Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 18. februára 2008 - Štrasburg

1. Obnovenie zasadania

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

(Rokovanie sa začalo o 17.00 hod.)

  Predseda. – Otváram zasadnutie Európskeho parlamentu, ktoré bolo prerušené vo štvrtok, 31. januára 2008.

2. Vyhlásenie predsedníctva

  Predseda. − Dámy a páni, kosovský parlament včera vyhlásil nezávislosť. Toto rozhodnutie bolo očakávané a odzrkadľuje vôľu občanov Kosova mierovou cestou prevziať zodpovednosť za politický osud a inštitucionálne budovanie nezávislosti svojej krajiny.

Približne pred rokom Európsky parlament na základe správy pána Ahtisaariho súhlasil so suverenitou Kosova pod medzinárodným dohľadom. Rokovania medzi Belehradom a Prištinou boli nesmierne náročné a bohužiaľ nepriniesli riešenie, ktoré by bolo politicky prijateľné pre všetky zúčastnené strany. Ako je v politike bežné, neexistovalo žiadne zázračné riešenie. K uvedenej situácii prispelo aj ťažké bremeno nedávnej histórie. Napriek tomu prípad Kosova nie je precedensom. Situácia Kosova ako protektorátu OSN je jedinečným a špecifickým prípadom, ktorý sa s inými nedá porovnávať.

Rád by som všetkých zúčastnených vyzval, aby reagovali pokojne a rozvážne. Som si istý, že všetci v Kosove – Srbi aj Kosovčania – si pre svoj región želajú stabilitu a prosperitu. A tie sú tiež hlavnými cieľmi Európskej únie a Európskeho parlamentu. Je našou úlohou a povinnosťou vyzývať politických predstaviteľov v Kosove, aby sa ujali svojej zodpovednosti a vytvorili demokratické politické inštitúcie rešpektujúce práva a slobody všetkých občanov v kontexte multietnického Kosova, ktoré žije v dobrých vzájomných vzťahoch so svojimi susedmi.

V tejto súvislosti tiež vítam rozhodnutie Rady poslať do Kosova misiu EULEX vedenú pánom Yvesom de Kermabonom. Úlohou tejto misie bude poskytnúť Kosovčanom pomoc v oblasti policajnej ochrany a právneho štátu s cieľom zabezpečiť plynulý prechod k nezávislosti.

Taktiež vítam menovanie pána Pietera Feitha za osobitného zástupcu EÚ pre Kosovo. Tieto kroky potvrdzujú jasný a pevný záväzok a vôľu Európskej únie vykonať praktické kroky pre trvalý mier na Balkáne.

Verím v správnosť rozhodnutia, ktoré dnes poobede urobila Rada pre všeobecné záležitosti. Krajiny západného Balkánu majú európske vyhliadky. Ich pristúpenie k EÚ sa neuskutoční v najbližšej dobe, všetky však majú šancu na členstvo. Ľuďom v Srbsku a v Kosove by sme preto mali pomôcť prekonať vzájomné nezhody z hľadiska európskej integrácie, ako tomu bolo v iných častiach Európy. Rozprava, ktorá je plánovaná na stredu, nám poskytne príležitosť konať v tomto zmysle.

3. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

4. Spor o platnosti voľby poslanca Európskeho parlamentu: pozri zápisnicu

5. Žiadosť o ochranu poslaneckej imunity: pozri zápisnicu

6. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

7. Dočasný výbor pre klimatické zmeny (predĺženie mandátu): pozri zápisnicu

8. Korigendá k prijatým textom: pozri zápisnicu

9. Podpis aktov prijatých v spolurozhodovacom postupe: pozri zápisnicu

10. Zneužitie moci veľkými supermarketmi pôsobiacimi v Európskej únii (písomné vyhlásenie): pozri zápisnicu

11. Zaslanie textu zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu

12. Prepadnuté písomné vyhlásenia: pozri zápisnicu

13. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

14. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

15. Petície: pozri zápisnicu

16. Presun finančných prostriedkov: pozri zápisnicu

17. Kroky podniknuté na základe uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu

18. Program práce

  Predseda. − Dostali sme konečné znenie návrhu programu tejto parlamentnej schôdze, ktoré navrhla konferencia predsedov na svojom zasadnutí vo štvrtok 14. februára 2008 v súlade s článkami 130 a 131 rokovacieho poriadku. Boli navrhnuté tieto zmeny a doplnenia:

Pondelok/utorok:

Bez zmien a doplnení.

Streda:

Skupina IND/DEM požiadala, aby bolo hlasovanie o správe pána Corbetta a pána Méndeza de Vigo o Lisabonskej zmluve (A6-0013/2008) odložené na ďalšiu parlamentnú schôdzu.

  Jens-Peter Bonde, v mene skupiny IND/DEM. – Vážený pán predseda, je vašou úlohou šíriť dobré meno tohto Parlamentu ako dôveryhodného dozorcu nad európskymi záležitosťami. Preto by som vás chcel požiadať o odloženie hlasovania o Lisabonskej zmluve.

Termín na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bol stanovený skôr, ako zmluvu dostaneme od výboru. Ešte stále sme nedostali konsolidované znenie zmluvy, ako ste nám sľúbili. Je to v rozpore s jednomyseľným rozhodnutím prijatým vo Výbore pre ústavné veci.

Začal som študovať neverejnú konsolidovanú verziu a v prekladoch som už našiel niektoré zavádzajúce chyby.

My dvaja máme už 29 rokov rozdielne názory na ústavné otázky okrem jednej veci, a tou je otázka transparentnosti. Svoje nezhody sme vždy riešili zodpovedným spôsobom po dôkladnom preskúmaní Výborom pre ústavné veci.

Podporujem presun právomocí z Komisie, ktorá nie je volená, na priamo volený Parlament. Navrhovali sme, aby všetky právne predpisy Európskej únie schvaľoval tento Parlament. Ako môžeme predkladanú správu obhajovať v Európskom parlamente, keď rozhodovací proces uzatvárate predtým, než ktokoľvek v tomto Parlamente dostal čitateľné znenie Zmluvy?

Rokovanie o zmluve v rámci poslednej medzivládnej konferencie boli najutajovanejšie, aké sme zažili. Naliehavo vás vyzývam, aby sa rozprava konala v stredu, ako bola naplánovaná, ale aby sa presunulo hlasovanie, nech nás všetci občania Európy môžu vnímať ako zodpovedný Parlament.

Nie sme súčasťou výkonnej moci. Zastupujeme voličov.

  Richard Corbett, spravodajca. Vážený pán predseda, chystáme sa hlasovať o Lisabonskej zmluve nie o konsolidovanej zmluve. Táto bola uverejnená v Úradnom vestníku zo 17. decembra 2007. Mám ju tu. Všetci sme ju dostali.

Priznávam, že ide o text, ktorým sa menia a dopĺňajú existujúce zmluvy, a preto sa pri práci s ním musíte pozrieť na zmeny a doplnenia navrhované Lisabonskou zmluvou, ako aj na pôvodné zmluvy. To je však presne to, čo sa od nás ako zvolených zástupcov občanov očakáva: teda, aby sme poznali podrobnosti, a aby sme si dali námahu texty porovnať a posúdiť navrhované zmeny.

Je pravdou, že by pomohlo mať konsolidovanú zmluvu, z ktorej by bolo zjavné, ako budú zmluvy vyzerať po ratifikácii Lisabonskej zmluvy a ktorá by bola zrozumiteľnejšia pre občanov. Zámerne hovorím o tom, čo bude „po“ ratifikácii, pretože verím, že k nej naozaj dôjde.

Takmer všetky národné vlády však už publikovali konsolidované verzie zmluvy vo svojich národných jazykoch. Mám tu anglickú verziu konsolidovaných zmlúv, ako budú vyzerať po tom, čo bude Lisabonská zmluva prijatá. Pokiaľ viem, dánska vláda bola jednou z prvých, ktoré vydali konsolidované verzie v národnom jazyku. Som si preto istý, že pán Bonde nemohol mať žiadne ťažkosti s nájdením konsolidovaného, čitateľného znenia zmlúv, ktoré potreboval pre svoju prácu vo Výbore pre ústavné záležitosti.

(potlesk)

  Hannes Swoboda, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, budem veľmi stručný. Som prekvapený, že poslanci, ktorí celé týždne a mesiace aktívne, masívne a často aj agresívne brojili proti zmluve, v skutočnosti ani nevedia, o ktorej zmluve hovoríme.

(potlesk)

Pán Corbett poukázal na dôležitú skutočnosť: nejde o konsolidovanú zmluvu, ale o obsah Reformnej zmluvy. Na zmluvu sú rôzne názory. V demokracii ide o normálny jav a je dobré, že názory sa rôznia a že sa živo diskutuje. Každý by však mal byť schopný vypočuť si aj názory tých druhých a umožniť, aby došlo k hlasovaniu.

O tejto zmluve sme vo všetkej vážnosti diskutovali niekoľko týždňov či mesiacov a dnes je čas jasne ukázať, či je väčšina tohto Parlamentu za alebo proti nej. Emotívne vystúpenia a snahy zabrániť ostatným vystúpiť, ktorých sme boli svedkom, môžu vyslať nesprávny signál smerom k verejnosti. Prosím, umožnite väčšine v Parlamente tento týždeň rozhodnúť za alebo proti zmluve. O tom je demokracia.

(potlesk)

  Jens-Peter Bonde (IND/DEM). – Čo sa týka vystúpenia pána Corbetta a jeho vyjadrenia, že existuje konsolidovaná verzia v dánčine, môžem potvrdiť, že existuje verzia založená na návrhu z októbra 2007, ale neexistuje konsolidovaná verzia vychádzajúca z textu schváleného v Lisabone 13. decembra 2007. V novej verzii je o 7 000 slov viac, a bol by som rád, keby pán Swoboda – ktorý sa zdá byť expertom – vysvetlil, aký je obsah tých 7 000 nových slov.

(smiech)

(Parlament zamietol žiadosť hlasovaním podľa mien)

Štvrtok:

Bez zmien a doplnení.

(Program schôdze bol prijatý.)

19. Jednominútové vystúpenia (článok 144)

  Predseda. − Ďalším bodom rokovania sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Pán predseda, nie je žiadnym tajomstvom, že cieľ pre biopalivá bol stanovený na 10 % všetkých obnoviteľných zdrojov energie.

Mám dojem, že komisári pre energetiku, životné prostredie, priemysel a poľnohospodárstvo majú na túto vec rozdielne názory. Aby som ušetril čas, nebudem uvádzať informácie zo súkromných rozhovorov. Napriek tomu, ako sa môže stať, že štyria komisári majú štyri rozdielne názory?

Pán predseda, dámy a páni, aký odkaz mám odovzdať gréckym farmárom, ktorý zmenili alebo chcú zmeniť zloženie pestovaných plodín na výrobu biopalív prvej generácie po tom, čo bola reštrukturalizovaná SOT s cukrom?

  Ioan Mircea Paşcu (PSE). – (RO) V súvislosti s blížiacim sa festivalom, ktorý pripravuje Európsky parlament ako súčasť roku interkultúrneho dialógu, boli všetky krajiny oslovené, aby vyrobili jeden film na túto tému. Pokiaľ viem, prvotný návrh Rumunska nebol prijatý s odôvodnením, že nezodpovedá téme. Avšak film, ktorý bol nakoniec vybratý, konkrétne California Dreaming, má ešte väčšie nedostatky.

Prvým je, že téme zodpovedá ešte menej ako pôvodný návrh a napriek tomu, že bol otváracím filmom festivalu v Cannes, mystifikuje realitu a mení obraz mojej krajiny. Zatiaľ čo všetky ostatné filmy predstavujú tému interkultúrneho dialógu na osobnej, ľudskej úrovni, film California Dreaming rozpráva vymyslený príbeh amerického transportu cez Rumunsko, ktorý zastavia miestne úrady a končí občianskou vojnou.

Navyše, film je poznačený vulgárnym jazykom a scénami explicitného sexu a násilia, čo je v rámci festivalu výnimkou. Neverím, že ide o hodnoty interkultúrneho dialógu. Ale najväčším nedostatkom je, že film si údajne nevybrala rumunská strana, ale štátni úradníci Európskej únie.

Ak je to skutočne pravda, ide o vážny problém, kedy sa apolitický koncept, akým je interkultúrny dialóg, z neznámych dôvodov zámerne politizuje a je poškodzovaný obraz členského štátu Európskej únie. V tejto súvislosti Európsky parlament žiadam, aby túto záležitosť preskúmal.

  Ignasi Guardans Cambó (ALDE). Pán predseda, transparentnosť musí byť jedným z hlavných princípov fungovania inštitúcií EÚ: týka sa to aj tohto Parlamentu a ešte viac Európskej komisie, pretože hoci jej vyšší predstavitelia majú obrovskú moc, nepodliehajú takmer nijakej politickej kontrole.

Preto by som v tejto snemovni chcel odsúdiť praktiky Komisie, ktorá na politické uznesenia tohto Parlamentu odpovedá prostredníctvom mechanizmov podobných tým, ktoré používalo politbyro alebo kremlinológovia analyzujúci dokumenty. Môžem spomenúť konkrétny príklad, aj keď ide len o jeden z mnohých, zápisnice z 13. decembra 2007, v ktorej sa pod názvom „Opatrenia prijaté v súvislosti s uzneseniami Parlamentu,“ hovorí, že Komisia v súvislosti s uznesením Parlamentu vydala a distribuovala svoje oznámenie.

Pán predseda, hoci text bol publikovaný na webovej stránke pod číslom SP/207/5401 v angličtine a francúzštine a nie vo všetkých oficiálnych jazykoch Spoločenstva, trvalo mi tri týždne než som ho našiel za pomoci asistentov a iných predstaviteľov Parlamentu. Bez transparentnosti nemôže existovať demokracia a v tomto prípade sa prejavuje pokrytectvo vo vyjadreniach Komisie, ktorá tvrdí, že svoje rozhodnutia konzultuje s Parlamentom a následne pochová svoje dokumenty a odpovede na webe bez toho, aby o nich informovala verejnosť.

  Jan Tadeusz Masiel (UEN). – (PL) Pán predseda, diskusia o geneticky modifikovaných organizmoch sa v posledných týždňoch dostala do popredia záujmu. Poľskí farmári by mohli znížiť výrobné náklady zavedením GMO, ale nechcú to urobiť. Chcú tým chrániť európskych spotrebiteľov a zabezpečiť, aby poľské poľnohospodársko-potravinárske výrobky boli zdravé a dobré na jedenie.

Bohužiaľ, poľskí farmári sú viazaní predpismi Únie. Každý členský štát Únie by sa mal rozhodnúť sám za seba, či chce na svojom území zaviesť geneticky modifikované organizmy. S ohľadom na to, že európski daňoví poplatníci prispievajú na podporu poľnohospodárstva podstatnou čiastkou, poľnohospodárske výrobky by mali byť zdravé, vhodné na jedenie a nemali by spotrebiteľom prinášať žiadne prekvapenia.

  Claude Turmes (Verts/ALE). – Pán predseda, túto stredu bude Parlament rokovať o Lisabonskej zmluve a občania budú našu rozpravu o inštitucionálnych otázkach pozorne sledovať. Avšak ešte viac ich bude zaujímať, ako sa európske inštitúcie vyrovnajú s praktickými otázkami tvorby európskej politiky. Jednými z najdôležitejších oblastí sú otázky transparentnosti a lobizmu.

Európska komisia urobila dobrý krok, keď pred tromi rokmi zaviedla tzv. iniciatívu za transparentnosť. Teraz sme sa však dozvedeli, že Komisia plánuje zaviesť register, ktorý nebude obsahovať mená lobistov ani žiadne zmysluplné informácie o tom, koľko peňazí sa míňa na lobistické aktivity.

Varujem predsedu Komisie, pána Barrosa, a varujem aj pána Kallasa, aby nepodkopávali dôveru Európy v iniciatívu za transparentnosť, ale aby Komisia vytvorila zmysluplný register.

To je to, čo občania potrebujú, aby mohli veriť procesom tvorby politík a rozhodovania v Bruseli.

  Daniel Strož (GUE/NGL). – (CS) Pôvodne som chcel hovoriť na úplne inú tému. Okolnosti ma však vedú k tomu, aby som sa vyjadril k mimoriadne závažnej udalosti. Je ňou vyhlásenie nezávislosti Kosova zo strany albánskych separatistov.

Som presvedčený, že tento krok, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom, bude mať tragické následky s dopadom na celú Európu. Obzvlášť tragické je, že EÚ sa chystá podporiť tento separatistický čin vykonaný na úkor tak ťažko skúšaného suverénneho štátu, akým je Srbsko. Je to zásadne neprijateľné.

Celý scenár tohto separatistického činu mi až príliš pripomína udalosti, ku ktorým došlo v mojej rodnej krajine, Československu, v roku 1938. Vtedy nasledoval po separatistickom kroku nemeckých nacionalistov taktiež podporovaných západnými mocnosťami najväčší vojnový konflikt, aký kedy ľudstvo zažilo. Ako je známe, história sa opakuje buď ako fraška, alebo ako tragédia.

Nepripustime ani jedno z toho. Vyzývam preto, postavme sa proti tomuto separatistickému kroku a nepripustime porušenie suverenity Srbska.

  Slavi Binev (NI). – (BG) Pán predseda, vážení kolegovia, beriem si slovo, aby som sa vyjadril o obrovskom sociálnom, hospodárskom, enviromentálnom a morálnom probléme, ktorý bulharskú spoločnosť eroduje už 18 rokov. Namiesto riešenia sa z neho stáva sa zhubný nádor s nepredvídateľnými následkami.

Hovorím o metalurgickom závode Kremikovtzi, ktorý by mal mať kľúčový význam pre bulharské hospodárstvo. Bohužiaľ, v priebehu posledných pätnástich rokov sa miesto vytvárania príjmov do rozpočtu stal skazou celej spoločnosti. Je zneužívaný na súkromné zisky istých mafiánskych skupín a ako zdroj na plnenie pokladní politických strán. To všetko sa dialo pod ochranou niekoľkých vlád za sebou vrátane súčasnej.

Je to znepokojujúce najmä v súvislosti s momentálnou krízou v závode Kremikovtzi, keďže závod sa nachádza na pokraji bankrotu a desiatke tisíc jeho zamestnancov a ich rodinám hrozí strata živobytia. Je to priamy dôsledok aktivít ľudí spojených s kriminálnym prostredím, ako aj s vládnucimi kruhmi.

Ide o bývalých riaditeľov Valentina Zacharieva a generálneho prokurátora Nikolu Filčeva, ako aj bývalého šéfa špeciálnych policajných jednotiek (tzv. „baretov“) Filka Slavova. Ich mená sú spojené nielen s manažmentom podniku Kremikovtzi, ale zároveň s najtemnejšími stránkami prechodu Bulharska k demokracii vrátane zavraždenia vojenského prokurátora Nikolaja Koleva.

Zdá sa, že títo ľudia mali a naďalej majú ochranu súdnej moci a vlády. Naďalej cítia, že stoja nad zákonom. Som presvedčený, že je neprípustné, aby členský štát...

(Predseda prerušil rečníka)

  Nicolae Vlad Popa (PPE-DE). Pán predseda, vážení kolegovia, začiatkom februára vydala Európska komisia priebežnú správu o pokroku Rumunska v oblasti reformy súdnictva. Záverečná správa má vyjsť tento rok v júni a má určiť, či bude alebo nebude uplatnená ochranná doložka. Myslím, že k tomu nedôjde, pretože inštitúcie, ktoré boli kritizované za svoje zaostávanie, by mali byť v rámci uvedeného obdobia schopné odstrániť problémy v štyroch monitorovaných oblastiach.

Uplatnenie ochrannej doložky by znamenalo, že rozhodnutia rumunských súdov nebudú v Európskej únii akceptované, čo by malo negatívny dopad na občanov a účastníkov súdnych konaní, ktorí nemôžu za to, že zodpovedné inštitúcie, teda vláda a parlament, nie sú schopné plniť svoje záväzky. Zavedenie ochrannej doložky by nemalo byť namierené voči rumunským občanom. Je normálne, aby za svoje chyby platili tí, ktorí si neplnia svoje záväzky a nie rumunskí občania.

  Csaba Sándor Tabajdi (PSE). – (HU) Pán predseda, 13. februára sa austrálsky premiér Kevin Rudd v mene svojej vlády formálne ospravedlnil pôvodnému obyvateľstvu Austrálie, aborigénom, za príkoria, ktoré im austrálska vláda za dve storočia spôsobila. Toto gesto hovorí samo za seba a pre nás v Európe ja nanajvýš aktuálne.

Viac ako 60 rokov od tragických udalostí, ktoré sa odohrali po druhej svetovej vojne, existuje v Európe krajina, z ktorej bolo vyhnaných 3 milióny ľudí – vašich ľudí, pán predseda – a ďalšieho pol milióna bolo obratých o občianstvo, ľudské práva a majetok. Do dnešného dňa sa im nikto neospravedlnil.

Európa nie je vybudovaná na nacionalizme a konfrontácii, ale na ospravedlnení a odpustení, na politike zmierenia. Namiesto určovania kolektívnej viny a hľadania obetných baránkov by bolo dobré, aby predstavitelia členského štátu Európskej únie a Európy dodržali svoj záväzok bezpodmienečne ctiť základné európske hodnoty, rešpektovať jeden druhého, ospravedlniť sa a chrániť ľudské a menšinové práva. Ďakujem veľmi pekne.

  Tunne Kelam (PPE-DE). – Pán predseda, budúcu sobotu, 24. februára, budú Estónci oslavovať 90. výročie zrodenia svojej nezávislej štátnosti. Napriek tomu, že ide o relatívne mladý štát, Estónsko je súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva a zdieľaných európskych hodnôt od 13. storočia. Napriek tomu zvláštnou črtou uplynulých 90 rokov od vyhlásenia nezávislosti, ktorú zdieľame s našimi susedmi Lotyšmi a Litovcami je, že slobode sme sa kvôli cudzej okupácii mohli tešiť len 39 rokov. Preto by som rád pripomenul jednu dôležitú skutočnosť: presne pred 25 rokmi Európsky parlament, ako prvá európska inštitúcia, odpovedal na výzvu 45 bojovníkov za slobodu z Litvy, Lotyšska a Estónska, a prijal uznesenie na podporu myšlienky obnovenia suverenity v týchto troch okupovaných baltických štátoch. Rád by som poďakoval všetkým bývalým a súčasným poslancom Európskeho parlamentu, ktorí odvážne vyjadrovali svoju solidaritu s tromi baltickými národmi.

  Neena Gill (PSE). – Pán predseda, počas prípravy na olympijské hry v Pekingu sa pozornosť medzinárodnej komunity sústredí na porušovanie ľudských práv. Nesmieme však zabudnúť, že trpia aj iné živočíšne druhy, najmä tigre. Dramatický pokles počtu tigrov spôsobuje obrovský dopyt po výrobkoch pochádzajúcich z tigrov, a to najmä z Číny.

Príčinou hroziaceho vyhynutia tigrov je nezákonné pytliactvo v Indii. Dokonca aj v prírodných rezerváciách dochádza k prípadom, kedy pytliaci zastrelia správcov, aby ulovili tigre. Úlovok potom nelegálne prevážajú cez hranice do Číny. Odhaduje sa, že každý deň zabijú jedného tigra. Takýmto tempom tigre vyhynú v priebehu ďalších piatich rokov.

Vítam minulotýždňovú správu o tom, že indická vláda sa chystá vytvoriť osem nových rezervácií na ochranu svojej zmenšujúcej sa populácie tigrov. Bude však trvať päť rokov, kým budú nové rezervácie vybudované, pričom za posledných päť rokov poklesol počet tigrov o 50 %. Ak Európska únia a medzinárodné spoločenstvo nepodniknú rýchle kroky s cieľom znížiť dopyt, obmedziť nezákonné pytliactvo a obchodovanie, a zmeniť postoj Číny k výrobkom pochádzajúcim z tigrov, nové rezervácie nepomôžu.

V závere preto vyjadrujem nádej, že ma podporíte v rámci dňa zvýšenia informovanosti o ochrane tigrov.

(Predseda prerušil rečníčku)

  Viktória Mohácsi (ALDE). – (HU) Ďakujem vám, pán predseda. Dámy a páni, nehanebné rasistické vyjadrenia pána Berlusconiho z minulého týždňa, v ktorých vyzýval na nulovú toleranciu voči Rómom, nelegálnym migrantom a zločincom, sú šokujúce a neprijateľné.

Vo svojom vyjadrení zo včera, pán Francesco Storace, ktorý kandiduje na funkciu primátora hlavného mesta Talianska, hovoril o „denomádizovaní“ Ríma, čím dal jasne najavo, že Rómovia do večného mesta nepatria. Je vôbec možné, aby sa takéto vyjadrenia objavili 18 dní po tom, čo Európsky parlament prijal uznesenie o Európskej rómskej stratégii?

Rád by som poslancov z Talianska vyzval, aby svojim kolegom doma vysvetlili, prečo sme toto uznesenie prijali, aké ciele (ktoré sme formulovali spoločne) obsahuje, a prečo je zneužívanie Rómov v 21. storočí neprípustné. Otvorený list, ktorý som uverejnil v súvislosti s týmito protirómskymi vyjadreniami podpísalo celkom 72 rómskych mimovládnych organizácií, z toho 33 v Taliansku, 12 v Maďarsku, 4 v Rumunsku, 3 v Turecku, 2 v Moldavsku a 2 vo Francúzsku. Ďakujem.

  Hanna Foltyn-Kubicka (UEN). – (PL) Pán predseda, pán Alexander Milinkiewicz, vodca opozície v Bielorusku, bol dnes v Minsku opäť zadržaný. Pán Milinkiewicz je laureátom Sacharovovej ceny. Európsky parlament mu túto cenu udelil v roku 2006. Zadržaná bola aj pani Olga Kazulinová. Je to manželka pána Alexandra Kazulina, významného oponenta pána Lukašenka.

Pán Milinkiewicz sa zúčastnil demonštrácie, ktorú zorganizovali súkromní podnikatelia na protest proti novým pravidlám, ktoré zvyšujú daňové zaťaženie a sťažujú zamestnávanie pracovníkov, čím obmedzujú slobodu podnikania. Nebola to prvá demonštrácia, ktorou táto sociálna skupina prejavila svoju nespokojnosť. Organizátori pochodu boli zadržaní a vypočúvaní spolu s pánom Milinkiewiczom a pani Kazulinovou, ktorá sa na pochode nezúčastnila. Koľkokrát sa Európa pasívne prizerala, ako je laureát jej ceny väznený? Koľkokrát boli ľudské práva beztrestne porušované tesne za východnými hranicami Únie?

  Urszula Gacek (PPE-DE). – (PL) Pán predseda, minulý týždeň poľské médiá priniesli príbeh Karolíny, mladého dievčaťa, ktorej zničil život jej bývalý priateľ. Bez jej vedomia či súhlasu, priateľ nahrával ich spoločné intímne zážitky na video a po tom, čo sa ich vzťah skončil, uverejnil nahrávky na internete. Karolínina rodina a priatelia dostali e-maily s pornografickým materiálom. Keďže Karolína nie je maloletá, nie je chránená poľskými zákonmi a páchateľ ostáva nepotrestaný. Poľské úrady sa zaviazali v čo najkratšom možnom čase zmeniť zákony, aby ochránili osoby, ktorých súkromie a dôstojnosť boli takýmto spôsobom narušené. Internet však prekračuje národné hranice a v Únii neexistujú právne predpisy na odstrašenie potenciálnych páchateľov a potrestanie tých, ktorí páchajú takéto činy.

Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti takémuto správaniu, ktoré sa dá prirovnať k znásilneniu cez internet.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Pán predseda, dámy a páni, príliš veľa útulkov pre zvieratá v Európe slúži iba na jeden účel: zbaviť sa zatúlaných mačiek a psov. Samo o sebe to znie kruto, ale skutočná krutosť je v metódach, ktoré sa na to používajú, pretože zahŕňajú každú možnú formu barbarstva, od otrávenia po vyhladovanie a ubitie k smrti. Najhoršie na celej situácii je, že tieto ukrutnosti sa nedejú ďaleko od nás vo vzdialených krajinách, ale ako mi zanietení aktivisti v Rakúsku povedali, dochádza k nim priamo na našom prahu. Podobné prípady týrania zvierat boli prednedávnom odhalené napríklad v Českej republike.

Znepokojujúce je tiež stručné a výstižné vyjadrenie Komisie o tom, že ochrana domácich zvierat stále spadá do jurisdikcie členských štátov. Zdá sa, že Komisia veľmi často koná, keď sa to od nej neočakáva, a na druhej strane robí príliš málo, keď je to potrebné. Táto situácia sa musí zmeniť, pretože vnútorná kompetencia členských štátov neznamená, že EÚ by sa od problémov mala úplne dištancovať.

Preto vyzývam poslancov, aby neprechádzali otázku útulkov na zabíjanie zvierat vo svojich krajinách mlčaním. Taktiež vyzývam Komisiu a Radu, aby odsúdili tieto kruté činy.

  Toomas Savi (ALDE). – Pán predseda, som vážne znepokojený mylnou predstavou, ktorú moja kolegyňa, Sahra Wagenknecht, uviedla vo svojom rozhovore s ruskou tlačovou agentúrou Regnum 7. februára tohto roka. Obvinila estónsku vládu z nerešpektovania ľudských práv, a Európsku úniu zo zakrývania tzv. „bronzovej noci“ a súdnych procesov, ktoré v Estónsku nasledovali.

Môžem vás ubezpečiť, že prebiehajúce súdne procesy s ľuďmi, ktorí tieto výtržnosti organizovali, pokračujú v súlade so zásadami právneho štátu a pri rešpektovaní ľudských práv. Rád by som tiež svojej kolegyni pripomenul, že jednou z úloh štátu je strážiť nenarušiteľnosť súkromného vlastníca.

Ničenie v Tallinne minulý rok nemalo nič spoločné so slobodou slova a právom demonštrovať. Boli spáchané trestné činy a štát bol povinný zasiahnuť. Ospravedlňovanie zločinu politika nezušľachťuje, a názory Sahry Wagenknecht, našťastie nezdieľa celá politická ľavica.

  Bogusław Rogalski (UEN). – (PL) Pán predseda, parlament v Kosove včera vyhlásil nezávislosť. Srbsko tak druhý krát v histórii stratilo kolísku svojho národa. Rád by som parlamentu pripomenul, že prvýkrát ukradli Srbsku túto provinciu Turci v stredoveku. V našej dobe, za podpory členských štátov Únie a nášho vlastného mlčania, Srbsko znovu utrpelo stratu svojho územia, ktoré je mu tak drahé. Dámy a páni, kosovské vyhlásenie nezávislosti je porušením medzinárodného práva o celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc a krajín. Kosovské vyhlásenie nezávislosti otvára Pandorinu skrinku, v dôsledku čoho môže dôjsť k posilneniu extrémizmu a nacionalizmu a nárastu extrémistických aktivít v Európe a mimo nej. Beztak už musíme riešiť, medzi inými, podobné požiadavky v Osetsku, Náhornom Karabachu a Baskicku. Je to veľmi nepremyslený krok, najmä s ohľadom na jeden konkrétny členský štát, ktorým je Cyprus. Akým spôsobom by mala táto krajina reagovať? Cyprus sa snaží o znovuzjednotenie, zatiaľ čo my podporujeme takéto separatistické hnutia. Nemali by sme schváliť nezávislosť Kosova, pretože predstavuje hrozbu voči bezpečnosti v Európe a predovšetkým hrozbu voči vnútornej bezpečnosti Srbska.

  Milan Horáček (Verts/ALE). – (DE) Pán predseda, v Rusku sa začiatkom marca budú konať prezidentské voľby, všetko však nasvedčuje tomu, že neprinesú pozitívny výsledok. Čo týmto voľbám predchádzalo? Dochádzalo k systematickému potláčaniu a umlčovaniu opozície, všeobecnému obmedzovaniu slobody slova a mareniu prípravy volieb.

Dovoľte mi uviesť aspoň jeden príklad: Ruského opozičného politika Garryho Kasparova, ktorý je ostrým kritikom Kremlinu, minulý týždeň opäť zadržala polícia na základe absolútne nelegitímnych dôvodov. Čo sa stane počas volieb? Voľby neprebehnú transparentným spôsobom, keďže Rusko zabránilo monitorovaniu volieb zo strany OBSE. Čo sa stane po voľbách? Je veľmi nepravdepodobné, že sa za vlády Dimitrija Medvedeva dosadeného Putinom zmení situácia v oblasti ľudských práv. EÚ musí v tejto veci konať. Ruskí občania by v tejto situácii nemali ostať bez pomoci.

(potlesk)

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). – (HU) Pán predseda, nezávislosť Kosova prináša na Balkáne zásadnú zmenu. Tento krok, hoci bolestivý, sa zdá byť ďalším nevyhnutným krokom na ceste k usporiadaniu situácie na Balkáne.

Čo sa týka budúcnosti Kosova, potrebujeme riešenie, ktoré zaistí ochranu kolektívnych a individuálnych práv autochtónnej srbskej menšiny, a zabezpečí, aby naďalej žili ako komunita v historickom mieste zrodu svojho národa. Ak sa však niektorí rozhodnú opustiť Kosovo, mali by sme im zabrániť, aby sa usádzali v oblastiach obývaných inými etnickými skupinami, ako napríklad v južných regiónoch obývaných Albáncami alebo v severných oblastiach obývaných Maďarmi. Masový prílev tohto druhu by mal za následok vznik nových konfliktov medzi Srbmi, ktorí sú súčasným vývojom pochopiteľne podráždení, a týmito menšinami.

Odvrátením tohto rizika by sme umožnili vytvorenie nového usporiadania, ktoré by sa opieralo o dlhodobé a nielen povrchné riešenie vzťahov medzi Belehradom a Novým Sadom a medzi autochtónnymi menšinami vo Vojvodine a štátom. Napomohli by sme aj prelomenie patovej situácie v Bosne a vytvorenie fungujúceho bosnianskeho štátu. Žiaduce kroky ako tento by posilnili systém menšinových práv a tolerancie, ktorý sa teraz zavádza v Kosove. Ďakujem, pán predseda.

  Proinsias De Rossa (PSE). Pán predseda, rád by som upozornil na znepokojenie odborových zväzov v mnohých členských štátoch nad rozhodnutím Európskeho súdneho dvora v prípade Laval. Komisia by mala čo najskôr zverejniť svoj názor na to, akým spôsobom toto rozhodnutie ovplyvní pracovné vzťahy a systém kolektívneho vyjednávania v jednotlivých členských štátoch. Viem, že dopady tohto rozhodnutia vo Švédsku sú zásadné, ale v Írsku sú napríklad oveľa menšie. Je potrebné vykonať konkrétne kroky na vyjasnenie skutočnosti, že EÚ nepostihuje sociálny damping.

Obzvlášť dôležité je, aby Komisia a členské štáty podnikli konkrétne kroky pre to, aby sa katastrofické predpovede euroskeptikov nestali všeobecne rozšíreným pohľadom na tieto otázky. Je treba riešiť skutočné obavy a prostredníctvom legislatívnych iniciatív v európskom a národných parlamentoch odstrániť všetky diery v systéme umožňujúce bezohľadné zneužívanie pracovníkov. Vyzývam vás, pán predseda, aby ste túto otázku tlmočili komisárovi Špidlovi a komisárovi McCreevymu, ktorí majú obaja zodpovednosť v tejto oblasti.

  Csaba Sógor (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, pán predseda. Vo svojom predchádzajúcom príspevku som uviedol, že tu môžem hovoriť svojou rodnou rečou, avšak doma tak urobiť nemôžem. Pod „tu“ samozrejme rozumiem Európsky parlament a pod „doma“ mám celkom zjavne na mysli slovenský národný parlament.

Mimo parlamentu samozrejme môžeme používať svoj rodný jazyk a môžeme ho dokonca používať v niektorých inštitúciách vyššieho vzdelávania, avšak je to v oveľa menšom rozsahu, než na aký by sme mali mať nárok podľa podielu maďarsky hovoriaceho obyvateľstva na celkovej populácii. Z celkového podielu 6,4 % etnických Maďarov v rámci obyvateľstva, sú len 4 % zastúpené vo vyššom vzdelávaní a len 1,6 % študuje vo svojom rodnom jazyku. Po prvýkrát za posledných 50 rokov sa maďarsky hovoriace deti Čángóov žijúcich vo východných častiach Rumunska môžu opäť učiť v maďarčine, aj keď len v niektorých dedinách a ak vôbec, tak len mimo školy.

Napriek tomu, vyjadrenie komisára Orbana o tzv. „druhom materskom jazyku“ je povzbudivé. Sme presvedčení, že odteraz budú majoritné etnické skupiny v európskych krajinách klásť dôraz nielen na výučbu úradného jazyka, ale aj na zabezpečenie toho, aby iné skupiny, s ktorými spolunažívajú, mali možnosť zachovať si svoj materský jazyk a učiť sa ho na všetkých úrovniach vo svojich vlastných vzdelávacích inštitúciách, a tiež aby mohli svoj materinský jazyk používať vo verejnej správe, na súdoch a v legislatíve.

Rok 2008 je rokom medzikultúrneho dialógu. Nech naplní naše očakávania. Ďakujem.

  Marusya Ivanova Lyubcheva (PSE). – (BG) Pán predseda, všetky krajiny sa potýkajú s problémom výchovy detí v znevýhodnenom prostredí. Práva detí a ich ochrana si vyžadujú integrovanú politiku.

Zníženie počtu detí žijúcich v inštitucionálnej starostlivosti je krásnym cieľom, ale vo všetkých krajinách budú vždy deti, o ktoré sa musí postarať spoločnosť, pretože nemajú rodičov alebo sú sociálne znevýhodnené z iných dôvodov. Viac než ostentatívne preukazovanie moci, ktoré ponižuje ich dôstojnosť, potrebujeme solidaritu s týmito deťmi a krajinami.

Vyzývam Európsku komisiu, aby vytvorila špeciálne programy pre deti v znevýhodnenej situácii s ohľadom na to, čo jednotlivé členské štáty dosiahli a s cieľom zabrániť poškodeniu svojho dobrého mena.

Nemalo by sa podporovať šírenie neobjektívnych informácií, ako je tomu v prípade domova v Bulharsku. Takéto informácie poškodzujú povesť mojej krajiny a nemajú pozitívny vplyv na spoločnú európsku politiku.

Potrebujeme programy na produktívne vzdelávanie detí bez ohľadu na spôsob a miesto, kde sú vzdelávané; prevenciu zneužívania detskej práce a predchádzanie aktivít, ktoré majú negatívny dopad na ich správanie.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Pán predseda, rada by som vám pripomenula, že dňa 13. decembra 2006 plenárne zasadnutie Spojených národov schválilo Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ratifikácia tohto dohovoru prebieha od marca 2007, dodnes ho však ratifikovalo len 16 štátov, z ktorých dva sú členskými štátmi EÚ.

Myslím si, že vzhľadom na politiku EÚ smerujúcu k podpore osôb so zdravotným postihnutím v kultúre a ľudskej dôstojnosti, by mali dohovor ratifikovať všetky členské štáty. Spolu 50 článkov dohovoru podrobne popisuje práva osôb so špeciálnymi potrebami vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti (zdravotníctvo, spravodlivosť, rodina) a vyzýva ich na to, aby sa spolupodieľali na rozhodovacích procesoch.

  Magor Imre Csibi (ALDE). – (RO) Príslušnosť k EÚ poskytuje občanom súbor práv a slobôd na celom území EÚ. Z tohto dôvodu sa členské štáty podpisom Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva zaviazali zakázať akúkoľvek formu diskriminácie.

Napriek tomu som pred niekoľkými dňami dostal informáciu o prípade rumunského občana, ktorému neumožnili prenajať si auto v Bruseli z dôvodu jeho rumunskej národnosti. Odmietnutie zamestnanca požičovne sa zakladalo iba na internom pravidle danej prevádzky. V uplynulých dňoch som sa od viacerých občanov svojej krajiny dozvedel o mnohých ďalších prípadoch diskriminácie na základe rumunskej národnosti.

Vážení kolegovia, je našou povinnosťou, ako zástupcov viac ako 490 miliónov Európanov, aby sme volali na poplach. Prostredníctvom aktívneho dialógu so svojimi spoluobčanmi dokážeme prispieť k tomu, aby sa takéto prípady v budúcnosti nestávali. Považujem za povinnosť Európskej únie, ako demokratického útvaru, aby podporovala dodržiavanie práv všetkých občanov Únie tým, že pripraví európske vzdelávacie a informačné programy na boj proti diskriminácii.

Taktiež žiadam Európsku komisiu, aby preverila, či členské štáty dodržiavajú záväzky, ku ktorým sa zaviazali formou zmlúv ohľadne diskriminácie založenej na národnosti.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL). – (CS) Vo svojom príspevku ste hovorili, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby medzinárodný protektorát Kosovo podľa uznesenia 1244 a medzinárodného práva zostal aj naďalej súčasťou Srbska. Neviem, ako to súvisí s vyhlásením nezávislosti Kosova, s ktorým zrejme súhlasíte. Máte tiež pravdu v tom, že je našou povinnosťou zabezpečiť, aby sa Kosovo opäť stalo multietnickým a demokratickým.

Jednostranné vyhlásenie nezávislosti je bezprecedentným porušením medzinárodného práva. Je neuveriteľné, že okupačné mocnosti do dnešného dňa neurobili nič preto, aby sa niekoľko stoviek tisíc obyvateľov tohto územia z ôsmych národov, ktorí boli s tichým súhlasom okupantov vyhnaní, opäť vrátili. Dnes namiesto vytvorenia týchto podmienok súhlasíte s jednostranným vyhlásením druhého albánskeho štátu. Pán predseda, neprekáža vám, že hospodárstvo tohto štátu je podľa všetkého založené distribúcii ópia po Európe?

Poslanecká snemovňa parlamentu Českej republiky a iné parlamenty žiadajú o riešenie tejto otázky prostredníctvom rokovaní na základe medzinárodného práva. Uvedomte si, že neexistujú jednorazové riešenia, ktoré ste tu spomínali. Akékoľvek rozhodnutie vytvára precedent. Nepripusťme porušenie suverenity Srbska.

  Predseda. − Pán Kohlíček, môžem vám odporučiť, aby ste si moje vyjadrenie ešte raz prečítali. Myslím, že to pomôže vyjasniť akékoľvek nedorozumenia.

  László Tőkés (NI). – (HU) Pán predseda, rád by som zablahoželal albánskemu obyvateľstvu v Kosove k dosiahnutiu nezávislosti, a chcel by som vzdať hold spomienke albánskeho vodcu Ibrahima Rugovu.

Plány usporiadania nedávnej tragickej minulosti regiónu bývalej Juhoslávie, ktoré boli vypracované počas uplynulých 15 rokov, sa zakladali na zásadách samourčenia národov, autonómie a zdieľania moci. Realizácia Ahtisaariho plánu, posledného z radu návrhov, ku ktorým patria Carringtonov plán, Daytonská dohoda, rokovania v Rambouillet a Ohridská dohoda, ukazuje, že nás čaká ešte dlhá cesta, kým budeme môcť povedať, že vzťahy medzi rôznymi etnickými skupinami a národnými spoločenstvami v tomto regióne sú vysporiadané. Ukazuje však tiež, že v budúcnosti dokážeme nájsť riešenie akejkoľvek krízy prostredníctvom medzinárodnej spolupráce.

V tomto zmysle nám kosovské vyrovnanie prináša príklad a precedens. Sme presvedčení, že s pomocou Európskej únie dosiahneme úspešné zavŕšenie mierovej snahy etnických a sikulských Maďarov v Rumunsku o územnú autonómiu.

  Anna Záborská (PPE-DE). – (SK) Dňa 25. februára 1948 sa komunisti pučom dostali k moci a vybudovali v našej krajine totalitný režim. K tomuto však viedli udalosti odohrávajúce sa u nás od roku 1946. V demokratickom prostredí obnoveného štátu sa Československo postupne stávalo neslobodným. To je mimoriadne závažné. Nielen porážka nacizmu, ale aj porážka komunizmus patria k dedičstvu zjednotenej a mierovej Európy. Vďaka tomu tu dnes môžu sedieť zástupcovia desiatich členských štátov.

Chcem upozorniť na tri veci. Rehabilitáciu symbolov komunizmu a nacizmu treba odsudzovať rovnako. Na komunizmus a nacizmus treba pozerať rovnako, najmä kvôli obetiam, za ktoré nesú zodpovednosť. Komunistická, ako aj nacistická totalita boli nastolené v demokratických štátoch zneužitím demokracie. To je dôvod k ostražitosti aj dnes v Európskej únii. Aj obete komunizmu by si v tejto sále zaslúžili minútu ticha.

  Ioannis Gklavakis (PPE-DE). – (EL) Pán predseda, podľa ustanovení SOT s tabakom budú prostriedky, ktoré pestovatelia momentálne dostávajú ako priame dotácie z piliera 1, od roku 2009 presunuté do piliera 2, ktorý pracuje so štrukturálnymi opatreniami.

V mojej krajine, Grécku, tabak pestujú v poloúrodných oblastiach farmári, ktorí nemajú iné možnosti. Ak sa pestovanie tabaku zastaví, niektoré oblasti sa ocitnú v sociálne, hospodársky a environmentálne zložitej situácii.

Taktiež som si všimol, že cieľom je pestovanie tabaku, nie fajčenie. Ak prestaneme pestovať tabak v rovnakom čase ako fajčiť, mali by sme sa na tom zhodnúť všetci a podľa toho by sme mali aj konať. Bohužiaľ, nie je tomu tak. Európsky tabakový priemysel bude cigarety naďalej vyrábať, tabak však bude dodávaný z tretích krajín.

Preto by sme mali využiť revíziu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na to, aby sme túto neprávosť napravili. Musíme preukázať, že EÚ je miestom rovnosti, spravodlivosti a solidarity. Preto žiadam, aby bol po roku 2009 zachovaný súčasný režim, a aby pestovatelia tabaku naďalej...

(Predseda prerušil rečníka)

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Dňa 4. februára 2008 rumunský parlament ratifikoval Reformnú zmluvu o Európskej únii. Vítame tento krok rumunského parlamentu.

Reformná zmluva potvrdzuje zásady rovnosti občanov, dáva právnu silu Charte základných práv Európskej únie, zavádza kontrolu subsidiarity národnými parlamentmi, uznáva univerzálny prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, zdôrazňuje dôležitosť energetickej bezpečnosti. posilňuje ducha solidarity medzi členskými štátmi v tejto oblasti a zavádza opatrenia na boj proti klimatickým zmenám.

Zavedenie pojmu územnej súdržnosti a jeho uznanie ako cieľa prináša výborom Európskeho parlamentu, ktoré majú dôležitú úlohu pri tvorbe štrukturálnych a kohéznych politík, potrebu väčšej aktivity po ratifikácii zmluvy.

Z pohľadu Výboru pre dopravu a cestovný ruch, reformná zmluva legalizuje postup spolurozhodovania, ktorý sa už používa v oblastiach námornej a leteckej navigácie, a poskytuje Európskemu parlamentu právny základ pre návrhy podporných opatrení na upevnenie identity sektora cestovného trhu.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
Podpredseda

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Toto je neviem koľký krát, čo v tomto parlamente hovorím o znečisťovaní rieky Raba, ktoré prebieha už sedem rokov. Od zodpovedných rakúskych orgánov sme dostali niekoľko sľubov a rakúske a maďarské úrady skutočne navrhli plán riešenia. Európska únia tento proces pozorne sledovala, a výbor na ochranu rieky, ktorý uvedené krajiny zriadili, sa pravidelne stretáva – posledné stretnutie bolo tento týždeň.

Zdá sa, že politici sa snažia urobiť svoj kus práce, problémom však je, že rieka medzitým vymiera. Navyše nevymiera len na maďarskej, ale aj na rakúskej strane. K dnešnému dňu vymrelo už jedenásť druhov rýb a ďalších trinásť je vážne ohrozených. Greenpeace vykonal opakované kontroly vzoriek vody a zistil, že rakúske továrne nezákonne kontaminujú vodu niekoľkonásobne prekračujúc povolené množstvá. Na rieke je teraz viac peny ako kedykoľvek predtým.

Rieka, o ktorej hovorím, nie je stoka, pán predseda, ale oblasť Natura 2000, skutočná riečna mokraď. Ľudia, ktorí tu žijú, majú pocit, že buď nie sú dobré právne predpisy EÚ, alebo sa dostatočne nedbá na ich dodržiavanie. Myslím, že tento Parlament sa musí touto otázkou zaoberať dovtedy, kým sa raz a navždy nevyrieši. Ďakujem. Ja sám sa ňou určite zaoberať budem. <BRK>

  Iuliu Winkler (PPE-DE). – (RO) Pán predsedajúci, vážení kolegovia, finančné nástroje kohéznej politiky Európskej únie majú zásadný význam pre zníženie rozdielov medzi regiónmi v Európe.

Pre najmladšie členské štáty EÚ predstavujú finančné prostriedky alokované prostredníctvom kohéznej politiky kľúčový príspevok k zabezpečeniu budúceho vývoja menej rozvinutých regiónov. Úroveň čerpania týchto prostriedkov novými členskými štátmi sa postupne zvyšuje. Únia musí prispôsobiť zdroje prideľované prostredníctvom nástrojov kohéznej politiky situácii rozšírenej Európy.

Po pristúpení Rumunska a Bulharska vznikla požiadavka na zaručenie zvýšenia finančných zdrojov na kohéznu politiku po roku 2013. Zvýšenie objemu prostriedkov v kohéznom fonde je logickým dôsledkom nedávneho rozšírenia Únie. Potvrdí súdržnosť politiky Únie v oblasti podpory menej rozvinutých regiónov a bude silným politickým signálom pre nové členské štáty. <BRK>

  Milan Gaľa (PPE-DE). – (SK) V uplynulom období sme veľa diskutovali o energetickej účinnosti a v praxi sa ukazuje, že súčasné označovanie domácich spotrebičov, ktoré informuje spotrebiteľov o energetickej náročnosti, nemá správnu výpovednú hodnotu. Väčšina predávaných spotrebičov sa nachádza v kategórii A, tým sa stráca jasný signál o energetickej úspore spotrebiča a pre výrobcu mizne motivácia vyrábať spotrebiče so zníženou spotrebou energie.

Ak chceme spotrebiteľov a výrobcov motivovať, je potrebné upraviť triedenie domácich spotrebičov do nových energetických tried. Pôvodné triedenie totiž funguje od roku 1994. Vyzývam preto Európsku komisiu, aby urýchlila prípravu nového systému označovania spotrebičov štítkami a tiež pripravované zaradenie ďalších spotrebičov do tohto systému.

  Colm Burke (PPE-DE). – Pán predsedajúci, rád by som otvoril otázku platieb farmárom zo Schémy ochrany vidieckeho životného prostredia. V uplynulých 14 rokoch, sa platby zo schémy realizovali veľmi skoro po tom, čo bola odovzdaná dokumentácia na Komisiu alebo na írske ministerstvo poľnohospodárstva. Dozvedel som sa, že platby teraz budú oneskorené, ako sa to už stalo v prípade viac ako 6 000 farmárov. Taktiež je známe, že toto číslo sa v najbližších mesiacoch zvýši na viac než 60 000.

Problémom je, že farmári si v spolupráci s bankami naplánovali svoje finančné záležitosti na obdobie 12 mesiacov a v dôsledku tejto zmeny mnoho z nich teraz nebude schopných uhradiť svoje záväzky voči bankám.

Chcel by som požiadať, aby moje poznámky k tomuto problému boli pretlmočené komisárovi a aby sme sa v tejto oblasti vrátili k starému postupu, ktorý sa používal 14 rokov.

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Pán predsedajúci, medzinárodné právo je v tejto otázke celkom jasné. V súvislosti s otázkou Kosova: štát existuje vtedy, keď má: po prvé obyvateľstvo, po druhé územie, po tretie verejné služby. V Kosove nie sú žiadne verejné služby, o tom sa Komisia môže priamo na mieste presvedčiť. Jediné existujúce služby prevádzkuje mafia.

Štát je suverénny vtedy, keď má plné rozhodovacie právomoci. Dôkazom je, ako nám povedal predseda parlamentu, že rozhodovacie právomoci Kosova sú v situácii suverenity pod medzinárodným dohľadom.

Štát je suverénny vtedy, keď je jeho autorita nezávislá, po grécky autonomos, teda, keď môže rozhodovať sám za seba o tom, čo bude robiť. V Kosove rozhodujú NATO a Spojené štáty.

Štát je suverénnym vtedy, keď je jeho autorita výlučná. Na území Kosova však pôsobia rôzne sily, nie iba jedna.

Štát je suverénnym vtedy, keď dodržiava zásadu uti possidetis, nedotknuteľnosti hraníc.

Inými slovami, Kosovo v zmysle medzinárodného práva nespĺňa žiadne z kritérií suverénneho štátu. A prečo? Pretože po tom, čo sme založili kriminálne a gangsterské štáty, teraz vytvárame laboratórne štáty, kde Európska komisia prostredníctvom rozbíjania štátov testuje a vynalieza federalizmus.

  Ján Hudacký (PPE-DE). – (SK) Včerajšie vyhlásenie nezávislosti Kosova zrejme je a bude nebezpečným precedensom pre vývoj vo viacerých krajinách a regiónoch sveta. Tento akt je o to otáznejší, že sa odohral za výdatnej politickej a diplomatickej podpory USA a väčšiny veľkých krajín Európskej únie, pričom od začiatku vlastne bolo jasné, že sa porušuje medzinárodné právo.

Rozhodne lepším riešením pre Balkán by bola intenzívnejšia demokratizácia pomerov v Srbsku za pomoci Európskej únie, čo by následne vytváralo priaznivejšie ovzdušie pre konsolidáciu vzťahov medzi Srbmi a albánskou menšinou na spoločnom území. Aj keď by to bola zrejme dlhodobá záležitosť. Je naivné si tiež myslieť, že týmto precedensom rozšírené právo menšín o územnú autonómiu nebude aj pre samotné členské štáty Európskej únie v blízkej budúcnosti neriešiteľným problémom.

  Avril Doyle (PPE-DE). – Pán predsedajúci, mohla by som podporiť svojho kolegu a vyzvať Komisiu, aby si počas najbližších mesiacov nezačínala hádky s rôznymi írskymi úradmi? Máme totiž pred sebou jedno pomerne dôležité rozhodnutie. Je naozaj treba, aby som nahlas hovorila o tom, čo sa od Írov vyžaduje v súvislosti s Lisabonskou zmluvou?

Chcem predovšetkým vyjadriť svoje výhrady k spôsobu, akým sa predstavitelia Únie pustili do systému platieb v rámci schémy ochrany vidieckeho životného prostredia. Počas takmer 14 rokov írske ministerstvo poľnohospodárstva – so súhlasom Komisie – plánovalo platby v rámci schémy pre tisícky farmárov a ich rodiny. Minulý mesiac sa Komisia rozhodla, že platby nemôžu byť uhradené teraz, ale až na konci roka. Prosím, nezačínajte hádky s írskymi farmármi ani inými odvetviami v Írsku, najmä nie tento rok, a dajte im peniaze, na ktoré majú nárok v súlade s postupom, ktorý sa používa už 14 rokov. Teraz nie je čas na hádky. Prosím, vypočujte nás. <BRK>

  Predsedajúci. − Týmto uzatváram tento bod rokovania. <BRK>

20. SKŽiadosť o ochranu imunity Witolda Tomczaka (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0008/2008) pána Sakalasa v mene Výboru pre právne veci týkajúca sa žiadosti o ochranu imunity Witolda Tomczaka [2007/2130(IMM)].

  Aloyzas Sakalas, spravodajca. − Pán predsedajúci, v apríli 2005 pán Tomczak požiadal Európsky parlament o ochranu svojej imunity v trestnom konaní. Parlament sa o rok na to rozhodol neposkytnúť mu túto ochranu.

Dňa 21. mája 2007 pán Tomczak opätovne žiadal Európsky parlament, aby ochránil jeho imunitu. Vo svojej novej žiadosti pán Tomczak uviedol tri nové argumenty súvisiace s tým istým prípadom. Po prvé: Pán Tomczak sa sťažuje, že súd v Ostrówe mu neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu. Skúmaním tejto sťažnosti sme zistili, že pán Tomczak mal prístup k spisom počas osobnej návštevy súdu. Dokonca si odkopíroval minimálne jeden z dokumentov v spise.

Po druhé: Pán Tomczak tvrdí, že konanie nie je objektívne, keďže dozerajúci sudca požiadal sudcu rozhodujúceho v prípade, aby rozsudok vyniesol čo najskôr, a to aj bez prítomnosti obvineného. Táto žiadosť však bola vznesená až po tom, čo sa pán Tomczak najmenej 12-krát nedostavil na súdne pojednávanie.

Po tretie: Pán Tomczak tvrdí, že súd v Ostrówe je voči jeho osobe zaujatý. Avšak skutočnosť, ktorú uvádza pán Tomczak, že sudca pojednávajúci jeho prípad žije v tom istom meste ako prokurátor, voči ktorému pán Tomczak v minulosti podal trestné oznámenie, sama o sebe neznamená, že sudca rozhoduje neobjektívne.

Okrem toho pán Tomczak má možnosť obrátiť sa na vyšší súd a podať kasačné odvolanie na poľský najvyšší súd. Argument predložený pánom Tomczakom, ktorý bol od roku 1999 poslancom poľského parlamentu, že jeho poslanecká imunita zostáva formálnou prekážkou trestného konania, by mal byť dôsledne prešetrený poľskými súdmi.

Problematickým právnym dôsledkom je, že podľa poľských zákonov môže pán Tomczak stratiť svoj mandát v tomto parlamente. Táto otázka bola preskúmaná Výborom pre právne veci a predseda výboru vzniesol otázku na ústne zodpovedanie smerom ku Komisii. Otázka bola zodpovedaná dňa 14. januára 2008 komisárom Frattinim, ktorý sa zaviazal, že sa v tejto veci obráti na poľské úrady a vyzve ich, aby poľský zákon nerozlišoval medzi poslancami národného a Európskeho parlamentu.

Po diskusii s Komisiou prijal Výbor pre práve veci rozhodnutie neodporučiť ochranu poslaneckej imunity pána Tomczaka na základe vyššie uvedených dôvodov.

Je zrejmé, že články 8 a 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev sa nevzťahujú na prípad pána Tomczaka. Jeho žiadosť by mala byť prerokúvaná ako žiadosť o rozhodnutie Európskeho parlamentu o vznesení žiadosti na zrušenie trestného konania voči jeho osobe, ako to umožňuje napríklad článok 15 poľskej ústavy.

Podľa bežného postupu by Parlament mohol rozhodnúť, že bude chrániť imunitu svojho poslanca v prípade, ak by existovalo podozrenie, že trestné konanie voči nemu je založené na prenasledovaní pre jeho politické aktivity (fumus persecutionis). Neexistujú žiadne jasné dôkazy o tom, že by k tomu došlo v prípade pána Tomczaka.

Vo svetle uvedených skutočností odporúčam, aby pánovi Tomczakovi nebola poskytnutá ochrana imunity.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, v mene skupiny PSE. – (PL) Pán predsedajúci, hlavným cieľom poslaneckej imunity je ochrana poslanca ako demokraticky zvoleného zástupcu občanov. Zaručuje kolektívnu nezávislosť tejto inštitúcie voči vonkajším tlakom a zaručuje poslancom slobodu prejavu a konania pri vykonávaní svojich parlamentných povinností. Právnym podkladom pre imunitu poslancov Európskeho parlamentu je Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z roku 1965. Článok 8 tohto protokolu hovorí, že členovia poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh. Podobne článok 9 hovorí, že poslanci Európskeho parlamentu požívajú v priebehu zasadnutia na území ich vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu a na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov. Imunita sa obdobne vzťahuje na poslancov Európskeho parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné podotknúť, že obvinenia voči pánovi Tomczakovi sa nevzťahujú na vyjadrené názory alebo hlasovanie pri výkone jeho funkcie, pretože v čase predmetných udalostí nebol poslancom Európskeho parlamentu. S ohľadom na tieto skutočnosti neexistuje žiadny právny základ pre udelenie imunity pánovi Tomczakovi. Prípad pán Tomczaka však odhalil nesúlad medzi ustanoveniami o voľbách do poľského Sejmu a voľbách do Európskeho parlamentu v rámci poľskej legislatívy. Rozpor sa týka podmienok, ktoré musia splniť volební kandidáti a okolností, za akých môže byť zvoleným osobám odobraný ich mandát.

Táto záležitosť bola prerokúvaná na osobitnom rokovaní. Svojim vstupom do Únie sa Poľsko zaviazalo dodržiavať právne predpisy EÚ, obzvlášť v prípade ich priamych dôsledkov na vnútornú legislatívu členského štátu. Rada by som využila túto príležitosť a vyzvala na čo najskoršiu harmonizáciu právnych predpisov upravujúcich postavenie poslancov poľského Sejmu a Európskeho parlamentu. Podľa súčasnej právnej úpravy môže poslanec Európskeho parlamentu v dôsledku určitých krokov automaticky stratiť svoj mandát, zatiaľ čo poslanec poľského Sejmu takto potrestaný nie je. <BRK>

  Marek Aleksander Czarnecki, v mene skupiny UEN. – (PL) Pán predsedajúci, prípad pána Tomczaka je príkladom neschopnosti poľského súdneho systému pochopiť, že Poľsko sa stalo členom Európskej únie a zaviazalo sa dodržiavať jej právny systém. Európsky parlament ešte neprijal rozhodnutie vo veci imunity pána Tomczaka, príslušný súd už však dátum pojednávania stanovil na 15. február, teda minulý týždeň.

Tento čin súdu je pohŕdaním Európskym parlamentom a navyše je v rozpore s rokovacím poriadkom Európskeho parlamentu a s poľským trestným zákonníkom, podľa ktorého sa trestné konanie voči poslancovi Parlamentu nemôže začať dovtedy, kým Európsky parlament nerozhodne o otázke imunity. Skutočnosti, ktoré som popísal, vedú k záveru, že v prípade pána Tomczaka máme buď dočinenia s mimoriadne nekompetentným súdom, alebo so zámerom obviniť pána Tomczaka za malý incident, v dôsledku ktorého stratí svoj mandát v Európskom parlamente.

  Jens-Peter Bonde (IND/DEM). – Pán predseda, vyzývam všetkých poslancov, aby v prípade pána Tomczaka hlasovali proti zbaveniu imunity. Mali sme vo výbore dobrú diskusiu. Všetci sa zhodli, že Poľsko nemôže vytvárať dvojité normy: jednu pre poslancov doma a druhú, oveľa prísnejšiu, pre poslancov Európskeho parlamentu. Zodpovedný komisár, pán Frattini, prisľúbil, že poľskému ministrovi spravodlivosti pošle list, v ktorom bude trvať na rovnakých pravidlách v súvislosti s procesom zbavenia imunity.

Hovoril som s komisárom Frattinim po zasadnutí 14. januára a stretol som sa s ním aj pred dvomi týždňami, kedy mi povedal, že už vydal inštrukcie, aby bol list poslaný. Minulý týždeň som kontaktoval jeho úrad. Povedali mi, že list bol poslaný, a že ešte v ten istý deň dostanem jeho kópiu. Potom mi zrazu z komisárovho úradu volal niekto iný a povedal mi, že list ešte nie je pripravený. Takže neexistuje žiadny list a žiadna odpoveď od poľskej vlády.

Naše pravidlá sú jasné: musíme hlasovať. Preto by som vás chcel vyzvať, aby ste hlasovali proti zbaveniu imunity a žiadam, aby bol prípad vrátený výboru na prípadné prehodnotenie rozhodnutia po tom, čo dostaneme list od komisára Frattiniho a odpoveď z Poľska.

  Aloyzas Sakalas, spravodajca. − Pán predsedajúci, myslím, že dôsledky zbavenia imunity nie sú to isté, čo samotné zbavenie imunity. Pán Tomczak bol predvolaný na súd 12-krát. Neprišiel však.

Všetky procesné a vecné otázky týkajúce sa prípadu pána Tomczaka, najmä v súvislosti s údajným hrubým jazykom voči príslušníkom polície, by mali byť vyriešené objektívne v súlade s poľskými zákonmi. Preto by som rád zdôraznil dve veci. Otázku, či bol pán Tomczak imunity zbavený správnym spôsobom na začiatku trestného konania, keď bol poslancom poľského parlamentu, môžu preveriť len príslušné súdne orgány v Poľsku, v tomto prípade oblastný súd v meste Ostrów Wielkopolski. Vždy existuje možnosť odvolania.

Po druhé, možnosť, že pán Tomczak statí svoj mandát v tomto Parlamente, nemôže byť považovaná za motív trestného stíhania, pretože v čase incidentu, dňa 19. júna 2004, pán Tomczak nebol členom Európskeho parlamentu. Zákon platný pre poslancov národného parlamentu neobsahuje ustanovenia o strate imunity v dôsledku trestného konania.

Na základe uvedených skutočností Výbor pre právne veci odporúča, aby Európsky parlament neposkytol pánovi Tomczakovi ochranu poslaneckej imunity.

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

21. Transparentnosť v oblasti financií (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0010/2008) pána Pomésa Ruiza v mene Výboru pre rozpočtovú kontrolu o transparentnosti v oblasti financií.

  José Javier Pomés Ruiz, spravodajca. − (ES) Pán predsedajúci, Európsky parlament si vždy kládol za cieľ realizovať politiku transparentnosti v oblasti našich rozpočtových prostriedkov, teda prostriedkov Európskej únie. Tak tomu bolo aj v prípade problémov, ktoré vznikli pravdepodobne v dôsledku zlého hospodárenia, a ktoré prinútili odstúpiť Komisiu vedenú pánom Santerom.

Treba povedať, že odvtedy došlo k značnému pokroku. Tento Parlament presadil politiku transparentnosti, a Komisia ho v tom podporila. Záujem o túto problematiku zo strany Komisie pána Barrosa vyústil do vytvorenia takého významného postu, akým je podpredsedníctvo Komisie, ktoré by malo napomôcť dosiahnutie uvedených cieľov, a ktoré tu dnes zastupuje pán podpredseda Siim Kallas, ktorého týmto vítam.

Európski občania by mali vedieť, čo robíme s tým malým množstvom peňazí, ktoré odvádzajú do rozpočtu EÚ. Mali by vedieť, čo robíme s tým drobným jedným percentom, a preto musíme mať lepšiu kontrolu nad finančnými prostriedkami Spoločenstva, a to aj prostredníctvom lepšej viditeľnosti. Viditeľnosť by sa nemala prejavovať len ako tabuľa vyvesená na mestskom úrade alebo na stavbe financovanej z regionálnych fondov či Kohézneho fondu. Musíme ísť oveľa ďalej a musíme byť schopní zistiť, kde sa nachádza to malé množstvo peňazí, ktorým prispievajú európski daňoví poplatníci prostredníctvom členských štátov.

To je cieľom Iniciatívy za transparentnosť, ktorú tento Parlament bezvýhradne podporuje. Správa z vlastnej iniciatívy, ktorú predkladáme, hovorí o dvoch základných veciach. Prvou je, že musíme urobiť ešte viac. V texte uvádzame, že transparentnosť sa musí prejavovať zverejňovaním čiernych listín a informácií o tom, ktorí uchádzači boli schválení, a ktorí vyradení. OLAF by mal mať vytvorený etický kódex, ktorý bude zaručovať prezumpciu neviny, čo bolo v minulosti častým problémom. Inými slovami, Európsky parlament má v rámci EÚ svoj vlastný etický kódex. Nie sme úradníci, sme politici a musíme byť transparentní, a takí už aj sme.

Preto v doplňujúcom a pozmeňujúcom návrhu číslo 2 ohľadne odseku 22 žiadam, aby bol odstránený zoznam navrhovaný Iniciatívou za transparentnosť nielen preto, že tento Parlament už urobil rozhodnutia týkajúce sa našich finančných záujmov, misií a ciest, ale najmä preto, že chceme, aby existovali pravidlá pre celú Európsku úniu. Tento Parlament má svoje vlastné pravidlá, ale musíme ich zlepšiť a pravdepodobne ísť ešte ďalej.

Predkladám aj ďalší doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorým odstraňujem zmienku o poslancoch zastávajúcich verejné funkcie, pretože my sme politici a nie verejní činitelia. Táto zámena môže viesť k problémom v niektorých národných legislatívach.

Prostredníctvom myšlienky zvyšovania transparentnosti, ktorú podporujeme, chceme tiež upriamiť pozornosť na skutočnosť, že členské štáty sa podieľajú na riadení 80 % celkových prostriedkov a preto opätovne vyzývame členské štáty, aby predložili vyhlásenia o vierohodnosti. Je to naliehavé a potrebné a trváme na tom, že tento krok sa musí urobiť. Tvrdíme, že iniciatíva predložená pánom komisárom Kallasom musí obsahovať postupy na spätné vymáhanie prostriedkov Spoločenstva. Nemôžeme to vylúčiť: ak došlo k zneužitiu našich prostriedkov, musíme vedieť, kde sú a ako a kedy ich môžeme získať naspäť.

Pán komisár, v oblasti transparentnosti sme dosiahli mnohé zlepšenia, ale tento Parlament sa bude snažiť urobiť ešte viac.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Pán predsedajúci, som veľmi rád, že tu dnes môžem byť a hovoriť v mene Komisie o kľúčovej otázke transparentnosti. Musím poďakovať pánovi Pomésovi Ruizovi za vypracovanie tejto správy z vlastnej iniciatívy a ďakujem aj Výboru pre kontrolu rozpočtu za jeho cenný prínos.

V správe sa rozoberá päť základných otázok: po prvé, správa upravuje zverejňovanie informácií o prijímateľoch finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom grantov a verejných zákazok. Pracujeme na zavedení upraveného nariadenia o rozpočtových pravidlách v oblasti transparentnosti. Tieto ustanovenia boli prijaté vďaka úsiliu Parlamentu a vstúpili do platnosti v máji 2007.

V oblasti priameho riadenia Komisia minulý rok zriadila webovú stránku, ktorá slúži ako unikátny portál poskytujúci prístup ku všetkým súvisiacim stránkam jednotlivých generálnych riaditeľstiev. Napriek tomu, že tieto stránky pravidelne aktualizujeme, portál je ako vstupná brána stále pomerne mätúci a zložitý. Útvary Komisie pracujú na jeho skvalitnení.

V oblasti zdieľaného hospodárenia je úlohou Komisie „ukončiť prípravu a dohodnúť s členskými štátmi spoločné normy pre tieto súbory informácií do apríla 2008.“ Citujem z návrhu správy o absolutóriu od spravodajcu pána Jrgensena. Zodpovednosť za tieto informácie zostane členským štátom. Komisia preberá zodpovednosť za platné normy a kontrolu, že členské štáty dodržiavajú ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Druhou oblasťou správy pána Pomésa Ruiza je otázka vymáhania prostriedkov. Vo Výbore pre kontrolu rozpočtu som v januári 2008 povedal, že „Komisia dodnes nebola schopná poskytnúť Parlamentu celkový obraz o všetkých prebiehajúcich procesoch vymáhania prostriedkov.“ Uviedol som odhad vymáhaných súm z roku 2006 a oznámil som vylepšenie našich vlastných systémov, vďaka čomu bude účtovný systém ABAC od tohto roku obsahovať podrobnejšie a úplné informácie o vymáhaných prostriedkoch. V spolupráci s Európskym dvorom audítorov diskutujeme o možnostiach, ako to urobiť.

Informácie o vymáhaných prostriedkoch by však neboli úplné bez spoľahlivých vstupov zo strany členských štátov. Čo sa týka poľnohospodárstva, obraz je povzbudivý. Zajtra Komisia prijme akčný plán na posilnenie svojej dozornej úlohy v oblasti štrukturálnych fondov, ktorý bude okrem iného obsahovať aj tieto otázky.

Tretí okruh tejto správy sa vzťahuje na vyhlásenie o finančných záujmoch a najmä na výsledky nezávislej porovnávacej štúdie vypracovanej v rámci európskej iniciatívy za transparentnosť, ktorá sa začala realizovať v júli 2006 a bola zverejnená v roku 2007.

Štúdia uvádza, že väčšina európskych inštitúcií je kontrolovaných prísnejšie ako inštitúcie na národnej úrovni. Komisia a Európska investičná banka majú najobsiahlejšie etické pravidlá spomedzi všetkých inštitúcií EÚ.

Hoci štúdia uvádza, že Komisia má relatívne dobre rozvinutý systém oznamovania konfliktu záujmov, navrhuje, aby sa uvažovalo nad rozšírením mandátu nášho ad hoc etického výboru o širšiu poadnú úlohu. Odporúčam vám, aby ste si štúdiu prečítali a vyvodili z nej závery relevantné pre Európsky parlament. 

Štvrtá téma, ktorú otvára pán Pomés Ruiz vo svojej správe, sa týka zloženia expertných skupín, ktoré vykonávajú poradenstvo pre Komisiu. Rád by som pánovi Ruizovi poďakoval za ocenenie práce, ktorú sme v tejto oblasti doteraz urobili. Preštudujeme si vaše odporúčania na ďalšie zlepšenia.

Piatou a poslednou oblasťou správy sú otázky správy vecí verejných v rámci inštitúcií. Uplynulý piatok, 15. február 2008, bol pre členské štáty konečným termínom na zaslanie „ročných vyhlásení.“ Do obeda dnešného dňa sme od členských štátov dostali 22 odpovedí. Vyhodnocujeme súlad týchto správ s povinnosťami, ktoré stanovuje nariadenie o rozpočtových pravidlách, a keď budeme mať jasný obraz, okrem iného aj o kvalite prijatých správ, budeme vás informovať.

V závere môžem vyhlásiť, že otázkam transparentnosti prikladáme veľký význam, a že európska iniciatíva za transparentnosť prispieva k pokroku v mnohých otázkach, ktoré otvára predložená správa.

  Ingeborg Grässle, v mene skupiny PPE-DE. - (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, iniciatíva týkajúca sa transparentnosti je pravdepodobne najväčším úspechom, ktorý dosiahla Komisia vedená pánom Barrosom.

Som vám vďačná, pán komisár, za vaše slová a za skutočnosť, že chcete dosiahnuť harmonizáciu zverejňovania informácií o príjemcoch dotácií. Minulý rok to bol hlavný bod diskusie medzi Parlamentom a Komisiou. Ako viete, tento Parlament a skupina PPE-DE stála vždy pri vás v súvislosti s otázkou transparentnosti, pretože chceme vedieť, či napĺňame naše politické ciele prostredníctvom príjemcov dotácií. Je to o napĺňaní našich politických cieľov, o ničom inom. Potrebujeme vedieť viac, ako vieme v súčasnosti.

Pán komisár, pracujete na nových etických pravidlách. Veríme, že inštitúcie tieto pravidlá potrebujú a samotní komisári potrebujú nový kódex správania. Avšak aby sme sa vyhli nedorozumeniam, rada by som vám pripomenula, že nie je úlohou Komisie stanoviť pravidlá pre Parlament. My si stanovujeme pravidlá sami. Nie sme verejní činitelia, ani členovia iných inštitúcií EÚ, hoci nepresné použitie jazyka by mohlo vytvoriť túto predstavu.

Máme doplňujúci a pozmeňujúci návrh k odseku 22 a rada by som vás vrelo požiadala o podporu. Chceme nahradiť zoznam s odkazom na platné pravidlá. Zoznamy sú veľmi kvalitne spracované, ale požadujeme otvorené formulácie, ktoré nám umožnia rozhodnúť sa, či chceme toľko, alebo prípadne viac, či menej kritérií.

Nie sme spokojní so zložitou otázkou vymáhania finančných prostriedkov, ktoré boli nesprávne vyplatené. Táto pripomienka je obsiahnutá v správe. Pán komisár, myslím, že to bude pre nás hlavná otázka v tomto roku a hlavný bod konfliktu medzi Parlamentom a Komisiou. Je to oblasť, ktorá nie je transparentná. Chcela by som vás požiadať, aby ste tento problém riešili dôsledne. Vymáhanie nemôže pokračovať rovnakým náhodným spôsobom ako v minulosti.

Vítame akčný plán pre štrukturálne fondy z tohto týždňa, ale plán musí byť podporený vierohodnosťou Parlamentu ako aj vierohodnosťou činnosti Komisie.

Náš spravodajca, pán Javier Pomés Ruiz, pripravil kvalitnú a zaujímavú správu, a som si istá, že touto správou ako názorom Parlamentu, pomôžeme Komisii urobiť ďalší pokrok.

  Dan Jørgensen, v mene skupiny PSE. - (DA) Vážený pán predsedajúci, niet pochýb, že verejná rozprava v Európe sa zameriava vo veľkej miere na skutočnosť, že v EÚ je deficit demokracie a že tento deficit je spôsobený nedostatkom dostatočnej transparentnosti. Môže to byť spôsobené najmä tým, že spôsob využitia finančných zdrojov riadených EÚ, čiže finančných zdrojov, ktoré EÚ rozdeľuje jednotlivým krajinám na kvalitné, dobre zamerané projekty, bol málo transparentný. A to je problém! Našťastie je to problém, ktorý sa v súčasnosti rieši. Našťastie je to problém, ktorý Komisia dávno rozpoznala a momentálne uskutočňuje kroky, aby ho vyriešila. Za toto úsilie si Komisia zaslúži veľké uznanie. Pán Kallas, vy osobne si zaslúžite veľké uznanie za váš obrovský prínos v súvislosti s touto problematikou. Sú samozrejme otázky, ktoré je potrebné vyriešiť. Preto pán Pomés Ruiz vypracoval správu. Podporujem jeho správu, ktorá poukazuje na mnoho kritických bodov, ktorými je prirodzene nevyhnutné sa zaoberať. Je zrejmé, že dostupné údaje by mali byť porovnateľné, ale to je menej dôležitá otázka, nakoľko sme teraz prijali kľúčové rozhodnutie o tom, že by samozrejme bolo potrebné dosiahnuť transparentnosť.

Ďalšie veľmi dôležité rozhodnutie, za ktoré si Komisia zaslúži uznanie, je rozhodnutie zaviesť väčšiu transparentnosť v súvislosti s „expertnými skupinami.“ Jednoducho je neprijateľné, ak „demokratický“ systém zamestnáva ľudí, ktorých mená sú neznáme. Existuje veľa druhov demokratických dôvodov, prečo nemôžete fungovať týmto spôsobom. Je to samozrejme neprijateľné aj z finančného hľadiska. Viem si dobre predstaviť, pán komisár, že by ste mohli potvrdiť vaše vyhlásenie z nedávno skončeného vypočutia vo Výbore pre kontrolu rozpočtu v súvislosti s plnením záväzkov. V tomto vyhlásení ste nás uistili, že sa to prirodzene bude vzťahovať aj na skupiny, ktoré sú zahrnuté v rámci postupu komitológie. Existuje samozrejme veľa rôznych druhov expertných skupín. Niektoré najdôležitejšie skupiny sú v skutočnosti zahrnuté v rámci postupu komitológie. Vy ste navyše ten postup schválili v niekoľkých prípadoch vo Výbore pre kontrolu rozpočtu. Pán komisár, nemohli by ste to zopakovať pred celým zhromaždením?

  Janusz Wojciechowski, v mene skupiny UEN. - (PL) Vážený pán predsedajúci, v mene skupiny Únie za Európu národov by som rád poďakoval pánovi Pomésovi Ruizovi za veľmi dobrú správu, ktorú podporujem ako celok. Transparentnosť musí byť základným princípom fungovania Európskej únie. Rád by som začal tvrdením, že považujem časti správy, týkajúce sa kvalitnejších informácií o príjemcoch finančných zdrojov Únie a transparentnejších informácií na internetových stránkach Komisie za obzvlášť hodnotné. Sú to dôležité otázky. Rád by som tiež poznamenal, že tie časti správy, ktoré zdôrazňujú dôležitosť odhalených a poskytnutých informácií o finančných záujmoch zamestnancov verejného úradu v Európskych inštitúciách, sú rovnako dôležité.

Obyvatelia Európskej únie si musia byť istí, že tí, ktorí narábajú s finančnými prostriedkami Únie a tí, ktorí dohliadajú na ich prerozdelenie, konajú nestranne a nie s cieľom podporovať svoje súkromné záujmy. Verím, že bolo správne a vhodné, ak sa správa v takom rozsahu venovala tejto otázke.

  Bart Staes, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, táto rozprava je skutočne rozcvičkou pred procesom udeľovania absolutória, ktoré sa v súčasnosti koná vo Výbore pre kontrolu rozpočtu a pred mimoriadnym vypočutím, ktoré by sme sa mali zúčastniť budúci týždeň s komisárom Špidlom a komisárkou Hübnerovou. Kľúčová otázka tejto rozpravy je odsek 41 správy pána Pomésa Ruiza, v ktorom sa Komisia vyzýva, aby podporila zverejnenie Národných vyhlásení o poistení. Pán komisár, ak sľúbite podporu v tejto záležitosti, boj, ktorý vedieme pri postupe udeľovania absolutória nebude boj Parlamentu proti Komisii ale spoločný boj Komisie a Parlamentu proti členským štátom. Je to najlepšia stratégia aj pre vnútornú súdržnosť Komisie. Transparentnosť skutočne zaručuje vierohodnosť a zodpovednosť. Každý s tým súhlasí. Jedným z aspektov je zverejňovanie informácií o konečných príjemcoch finančných prostriedkoch z EÚ.

Z nariadenia o rozpočtových pravidlách vyplýva povinnosť poskytovať informácie o príjemcoch, pričom informácie musia byť sprístupnené, spoľahlivé a vhodné pre ďalší výskum. Každopádne, pán komisár, vidieť snahy na vašej internetovej stránke, ale je pred vami ešte dlhá cesta. Niektoré súkromné iniciatívy tieto snahy skutočne vylepšujú.

Správa pána Pomésa Ruiza tiež veľmi jasne stanovuje, čo musí byť zlepšené: prezentácia, obsah a organizácia informácií. Výbor pre kontrolu rozpočtu požaduje, aby toto úsilie bolo ukončené pred rokom 2009. Chcem predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby to bolo ukončené o rok skôr. Ak sa nám to podarí, tak nová Komisia a nový Parlament budú schopné začať s čistým štítom v roku 2009. Žiadam mojich kolegov poslancov, aby podporili tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Pán komisár, mám na vás ďalšiu otázku: aký je stav záležitostí, týkajúcich sa vášho prísľubu stanoveného v odseku 34, že zverejníte mená všetkých členov oficiálnych aj neoficiálnych skupín od roku 2008? Schvaľujem aj otázku, ktorú položil pán Dan Jřrgensen v súvislosti s touto témou.

Na záver, pán predseda, mám otázku na vás: kedy sa sekretariát Parlamentu rozhodne

  Predsedajúci. − Čo sa týka otázky pána Staesa, diskutovali sme o nej v predsedníctve a nájdeme riešenie.

  Esko Seppänen, v mene skupiny GUE/NGL. – (FI) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, správa pána Pomésa Ruiza je obsiahla. Problematické oblasti sú dobre stanovené a vyžadujú si potrebné opatrenia. V tejto súvislosti by som rád odkázal podpredsedovi Komisie, pánovi Kallasovi, že v priebehu jeho funkčného obdobia sa veľa zlepšilo, najmä v otvorenosti a transparentnosti Únie. V tejto oblasti bol veľmi aktívny. Dôkazom sú mnohé nové databázy na internete. Avšak problém uvedený aj v správe je, že vyhľadávacie postupy sú stále neuspokojivé. Musíme to napraviť. V tomto prípade musí byť materiál vo vyhľadávačoch štandardizovaný. Inými slovami, ak neexistuje vhodný vyhľadávací proces, je nebezpečenstvo, že bude prístupných veľa informácií, ale ich prebytok ovplyvní kvalitu.

Je potrebné zvážiť otázku čiernej listiny dokázaných podvodov. V podstate naša skupina schvaľuje takúto listinu, ale musíme najmä zabezpečiť, aby ochrana osobných údajov jednotlivcov bola zaručená, a aby nikto nebol zaradený na čiernu listinu bezdôvodne alebo v dôsledku chybných postupov.

Následne vyvstáva otázka Poradného výboru pre normy vo verejnom živote. Pre členov Európskeho parlamentu, ktorí sú volení priamo ľuďmi, je samozrejme dobré zachovávať iný postup než v prípade štátnych úradníkov, ako už povedala pani Grässle. Postup pre volených poslancov musí byť minimálne rovnako prísny, pretože neexistuje žiadny dôvod pre presadzovanie toho, aby boli etické požiadavky pre poslancov Parlamentu voľnejšie. Je verejne známe, že v mnohých krajinách stáli v pozadí voľby poslancov parlamentu peniaze. Bolo by správne, ak by Parlament v tomto smere podnikol kroky, aby vnútroštátne vyhlásenia o financovaní volieb, kampani kandidátov a jej financovaní boli zahrnuté v databázach Parlamentu a takto dostupné tiež na úrovni Európskej únie.

Na záver chcem povedať, že európske politické strany a nadácie nemôžu byť oslobodené od všeobecnej povinnosti oznamovať svoje záujmy a zdroje financií.

(potlesk)

  Nils Lundgren, v mene skupiny IND/DEM. - (SV) Vážený pán predsedajúci, je pre mňa neobvyklé reagovať priaznivo na správy, ktoré sú nám predkladané. Avšak táto správa je výnimka.

Spravodajca presadzoval väčšiu transparentnosť a ja to vrelo podporujem. Rád by som pripomenul Parlamentu, že pokiaľ máme poľnohospodársku politiku a štrukturálne fondy, výkon našej kontrolnej úlohy bude vyžadovať nadľudské úsilie. Sme nútení neustále zavádzať nové pravidlá, viac monitorovať a skončíme pri nezmyselnej byrokracii.

Ako všetci vieme, riešenie spočíva v tom, aby bohatšie štáty EÚ dávali peniaze chudobnejším štátom bez podrobnej diskusie o tom, na čo budú tieto peniaze použité. Hlavná časť procesu kontroly sa vytratí, a to musí byť dlhodobý cieľ. Nemuseli by sme počítať kravy a nehovoriť o poliach a podobných záležitostiach. Mali by sme sa sústrediť na to, prečo existuje EÚ, na vnútorný trh.

  Esther De Lange (PPE-DE). - (NL) Vážený pán predsedajúci, tiež by som rada poďakovala spravodajcovi za jeho výbornú správu a rada by som spomenula niekoľko bodov, predtým než sa obrátim na Radu a Komisiu.

Prvým bodom je, že musíme zverejniť príjemcov finančnej podpory z Európskej únie. Týka sa to hlavne poľnohospodárskeho sektoru. Mali by sme s touto informáciou zaobchádzať opatrne a spravodlivo. Nemôžeme dospieť do  situácie, kedy niektoré členské štáty dodržiavajú požiadavku zverejnenia a iné ju nedodržiavajú. Na internetovej stránke sú odkazy na 14 národných internetových stránok, týkajúcich sa príjemcov poľnohospodárskej podpory. To znamená, že chýba ďalších 13. Možno by Komisia mohla vysvetliť, prečo je to tak. Nie sú tieto informácie dostupné v elektronickom formáte, alebo členské štáty ešte nedodali číselné údaje?

Okrem toho by mala Komisia myslieť na ochranu tých príjemcov, ktorých údaje majú byť zverejnené: napríklad na ochranu pred radikálnymi aktivistami za práva zvierat, problém, ktorý musia v súčasnosti riešiť niektoré členské štáty, vrátane mojej krajiny.

Na záver, v skutočnosti je zložité porovnať údaje, a tak potrebujeme dôkladnejšie usmernenie zo strany Komisie. Zo slov pána komisára usudzujem, že zajtra preberie iniciatívu v tejto otázke v súvislosti so štrukturálnymi fondami. Rada to počujem.

Moja druhá pripomienka sa týka výročných správ o činnosti inštitúcií, v ktorých nastali nejaké zlepšenia. To je však citlivá otázka.

Pokiaľ ide o moju výzvu, ktorá sa týka toho, že 80 % finančných prostriedkov v Európe nie je riadených centrálne, ale prostredníctvom členských štátov alebo v spolupráci s členskými štátmi. Mohli by sme zlepšiť a sprísniť transparentnosť a kontrolu na európskej úrovni raz a navždy, ale pokiaľ členské štáty neprevezmú zodpovednosť pomocou národných vyhlásení o poistení, vyvážená kontrola bude naďalej zložitá. Na tango sú potrební dvaja.

Môžeme tancovať najoslňujúcejší oduševnený tanec cez pole rozpočtovej kontroly na európskej úrovni, ale pokiaľ členské štáty netancujú spolu, nebude to nikdy víťazné predstavenie. Preto vyzývam členské štáty, aby prijali zodpovednosť a vyzývam Komisiu, aby podporila tento proces v súvislosti s národnými vyhláseniami, ako dobrý vodca alebo učiteľ tanca. Mali by ste to vedieť sám, pán komisár. My na tejto strane by sme radi rátali s vašou pomocou.

  Paulo Casaca (PSE). - (PT) Vážený pán predsedajúci, musím zablahoželať nášmu spravodajcovi a tiež pánovi Kallasovi k tejto iniciatíve. Avšak zároveň musím povedať pánovi Kallasovi, že by som bol oveľa šťastnejší, keby podnikol kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby Európska komisia dodržiavala rozpočtové pravidlá, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 2007, hlavne pravidlá, týkajúce sa stanovenia konečných príjemcov rôznych prostriedkov Spoločenstva.

Odpoveď Európskej komisie na otázku, či IMG bola zákonne a riadne ustanovená ako medzinárodná organizácia, je úplne neuspokojivá a vyvoláva veľké obavy. Rád by som vedel, pán komisár, či sa okrem tejto novej medzinárodnej organizácie Európska komisia rozhodla stretnúť aj s inými organizáciami, aby sme mohli zistiť, kto má prístup k finančným prostriedkom Spoločenstva bez účasti vo výberovom konaní.

  Wiesław Stefan Kuc (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, prideľovanie finančných prostriedkov z rôznych rozpočtových položiek vždy vyvolá najsilnejšie emócie a diskusie. Je úplne pochopiteľné, že tí, ktorým sú pridelené financie by sa mali tešiť a tí, ktorým neboli pridelené napriek ich kvalite, by mali vyjadriť svoju kritiku. Avšak, ak právnická osoba získa finančné prostriedky od jednej vlády, pričom jej ich iná zoberie, ako pri nedávnom známom prípade v Poľsku, vynorí sa veľa obáv.

Podľa akých zásad prebieha prideľovanie finančných prostriedkov a aké postupy sú uplatňované? Rozhoduje sa na základe faktov alebo na politickom základe? Preto podľa správy pána Pomésa Ruiza by sme sa mali sústrediť nielen na prehľadnosť a transparentnosť postupov, ale aj umožniť spoločnosti zhodnotiť aktivity, ktoré viedli k udeleniu finančných prostriedkov. Zverejnenie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov z Únie je základnou podmienkou transparentnosti zámerov Európskej komisie a vlády. Prečo sú teda niektoré krajiny proti zverejneniu? Majú čo skrývať? Tiež sa to týka jednotlivcov v štátnej funkcii a odborníkov v Európskych inštitúciách. Naša Únia by mala veľký prospech z vytvorenia spoločného etického priestoru.

  Alexander Stubb (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, rád by som začal blahoželaním spravodajcovi, pánovi Pomésovi Ruizovi. Nerobím to len preto, lebo stojí vedľa mňa a kope ma do členku, ale preto, lebo si myslím, že jeho správa je skutočne veľmi dobrá.

Rád by som sa vyjadril k trom otázkam , ak dovolíte. Po prvé, myslím si, že cieľom tejto správy je v podstate zlepšiť transparentnosť a kontrolu. Zvyčajne sa to robí troma spôsobmi. Jeden je transparentnosť z hľadiska dokumentácie: tento spôsob je pomerne zreteľne ustanovený v článku 255 Zmluvy o ES. Po druhé, transparentnosť financií, čo robíme  v tejto správe a po tretie, samozrejme, transparentnosť stretnutí.

Smutným momentom, ktorý pozorujem v rámci tejto rozpravy – nie tak veľmi vo vnútri, ale mimo Parlamentu – je, že existuje veľa antieurópanov, ktorí používajú transparentnosť veľmi populistickým spôsobom v tom zmysle, že na jednej strane vyžadujú transparentnosť, a keď je transparentnosť preukázaná, začínajú za to postihovať ľudí. V tomto ohľade považujem túto rozpravu za trochu smutnú a myslím si, že keď budeme transparentní, mali by sme byť úprimní a priami.

Druhý bod sú národné vyhlásenia. Rád by som podporil to, čo povedala o vyhláseniach pani De Lange. Mali by sme to stále zdôrazňovať. Myslím si, že pán Kallas robí veľmi dobrú prácu. Komisia robí veľmi dobrú prácu. Ale v skutočnosti 80 % všetkých finančných prostriedkov míňajú členské štáty. To je oblasť, v ktorej potrebujeme vynaložiť trocha viac úsilia vo finančných vyhláseniach. Som si istý, že pán Mulder by so mnou súhlasil, keby tu bol.

Záverečnú poznámku mám k slávnemu, resp. neslávne známemu odseku 22 tejto správy. Viem, odkiaľ pochádza, ale myslím, že by sme nemali vyliať dieťa aj s vaničkou. Preto navrhujem, aby sme vyškrtli odsek 22, aby sme všetci mohli jednoducho hlasovať za túto správu, pretože byť proti transparentnosti je do istej miery ako byť proti mieru a materstvu.

  Inés Ayala Sender (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, rada by som sa pridala k blahoželaniam spravodajcovi, ktorý vypracoval mimoriadne zaujímavú správu a samozrejme by som tiež rada poďakovala Komisii zastupovanej podpredsedom Kallasom za jej prácu, pozitívny dialóg a spoluprácu s Parlamentom.

Rada by som sa iba trochu venovala  uvedeným poznámkam . S väčšinou z nich súhlasím a tvrdím, že okrem reálnej potreby tejto informácie a transparentnosti, musí byť správa ľahko prístupná, vierohodná a ľahko porovnateľná. Informácie by mali byť usporiadané, dôverné a využiteľné v praxi nie len pre najväčších odborníkov ale aj všeobecne pre verejnosť.

Čo sa týka zdieľanej správy finančných prostriedkov a toho, čo už bolo povedané, potrebujeme v tejto súvislosti vyvinúť na členské štáty tlak, a najmä sa pokúsiť nájsť nástroje na zlepšenie situácie s medzinárodnými organizáciami, ktorá sa často zdá byť neprehľadná.

Určite vítam myšlienku vytvorenia spoločného etického priestoru. Je to prepych, ktorý si Komisia môže dovoliť a mohol by byť vyvážaný alebo navrhovaný v určitých globálnych vyjednávaniach ako dobrý príklad. Preto obzvlášť vítam štúdiu Komisie o etických kódexoch a normách, ktoré môžu byť následne použiteľné pre každú inštitúciu.

V závere blahoželám spravodajcovi a ďakujem mu za prijatie mojej žiadosti týkajúcej sa etického kódexu pre OLAF, ktorý je rozhodne nevyhnutný: na jednej strane máme zodpovedné a previnilé strany a na druhej nevinné strany, ktoré musíme brániť všetkými prostriedkami.

  Ville Itälä (PPE-DE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade sa chcem pridať k tým, ktorí blahoželali a poďakovali spravodajcovi, pánovi Pomésovi Ruizovi za absolútne vynikajúcu správu. Zároveň by som rád využil túto príležitosť, aby som poďakoval pánovi komisárovi Kallasovi, ktorý v priebehu rokov usilovne pracoval, aby podporoval tieto otázky.

Myšlienka tejto správy je taká, že s jej cieľmi môže ťažko niekto nesúhlasiť. Akákoľvek forma otvorenosti a transparentnosti, týkajúca sa zneužívania fondov EÚ môže byť len prospešná. Vo všeobecnosti použitie prostriedkov z daňových výnosov musí byť otvorené. Daňový poplatník musí vždy presne vedieť, na čo sú používané jeho peniaze. Verejnosť musí vždy vedieť, kto a na čo míňa peniaze a koľko sa míňa.

Musíme najmä dodržiavať princíp práva na prístup a transparentnosť, keď sú tieto prostriedky zneužívané. Podľa môjho názoru zverejnenie čiernej listiny podvodných čerpaní prostriedkov z EÚ by tiež pomohlo predchádzať možným prípadom zneužitia, a tak podporovalo otvorenosť a transparentnosť vo využití zdrojov EÚ. Tento spôsob sledovania samozrejme predstavuje výzvu tým, že systémy v rôznych krajinách sa veľmi líšia, a preto je to zložité.

Verím, že správa je dôležitým krokom vpred. Musíme nájsť spoločnú dohodu tak, aby správa mohla byť prijatá a nie vyhodená kvôli niekoľkým malým detailom.

  Paul Rübig (PPE-DE). (DE) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že je to zvlášť dobrá rozprava. Rád by som však varoval pred zneužitím transparentnosti. Niektorí populisti, hoci nie sú dnes v tomto parlamente, zneužívajú túto rozpravu na verejných fórach a pritom nerozlišujú medzi súkromnou sférou a tým, čo je primerané vo verejnom záujme.

Nemôžeme spustiť zo zreteľa túto rozpravu o súkromí. Sme si vedomí, že existuje opodstatnenie na ochranu údajov. Nájdenie rovnováhy je správnou odpoveďou Európskeho parlamentu do budúcnosti.

  Jens-Peter Bonde (IND/DEM). - (DE) Vážený pán predsedajúci, je radosť zúčastniť sa na dnešnej rozprave. Spomínam si, že pred pár rokmi niekoľko idiotov požadovalo transparentnosť, ale teraz Parlament pozostáva len z idiotov, ktorí trvajú na transparentnosti týkajúcej sa predkladania účtov. Okrem toho máme komisára, ktorého nemôžeme kritizovať. Namiesto toho ho musíme chváliť za jeho osobný prínos k zahrnutiu lenivejších častí Komisie do reforiem transparentnosti.

Nebol som však zvolený, aby som ponúkol uznanie. Bol som zvolený, aby som zdôraznil chúlostivejšie stránky rozpravy. Preto by som sa rád spýtal pána Kallasa, či budúci rok budú výnimky v oblasti poľnohospodárstva, pri ktorých nebudú úplne zverejnené účty na internete, a pri ktorých nebudeme schopní vidieť, kto získal čo a príslušné sumy v iných oblastiach. Budú výnimky, alebo budú všetky výdavky vyúčtované na internete? A čo pracovné skupiny: budú uvedené mená všetkých odborníkov?

Na záver, teraz, keď sme pokročili tak ďaleko v transparentnosti, nebolo by tiež vhodné ospravedlniť sa hrdinom Dorte Schmidtovej-Brownovej, Hansovi-Martinovi Tillackovi, Marte Andreasenovej a všetkým tým, ktorí boli celé roky ohováraní, ale ktorí boli príčinou, že vy, pán Kallas, ste boli schopný dosiahnuť taký úspech s vašou reformou?

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, zrozumiteľnosť a transparentnosť sú základnými princípmi života v spoločnosti. Osobitná zodpovednosť za náročné úlohy spojené s tým je na nás, poslancoch. My sme tí, ktorí sa stretávajú s voličmi a je našou povinnosťou vysvetliť im súčasnú situáciu v Únii

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcem poznamenať dve veci. V prvom rade, ak chceme dodržiavať Lisabonskú stratégiu, musíme vedieť, kto v oblasti vedy dostáva peniaze a za čo. Je skutočne najlepší, alebo existujú nejaké rozdelenia medzi privilegovanejšími západnými štátmi a ostatnými, novými štátmi? Ja, ako akademik, by som požadoval viac spravodlivosti a rovnosti.

Druhá poznámka sa týka toho, keď rozdeľujeme peniaze veľmi štedro tretím krajinám, rozvojovým a menej privilegovaným, rád by som dostal nejakú spätnú väzbu na to, ako boli tie peniaze využité, najmä v rámci „mäkkých“ programov ako demokratizácia alebo podobných programov, ktorých výsledky nie sú hmatateľné, ako zmena myslenia alebo podnikanie. Vieme málo o tom, ako sú tie peniaze využité v Afrike a vo všetkých krajinách AKT. Skutočne by som požadoval, aby sme o týchto otázkach mali viac informácií.

  Alexander Stubb (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som nesúhlasil s troma rečníkmi. Po prvé, rád by som zablahoželal pánovi Seppänenovi k jeho prejavu, pretože bol mimoriadne rozumný a pomaly sa posúva takmer smerom k pro-európskemu táboru.

Po druhé, pán Bonde: spôsob, akým hovorí o transparentnosti, ma presviedča o tom, že je federalista. Takže v tom zmysle sa domnievam, že aj on sa posúva presne správny smerom, aj keď požiadavkou zverejniť mená všetkých ľudí, ktorí sedia vo výboroch komitológie, to trocha preháňa!

Moja posledná pripomienka sa týka pána Rübiga. Súhlasím s ním na 100 %. Druh populizmu, ktorý vidíme v rakúskych médiách na strane tých, čo sú proti Európe, je jednoducho odporný a skutočne by som toho nerád videl viac.

Mám ešte jednu otázku pre spravodajcu, pána Pomésa Ruiza. Ak by bola nejaká časť tejto správy, ktorú by chcel vynechať, ktorá by to bola?

  Siim Kallas , podpredseda Komisie. − Vážený pán predsedajúci, rád by som veľmi pekne poďakoval cteným poslancom za ich podporu pre toto úsilie v súvislosti s transparentnosťou, ktorá bola našou spoločnou aktivitou. Komisia vždy cítila silnú podporu Parlamentu vo všetkých otázkach.

Chcem povedať dve veci. Prvá sa týka dostupných informácií o konečných príjemcoch. Považujem to za úžasnú zmenu. Keď sme spolu s niektorými poslancami Parlamentu začali túto iniciatívu v roku 2004, nedúfali sme, že bude uskutočnená. Ale bolo prijaté politické rozhodnutie a rok 2009 je posledný rok, v ktorom musia byť uverejnené informácie o konečných príjemcoch v roku 2008.

Čiže z politického hľadiska bolo rozhodnutie prijaté. To je veľký krok vpred. Teraz zostáva vyriešiť technickú stránku. Nie je to vôbec jednoduché, pretože boli vydané usmernenia o  tom, ako majú tieto informácie o konečných príjemcoch vyzerať. Ale samozrejme mnohí z vás nastolili otázku funkčných vyhľadávačov, a to skutočne nie je ľahká úloha. Samozrejme budeme mať portál, prostredníctvom ktorého bude možný prístup k informáciám v členských štátoch a k informáciám o konečných príjemcoch.

Očakávam veľa technických problémov. Nič nie je dokonalé a všetko trvá istý čas. Ale technické problémy by rozhodne nemali narušiť dôležitosť tejto veľkej zmeny.

Čo sa týka známych národných vyhlásení, musím znova povedať, že situácia sa za posledné tri roky úplne zmenila. Keď som prvýkrát vystúpil v Rade s cieľom prediskutovať tieto otázky, národné vyhlásenia vôbec neprichádzali do úvahy. Dnes máme ročné súhrny. Doteraz sme dostali 22 a možno aj viac. Spolu zhodnotíme kvalitu a určite nastane zlepšenie.

Čiže chápeme, že máme spoločné problémy riadenia a musíme si vymieňať informácie o práci, o tom, ako riadime štrukturálne fondy. Toto povedomie sa v členských štátoch ohromne zvýšilo. Tiež sa pokúsime naplniť predstavu komplexnejších národných vyhlásení s osobitnou podstatou. Viete tak ako ja, že niektoré členské štáty ešte stále nie sú ochotné zvýšiť mieru svojej angažovanosti, ale my už do určitej miery angažovaní sme.

Čo sa týka medzinárodných finančných prostriedkov, je to iná otázka. Otázka, ako by mali byť tieto informácie sprístupnené bude pravdepodobne tiež diskutovaná v rámci COCOBU. Predsa len sme partneri v medzinárodných dohodách a neriadime ich priamo. Informácie o tom, čo riadime priamo, musia byť sprístupnené, ale sme partneri vo veľmi veľkých medzinárodných združeniach. To je trocha rozdielne.

Čo sa týka expertných skupín, môžem zopakovať svoje slová, ktoré som povedal na pôde COCOBU, že sme sa zaviazali zverejniť zoznam stálych odborníkov. Je naozaj otázkou definície, akí odborníci by mali byť zahrnutí v tomto zozname. Je to úvaha a niektorí odborníci, ktorí vykonávajú určité dôverné úlohy hodnotenia projektov a ľudí, by asi nemali byť až takí transparentní. Existujú isté drobné rozdiely. Avšak záväzok bol prijatý a podľa mojich informácií sme pripravení zverejniť dlhý zoznam stálych odborníkov. Ešte vyvstáva otázka všetkých národných odborníkov, ktorých vysielajú členské štáty zastúpené v niektorých orgánoch. Ich mená budú známe neskôr, nie predtým, ale existuje prinajmenšom záväzok, že by nemalo byť veľké tajomstvo, kto nám radí.

Môj posledný bod v súvislosti s nastolenou otázkou spočíva v tom, že Komisia nemá v úmysle navrhnúť, ako by mal Parlament zaobchádzať so svojimi vlastnými pravidlami a čo by mali vyhlásenia ekonomických záujmov obsahovať. Môžem povedať len dve veci: Tento etický priestor je spoločný. Ak sa niečo stane v jednej inštitúcii, určite to bude mať okamžitý dopad na iné inštitúcie. Samozrejme musíme odpovedať na tieto otázky na základe zdravého rozumu a nezachádzať do absurdností a zbytočných detailov, ale odpovedať len na dôležité otázky, aby sme sa vyhli skutočným konfliktom záujmov.

  José Javier Pomés Ruiz, spravodajca. − (ES) Vážený pán predsedajúci, pán Kallas sa môže cítiť potešený, pretože si uvedomuje, že iniciatíva týkajúca sa transparentnosti je veľmi oceňovaná a blízka srdcu celého Parlamentu, a pretože momentálne tu má podporu.

Pán Kallas, chceli by sme sa posunúť ďalej v súvislosti s transparentnosťou a v správe sme naznačili niektoré oblasti, v ktorých by sa malo pokročiť: vymáhanie neoprávnene vyplatených súm, expertné skupiny alebo prezumpcia neviny. Napriek tomu vás vyzývam: táto iniciatíva musí prebiehať v rámci zdravého rozumu, bez populizmu určitých prvkov bulvárnej tlače, ktorá, ako sa zdá, zarába na svojich populistických zveličovaniach vážnych tém v Európskej únii. Rád by som poďakoval Inés Ayalaovej za jej návrh, aby sa OLAF tiež zaujímal o tieto záležitosti. Ďakujem aj pánovi Jřrgensenovi, Paulovi Casacaovi, pánovi Böschovi, ktorý je prítomný a mojim kolegom, pani Ingeborg Grässleovej, Alexovi Stubbovi, atď.

Rád by som povedal, že aj pán Alex Stubb sa ma pýtal, čo by som vynechal. Musím povedať, že napríklad by som vynechal odkaz na činnosť partnera. Pamätám si, že najväčší problém v Európskej únii bol zapríčinený nie partnerom, ale niečím podobným: Mám na mysli prípad Edith Cressonovej. Týmto mám na mysli, že by sme v našom prípade nemali uplatňovať také obmedzenia a mali by sme postupovať logicky. Skutočne aj poslanci Parlamentu majú právo na rodinný a súkromný život.

Tiež by som chcel povedať, že budeme naďalej príkladom pre mnohé členské štáty v tom, ako EÚ využíva svoje finančné zdroje lepšie a účinnejšie s nízkymi administratívnymi nákladmi a oveľa účinnejšie ako niektoré členské štáty. V tejto predbežnej misii, s ktorou všetci súhlasíme, niektoré členské štáty, štáty, ktoré odmietajú vysvetliť ako čerpajú 80 % prostriedkov Spoločenstva a potom sa usmievajú, keď odmietneme schváliť účty EÚ, to využívajú na zdôvodnenie poskytovania nižšej sumy peňazí do spoločného fondu, obmedzovanie činnosti EÚ, pričom zneužívajú naše obvinenia, že členské štáty nesprávne čerpajú a využívajú túto skutočnosť, aby odmietli poskytnúť tomuto Parlamentu viac ako 1 %.

Ďakujem, pán predsedajúci a tiež by som rád zaželal pánovi Kallasovi všetko dobré pri plnení cieľa, ktorý Parlament tak horlivo podporuje.

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. - (FR) Na druhej strane, správa Pomésa Ruiza celkom správne obsahuje stanovisko, že ešte stále musí byť vynaložené obrovské úsilie, aby sme dosiahli transparentnosť vo finančných otázkach. Analýza výročnej správy o činnosti GR pre rozpočet za rok 2006 v skutočnosti ukázala, čo je stále nevyhnutné vykonať pred dosiahnutím transparentnosti v účtoch EÚ. Z preskúmania prostriedkov určených na spoločnú poľnohospodársku politiku napríklad vyplýva, že nástroje, ktoré má Komisia k dispozícii nie vždy umožňujú zaručiť presnosť údajov poskytovaných členskými štátmi.

Ak sa chceme vyhnúť rozpočtovým chybám z minulosti, Komisia musí zvýšiť kvalitu informácií poskytovaných verejnosti o príjemcoch prostriedkov Spoločenstva a musí to urobiť bezodkladne prijatím mnohých konkrétnych opatrení: racionalizáciou zverejnených informácií o príjemcoch prostriedkov Spoločenstva, vytvorením všeobecného vyhľadávača, zverejnením čiernej listiny podvodníkov atď. Komisia by mala v budúcnosti prijať politickú zodpovednosť za zverejnené informácie, aby zabezpečila prísnu, účinnú a transparentnú kontrolu prostriedkov Spoločenstva pridelených členským štátom.

22. SKOchrana finančných záujmov Spoločenstva – Boj proti podvodom – Výročné správy 2005 – 2006 (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0009/2008) pána Musotta v mene Výboru pre kontrolu rozpočtu o ochrane finančných záujmov Spoločenstva – boj proti podvodom – výročné správy 2005 a 2006 [2006/2268(INI)].

  Francesco Musotto, spravodajca. − - (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, chcel by som začať poďakovaním pánovi Kallasovi za jeho cennú spoluprácu s Parlamentom počas jeho práce. Rovnako som vďačný OLAF-u, v osobe jeho riaditeľa Franza-Hermanna Brünera, za jeho veľkorysú podporu a dôležitú prácu, ktorá nie je jednoduchá. Nakoniec by som chcel poďakovať všetkým svojim kolegom za ich užitočné príspevky, ako aj všetkým národným orgánom a inštitúciám, ktoré s nami spolupracovali na tejto náročnej úlohe a najmä, ak smiem, talianskej Guardia di finanza za jej vysoko profesionálny prístup v tejto oblasti.

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva je predmetom veľkého významu, ktorý nás ovplyvňuje priamo ako štáty a ako občanov, a preto sa ňou musíme zaoberať so všetkou prísnosťou a odhodlaním.

Dnešné uznesenie by malo byť praktickou reakciou na alarmujúci jav podvodov v rámci Spoločenstva. Zozbierané údaje...

(Predsedajúci prerušil rečníka, aby napomenul niektorých poslancov, ktorí vyrušovali)

Ďakujem, pán predsedajúci. Hovoríme o transparentnosti a potrebná je tiež obyčajná zdvorilosť.

Dnešné uznesenie by malo byť praktickou reakciou na alarmujúci jav podvodov v rámci Spoločenstva. Zozbierané údaje sú znepokojujúce: v oblasti vlastných zdrojov, poľnohospodárskych výdavkov a štrukturálnej činnosti, nezrovnalosti oznámené v roku 2006 v celkovej sume 1,143 miliardy EUR v porovnaní s 1,024 miliardy EUR v predchádzajúcom roku. Štatistiky odhaľujú stále sa zvyšujúci počet nezrovnalostí.

Avšak rád by som zdôraznil, že veľký počet nezrovnalostí nevyhnutne neznamená vysokú úroveň podvodov. Môže tiež ukazovať, že existujúce kontrolné opatrenia sú účinné a že existuje úzka spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou. Komisia vo svojej výročnej správe na rok 2006 právom zdôrazňovala dôležitosť takejto spolupráce s cieľom predchádzať a vymáhať finančné prostriedky. Doteraz sa štatistiky spoliehali na veľmi rôznorodé národné štruktúry s rozdielnymi administratívnymi, súdnymi, dozornými a kontrolnými systémami.

Považujeme za obzvlášť neprijateľné, ak Španielsko a Nemecko nepostupujú Komisii informácie o nezrovnalostiach v elektronickej podobe napriek tomu, že všetky členské štáty sú povinné to urobiť. Predpisy Spoločenstva a povinnosti vyplývajúce z boja proti podvodom musia byť zavedené rovnakým spôsobom vo všetkých krajinách. K tomu je potrebná užšia spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou, aby boli ochránené finančné záujmy Spoločenstva, ktoré musia byť vnímané ako spoločné záujmy presahujúce záujmy jednotlivých štátov.

Je potrebná väčšia súčinnosť medzi dozornými orgánmi a miestnymi správami z hľadiska koordinácie a výmeny informácií. Centrálna organizácia a vyplácanie prostriedkov vyžaduje súhrnné opatrenia na zavádzanie a zväčšuje vzdialenosti medzi finančnými orgánmi a konečnými príjemcami.

Zjednodušenie pravidiel je ďalším základným bodom, ktorý bol spomenutý v správe. Programovacie obdobie na roky 2000 až 2006 naozaj ukázalo, že príliš komplikované predpisy prispeli k odhaleniu nezrovnalostí.

Na záver, napriek miernemu zlepšeniu vo vymáhaní neoprávnených prostriedkov, je vymáhanie stále problém, ktorý spôsobuje škody rozpočtu Spoločenstva. Najmä obdobie 39 mesiacov medzi spôsobením nezrovnalosti a jej oznámením Komisii je neprijateľné, nakoľko také zdržanie robí vymáhanie zložitejším, ak nie nemožným.

PREDSEDÁ: MARIO MAURO
podpredseda

  Siim Kallas , podpredseda Komisie. − Vážený pán predsedajúci, správa pána Musotta zahŕňa dvojročné snahy o zlepšenie ochrany finančných záujmov Európskej únie. Zdravý systém finančného riadenia sa má zameriavať na výdavky, kontrolu a boj proti nezrovnalostiam, zvlášť tým, ktoré sú spáchané s podvodným úmyslom.

Správa obsahuje mnoho rovnakých obáv ako správa o absolutóriu, pričom ochrana finančných záujmov je samozrejme vnímaná ako kľúčový prvok zdravého finančného riadenia, ale zameranie je iné.

Rád by som srdečne poďakoval spravodajcovi, pánovi Musottovi za veľmi cielenú správu, ktorá sa zameriava na hlavné otázky a viackrát vyzýva Komisiu na zvýšenie úsilia.

Dovoľte mi vyjadriť sa k štyrom z nich. Po prvé, úloha členských štátov: Správa využíva množstvo údajov a štatistík o nezrovnalostiach v členských štátoch a ich finančnom dopade. Neváha poukázať, že niektoré členské štáty pracujú lepšie ako iné. Ešte raz by som zdôraznil, že vysoký počet nezrovnalostí neznamená nevyhnutne vysokú úroveň podvodov, ale môže byť dobrým ukazovateľom účinnej a dôkladnej kontroly.

Keď som v júli predstavil správu Komisie, zdôraznil som potrebu, aby členské štáty zabezpečili správne, úplné a včasné oznamovanie údajov o nezrovnalostiach. Dobrý tok informácií medzi členskými štátmi a Komisiou je nevyhnutný pre účinné vymáhanie a jednotný postup proti podvodníkom. Mnohé z nich to robia, ale u niektorých existuje stále priestor na zlepšenie. Komisia s podporou Európskeho parlamentu sa nebude vyhýbať pripomínaniu ich zodpovedností.

Plne súhlasím s výzvou vyjadrenou v správe, aby sa Rada venovala výročným správam a posudzovala ich na ministerskej úrovni. Systém finančného riadenia EÚ je komplexný, pretože zodpovednosť je zdieľaná s členskými štátmi. Zvýšené zameranie na národné vyhlásenia, ktoré presúva zodpovednosť za výdavky na členské štáty, by malo ísť ruka v ruke so spoluprácou pri riešení nezrovnalostí a bojom proti podvodom.

Veľmi vítam zameranie správy na systémové a všeobecné otázky a nie na individuálne prípady, pri ktorých, ako viete, je OLAF nezávislý vo svojom vyšetrovaní.

Komisia plne súhlasí s Európskym parlamentom, že je potrebné hlbšie analyzovať štruktúry existujúce v členských štátoch zodpovedné za boj proti nezrovnalostiam, podporovať ich a uľahčiť spoluprácu a výmenu informácií. Týmto sa bude zaoberať správa v roku 2008. Tohtoročná správa Komisie zdôrazňuje témy analýzy a riadenia rizík, databázy vylúčených a nástrojov včasného varovania. Navyše správa skúma kroky členských štátov na zlepšenie vymáhania dlžných alebo nesprávne vyplatených súm, ako aj mechanizmy národného práva na vymáhanie prostredníctvom zápočtov. Správa tiež obsahuje informácie o vrátených sumách a finančných opravách, zvlášť keď platby neboli uskutočnené v súlade s predpismi Spoločenstva.

Úloha organizovaného zločinu, ako je mafia, v podkopávaní finančných záujmov EÚ, je srdcovou záležitosťou spravodajcu. OLAF prispel k hodnoteniu hrozieb organizovaného zločinu (OCTA), ktoré vytvoril Europol. Som šťastný, že môžem oznámiť, že som požiadal obidva orgány, aby pokračovali v spolupráci v tejto veci.

Daň z pridanej hodnoty a colné podvody sú oblasti, kde sa jedná o veľké peniaze. Bohužiaľ je to oblasť, kde je spolupráca s členskými štátmi často zložitá. Budem veľmi stručný a odvolám sa na to, čo poviem o správe Newtona Dunna a poďakujem Európskemu parlamentu za jeho súčasnú podporu pri zdôrazňovaní užitočnosti, ktorú môže priniesť spolupráca v tejto oblasti na úrovni EÚ.

Moja štvrtá a posledná poznámka bude o zmene pravidiel OLAF-u. Komisia v tejto súvislosti predložila návrh v máji 2006. Som presvedčený, že otvára hlavné dôležité otázky týkajúce sa efektívneho fungovania úradu pre boj proti podvodom, a to menovite tok informácií, procesné práva a mechanizmus sťažností, úloha dozorného výboru a všeobecnejšie riadenie a zodpovednosť. Veľmi dúfam, že vo veľmi blízkej budúcnosti môžeme zahájiť medziinštitucionálnu diskusiu o hľadaní riešení a pokročiť v týchto dôležitých bodoch.

Správa pána Musotta znovu pripomína túžbu po zoskupení právnych predpisov proti podvodom. Z politického hľadiska to plne podporujem, ale technicky to bude neľahká úloha. Komisia bude pripravená postúpiť požadovanú analýzu Európskemu parlamentu do mája tohto roku.

  Jan Březina, spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. − (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, máme pred sebou správu o ochrane finančných záujmov EÚ s trochu nejasným podtitulom: Boj proti podvodom.

Skutočným zameraním správy nie je podvod ako taký, ale skôr nezrovnalosti. Zatiaľ čo podvod predpokladá zlý úmysel, nezrovnalosť môže vyplynúť z nedbanlivosti alebo nesprávnych účtovných postupov. V chúlostivých oblastiach ako sú finančné vzťahy v rámci EÚ, by takáto terminológia mala byť používaná opatrne.

Ako spravodajcu Výboru pre regionálny rozvoj ma mrzí nárast v počte zistených nezrovnalostí  v projektoch financovaných zo štrukturálnych fondov. Vrhá to zlé svetlo na niektoré členské štáty a ich vnútorné kontrolné mechanizmy. Avšak problémy týchto krajín sa nesmú stať dôvodom na prehodnotenie existujúceho systému decentralizovanej kontroly, ktorým sa riadi využívanie štrukturálnych fondov. Zodpovednosť je jasná; je individuálna a ako taká musí byť vynútiteľná.

Dosiahnutie zodpovedajúcej úrovne finančných kontrolných mechanizmov v jednotlivých členských štátoch je prvým nevyhnutným krokom. Nasledujúcim krokom je zabezpečiť vymáhanie neoprávnene vyplatených súm. Možným spôsobom by mohlo byť pozastavenie pravidelných platieb tým členským štátom, ktoré otáľajú s vrátením čiastok vyplatených za protiprávnych okolností.

Existencia nedokonalých kontrolných mechanizmov má potenciál podkopať dôveru k systému štrukturálnych fondov a mohla by vrhnúť zlé svetlo na EÚ ako celok.

Okrem toho potrebujeme kontroly s väčšou otvorenosťou a transparentnosťou. Preto by som rád vyjadril svoju podporu Európskej iniciatíve za transparentnosť, podľa ktorej by boli informácie o príjemcoch pomoci zo štrukturálnych fondov zverejňované. Keďže hovoríme o riadení verejných prostriedkov, na príjemcov takejto pomoci by mali byť kladené určité požiadavky.

Nevyhnutnou podmienkou lepšieho posúdenia kontrolných systémov je užšia spolupráca s Dvorom audítorov, ktorá dodnes chýba. Zatiaľ čo je pravdou, že správy z Dvora audítorov predstavujú pre európske inštitúcie zdĺhavé čítanie, malo by to byť len ďalším dôvodom, aby sa im venovalo viac pozornosti. A určite je to vhodnejšie ako schovávať hlavu do piesku a vyhýbať sa zodpovednosti.

  Kyösti Virrankoski, spravodajca Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka požiadaného o stanovisko. − (FI) Vážený pán predsedajúci, Francesco Musotto vypracoval výbornú správu o výročných správach Európskeho úradu pre boj proti podvodom za roky 2005 - 2006 a ja by som mu chcel za toto vyjadriť moju najúprimnejšiu vďaku. Počet nezrovnalostí oznámených členskými štátmi vzrástol v roku 2006 na ekvivalent rovnajúci sa 1,143 miliardy EUR. Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond z toho predstavuje čiastku 87 miliónov EUR. Aj keď je to len 0,17 % z celkových poľnohospodárskych výdavkov vo výške 49,7 miliardy EUR, napriek tomu sa na to treba pozerať vážne. Približne tretina týchto nezrovnalostí boli prípady priamych podvodov.

S novými nariadeniami budú členské štáty schopné vymáhať neoprávnené platby ľahšie ako doteraz. Preto Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výbor pre kontrolu rozpočtu považujú za poľutovaniahodné, že úroveň vymáhania tejto pomoci zostáva nízka. Komisia by mala urýchliť proces vymáhania, a ak je to potrebné uplatniť nápravné opatrenia. Obidva výbory tiež uisťujú Komisiu o ich plnej podpore pri prísnom uplatňovaní možnosti pozastavenia platieb, ak Komisia nemá úplné záruky, že členský štát, ktorý je príjemcom prostriedkov, má spoľahlivý systém riadenia a kontroly.

(potlesk)

  Ingeborg Grässle, v mene skupiny PPE-DE. (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, skupina EPP-ED je zodpovedná za správu o boji proti podvodom po prvý krát a sme veľmi vďační pánovi Musottovi za to, že sa vo svojej správe zameral na prácu OLAF-u a spoluprácu s členskými štátmi. Musel pracovať veľmi tvrdo, pričom sa musel popasovať so šesťstotridsiatimi stranami štatistického materiálu o boji proti podvodom z rokov 2005 a 2006 . Jeho správa odhaľuje veľmi zmiešaný obraz a domnievam sa, že tu naozaj musíme zakročiť. Nezdá sa, že by odhaľovanie nezrovnalostí bolo pre členské štáty veľmi dôležitou otázkou. Je to zjavné zo skutočnosti, že už zasa sa Rada nezúčastňuje tejto veľmi dôležitej rozpravy napriek tomu, že ako druhá zložka rozpočtového orgánu by sa mala zaujímať o to, čo sa deje s peniazmi daňových poplatníkov, za ktorých riadenie a vyplácanie je zodpovedná.

Spravodajca navrhuje prijať formálne opatrenia proti Nemecku a Španielsku za ich porušovanie práva EÚ. Španielsko poskytuje o nezrovnalostiach len informácie v papierovej forme. Navyše tieto informácie sú mimoriadne neúplné, ako je zjavné z 18. správy o štrukturálnych fondoch.

Nemecko je veľmi špecifický prípad. Poskytovanie informácií mu trvá dlhšie ako ostatným členským štátom a je to jediná krajina, ktorá nezverejňuje mená. Ako môže OLAF robiť svoju prácu bez mien? Podvodníci sa tu schovávajú za ochranu údajov. Skutočnosť je, pán Březina, že 15 až 20 % nezrovnalostí má nejaké podvodné pozadie. Nemecko tiež kladie prekážky OLAF-u pri vyšetrovacej práci na miestnej úrovni, zvlášť v prípadoch colných trestných činov a vývozných náhrad. Žiadame Komisiu, aby informovala o každom členskom štáte a o jeho ochote alebo neochote spolupracovať, a aby tak urobila v termíne do predloženia ďalšej správy OLAF-u.

Z pohľadu našej skupiny pripravovaná reforma právneho základu OLAF-u musí byť využitá v prvom rade na zlepšenie pracovných podmienok pri spolupráci OLAF-u s členskými štátmi. Rada by som vyjadrila moje úprimné poďakovanie samotnému OLAF-u a jeho pracovníkom, ktorí pracujú vo veľmi náročnej oblasti. Myslím si, že výsledky naozaj odolajú kritickému pohľadu. Avšak som tiež presvedčená, že tieto výsledky by sa dali zlepšiť prostredníctvom lepšej spolupráce s členskými štátmi.

  Szabolcs Fazakas, v mene skupiny PSE. (HU) Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, dámy a páni, Európsky parlament považuje ochranu finančných záujmov Európskej únie za jednu zo svojich najdôležitejších úloh, nakoľko tak ako všetky parlamenty má právo a povinnosť sledovať výdavky. Okrem toho názor, že na prostriedky EÚ sa nedohliada primerane je v Európe čoraz rozšírenejší. Takže v tomto ohľade máme tiež politický dlh voči verejnosti, našim voličom a daňovým poplatníkom.

Túto legislatívnu a politickú povinnosť sme uskutočnili hlavne prostredníctvom udeľovania absolutória, ale okrem toho sme predkladali pravidelné správy o ochrane finančných záujmov EÚ a boji proti podvodom. Našim cieľom pritom nie je vytvárať senzácie alebo spôsobiť škandál, ale objektívne ukázať situáciu a vyriešiť akékoľvek problémy.

Rád by som využil túto príležitosť a zagratuloval môjmu kolegovi poslancovi, pánovi Musottovi za túto výbornú správu a vyjadril svoju vďaku podpredsedovi Komisie pánovi Kallasovi a generálnemu riaditeľovi OLAF-u, pánovi Brünerovi za konštruktívnu spoluprácu, ktorú prejavili tiež v tejto oblasti.

Napriek tomu, že tieto správy na vysokej úrovni sú vítané každý rok s veľkou vďakou, my v Európskych inštitúciách sa niekedy cítime ako keby sme bojovali s veternými mlynmi, nakoľko zistenia z týchto správ sa stretávajú s odporom časti Rady, čoho výsledkom je, že Komisia nebola schopná už roky prijať potrebné opatrenia.

Domnievame sa, že najslabším ohnivkom je postoj členských štátov, nakoľko niektoré členské štáty – naša poslanecká kolegyňa pani Grässleová práve teraz v tejto súvislosti hovorila o Nemecku – nie sú schopné rozpoznať, že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa prostriedky EÚ čerpali v súlade s pravidlami, aby výdavky boli podrobené kontrole, a aby sa všetky neoprávnene vyplatené čiastky vrátili.

Považujeme za zvlášť poľutovaniahodné, že podvody s daňou z pridanej hodnoty vo forme „kolotočových“ transakcií sa stávajú čoraz rozšírenejšie po celej Európe do takej miery, že nemáme žiadne celkové čísla o čiastke, o ktorú sa jedná, hoci niektoré odhady hovoria, že by to mohlo byť asi 35 – 40 % rozpočtu EÚ. Je čas podniknúť tiež v tejto súvislosti rázne kroky v záujme riadenia európskych záležitostí, ako aj v záujme verejnej mienky. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, v mene skupiny UEN.– (PL) Vážený pán predsedajúci, keďže vystupujem v mene skupiny Únie za Európu národov ohľadne ochrany finančných záujmov Spoločenstiev, rád by som upriamil pozornosť na nasledovné otázky. Po prvé, bol zaznamenaný podstatný nárast súm ovplyvnených nezrovnalosťami v oblasti vlastných zdrojov. Suma 325 miliónov EUR v roku 2005 a 353 miliónov EUR v roku 2006, v porovnaní s 212 miliónmi v roku 2004. Tiež by som mal spomenúť nárast nezrovnalostí v oblasti štrukturálnych činností: 703 miliónov EUR v roku 2006, v porovnaní s 601 miliónmi v roku 2005.

Po druhé, bolo zaznamenané výrazné zníženie súm ovplyvnených nezrovnalosťami v oblasti poľnohospodárstva. Suma v roku 2006 bola 82 miliónov EUR, v porovnaní so 102 miliónmi EUR v roku 2005. Toto zníženie si zaslúži osobitnú poznámku, pretože výdavky na poľnohospodárstvo veľmi často zahrňujú obrovské množstvo príjemcov – farmárov – ktorí často sami musia zvládnuť zložité postupy účtovníctva pre prijaté prostriedky.

Po tretie, rád by som zdôraznil konštatovanie zo správy, že jedny z hlavných príčin vzniku nezrovnalostí v rozpočtových výdavkoch sú zložité programové zásady a neúčinné metódy sledovania a kontroly.

Po štvrté, pozornosť by tiež mala byť venovaná požiadavke väčšej transparentnosti pri udeľovaní prostriedkov.

Dôležitou črtou tejto transparentnosti je záväzok členských štátov zverejňovať informácie o projektoch a príjemcoch prostriedkov pochádzajúcich zo všetkých fondov Spoločenstva.

  Bart Staes, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár povedal to isté: táto správa sa naozaj prekrýva s udeľovaním absolutória. V tomto zmysle je tiež táto rozprava rozcvičkou pred budúcotýždňovým vypočutím s komisárom Špidlom a komisárkou Hübnerovou. Poznáme čísla o nahlásených nezrovnalostiach. Nepovedia nám samozrejme celý príbeh, ale povedia nám veľa o hlásených problémoch v oblastiach politiky vlastných zdrojov, poľnohospodárstva a štrukturálnych fondov. Správa spomína ohlásené nezrovnalosti v celkovej hodnote 1,1 miliardy EUR a trend je stúpajúci. Vrátili sme sa späť na úroveň z roku 2002 po lepších číslach v rokoch 2003, 2004 a 2005. Poľnohospodárstvu sa darí pomerne dobre.

Problémovými oblasťami sú jednoznačne vlastné zdroje a štrukturálne fondy: vlastné zdroje predstavovali z hlásených nezrovnalostí 325 miliónov EUR a štrukturálne fondy 700 miliónov EUR. V rámci štrukturálnych fondov päť členských štátov predstavovalo 84 % ohlásených nezrovnalostí. Každý, kto má záujem, si môže prečítať v správe pána Musotta, ktoré sú to krajiny. Je to skutočne pozoruhodné. Treba mať tiež na pamäti, že ďalšia 1 miliarda EUR z obdobia pred rokom 2006 sa ešte stále vymáha a Dvor audítorov hovorí, že 12 % štrukturálnych fondov v roku 2006 nemohlo byť vyplatených. Toto sú súvislosti, v ktorých prebieha súčasné udeľovanie absolutória a pre nás sú dôvodom na veľké znepokojenie. Vrátime sa k tomu.

Čo sa týka vlastných zdrojov, problém cigaretových podvodov sa riadne rieši. Mali sme dohodu so spoločnosťou Philip Morris. Máme novú dohodu s Japan Tabacco, ktorá by mala priniesť veľa peňazí a tiež viesť k zníženiu pašovania. Hlavnou problémovou oblasťou vlastných zdrojov sú „kolotočové“ transakcie s daňou z pridanej hodnoty. Čísla sú citované: týka sa to obrovských súm, ktoré sa šplhajú do miliárd eur. Vyšetrovanie britskej Snemovne lordov to ďalej zvýrazňuje. Som rád, že Parlament to rieši. Výbor pre hospodárske a menové veci už zorganizoval vypočutie a Výbor pre kontrolu rozpočtu urobí to isté 4. alebo 5. mája. Dúfam, že ja osobne ako spravodajca budem schopný vypracovať o kolotočoch s DPH takú dobrú správu, ako bola moja správa o cigaretových podvodoch.

  Derek Roland Clark, v mene skupiny IND/DEM. - Vážený pán predsedajúci, táto správa je dlhým zoznamom zlyhaní. Graficky ukazuje ako suma podvodov opísaných ako „nezrovnalosti“, stále rastie a pokusy riešiť tento problém zlyhávajú. Otvorene priznáva, že podvody v roku 2006 v oblastiach vlastných zdrojov – v poľnohospodárskych výdavkoch a štrukturálnych činnostiach členských štátov – dosiahli 1,143 miliardy EUR. V roku 2003 to bolo 922 miliónov EUR, takže len za štyri roky podvody vzrástli o viac ako 200 miliónov EUR.

Každému v tejto inštitúcií by som pripomenul, že toto nie sú bezvýznamné sumy peňazí, ale peniaze daňových poplatníkov. EÚ je financovaná svojimi občanmi, vrátane preťažených daňových poplatníkov v Spojenom kráľovstve. Za svoje peniaze si zaslúžia niečo lepšie. Vlády všetkých členských štátov by už mali povedať „dosť“, a tieto otrasné čísla poskytujú len ďalší dôvod, prečo by vláda mojej krajiny mala ctiť svoj manifestačný záväzok a dať britským ľuďom možnosť hlasovať o Lisabonskej zmluve v referende.

  Andreas Mölzer (NI). Vážený pán predsedajúci, nie je žiadnym tajomstvom, že Európska únia už roky bojuje o to, aby dostala svoje financie pod kontrolu. Financujeme veľké spoločnosti, ktoré sa potom presunú z jedného členského štátu do druhého, zatiaľ čo malé a stredné podniky odchádzajú s prázdnymi rukami. Naozaj často sa zdá, že EÚ nevie koho v skutočnosti financuje a kto ťahá za jej nitky. Podľa môjho názoru tu už dávno mal byť register lobistov.

Početné nezrovnalosti tiež zanechávajú trpkú pachuť, zvlášť ak majú priame spojenie s inštitúciami EÚ. V tejto súvislosti zmrazenie financovania EÚ Bulharsku až do objasnenia prípadov korupcie, vysiela dôležitý signál. Je tu tiež skutočnosť, že niektoré členské štáty majú očividne malý záujem na vymáhaní prostriedkov, ktoré boli vyplatené nesprávne. Ak sa len teraz uzatvárajú prípady z deväťdesiatych rokov, zjavne sa v EÚ veci hýbu príliš pomaly.

  Ville Itälä (PPE-DE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať spravodajcovi, pánovi Musottovi. Urobil dôkladnú a výbornú prácu. Táto správa je nesmierne dôležitá a boj proti podvodom je niečo, na čom buď získate alebo stratíte dôveru verejnosti. Myslím si, že existujú tri veľmi dôležité problémy, ktoré obsahuje táto správa a ktoré musia byť vyriešené.

V prvom rade je neprijateľné, že niektoré krajiny neposkytujú informácie o poľnohospodárskych výdavkoch. Nemecko a Španielsko sú vynikajúcim príkladom. Nemecko neposkytuje údaje ani o jednotlivcoch a spoločnostiach, ktoré by Európsky úrad boja proti podvodom určite potreboval na to, aby bol schopný riešiť tieto záležitosti. Toto je samozrejme niečo, čo nemôžeme povoliť: všetky členské štáty musia dodržiavať pravidlá. Ak niekoľko veľkých krajín ide zlým príkladom, situácia nevyzerá veľmi dobre.

Druhá otázka je, že oznámenia o nezrovnalostiach môžu trvať až 39 mesiacov – viac ako tri roky. Je to veľmi dlho a nevzbudzuje to dôveru v myšlienku, že členské štáty sú dostatočne opatrné.

Tretia otázka, ktorá je veľmi zaujímavá a dôležitá, je, že v tejto oblasti sa tiež vyskytuje špecializovaný a organizovaný zločin. Teraz je to také dôležité, že musia byť urobené všetky opatrenia na to, aby sme obmedzili takéto zločiny.

Je to veľmi dôležitá správa a musíme vynaložiť všetku snahu na zlepšenie tejto situácie, aby sme získali dôveru verejnosti.

(potlesk)

  Herbert Bösch (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som úprimne zagratuloval spravodajcovi. Nie je to ľahká úloha prísť ako nový k takémuto komplexnému spisu a myslím, že môžeme byť pyšný, že pán Musotto urobil takú skvelú prácu. Myslím, že dnes to môžeme povedať s istotou, keďže na zajtra nie sú k tejto správe žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. To je tiež pocta spravodajcovi.

Po druhé, jeden z rozpočtových orgánov očividne nemá akýkoľvek záujem zistiť, čo sa deje s peniazmi daňových poplatníkov. Rada sa zasa vyhýba zodpovednosti. Vždy, keď hovoríme o tom, ako sa utrácajú peniaze európskych daňových poplatníkov a pokúšame sa hľadať riešenia neľahkých otázok, Rada sa jednoducho nezúčastní. Avšak videli sme - a to ma privádza k otázke, čo sa stane s udeľovaním absolutórií v našom výbore - že po celé roky sa v oblasti poľnohospodárskej politiky znížil počet nezrovnalostí tam, kde sme boli v našej činnosti odhodlaní a vyvinuli sme systémy kontroly priamych platieb.

Na druhej strane v štrukturálnej politike, kde sa neurobilo nič a kde sme roky nečinne sedeli a prizerali sa vývoju udalostí, čísla rástli a rástli. Roky to bolo zjavné a roky sa to opakovane uvádzalo v správach o podvodoch. Z udeľovania absolutória v roku 2006 komisár Kallas uvidí, že toto je problém a očakávame od neho, že bude konať a nie len nečinne sedieť a prizerať sa.

Preto by som chcel, pán komisár, aby ste to povedali tým členským štátom, ktoré sa správajú tak, akoby pre nich neplatili pravidlá, ktoré sme všetci vytvorili. A je to tiež to, čo hovorí spravodajca s plnou podporou všetkých predchádzajúcich rečníkov: Chceme aby ste povedali „dobre, zmrazíme 10 % vašich prostriedkov. Bude to predstavovať rezervu a môžete ich získať, keď prijmete primerané opatrenia“. Toto je veľmi praktická požiadavka Parlamentu. Nie je to plán činnosti, je to praktické opatrenie. Toto je to, čo očakávame od Komisie a potom budeme veľmi spokojní.

Ešte raz, gratulujem spravodajcovi.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, tak ako ostatní rečníci by som chcela zagratulovať spravodajcovi k tejto veľmi dôležitej správe.

K účasti v tejto rozprave ma podnietilo zameranie na poľnohospodárstvo. Ostatní rečníci povedali, že nastalo zlepšenie v kontrole a inšpekciách, najmä pokiaľ ide o peniaze poskytnuté farmárom. A teraz je tu iniciatíva za transparentnosť, aby sa zverejňovalo, čo farmári dostávajú.

Jednou z ťažkostí pre tých, ktorí sú vo farmárskej komunite, je to, že veľmi často veria, že sú vinní, až kým sa nedokáže ich nevina. Samozrejme nikto z nás nemôže alebo nebude prehliadať podvody. A pretože v Európskom rozpočte sú podvody, verejnosť veľmi zle vníma Európsku úniu a to, ako vyúčtováva vyzbierané peniaze. Ak by verejnosť rozumela európskemu rozpočtu lepšie, mohla by sa dožadovať trochu hlasnejšie, aby sme boli tvrdší voči podvodom.

Je dôležité zdôrazniť rozdiel medzi podvodmi a nezrovnalosťami, z ktorých mnohé sú objavené, pretože sú veľmi rozdielne. Nemôžeme trestať samých seba za nezrovnalosti, ale mali by sme trestať podvody voči rozpočtu Spoločenstva. Toto je otázka týkajúca sa členských štátov – tak, ako povedal posledný rečník – pretože všetky členské štáty vstúpili do Európskej únie v dobrej viere a združili prostriedky do určitých stratégií. A je na nás, aby sme zaistili, že peniaze, ktoré sme združili sú použité dobre, a že tu nie sú žiadne podvody voči peňaženke verejnosti.

Členské štáty, ktoré majú málo podvodov a mierny prístup musia byť nejakým spôsobom potrestané, ale je veľmi dôležité, aby neboli trestané členské štáty, ktoré si v tejto oblasti vedú dobre. Je preto dôležité, aby Komisia podnikla kroky na úrovni členských štátov.

Skončím zopakovaním veľmi dôležitého bodu, že medzi tými, ktorí farmárčia teraz existuje veľmi silný pocit, že sú vinní, kým sa nedokáže ich nevina. Toto je neprijateľné, a preto musíme byť opatrní aby sme dosiahli vyvážený stav.

  Bart Staes (Verts/ALE). – (NL) Pán predsedajúci, ďakujem, že ste mi opäť dali slovo. Každý, kto sleduje moju činnosť v tejto politickej funkcii a moje vyhlásenia, vie, že som politik s kritickými názormi. Som veľmi kritický aj v súvislosti s Európskou úniou, no zároveň som silne proeurópsky orientovaný. Z uvedeného dôvodu nemôžem prehliadnuť slová pána Clarka, ktorý medzičasom opustil rokovaciu sálu. Pán Clark, rovnako ako všetci euroskeptici, často hovorí polopravdy, lži a príliš zjednodušuje skutočnosti. Vo svojom vystúpení sa napríklad zmienil o podvodoch vo výške niekoľkých miliónov eur. V správe sa však jasne uvádza, že ide o nezrovnalosti. Pravidelne zamieňa pojem nezrovnalosť pojmom podvod. Jeho vyhlásenia sú v rozpore s textom správy a jeho prístup považujem za značne obmedzený.

Ďalšia vec. Vyjadruje sa, akoby za každý nezdar, ktorý nás postihne, mohla Európska únia. Rád by som požiadal pána Clarka, aby si prečítal správu Snemovne lordov britského Parlamentu o podvodoch s DPH typu kolotoča. Zistí, že ani úradom v jeho vlastnej krajine sa nepodarilo zabrániť takýmto podvodom s DPH. Máme na mysli podvody vo výške 3,5 až 4,5 miliardy GBP ročne. A to je viac ako 10 miliónov GBP denne! Podstatne viac ...

(Predsedajúci prerušil rečníka)

  Dumitru Oprea (PPE-DE). – (RO) Blahoželám pánovi Musottovi k jeho správe. Mám dojem, že výskyt veľkého množstva nezrovnalostí z obdobia rokov 2003-2006 mal vyústiť napríklad do zmeny prezentácie rámcového programu 6, v porovnaní s rámcovým programom 5. V rámcovom programe 5 bola v návrhoch projektov časť B anonymná a pri akejkoľvek zmienke o krajine alebo osobe angažovanej v projekte bola uložená pokuta. V rámcových programoch 6 a 7 sa už s anonymitou nestretávame. Je možné, aby sme sa v rámcovom programe 8 neuchyľovali k tomuto systému zložitého predkladania projektov?

  Ingeborg Grässle (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, ďakujem za príležitosť znova prehovoriť. Rada by som poďakovala pánovi Böschovi za uznanie, ktoré vyjadril vo vzťahu k nášmu spravodajcovi, ale aj za jeho férový prístup a pomoc. Pán Bösch sa správou o podvodoch zaoberá už veľa rokov. Teraz máme tú česť my a myslím si, že skutočnosť, že sme v tejto veci dosiahli súhlasné stanovisko, je znakom autority Výboru pre kontrolu rozpočtu.

Plne sme sa zamerali na členské štáty. Komisia by mala spolu so správou vziať na vedomie aj odkaz, že máme v úmysle napomôcť ukončenie tohto obdobia nejasností. Ak sa pozrieme na údaje týkajúce sa vymáhania finančných prostriedkov, vidíme, že ide o veľmi rôznorodú škálu názorov. A práve z uvedeného dôvodu je táto diskusia súčasťou prebiehajúceho postupu udeľovania absolutória. Preto by som chcela Komisiu vyzvať, aby v prípade nedostatku informácií neváhala o ne požiadať. Sme pripravení pomôcť. Myslím si, že ak tento problém vyriešime spolu, bude spoločným dielom aj náš úspech. Ešte raz vrelá vďaka, pán Bösch.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Vážený pán predsedajúci, rád by som sa poďakoval váženým pánom poslancom za ich poznámky k tejto správe. Považujeme ju za veľmi adresnú a konštruktívnu. K otázke, na ktorú ste viacerí upozornili, mám len dve pripomienky, a to, čo znamená nezrovnalosť a čo podvod a ako pristupovať k vymáhaniu prostriedkov.

Môžem povedať, že na pôde Dvora audítorov sa uskutočnilo predbežné stretnutie s príslušnými odborníkmi, na ktorom sme sa snažili o harmonizáciu vysvetlenia týchto pojmov. Uvedená skutočnosť bude pravdepodobne užitočná aj v budúcich rozpravách o udeľovaní absolutória, a samozrejme, všetky tri správy, vrátane nasledujúcej, navzájom veľmi úzko súvisia.

Po druhé, otvoril som túto otázku s predsedníctvom Rady a požiadal ho, aby sa počas svojho rokovania zaoberalo touto správou Parlamentu. Mám tým na mysli diskusiu o nej v rámci rady Ecofin. Dúfam, že sa tak stane. S určitosťou môžem konštatovať, že po hlasovaní o tejto správe, po tom, čo sa stane oficiálnym dokumentom, pokúsime sa v Rade iniciovať diskusiu o nej na úrovni príslušných podvýborov.

  Francesco Musotto, spravodajca. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi v úvode poďakovať všetkým mojim kolegom za ich srdečné slová. Moja vďaka patrí najmä pánovi Böschovi, ktorého predošlá práca sa stala základom mojej správy.

Rád by som podčiarkol niekoľko bodov. Najdôležitejším z nich je zhoda názorov s pánom komisárom Kallasom, najmä čo sa týka charakteru regulačných mechanizmov riadiacich vyplácanie finančných prostriedkov. Komisia sa v tejto súvislosti prijala záväzok. Pán Kallas poukázal na jedno veľmi dôležité hľadisko. Čím viac ťažkostí a komplikácií sa objavuje, tým zložitejšie je chápanie pravidiel a nejasnosti vytvárajú viac príležitostí predovšetkým pre organizovaný zločin a pre všetky formy nelegálnej činnosti. Z uvedeného dôvodu je preklenutie priepasti medzi vyplácateľmi finančných prostriedkov a príjemcami ďalším spôsobom dosiahnutia zreteľnosti, transparentnosti a zjednodušenia chápania celého systému.

Problém vymáhania prostriedkov je skutočne závažný. Postupy sú príliš zdĺhavé a možnosť potrestať tých, ktorí podvádzajú Európske spoločenstvo, je nutné zaistiť formou istej záruky alebo garancie, ktorá sa uplatní prostredníctvom bánk. Je nevyhnutné navrhnúť spôsoby vyplácania, najmä však spôsoby vymáhania týchto finančných prostriedkov, to znamená pomoci, zdokonalenia a urýchlenia ich vymáhania.

Som presvedčený, že vďaka spolupráci, dobrej vôli a politickej angažovanosti mojich kolegov máme za sebou podstatný kus práce. Nemožno pochybovať o tom, že spomínaná spolupráca, ochota a odhodlanie eliminovať tento jav, ktorý je pre Európske spoločenstvo veľmi škodlivý, je motivovaná výhradne politickými záujmami.

Samozrejme, že neúčasť Rady záležitosť neuľahčila. Prítomnosť jej zástupcu by nám bola umožnila oboznámiť sa s jej názorom. Stanovisko Parlamentu v súvislosti s týmito zásadami je však jednotné a jednomyseľné, a preto veríme, že sme urobili čosi pozitívne, čosi, čo nám poskytne nádej do budúcnosti.

  Predsedajúci . − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční 19. februára 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Edit Herczog (PSE), písomne. – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rada by som zablahoželala k tejto správe, v ktorej sa vyzdvihujú nielen nedávne úspechy, ale aj niektoré poľutovaniahodné nedostatky a dlhodobo nesplnené záväzky.

Pre mňa je správa nanajvýš aktuálna, nakoľko v Maďarsku sa rozhodlo o zriadení národného orgánu boja proti falšovaniu. Tento orgán bude mať v prvom rade funkciu koordinátora, tvoriaceho spojovací článok medzi maďarským patentovým úradom a ďalšími vládnymi agentúrami a subjektmi v oblasti hospodárstva, ako aj funkcie súvisiace s dátovými službami týkajúcimi sa Európskej únie.

Musíme sa pripraviť na dlhý a zbytočný boj. Znalosti, či už chránené, alebo verejne dostupné, sú čím ďalej dostupnejšie. Vezmite si napríklad auto vystavené v jednej predajni. V priebehu piatich minút môže stáť v susednej predajni rovnaké auto. Nebude nekvalitnejšie, len lacnejšie, a je len na nás, či sa aj napriek tomu rozhodneme kúpiť si drahší tovar. Závisí od nás, či si želáme platiť za výsledky intelektuálneho úsilia a inováciu aj napriek tomu, že máme na výber aj druhotriedny tovar alebo službu bez tejto pridanej hodnoty.

Uskutočnenie podobného výberu si vyžaduje značné povedomie a zainteresovanosť. Nemožno očakávať, že jednotliví občania budú schopní rozlišovať tieto súvislosti, a že budú uskutočňovať výber na základe hodnôt, keďže to nedokážu ani naši zákonodarcovia alebo vlády.

Obzvlášť dôležitým cieľom je zníženie množstva nezrovnalostí v súvislosti s využívaním fondov EÚ na najnižšiu možnú mieru výskytu chýb. Takéto podvody zosmiešňujú Európsku úniu ako celok, najmä v prípadoch, keď sú prostriedky použité v rozpore s cieľmi, ktoré si EÚ stanovila.

23. Vzájomná pomoc medzi správnymi orgánmi členských štátov a ich spolupráca s Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je správa (A6-0488/2007) pána Billa Newtona Dunna v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (KOM(2006)0866 – C6-0033/2007 – 2006/0290(COD)).

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Vážený pán predsedajúci, tretia správa do veľkej miery súvisí s predošlými dvoma. Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach predstavuje dôležitý právny predpis z roku 1997, keď mala Únia 15 členských štátov.

Vzhľadom na rozvoj v priebehu uplynulého desaťročia, vzhľadom na technický pokrok a úspešnú prax v súvislosti so spoločnými colnými operáciami koordinovanými v Bruseli a vzhľadom na rozšírenie Únie na 27 členských štátov, bol návrh na zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 515/97 nevyhnutným krokom.

Rád by som vzdal hold spravodajcovi, pánovi Newtonovi Dunnovi, za spôsob, akým v Parlamente tento návrh usmerňoval. Rád by som poďakoval aj pánovi Audymu, spravodajcovi výboru požiadaného o stanovisko. Oba výbory, IMCO a COCOBU, úzko spolupracovali prostredníctvom mechanizmu rozšírenej spolupráce. Výsledkom tejto vynikajúcej práce je dosiahnutie kompromisu medzi jednotlivými politickými subjektmi. Ďakujem za konštruktívny prístup Parlamentu, vďaka ktorému možno teraz prijať tento právny predpis v prvom čítaní.

Colné orgány vykonávajú kontroly tovaru dovážaného do Spoločenstva ako aj vyvážaného tovaru na základe spoločného rámca riadenia rizík, vrátane náhodných kontrol. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ich úloha vo všeobecnosti nie je obmedzená len na uplatňovanie colných predpisov: uplatňujú aj právne predpisy Spoločenstva v oblastiach DPH, spotrebných daní a poľnohospodárstva.

Chcem poukázať aj na skutočnosť, že v správe pána Musotta, o ktorej sme práve diskutovali, je presvedčivo zdôraznená otázka boja proti podvodom v oblasti DPH a potreba užšej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou.

Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby dochádzalo k umožneniu výmeny informácií v oblasti DPH medzi colnými orgánmi a Komisiou. V prípade určitého druhu údajov takúto výmenu umožňuje nový článok 2a.

Komisia považuje toto opatrenie za prvý krok smerom k užšej spolupráci v rámci ochrany finančných záujmov Spoločenstva pred podvodmi v oblasti DPH.

  Bill Newton Dunn, spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, ďakujem pánovi komisárovi. Verím, že tento návrh Komisie by nemal byť veľmi kontroverzný. Ako sa zmienil pán komisár: rozšírenie, viac členských štátov, nové technológie, nové zariadenia, počítače. Je potrebné aktualizovať právne predpisy Komisie s cieľom umožniť dobrú spoluprácu v rámci vnútorných hraníc Únie zameranú proti nebezpečným osobám – organizovaným v zločineckých skupinách a podobne.

Minulý týždeň som sa rozprával s riaditeľom jednej veľkej anglicko-holandskej spoločnosti. Vyjadril sa, že pozoruje nárast organizovaného zločinu, jeho slovami, neuveriteľne rýchly nárast. Vlády členských štátov však túto situáciu neriešia. Verejnosť o nej nemá celkový obraz, preto na vlády nenalieha. A vlády občanov upokojujú vyhláseniami typu: „Neobávajte sa, všetko je v najlepšom poriadku.“ Máme vážny problém. Tento návrh Komisie je preto potrebný, každý by mal vyjadriť svoje súhlasné stanovisko s ním a mali by sme ho prijať.

Nemal by som mať dôvod ešte niečo dodávať. Skutočnosť je však iná. Vážený pán predsedajúci, mám pre vás celú históriu, ktorú by som vám rád opísal. Na moje veľké prekvapenie, môj vlastný členský štát, Spojené kráľovstvo, vetoval tento návrh v Rade ministrov s odôvodnením, že s ním nemôžu súhlasiť. S uvedenou skutočnosťou som nebol oboznámený napriek tomu, že som Brit, že žijem v spomínanom členskom štáte. Ani jeden poslanec parlamentu za Labouristickú stranu z labouristickej vlády v Londýne nepredložil jediný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Vybrali však môjho dobrého priateľa, konzervatívca Christophera Heatona-Harrisa, veľmi čestného človeka, ktorý dnes vystúpi, aby objasnil námietku labouristickej vlády, ktorú spracoval do mierne zvláštneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Želám však Chrisovi veľa šťastia, je oprávnený urobiť to. Čo však v súvislosti s touto otázkou robila Labouristická strana? Zdalo sa mi to veľmi zvláštne. Zo strany Británie existuje množstvo ďalších námietok a vyjadrení nesúhlasu, ako aj rozhodnutí o neúčasti vo viacerých politických oblastiach. Z uvedených dôvodov som sa rozhodol, že zistím, aká je politika Spojeného kráľovstva v súvislosti s týmito smernicami, s ktorými nechcú mať nič spoločné, že zistím, čo sa vlastne deje.

Šiel som do úradu OLAF, ktorý sa zaoberá, ako iste viete, problematikou podvodov v EÚ. Oznámili mi, že Spojené kráľovstvo s nimi odmieta spolupracovať aj napriek skutočnosti, že stráca miliardy na podvodoch s DPH typu kolotoča. Londýn vyhlasuje: „Ak podáme úradu OLAF prst, uchmatne si celú ruku. Obávame sa toho a nebudeme s nimi spolupracovať.“ Je to dosť podivuhodné. Rozhodol som sa teda, že budem pokračovať v Londýne. Ako to vlastne funguje? Bolo mi povedané, že Komisia predloží návrh, a následne má nižší úradník v príslušnom rezorte vlády v Londýne za úlohu pripraviť pracovný dokument s odporučením pre vládu. Úradník je veľmi opatrný, mierne rozrušený a nevie zaujať stanovisko, preto sa rozhodne takto: „V tejto oblasti nesmieme robiť nič. Odporúčam veľkú opatrnosť. Myslím, že by sme nemali súhlasiť. Možno by sme sa na tom vôbec nemali zúčastňovať.“ A tak sa jeho opatrne spracovaný dokument – pretože chce, aby ho povýšili, nie vyhodili – dostáva na vyššie miesta a úradníci, ktorí majú veľa inej práce s ním súhlasia a odškrtnú túto úlohu ako splnenú. Ani ďalšie rezorty vlády požiadané o stanovisko sa nevedia vyjadriť, a tak ich stanovisko znie: „Z nášho pohľadu to je v poriadku.“ Dokument sa nakoniec dostane do výboru vlády, na čele ktorého stojí náš minister zahraničných vecí. Má na starosti množstvo iných vecí, a preto s jeho znením súhlasí. A tak je zrazu stanovisko londýnskej vlády záporné, opatrné a v prospech neúčasti. „Nerozumieme tomu. Vlastne ani nevieme, čo sa deje.“ Skutočne veľmi zvláštne!

A čo bude ďalej? Vráťme sa späť k parlamentnému Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Následkom blokovania zo strany Rady som sa zúčastnil niekoľkých neformálnych trojstranných zmierovacích rokovaní, vedených najskôr Portugalcami, v súčasnom období Slovincami. V oboch prípadoch dopadli výnikajúco. A aj napriek tomu, že ma žiaden úradník Spojeného kráľovstva o ničom neinformoval, a z uvedeného dôvodu som bol jediným britským občanom, ktorý sa na zmierovacích rokovaniach zúčastnil, a aj napriek tomu, že britská vláda sa k uvedenej záležitosti postavila odmietavo, došlo k schváleniu.

Nakoniec sa podarilo Komisii a Rade nájsť formuláciu, ktorá umožnila námietku Británie obísť, prekonať, alebo ako to nazveme. Takže všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré majú členovia Parlamentu pred sebou pripravené na zajtrajšie hlasovanie, schválil Výbor IMCO a ja pevne dúfam, že Parlament bude zajtra hlasovať v ich prospech. Ale tomu, čo sa deje v Londýne, pán predsedajúci, tomu skutočne nerozumiem.

  Véronique Mathieu, spravodajkyňa Výboru pre kontrolu rozpočtu požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, dámy a páni, môjho kolegu, pána Audyho, spravodajcu Výboru pre kontrolu rozpočtu, požiadaného o stanovisko na poslednú chvíľu odvolali, takže vystúpim za neho.

Riadne uplatňovanie predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach má v zabezpečení správneho fungovania vnútorného trhu rozhodujúcu úlohu. Zároveň je nevyhnutným predpokladom ochrany finančných záujmov Spoločenstva a vo všeobecnejšej rovine aj záujmov európskych hospodárskych subjektov a občanov.

Identifikačná databáza colných spisov umožní účinnejšiu spoluprácu medzi rozličnými útvarmi členských štátov a Komisiou. Niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú zamerané na prijatie návrhov Dvora audítorov s cieľom zvýšiť užitočnosť databázy.

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko zdieľa obavy Dvora audítorov v súvislosti s integrovaným prístupom v riadení jednotlivých databáz týkajúcich sa boja proti podvodom, ale domnieva sa, že táto diskusia presahuje rámec uvedeného nariadenia a mala by sa viesť v inom kontexte.

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko, pán Audy, podporuje návrhy Komisie s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu spolupráce na európskej úrovni, najmä v súvislosti s európskym registrom údajov a platformou služieb. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje homogénnejší právny rámec, výmena osvedčených postupov zo strednodobého hľadiska zabezpečí koherentnejší prístup.

Čo sa týka otázky financovania, spravodajca výboru požiadaného o stanovisko zdôrazňuje, že je potrebné jasne označiť výdavky, a predísť tak prekrývaniu medzi týmto návrhom a ostatnými nástrojmi, napríklad programom Hercules II.

Nakoniec, spravodajca výboru požiadaného o stanovisko si želá, aby sa namiesto uplatnenia postupu komitológie zachoval právny postup pre rozhodnutia o ostatných systémoch komunikácie a výmeny informácií, vrátane povinného stanoviska Dvora audítorov.

  Christopher Heaton-Harris, v mene skupiny PPE-DE. Vážený pán predsedajúci, rád by som začal poďakovaním pánovi Newtonovi Dunnovi, ďalšiemu váženému poslancovi tohto Parlamentu, za výstižné vykreslenie prístupu Londýna k záležitostiam EÚ, respektíve za vykreslenie jeho názoru na vec.

Snáď sa mi podarí objasniť, o čo v Londýne šlo, a prečo sa rozhodli osloviť radšej konzervatívneho poslanca Európskeho parlamentu ako labouristického poslanca alebo jeho samotného. Vlastne si myslím, že mali osloviť jeho a nemôžem uveriť, že to neurobili. Možno mi nebude veriť, ale bol som v aktívnejšom kontakte so súčasným úradujúcim predsedníctvom než s kýmkoľvek z Londýna alebo z britskej verejnej služby.

Je však možné, že šlo len o to, že mladý štátny zamestnanec, ktorého opisoval, len zanedbal sledovanie tlače a myslel si, že všeobecné voľby boli vyhlásené v októbri, že ich vyhrala moja strana, že predseda vlády nemal obavy, a teda, že komunikoval s členom vládnej strany.

Tu ale, bohužiaľ, ide o niečo iné. Rozumiem však jeho vyjadreniu o obavách Londýna a podaní prsta a uchmatnutí celej ruky v súvislosti s úradom OLAF. Uvedená skutočnosť zjavne súvisí so štruktúrou samotného úradu OLAF, s dokumentom mudrcov z roku 1999 a s tým, že OLAF je jednoducho závislý od Komisie, čomu budeme venovať pozornosť v budúcnosti.

S týmto materiálom súviseli aj iné problémy: skutočnosť, že DPH sa menila v rámci pilierov, kvôli čomu sme potrebovali právne poradenstvo, ako aj skutočnosť, že pri väčšine podobných informácií už výmena prebieha elektronickou cestou. Britská vláda skutočne verila, a ak čítam medzi riadkami, vidím, ako došla k takému záveru, že bude potrebovať stálu koordinačnú jednotku, a že bude potrebovať poveriť ľudí touto prácou. Z uvedeného dôvodu bude mať na mieste radšej dostatok personálu než len elektronickú výmenu informácií.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy však nepredstavujú problém. Problematická nie je ani rozprava. Tento materiál by sme mali prijať bez ťažkosti a dúfam, že sa tak aj stane.

  Predsedajúci . − Ďakujem pán Heaton-Harris. Teraz je už situácia v Londýne jasnejšia, čo je povzbudivé aj pre Európu.

  Catherine Neris, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rada by som zablahoželala spravodajcovi za výborne odvedenú prácu a za dobrú spoluprácu na tejto obzvlášť citlivej otázke.

Otvorenie trhov a rozvoj obchodnej činnosti sú v období zintenzívnenia obchodu nielen v rámci Únie, ale aj vo vzťahu k tretím krajinám, stanovené ako kľúčové faktory rozvoja Európy v nadchádzajúcich rokoch. Postupné odstraňovanie bariér vymedzujúcich európsky hospodársky priestor zároveň vytvára pôdu pre podvodné činnosti, ktoré ohrozujú životaschopnosť vnútorného trhu. Najviac ohrozenú skupinu predstavujú výrobcovia Spoločenstva a v širšom meradle aj európski spotrebitelia. Tento problém je najvýraznejší v odvetví poľnohospodárstva, v ktorom sa zaviedli zásadné opatrenia s cieľom poskytnúť poľnohospodárom finančnú pomoc, a v ktorom uvedená solidárnosť pritiahla pozornosť medzinárodného zločinu v malom, ale aj vo väčšom rozsahu.

Na základe opísaného kontextu a vzhľadom na nedostatky súčasnej kontroly sa Európa pripravuje na prijatie nového usmernenia, ktoré umožní kvalitnejšie spôsoby šírenia údajov medzi jednotlivými členskými štátmi s ohľadom na pohyb tovaru a rôzne vyšetrovania prebiehajúce v jednotlivých krajinách Únie. Vítam dosiahnutie kompromisného riešenia s Radou, výsledkom ktorého je vyváženejší dokument. O podrobnostiach tohto dokumentu budú poslanci Parlamentu hlasovať zajtra. Dohoda by popri zachovaní ochrany rozličných aspektov súkromného života mala napomôcť zvýšenie účinnosti postupov dozoru a viesť k lepšej koordinácii krokov vykonaných jednotlivými členskými štátmi.

Som presvedčená, že v oblasti colných kontrol, ako aj v iných oblastiach, môže Európa zaznamenať rozvoj len vďaka zvýšenej synergii snáh a príslušných zdrojov s cieľom poskytnúť našim občanom požadovanú úroveň ochrany. V tejto súvislosti nie je možné dosiahnuť zlepšenie existujúcich opatrení v oblasti boja proti podvodom ani bez udržania jednotnej úrovne regulácie. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné zachovať dôslednú a účinnú kontrolu zhora v súvislosti s prebiehajúcimi obchodnými činnosťami v rámci Únie i v rámci spolupráce s tretími krajinami.

  Mairead McGuinness (PPE-DE) – Vážený pán predsedajúci, pobavili ma pripomienky mojich dvoch vážených kolegov zo Spojeného kráľovstva, aj ich podrobné prerozprávanie prístupu Londýna k riešeniu otázok. Myslím, že by mali byť zaznamenané a preložené do viacerých jazykov. Mám pocit, že nižší úradníci pripravujú rôzne správy k rozličným dokumentom vo viacerých členských štátoch. Zdá sa mi, že by sme nemali viniť úradníkov, ale skôr rezorty, ktoré takúto situáciu pripustia.

Len by som rada informovala Parlament, že existujú isté obavy v spojitosti so Spojeným kráľovstvom a Írskom. Je možné, že v tejto súvislosti sa už niečo zmenilo, v tom prípade by som požiadala Komisiu o najnovšie informácie. Ide o to, že hoci podporujú princíp vzájomnej pomoci medzi colnými úradmi, myslím, že oba členské štáty, Spojené kráľovstvo a Írsko, majú výhrady voči výmene informácií medzi týmito orgánmi týkajúcich sa identifikačných čísel DPH podľa článku 2a(f). Tvrdia, že výmena informácií obsahujúcich identifikačné čísla DPH je de facto výmenou informácií o daniach, ktorá nepatrí do pôsobnosti navrhovaného právneho základu. Pravdepodobne by bolo vhodné vyjadriť sa k tejto otázke.

  Siim Kallas, podpredseda Komisie. − Vážený pán predsedajúci, aj ja si cením vysvetlenie situácie v Spojenom kráľovstve. V súvislosti s tým čo práve odznelo vás však môžem uistiť, že nejde len o situáciu v Spojenom kráľovstve.

Zúčastnil som sa stretnutí s viacerými vedúcimi predstaviteľmi rezortov financií a niekoľkými ministrami, na ktorých som propagoval myšlienku vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi a môžem konštatovať, že neochota v tomto smere nie je len záležitosťou Spojeného kráľovstva. Myšlienka vzájomnej pomoci je vnímaná akosi podozrivo, môžem vás však uistiť, že na podozrievanie nie je dôvod. Úrad OLAF ako vyšetrovací orgán Komisie vytvára základňu pre spoluprácu a je úplne jasné, že proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty je možné bojovať len za predpokladu spolupráce medzi členskými štátmi a Európskou komisiou, pretože najzávažnejšie podvody majú vo väčšine prípadov cezhraničný charakter.

Preto je užšia spolupráca a výmena informácií skutočne potrebná. K poslednej otázke, pokiaľ ide o podstatu informácií, sa nemôžem vyjadriť. Naša rozprava sa týka len uľahčenia boja proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré predstavujú jeden z najzávažnejších druhov podvodov. Uľahčenie boja proti podvodom je skutočne potrebné, preto som rád, že odznelo jasné vyjadrenie, že Parlament tento legislatívny návrh v predloženej forme podporí.

  Bill Newton Dunn, spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, ďakujem všetkým, ktorí v rozprave vystúpili. K veľmi rozumnej pripomienke pani McGuinnessovej, ktorá zastupuje Dublin, by som poznamenal, že keď hovorila, že podobný prístup je rozšírený, a že by mal byť zaznamenaný, zrejme si spomenie na populárny televízny program produkcie Spojeného kráľovstva spred 15 alebo dokonca 20 rokov, ktorý mal názov Iste, pán minister. Postavou bol minister, neohrabaný idiot, ktorý si myslel, že má všetko pod kontrolou, a ktorého nakoniec povýšili na predsedu vlády. Veta „Iste, pán minister“, však v skutočnosti bola vetou jeho štátnych úradníkov, ktorí mu hovorili, čo povedať a čo robiť – „Iste, pán minister. Nie, pán minister. Samozrejme, že ste všemocný pán minister.“ Štát však riadili štátni zamestnanci.

Podobné situácie sa diali pred 20 rokmi a dejú sa aj dnes.

A čo je zaujímavé, dejú sa v celej Európe.

Zrejme potrebujeme zmodernizovaný európsky televízny program – Ja, Herr Minister alebo Sí, Seńor Ministro. Snáď by nás scenáristi skutočne mohli pobaviť novým programom s rovnakým námetom, pretože staré pravdy sú nemenné.

  Predsedajúci . − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční 19. februára 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Bogdan Golik (PSE), písomne. – (PL) V dôsledku posledných dvoch rozšírení Európskej únie sa značne zväčšilo jej územie a predĺžili morské hranice. Nová situácia si vyžaduje užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi navzájom, ako aj medzi členskými štátmi a Komisiou. Vyžaduje si aj koordináciu a súdržnosť v súvislosti s opatreniami na boj proti medzinárodnému hospodárskemu a finančnému zločinu. Súhlasím s pánom spravodajcom v tom, že v súvislosti s uvedenými aktivitami by sme nemali prehliadať úlohu tretích krajín. Plne podporujem myšlienku udeliť Komisii právomoc poskytovať technickú pomoc a školiť styčných úradníkov z tretích krajín a z európskych a medzinárodných agentúr a organizácií. Vítam návrh s cieľom zlepšiť postupy poskytovania údajov získaných od iného členského štátu tretím krajinám. Som si istý, že navrhované zmeny budú pozitívne vplývať na obmedzenie rozsahu finančných nezrovnalostí.

Rád by som vyzdvihol znenie článku 18a, na základe ktorého má Komisia vytvoriť a spracovať zoznam. Má pomáhať pri odhaľovaní zásielok, ktoré pravdepodobne nie sú v súlade s colnými a poľnohospodárskymi právnymi predpismi. V tejto súvislosti chcem vyjadriť názor, že by sa mal vypracovať osobitný predpis, na základe ktorého by sa po predložení požiadavky Komisii umožnil prístup k zmieneným databázam každému členskému štátu. V súčasnom texte návrhu sa spomína pomoc príslušným úradom.

24. Colný kódex Spoločenstva (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je odporúčanie návrhu (A6-0011/2008) do druhého čítania, v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, o spoločnej pozícii prijatej Radou 15. októbra 2007 s ohľadom na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (11272/6/2007 - C6-0354/2007 - 2005/0246(COD)) (Spravodajkyňa: Janelly Fourtouová).

  Janelly Fourtou, spravodajkyňa.

– (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, končíme tvrdú trojročnú prácu a ja môžem konštatovať, že ma teší jej výsledok týkajúci sa kľúčových bodov tohto dokumentu.

Colná únia predstavuje jeden z pilierov Európskej únie a jeden zo základných prvkov fungovania vnútorného trhu. Platný colný kódex Spoločenstva vypracovaný v 80-tych rokoch a prijatý v 90-tych rokoch je v súčasnosti zastaralý. Naše colné služby čelia novým výzvam. V roku 2007 svetový obchod dosiahol takmer 16 miliárd USD, čo je 31 % HDP. Import a export samotnej Európskej únie tvoril 20 % svetového dovozu a vývozu.

Colné služby sú zodpovedné za udržanie plynulého toku obchodu, potrebné colné kontroly, ako aj zaistenie ochrany a bezpečnosti občanov EÚ. Na dosiahnutie uspokojivej rovnováhy je potrebná modernizácia spôsobov kontroly a zlepšenie úrovne spolupráce medzi jednotlivými službami a hospodárskymi subjektmi.

Prijatie kódexu je potrebné aj z dôvodu ďalších zásadných zmien v oblasti medzinárodného obchodného prostredia, ktoré sú výsledkom vzrastajúceho a nezvratného používania informačných technológií a technológií na výmenu elektronických údajov. Na túto konkrétnu otázku bola zameraná aj správa, ktorú vypracoval môj kolega, pán Heaton-Harris, a ktorú Parlament prijal v decembri minulého roku.

Modernizovaný colný kódex bol prijatý v prvom čítaní 12. decembra 2006 a nemeckému predsedníctvu sa 25. júna 2007 podarilo dosiahnuť politickú dohodu. Parlament prijal v prvom čítaní k zneniu návrhu 51 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. 34 z nich bolo podstatných a zaradili sa buď v plnom znení alebo čiastočne do spoločnej pozície Rady.

K sporným bodom patrili status schváleného hospodárskeho subjektu, právo na zastúpenie v colnom konaní, centralizované colné konanie a komitológia. Status schváleného hospodárskeho subjektu, ktorý sa priamo týka udalostí 11. septembra, sa zaviedol nariadením s názvom „pozmeňujúci a doplňujúci návrh o bezpečnosti“ s cieľom zvýšiť úľavy pre subjekty, a vyvážiť tak nové náklady, ktoré vznikli v súvislosti s otázkami bezpečnosti.

Váš spravodajca vyjadril uspokojivý názor v súvislosti so zaradením koncepcie stanovenej Parlamentom v prvom čítaní. Uvedená koncepcia zahŕňa rozlišovanie dvoch rôznych typov povolení, a to „zjednodušených colných postupov“ na jednej strane a „bezpečnosti a ochrany“ na strane druhej. Toto pragmatické riešenie zohľadňuje rozličné potreby hospodárskych subjektov.

V súvislosti s otázkou colných zástupcov sme sa neubránili emocionálnym reakciám zo strany krajín, v ktorých má táto profesia dlhodobú históriu. Aj keď Rada neprijala návrhy Parlamentu v plnom rozsahu, vychádzala z predpokladu, že colní zástupcovia a schválené hospodárske subjekty by mali byť spojené tak, ako sme požadovali.

Váš spravodajca verí, že Rada dospela k vyhovujúcemu kompromisu. Toto riešenie navyše prijali aj združenia colných zástupcov aj napriek skutočnosti, že v niektorých členských štátoch stratili svoj monopol.

Pokiaľ ide o centralizované colné konanie, Rada článkom 106 zaviedla ďalšie nóvum. Usúdila, že pre väčšiu logickosť a transparentnosť bude vhodnejšie spojiť všetky ustanovenia kódexu týkajúce sa centralizovaného colného konania do jedného článku.

Odteraz môžu všetky hospodárske subjekty využívať centralizované colné konanie na území ktoréhokoľvek členského štátu. V prípade, že konanie zahŕňa viaceré členské štáty, musia splniť kritériá pre udelenie statusu hospodárskeho subjektu.

Posledným bodom, v súvislosti s ktorým tento dokument zaznamenal značný a veľmi uspokojivý pokrok je skutočnosť, že sme rozšírili uplatňovanie komitologického postupu na 44 ustanovení modernizovaného colného kódexu.

Preto žiadam Parlament o podporu spoločného stanoviska Rady bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  László Kovács, Člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, po viac ako dvoch rokoch medziinštitucionálnej práce sa najmä vďaka intenzívnej práci pani Fourtouovej a vďaka podpore členov Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa nachádzame pred ukončením postupu spolurozhodovania o tomto návrhu.

Som veľmi rád, že právny rámec reformy európskych colných záležitostí zameranej na budúcnosť sa snáď zavedie tento rok, rok štyridsiateho výročia vzniku našej colnej únie. Tento krok bude povzbudivým podnetom na prácu, ktorá nás čaká.

Colná únia sa zvyčajne označuje za jeden zo „starých“ pilierov Spoločenstva. Jej význam však nemožno znížiť len na dedičstvo minulosti. Funguje aj v súčasnosti, a to nielen ako prostriedok zaručenia výberu cla. Colné orgány, právne predpisy a postupy budú stále vo väčšej miere zaručovať bezpečnosť vnútorného trhu, prispievať k ochrane spotrebiteľa, podporovať vonkajšie aspekty spoločných politík a zároveň budú prispievať k zjednodušeniu nášho medzinárodného obchodu. Za týmto účelom sa vypracujú právne predpisy, ktoré budú reagovať na významné zmeny a výzvy vo vnútri Únie i mimo nej, a v rámci ktorých sa budú využívať najúčinnejšie opatrenia a efektívne techniky.

Čo bude vlastne znamenať modernizácia colného kódexu Spoločenstva?

V prvom rade, kvalitnejšie colné predpisy vrátane jednoduchších a zmodernizovaných pravidiel a postupov, vrátane ujasnenia práv a povinností hospodárskych subjektov a vrátane zaručenia jednotnejšieho zaobchádzania a poskytovania rovnakej úrovne bezpečnosti a ochrany.

V druhom rade bude táto modernizácia znamenať elektronické spracovanie všetkých colných formalít s cieľom vytvoriť colné a obchodné prostredie bez dokumentov v papierovej forme. Jeho vytvorenie bude podporené a zasadené do rámca rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (č. 70/2008/EC) prijatého 15. januára 2008.

Uvedené zmeny zahŕňajú aj interoperabilitu medzi národnými počítačovými colnými systémami. Umožnia predovšetkým colné konanie spojené s tovarom v mieste sídla deklaranta bez ohľadu na miesto vstupu, výstupu či nákladu týchto tovarov v rámci Spoločenstva, teda takzvané centralizované colné konanie. Zaistia aj výmenu dátových prvkov medzi colnými orgánmi v reálnom čase s cieľom vykonať analýzu rizika a zlepšiť kontrolu v rámci spoločného riadenia rizík.

Parlament podporou návrhu Komisie v prvom čítaní uznal zásadný prínos tejto legislatívnej iniciatívy pre Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť. Komisia považuje spoločné stanovisko Rady z októbra 2007, ktorého súčasťou je väčšina pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých Parlamentom v prvom čítaní, za správne vyvážené kompromisné riešenie.

Komisia z uvedených dôvodov víta správu pani Fourtouovej, ktorá odporúča schválenie spoločného stanoviska bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  Christopher Heaton-Harris, v mene skupiny PPE-DE. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som rád poďakoval pani Fourtouovej. Vždy žasnem nad tým, ako dôkladne sa vyzná v detailoch tejto komplexnej záležitosti.

Ako som sa už zmienil pred pánom komisárom, modernizovaný colný kódex je nesmierne nudným, avšak veľmi dôležitým právnym predpisom Komisie. V roku 1975, keď Spojené kráľovstvo hlasovalo v podobnom referende, aké by sa malo konať aj teraz (referendum o Lisabonskej zmluve), v referende o vstupe do Únie, mysleli sme si, že hlasujeme za vstup do oblasti voľného obchodu. A v skutočnosti sa občania dočkali colnej únie. Odkedy som poslancom Parlamentu poctivo pracujem na tejto správe, pretože si myslím, že vylepšenie colného kódexu a jeho správna modernizácia je pravdepodobne najdôležitejším krokom, ktorý môžeme vykonať dovtedy, kým sa celá záležitosť aktualizuje, ako sa vyjadril pán komisár, na colné prostredie bez dokladov v papierovej forme. Výrazne sa tak uľahčí obchodovanie a značne zjednoduší výber cla v Únii.

Situácia je však rovnaká ako pri všetkých ostatných európskych záležitostiach. Nenapredujeme tak rýchlo, ako by si želali niektorí z nás, ak vôbec napredujeme. Text návrhu ešte stále obsahuje isté prekážky. Niektoré z nich sú zakorenené príliš hlboko a nezbavíme sa ich, kým nezabudneme na minulosť a nezačneme od úplného začiatku. Čo znamená schválený hospodársky subjekt? Aké odborné vzdelanie majú mať colní zástupcovia, alebo, ako ich nazývame, SHS? Mohli by byť v budúcnosti prekážkami pre občanov, ktorí budú chcieť začať podnikať alebo pre existujúce podniky, ktoré by sa chceli rozširovať do iných častí Európy?

Modernizovaný colný kódex je skutočne po hlbšej úvahe veľmi kvalitným dokumentom, mohol by však byť ešte kvalitnejším. V tomto Parlamente musíme, bohužiaľ, až príliš často robiť kompromisy, dúfam však, že po dôkladnom uvážení bude kódex vyhovovať celému európskemu kontinentu.

  Manuel Medina Ortega, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, podľa mňa je colný kódex Spoločenstva svojim znením predloženým Komisiou, a rozpravou, ktorú vedie Parlament a Rada ukážkovým postupom. Naša spravodajkyňa, pani Fourtouová vykonala obrovské množstvo práce, a nakoniec, ako takmer vo všetkých prípadoch, sa Parlament, Rada a Komisia zhodli na konečnom znení, ktoré prijmeme.

Myslím, ako sa už zmienil pán Heaton-Harris, že Európska únia je predovšetkým colnou úniou. Z uvedeného dôvodu predstavuje colný kódex dôležitú zložku jej fungovania. Colná správa ako taká však nefunguje úplne nezávislo. Keďže isté druhy tovarov a hodnôt majú vplyv na nás všetkých, zainteresované sú do veľkej miery aj úrady. Máme na mysli pašovanie a niektoré z jeho nebezpečnejších foriem, ako napríklad pašovanie zbraní alebo drog, ako aj kontrolu odlevu kapitálu.

Z uvedených dôvodov je logické, že súčasťou colného kódexu Spoločenstva by mali byť bežné obmedzenia riadené jednotlivými členskými štátmi a mal by byť pokusom o ich zosúladenie. Mám pocit, že otázky, ktoré vyvstali v priebehu rozpravy sme uspokojivo vyriešili dvojitou koncepciou práv zastupovania v colnom konaní a schváleného hospodárskeho subjektu: myšlienkou dvoch koncepcií, ktoré sa teoreticky zdajú byť odlišnými, existuje však možnosť nájsť spoločný základ ich zosúladenia. Myslím, že prijaté riešenie je vcelku dobré a vhodné.

Pán komisár Kovács trval na koncepcii centralizovaného colného konania, pretože colná únia predstavuje jeden celok. Samozrejme, že je nelogické, aby medzi colným odbavením v jednotlivých štátoch boli rozdiely. Mám pocit, že naše riešenie je vhodné a praktické, a že nám umožní konať primeraným spôsobom.

Posledným hľadiskom, o ktorom sa zmienim, je komitologický postup. Komisia a Rada uznali dôležitosť účasti Parlamentu na tomto postupe. V rámci dosiahnutého súhlasného stanoviska sa počet ustanovení, na ktoré sa vzťahuje uplatňovanie tohto postupu za účasti Parlamentu, zvýšil z 28 na 44. Znamená to, že Parlament môže zasahovať do vytvárania ustanovení colného kódexu v čoraz účinnejšej miere.

Pán predsedajúci, nakoniec by som rád poďakoval pani Fourtouovej za jej prácu a pánovi komisárovi za jeho snahu zahrnúť do dokumentu návrhy Parlamentu.

  Othmar Karas (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Európska únia nepochybne predstavuje čosi viac než len colnú úniu. Neznížme ju na colnú úniu dnešnou rozpravou a zajtrajším rozhodnutím. Colná politika na vonkajších hraniciach EÚ je však dôležitou súčasťou činností Európskej únie a fungovania vnútorného trhu.

Európsky klub ÖVP v Európskom parlamente víta návrh nariadenia o modernizovanom colnom kódexe Spoločenstva. Prečo? Lebo zefektívňuje colné postupy, vytvára základ pre jednoduchšie a rýchlejšie spoločné colné postupy na vonkajších hraniciach, lebo zohľadňuje zásadné zmeny v medzinárodnom obchodnom prostredí, napríklad v súvislosti s informačnými technológiami, elektronickými údajmi a tak ďalej. Ďalším dôvodom je to, že colných zástupcov sa budú týkať jasne definované spoločné kritériá, výsledkom ktorých bude zvýšená spoľahlivosť a profesionalita.

Toto nariadenie upevňuje spoluprácu medzi členskými štátmi a Európskou úniou. Vytvára silnejšie Spoločenstvo, čo sa odráža aj v skutočnosti, že všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložil Parlament, Rada zaradila do spoločnej pozície. Z môjho pohľadu to znamená jednoduchšie a rýchlejšie spoločné colné konanie, ktoré je výhodné pre obchod a pre Európsku úniu ako celok.

  Andreas Schwab (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som vyjadril svoju úprimnú vďaku spravodajkyni a samozrejme aj nášmu tieňovému spravodajcovi, ktorí odviedli na tomto materiáli vysoko technického charakteru hodnotnú prácu.

Cieľom nového colného kódexu je nahradiť súčasný kódex a s ním súvisiace nariadenia moderným kódexom, zefektívniť súčasné colné postupy a vytvoriť základ pre prístupné interoperabilné colné systémy v celej Európskej únii. Spomínanú modernizáciu veľmi vítame, nakoľko vďaka nej budú spoločnosti využívať výhody prispôsobenia sa súčasnému vývoju informačnej technológie a rýchlejšieho a bezpečnejšieho odbavovania vzrastajúceho množstva tovaru, ktorý prechádza cez hranice EÚ

Združenia podnikateľov a obchodné komory od začiatku upozorňovali na zväčšenie byrokracie spôsobené bezpečnostnými iniciatívami EÚ, ktoré sa k nám dostali z USA. Vďaka našim rokovaniam v Parlamente a vďaka intenzívnemu kontaktu s úradmi Komisie sme nakoniec našli vcelku rozumné a nebyrokratické riešenie, za ktoré som vďačný.

Pre spoločnosti je kľúčovým, v súčasnosti zavádzaným bodom, centralizované colné konanie cez jediné kontaktné miesto. Som veľmi hrdý, že sa nám podarilo presadiť aj našu požiadavku, týkajúcu sa zvýhodneného postavenia podnikov, ktoré spĺňajú stanovené kritériá.

Ako poslanec z južného Bádenska však musím zdôrazniť skutočnosť, že v prípade, ak by sa včas neprijali preventívne opatrenia, mohol by colný kódex spôsobiť na vonkajších hraniciach s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, značné problémy. Viem, že Komisia má v úmysle tieto opatrenia prijať, mám na mysli Švajčiarsko, a dúfam, že svoju úlohu zohrajú aj členské štáty, ktoré sú členmi Spoločného výboru EÚ – Švajčiarsko.

Švajčiarsko predstavuje pre tovar EÚ jeden z najdôležitejších trhov. Štyri štáty EÚ, ktoré sú bezprostrednými susedmi Švajčiarska, sa podieľajú na jeho celkovom vývoze mierou 41 % a na celkovom dovoze mierou 59 %. Z uvedeného dôvodu je v tomto smere nutné podniknúť potrebné kroky. Nemôžme si dovoliť vznik kilometer dlhých radov na švajčiarskych hraniciach v dôsledku zavedenia colného kódexu len preto, že švajčiarsky systém colného konania sa mierne líši od systému EÚ.

Pán komisár Kovács, rád by som vás požiadal, aby ste venovali pozornosť tomuto problému, a aby ste naň neodkladne zamerali aj pozornosť členských štátov, ktorých sa týka. Hovoríme o hospodárskom centre v srdci Európy, ktoré nesmie byť v dôsledku našej činnosti odrezané od medzinárodného toku tovaru.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, verím, že zajtra v druhom čítaní schválime spoločné stanovisko Rady k colnému kódexu. Ide o úspešnú modernizáciu európskych colných právnych predpisov a o skutočnú bránu k elektronickému, centralizovanému, interoperabilnému a automatizovanému colnému systému. Všetky orgány Spoločenstva budú na svoje operácie využívať spoločné správne miesto, spoločné miesto kontroly, a zefektívnia tak veľmi potrebné kontroly. Vďaka jednotnému colnému informačnému portálu, jednotnému oknu, budú mať podnikatelia možnosť komunikovať s jediným colným úradom v EÚ v mieste sídla svojej firmy. Táto norma zjednodušuje a zjednocuje terminológiu a definície a uľahčuje ich používanie. Predstavuje dobrý príklad schopnosti zjednodušiť byrokraciu a skvalitniť právne prostredie vo vzťahu k podnikateľom a občanom dokonca aj v rozšírenej EÚ. Investície sa navyše majú údajne vrátiť už v roku 2010. Ďakujem spravodajcom pani Fourtouovej a pánovi Newtonovi Dunnovi, Komisii a Rade za vynikajúcu prácu, ktorú vykonali počas obdobia posledných troch rokov.

  Bill Newton Dunn (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, rád by som uviedol jednu pripomienku k poznámke pána Heatona-Harrisa. Zmienil sa, že si myslí, že Británia v roku 1975 vstúpila do oblasti voľného obchodu. Jeho spomienky, alebo lepšie povedané, jeho vedomosti, ma veľmi znepokojujú. Británia predsa opustila európsku oblasť voľného obchodu, ktorá sa nazývala EZVO. Sami sme sa rozhodli opustiť ju a vstúpiť do Európskeho spoločenstva a pani Thatcherová, ktorá bola v období referenda z roku 1975 predsedníčkou konzervatívnej strany, sa vyjadrila, že Británia vstupuje do oblasti, ktorá je viac než len oblasťou voľného obchodu. Veľmi jednoduché, veľmi jasné, ľahko dokázateľné.

Keďže pán Heaton-Harris je zástancom referenda o Lisabonskej zmluve v Spojenom kráľovstve, je zjavne presvedčený, že verejnosť by sa mala rozhodnúť o tom, ako bude hlasovať, až po preštudovaní všetkých dokumentov. To isté platilo aj v roku 1975. Britská verejnosť sa v roku 1975 v dokumentoch mohla dočítať, že ide o ešte užší zväzok a nie o oblasť voľného obchodu. Európska únia predstavuje ešte užší zväzok. Takže pán predsedajúci, mohol by pán Heaton-Harris dostať tabletku na zlepšenie pamäte?

  Predsedajúci . − Ďakujem, pán Newton Dunn.. Aké ponuré by boli naše večery v Európskom parlamente bez týchto zaujímavých britských diskusií!

  Mairead McGuinness (PPE-DE) – Vážený pán predsedajúci, odolám pokušeniu zapojiť sa do tohto dialógu a radšej len poďakujem spravodajkyni za podrobnú prácu na správe.

Buďme úprimní, ľudia sa o tejto problematike nerozprávajú na verejnosti alebo pri spoločenských udalostiach. Naše colné právo však zdokonaľujeme z toho dôvodu, že je veľmi dôležité z hľadiska obchodných príležitostí a pracovných miest. Myšlienka centralizovaného colného konania dáva zmysel, ak bude fungovať, a nám ostáva len dúfať, že v súlade s týmito novými normami fungovať bude.

Ďalej, myšlienka jednotného okna má potenciál znížiť mieru nepotrebnej byrokracie. Rada by som však poznamenala, že by sme sa po ukončení našej práce a spustení nového colného konania mali hospodárskych subjektov spýtať na ich spätnú väzbu a v prípade problémov, na ktoré poukázalo niekoľko dnešných rečníkov, byť ochotní vykonať úpravy.

  László Kovács, Člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, začnem tým, že som nie len veľmi rád, ale aj veľmi hrdý, že sme sa dostali do tohto štádia. Súhlasím so všetkými rečníkmi, ktorí modernizáciu colného kódexu považujú za obrovský úspech Únie ako celku.

Predovšetkým by som rád vyjadril svoju vďaku za vašu podporu tejto záležitosti a za váš záujem o jej ďalší vývoj. Spomenuli ste, že prijatím a následným zavedením kódexu sa práca nekončí, pretože jeho používanie závisí od finalizácie a uplatňovania jeho vykonávacích ustanovení.

Na prijatie týchto ustanovení sa bude vzťahovať nový regulačný postup s kontrolou. Parlament tak bude mať s pomocou Výboru pre colný kódex možnosť kontrolovať zámery Komisie týkajúce sa podrobného zavádzania všeobecných ustanovení vyplývajúcich z kódexu.

Okrem tejto procesnej požiadavky je zámerom Komisie riadne informovať Parlament prostredníctvom jeho Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa o stave prípravy návrhov vykonávacích ustanovení a o časovom pláne predpokladaného zavedenia modernizovaného colného kódexu.

V súvislosti s problémom Švajčiarska a Európskej únie, na ktorý poukázal pán Schwab, 1. júla 2009 sa v plnom rozsahu zavedie pozmeňujúci a doplňujúci návrh o bezpečnosti. Znamená to, že všetky tovary, ktoré budú privážané alebo vyvážané zo Spoločenstva budú podliehať podaniu colného vyhlásenia pred vstupom alebo výstupom. Schváleným hospodárskym subjektom prinesie zjednodušenie kódexu nové výhody.

So Švajčiarskom, ako aj s inými tretími krajinami, sa v súčasnom období rokuje o vzájomnom uznávaní kontrolných stredísk, výsledkoch kontrol a postavení schváleného hospodárskeho subjektu. Rokovania sa ešte neskončili a hľadá sa riešenie uspokojivé pre všetky zúčastnené strany, ktoré vojde v platnosť do 1. júla 2009.

Dovoľte mi ukončiť svoj príspevok pozvánkou na oslavy štyridsiateho výročia vzniku colnej únie, ktoré sa uskutočnia 1. júla 2008. Colná únia sa stala základným kameňom budovania vnútorného trhu a naďalej ostáva jednou z jeho základných zložiek. Teším sa na pokračovanie našej diskusie o budúcej úlohe colníctva v kontexte týchto osláv. Ešte raz by som rád vyjadril svoju vďaku za podporu.

  Janelly Fourtou, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, rada by som sa poďakovala všetkým, ktorí vystúpili a všetkým, ktorí prispeli k návrhu tejto správy.

Keďže Pán Medina Ortega hovoril o pašovaní, nemôžem odolať pokušeniu vyjadriť sa k otázke falšovania. V období rokov 1998 – 2004 sa počet osôb väznených za falšovanie zvýšil o 1 000 %. Uvedená skutočnosť je názornou ukážkou toho, že je potrebné aktualizovať súčasné kontroly a v súvislosti s povinnosťami colníkov prijať nový prístup.

Rada by som vzdala hold aj samotným odborníkom, ktorí preukázali skutočne nezaujatý postoj a chcela by som im odkázať, že som im aj naďalej zaviazaná. Táto skutočnosť je bezpochyby reakciou na obavy, ktoré vyjadrila pani McGuinessová. Pokiaľ ide vykonávacie opatrenia, urobím všetko preto, aby som podnietila dialóg medzi colnými orgánmi a inštitúciami Spoločenstva, Komisiu nevynímajúc, spolupráca s ktorými vždy bola a je úzka a plodná.

Z uvedených dôvodov vás vyzývam, aby ste spoločné stanovisko podporili a v závere svojho príspevku vám všetkým ďakujem za pozronosť.

  Predsedajúci . − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční 19. februára 2008.

25. Faktory podporujúce terorizmus a nábor teroristov (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je správa (A6-0015/2008) pána Gérarda Depreza v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu pre Radu o faktoroch podporujúcich terorizmus a nábor teroristov (2006/2092(INI)).

  Gérard Deprez, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci mám dnes česť predstaviť vám správu, ktorá vychádza z návrhu, predloženého našim kolegom, pánom Duquesne, koncom roka 2005. Rád by som mu vzdal hold za jeho prácu.

Rád by som tiež zdôraznil skutočnosť, že prevažnú časť práce na tejto správe vykonal náš kolega, pán Mayor Oreja, ktorý sa na základe hlasovania vo výbore z dôvodov, ku ktorým sa na tomto mieste nebudem vyjadrovať, rozhodol stiahnuť zo správy svoje meno.

Čo sa týka obsahu správy, ktorá bola predložená Parlamentu, verím, že ho po rozčlenení jeho mnohých prvkov možno zhrnúť do približne štyroch hlavných tém.

Prvou z nich je závažnosť a trvalosť hrozby. Skutočnosť, že terorizmus vo všeobecnosti a najmä džíhádistický terorizmus je jednou z najzávažnejších hrozieb pre bezpečnosť občanov Európskej únie, je nesporná. Krvavé útoky na Madrid v roku 2004 a na Londýn v roku 2005, ako aj ďalšie neskoršie neúspešné pokusy, svedčia o trvalom a závažnom charaktere týchto hrozieb. Z uvedených informácií vyplýva, že je potrebné, aby boj proti terorizmu aj naďalej ostal jednou z priorít Európskej únie a jej členských štátov. V tomto zmysle je naša správa veľmi naliehavá.

Rezolútny boj proti terorizmu však musíme viesť istým spôsobom, čo je druhou témou správy. Aby sme nedeformovali základné hodnoty našich spoločností, musíme rešpektovať isté hlavné zásady. Boj proti terorizmu sa musí viesť za prísneho dodržiavania ľudských práv a základných hodnôt, a to najmä slobody náboženského vyznania a práva na spravodlivý proces.

Rovnako dôležité je, najmä pokiaľ ide o džihádistický terorizmus, rozlišovať medzi kultúrami a náboženskými vyznaniami na jednej strane a terorizmom na strane druhej. Prevažná časť moslimov, a tu nesmieme zabúdať na skutočnosť, že najmä oni sú obeťami terorizmu v Iraku, Afganistane a Pakistane, nemá nič spoločné s extrémistami. Práve extrémistické skupiny sú tými, ktorí deformujú náboženstvo, ktoré hlásajú, tými, proti ktorým musíme bojovať.

Nakoniec, v správe sa členským štátom, vychádzajúc zo zásady, že nenávisť a frustrácia sú dva činitele radikalizácie, pripomína, že boj proti všetkým formám diskriminácie, a predovšetkým opatrenia s cieľom integrovať menšiny, predstavujú prioritné politiky, ktoré sú zavádzané s cieľom podporovať v našej spoločnosti harmóniu, toleranciu a dobré vzťahy.

Tretia téma súvisí s opatreniami s konkrétnym cieľom zabrániť činnosti teroristov. Táto oblasť zahŕňa dlhý zoznam odporúčaní pre členské štáty. V správe sa preto zdôrazňuje potreba zvýšeného dohľadu nad teroristickou propagandou, najmä prostredníctvom internetu, na modlitebných miestach a prostredníctvom audiovizuálnych médií vo všeobecnosti.

Štvrtá téma sa týka represívnych opatrení. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť jednu činnosť, ktorá bude určite príčinou dostatočnej miery kontroverznosti. Zmienka o nej sa nachádza v odseku 10 správy, v ktorom sa navrhuje rozšírenie rozsahu definovania teroristických činov o ospravedlňovanie terorizmu Nie som si istý, či termín „ospravedlňovanie“ je v tomto zmysle primeraný a či by nebolo potrebné zmeniť ho. Osobne zastávam názor, že vo francúzštine by bolo vhodnejšie používať termín „chvála“ alebo „obhajoba“ terorizmu. Zaujíma ma, ako bude zajtra Parlament reagovať na túto, do istej miery chúlostivú otázku, ktorá patrí k podstate rozpravy, a na to, čo sa týka stanovenia hraníc medzi bezpečnosťou, základnými právami a slobodou prejavu.

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − Vážený pán predsedajúci, zameranie sa na radikalizáciu k násilným formám správania je podstatou politiky Komisie v oblasti boja proti terorizmu. Preto vítam dnešnú správu a dôležité otázky, ktoré sa v nej riešia. Vítam aj pokrok v medziinštitucionálnej spolupráci v rámci tohto obrovského problému, ktorému čelíme pri rozvíjaní ucelenej politiky s cieľom predchádzať, prerušovať alebo zastaviť procesy radikalizácie.

Po sérii iniciatív v priebehu posledných rokov, ktoré sa začali mojim prvým oznámením týkajúcim sa tejto problematiky zo septembra 2005, bude Rade a Parlamentu v júli tohto roku predložené ďalšie oznámenie, ktoré bude obsahovať osvedčené postupy v členských štátoch, a konkrétne odporúčania v súvislosti s ďalšou činnosťou. Vidím, že správa obsahuje odporúčanie pre Komisiu, týkajúce sa spomínaných otázok.

Počas uplynulých troch rokov sme venovali čas a prostriedky na zlepšenie porozumenia tomuto javu, tendenciám v súvislostí s ním a na zlepšenie pochopenia jeho prejavov a dynamiky. Požiadali sme o vypracovanie štyroch nezávislých porovnávacích štúdií, ktoré sa v súčasnosti ukončujú. Do všetkých členských štátov sme rozposlali dotazníky a momentálne analyzujeme odpovede, ktoré sme dostali. Zorganizovali sme konferenciu o úlohe vzdelávania pri predchádzaní radikalizácii. Zúčastnili sa na nej pedagógovia, náboženskí vodcovia a politici, ktorí spoločne hľadali nové riešenia problémov v tejto oblasti.

V súčasnom období pripravujeme návrh oznámenia.

Prvé tri štúdie, o spúšťacích faktoroch naratívnych a mobilizačných technikách budú schválené na budúci mesiac.

Štvrtá o zapojení občianskej spoločnosti (osvedčené postupy) bude pravdepodobne publikovaná v júli, v čase prijatia oznámenia. Najdôležitejšie výsledky štúdie už budú jeho súčasťou. Súčasťou oznámenia bude aj práve prebiehajúca analýza dotazníka, ktorý bol rozposlaný členským štátom.

Našu politiku môžeme vďaka týmto krokom formulovať na základe oveľa dôkladnejšieho pochopenia problému. Oznámenie Komisie sa bude zaoberať dôležitými otázkami ako naratívne techniky,ktoré používajú násilní radikáli a radikalizácia v prostredí väzníc a na iných zraniteľných miestach. Zmienime sa aj o úlohe vzdelávania a zapojenia občianskej spoločnosti do boja proti radikalizácii.

Poslanci asi majú vedomosť o tom, že sme na základe podnetu predložili návrh na zmenu a doplnenie rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu, ktoré je súčasťou „teroristického balíka“ z novembra minulého roku. Cieľom tohto nástroja je začleniť do rámcového rozhodnutia trestné činy príbuzné tým, ktoré sú už upravené v Dohovore Rady Európy o predchádzaní terorizmu. Ide o podnecovanie verejnosti k spáchaniu teroristického činu, nábor osôb na terorizmus a výcvik na terorizmus, vrátane použitia internetu na tieto účely, a o šírenie návodov na výrobu domácich výbušnín prostredníctvom internetu.

Komisia pociťuje silný záväzok v súvislosti s podporou obetí terorizmu. Od roku 2004 sme prostredníctvom finančnej pomoci podporili viaceré projekty, cieľom ktorých bolo pomôcť združeniam obetí terorizmu a podporovať solidaritu medzi európskymi občanmi. V roku 2008 počítame s vytvorením európskej siete združení obetí terorizmu s cieľom zastupovať záujmy obetí na európskej úrovni a posliniť solidaritu európskych občanov s obeťami terorizmu.

Nakoniec, ak sa chceme vysporiadať s teroristickými hrozbami na európskej úrovni, je nevyhnutné zaviesť globálnu preventívnu politiku zameranú na faktory vedúce k radikalizácii a náboru teroristov s cieľom podrobne preskúmať príčiny týchto javov a zároveň v žiadnom prípade neospravedlňovať správanie teroristov. Džihádistický terorizmus naďalej predstavuje najväčšiu hrozbu pre demokratické spoločnosti, vrátane tisícok miliónov bezúhonných moslimov v EÚ a v mnohých iných častiach sveta.

  Manfred Weber, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, dámy a páni, myslím že je zarmucujúce, že sa musí konať ďalšia rozprava o terorizme. Radikalizácia a terorizmus k Európe nepatria. Európa, ktorú budujeme, je Európou tolerancie, preto sú diskusie o tejto otázke vždy zarmucujúce.

Je veľa toho, čo nás spája. Za najväčšiu hrozbu považujeme terorizmus. Máme potrebu zastaviť nábor teroristov. Musíme rešpektovať základné práva. Kľúčom k tolerancii je pre nás dialóg. Musíme si uvedomovať úlohu internetu, najmä jeho dôležitosť v oblasti komunikácie.

Z hľadiska našej zahraničnej politiky sú otázky boja proti terorizmu obzvlášť dôležité . V Európe potrebujeme prepracovanejšiu sieť služieb na boj proti radikalizácii a terorizmu. Veľmi rád by som za dnešné návrhy a zhrnutie problematiky poďakoval pánovi podpredsedovi Komisie.

Moju skupinu preto mrzí, že ruka, ktorú podal náš spravodajca, pán Mayor Oreja nebola prijatá, a že sme na konci tohto procesu nedosiahli kompromis. Z uvedeného dôvodu má skupina PPE-DE k zajtrajšiemu hlasovaniu o tomto návrhu niekoľko kľúčových pripomienok. Ide napríklad o návrhy na odstránenie, v ktorých sa uvádza, že porušovanie práv jednotlivcov a zásad právneho štátu vedú k terorizmu, alebo návrhy na odstránenie, ktoré požadujú osobitný dohľad nad miestami ako sú školy a náboženské centrá a návrhy na odstránenie zmienok o džihádistickom terorizme.

Ak chceme bojovať proti nejakej hrozbe, musíme poznať jej pôvod. Z uvedeného dôvodu je potrebné stanoviť džihádistický terorizmus ako kľúčovú výzvu a uviesť túto skutočnosť v správe. V prípade, že sa v nej neobjaví, nebudeme môcť hlasovať v jej prospech. V súvislosti so správou už nepodporíme žiadne ústupky. Preto dúfam, že zajtrajšie hlasovanie dopadne dobre.

  Claudio Fava, v mene skupiny PSE. – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som poďakoval svojim kolegom a hneď v úvode otvorene poznamenal, že sme sa zaviazali pracovať na správe, ktorej počiatky neboli najšťastnejšie, ktorá vyslala zmiešané signály, a ktorá obsahovala nedostatočne podložené návrhy. Verím, že Výbor pre občianske slobody vykonal v súvislosti s obnovením zmysluplného hmatateľného politického profilu tejto správy značný kus práce.

Na základnom predpoklade sme sa samozrejme zhodli všetci. Násilná radikalizácia jednotlivcov a skupín v posledných rokoch je dôkazom jednej z najzávažnejších slabín nášho právneho systému a predstavuje jeden z najvýraznejších tlakov na naše demokratické inštitúcie. Boj proti tomuto javu je nevyhnutný. Činnosť Európskej únie predstavuje v tomto zmysle pridanú hodnotu. Únia zabezpečuje harmonizáciu. Za predpokladu, že spojíme naše nástroje, výsledkom bude rad nástrojov, ktoré budú mať ako jednotlivé isté slabé miesta.

Máme však pred sebou novú výzvu, ktorá si vyžaduje vyvážené úsilie bez toho, aby sme podľahli prirodzenej ľudskej slabosti – nevyhnutne vyvolanej udalosťami z 11. septembra – zovšeobecňovať či budovať pevnosť Európu, a bez toho, aby sme sa vzdali priority, ktorá je základom procesu európskej integrácie, teda ochrany základných práv,

Na základe uvedených skutočností veríme, že je nutné vybrať sa troma smermi, ktoré vytýčila správa. V prvom rade musíme dodržiavať základné práva a zásady právneho štátu, ako poznamenal pán Frattini, slobodu náboženského vyznania a slobodu prejavu. Ak nebudú zaručené tieto práva, myšlienka Európy neuspeje a úspešný nebude ani proces integrácie, predpokladom ktorého sú predovšetkým základné práva európskych občanov.

Musíme posilniť súdnu spoluprácu s cieľom zasahovať proti radikálnym násilným okrajovým organizovaným skupinám. V oblasti teroristických zločinov potrebujeme úplnú harmonizáciu na európskej úrovni. Do návrhu Výboru pre občianske slobody by mala byť doplnená aj požiadavka na harmonizáciu v oblasti ospravedlňovania trestnej činnosti. Samozrejme potrebujeme aj dôkladné preventívne činnosti: Musíme bojovať proti príčinám a okolnostiam, ktoré vedú k radikalizácii rozličných skupín obyvateľstva v rámci našich spoločností. Podobných okolností a príčin je veľké množstvo a nemá zmysel predstierať, že to tak nie je. Spomínaná činnosť zahŕňa rozšírenie občianskych práv, zintenzívnenie aktívneho občianstva, inými slovami, občianstva, ktoré pozostáva z povinností a účasti v politickom živote, ako aj z dialógu s náboženskými hnutiami.

Ako poznamenal pán podpredseda, musíme aj ochraňovať a bojovať za milióny, desiatky miliónov európskych občanov, ktorí vyznávajú inú vieru, a za moslimov, ktorí síce nie sú občanmi Spoločenstva, žijú však podľa zásad našej demokracie a v súlade s našimi zákonmi. Týchto občanov musíme plne rešpektovať.

Nakoniec, musíme rozvíjať dialóg, ktorý skutočne predstavuje alianciu a nie stret civilizácií. Aliancia civilizácií, a tým aj skončím, pán predsedajúci, nie je termínom, ktorý sme si požičali z nejakej politickej polemiky, je to termín, ktorý sa prvýkrát použil v Bezpečnostnej rade OSN. Vystihuje hlavnú povinnosť a pevný záväzok tohto Parlamentu a našich spoločenstiev. Verím, že je nevyhnutné tento termín v zajtrajšom uznesení zachovať.

  Ignasi Guardans Cambó, v mene skupiny ALDE. – (ES) Mám pocit, pán predsedajúci, že odhliadnuc od svojho súčasného formátu je správa vyvážená, čo považujem za veľmi dôležité, a zaoberá sa otázkou, ktorá je nám všetkým v súčasnom období veľmi dobre známa.

Niet pochýb, že terorizmus je jav, ktorý vyžaduje policajný dohľad a všetci si uvedomujeme, že má policajný rozmer. Skryté príčiny terorizmu, alebo lepšie povedané, príčiny, ktoré vedú určitých ľudí k tomu, aby sa stali teroristami, sa však nachádzajú mimo tohto rozmeru. Jaime Mayor Oreja objasnil túto skutočnosť vo svojej prvej správe. Zo začiatku mala veľmi diskutabilný charakter, avšak po množstve stretnutí a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa dopracoval k výsledku, ktorý bol plne prijateľný aj pre jeho vlastnú skupinu.

Rád by som podal svedectvo pred týmto Parlamentom, tak ako sa podáva svedectvo pred súdom. Skutočnosť, že ruka, ktorú podal, bola odmietnutá, je nepravdivá. Keby to bolo v Parlamente prípustné, dosvedčil by som túto skutočnosť aj pod prísahou. Nie je to pravda. Príčiny súčasných úskalí v súvislosti s touto správou najlepšie pozná Európska ľudová strana a jej skupina. Môžem dosvedčiť, že sme sa s pánom Mayorom Orejom viackrát stretli v jeho úrade a zhodli sme na 99 % toho, o čom sa zajtra bude hlasovať. Nie je možné, aby argumentovali tým, že isté body alebo návrh boli zamietnuté, nakoľko ide jednoducho a jasne o mylný výklad pravdy.

Stanovisko, ktoré zajtra Partido Popular prijme, preto zostáva záhadou a táto skutočnosť bezpochyby oslabí spoločný politický odkaz, ktorý si želáme vyslať. Rád by som vyjadril poľutovanie nad ich postojom. Podľa mňa tvrdenie, že problémom je potreba odstrániť slovo „džihádistický“ v jednom odseku, keď sa nachádza v ďalších troch nasledujúcich a potom znova v odôvodnení H, v ktorom sa uvádza, že džihádizmus je nepochybne hlavným druhom terorizmu, ktorým sa zaoberáme, je výhovorkou, ktorá neobstojí.

Správa je v každom prípade prejavom slobody, slobody náboženského vyznania, myslenia, dokonca aj slobody odmietnuť istý sociálny model. Dáva sa v nej však jasne najavo skutočnosť, že Európa nemôže prijať podnecovanie násilia, podnecovanie nenávisti či deštrukcie základných pilierov spoločnosti pod rúškom náboženstva.

Štát má nárok na použitie nástrojov na svoju ochranu, nástrojov na ochranu svojich občanov. V skutočnosti môže toto právo plne vykonávať prostredníctvom polície a súdnictva a zároveň udržiavať dialóg, zainteresovanosť a smerovať k plnej integrácii ľudí, ktorí sa jedného dňa môžu stať sa fanatikmi útočiacimi na vlastnú spoločnosť, spoločnosť, do ktorej sa integrovali, alebo vlastne na svoju spoločnosť, pretože vo viacerých prípadoch sa títo ľudia v našej spoločnosti už narodili.

Je diskutabilné, do akej miery postačuje alebo nepostačuje platná legislatíva a moja skupina už o týchto otázkach rokovala. Pojmy ako ospravedlňovanie teroristických činov niektorí považujú za potrebné, iní ich odmietajú ako možné prílišné obmedzenie slobody prejavu. Stanovisko mojej skupiny teda znie: neupravovať ďalej právne predpisy a zamietnuť pojem obhajoba terorizmu.

V každom prípade pán predsedajúci, a tým aj ukončím svoj príspevok, túto správu vítam. Dúfam, že Európska ľudová strana prehodnotí svoje stanovisko a pouvažuje o jej podpore. Vítam aj politiku Komisie, ktorá má vo vzťahu ku globálnej politike charakter usmernenia, a na základe ktorej má mať činnosť policajných síl formu úzkej spolupráce v rámci celej Európy. Prijali sa opatrenia, ktorých výsledkom nebudú len slová, ale dodržiavanie práv všetkých ľudí bez výnimky.

  Ryszard Czarnecki , v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, budem parafrázovať Ernesta Hemingwaya: „Nepýtajte sa komu zvoní do hrobu zvon terorizmu, zvoní vám.“ Po útokoch v Španielsku spred štyroch rokov a útokov na Londýn spred troch je tento odkaz na mieste. Keby mala Oriana Fallaciová, krajanka pána komisára Frattiniho, možnosť čítať dokument, o ktorom tu rokujeme, bola by veľmi pravdepodobne šokovaná. Pani Fallaciová bola významná talianska intelektuálka, ktorá sa preslávila svojou nekompromisnosťou a rozporuplnosťou. Bola presvedčená, že islamskí teroristi sú predstaviteľmi islamu ako takého, že sú jeho podstatou.

Európsky parlament má zjavne na túto otázku iný názor. Za úvahu však stojí otázka, akým spôsobom dokážu moslimskí teroristi získať takú veľkú podporu v kruhoch mladých ľudí arabského pôvodu, ktorí sa narodili v členských štátoch Európskej únie.

Plne podporujem vyhlásenia, že boj proti teroru naďalej zostane jednou z priorít Európskej únie. Je veľmi dôležité zamerať sa na teroristickú propagandu šírenú prostredníctvom internetu. A dodal by som, že aj satelitné stanice, ktoré vysielajú v arabskom jazyku, sa môžu použiť na propagovanie radikálneho islamu.

  Georgios Georgiou, v mene skupiny IND/DEM. – (EL) Vážený pán predsedajúci, je správny čas. Musím však poznamenať, že správu som prijal priaznivo, nakoľko som pochopil, že sa obmedzuje najmä na odhaľovanie na jednej strane a na potláčanie na strane druhej.

Rád by som zdôraznil skutočnosť, že v prvom rade by sme sa mali zaoberať otázkou náboru teroristov.

Naši susedia na Strednom Východe majú takpovediac akadémiu na výchovu teroristov. Prečo je to tak? Za 60 rokov sme sa v Európe nepokúsili vyriešiť ich problém, a nemali sme ani príčinu riešiť ho.

V súčasnosti sa vyvíja podobná situácia a ja som rád, že som dostal slovo práve dnes, deň po vyhlásení nezávislosti Kosova.

Viete, že je možné, že sa tam znova odohrá niečo neočakávané. Čo v prípade, ak zajtra mitrovickí Srbi začnú klásť odpor, alebo ak to chcete počuť inak, prejavovať nespokojnosť? Nazveme ich teroristami?

Musíme preskúmať príčiny počiatku konania teroristov s úmyslom zaútočiť na náš európsky systém, ktorý ich nepodporuje.

  Jim Allister (NI) – Vážený pán predsedajúci, v tomto Parlamente zastupujem Severné Írsko, oblasť, ktorá, ako všetci vieme, po desaťročia znášala tvrdý terorizmus. Na základe tejto skúsenosti sa v dnešnej rozprave vyjadrím k dvom otázkam.

Po prvé, terorizmu za žiadnych okolností nemožno ustupovať, dá sa len poraziť. Začnite s terorizmom vyjednávať, udeľte väzneným teroristom osobitné postavenie a napokon im umožnite skoré prepustenie a zakrátko skončíte tak, ako Severné Írsko, so zaťatými teroristami priamo vo vláde. Ustupovanie len povzbudzuje chuť, nenásytnosť teroristov.

Druhá otázka, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je nasledovná. Keďže zneužívanie moci štátu je nesprávne, naivná predstava, akú vidím v správe, že priznávanie takzvaných „ľudských práv“ týchto ľudí zmierni, v skutočnosti len podporí ich vec, nakoľko kvalifikovane využívajú a zneužívajú každé takéto právo vo svoj prospech a zároveň sústavne svojim obetiam odpierajú ich najzákladnejšie právo, právo na život.

Ochrana spoločnosti pred neprijateľnými prejavmi ich vražednej stratégie si v niektorých prípadoch vyžaduje výber medzi bezmedznými právami teroristov a právami nevinných. A v takom prípade dám pred údajnými právami teroristov bez ťažkostí prednosť právu spoločnosti na svoju obranu. Boj proti terorizmu je bojom dobra a zla. A v prípade potreby je právo teroristu vo vzťahu k právu spoločnosti druhoradé.

  Carlos Coelho (PPE-DE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Komisie, dámy a páni, musím začať zopakovaním skutočnosti, že neoblomný boj proti terorizmu musí prebiehať v súlade so zákonom a zásadami právneho štátu a bez porušovania základných práv. Nie som si istý či, ako sa uvádza v správe, terorizmus predstavuje najvážnejšiu hrozbu pre občanov Únie, súhlasím však s pánom Deprezom, že je jednoznačne jednou z najvážnejších. Som presvedčený, že ak túto hrozbu podceníme, nebudeme schopní účinne jej čeliť a zvyšovať tak bezpečnosť našich občanov.

Z uvedeného dôvodu budem hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

Terorizmus nemá vplyv len na občanov krajín, ktoré znášali útoky, ohrozuje aj bezpečnosť všetkých ostatných. Šíri strach a hrozbu teroru. Terorizmus je iracionálnym prejavom fanatizmu, ktorý ignoruje hodnotu života a ľudskú dôstojnosť. Únia a aj komisár Frattini označili boj proti terorizmu za svoju najvyššiu prioritu. Potrebujeme globálnu stratégiu, ktorá by bola schopná pretrhnúť teroristické siete. Táto stratégia si musí uvedomovať význam prevencie, vrátane boja proti náboru teroristov a všetkých okolností, ktoré napomáhajú násilnú radikalizáciu.

Dôležitá je analýza a pochopenie príčin, motívov a procesov, ktoré vedú k radikalizácii a terorizmu, a to najmä u mladých ľudí žijúcich v našich členských štátoch. Určite nimi sú neúspechy v rámci procesov integrácie. Súhlasím so skutočnosťou, že z hľadiska zákona a s ohľadom na slobodu prejavu je potrebné zabrániť teroristickej propagande, ktorej cieľom je podnecovanie teroristických činov.

Záverom by som rád vyjadril súhlas s pánom Mayorom v tom, že európska iniciatíva v tejto oblasti sa nemôže a nesmie použiť ako platforma na podporu národných volebných stratégií.

  Inger Segelström (PSE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, v úvode by som rada poďakovala pánovi Deprezovi za správu a veľmi potrebnú diskusiu o terorizme. Aj ja zastávam názor, že k nej došlo v správnom čase, keďže práve prebieha Európsky rok medzikultúrneho dialógu.

Myslím si však, že v správe nie je dostatočným spôsobom objasnená príčina toho, prečo sa ľudia, najmä mladí ľudia stávajú alebo dajú zlákať na terorizmus a dostávajú sa za hranice demokratickej spoločnosti. Ak sa pozrieme okolo seba, nemôžme ignorovať očividnú chudobu a nespravodlivosť. Existuje veľa mladých ľudí, ktorým nemôžme poskytnúť odbornú prípravu, zamestnanie, bývanie či nádej do budúcnsti. Uvedená skutočnosť je semeniskom fanatizmu a formuje konanie mladých ľudí smerujúce k zabezpečeniu väčšieho množstva práv pre vlastnú skupinu či ľudí. A práve analýza tejto skutočnosti v správe chýba.

Vyzývam vás, aby ste hlasovali najmä v prospech pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 12, pretože teroristická propaganda sa v súčasnom období šíri najmä prostredníctvom internetu, a len niekoľkí z nás majú možnosť túto jej formu pozorovať či kontrolovať. Ide o generačnú otázku a našou úlohou je rozšíriť a zdokonaliť svoje vedomosti o nábore teroristov a zlepšiť sa v predchádzaní tomuto javu. Vo zvyšných prípadoch podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skupiny PSE.

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcem sa poďakovať pánom Deprezovi a Guardansovi Cambóovi za ich pripomienky. Myslím si, že ich postoj je do veľkej miery v súlade so stanoviskom našej skupiny.

Názov správy znie Faktory podporujúce terorizmus a nábor teroristov. Ostatní rečníci privítali skutočnosť, že rokujeme o tejto otázke a ich konanie považujem za správne. Nediskutujeme o nej však prvýkrát. Európsky parlament a Únia ako celok sa už zaoberali kazateľmi nenávisti a prijali preventívne opatrenia s cieľom prerušiť tok finančných prostriedkov pre teroristické organizácie. Uvedené opatrenia sú rozhodne prospešné.

Podľa mňa z tohto hľadiska správa do značnej miery trafila do čierneho. Myslím, že by bolo trocha prehnané považovať internet či už za koreň všetkého zla alebo za oázu bezpečia. Bez pochyby predstavuje priestor, ktorý odráža tendencie spoločnosti rovnako ako skutočný život a neverím, že by sme mohli sústrediť všetku svoju snahu na to, aby sme ho raz a navždy utlmili. To sa nám jednoducho nepodarí.

Otázka však znie, čo iné môžeme urobiť? Hovorili sme o audiovizuálnych mediálnych službách, v súvislosti s ktorými vyvstáva otázka, prečo Európska únia nezasiahne v prípade, ak isté stanice vysielajú na území EÚ nenávistné programy určené priamo deťom.

Napríklad v jednom z programov hnutia Hizballáh, postavička podobná Myšiakovi Mikimu, útočila na židovských obyvateľov. Jeho zámerom je oboznámiť malé palestínske deti s vlastnou históriou. V tomto prípade však žiadny členský štát nezasiahol s cieľom vyriešiť tento problém. Namiesto toho, spoločnosť Walt Disney uplatnila svoje práva na Myšiaka Mikiho a na konci seriálu jeden zo židovských obyvateľov Mikiho usmrtil.

A toto sa vysielalo na európskom území! Z akého dôvodu sa hnutie Hizballáh doteraz nenachádza na zozname teroristických organizácií EÚ? S Dickom Martym sme mali zaujímavú diskusiu na túto tému. Verím, že na vystavanie múra, ktorý nás ochráni pred terorizmom ako takým, budeme potrebovať ešte mnoho tehál. Nepochybne k nim patrí odstránenie podstaty terorizmu v príslušných krajinách, napríklad vytváraním systémov zdravotnej starostlivosti, infraštruktúry a vzdelávacích systémov. Nemali by sme poskytovanie týchto služieb nechávať na organizácie ako Hamas v pásme Gazy alebo Hizballáh, pretože podobné útočiská predstavujú v rámci spoločnosti práve tie miesta, kde uvedené organizácie uskutočňujú nábory svojich prívržencov.

PREDSEDÁ: PÁN BIELAN
Podpredseda

  Bárbara Dührkop Dührkop (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, zámerom nášho dnešného návrhu odporúčania pre Radu a Komisiu je prispieť k snahám inštitúcií a občianskej spoločnosti s cieľom odstrániť faktory podporujúce terorizmus a nábor teroristov.

Pán Frattini, proces predloženia tohto dokumentu Parlamentu bol zdĺhavý a namáhavý, ale bez pochyby sa oplatilo podstúpiť ho a dostať sa až ku konečnému výsledku hlasovania, ktorý budeme mať zajtra. Návrh sa zameriava na boj proti islamistickému extrémizmu predstavujúcemu v rámci EÚ nový jav, ktorý si vyžaduje istú mieru úvah a prostriedkov odporu.

Možno ho však jednoducho prirovnať k iným prípadom terorizmu, ktoré sú vyvolané patriotizmom a národnou príslušnosťou. Z uvedeného dôvodu by sme chceli požiadať Radu, aby vo svojom rámcovom rozhodnutí o boji proti terorizmu vymedzila obhajobu terorizmu ako trestný čin. Bolo by žiaduce uplatniť harmonizáciu v súvislosti s týmto trestným činom vo všetkých 27 členských štátoch, hoci v každom prípade, opakujem, v každom prípade s veľmi dôsledným ohľadom na slobodu prejavu.

Potláčanie a predchádzanie radikalizácii musia fungovať súčasne. Ak chceme radikalizácii predísť, musíme 13 miliónom moslimov, ktorí žijú v EÚ poskytnúť vzdelanie a integrovať ich a zbaviť týchto 3,5% obyvateľov stigmy. Z hľadiska vonkajších vzťahov EÚ žiadame o dialóg civilizácií a nie o ich konflikt. Z uvedeného dôvodu sa odvolávame „alianciu civilizácií“, ktorú prijala OSN a nerozumieme zásadnému odmietaniu tohto pojmu istými poslancami.

Tento rok je Európskym rokom medzikultúrneho dialógu. Naším zámerom nie je ani v najmenšom napomáhať prekrúcanie náboženstva, musíme podporovať sociálnu účasť a dialóg. Práve oni predstavujú niektoré z výsledkov odporúčania. Sú pripomienky uvedené v odporúčaní také deštruktívne, že sa s nimi rečník jednoducho nebol schopný vysporiadať?

Pán Weber, musím poznamenať, že pán Mayor Oreja preukázal Parlamentu nedostatok úcty tým, že nepodal Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vysvetlenie skutočnosti, že hlasoval proti, a tým, že následne správu odmietol. Posadnutosť presviedčaním Parlamentu o systematickej opozícii na národnej úrovni hovorí veľa o demokratickom postoji predošlého rečníka. Podobný postoj nám nepomôže, ak chceme zaznamenať vývoj z hľadiska demokracie a pre tento Parlament má význam konsenzus a nie úzkoprsé pózy.

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, verím, že správa je spracovaná kvalitne a takmer úplne súhlasím s pripomienkami môjho predsedu a politického kolegu, pána Depreza. nesúhlasím však s ním ani s ostatnými v súvislosti so správnym rozsahom protiteroristických zákonov.

Neverím, že je prospešné trestať oslavovanie alebo obhajobu terorizmu. Myslím si, že aj termín „ospravedlňovanie“ je problematický. Mnohí z nás už skôr diskutovali s Dickom Martym o otázkach čiernych listín podozrivých z terorizmu a zmrazení aktív. Ak má byť zákon spoľahlivý a udržateľný, a ak má mať podporu verejnosti, musí byť primeraný a účinný. Existuje nesmierne riziko, že rozšírenie rozsahu trestného práva v súlade s návrhom, nad rámec činov a zámerov, o oblasť názorov, výkladu či dokonca fantázií, predstavuje nebezpečenstvo vzniku myšlienkového zločinu.

Opísaná skutočnosť by mohla mať na slobodu prejavu tlmiaci účinok. Ak sa vyjadrím, že chápem, že Kurdi v Turecku pociťovali hnev a nespokojnosť v súvislosti s utláčaním ich kultúry, jazyka a identity a s popieraním ich politických ambícií, znamená to, že ospravedlňujem bombardovanie PKK?

V tomto Parlamente by sme asi ťažko našli človeka, alebo, snáď bohužiaľ len pár jednotlivcov, ktorý by nemal obrovskú úctu voči Nelsonovi Mandelovi. ANC však spáchal teroristické činy v čase boja proti skutočne represívnemu štátu apartheidu. Sú to ľudia, dnes už štátnici, ktorí navštívili tento Parlament, a ktorí majú za sebou minulosť bojovníkov za slobodu.

Som teda len zmätenou liberálkou, ktorú zaujíma iba sloboda prejvu? Nie, pretože zákony musia byť účinné. Už sa nám podarilo primeraným spôsobom trestať podnecovanie k teroristickým činom. Ustanovenia ohľadne podnecovania terorizmu poskytujú široký priestor na boj proti správaniu a prejavu, ktorého cieľom je navádzanie na teroristický čin.

Minulý týždeň druhý najvyšší súd Spojeného kráľovstva, Odvolací súd, anuloval odsúdenie piatich mužov, ktorí prechovávali džihádistické materiály, z dôvodu nedostatočných dôkazov úmyslu podporovať terorizmus. Pôvodný rozsudok v tomto prípade podnietil hnev tých, a boli medzi nimi najmä mladí moslimovia, ktorí chceli diskutovať, prerokúvať a kritizovať zahraničné politiky Európy a Spojených štátov. V boji proti radikalizmu to nepomôže. Tieto prípady však prehrou súdov uvádzajú právo do stavu zmätku a nesúladu, do situácie, ktorá je pre teroristov výhodná.

Ostaňme pri trestoch v súvislosti s podnecovaním. Nedostaňme sa k oslavovaniu a obhajobe.

  Jan Marinus Wiersma (PSE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som rád vyjadril svoje uznanie v súvislosti so správou, ktorú máme pred sebou ako aj uznanie pánovi komisárovi za jeho slová a za to, čo má v úmysle robiť. Aj v mojej krajine, Holandsku, venujeme veľkú pozornosť radikalizácii a jej tragickým následkom. V Holandsku sme boli svedkami brutálnej vraždy televízneho producenta, ktorú spáchali mladí ľudia, členovia týchto radikalizovaných kruhov. Hovoríme len o úzkej skupine, jej činy však môžu mať závažné následky. Veľmi dôležité je, že pracujeme spoločne a dôležité je aj to, že vyvíjame maximálne úsilie s cieľom vypátrať a izolovať skupiny a jednotlivcov, mladých ľudí, ktorí môžu uskutočniť teroristické útoky.

Ako sa však dnes vyjadrili ostatní, zásadnú dôležitosť má aj predchádzanie radikalizácii. Podstatné je udržiavať skupinu, ktorá môže spáchať násilné činy v čo najmenšom počte. Navyše, radikalizácia nemusí vždy vyústiť do násilia. V každom prípade je však negatívnym javom, keď sa mladí ľudia cítia izolovaní od spoločnosti a nechcú s ňou mať nič spoločné. Z vlastných skúseností vieme, že boj proti radikalizácii sa zameriava na miestne orgány. Samozrejme, že je dôležité zaoberať sa tým, čo možno urobiť vo väzeniach, a vo všeobecnejšej rovine, v oblasti vzdelávania, sa venovať tomu, čo možno urobiť v oblasti predchádzania zneužívania internetu. Tými, ktorí sú schopní vyvíjať v spoločenstvách aktivitu s cieľom riešiť prípady radikalizácie a vypátrať mladých ľudí, ktorí sú na ňu náchylní, sú však stále miestne orgány. Myslím, že Európska únia a najmä pán komisár môžu zohrať dôležitú úlohu pri zozbieraní skúseností z rozličných miest. Naša skupina sa minulý týždeň zúčastnila na pracovnej návšteve Rotterdamu, mesta, v ktorom sa v súvislosti s bojom proti radikalizácii a s jej predchádzaním, ako aj v súvislosti s pátraním po skupinách, ktoré sú náchylné na túto činnosť, robí veľa.

Veľmi dôležitý krok predstavuje aj nadviazanie rozsiahlejšieho dialógu s moslimskými spoločenstvami, ktoré žijú v našich krajinách. Niektorí mladí ľudia, ktorých sa naša problematika týka, pochádzajú práve z týchto veľkých spoločenstiev. A ak izolujeme veľkú skupinu, nikdy sa nám nepodarí vypátrať malú. Práve z uvedeného dôvodu je dôležité začať dialóg s predpokladom, že veľká väčšina moslimských spoločenstiev, ktoré žijú v našej spoločnosti, nechce mať nič spoločné s prekrútenou interpretáciou svojho náboženstva. Do tohto rozsiahleho dialógu investujeme počas tohto roka, roka kultúrneho dialógu, s mojou skupinou veľa síl.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Ďakujem, pán predsedajúci, pán komisár. EÚ musí dať jasne najavo, že boj proti terorizmu je symbolickým, ale aj praktickým preukázaním solidarity. Na umožnenie spolupráce Europolu a našich národných bezpečnostných služieb a na dosiahnutie výsledkov je potrebných viac prostriedkov. Príkladom je najmä nedávny rozruch, ktorý nasledoval po opätovnom rozpútaní rozporu v súvislosti s karikatúrami Mohameda.

Ako tu už odznelo, boj proti terorizmu je vždy potrebné viesť legálnym a primeraným spôsobom. Je potrebné kategoricky odsúdiť nálety CIA v Európe, mučenie, predstierané popravy a topenie vodou, ku ktorému sa v súčasnosti CIA priznáva, ako aj zriadenie špeciálnych tajných väzníc. Pán Frattini, v takýchto prípadoch mala EÚ zakročiť tvrdšie.

Je pozitívne, že v správe je zvolený širší prístup, a že sa zaoberá okolnosťami, ktoré prispievajú k zvýšenej podpore a opakovanému náboru do skupín, odmietajúcich náš model spoločnosti v prospech násilia a náboženského fanatizmu.

Skutočnosť, že páchatelia hrozných násilných činov, ktoré sme zaznamenali v priebehu posledných rokov, sa narodili alebo vyrástli v Európe, je pre nás prenikavým znamením, aby sme sa prebrali. Znamením, ktoré nás núti, aby sme sa pozerali na vlastné spoločnosti kritickejším pohľadom. Je potrebné nadviazať dialóg a otvorenú diskusiu na tému našej integračnej a vízovej politiky. V tomto prípade si nemôžeme a nesmieme dovoliť vyhýbať sa problematickým otázkam. Čo sa týka mňa, samozrejmosťou je jedna vec. Je ňou naše uvažovanie o základe našich spoločných právnych predpisov. Súčasná rozprava o islamskom práve šaría v Británii je dôkazom, že dobrý zámer môže byť často skôr prekážkou ako pomocou.

Musíme tiež zaručiť, aby právne predpisy Spoločenstva neohrozovali alebo nezabúdali na dôležité ústavné zásady, napríklad na tie, ktoré upravujú slobodu prejavu. V správe sa uvádza nový pojem v rámcovom rozhodnutí: „ospravedlňovanie terorizmu“. Myslím si, že nie je najšťastnejší. Nie z dôvodu, že by to nebola dobrá myšlienka s cieľom zaručiť, aby všetky štáty mali kvalitné zákony proti podnecovaniu. Príčinou je problematickosť, snáď až nemožnosť vytvoriť definíciu, ktorá by sa mohla uplatňovať jednotne, a ktorá by pri interpretácii neviedla k tŕnistým problémom. Na jednej strane máme splniť dôležitú úlohu – navrhnúť spôsoby boja proti terorizmu a záchrany životov. Na druhej strane tu však je zásada slobody prejavu a záujem udržať v Európe vysoký stupeň právnej istoty. Je to otázka nájdenia správnej rovnováhy.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, keď fanatici uhasia nevinné životy a vykonajú bombové útoky na naše demokratické spoločnosti, bude už neskoro. Z tohto hľadiska nie je zbytočná žiadna snaha, najmä, ako sa vyjadril pán komisár Frattini, pokiaľ ide o predchádzanie. V popredí nášho záujmu musí byť dialóg, ktorý je kľúčom k tolerancii. Potrebujeme však aj kvalitnejšiu policajnú spoluprácu a výmenu údajov, vlastne mali by sa posilniť všetky nástroje, ktoré je možné použiť v rámci Európskej únie i mimo nej.

Vítam najmä skutočnosť, že pán komisár upriamil pozornosť na dôležitosť pomoci obetiam. Nejde len o toleranciu, ale aj o praktické opatrenia. Dovoľte mi zdôrazniť potrebu dohľadu nad kazateľmi nenávisti. Považujem ju za nutnosť. Po získaní informácií je však potrebné aj konať. Oslavovanie terorizmu nie je prijateľné v žiadnom prípade, a preto je potrebná v súvislosti so zločinmi proti našej spoločnosti stratégia nulovej tolerancie.

Za veľmi poľutovaniahodnú považujem skutočnosť, že v súvislosti s otázkou, ktorá v tomto Parlamente vždy predstavovala dôležitú tému diskusií, sa v spojitosti s touto správou znova strhla obrovská národná polemika.

  Manfred Weber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, kolegovia poslanci zo skupiny ALDE ma požiadali o stanovisko skupiny PPE-DE v súvislosti s hlasovaním. Dovoľte mi znova zopakovať, že skupina PPE-DE podporuje 95 % obsahu tejto správy. Dovoľte mi zdôrazniť, že považujem za veľmi zarmucujúcu skutočnosť, že zástupcovia skupiny ALDE a zástupca skupiny PSE a španielski kolegovia dnes vzniesli kritiku na skupinu PPE-DE. Je poľutovaniahodné, že domáce problémy nám bránia nájsť spoločné stanovisko tu, v Parlamente.

Ktokoľvek, kto má záujem o to, aby zajtra Parlament ako celok dospel k dôležitému rozhodnutiu, by mal hlasovať za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy PPE-DE. Nemeníme nič z podstaty návrhu, len odstraňujeme hľadisko vnútroštátnych politík. Každý, kto chce prijať ruku, ktorú podáva skupina PPE-DE, má zajtra možnosť urobiť tak.

  Alexander Alvaro (ALDE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že ste nám poskytli možnosť opäť vystúpiť. V inej rozprave nám poskytnutá nebola. S pánom Pirkerom nemáme vždy rovnaké názory, často diskutujeme, ale s veľkou radosťou a oduševnene. Aj napriek našim názorovým nezhodám má však podľa mňa pravdu v tom, že podobné rozpravy by sa nemali zneužívať na riešenie národných problémov. Je to škodlivé a jednoducho to vedie k núteným kompromisom.

Som si istý, že náš španielski kolegovia tu v Parlamente budú mať odlišný názor. Z vlastnej skúsenosti jednoducho viem, že podobné situácie sa veľmi často zvrtnú na rozpravy o národných otázkach. Začína ma unavovať aj skutočnosť, že nás v súvislosti s týmito záležitosťami už neraz použili ako pingpongovú loptičku medzi skupinami PPE-DE a PSE. Teší ma však, že liberáli sú schopní zohrať úlohu prostredníka, a že sú stále ochotní prijímať výzvy.

Náš kolega zo Severného Írska už žiaľ nie je prítomný. Táto skutočnosť ma dosť poburuje, nakoľko povedal čosi, čo považujem za neuveriteľné. Povedal, že teroristi nemajú rovnaké základné ľudské práva ako všetci ostatní. Avšak faktom, ktorý nás odlišuje od teroristov, je práve to, že ľudské práva považujeme za univerzálne. V žiadnom prípade by sme nemali budiť dojem, že tento Parlament by mohol mať aj iný názor.

  Ignasi Guardans Cambó (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na dôležitosť tejto rozpravy by som rád položil skupine PPE-DE otázku. Nastolil sa problém, že v prípade podpory správy by skupina PPE-DE stiahla, a požiadala o stiahnutie aj ostatné skupiny, akýkoľvek prvok, ktorý by súvisel s vnútroštátnou politikou Španielska. Rád by som sa opýtal zástupcu skupiny PPE-DE, ktorý ich predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh súvisí s politikou Španielska. Veľmi by ma zaujímala táto skutočnosť a potom by bolo možné zverejniť, ktorý z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov PPE-DE sa týka vnútornej politiky. Majú v úmysle odstrániť odkaz na Organizáciu spojených národov v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 1? Chcú odstrániť zmienku o Organizácii spojených národov? To je tá španielska vnútorná politika? Je potrebné konať konzistentne. Jediným človekom, ktorý sa snaží vnášať sem vnútroštátnu politiku, je pán Mayor Oreja, ktorý nemá ani tú slušnosť, aby sa zúčastnil tejto schôdze.

  Sarah Ludford (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, bola by som nesmierne vďačná, keby bol niekto, kto je zástancom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, na základe ktorých sa má trestať oslavovanie terorizmu, taký milý a pokúsil sa objasniť mi otázky, ktoré som otvorila. V prvom rade sa obávam odrádzajúceho účinku na slobodu prejavu a v druhom rade, neviem, akým spôsobom by mali začať fungovať.

Ako spolu súvisí oslavovanie teroristického činu a uskutočnenie iného teroristického činu? Zdá sa mi, že máme právne problémy, ktoré sa prejavili aj minulý týždeň na Odvolacom súde Spojeného kráľovstva, nakoľko neexistuje priama spojitosť medzi oslavovaním teroristického činu a ďalším činom. Uvedená spojitosť zjavne existuje, pokiaľ ide prinajmenšom o podnecovanie alebo podporovanie. Ak len „oslavujete“ teroristický čin, aká je potom priama súvislosť medzi týmto a ďalším činom?

Ak nedokážete nájsť túto súvislosť, podstupujete riziko, že neuspejete v súdnych pojednávaniach a skončíte v oveľa horšej pozícii než, v akej ste začínali. Veľmi by som ocenila, aby ma mohol niekto, kto skutočne podporuje trestanie oslavovania alebo obhajoby, snáď poučiť, pretože tejto záležitosti úplne nerozumiem.

  Franco Frattini, podpredseda Komisie. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj ja verím, že táto večerná rozprava má značný politický význam. Verím aj, že musíme spoločne navrhnúť politické riešenie, s ktorým bude súhlasiť väčšina z nás, a ktoré bude predmetom správy prijateľnej pre celé ľudstvo, alebo aspoň pre veľkú väčšinu parlamentných skupín.

Nepochybujem, že dnešní teroristi sa snažia zaviesť novú formu celosvetovej diktatúry. V minulom storočí sme mali skúsenosti s vplyvnými diktatúrami, táto je však založená na porušovaní najdôležitejšieho základného práva, konkrétne práva na život. Navyše je zrejmé, že uvedená stratégia spoločne s násilím a nenávisťou, žiaľ, nadobudla globálny charakter.

Z uvedených dôvodov sa naša reakcia nemôže obmedziť len na spoluprácu policajných síl a informačných služieb, musí obsahovať aj politické opatrenia s cieľom predísť a odstrániť príčiny vedúce k terorizmu. Verím, a zdôraznili to aj viacerí z vás, že predchádzanie znamená vykorenenie nenávisti a odstránenie príčin jej vzniku. Nesmieme pripustiť ani ospravedlňovanie násilia, pretože najväčšie riziko, ktoré nám hrozí je práve začať ospravedlňovať násilie. Musíme vykoreniť nenávisť bez toho, aby sme ospravedlňovali násilie.

Niekto z nás hovoril o konflikte civilizácií. Podľa mňa táto teória nie je zďaleka uspokojivá. Ja osobne nie som presvedčený, že prebieha stret civilizácií. Som presvedčený, že prebieha konflikt v rámci islamského sveta, teda konflikt medzi menšinou, ktorá zneužíva náboženský odkaz a prevažnou väčšinou moslimov, ktorí, verím, sú úplne mierumilovní a chcú žiť v duchu mieru a tolerancie. Ak máme prijať politické opatrenia, dámy a páni, myslím, že jedinou možnosťou je podporiť reformný, mierumilovný islam v porovnaní s menšinou, ktorá nie je ani reformná, ani mierumilovná.

Uvedené politické opatrenia nie sú ani policajné ani bezpečnostné. Spomínal som práva obetí a verím, že v tejto oblasti je potrebná zvýšená činnosť. Musíme im venovať väčšiu pozornosť ako v minulosti s cieľom poskytnúť im praktickú pomoc, ktorá, verte, o tom som presvedčený, neznamená len pomoc finančnú, ale v mnohých prípadoch podporu im samotným, alebo tým, čo prežili, príbuzným obetí útokov a vrážd. Podporu s cieľom pomôcť im po hroznej traume, ktorú prekonali, znovu sa integrovať do spoločnosti Ďalším právom obetí je neostať po prežití útoku alebo po strate príbuzného alebo milovanej osoby osamotený.

Ktosi uviedol, že je potrebné pochopiť príčiny terorizmu. Súhlasím, a uvedenú skutočnosť som potvrdil, verím však, že naším pokusom pochopiť príčiny terorizmu nesmieme umožniť legitímnosť teroristických skupín, organizácií a metód. Pochopiť je jedna vec, uznať legitímnosť druhá. Rozdiel medzi nimi je zásadný.

Rád by som sa vrátil ešte k jednému a poslednému bodu. Európska únia by mohla v rámci svetovej politike zohrávať dôležitú úlohu, ak by sa je darilo dosahovať ciele, ktoré ešte neboli dosiahnuté. Mohli by sme napríklad primäť Organizáciu spojených národov k tomu, aby konečne prijala medzinárodný dohovor o definícii terorizmu. Podobná definícia stále neexistuje a táto skutočnosť je príčinou množstva ťažkostí mimo Európy. Európa má vlastnú definíciu terorizmu, ako však viete, niektoré členské krajiny Valného zhromaždenia OSN ešte neschválili ani obsah ani postup dohovoru OSN o terorizme.

Verím, že ak bude Európa v tejto oblasti vystupovať skutočne ako jeden celok, mohli by sme dosiahnuť niečo podobné ako v prípade moratória na trest smrti, donútiť Organizáciu spojených národov zaujať postoj k dôležitému, jednotnému európskemu stanovisku, a zaručiť tak celosvetovým opatreniam proti terorizmu celosvetovú legitímnosť. Ak je terorizmus celosvetovou záležitosťou, naše opatrenia musia byť absolútne jednoznačné a rovnako celosvetové.

  Gérard Deprez, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, na záver tejto rozpravy by som rád uviedol tri pripomienky.

V prvom rade, keď počúvame pána komisára a väčšinu rečníkov, prvou vecou, ktorá nás z hľadiska analýzy tohto javu, závažnosti hrozby a z hľadiska rovnováhy, ktorú je potrebné dosiahnuť medzi opatreniami s cieľom predchádzať a opatreniami s cieľom potlačiť terorizmus skutočne zaujme, je stanovisko, ktoré je v rámci diskusie o výkonnej stránke týchto otázok do veľkej miery spoločné. Otázky sa týkajú javov, ktoré je potrebné analyzovať, ktorým je potrebné predchádzať, a ktoré musíme potláčať.

V druhom rade, a žiaľbohu, mám pocit, že pokiaľ ide o isté prvky, ktoré sú symbolickejšie ako čokoľvek iné, zajtra nebudeme schopní dosiahnuť potrebný konsenzus. Som sklamaný, pretože po preskúmaní zoznamu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov mám pocit, že väčšina rozdielov v stanoviskách má skôr symbolický ako predmetný charakter. Problém je v tom, že spomínané symbolické konflikty záujmu je možné zmierniť za predpokladu, že politické strany by sa rozhodli spraviť gesto, a to nemožno v každom prípade považovať za charakteristickú črtu politických skupín tohto Parlamentu.

Po tretie, mám pár pripomienok, ktoré by som rád adresoval niektorým prítomným poslancom, najmä, a rovnaký pocit má aj pán Alvaro, môjmu kolegovi, pánovi poslancovi z Írska, ktorý považuje rešpektovanie ľudských práv v boji proti terorizmu za nepotrebné. Tento postoj považujem z hľadiska hodnôt, na ktorých je naša spoločnosť založená, za riskantný. Raz som počul v televízii vystúpenie najvyššieho predstaviteľa jedného štátu, európskeho štátu. Vyjadril sa, že by vzal na teroristov nôž, na všetkých do jedného. Režim tohto štátu používa proti svojim protivníkom jed, umožňuje, aby boli jeho novinári vraždení a uskutočňuje voľby, ktoré môžu byť slobodné, ale aj sfalšované. Zahrávanie sa s ľudskými právami v boji proti terorizmu predstavuje pre naše demokratické spoločnosti riziko neprijateľného úpadku.

Priamo od pani Ludfordovej sme dostali aj otázku týkajúcu sa problému obhajoby terorizmu. Nemám možnosť odpovedať jej veľmi podrobne, ale v krátkosti by som povedal, že som spravodajcom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, podmienky pozná, a že keď som dnes predniesol svoje stanoviská, založil som ich na odseku 10 správy, ktorú prijal výbor. V tomto odseku sa jasne uvádza, pani Ludfordová, že výbor, a teda aj Parlament požaduje otvorenú diskusiu o zmene a doplnení toho a toho rámcového rozhodnutia s cieľom zahrnúť do jeho pôsobnosti ospravedlňovanie terorizmu, a tak ďalej.

Z uvedených dôvodov som nežiadal, jednoducho som reprodukoval to, čo schválil Výbor pre občianske slobody. Odpoviem jej však priamo. Keď hovorím o obhajobe terorizmu, obhajoba znamená podnecovanie, a verím, že podnecovanie je trestným činom.

  Predsedajúci . − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Lena Ek (ALDE), písomne. – (SV) Proti terorizmu musíme bojovať len spôsobom hodným otvorenej, demokratickej a spravodlivej spoločnosti. Je absolútne nevyhnutné, aby otvorená spoločnosť čelila hrozbám metódami, ktoré sú pre ňu prirodzené.

Musíme vyvážiť naše kroky a opatrenia, ktoré prijmeme s dodržiavaním ľudských práv a zásadami právneho štátu a nesmieme sa uchýliť k opatreniam, ktoré ohrozujú osobnú integritu.

Z uvedených dôvodov som sa rozhodla hlasovať proti návrhu pána Depreza na odporúčanie pre Radu o faktoroch podporujúcich terorizmus a nábor teroristov.

  Daciana Octavia Sârbu (PSE), písomne. – (RO) Vzhľadom na nárast terorizmu je potrebné zlepšiť spoluprácu medzi inštitúciami EÚ v oblasti boja proti tomuto javu.

Verím, že terorizmus sa stal hlavným nepriateľom európskych hodnôt, globálnej stability a mieru. Ak si spomenieme na udalosti z 11. septembra 2001, či udalosti z Madridu spred niekoľkých rokov, dostaneme dokonalý obraz hrôzy, strachu a utrpenia.

Európske inštitúcie mali už odvtedy vyvinúť stratégiu s cieľom oboznámiť sa s týmto javom, zmierniť a odstrániť ho. V uvedenej súvislosti je potrebné začať sa čo najpodrobnejšie zaoberať nasledujúcimi oblasťami, poukázať na jeho príčiny, na to, prečo sú teroristi takí zúriví a prečo sú schopní obetovať svoje životy, aby sa stali mučeníkmi, mučeníkmi koho vlastne sú, akým spôsobom sa vykonáva ich nábor, kto ich financuje a akým spôsobom môžeme zasiahnuť, aby sme tomuto javu zabránili.

Európske inštitúcie by sa mali zaoberať vypracovaním tejto stratégie s cieľom zistiť odpovede na spomínané otázky a vo vlastnom záujme EÚ nad nimi získať kontrolu.

Takto EÚ vyšle celému svetu signál jednoty a sily.

26. Stratégia EÚ na zabezpečenie prístupu na trh pre európske spoločnosti (rozprava)

  Predsedajúci . − Ďalším bodom programu je správa (A6-0002/2008) pána Guardansa Cambóa v mene Výboru pre medzinárodný obchod k stratégii EÚ o zabezpečení prístupu európskych spoločností na trh (2007/2185(INI)).

  Ignasi Guardans Cambó, spravodajca. − (ES) Vážený pán predsedajúci, počas diskusií o lisabonskej stratégii a o jej celkovom význame pre rast a konkurencieschopnosť v Európe sa žiaľ otázke zahraničného obchodu nevenovala pozornosť, ktorú si ako podstatná časť stratégie pre konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť v rámci EÚ zasluhovala. V súčasnom období sme zaznamenali pokrok, Európska komisia situáciu napravila a urovnala záležitosti. Jasne vymedzila postavenie zahraničného obchodu, prístupu na zahraničné trhy, ako ďalšieho piliera štruktúry, ktorá musí viesť k rastu a blahobytu v Európskej únii.

Vývoz tovaru a služieb je základnou zložkou konkurencieschopnosti našich hospodárstiev, a teda aj činiteľom zamestnanosti a bohatstva v Európskej únii. Najväčšie ťažkosti v súvislosti s možnosťami vývozu sa týkajú viac necolných prekážok než všeobecne uznávaných platieb colného charakteru. Komisia už uskutočnila rozsiahlu konzultáciu, a preukázala tak svoje zámery v kontexte svojej širšej stratégie s názvom Globálna Európa, zámery, ktoré podporujeme aj my. Správa obsahuje množstvo odpovedí na otázky, ktoré boli súčasťou konzultácie, ale rozhodne aj pár odpovedí, ktoré sa Komisia v tom čase rozhodla nezahrnúť.

Globalizácia nepatrí medzi vonkajšie hrozby, pred ktorými sa musíme chrániť. Myslím si, že máme obrovskú príležitosť dosiahnuť to, čo sme v minulosti dosiahnuť nemohli a väčší trh je jedným zo spôsobov nadobudnutia bohatstva, alebo inými slovami, vytvárania pracovných miest a zlepšenia blahobytu občanov. Samozrejme, a teraz hovorím k istej časti tohto Parlamentu, že táto správa žiada o prístup na trh, zvýšený prístup, o stratégiu, ktorá môže a musí rešpektovať okolnosti prevládajúce v každej krajine. Európske vedenie v tejto oblasti rešpektuje oprávnené obavy rozvíjajúcich sa hospodárstiev a je potrebné uznávať ich aj naďalej.

Jedno z najotvorenejších hospodárstiev, akým európsky model je, si však nemôže dovoliť, aby sa nechalo uniesť istou dogmatickosťou. Vývoz tovarov a služieb nemôže podliehať neospravedlniteľným prekážkam ani verejnému obstarávaniu a Komisia má možnosť a musí urobiť v oboch týchto oblastiach viac. Môže a musí zlepšiť svoje nástroje v Bruseli, v rámci EÚ, prostredníctvom lepšej koordinácie s orgánmi na podporu obchodu v členských štátoch a v regiónoch a so zainteresovanými podnikmi. Preto je, pán komisár, potrebné chápať slovo subsidiarita v širšom význame. Preto má Komisia zohrávať úlohu, ktorú nemôže zohrať iný subjekt, úlohu, ktorá nikoho neznevýhodňuje, a ktorá nás všetkých pozdvihuje, koordinovať aktivity, čo už vykonávajú iní, avšak možno menej účinne ako by to mohla robiť Komisia.

Správa tak vytyčuje niekoľko konkrétnych bodov, niektoré z nich sú skutočne veľmi konkrétne, ktoré má Komisia možnosť v rámci svojej stratégie prístupu na trh zdokonaliť. Nemám v úmysle čítať ich tu, sú úplne jasné a presné a je možné posúdiť ich rovnako precízne. Voči Komisii máme aj jednu veľmi konkrétnu žiadosť, ktorá sa týka ad hoc definovania opatrení s cieľom chrániť a posilňovať prítomnosť výrobkov malých a stredných podnikov na trhoch tretích krajín, pretože ak nemajú ochranu, najväčším ťažkostiam podliehajú práve uvedené výrobky.

Komisia má tiež možnosť a musí zabezpečiť lepšiu koordináciu prostriedkov priamo na mieste s ohľadom na všetky citlivé otázky a bez vylúčenia kohokoľvek zainteresovaného. Každý štát, každý orgán podpory vývozu, každá obchodná delegácia z členského štátu: obchodné delegácie EÚ majú možnosť posilniť svoju úlohu v tretích krajinách bez toho, aby sa dotkli iných. Nedostatočná komunikácia medzi určitými aktérmi medzinárodného obchodu, ktorých spozná každý, kto ich navštívil, je neospravedlniteľná. Kedykoľvek je to možné, nemôžme odmietnuť skutočný mnohostranný prístup s cieľom zlepšovať štandardizáciu a potrebu zdokonaľovať mechanizmy v rámci WTO, všetky uvedené aktivity sa ukážu ako veľmi užitočné.

Vzhľadom na tieto skutočnosti mám pocit, že všetci môžeme privítať prijatie tejto správy, v prospech ktorej bude pravdepodobne hlasovať veľká väčšina. Rád by som poďakoval najmä sekretariátu Výboru pre medzinárodný obchod, ktorý asistoval pri príprave správy a tieňovým spravodajcom z rozličných parlamentných skupín, ktorí predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a skvalitnili jej znenie.

Správa je signálom nového politického impulzu. Nejde len o kus papiera, ktorý je potrebné schváliť, zarámovať a zavesiť na stenu. Je to začiatok stratégie, čo je zrejmé aj z názvu, a pri stratégii je potrebný celý rad opatrení. Je potrebné zaviesť tieto opatrenia a musíme byť schopní v budúcnosti požiadať Komisiu, aby sa znova dostavila do Parlamentu a objasnila nám ako boli opatrenia zavedené.

  Peter Mandelson, Člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, rád by som prejavil skutočne veľkú vďaku spravodajcovi, pánovi Guardansovi Cambóovi a Výboru pre medzinárodný obchod za túto veľmi konštruktívnu správu. Je dôkazom toho, že máme rovnakú víziu v súvislosti s aktívnou stratégiou prístupu európskych podnikov a pracovníkov na trh a v súvislosti s kľúčovými princípmi, ktoré by mali byť jej základom.

Priority vytýčené v správe, malé a stredné podniky, prekážky, kladené službám a investíciám, verejné obstarávanie a práva duševného vlastníctva, patria aj k mojim veľkým prioritám. Rovnaký bol aj odkaz Európskej rady z júna minulého roka, ktorý zopakovala minulý mesiac ako reakciu na našu správu o pokroku. V súvislosti s významom tejto práce sme dosiahli silný nový konsenzus.

Základom stratégie Globálna Európa, ktorú sme začali v roku 2006, bol záväzok s cieľom udržať naše vlastné európske trhy otvorené a tiež opätovne sústrediť naše zdroje na vytváranie nových príležitostí pre európskych pracovníkov a spoločnosti na trhoch našich hlavných obchodných partnerov. Uvedené ciele je možné dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom úspešnej obchodnej dohody WTO, ale aj prostredníctvom novej generácie dohôd o voľnom obchode. Znamená to aj, že je potrebné zvoliť praktickejší prístup v zdolávaní moderných obchodných prekážok, predovšetkým necolných prekážok, ktoré sa neobjavujú na hraniciach, ale až za nimi. Európski pracovníci a spoločnosti sú schopní konkurencie takmer na všetkých trhoch za predpokladu, že majú spravodlivú príležitosť a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže. Našou úlohou je podporiť ich a poskytnúť im platformu pre ich činnosť. Pre nás to znamená zamerať sa na prekážky, podmienky a diskriminačné regulačné postupy, ktoré pôsobia v ich neprospech a odopierajú im spravodlivú príležitosť zúčastniť sa hospodárskej súťaže a obchodovať.

Výzvou v roku 2007 bolo uviesť túto politiku do praxe. Sústredili sme sa najmä na posilnenie našich zdrojov priamo na našich najdôležitejších trhoch formou vytvorenia tímov pre prístup na trh, ktoré spájajú podnik, členský štát, útvary Komisie a odborníkov. Tvoria ich ľudia, ktorí skutočne poznajú trhy, ktorí majú dobrý prehľad v miestnych politikách a jasno v tom, čo je potrebné a čo je možné. Výsledky sú dobré. Za posledných šesť mesiacov sme dosiahli dôležité úspechy v Južnej Amerike, Strednej Ázii, južnej Ázii, Japonsku a v Rusku. V oblasti prístupu na trh sme zintenzívnili aj spoluprácu so Spojenými štátmi, ktorá nám poslúžila ako nástroj pri dosahovaní spomínaných úspechov.

Zaviedli sme aj register sťažností pre európske spoločnosti, ktorý je prístupný na internete a mesačné kontroly v reálnom čase, na základe ktorých sa podávajú správy o práci v rámci prístupu na trh. Z tohto dôvodu úplne nesúhlasím s pripomienkou v správe týkajúcou sa toho, že Komisia v počiatočnej fáze nevykonala všetky dostupné kroky s cieľom využiť úplný potenciál tohto partnerstva. Neznamená to však, že spoluprácu považujem za bezchybnú, alebo že som presvedčený, že naša súčasná práca sa nedala vykonať iným či lepším spôsobom.

Súhlasím, že nová stratégia predstavuje dynamický proces, ktorý si vyžaduje trvalý dohľad a angažovanosť. Pravdupovediac, v Parlamente, ale aj v členských štátoch, musí mať viac aktívnych zástancov našich krokov a prístupu k uskutočňovaniu našich cieľov, ľudí, ktorí sa odvážia otvorene vyjadriť k recipročnému otvoreniu trhov, najmä medzi krajinami s rozvíjajúcim sa hospodárstvom, rast ktorých sa zvyšuje ich vstupom na naše trhy. Veríme v správnu a spravodlivú zásadu medzinárodného obchodu. Jej náležité a vhodné uplatňovanie znie, že ak ostanú naše trhy otvorené voči ostatným, aj oni postupne otvoria svoje trhy nám.

Súhlasím so spravodajcom a jeho výzvou pre všetkých zúčastnených, aby sa na tejto spolupráci aktívne podieľali. Pokračujeme v zlepšovaní koordinácie činností členských štátov a odvetví priemyslu priamo z miesta, ale ak chceme naplniť náš potenciál, je potrebné zlepšiť aj prácu odborníkov.

Čo sa týka otázky zdrojov, som vďačný za dodatočných zamestnancov, ktorých rozpočtové orgány pridelili GR pre obchod. Aj naďalej budeme naliehať na rozšírenie zdrojov pre najdôležitejšie trhy v Ázii a napríklad v Brazílii. Zatiaľ sme posilnili personál pre prácu na prístupe na trh v Bruseli.

Nakoniec sa vyjadrím aj k vašej požiadavke týkajúcej sa predloženia výročnej správy Komisiou. Po jej predložení by ju som rád každoročne s Parlamentom prediskutoval.

Takže ešte raz by som rád poďakoval spravodajcovi a Parlamentu za angažovanosť v tejto dôležitej práci. Je veľmi dôležité, aby sme si našu energiu a angažovanosť zachovali aj v roku 2008 a v nasledujúcich rokoch. Táto priorita je veľmi významná pre mňa i moje útvary, pre európske podniky a pracovné miesta, ktoré môžu vytvoriť pre našich pracovníkov. Zvýšenie zamestnanosti vyplýva zo zvýšeného prístupu na trh a z posilnenia svetového obchodu, ktoré predstavuje základ stratégie obchodnej politiky Globálna Európa.

(potlesk)

  Silvia-Adriana Ţicău, spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. − (RO) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, stratégia Európskej únie prístupu na trh začala v roku 1996. Komisia vytvorila bezplatnú službu, ktorá poskytuje európskym vývozcom elektronický a verejne prístupný aktuálny register týkajúci sa podmienok prístupu na trh približne v sto krajinách.

V roku 2007 obchodovanie v eurozóne zaznamenalo prebytok vo výške 28,3 miliardy EUR v porovnaní s deficitom vo výške 9,3 miliardy EUR v roku 2006. V roku 2007 EÚ 27 zaznamenala deficit vo výške 185,7 miliardy EUR v porovnaní s deficitom vo výške 192,1 miliardy EUR v roku 2006. Preto by mali byť prijaté opatrenia na úrovni Spoločenstva s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť členských štátov mimo eurozóny.

Domnievame sa, že prístup na trh sa zjednoduší propagáciou hodnôt a princípov Európskej únie smerom k tretím krajinám tým, že budeme presadzovať otvorené trhy, dodržiavať sociálne a environmentálne normy a zabezpečovať ochranu duševného vlastníctva.

Súčasťou partnerstva Komisie s členskými štátmi a európskymi spoločnosťami by mali byť investície do výskumu, propagačných kampaní s cieľom sprístupniť služby a informácie verejnosti, zdokonaľovanie počítačového systému Spoločenstva týkajúceho sa prístupu na trh a prepojenie osobitných databáz a odborníkov v oblasti vzdelávania, ktorí by podporovali európske spoločnosti.

  Corien Wortmann-Kool, v mene skupiny PPE-DE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, nová stratégia Komisie prístupu na trh by naozaj mala pomôcť odstrániť prekážky v tretích krajinách. Predstavuje preto, ako hovorí pán komisár, vhodný doplnok k WTO a dôležitý doplnok k dohodám o voľnom obchode. Som veľmi potešený pozitívnou správou Parlamentu a rád by som poďakoval nášmu spravodajcovi, pánovi Ignasimu Guardansovi Cambóovi, ktorý tiež stanovil tieto priority: účinnejšiu spoluprácu s európskymi podnikmi a intenzívnejšiu podporu stredným podnikom, asistenčnú službu pri Komisii, ale tiež priamo na mieste v tretích krajinách. Domnievam sa, že európsky inštitút v Číne pre malé a stredné európske spoločnosti je výborná iniciatíva Komisie.

Je to otázka reciprocity. Otvoríme svoj trh tretím krajinám a neskôr by sa trhy v týchto tretích krajinách mali tiež otvoriť našim európskym spoločnostiam, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach Číny, Indie, Brazílie a Ruska. Mali by sme preto uprednostniť túto otázku v rámci stratégie prístupu na trh a vytvoriť tímy pre prístup na trh, ktoré budú pomáhať európskym spoločnostiam v týchto krajinách. Znamená to, že na túto činnosť musíme prijať vhodných zamestnancov, vrátane zamestnancov európskych veľvyslanectiev, ako ste už uviedli. Európske podniky sú najväčšími vývozcami na svete a musíme neustále bojovať s ochrannýnm opatreniam aj v týchto tretích krajinách. Musíme stanoviť svoje priority v dôležitých oblastiach služieb, verejného obstarávania, investícií, duševného vlastníctva a colných postupov.

Som rád, že ste oznámili, že nám budete predkladať správy každý rok a bolo by vhodné tieto priority raz za rok prerokovať. Preukázali ste cieľavedomosť a dokázali, že je to pre nás dôležitá oblasť. Naozaj dúfam, že preukážete cieľavedomosť aj keď dôjde k prispôsobovaniu nástrojov na ochranu obchodu. Rovnakú cieľavedomosť, akú ste preukázali pri tejto stratégii.

  Carlos Carnero González, v mene skupiny PSE. – (ES) Vážený pán predsedajúci, rád by som začal svoje vystúpenie blahoželaním spravodajcovi k jeho dôležitej práci, pokiaľ ide o návrhy a analýzu.

Tento parlament nehlasuje o dôvodových správach, ale keby hlasoval o tejto správe, hlasoval by som za ňu, pretože rozhodne odôvodňuje hlavné návrhy ustanovenia. Domnievam sa teda, že môžem vyjadriť podporu skupine socialistov a požiadať, aby spravodajca zohľadnil niektoré hlavné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme predložili v náležitom súlade s ideálmi ľavicovej skupiny.

Európa je nepochybne najväčší svetový vývozca tovaru a vedúci poskytovateľ služieb. V celosvetovom kontexte navyše máme zákonné právo predávať najvyššie možné množstvo našich výrobkov a služieb, v tomto prípade na trhoch rýchlo sa rozvíjajúcich krajín. Prečo nie? Je to logické a bežné. Okrem toho by to vyžadovali naši občania. Preto sú návrhy predložené v správe a uvedené v oznámení Komisie správne, počínajúc ochranou necolných prekážok, „hydra“, ako ich spravodajca správne nazval: hydra, ktorá funguje v zákulisí, nielenže bráni európskym výrobkom a službám vstúpiť na trh, ale bráni aj vyváženému vývoju v týchto krajinách a na týchto trhoch.

Domnievam sa preto, že táto správa je na správnej ceste, pretože musíme zabezpečiť plnenie lisabonského programu a posilniť náš sociálny model. Potrebujeme tiež zabezpečiť, aby tento model mohol preniknúť do rozvíjajúcich sa krajín, s ktorými chceme obchodovať. Nepochybujem, že to prinesie úžitok európskym pracovníkom a pracovníkom v ostatných krajinách.

Kladieme značný dôraz na pracovné podmienky, bezpečnosť, ochranu životného prostredia a najmä na dodržiavanie ľudských práv. V tom spočívajú naše základné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Musím zopakovať našu požiadavku, aby spravodajca tieto návrhy vzal do úvahy. Ako však dosiahneme tieto ciele? Dosiahneme ich omnoho intenzívnejšou spoluprácou medzi EÚ, členskými štátmi a podnikmi, pričom začneme podporou malých a stredných podnikov. Neviem, či túto spoluprácu môžeme nazvať „zdokonalenou“ spoluprácou vzhľadom na to, že tento termín možno zamieňať s inštitucionálnymi ustanoveniami v novej Zmluve. Blahoželám a dobrú noc.

  Cristiana Muscardini, v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, uvedomujeme si citlivosť tejto otázky a množstvo pozornosti, ktorú jej venujú v príslušných krajinách.

Skupina UEN je veľmi spokojná s návrhom, ktorý predložil pán Guardans Cambó a s dodatočnou prácou Výboru pre medzinárodný obchod. Zablahoželala by som spravodajcovi k jeho analýze a zameraniu na Európu a následne jeho dôrazu na ťažkosti často spôsobené neopodstatnenými prekážkami, s ktorými sa európsky priemysel na medzinárodných trhoch stretáva.

Zvýšiť konkurencieschopnosť znamená vykonať všetko potrebné na dosiahnutie úspechu lisabonskej stratégie. Ak môžeme poskytnúť európskemu priemyslu lepší prístup na medzinárodné trhy, umožníme spoločnostiam rásť, investovať do know-how a technológií a vytvárať viac pracovných miest. To od nás žiada mnoho hospodárskych odvetví v našich krajinách.

Vstupu európskeho priemyslu na zahraničné trhy bránia rôzne druhy prekážok. Uvedené prekážky pozostávajú z niekoľkých rôznych opatrení, od nejasných právnych úprav a odradzujúcich prostriedkov týkajúcich sa investícií alebo prístupu na trh po nespravodlivé obchodné postupy, nedostatočné zohľadňovanie práv duševného vlastníctva a rozšírené falšovanie, ktoré je pre európsky tovar škodlivé. Všeobecne povedané, prekážky pozostávajú z vážneho a systematického porušovania pravidiel WTO a iných pravidiel medzinárodného obchodu.

Oznámenie Komisie je formulované správne a Parlament chce podporovať iniciatívy uvedené v oznámení a zamerané na zlepšenie prístupu na zahraničné trhy. Tieto iniciatívy zahŕňajú vytvorenie silnejšieho strategického partnerstva medzi Komisiou, pričom bude zachovaná jej koordinačná úloha, členskými štátmi a podnikmi Európskej únie s cieľom podporovať hospodárske subjekty a najmä malé a stredné podniky, ktoré chcú získať kontakt s tretími krajinami, alebo vyvážať do tretích krajín.

Delegácie Komisie potrebujú posilniť prítomnosť v niektorých kľúčových krajinách. Posilnenie prítomnosti by malo tvoriť časť širšej stratégie uskutočňovanej spolu s našimi hlavnými obchodnými partnermi akými sú Spojené štáty, Japonsko a Kanada. Tieto krajiny majú rovnaké obavy na medzinárodnej úrovni ako my a mohli by sa spojiť s Úniou v presadzovaní multilaterálnej dohody v tejto oblasti, pričom budú podporovať mechanizmy WTO, ktoré zabezpečujú rýchlejšiu reakciu na nové necolné prekážky.

Multilaterálne opatrenie je najúčinnejší druh opatrenia vzhľadom na množstvo zúčastnených krajín, ale tiež je to najzložitejšie opatrenie. Preto je potrebné, aby bolo sprevádzané dohodami, v ktorých budú identifikované a vyriešené nezrovnalosti súvisiace s existenciou neopodstatnených prekážok v tretích krajinách.

  Carl Schlyter, v mene skupiny Verts/ALE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, ak si niekto prečíta oznámenie Komisie a najmä správu Parlamentu, mohol by sa domnievať, že úbohá malá EÚ je utláčaná nepriateľskými silami zo zahraničia. Tento dojem vyvstáva predovšetkým z odseku 4 správy, v ktorom je uvedené, že naliehame na Komisiu, aby zabezpečila ochranu obchodných záujmov Európskej únie pred nezákonnými a nespravodlivými obchodnými postupmi tretích krajín. Znova: „ak tretie krajiny neodôvodnene bránia prístupu spoločností Európskej únie na svoje trhy, Európska únia by mala reagovať rýchlo a rozhodne.“

Mali by sme byť opatrní pri používaní tohto druhu vyjadrení voči bývalým kolóniám. Pamätajú si obdobie, keď Európa naposledy konala rozhodne, aby chránila svoje záujmy. Tento druh prejavu nás môže ohroziť skôr, než akékoľvek obchodné obmedzenia.

Komisia sa samozrejme nemýli v tom, že existujú technické prekážky pre obchod a nespravodlivé pravidlá. Musíme o nich diskutovať s našimi partnermi pokojne a rozumne a vyriešiť všetky problémy, ktoré môžu nastať. Musíme prizvať nielen podniky, ale aj dobrovoľnícke organizácie, vrátane organizácií z tretích krajín. Možno následne môžeme pochopiť spôsob, akým pravidlá vznikli a porozumieť, či sú opodstatnené alebo nie.

Znepokojuje ma desaťbodový zoznam. Obmedzujúce vývozné postupy pre surové materiály, obmedzené množstvo zahraničných vlastníkov v sektore služieb, obmedzenia týkajúce sa priamych zahraničných investícií, postupy štátneho verejného obstarávania a uplatňovanie štátnej pomoci musia byť vnímané ako prekážky pre obchod, ktoré majú svoje opodstatnenie. Tieto prekážky vyvstávajú zo zákonnej legislatívy a sú administratívnymi opatreniami verejných orgánov. Ak nechceme ohroziť stabilitu týchto krajín, nemožno ich odstrániť bez verejnej konzultácie a bez uváženia.

Krajiny musia mať právo na ochranu zdravia a životného prostredia a musia používať postupy verejného obstarávania, ktorými zabezpečia, že ich miestne podniky nebudú úplne vylúčené z medzinárodnej hospodárskej súťaže, čo spôsobuje masovú nezamestnanosť. Rovnako nemôžeme byť natoľko nerozumní, že budeme od krajín očakávať ochranu našich nedotknuteľných vlastníckych práv, keď ťažko nachádzajú zdroje na ochranu ľudských práv. Mali by sme skôr presadzovať slobodu, než nastavovať pasce.

Musíme kritizovať tie pravidlá, ktorých cieľom je zvýhodňovať podniky v príslušných krajinách, ktoré majú prevádzky za hranicami, a ktoré vystupujú proti ostatným zahraničným hráčom. V tomto prípade pravidlá nie sú potrebné. Mali by sme byť schopní privrieť oči nad pravidlami, ktoré sú priamo alebo nepriamo zamerané na ochranu obyvateľov alebo podnikov, ktoré pôsobia v mieste svojej prevádzky. My sme svoje priemyselné odvetvia dokiaľ neboli dostatočne silné pre hospodársku súťaž na medzinárodnej úrovni chránili. Ostatným musíme umožniť konať rovnako.

  Christofer Fjellner (PPE-DE). – (SV) Vytvorenie prístupu na trh znamená odstránenie colných a necolných prekážok pre obchod vo svete. Pre obchodnú politiku Únie je to nesmierne dôležitá priorita. Nielenže tým vznikajú obchodné príležitosti pre európske spoločnosti, ale poskytuje sa im aj prístup k lepším a lacnejším výrobkom v ostatných častiach sveta. Vytvorenie prístupu na trh vedie k prosperite vo svete.

Okrem toho sa domnievam, že je to tiež otázka, v súvislosti s ktorou je v Európskom parlamente uzatvorený neobvyklý druh dohody. Potešiteľné v čase, keď je protekcionizmus v celom svete na vzostupe. Preto sa tiež domnievam, že oznámenie Komisie a správa pána Guardansa Cambóa prichádzajú v správnom čase. Sú naozaj veľmi kvalitne spracované.

V tejto diskusii by som rád upozornil na ďalšiu otázku, ktorú nesmieme prehliadať – na druhú stranu otvorenosti. Myslím, že sú neoddeliteľné. Európske firmy tiež potrebujú otvorenosť, aby boli konkurencieschopné na celosvetovom základe a využívali prístup na trh, ktorý môžeme vytvoriť v iných krajinách. V našom globalizovanom svete so stále vyšším počtom spoločností, ktoré využívajú svetové dodávateľské reťazce, môžu mať naše clá na naše úspešné podniky rovnako škodlivý účinok, ako clá, s ktorými nesúhlasíme v iných krajinách.

Mám pre komisára konkrétny návrh, ktorý môže čiastočne pomôcť pri riešení tejto otázky. Keď majú firmy ťažkosti pri obchodovaní s EÚ, posielajú správu o týchto problémoch na sieť Solvit, ktorá je vynikajúcim nástrojom na zvýšenie mobility na vnútornom trhu. Ak má firma ťažkosti s vývozom do krajiny mimo EÚ, uvádza to v databáze o prístupe na trh. Tieto informácie sú tiež nesmierne dôležité. Obidva systémy tvoria základ pre rokovania o zjednodušení obchodovania. Dúfajme, že budeme môcť tiež vytvoriť databázu o prístupe na trh alebo sieť Solvit s cieľom riešiť ťažkosti, s ktorými sa dovozné firmy EÚ môžu stretnúť.

Ak to zvládneme, spolu so zvyškom sveta môžeme pokračovať smerom, ktorý podporuje vytvorenie voľného trhu. Následne môžeme dokázať, že Európa preberá vedenie pri otváraní domácich aj zahraničných trhov.

  Leopold Józef Rutowicz (UEN) . – (PL) Vážený pán predsedajúci, správa pána Guardansa Cambóa sa týka všetkých oblastí súvisiacich s posilnením partnerstva s cieľom umožniť európskym vývozcom jednoduchší prístup na trhy tretích krajín.

Postupy v rámci protekcionizmu, nespravodlivá hospodárska súťaž a byrokratické prekážky často bránia prístupu na tieto trhy. Malé a stredné podniky vytvárajú v Európe najviac pracovných miest, ale pri vývoze sa stretávajú s osobitnými problémami. Ich možnosti sú obmedzené pre nedostatok zdrojov potrebných na výskum a nových technológií, potrebných pre získanie pevného postavenia na týchto trhoch a prispôsobenie svojich výrobkov a služieb požiadavkám spotrebiteľov.

V správe je odôvodnene zdôraznená potreba pomoci malým a stredným podnikom z európskych zdrojov na vládnej a diplomatickej úrovni. Európska únia by mala zintenzívniť svoju logistickú činnosť a ponúknuť náležitú podporu, aby týmto podnikateľom zjednodušila získanie aktívnej pozície na trhoch tretích krajín.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE) . – (EL) Podobne ak vy, pán komisár, sa osobitne venujeme nedostatku recipročných podmienok prístupu na trh a nerovnosti zaobchádzania s európskymi výrobkami, s ktorou sa stretli mnohí partneri.

Napríklad v textilnom a odevnom priemysle uplatňuje EÚ priemernú výšku cla na úrovni 9 %. Je to jedno z najnižších ciel na svete. Na druhej strane, mnoho konkurentov ukladá clo do výšky 30 % a nad 30 % spolu s množstvom necolných prekážok.

Preto rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva potrebujú tiež v určitom rozsahu prijať zásadu reciprocity v rámci ústupkov v súlade so svojim stupňom vývoja a konkurencieschopnosťou v danom odvetví. Ochrana práv duševného vlastníctva a zemepisné označenia na celosvetovej úrovni sú naďalej pomerne nedostatočné. Dochádza tým k odstráneniu konkurenčnej výhody vysokej pridanej hodnoty európskych priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov.

Harmonizácia medzinárodných regulačných modelov a pravidiel zjednodušuje prístup na zahraničné trhy a nesmie znemožniť zvyšovanie pružnosti európskeho regulačného rámca pre ochranu životného prostredia, sociálnu ochranu, ochranu verejného zdravia a ochranu spotrebiteľa.

Úplne naopak, predmetom je konvergencia, ale smerom nahor. Mimoriadne dôležité je zatriedenie dovozov podľa príslušných špecifikácií a požiadaviek, ako aj hľadanie úspešného spôsobu riešenia environmentálneho a sociálneho dampingu.

Na záver by som rád zdôraznil, že malé a stredné podniky musia byť v centre pozornosti novej stratégie prístupu na trh.

Blahoželám spravodajcovi, tieňovému spravodajcovi a komisárovi. Vítame iniciatívu Komisie týkajúcu sa novej stretégie prístupu na trh.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán komisár, som tiež presvedčená, že delegácie Komisie a nové tímy pre prístup na trh, ktoré pôsobia v tretích krajinách, potrebujú oveľa silnejší mandát. Komisia by podľa môjho názoru mala opätovne zvážiť svoje priority pri rozdeľovaní ľudských zdrojov v delegáciách EÚ a mala by zvýšiť počet zamestnancov delegácií, najmä delegácií, ktoré pôsobia v Číne, Indii, Rusku a Brazílii. Členské štáty by mali zohrávať podstatnejšiu úlohu v rozširovaní ľudských a zvyšovaní finančných zdrojov týchto delegácií úmerne svojim obchodným záujmom. Komisia a členské štáty by navyše mali zlepšiť spoluprácu s Európskou obchodnou komorou, obchodnými združeniami a agentúrami členských štátov v tretích krajinách. V tom spočíva základ výmeny informácií medzi delegáciami, diplomatickými misiami a európskymi obchodnými združeniami. Prinieslo by to úžitok najmä malým a stredným podnikom. Hlavným cieľom našej stratégie však musí byť reciprocita obchodných vzťahov, predovšetkým napríklad v Číne, a prísnejšie presadzovanie medzinárodných právnych predpisov v oblasti obchodu, než označenie tohto presadzovania za protekcionizmus.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, zaujalo ma, že pán komisár bol jediný, kto spomenul medzinárodné obchodné rokovania. Možno je to príležitosť získať nejaké informácie, týkajúce sa nových možností na trhoch našich hlavných obchodných partnerov, ktoré by vznikli na základe úspešnej dohody s WTO. Ale, rovnako ste povedali, pán komisár, že by to bolo možné dosiahnuť v rámci novej generácie dohôd o voľnom obchode. Pripúšťate porážku na pôde WTO? Možno by ste nám v tejto súvislosti mohli poskytnúť nejaké aktuálne informácie, pretože si myslím, že táto problematika je hlavnou časťou rozpravy.

Mohla by som vás tiež požiadať o objasnenie niektorých obáv týkajúcich sa súčasného stavu otázok v oblasti poľnohospodárstva, ktorými sa WTO zaoberá? Existujú obavy z ďalších znížení dovozných ciel pre citlivé výrobky zo strany EÚ a zo zvýšenia vysokej colnej kvóty v rámci programu, pretože vyvstáva tiež otázka, aké výsledky dosahujete na pôde WTO v súvislosti s prístupom k nepoľnohospodárskym výrobkom a službám. Myslím, že potrebujeme aktuálne informácie, ak nám ich môžete poskytnúť v rámci tejto rozpravy.

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, v úvode nášho príspevku v tejto rozprave chceme venovať pozornosť trom otázkam. Po prvé, pre Európsku úniu je nevyhnutné prijať pevný a jednoznačný postoj v každej situácii, v ktorej sú ohrozené vývozné záujmy členského štátu v dôsledku nespravodlivých postupov tretích krajín. V tejto súvislosti by sme mali uznať postoj prijatý Európskou úniou v prípade embarga, ktoré bráni tomu, aby mäso a poľnohospodárske výrobky z Poľska vstúpili na ruský trh. Tento postoj k Rusku bol žiaľ prijatý viac než po roku od zavedenia obmedzení na poľský vývoz zo strany Ruska a po tom, čo Poľsko využilo právo veta pri podpore príprav dohody medzi EÚ a Ruskom.

Po druhé, otvorenie trhov Únie pre výrobky a služby z tretích krajín by sa malo riadiť zásadou reciprocity. Únia ako celok by preto mala monitorovať, či vývozcovia z tretích krajín zahŕňajú v rámci svojich výrobných nákladov príspevky, ktoré je potrebné odvádzať s cieľom dodržiavať normy v oblasti životného prostredia a poskytovať sociálne zabezpečenie pracovníkom v príslušných krajinách. Ak sa nevezmú do úvahy uvedené náklady, európske výrobky budú na svetových trhoch neustále ohrozované zo strany konkurentov.

Po tretie, pri otváraní trhu Únie poľnohospodárskym výrobkom z tretích krajín by sme mali byť veľmi opatrní. Ak bude trh otvorený úplne, mnoho odvetví európskeho poľnohospodárstva jednoducho zanikne, čím by sa ohrozila potravinová bezpečnosť Európy.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, otvorené ekonomiky a trhy sú charakteristické znaky súčasného trhového hospodárstva, hospodárstva 21. storočia. To je základný prvok globálneho hospodárstva. Nie všetky hospodárske subjekty sa môžu zapojiť do hospodárskej súťaže, najmä ak súťaž nie je vždy spravodlivá a víťazia v nej veľkí a mocní.

Veľké aj malé firmy môžu dovážať. Veľké firmy však majú viac príležitostí na rozvoj vývozu. Je to z toho dôvodu, že vstup na nové trhy vyžaduje vysoké investície do propagácie a vytvorenia celého logistického systému. Zdá sa preto vhodné, ak malé a stredné podniky uskutočňujú spoločné opatrenia na rozvoj vývozu, a najmä na jeho propagáciu.

Určitý stupeň pomoci a štátnej podpory pre spoločnosti v oblasti propagácie vývozu by mal byť umožnený, najmä v oblasti poskytovania know-how. Na úrovni WTO by mala byť tiež dosiahnutá dohoda týkajúca sa rozvoja obchodu medzi malými a strednými podnikmi. Obzvlášť dôležitá je dostupnosť informácií o subjektoch pôsobiacich na svetových trhoch. Kvalita obchodu by sa mala zvyšovať a prioritou by sa malo stať vytvorenie rovnakých príležitostí pre prístup na trh.

  Peter Mandelson, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, chcem poďakovať vám a váženým poslancom za veľmi konštruktívnu a užitočnú rozpravu o tejto vynikajúco spracovanej správe. Som mimoriadne vďačný pani poslankyni, ktorá vyzvala k urýchlenému opätovnému posúdeniu rozdeľovania zamestnancov delegácií Komisie v kľúčových hospodárstvach. Považujem to za vynikajúci návrh a bez váhania o ňom budem informovať svojich kolegov. Mohol by som vymenovať podrobné okolnosti nízkeho počtu zamestnancov delegácií, ktorí sa zaoberajú, napríklad, obchodnými záležitosťami v Číne v porovnaní so značne vyšším počtom zamestnancov venujúcim sa otázkam, ktorých miera rozvojovej pomoci a spolupráce je v tejto krajine, popri miliardách pre Európu v oblasti obchodu veľmi nízka. Neurobím to. Jednoducho prijmem návrh a budem o ňom informovať.

Určite neobhajujem dohody o voľnom obchode na úkor medzinárodných obchodných rokovaní. Každý, kto je oboznámený s obchodnou stratégiou Globálna Európa, ktorú sme predložili v novembri 2006 si uvedomí, že moja obhajoba dôkladne spracovaných a komplexných dohôd o voľnom obchode, ktoré naozaj prispejú k zvýšeniu celkovej miery svetového obchodu a nebudú ju znižovať, bola charakteristickým znakom nášho postoja spolu so záväzkom k rokovaniam WTO – dauhaskému kolu rokovaní. Váženú pani poslankyňu môžem ubezpečiť, že pokračujem v tom, aby boli dohody úspešné. Chýry o ďalších neprijateľných a nenáležitých zvýhodneniach v oblasti poľnohospodárstva sú neodôvodnené. Jediné chýry, ktoré som zaznamenal o týchto neopodstatnených zvýhodneniach, pochádzajú v skutočnosti od írskeho ministra zahraničných vecí v Rade pre všeobecné záležitosti z dnešného dňa. Zdá sa, že tieto chýry kolujú v rámci pomerne malej záujmovej skupiny.

V skutočnosti budeme v oblasti poľnohospodárstva, a rovnako v ostatných oblastiach dauhaského kola rokovaní, postupovať čo najrozvážnejšie s cieľom prispieť k úspechu medzinárodných obchodných rozhovorov. Náš postup však musí prebiehať v rámci mandátu, ktorý sme dostali na základe reformy SPP z roku 2003.

Je pravda, že máme dva nové texty, o ktorých je potrebné rokovať, a ktoré predložili predsedovia rokovacích skupín. V oblasti poľnohospodárstva bol predložený text, v ktorom nesúhlasíme so všetkým, ale neobsahuje nič, čím by sme sa nemohli zaoberať, alebo čo by nás nútilo porušiť náš mandát.

V prípade prístupu na nepoľnohospodársky trh, na trh s priemyselným tovarom, nie je situácia, podľa môjho názoru, natoľko uspokojivá. Nový text predložený predsedom vyvolal viac možností pri rokovaniach a neposkytol konkrétnejší základ. Je mi to ľúto, ale je to materiál, s ktorým musíme pracovať a v rámci rokovaní nájsť východisko.

Tieto rozpravy by neboli také zábavné bez príspevkov pána Schlytera. Každý jeho vstup do rozpravy vždy posilní môj osobný záväzok a presvedčenie, ktoré sa týkajú voľného obchodu. Jeho vstupy ma stále ubezpečia, že naozaj kráčame správnym smerom. Nie je to otázka malej úbohej Európskej únie, ktorá bojuje proti mocným titanom spomedzi rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev. Nie je to ani o návale agresívneho zastrašovania, ktoré ovládlo Komisiu v oblasti obchodu, v ktorej sa bez konzultácie alebo uváženia usilujeme o presadenie svojich záumov u iných.

Skutočnosť je taká, že tí z nás, ktorí dôverujú medzinárodnému obchodu sa snažia o dosiahntuie rovnováhy a reciprocity. Usilujeme sa však aj o dosiahnutie vzájomných výhod. Ak sa usilujeme získať prístup do hospodárstiev iných krajín, nerobíme tak iba s cieľom uspokojiť seba alebo poslúžiť vlastným záujmom a potrebám. Prispievame tiež k bohatstvu a rastu hospodárstiev, ktorých otvorenie sa snažíme dosiahnuť.

Samozrejme, že liberalizáciu hospodárstiev možno dosiahnuť len postupne. Je to postupný proces, nie veľký tresk alebo náhly šok. Rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva majú prospech z väčšieho otvorenia. Znamená to užitočnú hospodársku súťaž s cieľom podnietiť inováciu a urýchliť produktivitu v týchto hospodárstvach, zníženie nákladov na vstupy do miestneho priemyslu, zníženie cien tovarov pre spotrebiteľov v týchto rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach, znamená to prílev kapitálu, technológií, kreativity a moderných riadiacich zručností.

V skutočnosti tento proces otvorenia a integrácie v rámci globálneho hospodárstva zabezpečuje rozvoj a posilnenie týchto rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev a následne umožňuje ich podnikom rásť, vytvárať veľmi potrebné pracovné miesta pre svojich pracovníkov a umožňuje produkciu výrobkov a služieb na vývoz tak, aby mohli vytvoriť a udržať si rastúci podiel na medzinárodnom obchode. Inými slovami, otvorenie vyvoláva ďalšie otvorenie a obchod ústi do ďalšieho obchodu. Naša prosperita a naše príležitosti vytvárajú príležitosti pre tých, ktorí žijú a pracujú v týchto rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. Inak povedané, hovoríme o pozitívnom procese. O tom je celá stratégia prístupu na trh, o ktorej náš spravodajca predložil tak vynikajúco spracovanú správu.

Na záver by som uviedol, že pokiaľ ide o miestne verejné obstarávanie, je naozaj dôležité podporovať a podnecovať kapacitu rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev a rozvojových krajín s cieľom zásobovať ich miestne trhy verejného obstarávania. Ak to však znamená vyššie výdavky na verejné obstarávanie v týchto hospodárstvach, ak to znamená neúčinný prístup, nedostatok transparentnosti a v niektorých prípadoch korupciu v rámci verejného obstarávania, kto znáša tieto náklady? Miestni obyvatelia, miestni pracovníci, miestni daňoví poplatníci v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach a rozvojových krajinách, ktorí si ich nemôžu dovoliť znášať.

Preto je dôležité vniesť do politík verejného obstarávania a správania v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach otvorenosť a transparentnosť. Neznamená to jednoducho potešiť a uspokojiť „úbohú malú“ Európsku úniu.

  Ignasi Guardans Cambó , spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, nemám čo dodať. Najprv mi dovoľte opätovne poďakovať všetkým, ktorí obohatili túto rozpravu, nielen dnes, ale od jej začiatku, prostredníctvom svojich príspevkov, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a dokonca neoficiálnymi rozhovormi, ktoré vyústili do konečného textu. Ten nie je výsledkom práce jedného spravodajcu, ale všetkých zainteresovaných účastníkov.

Väčšina z nás má na túto otázku rovnaký názor a veľmi ma prekvapil tón niektorých pripomienok skupiny zelených v tomto Parlamente. Bolo by zaujímavé, keby si príslušný kolega pozrel výsledky a dôsledky voľného obchodu in situ, a keby šiel vysvetliť malým podnikateľom, povedzme blízko Barcelony, kde žijem, že je to dôsledok „koloniálneho prístupu.“ Mohol by som uviesť mnoho spoločností, ktoré bojujú o možnosť vývozu, a veľká časť aktivít ktorých závisí od vývozu. Možno by rád povedal zamestnancom týchto tovární, že vo svojej snahe zvýšiť zastúpenie vyrábaného výrobku na vývoznom trhu konajú iba ako európski kolonizátori, pričom ak Čína zavedie prekážky, ktoré im zabránia vyvážať svoje výrobky, budú ohrozené ich pracovné miesta.

Nejde o veľké slová o tom, že veľké európske spoločnosti sa správajú koloniálne, ide o niečo omnoho reálnejšie. Aj keď každý má právo vykresliť veci svojim spôsobom, musím povedať, že názor o „koloniálnom“ prístupe tejto správy ma naozaj prekvapil a dokonca ho mnoho vývozcov v mojej krajine môže vnímať ako komický.

Aj napriek tomu je zrejmé, že vo všeobecnosti súhlasíme s diagnózou, a ako sa vyjadrila Komisia, toto úsilie vzniklo v Rade, na jej iniciatívu nadviazala Komisia a dnes ho podporuje Parlament, ktorý samozrejme kladie veľú zodpovednosť na vaše plecia, pán komisár, pretože súhlasíme so spoločným prístupom. Dovoľte mi znova zdôrazniť, že ide o dynamický proces a čerstvá stratégia a niektoré prvky sú naozaj nové a je potrebné na nich nadviazať. Môžem citovať bod správy, ktorý zdôraznil náš kolega, a ktorý sa vám tak páčil: „Vyzývame Komisiu, aby opätovne posúdila prioritu využívania a prípadne zvýšenie ľudských zdrojov na delegácie Európskej únie tak, aby bolo k dispozícii viac pracovníkov na naštartovanie a zabezpečenie úspešného fungovania tímov pre prístup na trh.“ To isté sa okrem iného týka otázky malých a stredných podnikov uvedenej v správe. Táto správa sa venuje mnohým novým otázkam a my vám želáme veľa úspechov pri ich plnení.

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Tokia Saïfi (PPE-DE), písomne. – (FR) Je potrebné, aby otázka konkurencieschopnosti európskeho priemyslu bola základným prvkom programu Spoločenstva, pretože konkurencieschopnosť nám umožní vytvárať kvalifikované pracovné miesta, zabezpečiť hospodársky rast Európy, zaručiť zachovanie systému sociálneho zabezpečenia a zaistiť, aby EÚ zostala hlavnou obchodnou mocnosťou 21. storočia.

Na zabezpečenie zachovania konkurencieschopnosti potrebujeme vytvoriť spravodlivé, nestranné a recipročné podmienky pre prístup na trh. Európsky trh je v skutočnosti jedným z najotvorenejších a najkonkurencieschopnejších trhov na svete, najmä vďaka možnosti slobodnej hospodárskej sútaže, ktorá zaručuje otvorené a spravodlivé obchodovanie v rámci EÚ.

Aj napriek tomu Európska únia stále čelí častým obchodným prekážkam v súvislosti so zahraničným obchodom, pretože trhy hlavných európskych obchodných partnerov nepreukazujú rovnaký stupeň otvorenosti a transparentnosti ako trh Spoločenstva. Preto bezodkladne potrebujeme prijať opatrenia na opätovné vytvorenie recipročných podmienok pre prístup na trh tretích krajín a, predovšetkým, na trh rýchlo sa rozvíjajúcich krajín a bojovať proti reštriktívnym obchodným postupom. Musíme konať rýchlo a rozhodne s cieľom zabezpečiť, aby naše malé a stredné podniky mali plný a neobmedzený prístup na všetky trhy, najmä v odvetví verejného obstarávania.

27. Reforma nástrojov ochrany obchodu (rozprava)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komise k reforme nástrojov ochrany obchodu.

  Peter Mandelson, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, dnes večer mám v tomto Parlamente vhodnú príležitosť reagovať na dve témy. Som veľmi rád, že sa mi podarilo pricestovať z Kyjeva, aby som tak urobil.

Dovoľte mi teda začať poďakovaním Parlamentu za pozvanie a príležitosť vystúpiť v súvislosti s ochranou obchodu. Rád by som poďakoval Parlamentu za veľký záujem o tento súbor dokumentov, ktorý je zrejmý z diskusií na plenárnych zasadnutiach a vo Výbore pre medzinárodná obchod.

V roku 2006 sa Komisia a Rada dohodli na potrebe preskúmať nástroje Európy na ochranu obchodu. Zámerom tohto preskúmania bolo zabezpečiť, aby sa pomocou dôležitých nástrojov Európy ochraňovali jej pracovníci a podniky pred nespravodlivými obchodnými postupmi, a aby aj naďalej čo najúčinnejšie fungovali, najmä v súvislosti s dramatickými zmenami globálneho hospodárstva, v ktorom európske podniky ovládajú celosvetové dodávateľské reťazce, a v ktorom kombinácia hospodárskych záujmov európskych podnikov je nevyhnutne stále komplexnejšia a zložitejšia na posúdenie a vymedzenie.

Na základe nášho preskúmania, verejnej konzultácie a s podporou kolégia som so svojimi úradníkmi vypracoval súbor návrhov na prispôsobenie sa pravidlám ochrany obchodu EÚ, ktoré obsahujú skutočné zlepšenia v oblasti prístupnosti, transparentnosti, rýchlosti postupu a zrozumiteľnosti pre podniky. Zahŕňali by napríklad jednoduchší prístup k dokumentom, vyššiu mieru pomoci malým podnikom, ktoré využívajú systém ochrany obchodu, a rýchlešie uplatňovanie dočasných opatrení.

Prostredníctvom predbežného návrhu usmernení by sme tiež navrhli vysvetlenie uplatňovania pravidiel EÚ v dvoch dôležitých oblastiach. Po prvé, dôvody na stanovenie úrovne produkcie mimo Európy, na základe ktorej spoločnosť nebude posudzovaná ako európska, na účely našich vyšetrovaní a posúdení ochrany obchodu.

Po druhé, pokiaľ ide o dôvody, ktoré by sa mali využiť v rámci testovania záujmu Spoločenstva, ktorý nám umožňuje určiť, či opatrenia na ochranu obchodu sú naozaj v širšom záujme Európskej únie. Podľa môjho názoru je čoraz komplikovanejšie a zložitejšie analyzovať ich, keďže situácie nie sú celkom zreteľné a čiernobiele, ako sa to možno môže zdať na prvý pohľad, alebo ako to rozhodne bolo v prípade tradičného postupu mechanizmu na ochranu obchodu v minulosti.

Cieľom v týchto dvoch oblastiach je hlavne kodifikovať zaužívané postupy, čím by sa dosiahla ich zrozumiteľnosť a predvídateľnosť pre podniky a v rámci rozhodovacieho procesu v sporných prípadoch, s ktorými máme v posledných rokoch skúsenosti, a ktorých počet sa bude v nasledujúcich rokoch zvyšovať, nie znižovať.

Bez ohľadu na váš postoj k výhodám alebo nevýhodám antidampingu, som presvedčený, že uvedené oblasti je užitočné zdokonaľovať, vysvetľovať a vytvoriť v nich usmernenia s cieľom poskytnúť väčšiu istotu a predvídateľnosť pre tých, ktorí chcú využívať tieto nástroje.

Súbor návrhov zostavený na základe uvedených skutočností by bol vyvážený. Zodpovedal by kompromisnému postoju v rámci rozpravy medzi všetkými zúčastnenými stranami a členskými štátmi. Skúšať presunúť ťažisko v rámci návrhu a fungovania našich nástrojov na ochranu trhu na jednu alebo druhú stranu v rozsahu stanovísk v Európskej únii, ktoré sú zamerané na ochranu obchodu, nedáva žiaden zmysel a neznamená žiadnu výhodu Je potrebné navrhnúť a určiť smer, ktorým dospejeme, zhruba povedané, k vyváženému riešeniu.

Aj napriek tomu, že naše pokusy ľudia vždy vykreslili ako pokus prikloniť sa na jednu alebo druhú stranu, tento dojem si mohli vytvoriť iba tí, ktorí nemohli vidieť naše predbežné závery a návrhy, pretože tento balík neobsahuje nič, čo by oslabilo našu schopnosť zaoberať sa nespravodlivým obchodovaním a nič, čo zásadným spôsobom mení základ fungovania našich nástrojov na ochranu obchodu.

Z konzultácií však jasne vyplýva politická citlivosť tejto otázky, ktorá neustále vyvoláva intenzívnu rozpravu a, musím priznať, isté rozpory.

Podľa môjho názoru, balík, ktorý vyvažuje rozdielne záujmy v rámci rozpravy nezíska tentoraz potrebnú podporu a je lepšie vychádzať z konsenzu, než sa snažiť o zmierenie v súčasnosti nezmieriteľných stanovísk k tomu, k akému objasneniu by malo dôjsť a aká reforma by sa mala uskutočniť.

Politické prostredie, v ktorom sa o tejto téme diskutuje, nie je jednoduché. Niektorí namietajú, že v čase, keď tlačíme partnerov ako Čína, aby obchodovali spravodlivo, nesmieme riskovať vytvorenie dojmu, že EÚ poľavuje v rámci ochrany obchodu. Neexistuje táto motivácia, neexistuje tento zámer, ale aj napriek tomu niektorí namietajú, že čo i len riskovať vznik tohto dojmu by nebolo v súčasnosti rozumné.

Navyše, rokovania o pravidlách v rámci dauhaského kola rokovaní, predovšetkým text predsedov, vyvolal v medzinárodnom prostredí zameranom na nástroje na ochranu obchodu neistotu z dôvodu prekvapivého a, úprimne povedané, neprijateľného obsahu textu. Nemyslím, že v histórii textov predsedov dauhaského kola rokovaní sa vyskytol text, ktorý získal menšiu podporu priamo spomedzi členov WTO, než súčasný text predsedov, týkajúci sa pravidiel.

Náš cieľ však predovšetkým spočíva v posilnení jednoty v otázke fungovania nástrojov na ochranu obchodu, aby fungovali lepšie a nie je náplňou mojej práce komisára túto jednotu oslabovať.

Skutočnosťou je, že od dnešného dňa nie je táto jednota, ktorú by som rád videl, dostatočne viditeľná medzi našimi členskými štátmi. Neznamená to, že jedna strana v rámci tejto rozpravy má pravdu a druhá nie. Znamená to iba, že obidve strany potrebujú pokračovať v úsilí smerom k väčšiemu konsenzu a, úprimne povedané, smerom k väčšiemu zmyslu pre solidaritu pri činnosti týchto nástrojov.

Navrhujem podporu tomuto úsiliu. Budeme pokračovať v konzultáciách o návrhoch, ktoré sme predložili a v práci na dohode na základe našich skúseností.

V závere by som vyjadril tento postreh. Tlak na náš systém ochrany obchodu, ktorý vyplýva z celosvetových hospodárskych zmien naďalej zotrvá. Tlak nepominie, v skutočnosti bude narastať. Bude silnieť. Naša schopnosť dosiahnuť tradičný konsenzus a solidaritu bude slabšia, nie silnejšia, a preto je oveľa dôležitejšie, aby Komisia zohrávala väčšiu úlohu pri smerovaní našej cesty skrz súperiace záujmy a stanoviská, ktoré podniky a členské štáty majú v tejto otázke.

Som presvedčený, že v rámci prípadov v budúcnosti sa ukáže potreba dosiahnuť zrozumiteľnosť a vytvoriť určité usmernenia, ktoré sme pôvodne navrhli. Otázky, s ktorými sme začali túto bilanciu budú aktuálne aj o šesť mesiacov, o rok, o dva roky a ja som pevne presvedčený, že v správnom čase budú musieť byť zodpovedané. 

Našou výzvou je nájsť spolu hospodársky a politicky spoľahlivé odpovede a Komisia bude s týmto vedomím pokračovať v práci.

  Christofer Fjellner, v mene skupiny PPE-DE. – (SV) Ďakujem, pán Mandelson. Keď ste tu vystúpili posledný krát, hovorili ste o potrebe reformy nástrojov na ochranu obchodu. Rozprávali ste presvedčivo o tom, ako globalizácia a celosvetové dodávateľské reťazce zmenili predpoklady pre nástroje na ochranu obchodu, a že ich preto bolo potrebné aktualizovať s cieľom zachovať ich účinnosť a zohľadniť záujmy Spoločenstva. Všetko, čo ste vtedy povedali, stále platí. Potrebujeme reformu týchto nástrojov.

Odvtedy sa však ukázalo, že je mimoriadne zložité reformu uskutočniť. Nezhody medzi európskymi spoločnosťami a členskými štátmi sú značné. Neznižuje to však potrebu reforiem. Skutočnosť, že všetko je zasiahnuté v takom rozsahu, a že príklad za príkladom sme svedkami rovnakých bojových zoskupení zostavených rovnakým predvídateľným spôsobom, dokazuje podľa môjho názoru potrebu zmeny. Potrebujeme sa nanovo zamerať na nástroj a konsenzus, ktorý nás zjednotí.

V súčasnosti sa reforma odkladá a zdá sa byť pomerne vzdialená. Samozrejme, že je to ľúto ostatným a aj mne. Diskutovať však o tom, kto sa dopustil chyby, či bola na strane členských štátov alebo na strane Komisie, alebo o tom, ktoré členské štáty urobili čiaru cez rozpočet, nemá zmysel. Vzájomné obviňovanie sa nikomu nepomôže.

Aj napriek tomu, že návrh bol nateraz pozastavený, myšlienku nesmieme pochovať. Nesmieme zabudnúť na túto záležitosť. Musíme pokračovať v rozpravách a sústrediť sa na to, o čom sme sa už dohodli. Myslím, že je toho pomerne veľa. Je to o transparentnosti a otvorenosti. Je to pravdepodobne aj o jasnejších pravidlách týkajúcich sa ochrany záujmov Spoločenstva. Možno dokonca aj o spôsobe modernizácie vymedzenia priemyslu Spoločenstva.

To však znamená, že v rozprave budeme pokračovať a budeme dosahovať kompromisy. Dúfam, že rozprava bude prebiehať na pôde Európskeho parlamentu. Rovnako dúfam, že členské štáty a Komisia budú v rozprave pokračovať.

  Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, v úvode by som rád poďakoval pánovi komisárovi za jeho vysvetlenie a úprimnosť pri stanovení ťažkostí, ktorým čelí v rozhovoroch so svojimi kolegami a členskými štátmi o reforme mechanizmu Európskej únie na ochranu obchodu. Okrem toho som tiež rád, že otvorene priznávate, prečo nie je práve teraz možné predložiť návrhy. Pretože je jednoducho veľmi zložité dosiahnuť dohodu v Európskej únii o najvýhodnejšej ceste vpred.

Pán komisár rovnako zdôraznil, že je dôležité nájsť spôsob ako vybudovať most medzi krajinami, ktoré zarábajú svoje peniaze na obchode a krajinami, ktoré vytvárajú väčšinu ziskov z výroby. Ja pochádzam z obchodujúcej krajiny, Holandska, ale veľmi dobre rozumiem obavám krajín s veľkou výrobnou základňou, ako Francúzsko a Nemecko, v súvislosti s vývojom celosvetového obchodu a ochrany. Tieto krajiny potrebujú chrániť aj svoj priemysel. Je preto veľmi dôležité vybudovať spomínaný most a je rovnako dôležité, aby pán komisár mal záujem vynaložiť zodpovedajúce úsilie v tejto otázke.

Domnievam sa, že potrebujeme túto diskusiu. Nesmieme sa obávať rozhovorov o potrebe reformy uvedených nástrojov na ochranu obchodu, pretože čelíme rýchlym zmenám medzinárodného hospodárstva. O čom teda potrebujeme diskutovať? Používam termín „diskutovať“, pretože tiež nepoznám všetky odpovede. Musíme diskutovať o transparentnosti v rámci systému, o potrebe väčšej flexibility, lepšom vymedzení európskej spoločnosti, o spoločenských a environmentálnych aspektoch v súvislosti so stanovením záujmov Európskeho spoločenstva. Existuje niekoľko bodov, o ktorých by sme my ako Parlament mali diskutovať, ktoré by sme mali uzavrieť a dosiahnuté závery mohli znova ponúknuť pánovi komisárovi.

Myslím, že dokonca aj pre moju skupinu je príliš skoro na predkladanie konkrétnych návrhov o možných postupoch. Som ochotný začať diskutovať o potrebe reformy a následne uvažovať o možnosti vymedzenia niekoľkých oblastí, v ktorých by sme chceli vykonať viac práce. Aj v mojej skupine to bude predmetom rozsiahlej diskusie, rovnako ako v Rade a Komisii. Skúsme to. Súhlasím s pánom komisárom. Či to bude trvať šesť, dvanásť mesiacov alebo dva roky, začnime túto rozpravu. Nemôžeme jednoducho prehliadať skutočnosť, že vo svete, vrátane globálneho hospodárstva, dochádza k zmenám. Náš systém ochrany obchodu musíme týmto zmenám prispôsobiť. Zdá sa, že je to dôležitý začiatok diskusie a som rád, že pán komisár rozprával tak otvorene o ťažkostiach, ktorým on sám čelí.

  Carl Schlyter, v mene skupiny Verts/ALE. – (SV) Ďakujem, pán komisár. Rozpravy s vami sú vždy zábavné! Tiež súhlasím s tým, že spravodlivý obchod je lepší než voľný obchod a samozrejme s tým, že obchod na základe solidarity so slabším partnerom je dôležitejší než navonok spravodlivý a recipročný obchod.

Vráťme sa však k nástrojom na ochranu obchodu a k indexu obchodu a rozvoja.

Pokiaľ ide o ostatné pripomienky, možno by sme mali niekedy preskúmať svoje police s knihami a porozumieť kontextu nad šálkou rooibosu. Inak, môžete so mnou navštíviť skládku odpadu a stretnúť moje deti z ulice v Brazílii. Preto som sa začal politicky angažovať.

Vráťme sa však k nástrojom na ochranu obchodu. Čo je to európsky podnik? Momentálne je zložité vymedziť tento termín, a preto by mohlo byť rovnako zložité použiť jeho význam. Aký je to úprimný záujem Spoločenstva? Spotrebitelia? Dobrovoľnícke organizácie? Malé podniky? Veľké spoločnosti? Nie je vôbec jednoduché tieto pojmy vymedziť, čo znamená, že je momentálne zložité uplatniť tento nástroj. S výnimkou niektorých zreteľných prípadov.

Celej tejto problematike chýba uvedený rozmer, a domnievam sa, že by bolo mimoriadne zaujímavé vrátiť sa k nemu pri predkladaní nových návrhov. Nemal by ekologický a sociálny damping byť na rovnakej úrovni ako priamy damping? Aký je rozdiel v tom, ak sa firma vyhýba environmentálnym nariadeniam a sociálnym ustanoveniam, ktoré majú hodnotu miliardu eur, alebo ak dostane miliardu eur v rámci štátnej pomoci? Bolo by zaujímavé zúčastniť sa diskusie s WTO a vedieť, či je možné získať odpoveď na túto otázku.

  Helmuth Markov, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, úprimne povedané, som rád, že reforma nástrojov na ochranu obchodu, ktorú ste navrhli, nebola prijatá. Skúsili ste presadiť reformu nástrojov na ochranu obchodu tým, že ste ju predložili v rámci stratégie Globálna Európa. Aj keby sme predpokladali, že by táto reforma bola úspešná, je pomerne zrejmé, že potrebujeme tieto nástroje posilniť tam, kde budú užitočné, nie ich úplne zrušiť. Uvedený cieľ bol obsahom vášho oznámenia v novembri 2007. Prehliadli ste veľkú väčšinu, ktorá súhlasila so zachovaním existujúceho systému. Iba malá menšina bola proti jeho zachovaniu a súhlasila s jeho postupným zrušením. Spôsob, akým projekt reformy dospel ku koncu na úrovni Komisie ukazuje, že veľká väčšina členských štátov a mnoho našich kolegov považovali tieto návrhy za neprijateľné, a že sa v skutočnosti prispôsobili malej, ale veľmi vplyvnej lobby.

Kto by mal úžitok z tejto reformy? Nebola by to európska pracovná sila, ktorá riskuje, že stratí svoje pracovné miesta, pretože veľké spoločnosti boli schopné využiť vaše veľmi ospevované porovnateľné výhody v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. Neboli by to pracovníci v tých krajinách, ktorí musia znášať neprijateľné pracovné podmienky a určite by to neboli európske podniky, a hovorím to ako podnikateľ, ktoré uskutočňujú svoje výrobné činnosti v súlade s príslušnými európskymi právnymi predpismi a neplánujú zvyšovať svoje zisky využívaním nízkych environmentálnych a spoločenských noriem v niektorých tretích krajinách.

Tieto návrhy nemajú nič spoločné s poctivým a spravodlivým prístupom v rámci vzťahov v celosvetovom obchode a vzťahov medzi spoločnosťami. Najväčší prospech by v skutočnosti mali veľkí dovozcovia, ktorí sú prirodzene znepokojení z každého pokusu obmedziť ich neprístojné postupy. Prospech by mali hlavní veľkoobchodníci a distribútori, ktorí bezohľadne šliapu na záujmy spotrebiteľov a radšej si zakrývajú oči pred skutočnosťou, že aj spotrebitelia sú pracujúci, občania a platcovia daní. Prospech by mali tí v EÚ, ktorých zaujímajú hlavne ich zisky, pričom zabúdajú, že Európsku úniu je potrebné rozvíjať predovšetkým na základe vzájomnej solidarity a podpory.

Systém nástrojov na ochranu obchodu, ktorý uplatňujeme nie je dokonalý, ale v porovnaní s inými systémami vo svete funguje najlepšie. Nie je to iba môj názor. Vy – Komisia ste v roku 2006 vypracovali štúdiu, ktorá obsahuje tie isté poznatky. Predtým, než zavedieme akúkoľvek reformu, by sme mali počkať na vývoj v Svetovej obchodnej organizácii. V tejto reforme by sme museli zohľadniť konanie našich obchodných partnerov, nie jednostranne sa vzdať právnych mechanizmov s cieľom ochrániť sa pred dôsledkami dampingu: právnych mechanizmov založených na medzinárodne dohodnutom súbore pravidiel.

Bohužiaľ musím dodať, že nemôžem podporiť konanie Komisie pri uplatňovaní nástrojov na ochranu obchodu v roku 2007. Mnoho členských štátov a iných zúčastnených strán namietalo, že zmeny navrhnuté Komisiou nadobudli platnosť predtým, než Rada a Parlament mali príležitosť zaujať stanovisko. GR pre obchod v posledných mesiacoch pomerne jednoducho a z vlastnej iniciatívy pozastavil uplatňovanie niektorých zásad medziinštitucionálnej spolupráce. V dôsledku toho sa neriešili vôbec žiadne prípady. Môžem iba dúfať, a žiadam vás o ubezpečenie, že tento spôsob spolupráce medzi Komisiou a Parlamentom nebude v budúcnosti pokračovať. Tiež vás žiadam, aby ste predložili svoje kľúčové návrhy rámca pre nástroje na ochranu obchodu Výboru pre medzinárodný obchod a začali vážne rozhovory s Parlamentom predtým, než nadobudnú platnosť.

  Daniel Caspary (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, táto záležitosť vyvolala v posledných dňoch a mesiacoch v niektorých ľuďoch veľké znepokojenie. Niektorí členovia výboru pri čítaní prvého návrhu správy takmer dostali infarkt.

Komisia zastavila iniciatívu pretože, vy, pán komisár, ste boli očividne nadmerne zaťažený úlohou vypracovať návrh reformy, ktorý by umožnil dosiahnuť väčšinu. Naša parlamentná správa bola preťažená a zahrnula dnešnú rozpravu do programu pod nezmyselným názvom „Vyhlásenie Komisie – reforma nástrojov na ochranu obchodu“, zatiaľ čo v zozname rečníkov je uvedený názov Reforma nástrojov na ochranu spotrebiteľa, čo nie je omnoho lepšie. Keď sa pozerám do verejnej galérie, zdá sa, že aj predstavitelia verejnosti sú nadmerne zaťažení, šli do reštaurácie alebo domov. Možno nás aspoň niekto sleduje na internete a dúfam, že si udržíme prehľad tu v snemovni.

Zdá sa mi poľutovaniahodné, že Komisia nezvládla vypracovanie návrhu reformy, ktorý by umožnil dosiahnuť väčšinu v Rade a Parlamente. V súčasnosti nie je určite správny čas na tento druh reformy, ale nikto z nás by nepredpokladal, že reforma dopadne tak mizerne.

Čo je momentálne dôležité? Po prvé, oboznámi Komisia včas Parlament so svojimi zámermi znovu začať pracovať na tejto reforme a zahrnie nás do každej fázy činnosti? Dovoľte mi upozorniť vás osobitne na právo spolurozhodovania na základe Lisabonskej zmluvy.

Po druhé, prijmete teraz reformu potajomky bez rozhodnutia Rady a Parlamentu? Alebo, vy, pán komisár, ako bolo práve uvedené, sa naozaj pokúsite obnoviť dôveru? Nástroje na ochranu obchodu musia byť uplatňované v súlade s platnými pravidlami a postupmi.

Po tretie, prečo vykonávate personálne zmeny v príslušných útvaroch práve v tomto čase? V nasledujúcich týždňoch budeme veľmi dôsledne monitorovať konanie Komisie a GR pre obchod.

  Erika Mann (PSE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vaša úloha naozaj nie je jednoduchá. Pracujete s jedným z najzložitejších portfólií. Oblasť obchodu/zahraničného obchodu je jednou z oblastí, ktorá čelí úplne novým výzvam. Roky rozprávame o globalizácii, ale domnievam sa, že až teraz začíname rozumieť, čo globalizácia znamená.

Vo vašom slávnom prejave v Berlíne, v prednáške o Churchillovi, ste uviedli, že Európa je vystavená novým výzvam, a že od konca vojny sa výzvy zmenili, pretože referenčným rámcom už nie je Berlín alebo Paríž, ale Mumbai, Shanghai a iné hlavné mestá rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev. Súhlasíme s vašim názorom. Máte pravdu: Máme rovnaký názor. Uvedomujeme si výzvy, ktorým musí Európska únia čeliť v novom medzinárodnom a celosvetovom kontexte. Čína je skutočnosťou. Čína nie je výmysel alebo predstava. Čína sa pre nás stala skutočnosťou a je symbolom zmeny. Otázka je, aký záver z toho pre nás vyplýva? Váš záver je ten, že musíme zmeniť nástroje. Váš záver je ten, že musíme čeliť výzvam a prispôsobiť nástroje na ochranu obchodu, alebo prispôsobiť sa v iných oblastiach.

Moja skupina nenašla konečnú odpoveď, ale určite máme omnoho viac pochybností. Ako počujete, tieto pochybnosti majú v tomto Parlamente aj iní. Máme pochybnosti, pretože tieto nástroje na ochranu ukázali, že majú svoj význam. Nástroje na ochranu obchodu sú do určitej miery flexibilné. Môžu byť vnímané rôzne. V rámci nástrojov je možné zohľadniť rozdielne záujmy priemyselných odvetví a interpretovať záujem Spoločenstva rôznym spôsobom. Test možno uplatniť rôznymi spôsobmi, a výsledky nie sú vždy vynikajúce.

Uvedomujem si, že ste nespravili veľa chýb. Môžem poukázať na dva body, v ktorých bolo hodnotenie nesprávne, ale myslím, že sa to stane aj s novými nástrojmi. Kam potom smerujeme? Tvrdíte, že by ste radi naďalej kráčali týmto smerom a pokračovali v konzultáciách. Ešte ste sa nevzdali. Akým smerom by mala potom viesť táto cesta? K čomu by mali viesť konzultácie? Akým spôsobom by ste chceli viesť konzultácie s týmto Parlamentom a zodpovedným výborom? Tieto tri otázky vyplývajú z otázok mojich kolegov. Bola by som veľmi vďačná za akékoľvek vaše informácie. Emailovú schránku si kontrolujem každý deň. Sú zmeny, ktoré prebiehajú vo vašom GR znamením snahy o reštrukturalizáciu vzhľadom na blížiace sa oznámenie? Sú technické zmeny, ktoré sa očividne pripravujú, vo vašom GR jej znamením? Môže aj neuplatňovanie nástrojov na ochranu obchodu v roku 2007 byť vnímané ako ukazovateľ, alebo je to iba náhoda a v hre sú iné činitele?

  Tokia Saïfi (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, Komisia sa rozhodla odložiť projekt reformy nástrojov na ochranu obchodu a, pán komisár, vítam toto múdre rozhodnutie, pretože pomôže pokračovať v boji s nespravodlivou hospodárskou súťažou. Tieto nástroje sú naozaj dôležitou súčasťou systému medzinárodného obchodu, pretože zabezpečujú, aby spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky, ktoré sú prvotnými obeťami dampingu, mohli pokračovať v činnosti v spravodlivom a stabilnom konkurencieschopnom prostredí, ktoré následne zaručí zdravé hospodárstvo.

Preto by som rada zopakovala slová pána Verheugena, ktoré odzneli na konferencii o textile v Miláne koncom minulého týždňa: „Nástroje na ochranu obchodu sú užitočné pre konkurencieschopnosť našich priemyselných odvetví a v žiadnom prípade ich nemožno považovať za nástroje protekcionizmu.“ Som presvedčená, že v týchto slovách je vyjadrené všetko. Tieto nástroje nezakrývajú ochranu priemyslu Spoločenstva pred voľným pohybom medzinárodného obchodu, ale ich cieľom je zvýšenie jeho konkurencieschopnosti prostredníctvom opätovného nastolenia podmienok hospodárskej súťaže podľa potreby.

Zmiernenie úsilia pri zavádzaní týchto nástrojov preto neposilní naše možnosti prispôsobiť obchodnú politiku Európskej únie meniacemu sa globálnemu hospodárstvu. Práve naopak, pretože záujem výrobcov by klesol a prijatými opatreniami by sa nepriamo podporil presun a migrácia našich centier výskumu a inovácie.

Európa musí v dnešnom globalizovanom svete zohrávať úlohu ochrancu. Ak si máme zachovať konkurencieschopnosť, nesmieme znížiť ostražitosť v jednaniach s partnermi, ale musíme dodržiavať pravidlá spravodlivého a poctivého medzinárodného obchodu.

  Kader Arif (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, slová, ktoré práve odzneli potvrdzujú to, že váš návrh bol prinajmenšom kontroverzný. Na začiatku sa neuvažovalo o žiadnej rozprave. Komisia začala nezávislú štúdiu a verejné konzultácie. Štúdia aj konzultácie naznačovali, že v otázke účinnosti a stability súčasného systému prevládal konsenzus. Rôzne zúčastnené strany požadovali iba zlepšenia v oblasti väčšej transparentnosti, väčšej rýchlosti postupu a lepšieho prístupu pre malé a stredné podniky.

Zatajovaním tejto skutočnosti však Komisia zaviedla reformu, ktorá vstúpi do histórie kvôli všeobecnému odporu, ktorý vyvolala. Odbory aj podniky, spolu s väčšinou členov Rady, protestovali proti plánu, ktorý ohrozil schopnosť Únie brániť sa pred nespravodlivými obchodnými postupmi.

Komisia svoj návrh zamietla a ja som veľmi šťastný. Postoj, ktorý presadzovala, bol naozaj nebezpečný a spôsobil rozkol. Je potrebné zdôrazniť, že úlohou Komisie je zabezpečovať solidaritu medzi členskými štátmi a zohľadňovať rôzne záujmy, nie rozdeľovať tým, že postaví spotrebiteľov proti pracujúcim alebo dovozcov proti výrobcom. Pán komisár, rád by som pripomenul, že každý projekt reformy si vyžaduje, aby boli splnené dve podmienky: aby v ňom boli zohľadnené odporúčania a výsledky skúmaní, a aby obsahoval informácie o svojom presnom zámere, najmä vo svojich kontroverznejších aspektoch, ktoré sú v predstihu predložené poslancom tohto Parlamentu.

  Elisa Ferreira (PSE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, počas jednej minúty môžem iba zablahoželať pánovi Mandelsonovi k rozhodnutiu nepokračovať v preskúmaní nástrojov na ochranu obchodu.

Predstavte si, že v spleti búrlivých riek je niekoľko priehrad. Stavidlá sú riadené podľa spoločných pravidiel. Je správne rozhodnúť o prestavbe jednej z priehrad bez toho, aby ostatní rovnako prestavali svoju priehradu len preto, že niektorí sú presvedčení, že voda túto zimu nezaplaví ich domy? Jednostranná zmena pravidiel nástrojov na ochranu obchodu by spôsobila oslabenie priehrady s cieľom vyhnúť sa ovládaniu stavidiel. Tieto kroky Európa nepotrebuje a Komisia urobila správne, ak vzala do úvahy jasnú správu, ktorú jej vyslal tento Parlament, odbory, európsky priemysel a väčšina členských štátov.

Voľný obchod neprežije, ak pravidlá, ktorými sa riadi, budú neúčinné. Tieto pravidlá je však nevyhnutné modernizovať a zahrnúť v nich všeobecné hodnoty, ako napríklad ochranu uspokojivých pracovných miest, ochranu životného prostredia a klímy a ochranu verejného zdravia. V tomto zmysle a nie v inom musí Európa využiť svoju politickú váhu a obchodnú silu v rámci bilaterálnych dohôd s hlavnými svetovými výrobcami. Iba prostredníctvom recipročnej činnosti, moderných a všeobecných pravidiel môže obchod prispieť k zlepšeniu životných podmienok občanov mimo Európy a všeobecne vo svete. Môže však prispieť aj k zlepšeniu životných podmienok a umožniť prežiť európskym pracovníkom a podnikateľom, ktorí chcú naďalej vyrábať, žiť a podnikať v Európe a z Európy vyvážať.

Toto sa očakáva od komisára, ktorý zastupuje Európu na svetovej politickej scéne. Blahoželáme, pán Mandelson.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, pán komisár Mandelson vyjadril radosť zo svojej účasti na dvoch rozpravách. Ja som tiež rada, pretože by som chcela požiadať o objasnenie jeho veľmi potrebnej odpovede súvisiacej s WTO. Zároveň mu ďakujem za podrobné informácie, ktoré obsahovala.

Tvrdí, že chýry o prílišnom zvýhodňovaní v otázke poľnohospodárstva pochádzajú z veľmi úzkej záujmovej skupiny. Ja tvrdím, že je zvyčajne dobre informovaná (predpokladám, že hovoríme o írskych farmároch a poľnohospodárstve) a dúfam, že pred polnocou sa dozviem jasné stanovisko k tomu, že sa mýlia, a že vaše dnešné slová zodpovedajú skutočnosti. Tiež by som venovala pozornosť vašej poznámke v súvislosti s nepoľnohospodárskou stránkou WTO. Tiež ste vyjadrili ľútosť nad predloženým textom.

Moja pôvodná otázka znie, vzhľadom na vaše poznámky o WTO a dohodách o voľnom obchode, je vaša viera v uzatvorenie dohody s WTO slabšia než kedykoľvek predtým? Je to trochu priama otázka, ale odpoveď by mohla pomôcť.

  Zbigniew Zaleski (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, stojíme pred dilemou medzi voľným obchodom, v ktorého opodstatnenosť veríme a spravodlivým obchodom, ktorý je narušený. Ak nebude splnená otázka spravodlivosti, musíme aspoň dočasne chrániť tých, ktorí konajú správne.

Rád by som predložil stanovisko poľskej vlády, ktorá je v súčasnosti proti reforme a tvrdí, že v správe pána Casparyho bolo uvedené, že ďalšia činnosť nie je potrebná. Prečo je to tak? Existuje predpoklad, že niektoré krajiny majú spoločnosti založené napríklad v Číne. Ochrana by znamenala, že by boli podporované viac, než ostatné spoločnosti v krajinách Európy. Nie je to spravodlivé. Domnievam sa, že voľný obchod v oblasti textilu nás v roku 2005 poučil a myslím, že teraz by sme mali pristupovať k novej reforme veľmi rozumne. Dúfam, že pán komisár vynaloží všetko úsilie, aby reforma prebehla správne.

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, rozsah obchodu naznačuje úroveň hospodárskeho rozvoja. Vysoký vývoz je charakteristickou vlastnosťou rozvinutého hospodárstva, ale toto by mala byť obojsmerná cesta a dovoz by mal prúdiť aj druhým smerom. Ak je pohyb z väčšej časti jednosmerný, spôsobuje nerovnovážny stav, nedostatok partnerstiev a zvyšovanie nesúladu v úrovni rozvoja. Je preto potrebné ustanoviť isté zásady s cieľom pomôcť vymedziť príslušné normy kvality a nariadenia, a vytvoriť tak stabilné a partnerské prostredie v oblasti obchodu.

Príliš často rozprávame o vzájomnej solidarite a rovnosti, keď našim cieľom je v skutočnosti ochrana našich národných záujmov, pričom potláčame spoločné záujmy. Okrem toho príliš často podporujeme rozvoj vývozu a možnosť investícií v niektorých krajinách bez toho, aby sme si overili, či v týchto krajinách sú dodržiavané demokratické princípy a ľudské práva, nehovoriac o situácii súvisiacej s požiadavkami na životné prostredie, úroveň miezd a sociálnu ochranu. Nástroje na ochranu obchodu musia umožniť výkon spravodlivosti a vytvorenie rovnakých príležitostí.

  Corien Wortmann-Kool (PPE-DE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár Mandelson, ďakujem za vaše úprimné vysvetlenie dôvodov vášho neúspechu v tejto otázke. Keď počúvam niektorých svojich kolegov poslancov, zisťujem, že sú spokojní s vašim neúspechom pri reforme nástrojov na ochranu obchodu a domnievam sa, že dôvodom je ich obava z toho, že ich odvoláte. Neuviedli ste to, ale nebolo by omnoho čestnejšie povedať, že ste možno boli príliš ambiciózny, že ste chceli reformami dosiahnuť príliš veľa? Poukazujem najmä na reformu rovnováhy medzi priemyselnými krajinami a obchodnými záujmami.

Vzhľadom na to, že táto reforma nebola úspešná, nebudeme teraz môcť zaviesť niekoľko zmien v oblasti prístupu pre malé a stredné podniky, ktoré majú širokú podporu. Okrem toho, nevyhnutné zmeny súvisiace s transparentnosťou, rýchlymi postupmi, prístupnosťou dokumentov, ktoré majú širokú podporu, nebude bohužiaľ možné uskutočniť počas nasledujúcich dvoch rokov. Môžeme nájsť spôsob a ubezpečiť sa, že k týmto zmenám naozaj dôjde, a že raz náležite prerokujeme rozsiahlejšie návrhy?

  Kader Arif (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, ak neuvažujete nad novým projektom reformy, ktorý je podobný pôvodnej verzii, ako si predstavujete obhajobu politiky pred WTO, na základe ktorej sa bude pokutovať damping uplatňovaný zahraničnými spoločnosťami, ale bude uznaný, ak prináša prospech európskym podnikom? Nie je zložité zistiť, kto vyrába tovar, prichádzajúci do Európy, ale skôr to, či sa tovar vyváža na základe spravodlivých a poctivých podmienok. Nemôžeme uznať to, že podľa vášho nového vymedzenia, by nebolo možné napadnúť spoločnosť, ktorá tvrdí, že je európska, a ktorá uplatňuje damping, jednoducho preto, že je európska.

Za predpokladu, že táto rozprava sa uskutoční na multilaterálnej úrovni je dôležitejšie to, prečo nehľadieť ešte viac do budúcnosti a nezahrnúť sociálny a environmentálny damping v rámci nástrojov na ochranu obchodu? Tento krok by bol pre Európu užitočný, zvýšil by jej kredit, keby stála na čele tejto kampane.

  Elisa Ferreira (PSE). – (PT) Pán komisár, pristúpme k otázke, ktorú som vám položila predtým, alebo k poznámke, ktorú som predtým uviedla. Musím povedať, že, pokiaľ ide o Európu, prípady sledované v súvislosti s textilom a obuvou spôsobili, najmä v mojej krajine, zmeny, na základe ktorých sa predišlo nezamestnanosti. V žiadnom prípade to nebol protekcionistický zámer a príslušné spoločnosti presunuli a premiestnili svoje továrne mimo Európu a v súčasnosti vytvárajú pracovné miesta mimo Európy a v Európe. Preto to bol zaujímavý krok.

Aj napriek tomu sa však zdá, že Komisia počas roku 2007 nezačala žiadne nové prípady.

Preto sa vás chcem spýtať, bolo zámerom Komisie v súvislosti s tým, že nezačala žiadny prípad (nie z Portugalska, ale z iných krajín), že nezačala žiadne antidampingové a antisubvenčné vyšetrovanie, počkať na rozhodnutie o procese skúmania, alebo bolo jej zámerom odložiť tieto prípady, ktoré už predtým začala vyšetrovať? To je moja otázka.

  Peter Mandelson, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, obávam sa, že som nezachytil preklad úplného znenia poslednej otázky, ktorá mi bola položená. Zachytil som iba poslednú časť, ktorá, zdá sa, obsahovala tvrdenie, že sme pozastavili činnosť nástrojov na ochranu obchodu, a že už ďalej nazačíname a nesledujeme prípady.

Nerozumiem celkom premise otázky, pretože preskúmaním internetovej stránky GR pre obchod je možné získať informácie, ktoré pani poslankyňa chce o prípadoch, ktoré v súčasnosti otvárame a vyšetrujeme, a o tom, ktoré návrhy budú predložené tradičným spôsobom.

Nesťažujem sa, že som obviňovaný z nadmernej cieľavedomosti. Je to meradlo môjho konania a spôsobu splnenia mojej práce. Ak komisár alebo komisárka nie sú ambiciózni, myslím, že posudzovaní podľa dosť nízkych kritérií. Nie som však dostatočne ambiciózny na to, aby som okamžite prijal návrh pána Schlytera o posune od svojej neschopnosti navrhnúť reformy založené na konsenze nástrojov na ochranu obchodu proti nízkej cene dampingu pri výrobe k novej koncepcii organického alebo ekologického dampingu. Myslím, že sa budeme naďalej sústrediť na prvú činnosť predtým, než presunieme svoju pozornosť na druhú, ale dúfam, že to nevníma ako znak nedostatku ambície z mojej strany. Je to iba veľký zmysel pre realitu.

Zdá sa, že pán Caspary naznačoval svoje sklamanie z toho, že návrhy neboli predložené. Rozumiem jeho sklamaniu, ale naozaj si nie som istý, či aj tento Parlament by preukázal väčšiu schopnosť dosiahnuť jednoduché stanovisko na základe konsenzu o tom, ktorá reforma by sa mala uskutočniť, než boli schopné dosiahnuť členské štáty.

Pán Arif naznačil, že mojou motiváciou je postaviť proti sebe spotrebiteľov a pracovníkov a dovozcov proti výrobcom. Nestaviam nikoho proti nikomu. Je to jednoducho tak, v skutočnom svete majú ľudia rozdielne záujmy, rozdielne stanoviská a rozdielne potreby. Obávam sa, že ešte nežijeme v ideálnej socialistickej spoločnosti, v ktorej nikto nemá rozdielny názor, rozdielne potreby a rozdielne záujmy. Obávam sa, že musíme fungovať v skutočnom svete a musíme viesť svoju cestu skrz tieto záujmy a potreby a dospieť k spravodlivému, poctivému a prijateľnému výsledku v rámci nášho úsilia napredovať v týchto politikách.

Domnievam sa, že spôsob, akým pani Mannová vníma dilemy, ktorým čelíme v rámci tejto oblasti politiky, zodpovedal vo veľkej miere skutočnosti. Nesnažil som sa o väčšiu flexibilitu. Pri prístupe k tomuto preskúmaniu som sa snažil dospieť k súboru obchodných nástrojov, ktoré by sa v podstatnej miere neodlišovali od súčasných nástrojov. To však fungovalo v rámci, ktorý bol zreteľne vymedzený, nástroje boli zreteľne predvídateľné, primerané a vyvážené, pokiaľ ide o ich dopad na rôzne podniky, ktoré obchodujú v stále väčšom počte rôznych situácií v globálnom hospodárstve 21. storočia. A neospravedlňujem sa za to.

Rád by som však na záver uviedol, v rámci reakcie na slová pána Markova: súhlasím, je to pravdepodobne presné zhrnutie, že systém ochrany obchodu nie je najlepší, ale je to systém, ktorý máme k dispozícii. Myslím, že to je výstižný opis nášho systému.

Otázky, ktoré musím položiť, a ktoré je potrebné zodpovedať nespočívali v tom, či náš systém je najlepší. Pravdepodobne nie je najlepší, ale je to systém, ktorý máme a je v zodpovedajúcej forme svojho fungovania. Musel som sa spýtať, bude aj naďalej schopný fungovať v súčasnej podobe aj v budúcnosti? Bude v budúcnosti čoraz viac predmetom diskusií a protestov európskych podnikov? Bude vyhovovať meniacim sa výrobným modelom a dodávateľským reťazcom rastúceho počtu európskych podnikov, ktoré čoraz viac nadobúdajú medzinárodný charakter, a ktoré budú v tomto úsilí pokračovať viac než kedykoľvek predtým? Toto sú otázky, ktoré kladiem. Ešte neboli dostatočne zodpovedané, ale odpovede bude potrebné nájsť a musíme pokračovať v ich hľadaní.

  Predsedajúci. − Rozprava je ukončená.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  David Martin (PSE), písomne. – Od revízie nástrojov na ochranu obchodu ubehlo desať rokov. Je nevyhnutné ich modernizovať, aby zodpovedali celosvetovému komerčnému prostrediu, v ktorom podniky EÚ vykonávajú svoju činnosť.

Otvorené trhy slúžia každému a ich dosiahnutie by malo byť našim cieľom. Je však pravda, že opatrenie na ochranu obchodu je stále nevyhnutné na to, aby nás ochránilo pred nespravodlivým obchodom. Pri vymedzení nespravodlivého obchodu musíme tiež vziať do úvahy širší záujem Spoločenstva, ktorý umožňujú súčasné pravidlá a musíme zabrániť škodám, ktoré celosvetové dodávateľské reťazce spôsobili európskym krajinám. Musíme sa tiež uistiť, že záujmy miliónov spotrebiteľov sú pozorne vyvážené s niekedy úzkymi záujmami niekoľkých výrobcov.

Dúfam, že Komisia čoskoro nájde politické prostredie, ktoré bude vhodné na to, aby znova predložila návrhy reformy našich nástrojov na ochranu obchodu.

28. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

29. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.10 hod.)