Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 20. februára 2008 - Štrasburg

11. Hodina otázok (pre Radu)

  Predsedajúca . − Ďalším bodom programu je hodina otázok (B6-0010/2008).

Nasledujúce otázky sú adresované Rade.

Otázka č. 1, ktorú predkladá Manuel Medina Ortega (H-1042/07)

Vec: Prisťahovalectvo ako dôsledok samitu EÚ – Afrika

Mohla by nám Rada poskytnúť informácie o opatreniach predložených na prijatie, ktorými by sa vykonávali výsledky dohody dosiahnutej na nedávnom samite, ktorý sa konal v Lisabone medzi EÚ a africkými krajinami o otázke prisťahovalectva?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Na samite EÚ – Afrika, ktorý sa konal dňa 9. decembra minulého roku v Lisabone, bola vytvorená dohoda o strategickom partnerstve, ktoré bude zahŕňať všetky oblasti a otázky spoločného záujmu.

Chcel by som Vašu pozornosť zamerať predovšetkým na tri dôležité dokumenty, ktoré boli na tomto samite prijaté: Lisabonská deklarácia, spoločná stratégia EÚ a Afriky a prvý akčný plán. Prvý akčný plán spoločnej stratégie vytvára partnerstvo medzi Afrikou a Európskou úniou v dodatočných oblastiach migrácie, mobility a zamestnanosti.

Toto partnerstvo medzi Afrikou a Európskou úniou v oblastiach migrácie, mobility a zamestnanosti by malo zabezpečiť komplexné odpovede na tieto otázky s konkrétnym cieľom vytvoriť pre Afričanov lepšie pracovné miesta a zabezpečiť lepšiu kontrolu migrácie.

V súčasnosti skúmajú príslušné orgány Rady ďalšie opatrenia, ktoré bude potrebné prijať v súvislosti s rozhodnutiami Lisabonského samitu a v súvislosti so spoločnou stratégiou EÚ a Afriky a jej prvého akčného plánu, vrátane partnerstva v oblasti migrácie.

  Manuel Medina Ortega (PSE). – (ES) Vážená pani predsedajúca, otázka znie: aké druhy opatrení je možné účinne prijať, pretože prisťahovalecký tlak na Európu je ešte stále veľmi vysoký, čo je zapríčinené úbohou sociálnou a hospodárskou situáciou v mnohých afrických krajinách.

Konkrétna otázka, ktorú som sa chcel opýtať, bola, či má Rada v súčasnosti nejaký konkrétny plán, pretože čas plynie ďalej, situácia v Afrike sa nezlepšuje a, predovšetkým, mnohé európske krajiny sa sťažujú na nekontrolované prisťahovalectvo a na neschopnosť európskych inštitúcií toto prisťahovalectvo kontrolovať.

Čo presne v súčasnej dobe v tejto veci robíme? Čo môžeme očakávať v krátkodobom horizonte?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Vážený pán Medina Ortega, problémy, ktoré spomínate, nebudú vyriešené v krátkom čase. Situácia v Afrike v oblasti hospodárskeho rozvoja, bezpečnosti a ľudského blahobytu má také veľké rozmery, že časové obdobie potrebné na jej vyriešenie môže mať jedine dlhodobý charakter.

Dlhodobé zmiernenie prisťahovaleckého tlaku sa dá dosiahnuť jedine prostredníctvom zlepšenia životných podmienok na africkom kontinente. Samit nedokázal poskytnúť odpovede na všetky otázky. Nedokázal predovšetkým poskytnúť rýchle riešenia. Ako som spomenul, tento samit sa konal v decembri a diskusie o opatreniach, ktoré je potrebné prijať na vykonávanie dohôd, ktoré sa dosiahli na tomto samite, sa ešte len teraz rozbiehajú.

Môžem však povedať, že samit EÚ – Afrika vytvoril rámec pre všetky rozhovory o riadení prisťahovalectva, ktoré sa viedli počas niekoľkých konferencií medzi Afriku a Európskou úniou. Samit EÚ – Afrika v sebe integroval procesy z Tripoli, Rabatu a všetky ostatné procesy. Toto je prvý výsledok, konsolidácia nášho úsilia.

Chcel by som spomenúť základný prvok politiky Európskej únie pre oblasť migrácie vo vzťahu k Afrike. V prvom rade sa usilujeme o globálny prístup. Tento prístup zahŕňa boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, úsilie zlepšiť riadenie legálnej migrácie, zamedzenie obchodovaniu s ľuďmi, lepšie hraničné kontroly a, predovšetkým, rozvoj krajín, ktoré sú pôvodcami tejto migrácie. Jedine tento rozvoj dokáže zabezpečiť dlhodobé riešenie prisťahovaleckých tlakov, ktorým čelí Európska únia. Ostatné opatrenia, ktoré som spomenul, sú prinajlepšom krátkodobé riešenia, ktoré však neodstránia základný problém, ktorý ste spomenuli aj Vy sám – problém súvisiaci so životnými podmienkami, ktoré panujú v krajinách pôvodu tohto prisťahovalectva. To je tá základná hybná sila spôsobujúca migráciu.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Oceňujem spôsob, akým sa pozeráte na celú situáciu zo širokej perspektívy, a ako rozlišujete medzi strednodobými a dlhodobými stratégiami. Spomenuli ste samit, ktorý sa bude čoskoro konať. Ste Vy, ako úradujúci predseda Rady, pripravený vyzvať na dohodu, s príslušnými africkými štátmi, o readmisii nelegálnych prisťahovalcov, ktorá by bola podmienkou pre pozitívnu spoluprácu, väčšiu hospodársku pomoc a zvýšenú úroveň pomoci v iných oblastiach?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Politika Rady týkajúca sa vrátenia nelegálnych prisťahovalcov je dobre známa. Tvorí jeden zo základných prvkov migračnej politiky Európskej únie, ktorú vykonávame spoločne s našimi africkými partnermi.

Rozvojová pomoc je tiež jedným z aspektov migračnej politiky, tým chcem povedať, že je tiež potrebné ju zohľadniť, pričom na prisťahovaleckú politiku by sa malo pozerať aj z tejto perspektívy, pretože sa pokúša riešiť dlhodobý problém vytvárania lepších životných podmienok v krajinách, ktoré sú pôvodcami prisťahovalcov.

Ak mám byť úprimný, nerád by som hovoril o priamom uplatňovaní podmienok pre rozvojovú pomoc vo vzťahu k týmto skutočnostiam. Je však faktom, že tvoria jednotlivé prvky celej migračnej politiky, ktoré je v budúcnosti potrebné navzájom prepojiť a posilniť.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Vážený pán úradujúci predseda, ak existuje jedna oblasť, v súvislosti s ktorou si ľudia želajú, aby nad ňou Európska únia prevzala zodpovednosť, potom je to určite oblasť nelegálneho prisťahovalectva a prisťahovaleckej politiky ako takej. Aj keď sa domnievam, že Parlament a Komisia sú v tejto oblasti veľmi aktívni, neviem, či sa to isté dá povedať aj o Rade. Povedali ste, že každý vie, aké kroky podniká Rada v tejto otázke. Ja viem, aké sú to kroky – urobiť všetko, čo je v jej sile, aby zabránila vytvoreniu životne dôležitých európskych právomocí. Robí to tak už roky. Veľmi by ma zaujímalo, čo Vás privádza k Vášmu optimizmu, že sa niečo zmení, a aké konkrétne opatrenia zavádzate, aby ste tieto zmeny dosiahli.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Ďakujem vám za vašu otázku. Nemôžem súhlasiť s tým, že Rada je v otázke migrácie pasívna. Práve naopak, len nedávno, predovšetkým v minulom roku, venovala Rada veľkú pozornosť migrácii. Mal by som tiež spomenúť, že Európska rada plánuje diskutovať o otázke migrácie na svojom tohtoročnom decembrovom zasadnutí. To znamená, že sa o tejto otázke bude diskutovať na najvyššej politickej úrovni.

Problém migrácie predstavuje pre Európsku úniu skutočný problém. Už som tu spomenul riešenia a naznačil som aj smer, ktorým by sme sa mali uberať, aby sme tieto riešenia našli. Konkrétnejšie by som mohlo spomenúť ďalšie posilnenie agentúry FRONTEX. To je aj jedna z oblastí, v ktorých sa Rada angažuje.

Je dôležité reagovať na dopyt po migrácii. Musíme lepšie riadiť migračné toky a znížiť únik mozgov z Afriky, pretože sa tým vytvárajú nepriaznivé podmienky v rozsiahlych oblastiach afrického kontinentu.

Rada sa angažuje pri vyvíjaní konceptov mobilného partnerstva a okružnej migrácie a za týmto účelom pokračuje vo svojich misiách do afrických krajín. Mal by som tiež spomenúť, že počas nášho predsedníctva sa uskutoční misia do Nigérie a Juhoafrickej republiky. Rada je aktívna a želá si prispieť k riešeniu tohto problému.

Faktom však je, že toto je oblasť, ktorá patrí do tretieho piliera – oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí – kde často prebiehajú veľmi dlhé postupy s cieľom nájsť konsenzus. Ak sa Lisabonská zmluva ratifikuje a začne vykonávať, potom bude prijímanie rozhodnutí pre túto oblasť jednoduchšie a rýchlejšie.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 2, ktorú predkladá Claude Moraes (H-1046/07)

Vec: Regionálne fondy po rozšírení

Aké riešenie našla Rada v súvislosti s otázkou prerozdelenia regionálnych fondov, ktorých potreba vznikla v dôsledku rozšírenia?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − V odpovedi na otázku pána Moraesa, by som chcel povedať, že finančný rámec pre Európsku úniu a 27 členských štátov pre obdobie medzi rokmi 2007 a 2013 vymedzuje medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení. Táto medziinštitucionálna dohoda bola prijatá v máji. V júli 2007 bol na základe tejto dohody prijatý legislatívny balík o kohéznej politike. V krátkosti, po rozšírení, v januári 2007, nenastala žiadna potreba na prerozdelenie finančných zdrojov.

  Claude Moraes (PSE). – Hovorili ste o širšej analýze štrukturálnych fondov, možno však viete, že minulý týždeň zverejnil Eurostat štatistiky, v ktorých sa uvádza, ktoré sú najbohatšie oblasti a mestá v Európskej únii. Medzi tieto mestá patril aj môj volebný obvod, ktorým je Londýn, a pritom ja osobne žijem v časti Londýna, ktorá patrí medzi najchudobnejšie oblasti v západnej Európe čo sa týka detskej chudoby, atď.

Moja otázka v skutočnosti znela: budete aj naďalej zohľadňovať fakt, že dokonca aj v tých najbohatších oblastiach, akými sú Londýn a Frankfurt, existujú veľmi chudobné oblasti, ktoré boli až doteraz prehliadané, pričom by nemali byť prehliadané iba preto, že (aj keď je to správne) pomáhame tým najchudobnejším oblastiam Európy?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Ďakujem vám za túto doplňujúcu otázku. Myslím si, že teraz už lepšie rozumiem pôvodnej otázke o vplyve rozšírenia na regionálne financovanie, na ktorú moja odpoveď znela, že rozšírenie nemalo na regionálne financovanie žiadny vplyv, pretože finančné prostriedky boli patrične rozdelené ešte pred rozšírením.

Doplňujúca otázka je však tiež opodstatnená. Otázkou je, či by sme sa týmto javom mali zaoberať v rámci regionálnych politík. Bohatšie regióny by možno mali dostať väčšie právomoci, alebo by dokonca malo byť ich povinnosťou, aby v súvislosti s týmito chudobnými oblasťami robili viac. Zrejme to bude jednoduchšie uskutočniteľné v bohatších regiónoch, než v tých, ktoré na tom nie sú až tak dobre.

V krátkosti, musíme zvážiť koncept regionálnych politík a regionálnych zdrojov v rámci Európskej únie. Tým sa nezmení realita problému, na ktorý ste upozornili.

  Danutë Budreikaitë (ALDE). – (LT) Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, chcela by som sa Vás opýtať, či máte nejaké informácie, nejaké číselné hodnoty, ktoré by ukazovali, do akej miery bol rast HDP ovplyvnený štrukturálnymi fondmi, ktoré boli poskytnuté novým prístupovým krajinám, a možno aj starším členským štátom. Výskum, ktorý bol uskutočnený v mojej krajine, Litve, ukázal, že najvýraznejší vplyv na hospodársky rast nemala štrukturálna pomoc, ale rozvoj jednotného a vnútorného trhu. Môžete nám poskytnúť tieto údaje? Ďakujem.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Vážená pani poslankyňa, bohužiaľ nemám tieto údaje so sebou. Môžem však povedať dve veci.

Po prvé, spoločný trh prináša úžitok všetkým členským štátom, novým aj starým, ako aj každému, kto s týmto spoločným trhom prichádza do kontaktu. O tom neexistujú žiadne pochybnosti a uvádza sa to aj v oznámení Európskej komisie z roku 2006 nazvanom „Dva roky po rozšírení – hospodársky úspech“, v ktorom sa spomínajú a hodnotia prospešné účinky rozšíreného spoločného trhu a ďalšie aspekty.

Pokiaľ ide o štrukturálne fondy, situácia je následovná: dôležité je nielen množstvo finančných prostriedkov pridelených na konkrétny účel v rámci štrukturálnych fondov, ale tiež to, ako kvalitne sa tieto finančné prostriedky použijú. Preto môžem tvrdiť, že keď sa tieto finančné prostriedky použijú správne, potom prispievajú k vyššiemu príjmu na jedného obyvateľa v dotyčnej krajine.

  Jim Higgins (PPE-DE). – Pán minister mal dnes veľmi dlhý deň, preto by som chcel povedať, že z pohľadu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu sa môžeme pozrieť napríklad na také Írsko, kde štrukturálne fondy a Kohézny fond zohrávali nesmierne významnú úlohu pri transformovaní hospodárstva tretieho sveta na hospodárstvo, ktoré dnes označujeme prezývkou „keltský tiger“. Na tomto príklade je jasne vidieť, aké výsledky sa dajú dosiahnuť. Tri zo štyroch pilierov, ktoré podopierajú keltského tigra, sa podarilo vybudovať vďaka štrukturálnym fondom, Kohéznemu fondu a ďalším zdrojom financovania zo strany Európskej únie.

Prajeme novým členským štátom veľa úspechov a Vám prajeme veľa úspechov vo Vašom predsedníctve.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Chcel by som uviesť len krátku poznámku. Bol tu spomenutý príklad Írska. Máte zrejme úplnú pravdu, pán Higgins. Írsko je vzorovým príkladom toho, ako pozitívne a účinne prispieva používanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k rýchlejšiemu hospodárskemu rozvoju.

Keď hovorím, že Írsko je vzorovým príkladom, myslím to úplne vážne. Inými slovami, mnohé krajiny, predovšetkým tie, ktoré vstúpili do Európskej únie v rokoch 2004 a 2007, robia všetko pre to, aby si vzali príklad z írskych skúseností a know-how pri používaní týchto fondov, s cieľom napodobniť írsky úspech.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 3, ktorú predkladá Marie Panayotopoulos-Cassiotou (H-1048/07).

Vec: Flexiistota v práci

Aké opatrenia zamýšľa Rada v blízkej budúcnosti podniknúť, aby vyriešila nevyriešené otázky týkajúce sa pracovných vzťahov a podporila myšlienky flexiistoty v práci?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Komisia prijala v decembri 2007, na základe súhrnných štúdií vypracovaných európskymi inštitúciami a sociálnymi partnermi, rozhodnutia o ôsmych spoločných zásadách týkajúcich sa flexiistoty. Tieto zásady boli potvrdené aj zo strany Európskej rady.

Rada k týmto rozhodnutiam poznamenala, že spoločné zásady by mali prispieť k vykonávaniu nového cyklu lisabonskej stratégie. Komisia nedávno predložila návrh integrovaných usmernení pre roky 2008 – 2010. V diskusiách o tomto návrhu, ktoré sa už začali, môžeme zo strany Rady očakávať osobitnú pozornosť venovanú flexiistote.

Zodpovednosť za vykonávanie týchto integrovaných usmernení budú mať členské štáty. Očakávame, že keď budú podávať Rade a Komisii správu o vykonávaní týchto usmernení, budú vychádzať zo svojich nariadení pre oblasť flexiistoty.

Rada zastáva názor, že je potrebné zvýšiť informovanosť občanov o politikách flexiistoty a o význame týchto politík pre reformovanie európskych hospodárskych a sociálnych modelov. Z toho dôvodu Rada vo svojom rozhodnutí vyzvala Komisiu, aby iniciovala verejnú iniciatívu, ktorá by umožnila príslušným záujmovým skupinám na trhu práce jednoduchšie si osvojiť tieto spoločné zásady. Rada tiež požiadala Komisiu, aby ju o týchto opatreniach pravidelne informovala.

Pokiaľ ide o dva najdôležitejšie legislatívne návrhy v oblasti pracovných podmienok – teraz mám na mysli smernicu o pracovnom čase a smernicu o zamestnaní na dobu určitú – slovinské predsedníctvo je pripravené pokračovať v práci v tomto smere. Vzhľadom na ťažkosti pri dosahovaní jednomyseľnosti medzi členskými štátmi ešte stále zvažujeme ďalšie možné postupy týkajúce sa týchto právnych predpisov. V tejto súvislosti je treba spomenúť, že Európa má mnoho rôznych tradícií pre reguláciu pracovných podmienok. Napriek tomu sa však členské štáty relatívne rýchlo dohodli na spoločných zásadách pre flexiistotu, aj keď upozorňovali, že tieto zásady sa budú musieť prispôsobiť špecifickým podmienkam každého členského štátu.

Všetky tieto fakt naznačujú, že bude ťažšie dosiahnuť dohodu, v prípade, ak budeme chcieť dosiahnuť riešenie v podobe záväzných právnych predpisov platných pre všetky trhy práce v Európskej únii.

  Marie Panayotopoulos-Cassiotou (PPE-DE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, občania každého členského štátu, zamestnávatelia aj zamestnanci, sú vystavení tlakom v oblasti pracovných vzťahov. V mnohých prípadoch je to určite spôsobené globalizáciou, zapríčiňuje to však aj otvorená metóda koordinácie, ktorú Európska únia už roky vykonáva.

Preto vznášame námietky voči návrhom pre reformu systémov poistenia a voči ďalším metódam, ktoré sú založené na tejto otvorenej metóde koordinácie.

Zamýšľa Rada navrhnúť štrukturálne opatrenia na zlepšenie pracovných vzťahov na európskej úrovni, aby odstránila silný odpor a protesty, ktoré môžeme vidieť v televízii vo všetkých členských štátoch?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Rada samozrejme zamýšľa aj naďalej pokračovať a rozvíjať svoje úsilie zamerané na zlepšenie podmienok na trhu práce. Často sa hovorí, že zlepšenie flexibility na trhu práce znamená zhoršenie sociálnej ochrany, nie je to však pravda. Presne v tom je podstata konceptu flexiistoty alebo bezpečnej flexibility. Rada je presvedčená, že toto je jediný správny smer v kontexte globalizácie, ktorý zahŕňa mnoho otázok.

Dôležitá je nielen zvýšená flexibilita na trhoch práce, ktorá by nikdy nemala byť na úkor sociálnej istoty, ale existuje tu celý rad ďalších opatrení, napríklad celoživotné vzdelávanie, lepší rozvoj ľudských zdrojov a ďalšie aspekty flexiistoty.

V krátkosti, Rada zamýšľa pokračovať vo svojich aktivitách v tejto oblasti a táto otázka bude tvoriť jednu z dôležitých tém, o ktorých sa bude diskutovať na marcovom zasadnutí Európskej rady, ako o súčasti stimulu pre novú etapu lisabonskej stratégie.

  Hubert Pirker (PPE-DE). – (DE) Ako už samotné slovo flexiistota naznačuje, jej cieľom je kombinácia flexibility a istoty. Dnes ráno sa o tejto téme diskutovalo, pričom v Parlamente zaznel návrh, aby sa vo všetkých členských štátoch zaviedla minimálna mzda v súlade s ich minimálnymi normami. Aké kroky plánuje predsedníctvo podniknúť, aby zabezpečilo, že sa v jednotlivých členských štátoch skutočne v dohľadnej budúcnosti zavedie minimálna mzda?

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Chcela by som Vás požiadať, aby ste trochu bližšie vysvetlili svoju poznámku, ktorú ste uviedli, keď ste hovorili, že by ste radi zvýšili informovanosť verejnosti a spustili verejnú iniciatívu zaoberajúcu sa otázkami súvisiacimi s flexiistotou. Mám pocit, že pracujúci sú pravdepodobne veľmi dobre oboznámení s časťou slova „flexi“, nemajú však v tomto novom pracovnom svete celkom jasno v otázke istoty.

A pokiaľ ide o minimálnu mzdu: keďže pochádzam z krajiny, ktorá má zavedenú minimálnu mzdu, domnievam sa, že toto opatrenie je potrebné, aby sme zabezpečili, že každý jednotlivec bude dostávať minimálnu mzdu.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Najprv odpoviem pánovi Pirkerovi. V súčasnosti neexistuje v Rade žiadny konsenzus, tým chcem povedať, že Rada nemá žiadne spoločné stanovisko v súvislosti s minimálnou mzdou. Z toho dôvodu predsedníctvo v tejto etape neplánuje žiadne konkrétne iniciatívy v tejto oblasti.

Teraz odpoviem na Vašu otázku, pani Guinnessová. Spomenul som návrh Rady, to jest našu výzvu Komisii, aby iniciovala verejnú iniciatívu, ktorá by vysvetlila osem spoločných zásad všetkým zainteresovaným skupinám na trhu práce, aby im týmto spôsobom zjednodušila osvojenie si týchto zásad, ktoré boli prijaté v decembri minulého roku.

Rada zároveň vyzvala Komisiu, aby ju pravidelne informovala o príslušných opatreniach. Rada požiadala Komisiu, aby konala v určitom konkrétnom smere a teraz čakáme na spätnú väzbu zo strany Komisie.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 4, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-1050/07)

Vec: Misia EÚ v Čade

Urobí Rada vyhlásenie o misii Európskej únie v Čade, predovšetkým o súčastnej bezpečnostnej situácii priamo na mieste? Poskytne Rada záruky, že všetko potrebné vybavenie pre túto zložitú misiu je k dispozícii? Akým spôsobom prebieha koordinácia medzi Radou a OSN pokiaľ ide o dlhodobú situáciu v tomto regióne?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Proces zostavovania ozbrojených síl pre misiu Európskej únie v Čade, ktorý neprebiehal veľmi hladko, bol dňa 11. januára tohto roku dokončený do takej miery, že veliteľ mohol dal odporúčanie na začatie misie. Rada dňa 28. januára potvrdila operačný plán, takzvaný „o-plán“, a prijala rozhodnutie o začatí misie.

Určite viete, že tejto misii velí írsky generál Patrick Nash. Ozbrojené sily tvorí 3 700 vojakov zo 14 členských štátov. Tieto ozbrojené sily sú zložené, vybavené a vycvičené tak, aby úspešne splnili svoju misiu v tomto ťažkom prostredí. Prísne pravidlá pre použitie sily, ktorými sa riadia, sú v súlade s mandátom uvedenom v kapitole VII Charty OSN.

Ako viete, tento mandát bola vydaný na základe uznesenia Bezpečnostnej rady OSN č. 1778. Misia Európskej únie, známa pod názvom misia EUFOR Tchad/RCA, bude trvať jeden rok odo dňa vyhlásenia počiatočnej operačnej schopnosti a bude neutrálna a nestranná.

Plánovanie tejto misie prebiehalo od samotného začiatku v úzkej spolupráci s OSN. S cieľom zabezpečiť transparentnosť, účinnosť a možnosť zmeny opatrení, boli na všetkých úrovniach v New Yorku, Bruseli, operačnom štábe v Paríži a priamo na mieste vytvorené koordinačné mechanizmy.

Po nedávnych stretoch medzi vládnymi ozbrojenými silami a čadskými povstaleckými skupinami je v súčasnosti bezpečnostná situácia v Čade stabilnejšia. Nasadenie misie EÚ pokračuje, pričom očakávame, že EUFOR dosiahne svoju počiatočnú operačnú schopnosť v polovici marca.

Dovoľte mi spomenúť niektoré rozhodnutia, ktoré Rada prijala na svojom poslednom zasadnutí, ktoré sa konalo predvčerom. Rada vyjadrila svoje hlboké znepokojenie nad regionálnymi dôsledkami konfliktu v Dárfúre a nad pokusmi o zvrhnutie čadskej vlády. Plne podporila výzvu Africkej únie a OSN na rešpektovanie zvrchovanosti, národnej jednoty a územnej celistvosti Čadu.

Rada vyhlásila, že vzhľadom na nedávne udalosti sa zvýraznila potreba nasadenia misie vo východnom Čade, ktorej úlohou bude prispievať k zvýšeniu bezpečnosti. Rada tiež zdôraznila, že misia bude pri plnení svojho mandátu konať neutrálne, nestranne a nezávisle.

Svoju odpoveď uzavriem tým, že dodám, že Rada bude pozorne sledovať bezpečnostnú situáciu v Čade a západnom Dárfúre na všetkých úrovniach a bude tiež hodnotiť dôsledky tejto situácie pre misiu EUROF.

  Gay Mitchell (PPE-DE). – Vážený pán úradujúci predseda, neodpovedali ste na moju otázku, ktorá konkrétne znela, či nám môžete dať záruky, že potrebné vybavenie pre túto ťažkú misiu je k dispozícii. Mohli by ste, prosím, na túto otázku odpovedať a poskytli nám spomínané záruky?

Presne ako ste spomenuli, táto misia je pod velením írskeho vojenského dôstojníka, generálporučíka Nasha, pričom dnes večer opustí Dublin 50 vojakov elitnej jednotky írskej armády a títo budú v blízkej budúcnosti nasledovaní ešte mnohými ďalšími írskymi jednotkami.

Bude im poskytnutá dostatočná logistická podpora? Majú k dispozícii zdravotné služby a môžete nám poskytnúť záruky, o ktoré som žiadal vo svojej otázke, že je k dispozícii všetko potrebné vybavenie pre túto zložitú misiu?

Nech Boh žehná a ochraňuje írskych vojakov a všetkých vojakov, ktorí tam plnia túto ťažkú úlohu.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Mal by som zdôrazniť, že v zásade je vybavenie jednotiek zodpovednosťou jednotlivých členských štátov, ktoré tieto jednotky vysielajú na misiu.

Ctený pán poslanec, žiadate o záruky, ktoré Vám Rada nemôže poskytnúť, pretože sú zodpovednosťou každého jednotlivého členského štátu. Môžem len zopakovať to, čo som povedal už v úvode, totiž, že proces vytvárania vojenských síl bol úspešne dokončený. Bol to zložitý proces, nakoniec však bol úspešný do takej miery, že veliteľ misie mohol dať odporúčanie na jej začatie.

  Jörg Leichtfried (PSE). – (DE) Domnievam sa, že táto misia je v zásade dobrá myšlienka – pokiaľ sa bude plniť profesionálne – pretože sa ňou dosiahne presne to, čo bolo predmetom diskusie o migrácii, ktorú sme si tu mohli pred malou chvíľou vypočuť, konkrétne, vytvorenie bezpečného prostredia v krajinách, z ktorých pochádzajú prisťahovalci. Z toho dôvodu jednoducho nedokážem pochopiť, prečo sú niektorí pokryteckí rakúski pravicoví populisti proti tejto misii. Znepokojuje ma však to, že už teraz je neustálym predmetom diskusie v súvislosti s touto misiou konkrétna otázka, či sa v nej francúzska armáda dokáže zachovať neutrálne voči znepriateleným stranám konfliktu. Zaujímalo by ma, aké informácie nám môžete v tejto súvislosti poskytnúť a akým spôsobom chcete zaručiť, že táto misia bude skutočne neutrálna voči všetkým stranám konfliktu. Aj ja by som chcel využiť túto príležitosť a zaželať tamojším vojakom veľa šťastia.

  Colm Burke (PPE-DE). – Mám otázku, ktorá sa týka kontaktov s protivládnymi skupinami. Teraz nemám na mysli povstalecké skupiny, ale iné skupiny, ktoré sú zamerané protivládne. Bolo vyninuté nejaké úsilie zamerané na zapojenie týchto skupín, aby sme mohli dosiahnuť zjednotenejší prístup k misii OSN alebo Európskej únie do Čadu?

Zdá sa, že všetky doterajšie kontakty sa vytvárajú len so samotnou vládou. Zaujímalo by ma, či by sa pokrok nedal dosiahnuť zapojením ľudí, ktorí sú síce zameraní protivládne, ale nie sú členmi povstaleckých skupín.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Vo svojej odpovedi na otázku, ktorá sa týkala neutrality, môžem povedať len toľko, že Rada v pondelok, teda predvčerom, prijala rozhodnutie, že jednotky Európskej únie v Čade budú nestranné, neutrálne a nezávislé. Podľa môjho názoru toto rozhodnutie v sebe zahŕňa odpoveď na otázku o neutralite jednotlivých jednotiek, ktoré sa zúčastnia na tejto misii. Celá táto misia je neutrálna, nestanná a nezávislá.

Tým som tiež čiastočne odpovedal aj na doplňujúcu otázku. Toto nie je misia, ktorej cieľom je verbovanie prívržencov. Je to misia, ktorá by mala nestranným a neutrálnym spôsobom zaručiť bezpečnosť v regióne, do ktorého bude vyslaná. Nemala by sa snažiť získavať spojencov. Znovu opakujem, je to neutrálna a nestranná misia, ktorej úlohou je zabezpečiť bezpečnosť v regióne pre ktorý má mandát.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 5, ktorú predkladá Colm Burke (H-1052/07)

Vec: Barma

Vzhľadom na vymenovanie pána Piera Fassina za osobitného vyslanca Európskej únie pre Barmu, ktorého úlohou má byť podpora misie priateľských služieb generálneho tajomníka OSN, a vzhľadom na dôležitú úlohu združenia ASEAN, Indie a Číny vo vzťahu k Barme, aké produktívne boli nedávne stretnutia pána Fassina s Čínou a ďalšími ázijskými národmi?

V súlade so závermi Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 15. októbra Rada dňa 14. decembra opätovne potvrdila, že Európska únia je pripravená na základe vývoja v krajine prehodnotiť, zmeniť a doplniť alebo ďalej posilniť reštriktívne opatrenia proti vláde Barmy/Mjanmarska. Aké ďalšie reštriktívne opatrenia zvažuje Rada podniknúť (vzhľadom na to, že opatrenia, ktoré sú v súčasnosti zavedené majú skutočne iba minimálny účinok) a mohla by pre ich vykonávanie stanoviť konkrétny termín?

Na základe nedávnej informačnej návštevy mimovládnej organizácie Komisie pre postavenie žien na hranice medzi Thajskom a Barmou bol počet ľudí zabitých barmskou armádou pri jej tvrdom zákroku proti pokojným protestom, ktoré sa konali v septembri, ďaleko vyšší, než uvádzali oficiálne údaje. Mnísi a civilisti, ktorí od septembra ušli z Barmy, poskytli Komisii pre postavenie žien informácie z prvej ruky o brutálnych zákrokoch barmského režimu proti demokratickému hnutiu. Komisia pre práva žien zistila, že počas protestov v Barme mohli prísť o život až stovky ľudí, pričom nútené práce a znásilnenia sú aj naďalej prítomné v etnických oblastiach. Aká je reakcia Rady na túto správu? Na základe vyjadrení Rady je Európska únia rozhodnutá naďalej pomáhať obyvateľom Barmy/Mjanmarska na ich ceste za demokraciou, bezpečnosťou a prosperitou. Aké konkrétne kroky navrhuje Rada podniknúť pri poskytovaní tejto pomoci?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Hneď na začiatku by som mal spomenúť, že dňa 6. novembra minulého roku vysoký predstaviteľ Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pán Javier Solana, vymenoval osobitného vyslanca pre Barmu/Mjanmarsko, aby tým zdôraznil význam, ktorý Európska únia prikladá demokratickým zmenám, zmiereniu, zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv a rozvoju krajiny.

Na základe tohto mandátu požiadal osobitný vyslanec, pán Fassino, o stretnutie s osobitným poradcom OSN, pánom Gambarim, a uskutočnil tiež konzultácie s kľúčovými partnermi Európskej únie.

V novembri minulého roku, v rámci samitu EU – ASEAN, ktorý sa konal v Singapure, sa osobitný vyslanec stretol so zástupcami krajín ASEAN. V decembri taktiež podnikol svoju prvú návštevu Číny. V Ríme a počas svojich návštev do sídla OSN v Ženeve a New Yorku sa stretol so zástupcami Barmy a so zástupcami krajín susediacich s Barmou, pričom sa so zástupcami týchto krajín bude stretávať aj v Bruseli.

Tieto konzultácie a politické a diplomatické kontakty zo strany nášho osobitného vyslanca budú pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Zvláštna pozornosť bude venovaná sprostredkovaniu zo strany OSN a zo strany „skupiny priateľov“ OSN.

Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy na svojom pondelňajšom zasadnutí ocenila prácu osobitného vyslanca, pána Piera Fassina, pri koordinácii diplomatického úsilia EÚ s ázijskými partnermi, a opätovne potvrdila svoju úlohu pri podpore a presadzovaní misie OSN.

Mal by som upozorniť, že Európska únia v minulosti prijala úplné spoločné stanovisko, ktoré zahŕňa aj zbrojné embargo voči Barme a obmedzenie cestovania a zmrazenie finančných prostriedkov pre veľký počet barmských občanov, ktorí sú napojení na armádu a vládu.

V novembri 2007 prijala Rada prísnejšie sankcie na posilnenie existujúcich opatrení a na vytvorenie nových opatrení, zameraných predovšetkým na ťažobné činnosti. Rada bude, podľa očakávania, aj naďalej skúmať účinok, účinnosť, politickú vhodnosť a praktickú použiteľnosť ďalších možných reštrikcií.

Rada dostáva a skúma informácie od svojich partnerov a od mnohých predstaviteľov z vládnych organizácií v súvislosti s ich skúsenosťami pri zavádzaní prísnejších sankcií.

Rada si všimla, že Komisia a niektoré členské štáty Európskej únie zvýšili svoju pomoc pre Barmu a barmských utečencov v susedných krajinách. Európska únia je pripravená zaručiť ďalšiu pomoc pre Barmu/Mjanmarsko. Z toho dôvodu vyzýva barmské orgány, aby prijali ďalšie opatrenia, ktoré by zvýšili demokraciu v krajine a dosiahli národné zmierenie.

Oficiálne vyhlásenie referenda o ústave, ktoré by sa malo konať v máji tohto roku, a predovšetkým vyhlásenie volieb v roku 2010, na ktorých sa zúčastnia viaceré politické strany, je podľa názoru Rady krok v správnom smere.

  Colm Burke (PPE-DE). – Chcel by som len naviazať na Vašu odpoveď na túto veľmi zložitú otázku, ktorú veľmi oceňujem.

Chcel by som poukázať na dve súvisiace otázky. Po prvé, generálny tajomník KNU bol 14. februára zavraždený vo svojom dome v Thajsku. Viem, že dva dni predtým ho navštívili predstavitelia Celosvetovej kresťanskej solidarity (Christian Solidarity Worldwide). Aký tlak sme vyvinuli na Thajsko, aby vyšetrilo túto vraždu? Táto vražda sa podľa mojich informácii uskutočnila na objednávku barmského režimu.

Po druhé, dozvedel som sa, že s utečencami, ktorí prichádzajú do Malajzie sa zachádza veľmi zle. Niektorí utečenci boli dokonca nútení porodiť vo väzbe alebo vo väzení. Aký tlak sme vyvinuli na Thajsko a Malajziu v súvislosti s vyriešením týchto problémov?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Rada nediskutovala o tejto otázke v súvislosti s Thajskom ani v súvislosti s Malajziou. Postúpim Vašu otázku Rade.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 6, ktorú predkladá Jim Higgins (H-1056/07)

Vec: Demokratické hnutie v Barme

Aké kroky podnikla Rada, vzhľadom na nedávne brutálne potlačenie pokojných protestov v uliciach Barmy, pre zabezpečenie ochrany aktivistov za demokraciu ako aj pre zabezpečenie toho, aby vojenská vláda pracovala v smere pokojného a rýchleho prechodu na otvorenú demokraciu, a podnikla aj nejaké kroky v súvislosti s návratom zmiznutých ľudí v Barme, vrátane mníchov, o ktorých mieste pobytu nemáme žiadne informácie od posledných protestov?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Ako som povedal už pri svojej predchádzajúcej odpovedi, Rada sleduje situáciu v Barme/Mjanmarsku veľmi pozorne a dostáva o nej správy z viacerých zdrojov.

Európska únia reagovala spoločne s ďalšími krajinami na demonštrácie, ktoré sa konali počas augusta a septembra minulého roka, a na násilné potlačenie týchto pokojných demonštrácií s jasným zámerom prejaviť solidaritu voči obyvateľom Barmy. Prijala tiež prísnejšie reštriktívne opatrenia zamerané voči tým, ktorí sú zodpovední za násilie a všeobecnú politickú patovú situáciu a podmienky v krajine. Už som tu spomenul, že niektoré členské štáty a Komisia, z dôvodu ťažkých životných podmienok obyvateľstva a z dôvodu veľkého počtu utečencov, zvýšili svoju pomoc pre Barmu a pre barmských utečencov v susedných krajinách.

Okrem toho bola Európska únia jedným z iniciátorov zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, ktoré sa konalo v októbri 2007 v Ženeve, a ktoré splnomocnilo osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva, pána Sérgia Pinheira, na návštevu Barmy/Mjanmarska a na prešetrenie násilného potlačenia septembrových demonštrácií a údajných vrážd a zmiznutí, ktoré sa odohrali po tejto udalosti.

Európska únia plne podporuje odporúčania uvedené v decembrovej správe pána profesora Pinheira a pravidelne vyzýva barmské orgány aby ich začali vykonávať. Európska únia oslovila barmské orgány pri mnohých príležitostiach. Pokúša sa tiež využívať stretnutia s Barmou/Mjanmarskom na viacstranných fórach a vyzýva orgány tejto krajiny, aby začali inkluzívny a celkový proces zmierenia a politických reforiem, odstránili obmedzenia, ktoré boli zavedené voči Aung San Suu Kyi, prepustili politických väzňov a zlepšili prístup pre medzinárodné organizácie, predovšetkým pre Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Európska únia predložila tieto stanoviská aj susediacim krajinám Barmy a zdôraznila naliehavú potrebu zlepšenia situácie v tejto krajine. Už som tu spomenul, že vyhlásenie referenda o ústave a voľby v roku 2010, na ktorých sa zúčastnia viaceré politické strany, v nás vyvolávajú určitú nádej.

  Jim Higgins (PPE-DE). (GA) Vážená pani predsedajúca, privítal som odpoveď pána úradujúceho predsedu Rady. Vo svojej odpovedi na otázku môjho kolegu, pána Colma Burka, povedal, že si želá, aby bola Barma viac demokratická.

V súvislosti s tým by som chcel položiť otázku týkajúcu sa novej ústavy: je pravda, že tento dokument bol navrhnutý bez účasti vedúcej predstaviteľky hlavnej opozičnej strany, pani Aung San Suu Kyi? Toto nie je v žiadnom prípade uspokojivé.

A nie je očividné, že armáda a ozbrojené sily budú pevne zvierať alebo dokonca kontrolovať moc v krajine?

Ešte jedna dôležitá otázka: bude počas referenda o ústave prítomný nejaký nezávislý monitoring zo strany Európskej únie alebo OSN?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Ešte len čakám odpoveď na otázku, či bude zaručená prítomnosť nezávislého monitoringu počas referenda, ktoré je plánované na máj. V súčasnej dobe máme k dispozícii len vyhlásenie o tom, že referendum sa uskutoční. Ako som už povedal, Rada zastáva názor, že je to krok v správnom smere. Vaša otázka je, samozrejme, dôležitá a bude postúpená Rade.

Chcel by som odpovedať na prvú časť Vašej otázky: Európska únia trvá na tom, že demokratizačné procesy v tejto krajine musia zahŕňať aj spoluprácu s opozíciou a etnickými skupinami, pretože len týmto spôsobom môžeme dúfať v národne zmierenia a dlhodobú stabilitu tejto krajiny.

  Predsedajúca . −

Otázka č. 7, ktorú predkladá Mairead McGuinness (H-1054/07)

Vec: Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách

Domnieva sa Rada, že smernica o audiovizuálnych mediálnych službách 97/36/EC⁽¹⁾bude schopná udržať krok s rozvojom v oblasti audiovizuálnych technológií a reklamy?

Nazdáva sa Rada, že požiadavka voči poskytovateľom mediálnych služieb, aby vypracovali kódex správania voči deťom, je dostatočne silným opatrením na ochranu konkrétnych záujmov detí – napríklad, na zabránenie reklamy takzvaného „junk food“ (nezdravej stravy), ktorá je zameraná na deti?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Vážená pani Guinnessová už pravdepodobne vie, že dňa 11. decembra minulého roku Rada a Európsky parlament prijali smernicu, ktorou sa menila a dopĺňala smernica Televízia bez hraníc, a ktorou sa táto smernica premenovala na smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách.

V prvom odôvodnení novej, zmenenej a doplnenej smernice sa vysvetľuje, že je potrebné zmeniť a doplniť túto smernicu z dôvodu vývoja nových technológií a ich vplyvu na obchodné modely, predovšetkým na financovanie komerčného vysielania. Cieľom novej smernice je nájsť odpovede na tieto technologické zmeny pomocou zavedenia nových, technicky neutrálnych definícií založených na terminológii, ktoré sa budú môcť používať nielen v súvislosti so súčasnými službami, ale aj vo vzťahu k takým typom služieb, ktoré ešte len budú v budúcnosti vyvinuté, napríklad audiovizuálne mediáne služby a služby na objednávku. Myslíme si, že pre zabezpečenie tejto budúcej schopnosti musí byť smernica regulujúca audiovizuálny sektor platná aspoň počas niekoľkých budúcich rokov.

Podľa tejto smernice musí Komisia najneskôr 19. decembra 2011, a následne potom každé tri roky, pripraviť správu o uplatňovaní tejto smernice a, ak je to nevyhnutné, predložiť ďalšie návrhy pre jej prispôsobenie, predovšetkým vo vzťahu k novým technologickým vývojovým trendom.

Pokiaľ ide o reklamu pre deti zameranú na nezdravú stravu, Rada a Európsky parlament sa zhodujú, že najúčinnejší spôsob, akým sa dá tento problém vyriešiť, je vypracovanie kódexov správania zo strany poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb. Pre tento účel obsahuje článok 3 ods. 2 písm. e) zmenenej a doplnenej smernice požiadavku, aby všetky členské štáty a Komisia vyzývali poskytovateľov mediálnych služieb, aby tieto kódexy vypracovali.

  Mairead McGuinness (PPE-DE). – Na prvú časť mojej otázky ste odpovedali veľmi podrobne, za čo vám ďakujem.

Pokiaľ ide o druhú časť, týkajúcu sa kódexu správania, potrebujeme kódex, ktorý by bol skutočne účinný, pretože už aj teraz máme množstvo kódexov správania na papieri, ktoré však nie sú vôbec účinné. Chcela by som vás požiadať, aby ste sa vyjadrili k tomu, či, ak budeme skúmať kódexy správania a zistíme, že nemajú žiadaný účinok, podnikneme na základe týchto zistení nejaké spoločné kroky. Domnievam sa, že to možno bude potrebné.

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − Podstata kódexu správania je v tom, že ho vytvárajú samotní poskytovatelia. Je však, samozrejme, jasné, že ak by tieto kódexy boli nedostatočné a nespĺňali by svoj účel, taká situácia by nepotešila Radu ani Komisiu. Preto je moja odpoveď na Vašu otázku v podstate taká, že Rada a Komisia musia na poskytovateľov tlačiť minimálne dovtedy, kým nevypracujú také kódexy správania, ktoré by boli účinné.

  Jim Allister (NI) – Vážený pán úradujúci predseda, mohol by som Vás upozorniť na ďalšiu záležitosť, ktorá sa týka ochrany detí v oblasti médií, predovšetkým ochrany voči rastúcemu a alarmujúcemu počtu samovrážd v Európe, v neposlednom rade aj v mojom vlastnom volebnom obvode? Chcem sa opýtať, čo môže Rada podniknúť proti hrubému zneužívaniu služieb, predovšetkým internetových služieb, ktorými sa šíria pohotové inštrukcie o tom, ako spáchať samovraždu? Dnes som si z jednej takejto internetovej stránky stiahol informácie, ktoré obsahovali rozličné návody na spáchanie samovraždy.

Je to skutočne desivé. Dokonca aj na stránke Wikipedie sa dajú nájsť informácie o tom, ako spáchať samovraždu. Vyjadrí sa Rada k týmto skutočnostiam v kontexte detskej ochrany, predovšetkým v súvislosti s médiami?

  Paul Rübig (PPE-DE). – (DE) Moja otázka súvisí s telekomunikačným balíkom predloženým Komisiou, v ktorom pre televízie vznikajú nové príležitosti v dôsledku takzvaných digitálnych dividend, t.j. pomocou využitia digitálneho spektra pridelených frekvencií. Domnievate sa, že je potrebné zmeniť smernicu o televízii v dôsledku nových technických nariadení?

  Janez Lenarčič, úradujúci predseda Rady. − V súvislosti s problémom, na ktorý upozornil pán Allister, a v súvislosti s prípadmi, ktoré je potrebné odsúdiť a voči ktorým je potrebné podniknúť konkrétne kroky, by som chcel poznamenať, že táto smernica obsahovala zákaz reklamy čohokoľvek, čo je zdraviu škodlivé, ešte predtým, než bola zmenená a doplnená. Zakazovala tiež komunikáciu, ktorá by mohla spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu neplnoletým osobám. Domnievam sa, že tieto definície v sebe zahŕňajú aj prípady, ktoré tu boli spomínané. Mal by som tiež povedať, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tejto smernici bol zverejnený v decembri minulého roku a členské štáty majú dva roky na to, aby ho zakomponovali do svojho vnútroštátneho práva.

Pokiaľ ide o telekomunikačný balík, je pre mňa dosť zložité odpovedať na otázku, ktorá si vyžaduje podrobnejšiu analýzu potreby na zmenu. O tejto otázke sa však diskutovalo. V tejto chvíli prebiehajú diskusie o legislatívnom balíku, ktorý sa týka telekomunikácií. Vaša otázka bude postúpená Rade. Vôbec však nepochybujem o tom, že ak bude potrebné vykonať nejaké zmeny, tieto zmeny sa vykonajú.

  Predsedajúca . − Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

  Sajjad Karim (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa len poďakovať obsluhe za to, že veľmi pohotovo zareagovala na informáciu, ktorú som im zaslal, a ktorá sa týkala správneho zaznamenania môjho skutočného zámeru pri hlasovaní. Tento zámer je teraz už zaznamenaný správne, preto by som sa im chcel prostredníctvom Vás poďakovať, že konali takto účinne. Na verejnom zázname je teraz uvedený môj skutočný zámer pri hlasovaní. Som vám zaviazaný.

(Rokovanie bolo prerušené o 19.05 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: PÁN SIWIEC
Podpredseda

(1) Ú. v. ES L 202, 30.7.1997, s.60.