Predsedajúci. − Ďalší bod programu je určite tiež nesmierne dôležitý a aktuálny. Ide o stanoviská Rady a Komisie o Kosove.
Dimitrij Rupel, úradujúci predseda Rady. − Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení pani, keď sa nad tým zamyslím a prehliadnem niektoré detaily, musím povedať, že moja generácia a naši mladší kolegovia mali veľké šťastie. Prežili sme väčšiu časť svojho života, možno tú najlepšiu časť, v dobe, v ktorej sa otvárali dokorán brány a okná príležitostí. Toto obdobie začalo v roku 1975 Helsinským záverečným aktom a jeho dôsledky mali najväčší vplyv vo východnej a strednej Európe, kde v roku 1989 padol Berlínsky múr a komunistický systém. Cez otvorené brány a okná západnej fasády euroatlantického spoločenstva nastúpila na scénu zbúraného múru nová vízia. Videli sme rozsiahlu, slnečnú a dynamickú krajinu zjednotenej a slobodnej Európy, ktorú nádherne symbolizovala táto obrovská budova Európskeho parlamentu. V mojej mladosti ma nikdy ani nenapadlo, že by som v nej jedného dňa mohol rečniť.
V Slovinsku nazývame osemdesiate roky a začiatok deväťdesiatych rokov minulého storočia slovinskou jarou. Nanešťastie, hneď na začiatku nášho demokratického prebúdzania sme boli zasiahnutí krízou v Juhoslávii, ktorá sa snažila zastaviť demokratický vývoj a zapríčinila, že obyvatelia západného Balkánu zaostali ďaleko pozadu.
Väčšina krajín západnej a strednej Európy, tým mám na mysli desať nových členských štátov Európskej únie, sa chopila tejto historickej výzvy, na Balkáne však čas zostal stáť. Rada EÚ pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, ktorej som predsedom, má pred sebou, okrem iných zložitých úloh, aj úlohu zabezpečiť európsku perspektívu pre západný Balkán. Znamená to zaangažovať krajiny, ako je napríklad Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Kosovo a Albánsko, do systému európskych členstiev, kandidatúr a dohôd.
Juhoslovanská kríza sa bude musieť skončiť. Brány a okná sú otvorené. Múr už viac neexistuje. Európska únia vyhlásila v Solúnskej agende, že krajiny západného Balkánu sa skôr alebo neskôr stanú členmi Európskej únie. Teraz je čas, aby sme si spomenuli na svoje záväzky. Musíme sa pokúsiť začať rokovania s Macedónskom, t.j. Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, o členstve v Európskej únii. Srbsko musí zo seba zhodiť bremeno minulosti, konkrétne hrôzu a tiene Milošovičovho režimu. Miloševič bol ten, kto bol zodpovedný za to, že sa vývoj na západnom Balkáne zastavil. Nesmieme zabúdať ani na Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu a Kosovo.
Fórum EÚ – západný Balkán, ktoré sa bude konať v Slovinsku na konci marca, bude v tomto kontexte veľmi dôležité. Komisia pripravuje v spolupráci so slovinským predsedníctvom osobitné oznámenie o západnom Balkáne. Na fóre sa bude hovoriť aj o posilnení spolupráce v rôznych oblastiach, napríklad v doprave, civilnej ochrane, výskume a vývoji, atď.
V súlade s januárovými rozhodnutiami Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy diskutuje Komisia o uvoľnení vízovej povinnosti so všetkými krajinami v danom regióne. Nesmieme podceňovať nesmiernu dôležitosť, ktorý by malo postupné zrušenie vízovej povinnosti pre tento región. Zároveň by sme chceli, pán predsedajúci, poukázať na jeden zvláštny paradox. Pred rokom 1990 cestovali obyvatelia bývalej Juhoslávie bez víz do väčšiny európskych krajín. V súčasnosti však celá generácia mladých ľudí, ktorá vyrástla po tomto roku, ktorý pre Európu znamenal obrat, potrebuje víza, aby mohla cestovať.
Dámy a páni, na našom januárovom zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí sme jednomyseľne vyzvali Srbsko na podpísanie politickej dohody, ktorá by znamenala nový krok smerom k členstvu Srbska v Európskej Únii. Potom, čo pán Tradič, ktorý je proeurópsky orientovaný, vyhral voľby, dúfame, že po mnohých rokoch pomalého vývoja a izolácie sa k nám Srbsko pripojí v čo najkratšom čase.
Európska únia už vyslala misiu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky do Kosova. Vytvorenie vzťahov s Kosom je však úlohou každého členského štátu. Pravdepodobne sa zhodneme v základných hodnoteniach decembrového zasadnutia Európskej rady. Najdôležitejším aspektom je brať ohľad a mať úctu voči Srbsku. Európska únia potrebuje Srbsko a Srbsko potrebuje Európsku úniu. Podľa môjho názoru medzikultúrny dialóg nie je prázdna fráza. Aj keby sa proces rokovaní úplne zastavil, možnosti pre dialóg by sa tým nevyčerpali. Teraz je čas na skutočný dialóg medzi Srbmi a Albáncami v Kosove, medzi Srbskom a Kosovom, a medzi Srbskom a Európskou úniou.
Osud Kosova nás ťažil po mnohé roky. V minulosti bolo Kosovo súčasťou Juhoslovanského federálneho systému a v roku 1974 získalo v podstate rovnaký status ako juhoslovanské republiky. Na konci osemdesiatych rokov minulého storočia Slobodan Miloševič zbavil Kosovo jeho autonómie a v roku 1999 ho obsadil vojenskou silou, čím spôsobil tragédiu globálnych rozmerov.
Prípad Kosova je skutočne jedinečný, pretože medzinárodné spoločenstvo ho muselo z humanitárnych dôvodov zobrať pod svoju ochranu a potom ho muselo takmer deväť rokov spravovať. V každom prípade však pondelňajšie rozhodnutie Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy nebolo jednoduché. Rozhodnutie a vyhlásenie nezávislosti v Prištine neboli nečakané. Priviedli nás k nim nasledujúce fakty. Po prvé, uvedomili sme si, že návrat k predchádzajúcemu stanovisku bol neprijateľný a rovnako neprijateľný bol aj súčasný stav. Ani jedna strana nenašla nový vzorec, ktorý by vyriešil postavenie Kosova a bolo zjavné, že ďalšie rokovania by neboli produktívne. Od roku 1999 bolo Kosovo pod správou Organizácie spojených národov a počas tejto doby, v súlade s uznesením Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, Srbsko nemohlo na tomto území uplatňovať žiadnu účinnú právomoc. Počas mnohých rokov pred rokom 1999 bola väčšina obyvateľov Kosova vystavená systematickému útlaku, vrátane etnických čistiek a humanitárnych katastrôf.
Dámy a páni, všetky tieto skutočnosti, ktoré boli pôvodne uznané všetkými členmi kontaktnej skupiny, vrátane Ruskej federácie, predstavujú dôkazy pre argumentáciu, že Kosovo predstavuje skutočne špeciálny prípad sui generis, a preto sa ním nespochybňuje platnosť zásad zvrchovanosti a územnej celistvosti.
Rada je už nejakú dobu presvedčená, že Európska únia musí prevziať zodpovednosť za Kosovo. Toto presvedčenie bolo potvrdené na februárovom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, v rozhodnutí, ktoré pozná každý z nás. Aj napriek tomu, že nám každý predpovedal nejednotnosť, nám sa podarilo dosiahnuť jednotu. Po dlhých rokovaniach a harmonizačných procesoch sme prijali jednomyseľné rozhodnutia.
Európska únia je zaujímavým a jedinečným spoločenstvom. Samozrejme, spájajú nás spoločné záujmy a spoločné hodnoty. Patria medzi nich aj rešpekt a tolerancia voči rozdielom. Mohli by sme povedať, že nás spájajú naše rozdiely. Na konci februárového zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy sme prijali spoločné stanovisko. Dôležitým záverom tohto zasadnutia bolo, že v súvislosti s uznaním nezávislosti Kosova očakávame, že bude každý členský štát konať v súlade so svojou vnútroštátnou praxou. Niektorí mohli očakávať, že Európska únia ako celok uzná nezávislosť Kosova, to však nie je možné, pretože Európska únia nie je štát.
Európska únia prijala spoločné stanovisko o udalostiach v Kosove a na západnom Balkáne. Po prvé, Európska únia vzala na vedomie, že Kosovo prijalo uznesenie o nezávislosti. Po druhé, Európska únia si všimla, že týmto uznesením sa Kosovo zaviazalo dodržiavať demokratické zásady, vrátane ochrany srbskej menšiny a kultúrneho dedičstva. Po tretie, Európska únia opätovne potvrdzuje záväzok v súvislosti s medzinárodnou misiou v Kosove a svoju pripravenosť zohrávať vedúcu úlohu v danom regióne. Po štvrté, Európska únia opätovne potvrdzuje svoj záväzok voči európskej perspektíve západného Balkánu. Po piate, Európska únia pripraví osobitné ekonomické opatrenia pre širší región. A po šieste, Európska únia si plne uvedomuje zásady medzinárodného spoločenstva, usudzuje však, že prípad Kosova, vzhľadom na svoj sui generis charakter, nespochybňuje tieto zásady.
Samozrejme, že Kosovo zahŕňa aj Srbov a ich dedičstvo a kultúru, pričom by som chcel zdôrazniť, že je to zvlášť cenná súčasť európskej kultúry.
Mnoho európskych občanov, vrátane Slovincov, medzi ktorých patrím aj ja, má dôležité pamätníky svojej vlastnej kultúry a etnického dedičstva, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú mimo ich dnešných štátnych hraníc. Je to však fakt, ktorý v súčasnej Európe nevytvára prekážky, práve naopak, zjednocuje nás. To isté sa týka aj menšinových etnických skupín.
Podľa nášho názoru je nesmierne dôležité, aby si Srbsko svojou reakciu na vyhlásenie a uznanie nezávislosti Kosova nezavrelo dvere do Európskej únie. Opakujem, že otázka Kosova je nezávislá od otázky integrácie Srbska do Európy. Srbsko nesmie tieto dve otázky spájať. V tomto ohľade je pre nás nesmierne ťažké pochopiť odpor Srbska voči Európskej únii, to jest voči jej misii v Kosove, pretože táto misia je predovšetkým v záujme srbských obyvateľov v Kosove.
Na záver by som chcel povedať, že Európska únia je jednou v najúspešnejších mierotvorných organizácií vo svete. Obyvatelia a krajiny Európy sú zjednotení a praktizujú solidaritu s cieľom dosiahnuť mier a lepší život. Tento postoj zahŕňa tiež toleranciu a štedrosť a, predovšetkým, porozumenie a súcit, keď sú iní v núdzi.
Dámy a páni, vďaka rozhodnutiu, ktoré som spomenul, otvorila Európska únia svoje brány a okná nielen Srbsku, ale aj Kosovu.
PREDSEDÁ: MR MAURO podpredseda
Olli Rehn, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, spomínajúc na našu vynikajúcu spoluprácu v súvislosti so západným Balkánom by som Vám chcel poďakovať za príležitosť oboznámiť Parlament so stanoviskom Komisie v súvislosti s procesom statusu Kosova.
Kosovské zhromaždenie prijalo minulú nedeľu uznesenie, ktorým vyhlasuje nezávislosť Kosova. Prebehlo to v dôstojnej atmosfére. Vo svojom vyhlásení sa Kosovo zaviazalo plne dodržiavať rozsiahle práva kosovských Srbov, obzvlášť s ohľadom na miestnu samosprávu v oblasti vzdelávania, kultúry a zdravotníctva, v súlade s komplexným návrhom, ktorý predložil osobitný veľvyslanec OSN Martti Ahtisaari.
Oslavy v Kosove prebehli v radostnom no zároveň zodpovednom duchu. Vyskytli sa však násilnosti v Belehrade a severnom Kosove. Odsudzujeme používanie násilia a vyzývame vedúcich predstaviteľov a obyvateľov v danom regióne, aby zostali pokojní a zachovali mier a stabilitu.
Ako tu už spomenul pán minister zahraničných vecí Rupel, ministri zahraničných vecí Európskej únie v pondelok reagovali na vývoj situácie zjednotene. Európska jednota je skutočne nesmierne potrebná, aby umožnila Európskej únii úspešne riadiť prebiehajúcu stabilizáciu na západnom Balkáne a pomohla doviesť proces týkajúci sa statusu Kosova do úspešného konca.
Potom, čo stroskotali dlhotrvajúce rozhovory v Bezpečnostnej rade OSN, bola Európska únia povinná doviesť tento proces do úspešného konca. Európska únia už prijala dôležité rozhodnutia v súvislosti s vyslaním misie pre právny štát európskej bezpečnostnej a obrannej politiky do Kosova.
Rada v pondelok poskytla tiež platformu pre reakcie na vyhlásenie nezávislosti. Členské štáty EÚ rozhodnú o svojich vzťahoch s Kosovom v súlade so svojou vnútroštátnou praxou. Niekoľko členských štátov už uznalo nezávislosť Kosova. Očakávam, že ďalšie budú nasledovať tento príklad svojim vlastným tempom.
Rada právom opätovne trvá na dodržiavaní zásad Charty OSN a Helsinského záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe zo strany EÚ, ako aj všetkých uznesení Bezpečnostnej rady OSN. Zdôraznila, že „vzhľadom na konflikt v 90. rokoch 20. storočia a predĺžené obdobie medzinárodnej správy podľa uznesenia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 predstavuje Kosovo prípad sui generis, ktorý nespochybňuje tieto zásady a uznesenia“. Komisia plne zdieľa toto stanovisko.
V súlade s pondelňajšími závermi Rady je Komisia pripravená poskytnúť plnú podporu úsiliu Európskej únie v Kosove. Toto musí byť hodina európskej jednoty aj medzi inštitúciami.
Pomocou nástrojov Spoločenstva bude Komisia podporovať vytváranie inštitúcií v Kosove, ako aj jeho politický a hospodársky rozvoj. Piateho marca navrhneme konkrétne opatrenia pre širší región s cieľom dosiahnuť pokrok v súvislosti s jeho európskymi ambíciami.
V mnohých oblastiach Kosova existuje potreba rozvoja, preto musíme vynaložiť spoločné úsilie a pomôcť Kosovu, aby si samo pomohlo a mohlo sa čo najskôr postaviť na svoje vlastné nohy. V tejto súvislosti pracuje Komisia na zorganizovaní konferencie darcov, ktorá by mala pomôcť zmierniť najviac naliehavé finančné problémy, ktorým Kosovo čelí. Očakávam, že sa táto konferencia uskutoční ešte pred začiatkom leta.
Viem, že toto je ťažká chvíľa pre Srbsko. Plne si uvedomujem historickú dôležitosť, ktorú má Kosovo pre srbských obyvateľov. Domnievam sa však, že prišiel čas otočiť list minulosti a pozerať sa do budúcnosti. A budúcnosť Srbska je v Európe. Srbsko a celý región západného Balkánu majú pred sebou európsku perspektívu, s konečným cieľom v podobe členstva v EÚ. Táto perspektíva vstupu do EÚ pôsobí ako lepidlo, ktoré udržuje krajiny daného regiónu na ceste mieru a reforiem, ktorá je nesmierne dôležitá v týchto citlivých a zložitých časoch.
Nakoniec by som chcel ešte raz zopakovať svoju vďačnosť v súvislosti s neutíchajúcou podporou Európskeho parlamentu pre európsku perspektívu západného Balkánu. Spoliehame sa na vašu pokračujúcu podporu, aby sa mohla obyvateľom daného regiónu jedného dňa splniť ich túžba byť súčasťou Európskej únie.
(potlesk)
Doris Pack, v mene skupiny PPE-DE. (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda, vážený pán komisár, bola vyhlásená nezávislosť Kosova. Kosovo je štát. Každý, kto zažil situáciu v Kosove v období medzi rokmi 1989 a 1999 musel vedieť, že táto nezávislosť je neodvratná. Bývalý dlhoročný pacifistický prezident a držiteľ Sacharovovej ceny, Ibrahim Rugova, by sa tomu veľmi potešil. Bohužiaľ, nebolo možné dohodnúť sa na riešení. Som si istý, že každý z nás by bol rád súčasťou takého riešenia. Súčasné riešenie mi pripomína trochu pozmenenú verziu Churchillovho výroku: toto je to najhoršie riešenie, s výnimkou všetkých ostatných.
V nedeľu som sledoval – napoly radostný, napoly smutný – udalosti, ktoré sa odohrávali v Prištine. Napoly radostný, pretože to bola jediná cesta von z patovej situácie; napoly smutný, pretože som presvedčený, že sme si vytvorili problémy, ktoré nebude jednoduché vyriešiť.
V každom prípade, postoj EÚ bol pevný, aj napriek tomu, že tlač pravidelne vytvárala obraz nejednotnosti. Misia EULEX bola spustená jednomyseľne. Táto misia nie je útokom na Srbsko. Je to potrebné opatrenie, aj pre Srbov v Kosove, pretože nám pomôže zblízka sledovať vykonávanie Ahtisaariho plánu, ktorý tento Parlament schválil na jar 2007 dvojtretinovou väčšinou hlasov. Tento plán zaručuje nesmierne veľkorysé práva pre srbskú menšinu, zaručuje tiež rešpektovanie hraníc a zásad právneho štátu a tým pádom aj ochranu pre ostatné menšiny.
Politici v Kosove musia teraz použitím dobrého úsudku a rozhodnosti vytvoriť svoj štát. Boj proti nezamestnanosti sa dá vyhrať len pomocou fungujúceho ústavného štátu. Rovnako dôležitou prioritou sú aj radikálne opatrenia na boj s kriminalitou. Tam, kde to bude možné, ich v tomto zámere podporí aj misia EÚ. V Kosove žije mnoho vysoko vzdelaných mladých ľudí, ktorí s radosťou pomôžu vybudovať nový štát.
Kosovo nie je skúšobným prípadom. Je to jedinečný prípad. Jeho vyformovanie sa do podoby štátu predstavuje poslednú etapu pádu Juhoslávie, ktorý odštartoval Miloševič v roku 1989 v Kosove. Z toho dôvodu je mi ľúto, že sa toho Miloševič nedožil. Jeho demokratickí nástupcovia však musia na seba prevziať toto ťažké bremeno z minulosti. Prajeme srbským politikom pokojnú myseľ a dúfame, že teraz všetku svoju energiu zamerajú na to, aby priviedli Srbsko na cestu smerujúcu k členstvu v Európskej únii.
(potlesk sprava)
Jan Marinus Wiersma, v mene skupiny PSE. - (NL) Vážený pán predsedajúci, tento Parlament určite neprekvapí, že aj v našej politickej skupine prebehla diskusia o situácii, ktorá vznikla v súvislosti s Kosovom. Najdôležitejším záverom tejto diskusie bolo v podstate to, že, aj keď musíme prijať realitu, neexistujú žiadne dôvody na oslavu, pretože teraz čelíme nesmierne zložitej situácii, aj vzhľadom na reakcie zo strany Srbska. Vzhľadom na to, čo sa dialo za vlády Miloševiča, a vzhľadom na roky prebiehajúce rokovania, ktorých cieľom bolo nájsť riešenie, však to, čo sa odohralo, bolo neodvratné.
Radi by sme sa zamerali predovšetkým na úlohu Európskej únie. Uznanie nezávislosti Kosova je záležitosťou členských štátov, čo zdôraznili aj pán Rupel a pán komisár Rehn. Potrebujeme však konať. Nesieme spoločnú zodpovednosť za stabilitu v danom regióne, aj za stabilitu samotného Kosova. Z toho dôvodu naša skupina vyjadruje svoju podporu misii EBOP, ktorej Európske únia dala zelenú. Samozrejme, požadujeme tiež, aby kosovské orgány vykonávali Ahtisaariho návrhy, úprimne investovali do multietnického štátu a zaviedli dostatočné záruky pre srbské obyvateľstvo žijúce v Kosove.
Nakoniec by som chcel spomenúť situáciu v Srbsku, v súvislosti s ktorou sme všetci znepokojení. Len nedávno sme vo Výbore pre zahraničné veci mali možnosť vypočuť si prejav srbského ministra zahraničných vecí. Jeho reakcia na prebiehajúce udalosti bola tvrdá ako oceľ. Zaútočil v nej na Európu, predovšetkým na krajiny, ktoré už uznali nezávislosť Kosova. Mám ďalšiu otázku: čo môžeme urobiť, aby sme zabránili vznikajúcej situácii, v ktorej dochádza k izolácii Srbska zo strany ostatných štátov, aj zo strany samotného Srbska? Bol som veľmi skľúčený jeho reakciou, pretože celý jeho prejav bol zameraný výlučne na otázku Kosova. Napriek tomu si myslím, že musíme pokračovať v našom náročnom úsilí a ponúkať Srbsku európsku perspektívu, aj v záujme jeho obyvateľov, ktorá by mala obsahovať aj konkrétnu ponuku týkajúcu sa, napríklad, zjednodušenia vízového režimu a ďalšieho uvoľňovania vízového styku. Musíme sa tiež osobitne zamerať na mladšiu generáciu, ktorá nedávno demonštrovala za smerovanie k Európskej únii a európskej budúcnosti. Chcel by som srbskú vládu pochváliť za jej opakovaný záväzok zdržať sa použitia násilia. Predpokladám tiež, že sa zdrží zavádzania akýchkoľvek ekonomických sankcií voči Kosovu. To, čo môžeme urobiť – a čo Európsky parlament musí urobiť ako svoju povinnosť – je naďalej investovať do európskej perspektívy pre celý región, a zahrnúť do nej aj Srbsko.
Annemie Neyts-Uyttebroeck, v mene skupiny ALDE. - (NL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážený pán komisár, každá krajina, ktorá sa vytvorí osamostatnením od existujúcej krajiny, poškodzuje územnú celistvosť pôvodnej krajiny a jednostranne mení medzinárodný právny poriadok. Moja krajina je tiež jedným z týchto príkladov: bola založená v roku 1830 tým, že sa osamostatnila od štátu, ktorý bol vytvorený v roku 1815 Viedenským kongresom. Existencia Belgicka bola veľmi rýchlo uznaná na Londýnskej konferencii, na ktorej sa zúčastnili Spojené kráľovstvo, Prusko, Rusko, Rakúsko a Francúzsko. Avšak Holandsko, od ktorého sme sa osamostatnili, čakalo celých deväť rokov, kým uznalo Belgicko ako štát.
Chcela som to povedať aj srbskému ministrovi zahraničných vecí, ak by bol ochotný si to vypočuť. Nestalo sa tak, keďže srbský minister zopakoval známe stanovisko Srbska ad nauseam, bez toho, aby čo i len pripustil, že existujú aj opačné náhľady na danú situáciu. Jediným pozitívnym zábleskom svetla bolo jeho jednoznačné vyjadrenie, že Srbsko nepoužije žiadnu formu násilia, vydierania alebo zastrašovania.
Teraz sa všetci musíme začať zaoberať budúcnosťou – budúcnosťou Srbska, Kosova a celého regiónu. Európska únia doteraz minula v Kosove 3 miliardy EUR. K nim sa v nasledujúcich 16 mesiacoch pridá ďalších 200 miliónov EUR, to však nebude stačiť.
Musíme čo najskôr pristúpiť k zjednodušeniu vízového styku so Srbskom a všetkými ďalšími krajinami západného Balkánu, ako k neodkladnej záležitosti, aby sa nám podarilo normalizovať vzťahy medzi obyvateľmi týchto krajín a našimi obyvateľmi.
Konrad Szymański , v mene skupiny UEN. - (PL) Vážený pán predsedajúci, uznaním nezávislosti Kosova sme na seba zobrali nesmiernu zodpovednosť. Zodpovednosť za udržanie mieru a za budovanie štátnych inštitúcií v Kosove. Neexistuje žiadny scenár, ktorý by umožňoval rýchle stiahnutie medzinárodných síl. Každé riešenie, či už ponechanie Kosova v Srbsku, alebo podpora jeho nezávislosti, so sebou prináša riziko konfliktov a etnického napätia.
Srbi si musia uvedomiť, že neexistuje návrat k situácii pred rokom 1999. Snahy o destabilizáciu im len prinášajú straty. Srbsko môže získať podporu svojich nárokov v oblasti kultúrnych a spoločenských práv iba jediným spôsobom – konštruktívnou spoluprácou v danom regióne. Neúspech kosovskej nezávislosti by znamenal návrat k myšlienka veľkého Albánska, a to by nevyhnutne znamenalo vojnu. Táto vojna by znamenala politické straty, ktoré by v prvom rade utrpelo Srbsko. Preto je tento štát zodpovedný za vyhnutie sa tomuto scenáru a za stabilizáciu situácie v regióne.
Joost Lagendijk, v mene skupiny Verts/ALE. - (NL) Vážený pán predsedajúci, som veľmi rád, že som bol minulú nedeľu prítomný v Prištine, keď tam bola veľmi dôstojným spôsobom vyhlásená nezávislosť. To, čo sa tam minulú nedeľu odohralo, bol neodvratný dôsledok toho, čo sa dialo v rokoch 1998 a 1999, kedy bolo zavraždených viac ako 10 000 Kosovčanov a stovky tisíc ich muselo zutekať. Mohla sa Priština vrátiť späť pod správu Belehradu? Nie. Bolo prešľapovanie na mieste po deviatich rokoch čoraz viac nezákonnej a neúčinnej správy OSN jednou z možností? Nie. Bol by dohodnutý kompromis medzi Prištinou a Belehradom lepšou možnosťou? Áno. Bolo by schválenie zo strany Bezpečnostnej rady lepšou možnosťou? Áno. Existovali snahy o toto schválenie? Áno. Existovala nejaká šanca na úspech? Nie, predovšetkým pre jej marenie zo strany Ruska.
Skutočne dúfam, že po eufórii posledných niekoľkých dní sa Kosovčania rýchlo chopia svojich zodpovednosti, pretože sú to oni, kto teraz stojí za kormidlom. Po odchode OSN a príchode misie EÚ sú to práve Kosovčania, ktorí musia dokázať, že dobré vzťahy s menšinami neexistujú len na papieri a že sú schopní zachrániť hospodárstvo. Je pravda, že Európske únia je v súčasnosti rozdelená v otázke uznania nezávislosti Kosova. Táto situácia bude trvať niekoľko mesiacov a potom zanikne. To, na čom sa členské štáty jednomyseľne zhodujú, je fakt, že budúcnosť Kosova je v Európskej únii. Rýchlosť, akou sa bude Kosovo približovať k EÚ, však bude závisieť aj od srbského stanoviska.
Vo Výbore pre zahraničné veci sme mohli byť len nedávno svedkami toho, aký nazlostený je srbský minister zahraničných vecí a aký agresívny bol jeho postoj. Chvíľu potrvá, kým sa to zmení. Úprimne povedané, celkom tomuto postoju rozumiem, pravda, ak tento odpor zostane v nenásilnej rovine. Keď ustúpi hnev, skutočne verím, že preváži zdravý rozum. Je pravda, že osamostatnenie Kosova bolo neodvratné. Pravdou je však aj to, že rovnako neodvratná je aj budúcnosť Srbska v Európskej únii. K tomu, aby sa to dosiahlo, je niekedy potrebné, aby sa človek prekonal. Prajem k tomu Kosovčanom a Srbom veľa odvahy.
Francis Wurtz, v mene skupiny GUE/NGL. - (FR) Vážený pán predsedajúci, je ťažké necítiť veľký nepokoj v súvislosti do zodpovednosťami, ktoré na seba prevzala Európska únia a jej členské štáty vo veci Kosova.
Po prvé, Európska únia sa v zásade pokúša prispieť k lepšiemu riadeniu sveta. S cieľom dosiahnuť tento stav však niektoré členské štáty, svojou podporou jednostranného vyhlásenia nezávislosti provinciou zvrchovaného štátu a člena OSN, nebezpečne oslabili, alebo sa chytajú oslabiť, budúcu dôveryhodnosť medzinárodného práva. Nech sa už o prípade sui generis tvrdí čokoľvek (pretože neexistuje jeho právna úprava), hlavné mocnosti EÚ týmto stavajú mocenské vzťahy nad zákon, čím otvorili Pandorinu skrinku. To je vážna vec.
Po druhé, hrozí, že toto jednostranné uznanie nezávislosti bude v rozpore so stanovenými cieľmi EÚ pre Balkán. Namiesto zmierňovania nacionalizmu ho ešte viac podporí. Okrem toho EÚ stratila všetky sympatie srbských obyvateľov, bez ktorých je akákoľvek regionálna politika v tejto časti Európy nemožná. Teraz náhodou nemám na mysli tú časť obyvateľstva, ktorá by si želala Miloševičov návrat, ale tých, ktorí boli proti nemu, a ktorí sú teraz vo väčšine. Čo sa týka samotných kosovských Albáncov, bude EÚ schopná naplniť ich očakávania potom, čo ich takým výrazným spôsobom podporila? Je to otázka, ktorú sa má cenu pýtať, a ktorá je tretím dôvodom môjho nepokoja, ktorý pociťujem odo dňa osláv v Kosove.
Nová výzva, ktorú si pred seba Európska únia práve postavila, vyráža dych. Stojíme v prvej línii a kráčame smerom k novému protektorátu, aj keď nebola poskytnutá žiadna uspokojivá analýza dôvodov neúspechu predchádzajúceho protektorátu: hrubý domáci produkt Kosova je rovnaký ako HDP Rwandy, polovica jeho aktívneho obyvateľstva je nezamestnaná, žije v ňom viac ako 200 000 utečencov a bezdomovcov a, aj napriek medzinárodnej pomoci vo výške 2 miliárd EUR a prítomnosti 17 000 jednotiek NATO, násilie voči menšinám neustále narastá. EULEX nevyrieši všetky tieto problémy.
Aký komplexný a trvalý výhľad môže Európska únia ponúknuť Kosovčanom a ďalším obyvateľom Balkánu – výhľad, ktorý by stabilizoval situáciu na danom mieste bez toho, aby ju destabilizoval na inom? Členstvo? V akom časovom horizonte? Za akých podmienok? S akou mierou pravdepodobnosti, že sa podarí zabezpečiť jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov? To nikto nevie.
Moja skupina rozhodne nemôže súhlasiť s touto krátkodobou samoľúbosťou hlavných európskych vodcov.
(potlesk)
Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM. - (NL) Vážený pán predsedajúci, osobitný zástupca EÚ v Kosove a plánovaný budúci medzinárodný civilný zástupca, môj krajan Pieter Feith, poskytol veľmi inšpiratívny rozhovor v holandskej tlači o zložitej úlohe, ktorá pred ním stojí v Kosovo Polje.
Jedna časť jeho rozhovoru ma však trochu zmiatla. Na priamu otázku, ktorý z vonkajších subjektov má v Kosove najvyššie slovo – či je to bývalý francúzsky generál Yves de Kermabon, ktorý má viesť európsku misiu pre právny štát v Kosove, alebo či je to on sám – pán Feith odpovedal: „V politických záležitostiach radím ja francúzskemu veliteľovi“. Keďže Rada je na oplátku zase nadradeným orgánom pána Feitha, chcel by som sa pána Rupela, ktorý tu zastupuje túto inštitúciu, opýtať, ako presne v súčasnosti prebieha proces prijímania rozhodnutí v Kosove. Ako vyzerá situácia s ohľadom na medzinárodné mocenské vzťahy? To všetko je veľmi dôležité pre budúcnosť.
Na záver by som sa chcel s vami podeliť o znepokojivý výrok kosovského policajného dôstojníka: „Srbom a Albáncom sa podarilo dosiahnuť dohodu na poli kriminality. Medzi organizáciami srbskej a albánskej mafie prebieha výborná vzájomná spolupráca, ktorá trvá už roky.“ Úprimne verím, že vďaka európskej misii v Kosove bude musieť táto nemorálna albánsko-srbská spolupráca ustúpiť slušnému medzietnickému spolunažívaniu, pretože len a len toto spolunažívanie otvorí pre Kosovo európsku budúcnosť, ktorú mu všetci želáme.
Slavi Binev (NI). - (BG) Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia! My, poslanci Európskeho parlamentu za stranu Ataka Dimitar Stoyanov, Desislav Chukolov a ja, Slavi Binev, vyhlasujeme náš rozhodný nesúhlas s nezávislosťou Kosova, ktorá bola vyhlásená dňa 17. februára 2008. Tento jednostranný secesionistický akt vytvára neprípustný precedens v medzinárodných vzťahoch. Ako poslanci Európskeho parlamentu sa domnievame, že kosovské regionálne zhromaždenie nemá žiadne právomoci, ktoré by mu umožňovali vyhlásiť nezávislosť, a z toho dôvodu považujeme separatistickú vládu, ktorú tvoria usvedčení obchodníci s drogami a vojnoví zločinci, za nezákonnú.
Uznanie nezávislosti Kosova jednotlivými členskými štátmi, alebo Európskou úniou ako celkom, by sa rovnalo udeleniu amnestie pre vodcov albánskych teroristov, ktorí počas posledných niekoľkých rokov vykonávali etnické čistky vo všetkých nealbánskych komunitách v danom regióne. Vyjadrujeme svoj veľký odpor a pobúrenie nad tým, že etnické čistky a ničenie stoviek stredovekých ortodoxných kostolov v Metochii, Kosove, sa diali pred očami medzinárodných bezpečnostných síl NATO a OSN. Majúc na pamäti zločiny, ktoré boli spáchané, rezolútne odmietame umelé vytvorenie nového moslimského štátu, ktorého jediným skutočným cieľom je slúžiť ako odrazový mostík pre obchodovanie so zbraňami, drogami a ľuďmi so západnou Európou.
Ako zástupcovia bulharských občanov v Európskej únii vyzývame jej inštitúcie, aby sa zdržali uznania Kosova ako nezávislého štátu a aby namiesto toho rešpektovali existujúce uznesenia Bezpečnostnej rady OSN. Okrem toho vyzývame Bezpečnostnú radu, aby podnikla rozhodné kroky na zachovanie status quo a prekonanie secesionistických tendencií v mene politickej stability na Balkánskom polostrove.
José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, deň 18. február, kedy sa uskutočnilo stretnutie Rady ministrov, nevojde do histórie Európskej únie ako veľmi slávny dátum. Namiesto snahy dosiahnuť spoločné riešenie v rámci dvadsaťsedmičky bol horúci zemiak rozhodnutia o uznaní nezávislosti Kosova hodený na jednotlivé členské štáty.
Je veľkým sklamaním, že vždy, keď musíme prijať rozhodnutie o citlivej otázke v srdci nášho kontinentu, ktorá ovplyvňuje dôležité zásady, ako napríklad nedotknuteľnosť hraníc, nie sme schopní prehovoriť jedným hlasom. Aby sa veci ešte viac skomplikovali, závery Rady sa odvolávajú na medzinárodnú legálnosť.
Je pravda, že Parlament, rovnako ako iné orgány Európskej únie, schválil Ahtisaariho plán, nie však ako bianko šek, ale s vedomím, že tento plán schváli aj Bezpečnostná rada OSN. To sa však očividne nestalo, a je z toho potrebné vyvodiť určité závery. Prvým je ten, že bolo povedané, že tento prípad nebude tvoriť precedens, pretože ide o prípad sui generis, ako to spomenul vo svojom prejave aj pán Wurtz.
Potrebujeme sa sami seba opýtať, či sme alebo nie sme Spoločenstvom, ktoré je založené na zákone. Nemôžeme ním totiž byť, ak sa budeme správať „ŕ la Carte“. Je totiž jasné, že tento prípad vytvorí precedens. Prehliadanie medzinárodného práva nie je zadarmo a prináša so sebou, bohužiaľ, aj isté následky.
Po druhé, pán predsedajúci, ako dlho budeme žiť s Bezpečnostnou radou OSN, v ktorej existuje anachronistické právo veta pre víťazov druhej svetovej vojny, ktoré je zakotvené v Charte OSN podpísanej v roku 1945 v San Franciscu? Toto nie je spôsob, ako vytvoriť svetový poriadok alebo vykonávať spravodlivý a účinný multilateralizmus.
Po tretie, pán predsedajúci, buď sa Európska únia už raz a navždy poučí, že naša sila je v jednote a štiepenie je našou slabou stránkou, alebo sa budeme musieť vzdať nášho zámeru stať sa medzinárodným vodcom v tomto globalizovanom svete a zmieriť sa s myšlienkou, že sa z nás stane to, čo o nás napísal The Economict: najprosperujúcejší región tretieho sveta v 21. storočí.
Hannes Swoboda (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda Rady, vážené dámy, vážení páni, dobre rozumiem radosti a nadšeniu kosovských Albáncov z ich získanej slobody a nezávislosti. Zároveň však viem pochopiť aj zdesenie a smútok mnohých Srbov v Kosove a, samozrejme, aj v samotnom Srbsku. Bohužiaľ, nepodarilo sa nájsť žiadne iné riešenie, s ktorým by súhlasili obe strany. Miloševičov režim dosiahol všetko možné, len nie integráciu obyvateľstva a úctu voči kosovským Albáncom.
Z toho dôvodu vítam rozhodnutie Európskej únie zriadiť misiu EULEX. Chcel by som túto príležitosť využiť aj na vyslovenie svojho úprimného poďakovania ministrovi zahraničných vecí, pánovi Rupelovi, za jeho snahu dosiahnuť dohodu v rámci Rady v tejto zložitej otázke. Ide o veľmi pozitívnu snahu, ktorú je treba patrične oceniť. Ani všetka pomoc, ktorá teraz začne prichádzať do Kosova z Európy však nebude nič platná, ak Kosovo samo neprijme väčšinový záväzok vytvoriť multietnickú spoločnosť podľa európskeho vzoru.
Na základe toho, čo som mohol počas posledných dní vidieť, vrátane správania ministerského predsedu Hashima Thaciho, môžem povedať, že väčšina týchto udalostí je povzbudzujúca a vyvoláva vo mne nádej, že táto multietnická spoločnosť je pevne zakorenená v mysliach tých, ktorí nesú zodpovednosť za túto krajinu.
V nadchádzajúcich dňoch budeme svedkami niekoľkých demonštrácií, predovšetkým v Srbsku. Mali by sme zachovať trpezlivosť. Mali by sme smerom k Srbsku natiahnuť ruky. Mali by sme pochopiť, že tam teraz vládne akýsi spoločný pocit straty a mali by sme, predovšetkým, oceniť to, čo povedal pán Jeremič v parlamentnom výbore v súvislosti so zrieknutím sa násilia a bojkotov. To je ten základný prvok a tiež základ pre budúce diskusie so Srbskom. Chceme sprevádzať Srbsko na ceste k pripojeniu sa k Európskej únii. Toto rozhodnutie sa však musí prijať v Belehrade. My toto rozhodnutie za Srbsko urobiť nemôžeme.
Som si plne vedomý situácie v Kosove. Je to miesto spolunažívania mnohých ľudí. Možno, že v súčasnosti sú jeden voči druhému popudení, ja sa však nazdávam, že v budúcnosti môžu držať spolu a pracovať jeden vedľa druhého. Toto spolunažívanie musí byť cieľom našich politík, vrátane našich politík tu, v Európskej únii a v Európskom parlamente.
(potlesk)
Jelko Kacin (ALDE). - (SL) Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, vážený pán minister, situácia v Kosove je celkom umiernená, svojim spôsobom je dokonca príkladná a sľubná, s výnimkou severu, kde žijú Srbi. Jednotliví Srbi sa dopúšťajú činov podpaľačstva, čo samozrejme nie je správne. Vyhlásenie nezávislosti v kosovskom zhromaždení bolo dôstojné, rešpektujúce všetkých obyvateľov žijúcich v danom regióne, a prebehlo v duchu, ktorý by mal byť príkladom pre budúcnosť. Obyvatelia Kosova si zaslúžili našu dôveru, a my im musíme dôverovať, pretože robia rozhodnutia o svojej budúcnosti. Úprimne si želajú, aby sa ich budúcnosť už čoskoro stala budúcnosťou, v ktorej budú súčasťou Európy.
Ako spravodajca pre Srbsko som privítal jeho uvážlivý postup, ktorý nezaviedol žiadne ekonomické sankcie voči Kosovu. V tejto veľmi emotívnej dobe pre Srbsko viem celkom dobre pochopiť hrubé a výhražné výroky niektorých politikov. Ich kroky však musia byť rozumné a musia odrážať európske hodnoty. Kosovu by mal jeho nezávislý status umožniť získať prístup k zdrojom Medzinárodného menového fondu a k zahraničným investíciám, ktoré by mu pomohli k ďalšiemu rozvoju.
Je dôležité posilniť obchodné vzťahy medzi Kosovom a Srbskom, pretože sa tým stimuluje hospodársky rast a prispeje to k jeho európskej integrácii. Iba štáty môžu byť členmi Európskej únie a Kosovo sa stalo štátom.
Teraz už aj Srbi žijúci v Kosove majú európsku perspektívu. Aj Srbsko by malo čo najskôr začať napredovať a obnoviť a zintenzívniť svoje úsilie v súvislosti so svojou európskou perspektívou. Vládne pracovné skupiny teraz musia pracovať ešte tvrdšie. Mali by pripraviť ďalšie kroky pre Srbsko, pre jeho hospodárstvo a jeho obyvateľov, ktoré by ich priblížili k Európskej únii, pretože presne to si tamojší občania nesmierne želajú. Útoky na veľvyslanectvá členských štátov Európskej únie v Belehrade nepredstavujú cestu, ktorá vedie do Európskej únie, a nebola to ani predstava väčšiny Srbov.
Teraz, keď sa srbskí veľvyslanci v krajinách, ktoré uznali nezávislosť Kosova, dočasne vracajú domov, by sa ich predstavitelia mali aktívnejšie zapojiť do vysvetľovania krokov, ktoré Srbsko robí na ceste do Európskej únie. Neexistuje žiadna cesta späť, jediná cesta, ktorou sa dá v budúcnosti uberať, je cesta smerujúca do Európskej únie.
Moje záverečné slová patria pánovi ministrovi Samardžičovi. Podpaľačstvo je nezákonné všade na svete. V poslednom desaťročí bolo vypálených až príliš veľa dedín. Srbi v Kosove by mali dostať možnosť zapojiť sa a podieľať sa na rozhodovacom procese v novej a nezávislej krajine. Dúfam, že Belehrad vydá jasnú výzvu na účasť. To je to, čo si zaslúžia Srbi aj Albánci. To je to, čo si zaslúži celý región západného Balkánu a Európska únia.
Hanna Foltyn-Kubicka (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova stavia medzinárodné spoločenstvo a, predovšetkým, Európsku úniu pred veľmi zložitú a zodpovednú úlohu. Táto udalosť výrazným spôsobom skomplikovala situáciu v členských štátoch aj v štátoch, s ktorými Európska únia spolupracuje a posilňuje svoje väzby, medzi ktoré patria napríklad Ukrajina a Gruzínsko. Nedávne demonštratívne stretnutie medzi ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Sergejom Lavrovom a vedúci osobnosťami Abcházska a Južného Osetska, dvoma rebelskými republikami, ktoré sa nachádzajú na území Gruzínska, je predzvesťou možného správania zo strany ruskej vlády. Ešte pred vyhlásením kosovskej nezávislosti Kremlin varoval, že bude jej uznanie považovať za precedens, ktorý bude následne používať vo vzťahu k separatistickým režimom, ktoré sú lojálne voči Rusku. Nie bezdôvodne je Balkán považovaný za jeden z najvýbušnejších bodov na planéte.
Vyhlásenie nezávislosti preto môže spôsobiť nestabilitu napríklad v Bosne a Hercegovine, od ktorej sa budú môcť chcieť odčleniť provincie obývané Srbmi. Vzniknutá situácia si vyžaduje od medzinárodného spoločenstva obzvlášť dobre premyslené a zodpovedné rozhodnutia, ktorých výsledkom bude mier a pokoj.
Bart Staes (Verts/ALE). - (NL) Vážený pán predsedajúci, vyhlásenie nezávislosti Kosova kosovským parlamentom, ktoré sa uskutočnilo minulú nedeľu, bolo neodvratné a predstavovalo jednu z posledných etáp rozpadu bývalej Juhoslávie. Každý, kto pozná situáciu v danej oblasti, vie, že Kosovo sa po deviatich rokoch správy pod dohľadom OSN a po dvadsiatich rokoch diskriminácie pred touto správou nemohlo jednoducho vrátiť späť a byť znova súčasťou Srbska. V tejto súvislosti je vyhlásenie nezávislosti celkom prirodzeným procesom. Okrem toho sa toto vyhlásenie odohralo pokojne, rozvážne, bez emócií a s plným rešpektovaním Ahtisaariho plánu zo strany kosovského parlamentu. Ministerský predseda Kosova ubezpečil medzinárodné spoločenstvo veľmi konkrétne, že Kosovo bude v plnej miere ochraňovať a dodržiavať práva menšín. Mimochodom, mohol by som svojim kolegom poslancom pripomenúť, že všetky menšinové skupiny v Kosove aktívne podporujú jeho nezávislosť? Jedine Srbi, so svojou nekompromisnosťou a urazenou hrdosťou, sú proti. V tomto zmysle bol prejav srbského ministra zahraničných vecí veľmi nešťastný.
Žiadna z týchto skutočností však neuberá z faktu, že budúcnosť Srbska aj Kosova je stále v Európskej únii. Teším sa na to s veľkým nadšením.
Athanasios Pafilis (GUE/NGL). - (EL) Vážený pán predsedajúci, odvolávanie sa na medzinárodné právo, zásady OSN a Helsinský záverečný akt zo strany Rady a Komisie je skutočne ironické a provokatívne. Rada a Komisia, tým že uznali nezávislosť Kosova, dnes všetky tieto dokumenty porušujú, a spoločne s nimi aj uznesenie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z roku 1999, na základne ktorej je Kosovo súčasťou srbského územia.
Ide o evidentné prekresľovanie hraníc, ktoré bolo presadené a zosnované Spojenými štátmi, a na ktorom spolupracovala aj samotná Európska únia. Zastavte toto pokrytectvo! Už dva roky diskutujete o tom, ako sa Kosovo stane nezávislé a ako tam Európska únia vyšle svoje jednotky, aby ochraňovali jej záujmy v danom regióne.
Myslíme si, že situácia je nesmierne vážna. Jej dôsledkom bude to, že sa v krátkom čase vytvoria nové body napätia a nestability na Balkáne a na celom svete, pretože bude slúžiť ako nový precedens. Vaša imperialistická dogma v podobe „rozdeľuj a panuj“ je dobre známa. Existujú plány na rozdelenie mnohých krajín vo svete, aby ste ich následne mohli kontrolovať.
Myslíme si, že obyvatelia Balkánu a kosovskí obyvatelia albánskeho pôvodu sa ocitnú pred novou búrkou, ktorá vznikne v dôsledku stretov záujmov medzi Spojenými štátmi, Európskou úniu a Ruskom.
To je aj dôvod nášho nesúhlasu. Sme presvedčení, že vlády by nemali uznať nezávislosť tohto „štátu“, ktorý sa v budúcnosti stane protektorátom, a domnievame sa, že obyvatelia Balkánu a Európy by to nemali dovoliť.
Georgios Georgiou (IND/DEM). - (EL) Vážený pán predsedajúci, kedykoľvek sa moc zákona prikloní na stranu silnejšieho, výsledkom je utrpenie.
Jedine v prípade Kosova sme mohli byť svedkami toho, ako sa veci diali rýchlosťou svetla. Počas 40 rokov môjho pôsobenia v diplomacii som ešte nezažil takú rýchlosť, nielen v procese vyhlásenia nezávislosti, ale tiež v procese uznania tejto nezávislosti zo strany niektorých európskych štátov.
To, čo však tieto štáty v skutočnosti uznali, nie je nezávislosť Kosova, ale Pandorina skrinka. Ja sám som sa ešte nikdy nestretol s takou zvláštnou situáciou. Kosovo samo osebe nie je prípadom sui generis, ale zriadenie vojenskej základne v Kosove, takým prípadom je.
V každom prípade sa domnievam, že sme zišli zo správnej cesty. V tomto Parlamente, pred očami poslancov Európskeho parlamentu, ktorí tu zastupujú demokratické vlády v Európe, demokratické strany a demokratické cítenie, som počul z úst niektorých z nás tvrdenia: „Viete, zasiahli sme, aby sme vyriešili problém, ktorý sa nepodarilo vyriešiť pánovi Ahtisaarimu.“ Kto sme my? Sme odvolacím orgánom? Je tento parlament odvolacím súdom?
Namiesto toho, aby sme sa strachovali o to, čo sa zajtra bude diať v Kosove, by bolo lepšie, pán predsedajúci, keby sme sa zamysleli nad tým, čo sa stane, keď sa týmto urážlivým a arogantným spôsobom poruší status OSN.
Jana Bobošíková (NI). - (CS) Som presvedčená, že naša otázka dnes už neznie, či máme alebo nemáme uznať nezávislosť Kosova. Otázka znie, ako udržať politickú a bezpečnostnú situácie v regióne, v ktorom vládne atmosféra etnickej nenávisti a strachu a kde je 40 % nezamestnanosť.
Nezávislosť Kosova prichádza paradoxne v dobe, kedy európske krajiny smerujú k politickému federalizmu. Balkánska realita však jasne odráža fakt, že politika Európskej únie jednoducho neponúka riešenie, ktoré by viedlo k zachovaniu celistvosti štátu a zároveň k pokojnému spolunažívaniu všetkých etnických a náboženských entít.
V tomto ohľade znie pomenovanie tohto roku rokom multikultúrneho dialógu takmer ako výsmech.
Dámy a páni, pred rokmi Spojené štáty a Európska únia spoločne vyhlásili, že neuznajú kosovskú nezávislosť. Teraz však nielen Spojené štáty, ale aj mnoho členských štátov Únie uznali nezávislosť Kosova. Je teda jasné, že proces profilovania národnostných entít existuje a bude existovať, nie je celosvetovo zvládnutý a smeruje ku prerušeniu alebo narušeniu vzťahov s pôvodným štátom. Preto môže byť našim cieľom len jediné: snažiť sa zabrániť krviprelievaniu.
Bernd Posselt (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán úradujúci predseda Rady, moje myšlienky sa nezadržateľne vracajú o 17 rokov späť, kedy Slovinsko vyhlásilo svoju nezávislosť. Ministrom zahraničných vecí bol vtedy Dimitrij Rupel. Väčšina významných krajín v OSN a EÚ a väčšina členských štátov Európskej únie sa v tom čase zdráhala uznať nezávislosť Slovinska. Minister zahraničných vecí jedného z veľkých členských štátov Európskej únie povedal, že ak by sa Slovinsko stalo nezávislé, ostatné štáty by ho držali v izolácii 50 rokov. Dnes je Slovinsko uznávanou, rešpektovanou a úspešnou krajinou, ktorá zároveň vykonáva kvalitnú prácu ako predseda Rady Európskej únie. Niektoré z výrokov, ktoré dnes v tomto Parlamente zazneli, by sa preto mali vnímať relatívne, z hľadiska ich historických súvislostí.
Teším sa, že Kosovo je teraz nezávislé, pretože po desaťročiach útlaku a po nedávnej genocíde, ktorú sa podarilo zastaviť len s medzinárodnou pomocou, majú Kosovčania konečne svoj vlastný slobodný a demokratický štát. Vyzývam Srbsko, aby si uvedomilo, že toto je tiež príležitosť pre srbských občanov pohnúť sa dopredu, smerom k svojej európskej budúcnosti, a zanechať za sebou bremeno minulosti. V takom prípade sa však musí vzdať násilia! Srbský minister pre Kosovo v takom prípade nemôže privítať fakt, že boli na hraniciach s Kosovom podniknuté útoky na jednotky OSN. Nie je vhodné obviňovať demokraticky zvolených vedúcich predstaviteľov Kosova z velezrady, namiesto toho, aby sa s týmito obeťami genocídy začal vytvárať susedský dialóg.
Jasnejšie to už neviem povedať: je neprijateľné, aby biskup Artemije, ktorý je predstaviteľom ortodoxnej cirkvi, vyzýval na vojnu. Je to jednoducho neprijateľné! Jednu vec musíme povedať jasne: my, Európska únia, musíme pomôcť Srbsku na jeho ceste smerom k Európe, Srbsko však musí tiež zohrať svoju úlohu pri vytváraní pokojnej, dobrej a susedskej atmosféry. Tri štvrtiny poslancov tohto Parlamentu boli a sú za nezávislosť Kosova, preto nie je možné povedať, že Európska únia je rozdelená, a ja som rád, že teraz vstupujeme do európskej budúcnosti, ktorá prinesie prospech pre celý náš región.
(potlesk)
Csaba Sándor Tabajdi (PSE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, to, že vyhlásenie nezávislosti Kosova je neodvratné, bol fakt, ktorý sa stával čoraz jasnejší. Našim prvoradým cieľom je zaistiť úspešné vyriešenie situácie v Kosove, aby sme zabezpečili stabilitu v regióne, upevnili príslušnú pozíciu Európskej únie a vytvorili protektorát EÚ, avšak bez toho, aby sme na seba prevzali úlohu vladára.
Na jednej strane viem pochopiť bolesť Srbov: moja krajina stratila po prvej svetovej vojne 60 % svojho územia. Srbsko stráca takmer jednu pätinu svojho územia. Pre každý národ je tragédiu stratiť kolísku svojej histórie, štátnosti a náboženstva. Na druhej strane je faktom, že Srbsko už dávno stratilo všetky morálne práva, ktoré malo voči Kosovu, pretože srbskej vláde sa nepodarilo poskytnúť vhodnú vlasť albánskej komunite, ktorá tam žila.
Sme presvedčení, že diplomatická odpoveď zo strany Srbska neohrozí integráciu tejto krajiny do Európskej únie. Musíme Srbsku pomôcť vyrovnať sa so svojou stratou tak, že urýchlime jeho konvergenciu s Európskou úniou. Je dôležité ponúkať gestá a vysielať pozitívne signály. Z toho dôvodu je nesmierne dôležité, aby Európska únia prijala jasný akčný plán na zmiernenie vízových požiadaviek pre Srbsko a ďalšie krajiny západného Balkánu. Pokúsme sa urýchliť integráciu Srbska bez toho, aby sme v akomkoľvek ohľade zmiernili naše požiadavky.
Je pochopiteľné, že niektoré členské štáty Európskej únie majú svoje výhrady. Viem sa vžiť do obáv Cyprusu a Španielska, pretože sú oprávnené, som však zaskočený obavami, ktoré vyslovila rumunská a slovenská politická elita. Nikto neohrozuje integráciu týchto krajín. Separácia a jednostranné vyhlásenia nezávislosti nesmú v budúcnosti vytvoriť precedens pre Európsku úniu. Na druhej strane, vykonávanie Ahtisaariho plánu, ktorý poskytuje bezpečný režim pre menšiny, môže vytvoriť pozitívny precedens, ktorý by Európa mohla v budúcnosti nasledovať v súvislosti s ochranou menšín. Ďakujem za vašu pozornosť.
István Szent-Iványi (ALDE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister zahraničných vecí, vyhlásenie nezávislosti Kosova a naše uznanie tejto nezávislosti sa nerovná voľbe menšieho zla. Je to jediný vhodný krok, ktorý v súčasnej situácii môžeme podniknúť.
Rokovania, bohužiaľ, nepriniesli žiadne výsledky a pretrvávajúci neúspech v otázke dosiahnutia dohody o statuse Kosova neustále destabilizoval celý región. Neexistoval žiadny iný spôsob vyriešenia tejto situácie než ten, ktorý sa odohral minulý týždeň – definitívne vyriešenie otázky kosovského statusu a uznanie kosovskej nezávislosti.
Privítali sme skutočnosť, že výrazná väčšina kosovského parlamentu hlasovala za Ahtisaariho plán. Očakávame, že Kosovo teraz premení ustanovenia Ahtisaariho plánu na konkrétne kroky, a že bude prikladať zvláštny dôraz ustanoveniam, ktoré sa týkajú ochrany menšín. Ahtisaariho plán predstavuje najodvážnejší európsky režim pre ochranu menšín a môže slúžiť ako vzor a príklad dobrej praxe pre celý región. Preto je nesmierne dôležité, aby sme Kosovo v tejto otázke brali na zodpovednosť.
Budúcnosť Kosova a Srbska je v Európskej integrácii. Teraz je tento cieľ pre obe tieto krajiny ľahšie dosiahnuteľný. Zbavili sa pochmúrneho a degradujúceho problému, ktorý až doteraz pohlcoval všetku kreatívnu energiu obidvoch krajín. To, či využijú túto príležitosť, bude závisieť od nich samých. Ak ju využijú, potom Kosovo aj Srbsko musia dostať všetku podporu, ktorú im Európska únia môže poskytnúť, obzvlášť v súvislosti s urýchleným zmiernením vízových požiadaviek a poskytnutím finančnej podpory.
To, že Európska únia jednomyseľne schválila mandát civilnej misie v Kosove je skutočne výborné. O to viac je však znepokojujúce, že členské štáty Európskej únie nedokázali dosiahnuť jednomyseľnosť v otázke uznania nezávislosti Kosova. Ak Európska únia chce, aby ju na medzinárodnej politickej scéne brali vážne, potom jednoducho nesmie dopustiť, aby sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus v dôležitých udalostí, ktoré sa odohrali v susednej krajine. Preto je dôležité, aby Európska únia hovorila a konala jednohlasne.
Na záver by som chcel povedať, že želám Kosovu a všetkým jeho obyvateľom veľa úspechov a všetko najlepšie do budúcnosti.
Mario Borghezio (UEN). - (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, výrok pána predsedu Pötteringa, že vyhlásenie nezávislosti vyjadruje vôľu kosovských obyvateľov prevziať kontrolu nad svojim osudom, je výrokom, ktorý má historickú dôležitosť.
Nezávislosť Kosova predstavuje konkrétne uplatnenie zásady na sebaurčenie v Európe, ľuďmi, ktorí sú sankcionovaní Chartou OSN. Samozrejme, mnohí z nás sú veľmi znepokojení vytvorením prvého islamského štátu v Európe, ktorý privítali všetky džihádistické médiá, napríklad aj oduševnený vodca islamského satelitného televízneho kanálu Al-Arabiya. Sme tiež znepokojení osudom, ktorý čaká srbskú ortodoxnú kresťanskú menšinu, ktorú nám pripomínajú múdre slová z Vatikánu.
Je to však – a toto by som chcel zvlášť zdôrazniť – nepochybne dôležitý právny a politický precedens. Nemá zmysel to zapierať. Tento precedens je dôležitý pre európskych občanov od Korziky po Flámsko, od Sardínie po Baskicko, od Bretónska po Occitániu, aj v našej Padánii, čo sú všetko národy, ktoré sú, bohužiaľ, bez vlastného štátu, a ktoré snívajú sen o sebaurčení a slobode. Nech žije Európa ľudu! Nech žije slobodná Padánia!
Roberto Musacchio (GUE/NGL). - (IT) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, keď niekto koná v rozpore s medzinárodným právom, Európa je rozdelená a rozštiepená.
Jednostranné kroky vytvárajú veľmi vážne precedensy. Prejav pána Borghezia, ktorý sme si mohli v tejto súvislosti práve vypočuť, je to jasným dôkazom. V tejto atmosfére, ktorá je všetko možné, len nie pokojná a ktorá je plná geopolitických porovnaní, začína narastať napätie. Európe chýba jednota, autoritatívnosť a transparentnosť. Dokonca sme sa mohli dočítať o stretnutiach, ktoré sa uskutočnili medzi vládou krajiny, ktorá v súčasnosti predsedá Európe, a administratívou Spojených štátov, na ktorých táto administratíva predložila svoje návrhy pre líniu, po ktorej by sme sa mali uberať. Nie je žiadna náhoda, že tento Parlament je dnes politicky neschopný, napriek oslavám z novej zmluvy. Jediný spôsob, ako otočiť list, je vrátiť sa späť k medzinárodnému právu, ako k nezávislej vízii, ktorá vidí celý región Balkánu v Európe, a ktorá uznáva práva celej tejto oblasti. Dúfam, že nie je príliš neskoro.
Vladimír Železný (IND/DEM). - (CS) Pokus Európskej únie o prehlásenie, že Kosovo je unikátnym prípadom, nie je nič iné, než zahanbujúcim príkladom zbožného želania. Kosovo nielenže vytvára nebezpečný precedens, ale má aj historickú predlohu. Je totiž zrkadlovým obrazom situácie v Československu a jeho nemeckej menšiny v tridsiatych rokoch minulého storočia.
Ako ironicky sa dejiny dokážu opakovať! Prvé štyri krajiny Európskej únie, ktoré spoločne prehlásili, že odštiepeneckú republiku uznajú, boli všetky štyri signatármi Mníchovskej zrady. Zatiaľ, čo v tej dobe, pred osemdesiatimi rokmi, Chamberlain, Daladier Mussolini a Hitler rozparcelovali Československo, dnes opäť Británia, Francúzsko, Taliansko a Nemecko uznávajú rozparcelovanie Srbska. Odtrhávajú od Srbska jeho historické územie s kosovským poľom, kde sa v roku 1389 pokúsila srbská nobilita v hrdinskej bitke zastaviť postup otomanských Turkov do Európy. Tam sa zrodila srbská identita. A my teraz ako Európska únia toto historické srdce Srbska transplantujeme inam. Hanbime sa, Mníchovčania!
Sylwester Chruszcz (NI). - (PL) Vážený pán predsedajúci, v dnešnej diskusii o srbskej provincii Kosovo by som chcel predovšetkým zaprotestovať proti nezákonným krokom albánskych orgánov, ktoré boli inšpirované Spojenými štátmi. Vo svetle rozkladu srbského štátu je reakcia Európskej únie a niektorých členských štátov doslova šokujúca. Európska únia podporuje albánskych separatistov a zároveň sa rozhodla vytvoriť misiu v Kosove, ktorá je pochybná z hľadiska medzinárodného práva a v rozpore so stanoviskom OSN. Som šokovaný, že orgány Európskej únie chcú byť jednou zo strán v tomto balkánskom konflikte, a to aj napriek tomu, že na to nemajú žiadne právo ani žiaden mandát. Akým právom sa Brusel opäť raz mieša do záležitostí zvrchovaného štátu a od základov tým porušuje medzinárodné dohody?
To, čo sa v pondelok dialo v Bruseli, mi pripomína Mníchovskú konferenciu z roku 1938. Dnes medzinárodné spoločenstvo opäť raz mlčí a dovoľuje Berlínu a Washingtonu realizovať svoje vlastné záujmy. Po prvý krát od roku 1945, v rozpore s medzinárodným právom, sa menia hranice Európy z etnických dôvodov. Domino efekt a následné konflikty previazané s krokmi albánskych separatistov sú neodvratné. Človek nepotrebuje mať veľkú predstavivosť, aby si predstavil, ako môže potenciálna nezávislosť tejto srbskej provincie podnietiť etnické nepokoje v iných častiach Európy a sveta.
Sorin Frunzăverde (PPE-DE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, po dvadsiatich rokoch politických a vojenských konfrontácií, po dvadsiatich rokoch významných chýb na Balkáne, sa sami seba pýtame, či kosovské riešenie, konkrétne, jednostranné vyhlásenie nezávislosti kosovskej provincie, je zákonné a príhodné.
Kosovské riešenie nie je zákonné, ani príhodné. Nie je zákonné, pretože žiadna zásada medzinárodného práva neoprávňuje na jednostranné vyhlásenie nezávislosti kosovskej provincie. Okrem toho, generálny tajomník Organizácie spojených národov sám nevedel odpovedať na otázku, ktorá mu bola nedávno položená v súvislosti s tým, či je toto riešenie zákonné alebo nezákonné a opustil tlačovú konferenciu, ktorá sa konala v sídle OSN. Príhodné nie je preto, že vytvára nebezpečný precedens. Nie pre členské štáty Európskej únie, nie pre Slovensko alebo Rumunsko, krajiny, ktoré majú emancipovanú a modernú legislatívu pre oblasť menšín. Vytvára nebezpečný precedens pre Abcházsko a Južné Osetsko a, predovšetkým, pre podnesterskú oblasť, kde existujú zmrazené konflikty od doby kosovského konfliktu. V každom prípade to však vytvára nebezpečný precedens aj pre Balkán, napríklad pre Srbskú republiku, pre ďalšie regióny, ktoré sú na Balkáne obývané menšinami. A v konečnom dôsledku to tiež vytvára nebezpečný precedens pre Európsku úniu.
Často sa hovorí, že Balkán produkuje viac histórie je než schopný zvládnuť. Zdá sa, že tentoraz Balkán vyprodukoval viac histórie, než je schopná zvládnuť samotná Európska únia. Dôkazom je skutočnosť, že tu stojíme rozdelení v názore na uznanie nezávislosti kosovskej provincie.
Môžem vám povedať, že Rumunsko neuzná nezávislosť kosovskej provincie a tento národný krok podporuje aj rumunská delegácia v Európskej ľudovej strane. Dámy a páni, všetci veľmi dobre vieme, videli sme to tu, v tejto miestnosti, ako by sme mali postupovať v súvislosti so Srbskom. Jeho budúcnosť je jasná, európska. Nevieme však, ako by sme mali postupovať v prípade Kosova. Musím sa vám priznať – a dúfam, že ku mne budete v tomto zhovievaví – že samotný vízový systém, teda liberalizácia tohto vízového systému, nebude postačovať k tomu, aby sa tento región našej Európy rozvíjal.
Kristian Vigenin (PSE). - (BG) Vážený pán predsedajúci, vážený pán Rupel, vážený pán Rehn, teraz je možno príhodný čas, aby sme znova vyjadrili svoju ľútosť nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť žiadnu dohodu o statuse Kosova medzi Srbskom a Kosovom. Tieto rokovania však nemohli pokračovať donekonečna, keďže každá z týchto dvoch strán neustále trvala na svojom stanovisku, ktoré sa vzájomne vylučovali.
Mohli by sme vyjadriť aj svoje poľutovanie nad tým, že Srbsko a srbskí občania musia dnes zaplatiť účet za veľký srbský nacionalizmus, ktorému krajina dáva zbohom, aj keď s určitými ťažkosťami. Musíme však byť realisti a zdôrazniť, že nezávislosť Kosova, aj keď to nie je nezávislosť v plnom zmysle slova, je skutočnosťou, reálnym faktom, ktorý, samozrejme, vytvára novú kvalitu v súvislosti s prebiehajúcimi procesmi. Musíme tento fakt vziať do úvahy, pričom spory o tom, či by sme mali alebo nemali uznať jeho nezávislosť, nemenia nič na tom, že tento fakt existuje.
Nedá sa nezamyslieť na možnými dôsledkami, ktoré tento krok bude mať na stabilitu juhovýchodnej Európy. Dúfajme, že tieto dôsledky budú mať len krátkodobú povahu. Napriek tomu je dôležité, aby Európska únia podnikla niekoľko dôležitých krokov: po prvé, aby asistovala pri zriaďovaní príslušných administratívnych a vládnych štruktúr v Kosove, ďalej, aby urýchlila integráciu Srbska urýchleným podpísaním dohody o stabilizácii a pridružení, a, nakoniec, aby venovala osobitnú pozornosť Macedónsku, Bosne a Hercegovine a Čiernej Hore, pretože existuje riziko, že v juhovýchodnej Európe kvôli stromu neuvidíme les.
Sarah Ludford (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, súhlasím s tými, ktorí povedali, že skutočne neexistovala žiadna iná možnosť než nezávislosť Kosova. Európska únia sa podujala na vôbec najväčšiu civilnú misiu vo svojej histórii a bude veľmi dôležité, aby táto misia dopadla úspešne. Je to skutočne výnimočná situácia. Je dosť ťažké vysvetliť nezasväteným osobám, ako je možné, že aj napriek tomu, že nie všetky členské štáty sa dokážu zhodnúť v otázke uznania nezávislosti Kosova, všetky podporujú misiu EULEX. Veď krajina ako Španielsko prispieva svojimi ľudskými zdrojmi k tejto misii – toto je charakteristické pre Európsku úniu a pre Brusel. Táto misia však musí byť úspešná.
Súhlasím s pánom komisárom Rehnom, že odkaz vyslaný Srbsku musí znieť, že je čas obrátiť list, pričom, ako tu už spomenuli aj iní, bolo tak trochu sklamaním vypočuť si dnes popoludní prejav pán Jeremiča, srbského ministra zahraničných vecí. Viem pochopiť čerstvý charakter a určitý pocit krivdy, veci sa však musia dať rýchlo do pohybu.
Dúfam, že ministerský predseda Thači vysvetlí svojim krajanom veľmi zrozumiteľne a jasne, že ochrana srbskej menšiny a ďalších menším v Kosove je absolútnou prioritou, pretože násilie sa nebude tolerovať. V tejto súvislosti som bola sklamaná, že srbský minister zahraničných vecí neodsúdil násilie, ktorého sa Srbi počas posledných niekoľkých rokov dopúšťali. Povedal, že Srbsko toto násilie nepodporovalo ani nepodnecovalo, nepoužil však vo svojom prejave slovo „odsudzujem“, čo bolo pre mňa sklamaním.
Nakoniec, ako to tu už povedali aj iní, dôležitou vecou bude hospodársky vývoj. V Kosove je 40 % nezamestnanosť a obrovská nezamestnanosť je tiež v Srbsku. Pohnime sa spoločne smerom k rýchlej integrácii do Európskej únie prostredníctvom liberalizácie vízového styku, ktorá sa, dúfam, uskutoční čo najskôr.
PREDSEDÁ: PÁN BIELAN podpredseda
Seán Ó Neachtain (UEN). - (GA) Vážený pán predsedajúci, s radosťou som privítal vyhlásenie nezávislosti Kosova, ktoré prebehlo minulú nedeľu.
Od hrozného bombardovania Kosova, ktoré sa uskutočnilo na príkaz Miloševičovho režimu, prešlo už deväť rokov. Kosovskí obyvatelia majú právo na nezávislosť, pričom udalosti posledných deviatich rokov svojim spôsobom prispeli k dosiahnutiu tejto nezávislosti. Je nesmierne dôležité, aby boli plne rešpektované občianske a politické práva srbskej menšiny, ktorá naďalej žije v Kosove.
Európska únia bude musieť pomôcť kosovskej vláde a podporiť rozvoj hospodárstva v tejto krajine, pretože úroveň nezamestnanosti v Kosove je v súčasnosti okolo 40 %, a toto číslo je potrebné znížiť.
Dúfam, že toto je nový začiatok pre Kosovo a že Európska únia v nadchádzajúcich rokoch ochotne podporí znovuvybudovanie tohto nového štátu. Dúfam tiež, že sa stane príkladom želania Európskej únie, aby ľudia a spoločenstvá dokázali žiť v harmónii.
Georgios Papastamkos (PPE-DE). - (EL) Vážený pán predsedajúci, Európska únia nebuduje štáty, iba ich k sebe pričleňuje. Rozdielne európske názory na kosovský problém nás nútia pripustiť, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika neuspela. Vnútorné konzultácie v rámci Európskej únie padli za obeť politickej sile jej členských štátov.
V článku 11 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, ako základná podmienka, že Európska únia bude konať v súlade so zásadami Charty Organizácie spojených národov, princípmi Záverečného helsinského aktu a cieľmi Parížskej charty, vrátane tých, ktoré pojednávajú o vonkajších hraniciach.
Keďže Európska únia je úniou zákona, ako povedal pán Salafranca, na akých základoch stojí európska právna zodpovednosť? Z akého konkrétneho právneho základu vychádzali niektoré členské štáty, keď sa dožadovali uznania (nezávislosti Kosova) na základe medzinárodného práva?
Uznesie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z roku 1999 neposkytuje dostatočné opodstatnenie ani oprávnenie na tento krok. Závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy týkajúce sa povahy sui generis prípadu situácie v Kosove sú také, že pre tento konkrétny prípad neexistuje žiadny precedens. Dúfam, že sa ním taký precedens nevytvorí. Je totiž jedinečný. V záveroch Rady je osobitné zmienka o dodržiavaní základných zásad zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov, ktoré, ako je výslovne uvedené, týmto nie sú spochybnené.
Nakoniec by som vám chcel pripomenúť, že tieto zásady tvoria jadro medzinárodného práva pre zákonom stanovené právo.
Manuel Medina Ortega (PSE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, táto diskusia je už v pokročilom štádiu a z toho dôvodu si nemyslím, že k nej môžem ešte nejakou veľkou mierou prispieť, dokonca ani čo sa týka vášne. Myslím si však, že by sme sa mali zamerať na medzinárodné právo a medzinárodné záväzky.
Dňa 16. decembra 1991 prijali ministri Európskej únie usmernenia pre uznanie nezávislosti nových štátov vo východnej Európe a na území bývalého Sovietskeho zväzu a zároveň potvrdili rešpektovanie nedotknuteľnosti všetkých hraníc ako aj skutočnosť, že hranice je možné meniť jedine mierovou cestou prostredníctvom spoločnej dohody.
Po druhé, v uznesení Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, na základe ktorého je Európa momentálne prítomná v Kosove, je výslovne uvedené, že sa musia rešpektovať zásady zvrchovanosti a územnej celistvosti Juhoslovanskej federatívnej republiky a ďalších krajín v tomto regióne.
Bolo spáchané porušenie medzinárodného práva, záväzkov európskych krajín a uznesení OSN. Dôsledky budú nás všetkých stáť veľmi draho.
Bogusław Rogalski (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, uznanie nezávislosti Kosova sa rovná otvoreniu Pandorinej skrinky v Európe. Je to nebezpečný precedens, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom, predovšetkým s uzneseniami OSN, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že Kosovo tvorí neoddeliteľnú súčasť Srbska.
Dnes sa s medzinárodným súhlasom podnikajú kroky smerujúce k rozkladu jedného z európskych štátov. Tieto slová hovorím ako poslanec Európskeho parlamentu za krajinu, ktorá už takýto rozklad počas svojej histórie zažila. S tým jednoducho nemôžeme súhlasiť. Je to nebezpečný precedens, pretože kroky Kosova pozorne sledovali, medzi inými, aj Južné Osetsko a Abcházsko, ktoré už tiež ohlásili svoj záujem odtrhnúť sa a vyhlásiť nezávislosť. A čo máme povedať v súvislosti s Cyprom, ktorý sa zo všetkých síl snaží o jednotu? Tým, že sme túto situáciu vytvorili a poskytli ju ako príklad pre Cyprus, staviame jeho obyvateľov do nejasnej a dvojznačnej situácie, v ktorej nebudú môcť bojovať za jednotu svojho ostrova.
Predovšetkým je však uznanie nezávislosti Kosova, vážené dámy a páni, darom pre postupujúcu islamizáciu Európy, a domnievam sa, že to si nikto z nás neželal.
Francisco José Millán Mon (PPE-DE). - (ES) Vážený pán predsedajúci, ľutujem kosovské jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Pre Európu to nie je dobrá správa. Je to posledné ohnivko v reťazi neúspechov: neúspechu koexistovať, ktorý vyústil do krízy v roku 1999, neúspechu dosiahnuť uspokojivé riešenie zo strany zainteresovaných strán a medzinárodného spoločenstva a neúspechu Bezpečnostnej rady.
Existujú obavy, že entita, ktorej nezávislosť sa niektorí s takou rýchlosťou ponáhľali uznať, je ďalším neúspechom. Mala by vytvárať rámec pre demokratické a bezpečné spolunažívanie, v ktorom obyvatelia prosperujú a v ktorom sa dodržiavajú práva menšín. Mala by tiež prestať vytvárať problém pre stabilitu v danom regióne. Dámy a páni, Európska únia taktiež zlyhala, pretože sa jej nepodarilo nájsť vo svojom susedstve riešenie, ktoré by bolo v súlade s medzinárodným právom.
Európa by mala znamenať jednotu, nie rozdelenie; dohodu, nie multilateralizmus; de jure, nie de facto; integráciu, nie etnické rozdelenie. Ako Európania máme v tomto regióne dôležitú zodpovednosť. Boli sme vo väčšine v kontaktnej skupine, osobitný veľvyslanec OSN a jeho tím boli Európania, a bola to práve Európska rada, ktorá sa v decembri narýchlo rozhodla vyslať do Kosova misiu, aj keď pre tento krok neexistoval žiadny právny základ.
Chcel by som zdôrazniť, že odsek 15 marcového uznesenia Európskeho parlamentu znie takto: „Nazdáva sa, že prijatie nového uznesenia Bezpečnostnej rady OSN je tiež rozhodujúce pre budúcu účasť EÚ na vývoji v Kosove a že by sa nemala plánovať intenzívnejšia účasť EÚ, ak takéto uznesenie nebude existovať.“
Okolnosti v prípade Kosova sú jedinečné. Existujú však nezodpovední ľudia, ktorí majú v úmysle zmeniť hranice európskych štátov a používajú tento prípad ako precedens. Z toho dôvodu je potrebné opätovne zdôrazniť nedotknuteľnosť hraníc členských štátov Európskej únie.
Richard Howitt (PSE). – Vážený pán predsedajúci, som presvedčený, že vzhľadom fakty, že Kosovo už bolo protektorátom OSN, že toto riešenie podporuje aj generálny tajomník OSN a že rokovania neuspeli, predstavuje situácia v Kosove v našom svete skutočne jedinečný prípad. Tým, ktorí tvrdia, že ide o nezákonný krok, dokážem, že sa mýlia. Odsek 11a uznesenia OSN č. 1244 hovorí jednoznačne, že toto je „konečné vyrovnanie“. Odsek 7 konkrétne schvaľuje bezpečnosť zabezpečovanú „príslušnými medzinárodnými organizáciami ... použitím všetkých potrebných prostriedkov“.
Pripúšťam, že ide o test dôveryhodnosti Európskej únie, že každý neúspech v súvislosti s dodržiavaním práv srbského obyvateľstva v novom Kosove by naopak znamenal víťazstvo etnických čistiek, a že by sme mali zdôrazniť, že Srbsko a Kosovo budú rovnocennými partnermi ako budúci členovia Európskej únie.
Nedovoľme, aby sa duch Slobodana Miloševiča lepil na päty tohto rozhodnutia alebo tohto Parlamentu. Nech je nezávislosť Kosova pre bývalú Juhosláviu tým, čím bol pád Berlínskeho múru pre východnú Európu: upevnením mieru, predzvesťou zmierenia a platformou pre celý región.
Alojz Peterle (PPE-DE). - (SL) Po zmenách, ktoré sa odohrali, nie je našou úlohou vysvetľovať históriu alebo rozširovať poplašné správy prejavmi o domino efekte, ale podporovať vývoj, ktorý v konečnom dôsledku dopomôže k stabilizácii regiónu a privedie ho bližšie k európskym normám a európskej perspektíve.
To, že Európska únia na seba prevzala veľkú zodpovednosť, je dôležitý fakt v tomto veľmi zložitom príbehu. Bola zjednotená v rozhodnutí o misii EULEX, ktorá má pomôcť vybudovať inštitúcie a prispieť k politickému a hospodárskemu rozvoju. Európska komisia tiež stanovila opatrenia na podporu rozvoja širšieho regiónu. Zámerom všetkých týchto krokov je zmiernenie tejto nebezpečnej situácie, ktorá neponúka žiadne východiská, a odstránenie nezvyčajného paradoxu, že časť Európy, ktorá je obklopená členskými štátmi, je protektorátom OSN.
Nie je to len moje želanie, je to aj želanie iných, aby sa zmierenie, pokoj a spolupráca, ktoré v súčasnosti charakterizujú Európsku úniu, stali tiež kľúčovými zásadami alebo základmi pre spolunažívanie s Kosovom, a rovnako aj pre vzťah medzi Srbskom a Kosovom.
V týchto náročných dňoch pre Srbsko a Kosovo, a v súlade s tým, čo som povedal skôr, by som chcel oceniť slová a kroky všetkých tých, ktorí vyjadrili svoj záväzok k mieru, umiernenosti, otvorenosti a budúcnosti.
Maria Eleni Koppa (PSE). - (EL) Vážený pán predsedajúci, čelíme situácii, ktorá môže mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre región Balkánu, ale aj v medzinárodnom meradle. Vyhlásenia o tom, že ide o prípade sui generis, nás neospravedlňujú.
Obchádzanie medzinárodného práva a jeho pravidiel je nesmierne nebezpečné. Po prvý krát sa zmenili hranice bez súhlasu zainteresovaných strán a bez súhlasu Bezpečnostnej rady.
Európa zase raz ukázala svoje rozdelenie v dôležitej otázke a zopakovala svoje chyby z minulosti. Rozsah, v akom môže vojenská jednotka o sile 2 000 vojakov zaručiť bezpečnosť a stabilitu v regióne, je tiež veľmi pochybný.
Vyhlásenie nezávislosti Kosova je teraz už faktom. Podporujeme mierové a multietnické Kosovo integrované vnútri Európskej únie. Vytvorenie cesty pre rýchle zjednotenie západného Balkánu s EÚ je jediným možným riešením tejto krízy.
Je nevyhnuté, aby sa okamžite podpísal Pakt stability a rastu, predovšetkým so Srbskom, pretože je to jediný spôsob, ako môžeme poskytnúť skutočnú podporu jeho demokratickým silám. Nakoniec by som chcela povedať, že spôsob, akým bude táto situácia zvládnutá, bude zásadným testom pre európsku zahraničnú politiku.
Charles Tannock (PPE-DE). - Vážený pán predsedajúci, neviem pochopiť náhlivosť, s ktorou sa pokúšame vyriešiť otázku Kosova, pričom obchádzame OSN a ignorujeme súčasné medzinárodné právo. Myslím si, že nová štátnosť Kosova bude zložitá, pričom Európska únia, ktorej prítomnosť v Kosove bude dlhodobá, vzhľadom na nepriateľsky naladené susedné Srbsko a výskyt organizovaného zločinu, nemá v tejto otázke žiadnu únikovú stratégiu. Uznanie nezávislosti Kosova zo strany Ruska alebo Číny, ktorí sú členmi Bezpečnostnej rady OSN, je v najbližšej budúcnosti veľmi nepravdepodobné.
Práve sa nám podarilo úspešne poraniť Srbsko, ktoré sa pokúšalo zabudnúť na Miloševiča a vybudovať demokratickú budúcnosť. Strata Kosova v ňom môže vyvolať nacionalistické cítenie a nasmerovať ho smerom na Rusko, ktoré na oplátku môže uplatniť precedens kosovského prípadu na zmrazené konflikty, ktoré siahajú od podnesterskej oblasti až po Abcházsko. Je zaujímavé, že Rusko, zrejme po prvý krát v novodobej histórii, zasadne na morálny trón v medzinárodnom práve.
Viem sa vcítiť do stanoviska Cypru, ktorý sa odmietol pripojiť k väčšine členských štátov EÚ a uznať nezávislosť Kosova. Už teraz pán Talat, ktorý je vodcom takzvanej „odtrhnutej severocyperskej republiky“ vyhlasuje, že Kosovo predstavuje precedens aj pre jeho územie. Len ako poznámka na okraj pre pána Howitta: rokovania OSN neuspeli ani v prípade zjednotenia Cypru, takže táto záležitosť nie je jedinečná len pre prípad Kosova.
Prekvapivé nie sú ani obavy Španielska, v súvislosti s Baskickom a Katalánskom, a Slovenska, v súvislosti s jeho maďarskou menšinou. Zaujímavé je, že aj keď Organizácia islamskej konferencie privítala nezávislé Kosovo ako svojho potenciálneho člena, Azerbajdžan, aj keď je členom Organizácie islamskej konferencie, odmietol uznať nezávislosť Kosova, pretože sa obáva vyhlásenia nezávislosti so strany Náhorného Karabachu.
Preto, nech už Spojené štáty a EÚ vyhlasujú čokoľvek o tom, že táto otázka je prípadom sui generis, je očividné, že nie všetky krajiny sveta s nimi súhlasia.
Laima Liucija Andrikienë (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som a vyjadriť k dvom veciam. Po prvé, je veľmi dôležité, že nezávislosť Kosova bola vyhlásená až potom, čo bolo Kosovo niekoľko rokov pod dohľadom medzinárodného spoločenstva a toto medzinárodné spoločenstvo ani po dlhých rokovaniach nedokázalo nájsť lepšie riešenie daného problému, než je nezávislosť Kosova.
Z toho dôvodu, vzhľadom na pokusy Ruska dať situáciu v Kosove do súvisu so situáciami v iných regiónoch Európy, ako sú napríklad podnesterská oblasť, Južné Osetsko alebo Abcházsko, nebude ťažké použiť tento fakt ako protiargument, ktorý by bol pre Moskvu nebezpečný a nevyhovujúci.
Súhlasilo by Rusko s tým, že sa stiahne z týchto území a prenechá kontrolu nad oblasťami so „zmrazenými konfliktmi“ v Európe medzinárodnému spoločenstvu? Ak áno, potom by sme my, Európska únia, mali reálnu šancu dosiahnuť dlho očakávané riešenie a malo by nás to zaujímať.
Po druhé, je všeobecne známe, že niektoré krajiny sa pokúšajú zohriať si ruky nad pahrebou každého ohniska medzinárodnej nestability. V tomto prípade to bolo Rusko, ktoré sa pod zámienkou ochrany záujmov Srbska rozhodlo hrať svoju vlastnú geopolitickú hru a tvárilo sa, že bez jeho súhlasu sa nepodarí vyriešiť žiadny svetový problém. Táto jeho poloha nie je nová ani nečakaná.
Rusko však v tejto chvíli nie je tým najdôležitejším aktérom, pretože nemá žiadnu reálnu moc zvrátiť chod udalostí v takom smere, ktorý bol pre západ neprijateľný. Napríklad budúce pokusy Kosova stať sa členom OSN nemusia byť jednoduché, Rusko však nemôže dosiahnuť žiadnu významnú izoláciu tohto štátu na medzinárodnej scéne, pretože, keďže Kosovo bolo uznané väčšinou členských štátov Európskej únie, Spojenými štátmi a niektorými ďalšími krajinami, jeho izolácia sa stane bezvýznamná.
Vítam nezávislosť Kosova a prajem jeho obyvateľom veľa šťastia pri budovaní svojho štátu.
Ioan Mircea Paşcu (PSE). – Vážený pán predsedajúci, rozdiel medzi vonkajšou činnosťou Európskej únie a ďalších medzinárodných subjektov je dodržiavanie medzinárodnej zákonnosti a rozhodnutí OSN. Obávam sa, že podporou a uznaním nezávislosti Kosova mimo súčasného rámca medzinárodnej zákonnosti a OSN sa táto charakteristická črta vonkajších činnosti Európskej únie stáva pochybnou, ak nie úplne neospravedlniteľnou. Ostáva mi len dúfať, že nebudeme musieť ľutovať svoje rozhodnutie v otázke Kosova.
Árpád Duka-Zólyomi (PPE-DE). - (SK) Kosovo vyhlásilo nezávislosť. Nie je to prekvapenie, dalo sa to očakávať. Medzinárodná verejnosť to musí brať na vedomie. Aby v tomto regióne bol pokoj a stabilita, členské štáty EÚ musia vystupovať jednotne a maximálne podporovať vývoj v tejto krajine, a to v zmysle Ahtisaariho plánu.
Členské štáty a politici, medzi nimi aj slovenskí, ktorí neopodstatnene šíria bludy, že tento akt bude nebezpečným precedensom pre ďalšie krajiny, sú na omyle. Totiž Kosovo je ojedinelý prípad. Posúďme pôvod krvavých udalostí spred deviatich rokov, keď srbské vojenské sily uskutočnili genocídu na Albáncoch. Je úplne pochopiteľné, že albánska komunita nechce žiť v rámci srbskej republiky a násilné donútenie by viedlo k vojnovému konfliktu.
Veľmi dôležitou úlohou EÚ je vytvorenie spoločnosti rovnoprávnych občanov tak, aby menšinové komunity mali široké práva na zachovanie a rozvoj identity a právo na vlastnú verejnú správu, čo pre srbské spoločenstvo znamená rozsiahlu autonómiu.
Elmar Brok (PPE-DE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa vyjadriť k trom bodom. Po prvé, skutočnosť, že sa nachádzame v tejto situácii, ukazuje, že my, ako Európska únia, sme opäť raz nedokázali presadiť svoje vlastné stanovisko medzi dvoma pólmi, ktoré predstavujú Rusko a Spojené štáty.
Mojim druhým bodom je toto: musíme teraz urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili dodržiavane menšinových a kultúrnych práv v Kosove. Z toho dôvodu odporúčam kosovskej vláde, aby v tejto oblasti vykonala početné a ďalekosiahle praktické kroky. Chcel by som sa Vám, pán úradujúci predseda Rady, poďakovať za Váš dôležitý príspevok v podobe EULEX.
Po tretie, vzhľadom na historické a kultúrne dôvody mám veľké pochopenie pre pocity, ktoré v týchto hodinách zažívajú v Srbsku. Z toho dôvodu sa nazdávam, že musíme byť trpezliví a počkať, kým si Srbsko nájde cestu do Európskej únie a musíme tento proces podporovať. Musíme však veľmi jasne vyjadriť, že násilie sa nebude tolerovať. Mali by sme aj naďalej platiť svoje finančné príspevky – v roku 2007 to bolo celkovo 187 miliónov EUR – ale len za podmienok, že veci budú napredovať mierovou cestou. Týmto spôsobom sa nám podarí vydláždiť cestu pre stabilný región.
Vytautas Landsbergis (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, Srbsko za vlády Miloševiča – a dokonca aj po ňom – nasledovalo rady svojho veľkého brata, ktoré vždy viedli k jeho porážke, namiesto toho, aby zaujalo viac realistický postoj a pokúsilo sa nájsť riešenia v podobe menej bolestivého rozvodu, s tým, že neskôr dôjde k opätovnému zjednoteniu v rámci Európy. Možno, že sa tak stane teraz.
Chcel by som uviesť jednu osobitnú poznámku určenú tým, ktorí sa obávajú jednostranného výkladu medzinárodného práva, celistvosti štátov alebo zvrchovanosti území a obyvateľstva: mali by sme pochopiť a zamyslieť sa nad faktom, že štát, ktorý sa usiluje o likvidáciu alebo vyhostenie všetkých obyvateľov, ktorí sú súčasťou iného etnika, zabíja nielen ich, ale predovšetkým svoju vlastnú zvrchovanosť – zvrchovanosť nad masovými hrobmi. Integrita cintorínov nie je prijateľným riešením. Neprijateľné sú tiež akékoľvek prirovnania k Baskicku, Quebecu alebo Abkázsku. Madrid, Ottawa, ani Tbilisi nebude týchto ľudí bombardovať a zabíjať.
Rusko je iný prípad. Rusko tiež poprelo tieto zásady svojimi činmi opakovanej genocídy a nemá žiadne právo na zvrchovanosť nad tými, ktorí ešte prežili v Čečensku, okrem stredovekého práva meča.
Adrian Severin (PSE). – Vážený pán predsedajúci, niektorí tvrdia, že keď je reč o Kosove, mali by sme odložiť bokom otázku uznania štátu a namiesto toho by sme sa mali začať zaoberať uznaním reality.
Realita je taká, že Kosovo, po svojom vyhlásení sebaurčenia, nie je nezávislé a nie je ani schopné dlhodobo existovať ako nezávislý a udržateľný štát. Bolo protektorátom a protektorátom zostane aj naďalej. Realita je taká, že Európska únia je rozdelená na takzvaných realistov a takzvaných právnych dogmatikov. Realita je taká, že tým, že Kosovo označujeme ako sui generis, priznávame, že medzinárodné právo je nedostatočné a neadekvátne, a z toho dôvodu hľadáme riešenie, ktoré je mimo zákona. To by nás viedlo k nahradeniu vlády zákona vládou sily. Myslím si, že to nie je cieľom, ani základnou hodnotou tejto Únie.
Luís Queiró (PPE-DE). - (PT) Najhoršou vecou, ktorá by sa následne po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova mohla stať, by bola politická slepá ulička, ktorá by nás dostala do nepríjemnej situácie pozorovateľov narastajúceho napätia. Z toho dôvodu si musíme stanoviť najnižšieho možného spoločného menovateľa pre naše budúce rozhodnutia a postupy. V tomto ohľade ma to, čo povedal úradujúci predseda Rady, veľmi nepotešilo, vzbudilo to však vo mne nádej. Musíme Kosovu pripomenúť, že cesta, ktorú si teraz vyberie, nevyhnutne ovplyvní jeho budúce vzťahy s Európskou úniou a že sme z toho dôvodu ochotní mu pomôcť. Máme tiež povinnosť – ktorá je v našom vlastnom záujme – vystrieť obe ruky smerom k Srbsku a povedať, že sme pevne presvedčení, že budúcnosť Srbska je v Európe.
Nesnažme sa dvadsať rokov po páde sovietskeho impéria vyprovokovať to, čo sa komunistom v tej dobe nepodarilo: vložiť Srbsko do výhradnej sféry Moskvy. Túto chybu nesmieme urobiť.
Jaromír Kohlíček (GUE/NGL). - (CS) Vážené dámy, vážení páni, tak sme sa teda dočkali. Áno, vy, ktorí chcete, aby bol v Spojených štátoch uznaný nezávislý Texas, vy, ktorí chcete odtrhnúť západ Rumunska ako čisto maďarské územie, vy, ktorí chcete samostatné Škótsko, Katalánsko, Baskicko, ďalšie štáty vzniknú určite aj v Latinskej Amerike a Afrike.
Kosovo nie je vraj žiadny precedens. To je však omyl. Územie, ktoré bolo za pomoci okupačných síl a za ich blahosklonného prizerania etnicky vyčistené od ôsmich národností, územie, kde dnes, vedľa drog, obchodu s bielym mäsom, päťdesiatpercentnou nezamestnanosťou a stáleho tlaku na zvyšných Srbov, vyhlásia nezávislosť druhého albánskeho štátu, je zlým príkladom. Bude aj naďalej nočnou morou pre všetkých vás, ktorí ste tu doslova zmasakrovali medzinárodné právo. Hanbite sa, s novým Mníchovom by skutočný demokrat nemal nikdy súhlasiť.
Dimitrij Rupel, úradujúci predseda Rady. − Najprv by som chcel vysloviť poďakovanie Parlamentu a všetkým poslancom, ktorí podporili stanovisko Rady. Beriem na vedomie, že tu existujú odlišné názory, to je však v prípade parlamentov normálne. Mám však pocit, že na dnešnom zasadnutí bola Európskej únii vyslovená podpora.
Rád by som odpovedal na niektoré otázky. Prvá otázka sa týkala systému velenia, to jest budúcich zodpovedností, pričom v tejto chvíli mám, samozrejme, na mysli inštitúcie v Kosove. Európska únia, samozrejme, vyslala svojho osobitného zástupcu do Kosova. Vo svojom vyhlásení nezávislosti kosovský parlament už od začiatku súhlasil s ustanoveniami Ahtisaariho plánu. Ustanovenia celého tohto plánu budú zakomponované do kosovskej ústavy a do jeho právnych predpisov.
Úlohou osobitného veľvyslanca Európskej únie bude monitorovať miestne orgány a zabezpečovať plnenie povinností, ktoré si tento nový status vyžaduje. Následne po zriadení Medzinárodného civilného úradu sa z osobitného zástupcu Európskej únie stane vysoký predstaviteľ pre občianske záležitosti pre medzinárodné spoločenstvo. Bude tiež dávať politické usmernenia EULEX-u.
Chcel by som dodať, že Európska únia toho v posledných dňoch urobila skutočne veľa v súvislosti s upokojením situácie a zabezpečením vhodnej podpory pre Kosovo. Okrem misie, ohľadne ktorej prijala Rada pred niekoľkými dňami rozhodnutie, by som chcel spomenúť aj včerajšiu návštevu Prištiny generálnym tajomníkom a vysokým predstaviteľom OSN Javierom Solanom.
Chcel by som citovať len jednu vetu z jeho prejavu. Pán Solana povedal:
„Chcel by som povedať, že vaše pocity a radosť, ktoré počas posledných dní tak úctivo šírite do ulíc, sa musia teraz premeniť na pozitívnu a konštruktívnu energiu, aby sa spoločnosť mohla pohnúť dopredu.“
„Chcel by som povedať, že vaše pocity a radosť, ktoré počas posledných dní tak úctivo šírite do ulíc, sa musia teraz premeniť na pozitívnu a konštruktívnu energiu, aby sa spoločnosť mohla pohnúť dopredu.“
Myslím si, že to znamená, že my všetci, spoločne s našimi priateľmi v Kosove, musíme byť pripravení premeniť energiu, ktorá z nich počas posledných dní vyžarovala, na racionálne kroky, ktoré zabezpečia bezpečnú a úctyhodnú európsku budúcnosť nielen pre Kosovo, ale samozrejme aj pre Srbsko.
Myslím si, že v dnešných prejavoch a príspevkoch zo strany jednotlivých poslancov sme mohli počuť veľa o tom, že Srbsko si zaslúži pokračovať po ceste smerujúcej k integrácii do Európskej únie. Keď som počúval prejavy zástupcov rôznych krajín v tomto Parlamente, nemohol som sa ubrániť predstavám, že v budúcnosti tu budú prednášať svoje prejavy aj zástupcovia Srbska. Dúfam, že aj Albánska. Verím, že si budeme môcť vypočuť jazyky krajín, ktoré si tak veľmi želajú stať sa členmi tohto Parlamentu a Európskej únie.
V súvislosti s poznámkami, ktoré tu zazneli zo strany našich španielskych priateľov, by som však chcel povedať, že by som netvrdil, že harmonizácia textu rozhodnutí nebola pre Radu pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy zložitá. Nakoniec sa nám však podarilo dohodnúť s našimi španielskymi a cyperskými kolegami na texte, ktorý odráža jednomyseľnosť, spoločné prijímanie rozhodnutí a kolektívne myslenie.
Nakoniec by som chcel, pán predsedajúci, povedať, že samozrejme súhlasím s prejavom môjho kolegu zo Slovinska, pána Kacina, ktorý hovoril o potrebe, aby kosovskí Srbi prijali Kosovo ako svoju vlasť a tiež sa podieľali na vládnutí. Kosovo je, samozrejme, aj ich krajinou a každé oneskorenie vládnej spolupráce zo strany kosovských Srbov môže byť škodlivé.
Dovoľte mi povedať, že tieto diskusie mi dodali odvahu, a z toho dôvodu by som Vám, pán predsedajúci, a vám, vážené dámy a páni v Európskom parlamente, chcel poďakovať za všetky vaše konštruktívne pripomienky.
Olli Rehn, člen Komisie. − Vážený pán predsedajúci, chcel by som tomuto Parlamentu poďakovať za nesmierne zodpovednú diskusiu. Veľká väčšina z vás dnes ocenila, že Európska únia, pri svojom úsilí dosiahnuť vzájomne výhodné mierové riešenie, skutočne nahliadla pod každý kameň. Toto úsilie však bolo márne. Následkom toho sme teraz viazaní doviesť tento proces do jeho konca.
Mnohí z vás tu dnes tiež podčiarkli dôležitosť toho, aby sme neizolovali Srbsko, a aby sme natiahli ruky predovšetkým smerom k mladšej srbskej generácii. Plne s tým súhlasím a som veľmi rád, že vám môžem oznámiť, že už teraz máme v platnosti dohodu o zjednodušení vízového styku s krajinami západného Balkánu, vrátane Srbska. Znamená to zjednodušenie postupov pri žiadostiach o víza a výnimky pre určité skupiny, napríklad študentov a podnikateľov. Som tiež veľmi rád, že vám môžem oznámiť, že sme už začali osobitný dialóg o bezvízovom cestovaní, ktoré je pre bežných Srbských občanov a ďalších obyvateľov daného regiónu veľmi dôležité.
V Januári sme tento dialóg začali so Srbskom a môj kolega, podpredseda Komisie, pán Frattini, je zhodou okolností práve dnes v Skopje a zajtra bude v Podgorici, aby tam začal tieto dialógy aj s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a s Čiernou Horou.
K tomu, aby boli tieto dialógy úspešné, však potrebujeme rozhodnosť a jednotu vo všetkých inštitúciách, vrátane Rady, zo strany ministrov vnútra, ktorí majú v tejto oblasti rozsiahle právomoci. Počítam v tohto ohľade s vašou podporou, aby sme mohli dosiahnuť skutočný pokrok a boli v tejto otázke zjednotení.
(FR) Čo sa týka otázky európskej jednoty, fakt, že EÚ bola schopná zachovať si jednotu v takej chúlostivej a kontroverznej téme, je skutočne veľmi dôležitý. Dovolil by som si dokonca povedať, že spoločná zahraničná politika prešla od svojho vzniku svojim najťažším testom. Chcel by som zablahoželať slovinskému predsedníctvu k tomuto výsledku, ktorý odráža váš hlboký záväzok voči budúcnosti západného Balkánu v Európe.
Taktiež som si s veľkým zadosťučinením všimol túžbu budúceho francúzskeho predsedníctva plne podporovať európsku perspektívu západného Balkánu. Preto bude rok 2008 obzvlášť významným rokom na ceste západného Balkánu smerom k Európe.
Predsedajúci. − Rozprava sa končí.
Písomné vyhlásenia (článok 142)
Kinga Gál (PPE-DE), písomne. - (HU) Tí z nás, ktorí sa narodili v strednej, východnej, alebo juhovýchodnej Európe, teda v tom menej šťastnom regióne Európy, vedia z vlastnej skúsenosti, že vyslovené slová a sľuby na papieri majú len malú dôveryhodnosť. Dôležité je, ako sa tieto prísľuby premietnu do reality. V Kosove sa z Ahtisaariho plánu podarilo vytvoriť myšlienku, ktorá môže byť viac než len obyčajnými prísľubmi a môže priniesť pokoj tomuto regiónu.
Niektorí tvrdia, že sa tým nemôže vytvoriť precedens. Iní sa však môžu opýtať: a prečo nie, ak sa tým vytvorí fungujúci režim na ochranu menšín? Ak sa tieto zásady skutočne dodržia aj v reálnom živote, potom by tento príklad skutočne mal slúžiť ako precedens. Tí z nás, ktorí vyrastali ako súčasť menšiny, a ktorí neboli pánmi svojho vlastného osudu, môžu len privítať každú inováciu, ktorá sľubuje dlhodobé riešenie pre etnické komunity, ktoré žijú vedľa seba. Ak sa Ahtisaariho plán dodrží a vykoná, potom príbeh Kosova, ktorý sa práve začína, by mohol byť práve takým dlhodobým riešením.
Sme znepokojení situáciou menšín, ktoré žijú v iných oblastiach Srbska, a ktoré veľmi úzkostlivo sledujú tieto udalosti. Bude existovať riešenie, ktoré poskytne záruky pre tieto menšiny, alebo pre etnických Maďarov vo Vojvodine?
Vyzývam Radu a Komisiu, aby zaistili, že všeobecné nepokoje nepovedú k nezvratným krokom a k presídľovaniu vo Vojvodine. Nedovoľme, aby sa etnické napätie vylievalo na menšinách, ktoré ešte stále žijú v danej oblasti. Udalosti, ktoré práve prebiehajú, nesmú mať na za následok ešte viac ľudí, ktorí by boli pripravení o svoje práva, práve naopak, musia tieto práva posilniť. Postarajme sa o to, aby sa na Balkáne konečne vytvorili dobré precedensy, ktoré by dali etnickým komunitám žijúcim v tomto regióne nádej a dobré vyhliadky do budúcnosti.
Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. - (PT) Jednostranné vyhlásenie nezávislosti srbskej provincie Kosovo nie je neodvratné.
Jednoznačne ide o nesmierne vážny vývoj a nebezpečný precedens v medzinárodnom práve, s nepredvídateľnými následkami pre stabilitu hraníc, predovšetkým na európskom kontinente.
Jednoznačne ide o evidentné porušenie Charty OSN a Helsinského záverečného aktu.
Jednoznačne ide o nezákonné rozhodnutie, ktoré je v rozpore s tými najzákladnejšími zásadami medzinárodného práva.
Jednoznačne ide o umelé vytvorenie pseudo-štátu so zvrchovanosťou pod dohľadom – a nech už tento výraz znamená čokoľvek, určite to znamená, že pôjde o menšiu zvrchovanosť – alebo, lepšie povedané, protektorátu, ktorý bol vytvorený a vynútený agresiou a vojenskou okupáciou zo strany Spojených štátov, NATO a EÚ.
Jednoznačne ide zo strany Spojených štátov a hlavných mocností EÚ o pokus zachovať – prostredníctvom politiky fait accompli – politickú, hospodársku a vojenskú nadvládu nad týmto najdôležitejším európskym regiónom.
Táto nezákonnosť sa nesmie pripustiť formálne, ani v praxi, obzvlášť nie formou vyslania a spoluúčasti na „misii EÚ v Kosove“. Táto misia v nemá skutočnosti žiadny mandát OSN. Je to misia Európskej únie, ktorá, okrem toho, že je sama osebe nezákonná, vytvára dohodu s nezákonnou entitou, čo ju robí dvojnásobne nezákonnou.
Eija-Riitta Korhola (PPE-DE) , písomne. - (FI) Vážený pán predsedajúci, fínsky premiér Harri Holkeri, ktorý prednedávnom vykonával funkciu vyjednávača v Kosovskej kríze, sa domnieval, že albánsku misiu za nezávislosť nebolo možné ignorovať donekonečna, pretože to by znamenalo návrat späť, nie k bodu nula, ale ešte oveľa ďalej.
Nezávislosť Kosova, ako tu spomenuli mnohí poslanci, bola neodvratnosťou. Taktiež tu bolo zdôrazňované, že Kosovo je prípadom sui generis, takže jeho nezávislosť neohrozuje medzinárodné právne zásady pre riešenie konfliktov. Európa preto získala novú krajinu, ktorá je založená na udržateľných kritériách.
Samozrejme, je veľmi smutné, že sa stranám tohto konfliktu nepodarilo dospieť k žiadnemu zmiereniu, dokonca ani k minimálnej miere tolerancie. Medzinárodné spoločenstvo však môže byť len ťažko obviňované z toho, že sa o to nepokúšalo, keďže rokovania viedol uznávaný mierový vyjednávač Martti Ahtisaari. Teraz musíme byť neústupní v tom, aby Ahtisaariho plán aj naďalej predstavoval vodiacu hviezdu, na základe ktorej sa vybuduje nová krajina. Jeho požiadavky umožňujú zriadenie západného modelu právneho štátu a zabezpečia vnútornú a vonkajšiu stabilitu v regióne.
Bezpečnosť Kosova a západného Balkánu je v prvom rade európskou záležitosťou. Keďže je opäť evidentné, že Bezpečnostná rada OSN nie je schopná prevziať zodpovednosť za danú situáciu, bude sa musieť na túto úlohu pripraviť Európska únia. Integrácia západného Balkánu do všeobecného európskeho rámca stability je pravdepodobne najväčšou výzvou, akej musela Únia od svojho vzniku čeliť. Hrozí, že regionálne napätie sa bude stupňovať, národ je znechutený vysokou nezamestnanosťou a korupcia a kriminalita prevzali moc.
Vyhlásenie nezávislosti Kosova sa netrpezlivo očakávalo a spôsobilo medzi jeho obyvateľstvom skutočnú radosť, s čím sa viem ako Európanka ľahko stotožniť. Teraz sa však táto radosť musí využiť na vybudovanie tej najťažšej veci: trvalého mieru a stability. Pred päťdesiatimi rokmi sa to podarilo na iných miestach Európy. Prečo by sa to teraz nemalo podariť z dlhodobého hľadiska aj na Balkáne?
Erik Meijer (GUE/NGL), písomne. - (NL) Moja skupina a národná delegácia mojej strany v Európskom parlamente sa nedávno rozhodli, že odmietnu súčasnú cestu smerujúcu ku nezávislosti Kosova. Viem to pochopiť, pretože Európska únia sa momentálne správa ako superveľmoc a jednostranne voči Srbsku, ktoré už bolo mnohokrát ponížené, presadzuje svoju vôľu a považuje Kosovo za svoj protektorát.
To však neznamená, že by som chcel vziať späť svoje vyjadrenia, ktoré som k tejto téme počas posledných rokov vyhlásil. Na základe juhoslovanskej ústavy z roku 1974, ktorá dávala Kosovu takmer takú rozsiahlu autonómiu, akú v tom čase dávala šiestim federatívnym republikám, možno existovala možnosť ako by Srbi a Albánci mohli spoločne a v mieri koexistovať v rámci jedného federálneho štátu. Jednostranné porušenie tejto autonómie v roku 1980 však urobilo zo srbského štátu nezmyselnú a dokonca škodlivú entitu v očiach väčšiny obyvateľov Kosova. Kosovo sa so svojim vlastným prezidentom, parlamentom a vzdelávacím systémom správalo ako nezávislý štát už od roku 1991.
Ak by v tej dobe vonkajší svet konal včas a uznal tento štát, spoločne s ďalšími juhoslovanskými nástupníckymi štátmi, nevznikla by žiadna násilná Kosovská oslobodenecká armáda, obyvatelia Kosova by sa neboli museli uchýliť ku kriminalite, ako ku zdroju svojho príjmu, a neexistovala by žiadna príčina na vojnu v roku 1999.
Dimitrios Papadimoulis (GUE/NGL), písomne. - (EL) Nielenže je osem rokov po vojne NATO v Juhoslávii problém Kosova ešte stále nevyriešený, ale stal sa ešte viac neovládateľný. Kritérium „najprv normy a potom status“ (t.j. najprv zabezpečiť demokraciu, návrat utečencov, podmienky pre multikultúrnu koexistenciu, atď., a až potom prijať rozhodnutie o konečnej podobe režimu) ustanovené uznesením Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, sa nepodarilo splniť ani v základných bodoch. Aj napriek tomu však Bushova administratíva tlačila vodcov kosovských Albáncov k jednostrannému vyhláseniu nezávislosti, napriek všetkým následkom, ktoré toto vyhlásenie bude mať na mier a stabilitu na Balkáne, a tiež v iných medzinárodných otázkach. Európska únia, tým že schválila novú misiu v tomto regióne, túto politiku podporuje a prispieva k porušovaniu uznesenia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z roku 1999. Jednostranné vyhlásenie kosovskej nezávislosti spustí reťazovú reakciu destabilizácie na západnom Balkáne a vytvorí negatívny precedens pre mnohé medzinárodné otázky. Naše riešenie musíme založiť na medzinárodnom práve, a to spôsobom, ktorý by neuprednostňoval politiku „rozdeľuj a panuj“, ani miestne nacionalistické a rozpínavé myšlienky, ani zmenu hraníc. Veríme, že je ešte stále možné nájsť vzájomne prijateľné riešenie v rámci OSN, ktoré by bolo založené na medzinárodnom práve. Z toho dôvodu sme za pokračujúce rokovania.
Toomas Savi (ALDE), písomne. – Je veľmi smutné, že Európska únia je v otázke Kosova rozdelená. Európska únia prijala dlhodobý záväzok týkajúci sa zabezpečenia stability na západnom Balkáne. Z toho dôvodu potrebujeme, ako najvplyvnejšia nadnárodná organizácia na kontinente, vyslať jasný signál a hovoriť jedným hlasom.
Mier a bezpečnosť v Kosove by mali byť pre Európsku úniu prioritami, pretože Kosovo susedí s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, ktorá je kandidátskou krajinou pre vstup do EÚ. Preto by sme mali zohrávať vedúcu úlohu sprostredkovateľa medzi Srbskom a Kosovom. Nebude to jednoduchá úloha, keďže v Únii neexistuje dohoda o tom, či uznať nezávislosť Kosova in corpore alebo nie.
Súčasné nerozhodné správanie Európskej únie vytvára v Kosove iba viac zmätku. Členské štáty musia nájsť spôsob ako prekonať svoje rozdiely, aby sme mohli začať plniť svoje záväzky v tomto regióne.
Csaba Sógor (PPE-DE), písomne. - (HU) V nedeľu som bol v Prištine osobne prítomný. Je nezvyčajné byť pritom, keď krajina vyhlasuje svoju nezávislosť. Chcel som svojou prítomnosťou vyslať odkaz: aj keď je toto rozhodnutie pre mnohých bolestivé, bolo vyhlásené za okolností, kde sme ukázali, že sa nebojíme.
Nezávislosť bola vyhlásená v hoteli, ktorý pred niekoľkými rokmi vítal svojich hostí nasledujúcim nápisom na dverách: „Zákaz vstupu psom a Albáncom“.
Proces, ktorý viedol k nezávislosti Kosova, neiniciovala Európska únia. Začalo ho Srbsko, tým, že prestalo pre svojich obyvateľov žijúcich na tomto území zaručovať základné ľudské práva, práva jednotlivcov a kolektívne práva.
Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku zastáva názor, že Rumunsko by malo uznať nezávislosť Kosova čo najskôr. Tí, ktorí sa zdráhajú prijať túto situáciu, majú zrejme nedokončené záležitosti s menšinami vo svojej vlastnej krajine.
Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku chcel už od svojho založenia (a stále chce) bojovať za práva transylvánskych Maďarov výhradne pomocou politických a parlamentných prostriedkov, s odmietavým postojom voči akýmkoľvek násilným prostriedkom.
Teraz by malo byť jasné už každému, že otázka práv jednotlivcom a kolektívnych práv tradičných národnostných menších nesmie byť iba vnútornou záležitosťou danej krajiny. Je čas vypracovať v Európskej únii štandardizovanú dohodu, ktorú by musel každý povinne dodržiavať, a ktorá by zaručovala práva pre menšiny.
Hlavnou úlohou Európskej únie je ponúknuť pomoc na stabilizáciu regiónu v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja, a to nielen pre Kosovo alebo Srbsko, ale pre celý región západného Balkánu.
Alexander Stubb (PPE-DE), písomne. - (FI) Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, chcel by som Kosovo srdečne privítať ako jednu z európskych krajín. Vyhlásenie nezávislosti bolo zo strany Kosova odvážnym činom. Teraz táto krajina a jej obyvatelia potrebujú ukázať rovnakú odvahu a sebadôveru aj pri budovaní svojej vlastnej multikultúrnej spoločnosti.
Už dlhšiu dobu bolo jasné, že boj za kosovskú nezávislosť predstavoval jednosmernú cestu. Bola to len otázka času. Najneskorším termínom nezávislosti by bol deň vstupu Srbska do Európskej únie. Našťastie nemuseli čakať tak dlho. Kosovo bolo pod správou OSN už desať rokov. Situácia je tam úplne odlišná od situácií v iných separatistických regiónoch.
Nasledujúce roky si budú zo stany kosovských vedúcich predstaviteľov vyžadovať ďalekozrakosť a múdrosť. Myslím si, že preukážu tieto kvality. Vojna, etnická nenávisť a administratívna správa zo strany medzinárodného spoločenstva predstavujú skúsenosti, z ktorých si človek musí vziať poučenie. Najdôležitejšou vecou teraz je sústrediť sa na vybudovanie stabilnej občianskej spoločnosti. Nezávislosť odstraňuje aj neistotu, ktorá až doteraz bránila vstupu domácich a zahraničných investorov.
Plán pána Ahtisaariho poskytuje vynikajúci rámec pre počiatočné etapy v nezávislosti tejto krajiny. Úspech sa podarí dosiahnuť jedine vtedy, ak budú vedúci predstavitelia a občania vnímať budovanie svojej krajiny ako svoj vlastný projekt, nie ako súbor pravidiel a nariadení, ktoré im diktuje niekto zvonku. Medzinárodné spoločenstvo si tiež potrebuje zachovať určitý odstup a dovoliť kosovskému a srbskému obyvateľstvu, aby si vybudovalo svoj vlastný model spolunažívania. Existuje takmer toľko príkladov multikultúrnych krajín, koľko je štátov v Európe. Kosovo v tomto ohľade nebude žiadnou výnimkou.
Ešte raz by som chcel zablahoželať Kosovčanom a privítať ich ako novú nezávislú krajinu.
László Tőkés (NI), písomne. - (HU) Kosovské vyhlásenie nezávislosti vytvára v našom regióne vysoké vlny. Rumunské politické strany, ktoré sa momentálne pripravujú na voľby, využívajú túto príležitosť na vytvorenie antimaďarskej hystérie. Všetky sa stavajú do radu proti Maďarom v Transylvánii, ktorá je rozlohou podobná Kosovu, a má tiež podobný počet obyvateľov ako albánska provincia.
Toto „hlboké znepokojenie“ rumunského parlamentu je absolútne nepodložené a neopodstatnené. Rumunsko sa nesmie báť Maďarov. Naše spoločenstvo v Transylvánii rešpektuje rumunskú ústavu a územnú celistvosť.
Zároveň však máme dôvod očakávať, že, na základe zásady „teritoriálnych práv“, sa Rumunsko vysporiada so situáciou týkajúcou sa našej národnostnej komunity európskym spôsobom, a zabezpečí osobnú autonómiu Maďarov (1) a regionálnu autonómiu Transylvánie a ďalších regiónov (2) na základe samosprávneho princípu, ktorý sa uplatňuje v Európskej únii.
V súlade s odporúčaním Rady Európy č. 1609/2003, vychádzajúc zo správy pána Grossa, súhlasíme s tým, že autonómne oblasti vo veľkej miere prispievajú k vyriešeniu konfliktov a posilňujú stabilitu v Európe.
Zároveň by sme chceli upozorniť na fakt, že aj samotné Rumunsko bude mať prospech z novej situácie, keďže model autonómie kosovských Srbov by mohol ponúknuť riešenie pre rumunské komunity žijúce za hranicami v Srbsku a Ukrajine.
Keď vezmeme do úvahy všetky tieto skutočnosti, Rumunsko by urobilo dobre, keby sa vo svojom rozhodnutí nedalo ovplyvniť etnicko-politickými predsudkami, a keby uznalo nezávislosť Kosova čo najskôr, tak, ako to urobila aj väčšina ďalších členských štátov Únie.
Iuliu Winkler (PPE-DE), písomne. - (HU) Privítal som aktívnu účasť a prevzatie zodpovednosti zo stany Európskej únie pri hľadaní riešenia pre Kosovo. Veľmi ma upokojilo vyhlásenie kosovského parlamentu, ktorý prevzal zodpovednosť za dodržiavanie zásad demokracie, rovnosti občanov a ochrany menšín v Kosove. Dúfam, že sa medzi členskými štátmi Únie vytvorí solidarita v záujme plnenia účinnej úlohy v Kosove. Solidarita medzi členskými štátmi Európskej únie v súvislosti s Kosovom sa musí zo strany členských štátov prejaviť tým, že v čo najskoršom termíne uznajú nezávislosť Kosova.
Európska únia musí podporovať Kosovo v jeho úsilí stať sa európskym demokratickým štátom. Vítam skutočnosť, že Únia bude aj naďalej garantovať svoju výraznú prítomnosť, pretože týmto spôsobom môže priamo prispievať k stabilite v regióne západného Balkánu.
Som presvedčený, že srbská menšina v Kosove v plnom rozsahu zaručí individuálne a kolektívne práva, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohli zostať v krajine svojho narodenia.
Prevzatie zodpovednosti v Kosove zo strany Európskej únie je skutočne príkladné. Vieme, že situácia každej európskej menšiny je jedinečná, a preto neexistujú žiadne všeobecné riešenia, Európska únia však musí zohrávať svoju úlohu pri zabezpečovaní individuálnych a kolektívnych práv menšín použitím svojho vplyvu na posilnenie účinnosti demokratického dialógu a politickej dohody medzi väčšinou a menšinou.
Pre menšiny žijúce v členských štátoch je nesmierne dôležité, aby boli vytvorené právne nariadenia týkajúce sa ochrany menšín v Európskej únii.