Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2102(INI)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A6-0503/2007

Rozpravy :

PV 19/02/2008 - 13
CRE 19/02/2008 - 13

Hlasovanie :

PV 20/02/2008 - 4.5
CRE 20/02/2008 - 4.5
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0059

Rozpravy
Streda, 20. februára 2008 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

5. Vysvetlenia hlasovania
PV
  

ysvetlenia hlasovania

 
  
  

- Správa: Richard Corbett, Inigo Méndez de Vigo (A6-0013/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Frank Vanhecke (NI). - (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasovanie o správe pána Corbetta a pána Méndeza de Viga, ktoré sa práve odohralo, je zo strany Európskeho parlamentu len ďalším potvrdením nového postoja, ktorý už dlhú dobu zastáva: postoja absolútneho pohŕdania demokraticky prejavenou vôľou väčšiny vo Francúzsku, Holandsku a inde. Aj keď tento Parlament vyhlasuje, že zastupuje všetkých európskych občanov, v skutočnosti títo občania nemajú absolútne žiadne slovo. Keď predseda tohto Parlamentu, pán Pöttering, len pred malou chvíľou vyhlásil, že týmto hlasovaním vyjadril Parlament názor väčšiny európskych občanov, toto vyhlásenie nebolo nič iné, než patetická lož. Parlament nevyslovil ani jednu požiadavku na rešpektovanie vôle ľudu, ani nežiadal, aby sa v každom členskom štáte konalo referendum. Práve naopak, jediná vec, ktorú tento Parlament požadoval, bola, aby táto kópia bývalej ústavy vstúpila do platnosti v čo najkratšom čase. Tento Parlament bohužiaľ nezastupuje občanov, ale len konsenzus elity, ktorá reprezentuje oficiálnu Európu.

 
  
MPphoto
 
 

  Syed Kamall (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti tejto správe, pretože politická elita Európskej únie sa už zas pokúša pretlačiť ústavnú zmluvu bez toho, aby sa opýtala európskych občanov na ich názor. Britská vláda sľúbila v súvislosti s touto zmluvou referendum, teraz sa však tvári, že je to celé trochu inak. Stačí si vypočuť prejavy jednotlivých politických vodcov, ako je napríklad Valéry Giscard d’Estaing, aby sme si uvedomili, že to vôbec inak nie je.

Chcel by som vám, európska politická elita, povedať, že ak si myslíte, že budujete európsky projekt, ale budujete ho bez podpory zo stravy ľudu, potom v skutočnosti budujete len vzdušné zámky. Ako povedal už veľký Jimi Hendrix, všetky vzdušné zámky časom padnú do mora. Ratifikácia európskej ústavy, napriek jej odmietnutiu v dvoch referendách, je nedemokratickým, zbabelým a nezákonným krokom.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (NI). - Vážený pán predsedajúci, počas ôsmych rokoch môjho pôsobenia v tomto Parlamente som v tejto miestnosti počul niekoľko skutočne absurdných vyhlásení. Osobitná cena za podvod však musí byť udelená výroku, že to, čo sa nám práve podarilo dosiahnuť schválením tejto zmluvy veľkou väčšinou hlasov, predstavuje prejav slobodnej vôle európskych občanov.

Tí z vás, ktorí tak nadšene tlieskali potom, čo tieto slová zazneli, vedia veľmi dobre, že to nie je pravda. Viete to, a ja môžem dokázať, že to viete, pretože ste podporovali referendá až dovtedy, kým nebolo jasné, že by ste ich prehrali. Týmto hlasovaním sa v skutočnosti len zvýraznila vzdialenosť poslancov tohto Parlamentu od ich vlastných voličov. Zrušenie referend je aktom zbabelosti a vzdania sa vodcovskej úlohy, a vy to viete.

Ak sa mýlim, tak mi to dokážte. Dovoľte, nech sa o tejto zmluve rozhodne v referendách, ktoré ste podporovali, keď ste si ešte mysleli, že ich môžete vyhrať. Nechajte o Lisabonskej zmluve hlasovať. Pactio Olisipiensis censenda est!

 
  
MPphoto
 
 

  Hannu Takkula (ALDE). - (FI) Vážený pán predsedajúci, chcel by som v krátkosti vysvetliť, prečo som sa zdržal hlasovania. Myslím si, že by sme si mali uvedomiť, že náš Parlament nemá v tejto záležitosti žiadne právomoci. Tieto právomoci patria do kompetencie členských štátov a my tento fakt musíme rešpektovať. Členské štáty sú tými, ktorí musia rozhodnúť či prijmeme alebo neprijmeme Lisabonskú zmluvu.

Myslím si, že by sme sa mali na chvíľu zastaviť a rozpamätať sa na vzťahy v rámci týchto právomocí. Ja osobne som toho názoru, že toto rozhodnutie by malo byť ponechané na členských štátoch. Domnievam sa, že by nebolo zlé, ak by sme sa opýtali aj na názor verejnosti, pretože rozhodovací proces získa väčšiu legitímnosť, ak dáme ľuďom možnosť ho ovplyvniť.

Táto zmluva obsahuje množstvo dobrých vecí, sú v nej však aj časti, ktoré sú neprijateľné. Ak nad tým rozmýšľam z pohľadu jedného štátu, z ktorého pochádzam – Fínska, potom musím povedať, že sa v tejto zmluve nachádza množstvo aspektov, ktoré pre nás nie sú prijateľné. V každom prípade však právomoci v tejto oblasti patria do kompetencií národných parlamentov.

(potlesk)

 
  
  

- Uznesenie o Lisabonskej stratégii (B6-0073/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Zita Pleštinská (PPE-DE). – (SK) Hlasovala som za návrh uznesenia o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady vo vzťahu k Lisabonskej stratégii. Súhlasím s navrhovateľmi, že len taká Lisabonská stratégia má šancu uspieť, ktorá sa opiera o ľudské zdroje v priaznivom, učiacom sa, vedomostnom, vedeckom, výskumnom, kultúrnom, informačnom a inovačnom priestore.

Na plnenie cieľov Lisabonskej stratégie potrebujeme troch hráčov, univerzity ako tvorcov poznatkov, podnikateľské firmy, ktoré dokážu poznatky zužitkovať, a verejnú a samosprávnu zložku, ktorá dokáže vytvoriť trvalo udržateľnú infraštruktúru pre vedu, výskum a vývoj na národnej a regionálnej úrovni. Invencia potrebuje finančný vklad a ten prinesie poznatky. Poznatky vložené do inovácií znásobia tento vložený finančný vklad. Iba invenčné a kreatívne malé a stredné podniky dokážu prežiť v tvrdej konkurencii. Verím, že Európa si dokáže nájsť svoje miesto vo vedomostnom americko-japonskom exprese 21. storočia.

 
  
MPphoto
 
 

  Ivo Strejček (PPE-DE). - (CS) Ja som hlasoval proti tomuto uzneseniu. Dovoľte mi povedať moje dôvody.

Po prvé, text v celku formuluje Európsku úniu ako globálnu ekonomickú a sociálnu mocnosť. Po druhé, opiera sa o tzv. vedúcu úlohu Európskej únie vo svete a slepo verí, že okolitý dynamický svet sa bude rozvíjať podľa toho, ako si to praje Európska únia. Po tretie, uznesenie verí, že Európska únia prevezme vedúcu úlohu vo vytváraní akýchsi celosvetových noriem a štandardov. Po štvrté, Lisabonská stratégia podmieňuje ekonomickú spoluprácu s okolitým svetom tzv. vykonateľnosťou hlavných pracovných noriem. Po piate, Lisabonská stratégia explicitne vychádza z takzvanej Lisabonskej zmluvy, aj keď táto ešte neprešla ratifikačným procesom vo väčšine členských štátov. Uznesenie vyzýva na zavedenie inštitútu minimálnej mzdy v tých členských štátoch, v ktorých ešte minimálna mzda nebola zavedená.

 
  
MPphoto
 
 

  Othmar Karas (PPE-DE). - (DE) Rakúska ľudová strana Europaklub v Európskom parlamente hlasovala s nadšením v prospech správy pána Corbetta a pána Méndeza de Viga, pretože Lisabonská zmluva posilňuje európskych občanov, členské štáty aj Európsku úniu. Európski občania a parlamenty, ktoré ich zastupujú, sú skutočnými víťazmi. Vo svetle kosovskej diskusie môžeme vidieť, aká dôležitá je táto zmluva, pretože prostredníctvom nej máme oveľa väčšie šance na dosiahnutie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Uzákonením právne záväznej Charty základných práv sme vytvorili predpoklady, aby boli základné práva poskytované všetkým európskym občanom. Každý, kto nie je za túto zmluvu ako celok, je proti európskym občanom. Mali by sme stáť naďalej na strane ľudí na priblížiť túto zmluvu bližšie k nim.

 
  
MPphoto
 
 

  Hubert Pirker (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za túto správu z úprimného presvedčenia, pretože vytvára rovnováhu medzi ekonomickými a sociálnymi opatreniami. Túto rovnováhu je potrebné nájsť, pretože je to po prvýkrát, čo sa tu predstavuje sociálna Európa a pretože je to tiež po prvýkrát, čo sa členské štáty takou výraznou väčšinou v Parlamente vyzývajú na prijatie opatrení a na zavedenie minimálnej mzdy. Som veľmi rád, že väčšina bola schopná zabrániť tomu, aby sa schválili opatrenia, ktorých zámerom bolo skoncovať s dosiahnutými sociálnymi výsledkami, akým je napríklad smernica o pracovnom čase alebo cezhraničné využívanie sociálnych výhod. Celkovo som preto s nadšením hlasoval za schválenie tohto vyváženého balíka opatrení,

 
  
MPphoto
 
 

  Nirj Deva (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, chcel by som povedať, že som hlasoval proti správe o Lisabonskej zmluve. Mačka je von z vreca a my sme vyhodili zrno spolu s plevami. Kým sme sa snažili vytvoriť spoločný trh, potajomky sme vytvorili spoločnú krajinu.

Odmietli sme pritom do tohto procesu zapojiť našich občanov. Odopreli sme im ich prirodzené právo vyjadriť sa k tomu, aký spôsob vládnutia si želajú, a do najvyššej možnej miery sme ignorovali fakt, že mali dostať možnosť hlasovať v referende.

Ako môžeme povedať našim ľuďom, našim voličom, že tento Parlament zastupuje ich názory, keď im neumožníme, aby svoje názory vyjadrili? Britská vláda – obzvlášť pán Brown – nám sľúbila referendum. Pán Brown a pán Blair povedali, že britským občanom umožnia hlasovať v referende. Je mi nesmierne ľúto tohto dňa a je mi veľmi ľúto porušených sľubov labouristickej vlády.

 
  
MPphoto
 
 

  Ewa Tomaszewska (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, v prípade hlasovania o Lisabonskej zmluve som bola nútená zdržať sa hlasovania. V mojom jazyku, v Poľsku, nie je zmluva dostupná. Moji voliči nedostali príležitosť sa s touto zmluvou oboznámiť a ja som tu v prvom rade preto, aby som zastupovala ich názory a záujmy, a nie svoje vlastné presvedčenie. V pondelok sa tu, v Európskom parlamente, prijalo rozhodnutie, že dnes budeme hlasovať o dokumente, ktorý si niektorí z nás nemohli ani prečítať v konsolidovanej verzii, pretože neexistuje v našom jazyku. Rozhodnutie o dokumente, ktorého obsah je nedostupný, môže urobiť len niekto, kto je buď hlúpy, alebo nepoctivý. To je aj dôvod, prečo som sa zdržala hlasovania.

 
  
  

- Správa: Margarita Starkevičiűtë (A6-0029/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Ivo Strejček (PPE-DE). - (CS) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti z nasledujúcich dôvodov.

V správe sa hovorí o akomsi spravodlivejšom rozdeľovaní ziskov, správa zavádza pojem tzv. úplnej zamestnanosti prostredníctvom rozdelenia verejných investícií. Správa sa snaží nahradzovať tzv. zlyhanie trhu prostredníctvom daní, zavádza ekologické dane, podporuje vedu a výskum prostredníctvom odpočítateľných položiek, čo povedie k ďalšej netransparentnosti daňového systému, volá po novej európskej legislatíve.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (NI). - (NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som proti správe pani Starkevičiűtëovej, pretože pasáž o prisťahovalectve obsahuje typickú krátkozrakosť, ktorá nás už aj doteraz vyšla nesmierne draho. Evidentne sú medzi nami takí, ktorí si želajú zopakovať chyby zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia, kedy ľudia uvažovali len v krátkodobom výhľade a ľudské bytosti sa dovážali ako komodity. Výsledok tejto politiky teraz môžeme vidieť v našim mestách: masová nezamestnanosť, kriminalita, vývoj paralelných spoločností. Namiesto toho, aby sme sa zo svojich chýb z minulosti poučili, tvrdohlavo pokračujeme po rovnakej ceste. V súčasnosti to ešte zhoršuje fakt, že existuje návrh vykonávať európsku migračnú politiku spôsobom, ktorý by „dopĺňal“ politiky členských štátov. Toto opatrenie so sebou zaručene prinesie ešte viac voľnosti, než vidíme teraz, a to je pravdepodobne tá úplne posledná vec, ktorú teraz potrebujeme.

 
  
MPphoto
 
 

  Koenraad Dillen (NI). - (NL) Vážený pán predsedajúci, podobne ako môj kolega poslanec, pán Claeys, aj ja som hlasoval proti tejto správe. Mnoho aspektov tejto správy je nepochybne pravdivých a dôležitých. Ako príklad môže slúžiť napríklad modernizácia trhov práce, investície do podnikania a zjednodušenie daňových systémov, ktoré táto správa presadzuje. Napriek tomu tento Parlament úplne minul svoj cieľ, keď považuje európsku migračnú politiku na prilákanie ekonomických migranov za hrot Lisabonskej stratégie. Okrem toho, liekom pre nelegálne prisťahovalectvo nie je ekonomická otvorenosť, ako sa tu tvrdí, ale skôr posilnená kontrola vonkajších hraníc Európskej únie, zamietnutie akejkoľvek národnej masovej legalizačnej politiky a prísna politika deportácie nelegálnych prisťahovalcov.

 
  
  

- Správa: Cem Özdemir (A6-0503/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, prijali sme dôležitý dokument týkajúci sa vzťahov medzi EÚ a Strednou Áziou. Je príkladom nášho želania zdieľať univerzálne európske skúsenosti a hodnoty a presvedčiť o týchto hodnotách aj rozvojové demokracie v tomto regióne sveta. Tieto krajiny dosiahli obrovský pokrok v oblasti hospodárskeho rozvoja. Musia však podniknúť rozhodné kroky, aby zabránili porušovaniu základných ľudských práv a slobôd. Musia sa vysporiadať s množstvom problémov, konkrétne s nárastom pašovania drog, organizovanej kriminality, korupcie a obchodovania s ľuďmi. Ďalšou základnou úlohou by malo byť zlepšenie kontaktov medzi našimi obyvateľmi, propagácia kultúrnej výmeny a vytvorenie špeciálneho programu štipendií pre mladých ľudí, ktorí by mohli študovať na európskych školách a týmto spôsobom sa oboznámiť s hodnotami a štandardmi Európskej únie.

Prajeme našim partnerom z Kazachstanu, Kirgizskej republiky, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu úspech na ceste k prosperite, slobode a demokracii, aby v budúcnosti mohli pomáhať iným a mohli sa s nimi podeliť o svoje dosiahnuté úspechy.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

- Správa: Richard Corbett, Inigo Méndez de Vigo (A6-0013/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Andersson, Göran Färm, Inger Segelström a Ĺsa Westlund (PSE), písomne. (SV) My, švédski sociálni demokrati, sme dnes hlasovali za správu o Lisabonskej zmluve. Podporujeme novú zmluvu. Uvedomujeme si však, že fakt, že dva členské štáty odmietli navrhovanú ústavu, znamenal, že sme boli nútení urobiť určité zmeny. Z toho dôvodu nezdieľame názor, že by sme mali ľutovať, že zástava a hymna boli vyňaté zo zmluvy. Na rozdiel od väčšiny v tomto Parlamente si myslíme, že je dobré, že bol do rozhodovacieho procesu v oblastiach, ktoré sú citlivé z pohľadu národnej zvrchovanosti, zavedený „núdzový urýchľovač“.

Sme obhajcami princípu subsidiarity a z toho dôvodu odmietame výzvu Európskeho parlamentu na referendá v členských štátoch. Ide o záležitosť, o ktorej musí rozhodnúť každý členský štát samostatne.

Nakoniec by sme sa chceli vyjadriť ku hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu č. 36, ktorý sa týkal prípadu Laval. Rozhodli sme sa hlasovať proti prvej časti, pretože si myslíme, že existujú rozdiely medzi starou zmluvou a Lisabonskou zmluvou, napríklad v prípade Charty základných práv, ktorá ustanovuje, okrem iných vecí, aj právo na štrajk v súlade s národnou praxou. Podporujeme ustanovenia Charty základných práv a taktiež podporujeme aj druhú časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorá zaručuje právo na priemyselné spory. Chceli by sme upozorniť na to, že tento názor zdieľa naša politická skupina v Parlamente, ktorá sa rozhodla hlasovať proti návrhu, pretože správa sa týka zmluvy, a nie prípadu Laval.

 
  
MPphoto
 
 

  Batten, Bloom, Booth, Clark, Farage, Nattrass, Titford a Whittaker (IND/DEM), písomne. − Aj napriek tomu, že Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva odmieta Lisabonskú zmluvu, zdržali sme sa hlasovania v prípade pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 31, pretože nesúhlasíme s odôvodnením tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Pervenche Berés (PSE), písomne. - (FR) Ešte stále si jednoznačne myslím – keďže prezident Sarkozy sa rozhodol, že nebude organizovať referendum – že socialisti vo francúzskom parlamente sa mali zdržať hlasovania. Avšak, to, že francúzsky prezident sa pri rokovaní o tejto zmluve zachoval nesprávne a ignoroval hlas francúzskych občanov, ešte neznamená, že by sme nemali odpovedať na otázku, ktorá nám tu dnes bola predložená.

Táto zmluva nie je zďaleka dokonalá, umožňuje nám však uzavrieť inštitucionálnu diskusiu a vybaviť Európu pravidlami, ktoré jej umožnia fungovať. Dnes by sa socialisti mali ozvať v súvislosti so zmenou politiky, hlavnou otázkou pri revízii finančného výhľadu, francúzskym predsedníctvom Európskej únie a záväzkom socialistickej skupiny v Európskom parlamente vypracovať manifest pre budúce európske voľby.

Hlasovanie proti by umožnilo odstrániť tieto politiky z textu dokumentu, ktorý mal byť pôvodne ústavou, pretože by prinútilo Európu zamerať sa na otázku, o čom vlastne bol celý európsky projekt. Toto je veľmi dôležité.

Pretože však chcem, aby bol tento text schválený, aby som sa mohla plne angažovať v nadchádzajúcich rokovaniach o politikách – pretože môj hlas „proti“ pred vyše dvoma rokmi bol proeurópsky – beriem si na svoje plecia zodpovednosť za svoje rozhodnutie a podporujem Lisabonskú zmluvu.

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan, Marcin Libicki a Konrad Szymański (UEN), písomne. − (PL) Zdržal som sa hlasovania počas konečného hlasovania o správe o Lisabonskej zmluve, pretože táto správa zachádzala ďaleko za hranice dohôd, ktoré sa dosiahli na samitoch EÚ v Bruseli a Lisabone.

Lisabonská zmluva bola pre všetky zaangažované strany veľmi zložitým kompromisom. Zachádzať za hranice tohto kompromisu – čo je evidentné zmienkami o neprítomnosti symbolov EÚ, dohodách o systéme hlasovania v Rade týkajúceho sa klauzúl opt-in a opt-out, a Charte základných práv – je pre proces ratifikácie politicky škodlivé.

Okrem toho nemôžem podporiť body, ktorými sa pripravuje pôda na kampane zamerané na premenu Európskej únie v ústavný štát.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE-DE), písomne. - (PT) Lisabonská zmluva je tým najlepším kompromisom pre prekonanie inštitucionálnej krízy a dosiahnutie lepšej flexibility rozhodovacích mechanizmov, ktoré sú nevyhnutne k tomu, aby rozšírená Európska únia, zložená z 27 členov, mohla fungovať v dnešnom globalizovanom a neustále sa meniacom svete.

Privítal som fakt, že Európska únia dostala právnu subjektivitu a že sa štruktúra troch pilierov zrušila v prospech jednotného inštitucionálneho rámca a všeobecného použitia metódy Spoločenstva.

Privítal som aj opatrenia na zlepšenie transparentnosti a zodpovednosti a na posilnenie účasti a práv európskych občanov na informačnej úrovni aj prostredníctvom občianskej legislatívnej iniciatívy.

Privítal som zmeny v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, kde budú mať opatrenia ambicióznejšie ciele, a účinnejšie postupy, v prípade ktorých sa už viac nebudú využívať medzivládne nástroje a postupy.

Privítal som väčšiu angažovanosť národných parlamentov, predovšetkým z hľadiska kontroly princípu subsidiarity.

Je mi ľúto že sa museli urobiť rozličné ústupky, napríklad oddialenie vykonávania dôležitých prvkov, akým je napríklad nový systém hlasovania v Rade a britské a írske klauzuly opt-in a opt-out v záležitostiach, ktoré boli predtým zahrnuté do tretieho piliera. Obávam sa, že vytvorenie postu voleného predsedu Rady bude znamenať stratu výhod, ktoré prináša rotujúce predsedníctvo, bez toho, aby tento krok priniesol akúkoľvek pridanú hodnotu pre fungovanie Európskej únie. Obávam sa, že tento krok vytvorí problémy vo vzťahoch medzi rôznymi inštitúciami.

 
  
MPphoto
 
 

  Paul Marie Coűteaux, Patrick Louis a Philippe de Villiers (IND/DEM), písomne. - (FR) Európsky parlament práve schválil Lisabonskú dohodu, aj keď ho o to nikto nežiadal.

Delegácia Mouvement pour la France v Európskom parlamente hlasovala, samozrejme, proti tejto správe, aj keď si je vedomá toho, že toto jej konanie má výslovne symbolický charakter.

Je významné, že volení zástupcovia Francúzska a Holandska, ktorí sedia v Štrasburgu, hlasujú za túto zmluvu a zároveň s tým jednoznačne priznávajú je klonom už neexistujúcej európskej ústavy, a to napriek tomu, že občania v ich krajinách tento text formálne odmietli. Je tiež významné, že Európsky parlament hlasuje o tejto zmluve, aj keď žiadny z jeho poslancov si ešte nemohol prečítať konsolidovanú verziu. Potom, čo túto zmluvu ratifikoval – bez znalosti jej obsahu – maďarský parlament, aj Európsky parlament teraz schvaľuje text, ktorý si ešte neprečítal.

Delegácia Mouvement pour la France v Európskom parlamente by chcela zaželať všetkým slobodu milujúcim írskym občanov veľa šťastia. Ich referendum nebude len referendom ich krajiny, budú hlasovať v mene každého, kto na to nedostal príležitosť, predovšetkým v mene Francúzov, ktorých hlas bol odstavený na vedľajšiu koľaj.

 
  
MPphoto
 
 

  Manuel António dos Santos (PSE), písomne. - (PT) Hlasoval som za túto zmluvu a podporujem príslušné uznesenie.

V poslednej chvíli sa však objavil nejaký problém s mojim hlasovacím zariadením a preto som nemohol svoju úplnú podporu vyjadriť aj fyzicky.

Predkladám preto toto vysvetlenie hlasovania, aby sa táto skutočnosť mohla správnym spôsobom uviesť do zápisnice.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. - (PT) Keďže Európsky parlament nemá v tejto veci žiadne právomoci, toto jeho poľutovaniahodné unesenie je zamerané výlučne na zmätenie občanov a vytvorenie tlaku na členské štáty, aby ratifikovali Lisabonskú zmluvu. Túto zmluvu môžu ratifikovať len členské štáty.

Aj tak sme však počas diskusie a hlasovania podporili demokratické opatrenia zamerané na zavedenie prvku pluralizmu do diskusie a zdôrazňovali sme potrebu väčšej demokracie požadovaním referend. To je aj dôvod, prečo naša skupina predložila niektoré návrhy uznesení, ktoré boli, bohužiaľ, zamietnuté. Konkrétne išlo o návrhy, ktoré vyjadrovali náš nesúhlas s Lisabonskou zmluvou, pričom zdôrazňovali niektoré z jej najviac znepokojujúcich aspektov, akým je napríklad trend smerujúci k militarizácii Európskej únie v úzkej spolupráci s NATO, ktorý zavádza zvýšenie vojenských výdavkov a podnikanie vojenských operácií s cieľom ochrániť hodnoty Európskej únie a slúžiť jej záujmom.

Odsudzujeme aj fakt, že ustanovenia súčasných zmlúv, z ktorých len nedávno vychádzal Európsky súdny dvor pri svojich rozsudkoch (rozsudky v prípadoch Laval/Vaxholm a Viking Line), ktorými zdôvodnil sociálny damping a podriadenie práv pracujúcich na podnikanie kolektívnych krokov rešpektovaniu slobody poskytovať služby, boli v celom svojom pôvodnom znení zahrnuté aj do Lisabonskej zmluvy, čo znamená, že právo na podniknutie kolektívnych krokov zostane aj naďalej vo výhradnej právomoci členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Glyn Ford (PSE), písomne. Privítal som správu pána Méndeza de Viga a pána Corbetta, v ktorej sa zdôrazňuje fakt, že reformná zmluva nie je ústavou. Zároveň sa v nej však zdôrazňuje aj to, že táto zmluva umožňuje Európe prijať novú globálnu úlohu, ktorú bude musieť zohrávať v nasledujúcich desaťročiach.

Posilňuje inštitucionálnu silu Únie. Zvyšuje demokraciu posilnením právomocí Európskeho parlamentu. Umožňuje rozvoj spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ktorá zabezpečí, že globálna a ekonomická sila Európy sa odrazí v globálnej politike, a ktorá predovšetkým umožní EÚ zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti globálnemu otepľovaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Goebbels (PSE), písomne. - (FR) Hlasoval som za Lisabonskú zmluvu, pretože, bohužiaľ, neexistuje žiadna iná alternatíva. Jednu vec si však treba vyjasniť. Touto tristostranovou mini-zmluvou, ktorá je rovnako nezrozumiteľná ako je nejasná, si Európska únia nezíska dôveru svojich obyvateľov. Najmä keď početné klauzuly opt-out povedú k Európe s neustálymi patovými situáciami alebo dokonca aj k Európe s „premenlivou geometriou“.

Táto zmluva je jednoducho posledným východiskom. Potrebujeme veľmi rýchlo vypracovať zmluvu s radikálnymi reformami, ktorá by bola ratifikovaná v jedinom referende všetkými európskymi občanmi. Všetky krajiny, v ktorých voliči povedia „nie“, budú môcť z EÚ vystúpiť, alebo sa podriadiť všeobecným pravidlám. Toto je cena, ktorú budeme musieť zaplatiť za skutočne integrovanú Európsku úniu so súdržnejšími politikami.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. - (FR) V tomto Parlamente sme málokedy prišli do kontaktu s takou stalinistickou správou, ako je táto – je to čistá a nepravdivá propaganda! Len tu a v „Sarkózii“ je možné vyhlasovať, že Lisabonská zmluva je od základov odlišná od európskej ústavy, keď väčšina hláv štátov a vlád Európskej únie ako aj samotný otec ústavy, Valéry Giscard d’Estaing, tvrdia presný opak.

Spravodajcovia si v úvode dôvodovej správy dopriali trochu kultúry, keď citovali niekoľko riadkov zo Shakespearovho Júlia Cézara. Tento citát vo svojej podstate hovorí o tom, že človek potrebuje nasledovať základné sily, ktoré vedú k veľkým zmenám v spoločnosti, v opačnom prípade skončí v ruinách a zabudnutí. Problémom je to, že pre nich tieto sily predstavuje Lisabonská zmluva a umelé a násilné vytvorenie centralizovaného európskeho superštátu, keď pritom skutočnou silou, v tomto ohľade, je čoraz väčšie odmietanie tohto projektu zo strany ľudu. Ľudia túžia znovu objaviť svoje korene a svoju identitu a hľadajú ochranu pred zmenami, ktoré odmietajú, a ku ktorým ich chce donútiť niekto iný: politickými výtvormi, ktoré ich oberajú o slobody, a finančnou globalizáciou, ktorá ich ruinuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Hélčne Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. (SV) Väčšina v tomto Parlamente nám opäť raz ukazuje, aká vzdialená je od reality. Výsledky referenda nemajú zjavne žiadnu hodnotu, ak sú v rozpore s vôľou politického zriadenia.

Strana Jinilistan podporuje usporiadanie referenda v otázke Lisabonskej zmluvy vo Švédsku. V prvom rade však závisí na každom členskom štáte, či sa rozhodne usporiadať referendum.

Celý proces obklopujúci novú zmluvu EÚ bol potupný. Konvent, ktorého pracovné metódy boli ostro kritizované, predložil návrh ústavy Európskej únie. Následne dochádzalo k vyhýbaniu sa diskusiám, a veci sa ešte viac prekrúcali a menili, aby sa podarilo presadiť ešte federálnejšiu zmluvu, aj napriek nesúhlasu zo strany francúzskych a nemeckých občanov.

Prajeme si novú zmluvu, ktorá bude založená predovšetkým na tom, že z EÚ vytvorí fórum pred medzivládnu spoluprácu.

Z týchto dôvodov sme volili proti parlamentnej správe o Lisabonskej zmluve.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. - (PT) Väčšina v Európskom parlamente – ktorá zhŕňa členov portugalských socialistických (PS), sociálno-demokratických (PSD) a populárnych pravicových (CDS/PP) strán – síce môže vyjadriť svoje „schválenie“ navrhovanej zmluvy EÚ, všetci však vieme, že toto „schválenie“ nemá žiadnu hodnotu alebo právne následky.

Jeho cieľom je však niečo iné: nátlak – predovšetkým na zabezpečenie toho, aby bola navrhovaná zmluva ratifikovaná, a aby tým pádom mohla 1. januára 2009 vstúpiť do platnosti – a propaganda.

To je aj dôvod, prečo je táto správa plná hmlistých vyjadrení a zmätku – pokúša sa tým ukryť skutočný obsah a následky navrhovanej zmluvy EÚ. Uvediem niekoľko príkladov:

Na jednej strane táto správa označuje posilnené dominantné postavenie mocností EÚ pri rozhodovacom procese slovami „vyššia účinnosť“ a presun právomocí národných parlamentov na nadnárodné inštitúcie EÚ zasa slovami „zvýšená úloha pre národné parlamenty“. Na strane druhej zabúda spomenúť militarizáciu EÚ v rámci NATO, liberalizovaný jednotný trh so slobodným pohybom tovaru, kapitálu a služieb, v ktorom plní rozhodujúcu úlohu konkurencia, hospodársku a menovú úniu s eurom, Európskou centrálnou bankou a Paktom stability a liberalizáciu medzinárodného obchodu, ktorá je cieľom a politikou Európskej únie.

Z týchto dôvodov sme hlasovali proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian Harkin (ALDE), písomne. Hlasujem za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aj keď Lisabonská zmluva môže vstúpiť do platnosti až potom, čo ju ratifikujú všetky členské štáty – z toho dôvodu bude automaticky rešpektovať aj výsledok írskeho referenda. Ja však hlasujem za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aj keď sa ním samotná správa v podstave žiadnom smere nedopĺňa.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Hedh (PSE), písomne. (SV) Rovnako, ako som v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa novej zmluvy EÚ urobila už minulosti, aj teraz som sa rozhodla nesúhlasiť so svojou skupinou a hlasovala som proti správe o Lisabonskej zmluve. V tomto návrhu sa určite nachádza množstvo vylepšení, ja som však proti súčasnému smerovaniu Európskej únie smerom k väčšiemu nadnárodnému nacionalizmu. Prajem si európsku spoluprácu na medzivládnej úrovni. Plne podporujem myšlienku medzinárodnej spolupráce pri riešení spoločných problémov. Existujú dôležité úlohy, ktoré musíme riešiť spoločne – v neposlednom rade ide o úlohy súvisiace so životným prostredím, obchodovaním s ľuďmi a sociálnym dampingom. Ja sa však domnievam, že tento návrh posilňuje nadradenosť právnych predpisov EÚ nad vnútroštátnymi právnymi predpismi, že sa prostredníctvom neho odoberá členským štátom viac právomocí, a že väčšie krajiny vďaka nemu dostávajú väčšiu moc, než malé krajiny. To je niečo, s čím nemôžem súhlasiť.

Rozhodla som sa hlasovať proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, v ktorom sa navrhuje, aby EÚ rozhodovala o referendách v celej Európskej únii, pretože si myslím, že v tejto veci by mal rozhodovať každý členský štát samostatne.

 
  
MPphoto
 
 

  Mieczysław Edmund Janowski (UEN), písomne. − (PL) V konečnom hlasovaní o správe pána Corbetta a pána Méndeza de Viga (A6-0013/2008) o Lisabonskej zmluve som sa zdržal hlasovania. Dôvod, prečo som tak urobil, bol ten, že závery tejto správy zachádzajú ďaleko za hranice rámca, ktorý bol prijatý počas rozhovorov na samitoch v Lisabone a Bruseli (13. a 14. decembra 2007).

Kompromis, ktorý sa v tom čase dosiahol, bol výsledkom určitých ústupkov zo strany všetkých zainteresovaných strán. Z toho dôvodu si myslím, že výslovná kritika týchto dojednaní, ktorú možno nájsť v niektorých bodoch tejto správy, neprospieva procesu nachádzania riešení, ktoré by boli prijateľné pre všetkých účastníkov tohto kompromisu. Týka sa to napríklad klauzúl opt-in a opt-out, Charty základných práv, systému hlasovania v Rade, či symbolov EÚ a súvisí to tiež s formuláciami, ktoré vedú k návratu myšlienky, ktorá bola, koniec koncov, zamietnutá – myšlienky o európskej ústave.

 
  
MPphoto
 
 

  Timothy Kirkhope (PPE-DE), písomne. − Britskí konzervatívci hlasovali proti tejto správe. Už od začiatku sme dali jasne najavo, že táto zmluva – alebo ústava – nepredstavuje smer ktorým by sa mala Európa uberať. Konzervatívci podporujú Európu zloženú z nezávislých štátov, ktoré navzájom spolupracujú pri riešení problémov globalizácie, globálnej chudoby a globálneho otepľovania – ktoré sú našimi prioritami – a v tomto našom prístupe sme boli jednoznační a vytrvalí, pri plnom uvedomovaní si pravdepodobných účinkov, ktoré bude mať táto zmluva na naše ciele a ambície pre Európu. Tieto skutočnosti sa však nedajú dosiahnuť pomocou predloženého textu, ani ambíciami tých, ktorí si želajú integrované európske štáty.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean Lambert (Verts/ALE), písomne. Hlasovala som za túto zmluvu. Nebolo to však preto, že by som si myslela, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Lisabonskej zmluvy ponúkajú cestu k Európskej únii, ktorá je pevne založená na záväzku udržateľného rozvoja, mieru a dodržiavania ľudských práv, namiesto toho, aby bola založená na princípe trhu a konkurencie. Bolo to preto, že si myslím, že táto zmluva v sebe zahŕňa faktory, ktoré sú pozitívnejšie, než opatrenia nachádzajúce sa v našej súčasnej zmluve. Charta základných práv predstavuje dôležitý prídavok. Všetky právne predpisy EÚ a ich vykonávanie na úrovni členských štátov, sa odteraz budú musieť porovnávať s požiadavkami Charty, a budú sa dať odmietnuť v prípade, ak v tomto porovnaní neuspejú.

Vyššia miera spolurozhodovania bude znamenať vyššiu mieru kontroly a prinesie viac svetla do rozhodovacieho procesu. Občianska iniciatíva je dôležitým krokom vpred. Mám však veľké obavy v súvislosti s väčšou vojenskou spoluprácou, ktorá už začala, a chcem by naše národné parlamenty aj Európsky parlament tento vývoj pozorne sledovali. Je nesmierne dôležité, aby EÚ stavala na svojich silných stránkach ako diplomatická a mierotvorná mocnosť.

Domnievam sa, že je dôležité, aby boli občania EÚ zapojení do procesu ratifikácie prostredníctvom referend, a že výsledky týchto referend by sa mali rešpektovať. Je úlohou vlád a Rady, nie tohto Parlamentu, aby prakticky reagovali na túto všeobecnú zásadu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasujem za správu o uznesení Európskeho parlamentu o Lisabonskej zmluve, pretože táto zmluva je nesmierne dôležitá pre ďalší vývoj Európy, ktorý je nevyhnutný pre ďalšie prekvitanie rakúskeho modelu blahobytu a pre bezpečnosť našich občanov. Zdieľam názor, že táto zmluva prináša významné vylepšenie predchádzajúcich zmlúv a že zaručí zvýšenú demokratickú kontrolu v Únii. Nárast demokratickej hodnoty Európskej únie vidím, po prvé, v rozšírení spolurozhodovacích procesov, po druhé, v mechanizme hlasovania systémom dvojitej väčšiny, po tretie, v zvolení predsedu Komisie väčšinovým rozhodnutím Európskeho parlamentu a, v neposlednom rade, v silnejšom zastúpení národných parlamentov zavedením možnosti podať námietku voči porušeniam práva súvisiacim s rozdelením právomocí a možnosti národných parlamentov pripomienkovať všetky legislatívne iniciatívy EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Caroline Lucas (Verts/ALE), písomne. Hlasovala som proti tejto správe, aby som upozornila na svoj nesúhlas s aroganciou a bezočivosťou, ktorú vedúci politickí predstavitelia v celej EÚ prejavujú voči prianiam európskych občanov, a aby som veľmi jasne vyjadrila svoj názor, že občania EÚ by mali dostať možnosť vyjadriť sa k tejto záležitosti prostredníctvom referenda.

Lisabonská zmluva je vo svojej podstate len prevlečenou starou ústavou, ktorá bola odmietnutá vo Francúzsku a Holandsku – teda v dvoch krajinách, kde dostali ľudia možnosť hlasovať v referende. Valéry Giscard d'Estaing, hlavný architekt pôvodného textu, sám povedal, že „návrhy z pôvodnej ústavnej zmluvy zostali prakticky nezmenené“. Boli v podstate iba rozptýlené do starých zmlúv v podobe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Nie som proti ústave. Som však proti tejto konkrétnej ústave (a zmluve, ktorá ju kopíruje), pretože občania Európskej únie si zaslúžia niečo lepšie. Aj keď zmluva obsahuje aj niekoľko pozitívnych opatrení, tieto sú prevážené tými negatívnymi – napríklad ďalšou militarizáciu EÚ a opatreniami na podporu väčšej liberalizácie a privatizácie. Ešte horšie je však to, že sa tým zahadzuje dokonalá príležitosť umiestniť princíp trvalo udržateľného rastu a klimatickej bezpečnosti do centra záujmu Európskej únie, a že táto zmluva zlyháva v priblížení inštitúcií EÚ bližšie k európskym občanom.

 
  
MPphoto
 
 

  Astrid Lulling (PPE-DE), písomne. - (FR) Ak by sa konala súťaž o najlepšiu dizertačnú prácu o Lisabonskej zmluve, potom by si text správy Výboru pre ústavné záležitosti zaslúžil prvú cenu a najväčšiu pochvalu.

Toto uznesenie je výbornou analýzou a kritikou obsahu tejto úplne nezrozumiteľnej zmluvy. Obavy každého, kto sa obával vzniku centralizovaného a všemohúceho „superštátu“, sa viac než potvrdili. V porovnaní s obsahom ústavnej zmluvy sa nevykonali žiadne významné pokroky, mnohé veci však boli vypustené alebo stiahnuté.

Spoluspravodajcovia si všimli nedostatok vízie a ambícií vedúcich národných predstaviteľov v európskej aréne, a dokonca aj ich výslovnú nedôveru v Európsku úniu a jej inštitúcie.

Euroskeptici by mali mať radosť z dosiahnutých ústupkov: oddialenie termínu vstupu do platnosti, zachovanie jednomyseľnosti v 72 prípadoch, vrátane daňového systému a prijatia viacročného finančného rámca, výnimky, klauzuly opt-in a opt-out, predovšetkým pre Spojené kráľovstvo, a možnosť „dobrovoľného vystúpenia“ z EÚ.

Tí, ktorí smútia nad „ústupkami, ktoré sú pre Parlament len ťažko prijateľné“, by sa mali tešiť, na jednej strane, z rozšírenia úlohy Európskeho parlamentu ako spoločne pracujúceho zákonodarného orgánu a zo zdieľania jeho rozpočtových právomoci, ktoré ho postavili na rovnocennú úroveň s Radou, a, na strane druhej, z faktu, že zásada dvojitej väčšiny zjednoduší prijímanie rozhodnutí v Rade.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Zo správy o Lisabonskej zmluve je jasne viditeľné, že zmluva podporí demokratický mandát Európskej únie. Prostredníctvom väčšej angažovanosti zo strany národných parlamentov aj Európskeho parlamentu v rozhodovacích procesoch dávame európskym občanom to, o čo EÚ vždy žiadali: väčší hlas. Zameranie zmluvy na účinné a súdržné vytváranie politík, ktoré je v tejto správe zdôraznené, nám umožní čeliť ešte náročnejším globálnym výzvam. Hlasoval som za túto správu a chcel by som zablahoželať spravodajcom k tejto vynikajúcej správe o veľmi citlivej a ústrednej otázke pre budúcnosť Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. − (NL) Ústredným znakom návrhu ústavy, ktorý bol v roku 2005 odmietnutý dvoma členskými štátmi, bolo to, že sa pokúšal splniť želania veľkých obchodných spoločností, národných vlád a väčšiny národných parlamentov. Nemal však veľkú podporu medzi voličmi. Referendá z niekoľkých krajín, ktoré ich usporiadali, nám ukázali, že intenzívne verejné diskusie a vysoká účasť majú za následok množstvo nesúhlasných voličov. Ľudia nechcú, aby Európa vydávala rozhodnutia, ktoré by oni sami nikdy nechceli prijať.

Užitočnosť Európy vidia pri mierovom riešení cezhraničných problémov a pri vysporiadaní sa s rozsiahlymi problémami, ktoré jednotlivé členské štáty nedokážu vyriešiť samostatne. Nevidia však použitie pre Európu, ktorá čoraz viac nahradzuje krajinu, v ktorej žijú. Ústava bola príkladom ponúkania zlých aj dobrých vecí pohromade, bez možnosti odstránenia zlých miest v ekonomickej oblasti a na poli zbrojenia. Nová zmluva má ešte stále veľkú podobnosť s ústavou. Odmietanie referenda naznačuje strach z voličov. Dnešné prijatie zmenenej a doplnenej ústavy výraznou väčšinou vysiela jasný signál: „Ľudia, uhnite z cesty! Táto Európa je len pre profesionálnych politikov.“

 
  
MPphoto
 
 

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. - (EL) Európska únia a jej vysoko nepopulárna zmluva sa nemôžu skrývať za svoje demagogické vyhlásenia, že je viac demokratická a sociálna. Imperialistický boj bol dočasne ukrytý, aby podnikol ešte väčší útok na práva a slobody pracujúcich a aby pripravil pôdu pre vyššie monopolné zisky.

Správa o Lisabonskej zmluve a premenovanej európskej ústave je výzvou pre právne predpisy Európskeho spoločenstva, aby sa postavili proti odporu pracujúcich v členských štátoch. Aliancia politických priaznivcov EÚ, vrátane strán Nová demokracia a PASOK, si neželá referendum, pretože si uvedomuje odpor pracujúcich, ktorí znášajú barbarskú kapitalistickú a imperialistickú agresiu.

Lisabonská zmluva a Európska ústava dávajú EÚ väčšiu moc, aby mohla fungovať účinnejšie a prinášať tak prospech európskym monopolom. V dôsledku toho Lisabonský dohovor a európska ústava:

- posilňujú nepopulárne vyzbrojovanie v EÚ,

- propagujú kapitalistickú reštrukturalizáciu,

- vyvíjajú nové politiky zamerané na vykorisťovanie pracujúcich a porušovanie ich sociálnych práv,

- zvyšujú intenzitu militarizácie EÚ,

- prijímajú dogmu preventívnej vojny,

- schvaľujú imperialistické zásahy, dokonca aj v členských štátoch,

- obmedzujú zvrchované práva členských štátov,

- rušia právo veta v prospech silnejších krajín,

- presadzujú a vytvárajú nové mechanizmy represie,

- ešte viac obmedzujú individuálne práva a slobody ľudí.

Pracujúci v Európskej únii majú moc odsúdiť európsku zmluvu aj samotnú Európsku úniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. - (EL) Lisabonská zmluva predstavuje v porovnaní s európskou ústavou krok späť. Nestratila však vôbec nič zo svojho neoliberálneho charakteru: neexistuje absolútne žiadny koncept demokratickej zodpovednosti v prípade Európskej centrálnej banky, Pakt stability a rastu je jednostranný a obhajuje sa slobodný trh.

Na základe požiadavky zo strany pána Browna a bratov Kaczyńských, sa z Lisabonskej zmluvy odstránili určité pozitívne symboly, ktoré sú voľne dostupné pre každý štát, ako je napríklad zástava alebo hymna. Záväzný charakter Charty základných práv bol deformovaný klauzulou opt-out.

Vyzývali sme na referendum, aby sme posilnili dialóg s verejnosťou a účasť občanov. Odmietnutie referend nám ukazuje, aká veľká priepasť je medzi európskou elitou a túžbami a potrebami európskych občanov, pričom sa tým zároveň posilňuje ľahostajnosť a skepticizmus voči Európe.

My, strana SYN (Koalícia ľavicových strán) a Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice, vyslovujeme svoje „nie“ tejto zmluve: v našom každodennom zápase chceme viesť Európsku úniu inou cestou. Chceme byť viac súčasťou Európy. Európa, po ktorej túžime, je politicky viac zjednotená. Má silnejšiu sociálnu a environmentálnu politiku, s podstatne vyšším rozpočtom Spoločenstva, bez toho, aby sa vzdala kontroly nad Európskou centrálnou bankou. Takáto Európa je aktívna a nezávislá pri riešení problémov svetového mieru a nie je poslušným sluhom prezidenta Busha.

 
  
MPphoto
 
 

  Tobias Pflüger (GUE/NGL), písomne. − (DE) Lisabonská zmluva umožní vytvorenie militaristickej Európy.

Predchádzajúce zmluvy Európskej komisie a Európskej únie nepovoľujú stály vojenský rozpočet EÚ, teraz sa však prostredníctvom „počiatočných finančných zdrojov“ (článok 28 ods. 3) hradia operačné vojenské výdavky EÚ. Okrem vojenských rozpočtov jednotlivých členských štátov umožňuje táto zmluva Európskej únii, aby mala svoj vlastný vojenský rozpočet. V článku 28c ods. 3 sa nachádza vysoko kritizovaná povinnosť vzájomnej pomoci a podpory, ktorá sa má vykonávať prostredníctvom Európskej obrannej agentúry (článok 28). Inštitucionálna spolupráca medzi EÚ a NATO je ustanovená v zmluve (článok 28a ods. 7).

Významným spôsobom sa tým podkopalo právo Bundestagu rozhodnúť, či nemecká federálna armáda bude nasadená v iných krajinách. Reformná zmluva umožňuje vytvorenie vojensky založenej Európy prostredníctvom „trvalej štruktúrovanej spolupráce“. Tým sa vytvára primárny legislatívny rámec pre zvýšené nasadenie bojových skupín EÚ (článok 28 protokol 4). Európsky súdny dvor je výslovne bez právomocí (článok 11, 240a). Právomoci v tejto oblasti nemá ani Európsky parlament, ten je iba informovaný o aktuálnej situácii (článok 21). Týmto sa budúci vojenský zákrok vymyká spod demokratickej kontroly.

Vytvorenie predpokladov pre militarizovanú Európu je sprevádzané represívnym rozdelením vonkajších hraníc. Nový článok 62 reformnej zmluvy je navrhnutý tak, aby ovplyvňoval „postupné zavádzanie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc“.

Vďaka nedemokratickému presadzovaniu Lisabonskej zmluvy, kde sú evidentné snahy vyhnúť sa referendám, kodifikovaniu neoliberálnych ekonomických politík a militaristickým častiam dokumentu, sa Európa rozvíja úplne nesprávnym smerom.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Rogalski (UEN), písomne. − (PL) Hlasoval som proti Lisabonskej zmluve s hlbokým presvedčením, pretože porušuje zásady demokracie. Je to zmluva plná klamstiev a pohŕdania hlasom európskych občanov. Je to zmluva eufemizmov. Napriek tomu, že Francúzi a Holanďania odmietli ústavu, sa ignorujú ich hlasy a predkladá sa jej rozšírená verzia v kamuflovanej podobe, ktorá sa zahráva so slovami.

Slovo „ústava“ bolo nahradené slovom „zmluva“. Prezident (Prezydent) Európskej únie sa teraz nazýva predsedom (Przewodniczący) a minister zahraničných vecí sa označuje pojmom vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci. Toto je čisté pokrytectvo, ktorého cieľom je za každú cenu zriadiť nad hlavami ľudí nový „superštát“. Na začiatku bola cieľom Európskej únie hlboká hospodárska spolupráca. Ja som tiež hlasoval proti tejto správe, pretože tento Parlament odmietol možnosť obrátiť sa na najvyššiu formu demokracie: referendum.

Taký dôležitý právny akt ústavnej kategórie by sa mal prijímať práve týmto spôsobom. Škandalózne je však to, že tento Parlament odmietol pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 32, ktorý by zaväzoval k tomu, aby sa rešpektovali výsledky referenda v Írsku. Okrem toho sme hlasovali za dokument, s ktorým ešte nie sme oboznámení, keďže ešte stále neexistuje žiadna tlačená konsolidovaná verzia textu zmluvy v jazykoch členských štátov.

Toto je kontrolovaná demokracia, ktorá ignoruje občanov a odmieta im poskytnúť hlasovacia právo. S takou demokraciou nechcem mať nič spoločné, pričom posmešné komentáre pána predsedu Pötteringa po hlasovaní poukazujú na to, že demokracia v tomto Parlamente, a rovnako aj v Európe, zomiera.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, som zásadne proti tejto správe.

Už od začiatku som vyjadroval svoj nesúhlas so spôsobom, akým sa Lisabonská zmluva pripravovala a ratifikovala. V skutočnosti si myslím, že táto zmluva nemôže byť ratifikovaná iba prostredníctvom národných parlamentov, ale nevyhnutne aj prostredníctvom referenda.

Keď sa pozerám na význam samotného textu, úplne nesúhlasím s niektorými jeho časťami. Predovšetkým v tretej zarážke odseku 6 mi je nesmierne ľúto implicitnej narážky na Taliansko. Text v skutočnosti vyjadruje poľutovanie nad „ďalším parlamentným kreslom, ktoré má byť prisúdené členskému štátu, ktorý bol poškodený zásadou degresívnej proporcionality“. Pravdou je, že je to celé úplne falošné. Týmto prisúdením, aj keď má podobu dodatočného parlamentného kresla, sa sčasti obnovila diskriminácia organizovaná s cieľom ublížiť Taliansku.

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. (SV) Lisabonská zmluva je kľúčovým krokom pre zabezpečenie účinnejšej a lepšie fungujúcej Európskej únie. Preto som privítal fakt, že sme v Európskom parlamente spoločne schválili správu o Lisabonskej zmluve. Znamená to jasnejšiu rozhodovaciu štruktúru a viac právomocí pre jediné ľudovo volené zhromaždenie v EÚ – Európsky parlament. Prináša to tiež posilnenie spoločnej zahraničnej politiky a nové posty, napríklad post vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku a post predsedu Európskej rady. Zmluva znamená rozsiahle zmeny, preto podporujem návrh na uskutočnenie celoeurópskeho referenda, čo by bola zaujímavá alternatíva ku švédskemu referendu, o ktorom si myslím že je potrebné, aby občania dostali možnosť vyjadriť svoj názor v otázkach, ktoré pre nich majú kľúčovú dôležitosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Simpson (PSE), písomne. Toto je významný historický moment – moment, v ktorom sa Európska únia pokúša premiestniť do 21. storočia. Mnoho krajných pravičiarov v tomto Parlamente sa obáva účinnej Európskej únie, pretože by znamenala obmedzenie ich možností na šírenie strachu na národnej úrovni. Z toho plynú aj ich takmer hysterické požiadavky na jednej strane a úplne neprijateľné správanie na strane druhej.

Blahoželám obom spravodajcom k ich práci. Všetci musíme mať na pamäti, že to, čo máme pred sebou, je reformná a pozmeňujúca a doplňujúca zmluva, ktorá zabezpečí, že EÚ, zložená z 27 krajín, bude fungovať účinne a – čo je ešte dôležitejšie – bude užšie spolupracovať s obyvateľmi Európskej únie.

Podporím túto správu s nádejou, že to vyšle odkaz nielen smerom k našim občanom, ale aj smerom k vládam našich členských štátov, že tento Parlament to myslí vážne so svojou túžbou po zodpovednejšej a účinnejšej Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (PSE), písomne. Chcela by som vysloviť svoju podporu argumentu pani komisárky Wallströmovej, aby sme zabezpečili, že ženy budú mať svoje zastúpenie v štyroch vedúcich postoch v Európskej únii. Už pridlho sú tieto vrcholné posty v EÚ vnímané ako „výlučne mužská záležitosť“. Musíme sa pohnúť smerom preč od vnímania týchto postov ako „klubu len pre mužov“ a smerom k reprezentatívnejšiemu zastúpeniu na vedúcich postoch v EÚ. Ženy si zaslúžia byť zastúpené.

 
  
MPphoto
 
 

  Andrzej Jan Szejna (PSE), písomne. − (PL) Hlasujem za správu pána Corbetta a pána Méndeza de Viga o Lisabonskej zmluve.

Správa správne poukazuje na to, že zmeny, ktoré zavedie nová zmluva, vytvoria zásady, na základe ktorých bude EÚ konať viac demokraticky a vhodnejšie v súvislosti s budúcim vývojom Spoločenstva. Dôležitým prvkom je posilnenie úlohy Európskeho parlamentu a národných parlamentov a zavedenie Charty základných práv. Malo by sa tiež zdôrazniť, že bol zavedený účinnejší rozhodovací proces pre inštitúcie Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. (SV) Ústava by mala byť zamietnutá. Potrebujeme novú ústavu, nielen nový názov. Je potrebná základná revízia, ktorá by – ako ústava v klasickom zmysle – obmedzovala a vysvetľovala právomoci Európskeho súdneho dvora a úlohu EÚ. Je dôležité definovať, ktoré záležitosti majú nadnárodnú povahu, t.j. záležitosti, ako napríklad voľný obchod, klimatické zmeny, boj proti medzinárodnej kriminalite, terorizmus a integrácia. Môžeme si všimnúť, že počas celej histórie EÚ bola vo všetkých týchto oblastiach hnacou silou Británia.

Som toho názoru, že Švédsko by malo žiadať rovnaké výnimky, aké dostala v súvislosti s klauzulami opt-in a opt-out Veľká Británia. Nie je žiadny dôvod, prečo by sa so Švédskom malo zaobchádzať inak. Švédski občania volili „proti“ v otázke eura a preto by bolo len logické, aby bolo v novej zmluve jasne uvedené, že sa od Švédska nebude vyžadovať účasť v menovej spolupráci.

Nič z toho sa však nedá nájsť v súčasnom návrhu. Z toho dôvodu som sa rozhodol hlasovať proti nemu.

 
  
  

- Správa: Ona Juknevičiené (A6-0471/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. - (PT) V prvom rade si myslíme, že by malo byť záležitosťou každej krajiny, v súlade s jej postupmi, tradíciami a konkrétnymi potrebami, aby sa rozhodla ako bude organizovať, zhromažďovať a zostavovať príslušné údaje, aj keď pripúšťame, že v niektorých prípadoch je potrebné mať dohody, aby sme mohli mať porovnateľné údaje a mohli vykonávať porovnateľné štúdie pre rozličné krajiny. Podľa nášho názoru však návrh nariadenia predložený Európskou komisiou neposkytuje náležitú ochranu dôvernosti a nerešpektuje rozličné aspekty ktoré so sebou prináša celý komplexný proces zhromažďovania tohto druhu údajov.

V diskusii vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci sa dôrazne presadzovalo, že tento návrh by sa mal prijať v prvom čítaní, čím sa aj tam prejavovala dychtivosť mať pripravené všetky podmienky do možného termínu vstupu novej zmluvy do platnosti.

Aj keď sme podporovali niektoré návrhy, ktoré boli predložené počas parlamentnej fázy práce, máme pochybnosti o výsledkoch, ktoré sa dosiahli na základe dohody medzi hlavnými politickými skupinami v tomto Parlamente. To je aj dôvod, prečo sme sa zdržali hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Hélčne Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. (SV) Táto správa odporúča, aby sa sčítanie obyvateľov, domov a bytov v členských štátoch harmonizovalo až do úrovne, ktorá je tak trochu absurdná. Podľa nášho názoru sa členské štáty musia nezávisle rozhodnúť, či chcú zaznamenávať všetky údaje – od generačného zloženia domácností, cez vzdialenosť od miesta zvyčajného pobytu, až po zelené plochy a ihriská. Domnievame sa, že nariadenie Rady aj správa Parlamentu obsahujú príliš podrobné a rušivé návrhy. Z toho dôvodu sme hlasovali proti v oboch prípadoch – v prípade zmeneného a doplneného návrhu Parlamentu a v konečnom hlasovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Jens Holm a Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. − (SV) Dnes sme hlasovali o správe pani Juknevičienëovej o sčítaní obyvateľov, domov a bytov. Rozhodli sme sa v konečnom hlasovaní hlasovať proti tejto správe. Členské štáty sú schopné samostatne riešiť záležitosti spojené so sčítaním obyvateľov, domov a bytov a EÚ do tejto oblasti nepotrebuje zasahovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. Presnosť a spoľahlivosť informácií o obyvateľstve, domoch a bytoch je nesmierne dôležitá pre vykonávanie účinných politík na úrovni EÚ a na národnej úrovni. Nezrovnalosti, ktoré sa v minulosti vytvárali medzi jednotlivými členskými štátmi, komplikovali medzinárodné porovnávania. Z toho dôvodu vítam kroky smerujúce k objasneniu týchto otázok. Som si však vedomý aj toho, že tieto záležitosti vyvolávajú otázky súvisiace s ochranou údajov a chcem preto vyjadriť uznanie tvrdej práci, ktorá sa vo výbore vykonala s cieľom vyriešiť tieto obavy. Rozhodol som sa podporiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 71 a aj správu ako celok.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Privítal som návrh nariadenia o sčítaní obyvateľov, domov a bytov. Formulovaním spoločného súboru európskych usmernení, ktoré umožňujú porovnávať štatistické údaje na celoeurópskej úrovni, zlepšíme schopnosť EU formulovať právne predpisy, ktoré by boli v súlade s meniacimi sa potrebami ľudí v celej Európe. Hlasoval som za toto uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Mary Lou McDonald (GUE/NGL), písomne. Rozumiem potrebe zhromažďovať primerané a spoľahlivé štatistické údaje pre účely plánovania. Uznávam tiež, že táto správa predstavuje výrazné zlepšenie v porovnaní s návrhom Komisie.

Mám však problém s tým, že EÚ bude zhromažďovať štatistické údaje s takým vysokým stupňom detailu. Niektoré otázky by EÚ jednoducho nemali zaujímať. Aký význam pre EÚ má informácia o rodinnom stave jej občanov?

Taktiež, aj keď existujú určité záruky v súvislosti s anonymitou a ochranou údajov, sa obávam, že by tieto záruky nemuseli byť dostatočne silné, obzvlášť vzhľadom na nedávne rozsiahle problémy v súvislosti s ochranou údajov.

Z tohto dôvodu som hlasovala proti legislatívnemu uzneseniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Kultúrne rozdiely sa môžu – ako sme to už sami zažili – kedykoľvek vystupňovať. V tomto ohľade sa dá povedať, že v Európe, predovšetkým vo väčších mestských aglomeráciách, sedíme na sude s výbušninou, ktorý nie je možné podceňovať. Vzhľadom na etnicky podmienené konflikty, ktoré z času na čas vypuknú, je dobré, že sa EÚ chce v celoeurópskom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 konečne pýtať aj na otázky súvisiace s etnickým pôvodom a náboženstvom. Štatistické údaje o etnickom a kultúrnom zložení miestneho obyvateľstva by mohli pomôcť zabrániť násiliu.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. - (PT) Je veľmi dôležité mať spoľahlivé údaje o počte obyvateľov, domov a bytov v Európskej únii, pretože tieto údaje majú prvoradú dôležitosť pre plánovanie, riadenie a monitorovanie rozličných politík, ktoré veľmi často obsahujú európsky prvok. Každoročné vysokokvalitné odhady počtu obyvateľov sú potrebné, pretože ovplyvňujú dve základné línie Európskej únie: demokratický proces Únie, pri ktorom sa každoročné odhady počtu obyvateľov používajú na presné výpočty hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade, a konvergenciu štrukturálnych fondov, ktorá je hlavnou prioritou kohéznej politiky EÚ, kde sa tieto odhady uplatňujú predovšetkým pri rozhodovaní o tom, ktoré regióny sú oprávnené tieto fondy poberať.

Preto si myslím, že tento návrh má veľkú politickú dôležitosť, pretože pomáha presnejšie spĺňať kritériá pre demokraciu, rozvoj a súdržnosť v Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Schroedter (Verts/ALE), písomne. − (DE) To, že návrh Komisie pre toto nariadenie neprešiel Parlamentom rutinným spôsob, je úspechom Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie.

Vďaka našej vytrvalosti sa nám, zeleným, podarilo zabezpečiť, že toto nariadenie bude zaručovať ochranu pri zhromažďovaní citlivých informácií z oblasti obyvateľstva a životných podmienok. Dobrovoľná príloha, ktorej cieľom bol zber mikroúdajov a odpovedí na veľmi citlivé témy, akými sú napríklad sexuálne správanie a gramotnosť, bola úplne zrušená.

Okrem toho bol vďaka tlaku zelených dvakrát predvolaný Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Podľa jeho názoru bola ochrana údajov v zmenenom a doplnenom návrhu, ktorý bol predložený Parlamentu, zohľadnená v dostatočnej miere. Nariadenie obsahuje, napríklad, náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka dodržiavania ustanovení o ochrane dát členskými štátmi a na úrovni EÚ. Okrem toho existujú teraz jasné odkazy na ustanovenia o ochrane údajov pri prenose a spracovávaní údajov.

Toto nariadenie, vďaka tejto dodatočnej podpore, ktorá ho posilňuje, už vo svojej súčasnej podobe plní funkciu, na ktorú bolo určené – t.j. nie zhromažďovanie nových údajov, ale normalizácia zhromažďovania štatistických údajov o najdôležitejších sociálnych a ekonomických charakteristikách regiónov, ktorá už prebieha na národnej úrovni, vďaka čomu bude možné robiť porovnania v rámci Európy. Normalizácia európskych údajov zabezpečí, že regionálne fondy sa účinne použijú v tých oblastiach, ktoré ich najviac potrebujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. (SV) Vysvetlenie hlasovania o návrhu o sčítaní obyvateľov, domov a bytov.

Dnes Európsky parlament v prvom sčítaní rozhodol o návrhu Komisie pre nové nariadenie o sčítaní obyvateľov, domov a bytov.

Za týmto návrhom sa skrývajú dobré úmysly, ktorých cieľom je zjednodušiť porovnávanie štatistických údajov o sčítaní obyvateľov, domov a bytov. Konečný výsledok však zachádza do extrémov vzhľadom na informácie, ktoré požaduje. Vo svojom návrhu Komisia uviedla, že každý členský štát by mal zhromažďovať informácie o svojich obyvateľoch v otázkach týkajúcich sa, napríklad, sexuálnej orientácie, dátumov prvého manželstva a súčasného manželstva u žien, etnického pôvodu, náboženského vyznania a počtu detí, ktoré sa narodili živé.

Je skutočne šokujúce, že naša Komisia predkladá návrh, ktorý obsahuje takéto nepríjemné otázky, a ktorého praktickým zámerom by v podstate mala byť len registrácia obyvateľstva.

Dnes sa Parlamentu podarilo odstrániť z textu niektoré otázky, ktoré zachádzali najviac do extrémov. Ja som sa však rozhodol hlasovať proti tomuto návrhu ako celku, pretože ešte stále zachádza príliš ďaleko.

 
  
  

- Uznesenie o Lisabonskej stratégii (B6-0073/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Giles Chichester (PPE-DE) , písomne. Britskí konzervatívci neustále podporovali zámery a základné politiky lisabonskej stratégie. Zdôrazňovali sme predovšetkým dôležitosť úplne fungujúceho jednotného trhu tovarov a služieb, ktorý by vytvoril lepšie podnikateľské prostredie (predovšetkým pre MSP), podporu inovácií a zavedenie reforiem trhu práce, ktoré by boli zamerané na zručnosti, flexibilitu a stimuláciu vytvárať nové pracovné miesta.

Hlasovali sme znova za tento každoročný návrh uznesenia o lisabonskej stratégii, aby sme ukázali našu pretrvávajúcu podporu základného reformného programu. To však neznamená, že podporujeme všetky detailné odporúčania, ktoré sú v texte návrhu uvedené. Konkrétne, sme úplne proti dodatočným sociálnym opatreniam (s výnimkou prenosnosti dôchodkov), ktoré sa uvádzajú v originálnom texte v článku 41.

Sme tiež proti integrácii dopravy do Lisabonskej dohody, ako je uvedené v článku 27, a chceli by sme využiť túto príležitosť na potvrdenie nášho silného presvedčenia, že táto zmluva musí byť v Spojenom kráľovstve ratifikovaná voličmi prostredníctvom referenda.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (PSE), písomne. - (PT) Hlasovala som za uznesenie o lisabonskej stratégii a za jeho zaradenie do programu jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2008, pretože si myslím, že obnovená lisabonská stratégia rozširuje ambiciózne ciele týkajúce sa európskej spoločnosti ako celku, ktoré sú nesmierne dôležité pre vysporiadanie sa s príležitosťami a výzvami globalizácie, demografickými zmenami, sociálnou nerovnováhou, klimatickými zmenami, energetickou bezpečnosťou, potravinovou bezpečnosťou, hospodárskym rastom a integráciou prisťahovalcov.

Prísne vykonávanie lisabonskej stratégie bude z toho dôvodu rozhodujúce pri posilňovaní európskej konkurenčnej pozície na globálnom trhu prostredníctvom tvorby pracovných miest, znižovania chudoby a sociálneho začlenenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) V prvom rade by sme chceli povedať, že je nám ľúto, že návrh uznesenia o lisabonskej stratégii, ktorý sme predniesli, bol zamietnutý. Tento fakt je o to vážnejší, že sa práve púšťame do konečného cyklu lisabonskej stratégie.

Väčšina v Európskom parlamente opäť raz odmieta zmenu politiky a vyjadruje spoju plnú podporu a angažovanie sa v politikách, ktoré sa vykonávali doteraz: deregulácia trhov a pracovných vzťahov, liberalizácia tovarov a základných služieb (poštové služby, doprava, telekomunikácie, energetika, atď.) a ich odovzdávanie do rúk súkromným poskytovateľom, na úkor daňových poplatníkov, pracujúcich a občanov.

V Portugalsku môžeme vidieť, ako sa táto vyslovene neoliberálna politika rozširuje aj do iných sektorov. V Európskej únii sme svedkami rastúcej komercializácie zdravia, odbornej prípravy a vzdelávania, nárastu sociálnych nerovností a rastúcej chudoby a sociálneho vylúčenia.

V súčasnosti sa vytvára tlak na posilnenie vonkajšej zložky lisabonskej stratégie, t.j. zaviesť v tretích krajinách, z ktorých mnohé sú menej rozvinuté, ekonomické a politické podmienky, ktoré by si vyžiadali otvorenie ich trhov v záujme veľkých európskych nadnárodných spoločností.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE-DE), písomne. − (PL) Uznesenie o lisabonskej stratégii obsahuje množstvo dôležitých ustanovení pre podnikateľov a spotrebiteľov. Jedna iniciatíva, ktorú stojí za to osobitne spomenúť a podporiť, je iniciatíva Small Business Act (zákon o malom podnikaní), ktorá prichádza s filozofiou „najprv mysli v malom“. Dúfam, že sa táto iniciatíva začne účinne a rýchlo vykonávať, za aktívnej účasti zainteresovaných strán. Myslím si, že nemusím nikomu pripomínať, akú dôležitú úlohu zohrávajú malé a stredné podniky v ekonomickom živote, alebo aké dôležité je pre budúcnosť Európy poskytnúť im osobitný a privilegovaný status.

Chcela by som tiež upozorniť aj na ochranu práv duševného vlastníctva. Všetci vieme, že veľkým problémom niektorých európskych krajín, v porovnaní so Spojenými štátmi, je patentový systém, ktorý je v Európe vysoko neuspokojivý. V niektorých krajinách to má za následok rozsiahle zabrzdenie inovácií a výskumu, čo spôsobuje škodu celému kontinentu. Z toho dôvodu je dôležite vypracovať spoločné návrhy a riešenia súčasnej situácie tak, aby všetci spotrebitelia v Európskej únii mohli mať prospech z nových a moderných produktov za cenu, ktorá by zodpovedala nákupným možnostiam priemerného spotrebiteľa.

 
  
MPphoto
 
 

  Stanisław Jałowiecki (PPE-DE) , písomne. − (PL) Zdržal som sa hlasovania o uznesení o lisabonskej agende. S veľkým prekvapením som si prečítal predovšetkým odsek 3. Z tohto odseku sa dozvedáme, na to, aby sme zabezpečili úspech tejto agendy, potrebujeme tiež zabezpečiť hospodársky rast v Európe. Ide o to jedno slovíčko: tiež.

Až doteraz som totiž žil v presvedčení, že hospodársky rast bol našim hlavným cieľom, a že nám ide o to, aby sme dobehli určité krajiny, nie o to, aby iné krajiny dobehli nás. Pozorné prečítanie návrhu uznesenia naznačuje, že, bohužiaľ, nejde len o rutinné nedopatrenie, ale o potvrdenie pravidla. V tomto texte môžeme nájsť vyhlásenia, ktoré by sa dali úspešne umiestniť to desiatok iných uznesení. Často ide o záležitosti, ktoré takýto rast nepochybne zabrzdia. To, čo v skutočnosti máme, je zoznam želaní a prianí, ktoré by sme si mohli vypracovať aj pri množstve iných príležitostí, nielen počas diskusií o lisabonskej agende.

Je tu však jedna výnimka: pokrok pri zavádzaní lisabonskej agendy. Táto časť uznesenia je veľmi dôležitá, jej závery však, bohužiaľ, nie sú veľmi optimistické. Nevieme, akým spôsobom tento pokrok merať, ak vôbec nejaký pokrok existuje. Chýba nám vhodný monitoring. To znamená, že našej práci chýba spätná väzba. Máme problémy s hodnotením. Nevieme, či ideme dopredu, alebo stojíme na mieste. Myslím si, že my, ako Parlament, by sme mali popracovať predovšetkým na tom.

 
  
MPphoto
 
 

  Othmar Karas (PPE-DE) , písomne. − (DE) V pondelok Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel výskum a energetiku dal zelenú konečnému prijatiu zákonných základov pre Európsky technologický inštitút (ETI). Znamená to, že všetky otázky o financovaní vnútornej organizácie ETI boli vyriešené a projekt môže odštartovať.

Európsky inovačný a technologický inštitút je centrálnym prvkom pri snahe dosiahnuť viac pre naše hospodárstvo, viac pre vedu a viac pre udržateľné pracovné miesta v Európe. Z toho dôvodu je nesmierne dôležité, aby sa rýchlo prijalo rozhodnutie o umiestnení ETI.

Vyzývam preto hlavy štátov a vlády EÚ, aby sa dohodli na konkrétnom časovom rámci pre toto rozhodnutie na jarnom zasadnutí Európskej rady. Toto rozhodnutie sa musí prijať najneskôr na júnovom samite EÚ. Rakúsky kancelár, pán Gusenbauer, sa musí tiež angažovať pri stanovovaní tohto časového rámca, pretože Rakúsko predložilo jednu z najlepších žiadostí.

Časový rámec pre toto rozhodnutie sa musí dohodnúť na jarnom samite a musí tvoriť súčasť výsledného dokumentu samitu. Vzhľadom na vynikajúci žiadosť Viedne stať sa sídlom ETI, má kancelár Gusenbauer veľkú zodpovednosť, aby zabezpečil, že toto rozhodnutie sa prijme rýchlo a že sa stanoví konkrétny časový rámec.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. − V súvislosti s obnovením lisabonskej stratégie by som chcel zdôrazniť potrebu skutočnej aktualizácie politiky integrovaných usmernení, spoločne s väčšou úlohou Európskeho parlamentu pri monitorovaní toho, aké následné kroky sa uskutočňujú v súvislosti s touto stratégiou. Našim hlavným zámerom by malo byť dosiahnutie sociálne citlivej Európy, ktorá rieši súčasné ekonomické problémy, ktorým musíme čeliť, bez toho, aby izolovala tie najzraniteľnejšie z nich. Potreba zavedenia minimálnej mzdy vo všetkých členských štátoch je jednou z kľúčových ciest, ako môžeme zabezpečiť, že všetci európski občania budú mať dôstojnú základnú životnú úroveň. Som spokojný s uznesením a hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Athanasios Pafilis (GUE/NGL), písomne. - (EL) Stredopravé a stredoľavé politické zoskupenia navzájom súťažia v otázke toho, kto z nich dokáže väčšou mierou podporiť záujmy a voľby veľkých obchodných spoločností. Pri svojej propagácii nepopulárnej lisabonskej stratégie, ktorá je zameraná proti pracujúcim, dokonca prekonávajú aj samotnú Komisiu.

Toto hanebné uznesenie dokonca ani neprelieva krokodílie slzy nad chudobou a sociálnym vylúčením. Práve naopak, požaduje uskutočnenie reforiem na trhoch práce a v systémoch sociálneho poistenia. Podporuje usmernenia Komisie tým, že požaduje, aby sa prijali smernice o organizácii pracovného času a pracovných podmienkach pre dočasných zamestnancov. Požaduje od členských štátov, aby umiestnili konkurencieschopnosť EÚ do jadra svojich politík a aby z dokončenia jednotného trhu urobili svoju najdôležitejšiu ekonomickú a politickú prioritu.

Na základe tohto uznesenia je najvhodnejším nástrojom na podporu týchto a ďalších opatrení a politík zameraných proti pracujúcim spolupráca medzi triedami, ktorú sa podarí dosiahnuť vďaka širšiemu sociálnemu dialógu a vytvoreniu prostredia dôvery medzi podnikmi a ich zamestnancami.

Už sedem rokov musia zamestnanci znášať vykonávanie tejto stratégie. V dôsledku toho sa zhoršila ich životná úroveň, zamestnanosť a práva na dôchodky a sociálne a dávky. To je aj dôvod prečo odmietajú lisabonskú stratégiu a stavajú sa proti kapitálovým záujmom. Rovnaký postoj máme aj my voči EÚ, ktorá slúži týmto záujmom.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. - (PT) Aj keď som hlasoval za návrh uznesenia väčšiny parlamentných skupín, pretože súhlasím s konštruktívnym prístupom a základnou myšlienkou týchto odporúčaní – predovšetkým v súvislosti s potrebou podporiť investície do výskumu, inovácií, vývoja a politík zameraných na podporu vedomostí a v súvislosti s otvorením trhov a väčšou flexibilitou a bezpečnosťou na trhoch práce – nemôžem sa aj napriek tomu zbaviť pocitu, že niektoré údaje, ktoré boli predložené v alternatívnom uznesení, nám dávajú dôvod k obavám. Presne kvôli týmto obavám som nemohol podporiť uznesenie komunistickej skupiny.

Dva roky pred skončením lisabonskej agendy si musíme priznať, že k dosiahnutiu cieľov, ktoré sme si stanovili – ambicióznych cieľov – nás čaká ešte dlhá cesta (a náš zrýchľujúci sa rast v porovnaní so spomaľovaním rastu americkej ekonomiky by nemal byť dôvodom na oslavu). Preto sa domnievam, že by bolo lepšie, keby sme si konečne priznali potrebu ísť po vyznačenej ceste – ceste, ktorá síce bola vytýčená, no nikdy sme po nej nevykročili – namiesto toho, aby sme sa pokúšali za posledné dva roky dosiahnuť to, čo sa nám nepodarilo za osem. Dôvody a okolnosti, ktoré opodstatňovali opatrenia uvedené v lisabonskej agende, sú stále prítomné – sú dokonca ešte výraznejšie. Správna cesta je teda vyznačená, a my potrebujeme po nej už len vykročiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. (SV) Ak by sme nechali prehovoriť všetky svoje srdcové záležitosti, potom by sa uznesenie o lisabonskej stratégii nevyhnutne vlieklo. Dá sa to vidieť aj na konečnom výsledku. Správa však obsahuje veľa dôležitých a potrebných miest, ktoré som s radosťou podporil. Týka sa to predovšetkým odvážnejších častí – napríklad environmentálnych otázok a prepojenia s rastom – ktoré ukazujú, že Parlament kráča s dobou. Diskusia o flexiistote, ktorá v súčasnosti naberá rýchlosť, taktiež identifikuje dôležitú – možno, že úplne najdôležitejšiu – otázku, ako by sa dala skombinovať konkurencia spoločne s istotou. Ako sa uvádza aj v samotnej správe, nebudujeme budúcnosť na protekcionizme a byrokracii, ale na otvorenosti, prístupe a dobrých podmienkach pre pracujúcich aj podniky.

Chcel by som však objasniť, že moje hlasovanie za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 12, by nemalo byť v žiadnom prípade chápané ako moja podpora pre zavedenie minimálnych miezd v EÚ. Naopak, chcel som tým vyjadriť to, že kolektívne dohody majú v európskom modeli svoje miesto. Túto záležitosť som dnes objasnil aj v prípade pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 32 v správe o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť, ktorý sa zaoberal konkrétne touto otázkou.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (PSE), písomne. Lisabonská stratégia je nevyhnutná pre budúci úspech EÚ. Je nesmierne dôležité, aby všetky členské štáty splnili svoj záväzok urobiť z EÚ najdynamickejšie svetové hospodárstvo založené na vedomostiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne. − (RO) Uznesenie o lisabonskej stratégii vyjadruje prianie Európskeho parlamentu zabezpečiť slušný život pre všetkých európskych občanov prostredníctvom vytvorenia nových a lepšie platených pracovných miest a prostredníctvom zvýšenia investícii do výskumu, inovácií a informačnej spoločnosti.

Bod 37 uznesenia zdôrazňuje význam dopravnej politiky pre boj s klimatickými zmenami a požaduje, aby boli transeurópske siete podrobené primeranému posúdeniu v súvislosti s ich vplyvom na životné prostredie.

Hlasovala som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 12, v znení, v akom bol ústne zmenený a doplnený Stranou európskych socialistov, pretože týmto spôsobom „sa členské štáty vyzývajú zabezpečiť predbežné podmienky pre sociálnu a ekonomickú účasť všetkých z nich a, predovšetkým, prijať nariadenia týkajúce sa, napríklad, minimálnej mzdy a ďalšie právne a povinné ustanovenia pre všetkých, alebo prostredníctvom kolektívnych dohôd v súlade s národnými tradíciami, ktoré by umožnili pracujúcim na trvalý úväzok žiť slušný život zo svojich príjmov“.

Hlasovala som za návrh uznesenia s presvedčením, že Európska únia nie je len spoločným trhom založeným na konkurencii, ale je to tiež sociálna Európa, v ktorej je každý občan integrovaný do ekonomických a sociálnych aktivít a môže žiť život na slušnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Lars Wohlin (PPE-DE), písomne. (SV) Lisabonská stratégia je v prevádzke už od roku 2000 a členské štáty ešte stále nevidia žiadne zreteľné výsledky. Súčasný návrh navrhuje nový plán, ktorý sa predlžuje až do roku 2013.

Ja verím v inštitucionálnu konkurenciu. Lisabonská stratégia obsahuje ciele, ktoré sú dobré a ktoré stojí to ďalej rozvíjať, napríklad návrh na vyššie investície do výskumu a vývoja. Na druhej strane však časti, ktoré pojednávajú o „sociálnej Európe“, nepatria na úroveň EÚ, pretože v týchto záležitostiach by mali rozhodovať jednotlivé členské štáty.

Ďalším problémom tohto uznesenia je to, že obsahuje množstvo neurčitých ustanovení, ktoré umožňujú Komisii, aby v súvislosti s opatreniami použila takú interpretáciu a vysvetlenie, ktoré od nej nepožadujeme.

Podľa môjho názoru by krajiny mali samé formulovať stratégiu rastu, na základe ich rozhodnutia v demokratickom systéme. Niektoré si môžu zvoliť sociálno-demokratický smer, iné zasa extrémne liberálny, trhovo orientovaný prístup. Musíme rešpektovať obe rozhodnutia. Hlavné však je, aby sa tieto rozhodnutia prijímali na národnej úrovni. Z toho dôvodu som sa rozhodol hlasovať proti tomuto návrhu ako celku.

 
  
  

- Správa: Margarita Starkevičiűtë (A6-0029/2008)

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Andersson, Göran Färm, Anna Hedh, Inger Segelström a Ĺsa Westlund (PSE), písomne. (SV) My, švédski sociálni demokrati, sme sa rozhodli hlasovať za správu 29/2008 ako celok.

Hlasovali sme však proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu č. 32, ktorý predložila zelená skupina, a ktorý pojednáva o tom, že minimálne mzdy by mali byť súčasťou európskeho modelu.

Chápeme, že otázka minimálnych miezd je dôležitá v mnohých členských krajinách Európskej únie.

Myslíme si však, že každý členský štát by sa mal samostatne rozhodnúť, ako bude túto otázku riešiť.

Vo Švédsku túto otázku riešime najviac uspokojivo prostredníctvom kolektívnych dohôd, ktoré sú výsledkom rokovaní medzi sociálnymi partnermi.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. - (PT) Vzhľadom na to, že väčšina v tomto Európskom parlamente plní záujmy, priania a požiadavky veľkých zamestnávateľských organizácií, trvá na tom, aby sa lisabonská stratégia plnila v súlade s hospodárskymi usmerneniami Európskej komisie a so súčasným prehlbovaním pridružených neoliberálnych politík.

Z toho dôvodu táto väčšina nalieha – aj napriek hrozbe finančnej krízy a zastavenia hospodárskeho rastu – na mzdových obmedzeniach, obmedzovaní verejných výdavkov a modernizácii verejnej správy, ako na hlavných vývojových líniách, spoločne s odstránením prekážok pre konkurenciu a prístup na trh, inými slovami, liberalizáciou verejných služieb. Všetky tieto opatrenia sú sprevádzané vyššou neistotou zamestnania, naliehaním na flexiistote a modernizáciou dôchodkových systémov, inými slovami, znehodnotením a demontážou univerzálneho verejného systému sociálneho zabezpečenia v záujme súkromných poisťovní.

S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dosiahli tieto ciele, táto väčšina v Parlamente navrhuje zvýšiť kontrou a tlak na tieto členské štáty, ako keby oni sami vôbec nemali podiel na zodpovednosti pri prijímaní týchto usmernení. Zatiaľ, čo predstierajú, že si neuvedomujú, aký hlboký dosah budú mať tieto politiky na hospodársku a sociálnu situáciu v členských štátoch, pokračujú aj naďalej s predkladaním rovnakých návrhov, ktoré my ostro odmietame.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. - (FR) Hlasovali sme proti tejto správe, ktorá diktuje členským štátom, aký má byť obsah ich hospodárskych a sociálnych politík počas najbližších troch rokov.

Toto je ten správny čas znovu upozorniť na rozsah, v akom sa v súčasnosti o všetkom, absolútne o všetkom, nielen o jednotnej mene a s ňou súvisiacich nariadeniach, ktoré ukladá členským štátom, rozhoduje v Bruseli. Už to viac nie je prostá záležitosť vytyčovania cieľov pre členské štáty (znižovanie dlhu alebo verejných výdavkov, boj s nezamestnanosťou, obnova hospodárskeho rastu, atď.), ale ide o podrobné objasnenie toho, čo by tieto členské štáty mali robiť, ako by to mali robiť, a pomocou akých nástrojov.

Problém je ten, že tieto usmernenia boli počas posledných 15 rokov rovnaké: pružnosť zamestnania, podpora prisťahovalectva s cieľom obnoviť populáciu a získať lacnú pracovnú silu, deregulácia verejných služieb, mzdové obmedzenia, Malthusove rozpočtové politiky, liberalizácia zahraničného obchodu, konkurencia, atď. Tieto usmernenia sú dobre známe, rovnako, ako výsledky, ktoré sa vďaka nim dosiahli: nezamestnanosť, nižšia kúpna sila a zvýšenie chudoby, deindustrializácia, sociálny rozklad, atď. Prišiel čas, aby sme si položili otázku: je tento nepriaznivý vývoj výsledkom toho, že členské štáty nie sú dostatočne dôkladné pri plnení príkazov, alebo je to skôr tým, že sú až príliš dôkladné a nesprávne sú práve tieto príkazy? Bez najmenších pochybností sme presvedčení o tom, že práve to druhé vysvetlenie je tým správnym.

 
  
MPphoto
 
 

  Hélčne Goudin a Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. (SV) Táto správa z vlastnej iniciatívy sa zaoberá niekoľkými výzvami, ktorým bude musieť Európa v budúcnosti čeliť. Mnohé z navrhovaných opatrení sa zdajú byť rozumné a mohli by znamenať možný smer, ktorým by sa členské štáty mohli uberať.

Strana Jinilistan je proti komplikovaným daňových systémom, sociálnemu vylúčeniu a poškodzovaniu životného prostredia. Je však záležitosťou každého členského štátu, aby sám rozhodol o tom, ako bude formulovať svoju politiku, aby sa vyrovnal s výzvami budúcnosti. Najúspešnejšie riešenia vznikajú prostredníctvom inštitucionálnej konkurencie, vďaka ktorej vznikajú príklady, ktoré môžu inšpirovať a podnietiť členské štáty, aby prijali dobrovoľné opatrenia.

Rozhodli sme sa hlasovať proti tejto správe, pretože sa zaoberá oblasťami, ktoré sú zodpovednosťou členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. Moja skupina predložila niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k dôležitým otázkam, akými sú napríklad klimatické zmeny, spravodlivejšie rozdeľovanie bohatstva a spravodlivá mzda, za ktoré som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Janusz Lewandowski (PPE-DE) , písomne. − (PL) V siedmom roku vykonávania lisabonskej stratégie zohľadňuje hodnotenie súčasnej situácie v Európskej únii zo strany Európskeho parlamentu nové podmienky, ktoré sú charakteristické pre roky 2007 – 2008. Vzhľadom na minuloročné a tohtoročné skúsenosti, konkrétne neistotu a zvýšené riziko na finančných trhoch, je rozumné venovať osobitnú pozornosť makroekonomickej stabilite Spoločenstva.

Disciplína v oblasti eura, a predovšetkým udržanie tejto disciplíny, je nesmierne dôležitá. Napriek tomu však v podmienkach deregulovaného a globálneho finančného systému hlavná zodpovednosť padá na plecia členských štátov, vo forme zabezpečenia vyrovnaných verejných financií. V tejto oblasti toho treba ešte veľa vykonať, dokonca aj v krajinách, ktoré sami seba považujú za „motory“ integrácie, obzvlášť, keď sa môžu spoliehať na zhovievavé tarify zo strany Európskej komisie.

Jedna z požiadaviek, ktorú sa už roky nepodarilo naplniť, je skutočná liberalizácia trhu Európskej únie, obzvlášť trhu so službami, čo by vytvorilo reálnejšie konkurenčné tlaky a konečne odstránilo ochranné bariéry, ktoré dnes už nie sú založené na zákonných predpisoch, keďže sa našli skrytejšie spôsoby, ako zahraničným investorom skomplikovať život.

Nedokončený proces budovania vnútorného trhu Európskej únie znamená, že podnikateľský potenciál a tvorivosť v Spoločenstve zloženom z 27 krajín, sa nemôžu naplno využiť. Náklady tohto nedostatku sa odhadujú na úrovni 150 miliárd EUR. Toto sú dostatočné dôvody na to, aby sa otázka liberalizácie spoločného trhu dostala na popredné miesto v správach, ktoré hodnotia stav a perspektívu rastu európskeho hospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Privítal som správu o všeobecných usmerneniach pre hospodársku politiku pre roky 2008 – 2010. V súčasnej hospodárskej klíme potrebujeme Európskej únii poskytnúť potrebné nástroje, ktoré by nám pomohli prečkať búrku. Pri tom však nesmieme zabúdať, že Európa musí zostať sociálnou Európou, ktorá má dobre koordinované mechanizmy pre vysokokvalitné verejné výdavky, výskum, inovácie a vzdelanie. Klimatické zmeny sa pri formovaní európskych hospodárskych priorít musia nachádzať tiež vysoko na zozname, ak chceme dosiahnuť ambiciózne ciele, ktoré sme si vytýčili.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. - (PT) Keďže konkrétnym predmetom tejto správy je vnútroštátne vykonávanie lisabonskej stratégie, ako portugalský poslanec v Európskom parlamente musím poskytnúť podrobnejšie vysvetlenie svojich obáv súvisiacich s neúspechom mojej krajiny pri dosahovaní lisabonskej stratégie – či už v súvislosti s dosiahnutými výsledkami alebo opatreniami.

Uvedomujem si, že v mnohých ohľadoch je kritika, ktorá by mohla byť namierená proti Portugalsku, rovnaká ako kritika, ktorá by mohla a mala byť namierená proti Európe ako celku. My však máme pred sebou ešte dlhú cestu pri dosahovaní – a na základe určitých kritérií, ako napríklad zamestnanosť, sa dokonca ešte vzďaľujeme od dosiahnutia – lisabonských cieľov, a nenachádzame sa dokonca ani nikde blízko prijatia vhodných politík na dosiahnutie týchto cieľov. Dosiahnuť vyrovnanosť národných verejných financií je prioritou. Táto vyrovnanosť sa však musí dosiahnuť obmedzením plytvania, potlačením neproduktívnych výdavkov a spravodlivým prerozdelením získaných príjmov.

Nie je vhodné ju dosiahnuť prostredníctvom prílišného zaťažovania rozpočtov domácností a obmedzovaním účinných zodpovedností štátu. Rovnako ako v súkromnom sektore, konkurencieschopnosť a úspech sa dajú dosiahnuť poskytovaním lepších služieb za nižšie ceny, ale bez toho, aby sme museli zrušiť jednu zo strán rovnice.

 
  
MPphoto
 
 

  Luca Romagnoli (NI), písomne. (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, hlasoval som za správu pani Starkevičiűtëovej. Formulácia usmernení v ich súčasnej podobe vytvára dostatočne široký a stále platný rámec na prispôsobenie sa súčasnému hospodárskemu a politickému vývoju. Z toho dôvodu súhlasíme s návrhom, aby sa nemenil text všeobecných usmernení pre hospodárske politiky v najbližšom trojročnom cykle, v súlade so závermi Rady.

Stabilita je skutočne dôležitá pre účinnosť lisabonskej stratégie a integrovaných usmernení. Tento nový cyklus by mal preto závisieť na vykonávaní reforiem a dosahovaní konkrétnych výsledkov. Podporujeme tiež návrhy zmien a doplnení dôvodového textu, ktorý je súčasťou všeobecných usmernení pre hospodárske politiky, pretože umožňujú lepšie sa zamerať na obsah usmernení, ktorých cieľom je vyrovnať sa s výzvami, ktorým Európa čelí (globalizácia, posilnenie základov hospodárskeho rastu v strednodobom a dlhodobom horizonte, rýchle demografické a sociálne zmeny, atď.).

 
  
MPphoto
 
 

  Olle Schmidt (ALDE), písomne. (SV) Dnes som hlasoval za správu, ktorá vytyčuje integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť pre roky 2008 – 2010. Na jednej strane ma potešili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy socialistickej skupiny, ktorá si všimla potrebu vytvorenia Európy, ktorá je priaznivá pre podnikanie a v neposlednom rade aj pre malé podniky.

Na druhej strane však tá istá skupina navrhla aj oveľa prísnejšie pravidlá vo finančnej oblasti – pravidlá, ktorých cieľom má byť ochrana spotrebiteľov, ktoré však čoraz viac znamenajú zníženie príjmov v danej oblasti. Tento prístup má potenciál skôr poškodiť než pomôcť a preto som hlasoval proti tomuto návrhu. Ak sa má niekedy naplniť európska vízia stať sa vedúcou svetovou konkurenčnou silou, musia sa do modernizácie trhu práce vložiť oveľa agresívnejšie investície, ktoré by podporovali výskum a vzdelanie a využívali výhody, ktoré ponúka „zelenšie“ hospodárstvo. Z tohto dôvodu som hlasoval spoločne so zelenými pre environmentálne dane na úrovni EÚ, aj keď som, ako zvyčajne, bránil nezávislosť Európskej centrálnej banky pred opakujúcimi sa útokmi obrátenými proti nej.

Ak existuje niečo, čo nám súčasná finančná turbulencia ukázala, potom je to výhoda silnej centrálnej banky, ktorá dokáže odolávať krátkodobým riešeniam, nehovoriac o stabilizačnom účinku, ktorý prináša účasť vo veľkej menovej zóne.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Skinner (PSE), písomne. − Delegácia britských labouristov podporuje základnú os tejto správy, pretože sa hlási k podpore všeobecne prijateľných politík pre hospodárstvo Európskej únie. Labouristická strana v Európskom parlamente má však vážne výhrady voči odseku 26, ktorý vyzýva na fiškálnu harmonizáciu a koordináciu, ktorá patrí výhradne do vnútroštátnej kompetencie. Z toho dôvodu sa Labouristická strana v Európskom parlamente rozhodla zdržať hlasovania o tomto konkrétnom odseku.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (PSE), písomne. V odseku 26 sa v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu hovorí o konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb. Nesúhlasím s týmto bodom, pretože sa domnievam, že by o ňom mali rozhodovať jednotlivé členské štáty. V tomto bode som sa zdržala hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (PSE), písomne – (RO) Správa Európskeho parlamentu o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť skúma všeobecné línie, ktoré Európska komisia navrhuje pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva na obdobie rokov 2008 – 2010.

Hlasovala som za odôvodnenie 26, v znení, v akom ho navrhla Komisia, pretože sa ním zdôrazňuje potreba „koordinovaného fiškálneho rámca, ktorý by mal zahŕňať aj daňový systém, ktorý by bol výhodný pre spoločnosti, predovšetkým pre malé a stredné podniky, a ktorý by mal byť zameraný na obnovenie hospodárskeho rastu a vytváranie pracovných miest“.

Hlasovala som aj za pozmeňujúci a doplňujú návrh č. 23, pretože „požaduje, aby príjmy a spôsob rozdeľovania bohatstva zabezpečovali spravodlivé rozdelenie výhod vytvorených hospodárskym rastom“. V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa uvádza, že minimálna mzda v každej krajine, na základe výšky jej HDP na obyvateľa, by mohla byť spôsobom, ako zaručiť, že pracujúci na plný úväzok si môžu zo svojej práce zabezpečiť svoje životné potreby, o čom by sa tiež malo uvažovať aj ako o prvku európskeho sociálneho modelu.

Preto som hlasovala za túto správu s presvedčením, že ekonomická bezpečnosť všetkých európskych občanov, sociálne začlenenie, rovnosť pohlavia a vytvorenie trhového hospodárstva pomôžu z Európskej únie vytvoriť hospodársky a sociálny model v globálnom kontexte.

 
  
  

- Správa: Cem Özdemir (A6-0503/2007)

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (UEN), písomne. − (PL) Podporil som správu pána Özdemira, pretože jedným z najviac naliehavých politických problémov, ktorým musí Európa čeliť, je zabezpečenie energetickej bezpečnosti pre EÚ. Diverzifikácia dodávok energetických surovín do Európskej únie je jeden zo spôsobov, ako sa môžeme osamostatniť od Ruska, pričom kľúčovým krokom týmto smerom je spoločná politika EÚ pre Strednú Áziu. Nedostatok spoločnej politiky EÚ v tejto oblasti agresívne využíva Rusko, pričom väčšina členských štátov EÚ k tejto situácii zaujíma pasívny postoj. Projekty, ako napríklad predĺženie ropovodu Odessa-Brody do Gdaňska alebo ropovod Nabucco, sú dnes už len málo reálne, z dôvodu krokov, ktoré uskutočnili ruské spoločnosti, v ktorých dominujú špeciálne služby.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernadette Bourzai (PSE), písomne. - (FR) Chcela by som zablahoželať pánovi Özdemirovi k jeho správe z vlastnej iniciatívy o stratégii EÚ pre strednú Áziu. Podľa môjho názoru sa mu podarilo veľmi jasne objasniť ciele a priority pre vzťahy Európskej únie s každou z piatich krajín Strednej Ázie. Správne upozornil na potrebu súdržnejšieho regionálneho prístupu pre tento strategický región, pričom zároveň zvýraznil rozdiely medzi jednotlivými krajinami.

Schvaľujem názor Výboru pre rozvoj, predovšetkým v súvislosti s potrebou odstrániť chudobu, zlepšiť verejné zdravie a vzdelanie na základných školách a odstrániť všetky formy diskriminácie voči ženám a menšinám.

Je tiež dôležité, že táto správa podčiarkuje potrebu dosiahnutia pokroku v demokracii a dodržiavaní ľudských práv, základných slobôd a zásad právneho štátu v danom regióne, pretože ide podľa môjho názoru o kľúčové oblasti.

Správa považuje spoluprácu v oblasti energetiky za jednu z najdôležitejších priorít európskej stratégie. Napriek tomu však budú musieť byť európske inštitúcie ostražité, aby zabezpečili, že nenastane situácia, v ktorej by dodržiavanie ľudských práv a ochrana životného prostredia v danom regióne padli za obeť energetickým potrebám a obchodným dohodám.

 
  
MPphoto
 
 

  Patrick Gaubert (PPE-DE), písomne. - (FR) Privítal som dnešné schválenie správy o stratégii EÚ pre Strednú Áziu veľkou väčšinou hlasov. Je nesmierne dôležité, aby Európska únia prejavila väčší záujem o týchto päť krajín: Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Kazachstan.

Správa veľmi správne vyzýva na rozdielnu politiku EÚ smerom ku každej z týchto krajín, pričom úplne schvaľujem fakt, že sa v nej zdôrazňujú kritériá ako, napríklad, situácia v oblasti ľudských práv a dodržiavanie záväzkov Organizácie pre bezpečnosť s spoluprácu v Európe v týchto krajinách.

Správa taktiež zdôrazňuje význam týchto krajín pre Európsku úniu v súčasnosti a v budúcnosti, predovšetkým v oblasti obchodu a energetiky. Geopolitická situácia Strednej Ázie si vyžaduje zvýšenú spoluprácu s týmito krajinami na úrovni EÚ aj v oblasti bilaterálnych vzťahov. Správa vyzýva na reformy v sociálnych sektoroch, zdravotníctve, potravinovej bezpečnosti a boji proti korupcii, ktoré by zabezpečili dlhodobú stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v danom regióne.

Ide preto o komplexný text, ktorý vymedzuje oblasti, v ktorých by mohla byť Európska únia nápomocná, a ktoré by jej pomohli získať dôveru a čo najviac sa zviditeľniť v danom regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. - (PT) V súlade s tým, čo schválila väčšina v Európskom parlamente v súvislosti s vonkajšími vzťahmi EÚ, tu máme ďalšiu správu, ktorú v podstate tvorí zbierka opatrení pre zasahovanie do vnútorných záležitostí tretích krajín, bez toho, aby sa pokúšala zatajiť – práve naopak – jasný zámer vytvoriť v týchto hospodárstvách také podmienky, ktoré sú žiadúce z pohľadu veľkých ekonomických a finančných skupín.

Stačí sa pozrieť na to, ako táto správa obhajuje rešpektovanie medzinárodných noriem pre zahraničné investície a poskytovanie lepšej ochrany pre priame zahraničné investície v týchto krajinách. Je zrejmé, že tieto tvrdenia neznamenajú nič iné, než privatizáciu štátnych bánk (!) a vytvorenie vnútroštátnych finančných trhov, ktoré by boli skutočne konkurencieschopné a otvorené voči zahraničných bankám (!). Inými slovami, tieto krajiny sa jednoducho ponúkli na predaj...

Okrem toho, v súlade s horeuvedeným zámerom, sa prvotné záujmy Európskej únie zameriavajú na dôležité energetické zdroje krajín v danom regióne, pričom je tu zmienka o potrebe zabezpečiť dodávky týchto energií s čo najväčšou pravidelnosťou a bez toho, aby sa tým narušili prepravné trasy.

V podstate to odráža skutočný význam úlohy Európskej únie vo svete, o ktorej sa toľko hovorí, predovšetkým v súčasnej navrhovanej zmluve: jej ambíciu dosiahnuť politickú a ekonomickú nadvládu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. Chcel by som zablahoželať môjmu kolegovi, pánovi Özdemirovi, ku jeho správe o Strednej Ázii, ktorej vyslovujem svoju plnú podporu. Demokracia a ľudské práva sú zakladajúce zásady Európskej únie a mali by sa nachádzať v samom srdci politiky EÚ vo vzťahu k iným regiónom. Národy Strednej Ázie priťahovali pozornosť svetových hospodárskych mocností predovšetkým z dôvodu svojich bohatých prírodných zdrojov. Európska únia sa musí povzniesť nad tieto skutočnosti a musí sa snažiť investovať aj do ľudských zdrojov, prostredníctvom obhajovania demokracie a ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. (CS) Aké bolo dedičstvo, ktoré Sovietsky zväz zanechal v krajinách Strednej Ázie? Rovnoprávnosť žien, likvidácia detskej práce a negramotnosti, monokultúrne poľnohospodárstvo. V žiadnej z týchto krajín sa doteraz nepodarilo presadiť vládu náboženských prvkov.

Prioritou EÚ je využitie prírodných zdrojov v týchto krajinách, predovšetkým ropy, zemného plynu a uránu. Druhou prioritou je zablokovanie priechodnosti jedného z hlavných kanálov pre pašovanie ópia z Afganistanu. To nás privádza k priamej zodpovednosti Spojených štátov a EÚ za tendencie budovať autoritatívnejšie režimy v krajinách daného regiónu. Jednotlivé štáty sa pokúšajú brániť šíreniu teroristických skupín a myšlienok militantného islamu, táto situácia sa však prejavuje negatívne na rozvoji občianskej spoločnosti a participatívnej demokracie aj tendenciami k vláde silnej ruky.

Napriek všetkým výhradám uvedeným v správe voči krajinám tohto regiónu je potrebné mať neustále na pamäti zložité podmienky rozvoja týchto krajín. Je povinnosťou EÚ pomáhať prekonávať výsledky dlhoročnej negatívnej angažovanosti najväčších štátov EÚ a USA v bezprostredne susediacom Afganistane.

Nie je žiadny dôvod preferovať Turecko ako hlavného možného sprostredkovateľa pozitívneho vplyvu v danom regióne. Súčasný stav dodržiavania menšinových práv v Turecku nás k tomuto prístupu v žiadnom prípade neoprávňuje. Naopak, mali by sa podstatne viac zdôrazniť tradičné väzby s Ruskom. Rusko je v prípade šírenia terorizmu a drog cez krajiny v tomto regióne našim najbližším spojencom.

Napriek spomenutej výhrade podporujem prijatie tejto správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (PSE), písomne. − (DE) Hlasujem za návrh stratégie EÚ pre Strednú Áziu, keďže päť republík v danej oblasti poberá oficiálnu rozvojovú pomoc a Európska únia má osobitnú zodpovednosť podporovať tieto krajiny. Chcel by som zdôrazniť úlohu Európskej únie ako sprostredkovateľa medzi jednotlivými krajinami Strednej Ázie, vyvažovaním dôležitých rozdielov medzi týmito piatimi republikami v oblasti politických, hospodárskych a sociálnych podmienok. Osobitne by som chcel upozorniť na zúfalú situáciu v oblasti zdravia, ktorá je následkom úplne minimálneho systému zdravotnej starostlivosti.

Zabezpečenie prístupu k čistej pitnej vode a napojenie všetkých obyvateľov na národnú sieť predstavuje v Tadžikistane, Uzbekistane a Kirgizskej republike problém, ktorý má obrovské rozmery. Je pre mňa dôležité, aby moje hlasovanie za stratégiu EÚ pre Strednú Áziu bolo tiež chápané ako môj hlas za zlepšenie životných podmienok ľudí v Strednej Ázii s ohľadom na sociálne, zdravotné a právne aspekty.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (PSE), písomne. Správa pána Özdemira o stratégii EÚ pre Strednú Áziu sa zaoberá kľúčovou otázkou, ktorá sa nachádza na programe zahraničnej politiky EÚ. Privítal som dôraz, ktorý správa pripisuje angažovanosti na poli dodržiavania ľudských práv v regióne Strednej Ázie – dôraz, ktorý by mala Európska únia používať častejšie vo svojich zahraničných vzťahoch. V tomto regióne existuje len veľmi málo dôkazov o pokrokoch dosiahnutých v oblasti demokracie, predovšetkým v prípade Uzbekistanu a Turkménska, a preto by malo byť cieľom každej kooperačnej stratégie EÚ angažovať tieto štáty v úsilí kráčať smerom k demokracii. V správe sa jasne uvádza, že Stredná Ázia si vyžaduje aktívnu energetickú spoluprácu zo strany EÚ, v snahe nájsť vzájomne výhodné riešenia vzhľadom na súčasnú situáciu na energetickom trhu. Súhlasím s odporúčaniami pána Ozdemira a hlasoval som za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE-DE), písomne. - (FR) S výnimkou Kirgizskej republiky je vývoj v regióne Strednej Ázie alarmujúci hneď z niekoľkých dôvodov.

Po prvé, situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv a demokracie, porušovania práv žien (nútené sobáše, sexuálne zneužívanie, znásilnenia, atď.) a detskej práce v danom regióne je absolútne neprijateľná.

Okrem toho, v oblasti zdravia je naďalej znepokojujúci nárast infekčných ochorení (predovšetkým HIV).

Nakoniec, Stredná Ázia nebude môcť využívať výhody účinnej integrácie do svetového hospodárskeho systému, kým všetkých päť krajín v danom regióne nevstúpi do WTO (Kirgizská republika je členom WTO od roku 1998).

Stratégia EÚ pre Strednú Áziu môže účinným spôsobom prispieť k hospodárskemu a ľudskému rozvoju v tomto regióne sveta. Európska únia nesmie zanedbávať Strednú Áziu, ktorá je strategickou križovatkou medzi Európou a Áziou a tradičným partnerom v obchodných vzťahoch a energetickej spolupráci.

Vyjadrujem silnú podporu tomuto textu a jeho zámerom vyjasniť si priority EÚ v Strednej Ázii, posilniť európske projekty, ktoré boli spustené v tomto regióne, a urýchliť ich vykonávanie. Z týchto dôvodov som hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Strategické plánovanie pre Strednú Áziu je jednoznačne dobrá a skutočne potrebná myšlienka, obzvlášť pre hospodársku spoluprácu pri otváraní trhov. Pritom je tiež zmysluplné toto tempo urýchliť, aby bolo možné udržať krok s vývojom.

Nie je však možné, aby naďalej pokračovala situácia, v ktorej sa niektoré štandardy, ktoré sa dodržiavajú na európskej úrovni, prehliadajú v súvislosti so Strednou Áziou. Na druhej strane by však zavádzanie rovnakých opatrení v Strednej Ázii ako v Európe znamenalo značnú aroganciu voči občianskym skupinám spomínaným v správe a voči ich právam na sebaurčenie. Čo sa týka úlohy žien, naliehavá potreba konať v tejto oblasti existuje skôr v iných regiónoch sveta, predovšetkým v celom arabskom svete, kde je táto potreba omnoho väčšia.

Práca detí, ktorá je značne rozšírená predovšetkým v oblastiach Číny, je zahrnutá do štandardov, ktoré som už spomenul, a ktorých dodržiavanie požadujeme od našich obchodných partnerov.

Boj s terorizmom a obchod s drogami, ktoré sú do určitého stupňa prepojené, sa musia nachádzať na úplnom vrchole nášho zoznamu priorít. Musíme s nimi nemilosrdne bojovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristiana Muscardini (UEN), písomne. − (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, podporujem dokument predložený Európskou komisiou, ktorý pojednáva o partnerstve s krajinami Strednej Ázie, chcela by som však upozorniť na nasledujúce aspekty.

Po prvé, rastúci význam medzinárodného obchodu so Strednou Áziou, ktorý v súčasnosti predstavuje dôležitú alternatívu pre dodávky energetických zdrojov.

Po druhé, skutočnosť, že Európa musí, v dôsledku toho, pozorne sledovať túto časť sveta a podporovať jej integráciu do svetového obchodu a medzinárodného hospodárskeho systému tak, že bude podporovať kandidatúru tých krajín z tohto regiónu, ktoré ešte nie sú členmi WTO. Posilňovanie obchodných vzťahov s celou danou oblasťou by preto malo tvoriť súčasť stratégie na dosiahnutie väčšej spolupráce a integrácie medzi samotnými krajinami a na zvýšenie európskeho vplyvu, vrátane politického vplyvu, v regióne, kde nastal posun smerom k demokracii.

Po tretie, v súvislosti s celkovým prístupom ku Strednej Ázii, sa musia zohľadniť základné hospodárske rozdiely medzi krajinami tohto regiónu. Zvláštny dôraz sa kladie na úlohu, ktorú môže zohrávať krajina, akou je napríklad Kazachstan, ktorá má rozvinuté hospodárstvo, a z toho dôvodu existujú potenciálne výhody plynúce z posilnenia našich väzieb s touto krajinou, v neposlednom rade vzhľadom na celkový rozvoj celého regiónu.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Queiró (PPE-DE), písomne. - (IT) Európska únia sa prostredníctvom svojej politiky susedských vzťahov snažila nadviazať úzke vzťahy a dialóg. V prípade Strednej Ázie pomôže vypracovanie novej stratégie a partnerstva s piatimi novými krajinami podporiť väčšiu stabilitu, sociálno-ekonomický a demokratický rozvoj a bezpečnosť v celej tejto časti Ázie.

Postrehli sme, že dosiahnutie stability v Strednej Ázii je vecou globálneho záujmu, pretože vážna s dlhotrvajúca kríza v tomto regióne by mohla mať ničivé následky a mohla by negatívne ovplyvniť Európsku úniu a jej členské štáty. Okrem toho, geopolitická situácia v Strednej Ázii už dlhšiu dobu priťahuje rastúci záujem hospodárskych mocností, ako je Rusko, USA, Čína a Turecko.

Myslím si, že budúcnosť týchto vzťahov, zameraná na väčšiu stabilitu a bezpečnosť a zvýšenú politickú, hospodársku a sociálnu spoluprácu, by mala tiež zohľadniť aj situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v každej z týchto krajín a posilnenie energetickej spolupráce a obchodných vzťahov. Rovnako by sa mala venovať pozornosť rozvojovým potrebám a záväzkom, ku ktorým sme sa zaviazali v súvislosti so zlepšením životných podmienok obyvateľov tohto regiónu.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia