne spojená s bezpečnosťou celého euroatlantického priestoru a v situácii, keď Európska únia nie je ani finančne, ani technologicky schopná zaistiť bezpečnosť svojich členov pred novými rizikami, je toto spojenie naliehavejšie.

Pokiaľ ide o vôľu obyvateľov, ktorá tu bola niekoľkokrát spomenutá, môžem len pripomenúť, že tí, ktorí sa odvolávajú na prieskumy verejnej mienky a požadujú referendum, sú často tí istí, ktorí odmietali referendum v inej veľmi dôležitej otázke, t. j. v otázke nových európskych zmlúv.

 
  
MPphoto
 
 

  Oldřich Vlasák (PPE-DE). – Dámy a páni, s vaším dovolením by som zhrnul všetky argumenty.

V skutočnosti nejde iba o zvýšenie vlastnej bezpečnosti Českej republiky a Poľska, ale v podstate i celej Európy ako takej. Vyjednávanie o umiestnení takéhoto zariadenia spadá do kompetencie národného štátu ako takého. Obdobné zariadenia existujú aj v iných štátoch, v členských štátoch Európskej únie.

Rečníci, ktorí tu dnes vystúpili, jasne poukázali na to, že existuje reálne nebezpečenstvo. Uvedomme si, že v otázke bezpečnosti je potrebné sa rozhodovať veľmi rýchlo. A toto rozhodnutie má význam aj preventívny. Len vtedy, keď budeme pripravení a silní, môžeme prinútiť agresorov k rokovaniu a k dodržaniu bezpečnostných podmienok.

Na záver by som chcel povedať, že absolútne odmietam, že by česká vláda nekomunikovala o tomto zariadení s občanmi, a že v súčasnej dobe prebieha už niekoľkomesačná informačná kampaň.

 
  
MPphoto
 
 

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). – K tejto téme by som si dovolil poznamenať štyri poznámky.

Po prvé, je tu zakladajúci akt medzi NATO a Ruskou federáciou z mája 1997. V tomto akte sa obidve strany zaviazali, že na európskom kontinente vylúčia spoločné použitie sily a dokonca hrozbu silou. Pokiaľ je tento akt platný, tak vlastne vylučuje, že by mohla na našom kontinente vzniknúť situácia, o ktorej sa tu hovorí.

Druhá poznámka sa týka helsinského procesu. V Helsinkách sa signatári vtedajšej zmluvy, vtedajšej deklarácie, zaviazali, že budú znižovať prítomnosť vojenských systémov na európskom kontinente. Tento trend by sa týmto postupom zvrátil. Domnievam sa, že by sa v znižovaní vojenských systémov na európskom kontinente malo pokračovať.

Tretia poznámka sa týka počtu základní. V osemnástich krajinách Európy máme americké základne. Teraz, s tými novými základňami, by ich bolo dvadsať. Potvrdili by sme to, čo hovoril Zbigniew Brzeziński o Európskej únii, že je v podstate americkým protektorátom.

A štvrtá poznámka sa týka zmyslu celého systému. Ten je podľa mňa jasný. Ide o spravodajské pokrytie a spravodajskú kontrolu celého európskeho kontinentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Urszula Gacek (PPE-DE). - (PL) Pani predsedajúca, ministerský predseda Tusk je citlivý na argumenty svojich európskych susedov. Možná účasť Poľska na tomto americkom projekte sa nesmie stať zdrojom nedorozumenia v rámci samotnej Únie. Nová poľská vláda si váži dobré vzťahy so Spojenými štátmi. Uvedomuje si však, že Poľsko je predovšetkým členom európskej rodiny.

Poľsko tiež venuje pozornosť ruským výhradám a reaguje pokojne, aj napriek ostrému tónu, ktorý použili niektorí predstavitelia ruských ozbrojených síl. Za súčasných podmienok, keď Európska únia nemá spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, bude rozhodnutie o umiestnení prvkov protiraketového obranného štítu na území Poľska jeho zvrchovaným rozhodnutím. Poľsko si váži rozdielne názory a neodmieta kritiku.

Dámy a páni, žiadame vás, aby ste rešpektovali naše stanovisko, ktoré musí v prvom rade zaručiť bezpečnosť našich vlastných obyvateľov.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 
 

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. Chcel by som sa poďakovať pánovi Cohn-Benditovi za to, že nám pripomenul, že Slovinsko sa včera stalo druhou krajinou, ktorá ratifikovala novú Lisabonskú zmluvu. Táto zmluva však ešte nie je v platnosti. Viete, že potrebujeme, aby ju ratifikovalo ešte ďalších 24 krajín. Slovinské predsedníctvo dúfa, že členské štáty ju ratifikujú načas a nová Lisabonská zmluva vojde do platnosti v plánovanom termíne.

Rád by som zdôraznil, že zmluva neprinesie žiadne zásadné zmeny alebo novinky vo vzťahu k základným premisám, na ktorých je postavená politika európskej bezpečnosti a obrany. Nezmenený zostane predovšetkým fakt, že spomenutá politika je založená na vnútroštátnej právomoci, ktorá bude členským štátom na poli národnej bezpečnosti a obrany ponechaná.

Európska únia už má svoju európsku bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá už teraz poskytuje rámec pre podobné diskusie aj v rámci Rady. Eventuálne sa tieto diskusie budú uskutočňovať v rámci Rady. Ale táto skutočnosť nebude ani tak závisieť od predsedníctva, ako skôr od vôle a záujmu členských štátov. Ubezpečujem vás, že Rada bude podrobne oboznámená s dnešnou diskusiou a s názormi, ktoré boli počas nej vyjadrené.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia