Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2102(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0503/2007

Predkladané texty :

A6-0503/2007

Rozpravy :

PV 19/02/2008 - 13
CRE 19/02/2008 - 13

Hlasovanie :

PV 20/02/2008 - 4.5
CRE 20/02/2008 - 4.5
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0059

Rozpravy
Utorok, 19. februára 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

13. Stratégia EÚ pre strednú Áziu (rozprava)
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − (DE) Ďalší bod programu je správa Cema Özdemira, v mene Výboru pre zahraničné veci, o stratégii EÚ pre strednú Áziu (A6-0503/2007) (2007/2102(INI)).

 
  
MPphoto
 
 

  Cem Özdemir, spravodajca. − (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, v prvom rade mi dovoľte využiť túto príležitosť na to, aby som sa poďakoval tieňovým spravodajcom za ich podporu a hodnotné pripomienky k správe o strednej Ázii. Dovoľte mi využiť túto príležitosť aj na to, aby som sa osobitne poďakoval sekretariátu Výboru pre zahraničné veci a tiež kolegom zo skupiny, na ktorých nesmieme zabudnúť, a bez ktorých by táto správa nikdy nevznikla. Dovoľte mi, aby som niekoľkých menoval: Dag Sourander, Paolo Bergamaschi, Rosemary Opacicová, Andrew Woodcock, Margaret Françoisová a moja spolupracovníčka Rana Aydinová.

Dnes večer budeme o správe o strednej Ázii diskutovať v Európskom parlamente vôbec po prvýkrát. Myslím si, že je to pre Parlament zvláštna chvíľa, pretože odráža dôležitosť, akú v našich vzťahoch pripisujeme regiónu strednej Ázie. Stredná Ázia je pre Európsku úniu čoraz dôležitejším strategickým partnerom. Po rokoch nevšímavosti uznala Európska únia, že je potrebné vypracovať ucelenú stratégiu voči piatim republikám ležiacim v strednej Ázii (Kazachstan, Kirgizská republika, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa týchto päť republík stalo členmi OBSE, čo, samozrejme, znamená, že sa zaviazali prijať hodnoty, normy a zásady, ktoré v rámci OBSE zdieľame.

Počas nemeckého predsedníctva Rady prijala Európska Rada v dňoch 20. a 21. júna 2007 spoločnú stratégiu pre strednú Áziu. Stratégia ponúka piatim republikám podiel z európskych skúseností a odborných poznatkov z kľúčových oblastí, medzi ktoré patrí dobrá správa, právny štát, proces demokratizácie, ľudské práva a odborný výcvik a vzdelávanie. Medzi spoločné záujmy EÚ a republík strednej Ázie patrí závislosť Európskej únie na vonkajších zdrojoch energie a potreba uplatňovať politiku diverzifikovanej energie, aby bolo možné zabezpečiť bezpečnosť energetických zdrojov. V tomto smere máme spoločné záujmy.

V zásade keď hovoríme o energetických zdrojoch, ide o dve krajiny, Turkménsko a Kazachstan. Napríklad Uzbekistan a Tadžikistan samy majú energetické problémy, čoho sme boli nedávno opäť svedkami. Pokiaľ ide o vodu, je Kirgizská republika energeticky bohatou krajinou, a preto sme ju spomenuli úmyselne. V tejto oblasti sa riadime návrhom Komisie a miestnych veľvyslanectiev zriadiť Akadémiu vody a energie, ktorá by mohla túto otázku skúmať komplexne, aj z hľadiska životného prostredia a udržateľnosti. Je aj v záujme príslušných krajín diverzifikovať svoje energetické trasy, pretože ďalšie zvyšovanie závislosti od Ruska nemôže byť v našom záujme.

Dohody o partnerstve a spolupráci sú dôležitými nástrojmi dvojstrannej spolupráce s týmito štátmi. Dohody uzavreté s Kazachstanom, Kirgizskou republikou a Uzbekistanom už nadobudli platnosť, dohodu s Tadžikistanom zatiaľ neratifikovali všetky členské štáty. Dohoda s Turkménskom zatiaľ nebola uzavretá. Príčiny sú dobre známe. Súvisia s režimom izolácie, ktorý vládol v Ašchabade až do konca roku 2006. Pravdepodobne budem hovoriť za nás všetkých, ak poviem, že dúfame, že v Turkménsku budeme svedkami nového začiatku. Skutočne pevne dúfame, že sa v Turkménsku začnú presadzovať reformy. Momentálne však musíme uznať, že sme od toho ešte ďaleko. Vítame prvé kroky, ktoré boli prijaté smerom k väčšej otvorenosti. Dúfame však, že ide len o začiatok toho, čoho by sme boli radi svedkami.

Táto správa stanovuje jasné ciele a priority pre vzťahy s týmito piatimi republikami. Musíme spojiť regionálny prístup s prístupom zameraným na konkrétne krajiny. Záleží nám na demokracii a na právnom štáte, nezabúdajúc ani na ľudské práva. Chceme, aby boli stanovené jasné méty s vymedzenými ukazovateľmi a cieľmi, aby naši partneri vedeli, s čím majú dočinenia. Dúfame tiež, že Komisia a Rada budú aj naďalej veľmi jasne požadovať prepustenie politických väzňov a nezávislosť médií. Dúfam, že táto správa podnieti vlády jednotlivých republík, aby prijali potrebné opatrenia z hľadiska ľudských práv, najmä že bezpodmienečne a okamžite prepustia všetkých aktivistov za ľudské práva.

Jedno je isté: dlhodobú stabilitu v regióne je možné docieliť len vtedy, ak pôjde ruka v ruke s rozvojom občianskej spoločnosti. Z dlhodobého hľadiska nie je možné dosiahnuť stabilitu bez aktívnej občianskej spoločnosti a bez právneho štátu. Hoci si chceme zabezpečiť energetickú bezpečnosť, nesmieme sa kvôli tomu zahrávať s demokraciou.

 
  
MPphoto
 
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vážený pán Özdemir, aj my vnímame strednú Áziu ako čoraz významnejší región. Úplne s vami súhlasím v tom, že tvorí premostenie medzi Európou a Áziou, má veľký strategický význam a z hľadiska Kaukazu sú tieto republiky susednými krajinami našich susedných krajín. Skutočne, ako ste povedali, krajiny strednej Ázie sú v súčasnosti už členmi OBSE, a teda prajú si mať užšie väzby s Európou. Je dôležité, aby sme to aj naďalej podporovali. Chceme naplniť toto prianie, počas nemeckého predsedníctva bola naša spolupráca na výbornej úrovni. My, Komisia, sme predložili návrhy, ktoré potom každý prijal. Výsledkom tohto procesu je nová a najdôležitejšia stratégia pre strednú Áziu.

Teší ma, že Európsky parlament a pán Özdemir sa predmetnou kvalitnou správou zamerali práve na túto otázku. Najdôležitejšie je, prirodzene, dosiahnuť pokrok pri vykonávaní tejto stratégie v budúcnosti.

Samozrejme, musíme mať vždy na pamäti, že hoci bola Európska únia v týchto krajinám činná už od doby, keď získali nezávislosť, teraz sme dostali takpovediac nový podnet a venujeme im viac pozornosti. Preto v správe veľmi vítam jasné vyjadrenie, ktorým Európsky parlament nabáda členské štáty k tomu, aby ratifikovali dohodu o partnerstve a spolupráci najmä s Tadžikistanom. Dúfam, že v prípade Turkménska to bude rovnaké, keďže v tomto prípade by širší zmluvný rámec umožnil aj intenzívnejšiu podporu rámcových podmienok a reforiem.

Ako viete, v rámci reformného procesu už mnoho rokov poskytujeme dvojstrannú technickú pomoc i humanitárnu pomoc. Takže nezačíname od nuly. Pokiaľ ide o rozvoj našich vzájomných vzťahov, existuje však ešte obrovský potenciál. Preto v novej stratégii celkom jasne stanovujeme, aké ciele chceme týmto intenzívnejším zapojením dosiahnuť: skutočnú podporu reforiem v oblasti ľudských práv, demokraciu, podporu hospodárskeho rozvoja, podporu investícií, ochranu životného prostredia, environmentálnu udržateľnosť, rozvoj energetických a dopravných spojení, ako aj opatrenia na riešenie spoločných výziev, napríklad obchodovania s drogami.

Táto stratégia sa opiera aj o stratégiu Európskej únie v oblasti regionálnej pomoci strednej Ázii. Tým dochádza k podpore našich politických cieľov a výrazne to prispieva k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia, najmä v oblasti zdravia a zníženia chudoby.

Som presvedčená, že najdôležitejšie je, aby sme dosiahli pokrok v špecifických oblastiach, napríklad v oblasti ľudských práv, ale aj vo vzdelávaní, v otázke právneho štátu, vo významných regionálnych projektoch v západnej a strednej Ázii, vo vodnom hospodárstve, pri rozšírení mandátu Európskej investičnej banky. Právom ste spomenuli dialóg o energetickej politike a skutočnosť, že by bolo potrebné s Turkménskom uzavrieť dohodu o spolupráci v oblasti energetiky. V tejto súvislosti je pre nás, samozrejme, mimoriadne dôležitý tak Kazachstan, ako aj Turkménsko.

V súvislosti s tým mi dovoľte v krátkosti zdôrazniť, že na jar bude v hlavnom meste Turkménska, v Ašchabade, otvorený Dom Európskej únie, informačné stredisko, ktoré tam významným spôsobom zviditeľní naše opatrenia. Dúfam, že ho budem môcť otvoriť osobne. Napokon mi dovoľte povedať, že prípravy zriadenia delegácie v Uzbekistane a rozšírenia delegácií v Tadžikistane a Kirgizskej republike napredujú podľa plánu.

Dovoľte mi ukončiť moje vystúpenie tým, že sa stručne vyjadrím o najnovších správach o súčasnej energetickej a potravinovej kríze v Tadžikistane. Môj kolega, pán Louis Michel, práve skúma návrh Úradu pre humanitárnu pomoc vyčleniť v rámci pomoci 750 tisíc EUR na rôzne naliehavé opatrenia. Dúfam, že tento návrh bude v blízkej budúcnosti schválený.

Určite by som vo svojom vystúpení ešte dlho pokračovala, no aj pre mňa platia rovnaké obmedzenia rečníckeho času ako pre všetkých ostatných.

 
  
MPphoto
 
 

  Josep Borrell Fontelles, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. (ES) Vážená pani predsedajúca, ako už povedal pán spravodajca, je potrebné aby Európa mala pre tento región súdržnú stratégiu. Súdržnosť znamená súlad s Európskym konsenzom o rozvoji a najmä s finančným nástrojom na rozvojovú spoluprácu, ktorý je zameraný hlavne na odstránenie chudoby a na dosiahnutie miléniových cieľov.

Je však veľmi nepravdepodobné, že by bol tento región schopný dosiahnuť tieto ciele. Je jasné, že chudoba je v krajinách tohto regiónu aj naďalej jednou z najpálčivejších otázok, okrem krajín, ktoré majú ropu.

Táto stratégia však medzi svojimi základnými prioritami nespomína zníženie chudoby ani sociálne začlenenie. Ani otázkam verejného zdravia a otázkam odstránenia rodovej diskriminácie sa v správe nevenuje osobitná pozornosť.

Výbor pre rozvoj požaduje, aby boli tieto ciele zdôraznené v každej stratégii, ktorá sa usiluje byť súdržná vzhľadom na príslušné krajiny a tiež vzhľadom na nástroje iných politík Európskej únie.

Vítame skutočnosť, že na vzdelaní záleží, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie na základných školách, ktoré sú spomenuté ako jedna z oblastí spolupráce. Musí to tak byť, pretože vzdelávanie je miléniovým cieľom, od ktorého naplnenia sú tieto krajiny najviac vzdialené.

Vítame tiež, že sa v správe spomína dodržiavanie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, pokiaľ ide o koncepciu dôstojnej práce, a že sa v nej zdôrazňuje skutočnosť, že tieto normy musia byť neoddeliteľnou súčasťou hospodárskej spolupráce, investícií a obchodných vzťahov, najmä v boji proti detskej práci, ktorá je aj naďalej v týchto krajinách, obzvlášť v Tadžikistane a Uzbekistane, najväčším problémom.

 
  
MPphoto
 
 

  Alojz Peterle, v mene skupiny PPE-DE . (SL) Blahoželám spravodajcovi, pánovi Özdemirovi, k jeho výbornej práci. Chcem sa mu poďakovať za spoluprácu na tejto správe, ktorá vyjadruje jasnú politickú vôľu Európskej únie vybudovať väčšiu strategickú spoluprácu medzi Európskou úniou a krajinami strednej Ázie, ktorých demokratický a hospodársky pokrok je dôležitý z hľadiska globálnej stability.

Realistickým a priaznivým spôsobom správa víta pokrok, ktorý dosiahli krajiny tohto regiónu v mnohých rozličných oblastiach. Zároveň je konštruktívne kritická k politickým nedostatkom, najmä v oblastiach ľudských práv, demokracie, právneho štátu, ochrany životného prostredia a zdravotníctva.

Správa bola pripravená s plným vedomím rozdielnosti krajín strednej Ázie a s presvedčením, že je v záujme oboch strán prehĺbiť vzájomnú spoluprácu nielen v oblasti energetiky, ale aj v širšej oblasti politiky, bezpečnosti a v iných oblastiach. Úsilie o dosiahnutie nových dynamických vzťahov sa tiež odráža v návrhu každé dva roky posúdiť dosiahnutý pokrok v spolupráci a tiež v odporúčaní, že by Európska komisia mala naliehavo zabezpečiť zriadenie delegácií vo všetkých krajinách strednej Ázie.

Krajiny strednej Ázie a všetky členské štáty Európskej únie sú členmi OBSE, zdieľajú rovnaké hodnoty a zásady. Kazachstan sa v roku 2010 stane predsedníckou krajinou OBSE, získal teda veľkú dôveru a bude prvou krajinou zo strednej Ázie, ktorá na seba prevezme takúto dôležitú zodpovednosť. Dúfam, že aj táto skutočnosť prispeje k prehĺbeniu demokratického a celkového pokroku v Kazachstane i vo všetkých ostatných krajinách regiónu, a že prispeje aj k užším vzťahom s Európskou úniou.

Dámy a páni, veľmi ma teší, že, pokiaľ ide o problematiku strednej Ázie, sú Európska komisia, Rada i Parlament jednotné. Nastal čas, aby sme pozdvihli vzťah a spoluprácu medzi Európskou úniou a krajinami strednej Ázie na vyššiu úroveň na základe jasnej a záväznej stratégie.

 
  
MPphoto
 
 

  Katrin Saks, v mene skupiny PSE. – (ET) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, Európska únia zo svojho hľadiska objavila strednú Áziu žiaľ pomerne neskoro. Nie som si úplne istá, či vôbec v súčasnosti chápeme dôležitosť tohto regiónu z hľadiska hospodárskej a bezpečnostnej politiky. Pohľad na túto rokovaciu sálu je dôkazom toho, že nejde práve o najobľúbenejšiu lokalitu. V každom prípade však stratégia pre strednú Áziu, ktorú v minulom roku prijalo nemecké predsedníctvo, a správa tohto Parlamentu predstavujú krok vpred. Blahoželám pánovi spravodajcovi a ďakujem mu za milú a konštruktívnu spoluprácu.

V tejto správe sú zdôraznené základné otázky, ktoré majú dopad na strednú Áziu, ktoré zahŕňajú bezpečnostné otázky, boj proti terorizmu, energetiku, boj proti chudobe, dopravu narkotík, obchodovanie s ľuďmi, environmentálne otázky a rozvoj vzťahov s Európskou úniou, regionálnu spoluprácu a výzvy globalizácie. Dôležitým aspektom bolo na jednej strane zachovať celoregionálny prístup, no na druhej strane posudzovať každú krajinu na základe jej vlastných charakteristík, pretože, hoci sa v tejto správe zaoberáme jedným regiónom, krajiny, ktoré doň patria, sa predsa len navzájom pomerne výrazne odlišujú.

Najdôležitejším aspektom správy je, že sa v nej podarilo nájsť správnu rovnováhu medzi hospodárskymi aspektmi a ľudskými právami. Keďže sú príslušné krajiny bohaté na prírodné zdroje, existuje riziko, že záujmy by mohli v našich vzťahoch prevážiť nad hodnotami. Ešte viac to môže skomplikovať skutočnosť, že v strednej Ázii neexistujú predchádzajúce skúsenosti s demokratickým zriadením, v dôsledku čoho je vykonávanie medzinárodných noriem v tejto oblasti zložité.

Situáciu komplikujú aj tradičné rodové väzby a pokračujúce sovietske dedičstvo. Mohlo by sa preto zdať, že používame rovnaké slovné výrazy, napríklad ľudské práva, sloboda prejavu, sloboda tlače, no obsah, ktorý im pripisujeme, je pomerne rozdielny. V dôsledku toho nie je spolupráca jednoduchá, no musíme využiť záujem, ktorý majú krajiny strednej Ázie o Európsku úniu. Nie sme však jedinou možnosťou, ktorú majú. V posledných rokoch s nimi nanovo energicky rozvíjalo vzťahy Rusko a tiež ázijské krajiny.

Napriek tomu má teraz Európska únia tú najlepšiu príležitosť rozvíjať svoje vzťahy využijúc pritom väzby a skúsenosti, ktoré, napríklad, pobaltské krajiny, ktoré sú už v súčasnosti členmi Európskej únie, spolu s ďalšími novými členmi, v minulosti mali s krajinami strednej Ázie. Na záver by som rada zdôraznila, že je veľmi dôležité zvýšiť našu prítomnosť v tomto regióne. Podľa toho, čo hovorila pani komisárka a na základe skutočnosti, že v krajinách strednej Ázie, na rozdiel od Európskej únie, tvoria väčšinu obyvateľstva mladí ľudia, by sa mali naše projekty zameriavať najmä na nich.

 
  
MPphoto
 
 

  Samuli Pohjamo, v mene skupiny ALDE. (FI) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, v prvom rade by som sa chcel poďakovať Cemovi Özdemirovi za to, že vypracoval úspešnú správu. Usilovne v tejto oblasti pracoval a nastolil niekoľko základných otázok, pokiaľ ide o EÚ a stratégiu pre strednú Áziu.

Zo správy je zrejmé, že EÚ vníma strednú Áziu z dvoch hľadísk. Únia chce zvýšiť dovoz zemného plynu a ropy z tohto regiónu a diverzifikovať tranzitné trasy. Zároveň chce zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv, podporovať demokraciu a rovnosť a reformovať systém správy vecí verejných a systém súdnictva. Nájsť medzi týmito cieľmi správnu rovnováhu bude náročnou úlohou. Je potrebné, aby EÚ vystupňovala vykonávanie svojej stratégie pre strednú Áziu, aby urýchlila vykonávanie projektov, a aby rozšírila svoj prístup na národnej i miestnej úrovni.

Chcem zdôrazniť, aké dôležité je, aby medzi EÚ a strednou Áziou existovali dialóg a spolupráca. Únia musí zároveň podporovať aj vzťahy medzi krajinami strednej Ázie a poskytnúť im technickú pomoc pri boji proti obchodovaniu s ľuďmi a drogami. Pomoc EÚ v oblasti reforiem zdravotníctva, sociálneho a vzdelávacieho systému a spolupráca vo vedeckej oblasti zvýšia počet kontaktov v rámci občianskej spoločnosti a posilnia európske hodnoty, demokraciu, právny štát, a ľudské práva. Vydláždia tiež cestu pre spoluprácu v oblasti energetickej politiky.

Chcem tiež spomenúť, aké dôležité je, aby EÚ podporovala základné a vyššie vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré so sebou prinesú viac príležitostí študovať v EÚ a tiež možnosti výmenných pobytov vysokoškolských študentov v EÚ. Je tiež potrebné, aby EÚ podporovala a podnecovala krajiny strednej Ázie, aby prijali účinnejšie opatrenia v oblasti ochrany životného prostredia a vo svojom úsilí dosiahnuť udržateľné využívanie vodných zdrojov a tiež pokiaľ ide o využívanie ostatných prírodných zdrojov.

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan, v mene skupiny UEN.(PL) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som sa rád poďakoval pánovi Özdemirovi za vypracovanie výbornej správy.

Vážená pani komisárka, energetická bezpečnosť je nepochybne jednou z najväčších výziev, ktorým musí Európska únia v 21. storočí čeliť. Vyriešiť ju možno len diverzifikáciou našich energetických zdrojov, aby bolo možné oslobodiť členské štáty EÚ od závislosti od spoločností, ktoré sú riadené ruskými bezpečnostnými službami.

Hlavným zdrojom tejto diverzifikácie by mohli byť krajiny strednej Ázie. Zdá sa, že by to vyhovovalo obom stranám: členským štátom EÚ, ktoré hľadajú iné zdroje dodávok energie, i krajinám strednej Ázie, ktoré by rady predali svoje nerastné suroviny za vyššie ceny.

Zatiaľ nedošlo k predĺženiu ropovodu Odesa – Brody do poľského prístavného mesta Gdaňsk a zdá sa, že sa výrazne znížila pravdepodobnosť, že dôjde k vybudovaniu plynovodu Nabucco, jediného plynovodu, ktorý by zásoboval členské štáty EÚ zemným plynom nezávisle od Ruska, vzhľadom na minuloročnú dohodu Turkménska a Kazachstanu s Ruskom o výstavbe plynovodu pozdĺž pobrežia Kaspického mora i vzhľadom na nedávno uzavretú dohodu medzi Ruskom a Bulharskom a na privatizáciu srbského ropného priemyslu.

Výsledkom je, že vzhľadom na nedostatok solidarity v rámci Európskej únie a tiež vzhľadom na neúčinnú diplomaciu EÚ, sa naše krajiny nechávajú Ruskom a Čínou vytlačiť z tohto významného svetového regiónu. Preto by som sa chcel pani komisárky opýtať, aké konkrétne opatrenia má Európska komisia v úmysle prijať s cieľom podporiť projekty ako Odessa-Brody-Gdaňsk a plynovod Nabucco.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Maštálka, v mene skupiny GUE/NGL. (CS) Dámy a páni, v prvom rade by som sa chcel poďakovať pánovi spravodajcovi za to, že venoval príprave tohto návrhu toľko času a energie. Po tomto pozitívnom konštatovaní žiaľ musím povedať, že predložený návrh je mimoriadne rozvláčny a málo prehľadný. Veľa prvkov sa v ňom opakuje. Moja hlavná otázka znie: pre koho je vlastne tento text určený?

Obávam sa, že obyvatelia príslušných krajín, ktoré spomíname, budú z takéhoto textu v rozpakoch. Diplomati daných krajín budú mať z tejto správy bolesti hlavy, pretože len ťažko budú hľadať cesty, ako vyhovieť kritike, ktorá sa v správe nachádza. Myslím si, že by bolo vhodné nabudúce oddeliť uznesenie a dôvodovú správu. Dovoľte mi, aby som ako príklad uviedol jednu zo spomínaných krajín, Kazachstan. Na konci roku 2006 sme sa zúčastnili prijatia prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva v Bruseli. Zdá sa mi, že prítomná bola aj pani komisárka. Zneli slová ocenenia a chvály a keď čítam návrh správy, mám pocit, že mnohí z nás potlesk a slová ovácií nemysleli úprimne a vážne. Je snáď mierou našej objektivity prietok plynu a ropy? Nevieme, že Kazachstan skutočne realizuje program, ktorý má názov „Pass to Europe“, a ktorý odráža úprimné prianie tejto republiky približovať sa v potrebných oblastiach k Európskej únii? Dovolím si povedať, že v predloženej správe nenájdeme ani úprimnú odpoveď na otázku Kazachov, či je Kazachstan geograficky a nielen geograficky súčasťou Európy. Za nevhodný považujem aj tradičný paternalistický tón, s akým sa Európska únia blahosklonne obracia ku svojim nevzdelaným chudobným príbuzným.

V texte vôbec nie sú rozlíšené jednotlivé krajiny regiónu, či už z hľadiska ľudských práv, hospodárskeho, či sociálneho rozvoja. Požiadavka zaradiť medzi krajiny strednej Ázie aj Mongolsko je pochopiteľná len ako snaha zahrnúť pod jednu strechu štáty, ktorým autori pripisujú podobný geopolitický význam. Pravdepodobne ako potenciálnym nástupištiam proti Rusku a Číne. Niektoré formulácie navrhovaného uznesenia vyvolávajú otázniky. Čo znamená bod R „množstvo rôznych krajín malo v minulosti alebo nedávno v regióne svoje oprávnené záujmy“? Podporujeme dnes hádam bývalé koloniálne ambície niektorých európskych mocností, alebo nám záleží na záujmoch vybraných ropných spoločností? Nerozumiem ani formulácii, prečo text návrhu naznačuje, že Rusko a Čína sa nezdravo snažia posilniť sféru svojho vplyvu pomocou Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

Na záver by som chcel povedať, že dobrý úmysel zlepšiť vzťahy Európskej únie so štátmi strednej Ázie a snaha pomôcť tamojšiemu demokratickému a sociálno-hospodárskemu rozvoju boli pri príprave návrhu uznesenia zastreté veľmi problematickými záujmami určitých ambicióznych skupín. Výsledný text je vzhľadom na skutočné ciele a potreby Európskej únie pre mňa neprijateľný.

 
  
MPphoto
 
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. (NL) Vážená pani predsedajúca, pán Özdemir vo svojej správe právom zdôrazňuje, že stredná Ázia má z hľadiska Európskej únie zásadný strategický význam. V správe sa tiež uvádza, že dohody s nečlenskými krajinami musia byť podmienené jasným záväzkom partnerskej krajiny voči ľudským právam. Dialóg musí byť jasný a úprimný.

Turkménsko patrí medzi krajiny strednej Ázie, ktoré spravodajca spomína. Náboženská sloboda v tejto krajine vôbec neexistuje. Náboženstvo je plne pod kontrolou štátu. „Ruhnama“, štátne náboženstvo a kult osobnosti vytvorený okolo bývalého prezidenta Nijazova, je aj naďalej normou. V dôsledku toho je situácia, v ktorej sú neregistrované náboženské skupiny, zložitá. Nachádzajú sa medzi dvoma mlynskými kameňmi. Zastrašovanie zo strany vládnych úradníkov obmedzuje ich náboženskú slobodu, s problémami sa tiež stretávajú v oblasti voľného pohybu a vlastníctva nehnuteľností. Len jedným z príkladov tejto hroznej každodennej reality je situácia, v ktorej sa ocitli ruskí baptistickí pastori Kalatajevskij a Potolov, o ktorých som v jeseni minulého roku predložil Komisii otázku.

Preto by som vás chcel znova požiadať, aby ste boli takí dobrí a zvážili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložil, konkrétne č. 12 a 13. Turkménsko je krajina, na ktorej záleží z hľadiska úsilia Európskej únie diverzifikovať zdroje energetických dodávok, o tom niet pochybností. Táto krajina si však zasluhuje pozornosť aj z hľadiska postavenia náboženských skupín, ktoré som už spomínal, i z hľadiska ostatných menšín. To isté platí aj pre ďalších našich partnerov v strednej Ázii. Spolieham sa na vašu podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, na partnerstve medzi EÚ a strednou Áziou sme mali začať pracovať už dávno. Blahoželám pánovi Özdemirovi k správe, ktorú vypracoval. Európa, Čína a Rusko ťahajú tento rozľahlý a strategicky mimoriadne dôležitý región do troch rôznych strán. Je nevyhnutné, aby sme urobili všetko preto, aby si stredná Ázia na základe rozumného rozhodnutia vybrala partnerstvo s Európskou úniou.

Turkménske postupné vymaňovanie sa spod izolácie poskytuje Európskej únii kriticky dôležitú príležitosť. Zabezpečenie pravidelných a spoľahlivých dodávok z hojných turkménskych uhľovodíkových zdrojov zníži súčasnú prílišnú závislosť Európy od Ruska. Preto bude potrebné vybudovať nový transkaspický plynovod, ktorý sa prepojí s projektom Nabucco.

Uzbekistan, ktorému boli po masakri v Andidžane zo strany EÚ právom uložené sankcie, sa začal zapájať do dialógu s EÚ o ľudských právach. Ide o výrazný krok vpred. Samozrejme, Uzbekistan bude musieť ešte poriadne pokročiť, kým ho bude možné považovať za riadnu demokratickú krajinu. Uzbekistan je však veľmi dôležitým spojencom vo vojne proti medzinárodnému terorizmu, najmä pokiaľ ide o Afganistan.

Z hľadiska EÚ by mal byť Kazachstan považovaný za najcennejšieho partnera z krajín strednej Ázie. Obrovské zdroje ropy, zemného plynu a nerastných zdrojov, vrátane uránu, ktoré má táto krajina k dispozícii, sú prirodzene príťažlivé. Hoci Kazachstan, podľa našich zvyklostí, nie je možné považovať za západnú liberálnu demokraciu, darí sa mu dosahovať výrazný pokrok ako sekulárnej krajine s viacerými náboženstvami, pričom väčšinu obyvateľstva tvoria moslimovia. Vzhľadom na skutočnosť, že len pred sedemnástimi rokmi bol Kazachstan ešte súčasťou Sovietskeho zväzu, jeho predsedníctvo v OBSE v roku 2010 ešte viac zintenzívni smerovanie tejto krajiny k väčšej politickej slobode a k dodržiavaniu ľudských práv.

Ako spravodajca pre východnú dimenziu európskej susedskej politiky som raz navrhol, že by sa Kazachstan mohol jedného dňa stať členom ESP. Som presvedčený, že niečo podobné bude jedného dňa schválené.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Marinus Wiersma (PSE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, aj ja blahoželám spravodajcovi, pánovi Cemovi Özdemirovi. Škoda, že väčšina obyvateľstva strednej Ázie pravdepodobne zaspala v dobe dávno minulej.

Európska únia strednú Áziu dlho zanedbávala. Predložená stratégia je vítaným krokom k náprave tejto situácie. Ako už povedalo mnoho rečníkov, Európska únia má v tejto oblasti dôležité záujmy. Volíme si uskutočniteľnú stratégiu, ktorá súdržne zohľadňuje rôzne aspekty našich vzťahov so strednou Áziou a vývoja situácie v tejto oblasti. Ako už pri nespočetných príležitostiach povedal osobitný splnomocnenec EÚ, pán Pierre Morel, energetický dialóg je možné rozvíjať len vtedy, ak budeme zároveň daným krajinám poskytovať pomoc pri budovaní správne fungujúcich štátov. Správne fungujúce štáty znamenajú demokratizáciu. Neexistujú žiadne záruky, že nová stratégia bude úspešná. Vo veľkej miere to bude závisieť od toho, ako bude vykonávaná. Predovšetkým od Európskej komisie očakávame, že zhmotní stratégiu v praxi. Samozrejme, pri tom všetkom nesmieme stratiť zo zreteľa otázku ľudských práv.

Pokiaľ ide o Uzbekistan, stojím si za svojim názorom, že pri rokovaniach s touto krajinou musíme zachovať tvrdý prístup, pokým tamojší režim nedá jasne najavo, že je skutočne pripravený vykročiť smerom k demokracii.

Veľmi dôležitý je Kazachstan. Zdieľam všeobecný názor, že táto krajina je kľúčová z hľadiska celého regiónu. Nesúhlasím s pánom Tannockom, že by sa táto krajina mala stať súčasťou európskej susedskej politiky, no mali by sme sa usilovať o zlepšenie našich vzťahov s Kazachstanom. Navštívil som ho osobne a energia tejto krajiny, nielen hospodárska, ale aj sociálna, na mňa urobila dojem. Teší ma, že sa dosiahla dohoda v otázke, či sa môže Kazachstan stať predsedníckou krajinou OBSE. Teší ma tiež, že táto dohoda, toho rozhodnutie, je podmienené niekoľkými požiadavkami. V nasledujúcich rokoch môžeme Kazachstan sledovať, aby sme videli, či splní tieto požiadavky.

Na záver ešte jedna poznámka. V strednej Ázii môžeme dokázať veľa rôznych vecí. No len vtedy, ak budeme mať na pamäti úlohu Ruska a Číny v tomto regióne. Preto musíme v našej politike voči Rusku a Číne rozmýšľať aj o forme, ktorú by mali nadobudnúť naše rastúce záujmy v tejto oblasti. Keď som bol v Kazachstane, zistil som, že pre tieto krajiny Čína a Rusko nepredstavujú jediných hlavných partnerov, a že by tiež radi nadviazali užšie väzby s Európskou úniou. Veľmi dobrou odpoveďou na túto skutočnosť môže byť naša nová stratégia.

 
  
MPphoto
 
 

  Ona Juknevičienë (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať tým, že poblahoželám pánovi Özdemirovi k tomu, že vypracoval túto veľmi komplexnú správu.

Ako predsedníčka delegácie pre vzťahy s krajinami strednej Ázie a v súvislosti s týmto uznesením by som sa rada vyjadrila k niekoľkým otázkam, ktoré považujem za dôležité.

Po prvé, dôležitosť strednej Ázie čoraz viac rastie z hľadiska Európskej únie i z celosvetového hľadiska, a to nepochybne vďaka bohatstvu energetických zdrojov tohto regiónu. Zdieľame mnoho spoločných záujmov pri podpore bezpečnosti a pri boji proti hrozbám, medzi ktoré patria napríklad terorizmus alebo pašovanie drog. Teší ma, že sa stratégia Európskej únie pre nové partnerstvo so strednou Áziou, ako aj toto uznesenie, veľmi cielene zameriavajú na tieto otázky.

Tento región má kľúčovú geostrategickú polohu, najmä vzhľadom na to, že hraničí s Afganistanom, Čínou a Ruskom. Preto majúc na pamäti tento kontext, si musíme jasne stanoviť ciele a priority.

V roku 2010 sa Kazachstan stane predsedníckou krajinou OBSE, ktorá zodpovedá za zabezpečovanie demokracie a základných ľudských práv. Teším sa spolu s kolegami, no mám obavy o obyvateľov Kazachstanu, kde v súčasnom parlamente nie je ani jeden zástupca opozície.

Všetky krajiny strednej Ázie majú pred sebou ešte veľa práce v oblasti hospodárskych a politických reforiem a pri budovaní demokratických spoločností. Príklad bývalých sovietskych republík, vrátane mojej vlasti, Litvy, je dôkazom toho, že 17 rokov nezávislosti nie je dostatočne dlhá doba na dosiahnutie skutočnej zmeny. Hlavný signál, ktorý musíme vyslať, je ten, že Európa neuprednostní materiálne výhody na úrok ľudských hodnôt.

 
  
MPphoto
 
 

  Wiesław Stefan Kuc (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dosiahnutie nezávislosti krajín strednej Ázie takmer pred dvadsiatimi rokmi, o ktorom hovorí správa pána Özdemira, im prinieslo po rokoch zotročenia úplnú kultúrnu premenu.

Tieto krajiny svoju novozískanú slobodu zjavne využili v súlade s minulými skúsenosťami a zvyklosťami. Je ťažké dosiahnuť zmenu v takom krátkom čase. Tieto národy pretrvali mnoho storočí vďaka kultúrnym odlišnostiam založeným na dlhej tradícii. Na túto skutočnosť by sme mali brať ohľad, je to našou povinnosťou. Zmena musí prebiehať pomaly, aby nevyvolávala nepriateľstvo voči našej kultúre a našim očakávaniam.

Hospodárske väzby s Ruskou federáciou, ktoré pretrvali po dosiahnutí nezávislosti, sú stále silné. Ruská kultúra, veda, a ruské hospodárstvo výrazne ovplyvnili tieto teraz už nezávislé štáty. Ak sa nám nepodarí vybudovať alternatívne väzby s Európskou úniou, nebudeme úspešní, a to napriek očakávaniam, ktoré na nás tieto krajiny majú.

Musíme začať s hospodárstvom: nahraďme ruské plynovody našimi, ruské technické vybavenie naším a ruský jazyk angličtinou. Takýmto spôsobom privodíme systematickú zmenu kultúry.

 
  
MPphoto
 
 

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, v tejto správe je vyjadrené znepokojenie zo skutočnosti, že nová kirgizská ústava, o ktorej sa bez rozsiahlej diskusie hlasovalo v referende v októbri roku 2007, by mohla narušiť rovnováhu moci. Kirgizská ústava bola zmenená a doplnená kontroverzným referendom v roku 1996. V roku 2003 sa konalo ďalšie referendum, ktorým bola schválená ďalšia zmena ústavy.

V správe sa ďalej odsudzuje „úzkostlivá snaha o udržanie vnútornej kontroly“ v krajinách strednej Ázie, ktorou „sa vyznačujú režimy, ktoré vykazujú malý záujem o hľadanie všeľudovej zhody, na ktorej by mala byť založená ich vláda“.

No tak moment, o kom to tu hovoríme? Zmena ústavy, ktorá „naruší rovnováhu moci“. „Úzkostlivá snaha o udržanie vnútornej kontroly“ s „malým záujmom o hľadanie všeľudovej zhody, na ktorej by mala byť založená vláda politickej elity“. Znie to ako citát zo správy Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva o Európskej ústave, pardon, chcel som povedať o Lisabonskej zmluve.

Pochybujem, že by päť republík strednej Ázie mohlo byť vzorom demokracie a právneho štátu, no keď kirgizskí politici chceli zmeniť ústavu, mali aspoň toľko slušnosti, aby požiadali ľudí o jej schválenie v referende.

A to je niečo, na čo Európska únia nemala nielen dosť slušnosti, ale ani dosť odvahy.

 
  
MPphoto
 
 

  Rihards Pîks (PPE-DE). – (LV) Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka. V prvom rade by som sa chcel poďakovať pánovi spravodajcovi, tieňovým spravodajcom a ich asistentom, pretože táto správa je veľmi komplexná a obsahuje veľmi mnoho odkazov, prieskumov dokumentov a osobitnú analýzu každej krajiny. Chcel by som však upriamiť vašu pozornosť na niekoľko otázok, ktoré sa, podľa môjho názoru, nevyriešili dostatočne. Áno, chcel by som tiež dodať, že veľmi vítam, že nám pani komisárka popísala konkrétne opatrenia, ktoré sa majú v blízkej budúcnosti v týchto krajinách vykonať. Zdá sa mi, však, že v správe i v stratégii Európskej únie vo všeobecnosti nie je dostatok strategických rozhodnutí a opatrení týkajúcich sa týchto krajín. Na druhej strane sa mi zdá, že Rusko, Čína, Južná Kórea aj India majú na tieto oblasti významný vplyv. Chcel by som tiež upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, ktorú už, ak sa nemýlim, spomínal pán poslanec Adam Bielan. 10. októbra 2007 sa vo Vilniuse stretli vrcholní predstavitelia viacerých krajín, aby rokovali o plynovodoch na dodávku energie od Kaspického mora. Týždeň predtým pán Putin, ktorý navštevuje iné krajiny len zriedkavo, navštívil s pánom Nazarbajevom Turkménsko, ponúkol mierne vyššiu cenu za zemný plyn a podpísal politickú dohodu, na základe ktorej pôjde všetok jestvujúci zemný plyn z Turkménska a Kazachstanu cez ruské plynovody. Mohli by sme teda povedať, že predbehol rozhodnutie nášho kolegu pána poslanca. Rovnako si myslím, že môžeme vidieť istú podobnosť s udalosťami v Andidžane, kde bol prezident Uzbekistanu niekoľko mesiacov po masakri donútený požadovať uzatvorenie americkej základne. Zdá sa mi, že aj týmto aspektom je potrebné venovať viac pozornosti... Chcel by som upozorniť na skutočnosť, že je potrebné analyzovať oveľa pozornejšie, musíme zohľadňovať aj tieto strategické aspekty. Ďakujem vám.

 
  
MPphoto
 
 

  Józef Pinior (PSE). – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať tým, že poblahoželám pánovi Özdemirovi k jeho výbornej správe o stratégii EÚ pre strednú Áziu.

Stredná Ázia sa nachádza na trase, ktorá už od staroveku spájala významné eurázijské civilizácie. V dnešnom globálnom kontexte možno starovekú hodvábnu cestu považovať za symbol vysokého politického, kultúrneho a obchodného potenciálu tohto regiónu. Stredná Ázia je oblasť, kde sa stretávajú Európska únia, Čína, India a Irán. Nemožno pochybovať o tom, že krajiny tohto regiónu, Kazachstan, Kirgizská republika, Turkménsko a Uzbekistan, budú jednou z hlavných oblastí, na ktoré sa bude v budúcich rokoch zameriavať vonkajšia činnosť EÚ.

Mimochodom, stredná Ázia je región, v ktorom majú Európska únia a Turecko spoločné záujmy. Kultúrny, jazykový a strategický vplyv Turecka v tomto regióne je jedným z argumentov v prospech členstva tejto krajiny v EÚ.

Dovoľte mi poukázať na dve veci. Po prvé, EÚ by v týchto krajinách mala poskytovať pomoc z hľadiska ľudských práv, demokracie a vzdelávania. Je potrebné, aby EÚ v týchto krajinách podporovala rozvoj občianskej spoločnosti, liberálne demokratické zmeny a budovanie právneho štátu.

Po druhé, chcel by som zdôrazniť dôležitosť partnerstva v oblasti energetickej politiky. Je potrebné venovať osobitnú pozornosť projektom, ktoré spájajú ropné a plynové polia a prenosovú sústavu v strednej Ázii s plynovodmi vedúcimi do Európskej únie, vrátane budúcich projektov, medzi ktoré patrí napríklad Nabucco. Ak chceme plniť ciele EÚ, je nevyhnutné, aby sme naďalej posilňovali spoluprácu medzi strednou Áziou a čiernomorským regiónom v oblasti energetiky a dopravy.

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, stratégia EÚ pre strednú Áziu je veľkým krokom vpred. Zvyšovanie nášho spoločného zviditeľňovania prostredníctvom osobitného zástupcu a plánu zriadiť delegácie v Kirgizskej republike a v Tadžikistane nám poskytne lepšie príležitosti na vedenie intenzívneho dialógu s jednotlivými krajinami a zmení spôsob našej práce v tomto regióne.

Dôležitosť strednej Ázie bude narastať, najmä, ako už bolo spomínané, z hľadiska prístupu k energii, ktorá nie je priamo ani nepriamo ovládaná Ruskom. Región sa skladá z nových štátov, ktoré potrebujú podporu pri rozvoji a posilňovaní ich demokracie, potrebujú tiež podporu pri boji proti zločinu a pri úsilí zastaviť prechod drog do Ruska i do EÚ cez určité krajiny v tomto regióne. Samozrejme, tieto krajiny sú zároveň dôležitými partnermi pri boji proti globálnemu terorizmu.

EÚ má príležitosť preukázať svoje výhody z hľadiska zahraničnej politiky využijúc všetky nástroje „mäkkej“ politiky, t.j. pomoc a obchod. Okrem toho môže EÚ pomôcť pri budovaní demokratických inštitúcií a fungujúceho štátu založeného na dodržiavaní právnych predpisov, v ktorom sa tiež dodržiavajú ľudské práva a skutočná sloboda prejavu a sloboda tlače.

Krajiny strednej Ázie majú veľký záujem vytvoriť príležitosť diverzifikovať svoj vývoz ropy a zemného plynu. My, Európska únia, musíme predložiť účinné, správne financované alternatívy ruských a čínskych plynovodov. Európska únia musí prijať svoju zodpovednosť za našu spoločnú energetickú bezpečnosť. Inak existuje riziko, že celé naše spoločné úsilie stroskotá.

Viac ropovodov a plynovodov zo strednej Ázie vo vlastníctve Ruska nemožno považovať za nezávislosť energetického sektora, o ktorú by sme sa mali v EÚ usilovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Wojciechowski (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Kazachstan je krajina strednej Ázie, ktorú poznám najlepšie. Je to veľká krajina, ktorá sa rozprestiera medzi Čínou, Sibírou a Európou. Je paradoxné, že krajiny považujeme za stredoázijské napriek tomu, že časť ich územia z geografického hľadiska patrí k Európe. Kazachstan má 16 miliónov obyvateľov a viac ako 100 etnických skupín a náboženstiev. Z hľadiska tradícií a dejín je od nás vzdialený, no politika a vôľa ľudí v tejto krajine preukazujú silnú túžbu po opätovnom zblížení s Európou.

Okrem toho, z kultúrneho hľadiska je Kazachstan viac európsky ako ázijský. Kazachstan zápasí s problémami, no je to stabilná krajina, ktorá realizuje demokratické reformy. Stabilita tohto regiónu je dôležitá pre bezpečnosť celého sveta. V Kazachstane i v ostatných krajinách strednej Ázie by sme mali podporovať proces stabilizácie a opätovného zbližovania sa s Európou. Mali by sme podporovať všetko, čo bude prispievať k väčšiemu priblíženiu krajín strednej Ázie k Európe, najmä vzhľadom na to, že tieto krajiny môžu zohrať dôležitú úlohu z hľadiska zaistenia bezpečnosti energetických dodávok v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE). – (RO) Dámy a páni, ako spravodajkyňa pre čiernomorskú spoluprácu by som rada zdôraznila obrovský význam medziregionálnej spolupráce medzi strednou Áziou a čiernomorským regiónom. Ďakujem pánovi spravodajcovi za to, že zohľadnil moje odporúčania týkajúce sa tejto problematiky a dúfam, že Komisia aj Rada vynaložia trvalé úsilie, aby ich uplatnili v praxi vykonávaním novej stratégie pre strednú Áziu.

Spolupráca oboch regiónov a jej konsolidácia je cieľom Európskej únie i krajín strednej Ázie a čiernomorského regiónu. Najvýraznejšie sa to prejavuje v oblasti energie a dopravy, keďže stredná Ázia predstavuje pre Európsku úniu dôležitý zdroj energetických dodávok. Preto vítam skutočnosť, že sa správa v tomto ohľade zameriava na dve kľúčové myšlienky.

Po prvé, je potrebné rozvíjať energetickú infraštruktúru a dopravné trasy, ktoré prepájajú zdroje v strednej Ázii, čiernomorský región a napokon Európsku úniu, ide o dôležitý prvok z hľadiska zaistenia energetickej bezpečnosti a diverzity v Európskej únii. Preto trvám na kľúčovom význame projektu Nabucco a pripájam sa k výzve, ktorá sa nachádza v správe, venovať zvýšenú pozornosť úspešnému rozvoju tohto projektu.

Po druhé, z hľadiska silnej politiky v oblasti energetiky je tiež potrebné vytvoriť transparentný a konkurencieschopný trh s energiou. Je dôležité, aby Európska únia v tomto smere podnecovala opatrenia prostredníctvom zintenzívnenia dialógu s krajinami strednej Ázie a čiernomorského regiónu, i prostredníctvom ďalších opatrení, napríklad podnecovaním ich vstupu do Svetovej obchodnej organizácie.

Napriek tomu by tieto ciele mali byť začlenené do globálnej stratégie pre strednú Áziu, ktorá by bola zameraná na dosiahnutie trvalej stability a trvalého rozvoja. Preto je popri energetickej politike veľmi dôležité podporovať aj reformy vo všetkých piatich republikách, pričom nevyhnutnými prvkami týchto reforiem by mali byť ľudské práva a dobrá správa, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Vural Öger (PSE).(DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v prvom rade chcem poblahoželať pánovi Özdemirovi k jeho veľmi úspešnej správe. Európska únia sa do pretekov o strednú Áziu zapojila veľmi váhavými krokmi, s vyjadrením záujmu o tento región sa oneskorila za Ruskom, Čínou a USA. Doposiaľ stredná Ázia nevnímala Európsku úniu ako globálneho aktéra. Na stratégii EÚ pre strednú Áziu sme mali začať pracovať už dávno, najmä vzhľadom na možnosť znížiť energetickú závislosť EÚ od Ruska. Iniciátorom v tejto oblasti bolo nemecké predsedníctvo. Je dôležité, aby sme teraz boli svedkami pokračovania tohto úsilia.

Žiaľ, neustále sa vynára problém, že EÚ ešte stále nie je jednotná pokiaľ ide o jej vonkajšiu energetickú politiku. My v Európe by sme sa mali zamerať predovšetkým na diverzifikáciu, na zastupovanie našich spoločných záujmov a na solidaritu v prípade, že nastanú nejaké krízové situácie. Dvojstranné dohody v oblasti energetiky, ktoré uzatvárajú členské štáty EÚ s tretími krajinami, neustále spochybňujú schopnosť Európskej únie zaujať jednotný postoj. Je však v záujme Európskej únie a jej občanov, aby sa presadzovala spoločná vonkajšia energetická politika.

Nesmieme však dodávky energie, ktoré sú pre našich občanov mimoriadne dôležité, považovať za jediný dôvod našich vzťahov s týmto regiónom. Nejde nám o to, aby sme z tejto stratégie pre strednú Áziu mali prospech jednostranne len my. V tomto ohľade sa musí Európa odlíšiť od ostatných aktérov v tomto regióne. Oveľa viac ide o to, aby sme pomohli republikám strednej Ázie rozvinúť právny štát a demokratické formy spoločnosti, spolu so zdravým hospodárstvom. Ak bude Európa postupovať takto, občania regiónu strednej Ázie by si to mali začať oveľa intenzívnejšie uvedomovať. Európa však musí postupovať s potrebnou obozretnosťou, pretože by mohlo veľmi jednoducho dôjsť k tomu, že rady zo západu sa budú mylne vnímať ako povyšovanie alebo zasahovanie.

Svet sa zbližuje aj mimo Európskej únie. S krajinami strednej Ázie by sme sa mali usilovať vytvoriť konštruktívne partnerstvo, partnerstvo, ktoré nie je možné vnímať tak, že Európanom záleží iba na tom, čo je prospešné pre nich, partnerstvo, ktoré je založené na vzájomnej výhodnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Péter Olajos (PPE-DE). – (HU) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, pred 150 rokmi môj krajan, Ármin Vámbéry, bol prvým Európanom, ktorý informoval širší svet o uzavretých spoločnostiach strednej Ázie, priniesol informácie o kultúrnej, správnej a hospodárskej situácii v tomto regióne predtým, než si ho podmanili Rusi. Aj v tom čase tento región, napríklad hodvábna cesta, už po stáročia predstavoval suchozemskú pupočnú šnúru spájajúcu Európu a Áziu.

Po dlhom období ruskej a sovietskej nadvlády môže päť krajín strednej Ázie na seba znova prebrať úlohu tejto pupočnej šnúry spájajúcej Európu a Áziu. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa to už stalo, keďže veľký podiel z nezákonného obchodovania s ľuďmi a drogami prichádza do Európy cez tieto krajiny, rovnako tak aj zemný plyn.

Preto Európa potrebovala a potrebuje stratégiu na rozvoj svojich vzťahov so strednou Áziou. Európa však nemôže očakávať, že spolupráca sa bude týkať len odstraňovania nebezpečenstiev, ktoré odtiaľ prichádzajú, alebo získavania prístupu k energii a surovinám, alebo toho, čo môže Európa naučiť tento región o demokracii a ľudských právach.

Musíme s týmto regiónom vybudovať skutočnú spoluprácu, a preto stojím za úsilím Európskej únie podporovať členstvo krajín strednej Ázie vo Svetovej obchodnej organizácii a ich začlenenie do svetového obchodu. Európa musí využiť všetky dostupné prostriedky na podporu hospodárskeho, sociálneho a politického rozvoja a modernizácie tohto regiónu. Možno to však uskutočniť len na základe vzájomnej dôvery.

Preto je dôležité, aby bola v rámci tejto spolupráce na popredné miesto kladená ochrana životného prostredia. Zmena klímy, chronické problémy týkajúce sa využívania vody a obnova pôvodne znečistených území, to všetko sú otázky, ktoré si zasluhujú väčšiu pozornosť. Európa zároveň musí dôrazne odmietnuť všetky projekty, ktoré by znečisťovali životné prostredie, alebo ktoré by poškodzovali životný priestor tamojších obyvateľov.

Komisiu som už upozornil na kritiku kirgizských a uzbeckých mimovládnych organizácií, ktorá sa týka ťažby zlata prostredníctvom kyanidovej technológie, ide o projekt čiastočne financovaný Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. Európa nesmie za žiadnych okolností podporovať používanie takýchto technológií, či už v rámci Európy alebo mimo Európy. Veľmi pekne vám ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Jeggle (PPE-DE).(DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, aj ja by som sa na úvod chcela poďakovať spravodajcovi, pánovi Özdemirovi, a všetkým tieňovým spravodajcom, ktorí sa podieľali na príprave tejto správy. Prostredníctvom tejto stratégie pre strednú Áziu a prostredníctvom tejto prvej širokej diskusie v Európskom parlamente aktívne prijímame potrebné opatrenia, aby sme podporovali dialóg, a aby sme sa dokázali vysporiadať s výzvami, ktoré sú pred nami, a o ktorých hovorila pani komisárka. Túto stratégiu možno prirovnať dlhej ceste, na ktorej je potrebné urobiť mnoho malých krokov. Teším sa, že naša spolupráca s týmto regiónom bude intenzívnejšia. Nepôjde o jednostrannú záležitosť, naopak, pôjde o obojstrannú výmenu názorov, ktorá bude založená na vzájomnej dôvere.

Z dnešnej rozpravy vyplýva, že pokiaľ ide o strednú Áziu, musíme zachovať rovnováhu. Rôzne krajiny strednej Ázie majú veľmi rozličné vlastnosti. Musíme stanoviť veľmi rozličné požiadavky. Chceme dovážať energiu, pričom musí byť bezpečná, a chceme vyvážať demokraciu a ľudské práva. Tieto dva prvky chceme spojiť, čo nie je jednoduché. Od roku 1999 som členkou delegácie pre vzťahy s krajinami strednej Ázie, poznám tieto krajiny. Tamojší ľudia ma naučili, a viem to, že aj oni majú tvár a nechcú ju stratiť. Musíme preto postupovať veľmi opatrne a niekedy pragmaticky.

To ma privádza k Uzbekistanu. Uzbekistan v súčasnosti výrazným spôsobom napreduje, čo by sme mali dôrazne uvítať. 1. januára bol zrušený trest smrti. Ďakujem pánovi spravodajcovi za jeho ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Okrem toho bola zavedená zásada habeas corpus, t.j. zásada, na základe ktorej súd rozhoduje o tom, či je väznenie človeka zákonné. V máji spoločne s Komisiou usporiadame druhý dialóg o ľudských právach. Som si istá, že sa uskutoční. Ide o ďalší krok správnym smerom, pokračuje v tom, čo sme začali.

Dovoľte mi na tomto mieste povedať, že podporím pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila skupina UEN, pretože s nimi súhlasím, keďže ich vnímam ako krok smerom k dialógu a pretože si myslím, že sa musíme usilovať o dialóg a o vybudovanie partnerstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Európska únia by sa mala aktívnejšie zapájať do diania v strednej Ázii a intenzívnejšie podporovať hospodársky a sociálny rozvoj tohto regiónu. Momentálne je náš vplyv v tomto regióne pomerne slabý, svoje záujmy tam presadzujú najmä Moskva, Peking a Washington.

Aby sme mohli v tomto regióne zohrávať aktívnejšiu úlohu, musíme vybudovať víziu hospodárskej a politickej spolupráce a zapojiť sa do projektov, investícií a programov, ktoré by boli zamerané na uspokojenie potrieb Kazachstanu, Kirgizskej republiky, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu. Zároveň by sme mali podnecovať všetky tieto krajiny, aby sa aktívnejšie zapájali do vnútroregionálnej spolupráce. Musíme však pamätať na to, že to nebude ľahká úloha, pretože tento región je veľmi rôznorodý z hľadiska národnostného, jazykového, náboženského, politického i sociálneho a ešte stále je pod silným ruským vplyvom.

Prioritou Európskej únie by malo byť zintenzívniť spoluprácu najmä v nasledovných oblastiach: energetika, obchod, vzdelávanie, infraštruktúra, bezpečnosť a otázka regionálnej integrácie. Mali by sme sa sústrediť na podporu demokratizačného procesu, na rozvoj vzdelávania a na odstraňovanie chudoby. Takýmto spôsobom zvýšime bezpečnosť a sociálnu i hospodársku stabilitu v tomto strategickom regióne sveta a aj naša spolupráca bude následne účinnejšia.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, prvý bod, ku ktorému sa chcem vyjadriť, sa týka toho, že každá z piatich krajín strednej Ázie je členom OBSE, čo znamená, že pred zrakom medzinárodného spoločenstva sa zaviazali dodržiavať základné slobody, demokraciu a ľudské práva, hoci miera, ako sa im tieto záväzky darí napĺňať, je v jednotlivých krajinách rozdielna.

Po druhé, ak zohľadníme nedostatky, ktoré existujú v tomto regióne, do popredia ako pozitívny príklad vystupuje Kazachstan. V auguste 2007 sa v tejto krajine konali parlamentné voľby, na ktorých som sa zúčastnil ako pozorovateľ. Napriek určitým výhradám boli tieto voľby uznané medzinárodným spoločenstvom za demokratické.

Po tretie, ak si chce Európska únia zabezpečiť aj iné zdroje ropy a zemného plynu okrem tých, ktoré pochádzajú z Ruska, musí sa usilovať vybudovať strategickú spoluprácu s krajinami strednej Ázie, najmä s Kazachstanom. To znamená, že je potrebné podnecovať a podporovať úsilie Kazachstanu o európske smerovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. Vážená pani predsedajúca, bola to veľmi zaujímavá rozprava. Vždy mi je ľúto, že sa koná tak neskoro v noci a možno aj to, že na ňu ostalo tak málo poslancov, no ďakujem vám, ktorí ste ostali. Myslím si, že vyjadrenia mnohých z vás sa zhodovali s mojím osobným názorom, že ide o stratégiu, ktorá je mimoriadne potrebná, a že cieľom tejto stratégie je dosiahnuť v danom regióne stabilitu a bezpečnosť. Samozrejme, my, Európska únia, veľmi podporujeme napredovanie.

V roku 2000 som bola úradujúcou predsedníčkou OBSE, mala som možnosť spoznať tieto krajiny. Ako tu už bolo povedané, sú to veľmi zaujímavé krajiny. Sú veľmi rôznorodé. Je pravda, že Kazachstan zastáva spomedzi týchto krajín vedúce postavenie, no tieto krajiny majú pred sebou ešte veľa práce.

Je tu otázka ľudských práv, ktorú každý spomínal. Je tu otázka odstraňovania chudoby a najmä otázka vzdelávania, no tiež všeobecné otázky v oblasti ľudských práv a, samozrejme, významná otázka týkajúca sa energie. Viem teda, koľko práce máme ešte pred sebou a som veľmi rada, že Európska únia konečne vynaložila oveľa väčšie úsilie ako v minulosti, ako som už spomínala, spolu s nemeckým predsedníctvom. Dovoľte mi teraz povedať pár slov o spomínaných otázkach.

Odstraňovanie chudoby je veľmi dôležité, ide o jednu z hlavných oblastí, na ktoré sa pri tvorbe stratégií pre tieto krajiny najviac zameriavame. Politický dokument, ktorý sme vypracovali k stratégii EÚ pre strednú Áziu, sa zameriava viac na politické priority, no v stratégiách krajín spomíname všetky požiadavky vyplývajúce z nástroja rozvojovej spolupráce, ktorý sa sústreďuje najmä na vzdelávanie, zdravie, rozvoj vidieka, zraniteľné rodiny a na deti v ťažkostiach.

Pokiaľ ide o verejné zdravie a prenosné choroby, existuje ďalší dôležitý faktor, globálny fond boja proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze, z ktorého sú krajiny strednej Ázie oprávnené žiadať finančné prostriedky. Teda to je jedna stránka veci, budeme v tomto smerovaní určite pokračovať.

Na druhej strane, máme pred sebou otázku energie, bol tu spomínaný plynovod Nabucco i plynovod Odessa-Brody-Gdaňsk, musíme sa zaoberať aj otázkou všeobecnej energetickej bezpečnosti. Úplne s vami súhlasím, že sa usilujeme dosiahnuť diverzifikáciu našej energetickej politiky, aj keď sme ešte nedospeli do takého štádia, v akom by sme chceli byť. No najdôležitejšie je, že sme prijali toto jasné rozhodnutie.

Pokiaľ ide o plynovod Odessa-Brody-Gdaňsk, dovoľte mi povedať, že Komisia vynakladá najväčšie možné úsilie na to, aby diverzifikovala energetické dodávky a trasy vedúce do EÚ, samozrejme, v tomto ohľade zohráva stredná Ázia úplne kľúčovú úlohu. Plynovod, ktorý ste spomínali, je z hľadiska tohto úsilia veľmi dôležitým projektom. Aby sme mohli napojiť tento plynovod, je potrebné, aby sme v prvom rade pracovali na transkaspickom plynovode, ktorým bude možné dopraviť zdroje zo strednej Ázie k Čiernemu moru. Len pred niekoľkými dňami sme usporiadali vôbec prvú regionálnu konferenciu pod názvom Čiernomorská synergia. Táto konferencia bola vôbec prvým krokom, pokiaľ ide o prácu na týchto otázkach v regionálnom rozmere.

Okrem toho, musíme tiež čeliť otázke energetickej bezpečnosti pokiaľ ide o plynovod Nabucco. Z hľadiska Komisie je aj naďalej prioritou a aj naďalej ho budeme podporovať. Tento projekt nie je mŕtvy, ako si niektorí z vás možno myslia. Máme teda politické priority týkajúce sa energie. Mimochodom, aj Turkménskom začíname pracovať na určitom memorande o porozumení v oblasti energetiky. Takéto memorandum už máme uzavreté s Kazachstanom a určite sa budeme usilovať aj naďalej premosťovať rôzne krajiny Kaukazu a strednej Ázie.

Niekto sa ma pýtal na Mongolsko. Päť krajín regiónu strednej Ázie zdieľa rovnakú nedávnu minulosť po rozpade Sovietskeho zväzu, vo všetkých piatich prípadoch ide, samozrejme, o veľmi mladé štáty. Znamená to, že musíme čeliť podobným výzvam, ktoré sa týkajú politickej a hospodárskej transformácie týchto spoločností, no, ako dobre viete, dejiny Mongolska sú celkom iné, a preto sme nezahrnuli Mongolsko do tejto stratégie. Nebránime sa však ani rozšíreniu spolupráce s krajinami, ktoré sa nachádzajú južne od krajín strednej Ázie a skúmame tiež možnosť rozšírenia spolupráce s Mongolskom. V súčasnosti je Mongolsko pomerne demokratická krajina, v ktorej sme svedkami mnohých pozitívnych opatrení a priaznivých krokov.

Kazachstan bude skutočne v roku 2010 predsedníckou krajinou OBSE. Rada by som vám povedala, že som tento zámer vždy podporovala, no vždy pod podmienkou, že Kazachstan bude aj naďalej prijímať mnoho dôležitých opatrení, ktoré sú ešte stále potrebné. Kazachstan musí vyvinúť väčšie úsilie v oblasti slobody médií, v oblasti volebného zákona a tiež pokiaľ ide o otázku registrácie politických strán, no jeho smerovanie je rozhodne správne.

Napokon mi dovoľte povedať, že Kazachstan je členom európskej susedskej politiky. Nechajme prosím stratégiu pre strednú Áziu a európsku susedskú politiku do určitej miery oddelené, hoci prvky susedskej politiky sa môžu neskôr objaviť v osobitnej dohode, najmä s Kazachstanom, pretože vieme, že Kazachstan môže byť prvou krajinou v regióne strednej Ázie, ktorá začne vyžarovať pozitívneho ducha. Dúfam, že ostatné krajiny budú Kazachstan nasledovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Cem Özdemir, spravodajca. − (DE) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, v prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa zúčastnili na tejto rozprave. Ďakujem tiež výborom, ktoré boli požiadané o stanovisko, za ich prínos. Samozrejme, ďakujem aj predsedníčke delegácie, pani Juknevičienëovej. Som tiež vďačný všetkým tým, ktorí predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pani Jeggleová už spomínala pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa zrušenia trestu smrti v Uzbekistane, čo sme všetci privítali. Považujem si však za povinnosť zdôrazniť, že so znepokojením zaznamenávame skutočnosť, že v susedných krajinách Uzbekistanu umierajú za záhadných okolností opoziční politici a novinári. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa aj touto skutočnosťou.

Kľúčová otázka znie: ako môžeme presadzovať naše hodnoty bez toho, aby sme v tejto otázke popierali naše vlastné záujmy? Práve v tom spočíva príležitosť Európskej únie, pretože jednoducho môžeme týmto krajinám ponúknuť viac než len závislosť, či dokonca ich zneužívanie. Jednoduchou, no naliehavou otázkou je, ako môžeme prepojiť dlhodobú stabilitu a demokratický vývoj. V tejto oblasti existuje ešte veľmi veľký potenciál na rozvoj skutočného partnerstva medzi krajinami strednej Ázie na jednej strane a Európskou úniou na strane druhej. Ide nám o celý súbor hospodárskeho a demokratického rozvoja, spolu s výmenou v oblasti kultúry a vedy, pričom sú však jasnými prioritami ochrana životného prostredia a rozvoj občianskej spoločnosti.

Dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril k jednej otázke, ktorá je vám istotne všetkým známa: ide o environmentálnu katastrofu Aralského jazera, ktorá je už v súčasnosti známa aj za hranicami tohto regiónu, a predstavuje jednu z najväčších environmentálnych katastrôf na svete. Krajiny, ktorých sa to priamo dotýka, nebudú schopné vyriešiť tento problém bez našej pomoci. Aj v tomto prípade musíme preukázať našu solidaritu a svojim dielom sa pričiniť, aby sme pomohli riešiť túto situáciu.

Dobrou správou je, že Turecko je našim dôležitým partnerom, blízkym susedom a krajinou, ktorá chce vstúpiť do Európskej únie. Zároveň nám Turecko môže prispieť svojou odbornosťou pri spoločnom rozvoji stratégie.

Úspešnosť Európskej únie možno merať aj tým, do akej miery sa jej podarí vytvoriť súdržnú stratégiu pre strednú Áziu. Ak chce byť Európska únia globálnym aktérom, musí vytvoriť stratégiu, v rámci ktorej vymedzí svoje spoločné záujmy.

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. − Rozprava sa končí.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu, 20. februára 2008.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

 
  
MPphoto
 
 

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. (IT) V rámci práce v delegácii pre vzťahy so strednou Áziou, ktorej som členom, som mal možnosť navštíviť krajiny regiónu, na ktorý sa vzťahuje táto správa.

Preto som mal možnosť vidieť obrovský pokrok, ktorý tieto krajiny dosiahli v mnohých oblastiach, od oblasti životného prostredia až po sociálnu oblasť. Tento pokrok bol dosiahnutý najmä vďaka silným podnetom zo strany Európskej únie. Dúfame, že Európska únia bude aj naďalej pokračovať v práci, ktorú vykonáva v tejto časti sveta, majúc pritom na pamäti, že tieto krajiny sú našimi kľúčovými spojencami v boji proti medzinárodnému terorizmu a proti obchodovaniu s drogami. Veríme, že EÚ bude aj naďalej stupňovať dialóg s týmito krajinami.

Radu a Komisiu tiež žiadame, aby vystupňovali svoje úsilie zabezpečiť pre občanov väčšiu ochranu v kľúčových oblastiach sociálneho života, a aby preto posilnili platné právne predpisy v oblasti práv žien, a aby zlepšili ich uplatňovanie, aby pokračovali v húževnatom boji proti zneužívaniu detí, aby vykonávali systémové reformy vzdelávania, a aby, vzhľadom na výrazný nárast infekčných chorôb v tejto oblasti, presadili reformu systému zdravotníctva, čo možno považovať za kľúčovú prioritu pre tieto krajiny.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia