Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 19. februára 2008 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: PANI ROURE
podpredsedníčka

(Rokovanie sa začalo o 9.05 hod.)

2. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

3. Rozprava o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o predložených návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu

4. Situácia v Gaze (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

5. Akreditácia a dohľad nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh – Spoločný rámec pre uvádzanie výrobkov na trh – Uplatňovanie niektorých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte – Označovanie bezpečnosti na výrobkoch určených na konzumáciu (rozprava)

  Predsedajúca. – (FR) Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

– správa, ktorú predkladá André Brie v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, a ktorá sa týka návrhu Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (KOM(2007)0037 – C6-0068/2007 – 2007/0029(COD)) (A6-0491/2007),

– správa, ktorú predkladá Christel Schaldemoseová v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, a ktorá sa týka návrhu Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh (KOM(2007)0053 – C6-0067/2007 – 2007/0030(COD)) (A6-0490/2007),

– správa, ktorú predkladá Alexander Stubb v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, a ktorá sa týka návrhu Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania niektorých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (KOM(2007)0036 – C6-0065/2007 – 2007/0028(COD)) (A6-0489/2007),

ako aj o nasledujúcej otázke na ústne zodpovedanie:

– otázka na ústne zodpovedanie, ktorú predkladá Arlene McCarthy v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa Komisii, a ktorá sa týka bezpečnostného označenia na spotrebiteľských výrobkoch (O-0009/2008 – B6-0009/2008).

  André Brie, spravodajca. − (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, vážení zástupcovia predsedníctva, dámy a páni, predmet a právne spletitosti nariadenia, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom, sú zložité a vyzerajú ako veľmi suchý a zväčša technický nástroj. Nemôže však byť pochýb o tom, že predmetné nariadenie má pre spotrebiteľov, i pre európske hospodárstvo ako celok, veľmi významné politické dôsledky. Problémy, ktoré primali Komisiu k tomu, aby vypracovala návrh, a ktoré podmienili viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a rozhodnutia, ktoré počas svojich rokovaní prijal Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, sú každému jasné. Vo svojom vystúpení sa budem venovať iba trom osobitným otázkam.

Po prvé, akreditácia až doposiaľ nebola regulovaná na európskej úrovni, hoci sa používa vo väčšine členských štátov a významne ovplyvňuje činnosť orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad trhom. Vzhľadom na to, že v EÚ existuje vnútorný trh a voľný pohyb tovaru, je pre spotrebiteľov mimoriadne dôležité, aby došlo k harmonizácii zjavných rozdielov v kvalite a účinnosti orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad trhom. Túto harmonizáciu je potrebné vykonať na základe európskych predpisov upravujúcich akreditačné orgány. V tejto súvislosti Európsky parlament zašiel nad rámec návrhu Komisie vzhľadom na uloženie výrazne prísnejších povinností týmto orgánom a členským štátom. Nariadenie jasne zakazuje komercializáciu akreditačných orgánov, stanovuje, že musia fungovať na neziskovom základe a nesmú súťažiť s inými orgánmi. Nariadenie ustanovuje, že akreditačné orgány musia byť nezávislé a priznáva im postavenie verejných úradov.

Po druhé, hoci je bezpečnosť a ochrana spotrebiteľov a životného prostredia regulovaná viacerými európskymi usmerneniami a inými záväznými normami, minuloročný prípad, ktorý sa týkal výrobcu hračiek zo Spojených štátov amerických, spoločnosti Martell (pričom nešlo len o tento jeden prípad), preukázal, že súčasná prax často nie je uspokojujúca. Okrem toho sa tiež preukázalo, že existujú rozsiahle odchýlky pri presadzovaní predpisov na európskych hraniciach a v rámci európskeho trhu, pričom dohľad v niektorých prípadoch nie je primeraný. Samozrejme, je potrebné zmeniť a vylepšiť jednotlivé smernice, napríklad smernicu o bezpečnosti hračiek. V návrhu nariadenia však hlavným cieľom Komisie bolo zlepšiť, posilniť a harmonizovať systém dohľadu nad trhom. Európsky parlament toto stanovisko nielen zdieľal, ale aj rozpracoval mnoho jeho hľadísk, pričom podstatne rozšíril a sprísnil povinnosti členských štátov a orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad trhom, vrátane požiadaviek, ktoré sa týkajú spolupráce s colnými úradmi. Z nášho hľadiska to tiež zahŕňa prísnu povinnosť orgánov zverejňovať informácie a ustanovenia o slobodnom prístupe verejnosti k informáciám. Teší ma, že Rada a Komisia reagovali na túto obavu Parlamentu.

Po tretie, osobne si myslím, že najväčším úspechom Parlamentu a najvýznamnejším vylepšením, ktoré sme dosiahli, je zahrnutie spotrebných tovarov. Výhody tohto nariadenia, ktoré spočívajú v jeho prísne záväznom charaktere, je možné spojiť s výhodami smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorá obsahuje veľmi podrobné opatrenia na ochranu spotrebiteľa, hoci ich záväznosť je minimálna. Táto oblasť našich diskusií a rokovaní s Komisiou a Radou bola najzložitejšia z hľadiska právneho i technického. Úspešný výsledok sa nám nepochybne podarilo dosiahnuť vďaka skutočnosti, že hoci všetky tri inštitúcie uprednostňovali iný prístup, dohodli sa na spoločných cieľoch: väčšia ochrana spotrebiteľov a účinnejší dohľad nad trhom. Preto by som sa chcel poďakovať pani komisárke Kunevovej a pánovi komisárovi Verheugenovi, zamestnancom Komisie a našim partnerom na rokovaniach z nemeckého a portugalského predsedníctva a najmä zo slovinského predsedníctva za ich intenzívnu, konštruktívnu a pozornú spoluprácu. Dovoľte mi tiež využiť túto príležitosť, aby som vyjadril svoju vďačnosť nebohému Michelovi Ayralovi, ktorý sa podieľal na organizovaní väčšej časti tejto spolupráce, preto je jeho nedávna smrť pre nás všetkých ešte väčšou stratou. Môžem potvrdiť názor predsedníctva, že výsledok by bolo možné len ťažko dosiahnuť bez preklenujúcej spolupráce troch posledných úradujúcich predsedníctiev.

Týmto nariadením sa významne posilnil právny základ na zaistenie bezpečnosti a zdravia spotrebiteľov, ochranu životného prostredia a na zabezpečenie primeranej kvality výrobkov. Teraz je na Komisii a na členských štátoch, aby využili príležitosti, ktoré nariadenie ponúka, na dosiahnutie hmatateľných zlepšení pre spotrebiteľov. Dovoľte mi tiež vyjadriť osobitné poďakovanie tieňovým spravodajcom, pani Christel Schaldemoseovej a pánovi Alexanderovi Stubbovi, za ich príkladnú spoluprácu pri príprave tohto balíka.

  Christel Schaldemose, spravodajkyňa. − (DA) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pán úradujúci predseda, dámy a páni, chcela by som sa vám na úvod všetkým poďakovať za vynikajúcu spoluprácu, ktorú sa nám, pokiaľ ide o prácu na tomto balíku, podarilo dosiahnuť. Bolo to v mnohých ohľadoch veľmi vzrušujúce. Ako už tieňoví spravodajcovia vedia, toto bola moja prvá správa počas môjho pôsobenia v Parlamente. Bola to pre mňa dobrá skúsenosť, veľa som sa naučila. Bolo tiež veľmi náročné pracovať na troch správach, a preto tiež s inými spravodajcami. Bolo to vzrušujúce!

Skutočnosť, že sme pracovali na troch správach, ktoré sa v určitých oblastiach prekrývali, znamenala napokon skutočný prínos pre našu prácu, keďže v súčasnosti máme k dispozícii súdržný právny predpis pre vnútorný trh, ktorý tento trh posilní. Vedú sa rozsiahle diskusie o lepších právnych predpisoch. Hoci Komisia nepochybne niekedy počas našich rokovaní len pochybovačne krútila hlavou, dovolím si tvrdiť, že naša práca je príkladom dobrého procesu. Všetci sme spoločne pracovali veľmi účinne a na základe toho sme dosiahli dobrý výsledok. Na druhej strane, aby sa nám to podarilo, museli sme absolvovať veľmi veľké množstvo stretnutí.

Dovoľte mi zdôrazniť tri veci, ktoré sme sa zo strany Parlamentu snažili presadiť v súvislosti s týmto rámcom pre uvádzanie výrobkov na trh. Ide o tri veci, cez ktoré sme sa prepracovali, a ktoré sú dôležité z hľadiska toho, aby nám umožnili podporiť kompromis, ktorý sme dosiahli, a aby sme s ním boli celkom spokojní. Po prvé, myslím si, že je pre spotrebiteľov veľkým víťazstvom, že sme posilnili požiadavky predpísané podnikom v celom dodávateľskom reťazci. Každý, kto príde do kontaktu s výrobkom, bude zodpovedný za zabezpečenie toho, aby bol tento výrobok bezpečný, a aby spĺňal požiadavky EÚ. Platí to rovnako pre výrobcu v Číne, dovozcu v Kolíne, i distribútora v Kodani. Tiež to celkom konkrétne znamená, že dovozca už nebude môcť tvrdiť, že nie je zodpovedný za to, ak sa ukáže, že výrobok, ktorý dováža, je nebezpečný alebo vo všeobecnosti nespĺňa nariadenia EÚ.

Po druhé, úplne na cieľovej páske sme sa dohodli na tom, ako posilniť označenie CE. Už od prvej rozpravy vo výbore bolo jasné, že je pomerne náročné stanoviť, ako môžeme tento problém riešiť. Čo presne znamená toto označenie? Ako môžeme posilniť kontrolu? Predstavuje vôbec označovanie skutočne dôveryhodnú záruku bezpečnosti? Riešenie, ku ktorému sme dospeli, nám umožňuje zachovať a posilniť označenie CE. V budúcnosti budú členské štáty trestne stíhať spoločnosti a výrobcov, ktorí zneužijú označenie CE. Zároveň sme tiež posilnili reguláciu trhu, a to v neposlednom rade vďaka správe pána Brieho. Celkovo to znamená, že ako spotrebitelia budeme môcť v budúcnosti oveľa viac dôverovať výrobkom s označením CE.

V návrhu sme však tiež zaviazali Komisiu k tomu, aby následne sledovala fungovanie označovania. Táto skutočnosť je predmetom tretieho bodu, o ktorom sa chcem vyjadriť. Označenie CE nie je nevyhnutne riešením všetkých našich problémov týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov v rámci vnútorného trhu. Označovanie je zamerané predovšetkým na organizácie a orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad trhom. Preto sme prostredníctvom tohto rozhodnutia požiadali Komisiu, aby prešetrila to, ako funguje trh, a aby dôkladne posúdila označenia bezpečnosti spotrebiteľa vo všeobecnosti. Komisia momentálne túto prácu vykonáva, s veľkou nedočkavosťou očakávame jej výsledky.

Toto rozhodnutie nie je v právnom zmysle právnym predpisom, ale obsahuje jasný politický záväzok, ktorý znamená, že budúce právne predpisy týkajúce sa výrobkov budú založené na rámci, ktorý sme týmto rozhodnutím vytvorili. Konkrétne to znamená, že keď začneme pracovať na smernici o bezpečnosti hračiek, prevezmeme tieto vymedzenia a tieto ustanovenia týkajúce sa podnikov a zapracujeme ich do smernice o bezpečnosti hračiek. Znamená to, že budeme mať skutočne oveľa bezpečnejší vnútorný trh. Som si úplne istá, že takýmto spôsobom sa nám podarí zlepšiť úroveň bezpečnosti v rámci vnútorného trhu, čo bude na osoh spotrebiteľom a tiež na osoh podnikom. Ďakujem vám všetkým za spoluprácu, najmä pánovi Stubbovi a pánovi Briemu.

  Alexander Stubb, spravodajca. − Vážená pani predsedajúca, mám štyri minúty, a tak by som sa chcel venovať štyrom bodom. Mojim prvým bodom síce nie je to, že dnes má Malcolm Harbour narodeniny, ale keďže je to tak, mali by sme mu zablahoželať.

Prvým bodom je vyjadrenie vďaky, pretože v prípade takéhoto legislatívneho balíka nie je možné, aby ho človek presadil sám. Najprv by som teda chcel poďakovať pánovi Briemu a pani Schaldemoseovej, ktorých by som nazval takmer mojimi spoluspravodajcami. Spolupráca s vami bola plná zábavy. Aj pre mňa to bol prvý legislatívny balík. Ukázalo sa, že veci môžu fungovať celkom dobre. Chcel by som sa tiež poďakovať mojim tieňovým spravodajcom, najmä pani De Vitsovej, pani Rühleovej a pánovi Mandersovi. Spolupráca s vami bola tiež plná zábavy. Dovoľte mi tiež poďakovať sa trom predsedníctvam, ktoré sa zúčastnili na tomto procese. Prvým bolo nemecké predsedníctvo a pán Frank Wetzel. Odviedli vynikajúcu prácu. Druhým bolo a portugalské predsedníctvo a Fernanda. Aj oni odviedli vynikajúcu prácu. Napokon, tretími boli Slovinci, ktorí ukázali, prečo sú predsedníctva nových členských štátov a predsedníctva malých krajín také vynikajúce. Vinka, odviedli ste tiež výbornú prácu, ďakujem vám veľmi pekne. Obzvlášť by som sa chcel poďakovať Komisii, pánovi komisárovi Verheugenovi a pánovi Simonovi Morduemu z hľadiska politickej podpory a za prácu takpovediac v teréne by som sa chcel poďakovať Hansovi, Liliane, a najmä pánovi Ayralovi, ktorého už André spomínal. Žiaľ, pán Ayral nás pomerne náhle opustil. Ak by to bolo možné, nazval by som tento balík Ayralovým balíkom na počesť jeho práci, pretože to bol vynikajúci európsky štátny zamestnanec, typ, ktorý potrebujeme. Moje posledné vyjadrenia vďaky patria Lucovi z právnej služby, Patricii zo sekretariátu a najmä môjmu asistentovi Tuomasovi, ktorý pracoval tak ťažko, až má z toho zranené koleno. Inými slovami, jeho ľavé koleno už nedokáže vzájomne uznať pravé, a preto tu dnes nemôže byť. Bol dušou celého tohto balíka.

Môj druhý bod sa týka otázky, aké je pozadie vzájomného uznávania? Jednoducho povedané, v roku 1979 bol vynesený rozsudok Cassis de Dijon. Odvtedy sme boli svedkami tristo súdnych konaní, ktoré dokazujú, že vzájomné uznávanie nefunguje. Sedemdesiatpäť percent tovarov je harmonizovaných a dvadsaťpäť percent nie je. Harmonizovaný podiel zodpovedá 1 500 miliardám EUR, alebo inými slovami 1,5 biliónu EUR. Neharmonizovaný podiel zodpovedá 500 miliardám EUR. Z týchto 500 miliárd EUR sa problémy týkajú 150 miliárd EUR. Komisia vyhlásila, že ak by vzájomné uznávanie fungovalo, náš HDP by vzrástol o 1,8 %. Komisia predložila dobrý návrh. Členské štáty sa ho, žiaľ, snažili oslabiť, ale my v Európskom parlamente sme našťastie uchránili záujmy vnútorného trhu a presadili ambiciózny balík.

Môj tretí bod sa týka otázky, čo sme urobili? Aké procedurálne otázky sme zmenili? Jednoducho povedané, až doteraz trvalo malému, stredne veľkému alebo veľkému podniku dva až tri roky, kým na súde vybojoval prípad týkajúci sa vzájomného uznávania. Teraz to už nie je potrebné, pretože sme preniesli dôkazné bremeno na členské štáty. V podstate ide o to, že členský štát musí v konaní, ktoré trvá 20 až 60 dní, poskytnúť, a to slovo zdôrazňujem, dôkaz, že dané pravidlo neplatí v inom členskom štáte. Takže sme preniesli dôkazné bremeno. Všetkým malým a stredným podnikom v Európe chcem povedať, že už nikdy nebudú musieť vypĺňať formulár, aby požiadali o vstup na trh inej krajiny. Nie, pohyb tovaru je voľný. Ak máte problém, zavolajte nám, zavolajte mne. Požiadanie o vstup na trh inej krajiny by už nemalo byť potrebné.

Štvrtý a posledný bod, ktorému sa chcem venovať, súvisí s praktickými prípadmi a oblasťami, ktorých sa to týka. Odpoveďou sú bicykle, lešenia, hlásiče požiaru, chlieb a rastlinné výrobky, a podobne. Zásada vzájomného uznávania sa týka obrovského trhu. Keďže som už vyjadril svoju vďačnosť a poskytol som podkladové informácie k procedurálnym zmenám a praktickým prípadom, v mojom poslednom bode mi dovoľte zdôrazniť, že európske podniky by už nikdy nemali dovoliť, aby bol pre nejaký výrobok vydaný zákaz vstupu na trh inej krajiny.

(potlesk)

  Predsedajúca. – Zábavný ako vždy, pán Stubb!

  Arlene McCarthy, autorka. − Vážená pani predsedajúca, aj ja chcem pred kolegami poslancami pochváliť vynikajúcu prácu, ktorú naši spravodajcovia, pán Brie, pani Schaldemoseová a pán Stubb odviedli na balíku o tovaroch. Ak sa nemýlim, všetci boli, čo sa týka tvorby právnych predpisov, panensky čistí. Myslím, že je to prvá správa, ktorú v tomto Parlamente vypracovali. Musím povedať, že spolu so zamestnancami odviedli veľmi dobrú prácu. Osobne sa musíme poďakovať pánovi komisárovi, ktorý preukázal záväzok a oddanosť tejto otázke. Musíme tiež znova poďakovať Rade a predsedníctvu, vďaka ktorým sa to všetko podarilo uskutočniť.

Myslím, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu, ktorá uvoľní pohyb bezpečných výrobkov na vnútornom trhu, pričom zároveň zavedie prísnejší režim na odhalenie nebezpečných tovarov, ktorý zabráni, aby sa dostali na trh, a samozrejme tiež zachová prísne predpisy, ktoré už platia pre bezpečnosť potravín, zdravotnícke vybavenie a krvné produkty. Ako povedal už pán Stubb, vďaka prijatiu tohto balíka by mali podnikatelia a malé a stredné podniky jednoduchšie predávať svoje výrobky, bežný tovar pre domácnosť (napríklad bicykle, rebríky, nádrže, nádoby a podobne), a spotrebitelia by mali mať prospech zo širšieho výberu vysokokvalitných a bezpečných výrobkov.

Povedali sme však veľmi jasne, že voľný pohyb tovaru nemôže ísť na úkor bezpečnosti. Naopak. Naši spravodajcovia sa snažili základnými požiadavkami tohto balíka posilniť bezpečnosť a režim presadenia práva, a to tak, že jasne stanovili, že všetky výrobky umiestnené na trh, vrátane výrobkov dovezených z tretích krajín, musia byť v súlade so zákonom, či už ide o smernicu o bezpečnosti hračiek alebo o smernicu o elektrických zariadeniach. Autori tiež jasne stanovili, že všetky hospodárske subjekty sú právne zodpovedné a samozrejme tiež ručia za umiestnenie výrobkov na trh a za pravdivosť údajov, ktoré poskytujú. Spravodajcovia sa snažili podporiť bezpečnosť a režim presadenia práva aj posilnením súčasného systému označovania CE, aby podporili poznatky a dôveru spotrebiteľov vo výrobky a zlepšením koordinácie a spolupráce orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad trhom, najmä pokiaľ ide o rýchlejšiu reakciu v naliehavých prípadoch na odhalenie a stiahnutie nebezpečných výrobkov z trhu.

Vrátim sa k príkladu s hračkami. Rada by som zdôraznila, že právne predpisy Spojených štátov amerických týkajúce sa bezpečnosti hračiek v oblasti noriem a požiadaviek na skúšanie sú menej prísne ako predpisy Európskej únie, a že Spojené štáty americké mali väčšie problémy s chybnými hračkami, no aj napriek tomu musím uviesť, že stiahnutie daných výrobkov z trhu sa v Spojených štátoch udialo v júli a členské štáty začali až v septembri konať s cieľom stiahnuť chybné hračkárske výrobky z trhu Európskej únie. Preto sú zmeny, ktoré urobili naši spravodajcovia s cieľom urýchliť konanie, nevyhnuté.

Ak chceme podnietiť dôveru spotrebiteľov, musíme si byť istí, že neexistujú žiadne medzery, ktorými by mohli preniknúť chybné alebo nebezpečné výrobky. Myslím si, že Parlament svojím dnešným odhlasovaním týchto nových opatrení dá najavo, že chceme, aby sa tovar pohyboval voľne, chceme zvýšiť konkurenciu a možnosti výberu pre spotrebiteľa, ale v oblasti bezpečnosti nemienime robiť kompromisy, a preto sme upevnili dohľad nad uplatňovaním práva a označeniu CE sme poskytli právnu ochranu, akú si zaslúži, aby sme zabezpečili, že dovozcovia a výrobcovia môžu byť trestne stíhaní, ak si nesplnia svoju povinnosť a zodpovednosť chrániť spotrebiteľa.

Teda, pán komisár, chcem sa vám poďakovať za konštruktívnu a intenzívnu prácu, ktorú ste vykonali. Vítame skutočnosť, že ste teraz predložili novú smernicu o bezpečnosti hračiek. Je len jednou z mnohých smerníc, na ktoré sa vzťahuje tento balík zákonov, ktoré dnes presadíme, a ako predsedníčka Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vás chcem preto požiadať, aby ste sa vyjadrili o niektorých kľúčových budúcich otázkach na zvýšenie dôvery spotrebiteľov a na zaistenie bezpečnosti a informovanosti spotrebiteľov.

Mám tu dnes dva výrobky. Jedným je hračkársky tuleň, druhým elektrická kanvica. Prvý výrobok nemá označenie CE, druhý má označenie CE. Na prvý výrobok sa teda pravdepodobne smernica o bezpečnosti hračiek nevzťahuje a predpokladáme, že na druhý výrobok sa vzťahuje smernica o elektrických zariadeniach. Spotrebitelia sú však zmätení. Myslia si, že označenie tiež znamená, že kanvica je bezpečná. Nie je to však pravda. Označenie znamená, že kanvica je v zhode s požiadavkami smernice o elektrických zariadeniach. Preto dnes na vás máme tri požiadavky: preskúmať koncepciu dodatočného označovania s cieľom rozšíriť informácie pre spotrebiteľa o bezpečnosti výrobkov, vykonať hĺbkovú štúdiu s cieľom objasniť uskutočniteľnosť, možné prínosy a potencionálne nevýhody takéhoto označovania pre všetky zúčastnené strany, vrátane podnikov a spotrebiteľov, a preskúmať možnosti posilnenia dôveryhodnosti označenia CE prostredníctvom opatrení zameraných na dôslednejšiu colnú kontrolu vnútri aj mimo Európskej únie, aby sme ukončili zmätok spotrebiteľov v súvislosti s označením CE.

  Andrej Vizjak, úradujúci predseda Rady. − Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, je pre mňa veľkou cťou, že s vami dnes môžem byť na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu, a že s vami môžem diskutovať o balíku o výrobkoch. Voľný pohyb tovaru je nepochybne jedným zo základných kameňov európskej integrácie.

Veľmi ma teší, že v roku, keď oslavujeme štyridsiate výročie colnej únie, a keď je pozornosť sústredená na prehodnotenie fungovania vnútorného trhu, môžeme pridať ďalší kamienok do mozaiky lepšieho fungovania európskeho trhu. Voľný pohyb tovaru je jednou z oblastí, v ktorej bolo Slovinsko ako prvé v kontakte s európskymi právnymi predpismi, a preto som ešte radšej, že práve v čase slovinského predsedníctva máme možnosť potvrdiť dohodu prostredníctvom tohto balíka o výrobkoch, ktorý predstavuje nový míľnik v budovaní vnútorného trhu Európskej únie.

Dovoľte mi poznamenať, že už v tomto roku, počas slovinského predsedníctva, sa na všetkých úrovniach uskutočnilo 30 až 35 stretnutí, pričom zatiaľ je ešte len polovica februára. Koncom novembra bolo približne tristo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, za ktoré sme všetkým vďační, ďakujeme najmä tým, ktorí na dosiahnutie týchto výsledkov vyvinuli značné úsilie.

Súhlasím s tým, že na prvý pohľad vyzerá balík o výrobkoch veľmi technicky, no som presvedčený, že európske spoločnosti zareagujú veľmi jasne, a že tieto právne predpisy budú mať najpriamejší možný vplyv na ich obchodné metódy.

Tento legislatívny balík jasne informuje členské štáty o tom, čo je a čo nie je dovolené pri posudzovaní výrobkov, ktoré chcú spoločnosti uviesť na trh. Na druhej strane budú spoločnosti vedieť, čo môžu od vnútroštátnych orgánov očakávať. Budú poznať postupy, budú vedieť, ako dlho bude úradom trvať, kým sa budú zaoberať ich prípadom, ak výrobky patria do kategórie, pre ktorú neexistujú harmonizované právne predpisy Spoločenstva. Budú tiež poznať postupy na prípadné stiahnutie takýchto výrobkov z trhu.

Tieto skutočnosti sú zvlášť dôležité pre malé a stredné podniky, ktoré sú v porovnaní s ostatnými podnikmi nepomerne zaťažované administratívnymi postupmi. Predstavitelia týchto podnikov zistia, že nové právne predpisy tieto postupy výrazne uľahčujú, a že európske obchodné spoločnosti budú mať z balíka o výrobkoch prospech. O tom niet pochýb.

Z nových právnych predpisov však budú mať prospech aj európski spotrebitelia. Pre mňa je táto skutočnosť mimoriadne dôležitá. Nariadenie, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom, nám tiež umožnilo posilniť dohľad nad trhom. Takýmto spôsobom zabezpečíme, že spotrebitelia budú mať najlepší možný prístup k bezpečným výrobkom, ktoré spĺňajú všetky požiadavky.

Rovnakým spôsobom zabezpečíme, že dohľad nad výrobkami, ktoré vstupujú do Európskej únie z tretích krajín, bude kvalitný, a že v budúcnosti zabránime tomu, aby sa na európskom trhu vyskytovali výrobky, ktoré škodia zdraviu občanov a, čo je ešte horšie, škodia zdraviu ich detí.

Postupy členských štátov na zaobchádzanie s nebezpečnými výrobkami sú už teraz oveľa jasnejšie. Zrejmé je tiež prepojenie s právnymi predpismi, ktoré sa týkajú všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Podľa môjho názoru budeme takto môcť najpriamejším spôsobom zvýšiť dôveru našich občanov vo vnútorný trh Európskej únie.

Dovoľte mi spomenúť, že balík o výrobkoch je tiež súčasťou snahy vytvoriť lepšie legislatívne prostredie.

S rozhodnutím o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh má Komisia a aj obe zákonodarné inštitúcie jasný plán, alebo príručku, ktorej základné prvky by mali byť obsiahnuté v budúcich technických právnych predpisoch Európskej únie. Vďaka tomu budú právne predpisy Európskej únie zrozumiteľnejšie a pre členské štáty bude jednoduchšie zaviesť ich.

Som presvedčený o tom, že nové právne predpisy prispejú k účinnejšej organizácii vnútroštátnej administratívy a umožnia podnikom a občanom, aby sa správali transparentnejšie. Nove právne predpisy posilnia a uľahčia spoluprácu medzi členskými štátmi, čím prispejú k lepšiemu prepojeniu medzi orgánmi, ktoré vykonávajú akreditáciu a dohľad nad trhom Európskej únie.

Na záver mi dovoľte poďakovať sa spravodajcom, pani Schaldemoseovej, pánovi Stubbovi a pánovi Briemu, za mimoriadne ústretovú a konštruktívnu spoluprácu. Chcel by som sa tiež poďakovať Komisii a pánovi komisárovi Verheugenovi za ich neprestajnú podporu a rady, ktoré nám poskytli pri vytváraní konečnej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou. Všetky spomínané okolnosti viedli v mimoriadne krátkom čase k vytvoreniu harmonizovaného a, podľa môjho názoru, vynikajúceho konečného textu všetkých troch dokumentov, o ktorých vedieme rozpravu.

Myslím si, že sme spoločne dokázali, že ak ide o blaho európskych občanov a o európske hospodárstvo, európske inštitúcie sú jednotné a účinné.

Ďakujem vám za vaše úsilie a tiež za vašu pozornosť.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, hlavným cieľom tejto iniciatívy, ktorú sme predstavili takmer presne pred rokom, bolo optimalizovať voľný pohyb tovaru v rámci európskeho vnútorného trhu pri súčasnom zvýšení dôvery spotrebiteľov a podnikov v predpisy, ktorými sa riadi vnútorný trh.

Rád by som sa vám dnes všetkým poďakoval za to, že ste tento cieľ tak bezvýhradne prijali. Skutočnosť, že sa podarilo priviesť tento zložitý a niekedy príliš technicky vyzerajúci balík k úspešnému koncu v takom krátkom čase, je skutočne pozoruhodná. Tento úspech je výsledkom mimoriadneho odhodlania všetkých zúčastnených strán. Osobitne by som chcel poďakovať spravodajcom, pani Schaldemoseovej, pánovi Briemu a pánovi Stubbovi.

Som týmto trom spravodajcom veľmi vďačný za to, že vo svojich vystúpeniach vzdali česť vedúcej úlohe, ktorú zohral náš nebohý kolega, pán Michel Ayral. Bol skutočným architektom tohto balíka. Musím sa priznať, že niekedy som mal pocit, že je jediným, kto tomuto balíku úplne rozumie.

Ďakujem tiež slovinskému predsedníctvu za to, že z tohto projektu urobilo jednu z priorít svojho programu. Skutočnosť, že dnes môžeme prijať tento balík, je čerešničkou na torte slovinského predsedníctva.

Som tiež prvým, kto rád prizná, že kvalita tohto komplexného legislatívneho balíka sa zvýšila vďaka tomu, že prešiel cez tento Parlament. Teší ma, že to tak je. Ide o učebnicový príklad toho, ako majú európske inštitúcie vzájomne pôsobiť.

Preto môžeme predstaviť balík, ktorý prinesie prospech všetkým subjektom na vnútornom trhu: obchodným spoločnostiam, najmä malým a stredným podnikom, a predovšetkým spotrebiteľom.

Nariadenie, ktorým sa stanovujú požiadavky vzájomnej akreditácie, v budúcnosti obchodným spoločnostiam uľahčí uvádzanie ich výrobkov na trh v celej Európe bez toho, aby ich brzdili prekážky, akými sú rozdielne vnútroštátne predpisy. Všetci sme si tu vedomí toho, že tieto rozdielne vnútroštátne predpisy majú historické korene v čistom protekcionizme. V tejto súvislosti budú hlavnými víťazmi malé podniky, pretože sú to práve ony, kto má najväčšie ťažkosti pri prekonávaní týchto administratívnych prekážok.

Tento posledný aspekt je, z môjho hľadiska, obzvlášť dôležitý v kontexte všeobecnej politickej situácie. V Európe v súčasnosti existuje viac ako 23 miliónov malých a stredných podnikov (MSP). Predstavujú 99 % zo všetkých obchodných spoločností v Európe. V skutočnosti existuje v celej Európe iba 44 tisíc podnikov, ktoré nespadajú do kategórie malých a stredných podnikov.

Pomerne prekvapivá je skutočnosť, že len 8 % z našich obchodných spoločností vyváža svoje výrobky za štátne hranice, či už do iných krajín v rámci európskeho vnútorného trhu, alebo do ďalších krajín. Inak povedané, viac ako 90 % zo všetkých našich európskych firiem sa zameriava len na svoje domáce trhy a vôbec nevyužíva výhody, ktoré ponúka vnútorný trh. Myslím si, že jednou z hlavných príčin je, že každodenné uplatňovanie predpisov, ktorými sa riadi vnútorný trh, predstavovalo priveľa praktických problémov. Presne z tohto bodu sa začali odvíjať naše návrhy.

Nariadenie, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom, zreteľne zvýši účinnosť našich predpisov pre vnútorný trh, pričom jedným z hlavných zámerov týchto predpisov je, samozrejme, zaručiť bezpečnosť výrobkov. Nové predpisy tiež zaistia, že odteraz bude možné riadne overiť zhodu noriem pre výrobky, ktoré budú vypracované, s požiadavkami na bezpečnosť a kvalitu.

Týmto spôsobom po prvýkrát dopĺňame technické pravidlá vnútorného trhu o spoločnú politiku dohľadu nad trhom, čo predstavuje veľký krok smerom k zlepšeniu bezpečnosti výrobkov.

Počas predchádzajúcich rokovaní a tiež počas dnešnej rozpravy sa osobitne veľká pozornosť venuje otázke označenia CE. Najprv mi dovoľte povedať, že ma teší, že Parlament posilňuje označenie CE s cieľom zabezpečiť, aby mohlo toto označenie zohrávať svoju úlohu pri zaručovaní bezpečnosti výrobkov účinnejšie.

Aj napriek tomu však rozhodne súhlasím s pani McCarthyovou v tom, že označenie CE so sebou prináša viacero otázok, ktoré vyvstali počas mnohých rokov, odkedy sa začalo používať. Jedným z príkladov je otázka jednotného európskeho bezpečnostného označenia, ktoré spomínala aj pani McCarthyová. S radosťou vám môžem oznámiť nielen to, že Komisia je pripravená predstaviť štúdiu požadovanú Parlamentom, ale aj to, že sme už na nej začali predbežne pracovať, pretože tento projekt vnímam ako naliehavú záležitosť. Štúdiu preto predstavíme čo možno najskôr.

Ako viete, označenie CE pôvodne nebolo vytvorené ako zdroj informácií pre spotrebiteľa. Ide o nedorozumenie, ktoré sa opakuje znova a znova. Označenie CE neznamená nič iné len to, že výrobok je v zhode s požiadavkami všetkých v súčasnosti platných právnych predpisov. Označenie CE teda, samozrejme, pre spotrebiteľov nič neznamená, ak nepoznajú ustanovenia, ktoré sú platné pre daný výrobok. Myslím, že ani nemusím hovoriť, že to by sme od spotrebiteľov chceli príliš veľa.

Je pravdou, že vo väčšine prípadov je označenie CE aj bezpečnostným označením, no neplatí to vždy a ani výhradne. Pritom najdôležitejšia informácia, ktorú chcú spotrebitelia poznať, je, či je ich výrobok skutočne bezpečný. Preto úplne súhlasím s Parlamentom. Komisia tiež cíti potrebu podrobne preskúmať celý systém označovania CE.

Uvažuje sa aj o tom, či je možné a vhodné zaviesť ďalšie označenie. Je potrebné veľmi podrobne preskúmať, či je to uskutočniteľné a aké dôsledky by z toho vyplývali pre všetky zúčastnené strany. V každom prípade má Komisia v tejto otázke úplne otvorenú myseľ a je ochotná spolupracovať v každom ohľade s Parlamentom a s Radou.

Súčasťou našej prebiehajúcej práce je, samozrejme, aj to, že skúmame náklady, ktoré by vznikli pri zavedení nového systému a tiež tie, ktoré by vznikli pri prispôsobení existujúcich systémov. Čo je ešte dôležitejšie, skúmame tiež, ako by každý z týchto systémov mohol pomôcť spotrebiteľom, výrobcom, predajcom a verejným orgánom tým, že im za peniaze poskytne lepšie hodnoty.

Ďalšia významná otázka, ktorá sa momentálne skúma, sa týka spojenia medzi akýmkoľvek osobitným označením pre spotrebiteľov a všetkými ostatnými označeniami, vrátane označenia CE.

V súvislosti so zvyšovaním dôveryhodnosti označenia CE prostredníctvom prísnejších kontrol výrobkov z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie, nariadenie, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom, význame prispeje k riešeniu tejto otázky, hneď ako ju členské štáty transponujú do svojich právnych predpisov. Myslím si, že je obzvlášť dôležité, aby sme nezabúdali, že ľudia vnímajú bezpečnosť výrobkov ako ukazovateľ dôveryhodnosti celého projektu vnútorného trhu.

Rozhodnutie o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh je mimoriadne dôležité aj z hľadiska budúcich právnych predpisov. Toto rozhodnutie stanovuje normy, ktoré sa budú uplatňovať na naše budúce právne akty. Na jednej strane bolo vytvorené tak, aby zaručovalo vysokú úroveň bezpečnosti, tento cieľ sa odráža napríklad v ustanoveniach o zodpovednosti dovozcov. Na druhej strane toto rozhodnutie napomôže vytvorenie súdržnejšieho celku ustanovení, čím sa obchodným spoločnostiam uľahčí dodržiavanie predpisov v praxi.

Prvé konkrétne ovocie tohto rozhodnutia už bolo Parlamentu predstavené prostredníctvom smernice o bezpečnosti hračiek, ktorú už Komisia prijala. V krátkom čase budú nasledovať aj ďalšie príklady.

Komisia má obzvlášť veľkú radosť z politického výsledku, ktorý tu dnes vzniká. Ďakujem vám za váš aktívny záujem a za vaše príspevky, vďaka ktorým tento balík týkajúci sa jedného z kľúčových projektov európskej integrácie, konkrétne vytvorenia skutočne účinného vnútorného trhu, predstavuje pravý krok vpred, pričom vnútorný trh posúva na úplne novú kvalitatívnu úroveň.

Týmto spôsobom sa približujeme čo možno najviac k úplnému uskutočneniu vnútorného trhu. Zámerne som použil výraz „priblížiť sa čo možno najviac“, pretože by som rád zdôraznil, že nikdy nebude existovať úplná harmonizácia európskeho vnútorného trhu. Myslím, že to v skutočnosti ani nechceme. Vzhľadom na veľmi rozdielne tradície a potreby členských štátov Európskej únie je potrebné zachovať aj určitú úroveň voľnosti, aby sme mohli zachovať tieto tradície a uspokojiť tieto potreby.

V tomto ohľade musíme nájsť opatrnú rovnováhu, ale ako som už povedal, naše ustanovenia nás v rámci ľudských možností maximálne približujú k úplnému uskutočneniu vnútorného trhu. Myslím si, že sa týmto spôsobom vo veľkej miere prispeje k ďalšiemu hospodárskemu rastu a rastu zamestnanosti v Európe, a preto ide o ďalšiu odpoveď pre tých, ktorí sa pýtajú, ako Európa reaguje na hospodárske výzvy 21. storočia.

(potlesk)

  Helmuth Markov, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. − (DE) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, pán komisár, Výbor pre medzinárodný obchod je úplne spokojný s obsahom správy pána Brieho. Pán Brie a jeho kolegovia z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa odviedli veľmi dobrú prácu a podarilo sa im v tejto zložitej, no dôležitej otázke, dosiahnuť rovnováhu.

Na prvý pohľad sú dôsledky tohto nariadenia o zahraničnom obchode minimálne. Myslím si však, že sa vytvára čoraz užšie prepojenie medzi vnútorným trhom a zahraničným obchodom. Príležitosti a ohrozenia vyplývajúce z narastajúcej otvorenosti nášho trhu je nutné dôkladne posúdiť a riešiť. Európska únia musí zohrávať významnú úlohu pri zabezpečovaní správneho fungovania vnútorného trhu. Nesmie dovoliť, aby bolo fungovanie trhu ohrozované subjektami či už z vonkajšieho alebo vnútorného prostredia Spoločenstva.

Som nadšený, že hlavný výbor prijal návrhy Výboru pre medzinárodný obchod týkajúce sa zákazu prístupu na trh pre výrobky, ktoré majú nepravé alebo zavádzajúce označenie CE, keďže vďaka tomu bude možné jednoduchšie zabezpečiť, aby informácie poskytované spotrebiteľom boli spoľahlivé a transparentné. Vytvára sa tiež širší priestor pre konanie proti nezákonným postupom, ktoré porušujú vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy EÚ.

Teraz mi dovoľte zdôrazniť, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť dohľadu nad výrobkami, ktoré pochádzajú z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. V tomto prípade nejde o protekcionizmus. Pravdou je, že hoci sú platné prísne predpisy, sú oveľa častejšie porušované v krajinách, kde sú kontrolné postupy menej dôsledné ako v Európskej únii. To je ďalší spôsob ako zaručiť, že sa nebudú udeľovať výhody výrobcom, ktorí sa, okrem toho, že je možné, že sídlia v nečlenských krajinách EÚ, aby ťažili z nízkych výrobných nákladov, tiež snažia ušetriť peniaze obchádzaním technických a právnych požiadaviek, ktoré ukladá EÚ, aby chránila svojich občanov.

Mimochodom, niektoré z výhod vyplývajúcich z umiestnenia výroby do krajín s nízkymi výrobnými nákladmi sa môžu javiť ako priaznivé z hľadiska obchodného, no z hľadiska sociálneho sú úplne neprijateľné, keďže umiestnenie výroby na takýchto miestach má mimoriadne škodlivý vplyv na životné prostredie. Dovoľte mi vrátiť sa k správe. Ďalším potešiteľným aspektom je skutočnosť, že Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa prijal návrh predložený Výborom pre medzinárodný obchod týkajúci sa možnosti udeliť tvrdšie tresty v prípade opakovaného porušenia právnych predpisov.

Sme tiež veľmi spokojní so správou pani Schaldemoseovej. Rozhodne sa v nej odráža duch, ak nie vždy presné znenie, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložil Výbor pre medzinárodný obchod. Hodno zdôrazniť, že tento nový návrh prideľuje rovnakú záťaž všetkým subjektom na trhu, ktorí sa zúčastňujú na obchode, či už ide o výrobcov, dovozcov, alebo obchodníkov. Ďalším dôležitým prvkom je skutočnosť, že od dovozcov výrobkov z nečlenských krajín EÚ sa požaduje, aby zabezpečili súlad daných výrobkov s príslušnými požiadavkami Spoločenstva.

Základom našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bola snaha zabezpečiť, aby dovozcovia spoločne so zahraničnými výrobcami niesli zodpovednosť za všetky škody a zranenia, ktoré sa stanú v dôsledku použitia nebezpečných výrobkov alebo výrobkov, ktoré porušujú predpisy. Zámerom tohto návrhu je primať dovozcov k tomu, aby dôslednejšie kontrolovali, či výrobcovia dodržiavajú svoje právne povinnosti. Tento zámer plánujeme dosiahnuť tak, že naznačíme, že umiestnenie tovaru na vnútorný trh bez dôslednej kontroly môže byť chybou, ktorá môže dovozcov vyjsť draho. Prispeje to nielen k spravodlivej hospodárskej súťaži v Európskej únii, ale tiež to zníži motiváciu premiestňovať výrobné kapacity do nečlenských krajín EÚ, v ktorých sú zákony a nariadenia menej prísne ako u nás.

Podporujem tiež odporúčanie nachádzajúce sa v tejto správe, podľa ktorého by členské štáty mali zodpovedať za zriadenie mohutného, účinného a citlivého systému dohľadu nad trhom na svojom území. Podľa tohto odporúčania by na dosiahnutie tohto zámeru mali poskytnúť primeraný súbor techník a zdrojov. Ak chceme, aby boli naše trhové predpisy správne uplatňované, a aby boli európski spotrebitelia chránení pred výrobkami, ktoré sú nebezpečné alebo porušujú právo Spoločenstva, je nutné navrhované ustanovenia správne vykonať.

  Peter Liese, spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. − (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, hovorím ako spravodajca Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín pre správu pána Brieho. Mám v úmysle zamerať sa najmä na dohľad nad trhom, ktorý bol pre nás vo výbore hlavnou prioritou.

Počas posledných niekoľkých mesiacov sa ľudia často pýtali, čo „CE“ vlastne znamená, skratkou čoho sú tieto dve písmená. Ako vieme, tieto písmená pochádzajú z anglického výrazu „compliance with European rules“, čo znamená „zhoda s európskymi predpismi“. Počas diskusií o CE však koloval vtip, že CE v skutočnosti predstavuje skratku výrazu „čínsky export“. Je smutnou skutočnosťou, že označenie CE používajú aj výrobcovia, ktorí nespĺňajú predpisy. Obávam sa, že takéto zneužívanie označenia CE je rozšírené najmä na Ďalekom východe, no nielen tam. Takéto konanie je neprípustné, pretože ohrozuje spotrebiteľov, verejné zdravie i životné prostredie. Škodí však aj spoločnostiam, ktoré predpisy dodržiavajú.

Dovoľte mi jasne povedať, že dodržiavanie európskych predpisov nesmie pre žiadnu spoločnosť znamenať zníženie konkurencieschopnosti. Rovnako žiadna spoločnosť nesmie mať prospech z toho, že tieto predpisy porušuje. Preto Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v minulosti požadoval dôslednejší dohľad nad trhom, napríklad v spojení so smernicou o vytvorení rámca pre stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu. Je preto uspokojivé, že Komisia predložila tento návrh. Myslíme si, že jej to trvalo príliš dlho, ale lepšie neskoro ako nikdy. Rovnako vítame skutočnosť, že sa podarilo rýchlo dosiahnuť dohodu. Rovnako ako Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa aj Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín zastáva názor, že prechodné obdobia, ktoré navrhuje Komisia, sú pridlhé. Mali by sme zabezpečiť, aby tieto predpisy nadobudli platnosť čo najskôr. Kompromisný dátum 1. januára 2010 nie je to, čo sme chceli, ale je aspoň lepší ako návrh Komisie. Rovnaká situácia je aj v mnohých iných oblastiach.

Vyzývam členské štáty, aby poskytli potrebnú pracovnú silu, a aby uzákonili potrebné opatrenia s cieľom rýchlo dosiahnuť skutočné zlepšenie dohľadu nad trhom, aby sme tak nemuseli využiť prechodné obdobie. Musíme konať veľmi rýchlo, je to v záujme spotrebiteľov i v záujme čestných obchodných spoločností.

  Karin Scheele , spravodajkyňa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín požiadaného o stanovisko. − (DE) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som aj ja zablahoželala spravodajcom, a pripojila sa tak k mnohých blahoželaniam, ktoré na ich adresu už odzneli. Zriedka som mala možnosť zažiť v tomto Parlamente takúto nekonfrontačnú rozpravu o návrhu, ktorý poskytne väčšiu ochranu spotrebiteľom a tiež výhody pre obchodné spoločnosti.

Vypracovala som návrh stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín k správe pani Schaldemoseovej. Výbor odmietol návrh rozhodnutia, ktorý predložila Komisia, pretože dodnes nevieme, prečo Komisia zvolila práve tento nástroj, namiesto toho, aby v súvislosti s takouto dôležitou otázkou navrhla právne záväzné predpisy. Napriek tomu mi dovoľte vyjadriť moju vďačnosť a blahoželanie spravodajcom z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Vo veľkej miere sme sa stretli aj s prejavmi nedôvery v súvislosti s rozsiahlym uplatňovaním metódy, ktorá je známa pod pomenovaním „nový prístup“, pretože znamená, že zhodu tovaru budú overovať samotní výrobcovia. Nový prístup tiež oslabuje dohľad nad trhom tým, že presúva dôkazné bremeno na členské štáty. Veľmi dôrazne preto podporujeme kompromis, podľa ktorého by sa mal nový prístup uplatňovať len na základe individuálneho posúdenia jednotlivých prípadov.

  Jan Březina, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. − (CS) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v prvom rade mi dovoľte oceniť výbornú prácu všetkých spravodajcov tohto balíka. Ako spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko k správe, ktorú predkladá pán Stubb, sa vo svojom vystúpení budem zaoberať skupinou približne 25 % výrobkov, pri ktorých sa uplatňuje zásada tzv. vzájomného uznávania technických pravidiel členských štátov. Ide o trh s tovarom v hodnote približne 500 miliárd EUR. Do tejto skupiny patria napríklad stavebné výrobky, výrobky z drahých kovov, potreby pre starostlivosť o deti a mnoho ďalších výrobkov.

Napriek tomu, že Európsky súdny dvor ustanovil zásadu vzájomného uznávania už takmer pred tridsiatimi rokmi v rozsudku Cassis de Dijon, realita túto skutočnosť neodráža, a to je dôvod, prečo sú tieto právne predpisy také potrebné a dôležité. Členské štáty veľmi často zneužívajú svoje postavenie a systematicky bránia v prístupe na svoj trh výrobkom, ktoré boli zákonne uvedené na trh v inom členskom štáte. Okrem finančných strát, zvlášť pre malé a stredné podniky, ktorých sa tieto právne predpisy dotýkajú najviac, znamená spomínané konanie členských štátov pre tieto podniky aj výraznú administratívnu záťaž. Ak chcú podnikatelia dovážať svoje výrobky do týchto členských štátov, sú nútení podriadiť sa vnútroštátnym orgánom a úradom a musia podstupovať ďalšie náročné administratívne postupy. Pokiaľ neprispôsobia svoje výrobky v neharmonizovanej oblasti, musia upustiť od zámeru vyvážať ich.

Stanovením jasného postupu, dôkazného bremena, lehôt a povinností pre podnikateľov i pre orgány, ktoré zvolia výnimku zo zásady vzájomného uznávania, možno účinnejšie vymáhať uplatňovanie tejto zásady, ktorá prispeje k dosiahnutiu voľného pohybu tovaru, jednej zo štyroch základných slobôd. Zároveň sa tým zmenší nerovnováha medzi podnikateľmi a orgánmi, ktoré rozhodujú o prístupe na trh. Verím, že sa podarí naplniť hlavný cieľ tohto návrhu, a že z účinného vymáhania a uplatňovania tejto zásady bude mať nakoniec najväčší prospech európsky spotrebiteľ.

  John Purvis, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. − Vážená pani predsedajúca, bol som spravodajcom Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko pre dve z troch správ tohto balíka. Pred hlasovaním v našom výbore sme zvonka dostali rázne protesty. Na prvý pohľad sa zdalo, že sú v kontexte zabezpečovania kvality a bezpečnosti odôvodnené, no v skutočnosti išlo o chabo zamaskovaný protekcionizmus namierený proti konkurencii, ktorá vzniká dovozom tovaru do EÚ.

Keďže veríme v Európsku úniu s voľným trhom a tiež vo svet založený na voľných trhoch, a keďže veríme, že voľný obchod je dôležitý pre rozvoj a bohatstvo Európskej únie aj našich obchodných partnerov, musíme byť veľmi opatrní, keď sa voľky-nevoľky chystáme vykročiť na túto cestu protekcionizmu.

Stanovisko výboru sa v tomto ohľade zmiernilo. Teší ma, že vidím, že aj vďaka úsiliu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa došlo k zmierneniu väčšiny z týchto nadmerne protekcionistických aspektov.

Dovozcovia aj distribútori budú mať aj naďalej právo upravovať výrobky, aby ich prispôsobili trhu EÚ. V takomto prípade sa odôvodnene stávajú zodpovednými za zhodu týchto výrobkov s príslušnými predpismi. Na druhej strane upozorňujem na to, že sú stále povinní zabezpečiť, citujem „zabezpečiť“, aby boli výrobky, ktoré umiestnia na trh bez úprav, v zhode s právnymi predpismi EU. Myslím si, že slovo „overiť“ by bolo vhodnejšie ako slovo „zabezpečiť“. Zaujíma ma názor pána komisára, či si myslí, že je slovo „zabezpečiť“ v tomto kontexte v súlade s ustanoveniami WTO a tiež vo všeobecnosti v súlade so záväzkom EÚ podporovať voľný trh.

S potešením som prijal skutočnosť, že v texte už nie je odkaz na smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Rozumiem tomu tak, že spotrebitelia budú aj naďalej chránení pred nebezpečnými výrobkami prostredníctvom smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, či už je, alebo nie je zapracovaná do týchto osobitných právnych predpisov.

Jej zavedenie by len zvýšilo zbytočnú byrokratickú záťaž pre výrobu a hodnotenie výrobkov, ktoré ani nie sú určené pre spotrebiteľský trh. Pre európsky priemysel je tiež dôležité, aby sa správne chápal skutočný zmysel a dôležitosť označenia CE. Myslím si, že ide o krok vpred. Teší ma, že pán komisár povedal, že uvažuje nad tým, čo by bolo ďalej žiaduce, pokiaľ, nech sa už navrhne čokoľvek, to bude pre priemysel EÚ a pre vývozcov do EÚ použiteľné.

Celkovo si myslím, že znenie tejto správy je už teraz prijateľné. Prirodzene očakávam, že dokonca aj moji kolegovia z Výboru pre priemysel, výskum a energetiku zo skupiny socialistov i zo skupiny liberálov uznajú, že ide o primerane vhodný a prijateľný výsledok.

Po jeho vykonaní sa spolu s mojimi kolegami z Výboru pre priemysel, výskum a energetiku spoločne tešíme na účinné dokončenie jednotného trhu tovarov s náročnými a účinnými normami na ochranu spotrebiteľa. Ide o obrovský úspech, ktorý sa Európskej únii podarilo dosiahnuť. Našim voličom prinesie takmer nepredstaviteľné hospodárske výhody.

  Jacques Toubon, spravodajca Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. − (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ako spravodajca Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko by som chcel v prvom rade pochváliť kvalitnú prácu, ktorú odviedol náš kolega, pán Stubb, s ktorým, dovoľte mi poznamenať, som mal tú česť úzko spolupracovať. Teší ma, že v súlade s našimi návrhmi sa do textu zahrnuli jasné vymedzenia výnimiek a tiež toho, čo tvorí technické pravidlo. Obzvlášť ma teší, že sa podarilo vyriešiť náročný problém s vymedzením pojmov.

Všetci si tiež uvedomujeme, že v jednom z odôvodnení sa uznala nadradenosť smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, k tomu sa dostanem o malú chvíľu. Okrem toho, správa pána Brieho predstavuje záruku, že priemyselné výrobky sa budú vyrábať tak bezpečne, ako je to len možné.

Pokiaľ ide o prenesenie dôkazného bremena, ktoré je základnou zásadou textu o vzájomnom uznávaní, podarilo sa nám tiež uspieť v tom, že zodpovednosť kladieme aj na určité hospodárske subjekty a nie len na správne orgány. Napokon, pokiaľ ide o lehotu, v ktorej sa má stať nariadenie platným, myslím si, že deväť mesiacov je dostatočne dlhá doba. To sú hlavné body, ktoré boli prijaté z môjho stanoviska.

Ak pristupujeme k spomínaným trom textom ako k balíku, povedal by som, že vďaka trom spravodajcom a vďaka veľmi dôkladným diskusiám v našich výboroch sa podarilo zosúladiť otvorenie vnútorného trhu, inými slovami odstránenie bariér so záujmom o bezpečnosť, ktorý je očividný najmä od minulého leta. Pokiaľ ide o vzájomné uznávanie, podarilo sa nájsť inteligentné riešenia najmä v súvislosti s drahými kovmi a so zbraňami, obe tieto skupiny boli predtým problematické.

S ohľadom na dohľad a označovanie výrobkov, podľa môjho názoru je nevyhnutné prehodnotiť smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Podľa môjho názoru je tiež nevyhnutné trvať na predpisoch pre vnútroštátne označovanie výrobkov a požadovať vypracovanie štúdie, ktorá preskúma Európske označovanie výrobkov. Vážená pani predsedajúca, myslím si, že pred sebou máme prvotriedny legislatívny balík.

  Othmar Karas, spravodajca Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. − (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som spravodajcom Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko k spoločnému rámcu pre uvádzanie výrobkov na trh. Všetci sa zhodneme na tom, že bezpečnosť výrobkov priamo súvisí s dôveryhodnosťou. Aj pán komisár sa vo svojom vystúpení dotkol tejto myšlienky. Dôveryhodnosť vedie k dôvere a dôveryhodnosť a dôvera vytvoria lepší vnútorný trh.

Pokiaľ ide o toto nariadenie, pozornosť Výboru pre právne veci sa sústredila na tri základné body. Prvým bodom je, že návrh a výroba výrobkov musia spĺňať súčasné požiadavky. Za to nie sú zodpovední len predajcovia, nie, za to sú zodpovední hlavne výrobcovia. Je nutné, aby sa predajcovia a spotrebitelia mohli spoľahnúť na hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú výrobky na trh Spoločenstva. Povinnosti predajcov by sa mali týkať len osobitných kontrol.

Druhým bodom, na ktorý sme sa zamerali, a ktorý mňa osobne obzvlášť zaujímal, bola úloha dovozcov, ktorí nesú osobitnú zodpovednosť. Dovozcovia nemajú žiadnu kontrolu nad návrhom ani spôsobom výroby produktov, no napriek tomu, keďže umiestňujú tovar na trh Spoločenstva, musia zaručiť, že výrobky spĺňajú všetky príslušné právne ustanovenia.

Tretím bodom bolo jasné vymedzenie a vyjasnenie označenia CE, ktoré nie je známkou kvality, je to len označenie, ktoré preukazuje, že výrobky spĺňajú všetky príslušné ustanovenia práva Spoločenstva. Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na tomto procese, za spoluprácu a vítame správy, ktoré nám boli predložené na schválenie.

  Malcolm Harbour, v mene skupiny PPE-DE. – Vážená pani predsedajúca, pánovi Stubbovi vykĺzlo, že mám dnes narodeniny, preto sa chcem poďakovať všetkým spravodajcom a všetkým poslancom, pretože, keďže som veľkým nadšencom jednotného trhu a jeho budúcnosti, čo by pre mňa mohlo byť lepším narodeninovým darom, ako to, že dnes schválime tento balík? Takže ho dnes rozbaľujeme. Ďakujem vám za túto príležitosť. Rozbaľujeme ho z hľadiska spotrebiteľov a občanov.

Kolegovia už vzdali česť všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto balíka. Nechcem zdržovať, a preto to nebudem opakovať. Dovoľte mi však osobitne poďakovať úradujúcemu predsedovi za to, že je dnes tu. Ide o jasný prejav toho, akú dôležitosť predsedníctvo pripisuje tomuto balíku. Chcem sa mu tiež poďakovať za to, že sa významne zapojil do práce tohto výboru v Parlamente, veľmi to oceňujeme. Rovnako je tento balík výsledkom obrovského úsilia Komisie. Dovoľte aj mne osobne uctiť si pána Michela Ayrala, s ktorým som spolupracoval nielen na tomto, ale aj na mnohých ďalších spisoch. Aj on bol veľkým nadšencom celého projektu zameraného na lepšiu právnu úpravu, čo je skutočne aj súčasťou tohto balíka.

Možno povedať, že tento balík určitým spôsobom pripravuje pôdu pre rozpravu o lisabonskej stratégii, ktorej sa budeme venovať popoludní, pretože z hľadiska stratégie pre rast a zamestnanosť nemôže byť nič dôležitejšie ako existencia skutočne účinne fungujúceho a konkurenčného vnútorného jednotného trhu. Chceme konkurencieschopné obchodné spoločnosti a spokojných spotrebiteľov, aby sme mohli udržať úroveň zamestnanosti a hospodárskeho rastu v Európe. Dosiahneme to tak, že vytvoríme skutočne účinný jednotný trh. Pokiaľ ide o výrobky, potrebujeme nariadenia, ktoré budú pre podniky jasne zrozumiteľné, vďaka čomu budú môcť ich pracovné skupiny, ktoré sa zaoberajú výrobkami, aj naďalej pokračovať vo vytváraní vynikajúcich návrhov a vysokokvalitných a bezpečných výrobkov.

Nezabúdajme, že v prevažnej väčšine obchodných spoločností pracujú zamestnanci, ktorí sa zameriavajú práve na to. Preto sú hlboko sklamaní, že často musia pretvárať návrhy výrobkov, alebo musia opätovne žiadať o vzájomné uznanie, keďže takáto je situácia v súčasnosti. Ide teda o veľký krok vpred.

Spotrebitelia však majú právo očakávať vysokú kvalitu výrobkov. Majú tiež právo očakávať, že vytvoríme postupy skúšania, aby sme zabezpečili, že výrobky na trhu prešli touto formou schvaľovacích postupov.

Chcem sa ešte v krátkosti vyjadriť v súvislosti s tým, čo povedal môj kolega, pán Purvis, najmä ako reakciu na vyjadrenie pána Lieseho, ktorý tu nie je. V súčasnosti existuje veľké množstvo obchodných spoločností, ktoré dosahujú vynikajúce parametre pokiaľ ide o návrh a kvalitu, hoci spolupracujú s čínskymi alebo inými dodávateľmi. V súvislosti s mojimi narodeninami, keďže človek myslí na pekné veci, mi dovoľte zmieniť sa o tom, že nedávno som navštívil spoločnosť, ktorá vyrába známe značky modelov vlakov. Ide o spoločnosť Fleischmann a Rivarossi, ktorú páni kolegovia z Nemecka a Talianska istotne poznajú. Tieto modely vlakov sú naozaj skvelé a vysokokvalitné. Výrobky tejto značky sa v skutočnosti navrhujú v Anglicku, no vyrábajú sa v Číne. Každému, kto pochybuje o tom, či Čína dokáže vyrábať kvalitné výrobky, odporúčam, aby navštívil ich miestny obchod s modelmi vlakov a možno tam, tak ako ja, môže kúpiť dar pre svojho vnuka.

  Evelyne Gebhardt, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár Verheugen, pán Vizjak, dovoľte mi začať tým, že poprajem pánovi Malcolmovi Harbourovi všetko najlepšie k narodeninám. Veľmi ma teší, že mu môžeme dať tento pekný narodeninový darček. Tento týždeň by sme mohli nazvať týždňom vnútorného trhu. Samozrejme, je veľmi dôležité venovať pozornosť vnútornému trhu. Včera sme mali možnosť vypočuť si dve hlavné správy od pána Newtona Dunna a od pani Fourtouovej o colnom kódexe a spolupráci v colných záležitostiach, ktoré zohrávajú významnú úlohu aj v kontexte dnešného programu. Môžeme tiež s istotou tvrdiť, že z hľadiska trhu a spotrebiteľov máme k dispozícii jeden alebo dva vylaďovacie mechanizmy, ktoré sa v súčasnosti zapracovávajú do súdržného ovládacieho panelu. To je dobré.

Tri predložené správy a otázka na ústne zodpovedanie, ktorú položila pani Arlene McCarthyová v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, predstavujú kus práce, ktorá vrhá na Európsky parlament dobré svetlo. Za to by sme mali byť vďační spravodajcom i všetkým poslancom Parlamentu. Osobitne by som sa chcela poďakovať Mii De Vitsovej a Barbare Weilerovej z mojej skupiny, pretože ich mená ešte neboli spomenuté. Samozrejme, ďakujem aj našej vlastnej spravodajkyni, pani Christel Schaldemoseovej. Prirodzene, ďakujem aj vám, pán Stubb, to predsa nejde, aby som vás zabudla spomenúť. To isté platí aj pre pána Brieho.

Verím, že týmto balíkom hodnotným a dôležitým spôsobom prispejeme ku skompletizovaniu právnych predpisov, ktorými sa riadi vnútorný trh. Zároveň v rámci trhu zvyšujeme ochranu spotrebiteľa. Socialistická skupina pripisuje dosiahnutiu tohto cieľa mimoriadny význam.

Sme však ešte ďaleko od toho, aby sme boli hotoví. Aj naďalej musíme bedlivo sledovať bezpečnosť výrobkov, s ktorými sa obchoduje na vnútornom trhu. V tejto súvislosti by som chcel vyjadriť osobitné poďakovanie pánovi komisárovi Verheugenovi za veľmi jasný a jednoznačný prístup k budúcnosti označenia CE, inak povedané, ako môžeme dosiahnuť lepšie označovanie výrobkov na vnútornom trhu a v Európskej únii. Je to veľmi dôležitý cieľ, ak spotrebitelia a občania Európskej únie majú tento celok považovať za svoju Úniu, v pravom zmysle slova, a ak si ju majú aj vážiť. V tomto kontexte ide o veľmi dôležitý bod.

Dychtivo očakávame výsledky štúdie a ich dôsledky. Veľmi ma teší, že ste, pán Verheugen, tak jasne vyhlásili, že táto štúdia je veľmi vysoko na zozname priorít Európskej komisie. Je to dobrá správa, pretože mätúce označenie CE často slúžilo na zavádzanie a nepravdivé informovanie spotrebiteľov, čo vôbec nie je správne. Musíme to, samozrejme, zastaviť.

Teší ma tiež, že v predložených správach a v dohode, ktorú sme uzavreli s Radou, sa nám podarilo zabezpečiť ďalšiu existenciu vnútroštátnych známok kvality, samozrejme pod podmienkou, že tieto vnútroštátne známky kvality skutočne zvýšia ochranu spotrebiteľa a nebudú nesprávne pochopené ani zneužité na protekcionistické účely.

Druhou podmienkou, ktorú sme na dobrej ceste splniť, je, že v budúcnosti by sa malo vytvoriť európske bezpečnostné označenie, ktoré bude aspoň na úrovni týchto vnútroštátnych symbolov, ak im nebude nadradené. Až potom môžeme hovoriť o zrušení vnútroštátnych známok kvality.

Je tiež dôležité, že hlasovať budeme dnes. Dovoľte mi znovu vyjadriť moje úprimné poďakovanie pánovi ministrovi Vizjakovi. Viem, aké ťažké to bolo aj v Rade, pretože sme ju podrobili skutočne veľkému nátlaku. Plne si uvedomujem, že by Rada bola radšej, keby mala trochu viac času na rokovania s Parlamentom. Oceňujem, že spravili všetko pre to, aby sme mohli hlasovať tento týždeň. Je to dobré, pretože tým pádom je situácia jasná. Za to mi dovoľte vyjadriť vám veľmi osobitné poďakovanie.

  Janelly Fourtou, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, musím, samozrejme, začať tým, že sa poďakujem spravodajcom, pánovi Stubbovi, pánovi Briemu a najmä pani Schaldemoseovej za jej výkonnosť, prívetivú výkonnosť, ktorú si, podľa môjho názoru, všetci ceníme.

V mene výboru by som sa tiež rada poďakovala pánovi McMillanovi za to, že nám bol tak neobmedzene k dispozícii, a slovinskému predsedníctvu za poskytnutie podnetu, ktorý bol potrebný na to, aby tento balík prešiel prvým čítaním.

Skupina ALDE je spokojná s kompromisom, ktorý sa podarilo dosiahnuť, pretože všetky naše požiadavky sa podarilo vyriešiť, medzi hlavné body patrila zodpovednosť dovozcov a systém označovania CE.

Všetkým nám záleží na tom, aby sme mali zdravý trh so schopnými hospodárskymi subjektami, ktoré predávajú bezpečné výrobky. Skupina ALDE teda podporuje ustanovenia, ktoré požadujú, aby dovozcovia dávali lepší pozor pri uvádzaní výrobkov na trh, pričom sa na nich presúva časť zodpovednosti so všetkým, čo to so sebou prináša.

Pokiaľ ide o systém označovania CE, sme spokojní s rozlíšením medzi ustanoveniami nariadenia a ustanoveniami rozhodnutia.

Osobne by som chcela povedať, že mi je ľúto, že sa nám nepodarilo úplne vyriešiť problém udeľovania vnútroštátnych známok. K tejto otázke sa opätovne vraciame. Určite si pamätáte, že keď sme vo februári 2006 hlasovali o prijatí smernice o strojovom zariadení, požiadali sme Európsku komisiu o stanovisko, ktoré by „upresnilo podmienky pre umiestňovanie iných označení, buď vnútroštátnych, európskych alebo súkromných, vo vzťahu k označeniu CE“.

Komisia urobila, na čo sa podujala, no nám, poslancom Európskeho parlamentu, a členským štátom chýbala, podľa môjho názoru, politická vôľa, aby sme v tejto otázke zaujali jasné stanovisko. Našu neschopnosť konať môžeme len ľutovať, no vítam oznámenie pána Verheugena, že táto záležitosť bude predmetom hĺbkovej štúdie, pretože takáto štúdia je presne to, čo potrebujeme.

Skupina ALDE podporí tento kompromis v jeho súčasnej podobe. Vítame prácu, ktorá bola na texte odvedená.

  Leopold Józef Rutowicz, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, o bezpečnostných označeniach sa diskutuje už roky. Keďže štáty sú povinné chrániť svojich občanov pred výrobkami ohrozujúcimi ich zdravie a život, niektoré štáty zaviedli nariadenia, na základe ktorých určité druhy tovarov podliehajú rôznym požiadavkám, napríklad označeniam a osvedčeniam, a príslušné vnútroštátne orgány boli poverené zodpovednosťou sledovať a vykonávať dohľad nad takýmito výrobkami.

V Európskej únii je označenie CE povinné pre veľkú skupinu tovarov. Označenie CE dosvedčuje, že výrobok je bezpečný a musí sa udeliť tak žehličke, ktorá stojí len 5 EUR ako aj žehličke, ktorá stojí 50 EUR. Nemá teda veľký zmysel pridávať znamienko plus alebo mínus.

Postupy na udelenie označenia CE sa nestretávajú so žiadnymi veľkými námietkami. Problémom je nezákonné zavedenie zmien pri výrobkoch, ktoré už výrobcovia uviedli na trh, nezákonné udelenie označenia CE a pridanie podobných výrobkov k osvedčeniam, ktoré boli udelené v minulosti, bez podstúpenia riadneho postupu na získanie osvedčenia.

EÚ preto potrebuje lepšie zosúladenie opatrení, ktoré prijímajú všetky orgány na ochranu spotrebiteľa. Hranice EÚ musia byť uzatvorené, aby bolo možné zabezpečiť, že výrobky bez osvedčenia sa na trh nedostanú. Je potrebné zriadiť účinný informačný a monitorovací systém a zaviesť prísnejší a jednotnejší systém pokút, aby sa obchádzanie systému CE neoplácalo. Vzhľadom na vysoké náklady, ktoré sú spojené so získaním osvedčenia, malým a stredným podnikom v Európskej únii by mala byť poskytnutá podpora pri získavaní príslušných označení. Skupina UEN podporuje všetky opatrenia, ktoré boli navrhnuté na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa i na zabezpečenie účinného fungovania európskeho trhu.

  Heide Rühle, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi zapriať pánovi Harbourovi všetko najlepšie k narodeninám. Nech je naša spolupráca aj naďalej taká plodná! Samozrejme sa chcem poďakovať všetkým trom spravodajcom. Ako možno viete, bola som tieňovou spravodajkyňou za našu skupinu pre všetky tri správy, preto viem, ako neúnavne ste sa usilovali o vylepšenie kľúčových aspektov tohto návrhu Komisie. Zároveň by som sa chcela poďakovať pánovi komisárovi Verheugenovi, ktorý znova poukázal na to, že znenie návrhu, ktoré opúšťa Parlament, je lepšie ako to, ktoré do Parlamentu prišlo. Myslím si, že táto poznámka má veľký význam, pretože sme na týchto právnych predpisoch pracovali veľmi ťažko. Skutočne sme urobili všetko pre to, aby sme zlepšili podmienky nielen pre obchodné spoločnosti, ale aj pre spotrebiteľov.

Tento balík obsahuje tri prvky. Hlavným zámerom nariadenia o vzájomnom uznávaní výrobkov, ktoré sú zákonne uvedené na trh, je odstrániť necolné prekážky, ktoré tiež možno nazvať „protekcionistické prekážky“. Vo výbore sme však zachovali rovnováhu, o ktorej hovoril pán Verheugen, a ktorej aj ja pripisujem veľkú dôležitosť, hoci sa v tejto rozprave niekedy prehliadala. Na jednej strane sa odstránia necolné bariéry, kým na druhej strane je aj naďalej na členských štátoch, aby, samozrejme, stanovili, či je potrebné splniť určité podmienky. Napríklad v Nemecku existuje otázka nacistických symbolov. Ak teda existujú nejaké osobitné problémy s určitými výrobkami, ktoré nie je možné v jednotlivých členských štátoch uznať z etických príčin, tieto členské štáty musia mať aj naďalej právo zakázať takéto výrobky. Rovnováha sa zachovala. Myslím si, že je to veľmi dôležité, pretože je to jediný spôsob, ako možno podnietiť široké prijatie vnútorného trhu a zásady jednotného trhu medzi spotrebiteľmi i medzi príslušnými podnikateľmi. Z tohto hľadiska sme urobili veľký krok vpred.

Považujem tiež za dôležité, že sme zriadili kontaktné miesta, ale že sme tiež preukázali, že sa v dôsledku ich zriadenia nezvýši byrokracia, keďže kontaktné miesta už boli zriadené smernicou o službách a v súvislosti so vzájomným uznávaním odborných kvalifikácií. Čím viac kontaktných miest zriadime, tým väčšia záťaž by to mohla byť pre jednotlivé členské štáty. Aj z tohto hľadiska sme konali veľmi zodpovedne.

Ďalšou dôležitou vecou, podľa nášho názoru, bolo povedať, čo sme aj, samozrejme, urobili, že vzájomné uznávanie môže fungovať len vtedy, ak budú podmienky prístupu na trh rovnaké vo všetkých členských štátoch. V členských štátoch boli nepochybne rozdielne podmienky. Niektoré štáty sa prikláňali k privatizácii, alebo čiastočnej privatizácii, dohľadu nad trhom, iné si vybrali certifikáciu, pričom certifikačný orgán je viac alebo menej v súkromnom vlastníctve. Krištáľovo jasne sme stanovili, že trhová akreditácia môže byť výhradne v rukách verejných orgánov. Zároveň sme členským štátom pridelili väčšiu zodpovednosť. Z môjho hľadiska je to veľmi dôležitý krok.

Dohľad nad trhom je tiež, samozrejme, kľúčovým faktorom vo vzťahu k zavedeniu a udržaniu bezpečnosti výrobkov v Európskej únii. Keď hovoríme o sprísňovaní smerníc a nariadení, mali by sme mať vždy na pamäti, že smernica alebo nariadenie sú len natoľko účinné, nakoľko sú účinné nástroje, ktoré v konečnom dôsledku overujú ich dodržiavanie. V tomto prípade sa to týka mechanizmov dohľadu nad trhom v členských štátoch. V tejto súvislosti budú teraz členské štáty podliehať väčšiemu záväzku vytvárať, financovať a poskytovať personálne vybavenie svojim systémom na dohľad nad trhom. Myslím si, že je to veľmi dôležitá podmienka. V nasledujúcich rokoch bude Parlament musieť aj naďalej dbať na to, aby zabezpečil skutočné zavedenie prísnejšieho dohľadu nad trhom do praxe.

Ďalším dôležitým aspektom je súbor nástrojov, za ktorý bola zodpovedná pani Schaldemoseová. Toto rámcové rozhodnutie nám dáva k dispozícii súbor nástrojov pre budúce smernice, ktorým sa zaručí väčšia právna dôslednosť v kľúčových otázkach. Podarilo sa najmä prijať jasné a súdržné stanovisko k označeniu CE, ale aj k postaveniu dovozcov v obchodnom reťazci. Zvýšili sme zodpovednosť dovozcov v celej Európskej únii, čo bol ďalší veľmi dôležitý krok vpred.

Celkovo môžeme byť s predloženým balíkom veľmi spokojní. Teší sa tiež širokej podpore všetkých politických skupín.

Dovoľte mi na záver vyjadriť poďakovanie slovinskému predsedníctvu Rady. Bez silnej podpory slovinského predsedníctva by sa nám nikdy nepodarilo dotiahnuť túto záležitosť do konca, v takom krátkom čase, ktorý sme mali k dispozícii pred prvým čítaním. Osobitne sa chcem poďakovať Komisii a zamestnancom sekretariátu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Bez nich by sme určite neboli schopní dodržať časový plán a nepodarilo by sa nám dosiahnuť skutočný kompromis načas, pred prvým čítaním.

  Jaromír Kohlíček, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Vážené dámy, vážení páni, marketing je na rozdiel od mnohých iných ekonomických disciplín skutočnou vedou, preto má svoje jasné zákony a pravidlá, a to nezávisle od toho, kto sa marketingom zaoberá. Medzi tieto pravidlá patrí jasná technická špecifikácia výrobku, dôraz na hľadanie špecifických odlišností medzi podobnými výrobkami a úsilie ochrániť v jasne stanovených prípadoch geografické označenia. Tie však väčšinou nemajú nič spoločné s technickými parametrami výrobku. Jedným z aspektov jednotného trhu je snaha neobmedzovať predaj výrobkov na území iného štátu necolnými prekážkami, ide napríklad o obmedzenia množstva, povinnosť opakovane prejsť certifikáciou v jednotlivých krajinách, neuznávanie patentov, osobitné požiadavky na balenie a označovanie výrobkov, ktoré presahujú bežné zvyklosti a podobne.

Zlepšenie informovanosti je prvým krokom, ktorý môže pomôcť pri odstraňovaní nedorozumení, prípadne umelých prekážok voľného pohybu tovaru. Preto vítam snahu založiť v jednotlivých štátoch jedno alebo viac kontaktných miest pre výrobky. Ich hlavná úloha bude spočívať v poskytovaní informácií o technických pravidlách, ktoré sa používajú v iných členských štátoch.

Návrh sa ďalej zameriava na dôkazné bremeno. V tomto kontexte sa tiež zameriava na technické postupy, ktoré môžu vyústiť do odmietnutia prístupu výrobku na trh v inom členskom štáte, hoci v inej krajine alebo v krajine pôvodu, ktorá je členským štátom, bol výrobok zákonne uvedený na trh. Pri celom postupe platí, že ide o zlepšenie dialógu medzi príslušnými orgánmi jednotlivých členských štátov. Účinnejšia komunikácia je hlavným prvkom, ktorý má znížiť riziká spojené so zákazom predaja tovaru na cieľovom trhu.

Problémom inak celkom iste chvályhodnej iniciatívy je snaha pokryť v smernici pokiaľ možno celú škálu výrobkov. Pochopiteľne bolo by naivné myslieť si, že podobný či dokonca rovnaký prístup môžeme použiť pri priemyselných výrobkoch, napríklad dopravných prostriedkoch, odevoch, obuvi a potravinách. Osobne si myslím, že pre jednotlivé položky tovaru bude aj naďalej nutné zachovať osobitné prístupy, pričom s ich zjednotením úprimne súhlasím. V harmonizovanej oblasti asi nebude problém. Pokiaľ ide o výrobky, pri ktorých požiadavky nie sú harmonizované, a teda sa nenachádzajú na zoznamoch harmonizovaných výrobkov, to bude o niečo horšie.

Nariadenie stanovuje 20 dňovú lehotu pre odpoveď hospodárskych subjektov na stanovisko príslušných orgánov štátu, v ktorom sa na základe tzv. verejného záujmu požaduje stiahnutie výrobku z trhu, jeho zákaz, prípadne zmena pred jeho uvedením na trh. Pozitívnym aspektom návrhu je jasný dôraz na možnosť preskúmania rozhodnutia vnútroštátnymi súdmi. Myslím si, že jediným nejasným aspektom návrhu, ktorý podporujem v celom jeho rozsahu, je odkaz na Zmluvu. Napríklad článok 5.2 Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva a zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia. Ak návrh odkazuje na Lisabonskú zmluvu, považujem to za pomerne nemiestne, pretože jej ratifikácia sa ešte len začala.

Na záver by som chcel vysloviť presvedčenie, že s predmetným nariadením sa podarí odstrániť najmä problémy spojené s požadovaním vždy nových skúšok a certifikátov, čo vzniká v dôsledku toho, že jedna krajina považuje certifikát vydaný orgánom inej krajiny za nedostatočný. V minulosti som mal možnosť zažiť tieto problémy na vlastnej koži ako zástupca podniku orientovaného na vývoz. Verím, že predmetný návrh pomôže tieto problémy riešiť.

  Godfrey Bloom, v mene skupiny IND/DEM. – Vážená pani predsedajúca, dúfam, že mi prepáčite, ale zdalo sa mi, že nesedím na rokovaní Parlamentu, ale na udeľovaní Oscarov v Hollywoode. Všetci si navzájom blahoželali, potľapkávali sa po chrbte, úplne fantastické! Pánovi Stubbovi sa podarilo poďakovať takmer každému, no myslím, že zabudol na svoju starú mamu. Áno, pán Stubb, svoju starú mamu ste vynechali!

Je to zaujímavé, však? Harmonizujeme, homogenizujeme, regulujeme, vydávame právne predpisy. Ako keby táto inštitúcia bola posadnutá túžbou dokázať svoje opodstatnenie čírou činnosťou, dobrou, zlou, neutrálnou. Musí sa zdať, že sme zaneprázdnení. Predpokladá sa, že európsky občan je nejaké zaostalé dieťa a my sme rodičia, ktorí to s ním myslia dobre, no zároveň sme autoritatívni, všetko vieme a všetko máme pod kontrolou. No nie je to tak, však? Úroveň obchodných skúseností v tejto rokovacej sále je úbohá. Politicky dosadení ľudia, nádenníci, ktorí vôbec nechápu vonkajší svet, manicky vytvárajú chybné a nebezpečné právne predpisy, zatiaľ čo my sa svojimi smiešnymi pózami nenásytne nadájame z verejných zdrojov.

Rozvíjajúce sa krajiny, ako napríklad India a Čína, ktoré nám aj v tejto sekunde preberajú našu priemyselnú výrobu, na nás musia hľadieť s veľkým počudovaním. Svetovú hospodársku súťaž v obchode by sme mohli prirovnať k futbalovému zápasu. Naši konkurenti sledujú, ako nastúpime na ihrisko, rozhodca odpíska začiatok zápasu a my usilovne začneme kopať loptu do vlastnej brány. Ako sa nám len za chrbtom musia smiať! Tento Parlament už aj tak stratil všetku svoju legitímnosť, keďže presadzuje novú ústavu proti vôli ľudí. No ich deň príde a nás všetkých vyvedú na dvor za rinčania zbraní. Plne si to zaslúžime.

  Jean-Claude Martinez (NI). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi zapriať pánovi Harbourovi všetko najlepšie k narodeninám. Musím povedať, že sa zdá, že sme sa vrátili v čase do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy sme usilovne dávali dokopy právne predpisy v rámci prípravy na jednotný trh a zjavne sme ešte stále pritom, keďže dnes máme pred sebou rozhodnutie a dve ďalšie nariadenia, ktoré majú zabezpečiť voľný pohyb tovaru. Fakty nemožno obísť a faktom je, že vlády si potrpia na ochraňovanie, nevraviac o protekcionizme. Technické normy, vypĺňanie formulárov a požiadavky na bezpečnosť, to všetko vedie k necolným prekážkam. Vo Francúzsku, kde sa vyrábajú autá, sme napríklad dlhé roky trvali na tom, že čelné svetlá musia byť žlté a nie biele. Týmto spôsobom sme obmedzovali počet zahraničných áut na našich cestách.

Teraz Komisia navrhuje spoločný rámec pre voľné uvádzanie na trh bicyklov a rebríkov, aby z nich mohli padať otcovia, hračiek predstavujúcich smrteľné nebezpečenstvo pre deti, kanvíc, ktoré môžu opariť ich matky a rôznych spotrebičov, prostredníctvom ktorých sa môžu starí rodičia zabiť elektrickým prúdom.

Dvadsaťtri rokov po podpísaní Jednotného európskeho aktu sme mali pocit, že všetko je už úplne hotové, že rozsudok Cassis de Dijon z roku 1979, ktorý nasledovalo niekoľko sto ďalších rozsudkov Európskeho súdneho dvora, zabezpečil vzájomné uznávanie všetkých výrobkov všetkými štátmi. Nuž, mýlili sme sa! Jednotný trh nie je jednotný, a tak, aby sme odstránili všetky technické a regulačné taľafatky rafinovane znova vztyčujúce hranice, Komisia odporúča prijať zásadu, podľa ktorej budú všetky náklady znášať dovozcovia: dovozcovia zodpovedajú za bezpečnosť výrobkov, ktoré dovážajú, a dôkazné bremeno sa prenesie.

Chcem tým povedať, že predloženými textami sa stanovuje to, čo je samozrejmé: opätovne sa v nich presadzuje koncepcia vzájomného uznávania, skláňajú sa pred mániou udeľovania značky CE, ktorá sa v texte nazýva „označenie“, stanovujú sa jej schválené rozmery a tresty za jej zneužitie, a čuduj sa svete, 15 rokov po odstránení hraníc a colných kontrol náš spravodajca, pán André Brie, žiada viac peňazí pre colných úradníkov. Opätovné zavedenie colných úradníkov v zóne voľného obchodu, to je skutočne niečo, hoci Adam Smith, nestor voľného obchodu, vraj strávil posledné dni svojho života tým, že sa túlal po svojom rodnom meste v colníckej uniforme svojho otca!

Hovorím teda urobme to. Vráťme sa späť k colníkom so všetkým čo k tomu patrí, aj s ich tradičnými čiapkami so šiltom. Čiapky budeme asi musieť doviesť z Číny, ale aspoň si budeme istí, že sú bezpečné. Napokon, nechceli by sme byť zodpovední za to, že by niektorý člen Komisie dostal úpal!

  Andreas Schwab (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, aj ja by som mal začať tým, že sa poďakujem spravodajcom a ostatným poslancom, ktorí sa podieľali na tvorbe tejto zložitej dokumentácie, no v tomto prípade začnem na inú nôtu. Jeden človek, ktorému určite nepoďakujem, je pán Bloom, ktorý k podstate tejto rozpravy neprispel ničím konštruktívnym. V tomto ohľade opustil svoje vlastné ťaženie za odstránenie bremien z pliec európskych občanov. Dúfam, že mi napriek tomu dovolíte znovu zopakovať blahoželanie k narodeninám, ktoré som môjmu priateľovi Malcolmovi Harbourovi vyslovil už včera.

Či bude tento balík narodeninovým darčekom, to ešte len uvidíme. Musíme počkať a uvidíme, ako členské štáty vykonajú rozhodnutia, ktoré sme teraz prijali spoločne s Radou. Dovoľte mi poďakovať sa pánovi Vizjakovi za úsilie, ktoré vyvinul v tejto záležitosti, o ktorej sme hovorili v Slovinsku. Ďakujem aj pánovi komisárovi Verheugenovi. Pán Stubb si zaslúži pochvalu za to, že sa mu podarilo zabezpečiť hladký priechod Parlamentom. O ustanovení, ktorého je autorom, sa ešte budú viesť mnohé debaty. Hovorím o prenesení dôkazného bremena v neharmonizovanej oblasti vnútorného trhu. Ide o zásadu, ktorá výrazne uľahčí život na vnútornom trhu najmä pre malé a stredné podniky, pričom byrokracia bude minimálna.

Dúfam, že všetky členské štáty chápu, do čoho sa púšťajú. Vlastníci malých podnikov ani výrobcovia už nebudú musieť žiadať od vlády povolenie na dovoz výrobkov, naopak, členské štáty odteraz budú musieť preukázať, že všetky ustanovenia, ktoré uzákonili, sú potrebné a vyvážené. Môžem vám zaručiť, že niektoré členské štáty v tomto ohľade čaká trpké vytriezvenie. Aj napriek tomu však ide o povzbudivý signál pre vnútorný trh i pre malé a stredné podniky, ktoré na vnútornom trhu fungujú.

Som tiež veľmi vďačný pani McCarthyovej a pani Fourtouovej za to, že nás informovali, že tento Parlament sa nezačal zaoberať označením CE a jeho významom pri prijatí rámcových právnych predpisov o novom prístupe, ale že vždy, keď sme v posledných rokoch diskutovali o smernici, ktorá sa týkala označenia CE, sme sa opakovane pýtali, či označenie CE, ktorého pôvodným zámerom, ako vieme, bolo výhradne slúžiť ako označenie pre orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad trhom, naozaj informuje spotrebiteľov o tom, čo ich zaujíma, keď si chcú kúpiť výrobok. Je samozrejmé, že je veľmi ťažké stanoviť hranicu medzi spotrebiteľským tovarom a priemyselným tovarom. Prirodzene, uvedomujeme si, že potrebujeme nenákladné riešenie takmer bez akejkoľvek byrokracie. Zároveň ďakujeme pánovi komisárovi Verheugenovi za to, že plánuje zadať vypracovanie štúdie, ktorá má jednohlasnú podporu celého nášho výboru. Dúfame, že výsledkom tejto štúdie budú solídne dôkazy, ktoré možno naznačia, že označenie CE v jeho súčasnej podobe neposkytuje spotrebiteľom všetky informácie, ktoré potrebujú.

  Barbara Weiler (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pán úradujúci predseda Rady, vážené dámy, vážení páni, asi pred rokom, 14. februára, Európska komisia navrhla tento nový balík opatrení pre tovar s cieľom poskytnúť nový stimul obchodu na vnútornom trhu. Skutočnosť, že sa nám dnes podarilo priviesť tento balík do úspešného konca za menej ako jeden rok, podľa môjho názoru svedčí o tom, akú veľmi rýchlu a účinnú prácu odviedla skupina, ktorej bola zverená úloha zabezpečiť, aby tento balík prešiel Parlamentom. Poslanci, ktorí sedia tamto vzadu, na krajnej pravici politického spektra, ak to tak môžem povedať, nezohrali v tomto procese žiadnu úlohu. Z ich vyjadrení usudzujem, že dodnes nepochopili, o čom tento balík vlastne je.

Počas tejto rozpravy som bola zaskočená obrovským množstvom prekážok, ktoré ešte vždy na vnútornom trhu existujú, najmä ak vezmeme do úvahy, že Jacques Delors predstavil jednotný trh už v roku 1992. Je naozaj udivujúce vidieť skutočné ťažkosti, ktorým musia malé a stredné podniky čeliť pri snahe vstúpiť na trh iného členského štátu Európskej únie. Podľa vyjadrenia komisie tento balík obsahuje opatrenia, ktoré budú mať dosah na 22 priemyselných odvetví s celkovým ročným výstupom v oblasti vo výške 1 500 miliárd EUR.

Podarilo sa nám zabezpečiť, že vylepšenia systému dohľadu nad trhom budú v budúcnosti založené na jednotných kritériách, čo je veľmi podstatné. Keď je trh otvorený, musia tiež existovať mechanizmy na dohľad. Potom možno ľahšie odhaliť nebezpečný tovar a možno ho ľahšie upraviť tak, aby bol bezpečný. Jasnejšie možno zacieliť vyšetrovanie podvodného konania a ľahšie tiež možno trestne stíhať podvodníkov. Ako už bolo povedané, v budúcnosti nebudú niesť zodpovednosť len výrobcovia, ale aj dovozcovia. Nejde len o slová bez skutkov, pretože právny predpis bude obsahovať aj ustanovenie o zodpovednosti so stanovením pokút za jeho nedodržanie.

Týmto systémom dohľadu nad trhom mnoho získajú aj subjekty, ktoré už pravidlá dodržiavajú, pretože tento systém výrazne zlepšuje prostriedky na odhaľovanie nepodarkov medzi výrobcami i dovozcami. Udivilo ma, keď som zistila, že až doposiaľ nevedeli colné úrady a orgány vykonávajúce dohľad nad trhom navzájom o svojej činnosti takmer nič. Toto tajnostkárstvo a údajná ochrana korporatívnych záujmov sa okamžite skončí.

Pokiaľ ide o označenie CE, teší ma, že sa Parlament rozhodol ísť svojou vlastnou cestou. Nepristúpili sme na unáhlené výzvy spotrebiteľských organizácií, ktoré navrhovali zrušenie označenia CE, ani na výzvu Komisie na jeho bezdôvodné posilnenie. To by neboli správne rozhodnutia. Verím, že sme si zvolili tú najlepšiu možnosť.

Aj napriek tomu, že Parlament musel z niektorých strán čeliť odporu, podarilo sa mu tiež zabezpečiť zachovanie vnútroštátneho bezpečnostného označenia, nielen nemeckého, ale aj iných, a to až dovtedy, kým nenájdeme ideálne náhradné riešenie.

Ako sociálna demokratka som tiež hrdá na to, že súčasťou nielen nášho uznesenia, ale aj samotného nariadenia je jedna konkrétna zásada. Prístup, o ktorom hovorím, bol až do poslednej chvíle sporný, ale podarilo sa nám ustanoviť, že akreditačné orgány nesmú navzájom súťažiť a ich verejnoprávne poslanie musí zostať takpovediac posvätné. Myslím si, že aj na tomto náhľade sme sa zhodli. Pre nás všetkých bolo dôležité zabezpečiť väčšiu transparentnosť.

Je udivujúce, v akej malej miere dochádza k spolupráci. Verím, že tento balík tiež vydláždi cestu lepšej spolupráci medzi verejnými orgánmi.

Na záver mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k balíku ako celku. Bude prospešný tak pre európske firmy, ako aj pre obyvateľov Európy. Mnoho vecí sa uľahčí, mnohé procesy budú menej byrokratické, a teda aj menej nákladné, no aj napriek tomu sa nám podarilo zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa. Ak by som chcela použiť výraz zo sveta obchodu, myslím, že môžem právom povedať, že v tejto situácii boli zohľadnené požiadavky všetkých zúčastnených strán.

  Toine Manders (ALDE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, srdečne ďakujem spravodajcom, pánovi Stubbovi, pani Schaldemoseovej a pánovi Briemu, za to, ako rýchlo a konštruktívne sa im podarilo splniť ich úlohu. Presne takto by zákonodarná činnosť mala vyzerať, mala by byť rýchla a spoľahlivá. Ďakujem aj Komisii a predsedníctvu Rady.

Európa bola založená presne pre takéto právne predpisy. Je dobré, že ohromne posilnia a podporia hospodárstvo, najmä malé a stredné podniky. Mnoho malých podnikov sa nám sťažuje, že ich vývoz a obchodnú prevádzku brzdí skutočnosť, že hranice sú aj naďalej uzatvorené, hoci sa mnoho hovorí o jednotnom trhu. Toto nariadenie znamená pre Európsku úniu pevnejší základ. Napokon, malé podniky sú hlavnou oporou nášho hospodárstva. Je to tiež odvetvie, ktoré poskytuje nové pracovné miesta, ktoré v Európskej únii tak veľmi potrebujeme.

Lepší základ sa tiež vytvorí pre členské štáty, pretože nám umožní výrazne ušetriť na administratívnych nákladoch až 150 miliárd ročne. Rozpočet na tento rok je 120 miliárd. Nedovoľme teda, aby nejaký členský štát povedal, že Európska únia je príliš nákladná, pretože oni v skutočnosti majú zvyšné peniaze. Predo dvermi nie sú zástupy novinárov, ktorí by chceli informovať o týchto radostných správach, no myslím si, že by mali stáť za zmienku.

Keďže sme liberálmi, samozrejme, sme veľmi radi, že dochádza k posilneniu jednotného trhu. Dynamickejšie hospodárstvo znamená prosperujúcejšiu Európu, čo je dobré pre podnikateľov i spotrebiteľov, a teda je to dobré aj pre Európsku úniu.

Nevyužijem všetok svoj vymedzený rečnícky čas, pretože mnohí rečníci predo mnou už chválili podstatu tohto balíka. Nebudem sa zaoberať technickými podrobnosťami. Ide o kus dobre vykonanej práce. Dúfam, že tento návrh jednohlasne schválime a že veľmi skoro nadobudne účinnosť.

Keď zoberieme do úvahy aj obrátenie dôkazného bremena, Európska komisia má už teraz k dispozícii pomerne dobré opatrenia pre prípad, že členské štáty zneužijú postupy na ochranu svojich trhov. V takýchto prípadoch je možné konať rýchlo a správne. Preto si myslím, že to bude dobre fungovať.

  Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, Európska únia predstavuje prestrú zbierku hodnôt, skúseností a historickej, ako aj spoločenskej rozmanitosti. Odlišujeme sa nielen našimi skúsenosťami z minulosti, ale aj súčasnými zákonmi a povinnosťami, ktoré sa prenášajú na európske inštitúcie, pracoviská a občanov.

Žijeme v dobe hlbokých spoločenských, hospodárskych a kultúrnych zmien, ktoré žiaľ majú určité nepriaznivé následky. No podarilo sa dosiahnuť aj mnoho dobrých a priaznivých zmien, medzi ktoré nepochybne patrí liberalizácia kapitálu, tovarov a služieb a voľný pohyb osôb. Aj keď tieto zmeny vytvárajú vhodné podmienky pre hospodársku činnosť, môžeme tiež vidieť, že kapitál často prevláda nad ľuďmi, ohrozuje ich zdravie a dokonca aj ich životy.

Musíme preto posilniť všetky možné kontrolné mechanizmy. Systém CE musíme posilniť nielen na našich hraniciach, ako tu už bolo povedané, ale aj na vnútorných trhoch, najmä v obchodných reťazcoch. Sortiment tovarov, ktoré v súčasnosti vyrábajú reťazce supermarketov a hypermarketov, si nevieme ani predstaviť. Túto dôležitú skutočnosť si musíme uvedomiť. Musíme mať na pamäti nielen systém označovania, ale aj iné dostupné prostriedky na zvýšenie povedomia spotrebiteľov a ich schopnosti vybrať si medzi jednotlivými výrobkami.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, zámerom týchto správ je zlepšiť úpravu podmienok na trhu, ktoré sa týkajú výrobkov, a to najmä sprísnením uznávania označenia CE a zákazom jeho zneužívania. To všetko je dobré, no vo svojom vystúpení k tejto rozprave trochu odbočím k aspektu, ktorý sa v týchto správach prehliada, no o ktorom si myslím, že je v tejto oblasti veľmi závažný.

Cieľom rozličných navrhovaných opatrení je podnietiť ľudí k tomu, aby kupovali výrobky, a keď ich už budú kupovať, aby kupovali tie európske. Ako možno zosúladiť túto podporu väčšej spotreby s potrebou rozumného využívania zdrojov? Múdre využívanie zdrojov znamená, že chápeme, že o tieto zdroje je potrebné sa podeliť nielen z celosvetového hľadiska, ale aj s budúcimi generáciami.

Niektoré členské štáty sa zameriavajú hlavne na budovanie svojich hospodárstiev, no pre iné je zodpovedný prístup k životnému prostrediu rovnako dôležitý ako obchod. Tieto krajiny sa usilujú nájsť spôsoby, ako zosúladiť konkurencieschopný obchod so zachovaním úrovne spotreby výrobkov a dobrej, udržateľnej životnej úrovne. Energetická účinnosť, využitie recyklovateľných a málo toxických materiálov, to všetko sú kroky správnym smerom, no ďalším dôležitým prvkom je odstránenie plánovaného zastarávania. Plánované zastarávanie je úmyselná výroba produktov, ktoré dlho nevydržia a nedajú sa opraviť.

Keď som si kúpila svoju prvú mikrovlnú rúru, úmyselne som si chcela kúpiť kvalitný typ, ktorý dlho vydrží. No fungovala len dva roky. Keď som ju priniesla späť do obchodu, povedali mi, že sa ju neoplatí opraviť, a že aj tak nepoznajú nikoho, kto by ju mohol opraviť. A tak som si kúpila ďalšiu kvalitnú mikrovlnú rúru. No fungovala len dva roky. Teraz si už kupujem mikrovlnú rúru každý rok, vždy si kúpim tú najlacnejšiu, akú dokážem nájsť, a po roku ju vyhodím.

Pri harmonizácii musíme dbať na to, aby sme zodpovedným krajinám ponechali možnosť zakázať výrobky so zabudovaným plánovaným zastarávaním, a tiež na to, aby sme podnietili krajiny k tomu, aby na svoj trh umožnili prístup len takým výrobkom, ktoré sú dlhotrvácne a dajú sa opraviť, pretože na konci tohto cyklu to budú práve tieto krajiny, kto sa bude musieť vysporiadať s horami odpadu.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Vážení kolegovia, teším sa z veľmi dobrej atmosféry na dnešnej rozprave venovanej vnútornému trhu a ďakujem všetkým, ktorí k tomu prispeli. Samozrejme v rámci demokracií treba si vypočuť aj protikladné názory, také, ktoré predniesol pán kolega Bloom.

Mám syna Andreja, a preto viem, že meno Andrej znamená silný, mocný a práve nositeľ tohto mena, pán minister Vizjak, dáva tejto rozprave veľmi silný náboj. Poznamenávam, že nie je zvykom, aby bola Rada zastúpená v takýchto rozpravách. Základným predpokladom pre dobre fungujúci európsky vnútorný trh s tovarom je odstraňovanie prekážok pre hospodárske subjekty a vytvorenie priaznivých podmienok pre podniky, hlavne pre 23 miliónov malých a stredných podnikov. V súvislosti s množstvom výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín musíme nájsť odpovede na výzvy, ktoré so sebou prináša globalizácia.

Jednou z našich odpovedí sú jasné legislatívne pravidlá, aby všetky produkty dovážané na európsky trh spĺňali rovnaké požiadavky na bezpečnosť ako výrobky vyrábané v rámci Spoločenstva. Základným princípom legislatívneho balíčka uvádzania tovarov na trh je na jednej strane zodpovednosť výrobcov za súlad ich výrobkov s platným európskym právom a na strane druhej zodpovednosť členských štátov, ktoré sú garantom dozoru nad trhom Európskej únie. Priznám sa, že už ako spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre financovanie európskych noriem mi téma súvisiaca s európskou normalizáciou prirástla k srdcu a sprevádza ma počas môjho volebného obdobia v Európskom parlamente.

Uvedomujem si stále viac a viac dôležitosť tejto významnej politiky Európskej únie a teším sa zo zaangažovanosti aj pána komisára Verheugena. Ako spravodajkyňa pre našu politickú skupinu PPE-DE k správe Christel Schaldemose som pozmeňovacie návrhy orientovala taktiež na zvýšenie zodpovednosti dovozcov, zníženie administratívnej záťaže pre malé a stredné podniky, zachovanie nového prístupu ako základného rámca pre uvádzanie produktov na trh. Poukázala som aj na potrebu účinnejších informačných kampaní pre zvyšovanie spotrebiteľského povedomia, ako základného faktu pre posilňovanie dôvery spotrebiteľov vo vnútorný trh EÚ.

V pozmeňovacích návrhoch som svoju pozornosť zacielila predovšetkým na spotrebiteľa a nutnosť zabezpečiť jeho ochranu pred zdraviu nebezpečnými produktmi. Poukázala som na potrebu účinnejších informačných kampaní pre zvyšovanie spotrebiteľského povedomia ako základného faktu pre posilňovanie dôvery spotrebiteľov vo vnútorný trh EÚ. Súčasná prax nám ukazuje, že značka zhody CE nedáva dostatočnú istotu, že ide skutočne o bezpečný výrobok. Z tohto dôvodu, práve prostredníctvom tohto legislatívneho balíčka, sme sa usilovali posilňovať význam CE značky, zaviesť sankcie za jej zneužívanie, sprísniť pravidlá na ich ukladanie a výrazne posilniť systém dozoru nad trhom.

Dohodnutý kompromis zahŕňa presunutie časti článkov týkajúcich sa označenia CE do nariadenia. Je to veľmi dobrý krok a na záver by som sa chcela poďakovať pani Christel Schaldemose a ostatným spravodajcom za konštruktívnu spoluprácu, na základe ktorej sa nám podarilo zjednotiť názvoslovie, postupy a modely posudzovania zhody tak, aby sme ich mohli použiť pri revízii sektorových smerníc, najmä dlho očakávanej Smernice o hračkách smerom k spokojnosti všetkých európskych spotrebiteľov.

  Mia De Vits (PSE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pán Vizjak, vážené dámy, vážení páni, ďakujem všetkým za váš prínos. Osobitne sa chcem poďakovať spravodajcovi, pánovi Alexandrovi Stubbovi, ktorý bol veľmi nápomocný pri zapájaní nás, tieňových spravodajcov, do prípravy svojej správy vo všetkých aspektoch diskusie. Ďakujem vám za to.

Schválenie balíka o tovare je veľkým krokom vpred v úsilí dopracovať sa k jednotnému európskemu trhu s tovarom. Tri návrhy, predložené spoločne, predstavujú nástroje, ktoré sú potrebné na vytvorenie dobre fungujúceho jednotného európskeho trhu s tovarom. Máme zásadu vzájomného uznávania, no existuje hlavne na papieri. Pričasto sa na túto zásadu neberie ohľad. Jednotný trh dnes nefunguje tak, ako to pán Jacques Delors pred štvrťstoročím plánoval. Európska komisia vypočítala, že ak chcú podniky predávať svoj tovar v inom členskom štáte, ich náklady sú v dôsledku nesprávneho uplatňovania zásady vzájomného uznávania vyššie o 2 až 10 %. Pre Európsku úniu ako celok to predstavuje dodatočné náklady vo výške 150 miliárd EUR ročne. Samozrejme, aj vy, pán Stubb, ste dospeli k rovnakému výsledku. Je to zlá správa pre podniky a ich zamestnancov, ale aj pre spotrebiteľov, ktorí v dôsledku toho musia platiť vyššie ceny. Bol teda najvyšší čas oprášiť zásadu vzájomného uznávania a uplatniť ju správne. To je aj príčina, prečo bol tak prísne navrhnutý postup s obrátením dôkazného bremena, ktorý od členských štátov požaduje, aby na konci postupu informovali Komisiu o svojom rozhodnutí. Dúfam, že na konci postupu začne konať aj Komisia, ak sa zistí, že ešte stále existuje primálo pravidiel založených na objektívnych kritériách.

Niekoľko vecí vo vzťahu k budúcnosti: prísne kritériá kvality pre vnútroštátne orgány vykonávajúce dohľad sú krokom vpred, no v konečnom dôsledku, pokiaľ ide o dohľad, potrebujeme zlepšiť cezhraničnú spoluprácu. Náš Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa bol na prehliadke prístavu v Antverpách, kde sme boli svedkami toho, že colné orgány žiadali viac finančných prostriedkov, čo je záležitosťou členských štátov, ale vyzývali aj na zlepšenie cezhraničnej spolupráce, a práve na tom musíme v budúcnosti pracovať.

Po druhé, problematika označenia CE je jasnejšia, no súhlasím s pani McCarthyovou a pani Gebhardtovou, že v budúcnosti musíme popracovať na skutočnom bezpečnostnom označení. Vítam priaznivú odpoveď, ktorú vo vzťahu k tejto otázke vyslovil pán komisár Verheugen. Vzájomné uznávanie musí fungovať lepšie a všetky zúčastnené strany, Európska komisia i členské štáty, musia v tejto oblasti prijať svoje zodpovednosti. No to je až druhé najlepšie riešenie. V budúcnosti by sme uvítali harmonizujúce legislatívne iniciatívy, vďaka ktorým by sme sa dopracovali k úspešnému dokončeniu jednotného trhu s tovarom.

  Frédérique Ries (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pri všetkej úcte k pánovi Bloomovi, ktorý už opustil rokovaciu sálu, by som sa rada pridala k množstvu pochvalných vyjadrení na adresu našich troch spoluspravodajcov. Chcem sa im poďakovať za čas, ktorý tejto práci venovali, a za ich vytrvalosť pri snahe dosiahnuť tento spravodlivý kompromis a riešenie, ktoré zohľadňuje požiadavky všetkých zúčastnených strán z hľadiska európskych výrobcov i bezpečnosti spotrebiteľov.

Keďže mám na svoje vystúpenie len dve minúty, a keďže hovorím ako členka Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, určite mi prepáčite, že sa zameriam na kľúčové otázky a najmä na otázku systému označovania CE. Sedem mesiacov po prípade Mattel a po tom, čo bolo z trhu, ako už bolo povedané, stiahnutých viac než 20 miliónov hračiek s označením CE, ktoré boli vyrobené v Číne, bola Európska únia pod väčším tlakom ako kedykoľvek predtým, aby zlepšila systém označovania. V posledných rokoch Únia obhajovala pružný, dobrovoľný systém založený na novom prístupe. Ide o metódu, ktorá má nepochybne svoje výhody, ale ktorá, v prípade, že sa použije samostatne, nemusí byť úplne účinná, ak si určití výrobcovia pridelia označenie CE bez ohľadu na pravidlá, čím vystavujú spotrebiteľov jasnému riziku z hľadiska bezpečnosti.

Z tohto dôvodu je tento balík opatrení nevyhnutný, pretože dáva príslušným orgánom, ktoré sa týmto problémom zaoberajú, predovšetkým schvaľovacím a certifikačným orgánom a colným orgánom, výzbroj, ktorú potrebujú na boj proti zneužívaniu systému označovania CE.

Nie náhodou sa už v minulosti Európsky parlament jasne vyjadril v prospech prísnejšieho dohľadu nad trhom, poslednýkrát sa tak stalo v septembri roku 2007 v rámci uznesenia o bezpečnosti hračiek. Náš spravodajca, pán Brie, tento bod jasne zdôraznil.

Už v januári 2004, s podporou Petra Lieseho, Karin Scheeleovej a tiež Claudea Turmesa, som v mojej správe o smernici o vytvorení rámca pre stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu s poľutovaním odhalila zjavné nedostatky veľmi veľkého množstva výrobkov z hľadiska bezpečnosti. V správe tiež popisujeme nespoľahlivosť určitých systémov označovania, a to povinných i dobrovoľných. O štyri roky neskôr sa zdá, že sme len málo pokročili. Musím povedať, a to aj v mene veľmi veľkého počtu odborníkov, ktorí sa na nás v tejto oblasti obrátili, že je to poľutovaniahodné.

Samozrejme, vítame všetky opatrenia, ktoré zabezpečujú väčšiu právnu istotu a poskytujú dodatočnú podporu zástupcom priemyslu a malým a stredným podnikom. Mám na mysli systém miestnych kontaktných miest pre výrobky, ktorý je popísaný v správe, a tiež oznámenie pána Alexandra Stubba z dnešného rána o jeho osobnom informačnom mieste. Neviem, či ho chce nazvať Stubb/SMEs.com, ale želám mu, aby bol tento jeho zámer úspešný. Musím povedať, že zdieľam opatrnosť svojich kolegov, ktorú vyjadrili v súvislosti s otázkou na ústne zodpovedanie, ktorá sa týka dodatočného označovania a jeho zlučiteľnosti so súčasným systémom.

Úplne podporujem výhradu, ktorú dnes ráno vyslovila pani Arlene McCarthyová prostredníctvom svojho názorného príkladu s kanvicou. Ďakujem pánovi komisárovi za to, že naznačil, že v tejto otázke dôjde k významnému posunu.

Na záver by som, pani predsedajúca, chcela poukázať na to, že pravidlá, ktoré tu ustanovujeme, budú hodnotné len vtedy, ak budú dodržiavané (ako by aj, samozrejme, mali byť) európskymi výrobcami a distributérmi a tiež hospodárskymi subjektami z tretích krajín, najmä dovozcami, čo je veľmi dôležité, ako práve poznamenala aj pani Mia De Vitsová.

  Wiesław Stefan Kuc (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, v posledných rokoch sa vyskytuje čoraz viac prípadov, keď bol na trh EÚ uvedený tovar, ktorý nespĺňa normy EÚ. Nejde len o hračky vyrobené v Číne. Dochádza k neoprávnenej reprodukcii pesticídov, výrobkov starostlivosti o rastliny a dokonca aj liekov, ktoré nielen že nechránia alebo neliečia, ale v mnohých prípadoch sú dokonca škodlivé. Tri predložené správy, ktorých autormi sú pán Brie, pani Schaldemoseová a pán Stubb, sa zaoberajú uvádzaním tovaru na trh EÚ, uplatňovaním technických pravidiel na výrobky, ktoré sú zákonne uvedené na trh, a požiadavkami akreditácie a dohľadu nad trhom. Neporušujú základnú zásadu voľného pohybu tovaru na trhu EÚ, ale vďaka nim je možné chrániť tento trh a zároveň chrániť našich občanov.

Súhlasím s tým, čo povedali spravodajcovia, že musíme zabezpečiť, aby sa odstránili výnimky, a aby navrhované nariadenia a rozhodnutia platili a fungovali v čo možno najširšom rozsahu. Ak je to možné, bolo by žiaduce vytvoriť jeden dokument ako vzor pre iné nariadenia tohto typu, ktorých zámerom je riešiť problémy komplexne. Mohli by sme sa tak vyhnúť mnohonásobnému opakovaniu argumentov a tiež problémom súvisiacim s názvoslovím, v dôsledku ktorých by mohlo dochádzať k rozporným výkladom. Predložené návrhy a správy tvoria výborný základ pre ucelený a jednoliaty dokument.

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, blahoželám všetkým trom spravodajcom k výborným, konštruktívnym správam. Uvádzanie tovaru do obehu na území Európskej únie je nepochybne veľmi dôležitou otázkou. Všetci si pamätáme nedávne problémy, ktoré boli spôsobené uvedením nebezpečných hračiek na trh EÚ. Kontrolné orgány EÚ neodhalili tieto hračky, pretože sa ukázalo, podobne ako v mnohých iných prípadoch, že systém monitorovania je neúčinný.

Čoraz častejšie sa stáva, že výrobcovia prideľujú svojim výrobkom označenie CE bez akejkoľvek kontroly, a to aj napriek tomu, že predmetný tovar nespĺňa kritériá EÚ. Okrem toho dochádza k opakovanému falšovaniu označenia CE. Medziiným aj tieto skutočnosti boli príčinou toho, že Komisia predložila navrhovaný balík týkajúci sa uvedenia tovaru na trh EÚ.

Dovolím si vyjadriť svoj názor o jednej z troch súčastí tohto balíka, o správe, ktorú predkladá pán Brie, a ktorá sa týka akreditácie a dohľadu nad trhom. Podľa môjho názoru má v tejto správe mimoriadny význam otázka označenia CE. Teší ma, že kolegovia poslanci podporujú označenie CE ako hlavnú záruku zhody s normami EÚ, no čo je najdôležitejšie, že tiež podporujú posilnenie postavenia tohto označenia.

Dôležitou otázkou, o ktorej sa v tejto súvislosti diskutuje, je problematika ďalších vnútroštátnych označení na trhu EÚ. Tu by som chcela zdôrazniť, že Poľsku bolo pri vstupe do Únie opakovane povedané, že nemusí do svojho vnútroštátneho systému zapracovať bezpečnostné označenia iných krajín. Dodržali sme tento pokyn, dokonca sme zašli tak ďaleko, že sme zrušili naše vlastné označenie B, ktoré bolo poľským symbolom pre bezpečnosť výrobkov. Bolo pre nás teda dôležité, aby sa v nových právnych predpisoch dodržiaval prístup EÚ, a aby sa tiež dodržiavala zásada nediskriminácie, a to tak, že súčasťou týchto predpisov bude zákaz zavádzania nových bezpečnostných označení okrem CE.

Veľmi ma teší, že Rada, Komisia i Parlament zotrvali na tomto svojom stanovisku, že odstránili príslušné ustanovenia, a že zachovali status quo. Napriek tomu si myslím, že by sme spoločne mali pracovať na európskom označení CE s cieľom z dlhodobého hľadiska odstrániť iné označenia z trhu, hoci iniciatíva v tomto smere bude musieť počkať, kým sa Komisia s touto otázkou podrobnejšie neoboznámi.

  Anna Hedh (PSE). – (SV) Ďakujem vám, pani predsedajúca. Veľmi srdečne sa chcem poďakovať aj spravodajcom za výborne odvedenú prácu. Bolo nesmierne vzrušujúce sledovať ich napredovanie.

Hoci podporujem spoluprácu, ktorej charakter je viac medzivládny, uvedomujem si, že sú prípady, keď je potrebné, aby zákony v Únii boli čo najjednotnejšie. Jedným z takýchto prípadov je aj legislatívny balík, ktorý sa týka uvádzania výrobkov na vnútorný trh, pretože to, čo v EÚ vyrobíme, alebo čo do EÚ dovezieme, bude voľne obiehať na vnútornom trhu. Pre mňa je na trhu prvoradá bezpečnosť spotrebiteľov.

Preto vítam návrhy spravodajcov, ktoré predkladajú v rámci legislatívneho balíka, a ktoré často vylepšujú návrhy Komisie. Napríklad pani Schaldemoseová navrhuje, aby dovozcovia niesli zodpovednosť za zabezpečenie zhody výrobkov, ktoré dovážajú, s pravidlami EÚ.

Myslím si, že je to mimoriadne dôležité, najmä teraz, keď plánujeme prehodnotiť smernicu o bezpečnosti hračiek v súvislosti s problémami na trhu hračiek, na ktoré bola nedávno zameraná pozornosť verejnosti. Myslím si, že je zrejmé, že dovozcovia by mali byť zodpovední za výrobky, ktoré dovážajú, a mali by im hroziť pokuty v prípade, že dovezú nebezpečné výrobky. Kto iný by za to mal niesť zodpovednosť? Musíme tiež zmeniť a posilniť systém označovania CE. Hoci práve táto otázka bola najcitlivejšia, myslím si, že spravodajcom sa podarilo dosiahnuť veľký pokrok.

Ako už povedala pani Schaldemoseová, systém označovania CE nie je riešením všetkých našich problémov týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov v rámci vnútorného trhu. No mnoho spotrebiteľov si v súčasnosti myslí, že označenie CE znamená, že výrobky sú bezpečné, a to nielen pokiaľ ide o hračky a elektronické zariadenia. Boli sme svedkami toho, ako to pani McCarthyová preukázala pomocou kanvice a hračky. Je na nás, aby sme zabezpečili posilnenie systému označovania. Musíme tiež zabezpečiť, aby dohľad nad trhom skutočne fungoval vo všetkých členských štátoch.

Napokon mi dovoľte znovu zdôrazniť, že prvoradí musia byť naši spotrebitelia, pretože bez spokojných a bezpečných spotrebiteľov nemôže trh prekvitať.

  Magor Imre Csibi (ALDE). – (RO) Dovoľte mi, aby som sa niekoľkými slovami vyjadril k označeniu CE. V súčasnosti platí pre každý výrobok, na ktorý sa vzťahuje európska smernica. Pokým budú môcť výrobcovia označovať väčšinu svojich výrobkov bez akejkoľvek kontroly zo strany nezávislého orgánu, nebude takýto systém označovania účinný. To je prvý problém.

Preto sa všetci zhodujeme v tom, že súčasný systém označovania CE nemôže európskym spotrebiteľom zaručiť bezpečnosť. V skutočnosti tento systém ani nebol navrhnutý so zámerom, aby predstavoval bezpečnostné označenie.

Vážený pán komisár Verheugen, minulý rok ste povedali, že stopercentná bezpečnosť výrobkov sa nedá dosiahnuť. Preto žiadam, aby Európska komisia zvážila, okrem dôslednejšieho dohľadu nad trhom a prísnejších colných kontrol, aj zavedenie tvrdších trestov pre spoločnosti vyrábajúce alebo dovážajúce výrobky, ktoré nespĺňajú smernice a normy EÚ.

Nezabúdajme, že väčšina európskych spotrebiteľov si vzhľadom na to, že nie sú správne informovaní, myslí, že výrobok s označením CE bol vyrobený v Európe, alebo že bol osvedčený európskym nezávislým orgánom. A to je druhý problém. Dokonca aj pán komisár Verheugen si myslí, že súčasné označenie CE môže byť trochu neprehľadné. To je neprípustné, a preto žiadam, aby Európska komisia spustila informačné kampane pre európskych spotrebiteľov, aby si nezamieňali označenie CE so známkou kvality, ani s bezpečnostným označením.

Vážený pán komisár, vážení kolegovia, všetci sa zhodneme na tom, že by malo existovať označenie, ktoré by osvedčovalo bezpečnosť výrobku. Je možné buď vylepšiť označenie CE, alebo zaviesť ďalšie označenie. Riešenie je nevyhnutné nájsť čo najskôr. Vnútorný trh, okrem voľného pohybu výrobkov, tiež zahŕňa prijímanie účinných opatrení na zaručenie bezpečnosti spotrebiteľov.

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán komisár, dynamický rozvoj vnútorného trhu Európskej únie a ešte dynamickejší dovoz nebezpečného tovaru, najmä z Číny, nás núti modernizovať pravidlá pre uvádzanie výrobkov na trh vrátane tých, ktoré doposiaľ neboli harmonizované. Tento trojitý legislatívny balík zjednoduší administratívu a zároveň umožní členským štátom lepšie vykonávať dohľad nad trhom Európskej únie, ktorý dnes nefunguje na rovnakej úrovni. Preto po rozsiahlej diskusii sprísňujeme požiadavky na celý dodávateľský reťazec, od výrobcu v Európskej únii alebo v Číne, cez dovozcu, až k distributérovi v Európskej únii. Harmonizujeme pravidlá pre akreditáciu orgánov a pre vzájomné uznávanie osvedčení.

Okrem orgánov na výkon dohľadu však narastá aj úloha povedomia spotrebiteľov. Poučení spotrebitelia by mali rozlišovať, aký tovar kupujú, aj podľa označenia. Preto posilňujeme význam európskeho označenia CE, ktoré symbolizuje pre kontrolné orgány a poučených spotrebiteľov, že tovar spĺňa európske kritéria kvality a bezpečnosti. O to viac musíme bojovať proti jeho zneužívaniu vrátane účelového zamieňania s inými označeniami, napríklad „čínsky export.“

Zistila som, že európske označenie dosiaľ nebolo zaregistrované, a tak som o to požiadala Komisiu. Aj napriek tomu, že Komisia oznámila, že začala proces registrácie, vo zverejnenom oznámení sa žiadosť o registráciu vôbec nespomína. Opäť teda vyzývam Komisiu, aby začala konať.

Pán komisár, zároveň vás dôrazne žiadam, aby ste európske označenie zaregistrovali aj pre zahraničné trhy. Obe tieto opatrenia umožnia podnikať ďalšie právne kroky proti zneužitiu, vrátane náhrady škody. Myslím, že meškanie v tejto oblasti by bolo neospravedlniteľné. Veľmi však oceňujem dobrú prácu Komisie na príprave tohto balíka o tovare, najmä oceňujem dôkladnú prácu všetkých spravodajcov, ktorým chcem poďakovať za vynikajúci výsledok.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, asi pred tridsiatimi rokmi Súdny dvor svojim rozsudkom Cassis de Dijon ustanovil zásadu vzájomného uznávania. Jeden z dnešných spravodajcov, pán Stubb, tvrdí, že zámerom tohto balíka opatrení je uplatniť rozsudok Cassis de Dijon na legislatívnej úrovni. Rozsudok však nemožno nahradiť textom právneho predpisu, keďže v skutočnosti predstavuje rozsudok nástroj, ktorým Súdny dvor zavádza na vnútorný trh harmonizáciu.

Tento balík je náhradou za niečo, čo, ako sa ukázalo v tejto rozprave, potrebujeme oveľa viac, predovšetkým skutočnú harmonizáciu výroby v rámci Európskej únie.

Súčasný systém vzájomného uznávania znamená, že pripúšťame, že reťaz sa pretrhne v jej najslabšom ohnivku. Práve to sa stalo napríklad v prípade choroby šialených kráv, keď sa britská vláda rozhodla deregulovať postupy na výrobu mäsovokostnej múčky. Nedávno sa to tiež prihodilo aj v inej oblasti, v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life, vzhľadom na to, že finančný sektor nebol dostatočne regulovaný.

Balík predstavuje krok vpred, no ide len o malý krok vpred, pretože je len prirodzené, že vlády sa nebudú chcieť vzdať ochrany svojich občanov, pokým, po prvé, budú existovať vlády, ktoré neustanovia najvyššiu úroveň kontroly, a po druhé, kým neexistuje systém kontroly, ktorého prevádzku by zabezpečovala Európska únia. Pani Hedhová to zhrnula výborne. V skratke, ide o chabú náhradu skutočnej regulácie na úrovni Európskej únie, ktorá by nahradila 27 vnútroštátnych súborov pravidiel.

Európsky parlament tento balík pravdepodobne prijme. Myslím si, že ide o dobrý balík, no nesmieme zaspať na vavrínoch, pretože bez skutočnej regulácie na úrovni Spoločenstva, bez skutočného osvedčovania kvality, vďaka ktorému si občania v celej Európskej únii budú môcť prestať robiť starosti, sa nám nepodarí významne pokročiť v úsilí vybudovať trh s európskymi výrobkami.

(potlesk)

  Anja Weisgerber (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, skutočnosť, že balík o tovare môžeme prijať v prvom čítaní, je presvedčivým dôkazom o výbornej spolupráci, ktorá prebiehala v rámci Európskeho parlamentu a tiež medzi Parlamentom a Radou.

Ide o dôležitý legislatívny projekt jednak pre obchodné subjekty, no najmä pre spotrebiteľov. Týmto balíkom odstraňujeme prekážky obchodu, ktoré sú výsledkom rozdielnych technických pravidiel v jednotlivých členských štátoch. Zároveň zaručujeme kvalitu výrobkov, s ktorými sa obchoduje na európskom trhu. Vďaka novým právnym predpisom bude možné zabezpečiť, aby boli nebezpečné výrobky a výrobky nespĺňajúce právne predpisy EÚ rýchlo stiahnuté z trhu, alebo aby na tento trh neboli vôbec ani umiestnené. Komisii bude nutné okamžite nahlásiť všetky nebezpečné výrobky, aby ich bolo možné stiahnuť z obehu vo všetkých členských štátoch. V súlade s nariadením sa tiež zlepší spolupráca s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ (máme na mysli najmä Čínu), a to vďaka opatreniam, akými sú napríklad spoločné programy a výmena odborných technických poznatkov.

Týmito ustanoveniami zabezpečíme výkon účinného dohľadu nad trhom a lepšiu kontrolu v celej Európe. Napokon, veď práve na tom naozaj záleží.

Vo všetkých našich diskusiách a rokovaniach sme sa zamerali predovšetkým na spotrebiteľa. Napríklad označenie CE na výrobku znamená, že výrobca spĺňa európske požiadavky pre daný výrobok. Teraz sa však popri výrobcoch budú na zodpovednosti väčším dielom podieľať aj dovozcovia. Ide najmä o zákaz falošných a zavádzajúcich označení CE. Subjekty, ktoré ich použijú, budú v členských štátoch čeliť trestnému stíhaniu. Všetky tieto opatrenia chránia spotrebiteľov, no ochraňujú tiež čestných podnikateľov, ktorí dodržiavajú pravidlá. Jedným z našich najväčších úspechov bolo zachovanie spoľahlivých a odskúšaných vnútroštátnych bezpečnostných označení, akým je napríklad nemecký symbol „GS“. Spotrebitelia tieto označenia poznajú a dôverujú im.

Vo štvrtok prijmeme súbor pravidiel, ktorý podporuje čo najúčinnejšie obchodovanie s tovarom na vnútornom trhu a zároveň, čo je nesmierne dôležité, zabezpečuje ochranu spotrebiteľov prostredníctvom lepšieho dohľadu.

  Bernadette Vergnaud (PSE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, európski spotrebitelia očakávajú pri výrobkoch, ktoré kupujú, lepšiu ochranu bezpečnosti. V televíznych správach príliš často počúvame, že nejaký výrobok vyrobený mimo EÚ môže ohroziť bezpečnosť alebo zdravie. Tento balík opatrení predstavuje pôsobivé riešenie takýchto problémov. Dovoľte mi zdôrazniť prácu, ktorú odviedli naši traja spravodajcovia počas rokovaní, keď trvali na dôležitosti ochrany spotrebiteľov.

Vzhľadom na súčasnú situáciu v oblasti bezpečnosti výrobkov sú nové právne nástroje úplne nevyhnutné. Dovoľte mi upozorniť vás najmä na otázku na ústne zodpovedanie, ktorá sa týka prehodnotenia pravidiel používania označenia CE.

Až doposiaľ európski spotrebitelia vnímali toto označenie ako symbol dôveryhodnosti a osvedčenie toho, že daný výrobok je bezpečný. V skutočnosti však ide len prehlásenie výrobcu, že daný výrobok spĺňa všetky požiadavky európskych právnych predpisov. To znamená, že toto označenie bolo často zneužité a na výrobok bolo umiestnené svojvoľne. Stačí si spomenúť na udalosti okolo hračiek firmy Mattel. Dychtivo očakávam návrh Komisie týkajúci sa ďalšieho označenia, ktoré by systému pridalo na dôveryhodnosti a zlepšilo by informovanosť občanov s cieľom zvýšiť bezpečnosť dovážaných výrobkov. Nepochybujem však o tom, že pani komisárka Kunevová je odhodlaná riešiť túto otázku. Nikdy sa netajila tým, že podporuje úsilie zvýšiť dôveru spotrebiteľov.

Musíme zabezpečiť, ako je to navrhnuté aj v správe pani Schaldemoseovej, prísnejší dohľad nad trhom, aby sme zabránili zneužívaniu systému označovania. Musíme tiež vyjasniť zodpovednosti dovozcov a výrobcov, pretože v konečnom dôsledku sú to výhradne oni, kto nesie zodpovednosť za to, či sú výrobky uvádzané na trh bezpečné. Veľmi dobre si uvedomujeme, že existuje nerovnováha v spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktoré vykonávajú dohľad nad trhom, a colnými orgánmi.

Úplne prvoradou úlohou by mala byť snaha zaviesť opatrenie, aby dovozcovia zodpovedali za bezpečnosť výrobkov, ktoré dovážajú. V súčasnosti je veľmi ťažké postihovať ich trestami, pretože niekedy sa stáva, že kým sa takéto problémy v Európe odhalia, výrobcovia zavrú svoje továrne a zmiznú. S takouto situáciou sa už nemožno uspokojiť.

Na záver by som sa chcela poďakovať pani Schaldemoseovej za to, že zohľadnila, v akej situácii sa nachádzajú malé a stredné podniky z hľadiska postupov posudzovania zhody. Problémom je nájsť správnu rovnováhu medzi postupmi, ktoré by pre mikropodniky, vrátane remeselníkov, mohli predstavovať záťaž a prílišné náklady, a povinnosťou nezbavovať tieto podniky zodpovedností.

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pán úradujúci predseda, dovoľte mi poďakovať sa za túto správu a pripomenúť Parlamentu, že označenie CE Európskej únie znamená, že výrobok spĺňa európske normy kvality a spoľahlivosti. Nemôže byť pochýb o tom, že v budúcnosti budú aj dovážané výrobky musieť spĺňať rovnaké normy, aké dnes uplatňujeme na tovar vyrobený v Európskej únii. Až potom budú vytvorené rovnaké podmienky pre všetkých. Musí byť však aj naďalej možné na výrobky viditeľne umiestňovať označenia so symbolmi, ktoré sa prideľujú v jednotlivých členských štátoch, pretože si uvedomujeme, že v prípade mnohých spotrebiteľov vyvolávajú tieto symboly dôveru.

Na záver mi dovoľte povedať, že veľmi dôležité sú aj ďalšie označenia, napríklad pre regionálne špeciality alebo pre organické potraviny, pretože vieme, že aj tieto označenia vyvolávajú širokú dôveru a uznanie tak na európskom trhu, ako aj mimo neho. Takúto dobrú povesť je nutné zachovať.

  Bogdan Golik (PSE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vítam tento balík, ktorý nám bol dnes predložený, pretože ho považujem za krok vpred pre spotrebiteľov i pre európskych podnikateľov. Dovoľte mi povedať pár slov o zásade vzájomného uznávania. Neviem, či si, vážené dámy a vážení páni, uvedomujete, že prešlo už tridsať rokov odvtedy, čo Európsky súdny dvor vyniesol rozsudok o tejto zásade.

Žiaľ, situácia týkajúca sa vykonávania zásady vzájomného uznávania zo strany členských štátov nie je vôbec uspokojivá, pritom táto zásada predstavuje veľmi podstatný predpoklad pre fungovanie spoločného trhu. Pre firmy sa stalo bežnou praxou, že predtým než môžu umiestniť svoj tovar na trh, musia podstúpiť náročný administratívny proces. Keďže som sám bol podnikateľom, mnoho rokov som na vlastnej koži zažíval tieto byrokratické postupy.

Neviem, či si uvedomujete, že náklady, ktoré musia obchodné spoločnosti v Európskej únii znášať v dôsledku nedodržiavania zásady vzájomného uznávania, sú obrovské, samotná Únia prichádza približne o 150 miliárd EUR ročne. Ak teda máme ešte stále v úmysle vybudovať silné európske hospodárstvo, ktoré bude v rámci lisabonskej stratégie aj v blízkej budúcnosti schopné súťažiť s Indiou, Čínou, Brazíliou a inými mocnosťami, musíme prijať túto zásadu za spoločnú pre nás všetkých a musíme ju patrične uznávať.

  Andrej Vizjak, úradujúci predseda. − (SL) Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa s vami podelil o niekoľko záverečných myšlienok o dôležitosti tejto dohody o troch bodoch právnych predpisov, ktoré sme takmer dokončili, a ktoré významne pomôžu zlepšiť fungovanie vnútorného trhu. Pán Ayral by bol dnes určite šťastný. Veľmi nám chýba.

Po tom, ako v tejto oblasti, ešte predtým, než sa predsedníckou krajinou stalo Slovinsko, vykonali v mene Rady obrovské množstvo práce naši nemeckí a portugalskí kolegovia, úloha dosiahnuť konečné zosúladenie medzi inštitúciami Európskej únie pripadla na slovinské predsedníctvo. Vítam skutočnosť, že sme sa všade stretli s veľmi ústretovým postojom, a tak sme dokázali splniť túto, podľa niektorých, náročnú úlohu pomerne účinne a rýchlo.

Do Európskej únie sme vstúpili pred menej ako štyrmi rokmi a pri preberaní predsedníctva sme prijali nesmiernu výzvu, ktorá so sebou prináša obrovskú zodpovednosť. Preto nás obzvlášť teší, že sme sa zapojili do úsilia splniť túto úlohu, ktorá je veľmi dôležitá pre všetky členské štáty Európskej únie.

Podľa môjho názoru nám uplatnenie balíka umožní zabezpečiť predovšetkým toto: Po prvé, odstránime protekcionizmus, ktorý na niektorých trhoch v rámci Európskej únie existuje, čo určite zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva v rámci týchto trhov. Myslím si, že protekcionizmus predstavuje veľkú prekážku rozvoja hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektami na týchto trhoch.

Po druhé, zabezpečíme jednotné zaobchádzanie a vzájomnú pomoc vnútroštátnych orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad výrobkami uvádzanými na trh, a účinné kontroly bezpečnosti výrobkov vyrábaných európskymi podnikmi a tiež výrobkov, ktoré do EÚ vstupujú z tretích krajín. Samozrejme, zabezpečíme tiež väčšiu súdržnosť budúcich technických právnych predpisov. Konečným výsledkom bude priaznivejšie prostredie pre hospodárske subjekty, najmä pre malé a stredné podniky. Okrem toho, uplatnenie tohto balíka zaručí vyššiu úroveň bezpečnosti výrobkov na trhu Európskej únie, čo je pre našich občanov to najdôležitejšie.

Som preto presvedčený, že tento balík sa stane dôležitým prvým krokom v našom ďalšom úsilí. Dnes sme obšírne hovorili o týchto ďalších krokoch vpred, ktoré predstavujú dôležitú výzvu smerom k tomu, čo je v budúcnosti potrebné vykonať.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi pripojiť niekoľko poznámok o priamych hospodárskych dôsledkoch. Je skutočnosťou, že pravidlá vzájomného uznávania sa vzťahujú na 21 % z celkovej priemyselnej výroby, čo je skutočne značný objem.

Okrem toho, ak by tento systém vzájomného uznávania fungoval dokonale, alebo inak povedané, ak by sa všade uplatňoval v plnej miere, výsledkom by bol nárast európskeho HDP o 1,8 %, čo je skutočne významný makroekonomický účinok. Naopak je tiež pravdou, že potenciálna hodnota vnútorného trhu by, podľa nášho odhadu, klesla približne o 10 %, ak by vzájomné uznávanie nefungovalo. Znamená to, že ak by sa vzájomné uznávanie nevykonávalo, výsledkom by bol ročný schodok vo výške približne 150 miliárd EUR.

Pani Roithová sa pýtala na zaregistrovanie označenia CE. V skutočnosti sme k zaregistrovaniu nemohli pristúpiť skôr ako minulý rok, keďže na to bolo potrebné prijať pozmeňujúci a doplňujúci návrh k príslušným európskym právnym predpisom. Momentálne tento proces teda prebieha, predpokladám, že dnešné rozhodnutie nám ho pomôže urýchliť. Nie je to úplne v našich rukách, ale snažíme sa robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme registráciu dokončili čo najskôr.

Pán Csibi spomenul, s kritickým podtónom, že minulý rok som sa vyjadril, že nie je možné dosiahnuť stopercentnú bezpečnosť výrobkov. Dovoľte mi preto opätovne zdôrazniť, že absolútne zaručená bezpečnosť výrobkov neexistuje. Aj keby sme stanovili, že každý výrobok má prejsť osvedčením nezávislou treťou stranou, takýto orgán by v žiadnom prípade nedokázal skontrolovať každú jednu položku daného produktového radu.

Skúšanie sa totiž vždy zameriava výhradne na prototyp a problémy zvyčajne nenastanú vtedy, keď sa predstavuje prototyp, ale počas bežnej prevádzky hromadnej výroby. Aj pri výrobkoch, pre ktoré sme stanovili tie najprísnejšie pravidlá bezpečnosti, ako sú napríklad lieky na predpis a motorové vozidlá, opakovane počúvame správy o výrobných chybách a o stiahnutí výrobkov z obehu. Názor, že spotrebiteľom môžeme ponúknuť vidinu stopercentnej bezpečnosti výrobkov, je len ilúzia.

Preto musíme trvať na tom, a je to naša jediná možnosť, aby všetci tí, ktorí vstupujú do reťazca, niesli aj plnú zodpovednosť. Týka sa to dodávateľov výrobných vstupov, výrobcov a následne, ak ide o dovážaný tovar, tiež dovozcov.

To je zároveň odpoveď na otázku pána Purvisa: prostredníctvom nových pravidiel sa snažíme dať jasne najavo, že dovozcovia v Európe zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby boli výrobky, ktoré dovážajú, bezpečné, a aby spĺňali všetky príslušné normy. Inak povedané, európski dovozcovia nesú zodpovednosť za bezpečnosť výrobkov pochádzajúcich spoza hraníc EÚ a každý, kto v dôsledku nebezpečného alebo chybného výrobku utrpí nejakú ujmu alebo zranenie, sa nemusí trápiť so snahou vystopovať nejakého výrobcu, alebo niekoho iného, kto sa nachádza v krajine ďaleko za hranicami Európskej únie, môže si svoj nárok uplatniť u európskeho dovozcu. Môžem vás ubezpečiť, že toto pravidlo bude mať ďalekosiahle praktické dôsledky.

To je všetko, čo sa týka odpovedí na konkrétne otázky, ktoré mi boli položené. Dovoľte mi využiť túto príležitosť, aby som sa vám znovu poďakoval za to, že táto rozprava bola vedená v priaznivom a konštruktívnom duchu. Ak je Malcolm Harbour ešte tu, dovoľte mi povedať mu, že, pokiaľ sa mňa týka, mohol by mať narodeniny aj každý deň, ak by sa všetky jeho narodeniny podarilo korunovať takýmito pozoruhodnými úspechmi.

(potlesk)

  André Brie, spravodajca. − (DE) Vážená pani predsedajúca, konsenzus bol taký veľký, že mi ostáva len poďakovať sa za diskusiu a nemám ani čo zopakovať. Odznelo aj pár nesúhlasných príspevkov, no neboli opodstatnené, a preto na ne nebudem brať ohľad. Dovoľte mi však uviesť dnešnú zjavnú harmóniu do súvislostí. Myslím si, že právne nástroje, ktoré sa chystáme prijať, sú dobré. V posledných rokoch však problémy spôsobujú ani tak nie naše právne predpisy, ako ich uplatňovanie v členských štátoch. Samozrejme, nie vždy je to tak, ako v prípade firmy Mattel, ktorý už bol spomenutý, a v ktorom bolo nevyhnutné stiahnuť z trhu milióny hračiek, no takéto meškanie, nech už sa stane kedykoľvek a kdekoľvek, je vždy dôkazom toho, že dohľad nad trhom jednoducho nefunguje.

Napríklad systém RAPEX naznačuje, že v systémoch vykonávania dohľadu nad trhom existujú medzi jednotlivými európskymi krajinami veľké rozdiely. Takéto rozdiely však už nie sú prijateľné. Vyzývam preto členské štáty, aby zabezpečili skutočné zavedenie do praxe všetkých nástrojov, ktoré tu prijímame, a tiež mechanizmov dohľadu nad trhom, ktoré už existujú, a ktorých zámerom je zabezpečiť bezpečnosť spotrebiteľov.

Dovoľte mi ešte vysloviť poslednú, osobnú poznámku. Dnes sme vyslovili svoju vďačnosť veľmi veľkému počtu ľudí. Počas tvorby návrhu mojej správy som mal tú česť spolupracovať s fantastickými kolegami zo sekretariátu nášho Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Bez nich by nebolo možné túto správu vypracovať. Dovoľte mi preto osobitne sa poďakovať Petrovi Traungovi a Lucovi Visaggiovi.

  Christel Schaldemose, spravodajkyňa. − (DA) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som sa chcela poďakovať za mnoho priaznivých a dobrých poznámok, ktoré odzneli počas dnešného rokovania. Sú dôkazom toho, že v priebehu posledného roka sa nám podarilo odviesť skutočne vynikajúcu prácu, a že sa nám podarilo do správ zapracovať čo najviac hľadísk, z čoho mám veľkú radosť.

Chcela by som sa však vyjadriť k niektorým bodom, ktoré boli vznesené počas dnešného rokovania, a ktoré sa týkajú označenia CE. Tvrdenie, že označenie CE je pre spotrebiteľov neprehľadné, je úplne pravdivé. Je potrebné vypracovať spomínanú správu o možnom zavedení bezpečnostného označenia pre spotrebiteľov. Dovoľte mi však tiež zdôrazniť, že vďaka tomuto balíku dôjde k výraznému vylepšeniu systému CE prostredníctvom zvýšeného dohľadu nad trhom a povinnosti členských štátov trestne stíhať subjekty, ktoré zneužívajú označenie CE. V porovnaní so súčasnou situáciou dôjde k výraznému vylepšeniu označenia CE a systému CE. Situácia sa zlepší vo vzťahu k orgánom vykonávajúcim dohľad nad trhom, ktoré používajú označenie ako nástroj. Ak výrobca úmyselne používa označenie CE, prehlasuje, že dodržiava pravidlá EÚ. Ak ich nedodržiava, môže za to byť potrestaný. Nemôže tvrdiť, že si neuvedomoval, čo robí. Ide o výrazné zlepšenie. Otázka, ktorú sa nám nedarí riešiť, je vzťah so spotrebiteľmi. Pán komisár na túto otázku odpovedal veľmi priaznivo, keď vyhlásil, že v tejto súvislosti sa vykoná obrovské množstvo práce.

Diskutovalo sa tiež o tom, či je správne alebo nesprávne, že sme pripravili dohodu v prvom čítaní. Myslím si, že dnešná rozprava dokázala, že do procesu prípravy sa zapojilo veľmi veľa ľudí, pretože išlo o tri správy s veľkým počtom tieňových spravodajcov atď. Do práce sa zapojilo veľmi veľa poslancov, a preto mali možnosť vyjadriť sa. Myslím si tiež, že s dosiahnutým výsledkom môžeme byť celkom spokojní.

Na záver mi dovoľte spomenúť mená tieňových spravodajcov na znak toho, že si veľmi cením ich prácu, pani Rühleová, pán Brie, pani Fourtouová a pani Pleštinská veľmi významnou mierou prispeli k úspešnému výsledku. Samozrejme, rovnako významná bola i práca sekretariátov oboch skupín a sekretariátu výboru. Veľmi pekne vám ďakujem. Bolo pre mňa potešením, že som sa mohla podieľať na tejto práci.

  Alexander Stubb, spravodajca. − Vážená pani predsedajúca, rád by som túto rozpravu uzavrel tým, že sa vyjadrím k štyrom bodom. Žiaľ musím začať pánom Bloomom zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva, ktorý ma, okrem iného, kritizoval za to, že som vďačný ľuďom, ktorí pracovali na celom tomto balíku. Neviem, aké sú zvyklosti u neho doma, no ja som presvedčený, že poďakovať sa tým ľuďom, vďaka ktorým sme tento balík mohli vypracovať, je súčasťou dobrých mravov.

Možno by nemal ďakovať človeku, ktorý mu píše prejavy, keďže, samozrejme, celý svoj prejav čítal priamo z papiera, pretože tento človek zjavne vôbec nerozumel tomu, čoho sa tento balík vlastne týka.

Moja časť balíka sa týkala vzájomného uznávania a voľného pohybu tovaru, pričom nie je našim zámerom všetko harmonizovať. Pán Bloom, alebo človek, ktorý mu píše prejavy, možno naznačujú, že voľný pohyb tovaru by sa nemal týkať nátierok značky Marmite, zaváranín značky Branston Pickle, áut značky Rolls Royce, topánok značky Church, alebo oblečenia značky Burberry. Neviem, aký prínos by to malo pre hospodárstvo Spojeného kráľovstva. Preto, ak chcete byť dôveryhodným oponentom v rámci EÚ, odporúčam vám, aby ste si aspoň prečítali dokumenty, ku ktorým sa idete vyjadriť.

Môj druhý bod sa týka skutočnosti, že pravdepodobne ide o európsky rekord z hľadiska účinnosti, pretože neviem o inom významnom legislatívnom balíku, ktorý by Komisia predstavila v deň svätého Valentína, teda 14. februára, v roku 2007, a ktorý by bol schválený Výborom stálych zástupcov 13. februára 2008, teda celý proces trval bez jedného dňa presne jeden rok. Všetkým ľuďom, ktorí sa obávali, či po rozšírení nebudeme trochu ťažkopádni a neúčinní, teda môžem povedať, že ide o dobrý príklad toho, že sme schopní prijímať rozhodnutia veľmi rýchlo. Povedal by som tiež, že od Delorsovho balíčka z roku 1992, možno si na neho spomínate, ide o najväčší balík, ktorý sa týka voľného pohybu tovaru. Z tohto hľadiska sa nám to teda podarilo naozaj pozoruhodne rýchlo, dovoľte mi ešte raz poďakovať sa všetkým, ktorí sa na tomto procese podieľali, pretože sme dokázali, že tento mechanizmus funguje.

Môj tretí bod sa týka toho, čo povedala pani Riesová, že spoločnosti sa budú obracať na stránku alexstubb.com, aby sa sťažovali na prípady, v ktorých sa neuplatňuje vzájomné uznávanie. Ak dovolíte, umiestnim tam priame prepojenie na domovskú stránku Komisie. Ak máte problémy so vzájomným uznávaním, kontaktujte Komisiu! Práve to je potrebné, ale aj nutné urobiť.

V rámci posledného bodu chcem povedať, že ide o prvý veľký úspech slovinského predsedníctva, ide o prvý legislatívny balík, ktorý slovinské predsedníctvo presadilo, a preto by som im chcel poblahoželať k tejto dobre vykonanej práci. Viem, že vo Výbore stálych zástupcov to nebolo ľahké. Viem, že to nebolo ľahké ani v pracovných skupinách, no predsedníctvo odviedlo vynikajúcu prácu, verím, že rovnako úspešné bude aj v posledných mesiacoch svojho funkčného obdobia.

  Predsedajúca. − Touto harmonickou poznámkou je rozprava ukončená. Hlasovanie sa bude konať vo štvrtok.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Iles Braghetto (PPE-DE), písomne. – (IT) Na tomto plenárnom zasadnutí sme diskutovali o „balíku o tovare“, ktorý stanovuje spoločný rámec pre uvádzanie výrobkov na trh v rámci Európskej únie a opätovne potvrdzuje zásady reciprocity. V súčasnej situácii by chcel Európsky parlament dosiahnuť vyššiu účinnosť označenia CE (označenie zhody s európskymi požiadavkami), pretože toto označenie zaručuje bezpečnosť výrobkov a umožňuje určiť tovar pochádzajúci z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Už niekoľko rokov však existuje iné označenie, ktoré je graficky takmer zhodné s označením CE, až na šírku medzery medzi písmenami. Toto označenie znamená niečo úplne iné: „China Export“, čínsky export. Občania požadujú zvýšenie iniciatív, trestov a colných kontrol, aby sa zabránilo zneužívaniu označenia CE.

V rôznych regiónoch Talianska sa na trh uvádzajú falšované dovážané výrobky, pri ktorých sa na prvý pohľad zdá, že spĺňajú požiadavky pre uvedenie na trh. Deje sa to aj v dôsledku zmätku, ktorý spôsobuje podobnosť spomínaných dvoch označení.

Toto nariadenie znamená, že pohyb tovaru v EÚ bude voľnejší, v dôsledku čoho bude mať spotrebiteľ väčší výber, zvýši sa dôvera spotrebiteľa a uľahčí sa predaj tovaru.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.30 hod. a pokračovalo od 12.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS
podpredseda

  Daniel Hannan (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa úprimne ospravedlniť pánovi predsedovi Európskeho parlamentu, kolegom poslancom i celému Parlamentu, ak ich nejakým spôsobom urazili moje poznámky, ktoré som vyslovil 31. januára, keď som vystupoval proti novým právomociam, ktoré boli predsedovi priznané v súvislosti s rokovacím poriadkom. Uvedomujem si, že mnohí poslanci boli mojou zmienkou pohoršení. Dúfam, že prijmete toto ospravedlnenie v duchu, v ktorom som ho vyslovil.

(potlesk)

  Predsedajúci. − Veľmi pekne vám ďakujem, pán Hannan. Vaše ospravedlnenie bolo zaznamenané a prijaté.

6. Hlasovanie

  Predsedajúci. − Teraz pristúpime k hlasovaniu.

(Informácie o výsledku a ostatných podrobnostiach hlasovania : pozri zápisnicu)

6.1. (A6-0025/2008, Jacek Saryusz-Wolski) Protokol k Euro-stredomorskej dohode medzi ES a Izraelom s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharska a Rumunska k EÚ (hlasovanie)

6.2. (A6-0026/2008, Jacek Saryusz-Wolski) Protokol k Euro-stredomorskej dohode medzi ES a Egyptom s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharska a Rumunska k EÚ (hlasovanie)

6.3. (A6-0012/2008, Jan Andersson) Vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Jan Andersson, spravodajca. − (SV) Ďakujem Vám, pán predsedajúci. V súvislosti s listom, ktorý minulý týždeň poslala organizácia európskych odborových zväzov všetkým svojim členom, by som rád povedal, že chápem názory odborového hnutia vzhľadom na otázku, či sa uskutočnila nejaká konzultácia medzi sociálnymi partnermi a Komisiou. Je však nad naše možnosti, aby sme s tým mohli niečo urobiť.

Obsah tejto smernice sa nijako nezmení. Čo sa stane je, že sa jej vykonanie odloží o štyri roky. Príčinou je skutočnosť, že by nebolo možné používať nejaké nesmierne dôležité zdravotnícke vybavenie, keby k vykonaniu došlo v apríli. V súčasnosti prebiehajú štúdie, ktorých cieľom je stanoviť, ako by bolo možné dosiahnuť, aby toto vybavenie bolo zlučiteľné so smernicou.

Preto sme podporili odloženie smernice s plným súhlasom Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − Vážený pán predsedajúci, v mene Komisie by som rád poskytol nasledujúce vysvetlenie. Návrhom odložiť nadobudnutie účinnosti tejto smernice Komisia zodpovedne zareagovala na nové vedecké dôkazy, opakujem, nové vedecké dôkazy, predovšetkým na štúdiu, ktorú vypracovala vláda Spojeného kráľovstva, a ktorá bola zverejnená v júni roku 2007. Tieto nové vedecké dôkazy ukázali, že plánované nadobudnutie účinnosti smernice v jej súčasnej podobe v apríli 2008 by malo významný neúmyselný nepriaznivý vplyv na výkon vyšetrení magnetickou rezonanciou (MRI), čo je najlepšia a najbezpečnejšia technológia zobrazovania v súčasnej medicíne. Keďže som zodpovedný za toto odvetvie, dovoľte mi dodať, že bez tejto technológie by tisícom pacientov v Európskej únii nebola poskytnutá najlepšia možná liečba. Rád by som tiež dodal, že z celosvetového hľadiska sú naši výrobcovia v tomto odvetví na vedúcej pozícii.

Pán Andersson spomenul otázku konzultácie. Dovoľte mi povedať, že zástupcovia zamestnancov boli v plnej miere informovaní a podieľali sa na diskusiách, ktoré sa konali so sociálnymi partnermi pred prijatím návrhu Komisie. O ťažkostiach, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku vykonania súčasnej smernice, a o plánovaných zámeroch Komisie sme diskutovali na úrovni Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorý bol vytvorený Radou. V tomto poradnom výbore sú za každý členský štát traja zástupcovia, zástupca národnej vlády, zástupca odborov a zástupca zamestnávateľských organizácií.

6.4. (A6-0022/2008, Hans-Peter Mayer) Montáž osvetľovacích zariadení a zariadení svetelnej signalizácie na kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktoroch (kodifikované znenie) (hlasovanie)

- Pred začiatkom hlasovania:

  Hans-Peter Mayer, spravodajca. − (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nasledujúce tri kodifikácie sú inovatívne v tom, že budeme hlasovať aj o spoločných návrhoch právnych služieb Parlamentu, Komisie a Rady. Parlament tak bude po prvýkrát hlasovať o rovnakých textoch ako Rada.

Na okraj týchto hlasovaní, ktoré podporujem, by som rád poznamenal, že upravujeme veci, ktoré by Európsky parlament nemal upravovať. Nerozhodujeme totiž o veciach, ktoré sú ľuďom blízke. V očiach širokej verejnosti vyzeráme smiešne, keď vydávame právne predpisy o veciach, akou je montáž osvetľovacích zariadení a zariadení svetelnej signalizácie na kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktoroch.

(hlasný potlesk)

Bolo by oveľa logickejšie prijať smernicu o traktoroch, ktorá by stanovovala všeobecné požiadavky a záruky. Podrobnosti by sa potom mohli stanoviť v normách. V Európe existuje Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) so sídlom v Bruseli a Európsky výbor pre elektrotechnickú normalizáciu (Cenelec), ktorého sídlo je tiež v Bruseli. Členmi výborov CEN a Cenelec sú organizácie pre normalizáciu z tridsiatich krajín, vrátane všetkých krajín EÚ a EZVO.

Táto zásada prijímania všeobecných smerníc, v ktorých sa nachádza odkaz na európske normy, sa už použila vo viac ako 25 iných odvetviach. Prečo by sme ju teda nemohli použiť pri traktoroch? Predpokladám, že tu prítomný pán komisár Verheugen na to má rovnaký názor. Chceme lepšiu právnu úpravu, my, poslanci Parlamentu, by sme mali ísť príkladom.

(potlesk)

6.5. (A6-0016/2008, Hans-Peter Mayer) Povinné štítky a nápisy pre motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá (kodifikované znenie) (hlasovanie)

6.6. (A6-0017/2008, Hans-Peter Mayer) Svetlo na osvetlenie zadnej tabuľky s evidenčným číslom motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (kodifikované znenie) (hlasovanie)

6.7. (A6-0018/2008, Francesco Enrico Speroni) Potlačovanie elektromagnetického rušenia spôsobovaného poľnohospodárskymi alebo lesnými traktormi (kodifikované znenie) (hlasovanie)

6.8. (A6-0019/2008, Francesco Enrico Speroni) Hladina hluku kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov (kodifikované znenie) (hlasovanie)

6.9. (A6-0020/2008, Francesco Enrico Speroni) Európska environmentálna agentúra a Európska environmentálna informačná a monitorovacia sieť (kodifikované znenie) (hlasovanie)

6.10. (A6-0021/2008, Francesco Enrico Speroni) Spotrebná daň, ktorej podliehajú tabakové výrobky (kodifikované znenie) (hlasovanie)

6.11. (A6-0512/2007, Ruth Hieronymi) Dohoda ES/Švajčiarsko o programe Spoločenstva MEDIA 2007 (hlasovanie)

6.12. (A6-0007/2008, Klaus-Heiner Lehne) Žiadosť o ochranu imunity Claudia Favu (hlasovanie)

6.13. (A6-0008/2008, Aloyzas Sakalas) Žiadosť o ochranu imunity Witolda Tomczaka (hlasovanie)

6.14. (A6-0011/2008, Janelly Fourtou) Colný kódex Spoločenstva (hlasovanie)

6.15. (A6-0488/2007, Bill Newton Dunn) Vzájomná pomoc medzi správnymi orgánmi členských štátov a ich spolupráca s Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (hlasovanie)

6.16. (A6-0010/2008, José Javier Pomés Ruiz) Transparentnosť v oblasti financií (hlasovanie)

6.17. (A6-0009/2008, Francesco Musotto) Ochrana finančných záujmov Spoločenstva – boj proti podvodom – výročné správy za roky 2005 – 2006 (hlasovanie)

6.18. (A6-0015/2008, Gérard Deprez) Faktory podporujúce terorizmus a nábor teroristov (hlasovanie)

6.19. (A6-0002/2008, Ignasi Guardans Cambó) Stratégia EÚ na zabezpečenie prístupu na trh pre európske spoločnosti (hlasovanie)

- Pred začiatkom hlasovania o odseku 35:

  Ignasi Guardans Cambó, spravodajca. − (ES) Vážený pán predsedajúci, chcel by som Parlamentu predložiť ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k odseku 35. V prípade, že by bol schválený, pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 24 by stratil význam. V angličtine by jeho znenie bolo takéto:

„Invites the European Union’s trade partners to progressively reduce or dismantle barriers restricting market access for goods“ („Vyzýva obchodných partnerov Európskej únie, aby postupne znížili alebo odstránili prekážky, ktoré obmedzujú prístup na trh pre tovar a služby“)

(ES) Zvyšok textu by ostal nezmenený. Namiesto výzvy, aby boli okamžite a v plnej miere odstránené všetky prekážky, ktoré obmedzujú prístup na trh, tento text vyzýva, aby boli tieto prekážky postupne znížené a, v prípade potreby, odstránené.

(Parlament súhlasil s prijatím pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu)

  Predsedajúci. − Týmto je hlasovanie uzavreté.

7. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

- Správa: Bill Newton Dunn (A6-0488/2007)

  Zuzana Roithová (PPE-DE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, pozemné aj morské hranice sa rozšírením posunuli, colníci dnes majú ďalšie úlohy, nielen kontrolu ciel, ale aj boj proti falšovaniu, praniu špinavých peňazí, proti drogám a proti obchádzaniu antidumpingu či zdravotných opatrení na ochranu spotrebiteľa. Preto som veľmi uvítala a podporila návrh Komisie, ktorý umožní vyšší stupeň koordinácie orgánov členských štátov, vrátane úzkej súčinnosti s Europolom, Frontexom, Interpolom či Svetovou colnou organizáciou. Tiež však žiadame, aby orgány tretích krajín, ktoré budú takýmto spôsobom získavať obchodné a osobné údaje od členských štátov, zaistili rovnaké normy ochrany údajov ako má Európska únia. Ďakujem poslancom, že dnes podporili tieto návrhy nášho výboru v plnom znení. Ďakujem aj spravodajcom za dôkladne vykonanú prácu.

- Správa: Francesco Musotto (A6-0009/2008)

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu pána Musotta, pretože sa nebojí úprimne hovoriť o mnohých aspektoch podvodov a opatreniach na boj proti podvodom. Mám pocit déja vu, keď sa v správe spomínajú milióny finančných prostriedkov, ktoré boli vyplatené chybne, a fakturácia neoprávnených nákladov. Vezmime si napríklad stovky miliónov eur z európskych fondov, ktoré sa už stratili v bezodnej diere skorumpovaného regiónu Valónsko, ktorý je ovládaný socialistami. Je to región, v ktorom boli viacerí oficiálni predstavitelia zapojení do škandálov, v niektorých prípadoch išlo o zneužívanie finančných prostriedkov. Keď som v správe čítal o tom, aká slabá je kontrola Komisie, automaticky som si spomenul na slová môjho kolegu z Valónska, pána Depreza, ktorý začiatkom mesiaca hovoril o zlých projektoch, na ktorých však nenesie vinu len Valónsko, ale aj Komisia, keďže tieto projekty schválila.

- Správa: Gérard Deprez (A6-0015/2008)

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, správa, ktorá bola pôvodne predložená, bola dobrá, pretože zabezpečovala jasne stanovené opatrenia na podporu boja proti terorizmu, akými sú napríklad potrebné kroky na zlepšenie prevencie, užšia policajná spolupráca, intenzívnejšia výmena údajov a pomoc obetiam terorizmu.

Dnešné hlasovania však správu úplne zmenili. Hlasovaním sa odstránili kľúčové prvky tejto správy. Napríklad džihádistickí teroristi sa už zrazu nepovažujú za nebezpečných. Hlasovaním sa do tejto správy dostali aj iné stanoviská, neprijateľné stanoviská, výsledkom čoho bolo, že som musel hlasovať proti tejto správe, rovnako ako väčšina tohto Parlamentu. Pôvodného návrhu je škoda, pretože by bolo dobré, keby existoval lepší súbor politických a technických nástrojov na boj proti terorizmu a na zvýšenie bezpečnosti.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážený pán predseda, samozrejme, hlasoval som proti správe pána Depreza, pretože rozhodne nesúhlasím s myšlienkou, že džihádistický terorizmus je v skutočnosti len následkom údajnej diskriminácie a sociálneho vylúčenia moslimov v Európe. Ak mám byť úprimný, poznám dosť veľa ľudí môjho druhu, dosť veľa ľudí, ktorí nepatria medzi prisťahovalcov, ktorí sú v moslimských oblastiach našich veľkých miest skutočne sociálne vylúčení, no oni sa neuchyľujú k trestnému činu terorizmu, vôbec nie. Preto v tejto súvislosti nepoviem mea culpa. Možno je politicky korektné zvaliť vinu na podlú Európu, no nie je to „korektné“, teda správne, v pravom zmysle tohto slova, vôbec to nie je správne. Kedy už, preboha, Parlament konečne pochopí, že islamistický teror nemá nič spoločné s diskrimináciou ani so sociálnym vylúčením, ale že vyplýva priamo zo samotného pohľadu islamu na svet?

- Správa: Ignasi Guardans Cambó (A6-0002/2008)

  Syed Kamall (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, myslím, že musíme rozlíšiť, že ak hovoríme o regiónoch, ktoré spolu obchodujú, nejde o krajiny, ktoré spolu obchodujú, ale o ľudí a podniky, ktoré spolu obchodujú. Jednou z chýb tejto správy je, že nedokázala rozoznať podstatné obchodné prekážky, ktoré stoja v ceste podnikateľom, ktorí chcú obchodovať s EÚ z tretích krajín.

Preto s radosťou oznamujem konanie kampane s názvom Kampaň pre skutočný obchod, do ktorej sú zapojení zástupcovia rôznych strán, vrátane mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti a tiež radoví aktivisti. Kampaň má päť hlavných cieľov: zrušenie poľnohospodárskych dovozných taríf, zrušenie poľnohospodárskych dotácií, liberalizácia pravidiel krajiny pôvodu, väčšie zdôraznenie pomoci pre obchod a podpora krajín s nízkymi príjmami, aby si postupne navzájom znižovali svoje obchodné prekážky s vierou, že z hľadiska obchodu sa stanú členmi svetového spoločenstva, a že v budúcnosti s nami budú môcť viac obchodovať. Táto správa nebola vyvážená, pretože sa v nej neuvádzalo, že z hľadiska EÚ tieto prekážky existujú, a preto som hlasoval proti.

Písomné vysvetlenia hlasovania

- Správa: Jan Andersson (A6-0012/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) V prvom rade musím povedať, že naše hlasovanie proti je protestom proti odloženiu nadobudnutia účinnosti smernice o zdraví a bezpečnosti pracovníkov. Ide o smernicu, ktorá bola prijatá v roku 2004, a ktorá stanovuje limitné hodnoty vystavenia pracovníkov elektrickým, magnetickým a elektromagnetickým poliam a tiež opatrenia týkajúce sa prevencie, informovania a výcviku pracovníkov. Európska komisia teraz navrhuje novú smernicu, ktorej jediným cieľom je odložiť transpozíciu spomínanej smernice o štyri roky.

Je naozaj zvláštne, že Európska komisia navrhuje tento odklad. V odôvodnení sa uvádza, že zdravotnícka verejnosť vyjadrila svoje obavy z vykonania tejto smernice, a že v súčasnosti dochádza k vypracovaniu rôznych štúdií. Škoda, že podobné obavy, ktoré boli vyjadrené vzhľadom na následky tejto smernice, neexistujú aj v súvislosti s následkami iných právnych nástrojov a politických usmernení, ktorých zámerom je liberalizovať verejné statky a verejné služby a deregulovať pracovné vzťahy a práva zamestnancov. Len keď ide o ochranu práv a zdravia pracujúcich, žiada Európska komisia o odklad vykonania. To je neprijateľné.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu o vystavení pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel. V dôsledku možných následkov, ktoré by mohla mať transpozícia smernice z roku 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel na rozvoj a použitie magnetickej rezonancie (MRI) v medicíne, možno považovať odporúčania správy za správne a logické. Vzhľadom na to, že sa objavujú nové štúdie, ktoré spochybňujú predpoklady, na ktorých boli odporúčania smernice založené, je potrebné vyhradiť dostatočný čas na preskúmanie týchto nových informácií a tiež na preskúmanie smernice. Preto podporujem výzvu odložiť termín z 30. apríla 2008 o štyri roky, a preto som hlasoval za túto správu.

  Miroslav Mikolášik (PPE-DE), písomne. − (SK) Rád by som zdôraznil, že požiadavka na vykonanie opatrení na zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov vychádza predovšetkým z hodnotenia rizík. Hodnotenie rizík patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa, ak jeho zamestnanci pracujú v prostredí, ktoré obsahuje činidlá ohrozujúce ich zdravie.

Ak posúdenie rizika preukáže možné riziko, je potrebné vykonať opatrenia, ktoré ho majú odstrániť alebo znížiť na najnižšiu možnú mieru. Považujem za dôležité, aby tieto opatrenia boli vykonané predovšetkým pri zdroji. K ďalším opatreniam patria napríklad voľba iného pracovného postupu, technické opatrenia na zníženie emisií, zmena riešenia pracovísk a pracovných miest, obmedzenie dĺžky a intenzity expozície, dostupnosť vhodných osobných ochranných pracovných prostriedkov a pod.

Súhlasím s názorom, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dohľad nad zdravím zamestnancov, u ktorých výsledky posúdenia preukázali špecifické zdravotné riziko. Súčasťou zdravotného dohľadu sú lekárske preventívne prehliadky, ktorých cieľom je včasné stanovenie začínajúcich zmien zdravotného stavu a predchádzanie poškodeniu zdravia v dôsledku expozície elektromagnetickým poliam. Výsledky zdravotného dohľadu môžu byť dôvodom k preskúmaniu posúdenia rizika, ako aj k vykonaniu doplňujúcich opatrení.

Na záver chcem podotknúť, že ako lekár oceňujem, že smernica EP 2004/40/ES upravuje akčné a limitné hodnoty jednotlivých zložiek elektromagnetických polí, ako aj požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov exponovaných elektromagnetickým poliam pri práci.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Umelé elektromagnetické vlnenie má na zdravie európskych občanov významný vplyv, najmä na zdravie pracovníkov, ktorých je potrebné chrániť pred elektromagnetickými poliami rovnakým spôsobom, akým ich už chránia dve smernice EÚ, ktorými sa stanovujú limitné hodnoty vystavenia hluku a vibráciám.

Elektromagnetické polia, ktoré vyžarujú rádiá, elektronické spotrebiče a rôzne telefonické prístroje, napríklad prenosné vysielačky a telefóny, wi-fi mobilné telefóny a telefóny s pevnou základňou, nemožno v žiadnom prípade považovať za neškodné!

Také sú zistenia nedávno zverejnenej správy organizácie BioInitiative, jej závery sú nespochybniteľné: medzi riziká patria formy nádorov, Alzheimerovej choroby a nervových problémov, ktoré sú spôsobené chronickým alebo prílišným vystavením elektromagnetickým vlnám. Ide o ohrozenie zdravia, ktoré nedávno zdôraznila Európska environmentálna agentúra.

Preto som hlasovala za správu predsedu výboru, pána Jana Anderssona, ktorej zámerom je chrániť zdravie pracovníkov, pričom zohľadňuje aj výhrady zdravotníckej verejnosti v súvislosti so zlučiteľnosťou práva Spoločenstva s technológiou magnetickej rezonancie (MRI). Magnetická rezonancia patrí medzi medicínske postupy, ktoré sú pre niektorých pacientov nevyhnutne potrebné. Podľa môjho názoru mala byť táto otázka predmetom výnimky, namiesto toho, aby sme uplatnenie celej smernice odložili o štyri roky!

- Správa: Hans-Peter Mayer (A6-0016/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Napriek tomu, že ide o kodifikačný postup, pri ktorom nedochádza k žiadnej zmene existujúcich právnych predpisov, základnou otázkou je potreba vytvoriť súbor smerníc Spoločenstva o súbore otázok, ktoré sa týkajú traktorov a iných motorových vozidiel, ako možno vidieť z kodifikovaných znení niekoľkých správ, o ktorých dnes Parlament hlasuje.

Podľa môjho názoru, právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti nie sú potrebné. Pravdepodobne by postačovali všeobecné právne predpisy o motorových vozidlách, ktoré by pokryli všeobecné aspekty. Nie je potrebné vydávať smernice, ktoré sa týkajú všetkých týchto oblastí, k čomu v súčasnosti dochádza a dôkazom čoho sú napríklad: potlačovanie elektromagnetického rušenia spôsobovaného poľnohospodárskymi alebo lesnými traktormi (elektromagnetická kompatibilita), hladina hluku vnímaná vodičom kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov, svetlo na osvetlenie zadnej tabuľky s evidenčným číslom motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel.

To, že som hlasovala za, na tomto mojom názore nič nemení.

- Správa: Francesco Speroni (A6-0020/2008)

  Genowefa Grabowska (PSE), písomne. − (PL) Plne podporujem správu, o ktorej diskutujeme. Táto správa zohrá významnú úlohu pri zjednodušení a usporiadaní práva Spoločenstva. Spomínaná skutočnosť je obzvlášť dôležitá pre rozvoj občianskej spoločnosti, keďže transparentnosť a dostupnosť európskych právnych predpisov poskytuje jednotlivým občanom nové príležitosti na využitie konkrétnych oprávnení.

Tento cieľ nie je možné dosiahnuť, pokým bude veľké množstvo opakovane zmenených a doplnených nariadení aj naďalej rozptýlené. Spomínaný cieľ nemožno dosiahnuť, ani kým bude nutné nahliadnuť čiastočne do pôvodného právneho aktu a čiastočne do nasledujúcich pozmeňujúcich a doplňujúcich zákonov (ide o úlohu, ktorá vyžaduje prácne porovnanie mnohých rôznych právnych nástrojov), aby bolo možné stanoviť, aké pravidlá sú v súčasnosti v platnosti. Je potrebné kodifikovať nariadenia, v prípade ktorých často dochádza k zmenám a doplneniam, aby bolo právo Spoločenstva jasné a zrozumiteľné.

Preto v plnej miere podporujem Nariadenie Rady (EHS) č. 1210/90 zo 7. mája 1990 o zriadení Európskej environmentálnej agentúry a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete.

- Správa: Francesco Speroni (A6-0021/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Ĺsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) My sociálni demokrati zo Švédska, sme hlasovali za túto kodifikačnú správu, ktorá predstavuje dôležitú súčasť úsilia o zvýšenie zrozumiteľnosti a transparentnosti práva Spoločenstva. Táto správa nemení podstatu, no spája viacero rôznych smerníc do súdržného textu. Samozrejme, podporujeme takéto zjednodušenie. Je však potrebné zdôrazniť, že to, že sme hlasovali za túto správu, neznamená, že sme spokojní so znením súčasných právnych predpisov. Boli by sme radi, keby sa v budúcnosti zvýšili minimálne dane z tabakových výrobkov. Privítali by sme tiež skutočné zjednodušenie regulačného systému. Okrem toho je dôležité zabezpečiť, aby daňové úrovne pre rozličné druhy tabakových výrobkov mali z hľadiska hospodárskej súťaže neutrálny vplyv.

- Správa: Janelly Fourtou (A6-0011/2008)

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Toto nariadenie nahrádza nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva. Predložené odôvodnenia predstavujú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli medzičasom zavedené.

Colný kódex Spoločenstva bol ustanovený nariadením Rady (EHS) č. 2913/92. Už vtedy to bol dlhý a technicky náročný dokument, ktorý upravoval colné záležitosti Spoločenstva.

Každým osobitným hľadiskom Colného kódexu Spoločenstva sa zaoberali odborníci na danú oblasť, otázky Colného kódexu Spoločenstva riešili príslušné výbory.

Vo svete, v ktorom obchod ovládajú veľké nadnárodné spoločnosti, musí tento návrh kódexu slúžiť záujmom týchto nadnárodných spoločností, pričom dochádza ku skráteniu času dopravy tovaru a k zjednodušeniu colných postupov.

Či sa týmto zjednodušením prijali aj opatrenia na boj proti colným podvodom, to je už iná otázka.

Zdá sa, že zjednodušeniu sa dáva prednosť na úkor boja proti podvodom. Okrem toho, nie je náhoda, že v dokumentoch Spoločenstva a/alebo ich prekladoch sa často spomína „facilitácia“ a nie zjednodušenie. Toto „pošmyknutie pera“ veľa naznačuje.

  Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne. − (SK) Falšovanie a pašovanie tovarov sa realizuje v dnešnej dobe spôsobmi, ktorých odhalenie si vyžaduje integrovaný prístup v riešení nových úloh colných orgánov a zároveň vysokú odbornosť colného personálu.

EÚ je spoločnou colnou úniou, preto colný kódex patrí medzi najdôležitejšie nástroje. Modernizácia colného kódexu znamená úplné prepracovanie pôvodného znenia prijatého v roku 1992 v súlade s požiadavkami elektronického colného a obchodného prostredia.

Čo bude znamenať modernizácia colného kódexu? V prvom rade zmodernizuje kontrolné nástroje, zabezpečí výmenu elektronických dát a interoperabilitu národných colných systémov. Zjednoduší colné predpisy a administratívne postupy tak z hľadiska colných orgánov, ako aj z hľadiska hospodárskych subjektov. Novinkou je centralizovaný colný postup, ktorý posilňuje spoluprácu medzi členskými štátmi a Európskou úniou. Jednoduché, rýchlejšie a hlavne spoločné colné konanie v rámci jedného kontaktného miesta má veľký potenciál zredukovať byrokraciu.

Po troch rokoch intenzívnej inštitucionálnej práce môžeme s hrdosťou pripísať Európskemu parlamentu významný úspech na zmodernizovaní colníctva. Pri tejto príležitosti by som chcela vysoko vyzdvihnúť náročnú prácu colníkov, bez ktorej si nevieme predstaviť ochranu vonkajších hraníc Únie.

Som presvedčená, že sme už dnes pripravili praktický darček k 40. výročiu našej Colnej únie, ktoré si pripomenieme 1. júla 2008. Som rada, že som mohla svojim hlasom prispieť k modernizácii colného kódexu.

- Správa: Bill Newton Dunn (A6-0488/2007)

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som vyjadril podporu správe pána Dunna. Zámerom návrhu je zosúladiť súčasné nariadenie Rady (ES) č. 515/97 s novými právomocami Spoločenstva v oblasti colnej spolupráce zintenzívnením spolupráce a výmeny údajov medzi členskými štátmi navzájom a tiež medzi členskými štátmi a Komisiou. Spomínané nariadenie poskytuje právny základ pre výmenu žiadostí o pomoc medzi príslušnými orgánmi s cieľom bojovať proti nezrovnalostiam a podvodom.

Napriek tomu, že doposiaľ boli dosiahnuté dobré výsledky, je veľa rôznych dôvodov, prečo je potrebné zmeniť a doplniť text, ktorý sa týka najmä zmien v inštitucionálnom kontexte a v rovnováhe. Cieľom je preto prehĺbiť súčinnosť na úrovni Spoločenstva v súvislosti s novými nástrojmi, ktoré poskytuje európske právo, pričom je potrebné pamätať na to, že v čase, keď bolo nariadenie (ES) č. 515/97 prijaté, zmluva ešte neobsahovala článok o colnej spolupráci (články 135 a 280).

- Správa: José Javier Pomés Ruiz (A6-0010/2008)

  Alessandro Battilocchio (PSE), písomne. − (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, vítam správu, ktorú predstavil pán Pomés Ruiz, keďže predstavuje ďalšie opatrenie na dosiahnutie toho, aby boli európske inštitúcie zodpovednejšie a transparentnejšie. Správa je navrhnutá tak, aby umožnila občanom bližšie kontrolovať a monitorovať rozhodovací proces, ktorý sa týka využitia fondov EÚ, čím sa posilňujú základné zásady nášho demokratického systému.

Parlamentná iniciatíva výslovne žiada, aby boli zverejnení príjemcovia fondov EÚ, či už ide o granty, zmluvy, poľnohospodárske alebo štrukturálne výdavky, alebo o iné druhy financovania. Iniciatíva tiež žiada ES, aby posúdilo uskutočniteľnosť „informačného systému“ pre širokú verejnosť, ktorý by poskytoval podrobné informácie o význame a o jednotlivých príjemcoch zložitého systému financovania EÚ.

Stanovuje tiež etické normy pre ľudí, ktorí vykonávajú verejné funkcie, uvádza čiernu listinu podvodníkov a ustanovuje zverejnenie mien lobistov a všetkých odborníkov, ktorí poskytujú svoje služby Komisii. Vďaka správe pána Ruiza by malo byť možné vytvoriť účinný a transparentný systém na monitorovanie riadenia a účinného využitia fondov EÚ.

  Adam Bielan (UEN), písomne. − (PL) Podporujem túto iniciatívu, ktorej cieľom je dosiahnuť transparentnosť výdavkov z rozpočtu EÚ. Zdroje informácií o výdavkoch musia byť transparentné, no predovšetkým musia byť prakticky usporiadané. Poľskí podnikatelia mi často tvrdia, že prístup k príslušným zdrojom informácií je veľmi rozptýlený, a preto je pre užívateľov oveľa ťažšie urobiť porovnania, vyhodnotiť ich a vyvodiť správne závery o svojich projektoch.

Nedostatok transparentnosti rozpočtových výdavkov EÚ mnohokrát vedie k nespravodlivosti. Jasne predstavené informácie môžu predstavovať mimoriadne veľkú pomoc najmä v nových členských štátoch, vrátane Poľska, kde potencionálni príjemcovia majú pomerne málo skúseností so získavaním finančných prostriedkov z EÚ.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Okrem jedného alebo dvoch aspektov, pri ktorých by mohli vzniknúť výhrady, si myslíme, že predmetná správa ako celok sa venuje viacerým dôležitým a aktuálnym otázkam.

Správa vychádza z tzv. európskej iniciatívy za transparentnosť, ktorú Komisia odštartovala v novembri roku 2005. Správa opätovne potvrdzuje potrebu zaviesť plne funkčný systém informovania verejnosti, napríklad konečných príjemcov rôznych štrukturálnych fondov.

V správe sa uvádza, že rôzni príjemcovia môžu dostávať podporu z fondov EÚ z viacerých programov alebo odvetví činnosti EÚ, a preto by bolo dobré, keby sme vedeli určiť celkovú sumu, ktorá bola danému príjemcovi vyplatená v rámci všetkých odvetví. Takáto informácia by bola neoceniteľná napríklad v prípade presídľovania podniku podľa zamestnancov.

Správa tiež rieši iné dôležité aspekty, napríklad vyhlásenie o finančných záujmoch osôb zastávajúcich verejnú funkciu v inštitúciách EÚ, pričom navrhuje, že by sa mali prijať normy, a že by sa malo zverejňovať zloženie „odborných skupín“ (formálnych aj neformálnych), ktoré sa Komisia rozhodne vytvoriť, aby jej pomáhali pri príprave iniciatív, najmä legislatívnych iniciatív.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Hlasoval som za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré podala moja skupina k správe pána Pomésa Ruiza, a ktoré boli všetky prijaté. Je dôležité, že členstvo v odborných skupinách Komisie je spravodlivo vyvážené, a že proces výberu takýchto skupín je plne otvorený a transparentný. Dúfame, že Komisia vypočuje výzvu, ktorú jej dnes adresoval Parlament.

  Bogusław Liberadzki (PSE), písomne. − (PL) Pán Pomés Ruiz správne dôvodí, že transparentnosť závisí od toho, či sú informácie týkajúce sa príjemcov ľahko dostupné a spoľahlivé, a či je možné využiť ich na ďalší výskum, porovnanie a vyhodnotenie.

Súhlasím s požiadavkou, aby vo všetkých dokumentoch týkajúcich sa rozpočtu EÚ a/alebo projektov a programov v zodpovednosti Komisie boli výslovne uvedené adresy internetových stránok, na ktorých sa nachádzajú informácie o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ, ktoré priamo a ústredne riadi Komisia.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu o transparentnosti v oblasti financií. Každá snaha o zlepšenie kvality a dostupnosti informácií, najmä o poľnohospodárskej politike a štrukturálnych fondoch (v prípade ktorých sa ukázalo, že verejnosť má k nim len obmedzený prístup), je priaznivým krokom k tomu, aby EÚ na seba prevzala svoje demokratické záväzky.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Táto správa predstavuje krok správnym smerom. Jej cieľom je vniesť trochu svetla do džungle poskytovania finančnej podpory a poskytnúť bežným ľuďom prístup, alebo im aspoň umožniť pochopiť veľké neprehľadné procesy. Musíme sa však postarať o to, aby v tomto prípade dobre platení lobisti neboli jediným subjektom, ktorý bude mať z takýchto databáz prospech. Naopak, tieto databázy by mali umožniť malým a stredným podnikom a bežným ľuďom, aby mohli prostredníctvom jednoduchých a logických postupov získať granty a iné formy podpory, o ktoré majú záujem.

Pokiaľ ide o etický kódex pre orgány, samozrejme, je potrebné ho privítať. Orgán, ktorý má právomoc udeľovať verejné zdroje financovania, musí byť úplne mimo podozrenia, a to, okrem iného, najmä preto, aby verejnosť dôverovala správnym orgánom. Musíme však byť opatrní, pretože kontrola nemôže zájsť až tak ďaleko, aby sme orgán a jeho členov úplne odhalili a urobili z nich priehľadných ľudí. V rámci ochrany údajov je však takýto návrh, predovšetkým vytvorenie určitého etického kódexu, nepochybne vítaný.

O vytvorení „čiernej listiny“ je istotne potrebné ešte viac diskutovať, najmä vzhľadom na spôsob vykonania, pretože ide o ďalšiu oblasť, v ktorej musí ochrana údajov zohrávať kľúčovú úlohu.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Od ľudí, ktorí spravujú verejné zdroje financovania, sa očakáva, že pri ich riadení sa budú správať čo najrozumnejšie, že pri predstavovaní výsledkov vykonaných činností budú čo najdôslednejší a budú dodržiavať úplnú transparentnosť, je to ich povinnosť. Daňoví poplatníci, pretože v konečnom dôsledku práve oni poskytujú finančné prostriedky pre všetky verejné zdroje financovania, majú právo (ktoré musia využiť) vedieť, kto míňa finančné prostriedky, ktoré sú dostupné na napĺňanie záujmov EÚ, a tiež to, akým spôsobom ich míňa. Preto som hlasoval za túto správu, ktorú podporuje aj oznámenie Európskej komisie. Spomínané oznámenie predkladá viacero návrhov, s väčšinou z nich súhlasíme. Na záver mi dovoľte dodať, že som presvedčený o tom, že je potrebné, aby zásady a pravidlá platné pre fondy Spoločenstva, najmä pre tie, ktoré riadia priamo Európske inštitúcie, platili mutatis mutandis aj pre iné verejné zdroje financovania, predovšetkým pre fondy Spoločenstva, ktoré riadia členské štáty.

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasujem za správu pána Pomésa Ruiza o transparentnosti v oblasti financií.

Spravodajca sa zaoberá mnohými veľmi dôležitými otázkami, ktoré sa týkajú riadenia finančných prostriedkov EÚ, napríklad zverejňovaním informácií o príjemcoch fondov EÚ, vyhlásením o finančných záujmoch osôb zastávajúcich verejnú funkciu v inštitúciách EÚ, riadením v rámci orgánov a ich výročnými správami o činnosti.

Musíme sa usilovať, aby sme neustále zvyšovali účinnosť postupov riadenia finančných prostriedkov EÚ a postupov kontroly výdavkov, ktoré sa týkajú najmä úlohy Európskeho parlamentu ako inštitúcie, ktorá udeľuje absolutórium v súvislosti s vykonaním rozpočtu. Naše peniaze musíme investovať do transparentnosti a do správneho účtovania finančných zdrojov.

- Správa: Francesco Musotto (A6-0009/2008)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Boj proti podvodom a zneužívaniu verejných zdrojov, v tomto prípade fondov Spoločenstva, musí byť prioritou v každom členskom štáte. Preto je nevyhnutné, aby mal každý štát k dispozícii ľudské a materiálne zdroje, prostredníctvom ktorých bude môcť zabezpečiť správny výkon tejto úlohy.

Je nutné zdôrazniť, že súčasne s opätovným potvrdzovaním zodpovednosti členských štátov za ochranu verejných záujmov (ako je tomu aj v tejto správe) sa podporujú politiky, ktoré znehodnocujú a odoberajú členským štátom úlohy, ktoré by mali vykonávať výhradne ony, najmä pokiaľ ide o obmedzovanie štátnej služby, neustále vyraďovanie a prepúšťanie ich zamestnancov, pričom by niektoré z týchto úloh mali vykonávať súkromné spoločnosti. Podľa nášho názoru by správa mala preskúmať aj následky, ktoré pre riadenie verejných finančných zdrojov vyplývajú z prenosu úloh verejnej správy na súkromné podniky.

Je nutné posúdiť aj to, v akom rozsahu sa na odhalených chybách podieľa prílišná zložitosť a nevhodnosť pravidiel a meškanie s prideľovaním finančných prostriedkov.

Namiesto toho sa však správa v podstate zameriava na tresty, konkrétne návrhom žalôb o nesplnenie povinnosti a návrhom pozastavenia priebežných platieb členským štátom.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. − Podporil som správu pána Musotta o boji proti podvodom. Nesprávne použitie a riadenie finančných prostriedkov Spoločenstva sa pravidelne objavujú v tlači a médiách po celej EÚ. Je nevyhnutné, aby sme proti podvodom bojovali účinne a v tomto ohľade musia, popri rôznych orgánoch EÚ, zohrávať obrovskú úlohu členské štáty.

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, budem hlasovať za správu, ktorú predkladá náš vážený kolega, pán Francesco Musotto. Obe správy zdôrazňujú skutočnosť, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť určitým krajinám, ktoré zaostávajú z hľadiska poskytovania informácií v elektronickej podobe a z hľadiska dodržiavania požiadaviek systémov monitorovania a riadenia. Súhlasím s pánom spravodajcom, ktorý zdôraznil, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť rozvoju činností na boj proti podvodom v rámci Spoločenstva, ku ktorým dochádza v krajinách, kde fungujú monitorovacie systémy, ktoré zjavne nie sú dostatočne účinné, a ktoré v niektorých prípadoch len v malej miere spĺňajú európske normy. Monitorovanie výdavkov Spoločenstva, je podľa môjho názoru, mimoriadne dôležité. Boj proti neoprávnenému poskytnutiu finančných prostriedkov je ešte dôležitejší, pretože musíme mať na pamäti, že peniaze, ktoré platia európski daňoví poplatníci, musia byť použité na ďalšie zvýšenie životnej úrovne.

- Správa: Gérard Deprez (A6-0015/2008)

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Ĺsa Westlund (PSE), písomne. − (SV) My, sociálni demokrati zo Švédska, sme hlasovali za správu pána Depreza o tom, ako by mali členské štáty a Európska únia postupovať, aby zastavili podporu terorizmu a zintenzívňujúci sa nábor teroristov. EÚ musí zohľadniť tieto aspekty pri prijímaní opatrení na boj proti terorizmu a rozšíriť svoje poznatky o príčinách teroristických činov a radikalizácie, ktoré sú v súčasnosti obmedzené. Musíme však pritom dôsledne dodržiavať ľudské práva a základné slobody a postupovať spôsobom, ktorý je primeraný otvorenej, demokratickej a spravodlivej spoločnosti. Žiadnym spôsobom nesmie dôjsť k obmedzeniu ústavných práv, akými sú sloboda tlače, sloboda prejavu a sloboda združovania.

  Glyn Ford (PSE), písomne. − Budem hlasovať za správu pána Depreza o faktoroch podporujúcich terorizmus a nábor teroristov. No dovoľte mi poukázať na dve veci. Po prvé, chcem poukázať na otázku, ktorá sa týka Nelsona Mandelu. Musíme rozlišovať medzi tými, ktorí bojujú proti utláčaniu a strašným autoritárskym režimom, akým bol napríklad režim apartheidu v Južnej Afrike, a nihilizmom útočníkov z 11 septembra. Nikdy by som nepodporil bombardovanie Rivonie, ale ak by Nelson Mandela ušiel do Európy, nepodporil by som ani jeho vydanie do Južnej Afriky, kde čelil trestu smrti.

Po druhé, Západ musí uznať, že niekedy naša činnosť resp. nečinnosť na Strednom východe, v Palestíne a iných oblastiach, prispieva k zvyšujúcemu sa nepriateľstvu a terorizmu, ktoré sú namierené voči nám. Niekedy sme si sami tým najhorším nepriateľom.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Na správe pána Depreza o terorizme ma znepokojili dve veci. Prvou je skutočnosť, že v správe vôbec nie je spomenutá primárna príčina teroristickej hrozby v Európe, predovšetkým neovládaný prílev prisťahovaleckých skupín, ktoré sa nechcú začleniť ani asimilovať, ale naopak, chcú žiť podľa vlastných zákonov v rámci takzvaných hostiteľských spoločností, v ktorých chcú, samozrejme, uplatňovať tieto zákony.

Druhou znepokojujúcou vecou je rozdelenie viny: podľa vášho názoru, nikdy nebude stačiť to, čo Európa urobí z hľadiska zrieknutia sa svojej základnej podstaty, svojich národných identít a spoločnej civilizácie. Nikdy nebude stačiť to, že v mene tolerancie a takzvaného „práva na odlišnosť“ podriadi svoje hodnoty kompromisu. Nikdy nebude môcť dostatočne diskriminovať vlastných ľudí, aby mohla uprednostniť cudzie národnosti, kultúry alebo civilizácie žijúce na jej území. V konečnom dôsledku sama nesie vinu za to, čo sa s ňou deje. Pritom ľudia zodpovední za teroristické útoky v Londýne boli občanmi Británie, v Británii sa narodili a boli zamestnaní na takých pozíciách, na ktorých by mnohí chceli byť! Oni neboli vylúčení, neboli obeťami. No napriek tomu boli povolaní do zbrane!

Skutočnosť je taká, že multikultúrne, roztriedené spoločnosti, po ktorých tak naliehavo túžite, sú už svojim prirodzeným charakterom spoločnosťami, ktoré sú náchylné na mnohé konflikty. Popieraním skutočností len podnecujeme nenávisť a pohŕdanie.

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Napriek tomu, že správa obsahuje aspekty, ktoré si vážime, a ktoré považujeme za priaznivé s ohľadom na zhoršovanie globálnej situácie, okrem iného správa neodsudzuje, ani nepoukazuje na skutočné ciele a dôsledky „boja proti terorizmu“ ako na faktor, ktorý sám podporuje a podnecuje terorizmus.

V správe sa spomína, hoci len podmienečne, základná potreba diplomatického a mierového riešenia konfliktov na celom svete, no neuvádza sa v nej, že medzi hlavné faktory, ktoré podnecujú terorizmus, patria: špirála násilia podnietená militarizáciou medzinárodných vzťahov, útoky na nezávislosť krajín a zvrchovanosť národov, štátny terorizmus, porušovanie základných slobôd, práv a záruk, nerušené kapitalistické vykorisťovanie, neľudské prehlbovanie nerovností a nespravodlivosti a existencia miliónov ľudských bytostí, ktoré žijú v zúfalej situácii, napríklad v Afganistane, Iraku alebo Palestíne.

Sme presvedčení, že skutočná analýza terorizmu, vo všetkých jeho formách, vrátane štátneho terorizmu, musí byť zasadená do politického kontextu, čím sa odhalia základné príčiny a politiky, v dôsledku ktorých vzniká, ako napríklad v prípade „boja proti terorizmu", ktorý vedú Spojené štáty americké a ich spojenci.

Preto sme sa zdržali hlasovania.

  Jean Lambert (Verts/ALE), písomne. − Podporila som dnešné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa ktorých by sa na radikalizáciu malo hľadieť len v súvislosti s jasným prepojením na násilie, a na základe ktorých sa občianskym slobodám pripisuje najvyššia dôležitosť. Druhú spomínanú skutočnosť by nemalo byť potrebné opakovať, hovoríme o sebe, že sme Únia založená na ľudských právach a občianskych slobodách. Prirodzene, väčšina návrhov v tejto správe už je súčasťou politiky EÚ, preto nerozumiem, načo potrebujeme ďalšiu správu.

Hlasovala som proti konečnej správe nie preto, že by som podporovala stanovisko PPE alebo obmedzenú španielsku domácu debatu, ktorá tak často otravuje naše diskusie o boji proti terorizmu v Parlamente. Hlasovala som proti, pretože som sa rozhodla vziať do úvahy zaradenie ospravedlňovania terorizmu do nášho balíka, ktorý je zameraný na boj proti terorizmu. Môže sa zdať, že ide o maličkosť, no už vieme, že akademická sloboda, politická diskusia a úsilie zamerané na boj proti radikalizácii sú obmedzované obavami, ktoré sú podnietené takýmito právnymi predpismi. Mladí moslimovia mi povedali, že sa boja diskutovať o otázkach, akými sú napríklad Palestína alebo Irak, pretože sa obávajú, že kritika z ich strany alebo vysvetlenie ich pocitov sa vyložia ako ospravedlňovanie alebo oslava a oni skončia na súde. Parlament mohol hlasovaním vylúčiť tento odsek, no rozhodol, že tak neurobí.

  Carl Lang (NI), písomne. – (FR) Táto správa o vyhubení terorizmu sa zaradí do nekonečného zástupu textov, ktoré oslavujú ľudské práva a boj proti diskriminácii. No pravda je taká, že prílišná opatrnosť vo vzťahu k možnému porušeniu základných slobôd, najmä slobody prejavu a slobody vierovyznania, v skutočnosti narúša zdroje, ktoré potrebujeme na boj proti terorizmu.

V súčasnosti je už jasné, že Európskemu parlamentu viac ako na bezpečnosti občanov Európskej únie záleží na ochrane práv všetkých druhov a na tom, aby robil to, čo je politicky korektné.

Preto sa v tejto správe o faktoroch podporujúcich terorizmus ani raz nespomínajú mešity, hoci vieme, že nie sú ničím iným ako strediskami pre nábor budúcich islamských teroristov. V správe sa nespomínajú ani imámovia, ktorí vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku, či Dánsku robia účinný nábor agentov pre islamskú mládež, ktorá zmýšľa v intenciách džihádu.

Len nikoho nešokujme, nedráždime náboženský útlocit, buďme nediskriminační – takto môžeme len veľmi ťažko dosiahnuť účinné riešenie na potlačenie neustále rastúcej hrozby islamského terorizmu! Môžeme tak však dosiahnuť presný opak.

  Roselyne Lefrançois (PSE), písomne. – (FR) Táto správa odráža podstatné zmeny a doplnenia, ktorých autormi sú členovia skupín PSE, Verts/ALE, GUE/NGL a ALDE vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Text, ktorý charakterizoval islam a moslimov pomerne hanebne, dokázala pokroková stredoľavá väčšina premeniť na vyvážený dokument, ktorý zdôrazňuje širokú škálu faktorov (hospodárskych, sociálnych, a pod.), ktoré podporujú terorizmus. Text zároveň presadzuje potrebu dodržiavať základné práva a zdôrazňuje dôležitosť boja proti diskriminácii a dôležitosť podporovania rovnosti príležitostí, najmä vo vzdelávaní, výcviku a zamestnaní.

Správa však obsahuje aj dva alebo tri body, ktoré považujem za pochybné, najmä odkazy na „umiernený islam“ a na „monitorovanie všetkých miest, kde sa šíri propaganda zameraná na podnecovanie ľudí k páchaniu teroristických činov“.

Napriek tomu, hoci nemôžem správu bezvýhradne podporiť, jej odmietnutie by znamenalo poddať sa pravici, pričom by dlhé mesiace úsilia boli zbytočné.

Preto bolo, podľa môjho názoru, najlepším riešením zdržať sa hlasovania a vysvetliť dôvody, ktoré ma k tomu viedli.

  David Martin (PSE), písomne. − Táto správa sa snaží načrtnúť súbor európskych noriem a zásad v boji proti terorizmu. Odpor pravice voči správe znamená, že pomoc obetiam, ktorá klasifikuje podporu teroristických činov ako trestný čin vo všetkých členských štátoch, a ktorá podnecuje potrebu politického dialógu, nebude súčasťou súdržnej európskej stratégie boja proti terorizmu. Hlasoval som za túto správu. Je mi ľúto, že sa nám nepodarilo dohodnúť, hoci by sa mohlo zdať, že ide o otázky, pri ktorých by za normálnych okolností panoval široký konsenzus.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Boj proti terorizmu bude výzvou pre toto storočie. Rázny postup proti propagandistickej mašinérii preto predstavuje prvý malý krok v úsilí obmedziť rozširovanie terorizmu v nezávislých islamských subkultúrach, ktoré existujú v celej Európe.

Musíme čeliť skutočnosti, že terorizmus v Európe je výlučne islamského charakteru, a že radikálni moslimovia sú úplne imúnni voči integračným opatreniam. Radikalizácia je v Európe na vzostupe, no často sa zdá, ako keby politická elita v tejto oblasti do istej miery popierala skutočnosť.

Preto je potrebné zaujať k boju proti terorizmu strategický prístup, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre zaručenie prežitia Európy, jej obyvateľov a kultúry. Úsilie by sa malo na začiatku zamerať na mladých ľudí, no aj oni musia preukázať určitý stupeň ochoty zohrať v tomto procese svoju úlohu.

V Európe nesmie dôjsť k zrušeniu všetkých ľudských práv, ku ktorému, ako vieme, už v niektorých prípadoch došlo v Spojených štátoch amerických. Napriek tomu je nevyhnuté, aby sme k terorizmu zaujali tvrdý postoj.

Ku každému nezákonnému obsahu, ktorý sa nachádza v nových médiách, sa musíme postaviť ako k akémukoľvek inému nelegálnemu výroku, pričom autorov je nutné trestne stíhať a potrestať.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Jedným z najväčších nebezpečenstiev pri diskusii o terorizme a jeho príčinách je uchýliť sa k jednému z dvoch extrémov: na jednej strane, ak sa budeme usilovať všetko pochopiť, môžeme sa uchýliť k postoju, že všetko je prijateľné a ospravedlniteľné, na druhej strane sa môžeme uchýliť k tomu, že odmietneme uznať rôzne skutočnosti, v dôsledku čoho vzniká zmätok a všetko sa zoskupuje na základe rovnakých prístupov a noriem. Oba extrémy sú pri rozbore nebezpečné, pretože, keďže nie sú presné, nie je možné dospieť k správnym výsledkom, čo vedie k tomu, že polícia, zákonodarcovia a verejnosť robia chyby. Okrem toho, takéto postoje ohrozujú pochopenie skutočnej situácie, ktorá zahŕňa terorizmus, no má k nemu tvrdý postoj. To je výzva, ktorej musíme všetci čeliť: vedieť pochopiť skutočnosť presne takú, aká je, a nie takú, z akej máme strach, alebo akú by sme ju chceli mať. Následne je potrebné pracovať na vzdialených i bezprostredných príčinách, pričom nesmieme zabúdať, že terorizmus nesmie byť za žiadnych okolností prijateľný ani ospravedlniteľný. Nemôžeme chcieť, aby obete (či už skutočné alebo potencionálne) chápali a snažili sa ospravedlniť zločiny útočníkov. Pre všetky tieto dôvody som hlasoval proti tejto správe.

  Martine Roure (PSE), písomne. – (FR) Najlepší spôsob boja proti terorizmu je prevencia, nie celkový dohľad nad európskymi občanmi. Preto je dôležité zaútočiť na základné príčiny terorizmu.

Jav násilnej radikalizácie ustúpi, ak budeme riešiť jestvovanie nerovnosti a nespravodlivosti na národnej i celosvetovej úrovni.

Zdržala som sa hlasovania o tejto správe, pretože si myslím, že v rámci boja proti terorizmu nemôžeme poukázať len na jedno konkrétne náboženstvo. Terorizmus s náboženstvom nesúvisí, hoci niektorí ľudia sa obracajú na to, čo považujú za vieru, aby ospravedlnili zabíjanie. Jediný spôsob, akým je možné bojovať proti násilnej radikalizácii, je posilniť vnášanie mravného základu do našich spoločností a otvorene sa zapojiť do medzikultúrneho dialógu so všetkými zúčastnenými stranami, najmä so zástupcami občianskej spoločnosti.

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. − (SV) Terorizmus je cezhraničný jav. Je potrebné proti nemu rázne bojovať, pričom musíme postupovať spoločne. Boj proti terorizmu však musíme viesť výhradne zákonnými a vyváženými prostriedkami. Musíme rázne odmietnuť lety CIA v Európe, používanie násilia, simulované popravy, simulované topenie (už aj CIA priznala, že takéto postupy používala) a zriadenie osobitných tajných väzení. V tejto oblasti mala EÚ konať oveľa tvrdšie ako konala.

Ale jedna vec je mi zrejmá: základ našich spoločných právnych predpisov musia tvoriť naše hodnoty. Musíme zabezpečiť, aby právne predpisy Spoločenstva neohrozili ani nezrušili dôležité zásady, vrátane slobody prejavu.

Správa hovorí o zavedení nového konceptu do rámcového rozhodnutia, tzv. „ospravedlňovania terorizmu“. Myslím si, že by to nebolo šťastné riešenie. Nie preto, že by nebolo dobrou myšlienkou zabezpečiť, aby mali všetky členské štáty dobré zákony proti podnecovaniu, ale preto, že je ťažké, ak nie nemožné, nájsť takú definíciu, ktorá by sa uplatňovala jednotne, a ktorá by neviedla k chúlostivým problémom súvisiacim s jej výkladom. Na jednej strane je dôležitá úloha nájsť spôsoby, ako bojovať proti terorizmu a zachraňovať životy. Na strane druhej je zásada slobody prejavu a snaha zachovať vysokú úroveň právnej bezpečnosti v Európe. Ide o to, nájsť správnu rovnováhu.

  Konrad Szymański (UEN), písomne. − (PL) Nemôžem podporiť správu pána Depreza a návrh odporúčania Európskeho parlamentu Rade o faktoroch podporujúcich terorizmus a nábor teroristov.

Správa obhajuje nesprávne priority v boji proti terorizmu. Návrh sa zameriava najmä na opatrenia sociálnej politiky. Tento prístup neuľahčí boj proti terorizmu, ku ktorému je tiež potrebná dôslednejšia kontrola hraníc a lepšia súčinnosť medzi orgánmi vykonávajúcimi trestné stíhanie.

  Geoffrey Van Orden (PPE-DE), písomne. − Ľavica v Parlamente spôsobila, že z pôvodného textu sa vytratil kľúčový, nespochybniteľný odkaz tejto správy, že „terorizmus, a najmä džihádistický terorizmus, je v súčasnosti najvážnejšou hrozbou pre bezpečnosť občanov Únie“. V správe sa vôbec nespomínajú najhlavnejšie faktory, ktoré podporujú nábor teroristov, predovšetkým nekontrolované prisťahovalectvo a, určite s ohľadom na Spojené kráľovstvo, rozsiahly nedostatok úcty ku kresťanskému náboženstvu a nedostatok priaznivého chápania našich vlastných dejín a kultúry.

Nie je teda prekvapujúce, že pre prisťahovalcov je tu len málo vecí, s ktorými by sa mohli stotožniť. Správa vôbec nespomína spôsob, akým by bolo možné dosiahnuť koniec terorizmu. Nespomína ani ospravedlnenie a ocenenie teroristov, akými sú napríklad bývalí vodcovia Dočasnej IRA. Preto som hlasoval proti správe, čím som prispel k tomu, že bola Parlamentom zamietnutá.

- Správa: Ignasi Guardans Cambó (A6-0002/2008)

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa z vlastnej iniciatívy Európskeho parlamentu je pravou studnicou cieľov a iniciatív zameraných na liberalizáciu svetového obchodu v oblasti výrobkov, služieb, aj kapitálu. Na jej čele je EÚ a Európska komisia, prakticky všemohúci orgán v spoločnej obchodnej politike, ktorá by podľa nového návrhu Zmluvy mala patriť do výhradnej právomoci EÚ.

Otváranie trhov je dogma. Všetko smeruje ku skoncovaniu so všetkými obchodnými prekážkami, najmä s rozvinutými a rozvíjajúcimi sa hospodárstvami. Cieľom je otvorenie trhov, pokiaľ možno, na spôsob jednotného trhu EÚ.

Keďže súčasný systém Svetovej obchodnej organizácie považuje za nedostatočne regulujúci a nedostatočne záväzný, obhajuje „európsky model správy vecí verejných“ v oblasti obchodu, či už pri uzatváraní dohôd o voľnom obchode alebo pri zdôraznení záverov súčasného kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie. Preto vyzýva na vytváranie synergie s najväčšími obchodnými partnermi Európskej únie (napríklad Spojenými štátmi americkými, Kanadou a Japonskom).

Všimnite si, napríklad, ako správa naliehavo žiada tretie krajiny, aby odstránili obmedzenia zahraničného vlastníctva vo vzťahu k európskym podnikom... Cieľom je hospodárska nadvláda.

Preto sme hlasovali proti.

  David Martin (PSE), písomne. − Vítam správu, ktorú predkladá pán Guardans Cambó, k stratégii EÚ o zabezpečení prístupu európskych spoločností na trh. Zásady lepšieho vzájomného prístupu, lepšia podpora malých a stredných podnikov a rozšírenie prístupu na vnútorný trh by mali pomôcť pri posilnení lisabonského programu. Podporujem najmä pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa týkajú rozlíšenia medzi prístupom na rozvinuté trhy a trhy rozvíjajúcich sa hospodárstiev na jednej strane a najmenej rozvinutými a rozvojovými krajinami na strane druhej.

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. − (PT) Hoci európsky vnútorný trh je obrovský, svetový trh, ktorý sa otvoril v dôsledku globalizácie, je ešte väčší a dynamickejší. Prístup európskych spoločností na tento trh, najmä na trhy rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa hospodárstiev, preto musí byť prioritou pre verejné aj súkromné subjekty. Hoci je pravdou, že v oblasti iniciatívy súkromných subjektov nie je na nás, aby sme robili rozhodnutia, alebo ešte horšie, aby sme stanovovali priority, v oblasti verejných iniciatív máme pred sebou ešte veľa práce. Na jednej strane si musíme uvedomovať, že ak chceme mať lepší prístup na medzinárodné trhy, čo chceme, musíme otvoriť naše vlastné trhy. Na druhej strane je nevyhnutné zamerať sa na schopnosť európskych spoločností držať krok s rastúcou hospodárskou účinnosťou a konkurencieschopnosťou podnikov z týchto krajín, čo znamená, že sa musíme bez váhania zamerať na inovácie a konkurencieschopnosť našich vlastných podnikov, k čomu môže dôjsť len v slobodnom, otvorenom a transparentnom prostredí.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. − (RO) Správa, ktorú predkladá pán Guardans Cambó, sa týka stratégie Európskej únie na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na trh. V prvej polovici minulého roka predstavila Európska komisia oznámenie o pevnejšom partnerstve na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov.

Opatrenia, ktoré Komisia navrhuje, sa týkajú reštrukturalizácie počítačového systému Spoločenstva, ktorý poskytuje informácie o prístupe na trh a služby v približne 100 krajinách, lepšej transparentnosti a informačnej kampane, najmä pre malé a stredné podniky o službách Spoločenstva, ktoré sú dostupné európskym vývozcom.

Napriek tomu mi je ľúto, že neboli odhlasované niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila Socialistická skupina v Európskom parlamente, a ktoré sa týkali oblasti verejného obstarávania a hospodárskej súťaže.

Som presvedčená, že je potrebné ustanoviť partnerstvo medzi Komisiou, členskými štátmi a európskymi spoločnosťami, aby sa zabezpečil prístup týchto spoločností na trhy tretích krajín, ale zároveň sa musíme uistiť, že sa na týchto trhoch dodržiavajú európske zásady a hodnoty: pracovnoprávne predpisy, ochrana životného prostredia, dodržiavanie práv duševného vlastníctva a ľudských práv.

8. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 12.40 hod. a pokračovalo o 15.05 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERING
predseda

9. Rozprava o budúcnosti Európy (rozprava)

  Predseda. − Ďalším bodom programu je rozprava o budúcnosti Európy, ktorej sa zúčastní predseda vlády Švédska, člen Európskej rady.

Vážené dámy, vážení páni, srdečne vás vítam na tomto osobitnom zasadnutí. Osobitne mi dovoľte veľmi srdečne privítať pána Fredrika Reinfeldta, predsedu vlády Švédska. Välkommen till Europaparlamentet! Vitajte!

(potlesk)

Je pre mňa, a pre nás všetkých, veľkým potešením, vážený pán premiér, že vás dnes po prvýkrát môžeme privítať v Európskom parlamente, a že s nami budete môcť diskutovať o budúcnosti Európskej únie.

Práve som videl, že v galérii je pán Simeon Sakskoburggotski, bývalý bulharský predseda vlády. Veľmi srdečne vás vítam v Európskom parlamente.

Zmluva, ktorá bola podpísaná v Lisabone dňa 13. decembra 2007, stanovuje nové smerovanie Európskej únie. Po dlhých rokoch diskusií konečne máme zmluvu, ktorá zodpovedá potrebám rozšírenej Európskej únie, a ktorá EÚ umožňuje zamerať sa na napĺňanie nádejí a očakávaní obyvateľov Európy, pričom túto úlohu je potrebné vykonať demokratickými postupmi. Nová zmluva zabezpečí nielen viac transparentnosti pri činnosti Únie, čo bolo pre Švédsko vždy mimoriadne dôležitou otázkou, ale vďaka novej zmluve sa novým cieľom Európskej únie stáva aj boj proti zmenám klímy, čo predstavuje oblasť, v ktorej sa Švédsko môže popýšiť už veľkými úspechmi. Vaša krajina, pán premiér, môže byť právom hrdá na svoje vedúce postavenie v Európe z hľadiska využívania obnoviteľných zdrojov energie. V Európskej únii musíme byť v boji proti zmenám klímy jednotní, aby sme v tomto boji mohli spoločne zohrávať vedúcu úlohu z celosvetového hľadiska. Minulý týždeň v Organizácii spojených národov som mal možnosť vidieť, aké veľké nádeje OSN vkladá najmä do Európskej únie a tiež do Európskeho parlamentu ako jej zákonodarného orgánu.

Lisabonská zmluva nám dáva nástroje, prostredníctvom ktorých môžeme napĺňať ciele, ktoré sú dôležité pre našu budúcnosť, a prostredníctvom ktorých môžeme rýchlo vykonať reformy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie spomínaného cieľa. Rovnako ako vy, pán premiér, aj Európsky parlament je pevne presvedčený, že nová zmluva by mala nadobudnúť platnosť do 1. januára 2009. Európsky parlament preto potešilo oznámenie švédskeho parlamentu, Riksdagu, že má v úmysle ratifikovať novú zmluvu najneskôr v novembri 2008.

Ak ratifikačný proces úspešne prebehne načas vo všetkých 27 členských štátoch, švédske predsedníctvo Rady sa bude môcť, v druhej polovici roku 2009, zamerať na riešenie hlavných výziev budúcnosti v rámci nového inštitucionálneho rámca. Švédsko nás povedie do novej éry európskej integrácie. Spolu, na základe novej Zmluvy a s novozvoleným Európskym parlamentom, novou Komisiou a švédskym predsedníctvom, budeme môcť otvoriť novú kapitolu rozšírenej spolupráce.

Očakávame, že Švédsko bude zdrojom silných podnetov, či už v oblasti energetickej bezpečnosti, klimatických zmien, pri pokračujúcom rozvoji severskej dimenzie Únie, alebo pri stratégii EÚ pre oblasť Baltského mora. Preto dychtivo očakávame vaše poznámky k budúcej podobe Európskej únie. Vážený pán premiér, dovoľte mi teraz pozvať vás, aby ste sa prihovorili Európskemu parlamentu.

  Fredrik Reinfeldt, Predseda vlády Švédska, člen Európskej rady. − (SV) Vážený pán predseda, dámy a páni, je pre mňa veľkou cťou, že tu dnes môžem byť. Je pravda, ako už bolo povedané, že vo svojej súčasnej funkcii som tu ešte nebol. Nebol som ani v tejto rokovacej sále, ale ako mladý politik som bol v Štrasburgu, kde som navštívil Európsky parlament a sníval som o tom, že jedného dňa uvidím svoju krajinu na svojom mieste, v plnom zastúpení. Viem, čo znamená snívať o tom, že sa dostaneme na toto miesto, nepochybujem o tom, že u mnohých z vás je to rovnaké.

Je pre mňa teda veľkou cťou, že môžem tomuto zhromaždeniu predstaviť niekoľko myšlienok o európskych otázkach.

Niektorí politici, ktorí videli ďaleko dopredu, po druhej svetovej vojne pochopili, že jediným spôsobom, ako zaistiť mier, je previazať navzájom krajiny Európy v podobe európskej integrácie. Rovnako ako vtedy, aj dnes sa musí európska integrácia riadiť jasnou víziou. Musíme sa pýtať základné otázky: kam chceme ísť a ako sa tam dostaneme?

Náš svet sa rýchlo mení a my sa meníme spolu s ním. Sme navzájom čoraz viac závislí. Preto potrebujeme vedieť, aká bude základná zásada.

Náš model európskej integrácie musí byť taký silný, aby ani fanatický nacionalizmus, ani náboženský fanatizmus nemohli ohroziť mier a stabilitu v Európe.

Nesmieme sa báť silnej Európy. Naopak, musíme sa báť slabej Európy. Silná Európa na seba preberá viac zodpovednosti za celosvetové problémy. Silná Európa spája hospodársky rast s politikami, ktoré sú ústretové voči podnebiu. Silná Európa dbá o najlepšie záujmy svojich občanov. Zjednotená Európa, a to je myšlienka, ktorú stojí za to vysloviť v súčasnej dobe, má odvahu poskytnúť Kosovu jasnú európsku perspektívu.

Švédska vláda verí v možnosti Európy. Ako som povedal, Švédsko musí mať jasné a nespochybniteľné miesto v srdci európskej integrácie. Odkedy je pri moci súčasná vláda, teda od jesene roku 2006, sme boli svedkami toho, ako vo Švédsku vzrástla verejná podpora Európskej únie.

Sú ľudia, ktorí hovoria, že len máme šťastie. Takým ľuďom hovorím: čím viac trénuješ, tým viac šťastia máš. A my sme veru rozhodne trénovali. Už v roku 1962 moja strana viedla v miestnych voľbách kampaň s heslom Áno Európe. Museli sme čakať až 33 rokov, kým sme skutočne mohli poslať poslancov do Európskeho parlamentu.

Zdá sa však, že teraz, po niekoľkých rokoch diskusií o zmluve, môžeme nabrať dych. Pani kancelárka Merkelová odviedla vynikajúcu prácu a pomohla vyriešiť túto otázku. Dovoľte mi, aby som sa osobitne poďakoval aj pánovi premiérovi Sócratesovi, ktorý zručne priviedol zmluvu až do úspešného konca. Lisabonská zmluva vytvára lepšie podmienky pre otvorenejšiu, účinnejšiu a dynamickejšiu európsku integráciu. No predovšetkým otvára nové príležitosti diskutovať o otázkach, ktoré sú dôležité pre budúcnosť: podnebie a energia, zamestnanosť a hospodársky rast, demografia, migrácia a úloha EÚ na medzinárodnej scéne. Mám v úmysle vyjadriť sa ku každej z týchto tém.

Chcem sa usilovať o modernú Európu zameranú na perspektívu občanov.

Cieľom nás všetkých je, aby zmluva nadobudla platnosť 1. januára 2009. Ako už spomínal pán predseda, Švédsko ratifikuje zmluvu na jeseň roku 2008. O 18 mesiacov bude Švédsko predsedníckou krajinou EÚ. Bude to zaujímavé predsedníctvo s novozvoleným Európskym parlamentom, novou Komisiou a novými vedúcimi pozíciami, ktoré vytvorila Lisabonská zmluva.

Teším sa na veľmi úzku spoluprácu s Európskym parlamentom vo všetkých otázkach.

Niektorými z kľúčových otázok počas švédskeho predsedníctva EÚ budú podnebie a energia, Haagsky program, zamestnanosť a hospodársky rast, otázky Baltského mora a EÚ ako globálny subjekt. Už teraz sa intenzívne pripravujeme. Budeme pripravení, aj keby sa stalo niečo neočakávané.

Inými slovami, musí existovať veľká dávka pružnosti a možnosť prispôsobiť sa danej situácii, ktorá, napriek všetkému, môže proces ovplyvniť.

Otázka podnebia a energie je jednou z najväčších výziev, ktorým musí spoločnosť v súčasnosti čeliť. Našou hlavnou zodpovednosťou voči budúcim generáciám je zabezpečiť, aby sa nám podarilo naformulovať politiku dlhodobo udržateľného rozvoja. Musíme spoločne tvrdo pracovať na tom, aby sme dosiahli medzinárodnú dohodu na samite OSN, ktorý sa bude konať v Kodani v decembri 2009.

Vďaka historicky významným rozhodnutiam, ktoré boli prijaté minulý rok na jarnom zasadnutí Rady, EÚ na seba prevzala vedúcu úlohu. EÚ však túto zodpovednosť nemôže niesť sama. Bude potrebná úzka spolupráca s mnohými inými krajinami, vrátane Indie, Japonska, Číny, Ruska a Spojených štátov amerických.

Niektoré výpočty naznačujú, že celkový svetový dopyt po energii neklesá, naopak, možno očakávať, že do roku 2030 vzrastie o 50 %. Kľúčovou otázkou v boji proti zmene klímy je prirodzene to, ako sa bude k tomuto očakávanému nárastu energetických potrieb pristupovať.

Prvou otázkou je, ako zlepšiť úsporu energie a energetickú účinnosť? Výzvy súvisiace s klimatickými zmenami si však tiež vyžadujú nový politický prístup. Musíme rozptýliť mýtus, že rast je nepriateľom životného prostredia.

Švédsko je živým príkladom toho, že opak je pravdou. Od roku 1990, čo je začiatočný bod Kjótskeho protokolu, naše hospodárstvo vzrástlo o 44 %, súčasne sa naše emisie skleníkových plynov znížili o 9 %. Investovali sme do výskumu a do nových technológií pri súčasnom prehodnotení daní a nariadení, čo otvorilo dvere rozvoju, v ktorom je životné prostredie odrazovým mostíkom pre vznik nových podnikov i nových pracovných miest.

Som presvedčený, že môžeme dosiahnuť ciele stanovené v energetickom a klimatickom balíku EÚ. Musíme však zaviesť správne politické nástroje, ktoré by motivovali naše spoločnosti a firmy k tomu, aby robili správne rozhodnutia.

Cena za znečisťovanie životného prostredia musí byť vysoká a odmeny za to, že si podnik zvolí riešenia, ktoré neobsahujú kysličník uhličitý, musia byť lákavé.

Ako už zdôraznili mnohí, ekologické technológie už existujú. Vlády majú obrovskú zodpovednosť za prechod, ktorý je potrebné podstúpiť. No obrovskú zodpovednosť majú aj obyčajní ľudia. Mali by sme na to hľadieť ako na určitý druh dohody medzi vládami a verejnosťou s cieľom podporovať alternatívy ústretové k životnému prostrediu. Zvýši sa tým konkurencia na prospech spoločnosti, ktorá je ústretovejšia k životnému prostrediu. Všetci tým získame.

Pokiaľ ide o lisabonskú stratégiu, Spojené štáty sú už viac ako sto rokov najväčším hospodárstvom na svete. Teraz na globálne hospodárstvo vplývajú aj noví aktéri. Hospodárstva Indie a Číny rastú veľmi rýchlym tempom. Globalizácia vedie k priaznivému vývoju v mnohých častiach sveta. Globalizácia predstavuje z hľadiska demokracie silu, rozdiel medzi otvorenými a uzavretými spoločnosťami je vďaka nej jasne viditeľný. No globalizácia tiež zvyšuje konkurenciu.

Politiky, ktoré pre nás včera zabezpečili zamestnanosť, bezpečnosť a blahobyt, je potrebné neustále upravovať, aby sme zajtra dosiahli rovnaký úspech.

Jedna tretina európskeho obyvateľstva v produktívnom veku sa dnes nachádza mimo trhu práce. Takáto situácia je neudržateľná. Reformami vnútroštátnych trhov práce a investovaním do vzdelania a remeselných zručností musíme zvýšiť ponuku práce a bojovať proti vylúčeniu. S čoraz silnejším rastom hospodárskej integrácie v Únii a na celom svete nebudú už úspechy a nedostatky (ktoré tiež existujú) vo vnútroštátnom úsilí o reformu výhradne vnútornou záležitosťou, budú sa týkať nás všetkých.

Náš budúci blahobyt v Európe vo veľkej miere závisí od toho, ako my, členské štáty, spoločne vytvoríme lepšie podmienky pre využitie príležitostí a riešenie výziev, ktoré prináša globalizácia. V neposlednom rade ide tiež o to, ako sa vysporiadame s demografickými trendmi a cezhraničnými výzvami v oblasti životného prostredia.

Pokroková politika EÚ v oblasti energie a životného prostredia je základným predpokladom pre dlhodobo udržateľný rast, a teda aj pre blahobyt v Európe. No je tiež dôležitým faktorom pre našu budúcu konkurencieschopnosť.

Prostredníctvom lisabonskej stratégie pre udržateľný rast a zamestnanosť vytvorila EÚ prostriedky na to, aby tieto výzvy dokázala riešiť. Stratégia existuje. Žiaľ, keď prišlo na jej vykonanie, odklonili sme sa od nej.

Musíme vyvinúť rozhodné úsilie s cieľom posilniť globálnu konkurencieschopnosť EÚ tým, že budeme aj naďalej pokračovať v štrukturálnych reformách, že budeme investovať do výskumu a tým, že budeme dláždiť cestu novým technológiám. Vyviňme skutočné úsilie s cieľom zavŕšiť tvorbu vnútorného trhu a vytvorme inovatívnejšie podnikateľské prostredie v Európe. Musíme zabezpečiť, aby sa oplatilo pracovať. Samozrejme, ešte stále je pred nami veľa práce, a to na úrovni národnej, i na úrovni Spoločenstva. Stačí, ak poviem slová „patent“ a „smernica o pracovnom čase“ a všetci hneď pochopíte, o čom hovorím.

Musíme uzavrieť kolo rokovaní WTO v Dauhe. Poskytol by sa tým silný podnet na oživenie hospodárstva na celom svete. Ak chceme zvýšiť konkurencieschopnosť Európy v duchu lisabonskej stratégie, potrebujeme vytvoriť otvorený systém svetového obchodu a musíme tiež pokračovať v liberalizácii.

Zároveň mnohí vieme, že Európou vejú vetry protekcionizmu. Musíme tomu zabrániť. Protekcionizmus nie je riešenie. Z dlhodobého hľadiska ničí tých, ktorých mal ochraňovať. Musíme konať okamžite. Okno príležitosti vo WTO sa zatvára.

No keď hovoríme o lisabonskej stratégii, nemali by sme sa len sťažovať ako somárik Ijáčik z rozprávky Medvedík Pú. Na chvíľu sa zastavme a obhliadnime sa späť za obdobím, ktoré práve ubehlo. Keď to urobíme, uvidíme značný úspech a pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť. Faktory, ktoré viedli k tomu, že lisabonský proces je od roku 2005 fungujúcim procesom. Ide o proces, ktorý posilnil záväzky členských štátov, stimuloval realizáciu a priniesol výsledky.

Mnohé z nich sa podarilo dosiahnuť vďaka rozhodnému úsiliu Komisie a vďaka silnej osobnej zaangažovanosti predsedu Komisie, pána Barrosa. Chcel by som sa však poďakovať aj Európskemu parlamentu za to, že ste v tomto procese zohrali veľmi konštruktívnu úlohu.

Ako nájdeme najlepší spôsob riešenia budúcich výziev? Ako môžeme spoločne zabezpečiť dlhodobý blahobyt v Európe prostredníctvom udržateľného rastu a plnej zamestnanosti? Ako môžeme zaistiť, aby sa Európa v globálnej konkurencii nepoddala? Švédske predsedníctvo na jeseň roku 2009 vnímam ako výbornú príležitosť na to, aby sme odštartovali diskusiu o budúcej európskej stratégii udržateľného rastu a zamestnanosti pre budúce desaťročie.

Dovoľte mi vyjadriť sa k rozpočtu EÚ. Myslíme si, že už dávno nie je aktuálny. Rozpočet by mal byť základným nástrojom na uskutočňovanie cieľov Európskej únie, a preto tiež musí tieto ciele lepšie odrážať. V súčasnosti ide 40 % rozpočtu na poľnohospodárske dotácie, teda do odvetvia, ktoré sa na zamestnanosti v Európe podieľa dvoma percentami. To je absurdné.

Predstavte si, čo by sme mohli dosiahnuť, keby sme namiesto toho zvýšili príspevky EÚ na výskum a vývoj, boj proti organizovanému zločinu, otázky životného prostredia a na vonkajšie vzťahy. Predstavte si, čo by sme mohli dosiahnuť, keby sme sa tiež odvážili úprimne diskutovať o tom, čo by sa malo financovať na úrovni EÚ, a čo na národnej úrovni.

Európa čelí demografickému trendu s rýchlo starnúcim obyvateľstvom, v dôsledku ktorého budú naše systémy sociálneho zabezpečenia v nadchádzajúcich rokoch vystavené rastúcemu tlaku. Postačí, ak poviem pár údajov o tom, ako táto skutočnosť zmenila tvár Švédska. V roku 1913, skoro pred sto rokmi, bol vek odchodu do dôchodku stanovený na 67 rokov. Dovoľte mi upozorniť vás, že v tom čase bola priemerná dĺžka života vo Švédsku okolo 56 rokov. Pravdou je, že dôchodkový systém bol pre tých pár ľudí, ktorí sa dožili veku odchodu do dôchodku a potom žili ešte niekoľko rokov. Väčšina ľudí len pracovala a zomrela. A pracovali od mlada. V súčasnosti sa súčasne so znižovaním veku odchodu do dôchodku predĺžila priemerná dĺžka života vo Švédsku na súčasných 80 rokov. Zo situácie, keď sme pracovali takmer celý život, sme sa dostali do polohy, v ktorej Švéd narodený v súčasnosti môže očakávať, že bude pracovať len polovicu svojho života. Neuveriteľný vývoj v priebehu len niekoľkých generácií. No znamená to, že čoraz menej ľudí bude musieť podporovať čoraz viac ľudí.

V dôsledku tejto skutočnosti, spolu s významnou mierou vylúčenosti z trhu práce, sa posilňuje potreba vypracovať politiku na tvorbu pracovných miest. Ak chceme za týchto okolností udržať dobrú úroveň sociálneho zabezpečenia, musí na trh práce vstupovať viac ľudí. Vzhľadom na spôsob nášho života, musí viac ľudí pracovať počas dlhšej časti svojho života. Rastúci podiel starších ľudí v Európe nezodpovedá počtu ľudí v produktívnom veku.

Práve tu vstupuje do hry migrácia. Ak sa k nej pristúpi správne, môže sa stať dôležitým, a dokonca aj potrebným kúskom mozaiky, pri úsilí udržať systém sociálneho zabezpečenia, ktorý by bol hodný toho mena. Predstavte si, čo by sa stalo, keby sa všetkým novoprisťahovalcom, ktorí sú dobre naladení, majú vysoké očakávania a horlivo sa usilujú prispieť, dostalo prijatia, ktoré by dokázalo vyťažiť z pozitívnej energie, ktorú prinášajú.

Pre týchto ľudí, ktorí prišli do Európy, musíme vytvoriť politické príležitosti, príležitosti, ktoré im umožnia rýchlo vstúpiť na trh práce.

Migrácia sa pre mnohé členské štáty stala pálčivou otázkou. No kontrolné opatrenia a readmisné dohody nesmú byť nikdy jedinou odpoveďou na výzvy, ktoré vznikajú v dôsledku zvýšenej migrácie. Tí, ktorí si myslia, že stačí sprísniť hraničné kontroly, a tak vyriešime otázky týkajúce sa migrácie, ktorých je mnoho a sú rôznorodé, túto problematiku príliš zľahčujú. Potrebný je širší prístup, a to pre EÚ i pre krajiny pôvodu.

Švédsko podporuje ambiciózny cieľ vytvoriť spoločný európsky azylový systém do roku 2010. Ak má byť úspešný, budeme musieť do práce v tejto oblasti vložiť veľa úsilia.

Švédsko považuje za prioritu aj ďalšiu integráciu vonkajších vzťahov EÚ a zvýšenie zhody medzi migráciou a politikou rozvoja. Musíme mať na pamäti, že skutočné výsledky môžeme dosiahnuť len vtedy, ak sa budeme snažiť riešiť príčiny, ktoré spôsobujú migráciu, t.j. chudobu a utláčanie. V tejto oblasti je potrebný globálny prístup, v neposlednom rade v rámci dialógu Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni o migrácii.

Je potrebné dať týmto myšlienkam konkrétnejší obsah, v neposlednom rade v podobe širokej spolupráce založenej na partnerstve s príslušnými africkými krajinami. EÚ musí v tomto procese zohrávať dôležitú úlohu.

Na roky 2010 až 2014 chceme presadiť ambiciózny a pokrokový program, ktorý nahradí Haagsky program. Aktívnu účasť Európskeho parlamentu v tomto procese pokladáme za veľmi dôležitú.

Medzinárodný terorizmus predstavuje pre naše otvorené spoločnosti jednu z najväčších globálnych hrozieb. Zatiaľ čo teroristické siete rastú, môžeme badať, že viac ľudí koná čoraz nezávislejšie a teroristické útoky sa stávajú čoraz nevypočítateľnejšími.

Organizovaný zločin predstavuje v Európe neustále rastúci problém. Pre jednotlivé krajiny je čoraz náročnejšie samostatne bojovať proti vážnemu organizovanému zločinu. Veľká časť organizovaného zločinu pochádza často z tretích krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Lisabonská zmluva nám zabezpečuje nové nástroje v boji proti terorizmu a iným formám vážnej cezhraničnej kriminality. Európsky parlament bude musieť v tejto súvislosti zohrávať ústrednú úlohu. Aproximácia nariadení musí pokračovať. Aj naďalej je potrebné pokračovať v rozvoji možností vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí. Agentúry EÚ, Europol a Eurojust, je nutné posilniť. Výmena informácií medzi vnútroštátnymi policajnými orgánmi sa musí zlepšiť.

Súčasne, a to je dôležité, musí byť v tom, čo robíme, rovnováha. Keď posilníme operácie v boji proti zločinnosti, musíme tiež posilniť práva jednotlivca. Najmä v tejto oblasti sa spoliehame na úsilie Európskeho parlamentu. Je dôležité, aby sme sa na úrovni EÚ dohodli na posilnení právnej bezpečnosti v trestných veciach a na posilnení práv obetí trestných činov.

Chcem, aby Európa presadzovala pokoj a zmierenie aj v tých častiach sveta, ktoré trápi vojna a konflikty. V Afrike, Ázii, Latinskej Amerike, no samozrejme aj tu, v Európe.

Švédsko dalo podnet k širokej diskusii o budúcom vývoji spoločnej európskej bezpečnostnej stratégie. V roku 2009 budeme tvrdo pracovať na zriadení Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť. V budúcich rokoch musí byť jednou z najdôležitejších úloh Európskej únie úsilie o urovnanie konfliktov na Strednom východe. Budúca dohoda medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi musí byť založená na riešení v podobe existencie dvoch štátov, na základe ktorého budú môcť obe strany žiť na území vymedzenom bezpečnými a uznávanými hranicami. Potrebujeme intenzívnejší dialóg s moslimským svetom. Dôležitým cieľom by malo byť vybudovať zvýšenú dôveru, úctu a pochopenie medzi Západom a moslimským svetom.

Snažíme sa o bližšie vzťahy s Ruskom vo všetkých oblastiach spoločnosti. Dúfame, že bude možné prekonať zostávajúce prekážky členstva Ruska vo WTO. Je v našom záujme, aby vývoj Ruska smeroval k modernej, úspešnej a demokratickej krajine. Žiaľ, posun smerom viac k autoritatívnemu režimu, ktorého sme boli v posledných rokoch svedkami, naznačuje iný vývoj. Obávame sa, že tento trend by mohol pokračovať.

Situácia na západnom Balkáne je aj naďalej jednou z najnáročnejších výziev Európy. Počas mnohých nasledujúcich rokov budeme intenzívne pomáhať pri štátotvornom procese v Kosove. Výzvy, ktorým čelíme, nesmieme podceňovať. Hospodárska a sociálna situácia v Kosove je veľmi ťažká. Táto krajina má pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa stane fungujúcim a ústavným štátom. Budovanie štátu je dlhotrvajúci proces, my však musíme byť pripravení v prípade potreby poskytnúť pomoc. To je našou povinnosťou. No náš záväzok sa týka regiónu ako celku, je dôležité to zdôrazniť, najmä v týchto časoch.

Európske krízové riadenie bude jednou z najdôležitejších otázok v budúcej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Naša krajina sa snaží, v rámci možností, zohrávať aktívnu úlohu pri ďalšom rozvoji európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Švédsko sa zúčastnilo na väčšine operácií, ktoré iniciovala EÚ. Teraz sme pripravení podieľať sa na misii EÚ v Čade.

Štokholm je bližšie k Minsku ako k väčšine severných častí Švédska. Bielorusko je poslednou európskou krajinou, v ktorej vládne diktatúra. Je našou povinnosťou robiť viac pre podporu demokratických síl v tejto krajine.

Medzi európske záujmy patrí aj vývoj situácie v oblasti Baltického mora. Osem z deviatich krajín nachádzajúcich sa okolo Baltického mora je v súčasnosti členským štátom EÚ. Citlivé životné prostredie Baltického mora má dosah na takmer štvrtinu obyvateľov EÚ, okolo sto miliónov osôb. Táto problematika vyžaduje spoločné európske úsilie. Dúfam, že stratégia pre oblasť Baltského mora, ktorú má Komisia vypracovať pred začatím švédskeho predsedníctva v roku 2009, sa dokáže vysporiadať s výzvami tohto regiónu.

Stratégia môže slúžiť ako príklad toho, ako sa v rozšírenej EÚ dokážeme vysporiadať s výzvami, ktoré sa týkajú konkrétnych regiónov, aby sme v konečnom dôsledku posilnili EÚ ako celok.

Na záver mi dovoľte povedať pár slov o rozšírení. Ako všetci viete, táto otázka je blízka srdcu švédskej vlády i srdciam švédskych obyvateľov. Rozšírenie bolo jednou z najväčších výziev EÚ, no bolo aj najväčšou príležitosťou.

Pre tých z vás, ktorí cestujú po krajinách, ktoré sa nedávno stali členskými štátmi EÚ, je naozaj neobyčajné sledovať rozvoj a vieru v budúcnosť. Žiaľ, proti rozšíreniu sa ozývajú čoraz kritickejšie hlasy. Vyjadrím sa jasne: najhlúpejšou vecou, ktorú by sme mohli urobiť, by bolo zabudnúť na to, čo sme chceli dosiahnuť. A to, prečo vznikla myšlienka európskej integrácie.

Bez rozšírenia by dnes Európa nebola tým, čím je. Bez ďalšieho rozširovania by nám mohla hroziť nestabilita na našom vlastnom svetadiele. Pretože rozšírenie je naším najdôležitejším strategickým nástrojom pre šírenie hodnôt, na ktorých je európska integrácia založená. Jeden múr sa nám v Európe podarilo zbúrať. Nesmieme teraz stavať nový múr voči Turecku ani voči iným európskym krajinám. Vieme, že bolo možné urobiť oveľa viac, alebo lepšie, ak by sme v Európe i v rámci celého sveta pracovali spoločne.

Nikdy nesmieme považovať európsku integráciu za samozrejmosť. Potrebujeme silnú Európu! Európu, v ktorej sa odvážime, vďaka plnej sebadôvere, stanovovať si ešte vyššie ciele.

Ďakujem za vašu pozornosť.

Teším sa, že sa s vami opäť stretnem v lete, keď budeme v rámci rotujúceho predsedníctva na rade my.

  Predseda. − Ďakujem vám, pán premiér. S potešením môžem uviesť, že Európska komisia je tu zastúpená jej podpredsedníčkou, pani Margot Wallströmovou. Teraz budeme pokračovať rozpravou.

  Joseph Daul, v mene skupiny PPE-DE . – (FR) Vážený pán predseda, pán premiér, dámy a páni, veľmi ma teší, že v mene skupiny PPE-DE môžem v tejto rokovacej sále privítať predsedu vlády Švédska. Pán Fredrik Reinfeldt, od podpísania Lisabonskej reformnej zmluvy ste prvým predsedom vlády, ktorý sa s týmto Parlamentom podelil o svoju víziu európskej budúcnosti.

V predvečer našej rozpravy o Lisabonskej zmluve a o demokratickom pokroku, ktorý pre Úniu prináša, a teraz hovorím aj v mene kolegov poslancov zo skupiny PPE, musím znova dôrazne žiadať, aby ratifikačný proces pokračoval stabilným tempom. Zatiaľ ratifikovalo zmluvu päť z 27 členských štátov. Povedali áno novým nástrojom, ktoré ponúka Lisabonská zmluva pre formovanie budúcnosti Európy a dáva opodstatnenie túžbam ľudí, ktorí v nej žijú. Čím skôr sa podarí ukončiť ratifikačný proces, tým skôr môžeme uplatniť nové pravidlá fungovania, ktoré sú nevyhnuté pre účinné európske činy a čo je najdôležitejšie, tým skôr môžeme naše úsilie upriamiť na obsah našich spoločných politík. Európa musí byť schopná prijímať rýchle rozhodnutia o energii, podnebí, bezpečnosti potravín, prisťahovalectve a obrane.

Politická rodina, do ktorej patrím, podnecuje a podporuje rozvoj Európy už viac ako 50 rokov. V júni 2009 sa verejným hlasovaním preskúša náš záväzok Európy spoločných hodnôt, Európy blahobytu, Európy bezpečnosti a solidarity. Dúfame, že Európa bude na túto výzvu pripravená.

Chceme konkurencieschopnú Európu, ktorá vytvára nové pracovné miesta. Chceme, aby podporovala hospodársky rast a sociálny rozvoj. Blahobyt Európy musí byť dlhodobým záujmom. Preto žiadame o udržateľný, citlivý rozvoj, ktorý zahŕňa ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám.

Skupina PPE–DE je za voľný obchod, a to taký voľný obchod, ktorý umožňuje, aby sa zvýšila kúpna sila najchudobnejších členov spoločnosti, a ktorý pomáha znižovať nerovnosti v rámci národných hraníc i medzi jednotlivými krajinami. Hoci sme presvedčení, že globalizácia môže pre Európu predstavovať príležitosť, nikdy neprijmeme myšlienku ničím neobmedzovaného voľného trhu. Je našou povinnosťou ochraňovať záujmy tých najzraniteľnejších spomedzi nás a chrániť európsky sociálny model. Hospodársky rast a vysoká úroveň sociálnej ochrany sa navzájom nevylučujú: túto myšlienku potvrdzuje aj skutočnosť, že v roku 2007 miera nášho rastu prevýšila mieru rastu Spojených štátov amerických.

Blahobyt v Európe závisí aj od vytvorenia účinného a otvoreného jednotného trhu a od presadenia cieľov lisabonskej stratégie. Chceme, aby boli správcovia európskych účtov zodpovední. Chceme tiež stanoviť vysoké štandardy pre riadenie verejných finančných prostriedkov. Nesmieme však dovoliť, aby rozpočtová disciplína narušila zásadu solidarity medzi členskými štátmi alebo medzi Európu a jej svetovými partnermi. Solidarita nie je zadarmo, preto musíme byť pripravení zaplatiť potrebnú cenu.

Chceme tiež silnú Európu, ktorá je schopná bojovať proti medzinárodnému terorizmu a organizovanému cezhraničnému zločinu. V stávke je ochrana našich hodnôt, našich slobôd, našej demokracie, princípu právneho štátu a našej solidarity. Pokiaľ ide o bezpečnosť európskeho územia alebo o ľudí, ktorí na ňom žijú, žiadne diskusie neprichádzajú do úvahy. Ochrana našej draho vykúpenej slobody si vyžaduje neustávajúce odhodlanie a prísne koordinované opatrenia. Hoci musíme byť ostražitejší voči skutočným hrozbám, musíme tiež dodržiavať slobodu jednotlivcov. Obhajujeme zdravú rovnováhu medzi bezpečnosťou a osobnou slobodou.

Aj na medzinárodnej scéne je najvyšší čas, aby sa Európa zaviazala a presadila užšie väzby s partnermi, ktorí zdieľajú náš pohľad na svet. Podporujeme pevný a zmysluplný transatlantický vzťah, ale chceme tiež rozvíjať politiku dobrých susedských vzťahov a presadiť rozšírenie EÚ.

Pokiaľ ide o Cyprus, naša skupina podporuje najnovšie úsilie nájsť spravodlivé riešenie, vďaka ktorému budú môcť všetci ľudia na ostrove žiť spolu v mieri.

Na Strednom východe musí Európa poskytovať politickú a finančnú podporu náročnému procesu mierových rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Rastúce vlny extrémizmu nie je možné zastaviť bez ústupkov na oboch stranách. Samotná existencia Európskej únie dokazuje, že je možné prekonať nenávisť medzi ľuďmi a budovať spoločnú budúcnosť.

Musíme využiť naše skúsenosti tam, kde konflikt rozdeľuje ľudí. Dnes je najmenej stabilnou časťou nášho svetadielu oblasť juhovýchodného Balkánu. Vyhlásenie nezávislosti Kosova zvestuje obdobie neistoty. Všetky zaangažované strany vyzývame, aby na vzniknutú situáciu reagovali uvážene. Je nutné vyhnúť sa akejkoľvek provokácii. Úplne najdôležitejšie je, aby boli ľudia bezpeční, Európa musí v tomto smere zohrať kľúčovú úlohu.

Nastal čas, aby sme dokázali, že v oblasti Balkánu sme schopní zabezpečiť stabilitu. Schvaľujeme vyslanie policajnej a súdnej misie EÚ na podporu orgánov v Kosove. Pozývame Kosovo, aby sa vydalo na cestu k stabilnej, demokratickej, mnohonárodnostnej budúcnosti, a európskej budúcnosti. Vyhliadky členstva v Spoločenstve platia pre celú oblasť Balkánu, samozrejme vrátane Srbska. Nie sme za izoláciu Srbov, sme za zjednotenie Európy.

Vážený pán predseda, vážený pán premiér, toto je rozprava o budúcnosti Európy, musíme čeliť výzvam a prekonať ich a potrebujeme jasnú politickú víziu a tiež odhodlanie a odvahu. Na spoľahlivom základe týchto hodnôt a týchto priorít je skupina PPE–DE pripravená zohrať svoju úlohu pri riešení výziev.

  Martin Schulz, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, je pre mňa veľkým potešením privítať vás v Štrasburgu. Neviem, či je aj pani Malmströmová taká nadšená z toho, že s vami musela prísť do Štrasburgu, no o tom sa snáď budeme môcť porozprávať pri nejakej inej príležitosti.

Váš príhovor, pán premiér, bol veľmi dobrý. Som tiež presvedčený, že to bola múdra reč, pretože ste poukázali na to, že našu víziu budúcej Európy je možné dosiahnuť len ak poskytneme Európskej únii potrebné vybavenie, aby mohla zohrávať svoju úlohu pri riešení výziev, ktorým musí tento svetadiel čeliť vo všetkých častiach sveta. Diskusia o globálnom podnebí sa netýka len Európy, ide o celosvetovú diskusiu. Taká je pravda. Úvahy o úlohe Európskej únie vo svetovom obchode by sa nemali obmedzovať len na diskusiu o vnútornom trhu, musia tiež slúžiť na odhalenie spôsobov, ktorými môže tento obrovský jednotný trh so svojou veľkolepou hospodárskou silou prispieť k blahobytu nielen v Európe, ale aj na iných svetadieloch. Skutočnosť je taká, že blahobyt na iných svetadieloch, a tým sa dostávam k tretiemu bodu, ktorý ste spomenuli, je prospešný pre mier vo svete. Európa, ako sila vedúca k mieru, ktorej sa podarilo docieliť stabilitu a súlad na vlastnom území, musí byť schopná prispieť k tomu, aby bol svet pokojnejší. Neznamená to, že Európa by sa mala snažiť poučovať celý svet, no európsky model môže byť jednou z možností.

Nadnárodná integrácia, integrácia veľmi rozdielnych náboženských a národnostných sporov, premostenie priepasti krvavej minulosti tým, že sa vzdáme nacionalizmu v prospech nadnárodného prístupu, takýto postoj bude vždy viesť k väčšiemu blahobytu a mieru. Preto budúcnosť Európy závisí od schopnosti predsedov vlád, medzi ktorých patríte aj vy, byť pripravení v rozhodujúcom okamžiku vzdať sa do určitej miery národnej zvrchovanosti, aby tak bolo možné prispieť k nadnárodnému rámcu, čo je základným predpokladom pre väčší blahobyt vo svete, a teda aj pre väčší pokoj v našich krajinách. To je logika, ktorú ste nám dnes predstavili, a ja s ňou súhlasím. Líši sa od logiky ultranacionalistov, ktorú budeme počúvať znovu zajtra, a podľa ktorej potrebujeme viac nacionalizmu. Viac nacionalizmu vždy znamená viac vojen. Nerobme okolo toho žiadne okolky. Preto považujem myšlienku, ktorú ste nám dnes sprostredkovali, za dobrú.

(protestné pokrikovanie)

Ľudia, ktorí teraz reagujú, sú presne tými, o ktorých som hovoril, takže som sa svojou myšlienkou trafil do čierneho.

Vážený pán premiér, vo vašom vystúpení mi však chýbala myšlienka sociálnej Európy. Niekto mi povedal, že na pána Reinfeldta si treba dávať pozor, pretože je skoro socialistom. To je aspoň dojem, ktorý ste zanechali pri volebnej kampani vo Švédsku. Prirodzene, švédski obyvatelia boli pomerne rýchlo uvedení na správnu mieru pokiaľ ide o skutočné zámery vašej vlády. No ani raz ste dnes nespomenuli pojem sociálne zodpovednej Európy. Teraz viem, že zastávate názor, a to oprávnene, že sociálna politika je vnútroštátnou otázkou. Musím však povedať, že ak budú ľudia vo Švédsku a v iných krajinách vnímať vnútorný trh, ktorý zamýšľate rozvíjať, ako ohrozenie sociálnych štandardov, ktoré sú im doma k dispozícii, určite tento vnútorný trh odmietnu.

V tom prípade by bola bezcenná aj vaša celosvetová obchodná stratégia. Musíte uznať, že hoci je potrebné rozvíjať vnútorný trh, tento proces musí byť sprevádzaný súbežným rozvojom európskeho sociálneho modelu. Ak sa neprijme spomínaný duálny prístup, takýto znetvorený európsky vnútorný trh založený len na voľnom obchode by bol skutočným ohrozením sociálnej stability, za ktorej dosiahnutie sme v jednotlivých krajinách tak ťažko bojovali. Dovoľte mi preto, vážený pán premiér, dať vám niekoľko dobrých rád: napredujte v oblasti globálnej klímy, napredujte v oblasti svetového obchodu a napredujte aj v oblasti medzinárodného budovania mieru, no napredujte tiež v oblasti európskeho sociálneho modelu. Keďže však viem, že ste človekom, ktorý sa dokáže učiť, som si pomerne istý, že opatrenia v tejto oblasti ešte trochu vylepšíte.

Vážený pán premiér, veľmi ma potešila poznámka, ktorú ste povedali o Turecku. Ste spravodlivý muž, rovnako ako náš pán predseda, ktorý dal môjmu kolegovi, pánovi poslancovi Doyleovi, k dispozícii jeden a pol minúty rečníckeho času navyše. Tento čas poskytne aj mne, čo znamená, že sa budem môcť vyjadriť ešte k jednému bodu. Hovorili ste o Turecku. Povedzte to svojmu kolegovi z Európskej rady, pánovi prezidentovi Sarkozymu, pretože nie je správne, že ľudia z Európskej únie neustále vysielajú protirečivé správy. Keby som ja bol predsedom vlády Turecka, neprestával by som sa čudovať. Pán Reinfeldt prišiel navštíviť Európsky parlament a hovorí nám, aby sme nepribuchli dvere, ale aby sme nechali možnosť vstupu Turecka do EÚ otvorenú. Ďalší predseda Rady, ktorý sa tu objaví po pánovi Janšovi, nám bude hovoriť presný opak. Tým som si celkom istý. Skutočnosť je taká, že pán prezident Sarkozy nám tu v Európskom parlamente povedal, že vstup Turecka do Európskej únie nie je súčasťou jeho programu. Nemôžeme túto otázku takýmto spôsobom prehadzovať hore-dolu, je nevyhnutné, objasniť ju. Pre vstup Turecka do Európskej únie existuje jasná stratégia, musíme sa držať svojich vyhlásení. Alebo sa mýlim? Dnes ste to vysvetlili veľmi jasne, dúfam, že rovnako sa zachová aj pán Nicolas Sarkozy.

Posledná poznámka: najviac ma potešilo vaše oznámenie, že máte v úmysle vrátiť sa v lete budúceho roka vo funkcii úradujúceho predsedu Rady. To bolo dobré. Niektorí ľudia sú presvedčení, že ďalší predseda Rady, ktorý sa nám tu bude prihovárať, už bude trvalým predsedom, ktorý bude predstavovať programy všetkých rotujúcich predsedníctiev. Inými slovami, že pán Blair, pán Juncker, alebo ktokoľvek iný, koho meno bude výsledkom rokovaní, bude tým, kto predstaví program vašej vlády, ktorý schválite v Štokholme. No ste to vy, koho tu bude na budúci rok Európsky parlament očakávať, v rámci rotujúceho predsedníctva, s vašim programom, ktorý už v tom čase bude obsahovať pojem sociálnej Európy.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, keď Parlament začal zvolávať túto sériu rozpráv o budúcnosti Európy, len málokto mohol predpovedať, že do roku 2009 nadobudne platnosť nová zmluva. Európa upadala, a aby som parafrázoval Augusta Strindberga, krajana pána Reinfeldta: „bolo na tom niečo neprirodzené, pretože príroda vyžaduje pokrok, vývoj, a každý krok späť znamená mrhanie energiou.“

No odvtedy Európska únia našla spoločnú energiu na to, aby vrátila Európu na cestu pokroku. Kým predsedníctvo preberie v roku 2009 krajina pána premiéra, v EÚ prebehne demokratická revolúcia: EÚ bude otvorenejšia, zodpovednejšia a vnímavejšia voči svojim občanom. Preto tí, ktorí útočia na EÚ kvôli tomu, že je nedemokratická, musia byť blázni, keď sú proti zmluve, ktorá odovzdáva riadenie občanom a ich zástupcom. Sú tiež na zlej adrese, keď protestujú v tomto Parlamente, ktorý nezodpovedá za rozhodnutia národných vlád o tom, či sa má k tejto otázke konať referendum.

Pán premiér, ktorý je vo svojej vlasti známy tým, že dokáže budovať konsenzus, sa zdá byť ideálnym kandidátom na odštartovanie novej Európskej únie na čele s novou Radou, novým Parlamentom a novou Komisiou. No bude skutočne preberať predsedníctvo, rovnako ako predsedovia pred ním, alebo bude jednoducho zastávať len funkciu vedúceho kabinetu popri predsedovi Rady, ktorý bude na tomto poste na plný úväzok?

Pravdou je, že zmluva vytvára rámec pre budúcnosť, ktorú ešte len musíme načrtnúť, budúcnosť, v ktorej bude tou úplne najväčšou výzvou pre Úniu, ako hovorí švédska ministerka pre európske záležitosti, úsilie dosahovať praktické výsledky, ktoré občania právom požadujú, a nie nekonečné reči, ktoré by rada múdrych jednoducho len predlžovala.

Jedna štúdia za druhou ukazuje, že euroskeptici sa mýlia. Občania nechcú menej Európy. Chcú viac: viac spoločných opatrení proti terorizmu, viac spoločných opatrení v energetickej oblasti a v oblasti životného prostredia, obrany a zahraničných vecí, migrácie a v oblasti výskumu a vývoja. Chcú, aby Európa rozmýšľala vo veľkom. Napriek tomu je takmer vo všetkých spomínaných oblastiach spolupráca ešte len v plienkach, pretože národné vlády v hlavných mestách členských štátov aj naďalej odporujú vôli verejnosti.

Ostáva nám desať mesiacov do nadobudnutia platnosti zmluvy. V tomto čase by sme mali dať tento Parlament do poriadku, lebo sa musí pripraviť na najväčší nárast právomocí vo svojich dejinách. Rada a Komisia by v tomto čase mali „lisabonizovať“ legislatívne návrhy, na ktorých sa práve pracuje, i súčasnú prax, ktorá sa musí zmeniť.

Ako už spomínal pán premiér, pred nami sú naliehavé výzvy. Bez lojálnej spolupráce medzi vládnymi inštitúciami ich nebude možné vyriešiť. Onedlho sa bude spolurozhodovanie vzťahovať na takmer 80 politických oblastí, čím sa ohromne zvýši pracovná záťaž tohto Parlamentu i Rady. Prosím pána premiéra, aby dovtedy zabezpečil sprostredkovanie lepšieho dialógu medzi Parlamentom a Radou, aby sme mohli Európsku úniu správne riadiť: pokiaľ ide o riešenie otázky Kosova, ktorá predstavuje najväčšiu výzvu, ktorej musí Európska únia čeliť v oblasti zahraničnej politiky, pokiaľ ide o riešenie otázky Turecka, pri ktorej úplne súhlasím s tým, čo povedal pán premiér, pokiaľ ide o riešenie veľkých výziev, napríklad narastanie počtu svetového obyvateľstva, rast chudoby a migrácie, o ktorých hovoril.

Pán premiér načrtol výzvy, ktoré so sebou prináša globalizácia, na našich najbližších hraniciach i za nimi, výzvy, na ktoré je odpoveďou spolupráca v rámci EÚ. Predošlí predsedovia vlád v tejto rokovacej sále robili to isté, no nepodarilo sa im dosiahnuť takúto spoluprácu, preto mi dovoľte povedať švédske príslovie: Gott lära av andras fel, eftersom man inte hinner begĺ alla själv – je dobré učiť sa z chýb druhých, pretože potom nemáš čas na to, aby si ich robil sám.

(potlesk)

  Cristiana Muscardini , v mene skupiny UEN. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, vážený pán premiér, konečne sa začala chúlostivá fáza ratifikácie. Dúfame, že ratifikačný proces bude prebiehať rýchlo. Väčšie zapojenie Európskeho parlamentu do rozhodovacieho procesu svedčí o tom, že na európskych občanov sa berie väčší ohľad.

Európa má teraz ambiciózne poslanie: byť dôležitejším aktérom v medzinárodnej politike. Nielen posilnené ľudské práva, ale aj konkrétne opatrenia na ich obranu. Európska únia musí riešiť medzinárodné krízy, ktoré sú v súčasnosti ponechané na jednotlivé členské štáty, na Spojené štáty americké a na OSN, v rámci možností, ktoré má táto organizácia k dispozícii. Musíme predpokladať budúci vývoj a nesmieme byť, ako v prípade Kosova, v takejto citlivej situácii nepripravení a rozdelení.

Naliehavou otázkou, na ktorej Únia pracuje, je energia, musíme upustiť od všetkých falošných environmentálnych prístupov a skúmať spoločné riešenia s cieľom vyriešiť hlavné problémy energetickej krízy a vývoja v energetickej oblasti. Členské štáty, alebo spoločnosti, prostredníctvom ktorých fungujú, musia, podľa nášho názoru, aj naďalej vlastniť rozvodné siete, pretože sprivatizovať možno všetko, okrem bezpečnosti občanov a členských štátov. Každá iná možnosť by zbavila Európu nezávislosti a sebestačnosti. Je potrebné skúmať ciele, prostredníctvom ktorých by bolo možné rozriešiť dilemu medzi jadrovou energiou a alternatívnou energiou. Prišiel čas na rozhodnutia, nie len slová.

Zatiaľ čo spočiatku sa v dôsledku internetu a neschopnosti zaviesť právo na akúkoľvek reguláciu výrazne zvýšila miera slobody v našej spoločnosti, tieto skutočnosti tiež vystavili všetkých nekontrolovanej hrozbe terorizmu, ktorá aj vzhľadom na šifrovanie čoraz viac ohrozuje demokraciu a slobodu nás všetkých.

Európa služieb, hospodárstva a voľného trhu, trhu, ktorý musí podliehať jasným a zdieľaným pravidlám, musí brať na vedomie aj takú základnú hodnotu, akou je nevinnosť detí. Výskyt internetovej pedofílie narastá. Podľa najnovších údajov sa až 52 % internetových stránok pre pedofilov nachádza v Európe. To znamená, že je nevyhnutné harmonizovať zákony členských štátov, ktoré by Únii ako celku poskytli istotu rýchlych súdnych procesov a príslušnej prevencie. Malo by ísť o zákony, na základe ktorých by zodpovednosť niesli poskytovatelia, a ktoré by obsahovali ustanovenie o uzávierke nezákonných stránok vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Je potrebné vytvoriť jednotné európske stredisko, ktoré by pomáhalo rodinám, učiteľom, policajným silám a súdom pri rozširovaní informácií, ktoré sú potrebné na to, aby sa podarilo skoncovať s týmto ohavným zločinom a potrestať zodpovedných.

Vážený pán predseda, vážený pán premiér, ak sa nám nepodarí okamžite sa vysporiadať s touto krízovou situáciou, pripravíme Európu o jej budúcnosť, pretože bez nevinnosti detí naša Európa nebude mať žiadnu budúcnosť.

  Monica Frassoni, v mene skupiny Verts/ALE. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, veľmi vítame túto možnosť spoznať pána premiéra, zvlášť keď je obklopený húfom žien, niektoré z nich, napríklad Ceciliu, poznáme už od nepamäti, iné, napríklad Margot, tu sedeli pomerne dlhú dobu. Úlohu žien v jeho vláde a v jeho krajine by som preto rada zdôraznila, najmä preto, že nejde len o otázku pohlavia, ale aj o otázku kvality, a čiastočne aj z toho dôvodu sme veľmi radi, že ho tu dnes môžeme privítať.

Vážený pán predseda, budúce poslanie Európskej únie je mať pod kontrolou zmenu klímy a tiež všetky aspekty, ktoré s tým súvisia, a to environmentálne, hospodárske i sociálne. Za každú cenu sa nám musí podariť zvrátiť trend globálneho otepľovania a využiť túto výzvu na zavedenie zmien, ktoré by viedli k udržateľnému hospodárstvu, a tiež k udržateľnej zamestnanosti a konkurencieschopnosti.

Rovnako, ako pred mnohými rokmi bolo poslaním Európskeho spoločenstva predchádzať vojnám a potom zjednotiť Európu zbúraním múra, musíme v budúcnosti na seba prevziať skutočne vedúcu úlohu z hľadiska riešenia hlavných environmentálnych výziev. Nehovorím to preto, že sme ľudia, ktorí sa vedia zaoberať len jednou otázkou, ani preto, že sme Zelení a toto je spôsob nášho myslenia. Hovorím to preto, že vidíme skutočnosť takú aká je, bez ilúzií, neovplyvňuje nás ani ideológia.

Sme presvedčení, že hospodársky systém, demokratická stabilita, schopnosť dosiahnuť miléniové ciele a mať pod kontrolou problémy s migráciou, všetky tieto oblasti súvisia s riadením obmedzených zdrojov a so zmenou klímy. Európa v tomto smere musí nepochybne zohrávať vedúcu úlohu.

Preto, vážený pán predseda, považujeme za úplne neopodstatnenú poznámku, ktorú vyslovil pán premiér, a ktorá sa týkala toho, že bude znovu potrebné diskutovať o tom, čo je potrebné robiť a financovať na úrovni EÚ, a čo je potrebné robiť a financovať na národnej úrovni. Dúfame, že sa tomu budeme môcť vyhnúť.

Rozpočet Európskej únie je v súčasnosti 1 %. Preto nebude možné dosiahnuť žiadnu, alebo aspoň polovicu z vecí, o ktorých pán premiér rozprával, pokým nebude mať Európska únia k dispozícii náležitý rozpočet. Som presvedčená o tom, že pri strednodobom preskúmaní bude predsedníctvo pána premiéra zohrávať dôležitú úlohu. Majme na pamäti aj to, že v priebehu tohto a budúceho roka musíme urobiť rozhodnutia aj o budúcnosti finančného výhľadu. Preto dúfam, že Švédsko v tomto procese zohrá menej blokujúcu úlohu, ako tomu bolo v minulosti.

Vážený pán predseda, na záver mi dovoľte povedať, že pokiaľ ide o dôležitý energetický balík, očakávame, že poctivé Švédsko zohrá kladnú úlohu a prestane sa snažiť zmenšiť svoje záväzky, pretože by sa tak stalo zlým príkladom aj pre iné členské štáty.

Nakoniec sa vyjadrím k otázke voľného obchodu. Aj keď nepodporujeme protekcionizmus, bolo by skutočne krátkozraké a trochu ideologické myslieť si, že voľný obchod je odpoveďou na všetko, keď vieme, že bez sociálnych a environmentálnych pravidiel je to úplne nemožné.

Pokiaľ ide o otázku Turecka, úplne sa zhodujeme. To, že Papadopoulos na Cypre vo funkcii prezidenta skončil, je, podľa nášho názoru, veľmi dobrá správa. Pán predseda, čo keby sme opätovne otvorili otázku sídla Európskeho parlamentu?

  Francis Wurtz , v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážený pán predseda, pán premiér, pani ministerka, ak existuje oblasť, v ktorej sú pre nás skúsenosti Švédska zaujímavé z hľadiska európskej politiky, myslím si, že je to práve tá oblasť, ktorú ste sa žiaľ vo svojom vystúpení rozhodli prehliadnuť, a síce sociálna oblasť, a konkrétnejšie ponaučenie, ktoré plynie z prípadu Laval-Vaxholm.

Dovoľte mi stručne pripomenúť fakty. Švédske odbory zorganizovali protestnú akciu zamestnancov, aby sa pokúsili prinútiť lotyšskú obchodnú spoločnosť k tomu, aby vo Švédsku uplatňovala švédske pracovnoprávne predpisy. Pokiaľ nie ste zástancom takzvanej zásady krajiny pôvodu, ktorá je tiež známa pod názvom sociálny dumping, mohli by ste si pomyslieť: čo iné by sa dalo čakať? Lotyšská spoločnosť sa však požiadavkám odborov bránila použitím ustanovení európskeho práva. Spor sa potom dostal na súd, a nakoniec aj pred najvyšší súd v európskom práve, Európsky súdny dvor, ktorý, ako vieme, vykladá zmluvy a ustanovuje judikatúru.

Dňa 18. decembra minulého roku vydal Súdny dvor rozsudok v prospech spoločnosti a v neprospech odborov. V rozsudku Súdneho dvora sa uvádza, citujem: „Vo veci samej je nutné konštatovať, že právo odborových organizácií […] viesť kolektívne akcie […] môže znížiť príťažlivosť, alebo dokonca sťažiť pre tieto podniky výkon stavebných prác na švédskom území a v dôsledku toho byť obmedzením slobodnému poskytovaniu služieb“. V budúcnosti musia odbory vo Švédsku a iných krajinách obmedziť svoje požiadavky, znovu citujem, na „minimálnu ochranu“ vyplývajúcu z práva Spoločenstva, a to tak, aby nedošlo k porušeniu článku 49 Zmluvy, ktorý zaručuje slobodu poskytovať služby.

Táto skutočnosť je zjavne neprijateľná, a preto moja skupina dôrazne vyzýva na to, aby Európsky parlament diskutoval o tejto otázke a jej obrovskom dosahu: aké by mali byť následné politické reakcie k tomuto rozsudku? Momentálne, pán premiér, by nás však zaujímal váš názor na tento prípad.

  Hélčne Goudin, v mene skupiny IND/DEM. – (SV) Vážený pán predseda, vážený pán premiér. Výsledky referenda o Ústavnej zmluve EÚ vo Francúzsku a Holandsku z roku 2005 sú príkladom nedemokratických sklonov v európskej politike. Politická elita má záujem počúvať ľudí a brať ohľad na vôľu verejnosti len vtedy, keď ochotne a poslušne súhlasne prikyvuje väčšiemu federalizmu EÚ.

V súvislosti s diskusiami o Lisabonskej zmluve by sa mal pán premiér Reinfeldt správať ako zástanca demokracie a mal by povedať, že výsledky spomínaných referend v skutočnosti znamenajú, že zmluva bola neúspešná.

Okrem toho, mohol pán Reinfeldt vyzvať na zmluvu, ktorá by bola viac medzivládna, mohol argumentovať v prospech pružnej integrácie, mohol žiadať výnimku z eura a mohol tiež vyzvať na ukončenie presunov do Štrasburgu. Nič z toho však neurobil.

Čo sa teda stane počas švédskeho predsedníctva v roku 2009? Prvoradým cieľom by malo byť úsilie o reformu a modernizáciu spolupráce EÚ a o zvýšenie jej účinnosti. Pán Reinfeldt mal teda vyhlásiť, že Švédsko bude za prioritu považovať reformu poľnohospodárskej politiky a bude požadovať, aby sa ukončil cirkus s presúvaním Európskeho parlamentu.

Zdá sa, že cieľom švédskej vlády nie je dopracovať sa k štíhlejšej, ale bystrejšej EÚ, ale naopak k mohutnejšej a všetečnej EÚ. Vo Švédsku je verejnosť vo veľkej miere kritická voči ďalšiemu posilňovaniu federalizmu EÚ, no pokiaľ ide o politickú elitu, v praxi tento postoj neexistuje. Existujú dobré dôvody na to, aby sme spochybňovali, do akej miery naši volení zástupcovia skutočne zastupujú občanov.

Na záver by som chcela pánovi Fredrikovi Reinfeldtovi ponúknuť fľašu dobrého alsaského vína, ak bude vedieť uviesť čo len jeden príklad zákona, ktorý by bolo možné prijať podľa odmietnutej Ústavnej zmluvy EÚ, a ktorý nemožno prijať podľa revidovanej verzie. Prijímate túto výzvu, pán Reinfeldt?

  Jean-Marie Le Pen (NI). – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, francúzska zrada je dokonaná. Hanebný kongres sa stretol dňa 4. februára vo Versailles, aby prijal zmenu ústavy, ktorá je potrebná na prijatie takzvanej Ústavnej zmluvy.

Ak vezmeme do úvahy, že vo Versailles bola vyhlásená Nemecká ríša, ide o prvotné miesto, kde sa Francúzsko vzdáva svojej zvrchovanosti.

Pokiaľ ide o 26 členských štátov, v ktorých sa nebude konať referendum, Írsko bude de facto hovorcom miliónov Európanov, ktorí v roku 2005 hlasovali „nie“ a nechcú európsky superštát.

Ak ľuďom odopriete ich zákonné právo vyjadriť sa k svojej budúcnosti, postarajú sa o odplatu. Nemajte obavy, dámy a páni, ľudia sa pomstia, pomstia sa vo voľbách do Európskeho parlamentu na budúci rok!

Ak by sme mali povedať pravdu, veľa európskych lídrov vie, že ich krajiny by odmietli túto jemne zastretú ústavu. Pán Sarkozy to na Konferencii predsedov rovno priznal, konkrétne sa zmienil o vláde Spojeného kráľovstva. Pán Sarkozy v tomto nehanebnom podvode zastáva funkciu samozvaného sprostredkovateľa. V skutočnosti je tou poslednou osobou, ktorá má právo na to, aby túto druhú verziu Ústavy prijímal parlament, ale niektorí ľudia sú schopní zájsť až tak ďaleko, aby na seba pritiahli pozornosť, a aby sa zdalo, že majú všetko v rukách.

Slávne a starodávne národy sa odsúvajú nabok, aby sa urobil priestor pre konštruktivistickú Utópiu, ktorá ich so zviazanými rukami i nohami vydáva napospas diabolským následkom globalizácie a neobmedzeného liberalizmu, medzi ktoré patrí hromadné prisťahovalectvo, neistota, skaza hospodárstva, sociálna katastrofa a morálny a kultúrny úpadok.

Budúcnosť Európy nie je v totalitárnom superštáte, ako sme toho svedkami dnes v Kosove, ktoré by malo slúžiť ako príklad. Budúcnosť Európy je vo voľnej spolupráci medzi európskymi národmi a ľuďmi, vrátane slovanských národov.

V každom prípade je isté, že v dvoch krajinách sa konalo referendum o navrhovanej Ústave a v oboch krajinách bolo jasne odmietnuté, pričom obe krajiny sú zakladajúcimi štátmi Európskej únie. Ústava je preto nezákonná a nezákonné sú tiež všetky následky, ktoré z nej vyplývajú, a tak nikoho nemožno nútiť, aby dodržiaval jej ustanovenia.

Národný vzdor je preto legitímny, je právom všetkých občanov a povinnosťou všetkých vlastencov. Caveant consules!

  Gunnar Hökmark (PPE-DE). – (SV) Vážený pán predseda, vítam tu pána premiéra. Tu pracujem. Je to dynamické miesto. Tvoria sa tu politiky, ktoré majú priamy vplyv na švédsku spoločnosť, a tiež na iné európske spoločnosti. Dochádza tu k tomu nie preto, aby sme z politického procesu vylúčili verejnosť, ale preto, že niektoré otázky je možné riešiť len tak, že krajiny konajú spoločne. Národný štát už nepredstavuje vhodný kontext, v ktorom by sa mali riešiť mnohé z veľkých výziev súčasnosti.

Tí, ktorí sme zo Švédska, ktoré je napokon pomerne novým členským štátom, si možno budú pamätať, že mnohé problémy a výzvy, ktorým musíme čeliť, nevznikajú kvôli EÚ, ale musí ich riešiť EÚ, pretože sa ukázalo, že Európska únia je pri riešení výziev súčasnosti úspešná.

Medzi tieto výzvy patrí aj Kosovo. Patrí k nim aj otázka podnebia, pri ktorej Švédsko ukázalo, ako je na povýšenie záujmov našej spoločnosti možné použiť vývoj namiesto regulácie. Patria medzi nich aj otázky konkurencieschopnosti a otázky týkajúce sa boja proti zločinnosti a terorizmu. S týmito otázkami a oblasťami sa môžeme vysporiadať, len ak budeme konať spoločne. Tieto problémy a výzvy musíme riešiť my, pretože sme úspešní.

Preto si myslím, že pán premiér urobil dobre, keď zdôraznil jedno hľadisko, ktoré by, podľa môjho názoru, malo byť ústrednou myšlienkou Európskej únie pre nadchádzajúce roky – otvorenosť. Otvorenosť voči svetu okolo nás. Otvorenosť k celému svetu mám umožní formovať medzinárodný poriadok prostredníctvom hodnôt, akými sú demokracia a sloboda, pri rozšírení nášho vlastného Spoločenstva, ale aj pri účasti na medzinárodných kolách o voľnom obchode a pri mnohých ďalších príležitostiach.

Pokiaľ ide o otvorenosť medzi členskými štátmi, myslím si, že je dôležité zdôrazniť, že tí, ktorí sú proti otvorenosti, sú aj proti voľnému pohybu osôb a proti slobode možností. Práve tam dochádza k diskriminácii. Otvorenosť je dobrou európskou myšlienkou, ak ju dokážeme premeniť na skutočnosť, potom sa nám tiež podarí dosiahnuť, že občania uznajú, že toto skutočne je Európa pre ľudí. To je výzva pre švédske predsedníctvo a tiež výzva pre tento Parlament a pre všetky jeho politické skupiny.

  Inger Segelström (PSE). – (SV) Vážený pán predseda, rovnako ako moji kolegovia, aj ja by som sa chcela poďakovať pánovi premiérovi za to, že sem prišiel.

Moja prvá otázka sa týka environmentálneho posúdenia plynovodu v jednom z najznečistenejších morí na svete, v Baltskom mori, o ktorom Parlament nedávno viedol vyšetrovanie, na ktorom sa podieľalo viacero výborov. Švédsko bolo prvou krajnou, ktorá zaviedla posudzovanie účinkov na životné prostredie. Táto problematika predstavuje pre Švédsko i pre EÚ jednu z najdôležitejších otázok v oblasti životného prostredia. Bude Švédsko žiadať o ďalšiu alternatívu, pri ktorej by bol plynovod uložený na pevnine, čo by podliehalo posúdeniu účinkov na životné prostredie?

Prevádzkovatelia nám v Parlamente tvrdia, že by to bolo pridrahé. No aj pán premiér, aj ja, pochádzame zo Štokholmu, kde sa infraštruktúra i investície z hľadiska nákladov prakticky zdvojnásobili. Nechce sa mi veriť, že by bol nárast ceny o 10 až 15 % silným protiargumentom. Životné prostredie je dôležitejšie.

Moja druhá otázka sa týka trieštivých bômb a podobných zariadení, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje v procese v meste Oslo aj vo Wellingtone na Novom Zélande a minulý týždeň sa zvažovali aj vo švédskom parlamente. Ide o ďalšiu dôležitú otázku, ktorou sa musí EÚ zaoberať. Od mnohých švédskych organizácií, medzi ktoré patrí Amnesty International, cirkvi združené v organizácii Diakonia, Červený kríž, UNICEF, Svenska Freds (Švédska mierová a arbitrážna spoločnosť) a Švédske združenie pri OSN, som dostala listy, v ktorých sa požaduje, aby bola Bombkapsel 90 (BK90), ktorá je súčasťou švédskeho lietadla typu JAS, považovaná za trieštivú bombu, a aby bola zahrnutá do medzinárodného úsilia o ich úplný zákaz. Aký je postoj vlády k bombe typu JAS? Považuje pán premiér BK90 za trieštivú bombu, alebo nie? Má pán premiér v úmysle konať v súvislosti s prebiehajúcim procesom v meste Oslo?

Napokon by som chcela vedieť, kedy má pán premiér v úmysle začať konať, aby sa ukončilo naše pravidelné premiestňovanie do Štrasburgu po tom, čo ministerka pre záležitosti Európskej únie, pani Malmströmová, zozbierala milión mien a podpisov? Nemal by o mieste svojho stretávania rozhodovať samotný Parlament a nie Komisia? Chcela by som sa vám tiež srdečne poďakovať za vyhlásenie, ktoré ste urobili v súvislosti s Tureckom. Na záver mi dovoľte povedať, že keď sa tu na budúci rok počas švédskeho predsedníctva pán premiér a ďalší členovia vlády vrátia, budú tu vítaní, a to často!

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážený pán premiér, skutočnosť, že od jesene roku 2006 je vo Švédsku nová vláda, neušla z hľadiska záväzku voči EÚ pozornosti. Preto sa chcem poďakovať pánovi premiérovi a pani ministerke pre záležitosti EÚ za ich jasné odhodlanie docieliť, aby bolo Švédsko aktívnejším partnerom Európskej únie, aby, ako povedal pán premiér, malo Švédsko nespochybniteľné miesto v srdci európskej integrácie.

Švédsko však aj naďalej neplánuje zaviesť euro, čo nás, Švédov, ešte vyjde draho z hľadiska hospodárskeho a v neposlednom rade aj z hľadiska politického. Pán premiér, v konečnom dôsledku v podstate ide o solidaritu. Moja otázka je: kedy sa Švédsko stane členom EÚ v plnom rozsahu? Ako vyzerá časový plán, pán premiér? Vo Švédsku je táto otázka citlivou témou.

Teraz sa nachádzame v Štrasburgu. Je to prekrásne a pôsobivé mesto, ktorého dejiny nám pripomínajú hrôzy vojny. No aj napriek tomu si milióny našich spoluobčanov myslia, že cestovanie medzi Bruselom a Štrasburgom nie je tým najlepším riešením z hľadiska životného prostredia a z hľadiska správneho zaobchádzania s finančnými prostriedkami. Malá prosba: nebolo by možné, aby sa švédska vláda počas svojho predsedníctva odvážila vyjsť s iniciatívou, ktorou by bolo možné ukončiť toto cestovanie hore-dolu?

  Ěirts Valdis Kristovskis (UEN). – (LV) Vážený pán premiér, od budúcnosti Európy očakávate veľa vy a rovnako tak aj my. Svojho času Robert Schuman dúfal, že sa mu podarí zjednotiť Európanov po stáročiach odlúčenia, ktoré bolo spôsobené rôznymi konfliktmi. Chápal, že ak chceme vedieť, kam smerujeme, musíme vedieť, odkiaľ sme prišli. Vážený pán premiér, uvedomujete si, že Európska únia sa nepoučila zo svojej nedemokratickej, totalitnej minulosti? Jasným príkladom toho je minuloročné rámcové rozhodnutie o boji proti rasizmu a xenofóbii. Odporúča, aby európske krajiny ustanovili tresty odňatia slobody za popieranie zločinov nacizmu, no úmyselne sa pozabudlo na podobné zločiny, ktoré sa stali počas komunistického režimu, na ich neoprávnené popieranie, a čo je ešte horšie, na ich oslavovanie. Európa by to nemala dovoliť. Aký dojem z toho môžu mať milióny Východoeurópanov, vrátane obyvateľov súčasnej Európskej únie, ktorí boli mučení v stalinistických koncentračných táboroch? Vyzývam vás, aby ste sa týmto problémom vážne zaoberali, a aby ste navrhli riešenie tohto problému v mene európskej budúcnosti a spravodlivosti. Ďakujem vám.

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – (SV) Vážený pán predseda, švédsky deň teraz pokračuje ďalším človekom, ktorý by chcel vyhnúť premiestňovaniu do Štrasburgu. Chcem tiež, aby sa o našej Zmluve rozhodovalo v referende.

Dnes ráno som zistil, že som si obliekol jednu zelenú a jednu modrú ponožku. Zaujímalo by ma, či je to znakom toho, že by sme v budúcnosti mali vytvoriť nejaké nové, netradičné spojenectvo medzi zoskupeniami. Fredrik, ak vám mám dať svoju zelenú ponožku, pravdepodobne budete musieť byť ambicióznejší v oblasti úspory energie a v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Doniesol som si príklad. Toto je žiarovka LED. Ak ju chceme priskrutkovať, trvá to 12 sekúnd. Ak chceme vybudovať novú jadrovú elektráreň, trvá to 12 rokov. Ktorý spôsob riešenia klimatických problémov je ľahší a rýchlejší?

Myslel som si, že aj pokiaľ ide o hospodársky rast existujú problémy, na ktorých sa musíme zhodnúť. V súčasnosti dovážame najviac výrobkov, ktoré produkujú emisie v iných krajinách. Pri našej práci v prospech klímy to musíme mať na pamäti. Potom sa môžeme vrátiť k obchodu. Protekcionizmus s cieľom chrániť obchodné spoločnosti je nesprávny. No protekcionizmus s cieľom chrániť životné prostredie a ľudské práva patrí medzi povinnosti a zodpovednosti politikov v spoločnosti založenej na voľnom trhu. V opačnom prípade sa ľudia stávajú nástrojmi trhu, namiesto toho, aby bol trh nástrojom pre ľudí.

Najlepší spôsob, ako môžete dokázať účasť verejnosti na budúcnosti EÚ, je umožniť ľuďom, aby vyjadrili svoj názor v referende.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL). – (SV) Vážený pán predseda, dovoľte mi privítať švédskeho premiéra v Európskom parlamente a na tejto rozprave o budúcnosti Európy. Ide o dôležitú rozpravu, ktorá ovplyvní 493 miliónov občanov. Preto je dôležité, aby diskusia neprebiehala len v Parlamente, ale aj medzi ľuďmi. To isté platí aj o prijímaní rozhodnutí. Ak sa však majú občania zapojiť to tejto rozpravy, musia mať tiež možnosť ovplyvniť budúcnosť. Bez ich účasti a schopnosti ovplyvniť dianie bude ich zaujatie nulové. Ako teda dosiahnuť účasť občanov? Odpoveď je jasná: tak, že sa ich opýtame na budúcnosť a budeme počúvať ich odpovede. Preto je potrebné, aby sa o Lisabonskej zmluve konalo referendum, ak myslíme vážne to, že Európa je Európa občanov. Primnoho právnych predpisov EÚ teraz tvoria anonymní úradníci ovplyvnení odborníkmi a lobistickými skupinami, pričom hlasy občanov nie sú vypočuté. Teraz nastal čas, aby sme vypočuli hlasy občanov.

Pán premiér vôbec nespomenul rozsudok v prípade Vaxholm. Vyvolal veľkú pozornosť nielen vo Švédsku, ale aj v mnohých iných krajinách EÚ. Je to prirodzené, pretože ide nielen o smrteľnú ranu švédskemu modelu, ale aj o útok na postavenie zamestnancov a odborov v celej EÚ. Rozsudok je výzvou na zníženie miezd zamestnancov na najnižšiu možnú mieru. Krajiny už nemusia pre pracovníkov vytvárať priaznivejšie podmienky, ako sú tie, ktoré požaduje minimálna ochrana. Výsledkom je dvojitý trh práce. Niektoré sociálne výhody budú platiť len pre domácich zamestnancov, zatiaľ čo iné pravidlá budú platiť pre zahraničných zamestnancov. To vedie k dampingu z hľadiska miezd a podmienok zamestnávania a k diskriminácii.

Švédsko to môže zmeniť. Švédsko môže brániť práva zamestnancov a sociálnu Európu tým, že bude v rámci Lisabonskej zmluvy žiadať o výnimky pre kolektívne zmluvy. Švédsko sa môže postaviť na čelo a podnietiť iných, aby ho nasledovali.

Na záver by som chcela pánovi premiérovi pripomenúť problematiku, ktorá predstavovala pre Švédsko pred vstupom do EÚ jednu z dvoch najdôležitejších otázok. Jednou z najvyšších priorít bola rovnosť príležitostí. Čo sa stalo a chce byť v budúcnosti Švédsko na čele riešenia otázok týkajúcich sa rovnosti príležitostí? Táto otázka je súčasťou rozpravy o budúcnosti. Bez žien nemá Európa budúcnosť.

  Paul Marie Coűteaux (IND/DEM). – (FR) Vážený pán predseda, budúcnosť Európy je len v ľuďoch, ktorí v nej žijú, pretože práve oni dávajú Európe zmysel a silu. Keby došlo k pohlteniu ľudí žijúcich v Európe, keby boli zbavení zodpovednosti za seba samých, a keby boli rozdelení do malých územných celkov bez akéhokoľvek politického rozmeru, v súlade s americkou imperialistickou politikou, samozrejme, ako sme práve boli svedkami v prípade Kosova, ktorého najnovšie hrozné udalosti predstavujú veľmi veľkú hrozbu pre budúcnosť, v krátkosti, keby sa Európa vydala do rúk technoštruktúry bezzemkov, ktorá by vydala Európu napospas globalizácii a zvrchovanej moci, potom by som mal o našu budúcnosť veľmi veľké obavy.

Všetky dôkazy teraz nasvedčujú tomu, že tento stroj, ktorý, na našu hanbu, nazývame Európska únia, nielen že funguje bez ľudí, no dokonca ide proti nim. Ďalším dôkazom je nedávne udivujúce popretie hlasovania francúzskeho ľudu v referende z roku 2005, ktoré podnietil a napomohol náš nevýrazný vodca, prezident Sarkozy. Francúzsky ľud sa cíti podvedený a v tomto všeobecnom zmätku, ktorý je popretím nielen minulosti, ale aj prítomnosti, sa už vzdal všetkej nádeje.

Európa nájde vykúpenie, len keď ľudia vezmú svoj osud späť do vlastných rúk, keď budú mať členské štáty možnosť slobodne presadzovať svoje vlastné politiky a spájať sily budú len vtedy, ak to bude potrebné, keď odsúdime lži o demokracii, ktorá už nemá nič spoločné s demos ani kratos, slovom, keď členské štáty a národy získajú späť svoju slobodu. V opačnom prípade spoľahlivá loď Európa stroskotá a zistíme, že nás prúd unáša čoraz ďalej od pobrežia dejín.

  László Tőkés (NI). – (HU) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, v úvode Charty základných práv, ktorá je súčasťou novej základnej Zmluvy o Európskej únii, sa uvádza, že ľudia Európy sú odhodlaní zdieľať mierovú budúcnosť založenú na spoločných hodnotách. Salih Mahmoud Osman, nositeľ Sacharovovej ceny, však vo svojom prejave k plenárnemu zasadnutiu Európskeho parlamentu v decembri minulý rok povedal, že bez spravodlivosti nemožno dosiahnuť mier.

Nespravodlivé mierové systémy vedú skôr alebo neskôr k vojne a zrútia sa. Jasným príkladom toho je aj posledná vojna na Balkáne a rozpad bývalej Juhoslávie. Zmierenie je takmer nepredstaviteľné bez zavedenia nového spravodlivého poriadku.

Európa sa tiež musí vyrovnať so svojou komunistickou minulosťou. Odstránenie zhubného dedičstva komunizmu je základným predpokladom pre mierovú budúcnosť Európy. Komunizmus musí byť odsúdený rovnako ako fašizmus. Pokiaľ nebude v každom ohľade panovať zákonná spravodlivosť, nebude na našom svetadiele možné dosiahnuť mier, právny štát, bezpečnosť, ani stabilitu. Rovnaká spravodlivosť sa vzťahuje aj na riešenie situácie národnostných menšín.

  Giles Chichester (PPE-DE). – Vážený pán predseda, veľmi ma teší, že tu dnes môžem privítať pána premiéra. Jeho historické víťazstvo vo švédskych všeobecných voľbách bolo osobným triumfom. Blahoželám mu aj k zjednoteniu stredopravých politických síl a k tomu, že dokázal prelomiť nadvládu sociálnych demokratov. Želám mu, aj jeho vláde, všetko najlepšie.

Dnes diskutujeme o budúcnosti Európy. Tento týždeň bude tento Parlament hlasovať o správe, ktorou sa schvaľuje Lisabonská zmluva. Chcem veľmi jasne zdôrazniť, že britskí konzervatívni poslanci budú hlasovať proti tejto správe, pretože zásadne nesúhlasíme so Zmluvou, s procesom, akým bola dohodnutá a so skutočnosťou, že ide jednoducho o kópiu ústavy, ktorú odmietli dva zakladajúce členské štáty EÚ v národných referendách.

Táto zmluva nasmeruje Európu zlým smerom. Na EÚ prenáša nové, významné právomoci, niektoré z nich v mimoriadne citlivých oblastiach národného záujmu. Moja strana má inú víziu budúcnosti Európy, podľa ktorej by Európa mala byť otvorenejšia, dynamickejšia, transparentnejšia a zároveň menej centralizovaná, menej uniformná a pružnejšia.

Britský parlament o tejto zmluve v súčasnosti rokuje. Ľudia žijúci v Spojenom kráľovstve samozrejme dúfali, že budú môcť vyjadriť svoj názor v referende. No britská vláda hanebne odstúpila od svojho verejného prísľubu, že referendum vyhlási.

Moja strana bude tu i v Spojenom kráľovstve aj naďalej dôrazne bojovať za to, aby ľudia mohli vyjadriť svoj názor v referende. Bez širokej podpory verejnosti bude Európskej únii chýbať verejnosťou vyjadrená legitímnosť pre opatrenia, ktoré bude prijímať. EÚ sa musí zbaviť svojej posadnutosti inštitúciami. Ak chce byť EÚ dobre pripravená na 21. storočie, musí sa zamerať na otázky, akými sú napríklad životné prostredie, hospodárska konkurencieschopnosť a chudoba vo svete, aby dokázala, že je hodná podpory verejnosti. Budúcnosť Európy by mala byť spätá práve s týmito otázkami.

  Libor Rouček (PSE). – (CS) Vážený pán premiér, dámy a páni, Európska únia má za sebou veľmi úspešný rok. Došlo k rozšíreniu o Rumunsko a Bulharsko, rozšíril sa schengenský priestor o ďalších deväť krajín, rozšírila sa eurozóna o tri štáty, euro postupne po celej zemeguli nahrádza ako hlavné medzinárodné platidlo dolár. Európska únia, v ktorej žije päťsto miliónov občanov a spotrebiteľov, začína významnou mierou určovať globálne obchodné, ekologické i technické pravidlá a normy. A napriek zbožným prianiam mnohých euroskeptikov sa Európe podarilo dosiahnuť aj dohodu o novej reformnej zmluve.

Pripomínam tieto úspechy aj preto, že sa ich podarilo dosiahnuť aj vďaka aktívnej účasti nových členských štátov, nie napriek nej. A preto vítam návrhy pána premiéra, ktoré sa týkali budúcich priorít. Jednou z priorít pre budúce roky by malo byť ďalšie rozširovanie Európskej únie práve o územia západného Balkánu. Nato však musia byť splnené dve podmienky. Po prvé, spomínané krajiny musia byť všestranne technicky pripravené, no po druhé, je nutná aj určitá odvaha na našej strane, na strane členských štátov. Odvaha politikov vysvetľovať svojim občanom, že toto rozšírenie bolo veľmi úspešné, že rozšírenie neznamenalo menej bezpečnosti, ale viac bezpečnosti, neznamenalo menej slobody, menej demokracie, ale viac slobody, viac demokracie a tiež viac blahobytu. Myslím si, že by sme mali mať aj odvahu na to, aby sme s krajinami západného Balkánu čo najskôr zaviedli bezvízový režim. Čoho sa bojíme? Tých zostávajúcich dvadsiatich miliónov, ktoré sú na západnom Balkáne, keď sme spoločenstvom 27 štátov a 500 miliónov občanov?

Na záver ešte jedna poznámka. Švédske predsedníctvo bude na budúci rok. Bude pracovať spolu s Francúzskom a Českou republikou. Chcel by som vyzvať pána premiéra, aby vplýval na svojich českých kolegov, aby čo najskôr predložili Lisabonskú zmluvu na ratifikáciu do českého parlamentu. Ako český občan sa obávam, že euroskeptická česká vláda nie je v tomto smere veľmi horlivá.

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Vážení kolegovia, na skúsenosti nie je nič vymyslené. Pomáha nám rozoznať chybu, ak ju robíme znova. Teraz už v súvislosti s oblasťou Balkánu nesmieme urobiť chyby. To je moja prvá poznámka k slovám, ktoré pán premiér vyslovil na úvod svojho prejavu. Európa musí v otázke Kosova vystupovať jednotne.

Moja druhá poznámka sa týka terorizmu. Otvorená spoločnosť musí bojovať proti terorizmu prostriedkami, ktoré sú dostupné v otvorenej spoločnosti, so silným sebavedomím a nesmie povoliť zasahujúce opatrenia.

Moja tretia a posledná poznámka sa týka otázky podnebia. Európsky systém sa v tejto oblasti musí vysporiadať snáď s najväčšou a najzložitejšou otázkou v čo najkratšom čase, ktorý máme k dispozícii, aby sme prijali rozhodnutie v tejto významnej veci. Existuje nebezpečenstvo, že keď dokončíme veci v Kodani, bude to ako v rozprávke Hansa Christiana Andersena, v ktorej cisár nie je oblečený, alebo sa prechádza nahý ulicami mesta.

Aby bolo možné vypracovať európske právne predpisy, ktoré potrebujeme, je nutné preukázať silu a spoluprácu medzi Radou ministrov a Komisiou, a najmä tiež spolupracovať s Parlamentom, čo v dejinách EÚ nemá obdobu.

Na záver mi dovoľte povedať, že som veľmi rada, že vidím iniciatívnu švédsku vládu uprostred rozpravy o Európe. Vitajte!

  Konrad Szymański (UEN). – (PL) Vážený pán predseda, pre budúcnosť Európskej únie sú najdôležitejšie viditeľné výsledky v živote bežných občanov z hľadiska udržania bohatstva, verejného bezpečia a medzinárodnej bezpečnosti. Budúcnosť Únie nebudú určovať čoraz zložitejšie inštitucionálne reformy, o ktorých bude tento Parlament diskutovať zajtra ráno.

Jednou zo skúšok pre Európsku úniu bude otázka severnej vetvy plynovodu. Mojej i vašej krajine na tom obzvlášť záleží, pretože obe naše krajiny ležia pri Baltskom mori. Tento projekt je mimoriadne nebezpečný pre životné prostredie a z politického hľadiska je opakom energetických programov EÚ. Ak chceme vybudovať Európu, ktorá dosahuje výsledky, nesmieme takéto projekty tolerovať. Moja otázka teda znie: aký je váš názor na financovanie tohto projektu z európskych zdrojov, o ktorom nedávno hovorili predstavitelia Nord Streamu?

  Ian Hudghton (Verts/ALE). – Vážený pán predseda, už viac ako deväť rokov je pre mňa obrovskou cťou, že môžem v tomto Parlamente zastupovať Škótsko. Počas tejto doby sme veľakrát diskutovali o budúcej podobe Európy a v Únii sme privítali 12 nových členských štátov. Toto mohutné rozšírenie vnútorného trhu i ďalších oblastí spolupráce je dobré pre Škótsko a dobré je aj pre Európu ako celok. No počas posledných deviatich rokov sme tiež museli zápasiť s takzvanými krízami, napríklad počas odstúpenia Komisie pod vedením pána Santera a počas odmietnutia Ústavnej zmluvy. Veľká škoda, že mnohé pozitíva, ktoré so sebou členstvo v EÚ prináša, sa miešajú s takýmito samospôsobenými zápormi, som z toho sklamaný.

Aj my v Škótsku postupujeme vpred. Máme novú vládu, na ktorej čele stojí Škótska národná strana, ktorá je proeurópska, a ktorá má víziu novej budúcnosti Škótska v Európe. Vážený pán premiér, chcem, aby v Rade sedeli škótski ministri spolu s vašimi ministrami, a nie v druhom rade. Škótsko môže Európskej únii a k jej rozvoju mnohým prispieť, napríklad konštruktívnym prístupom, či bohatstvom energetických zdrojov. Teším sa na deň, keď Škótsko v tejto Únii privítame ako samostatný členský štát. Takáto zmena by, podľa môjho názoru, nebola dobrá len pre Škótsko, bola by dobrá aj pre budúcnosť Európy.

  Nils Lundgren (IND/DEM). – (SV) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, diskutujeme tu o budúcnosti Európy, no najväčšou otázkou je, kto bude o tejto budúcnosti rozhodovať.

V EÚ je, žiaľ, už od čias Jeana Monneta tradíciou, že sa EÚ buduje bez zapojenia európskych občanov. Zatiaľ najväčším podvodom je, že politická garnitúra EÚ predstavuje rovnaké návrhy o tom, ako by sa mala EÚ riadiť a čo by mala EÚ robiť, ako v prípade ústavných návrhov, ktoré už boli odmietnuté v referendách, na ktorých sa zúčastnil vysoký podiel voličov, z ktorých veľmi veľké množstvo hlasovalo proti.

Všimol som si, že líder skupiny liberálov nazval ľudí, ktorí odmietajú zmluvu, bláznami. Teda tvrdí, že väčšina Holanďanov a Francúzov sú blázni, rovnako ako aj ja, ktorý tu stojím v auditóriu. Myslím si, že v budúcnosti by pán predseda nemal dovoliť, aby sa používali takéto vyjadrenia.

Švédsky premiér doma i v tejto rokovacej sále vyhlásil, že je potrebné znížiť podporu poľnohospodárstvu z rozpočtu EÚ, a že je potrebné zastaviť smerovanie k nadnacionalizmu. Taký je aj názor švédskych obyvateľov. No v Rade jeho vláda podporuje vývoj EÚ smerom k štátu, jeho poslanci Európskeho parlamentu rovnako hlasujú za presunutie politickej sily od švédskych obyvateľov do Bruselu. To nie je budúcnosť.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, je trochu zvláštne, že diskutujeme o budúcnosti Európy bez toho, aby sme zohľadnili otázku hraníc Európskej únie. Pritom ide o jednu z najdôležitejších otázok, ktorým musíme čeliť. Znova a znova sa pred touto otázkou schovávame a verejná mienka sa právom obáva. Ľudia rozmýšľajú nad tým, či je Európska únia ešte stále európskym projektom. Ak do nej vstúpi Turecko, už európskym projektom nebude. Ak bude Európska únia tvrdohlavo odmietať počúvať vôľu ľudí, jej demokratický základ sa pomaly ale isto vytratí.

Vážený pán premiér, varujete pred nebezpečenstvom, ktoré by mohlo plynúť z vybudovania múru pred Tureckom. Ale o to nejde. Pekné slová nikoho v Európe neoklamú. Kodanské kritériá musí splniť aj Turecko, no je jasné, že ich neplní. Preto nastal čas, kedy je potrebné prerušiť rokovania. Ide jednoducho o to, aby sme dodržali, na čom sme sa dohodli.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, označili ste EÚ za globálny subjekt s tým, že sa ním EÚ stane najmä po ratifikácii Zmluvy. S týmto názorom možno len súhlasiť. Chcel by som vám, vážený pán premiér, zablahoželať k jasnému a rozhodnému postoju, ktorý ste zaujali k bieloruskému režimu, poslednej diktatúre v Európe. Ak chceme presadzovať vplyv v prospech demokracie a ochrany ľudských práv v Afrike a Ázii, najprv musíme riešiť tieto otázky v našej blízkosti, takpovediac na prahu EÚ.

V tejto súvislosti by som vám rád zablahoželal aj k jasnému postoju, ktorý ste zaujali k rozšíreniu EÚ. Mám na mysli susedný štát Bieloruska, Ukrajinu, kde sa zvádza veľký boj o to, či bude Ukrajina demokraciou, a či sa bude rozvíjať normálne, rýchlo a demokraticky, čo by bolo dobré pre nás i pre ukrajinský národ. Je veľmi dôležité, aby sme boli voči Ukrajine otvorení, pokiaľ ide o jej členstvo v Európskej únii.

Napokon by som vám chcel zablahoželať, vážený pán premiér, k vášmu dôraznému vyjadreniu v súvislosti s ochranou životného prostredia Baltského mora. Ide o malé more, s ktorým hraničí osem členských štátov EÚ. Baltské more je prakticky vnútorným morom v rámci EÚ a žiadne iné more na svete nemusí čeliť takej obrovskej environmentálnej hrozbe.

Hovorili ste aj o energetických otázkach a opatreniach na boj proti klimatickým zmenám, ktoré patria medzi hlavné priority švédskeho predsedníctva. Plne podporujeme tento záväzok, ktorý predstavuje úlohu a zodpovednosť našej civilizácie. No v tejto oblasti mám pocit, že veľa rozprávame a málo robíme.

Počas švédskeho predsedníctva sa uskutoční strednodobé preskúmanie rozpočtu. Pokiaľ náš rozpočet nezmeníme tak, aby sme si, s určitou dávkou zodpovednosti, mohli dovoliť konať v boji proti klimatickým zmenám a pri prispôsobovaní sa na technológie s nízkym obsahom uhlíka v širšom zmysle, určite sa nám nepodarí dostať od slov k činom a nepodarí sa nám ani splniť našu hlavnú prioritu.

  Jan Andersson (PSE). – (SV) Vážený pán predseda. Vážený pán Fredrik Reinfeldt, vitajte. Veľmi múdro ste hovorili o zmluve, rozšírení a o podnebí. Poukážem na niečo, čo ste nespomínali.

Jacques Delors raz povedal, že vnútorný trh by nikdy nemohol uspieť bez silného sociálneho rozmeru. Mal úplnú pravdu. Preto som bol trochu prekvapený, keď ste v súvislosti so sociálnou EÚ povedali, že ju vnímate ako rozpor medzi vnútroštátnymi systémami a pravidlami, ktoré existujú v EÚ.

Myslím si, že je to presne naopak. Máme spoločný trh práce. Preto musíme doplniť vnútroštátne pracovnoprávne predpisy a vnútroštátne systémy, inak nebude tento trh fungovať. Ak trváte na tomto názore, dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov. Je nejaký problém so smernicou o vysielaní pracovníkov? Je nejaký problém so smernicou o prevzatí, alebo s niektorou z dohôd, ktoré sociálni partneri uzavreli na európskej úrovni? So smernicou o práci na čiastočný úväzok? So smernicou o rodičovskej dovolenke?

Vezmime si konkrétny príklad, nerovnováhu medzi trhom a politikou sme mali možnosť vidieť v prípade Laval. Problém v prípade Laval je ten, že trh prevláda nad právami pracujúcich. Vo Švédsku ste sa s tým vysporiadali veľmi dobre. Zatiaľ ste sa s touto otázkou vysporiadali dobre, no ako tu už bolo viackrát povedané, ovplyvnilo to aj ďalšie krajiny v celej EÚ. Ak bude potrebné využiť európske iniciatívy, budete nás podporovať pri prijímaní európskych iniciatív?

Minulý mesiac sme prijali stratégiu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Jedným z cieľov bol aj jeden inšpektor práce na každých 10 000 pracovníkov. Švédsko sa uberá presne opačným smerom a ani zďaleka tento cieľ nesplní. Namiesto toho podiel vo Švédsku klesá o 27 %. Dánsko, ktorého trh práce je podobný tomu švédskemu, má viac ako dvoch inšpektorov ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na 10 000 obyvateľov. Ako je to možné, že Švédsko sa uberá presne opačným smerom? Prečo pre vás nie je ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci prioritou?

  Henrik Lax (ALDE). – (SV) Vážený pán predseda. Vážený pán premiér Reinfeldt, ako ste povedali, je dôležité zjednotiť Európu v otázke spoločnej energetickej politiky, ktorá by dokázala zabezpečiť dodávky energie pre členské štáty.

Spomenuli ste tiež stratégiu EÚ pre oblasť Baltického mora, na ktorej Komisia v súčasnosti pracuje. Dobre naplánovaná stratégia pre oblasť Baltického mora môže predstavovať dôležitý stavebný kameň pre budúcu energetickú politiku, najmä pre spoluprácu v oblasti energetiky s Ruskom. Problém dokazuje i rozhodnutie, ktoré prijala švédska vláda minulý týždeň o odmietnutí žiadosti Nord Streamu, aby plynovod viedol cez švédske teritoriálne vody v Baltickom mori. Žiadosť bola príliš neúplná na to, aby sa ňou bolo možné zaoberať.

Pokiaľ ide o projekt plynovodu, vládne v oblasti veľká nedôvera . Pokým EÚ a jej členské štáty ležiace okolo Baltického mora nestanovia postup činnosti, a kým im nebude umožnený úplný prístup k projektu, nebude možné nájsť prijateľné riešenie.

Chcel by som tiež pochváliť Švédsko, ktoré poskytuje možnosť odskúšať nové ustanovenia týkajúce sa energetickej politiky, ktoré sú obsiahnuté v článku 176 ods. a Lisabonskej zmluvy.

  Christian Rovsing (PPE-DE). – (DA) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, chcel by som sa vyjadriť k malému aspektu environmentálnej politiky. Iniciatívy mesta Malmö v oblasti úspory energie a využívania dopravy šetrnej k životnému prostrediu sú sľubné. Odskúšal som si jazdu na viacerých autách šetrných k životnému prostrediu. Nedávno, v januári, som v Berlíne jazdil vo veľkom Mercedese triedy S, ktorý váži okolo dvoch ton. Toto auto malo pohon na klasické palivo, ale bolo poháňané aj vodíkom. Stlačením tlačidla bolo možné zvoliť si medzi jedným alebo druhým druhom paliva, bez ohľadu na rýchlosť auta. Zrýchlenie bolo pri oboch typoch paliva zjavne rovnaké.

Z hľadiska rozvoja bol dosiahnutý veľký pokrok v súvislosti s využitím vodíka ako paliva pre autá. Odpadová látka vodíkového auta je čistá voda, nič viac. Ak by bol vodík bežným palivom pre súkromné autá, bolo by možné dosiahnuť, aby v centrálnych oblastiach našich miest mali povolené jazdiť len vodíkové autá. Výrazne by sa tým znížilo znečistenie, a tým aj problémy s dýchaním a korodovanie našich starých budov. Dúfam, že Švédsko bude podporovať takýto vývoj priaznivý pre životné prostredie.

  Toomas Savi (ALDE). – Vážený pán predseda, dňa 14. decembra 2007 Európska rada požiadala Komisiu, aby predstavila stratégiu EÚ pre oblasť Baltického mora najneskôr do júla 2009. Túto iniciatívu privítal aj Európsky parlament.

Dôležitosť tohto rozhodnutia nemôžu podceňovať ani severské krajiny, ani členské štáty ležiace okolo Baltického mora, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004. Spomínaná stratégia by mohla skutočne naplno rozvinúť možnosti regiónu, pričom by sa vzťahovala na oblasti životného prostredia, hospodárstva, kultúry, vzdelania, i bezpečnosti.

Úsilím o dosiahnutie cieľov stanovených v lisabonskej agende by sa stratégia EÚ pre oblasť Baltického mora mohla stať premostením s Ruskom. Švédsko bude predsedníckou krajinou počas druhej polovice roku 2009. Dúfame, že to bude znamenať dobrý začiatok pre spomínanú stratégiu. Je však nevyhnutné, aby v tom čase už mali všetky krajiny ležiace okolo Baltického mora vyhotovené operačné programy, čo sa týka aj mojej domoviny, Estónska.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda, pre budúcnosť našej zjednotenej Európy existujú v podstate dva modely: model súdržnej, čoraz bližšie integrovanej Európy, čo je aj model, ktorý predpokladá Lisabonská zmluva, alebo model, pri ktorom si každý vyberie to, čo sa mu hodí.

Švédsko je spolu s Rakúskom a Fínskom už pomerne dlhý čas členom Európskej únie, no nie je členom eurozóny. Dovoľte mi opýtať sa pána premiéra, či pre túto skutočnosť existujú nejaké osobitné dôvody. Boli by sme veľmi radi, keby sa k nám v eurozóne Švédsko pridalo.

  Richard Corbett (PSE). – Vážený pán predseda, pán Chichester sa nakrátko objavil, aby predniesol svoj stručný príspevok, no stratil sa skôr, ako si mohol vypočuť odpoveď. Okrem neho sa ani jeden člen Britskej konzervatívnej strany nezúčastnil tejto rozpravy, aby si vypočul, čo nám chce konzervatívny premiér povedať o budúcnosti Európy.

Prečo? Nechceli azda od svojho kolegu konzervatívca počuť, aká dobrá je Lisabonská zmluva? Nechceli azda počuť, že referendum nie je potrebné, pretože nedochádza k nijakým zmenám z hľadiska zvrchovanosti? Ani to, ako veľmi túto zmluvu potrebujeme, ak chceme, aby Únia fungovala lepšie? Nie sú schopní ani zúčastniť sa rozpravy na túto tému? To radšej stoja vonku, pravdepodobne v bare, so svojimi kolegami zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva?

Myslím si, že je hanbou, že sa nezúčastnili tejto vynikajúcej rozpravy.

(potlesk)

  Agnes Schierhuber (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predseda. Vážený pán premiér, o spoločnej poľnohospodárskej politike ste sa vyjadrili ako o jedinej politike EÚ, ktorá je plne v rukách Spoločenstva. Určite však viete, že za posledných 15 rokov prebehli v poľnohospodárskej politike dôkladnejšie reformy ako v akejkoľvek inej politike EÚ. Poľnohospodársku politiku nemožno žiadnym spôsobom porovnávať s priemyselnou politikou, pretože sa na nich vzťahujú celkom iné podmienky. Základom spoločnej poľnohospodárskej politiky musí byť aj naďalej bezpečnosť a rámec pre predbežné plánovanie.

Dovoľte mi pripomenúť vám, že podiel z rozpočtu EÚ, ktorý pôjde do oblasti poľnohospodárstva, sa do roku 2013 zníži na 35 %. Poľnohospodári berú svoju zodpovednosť voči verejnosti veľmi vážne, zodpovednosť, ktorú im ukladajú Rímske zmluvy. Výskum, vývoj, udržateľnosť, zamestnanosť a ochrana životného prostredia musia byť našimi spoločnými cieľmi. Naozaj sa teším na vzrušujúce švédske predsedníctvo.

  Esko Seppänen (GUE/NGL). – (FI) Vážený pán predseda. Vážený pán premiér, keď ste hovorili o budúcnosti Európy, nevyjadrili ste sa o militarizácii Európskej únie. Podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy sa členské štáty zaväzujú zvýšiť svoje vojenské zdroje. Podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy sú členské štáty pripravené vyvíjať činnosť mimo svojho územia pri vykonávaní úloh v rámci krízového riadenia, dokonca aj pri úsilí presadiť mier, aj bez mandátu od Organizácie Spojených národov, t. j. z hľadiska medzinárodného práva nezákonne. Okrem toho sú s Lisabonskou zmluvou späté vojenské záruky, aspoň v súvislosti s ustanovením o solidarite, a v tomto ohľade je teda veľmi otázna švédska neutralita, resp. to, že Švédsko nie je členom žiadneho vojenského zoskupenia. Vážený pán premiér, myslíte si, že vojenské záruky obsiahnuté v Lisabonskej zmluve sú zlučiteľné so skutočnosťou, že vaša krajina nie je členom žiadneho vojenského zoskupenia?

  Genowefa Grabowska (PSE). – (PL) Vážený pán predseda, vážený pán premiér, je jasné, že o budovanie Európy sa nesnažíme kvôli európskym technokratom v Bruseli, ale kvôli občanom Európskej únie, aby mohli mať lepší život, a aby sme im mohli zaručiť väčšiu bezpečnosť. Túto našu úlohu môžeme úspešne splniť, len ak budeme počúvať, čo nám chcú povedať.

Politici majú rôzne očakávania: niektorí chcú viac Európy, iní menej. No skutočnosť je taká, že predsedovia vlád 27 členských štátov podpísali Lisabonskú zmluvu. Zmluva bude ukazovateľom cesty k transparentnejšej, demokratickejšej Európe, preto by mala byť ratifikovaná tohto roku. Poslancom, ktorí teraz žiadajú, aby sa o ratifikácii zmluvy konali referendá, hoci oni sami boli proti Európskej ústave, mi dovoľte povedať nasledovné: s inštitútom referenda sa nezahrávajte, nerobte zo seba ochrancov demokracie, pretože občania Únie vám aj tak neuveria. Vedia, že práve Lisabonská zmluva ochráni demokraciu v Európe.

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Vážení kolegovia, hovoríme dnes o vízii modernej, dynamickej Európy. Túto debatu pokladám za mimoriadne potrebnú a aktuálnu. Globalizácia nás núti klásť si otázky a výzvy, ako ich formuloval pán premiér švédskej vlády Fredrik Reinfeldt. Musí byť našou veľkou politickou ambíciou uskutočňovať štrukturálne reformy, ktoré pokladám za politicky najťažšiu časť Lisabonskej stratégie. Kým nenasmerujeme ekonomiku na zdravý rast, nebudeme môcť hovoriť ani o znalostnej ekonomike. Som presvedčená, že znalostná ekonomika a investície do ľudských zdrojov, je správna stratégia pre budúcnosť Európy.

Z prejavu viacerých rečníkov zaznel apel: „Chceme sociálnu Európu!” Nepoznám politika, ani v našej konzervatívnej rodine, ktorý by bol proti sociálnym istotám občanov, ktorý by nechcel, aby občania mali dobré zárobky a lepšiu životnú úroveň, aby občania nemali dôchodok len 150 EUR, ako je to na Slovensku. V poslednom štvrťroku roku 2007 moja krajina, Slovensko, zaznamenala rast ekonomiky medziročne o rekordných 14 %. Mohla by na Slovensku súčasná sociálno-demokratická vláda premiéra Róberta Fica robiť sociálnu politiku, keby predošlá vláda Mikuláša Dzurindu nenašla politickú odvahu prijať odvážne reformy v daňovom, sociálnom, zdravotnom a školskom systéme?

  Ioannis Varvitsiotis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán premiér, povedali ste úplnú pravdu, nemali by sme sa báť silnej, ale slabej Európy. V plnej miere s tým súhlasím a myslím si, že s tým súhlasia aj všetci európski občania. Keď však vidia, že sa zaoberáme svetlami na traktoroch a inými maličkosťami, som si istý, že sú sklamaní.

Vážený pán premiér, s veľkým oduševnením ste rozprávali o rozšírení. Zaujímalo by ma však, či by nebolo múdrejšie, keby si pred rozšírením vyriešila EÚ najprv svoje vnútorné problémy. Bolo by lepšie, keby už platila nejaká reformná zmluva pred týmto rozšírením?

Na záver mi, vážený pán premiér, dovoľte povedať, že naliehavou otázkou v súčasnosti je ratifikácia Lisabonskej zmluvy. Prekvapilo ma, keď som počul názory nášho kolegu poslanca zo Spojeného kráľovstva. Ak Lisabonská zmluva nebude ratifikovaná, potom Európa nemá žiadnu budúcnosť.

  Fredrik Reinfeldt. − (SV) Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za vaše otázky a pripomienky. Samozrejme, nie je možné, aby som sa k nim všetkým vyjadril. Veľmi pekne vám ďakujem za vašu trpezlivosť, ktorú ste preukázali, keď ste museli tak často počúvať švédčinu, v súvislosti so všetkými otázkami, ktoré tu boli položené.

Odpovede, ktoré vám poskytnem, sú veľmi úzko spojené s mojim presvedčením, že sa budú dodržiavať dohody, ktoré boli uzavreté. K tejto myšlienke sa ešte vrátim. Povedal som, že mám pevnú vieru v Európu. Pri mnohých príležitostiach som vo Švédsku tiež vyjadril svoju dôveru voči švédskemu modelu trhu práce, ktorý sa rozvinul na základe švédskych kolektívnych dohôd. Vo Švédsku sme sa do istej miery rozhodli vydať sa inou cestou ako mnoho iných európskych krajín, ktoré kládli väčší dôraz na právne predpisy, zatiaľ čo my sme kládli väčší dôraz na to, aby sociálni partneri na seba prevzali zodpovednosť.

Podľa nášho názoru rozsudok v prípade Laval neobmedzuje švédsky model, no rozhodne v súvislosti s týmto rozsudkom vyvstáva množstvo otázok o určitých švédskych právnych predpisoch. Spolu so sociálnymi partnermi opatrne postupujeme, aby sme zistili, ako by bolo možné upraviť švédsky model trhu práce, no nie s cieľom upustiť od neho, ani s cieľom od základu zmeniť spôsob jeho fungovania.

Máme v úmysle aj naďalej dodržiavať spôsob, akým je trh organizovaný. Dúfame, že bude možné vyvolať o tejto problematike diskusiu, a že keď sa o nej bude v celej Európe diskutovať, nebude nesprávne pochopená.

Bolo tu povedané, že vnútorný trh nie je postačujúci. Áno, kritizujú nás za to, že vnútorný trh nie je úplne funkčný. Túto kritiku často počúvam z úst podnikateľov a tiež ďalších ľudí, ktorí tvrdia, že síce hovoríme o vnútornom trhu, ale voľný pohyb nie je vôbec voľný.

Cieľom mojej vlády rozhodne je znížiť sociálne vylúčenie, vytvoriť základy na sebaurčenie prostredníctvom práce a zaručiť, aby viac ľudí pracovalo. Okrem toho by sa ambície sociálneho zabezpečenia mali priblížiť aj ostatným. Viac zamestnaných ľudí znamená viac zdrojov na vybudovanie riešení sociálneho zabezpečenia pre ľudí, ktorí nemôžu pracovať. Preto si myslím, že v politike, ktorú presadzujeme vo Švédsku, existuje súdržné prepojenie medzi prácou a sociálnym zabezpečením.

Vo viacerých príspevkoch sa spomínala demokracia. Som presvedčený, že nositeľmi demokracie sú volení zástupcovia, a že im to tu ide vynikajúco. Nie je to zlá forma demokracie. Myslím si, že mnohí z vás dnes veľmi dobre zastupovali svojich voličov a aj ja som pripravený zastupovať svojich voličov rozličnými spôsobmi. Demokracia je schopnosť robiť rozhodnutia, musí to tak byť.

Dovoľte mi zdôrazniť, že, pokiaľ ide o referendá, máme u nás vo Švédsku veľmi zmiešané skúsenosti. Niekedy bolo jasné, čo sa pýtame, a aj to, aká bude odpoveď. Niekedy sme sa opýtali otázku, dostali sme inú odpoveď a potom sme dlhé roky diskutovali o tom, čo švédski obyvatelia vlastne odpovedali. Viem, že v mnohých iných krajinách majú rovnaké skúsenosti.

Preto sme pripravení urobiť toto rozhodnutie na základe zastupiteľskej demokracie, keďže ide o zmluvu, ktorá je založená na mnohých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, a keďže sme o rovnakom type zmlúv už aj v minulosti rozhodovali v Európe bez vyhlásenia referenda. Myslím si, že je to vynikajúca príležitosť, aby sme ukázali, ako musí fungovať živá demokracia.

Niekoľko stručných odpovedí v súvislosti s otázkou plynovodu, ktorú mnohí spomínali. Aj v tejto oblasti chceme dodržiavať dohody a právne predpisy, t.j. v súlade s medzinárodnými dohovormi a švédskymi právnymi predpismi skúmame možnosti zvážiť tento plynovod. Podarilo sa nám stanoviť, že návrh, ktorý nám bol predložený, je nedostatočný. Preto sme ho poslali späť. K tejto záležitosti sa vrátime. V súčasnosti nemôžem posúdiť, do akej miery to môžeme ovplyvniť, najmä prostredníctvom švédskych právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Z tohto postoja však budeme vychádzať pri dôkladnej práci v tejto oblasti.

Mnohí z vás, poslancov Európskeho parlamentu, vyjadrilo svoj názor o tom, či by ste sa mali neustále sťahovať hore-dolu medzi parlamentmi, no aj v tejto oblasti sme si vedomí toho, aké dohody platia. Ako všetci z vás, ktorí ste mi položili túto otázku, dobre viete, na túto oblasť majú vplyv v podstate všetky členské štáty v podobe určitého práva veta. Berieme na to ohľad, hoci sa, rovnako ako mnohí naši voliči, pýtame, nakoľko zmysluplné je pohybovať sa hore-dolu takýmto spôsobom.

Vo Švédsku sme v súčasnosti svedkami takého nárastu počtu áut šetrných k životnému prostrediu, akým sa v skutočnosti nemôže pochváliť nikto iný. Na vozidlá šetrné k životnému prostrediu sme zaviedli osobitné úľavy, sú silným stimulom a vďaka nim sa nám podarilo dosiahnuť, že viac ako 30 % zo všetkých nových vozidiel, ktoré sa vo Švédsku predajú, predstavujú vozidlá šetrné k životnému prostrediu. Tento trend sa v budúcnosti určite ešte viac posilní.

Niekoľko otázok sa týkalo eura. Aj v tomto smere dodržiavame dohody v tom zmysle, že máme k dispozícii výsledky referenda, ktoré sa konalo vo Švédsku v roku 2003. Povedali sme, že sa budeme riadiť názorom Švédov. Ak obyvatelia Švédska zmenia názor, táto otázka môže byť znovu aktuálna.

Chcem tiež zdôrazniť, že vo Švédsku, ktoré sa nachádza blízko Fínska, ktoré zaviedlo euro, samozrejme uvažujeme nad tým, čo sa stane v Dánsku, keď tam v jeseni overia, či má dôjsť k stiahnutiu tzv. „rozhodnutia o neúčasti“ v súvislosti s eurom. Potom bude euro Švédsku oveľa bližšou menou, čo by mohlo mať dosah aj na obyvateľov Švédska.

Niektorí z vás spomenuli, že nie je jasné, v akej úlohe sa sem vrátim. Prvýkrát to pravdepodobne nebude až také nejasné, pretože až do leta sa budem zúčastňovať na predstavovaní 18 mesačného programu, ktorý sa bude vzťahovať na francúzske, české a švédske predsedníctvo.

Je však nepopierateľné, že to, k akej úlohe sa potom vráti rotujúce predsedníctvo, je otvorenou otázkou. V súvislosti s touto témou predstavíme mnoho nápadov. Pevne verím v Európsku úniu ukotvenú v rôznych častiach Európy. Preto si myslím, že rotujúce predsedníctvo bude mať aj v budúcnosti jasnú úlohu popri volenom prezidentovi, ktorého post sa zavádza prostredníctvom novej zmluvy. Veľmi pekne vám ďakujem za vaše cenné pripomienky a otázky.

  Predseda. − Ďakujem vám, pán premiér. To bol posledný príspevok zo série našich úvah o budúcnosti Európy. Rozprava je ukončená.

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – (SV) Vážený pán predseda, keď nás navštívi premiér, chce rozprávať veľa ľudí z rovnakej krajiny, a to je dobre. Predseda by sa však mohol snažiť zabezpečiť, možno prostredníctvom postupu „catch the eye“, aby boli rečníci z geografického hľadiska zastúpení rovnomernejšie. Dnes nevystúpili v podstate žiadni rečníci z južnej Európy a niekedy, keď nás navštívi niekto z južnej Európy, je to presne naopak. Bolo by dobré, keby sa vám podarilo vytvoriť lepšiu rovnováhu.

  Predseda. − Nato je potrebné, aby zástupcovia južnej Európy žiadali o slovo, a aby sa zapojili. Ak tu nie sú, nemôžem im prideliť slovo.

(námietka)

V skutočnosti som pridelil slovo pánovi Varvitsiotisovi.

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Roberta Alma Anastase (PPE-DE), písomne. – (RO) Chcela by som uvítať skutočnosť, že budúcnosť Európy je aj naďalej témou, ktorá je v rozpravách Európskeho parlamentu vždy prítomná. Ak chceme pre budúce európske generácie zabezpečiť prekvitajúcu a stabilnú budúcnosť, je nevyhnutné spoločne sa zamyslieť.

Som presvedčená o tom, že základ tejto analýzy a tiež koncepcie európskej budúcnosti, by mali tvoriť dve hlavné myšlienky: budúcnosť európskych občanov a úloha EÚ vo svete. Na vnútornej úrovni by teda blaho občanov malo byť východiskom pre všetky európske opatrenia, kým ľudské práva a ich úplná ochrana by mali predstavovať rozhodujúce smerovanie. O nič menej dôležité nie je ani vzdelávanie, ako predpoklad pre úspešnú budúcnosť, a rovnako tak aj politiky podporujúce ochranu detí a mládeže, medzikultúrny dialóg a vzájomnú toleranciu. Lisabonská stratégia i nová reformná zmluva sú kľúčové dokumenty, ktoré by bolo potrebné rozhodne premeniť na skutky.

V každom prípade, v globalizovanom a nezávislom svete 21. storočia je možné dosiahnuť skutočne úspešnú budúcnosť pre Európu len vtedy, ak ju zabezpečíme aj pre celý svet. EÚ má teda povinnosť prispievať k zabezpečeniu celosvetového mieru, stability a blahobytu.

  Mairead McGuinness (PPE-DE), písomne. – S ľútosťou som počúvala rozpravu o budúcnosti Európy, v ktorej premiér švédskej vlády spochybnil rozpočet EÚ určený pre poľnohospodárstvo.

Ak je toto rozprava o budúcnosti, potom sa zdá, že ešte stále sa nevieme dostať z minulosti. Hodno zdôrazniť, že spoločná poľnohospodárska politika bola jednou zo základných politík EÚ. Zabezpečovala potravu pre hladnú Európu a za posledných 50 rokov sa vyvíjala a menila v súlade s politickým a verejným tlakom na zmenu.

Spoločná poľnohospodárska politika v súčasnosti nie je najväčšou výdavkovou položkou rozpočtu EÚ. Som však presvedčená, že výdavky na poľnohospodárstvo a na výrobu potravín predstavujú dobre investované finančné prostriedky vo svete, kde je bezpečnosť potravín jednou z hlavných politických priorít.

Pokiaľ ide o budúcnosť a o ratifikáciu reformnej zmluvy, je dôležité ľuďom hovoriť, čo so sebou Zmluva prináša a čo nie!

U nás v Írsku sa o zmluve bude konať referendum. Ak bude zmluva schválená, bude znamenať pridelenie väčších právomocí a významnejšej úlohy národným parlamentom pri tvorbe právnych predpisov EÚ.

Ide o významné ustanovenie, no zvolení poslanci musia túto novú právomoc využiť.

  Mihaela Popa (PPE-DE), písomne. – (RO) Vážený pán predseda, milí kolegovia.

V súvislosti s rozpravou o budúcnosti Európy musíme venovať osobitnú pozornosť spoločenskej kategórii, ktorá najlepšie vystihuje myšlienku budúcnosti, mladým ľuďom, predovšetkým budúcim občanom Európskej únie.

Mladí ľudia by sa mali vzdelávať, aby mohli vytvárať budúcnosť pre svoju generáciu, to zahŕňa aj vedomosti o našich spoločných dejinách a o fázach založenia a vývoja Európskej únie. Ak chceme tvoriť budúcnosť, musíme poznať našu minulosť.

Je potrebné, aby sa na školách vyučovali dejiny Európskej únie, je potrebné, aby európska politika mládeže bola čo najsúdržnejšia, a aby jasne reagovala na osobitné problémy mladých ľudí. Európa by mala mať jasnú víziu v oblasti vzdelávania, informačnej spoločnosti, medzikultúrneho dialógu a výmen medzi mladými ľuďmi, zamestnanosti mladých ľudí, a tiež v oblasti riešenia aktuálnych problémov marginalizovaných mladých ľudí.

Úspešnú Európu možno vybudovať len spoločne, deň za dňom.

  Bernard Wojciechowski (IND/DEM), písomne. – V tomto Parlamente zastupujeme 27 národov. Naše rozdiely možno v súčasnosti rozdeliť podľa nášho prístupu k Európe a podľa našich politík, ktoré tento prístup formujú. Našou veľkou výzvou nie je nová zmluva, ktorá sa nás pokúša zviazať násilím, ale duch nášho prístupu k budúcnosti Európy, Európy, v ktorej budú naše deti a deti našich detí úspešne súťažiť s rozvíjajúcimi sa mocnosťami 21. storočia.

Teším sa na Európu, v ktorej budú môcť budúce generácie nielen voľne cestovať, ale nebudú ani diskriminovaní na základe toho, z ktorej zemepisnej oblasti v Európe pochádzajú, aký je ich materinský jazyk, a ani na základe toho, ako sa hláskuje ich priezvisko.

Všetky naše inštitúcie používajú výrazy ako „solidarita“, súdržnosť a integrácia. V Európe, ktorá je rozdelená na staré a nové členské štáty, na členské štáty, ktoré sa snažia dosiahnuť individuálny prospech v dvojstranných dohodách s tretími krajinami, a na členské štáty, ktoré rovnaké tretie krajiny poškodzujú, v takejto Európe sú spomínané výrazy len prázdnymi slovami. Európska únia je dnes stratená medzi dvojstrannými dohodami, zhodnosťou a rozmanitosťou, ktorá by mala byť našou prednosťou, nie prekážkou.

10. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

11. Lisabonská stratégia – Všeobecné usmernenia hospodárskej politiky na roky 2008 až 2010 (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom je spoločná rozprava o vyhláseniach Rady a Komisie o lisabonskej stratégii, ďalej nasleduje správa pani Starkevičiűtëovej v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť (časť: všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva): spustenie nového cyklu (2008 – 2010) 2007/2275(INI) (A6-0029/2008)

  Žiga Turk, úradujúci predseda. − (SL) Veľmi ma teší, že sa môžem zúčastniť na tomto zasadnutí, na ktorom Európsky parlament rokuje o začiatku ďalšej fázy lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

Podpísanie Lisabonskej zmluvy uzavrelo obdobie, v ktorom sme sa zaoberali najmä našou vlastnou vnútornou a niekedy aj politickou podobou. Európa je teraz podstatne lepšie vybavená, aby sa mohla otvoriť svetu a lisabonská stratégia poskytuje Európe nástroje, prostredníctvom ktorých môže pomáhať aj pri formovaní celosvetových trendov. Súčasnú situáciu možno popísať aspoň štyrmi takýmito trendmi.

Keď Európa v roku 2000 odštartovala lisabonskú stratégiu, globalizácia sa chápala najmä ako súťaženie medzi Európou, Spojenými štátmi americkými a Japonskom. Odvtedy na svetovú scénu vstúpili noví dôležití aktéri, ktorí nám dávajú dôvod nanovo sa zamyslieť nad tým, akým spôsobom môže Európa prispieť tomuto globálnemu svetu a v čom spočívajú jej skutočné konkurenčné výhody.

Komunikačná revolúcia s World Wide Web a internetom prebieha priamo pred našimi očami. Tvorivosť a inovácie už nie sú obmedzené na nepružné inštitucionálne systémy. Len raz v minulosti sme boli svedkami revolúcie v hromadnej komunikácii, a to pred 500 rokmi v dôsledku lacného papiera a kníhtlače, ktoré tvorili základ európskej nadvlády.

Nachádzame sa na prahu tretej priemyselnej revolúcie, následkom ktorej dôjde k významnému zníženiu závislosti na fosílnych palivách a k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. V máji roku 2007 Parlament prijal vyhlásenie o tretej priemyselnej revolúcii a vodíkovom hospodárstve, čím vyjadril podporu Európy lídrom v tejto oblasti.

Po priemyselnej ére vstupujeme do pojmovej éry, v ktorej sa do popredia dostanú hodnoty, zmysel a empatia. Hlavnou charakteristikou, ktorá spája tieto trendy, je rastúca dôležitosť tvorivého potenciálu ľudí a ich hodnôt. Ide o dve témy, ktoré sú svojou povahou veľmi európske. Preto má Európa ambíciu byť spolutvorcom a lídrom v týchto štyroch trendoch.

Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť tvorí rámec európskych názorov na vývoj. Po hĺbkovom preskúmaní v roku 2005 sa účinnosť lisabonskej stratégie potvrdila. Štrukturálne reformy vylepšili základy európskeho hospodárstva. Preto sa dokážeme ľahšie vysporiadať s krízou na finančných trhoch a rastúcimi cenami surovín, najmä ropy a potravín. Svetové hospodárstvo smeruje k čoraz väčšej neistote. Preto je dôležité, aby Európa vytrvala v stanovenom smerovaní, aby realizovala reformy a modernizovala svoje hospodárstvo a spoločnosť.

Pri príprave lisabonského balíka, ktorý bol zverejnený v decembri, odviedla Komisia dobrú prácu. Slovinsko, ako predsednícka krajina Európskej rady, zaradila lisabonskú stratégiu medzi päť priorít svojho predsedníctva. Veľmi nás teší, že Európsky parlament sa v ďalšej fáze zúčastňuje na širokej diskusii. V rámci konzultácií vo výbore pre hospodárske a menové veci už prebehla výmena názorov medzi tromi inštitúciami a tiež na medziparlamentných schôdzach. Robíme všetko pre to, aby sa nám podarilo počas jarného zasadnutia Európskej rady v marci odštartovať ambicióznu novú fázu lisabonskej stratégie.

Európska rada schváli všeobecné usmernenia hospodárskej politiky a prijme závery o politikách zamestnanosti. Obšírne sa diskutovalo o potrebe upraviť všeobecné usmernenia. Napokon sa kolegovia z väčšiny členských štátov zhodli na tom, že je možné vylepšiť niektoré znenia, no keby sme samotné usmernenia predložili na diskusiu, výsledkom by bolo dlhé obdobie harmonizácie, spomalilo by to prechod na novú fázu, hoci konečný výsledok by bol veľmi podobný tomu, čo máme pred sebou teraz.

Rada ECOFIN jednohlasne prijala rozhodnutie neupravovať všeobecné hospodárske usmernenia. Dôjde však k úprave vysvetliviek, t. j. k úprave kontextu, v ktorom sú usmernenia zasadené.

Európska rada prijme osobitné odporúčania členských štátov týkajúce sa pokroku, ktorý dosiahli pri vykonávaní svojich národných reformných programov. Vyzve účastníkov, predovšetkým Radu, Komisiu a Parlament, aby vykonali lisabonský program Spoločenstva.

Podporí niekoľko kľúčových aktivít a cieľov v štyroch prioritných oblastiach. Tieto štyri oblasti odrážajú: po prvé, že Európe záleží na životnom prostredí, po druhé, že Európe záleží na človeku a jeho postavení v spoločnosti, po tretie, úsilie o vytvorenie podnikavejšej Európy a po štvrté, úsilie o vytvorenie inovatívnejšej a tvorivejšej Európy, na ktorom je v skutočnosti založené všetko ostatné. Dovoľte mi stručne sa vyjadriť ku každej z týchto štyroch oblastí.

Tvorivosť kladiem na jednu úroveň so vzdelávaním a inováciami. Európa musí premeniť svoju bohatú kultúrnu tradíciu a etické klady na komparatívnu výhodu pre svoje výrobky. Musíme sa aj naďalej usilovať o dosiahnutie cieľovej hodnoty 3 %, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja. Poznatky sa musia stať piatou slobodou. Je potrebné vytvoriť spoločný priestor poznatkov, kde by bol otvorený prístup k nim, podporovali by sa otvorené inovácie a, samozrejme, kde by boli poznatky primerane chránené európskymi patentmi a autorskými právami. Malo by byť možné zlepšiť súčinnosť medzi vnútroštátnymi a európskymi politikami pre výskum a vývoj.

My Európania musíme byť podnikavejší. Chýbajú nám vysoko inovatívne a tvorivé malé podniky. Preto musíme venovať väčšiu pozornosť vytváraniu a rozvoju malých a stredných podnikov, ich prístupu k infraštruktúre poznatkov a výskumu, a tiež zdrojom financovania kapitálových výdavkov.

Musíme posilniť vnútorný trh, najmä v oblasti služieb a sieťových odvetviach, a odstrániť rôzne skryté prekážky. Silný a účinný vnútorný trh predstavuje tiež oveľa lepšiu ochranu pred vplyvmi globalizácie ako pokušenie protekcionizmu. Je potrebné zvýšiť transparentnosť finančných trhov, zlepšiť právne predpisy a znížiť administratívnu záťaž.

Musíme u nás v Európe zachovať tradíciu toho, že našim obyvateľom poskytujeme starostlivosť a solidaritu. Vďaka pružnej bezpečnosti je možné dynamicky vyhľadávať rovnováhu medzi hospodárstvom, pre ktoré je potrebný účinný trh práce, a bezpečnosťou, čo znamená, že ľudia si rýchlo nájdu nové zamestnanie.

Musíme preto poskytovať celoživotné vzdelávanie a ďalšiu podporu. Musíme najmä zabezpečiť, aby mladí ľudia ukončili určité vzdelanie, a aby si čo najskôr našli prácu. Staršiu generáciu musíme podnietiť k tomu, aby bola aktívna čo najdlhšie.

Nakoniec, v Európe nám záleží na prírode a na životnom prostredí. Európa sa musí postaviť na čelo procesu, ktorý sa nazýva tretia priemyselná revolúcia. Jej podstatu tvorí prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Som presvedčený, že pre európske hospodárstvo bude prínosom, pretože Európa bude svetovým lídrom vo využívaní technológií budúcnosti. Do konca roka je potrebné dosiahnuť politickú dohodu o energetickom a klimatickom balíku.

Vážené dámy a páni, je potrebné rozhodne vykročiť do novej fázy lisabonskej stratégie, aby sme v Európe vybudovali dynamickejšiu, tvorivejšiu, podnikavejšiu spoločnosť založenú na poznatkoch, ktorej záleží na ľuďoch a životnom prostredí. Naliehavo sa potrebujeme zamyslieť nad strategickým rámcom európskeho rozvoja po roku 2010 a o možnej konvergencii lisabonskej stratégie a stratégie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

Ako napísal Mark Leonhard, toto storočie bude storočím Európy, nie preto, že by Európa panovala celému svetu ako za čias kolonializmu, dokonca ani nie preto, že by mala najsilnejšie hospodárstvo. Toto storočie sa môže stať storočím Európy, pretože vo svete budú vládnuť európske hodnoty a tvorivosť, t. j. tie dva prvky, ktoré v zásade formujú celosvetové trendy. Európsku tvorivosť podporuje výnimočná kultúrna tradícia Európy. Európske hodnoty (ako susediace štáty navzájom spolupracujeme pri riešení sporov a pri starostlivosti o prírodu a človeka) sú príkladom pre celý svet. Preto pri úvahách o hospodárskej a sociálnej budúcnosti Únie, t. j. o našej stratégii pre rast a zamestnanosť, nesmieme zabúdať na tieto hlboko ľudské východiskové body.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. − (DE) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda, dámy a páni, z hľadiska Komisie je dnešná rozprava kľúčová pokiaľ ide o budúce postavenie Európy vo svete. Ide o našu reakciu na hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy našich čias. Európska integrácia, ktorá spojila 27 krajín a takmer 500 miliónov ľudí, predstavuje našu veľkú strategickú silu. Keďže nás už neoslabujú spory, Európa sa stala, v každom ohľade, jednou z najpôsobivejších oblastí na svete.

Vnútorný trh je základným kameňom nášho blahobytu a spoločná mena je vzácnou politickou a hospodárskou prednosťou. Nie sme vystavení otázkam, na ktoré by v dnešnej dobe neexistovala odpoveď, ani búrkam globalizácie. Integrácia nám umožňuje pomáhať pri formovaní globalizovaného veku podľa našej vízie.

Tento globálny vek nebude poznačený len jedinou krajinou alebo jediným svetadielom. Japonsko, Spojené štáty americké a Európska únia čelia výzve rozvíjajúcich sa krajín, medzi ktoré patrí napríklad Čína, India, Rusko a Brazília, a ktoré, rovnako ako my, súťažia o popredné miesto v globálnom hospodárstve a v rebríčkoch technológií.

Sme presvedčení, že tento nový vek nám ponúka obrovské príležitosti a nové možnosti, ale len ak budeme ostražito vnímať signály týchto čias, a ak si budeme plne vedomí všetkých rizík. V časoch globálnej mobility je otázka, aké bezpečné sú pracovné miesta v Európskej únii a ako môžeme v budúcnosti zabezpečiť viac a lepšie platených pracovných miest, skutočnou sociálnou otázkou našich čias. Dovoľte mi to zopakovať: sociálnou otázkou našich čias je, či budeme schopní zabezpečiť a z dlhodobého hľadiska udržať dostatočný počet vysokokvalitných pracovných miest.

Riešenie tejto kľúčovej otázky je ústrednou myšlienkou revidovanej lisabonskej stratégie, nášho partnerstva pre rast a zamestnanosť. Táto stratégia predstavuje odpoveď Európy na globalizáciu.

Po troch rokoch sme vykonali analýzu, s jej závermi môžeme byť spokojní. Z hľadiska rastu a zamestnanosti to boli dobré roky. Bolo vytvorených mnoho miliónov pracovných miest a miera hospodárskeho rastu bola vyššia ako v predchádzajúcich rokoch. Po prvýkrát rástla produktivita rýchlejšie ako v Spojených štátoch amerických. Ľudia začali pociťovať prínosy základných štrukturálnych reforiem. No bolo by chybou zaspať na vavrínoch. Náš cieľ sme ešte nedosiahli. Máme pred sebou ešte dlhú cestu a musíme vykonať ešte viac reforiem. Nepotrebujeme žiadne veštecké zjavenia na to, aby sme si uvedomili, že rozhodujúcim charakteristickým znakom tejto doby nie je strnulosť, ale neustála zmena. Mnoho ľudí má z toho ešte stále strach, a to najmä tí, ktorí sa boja, že v dôsledku týchto zmien začnú zaostávať a pripoja sa k tým, ktorí z procesu globalizácie vyšli neúspešne.

To je ďalší dôvod, prečo je dôležité, aby bolo partnerstvo pre rast a zamestnanosť ešte hlbšie zakorenené v našich spoločnostiach. Sme presvedčení o tom, že sme našli stratégiu, ktorá je na rozdiel od pôvodnej lisabonskej stratégie z roku 2000 uskutočniteľná a prinesie želané výsledky. To je aj zámer návrhu Komisie na nasledujúce tri roky. Sme presvedčení, že základné smerovanie je správne, sme však tiež presvedčení, že sú potrebné ďalšie úpravy v niektorých otázkach, ktoré sú z hľadiska budúcnosti kľúčové.

Napríklad, v nasledujúcich troch rokoch je obzvlášť potrebné klásť väčší dôraz na sociálny rozmer nášho partnerstva pre rast a zamestnanosť. To považujem za kľúčovú otázku. Je potrebné zlepšiť vzdelávanie, výcvik a úroveň zručností. Zmene môžeme čeliť len tak, že pomôžeme všetkým jednotlivcom, od najútlejšieho detstva a počas celého ich života, v plnej miere rozvíjať ich talent, učiť sa nové veci a byť neustále pružným. Každý má na to právo. Jedine takýmto spôsobom môžeme zaručiť, že ľudia, ktorí stratia zamestnanie, nebudú, spolu so svojimi rodinami, odsúdení na život na okraji spoločnosti v neustálej biede a nezamestnanosti.

Potrebujeme politiku, ktorá zvýši zamestnanosť a umožní ľuďom začať odznova v akejkoľvek fáze ich života. Nie je to len úloha pre politikov, ale aj pre európskych podnikateľov a obchodné spoločnosti. Dovoľte mi, aby som to vyjadril úplne jasne, najmä v súvislosti s niektorými nedávnymi udalosťami. Podnikatelia a obchodné spoločnosti, ktoré ešte nie sú v obraze, sa budú musieť nad touto problematikou znova zamyslieť, pretože kvalitná a motivovaná pracovná sila je najväčšou prednosťou podniku a práve ona môže predstavovať síce malý, ale rozhodujúci rozdiel oproti konkurencii.

Potrebujeme sa viac usilovať o vytvorenie spoločnosti, ktorá by skutočne bola založená na poznatkoch. Žiaľ, ešte zďaleka neplníme náš cieľ do roku 2010 investovať 3 % európskeho HDP na výskum. S vážnymi obavami musím poznamenať, že rozdiel sa nezmenšuje, naopak, zväčšuje sa. Možno badať aj ďalší trend, ktorý je, podľa môjho názoru, ešte znepokojujúcejší: hoci európske obchodné spoločnosti v skutočnosti investujú do výskumu a vývoja viac, nie menej, ako v minulých rokoch, prikláňajú sa viac k investovaniu týchto peňazí mimo Európskej únie, a nie v rámci nej.

Európsky výskumný priestor sa musí stať skutočnosťou. Ak sa nám v Európe nepodarí udržať výskum a vývoj, nepodarí sa nám v Európe udržať ani počet pracovných miest.

Vieme, že musíme aj naďalej posilňovať vnútorný trh. Je potrebné umožniť využitie plného potenciálu prevažnej väčšiny našich podnikov, čím mám na mysli 23 miliónov malých a stredných podnikov, ktoré zamestnávajú dve tretiny celkovej európskej pracovnej sily. Kolesá sme už dali do pohybu viacerými iniciatívami, no v júni máme v úmysle prejsť na ďalší rýchlostný stupeň zákonom o malých podnikoch.

Ďalšou okamžitou prioritou je mohutná snaha zapracovať energetické a klimatické ciele do našej politiky rastu a zamestnanosti. Usilujeme sa dokázať, že výzvy v oblasti životného prostredia je možné premeniť na hospodárske príležitosti a sociálny pokrok. Je potrebné, aby štafetový kolík prebral silný európsky priemyselný sektor, pretože sme pevne presvedčení o tom, že vedúce postavenie Európy v oblasti energetickej účinnosti, nových technológií a hospodárneho využitia zdrojov nebude dobré len pre životné prostredie, no v jeho dôsledku sa tiež zvýši zamestnanosť.

Po výrobkoch a procesoch, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, je väčší dopyt ako kedykoľvek predtým. Zodpovedné politiky na boj proti klimatickým zmenám nie sú založené na odpriemyselnení Európy, ale na životaschopnosti Európy ako priemyselnej lokality a na priemyselných odvetviach, ktoré v Európe vyrábajú bez poškodzovania životného prostredia, a ktoré vyvážajú ochranu životného prostredia.

Myslíme si však, že pri riešení tejto otázky sa môžeme ešte výrazne zlepšiť. V tomto smere potrebujeme vynaložiť veľké spoločné úsilie na strane Európskej únie i na strane členských štátov. Na tento účel teraz máme vytvorený spoľahlivý rámec. Máme partnerstvo, ktoré je založené na dialógu a kritickom posudzovaní predchádzajúcich výsledkov, a ktoré dokázalo svoju hodnotu. Pred troma rokmi sme integrovanými usmerneniami stanovili spoľahlivý súbor východísk, podľa ktorých možno upraviť európske a vnútroštátne reformy.

V plnej miere si uvedomujem, že niektorí ľudia spochybňujú náš návrh, aby ostali usmernenia, v užšom zmysle slova, nedotknuté. K tomuto návrhu Komisiu neprimali dogmatizmus ani tvrdohlavosť. Nechceli sme len kozmetické úpravy. Chceli sme zdôrazniť kontinuitu zámeru reformy a smerovania reforiem Európskej únie. Zároveň sme vykonali dôsledne kritickú analýzu a jasne sme stanovili, v čom boli slabé stránky posledných troch rokov, aby sme sa z nich mohli poučiť. Preto navrhujeme zmenu dôrazu, ktorú som vám už popísal, z hľadiska napríklad sociálneho alebo environmentálneho rozmeru. Táto zmena sa odrazila aj v usmerneniach.

Navrhli sme tiež nový program Spoločenstva, ktorý, na rozdiel od jeho predchodcov, nie je veľkým a nesúrodým súborom projektov, ale programom s jasným zameraním. Odráža ústredné priority lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

Naša politika rastu a zamestnanosti, vážené dámy, vážení páni, je aj naďalej hlavným záujmom Komisie. Na našom zozname priorít sa nachádza úplne na najvyššom mieste, pretože v nej ide o vyššiu zamestnanosť, väčší blahobyt a lepšiu ochranu životného prostredia.

(potlesk)

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, v prvom rade mi dovoľte poblahoželať pani Starkevičiűtëovej a každému v tejto rokovacej sále, najmä členom Výboru pre hospodárske a menové veci, ktorí sa podieľali na príprave návrhu správy, ktorú považujem za veľmi obsažnú z hľadiska analýz a odporúčaní pre budúcnosť tohto nového cyklu lisabonskej stratégie na nadchádzajúce tri roky.

Ak sa zamyslíme nad poslednými troma rokmi, môžeme súhlasiť s analýzou, ktorá sa nachádza v správe, a ktorá sa zameriava na výsledky, ktoré priniesla lisabonská stratégia v tejto novej fáze od preskúmania v roku 2005.

Ako už dnes večer bolo povedané, vytvárajú sa nové pracovné miesta. Významná časť z tejto zamestnanosti súvisí s reformami, ktoré vychádzajú z lisabonskej stratégie, z hľadiska, ktoré v oblasti trhu práce a iných oblastiach hospodárskej činnosti stanovuje lisabonská stratégia a národné reformné programy, ktoré boli prijaté pred troma rokmi.

Potenciál rastu sa zväčšuje, hoci by sme chceli, aby sa zväčšoval ešte viac. Je však životne dôležité, aby sa zvýšila schopnosť Európy dosahovať rast v normálnych hospodárskych podmienkach. Je potrebné, aby sme dosahovali vyšší rast, ak chceme zastávať významné miesto v globalizujúcom sa svete, v ktorom sa vynárajú noví, mimoriadne dynamickí aktéri.

Okrem toho, trh funguje lepšie, odstraňujú sa prekážky, ktoré stoja v ceste podnikaniu, podnikateľom a investíciám zameraným na výrobu.

Zaviedli sa reformy na zlepšenie udržateľnosti systémov sociálnej ochrany a verejných účtov v mnohých európskych krajinách a zvýšila sa aj informovanosť o tom, že v našom modeli rastu je potrebné dbať aj na životné prostredie.

Lisabonská stratégia preto prináša ovocie. Stratégia rastu a zamestnanosti fungujúca od roku 2005 prináša ovocie. Bolo by chybou teraz meniť smerovanie. Preto v zásade súhlasíme so správou, o ktorej dnes večer diskutujeme, musíme aj naďalej ísť vpred smerom, ktorý stanovuje.

Napriek tomu je jasné, že je potrebné zohľadniť zmeny situácie, či už ide o významné zmeny situácie týkajúce sa energetiky a životného prostredia, alebo o potrebu urobiť z boja proti klimatickým zmenám našu najvyššiu prioritu, alebo o nové výzvy, skúsenosti a, samozrejme, o hospodárske prostredie a hospodársku situáciu, ktorej sme v posledných mesiacoch svedkami.

Situácia, ktorej čelíme, vedie, z nášho hľadiska, k väčšej neistote a tlakom na finančných trhoch. Táto situácia pre nás znamená, že za týchto nestálejších, neistejších, náročnejších okolností musíme urýchliť reformy, musíme zvýšiť mieru zavedenia a rýchlosť uplatnenia lisabonskej stratégie.

Zhodujeme sa v názore, že vykonanie sa musí uskutočniť, ako je to uvedené aj v integrovaných usmerneniach, v rámci makroekonomickej stability, v rámci, ktorý posilňuje udržateľnosť našich verejných účtov, naše systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, environmentálnu udržateľnosť, a v rámci dôvery a záväzku zo strany hospodárskych subjektov.

Musíme čo najlepšie využiť manévrovací priestor, ktorý sme získali kvalitnými reformami a kvalitnými politikami z posledných rokov, musíme naplno využiť možnosti, ktoré nám táto neistá doba ponúka teraz, keď došlo k zlepšeniu fiškálneho postavenia hospodárstiev vo väčšine našich krajín.

Teraz, keď je hospodársky rast nižší, v dôsledku nestálych tlakov na finančných trhoch alebo prudkého spomalenia v Spojených štátoch, môžeme pripustiť, aby automatické stabilizátory prestali vo väčšine našich hospodárstiev fungovať.

Sme v lepšom postavení ako v roku 2001, aby sme sa dokázali vysporiadať s výrazným spomalením hospodárskej činnosti, a to vďaka politikám, ktoré sú založené na integrovaných usmerneniach v našej stratégii.

Keď sme z hľadiska tlakov na finančné trhy porovnávali situáciu európskych hospodárstiev a hospodárstva Spojených štátov amerických, mnohí z nás za posledné týždne a mesiace zaznamenali výhody, ktoré majú európske hospodárstva v dôsledku našich kvalitných hospodárskych základov. Tieto kvalitné hospodárske základy sa posilnili vďaka politikám, ktoré boli stanovené týmito usmerneniami, jednak z hľadiska fungovania hospodárskej a menovej únie, a jednak vzhľadom na mnohé štrukturálne reformy, ktoré sú súčasťou lisabonskej stratégie.

Z hľadiska blízkej budúcnosti sú stanovené priority, ktoré sú zrejmé a sú zdôraznené aj v analýzach, ktoré sa nachádzajú v správe pani Starkevičiűtëovej. Teraz je pre nás prioritou posilniť pokrok v oblasti finančnej integrácie.

Finančná integrácia je nástroj, ktorý môžeme využiť na posilnenie našej schopnosti odolať v podobných situáciách, ako je tá, ktorej musíme čeliť v súčasnosti. Niektoré iniciatívy už existujú, napríklad časový plán, ktorý nedávno schválila rada ECOFIN. Všetci sa musíme usilovať o to, aby sa tieto iniciatívy čo najskôr premenili na skutočnosť, a aby sa zaviedli do praxe v celej Európe. Musíme zabezpečiť, aby sa Európa jednohlasne vyjadrovala o týchto iniciatívach, ktoré je potrebné prerokovať a prijať v ešte ústrednejšom rámci, napríklad na úrovni Medzinárodného menového fondu alebo v rámci Fóra o finančnej stabilite.

V súvislosti s uvedenými informáciami som si istý, že budeme pracovať spoločne, budeme produktívne pracovať spoločne s Parlamentom, čo by malo posilniť konsenzus o základných aspektoch našej stratégie a správ s cieľom podnietiť hospodárske a sociálne subjekty k tomu, aby sa aj ony aktívne podieľali na tomto reformnom procese, aby reformy neboli nariadené zhora, ale aby radšej smerovali zdola nahor, pričom by boli doladené prostredníctvom sociálneho dialógu. Európske inštitúcie, Rada, Parlament a Komisia, musia produktívne spolupracovať, aby sa rozvíjali nielen ony, ale aj členské štáty, a aby mohli v rámci národných reformných programov dosahovať ciele, na ktorých sa dnes večer všetci zhodujeme.

PREDSEDÁ: PANI MORGANTINI
podpredsedníčka

  Margarita Starkevičiűtë, spravodajkyňa. – (LT) Chcela by som sa poďakovať pánovi Verheugenovi a pánovi Almuniovi za ich vymedzenie lisabonskej stratégie EÚ. Pre mňa však bolo ťažké pochopiť mnohé jej priority.

Tento dokument Komisie sa skladá z 300 strán, ktoré sú rozdelené na osobitné kapitoly, v každej z nich sú definované osobitné prioritné ciele. Spolu obsahuje 24 rámcov, ktoré má Európska únia dodržiavať, aby úspešne realizovala svoju hospodársku politiku a stratégiu. Nechceme, aby sa zdalo, že za Európskou komisiou zaostávame, a tak Parlament tromi rôznymi postupmi prijal tri rôzne uznesenia o týchto 24 rámcoch. Takýmto spôsobom podľa všetkého chceme prispieť k zníženiu byrokracie.

Chcela by som sa tiež poďakovať Komisii za to, že zdôraznila dôležitosť kontinuity reformy. Úplne s tým súhlasím. Život však každý deň prináša zmeny a nový vývoj, najmä z hľadiska globalizácie. Ak sa teda rozhodneme, že je potrebné urobiť len kozmetické úpravy, len ťažko to môže znamenať, že sa budeme snažiť podnecovať inovácie a tvorivosť, ako zdôraznili vážení zástupcovia Slovinska.

Cením si názor Európskej rady, že každá nová stratégia by mala vytvárať pridanú hodnotu. Myslím si však, že by sme mali zaujať postoj, ktorým privítame kontinuitu reforiem, no s podmienkou, že budú ucelené a prispôsobené novým okolnostiam. Základnou prioritou lisabonskej stratégie by malo byť blaho občanov.

Na dosiahnutie tohto cieľa môžeme vykonať rôzne nástroje hospodárskej politiky, ktoré by všetky mali fungovať spoločne. Keď hovoríme o monetárnej politike, mali by sme zdôrazniť dôležitosť nezávislosti Európskej centrálnej banky. Vzhľadom na to, že existujú rôzne záujmy a globálne výzvy, musí existovať jeden orgán, ktorý na ne bude reagovať. Musíme tiež pamätať na to, že zatiaľ nie všetky členské štáty vstúpili do priestoru jednotnej meny.

Schopnosť Európskej centrálnej banky dodržať cieľové hodnoty inflácie je však obmedzená. Rovnako obmedzený je aj jej potenciál vysporiadať sa s inflačnými tlakmi a globálnymi výzvami, ktoré pochádzajú spoza hraníc Európskej únie. V súlade s tým by bolo potrebné zaviesť alternatívne prostriedky, ktoré by umožnili Európskej centrálnej banke stať sa nezávislejšou inštitúciou. Samozrejme, v prvom rade by sme mali hovoriť o fiškálnej rovnováhe.

Dovolím si však rozhodne nesúhlasiť s pokusmi dosiahnuť fiškálnu rovnováhu mechanickým znížením výdavkov. V takomto prípade totiž záťaž musia znášať najzraniteľnejšie a sociálne najzanedbanejšie skupiny obyvateľstva, nie úradníci, ktorí si nezvyknú znižovať svoje vlastné platy. Našim prvým cieľom by malo byť skonsolidovať riadiace orgány a znížiť výdavky na riadenie. Finančné prostriedky by potom bolo možné rozdeliť do odvetví, z ktorých by občania mali prospech.

Ďalšou dôležitou otázkou, ktorú by som chcela zdôrazniť, je úloha finančného sektora. Nedáva veľký zmysel, že hovoríme o znižovaní rozpočtu, keď sa zároveň miliardy míňajú pri úsilí zachrániť banky. V lisabonskej stratégii by mala byť stanovená a jasne vymedzená úloha finančného sektora. Je jasné, že bez stability finančného sektora nie je možné zabezpečiť dlhodobú hospodársku stabilitu.

Napriek zrejmým problémom súčasného finančného sektora, úprimne povedané, nezdá sa mi, že sa vyvíja nejaké veľké úsilie, aby sa tieto problémy v celom rozsahu vyriešili. Takpovediac až do najbližšej krízy.

Ako môžeme pomôcť našim obyvateľom, občanom členských štátov? V prvom rade môžeme znížiť ich pracovné náklady, životné náklady, náklady na usídlenie a náklady na prispôsobenie sa výzvam nového spôsobu života.

Výskumníci predložili viacero rôznych návrhov, ako riešiť tieto problémy. Súhlasím s koncepciami, o ktorých si myslia, že by mohli priniesť prospešné výsledky, predovšetkým ide o zlepšené zastúpenie a dostupnejšie finančné prostriedky pre malé podniky.

  Marianne Thyssen, v mene skupiny PPE-DE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda, páni komisári, dámy a páni, po prvýkrát sa výročná rozprava, ktorou sa pripravujeme na jarný samit, koná poobede. Zvyčajne v tomto Parlamente plánujeme prioritné rozpravy na ráno. Z toho by ste však nemali vyvodiť, že jarný samit a lisabonskú stratégiu považujeme za menej dôležité otázky. To vôbec nie. Ide len o to, že tentoraz sme láskavo venovali naše raňajšie zasadnutie pánovi Corbettovi a pánovi Méndez de Vigovi a našej rozprave o ich vynikajúcej správe o reformnej zmluve, ktorá by mala byť rozhodujúca, spolu s lisabonskou stratégiou, pri formovaní budúcnosti Európy.

Minulý týždeň sme sa v Bruseli stretli s poslancami národných parlamentov, aby sme zhodnotili pokrok v plnení stratégie. Na jednej veci sme sa zhodli veľmi rýchlo: nový prístup, ktorý sa sústreďuje na rast a zamestnanosť, pričom nezabúda ani na rozmer udržateľnosti, prináša ovocie. Stratégia podnecuje potenciál rastu európskeho hospodárstva a vytvára priaznivé prostredie pre vytváranie nových pracovných miest. Dosiaľ sa vytvorilo 6,5 milióna nových pracovných miest, očakávame, že sa vytvorí ešte ďalších 5 miliónov. Komisia navrhuje, aby sme urobili ďalší krok, smelo kráčajúc cestou, na ktorú sme sa vydali, pretože práca ešte nie je dokončená. Vo všetkých členských štátoch a vo všetkých oblastiach existuje ešte stále veľa možností na zlepšenie, je potrebné tieto možnosti využiť. Môžeme sa navzájom veľa naučiť, musíme tiež lepšie využiť možnosti na regionálnej úrovni. Preto bezvýhradne podporíme spoločné uznesenie o lisabonskej stratégii.

Pre našu skupinu sú priority jasné. Viac investícií do výskumu a inovácií a účinná ochrana duševného vlastníctva, to sú kľúčové požiadavky, ktoré je potrebné splniť, ak chceme, aby sa naše hospodárstvo v budúcnosti rozvíjalo, a aby vytváralo kvalitné pracovné miesta. Rovnako dôležité je podnikateľské prostredie. Skompletizovanie jednotného trhu, lepšia právna úprava a menej byrokracie, tieto veci sú dôležité pre všetky podniky, no najmä pre našich 23 miliónov malých a stredných podnikov. Preto potrebujeme tento zákon o malých podnikoch, musí byť viac ako len symbolom. Sme teda tiež veľmi šťastní, že sa nám tento týždeň podarilo dokončiť legislatívny balík o jednotnom trhu s tovarom. Sme však menej šťastní z toho, že boli navrhnuté nové pravidlá označovania, v dôsledku ktorých sa ešte zvýši zmätok týkajúci sa administratívy.

Po tretie, je potrebné reformovať trh práce, pružnosť a bezpečnosť práce musia ísť ruka v ruke a musíme viac investovať do ľudských zručností.

Napokon, podporujeme ciele 20-20-20, no spôsobom, ktorý vytvorí pracovné miesta v EÚ a nespôsobí vývoz pracovných miest na iné svetadiely.

Na záver mi dovoľte povedať ešte jednu vec: jarný samit sa bude právom zaoberať blížiacou sa krízou na peňažných a poistných trhoch. Musíme zabezpečiť, aby táto kríza neovplyvnila naše úsilie podporovať rast a zamestnanosť. Ak budeme ostražití, a ak zachováme správne smerovanie, môžeme obnoviť dôveru ľudí. Dôvera znamená stabilitu, tak môžeme Európe zaručiť dobrú budúcnosť. A to je naša práca.

  Robert Goebbels, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, uplatňovanie lisabonskej stratégie, hoci nedokonalé, umožnilo Európskej únii pohnúť sa v mnohých oblastiach vpred. Vytvorili sa nové pracovné miesta, investovalo sa viac do výcviku, výskumu a do nových technológií.

Ešte stále sú však pred nami výzvy, ktorým musíme čeliť. Svet je v pohybe, vznikajú nové problémy. Pán minister Turk a páni komisári Verheugen a Almunia to práve objasnili. Aj keď kríza rizikových hypotekárnych úverov začala v Spojených štátoch amerických, bankári, poisťovací agenti a manažéri fondov v Európe boli rovnako hrabiví, pretože to je hlavná hnacia sila vo svete financií. Zatiaľ čo si niekoľko najvyšších šéfov otvorilo zlatý padák, radoví zamestnanci a verejnosť musia zaplatiť za tento zmätok.

K obmedzeniu úverov došlo takmer všade. Skutočné hospodárstvo stagnuje, Spojené štáty americké sú zjavne v recesii, rastu v Európe dochádza para, inflácia znova narastá, cena ropných produktov i potravín rastie, ceny hnojív sa prudko zvyšujú, z čoho vyplýva, že budúce žatvy budú ešte nákladnejšie.

Európska centrálna banka nerobí nič okrem toho, že sa snaží udržať infláciu pod kontrolou. Pracujúcich a odbory žiadame, aby si utiahli opasky, pričom kúpna sila sa takmer všade znižuje.

Pán Verheugen, všetky naše krajiny sa v súčasnosti musia zaoberať chudobou a sociálnym vylúčením. 68 miliónov ľudí v Európe žije v jednotlivých krajinách pod oficiálnou hranicou biedy. 13 % pracovníkov nemá stálu pracovnú zmluvu ani trvalú sociálnu ochranu. 23 miliónov ľudí je falošne samozamestnaných. Zároveň 1 % obyvateľstva vlastní viac ako 15 % dostupného bohatstva v Európe.

V dôsledku boja proti klimatickým zmenám sa pre mnohých ľudí v Európe zvýši pravdepodobnosť, že sa ocitnú v chudobe. Zásada „znečisťovateľ platí“ síce znie dobre, no v konečnom dôsledku sú to aj tak spotrebitelia, kto uhradí účet. V Spojenom kráľovstve štátne orgány bojujú proti finančnej nedostupnosti palív, no Komisia nám hovorí, že EÚ ešte dostatočne neliberalizovala svoj trh, ako keby, vo svete, kde je 90 % energetických zdrojov závislých od zvrchovaných štátov, si mohli spotrebitelia slobodne vybrať svojho dodávateľa.

Keď musí Komisia, a najmä pán predseda Barroso, čeliť týmto zväčšujúcim sa problémom, majú na to len jednu odpoveď: nemeňte lisabonskú stratégiu. Integrované usmernenia sú zjavne vytesané do portugalského kameňa a, pokiaľ ide o pána predsedu Barrosa, nie je možné ich zmeniť.

Dovolím si pána predsedu Barrosa v mene socialistickej skupiny vážne varovať. Zamietavý postoj Komisie v štýle studenej vojny, net usmerneniam, je pre nás neprijateľný. Kontext lisabonskej stratégie sa mení. Dokument, ktorým sa riadi naša činnosť, sa tiež musí prispôsobiť novej situácii v Európe i na medzinárodnej scéne.

(potlesk)

  Bilyana Ilieva Raeva, v mene skupiny ALDE – (BG) Vážení zástupcovia Európskej rady, vážení zástupcovia Európskej komisie, vážení kolegovia, pred troma rokmi nanovo spustená lisabonská stratégia jasne poukazovala na to, že je potrebné dosahovať udržateľný hospodársky rast a zvýšiť počet nových pracovných miest pri súčasnom zvýšení ich kvality. Národné reformy v súčasnosti prebiehajú dobrým tempom, európske hospodárstvo dosahuje stabilnú mieru rastu, pričom hodnoty miery nezamestnanosti sú najnižšie od roku 1998. Napriek dobrým výsledkom je potrebné, aby sme vyvinuli oveľa väčšie úsilie proti tlaku rastúcej globálnej konkurencie, ak chceme dosiahnuť dynamické a konkurencieschopné hospodárstvo založené na poznatkoch a inováciách.

Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu považuje túto stratégiu za hybnú silu hlbokej hospodárskej a sociálnej reformy. Predstavuje odpoveď na výzvy globalizácie, pričom umožňuje Európskej únii, aby zaujala vedúce postavenie pokiaľ ide o hospodársky rast, sociálny a environmentálny blahobyt, technologický rozvoj a modernizáciu. Práve na dosiahnutie týchto cieľov musíme v budúcnosti vyvinúť dvojnásobné úsilie. Liberáli a demokrati za Európu oceňujú rozvoj nových štruktúr na riadenie stratégie počas posledných troch rokov s lepším rozdelením zodpovedností medzi Spoločenstvom a členskými štátmi.

Bulharsko a Rumunsko boli od svojho vstupu do Európskej únie v plnej miere integrované do vykonávania lisabonskej stratégie, v roku 2007 po prvýkrát predložili správu o vykonávaní svojich reformných plánov. Nehľadiac na rozdiely, ktoré existujú medzi jednotlivými členskými štátmi, vykonávanie lisabonskej stratégie zlepšilo potenciál rastu Európskej únie ako celku.

V dôsledku týchto reforiem došlo k podstatnému zlepšeniu podnikateľského prostredia, ktoré je pre liberálov a demokratov veľmi dôležité. Postupne dochádza k formovaniu stratégie EÚ pre lepšiu právnu úpravu. V súčasnosti je vo väčšine členských štátov jednoduchšie a menej nákladné zaregistrovať obchodnú spoločnosť a začať podnikať. Napriek tomu na európskej úrovni ešte neexistuje integrovaná podnikateľská kultúra. Na úrovni EÚ je potrebný komplexný prístup k rastu a konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Členské štáty EÚ sa do roku 2010 zaviazali investovať 3 % HDP do inovácií, výskumu a vývoja.

Podľa dostupných údajov však medzi členskými štátmi existujú významné rozdiely. Preto bude potrebné vážne sa zaoberať touto oblasťou, vrátane súkromného sektora, aby sme tento cieľ splnili.

Európska únia postupuje míľovými krokmi smerom k svojej transformácii na environmentálnu spoločnosť. Boli prijaté nové ambiciózne záväzky na významné zníženie emisií kysličníka uhličitého a tiež vzhľadom na využívanie obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020. My liberáli a demokrati sme presvedčení o tom, že nízkouhlíkovú spoločnosť možno dosiahnuť len vtedy, ak nám výskum a inovácie poskytnú ekologické technológie, ktoré sú na tento účel potrebné.

Vysokú úroveň, na ktorej by sme my, Európania, chceli byť, je možné dosiahnuť len prostredníctvom opatrení, ktoré sú založené na solidarite. Preto je nesmierne dôležitá výmena skúseností, podpora a možnosť učiť sa jeden od druhého. Hospodárstvo založené na vedomostiach predpokladá ochotu učiť sa. Hospodársky rast, nízka nezamestnanosť, vysoká sociálna úroveň a dynamické podnikateľské prostredie sa navzájom nevylučujú. Stačí si spomenúť na príklady krajín, akými sú napríklad Dánsko a Fínsko.

Vážení kolegovia, do uznesenia Európskeho parlamentu o lisabonskej stratégii sa premietlo mnoho priorít liberálov a demokratov. Patrí medzi ne vytvorenie podmienok pre pružnejší a lepšie fungujúci trh práce, ktorý umožňuje sociálne začlenenie, zníženie administratívnej záťaže a dosiahnutie lepšej právnej regulácie, posilnenie postavenia európskych podnikov na medzinárodnej úrovni, viac dovozu, vývozu a investícií, väčšia transparentnosť a stabilita na finančných trhoch, účinnejšia ochrana spotrebiteľa, väčší záväzok voči životnému prostrediu, účinnejšie využívanie štrukturálnych fondov Spoločenstva, aby bolo možné dosiahnuť hmatateľné výsledky pri vykonávaní stratégie a posilnenie dopravnej siete transeurópskych projektov.

Vážení kolegovia, ukazovatele sú zavedené, ciele jasne definované. Teraz bude záležať na realizácii.

  Guntars Krasts , v mene skupiny UEN. – (LV) Ďakujem vám, pani predsedajúca. Vážený pán komisár, vážení zástupcovia Rady, dnes by som sa rád zameral na možné následky aktuálnej otázky úloh a cieľov lisabonskej stratégie. Problémy na svetovom finančnom trhu a vplyv ťažkostí hospodárstva Spojených štátov amerických na svetový hospodársky rast predstavujú prvú vážnu skúšku pre lisabonskú stratégiu a pre jej schopnosť vysporiadať sa s možnými prekážkami rastu európskeho hospodárstva. Nehľadiac na súčasné komplikácie, prioritou Európy aj naďalej ostáva rýchlejší dlhodobý rast. Na to je potrebné, aby na trh vstúpilo veľa nových, aktívnych podnikov. Nepochybujem o tom, že v dôsledku zmätku vo finančnom systéme je potrebné prijať opatrenia na opätovné zabezpečenie stability. Je však potrebné zdôrazniť, že v tejto dobe musíme prijímať zodpovedné rozhodnutia. Opätovné zabezpečenie stability v rámci finančného systému by nemalo prekážať finančnému systému pri plnení jeho úloh, predovšetkým pri podpore rastu európskych podnikov. To by som chcel obzvlášť zdôrazniť, pretože je nevyhnutné rozšíriť škálu možností financovania pre novozaložené podniky. Je potrebné výrazne podporiť konkurenciu medzi možnosťami financovania. Je potrebné privítať úlohu, ktorá je zdôraznená vo všetkých dokumentoch lisabonskej stratégie, predovšetkým rozvíjať potenciál rastu malých a stredných podnikov. Je potrebné privítať zákon o malých podnikoch, ktorý navrhuje Komisia. Súčasná situácia je však taká, že veľké podniky, ktoré sú už na trhu dobre zavedené, majú neporovnateľne lepšie možnosti financovania ako ľudia, ktorí chcú začať podnikať. V lisabonskej stratégii chýba povinnosť podporovať širokú, konkurencieschopnú škálu finančných nástrojov, hoci v skutočnosti ide o kľúčový predpoklad pre rozvoj rastového potenciálu Európy. Súčasná reakcia na nestabilitu finančného systému nesmie obmedziť inovácie vo finančnom sektore. Ďakujem vám.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pokiaľ ide o politiku v oblasti klímy, rok 2007 (a odvtedy už nejaký čas prešiel) je považovaný za rok, kedy bola skutočnosť zmeny klímy oficiálne uznaná. Ak zvážime, že diskusia o globálnom otepľovaní a stratégiách udržateľnosti prebieha už takmer dve desaťročia, pochopíme, ako dlho trvá, kým dôjde k ovplyvneniu takéhoto politického procesu, a aké ťažké je ovplyvniť skutočnú zmenu strategickej orientácie. Hoci počúvame uistenia v celej EÚ, že úsilie o udržateľnosť bolo konečne zapracované do lisabonskej stratégie, ešte stále pochybujem, či myslíme túto obrovskú zmenu skutočne vážne, a či sme skutočne pripravení vykročiť novým smerom, odvrátiť sa od výhradne kvantitatívne stanoveného cieľa a usilovať sa naplniť cieľ rastu založeného na kvalite.

Keď sme spolu s pánom Lehnem ako spoluspravodajcovia pripravovali uznesenie o lisabonskej stratégii pre Parlament, opäť sme sa hádali, nie my osobne, ale naše politické skupiny, o otázke energetickej politiky a o energetických stratégiách. Niet sa čo čudovať, že to tak bolo, pretože ide o otázku, kvôli ktorej sa oplatí hádať. Uznesenie teraz obsahuje kontext, ktorý ledva zakrýva potencionálnu priepasť medzi našimi jednotlivými názormi na udržateľnosť. Pojem „nízkouhlíkové hospodárstvo“ teraz predstavujeme Parlamentu ako kompromisné riešenie. Podľa môjho názoru ide len o prekrytie konfliktu medzi súčasnou situáciou, ktorej zástancovia by pokračovali v hospodárstve založenom na energii, ktoré by poháňala stará energetická zmes uhlia a jadrovej energie, a stratégiou, ktorú sme chceli presadiť my, predovšetkým radikálnu zmenu smerovania, ktorej cieľom by bolo znížiť spotrebu zdrojov. Tento koncept, ktorý sme zapracovali, jemne zakrýva skutočnosť, že aj naďalej nie sme schopní prijať rozhodnutie. Dovoľte mi v tejto chvíli znovu zopakovať, že podľa mňa Európa v žiadnom prípade nemôže zohrávať pioniersku úlohu, ktorou by splnila nádeje ľudí na celom svete, na základe vysoko rizikovej jadrovej energie ani na základe opätovného spoliehania sa na uhlie. Budem teraz pokračovať ďalej, no k tomuto dôvodeniu sa v inom kontexte ešte vrátime.

Som tiež presvedčená, pán Verheugen, že k úprave usmernení v tejto oblasti ešte len príde, pretože to, že ste doplnili bezpečnosť energetických dodávok a obnoviteľných zdrojov ešte neznamená, že došlo k zmene stratégie. Nová stratégia je niečo úplne iné, musí sa premietnuť do nových opatrení a nástrojov. Som však presvedčená, že lisabonskú stratégiu nie je potrebné zmeniť len z hľadiska environmentálneho rozmeru, ale aj v oblasti sociálnej politiky. Neustále počúvame o vzostupe európskeho bohatstva a zamestnanosti, ku ktorému došlo počas posledných troch rokov. Zároveň sme však boli svedkami sociálnej marginalizácie a nárastu počtu neistých pracovných miest. Podľa nášho názoru možno spoločný cieľ sociálneho začlenenia a súdržnosti vyložiť len tak, že znamená, jednoducho povedané, že pracujúci v Európe musia dokázať vyžiť z toho, koľko zarobia. Bola som preto zmätená, že sa počas prípravy uznesenia o lisabonskej stratégii politické skupiny medzi sebou handrkovali pokiaľ išlo o otázku, či je správne alebo nesprávne, aby sa dohody o minimálnych mzdách v Európe uzatvárali podľa jednotlivých odvetví. Som presvedčená, že žiadna iná možnosť neexistuje. Bola by som veľmi rada, keby v tejto otázke vládla väčšia miera konsenzu. Bola by som tiež veľmi rada, keby moji kolegovia poslanci, ktorí sedia v pravej časti Parlamentu, nevykladali koncept „flexiistoty“ vždy len tak, že najslabší členovia spoločnosti sa musia správať pružne a podriadene, zatiaľ čo iní môžu slobodne ďalej podnikať tak, ako považujú za vhodné.

Za veľmi dôležitý aspekt tohto uznesenia, o ktorom budeme hlasovať zajtra, a táto poznámka patrí aj pánovi Figueiredovi, ktorý zohral pri tomto úspechu vedúcu úlohu, považujem aj skutočnosť, že sa nám podarilo predstaviť spoločné návrhy nových ukazovateľov, ktorými možno merať pokrok pri dosahovaní cieľov lisabonskej stratégie, najmä pokiaľ ide o cieľ zlepšiť kvalitu života ľudí. Skutočnosť, že príjmová metóda v podobe prastarého ukazovateľa miery rastu národného dôchodku úplne prehliada rozdiely v náraste príjmu, poukazuje na to, že tento ukazovateľ v žiadnom prípade nie je vhodný. Ak chceme zmerať faktory, akými sú napríklad zlepšenie kvality života alebo zlepšenie stavu životného prostredia, je tento ukazovateľ ešte nevhodnejší. Veľmi by ma potešilo, keby Komisia odpovedala na tieto poznámky o environmentálnych a sociálnych ukazovateľoch.

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Osem rokov po schválení lisabonskej stratégie došlo v praxi k zväčšeniu sociálnych nerovností a rozšíreniu chudoby, ktorá postihuje približne 78 miliónov ľudí, vrátane 25 miliónov zamestnancov, ktorí majú nízke mzdy, a ktorých zamestnanie je neisté.

Väčšina z pracovných miest, ktoré boli vytvorené, je neistá, práca na kratší úväzok sa týka najmä žien, ktoré sú aj naďalej diskriminované pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, výcviku a postupu v kariére a tiež pokiaľ ide o výšku mzdy. Nezamestnanosť mladých je v porovnaní s celkovou nezamestnanosťou dvojnásobná, týka sa mnohých mladých ľudí, ktorí ukončili vyššie vzdelanie, no ktorí si nemôžu nájsť prácu, práca je oveľa menej často primeraná ich vzdelaniu, pričom každý rok približne 6 miliónov mladých ľudí predčasne opúšťa školy, čo ohrozuje ich budúcnosť. Tieto dôsledky bolo možné v stratégii predpokladať, jej neoliberálna vízia bola vytvorená súbežne s reformou z roku 2005, ktorej prioritné opatrenia sa týkali liberalizácie a privatizácie štrukturálneho sektora a verejných služieb. Hlavný dôraz sa kládol na flexibilitu práce.

Chudobu a sociálnu nespravodlivosť môže opätovne vyvolať finančná kríza, ktorá začala v Spojených štátoch amerických, a vysoká cena fosílnych palív a niektorých poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú z hľadiska výživy nevyhnutné. Preto je nutné naliehavo zmeniť politiky, aby sa predišlo ich následkom v Európskej únii, najmä aby v najkrehkejších hospodárstvách bolo možné vyhnúť sa zhoršeniu sociálnej situácie.

Naše uznesenie preto zdôrazňuje potrebu nahradiť „lisabonskú stratégiu“ európskou stratégiou pre solidaritu a udržateľný rozvoj, ktorá otvára nové obzory pre Európu plnej zamestnanosti bez diskriminácie, s poctivou prácou, ku ktorej patria aj pracovné práva, s lepšími mzdami, hospodárskou a sociálnou súdržnosťou a primeranou ochranou a verejnou a všeobecnou sociálnou bezpečnosťou, stručne povedané ide o Európu, v ktorej by bola zaručená väčšia sociálna spravodlivosť.

  Johannes Blokland, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážená pani predsedajúca, počas posledných niekoľkých mesiacov úverová kríza v Spojených štátoch amerických ukázala, že výlučne kapitalistický systém je neudržateľný. Už oveľa dlhšie vieme, že nefunguje ani komunistický, alebo, ak chcete, socialistický systém. To je úplne jasné od roku 1989. Ale teraz, keď zjavne nefunguje ani kapitalizmus, je najvyšší čas, aby sme s týmto zistením začali niečo robiť.

Prostredníctvom lisabonskej stratégie sa snažíme zabezpečiť, aby bola Európa hospodársky konkurencieschopná so zvyškom sveta. To bude možné len ak každý, kto môže aktívne prispieť, to aj skutočne urobí, a ak budeme pracovať na tom, aby sme zabezpečili dobré životné prostredie.

Podpora zamestnanosti a udržateľného rozvoja sú teda právom hlavnými cieľmi revidovanej lisabonskej stratégie. Preto si nemyslím, že by boli riešenia odporúčané našimi kolegami zo skupiny GUE dostatočne podložené, nie sú ani dostatočne realistické. Ak by sme prijali takéto opatrenia, došlo by k zvýšeniu inflácie a vytratila by sa dôvera investorov v Európu. A v konečnom dôsledku, inflácia je krádež.

V predchádzajúcich rozpravách o jarnom samite som už povedal, že vlády v členských štátoch by mali prevziať aktívnu úlohu. Dnes to znovu opakujem. Samotné členské štáty musia iniciovať a presadiť reformy. A hoci ešte nie sme v recesii, je najvyšší čas, aby sme prijali príslušné opatrenia na reformu sociálneho štátu. Európa v tejto oblasti určite môže koordinovať, no nesmie prikazovať.

  Sergej Kozlík (NI). – (SK) Vážený pán prezident, ctený Parlament, vážení hostia. Predložená správa správne zdôrazňuje riziká neregulovaného globálneho finančného systému. Tento sa vymyká priamemu vplyvu politík Európskej únie a môže byť zdrojom rozsiahlej finančnej nestability. Preto treba prehodnotiť modely podnikania a účinky nadnárodných finančných skupín na svetových finančných trhoch a usilovať o ich režimovanie na širokej medzinárodnej báze.

Súhlasím s tým, že zdravé a stabilné makroekonomické prostredie si vyžaduje vyššiu konsolidáciu rozpočtov a inteligentnú súkromnú a verejnú investičnú politiku. Takáto politika môže založiť infraštruktúru orientovanú na budúcnosť a otvárať perspektívne trhy. Nemyslím si, že verejné vlastníctvo je jedným z hlavných prvkov vedúcich k narušeniu na európskych energetických trhoch. Nikto doposiaľ nepreukázal, že súkromné monopoly sa správajú korektnejšie ako monopoly s vlastníckou účasťou štátu.

Všetko je otázka správneho nastavenia pravidiel. Preto je potrebné zdokonaľovať pravidlá hospodárskej súťaže v energetických, ale aj dopravných a informačných systémoch, postupne otvárať príslušné trhy a rozširovať a spájať európsku infraštruktúru.

  Klaus-Heiner Lehne (PPE-DE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, uznesenie navrhnuté riadiacou skupinou sa zameriava na tri kľúčové oblasti: po prvé, vnútorný trh, kde nám záleží najmä na tom, aby sa nám podarilo vyplniť určité medzery, stačí ak ako príklad spomeniem, že neexistuje jednotný patentový zákon, ani vnútorný trh v oblasti poistenia, po druhé, pracovný trh, kde sa sústreďujeme najmä na bezpečnosť prostredníctvom flexibility, a po tretie, monitoring a kontrola, kde sa sústreďujeme najmä na vykonávanie stratégie v členských štátoch.

V tomto prípade sme sa úmyselne rozhodli nezamerať sa na energiu a podnebie, pretože to bola kľúčová oblasť počas posledných dvoch rokov a zo strategického hľadiska sa nám podarilo dosiahnuť, čo sme chceli našimi uzneseniami dosiahnuť, konkrétne, aby sa Komisia a Rada vážne zaoberali touto témou, čo aj robia.

Jeden aspekt považujeme aj naďalej za dôležitý, spomína sa vo všeobecnej časti uznesenia, ide o celý súbor lepších právnych predpisov. Odvolávame sa najmä na problémy, ktoré ešte stále existujú z hľadiska vyhodnocovania výsledkov a znižovania byrokracie.

Samozrejme, medzi skupinami vznikli počas prípravnej fázy aj spory, takmer všetky sa však podarilo urovnať. Napokon zostala už len jedna sporná otázka, ktorá má rozhodujúci význam. Moja skupina stojí za integrovanými usmerneniami. Rovnako ako Komisia sme presvedčení, že momentálne nie je potrebné meniť integrované usmernenia.

Z celkového hľadiska môžeme považovať výsledok dosiahnutý v posledných rokoch za úspech. Keď sme v roku 2005 v istom zmysle oživili lisabonskú stratégiu, každý predpokladal, že Lisabon je kapitálom len jedného členského štátu, Portugalska. Nikto si nespájal názov tohto mesta s konkrétnou stratégiou. Inak to bolo napríklad v prípade Kjóta, keďže toto slovo neznamená len názov mesta, ale aj názov globálnej stratégie. V posledných rokoch sme dosiahli pozoruhodný pokrok pokiaľ ide o naše vnímanie toho, čo Lisabon znamená.

Podporujeme postoj Komisie, že rast a zamestnanosť sú kľúčovými aspektmi, a že pokrok v tejto oblasti je mimoriadne dôležitý. Pretože len ak máme rast a zamestnanosť, môžeme uskutočňovať dobrú environmentálnu a sociálnu politiku.

  Udo Bullmann (PSE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, máme malý problém. Vyjadrenie: „Stojíme za usmerneniami,“ znie trochu dogmaticky. Nám, členom skupiny PSE, až tak veľmi nezáleží na tom, ktorý dokument podporíme, a ktorý nie, ale sme presvedčení, že skutočne kľúčovou otázkou je, či predstavujú tieto usmernenia odpoveď na skutočnú hospodársku situáciu. Kľúčovou otázkou tiež je, či poskytujú väčšiu pomoc pri zabezpečovaní potrieb obyvateľov Európskej únie. To je kľúčová otázka v tejto rozprave, preto znova pripomínam, nech údaje hovoria samy za seba.

Pán Jean-Claude Juncker, predseda Euroskupiny, práve oznámil, že rast sa spomalí, a že v roku 2008 už nebude na úrovni 2,7 %, ale na úrovni 1,6 %, 1,7 %, alebo 1,8 %. Ide o jasný varovný signál, najmä keď vieme, že už na konci roku 2007 bol výhľad v Spojených štátoch amerických pomerne bezútešný. Predpokladaná miera inflácie je na úrovni 3,2 %. Znamená to pokles blahobytu, pokles reálnych miezd a pokles kúpnej sily. Samozrejme, obávame sa, že v tomto prípade by mohla ísť stagnácia ruka v ruke s infláciou, a toto predstavuje varovný signál.

Vieme tiež, že chudoba v Európskej únii za posledných päť rokov neklesla, ale že v skutočnosti je viac ľudí vylúčených zo spoločnosti, v ktorej vládne hojnosť. Výskum a vývoj sa pohybovali na približne rovnakej úrovni, zďaleka však nie na úrovni 3 %, ktorá je potrebná z hľadiska lisabonskej stratégie, ale len na úrovni o niečo vyššej ako je polovica zo stanovenej hodnoty. Priemerne to bolo 1,6 %, 1,7 %, alebo 1,8 %, príliš málo na to, aby sme na medzinárodnej scéne mohli zohrávať takú úlohu, akú by sme chceli.

Máme pred sebou protirečenie. Nemôžem sa predsa tváriť, že mi integrované usmernenia poskytujú nástroj riadenia, a zároveň vytvarovať tento nástroj spôsobom, ktorý nereaguje na hospodárske a sociálne údaje v Európskej únii. Nemôžem sa na jednej strane postaviť ako pán predseda Komisie a zabezpečiť, aby sa v hlavnom texte predmetných usmernení nezmenilo nič, ani čiarka, a zároveň dúfať, že ľudia v členských štátoch Európskej únie, zamestnávatelia, zamestnanci, subjekty hospodárskeho procesu, budú mať pocit, že sú svedkami politického riadenia. Takýmto spôsobom sa spomínané protirečenie vyriešiť nedá.

Páni komisári prítomní na tejto rozprave nám mnohokrát povedali, čo je potrebné zmeniť. Diskutujeme o zmenách a o oblastiach, na ktoré sa vzťahujú. Kde sú produkty, kde sú zmeny, ktoré tiež pomôžu ľuďom? My, socialisti, podporujeme ofenzívnu stratégiu, ako bola predstavená v parlamentných dokumentoch, no požadujeme skutočné odpovede, ktoré pomôžu zlepšiť životnú situáciu ľudí.

  Wolf Klinz (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, členské štáty sú a aj naďalej budú zodpovedné za vypracovanie a vykonávanie hospodárskej politiky. Znamená to, že lisabonskú stratégiu možno vykonať len prostredníctvom cielených opatrení v členských štátoch. Neexistuje nič také, ako európska hospodárska politika, ktorá by bola definovaná centrálne v Bruseli. Práve preto sú základné rysy hospodárskej politiky také dôležité. Sú základom koordinácie hospodárskych stratégií členských štátov a predstavujú referenčný bod, ktorý bol vytvorený, aby sa zabezpečilo, že členské štáty budú napredovať správnym smerom prostredníctvom prijímania potrebných reforiem, a že členské štáty si toto správne smerovanie zachovajú aj v budúcnosti. Obsahujú základné hospodárske zásady EÚ, medzi ktoré patria otvorené trhy, spravodlivá hospodárska súťaž, inovatívne súkromné podnikanie bez štátnej regulácie.

Členské štáty, žiaľ, nie vždy vykonávajú integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť a niekedy ich vykonávajú pomerne bojazlivo. Najmä vzhľadom na riešenie výziev týkajúcich sa globalizácie musí Európska únia zachovávať svoje základné zásady, pretože je to jediný spôsob, ako zabezpečiť konkurencieschopnosť EÚ z dlhodobého hľadiska.

V poslednom čase sme žiaľ boli svedkami viacerých prípadov, ktoré by som nazval tvorivým rozdeľovaním. Napríklad, a hovorím to pani Harmsovej pre jej informáciu, zavedením príliš vysokých minimálnych miezd bráni Deutsche Post, nemecká pošta, svojim konkurentom vstúpiť na oficiálne liberalizovaný trh. Súčasná búrka na finančných trhoch je tiež dôkazom toho, že podniky sa veľmi rýchlo obracajú na štát so žiadosťou o pomoc, keď sa dostanú do ťažkostí. Záchrana súkromných finančných inštitúcií, napríklad spoločnosti Northern Rock v Spojenom kráľovstve alebo spoločnosti IKB v Nemecku, prostredníctvom peňazí daňových poplatníkov je neprijateľnou chybou z hľadiska pravidiel hospodárskej politiky. Zisk bánk zostáva v rukách akcionárov a niekoľkým zamestnancom sa vyplácajú neúmerne vysoké odmeny, zatiaľ čo straty sú otázkou celej krajiny. Takýto postup podkopáva dôveru ľudí v sociálno-trhový hospodársky systém.

Je úlohou štátu podporovať trh prostredníctvom prijatia vhodných rámcových právnych predpisov, no je úlohou trhu poháňať hospodárstvo vpred a zabezpečiť, aby Európa zostala aj naďalej konkurencieschopnou.

  Eoin Ryan (UEN). – Vážená pani predsedajúca, nedávna finančná kríza, ktorá otriasla dôverou spotrebiteľov a trhu, nám ukázala, aké dôležité je mať zavedené udržateľné stratégie rastu. Z hľadiska EÚ je vždy správne mať takéto stratégie a politiky spolupráce a koordinácie, ktoré nás posilňujú ako samostatné národy i ako celok. Dnes boli spomenuté mnohé otázky, ktoré sú dôležité z hľadiska lisabonskej stratégie, napríklad podpora inovácií, spravodlivá hospodárska súťaž, riešenie energetických otázok, zmena klímy, celoživotné vzdelávanie, alebo investície do poznatkov.

Som presvedčený, že ak chceme dosiahnuť, aby Európa rástla tak, ako si predstavujeme, je úplne nevyhnutné, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť a rast, a aby sme sa usilovali docieliť 3 %. Myslím si, že sa už podarilo dosiahnuť veľmi veľa. Niekedy sme sami voči sebe príliš kritickí. Počas posledných niekoľkých rokov sa podarilo v Európe vytvoriť viac ako 12 alebo 13 miliónov pracovných miest, čo je viac ako sa podarilo vytvoriť v Spojených štátoch amerických.

Ak však chceme zaviesť osvietené sociálne politiky, a ak na ne chceme mať peniaze, musíme liberalizovať naše hospodárstva. A to je jedna z otázok, ktoré v rámci jednotlivých členských štátov neriešime. Myslím si, že práve to je tá výzva: docieliť, aby hospodárstva rástli, aby sme potom mohli peniaze použiť na osvietené sociálne politiky.

  Mikel Irujo Amezaga (Verts/ALE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, súhlasím s tým, že priority a zdroje týkajúce sa lisabonskej stratégie by mali byť jasnejšie určené v rozpočtoch jednotlivých členských štátov a príslušných orgánov. Bolo by potrebné podrobne preskúmať celú reťaz systému vzdelávania a výcviku. Obsah všeobecných kultúrnych, vedeckých a technických výcvikov by mal byť na čo najvyššej úrovni s cieľom umožniť ľuďom prispôsobiť sa zmenám v širšom rozsahu a podporiť účasť občanov, kvalitnejšie pracovné miesta, podnikateľského ducha a inovácie.

Na druhej strane je potrebné študovať demografické zmeny a ich dosah na verejné výdavky, trh práce a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Podobne by sa inovatívna reforma trhu práce mala riadiť pravidlami „flexiistoty“, ktoré podporujú konkurencieschopnosť a zároveň poskytujú primerané sociálne zabezpečenie, no neprikyvujú poslancom pravice, ako vo svojom príspevku povedala moja kolegyňa Rebecca Harmsová.

Napokon, je dôležité, aby medzi členskými štátmi a všetkými príslušnými orgánmi dochádzalo k účinnej výmene osvedčených postupov, pretože to nám umožní podporiť konvergenciu cieľov v celej Európe.

  Helmuth Markov (GUE/NGL). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, povedali ste, že v poslednom čase sa podarilo vytvoriť dosť veľa nových pracovných miest. Je to pravda, no vo väčšine prípadov ide o neisté pracovné miesta. Povedali ste, že vzrástla produktivita. Je to pravda, no tento nárast produktivity sa nevyužil na zvýšenie miezd, čo bolo možné urobiť, ani na spätné investície. Povedali ste, že rastúci HDP je tiež znakom toho, že ideme správnym smerom, že lisabonská stratégia je správna. Napriek trom priaznivým štatistikám, ktoré ste nám predstavili, vám musím povedať, že dodnes sme neboli svedkami žiadnych výsledkov.

Zisky rastú, no príjem z miezd nerastie, aj naďalej je naša hospodárska politika zameraná na ponuku, nie na dopyt, domáci dopyt je neprimeraný. To znamená, že s lisabonskou stratégiou máme stále tie isté problémy, aké sme mali pred piatimi rokmi, aké sme mali pred troma rokmi. Vôbec nič sa nezmenilo. Ako teda môžete povedať, že naše smerovanie je správne? Čo máme? Povedali ste tiež, že musíme podporovať malé a stredné podniky. V tom prípade by som vás požiadal, aby ste sa obrátili na svojho kolegu, pána komisára Mandelsona. Aký bol jeho prínos pre globálnu európsku stratégiu? Bola ním skutočnosť, že trhy musia byť otvorené veľkým celosvetovým spoločnostiam. O malých a stredných podnikoch sa tu nehovorí nič, ani slovo!

V členských štátoch uskutočňujeme reformy uprednostňujúce akciové spoločnosti, ktoré sú oslobodené od dane. Vytvorené zisky potom už neplynú do národného hospodárstva. Hovoríme, že zamestnanci musia byť pružní. Musia prijať to, že zarábajú menej peňazí. Robia to už mnoho rokov. Keď rastú zisky, mali by sa na nich tiež podieľať. Tak to však nie je. Banky neúprosne špekulujú a veľmi veľký podiel ziskov veľkých spoločností sa investuje vo forme finančného kapitálu, pretože tam je rozpätie zisku väčšie ako keby podniky investovali tieto prostriedky späť do výroby. To pre lisabonskú stratégiu nepredstavuje správne smerovanie.

Ak chcem peniaze, potom musím, ako Európska únia alebo členský štát, trvať na vyššom príjme z daní. To možno dosiahnuť len v oblastiach, kde je možné získať dostatok daní. To by bol správny prístup pre lisabonskú stratégiu: radikálne prehodnotenie hospodárskej politiky. Ak sa budeme aj naďalej uberať smerom, ktorý navrhujete, nevyriešime problém, ktorý v Európskej únii máme.

  John Whittaker (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, je zbytočné stále rozprávať o lisabonskej agende, pretože každý rok za posledných osem rokov sme museli všeobecne uznať, že nefunguje veľmi dobre.

Tejto správe, ktorá obsahuje obrovský zoznam toho, čo by Európska únia mala robiť, úplne ušla podstata celej veci. Namiesto toho, aby Európska únia poháňala rast a produktivitu nahor, je to práve Európska únia, so svojimi nekonečnými zásahmi do podnikania, kto brzdí hospodárstva v Európe.

Ďalšie hľadisko, na ktoré sa neberie ohľad, je to, že rôzne hospodárstva Európskej únie majú veľmi rozdielnu štruktúru a výkonnosť. Je nezmyslom hovoriť o európskom hospodárstve ako o jednom celku. Porovnajte si Nemecko, ktoré dosahovalo mierny hospodársky rast, s krajinami južnej Európy, ktoré boli v rozličnej miere postihnuté obrovskými schodkami obchodnej bilancie, upadajúcim rozmachom bývania a ohromnými štátnymi dlhmi. Tieto krajiny zúfalo potrebujú nižšie úrokové miery a devalváciu meny, ktorú však nemožno vykonať, keďže všetky tieto krajiny patria do eurozóny. Ak by Európska centrálna banka znížila úrokové miery, aby týmto krajinám trochu pomohla, nesplnila by plánovanú cieľovú hodnotu inflácie, čo by Nemcov určite nepotešilo.

Rozhodne si myslím, že namiesto nekonečných prejavov v tejto neplodnej diskusii o lisabonskej stratégii, by bolo oveľa lepšie, keby sme určitú pozornosť venovali aj týmto pomerne naliehavým otázkam. Ale predpokladám, že potom by sme len zvýraznili základnú slabú stránku hospodárskej a menovej únie, ktorou je to, že jednotná mena nie je dlhodobo udržateľná v skupine výrazne odlišných hospodárstiev, v ktorých rozhodujú nezávislé vlády.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že Európa sa musí rozvíjať ďalej smerom k znalostnému hospodárstvu, ktoré by bolo schopné lepšie súťažiť na svetových trhoch. Na tom sa všetci zhodujeme. Nezhodujeme sa však napríklad na skutočnosti, že Komisia považuje novú obrovskú hospodársku migráciu za jeden z najdôležitejších prostriedkov na dosiahnutie lisabonských cieľov. Je to nezmysel. V Európe máme dostatok talentov. Predovšetkým máme v Európe niekoľko desiatok miliónov nezamestnaných, a to viac než dosť. To je obrovská výzva, ktorej musia čeliť vlády a svet obchodu a priemyslu. Okrem toho, váš priemerný Európan nechce byť svedkom novej vlny prisťahovalectva. Chce byť svedkom toho, že sa obrovské množstvo prisťahovalcov zo zahraničia, ktorí už sú v EÚ, integruje, asimiluje, a že sa títo ľudia stanú súčasťou procesu zamestnanosti.

Áno, prístup Komisie je znova úplne nesprávny. Pamätám si, že Európska komisia pred pár mesiacmi vyhlásila, že politická kríza v Belgicku spomalí tempo reforiem, ktoré je potrebné na dosiahnutie lisabonských cieľov. V skutočnosti je to presne naopak. Skutočnosť je taká, že politická kríza v Belgicku bola dôkazom zlyhania belgického štátu a práve táto skutočnosť existencie Belgicka bráni Flámom v modernizácii zákonov o zamestnanosti a trhu práce, v znížení sociálnych nákladov, v zjednodušení a znížení daní, čo je potrebné presne preto, aby bolo možné dosiahnuť lisabonské ciele. No, samozrejme, pre Európsku komisiu je úplne neprijateľné, aby uznala, že Belgicko predstavuje prekážku pre Flámsko i Valónsko.

  Cristobal Montoro Romero (PPE-DE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pán úradujúci predseda, znova sa z hľadiska Európskej únie nachádzame v zložitej chvíli, musíme čeliť náročnej hospodárskej situácii a začíname tvoriť hlavné črty hospodárskej politiky v situácii, ktorú možno v podstate charakterizovať oslabením hospodárskeho rastu, ktoré je v zásade reakciou na nedostatok dôvery hospodárskych subjektov: spotrebiteľov, podnikateľov a predovšetkým malých a stredných podnikov.

Chceme poblahoželať spravodajkyni a tiež chceme vyjadriť našu spokojnosť s priaznivým prístupom iných skupín, najmä socialistickej skupiny, s ktorou sa nám podarilo dosiahnuť širokú dohodu, vďaka ktorej bolo možné vytvoriť hlavné črty hospodárskej politiky. Najmä by však moja politická skupina, skupina Európskej ľudovej strany, rada zdôraznila náležitosť posilnenia Európskej únie a posilnenia európskeho hospodárstva tým, že budeme obhajovať hospodárske reformy a že sa zaviažeme k realizácii týchto reforiem. V tejto súvislosti podporujeme Komisiu pri úsilí použiť integrované usmernenia na realizáciu základných reforiem, aby sa vytvoril základ pre nový rámec dôvery, prostredníctvom ktorého bude možné prekonať ťažkosti, ktorým čelíme.

Ide o nový rámec, ktorý sa sústreďuje na reformy trhu práce, ktoré sú výsledkom dohody sociálnych partnerov, na daňové reformy, ktoré podnecujú rast malých a stredných podnikov, a na tvorbu nových pracovných miest. V skratke, ide o rámec zameraný na reformy, ktoré umožňujú dokončenie vnútorného trhu, ktoré predstavuje najlepší spôsob podpory hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest v Európskej únii.

V tejto súvislosti by som tiež rád zdôraznil, že je potrebné odmietnuť protekcionizmus, čo tiež obhajujeme v našom stanovisku k politike, a musíme podporovať, v skratke povedané, to, aby sme v Európskej únii konečne položili základy hospodárskeho rastu, prostredníctvom ktorého sa zvýši zamestnanosť, čo predstavuje skutočný pilier európskej integrácie.

  Edit Herczog (PSE). – Vážená pani predsedajúca, po dlhej diskusii sme sa konečne dopracovali k textu, ktorý my, socialisti, môžeme podporiť. Vítam tento kompromis týkajúci sa uznesenia o lisabonskej stratégii.

Dovoľte mi však začať tým, že vyjadrím svoj osobný názor: myšlienka ešte neznamená celé riešenie. Všetko závisí od vykonania. Je potrebné spojiť tieto dve veci. V roku 2000 bola myšlienka lisabonskej stratégie dobrá a veľmi aktuálna. Ani by sme nemohli lepšie definovať ciele, ako sa nám to podarilo počas prehodnotenia v roku 2005. No ak sa pozrieme na samotné vykonanie, najmä ak spätne zhodnotíme vykonávanie v čase a pozdĺž celej reťaze procesu rozhodovania, to už je celkom iný príbeh. V porovnaní s prvými piatimi rokmi došlo k zlepšeniu, získali sme určitú dynamiku, no výsledky sú obmedzené v porovnaní s potrebami a globálnymi výzvami, ktorým musíme čeliť, a v porovnaní s potenciálom, ktorým disponujeme.

Boli sme svedkami niekoľkých výborných iniciatív a skutočných úspechov, medzi ktoré patrí napríklad program pre rast a zamestnanosť alebo projekt „najskôr myslieť v malom“ (Think Small First). Boli sme tiež svedkami viacerých legislatívnych úspechov, medzi ktoré patrí napríklad smernica o službách, nariadenie o dohľade nad finančnými trhmi, politika v oblasti zmeny klímy a nový energetický balík. No chýba celkový pocit. Chýba tiež samotný záväzok. V európskych inštitúciách sa to prejavuje zníženým výskytom použitia výrazu „v spojení s programom“. Prejavilo sa to tiež nízkym záujmom o túto tému počas minulotýždňového spoločného parlamentného zasadnutia s národnými parlamentmi. Prejavuje sa to aj na výsledkoch Eurobarometra.

Dovoľte mi uviesť dve štatistiky z výsledkov prieskumu Eurobarometer. Takzvaný index optimizmu sa za posledných deväť mesiacov znížil o deväť bodov z 26 na 17. Ak sa pozrieme na kľúčové ukazovatele výkonnosti, počas posledných deviatich mesiacov tiež došlo k poklesu indexu optimizmu v oblasti zamestnanosti, a to o tri body z +5 na +1. Ak sa prizrieme bližšie, zistíme, že kľúčové prvky lisabonskej stratégie sa nachádzajú na posledných miestach pokiaľ ide o otázky, ktoré ľudia považujú za najdôležitejšie. Znamená to, že osem rokov od Lisabonu európski občania neveria, že EÚ dokáže ponúknuť správne odpovede na tieto otázky.

Lisabon je teda ešte stále v našich dokumentoch, no určite nie v našich srdciach a mysliach. V 21. storočí nebudú o víťazovi pretekov medzi svetadielmi rozhodovať len prírodné a energetické zdroje, ale aj finančné zdroje. O víťazovi rozhodne ľudský kapitál a ľudské zdroje. O sile Spoločenstva spoločne rozhodne spojenie z hľadiska kvantity celkového počtu obyvateľstva a z hľadiska kvality dôslednosť vedomostí. Z pohľadu Spoločenstva máme pred sebou ešte veľa práce pokiaľ ide o tvorbu poznatkov, ich riadenie a motivovanie ľudí. Spoločenstvo musíme vnímať ako jeden celok, nesmieme dovoliť, aby bol niekto diskriminovaný. Nesmieme nikoho vynechať, ani mladého, ani starého, ani čierneho, ani bieleho, ani bohatého, ani chudobného. Potrebujeme každého, ľudí ako celok. V 21. storočí budú najdôležitejší skutoční ľudia, no pán predseda Komisie tu dnes nie je, aby o tom diskutoval...

(predsedajúca prerušila rečníčku)

  Lena Ek (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, po siedmych rokoch práce je lisabonská stratégia sčasti neúspešná. Je to spôsobené najmä ťažkosťami pri jej vykonávaní. Dám vám príklady z oblasti vnútorného trhu.

Pokiaľ ide o energetický balík, museli sme vytvoriť úplne nové právne predpisy. Keď sme sa rozhodli, že je potrebné zvýšiť rozpočtovú položku na výskum, dostali sme len 50 % z objemu, o ktorom sme rozhodli, že je potrebný. Pokiaľ ide o inovácie, sme svedkami európskeho paradoxu, pretože peniaze síce v tejto oblasti investujeme, no nedarí sa nám dosiahnuť požadovanú industrializáciu a zamestnanosť.

Veľa sme toho narozprávali o malých a stredných podnikoch, no ešte stále musia zápasiť s rovnakou reguláciou ako veľké celosvetové priemyselné odvetvia.

Vieme, že rodová rovnosť zvyšuje hospodársky rast, no v tejto oblasti máme pred sebou ešte veľa práce. Vieme, že odvetvie dopravy je v Európe na veľmi zlej úrovni a pokiaľ ide o železnice a dobu dopravy cez Európu, máme pred sebou tiež ešte veľa práce. Nastal čas, aby sme to zmenili. Pán Turk a pán Almunia, a možno tento odkaz budete môcť sprostredkovať aj pánovi Verheugenovi, prvá vec, ktorú je potrebné zvážiť, je text uznesenia o klimatických zmenách na jarnom samite.

Všetci sa zhodujeme na tom, že zmena klímy môže byť situáciou, z ktorej budú mať prospech všetky zúčastnené strany, budeme môcť vyriešiť environmentálne problémy a budeme môcť vytvoriť nové pracovné miesta. V parlamente sme už v tejto oblasti prijali rozhodnutia, teraz čakáme, s čím príde Komisia a Rada počas jarného samitu.

Ešte stále je 18 miliónov Európanov bez práce, viac ako 18 miliónov ľudí je nezamestnaných, pričom vieme, že malé a stredné podniky, technológie šetrné k životnému prostrediu, inovácie a služby dokážu vytvoriť pracovné miesta, ktoré potrebujú. Dáte im na to príležitosť?

  Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, v tejto rozprave o lisabonskej stratégii by som v prvom rade rád zdôraznil, že sa, podľa môjho názoru, nevenovala dostatočná pozornosť dosahu americkej finančnej krízy na úroveň hospodárskeho rastu a nezamestnanosti v Európe. Aj keď odhady rastu HDP na roky 2008 a 2009, ktoré predložili jednotlivé členské štáty, sú nižšie ako miery rastu, ktoré boli dosiahnuté v roku 2007, zdá sa, že skutočnosť bude ešte horšia.

Po druhé by som chcel upozorniť na to, že vláda Spojených štátov amerických a Federálny rezervný systém reagovali veľmi rázne a rýchlosťou blesku. Vláda navrhla podporu podnikom a spotrebiteľom v celkovej výške 150 miliárd dolárov. Opakovaným znížením úrokových mier centrálna banka zabezpečila, že reálna základná úroková miera bola negatívna.

Naopak, vlády členských štátov EÚ, Európska centrálna banka a ostatné centrálne banky budia dojem, že ich spomalenie hospodárskeho rastu a posilňovanie eura teší. Musíme súhlasiť so záverom správy, pokiaľ ide o nutnosť zmeniť daňové zaťaženie z pracovného na environmentálne, no rozhodne musíme odmietnuť návrh koordinovať výšku sadzieb daní z príjmov právnických osôb v členských štátoch.

  Sahra Wagenknecht (GUE/NGL). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, je pravda, že európske hospodárstvo čelí veľkým problémom. Krízy na svetových finančných trhoch, rastúce ceny potravín a energií, stagnujúci domáci dopyt, ktorý je výsledkom dampingu miezd a sociálnej krádeže, nárast neistej zamestnanosti, to všetko sú naliehavé problémy, ktoré je potrebné riešiť. Správa ich však vôbec nespomína.

Správa nám pripomína, že tempo rastu príjmov by malo držať krok so strednodobým rastom produktivity. No zároveň správa vyzýva na neustále úsilie o realizáciu neoliberálnych štrukturálnych reforiem, t.j. tých údajných reforiem, ktoré vlastne privodili problémy, ktorým dnes musíme čeliť. Namiesto toho, aby sa pracovné miesta vytvárali prostredníctvom verejných investícií, ešte viac sa tlačí na zamestnancov a nezamestnaných, zvýši sa pracovný čas a dôjde k ešte väčšiemu podkopaniu ochrany proti neoprávnenému prepusteniu z práce.

Namiesto toho, aby sme prijali opatrenia na reguláciu finančných trhov a kapitálových transakcií, máme sa len bezmocne prizerať na to, ako sa súčasná finančná kríza ešte viac rozširuje. A namiesto toho, aby sme skoncovali s politikou liberalizácie, ktorá veľkou mierou prispela k zvýšeniu cien na trhoch s energiou, máme sa aj naďalej tvrdohlavo zameriavať na privatizáciu a dereguláciu.

Naša skupina nebude hlasovať za túto správu. Nepodporíme správu, ktorá obhajuje neoliberálny program, šliape po sociálnych právach a spôsobí ešte viac kríz. V skutočnosti potrebujeme radikálne inú hospodársku politiku, v ktorej sú záujmy zamestnancov a nezamestnaných prednejšie ako ziskuchtivosť veľkých obchodných spoločností.

  Patrick Louis (IND/DEM). – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, to že chceme znalostné hospodárstvo je dobré, no nestačí to. Rast priamych alebo odvodených pracovných miest závisí od udržateľnosti tradičných foriem robotníckych prác, no tieto priemyselné odvetvia sú vystavené veľkému tlaku. Ich konkurencieschopnosť je ohrozená zvyšujúcimi sa byrokratickými nákladmi v našich spoločnostiach, navyše ich brzdí nezmyselný spôsob riadenia eura, ktorý pre krajiny, ktoré nemajú vôbec žiadnu skutočnú sociálnu ani environmentálnu politiku, vytvára z hľadiska konkurencie dodatočný príjem.

Tento model je postavený na hlavu. V rámci EÚ sa správame socialisticky a navonok ako liberáli, no v skutočnosti potrebujeme ochranu pred vonkajším svetom a väčšiu slobodu vo vnútri EÚ. Fakty to jasne dokazujú. Lisabonská stratégia nefunguje, pretože hospodárstva v Európe nie sú súmerné, tlak konkurencie rastie a na kapitálových trhoch dochádza k obrovským výkyvom.

Opusťme teda demotivačne pôsobiaci mýtus Európskej sociálnej stratégie, ktorá vraj zaručí blahobyt pre všetkých. Tým, že budete rastlinu ťahať za listy, ju neprinútite rásť! Riešenia neprídu z Bruselu, budú výsledkom voľnej spolupráce a toho, že členské štáty sa začnú správať podľa svojho vlastného zdravého rozumu. Naše korene zapustené v zemi našich národov nám dajú inteligenciu, vnímavosť, citlivosť a silu vysporiadať sa s výzvami súčasnosti. V tomto prípade nám listy Ježiškovi nepomôžu.

  Malcolm Harbour (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, na rozpravách tohto Parlamentu sa zúčastňujem už od pôvodnej lisabonskej stratégie. Som tiež členom lisabonskej koordinačnej skupiny v tomto Parlamente. Neustále vyzývam na to, aby Komisia zaostrila svoje sústredenie na lisabonskú stratégiu, a aby vypracovala jasne vymedzený zoznam priorít. Myslím si, že to zatiaľ nikto nespomenul, ani neocenil Komisiu za to, že tento zoznam skutočne vypracovala. Teraz máme k dispozícii Lisabonský program Spoločenstva s desiatimi prioritnými opatreniami.

Ako člen skupiny musím s pomerne veľkou ľútosťou povedať, že si myslím, že uznesenie Parlamentu sa vydalo úplne iným smerom. Uznesenie, ktoré máme dnes pred sebou, sa mi zdá byť nejednoznačnejšie a obsahuje tiež oveľa viac zbytočných rečí ako predchádzajúce uznesenia. Predpokladám, že Komisia bude sklamaná, pretože v lisabonskej stratégii Spoločenstva s desiatimi prioritami, ktorú ste všetci nepochybne čítali, je jednou z najdôležitejších požiadaviek Komisie toto: „Je nevyhnutné, aby sa Európsky parlament, Rada a Európska komisia zhodli na strategických reformných cieľoch a opatreniach.“ Rozhodne s tým súhlasím. Dúfam, že Komisia dokáže niečo vybrať z tohto uznesenia, pretože som presvedčený, že väčšina sa nachádza práve tam.

Napriek tomu si myslím, že jedno z ponaučení pokiaľ ide o našu spoluprácu s Komisiu je to, že z hľadiska našej ďalšej práce na tejto stratégii sa musíme zamerať na tieto prioritné opatrenia, pretože ma teší, že Komisia na nich bude pracovať, bude sa ich snažiť stabilizovať a posunúť dopredu. Súčasťou nášho problému je aj to, že dostávame hory dokumentov, rôzne oznámenia o rôznych aspektoch stratégií a prehodnotených priorít. Tento súbor revízií, tento súbor desiatich priorít, je odlišný od tých, ktoré sme mali k dispozícii minulý rok. Úprimne povedané, takto sa nemôžeme pohnúť vpred.

Minulý týždeň som sa ako spravodajca zúčastnil na zasadnutí s národnými parlamentmi. Chcem len zopakovať, čo už povedalo mnoho mojich kolegov: opatrenia týkajúce sa lisabonskej stratégie sa presúvajú odtiaľto do rokovacích sál národných parlamentov, pretože práve v tejto oblasti ich musíme zapojiť, pokiaľ ide o naplnenie desiatich prioritných cieľov, o tomto musíme uvažovať aj my. V tejto súvislosti obzvlášť vítam účasť pána ministra na tejto rozprave, pretože sa tým preukazuje, akú dôležitosť pripisuje Rada tejto otázke.

  Anne Van Lancker (PSE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, pán úradujúci predseda, pán komisár, ak mám byť úprimná, som sklamaná z nedostatku sociálnych ambícií na zozname určenom pre jarný samit, ktorý ste nám dnes predstavili. Moja skupina si myslí, že existujú dobré dôvody na posilnenie lisabonskej stratégie a integrovaných usmernení vo viacerých kľúčových aspektoch. Tri z nich sa týkajú sociálneho rozmeru. Je pravda, že lisabonská stratégia napomohla rast a zamestnanosť, no nie každý mohol mať z toho prospech. Šesť miliónov mladých ľudí opúšťa školy bez získania kvalifikácie. Pre prisťahovalcov a postihnutých je veľmi náročné nájsť si prácu, 16 % Európanov žije v chudobe. Je to dôkazom toho, že stratégia pre rast a zamestnanosť nevedie automaticky k sociálnemu začleneniu a poriadnemu zamestnaniu pre všetkých. Preto by sme boli radi, keby došlo k posilneniu sociálneho rozmeru prostredníctvom nového usmernenia, ktoré by zaistilo aktívne sociálne začlenenie pre všetkých.

Po druhé, nie všetky pracovné miesta ponúkajú kvalitnú prácu. Výrazne vzrástol podiel neistých pracovných zmlúv (dočasná práca, nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok, práca cez sprostredkovateľské agentúry). Najmä ženy a mladí ľudia často končia na nekvalitných pracovných miestach. A výdavky členských štátov na aktívnu politiku zamestnanosti, podporu a výcvik sa nezvýšili, naopak klesli. Členské štáty teda ešte zjavne nepochopili, že vyvážený prístup založený na flexiistote musí znamenať tvorbu zmlúv, ktoré sú pružné i bezpečné, a že aktívne investovanie do ľudských zdrojov je nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo možné zabrániť segmentácii trhu. Chceme, aby usmernenia obsahovali všetky základné zásady flexiistoty, vrátane kvality pracovných miest a investícií do ľudských zdrojov.

Po tretie, sociálny rozmer lisabonského programu je veľmi skúpy. Uisťujú nás, že bude vytvorený nový sociálny program a je dobré, že by mal byť súčasťou lisabonského balíka. No očakávame, že Európska komisia navrhne ambiciózny sociálny program, nie len oznámenia o demografii, výcviku a migrácii, ako bolo oznámené, ale aj iniciatívy týkajúce sa právnych predpisov, ktoré by zlepšili kvalitu zamestnanosti a podporili by boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. V každom prípade, vážený pán úradujúci predseda, by som bola veľmi rada, keby sa do jarného samitu vložila väčšia dávka sociálnych ambícií.

PREDSEDÁ: Edward McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Adina-Ioana Vălean (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, jedným z kľúčových odporúčaní Európskeho parlamentu je bojovať proti protekcionizmu vnútri i mimo Európskej únie.

Som pevne presvedčená o tom, že protekcionizmus nechráni práva občanov, naopak, podkopáva ich, no Európa by si v prvom rade mala urobiť poriadok vo vlastnej kuchyni. Našou najvyššou prioritou by malo byť odstránenie protekcionistických prekážok v rámci EÚ. Ak chceme premeniť európsky jednotný trh na skutočnosť, musíme rozšíriť štyri základné slobody spoločného trhu, najmä voľný pohyb pracovníkov. Naša správa priznáva, že mnoho trhov práce je aj naďalej segmentovaných, a že mobilita pracovnej sily je ešte stále na nízkej úrovni. Aké prekvapenie! Zabudli sme snáď na to, že väčšina občanov nových členských štátov ešte vždy potrebuje pracovné povolenie, ak chcú pracovať v iných krajinách EÚ?

Štyri roky po rozšírení v podobe „veľkého tresku“ nie sme svedkami žiadneho veľkého narušenia trhov práce v starých členských štátoch, nenastal ani žiaden príliv pracovníkov, ktorý by mohol odôvodniť prechodné obmedzenia. Naopak, rozširovanie zložitých národných kvót a kvalitatívnych obmedzení v členských štátoch podkopáva lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je zabezpečiť vytvorenie pružných trhov a mobilnej pracovnej sily.

Máme už len dva roky na to, aby sme sa stali najkonkurencieschopnejším hospodárstvom na svete, aby sme zvýšili našu konkurencieschopnosť, vytvorili viac pracovných miest a dosahovali vyšší rast, no ja dúfam, že sa nám to podarí. V mojej vlasti, Rumunsku, bol za posledných päť rokov priemerný hospodársky rast vyšší ako 6 %, nezamestnanosť klesla na 4 %. V súčasnosti sa začíname obávať nedostatku pracovnej sily.

Je potrebné otvoriť hranice pracovníkom z tretích krajín, no našou najvyššou prioritou by malo byť v prvom rade odstrániť vnútorné prekážky v rámci EÚ. Pracovníci z 12 nových členských štátov by mali mať prednostne možnosť ísť pracovať do akéhokoľvek iného členského štátu EÚ, prechodné opatrenia by sa mali odstrániť. Nie je možné odôvodniť, že žiadame príchod pracovníkov zvonka, keď ešte vždy platia obmedzenia pre našich občanov.

Obmedzenia sú neodôvodniteľné, navyše protirečia lisabonskej stratégii. Odstránenie týchto obmedzení predstavuje jediný spôsob, ako je možné dosiahnuť konkurencieschopnú a inovatívnu Európu.

  Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN) . – (PL) Vážený pán predsedajúci, lisabonská stratégia stanovuje ciele, ktoré musíme v budúcnosti dosiahnuť, ak chceme, aby Európa bola miestom, kde sa plnia túžby občanov. Európa je však len ostrov na mape sveta a pokiaľ najväčšie svetové veľmoci nedosiahnu podobné ciele, zavedenie aj tých najžiadanejších zmien, napríklad v oblasti podnebia, bude znamenať len toľko, že si sami obmedzujeme možnosti nášho priemyslu a našich výrobcov, pričom zahadzujme ostatné ciele stratégie.

Bolo by samovraždou bojovať proti demografickému poklesu v Európe prijímaním prisťahovalcov z iných svetadielov, pričom by zároveň dochádzalo k rozbitiu inštitútu rodiny a rodinných hodnôt, pretože by sa tým zvýšila pravdepodobnosť kultúrnych konfliktov v budúcnosti. To isté platí aj v mnohých iných oblastiach. Lídri najväčších európskych krajín hovoria o potrebe liberalizovať obchod, pričom vo svojich vlastných krajinách presadzujú hospodársky nacionalizmus. Európska únia si musí prestať klamať, musí sa postaviť a začať bojovať na svetových hospodárskych trhoch na základe dodržiavania tradičných európskych zákonov a zvykov.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi opýtať sa jednoduchú otázku. Aká veľká dôležitosť sa v správe výboru o novom cykle lisabonskej stratégie pripisuje sociálnym požiadavkám pracujúcich, malých a stredných podnikov, mladých ľudí a žien?

Je riešením, ak sa požiadavky občanov na prácu, ktorá je bezpečná a na plný úväzok, pretvoria na pružné a neisté pracovné miesta? Chcel by som vedieť, či predĺženie pracovného času a zvýšenie veku odchodu do dôchodku je správnejšou odpoveďou na zvýšenú konkurencieschopnosť ako to, čo navrhujeme my, a síce že lepšie mzdy a bezpečné pracovné podmienky zvýšia produktivitu, no najmä zlepšia životnú úroveň.

Čo chcú mladí ľudia a ženy? Chcú byť neustále medzi výcvikom a zamestnaním, alebo chcú mať možnosť využiť svoje kvalifikačné predpoklady? Sme presvedčení o tom, že chcú využiť svoje predpoklady.

Pokiaľ ide o životné prostredie a zmenu klímy, cieľ znížiť emisie skleníkových plynov predstavuje jeden z priaznivých prvkov, v tejto oblasti sme pred Spojenými štátmi americkými a inými krajinami. Ak však vývoj v každej krajine nebude v plnej miere prepojený s ochranou životného prostredia, potom výsledky nebudú systematické.

Okrem toho, je možné podporovať rozpad štátnych poskytovateľov energie, elektriny a skvapalneného plynu a zároveň tvrdiť, že sa tak deje pre dobro verejnosti, že to napomôže energetickú sebestačnosť, a že sa to všetko udeje, samozrejme, pri zachovaní nízkych cien? Nie je to v skutočnosti presne naopak?

Na záver by som rád dodal, že výskum a inovácie nemôžu predstavovať len aktívum, ktoré je možné uviesť na trh. Sú verejným aktívom a predovšetkým by sa mali posudzovať z hľadiska rozsahu, akým môžu prispieť k pokroku spoločnosti. V dôsledku toho je potrebné dosiahnuť skutočný nárast verejných investícií a výskumu. Nemali by sme obetovať vedecký potenciál na úkor súkromného prospechu.

  Kathy Sinnott (IND/DEM). – Vážený pán predsedajúci, hospodárska súťaž je kľúčovým faktorom lisabonskej stratégie. Lisabonská stratégia je založená na konkurencii, konkurencieschopnosti a raste. Hoci je konkurencia dôležitá pre každé životaschopné hospodárstvo, je potrebné mať na pamäti, že základný mechanizmus konkurencie je taký, že niekto vyhrá a niekto iný prehrá. Ide o to, že prežije ten najsilnejší.

Vo všeobecnosti v dôsledku toho v Európe obchodné spoločnosti fungujú lepšie, vylepšujú svoje výrobky a služby a v celosvetovom rámci vynakladajú väčšie úsilie. Na druhej strane to z celosvetového hľadiska môže znamenať, že tí, ktorí sú neúspešní, sa môžu ocitnúť v extrémnej chudobe, no aj v rámci Európy je dôležité, aby sme riešili túto otázku neúspechu, pretože v rámci našej Únie existujú občania, ktorí sú neúspešní v dôsledku toho, že sa im nedarí využiť výhody, ktoré sú zvýraznené v stratégii. Napríklad sme ďaleko od toho, aby sme dosiahli ciele v oblasti zamestnanosti našich občanov a v odstraňovaní chudoby. V skutočnosti štatistiky vykazujú mimoriadny nárast nielen nezamestnaných, najmä medzi mladými ľuďmi, ale aj nárast sociálnych nerovností a úrovní chudoby.

  José Albino Silva Peneda (PPE-DE). – (PT) V roku 2006 dosiahla Európska únia najvyšší hospodársky rast od roku 2000. V roku 2007 EÚ rástla rýchlejšie ako Spojené štáty americké a v niektorých nových členských štátoch sa hospodársky rast priblížil dvojcifernej miere rastu, v niektorých prípadoch ju dokonca prekonal. Mám tu jasnú odpoveď pre tých, ktorí tvrdia, že reforma lisabonskej stratégie je neoliberálna, a že už nepripisuje dôležitosť sociálnym otázkam: v roku 2006 rástla zamestnanosť trikrát rýchlejšie ako bol priemerný rast za posledných päť rokov, za posledné dva roky bolo vytvorených viac ako šesť a pol milióna nových pracovných miest, pričom sa očakáva, že do roku 2009 sa ich vytvorí ďalších päť miliónov. Takýto vývoj sme nevideli od osemdesiatych rokov minulého storočia.

Okrem toho, v porovnaní s hodnotami za posledných päť rokov dosiahla v roku 2006 európska produktivita nadpriemerný nárast, pričom bol po mnohých rokoch nárast produktivity v Európe vyšší ako v USA. Hoci nie je možné pripísať tieto výsledky výhradne lisabonskej stratégii, je nepopierateľné, že k nim prispela. Preto blahoželám Komisii k tomu, ako sa jej podarilo koordinovať lisabonskú stratégiu vo veľmi náročnej situácii.

Pokiaľ ide o budúcnosť, európske hospodárstvo môže rásť aj naďalej a môže byť vytvorených viac pracovných miest aj napriek súčasnej hospodárskej situácii, ak budú v nasledujúcich rokoch hospodárske politiky členských štátov lepšie koordinované, ak sa viac rozvinie vnútorný trh, ak sa bude podporovať sociálny dialóg, ak budú mzdy rásť súčasne s produktivitou práce, ak bude existovať účinný systém finančného dohľadu, ak sa rozšíri piata sloboda, vedomosti, a čo je pre mňa veľmi dôležité, ak Európska únia vyšle jasné signály o tom, že chce brániť svoje záujmy, čo znamená, že namiesto toho, aby EÚ pasívne podliehala globalizácii, EÚ naopak ukáže, že je pripravená zohrávať kľúčovú úlohu pri jej riadení.

  Jan Andersson (PSE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, pán úradujúci predseda, ďakujem vám veľmi pekne. Súhlasím s tým, že lisabonská stratégia už niekoľko rokov prináša výsledky a je úspešná, no to podľa môjho názoru nie je dôvodom, aby sme nerobili žiadne zmeny.

Na jednej strane je to presne tak, ako povedal Udo Bullmann. Rast v súčasnosti klesá a inflácia stúpa. Situácia nie je úplne jasná. Na druhej strane, stalo sa niekoľko vecí. V prvom rade, prebieha diskusia o politike v oblasti klímy, v dôsledku čoho dôjde k zmene politík pre nás všetkých v EÚ. V tomto smere som optimistom, pretože to bude tiež znamenať nové investície a nový druh pracovných miest, ktoré sú z dlhodobého hľadiska udržateľnejšie, pričom majú rozsiahly vedomostný rozmer. Táto skutočnosť sa mala vo väčšej miere premietnuť do lisabonskej stratégie a do usmernení.

Po druhé, už niekoľko rokov prebieha diskusia o „flexiistote“, v dôsledku ktorej Rada vytvorila kvalitné usmernenia, ktoré sa však nepremietli do integrovaných usmernení. Máme rovnaké usmernenia ako predtým. Mohli sme vziať do úvahy celý proces, ktorý prebehol.

Po tretie, chcem sa vyjadriť k jednému aspektu, ktorý, okrem iných, spomínala aj pani Anne von Lankerová. Je pravda, že situácia sa v EÚ vyvíjala nejaký čas dobre, no nie je pravda, že sa vyvíjala dobre pre každého. Vo veľkej miere je rozšírené sociálne vylúčenie. Existujú aj zamestnania, ktoré nie sú vždy dobré, a z ktorých sa nedá vyžiť. V Európe sú regióny, kde situácia nie je veľmi priaznivá. Musíme prepojiť integrované usmernenia so sociálnym rozmerom. Medzi sociálnym rozmerom a rozvojom zamestnanosti a hospodárskeho rastu neexistuje protirečenie. Navzájom sa podmieňujú.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, je dôležité, aby Európa rástla, aby bol tento rast silný, a aby sa vytvárali nové pracovné miesta. Tak sa tiež vytvoria podmienky pre väčšiu legitímnosť našej Únie.

V posledných rokoch sa EÚ darilo lepšie ako už dlho nie. Situácia v EÚ sa tiež vyvíja lepšie ako napríklad v Spojených štátoch amerických. Vieme, že spolupráca v oblasti vnútorného trhu a eura vytvorila úplne nové podmienky pre rastúcu Európu. Ako už povedali mnohí predo mnou, ešte stále máme pred sebou veľa práce.

Dovoľte mi uviesť konkrétny príklad. Je možno trochu šovinistický, no i tak: v mojej vlasti švédska vláda presadila politiku rastu, v dôsledku ktorej sa vytvorilo stotisíc nových pracovných miest, podarilo sa to sčasti vďaka cieleným opatreniam na zníženie daní a príspevkov zamestnávateľov. Jeden návrh sa konkrétne týkal zníženia príspevkov zamestnávateľov v podnikoch služieb v mnohých odvetviach, ktoré nie sú na vnútornom trhu konkurencieschopné. Dúfali sme, že týmto spôsobom sa podarí vytvoriť 17 tisíc nových pracovných miest. Komisia však tento zámer zastavila a žiada, aby došlo k obmedzeniu tohto návrhu, ktoré by ho tak otupilo, že švédska vláda bude pravdepodobne nútená úplne ho stiahnuť.

Nedokážem pochopiť konanie Komisie a mám na to dva dôvody. V tieni hroziacej globálnej recesie mnoho vlád, prirodzene, reaguje rôznymi balíkmi stimulov, ktorými sa usilujú ochrániť zamestnanosť a kúpnu silu. Zámerom návrhu bolo poskytnúť prepotrebnú podporu mimoriadne slabo rozvinutému sektoru služieb vo Švédsku, o ktorej sme dúfali, že bude mať dobrý, stabilizujúci vplyv na naše hospodárstvo ako celok. Myslím si, že je to v hlbokom rozpore so všeobecným duchom lisabonskej stratégie. Pokiaľ sa chceme stať konkurencieschopným hospodárstvom, najkonkurencieschopnejším na svete do roku 2010, nemali by sme sa tiež odvážiť vyskúšať nové spôsoby riešenia? Páni komisári, chcem sa vás priamo opýtať, prečo bránite tomu, aby týmto spôsobom došlo k vytvoreniu nových pracovných miest?

  Wojciech Roszkowski (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, počas obdobia komunizmu v Poľsku zvykli ľudia hovoriť, že existujú tri ontologické kategórie: bytie, nebytie a plánovanie. A my dnes, rovnako ako tvorcovia plánov počas komunizmu, stále hovoríme, že je potrebné urobiť to alebo ono, že musíme dosiahnuť to a ono, no nedarí sa nám k týmto cieľom priblížiť. A tak uviazneme v zjavnom protirečení medzi záujmom rozvinutých krajín chrániť svoje centrá excelentnosti, ktoré v praxi predstavujú ich pracovné miesta, a kohéznou politikou, ktorú možno považovať za charitu.

Hospodársky rozvoj ázijských tigrov, napríklad Číny, svedčí o tom, že výsledky sa dosahujú iným spôsobom: prostredníctvom investícií do moderných technológií v krajinách s nízkymi výrobnými nákladmi. Pokiaľ nevyriešime protirečenie v prístupe EÚ, budeme aj naďalej hovoriť frázy o stratégii, celou svojou silou budeme kričať „vpred!“, no v skutočnosti budeme naďalej nehybne stáť na scéne.

  Lambert van Nistelrooij (PPE-DE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, je dobré, že dnes aktívne prispievame k jarnému samitu, že venujeme úzkostlivú pozornosť podrobnostiam. Je správne, že sme o tom dnes ráno hovorili, a že sme členským štátom predstavili naše očakávania. Dovolím si zdôrazniť, že naša stratégia sa vykonáva na decentralizovanej úrovni, v podnikoch, v samosprávach, v regiónoch. Viac ako 66 % z celkových vládnych výdavkov ide na miestne a regionálne projekty a ako koordinátor EPP pre regionálnu politiku viem, že prostredníctvom európskych nástrojov sme od roku 2007 pohli veci poriadne dopredu v dôsledku toho, že sme opätovne stanovili priority v štrukturálnych fondoch a v regionálnej politike. Posunuli sme sa od fyzickej infraštruktúry k vzdelanostnej infraštruktúre, k výcviku a inováciám. Hovoríme tu o najväčšom rozpočte Európskej únie v histórii, viac ako 450 miliárd do roku 2013. Našťastie naše uznesenie na túto skutočnosť jasne poukazuje. A to isté robí aj Výbor regiónov, ktorý svoju správu vydáva v rovnakom čase.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ešte k jednému bodu, o ktorom sme dnes ráno rozprávali v súvislosti so zmluvou. Popri sociálnej a hospodárskej súdržnosti dochádza aj k opätovnému potvrdeniu územnej súdržnosti, čo predstavuje tretí cieľ. Bude to znamenať najvyššiu prioritu pre zoskupovanie, koncentráciu podnikov v hlavných regiónoch. No zároveň musíme zabezpečiť, aby sa toto know-how nevyužívalo len v obmedzenej časti Európy, ale aby sa preniesol aj do ostatných regiónov v členských štátoch, ktoré nesmú zaostať. Regionálnu agendu a lisabonskú stratégiu teda vnímam ako významnú odpoveď, keďže zabezpečujú investície do vedomostí a konkurencieschopnosti, podnikania a malých a stredných podnikov. Prebieha mnoho programov, ktoré môžeme využiť nato, aby sme našim voličom, našim občanom a podnikom dokázali, že nejde len o európsku agendu, ale aj o agendu decentralizovaných partnerov.

  Elisa Ferreira (PSE). – (PT) Vážený pán úradujúci predseda, páni komisári, dámy a páni, takzvaná kríza rizikových hypotekárnych úverov v plnej miere vyvrátila mnoho argumentov, ktoré opakuje väčšina liberálnych politikov. V konečnom dôsledku sa trhy samy neregulujú, straty nemajú vplyv len na ľudí, ktorí sa vedome a dobrovoľne púšťajú do komplikovaných vysoko rizikových stávok a dobré správanie Európy nezaručuje imúnnosť voči vonkajším otrasom. Tento príklad je len jedným z mnohých, ktoré naznačujú, ako tvrdí socialistická skupina, že Európa by si mala vymedziť stratégie a nástroje politík, ktoré sú v súlade s jej cieľmi a s úlohou, ktorú sa usiluje zohrať v zložitom kontexte globalizovaného hospodárstva.

V roku 2000 sme stanovili základný cieľ prostredníctvom lisabonskej stratégie, ktorá bola medzičasom prehodnotená. Tento cieľ je stále platný, no nedosahuje sa v dostatočnej miere. Zámerom bolo, aby o dva roky, v roku 2010, bola Európa najkonkurencieschopnejšou oblasťou na svete, založenou na znalostnom hospodárstve, ktoré by vytvorilo väčšiu sociálnu súdržnosť a viac nových a kvalitnejších pracovných miest. Dnes sú výzvy naliehavejšie, no niektoré závery sú jasné: po prvé, bude potrebné, aby došlo k úplnej konvergencii medzi hlavnými usmerneniami hospodárskej politiky a lisabonskou stratégiou, po druhé, je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi stabilitou usmernení politík a schopnosťou reagovať na rýchle zmeny okolností, najmä z hľadiska podnebia, energie, vývoja na finančnom trhu, zahraničnej obchodnej politiky, či z hľadiska úlohy výmenných kurzov, po tretie, ciele sociálnej a priestorovej konvergencie patria v súčasnosti medzi najväčšie neúspechy lisabonskej stratégie.

Na záver mi dovoľte zhrnúť: Na to, aby bolo možné zabezpečiť vonkajšiu konkurencieschopnosť a zosúladiť ju s vnútornou súdržnosťou, sú potrebné účinnejšie zásahové mechanizmy. Účinná koordinácia hospodárskej politiky s cieľom dosiahnuť rast a zamestnanosť je len jedným z týchto mechanizmov. V súvislosti s týmito novými skutočnosťami bude potrebné znova vyhodnotiť sociálnu, vzdelanostnú, investičnú, výskumnú, vedeckú a technologickú politiku. V tomto duchu sa snažila socialistická skupina prispieť v tejto oblasti, dúfam, že tieto príspevky Komisia i Rada uvítajú. Potrebujeme, a ľudia to tiež očakávajú, aby sa predovšetkým zhmotnili prísľuby pokroku. Len takýmto spôsobom môžeme udržať ich nádej a dôveru v budúcnosť Európy a len takýmto spôsobom im to bude dávať zmysel.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vážený pán predseda, po ôsmich rokoch, odkedy bol cieľ stanovený, môžeme s určitosťou povedať, že Európska únia ho nedosiahne. Cieľ týkajúci sa konkurencieschopnosti sa vyznačoval viac propagandou ako konkrétnymi činmi. Vzhľadom na starnúce obyvateľstvo Európy bude v praxi obrovskou výzvou naplniť ciele stanovené lisabonskou stratégiou, najmä keď konkurenčné krajiny a regióny napredujú.

Mohli by sme si tiež položiť legitímnu otázku, či najkonkurencieschopnejšie hospodárstvo bolo uskutočniteľným cieľom, aj v pôvodnej podobe, alebo v podobe, o ktorú by sme sa v Európe mali usilovať za každú cenu, úplne ignorujúc všetky ostatné hodnoty. Pri tejto príležitosti mi dovoľte podotknúť, že v Európe je 18 miliónov nezamestnaných, a že miera nezamestnanosti mladých ľudí v niektorých oblastiach dosahuje až 25 %. Žiaľ, nezdá sa mi, že by to lídrov EÚ nejako veľmi zaujímalo. Napriek tomu je veľmi dôležité postarať sa o týchto mladých ľudí a nezamestnaných.

  Ryszard Czarnecki (UEN). – (PL) Vážený pán predsedajúci, má lisabonská stratégia predstavovať akúsi poľovačku na králika? Chceme králika naháňať, alebo ho chceme skutočne chytiť? Myslím si, že hlavnou úlohou je vytvoriť dôveru v Európske inštitúcie, ktoré navrhujú lisabonskú stratégiu. V tejto súvislosti je veľmi potrebné, aby sa ovocie hospodárskeho rastu prerozdeľovalo oveľa spravodlivejšie ako doteraz.

Bolo by veľmi zlé, keby sa lisabonská stratégia spájala s čoraz väčšími sociálnymi a hospodárskymi rozdielmi. Súhlasím s predchádzajúcimi rečníkmi, že ak sa to stane, stratégiu v praxi odmietnu nie vlády, ale občania Európskej únie.

  Piia-Noora Kauppi (PPE-DE). – Vážený pán predseda, z dnešnej rozpravy vyplýva, aká citlivá je táto téma pre Európsky parlament. Dôvod existencie je pre nás témou dňa. Ide nám o blaho Európanov v budúcnosti.

Máme rôzne názory na to, aký súbor nástrojov použiť, ako dosiahnuť lisabonské ciele, no myslím si, že každý v tomto Parlamente chce tieto ciele dosiahnuť. Napriek tomu súhlasím s pani Jäätteenmäkiovou, že sme, žiaľ, zatiaľ neboli svedkami veľkého pokroku.

Myslím si, že je potrebné hovoriť o dvoch úrovniach opatrení. Po prvé, na európskej úrovni je len jedna kľúčová vec, ktorú by sme mali vykonať, ak chceme zvýšiť konkurencieschopnosť, a to jednotný trh. Európsky vnútorný trh je najväčším motorom konkurencieschopnosti v celosvetovom kontexte. Byrokracia v našich krajinách je veľká. Je potrebné pracovať s malými a strednými podnikmi. Tieto otázky sú pre úspech Európy kľúčové.

Samozrejme, potom je potrebné sústrediť sa na veci na národnej úrovni, na úrovni členských štátov. V tejto oblasti je potrebné prijať oveľa viac opatrení, ako sme boli svedkami v poslednom čase, najmä pokiaľ ide o štrukturálne reformy trhu práce. Dnes sme počuli, ako premiér švédskej vlády hovoril o tom, aké dôležité sú štrukturálne reformy pre trh práce, aj z hľadiska riešenia demografických výziev. Myslím si, že je zrejmé, že v tomto smere si členské štáty nesplnili svoju povinnosť.

Myslím si tiež, že pokiaľ ide o fiškálnu politiku a makroekonómiu, je potrebné ukončiť éru rozpočtových schodkov. Čo sa týka našej makroekonómie, máme pred sebou skutočne veľa práce. Nemôže ju však vykonať Únia, hoci máme jednotnú menu. Musia ju vykonať politici v členských štátoch.

Na záver by som chcela podporiť pani Starkevičiűtëovú, ktorej správa je, podľa môjho názoru, vynikajúca. Finančné služby predstavujú jeden zo základných kameňov vnútorného trhu. Finančným službám musíme venovať oveľa viac pozornosti, a to aj na európskej úrovni.

  Pervenche Berčs (PSE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že tohtoročná rozprava je dosť dôležitá, pretože prehodnocujeme jeden cyklus lisabonskej stratégie.

Konečne rozumiem prístupu Komisie, ktorá hovorí, že všetko je v poriadku, a že nie je potrebné robiť žiadne zmeny, pretože európske hospodárstvo je na tom v zásade dobre. Hovoríte to, pretože v porovnaní so situáciou v americkom hospodárstve, áno, naše hospodárstvo je na tom v zásade oveľa lepšie. No dodala by som, že je zrejmé, že musí byť ťažké rokovaním dospieť k zmene vymedzenia usmernení, ak sa musí dohodnúť 27 krajín.

Avšak nejde len o to. Stav amerického hospodárstva bude mať dosah na hospodárstva všetkých členských štátov EÚ a pravdepodobne najmä na hospodárstvo eurozóny. Budeme tiež musieť brať ohľad na legitímne nové strategické ciele pre oblasť životného prostredia a energie, ktoré hlavy štátov a vlád prijali v marci minulého roka. Každý skúma, ak to mám povedať mierne, výkyvy na finančných trhoch a posudzuje ich vplyv na tieto trhy a ich dôsledky na skutočné hospodárstvo.

Preto žiadame, aby sa do prehodnotenia usmernení oficiálne začlenili tri prvky. Pán Turk, v novembri minulého roka na našom stretnutí v Ľubľane ste nám povedali: „Povedzte nám, čo Európsky parlament chce.“ Takže teraz vám to hovoríme, chceme, aby usmernenia vo väčšej miere zohľadňovali koordináciu hospodárskych politík, zmenu klímy a dohľad nad finančnými trhmi. Ak by bolo možné usilovať sa o dosiahnutie týchto vecí, uvítali by sme to ako dosiahnutie pokroku pokiaľ ide o našu schopnosť koordinovať hospodárske politiky, a teda aj uplatňovať usmernenia.

To však nie je všetko, pán komisár! Chceme tiež, aby bola väčšia zhoda medzi usmerneniami a všetkými ostatnými nástrojmi, ktoré má Komisia k dispozícii, aby sa zabezpečilo, že túto stratégiu, ktorú spoločne definujeme, bude možné vykonať využitím nástrojov, ktoré sú Európskej únii v tejto oblasti dostupné.

  Charlotte Cederschiöld (PPE-DE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár Verheugen, dámy a páni, lisabonská stratégia momentálne opúšťa pomalú úvodnú fázu a začína vytvárať optimizmus a vôľu, a presne to potrebujeme. Autori sa úspešne zamerali na to, čo je dôležité, a nenechali sa ovplyvniť tým, že Parlament sa chce do všetkého miešať.

Existujú rôzne spôsoby ako sa vysporiadať s výzvami globalizácie. Niekto ukrýva hlavu v piesku ako pštros a myslí si, že všetko bude v poriadku. Iní sú múdrejší a rovnako ako autori tejto správy vidia možnosti a snažia sa zlepšiť svoje schopnosti.

Najbližšia a najdôležitejšia vec, ktorá je teraz pred nami, je zabezpečiť, aby členské štáty aspoň dodržiavali svoje záväzky. To znamená, že je potrebné monitorovať vnútorný trh, zabezpečiť, aby členské štáty vykonali a dodržali prijaté rozhodnutia, ďalej je potrebné zabezpečiť, aby pravidlá boli opodstatnené, aby neboli príliš zložité, a aby neboli príliš nákladné pre malé a stredné podniky. Mali by sme sa aj naďalej držať dôležitých tém, medzi ktoré patria napríklad zjednodušovanie, určovanie referenčných hodnôt (benchmarking), porovnávanie a konkurencia.

V tejto súvislosti bude potrebná intenzívnejšia spolupráca medzi orgánmi na miestnej a regionálnej úrovni. Je to dobré pre občanov, je to dobré pre podniky, prispieva to k integrácii. Aby mohol prekvitať trh služieb, je potrebné systematicky monitorovať voľný pohyb.

Meranie výsledkov predstavuje krok vpred. EÚ získa legitímnosť predovšetkým vtedy, ak bude schopná zabezpečiť dobrú kvalitu života pre svojich občanov. Na to je potrebné stimulovať podnikateľské prostredie. Lisabonská stratégia môže byť v tomto smere nápomocná, ak bude vykonaná veľmi cieľavedome. Komisia musí členské štáty podrobiť tlaku.

Na záver mi dovoľte povedať, že som presvedčená, že Komisia príde s rozumným riešením švédskeho problému týkajúceho sa príspevkov zamestnávateľov.

  Antolín Sánchez Presedo (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, reforma Paktu stability a rastu a opätovné odštartovanie lisabonskej stratégie, v ktorej sú ako európske priority stanovené hospodársky rast a udržateľná zamestnanosť, prinášajú ovocie od jarného zasadnutia Rady v roku 2005.

Európa vykonáva spoločný program a počas prvého trojročného cyklu, ako povedal pán Almunia, sme boli svedkami zvýšenia hospodárskeho rastu, tvorby nových pracovných miest, zlepšení vo verejných financiách a zvýšenia potenciálu rastu európskeho hospodárstva.

Hoci sú výsledky v jednotlivých členských štátoch rôzne, celkové smerovanie je priaznivé. Bol som skutočne prekvapený, keď som počul, ako jeden z kolegov poslancov hovoril, že nie je možné zosúladiť cyklus, že nie je možné zároveň dosahovať rast, vytvárať pracovné miesta, zvyšovať sociálnu ochranu a šetriť. V Európskej únii však existujú príklady, že sa tieto veci môžu diať, príklad, ktorý poznám najlepšie, je, samozrejme, príklad Španielska.

Európska komisia vyhlásila, že Španielsko dosiahlo dobrý pokrok pri vykonávaní svojho národného reformného programu. Španielsko dosiahlo s trojročným predstihom 66 % mieru zamestnanosti, čo je viac ako európsky priemer, zvýšilo investície do výskumu a vývoja a vo všetkých rozpočtových rokoch dosiahlo prebytky. Ide o jasný príklad úspešnosti lisabonskej stratégie, ktorá posilnila španielske hospodárstvo a bola motorom nebývalej konvergencie až v takom rozsahu, že v súčasnosti Španielsko dosahuje 105 % priemeru Spoločenstva.

Na základe toho sa musíme dnes brániť rovnakým strategickým výzvam, ktoré vyplývajú zo zrýchľujúcej sa globalizácie a zo starnutia obyvateľstva. Aby to bolo možné dosiahnuť, musíme dbať najmä na sociálny rozmer.

Európa ako znalostná spoločnosť musí budovať slobodu vedomostí, musí premeniť digitálne začlenenie na skutočnosť a musí podporovať sociálny rozmer zlepšovaním základných ľudských zručností, poskytovaním príležitostí malým a stredným podnikom a vytvorením modelu flexiistoty so sociálnymi štandardmi.

Bude potrebné riešiť otázky, ktoré sa objavili v poslednom čase, napríklad kríza rizikových hypotekárnych úverov a vysoké ceny potravín a paliva, no keď ich budeme riešiť, musíme mať na pamäti, že naša situácia je lepšia, že počas nasledujúceho roka budeme oslavovať desiate výročie eura, a že musíme posilniť medzinárodnú hospodársku spoluprácu.

  Françoise Grossetęte (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, všetci vieme a musíme si to priznať a prijať, že lisabonská stratégia nám neumožnila dosiahnuť taký pokrok, v aký sme dúfali. Preto dnes znova musíme hovoriť o prehodnotení lisabonskej stratégie.

Rast v eurozóne sa v poslednom štvrťroku roku 2007 výrazne spomalil, a práve to je príčinou problémov v Európe. Ak má byť teda nasledujúci cyklus lisabonskej stratégie úspešný, nestačí len stanoviť diagnózu problémov v Európe, musíme ich aj začať liečiť, a to tak, že uplatníme proces jasného riadenia. Nasledujúci cyklus lisabonskej stratégie nesmie byť len byrokratickou záležitosťou.

Je dôležité, aby boli do tejto stratégie viac zapojené národné parlamenty a tiež Európsky parlament, ako sme to videli minulý týždeň. Keďže sa členské štáty spoločne dohodli na tom, čo každý z nich potrebuje urobiť, aby zreformoval svoje hospodárstvo, mali by sa tiež podujať na to, aby spätne informovali o tom, ako tieto reformy vykonávajú.

Až doteraz väčšina našich spoluobčanov vôbec nevedela, čo to lisabonská stratégia vlastne je. EÚ si preto nesmie píliť sama pod sebou konár, najmä v čase, keď musí čeliť mnohým výzvam, medzi ktoré patrí hospodársky tlak, zvýšenie cien energií, zmena klímy, sociálna nerovnováha a predpokladané znižovanie počtu obyvateľov od roku 2020.

Preto potrebujeme modelové opatrenia na vytvorenie skutočnej dynamiky a na podporu rozvoja a rastu miliónov malých a stredných podnikov, aby sa vytvorili nové pracovné miesta.

V oblasti životného prostredia je potrebné poskytnúť dostatočné množstvo finančných prostriedkov na opatrenia, ktoré rýchlo zlepšia energetickú účinnosť našich budov, takto podnietime inovácie, čím sa vytvoria nové pracovné miesta.

Pamätajme na to, čo povedal Churchill, malo by to byť našim heslom pre nasledujúci cyklus lisabonskej stratégie: „Nech je stratégia akákoľvek krásna, príležitostne je potrebné pozrieť sa aj na jej výsledky.“ Európska únia sa svojim občanom musí priblížiť tým, že dokáže konať účinne. To je hlavná myšlienka celej Európy, ochraňovať svojich občanov a svoje záujmy.

  Donata Gottardi (PSE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi zdôrazniť niekoľko kľúčových bodov stanoviska Európskeho parlamentu, a najmä socialistickej skupiny, pokiaľ ide o všeobecné usmernenia pre dokončenie cyklu lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

Je potrebné spojiť proces rozpočtovej konsolidácie, ktorý je charakteristický pre konvergenčné programy v rámci Paktu stability, s kvalitnými verejnými výdavkami. Verejné výdavky členských štátov je potrebné presmerovať a koordinovať smerom k prioritám stratégie, aby bolo možné zaručiť makroekonomickú stabilitu, udržateľný rast a dosiahnutie plnej zamestnanosti.

Každé presmerovanie verejných výdavkov zamerané koordinovane medzi členskými štátmi na spoločné investičné ciele aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, musí byť spojené s výskumom a vývojom, vzdelávaním a výcvikom, infraštruktúrou, dopravou a energetikou. Potom sa môže stať hlavným motorom stratégie rastu a konkurencieschopnosti, prostredníctvom ktorej bude európske hospodárstvo silné a schopné odolať finančným výkyvom a následkom financializácie hospodárstva.

Verejné výdavky zamerané na tieto priority umožnia zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať prepojeniu medzi rozpočtovými politikami, rastom produktivity a politikou miezd. V tejto oblasti socialistická skupina zastáva názor, že je potrebné silne prepojiť nárast produktivity so spravodlivým prerozdelením ziskov, ku ktorému vedie, s cieľom zabezpečiť sociálnu súdržnosť.

Kľúčovým bodom sociálnej súdržnosti je zavedenie minimálnej mzdy v národnom hospodárstve. Som presvedčená, že v tejto súvislosti Európsky parlament svojim zajtrajším hlasovaním vyšle silný a rozhodný signál tým, že vyzve členské štáty, aby sa zaviazali ku konkrétnemu a včasnému vykonaniu.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, finančná kríza a spomalenie na peňažných trhoch sa premietlo do reálneho hospodárstva, ide o vážny problém, ktorý je potrebné uvážlivo riešiť. Fórum o finančnej stabilite vydalo vyhlásenie, že pravdepodobne budeme čeliť dlhodobejšiemu vyrovnávaniu, ktoré môže spôsobiť ťažkosti.

Rast v eurozóne sa v roku 2008 výrazne spomalí. Predseda Euroskupiny, pán Jean-Claude Juncker, odhaduje, že tento rok dosiahne miera hospodárskeho rastu úroveň 1,6 % až 1,8 %, čo je pokles o jeden celý percentuálny bod v porovnaní s minulým rokom. Dlhodobý a stály nárast cien globálnych komodít predstavuje pre európske hospodárstvo ďalšie problémy. Cena ropy, ocele, nerastných surovín a základných poľnohospodárskych výrobkov rastie na nebývalé úrovne, čo zvyšuje inflačné tlaky.

Euro v čase oslabujúceho dolára posilnilo, čo ďalej vplýva na globálnu nerovnováhu a európsku konkurencieschopnosť. Všetky tieto faktory prispievajú k veľmi zložitému prostrediu z hľadiska fiškálnej a monetárnej politiky. No aby sme neupadli do depresie, pozrime sa, ako ďaleko sme sa už dostali. V prvej polovici minulého storočia zomrelo 60 miliónov Európanov. V roku 1990 padol Berlínsky múr, ešte stále sa nachádzame v zárodočných fázach integrácie.

Napriek tomu, ak sa pozrieme na úspešnosť eura a vo všeobecnosti aj na úspešnosť Európskej centrálnej banky a jej inflačné ciele a nízke úrokové miery, uvidíme, že napriek všetkému dokážeme prekonať tieto ťažkosti a môžeme dosiahnuť ciele, ktoré sme si sami stanovili. Preto žiadam Komisiu, aby napredovala so svojim desaťbodovým plánom, a aby si za heslo tohto plánu zvolila konkurencieschopnosť. Od zavedenia eura bolo vytvorených až 12 miliónov pracovných miest. Prosím, podporujte podnikanie. Z vytvorenia pracovného miesta urobte tú najziskovejšiu vec, ktorú môže občan Európskej únie urobiť. Týmto spôsobom vytiahneme ľudí z chudoby a biedy.

  Dariusz Rosati (PSE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, naša rozprava sa koná na pozadí prehlbujúcej sa krízy na finančných trhoch, hospodársky rast sa spomaľuje a inflácia rastie. Preto je ešte dôležitejšie, aby sa presadili štrukturálne reformy stanovené v lisabonskej stratégii. Aby bolo možné čeliť výzvam globalizácie, musíme vybudovať znalostné hospodárstvo, investovať do vzdelania a do tvorby ľudského kapitálu. Musíme tiež zmodernizovať trh práce, sprístupniť model flexiistoty a zvýšiť odbornú aktivitu európskych spoločností. V krátkosti, pán komisár, pre budúcnosť Európy budú rozhodujúce znalosti a práca. To je zároveň ten najlepší spôsob, ako bojovať proti chudobe a vylúčeniu.

Je dobré, že tieto dva faktory sú zahrnuté v dokumentoch Komisie. Pri podpore rozvoja, znalostí a zamestnanosti môže Európska komisia počítať s podporou Parlamentu. Z hľadiska hospodárskeho rastu a zamestnanosti bude veľmi dôležité uvoľniť potenciál, ktorým disponujú európski podnikatelia. Týka sa to najmä malých a stredných podnikov, ktoré sa na HNP Európskej únie podieľajú dvoma tretinami. Netrpezlivo očakávam, kedy Komisia prijme zákon o malých podnikoch a opatrenia na zníženie administratívnej záťaže o 25 % do roku 2012.

Vážený pán predsedajúci, slabá stránka predložených dokumentov spočíva v tom, že neskúmajú príčiny pomalého a nerovnomerného vykonávania lisabonskej stratégie v rôznych oblastiach. Nevieme, prečo výdavky na výskum a vývoj rastú tak pomaly. Nevieme, prečo trhy práce ešte stále diskriminujú „outsiderov“. Nevieme, prečo sa nepretržité vzdelávanie nevyvíja tak, ako sme zamýšľali. Nevieme ani to, prečo sa otváranie sektora služieb a sektora sieťových odvetví stretáva s takým odporom. Dokumenty Komisie na tieto a mnohé ďalšie otázky neponúkajú žiadne odpovede.

Pán komisár, neskrývajme si hlavy do piesku! Aj tie najlepšie opatrenia budú neúčinné, ak nebudú založené na správnej diagnóze. Naliehavo žiadam Komisiu, aby predstavila spoľahlivé vysvetlenie oneskorení pri vykonávaní lisabonskej stratégie.

  Philip Bushill-Matthews (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, v tomto uznesení je 59 odsekov, a preto je v ňom veľa odkazov. Osobitne by som chcel upriamiť pozornosť na odseky 20 a 21 o dôležitosti malých podnikov, odseky 29 a 30 o konkurencieschopnosti a dôležitosti jednotného trhu a odseky 42 a 43 o potrebe riadiť reformu trhu práce. V tejto súvislosti by som obzvlášť chcel zdôrazniť dôležitosť flexibility, nielen na strane zamestnávateľov, ale aj na strane zamestnancov, tento koncept ľavica trvalo nedokáže pochopiť, preto sme aj dnes mali možnosť počuť niektoré ich typicky zastaralé poznámky.

No dovoľte mi vyzvať Radu a Komisiu, aby poodstúpili od podrobností tohto dokumentu, a aby sa naň pozreli ako na celok. Najmä by som ich chcel vyzvať k tomu, aby porovnali toto uznesenie s inými uzneseniami, ktoré tento Parlament schválil v minulosti, pred minulými jarnými zasadnutiami Rady. Potom snáď bude jasná jedna vec, a síce, že v mnohých ohľadoch, žiaľ nie vo všetkých, je toto uznesenie oveľa mohutnejšie ako všetky predchádzajúce. Predmetné uznesenie potvrdzuje spôsob, akým si Parlament predstavuje, že sa bude presadzovať lisabonská stratégia, prirodzene, dôrazne ju posilňuje. Ide naozaj o veľmi rázne uznesenie.

Preto dôrazne žiadam Komisiu a Radu, aby boli rovnako rázne vo svojich reakciách, aby odložili ostýchavosť stranou, a aby nabudúce, keď Parlament vytvorí uznesenie na túto tému, namiesto toho, aby poslanci Parlamentu hovorili s čoraz väčším dôrazom, čo je potrebné urobiť, sme mohli byť v postavení, že poblahoželáme všetkým zúčastneným stranám k skutočnému a merateľnému pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť. To je výzva a to je hlavná správa, ktorú vám našim zajtrajším hlasovaním chceme odovzdať.

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, milí páni komisári, Európska únia nie je len spoločný trh založený na hospodárskej súťaži, spoločne musíme budovať sociálnu Európu.

Je nevyhnutné zlepšiť kvalitu života v Európe v kontexte globalizácie, demografických zmien a environmentálnych výziev. Vytvorením nových vysokokvalifikovaných a dobre platených pracovných miest a prostredníctvom udržateľného hospodárskeho rastu je lisabonská stratégia aj nástrojom na budovanie novej sociálnej Európy.

V sociálnej Európe by mal byť zaručený všeobecný prístup k zdravotnej starostlivosti a službám sociálneho zabezpečenia a prístup ku kvalitným verejným službám. V sociálnej Európe by sa mala zlepšiť sociálna súdržnosť účinným využívaním štrukturálnych a kohéznych fondov. V období rokov 2008 až 2010 by jednou z priorít mal aj naďalej byť regionálny rozvoj.

Je dokázané, že informačné a komunikačné technológie zvyšujú produktivitu práce. V súčasnosti využívame počítačové systémy a elektronické komunikačné siete v doprave, finančných službách, verejných službách, vzdelávaní a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Štatistika Európskej únie týkajúca sa inovačnej kapacity z roku 2004 ukázala, že v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku mali podniky s viac ako desiatimi zamestnancami viac ako 36 % príjmov vytvorených prostredníctvom predaja inovatívnych výrobkov a služieb. Napriek tomu v súčasnosti musíme investovať viac do hospodárstva založeného na vedomostiach, musíme zvýšiť investície do výskumu a inovácií, najmä do aplikovaného výskumu, to by malo byť prioritou pre všetky členské štáty. V skutočnosti by mali byť investície do výskumu a inovácií, ktoré sa uskutočňujú v technologických parkoch a na univerzitách, podnietené aj fiškálnymi opatreniami, ktoré by spôsobili nárast súkromných investícií do výskumu.

Je potrebné investovať viac do vzdelávania, podporovať terciárne vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie. Lisabonská stratégia buduje Európu na základe sociálnej spravodlivosti a na poriadnej práci. Vďaka hospodárskej bezpečnosti všetkých európskych občanov, sociálnemu začleneniu, zriadeniu služieb starostlivosti o deti, rodovej rovnosti a vďaka vytvoreniu sociálneho trhového hospodárstva sa Európa v globálnom kontexte stane vzorom z hľadiska hospodárskeho i sociálneho.

  Karsten Friedrich Hoppenstedt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, peniaze sú jednoducho súčasťou rozvoja Európy. Dovoľte mi preto, aby som sa vrátil k finančnej situácii, finančným trhom a príkladom výkyvov, ktorých sme dosiaľ boli svedkami.

Všetci poznáme situáciu mnohých bánk v Európe, o bankách v Spojených štátoch amerických ani nehovoriac, a vieme tiež, koľko peňazí musela Európska centrálna banka vložiť, aby udržala funkčnosť finančných trhov. Preto musí každá úprava základného prístupu do roku 2010 zahŕňať, prirodzene, aj potrebnú zvýšenú spoluprácu so všetkými aktérmi na svetových trhoch, aby sme mohli naše európske finančné hospodárstvo lepšie ochrániť pred ďalšími útokmi zvonka, spolu s lepšími pravidlami hodnotenia, upraveným dohľadom a väčšou transparentnosťou a obnovením vzájomnej dôvery bánk i dôvery investorov.

Existuje dobrý dôvod, prečo potrebujeme intenzívnejší dialóg s ostatnými aktérmi na svetových trhoch, najmä s USA. Za posledných sedem rokov vzrástla hodnota hospodárstva USA o 4,2 miliardy , pričom však celkové zadĺženie vzrástlo o 21,3 miliardy. Znamená to, že úroveň zadĺženia, ktorá predstavuje 350 %, je privysoká v pomere k HDP. Spojené štáty však majú v úmysle pokračovať v monetárnej politike, ktorá viedla k tejto vysokej prezadĺženosti. Spojené štáty agresívne znižujú základné sadzby, čo znamená, že peniaze sa napumpujú do finančných inštitúcií, výsledkom čoho je rastúce znehodnocovanie meny spolu s poklesom kúpnej sily domácností a stagnáciou, ktorú je obtiažne mať pod kontrolou, a ktorá môže mať na Európu značný dosah. Tieto metódy monetárnej politiky sú vo veľkej miere príčinou najnovšej krízy.

Európa a všetci aktéri na svetových trhoch musia bojovať proti ďalšej vlne kríz rýchlo a spoločne, aby zabezpečili, že nás nezmietne úplná vlna cunami, a aby mnoho úsilia vynaloženého na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie nevyšlo navnivoč.

  Margaritis Schinas (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že by sme mali rozlíšiť tri priaznivé prvky v smerovaní reforiem, ktoré doteraz inicioval cyklus lisabonskej stratégie:

- prvým priaznivým prvkom je, že aj tie najopatrnejšie vlády sa postupne začali pridŕžať filozofie, ktorá je základom reforiem, a začali dosahovať prvé váhavé výsledky,

- druhým priaznivým prvkom, a na tom má zásluhu Komisia, je to, že nová stratégia je viac zacielená. Opustili sme prístup vianočného stromčeka, pri ktorom sa do reformného rámca vpratalo všetko,

- tretím priaznivým prvkom je, že hlavné modelové európske programy, ako napríklad Galileo a ETI, tvoria jadro novej stratégie. V tejto súvislosti mi dovoľte využiť prítomnosť pána ministra slovinskej vlády, aby som ho poprosil, nech žiada, aby jeho kolegovia urýchlene uzavreli dokumentáciu k programu Galileo, aby sme mohli začať účelne využívať značné sumy vyčlenené na tento program.

Okrem toho musíme s chladnou hlavou preskúmať dva negatívne prvky. Ide o tieto nedostatky:

- po prvé, občania, žiaľ, nemonitorujú, netlačia, ani nepoznajú ducha lisabonskej stratégie. Problém je v tom, že občania považujú lisabonskú stratégiu za dokument zameraný viac na organizácie ako na jednotlivcov, musíme ich presvedčiť, že v skutočnosti sa týka ich,

- druhý nedostatok predstavujú mechanizmy monitorovania. Ako môžeme overiť, či členské štáty robia to, čo sľúbili, že urobia v rámci cyklu reforiem? Obávam sa, že problém je v tom, že tento monitoring sa zvrhol na proces vymieňania listov medzi úradníkmi v Bruseli a v hlavných mestách členských štátov bez toho, aby obsahoval akékoľvek politické vstupy.

Myslím si, že aj keď reformy schválime, je potrebné zabezpečiť, aby sa monitoring sústredil opäť na politiku. Túto objemnú byrokratickú korešpondenciu musíme zastaviť.

  Zsolt László Becsey (PPE-DE). – (HU) Ďakujem vám, pán predsedajúci. Na úvod by som rád predniesol dve stručné poznámky k lisabonskému procesu. Po prvé, musíme pracovať viac, takmer až toľko ako Američania. Ďalšou vecou je, že lisabonský proces môže byť prospešný len vtedy, ak s ním budú spojené sankcie, rovnako ako v prípade prílišného schodku.

Po druhé, smernice. Z hľadiska nových členských štátov by som bol rád, keby sme veci vnímali nielen v zmysle neoliberálnych ukazovateľov, ale s trochu väčším odstupom. Napokon, čo z toho, že napríklad schodok alebo inflácia je na úrovni 0 %, ak sa zhoršujú ukazovatele kvality? Kríza sa prehlbuje, podnikanie je na ústupe, klesá aj počet novozaložených rodín. A tak to ide ďalej. Žiaľ, je to oveľa vážnejšie.

Pokiaľ ide napríklad o reformu hlavných distribučných sústav je nevyhnutné, aby sme ju, v prípade potreby, obmedzili. Ešte dôležitejšia je však otázka, čo sa stane s podporou zdravia, alebo či bude vzdelávanie korešpondovať so zamestnanosťou, inými slovami, či bude trh schopný okamžite využiť ľudí, a či bude viac príležitostí na odbornú prípravu, a či sa na ňu bude klásť väčší dôraz? Inými slovami, aj v tomto kontexte je potrebné vytvoriť súbor kritérií kvality, nemali by sme len vziať nôž a začať krájať.

Tretia oblasť, o ktorej by som sa rád vyjadril, sa týka štatistík. Veľmi by som privítal, keby sa veci merali aj vo vzťahu k HND, nielen vo vzťahu k HDP. Formou dividend uniká z nových členských štátov veľké množstvo peňazí, no ich HDP rastie, to aspoň uvádzajú štatistiky. Mali by sme však hľadieť na to, čo zostáva vnútri krajiny.

Pokiaľ ide o Pakt stability a rastu, na aké veci poskytujeme rabaty? Napokon, v rozvíjajúcom sa hospodárstve nie je jasné, či mať výskum a vývoj na úrovni 5 alebo 6 %, alebo viac ako 3 % je také dôležité za predpokladu, že dobehnutie Európy je pre nich hlavnou úlohou. Mali by sme ich odmeniť za vytváranie pracovných miest a za umožňovanie súdržnosti.

Myslím si, že v tejto správe chýba aj meranie tieňového hospodárstva. V mojej vlasti je to okolo 30 %. Je potrebné, aby sme aj tejto problematike venovali istú pozornosť. Na záver mi dovoľte povedať to najdôležitejšie: potrebujeme rovnaké vykonávanie štyroch slobôd, nesmieme si vyberať len to, čo nám vyhovuje, napríklad otvoriť sa kapitálu, no zároveň vôbec sa neotvoriť voči novým členským štátom pokiaľ ide o oblasť služieb. Veľmi pekne vám ďakujem.

  Jacques Toubon (PPE-DE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, toto uznesenie o opätovnom spustení lisabonskej stratégie sa veľmi zhoduje so správou, ktorú som navrhol, a ktorú Parlament prijal v októbri minulého roka, o budúcej stratégii pre jednotný trh.

V prvom rade mi dovoľte poďakovať sa pani Marianne Thyssenovej a pánovi Klausovi-Heinerovi Lehnemu a ich kolegom z koordinačnej skupiny za to, že navrhli uznesenie, ktoré je aj dobre vyvážené, aj v súlade s politickou, hospodárskou a sociálnou skutočnosťou v EÚ.

Rád by som upriamil osobitnú pozornosť na návrhy týkajúce sa dôležitosti sociálnych práv a súladu hospodárskej konkurencieschopnosti so sociálnym modelom: povedal by som, že v tejto oblasti, prirodzene, musíme zájsť ešte oveľa ďalej a musíme prijať ustanovenia o službách všeobecného záujmu.

Dovolím si tiež podčiarknuť to, čo správa hovorí o duševnom vlastníctve. Pre EÚ a malé a stredné podniky to predstavuje veľkú zbraň. Medzinárodný rozmer, ktorý uznesenie zavádza, je niečo nové a veľmi potrebné. Vďaka jednotnému trhu môže 500 miliónov európskych občanov vystupovať v globalizovanom svete z pozície sily.

Na záver by som chcel povedať niekoľko slov o otázke metódy. Nie som si istý, či je v súčasnosti používaná metóda, otvorená metóda koordinácie, najúčinnejšou metódou. Osobne si myslím, že ak chceme byť v budúcnosti úspešní, v mnohých oblastiach lisabonskej stratégie sa musíme posunúť vpredu ku skutočne spoločným politikám, politikám Spoločenstva.

  Bogusław Sonik (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, čo sa zatiaľ urobilo preto, aby sa znížila záťaž dane z príjmu právnických osôb? Namiesto znižovania daní sa peniaze míňajú na rôzne školiace programy, ktorých výsledky sú dosť pochybné.

Dnes sú z hľadiska európskej integrácie na obzore nové problémy, nové otázky, ktoré je potrebné riešiť, napríklad ochrana životného prostredia, zmena klímy a obnoviteľné zdroje energie. Vyvážený rast a zamestnanosť je potrebné chápať v širšom zmysle, nielen striktne z hospodárskeho hľadiska, ale aj s ohľadom na sociálne, kultúrne a environmentálne aspekty. Keďže viac ako tretinu našich životov trávime v práci, musíme sa venovať, okrem výšky miezd, aj otázkam, ako napríklad pohodlie, bezpečnosť, solidarita a dôstojnosť jednotlivca.

Ďalší bod môjho vystúpenia sa týka dôsledkov liberalizácie trhu s energiou. Pokračujúci trend zvyšujúcich sa cien energií v spojení s rastúcimi hrozbami pre podnebie zvýrazňujú potrebu podporovať energetickú účinnosť v čo najširšom zmysle. Obnoviteľné zdroje energie, čisté uhoľné technológie, jadrová energia, vyvážené zdroje dodávok a rozvoj európskej infraštruktúry, to sú základné otázky, ktorým musíme v nasledujúcich rokoch čeliť.

Po tom, čo sa nám podarilo docieliť vytvorenie spoločného trhu tovaru, sa musíme zamerať na zlepšenie fungovania trhu služieb. Musíme dosiahnuť rýchlu integráciu prostredníctvom dôsledného spoločného vykonávania a realizácie prijatých nariadení a prostredníctvom odstránenia všetkých prekážok, ktoré bránia uvedeniu služieb na trh.

Na záver mi dovoľte vyjadriť nádej, že na jarnom zasadnutí Európskej rady budú prijaté nové usmernenia na nasledujúce tri roky, ktoré budú zohľadňovať náhľady a názory prezentované v dnešnej rozprave. Základnou otázkou je dosiahnuť pokrok pri odstraňovaní smerníc, ktoré neslúžia k rozvoju členských štátov EÚ.

  Reinhard Rack (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, slogany sú dobré pre politickú diskusiu, no nesmieme sa uspokojiť len so sloganmi. Oznámenie Komisie o integrovaných usmerneniach pre hospodársky rast a zamestnanosť, spoločný návrh uznesenia, ktorý predloží päť skupín na európskom jarnom samite v roku 2008 a správa pani Starkevičiűtëovej, všetky tieto dokumenty spievajú oslavné ódy o piatej slobode, slobode vedomostí, ktorá má doplniť a byť na rovnakej úrovni so štyrmi slobodami, ktoré sú známe už z minulosti: voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Pripomína mi to citát klasika: „Posolstvu rozumiem, no chýba mi viera.“ Už roky počúvame slogan o spoločnosti založenej na poznatkoch. Zaoberáme sa ním aj teraz. No pokiaľ ide o konkrétne opatrenia, posolstvám rozumieme veľmi rozlične.

V posledných rokoch sme sa často zaoberali otázkou, či a v akom rozsahu by mala mať Európska únia viac právomocí pokiaľ ide o poznatky. Opakovane sa dôvodilo, že poznatky nie sú oblasťou, v ktorej by sa členské štáty mali vzdať zodpovednosti, je to ich výsostné územie. To isté znova a znova počúvame v súvislosti s rozpočtom. Keď rokujeme a rozhodujeme o rozpočtových otázkach, či už o dlhodobých alebo krátkodobých, vždy počúvame, že musíme šetriť, a že najcitlivejšie oblasti, v ktorých musíme začať šetriť, sa nachádzajú v položkách vzdelávanie, výcvik a poznatky.

Pred chvíľou sa pán Verheugen vyjadril k poľutovaniahodným cifrám, ktoré sa týkajú výskumu a vývoja. Spomínam si na neustále úsilie znížiť výdavky najmä na výmenné programy, ktoré sú z hľadiska poznatkov dôležité. Preto si myslím, že tento prístup je nesprávny.

Potrebujeme nové nástroje a nové finančné zdroje. Dovoľte mi predložiť veľmi konkrétny návrh: 10 % zo všetkých mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov by malo študovať šesť mesiacov v inej európskej krajine. Tak by sa malo vytvoriť viac poznatkov a viac flexibility, pričom učenie by bolo zábavnejšie.

  Jerzy Buzek (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán komisár, som presvedčený, že zmena klímy je v súčasnosti faktor, ktorý v najväčšej miere ovplyvňuje plnenie lisabonskej stratégie. Úplne s vami, pán komisár, súhlasím, že súčasná stratégia Európskej únie v tejto oblasti pozostáva z vývozu znečistenia a emisií a dovozu nezamestnanosti.

Musíme sa ujať vedenia pri riešení tohto problému, za ktorý nesieme veľkú časť zodpovednosti. Musíme tiež presvedčiť ostatných, aby sme neboli v tomto úsilí osamotení. Boj proti zmene klímy musíme premeniť na zdroj rozvoja a konkurencieschopnosti. Dá sa to dokázať, no je potrebné investovať veľa finančných prostriedkov najmä do technológií. To znamená, že je potrebné prehodnotiť rozpočet. Vy, pán komisár, ste tou najsprávnejšou osobou, ktorej to môžem povedať: od roku 2009 musíme prehodnotiť rozpočet!

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa vyjadriť k viacerým otázkam. Po prvé, účinné vzdelávanie a odborná príprava mladých ľudí by mali byť prioritou EÚ. Len mobilní, pružní a odborne vyškolení jednotlivci, najmä v technických odboroch, môžu zaručiť, že Únia bude dosahovať neustály hospodársky a technologický pokrok.

Po druhé, financovanie vedeckého a technického výskumu a vývoja musí byť podmienené konkrétnymi výsledkami. Za tieto výsledky musí zaplatiť dané priemyselné odvetvie s finančnou podporou z národných rozpočtov.

Po tretie, Únia musí rozvinúť model informačnej spoločnosti a vytvoriť čo najlepšie podmienky pre podporu zakladania a rozvoja inovatívnych podnikov a pre vybudovanie hospodárstva otvoreného novým technológiám a technickému pokroku.

Po štvrté, ľudia pracujúci v Európe musia zvýšiť svoju účinnosť a produktivitu.

Po piate, zároveň musíme bojovať proti sociálnemu vylúčeniu tým, že zabezpečíme prístup k zamestnaniu a vzdelaniu a budeme čeliť diskriminácii na trhu práce a tiež tým, že prijmeme preventívne i ozdravné opatrenia proti závislostiam od omamných látok.

  Inés Ayala Sender (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, rada by som povedala, že ma zarazilo, že desať cieľov stanovených Komisiou pre novú fázu neodráža odporúčanie Európskeho parlamentu z minulého roka, ktoré sa týka lepšieho začlenenia sektora dopravy, logistiky a transeurópskych sietí do lisabonskej stratégie.

Keďže nemôžem uveriť, že by si Komisia neuvedomovala dôležitosť týchto aspektov konkurencieschopnosti (v rámci globalizácie sú náklady na logistiku vyššie ako náklady na pracovnú silu, o ďalšej výzve, ktorú predstavuje zmena klímy, ani nehovoriac), verím, že v tomto prípade zoberie Komisia v plnej miere do úvahy odseky 27 a 16 o programe Galileo a o inováciách, aby sme všetci mohli naplno využiť priaznivú synergiu, ktorú vytvára lisabonský proces medzi Komisiou a členskými štátmi, a aby sme mohli dosiahnuť pokrok v európskych plánoch udržateľnej dopravy, logistiky a transeurópskych sietí, najmä v cezhraničných oblastiach, ktoré sa neustále prehliadajú.

Pokiaľ ide o Radu, dovoľte mi tiež naliehať na predsedníctvo, aby vzalo na vedomie odsek 27, ktorý dôrazne žiada členské štáty, aby zapracovali základné aspekty dopravy a logistiky do svojich národných plánov s primeraným, t. j. veľkým dôrazom na rozvoj transeurópskych sietí.

  Emanuel Jardim Fernandes (PSE). – (PT) Pán Almunia vo svojom vystúpení povedal, že za posledné tri roky došlo k zvýšeniu hospodárskeho rastu a k zlepšeniu fungovania trhu, sociálnych reforiem, verejných financií a tiež environmentálneho prvku. Súhlasím s ním. Pripúšťam, že k tomuto zlepšeniu došlo v zásade vďaka lepšiemu dialógu a vďaka lepšiemu zapojeniu členských štátov, čo sme uznali aj minulý týždeň na spoločnom zasadnutí Európskeho parlamentu a parlamentov členských štátov.

Pán komisár, chcel by som sa opýtať nasledujúcu otázku: nebolo by možné zvýšiť tempo rastu zapojením a povzbudením regiónov, aby sa tiež zapojili, pretože práve regióny často využívajú fondy a súvisí to aj s účinnosťou lisabonskej stratégie? Na štátnej úrovni bol „pán Lisabon“ priaznivý a podnecujúci. Hoci zodpovednosť je na členských štátoch, nebolo by možné stimulovať tvorbu „pána Lisabona“ na regionálnej úrovni?

  Žiga Turk, úradujúci predseda. − (SL) Vážený pán predsedajúci, vážení páni komisári Almunia a Verheugen, dámy a páni, ďakujem vám za túto rozpravu. Lisabonská stratégia je stratégia reforiem a modernizácie, vyžaduje, aby spolupráca, podpora a myšlienky všetkých boli zamerané jedným smerom. Som vám úprimne vďačný za vaše dobre podložené poznámky.

Po prvé, všeobecná poznámka, diskutovalo sa o účinnosti lisabonskej stratégie. Niektorí poslanci, napríklad pán Andersson, vyjadrili názor, že lisabonská stratégia je účinná, iní, a bolo ich pomerne veľa, vyjadrili názor, že lisabonská stratégia nie je účinná. Poukazuje to na škálu politických názorov v rámci Európskej únie. Pani Starkevičiűtëová mala otázky o prioritách lisabonskej stratégie a o tom, či boli dostatočne dobre zvážené. V skutočnosti jej odpovedal pán Harbour, ktorý povedal, že Lisabonský program Spoločenstva obsahuje výborný súbor priorít.

Mnohé otázky sa týkali integrovaných usmernení a toho, či dokážu vyriešiť súčasné problémy. Ako som už povedal, aj my sme o tom uvažovali a dospeli sme k záveru, že musíme pokračovať v postupe rovnakým smerom, musíme zachovať kontinuitu a najmä tempo vykonávania lisabonskej stratégie. Potešilo ma, že niektoré skupiny v Európskom parlamente a niektorí poslanci mali rovnaký názor. Pán Leinen, pán Harbour a pani Herczogová zdôraznili, že potrebujeme vykonávanie, nie myšlienky, najmä v čase, keď optimizmus týkajúci sa európskej stratégie klesá.

Boli spomenuté aj ďalšie dobré procesné myšlienky, napríklad výmena osvedčených postupov, územný rozmer, rozšírenie lisabonskej stratégie nad rámec Spoločenstva a členských štátov, pokiaľ možno na nižšie úrovne. Lisabonská stratégia sa rozširuje aj z globálneho hľadiska.

Pokiaľ ide o výskum a vývoj, zhodli ste sa na tom, že práve táto oblasť predstavuje budúcnosť Európy. Páčila sa mi pripomienka pani Herczogovej, že srdcia a mysle sú potrebné rovnako ako čísla. Chápem, že podporujete piatu slobodu a systém európskych patentov, ktorý s ňou súvisí. Varovanie týkajúce sa európskych talentov berieme vážne. Je potrebné zabezpečiť pre talentovaných ľudí v Európe dobré podmienky. 700 tisíc z najlepších európskych výskumných technikov pôsobí v zahraničí. Musíme konať, aby sme ich pritiahli späť, pretože 70 % z tých, ktorí odídu do USA, tam ostáva natrvalo. Mali by sme podporovať štúdium v zahraničí.

Pokiaľ ide o podnikateľské prostredie, niektorí z vás obhajovali vnútorný trh bez protekcionizmu, čím ste chceli povedať, že vďaka účinnému trhu bude mať Európa komparatívnu výhodu. Páčili sa mi myšlienky týkajúce sa podnikateľskej kultúry, predovšetkým podpora podnikov s heslom, že to najlepšie, čo je možné urobiť, je založiť novú spoločnosť alebo vytvoriť nové pracovné miesto. Skutočnosť je taká, že v tejto oblasti musíme zlepšiť mnoho vecí, najmä pokiaľ ide o rozvoj malých a stredných podnikov a o ich prístup k financovaniu a výskumnej infraštruktúry. Pani Kauppiová a pani Starkevičiűtëová predložili správu na túto tému.

Zamestnanosť a celý sociálny rozmer boli hlavnými témami viacerých diskusií. Nesúhlasím s tým, že by lisabonská stratégia bola neoliberálna, naopak, starostlivosť Európy o človeka a o životné prostredie tvoria dva zo štyroch hlavných pilierov lisabonskej stratégie.

Prebiehala aj diskusia o „flexiistote“, ktorú podnietili pán Goebbels a pani Văleanová. Ako niekto poznamenal, pravdou je, že ak flexiistotu nezavedieme, zamestnávatelia sa uchýlia k iným formám zamestnávania, ktoré sú síce veľmi flexibilné, no sú podstatne menej prijateľné pre zamestnancov. Hospodárske prostredie nie je nastavené tak, aby podporovalo aj istotu, no systém flexibilnej istoty ju dokáže zabezpečiť.

Návrhy nových ukazovateľov sú zaujímavé a vzťahujú sa na ukazovatele kvality života OECD. V budúcnosti bude potrebné diskutovať aj o spôsoboch vyhodnocovania lisabonskej stratégie.

O životnom prostredí toho bolo povedané veľmi veľa. Myslím si, že si uvedomujeme, že životné prostredie, ako niekto povedal, sa musí stať oblasťou, ktorá bude prospešná pre všetky zúčastnené strany. Problém je v tom, akým spôsobom presvedčiť zvyšok sveta, aby sa k nám pripojil v našom úsilí prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo, hoci k tomu určite môžeme prispieť našim príkladom.

Máme tu vynikajúceho účastníka dialógu v oblasti finančných trhov a fiškálnych politík. Ospravedlňujem sa, že som si vás nevšimol a nepozdravil vás už v úvode. Aby som to zhrnul, odchádzame obohatení o niekoľko dôležitých informácií. Dovoľte mi poďakovať sa pani Starkevičiűtëovej za jej správu a pánovi Lehnemu a pani Harmsovej za návrh uznesenia. Už sme ho preštudovali. Podrobne preskúmame aj konečnú verziu.

V tomto Parlamente odzneli rôzne názory, no zdá sa mi, že všetky ukazujú rovnakým smerom ako lisabonské dokumenty, mám na mysli celkový balík. Som presvedčený, že sme na správnej ceste, že úspešne spustíme novú fázu, aby sme mohli čeliť výzvam dneška, a že odkaz tejto novej fázy nebude len najnižším spoločným menovateľom, na ktorom sme schopní sa dohodnúť.

  Günter Verheugen, podpredseda Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadril ešte k niekoľkým otázkam. Naša stratégia pre rast a zamestnanosť, známa tiež pod názvom lisabonská agenda, v skutočnosti nie je ničím iným ako snahou o čo najinteligentnejšie vynahradenie skutočnosti, že v Európskej únii nemáme spoločnú hospodársku politiku a ani na základe novej Zmluvy, ktorej ratifikácie práve prebieha, nebudeme mať spoločnú hospodársku politiku. Preto pokiaľ ide o to, čo žiadal pán Toubon, jeho úmysel bol síce dobrý, no v súčasnosti to nie je veľmi realistické. Nemáme inú možnosť len pokračovať na základe partnerstva, aby sme presvedčili 27 členských štátov, aby konali spoločne s inštitúciami Spoločenstva, a aby robili čo je potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov na úrovni členských štátov a na európskej úrovni.

Je skutočne jedným z našich cieľov byť, povedzme, najdynamickejším, najkonkurencieschopnejším a najlepším regiónom na svete do roku 2010? Ešte v roku 2004 Rada, Parlament a Komisia povedali, že lisabonský cieľ stanovený v roku 2000 sa nepodarí dosiahnuť. Skutočnosť, že sa ho nepodarí dosiahnuť, nie je ničím novým. Vieme to už od roku 2004. Preto sme v roku 2005 predstavili úplne prehodnotenú stratégiu, v ktorej sa tento termín (rok 2010) už nespomína. To znamená, že by sme nemali hodnotiť politiku rastu a zamestnanosti, ktorá platí v súčasnosti, prostredníctvom cieľov, ktoré boli stanovené v roku 2000, a o ktorých vieme, že ich nie je možné dosiahnuť. Je to môj osobný názor na túto tému. Nemyslím si, že ide o to, či sa nám v nejakom období darí lepšie ako niekomu inému. Myslím si však, že je dôležité, aby sme čo najskôr boli v dostatočne dobrom postavení na to, aby sme mohli dosiahnuť sociálne ciele, ktoré všetci chceme v Európe dosiahnuť. Sú to: vysoká životná úroveň pre všetkých našich občanov, vysoká úroveň sociálneho zabezpečenia pre všetkých našich občanov, vysoká úroveň životného prostredia v Európe ako celku a vedomie našej globálnej zodpovednosti. To sú naše hlavné sociálne ciele. Ak ich chceme dosiahnuť, budeme potrebovať silnú a stabilnú ekonomickú základňu, a presne to je zámerom tejto stratégie.

Myslím si, že pán Rosati sa oprávnene pýtal na schodky. Ak si pozorne prezrie správy o krajinách, a ak si prečíta naše odporúčania, zistí, že sme schodky objavili, a že sme ich objavili presne v tých oblastiach, ktoré spomínal. Odpoviem mu. Prečo v Európe nefunguje celoživotné vzdelávanie tak ako by malo? Prečo nemáme v Európe toľko modernej infraštruktúry, koľko by sme mali mať? Prečo sme výskum a vývoj, vzdelávanie a odbornú prípravu neuprednostnili tak, ako sme naozaj mali? Odpoveď je jednoduchá: pretože v mnohých členských štátoch a tiež na úrovni Spoločenstva, ako všetci vieme, sú finančné priority ešte stále nastavené inak. Bolo by dobré, keby sme sa spoločne rozhodli, že sa pokúsime zmeniť tieto priority. Predpokladá to však (a nehovorím to len preto, že vedľa mňa sedí makroekonóm Komisie a veľký politik stability, ale preto, že som o tom pevne presvedčený), že budeme mať stabilný a pevný makroekonomický rámec. V prvom rade to znamená, napríklad, konsolidáciu verejných financií. Bez toho, aby v jednotlivých členských štátoch boli stále verejné financie, nebude možné stanoviť nové investičné priority.

Chápem potreby vzťahujúce sa na usmernenia, Komisia bude o nich s Parlamentom aj naďalej s radosťou diskutovať. Dovoľte mi zdôrazniť jednu vec. Tieto usmernenia nie sú politickým programom. Nie sú ani akčným programom. Usmernenia sú takpovediac intelektuálnou základňou pre národné reformné programy a pre Lisabonský program Spoločenstva. Som o tom pevne presvedčený. Usmernenia vo svojej dnešnej podobe umožňujú urobiť všetky tie veci, ktoré dnes v Parlamente požadovali rôzni rečníci, no musia byť zavedené do praxe prostredníctvom národných reformných programov a prostredníctvom Lisabonského programu Spoločenstva.

Veľmi radi sa budeme zaoberať veľmi konkrétnou výzvou, ktorú predniesol pán Olle Schmidt pánovi Almuniovi a mne, aby sme preverili osobitnú udalosť vo Švédsku. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti povedal jednu vec. Komisia plne presadzuje politiku, podľa ktorej sa daňové stimuly pre podniky využívajú aj na vytvorenie nových pracovných miest. Taká je naša politika. Vo veľmi krátkom čase predložíme návrh zníženia sadzieb DPH pre podniky náročné na služby. Joaquín Almunia ani ja presne nevieme, čo sa vo Švédsku stalo, ale pozrieme sa na to. Zdá sa mi, že ide skôr o technický ako o naozaj základný politický problém, ale vyjasníme ho a zabezpečíme, aby sa uskutočnil potrebný dialóg.

  Joaquín Almunia, člen Komisie. − (ES) Vážený pán predsedajúci, aby som bol stručný, ak ma žiadate, aby som porovnal súčasnú hospodársku situáciu so situáciou pred troma rokmi, keď sa v rámci lisabonského cyklu začala uplatňovať obnovená stratégia, myslím si, že môžeme predložiť viac než dosť dôkazov o tom, že dnes sa nachádzame v lepšej situácii ako pred troma rokmi. Máme viac pracovných miest, vyššiu produktivitu, zdravšie fiškálne postavenia, systémy sociálneho zabezpečenia sú udržateľnejšie a mnoho opatrení práve prebieha.

Ak ma však, ako komisára, žiadate, aby som urobil záver, že už nie je potrebné nič robiť, moja odpoveď znie, že zjavne je toho ešte veľa, čo je potrebné urobiť, v mnohých veciach je potrebné pokračovať a že, vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu a finančné tlaky, sa musí zvýšiť tempo. Povedal som to už na začiatku a teraz to znova opakujem.

Bol by som preto veľmi nerád, keby niekto odchádzal s dojmom, že názor Komisie alebo komisárov je taký, že sme veľmi spokojní a nič už nie je potrebné urobiť. Nesmieme si zamieňať neustály pokrok rovnakým smerom s tým, že nič viac sa nerobí. Pokračovať v pokroku rovnakým smerom znamená, že je potrebné aj naďalej konať podľa lisabonského programu Spoločenstva, ako ste ho niektorí nazvali, za čo sme vám vďační, na úrovni členských štátov a regiónov a v ostatných orgánoch na úrovni nižšej ako národné vlády, ako povedal pán Fernandes.

Ak by ste ma na záver mnohých zaujímavých prejavov, ktoré som dnes večer počul, vyzvali, aby som pomenoval tri otázky, ktoré sú zjavne prioritami, pokiaľ ide o prvú otázku, súhlasil by som s mnohými z vás, ktorí ste hovorili o integrácii finančných služieb. Je to kľúčová téma pre Európu, pre hospodársku a menovú úniu, nielen pre krajiny, ktoré už patria do eurozóny, ale aj pre tie, ktoré do nej chcú v blízkej budúcnosti vstúpiť.

Druhou kľúčovou otázkou je zmena klímy. Nebudem opakovať to, čo už iní predo mnou povedali . Treťou otázkou je sociálne začlenenie, ktoré tvorí jedno z integrovaných usmernení. Nebudeme môcť občanom povedať, že je potrebné čeliť výzvam globalizácie, že je potrebné byť konkurencieschopnejším, a že sa musí zlepšiť fungovanie našich trhov, pokiaľ naše politiky nebudú zamerané na dosiahnutie väčšej miery sociálneho začlenenia, ktorú je možné docieliť aj konkurencieschopnejšími a produktívnejšími hospodárstvami. Ak sa nezvýši produktivita, nebudú existovať vysokokvalitné pracovné miesta a ak nebudú existovať vysokokvalitné pracovné miesta, ak nebude existovať kariérny postup, ak nebudú existovať systémy celoživotného vzdelávania, nebude možné vybudovať konkurencieschopné hospodárstva.

To je, povedzme, prepojenie medzi hospodárskymi a sociálnymi aspektmi, ktoré sú od začiatku obsiahnuté v lisabonskej stratégii. Teraz je to viditeľnejšie ako v roku 2005 alebo v roku 2000.

Na záver mi dovoľte uviesť, že súhlasím s niektorými z vás, napríklad s pani Berčsovou a ďalšími, ktorí hovorili o potrebe koordinovať hospodárske politiky. Ako povedal pán Verheugen, nie sme oprávnení vykonávať mnohé reformy a mnohé politiky lisabonskej stratégie na európskej úrovni. Preto je potrebné lepšie koordinovať hospodárske politiky členských štátov, Európa na to má nástroje, sú obsiahnuté v lisabonskej stratégii, ktorá predstavuje realizáciu koordinácie hospodárskych politík, a sú tiež nepochybne obsiahnuté v hospodárskej a menovej únii.

Zaväzujem sa, že od mája budem s vami o tomto aspekte diskutovať ešte podrobnejšie, keďže vtedy Komisia predstaví správu a usmernenie založené na analýze, ktorou skúmame prvých desať rokov existencie hospodárskej a menovej únie.

  Margarita Starkevičiűtë, spravodajkyňa. – (LT) Chcela by som hovoriť o koordinácii. Mali sme možnosť počuť viacero odporúčaní toho, akým spôsobom ju dosiahnuť. Keby sme ich všetky vykonali, spôsobilo by to podľa mňa v rámci Európskej únie obrovskú hospodársku krízu.

Ak chceme postupovať správne, musíme rozhodnúť o prioritných opatreniach a cieľoch. Nedokážeme odstrániť chudobu a sociálnu zaostalosť do roku 2010, ako to predpokladala lisabonská stratégia. Nebolo by správne podnecovať agregátny dopyt po celej EÚ. Ak budeme podnecovať dopyt v nových členských štátoch, privodíme hospodársku krízu, dôjde k prehriatiu našich hospodárstiev.

Veľmi často sa stáva, že si nevšímame, čo robí náš sused. Výskumníci už dokázali, že najväčším problémom v rámci EÚ je neschopnosť uznať odlišnosti jednotlivých národov a úsilie nadmerne harmonizovať. Aby bolo možné podnecovať výkony jednotlivcov, musíme na to najprv vytvoriť priaznivé prostredie. Súhlasím s pánom Verheugenom, že politika EÚ by mala byť politikou spolupráce, nie diktátorstva.

Pochádzam z bývalého Sovietskeho zväzu, kde zvyklo byť stanovených mnoho ukazovateľov a každý jeden z nich musel byť dosiahnutý. Obchody však boli prázdne. Ukazovatele nie sú samotnými cieľmi. Nesúhlasím ani s plánmi založiť sociálny model EÚ na prideľovaní dávok, pretože v tom prípade by naša ďalšia diskusia bola výhradne už len o migrácii. Prišiel by k nám celý svet, aby od nás dostával dávky. Hovoríme o tom, že je potrebné v Európe vytvoriť sociálne prostredie, ktoré by Európanom umožňovalo nájsť si zamestnanie, nájsť si miesto v živote a vyjadriť sa. Podľa môjho názoru je práve to najhlavnejším cieľom Európy, predstavuje to tiež podstatu sociálneho modelu i podstatu ľudského života.

  Predsedajúci. − Dostal som dva návrhy uznesení,⁽¹⁾ ktoré boli predložené v súlade s článkom 130 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava je ukončená.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu, 20. februára 2008.

(Rokovanie bolo prerušené o 20.00 h a pokračovalo od 21.00 h)

Písomné vyhlásenia (článok 142)

  Gábor Harangozó (PSE), písomne. – Cieľ vytvoriť v Európe do roku 2010 dynamickú a inovatívnu spoločnosť, ktorá by priniesla rast a zamestnanosť, je možné úspešne dosiahnuť len prostredníctvom prístupu, ktorý skutočne zohľadňuje boj proti chudobe a tiež sociálny rozmer.

Pri zmene zamerania stratégie rastu a zamestnanosti na prístup založený na zlepšení výkonnosti nesmieme pripustiť, aby na úkor dosiahnutia hospodárskych cieľov boli stranou odsunuté sociálne začlenenie a úroveň životného prostredia. Perspektíva vytvorenia nových pracovných miest v hospodárstve založenom na inováciách by mala prostredníctvom rozvoja oblastí vzdelávania a odbornej prípravy zlepšiť rovnaké začlenenie najzraniteľnejších a znevýhodnených skupín obyvateľov v celej EÚ. Investície do inovácií, výskumu, dopravy a energetickej účinnosti by sa mali zamerať na zabezpečenie skutočných prínosov pre európskych spotrebiteľov v hospodárskej Únii založenej na voľnom a spravodlivom obchode. V skutočnosti, samotný hospodársky rast nie je cieľom a netreba si, samozrejme, zamieňať hospodárske cifry s blahobytom európskych občanov.

Skutočným cieľom lisabonskej stratégie by v konečnom dôsledku malo byť zlepšenie kvality života našich občanov a budúcich generácií, preto je sociálny rozmer nevyhnutný.

  Gyula Hegyi (PSE), písomne. – (HU) Postupne sa blížime ku koncu desaťročného obdobia, počas ktorého sa Európska únia mala stať najkonkurencieschopnejším hospodárskym priestorom na svete so spoľahlivými sociálnymi istotami a príkladnými environmentálnymi ukazovateľmi.

Človek nemusí byť veľmi múdry na to, aby vedel predpovedať, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa nám nepodarí spraviť zázraky. Úloha, ktorú sme si stanovili, bola príliš ambiciózna a výsledky, ktoré sme dosiahli, sú pomerne skromné. Ak však zohľadníme aj skutočnosť, že došlo k rozšíreniu Európskej únie, pričom rozsah rozšírenia bol z historického hľadiska jedinečný, došlo k opätovnému zjednoteniu Európy, vytvorila sa spoločná mena, pre 27 krajín boli navrhnuté spoločné právne predpisy v mnohých oblastiach, z tohto hľadiska by sme v žiadnom prípade nemali byť sklamaní z toho, čo sa podarilo dosiahnuť.

Pokiaľ ide o naše environmentálne záväzky, Európa je v mnohých ohľadoch aj naďalej príkladom celému svetu v ekologickom myslení a ekologických právnych predpisoch. V plnej miere si uvedomujeme, že v tejto oblasti existujú aj protirečenia. V prípade mnohých zákonov ide v niektorých členských štátoch len o slová bez skutkov, povolené environmentálne úrovne sú v niektorých prípadoch vyššie ako v mnohých krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Lisabonské ciele sú preto primerané, no ich vykonanie v čase konsolidácie po veľkom tresku rozšírenia EÚ bude vyžadovať ešte oveľa viac úsilia ako predtým.

  Tunne Kelam (PPE-DE), písomne. – Vítam úsilie splniť ciele lisabonskej stratégie, no nie som veľmi presvedčený o tom, že je prakticky možné splniť plány tejto stratégie do stanoveného termínu.

Preto je veľmi dôležité klásť dôraz na spoločnosť, ktorá bude založená na poznatkoch. V EÚ sa na vedu míňa menej finančných prostriedkov ako v USA a dnes musíme čeliť skutočnosti, že na svetovom trhu nie sme v oblasti vynálezov a technológie konkurencieschopní. EÚ a členské štáty musia vynaložiť viac úsilia a finančných prostriedkov na rozvoj a aktualizáciu európskeho vzdelávania a vedy.

Baltické more sa stalo vnútorným morom Európskej únie, vykazuje stabilný, vysoký hospodársky rast. Oblasť Baltického mora má potenciál stať sa jednou z najkonkurencieschopnejších oblastí na svete.

Stratégia pre oblasť Baltického mora predpokladá udržateľný rozvoj a rast, zároveň popisuje a mapuje všetky oblasti, ktoré možno ďalej rozvíjať, a preto sa táto oblasť môže v skutočnosti stať jedinou oblasťou, ktorá skutočne dodrží lisabonskú stratégiu. Preto naliehavo žiadam EÚ a najmä členské štáty ležiace okolo Baltického mora, aby naplno využili túto stratégiu. Stratégia pre oblasť Baltického mora má potenciál stať sa príbehom úspechu lisabonskej stratégie.

  Marian-Jean Marinescu (PPE-DE), písomne. – (RO) Základné ciele lisabonskej stratégie nie je možné dosiahnuť bez rozvoja konkurencieschopnosti, pričom je potrebné vziať do úvahy všetky súčasné globálne výzvy (globalizáciu, zmeny klímy, výkyvy na finančných trhoch, otvorenosť medzinárodných trhov).

Pre zvýšenie konkurencieschopnosti by mala EÚ zintenzívniť svoje úsilie zamerané na vybudovanie spoločnosti založenej na poznatkoch a mala by tiež neustále zlepšovať svoju administratívnu kapacitu. Rozvoj stabilných spoločenstiev a súdržnosť odvetvových a medziodvetvových politík nie je možné dosiahnuť bez dobrého využitia miestneho a regionálneho potenciálu, je potrebné rozšíriť právomoci miestnych a regionálnych orgánov a plne dodržiavať rozmanitosť a konsolidáciu medziregionálnych a cezhraničných vzťahov a výmen.

Rumunsko má v pláne riadiť sa konvergenčným procesom a chce zmenšiť rozdiely, ktoré existovali v čase jeho vstupu do EÚ. Rumunské ľudské a materiálne zdroje sú dôležitým zdrojom konkurencieschopnosti pre všetky členské štáty, zároveň predstavujú jeden z hlavných prínosov, ktorými naša krajina svojim vstupom obohatila Európsku úniu.

Potenciál rastu rumunského hospodárstva, energetických zdrojov a celkových prírodných zdrojov, príťažlivosť Rumunska a jeho územná dostupnosť predstavujú výhodu z hľadiska vzájomnej závislosti európskych hospodárstiev. Spoliehame sa na to, že staršie členské štáty nám zo solidarity poskytnú podporu, aby sa, bez ohľadu na akýkoľvek hypotetický či dočasný rozmer, rumunské zdroje vo svojom skutočnom potenciáli preukázali ako veľmi prospešné, čo bude prínos aj pre Európsku úniu.

  Esko Seppänen (GUE/NGL), písomne. – (FI) EÚ má veľa dobrých zámerov, medzi tie staršie patrí lisabonská stratégia, o ktorej práve rokujeme. Jedným z novších zámerov je najnovší energetický balík.

Prostriedky, ktoré sa využívajú na dosiahnutie týchto zámerov, však nie sú v súlade s cieľmi. Ak by sme to mali zhrnúť, možno povedať, že lisabonská stratégia sa nevykonáva tak, ako bolo plánované, a že záväzok členských štátov realizovať ciele lisabonskej stratégie v skutočnosti nie je dostatočný. Svojím spôsobom je to dobré: lisabonská stratégia bola vytvorená, aby bránila vybudovaniu socialistickej Európy.

Pokiaľ ide o energetické ciele, môže to dopadnúť rovnako: do roku 2020 sa ich nepodarí naplniť. Trhy smerujú opačným smerom a EÚ nejde proti trendom na trhu.

Vzhľadom na súčasnú situáciu je potrebné lisabonskú stratégiu prehodnotiť, mali by sme sa vzoprieť moci trhov.

PREDSEDÁ: PÁN DOS SANTOS
podpredseda

(1) pozri zápisnicu

12. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je hodina otázok pre Komisiu (B6-0010/2008).

Komisii boli predložené nasledujúce otázky.

prvá časť

  Predsedajúci. − Otázka č. 39, ktorú predkladá Anne E. Jensen (H-0051/08)

Vec: Postupy posúdenia letovej spôsobilosti, ktoré používa Európska agentúra pre bezpečnosť letectva

Na jeseň roku 2007 sa stali tri nehody, v Aalborgu, vo Vilniuse a v Kodani, vo všetkých troch prípadoch išlo o problémy lietadla typu Dash 8 Q400. Predbežné závery vyšetrovania poukazujú na to, že nehody, ktoré sa stali 9. a 12. septembra, boli spôsobené konštrukčnou chybou. Na tomto závere sa zhoduje Škandinávsky úrad pre civilné letectvo (SLV) i Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA). Problémy, ktoré nastali 27. októbra, možno pripísať konštrukčnej chybe a následným chybám pri prehliadke lietadla. Škandinávsky úrad pre civilné letectvo rozhodol o ukončení prevádzky lietadla, pričom jeho návrat do prevádzky podmienil splnením viacerých požiadaviek. Na druhej strane EASA dospela k záveru, že konštrukčná chyba je len malej povahy.

Nie je pravda, že úlohou agentúry EASA je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti?

Ako je možné, že agentúra EASA a Škandinávsky úrad pre civilné letectvo dospeli k takýmto rozdielnym záverom, keď vyšetrovanie aerolínií odhalilo, že 16 z 18 lietadiel typu Dash 8 Q400, ktoré vlastní, malo rovnakú konštrukčnú chybu alebo poruchu konštrukcie ako lietadlo, ktoré bolo nútené núdzovo pristáť v Kodani?

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Je pre mňa potešením, že môžem odpovedať na otázku pani Jensenovej.

Vzhľadom na to, že ešte len čakáme na záverečné správy z vyšetrovania troch udalostí, ktoré sa týkali lietadiel typu DASH 8 Q400, Komisia považuje za predčasné špekulovať o faktoroch, ktoré spôsobili tieto špecifické udalosti, a tiež o možných konštrukčných chybách či poruchách konštrukcie.

Úlohou Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva samozrejme je zabezpečovať pokiaľ možno najvyššiu úroveň bezpečnosti. Agentúra veľmi pozorne sledovala a aj naďalej sleduje tento prípad vzhľadom na to, že v rámci celého sveta bolo predaných 170 lietadiel tohto konkrétneho typu, a preto sú dnes v prevádzke.

Podľa podrobných informácií, ktoré mi poskytla agentúra EASA, v mnohých prípadoch spolu komunikovali agentúra EASA, úrady pre civilné letectvo v Nórsku a Dánsku, kanadské úrady pre civilné letectvo a výrobca lietadiel. Na základe toho sa podarilo dosiahnuť viacero vecí, agentúra EASA napríklad vydala smernice o letovej spôsobilosti, ktoré predpisujú nápravné opatrenia, ktoré je potrebné prijať.

Podrobné zhodnotenie systému na sťahovanie podvozku tohto typu lietadiel viedlo agentúru EASA k záveru, že bezpečnosť lietadla nie je spochybnená. Preto bolo odporučené škandinávskym úradom, aby obnovili platnosť osvedčenia o letovej spôsobilosti tohto lietadla, samozrejme, po tom, čo budú prijaté potrebné nápravné opatrenia.

Škandinávske úrady informovali aerolínie o tom, aké podmienky musia splniť, aby bola obnovená platnosť osvedčenia o letovej spôsobilosti pre danú leteckú flotilu. Aerolínie však zatiaľ nepredložili dostatočný dôkaz na to, aby bolo možné vyhlásiť, že sa lietadlá úspešne podrobili požadovaným kontrolám a úpravám.

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva zatiaľ nebola informovaná o tom, že dánske úrady obnovili platnosť osvedčení o letovej spôsobilosti pre flotilu lietadiel typu Q400 leteckej spoločnosti SAS. Agentúra EASA komunikuje s dánskymi úradmi a snaží sa objasniť túto otázku.

Vážený pán predsedajúci, to bola moja odpoveď pani Jensenovej.

  Anne E. Jensen (ALDE). – (DA) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi poďakovať sa pánovi podpredsedovi Barrotovi za toto vysvetlenie. Je pravda, že mohlo dôjsť k čiastočnej náprave rozporu, ktorý som spomínala vo svojej otázke, no napriek tomu ešte vždy platí, že dánsky úrad letectva nepovolí odlet lietadiel spoločnosti SAS, pokým nebudú technické problémy vyriešené, no na druhej strane iné letecké spoločnosti v skutočnosti používajú lietadlá, ktoré majú tieto technické problémy. Mám pocit, že základný problém, okrem diskriminácie spoločnosti SAS Scandinavian Airlines na jednej strane na úkor iných leteckých spoločností, napríklad Flybe, Augsburg, Tyrolean a Luxair na strane druhej, je v tom, že my, občania, možno nebudeme môcť očakávať, že letectvo bude bezpečné. Čo by ste, pán Barrot, urobili na zabezpečenie toho, aby som mohla rovnako dôverovať spoločnému úradu pre letectvo ako dôverujem národným úradom pre letectvo, pretože napokon práve o týchto úradoch hovoríme?

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Agentúra EASA vydala presné inštrukcie, ktoré, ak budú dodržané, znamenajú, že tieto lietadlá sú letovo spôsobilé. Nejde teda o problém bezpečnosti, ide len o to, že dánske úrady neinformovali agentúru EASA o odpovediach danej leteckej spoločnosti.

Vážená pani Jensenová, skutočnosť je taká, že agentúra EASA vydala úplné inštrukcie na odstránenie problémov, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku používania týchto lietadiel.

V súčasnosti je situácia taká, že agentúra EASA musí počkať na výsledky vyšetrovania, aby mohla zaujať v tomto smere konečné stanovisko, no rád by som zdôraznil, že agentúra vydala jasné a úplné inštrukcie týkajúce sa bezpečného používania lietadiel, ktoré v skutočnosti nespôsobili nehody, pri ktorých by bol niekto zranený, ale ktorých sa, ako ste povedali, týkajú spomínané nehody. Je potrebné prijať opatrenia, aby bolo všetko v poriadku.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Vážený pán komisár, teraz sa paradoxne zdá, že jedna agentúra, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva, nepovoľuje lietadlám lietať, zatiaľ čo iná, napríklad rakúska agentúra, je presvedčená o tom, že napokon predsa len lietať môžu. Moja otázka znie: je agentúra EASA v lepšom postavení vďaka rozšíreniu právomocí, o ktorom sme v tejto oblasti rozhodli, keď sa zdá, že podľa vašich slov začína spoločnosť, ktorá vyrába tieto lietadlá, robiť určité ťažkosti? Je agentúra EASA v lepšom postavení, keď teraz už môže robiť to, na čom sme sa dohodli, predovšetkým, že môže uvaliť pokuty a nemusí okamžite odobrať licenciu? Myslím si, tieto rozšírené právomoci, o ktorých sme rozhodli, v budúcnosti uľahčia prácu agentúry EASA.

  Jacques Barrot , podpredseda Komisie. − (FR) Dovoľte mi jasne povedať, že agentúra EASA vydala inštrukcie a všetky letecké spoločnosti sú povinné dodržiavať pravidlá stanovené touto agentúrou.

Vaša otázka sa však týka širších súvislostí. Áno, agentúra EASA zodpovedá za vydávanie osvedčení pre lietadlá a aj za vydávanie osvedčení o schválení návrhu po celom svete, no pokiaľ ide o monitorovanie toho, či sa spoločné pravidlá uplatňujú jednotne, spolieha sa na kontroly v jednotlivých členských štátoch EÚ.

Inak povedané, ako ste správne povedali, rozšírili sme právomoci agentúry, no nie až do takej miery, aby úrady pre civilné letectvo v jednotlivých členských štátoch už nemali vôbec žiadnu zodpovednosť. Členské štáty musia vykonávať svoje povinnosti prostredníctvom svojich úradov pre civilné letectvo.

Jedného dňa možno budeme môcť zájsť ešte ďalej, no v súčasnosti musí agentúra EASA vykonať mnoho zložitých úloh, musí tiež byť schopná veľmi pozorne monitorovať uplatňovanie spoločných pravidiel prostredníctvom kontrol v jednotlivých členských štátoch.

Pokiaľ ide o tento konkrétny prípad, myslím si, že agentúra EASA urobila všetko potrebné pre zaručenie bezpečnosti.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 40, ktorú predkladá Jörg Leichtfried (H-1062/07)

Vec: Transparentnosť pri výplatách manažérov

V celej Európe sa výplaty manažérov stabilne zvyšujú. Napríklad v Rakúsku vzrástli v roku 2007 základné mzdy manažérov o približne 3,7 % oproti roku 2006. Premenlivé zložky manažérskych výplat sa však zvýšili oveľa prudšie. Nárast manažérskych výplat viedol k väčšiemu záujmu verejnosti o skutočnú výšku odmeny za výkon manažérskych činností. Najmä keďže nie je povinné, aby sa v súvahe uvádzala výška premenlivej zložky mzdy, akcionári chcú vedieť, akým spôsobom sa míňajú ich peniaze. Európski občania jasne požadujú väčšiu transparentnosť pokiaľ ide o výplaty manažérov.

Uvedomuje si Komisia túto situáciu? Plánuje sa vypracovanie európskych právnych predpisov, ktoré by viedli k väčšej transparentnosti v oblasti výplat manažérov, alebo už právne predpisy v tejto oblasti existujú?

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − Výplaty manažérov sú aktuálnou otázkou, je to tak už nejaký čas. V tejto súvislosti prijala Komisia opatrenia na zvýšenie transparentnosti v oblasti výplat manažérov.

Odporúčanie Komisie prijaté v roku 2004 ustanovuje každoročné zverejňovanie politiky spoločnosti, ktorá sa týka riaditeľských odmien i odmien jednotlivých riaditeľov. Komisia vykonala po prijatí tohto odporúčania aj následnú kontrolu, ktorej zámerom bolo zistiť, či ho členské štáty skutočne uplatňujú. Nedávno sme na základe toho zostavili prehľad.

Veľká väčšina členských štátov zaviedla vysoké štandardy zverejňovania odmien jednotlivých výkonných riadiacich pracovníkov do svojich národných kódexov riadenia podniku alebo do záväzných právnych predpisov. No približne len 60 % členských štátov dodržalo odporúčanie pokiaľ ide o transparentnosť ich politiky odmeňovania. Len veľmi málo štátov odporúča, aby sa o tom hlasovalo na valnom zhromaždení spoločnosti. Tu existuje priestor na zlepšenie.

Komisia tiež vyhodnotí, v akom rozsahu dodržiavajú spoločnosti odporúčané normy transparentnosti v praxi. Odmeny predstavujú oblasť, v ktorej niektoré spoločnosti preukázali výraznú nechuť zverejniť informácie aj napriek odporúčaniam národného kódexu riadenia podniku. Na túto otázku sa pozrieme bližšie.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Vážený pán komisár, sám ste povedali, že 60 % podnikov nemá v úmysle niečo robiť. Preto sa vás pýtam: čo má v úmysle robiť Komisia?

A teraz moja druhá otázka. Na základe skutočného prípadu, ktorý sa stal v Nemecku, vieme, že títo páni (keďže ide predovšetkým o pánov) nielen zarábajú veľmi veľa peňazí, ale nechcú z nich ani platiť dane, a preto idú do Lichtenštajnska a do iných podobných lokalít. Čo zamýšľa Komisia urobiť, aby v budúcnosti zabránila takýmto praktikám?

  Charlie McCreevy, člen Komisie. − Pokiaľ ide o obe otázky váženého pána poslanca, sú to veci, ktoré by mal riešiť členský štát. Pokiaľ ide o otázku, ktorá sa týka toho, čo urobí Komisia, Komisia už urobila, čo mohla.

Môj predchodca sa rozhodol v tejto konkrétnej oblasti vypracovať odporúčanie. Prečo sa rozhodol pre odporúčanie a nie pre niečo iné? Nepochybujem o tom, že mal na to mnoho dôvodov, no hlavným z nich bola určite skutočnosť, že neexistuje dohoda o jednotnom kódexe riadenia podniku ani o zákonnom režime spoločností v Európe. Takúto dohodu by sa nám nikdy nepodarilo dosiahnuť.

V celej tejto oblasti existuje veľmi veľké množstvo kultúrnych rozdielov, a to bol určite jeden z hlavných dôvodov, prečo sa môj predchodca rozhodol v tejto konkrétnej oblasti vydať odporúčanie.

Pokiaľ ide o odporúčanie, výsledky našej štúdie ukázali, že väčšina členských štátov zaviedla vysoké štandardy zverejňovania odmien jednotlivých riaditeľov do kódexov riadenia podniku, niektoré členské štáty ich zaviedli do záväzných právnych predpisov Väčšina členských štátov sa tiež zaoberala odporúčaním z hľadiska transparentnosti politiky odmeňovania.

Pokiaľ ide o druhú otázku, ktorá sa týka daní, je, samozrejme, vecou každého jednotlivého členského štátu, aby postupoval ako uzná za vhodné, v súlade s právnymi predpismi danej krajiny.

  Predsedajúci. − Otázka č. 41, ktorú predkladá Cristina Gutiérrez-Cortines (H-1041/07)

Vec: Výstavba podzemnej vysokorýchlostnej koľajovej trate v blízkosti chrámu Sagrada Família v Barcelone

Ako je všeobecne známe, výstavba podzemnej vysokorýchlostnej koľajovej trate v Barcelone viedla vo viacerých prípadoch k zrúteniu alebo poklesu budov, pričom došlo k ohrozeniu obývaných budov i významných stavieb vrátane chrámu Sagrada Família a iných historických budov.

Keďže ide o projekt, ktorý je podporovaný z finančných prostriedkov EÚ, môže nám Komisia poskytnúť informácie o predchádzajúcom posúdení vplyvu na životné prostredie, ktoré malo byť vykonané v súlade so smernicou 85/337/EHS(⁽¹⁾1), a povedať nám, či tieto štúdie posúdili ohrozenie chrámu Sagrada Família a iných historických budov?

Obsahujú spisy, ktoré sa dostali k európskym inštitúciám, štúdiu vykonanú Univerzitou Pompeu Fabra, ktorá vzhľadom na celkové riziká neodporúčala danú podzemnú možnosť?

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som vám chcel pripomenúť pevné predsavzatie Komisie, že nech je projekt akokoľvek prínosný alebo potrebný, nikdy by sa nemal realizovať na úkor životného prostredia, verejného zdravia, ani kultúrneho dedičstva členského štátu.

Členské štáty musia prijímať všetky potrebné opatrenia na ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, a to najmä v historických centrách miest, na ktoré je niekedy vyvíjaný ešte väčší nátlak v dôsledku zvyšujúcej sa urbanizácie.

Pokiaľ ide o otázku, ktorú predložila vážená pani poslankyňa, dovoľte mi zdôrazniť toto: projekty výstavby vysokorýchlostnej železničnej trate Madrid-Zaragoza-Barcelona boli len čiastočne spolufinancované z Kohézneho fondu.

Fond transeurópskych dopravných sietí spolufinancuje prípravu štúdií projektov po celej dĺžke trate, vrátane prípojky z Barcelony do Gerony a Figueres.

Napriek tomu finančné prostriedky z európskych fondov nemuseli byť doložené ani použité na projekty, ktoré sa týkajú podzemnej železnice v Barcelone. Tiež je potrebné podotknúť, že plánovanie a realizácia projektov je vo výhradnej zodpovednosti členského štátu, ktorý je povinný dodržiavať a dôsledne vykonávať príslušné pravidlá vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva.

V tomto konkrétnom prípade neboli na prípravné práce na úseku medzi stanicami Sants a Sagrega ani na tunel, ktorý sa má otvoriť v blízkosti chrámu Sagrada Família, poskytnuté žiadne finančné prostriedky Spoločenstva. Komisia preto o týchto úsekoch nebola informovaná, ani neobdržala kópiu posúdenia vplyvu na životné prostredie, ktoré vykonali španielske úrady.

Komisia bola informovaná o tom, že príslušný španielsky orgán, konkrétne generálny sekretariát na boj proti znečisteniu a klimatickým zmenám, schválil posúdenie vplyvu na životné prostredie svojím rozhodnutím z dňa 30. mája 2007. Text schvaľujúceho rozhodnutia bol zverejnený v úradnom vestníku španielskej vlády v júni 2007. V texte sa spomínajú aj následky projektu na kultúrne dedičstvo, napríklad na chrám Sagrada Família.

Na záver mi dovoľte povedať, že Komisia nebola informovaná o štúdii, ktorú vypracovala Univerzita Pompeu Fabra. Španielske orgány zodpovedajú za zváženie tak obsahu štúdií, ako tomu bolo v tomto prípade, i za zváženie verejnej mienky.

Komisia bude túto situáciu aj naďalej sledovať. Dúfame, že tomuto historickému pomníku kultúrneho dedičstva, ktoré patrí mestu Barcelona, sa nič zlé nestane.

  Cristina Gutiérrez-Cortines (PPE-DE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, nepochybujem o tom, že zákonné postupy boli, povedzme s minimálnym nátlakom, dodržané. Oslovila som Komisiu, aby som ju požiadala o pomoc vzhľadom na jej úlohou ochrankyne zmlúv, apelujem na jej svedomie, aby odmietla opatrenia, a aby v tejto súvislosti svedomito uplatnila smernicu o posudzovaní účinkov na životné prostredie.

Skutočnosť, že táto časť tunela nebude financovaná z finančných prostriedkov Európskej únie v tomto prípade nie je podstatná, pretože všetci vieme, že postup rozdeľovania projektov na úseky sa neosvedčil a Európska únia ho už v minulosti mala možnosť kritizovať.

Prečo nebol projekty vysokorýchlostnej koľajovej trate vyhlásený za veľký projekt, pre ktorý by bolo nutné vypracovať podrobné štúdie vplyvu, keď vieme, že pôjde popod veľmi citlivé oblasti, napríklad oblasť Pedrera, a najmä popri chráme Sagrada Família?

V súlade s duchom článku 3 smernice o posudzovaní účinkov na životné prostredie je nevyhnutné vykonať posúdenie možného dosahu na kultúrne dedičstvo. 40 metrov hlboký ochranný múr, ktorý sa má vybudovať, sa bude nachádzať vo vzdialenosti len jeden a pol metra od priečelia chrámu Sagrada Família, ktorý váži 40 tisíc ton.

Okrem toho, ak vezmeme do úvahy vlastnosti terénu a tiež skutočnosť, že táto katedrála je mimoriadne zložitým dielom génia, všetko čo žiadam je, aby sa vypočuli a vzali do úvahy názory všetkých strán. Som veľmi rada, že vysokorýchlostná koľajová trať napreduje, no toto nie je otázka politických strán, trasu zmenila Ľudová strana (PP) a myslím si, že je potrebné ju opäť zmeniť tak, aby išla pozdĺž ulice Valencia.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Dovoľte mi znova zdôrazniť, že Komisia nemá právomoc zasiahnuť. Pani poslankyňa má, samozrejme, pravdu, keď hovorí, že musíme venovať osobitnú pozornosť zachovaniu nášho kultúrneho dedičstva, najmä ak ide o architektonické veľdiela. Až doposiaľ nás však nikto neupozornil na žiadne nebezpečenstvo, neboli sme informovaní o žiadnych chybách, pokiaľ ide o návrh posúdenia vplyvu na životné prostredie, ktoré bolo vykonané.

Do pozornosti Komisie sa zatiaľ dostali len petície, ktoré predložilo príslušnému výboru Európskeho parlamentu združenie Llave para Litoral, ktorého členovia požadujú, aby popri pobreží viedla iná ako stanovená podzemná trasa.

Tieto problémy však musia vyriešiť miestne orgány, regionálne orgány a ústredná vláda prostredníctvom uplatnenia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Je ich povinnosťou takto konať, aby zachovali naše kultúrne dedičstvo.

  Maria Badia i Cutchet (PSE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, chcela by som pripojiť niekoľko podrobností a povedať, aby som ľudí možno trochu upokojila, že sú k dispozícii všetky geologické informácie o týchto prácach, stavebné techniky sú vhodné pre dané podmienky, vykonajú sa preventívne opatrenia predtým, než sa začnú práce pri existujúcich stavbách, bude prebiehať neustále sondovanie, aby bolo možné okamžite odhaliť aj najmenšiu možnosť pohybu alebo usadzovania zeme, práce nebudú mať žiadny nepriaznivý vplyv na susedné stavby a bude tiež zaručená transparentnosť vzhľadom na poskytovanie informácií verejnosti.

Chcem tým povedať, že som presvedčená, že nikto nemá väčší záujem na tom, aby sa zaistilo, že nevzniknú absolútne žiadne škody ani na tejto historickej pamätihodnosti, ani vo vzťahu k ľuďom, ktorí žijú v tejto oblasti, ako španielske a katalánske vládne orgány a orgány miestnej samosprávy.

  Stavros Dimas, člen Komisie. − (EL) Myslím si, že k informáciám, ktoré nám poskytla ctená pani poslankyňa, nemám čo dodať.

druhá časť

  Predsedajúci. −

Otázka č. 42, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-1049/07)

Vec: Zaradenie starovekej gréčtiny a latinčiny do európskeho indikátora jazykovej kompetencie.

Vzhľadom na zámer Komisie zaviesť európsky indikátor jazykovej kompetencie pre päť najrozšírenejších jazykov (KOM(2005)0356), žiadam Komisiu, aby sa vyjadrila, či má v úmysle zaradiť latinčinu a starovekú gréčtinu do programu cieleného vyučovania európskych jazykov, keďže tieto dva jazyky sú základom európskych jazykov a mnoho slov odvodených z latinčiny a starovekej gréčtiny sa používa vo všetkých európskych jazykoch bez ohľadu na ich pôvod.

Vzhľadom na dôležitosť týchto jazykov už európska únia klasicistov, Euroclassica, stanovila úrovne a osvedčovala kompetencie v latinčine. Podobný program sa pripravuje pre starovekú gréčtinu. Vyučovanie týchto dvoch kľúčových jazykov klasického staroveku poskytne možnosť spoločne prehĺbiť základy európskej civilizácie a vytvoriť užšie vzťahy medzi európskymi občanmi. Osvedčenie takýchto jazykových znalostí bude ďalšou kvalifikáciou v profesijnom živote.

  Leonard Orban, člen Komisie. − (RO) Oznámenie Komisie nazvané „Európsky indikátor jazykovej kompetencie“, ktoré bolo prijaté v roku 2005, navrhuje podrobný strategický prístup na vykonanie európskeho prieskumu jazykových kompetencií. Prostredníctvom tohto nástroja bude možné vykonať zber údajov potrebných na prípravu európskeho indikátora v tejto oblasti, bude tiež možné rozšíriť poznatky o výučbe cudzích jazykov.

Na základe týchto podkladov predstavila Rada v máji roku 2006 závery o súbore základných problémov, ktoré sa týkajú Európskeho indikátora jazykovej kompetencie. Pokiaľ ide o cudzie jazyky, ktoré mali byť predmetom testov, Rada rozhodla, že Európsky indikátor jazykovej kompetencie bude určený pre oficiálne jazyky Európskej únie. To znamená, že tento projekt sa zameriava len na živé jazyky. Z toho dôvodu sa neuvažovalo o možnosti testovať znalosti z latinčiny alebo starovekej gréčtiny.

Z praktických dôvodov sa Rada rozhodla, že počas prvej fázy európskeho prieskumu jazykových zručností sa bude posudzovať jazyková zručnosť žiakov vzhľadom na prvý a druhý cudzí jazyk, ktoré sa spomedzi oficiálnych cudzích jazykov vyučujú v Európskej únii najčastejšie, predovšetkým angličtina, francúzština, nemčina, španielčina a taliančina. Zber údajov by sa mal uskutočniť v troch oblastiach: čítanie, počúvanie, a písanie.

Tento nástroj na testovanie však bude k dispozícii všetkým krajinám, ktoré by chceli zabezpečiť, aby sa k testom zo spomínaných piatich cudzích jazykov pridali ďalšie testy ako vnútroštátne možnosti. Komisia tiež príde s iniciatívou, aby zabezpečila, že ďalšia fáza prieskumu bude pozostávať zo všetkých oficiálnych jazykov, ktoré sa vyučujú v Európskej únii.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, vidím, že vyučovanie nepatrí do oblasti vašej pôsobnosti. Nepatrí tam ani šírenie informácií, ani, ako som už spomenula písomne, zachovávanie spoločného dedičstva, ktoré pramení z klasických jazykov.

Patria alebo nepatria tieto otázky do oblasti vašej pôsobnosti? To je moja prvá otázka. Mojou druhou otázkou je: vzťahuje sa európsky program v oblasti výskumu na výskum týchto jazykov alebo nie? Máte nejaké informácie o tejto problematike?

  Leonard Orban, člen Komisie. − (RO) Otázka, ktorú ste mi položili, sa týkala európskeho indikátora jazykovej kompetencie. Ako som už odpovedal, toto opatrenie sa vzťahuje len na oficiálne jazyky Európskej únie. Na druhej strane, Európska komisia nemá žiadne informácie o možných výskumoch alebo štúdiách, ktoré by sa realizovali v členských štátoch alebo v regiónoch členských štátov, a ktoré by boli zamerané na spomínané jazyky.

  Manolis Mavrommatis (PPE-DE). – (EL) Vážený pán komisár, ako spravodajca pre európsky indikátor jazykovej kompetencie by som rád zdôraznil, že úloha predmetného indikátora je pravidelne posudzovať celkovú kompetenciu v oblasti moderných jazykov všetkých členských štátov.

Dohodli sme sa, že na začiatku bude tento indikátor merať jazykové zručnosti v piatich jazykoch, ktoré sú najrozšírenejšie v systémoch vzdelávania v EÚ (angličtina, francúzština, nemčina, taliančina a španielčina).

Parlament však vyzval Komisiu a Radu, aby prijali potrebné opatrenia na čo najrýchlejšie rozšírenie tohto testu na širšie rozpätie oficiálnych jazykov Európskej únie za predpokladu, že to nebude mať nepriaznivý vplyv na výučbu a rozvoj moderných jazykov.

Môže nám pán Komisár povedať, ako sme pokročili a aké jazyky, ak to je možné, budú zaradené do ďalšej fázy?

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán komisár, v bývalom kláštore v Hejniciach v severných Čechách sa nachádza poľsko-nemecko-české centrum, v ktorom sú všetky nápisy a tabule v latinčine. Nemohli by sme to isté urobiť v budovách európskych inštitúcií?

Druhý návrh: nebolo by možné vytvoriť latinský text európskej hymny, ktorý by všetci mohli spievať jednohlasne, a ktorý by si jednotlivé členské štáty mohli následne preložiť do svojich jazykov, no spoločný text by bol v latinčine?

  Leonard Orban, člen Komisie. − (RO) Pokiaľ ide o európsky indikátor jazykovej kompetencie, ako som už povedal, a ako ste aj vy správne poznamenali, v prvej fáze bude posúdených len päť jazykov.

V súčasnosti máme takýto časový plán: tento rok pripravujeme pilotný projekt, v roku 2009 urobíme všetky prípravy potrebné pre posudzovanie tak, aby sme v roku 2010 mali, pokiaľ ide o týchto päť jazykov, jasné výsledky. Potom, ako som už povedal, chce Komisia rozšíriť tento indikátor na všetky oficiálne jazyky. Je však ešte priskoro, aby sme dokázali stanoviť presný termín, kedy k tomuto rozšíreniu dôjde. Samozrejme, musíme podrobne preskúmať výsledky posudzovania, ktoré sa týka indikátora pre úvodných päť jazykov.

Na druhej strane, pokiaľ ide o druhú otázku, ktorú ste mi položili, cieľom Európskej komisie je chrániť jazykovú rozmanitosť. Z tohto hľadiska, zámerom všetkých opatrení, ktoré Európska komisia prijíma, je chrániť oficiálne jazyky i ostatné jazyky, ktorými sa v Európskej únii hovorí. Máme 23 oficiálnych jazykov a viac ako 60 regionálnych jazykov, jazykov menšín a menej používaných jazykov. Z tohto hľadiska sa opatrenia, ktoré prijímame, zameriavajú najmä na tieto jazyky, ktoré sme nazvali živými jazykmi.

Pokiaľ ide o európsku hymnu, samozrejme, názory sú rôzne. Čo sa týka tejto problematiky, nie je úlohou Európskej komisie o nej rozhodovať.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 43, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0002/08)

Vec: Podpora jazykových menšín

Akým jazykovým menšinám poskytla Komisia podporu v roku 2007 a aké sú z hľadiska Komisie možnosti, aby v rokoch 2008 a 2009 obdržali nemecky hovoriace menšiny väčšiu podporu?

  Leonard Orban, člen Komisie. − (RO) Čo sa týka výzvy na predkladanie návrhov v roku 2007, v rámci financovania programu celoživotného vzdelávania bola vybratá jedna sieť a tri projekty, ktoré sa zaoberajú jazykmi menšín.

Kľúčová aktivita 2: cudzie jazyky. Sieť vytvorená na podporu jazykovej rozmanitosti, koordinovaná Waleskou jazykovou radou, sa zameriava na tieto jazyky: baskičtina, bretónčina, katalánčina, kornčina, východná frízština, škótska gaelčina, severná frízština, waleština, západná frízština, slovenčina, ladinčina, galicíjčina, friulčina (furlančina), sardínčina, estónčina, írčina, lotyština, litovčina, maltčina, fínčina a švédčina.

Jedným z partnerov tohto trojročného projektu je Európsky úrad pre menej rozšírené jazyky. Zámerom projektu je zabezpečiť výmenu súčasných osvedčených postupov a rozvíjať nové a inovatívne myšlienky v oblasti vzdelávania a jazykového plánovania v kontexte regionálnych jazykov, jazykov menšín, pôvodných jazykov, cezhraničných jazykov, jazykov menších národov a menej rozšírených jazykov. Tri viacročné projekty, ktoré získali finančnú podporu v roku 2007, sa zameriavajú na jazyky menšín i na svetové jazyky, napríklad na katalánčinu, baskičtinu, sardínčinu, sicílsku taliančinu, írčinu, ruštinu, arabčinu a hindčinu.

V období rokov 2008 až 2010 sa budú uprednostňovať projekty zamerané na menej rozšírené európske jazyky. V kontexte programu celoživotného vzdelávania na roky 2007 až 2013 sú všetky jazyky oprávnené získať finančnú podporu, teda to zahŕňa aj nemecky hovoriace menšiny.

  Bernd Posselt (PPE-DE). – (DE) Vážený pán komisár, rozumel som vám správne, že nemecky hovoriace menšiny nemôžu dostať podporu skôr ako v roku 2013? Skutočnosť je predsa taká, že, napríklad, existujú skutočné menšiny, akými sú Nemci žijúci v Českej republike, Poliaci žijúci v Litve, alebo Poliaci žijúci v Českej republike, a podobne. Ak tieto menšiny majú napríklad médiá alebo kultúrne projekty, nemôžu v súčasnosti získať žiadnu podporu. Alebo som to zle pochopil?

  Leonard Orban, člen Komisie. − (RO) Možno som sa nevyjadril dostatočne zrozumiteľne. Rozhodne som nepovedal, že určité jazyky, vrátane nemčiny, nemôžu dostať podporu skôr ako v roku 2013. Odpoveď je jednoznačná. V rámci programu celoživotného vzdelávania môžu získať finančné prostriedky všetky jazyky, ktorými sa hovorí v Európskej únii, to zahŕňa , samozrejme, aj nemčinu. Jediná rozhodujúca vec je kvalita predloženého projektu alebo predložených projektov. Preto moja odpoveď znie, že tieto jazyky jednoznačne môžu byť financované v rámci programu celoživotného vzdelávania vrátane obdobia rokov 2008 až 2013. Opakujem vrátane tohto obdobia.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 44, ktorú predkladá Seán Ó Neachtain (H-0010/08)

Vec: Menej používané jazyky v Európe

Prosím Komisiu, aby uviedla, či má v úmysle v blízkej budúcnosti predložiť nejaké nové programy na podporu používania menej používaných jazykov v Európe. Môže tiež uviesť charakter týchto programov a pravdepodobnú výšku finančnej podpory, ktorá by mohla byť vyčlenená na takéto programy?

Otázka č. 45 bude zodpovedaná písomne.

  Leonard Orban, člen Komisie. − (RO) Komisia nemá v úmysle v blízkej budúcnosti predstaviť nový program, ktorý by bol zameraný konkrétne na podporu používania menej rozšírených jazykov v Európe. V skutočnosti nová generácia programov Komisie na obdobie rokov 2007 až 2013, predovšetkým program celoživotného vzdelávania, ponúka pre tieto jazyky široký rozsah možností financovania. Všetky jazyky sú oprávnené žiadať o podporu v rámci tohto programu.

Finančné prostriedky je možné získať vo všetkých štyroch podprogramoch programu celoživotného vzdelávania: COMENIUS, ERASMUS, Grundvig a Leonardo da Vinci. Finančné prostriedky je tiež možné získať v rámci novovytvorenej priesečníkovej časti programu celoživotného vzdelávania, najmä prostredníctvom kľúčovej aktivity (cudzie jazyky), v ktorej je možné financovať projekty a siete, ktoré sa zameriavajú na podporu výučby cudzích jazykov a jazykovej rozmanitosti.

Čo sa týka všeobecnej výzvy na predkladanie návrhov roku 2007, v rámci kľúčovej aktivity 2 boli pre získanie finančnej podpory vybraté tri projekty a jedna sieť, ktoré sa zameriavajú na menej rozšírené jazyky. V období rokov 2008 až 2010 sa budú uprednostňovať projekty zamerané na jazyky, ktoré sú v Európe menej rozšírené. V roku 2008 je pre kľúčovú aktivitu 2 k dispozícii rozpočet vo výške 9,9 milióna EUR, ale vzhľadom na skutočnosť, že financovanie činností a projektov súvisiacich s jazykmi je súčasťou prevládajúceho trendu, k dispozícii sú tiež ďalšie finančné prostriedky v rámci programu celoživotného vzdelávania.

  Seán Ó Neachtain (UEN). – (GA) Vážený pán predsedajúci, chcem sa poďakovať pánovi komisárovi za odpoveď. Súhlasí však s tým, že je dôležité, aby sa menej používaným jazykom poskytovala pomoc v ich vlastnom rámci, a že by nemali byť priveľmi previazané na celoživotné vzdelávanie? Tieto jazyky sú zraniteľné a ak sa im neposkytne významná podpora, v budúcnosti budú ešte zraniteľnejšie. Samozrejme, finančná podpora je dôležitá, no symbolická podpora je ešte dôležitejšia. Súhlasí pán komisár s tým, že by ju bolo potrebné zvýšiť?

  Leonard Orban, člen Komisie. − (RO) Môžem len zopakovať, čo som práve povedal, a síce to, že Európska komisia prijíma opatrenia na podporu jazykovej rozmanitosti, pričom podpora sa netýka len 23 oficiálnych jazykov, ale aj ostatných jazykov, ktorými sa v Európskej únii hovorí, vrátane regionálnych jazykov, menej rozšírených jazykov. Okrem toho, údajmi, ktoré som vám poskytol, som poukázal na to, že ide o cielenú podporu. Na rozvoj týchto jazykov sa poskytuje významná finančná podpora.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, môj kolega pán Seán Ó Neachtain hovorí írsky plynulo. Ja však nie. Ospravedlňujem sa.

Môžem vám položiť otázku? Súhlasím s predpokladom, z ktorého vychádza vaša odpoveď. Peniaze sú dôležité, no nie je ešte dôležitejšie, aby sme vedeli, ako lepšie vyučovať jazyky? V krajinách ako je Írsko, by ľudia, medzi ktorých patrím aj ja, veľmi radi hovorili pôvodným jazykom, no prešli cez vzdelávací systém, ktorý im to neumožnil. Je potrebné nájsť spôsoby, ako by bolo možné naučiť nás hovoriť našim materinským jazykom, pretože by sme to veľmi radi dokázali.

  Leonard Orban, člen Komisie. − (RO) Európska komisia má v úmysle v druhej polovici roku 2008 predstaviť novú stratégiu v oblasti viacjazyčnosti. Veľmi významnou súčasťou tejto stratégie bude prvok vzdelávania. Veľmi dôležitá bude skladba a spôsob výučby cudzích jazykov.

Pokiaľ ide o írčinu, rád by som vás informoval, že som nedávno navštívil Dublin, kde som mal možnosť rokovať s írskymi úradmi. Vtedy i potom som trval na tom, že je potrebné poskytnúť čo najrozsiahlejšiu odbornú prípravu ľuďom, ktorí sú schopní pracovať ako prekladatelia a tlmočníci na úrovni Spoločenstva i inde. Tento prvok je nevyhnutný, ak máme dokázať zabezpečiť úplne rovnocenné postavenie írčiny s ostatnými oficiálnymi jazykmi Európskej únie.

  Evgeni Kirilov (PSE). – Vážený pán predsedajúci, naozaj som očakával, že mi dnes večer pán komisár odpovie. Teraz je priestor pre ľudí, aby sa vyjadrili, a aby sa pýtali otázky. Mám otázku a bol by som rád, keby som na ňu dostal odpoveď. Je to veľmi jednoduché. Vyhláseniami dnes večer strácame čas. Dovolili by ste prosím v tomto prípade, aby pán komisár veľmi stručne odpovedal? Potom už nebudem klásť žiadne ďalšie otázky.

  Predsedajúci. − Vážení páni poslanci, keď ľudia žiadajú o slovo, neviem posúdiť, či chcú urobiť vyhlásenie, alebo či chcú položiť otázku. Nepatrí to zatiaľ do mojich duševných schopností, nemám veštecké schopnosti. Musím však riadiť čas v súlade s nariadeniami a zvyklosťami tohto Parlamentu a nemôžem vám, žiaľ, prideliť čas. Poškodilo by to našich kolegov poslancov, ktorí položili otázky. Dovoľte mi zdôrazniť, že len pre toto zasadnutie bolo Komisii predložených 70 otázok. Samozrejme, nie je možné odpovedať na 70 otázok. Máme určité pravidlá, ktoré musíme dodržiavať. Úprimne sa vám ospravedlňujem a chápem vaše sklamanie. Ak by som bol na vašom mieste, a keď som na vašom mieste, aj ja cítim sklamanie, no nemôžem vám poskytnúť odpoveď. Pán komisár vám v každom prípade, prirodzene, odpovie písomne, a preto obdržíte odpoveď na svoju otázku. Dúfam, že to dokážete pochopiť.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 46, ktorú predkladá Claude Moraes (H-1047/07)

Vec: Fond regionálneho rozvoja a menšinové skupiny

Dohodla sa už väčšina štrukturálnych fondov pre regionálny rozvoj pre nadchádzajúce obdobie rokov 2007 až 2013. V súvislosti s tým sa chcem opýtať, ako plánuje Komisia zabezpečiť, aby pri využívaní fondov nedochádzalo k diskriminácii, a ako chce Komisia zaručiť, aby aj národnostné menšiny, najmä Rómovia, mali prospech z týchto fondov?

Bude Komisia zverejňovať informácie o prideľovaní fondov podľa rôznych menšinových národnostných skupín?

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi povedať, že počas prípravy na novú generáciu programov kohéznej politiky na obdobie rokov 2007 až 2013 Komisia počas rokovaní trvala na tom, aby bola rómska problematika, na ktorej váženému pánovi poslancovi obzvlášť záleží, zaradená do plánovania a programovania. Musím priznať, že členské štáty zareagovali veľmi priaznivo. V mnohých národných strategických referenčných rámcoch bola rómska problematika zaradená ako prierezová téma. Na rómsku problematiku sú tiež priame odkazy v operačných programoch. Obzvlášť dobre viditeľné je to v prípade krajín ako Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, Estónsko a Španielsko, no tiež v prípade Poľska, Slovinska, Litvy a Fínska.

V dôsledku decentralizovaného spôsobu riadenia štrukturálnych fondov nie je možné, aby Komisia dokázala jasne určiť, ktoré projekty sú a v budúcnosti budú zamerané na riešenie rómskej problematiky a koľko peňazí bude v tejto oblasti k dispozícii. Vzhľadom na našu účasť v monitorovacom výbore pre obdobie rokov 2000 až 2006 môžeme jasne konštatovať, že existuje množstvo veľmi zaujímavých a vzájomne sa doplňujúcich programov a projektov, ktoré podporujú začlenenie Rómov do spoločnosti. V mnohých programoch Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu pre regionálny rozvoj sú buď osobitné vykonávacie dotácie alebo sa tam podpora začlenenia Rómov nachádza nepriamo, prostredníctvom odkazov na zraniteľné skupiny. Takto je to napríklad v prípade Estónska, Fínska a Poľska.

Pokiaľ ide o zverejňovanie údajov, musím povedať, že počas obdobia rokov 2007 až 2013 sú členské štáty, ako pravdepodobne dobre viete, povinné zverejňovať podrobnosti o príjemcoch v každom programe, no tento systém sa výslovne netýka určenia národnostného pôvodu príjemcov. Napriek tomu však, na základe tohto zoznamu, ktorý obdržíme, budeme schopní určiť oblasti, v ktorých je európska politika aktívna.

Dovoľte mi tiež povedať, že Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku, GR REGIO, pripravilo pre obdobie rokov 2007 až 2013 usmernenia pre vnútornú prácu Komisie v oblasti rómskej problematiky, ktoré sa počas programovacieho obdobia používajú vo všetkých útvaroch. V štrukturálnych fondoch, ktorým predsedá GR REGIO, pracuje medziútvarová skupina zameraná na rómsku problematiku.

Dovoľte mi tiež povedať, že v mnohých členských štátoch, dobrým príkladom je Maďarsko, existujú riadiace mechanizmy osobitne vytvorené pre proces novej regionálnej politiky. Napríklad v Maďarsku existuje sieť poradcov rómskeho pôvodu, ktorých úlohou je pomáhať rómskym uchádzačom pri príprave projektov na rôznych úrovniach. Komisia momentálne pracuje aj na vytvorení prehľadu všetkých nástrojov a politík Spoločenstva, vrátane štrukturálnych fondov, a ich vplyvu na začlenenie Rómov do spoločnosti. Komisia tento prehľad predstaví najneskôr v júni roku 2008.

  Claude Moraes (PSE). – Vážená pani komisárka, ďakujem vám za túto vyčerpávajúcu odpoveď. Chcem sa vám tiež poďakovať za prácu, ktorú ste nedávno odviedli v mojom volebnom obvode v Londýne, keď ste nám pomohli vyriešiť naše vlastné problémy so štrukturálnymi fondmi.

Môžeme však hlbšie preskúmať otázku určenia toho, či sú opatrenia zamerané na národnostné menšiny skutočne správne zacielené? Európska rada vás a Komisiu v decembri konkrétne požiadala, aby ste sa touto otázkou hlbšie zaoberali. Myslíte si, že (okrem vyčerpávajúcej odpovede, ktorú ste mi už dali) existuje nejaký rámec, ktorý by umožnil určiť, či sú opatrenia zamerané na Rómov a iné skupiny dobre zacielené, alebo dochádza k filtrovaniu finančných prostriedkov na iných miestach? Existuje nejaký rámec, ktorý by vám umožnil bližšie preskúmať túto otázku?

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Za prípravu dokumentu Komisie, ktorý má byť odpoveďou na žiadosť Rady, je v skutočnosti zodpovedný pán komisár Špidla. Napriek tomu sa prostredníctvom medziútvarových skupín všetci podieľame na tomto procese.

Ako som už povedala, budeme mať k dispozícii informácie zo správy o konečných príjemcoch, a tak budeme vedieť, čo sa robí pre Rómov a pre ostatné menšiny. Nebudeme však mať národnostne rozlíšené údaje týkajúce sa pôvodu príjemcov. Napriek tomu bude úplne jasné, na akú oblasť sa projekt zameriava, a tak budeme mať za obdobie rokov 2007 až 2013 oveľa viac informácií ako máme dnes.

Dovoľte mi tiež povedať, že Komisia sa chce v rámci svojej funkcie pozorovateľa v riadiacom systéme vo výboroch členských štátov aktívne podieľať na posudzovaní prideľovania financií do oblastí, ktoré sú z hľadiska národnostných menšín dôležité. Budeme mať teda rôzne súbory informácií. Musím však pripustiť, že nemáme plnohodnotný nástroj, pomocou ktorého by bolo možné určiť celkový rámec zásahu vykonávaného prostredníctvom politiky, no určite si uvedomujeme všetky možnosti, ktoré máme, a snažíme sa ich využiť.

Uvidíme. Momentálne pripravujeme náš vstup do dokumentu Komisie, ktorý je určený pre Radu. Uvidíme tiež, kde sa nachádzajú prázdne miesta, oblasti, o ktorých nemáme informácie, i aké opatrenia je ešte potrebné prijať.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa pani komisárky opýtať, či sú rodiny, v ktorých je len jeden rodič, a chudobné rodiny s veľkým počtom detí zahrnuté pod vymedzenie pojmu „zraniteľné skupiny“ a či predstavujú alebo nepredstavujú menšinové skupiny. Ďalej by som sa chcela opýtať, či je možné tieto kritériá spojiť, a či je možné zvýšiť podporu takýmto skupinám.

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Chcela by som len povedať, že nič nebolo vylúčené. S vašou pomocou sme dokončili prípravu nariadení. Pokiaľ ide o zraniteľné skupiny, usilovali sme postupovať citlivo, vo všeobecnom nariadení Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) sa nachádzajú jasné odkazy týkajúce sa, napríklad, politiky rovnakých príležitostí. Táto otázka je teda prioritná.

V novej generácii programov kohéznej politiky existuje systém informovania o tom, akým spôsobom sa vykonávajú politiky rovnakých príležitostí. Rozsah, v akom to členské štáty a regióny dokážu využiť, závisí od toho, akí silní budú v tomto procese partneri zúčastňujúci sa na všetkých štruktúrach riadenia fondu. Ide o spoločné úsilie.

Komisia vytvorila všeobecný rámec, aby bolo možné zohľadniť všetky zraniteľné skupiny. Jeho využitie však nezávisí len od Komisie, ale aj od členských štátov. Dovolím si povzbudiť všetkých, ktorí majú možnosť prakticky sa zapojiť do tohto procesu, aby zabezpečili, že táto otázka bude vzatá do úvahy.

Členské štáty v súčasnej dobe rozhodujú o výberových kritériách, Komisia sa podieľa na tomto procese. Napriek tomu, priebeh tohto procesu závisí od členských štátov a od partnerov, pretože na práci v monitorovacích výboroch sa zúčastňujú všetci sociálni partneri. Dúfam, že všetkým partnerom sa spolu s Komisiou podarí uprieť pozornosť členských štátov na tieto otázky, a že medzi výberovými kritériami budú aj kritériá, ktoré nám umožnia zabezpečiť plné zastúpenie všetkých zraniteľných skupín v našich programoch.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 47, ktorú predkladá Jim Higgins (H-1057/07)

Vec: Regionálne financovanie EÚ pre Írsko na obdobie rokov 2007 až 2013

Môže Komisia uviesť, či je spokojná s úrovňou regionálnej parity v nedávno schválenom financovaní EÚ pre Írsko na obdobie rokov 2007 až 2013, a či ju znepokojuje, že podľa štatistík nedochádza ku konvergencii dvoch regiónov Írska, no naopak, región Border, Midland & Western (BMW) aj naďalej zaostáva za regiónom Southern & Eastern (S&E ), na ktorý sa aj naďalej upriamujú vládne výdavky?

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Pokiaľ ide o Írsko, o pridelenie finančných prostriedkov na obdobie rokov 2007 až 2013 a o ich rozdelenie medzi dva hlavné regióny, dovoľte mi povedať, že región Border, Midlands and Western (BMW), ktorý je v rámci druhého cieľa zavádzacím regiónom, dostane v prepočte na jedného obyvateľa štyrikrát vyššiu finančnú dotáciu ako susedný prosperujúcejší írsky región Southern and Eastern.

Z celkovej sumy 901 miliónov EUR, ktoré boli pridelené Írsku, pôjde 457 miliónov EUR do regiónu BMW a 293 miliónov EUR do regiónu Southern and Eastern.

Okrem toho je tiež k dispozícii 150 miliónov EUR na programy spolupráce, čo po prepočte na jedného obyvateľa činí približne 400 EUR v regióne BMW a približne 95 EUR v regióne Southern and Eastern.

Dovoľte mi tiež povedať, že regiónu BMW sa vďaka podpore zo štrukturálnych fondov EÚ v poslednom programovom období darilo veľmi dobre. Tento región už v roku 2004 dosiahol 102,9 % priemerného HDP na obyvateľa EÚ 27. No priznávam, že rozdiel v HDP regiónu BMW a susedného regiónu Southern and Eastern ostáva aj naďalej výzvou, preto dúfame, že v rámci programov v období rokov 2007 až 2013, v rámci ESF a EFRR, budeme svedkami ďalšieho znižovania tohto rozdielu.

  Jim Higgins (PPE-DE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi poďakovať sa pani komisárke. Chcel by som uviesť do súvislostí rozsiahly projekt ciest, ktorý je pre odľahlé oblasti veľmi dôležitý. V roku 2006 bolo dokončených 14 rozsiahlych cestných projektov, no ani jeden z nich nebol v regióne BMW. V rovnakom roku sa budovali aj nové cestné projekty, no len jeden z nich bol na západe, v regióne BMW.

V rovnakom roku sa začalo budovať jedenásť cestných projektov, ktoré pokrývali 222 kilometrov, no z toho sú na západe len dva, ktoré pokrývajú 25 kilometrov. Máte pravdu, že napríklad pri skúmaní hrubého domáceho produktu alebo hrubej hodnoty výroby je jasné, že rozdiel sa prehlbuje a niečo s tým musíme urobiť.

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Veľmi oceňujem toto vaše vyjadrenie. Dovoľte mi tiež povedať, že pri regióne BMW budeme stáť aj počas mnohých nasledujúcich rokov. Ako viete, krátenie finančných prostriedkov pridelených Írsku na obdobie rokov 2007 až 2013 bolo mimoriadne výrazné, čo, samozrejme, významne ovplyvnilo rozsah toho, čo spolu môžeme v nasledujúcich rokoch dosiahnuť.

Dovoľte mi tiež povedať, že pre Írsko je dobrou správou, že bola vypracovaná Írska národná územná stratégia. Ide o národný program, ktorý zohľadňuje rôzne úrovne hospodárskeho rastu tak medzi regiónmi, ako aj v rámci regiónu BMW. Dúfame, že vďaka tomuto spoločnému európskemu a írskemu úsiliu bude región BMW rásť rýchlejšie.

Dovoľte mi uviesť osobnú poznámku. Všetci vieme, že Írsko dokázalo za tie roky vynikajúco využiť európske fondy, prijalo veľmi múdru stratégiu, ktorá viedla k obrovskému zlepšeniu pokiaľ ide o všeobecný rozvoj meraný prostredníctvom HDP na obyvateľa. Pravda je však taká, že si nevybrali budovanie infraštruktúry, čo v súčasnosti predstavuje problém, v ktorom Írsku nemôžeme pomôcť, pretože už ukončilo program Cieľ 1, v ktorom bolo možné vložiť ďalšie investície do infraštruktúry. Írsko sa teda rozhodlo úplne inak ako Španielsko a Portugalsko, no nie je na mne, aby som to posudzovala.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 48, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0008/08)

Vec: Podpora EÚ pre mierový proces v Írsku.

Môže Európska komisia uviesť, akú veľkú finančnú podporu poskytne Severnému Írsku prostredníctvom podpory zo štrukturálnych fondov v období rokov 2007 až 2013? Môže tiež Európska komisia uviesť, akú veľkú finančnú podporu poskytla mierovému procesu v Severnom Írsku od roku 1994 prostredníctvom programov štrukturálnych fondov EÚ, prostredníctvom cezhraničného programu Interreg, prostredníctvom Mierového fondu EÚ a prostredníctvom Medzinárodného fondu pre Írsko?

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Každý v tejto rokovacej miestnosti vie, že Komisia je už mnoho rokov veľmi silným a aktívnym partnerom v mierovom procese a procese zmierenia v Severnom Írsku.

V období rokov 2007 až 2013 bude v Severnom Írsku investovaných celkovo niečo málo vyše 1,2 miliardy EUR. Táto suma bude vyčlenená v rámci Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, no okrem toho bude ešte 477 miliónov vyčlenených v rámci programu Mier 3. V rámci ďalších programov, IFI a Interreg 4, budú investície pridelené nielen Severnému Írsku, ale aj prihraničným oblastiam Írska.

Keď sa obhliadneme do minulosti, čo bolo tiež súčasťou otázky, pokiaľ ide o obdobie rokov 1994 až 1999 a 2000 až 2006, v období rokov 1994 až 1999 investovala EÚ viac ako 2 miliardy EUR a v období rokov 2000 až 2006, investovala takmer 1,8 miliardy EUR. Teda počas celého obdobia rokov 1994 až 2013, investujeme v Severnom Írsku takmer 5 miliárd EUR.

Teraz je tiež dôležité, v súvislosti s novou pracovnou skupinou a novým prístupom a zapojením Európskej komisie, aby prínos prevyšoval pridelené finančné prostriedky, čo je možné dosiahnuť vďaka tomu, že sa bude Severné Írsko intenzívnejšie podieľať na európskych politikách. Na tom teraz pracujeme spolu s exekutívou Severného Írska a s ďalšími partnermi.

  Seán Ó Neachtain v zastúpení autora.– (GA) Vážená pani komisárka, podpora mierového procesu v Severnom Írsku a v hraničnom regióne bola veľmi úspešná. Vážená pani komisárka, povedzte prosím, či bude táto iniciatíva pokračovať aj po skončení obdobia financovania v roku 2013.

  Jim Higgins (PPE-DE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, plne súhlasím s kolegom, pánom Seánom Ó Neachtainom. Sme veľmi vďační Európskej únii za jej finančné príspevky Severnému Írsku, najmä hraničnému regiónu. Je vynikajúce, že je v tejto oblasti v súčasnosti mier. Všetci by sme sa chceli poďakovať Európskej únii za jej príspevok. Nedávno som vypracoval správu o Medzinárodnom fonde pre Írsko, ak podrobne preskúmame štatistiky zistíme, že vďaka tomuto fondu sa podarilo vytvoriť viac ako päťtisíc nových pracovných miest. V každom prípade, v plnej miere súhlasím s otázkou, ktorú predložil pán kolega Seán Ó Neachtain.

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Pokiaľ ide o otázku, či bude naša prítomnosť v Severnom Írsku pokračovať aj po roku 2013, dovoľte mi povedať, že IFI, ktorý, ako vieme, nie je programom Komisie, do ktorého Komisia a Rada prispievajú, bude v roku 2010 ukončený. Preto nevieme, či bude medzinárodné spoločenstvo ochotné pokračovať druhou fázou alebo druhým vydaním tohto programu.

Pokiaľ ide o európske programy, Severné Írsko je programom cieľa 2. Úprimne dúfam, že budeme pokračovať v programe cieľ 2, pretože som presvedčená, že využívanie regionálnych politík, ktoré sú určené len pre časť Európy, pričom zvyšok je vynechaný, nie je správnym postupom. Ak nebudeme pokračovať v programe cieľ 2, Severné Írsko nebude oprávneným žiadateľom.

Som však tiež presvedčená, že cezhraničná a nadnárodná spolupráca, na ktorej sa Severné Írsko podieľa, najmä nový cezhraničný program prostredníctvom „C“, je tiež veľmi dôležitá, pretože sme presvedčení, že táto medziregionálna spolupráca, najmä s cezhraničným rozmerom, je tiež veľmi dôležitá z hľadiska priblíženia Severného Írska k Európe a k spolupráci s inými regiónmi a členskými štátmi. Takže je to otvorené. Komisia bude určite podporovať myšlienku pokračovať v prítomnosti v tejto oblasti.

  Predsedajúci. − (PT)

Otázka č. 49, ktorú predkladá David Martin (H-1061/07)

Vec: Európske štrukturálne fondy

Vie Komisia o tom, že podľa nových operačných usmernení v Škótsku musia mať projekty rozpočet minimálne 200 tisíc GBP, aby boli oprávnené čerpať finančné prostriedky z európskych štrukturálnych fondov? Nemyslí si Komisia, že tým dochádza k nespravodlivej diskriminácii malých, ale hodnotných projektov?

Otázky č. 50 až 54 budú zodpovedané písomne.

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Komisia vie o tejto hranici, ktorá bola zavedená škótskymi orgánmi. Dovoľte mi tiež povedať, že škótske orgány sa v priebehu rokovaní o otázke zavedenia tejto hranice správali veľmi transparentne. Orgány konali transparentne nielen vo vzťahu ku Komisii, našej komunikácie, ale aj v rámci Škótska počas konzultačného procesu so všetkými zainteresovanými stranami a partnermi v Škótsku.

Rada by som zdôraznila, že úplne jasne rozumieme tomu, že hranica bola zavedená nie preto, aby boli vylúčené malé projekty, ale preto, aby podnietila tieto malé projekty, aby sa zoskupovali tematicky alebo regionálne s cieľom dosiahnuť stanovenú hranicu. Škótske orgány sa zaviazali zabezpečiť pomoc pre menšie projekty tak, aby bolo možné predstaviť menšie projekty, ktoré nespĺňajú hranicu, sprostredkovateľskému správnemu orgánu, ktorý ich, pokiaľ možno, navzájom spojí, aby bolo možné vytvoriť strategickejší návrh.

Skutočným zámerom je minimalizovať finančné riziko a riziko týkajúce sa auditu pokiaľ ide o financovanie malých projektov. Ďalším zámerom je podporovať väzby medzi menšími projektmi, zapracovať ich do komplexnej stratégie a znížiť administratívnu záťaž, ktorá sa zdá byť pre malé projekty často prekážkou. Zámer je teda dobrý, existuje tiež mechanizmus, ktorý by mal pomôcť malým projektom vytvoriť väčšie balíky, ktoré by sa následne uchádzali o finančné prostriedky z fondov.

  David Martin (PSE). – Veľmi stručne, pani komisárka, keďže viem, že máme málo času: ak by vám Škótske orgány navrhli nižšiu hranicu, bolo by to možné a podporili by ste to?

  Danuta Hübner, členka Komisie. − Rozhodne áno. Odpoveď by bola rozhodne áno.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 55, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-1044/07)

Vec: Vytvorenie regulačného orgánu pre európsky sektor telekomunikácií

Komisia vydala viacero odporúčaní týkajúcich sa nastávajúcej reformy regulačného rámca telekomunikácií, vrátane vytvorenia európskeho regulačného orgánu pre telekomunikácie, ktorého úlohy budú zahŕňať oblasti, ktorým sa doposiaľ venovala Európska skupina regulátorov, a tiež koordináciu vnútroštátnych regulačných orgánov.

Pozná Komisia reakcie vnútroštátnych regulačných orgánov krajín EÚ ako celku, pokiaľ ide o právomoci a zodpovednosti navrhovaného orgánu na úrovni Spoločenstva? Kde bude hranica medzi rozsahom pôsobností vnútroštátnych regulačných orgánov a nového európskeho orgánu?

  Viviane Reding, členka Komisie. − Vážený pán poslanec hovorí o návrhu Komisie zriadiť Európsky úrad pre trh elektronických komunikácií. Sme presvedčení, že by mal existovať samostatný subjekt, nezávislý od Komisie a podliehajúci Európskemu parlamentu, a že tento subjekt by mohol pomáhať Komisii pri riešení zostávajúcich problémov týkajúcich sa nesúladov v regulácii, ktoré vedú k fragmentácii európskych trhov.

Neustále komunikujem s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a zaznamenávam všetky ich názory týkajúce sa právomocí a zodpovedností navrhovaného orgánu.

Pokiaľ ide o Európsku skupinu regulátorov, ktorá sa vyjadrila v prospech posilnenia vlastného modelu, vzhľadom na potrebu ďalšieho zlepšenia kvality, súladu a súčinnosti v oblasti regulácie v Európe, dovoľte mi citovať samotnú Európsku skupinu regulátorov: „Ak chce byť Európa vo vedúcom postavení z hľadiska globálneho hospodárstva, bude potrebné, aby jej 27 členských štátov úzko spolupracovalo na zabezpečení toho, aby podniky mohli naplno využiť európsky trh.“ To znamená, že v súčasnosti to členské štáty nerobia, a že musíme nájsť riešenia, aby to v budúcnosti robili.

V hodnotení vplyvu priloženom k návrhu na prehodnotenie je uvedené, že európsky orgán by prispel k zlepšeniu účinnosti rozhodovacieho procesu, najmä pokiaľ ide o rozhodovanie o cezhraničných opatreniach. Je to potrebné na vybudovanie vnútorného trhu.

Preto sme ako Komisia dospeli k záveru, že je potrebné v rámci existujúcej inštitucionálnej štruktúry Spoločenstva zriadiť samostatný subjekt, pretože Európska skupina regulátorov sa nachádza mimo tejto štruktúry, to znamená, že ide len o súkromnú organizáciu. V rámci inštitucionálnej štruktúry by tento subjekt posilnil právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov tým, že by prebral úlohy Európskej skupiny regulátorov a dal by im základ v práve Spoločenstva.

Pokiaľ ide o otázku rozdelenia právomocí, orgán by pomáhal Komisii v otázkach, ktoré majú dosah na vnútorný trh, mal by prirodzene cezhraničnú povahu a čerpal by, samozrejme, z odbornosti a každodennej regulačnej práce vnútroštátnych regulátorov. Cieľom tohto systému, ktorý je založený na skúsenostiach 27 vnútroštátnych regulátorov a na skúsenostiach, ktoré nahromadila Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), je posilniť súdržnosť a jednotnosť pravidiel EÚ, zlepšiť proces rozhodovania a prispieť k podpore vysokej a účinnej úrovne bezpečnosti sietí a informácií.

  Georgios Papastamkos (PPE-DE). – (EL) Vážená pani komisárka, ak nejaký administratívny čin ovplyvní európskeho občana, na ktorý z trojuholníka orgánov by sa mal obrátiť pri ochrane svojich legitímnych záujmov: na vnútroštátne regulačné orgány, na Európsky úrad pre trh elektronických komunikácií, ktorý sa práve zriaďuje, alebo na Komisiu?

Budú rozhodnutia úradu, ktorý sa práve zriaďuje, vykonateľné? Má Komisia v úmysle sama znášať dodatočné náklady súvisiace s navrhovaným prehodnotením legislatívneho rámca vzhľadom na jestvujúci nerovnomerný vývoj telekomunikačných štruktúr medzi novšími a staršími členskými štátmi?

  Viviane Reding, členka Komisie. − Každý občan má právo sťažovať sa, ak niečo nefunguje dobre. Ak by som bola bežnou občiankou, najprv by som sa sťažovala Výboru pre petície Európskeho parlamentu, pretože to je miesto, kde zasiahne hlas Parlamentu. Druhý spôsob je prostredníctvom transparentnosti, ktorá je veľmi dôležitou súčasťou našich pravidiel.

Komisia sa usiluje zaviesť túto transparentnosť. Možno si spomeniete, že keď išlo napríklad o hlasové roamingové služby, neboli občania vôbec informovaní o tom, kde môžu získať informácie o štruktúrach cien, až pokým Komisia nezriadila internetovú stránku, na ktorej boli zverejnené informácie o roamingu. To bol prvý prípad, keď začala fungovať transparentnosť.

V novej reforme transparentnosť považujeme za pravidlo, nie len za výnimku, nielen pokiaľ ide o štruktúry cien, no tiež, napríklad, v prípade porušenia bezpečnosti alebo súkromia. V takýchto prípadoch sú operátori povinní informovať spotrebiteľov. Občania sa teda budú môcť aj naďalej sťažovať normálnym spôsobom ako keď boli v platnosti staré pravidlá vzťahujúce sa na telekomunikácie.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 56, ktorú predkladá Giovanna Corda (H-1045/07)

Vec: Prístup k vysokorýchlostnému internetu pre občanov všetkých členských štátov.

Dňa 13. novembra 2007 Komisia prijala návrhy zamerané na reformu regulačného rámca pre elektronických komunikáciách. Môže Komisia uviesť, či má v úmysle prijať rýchle a účinné opatrenia (a ak áno, aké), aby spoločne s členskými štátmi zabezpečila prístup všetkých občanov na trh s vysokorýchlostným internetom, od čoho má súčasná situácia ďaleko, najmä vzhľadom na veľké rozdiely v cenách?

Ďalej sa chcem opýtať, ako môže Komisia zabezpečiť, aby konkurencia skutočne existovala, a aby boli pokutované praktiky zamerané proti hospodárskej súťaži, ktoré znemožňujú otvorenie týchto trhov?

  Viviane Reding, členka Komisie. − Vysokorýchlostný internet je internetom budúcnosti, neboli by sme radi, keby bol dostupný len niektorým občanom. Preto je informačná spoločnosť dostupná pre všetkých jedným zo základných predpokladov lisabonskej stratégie pre vytvorenie otvorených a konkurencieschopných trhov. Keďže naše regulačné nástroje v súčasnosti, dokonca pred reformou, umožňujú uplatniť tento otvorený prístup k rámcu elektronických komunikácií (ktorý tiež podnecujú všeobecné pravidlá hospodárskej súťaže), v dôsledku toho sú aj trhy otvorené pre hospodársku súťaž, čo bolo zase príčinou rozšírenia sietí, ktoré zabezpečujú širokopásmové pripojenie na internet v Európe.

Obávam sa, že v niektorých krajinách to fungovalo dobre (v týchto krajinách funguje hospodárska súťaž dobre, miera rozšírenia je až 37 %, v niektorých prípadoch dokonca 40 %), no v iných krajinách je miera rozšírenia veľmi nízka. Bola by som rada, keby sa nám podarilo odstrániť tieto rozdiely. Chcela by som pomôcť tým, ktorý sa nachádzajú vo veľmi nízkej kategórii, aby sa dostali vyššie. Preto Komisia navrhuje, aby bolo v rámci reformy Komisii umožnené dohliadať nad regulačnými nápravnými prostriedkami, ktoré zavádzajú vnútroštátne regulačné orgány, pričom existuje možnosť, že vnútroštátne regulačné orgány zavedú funkčné oddelenie, ak to budú považovať za potrebné z hľadiska otvorenia trhov.

Komisia sa zároveň prioritne zoberá správaním zameraným proti hospodárskej súťaži. Napríklad v roku 2003 sme udelili pokutu spoločnostiam France Télécom a Deutsche Telekom za zneužívanie postavenia na trhu so širokopásmovým internetom. Zatiaľ posledným prípadom bolo, že 4. júla 2007 Komisia udelila pokutu spoločnosti Telefónica za zneužívanie dominantného postavenia znížením marže na trhu so širokopásmovým internetom v Španielsku.

Chcela by som tiež povedať, že v marci 2006 bolo vydané oznámenie o preklenutí širokopásmových rozdielov. Som naozaj presvedčená o tom, že je potrebné, aby bol širokopásmový internet prístupný pre všetkých. Preto som presvedčená, že je potrebné vypracovať národné stratégie v oblasti širokopásmového internetu, ktoré by odrážali regionálne a miestne potreby.

Pokiaľ ide o otázku transparentnosti, ktorú ste položili, Komisia práve spúšťa internetový portál, ktorý by mal začať fungovať v máji alebo júni 2008, a ktorý by mal byť zameraný na otázku širokopásmového internetu a občanov.

Na záver, no v neposlednom rade mi dovoľte uviesť, že Komisia vníma priaznivo možnosť využiť verejné zdroje, vrátane fondov EÚ, štrukturálnych fondov, na rozšírenie širokopásmového pripojenia na internet do oblastí, kde komerčné rozšírenie nie je dostatočné. Niekoľko takýchto projektov sa už podarilo vytvoriť.

Podporujeme tiež rozvoj informačných spoločností prostredníctvom regionálnej politiky. Predbežný odhad investícií je približne 15 miliárd EUR, čo predstavuje 4,4 % z celkových výdavkov v období rokov 2007 až 2013. Predpokladá sa, že zo spomínaných 15 miliárd EUR sa do širokopásmovej infraštruktúry investuje 2,2 miliárd EUR. Mimochodom, dnes máme štyroch svetových lídrov, pokiaľ ide o mieru rozšírenia širokopásmového internetu. Dúfame, že vďaka tomuto spoločnému úsiliu, sa podarí zvýšiť súčasnú mieru rozšírenia, a že oveľa viac krajín sa dostane v tejto oblasti na vedúce postavenie na svete a najmä v Európe.

  Giovanna Corda (PSE). – (FR) Vážená pani komisárka, pre roaming ste museli stanoviť maximálnu úroveň cien, minulý týždeň ste povedali, že možno budete nútení urobiť to isté aj v prípade elektronickej pošty.

Nebudete tiež v blízkej budúcnosti nútení riadiť ceny prístupu na internet na európskej úrovni?

Viem, že v niektorých krajinách existuje plán harmonizácie, na základe ktorého dôjde k zníženiu počtu prevádzkovateľov. Znamená to, že dôjde k zníženiu cien? Ak dovolíte, vážená pani komisárka, pochybujem o tom.

  Viviane Reding, členka Komisie. − (FR) Vážený pán predsedajúci, vo svojej odpovedi pani Cordaovej by som rada zdôraznila, že len zriedka zasahujeme do trhových cien, zvyčajne necháme, aby takéto problémy vyriešil trh. Ak to však trh nedokáže, politici sa musia chopiť svojich zodpovedností. To sme spravili s hlasovým roamingom, a to nechcem urobiť s SMS a dátovým roamingom.

Preto, na základe mojej povinnosti vyplývajúcej z nariadenia o hlasovom roamingu, v ktorom ma Parlament požiadal, aby som v roku 2008 predstavila analýzu situácie, som zatiaľ toto odvetvie čestne a jasne upozornila, že ak samo nezníži ceny, regulačné orgány, vrátane Európskeho parlamentu, budú nútené prijať potrebné opatrenia. Trh by však vždy mal dostať príležitosť a len ak trh nedokáže vyriešiť problémy, mali by politici zasiahnuť.

Čo sa stane s trhom so širokopásmovým pripojením? Neviem. Viem teraz len to, že tu v Európe máme štyri krajiny, ktoré sú majstrami sveta z hľadiska preniknutia na trh, sú ďaleko pred Japonskom a Južnou Kóreou a ešte ďalej pred USA. Môžeme vidieť, že ide o konkurenčné trhy, trhy, kde je mnoho ponúk a spotrebiteľ si môže úplne slobodne vybrať službu, ktorá sa mu hodí najviac.

Takto by mal fungovať trh. Iba ak trh nefunguje, mali by sme pristúpiť k regulácii. To je práca vnútroštátnych regulačných orgánov. Aby som im umožnila fungovať účinnejšie a praktickejšie tým, že posunieme jednotný trh o krok vpred, keďže práve jednotný trh je európskym tromfom v globalizovanom svete, navrhujem reformu zákona, ktorým sa riadia telekomunikačné trhy. Robím to a Parlament o tom práve rokuje, aby mali spotrebitelia skutočne na výber.

V súčasnosti príliš veľa ľudí nemá prístup k širokopásmovému internetu, a nielen ľudí, ale aj malých a stredných podnikov. V budúcnosti nebudú mať prístup, prostredníctvom širokopásmového pripojenia, k sociálnemu rozvoju, čo považujem za neprijateľné. Preto musí byť širokopásmový internet prístupný pre všetkých jedným z politických cieľov. Môžeme ho dosiahnuť, ak sa nám podarí zreformovať telekomunikačný trh tak, aby sme doň zaviedli skutočnú konkurenciu medzi prevádzkovateľmi, v dôsledku čoho dôjde k zlepšeniu ponuky služieb, ktoré chcú občanom poskytnúť.

  Predsedajúci. −

Otázka č. 57, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-1051/07)

Vec: Bezpečnosť internetu

Hoci pokrok v informačných a komunikačných technológiách prináša obrovské prínosy, výrazne sa zvýšilo aj riziko, že deti môžu byť vystavené nevhodným alebo nezákonným materiálom. EÚ v roku 2005 prijala program Bezpečnejší internet plus na boj proti nezákonnému a neželanému obsahu, najmä vo vzťahu k deťom.

Môže Komisia predstaviť výsledky, ktoré boli v oblasti tejto dôležitej politiky dosiahnuté, a najmä uviesť skutočné zlepšenia v oblasti bezpečnosti internetu v členských štátoch?

  Viviane Reding, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, táto téma je môjmu srdcu veľmi blízka, pretože sa týka detí a ich bezpečnosti. Som presvedčená o tom, že nové technológie sú pre deti fantastické, no sú spojené aj s nebezpečenstvami, proti ktorým musíme bojovať.

Preto sme zriadili dve rozsiahle európske siete: sieť telefónnych horúcich liniek INHOPE, kde môže verejnosť hlásiť nezákonný obsah, a osvetovú sieť INSAFE, ktorej cieľom je šíriť informácie o bezpečnejšom využívaní online technológií deťom, rodičom, školám, zákonodarcom a médiám. Všetky spomínané opatrenia vychádzajú z programu Bezpečnejší internet a predstavujú jedinečné celoeurópske iniciatívy.

Telefónne horúce linky siete INHOPE existujú v 24 európskych krajinách, sieť má aj medzinárodný dosah a partnerov v Ázii a Spojených štátoch amerických. Počet hlásení materiálu nevhodného pre deti, ktoré sieť spracovala a odovzdala orgánom činným v trestnom konaní, sa v posledných rokoch zvýšil o 15 %, skutočne teda vidíme význam týchto telefónnych horúcich liniek.

Druhou spomínanou sieťou je sieť INSAFE, ktorá koordinuje osvetové centrá v 23 európskych krajinách. Sieť INSAFE tiež každoročne organizuje deň bezpečnejšieho internetu, tohto roku sa uskutočnil 12. februára. Zorganizovali sme Európske fórum mládeže, na ktorom sa zúčastnili mnohí poslanci a predstavitelia tohto priemyselného odvetvia. Hovorili priamo o svojich skúsenostiach so sociálnym sieťovaním a používaním mobilných telefónov.

Sieť EÚ Kids Online koordinuje výskumníkov z 21 krajín, ktorí sa zameriavajú na bezpečnosť detí online. Na Fóre pre bezpečnejší internet sa každoročne stretávajú mimovládne organizácie, výskumníci z daného priemyselného odvetvia a zákonodarcovia, aby diskutovali o tom, ako účinne bojovať proti nezákonnému obsahu, o Webe 2.0 a o ostatných súvisiacich témach. Program sa tiež zameriava na zapojenie súkromného sektora. V decembri 2008 bude program Bezpečnejší internet plus ukončený, preto bude mať Parlament veľmi skoro možnosť preskúmať analýzu tohto programu na obdobie rokov 2009 až 2013. Som si istá, že Parlament sa bude aktívne podieľať na tomto rozhodovacom procese.

Doposiaľ sme svedkami dobrých výsledkov, môžeme ich ešte umocniť. Tento problém sa nezmenšuje, naopak aj naďalej rastie, preto si myslím, že by tieto programy mali pokračovať.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážená pani komisárka, ďakujem vám za túto odpoveď. Keďže tento problém sa zväčšuje a bude sa zväčšovať aj naďalej, môžete potvrdiť, že budete odporúčať, aby sa tiež rozpočet aj naďalej zvyšoval? Rozpočet na obdobie posledných piatich rokov bol 45 miliónov EUR.

Viete o tom, že podľa výsledkov prieskumu z roku 2003 sa 40 % detí vyjadrilo, že ich osoba, ktorú poznali len prostredníctvom internetu, požiadala, aby sa s ňou osobne stretli. Podľa prieskumu z roku 2006 sa až 22 % z nich skutočne s touto osobou aj osobne stretlo. 51 % z nich o tom nikdy nepovedalo svojim rodičom ani učiteľom. V tomto kontexte sa vás chcem opýtať, aké ciele ste si stanovili, ako chcete merať ich plnenie a aký pokrok budete môcť predstaviť Parlamentu, keď budeme najbližšie rozhodovať o obnovení tohto programu na obdobie do roku 2013? Rozhodne podporujem tento program a dôrazne vás žiadam, vážená pani komisárka, aby ste požadovali ľubovoľnú výšku zdrojov, ktoré sú potrebné na to, aby sme sa v tejto oblasti posunuli dopredu.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážená pani komisárka, ďakujem vám za odpoveď. Dovoľte mi opýtať sa vás, aké opatrenia Komisia prijme, aby zintenzívnila prácu s rodičmi? V tom je skutočný problém. Deti sú žiaľ v tejto oblasti ďaleko pred nami. Som znepokojená z toho, že tento program sa skončí v roku 2008, som si tiež vedomá, že nie všetci o tom vedia, hoci mnohí o tom sú informovaní. Dúfam, že túto otázku prijmete, som presvedčená, že je potrebné robiť viac, aktívnejšie, aby ste zvýšili informovanosť o tejto problematike.

  Viviane Reding, členka Komisie. − Úplne súhlasím so ctenou pani poslankyňou a cteným pánom poslancom. Ide skutočne o veľký problém. V tomto prípade vedia deti v našej spoločnosti viac ako rodičia, čo by nebolo zlé, no pre rodičov to predstavuje problém, keď majú pomôcť svojim deťom prekonať tento problém. Mimochodom, týka sa to nielen rodičov, ale aj starých rodičov. Veľmi často práve starí rodičia kúpia vnúčatám prvý mobilný telefón, aby s nimi mohli komunikovať. A týka sa to, samozrejme, aj učiteľov.

Preto navrhujeme nielen rozšírenie programu s navýšeným rozpočtom v celkovej výške 55 miliónov EUR (dúfam, že Parlament rozpočet navýši), ale spolupracujeme aj so súkromnými organizáciami, medzi ktoré patrí napríklad SchoolNet. Program organizácie SchoolNet existuje na mnohých našich európskych školách a skutočne sa zameriava na riešenie tohto problému, informuje deti o problémoch a poukazuje na to, že nie každý, s kým môžu prísť do kontaktu, je niekto, s kým by mali byť v kontakte. Poskytuje tiež informácie prostredníctvom telefónnych horúcich liniek a prostredníctvom činností programu Bezpečnejší internet. K dispozícii sú tiež osvetové centrá, ktoré sa usilujú dosiahnuť, aby rodičia rozumeli tomu, čo sa deje. Veľmi často sa stáva, že rodičia nemajú ani predstavu o výhodách a nevýhodách nových technológií.

Som zodpovedná za nové technológie a som presvedčená, že väčšina vecí, ktoré prinášajú nové technológie, sú pozitívne. Bola by som veľmi nerada, keby niekoľko negatívnych aspektov úplne bránilo mladšej generácii prichádzať do kontaktu s novou technológiou. Preto veľmi silne verím v schopnosť samoregulácie tohto odvetvia.

Pred rokom som požiadala operátorov mobilných telefónov, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, že pokiaľ ide o tretiu generáciu mobilných telefónov, problémy s internetom neprejdú priamo k mobilným telefónom. S veľkým potešením môžem uviesť, že tento rok prišlo odvetvie mobilných telefónov s veľmi konkrétnymi opatreniami, prostredníctvom ktorých informuje rodičov a deti o ťažkostiach, a prostredníctvom ktorých budú v tretej generácii mobilných telefónov blokované programy ohrozujúce deti.

Podarilo sa nám teda dosiahnuť pokrok. Myslím si, že voľby do Európskeho parlamentu by mohli byť dobrou príležitosťou na to, aby Európsky parlament upriamil pozornosť občanov na opatrenia, ktoré boli prijaté. Ide o konkrétne opatrenia. Máte pravdu, že nie všetci o nich vedia. Čo keby ste teda využili mimoriadne častý kontakt so širokou verejnosťou v rámci kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu, aby ste občanom objasnili, aké konkrétne opatrenia Európske spoločenstvo prijíma v prospech spoločnosti?

  Predsedajúci. − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

PREDSEDÁ: PANI ROTHE
podpredsedníčka

(1) (1) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40

13. Stratégia EÚ pre strednú Áziu (rozprava)

  Predsedajúca. − (DE) Ďalší bod programu je správa Cema Özdemira, v mene Výboru pre zahraničné veci, o stratégii EÚ pre strednú Áziu (A6-0503/2007) (2007/2102(INI)).

  Cem Özdemir, spravodajca. − (DE) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, v prvom rade mi dovoľte využiť túto príležitosť na to, aby som sa poďakoval tieňovým spravodajcom za ich podporu a hodnotné pripomienky k správe o strednej Ázii. Dovoľte mi využiť túto príležitosť aj na to, aby som sa osobitne poďakoval sekretariátu Výboru pre zahraničné veci a tiež kolegom zo skupiny, na ktorých nesmieme zabudnúť, a bez ktorých by táto správa nikdy nevznikla. Dovoľte mi, aby som niekoľkých menoval: Dag Sourander, Paolo Bergamaschi, Rosemary Opacicová, Andrew Woodcock, Margaret Françoisová a moja spolupracovníčka Rana Aydinová.

Dnes večer budeme o správe o strednej Ázii diskutovať v Európskom parlamente vôbec po prvýkrát. Myslím si, že je to pre Parlament zvláštna chvíľa, pretože odráža dôležitosť, akú v našich vzťahoch pripisujeme regiónu strednej Ázie. Stredná Ázia je pre Európsku úniu čoraz dôležitejším strategickým partnerom. Po rokoch nevšímavosti uznala Európska únia, že je potrebné vypracovať ucelenú stratégiu voči piatim republikám ležiacim v strednej Ázii (Kazachstan, Kirgizská republika, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa týchto päť republík stalo členmi OBSE, čo, samozrejme, znamená, že sa zaviazali prijať hodnoty, normy a zásady, ktoré v rámci OBSE zdieľame.

Počas nemeckého predsedníctva Rady prijala Európska Rada v dňoch 20. a 21. júna 2007 spoločnú stratégiu pre strednú Áziu. Stratégia ponúka piatim republikám podiel z európskych skúseností a odborných poznatkov z kľúčových oblastí, medzi ktoré patrí dobrá správa, právny štát, proces demokratizácie, ľudské práva a odborný výcvik a vzdelávanie. Medzi spoločné záujmy EÚ a republík strednej Ázie patrí závislosť Európskej únie na vonkajších zdrojoch energie a potreba uplatňovať politiku diverzifikovanej energie, aby bolo možné zabezpečiť bezpečnosť energetických zdrojov. V tomto smere máme spoločné záujmy.

V zásade keď hovoríme o energetických zdrojoch, ide o dve krajiny, Turkménsko a Kazachstan. Napríklad Uzbekistan a Tadžikistan samy majú energetické problémy, čoho sme boli nedávno opäť svedkami. Pokiaľ ide o vodu, je Kirgizská republika energeticky bohatou krajinou, a preto sme ju spomenuli úmyselne. V tejto oblasti sa riadime návrhom Komisie a miestnych veľvyslanectiev zriadiť Akadémiu vody a energie, ktorá by mohla túto otázku skúmať komplexne, aj z hľadiska životného prostredia a udržateľnosti. Je aj v záujme príslušných krajín diverzifikovať svoje energetické trasy, pretože ďalšie zvyšovanie závislosti od Ruska nemôže byť v našom záujme.

Dohody o partnerstve a spolupráci sú dôležitými nástrojmi dvojstrannej spolupráce s týmito štátmi. Dohody uzavreté s Kazachstanom, Kirgizskou republikou a Uzbekistanom už nadobudli platnosť, dohodu s Tadžikistanom zatiaľ neratifikovali všetky členské štáty. Dohoda s Turkménskom zatiaľ nebola uzavretá. Príčiny sú dobre známe. Súvisia s režimom izolácie, ktorý vládol v Ašchabade až do konca roku 2006. Pravdepodobne budem hovoriť za nás všetkých, ak poviem, že dúfame, že v Turkménsku budeme svedkami nového začiatku. Skutočne pevne dúfame, že sa v Turkménsku začnú presadzovať reformy. Momentálne však musíme uznať, že sme od toho ešte ďaleko. Vítame prvé kroky, ktoré boli prijaté smerom k väčšej otvorenosti. Dúfame však, že ide len o začiatok toho, čoho by sme boli radi svedkami.

Táto správa stanovuje jasné ciele a priority pre vzťahy s týmito piatimi republikami. Musíme spojiť regionálny prístup s prístupom zameraným na konkrétne krajiny. Záleží nám na demokracii a na právnom štáte, nezabúdajúc ani na ľudské práva. Chceme, aby boli stanovené jasné méty s vymedzenými ukazovateľmi a cieľmi, aby naši partneri vedeli, s čím majú dočinenia. Dúfame tiež, že Komisia a Rada budú aj naďalej veľmi jasne požadovať prepustenie politických väzňov a nezávislosť médií. Dúfam, že táto správa podnieti vlády jednotlivých republík, aby prijali potrebné opatrenia z hľadiska ľudských práv, najmä že bezpodmienečne a okamžite prepustia všetkých aktivistov za ľudské práva.

Jedno je isté: dlhodobú stabilitu v regióne je možné docieliť len vtedy, ak pôjde ruka v ruke s rozvojom občianskej spoločnosti. Z dlhodobého hľadiska nie je možné dosiahnuť stabilitu bez aktívnej občianskej spoločnosti a bez právneho štátu. Hoci si chceme zabezpečiť energetickú bezpečnosť, nesmieme sa kvôli tomu zahrávať s demokraciou.

  Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. − (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vážený pán Özdemir, aj my vnímame strednú Áziu ako čoraz významnejší región. Úplne s vami súhlasím v tom, že tvorí premostenie medzi Európou a Áziou, má veľký strategický význam a z hľadiska Kaukazu sú tieto republiky susednými krajinami našich susedných krajín. Skutočne, ako ste povedali, krajiny strednej Ázie sú v súčasnosti už členmi OBSE, a teda prajú si mať užšie väzby s Európou. Je dôležité, aby sme to aj naďalej podporovali. Chceme naplniť toto prianie, počas nemeckého predsedníctva bola naša spolupráca na výbornej úrovni. My, Komisia, sme predložili návrhy, ktoré potom každý prijal. Výsledkom tohto procesu je nová a najdôležitejšia stratégia pre strednú Áziu.

Teší ma, že Európsky parlament a pán Özdemir sa predmetnou kvalitnou správou zamerali práve na túto otázku. Najdôležitejšie je, prirodzene, dosiahnuť pokrok pri vykonávaní tejto stratégie v budúcnosti.

Samozrejme, musíme mať vždy na pamäti, že hoci bola Európska únia v týchto krajinám činná už od doby, keď získali nezávislosť, teraz sme dostali takpovediac nový podnet a venujeme im viac pozornosti. Preto v správe veľmi vítam jasné vyjadrenie, ktorým Európsky parlament nabáda členské štáty k tomu, aby ratifikovali dohodu o partnerstve a spolupráci najmä s Tadžikistanom. Dúfam, že v prípade Turkménska to bude rovnaké, keďže v tomto prípade by širší zmluvný rámec umožnil aj intenzívnejšiu podporu rámcových podmienok a reforiem.

Ako viete, v rámci reformného procesu už mnoho rokov poskytujeme dvojstrannú technickú pomoc i humanitárnu pomoc. Takže nezačíname od nuly. Pokiaľ ide o rozvoj našich vzájomných vzťahov, existuje však ešte obrovský potenciál. Preto v novej stratégii celkom jasne stanovujeme, aké ciele chceme týmto intenzívnejším zapojením dosiahnuť: skutočnú podporu reforiem v oblasti ľudských práv, demokraciu, podporu hospodárskeho rozvoja, podporu investícií, ochranu životného prostredia, environmentálnu udržateľnosť, rozvoj energetických a dopravných spojení, ako aj opatrenia na riešenie spoločných výziev, napríklad obchodovania s drogami.

Táto stratégia sa opiera aj o stratégiu Európskej únie v oblasti regionálnej pomoci strednej Ázii. Tým dochádza k podpore našich politických cieľov a výrazne to prispieva k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia, najmä v oblasti zdravia a zníženia chudoby.

Som presvedčená, že najdôležitejšie je, aby sme dosiahli pokrok v špecifických oblastiach, napríklad v oblasti ľudských práv, ale aj vo vzdelávaní, v otázke právneho štátu, vo významných regionálnych projektoch v západnej a strednej Ázii, vo vodnom hospodárstve, pri rozšírení mandátu Európskej investičnej banky. Právom ste spomenuli dialóg o energetickej politike a skutočnosť, že by bolo potrebné s Turkménskom uzavrieť dohodu o spolupráci v oblasti energetiky. V tejto súvislosti je pre nás, samozrejme, mimoriadne dôležitý tak Kazachstan, ako aj Turkménsko.

V súvislosti s tým mi dovoľte v krátkosti zdôrazniť, že na jar bude v hlavnom meste Turkménska, v Ašchabade, otvorený Dom Európskej únie, informačné stredisko, ktoré tam významným spôsobom zviditeľní naše opatrenia. Dúfam, že ho budem môcť otvoriť osobne. Napokon mi dovoľte povedať, že prípravy zriadenia delegácie v Uzbekistane a rozšírenia delegácií v Tadžikistane a Kirgizskej republike napredujú podľa plánu.

Dovoľte mi ukončiť moje vystúpenie tým, že sa stručne vyjadrím o najnovších správach o súčasnej energetickej a potravinovej kríze v Tadžikistane. Môj kolega, pán Louis Michel, práve skúma návrh Úradu pre humanitárnu pomoc vyčleniť v rámci pomoci 750 tisíc EUR na rôzne naliehavé opatrenia. Dúfam, že tento návrh bude v blízkej budúcnosti schválený.

Určite by som vo svojom vystúpení ešte dlho pokračovala, no aj pre mňa platia rovnaké obmedzenia rečníckeho času ako pre všetkých ostatných.

  Josep Borrell Fontelles, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. − (ES) Vážená pani predsedajúca, ako už povedal pán spravodajca, je potrebné aby Európa mala pre tento región súdržnú stratégiu. Súdržnosť znamená súlad s Európskym konsenzom o rozvoji a najmä s finančným nástrojom na rozvojovú spoluprácu, ktorý je zameraný hlavne na odstránenie chudoby a na dosiahnutie miléniových cieľov.

Je však veľmi nepravdepodobné, že by bol tento región schopný dosiahnuť tieto ciele. Je jasné, že chudoba je v krajinách tohto regiónu aj naďalej jednou z najpálčivejších otázok, okrem krajín, ktoré majú ropu.

Táto stratégia však medzi svojimi základnými prioritami nespomína zníženie chudoby ani sociálne začlenenie. Ani otázkam verejného zdravia a otázkam odstránenia rodovej diskriminácie sa v správe nevenuje osobitná pozornosť.

Výbor pre rozvoj požaduje, aby boli tieto ciele zdôraznené v každej stratégii, ktorá sa usiluje byť súdržná vzhľadom na príslušné krajiny a tiež vzhľadom na nástroje iných politík Európskej únie.

Vítame skutočnosť, že na vzdelaní záleží, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie na základných školách, ktoré sú spomenuté ako jedna z oblastí spolupráce. Musí to tak byť, pretože vzdelávanie je miléniovým cieľom, od ktorého naplnenia sú tieto krajiny najviac vzdialené.

Vítame tiež, že sa v správe spomína dodržiavanie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, pokiaľ ide o koncepciu dôstojnej práce, a že sa v nej zdôrazňuje skutočnosť, že tieto normy musia byť neoddeliteľnou súčasťou hospodárskej spolupráce, investícií a obchodných vzťahov, najmä v boji proti detskej práci, ktorá je aj naďalej v týchto krajinách, obzvlášť v Tadžikistane a Uzbekistane, najväčším problémom.

  Alojz Peterle, v mene skupiny PPE-DE . – (SL) Blahoželám spravodajcovi, pánovi Özdemirovi, k jeho výbornej práci. Chcem sa mu poďakovať za spoluprácu na tejto správe, ktorá vyjadruje jasnú politickú vôľu Európskej únie vybudovať väčšiu strategickú spoluprácu medzi Európskou úniou a krajinami strednej Ázie, ktorých demokratický a hospodársky pokrok je dôležitý z hľadiska globálnej stability.

Realistickým a priaznivým spôsobom správa víta pokrok, ktorý dosiahli krajiny tohto regiónu v mnohých rozličných oblastiach. Zároveň je konštruktívne kritická k politickým nedostatkom, najmä v oblastiach ľudských práv, demokracie, právneho štátu, ochrany životného prostredia a zdravotníctva.

Správa bola pripravená s plným vedomím rozdielnosti krajín strednej Ázie a s presvedčením, že je v záujme oboch strán prehĺbiť vzájomnú spoluprácu nielen v oblasti energetiky, ale aj v širšej oblasti politiky, bezpečnosti a v iných oblastiach. Úsilie o dosiahnutie nových dynamických vzťahov sa tiež odráža v návrhu každé dva roky posúdiť dosiahnutý pokrok v spolupráci a tiež v odporúčaní, že by Európska komisia mala naliehavo zabezpečiť zriadenie delegácií vo všetkých krajinách strednej Ázie.

Krajiny strednej Ázie a všetky členské štáty Európskej únie sú členmi OBSE, zdieľajú rovnaké hodnoty a zásady. Kazachstan sa v roku 2010 stane predsedníckou krajinou OBSE, získal teda veľkú dôveru a bude prvou krajinou zo strednej Ázie, ktorá na seba prevezme takúto dôležitú zodpovednosť. Dúfam, že aj táto skutočnosť prispeje k prehĺbeniu demokratického a celkového pokroku v Kazachstane i vo všetkých ostatných krajinách regiónu, a že prispeje aj k užším vzťahom s Európskou úniou.

Dámy a páni, veľmi ma teší, že, pokiaľ ide o problematiku strednej Ázie, sú Európska komisia, Rada i Parlament jednotné. Nastal čas, aby sme pozdvihli vzťah a spoluprácu medzi Európskou úniou a krajinami strednej Ázie na vyššiu úroveň na základe jasnej a záväznej stratégie.

  Katrin Saks, v mene skupiny PSE. – (ET) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, Európska únia zo svojho hľadiska objavila strednú Áziu žiaľ pomerne neskoro. Nie som si úplne istá, či vôbec v súčasnosti chápeme dôležitosť tohto regiónu z hľadiska hospodárskej a bezpečnostnej politiky. Pohľad na túto rokovaciu sálu je dôkazom toho, že nejde práve o najobľúbenejšiu lokalitu. V každom prípade však stratégia pre strednú Áziu, ktorú v minulom roku prijalo nemecké predsedníctvo, a správa tohto Parlamentu predstavujú krok vpred. Blahoželám pánovi spravodajcovi a ďakujem mu za milú a konštruktívnu spoluprácu.

V tejto správe sú zdôraznené základné otázky, ktoré majú dopad na strednú Áziu, ktoré zahŕňajú bezpečnostné otázky, boj proti terorizmu, energetiku, boj proti chudobe, dopravu narkotík, obchodovanie s ľuďmi, environmentálne otázky a rozvoj vzťahov s Európskou úniou, regionálnu spoluprácu a výzvy globalizácie. Dôležitým aspektom bolo na jednej strane zachovať celoregionálny prístup, no na druhej strane posudzovať každú krajinu na základe jej vlastných charakteristík, pretože, hoci sa v tejto správe zaoberáme jedným regiónom, krajiny, ktoré doň patria, sa predsa len navzájom pomerne výrazne odlišujú.

Najdôležitejším aspektom správy je, že sa v nej podarilo nájsť správnu rovnováhu medzi hospodárskymi aspektmi a ľudskými právami. Keďže sú príslušné krajiny bohaté na prírodné zdroje, existuje riziko, že záujmy by mohli v našich vzťahoch prevážiť nad hodnotami. Ešte viac to môže skomplikovať skutočnosť, že v strednej Ázii neexistujú predchádzajúce skúsenosti s demokratickým zriadením, v dôsledku čoho je vykonávanie medzinárodných noriem v tejto oblasti zložité.

Situáciu komplikujú aj tradičné rodové väzby a pokračujúce sovietske dedičstvo. Mohlo by sa preto zdať, že používame rovnaké slovné výrazy, napríklad ľudské práva, sloboda prejavu, sloboda tlače, no obsah, ktorý im pripisujeme, je pomerne rozdielny. V dôsledku toho nie je spolupráca jednoduchá, no musíme využiť záujem, ktorý majú krajiny strednej Ázie o Európsku úniu. Nie sme však jedinou možnosťou, ktorú majú. V posledných rokoch s nimi nanovo energicky rozvíjalo vzťahy Rusko a tiež ázijské krajiny.

Napriek tomu má teraz Európska únia tú najlepšiu príležitosť rozvíjať svoje vzťahy využijúc pritom väzby a skúsenosti, ktoré, napríklad, pobaltské krajiny, ktoré sú už v súčasnosti členmi Európskej únie, spolu s ďalšími novými členmi, v minulosti mali s krajinami strednej Ázie. Na záver by som rada zdôraznila, že je veľmi dôležité zvýšiť našu prítomnosť v tomto regióne. Podľa toho, čo hovorila pani komisárka a na základe skutočnosti, že v krajinách strednej Ázie, na rozdiel od Európskej únie, tvoria väčšinu obyvateľstva mladí ľudia, by sa mali naše projekty zameriavať najmä na nich.

  Samuli Pohjamo, v mene skupiny ALDE. – (FI) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, v prvom rade by som sa chcel poďakovať Cemovi Özdemirovi za to, že vypracoval úspešnú správu. Usilovne v tejto oblasti pracoval a nastolil niekoľko základných otázok, pokiaľ ide o EÚ a stratégiu pre strednú Áziu.

Zo správy je zrejmé, že EÚ vníma strednú Áziu z dvoch hľadísk. Únia chce zvýšiť dovoz zemného plynu a ropy z tohto regiónu a diverzifikovať tranzitné trasy. Zároveň chce zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv, podporovať demokraciu a rovnosť a reformovať systém správy vecí verejných a systém súdnictva. Nájsť medzi týmito cieľmi správnu rovnováhu bude náročnou úlohou. Je potrebné, aby EÚ vystupňovala vykonávanie svojej stratégie pre strednú Áziu, aby urýchlila vykonávanie projektov, a aby rozšírila svoj prístup na národnej i miestnej úrovni.

Chcem zdôrazniť, aké dôležité je, aby medzi EÚ a strednou Áziou existovali dialóg a spolupráca. Únia musí zároveň podporovať aj vzťahy medzi krajinami strednej Ázie a poskytnúť im technickú pomoc pri boji proti obchodovaniu s ľuďmi a drogami. Pomoc EÚ v oblasti reforiem zdravotníctva, sociálneho a vzdelávacieho systému a spolupráca vo vedeckej oblasti zvýšia počet kontaktov v rámci občianskej spoločnosti a posilnia európske hodnoty, demokraciu, právny štát, a ľudské práva. Vydláždia tiež cestu pre spoluprácu v oblasti energetickej politiky.

Chcem tiež spomenúť, aké dôležité je, aby EÚ podporovala základné a vyššie vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré so sebou prinesú viac príležitostí študovať v EÚ a tiež možnosti výmenných pobytov vysokoškolských študentov v EÚ. Je tiež potrebné, aby EÚ podporovala a podnecovala krajiny strednej Ázie, aby prijali účinnejšie opatrenia v oblasti ochrany životného prostredia a vo svojom úsilí dosiahnuť udržateľné využívanie vodných zdrojov a tiež pokiaľ ide o využívanie ostatných prírodných zdrojov.

  Adam Bielan, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som sa rád poďakoval pánovi Özdemirovi za vypracovanie výbornej správy.

Vážená pani komisárka, energetická bezpečnosť je nepochybne jednou z najväčších výziev, ktorým musí Európska únia v 21. storočí čeliť. Vyriešiť ju možno len diverzifikáciou našich energetických zdrojov, aby bolo možné oslobodiť členské štáty EÚ od závislosti od spoločností, ktoré sú riadené ruskými bezpečnostnými službami.

Hlavným zdrojom tejto diverzifikácie by mohli byť krajiny strednej Ázie. Zdá sa, že by to vyhovovalo obom stranám: členským štátom EÚ, ktoré hľadajú iné zdroje dodávok energie, i krajinám strednej Ázie, ktoré by rady predali svoje nerastné suroviny za vyššie ceny.

Zatiaľ nedošlo k predĺženiu ropovodu Odesa – Brody do poľského prístavného mesta Gdaňsk a zdá sa, že sa výrazne znížila pravdepodobnosť, že dôjde k vybudovaniu plynovodu Nabucco, jediného plynovodu, ktorý by zásoboval členské štáty EÚ zemným plynom nezávisle od Ruska, vzhľadom na minuloročnú dohodu Turkménska a Kazachstanu s Ruskom o výstavbe plynovodu pozdĺž pobrežia Kaspického mora i vzhľadom na nedávno uzavretú dohodu medzi Ruskom a Bulharskom a na privatizáciu srbského ropného priemyslu.

Výsledkom je, že vzhľadom na nedostatok solidarity v rámci Európskej únie a tiež vzhľadom na neúčinnú diplomaciu EÚ, sa naše krajiny nechávajú Ruskom a Čínou vytlačiť z tohto významného svetového regiónu. Preto by som sa chcel pani komisárky opýtať, aké konkrétne opatrenia má Európska komisia v úmysle prijať s cieľom podporiť projekty ako Odessa-Brody-Gdaňsk a plynovod Nabucco.

  Jiří Maštálka, v mene skupiny GUE/NGL. – (CS) Dámy a páni, v prvom rade by som sa chcel poďakovať pánovi spravodajcovi za to, že venoval príprave tohto návrhu toľko času a energie. Po tomto pozitívnom konštatovaní žiaľ musím povedať, že predložený návrh je mimoriadne rozvláčny a málo prehľadný. Veľa prvkov sa v ňom opakuje. Moja hlavná otázka znie: pre koho je vlastne tento text určený?

Obávam sa, že obyvatelia príslušných krajín, ktoré spomíname, budú z takéhoto textu v rozpakoch. Diplomati daných krajín budú mať z tejto správy bolesti hlavy, pretože len ťažko budú hľadať cesty, ako vyhovieť kritike, ktorá sa v správe nachádza. Myslím si, že by bolo vhodné nabudúce oddeliť uznesenie a dôvodovú správu. Dovoľte mi, aby som ako príklad uviedol jednu zo spomínaných krajín, Kazachstan. Na konci roku 2006 sme sa zúčastnili prijatia prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva v Bruseli. Zdá sa mi, že prítomná bola aj pani komisárka. Zneli slová ocenenia a chvály a keď čítam návrh správy, mám pocit, že mnohí z nás potlesk a slová ovácií nemysleli úprimne a vážne. Je snáď mierou našej objektivity prietok plynu a ropy? Nevieme, že Kazachstan skutočne realizuje program, ktorý má názov „Pass to Europe“, a ktorý odráža úprimné prianie tejto republiky približovať sa v potrebných oblastiach k Európskej únii? Dovolím si povedať, že v predloženej správe nenájdeme ani úprimnú odpoveď na otázku Kazachov, či je Kazachstan geograficky a nielen geograficky súčasťou Európy. Za nevhodný považujem aj tradičný paternalistický tón, s akým sa Európska únia blahosklonne obracia ku svojim nevzdelaným chudobným príbuzným.

V texte vôbec nie sú rozlíšené jednotlivé krajiny regiónu, či už z hľadiska ľudských práv, hospodárskeho, či sociálneho rozvoja. Požiadavka zaradiť medzi krajiny strednej Ázie aj Mongolsko je pochopiteľná len ako snaha zahrnúť pod jednu strechu štáty, ktorým autori pripisujú podobný geopolitický význam. Pravdepodobne ako potenciálnym nástupištiam proti Rusku a Číne. Niektoré formulácie navrhovaného uznesenia vyvolávajú otázniky. Čo znamená bod R „množstvo rôznych krajín malo v minulosti alebo nedávno v regióne svoje oprávnené záujmy“? Podporujeme dnes hádam bývalé koloniálne ambície niektorých európskych mocností, alebo nám záleží na záujmoch vybraných ropných spoločností? Nerozumiem ani formulácii, prečo text návrhu naznačuje, že Rusko a Čína sa nezdravo snažia posilniť sféru svojho vplyvu pomocou Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

Na záver by som chcel povedať, že dobrý úmysel zlepšiť vzťahy Európskej únie so štátmi strednej Ázie a snaha pomôcť tamojšiemu demokratickému a sociálno-hospodárskemu rozvoju boli pri príprave návrhu uznesenia zastreté veľmi problematickými záujmami určitých ambicióznych skupín. Výsledný text je vzhľadom na skutočné ciele a potreby Európskej únie pre mňa neprijateľný.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. – (NL) Vážená pani predsedajúca, pán Özdemir vo svojej správe právom zdôrazňuje, že stredná Ázia má z hľadiska Európskej únie zásadný strategický význam. V správe sa tiež uvádza, že dohody s nečlenskými krajinami musia byť podmienené jasným záväzkom partnerskej krajiny voči ľudským právam. Dialóg musí byť jasný a úprimný.

Turkménsko patrí medzi krajiny strednej Ázie, ktoré spravodajca spomína. Náboženská sloboda v tejto krajine vôbec neexistuje. Náboženstvo je plne pod kontrolou štátu. „Ruhnama“, štátne náboženstvo a kult osobnosti vytvorený okolo bývalého prezidenta Nijazova, je aj naďalej normou. V dôsledku toho je situácia, v ktorej sú neregistrované náboženské skupiny, zložitá. Nachádzajú sa medzi dvoma mlynskými kameňmi. Zastrašovanie zo strany vládnych úradníkov obmedzuje ich náboženskú slobodu, s problémami sa tiež stretávajú v oblasti voľného pohybu a vlastníctva nehnuteľností. Len jedným z príkladov tejto hroznej každodennej reality je situácia, v ktorej sa ocitli ruskí baptistickí pastori Kalatajevskij a Potolov, o ktorých som v jeseni minulého roku predložil Komisii otázku.

Preto by som vás chcel znova požiadať, aby ste boli takí dobrí a zvážili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložil, konkrétne č. 12 a 13. Turkménsko je krajina, na ktorej záleží z hľadiska úsilia Európskej únie diverzifikovať zdroje energetických dodávok, o tom niet pochybností. Táto krajina si však zasluhuje pozornosť aj z hľadiska postavenia náboženských skupín, ktoré som už spomínal, i z hľadiska ostatných menšín. To isté platí aj pre ďalších našich partnerov v strednej Ázii. Spolieham sa na vašu podporu.

  Charles Tannock (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, na partnerstve medzi EÚ a strednou Áziou sme mali začať pracovať už dávno. Blahoželám pánovi Özdemirovi k správe, ktorú vypracoval. Európa, Čína a Rusko ťahajú tento rozľahlý a strategicky mimoriadne dôležitý región do troch rôznych strán. Je nevyhnutné, aby sme urobili všetko preto, aby si stredná Ázia na základe rozumného rozhodnutia vybrala partnerstvo s Európskou úniou.

Turkménske postupné vymaňovanie sa spod izolácie poskytuje Európskej únii kriticky dôležitú príležitosť. Zabezpečenie pravidelných a spoľahlivých dodávok z hojných turkménskych uhľovodíkových zdrojov zníži súčasnú prílišnú závislosť Európy od Ruska. Preto bude potrebné vybudovať nový transkaspický plynovod, ktorý sa prepojí s projektom Nabucco.

Uzbekistan, ktorému boli po masakri v Andidžane zo strany EÚ právom uložené sankcie, sa začal zapájať do dialógu s EÚ o ľudských právach. Ide o výrazný krok vpred. Samozrejme, Uzbekistan bude musieť ešte poriadne pokročiť, kým ho bude možné považovať za riadnu demokratickú krajinu. Uzbekistan je však veľmi dôležitým spojencom vo vojne proti medzinárodnému terorizmu, najmä pokiaľ ide o Afganistan.

Z hľadiska EÚ by mal byť Kazachstan považovaný za najcennejšieho partnera z krajín strednej Ázie. Obrovské zdroje ropy, zemného plynu a nerastných zdrojov, vrátane uránu, ktoré má táto krajina k dispozícii, sú prirodzene príťažlivé. Hoci Kazachstan, podľa našich zvyklostí, nie je možné považovať za západnú liberálnu demokraciu, darí sa mu dosahovať výrazný pokrok ako sekulárnej krajine s viacerými náboženstvami, pričom väčšinu obyvateľstva tvoria moslimovia. Vzhľadom na skutočnosť, že len pred sedemnástimi rokmi bol Kazachstan ešte súčasťou Sovietskeho zväzu, jeho predsedníctvo v OBSE v roku 2010 ešte viac zintenzívni smerovanie tejto krajiny k väčšej politickej slobode a k dodržiavaniu ľudských práv.

Ako spravodajca pre východnú dimenziu európskej susedskej politiky som raz navrhol, že by sa Kazachstan mohol jedného dňa stať členom ESP. Som presvedčený, že niečo podobné bude jedného dňa schválené.

  Jan Marinus Wiersma (PSE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, aj ja blahoželám spravodajcovi, pánovi Cemovi Özdemirovi. Škoda, že väčšina obyvateľstva strednej Ázie pravdepodobne zaspala v dobe dávno minulej.

Európska únia strednú Áziu dlho zanedbávala. Predložená stratégia je vítaným krokom k náprave tejto situácie. Ako už povedalo mnoho rečníkov, Európska únia má v tejto oblasti dôležité záujmy. Volíme si uskutočniteľnú stratégiu, ktorá súdržne zohľadňuje rôzne aspekty našich vzťahov so strednou Áziou a vývoja situácie v tejto oblasti. Ako už pri nespočetných príležitostiach povedal osobitný splnomocnenec EÚ, pán Pierre Morel, energetický dialóg je možné rozvíjať len vtedy, ak budeme zároveň daným krajinám poskytovať pomoc pri budovaní správne fungujúcich štátov. Správne fungujúce štáty znamenajú demokratizáciu. Neexistujú žiadne záruky, že nová stratégia bude úspešná. Vo veľkej miere to bude závisieť od toho, ako bude vykonávaná. Predovšetkým od Európskej komisie očakávame, že zhmotní stratégiu v praxi. Samozrejme, pri tom všetkom nesmieme stratiť zo zreteľa otázku ľudských práv.

Pokiaľ ide o Uzbekistan, stojím si za svojim názorom, že pri rokovaniach s touto krajinou musíme zachovať tvrdý prístup, pokým tamojší režim nedá jasne najavo, že je skutočne pripravený vykročiť smerom k demokracii.

Veľmi dôležitý je Kazachstan. Zdieľam všeobecný názor, že táto krajina je kľúčová z hľadiska celého regiónu. Nesúhlasím s pánom Tannockom, že by sa táto krajina mala stať súčasťou európskej susedskej politiky, no mali by sme sa usilovať o zlepšenie našich vzťahov s Kazachstanom. Navštívil som ho osobne a energia tejto krajiny, nielen hospodárska, ale aj sociálna, na mňa urobila dojem. Teší ma, že sa dosiahla dohoda v otázke, či sa môže Kazachstan stať predsedníckou krajinou OBSE. Teší ma tiež, že táto dohoda, toho rozhodnutie, je podmienené niekoľkými požiadavkami. V nasledujúcich rokoch môžeme Kazachstan sledovať, aby sme videli, či splní tieto požiadavky.

Na záver ešte jedna poznámka. V strednej Ázii môžeme dokázať veľa rôznych vecí. No len vtedy, ak budeme mať na pamäti úlohu Ruska a Číny v tomto regióne. Preto musíme v našej politike voči Rusku a Číne rozmýšľať aj o forme, ktorú by mali nadobudnúť naše rastúce záujmy v tejto oblasti. Keď som bol v Kazachstane, zistil som, že pre tieto krajiny Čína a Rusko nepredstavujú jediných hlavných partnerov, a že by tiež radi nadviazali užšie väzby s Európskou úniou. Veľmi dobrou odpoveďou na túto skutočnosť môže byť naša nová stratégia.

  Ona Juknevičienë (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať tým, že poblahoželám pánovi Özdemirovi k tomu, že vypracoval túto veľmi komplexnú správu.

Ako predsedníčka delegácie pre vzťahy s krajinami strednej Ázie a v súvislosti s týmto uznesením by som sa rada vyjadrila k niekoľkým otázkam, ktoré považujem za dôležité.

Po prvé, dôležitosť strednej Ázie čoraz viac rastie z hľadiska Európskej únie i z celosvetového hľadiska, a to nepochybne vďaka bohatstvu energetických zdrojov tohto regiónu. Zdieľame mnoho spoločných záujmov pri podpore bezpečnosti a pri boji proti hrozbám, medzi ktoré patria napríklad terorizmus alebo pašovanie drog. Teší ma, že sa stratégia Európskej únie pre nové partnerstvo so strednou Áziou, ako aj toto uznesenie, veľmi cielene zameriavajú na tieto otázky.

Tento región má kľúčovú geostrategickú polohu, najmä vzhľadom na to, že hraničí s Afganistanom, Čínou a Ruskom. Preto majúc na pamäti tento kontext, si musíme jasne stanoviť ciele a priority.

V roku 2010 sa Kazachstan stane predsedníckou krajinou OBSE, ktorá zodpovedá za zabezpečovanie demokracie a základných ľudských práv. Teším sa spolu s kolegami, no mám obavy o obyvateľov Kazachstanu, kde v súčasnom parlamente nie je ani jeden zástupca opozície.

Všetky krajiny strednej Ázie majú pred sebou ešte veľa práce v oblasti hospodárskych a politických reforiem a pri budovaní demokratických spoločností. Príklad bývalých sovietskych republík, vrátane mojej vlasti, Litvy, je dôkazom toho, že 17 rokov nezávislosti nie je dostatočne dlhá doba na dosiahnutie skutočnej zmeny. Hlavný signál, ktorý musíme vyslať, je ten, že Európa neuprednostní materiálne výhody na úrok ľudských hodnôt.

  Wiesław Stefan Kuc (UEN). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, dosiahnutie nezávislosti krajín strednej Ázie takmer pred dvadsiatimi rokmi, o ktorom hovorí správa pána Özdemira, im prinieslo po rokoch zotročenia úplnú kultúrnu premenu.

Tieto krajiny svoju novozískanú slobodu zjavne využili v súlade s minulými skúsenosťami a zvyklosťami. Je ťažké dosiahnuť zmenu v takom krátkom čase. Tieto národy pretrvali mnoho storočí vďaka kultúrnym odlišnostiam založeným na dlhej tradícii. Na túto skutočnosť by sme mali brať ohľad, je to našou povinnosťou. Zmena musí prebiehať pomaly, aby nevyvolávala nepriateľstvo voči našej kultúre a našim očakávaniam.

Hospodárske väzby s Ruskou federáciou, ktoré pretrvali po dosiahnutí nezávislosti, sú stále silné. Ruská kultúra, veda, a ruské hospodárstvo výrazne ovplyvnili tieto teraz už nezávislé štáty. Ak sa nám nepodarí vybudovať alternatívne väzby s Európskou úniou, nebudeme úspešní, a to napriek očakávaniam, ktoré na nás tieto krajiny majú.

Musíme začať s hospodárstvom: nahraďme ruské plynovody našimi, ruské technické vybavenie naším a ruský jazyk angličtinou. Takýmto spôsobom privodíme systematickú zmenu kultúry.

  Gerard Batten (IND/DEM). – Vážená pani predsedajúca, v tejto správe je vyjadrené znepokojenie zo skutočnosti, že nová kirgizská ústava, o ktorej sa bez rozsiahlej diskusie hlasovalo v referende v októbri roku 2007, by mohla narušiť rovnováhu moci. Kirgizská ústava bola zmenená a doplnená kontroverzným referendom v roku 1996. V roku 2003 sa konalo ďalšie referendum, ktorým bola schválená ďalšia zmena ústavy.

V správe sa ďalej odsudzuje „úzkostlivá snaha o udržanie vnútornej kontroly“ v krajinách strednej Ázie, ktorou „sa vyznačujú režimy, ktoré vykazujú malý záujem o hľadanie všeľudovej zhody, na ktorej by mala byť založená ich vláda“.

No tak moment, o kom to tu hovoríme? Zmena ústavy, ktorá „naruší rovnováhu moci“. „Úzkostlivá snaha o udržanie vnútornej kontroly“ s „malým záujmom o hľadanie všeľudovej zhody, na ktorej by mala byť založená vláda politickej elity“. Znie to ako citát zo správy Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva o Európskej ústave, pardon, chcel som povedať o Lisabonskej zmluve.

Pochybujem, že by päť republík strednej Ázie mohlo byť vzorom demokracie a právneho štátu, no keď kirgizskí politici chceli zmeniť ústavu, mali aspoň toľko slušnosti, aby požiadali ľudí o jej schválenie v referende.

A to je niečo, na čo Európska únia nemala nielen dosť slušnosti, ale ani dosť odvahy.

  Rihards Pîks (PPE-DE). – (LV) Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka. V prvom rade by som sa chcel poďakovať pánovi spravodajcovi, tieňovým spravodajcom a ich asistentom, pretože táto správa je veľmi komplexná a obsahuje veľmi mnoho odkazov, prieskumov dokumentov a osobitnú analýzu každej krajiny. Chcel by som však upriamiť vašu pozornosť na niekoľko otázok, ktoré sa, podľa môjho názoru, nevyriešili dostatočne. Áno, chcel by som tiež dodať, že veľmi vítam, že nám pani komisárka popísala konkrétne opatrenia, ktoré sa majú v blízkej budúcnosti v týchto krajinách vykonať. Zdá sa mi, však, že v správe i v stratégii Európskej únie vo všeobecnosti nie je dostatok strategických rozhodnutí a opatrení týkajúcich sa týchto krajín. Na druhej strane sa mi zdá, že Rusko, Čína, Južná Kórea aj India majú na tieto oblasti významný vplyv. Chcel by som tiež upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, ktorú už, ak sa nemýlim, spomínal pán poslanec Adam Bielan. 10. októbra 2007 sa vo Vilniuse stretli vrcholní predstavitelia viacerých krajín, aby rokovali o plynovodoch na dodávku energie od Kaspického mora. Týždeň predtým pán Putin, ktorý navštevuje iné krajiny len zriedkavo, navštívil s pánom Nazarbajevom Turkménsko, ponúkol mierne vyššiu cenu za zemný plyn a podpísal politickú dohodu, na základe ktorej pôjde všetok jestvujúci zemný plyn z Turkménska a Kazachstanu cez ruské plynovody. Mohli by sme teda povedať, že predbehol rozhodnutie nášho kolegu pána poslanca. Rovnako si myslím, že môžeme vidieť istú podobnosť s udalosťami v Andidžane, kde bol prezident Uzbekistanu niekoľko mesiacov po masakri donútený požadovať uzatvorenie americkej základne. Zdá sa mi, že aj týmto aspektom je potrebné venovať viac pozornosti... Chcel by som upozorniť na skutočnosť, že je potrebné analyzovať oveľa pozornejšie, musíme zohľadňovať aj tieto strategické aspekty. Ďakujem vám.