Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 30. januára 2008 - Brusel

1. Obnovenie zasadania

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

(Rokovanie sa začalo o 15.05 hod.)

  Predseda. − Otváram pokračovanie zasadania Európskeho parlamentu, ktoré bolo prerušené v stredu, 23. januára 2008.

2. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

3. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

4. Zaslanie textu zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu

5. Kroky podniknuté na základe uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu

6. Prepadnuté písomné vyhlásenia: pozri zápisnicu

7. Európska stratégia pre Rómov (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

8. Vyhlásenie predsedníctva

  Predseda. − Dámy a páni, po ratifikácii Lisabonskej zmluvy Maďarskom, včera Lisabonskú zmluvu ratifikovali aj Slovinsko a Malta.

(potlesk)

Slovinský parlament hlasoval prevažnou väčšinou za ratifikáciu. Maltský parlament schválil zmluvu jednomyseľne. Toto je dôležitý politický signál, ktorým členské štáty jasne ukázali, že si želajú, aby proces ratifikácie rýchlo napredoval a aby zmluva vstúpila do platnosti v plánovanom termíne, 1. januára 2009.

Blahoželám Slovinsku a Malte k dôležitému rozhodnutiu.

(potlesk)

Ako viete, že slovenský parlament sa včera z vnútroštátnych dôvodov rozhodol, odložiť hlasovanie na neskôr. Vyzývam všetkých politických predstaviteľov na Slovensku, aby si splnili svoju politickú zodpovednosť.

9. Schválenie zápisnice

(Zápisnica z predchádzajúceho rokovacieho dňa bola schválená.)

⁂

  Nigel Farage (IND/DEM) – Pán predseda, v zápisnici z poslednej parlamentnej schôdze je zaznamenaný Váš prejav, v ktorom ste hovorili o incidentoch, ktoré sa v decembri odohrali v Štrasburgu. Odvtedy ste podľa článku 147 nášho cteného rokovacieho poriadku predvolali 13 poslancov tohto parlamentu, aby čelili disciplinárnemu konaniu.

Zdá sa mi, že toto konanie bolo založené na dosť subjektívnom základe. Pochybujem o tom, či jedna z osôb, ktoré ste predvolali – pani Sinnottová z našej poslaneckej skupiny – vôbec vo svojom živote niekedy na niekoho kričala. Ďalší z poslancov, ktorých ste predvolali do kancelárie riaditeľa – rakúsky poslanec – bol v skutočnosti v daný deň vo Frankfurte. Pán poslanec musí mať teda poriadne silný hlas, však?

Prečo len 13? Približne 80 z nás bolo zapojených do týchto takzvaných výtržností. V skutočnosti, na zasadnutí Konferencie predsedov, ste ma Vy osobne označili ako jedného z pôvodcov problémov. Prečo teda nie som potrestaný? Som Spartakus!

(výkriky „Som Spartakus!“ volané členmi poslaneckého klubu IND/DEM)

  Predseda. − Pýtal som sa na pripomienky k zápisnici. Od predsedu skupiny IND/DEM by som očakával, že porozumie slovám predsedu EP a svoje pripomienky zameria na zápisnicu. Zjavne sa mu to však nepodarilo, a preto teraz môžeme pokračovať.

10. Spor o platnosti voľby poslanca Európskeho parlamentu: pozri zápisnicu

11. Zloženie výborov a delegácií pozri zápisnicu

12. Výklad rokovacieho poriadku: pozri zápisnicu

13. Program práce

  Predseda. − Dostali sme konečnú verziu návrhu programu tejto parlamentnej schôdze, ktorý vznikol v súlade s článkami 130 a 131 rokovacieho poriadku na zasadnutí konferencie predsedov vo štvrtok, 17. januára 2008. Boli navrhnuté nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

schôdza v Bruseli

Na základe žiadosti skupiny GUE/NGL a so súhlasom všetkých skupín navrhujem, aby boli do dnešného programu, ako bod rokovania 2 pridané vyhlásenia Komisie a pána Javiera Solanu, vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, o situácii v Gaze. Pán Solana je v tejto chvíli už medzi nami a rád by som srdečne privítal.

(Parlament žiadosť schválil.)

Je tu tiež žiadosť, aby sme uzavreli diskusiu predložením návrhov uznesení a hlasovali o týchto návrhoch počas februárovej parlamentnej schôdze.

  Francis Wurtz , v mene skupiny GUE/NGL. - (FR) Pán predseda, moja skupina navrhla diskusiu o tejto otázke z rovnakých dôvodov, z ktorých sme navrhovali, aby bolo uznesenie sformulované vo februári. Existujú tri dôvody, prečo mal by Parlament využiť príležitosť, vypočuť si prejav pána Solanu, a následne vysvetliť svoje stanovisko.

Prvým je, samozrejme, otázka blokády pásma Gazy. Z nášho pohľadu ide o kolektívny trest, ktorý je z humanitárneho hľadiska absolútne neprijateľný, politicky kontraproduktívny a, pokiaľ sa bezpečnosti Izraela týka, neúčinný. Druhým dôvodom je nová situácia, ktorá existuje, odkedy obyvatelia Gazy otvorili hranicu. Tretím a najdôležitejším dôvodom je európska odpoveď na otázku, čo môžeme urobiť na zabezpečenie toho, aby spomenuté otváranie hraníc pokračovalo riadeným a stabilným spôsobom, a aby sa tento krok vpred stal súčasťou celého mierového procesu.

Domnievam sa, že v tejto chvíli by bolo vhodné, vypočuť si prejav pána Solanu, diskutovať o tejto otázke a ukončiť rozpravu februárovým uznesením.

(Parlament prijal uznesenie)⁽¹⁾

(Bol prijatý zmenený a doplnený program práce.)

⁂

  Daniel Hannan (PPE-DE) – Pán predseda, v súvislosti s procedurálnou námietkou podľa článkov 173, 19 ods. 1, 161 a 171, musím s ľútosťou povedať, že rozhodnutie Výboru pre ústavné veci, ktoré ste pred chvíľou citovali, predstavuje moment, kedy tento parlament opustil akúkoľvek zámienku zákonnosti či vlády zákona.

Minulý týždeň ste požiadali o udelenie právomoci, ktorá Vám bola poskytnutá Výborom pre ústavné veci, neuplatniť podľa vlastného uváženia rokovací poriadok tohto Parlamentu. Predpisy však takúto voľnosť nepovoľujú. Citovali ste článok 19 ods. 1. Dovoľte mi, aby som prečítal jeho znenie: „Predseda riadi všetky činnosti Parlamentu a jeho orgánov v súlade s podmienkami stanovenými týmto rokovacím poriadkom.“ Tento rokovací poriadok Vám nedáva právomoc konať podľa vlastného uváženia a nebrať ho do úvahy len preto, že sa Vám nepáčia názory ľudí podávajúcich pozmeňujúce a doplňujúce návrhy či požiadavky, o ktorých ste vo svojom liste pripustili, že „boli formálne založené na (rokovacom poriadku) a spĺňali požiadavky ... rokovacieho poriadku“.

Čo Vás viedlo k tomuto kroku, pán predseda? Aké konanie Vás viedlo k tejto krajnosti radšej zničiť svoje vlastné predpisy než postupovať podľa litery zákona? Bolo to snáď z dôvodu nejakej obštrukčnej zdržiavacej taktiky, ktorá by bránila dokončeniu rokovania? To sotva! Tých z nás, ktorí žiadajú, aby sa konalo referendum, je len asi 40 alebo 50 spomedzi 785 poslancov. Sme len malou menšinou. To najhoršie, čo by sme mohli spôsobiť je, že by sme prednesením svojich jednominútových prejavov o trochu oddialili Váš obed. Ale dokonca aj toto je pre Vás neprijateľné!

Mohlo by byť dôvodom tohto Vášho svojvoľného konania a poškodenia vlády zákona to, že si na nás kompenzujete svoje opovrhovanie, ktoré cítite voči národným voličom, ktorí vždy, keď na to dostanú príležitosť, volia „nie“ v otázke Lisabonskej zmluvy?

Ak sa mýlim, tak mi to dokážte tým, že usporiadate referendá, ktoré ste Vy sám podporovali v čase, keď ste si mysleli, že ich môžete vyhrať. Vložte Lisabonskú zmluvu do rúk ľudu. Pactio Olisipiensis censenda est!

  Predseda. − Pán Hannan, Vaša dôveryhodnosť by sa pri citovaní predpisov zvýšila , ak by ste ich citovali v úplnom znení. V skutočnosti článok 19 pokračuje slovami, že „On“ – myslí sa tým predseda – „má všetky právomoci potrebné na to, aby predsedal rokovaniam Parlamentu a zabezpečil ich riadny priebeh“. S cieľom presvedčiť sa o svojom právnom postavení a zabezpečiť, aby som neprijal žiadne jednostranné nepodložené rozhodnutia, som zvolil demokratický postup a konzultoval s tými, ktorí vedia o otázkach súvisiacich s rokovacím poriadkom najviac, čiže s Výborom pre ústavné veci. Výbor mne, predsedovi, a mojim zástupcom poskytol výklad, na základe ktorého môžeme postupovať. Nedokážem pochopiť, ako sa tento postup môže označiť za nedemokratický, pretože postupujeme v súlade s korektným a demokratickým parlamentným procesom.

(potlesk)

(1) Ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k programu práce (pozri zápisnicu).

14. Situácia v Iráne (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom rokovania sú vyhlásenia Komisie a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku o situácii v Iráne.

Srdečne vítam vysokého predstaviteľa, pána Javiera Solanu. Pán Solana, máte slovo.

  Javier Solana, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − Pán predseda, nechcem zasahovať do diskusie, ktorá práve prebieha, ale na Vaše vyzvanie si beriem slovo. Rád by som začal tým, že sa Vám chcem poďakovať za dnešné pozvanie. Je to prvýkrát, čo v roku 2008 vystupujem v Parlamente. Všetkým nám je jasné, že rok 2008 bude prinajmenšom veľmi vzrušujúci. Rád by som pokračoval v hlbšej spolupráci s Parlamentom, s Vami osobne ako aj s váženými poslancami tejto snemovne.

Dnes máme veľmi dôležitú diskusiu – diskusiu o otázke, ktorá je jednou z najdôležitejších otázok na programe medzinárodného spoločenstva. Rád by som o tejto otázke predniesol krátke stanovisko a strávil potrebný čas na to, aby som zistil, či dokážeme spoločne porozumieť – a nielen porozumieť, ale taktiež dosiahnuť určitý pokrok v riešení – tejto veľmi zložitej otázky, ktorá sa nachádza na vrchole nášho dnešného medzinárodného programu.

Rád by som začal niekoľkými poznámkami. Irán je kľúčovou krajinou na Strednom východe. Je dôležitý v strategickom postavení, a tiež ako regionálny činiteľ. Preto by sme boli radi, keby sme s Iránom mali konštruktívny vzťah. Ale, ako viete, je s tým mnoho ťažkostí.

Irán prestavuje veľmi životaschopnú spoločnosť plnú talentovaných ľudí. Má výnimočne vysoký podiel absolventov škôl ženského pohlavia. Perzština je jedným z najviac používaných jazykov na internete, predovšetkým na blogoch, keďže mladí ľudia hľadajú spôsob, ako sa vyjadriť.

Politická scéna v Iráne, ako všetci dobre viete, je v týchto dňoch predmetom veľkého záujmu. Existujú v nej demokratické prvky, ktoré nie sú prítomné v iných krajinách Stredného východu, aj keď volebný proces stále nie je ani zďaleka uspokojujúci. Uvediem príklad – 30 % kandidátov na marcové voľby do Majlisu (iránsky parlament) bolo diskvalifikovaných, pričom najviac utrpeli tí, ktorí mali reformné úmysly. Niektorí z nich dostanú príležitosť odvolať sa, avšak niektorí nie. Napriek tomu je nedokonalá demokracia stále lepšia než žiadna a je správne zapájať sa do spolupráce s iránskymi poslancami. Som veľmi vďačný Európskemu parlamentu za to, že tam poslal delegáciu, ktorá sa stretla so svojimi kolegami v iránskom parlamente.

Poslanci tohto Parlamentu majú tiež právo byť znepokojení v otázkach právneho štátu a dodržiavania ľudských práv v Iráne. Irán sa nachádza takmer na konci svetového indexu slobody tlače. Zvýšil počet popráv. Existujú tiež, bohužiaľ, početné správy o mučení. Tieto skutočnosti sú neprijateľné a len poškodzujú obraz Iránu ako civilizovanej krajiny.

Všetci tí, ktorí sa zúčastňujú kampane za ľudské práva v Iráne, napríklad na kampani Milión podpisov za práva žien, si zaslúžia našu podporu a obdiv. Dnes ráno som mal možnosť pohovoriť si o tejto záležitosti s pani Souhayr Belhassen, ktorá je, ako viete, jednou z najdôležitejších osobností Medzinárodnej federácie pre ľudské práva. Pri väčšej slobode, väčšej zodpovednosti a spravodlivejšom súdnictve by mohol byť Irán jednou z najtvorivejších a najdynamickejších spoločností na Strednom východe. Európska únia viedla v minulosti s Iránom dialóg o ľudských právach, od roku 2004 však Iránčania nie sú ochotní sa na tomto dialógu zúčastňovať.

Napriek tomu máme s Iránom mnoho spoločných oblastí záujmu, ktoré neboli ešte naplno využité, a z ktorých najzrejmejšou je sektor energetiky – je toho však oveľa viac, čo by sme v oblasti obchodovania s drogami a boja proti terorizmu mohli spoločne podniknúť.

Bolo by dobré, ak by sme mohli v danom regióne ešte lepšie spolupracovať s Iránom. Avšak v súčasnosti, ako iste viete, je to veľmi ťažké, pretože je zložité vnímať Irán ako konštruktívneho partnera. Takmer v každej oblasti zisťujeme, že sledujeme rozdielne, niekedy protikladné, politiky. V Palestíne si želáme riešenie v podobe existencie dvoch štátov. Chceme, aby konferencia v Annapolise dopadla úspešne. Irán je ešte stále jedinou krajinou na Strednom východe, ktorá odmieta myšlienku riešenia v podobe existencie dvoch štátov. Je kľúčovým dodávateľom zbraní pre Hamas. Poznámky prezidenta Ahmadinejada týkajúce sa Izraela a jeho podpora popierania holokaustu sú pre nás všetkých úplne neprijateľné. Irán, ako viete, je destabilizujúcim faktorom v Libanone. Je najdôležitejším dodávateľom zbraní pre Hizballáh. Spolupracoval tiež so skupinami vyvíjajúcimi násilie v Iraku.

Všetky tieto aktivity robia z Iránu, podľa nášho názoru, znepokojujúceho a problematického činiteľa na Strednom východe. Naďalej však zostáva krajinou, ktorej potrebujeme lepšie porozumieť, a s ktorou potrebujeme vytvoriť užšie väzby. V minulosti existovali aj plodné obdobia spolupráce s Iránom, napríklad v Afganistane, a myslím si, že práve takéto príležitosti by sme mali vyhľadávať.

Ako však viete, jedna z najznepokojujúcejších otázok je otázka iránskeho jadrového programu. V prípade, ak by Irán vyvinul jadrovú zbraň, spôsobilo by to na Strednom východe krajnú nestabilitu a ohrozenie. Tiež by to spôsobilo veľké škody v celom systéme nešírenia zbraní. Dokonca aj samotné podozrenie, že Irán pracuje na vývoji jadrovej zbrane, môže destabilizovať situáciu na Strednom východe.

Naším cieľom je rozptýliť tieto podozrenia. V konečnom dôsledku sa to môže podariť len prostredníctvom dohodnutého riešenia.

Vítame fakt, že Irán spolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu na vyriešení takzvaných „otvorených otázok“. Ako viete, v súčasnej fáze s Dr. El Baradeiom musí Irán odpovedať na otázky o dôležitých záležitostiach, ako je napríklad vyzbrojovanie, a predovšetkým na ďalšie veľmi dôležité otázky súvisiace s kontamináciou.

Ale aj v prípade, ak budú tieto otázky súvisiace s minulosťou zodpovedané, tento fakt nám neposkytne transparentnosť, ktorú v súvislosti so súčasnými aktivitami Iránu či s jeho zámermi do budúcnosti požadujeme. Ako už bolo mnohokrát spomenuté, súčasná transparentnosť si vyžaduje, aby Irán ratifikoval a vykonával Dodatkový protokol.

Dôvera voči zámerom Iránu do budúcnosti je oveľa ťažšia. Predpokladajme, že v Iráne v minulosti existoval program vyzbrojovania. Ako si dnes môžeme byť istí, že súčasné aktivity v oblasti obohacovania sú výlučne civilného charakteru? Je to obzvlášť ťažké, ak v súčasnosti neregistrujeme žiadne príznaky, že by sa Irán chystal podpísať dohodu o vybudovaní atómovej elektrárne, s výnimkou prípadu v meste Bušer, kde spolupracovali s Rusmi, ktorí im dodali palivo. Jediné, o čom neustále počúvame, je obohacovanie. Keď sa opýtam zástupcov iránskej vlády, tak, ako ste sa ďalší deň opýtali vy, čo zamýšľajú s obohateným uránom robiť, odpovede na svoju otázku sa nikdy nedočkám. Mohli ste sa o tom presvedčiť sami pred niekoľkými dňami.

Faktom je, že Irán môže vytvoriť civilný program len za pomoci krajín, ktoré patria do skupiny šiestich krajín – s výnimkou Japonska – ktoré s nimi rokujú, alebo ktoré sa s nimi snažia rokovať. Žiadna iná krajina na svete nemôže zásobovať krajinu, ktorá chce uplatniť alebo vyvinúť civilný nukleárny program, bez spolupráce krajín alebo podnikov v daných krajinách, ktoré patria do spomínanej skupiny šiestich krajín plus Japonsko. Nikto z nás nemá problém s iránskym civilným programom. Naopak, ponúkame svoju pomoc. Ale nikto z nás tak neurobí skôr, než si budeme istí, že zámery Iránu majú výlučne mierový charakter.

Z tohto dôvodu sa neustále snažíme dosiahnuť mierové riešenie. Ako bohužiaľ viete, doposiaľ sme neboli úspešní. Takisto bohužiaľ nie je možné len sa nečinne prizerať, zatiaľ čo Irán pokračuje v ignorovaní uznesení agentúry alebo rezolúcií Bezpečnostnej rady. Preto sa v New Yorku pracuje na ďalšej rezolúcii. Cieľom týchto rezolúcií nie je Irán potrestať, ale presvedčiť ho, aby si sadol k rokovaciemu stolu: pokiaľ ide o mňa, čím skôr, tým lepšie. Európska únia a stáli členovia Bezpečnostnej rady sú v tejto otázke úplne jednotní. Minulý štvrtok sme mali dôležité zasadnutie.

Snáď by som na tomto mieste mohol pripojiť ešte jednu poznámku, ktorá v tejto súvislosti presahuje význam samotného Iránu. Vo svete, v ktorom je zvýšený záujem o atómovú energiu, potrebujeme nájsť spôsoby, ako krajinám zaručiť, že môžu získať jadrové palivo aj bez toho, aby museli uskutočňovať svoje vlastné obohacovanie, ktoré je pre nich veľmi nákladné, a ktoré zvyšuje obavy zo šírenia zbraní. Ja osobne som silným zástancom myšlienky vytvorenia medzinárodných záruk pre zásobovanie palivom, snáď vo forme palivovej banky. S touto myšlienkou sa pohrávalo mnoho našich partnerov a mnoho významných osobností v medzinárodnom spoločenstve. V tejto oblasti existuje mnoho dobrých nápadov. Domnievam sa, že nastal čas premeniť tieto myšlienky na činy, na realitu.

Ako som už na začiatku povedal, Irán je kľúčovou krajinou. Už roky sa angažujem v normalizácii našich vzájomných vzťahov. Všetci z toho budeme mať prospech – Iránčania aj Európania. Skutočne tomu verím a budem vytrvalo pracovať na tomto cieli, o ktorom si myslím, že prinesie úžitok obyvateľom Iránu aj obyvateľom Európskej únie.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Pán predseda, myslím si, že v súčasnej klíme je nevyhnutné, aby sa diskusie o Iráne zameriavali na jadrový program. Medzinárodné spoločenstvo je v otázke hľadania uspokojivého riešenia jednotné. To znamená spolupracovať cez príslušné kanály s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) a s Bezpečnostnou radou OSN. Taktiež to znamená podporovať trvalé úsilie vysokého predstaviteľa Javiera Solanu v mene Európskej trojky plus USA, Ruska a Číny s plnou podporou Európskej únie, pretože, ako sa ukázalo aj na poslednej schôdzi v Berlíne, medzinárodná jednota zostáva najdôležitejšia.

Keď som minulý týždeň prijala Dr. Saída Džalílího, hlavného iránskeho vyjednávača pre jadrový program, pripomenula som mu naše principiálne stanovisko. Nikto nikdy neupieral Iránu právo na používanie mierovej jadrovej energie, ale bola tu vážna potreba opätovného vybudovania dôvery a preukázania skutočnej politickej vôle pre nájdenie riešenia.

Bohužiaľ, kým Európska únia vynakladala maximálne úsilie, nepodarilo sa mi zaregistrovať rovnakú politickú vôľu aj na strane Iránu. Pokiaľ takúto politickú vôľu nebudeme vidieť, nebude, bohužiaľ, existovať žiadna možnosť prehĺbenia našich vzťahov vrátane začatia či obnovenia rozhovorov o dohodách o obchode a spolupráci a rozhovorov o energii. Toto som výslovne povedala Dr. Džalílímu na našom stretnutí.

Som presvedčená, že Parlament má rovnaký názor, a že naďalej pevne stojí za vysokým predstaviteľom pánom Solanom a Európskou trojkou plus USA, Ruskom a Čínou, za ich snahou dosiahnuť udržateľné a diplomatické riešenie, ktoré síce rešpektuje nepopierateľné právo Iránu vyvíjať jadrovú energiu na mierové účely, no zároveň poskytuje objektívne záruky, že tieto aktivity majú výlučne mierový charakter.

Aj keď rozvoj vzťahov medzi EÚ a Iránom je do veľkej miery podmienený pokrokmi v tejto otázke, Komisia zastáva názor, že v prípade Iránu by sme mali sledovať viac než len jednu líniu.

V tejto súvislosti by som rada vyslovila svoje uznanie práci delegácie pre vzťahy s Iránom pod vedením jej dynamickej predsedníčky pani Angeliky Beerovej. Pani Beerová, rada by som osobitne vyslovila svoje uznanie misii, ktorú ste minulý mesiac viedla do Teheránu. Kontakty Európskeho parlamentu, napríklad s iránskymi parlamentom (Majlis), predstavujú dôležitý komunikačný kanál medzi Európskou úniou a Iránskou islamskou republikou.

Vaše stretnutia s vysokopostavenými predstaviteľmi, napríklad ministrom zahraničných vecí pánom Mottakim, ako aj so širokým spektrom iránskej spoločnosti, boli a sú veľmi cenné. Stretnutia so ženskými aktivistkami, rodinami uväznených študentov, odborármi a menšinovými skupinami vytvárajú dôležité svedectvo o význame, ktorý Európska únia prisudzuje úplne slobodnému, demokratickému a pluralitnému Iránu v súlade s medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sa Iránska islamská republika otvorene prihlásila.

Medziľudské kontakty vytvárajú vynikajúce prostriedky na zdolanie predsudkov a negatívnych stereotypov, a tiež na podporu vzájomného porozumenia. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité podporovať ďalší rozvoj akademickej, kultúrnej a umeleckej výmeny medzi Európou a Iránom: dvomi starovekými civilizačnými majákmi, ktoré si majú vzájomne čo ponúknuť.

Preto som veľmi rada, že môžem v tomto akademickom roku oznámiť úspešný štart programu Erasmus Mundus, komponentu vonkajšej spolupráce, ktorý spája Európanov so študentmi a profesormi z Iraku, Jemenu a Iránu. Obzvlášť sieť Iránskych univerzít, ktoré sa zapojili do tohto združenia, vyzerá veľmi sľubne (od Teheránu po Shiraz, Mashhad až po Al Zahra). Prvá univerzitná skupina už umožnila vyše 50 iránskym študentom a profesorom študovať v Európe. Pevne verím, že tento projekt bude fungovať obojstranne, a že aj európski študenti a profesori navštívia Irán.

Okrem toho rozvíjame spoluprácu s Iránom aj v niekoľkých ďalších oblastiach, medzi ktoré patria napríklad podpora pre afganských utečencov alebo boj proti narkotikám. V tejto súvislosti by som rada upriamila vašu pozornosť na nedávno spustenú výzvu na predkladanie návrhov na granty určené neštátnym subjektom a miestnym orgánom v Iráne.

Tento program, ktorý je mimochodom prvý svojho druhu v Iráne, sa zameriava na podporu a posilnenie sociálneho začlenenia a silnej spoločnosti. Zahŕňa vzdelávacie a rozvojové aktivity so zameraním na opatrenia proti chudobe.

Nakoniec, tento program podporuje spoluprácu medzi občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi a aktivity na posilnenie objemu tejto spolupráce. Táto výzva je v súčasnosti už spustená a bude prebiehať do 11. februára.

V súvislosti s inou témou, privítala som rozhodnutie Parlamentu prijaté na plenárnom zasadnutí 13. decembra minulého roka, ktoré zabezpečí vyčlenenie rezervy vo výške 3 miliónov EUR na televízne správy v perzštine (fársí). Dôležitú úlohu pri podpore lepšieho vzájomného porozumenia s iránskou verejnosťou môže zohrať podpora výroby a vysielania informácií so silným európskym charakterom.

Rada by som svoj prejav ukončila dôležitou poznámkou o otázke demokracie a ľudských práv. Minulý týždeň hovoril Dr. Džalílí pred týmto Parlamentom o dôležitosti ľudskej dôstojnosti. Ja s ním môžem samozrejme len súhlasiť, avšak keď som sa s ním stretla osobne, mohla som mu bohužiaľ tlmočiť len svoje hlboké obavy o zhoršovaní stavu ľudských práv a o situácii v oblasti ľudských práv v Iráne.

V minulom roku bolo v Iráne, na základe prepočtu agentúry AFP zostaveného z tlačových správ, vykonaných minimálne 297 popráv. Tento celkový počet predstavuje prudké zvýšenie oproti roku 2006, kedy bolo, na základe informácií Amnesty International, vykonaných 177 popráv. A to nehovorím o ďalších veľmi krutých metódach zabíjania. Preto som musela vyjadriť svoju nádej, že dialóg medzi EÚ a Iránom v otázkach ľudských práv bude pokračovať.

Taktiež som vyjadrila nádej, že v nadchádzajúcich parlamentných voľbách bude kandidovať širšie spektrum kandidátov, než tomu bolo v minulosti. Na tomto fronte sa bude Európska únia naďalej silne angažovať. Posledné vyhlásenie o rozsudkoch smrti v Iráne, vydané 25. januára, je len ďalším potvrdením uvedených tvrdení.

Plne súhlasíme s Parlamentom v tvrdení, že bez systematického zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv v Iráne sa naše vzťahy s Iránom nebudú môcť rozvíjať primeraným spôsobom.

  Michael Gahler, v mene skupiny PPE-DE . - (DE) Pán predseda, naše uznesenie sa týka situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv v Iráne a sporu o iránskom jadrovom programe. K téme dodržiavania ľudských práv tento Parlament v priebehu rokov opakovane a jasne vyjadril svoje stanoviská. Vysoký predstaviteľ dnes opäť hovoril o popravách a mučení. Vo svetle posledných udalostí by som rád spomenul mená politických aktivistov, príslušníkov arabskej komunity v Ahvaze, ktorí boli odsúdení na trest smrti. Vyzývam iránsku vládu, aby ich popravu zrušila. Ich mená sú Zamal Bawi, Faleh al-Mansouri, Said Saki a Rasoul Mazrea. To isté sa týka aj dvoch kurdských novinárov, Abdolwaheda 'Hiwu' Butimara a Adnana Hassanpúra. Kiež by im zverejnenie ich utrpenia v Európe poskytlo ochranu.

Čo sa týka jadrovej otázky, Saíd Džalílí, hlavný iránsky vyjednávač, minulý týždeň nepodal Výboru pre zahraničné veci žiadne jasné vysvetlenie skutočných iránskych zámerov. Na otázky 24 členov výboru odpovedal naraz a povrchne. Toto nie je spôsob, ako rozptýliť hlbokú nedôveru, ktorá panuje medzi medzinárodným spoločenstvom a Iránom. Solidarita na strane medzinárodného spoločenstva je najlepšou odpoveďou na vyhýbavé odpovede. To je aj dôvodom, prečo sme vo svojom uznesení privítali dohodu o návrhu novej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorý bol 22. januára prijatý v Berlíne. Spomenutá dohoda zaručí účasť Ruska a Číny, čím sa vyšle silný signál smerom k Iránu. Rezolúcia zabezpečí ďalšie opatrenia, ktoré sú súčasťou spoločného postupu zo strany medzinárodného spoločenstva.

Domnievam sa, že je správne, že hľadáme dialóg všade tam, kde je to možné. Tiež by sme si mali znova jasne povedať, kde ležia naše záujmy. Konkrétne, na jednej prvej, v oblasti ochrany ľudských práv. A na strane druhej i v oblasti spolupráce, aj keď len v prípade, ak Irán znovu získa dôveru nášho spoločenstva.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. - (DE) Pán predseda, pán Solana, pani komisárka, diskutujeme o troch otázkach: o ochrane ľudských práv, o jadrových zbraniach a o slobodných demokratických voľbách v Iráne. Otázka, o ktorej tu dnes nediskutujeme, sa týka toho, či by sa organizácia Mudžahedíni iránskeho ľudu mala alebo nemala dostať na čiernu listinu. Touto otázkou sa budeme zaoberať osobitne.

Z nášho pohľadu predstavujú početné a často brutálne popravy citlivé miesto v oblasti ochrany ľudských práv. Súhlasím s tým, čo k tomuto bodu povedal pán Gahler. Dúfam, že verejná mienka v našich krajinách spomenutú oblasť výrazne ovplyvní.

Druhá otázka sa týka jadrového programu. Otvorene zastávame názor vysokého predstaviteľa. Nechceme v Iráne žiadne jadrové zbrane, nechceme jadrové zbrane nikde v danom regióne. Škandalóznym bol sám osebe už fakt, že sa mnoho krajín, bohužiaľ, musím povedať, vrátane Spojených štátov amerických, nečinne prizeralo, ako sa v Pakistane vyvíja bomba a ako sa odtiaľ technológia na výrobu bomby presúva do Iránu. Pakistan bol vnímaný výlučne z perspektívy spoločného boja proti Sovietskemu zväzu, a teda aj proti Afganistanu.

To, čo potrebujeme, je dohľad. Chcel by som Vás, pán Solana, požiadať, aby ste v tomto smere vyvinuli mimoriadne úsilie, aby sme zabezpečili, že sa jadrový priemysel, predovšetkým činnosti v oblasti obohacovania a likvidácie odpadu, plne začlenil do multilaterálnych rámcov a bol pod prísnejším dohľadom. V tomto smere musíme urobiť viac, lebo sa to netýka len Iránu, ale aj iných krajín.

Ďalšia vec, ktorú potrebujeme – a Američania musia byť pripravení urobiť v tomto smere ďalšie ústupky – je uznanie oprávnených bezpečnostných záujmov, nie však nejakej vlády, ale iránskeho národa. Bezpečnosť musí byť zaručená. Vďaka tomu sa nám istotne podarí dosiahnuť pokrok v našom dialógu s Iránom. Taktiež schvaľujem rezolúciu OSN, pretože ide o významný posun vpred.

V súvislosti s voľbami môžem, pán Solana, len zopakovať vaše pocity. Voľby a demokracia začínajú plniť svoj účel jedine vtedy, ak sú voľby skutočne slobodné. Ak sa prezident Ahmadinedžád domnieva, že má v Iráne takú širokú podporu, potom ho môžem len vyzvať, aby zabezpečil, že sa budú konať naozaj slobodné voľby bez vonkajších zásahov. Len tak sa budeme môcť presvedčiť, či sa naozaj teší širokej podpore. Slobodné voľby v Iráne predstavujú jeden z kľúčových aspektov pre demokratizáciu celého regiónu.

(potlesk)

  Annemie Neyts-Uyttebroeck, v mene skupiny ALDE. - (NL) Pán predseda, pán Solana, pani komisárka, je skutočne paradoxné, že sa krajina s takou bohatou históriou, rôznorodou kultúrou a s takým dynamickým obyvateľstvom, akou je Irán, dopúšťa tých najhorších porušení ľudských práv. Počet trestov smrti za minulý, ktorý spomenula aj pani komisárka, je ich tragickým príkladom.

Preto sa, rovnako ako celá moja skupina, domnievam, že Irán v podstate zrádza svoju vlastnú históriu, keď súčasný režim zaobchádza s vlastným obyvateľstvom takým spôsobom, akým sa to, bohužiaľ, deje posledných niekoľko rokov. Napriek tomu si myslím, že riešenie spočíva v pokračujúcom dialógu, nepochybne s obyvateľstvom a občianskou spoločnosťou, ako aj s politickými orgánmi, nech je už tento dialóg akokoľvek zložitý.

Z tohto pohľadu nebola minulotýždňová diskusia s pánom Džalílím veľmi zábavná. Bola však nesmierne dôležitá, pretože teraz pán Džalílí vie, že ani jedna osoba z akejkoľvek skupiny v tomto Parlamente neschvaľuje alebo dokonca ani neuvažuje nad možnosťou, že by Irán začal znovu využívať svoj jadrový výskum na vojenské účely, bez toho, aby na to naša strana nezareagovala.

V mene svojej skupiny by som chcela obzvlášť privítať návrh pána Solanu na zriadenie mnohostrannej, mnohonárodnej banky pre jadrové palivo. Pravdepodobne ide o dobrý spôsob, ako zahnať naše obavy v súvislosti s nešírením zbraní a umožniť krajinám pokračovať vo vývoji svojich civilných jadrových činností.

  Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. - (PL) Pán predseda, pani komisárka, pán Solana, najdôležitejšou a najsúrnejšou záležitosťou je v súvislosti s Iránom získanie záruky, že nebude získavať jadrové zbrane. Napriek informáciám z rozličných zdrojov, vrátane správy amerických spravodajských služieb (NIE), si v súčasnosti nemôžeme byť istí, že Irán nebude vyvíjať jadrové zbrane.

Je naivné, myslieť si, že od roku 2003 bolo obohacovanie uránu v Iráne zamerané výlučne na civilné účely. Od tej doby bol proreformný prezident Khatami nahradený stúpencom oveľa tvrdšej politickej línie. Musíme tiež mať na pamäti, že každý jadrový program sa v počiatočných fázach skrýval za civilné projekty: ako tomu bolo v prípade Ruska, Indie, Číny a Izraela. Je veľmi pravdepodobné, že súčasný civilný program je len krokom k budúcemu obohacovaniu uránu na vojenské účely. Európska únia musí preto na Irán vyvíjať maximálny tlak, nevynechajúc ani vojenské riešenie.

  Angelika Beer, v mene skupiny Verts/ALE. - (DE) Pán predseda, rada by som začala poďakovaním pánovi Solanovi a pani Ferrerovej-Waldnerovej za to, že sa tak dôkladne pripravili na svoju návštevu, ako aj za ich angažovanie sa v dialógu s nami pred spomenutou návštevou i po nej.

Rada by som zdôraznila – a týmto si buďte istí – že našu diskusiu bude počuť aj v Iráne. Osvietená a pluralistická spoločnosť sa snaží získavať informácie, ktoré potrebuje. My tieto aktivity podporujeme prostredníctvom televízneho spravodajstva v perzskom jazyku fársí. Vieme, že predstavitelia režimu prezidenta Ahmadinedžáda budú sledovať túto diskusiu. Preto je správne a vhodné, povedať prezidentovi Ahmadinedžádovi a jeho prívržencom, že zoznam kandidátov na 296 poslaneckých kresiel, obsahuje viac než 7.000 mien, z ktorých je 2.000 očividne vylúčených. Tento zoznam je pre nás jasným signálom, že vo vnútroštátnej politike je prezident zatlačený k múru. Naša solidarita patrí občianskej spoločnosti, ženám, odborovým zväzom a všetkým, ktorým hrozí nebezpečenstvo, a ktorých mená tu boli len pred malou chvíľou prečítané.

(potlesk)

Existuje však aj druhý dôvod, kvôli ktorému sme chceli mať dnešnú diskusiu, za ktorú som skutočne povďačná. Irán sa nachádza v slepej uličke. Narazil na múr a nevie, ako má postupovať ďalej - nie je v pozícii, aby mohol predkladať ponuky. Zároveň by som však rada vedela, či sme my, Európania, už vyložili na stôl všetky karty. Záver z návštevy poslancov rôznych strán v Iráne je taký, že musíme nájsť svoj vlastný spôsob rokovania. To je možné uskutočniť len bez predchádzajúcich podmienok, bez toho, aby sme si navzájom držali nôž na krku .

Jedna vec, ktorú som veľmi jasne pochopila vďaka všetkým ľuďom, s ktorými som mala možnosť sa stretnúť a ktorí potrebujú našu podporu, je, že sankcie oslabujú občiansku spoločnosť a posilňujú prezidenta Ahmadinedžáda. Preto nie je politickou alternatívou, pokračovať i naďalej tak, ako doteraz. Patovú situáciu to nevyrieši.

Rada by som skončila slovami, že si neprajeme, aby sa jadrové zbrane nachádzali v akejkoľvek krajine. Pokiaľ sa mňa týka, neželám si absolútne žiadnu jadrovú energiu. Ale, ak je politikou prezidenta Sarkozyho uzatvárať zmluvy o jadrovej energii so všetkými stranami a bez akýchkoľvek záruk, akými sú napríklad dohody o nešírení zbraní, európska zahraničná politika sa stane nástrojom pre šírenie zbraní namiesto toho, aby spôsobila opak.

(potlesk)

  Predseda. − Ďakujem Vám, pani Beerová, a prajem Vám, aby ste sa rýchlo zotavili z toho, čo vyzerá ako zlomenina ruky. Ako komunita, ktorá je založená na hodnotách a ktorá má vo svojom hodnotovom jadre vštepené zásady ľudských práv a demokracie, a ktorej najvyšším záujmom je stabilita a bezpečnosť, nemali by sme a nesmieme byť ľahostajní voči zhoršujúcim sa podmienkam v oblasti ľudských práv v Iráne a mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme presvedčili svojich partnerov, že sa vyplatí dodržiavať zásady právneho štátu, ľudské práva a základné slobody.

  Tobias Pflüger , v mene skupiny GUE/NGL. - (DE) Pán predseda, na základe správy americkej spravodajskej služby došlo k zmene situácie. To, čo teraz potrebujeme, je moratórium v jadrovej otázke. Tento prípad by mal byť odobratý Bezpečnostnej rade OSN a opätovne pridelený Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu. Irán má veľmi životaschopnú občiansku spoločnosť, a to aj napriek všetkým represívnym opatreniam uskutočňovaným voči skupinám, napríklad odborovým zväzom. Existujú tu prejavy netolerantnosti, ako napríklad zamietnutie kandidátov na voľby do iránskeho parlamentu Majlis. Som však zásadne proti tvrdším sankciám. Mohli by byť kontraproduktívne, a to predovšetkým vo vzťahu k demokratickej opozícii. Ešte stále počúvame o hrozbách vojny s Iránom, predovšetkým zo strany Spojených štátov. Moja skupina je zásadne proti akýmkoľvek hrozbám vojny a proti prípravám akýchkoľvek vojnových plánov.

Pán Solana, britské noviny Guardian citujú člena vášho tímu, pána Roberta Coopera, ktorý v súvislosti s nedávno prediskutovaným manifestom pre nové NATO vyslovil nasledovné tvrdenie : „Možno použijeme jadrové zbrane skôr, než ostatní, ale dal by som si pozor, aby som to nevyslovil nahlas“. Týka sa toto tvrdenie situácie v Iráne, pán Solana? Kedy sa od neho budete dištancovať?

Opakujem: rokovanie s Iránom, nie eskalácia a vojna.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. - (NL) Pán predseda, z Iránskej islamskej republiky prichádzajú dobré aj zlé správy. Dobré správy prišli minulý mesiac, v polovici decembra, od iránskej opozície v Teheráne, ktorá zaujala veľmi jasné stanovisko voči popieraniu holokaustu prezidentom Ahmadinedžádom. Opozícia vyhlásila, že holokaust predstavuje historickú udalosť, ktorú nemožno spochybniť. Vzali sme to náležite na vedomie.

Zlou správou je verejná hrozba, ktorú minister zahraničných vecí, pán Mottaki, nedávno adresoval Bezpečnostnej rade OSN. Povedal, že v prípade, ak by prijala novú rezolúciu o sankciách voči Iránu pred najbližšou marcovou správou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu o jadrovom programe v krajine, môže od Teheránu očakávať primeranú a vážnu reakciu.

Pán Solana, rád by som poznal váš názor na túto verejnú hrozbu. Aký je váš názor na myšlienku posilnenia postavenia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zriadením nezávislého výboru technických expertov pre iránsky jadrový program? Napokon, existovali pre to precedensy v Osobitnej komisii OSN a v Monitorovacej, overovacej a inšpekčnej komisii OSN. Správa komisie by potom poslúžila ako usmernenie pre posudzovanie Bezpečnostnou radou.

  Philip Claeys (NI) - (NL) Pán predseda, režim v Iráne naďalej predstavuje hrozbu pre stabilitu na celom Strednom východe, ako aj ďaleko za jeho hranicami. Irán podporuje islamistické a teroristické skupiny v Libanone, na palestínskych územiach, v Afganistane, Iraku a na ďalších miestach. Stratégiou Európskej únie musí byť čo najväčšia izolácia Iránu v regióne. Je tiež dôležité vyzvať Rusko, aby postupne znížilo svoju jadrovú spoluprácu s Iránom. Iránske jadrové plány predstavujú hrozbu pre svetový mier.

Správa amerických spravodajských služieb prekvapila pred pár mesiacmi celý svet. Tvrdí sa v nej, že Irán v roku 2003 skončil snahy, produkovať jadrové zbrane. V súčasnosti sa v USA ozývajú hlasy na ďalšie prešetrenie tvrdení obsiahnutých v správe amerických spravodajských služieb . Bolo by však nesprávne, odrazu domnievať sa, že jadrová hrozba iránskeho režimu už viac neexistuje. Prečo, napríklad, Irán ešte stále sťažuje prácu inšpektorom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu?

Všetci dobre vieme, čoho je režim v Teheráne schopný. Máme jeho vizitku dodržiavania ľudských práv a existujú aj jasné dôkazy o angažovaní sa Iránu v medzinárodnom islamistickom terorizme v minulosti. Keď prezident Ahmadinedžád verejne vyhlási, že chce Izrael vymazať z mapy, musíme tieto tvrdenia brať vážne. Vzhľadom na súčasné okolnosti by bolo nesprávne, keby sme tlak na prezidenta Ahmadinedžáda zmiernili . Dialóg musí existovať, ale Európska únia musí byť nezlomná vo svojom úsilí a túžbe, vykonať viac pre propagáciu slobody a stability.

15. Privítanie

  Predseda. − Rád by som na našej oficiálnej galérii privítal delegáciu Výboru pre európske záležitosti poľského parlamentu, vedenú pánom Andrzejom Grzybom, predsedom výboru. Delegácia je na trojdňovej informačnej návšteve v Európskom parlamente. Včera som mal to potešenie, stretnúť s jej členmi. Srdečne vás tu všetkých vítam.

(potlesk)

16. Situácia v Iráne (pokračovanie rozpravy)

  Predseda. − Teraz sa vráťme k vyhláseniam Komisie a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku o situácii v Iráne.

  Javier Solana, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − Pán predseda, veľmi pozorne som počúval zástupcov politických skupín Európskeho parlamentu.

Súhlasím s väčšinou toho, čo tu dnes odznelo. Z toho dôvodu k tomu už veľmi nemám čo dodať. Chcel by som však povedať niekoľko poznámok k trom hlavným otázkam, o ktorých si myslím, že by sme ich v súvislosti s Iránom dnes mali prediskutovať.

Znova by som rád poznamenal, že hovoriť o Iráne ako o veľmi dôležitej krajine, ktorá má – potenciálne – životaschopnú spoločnosť, a s ktorou potrebujeme vytvárať vzájomné vzťahy, nie je protirečením. Faktom je, že v súčasnosti je to veľmi ťažké uskutočniť. Musíme však aj naďalej pracovať na zlepšovaní vzťahov s takou dôležitou krajinou, akou je Irán. Musíme však opätovne potvrdiť, že Irán nepracuje dostatočne na zlepšovaní našich vzťahov. Čo sa týka troch hlavných otázok, o ktorých som hovoril – ľudské práva, regionálne záležitosti a jadrová otázka – je veľmi ťažké dosiahnuť pokrok v rokovaniach. V jednej oblasti je doslova nemožné dosiahnuť akýkoľvek pokrok, pretože v roku 2006 bola úplne vypustená z rokovania. Dialóg o ľudských právach bol zastavený. Nezastavili sme ho my, ale Irán.

Rád by som k tomu niečo poznamenal. Ako som už povedal, súhlasím s väčšinou poznámok, ktoré tu dnes v súvislosti s otázkou ľudských práv odzneli, a ktorá sa, ako tu poznamenali mnohí poslanci, viaže na voľby, ktoré sa budú konať už čoskoro v marci. Bude veľmi dôležité pozorovať, ako sa bude v týchto voľbách správať verejnosť – obyvatelia Iránu.

Je však veľmi dôležité, že sa umožnilo kandidovať vo voľbách kandidátom, ktorí boli navrhnutí. Ako viete, viac než 30 % z týchto kandidátov nebolo dokonca vôbec umožnené, aby vo voľbách kandidovali. Povedal by som, že mnohí z nich predstavujú tzv. „moderné sily“, ak takýto výraz vôbec môžem pre Irán použiť.

Druhou dôležitou otázkou je regionálna otázka. V súvislosti s touto otázkou tu neodznelo mnoho komentárov, je však veľmi dôležité, aby sa Irán stal konštruktívnym hráčom a nie hrozbou pre život ľudí na Strednom východe a pri nastoľovaní mieru na Strednom východe, tak, ako chápeme vývoj mierového procesu na Strednom východe my. Na programe sú dva hlavné body. Prvým je mierový proces na Strednom východe, v ktorom sa naše názory zásadne odlišujú. My veríme na riešenie v podobe existencie dvoch štátov, oni však nie. Musíme nájsť spôsob ako presvedčiť Irán, aby súhlasil s procesom, ktorý bol, ako sa nedávno ukázalo, okrem Iránu odsúhlasený všetkými arabskými krajinami v regióne.

Druhým bodom je Libanon. Libanon síce nie je na našom dnešnom programe, avšak Libanon je na programe vždy – aj keď nie formálne. Problémy v Libanone zamestnávajú našu myseľ a naše srdcia. Vieme, že ide o problém, pri riešení ktorého by mal byť Irán oveľa konštruktívnejší.

Treťou otázkou, ktorú by som rád spomenul, a o ktorej sme diskutovali aj pri iných príležitostiach, je jadrová otázka. Najprv by som sa chcel poďakovať pani Beerovej, pretože som sa s ňou zhováral predtým, než výbor odišiel do Iránu a mali sme veľmi dobrú a dobre koordinovanú výmenu názorov. Spolupráca s agentúrou je prvoradá. Po celý čas sme túto spoluprácu presadzovali a veľmi radi by sme videli, že táto spolupráca prináša ovocie. To však nie je všetko. Mali by sme riešiť takzvané „otvorené otázky“.

Tieto otázky, ako viete, patria do minulosti. A prečo sú otvorené? Pretože neboli nikdy vysvetlené, a práve tu je rozdiel oproti iným krajinám, ktoré boli spomenuté. Irán je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, z ktorej vyplývajú určité záväzky, ktoré však Irán neplní. V súčasnosti prebiehajú diskusie s Dr. El Baradeiom a s ľuďmi, ktorí majú na starosti jadrový program, s cieľom zistiť, či sa tieto „otvorené otázky“ nedajú vyriešiť. Teraz máme rok 2008 a niektoré z týchto otázok sa datujú späť do rokov 2003, 2004 a 2005.

To bola prvá vec, ktorú som chcel povedať a druhá veľmi dôležitá vec je, že pokračujeme v podpore dvojakého prístupu. Chceme rokovania, a chceme tiež postupovať v smere do New Yorku – spolu a súčasne. Sme zvedaví, ako to bude napredovať. Nechceme potrestať obyvateľov Iránu. Chceme, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu z morálneho hľadiska.

Uvediem príklad: ako viete, minulý utorok sme sa stretli v Berlíne. V stredu som tu, v Bruseli, večeral s Dr. Džalílím a o deň neskôr sme spolu hovorili o New Yorku, o tom, ako proces v New Yorku posunúť dopredu. Nechcel som vzbudiť dojem, že robíme niečo, čo nechceme oznámiť priamo. Aby som mu dokázal, že sme ochotní pokračovať v dialógu, stretol som sa s ním, povečerali sme spolu a vysvetlil som mu to. Preto si buďte istí, že v tomto smere vynakladáme všetko úsilie na to, aby sme udržali cestu pre dialóg otvorenú, a nielen otvorenú, ale otvorenú produktívne.

Nemusím vám hovoriť, že niekedy na svoju otázku nedostanem odpoveď. Vediete tu svoje diskusie a dobre viete, že niekedy, možno z dôvodu určitých problémov pri preklade, nedostanete na svoju otázku odpoveď – dostanete odpovede na iné veci, ale nie na svoju otázku. Poznáte to a máte s tým svoje skúsenosti, no napriek tomu sa musíme naďalej neustále pokúšať, pokúšať a pokúšať – a presne to aj urobíme!

Čo sa týka spravodajskej správy, ktorá bola spomenutá: to nie je naša zodpovednosť, ale zodpovednosť OSN. V každom prípade však, ak si ju prečítate, len čo bude zverejnená – a najdôležitejšie veci už sú zverejnené – hovorí sa v nej veľmi jasne, že v roku 2003 zastavili časť jadrového vyzbrojovania. Proces vyzbrojovania má tri zložky. Po prvé – a to je najdôležitejšie – je potrebné mať obohatený urán. Ak nemáte obohatený urán, tak nikdy nebudete mať možnosť pracovať na vojenskom jadrovom programe. Po druhé, potrebujete vypustiť riadenú strelu, a po tretie, potrebujete samotný detonátor bomby. Proces vyzbrojovania zastavili v druhej etape, a to sa udialo v roku 2003. To je jedna časť.

Druhou časťou je riadená strela a všetci viete, že technológie pre riadené strely veľmi rýchlo napredujú. Tu máme obavy. Nejde o jednu z kľúčových otázok, ale otázka to v každom prípade je. Teraz máme dolet 1 300 km, čo nie je žiadna maličkosť. Treťou záležitosťou je obohatený materiál, ktorý je v rozpore so záväzkami, a ktorého produkcia aj naďalej pokračuje. To je jadro problému: musíme nájsť spôsob, ako v tejto veci dosiahnuť dohodu.

Dovoľte mi to zopakovať: na to, aby jadrová elektráreň začala produkovať energiu – či už sa vám to páči alebo nie, ale to nie je predmetom dnešnej diskusie – je potrebných, ako iste viete, minimálne sedem alebo osem rokov od okamihu, kedy došlo k podpísaniu zmluvy, až do okamihu, kedy je atómová elektráreň schopná prevádzky. Neexistuje žiadna zmluva medzi Iránom a kýmkoľvek, kto dokáže vyrobiť atómovú elektráreň, ktorá by produkovala energiu – kilowatty – žiadna, okrem zmluvy s Ruskom. Ako viete, zmluva s Ruskom obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí, že, po prvé, obohatený urán poskytne Rusko a, po druhé, že spálený materiál – to znamená obohatené plutónium alebo čokoľvek, čo sa nachádza na konci procesu – bude prevezený do Ruska, takže nebudú obohatený urán potrebovať, pretože im bude poskytnutý.

Po druhé, ak budú pokračovať s obohacovaním, vyvstáva tu otázka prečo? – keďže ho nemajú kam umiestniť, do žiadnej ďalšej atómovej elektrárne. Toto je teda otázka, ktorú je korektné položiť, a na ktorú je ťažké dostať odpoveď. Je to jediná odpoveď na danú otázku, ktorú vám môžem dať, pretože je to niečo, čo je pod vašou kontrolou a pod kontrolou vedúcich predstaviteľov a občanov Európskej únie.

Pokúsil som sa vám predostrieť poctivé vysvetlenie našej interpretácie tejto situácie, problémov a troch hlavných otázok, ktoré by nás ako Európanov mali zaujímať. Znova by som chcel povedať, že voči tejto krajine prechovávame veľkú úctu – hlboko si Irán vážime – a veľmi radi by sme s ním spolupracovali a privítali by sme, ak by Irán v tomto duchu aj konal.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE-DE) - (SK) Pán predseda, zajtra prijme Európsky parlament uznesenie o Iráne, ktoré podporí aj naša politická skupina.

Nie je žiadnou náhodou, že sa prvá časť uznesenia zaoberá situáciou v oblasti dodržiavania ľudských práv.

Minulý týždeň mal náš Výbor pre zahraničné veci absolútne neuspokojivé stretnutie s pánom Džalílím, ktorý nedokázal odpovedať na žiadnu otázku z otázok položených k dodržiavaniu ľudských práv, mučeniu, verejným popravám, zakúpeniu severokórejských rakiet a sovietskych torpéd, ktoré je možné vyzbrojiť jadrovými hlavicami.

Pán Solana, veľmi zreteľne sme počuli, že očakávate odpovede na otázky, ktoré ste položili pánovi Džalílímu. Informovala nás o tom komisárka Ferrerová. Aj my očakávame odpovede na naše otázky, ktoré sme mu položili.

Preto nestačí, ak vyjadríme poľutovanie nad tým, že Irán neprerušil svoj jadrový program a nezobral na vedomie výzvy medzinárodného spoločenstva a tri rezolúcie OSN. Ako práve povedal pán Solana, medzinárodné spoločenstvo je presvedčené, že obohacovanie uránu sa uskutočňuje na program, ktorého zámery nie sú mierové.

Vzhľadom na to nestačí, pán predseda, aby sme v návrhu uznesenia povedali, že sa nebudeme uberať cestou spolupráce alebo dohody o pridružení s Iránom dovtedy, kým nedôjde k značnému pokroku v oblasti dodržiavania ľudských práv a pokým nebudú existovať objektívne zabezpečovacie mechanizmy, ktoré by nám poskytli jasné záruky, že sa nedosahuje pokrok v obohacovaní uránu na mierové účely.

Preto sa Vás, pán Solana, chcem opýtať, či si myslíte, že štvrtá rezolúcia, ktorú prijme Bezpečnostná rada OSN na základe viedenského stretnutia stálych členov BR a Nemecka, bude stačiť na to, aby Irán začal počúvať výzvy medzinárodného spoločenstva? Pán Solana, aký by mal byť obsah rezolúcie OSN, aby splnila svoj cieľ a zmiernila ohrozenie mieru a medzinárodnej bezpečnosti, ktoré predstavuje iránsky program obohacovania uránu?

  Lilli Gruber (PSE). - (IT) Pán predseda, dámy a páni, prezident Ahmadinedžád dnes v meste Busher na juhu Iránu povedal, že Izrael je nečistá sionistická bytosť, ktorá skôr či neskôr padne. Toto vyhlásenie je, samozrejme, neprijateľné a očividne myslené ako propaganda.

Politické voľby sa v Iráne uskutočnia 14. marca. V nich sa sľuby, ktoré prezident nesplnil, budú rátať viac ako tie, ktoré dodržal. Okrem toho je v Spojených štátoch v plnom prúde volebná kampaň a z toho dôvodu musíme zvážiť fakty. V súčasnosti sa z Iránu stáva vedúca mocnosť v Perzskom zálive a Washington sa s touto krajinou pokúša dosiahnuť dohodu. V decembri americká tajná služba rozhodla, že Irán nepredstavuje bezprostrednú hrozbu. Dňa 12. januára obdržal riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, pán El Baradei, od Iráncov ubezpečenia ku všetkým nevyriešeným otázkam.

Tlak na Irán bude vyvíjaný aj naďalej. Bolo by však vhodné, ak by sa dosiahla dohoda, ktorá by bola realizovateľná pre všetky strany aj pre regionálnu stabilitu. Bolo by tiež dobré, vyvarovať sa akýchkoľvek radikálnych a často neúčinných opatrení. Mali by sme si spomenúť na Irak a na to, aké neúčinné boli sankcie voči tejto krajine. Je potrebné uznať úlohu, ktorú Irán zohráva v novej rovnováhe síl, a poskytnúť mu bezpečnostné záruky v búrlivom regionálnom kontexte. Priama angažovanosť Spojených štátov je nevyhnutná pre úspech diskusií, ktoré by v tomto bode nemali nič vylúčiť. To je práve to, čo Európska únia robí.

Na druhej strane je absolútne jasné, že Irán by mal akceptovať určité záväzky: mal by v zmysle prísnych kontrolných mechanizmov zanechať svoje jadrové a vojenské ambície, zaujať konštruktívnu úlohu pri riešení existujúcich konfliktov, ukázať, že dodržiava ľudské práva a práva žien a zo širšieho uhla pohľadu rešpektuje demokraciu. Prednedávnom mi Shirin Ebadi, nositeľka Nobelovej ceny za mier, poslala e-mail, v ktorom odsúdila závažné a čoraz častejšie porušovanie ľudských práv. Napísala, že v súčasnosti má v Iráne táto otázka oveľa väčšiu dôležitosť ako jadrová otázka. Mali by sme ju počúvať.

  Barónka Nicholson of Winterbourne (ALDE). - Pán predseda, ďakujem pánovi Solanovi a komisárke Ferrerovej-Waldnerovej za nesmierne tvrdú prácu v otázke Iránskej islamskej republiky, ktorá je príčinou obáv a bolenia hláv toľkých ľudí v medzinárodnom rozsahu a v Bezpečnostnej rade OSN.

Bolo mi potešením zastupovať krátko pred Vianocami moju skupinu pri nedávnej delegácii do Iránskej islamskej republiky, počas ktorej sme absolvovali výnimočne dobrú sériu stretnutí, o ktorých sa už pán Solana ako aj pani Ferrerová-Waldnerová zmienili.

Samozrejme, naša výzva na dialóg v Iránskej islamskej republike padla na veľmi úrodnú pôdu, keďže, ako viete, bývalý prezident Iránu predložil v roku 2000 Organizácii spojených národov myšlienku medzikultúrneho roku dialógu, ktorú ste Vy sám, tu v Európskej únii, v tomto roku vyzdvihli.

Som presvedčená, že existujú obrovské možnosti pre dialóg, avšak nielen o ľudských právach a nielen o mimoriadne dôležitej jadrovej otázke. Som presvedčená, že by sme mali viesť dialóg o kultúrnych otázkach – hudbe, umení, archeológii, maliarstve, kaligrafii – v ktorých zdieľame mnoho spoločných historických znakov a veľký potenciál pre budúce prínosy.

Som tiež presvedčená, že by sme mali diskutovať o kritickom bode, ktorým je takzvaná bariéra medzi Islamom a demokraciou. Možno prešlo bez povšimnutia, že Iránska islamská republika verí, že vyriešila tento konkrétny problém, a že jej forma demokracie je plne v súlade s verziou Islamu, ku ktorej sa Iránska islamská republika hlási, s mimoriadne dôležitým právom šaría a šiitskou islamskou tradíciou. Domnievam sa, že je to opäť niečo, čo by sme mali privítať a o čom by sme mali diskutovať ešte v tomto roku, či už s bývalým prezidentom Chatámim alebo s inými vplyvnými členmi iránskeho náboženstva a iránskych tradícií.

  Romano Maria La Russa. (UEN) - (IT) Pán predseda, dámy a páni, môj názor, aj vo svetle toho, čo som si vypočul počas tejto diskusie, je naďalej ten, že jedinou cestou, ktorou treba ísť, je jednoznačne cesta diskusií a dialógu. Aj keď je ťažké pochopiť, na akom základe by sa tento dialóg mohol vyvinúť.

Veď ako možno viesť dialóg s krajinou, ktorá nerešpektuje práva dieťaťa a rozšírila trest smrti aj na neplnoleté osoby? S krajinou, alebo by skôr bolo vhodnejšie a správnejšie povedať s režimom, ktorý vykonáva verejné popravy; s režimom, ktorý sa vyhráža tým, že chce zničiť Izraelský štát? A pokiaľ ide o jadrovú otázku, mali by sme ju skrátka odložiť a  ani len nezapochybovať o tom, že jadrový potenciál je určený na mierové účely? Do akej miery by sme mali dôverovať vojenským plánom národnej obrany? Okrem toho, môžeme považovať režim, ktorý financuje partizánsku vojnu v susedných krajinách, za dôveryhodný?

Čo sa týka správy CIA, navrhoval by som, aby sme si nerobili priveľké ilúzie o jej vierohodnosti . Nebolo by to po prvýkrát, kedy by bola podobná správa neskôr verejne popretá. Samozrejme, skutočnosť je taká, že nemôžeme nikomu odopierať možnosť experimentovať s jadrovým potenciálom na civilné, a nie na vojenské účely. Prezident Ahmadinedžád nielenže v tomto smere neposkytuje žiadne záruky. On neposkytuje dokonca ani len jednu záruku. Jeho správanie má v skutočnosti za následok, že sa obávame najhoršieho.

Ak vylúčime možnosť vojenského zásahu – verím že všetci zástupcovia a poslanci Európskeho parlamentu so mnou zdieľajú rovnaký názor, a síce, že je absolútne nevyhnutné, vyhnúť sa vojenskému zásahu – som presvedčený, že možnosť uvalenia sankcií by znamenala pohromu pre každého. Potrestala by hospodárstvo a potrestala by bezbranných, neinformovaných a nevinných ľudí. Znova by som chcel navrhnúť použitie diplomacie, pretože, opakujem, sankcie nikdy nepriniesli nič dobrého. Slúžia len na zvyšovanie nenávisti voči Západu a predovšetkým voči Spojeným štátom americkým.

  Gerard Batten (IND/DEM). - Pán predseda, lož je vojenská zbraň, ktorá je schválená Koránom v doktríne taqiyya. Irán tvrdí, že nemá žiadne plány na vývoj nukleárnych zbraní. Dôkazy o opaku sú však v absolútnej prevahe. Už teraz majú 3 000 uránových centrifúg. Ani jedna z nich sa nedá použiť na produkciu jadrovej energie na mierové účely. Spolu budú produkovať také množstvo obohateného uránu, použiteľného na výrobu jadrovej zbrane, ktoré postačuje na výrobu jednej bomby ročne.

Irán plánuje vybudovať ešte ďalších 5 000 centrifúg. Medzitým sa uskutočňuje nelegálny dovoz surového uránu z Konga – z krajiny, ktorej EÚ poskytuje humanitárnu pomoc. Veľká Británia ešte stále umožňuje iránskym študentom študovať jadrovú fyziku na našich univerzitách. Okrem toho Irán, Sýria a Severná Kórea spolupracujú pri zhromažďovaní riadených striel a chemických výbušných hlavíc. Minulý rok, keď došlo v Sýrii k nejakej chybe, boli zabití technici zo všetkých troch krajín. Neskôr boli v atmosfére zaznamenané stopy bojového plynu sarin.

Či už tieto krajiny sú alebo nie sú úspešné pri vývoji jadrových hlavíc, chemické hlavice sa s určitosťou budú dať rozmiestniť už v blízkej budúcnosti.

  Luca Romagnoli (NI) - (IT) Pán predseda, dámy a páni, oceňujem rokovacie snahy EÚ súvisiace s potvrdením práva na sebaurčenie a podporujem súčinnosť iránskeho akčného plánu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Je to chválitebné, pomáha to upokojovať naše obavy a zmierňuje politické a strategické špekulácie založené na teoretickom ohrození mieru.

Okrem toho, v bode 5 uznesenia sa nachádza priznanie, že by sme mali upustiť od špekulatívnej politickej rétoriky v súvislosti s Iránom. Celá prvá časť uznesenia a návrh na vytvorenie nového mnohostranného rámca pre použitie jadrovej energie tvoria súčasť rovnakého prístupu.

Druhá časť sa však javí ako demagogická. Porušovanie ľudských práv v mnohých ďalších regiónoch vo svete nevyvolalo takúto úroveň neustáleho odsúdenia. Príkladom toho sú nedávne uznesenia o Pakistane a Číne, ktoré neboli ani zďaleka tak ostro formulované, ani v nich nebola vyjadrená taká evidentná podpora vnútornej opozícii. Tieto skutočnosti ma nútia vyjadriť svoj nesúhlas s týmto uznesením, pretože ľudské práva a slobody predstavujú absolútne hodnoty, ktoré nie je možné uplatňovať rozdielne v rozličných situáciách a ktoré sa neprepožičiavajú nerovnosti medzi požiadavkami a odsúdením.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE-DE). – Pán predseda, iránsky jadrový program je stále zdrojom našich najväčších obáv. Dúfame, že proces mierového riešenia bude pokračovať.

Európska únia by v tejto veľmi zložitej otázke mala postupovať jednotne a mali by sme podporovať snahy vysokého predstaviteľa a Komisie, členských štátov a medzinárodného spoločenstva vrátane nedávno navrhovaného uznesenia Bezpečnostnej rady OSN.

Malo by sa vyvinúť úsilie na povzbudenie Iránu, aby sa vrátil k rozhovorom o dlhodobých opatreniach riešiacich jadrovú otázku.

Vo Výbore pre zahraničné veci tohto Parlamentu sme sa rozhodli pozvať pána Džalílího na rozhovor a na vzájomný dialóg. Náš výbor nebol spokojný s odpoveďami, ktoré odzneli a vieme, aké zložité je viesť dialóg. Schôdza s Výborom pre zahraničné veci však ukázala, že náš postoj voči iránskej otázke je jednomyseľný a vyslala tiež silný politický signál iránskej vláde.

Ak chceme pokračovať v akomkoľvek zmysluplnom dialógu, musíme do našich vzťahov vrátiť dôveryhodnosť. Naši iránski partneri musia zaviesť absolútnu transparentnosť do svojho jadrového programu tak, že budú plne spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). Musia plne vykonávať ustanovenia komplexnej dohody o bezpečnostných zárukách a my by sme mali pokračovať v tlaku na iránsku vládu, aby si plnila svoje záväzky, a aby pochopila, že je to jediný spôsob, ako získať medzinárodné uznanie, úspešne napredovať v hospodárskom rozvoji a byť prínosnom pre svojich obyvateľov.

Situácia v oblasti ľudských práv v Iráne sa v poslednom čase vážne zhoršila a my by sme mali pokračovať v odsudzovaní systematického porušovania ľudských práv a základných slobôd, najmä tých, ktoré sú páchané na mladistvých páchateľoch a ženách.

Ako spoločenstvo, ktoré je založené na hodnotách, a ktoré má vo svojom hodnotovom jadre vštepené zásady ľudských práv a demokracie, a ktorej najvyšším záujmom je stabilita a bezpečnosť, nemali by sme a nesmieme byť ľahostajní voči zhoršujúcim sa podmienkam v oblasti dodržiavania ľudských práv v Iráne, a mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme presvedčili svojich partnerov, že sa vyplatí rešpektovať vládu zákona, ľudské práva a základné slobody.

  Libor Rouček (PSE). – Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vo svojom dnešnom príspevku zaoberal dvomi aspektmi vzťahov s Iránom.

Prvým z nich je občianska spoločnosť. Ako som sa mohol na vlastné oči a uši presvedčiť pri nedávnej návšteve Teheránu, v Iráne existuje veľmi silná a aktívna občianska spoločnosť. O svoje práva sa hlásia ženy, novinári, národnostné a náboženské menšiny. Veľmi živá je študentská scéna. Vodiči autobusov, pekári a mnohé ďalšie profesie organizujú svoje vlastné nezávislé odbory. Ekonómovia a podnikatelia tlačia na privatizáciu a liberalizáciu iránskej ekonomiky.

Všetky tieto skupiny a prvky iránskej spoločnosti hľadajú v Európe, v Európskej únii, dialóg a pomoc. Chcel by som preto vyzvať Komisiu a vysokého predstaviteľa Javiera Solanu, aby bol pre tento dialóg s iránskou spoločnosťou efektívne využitý nový nástroj pre demokraciu a ľudské práva, ktorý máme k dispozícii.

V Iráne by malo byť, podľa môjho názoru, vytvorené taktiež diplomatické zastúpenie Európskej únie. Týmto krokom by sme podporili nielen diskusiu a dialóg s občianskou spoločnosťou, ale zároveň aj spoluprácu s miestnymi inštitúciami a orgánmi v oblastiach spoločného záujmu. A spoločných záujmov, napriek rozdielnym názorom v otázke jadrového programu či ľudských práv, máme s Iránom mnoho.

Spomeniem iba jednu krajinu susediacu s Iránom, a tou je Afganistan. Som presvedčený, že nie je v našom ani iránskom záujme, aby do Európy napríklad prúdili z Afganistanu tony nelegálnych narkotík. Podobné spoločné záujmy máme aj v otázke afgánskych utečencov a nakoniec aj v otázke celkového mierového riešenia situácie v Afganistane.

Z tohto a mnohých ďalších dôvodov Európska únia potrebuje v Teheráne vlastné diplomatické zastúpenie.

  Struan Stevenson (PPE-DE). - Pán predseda, pán Solana aj pani Ferrerová-Waldnerová dnes opakovane vo svojich prejavoch zdôraznili potrebu dialógu, rokovania a presviedčania. Pani Ferrerová-Waldnerová vyzdvihla potrebu medziľudského kontaktu. Povedala nám o úspechu nášho programu Erasmus Mundus ako aj o úspechu programov na zmiernenie chudoby.

Takže my školíme ich jadrových fyzikov na našich univerzitách? Prispievame azda preto na zmiernenie chudoby v jednom z najbohatších národov na svete produkujúcich ropu, na náklady našich daňovníkov, lebo sa rozhodli minúť miliardy na program jadrových zbraní? Čo sme dosiahli svojou politikou zmierenia?

Podľa pána Solanu je doteraz neúspešná. Povedal, že nás iránsky režim naďalej ignoruje. Pani Ferrerová-Waldnerová povedala, že v súčasnosti máme viac prípadov popráv, než kedykoľvek v minulosti. Dovoľte mi, pán predseda, aby som Vám oznámil, že počas prvých dvoch týždňov v tomto roku bolo popravených 23 ľudí vrátane niekoľkých žien. Piatim ľuďom amputovali ruky alebo nohy. Muži a ženy sú týmto džihádistickým, mizogýnnym, homofóbnym, genocídnym a brutálnym režimom, ktorý je svetovým patrónom teroru, aj naďalej kameňovaní na smrť.

Ak naozaj chceme podporovať iránskych študentov, mali by sme podporovať odvážnych študentov na Teheránskej univerzite, ktorí už päť dní demonštrujú a dožadujú sa zmeny režimu. Namiesto podpory postupu zmierenia by sme mali podporovať legitímnu iránsku opozíciu. Namiesto toho, aby sme na našom zozname teroristov mali organizáciu Ľudoví mudžahedíni Iránu (PMOI), mali by sme do tohto zoznamu Európskej únie zaradiť iránske Revolučné gardy.

  Helmut Kuhne (PSE). - (DE) Pán predseda, ako sme práve mali možnosť počuť, dokonca aj tu, v našom Európskom parlamente, existujú predstavitelia, prioritou ktorých nie je zmena správania iránskeho režimu, ale jeho zničenie. Domnievam sa, že existuje jedna skutočnosť, a je potrebné, veľmi jasne ju vysvetliť. Je ňou logické pravidlo, ktoré hovorí, že tí, ktorí usilujú o zničenie režimu a zameriavajú svoju politiku na tento cieľ, dosiahnu nulové výsledky v snahe o zmenu správania tohto režimu. Pritom práve zmena správania musí byť naším cieľom vždy, keď diskutujeme o nukleárnej otázke.

Diplomatická ofenzíva by sa významným spôsobom posilnila, ak by boli do týchto rozhovorov priamo zaangažované aj Spojené štáty, pretože môžu ponúknuť to, čo Európska únia v rovnakom rozsahu ponúknuť nemôže, a síce bezpečnostné záruky. Tak, ako už povedal pán Solana, zistenia amerických spravodajských služieb nezaručujú, že iránsky program nepredstavuje potenciálnu hrozbu. Ide o skutočný problém, ktorý nie je možné vyriešiť zmiernením tlaku. Táto záležitosť sa nesmie odobrať Bezpečnostnej rade OSN, pretože by to mohlo mať za následok, že si iránsky režim nakoniec povie: „Vďaka, tak, a je to! Máme už dostatok vysoko obohateného uránu, prišiel čas, aby sme vypovedali Zmluvu o nešírení zbraní a začali vyrábať svoje vlastné nukleárne zbrane“. Ak by sa tento scenár stal skutočnosťou, potom by nám nezostávala iná možnosť ako návrat k stratégii jadrového zastrašovania, ktorú poznáme zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.

Možnosť, ktorú by sme z tejto diskusie mali za každú cenu vylúčiť bez najmenších pochybností vylúčiť, je tzv. vojenské riešenie. Nech sa už pod pojmom „Západ“ rozumie čokoľvek, či len Severná Amerika alebo tento pojem zahŕňa aj Európu, realizácia tzv. vojenského riešenia by znamenala politickú katastrofu, ktorá by sa nad Západom vznášala po nasledujúce desaťročia nielen vo vzťahu k moslimskému svetu, ale aj vo vzťahu ku krajinám ako India, ktoré pomohli dostať túto otázku na program Bezpečnostnej rady OSN.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – Dovoľte mi vyjadriť hlboké znepokojenie nad zhoršujúcim sa vývojom situácie v oblasti ľudských práv v Iráne, osobitne pokiaľ ide o uplatňovanie trestu smrti, mučenia, neľudského zaobchádzania s väzňami a o represiu voči politickým oponentom. Mali by sme kategoricky odsúdiť takéto evidentné porušovanie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú základom našich demokratických spoločností.

Ako člena parlamentného zhromaždenia Euromed ma však osobitne trápi bezpečnostná otázka a skutočnosť, že Irán, napriek odporu Európskej únie a medzinárodného spoločenstva, naďalej pokračuje vo vývoji svojho jadrového programu. Napriek ubezpečeniam, že krajina rozvíja jadrový program výlučne na mierové využitie, je veľmi ťažké nebyť znepokojený nad takýmto vývojom situácie.

Už končím s poukazom na skutočnosť, že Rusko nedávno dodalo nukleárny materiál, a iné indície nám hovoria, že Irán je nedôveryhodný partner a mali by sme sa podľa toho zachovať.

  Ana Maria Gomes (PSE). - Pán predseda, boli všetky členské štáty EÚ v otázke vyslania politického signálu pre Irán súdržné a podporili snahy európskej trojky a pána Solanu v otázke jadrového programu uvalením ekonomických sankcií?

A vyvíjali členské štáty EÚ a Vy, pán Solana, tlak na Bushovu administratívu, aby s Iránom diskutovala priamo nielen o Iraku, ale predovšetkým o jadrovom programe? Alebo zastávate názor, že to nemá zmysel a že to počká na ďalšiu americkú administratívu?

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). - (SK) Pán predseda, chcel by som sa vrátiť k jednému z bodov, ktoré spomenul pán Solana, a to ku správnej interpretácii správy CIA o iránskom jadrovom programe.

Dovoľte mi, aby som zopakoval slová pána Solanu: „Zastavená bola iba jedna časť a je veľmi otázne, či bola zastavená definitívne.“ Iránska opozícia tvrdí, že program bol jednoducho iba rozptýlený do iných lokalít, avšak stále pokračuje. Myslím si, že by sme tomu mali veriť, keďže to bola práve iránska opozícia, ktorá upozornila na vojenské aspekty jadrového programu v Iráne a jej tvrdenia sa ukázali ako absolútne pravdivé.

To ma privádza k ďalšiemu bodu, a to, že je najvyšší čas, vymazať organizáciu Mudžahedíni iránskeho ľudu zo zoznamu teroristických organizácií. Súdy, parlamentné zhromaždenie Rady Európy a taliansky parlament už k tejto veci vyjadrili svoje stanovisko. Je čas, aby sme tak urobili aj my.

  Marie Anne Isler Béguin (Verts/ALE). - (SK) Pán predseda, presne ako pán Solana a pani Ferrerová-Waldnerová, ani ja nevidím žiadny rozdiel medzi civilným a vojenským jadrovým potenciálom. Pán Solana nám vysvetlil, že urán je jediná vec, ktorá je potrebná na výrobu bomby. Myslím si, že by bolo trochu naivné, domnievať sa , že krajina ako je Irán, ktorá je taká bohatá na prírodné zdroje, potrebuje pre svoj rozvoj jadrovú energiu. Na druhej strane, veľmi dobre vieme, že potrebuje jadrovú energiu na výrobu bomby.

Pán Solana tiež povedal, že jadrová energia je príčinou nestability. My Irán nemôžeme nijako ovplyvniť. Má úplnú pravdu. Úplne súhlasíme s jeho návrhom, že obohacovanie by malo byť zakázané. Zájdem ešte ďalej: Myslím si, že zakázaná by mala byť jadrová energia. V súčasnosti tvorí jadrová energia len 4 % celosvetovej energie.

Rada by som sa opýtala pána Solanu a pani Ferrerovej-Waldnerovej toto: nemyslíte si, že Francúzsko a jeho prezident, pán Sarkozy, sa zahrávajú s ohňom a vytvárajú nestabilitu vo svete, keď podpisujú jadrové dohody s krajinami ako Líbya, Čína a Gruzínsko? Nemohli by sme využiť nešťastnú skúsenosť s Iránom ako príležitosť na zastavenie šírenia jadrových zbraní vo svete?

  Erik Meijer (GUE/NGL). (NL) Pán predseda, diskusia o Iráne má širší rozmer, než je jadrová energia, hrozby vojny a porušenia ľudských práv. Vo svojom úvodnom prejave pán Solana opísal, prečo je Irán pre toľkých ľudí, aj napriek tomu, že tam existujú určité prvky demokracie a vysoká úroveň vzdelanosti, nie veľmi pekným miestom pre život.

Mnohí z tých, ktorí sú prenasledovaní iránskym režimom, alebo ktorí za súčasného režimu nemôžu slobodne žiť, utiekli do Európy. Európska únia a jej členské štáty nemôžu stáť v ceste týmto ľuďom a musia umiernenej opozícii v exile poskytnúť najvyššiu možnú úroveň slobody.

Preto je dôležité, aby Európsky súdny dvor rozhodol, že urobil chybu, keď sa rozhodol pridať túto organizáciu na zoznam teroristických organizácií. Je dôležité, aby Parlament vyslal dôrazný signál Rade, že tento krok je nespravodlivý a nesprávny. Tento zoznam predstavuje oblasť, v ktorej nemôže existovať žiadny kompromis s iránskym režimom.

  Vytautas Landsbergis (PPE-DE). – Pán predseda, rád by som vedel, či by mi niekto vedel odpovedať. Zúčastnili sa parlamentní poslanci počas svojej návštevy v Teheráne nejakej verejnej popravy? Obzvlášť takej, pri ktorej boli použité žeriavy európskej výroby?

  Miloslav Ransdorf, (GUE/NGL). – Ja by som chcel pripomenúť, že iránsky jadrový program paradoxne začal v čase, keď bol Irán spojencom Spojených štátov. Šáhovi radili Američania postaviť dvadsať jadrových elektrární. Zdá sa, že doba sa zmenila. Zo spojenca sa stal nepriateľ a obraz Iránu je rozporuplný.

Na jednej strane viem o utrpení našich priateľov zo strany Tudeh, na strane druhej je potrebné povedať, že v žiadnej arabskej krajine neexistuje taký stupeň plurality a rozvinutej občianskej spoločnosti, ako v Iráne.

Odborová scéna, ktorá tu bola spomenutá kolegom Roučkom, si rozhodne zaslúži pozornosť rovnako ako ženské hnutie a ja sa nazdávam, že návrh kolegu Roučka, aby sa zriadilo zastúpenia Európskej únie v Teheráne, si zaslúži pozornosť a podporu.

Je skutočne potrebné rozvíjať tieto vzťahy. Je to veľký národ, veľká kultúra a rozhodne má k nám omnoho bližšie, než si dokážeme predstaviť.

  Charles Tannock (PPE-DE) - Pán predseda, Irán naďalej ohrozuje stabilitu vo svete a na Strednom východe. Iránski džihádisti bojujú v Iraku po boku teroristov a zabíjajú britských vojakov. Iránski sudcovia bežne udeľujú tresty smrti homosexuálom a mladistvým.

Prečo Irán naďalej presadzuje obohacovanie uránu, keď nemá žiadne funkčné atómové elektrárne, dokonca ani žiadne plány na ich vybudovanie v budúcnosti? Prečo Irán vyvíja riadené rakety Šahab III, ktoré majú potenciál niesť jadrové hlavice a spustiť ich na európske mestá?

Náš odkaz musí byť jasný a nekompromisný. Medzinárodné spoločenstvo nepripustí, aby sa Irán vyzbrojil jadrovými zbraňami.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Pán predseda, toto bola, samozrejme, veľmi dôležitá diskusia. Prečo? Pretože v Iráne existuje obrovská občianska spoločnosť, ktorá by určite veľmi rada žila odlišným spôsobom života, ale režim je ešte stále veľmi komplikovaný.

Domnievam sa, že všetci vieme, že jadrová otázka predstavuje v súčasnosti obrovský kameň úrazu. Ničí všetky možnosti rozvoja a bilaterálnych vzťahov, ktoré by za iných okolnosti mohli mať veľký potenciál. Toto som opakovane povedala pánovi Džalílímu: „Prečo to neprijmete? Prečo neexistuje možnosť začať s vami dialóg? Prečo v tejto otázke neukážete trochu politickej vôle?“ Myslím, že musíme urobiť nasledovné: snažiť sa tiež apelovať na obyvateľov, aby sme zistili, či existuje možnosť, že v najbližších voľbách dôjde k zmene – aj keď vieme, že to bude veľmi ťažké.

Domnievam sa však, že je zaujímavé sledovať aspoň to, že sa opozícia znova zjednocuje. Doposiaľ bola rozdelená. Pôsobila rezignovane. Teraz má aspoň novú chuť ísť do volieb a možno zmeniť situáciu, aspoň vo vláde. Je však samozrejmé, ako som už povedala, že práve teraz prebieha kľúčový proces preverovania kandidátov Strážnou radou. Ako povedala pani Beerová, ak sa môže 7 000 kandidátov uchádzať o 290 kresiel, potom už bolo príliš veľa kandidátov odmietnutých. Odmietnutých bolo dvetisíc z nich. Z tohto dôvodu pevne verím, že odvolacie konanie určite napomôže nápravu danej situácie. Iránski voliči si zaslúžia možnosť vybrať si svojich zástupcov spomedzi širokého spektra strán a názorov. Je samozrejme jasné, že nepodporujeme žiadnu konkrétnu politickú stranu, ale je dôležité, aby bol zriadený skutočný pluralizmus.

Vzhľadom na uvedené úplne súhlasím s tými poslancami – a v tejto oblasti som nezachádzala do všetkých podrobností – ktorí tvrdili, že na poli dodržiavania ľudských práv musíme ešte mnoho urobiť, aj keď sa v súvislosti s jadrovou otázkou nemôžeme posunúť dopredu. Samozrejme, že sme podporovali všetky rezolúcie OSN. Kanada takúto rezolúciu zaviedla. Prijatie týchto rezolúcií bohužiaľ jasne ukazuje, aký je v súčasnej dobe postoj Iránu. Rada by som pre niektorých poslancov Parlamentu, ktorí spomenuli, že by sme mali používať nástroj Európskej iniciatívy pre demokraciu a ľudské práva, poznamenala, že tento nástroj už používame, a to formou jeho vykonávania prostredníctvom OSN, organizácie UNICEF a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu: napríklad v oblastiach súdneho systému pre mladistvých a drogovo závislej mládeže, a v otázkach spravodlivosti. V tejto veľmi strnulej atmosfére je to však čoraz ťažšie. Snažila som sa, aby sme na jednom veľvyslanectve v Teheráne mali jedného diplomata, ktorý by zabezpečil plynulejšiu koordináciu spoločných projektov. Ide, samozrejme, len o malý, ale dúfame, že zmysluplný krok, ktorý aspoň sčasti vydláždi cestu pre rozvoj našej spolupráce. Irán však, bohužiaľ, reaguje vyhýbavo. Keď som túto tému minulý týždeň osobne spomenula, nedostala som žiadnu odpoveď.

  Javier Solana, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − Pán predseda, len veľmi v krátkosti, keďže som už predtým dostal príležitosť odpovedať. Ako som už povedal, neexistuje veľa nových otázok a v podstate zdieľame názory, ktoré boli prezentované.

Čo sa týka otázky, ktorú položil pán Salafranca Sánchez-Neyra, v súčasnosti prebieha v Bezpečnostnej rade diskusia, a tak si nemyslím, že by som mal k tejto otázke podať bližšie vysvetlenie. Pýtali ste sa ma, čo by som rád videl. Rád by som videl uznesenie, ktoré nie je potrebné, pretože dialóg, o ktorý žiadame, sa stal skutočnosťou. Viete, ktoré prvky musia byť zavedené, aby sme dosiahli zmysluplný dialóg.

V súvislosti s ďalšími pripomienkami o rozšírení spolupráce existuje mnoho ďalších oblastí, v ktorých by sme mohli a mali spolupracovať. Afganistan a drogy tu už boli spomenuté. Ide o dôležitú otázku, v ktorej by sme veľmi radi spolupracovali.

V OSN boli nastolené ďalšie otázky o skupine šiestich krajín. Nemôžem hovoriť v mene nikoho. Môžem hovoriť len v mene šiestich krajín, s ktorými rokujem. Dostalo sa mi podpory od každého, od všetkých členov skupiny vrátane Európskej únie – o tom niet pochýb – ale aj od ďalších členov Bezpečnostnej rady, ktorí nie sú členmi Európskej únie.

vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. (FR) Odpoveďou na otázku pani Bégiunovej o jadrovej energii by som dnes nechcel rozprúdiť všeobecnú diskusiu o jadrovej energii. Na to bude čas, keď budeme diskutovať o energii. Chcel by som vám vysvetliť, v čom je základný rozdiel medzi jadrovou energiu určenou na výrobu elektrickej energie a jadrovou energiou používanou na iné účely, ktoré ste od seba oddelili. Základný rozdiel je v tom, že na produkciu elektrickej energie musí byť jadrová energia obohatená hodnotou X, kým na výrobu zbraní hromadného ničenia musí byť hodnota obohatenia oveľa vyššia.

Druhá otázka sa týka odpadu. Je veľmi dôležité, vedieť, čo sa s odpadom deje. Viete, že obsahuje plutónium a ďalšie materiály, ktoré sa dajú použiť. Je tiež zodpovednosťou obchodných spoločností, ktoré technológie poskytujú, aby sa postarali o všetok odpad. Táto situácia sa dosť odlišuje od situácie, ktorú máme na mysli, keď hovoríme o Iráne a o nezávislom procese obohacovania.

Vo svojom prvom prejave som opísal Irán tak, ako by som ho rád videl ja. Domnievam sa, že taký Irán je dosiahnuteľný a žiadaný Irán je krajina,  ktorej by sme sa mali venovať. Je to životaschopná krajina, ktorá má mnoho intelektuálnych, kultúrnych a iných dimenzií. Boli by sme radi, keby sa rozhodla s nami spolupracovať vo viacerých oblastiach, vrátane energetiky, ľudských práv, Stredného východu a jadrovej energie. Aby sme to dosiahli, potrebujeme začať skutočne seriózny dialóg o všetkých týchto otázkach.

Chcem sa vám poďakovať za vašu pozornosť počas tejto dôležitej diskusie. Veľmi rád sa sem vrátim diskutovať o Iráne alebo o akejkoľvek inej záležitosti, kedykoľvek budem pozvaný.

  Predseda. − Veľmi pekne vám ďakujem, pán Solana.

Dostal som šesť návrhov uznesení,⁽¹⁾ predložených v súlade s článkom 130 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprave je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 31. januára.

(1) pozri zápisnicu

17. Situácia v Pásme Gazy (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom rokovania sú vyhlásenia Komisie a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku o situácii v Gaze.

  Javier Solana , vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku − (ES) Pán predseda, ďakujem za slovo v tejto dôležitej diskusii, ktorú práve otvárame.

Pán predseda, začíname rozpravu o tragických udalostiach, ktoré sa udiali počas posledných týždňov a dní: otázka Gazy, problematika hraníc medzi Gazou a Egyptom a otázka hraničných prechodov medzi Gazou a Izraelom.

Výsledok, ktorého sme boli v posledných dňoch svedkami, je tragický: došlo k veľmi výraznému zhoršeniu humanitárnej situácie a aj bezpečnostná situácia sa výrazne zhoršila.

Verím, že dnešná diskusia bude diskusiou o tom, ako môžeme prispieť k riešeniu problémov.

V tomto Parlamente sme mali mnoho rozpráv o problémoch z minulosti. Domnievam sa, že dnes by sme sa mali presvedčiť, či sme my, v Európskej únii, schopní prispieť k riešeniu tejto závažnej otázky, lebo to bude mať vplyv aj na konferenciu v Annapolise a mierový proces.

Chcel by som opätovne zdôrazniť, že my, teda Európska únia, sme boli súdržní vo výzvach na otvorenie hraničných priechodov a na voľný pohyb osôb a tovaru cez tieto hraničné priechody, ktorý podlieha bezpečnostným zárukám, a to nielen čo sa týka tovaru určeného na humanitárnu pomoc, ale tiež tovaru, ktorý by prispel k hospodárskemu rozvoju v danom regióne, konkrétne v regióne Západného brehu Jordánu a pásma Gazy.

Ak tieto tri základné prvky – politický rozvoj, hospodársky rozvoj a zmena situácie priamo na mieste – nebudú prítomné, potom pre nás bude veľmi ťažké, pohnúť sa vpred. Je potrebné dosiahnuť pokrok v týchto troch oblastiach. Navyše, pokrok treba dosiahnuť vo všetkých troch oblastiach súčasne.

Čo teda môžeme my, Európania, urobiť?

Už od vzniku tejto novej situácie sme boli v kontakte s kľúčovými subjektami.

Ako iste viete, že v nedeľu sa uskutočnilo dôležité stretnutie Ligy arabských štátov, na ktorom boli položené všetky otázky a vyvinuté snahy o vypracovanie modelu riešenia - modelu, ktorý nie je veľmi vzdialený od toho, ktorý pred niekoľkými týždňami predložil Európskej rade minister Fayad. Ten ho zopakoval aj v nedeľu na samite Ligy arabských štátov, resp. na stretnutí ministrov zahraničných vecí Ligy arabských štátov: je potrebné nájsť spôsob opätovného získania kontroly nad hranicami, aby nad nimi palestínska samospráva mohla znova prevziať zodpovednosť.

Ak by sa to podarilo, potom by Európska únia, podľa môjho názoru, mala znova otvoriť otázku Rafahu, presne tak, ako sme urobili v roku 2005.

Ako viete, nie sme v danej oblasti fyzicky prítomní. Sme pripravení na nasadenie v momente, keď na to budeme vyzvaní, no v súčasnosti v oblasti prítomní nie sme. Na hranici nie sme prítomní odvtedy, čo hnutie Hamas získalo kontrolu nad Gazou, pretože sme na to nedostali povolenie.

Myslím, že potrebujeme konať v súlade s pondelňajšou diskusiou v Európskej rade a v súlade s uzneseniami Rady. Domnievam sa, že pondelkové uznesenia sú veľmi dobré a poskytujú určitý návod, ktorý privítali všetky zúčastnené strany: Egypt, Palestínčania aj Izrael.

Z toho dôvodu sa domnievam, že sme na správnej ceste. Teraz musíme vypracovať plán, ktorý by zabezpečil, že sa cesta, ktorú si vytyčujeme v súlade s uzneseniami Rady, stane rýchlo skutočnosťou.

Utrpenie, ktoré ľudia znášajú, je ukrutné, rovnako ako utrpenie obyvateľov na juhu Izraela, ktorý sa tiež ocitol pod paľbou rakiet vypúšťaných zo severnej Gazy proti vlastným ľuďom, čo je faktor, ktorý spôsobuje, že dosiahnutie stability je fakticky nemožné.

Ak by sme začali pracovať na balíku, ktorý by obsahoval všetky tieto skutočnosti (vrátane oslobodenia Al-Haram aš-Šarifu) – skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť, ak je naším cieľom stabilizácia situácie, možno by sme na vyriešení danej situácie mohli pracovať spoločne. Veľmi rád by som to opäť urobil.

Už som tu spomínal, že som v stálom kontakte s najdôležitejšími subjektami. Pôjdem do Egypta hneď, ako sa skončia práve prebiehajúce pracovné schôdzky medzi Palestínčanmi a Egypťanmi, ktoré dnes začali. Budem tam zajtra alebo pozajtra, aby som sa tiež mohol zúčastniť a načrtnúť, akým spôsobom by sme my, v Európskej únii, mohli byť prínosom.

Úprimne verím, že najlepším riešením by bol návrat k univerzálnej situácii, v ktorej mala palestínska samospráva kontrolu nad hranicami a v ktorej existoval slobodný pohyb tovaru a osôb nielen na účely humanitárnej pomoci, ale tiež na účely hospodárskeho rozvoja a obchodu, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie skutočného pokroku.

Dámy a páni, domnievam sa, že čelíme veľmi zložitej situácii, pretože, ako som povedal na začiatku, na Strednom východe je všetko so všetkým spojené.

Ak sa nám nepodarí dosiahnuť pokrok v riešení otázky Gazy, potom sa aj mierový proces ocitne v ťažkostiach. Z toho dôvodu máme na svojich pleciach veľkú zodpovednosť. Uvedomte si, prosím, čo stojí pred nami. Uvedomte si, že my, teda komisárka a ja, urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme využili čas, ktorý nám v týchto niekoľkých týždňoch ešte zostáva, a pokúsili sa nájsť riešenie, ktoré bude v záujme Európskej únie.

Pán predseda, už naozaj nemám čo dodať. Snáď by som len chcel vyjadriť svoje želanie, aby sa nám podarilo dosiahnuť želané riešenie situácie a aby sme pri jeho dosahovaní mali podporu poslancov tohto Parlamentu.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Pán predseda, myslím si, že keď sme spolu hovorili v Annapolise, bola tam chvíľu nádej. Vždy som hovorila o opatrnom optimizme, pretože som vedela, aké ťažké bude začať bilaterálne rokovania medzi premiérom Olmertom a prezidentom Abbásom. Potom sme však mali konferenciu v Paríži, ktorú by som nazvala veľmi úspešnou a sľubnou, kde sme sa stretli s takou veľkou podporou, že sme si mysleli, že dostávame ozajstný nový impulz. Súčasne sme však vedeli, že sa tento nový impulz môže kedykoľvek vytratiť. Domnievam sa, že situácia v Gaze a veľké množstvo násilia, ktoré sme v januári videli, sú, okrem iných vecí jednou z tých zložitých situácií – vrátane raketových a mínometných útokov, ktoré zranili izraelských civilistov – ktoré môžu spôsobiť, že sa celý proces vykoľají. Samozrejme chápeme povinnosť Izraelského štátu chrániť svojich občanov. Izraelská vojenská odpoveď spôsobila mnoho úmrtí a zranení medzi Palestínčanmi v Gaze. Vždy sme tvrdili, že opatrenia na izolovanie civilného obyvateľstva budú neprijateľné a vždy sme otvorene hovorili o slobodnom prístupe a slobode pohybu osôb. Tieto skutočnosti si vyžiadali ťažké obete na civilom obyvateľstve v Gaze. Preto nie je žiadnym prekvapením, že veci zašli príliš ďaleko, keď sa ľudia začali prebíjať cez rôzne ohrady a bariéry medzi Egyptom a Gazou.

Otázka, ktorá teraz pred nami stojí – a v tomto má Javier Solana moju plnú podporu – znie: čo môžeme urobiť, aby to malo opäť skutočne význam? Už dlhší čas máme na hraničnom priechode v Rafahu pomocnú hraničnú misiu Európskej únie, ktorá však v posledných mesiacoch nemohla urobiť nič, takže možno je tu šanca pre nás, Európanov, znova prijať túto výzvu a pokúsiť sa dosiahnuť určitú formu riešenia. Myslím si, že je dobré, že sa Javier Solana chystá do Egypta spýtať sa najprv na to, čo môžeme robiť a pokúsiť sa dať dohromady všetky rozličné politické strany, čo je veľmi zložité. Myslím si, že je tiež dobré vidieť, že Salem Fayed je už nejaký čas pripravený prizvať palestínske orgány, aby kontrolovali hranice, pretože je to takisto dôležité. Nakoniec, je to ich vlastná zodpovednosť. Aby to bolo možné zrealizovať, myslím, že Európska únia by mohla opäť zohrať úlohu pomocného činiteľa. Možno pritom dokonca nebudeme ako sprostredkovatelia, ale len ako pomocná sila. Naše prvé nadväzujúce zasadnutie sa konalo len nedávno v Paríži, kde sa stretli Bernard Kouchner, nórsky minister zahraničných vecí, a Tony Blair. Ja pôsobím tiež ako jeden zo spolupredsedov tejto konferencie. Pokúsili sme sa prísť na to, čo by sa dalo urobiť priamo na mieste, aby sa situácia pohla dopredu, aby sme nemali len negatívne skúsenosti. Všetci sme sa rozhodli pracovať na takzvaných projektoch rýchleho štartu – na bezpečnostnej infraštruktúre na jednej strane, a na strane druhej osobitne na školách, pretože toto je oblasť, pri ktorej môže každý vidieť, cítiť a dokonca môže aj zavoňať, že tu existuje nádej, že chceme vštepovať nádej, a že sloboda prístupu a voľného pohybu je skutočne jednou z nevyhnutných podmienok, pretože bez nej nebude možné hospodársky rozvoj naštartovať. Z tohto dôvodu tieto projekty plne podporujeme a v súčasnosti sa snažíme sledovať túto stratégiu.

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, v mene skupiny PPE-DE. - (IT) Pán predseda, ak by som mal jedným slovom opísať to, čo sme počas niekoľkých posledných dní videli na južnej hranici pásma Gazy, použil by som slovo „beznádej“.

Pred dvoma rokmi sa konali voľby v Palestíne. Niekoľko mojich kolegov v tomto Parlamente – pani De Kayserová, pán McMillan-Scott a iní – bolo prítomných pri volebnom procese. Dnes, o dva roky neskôr, je palestínsky proces v troskách a situácia je bezútešná, depresívna a zúfalá. Je to dôkazom toho, že konsolidácia demokracie nespočíva len v uplatňovaní volebného práva, ale že musia existovať aj zastupiteľské inštitúcie, zákonné rozdelenie právomocí a rešpektovanie ľudských práv, počnúc právom na život.

Medzinárodné spoločenstvo požiadalo hnutie Hamas, aby sa zrieklo násilia. Hnutie Hamas tak neurobilo, a preto bolo ponechané na zozname teroristických organizácii Európskej únie.

Je zjavné, že záležitosti neboli správne vedené z druhej strany: Izrael privítal rozkol v palestínskej otázke, uskutočňoval svoju politiku osídľovania, uskutočňoval represie bez rozdielu a  vykonával tiež krutú blokádu, ktorá nedosiahla nič okrem povzbudenia hnutia Hamas.

Čo môžeme urobiť? Myslím si, že pán Solana opísal veci dokonale: podporovať snahy vysokého predstaviteľa, podporovať prístup prijatý na konferencii v Neapole štvorkou a umiernenými arabskými krajinami a, predovšetkým, podporovať politiku, v súvislosti s ktorou sa domnievam, že by sme mali vysloviť svoje uznanie Komisii a komisárke Ferrerovej-Waldnerovej. Politiku, ktorá kladie ľudské bytosti do centra činnosti Európskej únie; ľudské bytosti, ktoré trpeli a umierali v bolestiach a v zúfalstve a, podľa môjho názoru, bohužiaľ, zbytočne, lebo tento stav trvá na Strednom východe už dlho.

PREDSEDAJÚCI: PÁN MAURO
podpredseda

  Véronique De Keyser, v mene skupiny PSE. - (FR) Pán predsedajúci, všetky múry časom padnú: múry Jericha, múr varšavského geta, Berlínsky múr, atlantický múr, múr ľahostajnosti. Hraničný múr v Rafahu je so svojím symbolickým významom súčasťou slepej túžby človeka, byť slobodný.

Čo však obyvatelia Gazy so svojou novozískanou slobodou vykonali? Utiekli do Egypta? Vyzbrojili sa kalašnikovmi? Nie, pretože zbrane, bohužiaľ, vždy zasiahnu svoj cieľ - s múrom alebo bez neho. Išli a zásobili sa núdzovým tovarom. Išli do obchodov, aby nakúpili lieky a mlieko pre kojencov, ktoré nie sú v Gaze dostupné. Mopedy, kozy a dobytok sa pomocou žeriavov premiestňovali do Rafahu za radostného skandovania davu. Bol to neuveriteľný pohľad. Potom išli všetci domov. Tieto obrazy hovoria za všetko: dovtedy nemožné sa zrazu ocitlo na dosah a ľudia sa potom jednoducho vrátili ku svojim každodenným životom.

Pred nami teraz stojí historická zodpovednosť. Otázka už neznie: kto otvorí brány vonkajšieho väzenia, ale, kto ich znova zatvorí, aby vrátil obyvateľov Gazy späť k ich pomalému duseniu sa. Od začiatku konferencie v Annapolise stratila Európska únia možnosť kontroly. Podľa plánu prenechala kontrolu nad mierovým procesom Spojeným štátom. Zabezpečenie spoločného predsedníctva na Konferencii donorov v Paríži znamenalo skutočný úspech. Bravó! Európania však mali mandát na prístup do Gazy od roku 2005. Budeme spoločne s Egypťanmi, Palestínskou samosprávou, hnutím Hamas a Izraelom schopní, znovu otvoriť dialóg a zabezpečiť Palestínčanom prístup k vonkajšiemu svetu? Alebo sa, naopak, budeme len nečinne prizerať ako pozorovatelia represií, ktoré budú nevyhnutne nasledovať? To je totiž celý problém. Okrem úlohy, ktorú zohráva pomocná hraničná misia Európskej únie, uvedený problém zahŕňa aj budúcnosť palestínskej jednoty a mierového procesu, rešpektovanie medzinárodného práva a reputáciu Európskej únie. V mene svojej skupiny, by som chcela pánovi Solanovi odovzdať veľmi jasné posolstvo: preboha, pohnite sa ďalej!

  Chris Davies, v mene skupiny ALDE. - Pán predsedajúci, ako člen delegácie Parlamentu v Palestínskej legislatívnej rade som sa snažil prísť na to, prečo vždy, keď vyzývame na ukončenie budovania osád, Izraelčania nás ignorujú a my nerobíme nič. Prečo, keď žiadame o odstránenie kontrolných bodov, nás Izraelčania ignorujú a my nerobíme nič. Prečo, keď vyzývame na ukončenie kolektívnych trestov na obyvateľoch v Gaze, nás Izraelčania ignorujú a my nerobíme nič.

Preto som veľmi povďačný pánovi Marcovi Ottemu, osobitnému zástupcovi EÚ pre Stredný východ, ktorý včera prišiel na zasadnutie delegácie a povedal, že našou politikou – európskou politikou – je nasledovať vedenie, na čele ktorého stojí Amerika.

Len pred niekoľkými týždňami povedal izraelský premiér o prezidentovi Bushovi: „Nerobí nič, s čím by som nesúhlasil. Nepodporuje nič, čomu by som oponoval. Nepovie nič, o čom si myslí, že by mohlo uškodiť Izraelu.“

Americká politika je teda izraelskou politikou a my, Európania, nasledujeme vodcu. Preto nie je žiadnym prekvapením, že naše odsúdenie izraelských krokov vyznieva v ušiach Palestínčanov naprázdno. A nie je žiadnym prekvapením ani to, že je také neúspešné. Tento európsky prístup viedol k tomu, že sme pred dvoma rokmi financovali voľby v Palestíne, ale potom sme odmietli venovať pozornosť ich výsledkom, čím sme podkopali našu podporu demokracie na Strednom východe.

Tento prístup viedol k tomu, že sme vyzvali na vytvorenie palestínskej vlády národnej jednoty, a keď bola vláda jednoty vytvorená, odmietli sme diskutovať s jej premiérom a s polovicou vládneho kabinetu – a vláda padla.

Tento prístup znamená, že odmietame diskutovať so zástupcami Hamasu v Gaze, a to aj napriek tomu, že sú držiteľmi skutočnej moci v danej oblasti. Poučili sme sa vôbec zo svojej minulosti? Nie je vhodný čas na to, aby Európa preťala reťaz, ktorá nás zaslepuje, a ktorá nás viaže k jednostrannej politike Ameriky a Izraela? Nie je vhodný čas na to, aby sme diskutovali nezávisle a konali s víziou?

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. - (FR) Pán predsedajúci, pán Solana, pani komisárka, bolo chybou, vziať celý národ za rukojemníkov. Ide o poučenie z iného obdobia, ktoré nemohlo fungovať. No najhoršie na tom všetkom je, že sa situácia zhoršila – v politickom aj ľudskom ohľade. Z toho dôvodu musíme otázky položiť sami sebe . Politika izolácie Hamasu a, v dôsledku toho izolácie Gazy, neuspela. Hamas je teraz populárnejší ako kedykoľvek predtým. Je to veľmi čudné: pán Solana a pani komisárka povedali, že Palestínčania musia získať späť kontrolu nad hranicami. Ako však môže palestínska samospráva znovu získať kontrolu v Gaze? Západný breh, to nie sú hranice. Toto je jeden problém. Druhým problémom sú hranice Gazy. Okrem toho existuje dohoda medzi Egyptom a Izraelom, podľa ktorej Egypťania na Sinaji nesmú byť ozbrojení. Ide o dohodu spred dvadsiatich rokov, z mierovej zmluvy. Preto, aj keby Egypťania chceli zastaviť teroristov na Sinaji, nemôžu tak urobiť. Situácia je preto úplne bláznivá. Pravdou je, že sa v tejto bláznivej situácii musíme chopiť svojej zodpovednosti. Prvou zodpovednosťou je, aby bolo obyvateľom Gazy umožnené žiť. Na dosiahnutie tohto musíme rokovať s tými, ktorí majú v Gaze administratívne právomoci. Nemôžeme povedať: „Chceme im zabezpečiť potraviny a vodu, chceme im poskytnúť lieky, ale nechceme rokovať s tými, ktorí im tieto lieky môžu zabezpečiť.

Po druhé, je treba povedať, že Palestínčania uveria v mier vtedy, keď im tento mier niečo prinesie. Momentálne nedochádza na Západnom brehu k žiadnemu zlepšeniu situácie v oblasti hraníc alebo slobody pohybu. Mier je niečo konkrétne, nie abstraktné. Ostreľovanie raketami pri súčasnej situácii neprestane a, ak sa chce Izrael cítiť bezpečne, my musíme povedať: „Blokádou sa život pre Palestínčanov stáva neúnosným a tento stav ohrozuje bezpečnosť Izraela“. Taká je pravda. Musíme tiež povedať pánovi Bushovi: „Vy už pri tom, v každom prípade, o pár mesiacov nebudete. Preto mlčte a prenechajte politiku iným ľuďom, ktorí lepšie rozumejú danej situácii“. Či už izraelská politika bude nasledovať americkú, alebo to bude naopak, ide o neúspešné politiky a my ich nemôžeme podporiť. Z toho dôvodu nestačí, aby Európska únia povedala: „Pohnite sa ďalej“, musí povedať: „Pohnite sa ďalej v správnom smere, rozprávajte s tými, ktorí sú pri moci a rozprávajte s izraelskými vodcami“. Potrebuje povedať, že naša solidarita s Izraelom neznamená, že ho budeme podporovať v totálne samovražednej politike.

  Francis Wurtz , v mene skupiny GUE/NGL. - (FR) Pán predsedajúci, pán Solana, pani komisárka, hrdinovia v Gaze znova raz dokázali, že žiadny opevnený múr nemôže uväzniť slobodného ducha ľudskosti a žiadna forma násilia si nedokáže podmaniť život. Citujem z prejavu, ktorý pred bránami Gazy minulú sobotu predniesla izraelská bojovníčka za mier a nositeľka Sacharovovej ceny, pani Nurit Peled, ktorá tam bola s ďalšími palestínskymi a izraelskými demonštrantmi.

Nie je možné, nezdieľať pocity, ktoré cítila Matka Guráž pri pohľade na týchto ľudí, ľudí utláčaných a ponižovaných až na neznesiteľnú úroveň; ľudí, prerážajúcich izraelskú blokádu, aby sa konečne mohli nadýchnuť čerstvého vzduchu a získať čas na zaobstaranie mlieka pre svoje deti, potravy pre rodinu a trošky šťastia, ktoré by im zodvihlo morálku.

Čo bude teraz? Všetci vidíme dvojitú hrozbu, ktorá hrozí od izraelských vodcov. Prvou hrozbou je zámer uzavrieť tento malý voľný priestor, prípadne použiť silu na jeho uzavretie. Druhou, viac všeobecnou, je hrozba zbaviť sa zodpovednosti za okupačnú moc v Gaze a prenechať ju Egyptu.

Ak majú mať pravdivé slová zo stanoviska Rady z 28. januára akýkoľvek skutočný význam, potom musí Európska únia súhlasiť s vyvíjaním väčšieho tlaku ako zvyčajného bolestivého a rozvláčneho tlaku na izraelské orgány, priamo a v štvorke, aby akceptovali princíp, že tranzitné body budú otvorené neustále, za zodpovednosti palestínskej samosprávy a za podpory Európskej únie a Ligy arabských štátov. Ak bude palestínska samospráva naďalej ukracovaná o akúkoľvek možnosť ponúknuť svojim ľuďom aspoň malú nádej do budúcnosti a pokrok v otázke potrebného palestínskeho národného zmierenia, znamenalo by to prijatie najhoršieho možného scenára. Obávam sa, že v súčasnosti sa veľmi rýchlo uberáme práve touto cestou.

Všetci vieme, že v otázke Gazy a Západného brehu, vrátane východného Jeruzalema, je potrebný podnet zo strany medzinárodného spoločenstva . Tento podnet nepríde od vyčerpaného a zdiskreditovaného amerického prezidenta. Teraz je rad na Európe, aby konala.

  Charles Tannock (PPE-DE). – Pán predsedajúci, Gaza zostáva ľudskou tragédiou a nikto z nás v tomto Parlamente nemôže viniť dlho trpiacich palestínskych obyvateľov za to, že sa náhlili cez otvor v múre na hraničnom priechode v Rafahu, aby si nakúpili v Egypte tovar.

Napriek tomu teroristická organizácia Hamas zakázaná Európskou úniou stále kruto ovláda dané územie a obyvateľov v Gaze a podľa môjho názoru pokračuje v nemilosrdnom páchaní vojnových zločinov prostredníctvom vypúšťania rakiet Kassám na izraelské civilné obyvateľstvo vrátane naposledy používanej verzie s dlhším doletom na Aškelon. To znamená, že nemôžete viniť Izrael z podpory hospodárskej blokády, ktorá umožňuje vstup len pre nevyhnutnú humanitárnu pomoc.

Je mi ľúto, pán Davies, je mi ľúto, pán Cohn-Bendit: ak Hamas ukončí ostreľovanie raketami, Izrael ukončí blokádu – je to také jednoduché.

  Ioan Mircea Paşcu (PSE). - Pán predsedajúci, oddelenie Gazy od Západného brehu na jednej strane dokonca ešte viac komplikuje už aj tak zložitú situáciu. Ale na druhej strane ju zjednodušuje.

Dovoľte mi, aby som to vysvetlil. Po prvé, zlepšil sa tým dialóg medzi Izraelom a palestínskymi orgánmi na Západnom brehu. Po druhé, ovládla sa tým islamská radikálna bojovnosť, čo umožnilo zrozumiteľnejší prístup k nej, pretože na jednej strane máme radikálnych vodcov Hamasu a na druhej zvyšok obyvateľstva a v tejto súvislosti nie je žiadnym tajomstvom, koho musíme podporovať.

A po tretie, ako následok toho, namiesto dvoch členov v rovnici (z ktorých je jeden známy – Izrael – a druhý trochu neistý – Palestínčania), máme teraz v rovnici, v ktorej je medzi jednotlivými členmi znamienko násobenia, tri veľmi jasne definované členy vrátane Gazy, čo znamená, že ak by sa ktorýkoľvek z členov rovnice rovnal nule, potom aj výsledok je rovný nule.

  David Hammerstein (Verts/ALE). – (ES) Pán predsedajúci, len niekoľko veľmi konkrétnych otázok: ako sa môžeme vrátiť k pomocnej hraničnej misii EÚ na hraničnom priechode v Rafahu, keď nestálosť predchádzajúcej situácie stále trvá? Je to neozbrojená európska jednotka! Ak zaznie jediný výstrel, ak nastane situácia, ktorá bude znamenať čo i len maličkú trhlinku v bezpečnosti, vrátia sa všetci policajní dôstojníci do svojho hotela v Aškelone?

Akým spôsobom môžeme dosiahnuť dohodu s Palestínčanmi, Egyptom a Izraelom, aby sa situácia zmenila? Ak sa nám to nepodarí, potom, ako povedala pani Ferrerová-Waldnerová, nebude mať veľký zmysel, vracať sa k predchádzajúcemu stavu. Musíme dosiahnuť stav bez neistoty.

Ďalej, ako môžeme smerovať k dosiahnutiu mieru bez toho, aby sme vyriešili situáciu v Gaze? Neapolský proces úmyselne prehliadol situáciu v Gaze. Domnievam sa, že tento postoj nie je možné udržať: je nemožné, aby existovala akákoľvek palestínska samospráva, ktorá by sa zmierila so situáciou v Gaze, kým neexistuje mier.

Nakoniec by som sa chcel opýtať na strednodobé riešenia dodávok vody a energií do Gazy. Nebolo by možné, navrhnúť riešenia v hraničnej zóne medzi Gazou a Egyptom, ktoré by sledovali podobnú líniu, ako návrh na zriadenie zariadení na odsoľovanie morskej vody a na výrobu energie?

  Luisa Morgantini (GUE/NGL). - (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, včera zomrelo v nemocnici Shifa v Gaze dieťa. A v nemocnici v Gaze je 80 mŕtvych, pretože sa nemohli ísť dať ošetriť do Izraela. Dnes izraelský súd rozhodol o otázke blokády a znižovania zásob paliva v prospech vlády, t.j. v prospech pána Baraka. Taká je momentálna situácia.

Pán Solana sa pýtal: čo môžeme my, Európania, urobiť? Komisárka povedala, že by sme mali urobiť významný krok. Pravda môže byť významným krokom. Významný krok znamená odvahu povedať nielen: ja viem, že máte pred sebou obrovskú úlohu, že neustále pracujete, že zdieľate spoločne s nami utrpenie Palestínčanov a Izraelčanov, ale treba, preboha, aj niečo urobiť! Musíme izraelskej vláde jasne a nespochybniteľne povedať, že ak chce pomôcť Salámovi Fajjádovi a Mahmúdovi Abbásovi, mala by nielen prerušiť blokádu Gazy, ale tiež prestať zabíjať malých chlapcov, ako to urobila včera v Betleheme, a prestať zatvárať Palestínčanov do geta na Západnom brehu.

Nejde len o Gazu. Z Gazy sa stal hlavný problém, ale okupácia trvá každý deň. Mier je potrebný pre každého, pre Palestínčanov aj pre Izraelčanov. Musíme zablokovať ...

(predsedajúci vypol mikrofón)

  Reinhard Rack (PPE-DE) - (DE) Pán predsedajúci, je dobré, že môžeme viesť túto rozpravu tak skoro po hrozných udalostiach v pásme Gazy. Je taktiež dobré, že Parlament dostal príležitosť, vysvetliť svoj postoj pánovi Solanovi a pani Ferrerovej-Waldnerovej. Zároveň je dôležité, aby sme túto príležitosť využili na lepšie oboznámenie sa s problematikou. Pán Cohn-Bendit povedal, že nestačí iba poskytovať potravu, ale že je tiež potrebné, viesť rozhovory. Teraz tu máme nové mechanizmy, ako napr. program Pegasus, ktoré môžu podporiť plodnejší dialóg a spoluprácu. Možno by nám o nich mohla komisárka poskytnúť viac informácií.

  Frieda Brepoels (PPE-DE) - (NL) Pán predsedajúci, pán Solana, pani komisárka, z celého srdca súhlasím s kolegami poslancami, ktorí povedali, že už prešiel čas na vyjadrovanie znepokojenia nad dramatickými udalosťami a humanitárnou situáciou v Gaze, a jednoducho už nestačí len poskytovať peniaze.

Naopak, domnievam sa, že situácia v Gaze a blokáda musia byť vnímané v kontexte celkového konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. Palestínčania zjavne vložili všetky svoje nádeje do EÚ, aby konečne prišla s výsledkami. V minulosti bolo vyslovených mnoho prísľubov, v skutočnosti však môžeme vidieť, že EÚ, po realizácii výsledkov rokovaní v Annapolise a na pôde OSN zlyháva v zohrávaní úlohy aktívneho sprostredkovateľa. Myslím si, že je to neprípustné a EÚ si už viac nemôže dovoliť, byť odstrkovaná na vedľajšiu koľaj Spojenými štátmi, ale musí zaujať vlastný nezávislý postoj.

  Bairbre de Brún, (GUE/NGL). - (GA) Pán predsedajúci, vítam správu pána Cashmana o Agentúre Európskej únie pre základné práva. Členovia Výboru pre občianske slobody vykonali skvelú prácu v tejto dôležitej téme. Blahoželám im a blahoželám tiež spravodajcovi.

Obzvlášť vítam zlepšenia, prostredníctvom ktorých bude do rámca špecifických zodpovedností agentúry zahrnutá diskriminácia vo vzťahu k tradičným jazykom a menšinám. Vyzývam poslancov, aby zajtra podporili tieto reformy.

OSN vyhlásila tento rok - rok 2008 - za Medzinárodný rok jazykov. Európska únia sa musí zúčastniť na tomto odvážnom pokuse a aj my musíme byť príkladom.

Ja osobne mám v tejto záležitosti osobitný záujem. Pokračujem v práci na európskej úrovni na získanie potrebných zdrojov pre írčinu ako pracovného jazyka EÚ. Na úrovni volebných obvodov sa snažím o podporu kampane za zákon o írskom jazyku. Tento právny predpis je v Severnom Írsku veľmi potrebný na ochranu práv írsky hovoriaceho obyvateľstva.

Spomenuté práva nemôžu v súčasnosti byť uplatňované. Budú však prístupné, ak budú zakomponované do záväzných právnych predpisov, a ak orgán, akým je Agentúra Európskej únie pre základné práva, bude mať právomoc vzniesť námietku voči mojim krajanom a iným osobám v otázkach diskriminácie založenej na jazyku.

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE-DE). - (EL) Pán predsedajúci, udalosti v Gaze sú tragické a všetci moji kolegovia poslanci vyjadrili svoje zdesenie. Tieto udalosti sú nešťastné aj pre Európsku úniu. Nielen, že trpíme politickou slabosťou, ale tiež mi nie je jasné, ako by sme si mohli splniť svoje záväzky v súvislosti s poskytovaním účinnej finančnej a humanitárnej pomoci tam, kde sme sa angažovali. Dočasný medzinárodný mechanizmus sa pretvára do mechanizmu PEGASE. Investujeme do ľudských zdrojov, mechanizmov a zdrojov Spoločenstva.

Otázka znie, ako môžeme v tomto bode dosiahnuť úspech?

Máte nejaké nové správy, pani komisárka? Dostáva sa humanitárna pomoc do Gazy? Dochádza k spolupráci s Izraelom, aj keď iba v tejto otázke? Môže palestínska samospráva akýmkoľvek spôsobom prispieť k spriechodneniu cesty a napomôcť prísunu humanitárnej pomoci? Mechanizmus PEGASE by mal, logicky, byť zavedený už zajtra. Vaše služby investovali do detailov, do plánovania a do humanitárnej pomoci. Ako môžeme dosiahnuť uskutočnenie tejto vízie a týchto zdrojov, pani komisárka?

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). - (EL) Pán predsedajúci, situácia v Gaze si vyžaduje okamžité ukončenie izraelskej blokády. Je potrebné poskytnúť pomoc obyvateľom Gazy pri uspokojovaní ich okamžitých potrieb. Liga arabských štátov, Európska únia a dokonca aj Izrael musia napomôcť kontaktu medzi hnutiami Fatah a Hamas, aby sa dosiahla jednota medzi palestínskym obyvateľstvom, ako tomu bolo v období, keď bola pri moci vláda národnej jednoty. Aby sa to podarilo, musia byť všetci zvolení palestínski zástupcovia, ktorí sú členmi Hamasu, prepustení z izraelských väzníc. Musia sa vytvoriť vhodné podmienky na konanie všeobecných volieb. Európska únia aj Spojené štáty sa musia jasne zaviazať, že sa plne podriadia výsledku volieb, nech už tento výsledok bude akýkoľvek.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − (DE) Dovoľte mi v krátkosti nanovo formulovať svoj postoj k tejto naozaj citlivej otázke, o ktorej sme znova obšírne diskutovali v pondelok v Rade pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy. Musím vám povedať, aj keď to vlastne ani nie je treba hovoriť, že sa neobmedzujeme len na diskusiu: spoločne so Spojenými štátmi, Palestínčanmi a Izraelčanmi a, samozrejme, tiež s OSN a Ruskom v rámci štvorky zohrala Európska únia svoju úlohu pri prijímaní spoločnej stratégie.

Predtým som , aj keď len veľmi v krátkosti, spomenula v súvilosti s konferenciou v Annapolise, jeden z aspektov tejto stratégie, konkrétne dvojstranný proces rokovania medzi prezidentom Abbásom a premiérom Olmertom. Druhým aspektom, ktorý sa viac dotýka mojej osoby v Komisii, je úsilie dosiahnuť nový posun, ktorý by ľuďom priniesol pokrok, pričom si plne uvedomujem obrovskú náročnosť tejto úlohy. Vždy som si bola vedomá problémov. No napriek tomu sme chceli vyvinúť všetko možné úsilie, aby sme mohli pomôcť. Tento náš postoj zostáva nezmenený. Z toho dôvodu je ťažiskovým bodom našej politiky podpora pána Abbása v jeho úsilí o dosiahnutie mieru prostredníctvom rozhovorov, s progózou použiť tento mier na dosiahnutie zmierenia s hnutím Hamas. To bola základná myšlienka tejto stratégie.

Ešte stále chceme podporovať ďalšie stretnutia. Počas nedávnych dní sa uskutočnilo stretnutie pána Olmerta s pánom Abbásom. Vieme, že sa z hľadiska jadra problému na spomenutom stretnutí nedosiahol veľký pokrok. Je to pochopiteľné, lebo všetky súčasné stretnutia sú poznačené touto veľmi zložitou situáciou. V každom prípade musíme uvedený prístup uplatňovať aj naďalej. Ešte stále máme v rukách prostriedky, ktorými môžeme včas otvoriť niekoľko dverí pre najbližšie stretnutie v Moskve, ak pomôžeme obidvom stranám.

Toto je jedna strana mince. Druhou stranou je humanitárna a hospodárska perspektíva. O nich by som svoje nasledujúce slová rada adresovala tým, ktorí nečítali moje vyhlásenie: dňa 21. januára som predniesla veľmi jasné vyhlásenie o svojom postoji v súvislosti so situáciou v Gaze, pretože som si aj ja uvedomila, že veci zašli príliš ďaleko. Spoločne s ďalšími vyhláseniami ministrov zahraničných vecí a medzinárodných organizácií to prispelo k zlepšeniu situácie. Blokáda, samozrejme, nebola úplne zrušená. Situácia sa však podstatne zlepšila. Podobne, čo sa týka humanitárnej situácie – a toto je tiež odpoveďou na vašu otázku, pani Kratsa-Tsagaropoulou – v súčasnosti sa mnoho zásielok naozaj dostane do Gazy.

Napriek tomu si uvedomujeme, že to nestačí. Ja sama som si vedomá, pán Cohn-Bendit, že čelíme mimoriadne skľučujúcej úlohe. Máte úplnú pravdu, keď hovoríte, že ide o nesmierne zložitú situáciu. Vysoký predstaviteľ si je toho tiež plne vedomý a zrejme aj on pripojí svoj komentár. V každom prípade budeme postupne pokračovať v presadzovaní spoločnej stratégie, ktorú sme spoločne definovali a ktorú zamýšľame spoločne realizovať. Nemáme inú možnosť, ako tlačiť na otvorenie hraníc, ktoré aj samotný Salám Fajjád, ako istotne viete, považuje za kľúčový krok.

Dovoľte mi, len v krátkosti, povedať pár slov o mechanizme, ktorý sme pripravili a ktorý začne fungovať o dva dni, prvého februára.. Ide o trvalý mechanizmus, na rozdiel od predchádzajúcich dočasných medzinárodných mechanizmov, ktoré sme museli predlžovať. Zo známych dôvodov bol nový mechanizmus vytvorený v partnerstve s palestínskou samosprávou. Na projekte sme úzko spolupracovali s pánom Fajjádom, aby boli výsledky projektu zhodné s jeho požiadavkou na plán rozvoja a pokroku pre palestínske hospodárstvo a, samozrejme, na infraštruktúru.

Toto by malo byť spoločným európskym úsilím, čím chcem povedať, že spomenutý mechanizmus - finančný mechanizmus - môžeme využívať nielen my, ale aj členské štáty. Jeho myšlienkou je v skutočnosti to, že aj niektoré medzinárodné organizácie a neeurópske krajiny by mali mať v zásade možnosť získať prospech z uvedeného mechanizmu. Podobne ako dočasný medzinárodný mechanizmus, poskytuje tento mechanizmus plnú kontrolu a monitorovanie, pretože chceme dodržať všetky kritériá transparentnosti. Je navrhnutý buď na poskytovanie priamej rozpočtovej pomoci, poskytovanie pomoci prostredníctvom kanálov Agentúry OSN pre pomoc a prácu a iných organizácií, alebo na financovanie našich projektov. Som si však vedomá, že táto otázka je v súčasnosti na druhom mieste za hlavnou politickou otázkou, ktorá znie: čo môžeme urobiť pre vyriešenie súčasnej situácie? Tento problém si plne uvedomujem, ale pri súčasnom stave je to jediná odpoveď, akú vám môžem poskytnúť.

  Javier Solana, vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. − Pán predsedajúci, veľmi pozorne som si vypočul všetko, čo tu bolo povedané. Za seba by som mohol povedať to isté, a mohol by som to povedať s rovnakými emóciami a s rovnakými pocitmi, pretože naše pocity sú zdieľané.

Vy však hovoríte, že musíme konať a nie diskutovať. Myslíte si, že konaním sa naša politika otočí o 180 stupňov? Aby som bol úprimný, skutočne neviem, či je to rozumný prístup.

Čo sa za posledných pár dní, okrem humanitárnej drámy, stalo? Mohli by sme diskutovať hodiny a vyjadrovať svoje pocity, pretože naše pocity sú rovnaké ako Vaše – aspoň moje vlastné – a som si istý, že rovnaké pocity zdieľa aj pán komisár.

Začiatkom týždňa, len niekoľko hodín potom, ako vypuklo napätie, sa uskutočnilo zasadnutie Ligy arabských štátov. Prijali rozhodnutie – rozhodnutie, ktoré v pondelok podporila Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, rozhodnutie, ktoré sa pokúsime zrealizovať v najbližších hodinách po zasadnutí, ktoré sa začalo dnes ráno medzi palestínskymi úradmi a Egyptom, a ktoré pokračuje aj v týchto chvíľach a bude pokračovať aj v noci a s veľkou pravdepodobnosťou aj zajtra či pozajtra – kým sa nedosiahne bod, z ktorého by sme skutočne mohli mať úžitok.

Myslím si však, že mesiac po Parížskej konferencii, mesiac a pol po konferencii v Annapolise, keď sú zaangažované všetky arabské krajiny, keď ďalšie krajiny po prvýkrát zohrávajú konštruktívnu úlohu, že sa musíme prispôsobiť týmto smerom. Nebolo by z našej strany seriózne, ak by sme túto úlohu hrali sami. Musíme ju hrať spoločne so všetkými prítomnými partnermi. Podporujeme nedeľňajšie uznesenie Ligy arabských štátov – závery Rady sú v tejto otázke veľmi jasné – týkajúce sa hraníc, ktoré bolo v pondelok potvrdené. V stredu a vo štvrtok budeme pokračovať v rokovaniach.

Myslím si, že toto znamená konať, ale neviem, čo môžem urobiť ja. Ale to je už iný príbeh.

, výkonný predseda Rady − „pohnime sa ďalej správnym smerom“. To znamená, že v súčasnosti sa uberáme nesprávnym smerom.

(prerušenie pánom Cohn-Benditom: „... neznámym smerom ...“)

Pán predsedajúci, domnievam sa, že ak pán Cohn-Bendit,

vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.vážený pán poslanec tvrdí, že dnešná stratégia Európskej únie je „inconnue”, je ne comprends rien. Môžete tvrdiť, čo chcete. Môžete tvrdiť, že súčasná stratégia Európskej únie po Annapolise, po predsedaní na Parížskej konferencii, po podpore Ligy arabských štátov je „inconnue”, môžete tvrdiť aj iné veci, no ja si nemyslím, že „inconnue” môže byť udržateľné. Možno sa Vám to nebude páčiť –

(námietka)

Možno s tým nebudete súhlasiť, ale je veľmi ťažké povedať, že je neznáma. Zdieľam s Vami mnohé názory, ktoré ste veľmi výstižne vyjadrili. A mohol by som povedať, že máte, máme, v najbližších dňoch a hodinách povinnosti, s ktorými sa chystáme vysporiadať. Sme schopní vyriešiť danú situáciu? Neviem. Ani Vy to neviete. Ale môžete si byť istý, že sa o to pokúsime, a že sa budeme pokúšať podporovať pána Fayyada, pretože bol po celý čas účastníkom dialógu. Je to človek dobrej vôle a to je dôvod, prečo ho nemôžeme sklamať. Ja ho nesklamem.

Preto musíme pokračovať v úsilí v tomto smere. Prídu frustrácie. Bude to frustrujúce. Vyriešime všetky tieto problémy? Neviem. Ale pokúsime sa o to zo všetkých síl a s najlepšou vôľou.

Zdieľam s vami všetky pocity, ktoré tu boli vyjadrené. Netvrdím, že hlbšie, ale určite aspoň na rovnakej úrovni ako vy, priatelia, pretože stojíme na rovnakej strane a do tohto boja sme spoločne už dlho zapojení. Preto zdieľame rovnaké pocity a musíme pokračovať v tom, čo robíme.

Myslím si, že musíme ísť týmto smerom. Sľubujem vám, že sa ním budem uberať. Pokúsim sa stretnúť s Egypťanmi, predstaviteľmi Saudskej Arábie a so všetkými – Američanmi, Rusmi, všetkými – aby sme zistili, či môžeme vymyslieť niečo, čo bude odlišné. Musí to byť niečo kolektívne odlišné. V opačnom prípade si myslím, že nebudeme schopní vyprodukovať žiadne výsledky.

Mohli by ste poznamenať, že výsledky nie je vidieť už niekoľko rokov. Od roku 1967 sme kolektívne, ako medzinárodné spoločenstvo, nevyprodukovali žiadny výsledok. To je pravda. Je to naša zodpovednosť. Nemyslím si však, že už zajtra môžeme vyriešiť problém tým, že dnes prijmeme odlišné rozhodnutie ako je to, ktoré sme prijali v pondelok v Rade.

Teraz máme štruktúru z pondelňajšej Európskej rady a musíme sa ju snažiť zrealizovať. Veľmi rád by som sa vrátil a veľmi otvorene s vami diskutoval, tak, ako tu zvykneme robiť, o dôsledkoch našich činov.

Ale nemyslite si prosím, že nemáme rovnaké pocity. Máme. Máme skúsenosť z danej situácie a viac nemôžme povedať. Čo sa týka konania, ubezpečujem vás, že urobíme všetko, čo bude v našich silách.

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie prebehne počas februárovej schôdze.

Písomné prejavy (článok 142)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. - (IT) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. Tento Parlament vo svojich rozpravách príliš často a dlho diskutoval o izraelsko-palestínskej. Mali by sme však pripustiť, že, objektívne povedané, úloha, ktorú sa Európskej únii doposiaľ podarilo zohrať v súvislosti s touto situáciu, bola vo svojej podstate okrajová: toľko rôznych vyhlásení, vyhlásení o zámeroch, návrhov a dokumentov, ale v skutočnosti len veľmi malá dôslednosť, čo sa týka činov. Nedávno som bol na návšteve Palestíny a bol som konfrontovaný s atmosférou úzkosti, rozčarovania a rezignácie medzi ľuďmi, ktorí sú už unavení z rokov večne porušovaných sľubov: situácia sa zhoršuje a existuje vážne riziko vydania palestínskych území do rúk extrémistom z hnutia Hamas. Vzduch, ktorý tam človek dýcha, je dusný. Utiekanie sa k násiliu sa zdá byť takmer nevyhnutné. Práve teraz sa čas naozaj kráti: buď bude mať Európa potrebnú silu a schopnosť, zvrátiť danú situáciu, alebo budeme musieť, každý z nás, niesť zodpovednosť za to, že sme nevykonali dosť, aby sme predišli najhoršiemu.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. - Ako povedal môj kolega Michael Gahler, súčasné uznesenie nasleduje líniu šiestich mocností udržiavať Irán pod tlakom.

Vidím to tak, že praktický problém spočíva v tom, ako bude toto uznesenie vnímané iránskym režimom. V situácii, keď dôležití aktéri na poli medzinárodnej politiky nie sú ochotní alebo schopní dohodnúť sa na uvalení závažných sankcií voči Iránu, neexistuje takmer žiadna šanca, že toto uznesenie niečo zmení.

Je tu však ešte jeden spôsob, doposiaľ nevyskúšaný, ako dosiahnuť žiadaný účinok,

a tým je prenechať šancu iránskemu opozičnému hnutiu ukončením jeho politického útlaku zo strany vlád EÚ. Európsky súd prvého stupňa v decembri 2006 a britské súdy minulý november rozhodli, že neexistujú absolútne žiadne dôvody na izoláciu iránskej opozície, ako sa to deje v súčasnosti. Otvorenie možností iránskej opozícii pre mierové aktivity poskytne EÚ nielen účinný vplyv na ovplyvňovanie režimu mulláhov, ale otvorí tretiu, oveľa realistickejšiu, možnosť medzi želanou diplomaciou na jednej strane a vojenským zásahom typu USA na strane druhej.

Ak je naším úprimným zámerom dosiahnutie pozitívnej zmeny v Iráne, dajme tejto tretej možnosti šancu.

18. Systém protiraketovej obrany USA (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalší bod rokovania sa týka vyhlásenia Rady a Komisie k otázke systému protiraketovej obrany USA.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − Rada nediskutovala o vybudovaní systému protiraketovej obrany USA na území Európskej únie. Z toho dôvodu mi je ľúto, že nemôžem vyjadriť názor Rady ku tejto otázke. Chcel by som vám však pripomenúť, že rozhodnutie o vybudovaní akýchkoľvek ozbrojených síl alebo vojenského zariadenia patrí do vnútornej kompetencie každého členského štátu. Preto prijímajú členské štáty rozhodnutia o týchto otázkach nezávisle.

Dovoľte mi, aby som to objasnil: doposiaľ neprebehli medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými žiadne rokovania o vybudovaní systému protiraketovej obrany. Taktiež žiadna z týchto strán neplánovala potenciálnu spoluprácu v tejto oblasti. Rada Európskej únie preto so Spojenými štátmi americkými ani s alianciou NATO neplánovala žiadne rozhovory na prediskutovanie tejto otázky. Pokiaľ vieme, protiraketová obrana je predmetom spolupráce v rámci NATO ako aj v rámci Rady NATO - Ruská federácia.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − Pán predsedajúci, dnes budem veľmi stručná, pretože Komisia má v tejto záležitosti len veľmi malé právomoci.

Dovoľte mi však povedať, že vzájomné pôsobenie medzi Spojenými štátmi americkými, Ruskom a členskými štátmi EÚ v oblastiach bezpečnosti a obrany má pre tieto dôležité partnerstvá širšie dôsledky. To je jasné. Z tohto dôvodu, hoci, ako som už spomenula, v skutočnosti nemáme právomoci alebo zodpovednosť v tejto otázke, dúfame, že sa podarí nájsť vyvážené riešenie, ktoré bude v konečnom dôsledku uspokojivé pre všetkých.

Od samotného začiatku sme privítali rozhovory na vysokej úrovni, ktoré sa v minulom októbri začali v Moskve, a po ktorých nasledovali stretnutia odborníkov. A v nedávnom priamom dialógu medzi Moskvou a Varšavou vidíme príležitosť vyjasniť si jednotlivé postoje v súvislosti s národnou suverenitou.

Na záver chcem povedať, že nech sa o týchto záležitostiach diskutuje na akomkoľvek fóre, či už je to NATO alebo OBSE, myslím si, že je veľmi dôležité, aby do rozhodnutí o budúcnosti európskej bezpečnostnej architektúry bola zahrnutá aj Európska únia.

  Karl von Wogau, v mene skupiny PPE-DE. - (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, keď my v Európe diskutujeme o protiraketovej obrane, diskusia sa zvyčajne točí okolo plánov Spojených štátov na jej vybudovanie v Poľsku a Českej republike. Mnohí ani netušia, že tieto plány predstavujú len akési rozšírenie existujúceho systému navrhnutého na obranu Spojených štátov. My v Európskom parlamente sa však musíme predovšetkým zamerať na následky, ktoré bude mať tento krok na bezpečnosť európskeho kontinentu. Vieme, že Spojené štáty už minuli viac ako 100 miliárd dolárov na svoj systém protiraketovej obrany a každoročne investujú ďalších desať miliárd dolárov do ďalšieho vývoja tohto systému. Pritom Spojené štáty sú od potenciálnych zdrojov nebezpečenstva vzdialené podstatne viac, než my v Európe. Súčasná situácia sa podobá situácii, v ktorej Luxembursko míňalo peniaze na budovanie hrádzí, ale Holandsko nepociťovalo žiadnu potrebu konať rovnako.

Potrebujeme sa sami seba opýtať, či skutočne existuje nejaká hrozba, a ak áno, či na ňu potrebujeme reagovať. Diskusia, ktorej sme sa práve zúčastnili spoločne s pánom Solanom, nám ukazuje, že situácia v Iráne predstavuje pretrvávajúci zdroj znepokojenia. Sme si tiež vedomí hrozby, ktorá by mohla vzniknúť z nestabilnej situácie v Pakistane.

My v Podvýbore pre bezpečnosť a obranu sme sa angažovali v intenzívnom dialógu s predstaviteľmi Spojených štátov, vrátane generálporučíka Henryho Oberinga, riaditeľa Agentúry pre protiraketovú obranu. Z týchto rozhovorov jasne vyplynulo, že americký protiraketový systém by bol teoreticky schopný ochrániť časť Európy, nie však celý kontinent. Konkrétne by nebol schopný ochrániť Cyprus, Maltu, časť Grécka, Rumunska, Bulharska alebo južného Talianska. Z európskeho hľadiska však nemôžeme tolerovať rozdelenie nášho kontinentu na oblasti s rozdielnymi stupňami bezpečnosti. V podobnom duchu musíme spoločne definovať naše spoločné európske bezpečnostné záujmy v tomto kontexte.

Súčasné hodnotenie nám pripomína, že v súčasnosti neexistuje žiadne fórum, na ktorom sa diskutuje o tejto otázke, a na ktorom by sa definovali spoločné európske bezpečnostné záujmy. Toto je zjavne ďalšou oblasťou, v ktorej je potrebná veľmi úzka spolupráca s Ruskom.

Očakávame, že na aprílovom bukurešťskom samite NATO sa prednesú návrhy spoločného systému. Očakávame, že tieto návrhy zohľadnia naše špecifické európske bezpečnostné záujmy.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. - (NL) Pán predsedajúci, nie je to prvýkrát, čo diskutujeme o tejto otázke. A tiež to nie je prvý raz, čo sme dostali rovnaké odpovede od Rady, ktorá podobne ako Komisia tvrdí, že v tejto veci nemá žiadne kompetencie, aj keď – a v tomto musím komisárke zablahoželať – na konci povedala, že veci musia byť v Európskej únii organizované iným spôsobom.

Ak sa stane niečo, čo má vplyv na bezpečnosť všetkých Európanov a čo sa spadá pod bezpečnostnú stratégiu, ktorú nám tu opísal pán Solana, je potrebné, aby sme si o tom mohli navzájom pohovoriť. Našťastie, Parlament o tom môže diskutovať. Ide o otázku, ktorá sa týka obyvateľov aj členských štátov Európskej únie, a preto si myslíme, že je jej zaradenie do programu úplne na mieste.

Nemám v úmysle vracať sa ku všetkým námietkam, ktoré už moja skupina vyslovila voči plánu, s ktorým prišli Američania. Domnievame sa, že nie je správne, že prebiehajú dvojstranné rokovania s dvoma členskými krajinami NATO, ktoré – či už je to náhodou alebo nie – sú tiež členskými štátmi Európskej únie, pričom tento fakt ovplyvňuje vzťahy s Ruskom, vrátane jeho vzťahu s Európskou úniou. Je tiež nesprávne, že sa systém vyvíja jednostranne, aj keď v rámci NATO, a že nebolo podané jasné vysvetlenie, prečo je vlastne spomenutý systém potrebný, či bude fungovať a či sa nestáva príliš nákladným.

V súčasnosti prebieha v Poľsku zaujímavá diskusia, v ktorej nová vláda povedala, že by bola ochotná spolupracovať na uvedenom systéme, ale že sa tak deje preto, že to tak chcú Američania a je to americká, a nie poľská, bezpečnosť, ktorá je v stávke. Veď, napokon, tento systém predstavuje z pohľadu poľskej bezpečnosti skôr hrozbu než zlepšenie. To je, napríklad, aj dôvod, prečo Poliaci žiadajú väčšiu pomoc pri vývoji prostriedkov protivzdušnej obrany pre poľskú armádu, čím vytvárajú akési preteky v zbrojení.

Je zaujímavé, že bola v Poľsku znovu otvorená diskusia o tom, či je tento systém užitočný alebo potrebný, a nový poľský premiér, alebo aspoň poľský minister zahraničných vecí, mal dosť odvahy, aby sa o tejto otázke zhováral s Ruskom. Tento krok bezvýhradne podporujeme.

V Českej republike je trochu odlišná situácia. Nazdávame sa, že existuje snaha pretlačiť tento systém a český príspevok k nemu aj proti vôli obyvateľov, keďže mám pocit, že 70 % Čechov je proti vývoju tohto systému. Z toho dôvodu sa obávam, že boli do pohybu uvedené aktivity, cieľom ktorých je v tomto roku presadiť rozhodnutia a uzatvoriť dohody s Poľskom a Českou republikou, skôr ako nová administratíva – dúfajme – prevezme vládu nad Spojenými štátmi. Vieme, že demokrati sú dosť skeptickí v otázke vývoja systému protiraketovej obrany.

V každom prípade dúfame, že sa v Rade uskutoční diskusia, a vyzývame, aby sa k tejto záležitosti pristupovalo s vážnosťou. Ak sa ju totiž podarí presadiť, bude to mať vplyv na naše už aj tak zložité vzťahy s Ruskom. Verejnosť je znepokojená. To, čoho sme v súčasnosti svedkami, sú nové preteky v zbrojení. Existuje aj niekoľko ďalších vecí, o ktorých si myslíme, že o nich Európsky parlament jednoducho musí diskutovať. Robili sme tak v minulosti a mali by sme tak robiť aj naďalej.

Myslím si, že našou hlavnou úlohou je zistiť, či je tento systém potrebný, či neznamená začiatok nových pretekov v zbrojení, či skutočne prinesie zlepšenie bezpečnosti a či nám skutočne pomôže v boji proti „rebelským štátom“. Nie som presvedčený o tom, že Iránci budú schopní vypúšťať rakety v takom krátkom čase, ako to tvrdia Američania. To je ďalšia vec, o ktorej sme mali protichodné informácie. Preto dúfam, že o tejto otázke v Parlamente budeme diskutovať a že budeme tiež monitorovať, čo sa deje v Českej republike a v Poľsku. Moja skupina je naďalej proti tomuto systému.

  Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE. - (FI) Pán predsedajúci, najväčšie ohrozenie ľudstva nepredstavuje rozšírenie jadrových zbraní do ďalších krajín. Skutočným problémom je existencia jadrových zbraní vo všeobecnosti. Jedinou etickou a trvalou možnosťou v našom prístupe k protiraketovým obranným systémom a ďalším jadrovým zbraňovým systémom je ukončiť ich používanie. EÚ by sa mala tiež zaviazať k novým dohodám kontrolujúcim vyzbrojovanie a byť proaktívna vo svojom úsilí o naštartovanie procesu odzbrojovania.

Americký systém protiraketovej obrany by zvýšil riziko jadrovej vojny. Jadrový štít, ktorý je naplánovaný pre Poľsko a Českú republiku, je založený na predpoklade, že jadrovú vojnu je možné vyhrať. Typ protiraketového obraného systému, ktorý Spojené štáty prevádzkujú, je radikálne odlišný od ich skoršej politiky zastrašovania, cieľom ktorej bolo predísť situácii, v ktorej by sa jedna krajina pomstila druhej. Predošlý zastrašujúci účinok jadrovej výzbroje sa tým pádom vytratil. Rovnováha strachu teda vymizla. Americký systém protiraketovej obrany v Poľsku alebo v Českej republike predstavuje vážny zdroj obáv pre celú Európu a všetky jej členské štáty. Vzhľadom na to je dôležite, aby EÚ o tejto záležitosti diskutovala a oboznámila sa s obavami svojich obyvateľov. Tiež by sme tu mali zvážiť, či tento systém zlepší bezpečnosť v Európe a európsku obranu, alebo sa ním dosiahne opačný výsledok a nový systém v skutočnosti bezpečnosť v Európe oslabí.

  Ģirts Valdis Kristovskis, v mene skupiny UEN. - (LV) Dámy a páni, z času na čas nám rétorika prezidenta Putina pripomenie, že existuje možnosť, že Rusko zamieri svoje rakety na Európu. Tento fakt dokazuje, že existuje určitá strategická rovnováha medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Žiadna takáto rovnováha však neexistuje medzi Európou a Ruskom. Ani ju nie je možné dosiahnuť pomocou „jadrových dáždnikov“ Francúzska a Veľkej Británie. Z toho dôvodu sa domnievam, že je správne položiť si otázku, ako môžeme zabezpečiť spoločnú protiraketovú obranu Európy, nie Spojených štátov. Diskutujeme o týchto záležitostiach len z toho dôvodu, že sa Spojené štáty starajú o svoju vlastnú obranu? Pani Ferrerová-Waldnerová, členovia Komisie a Európska únia sa dokonca ani nezaoberajú touto formou obrany. Nemyslíte si, že je úplne prirodzené, aby Spojené štáty, NATO a taktiež niektoré členské štáty rozhodovali o tejto otázke spoločne? Domnievam sa, že Európska únia musí sformulovať jednoznačný postoj, ktorý by sa mal potom realizovať spoločne s NATO a Spojenými štátmi. V opačnom prípade by sme tu nemali strácať čas, pretože o všetkom rozhodne NATO.

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. - (FR) Pán predsedajúci, pán minister, pani komisárka, pripúšťam, že toto je nepochybne nová európska politika. Pripomína mi môjho syna, keď mal štyri roky. Keď ste sa ho opýtali: „Kde si?“, položil si dlane na oči a povedal: „Nie som tu“. Presne to nám tvrdí aj Komisia: „Nie sme tu. Nemá to nič spoločné s nami alebo s Európou“.

v mene skupiny Verts/ALE.Je mi ľúto, ale to je úplný nezmysel. Teraz sa musíme rozhodnúť, či chceme spoločnú európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Dokonca máme aj novú zmluvu, na základe ktorej máme svojho vlastného ministra zahraničných vecí zodpovedného za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Keďže máme spoločného ministra zahraničných vecí, tak by sme potom určite mali diskutovať o záležitostiach na európskej úrovni. Nie ako samostatné vlády diskutujúce o bezpečnosti svojej krajiny s inými samostatnými vládami, alebo ako pán von Wogau, ktorý trvá na tom, že Európa je ohrozovaná Iránom alebo bohvie ešte akými ďalšími krajinami. Ja jeho názor nezdieľam a domnievam sa, že, o veciach musíme diskutovať prinajmenšom na európskej úrovni. Nemôžeme jednoducho povedať, že Američania prišli s akýmsi unáhleným projektom, že George Bush už o šesť mesiacov nebude zastávať svoju funkciu, takže tento svoj unáhlený projekt možno opustia, a my, Európania, s tým nemáme nič spoločné.

Sme veľmi skeptickí v súvislosti so spomenutou protiraketovou obrannou stratégiou. Sme však presvedčení, že je to niečo, o čom sme my, Európania, povinní diskutovať. Nie je to rozhodnutie, ktoré by mali urobiť poľskí alebo českí poslanci alebo poslanci akejkoľvek inej národnosti – Rumuni alebo Bulhari zajtra, Sicílčania pozajtra alebo tak nejako. Nie, máme spoločný záujem o prijímanie rozhodnutí o našej bezpečnosti. Tak je to v zásade uvedené v zmluve, ktorú ste ratifikovali a ktorú zamýšľame ratifikovať aj my, v ustanoveniach o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Obdobne musí byť táto záležitosť predmetom pre Európsku úniu. Rozhodnutie sa nesmie uskutočniť dvojstranne medzi Poľskom a Spojenými štátmi alebo medzi Českou republikou a Spojenými štátmi. Je to európske rozhodnutie. Je to európsky problém a musíme prísť s európskym riešením.

  Vladimír Remek, v mene skupiny GUE/NGL. – Vážení prítomní, oceňujem, že sa problém umiestnenia prvkov americkej protiraketovej obrany na území Českej republiky a Poľska, teda na území Európskej únie, dostáva na pôdu Európskeho parlamentu, t. j najdemokratickejšej inštitúcie, pretože je priamo volená občanmi Únie, a tých sa tento problém dotýka.

V tejto súvislosti zdôrazňujem, že sa opieram o názory svojich kolegov z frakcie GUE/NGL, ako aj o svoju vlastnú skúsenosť vojenského odborníka, ale najmä o väčšinový názor občanov svojej krajiny, kde je 70 % obyvateľov proti umiestneniu amerického radarového systému.

Americká protiraketová obrana je nám prezentovaná ako obranný štít. Prečo teda nebolo napríklad umožnené Českej republike predať pasívny rádiolokačný systém Tamara bez výkonných vojenských zariadení do Číny? Zdôvodnením je, že by Čína získala neadekvátnu výhodu vo vzťahu k ostatným krajinám. Nie je to ale manipulácia s pojmami? Nie je pravým dôvodom inštalácie radaru v Českej republike tiež získanie výhody? Aj laik chápe to, čo poznali bojovníci už dávno pred Hanibalom, že totiž štít v rukách bojovníka slúži ako prostriedok pre lepšie a efektívnejšie využitie jeho meča.

Deklaruje sa zvýšenie bezpečnosti. Ale nejde vlastne o zvýšenie bezpečnostných rizík? Budeme totiž logicky odrazu cieľom číslo jedna pre potencionálnych protivníkov. Tvrdí sa nám, že máme USA vyhovieť, aby sme potvrdili, že sme dobrí spojenci. Kanada tiež nevyhovela a je zlým spojencom USA? Nepoučila sa napríklad z účelového zdôvodnenia vojenských akcií v Iraku?

Čudujeme sa reakcii Ruska. Pokiaľ USA jednostranne vypovedali dohodu o ABM a podnikajú kroky, ktoré im majú priniesť výhodu, potom sa mi táto reakcia nezdá nelogická. Bola snáď Spojeným štátom pred rokmi po chuti blízka prítomnosť sovietskych rakiet na Kube?

USA sú určite veľmocou a ich stanoviská, návrhy a požiadavky nie je možné len tak zhodiť zo stola. Ale ak nám skutočne ide o väčšiu bezpečnosť, predovšetkým pre Európu, cesta vedie zložitejším smerom vyjednávaní a dohôd, a nie jednostranných krokov. V tom je zodpovednosť nielen vplyvných aktérov USA a Ruska, ale aj nás samotných v Európskej únii.

  Jana Hybášková (PPE-DE). – Nárast množstva nosičov stredného a stredne dlhého doletu na prelome 21. storočia je ohromný. Bohužiaľ, bez existencie medzinárodného bezpečnostného režimu ho nevieme zastaviť inak než účinnou obranou.

Účinná obrana je zvrchovaným právom členských štátov Únie. Vyjednávanie SOFA, ktoré práve prebieha v Prahe, je legitímnym právom Českej republiky. Preto, že radar umiestnený na území Českej republiky bude poskytovať bezpečnosť mnohým európskym krajinám a bude to prvýkrát, čo Česká republika, roky okupovaný štát, bude môcť aktívne prispieť k európskej bezpečnosti, musí česká vláda konať obzvlášť zodpovedne.

Protiraketová obrana musí byť dôveryhodná, obranná a musí rešpektovať nedeliteľnosť bezpečnosti. Preto vítame informácie o bukurešťskom samite, na ktorom by sa malo rozhodnúť o výstavbe komplementárneho systému LTBMD. Presunutie rokovania do NATO je zárukou splnenia nedeliteľnosti. Vyjasniť, že ide o čisto obranný systém, je predmetom americko-poľsko-česko-ruských rokovaní.

Zostáva tretí bod − účinnosť. Aj vzhľadom na to, čo vieme o iránskych novembrových testoch, si musíme povedať: „Uvedomme si spoločnú zodpovednosť. Neničme účinnosť spoločnej obrany vzájomnými spormi o to, či sa vôbec máme brániť.“

  Libor Rouček (PSE). – Dovoľte mi, aby som využil tento jednominútový prejav a vyzval Radu Európskej únie a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku k diskusii o téme americkej protiraketovej obrany na európskej úrovni.

Umiestnenie prvkov americkej protiraketovej obrany v Európe je celoeurópskou otázkou. Nie je to len záležitosť Čechov, Poliakov či Američanov. V stávke sú vzťahy vnútri Európskej únie, vzťahy EÚ – NATO, vzťah Európa – Spojené štáty, Európa – Rusko. Zaraďte preto túto otázku na program rokovania Rady.

Pokiaľ ide o Českú republiku, chcel by som uviesť jednu skutočnosť. Sedemdesiat percent občanov Českej republiky je proti tomuto systému. Tri štvrtiny občanov Českej republiky vyžadujú referendum k tomuto systému. Česká vláda nekomunikuje s verejnosťou, česká vláda neinformuje poslancov českého parlamentu, česká vláda robí všetko za chrbtom českých občanov. Aj to je potrebné vedieť a aj na to treba v Rade Európskej únie poukázať.

  Janusz Onyszkiewicz (ALDE). - (PL) Pán predsedajúci, chcel by som na začiatku všetkým pripomenúť, že protiraketový obranný štít nie je len záležitosťou Poľska a Českej republiky: dotýka sa aj Spojeného kráľovstva a Dánska, keďže zariadenia v obidvoch týchto krajinách majú byť tiež zahrnuté do systému. Preto nehovorme len o Poľsku alebo Českej republike.

Mojim druhým argumentom je, že protiraketový obranný štít a vojenské objekty, ktoré tvoria jeho súčasť, nebudú predstavovať magnet pre teroristov. Teroristi útočia na nechránené ciele, nie na dobre chránené vojenské základne.

A nakoniec tretí argument. Európska únia nie je vojenským zoskupením. Možno je škoda, že tomu tak nie je, ale taká je, v každom prípade, skutočnosť a nová- Lisabonská zmluva- na veci nič nemení. Vzhľadom na to je otázka obrany buď zodpovednosťou NATO alebo zodpovednosťou krajín, ktoré sa rozhodli nevstúpiť do aliancie a chcú sa brániť samostatne. Samozrejme by mala v NATO prebehnúť diskusia o tom, ako tento systém zapadne do ďalších systémov, ktoré NATO zamýšľa vyvíjať. To je absolútne nevyhnutné. Nezabudnime, že 21 krajín Európskej únie je tiež členmi NATO.

  Milan Horáček (Verts/ALE). - (DE) Pán predsedajúci, jedným z najlepších protivojnových románov je román od Jaroslava Haška o dobrom vojakovi Švejkovi. Postoj, ktorý zaujala Komisia a Rada, však zatieňuje aj Švejka, prekonáva Franza Kafku a dokonca aj každého pštrosa. Nemôžeme realizovať túto politiku s hlavou v piesku. Musíme o záležitosti diskutovať medzi sebou, na pôde Európskeho parlamentu; musíme o nej však, samozrejme, diskutovať aj s členmi NATO. Musíme o nej diskutovať s Čechmi, Poliakmi a Rusmi. Ide o dôležitý proces, ktorý je potrebné riadiť na celoeurópskej úrovni.

  Tobias Pflüger (GUE/NGL). - (DE) Pán predsedajúci, technickou úlohou plánovaného systému protiraketovej obrany je vyradiť u potenciálneho nepriateľa jeho schopnosť reagovať v prípade útoku. O tom niet nijakých pochybností. Inými slovami, ide aj o útočný systém. Túto skutočnosť treba v diskusii vziať do úvahy. Nech je už tento protiraketový systém vybudovaný Spojenými štátmi, Spojenými štátmi spoločne s NATO, alebo v akoukoľvek inej kombinácii, stále zostáva programom zbrojovania. Podstatnou vecou je pre mňa to, že Európska únia nie je schopná prísť so spoločným stanoviskom k tejto otázke. V tejto záležitosti sa spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie stáva terčom posmechu. Pán Cohn-Bendit môže citovať reformnú zmluvu donekonečna. Kým bude pretrvávať súčasná situácia a kým nebude prijaté žiadne spoločné stanovisko, bude Európska únia zo seba robiť terč posmechu.

Potrebujeme jasne povedať, že nechceme systém protiraketovej obrany. Faktom je, že veľmi výrazná väčšina Európskeho parlamentu povedala svoje „nie“ v súvislosti s týmto systémom. V európskych krajinách, vrátane Českej republiky, je verejná mienka tvrdo proti protiraketovému systému a, samozrejme, aj poľská vláda očividne upresnila svoje predchádzajúce stanovisko. Z týchto dôvodov by som privítal, keby sme prijali uznesenie, ktorým tento Parlament jednoznačne odmietne protiraketový systém.

  Jan Zahradil (PPE-DE). – Dovoľte mi, aby som poďakoval Rade na čele so slovinským predsedníctvom a Komisii, ktorú predstavuje pani komisárka Ferrerovej-Waldnerová za to, že sa celkom striktne pridržiavali znenia európskych zmlúv, podľa ktorých ide o problematiku, ktorá spadá plne do jurisdikcie národných štátov. A dovoľte mi, aby som pripomenul, že aj v novej Lisabonskej zmluve sa explicitne hovorí, že otázky národnej bezpečnosti sú úplne v jurisdikcii jednotlivých členských štátov Európskej únie.

Som presvedčený, že európska bezpečnosť je nedeliteľne spojená s bezpečnosťou celého euroatlantického priestoru a v situácii, keď Európska únia nie je ani finančne, ani technologicky schopná zaistiť bezpečnosť svojich členov pred novými rizikami, je toto spojenie naliehavejšie.

Pokiaľ ide o vôľu obyvateľov, ktorá tu bola niekoľkokrát spomenutá, môžem len pripomenúť, že tí, ktorí sa odvolávajú na prieskumy verejnej mienky a požadujú referendum, sú často tí istí, ktorí odmietali referendum v inej veľmi dôležitej otázke, t. j. v otázke nových európskych zmlúv.

  Oldřich Vlasák (PPE-DE). – Dámy a páni, s vaším dovolením by som zhrnul všetky argumenty.

V skutočnosti nejde iba o zvýšenie vlastnej bezpečnosti Českej republiky a Poľska, ale v podstate i celej Európy ako takej. Vyjednávanie o umiestnení takéhoto zariadenia spadá do kompetencie národného štátu ako takého. Obdobné zariadenia existujú aj v iných štátoch, v členských štátoch Európskej únie.

Rečníci, ktorí tu dnes vystúpili, jasne poukázali na to, že existuje reálne nebezpečenstvo. Uvedomme si, že v otázke bezpečnosti je potrebné sa rozhodovať veľmi rýchlo. A toto rozhodnutie má význam aj preventívny. Len vtedy, keď budeme pripravení a silní, môžeme prinútiť agresorov k rokovaniu a k dodržaniu bezpečnostných podmienok.

Na záver by som chcel povedať, že absolútne odmietam, že by česká vláda nekomunikovala o tomto zariadení s občanmi, a že v súčasnej dobe prebieha už niekoľkomesačná informačná kampaň.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). – K tejto téme by som si dovolil poznamenať štyri poznámky.

Po prvé, je tu zakladajúci akt medzi NATO a Ruskou federáciou z mája 1997. V tomto akte sa obidve strany zaviazali, že na európskom kontinente vylúčia spoločné použitie sily a dokonca hrozbu silou. Pokiaľ je tento akt platný, tak vlastne vylučuje, že by mohla na našom kontinente vzniknúť situácia, o ktorej sa tu hovorí.

Druhá poznámka sa týka helsinského procesu. V Helsinkách sa signatári vtedajšej zmluvy, vtedajšej deklarácie, zaviazali, že budú znižovať prítomnosť vojenských systémov na európskom kontinente. Tento trend by sa týmto postupom zvrátil. Domnievam sa, že by sa v znižovaní vojenských systémov na európskom kontinente malo pokračovať.

Tretia poznámka sa týka počtu základní. V osemnástich krajinách Európy máme americké základne. Teraz, s tými novými základňami, by ich bolo dvadsať. Potvrdili by sme to, čo hovoril Zbigniew Brzeziński o Európskej únii, že je v podstate americkým protektorátom.

A štvrtá poznámka sa týka zmyslu celého systému. Ten je podľa mňa jasný. Ide o spravodajské pokrytie a spravodajskú kontrolu celého európskeho kontinentu.

  Urszula Gacek (PPE-DE). - (PL) Pani predsedajúca, ministerský predseda Tusk je citlivý na argumenty svojich európskych susedov. Možná účasť Poľska na tomto americkom projekte sa nesmie stať zdrojom nedorozumenia v rámci samotnej Únie. Nová poľská vláda si váži dobré vzťahy so Spojenými štátmi. Uvedomuje si však, že Poľsko je predovšetkým členom európskej rodiny.

Poľsko tiež venuje pozornosť ruským výhradám a reaguje pokojne, aj napriek ostrému tónu, ktorý použili niektorí predstavitelia ruských ozbrojených síl. Za súčasných podmienok, keď Európska únia nemá spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, bude rozhodnutie o umiestnení prvkov protiraketového obranného štítu na území Poľska jeho zvrchovaným rozhodnutím. Poľsko si váži rozdielne názory a neodmieta kritiku.

Dámy a páni, žiadame vás, aby ste rešpektovali naše stanovisko, ktoré musí v prvom rade zaručiť bezpečnosť našich vlastných obyvateľov.

(potlesk)

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda. − Chcel by som sa poďakovať pánovi Cohn-Benditovi za to, že nám pripomenul, že Slovinsko sa včera stalo druhou krajinou, ktorá ratifikovala novú Lisabonskú zmluvu. Táto zmluva však ešte nie je v platnosti. Viete, že potrebujeme, aby ju ratifikovalo ešte ďalších 24 krajín. Slovinské predsedníctvo dúfa, že členské štáty ju ratifikujú načas a nová Lisabonská zmluva vojde do platnosti v plánovanom termíne.

Rád by som zdôraznil, že zmluva neprinesie žiadne zásadné zmeny alebo novinky vo vzťahu k základným premisám, na ktorých je postavená politika európskej bezpečnosti a obrany. Nezmenený zostane predovšetkým fakt, že spomenutá politika je založená na vnútroštátnej právomoci, ktorá bude členským štátom na poli národnej bezpečnosti a obrany ponechaná.

Európska únia už má svoju európsku bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá už teraz poskytuje rámec pre podobné diskusie aj v rámci Rady. Eventuálne sa tieto diskusie budú uskutočňovať v rámci Rady. Ale táto skutočnosť nebude ani tak závisieť od predsedníctva, ako skôr od vôle a záujmu členských štátov. Ubezpečujem vás, že Rada bude podrobne oboznámená s dnešnou diskusiou a s názormi, ktoré boli počas nej vyjadrené.

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

19. okončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom rokovania je odporučiť do druhého čítania v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch, o úplnom dokončení vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva (13593/6/2007 – C6-0410/2007 – 2006/0196(COD)) (spravodajca: Markus Ferber) (A6-0505/2007).

  Markus Ferber, spravodajca. − (DE) Pán predsedajúci, dámy a páni, dostali sme sa na koniec dlhej diskusie, ktorá v Európskom parlamente prebiehala celé štyri legislatívne obdobia. Začala v roku 1992, kedy Európska komisia vydala Bielu knihu o rozvoji poštových služieb. Po nej nasledovalo prijatie prvej poštovej smernice v roku 1997 a jej revízia v roku 2002. Teraz, na začiatku roku 2008, po viac ako 15 rokoch verím, že sme pripravení spoločne prijať rozumný súbor predpisov, ktoré nám pomôžu vysporiadať sa so záujmami spotrebiteľov, so záujmami spoločností, ktoré sa až doposiaľ mohli tešiť z monopolného poskytovania poštových služieb, so záujmami konkurencie, ktorá má záujem vstúpiť na tento lukratívny trh, a so záujmami tých, ktorí sú zamestnaní v poštovom sektore. My, v Európskom parlamente, sme počas posledných mesiacov veľmi usilovne pracovali, aby sa nám tieto ciele podarilo dosiahnuť.

Musím upozorniť, pán predsedajúci, že hodiny idú popredu – nehovorím ešte ani tri a pol minúty!

Domnievam sa, že sa nám tu, v Európskom parlamente, podarilo dosiahnuť prijateľný kompromis ohľadom spomenutých záujmov. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí nám ho pomohli dosiahnuť. Mojim kolegom poslancom v Európskom parlamente a predovšetkým Brianovi Simpsonovi, s ktorým sme si, vďaka nášmu spoločnému úsiliu na poli poštových služieb, vybudovali priateľstvo, ktoré trvá už 14 rokov. Už od roku 1994 sme spoločne sledovali tento dôležitý cieľ. Chcel by som sa poďakovať Komisii, ktorá zohrala veľmi konštruktívnu úlohu pri svojich návrhoch aj pri rokovacom stole.

V tomto bode by som chcel vyjadriť svoje osobitné poďakovanie, bohužiaľ, nie súčasnému slovinskému predsedníctvu, ale portugalskému predsedníctvu Rady, ktoré 1. októbra minulého roka uspelo pri formulácii spoločného stanoviska.

Som mimoriadne hrdý na to - a my všetci v Európskom parlamente môžeme byť hrdí tiež - že Rada, vo svojom spoločnom stanovisku, prijala výsledok našich medziskupinových rokovaní a zakomponovala viac ako 95% z nich do základov svojho spoločného stanoviska. Znamená to veľký úspech pre Európsky parlament. Je to dôkazom, že Parlament je schopný riešiť také komplexné otázky, ako sú otázky deregulácie trhu poštových služieb, čo je len ďalším odôvodnením dodatočných právomocí, ktoré mu boli zverené reformnou zmluvou.

Podobne sme sa v diskusiách vo výboroch pred druhým čítaním snažili identifikovať oblasti spoločného stanoviska, v ktorých by sme mohli vykonať určité zlepšenia. Život sme si tým vôbec neuľahčili, pretože každý kompromis má nevyhnutne určitý dopad tu alebo tam, kde by mohol existovať priestor na zlepšenie. V decembri sme však vo Výbore pre dopravu a cestovný ruch drvivou väčšinou hlasovali za schválenie, pretože všetky body, ktorým Parlament prisudzoval dôležitosť, boli Radou skutočne vzaté do úvahy. Ani my sami by sme už nemohli urobiť nič lepšie. Akýkoľvek pozmeňujúci a doplňujúci návrh by znamenal krok späť.

To je dôvod, prečo váš spravodajca môže povedať, že odporúčaním prijatým veľkou väčšinou v hlavnom výbore je, aby bolo spoločné stanovisko prijaté bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: Bol by som naozaj šťastný, ak by sa jeho odporúčanie zajtra naozaj splnilo. Ak by sa nám podarilo uzatvoriť komplexnú otázku liberalizácie poštových služieb, ktorá zamestnávala tento Parlament 15 rokov, tak, že by sme sa aspoň raz nemuseli uchýliť k zmierovaciemu konaniu, ukázali by sme ten správny príklad. Dovoľte mi, aby som Parlamentu pripomenul, že sa nám vždy podarilo dosiahnuť dohodu pri druhom čítaní. Ak by sa nám to podarilo znovu, bola by to čerešnička na torte na konci dlhého legislatívneho procesu. Z toho dôvodu vás chcem požiadať o podporu a ešte raz vysloviť svoju vďaku všetkým, ktorí sa veľmi konštruktívne zúčastnili na tomto procese.

PREDSEDAJÚCA: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

  Andrej Vizjak, úradujúci predseda. − Je mi veľkou cťou, že sa dnes môžem zúčastniť vášho plenárneho zasadnutia.

Návrh Komisie týkajúci sa smernice o úplnom dokončení vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva bol v priebehu posledných 15 mesiacov jedným z najnáročnejších legislatívnych návrhov pre dva spoločne pracujúce zákonodarné orgány. Keď ho Komisia v októbri 2006 navrhla, každý očakával, že v rámci našich inštitúcií budú prebiehať nekonečné spory a živé diskusie o budúcnosti jednej z najstarších a najtradičnejších služieb v Európe.

Diskusia o tejto otázke bola v roku 2007 nesmierne náročnou úlohou pre nemecké a obzvlášť portugalské predsedníctvo. Spočiatku si naše inštitúcie vytýčili v diskusiách spoločný zámer, vyhnúť sa populizmu a demagógii a zamerať sa na základné parametre tejto otázky, vrátane sociálnych aspektov na poštových zamestnancov a stáleho financovania univerzálnej služby.

Vieme, že poštový sektor ohrozujú štrukturálne zmeny a že sa musí adaptovať na nové ekonomické a sociálne podmienky. Záverečná fáza celkovej reformy vnútorného trhu poštových služieb ponúka jedinečnú príležitosť na rozvoj pre všetkých zainteresovaných dodávateľov. V konečnom dôsledku od nás verejnosť očakáva zachovanie a zlepšenie kvality a účinnosti poštových služieb, ktoré by prinieslo prospech ich užívateľom nezávisle na tom, kde žijú.

Otváranie trhu poštových služieb bolo doposiaľ úspešné. Na trh vstúpili nové subjekty a boli preskúmané nové príležitosti, nielen novými subjektami, ale aj aktérmi, ktorí už mali na trhu stabilnú pozíciu. Vytvorili sa nové služby pre užívateľov. Je zrejmé, že úplná liberalizácia poštových služieb je nevyhnutnou podmienkou oživenia tohto sektora a zabezpečenia jeho existencie popri nových formách konkurencie a alternatívnych službách.

Prístup našich dvoch inštitúcií je ďalším dôkazom základných zásad ochrany vysokokvalitných, spoľahlivých a dostupných služieb pre všetkých užívateľov a odstránenia diskriminačných prekážok pre nové subjekty vstupujúce na trh. Európsky parlament aj Rada zároveň priznávajú, že niektoré trhy s poštovými službami v rámci Európskej únie fungujú podľa zásadne odlišných podmienok. Z toho dôvodu Rada, pri vyhlásení svojho spoločného stanoviska, prijala rozhodnutie stanoviť koniec roka 2010 ako spoločný konečný termín pre liberalizáciu. Niektorým členským štátom však bolo na realizáciu nových predpisov povolené prechodné obdobie až do konca roka 2012. V súlade so základnou zásadou všetkých predošlých smerníc o poštových službách umožňuje zásada subsidiarity členským štátom prispôsobiť spoločné predpisy špecifickým vnútroštátnym podmienkam a zaručuje existenciu nezávislého regulačného orgánu, ktorý bude dohliadať na trh s poštovými službami.

Dámy a páni, na záver môjho krátkeho prejavu mi dovoľte zablahoželať pánovi Ferberovi a spravodajcom všetkých zainteresovaných politických skupín, t.j. tieňovým spravodajcom, k ich prínosom k našej plodnej a konštruktívnej diskusii. Aj keď sme nie vždy súhlasili s ich konkrétnymi pripomienkami, chcel by som vám pripomenúť, že Rada zakomponovala niekoľko vhodných zmien do svojho spoločného stanoviska v novembri 2007, čím prejavila svoju politickú rozhodnosť, otvorenosť a konštruktívnu flexibilitu.

Rád by som mimoriadne zdôraznil skvelú prácu Komisie v celom procese spoločného rozhodovania a jej záväzok, účinne podporovať a viesť členské štáty vo všetkých otázkach súvisiacich s realizáciou novej smernice. Dámy a páni, zajtra obdržíte konečné rozhodnutie a znovu oceníte našu principiálnu dohodu v súlade s ustanoveniami spoločného stanoviska Rady a v súlade s odporúčaním Výboru pre dopravu a cestovný ruch z 9. decembra minulého roku. Sme si istí, že sa nám podarilo nájsť tú správnu rovnováhu medzi rôznymi zámermi a že sme sa otvorene a citlivo vysporiadali s politickými výzvami, bez ohrozenia právnej bezpečnosti poskytovateľov poštových služieb a ich užívateľov.

Dámy a páni, ešte raz vám ďakujem za vašu spoluprácu a za text, o ktorom som presvedčený, že bude schválený. Ďakujem vám za pozornosť.

  Leonard Orban, člen Komisie. − Pani predsedajúca, zajtra by mal Európsky parlament urobiť historické rozhodnutie, ktoré bude znamenať koniec procesu, ktorý odštartoval pred viac než 15 rokmi. Tretia poštová smernica kvalitne završuje dobre pripravený postupný proces úplného otvorenia trhu.

To, čo sa v súčasnosti javí ako jasné a zreteľné riešenie, malo ďaleko od toho, aby v čase, keď sa diskusia začala, nebolo spochybňované. Dňa 18. októbra 2006 Komisia predstavila svoje návrhy. Nasledovali intenzívne a konštruktívne vyjednávania v inštitúciách. Nakoniec to bol Európsky parlament, ktorý svojou správou v prvom čítaní 11. júla 2007 vydláždil cestu pre kompromisný výsledok, ktorý máte dnes pred sebou.

Mnohí z vás v tomto Parlamente aktívne prispeli k tomuto dôležitému výsledku a chcem vzdať – v mene môjho kolegu komisára McCreevyho – hold predovšetkým spravodajcovi, pánovi Ferberovi, a jeho kolegom, tieňovým spravodajcom z iných politických skupín, ktorí vypracovali toto kompromisné riešenie. To isté platí aj pre fínske, nemecké, portugalské a – v neposlednom rade – slovinské predsedníctvo.

Niekoľko poznámok k podstate veci: text, ktorý v súčasnosti leží na stole, je vyvážený. Berie do úvahy záujmy rôznych politických skupín a členských štátov. Návrh Komisie predpokladal skorší dátum pre otvorenie trhu, potvrdzujúc tak cieľový termín stanovený v existujúcej poštovej smernici. Ďalšie dva roky je značne dlhý čas. Poskytne všetkým prevádzkovateľom čas na ukončenie príprav. Nemal by však viesť k prílišnej spokojnosti.

Pre poštový sektor, jeho zákazníkov, prevádzkovateľov a zamestnancov je dôležité, že existuje konečný a bezpodmienečný termín otvorenia trhu. Spoločné stanovisko zabezpečuje spravodlivé podmienky a vyžaduje si, aby sme odstránili vstupné bariéry trhu.

Na zajtrajšom hlasovaní bude predložené obmedzené množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Vo väčšine prípadov ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli už v decembri zamietnuté Výborom pre dopravu a cestovný ruch. Ako si už v tom čase môj kolega, pán McCreevy, všimol, tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu pre vnútorný trh, poštových užívateľov, poštárov alebo poštárky. Existuje podnet na dokončenie procesu poštovej reformy.

V stručnosti, text, ktorý máte pred sebou, je vyvážený, má dobrý základ, a ak sa pozriete na jeho hlavné ustanovenia, budete so mnou súhlasiť, že zostáva verný našim zámerom: skutočnému otvoreniu trhu, nie ako cieľu osebe, ale ako prostriedku, pomocou ktorého sledujeme vyšší cieľ v podobe vysoko kvalitného, vysoko efektívneho a udržateľného poštového sektora, prispôsobeného potrebám 21. storočia.

  Reinhard Rack, v mene skupiny PPE-DE. - (DE) Pani predsedajúca, v posledných rokoch všetci z nás, vrátane mňa, opakovane nariekali nad skutočnosťou, že aj v prípade základných legislatívnych projektov väčšina kresiel určených pre Radu zostávala prázdna. Z toho dôvodu by sme chceli vyjadriť svoju radosť nad vysokým zastúpením slovinského predsedníctva počas tejto dôležitej legislatívnej diskusie a nad skutočnosťou, že Slovinsko svojou práve ukončenou ratifikáciou Lisabonskej zmluvy už, takpovediac, prijalo jej ducha.

Vnútorný trh poštových služieb má za sebou dlhú cestu. Teší nás skutočnosť, že ak všetko dopadne dobre, náš súčasný návrh pomôže priviesť tento proces do jeho úspešného konca. Pôvodný návrh Komisie bol v zásade koherentný a prijateľný, ale z nášho pohľadu, z pohľadu Európskeho parlamentu, bola základná zásada v mnohých prípadoch uplatnená príliš všeobecne a mali sme pocit, že podstatné detaily ostali nevyriešené.

V tomto ohľade je dobré, že, pod vedením nášho spravodajcu, pána Markusa Ferbera, ktorému v mene skupiny Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov srdečne blahoželám, náš výbor, ktorý konal na základe veľmi uspokojivej väčšiny, mohol k návrhu Komisie pri prvom čítaní pridať niekoľko dôležitých prvkov a mohol interpretovať a zhmotniť jej ustanovenia.

Platí to predovšetkým pre finančnú stránku, kde sme pridali ďalšiu možnosť, dôležitú možnosť, ktorá zaručuje, že kľúčová zásada nezostane nepovšimnutá. Posilnili sme sociálne ustanovenia, obzvlášť v otázkach ako pracovné podmienky, pracovná doba a nárok na dovolenku. Zaviedli sme dočasnú recipročnú doložku, ktorá zabezpečí, že smernica nebude vytvárať neočakávané zisky pre niekoľkých zostávajúcich monopolistov tým, že im umožní rozšíriť svoje aktivity do neregulovaných trhov.

Na oplátku sme súhlasili, aby bol termín vstupu smernice do platnosti odložený o dva roky. Domnievame sa, že bol návrh vo všeobecnosti vyvážený, a pociťujeme zadosťučinenie pri krokoch Rady, ktorá z veľkej časti podporila stanovisko Európskeho parlamentu. Toto stanovisko by sme mali zajtra prijať a podeliť sa spoločne s Radou, Komisiou a spravodajcom o spokojnosť s dosiahnutým výsledkom.

  Brian Simpson, v mene skupiny PSE. - Pani predsedajúca, v mene skupiny socialistov v Európskom parlamente by som chcel poďakovať pánovi Markusovi Ferberovi za jeho správu a za jeho mnohoročnú tvrdú prácu.

Socialistická skupina v Európskom parlamente prijíma skutočnosť, že veľká časť zo stanoviska Parlamentu z prvého čítania bola prijatá Radou, čo zaručí univerzálnu službu a takisto aj financovanie tejto služby. Taktiež sa tým pripustí skutočnosť, že musí byť zavedená sociálna ochrana, čím sa oddiali vykonávanie o dva roky – do konca roku 2010 pre všetky staré členské štáty a do konca roku 2012 pre nové členské štáty.

Podľa mňa je to dobrá dohoda. Ešte stále sú takí, ktorí zvádzajú boj proti liberalizácii. Tento boj bol však prehratý pred vyše 15 rokmi, kedy Parlament, aj napriek môjmu odporúčaniu v tom čase, prijal rozhodnutie liberalizovať sektor poštových služieb.

Niektorí z nás odďaľovali jeho plné vykonávanie po celých tých dlhých 15 rokov, ale nakoniec prichádza čas, keď musíme čeliť realite.

Aj keď osobne by som bol rád, keby sa konalo druhé čítanie bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, moja skupina si myslí, že je správne objasniť financovanie univerzálnej služby a ochraňovať tie služby, ktoré sú v súčasnosti poskytované zrakovo postihnutým ľuďom a slepcom. Preto podporujeme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 1, 2, 6, 18 a 19.

Musíme zabezpečiť, aby boli poštové služby konkurencieschopné, nie nevyhnutne navzájom medzi sebou, ale voči iným technológiám. Ale na to potrebujeme mať vyvážené podmienky a dúfam, s výhradami, ktoré som uviedol, že dokážeme ukončiť prácu na tomto materiáli na základe našich stanovísk z prvého čítania a vrátiť sa k najdôležitejšej otázke, ktorou je poskytovanie spoľahlivých, pravidelných a dostupných poštových služieb našim občanom a ocenenie dôležitosti práce vykonávanej všetkými poštármi a poštárkami v celej Európskej únii.

Nakoniec, keď sme s Markusom Ferberom začali pracovať na tomto materiáli, ani jeden z nás nemal šedivé vlasy. A pozrite sa na nás teraz!

  Luigi Cocilovo, v mene skupiny ALDE. - (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, aj ja by som chcel, podobne ako moji kolegovia, zablahoželať spravodajcovi, pánovi Ferberovi, k jeho práci. Ide o prácu, ktorá sa začala už veľmi dávno, a v priebehu ktorej sme zažili významné momenty konvergencie a chvíle konštruktívnych diskusií. Pokiaľ ide o moje osobné stanovisko a stanovisko mojej skupiny, nikdy sme nemali žiadny zásadový ani ideologický konflikt s myšlienkou liberalizácie, s ktorou všetci súhlasíme a ktorú podporujeme, pričom sa zároveň pokúšame vytvoriť záruky potrebné pre univerzálnu službu.

V súčasnom návrhu smernice, ktorý bol schválený Parlamentom v prvom čítaní a neskôr prehodnotený Radou, si môžeme všimnúť existenciu týchto záruk, aj keď niektoré podmienky mohli byť špecifikované presnejšie, konkrétnejšie a detailnejšie. Nechceme byť ako tí, ktorí pre stromy nevidia les, ale, na druhej strane, nechceme ignorovať skutočnosť, že niekedy záleží na maličkostiach. Z toho dôvodu by sme pri niektorých otázkach, ktoré sa týkajú autorizácií, zabezpečovania vhodnej konkurencie a tiež tarifných poplatkov medzi prevádzkovateľom spoplatneným za poskytovanie univerzálnej služby a ďalšími individuálnymi službami, ktoré sa týkajú práv a povinností v súvislosti s prístupom k sieti uprednostnili, ak by boli niektoré otázky vypracované s väčším dôrazom na detail. Skutočne by sme uprednostnili keby tomu bolo tak. Ale väčšina názorov v Parlamente, ktoré boli tiež zastúpené aj vo výbore, bola pravdepodobne taká, že vytvorenie ešte konkrétnejších záruk nie je potrebné. Uprednostnila sa radšej táto možnosť pred rizikom komplikovanej dohody.

V stručnosti, v danom momente zaujímame toto stanovisko, a pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v súvislosti s podmienkami pre slepcov a zrakovo postihnuté osoby, chceli vy sme veľmi jasne vyhlásiť, že ak by toto boli jediné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými by bolo možné dosiahnuť dohodu, potom by sme boli proti. Ak by však boli schválené aj ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, potom aj my budeme hlasovať za. V opačnom prípade budeme hlasovať proti všetkým navrhovaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

  Roberts Zîle, v mene skupiny UEN. - (LV) Ďakujem vám, pani predsedajúca, pán komisár a vážení členovia Rady. Najprv by som chcel poďakovať pánovi Ferberovi za jeho prácu pri hľadaní kompromisu medzi Parlamentom a Radou v takej politicky citlivej oblasti, akou je oblasť poštových služieb. Chcel by som zdôrazniť, že objektívne ťažkosti pri liberalizácii prístupu k univerzálnym službám, predovšetkým v nových členských štátoch, boli v smernici zohľadnené formou poskytnutia adekvátnej dodatočnej lehoty dvoch rokov na prípravu týchto služieb. Súčasne bol vytvorený dôsledný právny rámec na garanciu univerzálnych služieb. Z toho dôvodu sa domnievam, že loptička je teraz na strane orgánov členských štátov. Napriek ťažkostiam, s ktorými zápasia poštové spoločnosti v niektorých členských štátoch, vrátane mojej krajiny, Litvy, sa domnievam, že liberalizácia trhu vyrieši zdanlivo beznádejnú situáciu zastaralých poskytovateľov poštových služieb. V súvislosti so zajtrajším hlasovaním vás vyzývam, aby ste nepodporili vyššie spomínané návrhy, pretože členské štáty musia využiť svoje právomoci aj v súvislosti so zrakovo postihnutými osobami. Ďakujem.

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. - (DE) Pani predsedajúca, obávam sa, že objektívne skutočnosti mi nedovoľujú pripojiť sa k oslavám. Skutočnosť číslo jedna: kto z toho bude mať prospech? Tí spotrebitelia, ktorí žijú v mestách a radi do svojich poštových schránok dostávajú reklamné materiály. Tí z toho budú mať prospech. Rovnako ako spoločnosti, ktoré sa špecializujú na hromadné rozosielanie pošty a poštové reklamné kampane.

Na druhej strane, slepí alebo zrakovo postihnutí ľudia z toho prospech mať nebudú. Preto vás žiadam, aby ste podporili náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh zameraný na túto oblasť. Žiadny prospech z toho nebudú mať ani poštoví zamestnanci, ktorí budú pracovať za nízke mzdy a budú pod obrovským tlakom, ktorý v očakávaných podmienkach môže jedine vzrásť. Ďalšiu skupinu ľudí, ktorá z toho nebude mať prospech, tvoria ľudia žijúci na vidieku alebo vo vzdialených oblastiach, ktorí budú musieť využívať súkromné poštové služby, pretože sa staneme svedkami postupného znižovania úrovne poskytovaných služieb až na absolútne postačujúce a prijateľné minimum. Predovšetkým to však neprinesie žiadny prospech daňovým poplatníkom. Oni sú tými, ktorí musia univerzálnu službu, ktorá bola predtým, takpovediac, financovaná vnútorne, financovať a ktorí budú účinne zatlačení do úzadia príjmami z hromadného rozosielania pošty a súkromnými poštovými službami.

Z týchto dôvodov sa staviam proti tejto smernici. Domnievam sa, že je pomýlená. Konkurencia je dobrá vec. Je však potrebné postarať sa o to, aby sa odohrávala v prostredí, v ktorom majú všetci zaručené rovnaké podmienky. To sa však v tomto prípade nestalo.

  Erik Meijer , v mene skupiny GUE/NGL. - (NL) Pani predsedajúca, poštové služby predstavujú verejné odvetvie, ktoré je náročné na pracovnú silu. V druhej polovici devätnásteho storočia sa európske štáty rozhodli, že musia mať vlastný monopol na poštové služby, pretože súkromný sektor ich nedokázal poskytovať na požadovanej úrovni.

Vždy existovali súkromné spoločnosti, ktoré sa snažili túto situáciu obísť. Poskytovali lacnejšie služby, avšak na selektívnom princípe, tak, že si vybrali najrušnejšiu časť poštových doručovacích služieb a ponúkali horšie pracovné a zamestnanecké podmienky. Už od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa politická väčšina snažila pre tieto spoločnosti vytvoriť ešte väčšie príležitosti. Navrhované rozhodnutie im poskytuje takmer úplnú slobodu konania. Moja skupina očakáva, že sa to odrazí v horšej úrovni doručovacích služieb pre spotrebiteľov, horších podmienkach pre zamestnancov a vyšších nákladoch pre členské štáty na udržanie a obnovu svojich univerzálnych služieb.

Dokonca aj teraz, keď sa tri najväčšie skupiny dohodli na kompromise ohľadom termínov a sprievodných opatrení, moja skupina naďalej považuje túto voľbu za krok späť. Okrem ďalších opatrení na zlepšenie určitých detailov, ako sú prísnejšie záruky pre slepých zákazníkov a pre zamestnancov, preto navrhujeme, aby bola spomínaná liberalizácia zamietnutá. Bolo by to tiež v súlade s nedávnym odsúdením predaja verejných podnikov voličmi v nemeckom meste Lipsko.

  Michael Henry Nattrass, v mene skupiny IND/DEM. – Pani predsedajúca, chcel by som poukázať na slovné spojenie „pevný a nezrušiteľný termín“. Jedna z vecí, ktoré tvorca Európskej únie Jean Monnet na demokracii nenávidel, bola skutočnosť, že nič nie je nezrušiteľné. Žiadna demokratická vláda nemôže svojho nástupcu zaviazať nezrušiteľnosťou.

V EÚ existuje deficit demokracie, pretože čoraz uzavretejšia Únia bola navrhnutá ako nezrušiteľná, bez príležitostí pre demokraciu. Ľuďom je dovolené hlasovať len takým spôsobom, aby podporili to, čo chce elita EÚ. Je to jednosmerná cesta. Obyvatelia Francúzska a Holandska hlasovali proti takejto nezrušiteľnej únii. Ich ignorovanie a predloženie tej istej neúspešnej ústavy len potvrdzuje moje tvrdenie.

Nepoučili ste sa z histórie. Zväz sovietskych socialistických republík zanikol. Hitlerova Tausendjähriges Reich (tisícročná ríša) trvala len 12 rokov. Tak, ako je isté, že po noci vždy príde deň, tak je isté aj to, že odpor, ktorý vytvárate tým, že odriekate ľuďom právo na referendum, spôsobí pád EÚ ako netolerantnej ríše.

  Etelka Barsi-Pataky (PPE-DE). - (HU) Pani predsedajúca, do konca roka 2012 budú poštové služby úplne liberalizované a vznikne spoločný trh v tejto oblasti. Keďže otvorenie trhu bude mať v jednotlivých členských štátoch odlišný vplyv na ich hospodárstvo, pomocou právnych predpisov sme dosiahli, že sa tento trh bude otvárať postupne. Podarilo sa nám tiež dosiahnuť, že príslušné poštové úrady si budú môcť ponechať svoje tržby k dispozícii až do konca obdobia platnosti výnimky. Ja osobne to pokladám sa dobrý výsledok. Po dlhej dobe sa zrodilo európske nariadenie, ktoré stavia všetkých do konkurenčnej situácie. Za to vyslovujem spravodajcovi osobitné poďakovanie. Inými slovami, toto nariadenie so sebou po otvorení trhu neprinesie nevýhody pre konkurujúce spoločnosti, ale, naopak, nových potenciálnych zákazníkov.

Pani predsedajúca, ak sa však nepodniknú ďalšie kroky, toto všetko bude znamenať len polovičné víťazstvo. Aké kroky mám na mysli? Po prvé, poštové úrady, ktoré získali výnimku, sa musia v nasledujúcich rokoch zamerať na to, aby boli schopné splniť požiadavky kladené európskou konkurenciou, t.j. aby skutočne dobre využili čas, ktorý im bol poskytnutý.

Po druhé, štátna regulácia a politika musia zabezpečiť, že aj napriek tomu, že poštové úrady budú zredukované za účelom dosiahnutia konkurencieschopnosti, poskytovanie univerzálnej služby musí byť skutočne zaručené na príslušnej úrovni. Nemali by sme zabúdať, že zodpovednosť za túto službu zostane na pleciach štátu. V skutočnosti sa táto regulácia zrodila z dôvodu, aby mali všetci európski občania, nezávisle od toho, kde žijú, dokonca aj v tých najmenších usadlostiach, prístup k poštovým službám primeranej kvality a za primeranú cenu. Ďakujem za pozornosť.

  Gilles Savary (PSE). Pani predsedajúca, domnievam sa, že otázka, o ktorej budeme zajtra hlasovať, je historická, pretože pošta bola už od svojich počiatkov verejnou službou, predovšetkým od obdobia monarchií. Bolo tomu tak preto, že roznášanie pošty je strategické a zaručuje univerzálnu a rýchlu službu.

Práve sme vyslovili koniec verejnej kontrole poštových služieb, alebo sa tak stane zajtra, aby sme ju mohli nahradiť trhom poštových služieb, ktorý bude vo veľkej miere bez štátnych zásahov. Táto smernica bude predovšetkým výborným trhom pre právnikov a právnych zástupcov, pretože jej návrhy nie sú harmonizované. Každý členský štát si môže zvoliť svoju vlastnú metódu financovania, pričom existujú štyri rôzne metódy. Smernica tiež navrhuje niečo úplne paradoxné: kompenzovanie financovania univerzálnej služby štátnymi dotáciami, pričom v niektorých krajinách sa financovalo to, čo nebolo finančne životaschopné, prostredníctvom kompenzácie, keď to životaschopné bolo.

Myslím si, že robíme chybu. Ukáže to až čas, ale už dnes máme určité náznaky, že sa tak deje. Do poštových služieb v Spojenom kráľovstve sa investovalo vyše 880 miliónov EUR. Španielsko práve vyhlásilo, že z dôvodu konkurenčného tlaku už nebudú vidieckym oblastiam poskytované priame poštové služby. Nemecko má problémy prispôsobiť minimálnu mzdu trhu s poštovými službami. Mám pocit, že tým, že poskytujeme prospech spoločnostiam, ich nechávame, aby si „odkrojili“ najlepšiu časť trhu, ale neslúžime tým všeobecnému záujmu v oblasti poštových služieb, ani vonkajšej konkurencieschopnosti Európskej únie.

  Dirk Sterckx (ALDE). - (NL) Pani predsedajúca, podporujem kompromis, ktorý dosiahol pán Ferber, a ktorý bol schválený Radou, pretože som za otvorený trh s poštovými službami. Domnievam sa, že táto smernica poskytuje členským štátom dostatočný rámec na to, aby zabezpečili, že ich trhy budú otvorené správnym spôsobom, a že o zákazníka budú súťažiť rozliční poskytovatelia služieb na základe zaručenej kvality.

Samozrejme, zámerom tohto rámca nie je, aby ho členské štáty uplatnili takým spôsobom, ktorý by zabránil otvoreniu ich trhov. Aj keď tu také riziko existuje. Bolo by jednoduché, uplatniť smernicu tak, aby nové spoločnosti museli čeliť takým prísnym požiadavkám, že by sa nikto nový neunúval vstúpiť na trh s listovou poštou. Ak členské krajiny uplatnia tieto právne predpisy uvedeným spôsobom, potom môžeme povedať, že sme prijali výbornú legislatívu, ale v praxi by sa pre zákazníkov pošty nič nezmenilo.

Samozrejme, že musíme schváliť znenie smernice. Chcel by som však požiadať Komisiu, aby zabezpečila, že zámer vytvorenia otvoreného trhu v poštových službách nebude zmarený opatreniami, ktoré zavedú členské štáty. Všimol som si, že napríklad v krajine spravodajcu boli nedávno prijaté opatrenia, ktoré v skutočnosti znova uzavreli trh s poštovými službami v Nemecku.

  Seán Ó Neachtain (UEN). - (GA) Pani predsedajúca, poštové služby plnia v Írsku ústrednú úlohu v živote vidieckych spoločenstiev, predovšetkým u obyvateľov vidieka a u ľudí vo vzdialených regiónoch, ktorí nemajú vo svojom okolí žiadnych susedov. Preto vítam poskytovanie univerzálnej služby, ktorá je životne dôležitá pre obyvateľov Írska. Som presvedčený, že aj pre všetky ostatné členské štáty.

Najpr by som sa chcel poďakovať spravodajcovi, pánovi Ferberovi, za to, že sa pevne pridržiaval tejto zásady. Je potrebné zakomponovať ju do navrhovaných dokumentov, pretože prináša prospech zákazníkom. V tejto súvislosti tiež vítam novú finančnú službu, ktorú v Írsku zaviedla Írska pošta. Dokazuje to, že poskytovatelia poštových služieb sa môžu prispôsobiť novým požiadavkám trhu a zároveň poskytovať univerzálnu poštovú službu.

Okrem toho tiež vítam nedávny rozsudok Súdneho dvora, ktorým rozhodol, že poskytovateľ poštových služieb je oprávnený uzavrieť dohodu o distribúcii dávok sociálneho zabezpečenia.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL). - (PT) Rada počas portugalského predsedníctva súhlasila s úplným otvorením trhu poštových služieb na úrovni EÚ od 31. decembra 2010, uplatnením pravidiel hospodárskej súťaže na službu, o ktorej niektorí tvrdia, že by mala byť verejnou, aby sa tým vytvoril vnútorný trh poštových služieb. „To je výborné“, povie portugalský predseda vlády. Toto rozhodnutie však znamená poriadny úder pod pás pre verejné poštové služby, obzvlášť po zrušení vyhradených oblastí, pretože sa ním odštartoval proces, ktorý so sebou prinesie ich rozklad a následné odovzdanie do rúk ziskuchtivým nadnárodným spoločnostiam, a ešte k tomu na verejné náklady, čím budú ohrozené práva národa a zamestnancov v sektore.

Pokiaľ existovali akékoľvek pochybnosti v súvislosti so skutočným významom začlenenia „protokolu o službách verejného záujmu“ do návrhu zmluvy, táto smernica ich rozptýli: pokračujúci rozklad a deštrukcia verejných služieb ohrozujúca ich vlastníctvo a poskytovanie demokraticky spravovanými a riadenými verejnými spoločnosťami. Z toho dôvodu navrhujeme túto smernicu odmietnuť.

  Hélène Goudin (IND/DEM). - (SV) Pani predsedajúca, pošta je verejnou službou, ktorú si obyvatelia našich krajín, mladí aj starí, veľmi vysoko vážia. Z toho dôvodu je formulácia rozhodnutia nesmierne dôležitá. V predchádzajúcich rozpravách o tejto smernici som vyjadrila svoje obavy, že potreby riedko obývaných oblastí nemusia byť uspokojené. Nebolo totiž jasné, či bude každému zaručené poskytovanie rovnakej služby. Pri jednej príležitosti som bola počas hodiny otázok s komisárom McCreevym ubezpečená, že v požiadavke poskytovania univerzálnej služby nedôjde k žiadnym zmenám. Teraz tu máme kompromis, ktorý nám dáva záruky, že tým z nás, ktorí žijú v riedko obývaných oblastiach, bude pošta vyzdvihnutá a doručená päť dní v týždni, presne tak, ako ostatným. Zajtra podporím kompromisnú poštovú smernicu. Pevne dúfam, že deregulácia jednotného trhu povedie v ďalšom sektore k lepším službám, nižším cenám a účinnejšiemu poštovému systému pre všetkých.

  Corien Wortmann-Kool (PPE-DE). - (NL) Pani predsedajúca, chcela by som sa čo najsrdečnejšie poďakovať nášmu spravodajcovi, pánovi Ferberovi, za prácu, ktorú odviedol. Podarilo sa mu v prvom čítaní dosiahnuť dohodu Parlamentu o tejto zložitej otázke, aj keď, rovnako ako ja cítil, , že sme mali zájsť ešte o krok ďalej. V konečnom dôsledku však náš jednotný postoj ukázal Rade správny smer a aj ja sa z celého srdca pripájam ku spoločnému stanovisku.

Členovia socialistických a zelených skupín dostali, bohužiaľ, strach. Nevidia obrovské príležitosti, ktoré smernica ponúkne v oblasti nových obchodných príležitostí a pracovných miest. Som o tom absolútne presvedčená a príklady v mnohých členských štátoch mi dávajú za pravdu. Teraz však bude všetko závisieť od toho, či sa Európska komisia bude držať smernice, aby sa z nej nestal len zastaralý právny predpis.

Ak bude táto smernica zavedená, potom určite dosiahne svoj zámer otvorenia trhov. Povedie to k lepším službám pre spotrebiteľov. Nie ako to robí Nemecko, ktoré pod zámienkou sociálnej ochrany vytláča z trhu nové subjetky, a nielen ich hráčov, ale aj nové podniky, nové služby a nové pracovné miesta.

Preto ma veľmi potešila odpoveď, ktorá včera prišla od Európskej komisie. Viem, že sa Komisia chystá prešetriť situáciu v Nemecku. Chcela by som ju vyzvať, aby tak urobila čo najskôr, pretože sa nové subjekty na nemeckom trhu nachádzajú vo vážnych problémoch. Bolo by skutočne hrozné, ak by sa to nepodarilo, pretože by to znamenalo vytvorenie presne toho nesprávneho precedensu.

Predpovedám, že Francúzsko a ďalšie krajiny by nasledovali tento príklad, čo by znamenalo, že sme v konečnom dôsledku nedosiahli vôbec nič. Z toho dôvodu nesie Komisia na svojich pleciach obrovskú zodpovednosť. Verím, že použije všetky dostupné právne kanály a že vyvinie politicky tlak, aby zabezpečila správne uplatňovanie tejto smernice na európskom trhu s poštovými službami.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). - (RO) Pani predsedajúca, pán komisár, poštové služby sú veľmi dôležité pre ekonomický a sociálny život spoločenstiev. Z toho dôvodu musíme zabezpečiť dostupnosť poštových služieb, najmä ich kvalitu.

Úplná liberalizácia trhu s poštovými službami, vrátane zásielok vážiacich menej než 50 gramov, umožní väčšiu konkurenciu, príchod nových poskytovateľov a vytvorenie nových pracovných príležitostí.

Chcela by som však zdôrazniť niekoľko dôležitých otázok. Po prvé, je veľmi dôležité, aby bolo poskytovanie univerzálnej služby zaručené všetkým obyvateľom, nezávisle od toho, či žijú na vrchole hory alebo na ostrove. Po druhé, musíme zabezpečiť slušné pracovné podmienky pre ľudí pracujúcich v tomto odvetví; predovšetkým musíme zabezpečiť že budú existovať sociálne záruky pre zamestnanie a príjem. Po tretie, na to, aby mohli členské štáty poskytovať univerzálnu službu, je nevyhnutné, aby čo najskôr definovali spôsob jej financovania. Smernica v tomto ohľade poskytuje členským štátom flexibilitu. Po štvrté, žijeme vo svete, ktorý sa neustále čoraz viac digitalizuje, a preto je veľmi dôležité, aby poskytovatelia poštových služieb rozšírili svoje aktivity aj o možnosť poskytovania elektronických služieb.

Niektoré členské štáty dostanú na úplnú liberalizáciu poštových služieb ešte ďalšie dva roky. Nezávisle na tom, kedy sa táto liberalizácia uskutoční, by mali mať poskytovatelia poštových služieb zavedený účinný spôsob riadenia, ktorý by zaručoval vysokú kvalitu služieb.

  Dariusz Maciej Grabowski (UEN). - (PL) Pani predsedajúca, umožniť súkromným spoločnostiam poskytovať poštové služby, je kontroverzné rozhodnutie. Čas ukáže, či bolo prospešné pre spotrebiteľov.

Musíme si uvedomiť, že v niektorých nových členských štátoch s nižšou úrovňou rozvoja sú inštitúcie, ktoré bránia záujmy konkurencie a spotrebiteľov, slabo zakotvené vo vedomí verejnosti. Existuje riziko narušenia rovnováhy medzi kapitálovými záujmami a záujmami spotrebiteľa. Stanovenie termínu na rok 2012 je preto vítané.

Zároveň by som chcel navrhnúť, aby sa pred rokom 2012 uskutočnila analýza fungovania trhu s poštovými službami v krajinách, ktoré už prijali nové predpisy, s cieľom identifikovať a zabrániť akýmkoľvek nezrovnalostiam v zostávajúcich krajinách. Taktiež sa domnievam, že spoločnosť, ktorá bude poskytovať verejné služby, by mali orgány odmenená a nie iba kompenzovať, ako to navrhuje autor správy.

Roky práce na týchto právnych predpisoch spôsobili, že vlasy pána Ferbera zošediveli. Verím, že zavedenie nových predpisov mu nespôsobí ďalší stres a nespôsobí vypadávanie vlasov.

  Gabriele Zimmer (GUE/NGL). - (DE) Pani predsedajúca, každému je na prvý pohľad jasné, že stanovisko pána Ferbera a stanovisko pani Wortmannovej-Koolovej a ďalších poslancov sú od seba na míle vzdialené. Myslím si, že je nesprávne používať privatizáciu a liberalizáciu verejných služieb ako štandardnú odpoveď na globalizáciu. Mám tiež dôvod domnievať sa, že rastúci počet ľudí nesúhlasí s týmto prístupom. V referende v Lipsku minulý víkend 80 % voličov, alebo by skôr bolo vhodné povedať 80 % ľudí, ktorí išli voliť, odmietlo privatizáciu, čim zabránilo mestskej rade, uskutočňovať počas najbližších troch rokov akékoľvek ďalšie privatizácie.

Dovoľte mi tiež povedať, že nie je pravda, že táto smernica, o ktorej dnes diskutujeme, obsahuje skutočné záruky na ochranu ľudí – zamestnancov – pred sociálnym dampingom. Sami sme mohli vidieť, ako sa zavedenie minimálnych miezd v poštových službách v Nemecku stretlo s odporom zo strany tých istých spoločností, ktoré vybudovali základy svojho podnikania na najnižších možných mzdách. Mám tiež vážne obavy o následkoch vyplývajúcich zo skutočnosti, že verejné orgány budú s týmito spoločnosťami uzatvárať zmluvy.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE) - (PL) Pani predsedajúca, už vyše 15 rokov prebiehajú práce na liberalizácii poštového sektora. Ide o sektor s ročným obratom vyše 90 miliárd EUR v rámci celej Európskej únie. Dnes sme v predvečer hlasovania a zapísania tejto legislatívy do dejín Európskej únie. Chcela by som sa poďakovať spravodajcovi za jeho vynikajúcu prácu.

Súčasná verzia projektu predstavuje široký kompromis, v ktorom sa, zdá sa, podarilo dosiahnuť základné zámery: úplnú realizáciu vnútorného trhu s poštovými službami, predovšetkým prostredníctvom zrušenia poštového monopolu, a zaručené pokračovanie vysokokvalitnej a lacnej verejnej služby.

Súčasná verzia smernice však nie je až taká ambiciózna, ako bol pôvodný návrh Komisie. V priebehu rokovaní sa čoraz viditeľnejším stával posun v smere opustenia myšlienky liberalizácie a uprednostnenia myšlienky postupného a veľmi opatrného otvorenia poštového trhu pre listy vážiace menej ako 50 gramov. Táto skutočnosť sa odzrkadlila v kompromisnom termíne pre vstup smernice do platnosti, predovšetkým v prípade nových členských štátov a krajín s malým počtom obyvateľov, malých geografických oblastí a v prípade ustanovení o verejných službách.

Termín 31. december 2012 sa pre členské štáty, ktoré vstúpili do Únie v roku 2004, javí ako zbytočne vzdialený. Som si vedomá, že je to súčasť dohodnutého kompromisu, ktorý akceptujeme, ale mohlo by to znamenať zabrzdenie navrhovaných zmien. Obávam sa, že také dlhé obdobie, viac ako štyri roky, na uvedenie smernice do platnosti jednoducho spomalí zmeny, ktoré by, napríklad v prípade dvojročného obdobia, dosiahli želaný účinok takmer okamžite.

Nakoniec by som chcela vyjadriť svoju podporu žiadosti pani Pleštinskej, aby boli ustanovenia o slepých a zrakovo postihnutých ľuďoch znovu zakomponované do navrhovanej smernice. Na rozdiel od predchádzajúcej verzie v nej chýbajú.

  Saïd El Khadraoui (PSE). - (NL) Pani predsedajúca, chcel by som sa poďakovať spravodajcovi a svojim kolegom poslancom, ktorí pomohli dosiahnuť výsledok ktorý znamenajúci značné zlepšenie oproti pôvodnému návrhu Komisie. Chápem, prečo chcú mnohí z nás smernicu ponechať v súčasnej podobe. Ale popri mnohých pozitívnych prvkoch, ktoré boli do smernice doplnené, sa v nej skrývajú aj určité nebezpečenstvá. V skutočnosti sa doposiaľ ešte nič nedosiahlo, pretože členským štátom ostala značná zodpovednosť v dvoch veľmi dôležitých bodoch.

Prvým bodom je, že ešte stále visí mnoho otáznikov nad tým, ako bude univerzálna služba financovaná. V tomto bode majú členské štáty niekoľko možností, nie je však vždy jasné, či tieto možnosti aj skutočne fungujú. V mnohých prípadoch to povedie k rôznym sporom, vrátane právnych sporov. Z toho dôvodu sa domnievam, že by bolo prospešné, keby sa stali dve veci: po prvé, že členské štáty by mali prijať záväzok, garantovať univerzálnu službu a financovať ju za každých okolností a, po druhé, by členské štáty mali byť povinné, dať si do poriadku svoje domáce záležitosti a pripraviť sa dôkladne a včas na novú situáciu.

Druhým dôležitým bodom je sociálna oblasť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že smernica umožňuje členským štátom prostredníctvom systému udeľovania licencií požadovať od všetkých poštových poskytovateľov, aby dodržiavali napríklad rovnaké kolektívne dohody alebo minimálne požiadavky. Aj keď je to dobrý nápad, je dobrovoľný a každá krajina ho bude uplatňovať odlišne.

Jedným slovom, myslím si, že smernica by mohla byť sprísnená. Moje tvrdenie nemá nič spoločné so strachom, ale odráža skutočnosť, že slobodný trh musí byť regulovaný, a liberalizáciu je potrebné dôkladne pripraviť.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). - (EL) Pani predsedajúca, sme nespokojní s Európskou komisiou, Radou a naším spravodajcom, pretože sa vôbec nezmienili o fluktuácii pracovníkov v sektore, pracovných podmienkach, pracovnej dobe alebo platoch.

Rovnako nebolo pripravené žiadne ustanovenie, ktoré by sa zaoberalo účinnou kontrolou tarifnej politiky pre podniky, ani ustanovenie upravujúce prípady súkromných monopolov v preprave zásielok a expresnej pošty.

Okrem toho, správa kladie dôraz na stabilnú úroveň zamestnanosti v členských štátoch, napriek lokálnym fluktuáciám však neboli poskytnuté žiadne údaje, ktoré by to potvrdili.

Za týchto podmienok nie je možné vykonať správne hodnotenie v záujme zamestnancov.

Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že Rada v určitom zmysle ratifikovala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, keď poskytla priestor na širokú diskusiu o sociálnych dopadoch na zamestnancov týchto služieb aj na ich adresátov.

  Astrid Lulling (PPE-DE). - (DE) Pani predsedajúca, úspech v podobe vytvorenia vnútorného trhu s poštovými službami potvrdzuje viac ako dostatočne pravdivosť výroku: „Kto čaká, ten sa dočká“. Dokonca aj ja som pripravená podporiť tento návrh, ktorý leží na stole a je výsledkom pätnásťročného tvrdého vyjednávania. Som jednou z tých, ktorí by boli radšej, kedy bol zachovaný monopol vnútroštátnych poštových úradov pre listy s hmotnosťou menšou ako 50 gramov. Posledná fáza kontrolovanej deregulácie trhu s poštovými službami má nadobudnúť účinnosť dňa 1. januára 2011.

Vzhľadom na štruktúru poštových služieb v Luxembursku, zákonné požiadavky na zamestnávanie dobrovoľníkov z ozbrojených síl vo verejnom sektore a z toho vyplývajúce náklady, by som sa nemohla podpísať pod rýchlu a nedostatočne kontrolovanú dereguláciu trhu s poštovými službami, pretože by to mohlo mať neprijateľné následky pre poštových zamestnancov a zákazníkov.

V prvom čítaní som preto požiadala spravodajcu, pána Ferbera, aby malým krajinám s relatívne malým počtom obyvateľov poskytol dvojročné predĺženie transpozičnej lehoty, aby mohli poskytovateľov univerzálnej služby naďalej limitovať pri poskytovaní určitých služieb. Týmto by som sa mu chcela poďakovať za pochopenie. Celý proces som diskrétne vymedzila, aby som zabezpečila, že Luxembursko bude mať z tejto výnimky prospech. Ale ministri sa radšej rozhodli dotyčné krajiny vymenovať, aby tým zabránili akýmkoľvek nedorozumeniam. To nám zaručuje bezpečnosť.

Dôležitou vecou je, že požiadavka univerzálnej služby zaručuje vyzdvihnutie pošty a jej rýchle doručenie na určenú domácu alebo firemnú adresu v každý pracovný deň, dokonca aj vo vzdialených alebo riedko obývaných oblastiach. Uspokojivo upravené bolo aj externé financovanie, ktoré môže byť potrebné na pokrytie čistých nákladov univerzálnej služby, a tým pádom aj otázka cenovej dostupnosti poplatkov. V poslednom rade boli tiež prijaté najlepšie možné opatrenia na zaručenie stálych kvalifikovaných pracovných miest u poskytovateľov univerzálnej služby a na zaručenie dodržiavania podmienok zamestnania a systémov sociálneho zabezpečenia založených na existujúcich právnych predpisoch, čo je presne v rozpore s tým, čo nám tvrdí ľavica. Mala by si prečítať znenie návrhu. Okrem iného sa v ňom výslovne uvádza, že prípravy na dereguláciu trhu s poštovými službami musia zohľadniť sociálne hľadisko.

Čo sa týka predloženého návrhu od našich filantropických misionárov ohľadom bezplatných poštových služieb pre zrakovo postihnuté osoby, ja osobne nevidím dôvod, prečo by bohatí ľudia s poškodením zraku mali posielať poštu zadarmo, na náklady daňových poplatníkov. V každom prípade sú tí, ktorí tento navrhujú pozmeňujúci a doplňujúci predložili, na zlej adrese, pretože tieto opatrenia zabezpečujú garanciu členských štátov. Subsidiarité oblige!

  Zita Gurmai (PSE). - (HU) Ďakujem Vám, pani predsedajúca. Dámy a páni, postupné otvorenie trhu s poštovými službami je dôležitým míľnikom na ceste za dosiahnutím vnútorného trhu. Prispeje k ukončeniu osobitných práv v rámci poštových sektorov a vytýči sa ním konkrétny a nezvratný termín pre otvorenie trhu, ktorý zaručí udržateľnú a vysokú úroveň univerzálnej služby. Otvorenie trhu zintenzívni konkurenciu, čo pomôže zabezpečiť zvýšenie úrovne poskytovaných služieb v súvislosti s ich kvalitou, cenou a možnosťami výberu. Toto opatrenie pomôže harmonizovať základné zásady súvisiace s reguláciou poštových služieb a prinesie s veľkou pravdepodobnosťou nižšie poplatky, lepšie a vynaliezavejšie služby, ako aj vytvorenie lepších podmienok pre rast a zamestnanosť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k smernici je výsledkom príkladného kompromisu. Kompromisu, ktorý zohľadnil rozdiely vyplývajúce z historických a ekonomických charakteristických znakov v členských krajinách. Berie do úvahy skutočnosť, že príprava na liberalizáciu si vyžaduje v prípade niektorých členských štátov dlhšie obdobie, predovšetkým v prípade krajín strednej a východnej Európy. Zároveň, po zohľadnení ďalších záujmov a so zámerom zabrániť deformácii hospodárskej súťaže v krajinách, v ktorých je už poštový sektor plne liberalizovaný, nesmú poštové úrady v krajinách, ktoré ešte neotvárajú svoj trh, poskytovať služby až do konca obdobia platnosti výnimky, teda do konca decembra 2012. Chcela by som sa poďakovať pánovi Ferberovi za jeho prácu. Moje poďakovanie patrí aj pánovi Simpsonovi, tieňovému spravodajcovi.

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE). - (PT) Blahoželám pánovi Ferberovi a pánovi Simpsonovi ku kvalitnej správe a všetkým zainteresovaným poslancom a skupinám k ich otvorenosti počas rokovaní. Liberalizácia trhu s poštovými službami je ešte stále veľmi vzdialená od dosiahnutia konkurenčného trhu, v ktorom by spotrebitelia a firmy boli najväčšími víťazmi. Z toho dôvodu som argumentoval, že prístup Komisie nemusí dostatočne zaručiť poskytovanie univerzálnej služby. V súlade s tým som podporoval stanovisko tieňového spravodajcu, pána Simpsona, o potrebe garantovať univerzálnu službu a založiť kompenzačný fond a o záväzku otvoriť trh s poštovými službami pre listové zásielky s hmotnosťou menšou ako 50 gramov v roku  2010, alebo - v niektorých osobitných prípadoch, ako sú napríklad nové členské štáty s najvzdialenejšími regiónmi - do 31. decembra 2012. Tiež ma, s ohľadom na tieto krajiny, potešilo zapracovanie spomenutých osobitných ustanovení, hoci musím povedať, že nemusia byť dostatočné, čo by znamenalo, že budú potrebné dodatočné opatrenia.

Čo sa týka zamestnanosti, veľmi ma potešil uvedený dodatok zameraný na to, aby sa vypracovanie správy o celkovom vývoji zamestnanosti v sektore, pracovných podmienkach poskytovaných všetkými dodávateľmi poštových služieb v členských štátoch a akýchkoľvek ďalších budúcich opatreniach stalo povinným. Mám veľkú radosť z dosiahnutého spoločného stanoviska. Podporujem však pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené mojimi kolegami, medzi inými aj pánom Savarym, pánom El Khadraouim a pani Ayalou Senderovou, a mojou parlamentnou skupinou, pretože posilňujú myšlienku potreby uváženého procesu liberalizácie na posilnenie rovnakého univerzálneho prístupu, rozvoja a zamestnanosti. Z týchto dôvodov vyzývam plenárnu schôdzu, aby podporila túto správu a Radu a aby podporila stanovisko Parlamentu.

  Richard Howitt (PSE). - Pani predsedajúca, Parlament by mal odhlasovať naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto smernici, aby sa obnovilo bezplatné poskytovanie poštových služieb pre nevidiacich.

Pán Vizjak, povedali ste, že ste ústretový a flexibilný, a predsa ste úplne zamietli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu k povinnému bezplatnému poskytovaniu služieb pre nevidiacich. Počuli sme dnes večer pána Orbana povedať, v mene komisára McCreevyho, že naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy neprinášajú pridanú hodnotu pre poštových užívateľov.

Pán Orban, či nie sú nevidiaci poštovými užívateľmi? A nie je skutočnou pridanou hodnotou, o ktorej rozprávate, skutočné zvýšenie nákladov, ktoré nevidiaci budú nútení zaplatiť?

Pánovi Ferberovi musím bohužiaľ povedať, že sa domnievam, že ste urobili nesprávne, keď ste sa dohodli na vypustení tejto požiadavky, ktorú Parlament schválil v prvom čítaní. Včera ste mi taktiež neodpovedali na moju otázku: sú služby pre nevidiacich nejakým spôsobom ohrozené? Dúfam, že dnes mi na ňu odpoviete. Pretože ak nie sú ohrozené, akú námietku môžete mať voči ich začleneniu do smernice? A ak ohrozené sú, potom to dokazuje, prečo ich tam musíme začleniť. V Taliansku, Nemecku, Fínsku, Holandsku, Grécku a Portugalsku poskytuje tieto bezplatné služby pošta, nie vláda. Noví a súčasní poskytovatelia služieb na liberalizovanom trhu budú nevyhnutne hľadať spôsoby, ako znížiť náklady. Nevidiaci nesmú byť toho obeťou. Po liberalizácii na Novom Zélande sa ukončilo poskytovanie služieb pre nevidiacich. Nesmieme dovoliť, aby sa tak stalo aj tu.

Nakoniec chcem osloviť tých, ktorí nám tvrdia, že sympatizujú s postihnutými, ale že toto nie je to správne miesto či spôsob, ako to urobiť: to isté ste nám hovorili o smernici o výťahoch a o smernici pre autobusy a autokary – ďalších právnych predpisoch pre jednotný trh. Parlament však povedal nie a my sme trvali na povinnom sprístupnení pre osoby so zdravotným postihnutím. Dnes musíme znovu trvať na povinných právach pre európskych nevidiacich a pre osoby s čiastočným poškodením zraku.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – Ďakujem, pani predsedníčka, že ste mi dali slovo.

Spoločná pozícia prijatá Radou neobsahuje dodatky o bezplatnej slepeckej pošte napriek tomu, že v prvom čítaní Európsky parlament odsúhlasil zachovanie bezplatnej slepeckej pošty po liberalizácii európskeho poštového trhu.

Bola som rozhodnutá podporiť pri hlasovaní pozmeňujúci návrh č. 3 predložený Evou Lichtenberger, ktorý opätovne zdôrazňuje pozíciu Parlamentu z prvého čítania. Po dnešnej diskusii s pánom spravodajcom Markusom Ferberom mi bolo vysvetlené, že prijatie akéhokoľvek pozmeňujúceho návrhu by ohrozilo dohodnutý kompromis pre schválenie smernice o doručovaní vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva v druhom čítaní a hrozilo by zmierovacie konanie.

Uvedomujem si dôležitosť prijatia tejto smernice, ktorá po prenesení do národných legislatív umožňuje členským štátom tento problém vyriešiť v rámci subsidiarity. Z tohto dôvodu vyzývam všetky členské štáty, aby v rámci subsidiarity a v súlade so záväzkami svetovej poštovej služby zabezpečili poskytovanie bezplatných služieb pre nevidiace osoby a čiastočne zrakovo postihnuté osoby.

  Ewa Tomaszewska (UEN). - (PL) Pani predsedajúca, chcela by som tiež vyjadriť svoju podporu pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom týkajúcich zrakovo postihnutých ľudí. Ak Európska únia vyhlasuje všetkým, že netoleruje žiadnu diskrimináciu, potom musí byť prístup k poštovým službám rovnaký pre všetkých. A to pre zrakovo postihnutých ľudí znamená dotovaný prístup.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Pani predsedajúca, táto smernica je len ďalším príkladom toho, ako univerzálne a nekompetentné právne predpisy EÚ nepriaznivo ovplyvňujú životy ľudí v Británii. Táto smernica je príčinou toho, prečo sa zatvárajú poštové úrady a prečo zamestnanci pôšt prichádzajú o svoje zamestnanie. Poštové úrady zohrávajú v spoločnosti veľmi dôležitú úlohu, predovšetkým pre starých, chudobných, imobilných a postihnutých ľudí. Toto je len jeden z množstva zákonov EÚ, ktoré poškodzujú a budú naďalej poškodzovať moju krajinu. Britský ľud o tom vie, a to je aj jedným z dôvodov, prečo mu je znemožnené zúčastniť sa na referende o Zmluve o Ústave pre Európu. Ak sa ratifikuje, môžu sa tešiť na množstvo ďalších podobných zákonov.

  Marian Harkin (ALDE). – Pani predsedajúca, som presvedčený, že sa spravodajcovi vo všeobecnosti, hoci nie celkom, podarilo dosiahnuť spravodlivú rovnováhu. Poskytovanie univerzálnej služby zabezpečí pre spotrebiteľov úplný prístup k poštovým službám a členské štáty budú môcť flexibilne rozhodovať o najefektívnejšom a najvýkonnejšom mechanizme na zaručenie plnenia povinnosti poskytovania univerzálnej služby (USO).

Povinnosťou poskytovania univerzálnej služby (USO) sa zabezpečí, že bude zriadený dostatočný počet prístupový miest, ktoré plne uspokoja potreby užívateľov vo vidieckych a riedko obývaných oblastiach a ja viem, že táto skutočnosť sa stretne s dobrým ohlasom, osobitne v mojej krajine, v Írsku.

Musím povedať, že spočiatku som mal určité výhrady týkajúce sa vplyvu na poštových zamestnancov, ale členské štáty majú stále právomoc ovplyvňovať podmienky zamestnania a kolektívne vyjednávanie v sektore, v ktorom to nevedie k nespravodlivej súťaži.

Nakoniec chcem povedať, že podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh o tom, že by mala existovať povinnosť poskytovať bezplatné služby nevidiacim osobám a osobám s čiastočnou poruchou zraku. Nesúhlasím s komisárom Orbanom – alebo je to komisár Mc Creevy? – som presvedčený, že to prinesie pridanú hodnotu, pretože na plne liberalizovanom trhu sa služby poskytované nevidiacim osobám alebo osobám s čiastočnými poruchami zraku vytratia, a ak im môžeme zaručiť, že poskytovanie týchto služieb bude pokračovať, potom to znamená pridanú hodnotu.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – Ďakujem za slovo, pani predsedníčka. V prvom rade by som rád poďakoval kolegovi Ferberovi za kvalitnú správu, vďaka ktorej sa dlho očakávaná smernica stane čo najskôr právne účinnou. V dôsledku tejto právnej normy sa Európa od 1. januára 2009 dočká úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb.

Mimoriadne oceňujem zachovanie princípu subsidiarity a ponechanie realizácie cieľov na členské štáty, ktoré zabezpečia takú právnu úpravu, ktorá zodpovedá ich špecifickým podmienkam. Avšak dovoľte, tak ako kolegovia, zdôrazniť sociálny aspekt tejto legislatívy spojený s právami postihnutých osôb, najmä osôb nevidiacich či slabozrakých, a ich právo na bezplatné poštové služby.

Vyzývam kolegov, aby podporili príslušné pozmeňujúce návrhy, ktoré sme tento týždeň predložili do pléna a ktoré boli prijaté Parlamentom v prvom čítaní. Pre túto kategóriu obyvateľstva s mimoriadne nízkymi príjmami, veľmi vysokou mierou nezamestnanosti a ťažkou sociálnou situáciou, o spoločenskom vylúčení nehovoriac, sú takéto služby primerané a nevyhnutné.

  Mairead McGuinness (PPE-DE) - Pani predsedajúca, ďakujem vám za možnosť prispieť do tejto diskusie. Blahoželám spravodajcovi k odvedenej práci. Myslím si, že verejnosť je presvedčená, že sa to už deje, pretože v mnohých členských štátoch nie sú poštové služby v jednotlivých regiónoch na rovnakej úrovni. Som veľmi rada, že v tejto otázke bude existovať subsidiarita a že sa členské štáty budú môcť rozhodnúť o najlepšom spôsobe vykonávania zásady neregulovaného trhu.

Chcela by som podporiť predsedu mojej medziparlamentnej skupiny, Richarda Howitta, v otázke zdravotného postihnutia. Bohužiaľ, bola vznesená námietka, že z toho budú mať prospech tí nevidiaci, ktorí sú bohatí. Nanešťastie je v Európe a vo svete príliš málo bohatých nevidiacich. Želala by som si, aby sme sa mohli postaviť a povedať, že všetci z nich sú bohatí a skutočne slávni, ale nie je to tak.

Domnievam sa, že by sme k tejto záležitosti mali zaujať dôležité stanovisko, z ktorého by vyplynulo, že, aj keď je Európa o slobodnom pohybe kapitálu a služieb, zaujíma sa tiež o tých, ktorí nemajú žiaden hlas a tých, ktorí nemajú žiaden zrak.

PREDSEDAJÚCA: Diana WALLIS
podpredsedníčka

  Andrej Vizjak, úradujúci predseda. − Dnešná živá diskusia ukázala, že existujú mnohé oprávnene odlišné názory na reguláciu tejto tradičnej a najstaršej verejnej služby. Je tiež správne, že bolo vyslovených mnoho rozdielnych názorov a znepokojení.

Musíme však zdôrazniť, že navrhovaný text predstavuje vyvážený kompromis medzi otvorením vnútorného trhu s poštovými službami, zaručením hospodárskej súťaže a pridanej hodnoty, ktorá je jej súčasťou, na jednej strane a, na strane druhej, ochranou spotrebiteľa a ochranou práv spotrebiteľov ako aj práv ohrozených skupín spotrebiteľov a ľudí žijúcich vo vzdialených oblastiach. V krátkosti, podľa názoru Rady ide o dobrý kompromisný text. Rád by som vyjadril svoju podporu tomuto názoru.

Oceňujeme tiež zámery obsiahnuté v niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Prostredníctvom rokovania v predchádzajúcich diskusiách sa však na svetlo dostala konečná podoba kompromisu. Z toho dôvodu sa domnievame, že ide o dobrý text. Verím, že zajtra preukážete veľkú politickú múdrosť, keď budete mať poslednú príležitosť, podporiť tento text.

  Leonard Orban, Komisia − Najprv by som chcel vyjadriť svoje poďakovanie všetkým účastníkom diskusie a zdôrazniť, že diskusia potvrdila vysoký záujem poslancov Parlamentu o tento spis. Náš záujem je úzko spätý s kľúčovou úlohou, ktorú poštové služby zohrávajú v európskom hospodárstve a v každodennom živote Európanov.

Chcel by som zdôrazniť, že ukončením procesu sa trvalo zabezpečí vysoká kvalita univerzálnej služby pre všetkých európskych občanov aj pre podnikateľskú komunitu.

Hlavným cieľom poštovej reformy je priniesť úžitok všetkým spotrebiteľom a užívateľom poštových služieb, vrátane skupín s osobitnými potrebami. V tomto kontexte som venoval zvláštnu pozornosť príspevkom niektorých poslancov, ktorí hovorili o potrebe naďalej poskytovať bezplatné služby slepým a zrakovo postihnutým osobám.

Európska komisia mimoriadne sympatizuje s týmito obavami. Domnievame sa však, že liberalizácia trhu tento stav nezmení, a že medzinárodné záväzky budú aj naďalej dodržiavané v plnom rozsahu. Chcel by som podčiarknuť, že spoločné stanovisko špecifikuje, že liberalizáciu trhu nebude brániť poskytovaniu bezplatných služieb pre slepých a zrakovo postihnutých ľudí.

Podľa článku 23 smernice musí Európska komisia pripraviť správu o uplatnení tejto smernice, vrátane informácií o horeuvedených skupinách. Komisia sa domnieva, že smernica vo svojej súčasnej podobe, vo svojej súčasnej štruktúre, ku ktorej vo veľkej miere prispel aj Európsky parlament, predstavuje najlepší právny rámec, ktorý povedie k vysokej kvalite a udržateľnosti európskych poštových služieb a zároveň bude spĺňať medzinárodné záväzky.

Na záver mi, dámy a páni, dovoľte povedať, že si myslíme, že správa vypracovaná pánom Ferberom a prijatá veľkou väčšinou hlasov vo Výbore pre dopravu a cestovný ruch, by mala získať vašu podporu.

  Markus Ferber, spravodajca. − (DE) Pani predsedajúca, pán úradujúci predseda, pán komisár, dámy a páni, dovoľte mi vysloviť niekoľko pripomienok.

Najprv by som chcel povedať, že by som bol veľmi rád, keby tí poslanci, ktorí tu predniesli vášnivé prejavy, ktoré mal počuť celý svet, zotrvali v poslaneckej snemovni aspoň do konca rozpravy. Musím povedať, že ma to dosť sklamalo. Osobitne tým mám na mysli poslancov ako je pani Lichtenbergerová.

Po druhé by som chcel zdôrazniť, že diskutujeme o liberalizácii a nie globalizácii. Európsku úniu nezaujíma vlastnícka štruktúra existujúcich poštových služieb. Tá sa nespomína sa ani v tejto smernici.

Po tretie, dovoľte mi povedať, že pred 500 rokmi, keď vznikli prvé poštové služby, to boli práve súkromné spoločnosti, ktoré tieto služby poskytovali. Až neskôr sa vlády rozhodli, že ich dokážu poskytovať lepšie. Preto sa nepokúšajme meniť históriu.

Po štvrté, rád by som Parlamentu pripomenul, že vládne monopoly sú takisto zneužívané. Som rád, že pani Zimmerová upozornila na tento problém. V skutočnosti práve ona pochádza z regiónu, v ktorom štát jednoznačne zneužíval svoj poštový monopol až do roku 1990 v neprospech nevinných ľudí. Toto je ďalší bod, ktorý je treba ostro zdôrazniť v aktuálnej diskusii.

Dovoľte mi uviesť jednu vec na pravú mieru: v tejto legislatíve sme nezabudli na slepých ľudí. Sú do nej zahrnutí, avšak zahrnutí spôsobom, ktorý je v súlade s duchom smernice. Pomocou svojich predpisov ukladá Európska únia členským štátom zodpovednosť za univerzálnu službu a za financovanie plnenia záväzkov vyplývajúcich z univerzálnej služby. Formou udeľovania licencií a schvaľovacích postupov im ukladá zodpovednosť za zabezpečenie určitých služieb, ako sú napríklad poštové služby pre slepých ľudí, ktoré budú udržateľné z dlhodobého hľadiska. Som veľmi povďačný komisárovi za jeho vyhlásenie, že Komisia zamýšľa zohľadniť túto otázku vo svojej správe v zmysle článku 23 smernice. Nezabudli sme na nič; nezabudli sme ani na slepých ľudí. V každom prípade by ma zaujímalo prečo by mali mať slepí ľudia bezplatný prístup, garantovaný Európskou úniou, keď ho nemajú ľudia na vozíčku. To je ďalšia vec na zamyslenie.

  Predsedajúca. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, 31.1.2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Jean-Pierre Audy (PPE-DE), písomne. - (FR) Privítal som prijatie spoločného stanoviska Rady v druhom čítaní, ktorým sa pozmeňuje a doplňuje smernica o poštových službách z roku 1997 s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb. Blahoželám svojmu šikovnému nemeckému kolegovi, Markusovi Ferberovi, k obrovskému množstvu práce, ktorú vykonal.

Som veľmi rád, že Rada prijala všetky kľúčové aspekty stanoviska Európskeho parlamentu, predovšetkým odloženie otvorenia spoločného trhu na 31. december 2010, vrátane  dvojročného predĺženia lehoty pre tie členské štáty, ktoré vstúpili do Únie v roku 2004, ako aj princípu univerzálnej služby, ktorý zahŕňa aspoň jedno doručenie a vyzdvihnutie pošty denne, päť dní do týždňa, pre každého občana Európskej únie, s dostatočným počtom prístupových bodov vo vidieckych, vzdialených a riedko obývaných regiónoch a, napokon, aj dodržiavanie princípu subsidiarity s ohľadom na sociálne hľadisko, záležitosť, na ktorej budú, dúfam, sociálni partneri pracovať na európskej úrovni. Je mi ľúto, že do stanoviska nebolo zakomponované ustanovenie na vytvorenie európskeho regulačného mechanizmu. Mojim posledným bodom je toto: veľmi si želám, aby sa poskytovatelia služieb čo najskôr dohodli na zavedení európskej známky pre 50g listy. Mám v úmysle vyvinúť politickú iniciatívu, aby sa tak stalo v čo najkratšom termíne.

  Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE), písomne. - (RO) Spoločné stanovisko spĺňa požiadavky, ktoré Parlament vyjadril svojim hlasovaním v prvom čítaní. Zároveň vychádza v ústrety pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Komisia však ešte musí poskytnúť jasný odhad vplyvu, ktorý bude mať liberalizácia poštových služieb na zamestnanosť.

Komisia vo svojom stanovisku požiadala o hodnotenie vplyvu dopadov týchto opatrení na päť alebo viac miliónov pracovných miest, ktoré súvisia, alebo sú závislé na poštových službách. Táto štúdia je podporovaná skutočnosťou, že poštové služby už v niektorých členských štátoch EÚ boli liberalizované, napríklad v Spojenom kráľovstve, Švédsku a Holandsku. Skúsenosť z týchto krajín hovorí, že liberalizácia neviedla k zvýšeniu počtu pracovných miest v sektore, ani ku zvýšeniu ich kvality.

Domnievam sa, že by sa mali povoliť určité ochranné mechanizmy pre situácie, kde by vstup nových poskytovateľov na trh poštových služieb spôsobil masové prepúšťanie. Jedným z mechanizmov, ktorý by mohol byť dostupný pre spoločnosti a dotknuté členské štáty, by mohol byť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.

  Janusz Lewandowski (PPE-DE) , písomne. - (PL) Pani predsedajúca, cesta k liberalizácii poštových služieb sa stáva dlhšou. Za tento stav je sčasti zodpovedný aj Európsky parlament, pretože predĺžil termín Európskej komisie o dva roky. Stanoviská zaujaté národnými delegáciami odrážajú odlišné situácie na trhoch v 27 krajinách. Švédsko, Spojené kráľovstvo a Fínsko, ktoré sú na čele pretekov v otváraní trhu, ale aj Nemecko a Holandsko, ktoré v tomto smere už tiež majú za sebou kus cesty, tí všetci vnímajú konečný termín ako víťazstvo protekcionizmu. Vychádzajúc zo svojho modelu štátom kontrolovanej ekonomiky, považujú nové členské štáty nielen pôvodný návrh, ktorý počítal s termínom 2009, ale dokonca aj kompromisný termín stanovený na rok 2011 za ohrozenie pracovných miest v poštovom sektore. Poľsko, napríklad, zamestnáva v Poczta Polska vyše 100 000 ľudí, čo je v strednodobom horizonte, v ktorom bude musieť čeliť otvorenej hospodárskej súťaži, neudržateľné. Vďaka tomu, že si našli spojencov vo verejných službách v západnej Európe, predovšetkým francúzsku La Poste, sa im podarilo vyjednať osobitné podmienky, ktoré odďaľujú zavedenie slobodného trhu v praxi na koniec roka 2012.

V tomto ohľade prevážil korporatívny záujem poštových zamestnancov nad záujmami zákazníkov, ktorí museli v decembri 2007 počas obdobia vrcholenia vianočných sviatkov podstúpiť tvrdú skúšku, pretože sa počas neho veľmi kruto ukázala neschopnosť poštových monopolov. Slabý pokrok, ktorý sa dosiahol v liberalizácii tohto sektora európskeho trhu, ktorá sa začala už v roku 1989 prvým návrhom smernice, preukazuje silu korporatívnych záujmov, ktoré bránia súčasný stav pred rozšírením verejného záujmu.

  Mary Lou McDonald (GUE/NGL), písomne. – Znova tu máme ideologicky zameraný návrh, tentoraz o poštových službách. Nejestvuje žiadne zhodnotenie, aký sociálny vplyv to bude mať, ani neboli uskutočnené žiadne seriózne konzultácie s vedením pošty, s jej zamestnancami alebo spotrebiteľmi.

Neexistuje žiadna požiadavka, žiadna logika a žiadne opodstatnenie na liberalizáciu poštových služieb. Ľudia nemajú záujem o širokú ponuku konkurenčných pôšt, ktoré by obchodovali so svojimi produktmi. Nechcú vidieť, ako sa zatvárajú ich miestne poštové úrady, pretože trh neponúka dostatočný zisk pre súkromné poštové spoločnosti, ktoré zaplavia trh, tlačiace verejných prevádzkovateľov ako An Post k múru.

Ľudia chcú spoľahlivé poštové služby, ktoré doručia ich poštu s minimálnymi starosťami, a ktoré udržia poštové úrady v centre komunít, ktorým slúžia.

Ako môžu ľudia brať vážne myšlienku, že EÚ propaguje sociálnu Európu, keď tento návrh predstavuje len ďalší klinec do jej truhly?

Je čas zastaviť ideologicky zameraný násilný pochod smerom k liberalizácii a privatizácii.

Obyvatelia Írska majú možnosť ho zastaviť tým, že zvolia nie v otázke Lisabonskej zmluvy.

  Katrin Saks (PSE), písomne. - (ES) Podporujem liberalizáciu trhu v čo najskoršom termíne a vítam smernicu, ktorá prináša vytvorenie vnútorného trhu poštových služieb.

Zatvorenie malých poštových úradov v Estónsku vyvolalo medzi ľuďmi hnev. Je však očividné, že zavedenie nových technológií ako internet spôsobilo, že dopyt po tradičných poštových službách poklesol.

Tam, kde existuje konkurencia, môže vzniknúť nová obchodná príležitosť v oblasti internetových služieb. Táto situácia by mala byť vítaná. Rozumiem aj potrebe poznať termín v jednotlivých členských štátoch.

Z toho dôvodu je dôležité, aby sa uplatňoval princíp reciprocity v prípade, ak bude členským štátom umožnené odmietnuť otvorenie svojho trhu pre poskytovateľov poštových služieb zo susedných členských štátov, poskytovatelia ktorých sú chránení zákonom.

Dôležité je, aby bolo poskytovanie univerzálnej služby garantované každému, vrátane ľudí v odľahlých oblastiach a na ostrovoch. Poštové služby musia byť cenovo dostupné, musia mať vysokú úroveň kvality a musia byť prístupné všetkým.

Je nevyhnutné vypracovať plány na nákladovo orientovanú univerzálnu poštovú službu, keďže tento koncept je vnímaný jednotlivými členskými štátmi rozdielne. Domnievam sa, že existujú dôvody požadovať, aby sa odhady nákladov na všetky služby vynechali pri ukazovateli univerzálnej poštovej služby.

  Richard Seeber (PPE-DE) , písomne. - (DE) Celoplošná liberalizácia poštových služieb v EÚ sa stane skutočnosťou. Nie v roku 2009, ako sa pôvodne plánovalo, ale v roku 2011. Z hospodárskeho hľadiska je poštový sektor veľmi dôležitý a ovplyvňuje aj ďalšie sektory v hospodárstve. Tak, ako vo všetkých ďalších oblastiach hospodárskej činnosti, aj v oblasti poštových zásielok má vyššia úroveň konkurencie svoje opodstatnenie. Podniky však nebudú jedinými subjektami, ktoré z toho budú mať prospech. Spotrebitelia sa tiež budú môcť tešiť z veľkého prínosu. To sa však nestane, ak nebudú správne stanovené základné podmienky. Inými slovami, musí byť zaručené, že sa listy budú doručovať čo najefektívnejšie a za rozumné ceny. Je potrebné postarať sa, aby bolo súhrnné poskytovanie poštových služieb garantované z dlhodobej perspektívy – to znamená, že má byť garantované všade, aj v odľahlých oblastiach.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať dobrým pracovným podmienkam a, predovšetkým, záruke práce pre všetkých, ktorí pracujú v poštových službách. Je tiež dôležité, aby aktivity všetkých poskytovateľov poštových služieb podliehali rovnakým podmienkam. Už od začiatku bolo pevne stanovené, že nepôjde o bezohľadnú liberalizáciu.

Musíme vytvoriť dobrý a trvalo udržateľný stav pre každého - pre poštové spoločnosti, pre ich zamestnancov a, samozrejme, aj pre ich zákazníkov.

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. - (FI) Otvorenie poštových služieb, s cieľom vytvoriť prostredie pre slobodnú konkurenciu, so sebou nevyhnutne prinesie zhoršenie služieb, predovšetkým v riedko obývaných krajinách, akou je Fínsko. Pošta by mala byť verejnou službou. Potrebujeme zaručiť jej dostatočné financovanie použitím hotovosti získanej z „ľahko“ spravovaných služieb na pomoc oblastiam, ktoré sa spravujú „ťažšie“. Národ, ktorý si želá zachovať svoju jednotu a zmysel pre spoločenstvo, nebude privatizovať verejné poštové služby. Na verejné služby sa tiež spoliehame ako na záruku ochrany súkromia a vytvorenia bezpečnosti, ktorú od poštových úradov vyžadujeme. Privatizácia môže spôsobiť nezdravú kádrovú politiku, ktorá naruší dôveru v poštové úrady. Z tohto dôvodu naša skupina bude hlasovať proti stanovisku o privatizácii, ktorý prijala Rada.

  Alexander Stubb (PPE-DE), písomne. – Liberalizácia poštových služieb je dôležitou oblasťou európskeho vnútorného trhu.

Počas diskusií bolo vyslovených mnoho obáv týkajúcich sa univerzálnych poštových služieb. Myslím si, že môžeme stavať na skúsenostiach niektorých európskych poštových trhov, ktoré už sú liberalizované. V týchto krajinách boli zabezpečené poštové služby so súčasným zvýšením kvality aj služby, a to vďaka efektívnejším činnostiam. Zároveň som pri svojich cestách po Európe svedkom nedostatočných a pomalých služieb v mnohých krajinách, ktoré sa snažia získať čo najviac výnimiek z liberalizačných plánov.

Okrem toho, táto správa ponecháva dostatok priestoru pre členské štáty pri vykonávaní liberalizácie.

Mnoho obáv, ktoré boli vyslovené, preto budú riešiť národné orgány.

Chcel by som poďakovať pánovi Ferberovi za jeho vytrvalosť pri riešení tohto veľmi náročného procesu.

  Iuliu Winkler (PPE-DE), písomne. - (RO) Úplná liberalizácia poštových služieb v členských štátoch bude mať pozitívny dopad nielen na používateľov poštových služieb, ktorí budú mať prospech z nových a inovačných služieb a nižších poštových poplatkov, ale aj na hospodárstvo členských štátov ako také.

Návrh smernice, o ktorom diskutujeme, je úplný vo svojej súčasnej podobe, ktorá umožnila predĺženie termínu na úplnú liberalizáciu trhu s poštovými službami v prípade niektorých členských štátov.

Rumunsko je jednou z krajín, ktorej sa tieto nové ustanovenia prijaté Európskym parlamentom dotýkajú. Rumunský poskytovateľ univerzálnej služby sa v súčasnosti nachádza v procese reštrukturalizácie, v súlade s harmonogramom pripraveným rumunskou vládou na roky 2007 až 2010, a následne po tom začnú prípravy na liberalizáciu.

Tento časový harmonogram prináša prospech rumunským spotrebiteľom, pretože vyhliadka liberalizácie trhu po 1. januári 2013 znamená zlepšenie kvality služieb pri prijateľných cenách.

20. Výsledok konferencie o klimatických zmenách (Bali) (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom rokovania je vyhlásenie Rady a Komisie ku výsledkom konferencie o klimatických zmenách na Bali.

  Janez Podobnik, úradujúci predseda. − Je mi cťou, že tu dnes s vami môžem opäť byť a že vám môžem, ako predseda Rady, predniesť hodnotenie výsledkov konferencie o klimatických zmenách na Bali. Som veľmi rád, že Európsky parlament zaujal aktívnu úlohu a angažoval sa v diskusii o klimatických zmenách. Silné zastúpenie Európskeho parlamentu vedené podpredsedom Parlamentu, pánom Vidal-Quadrasom, a pozostávajúce z veľkého počtu vysokých predstaviteľov Parlamentu, bolo prítomné aj na konferencii na Bali.

Rád by som tiež vyjadril svoju podporu priebežnej správe o klimatických zmenách, ktorá bola minulý pondelok predstavená vášmu Výboru pre klimatické zmeny. Dámy a páni, určite viete, že posledné dni konferencie sa niesli, takpovediac, v atmosfére neistoty nabitej elektrickou energiou. Keď to už vyzeralo tak, že rokovania dopadnú neúspešne a dohodu sa nepodarí dosiahnuť, do diskusie sa zapojil aj generálny tajomník OSN, pán Ban Ki-moon. Jeho intervencia bola dôležitá.

Skutočnosť, že rokovania boli predĺžené o jeden deň, a že trvali aj počas posledných dvoch nocí, je dôkazom ich náročnosti. Výsledkom konečnej dohody bolo rozhodnutie o dlhodobej spolupráci v rámci dohovoru pod názvom akčný plán z Bali. V súlade s týmto dokumentom sa rokovania začnú už v marci alebo apríli a do konca budúceho roka by mali viesť k úplnej globálnej dohode o riešení klimatických zmien po roku 2012.

Dovoľte mi spomenúť niekoľko kľúčových bodov tejto dohody. Prvým je časť, ktorá súvisí s medzinárodnými opatreniami na zlepšenie, alebo lepšie povedané, zníženie emisií. Táto dohoda zdôrazňuje, že snaha všetkých rozvinutých krajín na zníženie emisií musí byť navzájom porovnateľná. To znamená, že aj Spojené štáty budú zahrnuté do znižovania emisií. V tomto bode musíme zdôrazniť, že, na rozdiel od Kjótskeho protokolu pre roky 2008 až 2012 tento plán neobsahuje žiadne vyčíslené záväzky.

Druhým bodom je, že rozvojové krajiny prispejú k znižovaniu emisií v rámci trvalo udržateľného rozvoja. Tu je veľmi dôležitá podpora zo strany rozvinutých krajín v podobe prenosu technológií a vhodných finančných prostriedkov. Zmiernenie účinkov klimatických zmien bude taktiež zahŕňať opatrenia a pozitívnu stimuláciu, cieľom ktorých je zabrániť vytínaniu a ničeniu lesov v rozvojových krajinách, ktoré má za následok veľkú časť svetových emisií skleníkových plynov.

Tretí bod tvoria zlepšené adaptačné opatrenia na využívanie medzinárodnej spolupráce. Štvrtým bodom sú zlepšené opatrenia na vývoj a presun technológií, ktoré umožňujú adaptáciu a zmiernenie klimatických zmien spolu s hospodárskym rozvojom. Na účinnejšie zmiernenie a prispôsobenie sa klimatickým zmenám je pre rozvojové krajiny potrebné zabezpečiť jednoduchší prístup k technológiám, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu. Piaty bod súvisí so zlepšeným financovaním a investíciami do zmiernenia klimatických zmien. To pre rozvojové krajiny predpokladá podporu pri realizácii vnútroštátnych opatrení na zmiernenie a adaptovanie sa na klimatické zmeny.

Ďalšie rokovania sa uskutočnia pod záštitou novozaloženej ad hoc pracovnej skupiny pre dlhodobú spoluprácu v rámci dohovoru. Už tento rok sa stretne štyrikrát. Proces rokovaní bude intenzívny a bude si vyžadovať vysoké úsilie zo strany vyjednávačov. Súčasné rokovania, týkajúce sa záväzkov rozvinutých krajín, ktoré podpísali Kjótsky protokol, po roku 2012, budú pokračovať. Tieto rokovania by mali byť tiež ukončené do konca budúceho roka. Budú prebiehať paralelne s rokovaniami v rámci akčného plánu z Bali.

Podľa nášho názoru sú rozhodnutia prijaté na konferencii na Bali primerané. Obsahujú kľúčové body, o ktoré sa my, v Európskej únii, usilujeme. Jedným z najväčších úspechov je zaangažovanie všetkých krajín – rozvinutých a rozvojových – do spoločného znižovania emisií. Oceňujeme rovnosť začlenenej adaptácie. Očakávame, že nás akčný plán z Bali dostane zo slepej uličky súvisiacej s prenosom technológií ohľaduplných voči podnebiu do rozvojových krajín.

Dámy a páni, konferencia nám poskytla široký rámec pre ďalšie rokovania. Tento kompromis predstavuje svojim spôsobom ten najlepší výsledok, aký sa dal vzhľadom na súčasný stav globálneho konsenzu dosiahnuť. Budúce rokovania budú po technickej aj politickej stránke veľmi náročné. Domnievame sa však, že budú mať pozitívny výsledok, ak sa nám podarí udržať trend, ktorý očividne sledujeme už celý rok a v ktorom stúpal význam klimatických zmien v politickom programe.

Na dosiahnutie účinnej medzinárodnej dohody budeme potrebovať veľa energie, trpezlivosti a politickej vôle. Niekedy sa tie najpotrebnejšie opatrenia prijímajú ako posledné.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som začal tým, že sa vám chcem poďakovať za príležitosť, diskutovať o výsledkoch konferencie o klimatických zmenách, ktorá sa konala na Bali koncom minulého roka, ako aj o plánoch toho, čo bude nasledovať po dosiahnutí dohody o začatí rokovaní.

Najprv by som chcel vyjadriť svoj obdiv v súvislosti s aktívnou úlohou, ktorú zohral Európsky parlament, a v súvislosti s podporou, ktorú pred a počas konferencie vyvíjal. Kontakty a stretnutia, ktoré sme absolvovali s vašou delegáciou počas celého trvania konferencie, sa ukázali ako výnimočne prospešné. Predovšetkým by som rád vyzdvihol veľmi dôležitú úlohu Európskeho parlamentu pri poskytovaní informácií úradníkom z iných krajín. Jednoznačne potrebujeme vzájomnú podporu pre komunikáciu a lepšie informovanie o stanovisku EÚ, čo je rozhodujúce pre udržanie našej vedúcej úlohy. Toto sa na Bali ukázalo ako obzvlášť prospešné a prinesie to ešte väčší úžitok v nasledujúcich dvoch rokoch.

Čo sa týka samotných výsledkov dosiahnutých na Bali, rád by som na začiatku povedal, že konferencia znamenala absolútny úspech, pretože na začiatku rokovaní dospeli všetky významné krajiny k dohode o klimatických zmenách pre obdobie po roku 2012. Dohoda bude ukončená v roku 2009 a bude zahŕňať všetky dôležité prvky, o ktoré sa EÚ tak rezolútne usilovala.

Máme teda vybudovanú základňu aj veľmi potrebný impulz na začatie rokovaní, aby sa podarilo dosiahnuť dohodu o klimatických zmenách. Pokúšame sa dosiahnuť dohodu, ktorá by viedla k drastickému zníženiu globálnych emisií počas prvej fázy, do roku 2020, a následne po tom k ešte drastickejšiemu zníženiu. Z toho dôvodu sme spokojní s celkovým výsledkom, ktorý sa úplne zhoduje s našimi zámermi, s ktorými sme išli na Bali.

Účasť Spojených štátov na konferencii na Bali je jasným signálom toho, že chcú pri rokovaniach zohrať aktívnu úlohu. Rovnaký význam ako rozhodnutie z Bali má však aj po prvý raz zdôraznená potreba, aby aj rozvojové krajiny podnikli aktívne opatrenia.

Vedúca, rovnako ako aj sprostredkovateľská úloha, ktorú zohrala EÚ, spoločne s vnímavými a konštruktívnymi vstupmi zo strany určitých rozvojových štátov, ako Brazília a Juhoafrická republika, mali kľúčový význam pre dosiahnutie tohto výsledku. Od tejto chvíle je naším cieľom dosiahnutie dohody pre budúci rámec pre klimatické zmeny na konferencii zmluvných strán v Kodani, ktorá sa uskutoční v roku 2009. Samozrejme sa tiež zameriavame aj na zosúladenie našich ambícii s vedeckými zisteniami.

Jedna vec je istá: cesta ku Kodani bude dlhá a zložitá. EÚ musí predovšetkým naďalej zohrávať kľúčovú úlohu, podobne ako sa jej to úspešne podarilo počas príprav na konferenciu na Bali. Vtedy, ešte pred začiatkom konferencie, vyložila svoje karty na stôl, ukázala nám, akým smerom by sme sa mali uberať, a presvedčila iných o správnosti svojho názoru ešte predtým, než sa začala samotná konferencia. EÚ veľmi významným spôsobom ovplyvnila pozitívny výsledok konferencie. Toto musíme mať na pamäti aj počas príprav na Kodaň.

Presne tým sa riadia aj minulý týždeň prijaté návrhy Komisie pre balík opatrení pre podnebie a obnoviteľné zdroje energie – dokazujú, že EÚ je rozhodnutá dosiahnuť pokrok. Spolieham sa na vašu podporu a rozhodnosť v rámci práve započatého legislatívneho procesu, aby sa podarilo tento balík opatrení schváliť ešte pred koncom terajšieho parlamentného obdobia a s dostatočným predstihom pred Kodaňou. Počas najbližších dvoch rokov musíme skutočne udržať veľký politický tlak, ktorý je vyvíjaný v súvislosti s touto otázkou, pretože sa to v roku 2007 ukázalo ako veľmi prospešné. Musíme zabezpečiť, aby sa využili všetky príležitosti na to, aby pozornosť venovaná tejto otázke nezoslabla ani na európskej, ale, predovšetkým, ani na medzinárodnej úrovni.

Ak skutočne chceme dosiahnuť dohodu pred koncom roka 2009, potom budeme očividne musieť bližšie a ešte viac strategicky spolupracovať s našimi primárnymi partnermi. Toto platí predovšetkým pre našich partnerov z rozvinutých krajín, pretože musíme zabezpečiť, aby práve oni preukázali väčšiu vôľu v dosahovaní stanoveného pokroku v smere drastického znižovania emisií. Vieme, že bez tohto úsilia bude skutočne ťažké presvedčiť rozvojové krajiny, aby realizovali ďalšie opatrenia. Preto musíme využívať všetky dostupné medzinárodné fóra, vrátane samitov G8, stretnutí vyspelých krajín a dvojstranných dialógov, aby sme zabezpečili a získali ich súhlas a viedli ich neústupne tým správnym smerom.

Všetci vieme, že presvedčiť niektorých našich partnerov bude veľmi zložité. Zo strany Spojených štátov ešte stále cítiť veľkú neochotu. Na druhej strane tiež vieme, že pokrok sa dosahuje na úrovni štátu, v obchodných kruhoch a, pri väčšom zovšeobecnení, v pohľade, akým verejná mienka vníma túto otázku. Klimatické zmeny už teraz tvoria ústrednú tému politických diskusií, ako to môžeme vidieť v súčasných prezidentských primárkach v USA.

Podnebie a energia budú tvoriť jednu z prioritných tém v programe tohtoročného samitu G8, ktorému bude predsedať Japonsko. Očakáva sa, že to pomôže nielen pri vyhlásení závažnej a významnej politiky, ale poskytne aj cenné príležitosti, ktoré je potrebné vhodne využiť pri výmene názorov s našimi partnermi z priemyselných štátov. V súčasnosti prebieha v Japonsku živá diskusia o klimatických zmenách. Využime túto príležitosť na to, aby sme našich partnerov priblížili bližšie k sebe a aby sme dokázali, že ambície si s hospodárskym rozvojom alebo konkurencieschopnosťou vzájomne neodporujú.

Dovoľte mi povedať pár poznámok k paralelným postupom. OSN, samozrejme, zostane hlavným rokovacím fórom pre dohodu o klimatických zmenách na obdobie po roku 2012, po ktorej bude potrebné dosiahnuť konečnú dohodu. Konkrétnejšie, vzhľadom na obmedzené zdroje a prostriedky, ktoré máme k dispozícii, a vzhľadom na krátky čas, ktorý nám ešte zostáva, musíme zabezpečiť, aby boli všetky medzinárodné fóra a akčné plány využité strategicky, aby sme podporili a doplnili akčný plán OSN bez toho, aby sme ho akýmkoľvek spôsobom narušili. Jednoducho si nemôžeme dovoliť duplikovať svoje snahy alebo strácať čas v situácii, v ktorej sa akčný plán OSN už do určitej miery vyvinul.

Potrebujeme tiež užšie spolupracovať s našimi partnermi z rozvojových krajín, aby sme mohli starostlivo naplánovať ich účasť a ich príspevok v budúcej dohode. Už na Bali bolo zjavné, že ústredným bodom rokovania bude otázka rozvoja. Z toho dôvodu bude našou hlavnou výzvou snaha budovať na vzájomnej dôvere. Rozvojové krajiny, prinajmenšom tie, ktoré sú najviac rozvinuté, sú ochotné prijať opatrenia. Urobia to však jedine pod podmienkou, že rozvinuté krajiny splnia svoje existujúce a nové záväzky týkajúce sa znižovania emisií. Rozvinuté krajiny tiež musia umožniť rozvojovým krajinám prístup k technológiám alebo, vo všeobecnejšej rovine, k financovaniu.

Vzhľadom na to musíme úzko spolupracovať s rozvíjajúcimi sa hospodárstvami, aby sme našli najvhodnejšiu kombináciu metód a stimulov, ktoré by zabezpečili, že príspevok zo strany týchto ekonomík bude ambiciózny a povedie k ešte väčšiemu úsiliu z ich strany po roku 2020. Dvojstranná spolupráca a dialóg s významnými krajinami, akými sú Čína a India, bude mať kľúčový význam.

Na záver by som chcel povedať, že balík opatrení pre podnebie a energiu je dôkazom nášho rozhodnutia, prejsť od slov k činom. Dokazuje tiež, že sa to dá urobiť férovým a ekonomicky účinným spôsobom, ktorý umožní, aby sa každý stal víťazom. Domnievam sa, že toto je najlepší spôsob, ako pozitívne ovplyvňovať našich partnerov.

  Karl-Heinz Florenz, v mene skupiny PPE-DE. - (DE) Pani predsedajúca, pán komisár, na Bali ste so sebou mali vynikajúci tím. Pracoval až do vyčerpania a chcel by som Vás požiadať, aby ste toto poďakovanie odovzdali aj svojmu personálu. Ako európsky patriot sa domnievam, že reálny úspech na Bali je výsledkom rozhodnutí, ktoré boli prijaté Európskou úniou v marci minulého roka v prospech trojice 20 % znížení. Predstavuje to základňu, od ktorej sa budú odvíjať naše životy na tomto kontinente v nasledujúcich rokoch.

Nemám v úmysle rozoberať jednotlivé úspechy, ktoré sa dosiahli na Bali, pretože moji kolegovia poslanci to nepochybne urobia namiesto mňa. Som rád, že okrem pokroku, ktorý sa dosiahol so Spojenými štátmi, sa nám tiež podarilo zabezpečiť, že okrem 38 krajín, ktoré už podpísali Kjótsky protokol, sa aj najbližšie krajiny G77 rozhodli urobiť niečo viac, ako len neustále nariekať nad skutočnosťou, že každá vláda vyčkáva, kým začnú konať ostatné. Hra na mačku a myš sa skončila. Mimochodom, tento prelom by sa nepodarilo dosiahnuť bez pomoci Spojených štátov.

Dovoľte mi, pán komisár a pán úradujúci predseda, aby som povedal pár vecí, ktoré nás zamestnajú v tejto diskusii. Na Bali sme sa presvedčili, že nebudeme úspešní, ak zameriame všetky svoje diskusie len na problém CO2. Domnievam sa, že musíme vytvoriť oveľa väčšie povedomie o diskusii o trvalej udržateľnosti. Je tiež potrebné ozrejmiť, že nemáme len klimatickú, ale aj surovinovú krízu. Dokonca aj tú však možno premeniť na výhodu.

Domnievam sa, že na to, aby sa nám podarilo zvýšiť povedomie, musíme koncept trvalej udržateľnosti oveľa užšie spojiť s našimi zámermi v tejto oblasti. To ma však, samozrejme, privádza priamo k Rade, pán úradujúci predseda. Už teraz môžeme pozorovať, ako sa naše členské štáty začínajú vyhýbať cieľom 20/20/20 a ako sa pokúšajú robiť všetko možné, aby sa zbavili povinnosti, dosiahnuť ich. Domnievam sa, že čelíte nesmierne ťažkým prekážkam pri svojom úsilí dosiahnuť spoločne s nami tieto ciele, pretože, keď sa dianie presunie do Poznane a následne po tom do ďalšej severskej krajiny, budeme musieť byť neústupní. Verím, že Komisia a Parlament budú garantmi ďalšieho pokroku v tejto otázke.

  Guido Sacconi, v mene skupiny PSE. - (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, chcel by som rázne povedať, že úplné súhlasím s vyhláseniami, ktoré urobili pán minister Podobnik a pán komisár Dimas pred malou chvíľou. Budeme sa s nimi stretávať častejšie a o chvíľu budeme schopní komunikovať už len pomocou posunkov, bez potreby slov a tlmočníkov, pretože mám taký pocit, že si veľmi dobre rozumieme.

Súhlasím tiež s tým, čo povedali v súvislosti s faktom, že dodatočná zodpovednosť, ktoré na seba prevzala Európska únia počas konferencie na Bali, nás zaväzuje plniť svoju úlohu s ešte väčšou súdržnosťou než predtým. Dnes tu však diskutuje o Bali a pri tejto otázke by sme sa mali na chvíľu pristaviť, pretože možno už zajtra schválime uznesenie, ktoré sa z môjho pohľadu zdá byť dobre pripravené.

Ten najpresnejší názor na Bali, s akým som sa stretol, bol názor, ktorý napísal pán de Boer, ktorý, ako určite viete, je výkonným riaditeľom Rámcového dohovoru. Písal o páde „Berlínskeho múru klimatických zmien“. Toto tvrdenie mi pripadá veľmi výstižné, pretože na Bali, ako už bolo spomenuté, bol dohodnutý plán postupu na ceste do Kodane, s dostatočne presnými etapami a návodmi. Konkrétne - a toto by som rád zdôraznil - sa prediskutovala otázka adaptácie aj pred rokom 2012 a otázka zvýšeného financovania. Prebehla konkrétna diskusia o prevode technológií, hovorilo sa o otázke odlesňovania, ale, predovšetkým – a z môjho podhľadu ide o najvýznamnejšiu a najsľubnejšiu otázku – bola prekonaná bariéra (odtiaľ vznikol aj pojem „Berlínsky múr“) v podobe prílohy 1 medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami vo svete, kde došlo ku zmene, podľa ktorej mnoho krajín, ktoré boli pôvodne rozvojové, v súčasnosti zažíva obrovský rast.

Dalo by sa teda povedať, že hra „podaj ďalej a nerob nič“, ktorú medzi sebou hrali Spojené štáty, India a Čína, bola odhalená, a z toho dôvodu nastala situácia, v ktorej majú zložité rokovania – niet pochýb o tom, že budú zložité – celkom dobrú šancu na to, že dospejú k úspešnému záveru.

  Chris Davies, v mene skupiny ALDE. - Pani predsedajúca, myslím si, že minister má pravdu, keď hovorí, že môžeme byť spokojní s dohodou, a že môžeme zablahoželať tým, ktorí sa podieľali na jej zabezpečení.

Nepodceňujem ťažkosti, ktoré nás čakajú v období od súčasnosti až po samit v Kodani v roku 2009; okrem iných záležitostí – otázky dažďového pralesa a technologického transferu – nás čaká na ceste mnoho prekážok.

Taktiež si musíme uvedomiť, že klimatické zmeny sa udejú tak či tak, nech je už výsledok týchto rokovaní akýkoľvek. V nedeľu som sa v Liverpoole zúčastnil bohoslužby pri príležitosti Dňa pamiatky obetí holokaustu, a uvedomil som si, ako bude Európa, naši občania a naši politici reagovať, keď sa miliardy ľudí na celom svete ocitnú v situácii, keď bude pri čoraz väčšom pohybe a čoraz väčšej migrácii na našej planéte nedostatok vody? Aká reakcia nastane? Koľko fanatizmu spôsobí tento nevyhnutný dôsledok?

Musíme robiť čo je v našich silách. Vkladám veľké nádeje do obchodovania s emisnými kvótami. Myslím si, že sa neustále zlepšuje a domnievam sa, že systém na určovanie stropov a obchodovania s emisiami nám skutočne umožňuje vysporiadať sa s obrovským množstvom plynov. Taktiež sa zlepšujú technológie, ktoré sú neustále stimulované. Dnes popoludní som sa zúčastnil fantastického zasadnutia o znižovaní CO2 z výfukových plynov z automobilov, kde sa zdá, že tlak, ktorý bol vyvolaný zavedením právnych predpisov, už teraz mení postoje a otvára príležitosti. Možno sa nám skutočne podarí dosiahnuť tieto ciele bez potreby biopalív. Tie môžeme umiestniť do elektrární.

A čo sa týka zachytávania a skladovania uhlíka: naozaj si myslím, že by sme mali byť v našich cieľoch viac ambiciózni. Myslím si, že by sme ich mohli posunúť vpred možno o také tri alebo štyri roky a snažiť sa dosiahnuť úspešné fungovanie realistických programov už podstatne skôr než v roku 2020.

Na európskom samite, ktorý sa bude konať túto jar, potrebujeme získať pevné záväzky od jednotlivých vlád. Na tému európskeho samitu by som však chcel ešte povedať: šetrenie energetických zdrojov a obnoviteľná energia – myslím si, že tu existuje obrovská príležitosť pre vlády, aby z toho vykĺzli, a aby nesplnili to, čo sa od nich očakáva, pretože pre nich bude politicky zložité presadiť potrebné inštitucionálne zmeny. Preto si myslím, že Komisia musí vytvárať čo najväčší tlak a na spomínané vlády ukazovať prstom, a tiež musí nájsť nové mechanizmy, ktoré by zabezpečili, že členské štáty splnia ciele, na ktorých sa v súčasnej dobe dohodli.

  Mirosław Mariusz Piotrowski, v mene skupiny UEN. - (PL) Klimatické zmeny sprevádzali ľudstvo počas celej histórie. Podľa názoru mnohých špičkových vedcov však vplyv človeka na tieto zmeny nie je veľmi veľký. Tento názor je, napríklad, vyjadrený aj v otvorenom liste adresovanom generálnemu tajomníkovi OSN stovkou vedcov z celého sveta. Európska komisia si, zdá sa, absolútne neuvedomuje tento pohľad na danú otázku. Namiesto toho, aby konala v smere zmierňovania faktorov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, uskutočňuje opatrenia v oblastiach, ktoré nemajú nič spoločné s ľudskou aktivitou.

Komisia sa teraz na obyvateľov Európy chystá uvaliť obrovské náklady za činnosti, ktoré si vymyslela z vedecko-fantastickej oblasti, v skutočnosti skôr z fantastickej než z vedeckej. Podľa predbežných odhadov každá rodina zaplatí viac než 50 EUR mesačne za tento projekt, ktorého výsledky sa možno budú dať pozorovať o 100 rokov. Skutočným výsledkom však bude zhoršenie ekonomík nových členských štátov počas najbližších dvoch alebo troch rokov. Takéto drastické zníženie emisií CO2 spôsobí vážny pokles napríklad v Poľsku, ktoré čerpá svoju energiu predovšetkým z uhlia.

Ak chcú inštitúcie Európskej únie zvoliť praktický prístup k otázke znižovania CO2, potom by mali začať od seba. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že sa každoročne do ovzdušia dostáva 20 000 ton oxidu uhličitého výlučne ako dôsledok bezpredmetného cestovania na schôdze do Štrasburgu.

  Satu Hassi, v mene skupiny Verts/ALE. - (FI) Pani predsedajúca, dámy a páni, konferencia na Bali znamenala úspech. Môžeme byť hrdí na úlohu, ktorú počas nej zohrala EÚ. Rozhovory o budúcnosti Kjóta sa oficiálne začali a všetky kľúčové otázky sa dostali na stôl. Nevynechala sa ani jedna z nich. Spojeným štátom sa teda nepodarilo obmedziť budúce rokovania, ktoré, ako tu už bolo povedané, budú zložité.

Hlavný odkaz, ktorý teraz Európa môže vyslať svetu, je však spätý s našou vlastnou klimatickou politikou. Najlepší spôsob, ako urýchliť zložitý medzinárodný proces, je vydať ambiciózne zákony zamerané na obchodovanie s emisiami, obnoviteľnú energiu a energetickú účinnosť.

Teší ma, že Komisia minulý týždeň vnímala ochranu podnebia ako pozitívnu ekonomickú voľbu – novú priemyselnú revolúciu. To, ako sa nám podarí zotrvať v čele vývoja čistých a nových energetických technológií, je nesmierne dôležité pre našu ekonomickú budúcnosť.

Musíme tiež pochopiť, že skutočným gordickým uzlom je pre medzinárodné rokovania spravodlivosť. Planétu nie je možné zachrániť, ak veľké rozvojové krajiny, akými sú Čína a India, tiež neobmedzia svoje emisie. Aby s tým tieto krajiny súhlasili, musia mať pocit, že akýkoľvek dohodnutý výsledok je spravodlivý. Musíme byť pripravení, či už tým alebo oným spôsobom, kompenzovať rozvojovým krajinám fakt, že naše emisie na jedného obyvateľa sú niekoľkonásobne vyššie, než rovnaké emisie v rozvojových krajinách.

  Dimitrios Papadimoulis, v mene skupiny GUE/NGL. - (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, sľub vyslovený na poslednú chvíľu na Bali nám umožnil pozerať dopredu na Kodaň v roku 2009. Odhalil tiež opozičné sily, ktoré budú podkopávať potrebnú dohodu. Do tej doby musí EÚ zostať na čele, pracovať v smere širšej dohody podľa konkrétnych a ambicióznych záväzkov a harmonogramu. Úžitok, ktorý takáto dohoda prinesie, vo veľkej miere preváži ekonomické náklady.

Moja skupina si- rovnako ako uznesenie európskeho parlamentu z novembra 2007 - vytýčila ambicióznejšie a záväznejšie ciele pre EÚ a pre členské štáty, než sú tie, ktoré pred niekoľkými dňami predstavila Komisia. Moja skupina sa usiluje o veľkorysejšiu pomoc pre rozvojové krajiny. Je tu jedna vec, na ktorú by som vás chcel upozorniť, pán komisár. Tradičná priemyselná loby už začala osekávať návrh Komisie a zároveň s tým sa jadrová loby, ako vlk prezlečený do ekologických šiat, pokúša nahradiť obnoviteľné zdroje energie za jadrové. Dajte si pozor na tieto pokusy.

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM. - (NL) Pani predsedajúca, Európska únia išla na Bali plná dobrých úmyslov o dosiahnutie toho najlepšieho výsledku. Hoci nedosiahla všetko, čo si vytýčila, nzostávam pozitívne naladený.

Najprv chcem povedať, že som, samozrejme, rád, že všetky zúčastnené krajiny podpísali akčný plán z Bali a že sa môžu začať rokovania. Škoda, že v konečnej verzii textu akčného plánu nie sú zahrnuté žiadne konkrétne normy pre emisie. Pokrok sa však dosiahol v iných oblastiach, napríklad vo vytvorení programu na riešenie závažného problému odlesňovania. Iba minulý týždeň sme sa dozvedeli o ďalších alarmujúcich správach o odlesňovaní v Brazílii. Dobré je aj to, že západné krajiny poskytnú väčšiu podporu rozvojovým krajinám pri používaní trvalo udržateľných technológií.

Nakoniec je tu problém, ktorý nebol vyriešený. Problém emisií skleníkových plynov z námornej lodnej dopravy. Komplexná podstata tohto odvetvia, ktoré sa veľkou mierou podieľa na znečisťovaní, znamená, že je potrebný globálny prístup. Je potrebné vyvinúť tlak na Medzinárodnú námornú organizáciu, aby čo najskôr prišla s účinnou stratégiou. Pán komisár, môžete si byť úplne istý našou podporou pre váš prístup.

  Roger Helmer (NI) Pani predsedajúca, mám informácie, že v deň začatia konferencie o klimatických zmenách na Bali, bolo na letisku v Bali tak veľa súkromných lietadiel, že sa tam minuli parkovacie miesta. Z toho vyplýva, že nami dosiahnuté výsledky nedosiahli úroveň nami vytýčených cieľov.

Konferencia na Bali mala vydláždiť cestu pre konsenzus po Kjóte, ale Kjóto bolo samo osebe neúspešné. Nielenže sa nám nepodarilo zaangažovať niektorých z najväčších svetových producentov emisií, ale dokonca aj tu, v Európe, len hŕstka členských štátov skutočne splní svoje záväzky z Kjóta. V skutočnosti sú Spojené štáty, ktoré tak haníme za to, že neratifikovali Kjótsky protokol, na tom v súvislosti s emisnými trendmi lepšie, než EÚ. Napriek tomu sme sa na Bali nedohodli na ničom inom, než len na tom, že budeme pokračovať v diskusiách o našich snahách nahradiť jednu neúspešnú klimatickú zmluvu inou.

Bol by som rád, keby sme sa menej zaoberali klimatickými zmenami a viac energetickou bezpečnosťou. Skúsme sa baviť menej o veterných elektrárňach a emisiách z výfukových plynov automobilov a viac o investíciách do jadrovej výrobnej kapacity a do spaľovní, ktoré zhodnocujú odpad na výrobu energie.

  Romana Jordan Cizelj (PPE-DE). - (SL) Myslím si, že uznesenie, ktoré vypracoval Výbor pre klimatické zmeny, odráža kľúčové rozhodnutia z rokovaní na Bali, rovnako ako aj názor Európskeho parlamentu. Moje hodnotenie harmonogramu z Bali, t.j. termínu pre uzavretie dohody pre obdobie po roku 2012, je veľmi pozitívne. Jedine jednoznačný pracovný plán môže po skončení platnosti Kjótskeho protokolu zabezpečiť kontinuitu, o ktorú tento Parlament neustále usiloval.

Veľmi ma potešilo, že rozvojové krajiny tiež prevzali na seba časť zodpovednosti za znižovanie emisií CO2 a prijali záväzky trvalo udržateľného rozvoja. To, samozrejme, znamená posilnenie medzinárodnej spolupráce na poli finančných a ľudských zdrojov. Skutočne verím, že existujúce a v súčasnosti zavádzané mechanizmy v Európe, ako je napríklad uhlíkový trh, sa úspešne presunú aj na medzinárodnú úroveň. Musíme ich však zjednodušiť a zabrániť tomu, aby sa stali neprimeranou byrokratickou záťažou vo vzťahu k ich potenciálnym výhodám. Jedine týmto spôsobom môžeme očakávať, že sa nám podarí dosiahnuť vytýčené ciele.

Súčasnú situáciu vnímam predovšetkým ako príležitosť. Vidím úspešný a trvalo udržateľný rozvoj, ktorý závisí predovšetkým od zvýšenia výskumných kapacít. Svetové investície do výskumu zameraného na dodávky energie sa napríklad od osemdesiatych rokov minulého storočia znížili o 40 %. Situácia v Európskej únii nie je o nič lepšia. Potrebujeme viac peňazí a viac vzdelaných a kreatívnych ľudí. Blahoželám vyjednávačom z Európskej únie a dúfam, že v budúcnosti nás budú vždy zastupovať takí vytrvalí, inteligentní a úspešní vyjednávači. Nakoniec by som chcela povedať, že zvyčajne, keď je reč o klimatických zmenách, sa všetky pohľady obrátia smerom k politikom. Kroky v oblasti klimatických zmien však nezávisia len od politikov. Toto je vhodný čas na plodnú reakciu zo strany priemyslu, podnikateľov a výskumníkov.

  Elisa Ferreira (PSE). - (PT) V uznesení, o ktorom budeme zajtra hlasovať, si Parlament uvedomuje politickú dôležitosť konferencie na Bali. Vedecké poznatky viedli k politickej vôli podniknúť kroky,. Do roku 2009 sa všetky krajiny, rozvinuté, rýchlo sa rozvíjajúce aj rozvojové, zaviažu bojovať proti klimatickými zmenám rozdielnymi, ale konkrétnymi cieľmi.

Na rozdiel od niektorých kolegov poslancov by som na Bali, rovnako ako v Kjóte, rada videla väčšiu angažovanosť zo strany niektorých partnerov, predovšetkým Spojených štátov. Na druhej strane je však pozitívne, že Bali vyriešilo niektoré nedostatky z Kjóta - napríklad v oblastiach ako riadenie lesného hospodárstva, potreba podporovať adaptáciu, predovšetkým v najchudobnejších krajinách, úloha technológií a rozšírenie zodpovednosti za podnebie na hospodárstva, ktoré sa zvyčajne nepovažujú za rozvinuté.

Vedúca úloha Európy bola jednoznačná. Toto uznesenie dokazuje, že Parlament chce vytvoriť podmienky, ktoré by Európe umožnili prijať ešte ambicióznejšie záväzky. Príslušný pracovný program je náročný a Parlament je pripravený ho presadiť.

V súvislosti s tým by som chcela osobne zatlieskať Komisii za súbor rozhodnutí, ktoré prijala 23. januára. Premena politickej vôle na politické nástroje dodáva Európskej únii dôveryhodnosť. Bude si to vyžadovať veľké množstvo podrobných analýz, ale, napríklad, vyčíslenie cieľov pre obnoviteľné zdroje, objasnenie kritérií udržateľnosti pre biopalivá a revízia finančných nástrojov súvisiacich s podnebím predstavujú kroky, ktoré sú vítané. Ja osobne som nesmierne potešená zo zmeny v systéme obchodovania s emisnými kvótami z národného na odvetvový prístup, aj keď si myslím, že jeho kompatibilita s európskou konkurencieschopnosťou sa musí naliehavo posilniť ešte pred rokom 2009. Rozvoj systému obchodovania s emisnými kvótami na medzinárodnú úroveň, založený na dohodách o hlavných odvetviach medzi hlavnými svetovými producentmi, by mohla byť cesta, ktorú by stálo za to preskúmať.

  Holger Krahmer (ALDE). - (DE) Pani predsedajúca, keď sa obzrieme späť na konferenciu na Bali, nezostáva nám nič iné, než dospieť k záveru, že to bola tá najväčšia, najdrahšia a najkomplikovanejšia klimatická konferencia, ktorá sa kedy konala. V skutočnosti sa na nej podarilo dosiahnuť iba jediný cieľ, konkrétne, dohodu o pokračovaní v rokovaniach. Pravdupovediac, nič iné sa na nej nedosiahlo.

Úprimné zhodnotenie dozvukov z Bali nás núti analyzovať túto konferenciu následovne. Po prvé, Medzinárodnému panelu pre klimatické zmeny sa podarilo presvedčiť väčšinu svetovej verejnej mienky o svojich klimatických scenároch. Ani zďaleka však nebol taký presvedčivý pri vyvodzovaní záverov zo súčasnej situácie. Po druhé, kým Európa vyrazila dopredu samostatne, medzi medzinárodným spoločenstvom je ťažko nájsť akýkoľvek prejav ochoty na uzatvorenie záväzných dohôd ohľadom znižovania emisií CO2. Toto sa netýka iba Spojených štátov, ale aj Japonska, Kanady, Austrálie a mnohých ďalších štátov. Pohľad na štyroch zostávajúcich kandidátov, ktorí majú reálnu šancu stať sa prezidentom Spojených štátov, nám jasne ukazuje, že neexistuje v podstate žiadna eventuálna možnosť, že by sa Spojené štáty zaviazali k plneniu stratégie OSN pre politiku v oblasti klímy.

Mali by sme – tým mám na mysli Európsku úniu – prehodnotiť našu stratégiu. Čo sa stane, ak bude konferencia v Kodani v roku 2009 neúspešná? Existujú nákladovo prijateľné alternatívy pre medzinárodnú dohodu, napríklad prevod technológií, primeraný systém stimulov na ochranu tropických pralesov, na zachytávanie a skladovanie uhlíka a taktiež na rozvoj jadrovej energie. Zákon obmedzených prírodných zdrojov napokon prinúti aj Spojené štáty a Čínu, aby šetrili energiou a vyhýbali sa emisiám CO2.

Nová priemyselná revolúcia nastane, keď vzrastie cena ropy. Nemusíme ju vyvolávať násilne vydávaním právnych predpisov.

  Madeleine Jouye de Grandmaison (GUE/NGL). - (FR) Pani predsedajúca, konferencia na Bali nám pripomenula, že globálne otepľovanie je prekážkou rozvoja. Existuje nebezpečenstvo, že globálne otepľovanie zväčší priepasť medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Niet žiadnych pochýb o tom, že práve rozvojové krajiny budú najviac postihnuté účinkami klimatických zmien. Toto tvrdenie platí najmä pre ostrovy, ktoré sú zraniteľné vo viacerých ohľadoch, predovšetkým kvôli cyklónom a zvyšujúcej sa hladine mora. Podľa mňa by preto pomoc týmto krajinám na ich prispôsobenie sa a na prevod vhodných technológií mala byť prioritou.

Opatrenia proti klimatickým zmenám sa stali neoddeliteľné od opatrení na zmiernenie chudoby a dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov. Podľa mňa ide o najlepší spôsob na získanie podpory krajín G-77. Ak chceme, aby bol proces smerujúci do Kodane 2009 úspešný, a ak chceme ďalej doplniť skromný plán vypracovaný na Bali, potom je absolútne nevyhnutné, aby sme dosiahli pokrok s rozvojovými krajinami. Vidím, že Únia tomu venuje pozornosť, čo je veľmi dobré. Chcela by som však upriamiť konkrétnu pozornosť na otázku týkajúcu sa ostrovov.

  Irena Belohorská (NI). – Ďakujem pekne, pani predsedajúca, vážený pán komisár, dámy a páni. „Bali Roadmap“, ktorá bola na Medzinárodnej konferencii dohodnutá, ako aj novovytvorený Adaptačný fond sú výzvami, kde Európska únia musí prevziať hlavnú vedúcu úlohu.

Ale aj Európska únia musí reálne zvážiť a zhodnotiť, aké znižovanie je únosné. Znížiť emisie o 25 až 40 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990, či dokonca 50 % zníženie do roku 2050, sa mi zdá ako zadávanie čísiel znižovania bez toho, aby sme skutočne vedeli, o koľko je znižovanie možné. Je to ako lotéria s percentami, nepremyslené, nereálne vyťahovanie čísiel z klobúka. Plus bez participácie USA, Číny a Indie žiadne snahy zo strany Európskej únie nedosiahnu želaný efekt, keďže globálny problém nemôžme riešiť jednostranne.

Ak si zadáme príliš vysoké nároky, nesplní ich jeden štát, potom ich nesplní ďalší štát a nakoniec zistíme, že sme ich nesplnili spolu. V tejto situácii mi príde ako racionálnejšie riešenie menej ambiciózne, ale reálne znižovanie. Stačí, ak sa pozrieme na to, ako Európska únia plní ciele stanovené v Lisabonskej stratégii.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE) - Pani predsedajúca, kritici v médiách dali konferencii na Bali nálepku „rozhovory pri opaľovaní“. Avšak, vzhľadom na to, že som sa zúčastnila na posledných piatich zasadnutiach konferencie o klimatických zmenách, bola z môjho pohľadu konferencia na Bali účinná. Bol vypracovaný dvojročný plán, ktorý poskytuje všetkým krajinám rokovacie osnovy, ktorými majú reagovať na klimatické zmeny.

Je samozrejme škoda, keď musíme pripustiť, že doposiaľ neexistuje žiadny globálny záväzný cieľ, a že sme stále iba v pozícii osamotených jazdcov. Ale existuje aspoň teoretická možnosť, že v priebehu dvoch rokov budeme mať širšiu základňu, než len jednu štvrtinu producentov emisií.

Už krátko po výsledkoch konferencie na Bali, niekoľko predstaviteľov plných nádeje položilo otázku, či tento stav automaticky znamená, že základňa je už dosť široká pre 30 % zníženie, tak, ako to bolo dohodnuté na marcovom samite, za predpokladu, že EÚ nekoná osamotene.

Odpoveďou však je: ešte nie celkom. A to nielen z ekonomických, ale aj environmentálnych dôvodov. Pre EÚ je politicky dôležité prevziať vedenie, dúfajúc, že ostatní ju budú nasledovať. Avšak naša jednostranná snaha – a takou naša snaha stále je – znižuje našu konkurencieschopnosť na svetových trhoch a dáva výhody do rúk znečisťovateľom.

Ako som už mnohokrát zdôraznila, hovorí sa tomu presun emisií CO2. Svetový kapitál sa jednoducho presunie tam, kde neexistujú žiadne výdavky za vypúšťanie CO2. Presunutie znečistenia neznamená redukciu znečistenia.

Jednostranná klimatická politika naviac postihuje odvetvia náročné na energiu a zamestnanosť, takže sa zásada, podľa ktorej platí znečisťovateľ, stane zásadou, podľa ktorej znečisťovateľ vyhráva alebo sa presúva na iné miesto. Komisia našťastie pochopila toto riziko, tak ako ste to, pán komisár Dimas, veľmi jasne naznačili, za čo Vám chcem poďakovať. Ako nedávno povedal komisár Verheugen, keď opisoval riziká jednostrannej redukcie: „Exportujeme znečistenie a importujeme nezamestnanosť. Nie je to hlúpe?“

Má pravdu. Preto musíme vytvoriť mechanizmus založený na skutočne globálnom trhu a som presvedčená, že udržiavanie rovnováhy v tejto trojakej dileme zásobovania energiou, environmentálnej citlivosti a uchovania globálne konkurenčných odvetví na zamestnávanie našej pracovnej sily, je kľúčovou prioritou pre nedávno vydaný klimatický balík.

  Riitta Myller (PSE). - (FI) Pani predsedajúca, najlepší výsledok dosiahnutý na konferencii na Bali bol fakt, že sa začali medzinárodné rokovania o dohode pre obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu. Bolo tiež dôležité, že sme sa dohodli na termíne, t.j. na Kodani 2009.

Niektorí ľudia tu vyjadrili svoje prekvapenie nad percentuálnymi hodnotami, ktoré Európska únia navrhovala v dohode na Bali. Ide o rovnaké hodnoty, ktoré predstavil Medzivládny panel pre klimatické zmeny vo svojom hodnotení. Hodnoty vyjadrujú mieru zníženia emisií, ktoré v Európe a vo svete potrebujeme dosiahnuť, aby sme mohli zvládnuť klimatické zmeny bez nutnosti obrovských obetí. V priebehu necelých dvoch rokov musíme dosiahnuť dohodu, ktorá bude obsahovať záväzok, že teplota Zeme nevzrastie o viac ako dva stupne. Táto dohoda si bude vyžadovať účasť všetkých: potrebujeme Európsku úniu, aby nám ukázala cestu, potrebujeme rozvinuté krajiny a potrebujeme tiež vyvinúť spoločné úsilie na zaangažovanie rozvojových krajín.

Teraz nás však čaká iná práca. Musíme zabezpečiť, aby boli právne predpisy, ktoré Komisia minulý týždeň navrhla, presadené tu, v Parlamente, v čo najvyššej možnej miere, a aby boli následne realizované v členských štátoch.

  Hans-Peter Martin (NI) - (DE) Pani predsedajúca, ak by sme slovo Bali nahradili slovom Kjóto alebo Rio 1992, aj tak by väčšina prejavov, ktoré tu boli prednesené, bola vo všeobecnosti pravdivá. Prečo je to tak, pán predseda Rady? Keďže pochádzate z malej krajiny, možno by sa Vám podarilo zistiť, prečo nikdy nedospejeme k rozhodnutiam. Je to z dôvodu silného vplyvu veľkých koncernov a obchodných záujmov? Alebo preto, že medzinárodný systém nefunguje? Alebo kvôli nedostatočnej informovanosti verejnosti? Domnievam sa, že nedostatočná informovanosť už nepredstavuje problém, teda určite nie u rozhodovacích orgánov.

Všetko sa točí okolo obchodu a politiky. Domnievam sa, že sa v týchto oblastiach robí veľké množstvo chýb. Pokiaľ nezačneme sami od seba, nikdy sa nám nepodarí dôveryhodne sa zapojiť do procesu a nájsť skutočne konštruktívne riešenia. V praxi to znamená znižovanie emisií CO2, ktoré je výsledkom politickej aktivity.

Uvediem jeden konkrétny príklad, o ktorý by sa Slovinci mohli pokúsiť: ak by sme sa vzdali Štrasburgu a všetky schôdze by sa konali tu, v Bruseli, vyslalo by to malý signál nielen v súvislosti s otázkou CO2,ale aj v súvislosti s ďalšími otázkami. Tento cieľ by bol pre vaše predsedníctvo určite ľahšie dosiahnuteľný ako veľké projekty, ktoré budete musieť aj tak prenechať niekomu ďalšiemu na konci vášho šesťmesačného obdobia.

PREDSEDAJÚCA: PANI ROURE
podpredsedníčka

  Janez Podobnik, úradujúci predseda. − (SL) Dovoľte mi reagovať na niektoré názory, ktoré odzneli v tejto veľmi zaujímavej diskusii. Bolo tu povedané, že nedosahujeme žiadne výsledky. Názory predsedníctva a predsedu Rady sú odlišné. Veci sa dali do pohybu a my dosahujeme výsledky. Napokon, konferencia na Bali a dohoda, ktorú uzavreli menej rozvinuté krajiny spoločne s najrozvinutejšími krajinami, znamenali v skutočnosti veľký úspech. Tento úspech však bude zavŕšený jedine v Kodani. Preto budú najbližšie dva roky také veľmi dôležité.

Chcel by som tiež vyjadriť svoju podporu uzneseniu, ktoré má zajtra prijať Európsky parlament. Vnímame ho ako ambiciózne a dôkladné uznesenie, ako ďalší zo zámerov na dosiahnutie dohody po roku 2012. Predsedníctvo tiež podporuje vaše hodnotenie, ktoré tu už odznelo, že delegácia Európskej únie bola úspešná. Bolo primerané, jednotné a veľmi dynamické. V neposlednom rade bolo tiež vierohodné, čo je pre Európsku úniu veľmi, veľmi dôležité. Skutočne môžeme byť hrdí na Európsku úniu a na úlohu, ktorú zohrala na Bali, predovšetkým na jej dôslednosť.

Bolo povedané, že Európska únia je priekopníkom vo vývoji nových technológií. To by mohlo tiež zmierniť niektoré obavy alebo pochybnosti, ktoré vyjadrili niektoré členské štáty Európskej únie v súvislosti s novým energetickým a klimatickým balíkom, ktorý tak posôbivo minulý týždeň predstavila Európska komisia. V reakcii na to chcem povedať, že sa domnievame, že spomenutý balík predstavuje tiež príležitosť pre nové pracovné miesta a nové ekologické inovácie a nemal by vzbudzovať obavy v súvislosti s hospodárskym rozvojom.

Súhlasíme s názorom, že to nie je len záležitosťou politiky, ale aj hospodárstva. V skutočnosti by sme mohli byť ešte viac ambiciózni. Riešenie klimatických zmien je de facto príbehom úspechu európskych politikov. Predstavuje veľkú výzvu nielen pre európskych politikov, ale aj pre ekonómov a obyvateľov. Plne podporujem stanovisko Komisie, že prístup zo stany médií je tiež veľmi dôležitý. Média by v tejto záležitosti mohli zohrať veľmi dôležitú úlohu. Balík prijatý minulý týždeň Európskou komisiou je výsledkom odborného prístupu. Sú v ňom zabudované zásady rovnosti a solidarity. Keďže Európsky parlament hrá pri spomínaného balíka veľmi dôležitú úlohu, očakávame, že svoju úlohu zohrá veľmi dynamickým spôsobom.

Niekto sa opýtal, prečo bolo potrebné cestovať na Bali a využiť pritom služby dlhodobo neudržateľných dopravných prostriedkov. Na Bali sa však nedá dostať žiadnym iným spôsobom, ako pomocou rôznych dopravných prostriedkov. Naša odpoveď je taká, že to bolo veľmi vhodne zvolené miesto. Prečo? Pretože to bolo ... Indonézia je rozvojová krajina. Jedným z kľúčových momentov dohody na Bali bola skutočnosť, že sa rozvojové krajiny zapojili do tejto globálnej dohody . Bolo jednoduchšie dosiahnuť dohodu na Bali, v Indonézii, ako kdekoľvek inde na našej planéte.

Rád by som skončil otázkou súvisiacou s 20/20/20. Podarí sa tieto ciele dosiahnuť? Dôveryhodnosť Európskej únie stojí a padá na dosahovaní týchto cieľov. V neposlednom rade preto, že sa na zasadnutí Rady minulú jar prezidenti a predsedovia vlád krajín Európskej únie zaviazali k plneniu vízie 20/20/20. Predsedníctvo je rozhodnuté urobiť všetko pre to, aby sa tieto ciele podarilo dosiahnuť.

  Pilar del Castillo Vera (PPE-DE). - (ES) Pani predsedajúca, pán komisár, samozrejme by som chcela zablahoželať zástupcom Komisie a Parlamentu k práci, ktorú odviedli na Bali.

Vo svojej reakcii na tieto a na ďalšie s nimi súvisiace skutočnosti zaujmem viac eurocentrický, viac eurocentristický pohľad:

Rada by som začala tvrdením, ktoré tu už odznelo, aj keď v trochu inej podobe, a totiž, že potreba prináša príležitosti. Čím väčšia je potreba, tým väčšia je aj príležitosť. Čomu teda čelíme? Čelíme dvom potrebám: jednou je snaha bojovať proti následkom klimatických zmien, ktoré sú predovšetkým výsledkom vývoja a populačného rastu. Druhou je snaha vyriešiť otázky súvisiace s dodávkami tradičných zdrojov energie, použitie ktorých je zahalené do neistoty, buď preto, že sa stávajú čoraz vzácnejšími, alebo preto, že sa nachádzajú v oblastiach so zložitou geopolitickou situáciou.

Na čo teda máme príležitosť? Existuje príležitosť na vývoj účinných foriem energie, ktoré by nám umožnili byť konkurencieschopnými a ktoré by boli čisté a nespôsobovali by znečistenie. Je tiež dôležité, aby tiež zaručovali pravidelné dodávky, pretože ide o nové formy energie.

A v čom je problém? Podľa môjho názoru existuje nedostatok vedenia v európskych inštitúciách, keď je potrebné vysporiadať sa s týmito otázkami, nedostatok vedenia v Komisii aj v Parlamente. Má to jeden jednoduchý dôvod: nie sme schopní vysvetliť, že čistú energiu tvorí obnoviteľná aj jadrová energia.

Toto sa nerobí, záležitosť sa nevysvetľuje a je na politických predstaviteľoch, aby presadili riešenia aj napriek tomu, že sa o nich v určitom čase len veľmi ťažko diskutuje.

Ocitneme sa v paradoxnej situácii, v ktorej Čína, India a ďalšie rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky budú mať čistejšiu energiu, pretože oni majú vyvinuté jadrové zdroje a okrem toho môžu ešte konkurovať aj vďaka nižším mzdám? Toto je záležitosť, ktorá jednoducho musí byť riešená, pán komisár.

Preto dúfam, že sa v Parlamente a Komisii bude diskutovať o otázke jadrovej energie pokojne, ale rozhodne, pretože okolo tejto otázky neustále nerozhodne prešľapujeme a obraciame sa jej chrbtom.

  Dorette Corbey (PSE). - (NL) Pani predsedajúca, Bali bolo len začiatkom, vítaným prvým krokom na ceste k medzinárodnej klimatickej dohode v roku 2009. Úspech, ktorý sa dosiahol päť minút pred dvanástou, bol zásluhou európskeho vedenia. Chcem k nemu zablahoželať komisárovi Dimasovi a jeho tímu.

V decembri sa bude konať globálna konferencia v Poznani. To bude ďalší test pre európske vedenie. Európa musí vystupovať jasne, jednohlasne a nahlas v prospech prísnych opatrení. Musíme zvyšku sveta veľmi jasne tlmočiť naše stanovisko. Európa chce do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 30 %. Toto je stále naša začiatočná pozícia v rokovaniach. Intenzívna loby zo strany niektorých vlád a vedúcich osobností priemyslu proti energetickému a klimatickému balíku vyslal smerom von zlý signál.

Európske vedenie tiež znamená, že budeme realizovať znižovanie emisií, ktoré požadujeme od iných krajín, vo svojich vlastných 27 členských štátoch. Toto je dôležité. V Poznani musíme ukázať, že Európa je ochotná a schopná zájsť ďalej. než je 20 % zníženie. Ak máme brať vážne konsenzus z Bali, potom musíme začať minimálne na úrovni 25 %. Musíme ukázať, že sa nám to podarí bez straty pracovných miest. Som plne presvedčená, že v roku 2009 bude podpísaná historická klimatická dohoda. Na to je však nevyhnutná zdravá európska klimatická politika.

  Bogusław Sonik (PPE-DE). - (PL) Pani predsedajúca, konferencia o klimatických zmenách na Bali bola testom, či existuje šanca celosvetovej spolupráce na boj proti klimatickým zmenám. Je zjavné, že ide o záležitosť, ktorá má nesmiernu dôležitosť pre celý svet. Ale politická aréna, v ktorej sa pohybujeme, je vysoko diferencovaná. Z tohto dôvodu musíme prispôsobiť naše argumenty rozdielnym geopolitickým skutočnostiam. Aj keď sa nedosiahol žiadny obrovský úspech, dosiahlo sa viac než doteraz. Získali sme dôležitých partnerov.

V Európskej únii sú klimatické zmeny prioritnou témou. Jednoducho povedané, nikto nechce, aby v dome našich detí zhasli svetlá. Nie všetky európske krajiny sa však nachádzajú na rovnakej úrovni technického pokroku, a to predstavuje ďalšiu výzvu pre Európsku úniu. Poľsko je krajinou, v ktorej sa 96 % elektrickej energie produkuje spaľovaním uhlia a z toho dôvodu môže byť prispôsobenie sa nášho energetického priemyslu do roku 2020 nezvládnuteľným problémom. My tu v Bruseli, ktorí sme zodpovední za blahobyt všetkých európskych obyvateľov, si musíme viac uvedomovať možnosti jednotlivých krajín a nestavať latku tak vysoko, že sa ju podarí dosiahnuť len niektorým z nás.

Diverzifikácia zdrojov nie je jediným možným prístupom, ako dosiahnuť zníženie emisií plynov. Spaľovanie uhlia bez emisií tiež stojí za preskúmanie. Ďalšou možnosťou je jadrová energia. Za predpokladu, že sa pri plánovaní výstavby atómovej elektrárne použijú konkrétne stratégie, ktoré by sa venovali všetkým otázkam následného využitia, predstavuje jadrová energia jeden z najčistejších zdrojov energie.

V krátkosti, domnievam sa, že pre našu budúcnosť je nemierne dôležité, aby sme uplatnili konkrétny tlak na vedeckú obec s cieľom vyvinúť nové technológie, ktoré by boli významným spôsobom prospešnejšie a účinnejšie pre našu planétu ako tie, ktoré máme k dispozícii v súčasnej dobe

  Adam Gierek (PSE). - (PL) Pani predsedajúca, energetický a klimatický balík navrhovaný Európskou úniou predstavuje prepracovaný organizačnú a legislatívnu kombináciu zameranú na dosiahnutie výrazného zníženia emisií CO2. Ambiciózne plány Komisie sú založené na predpoklade, že klimatické zmeny, ktoré sa dejú vo svete, a to je nepopierateľný fakt, sú výsledkom emisií CO2.To však nebolo dokázané a nebolo to potvrdené ani na Bali. Všetky predpovede sú založené výlučne na počítačových simuláciách, ktoré nepredstavujú žiaden dôkaz.

Po prvé, pán komisár, potrebujeme spoľahlivejšie údaje o vplyve emisií CO2 na podnebie. Oxid uhličitý tvorí nevyhnutný základ pre fotosyntézu. Ide o deštruktívny činiteľ? Rád by som vás odkázal na dnes už spomínaný list adresovaný stovkou uznávaných vedcov generálnemu tajomníkovi OSN v decembri minulého roka.

Po druhé, obmedzenia emisií CO2 v rámci Európskej únie, ktoré Komisia zaviedla bez toho, aby sa táto záležitosť najprv riešila na medzinárodnej úrovni, spôsobia pokles hospodárskeho rozvoja s vážnymi sociálnymi dôsledkami.

Po tretie, a to je najdôležitejšie, Komisia vo svojom energetickom a klimatickom balíku ignorovala hlavné závery konferencie na Bali týkajúce sa adaptácie spoločností na nevyhnutné klimatické zmeny, t.j. rozširovanie neúrodnej pôdy, rozširovanie púští, nedostatok pitnej vody, záplavy atď. Toto sú hlavné ciele, na ktoré by sa v skutočnosti mali použiť prostriedky, ktoré Európska únia plánuje vyčleniť na boj s klimatickými zmenami.

  Ivo Strejček (PPE-DE). – Pani predsedajúca, v diskusii o takzvaných klimatických zmenách považujeme za samozrejmé niekoľko sporných podmienok. Po prvé, klimatické zmeny sú skutočné a sú predovšetkým spôsobované ľuďmi. Po druhé, závery vyvodené Medzivládnym panelom pre zmenu klímy (IPCC) predstavujú jediné platné výsledky. Neexistujú žiadne iné skupiny vedcov s odlišnými názormi na globálne klimatické zmeny. Po tretie, ľudia sú vo všeobecnosti ochotní zľaviť zo svojej budúcnosti a obetovať súčasný životný štýl. Po štvrté, európske podniky a spoločnosti prežijú v globálnej konkurencii aj pri vyšších cenách. Po piate, podarí sa nám presvedčiť zvyšok sveta, aby sa pripojil k našim záväzkom. Pri počúvaní prebiehajúcej diskusie som si uvedomil, že v tomto Parlamente predstavujem menšinu, ale dovoľte mi, aby som zdôraznil svoj postoj.

Po prvé, výsledky Medzivládneho panelu pre zmenu klímy sa preceňujú. Existujú ďalšie skupiny vedcov, ktoré ponúkajú odlišné názory na klimatické zmeny a na ich príčiny. Po druhé, neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili, že je to predovšetkým ľudstvo, kto spôsobuje klimatické zmeny. Po tretie, klimatické zmeny sa stali populárnym politickým nástrojom pre manipuláciu s ľuďmi. Po štvrté, konferencia na Bali potvrdila, že neexistuje žiadna široká podpora pre prílišné a extrémne drahé opatrenia na riešenie klimatických zmien. Po piate, európski výrobcovia budú musieť do svojich cien započítavať aj politické rozhodnutia, čo následne povedie k vyšším cenám a ďalšej strate európskej konkurencieschopnosti na globálnej úrovni. Po šieste, ambiciózne plány na znižovanie skleníkových plynov ublížia rozvojovým krajinám, čo bude mať za následok prehĺbenie rozdielov medzi bohatými a chudobnými.

Čo je teda potrebné urobiť? Mali by sme zredukovať legendárne európske byrokratické postupy, obmedziť produkciu právnych predpisov na nadnárodnej úrovni a nechať ľudí pracovať a vynachádzať.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). - Začíname pociťovať klimatické zmeny nezávisle na tom, na ktorom kontinente žijeme. Musíme čeliť záplavám, rozširovaniu púští, nedostatku vody, lesným požiarom, roztápaniu ľadovcov a zmene flóry. OSN vyhlásila rok 2008 za Medzinárodný rok planéty Zem. Konferencia na Bali je nesmierne dôležitá pre dohodu o boji proti klimatickým zmenám po skončení platnosti Kjótskeho protokolu.

Európska únia by mala ostať na čele opatrení na zmiernenie klimatických zmien a na prispôsobenie sa ich účinkom. Súčasná európska legislatíva a nový balík, ktorý nedávno predstavila Komisia na podporu obnoviteľných zdrojov energie, sú presne takými príkladmi.

Som rada, že máme túto diskusiu počas európskeho týždňa trvalo udržateľnej energie. Doprava sa podieľa 30 % na svetovej spotrebe energií a mestská doprava tvorí 70 % všetkých emisií. Zahrnutie leteckej dopravy do systému výmeny emisných kvót je dôležitým krokom. Ďalšími cieľmi spoločenstva by mali byť účinnejšia mestská doprava a propagácia železničnej a vodnej dopravy, pretože spôsobujú menšie znečistenie.

Vyzývame Komisiu a Radu, aby zahrnula klimatické zmeny medzi svoje priority v oblasti vnútorných záležitostí EÚ ako aj v medzinárodných vzťahoch.

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). - (DE) Pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, konferencia na Bali bola krokom správnym smerom. Rada by som vyjadrila svoje úprimné poďakovanie svojim kolegom poslancom a Komisii za to, čo ja osobne považujem za dobrý výsledok.

Zvyšovanie priemernej globálnej teploty už teraz ovplyvňuje mnohé časti sveta. Z toho dôvodu je nesmierne dôležité, aby sme dodržali zámer, obmedziť globálne otepľovanie na maximálne dva stupne Celzia nad predindustriálne úrovne. Úsilie o dosiahnutie týchto zámerov je potrebné posilniť a pestovať prostredníctvom nových inovácií, investícií do výskumu a vývoja a, predovšetkým, investícií do vzdelávania a školení. Klimatické zmeny a poľnohospodárstvo sa vzájomne ovplyvňujú troma rozličnými spôsobmi. Na jednej strane je poľnohospodárstvo po doprave a priemysle tretím najväčším zdrojom znečistenia. Na strane druhej musí znášať najväčšie bremeno klimatických zmien, pretože naša poľnohospodárska výroba sa uskutočňuje vo voľnej prírode, čo znamená, že je oveľa viac priamo vystavená účinkom klimatických zmien než akákoľvek iná ekonomická aktivita.

Po tretie, poľnohospodári môžu klimatické zmeny vnímať aj ako príležitosť ich využitia vo svoj prospech. U poľnohospodárov sa pre nás otvárajú nové príležitosti vo forme výrobcov obnoviteľných zdrojov a, predovšetkým – v druhých a tretích generáciách – ako napr. u výrobcov substitútov petrochemických výrobkov, nehovoriac o možnostiach pre nové metódy kultivácie. Ešte raz by som chcela zdôrazniť dôležitosť výskumu, vývoja a vzdelania, obzvlášť v poľnohospodárskom sektore. Výroba obnoviteľných zdrojov je však v kritickej miere závislá na vývoji a uplatňovaní kritérií trvalej udržateľnosti.

Pán komisár, klimatické zmeny sú globálnym problémom, ktorý ovplyvňuje celé spoločenstvá a nedotýka sa len niektorých konkrétnych oblastí ľudskej aktivity. Z toho dôvodu je tento komplexný celoeurópsky a v skutočnosti aj celosvetový prístup jediným spôsobom, ako sa s týmto problémom vysporiadať. Európska únia by mala v tomto úsilí zohrávať vedúcu a podpornú úlohu.

  Mairead McGuinness (PPE-DE) - (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, cesta z Bali do Kodane je teraz otvorená, ale domnievam sa, že by nás nemala zamestnávať tak naliehavo. Teraz sa musíme neodkladne zamerať na nový balík cieľov, ktorý ste predložili: trikrát dvadsať do roku 2020, ako ho nazývam ja, alebo takzvaný „Dimasov balík“, ako mu hovoria iní. Za daných okolností sa však domnievam, že v priebehu nasledujúcich 18 mesiacov, ktoré zostávajú do konca tohto parlamentného obdobia, by sa tento balík iniciatív mal zmeniť na právne predpisy Spoločenstva. To je naša najvyššia priorita. Mnohí vás kritizovali za to, že je tento balík príliš ambiciózny, iní zasa za to, že mu chýba akákoľvek ambicióznosť. Dovolím si povedať, že práve to je najlepším dôkazom toho, že ste na správnej ceste.

Dovoľte mi ešte jednu stručnú poznámku. Svoju úlohu musia zohrávať nielen vlády a Európsky parlament, ale taktiež jednotliví obyvatelia. Všetci môžeme prispieť svojím dielom. Všetko, začínajúc dopravnými zápchami a končiac spôsobom, akým navrhujeme budovy a akým v nich žijeme, sa týka občanov, nielen vlád. Verím, že vaša práca v Bruseli pomôže zvýšiť všeobecnú informovanosť o tejto skutočnosti.

  Genowefa Grabowska (PSE). - (PL) Pani predsedajúca, pán komisár, keď som počúvala dnešnú diskusiu, s prekvapením som si uvedomila, že tu ani raz nezaznelo slovné spojenie „trvalo udržateľný rozvoj“. Išlo o moderný, aj keď až príliš prepracovaný koncept, ktorý sa– ako je možné vidieť aj z dohody krajín, ktoré sa zúčastnili na konferencii v Rio de Janeiro v roku 1992 – začal používať len nedávno, začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, a ktorým sa v čase jeho používania označovala ochrana životného prostredia v rozumnej miere.

Dámy a páni, trvalo udržateľný rozvoj nie je zastaralým konceptom. Nejde len o prechodnú módu politikov a ochrancov životného prostredia. Ide o koncept, ktorý sa pokúša zjednotiť záujmy obrovskej ekologickej loby so záujmami priemyselnej loby. Pokúsme sa preto pozrieť na dosiahnuté výsledky na Bali vo svetle starého princípu trvalo udržateľného rozvoja. Princípu, ktorý je vysoko cenený nielen  Európe, ale aj na medzinárodnej úrovni. Musíme našu planétu ochrániť pre klimatickými zmenami, nie však za cenu zničenia nášho priemyslu. Pokúsme sa nájsť inteligentný kompromis.

  Jerzy Buzek (PPE-DE) - (PL) Pán komisár, zúčastnil som sa na konferencii na Bali ako člen poľskej delegácie. Konferencia bola čiastočne úspešná. Európske krajiny sú teraz zodpovedné za 14. konferenciu zmluvných strán v Poznani (COP14) a 15. konferenciu zmluvných strán v Kodani (COP15). Čo je však najväčšou prekážkou dosiahnutia úplného úspechu?

Podľa môjho názoru je ňou nedostatok účinnej, dostupnej a lacnej technológie. My v Európskej únii by sme sa mali zamerať na tento problém. Tým by sme pomohli sebe aj našim hospodárstvám a prostredníctvom prevodu a výmeny najlepších technológií by sme pomohli aj iným . Toto riešenie by bolo oveľa lacnejšie než zavádzanie čoraz drastickejšieho znižovania emisií pre náš priemysel. Vyžaduje si revíziu rozpočtu EÚ a presun zdrojov. Pokúsme sa o to.

Tento rok navrhne poľská vláda v Poznani, v rámci COP14, celosvetovú revíziu najlepších technológií. Vedúce spoločnosti a najrozvinutejšie krajiny budú predstavovať najlepšie technologické riešenia. Ak chceme dosiahnuť úspech v Kodani v roku 2009, potom najprv musíme uspieť v Poznani v roku 2008.

  Avril Doyle (PPE-DE). - Pani predsedajúca, aj keď som sa zúčastnila už na svojej piatej konferencie a stretnutia zmluvných strán OSN o klimatických zmenách, vrátila som sa z Bali po prvýkrát s pocitom úspechu v tejto najdôležitejšej globálnej otázke.

Jedným z najjasnejších odkazov z Bali bola urgentná potreba nájdenia mechanizmu, ktorý by zabezpečil, že predchádzanie odlesňovaniu a degradácii našich lesov bude súčasťou každej medzinárodnej dohody po roku 2012.

Bola by som veľmi rada, keby sme boli v pozícii, v ktorej by sme mohli pridať ďalších 20 % ku vzorcu „20/20/20 do roku 2020“. Ak by sme mali dohodnutý systém financovania, ktorý by odmeňoval alebo kompenzoval pôvodné komunity, a tým zmierňoval súčasnú mieru odlesňovania, predovšetkým našich tropických pralesov – neberúc do úvahy obrovské problémy pri určovaní základného údaja, ktorý by odzrkadľoval dnešnú úroveň zalesnenia – mohli by sme znížiť globálne emisie CO2 o ďalších 20 %, preto našim cieľom musí byť „20/20/20/20 do roku 2020“.

Z konferencie na Bali, ktorú ste za EÚ veľmi úspešne viedli, vzišiel plán pre globálnu dohodu do nasledujúcej konferencie v roku 2009 v Kodani a chcela by som Vám, pán komisár, pogratulovať k Vášmu osobnému prínosu.

  Anni Podimata (PSE). - (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, EÚ sa nachádza na čele zápasu proti klimatickým zmenám a vy máte v tomto zápase jednoznačne osobitné postavenie. Ak však chceme, aby EÚ tento zápas ďalej viedla, nestačí len vytvárať legislatívne iniciatívy alebo stanovovať záväzné ciele. EÚ musí tiež zohrávať vedúcu úlohu pri realizácii záväzných cieľov, ktoré si vytýčila, a to s čo najviac zjednoteným frontom. Sme svedkami toho, že medzi členskými štátmi EÚ existuje mnoho závažných odchýlok pri realizácii cieľov boja proti klimatickým zmenám. Z toho dôvodu teraz očakávame opatrenia, stimuly a iniciatívy, ktoré by zmenšili túto medzeru a ktoré by dosiahli, že reakcia členských štátov EÚ v smere dosiahnutia týchto cieľov bude oveľa viac súdržná.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – Ako náhradná členka Výboru pre klimatické zmeny by som chcela vyzdvihnúť výrazné úspechy, ktoré sa podarili dosiahnuť Európskemu parlamentu na Svetovej konferencii na Bali.

Európsky parlament sa musí stať vizionárom trvalo udržateľného rozvoja. Čo musíme urobiť ďalej? V prvom rade nemôžeme poľaviť v našom úsilí. Európska únia musí podporovať investície do výskumu a vývoja smerom k účinným a menej náročným technológiám.

Nemôžeme hovoriť iba o CO2. Ukladanie stále prísnejších ekologických podmienok nie je správnym riešením, pretože by sme mohli znevýhodniť práve naše európske malé a stredné podniky. Nesmieme sa brániť novým myšlienkam, napríklad stratégii vodou ozdravovať klímu.

Tím slovenských a českých vedcov pod vedením Michala Kravčíka, významného experta pre využívanie vody ako ozdravovateľky vysušeného urbánneho priestoru, pripravil novú vodnú paradigmu. Koncentrácia dažďovej vody vo vodných nádržiach je jednoduchým, rýchlym a veľmi efektívnym riešením. Som presvedčená, že neskanalizovať dažďovú vodu, ale uskladniť ju pre budúce využitie nielen v Amerike, ale aj v Európe, je dobrým strategickým riešením. Verím, že Komisia a Rada podporí myšlienky novátorov a uplatnenie novej vodnej paradigmy nájde zaslúženú podporu aj v Európe.

  Mairead McGuinness (PPE-DE) – Pani predsedajúca, teší ma, že môžem sledovať diskusiu a potom mať možnosť sa do nej zapojiť a počúvať prejavy poslancov, ktorí sa zúčastnili konferencie na Bali, pretože nemáme dostatok informácií o tom, čo sa tam dialo.

Mohla by som však upozorniť na jednu konkrétnu otázku? Je moderné hovoriť o klimatických zmenách, a hoci verejnosť v súčasnosti o túto tému prejavuje záujem, obávam sa, že by ho mohli stratiť. Musíme byť veľmi opatrní, aby to, čo navrhujeme a predkladáme bolo uskutočniteľné, a aby sme mali praktické výsledky, ktorými by sme sa mohli preukázať.

Čo sa týka otázky poľnohospodárstva, ktorú položil predovšetkým pán Schierhuber: tak napríklad v Írsku 28 % našich emisií pochádza z poľnohospodárstva. Domnievam sa, že poľnohospodárstvo už prispelo dostatočnou mierou. Musíme si dať pozor, aby sme od poľnohospodárstva nežiadali priveľa a neriskovali svoju potravinovú bezpečnosť. Riešenie tohto problému preto nie je jednoduché. Odznela tu téma lesov. Myslím si, že potrebujeme hľadať spôsoby, ako podnecovať tie kontinenty, ktoré disponujú obrovskými zalesnenými plochami, aby ich nevytínali, presne tak, ako sa snažíme podnecovať našich farmárov, aby nerozorávali trvalé pasienky, pretože plnia významnú úlohu ako pohlcovače uhlíka.

Preto na celosvetovej úrovni robme čo môžeme, a dúfajme, že ľudia sa postavia za európske vedenie v tejto otázke, pretože bez neho nemáme žiadnu nádej na dosiahnutie našich cieľov.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Pani predsedajúca, chcel by som sa najprv poďakovať poslancom Európskeho parlamentu za ich veľmi pozitívne príspevky.

Jedna vec je istá: dnes večer sme počuli aj názory, ktoré používali podobné argumenty ako napríklad Spojené štáty a Austrália, ktoré sa nechceli uberať smerom ratifikácie Kjótskeho protokolu. Od týchto názorov sa však od tej doby už upustilo. Austrália Kjótsky protokol ratifikovala a v Spojených štátoch už tieto názory nie sú viac prijateľné ani na federálnej, ani na štátnej úrovni.

Počul som tiež aj nesprávne vyhlásenie, o ktorom som presvedčený, že ho ctený pán poslanec vyslovil v dobrej viere: Spojené štáty vraj majú lepšie výsledky ako Európska únia. Údaje za rok 2005 však ukazujú, že Spojené štáty zvýšili emisie svojich skleníkových plynov o 16,4 %, kým EÚ dosahuje ciele z Kjóta a v roku 2005 boli jej emisie o 7,9 % nižšie než v roku 1990. Z toho dôvodu existuje obrovská priepasť medzi úspechmi, ktoré dosiahla EÚ, a neúspechmi na strane Spojených štátov. Je tiež potrebné poznamenať, že Spojené štáty mali na základe Kjótskeho protokolu, ktorý podpísali, ale neratifikovali, znížiť svoje emisie o 7 %. Namiesto plánovaných –7 % však boli ich emisie v roku 2005 na úrovni +16,4 %, kým EÚ je na dobrej ceste dosiahnuť svoj cieľ -8%. Už teraz sa nachádzame pod úrovňami z roku 1990.

Chcel by som tiež poznamenať, že najväčším problémom Írska je veľký nárast emisií oxidu uhličitého z dopravy. V posledných rokoch sme zaznamenali 160 % zvýšenie emisií skleníkových plynov. Poľnohospodárska výroba pri tom nepochybne zohráva významnú úlohu a v tejto oblasti existuje množstvo riešení. Nový Zéland napríklad vyvinul špeciálne zvieracie krmivá, ktoré vo veľkej miere prispievajú k obmedzovaniu emisií oxidu uhličitého.

Dámy a páni, akčný plán z Bali, ktorý bol dohodnutý v decembri minulého roka, je dôležitou témou v diskusiách o budúcom medzinárodnom režime v oblasti klimatických zmien. Našim najvýznamnejším úspechom bolo, že sme už začali formálne rokovania. V súčasnosti už existujú jasné signály, že sa nám darí dosahovať požadovaný cieľ v boji proti klimatickým zmenám, ktorý súvisí s klimatickou dohodou pre obdobie po roku 2012. V rámci Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách bolo schválené vytvorenie novej ad hoc skupiny, cieľom ktorej bude viesť rokovania o dlhodobej spolupráci spoločne s ad hoc pracovnou skupinou, ktorá už pôsobí v rámci Kjótskeho protokolu. Všetky strany, ktoré sú zmluvne zaviazané k Rámcovému dohovoru Organizácie spojených národov, vrátane Spojených štátov, sa zúčastnia týchto rokovaní. Hlavnou otázkou bude otázka financovania boja proti klimatickým zmenám. Musíme nájsť spôsoby, ako urýchliť financovanie, vhodne nasmerovať investície a dosiahnuť, aby boli ešte viac ohľaduplné voči životnému prostrediu. Tým sa podnieti vývoj nových technológií a zvýši sa úsilie, prispôsobiť sa nevyhnutným dôsledkom klimatických zmien, čo priláka investície z verejného a do veľkej miery aj zo súkromného sektora. Toto je kľúčovým bodom rokovaní. Dovoľte mi však zdôrazniť, aké je dôležité, aby EÚ začala konať bez akéhokoľvek chvíľkového zaváhania. Vo vašom uznesení sa veľmi správne hovorí o tom, že musíme, okrem iných vecí, zvýšiť úsilie o integráciu klimatických parametrov do našej rozvojovej politiky.

Som presvedčený, že by sme mohli dosahovať väčšie úspechy na dvojstrannej aj regionálnej úrovni, aj v oblastiach, akými sú obchod a investície. Ďalšia mobilizácia súkromného sektora je tiež životne dôležitá a treba ju ešte viac využiť.

Zabrániť odlesňovaniu je nepochybne veľmi dôležité. Správne ste poznamenali, že relatívne nízke investície nám môžu pomôcť dosiahnuť úspech hneď v dvoch oblastiach: v boji proti klimatickým zmenám a v zabránení ďalšej strate biologickej rozmanitosti. Týmto smerom sa budeme uberať, pretože zabrániť odlesňovaniu sa nám môže podariť aj skôr, ako uzavrieme dohodu alebo ako vojde do platnosti nová dohoda. Z toho dôvodu ide o životne dôležitú oblasť, s ktorou sa musíme vysporiadať.

Komisia je rozhodnutá pomôcť EÚ pri zachovaní jej vedúcej úlohy v nových diskusiách o budúcich opatreniach v oblasti klimatických zmien. Veľmi sa spolieham sa vašu podporu tejto záležitosti. Nachádzame sa na úplnom začiatku rokovaní o politike v oblasti klimatických zmien pre obdobie po roku 2012. Vedúca úloha EÚ v otázke klimatických zmien bude mať kľúčový význam pre záruku toho, že dialóg bude pokračovať a prinesie pozitívne výsledky. Musíme mať však neustále na pamäti, že naša vedúca úloha závisí a je ovplyvňovaná politikami a opatreniami, ktoré prijímame v rámci EÚ. Realizácia klimatických politík v rámci EÚ a urýchlené schválenie návrhu klimatických a energetických opatrení budú naďalej nesmierne dôležité, ak si chceme zachovať svoju vedúcu úlohu a priviesť medzinárodné snahy v oblasti boja proti klimatickým zmenám k úspešnému záveru.

Dovoľte mi ešte raz zdôrazniť, že sa tešíme na pokračujúcu a úzku spoluprácu s Parlamentom v tomto procese.

  Predsedajúca. - V súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku som obdržala návrh uznesenia, ktorým sa končí táto rozprava⁽¹⁾.

Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, 31. januára 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE-DE), písomne. - (RO) Nedávno sme obdržali dokument o klimatických zmenách, ktoré si každý z nás uvedomuje. Dokument s názvom „Nebojuj, prispôsob sa – mali by sme sa vzdať márnych pokusov bojovať s klimatickými zmenami“ bol zaslaný generálnemu tajomníkovi OSN vo forme otvoreného listu.

Ako naznačuje už samotný názov dokumentu, sto odborníkov nás v ňom vyzýva, prijať klimatické zmeny nie s rezignáciou ,ale s nadšením, pričom argumentujú, že CO2 je nevyhnutý pre fotosyntézu.

Ja nie som chemik ani biológ, nemohol som si však nevšimnúť dramatické klimatické zmeny, ktoré sa konali v posledných rokoch. Všimol som si, že už nemáme štyri ročné obdobia, ale len dve. Nie som ochotný prijať myšlienku, že sa o desať rokov budem lyžovať pod strechou na 100 yardovom svahu. Neprijmem názor, že sa môžem opaľovať len medzi piatou a siedmou hodinou ráno zo strachu pred rakovinou kože. Preto si hovorím, mne vôbec nezáleží na ich fotosyntéze, ja sa chcem chodiť lyžovať, opaľovať a viesť normálny život.

  Gyula Hegyi (PSE), písomne. - (HU) Klimatická konferencia, ktorú zorganizovala OSN na Bali, nepriniesla žiadne konkrétne výsledky. Otvorila však cestu pre novú, globálnu klimatickú dohodu po roku 2012. Najväčší producenti emisií, ako Spojené štáty a Čína, však, bohužiaľ, ešte stále nechcú byť súčasťou tohto procesu, ktorý je dôležitý pre budúcnosť Zeme. Vzhľadom na doteraz uskutočnené prípravy na voľbu amerického prezidenta však môžeme dúfať, že kandidát, ktorý napokon zvíťazí, bude, na rozdiel od súčasnej administratívy, pociťovať zodpovednosť za budúcnosť našej planéty. Ak Spojené štáty podpíšu klimatickú dohodu, potom snáď bude jednoduchšie presvedčiť aj Čínu. Nesmieme, samozrejme, zabúdať, že Európa je najväčším konzumentom čínskych výrobkov a že sme tým pádom ako kupujúci svojím spôsobom tiež zodpovední za čínske emisie skleníkových plynov.

Zástupcovia Európskej únie na Bali hovorili vo svojich vyhláseniach o znížení emisií skleníkových plynov o 25 až 40 %. Minulý rok hlasoval Európsky parlament za 30 % zníženie. Posledná správa Komisie zasa navrhuje len 20 % zníženie do roku 2020. Bolo by vhodné, kedy sa tieto ciele zjednotili, aby sme mohli rovnaké ciele podporovať vnútri aj navonok. Ja osobne, samozrejme, podporujem ambicióznejšie zníženie o 30%.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. - (RO) Vrcholným momentom konferencie na Bali bolo prijatie plánu pre bezpečnú klimatickú budúcnosť. Ide o nový rokovací proces s plánovaným ukončením v roku 2009, ktorý viedol k opätovnému začatiu rokovaní ohľadom globálneho otepľovania po roku 2012, kedy sa skončí prvá etapa Kjótskeho protokolu.

Výsledkom konferencie boli dôležité rozhodnutia, ktoré podporujú tento plán: Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, prevod ekologickej technológie z bohatých do chudobných krajín, opatrenia na zníženie emisií zapríčinených odlesňovaním a degradáciou lesov v rozvojových krajinách. Boj proti odlesňovaniu je hlavnou prioritou európskej politiky v oblasti životného prostredia. Koordinované úsilie zo strany členských štátov pomôže v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Veľmi sľubným znamením je, že akčný plán z Bali obsahuje aj stratégie na potlačenie ekologických katastrof a postupy na riešenie strát a škôd, ktoré súvisia s klimatickými zmenami v rozvojových krajinách. Európska únia zohrala významnú úlohu v úspešnom závere konferencie tým, že zaručila, aby sa posledným vedeckým odporúčaniam Medzivládneho panelu pre zmenu klímy venovala náležitá pozornosť.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE), písomne. - (HU) Privítal som kompromis, ktorý sa dosiahol na samite o ochranne podnebia na Bali, a s ním súvisiace rozhodnutie Výboru Európskeho parlamentu pre klimatické zmeny.

Podľa môjho názoru predstavuje kompromis z Bali zásadný prelom, pretože sa strany dohodli na rokovacom mandáte o novej dohode o klimatických zmenách, ktorá by nahradila Kjótsky protokol, ktorého platnosť vyprší v roku 2012. Zároveň sa po prvýkrát podarilo dosiahnuť, že sa aj rozvojové krajiny spolu so Spojenými štátmi zaviazali znížiť dôsledok klimatických zmien.

Postoj Maďarska je rovnaký ako postoj iných členských štátov EÚ. V marci 2007 sa Európska rada rozhodla znížiť emisie skleníkových plynov o 20% v porovnaní s ich úrovňami v roku 1990. Európska komisia pripravila plán ochrany podnebia a balík pre obnoviteľnú energiu s cieľom dosiahnuť tento ambiciózny cieľ, čím ukázala príklad ďalším priemyselným krajinám.

Verím, že správa o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne, ktorú včera prijal Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, tiež prispeje k boju proti klimatickým zmenám.

Rád by som upozornil na fakt, že klimatické zmeny v Maďarsku sú už v súčasnosti reálnym problémom, pretože v oblasti medzi Dunajom a Tisou hrozí rozširovanie púští. Environmentálna a sociálna erózia v oblasti Homokhátság sa musí zastaviť, lebo inak povedie k ešte väčšiemu ohrozeniu prostriedkov obživy pre približne 800 000 ľudí.

Musíme zastaviť proces rozširovania púšte v oblasti Homokhátság!

(Rokovanie bolo prerušené o 20.40 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN ONESTA
podpredseda

(1) pozri zápisnicu

21. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu

  Predsedajúci. - Ďalším bodom rokovania sú jednominútové vystúpenia.

  Iuliu Winkler (PPE-DE) - (HU) Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci. Fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond sú pre nové členské štáty veľmi dôležité, pretože rozdiely medzi jednotlivými regiónmi majú veľký význam. Moja krajina, Rumunsko, môže do roku 2013 použiť viac ako 20 miliárd EUR. Jeden rok po našom vstupe do Únie nám prax ukazuje, že sa zlepšilo čerpanie fondov určených na regionálny rozvoj. No ešte stále sme ďaleko od dosiahnutia našich zámerov. Pre rumunské regióny je nesmierne dôležité, aby zvýšili svoju schopnosť čerpať fondy tým, že ich budú využívať účinne a že ich budú systematicky dokladovať.

Rumunsko na túto činnosť potrebuje nástroje, akými je napríklad účinný a čoraz viac decentralizovaný systém verejných administratívnych inštitúcií a nové rozdelenie na oblasti ekonomického rozvoja, keďže súčasné regióny nie sú na tento účel vhodné ani použiteľné. Z toho dôvodu sa musia v súlade s príslušnými sociálnymi dohodami od základov vytvoriť nové regióny, ktoré by spravovali volené regionálne vlády. Nové rozdelenie Rumunska na oblasti ekonomického rozvoja sa nesmie odkladať. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). - (BG) Chcela by som upriamiť vašu pozornosť na niektoré problémy týkajúce sa katastrof a nehôd na mori. Diskutuje sa o nich väčšinou vtedy, keď sa stanú, a potom čas veľmi rýchlo vymaže tieto tragédie z našej pamäte. Nehody na mori sú však súčasťou spoločnej námornej politiky. Musíme sa na ne pripraviť rovnako, ako sa pripravujeme na uplatňovanie prevodu.

Bulharská loď Vanessa nedávno stroskotala v Azovskom mori. Počas posledných niekoľkých mesiacov došlo v Kerčskom prielive kvôli zlému počasiu k viacerým nehodám. Niekoľko námorníkov zomrelo, iní sú nezvestní a škody boli vyčíslené vo výške niekoľko miliónov eur. Azovské more a Čierne more boli znečistené ropou. Spoločná námorná politika musí poskytovať opatrenia na minimalizáciu rizík a musí vytvoriť navigačné postupy, ktoré by znižovali počet nehôd. Potrebujeme komplexný systém na rýchlu reakciu a riadenie núdzových záchranných operácií. Potrebujeme zariadenia, ktoré dokážu fungovať aj za zlých poveternostných podmienok a ktoré by boli umiestnené tak, že by ich bolo možné rýchlo nasadiť v miestach nehôd.

  Magor Imre Csibi (ALDE). - (RO) Pán predsedajúci, dámy a páni, obezita sa týka viac ako polovice obyvateľstva vo väčšine členských štátov. Ešte viac znepokojivá je skutočnosť, že v Európe každoročne pribudne viac ako 400 000 nových detí, ktoré majú nadváhu. Jednou z oblastí, na ktoré by sme sa pri boji proti obezite mali zamerať, je účinné označovanie potravinových výrobkov. Európske označenie potravín zatiaľ, bohužiaľ, neposkytuje spotrebiteľom dostatočné informácie na to, aby mohli urobiť zdravé a bezpečné rozhodnutia.

Z toho dôvodu som privítal návrh Európskej komisie na revíziu smernice o označovaní potravín a s ním nepriamo súvisiace zavedenie zjednodušeného systému označovania, ktorý by bol vytlačený na prednej strane obalu potravín. Mrzí ma , že návrh Komisie neobsahuje farebne odlíšený systém označovania, ktorý by jednoznačne označoval výživovú hodnotu výrobku (vysoká, stredná, nízka). Označovanie by malo byť výhodné pre obe strany – pre výrobcov aj pre spotrebiteľov. Dobre informovaný spotrebiteľ môže robiť rozumné stravovacie rozhodnutia.

  Brian Crowley. (UEN) – Pán predsedajúci, v súvislosti s nadchádzajúcim referendom v Írsku týkajúcom sa reformnej zmluvy by som chcel uviesť do súvislosti dôležitosť tejto zmluvy z ekonomického hľadiska, pretože reformná zmluva je, ak už o ničom inom, aspoň o zefektívnení rozhodovacej schopnosti Európskej únie, ktorá sama osebe bude viesť k väčšiemu hospodárskemu úspechu a vyššiemu rastu. Keď sa na to pozeráme z pohľadu Írska, v minulom roku boli do írskeho priemyslu vložené investície vo výške 2,6 miliardy EUR; bolo vytvorených 9 000 nových pracovných miest; výška exportu dosiahla takmer 80 miliárd EUR; vyše 80 % všetkých produktov vyrobených v Írsku bolo určených na export, predovšetkým na trhy Európskej únie. Priemerný ročný plat v Írsku je 44 000 EUR a vyše 3 miliardy EUR vyberá vláda vo forme dane z príjmu právnických osôb. Tieto otázky – zabezpečiť nepretržitý rast ekonomických ukazovateľov, ukazovateľov zamestnanosti, v oblastiach hospodárskeho rastu a hospodárenia s majetkom – sú nesmierne dôležité. Preto sa usilujeme, aby ľudia hlasovali v otázke referenda v Írsku „áno“ .

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). - (PT) V čase, keď nezamestnanosť v Portugalsku dosiahla jednu z najvyšších úrovní za posledných 20 rokov, pričom tento stav ovplyvňuje predovšetkým ženy a mladých ľudí, ďalšia nadnárodná spoločnosť vyvíja tlak na zamestnancov, aby odstúpili od svojich pracovných zmlúv. Spoločnosť, o ktorej je reč, je Yasaki Saltano, ktorá plánuje ukončiť výrobu káblov v meste Serzedo, dištrikt Gaia. Zamýšľa pokračovať v presúvaní výroby do iných krajín, predovšetkým do Ázie a Afriky, dokonca aj potom, čo už vykonala drastické zníženie svojej pracovnej sily. Táto nadnárodná spoločnosť zamestnávala vo svojich továrňach v Ovare a Serzede vyše 6 000 ľudí, za čo dostala milióny eur v podobe pomoci Spoločenstva. Tieto pracovné miesta však teraz boli zredukované o viac než dve tretiny.

Preto musíme znovu zdôrazniť potrebu účinných opatrení, ktoré by zabránili podobnému premiestňovaniu výroby, a nie iba zmierňovali výslednú situáciu, ako to robí napríklad súčasný globalizačný fond pre zamestnancov, ktorí boli zasiahnutí presídľovaním nadnárodných spoločností. Týka sa to predovšetkým automobilového sektora a sektora automobilových komponentov, kde môžeme ako príklad spoločností, ktoré neskôr zatvorili svoje brány, uviesť Opel Portugal, Johnson Controls a Alcoa Fujikura.

  Urszula Krupa (IND/DEM) - (PL) Pán predsedajúci, počas poslednej schôdze som nedostala možnosť prehovoriť, a z toho dôvodu by som chcela protestovať dnes, na pôde Európskeho parlamentu, proti porušeniu ľudských práv a útoku na ľudskú dôstojnosť.

Počas letu do Buenos Aires na pozvanie poľskej komunity v Amerike, kde sme spoločne s riaditeľom katolíckeho rádia, ktorého si vážia milióny poslucháčov, hlásali a bránili univerzálne európske hodnoty, sme boli obťažovaní novinármi zo súkromnej komerčnej televíznej stanice TVN, ktorí sa nás snažili prinútiť poskytnúť im rozhovor a slovne urážali duchovného aj mňa, poslankyňu Európskeho parlamentu. Psychické násilie, ktoré ohrozovalo náš duševný aj telesný stav počas štrnásťhodinového letu, bolo niekoľkokrát zmiernené zásahmi zo strany posádky leteckej spoločnosti Lufthansa, a pokračovalo aj po našom pristátí.

Chcela by som tiež upozorniť na nebezpečenstvo poskytovania informácií o letoch, čísle sedadla a hotelových rezerváciách tretím osobám, ktoré je v rozpore s platnou legislatívou, lebo informácie môžu byť zneužité teroristami.

  Peter Baco (NI). – Dámy a páni, maďarskí kolegovia vo svojich vystúpeniach v Európskom parlamente neopodstatnene a pravidelne atakujú Slovensko. Naposledy to boli nepravdy o rušení národného rozhlasového vysielania na Slovensku a podpichnutie, že Slovensko by malo spolupracovať s Maďarskom na normalizácii ochrany vôd Malého Žitného ostrova na Dunaji.

O vodnom režime celého okolia Dunaja sme sa predsa už niekoľkokrát dohodli. Naposledy o tom hovorí dohoda, ktorú uzatvorili vládne delegácie Maďarska a Slovenska v roku 1998 – slovenská delegácia, ktorú som viedol – a dobre si pamätám, že sa v tejto dohode vyhovelo maďarským požiadavkám aj pre toto územie. Slovenská vláda túto dohodu schválila a rešpektuje ju a treba, aby ju konečne schválila a rešpektovala aj maďarská vláda.

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE) - (RO) Pán predsedajúci, ako spravodajkyňa pre regionálnu spoluprácu pre oblasť Čierneho mora by som chcela vyjadriť svoje obavy v súvislosti s dohodou, ktorú Bulharsko uzavrelo dňa 18. januára 2008 a súhlasilo v nej podporovať a zúčastniť sa na ruskom energetickom projekte South Stream.

Tento projekt prináša hneď dva problémy pre energetickú bezpečnosť Európskej únie. Po prvé, podpora tohto projektu zo strany členského štátu je v rozpore s prioritnými cieľmi diverzifikácie energetických zdrojov Európskej únie. Projekt South Stream by ešte zvýšil závislosť EÚ na jedinom zdroji. Po druhé, projekt South Stream svojou samotnou existenciou podkopáva projekt NABUCCO, ktorý sa pokladá za strategicky dôležitý pre úspech energetickej bezpečnostnej politiky EÚ.

Dovoľte mi, aby som vám pripomenula, že dohoda medzi Bulharskom a Ruskom prišla v čase, keď Európska únia väčšinou hlasov prijala správu o spolupráci v oblasti Čierneho mora.

  Cătălin-Ioan Nechifor (PSE). - (RO) Bol by som radšej, keby sa moje prvé jednominútové vystúpenie nemuselo zaoberať negatívnou témou. Ale to, čo sa minulý týždeň odohralo na východnej hranici Európskej únie, by malo nám všetkým poslúžiť ako varovný signál.

V dňoch 21. a 22. januára skupiny ukrajinských občanov zablokovali vjazdy pre automobily na hraničnom prechode Siret - Porubnoe medzi Rumunskom a Ukrajinou, pretože boli nespokojní s tým, že zatiaľ, čo rumunskí občania už od 1. januára 2008 nepotrebujú na vstup do Ukrajiny víza, oni musia platiť za víza na vstup na rumunské územie.

Rumunsko, ako členský štát, musí plniť európske predpisy v súvislosti s vízami pre občanov krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, a jednoducho nemôže Ukrajine poskytovať žiadne osobitné výhody. Z toho dôvodu sa domnievam, že Parlament a Komisia by mali požiadať Ukrajinu o dôslednejšie kroky z jej stany, ktorými by potvrdila svoju európsku orientáciu ...

(Predseda prerušil rečníka)

  Marian Harkin (ALDE). – Pán predsedajúci, chcem upriamiť pozornosť na nedávnu správu Agentúry pre ochranu životného prostredia o kvalite vody v Írsku. Aj keď sme investovali značné prostriedky do zlepšenia systémov odpadových vôd podľa rámcovej smernice o vode, stále ešte musíme dosiahnuť určité ciele v súvislosti s kvalitou vody.

V tejto súvislosti chcem spomenúť otázku, ktorú sme doposiaľ v Írsku ignorovali a neustále ignorujeme: otázku vloženia značných zdrojov do zlepšenia a renovácie septikov v Írsku, predovšetkým vo vidieckej časti Írska. Existuje prílišná tendencia viniť septiky v súvislosti s nebezpečenstvom znečistenia pitnej vody v Írsku. Je však nevyhnutné, aby írska vláda – v rámci rozsahu daného problému – zaviedla grantový podporný program na preskúmanie a vylepšenie stavu jestvujúcich septikov v tých prípadoch, kde je to potrebné.

Možno existuje agenda, na základe ktorej sa odporúča neinvestovať do zlepšenia stavu septikov a následne využiť danú situáciu ako palicu, ktorou budeme biť vidiecke obyvateľstvo. Ak je to tak, potom je táto politika krátkozraká a úplne v rozpore s európskymi právnymi predpismi.

  Francesco Enrico Speroni (UEN). - (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, neapolskí politici majú vo zvyku šíriť svoje nezmysly po celej Európe. Dnes tento odpad zasiahol Quirinale, kde sprostý boľševik Napolitano prikázal rozdávať lichôtky, aby sa predĺžila smrteľná agónia jeho alkoholických priateľov, a to bez ohľadu na demokraciu alebo vôľu ľudu hlasovať za nový parlament. Od človeka, ktorý rečnil v prospech sovietskej invázie do Maďarska, však nemožno ani nič iné očakávať.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL). - (PT) Chcel by som túto príležitosť prehovoriť na plenárnej schôdzi využiť na to, aby som verejne odsúdil neprijateľnú situáciu Kader Şahin, mladej aktivistky Komunistickej strany Turecka, ktorá je od januára 2007 na základe rozhodnutia tureckých orgánov držaná vo väzbe bez toho, aby boli preložené akákoľvek dôvody na obvinenia voči jej osobe alebo na jej držanie v ochrannej väzbe, kde čaká na súdne pojednávanie.

Kader Şahin bola zatknutá, keď turecká polícia násilne prerušila tlačovú konferenciu, na ktorej sa verejne odsudzovalo utláčanie tureckých politických väzňov v decembri 2000. Vzhľadom na to, že na 5. februára je naplánovaný ďalší výsluch týkajúci sa jej prípadu, vyjadrujeme naše zdesenie nad touto situáciou a vyzývame turecké orgány, aby ju okamžite prepustili a stiahli všetky nepodložené obvinenia voči jej osobe.

  Gerard Batten (IND/DEM). - Pán predsedajúci, Alexander Litvinenko dosvedčil Mitrochinovej komisii v Taliansku a zároveň to potvrdil aj mne osobne, že Romano Prodi bol agentom určitého typu KGB. Mario Scaramella z Mitrochinovej komisie neskôr prišiel do Londýna varovať pán Litvinenka pred hrozbou atentátu voči jeho osobe. Pán Livninenko bol krátko na to zavraždený.

Pán Scaramella sa vrátil do Talianska, kde bol okamžite zatknutý. Posledných 13 mesiacov je držaný vo väzbe na základe falošných obvinení bez súdneho procesu a bez možnosti komunikovať s vonkajším svetom. Pán Scaramella prišiel o svoj príjem, o svoj dom, bol oddelený od svojich detí a jeho zdravotný stav je ohrozený. Mario Scaramella je politickým väzňom. Jeho pokračujúce zadržiavanie vo väzbe predstavuje škandál v srdci Európskej únie. Jeho jediným previnením, ak sa to tak vôbec dá nazvať, bolo to, že sa pokúsil vniesť trochu svetla do skazených kútov európskej politiky. Všetci demokrati by sa mali dožadovať jeho okamžitého a bezpodmienečného prepustenia.

  László Tőkés (NI) - (HU) V tomto Európskom roku medzikultúrneho dialógu by som chcel vašu pozornosť upriamiť na nesmierne diskriminačný návrh zákona Konzervatívnej strany Rumunska, ktorý, ak bude prijatý, bude trestať ľudí patriacich k národnostným menšinám a nehovoriacich rumunským štátnym jazykom stratou občianstva. Tento jazykový zákon je v prvom rade zameraný proti maďarskej komunite v jej starobylom domove, v Transylvánii. Až doposiaľ proti nemu nevystúpila ani jedna rumunská parlamentná strana a Národná rada pre boj s diskrimináciou mu dokonca dala zelenú. Rumunský parlament sa spolu s týmto zákonom chystá prijať aj ďalší diskriminačný zákon - zákon o vzdelávaní. Ohľadom týchto záležitostí budeme v krátkom čase kontaktovať pána Leonarda Orbana, rumunského komisára zodpovedného v Európskej komisii za viacjazyčnosť, pretože sme presvedčení, že Rumunsko musí v súvislosti so svojimi vlastnými jazykovými zákonmi dodržiavať demokratické postupy Európskeho parlamentu.

  Colm Burke (PPE-DE). – Pán predsedajúci, rád by som upozornil na otázku súvisiacu s Európskym dohovorom o osvojení detí. Tento bol prijatý Radou Európy v roku 1967. O štyri desaťročia neskôr je však zastaraný a potrebuje byť nahradený.

V roku 2002 Rada Európy rozhodla, že by sa mal pozmeniť. V roku 2004 boli odsúhlasené návrhy. Text nového dohovoru bol v roku 2007 odsúhlasený právnymi expertmi. Avšak, zdá sa, že jedna krajina ho v súčasnosti blokuje a nedovoľuje, aby bol predložený Výboru ministrov.

Myslím si, že Parlament by mal Rade Európy vyslať jasný signál, že táto záležitosť sa musí zmeniť a doplniť v čo najskoršom termíne a že sa musí zaviesť nový dohovor, ktorý bude upravený o aktuálne informácie, ktoré sa odohrali v jednotlivých krajinách a v ktorom sa tiež budú brať do úvahy rozhodnutia Súdu pre ľudské práva. Chcel by som požiadať, aby bol Rade Európy vyslaný jasný odkaz.

  Genowefa Grabowska (PSE). - (PL) Pán predsedajúci, poplatok za udelenie víz pre obyvateľov krajín, ktoré nepatria do Európskej únie, sa po rozšírení schengenského priestoru zvýšil. Napríklad Bielorusi musia teraz za víza zaplatiť dvanásťkrát toľko – 60 EUR namiesto pôvodných 5 EUR. Tento poplatok sa rovná mesačnému platu začínajúceho lekára v Bielorusku. Šesťdesiat eur je jedna tretina priemernej mesačnej mzdy. Pre mnohých Bielorusov to predstavuje bariéru, ktorá im bráni v získaní víz a v návšteve svojich susedov v EÚ.

Únia ohrozuje priamy kontakt medzi obyvateľmi práve v dobe, keď politiku dobrých susedských vzťahov zaraďuje do Lisabonskej zmluvy. Nárast vízových poplatkov sa preto javí ako bolestivý paradox. Je tiež dokonalým darom pre prezidenta Lukašenka, ktorý tvrdí, že Bielorusi nemôžu od Európy očakávať vôbec nič.

Dámy a páni, toto sa musí zmeniť. Vyzývam na podniknutie všetkých potrebných krokov na zníženie vízových poplatkov pre obyvateľov Bieloruska.

  Toomas Savi (ALDE) – Pán predsedajúci, včera ruská, štátom dotovaná mládežnícka organizácia Nashi zverejnila zoznam Estóncov, ktorých navrhujú v Rusku vyhlásiť za personae non gratae (nežiaduce osoby). Medzi týmito osobami sa okrem mena Toomas-Hendrik Ilves, prezidenta Estónskej republiky a bývalého poslanca Európskeho parlamentu, spomína aj meno môjho priateľa a kolegu Tunne Kelama, člena delegácie Parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Rusko.

Organizácia Nashi, ktorá podporuje nedemokratický režim prezidenta Putina, opisuje pána Kelama ako zásadového rusofóba, ktorý je známy svojou nervozitou a nezdravým domácim nacionalizmom.

Všetci z nás, ktorí dobre poznajú pána Kelama, si uvedomujú, že tieto bezcitné slová sú úplné klamstvá. Podľa môjho názoru by mal Európsky parlament reagovať na takúto urážku. Ale, na druhej strane, to, že pán Kelam je nepriateľom nepriateľov demokracie v Rusku, predstavuje pre neho a pre jeho úsilie znamenitý kompliment.

  Ewa Tomaszewska (UEN). - (PL) Pán predsedajúci, jednou z hlavných zásad, ku ktorej sa hlási celá Európska únia, je zásada nulovej diskriminácie. V mnohých dokumentoch na nachádzajú vyhlásenia súvisiace s potrebou osobitnej ochrany práv postihnutých osôb. Oceňuje sa aj spoločenská úloha športu, vrátane úlohy, ktorú zohráva pri spoločenskom začlenení. Niektoré krajiny EÚ v súčasnosti prijímajú právne predpisy súvisiace s pomocou športovcom a bývalým športovcom, predovšetkým bývalým účastníkom olympiád, ktorí sa ocitli v ťažkej materiálnej situácii. O to lepšie. Je však ťažké pripustiť, že by mali postihnutí športovci zostať v tejto súvislosti nepovšimnutí.

  Desislav Chukolov (NI) - (BG) Počas posledných 20 rokov malo byť Bulharsko krajinou právneho štátu, to sa však nestalo. Neokomunisti v našej krajine sa nezastavia pre ničím. Pán Georgi Pirinski, hovorca bulharského parlamentu, obmedzuje slobodu prejavu vytváraním zákazov pre novinárov, čím im bráni robiť si svoju prácu. Zároveň vysvitlo, že pán Pirinski je občanom Spojených štátov. Podľa bulharských právnych predpisov teda nie je občanom Bulharska. Na druhej strane Budimir Kujovic, jeden z najznámejších obchodníkov s drogami, má bulharské občianstvo, pretože mu bol vydaný pas vrcholnými predstaviteľmi ministerstva vnútra, aby mohol slobodne cestovať po Európskej únii a venovať sa svojim obchodom. Generálna prokuratúra viedla vyšetrovanie, nikto nebol obvinený. Vydaný pas však zostáva faktom.

V rovnakom čase je najopozičnejšia strana v krajine, Ataka, cieľom každodenných útokov zo strany úradujúcej moci. Kapka Kiderova, manželka nášho vodcu, potratila, pretože obťažovanie jej osoby zašlo tak ďaleko, že voči nej boli vznesené obvinenia vo vymyslenom politickom súdnom procese. Nakoniec by som chcel pánovi Pötteringovi odkázať, že by mal robiť aj niečo viac, než sa len nezaujato prizerať a podporovať neokomunistov v Bulharsku.

  Jaroslav Zvěřina (PPE-DE). – Už v roku 2000 vyslovila Európska rada želanie zmeniť Európsku úniu v priebehu desiatich rokov na najdynamickejšiu a konkurencieschopnú časť sveta. Odvtedy sa opakovane skonštatovalo, že sa nám to akosi nedarí.

Nič podstatné sa neudialo s legislatívou v oblasti patentov, a tiež celé naše inovačné prostredie trpí nízkou dynamikou.

Pripravovaná modifikácia Lisabonskej stratégie neprináša v zásade nič nové. Stanovuje snáď len o niečo skromnejšie ciele. O to viac by sme sa mali snažiť o plnenie takých cieľov, ktoré sú jednoduchšie splniteľné. Myslím, že k nim patrí zjednodušenie legislatívy a  zrušenie zbytočných regulácií vo všetkých oblastiach, kde je to možné.

Sľubnú cestu predstavuje zabrzdenie vysokého európskeho legislatívneho tempa. Tomu by nesporne prospelo, keby sme do činnosti Európskeho parlamentu zaviedli princíp diskontinuity. Bolo by skutočne dobré, keby sa neprerokované legislatívne návrhy po skončení volebného obdobia prepadli pod stôl.

  Pierre Pribetich (PSE). - (FR) Pán predsedajúci, minulý týždeň bol predstavený legislatívny balík pre klimatické zmeny a energiu. Povahu návrhov Komisie treba privítať. Tieto otázky ovplyvňujú veľký počet oblastí, predovšetkým bývanie a ešte konkrétnejšie sociálne bývanie. Uvedomujeme si, že spomenuté nevyhnutné zmeny zasiahnu väčšinu bytového fondu v Európskej únii. Napríklad poplatky za vykurovanie predstavujú veľkú nákladovú položku pre obyvateľov. Je potrebné ich regulovať a dokonca znížiť. Zmeny v sociálnom bývaní tvoria súčasť našich politík pre trvalo udržateľný rozvoj. Splneniu nových požiadaviek si vyžaduje primerané financovanie. Až doposiaľ Komisia koncentrovala financovanie do nových členských štátov, ktorým bola poskytnutá významná podpora. Staršie členské štáty takúto podporu nedostali. Národné politiky bývania potrebujú neustálu finančnú podporu na urýchlenie zmien v sociálnom bývaní. Ak sú popísané politiky dôveryhodné, potom potrebujeme prejsť od slov k činom. Komisia bude musieť postupne vykonať potrebné kroky a financovať zmeny v sociálnom bývaní v celej Európskej únii.

  Hans-Peter Martin (NI) - (DE) Pán predsedajúci, chcel by som pred týmto fórom hovoriť o incidente, ktorý sa odohral v snemovni dnes popoludní. V čase, keď sedel v predsedníckom kresle predseda Pöttering, na mňa Martin Schulz, predseda socialistickej skupiny, zakričal z predného radu tak hlasno a zrozumiteľne, že ho bolo rozumieť až tu hore. Jeho slová boli: „Zavri si zobák, ty idiot!“. To je skutočne neprijateľné správanie, ktoré je urážkou a nactiutŕhaním. Očakávam, že sa podniknú príslušné kroky, predovšetkým preto, že sa dotyčná osoba uchádza o post, ktorý momentálne zastáva pán Pöttering. Takto sa v parlamente jednoducho pracovať Situáciu zhoršil aj fakt, že niektorí poslanci boli vybraní náhodne, pretože mali odvahu dožadovať sa referenda, pričom následne museli čeliť vyhrážkam o absurdných sankciách.

  Petya Stavreva (PPE-DE). - (BG) Druhý rok členstva Bulharska v Európskej únii bude osudový pre mnohých bulharských chovateľov dobytka na produkciu mlieka. Vysoké ceny krmiva, nízke výkupné ceny mlieka, nedostatok finančných prostriedkov na kŕmenie zvierat počas zimných mesiacov a chýbajúca vládna politika pre oblasť chovu dobytka sú faktory, ktoré by mohli mať za následok likvidáciu hospodárskych zvierat a bankrot mnohých bulharských poľnohospodárov. Dnes, keď je reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky obzvlášť dôležitou témou v Európskej únii, by sme mali vziať do úvahy súčasnú situáciu v poľnohospodárskom sektore v nových členských štátoch. Nemôžeme si nevšímať problémy, ktorým musia čeliť poľnohospodári z nových členských štátov, a ktoré sú zapríčinené snahou pripraviť sa na plnenie európskych noriem. Bulharskí poľnohospodári, podobne ako ich európski partneri, očakávajú rozumné rozhodnutia pre budúcnosť poľnohospodárstva v Spoločenstve.

  Marianne Mikko (PSE). - (ET) Dámy a páni, obťažovanie pána Kinnocka, riaditeľa kancelárie Britskej rady v Petrohrade, a jeho kolegov, ktoré zašlo až tak ďaleko, že boli vypočúvaní ruskými orgánmi, si vyžaduje našu plnú pozornosť. Obvinenia namierené proti Britskej rade sú ohnivkom v reťazi, ku ktorej partia aj počítačové útoky proti Estónsku, blokáda poľských potravinových výrobkov a rádioaktívny útok v Londýne. V každom prípade Kremeľ nevinne tvrdil, že išlo o izolovaný incident.

Dámy a páni, takýto vysoký počet izolovaných incidentov však naznačuje systém. Ruský minister zahraničných vecí, pán Lavrov, sa minulý štvrtok výslovne vyjadril, že reforma európskych bezpečnostných štruktúr je prioritou ruskej zahraničnej politiky pre rok 2008. Rusko chce reformovať Európsku úniu tak, že paralyzuje našu zahraničnú politiku a vtlačí nás do energetického zveráka medzi North Stream a South Stream.

Keďže sa nechceme stať nechráneným cieľom silnej ruskej zahraničnej politiky, musíme jej odolávať spoločne, solidárne. Európsky parlament musí odsúdiť obťažovanie Britskej rady.

  Marian Zlotea (PPE-DE). - (RO) Slobodný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov Európskej únie. Chcel by som Parlament upozorniť na situáciu, ktorá sa v súvislosti s touto základnou slobodou deje v Rumunsku. Pri vstupe do EÚ sa rumunská vláda rozhodla prijať prvý registračný poplatok pre motorové vozidlá. Vláda neskôr oznámila, že plánuje zrušiť tento poplatok, ktorý Komisia považuje za porušenie acquis communautaire, aby zabránila pokračovaniu konaní o porušení práva, ktoré sa začali proti Rumunsku. Rumunské orgány však odmietajú odškodniť občanov za poplatky, ktoré už boli zaplatené, hoci je táto povinnosť obsiahnutá v judikatúre Európskeho súdneho dvora.

Pán predsedajúci, dámy a páni, koncepcia európskeho občianstva a rovnosti práv pre všetkých európskych štátnych občanov sa naplno uskutoční až vtedy, keď všetky členské štáty transponujú a dodržia práva, ktoré sú definované v zmluve. Rád by som vás informoval, že som predložil písomné vyhlásenie. Chcel by som vás poprosiť, aby ste ho podpísali, aby sme zabránili vzniku podobných situácií v budúcnosti.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). - (RO) Lisabonská stratégia vyjadruje záväzok EÚ, stať sa najkonkurencieschopnejším hospodárstvom založeným na vedomostiach. Ciele lisabonskej stratégie zahŕňajú zvýšené investície do výskumu, rozvoj informačnej spoločnosti a vytváranie vysokokvalifikovaných pracovných miest.

Len žalostne málo členských štátov však, bohužiaľ, investovalo 3 % svojho HDP do výskumu. Dve tretiny týchto finančných prostriedkov by mali pochádzať zo súkromného sektora. Dnes, keď tu diskutujeme o zmierňovaní klimatických zmien, trvalo udržateľných zdrojoch energie, ekologickejších dopravných prostriedkoch, prechode k digitálnym technológiám atď., by investovanie do výskumu malo byť jednou z našich priorít. Napriek vyčleneniu národných alebo európskych finančných prostriedkov na výskum je však, bohužiaľ, prepojenie medzi výskumom a priemyselnou aplikáciou jeho výsledkov len veľmi slabé.

Vyzývam Európsku komisiu, aby pripravila stratégiu a akčný plán, ktorý by všetkým európskym občanom umožnili využívať výhody výsledkov výskumu. Som presvedčená, že rozvoj aplikovaného výskumu povedie k vytvoreniu vysokokvalifikovaných pracovných miest a rozvoju hospodárstva založeného na vedomostiach.

  Oldřich Vlasák (PPE-DE). – Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil na tému, ktorá je veľmi dôležitá pre udržanie regionálnych rôznorodostí a ochranu tradičných výrobkov − a tou je téma českého piva.

Práve označenie „české pivo“ bolo totiž v polovici januára tohto roku uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie s návrhom na registráciu na chránené zemepisné označenie.

České pivo je nielen podľa jeho konzumentov, ale aj podľa pivovarníckych expertov a úradníkov Komisie unikátne. Historický vývoj českého pivovarníctva, používané odrody jačmeňa a chmeľu, metódy práce pivovarníckych majstrov spôsobili, že chuť českého piva je iná, než u európskych pív ako je Heineken či Stella Artois.

O možnosť zápisu sa Česká republika usilovala vyše tri roky. Zverejnením v Úradnom vestníku boli tieto dlhé a náročné rokovania zavŕšené.

Rád by som sa na tomto mieste poďakoval úradníkom Európskej komisie a českým expertom za zodpovedný prístup k tejto problematike a verím, že teraz už nebude nič brániť tomu, aby sa „české pivo“ stalo súčasťou európskeho kultúrneho bohatstva.

  Catherine Stihler (PSE) – Pán predsedajúci, chcela by som upozorniť na otázku chronickej obštrukčnej choroby pľúc (COPD), ochorenia, ktoré bude do roku 2020 predstavovať tretiu najväčšiu príčinu úmrtí na svete. COPD zabila v roku 2000 2,7 milióna ľudí. Až tri štvrtiny ľudí, ktorí trpia touto chorobou, má problémy aj s jednoduchými úkonmi, ako je vyjsť po schodoch. COPD sa spája s mnohými ďalšími zdravotnými problémami a fajčenie nie je jediným rizikovým faktorom: environmentálny tabakový dym a znečistenie sa tiež spájajú s COPD. S tým, ako naša populácia starne, bude COPD predstavovať čoraz väčší problém. Vyzývam svojich kolegov, aby podpísali písomné vyhlásenie č. 0102/2007.

  Csaba Sógor (PPE-DE) - (HU) Pán predsedajúci, rozprávam vo svojom materinskom jazyku, po maďarsky. Doma to však robiť nemôžem. Som veľmi rád, že to môžem robiť tu. Čo sa týka otázky Rómov, je povinnosťou každého z nás, zmierniť napätie, ktoré v poslednej dobe narástlo medzi etnikami, a zastaviť šírenie názoru zameraného proti Rómom. Musíme nájsť urýchlené riešenie ekonomickej migrácie.

Stratégia Európskej únie pre riešenie rómskej otázky však vytvára základy pre vypracovanie politiky pre nové a tradičné národnostné menšiny v rámci EÚ. Kosovo nám znova pripomenulo, že otázka ľudských práv a práv menšín sa stala medzinárodnou otázkou, európskou otázkou. Sme zodpovední za to, čo sa deje vnútri aj mimo EÚ. V súčasnej dobe sa však v jednom z našich členských štátov nedá hovoriť o právach Spoločenstva, ale skôr o zločinoch zameraných proti Spoločenstvu. Rumunský jazykový zákon by pripravil o štátnu príslušnosť niekoľko stotisíc ľudí. Spomíname to preto, že sme všetci zodpovední za svoju krajinu, za svojich susedov, aj za celú Európu. Táto zodpovednosť nie je prítomná len počas volieb, ale je prítomná aj v každodennom živote a v hľadaní prijateľného riešenia rómskej otázky. Ďakujem.

  Árpád Duka-Zólyomi (PPE-DE). – V slovenskom parlamente je napätá a nezvyčajná situácia. Má sa rozhodovať o Lisabonskej zmluve, ktorej hlasovania sa opoziční poslanci nemienia zúčastniť na protest proti antidemokratickému tlačovému zákonu. Je to prekvapujúca správa, ale čo je v pozadí?

Vláda Róberta Fica rad-radom robí také kroky, ktoré sú v rozpore so základnými princípmi demokracie a právneho štátu. Premiér ignoruje opozíciu, ale ako sa sám viackrát vyjadril, za hlavnú opozíciu pokladá médiá. Predložený zákon je reštriktívny a neprijateľným spôsobom obmedzuje slobodu slova a tlače. Na tento skutok upozornil nielen Slovenský syndikát novinárov, ale aj OBSE, ktorá dokonca rázne žiadala Parlament, aby zamietol kontroverzný návrh.

Za rozhodujúcu väčšinu opozičných poslancov môžem povedať, že sme zástancami Lisabonskej zmluvy a je nám ľúto, že slovenská opozícia má obmedzené prostriedky na protest proti takému hanebnému tlačovému zákonu.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – Európsky parlament síce ocenil úsilie boja za ľudské práva na Kube Sacharovovou cenou kubánskemu disidentovi Oswaldovi Payá Sardiñasovi v roku 2002 a Ženám v bielom v roku 2005, ale solidarita, vážení kolegovia, si vyžaduje oveľa viac.

Kubánci potrebujú nielen solidaritu s tými, ktorí o slobode môžu snívať iba pod hrozbou represálií a väzenia. „Damas de Blanco“ dnes potrebujú konkrétnu pomoc Európskeho parlamentu pri prepustení ich manželov, oponentov diktátorského režimu, ktorých väznenie v neľudských podmienkach pripravilo o zdravie a vo väzení im hrozí smrť.

Vážený pán predseda, prosím Vás o Vašu pomoc pri prepustení 45-ročného Antonia Ramóna Díaza Sáncheza odsúdeného v roku 2003 na 27 rokov väzenia. Antonio, ktorého rodinu spolu s kolegami Petrom Štastným a Milanom Gaľom dlhodobo podporujeme na báze adopcie, je vážne chorý a potrebuje urgentnú pomoc. Inak podľahne svojej chorobe vo väzení.

  Péter Olajos (PPE-DE). - (HU) Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci. Minulý týždeň nám predseda Barroso tu v Parlamente predstavil plán Komisie na dosiahnutie ambicióznych európskych cieľov v oblasti zníženia emisií oxidu uhličitého. V nasledujúci deň mestské zastupiteľstvo v Trebišove na Slovensku jednohlasne zamietlo plán na vybudovanie elektrárne, ktorá by ročne produkovala 4 milióny ton emisií oxidu uhličitého, a proti ktorej prebiehali po dobu jeden a pol roka rozsiahle protesty s petíciami a pokutami na oboch stranách hranice. Mohli by sme povedať: „Hurá! Demokracia, subsidiarita a občianska odvaha fungujú.“ Je tu však ešte jedna otázka. Ako vôbec môže Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky napadnúť, aby navrhlo a podporilo takúto elektráreň? To mi naznačuje, že niektoré krajiny majú ešte stále Komisiou povolené príliš voľné kvóty pre oxid uhličitý. Z toho dôvodu vyzývam Komisiu, aby opätovne posúdila dôvody pre kvóty oxidu uhličitého, ktoré boli udelené Slovensku. Pretože ak si slovenská vláda láme v roku 2008 hlavu v súvislosti s obrovskou, uhlím poháňanou elektrárňou s použitím zastaralej technológie, potom to znamená, že systém stimulov Európskej únie nefunguje. Ďakujem.

  Milan Gaľa (PPE-DE). – Európska skupina regulátorov v správe zverejnenej 17. januára 2008 uvádza, že od schválenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o roamingu vo verejných mobilných sieťach v rámci Spoločenstva ceny roamingových hovorov klesli a operátori sa nesnažia kompenzovať svoje straty zvýšením cien pri iných hovoroch.

Taktiež sa zistilo, že pri roamingovom telefonovaní v mobilných sieťach Európskej únie dochádza k predražovaniu až o 20 % a že takéto predražovanie vzniká na základe minútovej tarifikácie roamingových hovorov. Oceňujem aktivitu komisárky Reding, ktorá ohlásila, že Komisia bude riešiť vzniknutý stav.

Považujem za potrebné, aby mobilní operátori pôsobiaci na trhu poskytli spotrebiteľom roamingové hovory v sekundovej tarifikácii tak, ako to robia na národnej úrovni. Odporúčam, aby sa pripravovaný dokument taktiež venoval cenám SMS a dátových služieb roamingu.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Pán predsedajúci, múdre decembrové rozhodnutie Komisie povoliť dovoz brazílskeho hovädzieho mäsa len od schválených výrobcov predpokladá do 1. februára pozitívny zoznam približne 300 fariem, založený na základe predchádzajúcich inšpekcií vykonaných Potravinovým a veterinárnym úradom.

Dnešné vyhlásenie, ktoré urobil komisár Kyprianou, v ktorom sa hovorí, že od dnešného piatku bude platiť zákaz, spôsobilo všeobecný zmätok, keďže brazílske úrady poskytli zoznam 2 600 fariem. To vyvolalo vážne pochybnosti, a preto bude treba viac času na ich preverenie. Komisár však pokračoval, citujem: „Doposiaľ neexistuje žiadny pozitívny zoznam... táto situácia sa však môže, samozrejme, v priebehu niekoľkých dní zmeniť“.

Znamená to teda, že žiadny zákaz nebude? Bude tých približne 300 výrobcov preverených Potravinovým a veterinárnym úradom tvoriť de facto pozitívny zoznam, s tým, že inšpekcie u ďalších výrobcov budú naďalej prebiehať? Prečo dnes nevyšla žiadna tlačová správa zo zdroja komisára Kyprianou? Naši spotrebitelia a farmári si zasluhujú vysvetlenie.

  Mairead McGuinness (PPE-DE) – Pán predsedajúci, mohla by som Parlament upozorniť na veľmi dôležitú správu, ktorú včera uverejnila Komisia, o živote vyše milióna Európanov, ktorí žijú v ústavoch? Ide o osoby so zdravotným postihnutím a závery tejto správy sa nečítajú veľmi príjemne. Kvalita života v týchto ústavoch je veľmi rozdielna a dôstojnosť ľudí, ktorí v nich žijú, nie je vždy zaručená.

Inštitucionálna starostlivosť je často na neprijateľne nízkej úrovni. Chcela by som poprosiť svojich kolegov v Parlamente, aby si prečítali správu týkajúcu sa ich vlastnej krajiny, pretože to by nás všetkých mohlo prebudiť. Viem, že situácia v Bulharsku sa nedávno dostala do pozornosti médií a mnohí z nás sú touto situáciou znepokojení, ale aj v mojej krajine potrebujeme urobiť zlepšenia.

Nie je to len otázka peňazí. Služby v komunite nie sú drahšie než inštitucionálna starostlivosť, ak vezmeme do úvahy potreby jej obyvateľov a kvalitu ich života.

Na záver by som chcela spomenúť zariadenie Delta Center, ktoré som len minulý týždeň navštívila v meste Carlow v Írsku. Predstavuje vzor osvedčených postupov pre dospelé osoby so zdravotným postihnutím, ktoré môžu žiť v komunite a navštevovať toto zariadenie.

  Mihaela Popa (PPE-DE). - (RO) Pán predsedajúci, rómska otázka sa týka celej Európskej únie, nielen Rumunska. Únia uvoľnila značné finančné prostriedky na podporu rovnakých príležitostí. Vyčlenili sa finančné prostriedky na zrušenie rasovej segregácie Rómov. Problémy však aj naďalej pretrvávajú. Domnievam sa, že použitie európskych fondov by sa malo monitorovať, a že je v prvom rade potrebné monitorovať trvalú udržateľnosť projektov financovaných EÚ.

Mentalita sa dá len veľmi ťažko zmeniť. Vzdelanie však zohráva dôležitú úlohu pri zmene mentality. Z toho dôvodu sa domnievam, že potrebujeme dodatočné financovanie pre medzikultúrne vzdelávanie, kultúrne a umelecké aktivity, športové podujatia, vzdelávanie „druhej šance“, vzdelávanie v oblasti zdravotnej starostlivosti atď., ktoré by viedlo k integrácii Rómov vo všetkých európskych spoločenstvách. Ešte raz by som chcela zopakovať potrebu monitorovania týchto programov, predovšetkým z pohľadu ich trvalej udržateľnosti.

  Predsedajúci. - Týmto uzatváram jednominútové vystúpenia, ktoré trvali o niečo dlhšie než zvyčajne. Myslím, že to bolo najdlhšie jednominútové vystúpenie v histórii tohto Parlamentu. Jedného dňa sa to muselo stať.

22. Akčný plán pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu (rozprava)

  Predsedajúci. - Ďalším bodom rokovania je správa Fiony Hallovej, v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, o Akčnom pláne Komisie pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (2007/2106(INI)) (A6-0003/2008).

  Fiona Hall, spravodajkyňa. − Pán predsedajúci, rada by som začala tým, že sa chcem veľmi pekne poďakovať tieňovým spravodajcom za ich dobrú spoluprácu na tejto správe.

Energetická účinnosť je životne dôležitá pre znižovanie emisií CO2, zvyšovanie bezpečnosti zásob a podporu hospodárskej účinnosti. V októbri 2006 Komisia vypracovala akčný plán pre energetickú účinnosť, v ktorom navrhuje 20 % zlepšenie energetickej účinnosti do roku 2020 a vytýčenie 10 prioritných oblastí pre uskutočnenie opatrení. Tieto oblasti siahali od zariadení po budovy a dopravu a obsahovali finančné stimuly, zvýšenie informovanosti o energetickej účinnosti a mnoho ďalších informácií. Štátni predstavitelia EÚ podporili akčný plán Komisie v marci minulého roku a energetická účinnosť sa dostala na titulky v tlači, pretože kancelárka Merkelová vyhlásila, že obyčajné nehospodárne žiarovky by mali byť zakázané.

Teraz je na rade Parlament, aby zhodnotil akčný plán. Verím, že naša správa vyšle silný signál o tom, ako poslanci Európskeho parlamentu zmýšľajú v otázke energetickej účinnosti. Prvý signál, ktorý táto správa vysiela je, že niektoré návrhy Komisie nezachádzajú dostatočne ďaleko. Chcela by som uviesť tri príklady. Po prvé, návrh preskúmať smernicu o energetickej hospodárnosti budov: Komisia navrhuje minimálne výkonnostné požiadavky pre budovy a pre súčasti budov, čo je dobré. Budovy sú kľúčom pre zníženie energetického dopytu. Vyše 40 % energie, ktorú využívame, sa spotrebúva v budovách a 75 % budov, ktoré dnes stoja, tu bude ešte aj v roku 2050, preto potrebujeme vyriešiť energetickú účinnosť v už postavených budovách rovnako, ako v novostavbách. Nemali by sme však len znižovať hranicu 1 000 m2 v smernici o energetickej hospodárnosti budov, mali by sme sa jej zbaviť úplne a uplatniť smernicu pre všetky budovy, ktoré vyžadujú vykurovanie a chladenie, nezávisle od ich veľkosti. Potrebujeme tiež predložiť lehotu pre stanovenie štandardu na pasívny dom (budova s veľmi nízkou energetickou náročnosťou) a na bytové a nebytové budovy po celej Európe. Nestačí mať tento bod vytýčený ako strednodobý cieľ.

Po druhé, v súvislosti so zariadeniami, správa Parlamentu privítala návrh na zavedenie minimálnych požiadaviek na energetickú prevádzku spojený s dynamickým systémom energetického označovania, aby sa udržal krok s technologickým pokrokom. V našej správe sa však Komisia vyzýva, aby predložila požiadavku na jednowattový výkon pre pohotovostný režim, a aby vykonala analýzu potenciálnych energetických úspor, ktoré by sa dosiahli, ak by sa pohotovostný režim úplne odstránil. V našej správe sa Komisia tiež vyzýva, aby vypracovala harmonogram pre úplné stiahnutie z trhu niektorých energeticky náročných zariadení, akými sú napríklad záhradné ohrievače.

Po pretie, správa požaduje viac pomoci pre malé podniky, ktoré sú obzvlášť ovplyvnené rastúcimi cenami pohonných hmôt a potrebujú energetickú účinnosť. Bohužiaľ schémy národného financovania a financovania zo strany EÚ sú príliš zložité. Ak ste veľká spoločnosť, potom je to v poriadku, ale ak ste mikropodnikom s niekoľkými zamestnancami, potom nemáte prístup ku komplexným programom. K malým podnikom by sa malo pristupovať ako k domácnostiam a mali by sa im ponúknuť jednoduché plány a finančné prostriedky vopred.

Takže toto je prvý odkaz správy: že potrebujeme zájsť o trochu ďalej. Druhým odkazom je to, že nastalo zlyhanie zo strany Komisie, ako aj zo strany národných vlád, pri vykonávaní jestvujúcich právnych predpisov v oblasti energetickej účinnosti. Akčný plán Komisie ušetriť 20 % do roku 2020 nie je osamoteným plánom. Vo veľkej miere stavia na predchádzajúcich právnych predpisoch, pričom vykonávanie týchto právnych predpisov bolo zahanbujúce. Smernicu o energetickej hospodárnosti budov transponovala do vlastných právnych predpisov len hŕstka členských štátov. Šesť mesiacov po lehote, ktorá bola 30. júna, tretina členských štátov ešte stále nepredložila svoje národné akčné plány pre energetickú účinnosť. Komisia nezabezpečila všetkých dodatočných 20 pracovníkov, o ktorých tvrdila, že sú potrební na splnenie záväzkov pre energetickú účinnosť a z tohto dôvodu sa harmonogram pre akčný plán nedodržal.

Chcela by som sa však Komisii poďakovať za veľmi pozitívnu a konštruktívnu reakciu na kritiku, ktorá je obsiahnutá v tejto správe a predovšetkým za výmenu listov medzi komisárom Piebalgsom a pani Niebler, ktorá pomohla Parlamentu získať aktuálny prehľad o situácii.

  Andris Piebalgs, člen komisie. − Pán predsedajúci, chcel by som sa veľmi pekne poďakovať pani Hallovej za veľmi aktuálnu a dôležitú správu.

Jednoznačne sústreďujeme svoje sily nielen na realizáciu súčasných právnych predpisov, ale aj na odovzdanie našej agendy akčných plánov energetickej účinnosti. Chcel by som tiež spomenúť, že sa nám v tejto oblasti podarilo dosiahnuť udržateľný úspech. Tento týždeň sme odštartovali dohovor starostov, na ktorom sa zúčastňuje viac ako sto miest. V kolégiách sme prijali smernicu o obnoviteľnej energii, ktorá nepriamo posilňuje energetickú účinnosť. Prijali sme návrh na zníženie emisií CO2 v sektore neobchodujúcom s emisnými kvótami. Prijali sme návrh týkajúci sa emisií z automobilov. Mohol by som vymenovať ďalšie veľmi vážne opatrenia, v ktorých Komisia splnila svoje záväzky. A svoje záväzky sme si neplnili len v otázke právnych predpisov. Týždeň udržateľnej energie je dobrým príkladom toho, ako politika Komisie v oblasti propagovania energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie prináša úspech.

Myslím si, že by sme mali posilniť vykonávanie predpisov. Komisia začala riešiť 59 prípadov porušenia práv za nedodržanie včasného vykonania predpisov. V súčasnosti prebieha riešenie 42 prípadov porušenia práv.

Komisia bude pokračovať v práci ohľadom tejto záležitosti, a taktiež skontroluje súlad všetkých právnych predpisov.

Európska komisia sa v tejto veci plne angažuje. Myslím si, že súčasný legislatívny návrh o systéme obchodovania s emisnými kvótami, o sektore neobchodujúcom s emisnými kvótami a o obnoviteľných zdrojoch energie jednoznačne spôsobí, že členské štáty budú klásť väčší dôraz na energetickú účinnosť.

V súvislosti s akčnými plánmi energetickej účinnosti sme mali tak trochu vlažný štart. Napísal som ministrom, aby som im pripomenul ich povinnosť oznámiť a pripraviť kvalitatívne plány a v súčasnosti tak urobilo už 21 z 27 členských štátov. Vypracovali sme predbežnú analýzu akčných plánov energetickej účinnosti, ktoré tvoria súčasť balíka a ktoré sú niekedy trochu zatienené legislatívnymi snahami. Som presvedčený, že je správne, že v tomto úsilí pokračujeme.

Otázka, ktorú spomenula pani Hallová, týkajúca sa rekodifikácie smernice o energetickej hospodárnosti budov, sa nachádza v tohtoročnom pracovnom pláne. V súčasnosti sa nachádzame v posledných fázach definovania energetickej prevádzky v zariadeniach. Taktiež pozmeníme smernicu o označovaní. V skutočnosti plníme všetky požiadavky, ktoré na nás kládol Európsky parlament.

Som však presvedčený, že táto smernica ponúka tiež veľmi dobré usmernenia pre Komisiu, pretože je veľmi konkrétna. Dalo by sa povedať, že v niektorých prípadoch sa veci majú lepšie a v niektorých horšie. Myslím si, že tomu skutočne venujeme pozornosť, ale mohli by sme tak urobiť v ešte väčšej miere. Svoje záväzky však jednoznačne splníme. Táto správa nezostane na polici, ale budeme ju používať ako pracovný dokument. Budeme Parlament neustále informovať o tom, ako postupujeme v oblasti energetickej účinnosti.

  Evangelia Tzampazi (PSE) , spravodajkyňa stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. - (EL) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, správa je kompletná a koherentnéňá. V stanovisku Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín sme zdôraznili dôležité otázky. Podľa všeobecnej mienky predstavuje zlepšenie energetickej účinnosti ten najrýchlejší, najvhodnejší a najhospodárnejší spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť energetickú účinnosť. Mali by sme podporovať výskum a ekologickú inováciu prostredníctvom vývoja energeticky účinných technológií. Zároveň by sme však nemali ignorovať potrebu zmeny v spotrebiteľských návykoch. Zdôraznili sme potenciálnu úlohu verejného sektora pri dosahovaní európskych cieľov uprednostnením energeticky účinných výrobkov a služieb.

Rada by som poukázala na to, že ako európski občania môžeme všetci prispieť k tomuto úsiliu. Jednak pri plánovaní politík, no rovnako aj pri vykonávaní existujúcich právnych predpisov v podobe rozhodnutí, ktoré robíme v našom každodennom živote.

  Avril Doyle, v mene skupiny PPE-DE. – Pán predsedajúci, súhlasím s pani Hallovou, keď vo svojej správe upozorňuje, že energetická účinnosť je nákladovo najúčinnejší a okamžite dostupný nástroj v boji za obmedzenie emisií skleníkových plynov.

Áno, Komisia má pravdu, keď vo svojom akčnom pláne o energetickej účinnosti tvrdí, že viac ako čokoľvek iné je potrebná práve politická vôľa a angažovanosť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ak sa majú tieto ciele splniť.

Celá správa je oprávnene kritická voči Komisii ako aj voči členským štátom za to, že nerobia viac pre vykonávanie jestvujúcej legislatívy v oblasti energetickej účinnosti. Tento tlak zapríčinil, že komisár zvýšil počet svojich pracovníkov pre oblasť energetickej účinnosti, a ak som správne porozumela, vytvoril špeciálnu jednotku, ktorá bude nadväzovať na plán energetickej účinnosti, zdôrazňujúc tým prioritu, ktorú Komisia konečne prisudzuje energetickej účinnosti s cieľom prispieť k zníženiu našich emisií CO2 a pomôcť vyriešiť kritickú problematiku klimatických zmien.

Správa Parlamentu však ukazuje, že pokrok členských štátov v odovzdávaní svojich národných plánov pre energetickú účinnosť je stále žalostne pomalý a chcela by som požiadať Komisiu, aby pokračovala vo svojom nátlaku na tieto štáty.

Dokonca aj na Bali bola Európa kritizovaná za to, že nekladieme dostatočný dôraz na oblasť energetickej účinnosti, a tiež za naše úsilie v oblasti znižovania našich emisií CO2. Potrebujeme zmes legislatívnych a trhovo orientovaných odpovedí. Napríklad, ak by osvetlenie v EÚ prešlo na nové technológie, dosiahli by sa tým obrovské úspory energie. Ušetrilo by sa tým päťdesiat miliónov barelov ropy a emisie CO2 by sa znížili o 28 miliónov ton ročne.

V tomto roku očakávame, že Komisia zreviduje smernicu o označovaní energetickej účinnosti, keďže súčasná schéma od A po G pre domáce spotrebiče neposkytuje žiadny dodatočný priestor pre zvýšenie energetickej účinnosti a hoci je pre spotrebiteľov veľmi prehľadná a prístupná, spôsobuje v súčasnosti trhové problémy produktom, ktoré sú v skutočnosti energeticky efektívnejšie, nakoľko už dosiahla svoj limit. Mnohé spotrebiče sa zaraďujú do kategórií A+ alebo A++, ktoré dokonca ani neexistujú. Na druhej strane, v súčasnosti v EÚ existuje 188 miliónov domácich spotrebičov, ktoré majú viac ako 10 rokov, a ktoré sú až hrozivo energeticky náročné.

Ďakujem pani Hallovej za jej rozsiahlu správu a odporúčam ju do pozornosti svojim kolegom.

  Adam Gierek, v mene skupiny PSE. - (PL) Pán predsedajúci, pán komisár, správa pani Hallovej, ktorú by som chcel pochváliť za jej komplexný prístup, upozorňuje na významné oneskorenie zo strany členských štátov a Komisie pri vykonávaní existujúcich právnych predpisov v tejto oblasti.

Účinné využívanie primárnej energie závisí od zlepšenia účinnosti jej premeny na elektrickú energiu, od zavedenia noriem pre minimálnu koncovú spotrebu energie, od rozsiahlej modernizácie tepelnoizolačných vlastností budov, od rozsiahleho zavedenia kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie odstránením administratívnych prekážok a od zníženia energetických strát pri prenose energie a strát vznikajúcich ako dôsledok trenia.

Správa taktiež upozorňuje na globálny charakter problému a na potrebu zníženia emisií skleníkových plynov. Bývanie tvorí približne 40 % z celkovej spotreby energie. Modernizácia tepelnoizolačných vlastností by pomohla znížiť tento podiel minimálne na polovicu, t.j. 20 % z celkovej spotrebovanej energie. Okrem toho by zavedenie kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie spoločne so znížením energetických strát pri prenose dokázalo zdvojnásobiť energetickú účinnosť. Ak by sme to všetko spočítali, potom by sme mohli potenciálne úspory primárnej energie, ktoré sa dajú dosiahnuť použitím známych technológií, konkrétne tepelnoizolačnej modernizácie a kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie, odhadovať približne na úrovni 25 % až 30 %, pri súčasnom rovnakom znížení emisií CO2.

Paradoxom však je, že realizácia týchto plánov môže byť zabrzdená nariadeniami Európskej komisie, konkrétne prísnymi emisnými normami pre emisie CO2, čo môže v prípade starších elektrární a teplární, ktoré potrebujú podstúpiť modernizáciu, zvýšiť výrobné náklady a tým pádom znížiť možnosti pre investície do modernizácie.

Ďalším aspektom globálneho charakteru tohto problému je potreba vypracovania spoločných noriem pre trvalo udržateľné životné prostredie, ktoré by sa dali použiť v rámci EÚ, aj v jej partnerských krajinách. To je podmienkou prospešnej spoluprácu a zároveň spravodlivej konkurencie na svetových trhoch.

  Jorgo Chatzimarkakis, v mene skupiny ALDE. - (DE) Pán predsedajúci, rád by som začal tým, že sa chcem poďakovať a zablahoželať svojej kolegyni, pani Fione Hallovej, ktorá prišla so správnou odpoveďou na veľmi dôležitú a základnú iniciatívu Komisie. Musím pochváliť komisára Piebalgsa, ktorý sa postavil na čelo tých, ktorí sa angažujú v oblasti energetickej účinnosti, pretože energetická účinnosť je nepochybne jedným z hlavných zdrojov sebestačnosti v oblasti dodávok energie. Je to tiež zdroj inovácií, pretože ak urobíme všetko, čo navrhujeme v správe, potom sa dostaneme – dokonca aj vo svetovom meradle – na čelo pretekov v inováciách a plnení cieľov lisabonského procesu.

Aj napriek tomu som však bol zaskočený neprimeranou kritikou životného štýlu obyvateľstva v niektorých častiach správy. Dovoľte mi uviesť jeden príklad: v bode 16 sa otvorene hovorí, že Komisia by mala stiahnuť určité zariadenia z trhu. Konkrétne je tu zmienka o záhradných ohrievačoch alebo tzv. Heizpilze, teda „vyhrievacích hubách“, ako im hovoria ľudia v Nemecku. Hystéria v súvislosti s klimatickými zmenami niekedy vytlačí do popredia skutočné totalitné rysy!

Len nedávno sa nám podarilo násilne vysťahovať fajčiarov z kaviarní. Myslím si, že to bol správny krok, a nemám voči nemu žiadne výhrady. Mnohí majitelia podnikov však teraz veľmi prezieravo umiestnili vonku pred svoje podniky tieto vykurovacie telesá. Vyvinula sa nová kultúra. Ľudia začali tráviť svoje voľné večery vonku, kde je dovolené fajčiť. A tu sa zrazu objavia európski politici, teda nás niekoľko tu v sále, a chcú 490 miliónom ľudí nariadiť, ako by mali alebo nemali tráviť svoj voľný čas. Znovu sa snažíme meniť životný štýl. Myslím si, že naši obyvatelia to už dlho nebudú tolerovať.

Ciele zamerané na ochranu podnebia by skutočne mali mať veľkú dôležitosť. Mali by sme si však položiť otázku, či je správne riadiť detaily v životnom štýle ľudí. Alebo chceme zakázať ohrievače patia počas vianočných trhov, ktoré poznáme z Nemecka a – áno, Claude – z Luxemburska a rovnako aj z Belgicka a Rakúska? Urobíme rozumne, keď nezabudneme na našich obyvateľov a nebudeme zasahovať do takej príjemnej spoločenskej oblasti, akou sú osobné životy ľudí.

  Mieczysław Edmund Janowski, v mene skupiny UEN. - (PL) Pán predsedajúci, pán komisár, až do dnešného dňa spôsobuje homo sapiens vážne škody na životnom prostredí, ktorého je on sám najdôležitejšou súčasťou. Veľký podiel na tom má aj používanie energie. Preto je správa pani Hallovej o racionálnom využívaní energie veľmi vítaná.

Zvlášť oceňujem fakt, že správa hovorí o požiadavkách, ktoré je potrebné splniť v súvislosti s budovami. Najvyššie štandardy pre energetickú účinnosť a tepelnoizolačné vlastnosti sa však nesmú vzťahovať len na nové budovy, ale aj na zrenovované stavby.

Ďalším krokom je použitie osvetlenia založeného na technológii LED, ktorá je energeticky účinná a má dlhú trvácnosť. Mnohé domáce elektrické spotrebiče by tiež mohli počas svojho používania spotrebovať oveľa menej energie. Je potrebné zabrániť mrhaniu energiou, ku ktorému dochádza, keď sú prístroje ponechané v pohotovostnom režime.

Som za daňové stimuly pre racionálne využívanie energie. Vzdelávanie verejnosti v energetických otázkach je tiež veľmi dôležité a malo by začať už od detstva. Toto sú veci, ktoré potrebujeme urobiť, ak chceme, aby mala naša planéta budúcnosť.

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Claude Turmes, v mene skupiny Verts/ALE. - Pani predsedajúca, správa pani Hallovej je zvonením na poplach. Nachádzame sa uprostred týždňa trvalo udržateľnej energie, a nech je táto udalosť akokoľvek pozitívna, nemala by odvracať pozornosť od skutočnosti, že to, čo sa podarilo za posledné dva alebo tri roky dosiahnuťv oblasti energetickej účinnosti, predovšetkým zo strany jednotlivých vládnych kabinetov, je obrovským sklamaním. Nulové vykonávanie právnych predpisov, zasielanie akčných plánov energetickej účinnosti, ktoré nie sú akčnými plánmi, ale len hromadou údajov – to je absurdné!

Chcel by som apelovať na hrdosť predsedov vlád. No tak, páni premiéri! Prišli ste do Bruselu v marci, rok po historickom samite, na ktorom ste práve vy, predsedovia vlád, vystupovali s prejavmi o tom, že energetická účinnosť je najdôležitejšou prioritou. Potom sem prídete o rok neskôr s tým, že ste ako vlády nedosiahli takmer nič!

Myslím, že by sme všetci mali spojiť svoje sily, aby sme prinútili vlády, pohnúť sa dopredu. Komisia tiež musí schváliť a vyvinúť novú iniciatívu v súvislosti s kombinovaným tepelným a energetickým režimom a so spôsobom označovania úspor elektrickej energie.

Nakoniec, čo sa týka môjho dobrého priateľa Schatziho:

v mene skupiny Verts/ALE.Jediný z nás, kto je tu padnutý na hlavu, si ty, pretože vianočné trhy existovali už dávno predtým, než sa objavili záhradné ohrievače. Domnievam sa, že je absolútne v súlade s právomocami Parlamentu, aby si aspoň položil otázku v súvislosti s našou nedôslednosťou v oblasti klimatickým zmien. Toto nie je záležitosť, ktorá sa týka zasahovania do životného štýlu ľudí. Ide o vyvíjanie tlaku na miesto poranenia, a to je presne to, čo tento Parlament potrebuje urobiť, ak chce ranu vyliečiť.

  Nils Lundgren, v mene skupiny IND/DEM. - (SV) Pani predsedajúca, v EÚ existuje všeobecná dohoda o potrebe zníženia skleníkových plynov s cieľom zastaviť klimatické zmeny, nesmie to však vyústiť do byrokratickej spoločnosti bez slobody a dynamiky.

Môžeme aplikovať dve základné zásady: musíme stanoviť emisné ciele pre každú krajinu a potom ponechať na jednotlivých krajinách, aby dosiahli tieto ciele v prostredí slobodnej hospodárskej súťaže. Musíme tiež zaviesť emisné náklady stanovením dostatočne vysokej sadzby za emisné kvóty. Tým dosiahneme, že sa emisie automaticky začnú brať do úvahy pri miliardách ekonomických rozhodnutí, ktoré sa každý deň prijímajú v domácnostiach a podnikoch. Domácnosti sa potom samé rozhodnú pre energeticky úsporné žiarovky, automobilky budú vyrábať dopravné prostriedky s nízkou spotrebou paliva, stavebné firmy budú budovať pasívne domy a výrobcovia energie budú vyrábať energiu s nízkymi emisiami. V takom prípade sa oplatí uskutočňovať výskum a vývoj v tejto oblasti.

EÚ však nesmie zaviesť zákazy a podrobné nariadenia. Z toho dôvodu musíme povedať „nie“ v súvislosti s ohrievačmi patia a hovoríme „nie“ daňovým úľavám za búranie budov a verejnému financovaniu energetických úspor.

  Anni Podimata (PSE). - (EL) Pani predsedajúca, pán komisár, chcela by som najprv zablahoželať spravodajkyni, pani Hallovej, k jej odvážnemu a holistickému prístupu k otázke energetickej účinnosti, ktorý presahuje návrhy Európskej komisie.

Vzhľadom na súčasnú energetickú situáciu predstavuje energetická účinnosť ten najefektívnejší nástroj v boji proti klimatickým zmenám, pretože systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov ešte nepriniesol žiadané výsledky.

Čo sa týka energetickej účinnosti, je potrebné klásť dôraz na sektor stavebníctva, ktorý je zodpovedný za spotrebu viac ako 40 % všetkej energie. V Grécku spotrebúva stavebný sektor približne jednu tretinu všetkých energetických zdrojov a podieľa sa 40 % na emisiách oxidu uhličitého. V každom prípade, Grécko do svojho vnútroštátneho práva doteraz nezakomponovalo smernicu o energetickej hospodárnosti budov, pričom len nedávno bolo v tejto súvislosti napomenuté Európskym súdnym dvorom a dostalo sa tiež na zoznam desiatich krajín, ktoré ešte nemajú vytvorený akčný plán pre energetickú účinnosť. Aj keď je harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov s právnymi predpismi Spoločenstva veľmi dôležitá, nie je to jediná vec, ktorú je potrebné urobiť, ak chceme dosiahnuť požadované ciele. Som veľmi rada, že Komisia zdôraznila, že EÚ musí v čo najvyššej možnej miere trvať na súdržnejšej realizácii energetických cieľov zo strany všetkých členských štátov.

Opatrenia a stimuly, ktoré sú navrhované v správe, napríklad prístup k financovaniu energetickej účinnosti prostredníctvom štrukturálnych fondov, zvýšenie minimálnej percentuálnej hodnoty vyčlenenej v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, daňové stimuly a, predovšetkým, zníženie DPH pre energeticky účinné domy a malé a stredné podniky, môžu byť na tento účel veľmi nápomocné.

Cieľ pre oblasť klimatických zmien nie je možné dosiahnuť v izolácii, ale jedine spoločným úsilím všetkých členských štátov. Ak chceme, aby bola EÚ aj naďalej na čele tohto úsilia a viedla dôrazné rokovania s ostatnými štátmi, musíme si ako prioritu stanoviť zmenšenie rozdielu medzi krajinami, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu, a tými, ktoré zostávajú pozadu.

  Jerzy Buzek (PPE-DE) - (PL) Pán komisár, blahoželám vám k uskutočneným opatreniam. Najväčším súčasným problémom Európy je používanie energie a jej vplyv na podnebie. V súčasnosti je tento problém pre Európu dôležitejší než produkcia potravín, tým si môžeme byť istí. Po dôkladnej kontrole som zistil, že všetkých posledných osem predsedníctiev Rady si ho stanovilo ako svoju prioritu, niektoré dokonca ako prioritu číslo jeden. Ak sú však energetické otázky také dôležité, potom musia dostať aj zodpovedajúce finančné prostriedky. V opačnom prípade budeme naďalej len vypúšťať prázdne reči, ktoré nebudeme mať čím podložiť

Všetci vieme, koľko pridanej hodnoty dokážeme vytvoriť, ak budeme všetci v Európskej únii ťahať za jeden koniec. Ak sa podelíme o svoje skúsenosti, zvolíme najlepšie riešenia a skombinujeme ich, môžeme si byť istí dosiahnutím významného pokroku. Otázka znie teda takto: sme pripravení použiť spoločné európske finančné prostriedky na výskum, technológie, inovácie a vývoj v energetickom sektore?

Energetická účinnosť, o ktorej hovoríme – účelnosť a úspory – je ešte dôležitejšia než obnoviteľná energia alebo čisté uhlie. Napriek tomu sa z celkového rozpočtu tisíc miliárd eur vyčlenilo počas posledných siedmych rokov iba niekoľko sto miliónov na spoločné európske programy výskumu a vývoja.

Vyzývam pána komisára, Európsku komisiu a Európsku radu, aby prehodnotili túto záležitosť a zvolili cestu rýchleho technologického rozvoja pred zavedením veľmi prísnych emisných noriem.

  Vladimir Urutchev (PPE-DE) - Dnes v tejto snemovni znova diskutujeme o dôležitých energetických otázkach, čo je len dôkazom toho, že riešenie energetických problémov a ich vzájomnej súvislosti s klimatickými zmenami je jednou z najvyšších priorít pre európske inštitúcie. Vynikajúca a komplexná správa od pani Hallovej je toho ďalším dôkazom.

Energetická účinnosť je jednoznačne jedným z oporných stĺpov, ktoré budú dlhodobo podopierať našu energetickú politiku. Európski obyvatelia si uvedomujú svoju úlohu a úlohu energetickej účinnosti v súvislosti s dosahovaním cieľov stabilizácie podnebia a budúcnosti s vyššou energetickou bezpečnosťou. Preto vyzývam Komisiu, aby využila súčasnú podporu zo strany verejnosti a priaznivú politickú situáciu na vyvíjanie väčšej iniciatívy a využitie všetkých mechanizmov na ovplyvňovanie správania, aby zabezpečila dosiahnutie ambicióznych 20-percentných cieľov, aby mohol každý európsky občan pocítiť výhody, ktoré energetická účinnosť prináša.

Ak je naším konečným cieľom záchrana našej planéty pred katastrofickými klimatickými zmenami pri súčasnom zachovaní energeticky zabezpečenej a konkurencieschopnej Európy na svetových trhoch, mala by sa náležitá pozornosť venovať aj zvyšným 80 % energie. Týchto 80 % zahŕňa aj jadrovú energiu, ktorá sa v súčasnosti podceňuje a je naďalej, už dve desaťročia, zatieňovaná obavami a dogmou. Potrebujeme spojiť všetok náš um a zdravý rozum, aby sme tieto obavy a dogmy prekonali a mohli začať diskutovať o jadrovej energii otvorene a zrozumiteľne ako o podnikaní a príležitosti, ktorú si ľudstvo a Európa nesmú nechať ujsť. My všetci v tejto snemovni máme politickú zodpovednosť, aby sa tak stalo.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). - (NL) Som veľmi rád, že mi bolo umožnené prehovoriť využitím postupu „catch-the-eye“. Diskusia o správe pani Hallovej nám jednoznačne ukázala, že musíme postupovať rýchlejšie. Existuje toľko príležitostí pre energetickú účinnosť. My v Holandsku to nazývame „ovocím, ktoré visí nízko nad zemou“. Ak sa chopíme týchto príležitostí, potom sa nám veľmi rýchlo podarí dosiahnuť ciele, ktoré sme si stanovili a ktoré sme viackrát zopakovali na Bali a neskôr znovu potvrdili v balíku Komisie z 23. januára. Pán Piebalgs pri tom zohral veľmi dôležitú úlohu.

Vo Výbore pre regionálnu politiku sme si všimli, a pán Buzek to tu už spomenul, že v období do roku 2006 nebol žiadny problém uprednostniť energetiku a energetickú účinnosť v rámci cieľov štrukturálnych fondov, no v skutočnosti sa na túto oblasť použilo len 1,16 % finančných prostriedkov. Pani Hübnerová minulý týždeň v diskusii s Výborom pre regionálnu politiku vyhlásila, že sa spomenuté nariadenie bude revidovať a že tieto otázky dostanú v programoch na roky 2007 až 2013 vyššiu prioritu. Mojím záverom teda je, že by sme mali napredovať rýchlejšie a že by sme mali lepšie využívať existujúce nástroje na európskej úrovni.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. − Pani predsedajúca, chcel by som sa poďakovať poslancom Parlamentu za veľmi dôležitú diskusiu. Ako som už povedal, je želaním Komisie plniť akčný plán energetickej účinnosti. Viem, že či občas prajete, aby sme napredovali rýchlejšie, ale existujú určité kroky, ktoré by sme mali taktiež podniknúť – lepšia regulácia, verejná konzultácia a hodnotenie vplyvu. Všetko to určitý čas trvá. Domnievam sa, že je potrebná diskusia o regulácii a stimuloch. Myslím si, že by mali byť obidva tieto nástroje v rovnováhe, ale obidva by sa mali použiť.

Dnes som sa stretol s ministrom z Čiernej Hory. Majú vypracovanú vynikajúcu energetickú stratégiu do roku 2025, ale nabádal som ho, aby postupoval tvrdo v otázke regulácie, pretože ide o krajinu, ktorá zaznamená obrovský nárast v počte budov. Neodradia investorov, ak budú mať extrémne tvrdé požiadavky týkajúce sa okamžitej reintegrácie obnoviteľných energií. Úžitok z toho budú mať všetky normy aj samotná krajina. V opačnom prípade budú musieť daňoví poplatníci zaplatiť za dodatočné dodávky energie.

Preto sa domnievam, že potrebujeme byť ambiciózni. Stanovili sme si nové usmernenia pre otázku rozpočtu. Musíme vyvinúť oveľa väčšie úsilie, aby sme stanovili, kedy je potrebné použiť štátnu pomoc pre nové technológie, energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie. Pracujeme aj na medzinárodnej platforme pre energetickú účinnosť, ktorá by mohla vytvoriť synergický efekt na medzinárodnej úrovni. Rozpočtová právomoc však nespočíva len na Komisii, ale aj na Parlamente.

Som veľmi povďačný za prácu, ktorú pán Buzek vykonal pre siedmy rámcový program. Myslím si, že ešte stále máme značné prostriedky. To je tiež súčasťou vašej dobre odvedenej práce a práce tohto Parlamentu. Navýšenie rozpočtu alebo prerozdelenia predstavuje oveľa komplexnejšiu otázku, na ktorú Vám nedokážem odpovedať. Nevadili by mi dodatočné finančné prostriedky v rozpočte môjho kolegu, pána Potočnika, alebo v rozpočte pre vonkajšie vzťahy, ale je potrebné sa na tieto záležitosti spoločne pozrieť v diskusii o rozpočte.

Preto si myslím, že je to vynikajúca správa. Nie je vždy veľmi ohľaduplná vo vzťahu ku Komisii, ale toto nie je o ohľaduplnosti. Hovoríme tu o energetickej účinnosti a ambície na strane Komisie budú určite tiež veľmi vysoké.

  Fiona Hall, spravodajkyňa. − Pani predsedajúca, chcela by som sa poďakovať kolegom za ich pozitívne a povzbudzujúce komentáre a chcela by som znova povedať, že oceňujem fakt, že sa Komisia v reakcii na kritiku zo strany Parlamentu správa veľmi konštruktívne.

Chcela by som sa dotknúť dvoch bodov. Po prvé, domnievam sa, že je skutočne veľká škoda, že sa Komisiou vypracovanému hodnoteniu akčných plánov energetickej účinnosti, ktoré vyšlo spolu s energetickým balíkom minulý týždeň, nevenovalo viac pozornosti, pretože išlo o veľmi znepokojujúco pesimistické hodnotenie. Je zrejmé, že národné vlády stále nie sú dostatočne ambiciózne vo svojich akčných plánoch. Nehľadia dopredu na 20 % cieľ a, ak budem citovať Komisiu, v prípade určitých členských štátov existuje „značná priepasť medzi politickými záväzkami v otázke energetickej účinnosti ... a prijatými opatreniami“. Myslím si, že je to znepokojujúce.

Po druhé, fakt, že v súčasnosti máme smernicu o podpore obnoviteľných zdrojov energie a v rámci nej určité ciele, znamená, že energetická účinnosť nebola nikdy dôležitejšia. Ak máme skutočne dosiahnuť záväzný 20 % cieľ v rámci celej EÚ, potom musíme udržať energetický dopyt pod kontrolou. Dosiahnuť 20 % cieľ môžeme len vtedy, ak sa 100 % z celkového množstva používanej energie zníži, a nie že pripustíme, aby sa ešte zvýšilo.

Preto dúfam, že táto správa skutočne znamená nový začiatok, a že znamená začiatok uzatvárania priepasti medzi politickou rétorikou o energetickej účinnosti a jej skutočným vykonávaním v praxi.

  Predsedajúci. - Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok, 31. januára 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. - (RO) Vítam návrh tejto správy a globálny prístup z hľadiska tém a geografie, ktorý navrhuje pre energetickú účinnosť v Európskej únii.

Je dôležité, aby sme dnes hovorili o akčnom pláne a o jeho podrobnostiach. To bude dôkazom toho, že robíme v tomto smere konkrétne kroky.

Ako spravodajkyňa pre regionálnu spoluprácu pre oblasť Čierneho mora by som chcela zdôrazniť dôležitosť energetickej účinnosti v tomto regióne pre úspešné dosiahnutie cieľa energetickej bezpečnosti a zníženia závislosti na energetických zdrojoch.

Oceňujem tiež medzinárodný prístup k tejto téme a preskúmanie globálnych problémov. V tejto súvislosti ma potešilo, že si Európsky parlament uvedomuje, že Rusko v budúcnosti nebude schopné plniť vnútorné a zmluvné požiadavky na dodávky plynu, a že v tomto ohľade vyjadril svoje znepokojenie.

To nás nabáda znovu zopakovať európskym inštitúciám dôležitosť dvoch hlavných zámerov: nahrádzať energie dovážané do EÚ vo väčšej miere inými zdrojmi (teda hľadať účinné spôsoby na zabezpečenie bezpečnosti dodávok) a potreba podporovať energetickú reformu v oblasti Čierneho mora a v susedných štátoch EÚ s perspektívou vytvorenia transparentného a trvalo udržateľného energetického sektora.

  John Attard-Montalto (PSE), písomne. – Akčný plán si dáva za cieľ 20 % účinnosť do roku 2020; je to ambiciózny, ale potrebný plán. Na druhej strane, je zbytočné vytyčovať si ciele, ak neexistuje vôľa pre ich naplnenie. Napríklad, z 21 opatrení, ktoré sa podľa plánu mali ukončiť v roku 2007, boli úplne dokončené len tri. To je smutný rekord. Je pravda, že mnohé ďalšie opatrenia sú vo fáze ukončenia, ale napriek tomu percento, ktoré hovorí, že menej než 15 % projektov bolo ukončených, predstavuje číslo, na ktoré nemôžeme byť hrdí.

Musím bohužiaľ povedať, že v mojej krajine, na Malte, sa k tejto otázke nepristúpilo seriózne. Od ostrova, na ktorom existuje nadbytok slnečného svetla a vetra, by sa dalo očakávať, že tieto dva živly naplno využije.

Čo sa týka solárnej energie, len veľmi malé množstvo súkromných, komerčných a verejných budov využíva túto alternatívnu energiu.

Veterná energia bola v minulosti populárnejšia v poľnohospodárskych oblastiach. Vláda zamýšľa vybudovať pobrežné veterné farmy a neberie pritom do úvahy, že táto technológia nie je pre maltské hlboké vody dostupná. A nielen to, ale veľkej stavebnej spoločnosti, ktorá čakala na povolenie postaviť štyri veterné mlyny vyrábajúce energiu, oznámila, že jej nevydá povolenie z estetických dôvodov.

  András Gyürk (PPE-DE), písomne. - (HU) Zlepšenie energetickej účinnosti je tým najzreteľnejším riešením problému zníženia emisií škodlivých látok. Spoločné kroky v tejto oblasti môžu tiež reálnou mierou prispieť k odstráneniu európskej závislosti na energetických dodávkach.

Pravdepodobne najväčšia príležitosť na úspory energie sa nachádza v hospodárnosti priemyselných a obytných budov. Platí to zvlášť pre nové členské štáty Únie. Socialistické zariadenia ťažkého priemyslu a vežiaky, ktoré sú domovom pre státisíce ľudí a sú pre región také charakteristické, sa stali symbolom mrhania energiou. To, že Európska komisia vo svojom akčnom pláne pripustila špecifickú situáciu v bývalých socialistických krajinách, a že si otázku podpory energetickej účinnosti v nových členských štátoch stanovila ako svoju prioritu, je veľmi vítaným vývojom.

Domnievame sa, že je veľká škoda, že niektoré členské štáty neplnia svoje prísľuby pri zavádzaní právnych predpisov pre energetickú účinnosť. Napríklad maďarská vláda, aj keď vyslovuje falošné prísľuby o opatreniach na ochranu podnebia, už niekoľko mesiacov odkladá prijatie národného akčného plánu pre energetickú účinnosť.

Zároveň je potešujúce, že niektoré komunity využívajú ponúkané príležitosti aj napriek existujúcej situácii. Dobrým príkladom je program, ktorý odštartoval v Óbude, jednej z najväčších mestských štvrtí v Budapešti, na základe ktorého sa s prispením pomoci Spoločenstva zrekonštruuje veľký počet vežiakov.

Sme presvedčení, že Európa je schopná hrať vedúcu úlohu v otázke energetickej účinnosti. Je to aj jej prioritným záujmom. Najúčinnejšie využívanie energie znamená aj účinnejšie hospodárstvo, nové pracovné miesta, lepšiu konkurencieschopnosť a, v neposlednom rade, aj životné prostredie vhodnejšie pre život.

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. - Najprv by som chcel povedať, že som privítal správu z vlastnej iniciatívy pani Hallovej. V skutočnosti táto správa prichádza v čase, keď by všetky iniciatívy zamerané na posilnenie konkrétnych opatrení pre vyššiu energetickú účinnosť, mali byť vrelo privítané. Energetická účinnosť predstavuje skutočne najefektívnejší cieľ, poskytujúci už teraz dostupné technologické nástroje, ktoré sa môžu skutočne a rýchlo chopiť výziev globálneho otepľovania a obmedzených fosílnych zdrojov. Spoločne sa angažujeme za zníženie spotreby energie a je nevyhnutné, aby sme naše ciele dosahovali podľa plánu. Je samozrejmé, že tento plán bude vyžadovať obrovské náklady a ekonomické obete. Tieto náklady a obete budú predstavovať obzvlášť náročný problém pre tie krajiny, ktoré majú najmenší rozpočet a menej rozvinuté hospodárstvo. Je veľmi dôležité, aby ciele v oblasti energetickej účinnosti nezhoršili situáciu v najslabších ekonomikách a odvetviach v najchudobnejších členských štátoch. Preto sú na tento účel potrebné prechodné opatrenia, ktoré by počas vykonávania danej legislatívy podporili najviac zraniteľné sektory a krajiny, a predišli tak zlyhaniam trhu. Z dlhodobej perspektívy samozrejme existuje skutočne obrovský, nákladovo účinný potenciál zachovania energie; prísnejšia politika v oblasti energetickej účinnosti by s najväčšou pravdepodobnosťou bola prínosom pre trh práce v Európskej únii.

  Eija-Riitta Korhola (PPE-DE) , písomne. - (FI) Existuje zrejme len veľmi málo rozhodnutí, ktoré by mali svojimi účinkami taký ďalekosiahly dopad a ktoré by si navzájom tak odporovali, ako je to v prípade trojbodového plánu Rady pre politiku v oblasti klímy, ktorý bol vyhlásený na jar v roku 2007: zníženie emisií o 20 %, úspory energie vo výške 20 % a podiel obnoviteľných energií na úrovni 20 %, to všetko do roku 2020. V poradí tretí spomenutý záväzný cieľ však, bohužiaľ, vytvára riziko ešte rýchlejších klimatických zmien. Dovtedy, kým si neuvedomíme toto riziko, bude možné akýkoľvek prospech pre podnebie získať len z prvých dvoch uvedených cieľov.

Šetrenie energie zamerané na zlepšenie energetickej účinnosti je, samozrejme, jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti klimatickým zmenám. O tejto otázke existuje v Parlamente široký konsenzus, rovnako ako v prípade tejto správy. Chcela by som pani Hallovej poďakovať za to, že tento stav umožnila vytvoriť.

Chvályhodné na tejto správe je to, že ukazuje, že porozumela rozsahu problému aj možnostiam riešenia, ktoré ponúka: naliehavá potreba energetickej účinnosti musí preniknúť celou spoločnosťou. Musí sa zahrnúť do všetkých plánov a aktivít na všetkých úrovniach. Zámery energetickej účinnosti a pravidlá, ktoré sa na ňu vzťahujú, sa musia rovnakým dielom uplatniť na zariadenia, budovy, výrobu a prenos energie, dopravu a spotrebiteľské návyky.

Musíme začať konať okamžite. Preto je veľmi smutné, že Parlament musí pripomínať Komisii, že v tejto oblasti už existujú zavedené právne predpisy. Doposiaľ bola miera realizácie potrebných právnych predpisov v rámci členských štátov veľmi neuspokojivá. Preto by Komisia mala obrátiť svoju pozornosť týmto smerom.

Zlepšenie energetickej účinnosti spočíva v úsilí, pričom sa najlepšie výsledky v súvislosti s podnebím dosahujú v zodpovedajúcich trhových podmienkach. Príkladom toho sú rozličné systémy normalizácie. Musíme sa vyvarovať nepružných právnych predpisov: ak sa najlepšia dostupná technológia nachádza pod jarmom režimu, ktorý vládne systémom cukru a biča, potom bude vynaložené úsilie prinášať úspech. Chúlostivé zásahy zákonodarcu do spôsobov a prostriedkov však budú mať za následok jedine vyčerpanie príslušných organizácií.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN), písomne. - (PL) Pani predsedajúca, pán komisár, aj keď súhlasím s hlavnými argumentmi pani spravodajkyne Hallovej, chcel by som v tejto diskusii o racionálnom používaní energie upozorniť na niektoré otázky, ktoré majú pre nové členské štáty osobitnú dôležitosť.

1. Na to, aby sa zmenšila medzera medzi novými členskými štátmi a rozvinutými štátmi v EÚ, sa musia nové členské štáty rozvíjať dva alebo trikrát rýchlejšie než rozvinuté štáty, t.j. ich ročný rast HDP musí byť minimálne na úrovni 6 %. Takáto miera rastu však bude znamenať výrazné zvýšenie emisií CO2, čo je fakt, ktorý nebol zohľadnený pri návrhoch predložených Európskou komisiou v jej nedávnom balíku pre energetiku a klimatické zmeny.

2. Návrhy Komisie sú očividne zamerané na obmedzenie používania uhlia, pričom toto opatrenie zasiahne prevažne ekonomiky, ako je tá poľská, v ktorých je výroba energie založená prevažne na spaľovaní rozličných druhov uhlia.

3. Návrh, aby energetický priemysel musel od roku 2013 kupovať všetky svoje emisné kvóty CO2 prostredníctvom aukcie, spôsobí obrovský nárast cien energie, ktorý mimoriadne bolestivo pocítia domáce hospodárstva. Už v súčasnosti, keď poľský energetický priemysel kupuje necelých 10 % svojich emisných kvót prostredníctvom aukcie, sa cena za elektrickú energiu v roku 2007 zvýšila o 15 % a počas najbližších niekoľkých rokov porastie ešte o ďalších 20 % až 30 %.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. – Táto správa o energetickej účinnosti prišla, vzhľadom na naše obavy týkajúce sa klimatických zmien a potrebu čeliť obmedzeným energetickým zásobám fosílnych palív, v správny čas.

Ale zabrániť plytvaniu energiou predstavuje pozitívny krok aj z čisto sebeckého pohľadu – zlepšením energetickej účinnosti by sa mali znížiť náklady pre domácnosti a podniky.

Mnoho jednotlivcov si uvedomuje potrebu používania energie uvedomelejším spôsobom. Mnohí z nich už vedia, že televízia v pohotovostnom režime spotrebuje 45 % elektrickej energie, ktorú spotrebuje zapnutá televízia, a že elektrické zariadenia v pohotovostnom režime spotrebujú 10 % všetkej energie spotrebovanej v domácnostiach EÚ, a tiež že nabíjačky telefónov, ktoré sa po ich nabití nevytiahnu z elektrických zásuviek, ďalej spotrebúvajú energiu, z ktorej sa až 95 % premrhá.

A hoci každý z nás môže prerušiť tok elektrického prúdu smerujúci do elektrických zariadení, nebolo by oveľa účinnejšie, keby výrobcovia navrhovali zariadenia s prihliadnutím na odstránenie plytvania s energiou?

Kombinácia nového vývoja vo výrobe a zvýšenej informovanosti medzi spotrebiteľmi prinesie výsledky. Priemysel však potrebuje stimuly k tomu, aby pri vývoji nových produktov bral ohľad na energetickú účinnosť, a verejnosť potrebuje pozitívne odkazy, ktoré by ju poučili o rozsahu energetických úspor, ktoré sa dajú dosiahnuť v domácnostiach alebo kanceláriách.

  Péter Olajos (PPE-DE), písomne. - (HU) Ako spravodajca EĽS-ED pre Zelenú knihu o energetickej účinnosti (Menej znamená viac) vo Výbore pre životné prostredie vítam opakované a zvýšené úsilie Komisie v tejto oblasti.

Zároveň musím vyjadriť svoje sklamanie nad skutočnosťou, že kým Európska komisia spoločne s Parlamentom vyvíja značné úsilie na vytvorenie konsenzuálnych pravidiel a prípravu vykonateľných plánov, postoj členských štátov k ich realizácii je v mnohých prípadoch nedostatočný.

Niektoré členské štáty sa oneskorili s termínom prípravy akčných plánov o mesiace, niektoré dokonca ešte dlhšie. Do dnešného dňa, napríklad, ešte sedem krajín nepredložilo svoje akčné plány, napriek tomu, že od stanoveného termínu už uplynulo 7 mesiacov.

Toto však nie je jediný problém. V súvislosti s týmito plánmi neexistuje dostatočná sociálna dohoda a pripravené plány sú často veľmi anemické a v mnohých prípadoch neodzrkadľujú realistický harmonogram a systém nástrojov na dosiahnutie spoločných cieľov.

V dôsledku toho môžeme celkom na rovinu povedať, že mnohé členské štáty sa otázke energetickej účinnosti, hospodárnosti a konečnému cieľu v podobe takzvanej „nízko-uhlíkovej spoločnosti“ doteraz venovali len formou falošných prísľubov. Aké sú teda reálne šance, že sa nám v budúcnosti podarí dosiahnuť hospodárstvo, domácnosti a dopravu s nulovými emisiami oxidu uhličitého?

Bolo by dobré, keby Komisia, ako ochranca právnych predpisov Únie, z času na čas pripravila súhrnné analýzy a hodnotenia, ktoré by sa týkali kvality predložených národných plánov a rozsahu, v akom ich členské štáty vykonávajú.

  Bogusław Rogalski (UEN), písomne. – V prvom rade by som chcel povedať, že som privítal správu z vlastnej iniciatívy od pani Hallovej. V skutočnosti táto správa prichádza v čase, keď by všetky iniciatívy zamerané na posilnenie konkrétnych opatrení pre vyššiu energetickú účinnosť mali byť vrelo privítané. Energetická účinnosť predstavuje skutočne najefektívnejší cieľ, poskytujúci už teraz dostupné technologické nástroje, ktoré sa môžu skutočne a rýchlo chopiť výziev globálneho otepľovania a obmedzených fosílnych zdrojov. Spoločne sa angažujeme za zníženie spotreby energie a je nevyhnutné, aby sme naše ciele dosahovali podľa plánu. Je samozrejmé, že tento plán bude vyžadovať obrovské náklady a ekonomické obete. Tieto náklady a obete budú predstavovať obzvlášť náročný problém pre tie krajiny, ktoré majú najmenší rozpočet a menej rozvinuté hospodárstvo. Je veľmi dôležité, aby ciele v oblasti energetickej účinnosti nezhoršili situáciu v najslabších ekonomikách a odvetviach v najchudobnejších členských štátoch. Preto sú na tento účel potrebné prechodné opatrenia, ktoré by počas vykonávania danej legislatívy podporili najviac zraniteľné sektory a krajiny, a predišli tak zlyhaniam trhu. Z dlhodobej perspektívy samozrejme existuje skutočne obrovský, nákladovo účinný potenciál zachovania energie; prísnejšia politika v oblasti energetickej účinnosti by s najväčšou pravdepodobnosťou bola prínosom pre trh práce v Európskej únii.

  Toomas Savi (ALDE), písomne. – Najprv by som chcel zablahoželať pani Hallovej ku skutočne komplexnej správe, ktorej cieľom je zlepšenie energetickej účinnosti a výzva členským štátom, ktoré sú veľmi pozadu s vykonávaním jestvujúcej legislatívy, aby podnikli všetky potrebné opatrenia.

Po druhé, som veľmi rád, že táto správa poukázala nielen na spôsoby, ako môžu šetriť energiou priemyselní spotrebitelia, ale taktiež drobní spotrebitelia – obzvlášť formou zvyšovania informovanosti spotrebiteľov a poskytovaním spoľahlivých informácií o možnostiach, ktoré sú najviac ohľaduplné voči životnému prostrediu. Je potrebné poznamenať, že spotreba domácností tvorí 40 % z celkovej spotreby energie. Je preto individuálnou zodpovednosťou každého z nás prispieť k čo najvyššej energetickej účinnosti.

Po tretie, spotreba energie sa neustále zvyšuje, rovnako ako výdavky na energiu. Je preto len prejavom zdravého rozumu presadiť opatrenia v oblasti energetickej účinnosti, aby sme získali optimálne využitie výrobných prostriedkov.

  Alyn Smith (Verts/ALE), písomne. – Pán predseda, chcem zablahoželať pani Hallovej k tejto správe, ktorá obsahuje množstvo jasných, praktických a dosiahnuteľných odporúčaní na podporu energetickej účinnosti. Uprostred súčasného zmätku v tvorbe a bezpečnosti dodávok riskujeme, že stratíme pohľad na skutočnosť, že zmeny v normách budov a zariadení, ako aj spôsob, akým používame energiu, nám samy osebe prinesú veľké množstvo energetickej kapacity. Veľmi rád podporím túto správu a vyslovujem nádej, že bude znamenať začiatok viacerých opatrení v tomto smere.

23. Politika zníženia množstva nežiaducich vedľajších úlovkov a odstraňovania odpadu v rámci európskeho rybného hospodárstva (rozprava)

  Predsedajúca. - Ďalším bodom rokovania je správa pána Carla Schlytera v mene Výboru pre rybné hospodárstvo o politike zameranej na zníženie neželaných vedľajších úlovkov a elimináciu odhadzovania v európskych rybných hospodárstvách (2007/2112(ÉÍÉ)) (Á6-0495/2007).

  Carl Schlyter, spravodajca. − (SV) Pani predsedajúca, som povďačný tieňovému spravodajcovi za pomoc, vďaka ktorej sme dospeli ku kvalitnej správe. Chcel by som sa poďakovať aj pánovi komisárovi Borgovi za to, že konečne – konečne! – navrhol významné opatrenia, ktoré sa zaoberajú problémom odhadzovania a neželaných vedľajších úlovkov.

Súčasná politika rybného hospodárstva spôsobuje vyprázdňovanie svetových oceánov, pustoší morské dno, ničí ekosystémy a zapríčiňuje kolaps rybej populácie. Dokonca aj morské vtáky hynú v dôsledku našej súčasnej politiky pre oblasť rybného hospodárstva. Ak by sa takáto deštrukcia diala na pevnine, ak by sme sa k našim lesom správali rovnako, ako sa teraz správame k oceánom, potom by sme tu mali vzbúrencov protestujúcich v uliciach. Ničenie oceánov sa však deje mimo dohľadu a v tichosti. Kniha od Rachel Carson s názvom Silent Spring (Tichá jar) mala v roku 1962 veľmi silný ohlas a prebudila v mnohých ľuďoch väčšiu starostlivosť o životné prostredie a ochranu prírody. Teraz sa nachádzame v časoch „tichého mora“. Zhodou okolností vydala minulý rok novinárka Isabella Lövin knihu s rovnakým názvom. Preto vdýchnime trochu života do boja na záchranu budúcich generácií rýb a rybárov.

Návrhy Komisie budú skutočne znamenať koniec systému kvót a detailnej regulácie, ktorý v podstate v praxi nabádal rybárov, aby vyprázdnili moria a potom do nich nahádzali naspäť mŕtve ryby, ktoré im neprinášali zisky, a pod vplyvom ktorého sa vývoj rybárskej výstroje zameriaval predovšetkým na získanie čoraz väčších a väčších úlovkov z morí. Rybári v EÚ, ktorí čelia hrozbe, že budú musieť svoje lode naplniť nevýnosnými rybami, dostávajú stimuly na vykonávanie selektívnejšieho rybolovu.

Úspešná politika však potrebuje cukor rovnako ako bič. Mohli by sme, napríklad, povoliť viac dní na mori pre lode, ktoré sú vybavené selektívnym rybárskym výstrojom, prípadne by sme im mohli povoliť vstup do oblastí, ktoré sú uzatvorené pre lode bez selektívnej rybárskej výstroje.

Je dôležité, aby sa pre každý typ rybného hospodárstva stanovili ročné ciele na zníženie vedľajších úlovkov a odhadzovania a aby sa viedol dialóg so zainteresovanými stranami, ktorý by zabezpečil dosiahnutie tých najlepších výsledkov. Ako pozitívny príklad v tomto smere môžeme uviesť Biskajský záliv, Kattegat a Skagerrak. V týchto oblastiach používali francúzski a švédski rybári s veľkým úspechom triediace siete pri lovení nórskeho morského raka. Tieto siete v praxi úplne eliminovali vedľajšie úlovky.

Poskytnutím väčšej slobody a zodpovednosti pre rybárske flotily by sme možno pomohli zabezpečiť rast spolupráce medzi výskumnou komunitou a rybármi, ktorá by mohla viesť k pozitívnemu vývoju. Toto opatrenie však ide ruka v ruke so získavaním lepších údajov o tom, aké ryby sa lovia. Potrebujeme preskúmať systémy, ktoré používajú elektronické lodné denníky, prípadne videosledovanie, aby sme zistili, či by sa nám podarilo vymyslieť dobré riešenie na zachovanie osobnej integrity.

Ďalším dôležitým aspektom je otázka, čo urobíme s rybami, ktoré budú vyložené na pevninu vo forme vedľajších úlovkov, keď bude platiť zákaz odhadzovania. Je dôležité, aby sme ich mohli nejakým spôsobom použiť. Zároveň je však dôležité, aby úroveň kompenzácie za tieto vedľajšie úlovky bola taká nízka, že by nevytvárala stimuly na ich úmyselné lovenie.

Dúfam a verím, že Komisia rýchlo dokončí návrh, ktorý by bolo možné realizovať. Ten by sa následne stal dôležitým nástrojom v boji proti nadmernému rybolovu a pri dosahovaní trvalo udržateľného rybného hospodárstva. To však, samozrejme, nestačí. Potrebujeme tiež všeobecné zníženie rybolovu v oblastiach, v ktorých v súčasnosti sa nachádzajú ohrozené druhy rýb. O tom však snáď budeme mať možnosť diskutovať niekedy nabudúce.

  Joe Borg, člen Komisie. − Pani predsedajúca, najprv by som sa chcel poďakovať spravodajcovi a všetkým členom Výboru pre rybné hospodárstvo za ich vynikajúcu prácu.

Všetci zdieľame názor, že odhadzovanie rýb je, prinajmenšom, zbytočné mrhanie s dobrými prírodnými a hospodárskymi zdrojmi a je potrebné ho zastaviť. Každá rybárska oblasť je však iná a vyžaduje si riešenia šité na mieru. Z tohto dôvodu sme zvolili prístup založený na výsledkoch, to znamená, že si vytýčime ciele na zníženie odhadzovaného množstva za určité obdobie a následne ponecháme na dotyčných rybároch, aby sami rozhodli, ako dané ciele dosiahnuť – tieto opatrenia môžu zahŕňať zväčšenie veľkosti ôk sietí, použitie selektívnejšieho rybárskeho vybavenia, uzatvorenie oblasti v reálnom čase, priestorové zmeny aktivity alebo akékoľvek ďalšie možné opatrenia či ich vzájomné kombinácie.

Teraz by som chcel obrátiť pozornosť konkrétne na danú správu. Čo sa týka akčných plánov Spoločenstva pre morské vtáky a žraloky, môžem vám oznámiť, že akčný plán pre žraloky už prebieha, a čo sa týka akčného plánu pre morské vtáky, moja administratíva zhromažďuje informácie a vedecké poznatky s výhľadom na ukončenie daného plánu do konca roka 2009.

Osobitne súhlasím s tým, že politika odhadzovania by sa nemala vnímať ako izolované opatrenie, ale ako súčasť všeobecného prístupu priblížiť sa k splneniu cieľa maximálneho udržateľného výnosu. Taktiež sa zhodujeme v otázke osobitného prístupu k jednotlivým prípadom a vo veci dôležitosti účasti a konzultácií zo strany všetkých sektorov na všetkých úrovniach. Na tomto mieste sa chcem so záujmom zmieniť o vašom návrhu otestovať nové použitia monitorovacích praktík pre odhadzovanie, ako sa to udialo v niektorých tretích krajinách.

Okrem toho musíme zabezpečiť, aby sa skutočné zníženie odhadzovania stimulovalo odmenami. Musia byť preto starostlivo zhodnotené, aby nemali opačný účinok. V skutočnosti majú členské štáty už teraz možnosti na uprednostňovanie čistejšieho rybného hospodárstva prostredníctvom prideľovania kvót. Vzhľadom na to zastávam názor, že stimuly by mali sprevádzať rozličné fázy vykonávania, aby sa stimulovala zmena v správaní, až kým sa nedosiahne konečný cieľ.

Čo sa týka realizácie politiky, vo všeobecnosti súhlasím s vašimi návrhmi, avšak s odlišným zameraním. Mali by sme si stanoviť cieľ zákazu odhadzovania v rybnom hospodárstve, kdekoľvek sa to dá uskutočniť, už od úplného začiatku, a nie ako opatrenie, ku ktorému sa budeme upínať ako k poslednej možnosti, ako to navrhujete vy. Na tomto mieste musím objasniť, že v niektorých prípadoch môže byť cieľom znížiť odhadzovanie na čo najnižšiu možnú mieru.

Takže kde sa v tomto procese nachádzame? Na základe odbornej rady, ktorú čoskoro očakávame, vyberieme v priebehu tohto roka rybné hospodárstva, v ktorých sa budú uplatňovať osobitné právne predpisy a zároveň vypracujeme plán s časovým harmonogramom pre následné návrhy, zahrňujúce časom všetky európske rybné hospodárstva.

Na základe decembrového rozhodnutia Rady sa členské štáty súčasne pokúsia znížiť odhadzovanie pri rybolove síhov v Severnom mori tak, aby sa znížila miera odhadzovania síhov o 30 %. V prípade tresky sa Nórsko zaviazalo znížiť odhadzovanie na menej než 10 %. Ďalšie činnosti zahŕňajú návrh na technické opatrenia v Atlantiku, návrh revidovaného plánu na obnovu populácie tresky, revíziu kontrolných predpisov a niekoľkých štúdií a hodnotenie vplyvu pre legislatívne návrhy.

Nakoniec by som chcel vyjadriť svoj súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 1, 3, 5, 6, 8 a 10 až 12. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 2 a 7 sú si podobné a dokážem si predstaviť, že by som s nimi po menších úpravách súhlasil. Pri pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 9 je potrebné premýšľať opatrne, pretože tieto techniky vyžadujú ďalší výskum. Existujú však problémy spojené s vysokými nákladmi a spoľahlivosťou.

Nakoniec chcem povedať, že nemôžem podporiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4 ako taký. V súvislosti s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi č. 13, 14 a 15 potrebujem ešte popremýšľať, keďže celá otázka, týkajúca sa vhodných stimulov pre rybárov, ktoré by ich mali motivovať na prijatie efektívnej politiky odhadzovania, potrebuje ešte ďalšie preskúmanie a hodnotenie ešte predtým, než sa prijme konečné stanovisko.

Rád by som zakončil tým, že ešte raz zopakujem naliehavú potrebu legislatívnych opatrení pre tento súbor a že sa teším na vašu pokračujúcu spoluprácu pri vývoji tejto politiky.

  Avril Doyle, v mene skupiny PPE-DE. – Pani predsedajúca, odhadzovaním alebo vyhadzovaním rýb do európskych vôd sa zahubí vyše jeden milión ton rýb ročne, predovšetkým v rybárskych oblastiach s viacerými druhmi rýb. Celosvetovo sa podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo vyhodia každoročne naspäť do mora milióny ton neželaných vedľajších úlovkov. Táto skutočnosť má veľmi negatívny vplyv na hospodárenie budúcich rybných hospodárstiev a na zdravie morských ekosystémov. Ide o nemorálne, neetické a absolútne neudržateľné praktiky, ktoré sú priamo zapríčinené spoločnou politikou rybného hospodárstva, ktorá trestá rybárov za vyloženie vedľajšieho úlovku, čím ich v podstate núti ho odhadzovať – tých rybárov, ktorí sa zúfalo snažia zarobiť si na živobytie, pričom musia čeliť neustále sa zmenšujúcim zásobám populácie rýb.

Našim konečným cieľom musí byť zníženie týchto neželaných vedľajších úlovkov a faktické odstránenie odhadzovania prostredníctvom zákazu odhadzovania, spoločne so stimulmi, ktoré zaručia, že všetok neželaný vedľajší úlovok sa bude musieť vyložiť. Ale ako a kedy sa dopracujeme k takému zákazu, by malo byť otázkou pre všetky zainteresované strany vrátane Komisie, regionálnych poradných rád, rybárov, vedeckých odborníkov, národných vlád a mimovládnych organizácií, a ak to bude potrebné, tak aj každého jednotlivého rybného hospodárstva. Je potrebné vyhnúť sa negatívnej špirále mikroriadenia a zásadne pozmeniť politiku rybného hospodárstva, keďže ju otázka odhadzovania vážne spochybňuje. Vyriešenie problému s odhadzovaním je prospešné pre všetky zainteresované strany, predovšetkým pre rybárov. Príklady Nórska a Írska nám ukazujú, že je možné zaviesť zákazy.

Som veľmi potešená, že sa v správe zdôrazňuje, že rybári a ďalšie zainteresované strany potrebujú prijať záväzok a zodpovednosť za politiku vedúcu k odstráneniu odhadzovania. Môžu sa pritom použiť nové spôsoby monitorovania rybárskych lodí, ako napríklad elektronický lodný denník a použitie priemyselných kamier na obvode rybárskych lodí, ktoré ako prvé zaviedli Kanada a Nový Zéland Jediný spôsob, ako úspešne dosiahnuť realizáciu akéhokoľvek prípadného zákazu odhadzovania, bude viesť od zaangažovania rybárov po monitorovanie a reguláciu, a predovšetkým cez stabilný tlak na zabezpečenie spravodlivých podmienok pre všetkých. Ďakujem spravodajcovi za spoluprácu a za túto objektívnu správu, ktorú odporúčam do pozornosti Parlamentu.

  Catherine Stihler, v mene skupiny PSE. – Pani predsedajúca, odhadzovanie je hrozné plytvanie. Každoročne sa vyhadzujú obrovské množstvá rýb v rámci európskych rybných hospodárstiev a vo svete: sedem až osem miliónov ton. Nerobiť nič v otázke znižovania odhadzovania nie je voľba, a v súčasnosti pred nami leží správa pána Schlytera ako odpoveď z vlastnej iniciatívy na oznámenie Komisie z roku 2007.

Oznámenie Komisie je, napriek oneskoreným opatreniam, vítané, a Komisia sa v súčasnosti snaží rýchlo začleňovať určité aspekty do nového nariadenia pre technické opatrenia na rok 2008.

V ideálnom svete by sme mohli prikročiť priamo k úplnému a okamžitému zákazu odhadzovania. Skutočnosť je však zložitejšia. Správa pána Schlytera si uvedomuje zložitosť riešenia problému odhadzovania rýb a ja skutočne vítam jej logický prístup.

Zdôrazňujú sa v nej praktické aspekty vrátane nákladov na riešenie odhadzovania a toho, čo urobiť s neželaným vedľajším úlovkom, ktorý bol vyložený na pevninu, tiež vrátane nákladov na zavedenie selektívnejšieho náradia, dôsledkov vyplývajúcich z režimu celkových povolených výlovov a kvót, ak dôjde k zákazu odhadzovania, a potreby poskytnutia stimulov pre rybárov, aby lovili ryby udržateľnejším spôsobom. Pripúšťa, že neexistuje univerzálne riešenie, ktoré bude fungovať v celom Spoločenstve, pretože príčiny odhadzovania, ako aj opatrenia potrebné na ich redukciu, sú rozdielne pre každé rybné hospodárstvo.

Amnestia na odhadzovanie nie je riešením, pretože, namiesto toho, aby motivovala rybárov loviť ryby udržateľnejším spôsobom, môže vytvoriť trh s odhodenými úlovkami. Vzhľadom na úroveň nadmerného rybolovu a obavy týkajúce sa problematiky rybích zásob vrátane tresky a tuniaka modroplutvého, ešte stále potrebujeme dobré riadenie existujúcich zásob rýb.

V správe sa taktiež nastoľuje otázka odhadzovania v širšom kontexte problému vedľajších úlovkov morských vtákov a žralokov a požaduje významná škála pilotných projektov pre odhadzovanie, ktoré by boli geograficky rozložené.

Žiadam svojich kolegov, aby podporili túto správu, ktorá je významným prínosom pre riešenie hanebnej otázky odhadzovania.

  Elspeth Attwooll, v mene skupiny ALDE. – Pani predsedajúca, skupina ALDE s radosťou privítala obsah správy pána Schlytera, ktorú je potrebné pochváliť za jej citlivý, no napriek tomu vysoko praktický prístup.

Verejnosť takmer nemôže uveriť tomu, ako je vôbec možné, že pripustíme, aby sa ulovené ryby hádzali mŕtve naspäť do mora. Rybári si tiež robia starosti v súvislosti s faktom, že k takýmto opatreniam sú, do určitej miery, donucovaní, keďže súčasná kombinácia zákonov a technických možností spôsobuje, že niektoré ryby nie sú na palube žiadané. Niekedy je to z toho dôvodu, že majú nedostatočnú ekonomickú hodnotu. Musíme vynaložiť včasné a koncentrované úsilie, aby sme predišli takémuto odhadzovaniu, ktoré je výsledkom pokusov prekračovať prípustné úlovky. Domnievam sa, že už teraz existuje menšie pokušenie vykonávať tieto praktiky v tých rybných hospodárstvach, kde je zavedený obmedzený počet dní strávených na mori.

V niektorých prípadoch je však odhadzovanie výsledkom podmienok, ktoré my sami diktujeme, napríklad minimálna veľkosť pri vykládke, obmedzenia a kvóty. Samozrejme, ak to so zachovaním morského prostredia myslíme vážne, potom potrebujeme celkové povolené výlovy. Podľa môjho názoru sa však potrebujeme vážne zamyslieť nad metódami, ktoré uplatňujeme, aby sme rybolov udržali v rámci limitov, ktoré sú danými celkovými povolenými výlovmi stanovené, aby sme, okrem iného, stanovili, do akej miery existuje prepojenie medzi zavedením kvót a problémom odhadzovania, predovšetkým tam, kde sa to týka zmiešaných rybných hospodárstiev.

Táto skutočnosť, ako aj prijatie opatrení navrhovaných v správe, musí byť samozrejme uskutočnené pri plnej angažovanosti zainteresovaných strán. Bez toho nemôžeme dúfať v úspech. Odvetvie nám už teraz ukazuje cestu. Som obzvlášť hrdá na Škótov za ich dobrovoľný systém uzatvorenia oblastí v reálnom čase. Potrebujeme správne stimuly pre pozitívne opatrenia tohto druhu, pretože pred nami je ešte veľa práce. Dúfam, že Parlament vysloví plnú podporu tejto správe a že Komisia a Rada uskutočnia v daných záležitostiach potrebné kroky spôsobom navrhovaným v správe.

  Seán Ó Neachtain, v mene skupiny UEN. - (GA) Pani predsedajúca, chcel by som povedať, že podporujem túto správu. Domnievam sa, že spravodajca vypracoval praktický a komplexný prístup k problému odhadzovania v rybnom hospodárstve. Táto záležitosť však nie je jednoduchá a všetci rozmýšľame o nových metódach, ktoré by sa mali použiť.

Je čas prestať o tejto otázke toľko diskutovať a začať konať. Správa obsahuje množstvo praktických odporúčaní, ktoré by sa dali uviesť do praxe. Nerobiť nič si už jednoducho ďalej nemôžeme dovoliť. Musíme konať dovtedy, kým bude odhadzovanie v rybnom hospodárstve spôsobovať problémy.

Chcel by som tiež požiadať Komisiu, aby zabezpečila, že drobným rybárom nevzniknú žiadne ďalšie náklady v dôsledku prijatých opatrení na vyriešenie problému odhadzovania.

  Ian Hudghton, v mene Verts/ALE. – Pani predsedajúca, spoločná politika rybného hospodárstva bola obrovským zlyhaním. Zlyhala v oblasti zachovania populácie rýb, zlyhala v oblasti zachovania našich komunít závislých na rybolove, a zlyhala pri získavaní dôveryhodnosti a podpory verejnosti.

Jedným z hlavných dôvodov je škandál odhadzovania. Systém kvót spoločnej politiky rybného hospodárstva je sám osebe príčinou odhadzovania. Neberie do úvahy množstvo ulovených rýb, berie do úvahy len množstvo rýb, ktoré boli vyložené na pevninu.

Tým chcem povedať, že otvorene vítam správu od pána Schlytera. Obzvlášť súhlasím so zásadou pozitívnych stimulov, na základe ktorej sa odmeňujú tí rybári, ktorí obmedzia alebo eliminujú odhadzovanie.

Súhlasím aj s tým, že rozličné typy rybného hospodárstva si vyžadujú odlišné opatrenia šité na mieru. Už dlho je najväčším nedostatkom spoločnej politiky rybného hospodárstva skutočnosť, že je príliš centralizovaná a nepružná. Chcel by som dať do pozornosti bod 15, ktorý víta dobrovoľný systém uzatvorenia oblastí v reálnom čase, ktorý zaviedlo Škótsko, a ktorý je vynikajúcim príkladom iniciatívy, ktorá by mala byť podnecovaná a stimulovaná spoločnou politikou rybného hospodárstva aspoň dovtedy, kým nám slúži ako riadiace opatrenie.

  Thomas Wise, v mene skupiny IND/DEM. – Pani predsedajúca, odhadzovanie je len jedným z aspektov nočnej mory, ktorou je spoločná politika rybného hospodárstva. EÚ svojou zle premyslenou politikou ničí živobytia v rozvojových krajinách po celom svete. Export rýb je z obchodného hľadiska pre rozvojový svet oveľa dôležitejší než iné komodity, akými sú napríklad ryža, káva a čaj.

Napríklad v Mauritánii tvorí rybolovný priemysel 50 % celkového exportu krajiny, čo predstavuje 15 % z jej HDP. A potom, ako zničila mauritánske vody, chce Komisia teraz zrušiť dohodu. Už si nemyslí, že tieto, teraz už sterilné, vody majú cenu 86 miliónov EUR ročne. Toto verejné spochybnenie zmluvy v oblasti rybného hospodárstva malo zostať tajomstvom. A doteraz ním aj bolo. Domnievam sa, že africký ľud by mal vedieť o špinavých a hanebných plánoch EÚ. Ide o kolonializmus vo svojej najpodlejšej podobe a ja obviňujem tieto inštitúcie z rasizmu a vykorisťovania zraniteľných spoločenstiev. Neimperialistické impérium predsedu Barrosa nie je také dobrotivé, ako by chcel, aby sme si mysleli. Preto, ak chcete napredovať, zbavte sa Giscarda a zahoďte Lisabonskú zmluvu a spoločnú politiku rybného hospodárstva.

  Jim Allister (NI) – Pani predsedajúca, škandál s odhadzovaním si EÚ spôsobila sama. V zmiešaných rybných hospodárstvach sa zavádzajú neprijateľné kvóty a obmedzenia; a zakázané zásoby rýb, ktoré nevyhnutne tvoria súčasť úlovku, sa potom ako dôsledok hádžu naspäť do mora – mŕtve. A toto všetko sa deje v tom istom čase, keď v mnohých častiach sveta prevláda hlad.

EÚ roky zalamovala rukami nad týmto problémom, no, úprimne povedané, neurobila nič pre to, aby ho zastavila. Ryby, o ktorých je reč, by podľa môjho názoru mali byť vyložené na pevninu a následne predané za fixné ceny, ktoré by mali byť dostatočne nízke na to, aby odradili úmyselné lovenie, no dostatočne vysoké, aby sa rybárom tieto ryby vyplatilo vyložiť na pevninu.

Je tiež rozumné a správne, aby sme odmeňovali používanie selektívnejšieho rybárskeho vybavenia. Zásadne však odmietam akýkoľvek hromadný zákaz odhadzovania, ktorý by znamenal len ďalší nástroj, ktorý by spôsobil, že ešte viac rybárov príde o prácu.

Už roky uvažujeme nad touto otázkou. Teraz je čas na to, aby sme v tejto záležitosti konečne aj niečo podnikli.

  Carmen Fraga Estévez (PPE-DE) - (ES) Pani predsedajúca, vo všeobecnosti podporujem správu pána spravodajcu, ktorá vyjadruje naše dlhodobé znepokojenie nad nepružnosťou spoločnej politiky rybného hospodárstva pri riešení problémov, ktoré sú zakotvené v systémoch správy rybolovu, pričom odhadzovanie je iba ďalším z nich.

Osobitne podporujem odseky, ktoré sa prihovárajú za riešenie otázky zníženia a neskoršej eliminácie neželaných vedľajších úlovkov a odhadzovania použitím individuálneho prístupu k jednotlivým rybným hospodárstvám, a ktoré tvrdia, že zákazy by sa mali uplatniť až vtedy, keď sme sa presvedčili, že k nim neexistuje žiadna alternatíva, podobne ako to tvrdí Rada a všetky regionálne konzultačné výbory.

Už jednoducho nebolo možné prijať ďalšie opatrenie a zaviesť celoplošný zákaz odhadzovania v rámci systému správy, ktorý k tejto činnosti v podstate vyzýva prostredníctvom svojho rigidného systému celkových povolených výlovov a platných kvót, ako aj nedostatkom vhodných technických opatrení, ktoré by vytvorili základné predpoklady na zabránenie vedľajším úlovkom a na ktorých revíziu a prispôsobenie na podmienky v Atlantiku sme roky čakali.

Čo však nemôžem prijať, pani predsedajúca, je pozmeňujúci a doplňujúci návrh č.10, ktorý by umožnil vytvorenie paralelného trhu rybného hospodárstva založeného na odhadzovaných rybách, a ktorý by bol tým pádom nezákonný. Domnievam sa, že by sme sa mali pevne pridŕžať zásady nulovej komercializácie odhadzovania, ktorá je uvedená v odseku 32 správy, podobne ako to robia krajiny, ktoré majú v tejto oblasti bohatú históriu, napríklad Nórsko.

Stimuly na zabránenie odhadzovaniu musia byť iného charakteru, napríklad stimuly zamerané na zníženie odhadzovania na minimum použitím selektívnejšej výstroje. Pre nedospelú rybu je oveľa lepšie, ak bude ďalej žiť v mori a vyrastie do dospelého veku, v ktorom môže slúžiť ako potrava pre ľudí alebo iné ryby, ako keby bola odhodená alebo by sa stala predmetom rokovania o produkcii rybej múčky.

  Stavros Arnaoutakis (PSE). - (EL) Pani predsedajúca, najprv by som chcel vyjadriť svoju spokojnosť s návrhom správy o odhadzovaní rýb a zdôrazniť, že ide o jeden z najdôležitejších problémov v európskych a medzinárodných rybných hospodárstvách.

Dovoľte mi vysloviť niekoľko pripomienok k správe. Domnievam sa, že okrem navrhovaných opatrení sa musí tiež realizovať spoločná politika na konečnú elimináciu odhadzovania. Táto politika by mala vzniknúť na základe štúdie problému vo všetkých krajinách EÚ, ktoré sa venujú rybolovu. Mala by zahŕňať všetky národné štúdie a globálny výskum.

Ak sa chce Európska únia vysporiadať s týmto problémom radikálnym spôsobom, potom musí okamžite financovať štúdiu zameranú na rybárske vybavenie, typy rybolovu a druhy úlovku. Taktiež musí vypracovaním štúdie poveriť špecializované výskumné inštitúty. Toto EÚ umožní, aby mohla v členských štátoch centrálne, prostredníctvom nariadení, zaviesť najlepšie a najúčinnejšie riešenia. Ak sa to tak neuskutoční, obávam sa, že sa o tomto probléme bude len uvažovať a neskôr sa založí do zásuvky, pričom medzitým sa celá populácia rýb úplne zdevastuje.

  Philippe Morillon (ALDE). - (FR) Pani predsedajúca, aj ja by som chcel vyjadriť svoju veľkú podporu prístupu, ktorý navrhuje pán spravodajca, a ktorý je zameraný na nápravu oprávnene kritizovaného mrhania zdrojmi pri súčasných praktikách pri odhadzovaní.

Počas prípravy svojej správy bol pán Schlyter zvedavý na dopady, ktoré by mohlo mať okamžité zavedenie zákazu odhadzovania, na – v prvom rade – krehkú finančnú rovnováhu medzi ľuďmi pracujúcimi v tomto sektore a – v druhom rade – na monitorovanie jeho realizácie zo strany členských štátov a Komisie, ktoré by boli nútené obmedziť používanie metód pre dohľad, ktoré nie sú v súlade s prísnou rozpočtovou politikou, ktorá sa od nich vyžaduje.

Z toho dôvodu považoval za vhodnejšie navrhnúť postupné zavedenie súboru opatrení, ktoré by povzbudili rybárov, aby sami zmenili metódy rybolovu a výstroj. Tejto prístup plne schvaľuje aj Komisia.

  Struan Stevenson (PPE-DE). - (nepočuteľne) ... je spočiatku, domnievam sa, veľmi ambiciózny. Mohol by som tiež zablahoželať pánovi Schlyterovi a pani Doyleovej k ohromnému množstvu práce, ktorú obaja do tejto správy vložili?

Veľmi rád podporím pani Doyleovú v jej politike týkajúcej sa vyloženia všetkých vedľajších úlovkov na pevninu, v ktorej budú rybári nútení vyložiť na pevninu všetko, čo ulovia. Táto politika má mnohé výhody. Vedci získajú oveľa lepší obraz o tom, aké druhy rýb sa lovia a kde sa lovia, čo umožní vypracovať kvalitnejšie plány na ich zachovanie a obnovu. Taktiež, v prípade, že sa na pevninu vyložia ryby podpriemernej veľkosti, môžu inšpektori rybného hospodárstva okamžite prikázať dočasné uzavretie konkrétneho loviska rýb, aby tým predišli ďalším tlakom na nedospelé populácie rýb.

Podľa tejto politiky sa ryby nedosahujúce predpísanú veľkosť a ostatné druhy, ktoré by za bežných okolností boli odhodené, budú môcť predať do spracovateľského sektora, ktorý zúfalo potrebuje suroviny na zásobovanie odvetví s rybím mäsom a rybím olejom. Prostredníctvom regionálneho kompenzačného fondu sa im vyplatí symbolická suma, povedzme 50 EUR za tonu, ktorá nie je dostatočne vysoká na to, aby obrátila pozornosť na tento druh rýb a vytvorila preň čierny trh, ktorého sa obáva pani Fraga Estévez, no je dostatočne vysoká na to, aby zabránila tomu, že ryby budú odhodené mŕtve späť do vody.

Celý tento proces by sa mohol kontrolovať prostredníctvom odolných priemyselných kamier, ktoré by sa pripevnili na každú rybársku loď. V priemyselnom odvetví, ktoré je už teraz obmedzené limitmi pre počet dní, ktoré môžu rybári stráviť na mori, považujú rybári drahocenný čas, ktorý by museli stráviť lovením a triedením rýb, ktoré nemajú žiadnu komerčnú hodnotu, za stratený. Preto si myslím, že rybári tento návrh podporia.

  Rosa Miguélez Ramos (PSE).. - (ES) Dámy a páni, chcela by som sa poďakovať pánovi Schlyterovi za jeho prácu. Som mimoriadne rada, že niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložila, boli zakomponované do textu správy, ktorá je predmetom dnešnej diskusie.

Konkrétne mám na mysli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy hovoriace o tom, že odhadzovanie nesúvisí len s používaním konkrétneho typu rybárskej výbavy, ale je ovplyvňované aj charakterom daného rybného hospodárstva, ako je to v prípade európskych rybných hospodárstiev, ktoré majú takmer všetky charakter hospodárstva s rozmanitými druhmi rýb. Riziko odhadzovania je v nich vyššie. Z toho dôvodu musí byť každé opatrenie, ktoré sa prijme, zamerané na konkrétny prípad.

Vďaka mojim pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom je zo správy tiež zrejmé, že odhadzovanie zapríčiňuje celý rad faktorov, vrátane prehnaného úsilia počas rybolovu a súčasného systému celkových povolených výlovov, ktorý požaduje, aby ryby, pre ktoré neexistujú žiadne kvóty, boli odhodené. Z toho dôvodu je potrebné vykonať opatrenia, ktoré by zabránili povinnému odhadzovaniu rýb, ktoré majú požadované rozmery a ktoré sú nevyhnutnou súčasťou úlovku, len preto, že pre ne neexistujú žiadne kvóty.

Vzhľadom na to by som chcela pána Schlytera varovať, aby postupoval opatrne, pretože po kritike, ktorú vo svojom prejave adresoval rybárom a nesebeckej starodávnej tradícii rybolovu, si už nie som istá čo tu ešte vôbec robíme a či pán Schlyter plánuje pripraviť o prácu pána komisára, členov Výboru pre rybné hospodárstvo aj rybárov. (To bol vtip, pani predsedajúca).

  Neil Parish (PPE-DE) – Pani predsedajúca, chcel by som sa pánovi Schlyterovi veľmi pekne poďakovať za jeho správu. Myslím si, že je vynikajúca. Rád by som tiež poďakoval komisárovi za body, ktoré uviedol na začiatku, na základe ktorých smeruje k zákazu odhadzovania, pretože som si istý, že pán komisár si je plne vedomý, že ja, ako aj ostatní poslanci tohto Parlamentu, sme ho už mnohokrát počuli hovoriť o zákaze odhadzovania a myslím, že je najvyšší čas ho skutočne zaviesť.

Domnievam sa tiež, že v konečnom dôsledku je z dlhodobého hľadiska pre rybárov lepšie, ak dokážeme ochrániť rybiu populáciu, pretože musíme mať udržateľné rybné hospodárstvo. Odborné poradenstvo, z ktorého vychádzame, môže byť samozrejme často chybné. Z tohto dôvodu nám vyloženie celého úlovku a vedľajšieho úlovku na pevninu umožní podrobne daný úlovok preskúmať, čo nám poskytne oveľa presnejšiu predstavu o tom, čo sa v mori nachádza. Domnievam sa tiež, že niektoré praktiky, ako napríklad výlov dvojitými vlečnými sieťami a iné, ktoré produkujú obrovské množstvá vedľajšieho úlovku, nám opäť len potvrdia situáciu, ktorá momentálne panuje. Pri vykladaní vedľajšieho úlovku na pevninu sa samozrejme zvýraznia určité problémy súvisiace s lovom delfínov, žralokov, sviňúch a mnohých ďalších druhov. Takže ak by sa nám podarilo poskytnúť dostatok stimulov na vykladanie vedľajších úlovkov na pevninu, a zároveň by sa tým nezvyšovala miera vedľajších úlovkov, potom sa domnievam, že je to cesta dopredu. Preto vítam komisárovu podporu tejto správy, vítam samotnú správu a všetci z nás by ju mali podporiť.

  Joe Borg, člen Komisie. − Pani predsedajúca, najprv by som chcel poďakovať poslancom za ich zaujímavé komentáre, ktoré len dokazujú, že zdieľame rovnaký cieľ, a to odstrániť túto hroznú prax.

Ako som už povedal, náš návrh bude postupný, ale účinný. Reálne povedané, zákaz odhadzovania jednoducho nie je možné zaviesť zo dňa na deň. Avšak, ako povedal jeden z mojich predrečníkov, nečinnosť nie je voľba. Verím, že, okrem stimulovania a vyzývania členských štátov, aby zaviedli pilotné projekty, prostredníctvom ktorých by sme mohli dosiahnuť znižovanie odhadzovania, alebo dokonca zákaz odhadzovania, v priebehu tohto roka určite prídeme s tromi legislatívnymi návrhmi na znižovanie odhadzovania pre konkrétne rybné hospodárstva.

Chvályhodným príkladom je príklad Škótska, ktorý bol v decembri prijatý Radou.

Čo sa týka poznámky, ktorá bola vyslovená v súvislosti s pozitívnymi stimulmi, súhlasím s tým, že tieto stimuly sú dôležité, potrebujeme však nájsť ich správnu kombináciu a správnu úroveň, pretože v opačnom prípade by mohli byť kontraproduktívne a nastala by situácia, v ktorej by sme v podstate podporovali väčšie úlovky, hoci by sme ich z hľadiska udržateľnosti najradšej znížili, aby sme dosiahli úrovne maximálne udržateľného výnosu.

Chcel by som tiež zdôrazniť, že úplne súhlasím s tým, že naše návrhy musia byť šité na mieru pre konkrétne rybné hospodárstva, a ako som už povedal, musia obsahovať zabudované stimuly a podporovať zmenu správania, ktorú si rybári budú musieť osvojiť.

V skutočnosti sme už v našich celkovo povolených výlovoch a regulácii kvót prijali stimuly pre rybárov na používanie selektívnejších metód, ktorými sa vyhnú odhadzovaniu.

V úplne prvej intervencii a v ďalších, ktoré po nej nasledovali, sa hovorilo o tom, že odhadzovanie je spôsobené spoločnou politikou rybného hospodárstva. Chcel by som poznamenať, že toto tvrdenie nie je úplne správne, pretože príčiny pre odhadzovanie môžu vzniknúť v dôsledku prekračovania prípustných úlovkov rybármi s cieľom získať vyššiu kvalitu rýb, čo sa deje nezávisle od kvót, a tiež v dôsledku lovenia nedospelej rybej populácie, čo sa tiež uskutočňuje nezávisle od kvót. Platí to len pre prípady, keď dochádza k prekročeniu kvóty na úlovok a aj v týchto prípadoch je to na zváženie, pretože ak ide o čisté rybné hospodárstvo a dochádza k prekročeniu kvóty, potom je daná kvóta zavedená z dôvodu udržateľnosti.

V skutočnosti problém odhadzovania, zapríčinený celkovými povolenými výlovmi a reguláciou kvót, existuje pri zmiešaných výlovoch, kde je pre určitý typ úlovku zavedená nízka kvóta z dôvodu jeho udržateľnosti, a kde sú cieľom úlovku iné druhy rýb.

Toto sú aspekty, ktoré by sme radi pomenovali, aby sme zaviedli selektívnejšie rybárske vybavenie, také, aby sa výlovy stali ešte čistejšími – čo je jedna z metód, pomocou ktorej by sa mohlo odhadzovanie účinne zredukovať.

Chcel by som tiež zdôrazniť, že podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, sa odhodené množstvo v rámci vôd Spoločenstva pohybuje vo výške približne jeden milión ton. Celosvetovo je to približne osem miliónov ton. Ide pritom o veľmi konzervatívne odhady. Keď vezmeme do úvahy, že systém, ktorý riadime, produkuje menej než jednu desatinu všetkých odhodení – ak vezmeme do úvahy celkové povolené výlovy a kvóty – domnievam sa, že, okrem systému riadeného spoločnou politikou rybného hospodárstva, existuje množstvo ďalších rozličných faktorov, ktoré prispievajú k odhadzovaniu.

Z tohto dôvodu aktívne vyhľadávame cesty a spôsoby, ako zlepšiť riadenie, aby celkové povolené výlovy a kvóty fungovali spôsobom, v ktorom je odhadzovanie zredukované na absolútne minimum alebo dokonca úplne zakázané.

Nakoniec, čo sa týka poznámky, ktorá bola spomenutá v súvislosti s Mauritániou, chcel by som povedať, že sme s Mauritániou práve podpísali nové memorandum o porozumení, ktoré povedie k novému protokolu, ktorý pre Mauritániu zaručí rovnaké množstvá, aké má zaručené v súčasnom protokole, ale ktorý bude ešte realistickejšie odrážať skutočné možnosti rybolovu.

To znamená, že Mauritánii budeme platiť prostredníctvom rozvojových fondov, aby sme pomohli posilniť jej infraštruktúru v oblasti rybolovu ako aj jej hospodárstvo ako také, a týmto spôsobom sa zaručí, že Mauritánia dostane plnú sumu. Sumy, ktoré platíme za ryby, tak budú odzrkadľovať skutočné množstvá, ktoré je možné v mauritánskych vodách uloviť.

  Carl Schlyter, spravodajca. − (SV) Ďakujem Vám, pani predsedajúca. Áno, pán komisár, očividne existuje mnoho dôvodov prečo dochádza k odhadzovaniu rýb. Napriek tomu si však myslím, že naša politika pre oblasť rybného hospodárstva situáciu ešte zhoršila.

Chcel by som sa vás na niečo opýtať. Nie je mi celkom jasné, prečo ste proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 4, lebo tento návrh je zameraný rovnakým smerom, akým sa chcete uberať aj vy. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh znamená, že realizácia zákazu odhadzovania by sa uskutočnila až potom, čo by boli použité iné negatívne stimuly. Aj keď sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4 schváli, začneme od rovnakej premisy, konkrétne, že máme politiku zameranú na zákaz odhadzovania, ale jej realizácia závisí od podmienok v každom jednotlivom rybnom hospodárstve. Preto naozaj nerozumiem, prečo ste povedali, že ste proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 4. O tom si však možno ešte budeme môcť pohovoriť neskôr.

Skutočnosť, že sme aj napriek všetkému dospeli k určitému konsenzu, ma napĺňa optimizmom. Rozprával som sa s oboma skupinami – s výskumnými pracovníkmi aj s rybármi. Dospeli sme k dobrému konsenzu v otázke toho, čo je potrebné urobiť. Komisia a Parlament ťahajú za rovnaký koniec a pridávajú sa k nám aj rybári a environmentálne organizácie. To mi dodáva určitý optimizmus. Možno budú všetky zainteresované strany spolupracovať, a my skutočne dospejeme k výsledku.

Pre pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 10 bolo vyžiadané hlasovanie po častiach. Z toho dôvodu bude možné zohľadniť to, o čom hovorila pani Fraga Estévezová, ak sa nám podarí hlasovať za prvú časť a proti druhej časti.

Ďakujem vám a chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili rozpravy a podieľali sa na práci. Bolo mi potešením pracovať na tejto správe.

  Predsedajúca. - Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok, 31. januára 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Bogdan Golik (PSE), písomne. - (PL) Dámy a páni, množstvo odhadzovaných rýb, ktoré pán spravodajca odhaduje až na jednu štvrtinu celkových úlovkov, predstavuje vážny environmentálny a ekonomický problém, voči ktorému nesmieme byť ľahostajní. Rozsah tohto javu naznačuje obrovské mrhanie zdrojmi a vážne škody na biologickej rozmanitosti, ktoré sú zapríčinené nezodpovednými zásahmi zo strany človeka.

Vŕtanie sa v pravidlách nám nepomôže dosiahnuť požadované výsledky. Situácia si vyžaduje oveľa ďalekosiahlejšie opatrenia – úplnú zmenu prístupu a myslenia v tejto otázke. Musíme jednoznačne definovať naše zámery, prijať potrebné koherentné nástroje pre spoločnú politiku rybného hospodárstva a zabezpečiť potrebné financovanie. Musíme zabrániť podobnej situácii, akú tu máme v súčasnosti, kedy sa jednoducho ignorujú vedľajšie účinky určitých právnych nástrojov. Zavedenie maximálnych povolených výlovov alebo minimálnych veľkostí rýb, ktoré môžu byť vyložené na pevninu (obzvlášť v prípade zmiešaných úlovkov), sú príkladmi takýchto nástrojov, pretože zapríčiňujú odhadzovanie.

Úplne súhlasím s názorom pána spravodajcu, že našu stratégiu zameranú na zníženie odhadzovania by mali z veľkej časti tvoriť stimuly pre rybárov, aby sa snažili nájsť nové a inovatívne riešenia v oblasti metód a výstroja pre rybolov. Mali by sme viac využiť ich skúsenosti a rovnako aj vedomosti vedeckej komunity.

Chcel by som zdôrazniť, že účinná informačná kampaň bude mať nesmierny význam pre úspech tejto stratégie . Ak sa nám nepodarí vysvetliť rybárskemu priemyslu fundamentálny význam eliminácie nadmerného odhadzovania a ak sa nám nepodarí získať všeobecnú podporu zo strany rybárov, potom je táto stratégia odsúdená na neúspech.

24. Európske zoskupenie územnej spolupráce (rozprava)

  Predsedajúca. - Ďalším bodom rokovania sú ústne otázky pre Komisiu o Európskom zoskupení územnej spolupráce od Gerarda Galeoteho, v mene Výboru pre regionálny rozvoj (Ď-0076/2007/rev.1 – Â6-0008/2008).

  Gerardo Galeote, autor. − (ES) Pani predsedajúca, kľúčovým aspektom revízie predpisov pre štrukturálne fondy, ktorú Výbor pre regionálny rozvoj úspešne vykonal, bolo vytvoriť z podpory územnej spolupráce prioritný cieľ našej kohéznej politiky, ktorej, podotýkam, Európsky parlament zvýšil pridelené financie ako súčasť rokovaní o finančnom výhľade. Vzhľadom na to nemôže byť zvolanie tejto diskusie pre nikoho prekvapením. Zvolali ju jednohlasne politické skupiny a ja ju otváram v mene Výboru pre regionálny rozvoj. Chcem sa poďakovať pani komisárke za jej účasť a je mi ľúto, že Rada nebola schopná zúčastniť sa tejto diskusie spoločne s nami, aj keď sa jej priamo dotýka.

Na základe skúseností, ktoré sme získali z programov INTERREG, môžeme konštatovať, že absencia iniciatívnej štruktúry, ktorá by mala svoju vlastnú právnu subjektivitu, zabrzdila ich účinnosť. Z toho dôvodu vítame návrh Komisie na zriadenie európskeho združenia pre územnú spoluprácu, ako nástrojov, ktoré by mali svoju vlastnú právnu subjektivitu.

V Európe, v ktorej sú štáty a obyvatelia spojení do jedného celku, predstavujú podľa Lisabonskej zmluvy regióny, najvyššiu vyjadrovaciu formu v rámci týchto orgánov.

Pripúšťam, že niektoré členské štáty vyjadrili svoje výhrady v súvislosti s potrebou Európskych zoskupení územnej spolupráce, aj keď sú pod dohľadom Rady.

Je predmetom diskusie, či je charakter a obsah nariadení, ktoré boli prijaté, príliš nejasný, a či sa vytvoril určitý stupeň právnej neurčitosti, keď sa ich uplatňovanie, možno až v príliš veľkom počte prípadov, ponechalo na domáce právo.

Môžeme povedať, že spôsob, akým niektoré členské štáty riešia komplexné situácie, závisí od stupňa ich decentralizácie, od ktorej závisia zvolené stratégie v oblasti územnej spolupráce.

Je však potrebné poznamenať, že nariadenie č.1082/2006 bolo prijaté v júli 2006, rok po tom, čo bolo jednohlasne prijaté Európskym parlamentom na základe návrhu nášho kolegu Jana Olbrychta. Je záväzné pre všetky členské štáty od 1. augusta 2007.

Členské štáty mali teda šesť mesiacov na to, aby uskutočnili všetky potrebné legislatívne opatrenia.

Na základe dostupných informácii, pani komisárka ma opraví, ak sa mýlim, však dokonca ani desať členských štátov nevykonalo potrebné opatrenia a nezabezpečilo, aby malo toto nariadenie v súčasnosti už plnú účinnosť.

Je všeobecne známe, že je zodpovednosťou a povinnosťou Európskej komisie, zabezpečiť účinné vykonávanie európskeho práva, a, tam kde je to potrebné, zakročiť a odstrániť prekážky, ktoré by mohli danému vykonávaniu brániť.

Neformálne poskytnuté vysvetlenie, že zásada subsidiarity bráni v tom, aby sa podnikli opatrenia voči členským štátom, ktoré si neplnia svoje záväzky, je jednoducho neprijateľné. Ak by tomu tak bolo, potom by členské štáty mohli odložiť, prípadne odmietnuť realizovať, akékoľvek právne predpisy spoločenstva, ktoré by sa im zdali nevhodné alebo príliš náročné.

Z toho dôvodu žiadame, pani Hübnerová, prostredníctvom našej otázky na Európsku komisiu, aby bol Parlament jasne informovaný o problémoch, s ktorými sa členské štáty stretávajú pri realizácii tohto nariadenia.

Ktoré členské štáty nevykonávajú opatrenia potrebné na to, aby bolo toto nariadenie správnym spôsobom realizované? Aké opatrenia uskutočnila Európska komisia, prípadne aké opatrenia zvažuje použiť – konkrétne máme na mysli podanie návrhu na začatie konania o porušení právnych predpisov na Európskom súdnom dvore – aby zabezpečila, že všetky členské štáty splnia dané nariadenie a aby zabránila tomu, aby neschopnosť niektorých členských štátov vyhovieť stanoveným pravidlám ohrozila pridelené financie?

PREDSEDÁ: PÁN BIELAN
podpredseda

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Pán predsedajúci, chcela by som začať tvrdením, že jednoročný termín na prijatie národných pravidiel je skutočne veľmi ambiciózny. Ak sa pozrieme na iné predpisy , ktorými sa zriaďujú zákonné orgány, zistíme, že predpokladané termíny boli obvykle v rozmedzí troch až štyroch rokov. Túto skutočnosť by sme preto mali tiež vziať do úvahy.

Z dôvodu urýchlenia celého procesu pripravilo Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku dotazník zahŕňajúci prvky regulácie, ktoré musia byť zohľadnené vo vnútroštátnych predpisoch. Tento dotazník bol v marci 2007 zaslaný všetkým členským štátom prostredníctvom siete členov Výboru pre koordináciu fondov (COCOF). Dotazník bol minulý rok tiež dvakrát predmetom diskusií s členskými štátmi počas stretnutí Výboru pre koordináciu fondov: prvý raz v apríli a neskôr v polovici júla.

Kde sa teda nachádzame dnes v procese prijatia? Príslušné vnútroštátne predpisy už prijalo šesť členských štátov: Maďarsko, Spojené kráľovstvo, Bulharsko, Portugalsko, Rumunsko a Španielsko. Proces prijímania vnútroštátnych predpisov by sa mal už veľmi skoro ukončiť v ďalších štyroch členských štátoch: Francúzsku, Luxembursku, Nemecku a Belgicku. Pätnásť spomedzi zostávajúcich 17 členských štátov už začalo proces prijímania buď v parlamente, alebo vo vláde. Existujú však dva členské štáty – Dánsko a Estónsko – v prípade ktorých nemáme o tomto procese žiadne informácie. Očakáva sa od nich, že dodržia termín v polovici februára, stanovený v liste generálne riaditeľa, ktorý bol zaslaný všetkým členským štátom a v ktorom žiadame o informácie týkajúce sa správy o procese prijímania predpisov do termínu 14. februára. V rovnakom liste, v ktorom sme stanovili termín na polovicu februára všetkým členským štátom, ktoré nás ešte neinformovali o tom, či už dané predpisy prijali alebo aký je harmonogram pre ich prijatie, tiež informujeme členské štáty o prípravnom procese pre medziinštitucionálny seminár konzorcia EGGC, ktorý sa bude spoločne s Parlamentom a Výborom regiónov konať 19. júna v Bruseli počas slovinského predsedníctva. Taktiež sme ich vyzvali, aby sa zapojili do skupiny expertov konzorcia EGGC, ktorá bola založená Výborom regiónov.

Čo sa týka konania o porušení predpisov, v prvom rade mi dovoľte povedať, že ide o veľmi špecifické nariadenie: nie je to smernica. Je to nariadenie s priamou uplatniteľnosťou vo všetkých 27 členských štátoch, ktoré si vyžaduje určité dodatočné opatrenia zo strany členských štátov, a nielen prijatie vykonávacích predpisov. Po 14. februári, potom, ako dostaneme odpovede od jednotlivých členských štátov – predovšetkým tých, ktorých agendu pre prijatie potrebných predpisov ešte nepoznáme – od ktorých bude závisieť akékoľvek rozhodnutie Komisie týkajúce sa začatia konania o porušovaní predpisov, znovu zvážime svoj postoj a rozhodneme, kde sa konanie o porušovaní predpisov začne. V každom prípade budeme samozrejme veľmi pozorne sledovať uplatňovanie týchto predpisov po ich zavedení. Dovoľte mi povedať, a domnievam sa, že to je veľmi dôležitá časť celého procesu, že bolo medzitým v pondelok založené prvé konzorcium EGGC medzi Francúzskom a Belgickom, aj keď vnútroštátne predpisy ešte neboli prijaté, pretože toto nariadenie je priamo uplatniteľné a regionálne a miestne úrady sú oprávnené vytvárať zoskupenia. Vnútroštátne predpisy potrebujú určiť postup kontroly ex ante vrátane určenia kompetentného orgánu, ktorý by prijímal požiadavku regionálnych alebo miestnych úradov na účasť v EGGC. Už dnes máme po celej Európe okolo 30 príkladov programov, v ktorých sa počíta s možnosťou EGGC. Existujú tiež regióny, ktoré už podpísali dokument potvrdzujúci ich záujem. Prebieha veľké množstvo prípravných prác, preto očakávame, že sa proces rýchlejšie rozbehne, keď sa dokončí proces prijímania vnútroštátnych predpisov.

  Jan Olbrycht, v mene skupiny PPE-DE. - (PL) Pani komisárka, mal som tú česť byť spravodajcom pre nariadenie, ktorým sa zriaďovalo európske združenie pre územnú spoluprácu ako súčasť európskeho právneho systému. Bol som svedkom a zúčastnil som sa mnohých diskusií o nových možnostiach, ktoré nám otvára územná spolupráca na základe tohto nového právneho nástroja.

Argumenty v prospech nových možností boli sprevádzané obavami organizačnej a politickej povahy, obzvlášť zo strany predstaviteľov členských štátov. Nakoniec bolo navrhnuté riešenie, s ktorým súhlasili obe strany, prívrženci aj skeptici. Uvedomujúc si, že zavedenie tohto typu právnickej osoby do národných systémov by spôsobilo komplikácie, sa členské štáty dohodli na termíne, do ktorého ukončia práce na príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch. Tento termín však nebol dodržaný. Do dnešného dňa len niekoľko členských štátov splnilo svoj záväzok, medzi inými aj Bulharsko a Rumunsko, ktoré boli povinné prijať toto nariadenie ako súčasť acquis communautaire.

Výbor regiónov, na základe podmienok uvedených v samotnom nariadení, monitoruje realizáciu a fungovanie Európskych zoskupení územnej spolupráce a už teraz je držiteľom zaujímavých informácií o prípravách na vytvorenie nových orgánov. Na základe dostupných informácií môžem povedať, že európske inštitúcie potrebujú zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu – nielen Komisia, ale predovšetkým Rada – pri presviedčaní vlád, aby podnikli potrebné kroky, ku ktorým sa v minulosti zaviazali. Vôbec by nepomohlo, kedy sa táto realizácia musela vykonať z dôvodu rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktorý by konal na základe podaných sťažností.

  Rosa Miguélez Ramos, v mene skupiny PSE. - (ES) Pán predsedajúci, už od začiatku bola iniciatíva INTERRIG zárodkom skutočne polycentrickej myšlienky európskeho priestoru prostredníctvom cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce.

Vytvorenie nového nástroja, európskeho združenia pre územnú spoluprácu, sa rodilo s ťažkosťami, s ktorými tento systém musel zápasiť z dôvodu existencie rozdielnych systémov a rozdielnych postupov.

Riešenie, ktoré Európsky parlament dosiahol po takmer dvoch rokoch legislatívnej práce, umožňovalo a umožňuje verejným orgánom, registrovať sa ako orgány s právnou subjektivitou, ktorá je uznaná v rámci celej Európskej únie.

Bolo už spomenuté, že členské štáty boli do 1. augusta 2007 povinné uskutočniť niekoľko opatrení. Vzhľadom na zjavné oneskorenie usporiadala Komisia v júli minulého roka seminár, na ktorom sa chcela venovať vzniknutej situácii. Bola som naň pozvaná aj ja, ako spravodajkyňa. Na seminári som, ako gesto ochoty Európskeho parlamentu spolupracovať pri hľadaní riešenia, položila otázku, ktorú spoločne so mnou podpísala aj pani Krehlová, a ktorá zasiala semienko pre diskusiu, ktorú tu dnes vedieme.

Pani komisárka, dnes môžem s hrdosťou povedať, že moja krajina, Španielsko, a môj región, Galícia, sú v tomto smere, spoločne so severným regiónom Portugalska, priekopníkmi a vzorom, ktorý môžu nasledovať ďalší.

Z toho dôvodu by som sa vás chcela opýtať, ako by mohol Európsky parlament spoločne s Komisiou prispieť k povzbudeniu tých krajín, ktoré ešte neprispôsobili svoj domáci právny systém, aby tak urobili a aby sa zapojili a vytvárali územné zoskupenia?

  Mojca Drčar Murko, v mene skupiny ALDE. - (SL) Počas diskusie o tomto nariadení sme si boli vedomí, že kľúčovým bodom bude otázka voľby legislatívy, ktorá sa použije pre zákony prijaté v rámci územnej spolupráce. Zámerom nariadenia bolo umožniť spolupracujúcim partnerom používať právne predpisy, ktoré by mali rovnakú účinnosť v obidvoch krajinách, pretože do tej doby nebola metóda simultánneho uplatňovania v dvoch právnych systémoch veľmi účinná. V tomto ohľade je tento dokument zrozumiteľnejší viac než akýkoľvek predchádzajúci dokument podobného charakteru. Znamená to, že zákony platné v mieste, v ktorom je registrované sídlo orgánu pre cezhraničnú spoluprácu, budú uplatniteľné, ak bude tento orgán zriadený.

Boli sme si vedomí, že spomínané nariadenie nebolo zamýšľané ako nový právny nástroj, ale ako nástroj, ktorý by sa mal používať v kombinácii s inými štruktúrami, ktoré už existujú. V súčasnosti je už jasné, že toto nariadenie nebude mať rovnaké účinky v rámci celej Európskej únie a že z dôvodu rozdielnych podmienok, ktoré vytvoria jednotlivé členské štáty, je veľmi pravdepodobné, že vzniknú rozličné typy zoskupení územnej spolupráce. Účinné uplatnenie tohto nariadenia si vyžaduje, vhodným spôsobom prispôsobiť vnútroštátne právne predpisy, v súlade s ustanoveniami článku 16. Jedine za týchto podmienok môžeme skutočne očakávať výsledky jednotnej praktiky v dlhodobom horizonte.

Z toho dôvodu boli členské štáty vyzvané, prijať právne predpisy, ktoré by naštartovali rozvoj územnej spolupráce a zlepšili právnu bezpečnosť jej rámca. Skrátka, pretože je toto nariadenie nedokončené, stane sa z neho pravdepodobne len akési právne laboratórium na porovnávanie postupov a podmienok prijatých jednotlivými členskými štátmi. Preto by bolo rozumné, systematicky monitorovať prípady, v ktorých bolo toto nariadenie uplatnené, a zároveň s tým vytvoriť verejnú databázu európskeho združenia územnej spolupráce.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). - (NL) Pán predsedajúci, čo tu dnes večer vlastne robíme? Snažíme sa vykonať inventúru situácie, ktorá nastala po jasnom rozhodnutí zo strany Európskeho parlamentu a troch inštitúcií, v ktorom sme oznámili, že teraz existujú nové nástroje na zlepšenie cezhraničnej územnej spolupráce.

Vnútroštátne hranice ešte stále predstavujú jazvy z minulosti, ktoré v niektorých prípadoch prechádzajú priamo stredom spoločenstiev a nových rozvojových oblastí. Európa potrebuje spoluprácu medzi univerzitami, nemocnicami atď. Potrebujeme nové nástroje a , ak by sme analyzovali zavedené právne predpisy, zistili by sme, že v tejto oblasti bola členským štátom ponechaná veľká voľnosť. Z toho dôvodu je vzhľadom na potrebu urýchliť cezhraničnú spoluprácu veľkým sklamaním, že len taký malý počet členských štátov, ktoré požadovali voľnosť, ju teraz aj skutočne využíva.

Parlament preto úplne oprávnene vyzýva Komisiu a predovšetkým Radu, ktorá tu dnes večer nie je, aby si konala svoju povinnosť a začala sa tejto záležitosti urýchlene venovať. Veľmi ma potešilo, že tu máme aj pozitívne príklady z opačnej strany, Výbor regiónov už bol spomenutý pred chvíľou, ktoré nám ukazujú, ako sa dá proces integrácie urýchliť bez toho, aby sa tým spochybnil právny systém národných vlád. Som pevne presvedčený, že potrebujeme tento prístup ďalej rozvíjať.

Ľudia dostali strach: zdá sa to všetko až príliš zložité. Práve dnes večer sme diskutovali o téme energetickej účinnosti v stavebnom sektore. Trvalo päť rokov, kým sa ju členským štátom podarilo zrealizovať. Podľa môjho názoru potrebujeme iniciatívu Spoločenstva, ktorá by zabezpečila, že sa sedem členských štátov, ktoré už realizovali toto nariadenie, rozrastie, povedzme v priebehu roka, na 25 alebo 27 štátov. Toto sa musí dať dosiahnuť. Preto by som chcel počuť odpoveď zo strany Rady. Rada tu však, bohužiaľ, dnes večer nie je, čo ma veľmi mrzí.

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. - (HU) Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci. Pani komisárka, dámy a páni, z dôvodu špecifickej situácie Maďarska, je pre nás zvlášť dôležité podporovať praktické uplatňovanie cezhraničnej spolupráce. Presne kvôli tomu bolo Maďarsko jednou z prvých krajín, ktoré sformulovali a zaviedli vnútroštátne nariadenie zhodné s nariadením Spoločenstva vytvárajúcim európske združenie územnej spolupráce. Zavádzanie nových nástrojov do praxe sa však stretáva s ťažkosťami. Preto by sme chceli vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá by v spolupráci s našimi partnermi v tomto programe vypracovala príručku.

Chcel by som sa pani komisárky opýtať, či by podporila vytvorenie pracovnej skupiny EZÚS v rámci technickej pomoci INTERACT. Ak áno, ako by to bolo možné uskutočniť? Okrem toho, sú pre spoluprácu v rámci EZÚS dôležité nielen interné cezhraničné programy, ale aj externé IPA a ENPI programy. Naše interné cezhraničné programy už boli schválené Európskou komisiou. Programy podporované IPA budú pravdepodobne schválené vo februári. Potrebujeme však čakať na indexy, ktoré má pripraviť Komisia, aby sme mohli ukončiť plánovanie cezhraničného programu medzi Maďarskom, Rumunskom, Slovenskom a Ukrajinou, ktorý financuje ENPA.

Chcel by som sa tiež opýtať, kedy môžeme očakávať zverejnenie indexov Komisie súvisiacich so susedskými programami. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Jean Marie Beaupuy (ALDE). - (FR) Pán predsedajúci, pani komisárka, dovoľte mi povedať, ako veľmi ma teší, že dnes večer môžem prehovoriť o tejto téme, lebo keď sme uvažovali o dodatku, ktorý predložil pán Olbrycht, vyjadril som danej správe svoju dôveru.

V skutočnosti sa práve včera diskutovalo o tejto téme aj vo francúzskom parlamente a – toto je potrebné zdôrazniť, pretože sa to nedeje každý deň – všetky politické strany boli za vytvorenie týchto európskeho združenia územnej spolupráce, pričom bolo uvedených mnoho príkladov na severe a juhu Francúzska, v Alpách, v Lorraine, kde existujú dôvody na čo najrýchlejšie spustenie EZÚS. Bolo to založené predovšetkým na príklade z Lille, ktorý tu už spomenula aj pani komisárka. Mesto Lille minulý týždeň v pondelok podpísalo dohodu o EZÚS, ktorá bude zahŕňať dva milióny obyvateľov v Belgicku a Francúzsku.

Prečo nám to vlialo takú nádej? Preto, že naši kolegovia neúspešne hľadali právne možnosti už tri alebo štyri roky. Vďaka EZÚS našli riešenie. Teraz očakávame, že 70 000 Francúzov, ktorí každodenne pracujú v Luxembursku, 3 000 Francúzov, ktorí pracujú v Monaku a Taliansku a rovnako aj v Španielsku atď., bude môcť vďaka EZÚS skutočne využiť nové formy spolupráce.

Moji kolegovia aj ja by sme uvítali, keby Komisia naliehala na zaostávajúce členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie. Okrem faktu, že podliehajú požiadavkám daného nariadenia, sa im môže odkázať aj to, že niektoré krajiny už tento systém používajú s veľkou spokojnosťou.

  Rolf Berend (PPE-DE) Pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, zámerom európskeho združenia územnej spolupráce je realizovať a spravovať opatrenia pre cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu. Nemyslím si, že preháňam, keď poviem, že zámerom novej siete je zlepšenie kvality každodenného života ľudí, zlepšenie konkurencieschopnosti našich podnikov, rozšírenie oblasti nášho výskumu a vzdelávacích centier a, v neposlednom rade, aj ochrana nášho životného prostredia.

Opatrenia súvisiace s EZÚS si nevyžadujú žiadnu naliehavú finančnú pomoc zo strany EÚ. Tento nástroj umožní regionálnym a miestnym orgánom vytvárať cezhraničné spojenectvá, ktoré budú mať svoju vlastnú právnu subjektivitu – čo je významnou inováciou v súvislosti s rozsahom územnej spolupráce. Európske združenie územnej spolupráce ponúka jedinečnú príležitosť na vytvorenie synergických efektov, ktoré prekračujú inštitucionálny rámec, a na garanciu lepších a koordinovaných investícií a jednotného a účinného využívania zdrojov.

Vieme, že tento nástroj bol vytvorený 5. júla 2006 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Do 1. augusta 2007 mali mať všetky členské štáty zavedené dodatočné právne a/alebo administratívne ustanovenia. Fakt, že iba päť alebo šesť členských štátov prijalo vnútroštátne predpisy, nám dáva dôvody na vážne obavy. Doplatia na to potenciálni účastníci, ktorí chcú podporovať cezhraničnú spoluprácu svojimi nápadmi a inovačnými projektmi. Do tejto miery bol dotazník zaručený a aj my nedočkavo očakávame informácie súvisiace s touto záležitosťou zo strany Rady.

  Stavros Arnaoutakis (PSE). - (EL) Pán predsedajúci, pani komisárka, územná spolupráca je tretím cieľom kohéznej politiky pre nové programové obdobie. Podľa tohto cieľa je spolupráca nesmierne dôležitá pre podporu vyváženého a harmonického rozvoja v rámci európskych regiónov.

Európske združenie územnej spolupráce predstavuje nový prostriedok, ktorý poskytuje právnu subjektivitu skupinám zameraným na spoluprácu medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi z rozličných členských štátov EÚ. Rozhodnutie vytvoriť tento prostriedok sa nebralo na ľahkú váhu. Bolo odpoveďou na technické a právne problémy, ktorým bolo treba čeliť pri programoch spolupráce. Bohužiaľ, ešte ani teraz, šesť mesiacov po stanovenom termíne, nedokázali miestne a regionálne orgány vytvoriť združenie územnej spolupráce, pretože členské štáty neospravedlniteľne zanedbali, prípadne odložili, vykonanie potrebných opatrení pre realizáciu tohto nariadenia. Preto musíme členským štátom vyslať jednoznačný signál o význame, ktorý prisudzujú inštitúcie správnej realizácii tohto nariadenia v novom programovom období, ako aj o dôležitosti, ktorú prisudzujú spolupráci, ktorá je prostriedkom na dosiahnutie ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE). – Od vzniku prvého euroregiónu na nemecko-holandských hraniciach uplynulo 50 rokov. Odvtedy aj mnohé ďalšie regióny začali navzájom spolupracovať. Pomáhajú si pri riešení podobných alebo rovnakých problémov, ktoré sa často v okrajových regiónoch vyskytujú. Rozvíjajú nové pracovné príležitosti a delia sa o svoju kultúru.

Za veľmi dobrý nástroj územnej spolupráce a krok správnym smerom pokladám nariadenie o Európskom zoskupení územnej spolupráce, ktoré bolo prijaté v júli 2006. Umožňuje regiónom pružnú spoluprácu a má pozitívny vplyv na obyvateľov členských krajín, na hospodárstvo a podnikateľské prostredie. Preto je veľká škoda, že členské štáty neprijali toto užitočné nariadenie do svojich legislatív napriek tomu, že sa tak malo stať do 1. augusta 2007.

Mnoho regiónov sa veľmi zaujíma o Európske zoskupenie územnej spolupráce, lebo umožňuje kooperáciu s inými regiónmi, pričom poskytuje veľké rozpätie autonómie vo vzťahu k vládam a ústredným správam. Má pozitívne dopady aj na život obyvateľov jednotlivých regiónov, pretože jedným z účelov územnej spolupráce je umožniť účinnejšie rozvíjať ľudské zdroje a tým dosahovať rovnováhu vo vývoji ponuky a dopytu na regionálnom trhu práce.

Takisto nemožno opomenúť, že prinesie úžitok aj do podnikateľskej sféry, a to najmä v oblasti podpory rozvoja hospodárstva s cieľom zvýšiť jeho produktivitu a štruktúru, vytvárať nové pracovné miesta a stabilizovať tie, ktoré sú ohrozené. Jednotlivé zoskupenia územnej spolupráce budú môcť vyvíjať aktivity, ktoré podporia rast zamestnanosti a sociálnej inklúzie.

Nariadenie uľahčí a podporuje územnú spoluprácu členských štátov Únie a tým napomáha hospodársku a sociálnu súdržnosť. Ide o dobrú vec, a preto vyzývam Radu a Komisiu, aby podnikli kroky, ktoré by napomohli implementáciu tohto nariadenia v jednotlivých členských krajinách.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). - (ES) Pán predsedajúci, pani komisárka, európske združenie územnej spolupráce je novým nástrojom na posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti v Európskej únii.

Je to nástroj pre pokročilú, štruktúrovanú spoluprácu, ktorá má svoju vlastnú právnu subjektivitu a ktorá bude mať prístup k finančným prostriedkom Spoločenstva, ako aj k prostriedkom z ďalších zdrojov.

Vyvrcholenie 23. Portugalsko-španielskeho samitu v Brage pre desiatimi dňami znamenalo rozhodujúci míľnik. Obidve krajiny patria medzi šesť krajín, ktoré už prijali predpisy potrebné na účinnú realizáciu európskeho nariadenia z júla 2006.

Rada Galície a orgány v severnom regióne Portugalska, ktoré v novembri 2006 dokončili vypracovanie návrhu dohody a stanov, už čoskoro vytvoria zoskupenie, ktoré bude zahŕňať 6 400 000 obyvateľov a ktorého sídlo bude v meste Vigo.

Bude im patriť prvenstvo vo vytvorení európskeho regiónu s vládnymi orgánmi, ktorý bude podporovať ambicióznu európsku spoluprácu a slúžiť ako príklad obnovy.

Ich snaha si zaslúži uznanie zo strany Európskeho parlamentu.

  Ivo Belet (PPE-DE). - (NL) Pán predsedajúci, európske združenie územnej spolupráce, ako už bolo niekoľkokrát povedané, je nesmierne užitočným nástrojom, predovšetkým pre pohraničné regióny. Pani komisárka, som veľmi rád, že ste spomenuli projekt Eurodistrict na hraniciach medzi Francúzskom a Belgickom. Spomenul ho aj pán Beaupuy. Mestá Kortrijk, Doornik a Lille len tento týždeň podpísali dohodu o spolupráci, aby mohli spoločne a efektíne pracovať na projektoch, ktoré by zahŕňali aj verejnosť. Potom je tu ešte cezhraničná práca, verejná doprava, spolupráca medzi nemocnicami a v boji proti kriminalite. Všetko sú to oblasti, v ktorých od nás verejnosť očakáva praktické riešenia.

Rôzne iniciatívy na podporu praktickej spolupráce medzi univerzitami s využitím EZÚS sa podnikli aj v ďalšom regióne, medzi Belgickom a Holandskom. Spomínanými oblasťami sú belgický Limburg, holandský Limburg a región Aachen. Zámerom je, s pomocou EZÚS, ktoré by sa použilo na prekonanie alebo vyhnutie sa mnohým existujúcim administratívnym prekážkam, postupne vytvoriť jednu cezhraničnú kombinovanú univerzitu.

Pán predsedajúci, EZÚS nemôže, samozrejme, vyriešiť všetky problémy. Uvedomujem si, ako sme tu už mohli počuť, že mnoho členských štátov ho ešte ani nezačalo využívať. Teraz by sme sa však mali viac pozerať dopredu, na predbežné skúsenosti s používaním tohto nástroja, a rozmýšľať nad tým, aké zlepšenia by sme mohli urobiť na základe prvého hodnotenia. Existuje niekoľko problémov, ktoré budeme musieť prekonať, napríklad rozdielne nariadenia v sociálnej oblasti, s ktorými sa stretávajú ľudia pracujúci v rámci EZÚS.

Pani komisárka, môžem povedať len toľko, že je nesmierne dôležité, aby Komisia naďalej tlačila na jednotlivé vlády, ktoré doteraz nezabezpečili, aby tento nástroj fungoval.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – Vážená pani komisárka, množstvo úspešne zrealizovaných a v súčasnosti nových a pripravovaných projektov prihraničných regiónov pod gesciou euroregionálnych združení svedčí o tom, že existuje veľký potenciál rozvojových aktivít, ktoré by bez pomoci európskych zdrojov nebolo možné zrealizovať.

Musia byť však jasné pravidlá, inak sa peniaze nevyčerpajú. Verím, že aj táto rozprava naštartuje a povzbudí zainteresované prihraničné subjekty zapojiť sa do EGTC.

V každom členskom štáte treba identifikovať vinníka, ktorý si nesplnil svoje povinnosti. Komisia musí zintenzívniť svoje úsilie, aby cezhraničná spolupráca neutrpela žiadnu ujmu. Euroregióny sú zabehnuté cezhraničné štruktúry, ktoré už v predchádzajúcom programovacom období plnili prenesené úlohy v rámci implementácií programov v rámci INTERREG-u, hlavne v prípade malých projektov „ľudia ľudom“.

Verím, že euroregióny nezlyhali. Som presvedčená, že za aktívnej pomoci Komisie, členských štátov, regionálnej a miestnej samosprávy, obchodných a priemyselných komôr a všetkých obyvateľov žijúcich v prihraničných oblastiach aj euroregióny svojimi skúsenosťami dokážu využiť tento nový nástroj EGTC

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Pán predsedajúci, chcem sa poslancom veľmi pekne poďakovať za ich komentáre, a taktiež aj za všetku ich podporu pre tento nástroj a za ich oddanosť.

Dovoľte mi, aby som všetkým pripomenula, že žiadny členský štát neodmietol realizáciu tohto nástroja a táto skutočnosť je podľa mňa veľmi dôležitá. Je úplne jasné, že vykonávať ho musia všetky členské štáty. Ako som sa pokúsila povedať už vo svojich úvodných poznámkach, dospieť k ukončeniu a urýchleniu celého procesu sme sa snažili pomocou veľmi rozdielnych nástrojov. Samozrejme, aj dnes môžeme stále poskytovať podporu priamo prostredníctvom vašej aktívnej prítomnosti vo svojich členských štátoch, čo sme v poslednom roku aj robili. Počas všetkých svojich návštev, stretnutí a konferencií – nielen ohľadom územnej spolupráce, ale taktiež ohľadom podstaty tejto politiky – sme rozdávali podporu, diskutovali a dávali inštrukcie. Veľa sme pracovali s regiónmi, aby sme im pomohli pripraviť sa na realizáciu tohto nového nástroja pre spoluprácu.

Domnievam sa však, že dnes sa už nachádzame v tomto procese. Myslím si, že informovanosť medzi členskými štátmi sa výrazne zvýšila. Verím, že vďaka nedávnemu impulzu v podobe opatrení generálneho riaditeľa, budeme mať do júna zavedenú väčšinu vnútroštátnych úprav pre realizáciu nariadení.

Musíme mať tiež na pamäti, že akýkoľvek program môže kedykoľvek počas svojej existencie presunúť svoje riadenie do EGGC, takže skutočnosť, že členské štáty ešte nevykonali realizáciu potrebných úprav, neznamená pre túto stratégiu žiadne potenciálne škody. Každý projekt tiež môže využiť tento nástroj na realizáciu projektu, a ako vieme, nové projekty môžeme mať do konca roka 2013. Takže z tejto strany tiež nehrozí žiadna hrozba.

Nehovorím to preto, aby som vás utešila, len chcem, aby ste pochopili, že skutočnosť, že sme ešte neukončili všetky realizačné procesy, neprináša v tomto zmysle žiadne škody.

To, čo dnes vidíme, je veľký záujem ostatných generálnych riaditeľstiev v Komisii, ktoré sa nevedia dočkať kedy začnú používať tento nástroj v rámci siedmeho rámcového programu, ale tiež v rámci programu CIT ako aj v ďalších stratégiách.

Je dôležité, aby ste na svojich stretnutiach na regionálnej a miestnej úrovni pripomínali regiónom, že aj napriek tomu, že vykonávacie predpisy ešte nie sú zavedené, nedávny príklad Francúzska a Belgicka zreteľne ukazuje, že Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) môže byť vytvorené a že členský štát môže na tento účel zriadiť a určiť orgán, ktorý by zohrával úlohu orgánu, na ktorý by sa obracali regionálne a miestne úrady ohľadom informácií o vytváraní EZÚS.

Čo sa týka príručky o EZÚS, INTERACT na tejto príručke pracuje. V marci sa bude v Bruseli konať konferencia a všetky zainteresované strany budú pozvané na seminár o príprave príručky.

Čo sa týka Madridského dohovoru, mali by sme mať na pamäti, že doposiaľ trvalo 20 rokov, kým sa tento dohovor ratifikoval, a ak sa dobre pamätám, ešte stále ho neratifikovali všetky členské štáty. Toto nariadenie bolo znovu prerokované pred menej než dvoma rokmi a momentálne sa nachádzame v prvom roku jeho realizácie.

Myslím si, že toto je reakcia na to, čo tu odznelo. Chcela by som vás uistiť, že pociťujeme silný záväzok, pretože máme na zreteli pridanú hodnotu a pracujeme s regiónmi. To je aj dôvod, prečo je tak veľa regiónov tak dobre pripravených. Uvedomujeme si všetku pridanú hodnotu tohto nástroja, o ktorom bola reč.

Musíme si však uvedomiť, že to nezaručuje žiadne finančné prostriedky. Nie je to projekt, je to nástroj, ktorý chceme používať na spoluprácu. EGGC samozrejme môže získavať finančné prostriedky Spoločenstva podľa bežných pravidiel v rámci európskej kohéznej politiky. Toto je tiež dôležité mať na zreteli.

Ešte raz sa vám chcem poďakovať za váš záujem. Sme rozhodnutí urobiť absolútne všetko preto, aby bol tento proces ukončený čo najskôr.

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Bairbre de Brún (GUE/NGL), písomne. - (GA) Chcela by som navrhnúť, aby Výbor pre regionálny rozvoj vyvíjal iniciatívy a  vytváral tlak záujme krokov, ktoré by pomohli objasniť politiky v rámci európskeho združenia územnej spolupráce.

Nové európske združenia územnej spolupráce pomôžu pri presadzovaní právnych predpisov v členských krajinách, vytvoria novú dynamiku v oblasti cezhraničnej spolupráce a pomôžu vytvoriť vysoký stupeň dôvery a spolupráce, ktorý bude presahovať vymedzené hranice.

V mojej rozdelenej krajine by iniciatívy tohto typu a ďalšie podporné systémy EÚ zamerané na zmiernenie nepriaznivého účinku rozdelenia v Írsku mohli zohrávať kľúčovú úlohu. Plne podporujem zdravé zmýšľanie, ktoré sa skrýva za cezhraničnou spoluprácou, pretože predstavuje európsky ideál.

Írsko skutočne potrebuje preskúmať každý aspekt cezhraničnej spolupráce, lebo naše pohraničné oblasti sa nachádzajú v chudobných krajoch s nízkou úrovňou rozvoja. Strávili sme dlhý čas otáľaním a vymýšľaním výhovoriek. Je povinnosťou členských štátov, pomôcť pohraničným oblastiam realizovať právne predpisy pre EZÚS v čo najskoršom termíne.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. - (PL) Pán predsedajúci, dámy a páni, problém vykonávania právnych predpisov Spoločenstva členskými štátmi nie je novým problémom. Dovolím si tvrdiť, že sa týka väčšiny politík Spoločenstva.

Dosiahnutie spoločného stanoviska 27 krajín na európskej úrovni je v skutočnosti len začiatkom pracného procesu harmonizácie a realizácie prijatých zásad. Je najvyšší čas, aby členské štáty prevzali zodpovednosť za tento proces na seba. Účinnosť našich spoločných snáh na európskej úrovni závisí vo veľkej miere od záväzku a realizácie odporúčaní vnútroštátnymi správnymi orgánmi členských štátov.

To, čo potrebujeme, je spolupráca medzi rozličnými úrovňami našej verejnej správy. Môžem s určitosťou povedať, že ako poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení priamo obyvateľstvom v jednotlivých členských štátoch, sme pripravení a otvorení voči akejkoľvek podobe spolupráce s našimi celonárodnými a regionálnymi správnymi orgánmi, ktorá by zlepšila a urýchlila realizáciu právnych predpisov Spoločenstva.

Nemôžeme dovoliť, aby boli záležitosti ako je posilňovanie ekonomickej a sociálnej súdržnosti, ktoré tvorí jednu zo základných zásad zmlúv, prehliadané, tak, ako sa to deje v prípade problému, ktorý nám bol dnes predložený. Hotové nariadenie EÚ o združeniach územnej spolupráce existuje už od júla 2006, ale až do dnešného dňa ho nie je možné využívať, pretože nám chýbajú potrebné právne predpisy, ktoré musia prijať členské štáty.

25. Program nasledujúceho rokovania: pozri zápisnicu

26. Ukončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.40 h)