Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je správa (A6-0002/2008) pána Guardansa Cambóa v mene Výboru pre medzinárodný obchod k stratégii EÚ o zabezpečení prístupu európskych spoločností na trh (2007/2185(INI)).
Ignasi Guardans Cambó, spravodajca. − (ES) Vážený pán predsedajúci, počas diskusií o lisabonskej stratégii a o jej celkovom význame pre rast a konkurencieschopnosť v Európe sa žiaľ otázke zahraničného obchodu nevenovala pozornosť, ktorú si ako podstatná časť stratégie pre konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť v rámci EÚ zasluhovala. V súčasnom období sme zaznamenali pokrok, Európska komisia situáciu napravila a urovnala záležitosti. Jasne vymedzila postavenie zahraničného obchodu, prístupu na zahraničné trhy, ako ďalšieho piliera štruktúry, ktorá musí viesť k rastu a blahobytu v Európskej únii.
Vývoz tovaru a služieb je základnou zložkou konkurencieschopnosti našich hospodárstiev, a teda aj činiteľom zamestnanosti a bohatstva v Európskej únii. Najväčšie ťažkosti v súvislosti s možnosťami vývozu sa týkajú viac necolných prekážok než všeobecne uznávaných platieb colného charakteru. Komisia už uskutočnila rozsiahlu konzultáciu, a preukázala tak svoje zámery v kontexte svojej širšej stratégie s názvom Globálna Európa, zámery, ktoré podporujeme aj my. Správa obsahuje množstvo odpovedí na otázky, ktoré boli súčasťou konzultácie, ale rozhodne aj pár odpovedí, ktoré sa Komisia v tom čase rozhodla nezahrnúť.
Globalizácia nepatrí medzi vonkajšie hrozby, pred ktorými sa musíme chrániť. Myslím si, že máme obrovskú príležitosť dosiahnuť to, čo sme v minulosti dosiahnuť nemohli a väčší trh je jedným zo spôsobov nadobudnutia bohatstva, alebo inými slovami, vytvárania pracovných miest a zlepšenia blahobytu občanov. Samozrejme, a teraz hovorím k istej časti tohto Parlamentu, že táto správa žiada o prístup na trh, zvýšený prístup, o stratégiu, ktorá môže a musí rešpektovať okolnosti prevládajúce v každej krajine. Európske vedenie v tejto oblasti rešpektuje oprávnené obavy rozvíjajúcich sa hospodárstiev a je potrebné uznávať ich aj naďalej.
Jedno z najotvorenejších hospodárstiev, akým európsky model je, si však nemôže dovoliť, aby sa nechalo uniesť istou dogmatickosťou. Vývoz tovarov a služieb nemôže podliehať neospravedlniteľným prekážkam ani verejnému obstarávaniu a Komisia má možnosť a musí urobiť v oboch týchto oblastiach viac. Môže a musí zlepšiť svoje nástroje v Bruseli, v rámci EÚ, prostredníctvom lepšej koordinácie s orgánmi na podporu obchodu v členských štátoch a v regiónoch a so zainteresovanými podnikmi. Preto je, pán komisár, potrebné chápať slovo subsidiarita v širšom význame. Preto má Komisia zohrávať úlohu, ktorú nemôže zohrať iný subjekt, úlohu, ktorá nikoho neznevýhodňuje, a ktorá nás všetkých pozdvihuje, koordinovať aktivity, čo už vykonávajú iní, avšak možno menej účinne ako by to mohla robiť Komisia.
Správa tak vytyčuje niekoľko konkrétnych bodov, niektoré z nich sú skutočne veľmi konkrétne, ktoré má Komisia možnosť v rámci svojej stratégie prístupu na trh zdokonaliť. Nemám v úmysle čítať ich tu, sú úplne jasné a presné a je možné posúdiť ich rovnako precízne. Voči Komisii máme aj jednu veľmi konkrétnu žiadosť, ktorá sa týka ad hoc definovania opatrení s cieľom chrániť a posilňovať prítomnosť výrobkov malých a stredných podnikov na trhoch tretích krajín, pretože ak nemajú ochranu, najväčším ťažkostiam podliehajú práve uvedené výrobky.
Komisia má tiež možnosť a musí zabezpečiť lepšiu koordináciu prostriedkov priamo na mieste s ohľadom na všetky citlivé otázky a bez vylúčenia kohokoľvek zainteresovaného. Každý štát, každý orgán podpory vývozu, každá obchodná delegácia z členského štátu: obchodné delegácie EÚ majú možnosť posilniť svoju úlohu v tretích krajinách bez toho, aby sa dotkli iných. Nedostatočná komunikácia medzi určitými aktérmi medzinárodného obchodu, ktorých spozná každý, kto ich navštívil, je neospravedlniteľná. Kedykoľvek je to možné, nemôžme odmietnuť skutočný mnohostranný prístup s cieľom zlepšovať štandardizáciu a potrebu zdokonaľovať mechanizmy v rámci WTO, všetky uvedené aktivity sa ukážu ako veľmi užitočné.
Vzhľadom na tieto skutočnosti mám pocit, že všetci môžeme privítať prijatie tejto správy, v prospech ktorej bude pravdepodobne hlasovať veľká väčšina. Rád by som poďakoval najmä sekretariátu Výboru pre medzinárodný obchod, ktorý asistoval pri príprave správy a tieňovým spravodajcom z rozličných parlamentných skupín, ktorí predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a skvalitnili jej znenie.
Správa je signálom nového politického impulzu. Nejde len o kus papiera, ktorý je potrebné schváliť, zarámovať a zavesiť na stenu. Je to začiatok stratégie, čo je zrejmé aj z názvu, a pri stratégii je potrebný celý rad opatrení. Je potrebné zaviesť tieto opatrenia a musíme byť schopní v budúcnosti požiadať Komisiu, aby sa znova dostavila do Parlamentu a objasnila nám ako boli opatrenia zavedené.
Peter Mandelson, Člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, rád by som prejavil skutočne veľkú vďaku spravodajcovi, pánovi Guardansovi Cambóovi a Výboru pre medzinárodný obchod za túto veľmi konštruktívnu správu. Je dôkazom toho, že máme rovnakú víziu v súvislosti s aktívnou stratégiou prístupu európskych podnikov a pracovníkov na trh a v súvislosti s kľúčovými princípmi, ktoré by mali byť jej základom.
Priority vytýčené v správe, malé a stredné podniky, prekážky, kladené službám a investíciám, verejné obstarávanie a práva duševného vlastníctva, patria aj k mojim veľkým prioritám. Rovnaký bol aj odkaz Európskej rady z júna minulého roka, ktorý zopakovala minulý mesiac ako reakciu na našu správu o pokroku. V súvislosti s významom tejto práce sme dosiahli silný nový konsenzus.
Základom stratégie Globálna Európa, ktorú sme začali v roku 2006, bol záväzok s cieľom udržať naše vlastné európske trhy otvorené a tiež opätovne sústrediť naše zdroje na vytváranie nových príležitostí pre európskych pracovníkov a spoločnosti na trhoch našich hlavných obchodných partnerov. Uvedené ciele je možné dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom úspešnej obchodnej dohody WTO, ale aj prostredníctvom novej generácie dohôd o voľnom obchode. Znamená to aj, že je potrebné zvoliť praktickejší prístup v zdolávaní moderných obchodných prekážok, predovšetkým necolných prekážok, ktoré sa neobjavujú na hraniciach, ale až za nimi. Európski pracovníci a spoločnosti sú schopní konkurencie takmer na všetkých trhoch za predpokladu, že majú spravodlivú príležitosť a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže. Našou úlohou je podporiť ich a poskytnúť im platformu pre ich činnosť. Pre nás to znamená zamerať sa na prekážky, podmienky a diskriminačné regulačné postupy, ktoré pôsobia v ich neprospech a odopierajú im spravodlivú príležitosť zúčastniť sa hospodárskej súťaže a obchodovať.
Výzvou v roku 2007 bolo uviesť túto politiku do praxe. Sústredili sme sa najmä na posilnenie našich zdrojov priamo na našich najdôležitejších trhoch formou vytvorenia tímov pre prístup na trh, ktoré spájajú podnik, členský štát, útvary Komisie a odborníkov. Tvoria ich ľudia, ktorí skutočne poznajú trhy, ktorí majú dobrý prehľad v miestnych politikách a jasno v tom, čo je potrebné a čo je možné. Výsledky sú dobré. Za posledných šesť mesiacov sme dosiahli dôležité úspechy v Južnej Amerike, Strednej Ázii, južnej Ázii, Japonsku a v Rusku. V oblasti prístupu na trh sme zintenzívnili aj spoluprácu so Spojenými štátmi, ktorá nám poslúžila ako nástroj pri dosahovaní spomínaných úspechov.
Zaviedli sme aj register sťažností pre európske spoločnosti, ktorý je prístupný na internete a mesačné kontroly v reálnom čase, na základe ktorých sa podávajú správy o práci v rámci prístupu na trh. Z tohto dôvodu úplne nesúhlasím s pripomienkou v správe týkajúcou sa toho, že Komisia v počiatočnej fáze nevykonala všetky dostupné kroky s cieľom využiť úplný potenciál tohto partnerstva. Neznamená to však, že spoluprácu považujem za bezchybnú, alebo že som presvedčený, že naša súčasná práca sa nedala vykonať iným či lepším spôsobom.
Súhlasím, že nová stratégia predstavuje dynamický proces, ktorý si vyžaduje trvalý dohľad a angažovanosť. Pravdupovediac, v Parlamente, ale aj v členských štátoch, musí mať viac aktívnych zástancov našich krokov a prístupu k uskutočňovaniu našich cieľov, ľudí, ktorí sa odvážia otvorene vyjadriť k recipročnému otvoreniu trhov, najmä medzi krajinami s rozvíjajúcim sa hospodárstvom, rast ktorých sa zvyšuje ich vstupom na naše trhy. Veríme v správnu a spravodlivú zásadu medzinárodného obchodu. Jej náležité a vhodné uplatňovanie znie, že ak ostanú naše trhy otvorené voči ostatným, aj oni postupne otvoria svoje trhy nám.
Súhlasím so spravodajcom a jeho výzvou pre všetkých zúčastnených, aby sa na tejto spolupráci aktívne podieľali. Pokračujeme v zlepšovaní koordinácie činností členských štátov a odvetví priemyslu priamo z miesta, ale ak chceme naplniť náš potenciál, je potrebné zlepšiť aj prácu odborníkov.
Čo sa týka otázky zdrojov, som vďačný za dodatočných zamestnancov, ktorých rozpočtové orgány pridelili GR pre obchod. Aj naďalej budeme naliehať na rozšírenie zdrojov pre najdôležitejšie trhy v Ázii a napríklad v Brazílii. Zatiaľ sme posilnili personál pre prácu na prístupe na trh v Bruseli.
Nakoniec sa vyjadrím aj k vašej požiadavke týkajúcej sa predloženia výročnej správy Komisiou. Po jej predložení by ju som rád každoročne s Parlamentom prediskutoval.
Takže ešte raz by som rád poďakoval spravodajcovi a Parlamentu za angažovanosť v tejto dôležitej práci. Je veľmi dôležité, aby sme si našu energiu a angažovanosť zachovali aj v roku 2008 a v nasledujúcich rokoch. Táto priorita je veľmi významná pre mňa i moje útvary, pre európske podniky a pracovné miesta, ktoré môžu vytvoriť pre našich pracovníkov. Zvýšenie zamestnanosti vyplýva zo zvýšeného prístupu na trh a z posilnenia svetového obchodu, ktoré predstavuje základ stratégie obchodnej politiky Globálna Európa.
(potlesk)
Silvia-Adriana Ţicău, spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. − (RO) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, stratégia Európskej únie prístupu na trh začala v roku 1996. Komisia vytvorila bezplatnú službu, ktorá poskytuje európskym vývozcom elektronický a verejne prístupný aktuálny register týkajúci sa podmienok prístupu na trh približne v sto krajinách.
V roku 2007 obchodovanie v eurozóne zaznamenalo prebytok vo výške 28,3 miliardy EUR v porovnaní s deficitom vo výške 9,3 miliardy EUR v roku 2006. V roku 2007 EÚ 27 zaznamenala deficit vo výške 185,7 miliardy EUR v porovnaní s deficitom vo výške 192,1 miliardy EUR v roku 2006. Preto by mali byť prijaté opatrenia na úrovni Spoločenstva s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť členských štátov mimo eurozóny.
Domnievame sa, že prístup na trh sa zjednoduší propagáciou hodnôt a princípov Európskej únie smerom k tretím krajinám tým, že budeme presadzovať otvorené trhy, dodržiavať sociálne a environmentálne normy a zabezpečovať ochranu duševného vlastníctva.
Súčasťou partnerstva Komisie s členskými štátmi a európskymi spoločnosťami by mali byť investície do výskumu, propagačných kampaní s cieľom sprístupniť služby a informácie verejnosti, zdokonaľovanie počítačového systému Spoločenstva týkajúceho sa prístupu na trh a prepojenie osobitných databáz a odborníkov v oblasti vzdelávania, ktorí by podporovali európske spoločnosti.
Corien Wortmann-Kool, v mene skupiny PPE-DE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, nová stratégia Komisie prístupu na trh by naozaj mala pomôcť odstrániť prekážky v tretích krajinách. Predstavuje preto, ako hovorí pán komisár, vhodný doplnok k WTO a dôležitý doplnok k dohodám o voľnom obchode. Som veľmi potešený pozitívnou správou Parlamentu a rád by som poďakoval nášmu spravodajcovi, pánovi Ignasimu Guardansovi Cambóovi, ktorý tiež stanovil tieto priority: účinnejšiu spoluprácu s európskymi podnikmi a intenzívnejšiu podporu stredným podnikom, asistenčnú službu pri Komisii, ale tiež priamo na mieste v tretích krajinách. Domnievam sa, že európsky inštitút v Číne pre malé a stredné európske spoločnosti je výborná iniciatíva Komisie.
Je to otázka reciprocity. Otvoríme svoj trh tretím krajinám a neskôr by sa trhy v týchto tretích krajinách mali tiež otvoriť našim európskym spoločnostiam, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach Číny, Indie, Brazílie a Ruska. Mali by sme preto uprednostniť túto otázku v rámci stratégie prístupu na trh a vytvoriť tímy pre prístup na trh, ktoré budú pomáhať európskym spoločnostiam v týchto krajinách. Znamená to, že na túto činnosť musíme prijať vhodných zamestnancov, vrátane zamestnancov európskych veľvyslanectiev, ako ste už uviedli. Európske podniky sú najväčšími vývozcami na svete a musíme neustále bojovať s ochrannýnm opatreniam aj v týchto tretích krajinách. Musíme stanoviť svoje priority v dôležitých oblastiach služieb, verejného obstarávania, investícií, duševného vlastníctva a colných postupov.
Som rád, že ste oznámili, že nám budete predkladať správy každý rok a bolo by vhodné tieto priority raz za rok prerokovať. Preukázali ste cieľavedomosť a dokázali, že je to pre nás dôležitá oblasť. Naozaj dúfam, že preukážete cieľavedomosť aj keď dôjde k prispôsobovaniu nástrojov na ochranu obchodu. Rovnakú cieľavedomosť, akú ste preukázali pri tejto stratégii.
Carlos Carnero González, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som začal svoje vystúpenie blahoželaním spravodajcovi k jeho dôležitej práci, pokiaľ ide o návrhy a analýzu.
Tento parlament nehlasuje o dôvodových správach, ale keby hlasoval o tejto správe, hlasoval by som za ňu, pretože rozhodne odôvodňuje hlavné návrhy ustanovenia. Domnievam sa teda, že môžem vyjadriť podporu skupine socialistov a požiadať, aby spravodajca zohľadnil niektoré hlavné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme predložili v náležitom súlade s ideálmi ľavicovej skupiny.
Európa je nepochybne najväčší svetový vývozca tovaru a vedúci poskytovateľ služieb. V celosvetovom kontexte navyše máme zákonné právo predávať najvyššie možné množstvo našich výrobkov a služieb, v tomto prípade na trhoch rýchlo sa rozvíjajúcich krajín. Prečo nie? Je to logické a bežné. Okrem toho by to vyžadovali naši občania. Preto sú návrhy predložené v správe a uvedené v oznámení Komisie správne, počínajúc ochranou necolných prekážok, „hydra“, ako ich spravodajca správne nazval: hydra, ktorá funguje v zákulisí, nielenže bráni európskym výrobkom a službám vstúpiť na trh, ale bráni aj vyváženému vývoju v týchto krajinách a na týchto trhoch.
Domnievam sa preto, že táto správa je na správnej ceste, pretože musíme zabezpečiť plnenie lisabonského programu a posilniť náš sociálny model. Potrebujeme tiež zabezpečiť, aby tento model mohol preniknúť do rozvíjajúcich sa krajín, s ktorými chceme obchodovať. Nepochybujem, že to prinesie úžitok európskym pracovníkom a pracovníkom v ostatných krajinách.
Kladieme značný dôraz na pracovné podmienky, bezpečnosť, ochranu životného prostredia a najmä na dodržiavanie ľudských práv. V tom spočívajú naše základné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Musím zopakovať našu požiadavku, aby spravodajca tieto návrhy vzal do úvahy. Ako však dosiahneme tieto ciele? Dosiahneme ich omnoho intenzívnejšou spoluprácou medzi EÚ, členskými štátmi a podnikmi, pričom začneme podporou malých a stredných podnikov. Neviem, či túto spoluprácu môžeme nazvať „zdokonalenou“ spoluprácou vzhľadom na to, že tento termín možno zamieňať s inštitucionálnymi ustanoveniami v novej Zmluve. Blahoželám a dobrú noc.
Cristiana Muscardini, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, uvedomujeme si citlivosť tejto otázky a množstvo pozornosti, ktorú jej venujú v príslušných krajinách.
Skupina UEN je veľmi spokojná s návrhom, ktorý predložil pán Guardans Cambó a s dodatočnou prácou Výboru pre medzinárodný obchod. Zablahoželala by som spravodajcovi k jeho analýze a zameraniu na Európu a následne jeho dôrazu na ťažkosti často spôsobené neopodstatnenými prekážkami, s ktorými sa európsky priemysel na medzinárodných trhoch stretáva.
Zvýšiť konkurencieschopnosť znamená vykonať všetko potrebné na dosiahnutie úspechu lisabonskej stratégie. Ak môžeme poskytnúť európskemu priemyslu lepší prístup na medzinárodné trhy, umožníme spoločnostiam rásť, investovať do know-how a technológií a vytvárať viac pracovných miest. To od nás žiada mnoho hospodárskych odvetví v našich krajinách.
Vstupu európskeho priemyslu na zahraničné trhy bránia rôzne druhy prekážok. Uvedené prekážky pozostávajú z niekoľkých rôznych opatrení, od nejasných právnych úprav a odradzujúcich prostriedkov týkajúcich sa investícií alebo prístupu na trh po nespravodlivé obchodné postupy, nedostatočné zohľadňovanie práv duševného vlastníctva a rozšírené falšovanie, ktoré je pre európsky tovar škodlivé. Všeobecne povedané, prekážky pozostávajú z vážneho a systematického porušovania pravidiel WTO a iných pravidiel medzinárodného obchodu.
Oznámenie Komisie je formulované správne a Parlament chce podporovať iniciatívy uvedené v oznámení a zamerané na zlepšenie prístupu na zahraničné trhy. Tieto iniciatívy zahŕňajú vytvorenie silnejšieho strategického partnerstva medzi Komisiou, pričom bude zachovaná jej koordinačná úloha, členskými štátmi a podnikmi Európskej únie s cieľom podporovať hospodárske subjekty a najmä malé a stredné podniky, ktoré chcú získať kontakt s tretími krajinami, alebo vyvážať do tretích krajín.
Delegácie Komisie potrebujú posilniť prítomnosť v niektorých kľúčových krajinách. Posilnenie prítomnosti by malo tvoriť časť širšej stratégie uskutočňovanej spolu s našimi hlavnými obchodnými partnermi akými sú Spojené štáty, Japonsko a Kanada. Tieto krajiny majú rovnaké obavy na medzinárodnej úrovni ako my a mohli by sa spojiť s Úniou v presadzovaní multilaterálnej dohody v tejto oblasti, pričom budú podporovať mechanizmy WTO, ktoré zabezpečujú rýchlejšiu reakciu na nové necolné prekážky.
Multilaterálne opatrenie je najúčinnejší druh opatrenia vzhľadom na množstvo zúčastnených krajín, ale tiež je to najzložitejšie opatrenie. Preto je potrebné, aby bolo sprevádzané dohodami, v ktorých budú identifikované a vyriešené nezrovnalosti súvisiace s existenciou neopodstatnených prekážok v tretích krajinách.
Carl Schlyter, v mene skupiny Verts/ALE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, ak si niekto prečíta oznámenie Komisie a najmä správu Parlamentu, mohol by sa domnievať, že úbohá malá EÚ je utláčaná nepriateľskými silami zo zahraničia. Tento dojem vyvstáva predovšetkým z odseku 4 správy, v ktorom je uvedené, že naliehame na Komisiu, aby zabezpečila ochranu obchodných záujmov Európskej únie pred nezákonnými a nespravodlivými obchodnými postupmi tretích krajín. Znova: „ak tretie krajiny neodôvodnene bránia prístupu spoločností Európskej únie na svoje trhy, Európska únia by mala reagovať rýchlo a rozhodne.“
Mali by sme byť opatrní pri používaní tohto druhu vyjadrení voči bývalým kolóniám. Pamätajú si obdobie, keď Európa naposledy konala rozhodne, aby chránila svoje záujmy. Tento druh prejavu nás môže ohroziť skôr, než akékoľvek obchodné obmedzenia.
Komisia sa samozrejme nemýli v tom, že existujú technické prekážky pre obchod a nespravodlivé pravidlá. Musíme o nich diskutovať s našimi partnermi pokojne a rozumne a vyriešiť všetky problémy, ktoré môžu nastať. Musíme prizvať nielen podniky, ale aj dobrovoľnícke organizácie, vrátane organizácií z tretích krajín. Možno následne môžeme pochopiť spôsob, akým pravidlá vznikli a porozumieť, či sú opodstatnené alebo nie.
Znepokojuje ma desaťbodový zoznam. Obmedzujúce vývozné postupy pre surové materiály, obmedzené množstvo zahraničných vlastníkov v sektore služieb, obmedzenia týkajúce sa priamych zahraničných investícií, postupy štátneho verejného obstarávania a uplatňovanie štátnej pomoci musia byť vnímané ako prekážky pre obchod, ktoré majú svoje opodstatnenie. Tieto prekážky vyvstávajú zo zákonnej legislatívy a sú administratívnymi opatreniami verejných orgánov. Ak nechceme ohroziť stabilitu týchto krajín, nemožno ich odstrániť bez verejnej konzultácie a bez uváženia.
Krajiny musia mať právo na ochranu zdravia a životného prostredia a musia používať postupy verejného obstarávania, ktorými zabezpečia, že ich miestne podniky nebudú úplne vylúčené z medzinárodnej hospodárskej súťaže, čo spôsobuje masovú nezamestnanosť. Rovnako nemôžeme byť natoľko nerozumní, že budeme od krajín očakávať ochranu našich nedotknuteľných vlastníckych práv, keď ťažko nachádzajú zdroje na ochranu ľudských práv. Mali by sme skôr presadzovať slobodu, než nastavovať pasce.
Musíme kritizovať tie pravidlá, ktorých cieľom je zvýhodňovať podniky v príslušných krajinách, ktoré majú prevádzky za hranicami, a ktoré vystupujú proti ostatným zahraničným hráčom. V tomto prípade pravidlá nie sú potrebné. Mali by sme byť schopní privrieť oči nad pravidlami, ktoré sú priamo alebo nepriamo zamerané na ochranu obyvateľov alebo podnikov, ktoré pôsobia v mieste svojej prevádzky. My sme svoje priemyselné odvetvia dokiaľ neboli dostatočne silné pre hospodársku súťaž na medzinárodnej úrovni chránili. Ostatným musíme umožniť konať rovnako.
Christofer Fjellner (PPE-DE). – (SV) Vytvorenie prístupu na trh znamená odstránenie colných a necolných prekážok pre obchod vo svete. Pre obchodnú politiku Únie je to nesmierne dôležitá priorita. Nielenže tým vznikajú obchodné príležitosti pre európske spoločnosti, ale poskytuje sa im aj prístup k lepším a lacnejším výrobkom v ostatných častiach sveta. Vytvorenie prístupu na trh vedie k prosperite vo svete.
Okrem toho sa domnievam, že je to tiež otázka, v súvislosti s ktorou je v Európskom parlamente uzatvorený neobvyklý druh dohody. Potešiteľné v čase, keď je protekcionizmus v celom svete na vzostupe. Preto sa tiež domnievam, že oznámenie Komisie a správa pána Guardansa Cambóa prichádzajú v správnom čase. Sú naozaj veľmi kvalitne spracované.
V tejto diskusii by som rád upozornil na ďalšiu otázku, ktorú nesmieme prehliadať – na druhú stranu otvorenosti. Myslím, že sú neoddeliteľné. Európske firmy tiež potrebujú otvorenosť, aby boli konkurencieschopné na celosvetovom základe a využívali prístup na trh, ktorý môžeme vytvoriť v iných krajinách. V našom globalizovanom svete so stále vyšším počtom spoločností, ktoré využívajú svetové dodávateľské reťazce, môžu mať naše clá na naše úspešné podniky rovnako škodlivý účinok, ako clá, s ktorými nesúhlasíme v iných krajinách.
Mám pre komisára konkrétny návrh, ktorý môže čiastočne pomôcť pri riešení tejto otázky. Keď majú firmy ťažkosti pri obchodovaní s EÚ, posielajú správu o týchto problémoch na sieť Solvit, ktorá je vynikajúcim nástrojom na zvýšenie mobility na vnútornom trhu. Ak má firma ťažkosti s vývozom do krajiny mimo EÚ, uvádza to v databáze o prístupe na trh. Tieto informácie sú tiež nesmierne dôležité. Obidva systémy tvoria základ pre rokovania o zjednodušení obchodovania. Dúfajme, že budeme môcť tiež vytvoriť databázu o prístupe na trh alebo sieť Solvit s cieľom riešiť ťažkosti, s ktorými sa dovozné firmy EÚ môžu stretnúť.
Ak to zvládneme, spolu so zvyškom sveta môžeme pokračovať smerom, ktorý podporuje vytvorenie voľného trhu. Následne môžeme dokázať, že Európa preberá vedenie pri otváraní domácich aj zahraničných trhov.
Leopold Józef Rutowicz (UEN) . – (PL) Vážený pán predsedajúci, správa pána Guardansa Cambóa sa týka všetkých oblastí súvisiacich s posilnením partnerstva s cieľom umožniť európskym vývozcom jednoduchší prístup na trhy tretích krajín.
Postupy v rámci protekcionizmu, nespravodlivá hospodárska súťaž a byrokratické prekážky často bránia prístupu na tieto trhy. Malé a stredné podniky vytvárajú v Európe najviac pracovných miest, ale pri vývoze sa stretávajú s osobitnými problémami. Ich možnosti sú obmedzené pre nedostatok zdrojov potrebných na výskum a nových technológií, potrebných pre získanie pevného postavenia na týchto trhoch a prispôsobenie svojich výrobkov a služieb požiadavkám spotrebiteľov.
V správe je odôvodnene zdôraznená potreba pomoci malým a stredným podnikom z európskych zdrojov na vládnej a diplomatickej úrovni. Európska únia by mala zintenzívniť svoju logistickú činnosť a ponúknuť náležitú podporu, aby týmto podnikateľom zjednodušila získanie aktívnej pozície na trhoch tretích krajín.
Georgios Papastamkos (PPE-DE) . – (EL) Podobne ak vy, pán komisár, sa osobitne venujeme nedostatku recipročných podmienok prístupu na trh a nerovnosti zaobchádzania s európskymi výrobkami, s ktorou sa stretli mnohí partneri.
Napríklad v textilnom a odevnom priemysle uplatňuje EÚ priemernú výšku cla na úrovni 9 %. Je to jedno z najnižších ciel na svete. Na druhej strane, mnoho konkurentov ukladá clo do výšky 30 % a nad 30 % spolu s množstvom necolných prekážok.
Preto rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva potrebujú tiež v určitom rozsahu prijať zásadu reciprocity v rámci ústupkov v súlade so svojim stupňom vývoja a konkurencieschopnosťou v danom odvetví. Ochrana práv duševného vlastníctva a zemepisné označenia na celosvetovej úrovni sú naďalej pomerne nedostatočné. Dochádza tým k odstráneniu konkurenčnej výhody vysokej pridanej hodnoty európskych priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov.
Harmonizácia medzinárodných regulačných modelov a pravidiel zjednodušuje prístup na zahraničné trhy a nesmie znemožniť zvyšovanie pružnosti európskeho regulačného rámca pre ochranu životného prostredia, sociálnu ochranu, ochranu verejného zdravia a ochranu spotrebiteľa.
Úplne naopak, predmetom je konvergencia, ale smerom nahor. Mimoriadne dôležité je zatriedenie dovozov podľa príslušných špecifikácií a požiadaviek, ako aj hľadanie úspešného spôsobu riešenia environmentálneho a sociálneho dampingu.
Na záver by som rád zdôraznil, že malé a stredné podniky musia byť v centre pozornosti novej stratégie prístupu na trh.
Blahoželám spravodajcovi, tieňovému spravodajcovi a komisárovi. Vítame iniciatívu Komisie týkajúcu sa novej stretégie prístupu na trh.
Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán komisár, som tiež presvedčená, že delegácie Komisie a nové tímy pre prístup na trh, ktoré pôsobia v tretích krajinách, potrebujú oveľa silnejší mandát. Komisia by podľa môjho názoru mala opätovne zvážiť svoje priority pri rozdeľovaní ľudských zdrojov v delegáciách EÚ a mala by zvýšiť počet zamestnancov delegácií, najmä delegácií, ktoré pôsobia v Číne, Indii, Rusku a Brazílii. Členské štáty by mali zohrávať podstatnejšiu úlohu v rozširovaní ľudských a zvyšovaní finančných zdrojov týchto delegácií úmerne svojim obchodným záujmom. Komisia a členské štáty by navyše mali zlepšiť spoluprácu s Európskou obchodnou komorou, obchodnými združeniami a agentúrami členských štátov v tretích krajinách. V tom spočíva základ výmeny informácií medzi delegáciami, diplomatickými misiami a európskymi obchodnými združeniami. Prinieslo by to úžitok najmä malým a stredným podnikom. Hlavným cieľom našej stratégie však musí byť reciprocita obchodných vzťahov, predovšetkým napríklad v Číne, a prísnejšie presadzovanie medzinárodných právnych predpisov v oblasti obchodu, než označenie tohto presadzovania za protekcionizmus.
Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, zaujalo ma, že pán komisár bol jediný, kto spomenul medzinárodné obchodné rokovania. Možno je to príležitosť získať nejaké informácie, týkajúce sa nových možností na trhoch našich hlavných obchodných partnerov, ktoré by vznikli na základe úspešnej dohody s WTO. Ale, rovnako ste povedali, pán komisár, že by to bolo možné dosiahnuť v rámci novej generácie dohôd o voľnom obchode. Pripúšťate porážku na pôde WTO? Možno by ste nám v tejto súvislosti mohli poskytnúť nejaké aktuálne informácie, pretože si myslím, že táto problematika je hlavnou časťou rozpravy.
Mohla by som vás tiež požiadať o objasnenie niektorých obáv týkajúcich sa súčasného stavu otázok v oblasti poľnohospodárstva, ktorými sa WTO zaoberá? Existujú obavy z ďalších znížení dovozných ciel pre citlivé výrobky zo strany EÚ a zo zvýšenia vysokej colnej kvóty v rámci programu, pretože vyvstáva tiež otázka, aké výsledky dosahujete na pôde WTO v súvislosti s prístupom k nepoľnohospodárskym výrobkom a službám. Myslím, že potrebujeme aktuálne informácie, ak nám ich môžete poskytnúť v rámci tejto rozpravy.
Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v úvode nášho príspevku v tejto rozprave chceme venovať pozornosť trom otázkam. Po prvé, pre Európsku úniu je nevyhnutné prijať pevný a jednoznačný postoj v každej situácii, v ktorej sú ohrozené vývozné záujmy členského štátu v dôsledku nespravodlivých postupov tretích krajín. V tejto súvislosti by sme mali uznať postoj prijatý Európskou úniou v prípade embarga, ktoré bráni tomu, aby mäso a poľnohospodárske výrobky z Poľska vstúpili na ruský trh. Tento postoj k Rusku bol žiaľ prijatý viac než po roku od zavedenia obmedzení na poľský vývoz zo strany Ruska a po tom, čo Poľsko využilo právo veta pri podpore príprav dohody medzi EÚ a Ruskom.
Po druhé, otvorenie trhov Únie pre výrobky a služby z tretích krajín by sa malo riadiť zásadou reciprocity. Únia ako celok by preto mala monitorovať, či vývozcovia z tretích krajín zahŕňajú v rámci svojich výrobných nákladov príspevky, ktoré je potrebné odvádzať s cieľom dodržiavať normy v oblasti životného prostredia a poskytovať sociálne zabezpečenie pracovníkom v príslušných krajinách. Ak sa nevezmú do úvahy uvedené náklady, európske výrobky budú na svetových trhoch neustále ohrozované zo strany konkurentov.
Po tretie, pri otváraní trhu Únie poľnohospodárskym výrobkom z tretích krajín by sme mali byť veľmi opatrní. Ak bude trh otvorený úplne, mnoho odvetví európskeho poľnohospodárstva jednoducho zanikne, čím by sa ohrozila potravinová bezpečnosť Európy.
Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, otvorené ekonomiky a trhy sú charakteristické znaky súčasného trhového hospodárstva, hospodárstva 21. storočia. To je základný prvok globálneho hospodárstva. Nie všetky hospodárske subjekty sa môžu zapojiť do hospodárskej súťaže, najmä ak súťaž nie je vždy spravodlivá a víťazia v nej veľkí a mocní.
Veľké aj malé firmy môžu dovážať. Veľké firmy však majú viac príležitostí na rozvoj vývozu. Je to z toho dôvodu, že vstup na nové trhy vyžaduje vysoké investície do propagácie a vytvorenia celého logistického systému. Zdá sa preto vhodné, ak malé a stredné podniky uskutočňujú spoločné opatrenia na rozvoj vývozu, a najmä na jeho propagáciu.
Určitý stupeň pomoci a štátnej podpory pre spoločnosti v oblasti propagácie vývozu by mal byť umožnený, najmä v oblasti poskytovania know-how. Na úrovni WTO by mala byť tiež dosiahnutá dohoda týkajúca sa rozvoja obchodu medzi malými a strednými podnikmi. Obzvlášť dôležitá je dostupnosť informácií o subjektoch pôsobiacich na svetových trhoch. Kvalita obchodu by sa mala zvyšovať a prioritou by sa malo stať vytvorenie rovnakých príležitostí pre prístup na trh.
Peter Mandelson, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať vám a váženým poslancom za veľmi konštruktívnu a užitočnú rozpravu o tejto vynikajúco spracovanej správe. Som mimoriadne vďačný pani poslankyni, ktorá vyzvala k urýchlenému opätovnému posúdeniu rozdeľovania zamestnancov delegácií Komisie v kľúčových hospodárstvach. Považujem to za vynikajúci návrh a bez váhania o ňom budem informovať svojich kolegov. Mohol by som vymenovať podrobné okolnosti nízkeho počtu zamestnancov delegácií, ktorí sa zaoberajú, napríklad, obchodnými záležitosťami v Číne v porovnaní so značne vyšším počtom zamestnancov venujúcim sa otázkam, ktorých miera rozvojovej pomoci a spolupráce je v tejto krajine, popri miliardách pre Európu v oblasti obchodu veľmi nízka. Neurobím to. Jednoducho prijmem návrh a budem o ňom informovať.
Určite neobhajujem dohody o voľnom obchode na úkor medzinárodných obchodných rokovaní. Každý, kto je oboznámený s obchodnou stratégiou Globálna Európa, ktorú sme predložili v novembri 2006 si uvedomí, že moja obhajoba dôkladne spracovaných a komplexných dohôd o voľnom obchode, ktoré naozaj prispejú k zvýšeniu celkovej miery svetového obchodu a nebudú ju znižovať, bola charakteristickým znakom nášho postoja spolu so záväzkom k rokovaniam WTO – dauhaskému kolu rokovaní. Váženú pani poslankyňu môžem ubezpečiť, že pokračujem v tom, aby boli dohody úspešné. Chýry o ďalších neprijateľných a nenáležitých zvýhodneniach v oblasti poľnohospodárstva sú neodôvodnené. Jediné chýry, ktoré som zaznamenal o týchto neopodstatnených zvýhodneniach, pochádzajú v skutočnosti od írskeho ministra zahraničných vecí v Rade pre všeobecné záležitosti z dnešného dňa. Zdá sa, že tieto chýry kolujú v rámci pomerne malej záujmovej skupiny.
V skutočnosti budeme v oblasti poľnohospodárstva, a rovnako v ostatných oblastiach dauhaského kola rokovaní, postupovať čo najrozvážnejšie s cieľom prispieť k úspechu medzinárodných obchodných rozhovorov. Náš postup však musí prebiehať v rámci mandátu, ktorý sme dostali na základe reformy SPP z roku 2003.
Je pravda, že máme dva nové texty, o ktorých je potrebné rokovať, a ktoré predložili predsedovia rokovacích skupín. V oblasti poľnohospodárstva bol predložený text, v ktorom nesúhlasíme so všetkým, ale neobsahuje nič, čím by sme sa nemohli zaoberať, alebo čo by nás nútilo porušiť náš mandát.
V prípade prístupu na nepoľnohospodársky trh, na trh s priemyselným tovarom, nie je situácia, podľa môjho názoru, natoľko uspokojivá. Nový text predložený predsedom vyvolal viac možností pri rokovaniach a neposkytol konkrétnejší základ. Je mi to ľúto, ale je to materiál, s ktorým musíme pracovať a v rámci rokovaní nájsť východisko.
Tieto rozpravy by neboli také zábavné bez príspevkov pána Schlytera. Každý jeho vstup do rozpravy vždy posilní môj osobný záväzok a presvedčenie, ktoré sa týkajú voľného obchodu. Jeho vstupy ma stále ubezpečia, že naozaj kráčame správnym smerom. Nie je to otázka malej úbohej Európskej únie, ktorá bojuje proti mocným titanom spomedzi rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev. Nie je to ani o návale agresívneho zastrašovania, ktoré ovládlo Komisiu v oblasti obchodu, v ktorej sa bez konzultácie alebo uváženia usilujeme o presadenie svojich záumov u iných.
Skutočnosť je taká, že tí z nás, ktorí dôverujú medzinárodnému obchodu sa snažia o dosiahntuie rovnováhy a reciprocity. Usilujeme sa však aj o dosiahnutie vzájomných výhod. Ak sa usilujeme získať prístup do hospodárstiev iných krajín, nerobíme tak iba s cieľom uspokojiť seba alebo poslúžiť vlastným záujmom a potrebám. Prispievame tiež k bohatstvu a rastu hospodárstiev, ktorých otvorenie sa snažíme dosiahnuť.
Samozrejme, že liberalizáciu hospodárstiev možno dosiahnuť len postupne. Je to postupný proces, nie veľký tresk alebo náhly šok. Rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva majú prospech z väčšieho otvorenia. Znamená to užitočnú hospodársku súťaž s cieľom podnietiť inováciu a urýchliť produktivitu v týchto hospodárstvach, zníženie nákladov na vstupy do miestneho priemyslu, zníženie cien tovarov pre spotrebiteľov v týchto rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach, znamená to prílev kapitálu, technológií, kreativity a moderných riadiacich zručností.
V skutočnosti tento proces otvorenia a integrácie v rámci globálneho hospodárstva zabezpečuje rozvoj a posilnenie týchto rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev a následne umožňuje ich podnikom rásť, vytvárať veľmi potrebné pracovné miesta pre svojich pracovníkov a umožňuje produkciu výrobkov a služieb na vývoz tak, aby mohli vytvoriť a udržať si rastúci podiel na medzinárodnom obchode. Inými slovami, otvorenie vyvoláva ďalšie otvorenie a obchod ústi do ďalšieho obchodu. Naša prosperita a naše príležitosti vytvárajú príležitosti pre tých, ktorí žijú a pracujú v týchto rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. Inak povedané, hovoríme o pozitívnom procese. O tom je celá stratégia prístupu na trh, o ktorej náš spravodajca predložil tak vynikajúco spracovanú správu.
Na záver by som uviedol, že pokiaľ ide o miestne verejné obstarávanie, je naozaj dôležité podporovať a podnecovať kapacitu rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev a rozvojových krajín s cieľom zásobovať ich miestne trhy verejného obstarávania. Ak to však znamená vyššie výdavky na verejné obstarávanie v týchto hospodárstvach, ak to znamená neúčinný prístup, nedostatok transparentnosti a v niektorých prípadoch korupciu v rámci verejného obstarávania, kto znáša tieto náklady? Miestni obyvatelia, miestni pracovníci, miestni daňoví poplatníci v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach a rozvojových krajinách, ktorí si ich nemôžu dovoliť znášať.
Preto je dôležité vniesť do politík verejného obstarávania a správania v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach otvorenosť a transparentnosť. Neznamená to jednoducho potešiť a uspokojiť „úbohú malú“ Európsku úniu.
Ignasi Guardans Cambó , spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, nemám čo dodať. Najprv mi dovoľte opätovne poďakovať všetkým, ktorí obohatili túto rozpravu, nielen dnes, ale od jej začiatku, prostredníctvom svojich príspevkov, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a dokonca neoficiálnymi rozhovormi, ktoré vyústili do konečného textu. Ten nie je výsledkom práce jedného spravodajcu, ale všetkých zainteresovaných účastníkov.
Väčšina z nás má na túto otázku rovnaký názor a veľmi ma prekvapil tón niektorých pripomienok skupiny zelených v tomto Parlamente. Bolo by zaujímavé, keby si príslušný kolega pozrel výsledky a dôsledky voľného obchodu in situ, a keby šiel vysvetliť malým podnikateľom, povedzme blízko Barcelony, kde žijem, že je to dôsledok „koloniálneho prístupu.“ Mohol by som uviesť mnoho spoločností, ktoré bojujú o možnosť vývozu, a veľká časť aktivít ktorých závisí od vývozu. Možno by rád povedal zamestnancom týchto tovární, že vo svojej snahe zvýšiť zastúpenie vyrábaného výrobku na vývoznom trhu konajú iba ako európski kolonizátori, pričom ak Čína zavedie prekážky, ktoré im zabránia vyvážať svoje výrobky, budú ohrozené ich pracovné miesta.
Nejde o veľké slová o tom, že veľké európske spoločnosti sa správajú koloniálne, ide o niečo omnoho reálnejšie. Aj keď každý má právo vykresliť veci svojim spôsobom, musím povedať, že názor o „koloniálnom“ prístupe tejto správy ma naozaj prekvapil a dokonca ho mnoho vývozcov v mojej krajine môže vnímať ako komický.
Aj napriek tomu je zrejmé, že vo všeobecnosti súhlasíme s diagnózou, a ako sa vyjadrila Komisia, toto úsilie vzniklo v Rade, na jej iniciatívu nadviazala Komisia a dnes ho podporuje Parlament, ktorý samozrejme kladie veľú zodpovednosť na vaše plecia, pán komisár, pretože súhlasíme so spoločným prístupom. Dovoľte mi znova zdôrazniť, že ide o dynamický proces a čerstvá stratégia a niektoré prvky sú naozaj nové a je potrebné na nich nadviazať. Môžem citovať bod správy, ktorý zdôraznil náš kolega, a ktorý sa vám tak páčil: „Vyzývame Komisiu, aby opätovne posúdila prioritu využívania a prípadne zvýšenie ľudských zdrojov na delegácie Európskej únie tak, aby bolo k dispozícii viac pracovníkov na naštartovanie a zabezpečenie úspešného fungovania tímov pre prístup na trh.“ To isté sa okrem iného týka otázky malých a stredných podnikov uvedenej v správe. Táto správa sa venuje mnohým novým otázkam a my vám želáme veľa úspechov pri ich plnení.
Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.
Hlasovanie sa uskutoční v utorok.
Písomné vyhlásenia (článok 142)
Tokia Saïfi (PPE-DE), písomne. – (FR) Je potrebné, aby otázka konkurencieschopnosti európskeho priemyslu bola základným prvkom programu Spoločenstva, pretože konkurencieschopnosť nám umožní vytvárať kvalifikované pracovné miesta, zabezpečiť hospodársky rast Európy, zaručiť zachovanie systému sociálneho zabezpečenia a zaistiť, aby EÚ zostala hlavnou obchodnou mocnosťou 21. storočia.
Na zabezpečenie zachovania konkurencieschopnosti potrebujeme vytvoriť spravodlivé, nestranné a recipročné podmienky pre prístup na trh. Európsky trh je v skutočnosti jedným z najotvorenejších a najkonkurencieschopnejších trhov na svete, najmä vďaka možnosti slobodnej hospodárskej sútaže, ktorá zaručuje otvorené a spravodlivé obchodovanie v rámci EÚ.
Aj napriek tomu Európska únia stále čelí častým obchodným prekážkam v súvislosti so zahraničným obchodom, pretože trhy hlavných európskych obchodných partnerov nepreukazujú rovnaký stupeň otvorenosti a transparentnosti ako trh Spoločenstva. Preto bezodkladne potrebujeme prijať opatrenia na opätovné vytvorenie recipročných podmienok pre prístup na trh tretích krajín a, predovšetkým, na trh rýchlo sa rozvíjajúcich krajín a bojovať proti reštriktívnym obchodným postupom. Musíme konať rýchlo a rozhodne s cieľom zabezpečiť, aby naše malé a stredné podniky mali plný a neobmedzený prístup na všetky trhy, najmä v odvetví verejného obstarávania.