Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 19. februára 2008 - Štrasburg

9. Rozprava o budúcnosti Európy (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom programu je rozprava o budúcnosti Európy, ktorej sa zúčastní predseda vlády Švédska, člen Európskej rady.

Vážené dámy, vážení páni, srdečne vás vítam na tomto osobitnom zasadnutí. Osobitne mi dovoľte veľmi srdečne privítať pána Fredrika Reinfeldta, predsedu vlády Švédska. Välkommen till Europaparlamentet! Vitajte!

(potlesk)

Je pre mňa, a pre nás všetkých, veľkým potešením, vážený pán premiér, že vás dnes po prvýkrát môžeme privítať v Európskom parlamente, a že s nami budete môcť diskutovať o budúcnosti Európskej únie.

Práve som videl, že v galérii je pán Simeon Sakskoburggotski, bývalý bulharský predseda vlády. Veľmi srdečne vás vítam v Európskom parlamente.

Zmluva, ktorá bola podpísaná v Lisabone dňa 13. decembra 2007, stanovuje nové smerovanie Európskej únie. Po dlhých rokoch diskusií konečne máme zmluvu, ktorá zodpovedá potrebám rozšírenej Európskej únie, a ktorá EÚ umožňuje zamerať sa na napĺňanie nádejí a očakávaní obyvateľov Európy, pričom túto úlohu je potrebné vykonať demokratickými postupmi. Nová zmluva zabezpečí nielen viac transparentnosti pri činnosti Únie, čo bolo pre Švédsko vždy mimoriadne dôležitou otázkou, ale vďaka novej zmluve sa novým cieľom Európskej únie stáva aj boj proti zmenám klímy, čo predstavuje oblasť, v ktorej sa Švédsko môže popýšiť už veľkými úspechmi. Vaša krajina, pán premiér, môže byť právom hrdá na svoje vedúce postavenie v Európe z hľadiska využívania obnoviteľných zdrojov energie. V Európskej únii musíme byť v boji proti zmenám klímy jednotní, aby sme v tomto boji mohli spoločne zohrávať vedúcu úlohu z celosvetového hľadiska. Minulý týždeň v Organizácii spojených národov som mal možnosť vidieť, aké veľké nádeje OSN vkladá najmä do Európskej únie a tiež do Európskeho parlamentu ako jej zákonodarného orgánu.

Lisabonská zmluva nám dáva nástroje, prostredníctvom ktorých môžeme napĺňať ciele, ktoré sú dôležité pre našu budúcnosť, a prostredníctvom ktorých môžeme rýchlo vykonať reformy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie spomínaného cieľa. Rovnako ako vy, pán premiér, aj Európsky parlament je pevne presvedčený, že nová zmluva by mala nadobudnúť platnosť do 1. januára 2009. Európsky parlament preto potešilo oznámenie švédskeho parlamentu, Riksdagu, že má v úmysle ratifikovať novú zmluvu najneskôr v novembri 2008.

Ak ratifikačný proces úspešne prebehne načas vo všetkých 27 členských štátoch, švédske predsedníctvo Rady sa bude môcť, v druhej polovici roku 2009, zamerať na riešenie hlavných výziev budúcnosti v rámci nového inštitucionálneho rámca. Švédsko nás povedie do novej éry európskej integrácie. Spolu, na základe novej Zmluvy a s novozvoleným Európskym parlamentom, novou Komisiou a švédskym predsedníctvom, budeme môcť otvoriť novú kapitolu rozšírenej spolupráce.

Očakávame, že Švédsko bude zdrojom silných podnetov, či už v oblasti energetickej bezpečnosti, klimatických zmien, pri pokračujúcom rozvoji severskej dimenzie Únie, alebo pri stratégii EÚ pre oblasť Baltského mora. Preto dychtivo očakávame vaše poznámky k budúcej podobe Európskej únie. Vážený pán premiér, dovoľte mi teraz pozvať vás, aby ste sa prihovorili Európskemu parlamentu.

  Fredrik Reinfeldt, Predseda vlády Švédska, člen Európskej rady. − (SV) Vážený pán predseda, dámy a páni, je pre mňa veľkou cťou, že tu dnes môžem byť. Je pravda, ako už bolo povedané, že vo svojej súčasnej funkcii som tu ešte nebol. Nebol som ani v tejto rokovacej sále, ale ako mladý politik som bol v Štrasburgu, kde som navštívil Európsky parlament a sníval som o tom, že jedného dňa uvidím svoju krajinu na svojom mieste, v plnom zastúpení. Viem, čo znamená snívať o tom, že sa dostaneme na toto miesto, nepochybujem o tom, že u mnohých z vás je to rovnaké.

Je pre mňa teda veľkou cťou, že môžem tomuto zhromaždeniu predstaviť niekoľko myšlienok o európskych otázkach.

Niektorí politici, ktorí videli ďaleko dopredu, po druhej svetovej vojne pochopili, že jediným spôsobom, ako zaistiť mier, je previazať navzájom krajiny Európy v podobe európskej integrácie. Rovnako ako vtedy, aj dnes sa musí európska integrácia riadiť jasnou víziou. Musíme sa pýtať základné otázky: kam chceme ísť a ako sa tam dostaneme?

Náš svet sa rýchlo mení a my sa meníme spolu s ním. Sme navzájom čoraz viac závislí. Preto potrebujeme vedieť, aká bude základná zásada.

Náš model európskej integrácie musí byť taký silný, aby ani fanatický nacionalizmus, ani náboženský fanatizmus nemohli ohroziť mier a stabilitu v Európe.

Nesmieme sa báť silnej Európy. Naopak, musíme sa báť slabej Európy. Silná Európa na seba preberá viac zodpovednosti za celosvetové problémy. Silná Európa spája hospodársky rast s politikami, ktoré sú ústretové voči podnebiu. Silná Európa dbá o najlepšie záujmy svojich občanov. Zjednotená Európa, a to je myšlienka, ktorú stojí za to vysloviť v súčasnej dobe, má odvahu poskytnúť Kosovu jasnú európsku perspektívu.

Švédska vláda verí v možnosti Európy. Ako som povedal, Švédsko musí mať jasné a nespochybniteľné miesto v srdci európskej integrácie. Odkedy je pri moci súčasná vláda, teda od jesene roku 2006, sme boli svedkami toho, ako vo Švédsku vzrástla verejná podpora Európskej únie.

Sú ľudia, ktorí hovoria, že len máme šťastie. Takým ľuďom hovorím: čím viac trénuješ, tým viac šťastia máš. A my sme veru rozhodne trénovali. Už v roku 1962 moja strana viedla v miestnych voľbách kampaň s heslom Áno Európe. Museli sme čakať až 33 rokov, kým sme skutočne mohli poslať poslancov do Európskeho parlamentu.

Zdá sa však, že teraz, po niekoľkých rokoch diskusií o zmluve, môžeme nabrať dych. Pani kancelárka Merkelová odviedla vynikajúcu prácu a pomohla vyriešiť túto otázku. Dovoľte mi, aby som sa osobitne poďakoval aj pánovi premiérovi Sócratesovi, ktorý zručne priviedol zmluvu až do úspešného konca. Lisabonská zmluva vytvára lepšie podmienky pre otvorenejšiu, účinnejšiu a dynamickejšiu európsku integráciu. No predovšetkým otvára nové príležitosti diskutovať o otázkach, ktoré sú dôležité pre budúcnosť: podnebie a energia, zamestnanosť a hospodársky rast, demografia, migrácia a úloha EÚ na medzinárodnej scéne. Mám v úmysle vyjadriť sa ku každej z týchto tém.

Chcem sa usilovať o modernú Európu zameranú na perspektívu občanov.

Cieľom nás všetkých je, aby zmluva nadobudla platnosť 1. januára 2009. Ako už spomínal pán predseda, Švédsko ratifikuje zmluvu na jeseň roku 2008. O 18 mesiacov bude Švédsko predsedníckou krajinou EÚ. Bude to zaujímavé predsedníctvo s novozvoleným Európskym parlamentom, novou Komisiou a novými vedúcimi pozíciami, ktoré vytvorila Lisabonská zmluva.

Teším sa na veľmi úzku spoluprácu s Európskym parlamentom vo všetkých otázkach.

Niektorými z kľúčových otázok počas švédskeho predsedníctva EÚ budú podnebie a energia, Haagsky program, zamestnanosť a hospodársky rast, otázky Baltského mora a EÚ ako globálny subjekt. Už teraz sa intenzívne pripravujeme. Budeme pripravení, aj keby sa stalo niečo neočakávané.

Inými slovami, musí existovať veľká dávka pružnosti a možnosť prispôsobiť sa danej situácii, ktorá, napriek všetkému, môže proces ovplyvniť.

Otázka podnebia a energie je jednou z najväčších výziev, ktorým musí spoločnosť v súčasnosti čeliť. Našou hlavnou zodpovednosťou voči budúcim generáciám je zabezpečiť, aby sa nám podarilo naformulovať politiku dlhodobo udržateľného rozvoja. Musíme spoločne tvrdo pracovať na tom, aby sme dosiahli medzinárodnú dohodu na samite OSN, ktorý sa bude konať v Kodani v decembri 2009.

Vďaka historicky významným rozhodnutiam, ktoré boli prijaté minulý rok na jarnom zasadnutí Rady, EÚ na seba prevzala vedúcu úlohu. EÚ však túto zodpovednosť nemôže niesť sama. Bude potrebná úzka spolupráca s mnohými inými krajinami, vrátane Indie, Japonska, Číny, Ruska a Spojených štátov amerických.

Niektoré výpočty naznačujú, že celkový svetový dopyt po energii neklesá, naopak, možno očakávať, že do roku 2030 vzrastie o 50 %. Kľúčovou otázkou v boji proti zmene klímy je prirodzene to, ako sa bude k tomuto očakávanému nárastu energetických potrieb pristupovať.

Prvou otázkou je, ako zlepšiť úsporu energie a energetickú účinnosť? Výzvy súvisiace s klimatickými zmenami si však tiež vyžadujú nový politický prístup. Musíme rozptýliť mýtus, že rast je nepriateľom životného prostredia.

Švédsko je živým príkladom toho, že opak je pravdou. Od roku 1990, čo je začiatočný bod Kjótskeho protokolu, naše hospodárstvo vzrástlo o 44 %, súčasne sa naše emisie skleníkových plynov znížili o 9 %. Investovali sme do výskumu a do nových technológií pri súčasnom prehodnotení daní a nariadení, čo otvorilo dvere rozvoju, v ktorom je životné prostredie odrazovým mostíkom pre vznik nových podnikov i nových pracovných miest.

Som presvedčený, že môžeme dosiahnuť ciele stanovené v energetickom a klimatickom balíku EÚ. Musíme však zaviesť správne politické nástroje, ktoré by motivovali naše spoločnosti a firmy k tomu, aby robili správne rozhodnutia.

Cena za znečisťovanie životného prostredia musí byť vysoká a odmeny za to, že si podnik zvolí riešenia, ktoré neobsahujú kysličník uhličitý, musia byť lákavé.

Ako už zdôraznili mnohí, ekologické technológie už existujú. Vlády majú obrovskú zodpovednosť za prechod, ktorý je potrebné podstúpiť. No obrovskú zodpovednosť majú aj obyčajní ľudia. Mali by sme na to hľadieť ako na určitý druh dohody medzi vládami a verejnosťou s cieľom podporovať alternatívy ústretové k životnému prostrediu. Zvýši sa tým konkurencia na prospech spoločnosti, ktorá je ústretovejšia k životnému prostrediu. Všetci tým získame.

Pokiaľ ide o lisabonskú stratégiu, Spojené štáty sú už viac ako sto rokov najväčším hospodárstvom na svete. Teraz na globálne hospodárstvo vplývajú aj noví aktéri. Hospodárstva Indie a Číny rastú veľmi rýchlym tempom. Globalizácia vedie k priaznivému vývoju v mnohých častiach sveta. Globalizácia predstavuje z hľadiska demokracie silu, rozdiel medzi otvorenými a uzavretými spoločnosťami je vďaka nej jasne viditeľný. No globalizácia tiež zvyšuje konkurenciu.

Politiky, ktoré pre nás včera zabezpečili zamestnanosť, bezpečnosť a blahobyt, je potrebné neustále upravovať, aby sme zajtra dosiahli rovnaký úspech.

Jedna tretina európskeho obyvateľstva v produktívnom veku sa dnes nachádza mimo trhu práce. Takáto situácia je neudržateľná. Reformami vnútroštátnych trhov práce a investovaním do vzdelania a remeselných zručností musíme zvýšiť ponuku práce a bojovať proti vylúčeniu. S čoraz silnejším rastom hospodárskej integrácie v Únii a na celom svete nebudú už úspechy a nedostatky (ktoré tiež existujú) vo vnútroštátnom úsilí o reformu výhradne vnútornou záležitosťou, budú sa týkať nás všetkých.

Náš budúci blahobyt v Európe vo veľkej miere závisí od toho, ako my, členské štáty, spoločne vytvoríme lepšie podmienky pre využitie príležitostí a riešenie výziev, ktoré prináša globalizácia. V neposlednom rade ide tiež o to, ako sa vysporiadame s demografickými trendmi a cezhraničnými výzvami v oblasti životného prostredia.

Pokroková politika EÚ v oblasti energie a životného prostredia je základným predpokladom pre dlhodobo udržateľný rast, a teda aj pre blahobyt v Európe. No je tiež dôležitým faktorom pre našu budúcu konkurencieschopnosť.

Prostredníctvom lisabonskej stratégie pre udržateľný rast a zamestnanosť vytvorila EÚ prostriedky na to, aby tieto výzvy dokázala riešiť. Stratégia existuje. Žiaľ, keď prišlo na jej vykonanie, odklonili sme sa od nej.

Musíme vyvinúť rozhodné úsilie s cieľom posilniť globálnu konkurencieschopnosť EÚ tým, že budeme aj naďalej pokračovať v štrukturálnych reformách, že budeme investovať do výskumu a tým, že budeme dláždiť cestu novým technológiám. Vyviňme skutočné úsilie s cieľom zavŕšiť tvorbu vnútorného trhu a vytvorme inovatívnejšie podnikateľské prostredie v Európe. Musíme zabezpečiť, aby sa oplatilo pracovať. Samozrejme, ešte stále je pred nami veľa práce, a to na úrovni národnej, i na úrovni Spoločenstva. Stačí, ak poviem slová „patent“ a „smernica o pracovnom čase“ a všetci hneď pochopíte, o čom hovorím.

Musíme uzavrieť kolo rokovaní WTO v Dauhe. Poskytol by sa tým silný podnet na oživenie hospodárstva na celom svete. Ak chceme zvýšiť konkurencieschopnosť Európy v duchu lisabonskej stratégie, potrebujeme vytvoriť otvorený systém svetového obchodu a musíme tiež pokračovať v liberalizácii.

Zároveň mnohí vieme, že Európou vejú vetry protekcionizmu. Musíme tomu zabrániť. Protekcionizmus nie je riešenie. Z dlhodobého hľadiska ničí tých, ktorých mal ochraňovať. Musíme konať okamžite. Okno príležitosti vo WTO sa zatvára.

No keď hovoríme o lisabonskej stratégii, nemali by sme sa len sťažovať ako somárik Ijáčik z rozprávky Medvedík Pú. Na chvíľu sa zastavme a obhliadnime sa späť za obdobím, ktoré práve ubehlo. Keď to urobíme, uvidíme značný úspech a pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť. Faktory, ktoré viedli k tomu, že lisabonský proces je od roku 2005 fungujúcim procesom. Ide o proces, ktorý posilnil záväzky členských štátov, stimuloval realizáciu a priniesol výsledky.

Mnohé z nich sa podarilo dosiahnuť vďaka rozhodnému úsiliu Komisie a vďaka silnej osobnej zaangažovanosti predsedu Komisie, pána Barrosa. Chcel by som sa však poďakovať aj Európskemu parlamentu za to, že ste v tomto procese zohrali veľmi konštruktívnu úlohu.

Ako nájdeme najlepší spôsob riešenia budúcich výziev? Ako môžeme spoločne zabezpečiť dlhodobý blahobyt v Európe prostredníctvom udržateľného rastu a plnej zamestnanosti? Ako môžeme zaistiť, aby sa Európa v globálnej konkurencii nepoddala? Švédske predsedníctvo na jeseň roku 2009 vnímam ako výbornú príležitosť na to, aby sme odštartovali diskusiu o budúcej európskej stratégii udržateľného rastu a zamestnanosti pre budúce desaťročie.

Dovoľte mi vyjadriť sa k rozpočtu EÚ. Myslíme si, že už dávno nie je aktuálny. Rozpočet by mal byť základným nástrojom na uskutočňovanie cieľov Európskej únie, a preto tiež musí tieto ciele lepšie odrážať. V súčasnosti ide 40 % rozpočtu na poľnohospodárske dotácie, teda do odvetvia, ktoré sa na zamestnanosti v Európe podieľa dvoma percentami. To je absurdné.

Predstavte si, čo by sme mohli dosiahnuť, keby sme namiesto toho zvýšili príspevky EÚ na výskum a vývoj, boj proti organizovanému zločinu, otázky životného prostredia a na vonkajšie vzťahy. Predstavte si, čo by sme mohli dosiahnuť, keby sme sa tiež odvážili úprimne diskutovať o tom, čo by sa malo financovať na úrovni EÚ, a čo na národnej úrovni.

Európa čelí demografickému trendu s rýchlo starnúcim obyvateľstvom, v dôsledku ktorého budú naše systémy sociálneho zabezpečenia v nadchádzajúcich rokoch vystavené rastúcemu tlaku. Postačí, ak poviem pár údajov o tom, ako táto skutočnosť zmenila tvár Švédska. V roku 1913, skoro pred sto rokmi, bol vek odchodu do dôchodku stanovený na 67 rokov. Dovoľte mi upozorniť vás, že v tom čase bola priemerná dĺžka života vo Švédsku okolo 56 rokov. Pravdou je, že dôchodkový systém bol pre tých pár ľudí, ktorí sa dožili veku odchodu do dôchodku a potom žili ešte niekoľko rokov. Väčšina ľudí len pracovala a zomrela. A pracovali od mlada. V súčasnosti sa súčasne so znižovaním veku odchodu do dôchodku predĺžila priemerná dĺžka života vo Švédsku na súčasných 80 rokov. Zo situácie, keď sme pracovali takmer celý život, sme sa dostali do polohy, v ktorej Švéd narodený v súčasnosti môže očakávať, že bude pracovať len polovicu svojho života. Neuveriteľný vývoj v priebehu len niekoľkých generácií. No znamená to, že čoraz menej ľudí bude musieť podporovať čoraz viac ľudí.

V dôsledku tejto skutočnosti, spolu s významnou mierou vylúčenosti z trhu práce, sa posilňuje potreba vypracovať politiku na tvorbu pracovných miest. Ak chceme za týchto okolností udržať dobrú úroveň sociálneho zabezpečenia, musí na trh práce vstupovať viac ľudí. Vzhľadom na spôsob nášho života, musí viac ľudí pracovať počas dlhšej časti svojho života. Rastúci podiel starších ľudí v Európe nezodpovedá počtu ľudí v produktívnom veku.

Práve tu vstupuje do hry migrácia. Ak sa k nej pristúpi správne, môže sa stať dôležitým, a dokonca aj potrebným kúskom mozaiky, pri úsilí udržať systém sociálneho zabezpečenia, ktorý by bol hodný toho mena. Predstavte si, čo by sa stalo, keby sa všetkým novoprisťahovalcom, ktorí sú dobre naladení, majú vysoké očakávania a horlivo sa usilujú prispieť, dostalo prijatia, ktoré by dokázalo vyťažiť z pozitívnej energie, ktorú prinášajú.

Pre týchto ľudí, ktorí prišli do Európy, musíme vytvoriť politické príležitosti, príležitosti, ktoré im umožnia rýchlo vstúpiť na trh práce.

Migrácia sa pre mnohé členské štáty stala pálčivou otázkou. No kontrolné opatrenia a readmisné dohody nesmú byť nikdy jedinou odpoveďou na výzvy, ktoré vznikajú v dôsledku zvýšenej migrácie. Tí, ktorí si myslia, že stačí sprísniť hraničné kontroly, a tak vyriešime otázky týkajúce sa migrácie, ktorých je mnoho a sú rôznorodé, túto problematiku príliš zľahčujú. Potrebný je širší prístup, a to pre EÚ i pre krajiny pôvodu.

Švédsko podporuje ambiciózny cieľ vytvoriť spoločný európsky azylový systém do roku 2010. Ak má byť úspešný, budeme musieť do práce v tejto oblasti vložiť veľa úsilia.

Švédsko považuje za prioritu aj ďalšiu integráciu vonkajších vzťahov EÚ a zvýšenie zhody medzi migráciou a politikou rozvoja. Musíme mať na pamäti, že skutočné výsledky môžeme dosiahnuť len vtedy, ak sa budeme snažiť riešiť príčiny, ktoré spôsobujú migráciu, t.j. chudobu a utláčanie. V tejto oblasti je potrebný globálny prístup, v neposlednom rade v rámci dialógu Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni o migrácii.

Je potrebné dať týmto myšlienkam konkrétnejší obsah, v neposlednom rade v podobe širokej spolupráce založenej na partnerstve s príslušnými africkými krajinami. EÚ musí v tomto procese zohrávať dôležitú úlohu.

Na roky 2010 až 2014 chceme presadiť ambiciózny a pokrokový program, ktorý nahradí Haagsky program. Aktívnu účasť Európskeho parlamentu v tomto procese pokladáme za veľmi dôležitú.

Medzinárodný terorizmus predstavuje pre naše otvorené spoločnosti jednu z najväčších globálnych hrozieb. Zatiaľ čo teroristické siete rastú, môžeme badať, že viac ľudí koná čoraz nezávislejšie a teroristické útoky sa stávajú čoraz nevypočítateľnejšími.

Organizovaný zločin predstavuje v Európe neustále rastúci problém. Pre jednotlivé krajiny je čoraz náročnejšie samostatne bojovať proti vážnemu organizovanému zločinu. Veľká časť organizovaného zločinu pochádza často z tretích krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Lisabonská zmluva nám zabezpečuje nové nástroje v boji proti terorizmu a iným formám vážnej cezhraničnej kriminality. Európsky parlament bude musieť v tejto súvislosti zohrávať ústrednú úlohu. Aproximácia nariadení musí pokračovať. Aj naďalej je potrebné pokračovať v rozvoji možností vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí. Agentúry EÚ, Europol a Eurojust, je nutné posilniť. Výmena informácií medzi vnútroštátnymi policajnými orgánmi sa musí zlepšiť.

Súčasne, a to je dôležité, musí byť v tom, čo robíme, rovnováha. Keď posilníme operácie v boji proti zločinnosti, musíme tiež posilniť práva jednotlivca. Najmä v tejto oblasti sa spoliehame na úsilie Európskeho parlamentu. Je dôležité, aby sme sa na úrovni EÚ dohodli na posilnení právnej bezpečnosti v trestných veciach a na posilnení práv obetí trestných činov.

Chcem, aby Európa presadzovala pokoj a zmierenie aj v tých častiach sveta, ktoré trápi vojna a konflikty. V Afrike, Ázii, Latinskej Amerike, no samozrejme aj tu, v Európe.

Švédsko dalo podnet k širokej diskusii o budúcom vývoji spoločnej európskej bezpečnostnej stratégie. V roku 2009 budeme tvrdo pracovať na zriadení Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť. V budúcich rokoch musí byť jednou z najdôležitejších úloh Európskej únie úsilie o urovnanie konfliktov na Strednom východe. Budúca dohoda medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi musí byť založená na riešení v podobe existencie dvoch štátov, na základe ktorého budú môcť obe strany žiť na území vymedzenom bezpečnými a uznávanými hranicami. Potrebujeme intenzívnejší dialóg s moslimským svetom. Dôležitým cieľom by malo byť vybudovať zvýšenú dôveru, úctu a pochopenie medzi Západom a moslimským svetom.

Snažíme sa o bližšie vzťahy s Ruskom vo všetkých oblastiach spoločnosti. Dúfame, že bude možné prekonať zostávajúce prekážky členstva Ruska vo WTO. Je v našom záujme, aby vývoj Ruska smeroval k modernej, úspešnej a demokratickej krajine. Žiaľ, posun smerom viac k autoritatívnemu režimu, ktorého sme boli v posledných rokoch svedkami, naznačuje iný vývoj. Obávame sa, že tento trend by mohol pokračovať.

Situácia na západnom Balkáne je aj naďalej jednou z najnáročnejších výziev Európy. Počas mnohých nasledujúcich rokov budeme intenzívne pomáhať pri štátotvornom procese v Kosove. Výzvy, ktorým čelíme, nesmieme podceňovať. Hospodárska a sociálna situácia v Kosove je veľmi ťažká. Táto krajina má pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa stane fungujúcim a ústavným štátom. Budovanie štátu je dlhotrvajúci proces, my však musíme byť pripravení v prípade potreby poskytnúť pomoc. To je našou povinnosťou. No náš záväzok sa týka regiónu ako celku, je dôležité to zdôrazniť, najmä v týchto časoch.

Európske krízové riadenie bude jednou z najdôležitejších otázok v budúcej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Naša krajina sa snaží, v rámci možností, zohrávať aktívnu úlohu pri ďalšom rozvoji európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Švédsko sa zúčastnilo na väčšine operácií, ktoré iniciovala EÚ. Teraz sme pripravení podieľať sa na misii EÚ v Čade.

Štokholm je bližšie k Minsku ako k väčšine severných častí Švédska. Bielorusko je poslednou európskou krajinou, v ktorej vládne diktatúra. Je našou povinnosťou robiť viac pre podporu demokratických síl v tejto krajine.

Medzi európske záujmy patrí aj vývoj situácie v oblasti Baltického mora. Osem z deviatich krajín nachádzajúcich sa okolo Baltického mora je v súčasnosti členským štátom EÚ. Citlivé životné prostredie Baltického mora má dosah na takmer štvrtinu obyvateľov EÚ, okolo sto miliónov osôb. Táto problematika vyžaduje spoločné európske úsilie. Dúfam, že stratégia pre oblasť Baltského mora, ktorú má Komisia vypracovať pred začatím švédskeho predsedníctva v roku 2009, sa dokáže vysporiadať s výzvami tohto regiónu.

Stratégia môže slúžiť ako príklad toho, ako sa v rozšírenej EÚ dokážeme vysporiadať s výzvami, ktoré sa týkajú konkrétnych regiónov, aby sme v konečnom dôsledku posilnili EÚ ako celok.

Na záver mi dovoľte povedať pár slov o rozšírení. Ako všetci viete, táto otázka je blízka srdcu švédskej vlády i srdciam švédskych obyvateľov. Rozšírenie bolo jednou z najväčších výziev EÚ, no bolo aj najväčšou príležitosťou.

Pre tých z vás, ktorí cestujú po krajinách, ktoré sa nedávno stali členskými štátmi EÚ, je naozaj neobyčajné sledovať rozvoj a vieru v budúcnosť. Žiaľ, proti rozšíreniu sa ozývajú čoraz kritickejšie hlasy. Vyjadrím sa jasne: najhlúpejšou vecou, ktorú by sme mohli urobiť, by bolo zabudnúť na to, čo sme chceli dosiahnuť. A to, prečo vznikla myšlienka európskej integrácie.

Bez rozšírenia by dnes Európa nebola tým, čím je. Bez ďalšieho rozširovania by nám mohla hroziť nestabilita na našom vlastnom svetadiele. Pretože rozšírenie je naším najdôležitejším strategickým nástrojom pre šírenie hodnôt, na ktorých je európska integrácia založená. Jeden múr sa nám v Európe podarilo zbúrať. Nesmieme teraz stavať nový múr voči Turecku ani voči iným európskym krajinám. Vieme, že bolo možné urobiť oveľa viac, alebo lepšie, ak by sme v Európe i v rámci celého sveta pracovali spoločne.

Nikdy nesmieme považovať európsku integráciu za samozrejmosť. Potrebujeme silnú Európu! Európu, v ktorej sa odvážime, vďaka plnej sebadôvere, stanovovať si ešte vyššie ciele.

Ďakujem za vašu pozornosť.

Teším sa, že sa s vami opäť stretnem v lete, keď budeme v rámci rotujúceho predsedníctva na rade my.

  Predseda. − Ďakujem vám, pán premiér. S potešením môžem uviesť, že Európska komisia je tu zastúpená jej podpredsedníčkou, pani Margot Wallströmovou. Teraz budeme pokračovať rozpravou.

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE . – (FR) Vážený pán predseda, pán premiér, dámy a páni, veľmi ma teší, že v mene skupiny PPE-DE môžem v tejto rokovacej sále privítať predsedu vlády Švédska. Pán Fredrik Reinfeldt, od podpísania Lisabonskej reformnej zmluvy ste prvým predsedom vlády, ktorý sa s týmto Parlamentom podelil o svoju víziu európskej budúcnosti.

V predvečer našej rozpravy o Lisabonskej zmluve a o demokratickom pokroku, ktorý pre Úniu prináša, a teraz hovorím aj v mene kolegov poslancov zo skupiny PPE, musím znova dôrazne žiadať, aby ratifikačný proces pokračoval stabilným tempom. Zatiaľ ratifikovalo zmluvu päť z 27 členských štátov. Povedali áno novým nástrojom, ktoré ponúka Lisabonská zmluva pre formovanie budúcnosti Európy a dáva opodstatnenie túžbam ľudí, ktorí v nej žijú. Čím skôr sa podarí ukončiť ratifikačný proces, tým skôr môžeme uplatniť nové pravidlá fungovania, ktoré sú nevyhnuté pre účinné európske činy a čo je najdôležitejšie, tým skôr môžeme naše úsilie upriamiť na obsah našich spoločných politík. Európa musí byť schopná prijímať rýchle rozhodnutia o energii, podnebí, bezpečnosti potravín, prisťahovalectve a obrane.

Politická rodina, do ktorej patrím, podnecuje a podporuje rozvoj Európy už viac ako 50 rokov. V júni 2009 sa verejným hlasovaním preskúša náš záväzok Európy spoločných hodnôt, Európy blahobytu, Európy bezpečnosti a solidarity. Dúfame, že Európa bude na túto výzvu pripravená.

Chceme konkurencieschopnú Európu, ktorá vytvára nové pracovné miesta. Chceme, aby podporovala hospodársky rast a sociálny rozvoj. Blahobyt Európy musí byť dlhodobým záujmom. Preto žiadame o udržateľný, citlivý rozvoj, ktorý zahŕňa ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám.

Skupina PPE–DE je za voľný obchod, a to taký voľný obchod, ktorý umožňuje, aby sa zvýšila kúpna sila najchudobnejších členov spoločnosti, a ktorý pomáha znižovať nerovnosti v rámci národných hraníc i medzi jednotlivými krajinami. Hoci sme presvedčení, že globalizácia môže pre Európu predstavovať príležitosť, nikdy neprijmeme myšlienku ničím neobmedzovaného voľného trhu. Je našou povinnosťou ochraňovať záujmy tých najzraniteľnejších spomedzi nás a chrániť európsky sociálny model. Hospodársky rast a vysoká úroveň sociálnej ochrany sa navzájom nevylučujú: túto myšlienku potvrdzuje aj skutočnosť, že v roku 2007 miera nášho rastu prevýšila mieru rastu Spojených štátov amerických.

Blahobyt v Európe závisí aj od vytvorenia účinného a otvoreného jednotného trhu a od presadenia cieľov lisabonskej stratégie. Chceme, aby boli správcovia európskych účtov zodpovední. Chceme tiež stanoviť vysoké štandardy pre riadenie verejných finančných prostriedkov. Nesmieme však dovoliť, aby rozpočtová disciplína narušila zásadu solidarity medzi členskými štátmi alebo medzi Európu a jej svetovými partnermi. Solidarita nie je zadarmo, preto musíme byť pripravení zaplatiť potrebnú cenu.

Chceme tiež silnú Európu, ktorá je schopná bojovať proti medzinárodnému terorizmu a organizovanému cezhraničnému zločinu. V stávke je ochrana našich hodnôt, našich slobôd, našej demokracie, princípu právneho štátu a našej solidarity. Pokiaľ ide o bezpečnosť európskeho územia alebo o ľudí, ktorí na ňom žijú, žiadne diskusie neprichádzajú do úvahy. Ochrana našej draho vykúpenej slobody si vyžaduje neustávajúce odhodlanie a prísne koordinované opatrenia. Hoci musíme byť ostražitejší voči skutočným hrozbám, musíme tiež dodržiavať slobodu jednotlivcov. Obhajujeme zdravú rovnováhu medzi bezpečnosťou a osobnou slobodou.

Aj na medzinárodnej scéne je najvyšší čas, aby sa Európa zaviazala a presadila užšie väzby s partnermi, ktorí zdieľajú náš pohľad na svet. Podporujeme pevný a zmysluplný transatlantický vzťah, ale chceme tiež rozvíjať politiku dobrých susedských vzťahov a presadiť rozšírenie EÚ.

Pokiaľ ide o Cyprus, naša skupina podporuje najnovšie úsilie nájsť spravodlivé riešenie, vďaka ktorému budú môcť všetci ľudia na ostrove žiť spolu v mieri.

Na Strednom východe musí Európa poskytovať politickú a finančnú podporu náročnému procesu mierových rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Rastúce vlny extrémizmu nie je možné zastaviť bez ústupkov na oboch stranách. Samotná existencia Európskej únie dokazuje, že je možné prekonať nenávisť medzi ľuďmi a budovať spoločnú budúcnosť.

Musíme využiť naše skúsenosti tam, kde konflikt rozdeľuje ľudí. Dnes je najmenej stabilnou časťou nášho svetadielu oblasť juhovýchodného Balkánu. Vyhlásenie nezávislosti Kosova zvestuje obdobie neistoty. Všetky zaangažované strany vyzývame, aby na vzniknutú situáciu reagovali uvážene. Je nutné vyhnúť sa akejkoľvek provokácii. Úplne najdôležitejšie je, aby boli ľudia bezpeční, Európa musí v tomto smere zohrať kľúčovú úlohu.

Nastal čas, aby sme dokázali, že v oblasti Balkánu sme schopní zabezpečiť stabilitu. Schvaľujeme vyslanie policajnej a súdnej misie EÚ na podporu orgánov v Kosove. Pozývame Kosovo, aby sa vydalo na cestu k stabilnej, demokratickej, mnohonárodnostnej budúcnosti, a európskej budúcnosti. Vyhliadky členstva v Spoločenstve platia pre celú oblasť Balkánu, samozrejme vrátane Srbska. Nie sme za izoláciu Srbov, sme za zjednotenie Európy.

Vážený pán predseda, vážený pán premiér, toto je rozprava o budúcnosti Európy, musíme čeliť výzvam a prekonať ich a potrebujeme jasnú politickú víziu a tiež odhodlanie a odvahu. Na spoľahlivom základe týchto hodnôt a týchto priorít je skupina PPE–DE pripravená zohrať svoju úlohu pri riešení výziev.

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, je pre mňa veľkým potešením privítať vás v Štrasburgu. Neviem, či je aj pani Malmströmová taká nadšená z toho, že s vami musela prísť do Štrasburgu, no o tom sa snáď budeme môcť porozprávať pri nejakej inej príležitosti.

Váš príhovor, pán premiér, bol veľmi dobrý. Som tiež presvedčený, že to bola múdra reč, pretože ste poukázali na to, že našu víziu budúcej Európy je možné dosiahnuť len ak poskytneme Európskej únii potrebné vybavenie, aby mohla zohrávať svoju úlohu pri riešení výziev, ktorým musí tento svetadiel čeliť vo všetkých častiach sveta. Diskusia o globálnom podnebí sa netýka len Európy, ide o celosvetovú diskusiu. Taká je pravda. Úvahy o úlohe Európskej únie vo svetovom obchode by sa nemali obmedzovať len na diskusiu o vnútornom trhu, musia tiež slúžiť na odhalenie spôsobov, ktorými môže tento obrovský jednotný trh so svojou veľkolepou hospodárskou silou prispieť k blahobytu nielen v Európe, ale aj na iných svetadieloch. Skutočnosť je taká, že blahobyt na iných svetadieloch, a tým sa dostávam k tretiemu bodu, ktorý ste spomenuli, je prospešný pre mier vo svete. Európa, ako sila vedúca k mieru, ktorej sa podarilo docieliť stabilitu a súlad na vlastnom území, musí byť schopná prispieť k tomu, aby bol svet pokojnejší. Neznamená to, že Európa by sa mala snažiť poučovať celý svet, no európsky model môže byť jednou z možností.

Nadnárodná integrácia, integrácia veľmi rozdielnych náboženských a národnostných sporov, premostenie priepasti krvavej minulosti tým, že sa vzdáme nacionalizmu v prospech nadnárodného prístupu, takýto postoj bude vždy viesť k väčšiemu blahobytu a mieru. Preto budúcnosť Európy závisí od schopnosti predsedov vlád, medzi ktorých patríte aj vy, byť pripravení v rozhodujúcom okamžiku vzdať sa do určitej miery národnej zvrchovanosti, aby tak bolo možné prispieť k nadnárodnému rámcu, čo je základným predpokladom pre väčší blahobyt vo svete, a teda aj pre väčší pokoj v našich krajinách. To je logika, ktorú ste nám dnes predstavili, a ja s ňou súhlasím. Líši sa od logiky ultranacionalistov, ktorú budeme počúvať znovu zajtra, a podľa ktorej potrebujeme viac nacionalizmu. Viac nacionalizmu vždy znamená viac vojen. Nerobme okolo toho žiadne okolky. Preto považujem myšlienku, ktorú ste nám dnes sprostredkovali, za dobrú.

(protestné pokrikovanie)

Ľudia, ktorí teraz reagujú, sú presne tými, o ktorých som hovoril, takže som sa svojou myšlienkou trafil do čierneho.

Vážený pán premiér, vo vašom vystúpení mi však chýbala myšlienka sociálnej Európy. Niekto mi povedal, že na pána Reinfeldta si treba dávať pozor, pretože je skoro socialistom. To je aspoň dojem, ktorý ste zanechali pri volebnej kampani vo Švédsku. Prirodzene, švédski obyvatelia boli pomerne rýchlo uvedení na správnu mieru pokiaľ ide o skutočné zámery vašej vlády. No ani raz ste dnes nespomenuli pojem sociálne zodpovednej Európy. Teraz viem, že zastávate názor, a to oprávnene, že sociálna politika je vnútroštátnou otázkou. Musím však povedať, že ak budú ľudia vo Švédsku a v iných krajinách vnímať vnútorný trh, ktorý zamýšľate rozvíjať, ako ohrozenie sociálnych štandardov, ktoré sú im doma k dispozícii, určite tento vnútorný trh odmietnu.

V tom prípade by bola bezcenná aj vaša celosvetová obchodná stratégia. Musíte uznať, že hoci je potrebné rozvíjať vnútorný trh, tento proces musí byť sprevádzaný súbežným rozvojom európskeho sociálneho modelu. Ak sa neprijme spomínaný duálny prístup, takýto znetvorený európsky vnútorný trh založený len na voľnom obchode by bol skutočným ohrozením sociálnej stability, za ktorej dosiahnutie sme v jednotlivých krajinách tak ťažko bojovali. Dovoľte mi preto, vážený pán premiér, dať vám niekoľko dobrých rád: napredujte v oblasti globálnej klímy, napredujte v oblasti svetového obchodu a napredujte aj v oblasti medzinárodného budovania mieru, no napredujte tiež v oblasti európskeho sociálneho modelu. Keďže však viem, že ste človekom, ktorý sa dokáže učiť, som si pomerne istý, že opatrenia v tejto oblasti ešte trochu vylepšíte.

Vážený pán premiér, veľmi ma potešila poznámka, ktorú ste povedali o Turecku. Ste spravodlivý muž, rovnako ako náš pán predseda, ktorý dal môjmu kolegovi, pánovi poslancovi Doyleovi, k dispozícii jeden a pol minúty rečníckeho času navyše. Tento čas poskytne aj mne, čo znamená, že sa budem môcť vyjadriť ešte k jednému bodu. Hovorili ste o Turecku. Povedzte to svojmu kolegovi z Európskej rady, pánovi prezidentovi Sarkozymu, pretože nie je správne, že ľudia z Európskej únie neustále vysielajú protirečivé správy. Keby som ja bol predsedom vlády Turecka, neprestával by som sa čudovať. Pán Reinfeldt prišiel navštíviť Európsky parlament a hovorí nám, aby sme nepribuchli dvere, ale aby sme nechali možnosť vstupu Turecka do EÚ otvorenú. Ďalší predseda Rady, ktorý sa tu objaví po pánovi Janšovi, nám bude hovoriť presný opak. Tým som si celkom istý. Skutočnosť je taká, že pán prezident Sarkozy nám tu v Európskom parlamente povedal, že vstup Turecka do Európskej únie nie je súčasťou jeho programu. Nemôžeme túto otázku takýmto spôsobom prehadzovať hore-dolu, je nevyhnutné, objasniť ju. Pre vstup Turecka do Európskej únie existuje jasná stratégia, musíme sa držať svojich vyhlásení. Alebo sa mýlim? Dnes ste to vysvetlili veľmi jasne, dúfam, že rovnako sa zachová aj pán Nicolas Sarkozy.

Posledná poznámka: najviac ma potešilo vaše oznámenie, že máte v úmysle vrátiť sa v lete budúceho roka vo funkcii úradujúceho predsedu Rady. To bolo dobré. Niektorí ľudia sú presvedčení, že ďalší predseda Rady, ktorý sa nám tu bude prihovárať, už bude trvalým predsedom, ktorý bude predstavovať programy všetkých rotujúcich predsedníctiev. Inými slovami, že pán Blair, pán Juncker, alebo ktokoľvek iný, koho meno bude výsledkom rokovaní, bude tým, kto predstaví program vašej vlády, ktorý schválite v Štokholme. No ste to vy, koho tu bude na budúci rok Európsky parlament očakávať, v rámci rotujúceho predsedníctva, s vašim programom, ktorý už v tom čase bude obsahovať pojem sociálnej Európy.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, keď Parlament začal zvolávať túto sériu rozpráv o budúcnosti Európy, len málokto mohol predpovedať, že do roku 2009 nadobudne platnosť nová zmluva. Európa upadala, a aby som parafrázoval Augusta Strindberga, krajana pána Reinfeldta: „bolo na tom niečo neprirodzené, pretože príroda vyžaduje pokrok, vývoj, a každý krok späť znamená mrhanie energiou.“

No odvtedy Európska únia našla spoločnú energiu na to, aby vrátila Európu na cestu pokroku. Kým predsedníctvo preberie v roku 2009 krajina pána premiéra, v EÚ prebehne demokratická revolúcia: EÚ bude otvorenejšia, zodpovednejšia a vnímavejšia voči svojim občanom. Preto tí, ktorí útočia na EÚ kvôli tomu, že je nedemokratická, musia byť blázni, keď sú proti zmluve, ktorá odovzdáva riadenie občanom a ich zástupcom. Sú tiež na zlej adrese, keď protestujú v tomto Parlamente, ktorý nezodpovedá za rozhodnutia národných vlád o tom, či sa má k tejto otázke konať referendum.

Pán premiér, ktorý je vo svojej vlasti známy tým, že dokáže budovať konsenzus, sa zdá byť ideálnym kandidátom na odštartovanie novej Európskej únie na čele s novou Radou, novým Parlamentom a novou Komisiou. No bude skutočne preberať predsedníctvo, rovnako ako predsedovia pred ním, alebo bude jednoducho zastávať len funkciu vedúceho kabinetu popri predsedovi Rady, ktorý bude na tomto poste na plný úväzok?

Pravdou je, že zmluva vytvára rámec pre budúcnosť, ktorú ešte len musíme načrtnúť, budúcnosť, v ktorej bude tou úplne najväčšou výzvou pre Úniu, ako hovorí švédska ministerka pre európske záležitosti, úsilie dosahovať praktické výsledky, ktoré občania právom požadujú, a nie nekonečné reči, ktoré by rada múdrych jednoducho len predlžovala.

Jedna štúdia za druhou ukazuje, že euroskeptici sa mýlia. Občania nechcú menej Európy. Chcú viac: viac spoločných opatrení proti terorizmu, viac spoločných opatrení v energetickej oblasti a v oblasti životného prostredia, obrany a zahraničných vecí, migrácie a v oblasti výskumu a vývoja. Chcú, aby Európa rozmýšľala vo veľkom. Napriek tomu je takmer vo všetkých spomínaných oblastiach spolupráca ešte len v plienkach, pretože národné vlády v hlavných mestách členských štátov aj naďalej odporujú vôli verejnosti.

Ostáva nám desať mesiacov do nadobudnutia platnosti zmluvy. V tomto čase by sme mali dať tento Parlament do poriadku, lebo sa musí pripraviť na najväčší nárast právomocí vo svojich dejinách. Rada a Komisia by v tomto čase mali „lisabonizovať“ legislatívne návrhy, na ktorých sa práve pracuje, i súčasnú prax, ktorá sa musí zmeniť.

Ako už spomínal pán premiér, pred nami sú naliehavé výzvy. Bez lojálnej spolupráce medzi vládnymi inštitúciami ich nebude možné vyriešiť. Onedlho sa bude spolurozhodovanie vzťahovať na takmer 80 politických oblastí, čím sa ohromne zvýši pracovná záťaž tohto Parlamentu i Rady. Prosím pána premiéra, aby dovtedy zabezpečil sprostredkovanie lepšieho dialógu medzi Parlamentom a Radou, aby sme mohli Európsku úniu správne riadiť: pokiaľ ide o riešenie otázky Kosova, ktorá predstavuje najväčšiu výzvu, ktorej musí Európska únia čeliť v oblasti zahraničnej politiky, pokiaľ ide o riešenie otázky Turecka, pri ktorej úplne súhlasím s tým, čo povedal pán premiér, pokiaľ ide o riešenie veľkých výziev, napríklad narastanie počtu svetového obyvateľstva, rast chudoby a migrácie, o ktorých hovoril.

Pán premiér načrtol výzvy, ktoré so sebou prináša globalizácia, na našich najbližších hraniciach i za nimi, výzvy, na ktoré je odpoveďou spolupráca v rámci EÚ. Predošlí predsedovia vlád v tejto rokovacej sále robili to isté, no nepodarilo sa im dosiahnuť takúto spoluprácu, preto mi dovoľte povedať švédske príslovie: Gott lära av andras fel, eftersom man inte hinner begĺ alla själv – je dobré učiť sa z chýb druhých, pretože potom nemáš čas na to, aby si ich robil sám.

(potlesk)

  Cristiana Muscardini , v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, vážený pán premiér, konečne sa začala chúlostivá fáza ratifikácie. Dúfame, že ratifikačný proces bude prebiehať rýchlo. Väčšie zapojenie Európskeho parlamentu do rozhodovacieho procesu svedčí o tom, že na európskych občanov sa berie väčší ohľad.

Európa má teraz ambiciózne poslanie: byť dôležitejším aktérom v medzinárodnej politike. Nielen posilnené ľudské práva, ale aj konkrétne opatrenia na ich obranu. Európska únia musí riešiť medzinárodné krízy, ktoré sú v súčasnosti ponechané na jednotlivé členské štáty, na Spojené štáty americké a na OSN, v rámci možností, ktoré má táto organizácia k dispozícii. Musíme predpokladať budúci vývoj a nesmieme byť, ako v prípade Kosova, v takejto citlivej situácii nepripravení a rozdelení.

Naliehavou otázkou, na ktorej Únia pracuje, je energia, musíme upustiť od všetkých falošných environmentálnych prístupov a skúmať spoločné riešenia s cieľom vyriešiť hlavné problémy energetickej krízy a vývoja v energetickej oblasti. Členské štáty, alebo spoločnosti, prostredníctvom ktorých fungujú, musia, podľa nášho názoru, aj naďalej vlastniť rozvodné siete, pretože sprivatizovať možno všetko, okrem bezpečnosti občanov a členských štátov. Každá iná možnosť by zbavila Európu nezávislosti a sebestačnosti. Je potrebné skúmať ciele, prostredníctvom ktorých by bolo možné rozriešiť dilemu medzi jadrovou energiou a alternatívnou energiou. Prišiel čas na rozhodnutia, nie len slová.

Zatiaľ čo spočiatku sa v dôsledku internetu a neschopnosti zaviesť právo na akúkoľvek reguláciu výrazne zvýšila miera slobody v našej spoločnosti, tieto skutočnosti tiež vystavili všetkých nekontrolovanej hrozbe terorizmu, ktorá aj vzhľadom na šifrovanie čoraz viac ohrozuje demokraciu a slobodu nás všetkých.

Európa služieb, hospodárstva a voľného trhu, trhu, ktorý musí podliehať jasným a zdieľaným pravidlám, musí brať na vedomie aj takú základnú hodnotu, akou je nevinnosť detí. Výskyt internetovej pedofílie narastá. Podľa najnovších údajov sa až 52 % internetových stránok pre pedofilov nachádza v Európe. To znamená, že je nevyhnutné harmonizovať zákony členských štátov, ktoré by Únii ako celku poskytli istotu rýchlych súdnych procesov a príslušnej prevencie. Malo by ísť o zákony, na základe ktorých by zodpovednosť niesli poskytovatelia, a ktoré by obsahovali ustanovenie o uzávierke nezákonných stránok vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Je potrebné vytvoriť jednotné európske stredisko, ktoré by pomáhalo rodinám, učiteľom, policajným silám a súdom pri rozširovaní informácií, ktoré sú potrebné na to, aby sa podarilo skoncovať s týmto ohavným zločinom a potrestať zodpovedných.

Vážený pán predseda, vážený pán premiér, ak sa nám nepodarí okamžite sa vysporiadať s touto krízovou situáciou, pripravíme Európu o jej budúcnosť, pretože bez nevinnosti detí naša Európa nebude mať žiadnu budúcnosť.

  Monica Frassoni, v mene skupiny Verts/ALE. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, veľmi vítame túto možnosť spoznať pána premiéra, zvlášť keď je obklopený húfom žien, niektoré z nich, napríklad Ceciliu, poznáme už od nepamäti, iné, napríklad Margot, tu sedeli pomerne dlhú dobu. Úlohu žien v jeho vláde a v jeho krajine by som preto rada zdôraznila, najmä preto, že nejde len o otázku pohlavia, ale aj o otázku kvality, a čiastočne aj z toho dôvodu sme veľmi radi, že ho tu dnes môžeme privítať.

Vážený pán predseda, budúce poslanie Európskej únie je mať pod kontrolou zmenu klímy a tiež všetky aspekty, ktoré s tým súvisia, a to environmentálne, hospodárske i sociálne. Za každú cenu sa nám musí podariť zvrátiť trend globálneho otepľovania a využiť túto výzvu na zavedenie zmien, ktoré by viedli k udržateľnému hospodárstvu, a tiež k udržateľnej zamestnanosti a konkurencieschopnosti.

Rovnako, ako pred mnohými rokmi bolo poslaním Európskeho spoločenstva predchádzať vojnám a potom zjednotiť Európu zbúraním múra, musíme v budúcnosti na seba prevziať skutočne vedúcu úlohu z hľadiska riešenia hlavných environmentálnych výziev. Nehovorím to preto, že sme ľudia, ktorí sa vedia zaoberať len jednou otázkou, ani preto, že sme Zelení a toto je spôsob nášho myslenia. Hovorím to preto, že vidíme skutočnosť takú aká je, bez ilúzií, neovplyvňuje nás ani ideológia.

Sme presvedčení, že hospodársky systém, demokratická stabilita, schopnosť dosiahnuť miléniové ciele a mať pod kontrolou problémy s migráciou, všetky tieto oblasti súvisia s riadením obmedzených zdrojov a so zmenou klímy. Európa v tomto smere musí nepochybne zohrávať vedúcu úlohu.

Preto, vážený pán predseda, považujeme za úplne neopodstatnenú poznámku, ktorú vyslovil pán premiér, a ktorá sa týkala toho, že bude znovu potrebné diskutovať o tom, čo je potrebné robiť a financovať na úrovni EÚ, a čo je potrebné robiť a financovať na národnej úrovni. Dúfame, že sa tomu budeme môcť vyhnúť.

Rozpočet Európskej únie je v súčasnosti 1 %. Preto nebude možné dosiahnuť žiadnu, alebo aspoň polovicu z vecí, o ktorých pán premiér rozprával, pokým nebude mať Európska únia k dispozícii náležitý rozpočet. Som presvedčená o tom, že pri strednodobom preskúmaní bude predsedníctvo pána premiéra zohrávať dôležitú úlohu. Majme na pamäti aj to, že v priebehu tohto a budúceho roka musíme urobiť rozhodnutia aj o budúcnosti finančného výhľadu. Preto dúfam, že Švédsko v tomto procese zohrá menej blokujúcu úlohu, ako tomu bolo v minulosti.

Vážený pán predseda, na záver mi dovoľte povedať, že pokiaľ ide o dôležitý energetický balík, očakávame, že poctivé Švédsko zohrá kladnú úlohu a prestane sa snažiť zmenšiť svoje záväzky, pretože by sa tak stalo zlým príkladom aj pre iné členské štáty.

Nakoniec sa vyjadrím k otázke voľného obchodu. Aj keď nepodporujeme protekcionizmus, bolo by skutočne krátkozraké a trochu ideologické myslieť si, že voľný obchod je odpoveďou na všetko, keď vieme, že bez sociálnych a environmentálnych pravidiel je to úplne nemožné.

Pokiaľ ide o otázku Turecka, úplne sa zhodujeme. To, že Papadopoulos na Cypre vo funkcii prezidenta skončil, je, podľa nášho názoru, veľmi dobrá správa. Pán predseda, čo keby sme opätovne otvorili otázku sídla Európskeho parlamentu?

  Francis Wurtz , v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predseda, pán premiér, pani ministerka, ak existuje oblasť, v ktorej sú pre nás skúsenosti Švédska zaujímavé z hľadiska európskej politiky, myslím si, že je to práve tá oblasť, ktorú ste sa žiaľ vo svojom vystúpení rozhodli prehliadnuť, a síce sociálna oblasť, a konkrétnejšie ponaučenie, ktoré plynie z prípadu Laval-Vaxholm.

Dovoľte mi stručne pripomenúť fakty. Švédske odbory zorganizovali protestnú akciu zamestnancov, aby sa pokúsili prinútiť lotyšskú obchodnú spoločnosť k tomu, aby vo Švédsku uplatňovala švédske pracovnoprávne predpisy. Pokiaľ nie ste zástancom takzvanej zásady krajiny pôvodu, ktorá je tiež známa pod názvom sociálny dumping, mohli by ste si pomyslieť: čo iné by sa dalo čakať? Lotyšská spoločnosť sa však požiadavkám odborov bránila použitím ustanovení európskeho práva. Spor sa potom dostal na súd, a nakoniec aj pred najvyšší súd v európskom práve, Európsky súdny dvor, ktorý, ako vieme, vykladá zmluvy a ustanovuje judikatúru.

Dňa 18. decembra minulého roku vydal Súdny dvor rozsudok v prospech spoločnosti a v neprospech odborov. V rozsudku Súdneho dvora sa uvádza, citujem: „Vo veci samej je nutné konštatovať, že právo odborových organizácií […] viesť kolektívne akcie […] môže znížiť príťažlivosť, alebo dokonca sťažiť pre tieto podniky výkon stavebných prác na švédskom území a v dôsledku toho byť obmedzením slobodnému poskytovaniu služieb“. V budúcnosti musia odbory vo Švédsku a iných krajinách obmedziť svoje požiadavky, znovu citujem, na „minimálnu ochranu“ vyplývajúcu z práva Spoločenstva, a to tak, aby nedošlo k porušeniu článku 49 Zmluvy, ktorý zaručuje slobodu poskytovať služby.

Táto skutočnosť je zjavne neprijateľná, a preto moja skupina dôrazne vyzýva na to, aby Európsky parlament diskutoval o tejto otázke a jej obrovskom dosahu: aké by mali byť následné politické reakcie k tomuto rozsudku? Momentálne, pán premiér, by nás však zaujímal váš názor na tento prípad.

  Hélčne Goudin, v mene skupiny IND/DEM. – (SV) Vážený pán predseda, vážený pán premiér. Výsledky referenda o Ústavnej zmluve EÚ vo Francúzsku a Holandsku z roku 2005 sú príkladom nedemokratických sklonov v európskej politike. Politická elita má záujem počúvať ľudí a brať ohľad na vôľu verejnosti len vtedy, keď ochotne a poslušne súhlasne prikyvuje väčšiemu federalizmu EÚ.

V súvislosti s diskusiami o Lisabonskej zmluve by sa mal pán premiér Reinfeldt správať ako zástanca demokracie a mal by povedať, že výsledky spomínaných referend v skutočnosti znamenajú, že zmluva bola neúspešná.

Okrem toho, mohol pán Reinfeldt vyzvať na zmluvu, ktorá by bola viac medzivládna, mohol argumentovať v prospech pružnej integrácie, mohol žiadať výnimku z eura a mohol tiež vyzvať na ukončenie presunov do Štrasburgu. Nič z toho však neurobil.

Čo sa teda stane počas švédskeho predsedníctva v roku 2009? Prvoradým cieľom by malo byť úsilie o reformu a modernizáciu spolupráce EÚ a o zvýšenie jej účinnosti. Pán Reinfeldt mal teda vyhlásiť, že Švédsko bude za prioritu považovať reformu poľnohospodárskej politiky a bude požadovať, aby sa ukončil cirkus s presúvaním Európskeho parlamentu.

Zdá sa, že cieľom švédskej vlády nie je dopracovať sa k štíhlejšej, ale bystrejšej EÚ, ale naopak k mohutnejšej a všetečnej EÚ. Vo Švédsku je verejnosť vo veľkej miere kritická voči ďalšiemu posilňovaniu federalizmu EÚ, no pokiaľ ide o politickú elitu, v praxi tento postoj neexistuje. Existujú dobré dôvody na to, aby sme spochybňovali, do akej miery naši volení zástupcovia skutočne zastupujú občanov.

Na záver by som chcela pánovi Fredrikovi Reinfeldtovi ponúknuť fľašu dobrého alsaského vína, ak bude vedieť uviesť čo len jeden príklad zákona, ktorý by bolo možné prijať podľa odmietnutej Ústavnej zmluvy EÚ, a ktorý nemožno prijať podľa revidovanej verzie. Prijímate túto výzvu, pán Reinfeldt?

  Jean-Marie Le Pen (NI). – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, francúzska zrada je dokonaná. Hanebný kongres sa stretol dňa 4. februára vo Versailles, aby prijal zmenu ústavy, ktorá je potrebná na prijatie takzvanej Ústavnej zmluvy.

Ak vezmeme do úvahy, že vo Versailles bola vyhlásená Nemecká ríša, ide o prvotné miesto, kde sa Francúzsko vzdáva svojej zvrchovanosti.

Pokiaľ ide o 26 členských štátov, v ktorých sa nebude konať referendum, Írsko bude de facto hovorcom miliónov Európanov, ktorí v roku 2005 hlasovali „nie“ a nechcú európsky superštát.

Ak ľuďom odopriete ich zákonné právo vyjadriť sa k svojej budúcnosti, postarajú sa o odplatu. Nemajte obavy, dámy a páni, ľudia sa pomstia, pomstia sa vo voľbách do Európskeho parlamentu na budúci rok!

Ak by sme mali povedať pravdu, veľa európskych lídrov vie, že ich krajiny by odmietli túto jemne zastretú ústavu. Pán Sarkozy to na Konferencii predsedov rovno priznal, konkrétne sa zmienil o vláde Spojeného kráľovstva. Pán Sarkozy v tomto nehanebnom podvode zastáva funkciu samozvaného sprostredkovateľa. V skutočnosti je tou poslednou osobou, ktorá má právo na to, aby túto druhú verziu Ústavy prijímal parlament, ale niektorí ľudia sú schopní zájsť až tak ďaleko, aby na seba pritiahli pozornosť, a aby sa zdalo, že majú všetko v rukách.

Slávne a starodávne národy sa odsúvajú nabok, aby sa urobil priestor pre konštruktivistickú Utópiu, ktorá ich so zviazanými rukami i nohami vydáva napospas diabolským následkom globalizácie a neobmedzeného liberalizmu, medzi ktoré patrí hromadné prisťahovalectvo, neistota, skaza hospodárstva, sociálna katastrofa a morálny a kultúrny úpadok.

Budúcnosť Európy nie je v totalitárnom superštáte, ako sme toho svedkami dnes v Kosove, ktoré by malo slúžiť ako príklad. Budúcnosť Európy je vo voľnej spolupráci medzi európskymi národmi a ľuďmi, vrátane slovanských národov.

V každom prípade je isté, že v dvoch krajinách sa konalo referendum o navrhovanej Ústave a v oboch krajinách bolo jasne odmietnuté, pričom obe krajiny sú zakladajúcimi štátmi Európskej únie. Ústava je preto nezákonná a nezákonné sú tiež všetky následky, ktoré z nej vyplývajú, a tak nikoho nemožno nútiť, aby dodržiaval jej ustanovenia.

Národný vzdor je preto legitímny, je právom všetkých občanov a povinnosťou všetkých vlastencov. Caveant consules!

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). – (SV) Vážený pán predseda, vítam tu pána premiéra. Tu pracujem. Je to dynamické miesto. Tvoria sa tu politiky, ktoré majú priamy vplyv na švédsku spoločnosť, a tiež na iné európske spoločnosti. Dochádza tu k tomu nie preto, aby sme z politického procesu vylúčili verejnosť, ale preto, že niektoré otázky je možné riešiť len tak, že krajiny konajú spoločne. Národný štát už nepredstavuje vhodný kontext, v ktorom by sa mali riešiť mnohé z veľkých výziev súčasnosti.

Tí, ktorí sme zo Švédska, ktoré je napokon pomerne novým členským štátom, si možno budú pamätať, že mnohé problémy a výzvy, ktorým musíme čeliť, nevznikajú kvôli EÚ, ale musí ich riešiť EÚ, pretože sa ukázalo, že Európska únia je pri riešení výziev súčasnosti úspešná.

Medzi tieto výzvy patrí aj Kosovo. Patrí k nim aj otázka podnebia, pri ktorej Švédsko ukázalo, ako je na povýšenie záujmov našej spoločnosti možné použiť vývoj namiesto regulácie. Patria medzi nich aj otázky konkurencieschopnosti a otázky týkajúce sa boja proti zločinnosti a terorizmu. S týmito otázkami a oblasťami sa môžeme vysporiadať, len ak budeme konať spoločne. Tieto problémy a výzvy musíme riešiť my, pretože sme úspešní.

Preto si myslím, že pán premiér urobil dobre, keď zdôraznil jedno hľadisko, ktoré by, podľa môjho názoru, malo byť ústrednou myšlienkou Európskej únie pre nadchádzajúce roky – otvorenosť. Otvorenosť voči svetu okolo nás. Otvorenosť k celému svetu mám umožní formovať medzinárodný poriadok prostredníctvom hodnôt, akými sú demokracia a sloboda, pri rozšírení nášho vlastného Spoločenstva, ale aj pri účasti na medzinárodných kolách o voľnom obchode a pri mnohých ďalších príležitostiach.

Pokiaľ ide o otvorenosť medzi členskými štátmi, myslím si, že je dôležité zdôrazniť, že tí, ktorí sú proti otvorenosti, sú aj proti voľnému pohybu osôb a proti slobode možností. Práve tam dochádza k diskriminácii. Otvorenosť je dobrou európskou myšlienkou, ak ju dokážeme premeniť na skutočnosť, potom sa nám tiež podarí dosiahnuť, že občania uznajú, že toto skutočne je Európa pre ľudí. To je výzva pre švédske predsedníctvo a tiež výzva pre tento Parlament a pre všetky jeho politické skupiny.

  Inger Segelström (PSE). – (SV) Vážený pán predseda, rovnako ako moji kolegovia, aj ja by som sa chcela poďakovať pánovi premiérovi za to, že sem prišiel.

Moja prvá otázka sa týka environmentálneho posúdenia plynovodu v jednom z najznečistenejších morí na svete, v Baltskom mori, o ktorom Parlament nedávno viedol vyšetrovanie, na ktorom sa podieľalo viacero výborov. Švédsko bolo prvou krajnou, ktorá zaviedla posudzovanie účinkov na životné prostredie. Táto problematika predstavuje pre Švédsko i pre EÚ jednu z najdôležitejších otázok v oblasti životného prostredia. Bude Švédsko žiadať o ďalšiu alternatívu, pri ktorej by bol plynovod uložený na pevnine, čo by podliehalo posúdeniu účinkov na životné prostredie?

Prevádzkovatelia nám v Parlamente tvrdia, že by to bolo pridrahé. No aj pán premiér, aj ja, pochádzame zo Štokholmu, kde sa infraštruktúra i investície z hľadiska nákladov prakticky zdvojnásobili. Nechce sa mi veriť, že by bol nárast ceny o 10 až 15 % silným protiargumentom. Životné prostredie je dôležitejšie.

Moja druhá otázka sa týka trieštivých bômb a podobných zariadení, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje v procese v meste Oslo aj vo Wellingtone na Novom Zélande a minulý týždeň sa zvažovali aj vo švédskom parlamente. Ide o ďalšiu dôležitú otázku, ktorou sa musí EÚ zaoberať. Od mnohých švédskych organizácií, medzi ktoré patrí Amnesty International, cirkvi združené v organizácii Diakonia, Červený kríž, UNICEF, Svenska Freds (Švédska mierová a arbitrážna spoločnosť) a Švédske združenie pri OSN, som dostala listy, v ktorých sa požaduje, aby bola Bombkapsel 90 (BK90), ktorá je súčasťou švédskeho lietadla typu JAS, považovaná za trieštivú bombu, a aby bola zahrnutá do medzinárodného úsilia o ich úplný zákaz. Aký je postoj vlády k bombe typu JAS? Považuje pán premiér BK90 za trieštivú bombu, alebo nie? Má pán premiér v úmysle konať v súvislosti s prebiehajúcim procesom v meste Oslo?

Napokon by som chcela vedieť, kedy má pán premiér v úmysle začať konať, aby sa ukončilo naše pravidelné premiestňovanie do Štrasburgu po tom, čo ministerka pre záležitosti Európskej únie, pani Malmströmová, zozbierala milión mien a podpisov? Nemal by o mieste svojho stretávania rozhodovať samotný Parlament a nie Komisia? Chcela by som sa vám tiež srdečne poďakovať za vyhlásenie, ktoré ste urobili v súvislosti s Tureckom. Na záver mi dovoľte povedať, že keď sa tu na budúci rok počas švédskeho predsedníctva pán premiér a ďalší členovia vlády vrátia, budú tu vítaní, a to často!

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážený pán premiér, skutočnosť, že od jesene roku 2006 je vo Švédsku nová vláda, neušla z hľadiska záväzku voči EÚ pozornosti. Preto sa chcem poďakovať pánovi premiérovi a pani ministerke pre záležitosti EÚ za ich jasné odhodlanie docieliť, aby bolo Švédsko aktívnejším partnerom Európskej únie, aby, ako povedal pán premiér, malo Švédsko nespochybniteľné miesto v srdci európskej integrácie.

Švédsko však aj naďalej neplánuje zaviesť euro, čo nás, Švédov, ešte vyjde draho z hľadiska hospodárskeho a v neposlednom rade aj z hľadiska politického. Pán premiér, v konečnom dôsledku v podstate ide o solidaritu. Moja otázka je: kedy sa Švédsko stane členom EÚ v plnom rozsahu? Ako vyzerá časový plán, pán premiér? Vo Švédsku je táto otázka citlivou témou.

Teraz sa nachádzame v Štrasburgu. Je to prekrásne a pôsobivé mesto, ktorého dejiny nám pripomínajú hrôzy vojny. No aj napriek tomu si milióny našich spoluobčanov myslia, že cestovanie medzi Bruselom a Štrasburgom nie je tým najlepším riešením z hľadiska životného prostredia a z hľadiska správneho zaobchádzania s finančnými prostriedkami. Malá prosba: nebolo by možné, aby sa švédska vláda počas svojho predsedníctva odvážila vyjsť s iniciatívou, ktorou by bolo možné ukončiť toto cestovanie hore-dolu?

  Ěirts Valdis Kristovskis (UEN). – (LV) Vážený pán premiér, od budúcnosti Európy očakávate veľa vy a rovnako tak aj my. Svojho času Robert Schuman dúfal, že sa mu podarí zjednotiť Európanov po stáročiach odlúčenia, ktoré bolo spôsobené rôznymi konfliktmi. Chápal, že ak chceme vedieť, kam smerujeme, musíme vedieť, odkiaľ sme prišli. Vážený pán premiér, uvedomujete si, že Európska únia sa nepoučila zo svojej nedemokratickej, totalitnej minulosti? Jasným príkladom toho je minuloročné rámcové rozhodnutie o boji proti rasizmu a xenofóbii. Odporúča, aby európske krajiny ustanovili tresty odňatia slobody za popieranie zločinov nacizmu, no úmyselne sa pozabudlo na podobné zločiny, ktoré sa stali počas komunistického režimu, na ich neoprávnené popieranie, a čo je ešte horšie, na ich oslavovanie. Európa by to nemala dovoliť. Aký dojem z toho môžu mať milióny Východoeurópanov, vrátane obyvateľov súčasnej Európskej únie, ktorí boli mučení v stalinistických koncentračných táboroch? Vyzývam vás, aby ste sa týmto problémom vážne zaoberali, a aby ste navrhli riešenie tohto problému v mene európskej budúcnosti a spravodlivosti. Ďakujem vám.

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – (SV) Vážený pán predseda, švédsky deň teraz pokračuje ďalším človekom, ktorý by chcel vyhnúť premiestňovaniu do Štrasburgu. Chcem tiež, aby sa o našej Zmluve rozhodovalo v referende.

Dnes ráno som zistil, že som si obliekol jednu zelenú a jednu modrú ponožku. Zaujímalo by ma, či je to znakom toho, že by sme v budúcnosti mali vytvoriť nejaké nové, netradičné spojenectvo medzi zoskupeniami. Fredrik, ak vám mám dať svoju zelenú ponožku, pravdepodobne budete musieť byť ambicióznejší v oblasti úspory energie a v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Doniesol som si príklad. Toto je žiarovka LED. Ak ju chceme priskrutkovať, trvá to 12 sekúnd. Ak chceme vybudovať novú jadrovú elektráreň, trvá to 12 rokov. Ktorý spôsob riešenia klimatických problémov je ľahší a rýchlejší?

Myslel som si, že aj pokiaľ ide o hospodársky rast existujú problémy, na ktorých sa musíme zhodnúť. V súčasnosti dovážame najviac výrobkov, ktoré produkujú emisie v iných krajinách. Pri našej práci v prospech klímy to musíme mať na pamäti. Potom sa môžeme vrátiť k obchodu. Protekcionizmus s cieľom chrániť obchodné spoločnosti je nesprávny. No protekcionizmus s cieľom chrániť životné prostredie a ľudské práva patrí medzi povinnosti a zodpovednosti politikov v spoločnosti založenej na voľnom trhu. V opačnom prípade sa ľudia stávajú nástrojmi trhu, namiesto toho, aby bol trh nástrojom pre ľudí.

Najlepší spôsob, ako môžete dokázať účasť verejnosti na budúcnosti EÚ, je umožniť ľuďom, aby vyjadrili svoj názor v referende.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL). – (SV) Vážený pán predseda, dovoľte mi privítať švédskeho premiéra v Európskom parlamente a na tejto rozprave o budúcnosti Európy. Ide o dôležitú rozpravu, ktorá ovplyvní 493 miliónov občanov. Preto je dôležité, aby diskusia neprebiehala len v Parlamente, ale aj medzi ľuďmi. To isté platí aj o prijímaní rozhodnutí. Ak sa však majú občania zapojiť to tejto rozpravy, musia mať tiež možnosť ovplyvniť budúcnosť. Bez ich účasti a schopnosti ovplyvniť dianie bude ich zaujatie nulové. Ako teda dosiahnuť účasť občanov? Odpoveď je jasná: tak, že sa ich opýtame na budúcnosť a budeme počúvať ich odpovede. Preto je potrebné, aby sa o Lisabonskej zmluve konalo referendum, ak myslíme vážne to, že Európa je Európa občanov. Primnoho právnych predpisov EÚ teraz tvoria anonymní úradníci ovplyvnení odborníkmi a lobistickými skupinami, pričom hlasy občanov nie sú vypočuté. Teraz nastal čas, aby sme vypočuli hlasy občanov.

Pán premiér vôbec nespomenul rozsudok v prípade Vaxholm. Vyvolal veľkú pozornosť nielen vo Švédsku, ale aj v mnohých iných krajinách EÚ. Je to prirodzené, pretože ide nielen o smrteľnú ranu švédskemu modelu, ale aj o útok na postavenie zamestnancov a odborov v celej EÚ. Rozsudok je výzvou na zníženie miezd zamestnancov na najnižšiu možnú mieru. Krajiny už nemusia pre pracovníkov vytvárať priaznivejšie podmienky, ako sú tie, ktoré požaduje minimálna ochrana. Výsledkom je dvojitý trh práce. Niektoré sociálne výhody budú platiť len pre domácich zamestnancov, zatiaľ čo iné pravidlá budú platiť pre zahraničných zamestnancov. To vedie k dampingu z hľadiska miezd a podmienok zamestnávania a k diskriminácii.

Švédsko to môže zmeniť. Švédsko môže brániť práva zamestnancov a sociálnu Európu tým, že bude v rámci Lisabonskej zmluvy žiadať o výnimky pre kolektívne zmluvy. Švédsko sa môže postaviť na čelo a podnietiť iných, aby ho nasledovali.

Na záver by som chcela pánovi premiérovi pripomenúť problematiku, ktorá predstavovala pre Švédsko pred vstupom do EÚ jednu z dvoch najdôležitejších otázok. Jednou z najvyšších priorít bola rovnosť príležitostí. Čo sa stalo a chce byť v budúcnosti Švédsko na čele riešenia otázok týkajúcich sa rovnosti príležitostí? Táto otázka je súčasťou rozpravy o budúcnosti. Bez žien nemá Európa budúcnosť.

  Paul Marie Coűteaux (IND/DEM). – (FR) Vážený pán predseda, budúcnosť Európy je len v ľuďoch, ktorí v nej žijú, pretože práve oni dávajú Európe zmysel a silu. Keby došlo k pohlteniu ľudí žijúcich v Európe, keby boli zbavení zodpovednosti za seba samých, a keby boli rozdelení do malých územných celkov bez akéhokoľvek politického rozmeru, v súlade s americkou imperialistickou politikou, samozrejme, ako sme práve boli svedkami v prípade Kosova, ktorého najnovšie hrozné udalosti predstavujú veľmi veľkú hrozbu pre budúcnosť, v krátkosti, keby sa Európa vydala do rúk technoštruktúry bezzemkov, ktorá by vydala Európu napospas globalizácii a zvrchovanej moci, potom by som mal o našu budúcnosť veľmi veľké obavy.

Všetky dôkazy teraz nasvedčujú tomu, že tento stroj, ktorý, na našu hanbu, nazývame Európska únia, nielen že funguje bez ľudí, no dokonca ide proti nim. Ďalším dôkazom je nedávne udivujúce popretie hlasovania francúzskeho ľudu v referende z roku 2005, ktoré podnietil a napomohol náš nevýrazný vodca, prezident Sarkozy. Francúzsky ľud sa cíti podvedený a v tomto všeobecnom zmätku, ktorý je popretím nielen minulosti, ale aj prítomnosti, sa už vzdal všetkej nádeje.

Európa nájde vykúpenie, len keď ľudia vezmú svoj osud späť do vlastných rúk, keď budú mať členské štáty možnosť slobodne presadzovať svoje vlastné politiky a spájať sily budú len vtedy, ak to bude potrebné, keď odsúdime lži o demokracii, ktorá už nemá nič spoločné s demos ani kratos, slovom, keď členské štáty a národy získajú späť svoju slobodu. V opačnom prípade spoľahlivá loď Európa stroskotá a zistíme, že nás prúd unáša čoraz ďalej od pobrežia dejín.

  László Tőkés (NI). – (HU) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, v úvode Charty základných práv, ktorá je súčasťou novej základnej Zmluvy o Európskej únii, sa uvádza, že ľudia Európy sú odhodlaní zdieľať mierovú budúcnosť založenú na spoločných hodnotách. Salih Mahmoud Osman, nositeľ Sacharovovej ceny, však vo svojom prejave k plenárnemu zasadnutiu Európskeho parlamentu v decembri minulý rok povedal, že bez spravodlivosti nemožno dosiahnuť mier.

Nespravodlivé mierové systémy vedú skôr alebo neskôr k vojne a zrútia sa. Jasným príkladom toho je aj posledná vojna na Balkáne a rozpad bývalej Juhoslávie. Zmierenie je takmer nepredstaviteľné bez zavedenia nového spravodlivého poriadku.

Európa sa tiež musí vyrovnať so svojou komunistickou minulosťou. Odstránenie zhubného dedičstva komunizmu je základným predpokladom pre mierovú budúcnosť Európy. Komunizmus musí byť odsúdený rovnako ako fašizmus. Pokiaľ nebude v každom ohľade panovať zákonná spravodlivosť, nebude na našom svetadiele možné dosiahnuť mier, právny štát, bezpečnosť, ani stabilitu. Rovnaká spravodlivosť sa vzťahuje aj na riešenie situácie národnostných menšín.

  Giles Chichester (PPE-DE). – Vážený pán predseda, veľmi ma teší, že tu dnes môžem privítať pána premiéra. Jeho historické víťazstvo vo švédskych všeobecných voľbách bolo osobným triumfom. Blahoželám mu aj k zjednoteniu stredopravých politických síl a k tomu, že dokázal prelomiť nadvládu sociálnych demokratov. Želám mu, aj jeho vláde, všetko najlepšie.

Dnes diskutujeme o budúcnosti Európy. Tento týždeň bude tento Parlament hlasovať o správe, ktorou sa schvaľuje Lisabonská zmluva. Chcem veľmi jasne zdôrazniť, že britskí konzervatívni poslanci budú hlasovať proti tejto správe, pretože zásadne nesúhlasíme so Zmluvou, s procesom, akým bola dohodnutá a so skutočnosťou, že ide jednoducho o kópiu ústavy, ktorú odmietli dva zakladajúce členské štáty EÚ v národných referendách.

Táto zmluva nasmeruje Európu zlým smerom. Na EÚ prenáša nové, významné právomoci, niektoré z nich v mimoriadne citlivých oblastiach národného záujmu. Moja strana má inú víziu budúcnosti Európy, podľa ktorej by Európa mala byť otvorenejšia, dynamickejšia, transparentnejšia a zároveň menej centralizovaná, menej uniformná a pružnejšia.

Britský parlament o tejto zmluve v súčasnosti rokuje. Ľudia žijúci v Spojenom kráľovstve samozrejme dúfali, že budú môcť vyjadriť svoj názor v referende. No britská vláda hanebne odstúpila od svojho verejného prísľubu, že referendum vyhlási.

Moja strana bude tu i v Spojenom kráľovstve aj naďalej dôrazne bojovať za to, aby ľudia mohli vyjadriť svoj názor v referende. Bez širokej podpory verejnosti bude Európskej únii chýbať verejnosťou vyjadrená legitímnosť pre opatrenia, ktoré bude prijímať. EÚ sa musí zbaviť svojej posadnutosti inštitúciami. Ak chce byť EÚ dobre pripravená na 21. storočie, musí sa zamerať na otázky, akými sú napríklad životné prostredie, hospodárska konkurencieschopnosť a chudoba vo svete, aby dokázala, že je hodná podpory verejnosti. Budúcnosť Európy by mala byť spätá práve s týmito otázkami.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Vážený pán premiér, dámy a páni, Európska únia má za sebou veľmi úspešný rok. Došlo k rozšíreniu o Rumunsko a Bulharsko, rozšíril sa schengenský priestor o ďalších deväť krajín, rozšírila sa eurozóna o tri štáty, euro postupne po celej zemeguli nahrádza ako hlavné medzinárodné platidlo dolár. Európska únia, v ktorej žije päťsto miliónov občanov a spotrebiteľov, začína významnou mierou určovať globálne obchodné, ekologické i technické pravidlá a normy. A napriek zbožným prianiam mnohých euroskeptikov sa Európe podarilo dosiahnuť aj dohodu o novej reformnej zmluve.

Pripomínam tieto úspechy aj preto, že sa ich podarilo dosiahnuť aj vďaka aktívnej účasti nových členských štátov, nie napriek nej. A preto vítam návrhy pána premiéra, ktoré sa týkali budúcich priorít. Jednou z priorít pre budúce roky by malo byť ďalšie rozširovanie Európskej únie práve o územia západného Balkánu. Nato však musia byť splnené dve podmienky. Po prvé, spomínané krajiny musia byť všestranne technicky pripravené, no po druhé, je nutná aj určitá odvaha na našej strane, na strane členských štátov. Odvaha politikov vysvetľovať svojim občanom, že toto rozšírenie bolo veľmi úspešné, že rozšírenie neznamenalo menej bezpečnosti, ale viac bezpečnosti, neznamenalo menej slobody, menej demokracie, ale viac slobody, viac demokracie a tiež viac blahobytu. Myslím si, že by sme mali mať aj odvahu na to, aby sme s krajinami západného Balkánu čo najskôr zaviedli bezvízový režim. Čoho sa bojíme? Tých zostávajúcich dvadsiatich miliónov, ktoré sú na západnom Balkáne, keď sme spoločenstvom 27 štátov a 500 miliónov občanov?

Na záver ešte jedna poznámka. Švédske predsedníctvo bude na budúci rok. Bude pracovať spolu s Francúzskom a Českou republikou. Chcel by som vyzvať pána premiéra, aby vplýval na svojich českých kolegov, aby čo najskôr predložili Lisabonskú zmluvu na ratifikáciu do českého parlamentu. Ako český občan sa obávam, že euroskeptická česká vláda nie je v tomto smere veľmi horlivá.

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Vážení kolegovia, na skúsenosti nie je nič vymyslené. Pomáha nám rozoznať chybu, ak ju robíme znova. Teraz už v súvislosti s oblasťou Balkánu nesmieme urobiť chyby. To je moja prvá poznámka k slovám, ktoré pán premiér vyslovil na úvod svojho prejavu. Európa musí v otázke Kosova vystupovať jednotne.

Moja druhá poznámka sa týka terorizmu. Otvorená spoločnosť musí bojovať proti terorizmu prostriedkami, ktoré sú dostupné v otvorenej spoločnosti, so silným sebavedomím a nesmie povoliť zasahujúce opatrenia.

Moja tretia a posledná poznámka sa týka otázky podnebia. Európsky systém sa v tejto oblasti musí vysporiadať snáď s najväčšou a najzložitejšou otázkou v čo najkratšom čase, ktorý máme k dispozícii, aby sme prijali rozhodnutie v tejto významnej veci. Existuje nebezpečenstvo, že keď dokončíme veci v Kodani, bude to ako v rozprávke Hansa Christiana Andersena, v ktorej cisár nie je oblečený, alebo sa prechádza nahý ulicami mesta.

Aby bolo možné vypracovať európske právne predpisy, ktoré potrebujeme, je nutné preukázať silu a spoluprácu medzi Radou ministrov a Komisiou, a najmä tiež spolupracovať s Parlamentom, čo v dejinách EÚ nemá obdobu.

Na záver mi dovoľte povedať, že som veľmi rada, že vidím iniciatívnu švédsku vládu uprostred rozpravy o Európe. Vitajte!

  Konrad Szymański (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, pre budúcnosť Európskej únie sú najdôležitejšie viditeľné výsledky v živote bežných občanov z hľadiska udržania bohatstva, verejného bezpečia a medzinárodnej bezpečnosti. Budúcnosť Únie nebudú určovať čoraz zložitejšie inštitucionálne reformy, o ktorých bude tento Parlament diskutovať zajtra ráno.

Jednou zo skúšok pre Európsku úniu bude otázka severnej vetvy plynovodu. Mojej i vašej krajine na tom obzvlášť záleží, pretože obe naše krajiny ležia pri Baltskom mori. Tento projekt je mimoriadne nebezpečný pre životné prostredie a z politického hľadiska je opakom energetických programov EÚ. Ak chceme vybudovať Európu, ktorá dosahuje výsledky, nesmieme takéto projekty tolerovať. Moja otázka teda znie: aký je váš názor na financovanie tohto projektu z európskych zdrojov, o ktorom nedávno hovorili predstavitelia Nord Streamu?

  Ian Hudghton (Verts/ALE). – Vážený pán predseda, už viac ako deväť rokov je pre mňa obrovskou cťou, že môžem v tomto Parlamente zastupovať Škótsko. Počas tejto doby sme veľakrát diskutovali o budúcej podobe Európy a v Únii sme privítali 12 nových členských štátov. Toto mohutné rozšírenie vnútorného trhu i ďalších oblastí spolupráce je dobré pre Škótsko a dobré je aj pre Európu ako celok. No počas posledných deviatich rokov sme tiež museli zápasiť s takzvanými krízami, napríklad počas odstúpenia Komisie pod vedením pána Santera a počas odmietnutia Ústavnej zmluvy. Veľká škoda, že mnohé pozitíva, ktoré so sebou členstvo v EÚ prináša, sa miešajú s takýmito samospôsobenými zápormi, som z toho sklamaný.

Aj my v Škótsku postupujeme vpred. Máme novú vládu, na ktorej čele stojí Škótska národná strana, ktorá je proeurópska, a ktorá má víziu novej budúcnosti Škótska v Európe. Vážený pán premiér, chcem, aby v Rade sedeli škótski ministri spolu s vašimi ministrami, a nie v druhom rade. Škótsko môže Európskej únii a k jej rozvoju mnohým prispieť, napríklad konštruktívnym prístupom, či bohatstvom energetických zdrojov. Teším sa na deň, keď Škótsko v tejto Únii privítame ako samostatný členský štát. Takáto zmena by, podľa môjho názoru, nebola dobrá len pre Škótsko, bola by dobrá aj pre budúcnosť Európy.

  Nils Lundgren (IND/DEM). – (SV) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, diskutujeme tu o budúcnosti Európy, no najväčšou otázkou je, kto bude o tejto budúcnosti rozhodovať.

V EÚ je, žiaľ, už od čias Jeana Monneta tradíciou, že sa EÚ buduje bez zapojenia európskych občanov. Zatiaľ najväčším podvodom je, že politická garnitúra EÚ predstavuje rovnaké návrhy o tom, ako by sa mala EÚ riadiť a čo by mala EÚ robiť, ako v prípade ústavných návrhov, ktoré už boli odmietnuté v referendách, na ktorých sa zúčastnil vysoký podiel voličov, z ktorých veľmi veľké množstvo hlasovalo proti.

Všimol som si, že líder skupiny liberálov nazval ľudí, ktorí odmietajú zmluvu, bláznami. Teda tvrdí, že väčšina Holanďanov a Francúzov sú blázni, rovnako ako aj ja, ktorý tu stojím v auditóriu. Myslím si, že v budúcnosti by pán predseda nemal dovoliť, aby sa používali takéto vyjadrenia.

Švédsky premiér doma i v tejto rokovacej sále vyhlásil, že je potrebné znížiť podporu poľnohospodárstvu z rozpočtu EÚ, a že je potrebné zastaviť smerovanie k nadnacionalizmu. Taký je aj názor švédskych obyvateľov. No v Rade jeho vláda podporuje vývoj EÚ smerom k štátu, jeho poslanci Európskeho parlamentu rovnako hlasujú za presunutie politickej sily od švédskych obyvateľov do Bruselu. To nie je budúcnosť.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, je trochu zvláštne, že diskutujeme o budúcnosti Európy bez toho, aby sme zohľadnili otázku hraníc Európskej únie. Pritom ide o jednu z najdôležitejších otázok, ktorým musíme čeliť. Znova a znova sa pred touto otázkou schovávame a verejná mienka sa právom obáva. Ľudia rozmýšľajú nad tým, či je Európska únia ešte stále európskym projektom. Ak do nej vstúpi Turecko, už európskym projektom nebude. Ak bude Európska únia tvrdohlavo odmietať počúvať vôľu ľudí, jej demokratický základ sa pomaly ale isto vytratí.

Vážený pán premiér, varujete pred nebezpečenstvom, ktoré by mohlo plynúť z vybudovania múru pred Tureckom. Ale o to nejde. Pekné slová nikoho v Európe neoklamú. Kodanské kritériá musí splniť aj Turecko, no je jasné, že ich neplní. Preto nastal čas, kedy je potrebné prerušiť rokovania. Ide jednoducho o to, aby sme dodržali, na čom sme sa dohodli.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, označili ste EÚ za globálny subjekt s tým, že sa ním EÚ stane najmä po ratifikácii Zmluvy. S týmto názorom možno len súhlasiť. Chcel by som vám, vážený pán premiér, zablahoželať k jasnému a rozhodnému postoju, ktorý ste zaujali k bieloruskému režimu, poslednej diktatúre v Európe. Ak chceme presadzovať vplyv v prospech demokracie a ochrany ľudských práv v Afrike a Ázii, najprv musíme riešiť tieto otázky v našej blízkosti, takpovediac na prahu EÚ.

V tejto súvislosti by som vám rád zablahoželal aj k jasnému postoju, ktorý ste zaujali k rozšíreniu EÚ. Mám na mysli susedný štát Bieloruska, Ukrajinu, kde sa zvádza veľký boj o to, či bude Ukrajina demokraciou, a či sa bude rozvíjať normálne, rýchlo a demokraticky, čo by bolo dobré pre nás i pre ukrajinský národ. Je veľmi dôležité, aby sme boli voči Ukrajine otvorení, pokiaľ ide o jej členstvo v Európskej únii.

Napokon by som vám chcel zablahoželať, vážený pán premiér, k vášmu dôraznému vyjadreniu v súvislosti s ochranou životného prostredia Baltského mora. Ide o malé more, s ktorým hraničí osem členských štátov EÚ. Baltské more je prakticky vnútorným morom v rámci EÚ a žiadne iné more na svete nemusí čeliť takej obrovskej environmentálnej hrozbe.

Hovorili ste aj o energetických otázkach a opatreniach na boj proti klimatickým zmenám, ktoré patria medzi hlavné priority švédskeho predsedníctva. Plne podporujeme tento záväzok, ktorý predstavuje úlohu a zodpovednosť našej civilizácie. No v tejto oblasti mám pocit, že veľa rozprávame a málo robíme.

Počas švédskeho predsedníctva sa uskutoční strednodobé preskúmanie rozpočtu. Pokiaľ náš rozpočet nezmeníme tak, aby sme si, s určitou dávkou zodpovednosti, mohli dovoliť konať v boji proti klimatickým zmenám a pri prispôsobovaní sa na technológie s nízkym obsahom uhlíka v širšom zmysle, určite sa nám nepodarí dostať od slov k činom a nepodarí sa nám ani splniť našu hlavnú prioritu.

  Jan Andersson (PSE). – (SV) Vážený pán predseda. Vážený pán Fredrik Reinfeldt, vitajte. Veľmi múdro ste hovorili o zmluve, rozšírení a o podnebí. Poukážem na niečo, čo ste nespomínali.

Jacques Delors raz povedal, že vnútorný trh by nikdy nemohol uspieť bez silného sociálneho rozmeru. Mal úplnú pravdu. Preto som bol trochu prekvapený, keď ste v súvislosti so sociálnou EÚ povedali, že ju vnímate ako rozpor medzi vnútroštátnymi systémami a pravidlami, ktoré existujú v EÚ.

Myslím si, že je to presne naopak. Máme spoločný trh práce. Preto musíme doplniť vnútroštátne pracovnoprávne predpisy a vnútroštátne systémy, inak nebude tento trh fungovať. Ak trváte na tomto názore, dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov. Je nejaký problém so smernicou o vysielaní pracovníkov? Je nejaký problém so smernicou o prevzatí, alebo s niektorou z dohôd, ktoré sociálni partneri uzavreli na európskej úrovni? So smernicou o práci na čiastočný úväzok? So smernicou o rodičovskej dovolenke?

Vezmime si konkrétny príklad, nerovnováhu medzi trhom a politikou sme mali možnosť vidieť v prípade Laval. Problém v prípade Laval je ten, že trh prevláda nad právami pracujúcich. Vo Švédsku ste sa s tým vysporiadali veľmi dobre. Zatiaľ ste sa s touto otázkou vysporiadali dobre, no ako tu už bolo viackrát povedané, ovplyvnilo to aj ďalšie krajiny v celej EÚ. Ak bude potrebné využiť európske iniciatívy, budete nás podporovať pri prijímaní európskych iniciatív?

Minulý mesiac sme prijali stratégiu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Jedným z cieľov bol aj jeden inšpektor práce na každých 10 000 pracovníkov. Švédsko sa uberá presne opačným smerom a ani zďaleka tento cieľ nesplní. Namiesto toho podiel vo Švédsku klesá o 27 %. Dánsko, ktorého trh práce je podobný tomu švédskemu, má viac ako dvoch inšpektorov ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na 10 000 obyvateľov. Ako je to možné, že Švédsko sa uberá presne opačným smerom? Prečo pre vás nie je ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci prioritou?

  Henrik Lax (ALDE). – (SV) Vážený pán predseda. Vážený pán premiér Reinfeldt, ako ste povedali, je dôležité zjednotiť Európu v otázke spoločnej energetickej politiky, ktorá by dokázala zabezpečiť dodávky energie pre členské štáty.

Spomenuli ste tiež stratégiu EÚ pre oblasť Baltického mora, na ktorej Komisia v súčasnosti pracuje. Dobre naplánovaná stratégia pre oblasť Baltického mora môže predstavovať dôležitý stavebný kameň pre budúcu energetickú politiku, najmä pre spoluprácu v oblasti energetiky s Ruskom. Problém dokazuje i rozhodnutie, ktoré prijala švédska vláda minulý týždeň o odmietnutí žiadosti Nord Streamu, aby plynovod viedol cez švédske teritoriálne vody v Baltickom mori. Žiadosť bola príliš neúplná na to, aby sa ňou bolo možné zaoberať.

Pokiaľ ide o projekt plynovodu, vládne v oblasti veľká nedôvera . Pokým EÚ a jej členské štáty ležiace okolo Baltického mora nestanovia postup činnosti, a kým im nebude umožnený úplný prístup k projektu, nebude možné nájsť prijateľné riešenie.

Chcel by som tiež pochváliť Švédsko, ktoré poskytuje možnosť odskúšať nové ustanovenia týkajúce sa energetickej politiky, ktoré sú obsiahnuté v článku 176 ods. a Lisabonskej zmluvy.

  Christian Rovsing (PPE-DE). – (DA) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, chcel by som sa vyjadriť k malému aspektu environmentálnej politiky. Iniciatívy mesta Malmö v oblasti úspory energie a využívania dopravy šetrnej k životnému prostrediu sú sľubné. Odskúšal som si jazdu na viacerých autách šetrných k životnému prostrediu. Nedávno, v januári, som v Berlíne jazdil vo veľkom Mercedese triedy S, ktorý váži okolo dvoch ton. Toto auto malo pohon na klasické palivo, ale bolo poháňané aj vodíkom. Stlačením tlačidla bolo možné zvoliť si medzi jedným alebo druhým druhom paliva, bez ohľadu na rýchlosť auta. Zrýchlenie bolo pri oboch typoch paliva zjavne rovnaké.

Z hľadiska rozvoja bol dosiahnutý veľký pokrok v súvislosti s využitím vodíka ako paliva pre autá. Odpadová látka vodíkového auta je čistá voda, nič viac. Ak by bol vodík bežným palivom pre súkromné autá, bolo by možné dosiahnuť, aby v centrálnych oblastiach našich miest mali povolené jazdiť len vodíkové autá. Výrazne by sa tým znížilo znečistenie, a tým aj problémy s dýchaním a korodovanie našich starých budov. Dúfam, že Švédsko bude podporovať takýto vývoj priaznivý pre životné prostredie.

  Toomas Savi (ALDE). – Vážený pán predseda, dňa 14. decembra 2007 Európska rada požiadala Komisiu, aby predstavila stratégiu EÚ pre oblasť Baltického mora najneskôr do júla 2009. Túto iniciatívu privítal aj Európsky parlament.

Dôležitosť tohto rozhodnutia nemôžu podceňovať ani severské krajiny, ani členské štáty ležiace okolo Baltického mora, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004. Spomínaná stratégia by mohla skutočne naplno rozvinúť možnosti regiónu, pričom by sa vzťahovala na oblasti životného prostredia, hospodárstva, kultúry, vzdelania, i bezpečnosti.

Úsilím o dosiahnutie cieľov stanovených v lisabonskej agende by sa stratégia EÚ pre oblasť Baltického mora mohla stať premostením s Ruskom. Švédsko bude predsedníckou krajinou počas druhej polovice roku 2009. Dúfame, že to bude znamenať dobrý začiatok pre spomínanú stratégiu. Je však nevyhnutné, aby v tom čase už mali všetky krajiny ležiace okolo Baltického mora vyhotovené operačné programy, čo sa týka aj mojej domoviny, Estónska.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, pre budúcnosť našej zjednotenej Európy existujú v podstate dva modely: model súdržnej, čoraz bližšie integrovanej Európy, čo je aj model, ktorý predpokladá Lisabonská zmluva, alebo model, pri ktorom si každý vyberie to, čo sa mu hodí.

Švédsko je spolu s Rakúskom a Fínskom už pomerne dlhý čas členom Európskej únie, no nie je členom eurozóny. Dovoľte mi opýtať sa pána premiéra, či pre túto skutočnosť existujú nejaké osobitné dôvody. Boli by sme veľmi radi, keby sa k nám v eurozóne Švédsko pridalo.

  Richard Corbett (PSE). – Vážený pán predseda, pán Chichester sa nakrátko objavil, aby predniesol svoj stručný príspevok, no stratil sa skôr, ako si mohol vypočuť odpoveď. Okrem neho sa ani jeden člen Britskej konzervatívnej strany nezúčastnil tejto rozpravy, aby si vypočul, čo nám chce konzervatívny premiér povedať o budúcnosti Európy.

Prečo? Nechceli azda od svojho kolegu konzervatívca počuť, aká dobrá je Lisabonská zmluva? Nechceli azda počuť, že referendum nie je potrebné, pretože nedochádza k nijakým zmenám z hľadiska zvrchovanosti? Ani to, ako veľmi túto zmluvu potrebujeme, ak chceme, aby Únia fungovala lepšie? Nie sú schopní ani zúčastniť sa rozpravy na túto tému? To radšej stoja vonku, pravdepodobne v bare, so svojimi kolegami zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva?

Myslím si, že je hanbou, že sa nezúčastnili tejto vynikajúcej rozpravy.

(potlesk)

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda. Vážený pán premiér, o spoločnej poľnohospodárskej politike ste sa vyjadrili ako o jedinej politike EÚ, ktorá je plne v rukách Spoločenstva. Určite však viete, že za posledných 15 rokov prebehli v poľnohospodárskej politike dôkladnejšie reformy ako v akejkoľvek inej politike EÚ. Poľnohospodársku politiku nemožno žiadnym spôsobom porovnávať s priemyselnou politikou, pretože sa na nich vzťahujú celkom iné podmienky. Základom spoločnej poľnohospodárskej politiky musí byť aj naďalej bezpečnosť a rámec pre predbežné plánovanie.

Dovoľte mi pripomenúť vám, že podiel z rozpočtu EÚ, ktorý pôjde do oblasti poľnohospodárstva, sa do roku 2013 zníži na 35 %. Poľnohospodári berú svoju zodpovednosť voči verejnosti veľmi vážne, zodpovednosť, ktorú im ukladajú Rímske zmluvy. Výskum, vývoj, udržateľnosť, zamestnanosť a ochrana životného prostredia musia byť našimi spoločnými cieľmi. Naozaj sa teším na vzrušujúce švédske predsedníctvo.

  Esko Seppänen (GUE/NGL). – (FI) Vážený pán predseda. Vážený pán premiér, keď ste hovorili o budúcnosti Európy, nevyjadrili ste sa o militarizácii Európskej únie. Podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy sa členské štáty zaväzujú zvýšiť svoje vojenské zdroje. Podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy sú členské štáty pripravené vyvíjať činnosť mimo svojho územia pri vykonávaní úloh v rámci krízového riadenia, dokonca aj pri úsilí presadiť mier, aj bez mandátu od Organizácie Spojených národov, t. j. z hľadiska medzinárodného práva nezákonne. Okrem toho sú s Lisabonskou zmluvou späté vojenské záruky, aspoň v súvislosti s ustanovením o solidarite, a v tomto ohľade je teda veľmi otázna švédska neutralita, resp. to, že Švédsko nie je členom žiadneho vojenského zoskupenia. Vážený pán premiér, myslíte si, že vojenské záruky obsiahnuté v Lisabonskej zmluve sú zlučiteľné so skutočnosťou, že vaša krajina nie je členom žiadneho vojenského zoskupenia?

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, je jasné, že o budovanie Európy sa nesnažíme kvôli európskym technokratom v Bruseli, ale kvôli občanom Európskej únie, aby mohli mať lepší život, a aby sme im mohli zaručiť väčšiu bezpečnosť. Túto našu úlohu môžeme úspešne splniť, len ak budeme počúvať, čo nám chcú povedať.

Politici majú rôzne očakávania: niektorí chcú viac Európy, iní menej. No skutočnosť je taká, že predsedovia vlád 27 členských štátov podpísali Lisabonskú zmluvu. Zmluva bude ukazovateľom cesty k transparentnejšej, demokratickejšej Európe, preto by mala byť ratifikovaná tohto roku. Poslancom, ktorí teraz žiadajú, aby sa o ratifikácii zmluvy konali referendá, hoci oni sami boli proti Európskej ústave, mi dovoľte povedať nasledovné: s inštitútom referenda sa nezahrávajte, nerobte zo seba ochrancov demokracie, pretože občania Únie vám aj tak neuveria. Vedia, že práve Lisabonská zmluva ochráni demokraciu v Európe.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Vážení kolegovia, hovoríme dnes o vízii modernej, dynamickej Európy. Túto debatu pokladám za mimoriadne potrebnú a aktuálnu. Globalizácia nás núti klásť si otázky a výzvy, ako ich formuloval pán premiér švédskej vlády Fredrik Reinfeldt. Musí byť našou veľkou politickou ambíciou uskutočňovať štrukturálne reformy, ktoré pokladám za politicky najťažšiu časť Lisabonskej stratégie. Kým nenasmerujeme ekonomiku na zdravý rast, nebudeme môcť hovoriť ani o znalostnej ekonomike. Som presvedčená, že znalostná ekonomika a investície do ľudských zdrojov, je správna stratégia pre budúcnosť Európy.

Z prejavu viacerých rečníkov zaznel apel: „Chceme sociálnu Európu!” Nepoznám politika, ani v našej konzervatívnej rodine, ktorý by bol proti sociálnym istotám občanov, ktorý by nechcel, aby občania mali dobré zárobky a lepšiu životnú úroveň, aby občania nemali dôchodok len 150 EUR, ako je to na Slovensku. V poslednom štvrťroku roku 2007 moja krajina, Slovensko, zaznamenala rast ekonomiky medziročne o rekordných 14 %. Mohla by na Slovensku súčasná sociálno-demokratická vláda premiéra Róberta Fica robiť sociálnu politiku, keby predošlá vláda Mikuláša Dzurindu nenašla politickú odvahu prijať odvážne reformy v daňovom, sociálnom, zdravotnom a školskom systéme?

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán premiér, povedali ste úplnú pravdu, nemali by sme sa báť silnej, ale slabej Európy. V plnej miere s tým súhlasím a myslím si, že s tým súhlasia aj všetci európski občania. Keď však vidia, že sa zaoberáme svetlami na traktoroch a inými maličkosťami, som si istý, že sú sklamaní.

Vážený pán premiér, s veľkým oduševnením ste rozprávali o rozšírení. Zaujímalo by ma však, či by nebolo múdrejšie, keby si pred rozšírením vyriešila EÚ najprv svoje vnútorné problémy. Bolo by lepšie, keby už platila nejaká reformná zmluva pred týmto rozšírením?

Na záver mi, vážený pán premiér, dovoľte povedať, že naliehavou otázkou v súčasnosti je ratifikácia Lisabonskej zmluvy. Prekvapilo ma, keď som počul názory nášho kolegu poslanca zo Spojeného kráľovstva. Ak Lisabonská zmluva nebude ratifikovaná, potom Európa nemá žiadnu budúcnosť.

  Fredrik Reinfeldt. − (SV) Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za vaše otázky a pripomienky. Samozrejme, nie je možné, aby som sa k nim všetkým vyjadril. Veľmi pekne vám ďakujem za vašu trpezlivosť, ktorú ste preukázali, keď ste museli tak často počúvať švédčinu, v súvislosti so všetkými otázkami, ktoré tu boli položené.

Odpovede, ktoré vám poskytnem, sú veľmi úzko spojené s mojim presvedčením, že sa budú dodržiavať dohody, ktoré boli uzavreté. K tejto myšlienke sa ešte vrátim. Povedal som, že mám pevnú vieru v Európu. Pri mnohých príležitostiach som vo Švédsku tiež vyjadril svoju dôveru voči švédskemu modelu trhu práce, ktorý sa rozvinul na základe švédskych kolektívnych dohôd. Vo Švédsku sme sa do istej miery rozhodli vydať sa inou cestou ako mnoho iných európskych krajín, ktoré kládli väčší dôraz na právne predpisy, zatiaľ čo my sme kládli väčší dôraz na to, aby sociálni partneri na seba prevzali zodpovednosť.

Podľa nášho názoru rozsudok v prípade Laval neobmedzuje švédsky model, no rozhodne v súvislosti s týmto rozsudkom vyvstáva množstvo otázok o určitých švédskych právnych predpisoch. Spolu so sociálnymi partnermi opatrne postupujeme, aby sme zistili, ako by bolo možné upraviť švédsky model trhu práce, no nie s cieľom upustiť od neho, ani s cieľom od základu zmeniť spôsob jeho fungovania.

Máme v úmysle aj naďalej dodržiavať spôsob, akým je trh organizovaný. Dúfame, že bude možné vyvolať o tejto problematike diskusiu, a že keď sa o nej bude v celej Európe diskutovať, nebude nesprávne pochopená.

Bolo tu povedané, že vnútorný trh nie je postačujúci. Áno, kritizujú nás za to, že vnútorný trh nie je úplne funkčný. Túto kritiku často počúvam z úst podnikateľov a tiež ďalších ľudí, ktorí tvrdia, že síce hovoríme o vnútornom trhu, ale voľný pohyb nie je vôbec voľný.

Cieľom mojej vlády rozhodne je znížiť sociálne vylúčenie, vytvoriť základy na sebaurčenie prostredníctvom práce a zaručiť, aby viac ľudí pracovalo. Okrem toho by sa ambície sociálneho zabezpečenia mali priblížiť aj ostatným. Viac zamestnaných ľudí znamená viac zdrojov na vybudovanie riešení sociálneho zabezpečenia pre ľudí, ktorí nemôžu pracovať. Preto si myslím, že v politike, ktorú presadzujeme vo Švédsku, existuje súdržné prepojenie medzi prácou a sociálnym zabezpečením.

Vo viacerých príspevkoch sa spomínala demokracia. Som presvedčený, že nositeľmi demokracie sú volení zástupcovia, a že im to tu ide vynikajúco. Nie je to zlá forma demokracie. Myslím si, že mnohí z vás dnes veľmi dobre zastupovali svojich voličov a aj ja som pripravený zastupovať svojich voličov rozličnými spôsobmi. Demokracia je schopnosť robiť rozhodnutia, musí to tak byť.

Dovoľte mi zdôrazniť, že, pokiaľ ide o referendá, máme u nás vo Švédsku veľmi zmiešané skúsenosti. Niekedy bolo jasné, čo sa pýtame, a aj to, aká bude odpoveď. Niekedy sme sa opýtali otázku, dostali sme inú odpoveď a potom sme dlhé roky diskutovali o tom, čo švédski obyvatelia vlastne odpovedali. Viem, že v mnohých iných krajinách majú rovnaké skúsenosti.

Preto sme pripravení urobiť toto rozhodnutie na základe zastupiteľskej demokracie, keďže ide o zmluvu, ktorá je založená na mnohých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, a keďže sme o rovnakom type zmlúv už aj v minulosti rozhodovali v Európe bez vyhlásenia referenda. Myslím si, že je to vynikajúca príležitosť, aby sme ukázali, ako musí fungovať živá demokracia.

Niekoľko stručných odpovedí v súvislosti s otázkou plynovodu, ktorú mnohí spomínali. Aj v tejto oblasti chceme dodržiavať dohody a právne predpisy, t.j. v súlade s medzinárodnými dohovormi a švédskymi právnymi predpismi skúmame možnosti zvážiť tento plynovod. Podarilo sa nám stanoviť, že návrh, ktorý nám bol predložený, je nedostatočný. Preto sme ho poslali späť. K tejto záležitosti sa vrátime. V súčasnosti nemôžem posúdiť, do akej miery to môžeme ovplyvniť, najmä prostredníctvom švédskych právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Z tohto postoja však budeme vychádzať pri dôkladnej práci v tejto oblasti.

Mnohí z vás, poslancov Európskeho parlamentu, vyjadrilo svoj názor o tom, či by ste sa mali neustále sťahovať hore-dolu medzi parlamentmi, no aj v tejto oblasti sme si vedomí toho, aké dohody platia. Ako všetci z vás, ktorí ste mi položili túto otázku, dobre viete, na túto oblasť majú vplyv v podstate všetky členské štáty v podobe určitého práva veta. Berieme na to ohľad, hoci sa, rovnako ako mnohí naši voliči, pýtame, nakoľko zmysluplné je pohybovať sa hore-dolu takýmto spôsobom.

Vo Švédsku sme v súčasnosti svedkami takého nárastu počtu áut šetrných k životnému prostrediu, akým sa v skutočnosti nemôže pochváliť nikto iný. Na vozidlá šetrné k životnému prostrediu sme zaviedli osobitné úľavy, sú silným stimulom a vďaka nim sa nám podarilo dosiahnuť, že viac ako 30 % zo všetkých nových vozidiel, ktoré sa vo Švédsku predajú, predstavujú vozidlá šetrné k životnému prostrediu. Tento trend sa v budúcnosti určite ešte viac posilní.

Niekoľko otázok sa týkalo eura. Aj v tomto smere dodržiavame dohody v tom zmysle, že máme k dispozícii výsledky referenda, ktoré sa konalo vo Švédsku v roku 2003. Povedali sme, že sa budeme riadiť názorom Švédov. Ak obyvatelia Švédska zmenia názor, táto otázka môže byť znovu aktuálna.

Chcem tiež zdôrazniť, že vo Švédsku, ktoré sa nachádza blízko Fínska, ktoré zaviedlo euro, samozrejme uvažujeme nad tým, čo sa stane v Dánsku, keď tam v jeseni overia, či má dôjsť k stiahnutiu tzv. „rozhodnutia o neúčasti“ v súvislosti s eurom. Potom bude euro Švédsku oveľa bližšou menou, čo by mohlo mať dosah aj na obyvateľov Švédska.

Niektorí z vás spomenuli, že nie je jasné, v akej úlohe sa sem vrátim. Prvýkrát to pravdepodobne nebude až také nejasné, pretože až do leta sa budem zúčastňovať na predstavovaní 18 mesačného programu, ktorý sa bude vzťahovať na francúzske, české a švédske predsedníctvo.

Je však nepopierateľné, že to, k akej úlohe sa potom vráti rotujúce predsedníctvo, je otvorenou otázkou. V súvislosti s touto témou predstavíme mnoho nápadov. Pevne verím v Európsku úniu ukotvenú v rôznych častiach Európy. Preto si myslím, že rotujúce predsedníctvo bude mať aj v budúcnosti jasnú úlohu popri volenom prezidentovi, ktorého post sa zavádza prostredníctvom novej zmluvy. Veľmi pekne vám ďakujem za vaše cenné pripomienky a otázky.

  Predseda. − Ďakujem vám, pán premiér. To bol posledný príspevok zo série našich úvah o budúcnosti Európy. Rozprava je ukončená.

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – (SV) Vážený pán predseda, keď nás navštívi premiér, chce rozprávať veľa ľudí z rovnakej krajiny, a to je dobre. Predseda by sa však mohol snažiť zabezpečiť, možno prostredníctvom postupu „catch the eye“, aby boli rečníci z geografického hľadiska zastúpení rovnomernejšie. Dnes nevystúpili v podstate žiadni rečníci z južnej Európy a niekedy, keď nás navštívi niekto z južnej Európy, je to presne naopak. Bolo by dobré, keby sa vám podarilo vytvoriť lepšiu rovnováhu.

  Predseda. − Nato je potrebné, aby zástupcovia južnej Európy žiadali o slovo, a aby sa zapojili. Ak tu nie sú, nemôžem im prideliť slovo.

(námietka)

V skutočnosti som pridelil slovo pánovi Varvitsiotisovi.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. – (RO) Chcela by som uvítať skutočnosť, že budúcnosť Európy je aj naďalej témou, ktorá je v rozpravách Európskeho parlamentu vždy prítomná. Ak chceme pre budúce európske generácie zabezpečiť prekvitajúcu a stabilnú budúcnosť, je nevyhnutné spoločne sa zamyslieť.

Som presvedčená o tom, že základ tejto analýzy a tiež koncepcie európskej budúcnosti, by mali tvoriť dve hlavné myšlienky: budúcnosť európskych občanov a úloha EÚ vo svete. Na vnútornej úrovni by teda blaho občanov malo byť východiskom pre všetky európske opatrenia, kým ľudské práva a ich úplná ochrana by mali predstavovať rozhodujúce smerovanie. O nič menej dôležité nie je ani vzdelávanie, ako predpoklad pre úspešnú budúcnosť, a rovnako tak aj politiky podporujúce ochranu detí a mládeže, medzikultúrny dialóg a vzájomnú toleranciu. Lisabonská stratégia i nová reformná zmluva sú kľúčové dokumenty, ktoré by bolo potrebné rozhodne premeniť na skutky.

V každom prípade, v globalizovanom a nezávislom svete 21. storočia je možné dosiahnuť skutočne úspešnú budúcnosť pre Európu len vtedy, ak ju zabezpečíme aj pre celý svet. EÚ má teda povinnosť prispievať k zabezpečeniu celosvetového mieru, stability a blahobytu.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. – S ľútosťou som počúvala rozpravu o budúcnosti Európy, v ktorej premiér švédskej vlády spochybnil rozpočet EÚ určený pre poľnohospodárstvo.

Ak je toto rozprava o budúcnosti, potom sa zdá, že ešte stále sa nevieme dostať z minulosti. Hodno zdôrazniť, že spoločná poľnohospodárska politika bola jednou zo základných politík EÚ. Zabezpečovala potravu pre hladnú Európu a za posledných 50 rokov sa vyvíjala a menila v súlade s politickým a verejným tlakom na zmenu.

Spoločná poľnohospodárska politika v súčasnosti nie je najväčšou výdavkovou položkou rozpočtu EÚ. Som však presvedčená, že výdavky na poľnohospodárstvo a na výrobu potravín predstavujú dobre investované finančné prostriedky vo svete, kde je bezpečnosť potravín jednou z hlavných politických priorít.

Pokiaľ ide o budúcnosť a o ratifikáciu reformnej zmluvy, je dôležité ľuďom hovoriť, čo so sebou Zmluva prináša a čo nie!

U nás v Írsku sa o zmluve bude konať referendum. Ak bude zmluva schválená, bude znamenať pridelenie väčších právomocí a významnejšej úlohy národným parlamentom pri tvorbe právnych predpisov EÚ.

Ide o významné ustanovenie, no zvolení poslanci musia túto novú právomoc využiť.

  Mihaela Popa (PPE-DE), písomne. – (RO) Vážený pán predseda, milí kolegovia.

V súvislosti s rozpravou o budúcnosti Európy musíme venovať osobitnú pozornosť spoločenskej kategórii, ktorá najlepšie vystihuje myšlienku budúcnosti, mladým ľuďom, predovšetkým budúcim občanom Európskej únie.

Mladí ľudia by sa mali vzdelávať, aby mohli vytvárať budúcnosť pre svoju generáciu, to zahŕňa aj vedomosti o našich spoločných dejinách a o fázach založenia a vývoja Európskej únie. Ak chceme tvoriť budúcnosť, musíme poznať našu minulosť.

Je potrebné, aby sa na školách vyučovali dejiny Európskej únie, je potrebné, aby európska politika mládeže bola čo najsúdržnejšia, a aby jasne reagovala na osobitné problémy mladých ľudí. Európa by mala mať jasnú víziu v oblasti vzdelávania, informačnej spoločnosti, medzikultúrneho dialógu a výmen medzi mladými ľuďmi, zamestnanosti mladých ľudí, a tiež v oblasti riešenia aktuálnych problémov marginalizovaných mladých ľudí.

Úspešnú Európu možno vybudovať len spoločne, deň za dňom.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – V tomto Parlamente zastupujeme 27 národov. Naše rozdiely možno v súčasnosti rozdeliť podľa nášho prístupu k Európe a podľa našich politík, ktoré tento prístup formujú. Našou veľkou výzvou nie je nová zmluva, ktorá sa nás pokúša zviazať násilím, ale duch nášho prístupu k budúcnosti Európy, Európy, v ktorej budú naše deti a deti našich detí úspešne súťažiť s rozvíjajúcimi sa mocnosťami 21. storočia.

Teším sa na Európu, v ktorej budú môcť budúce generácie nielen voľne cestovať, ale nebudú ani diskriminovaní na základe toho, z ktorej zemepisnej oblasti v Európe pochádzajú, aký je ich materinský jazyk, a ani na základe toho, ako sa hláskuje ich priezvisko.

Všetky naše inštitúcie používajú výrazy ako „solidarita“, súdržnosť a integrácia. V Európe, ktorá je rozdelená na staré a nové členské štáty, na členské štáty, ktoré sa snažia dosiahnuť individuálny prospech v dvojstranných dohodách s tretími krajinami, a na členské štáty, ktoré rovnaké tretie krajiny poškodzujú, v takejto Európe sú spomínané výrazy len prázdnymi slovami. Európska únia je dnes stratená medzi dvojstrannými dohodami, zhodnosťou a rozmanitosťou, ktorá by mala byť našou prednosťou, nie prekážkou.